(1)

Cieľom európskej politiky v oblasti satelitnej navigácie je poskytnúť Únii dva systémy satelitnej navigácie – systém vytvorený v rámci programu Galileo a systém EGNOS (ďalej len „systémy“). Tieto systémy sa zriaďujú v rámci programov Galileo a EGNOS. Obidve infraštruktúry sa skladajú zo satelitov a siete pozemných staníc.

(2)

Cieľom programu Galileo je zriadiť a prevádzkovať prvú infraštruktúru satelitnej navigácie a určovania polohy špecificky navrhnutú na civilné účely, ktorú môžu používať najrôznejšie verejné a súkromné subjekty v Európe a vo svete. Systém zriadený v rámci programu Galileo funguje nezávisle od ostatných existujúcich alebo potenciálnych systémov, čím prispieva okrem iného k strategickej autonómnosti Únie, ako zdôraznili Európsky parlament a Rada.

(3)

Cieľom programu EGNOS je zlepšiť kvalitu verejne prístupných signálov vysielaných existujúcimi globálnymi systémami satelitnej navigácie (ďalej len „GNSS“ – Global Navigation Satellite Systems), ako aj signálov v rámci otvorenej služby, ktorú poskytuje systém zriadený v rámci programu Galileo, keď začnú byť dostupné. Služby poskytované v rámci programu EGNOS by mali prednostne pokrývať územie členských štátov, ktoré sa geograficky nachádza v Európe, pričom na tento účel sa za takéto územia považujú aj Azory, Kanárske ostrovy a Madeira.

(4)

Európsky parlament, Rada, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov trvalo poskytujú programom Galileo a EGNOS plnú podporu.

(5)

Keďže programy Galileo a EGNOS už značne pokročili a vyúsťujú do systémov vo fáze prevádzky, je potrebné poskytnúť im osobitný právny nástroj, ktorý lepšie naplní ich potreby najmä z hľadiska správy a bezpečnosti a vyhovie požiadavke riadneho finančného hospodárenia a podporí využitie systémov.

(6)

Systémy sú infraštruktúrami zriadenými ako transeurópske siete, ktorých použitie výrazne presahuje hranice členských štátov. Služby poskytované týmito systémami okrem toho prispievajú k širokej škále hospodárskych a sociálnych aktivít, okrem iného k rozvoju transeurópskych sietí v oblasti dopravných, telekomunikačných a energetických infraštruktúr.

(7)

Programy Galileo a EGNOS predstavujú nástroj priemyselnej politiky a ako vyplýva z oznámenia Komisie zo 17. novembra 2010 s názvom „Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu“, zapadajú do rámca stratégie Európa 2020. Uvádzajú sa aj v oznámení Komisie zo 4. apríla 2011 pod názvom „Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov“. Uvedené programy poskytujú hospodárstvu a občanom Únie mnohé výhody, ktorých celková hodnota za obdobie rokov 2014 – 2034 bola odhadnutá na približne 130 mld. EUR.

(8)

Systémy satelitnej navigácie stále častejšie využíva čoraz väčší počet odvetví hospodárstva, najmä odvetvie dopravy, telekomunikácií, poľnohospodárstva a energetiky. Aj verejné orgány môžu využívať výhody plynúce z týchto systémov, a to v rôznych oblastiach, napríklad v záchranných službách, policajných činnostiach, v krízovom riadení či správe hraníc. Rozvoj využitia satelitnej navigácie predstavuje obrovský prínos pre hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie. Takéto sociálno-ekonomické prínosy možno rozdeliť do troch hlavných kategórií: priame výhody plynúce z rastu trhu v oblasti vesmíru, priame výhody plynúce z rastu odberateľského trhu s aplikáciami a službami založenými na GNSS a nepriame výhody plynúce z prenikania nových aplikácií do iných odvetví alebo z transferu technológií do iných odvetví, pričom vznikajú nové trhové príležitosti v iných odvetviach, zvyšuje sa produktivita v priemyslovej oblasti a verejným prínosom je zníženie znečisťovania alebo vyššia miera bezpečnosti.

(9)

Je preto dôležité, aby Únia podporovala rozvoj aplikácií a služieb založených na týchto systémoch. Tým sa zabezpečí, že občania Únie budú mať z týchto systémov prospech, a zachová sa dôvera verejnosti v programy Galileo a EGNOS. Vhodným nástrojom na financovanie výskumných a inovatívnych činností týkajúcich sa rozvoja aplikácií založených na GNSS je Horizont 2020 - rámcový program pre výskum a inovácie (ďalej len „program Horizont 2020“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (2). Avšak veľmi osobitná dodávateľská časť činností v oblasti výskumu a inovácií by sa mala financovať z rozpočtu vyčleneného na programy Galileo a EGNOS v rámci tohto nariadenia, ak sa tieto činnosti týkajú základných prvkov, akými sú čipové súbory a prijímače kompatibilné so systémom Galileo, ktoré uľahčia rozvoj aplikácií v rozličných odvetviach hospodárstva. Takéto financovanie by však nemalo ohroziť rozmiestňovanie alebo využívanie infraštruktúr vznikajúcich v rámci daných programov.

(10)

So zreteľom na rastúce využívanie satelitnej navigácie v mnohých oblastiach činnosti môže prerušenie dodávky služieb spôsobiť v súčasných spoločnostiach značné škody a mnohým hospodárskym subjektom priniesť materiálne straty. Vzhľadom na svoj strategický rozmer systémy satelitnej navigácie okrem toho predstavujú citlivé infraštruktúry, ktoré môžu byť najmä predmetom zneužitia. Uvedené faktory môžu mať vplyv na bezpečnosť Únie, jej členských štátov a jej občanov. Bezpečnostné požiadavky by sa preto mali zohľadňovať pri navrhovaní, rozvoji, rozmiestňovaní a využívaní infraštruktúr vznikajúcich v rámci programov Galileo a EGNOS v súlade s štandardnými postupmi.

(11)

Program Galileo pozostáva z fázy vymedzenia, ktorá bola ukončená, fázy vývoja a validácie, ktorá by mala skončiť do roku 2013, fázy rozmiestňovania, ktorá sa začala v roku 2008 a mala by skončiť v roku 2020 a z fázy prevádzky, ktorá by sa mala začať postupne v období 2014-2015, aby bol celý systém plne prevádzkyschopný v roku 2020. Prvé štyri prevádzkyschopné satelity boli skonštruované a vypustené počas fázy vývoja a validácie, pričom úplná konštelácia satelitov by mala byť dokončená v priebehu fázy rozmiestňovania a dobudovanie by malo prebehnúť počas fázy využívania. Súvisiaca pozemná infraštruktúra by sa mala vyvinúť a uviesť do prevádzky obdobným spôsobom.

(12)

Program EGNOS je vo fáze využívania od chvíle, kedy bola vyhlásená za prevádzkyschopnú jeho otvorená služba v októbri 2009 a jeho služba nazývaná „Safety of Life“ v marci 2011. S výhradou technických a finančných obmedzení a na základe medzinárodných dohôd by sa mohlo geografické pokrytie služieb poskytovaných systémom EGNOS rozšíriť na ďalšie regióny sveta, najmä územia kandidátskych krajín, tretích krajín pridružených k iniciatíve jednotné európske nebo, a krajín európskej susedskej politiky. Toto rozšírenie na ďalšie regióny sveta by sa však nemalo financovať z rozpočtových prostriedkov, ktoré boli vyčlenené na programy Galileo a EGNOS v rámci nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3) a nemalo by spôsobiť odklad rozšírenia pokrytia na celé územia členských štátov, ktoré sa geograficky nachádzajú v Európe.

(13)

Pôvodná koncepcia služby systému Galileo na ochranu života, ktorá sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (4), bola upravená tak, aby sa zabezpečila jej interoperabilita s ostatnými systémami GNSS a aby sa účinne reagovalo na potreby používateľov služieb na ochranu života a zjednodušila potrebná infraštruktúra a znížilo riziko a náklady s ňou spojené.

(14)

V záujme čo najväčšieho rozšírenia služby ochrany života programu EGNOS by sa mala poskytovať priamym používateľov bezplatne. Verejná regulovaná služba (PRS) v rámci systému Galileo by sa v zmysle rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ (5), mala poskytovať bezplatne týmto odberateľom PRS: členským štátom, Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu službu (ESVČ) a riadne oprávneným agentúram Únie. Odstránenie poplatkov by sa však nemalo chápať tak, že sú ním dotknuté ustanovenia týkajúce sa nákladov na fungovanie príslušného orgánu PRS, ako sa ustanovuje v rozhodnutí č. 1104/2011/EÚ.

(15)

S cieľom optimalizovať využívanie poskytovaných služieb by systémy, siete a služby zriadené v rámci programov Galileo a EGNOS mali byť podľa možnosti vzájomne kompatibilné a interoperabilné aj s inými systémami satelitnej navigácie, ako aj s konvenčnými prostriedkami navigácie, ak sa takáto kompatibilita a interoperabilita ustanovuje v medzinárodnej dohode a bez toho, aby tým bol dotknutý cieľ strategickej autonómnosti.

(16)

Keďže Únia v podstate zabezpečuje celé financovanie programov Galileo a EGNOS, Únia by aj mala byť vlastníkom všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý sa vytvoril alebo vyvinul v rámci uvedených programov. V záujme úplného dodržiavania všetkých základných práv spojených s vlastníctvom by sa mali s existujúcimi vlastníkmi uzavrieť potrebné zmluvy, najmä s ohľadom na hlavné časti infraštruktúr a ich bezpečnosť. Malo by byť zrejmé, že ustanovenia o vlastníctve hmotných aktív stanovené v tomto nariadení sa nevzťahujú na nehmotné práva, ktoré nie sú v zmysle príslušných vnútroštátnych právnych predpisov prenosné. Takýmto vlastníctvom Únie by nemala byť dotknutá možnosť, aby Únia v súlade s týmto nariadením a tam, kde sa to na základe individuálneho posúdenia považuje za vhodné, sprístupnila takýto majetok tretím stranám alebo sa ho zbavila. Únia by najmä mala mať možnosť preniesť vlastníctvo práv duševného vlastníctva vyplývajúce z práce vykonávanej v rámci programov Galileo a EGNOS na tretie strany alebo na tieto práva udeľovať licenciu. Aby sa uľahčilo uvedenie satelitnej navigácie na trh, je potrebné zabezpečiť, aby tretie strany mohli optimálne využívať najmä práva duševného vlastníctva, ktoré plynú z programov Galileo a EGNOS a prislúchajú Únii, a to aj v sociálno-ekonomickej oblasti.

(17)

Majetok, ktorý bol vytvorený alebo vyvinutý mimo programov Galileo a EGNOS, nie je dotknutý ustanoveniami o vlastníctve stanovenými v tomto nariadení. Takýto majetok však môže byť v niektorých prípadoch významný pre výkon programov. Na podporu vývoja nových technológií mimo programov Galileo a EGNOS by Komisia mala podnecovať tretie strany k tomu, aby venovali pozornosť relevantnému nehmotnému majetku a v prípade, ak by bol pre programy prínosný, mala by rokovať o podmienkach jeho primeraného využitia.

(18)

Fázy rozmiestňovania a využívania programu Galileo a fázu využívania programu EGNOS by mala plne financovať Únia. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (6), by však členské štáty mali mať možnosť na základe príslušných zmlúv dodatočne finančne alebo vecne prispieť na programy Galileo a EGNOS na účely financovania dodatočných prvkov programov, ktoré súvisia s prípadnými konkrétnymi cieľmi dotknutých členských štátov. Na programy by mali mať možnosť prispieť aj tretie krajiny a medzinárodné organizácie.

(19)

V záujme zabezpečenie kontinuity a stability programov Galileo a EGNOS a so zreteľom na ich celoeurópsky rozmer a ich skutočnú európsku pridanú hodnotu je potrebné dostatočné a sústavné financovanie v priebehu finančných plánovacích období. Mala by sa tiež stanoviť suma, ktorá bude v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 potrebná na financovanie dokončenia fázy rozmiestňovania programu Galileo, ako aj fáz využívania programov Galileo a EGNOS.

(20)

Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 vyčleňuje maximálne 7 071,73 mil. EUR v bežných cenách na financovanie činností súvisiacich s programami Galileo a EGNOS v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020. Z dôvodu jednoznačnosti a na uľahčenie kontroly nákladov by celková suma mala byť rozdelená do jednotlivých kategórií. V záujme pružnosti a zabezpečenia bezproblémového fungovania programov by však Komisia mala byť schopná prerozdeliť finančné prostriedky z jednej kategórie do inej. Činnosti programu by mali zahŕňať aj ochranu systémov a ich fungovania, a to aj pri vypúšťaní satelitov. Príspevok na náklady služieb, ktoré takúto ochranu môžu zabezpečiť, by sa preto mohol financovať z rozpočtu prideleného na programy Galileo a EGNOS v medziach dostupnosti danej prísnou kontrolou nákladov a s ohľadom na maximálnu sumu, ktorá je stanovená v nariadení (EÚ, Euratom) č. 1311/2013. Tento príspevok by sa mal použiť iba na poskytovanie údajov a služieb a nie na nákup žiadnej infraštruktúry. Týmto nariadením sa ustanovuje finančné krytie na účely pokračovania programov Galileo a EGNOS, ktoré predstavuje základnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení (7) pre Európsky parlament a Radu v rámci ročného rozpočtového postupu.

(21)

Činnosti, na ktoré sa majú poskytnúť rozpočtové prostriedky Únie vyčlenené na programy Galileo a EGNOS na obdobie rokov 2014 – 2020 by sa mali špecifikovať v tomto nariadení. Takéto rozpočtové prostriedky by sa mali poskytnúť predovšetkým na činnosti súvisiace s fázou rozmiestňovania programu Galileo vrátane činností v oblasti riadenia a monitorovania uvedenej fázy a tiež činností súvisiacich s využívaním systému zriadeného v rámci programu Galileo vrátane predbežných a prípravných činností na fázu využívania uvedeného programu, ako aj činností súvisiacich s využívaním systému EGNOS. Mali by sa poskytnúť aj na financovanie niektorých ďalších činností potrebných na riadenie a uskutočňovanie cieľov programov Galileo a EGNOS, najmä podpory výskumu a vývoja základných prvkov, akými sú čipové súbory a prijímače kompatibilné so systémom Galileo, vrátane vhodných softvérových modulov slúžiacich na určenie polohy a monitorovanie integrity. Uvedené prvky predstavujú spojenie medzi službami, ktoré poskytujú infraštruktúry a podradené aplikácie, a umožňujú vývoj aplikácií v rôznych odvetviach hospodárstva. Ich rozvoj prispieva k maximalizácii sociálno-ekonomických výhod, pretože uľahčuje trhové uplatnenie ponúkaných služieb. Komisia by mala každoročne predkladať Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovanej stratégii riadenia nákladov.

(22)

Je potrebné zdôrazniť, že odhadované investičné a prevádzkové náklady na systémy v období rokov 2014 – 2020 nezahŕňajú neplánované finančné záväzky, ktoré môže byť Únia povinná prevziať, najmä záväzky súvisiace so zodpovednosťou vyplývajúcou z výkonu služieb alebo verejného vlastníctva systémov zo strany Únie, osobitne pokiaľ ide o akékoľvek nedostatky vo fungovaní systémov. Uvedené záväzky sú predmetom osobitnej analýzy zo strany Komisie.

(23)

Zároveň treba zdôrazniť, že rozpočtové prostriedky ustanovené týmto nariadením nepokrývajú práce financované z prostriedkov pridelených na program Horizont 2020, ako sú práce spojené s vývojom aplikácií odvodených od systémov. Takéto práce umožnia dosiahnuť optimálnu úroveň využívania služieb ponúkaných v rámci programov Galileo a EGNOS, zabezpečiť primeranú návratnosť investícií Únie v oblasti sociálnych a ekonomických výhod a rozšíriť know-how podnikov Únie o technológiách satelitnej navigácie. Komisia by mala vo vzťahu k jednotlivým zdrojom financovania jednotlivých aspektov programov zabezpečiť transparentnosť a prehľadnosť.

(24)

Okrem toho príjmy zo systémov pochádzajúce najmä z komerčných služieb, ktoré poskytuje systém zavedený v rámci programu Galileo, by mala vyberať Únia, aby sa čiastočne zaistila kompenzácia jej predchádzajúcich investícií, a tieto príjmy by sa mali využiť na podporu cieľov programov Galileo a EGNOS. V zmluvách uzatvorených so subjektmi zo súkromného sektora by okrem toho malo byť možné stanoviť mechanizmus rozdeľovania príjmov.

(25)

S cieľom zamedziť prekročeniu nákladov a omeškaniam, ktoré v minulosti ovplyvnili priebeh programov Galileo a EGNOS, je potrebné zvýšiť úsilie v oblasti kontroly rizík zvýšenia nákladov a/alebo omeškaní, ako to požaduje Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. júna2011 o hodnotení európskych programov satelitnej navigácie v polovici trvania: posúdenie ich vykonávania, budúce výzvy a perspektívy financovania (8) a Rada vo svojich záveroch z 31. marca 2011 a ako to vyplýva z oznámenia Komisie z 29. júna 2011 nazvaného „Rozpočet na stratégiu Európa 2020“.

(26)

Riadne verejná správa programov Galileo a EGNOS si vyžaduje jednak prísne rozdelenie povinností a úloh najmä medzi Komisiu, Agentúru pre európsky GNSS a Európsku vesmírnu agentúru (ESA), a jednak postupné prispôsobenie tejto správy potrebám prevádzky systémov.

(27)

Komisia by ako zástupkyňa Únie, ktorá v podstate sama zabezpečuje financovanie programov Galileo a EGNOS a je vlastníkom systémov, mala zodpovedať za priebeh uvedených programov a zabezpečovať nad ním celkový dohľad. Mala by tiež hospodáriť s finančnými prostriedkami pridelenými na programy na základe tohto nariadenia a zabezpečiť vykonávanie všetkých činností programu a zaručiť jasné rozdelenie povinností a úloh najmä medzi Agentúru pre európsky GNSS a agentúru ESA. Na tento účel je Komisii potrebné prideliť okrem úloh spojených s touto všeobecnou zodpovednosťou a úloh, ktoré jej prislúchajú v zmysle tohto nariadenia, aj určité osobitné úlohy. V záujme optimalizácie zdrojov a odborných znalostí jednotlivých zainteresovaných strán by Komisia mala mať možnosť delegovať určité úlohy prostredníctvom dohôd o delegovaní v súlade nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(28)

Vzhľadom na význam pozemnej infraštruktúry systémov pre programy Galileo a EGNOS a jej dopad na ich bezpečnosť by určenie lokality infraštruktúry malo byť jednou z osobitných úloh pridelených Komisii. Rozmiestnenie pozemnej infraštruktúry systémov by naďalej malo byť otvoreným a transparentným procesom. Pri určení lokality takejto infraštruktúry by sa mali zohľadniť geografické a technické obmedzenia spojené s optimálnym geografickým rozdelením pozemnej infraštruktúry a možnou prítomnosťou existujúcich zariadení a vybavenia vhodných pre príslušné úlohy, ako aj zabezpečiť súlad s bezpečnostnými potrebami každej pozemnej stanice a s národnými bezpečnostnými požiadavkami každého členského štátu.

(29)

Agentúra pre európsky GNSS bola zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 (9) na účely plnenia cieľov programov Galileo a EGNOS a vykonávania určitých úloh spojených s priebehom uvedených programov. Je agentúrou Únie, ktorá ako orgán v zmysle nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 podlieha povinnostiam vzťahujúcim sa na agentúry Únie. Mali by sa jej stanoviť určité úlohy spojené s bezpečnosťou programov a s jej prípadným vymenovaním za zodpovedný orgán PRS. Mala by tiež prispievať k propagácii a uvádzaniu systémov na trh, a to i nadväzovaním kontaktov s používateľmi a potenciálnymi používateľmi služieb poskytovaných v rámci programov Galileo a EGNOS, a mala by zbierať informácie o ich požiadavkách a vývoji na trhu satelitnej navigácie. Ďalej by mala plniť úlohy, ktorými ju Komisia môže poveriť prostredníctvom jednej alebo niekoľkých dohôd o delegovaní, ktoré by sa vzťahovali na rôzne osobitné úlohy súvisiace s programami, najmä úlohy spojené s fázami prevádzky systémov, vrátane prevádzkového riadenia programov, propagácie aplikácií a služieb na trhu satelitnej navigácie a propagácie základných prvkov týkajúcich sa programov. Aby mohla Komisia ako zástupca Únie v plnej miere vykonávať svoju kontrolnú právomoc, mali by uvedené dohody o delegovaní obsahovať najmä všeobecné podmienky hospodárenia s finančnými prostriedkami zverenými Agentúre pre európsky GNSS.

Prenos zodpovednosti za úlohy spojené s prevádzkovým riadením programov Galileo a EGNOS a ich využívaním na Agentúru pre európsky GNSS by mal byť postupný a podmienený úspešným dokončením vhodného protokolu o odovzdaní, ako aj pripravenosťou Agentúry pre európsky GNSS prevziať na seba takéto úlohy s cieľom zabezpečiť kontinuitu týchto programov. V prípade programu EGNOS by odovzdanie malo prebehnúť 1. januára 2014, v prípade programu Galileo by k nemu malo dôjsť v roku 2016.

(30)

Na fázu rozmiestňovania programu Galileo by Únia mala uzavrieť s agentúrou ESA dohodu o delegovaní, v ktorej by sa stanovili úlohy agentúry ESA pre túto fázu. Komisia by v zastúpení Únie mala vynaložiť všetko úsilie o uzavretie uvedenej dohody o delegovaní do šiestich mesiacov odo dňa uplatňovania tohto nariadenia. Aby mohla Komisia v plnej miere vykonávať svoju kontrolnú právomoc, mala by táto dohoda o delegovaní obsahovať najmä všeobecné podmienky hospodárenia s finančnými prostriedkami zverenými ESA. Pokiaľ ide o činnosti, ktoré sú financované výlučne Úniou, takéto podmienky by mali zaistiť stupeň kontroly porovnateľný so stupňom, ktorý by sa požadoval, keby ESA bola agentúrou Únie.

(31)

Pre fázu využívania programov Galileo a EGNOS by Európska agentúra pre GNSS mala uzatvoriť pracovné dohody s agentúrou ESA, v ktorých stanoví jej úlohy pri vývoji budúcich generácií systémov a pri poskytovaní technickej podpory existujúcej generácii systémov. Uvedené dohody by mali byť v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Tieto dohody by sa nemali vzťahovať na úlohu agentúry ESA, pokiaľ ide o činnosti týkajúce sa výskumu a technológie, alebo raných fáz činností v oblasti vývoja a výskumu týkajúcich sa infraštruktúr zriadených v rámci programov Galileo a EGNOS. Takéto činnosti by sa mali financovať mimo rámca rozpočtu vyčleneného na tieto programy, napríklad prostredníctvom finančných prostriedkov vyčlenených na program Horizont 2020.

(32)

Zodpovednosť za priebeh programov Galileo a EGNOS zahŕňa najmä zodpovednosť za ich bezpečnosť, za bezpečnosť systémov a ich prevádzky. Okrem prípadov, keď sa uplatňuje jednotná akcia Rady 2004/552/SZBP (10), ktorá sa musí zrevidovať, aby zohľadňovala zmeny v programoch Galileo a EGNOS, ich správu a zmeny Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy, zodpovednosť za bezpečnosť nesie Komisia, aj keď sú určité úlohy v oblasti bezpečnosti zverené Agentúre pre európsky GNSS. Komisia je predovšetkým povinná zaviesť vhodné mechanizmy na zabezpečenie primeranej koordinácie medzi jednotlivými subjektmi zodpovednými za bezpečnosť.

(33)

Komisia by pri uplatňovaní tohto nariadenia mala otázky týkajúce sa bezpečnosti konzultovať s príslušnými odborníkmi členských štátov v oblasti bezpečnosti.

(34)

ESVČ je vzhľadom na svoje špecifické odborné znalosti a svoje pravidelné styky s úradmi tretích krajín a medzinárodných organizácií podľa všetkého orgánom, ktorý by mohol pomáhať Komisii pri plnení niektorých úloh týkajúcich sa bezpečnosti systémov a programov Galileo a EGNOS v oblasti vonkajších vzťahov v súlade s rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ (11). Komisia by mala zabezpečiť, aby bola ESVČ pri plnení úloh týkajúcich sa bezpečnosti v oblasti vonkajších vzťahov plne zapojená do jej činností. ESVČ by mala získať na tento účel všetku potrebnú technickú podporu.

(35)

S cieľom zabezpečiť bezpečný pohyb informácií v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by príslušné bezpečnostné predpisy mali poskytovať stupeň ochrany na utajované skutočnosti EÚ, ktorý je rovnocenný stupňu, ktorý poskytujú bezpečnostné predpisy uvedené v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom (12) a bezpečnostné predpisy Rady uvedené v prílohe k rozhodnutiu Rady 2013/488/EÚ (13); Každý členský štát zabezpečí, aby sa jeho vnútroštátne bezpečnostné predpisy vzťahovali na všetky fyzické osoby s pobytom na jeho území a na všetky právne subjekty zriadené na jeho území, ktoré dochádzajú do styku s utajovanými skutočnosťami EÚ týkajúcimi sa programov Galileo a EGNOS. Bezpečnostné predpisy agentúry ESA a rozhodnutie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 15. júna 2011 (14) by mali byť považované za rovnocenné k bezpečnostným predpisom bezpečnostným predpisom ustanoveným v prílohe k rozhodnutiu 2001/844/ES, ESUO, Euratom a bezpečnostnými predpismi stanovenými v prílohách k rozhodnutiu 2013/488/EÚ.

(36)

Týmto nariadením nie sú dotknuté existujúce ani budúce predpisy o prístupe k dokumentom prijatým v súlade s článkom 15 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Okrem toho by sa toto nariadenie nemalo vnímať tak, že ukladá členským štátom povinnosť nezohľadňovať svoje ústavné požiadavky týkajúce sa prístupu k dokumentom.

(37)

Pri prideľovaní finančných prostriedkov Únie poskytovaných na programy Galileo a EGNOS, ktorých výška predstavuje strop, ktorý by Komisia nemala prekročiť, by sa mali uplatniť účinné postupy verejného obstarávania, predovšetkým rokovania o udelení zákazky, ktoré prinesú najlepší pomer medzi kvalitou a cenou, uspokojivé výkony, hladkú kontinuitu programov, správne riadenie rizík a dodržiavanie navrhnutého harmonogramu. Príslušný verejný obstarávateľ by sa mal usilovať splniť uvedené požiadavky.

(38)

Keďže programy Galileo a EGNOS budú v zásade financované Úniou, verejné zákazky uzatvorené v rámci uvedených programov by mali byť v súlade s pravidlami Únie v oblasti verejného obstarávania a mali by predovšetkým priniesť najlepší pomer medzi kvalitou a cenou, kontrolovať náklady, zmierniť riziká, zlepšiť efektívnosť a znížiť závislosť od jedného dodávateľa. Mal by sa zabezpečiť otvorený prístup a spravodlivá hospodárska súťaž v celom dodávateľskom reťazci a vyvážené možnosti účasti priemyselných odvetví na všetkých úrovniach, najmä nových subjektov a malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“). Malo by sa zabrániť možnému zneužívaniu dominantného postavenia a dlhodobej závislosti od jedného dodávateľa. Malo by sa zabrániť možnému zneužívaniu dominantného postavenia alebo dlhodobej závislosti od jedného dodávateľa. V záujme zmiernenia rizík spojených s programom, zamedzenia závislosti od dodávok z jedného zdroja a zabezpečenia lepšej celkovej kontroly programov, ich nákladov a harmonogramov je potrebné získavať vždy, keď je to možné, dodávky z viacerých zdrojov. Navyše by sa vo všetkých oblastiach týkajúcich sa satelitnej navigácie mal v súlade s medzinárodnými dohodami, ktorých je Únia zmluvnou stranou, zachovávať a presadzovať rozvoj európskeho priemyslu. Malo by sa čo najviac zmierniť riziko nedostatočného alebo žiadneho plnenia zmluvy. Na tento účel by dodávatelia mali preukázať udržateľnosť svojho zmluvného plnenia, pokiaľ ide o prijaté záväzky a trvanie zmlúv. Verejní obstarávatelia by preto podľa potreby mali spresniť požiadavky týkajúce sa spoľahlivosti dodávok a poskytovania služieb.

Okrem toho v prípade nákupu tovarov a služieb citlivej povahy môžu verejní obstarávatelia podrobiť takýto nákup osobitným požiadavkám, najmä s cieľom zaistiť bezpečnosť informácií. Priemyselné odvetvia Únie by mali mať možnosť využívať na obstarávanie určitých komponentov a služieb zdroje mimo Únie v prípade preukázaných výrazných výhod z hľadiska kvality a nákladov, avšak so zreteľom na strategickú povahu programov a požiadavky Únie v oblasti bezpečnosti a kontroly vývozu. Mali by sa využiť investície verejného sektora a skúsenosti a odborné znalosti subjektov priemyslu vrátane tých, ktoré boli získané počas fáz vymedzenia, vývoja a validácie programov, a zároveň by sa malo zabezpečiť, aby sa neporušovali pravidlá konkurenčnej verejnej súťaže.

(39)

S cieľom lepšie posúdiť celkové náklady produktu, služby alebo práce, ktoré sú predmetom verejného obstarávania, vrátane ich dlhodobých prevádzkových nákladov, by sa počas obstarávania podľa potreby mali zohľadniť celkové náklad počas užitočného životného cyklu produktu, služby alebo práce, ktoré sú predmetom obstarávania, a to použitím prístupu založeného na nákladovej efektívnosti, ako sú napr. náklady počas celého životného cyklu v prípade obstarávania, pri ktorom je najdôležitejším kritériom na udelenie zákazky ekonomicky najvýhodnejšia ponuka. Verejný obstarávateľ by na tento účel mal zaistiť, že metodika, ktorá sa má použiť na výpočet nákladov počas užitočného životného cyklu produktu, služby alebo práce, sa výslovne uvádza v zmluvných dokumentoch alebo v oznámení o zmluve, a že umožňuje overenie presnosti informácií poskytnutých uchádzačmi.

(40)

Satelitná navigácia je komplexná technológia, ktorá sa neustále vyvíja. V súvislosti s verejnými zákazkami uzatvorenými v rámci programov Galileo a EGNOS to vyvoláva neistotu a riziká vzhľadom na skutočnosť, že sa takéto zákazky môžu týkať zariadení alebo dlhodobého poskytovania služieb. Takéto charakteristiky si vyžadujú prijatie osobitných opatrení, ktoré sa budú uplatňovať popri pravidlách stanovených nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Verejný obstarávateľ by mal mať preto možnosť obnoviť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže v prípade, keď podnik alebo podniky majú už pred verejnou súťažou dôverné informácie o činnostiach súvisiacich s verejnou súťažou. Zároveň by mal mať možnosť uskutočniť obstarávanie formou zákazky rozdelenej na podmienené časti, za určitých podmienok pripojiť k zmluve v rámci jej plnenia dodatok, alebo tiež stanoviť minimálny podiel zákazky so subdodávateľským plnením. Napokon z dôvodu neistoty súvisiacej s technológiami, ktorá je pre programy Galileo a EGNOS príznačná, nemôžu byť ceny verejných zákaziek vždy určené presne, a preto by sa mali uzatvárať zmluvy v osobitnej forme, v ktorých by sa neuviedla presná a konečná cena a ktoré by obsahovali doložky o ochrane finančných záujmov Únie.

(41)

Je potrebné poznamenať, že v súlade s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii („ZEÚ“) by sa členské štáty mali zdržať akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli poškodiť programy Galileo a EGNOS alebo služby. Malo by sa tiež vyjasniť, že dotknuté členské štáty by mali prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili ochranu pozemných staníc nachádzajúcich sa na ich územiach. Členské štáty a Komisia by navyše mali spoločne s príslušnými medzinárodnými subjektmi a regulačnými orgánmi zabezpečiť, aby bolo dostupné rádiové frekvenčné spektrum ustanovené v rámci programu Galileo a aby bolo chránené s cieľom umožniť plný rozvoj a využívanie aplikácií založených na uvedenom systéme v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ (15).

(42)

So zreteľom na svetový rozmer systémov je dôležité, aby Únia v rámci programov Galileo a EGNOS uzatvárala dohody s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami v súlade s článkom 218 ZFEÚ, predovšetkým s cieľom zaistiť ich hladký priebeh, zaoberať sa istými otázkami týkajúcimi sa bezpečnosti a spoplatnenia, optimalizovať služby poskytované občanom Únie a splniť potreby tretích krajín a medzinárodných organizácií. Zároveň je v relevantných prípadoch potrebné prispôsobiť existujúce dohody zmenám v programoch Galileo a EGNOS. Pri príprave alebo vykonávaní týchto dohôd môže Komisia v rozsahu úloh, ktoré jej boli zverené týmto nariadením, požiadať o pomoc ESVČ, agentúru ESA a Agentúru pre európsky GNSS.

(43)

Malo by sa potvrdiť, že Komisia pri plnení niektorých svojich úloh neregulačnej povahy môže v prípade potreby využiť v nevyhnutnom rozsahu technickú pomoc určitých externých strán. Rovnakú technickú pomoc môžu využívať aj iné subjekty zapojené do verejnej správy programov Galileo a EGNOS pri plnení úloh, ktoré im boli zverené podľa tohto nariadenia.

(44)

Únia je založená na dodržiavaní základných práv, a najmä článkov 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie, v ktorých sa výslovne uznáva základné právo na súkromie a ochranu osobných údajov. V rámci programov Galileo a EGNOS by sa mala zabezpečiť ochrana osobných údajov a súkromia.

(45)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich zisťovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladaním správnych a finančných sankcií v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(46)

Európsky parlament a Rada musia byť pravidelne informovaní o vykonávaní programov Galileo a EGNOS, najmä pokiaľ ide o rizikové riadenie, náklady, časový harmonogram a výkonnosť. Európsky parlament, Rada a Komisia okrem toho zasadnú v medziinštitucionálnom výbore programu Galileo v súlade so spoločným prehlásením o medziinštitucionálnom výbore programu Galileo uverejneným spoločne s týmto nariadením.

(47)

Komisia by mala na základe dohodnutých ukazovateľov vyhodnocovať účinnosť a efektívnosť opatrení prijatých na účely uskutočňovania cieľov programov Galileo a EGNOS.

(48)

S cieľom zaistiť bezpečnosť systémov a ich fungovania by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vysokú mieru objektívnosti potrebnej na zaistenie bezpečnosti systémov a ich fungovania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(49)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa vykonávacie právomoci mali udeliť Komisii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (16).

(50)

Keďže riadna verejná správa si vyžaduje jednotné riadenie programov Galileo a EGNOS, rýchlejšie rozhodovanie a rovnaký prístup k informáciám, na práci Výboru pre európske programy GNSS („výbor“) zriadeného na poskytovanie pomoci Komisii by mali mať možnosť zúčastňovať sa ako pozorovatelia zástupcovia Agentúry pre európsky GNSS a agentúry ESA. Z rovnakých dôvodov by mali mať možnosť zúčastňovať sa na práci výboru zástupcovia tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, ktorí uzavreli s Úniou medzinárodnú dohodu, s výhradou bezpečnostných obmedzení a v súlade s ustanoveniami takejto dohody. Títo zástupcovia Agentúry pre európsky GNSS, agentúry ESA, tretích krajín a medzinárodných organizácií nie sú oprávnení zúčastňovať sa hlasovania výboru.

(51)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zriadenie a využívanie systémov satelitnej navigácie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože presahuje finančné a technické možnosti jednotlivých členských štátov, ale v dôsledku jeho rozsahu a účinkom ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

(52)

Spoločný podnik Galileo vytvorený nariadením Rady (ES) č. 876/2002 (17) ukončil svoju činnosť 31. decembra 2006. Nariadenie (ES) č. 876/2002 by sa preto malo zrušiť.

(53)

Vzhľadom na potrebu vyhodnocovať programy Galileo a EGNOS, rozsah zmien, ktoré sa majú vykonať v nariadení (ES) č. 683/2008 a v záujme jasnosti a právnej istoty by sa nariadenie (ES) č. 683/2008 malo zrušiť,

(1)

Viacročný akčný program pre dane, ktorý sa uplatňoval pred rokom 2014, významne prispel k zjednodušeniu a zlepšeniu spolupráce medzi daňovými orgánmi v Únii. Daňové správy zúčastnených krajín uznali pridanú hodnotu uvedeného programu vrátane pridanej hodnoty pre ochranu finančných záujmov členských štátov Únie a daňovníkov. Problémy nasledujúceho desaťročia nemožno riešiť, ak sa členské štáty nebudú pozerať za hranice svojich administratívnych území alebo nebudú intenzívne spolupracovať so svojimi náprotivkami. Program Fiscalis, ktorý bude vykonávať Komisia v spolupráci so zúčastnenými krajinami, ponúka členským štátom rámec spolupráce Únie, v ktorom sa majú rozvíjať uvedené činnosti, čo je aj nákladovo efektívnejšie, než keby si každý členský štát vytvoril samostatné rámce spolupráce na dvojstrannej alebo mnohostrannej úrovni. Preto je primerané, aby sa zabezpečilo pokračovanie uvedeného programu zavedením nového programu v rovnakej oblasti.

(2)

Program „Fiscalis2020“ stanovený týmto nariadením a jeho úspech je v súčasnej hospodárskej situácii kľúčový a mal by podporovať spoluprácu vo fiškálnej oblasti.

(3)

Predpokladá sa, že činnosti v rámci programu Fiscalis 2020, a to európske informačné systémy ako sú vymedzené v tomto nariadení (európske informačné systémy), spoločné akcie pre úradníkov daňových orgánov a spoločné iniciatívy odbornej prípravy prispejú k realizácii stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu posilňovaním fungovania vnútorného trhu, poskytovaním rámca na podporu činností zvyšujúcich administratívnu kapacitu daňových orgánov a podporovaním technického pokroku a inovácií. Pri poskytovaní rámca pre činnosti zamerané na to, aby daňové orgány fungovali efektívnejšie, aby sa posilnila konkurencieschopnosť podnikov, podporila zamestnanosť a prispelo k ochrane finančných a ekonomických záujmov členských štátov Únie a daňovníkov, sa programom Fiscalis 2020 aktívne posilní fungovanie daňových systémov na vnútornom trhu. a zároveň sa prispeje k postupnému zrušeniu existujúcich prekážok a náprave narušení v rámci vnútorného trhu.

(4)

Rozsah pôsobnosti programu Fiscalis 2020 by sa mal zosúladiť so súčasnými potrebami, aby sa zameriaval na všetky dane harmonizované na úrovni Únie a ďalšie dane, pokiaľ sú dôležité pre vnútorný trh a administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi.

(5)

Na podporu procesu pristúpenia a pridruženia tretích krajín by sa mala účasť na programe Fiscalis 2020 otvoriť pristupujúcim a kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám a partnerským krajinám európskej susedskej politiky za predpokladu splnenia určitých podmienok a vtedy, ak ich účasť podporí len tie činnosti v rámci programu Fiscalis 2020, ktoré majú za cieľ boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom a riešenie agresívneho daňového plánovania. Program Fiscalis 2020 by mal vzhľadom na zvyšujúcu sa mieru prepojenosti svetovej ekonomiky aj naďalej poskytovať možnosť požiadať externých odborníkov, aby sa zapojili do činností v rámci programu Fiscalis 2020. Externí odborníci, ako napríklad zástupcovia vládnych orgánov, hospodárske subjekty a ich organizácie alebo zástupcovia medzinárodných organizácií by mali byť prizvaní iba v prípade, že sa ich zapojenie považuje za zásadné z hľadiska dosiahnutia cieľov programu Fiscalis 2020.

(6)

Ciele a priority programu Fiscalis 2020 zohľadňujú problémy a výzvy nasledujúceho desaťročia, ktoré sa zistili v oblasti daní. Program Fiscalis 2020 by mal aj naďalej zohrávať úlohu v kľúčových oblastiach, ako je napríklad jednotné vykonávanie právnych predpisov Únie v oblasti daní, zabezpečenie výmeny informácií a podpora administratívnej spolupráce a zvýšenie administratívnej kapacity daňových orgánov. Vzhľadom na dynamiku problémov súvisiacich s novými zistenými výzvami by sa mal klásť väčší dôraz na podporu boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu. Dôraz by sa mal klásť aj na zníženie administratívnej záťaže daňových orgánov a nákladov daňovníkov na dodržiavanie predpisov a na predchádzanie prípadov dvojitého zdaňovania.

(7)

Prostredníctvom programu Fiscalis 2020 by sa na operačnej úrovni mali vykonávať, prevádzkovať a podporovať európske informačné systémy a činnosti zamerané na administratívnu spoluprácu, posilňovať zručnosti a kompetencie daňových úradníkov, zvyšovať porozumenie a vykonávanie práva Únie v oblasti daní a podporovať zlepšovanie administratívnych postupov a výmenu a šírenie osvedčených administratívnych postupov. Uvedené ciele by sa mali sledovať s dôrazom na podporu boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu.

(8)

Nástroje programu Fiscalis 2020, ktoré sa uplatňovali predtým, by sa mali nahradiť, aby sa v nich primeraným spôsobom zohľadnili výzvy nasledujúceho desaťročia pre daňové orgány a aby boli naďalej v súlade s vývojom v práve Únie. Program Fiscalis 2020 by mal zahŕňať dvojstranné alebo viacstranné kontroly a ďalšie formy administratívnej spolupráce stanovené v príslušnom práve Únie o administratívnej spolupráci, skupiny odborníkov, akcie na budovanie kapacít verejnej správy, v rámci ktorých by sa členským štátom so špecifickými a výnimočnými okolnosťami, ktoré odôvodňujú takéto cielené akcie, mali poskytovať školenia v oblasti daní, a v prípade potreby štúdie a spoločné komunikačné činnosti zamerané na podporu vykonávania práva Únie v oblasti daní.

(9)

Európske informačné systémy hrajú kľúčovú úlohu pri vzájomnom prepájaní daňových orgánov a tým pri podpore daňových systémov v rámci Únie, a preto by sa mali v rámci programu Fiscalis 2020 naďalej financovať a zlepšovať. Okrem toho by malo byť možné zahrnúť do programu Fiscalis 2020 nové daňové informačné systémy, ktoré sa zriadili podľa práva Únie. Európske informačné systémy by sa mali vo vhodných prípadoch zakladať na modeloch zdieľaného vývoja a zdieľanej architektúre IT.

(10)

V súvislosti s ďalším zlepšovaním administratívnej spolupráce a podporou boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu môže byť pre Úniu vhodné uzatvárať dohody s tretími krajinami, aby sa týmto krajinám umožnilo používať komponenty Únie v európskych informačných systémoch na podporu bezpečnej výmeny informácií medzi nimi a členskými štátmi v rámci dvojstranných daňových dohôd.

(11)

V rámci programu Fiscalis 2020 by sa mali vykonávať aj činnosti zamerané na spoločnú odbornú prípravu. Program Fiscalis 2020 by mal naďalej podporovať zúčastnené krajiny pri rozvíjaní odborných zručností a vedomostí v oblasti daní prostredníctvom lepšieho, spoločne zostaveného obsahu odbornej prípravy zameraného na daňových úradníkov a hospodárske subjekty. Na uvedený účel by sa mal súčasný spoločný prístup k odbornej príprave v rámci programu Fiscalis 2020, ktorý sa zakladal hlavne na centrálnom rozvoji elektronického vzdelávania, rozvinúť do mnohostranného programu Únie na podporu odbornej prípravy.

(12)

Program Fiscalis 2020 by mal pokrývať obdobie siedmych rokov, aby bolo jeho trvanie zosúladené s trvaním viacročného finančného rámca stanoveného v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (2).

(13)

Toto nariadenie stanovuje finančné krytie pre celú dobu trvania programu Fiscalis 2020, ktoré má predstavovať základnú referenčnú hodnotu pre Európsky parlament a Radu počas ročného rozpočtového postupu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3).

(14)

V súlade so záväzkom Komisie uvedeným v jej oznámení o preskúmaní rozpočtu z roku 2010, ktorý sa týka súdržnosti a zjednodušenia programov financovania, by sa zdroje mali využívať spoločne s ďalšími nástrojmi financovania Únie, ak predpokladané činnosti v rámci programu Fiscalis 2020 sledujú ciele, ktoré sú spoločné pre rôzne nástroje financovania, avšak s výnimkou dvojitého financovania.

(15)

Opatrenia potrebné na finančné vykonávanie tohto nariadenia sa prijímajú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 (4), a v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 (5).

(16)

Zúčastnené krajiny by mali znášať náklady vnútroštátnych prvkov programu Fiscalis 2020, ktoré by okrem iného zahŕňali aj iné komponenty európskych informačných systémov, ako sú komponenty Únie, a akúkoľvek odbornú prípravu, ktorá nie je súčasťou spoločných iniciatív odbornej prípravy.

(17)

Vzhľadom na význam plnej účasti zúčastnených krajín na spoločných akciách je možná miera spolufinancovania vo výške 100 % oprávnených nákladov, pokiaľ ide o cestovné náklady, náklady na ubytovanie, náklady spojené s organizáciou podujatí a denné diéty, ak je to potrebné na úplné dosiahnutie cieľov programu Fiscalis 2020.

(18)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť prostredníctvom príslušných opatrení počas celej doby výdavkového cyklu vrátane predchádzania, odhaľovania a preskúmavania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov, a prípadne aj pokutami.

(19)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci v súvislosti s prípravou ročných pracovných programov. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6).

(20)

Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne zavedenie viacročného programu na zlepšenie fungovania daňových systémov na vnútornom trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov vzhľadom na to, že nemôžu efektívne uskutočňovať spoluprácu a koordináciu potrebnú na uskutočnenie tohto cieľa, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(21)

Pri vykonávaní programu Fiscalis 2020 by mal Komisii pomáhať Výbor pre program Fiscalis 2020.

(22)

Už od samého začiatku programu Fiscalis 2020 a s cieľom uľahčiť jeho hodnotenie by sa mal zaviesť vhodný rámec monitorovania výsledkov dosiahnutých v rámci programu Fiscalis 2020. Komisia by mala spolu so zúčastnenými krajinami stanoviť upraviteľné ukazovatele a dopredu vymedzené základné hodnoty pre monitorovanie výsledkov činností v rámci programu Fiscalis 2020. Malo by sa vykonať hodnotenie v strede trvania programu Fiscalis 2020 so zameraním sa na dosahovanie cieľov programu, jeho efektívnosť a jeho pridanú hodnotu na európskej úrovni. Záverečné hodnotenie by sa okrem toho malo zaoberať dlhodobým vplyvom a udržateľnými účinkami programu Fiscalis 2020. Mala by sa zabezpečiť úplná transparentnosť pravidelným predkladaním správ o monitorovaní a hodnotiacich správ Európskemu parlamentu a Rade.

(23)

Spracovanie osobných údajov vykonávané v členských štátoch v súvislosti s týmto nariadením a pod dohľadom príslušných orgánov členských štátov, najmä verejných nezávislých orgánov určených členskými štátmi, sa riadi smernicou Európskeho Parlamentu a Rady 95/46/ES (7). Spracovanie osobných údajov vykonávané Komisiou v rámci tohto nariadenia a pod dohľadom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (8). Akákoľvek výmena alebo prenos informácií príslušnými orgánmi by mali byť v súlade s pravidlami o prenose osobných údajov podľa ustanovení smernice 95/46/ES a akákoľvek výmena alebo prenos informácií, ktoré vykonáva Komisia, by mali byť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov podľa ustanovení nariadenia (ES) č. 45/2001.

(24)

Toto nariadenie nahrádza rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1482/2007/ES (9). Uvedené rozhodnutie by sa preto malo zrušiť,

(1)

Komisia prijala v marci 2010 oznámenie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“). Oznámenie schválila Európska rada v júni 2010. Stratégia Európa 2020 reaguje na hospodársku krízu a jej cieľom je pripraviť Úniu na nasledujúce desaťročie. Stanovuje sa v nej päť ambicióznych cieľov týkajúcich sa klímy a energetiky, zamestnanosti, inovácie, vzdelávania a sociálneho začleňovania, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020, a určujú sa v nej kľúčové stimuly pre rast zamerané na zvýšenie dynamickosti a konkurencieschopnosti Únie. Zdôrazňuje sa v nej aj dôležitosť posilnenia rastu európskeho hospodárstva pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne zamestnanosti, nízkouhlíkového hospodárstva, ktoré je zdrojovo a energeticky efektívne, a sociálnej súdržnosti. Malé a stredné podniky (MSP) by mali zohrávať zásadnú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020. Význam tejto úlohy odzrkadľuje skutočnosť, že MSP sa uvádzajú v šiestich zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020.

(2)

S cieľom zabezpečiť, aby pri dosahovaní hospodárskeho rastu v Únii, čo predstavuje najvyššiu prioritu, zohrávali ústrednú úlohu podniky, najmä MSP, prijala Komisia v októbri 2010 oznámenie s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie, konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu, ktoré schválila Rada v decembri 2010. Ide o hlavnú iniciatívu stratégie Európa 2020. V oznámení sa stanovuje stratégia zameraná na podnietenie rastu a zamestnanosti zachovávaním a podporovaním silnej, diverzifikovanej a konkurencieschopnej priemyselnej základne v Európe, najmä zlepšovaním rámcových podmienok pre podniky a posilňovaním niekoľkých aspektov vnútorného trhu vrátane služieb súvisiacich s podnikaním.

(3)

Komisia prijala v júni 2008 oznámenie s názvom Najskôr myslieť v malom – iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu, ktoré Rada uvítala na zasadnutí v decembri 2008. Iniciatíva „Small Business Act“ (SBA) poskytuje komplexný rámec politiky pre MSP, podporuje podnikanie a zakotvuje zásadu „najskôr myslieť na malých“ do práva a politiky s cieľom posilniť konkurencieschopnosť MSP. V iniciatíve SBA sa stanovuje desať zásad a uvádzajú sa politické a legislatívne akcie na podporu potenciálu MSP v oblasti rastu a tvorby pracovných miest. Vykonávaním iniciatívy SBA sa prispieva k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020. V hlavných iniciatívach už boli stanovené viaceré akcie pre MSP.

(4)

Medzitým sa vykonalo preskúmanie iniciatívy SBA, ktoré sa zverejnilo vo februári 2011 a na základe ktorého prijala Rada na zasadnutí 30. a 31. mája 2011 závery. V uvedenom preskúmaní sa uvádza stav vykonávania iniciatívy SBA a posudzujú sa potreby MSP aktívnych v súčasnom hospodárskom prostredí, v ktorom čoraz ťažšie získavajú prístup k financiám a na trhy. V rámci uvedeného preskúmania sa poskytuje prehľad o pokroku dosiahnutom počas prvých dvoch rokov uplatňovania iniciatívy SBA, stanovujú sa nové akcie predstavujúce reakciu na výzvy vyplývajúce z krízy, ako uvádzajú zainteresované strany, a navrhujú sa v ňom spôsoby na zlepšenie využívania a vykonávania iniciatívy SBA s jednoznačnou úlohou pre zainteresované strany, pričom podnikateľské organizácie sú v popredí. V špecifických cieľoch programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP by sa mali odzrkadľovať priority stanovené v uvedenom preskúmaní. Je potrebné zabezpečiť, aby sa vykonávanie takéhoto programu koordinovalo s vykonávaním iniciatívy SBA.

Predovšetkým je dôležité, aby akcie v rámci špecifických cieľov prispievali k plneniu uvedených desiatich zásad a nových akcií identifikovaných v procese preskúmania iniciatívy SBA.

(5)

Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3) ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 -2020. V uvedenom viacročnom finančnom rámci sa uvádza, ako dosiahnuť ciele politík zamerané na zvyšovanie rastu, tvorbu väčšieho počtu pracovných miest v Európe a zavádzanie nízkouhlíkového hospodárstva ohľaduplnejšieho k životnému prostrediu, ako aj na medzinárodne renomovanú Úniu.

(6)

S cieľom prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov z Únie, najmä MSP, podporiť existujúce MSP, povzbudiť podnikateľskú kultúru a podporiť rast MSP, rozvoj znalostnej spoločnosti a vývoj založený na vyváženom hospodárskom raste by sa mal zriadiť Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (ďalej len „program COSME“).

(7)

Vysokou prioritou programu COSME by mal byť program zjednodušenia, a to v súlade s oznámením Komisie z 8. februára 2012 s názvom Program zjednodušenia VFR na obdobie rokov 2014 – 2020. Použitie finančných prostriedkov Únie a členských štátov na podporu konkurencieschopnosti podnikov a MSP by sa malo lepšie koordinovať v záujme zabezpečenia komplementarity, lepšej efektívnosti a zviditeľnenia, ako aj dosiahnutia väčšej rozpočtovej synergie.

(8)

Komisia sa zaviazala začleniť oblasť klímy do výdavkových programov Únie a nasmerovať najmenej 20 % rozpočtu Únie na ciele súvisiace s klímou. Je potrebné zabezpečiť, aby sa pri príprave, tvorbe a vykonávaní programu COSME podporovalo zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej, ako aj predchádzanie riziku. Opatreniami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa malo prispieť k podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a spoločnosť, ktoré sú odolné voči zmene klímy.

(9)

Z rozhodnutia Rady 2001/822/ES (4) vyplýva, že osoby a orgány z pridružených zámorských krajín a území sú oprávnené na účasť na programe COSME.

(10)

Politika konkurencieschopnosti Únie je zameraná na zavedenie inštitucionálnych a politických opatrení, na základe ktorých sa vytvoria podmienky pre udržateľný rast podnikov, najmä MSP. Dosiahnutie konkurencieschopnosti a udržateľnosti znamená schopnosť dosiahnuť a zachovať si hospodársku konkurencieschopnosť a rast podnikov v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja. Primárnym zdrojom udržateľného rastu príjmov je zvýšená produktivita vrátane produktivity zdrojov a energie. Konkurencieschopnosť závisí aj od schopnosti spoločností v plnej miere využívať výhody príležitostí, akou je napríklad vnútorný trh. Obzvlášť dôležité je to pre MSP, ktoré tvoria 99 % podnikov v Únii, poskytujú dve z troch existujúcich pracovných miest v súkromnom sektore a 80 % novovytvorených pracovných miest a na celkovej pridanej hodnote vytvorenej podnikmi v Únii sa podieľajú viac než polovicou. MSP sú kľúčovou hnacou silou hospodárskeho rastu, zamestnanosti a sociálnej integrácie.

(11)

V oznámení Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest sa odhaduje, že podporou prechodu na ekologické hospodárstvo, napríklad podporou politík v oblasti efektívneho využívania zdrojov, energetickej efektívnosti a zmeny klímy, by mohlo do roku 2020 vzniknúť viac ako päť miliónov pracovných miest, a to najmä v sektore MSP. So zreteľom na túto skutočnosť by konkrétne akcie v rámci programu COSME mohli zahŕňať podporu vývoja udržateľných výrobkov, služieb, technológií a procesov, ako aj efektívneho využívania zdrojov a energie a sociálnej zodpovednosti podnikov.

(12)

Konkurencieschopnosť je už niekoľko rokov stredobodom záujmu tvorby politík Únie, keďže zlyhanie trhu, politík a inštitúcií ohrozuje konkurencieschopnosť podnikov z Únie, najmä MSP.

(13)

Program COSME by mal preto riešiť zlyhanie trhu, ktoré ovplyvňuje konkurencieschopnosť hospodárstva Únie v celosvetovom meradle a ohrozuje schopnosť podnikov, najmä MSP, súťažiť s konkurentmi v iných častiach sveta.

(14)

Program COSME by sa mal zamerať najmä na MSP, ako sa vymedzujú v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (5). Komisia by pri uplatňovaní tohto nariadenia mala konzultovať so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami vrátane organizácií zastupujúcich MSP. Osobitná pozornosť by sa mala venovať mikropodnikom, podnikom zaoberajúcim sa remeselnými činnosťami, samostatne zárobkovo činným osobám, slobodným povolaniam a sociálnym podnikom. Pozornosť by sa mala venovať aj potenciálnym a novým podnikateľom, mladým podnikateľom, podnikateľkám a iným špecifickým cieľovým skupinám, ako sú starší ľudia, migranti a podnikatelia patriaci k sociálne znevýhodneným alebo zraniteľným skupinám, napríklad osobám so zdravotným postihnutím, ako aj podpore transferov podnikov, ich osamostatňovania, rozširovania a tzv. druhých šancí pre podnikateľov.

(15)

Mnohé z problémov v oblasti konkurencieschopnosti Únie súvisia s ťažkosťami MSP pri získavaní prístupu k financiám, keďže zápasia s preukazovaním svojej úverovej bonity a majú ťažkosti pri získavaní prístupu k rizikovému kapitálu. Tieto ťažkosti majú negatívny vplyv na úroveň a kvalitu novo vytvorených podnikov, na mieru rastu a prežívania podnikov, ako aj na pripravenosť nových podnikateľov na prevzatie životaschopných spoločností v súvislosti s transfermi podnikov/nástupníctvom. Finančné nástroje Únie zavedené podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES (6) majú overenú pridanú hodnotu a priniesli pozitívny príspevok najmenej 220 000 malým a stredným podnikom. Zvýšená pridaná hodnota navrhovaných finančných nástrojov pre Úniu spočíva okrem iného v posilnení vnútorného trhu z hľadiska rizikového kapitálu a v rozvoji celoeurópskeho finančného trhu pre MSP, ako aj v riešeniach zlyhania trhu, ktorých realizácia nie je možná na úrovni členských štátov. Akcie Únie by mali byť súdržné, konzistentné a mali by dopĺňať finančné nástroje členských štátov pre MSP, mali by vytvárať pákový efekt a zabraňovať narušeniu trhu, a to v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (7). Subjekty poverené vykonávaním akcií by mali zabezpečiť doplnkovosť a zabrániť duplicitnému financovaniu zo zdrojov Únie.

(16)

Komisia by mala venovať pozornosť zviditeľneniu financovania, ktoré sa poskytuje prostredníctvom finančných nástrojov tohto nariadenia, aby sa zabezpečila informovanosť o dostupnosti podpory od Únie a uznanie poskytnutej podpory na trhu. Na tento účel by mali byť finanční sprostredkovatelia zároveň povinní explicitne zdôrazniťkonečným príjemcom, že financovanie umožnila podpora poskytnutá zfinančných nástrojov podľa tohto nariadenia. Komisia a členské štáty by mali prijať primerané opatrenia aj prostredníctvom užívateľsky ústretových online systémov na šírenie informácií o dostupných finančných nástrojoch medzi MSP a sprotredkovateľmi. Tieto systémy, ktoré by mohli zahŕňať jediný portál, by nemali byť duplicitné s existujúcimi systémami.

(17)

Sieť Enterprise Europe Network (ďalej len „sieť“) preukázala svoju pridanú hodnotu pre európske MSP ako jednotné kontaktné miesto na podporu podnikania tým, že pomáha podnikom zlepšiť ich konkurencieschopnosť a využiť podnikateľské príležitosti na vnútornom trhu a mimo neho. Zjednodušenie metodológií a pracovných metód a dodanie európskeho rozmeru službám na podporu podnikania možno dosiahnuť len na úrovni Únie. Sieť predovšetkým pomohla MSP nájsť na vnútornom trhu a v tretích krajinách partnerov na spoluprácu alebo transfer technológií, získať poradenstvo v oblasti zdrojov financovania zo strany Únie, práva Únie a práv duševného vlastníctva, ako aj v oblasti programov Únie na podporu ekologických inovácií a udržateľnej výroby. Získala tiež spätnú väzbu týkajúcu sa práva a noriem Únie. Jej jedinečné odborné poznatky sú osobitne dôležité pri prekonávaní informačných asymetrií a pri znižovaní transakčných nákladov súvisiacich s cezhraničnými transakciami.

(18)

Naďalej je potrebné vynakladať úsilie na ďalšiu optimalizáciu kvality služieb a výkonnosti siete, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie informovanosti MSP a následné využívanie navrhovaných služieb, ešte väčšou integráciou služieb zameraných na internacionalizáciu a inovácie, posilňovaním spolupráce medzi sieťou a regionálnymi a miestnymi zainteresovanými stranami z radov MSP, konzultovaním a lepším zapájaním hostiteľských organizácií, znižovaním byrokracie, zlepšovaním podpory v oblasti informačných technológií a zlepšovaním zviditeľnenia siete a jej služieb v pokrytých geografických regiónoch.

(19)

Konkurencieschopnosť je ovplyvňovaná obmedzenou internacionalizáciou MSP v Európe aj mimo nej. Podľa niektorých odhadov v súčasnosti 25 % MSP so sídlom v Únii vyváža alebo v určitom období za posledné tri roky vyvážalo, z čoho len 13 % MSP so sídlom v Únii pravidelne vyváža mimo Únie a iba 2 % investovali mimo svojej domovskej krajiny. Okrem toho, z prieskumu Eurobarometra z roku 2012 vyplýva existencia nevyužitého potenciálu pre rast MSP na ekologických trhoch v rámci Únie aj mimo nej, pokiaľ ide o internacionalizáciu a prístup k verejnému obstarávaniu. V súlade s iniciatívou „Small Business Act“, v ktorej sa Únia a členské štáty vyzývajú, aby podporovali a povzbudzovali MSP pri využívaní výhod rastu trhov mimo Únie, poskytuje Únia finančnú pomoc viacerým iniciatívam, ako napríklad Centru pre priemyselnú spoluprácu medzi EÚ a Japonskom a asistenčnému pracovisku pre MSP v oblasti práv duševného vlastníctva v Číne. Pridaná hodnota pre Úniu sa vytvára podporou spolupráce a ponukou služieb na európskej úrovni, ktoré dopĺňajú, ale nezdvojujú hlavné služby členských štátov na podporu obchodu a ktorými sa posilňuje spoločné úsilie poskytovateľov verejných a súkromných služieb v tejto oblasti. Takéto služby by mali zahŕňať informácie o právach duševného vlastníctva, normách, ako aj o pravidlách a príležitostiach v oblasti verejného obstarávania. V plnom rozsahu by sa mala zohľadniť časť II záverov Rady zo 6. decembra 2011 s názvom Posilňovanie vykonávania priemyselnej politiky v celej EÚ o oznámení Komisie s názvom „Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu“. V tejto súvislosti by dobre vymedzená európska stratégia klastrov mala dopĺňať vnútroštátne a regionálne úsilie o podporu klastrov zameranú na excelentnosť a medzinárodnú spoluprácu, pričom sa zohľadní skutočnosť, že spájanie MSP do klastrov môže byť kľúčovým prostriedkom na posilnenie ich schopnosti inovovať a začatie ich pôsobenia na zahraničných trhoch.

(20)

S cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť podnikov Únie, najmä MSP, musia členské štáty a Komisia vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie. Osobitnú pozornosť si vyžadujú záujmy MSP a sektory, v ktorých sú najaktívnejšie. Potrebné sú aj iniciatívy na úrovni Únie, aby dochádzalo k výmene informácií a znalostí v európskom meradle, pričom digitálne služby v tejto oblasti môžu byť obzvlášť nákladovo efektívne. Takéto akcie môžu pomôcť pri vytváraní rovnakých podmienok pre MSP.

(21)

Nedostatky, fragmentácia a zbytočná byrokracia na vnútornom trhu bránia občanom, spotrebiteľom a podnikom, najmä MSP, aby naplno využívali všetky jeho výhody. Preto je naliehavo potrebné, aby členské štáty, Európsky parlament, Rada a Komisia vyvinuli koordinované úsilie zamerané na riešenie nedostatkov v oblasti vykonávania, legislatívy a informácií. V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality by členské štáty, Európsky parlament, Rada a Komisia mali spolupracovať aj na tom, aby sa zbytočné administratívne a regulačné zaťaženie MSP znižovalo a aby sa mu predchádzalo. Opatrenia v rámci programu COSME, ktorý je jediným programom Únie orientovaným konkrétne na MSP, by mali prispieť k realizácii uvedených cieľov, najmä tak, že pomôžu zlepšiť rámcové podmienky pre podniky. Určitú úlohu by v tomto úsilí mali zohrávať kontroly vhodnosti a posúdenia vplyvu financované v rámci programu COSME.

(22)

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje konkurencieschopnosť, je pomerne slabý podnikateľský duch v Únii. Len 45 % občanov Únie (a menej než 40 % žien) by sa rado stalo samostatne zárobkovo činnými osobami v porovnaní s 55 % obyvateľov v Spojených štátoch a 71 % v Číne (podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2009 o podnikaní). Podľa iniciatívy SBA by sa mala venovať pozornosť všetkým situáciám, ktorým podnikatelia čelia, vrátane začatia činnosti, rastu, transferu a konkurzu (druhá šanca). Podpora vzdelávania v oblasti podnikania, ako aj opatrenia na zvyšovanie súdržnosti a konzistentnosti, akými sú napríklad referenčné porovnávanie a výmena osvedčených postupov, zabezpečujú vysokú pridanú hodnotu Únii.

(23)

Program Erasmus pre mladých podnikateľov bol spustený s cieľom umožniť novým podnikateľom alebo tým, ktorí majú o podnikanie záujem, získať podnikateľské skúsenosti v inom členskom štáte, než je ich členský štát, a umožniť im tak posilniť svoj podnikateľský talent. V súvislosti s cieľom spočívajúcim v zlepšení rámcových podmienok na podporu podnikania a podnikateľskej kultúry by Komisia mala mať možnosť prijať opatrenia s cieľom pomôcť novým podnikateľom zlepšiť svoje schopnosti rozvíjať svoju podnikateľskú odbornosť, zručnosti a prístupy, ako aj zlepšiť svoju technologickú spôsobilosť a riadenie podniku.

(24)

Globálna hospodárska súťaž, demografické zmeny, obmedzenia v oblasti zdrojov a vznikajúce sociálne trendy vytvárajú výzvy a príležitosti pre rôzne sektory, ktoré čelia globálnym výzvam a pre ktoré je charakteristický vysoký podiel MSP. Napríklad dizajnérske sektory sa musia prispôsobiť, aby využili vo svoj prospech nevyužitý potenciál vysokého dopytu po personalizovaných, kreatívnych, inkluzívnych produktoch. Keďže sa tieto výzvy týkajú všetkých MSP z Únie v týchto sektoroch, v záujme tvorby dodatočného rastu je potrebné vyvinúť na úrovni Únie spoločné úsilie prostredníctvom iniciatív urýchľujúcich vznik nových produktov a služieb.

(25)

Na podporu akcie prijatej v členských štátoch môže program COSME podporiť iniciatívy v sektorových aj prierezových oblastiach s potenciálom pre rast a podnikateľskú aktivitu, najmä v tých, v ktorých je vysoký podiel MSP, urýchlením vzniku konkurencieschopných a udržateľných odvetví, a to na základe podnikateľských modelov, ktoré majú najvyššiu konkurencieschopnosť, zlepšených výrobkov a procesov, organizačných štruktúr alebo upravených hodnotových reťazcov. Ako je uvedené v oznámení Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch, ktoré Rada uvítala na zasadnutí v októbri 2010, cestovný ruch je dôležitým sektorom hospodárstva Únie. Podniky v tomto sektore priamo prispievajú 5 % k hrubému domácemu produktu (HDP) Únie. V Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa uznáva význam cestovného ruchu a stanovujú sa v nej právomoci Únie v tejto oblasti. Iniciatívy v oblasti európskeho cestovného ruchu môžu dopĺňať akcie členských štátov povzbudzovaním tvorby priaznivého prostredia a podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi, najmä výmenou osvedčených postupov. Akcie môžu zahŕňať zlepšovanie znalostnej základne v oblasti cestovného ruchu poskytovaním údajov a analýz a rozvojom projektov v oblasti nadnárodnej spolupráce v úzkej súčinnosti s členskými štátmi, pričom by sa malo zabrániť záväzným požiadavkám voči podnikom Únie.

(26)

V programe COSME sa uvádzajú akcie pre ciele, celkové finančné krytie na plnenie týchto cieľov, minimálne finančné krytie finančných nástrojov, rôzne typy vykonávacích opatrení a transparentné mechanizmy na monitorovanie, hodnotenie a ochranu finančných záujmov Únie.

(27)

Programom COSME sa dopĺňajú iné programy Únie, pričom je potrebné uznať, že každý nástroj by mal fungovať podľa svojich vlastných špecifických postupov. Tie isté oprávnené náklady by sa teda nemali financovať duplicitne. S cieľom dosiahnuť pridanú hodnotu a výrazný vplyv financovania Únie by sa medzi programom COSME, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (8) („program Horizont 2020“), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (9) („štrukturálne fondy“) a ostatnými programami Únie mali vyvíjať úzke synergie.

(28)

Vo všetkých relevantných iniciatívach a akciách, na ktoré sa vzťahuje COSME program, by sa mala zohľadniť zásada transparentnosti a zásada rovnosti príležitostí pre ženy a mužov. V uvedených iniciatívach a akciách by sa malo zohľadniť aj dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd pre všetkých občanov.

(29)

Poskytovaniu grantov malým a stredným podnikom by mal predchádzať transparentný proces. Udelenie grantov v rámci takejto podpory a ich vyplatenie by malo byť transparentné, nebyrokratické a v súlade s bežnými pravidlami.

(30)

Toto nariadenie stanovuje finančné krytie na celé obdobie trvania programu COSME, ktoré pre Európsky parlament a Radu predstavuje počas ročného rozpočtového postupu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových veciach a riadnom finančnom hospodárení (10).

(31)

S cieľom zabezpečiť, aby sa financovanie obmedzovalo na riešenie zlyhania trhu, politík a inštitúcií a vzhľadom na potrebu zabrániť narušeniam trhu, by financovanie z programu COSME malo byť v súlade s pravidlami Únie týkajúcimi sa štátnej pomoci.

(32)

Účasť príslušných krajín na programoch Únie sa stanovuje v Dohode o Európskom hospodárskom priestore a v protokoloch k dohodám o pridružení. Účasť iných tretích krajín by mala byť možná, ak sa to uvádza v dohodách a postupoch.

(33)

Dôležité je zabezpečiť riadne finančné riadenie programu COSME a jeho vykonávania čo najefektívnejším a užívateľsky najústretovejším spôsobom, pričom je zároveň potrebné zabezpečiť právnu istotu a prístupnosť programu COSME všetkým účastníkom.

(34)

Program COSME by sa mal monitorovať a hodnotiť, aby sa umožnili úpravy. Mala by sa vypracúvať výročná správa o jeho vykonávaní, v ktorej by sa uviedol dosiahnutý pokrok a plánované činnosti.

(35)

Vykonávanie programu COSME by sa malo monitorovať ročne s pomocou kľúčových ukazovateľov pre posudzovanie výsledkov a vplyvu. Tieto ukazovatele vrátane relevantných východiskových údajov by mali poskytovať minimálny základ pre posudzovanie miery dosiahnutia cieľov programu COSME.

(36)

Predbežná správa o dosahovaní cieľov všetkých akcií podporovaných v rámci programu COSME, ktorú vypracuje Komisia, by mala obsahovať aj hodnotenie nízkej miery účasti MSP, ak sa zistí vo významnom počte členských štátoch. Ak je to vhodné, príslušné členské štáty by mohli zohľadniť výsledky predbežnej správy vo svojich príslušných politikách.

(37)

Finančné záujmy Únie by sa počas celého výdavkového cyklu mali chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane prevencie, odhaľovania a prešetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov, a tam, kde je to vhodné, prostredníctvom administratívnych a finančných sankcií v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(38)

S cieľom zaistiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, aby prijala ročné pracovné programy na vykonávanie programu COSME. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11). Niektoré z akcií uvedených v ročnom pracovnom programe zahŕňajú koordináciu akcií na vnútroštátnej úrovni. V tejto súvislosti by sa mal uplatňovať článok 5 ods. 4 uvedeného nariadenia.

(39)

Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ by sa mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o doplnenie ukazovateľov, zmeny určitých špecifických podrobností týkajúcich sa finančných nástrojov a o úpravy orientačných súm, ktorými by sa tieto sumy prekročili o viac ako 5 % hodnoty finančného krytia v každom jednotlivom prípade. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočnila počas prípravných prác príslušné konzultácie, aj na úrovni expertov. Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zabezpečiť súbežné, včasné a riadne postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade,

(40)

Z dôvodu právnej istoty a jasnosti by sa rozhodnutie č. 1639/2006/ES malo zrušiť,

(1)

V oznámení Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 sa požaduje jednotný program v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, zahŕňajúci medzinárodné aspekty vysokoškolského vzdelávania, ktorý spája akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES (4), program Mládež v akcii ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1719/2006/ES (5), akčný program Erasmus Mundus ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1298/2008/ES (6), program ALFA III ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 (7), a programy Tempus a Edulink, s cieľom zabezpečiť vyššiu efektívnosť, výraznejšie strategické zameranie a súčinnosť, ktorá sa má uplatniť medzi rôznymi aspektmi jednotného programu. Ako súčasť tohto jednotného programu (ďalej len „program“) sa ďalej navrhuje šport.

(2)

V priebežných hodnotiacich správach existujúceho programu celoživotného vzdelávania, programu Mládež v akcii a programu Erasmus Mundus a vo verejných konzultáciách o budúcnosti činnosti Únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, ako aj vysokoškolského vzdelávania sa zistila vysoká, a v niektorých ohľadoch rastúca potreba pokračujúcej spolupráce a mobility v týchto oblastiach na európskej úrovni. V hodnotiacich správach bola zdôraznená dôležitosť vytvorenia pevnejších väzieb medzi programami Únie a rozvojom politík vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, bolo vyjadrené želanie, aby činnosť Únie bola štruktúrovaná tak, aby lepšie zodpovedala paradigme celoživotného vzdelávania a aby sa presadzoval jednoduchší, užívateľsky prístupnejší a pružnejší prístup k vykonávaniu tejto činnosti a skončila sa roztrieštenosť medzinárodných programov spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania.

(3)

Program by sa mal zamerať na dostupnosť financovania a transparentnosť administratívnych a finančných postupov, okrem iného využívaním informačných a komunikačných technológií (IKT) a digitalizácie. Zefektívnenie a zjednodušenie organizácie a riadenia a trvalé zameranie na znižovanie administratívnych výdavkov majú pre úspech programu tiež zásadný význam.

(4)

Verejné konzultácie o strategických rozhodnutiach Únie pri vykonávaní nových právomocí Únie v oblasti športu a hodnotiaca správa Komisie o prípravných opatreniach v oblasti športu poskytli užitočné informácie o prioritných oblastiach činnosti Únie, a ukázali pridanú hodnotu, ktorú môže Únia priniesť podporou činností zameraných na vytváranie, vzájomné využívanie a šírenie skúseností a poznatkov o rôznych problémoch, ktoré vplývajú na šport na európskej úrovni, ak sa zameriavajú najmä na masovú úroveň.

(5)

V stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu sa vymedzuje stratégia rastu Únie pre nadchádzajúce desaťročie na podporu takéhoto rastu, stanovujúca päť ambicióznych cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020, najmä v oblasti vzdelávania, kde je cieľom znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky pod úroveň 10 % a umožniť, aby najmenej 40 % osôb vo veku 30 – 34 rokov malo ukončené vysokoškolské alebo rovnocenné vzdelanie. To sa týka aj jej hlavných iniciatív, najmä iniciatív Mládež v pohybe a Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta.

(6)

Rada vo svojich záveroch z 12. mája 2009 vyzvala na vytvorenie strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) so stanovením štyroch strategických cieľov v snahe riešiť výzvy, ktoré pri vytváraní znalostnej Európy a pri sprístupňovaní celoživotného vzdelávania zostávajú úlohou pre všetkých.

(7)

V súlade s článkami 8 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako aj článkami 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie program podporuje okrem iného rovnosť medzi mužmi a ženami a opatrenia na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Pri vykonávaní programu je potrebné rozšíriť prístup členov znevýhodnených a zraniteľných skupín a aktívne riešiť osobitné potreby ľudí so zdravotným postihnutím v oblasti vzdelávania.

(8)

Program by mal mať silný medzinárodný rozmer, najmä pokiaľ ide o vysokoškolské vzdelávanie, s cieľom nielen zvyšovať kvalitu európskeho vysokoškolského vzdelávania pri presadzovaní širších cieľov ET 2020 a atraktívnosti Únie ako študijnej destinácie, ale aj podporovať porozumenie medzi ľuďmi a prispievať k udržateľnému rozvoju vysokoškolského vzdelávania v partnerských krajinách, ako aj k ich širšiemu sociálno-ekonomickému rozvoju, okrem iného tým, že bude prostredníctvom akcií na podporu mobility podporovať výmenu odborníkov so štátnymi príslušníkmi partnerských krajín. Na tento účel by sa malo vyčleniť financovanie z nástroja rozvojovej spolupráce (DCI), nástroja európskeho susedstva (ENI), nástroja predvstupovej pomoci (IPA) a nástroja partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami (PI). Prostriedky sa môžu tiež vyčleniť z Európskeho rozvojového fondu (EDF) v súlade s príslušnými postupmi. Pri používaní uvedených prostriedkov by sa mali uplatňovať ustanovenia tohto nariadenia, pričom sa musí zaručiť dodržiavanie príslušných nariadení, ktorými sa zriaďujú uvedené nástroje a fond.

(9)

Rada vo svojej rezolúcii z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) zdôraznila potrebu považovať všetkých mladých ľudí za zdroj pre spoločnosť a chcela uľahčiť ich účasť na vytváraní politík, ktoré sa ich týkajú, a to prostredníctvom nepretržitého štruktúrovaného dialógu medzi tými, čo prijímajú rozhodnutia, a mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami na všetkých úrovniach.

(10)

Prepojením formálneho vzdelávania, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa do jedného programu by sa malo dosiahnuť vzájomné spolupôsobenie a podporiť medzisektorová spolupráca naprieč jednotlivými sektormi vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže. Počas vykonávania programu by sa mali brať náležite do úvahy špecifické potreby jednotlivých sektorov, a kde je to vhodné, aj úloha miestnych a regionálnych orgánov.

(11)

V snahe podporiť mobilitu, rovnosť a špičkovú kvalitu štúdia by Únia mala zriadiť pilotný nástroj záruk za študentské pôžičky, aby študentom bez ohľadu na ich sociálne zázemie umožnila absolvovať magisterské štúdium v inej krajine, ktorej účasť v programe je otvorená (ďalej len „krajina účastniaca sa programu“). Nástroj záruk za študentské pôžičky by mal byť k dispozícii finančným inštitúciám, ktoré budú súhlasiť s poskytnutím pôžičiek na magisterské štúdium v iných krajinách účastniacich sa programu za podmienok ústretových pre študentov. Tento dodatočný a inovačný nástroj pre vzdelávaciu mobilitu by nemal nahrádzať žiadny súčasný systém grantov alebo pôžičiek, ktoré podporujú mobilitu študentov na miestnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, ani by nemal brániť rozvoju týchto systémov v budúcnosti. Nástroj záruk za študentské pôžičky by sa mal starostlivo sledovať a vyhodnocovať, najmä pokiaľ ide o jeho využívanie na trhu v jednotlivých krajinách. V súlade s článkom 21 ods. 2 a 3 by mala byť Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do konca roku 2017 predložená strednodobá hodnotiaca správa na účely získania politického usmernenia na ďalšie používanie nástroja záruk za študentské pôžičky.

(12)

Členské štáty by sa mali snažiť prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie právnych a administratívnych prekážok správneho fungovania programu. Patrí sem podľa možnosti riešenie administratívnych otázok, ktoré spôsobujú problémy pri získavaní víz a povolení na pobyt. V súlade so smernicou Rady 2004/114/ES (8) sa členské štáty nabádajú, aby zaviedli zrýchlené postupy vydávania povolení k pobytu a víz.

(13)

V oznámení Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania je stanovený rámec, v ktorom Únia, členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania môžu spolupracovať s cieľom zvýšiť počet absolventov, zlepšiť kvalitu vzdelávania a maximalizovať prínos, ktorým vysokoškolské vzdelávanie a výskum môžu pomôcť ekonomikám a spoločnostiam členských štátov, aby vyšli z celosvetovej hospodárskej krízy silnejšie.

(14)

S cieľom lepšie riešiť nezamestnanosť mládeže v Únii by sa osobitná pozornosť mala venovať nadnárodnej spolupráci inštitúcií vysokoškolského a odborného vzdelávania s podnikmi v záujme zlepšenia zamestnateľnosti študentov a rozvoja podnikateľských zručností.

(15)

V Bolonskej deklarácii, ktorú 19. júna 1999 podpísali ministri školstva 29 európskych krajín, sa ustanovil medzivládny proces zameraný na vytvorenie európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania, ktorý vyžaduje trvalú podporu na úrovni Únie.

(16)

Kľúčová úloha, ktorú zohrávajú odborné vzdelávanie a príprava pri napomáhaní dosahovania niekoľkých cieľov stanovených v stratégii Európa 2020, sa všeobecne uznáva a je vymedzená v obnovenom kodanskom procese (2011 – 2020), najmä s prihliadnutím na ich potenciál pri riešení vysokej miery nezamestnanosti v Európe, predovšetkým nezamestnanosti mládeže a dlhodobej nezamestnanosti, pri podpore kultúry celoživotného vzdelávania, v boji proti sociálnemu vylúčeniu a pri podpore aktívneho občianstva. Na preklenutie rozdielov medzi vedomosťami získanými prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy a zručnosťami a kompetenciami potrebnými vo svete práce, ako aj na zvýšenie zamestnateľnosti mladých ľudí je potrebná kvalitná stáž v podniku a učňovská príprava, a to aj v mikropodnikoch a malých a stredných podnikoch.

(17)

Je potrebné posilniť intenzitu a rozsah európskej spolupráce medzi školami, ako aj mobilitu zamestnancov škôl a učiacich sa s cieľom riešiť priority stanovené v agende pre európsku spoluprácu v školstve pre 21. storočie, najmä zlepšiť kvalitu školského vzdelávania v Únii v oblastiach rozvoja kompetencií a zlepšiť rovnosť a začleňovanie v školských systémoch a inštitúciách, ako aj posilniť povolanie učiteľa a vedenie škôl a poskytovať im podporu. V tejto súvislosti by strategické ciele týkajúce sa znižovania miery predčasného ukončenia školskej dochádzky, zlepšenia výsledkov v základných zručnostiach a zlepšenia účasti a kvality v predškolskom vzdelávaní a starostlivosti mali byť prioritné spolu s cieľmi posilnenia odbornej spôsobilosti učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl a zlepšenia možností vzdelávania detí s prisťahovaleckým pôvodom a so spoločensko-ekonomickým znevýhodnením.

(18)

Cieľom obnoveného Európskeho programu vzdelávania dospelých, zahrnutého v rezolúcii Rady z 28. novembra 2011, je umožniť, aby všetci dospelí rozvíjali a zlepšovali svoje zručnosti a kompetencie počas celého života. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zlepšeniu vzdelávacích príležitostí pre vysoký počet Európanov s nízkou kvalifikáciou, najmä zvyšovaním všeobecnej a matematickej gramotnosti a podporou flexibilných spôsobov učenia sa a opatrení na podporu druhej šance.

(19)

Činnosť Európskeho fóra mládeže, národných informačných centier pre uznávanie dokladov o akademickom vzdelaní (NARIC), sietí Eurydice, Euroguidance a Eurodesk, národných podporných stredísk pre eTwinning, národných stredísk Europass a národných informačných kancelárií v susedských krajinách má dôležitý význam pri dosahovaní cieľov programu, najmä poskytovaním pravidelných a aktualizovaných informácií o rôznych oblastiach činnosti Komisii a šírením výsledkov programu v Únii a v partnerských krajinách.

(20)

Mala by sa posilniť spolupráca v rámci programu s medzinárodnými organizáciami v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, najmä s Radou Európy.

(21)

S cieľom prispieť k rozvoju excelentnosti v štúdiách o európskej integrácii na celom svete a reagovať na rastúcu potrebu vedomostí a dialógu o európskom integračnom procese a jeho vývoji je dôležité stimulovať excelentnosť výučby, výskumu a úvah v tejto oblasti podporou vysokoškolských inštitúcií, združení aktívnych v oblasti európskej integrácie a združení, ktoré presadzujú európske záujmy prostredníctvom akcie Jean Monnet.

(22)

Spolupráca v rámci programu s organizáciami občianskej spoločnosti v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie je veľmi dôležitá na to, aby sa dosiahlo široké osvojenie si stratégií a politík celoživotného vzdelávania a aby sa brali do úvahy predstavy a záujmy zainteresovaných strán na všetkých úrovniach.

(23)

V oznámení Komisie z 18. januára 2011 s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe sa uvádzajú predstavy Komisie o činnosti na úrovni Únie v oblasti športu po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy a navrhuje sa zoznam konkrétnych akcií, ktoré majú uskutočniť Komisia a členské štáty s cieľom posilniť európsku identitu v oblasti športu v troch širokých kapitolách: spoločenská úloha športu, hospodársky rozmer športu a organizácia športu. Je tiež potrebné vziať do úvahy pridanú hodnotu športu vrátane tradičného športu a jeho prínos ku kultúrnemu a historickému dedičstvu Únie.

(24)

Je potrebné zamerať sa najmä na masový šport a dobrovoľnícku prácu v oblasti športu vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú v podpore sociálneho začleňovania, rovnakých príležitostí a zdraviu prospešných pohybových aktivít.

(25)

Vyššia transparentnosť a uznávanie kvalifikácií a kompetencií a rozsiahlejšie prijímanie nástrojov Únie v oblasti transparentnosti a uznávania kvalifikácií by mali prispieť k rozvoju kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy a uľahčiť mobilitu medzi krajinami, ako aj jednotlivými sektormi na účely celoživotného vzdelávania i zamestnania v celej Európe. Sprístupnenie metód, postupov a techník používaných v iných krajinách pomôže zlepšiť zamestnateľnosť.

(26)

Na tento účel sa odporúča rozšíriť používanie jednotného rámca Únie pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass) zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES (9), Európskeho registra zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (EQAR) a Európskeho združenia zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (ENQA) zriadených na základe odporúčania Európskeho parlamentu a Rady 2006/143/ES (10), Európskeho kvalifikačného rámca (EQF) zriadeného na základe odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 (11), Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) zriadeného na základe odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 (12) a Európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET) zriadeného na základe odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 (13), ako aj Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS).

(27)

S cieľom zabezpečiť účinnejšiu komunikáciu so širokou verejnosťou a zvýšiť synergie komunikačných aktivít realizovaných na podnet Komisie, zdroje pridelené na komunikáciu podľa tohto nariadenia by mali prispievať aj k zahrnutiu korporátnej komunikácie politických priorít Únie za predpokladu, že súvisia so všeobecným cieľom tohto nariadenia.

(28)

Je potrebné zabezpečiť európsku pridanú hodnotu všetkých akcií vykonávaných v rámci programu a ich doplnkovosť s činnosťami vykonávanými členskými štátmi v súlade s článkom 167 ods. 4 ZFEÚ a s ostatnými činnosťami, najmä v oblastiach kultúry a médií, zamestnanosti, výskumu a inovácií, priemyslu a podnikov, politiky súdržnosti a rozvojovej politiky, ako aj politiky rozširovania a iniciatív, nástrojov a stratégií v oblasti regionálnej politiky a vonkajších vzťahov.

(29)

Program je navrhnutý tak, aby sa dosiahol pozitívny a udržateľný vplyv na politiky a postupy v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Tento systémový vplyv by sa mal dosiahnuť prostredníctvom rôznych opatrení a činností uvedených v programe, ktoré sa zameriavajú na podporu zmien na inštitucionálnej úrovni a ktoré vedú prípadne k inováciám na úrovni systému. Nie je nutné, aby jednotlivé projekty, pre ktoré sa požaduje finančná podpora z programu, mali ako také systémový vplyv. K dosiahnutiu systémového vplyvu by mal prispieť súhrnný výsledok týchto projektov.

(30)

Účinné riadenie výkonnosti vrátane hodnotenia a monitorovania si vyžaduje vypracovanie osobitných merateľných a realistických ukazovateľov výkonnosti, ktoré možno merať v čase a ktoré odrážajú logiku intervencie.

(31)

Komisia a členské štáty by mali optimalizovať využívanie IKT a nových technológií, aby uľahčili prístup k činnostiam v súvislosti so vzdelávaním, odbornou prípravou, mládežou a športom. To by mohlo zahŕňať virtuálnu mobilitu, ktorá by mala dopĺňať vzdelávaciu mobilitu, ale nie ju nahrádzať.

(32)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania programu stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (14) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(33)

V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu na fungovanie subjektov, Komisia by mala mať možnosť počas počiatočnej fázy programu posúdiť náklady priamo spojené s vykonávaním podporovaných činností ako oprávnené na financovanie, a to aj vtedy, ak vznikli príjemcovi pred predložením žiadosti o grant.

(34)

Je potrebné stanoviť kritériá výkonnosti, na ktorých by sa malo zakladať rozdelenie rozpočtových finančných prostriedkov medzi členské štáty na činnosti riadené národnými agentúrami.

(35)

Kandidátske krajiny na vstup do Únie a tie krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu účastniť programov Únie na základe rámcových dohôd, rozhodnutí Asociačnej rady alebo podobných dohôd.

(36)

Švajčiarska konfederácia sa môže účastniť programov Únie v súlade s dohodou, ktorá sa má podpísať medzi Úniou a touto krajinou.

(37)

Jednotlivci zo zámorských krajín alebo území a príslušné verejné a/alebo súkromné subjekty a inštitúcie zo zámorských krajín alebo území sa môžu účastniť programov v súlade s rozhodnutím Rady 2001/822/ES (15). Pri vykonávaní programu by sa mali vziať do úvahy obmedzenia vyplývajúce z odľahlosti najvzdialenejších regiónov Únie a zámorských krajín alebo území.

(38)

Komisia a vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vo svojom spoločnom oznámení z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo načrtli okrem iného cieľ ďalej podporovať účasť susedských krajín na akciách Únie v oblasti mobility a budovania kapacít vo vysokoškolskom vzdelávaní a otvoriť budúci vzdelávací program susedským krajinám.

(39)

Finančné záujmy Únie by mali byť chránené primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania, odhaľovania a vyšetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a tam, kde je to vhodné, aj udeľovania sankcií. Kým vonkajšia pomoc Únie má rastúce potreby financovania, hospodárska a rozpočtová situácia Únie obmedzuje zdroje dostupné pre túto pomoc. Komisia by sa preto mala snažiť o čo najefektívnejšie a najudržateľnejšie využívanie dostupných zdrojov, najmä využívaním finančných nástrojov s pákovým efektom.

(40)

V záujme rozšírenia prístupu k programu by sa granty poskytované na podporu mobility jednotlivcov mali upravovať podľa životných nákladov a nákladov spojených s pobytom v hostiteľskej krajine. Členské štáty by sa mali tiež nabádať, aby v súlade s vnútroštátnym právom oslobodili tieto granty od daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie. Rovnaké oslobodenie by sa malo uplatňovať aj v prípade verejných alebo súkromných subjektov, ktoré prideľujú túto finančnú podporu príslušným jednotlivcom.

(41)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (16) možno uznať čas, kedy daná osoba pôsobí ako dobrovoľník, ako spolufinancovanie vo forme vecných príspevkov.

(42)

Komisia vo svojom oznámení z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 zdôraznila svoj záväzok zjednodušiť financovanie Únie. Zriadenie jednotného programu pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport by malo viesť k významnému zjednodušeniu, racionalizácii a synergickému účinku pri riadení programu. Vykonávanie programu by sa malo ďalej zjednodušiť používaním jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo financovania s paušálnou sadzbou, ako aj znížením formálnych a byrokratických požiadaviek na príjemcov a členské štáty.

(43)

Zlepšenie vykonávania a kvality vynakladaných prostriedkov by malo predstavovať hlavné zásady na dosiahnutie cieľov programu a zároveň zaručiť optimálne využívanie finančných zdrojov.

(44)

Je dôležité zabezpečiť riadne finančné hospodárenie v rámci programu a jeho vykonávanie čo najúčinnejším a z hľadiska užívateľov čo najjednoduchším spôsobom a zaručiť tiež právnu istotu a dostupnosť programu pre všetkých účastníkov.

(45)

S cieľom zabezpečiť rýchlu reakciu na meniace sa potreby počas trvania programu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o ustanovenia, ktoré sa týkajú dodatočných akcií riadených národnými agentúrami. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(46)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (17).

(47)

Program by sa mal vzťahovať na tri rôzne oblasti a výbor zriadený podľa tohto nariadenia by sa mal zaoberať horizontálnymi aj sektorovými otázkami. Je na členských štátoch, aby zabezpečili vyslanie príslušných zástupcov na schôdze tohto výboru podľa tém jeho programu, pričom predseda výboru zabezpečí, aby bolo z programu schôdzí jasné, ktorého sektora či sektorov sa bude schôdza týkať a o ktorých témach podľa jednotlivých sektorov sa bude na schôdzi rokovať. Tam, kde je to vhodné, v súlade s rokovacím poriadkom výboru a systémom ad hoc by malo byť možné pozývať externých odborníkov vrátane zástupcov sociálnych partnerov, aby sa zúčastnili na schôdzach výboru ako pozorovatelia.

(48)

Je vhodné zabezpečiť správne ukončenie programu, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných mechanizmov jeho riadenia, akým je financovanie technickej a administratívnej pomoci. Od 1. januára 2014 by technická a administratívna pomoc mala v prípade potreby zabezpečovať riadenie akcií, ktoré do konca roka 2013 ešte neboli skončené v rámci predchádzajúcich programov.

(49)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zriadenie programu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(50)

Rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES by sa preto mali zrušiť.

(51)

V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. januára 2014. Z dôvodu naliehavosti by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,