ISSN 1977-0790

doi:10.3000/19770790.L_2013.316.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 316

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 56
27. novembra 2013


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1203/2013 z 26. novembra 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu

1

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1204/2013 z 25. novembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 798/2008, pokiaľ ide o položku týkajúcu sa Moldavskej republiky v zoznamoch tretích krajín, z ktorých sa môže dovážať určitý druh mäsa, mäsových výrobkov, vajec a vaječných výrobkov do Únie ( 1 )

6

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1205/2013 z 26. novembra 2013, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz solárneho skla z Čínskej ľudovej republiky

8

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1206/2013 z 26. novembra 2013, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

29

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

2013/676/EÚ

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Rady z 15. novembra 2013, ktorým sa Rumunsku povoľuje naďalej uplatňovať osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 193 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

31

 

 

2013/677/EÚ

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Rady z 15. novembra 2013, ktorým sa Luxembursku povoľuje zaviesť osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 285 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

33

 

 

2013/678/EÚ

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Rady z 15. novembra 2013, ktorým sa Talianskej republike povoľuje naďalej uplatňovať osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 285 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

35

 

 

2013/679/EÚ

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Rady z 15. novembra 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2007/441/ES, ktorým sa Talianskej republike povoľuje uplatňovať opatrenia odchylné od článku 26 ods. 1 písm. a) a článku 168 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

37

 

 

2013/680/EÚ

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Rady z 15. novembra 2013, ktorým sa Dánskemu kráľovstvu a Švédskemu kráľovstvu povoľuje predĺžiť uplatňovanie osobitného opatrenia odchyľujúceho sa od článkov 168, 169, 170 a 171 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

39

 

 

2013/681/EÚ

 

*

Vykonávacie Rozhodnutie Rady z 15. novembra 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2007/884/ES, ktorým sa Spojenému kráľovstvu povoľuje, aby naďalej uplatňovalo opatrenie odchyľujúce sa od článku 26 ods. 1 písm. a), článkov 168 a 169 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

41

 

 

2013/682/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady z 19. novembra 2013, ktorým sa vymenúva jeden člen riadiacej rady Európskej chemickej agentúry

43

 

 

2013/683/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady z 19. novembra 2013, ktorým sa vymenúva francúzsky člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

44

 

 

2013/684/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady z 19. novembra 2013, ktorým sa vymenúva rakúska náhradníčka Výboru regiónov

45

 

*

Rozhodnutie Rady 2013/685/SZBP z 26. novembra 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu

46

 

 

2013/686/EÚ

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 25. novembra 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2009/861/ES o prechodných opatreniach podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 týkajúcich sa spracovania surového mlieka, ktoré nespĺňa požiadavky, v určitých prevádzkarniach na spracovanie mlieka v Bulharsku [oznámené pod číslom C(2013) 8031]  ( 1 )

50

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

27.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/1


VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY (EÚ) č. 1203/2013

z 26. novembra 2013,

ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (1), a najmä na jeho článok 46 ods. 2,

keďže:

(1)

Rada prijala 23. marca 2012 nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu.

(2)

Všeobecný súd Európskej únie rozsudkom zo 16. septembra 2013 vo veci T-489/10 (2) zrušil rozhodnutia Rady o zahrnutí spoločností Islamic Republic of Iran Shipping Lines, Bushehr Shipping Co. Ltd, Hafize Darya Shipping Lines (HDSL), Irano – Misr Shipping Co., Irinvestship Ltd, IRISL (Malta) Ltd, IRISL Club, IRISL Europe GmbH, IRISL Marine Services and Engineering Co., ISI Maritime Ltd, Khazar Shipping Lines, Leadmarine, Marble Shipping Ltd, Safiran Payam Darya Shipping Lines (SAPID), Shipping Computer Services Co., Soroush Saramin Asatir Ship Management, South Way Shipping Agency Co. Ltd a Valfajr 8th Shipping Line Co. do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedeného v prílohe IX k nariadeniu (EÚ) č. 267/2012.

(3)

Spoločnosti Islamic Republic of Iran Shipping Lines, Bushehr Shipping Co. Ltd, Hafize Darya Shipping Lines (HDSL), Irano – Misr Shipping Co., Irinvestship Ltd, IRISL (Malta) Ltd, IRISL Europe GmbH, IRISL Marine Services and Engineering Co., ISI Maritime Ltd, Khazar Shipping Lines, Marble Shipping Ltd, Safiran Payam Darya Shipping Lines (SAPID), Shipping Computer Services Co., Soroush Saramin Asatir Ship Management, South Way Shipping Agency Co. Ltd a Valfajr 8th Shipping Line Co. by sa mali opätovne zaradiť do zoznamu a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia uvedeného v prílohe IX k nariadeniu (EÚ) č. 267/2012, a to na základe nového odôvodnenia pre každý z týchto subjektov.

(4)

Mali by sa zmeniť identifikačné údaje týkajúce sa subjektu na zozname osôb a subjektov, na ktorý sa vzťahujú reštriktívne opatrenia v prílohe IX k nariadeniu (EÚ) č. 267/2012.

(5)

Zo zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedeného v prílohe IX k nariadeniu (EÚ) č. 267/2012 by sa mali vypustiť tri subjekty.

(6)

S cieľom zabezpečiť, aby opatrenia stanovené v tomto nariadení boli účinné, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha IX k nariadeniu (EÚ) č. 267/2012 sa týmto mení tak, ako sa uvádza v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 26. novembra 2013

Za Radu

predseda

L. LINKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ L 88, 24.3.2012, s. 1.

(2)  Rozsudok zo 16. septembra 2013 vo veci T-489/10, Islamic Republic of Iran Shipping Lines/Rada Európskej únie.


PRÍLOHA

I.   Subjekty uvedené nižšie sa doplnia na zoznam uvedený v prílohe IX k nariadeniu (EÚ) č. 267/2012

III.   Spoločnosť Islamic Republic of Iran Shipping Lines (IRISL)

B.   Subjekty

 

Meno

Identifikačné údaje

Dôvody

Dátum zaradenia na zoznam

1.

Islamic Republic of Iran Shipping Lines (IRISL)

No. 37, Aseman Tower (Sky Tower), Sayyade Shirazee Square, Pasdaran Ave., PO Box 19395-1311, Tehran. Iran;

IRISL IMO č.: 9051624; 9465849; 7632826; 7632814; 9465760; 8107581; 9226944; 7620550; 9465863; 9226956; 7375363; 9465758; 9270696; 9193214; 8107579; 9193197; 8108559; 8105284; 9465746; 9346524; 9465851; 8112990

IRISL bola zapojená do prepravy zbrojného materiálu z Iránu v rozpore s bodom 5 rezolúcie BR OSN č. 1747(2007). Tri jednoznačné porušenia boli v roku 2009 ohlásené výboru Bezpečnostnej rady OSN pre sankcie voči Iránu.

27.11.2013

2.

Bushehr Shipping Company Limited (alias Bimeh Iran)

143/1 Tower Road Sliema, Slm 1604, Malta;

registračné číslo C 37422;

c/o Hafiz Darya Shipping Company, No. 60, Ehteshamiyeh Square, 7th Neyestan Street, Pasdaran Avenue, Tehran, Iran;

IMO č. 9270658

Bushehr Shipping Company Limited je vo vlastníctve IRISL.

27.11.2013

3.

Hafiz Darya Shipping Lines (HDSL)

(alias HDS Lines)

No. 60, Ehteshamiyeh Square, 7th Neyestan Street, Pasdaran Avenue, Tehran, Iran

HDSL prevzala ako skutočný vlastník viacero lodí spoločnosti Islamic Republic of Iran Shipping Line's (IRISL). HDSL tak koná v prospech IRISL.

27.11.2013

4.

Irano Misr Shipping Company

(alias Nefertiti Shipping)

6, El Horeya Rd., El Attarein, Alexandria, Egypt;

Inside Damietta Port, New Damietta City, Damietta, Egypt;

403, El NahdaSt., Port Said, Port Said, Egypt

Irano Misr Shipping Company ako zástupca IRISL v Egypte poskytuje spoločnosti IRISL kľúčové služby.

27.11.2013

5.

Irinvestship Ltd

10 Greycoat Place, London SW1P 1SB, United Kingdom;

registračné číslo spoločnosti # 41101 79

Irinvestship Ltd je vo vlastníctve IRISL.

27.11.2013

6.

IRISL (Malta) Ltd

Flat 1, 143 Tower Road, Sliema SLM 1604, Malta;

registračné číslo C 33735

IRISL (Malta) Ltd, ktorého väčšinovým vlastníkom je IRISL, prostredníctvom IRISL Europe GmbH, ktorej vlastníkom je IRISL. IRISL Malta Ltd je tak pod kontrolou IRISL.

27.11.2013

7.

IRISL Europe GmbH (Hamburg)

Schottweg 5, 22087 Hamburg, Germany;

identifikačné číslo pre DPH DE217283818

registračné číslo HRB 81573

IRISL Europe GmbH (Hamburg) je vo vlastníctve IRISL.

27.11.2013

8.

IRISL Marine Services and Engineering Company

Sarbandar Gas Station, PO Box 199, Bandar Imam Khomeini, Iran;

Karim Khan Zand Avenue (alebo: Karimkhan Avenue), Iran Shahr Shomai (alebo: Northern Iranshahr Street), No 221, Tehran, Iran;

Shahaid Rajaee Port Road, Kilometer of 8, Before Tavanir Power Station, Bandar Abbas, Iran.

IRISL Marine Services and Engineering Company je pod kontrolou IRISL.

27.11.2013

9.

ISI Maritime Limited (Malta)

147/1 St. Lucia Street, Valetta, Vlt 1185, Malta;

registračné číslo C 28940

c/o IranoHind Shipping Co. Ltd., Mehrshad Street, Sedaghat St., opp. Park Mellat vali-e-asr Ave., Tehran, Iran

ISI Maritime Limited (Malta) je vo vlastníctve Irano Hind Shipping Company, ktorého väčšinovým vlastníkom je IRISL. Spoločnosť ISI Maritime Limited (Malta) je teda kontrolovaná IRISL. Irano Hind Shipping Company je zo strany OSN označená ako spoločnosť, ktorú vlastní, kontroluje alebo ktorá koná v mene spoločnosti IRISL.

27.11.2013

10.

Khazar Shipping Lines (Bandar Anzali)

End of Shahid Mostafa, Khomeini St., Tohid Square, Bandar Anzali 1711-324, Iran, P.O. Box 43145

Khazar Shipping Lines je vo vlastníctve IRISL.

27.11.2013

11.

Marble Shipping Limited

(Malta)

143/1 Tower Road, Sliema, Slm 1604, Malta;

registračné číslo C 41949

Marble Shipping Limited

(Malta) je vo vlastníctve IRISL.

27.11.2013

12.

Safiran Payam Darya (SAPID) Shipping Company

(alias Safiran Payam Darya Shipping Lines, SAPID Shipping Company)

33241 - Narenjestan 8th ST, Artesh Blvd, Aghdasieh, PO Box 19635-1116, Tehran, Iran

Safiran Payam Darya (SAPID) prevzala ako skutočný vlastník viacero lodí spoločnosti Islamic Republic of Iran Shipping Line's (IRISL). Koná tak v prospech IRISL.

27.11.2013

13.

Shipping Computer Services Company (SCSCOL)

No 37, Asseman, Shahid Sayyad Shirazees Ave, P.O. Box 1587553-1351, Tehran, Iran

Shipping Computer Services Company je kontrolovaná spoločnosťou IRISL.

27.11.2013

14.

Soroush Saramin Asatir (SSA)

(alias Soroush Sarzamin Asatir Ship Management Company, Rabbaran Omid Darya Ship Management Company, Sealeaders)

No 14 (alt. 5), Shabnam Alley, Fajr Street, Shahid Motahhari Avenue, PO Box 196365-1114, Tehran, Iran

Soroush Saramin Asatir (SSA) prevádzkuje a spravuje viacero lodí spoločnosti Islamic Republic of Iran Shipping Line's (IRISL). Koná tak v prospech IRISL a poskytuje jej kľúčové služby.

27.11.2013

15.

South Way Shipping Agency Co. Ltd

(alias Hoopad Darya Shipping Agent)

Hoopad Darya Shipping Agency Company, No 101, Shabnam Alley, Ghaem Magham Street, Tehran, Iran;

pobočka Bandar Abbas: Hoopad Darya Shipping Agency building, Imam Khomeini Blvd, Bandar Abbas, Iran;

pobočka Imam Khomieni: Hoopad Darya Shipping Agency building B.I.K. port complex, Bandar Imam Khomeini, Iran;

pobočka Khorramshahr: Flat no.2-2nd floor, SSL Building, Coastal Blvd, between City Hall and Post Office, Khorramshahr, Iran;

pobočka Assaluyeh: Opposite to city post office, no.2 telecommunication center, Bandar Assaluyeh, Iran;

pobočka Chabahar: Nie je k dispozícii žiadna adresa;

pobočka Bushehr: Nie je k dispozícii žiadna adresa.

South Way Shipping Agency Co Ltd riadi operácie kontajnerového terminálu v Iráne a v mene IRISL poskytuje personálne služby pre flotilu v Bandar Abbas. South Way Shipping Agency Co Ltd tak oná v prospech IRISL

27.11.2013

16.

Valfajr 8th Shipping Line

(alias Valjafr 8th Shipping Line, Valfajr)

No 119, Corner Shabnam Alley, Shoaa Square, Ghaem Magam Farahani, Tehran, Iran P.O. Box 15875/4155

Abyar Alley, Corner of Shahid Azodi St. & Karim Khan Zand Ave., Tehran, Iran;

Shahid Azodi St., Karim Khan Zand Ave., Abiar Alley, PO Box 4155, Tehran, Iran.

Valfajr 8th Shipping Line je vo vlastníctve IRISL.

27.11.2013

II.   Zo zoznamu uvedeného v prílohe IX k nariadeniu (EÚ) č. 267/2012 sa vypúšťajú tieto subjekty:

 

Iran Transfo

 

Oil Turbo Compressor Company (OTC)

 

Sakhte Turbopomp va Kompressor (SATAK) (alias Turbo Compressor Manufacturer, TCMFG)

III.   Záznam o subjekte uvedený v prílohe IX k nariadeniu (EÚ) č. 267/2012 sa nahrádza týmto záznamom:

I.   Osoby a subjekty zapojené do činností v jadrovej oblasti a v oblasti balistických rakiet a osoby a subjekty poskytujúce podporu iránskej vláde

B.   Subjekty

 

Názov

Identifikačné údaje

Dôvody

Dátum zaradenia na zoznam

1.

MASNA (Modierat Saakht Niroogahye Atomi Iran) Managing Company for the Construction of Nuclear Power Plants

P.O. Box 14395-1359, Tehran, Iran

Podriadená Iránskej organizácii pre atómovú energiu (AEOI) a spoločnosti Novin Energy (obe označené v rezolúcii BR OSN 1737). Zúčastňuje sa na výstavbe jadrových reaktorov.

26.7.2010


27.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/6


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1204/2013

z 25. novembra 2013,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 798/2008, pokiaľ ide o položku týkajúcu sa Moldavskej republiky v zoznamoch tretích krajín, z ktorých sa môže dovážať určitý druh mäsa, mäsových výrobkov, vajec a vaječných výrobkov do Únie

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 2002/99/ES zo 16. decembra 2002 ustanovujúcu pravidlá pre zdravie zvierat, ktorými sa riadi produkcia, spracovanie, distribúcia a uvádzanie produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu na trh (1), a najmä na jej článok 8 úvodnú vetu, článok 8 bod 1 prvý pododsek a článok 8 bod 4,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (2), a najmä na jeho článok 11 ods. 1,

keďže:

(1)

V smernici 2002/99/ES sa stanovujú všeobecné veterinárne predpisy, ktorými sa riadi produkcia, spracovanie a distribúcia produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu v rámci Únie a uvádzanie takýchto produktov z tretích krajín na trh a stanovuje sa zavedenie osobitných predpisov a osvedčovania v súvislosti s tranzitom.

(2)

V nariadení Komisie (ES) č. 798/2008 z 8. augusta 2008, ktorým sa ustanovuje zoznam tretích krajín, území, oblastí alebo jednotiek, z ktorých možno do Spoločenstva dovážať alebo cez jeho územie prevážať hydinu a výrobky z hydiny, a podmienky veterinárneho osvedčovania (3), sa stanovuje, že určité komodity možno do Únie dovážať a cez jej územie prevážať len z tretích krajín, území, oblastí alebo jednotiek, ktoré sú uvedené v tabuľke v časti 1 prílohy I k uvedenému nariadeniu. V nariadení sa tiež stanovujú podmienky veterinárneho osvedčovania pre takéto komodity. V predmetných požiadavkách je zohľadnené aj to, či sa vzhľadom na situáciu uvedených tretích krajín, území, oblastí alebo jednotiek vo vzťahu k chorobám vyžadujú alebo nevyžadujú dodatočné záruky. Dodatočné záruky, ktoré musia byť v prípade uvedených komodít dodržané, sú stanovené v časti 2 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 798/2008.

(3)

Moldavská republika je uvedená v rozhodnutí Komisie 2011/163/EÚ zo 16. marca 2011 o schválení plánov, ktoré tretie krajiny predložili v súlade s článkom 29 smernice Rady 96/23/ES (4), a má schválený plán monitorovania reziduí pre vajcia.

(4)

Moldavská republika požiadala Komisiu o schválenie dovozu vaječných výrobkov do Únie a predložila príslušné informácie. Tepelné ošetrenie vaječných výrobkov znižuje potenciálne riziká, ktoré tieto výrobky predstavujú z hľadiska zdravia zvierat, na zanedbateľnú úroveň. Z tohto dôvodu je vhodné zahrnúť uvedenú tretiu krajinu do zoznamu uvedeného v časti I prílohy I k nariadeniu (ES) č. 798/2008.

(5)

Nariadenie (ES) č. 798/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 798/2008 sa týmto mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 25. novembra 2013

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. ES L 18, 23.1.2003, s. 11.

(2)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206.

(3)  Ú. v. EÚ L 226, 23.8.2008, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 70, 17.3.2011, s. 40.


PRÍLOHA

V časti 1 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 798/2008 sa za položku „KR – Kórea (Kórejská republika)“ dopĺňa položka týkajúca sa Moldavskej republiky:

„MD – Moldavská republika

MD-0

celá krajina

EP“

 

 

 

 

 

 

 


27.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/8


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1205/2013

z 26. novembra 2013,

ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz solárneho skla z Čínskej ľudovej republiky

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 7,

po porade s poradným výborom,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Začatie prešetrovania

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) informovala 28. februára 2013 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu solárneho skla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „príslušná krajina“) do Únie.

(2)

Prešetrovanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 15. januára 2013 podala spoločnosť EU ProSun Glass (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 25 % celkovej výroby solárneho skla v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(3)

Po uverejnení oznámenia o začatí konania bola Komisia informovaná o tom, že výrobok bol v bode 2 oznámenia o začatí konania vymedzený nesprávne. Preto sa v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) uverejnilo korigendum k oznámeniu o začatí konania, v ktorom bola drobná chyba odstránená.

(4)

Dňa 27. apríla 2013 Komisia informovala prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (4) o začatí súbežného antisubvenčného konania v súvislosti s dovozom solárneho skla s pôvodom v ČĽR do Únie a začala osobitné prešetrovanie.

1.2.   Registrácia

(5)

Žiadosť o registráciu dovozu solárneho skla z príslušnej krajiny bola prijatá spolu s podnetom, následne však bola 2. októbra 2013 stiahnutá.

1.3.   Príslušné strany

(6)

Komisia oficiálne oznámila začatie prešetrovania navrhovateľovi, ostatným známym výrobcom v Únii, známym vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, dovozcom, obchodníkom, používateľom, dodávateľom a orgánom ČĽR. Všetky zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská v písomnej forme a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Komisia tiež informovala výrobcov v potenciálnych analogických krajinách o začatí konania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

1.3.1.   Výber vzorky

a)   Výber vzorky výrobcov z Únie

(7)

Prešetrovaním sa ukázalo, že výrobné odvetvie Únie v súčasnosti tvorí sedem aktívnych výrobcov, z ktorých dvaja sú MSP. V oznámení o začatí preskúmania Komisia uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Túto vzorku tvorili štyria výrobcovia z Únie, o ktorých bolo Komisii pred začatím prešetrovania známe, že vyrábajú solárne sklo. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja podobného výrobku v období od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 50 % celkovej výroby v Únii. Komisia informovala zainteresované strany o navrhovanej vzorke výrobcov z Únie prostredníctvom poznámky v dokumentácii, ktorá je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie. Komisia takisto zaslala výrobcom z Únie list, v ktorom ich informovala o navrhovanej vzorke. Zainteresované strany boli v oznámení o začatí konania takisto vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská k predbežnej vzorke.

(8)

Záujem o zaradenie do vzorky prejavil aj jeden MSP. Komisia sa rozhodla zaradiť ho do vzorky spolu s druhou spoločnosťou, keďže tá mala vyšší podiel objemu predaja, a odstrániť zo vzorky spoločnosti s najnižším objemom predaja. K predbežne vybranej vzorke neboli doručené žiadne pripomienky. V dôsledku toho Komisia zaradila dve spoločnosti k pôvodne navrhovanej vzorke a odstránila jednu ďalšiu.

(9)

Po overovacích návštevách sa Komisia nakoniec rozhodla odstrániť jednu z piatich spoločností zaradených do vzorky, keďže sa zistilo, že táto spoločnosť nebola pre výrobné odvetvie Únie reprezentatívna. Predovšetkým preto, lebo bola v počiatočnej fáze (čo nebol prípad výrobného odvetvia Únie ako celku) a trend ziskovosti by teda neposkytol pravdivý obraz o stave výrobného odvetvia Únie.

(10)

V dôsledku toho Komisia nakoniec vybrala vzorku štyroch výrobcov z Únie. Konečná vzorka predstavuje 79 % predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Vzorka sa teda z hľadiska výrobného odvetvia Únie považuje za reprezentatívnu.

(11)

Traja zo siedmich výrobcov z Únie požiadali podľa článku 19 základného nariadenia, aby bola zachovaná dôvernosť informácií o ich totožnosti. Tvrdili, že zverejnenie ich totožnosti by mohlo viesť k riziku závažných nepriaznivých dôsledkov pre ich obchodnú činnosť. Ich žiadosť bola preskúmaná a zistilo sa, že bola opodstatnená. Vzhľadom na obmedzený počet výrobcov z Únie sa ďalej rozhodlo, že sa nezverejnia ani mená tých výrobcov z Únie, ktorí nepožiadali o anonymitu, keďže by to mohlo viesť k neúmyselnému zverejneniu totožnosti ostatných. Totožnosť spoločnosti Interfloat Corporation/GMB Glasmanufaktur Brandenburg GmbH („GMB/IF“) je však už známa, keďže spoločnosť verejne vyhlásila, že je jedným z navrhovateľov.

b)   Výber vzorky neprepojených dovozcov

(12)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, boli všetci neprepojení dovozcovia požiadaní, aby sa prihlásili Komisii a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(13)

Štyria neprepojení dovozcovia vyplnili formulár na výber vzorky pripojený k oznámeniu o začatí konania, zatiaľ čo iba dvaja dovozcovia predložili vyplnený dotazník. Vzhľadom na nízky počet spolupracujúcich dovozcov sa výber vzorky nepovažoval za potrebný.

c)   Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov

(14)

Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov sa v oznámení o začatí konania na účely stanovenia dumpingu predpokladal výber vzorky, v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, boli vyvážajúci výrobcovia požiadaní, aby sa Komisii prihlásili a v súlade s oznámením o začatí konania poskytli základné informácie o svojej činnosti súvisiacej s príslušným výrobkom za obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012.

(15)

Dvanásť čínskych vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov, ktorí predstavovali vyše 95 % celkového čínskeho vývozu do Únie počas tohto obdobia, poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky.

(16)

Na základe prijatých informácií a v súlade s článkom 17 základného nariadenia Komisia vybrala predbežnú vzorku piatich vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho množstva vývozu solárneho skla do Únie, ktorý mohol byť primerane prešetrený v rámci stanovenej lehoty.

(17)

Všetky príslušné strany, ako aj orgány ČĽR, boli o navrhovanej vzorke informované a vyzvané, aby sa k nej vyjadrili. Po analýze doručených pripomienok sa Komisia rozhodla zachovať navrhovanú vzorku piatich spoločností a všetky zainteresované strany boli o konečnej vybranej vzorke zodpovedajúcim spôsobom informované.

(18)

Následne sa prešetrovaním zistilo, že dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nadhodnotili svoj vývozný predaj do Únie, a boli preto zaradení do vzorky na neopodstatnenom základe. Obidve spoločnosti boli preto zo vzorky vylúčené, potom ako im bola poskytnutá možnosť predložiť pripomienky. Komisia po riadnej analýze pripomienok, ktoré poskytli spoločnosti, dospela k záveru, že nepredložili nesprávne údaje zámerne a rozhodla, že by sa mali naďalej považovať za spolupracujúce strany v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(19)

Po vylúčení týchto spoločností sa zvažovalo zaradenie ďalších vyvážajúcich výrobcov do vzorky. Vzhľadom na skutočnosť, že k obidvom vylúčeniam došlo v neskoršom štádiu prešetrovania, sa to však považovalo za nerealizovateľné, pretože by to mohlo ohroziť ukončenie prešetrovania v rámci predpísaných lehôt.

(20)

K revidovanej vzorke vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov solárneho skla patria preto tieto spoločnosti:

Flat Solar Glass Group Co., Ltd, a prepojené spoločnosti („skupina Flat Glass“),

Xinyi PV Products (Anhui) Holdings („skupina Xinyi“) a prepojený obchodník,

Zhejiang Hehe Photovoltaic Glass Technology Co., Ltd, a prepojené spoločnosti („skupina Hehe“).

(21)

Komisia opravila objem celkového vývozu príslušného výrobku z ČĽR po tom, ako bola informovaná o nadhodnotení vývozného predaja dvoch vyvážajúcich výrobcov (pozri odôvodnenie 18). Podľa informácií od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavuje konečná vzorka viac ako 50 % celkového objemu vývozu príslušného výrobku do Únie počas obdobia od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012. Pokiaľ ide o objem vývozu solárneho skla z ČĽR do Únie, považuje sa vzorka preto za reprezentatívnu.

d)   Vyplnené dotazníky a overovacie návštevy

(22)

Komisia poslala dotazníky všetkým čínskym vyvážajúcim výrobcom, ktorí o ne požiadali, ako aj výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, neprepojeným dovozcom a ich združeniam, ako aj používateľom, ktorí sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(23)

Vyplnené dotazníky odovzdali štyria vyvážajúci výrobcovia z ČĽR, všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, dvaja neprepojení dovozcovia z Únie a dvanásti používatelia.

(24)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností alebo skupín spoločností.

a)

Výrobcovia z Únie

GMB/IF a ostatné spoločnosti, ktoré podliehajú dôvernému zaobchádzaniu,

b)

Dovozcovia

Vetrad NV, Holandsko,

c)

Používatelia

Sunerg Solar SRL, Taliansko,

d)

Vyvážajúci výrobcovia z ČĽR

Spoločnosti zaradené do vzorky:

Zhejiang Jiafu Glass Co., Ltd; Zhejiang Flat Mirror Glass Co., Ltd; Flat Solar Glass Group Co., Ltd; Shanghai Flat Glass Co., Ltd („skupina Flat Glass“),

Xinyi PV Products (Anhui) Holdings Ltd a Xinyi Solar (Hong Kong) Limited („skupina Xinyi“),

Zhejiang Hehe Figured Glass Co., Ltd., Zhejiang Yaohua Import and Export Co., Ltd.,), a Zhejiang Glaverbel Glass Technology Co., Ltd, Zhejiang Hehe Photovoltaic Glass Technology Co., Ltd, Hangzhou Hehe Glass Industry Co., Ltd. („skupina Hehe“),

Spoločnosti, ktoré sú predmetom individuálneho preskúmania:

Henan Yuhua New Material Co., Ltd („Henan Yuhua“).

e)

Výrobca v analogickej krajine

Keďže bolo potrebné určiť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov z ČĽR, pre prípad, že by im nebolo poskytnuté trhovohospodárske zaobchádzanie ako je stanovené v článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia, vykonala sa overovacia návšteva s cieľom určiť normálnu hodnotu na základe údajov z Turecka ako analogickej krajiny, a to v priestoroch tejto spoločnosti:

Trakya Cam Sanayii A.Ș.,Turecko.

1.3.2.   Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(25)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2009 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Príslušný výrobok

(26)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, je solárne sklo skladajúce sa z kaleného sodno-draselného tabuľového skla s obsahom železa menej ako 300 ppm, solárnou priepustnosťou viac ako 88 % (meranou podľa AM1,5 300 – 2 500 nm), odolnosťou voči teplu až do 250 °C (meranou podľa normy EN 12150), odolnosťou voči tepelnému šoku Δ 150 K (meranou podľa normy EN 12150) a pevnosťou 90 N/mm2 alebo viac (meranou podľa normy EN 1288-3) (ďalej len „príslušný výrobok“).

(27)

Príslušný výrobok je v súčasnosti zaradený pod číselný znak KN ex 7007 19 80.

(28)

Solárne sklo je jedným z komponentov na výrobu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a modulov z tenkého fotovoltického filmu, ktoré vyrábajú elektrickú energiu, ako aj plochých tepelných kolektorov na výrobu horúcej vody.

2.2.   Podobný výrobok

(29)

Prešetrovaním sa zistilo, že príslušný výrobok a výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v ČĽR, výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie, a výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Turecku, ktoré sa považovalo za analogickú krajinu, majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia. Preto sa v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia predbežne považujú za „podobné výrobky“.

2.3.   Tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku

(30)

Jeden dovozca požadoval vylúčenie záhradníckeho skla na stavbu skleníkov z rozsahu prešetrovania, pričom tvrdil, že pri skleníkoch sa používa sklo veľmi rozdielnej veľkosti, zatiaľ čo solárne sklo sa vyrába len v určitých pevne stanovených veľkostiach. Okrem toho tento dovozca poskytol osvedčenie preukazujúce, že časť jeho dovozu zahŕňa sklo s obsahom železa vyšším ako 300 ppm. V dôsledku toho časť dovážaného záhradníckeho skla jasne nepatrí do rozsahu súčasného prešetrovania.

(31)

Ďalší dovozca tvrdil, že nábytkové sklo, ktoré dováža (používané na sklenené poličky, panelové výplne, stolové dosky, posuvné panely dverí, vrchné panelové výrobky atď.) má rovnaké alebo veľmi podobné technické vlastnosti ako solárne sklo, avšak požiadal o jeho vylúčenie z rozsahu prešetrovania, keďže má odlišné konečné použitie. Na základe poskytnutých dôkazov sa však zdá, že väčšina skla, ktoré dováža, nezdieľa so solárnym sklom všetky technické vlastnosti, ako sa uvádza v odôvodnení 26. Konkrétne šesť druhov dovážaného skla má obsah železa oveľa vyšší ako 300 ppm a jeden druh dovážaného skla má obsah železa nižší ako 300 ppm, ale ich solárna priepustnosť je výrazne nižšia ako minimálnych 88 % potrebných na vymedzenie solárneho skla. Dovozca tvrdil, že aj keď tieto druhy skla nespĺňajú jednu z technických vlastností solárneho skla, ako je uvedené v odôvodnení 26, sú v súlade s primárnou klasifikáciou pre solárne sklo, t. j. „kalené sodno-draselné tabuľové sklo“. Komisia predbežne zastáva názor, že len tie druhy skla, ktoré spĺňajú všetky technické vlastnosti solárneho skla, patria do rozsahu prešetrovania. Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že uvedené druhy skla, ktoré dováža tento konkrétny dovozca, nepatria do rozsahu prešetrovania.

(32)

Akékoľvek druhy záhradníckeho a nábytkového skla, ktoré môžu mať podobné technické vlastnosti ako solárne sklo, však v tomto štádiu naďalej patria do rozsahu príslušného výrobku, pretože sa prípadne môžu použiť ako solárne sklo.

(33)

Dovozca tiež tvrdil, že plavené sklo by sa malo vylúčiť z rozsahu výrobku, keďže má iný výrobný proces ako valcované sklo, ktoré tento dovozca vníma ako jediný druh solárneho skla. Okrem toho, keďže nábytkárske výrobky z plaveného skla údajne nemôžu predstavovať náhradu za výrobky zo solárneho skla, tvrdilo sa, že plavené sklo by sa nemalo považovať za podobný výrobok a malo by byť z rozsahu prešetrovania vylúčené. Komisia je predbežne toho názoru, že plavené sklo nemožno vylúčiť z rozsahu prešetrovania, pretože spĺňa všetky technické vlastnosti uvedené v odôvodnení 26. Prešetrovanie okrem toho ukázalo, že plavené sklo sa dá jednoznačne použiť ako solárne sklo a vyrába ho tak výrobné odvetvie Únie, ako aj čínski vývozcovia. V dôsledku toho sa dospelo k predbežnému záveru, že plavené sklo patrí naďalej do rozsahu prešetrovania.

3.   DUMPING

3.1.   Trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“)

(34)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu z ČĽR stanovuje v súlade s článkom 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia pre tých vyvážajúcich výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(35)

Stručne a len na uľahčenie orientácie uvádzame tieto kritériá:

1.

rozhodnutia firiem sú prijímané ako reakcia na podmienky trhu a bez podstatných zásahov štátu a náklady odrážajú trhové hodnoty;

2.

firmy majú jeden prehľadný súbor základných účtovných záznamov, pri ktorých sa vykonáva nezávislý audit v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi a ktoré sa používajú na všetky účely;

3.

neexistujú žiadne závažné deformácie prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva;

4.

právnu istotu a stabilitu zabezpečujú zákony o konkurze a vlastníctve a

5.

prepočty výmenných kurzov sa uskutočňujú podľa trhového kurzu.

(36)

Desať spolupracujúcich spoločností požiadalo o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci stanovených lehôt zaslalo vyplnený formulár žiadosti o THZ. V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. d) základného nariadenia bolo vykonané overovanie THZ v prípade spoločností, ktoré boli zaradené do vzorky, ako aj spoločnosti, ktorej bolo udelené individuálne preskúmanie (pozri odôvodnenie 48).

(37)

Z toho vyplýva, že sa vykonalo určenie THZ, pokiaľ ide o tieto štyri spoločnosti alebo skupiny spoločností.

Spoločnosti zaradené do vzorky

Zhejiang Jiafu Glass Co., Ltd; Zhejiang Flat Mirror Glass Co., Ltd; Flat Solar Glass Group Co., Ltd; Shanghai Flat Glass Co., Ltd („skupina Flat Glass“),

Xinyi PV Products (Anhui) Holdings Ltd a Xinyi Solar (Hong Kong) Limited („skupina Xinyi“),

Zhejiang Hehe Figured Glass Co., Ltd., Zhejiang Yaohua Import and Export Co., Ltd.,), a Zhejiang Glaverbel Glass Technology Co., Ltd, Zhejiang Hehe Photovoltaic Glass Technology Co., Ltd, Hangzhou Hehe Glass Industry Co., Ltd. („skupina Hehe“).

Spoločnosti, ktoré sú predmetom individuálneho preskúmania

Henan Yuhua New Materials Co., Ltd („Henan Yuhua“).

(38)

Komisia získala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, a všetky informácie predložené v žiadostiach o THZ overila v priestoroch dotknutých spoločností.

(39)

V prípade prepojených strán Komisia preskúma, či skupina prepojených spoločností ako celok spĺňa podmienky na udelenie THZ. Preto v prípadoch, keď je do výroby alebo predaja príslušného výrobku priamo alebo nepriamo zapojená dcérska spoločnosť alebo akákoľvek iná spoločnosť prepojená so žiadateľom v ČĽR, preskúmanie THZ sa vykoná pre každú spoločnosť zvlášť, ako aj pre skupinu spoločností ako celok.

(40)

Zodpovedajúcim spôsobom boli prešetrené žiadosti o THZ, ktoré podali štyria vyvážajúci výrobcovia (skupiny spoločností) pozostávajúci z jedenástich právnych subjektov.

(41)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že ani jeden zo štyroch vyvážajúcich výrobcov (skupín spoločností), ktorí požiadali o THZ, nepreukázal, že spĺňa všetky kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(42)

Traja vyvážajúci výrobcovia konkrétne nepreukázali, a to buď jednotlivo alebo ako skupina, že majú prehľadný súbor účtovných záznamov, ktoré by boli predmetom nezávislého auditu v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi, a preto nesplnili druhé kritérium pre THZ.

(43)

Navyše ani jeden zo štyroch vyvážajúcich výrobcov, a to buď jednotlivo alebo ako skupina, nepreukázali, že by nepodliehali závažným deformáciám preneseným zo systému netrhového hospodárstva. Preto tieto spoločnosti alebo skupiny spoločností nesplnili tretie kritérium pre THZ. Všetci štyria vyvážajúci výrobcovia alebo skupiny vyvážajúcich výrobcov využívali preferenčné daňové režimy.

(44)

Jeden z týchto vyvážajúcich výrobcov navyše nesplnil ani tretie kritérium vzhľadom na to, že niekoľko spoločností v rámci tejto skupiny, bez ohľadu na ich nepriaznivú finančnú situáciu, získalo počas OP (a pred ním) významné financovanie pri takých sadzbách, ktoré by za bežných podmienok v trhovom hospodárstve boli vyhradené len pre finančne zdravé spoločnosti. Ďalšia skupina vyvážajúcich výrobcov takisto nesplnila tretie kritérium vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosti v rámci tejto skupiny nakupovali zemný plyn od štátneho dodávateľa za zníženú sadzbu.

(45)

Komisia oznámila výsledky prešetrovania v súvislosti s THZ príslušným spoločnostiam, orgánom ČĽR a navrhovateľovi a vyzvala ich, aby sa k nim vyjadrili.

(46)

Doručené pripomienky neboli také, aby bolo potrebné meniť predbežné zistenia Komisie. Po porade s členskými štátmi v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. c) boli všetci žiadatelia 13. septembra 2013 jednotlivo a oficiálne informovaní o konečnom rozhodnutí Komisie týkajúcom sa ich žiadostí o THZ.

(47)

Ani jeden zo štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich vývozcov v ČĽR, ktorí požiadali o THZ, teda nevedel preukázať, že spĺňa kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a ich žiadosti o THZ boli preto zamietnuté.

3.2.   Individuálne preskúmanie

(48)

Jeden z dvoch vyvážajúcich výrobcov, ktorý bol pôvodne do vzorky zaradený, ale následne z nej vylúčený (pozri odôvodnenie 18), požiadal o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia, pokiaľ by nebol do vzorky zaradený. Po jeho vylúčení zo vzorky a s ohľadom na skutočnosť, že overovacia návšteva THZ sa už uskutočnila (pozri odôvodnenie 37), sa usúdilo, že udelenie individuálneho preskúmania tejto spoločnosti (ďalej len „IP“) by neznamenalo neprimeranú záťaž. Žiadny iný vyvážajúci výrobca, ktorý nebol zaradený do vzorky, o IP nepožiadal.

3.3.   Normálna hodnota

3.3.1.   Výber analogickej krajiny

(49)

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia Komisia v oznámení o začatí konania predpokladala, že normálna hodnota by sa mala určiť na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom, alebo ak by sa nenašla vhodná tretia krajina s trhovým hospodárstvom, normálna hodnota by sa mala určiť na základe cien v Únii v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Pred určením normálnej hodnoty na základe cien v Únii by Komisia uprednostnila preskúmanie všetkých možností výberu vhodnej analogickej krajiny.

(50)

Zúčastnené strany boli vyzvané, aby sa vyjadrili k výberu analogickej krajiny a k použitiu cien v Únii.

(51)

Pripomienky boli doručené od Čínskej obchodnej komory pre vývoz/dovoz výrobkov ľahkého priemyslu a umeleckých remesiel („CCCLA“), od neprepojeného dovozcu, ako aj od dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí všetci protestovali proti použitiu cien v Únii na stanovenie normálnej hodnoty. Za vhodné analogické krajiny boli navrhnuté Turecko a India.

(52)

S cieľom preskúmať všetky možnosti výberu vhodnej analogickej krajiny útvary Komisie medzitým zistili jedenásť tretích krajín s trhovým hospodárstvom s možnou výrobou solárneho skla a na základe verejne dostupných informácií požiadali 24 spoločností v týchto krajinách, aby s Komisiou spolupracovali. Týmito krajinami boli: Austrália, India, Indonézia, Japonsko, Saudská Arábia, Južná Afrika, Južná Kórea, Taiwan, Thajsko, Turecko a Spojené štáty.

(53)

Na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, sa okrem ČĽR a Únie podobný výrobok vyrába len v Indii a Turecku. S cieľom náležite posúdiť vhodnosť Turecka a Indie ako vhodných analogických krajín Komisia analyzovala informácie týkajúce sa podobného výrobku, a to konkrétne počet výrobcov, veľkosť domáceho trhu, úroveň dovozu a význam obchodných a neobchodných prekážok v oboch krajinách. Prihlásila sa však len jedna spoločnosť z Turecka a vyjadrila ochotu spolupracovať s Komisiou, a to aj napriek mnohým pokusom Komisie získať na spoluprácu aj výrobcov v Indii.

(54)

Turecko je treťou krajinou s trhovým hospodárstvom Dovozné clá uplatniteľné na podobný výrobok sú 3 % DNV. V dôsledku colnej únie medzi Tureckom a EÚ sú dovozné clá uplatniteľné na bilaterálnej úrovni vo výške 0 %. Podľa všetkého neexistujú žiadne ďalšie clá alebo iné významné neobchodné prekážky týkajúce sa podobného výrobku.

(55)

Podľa tureckého výrobcu, ktorý vyjadril ochotu pri prešetrovaní spolupracovať, ide o jedinú spoločnosť vyrábajúcu podobný výrobok v Turecku. Táto spoločnosť má významný objem výroby a podobný výrobok vyváža a zároveň predáva na domácom trhu, pričom vývoz je vyšší než objem predaný na domácom trhu.

(56)

Bez ohľadu na skutočnosť, že neexistujú obchodné ani neobchodné prekážky, nebolo počas OP na turecký trh dovezené žiadne solárne sklo. Súčasne sa prešetrovaním Komisie potvrdilo, že tento spolupracujúci výrobca z analogickej krajiny dosahoval počas OP primeraný a nie nadmerný zisk.

(57)

Na základe uvedených skutočností a s ohľadom na všetky informácie dostupné v tejto fáze prešetrovania bolo Turecko predbežne vybrané ako analogická krajina v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

3.3.2.   Normálna hodnota

(58)

Vzhľadom na to, že všetky žiadosti o THZ boli zamietnuté, normálna hodnota pre všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov bola stanovená na základe informácií získaných od výrobcu v analogickej krajine, v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(59)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či bol predaj podobného výrobku v Turecku nezávislým zákazníkom reprezentatívny. Zistilo sa, že predaj podobného výrobku tureckého spolupracujúceho výrobcu je reprezentatívny, pokiaľ ide o objem jeho predaja na domácom tureckom trhu, v porovnaní s príslušným výrobkom vyvážaným do Únie čínskymi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(60)

Komisia ďalej skúmala, či by bolo možné tento predaj považovať za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. To sa vykonalo stanovením podielu ziskového predaja nezávislým zákazníkom. Transakcie týkajúce sa predaja sa považovali za ziskové vtedy, ak jednotková cena bola rovnaká alebo vyššia ako výrobné náklady. Na tento účel sa zistili výrobné náklady tureckého výrobcu počas OP.

(61)

Pre tie druhy výrobkov, pri ktorých sa viac ako 80 % objemu predaja daného druhu na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a vážená priemerná predajná cena tohto druhu výrobku bola rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady, sa normálna hodnota podľa druhu výrobku vypočítala ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja daného druhu bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový.

(62)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto typu, alebo ak bola vážená priemerná cena tohto druhu nižšia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena len ziskového domáceho predaja daného druhu výrobku uskutočneného počas OP.

(63)

Pokiaľ ide o predaj druhov výrobku, ktoré neboli ziskové, normálna hodnota bola vytvorená pomocou súčtu výrobných nákladov tureckého výrobcu a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku pri tých druhy výrobku tureckého výrobcu, ktoré sú ziskové.

(64)

V dôsledku nedostatočnej technológie povrchovej úpravy, ktorá sa počas OP uplatňovala na solárne sklo vyrábané v Turecku, a keďže žiadne turecké solárne sklo nebolo vyrobené plavením, viaceré druhy výrobku sa na tureckom domácom trhu vôbec nepredávali. Preto pre druhy výrobkov, ktoré sa počas OP v Turecku nepredávali, ale z ČĽR do Únie sa vyvážali, musela byť normálna hodnota vytvorená podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia na základe výrobných nákladov tureckého analogického výrobcu s pripočítaním primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov („PVA“) a zisku. Náklady na povrchovú úpravu a náklady na výrobný proces plavením vychádzali z údajov, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie.

3.4.   Vývozné ceny

(65)

Vývozné ceny boli založené na cenách skutočne zaplatených alebo obvykle platených za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

3.5.   Porovnanie

(66)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnávali na základe ceny zo závodu. Dumpingové rozpätia sa stanovili porovnaním individuálnych cien zo závodu účtovaných vývozcami zaradenými do vzorky s domácimi predajnými cenami výrobcu z analogickej krajiny, prípadne s vytvorenou normálnou hodnotou.

(67)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(68)

Na tomto základe boli vykonané úpravy nákladov na dopravu, námornú prepravu a poistenie, manipuláciu, nakladanie a úpravy vedľajších nákladov, vývozného cla a provízií vo všetkých prípadoch, v ktorých sa preukázal ich vplyv na porovnateľnosť cien.

3.6.   Dumpingové rozpätie

(69)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa vážená priemerná vytvorená normálna hodnota každého druhu podobného výrobku v Turecku porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu výrobku, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(70)

Podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätia pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a pre jedného výrobcu, ktorému bolo udelené IP, stanovili na základe porovnania váženej priemernej vytvorenej normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku stanovenej v Turecku s váženou priemernou vývoznou cenou každej spoločnosti pre zodpovedajúci druh príslušného výrobku, a vyjadrili sa ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené.

(71)

Vážené priemerné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, sa vypočítalo v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa stanovilo na základe rozpätí stanovených pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(72)

Pokiaľ ide o všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov z ČĽR, dumpingové rozpätie sa stanovilo na základe dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce v ČĽR. Úroveň spolupráce je podiel objemu vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie na celkovom objeme vývozu z príslušnej krajiny do Únie uvedenom v podnete (pozri odôvodnenie 15).

(73)

Úroveň spolupráce je vysoká, pretože dovoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval počas OP viac než 80 % celkového vývozu do Únie. Na tomto základe bolo zvyškové dumpingové rozpätie, uplatniteľné na všetkých ostatných vyvážajúcich vývozcov v ČĽR, stanovené na úrovni zodpovedajúcej najvyššiemu dumpingovému rozpätiu zistenému u spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcoch zaradených do vzorky.

(74)

Stanovené dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

 

Názov spoločnosti

Dočasné dumpingové rozpätie

Spoločnosti zaradené do vzorky

Flat Glass Group

86,2 %

Hehe Group

75,3 %

Xinyi Group

74,0 %

Spoločnosť s individuálnym dumpingovým rozpätím

Henan Yuhua

31,9 %

Spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky, na ktoré sa vzťahuje priemer z celej vzorky

 

79,8 %

Všetky ostatné spoločnosti

 

86,2 %

4.   UJMA

4.1.   Vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(75)

Podobný výrobok vyrobilo počas OP osem výrobcov z Únie. Tí predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia a ďalej v texte sa uvádzajú ako „výrobné odvetvie Únie“.

(76)

Na stanovenie celkovej výroby v Únii počas OP sa použili všetky dostupné informácie o výrobnom odvetví Únie vrátane informácií poskytnutých navrhovateľom, makroekonomických údajov poskytnutých združením výrobného odvetvia Únie (Glass for Europe) a dotazníkov, ktoré vyplnili výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Keďže solárne sklo sa do Únie dováža ako colná položka 7007 19 80 – Ostatné – Vrstvené bezpečnostné sklo, ktorá zahŕňa aj iné výrobky, ktoré nie sú predmetom tohto prešetrovania, údaje Eurostatu sa na určenie objemu a hodnoty dovozu nemohli použiť. Objem a hodnota dovozu vychádzali z údajov, ktoré poskytol navrhovateľ a združenie výrobného odvetvia Únie. Ak to bolo možné, údaje boli porovnané s vyplnenými dotazníkmi. Na základe uvedeného sa celková výroba Únie počas OP odhadla približne na 21 734 000 m2.

(77)

Ako je uvedené v odôvodnení 10, do vzorky boli zaradení štyria výrobcovia z Únie, ktorí predstavovali 79 % celkového predaja podobného výrobku v Únii.

4.2.   Stanovenie relevantného trhu Únie

(78)

Počas prešetrovania sa zistilo, že výroba žiadneho výrobcu z Únie zaradeného do vzorky nebola určená na vlastnú spotrebu.

(79)

Preto na účely tohto prešetrovania nie je nutné uskutočniť osobitnú analýzu vlastnej spotreby.

4.3.   Spotreba v Únii

(80)

Spotreba v Únii bola stanovená na základe objemu celkového predaja všetkých výrobcov z Únie na trhu Únie, po odpočítaní ich vývozu a po pripočítaní dovozu z ČĽR a dovozu z iných tretích krajín. Ako sa uvádza v odôvodnení 76, spotreba v Únii bola stanovená na základe údajov, ktoré poskytli navrhovateľ a združenie výrobného odvetvia Únie (Glass for Europe) a ktoré boli, ak to bolo možné, porovnané s vyplnenými dotazníkmi výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(81)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii (1 000 m2)

 

2009

2010

2011

OP

Celková spotreba v Únii

19 440

28 504

35 258

29 040

Index

100

147

181

149

Zdroj: združenie Glass for Europe a navrhovateľ

(82)

V posudzovanom období sa celková spotreba v Únii od roku 2009 do OP zvýšila o 49 %, ale počas OP sa v porovnaní s rokom 2011 znížila. V porovnaní s úrovňou v roku 2009 sa spotreba solárneho skla v Únii celkovo podstatne zvýšila. Je to hlavne v dôsledku nárastu spotreby konečných výrobkov, najmä solárnych modulov (pozri ďalej uvedené odôvodnenie 142).

4.4.   Dovoz z príslušnej krajiny

4.4.1.   Objem dumpingového dovozu z príslušnej krajiny a jeho podiel na trhu

(83)

Dumpingový dovoz z príslušnej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (1 000 m2) a podiel na trhu

 

2009

2010

2011

OP

Objem dovozu z ČĽR (1 000 m2)

1 200

2 050

6 150

8 350

Index

100

171

513

696

Podiel na trhu

6,2 %

7,2 %

17,4 %

28,8 %

Index

100

117

283

466

Zdroj: združenie Glass for Europe a navrhovateľ

(84)

Počas posudzovaného obdobia sa objem dumpingového dovozu príslušného výrobku do Únie výrazne zvýšil o 596 %. Viedlo to k významnému zvýšeniu podielu dumpingového dovozu príslušného výrobku na trhu do Únie. Podiel tohto dovozu na trhu sa zvýšil konkrétne zo 6,1 % na 28,7 %. V období od roku 2009 do OP sa dumpingový dovoz príslušného výrobku z hľadiska objemu a podielu na trhu celkovo podstatne zvýšil.

(85)

Zvýšenie dumpingového dovozu z príslušnej krajiny výrazne prekročilo nárast spotreby príslušného výrobku a podobných výrobkov v Únii. V dôsledku toho mohli vyvážajúci výrobcovia v oveľa väčšej miere využiť narastajúcu spotrebu v Únii a významne tak posilnili svoje postavenie na trhu.

4.4.2.   Ceny dumpingového dovozu z príslušnej krajiny a cenové podhodnotenie

(86)

Priemerná cena dumpingového dovozu z príslušnej krajiny do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (EUR/m2)

 

2009

2010

2011

OP

ČĽR

6,02

6,10

4,96

4,38

Index

100

101

82

73

Zdroj:

navrhovateľ a vyplnené dotazníky od čínskych vyvážajúcich výrobcov

(87)

Priemerná dovozná cena príslušného výrobku sa v posudzovanom období znížila. Priemerná dovozná cena sa znížila o 27,2 %, a to zo 6,02 EUR/m2 v roku 2009 na 4,38 EUR/m2 v OP.

(88)

Na účely určenia cenového podhodnotenia počas OP sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny jednotlivých druhov výrobku výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami za dovoz jednotlivých druhov výrobku od spolupracujúcich čínskych výrobcov zaradených do vzorky prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie, stanovené na základe cien CIF s úpravami smerom nahor, t. j. vrátane nákladov spojených s colným konaním, clami, manipuláciou a nakladaním tovaru. Tieto úpravy zvyšujú cenu v závislosti od kontrolného čísla výrobku o 7 až 15 %.

(89)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo pre každé číslo druhu výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodovania, s primeranými úpravami, ako bolo stanovené v odôvodnení 88, a po odpočítaní zliav a zrážok. Z výsledku porovnania vyplynulo, že ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky boli počas OP v dôsledku dumpingového dovozu príslušného výrobku podhodnotené, pričom vážené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia, vyjadrené ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky, bolo vo výške 10,6 % až 26,7 %.

4.5.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

(90)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré počas posudzovaného obdobia ovplyvňovali stav výrobného odvetvia Únie.

(91)

Ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 7 a 8, na preskúmanie prípadnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa vykonal výber vzorky.

(92)

Komisia na účely analýzy ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia analyzovala makroekonomické ukazovatele pre posudzované obdobie na základe údajov o všetkých výrobcoch z Únie, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie. Mikroekonomické ukazovatele Komisia analyzovala na základe vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(93)

Na účely tohto prešetrovania sa posúdili tieto makroekonomické ukazovatele: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie po dumpingu z minulosti.

(94)

Takisto sa posúdili tieto mikroekonomické ukazovatele: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

4.6.   Makroekonomické ukazovatele

4.6.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(95)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

 

2009

2010

2011

OP

Výrobná kapacita (1 000 m2)

39 000

44 611

48 511

54 615

Index 2009

100

114

124

140

Objem výroby (1 000 m2)

17 540

29 245

31 245

21 734

Index

100

167

178

124

Využitie kapacity

45 %

66 %

64 %

40 %

Index

100

146

143

88

Zdroj: navrhovateľ a vyplnené dotazníky výrobcov z Únie

(96)

Počas posudzovaného obdobia rástla výroba výrobného odvetvia Únie v súlade so spotrebou. V roku 2011 výroba dosiahla vrchol a potom sa počas OP znížila o 30 %. Vzhľadom na veľké zvýšenie spotreby výrobné odvetvie Únie zvýšilo v posudzovanom období svoju výrobnú kapacitu o 40 %. Hoci bola úroveň výroby vyššia, miera využitia kapacity výrobcov z Únie sa počas OP znížila o 5 percentuálnych bodov na 40 %, keďže výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoju výrobnú kapacitu v reakcii na výrazný dopyt.

(97)

Hoci výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoju kapacitu v reakcii na zvýšenú spotreby, úroveň výroby výrobného odvetvia Únie sa zvýšila v nižšej miere ako spotreba a využitie kapacity; po značnom raste v prvých troch rokoch posudzovaného obdobia počas obdobia prešetrovania klesala, čo sa časovo zhodovalo so zvýšeným podielom dumpingového dovozu z príslušnej krajiny na trhu.

4.6.2.   Objem predaja a podiel na trhu

(98)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem predaja a podiel na trhu

 

2009

2010

2011

OP

Objem predaja (1 000 m2)

17 540

25 568

27 821

19 667

index

100

146

159

112

Podiel na trhu

90,2 %

89,7 %

78,9 %

67,7 %

Index

100

99

87

75

Zdroj: združenie Glass for Europe a navrhovateľ

(99)

Počas posudzovaného obdobia sa objem predaja výrobného odvetvia Únie zvýšil o 12 %. Vzhľadom na zvýšenie spotreby v Únii o 49 % sa to však premietlo do zníženia podielu výrobného odvetvia Únie na trhu z 90,2 % v roku 2009 na 67,7 % v OP, t. j. značného zníženia o 25 % počas posudzovaného obdobia. Predaj výrobného odvetvia Únie rástol oveľa menej ako dumpingový dovoz z príslušnej krajiny. Z toho vyplýva, že výrobcovia z Únie nemohli v plnej miere využívať výhody plynúce z rastúcej spotreby, a preto ich podiel na trhu počas posudzovaného obdobia klesol.

4.6.3.   Rast

(100)

Rast výrobného odvetvia Únie sa odráža v ukazovateľoch objemu, ako sú výroba a predaj, ale najmä v jeho podiele na trhu. Napriek zvýšeniu spotreby počas analyzovaného obdobia podiel výrobcov z Únie na trhu nerástol v súlade so spotrebou. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu počas tohto obdobia poklesol, zatiaľ čo objem dovozu vzrástol. Počas toho istého obdobia sa podiel dovozu z ČĽR na trhu zvýšil o 366 %. Skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie nemohlo v plnej miere využiť výhody plynúce z rastu trhu, mala celkový negatívny vplyv na jeho hospodársku situáciu.

4.6.4.   Zamestnanosť a produktivita

(101)

V posudzovanom období sa zamestnanosť a produktivita vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Zamestnanosť a produktivita

 

2009

2010

2011

OP

Zamestnanosť – ekvivalent plného pracovného času (FTE)

565

792

932

857

Index

100

140

165

152

Produktivita (1 000 m2/FTE)

31

37

34

25

Index

100

119

108

82

Zdroj: navrhovateľ a vyplnené dotazníky od výrobcov z Únie

(102)

Zamestnanosť sa celkovo v období od roku 2009 do OP zvýšila o 52 %. K tomuto zvýšeniu však došlo v období až do roku 2011, keď dosiahla svoj vrchol 932 ekvivalentu plného pracovného času (FTE) a následne počas OP klesla na 857 FTE. Počas celého obdobia rokov 2009 – 2011 zostala produktivita pomerne stabilná. To je čiastočne spôsobené skutočnosťou, že výroba podobného výrobku je vysoko automatizovaná a vyžaduje si malý počet pracovníkov. Počas OP však klesla o 24,4 % v porovnaní s rokom 2011. Bol to výsledok poklesu výroby zhruba o 30 % za to isté obdobie.

(103)

Zamestnanosť preto počas OP poklesla, reagujúc tak na trend vo výrobe podobného výrobku v Únii počas OP.

4.6.5.   Rozsah dumpingového rozpätia a zotavenie po dumpingu v minulosti

(104)

Všetky dumpingové rozpätia sú výrazne nad úrovňou de minimis. Vzhľadom na objem a ceny dovozu z príslušnej krajiny sa vplyv takého rozsahu skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie môže považovať za podstatný.

(105)

Keďže toto je prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa príslušného výrobku, zotavenie po dumpingu v minulosti nie je pre posúdenie relevantné.

4.6.6.   Mikroekonomické ukazovatele

(106)

Ako sa uvádza v odôvodnení 92, mikroekonomické ukazovatele sa analyzovali na základe vyplnených dotazníkov poskytnutých výrobcami z Únie zaradených do vzorky. Pre väčšinu výrobcov z Únie zaradených do vzorky bol rok 2009 rokom, kedy vykonali svoje počiatočné investície a začali s výrobou podobného výrobku. Preto sú všetky ukazovatele, ktoré sú analyzované ďalej, výrazne ovplyvnené touto počiatočnou fázou v roku 2009. S cieľom poukázať na trendy bez rušivého vplyvu počiatočnej fázy spoločností zaradených do vzorky sú indexy uvedené aj od roku 2010.

4.6.7.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(107)

Priemerné predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Priemerné predajné ceny v Únii

 

2009

2010

2011

OP

Priemerná jednotková predajná cena na trhu Únie (EUR/m2)

10,64

9,07

8,91

8,20

Index 2009

100

85

84

77

Index 2010

117

100

98

90

Jednotkové výrobné náklady (EUR/m2)

13,00

8,34

8,42

9,30

Index 2009

100

64

65

72

Index 2010

156

100

101

112

Zdroj: vyplnené dotazníky od výrobcov z Únie

(108)

Jednotkové predajné ceny počas posudzovaného obdobia neustále klesali, ale pokles cien bol obzvlášť výrazný počas OP, keď klesli o 7,9 % v porovnaní s rokom 2011, o 9,5 % v porovnaní s rokom 2010 a o 23 % v porovnaní s rokom 2009.

(109)

Napriek veľkému rozdielu medzi priemernou jednotkovou predajnou cenou výrobného odvetvia Únie a čínskymi dovoznými cenami, ako je vysvetlené v odôvodnení 89, bolo skutočné cenové podhodnotenie na základe porovnania podľa jednotlivých druhov výrobku oveľa nižšie, t. j. medzi 10,6 % a 26,7 % počas obdobia prešetrovania.

(110)

Jednotkové výrobné náklady sa zvýšili o viac ako 10 % v období od roku 2011 do OP, pričom v období rokov 2010 a 2011 zostali pomerne stabilné. Výrobné náklady vo všeobecnosti sledovali trend v oblasti predajných cien v období od roku 2009 do OP. K zvýšeniu jednotkových výrobných nákladov došlo v dôsledku zníženia objemu výroby, zatiaľ čo celkové výrobné náklady v období od roku 2011 do OP v skutočnosti klesli.

4.6.8.   Náklady práce

(111)

Náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné náklady práce na zamestnanca

 

2009

2010

2011

OP

Priemerné náklady na zamestnanca (EUR)

45 232

44 503

48 288

50 615

Index 2009

100

98

107

112

Index 2010

102

100

109

114

Zdroj: vyplnené dotazníky od výrobcov z Únie

(112)

V období od roku 2009 do OP sa priemerné náklady práce na zamestnanca nepretržite zvyšovali, celkovo o 12 %. K hlavnému zvýšeniu však došlo v období od roku 2011 do OP, t. j. o 4,8 %. Celkové zvýšenie nákladov práce možno čiastočne vysvetliť infláciou a nákladmi na prepúšťanie pri znižovaní stavu zamestnancov, ktoré museli znášať niektorí výrobcovia z Únie v súvislosti s útlmom výrobného odvetvia v období od roku 2011 do OP.

4.6.9.   Zásoby

(113)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 9

Zásoby

 

2009

2010

2011

OP

Konečný stav zásob (1 000 m2)

1 540

1 875

1 657

1 778

Index 2009

100

122

108

115

Index 2010

82

100

88

95

Zdroj: vyplnené dotazníky od výrobcov z Únie

(114)

Medzi rokom 2011 a OP sa zásoby zvýšili o 7,3 % a medzi rokom 2009 a OP vzrástli o 15 %, pričom medzi rokmi 2010 a 2011 poklesli o 11,6 %.

(115)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že vzhľadom na zníženie predaja z hľadiska objemu aj hodnoty mali výrobcovia z Únie sklon uchovávať obmedzené zásoby podobného výrobku. Zvýšenie zásob podobného výrobku v posudzovanom období je preto dôležitým ukazovateľom na určenie toho, či výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu.

4.6.10.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál

(116)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

 

2009

2010

2011

OP

Ziskovosť

–20,3 %

8,3 %

8,2 %

–14,5 %

Index 2009

100

241

240

129

Index 2010

– 244

100

99

– 174

Peňažný tok (1 000 EUR)

–21 550

29 574

33 425

6 200

Index 2009

100

337

355

229

Index 2010

–73

100

113

21

Investície (1 000 EUR)

46 087

18 230

7 633

10 712

Index 2009

100

40

17

23

Index 2010

253

100

42

59

Návratnosť investícií

–6,9 %

9,6 %

13,3 %

–11,5 %

Index 2009

100

339

393

66

Index 2010

–72

100

139

– 120

Zdroj: vyplnené dotazníky od výrobcov z Únie

(117)

Ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa stanovila pomocou čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii, vyjadreného ako percentuálny podiel obratu tohto predaja.

(118)

V roku 2009 zaznamenala väčšina výrobcov z Únie zaradených do vzorky straty, ktoré, ako už bolo uvedené, vznikli najmä v dôsledku toho, že v tom období títo výrobcovia s výrobou podobného výrobku začínali. V roku 2010 dosiahol priemerný zisk už 8,31 %. Následne sa ziskovosť v roku 2011 mierne znížila, keď sa dumpingový dovoz začal zvyšovať. Odvetvie napokon utrpelo počas OP značné straty, t. j. pokles o 276,6 % v porovnaní s rokom 2011.

(119)

Vývoj čistého peňažného toku, t. j. schopnosti výrobcov z Únie zaradených do vzorky samofinancovať svoje činnosti, zaznamenal medzi rokom 2011 a OP výrazný pokles o 81 %. Od roku 2010 sa postupne zvyšoval a počas posudzovaného obdobia zaznamenal celkový nárast.

(120)

Návratnosť investícií bola vyjadrená ako zisk v percentách z čistej účtovnej hodnoty investícií.

(121)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že po počiatočnej fáze v roku 2009, keď výrobné odvetvie významne investovalo do podobného výrobku, investície medzi rokmi 2009 a 2011 neustále klesali a potom počas OP sa zvýšili. V porovnaní s úrovňami roku 2009 však investície počas OP zostali na nízkej úrovni. Investície realizované počas OP boli zamerané najmä na výskum a vývoj, ako aj na zlepšovanie a udržiavanie výrobných technológií a postupov s cieľom zlepšiť efektívnosť. Výrobné odvetvie investovalo najmä do nových druhov výrobkov, ktoré sa počas rovnakého obdobia z ČĽR nedovážali a ktoré sú náročné na výskum a inovácie.

(122)

Návratnosť investícií sa naproti tomu medzi rokmi 2009 a 2012 znížila o 34 %. Pred OP sa však neustále zvyšovala, t. j. medzi rokmi 2009 a 2011 vzrástla o 293 %, ale počas OP poklesla v porovnaní s rokom 2011 o 186 %.

(123)

Pokiaľ ide o schopnosť zvyšovať kapitál, zistilo sa, že výrobné odvetvie Únie je čoraz menej schopné vytvárať peňažné prostriedky v súvislosti s podobným výrobkom, v dôsledku čoho sa zhoršuje finančná situácia výrobného odvetvia Únie.

4.7.   Záver týkajúci sa ujmy

(124)

Z analýzy situácie výrobného odvetvia Únie vyplýva jasne klesajúci trend pri všetkých hlavných ukazovateľoch ujmy. V posudzovanom období sa celková výroba vzhľadom na všeobecne sa zvyšujúcu spotrebu zvýšila. Aj keď sa objem predaja zvýšil, trhový podiel výrobného odvetvia Únie sa v OP zmenšil z dôvodu vyššej miery nárastu spotreby v posudzovanom období. V posudzovanom období sa prudko znížili priemerné predajné ceny, a to malo negatívny vplyv na všetky ukazovatele finančnej výkonnosti, ako sú napríklad ziskovosť, peňažný tok, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(125)

Počas posudzovaného obdobia sa celkový objem predaja výrobného odvetvia Únie zvýšil. Zvýšenie objemu predaja výrobného odvetvia Únie sa však spájalo s výrazným znížením priemernej predajnej ceny, ako aj podielu výrobného odvetvia Únie na trhu.

(126)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa pri prešetrovaní potvrdila najmä skutočnosť, že predajné ceny výrobného odvetvia Únie sú pod úrovňou jeho výrobných nákladov, a teda majú negatívny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, ktorá počas OP dosiahla výrazne negatívne úrovne.

(127)

Kapacita sa však medzi rokom 2009 a OP vyvíjala pozitívne. Okrem toho, hoci investície skutočne medzi rokom 2009 a OP poklesli, medzi rokom 2011 a OP sa zvýšili. Spôsobené to bolo tým, ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 121, že spoločnosti zaradené do vzorky naďalej investovali do podobného výrobku, okrem iného tak, že sa zameriavali na druhy výrobku v oblastiach trhu, v ktorých ešte neexistujú vývozy týchto konkrétnych druhov výrobku z príslušnej krajiny a ktoré sú náročné na výskum a inovácie. Zároveň je zrejmé, že výrobné odvetvie Únie musí byť takisto schopné vyrábať a predávať veľké objemy základnejších druhov výrobku (ktoré sú v súčasnosti v konkurenčnom vzťahu s dumpingovými dovozmi z ČĽR), aby mohlo pokryť fixné náklady a dosiahnuť úspory z rozsahu.

(128)

Preto je možné dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie nielen utrpelo počas OP značnú ujmu, ale si aj aktívne hľadalo spôsoby, ako znížiť svoju expozíciu voči dumpingovým dovozom príslušného výrobku, pričom rozvíjalo inovatívne výrobky, ktoré sa ešte z príslušnej krajiny nedovážajú.

(129)

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

5.   PRÍČINNÉ SÚVISLOSTI

(130)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia sa preskúmalo, či dumpingový dovoz z príslušnej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie takú ujmu, ktorá sa môže považovať za značnú. Okrem dumpingového dovozu sa preskúmali aj iné známe faktory, ktoré mohli v tom istom období spôsobiť výrobnému odvetviu Únie ujmu, s cieľom zabezpečiť, aby sa prípadná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

5.1.   Vplyv dumpingového dovozu

(131)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že sa dumpingový dovoz v posudzovanom období prudko zvýšil, pričom sa jeho objem zvýšil výrazne, o 596 %, a jeho podiel na trhu o 366 %. Preto sa potvrdzuje, že objem dovozu príslušného výrobku a jeho podiel na trhu sa v posudzovanom období prudko zvýšili. Existuje jasná časová zhoda medzi zvýšením dumpingového dovozu a stratou podielu výrobného odvetvia Únie na trhu. Pri prešetrovaní sa takisto zistilo, že prostredníctvom dumpingového dovozu sa v OP podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 89.

(132)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že ceny dumpingového dovozu sa počas posudzovaného obdobia znížili o 27,2 %, čo viedlo k vyššiemu rozpätiu podhodnotenia. Vzhľadom na tento enormný cenový tlak vyvinulo výrobné odvetvie Únie výrazné úsilie o zníženie svojich výrobných nákladov. Napriek tomuto úsiliu mimoriadne nízka úroveň čínskych dovozných cien prinútila výrobné odvetvie Únie ďalej znižovať svoje predajné ceny na neziskové úrovne. Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa preto v posudzovanom období prudko znížila a v OP vykázala straty.

(133)

Na základe týchto skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že prítomnosť dumpingového dovozu a prudký nárast jeho trhového podielu za ceny, ktoré neustále podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, mali rozhodujúcu úlohu pri vzniku značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.2.   Vplyv iných faktorov

5.2.1.   Dovoz z tretích krajín

(134)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia takto:

Tabuľka 11

Dovoz z tretích krajín (1 000 m2)

 

2009

2010

2011

OP

Objem (m2)

700

886

1 287

1 023

Index

100

127

184

146

Podiel na trhu

3,6 %

3,1 %

3,7 %

3,5 %

Index

100

86

101

98

Priemerná cena EUR/m2

10,50

10,09

9,60

8,40

Index

100

96

91

80

Zdroj: združenie Glass for Europe a podnet

(135)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 46 %, a to v súlade so zvýšením spotreby v Únii. Podiel tohto dovozu na trhu sa počas OP v porovnaní s rokom 2011 mierne znížil (o 3,5 %), ale celkovo zostal počas posudzovaného obdobia stabilný. Druhým najväčším vývozcom po ČĽR je Turecko nasledované Indiou.

(136)

Z dostupných informácií týkajúcich sa dovozu zo všetkých tretích krajín vyplýva, že priemerná dovozná cena bola vyššia než priemerná čínska dovozná cena. To isté platí aj pre jednotkovú cenu za určité druhy príslušného výrobku. Priemerná dovozná cena tretích krajín bola na druhej strane podobná alebo vyššia ako priemerná cena výrobného odvetvia Únie.

(137)

Na základe týchto skutočností, najmä vzhľadom na objemy dovozu z tretích krajín a ich podiely na trhu, ako aj na ich cenové úrovne, možno dospieť k predbežnému záveru, že dovoz z tretích krajín nemohol narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.2.2.   Výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu

(138)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky v oblasti vývozu

 

2009

2010

2011

OP

Hodnota vývozného predaja (1 000 EUR)

19 313

19 814

27 419

7 001

Index

100

103

142

36

Objem vývozného predaja (1 000 m2)

1 460

1 713

2 708

760

Index

100

117

185

52

Priemerná cena (EUR/m 2)

13,22

11,56

10,12

9,21

Index

100

87

77

70

Zdroj: vyplnené dotazníky výrobcov z Únie

(139)

Vývozný predaj výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v období od roku 2009 do roku 2011 zvýšil, ale v OP jeho hodnota náhle klesla o 74 % a jeho objem o 71,9 %. Na základe odpovedí čínskych vývozcov zaradených do vzorky to nastalo pravdepodobne v dôsledku veľmi nízkych cien čínskych vývozov do hlavných cieľových krajín vývozu výrobného odvetvia Únie (t. j. USA, Kanada).

(140)

Vývozný predaj výrobcov z Únie zaradených do vzorky predstavoval 20 % ich celkového objemu predaja v roku 2009 (v počiatočnej fáze), 11 % v priebehu roka 2010 a počas roka s najvyššou úrovňou, t.j. roka 2011, len 14 %. Ďalší pokles na 5 % bol zaznamenaný v roku 2012, keď vstúpili do hospodárskej súťaže s lacným čínskym vývozom do hlavných cieľových tretích krajín. Z toho vyplýva, keďže trh Únie je hlavným trhom pre výrobné odvetvie Únie a vzhľadom na skutočnosť, že solárne sklo je pomerne ťažké a krehké, čo predstavuje dodatočné náklady pri preprave na väčšiu vzdialenosť (kvôli rozbitiu a korózii), že nie je možné v tejto fáze dospieť k záveru, že zhoršenie výkonnosti výrobcov z Únie zaradených do vzorky v oblasti vývozu narúša príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.2.3.   Vývoj spotreby

(141)

Ako už bolo uvedené, spotreba Únie sa od roku 2009 do OP zvýšila o 49 %. Svoj vrchol dosiahla v roku 2011, keď sa zvýšila o 81 % v porovnaní s rokom 2009. Výrobné odvetvie Únie však nemohlo mať z tohto nárastu spotreby úžitok. Jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia neustále znižoval až dosiahol počas OP pokles o 25 % v porovnaní s rokom 2009 (– 14,1 % v porovnaní s rokom 2011). Naopak, čínsky podiel na trhu prudko narastal, a to aj napriek poklesu spotreby medzi rokom 2011 a OP, pričom dosiahol zvýšenie o 64,8 % medzi rokom 2011 a OP a celkové zvýšenie o 366 % počas celého obdobia. Počas posudzovaného obdobia došlo k obrovskému zvýšeniu čínskeho dovozu, a to o 596 %.

(142)

Keďže sa spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia zvyšovala, jej vývoj podporuje príčinnú súvislosť medzi zvyšujúcim sa dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a sama o sebe nie je príčinou ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Okrem toho aj počas OP, keď spotreba klesla, čínsky dumpingový dovoz dokázal naďalej zvyšovať svoj podiel na trhu na úkor výrobného odvetvia Únie. Preto je možné predbežne dospieť k záveru, že uvedený pokles spotreby v OP nemohol narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.2.4.   Vývoj v oblasti solárnych modulov

(143)

Podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, približne 80 až 85 % solárneho skla sa predáva výrobcom solárnych modulov (fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a modulov z tenkého fotovoltického filmu), a približne 15 až 20 % predaja výrobcom plochých slnečných tepelných kolektorov na výrobu horúcej vody. Z toho vyplýva, že trendy zaznamenané v oblasti solárnych modulov majú významný vplyv na spotrebu solárneho skla. Spotreba solárnych modulov sa v rovnakom období, t. j. v rokoch 2009 – 2012, neustále zvyšovala, a hoci v roku 2012 došlo k poklesu, úroveň spotreby bola stále o 221 % vyššia než v roku 2009 a o 44 % vyššia ako v roku 2010 (5). Okrem toho sa zistilo, že zatiaľ čo dopyt po moduloch v Únii bol pôvodne tvorený výkupnými cenami (feed-in-tariffs), nebolo možné dospieť k záveru, že zníženie výkupných cien (na konci roka 2011 a začiatkom roka 2012) narušilo príčinnú súvislosť medzi dumpingovými dovozmi a ujmou (6). Dôvodom bola skutočnosť, že dopyt po solárnych moduloch zostal v tom istom období rokov 2009 – 2012 aj naďalej relatívne vysoký.

(144)

Úroveň spotreby solárnych modulov, a v dôsledku toho aj dopyt po solárnom skle, zostali teda počas posudzovaného obdobia vysoké. Jej mierny pokles v roku 2012 nemožno ako taký považovať za faktor, ktorý by narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.2.5.   Záver

(145)

Z prešetrovania vyplynulo, že existuje príčinná súvislosť medzi značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z ČĽR. Analyzovali sa ďalšie možné príčiny ujmy, ako je dovoz z ďalších tretích krajín, spotreba a situácia na trhu niektorých používateľov (napríklad výrobcov solárnych modulov), a v prípade žiadnej z nich, analyzovanej jednotlivo, ako aj súhrnne, sa nepreukázalo, že by narúšala príčinnú súvislosť zistenú medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(146)

Na základe uvedenej analýzy, pri ktorej sa riadne odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu, sa preto predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z príslušnej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

6.   ZÁUJEM ÚNIE

(147)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či napriek predbežnému záveru o poškodzujúcom dumpingu neexistujú závažné dôvody na prijatie záveru, že v tomto konkrétnom prípade prijatie opatrení nie je v záujme Únie. Analýza záujmu Únie bola založená na vyhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, dodávateľov surovín a používateľov príslušného výrobku.

6.1.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(148)

Počas OP bolo vo výrobnom odvetví Únie priamo zamestnaných približne 860 osôb v oblasti výroby a predaja podobného výrobku. Pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia prešetrovania značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z príslušnej krajiny. Niektorí výrobcovia z Únie boli už nútení zatvoriť svoje výrobné zariadenia, kým niektorí ďalší čelili platobnej neschopnosti. Pokiaľ by sa neprijali opatrenia, hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie by sa s veľkou pravdepodobnosťou ďalej zhoršovala.

(149)

Očakáva sa, že uložením antidumpingových ciel sa obnovia spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie, čo umožní výrobnému odvetviu Únie upraviť ceny podobného výrobku tak, aby odrážali výrobné náklady, a tým sa zlepší jeho ziskovosť. Možno takisto očakávať, že uloženie opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo získať späť aspoň časť podielu na trhu, ktorý stratilo počas posudzovaného obdobia, čo by malo priaznivý vplyv na jeho celkovú finančnú situáciu. Okrem toho by výrobné odvetvie Únie malo mať lepší prístup ku kapitálu a malo byť schopné pokračovať v investíciách do výskumu, vývoja a inovácií na trhu so solárnym sklom. A nakoniec je pravdepodobné, že výrobcovia z Únie, ktorí boli nútení zastaviť výrobu v dôsledku tlaku čínskeho dumpingového dovozu, by mohli svoju podnikateľskú činnosť obnoviť. Celkovo by sa v rámci tohto scenára zabezpečili nielen existujúce pracovné miesta, ale takisto by existoval opodstatnený výhľad na ďalšie rozšírenie výroby a zvýšenie zamestnanosti.

(150)

Pokiaľ sa neprijmú opatrenia, očakávajú sa ďalšie straty podielu na trhu a ďalšie znižovanie ziskovosti výrobného odvetvia Únie. Táto situácia by bola z krátkodobého až strednodobého hľadiska neudržateľná. V dôsledku toho by okrem veľkého počtu výrobcov z Únie, ktorí už boli nútení z trhu odísť, mohli ďalší výrobcovia čeliť platobnej neschopnosti, a to by z krátkodobého až strednodobého hľadiska pravdepodobne viedlo k zániku výrobného odvetvia Únie a následne výrazne ovplyvnilo existujúce pracovné miesta.

(151)

Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie antidumpingových ciel by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

6.2.   Záujem neprepojených dovozcov a obchodníkov

(152)

Obchodovanie s príslušným výrobkom bolo hlavnou ekonomickou činnosťou dvoch spolupracujúcich dovozcov. Obaja diverzifikovali zdroje príslušného výrobku, t. j. neodoberali zdroje len z ČĽR, ale aj z Únie a tretích krajín.

(153)

Tvrdilo sa, že uloženie opatrení v súvislosti s príslušným výrobkom negatívne ovplyvní ekonomickú činnosť dovozcov. Po prvé, uloženie ciel by nemalo viesť k vylúčeniu dovozu z ČĽR v celom rozsahu. Po druhé, aj keď možno očakávať, že uloženie opatrení môže mať negatívny vplyv na finančnú situáciu dovozcov dovážajúcich výlučne alebo najmä z ČĽR, dá sa predpokladať, že vzhľadom na možnosť odoberať zdroje z tretích krajín budú dovozcovia flexibilní a v prípade potreby zmenia svoje zdroje dodávok.

(154)

Predbežne sa preto dospelo k záveru, že uloženie opatrení na navrhovanej úrovni môžu mať určitý negatívny vplyv na situáciu neprepojených dovozcov príslušného výrobku, ale že tento vplyv je zmiernený skutočnosťou, že dovozcovia a obchodníci môžu využiť iné zdroje dodávok, z tretích krajín a z výrobného odvetvia Únie, pričom výrobné odvetvie Únie má kapacitu na zvýšenie výroby, a že tento negatívny vplyv v žiadnom prípade neprevýši pozitívny vplyv na ostatné strany.

6.3.   Záujem dodávateľov surovín

(155)

Žiadny dodávateľ surovín nespolupracoval pri prešetrovaní. Vzhľadom na chýbajúce údaje od týchto dodávateľov neboli k dispozícii žiadne dôkazy o tom, že uloženie opatrení by bolo v rozpore so záujmom týchto strán.

6.4.   Záujem používateľov

(156)

Všetci používatelia, ktorí odpovedali, sú výrobcovia solárnych modulov a/alebo tepelných kolektorov. Traja používatelia jednoznačne podporujú uloženie antidumpingového cla, pričom tvrdia, že výrobné odvetvie Únie vyrába solárne sklo vyššej kvality, ktoré čínske spoločnosti nie sú vždy schopné dodať. Traja ďalší používatelia sa vyjadrili naopak proti uloženiu antidumpingových opatrení. Títo používatelia predpokladajú, že uloženie antidumpingových ciel by malo negatívny vplyv na ich podnikanie. Vzhľadom na katastrofálnu situáciu v odvetví solárnych modulov očakávajú, že nebudú môcť preniesť zvýšenie ceny na konečných spotrebiteľov.

(157)

Podľa informácií, ktoré poskytli používatelia, solárne sklo predstavuje približne iba 6 – 8 % celkových nákladov na solárne moduly. Solárne sklo predstavuje teda iba obmedzenú časť nákladov na fotovoltické moduly a ich konečnej hodnoty. Okrem toho je možné predpokladať, že v prípade uloženia antidumpingových ciel na solárne sklo dovážané z ČĽR by mal byť vplyv na celkové náklady na solárne moduly nižší ako 1 %. Príčinou je najmä skutočnosť, že spolupracujúci používatelia nakupujú významné množstvá solárneho skla od výrobcov z Únie. Možné uloženie antidumpingových ciel teda s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobí mierny nárast cien vstupov na výrobu solárnych modulov, avšak tieto ceny by nemali výrazným spôsobom negatívne ovplyvniť náklady a konečné ceny v odvetví solárnych modulov v Únii.

(158)

Niektorí používatelia už navyše majú iné zdroje dodávok, napr. z Turecka a Indie, na ktoré by uloženie antidumpingových ciel nemalo negatívny účinok. Ostatní používatelia sa môžu takisto preorientovať na iné zdroje dodávok, či už z tretích krajín alebo z výrobného odvetvia Únie.

(159)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa argumenty proti uloženiu opatrení, ktoré predložili niektorí používatelia, predbežne zamietajú.

6.5.   Aspekty hospodárskej súťaže

(160)

Jeden dovozca tvrdil, že vzhľadom na skutočnosť, že sa niektorí výrobcovia z Únie podieľali na celosvetovom karteli výrobcov plochého skla (solárne sklo je jeho súčasťou) a v roku 2007 im Európska komisia uložila pokuty, využívajú antidumpingový nástroj ako prostriedok na vyrovnanie straty spôsobenej týmito pokutami za kartel a znižovaním podielu na trhu Únie. Ak by sa navyše prístup na trh Únie obmedzil prostredníctvom antidumpingových ciel, znamenalo by to pre výrobcov z Únie silnejšiu motiváciu vstupovať do kartelu alebo sa uchyľovať k protisúťažnému správaniu v súvislosti s výrobkami, akými sú nábytkárske výrobky, ktoré majú v Únii obmedzené možnosti pákového efektu v súvislosti s objemom.

(161)

Tieto argumenty sa predbežne zamietajú. Po prvé, uvedený kartel prestal fungovať najneskôr v roku 2007. Účinky kartelu z minulosti preto nemali žiadny dosah na odvetvie počas posudzovaného obdobia. Po druhé, kartel sa netýkal žiadneho z výrobcov z Únie zaradených do vzorky a ani väčšiny súčasných výrobcov z Únie s najvyšším objemom predaja. Po tretie, možné uloženie antidumpingových ciel pravdepodobne nebude mať vplyv na súťažné správanie výrobného odvetvia Únie, keďže na jednej strane sa tým nezmení štruktúra trhu Únie a na druhej strane majú podniky všeobecnú povinnosť dodržiavať platné predpisy Únie a vnútroštátne predpisy týkajúce sa hospodárskej súťaže, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú uložené clá.

(162)

Jeden dovozca tiež tvrdil, že uloženie ciel by malo negatívny vplyv na trh Únie, pokiaľ ide o antireflexný povrch solárneho skla. Na tomto trhu, ktorý dovozca vymedzil ako príbuzný trh, údajne prevažujú výrobcovia z Únie a uloženie opatrení by posilnilo ich postavenie na úkor konkurenčných poskytovateľov antireflexných povrchov. Okrem toho uviedol, že dovozcovia čelia problémom pri získavaní objednávok od výrobcov z Únie alebo pri dodaniach takýchto objednávok v primeranom čase a za primerané ceny.

(163)

Po prvé, trh s antireflexnými povrchmi je zahrnutý do prešetrovania a nie je príbuzným trhom. Na základe prešetrovania sa ukázalo, že výrobcovia z Únie zostávajú aj napriek relatívne vyšším účtovaným cenám na tomto trhu konkurencieschopní, a to vďaka, ako sa zdá, nižšej kvalite solárneho skla s antireflexným povrchom dovážaného z ČĽR. Neboli však predložené žiadne dôkazy o tom, že by výrobné odvetvie Únie nebolo schopné uspokojiť prípadný zvýšený dopyt po solárnom skle s antireflexným povrchom. Preto sa tento argument v tejto fáze zamieta. Pokiaľ ide o tvrdenie, že výrobcovia Únie odmietli poskytovať objednávky alebo včasné dodávky za primerané ceny, je záležitosťou každého výrobcu zvoliť si vlastnú obchodnú stratégiu, pokiaľ takýto výrobca alebo takíto výrobcovia nie sú v postavení jediného dominantného subjektu alebo v spoločnom dominantnom postavení na relevantnom trhu. Na trhu Únie existuje hospodárska súťaž dostatočná na to, aby bolo možné zmeniť a/alebo diverzifikovať dodávateľov. Tento argument sa preto takisto predbežne zamieta.

6.6.   Záver o záujme Únie

(164)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že na základe vyhodnotenia všetkých rôznych záujmov ako celku vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov, neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu dočasných opatrení na dovoz solárnych skla s pôvodom v ČĽR.

7.   DOČASNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(165)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, mali by sa uložiť dočasné opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

7.1.   Úroveň odstránenia ujmy

(166)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa zohľadnili zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bez toho, aby sa prekročili zistené dumpingové rozpätia.

(167)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenie by malo výrobnému odvetviu Únie umožniť pokrytie výrobných nákladov a dosiahnutie takého primeraného zisku z predaja podobného výrobku pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie tohto typu v tomto sektore v Únii mohlo za normálnych podmienok hospodárskej súťaže získať, t. j. keby dumpingový dovoz neexistoval. Ziskové rozpätie na úrovni 8,3 % z obratu sa považuje za primerané minimum, ktoré by výrobné odvetvie Únie mohlo podľa predpokladu dosiahnuť, ak by nedochádzalo k poškodzujúcemu dumpingu. Toto ziskové rozpätie je založené na priemernom zisku, ktorý dosiahli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky v roku 2010, keď bol dovoz príslušného výrobku ešte nízky, a teda nemohol ešte narúšať normálne podmienky hospodárskej súťaže.

(168)

Na základe toho sa vypočítala cena podobného výrobku, ktorá nepoškodzuje výrobné odvetvie Únie. Táto cena sa získala pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia na úrovni 8,3 % k výrobným nákladom, ktoré počas OP vznikli výrobcom z Únie zaradeným do vzorky.

(169)

Nevyhnutné zvýšenie ceny sa potom určilo na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR zaradených do vzorky, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý počas OP predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percento váženej priemernej dovoznej hodnoty CIF.

7.2.   Predbežné opatrenia

(170)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia na dovoz solárnych skla s pôvodom v ČĽR na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, ktoré z nich je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(171)

Na základe uvedených skutočností sa sadzby antidumpingového cla stanovili porovnaním rozpätí odstránenia ujmy a dumpingových rozpätí. V dôsledku toho sú sadzby dočasného antidumpingového cla, vyjadrené pomocou ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie

Rozpätie ujmy

Dočasné antidumpingové clo

Xinyi Group

74,0 %

39,3 %

39,3 %

Hehe Group

75,3 %

32,3 %

32,3 %

Flat Glass Group

86,2 %

42,1 %

42,1 %

Henan Yuhua

31,9 %

17,1 %

17,1 %

Iné spolupracujúce spoločnosti

79,8 %

38,4 %

38,4 %

Všetky ostatné spoločnosti

86,2 %

42,1 %

42,1 %

(172)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odráža sa v nich preto situácia, ktorá sa zistila počas tohto prešetrovania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“ v celej krajine) sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách, ktorý vyrábajú dané spoločnosti, t. j. uvedené konkrétne právnické osoby. Na dovážaný príslušný výrobok vyrábaný akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a sídlo nie sú osobitne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétnymi uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu využiť a platí pre ne colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany vyvážajúcich výrobcov existovala vysoká úroveň spolupráce (viac než 80 %, pozri odôvodnenie 15), táto colná sadzba je založená na najvyššom individuálnom rozpätí ujmy, ktoré bolo stanovené pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Colná sadzba uplatniteľná na „ostatné spolupracujúce spoločnosti“ je založená na váženom priemere vývozcov zaradených do vzorky a uplatňuje sa na všetky spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky (s výnimkou spoločnosti Henan Yuhua, ktorá podlieha clu stanovenému individuálne na základe jej žiadosti o individuálne preskúmanie (pozri odôvodnenie 48).

(173)

Každú žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vytvorení nových výrobných či predajných subjektov) treba adresovať Komisii (7) a pripojiť všetky príslušné informácie, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti v oblastiach výroby, domáceho predaja a vývozného predaja, napríklad v súvislosti so zmenou názvu alebo zmenou týkajúcou sa výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to vhodné, vykoná sa zodpovedajúca zmena tohto nariadenia prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré využívajú individuálne colné sadzby.

7.3.   Záverečné ustanovenia

(174)

V záujme správneho administratívneho postupu treba stanoviť obdobie, počas ktorého zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v lehote určenej v oznámení o začatí konania, môžu písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Zistenia týkajúce sa uloženia dočasného cla sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť. Je potrebné takisto uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia ciel vykonané na účely tohto nariadenia sú dočasné a je možné, že sa budú musieť pred uložením akýchkoľvek konečných opatrení prehodnotiť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Dočasné antidumpingové clo sa ukladá na dovozy solárneho skla pozostávajúceho z kaleného sodno-draselného tabuľového skla s obsahom železa menej ako 300 ppm, solárnou priepustnosťou viac ako 88 % (meranou podľa AM 1,5 300-2 500 nm), odolnosťou voči teplu až do 250 °C (meranou podľa normy EN 12150), odolnosťou voči tepelnému šoku Δ 150 K (meranou podľa normy EN 12150) a pevnosťou 90 N/mm2 alebo viac (meranou podľa normy EN 1288-3), ktoré je v súčasnosti zaradené pod číselný znak KN ex 7007 19 80 (kód TARIC 7007198010) a má pôvod v Čínskej ľudovej republike.

2.   Sadzby dočasného antidumpingového cla, uplatniteľné na čistú cenu na hranici Únie pred preclením, sú pre výrobok opísaný v odseku 1 a vyrobený ďalej uvedenými spoločnosťami takéto:

Spoločnosť

Dočasné antidumpingové clo

Doplnkový kód TARIC

Xinyi PV Products (Anhui) Holdings Ltd;

39,3 %

B943

Zhejiang Hehe Photovoltaic Glass Technology Co., Ltd;

32,3 %

B944

Zhejiang Jiafu Glass Co., Ltd; Flat Solar Glass Group Co., Ltd; Shanghai Flat Glass Co., Ltd

42,1 %

B945

Henan Yuhua New Material Co., Ltd

17,1 %

B946

Ostatné spolupracujúce spoločnosti uvedené v prílohe I

38,4 %

 

Všetky ostatné spoločnosti

42,1 %

B999

3.   Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry, ktorá musí spĺňať požiadavky stanovené v prílohe II, colným orgánom členských štátov. Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa colná sadzba vzťahujúca sa na všetky ostatné spoločnosti.

4.   Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v Únii podlieha poskytnutiu záruky vo výške, ktorá sa rovná dočasnému clu.

5.   Ak nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné colné predpisy.

Článok 2

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009, môžu zainteresované strany požiadať o zverejnenie hlavných skutočností a úvah, na základe ktorých sa prijalo toto nariadenie, môžu písomne predložiť svoje stanoviská a požiadať o ústne vypočutie Komisiu a/alebo úradníka pre vypočutie z GR pre obchod, a to do jedného mesiaca od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2.   Podľa článku 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1225/2009 môžu príslušné strany predložiť pripomienky týkajúce sa uplatňovania tohto nariadenia do jedného mesiaca od dátumu nadobudnutia jeho účinnosti.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 tohto nariadenia sa uplatňuje počas obdobia šiestich mesiacov.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 26. novembra 2013

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ C 58, 28.2.2013, s. 6 a korigendum uverejnené v Ú. v. EÚ C 94, 3.4.2013, s. 11.

(3)  Ú. v. EÚ C 94, 3.4.2013, s. 11.

(4)  Ú. v. EÚ C 122, 27.4.2013, s. 24.

(5)  Tabuľky 1-a a 1-b na s. 16 v nariadení Komisie (EÚ) č. 513/2013 zo 4. júna 2013, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2013, ktorým sa zavádza registrácia tohto dovozu pochádzajúceho alebo odosielaného z Čínskej ľudovej republiky, Ú. v. EÚ L 152, 5.6.2013, s. 5. (ďalej len „nariadenie o solárnych paneloch“). Podľa oddielu B nariadenia o solárnych paneloch sú výrobkom, na ktorý sa vzťahuje prešetrovanie, fotovoltické moduly alebo panely na báze kryštalického kremíka a články a doštičky používané vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka. Moduly z tenkého fotovoltického filmu preto nie sú predmetom tohto prešetrovania a ich spotreba nie je zahrnutá.

(6)  Pozri oddiel 3.2 nariadenia o solárnych paneloch.

(7)  European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate H, 1049 Brussels, Belgium.


PRÍLOHA I

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, ktorí neboli zaradení do vzorky a nebolo im poskytnuté individuálne preskúmanie

Názov

Doplnkový kód TARIC

Henan Ancai Hi-Tech Co., Ltd

B947

Henan Succeed Photovoltaic Materials Corporation

B948

Avic Sanxin Sol-Glass Co. Ltd;

Avic (Hainan) Special Glass Material Co., Ltd

B949

Wuxi Haida Safety Glass Co., Ltd

B950

Dongguan CSG Solar Glass Co., Ltd

B951

Pilkington Solar Taicang, Limited

B952

Zibo Jinxing Glass Co., Ltd

B953

Novatech Glass Co., Ltd

B954


PRÍLOHA II

Platná obchodná faktúra uvedená v článku 1 ods. 3 musí obsahovať vyhlásenie podpísané zástupcom subjektu, ktorý obchodnú faktúru vystavuje, v tomto formáte:

1.

Meno a funkcia zástupcu subjektu, ktorý obchodnú faktúru vystavuje.

2.

Toto vyhlásenie: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) solárneho skla predaného na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, bolo vyrobených spoločnosťou (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v ČĽR. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“

3.

Dátum a podpis,


27.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/29


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1206/2013

z 26. novembra 2013,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 26. novembra 2013

Za Komisiu v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

AL

48,7

MA

40,3

MK

36,9

TR

65,0

ZZ

47,7

0707 00 05

AL

52,8

TR

84,7

ZZ

68,8

0709 93 10

MA

148,6

TR

139,6

ZZ

144,1

0805 20 10

MA

67,0

TR

76,1

ZA

87,1

ZZ

76,7

0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90

PK

59,4

SZ

56,2

TR

73,8

UY

56,2

ZA

192,9

ZZ

87,7

0805 50 10

TR

70,6

ZZ

70,6

0808 10 80

BA

45,7

MK

41,5

US

135,1

ZA

116,3

ZZ

84,7

0808 30 90

TR

116,7

ZZ

116,7


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


ROZHODNUTIA

27.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/31


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE RADY

z 15. novembra 2013,

ktorým sa Rumunsku povoľuje naďalej uplatňovať osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 193 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

(2013/676/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1), a najmä na jej článok 395 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Rumunsko požiadalo listom, ktorý Generálny sekretariát Komisie zaevidoval 13. marca 2013, o predĺženie platnosti osobitného opatrenia odchyľujúceho sa od článku 193 smernice 2006/112/ES v súvislosti s dodávkami produktov z dreva.

(2)

V súlade s článkom 395 ods. 2 druhým pododsekom smernice 2006/112/ES Komisia listom zo 17. júna 2013 informovala ostatné členské štáty o žiadosti predloženej Rumunskom. Listom z 18. júna 2013 Komisia oznámila Rumunsku, že má všetky údaje, ktoré považuje za potrebné na posúdenie žiadosti.

(3)

V článku 193 smernice 2006/112/ES sa ustanovuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého je zdaniteľná osoba, ktorá dodáva tovar alebo poskytuje služby, povinná odvádzať daňovým orgánom daň z pridanej hodnoty (DPH).

(4)

Vykonávacím rozhodnutím Rady 2010/583/EÚ (2) sa Rumunsku povolilo zaviesť opatrenie odchyľujúce sa od smernice podľa článku 395 smernice 2006/112/ES, ktorého účelom je stanoviť, že v prípade dodávok produktov z dreva zdaniteľnými osobami je DPH povinný platiť príjemca takýchto dodávok.

(5)

Pred udelením predchádzajúceho povolenia uplatňovať prenesenie daňovej povinnosti pri dodávkach produktov z dreva sa v Rumunsku vyskytovali problémy na trhu s drevom v dôsledku povahy tohto trhu a podnikov, ktoré sa na ňom podieľajú. V odvetví pôsobí veľký počet malých podnikov, ktorých kontrola je pre rumunské orgány zložitá. Stanovenie príjemcu ako osoby povinnej platiť DPH malo podľa rumunských orgánov za následok predchádzanie daňovým únikom a vyhýbaniu sa dani v tomto odvetví a zostáva preto naďalej opodstatnené.

(6)

Opatrenie je úmerné sledovanému cieľu, pretože sa nemá uplatňovať všeobecne, ale len na konkrétne operácie v odvetví, ktoré spôsobujú značné problémy v súvislosti s daňovými únikmi alebo vyhýbaním sa dani.

(7)

Opatrenie by podľa názoru Komisie nemalo mať nepriaznivý vplyv na prevenciu podvodov na úrovni maloobchodu či v iných odvetviach alebo ostatných členských štátoch.

(8)

Platnosť povolenia by mala byť časovo obmedzená do 31. decembra 2016.

(9)

Ak Rumunsko požiada o ďalšie predĺženie platnosti po roku 2016, Komisii by najneskôr do 1. apríla 2016 mala byť predložená správa spolu so žiadosťou o predĺženie platnosti. Na základe skúseností, ktoré sa dovtedy podarí nadobudnúť, by sa malo posúdiť, či je táto výnimka aj naďalej opodstatnená.

(10)

Výnimka nemá nepriaznivý vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z DPH,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Odchylne od článku 193 smernice 2006/112/ES sa týmto Rumunsku povoľuje do 31. decembra 2016 určiť ako osobu povinnú zaplatiť DPH zdaniteľnú osobu, ktorej sa dodáva tovar alebo poskytujú služby uvedené v článku 2 tohto rozhodnutia.

Článok 2

Výnimka stanovená v článku 1 platí pre produkty z dreva dodané zdaniteľnými osobami vrátane dreva na pni, guľatiny alebo naštiepaného dreva na opracovanie, palivového dreva, výrobkov z dreva, ako aj hranolov alebo odrezkov a neopracovaného, opracovaného alebo polospracovaného dreva.

Článok 3

Žiadosť o predĺženie platnosti opatrenia stanoveného v tomto rozhodnutí sa musí Komisii predložiť najneskôr do 1. apríla 2016 a musí sa k nej priložiť správa zahŕňajúca preskúmanie efektívnosti opatrenia a vyhodnotenie rizika podvodov v drevárskom odvetví.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené Rumunsku.

V Bruseli 15. novembra 2013

Za Radu

predseda

R. ŠADŽIUS


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.

(2)  Vykonávacie rozhodnutie Rady 2010/583/EÚ z 27. septembra 2010, ktorým sa Rumunsku povoľuje zaviesť osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 193 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 256, 30.9.2010, s. 27).


27.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/33


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE RADY

z 15. novembra 2013,

ktorým sa Luxembursku povoľuje zaviesť osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 285 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

(2013/677/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1), a najmä na jej článok 395 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Luxembursko listom, ktorý Generálny sekretariát Komisie zaevidoval 24. októbra 2012, požiadalo o povolenie uplatňovať opatrenie odchyľujúce sa od článku 285 smernice 2006/112/ES s cieľom oslobodiť od dane z pridanej hodnoty (DPH) zdaniteľné osoby, ktorých ročný obrat nepresahuje 25 000 EUR. Na základe uvedeného opatrenia by tieto zdaniteľné osoby boli oslobodené od určitých alebo všetkých povinností súvisiacich s DPH uvedených v kapitolách 2 až 6 hlavy XI smernice 2006/112/ES.

(2)

Komisia v súlade s článkom 395 ods. 2 smernice 2006/112/ES informovala ostatné členské štáty o žiadosti Luxemburska listom z 9. novembra 2012. Listom z 12. novembra 2012 Komisia oznámila Luxembursku, že má všetky informácie potrebné na posúdenie danej žiadosti.

(3)

Podľa článku 285 smernice 2006/112/ES členské štáty, ktoré nevyužili možnosť na základe článku 14 druhej smernice Rady 67/228/EHS (2), môžu oslobodiť od DPH zdaniteľné osoby, ktorých ročný obrat nepresahuje 5 000 EUR alebo zodpovedajúcu sumu v národnej mene a takisto môžu udeliť odstupňované daňové výhody zdaniteľným osobám, ktorých ročný obrat presahuje strop, ktorý určili na uplatnenie oslobodenia od dane.

(4)

Luxembursko informovalo Komisiu, že v súčasnosti uplatňuje oslobodenie od DPH v prípade zdaniteľných osôb, ktorých ročný obrat nie je vyšší ako 10 000 EUR, a že využíva možnosť poskytovať odstupňované daňové výhody v prípade zdaniteľných osôb, ktorých ročný obrat je v rozpätí 10 000 až 25 000 EUR. Luxembursko požiadalo o povolenie uplatňovať ako odchyľujúce sa opatrenie oslobodenie od DPH v prípade zdaniteľných osôb, ktorých ročný obrat nie je vyšší ako 25 000 EUR.

(5)

Vyšší strop pre osobitný režim je zjednodušujúcim opatrením, keďže môže výrazne zmenšiť povinnosti malých podnikov súvisiace s DPH, a umožnil by, aby Luxembursko prestalo uplatňovať režim odstupňovaných daňových výhod, ktorý je pre podniky zaťažujúci. Zdaniteľné osoby by stále mali mať možnosť zvoliť si všeobecnú úpravu DPH.

(6)

Komisia 29. októbra 2004 prijala návrh smernice Rady, ktorou sa mení šiesta smernica Rady 77/388/EHS (3), s cieľom zjednodušiť povinnosti spojené s daňou z pridanej hodnoty, ktorou zahrnula ustanovenia, ktorými sa členským štátom umožňuje stanoviť strop ročného obratu na účely oslobodenia z režimu DPH do maximálnej sumy 100 000 EUR alebo jej ekvivalentu v národnej mene, pričom táto suma sa môže každoročne aktualizovať. Toto rozhodnutie je v súlade s uvedeným návrhom.

(7)

Odchyľujúce sa opatrenie má len zanedbateľný účinok na celkovú výšku dane vybranej na úrovni konečnej spotreby a negatívne neovplyvňuje vlastné zdroje Únie pochádzajúce z dane z pridanej hodnoty,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Odchylne od článku 285 smernice 2006/112/ES sa Luxembursku povoľuje oslobodiť od DPH zdaniteľné osoby, ktorých ročný obrat nepresahuje 25 000 EUR.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho oznámenia.

Toto rozhodnutie sa uplatňuje do dňa nadobudnutia účinnosti pravidiel EÚ, ktorými sa menia sumy stropov ročného obratu, pri nepresiahnutí ktorých môžu byť zdaniteľné osoby oprávnené na oslobodenie od DPH, alebo do 31. decembra 2016 podľa toho, ktorý dátum nastane skôr.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Luxemburskému veľkovojvodstvu.

V Bruseli 15. novembra 2013

Za Radu

predseda

R. ŠADŽIUS


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.

(2)  Druhá smernica Rady 67/228/EHS z 11. apríla 1967 o zosúladení právnych predpisov členských štátov v oblasti daní z obratu, štruktúry a postupov na uplatňovanie spoločného systému dane z pridanej hodnoty (Ú. v. ES 71, 14.4.1967, s. 1303/67).

(3)  Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1).


27.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/35


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE RADY

z 15. novembra 2013,

ktorým sa Talianskej republike povoľuje naďalej uplatňovať osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 285 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

(2013/678/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1), a najmä na jej článok 395 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Listom, ktorý Generálny sekretariát Komisie zaevidoval 8. apríla 2013, Taliansko požiadalo o povolenie na opatrenie odchyľujúce sa od článku 285 smernice 2006/112/ES s cieľom môcť naďalej uplatňovať oslobodenie určitých zdaniteľných osôb, ktorých ročný obrat nepresahuje určitý strop, od dane z pridanej hodnoty (DPH), a na zvýšenie tohto stropu z 30 000 EUR na 65 000 EUR. Na základe tohto opatrenia by uvedené zdaniteľné osoby boli oslobodené od určitých alebo všetkých povinností súvisiacich s DPH uvedených v kapitolách 2 až 6 hlavy XI smernice 2006/112/ES.

(2)

Komisia o žiadosti Talianska informovala ostatné členské štáty listom z 10. júna 2013. Listom zo 14. júna 2013 Komisia oznámila Taliansku, že má všetky informácie potrebné na posúdenie žiadosti.

(3)

Členské štáty už môžu využívať osobitný režim pre malé podniky podľa hlavy XII smernice 2006/112/ES. Toto opatrenie s predĺženou platnosťou sa odchyľuje od článku 285 uvedenej smernice pri uplatňovaní v prípade Talianska len v tom, že strop ročného obratu v rámci tohto režimu je vyšší ako 5 000 EUR.

(4)

Rozhodnutím Rady 2008/737/ES (2) sa Taliansku povolilo do 31. decembra 2010 ako odchyľujúce sa opatrenie, na základe ktorého môže oslobodiť od dane zdaniteľné osoby s ročným obratom nepresahujúcim 30 000 EUR. Vykonávacím rozhodnutím Rady 2010/688/EÚ (3) sa uplatňovanie tejto odchýlky následne predĺžilo do 31. decembra 2013. Vzhľadom na to, že tento strop viedol k obmedzeniu povinností malých podnikov súvisiacich s DPH, malo by sa Taliansku povoliť uplatňovať dané opatrenie počas ďalšieho dočasného obdobia a zvýšiť strop na 65 000 EUR. Zdaniteľné osoby by stále mali mať možnosť zvoliť všeobecnú úpravu DPH.

(5)

V záujme toho, aby opatrenie mohlo využívať čo najviac malých a stredných podnikov (MSP), a v snahe vyhovieť cieľom vytýčeným v oznámení Komisie s názvom „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu, by sa Taliansku malo povoliť zvýšiť strop ročného obratu, do výšky ktorého môžu byť určité zdaniteľné osoby oslobodené od DPH, z 30 000 EUR na 65 000 EUR.

(6)

Komisia 29. októbra 2004 prijala návrh smernice Rady, ktorou sa mení šiesta smernica 77/388/EHS (4) s cieľom zjednodušiť povinnosti spojené s daňou z pridanej hodnoty, ktorou zahrnula ustanovenia, ktorými sa členským štátom umožňuje stanoviť strop ročného obratu na účely oslobodenia z režimu DPH do maximálnej výšky 100 000 EUR alebo jej ekvivalentu v národnej mene, pričom táto suma sa môže každoročne aktualizovať. Predĺženie platnosti opatrenia, o ktoré Taliansko požiadalo, je zlučiteľné s uvedeným návrhom, v súvislosti s ktorým Rada ešte nedospela k dohode.

(7)

Podľa informácií od Talianska odchyľujúce sa opatrenie má len zanedbateľný vplyv na celkovú výšku dane vybranej na úrovni konečnej spotreby a negatívne neovplyvňuje vlastné zdroje Únie pochádzajúce z dane z pridanej hodnoty,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Odchylne od článku 285 smernice 2006/112/ES sa Taliansku povoľuje oslobodiť od DPH zdaniteľné osoby, ktorých ročný obrat nepresahuje 65 000 EUR.

S cieľom zachovať hodnotu oslobodenia od dane v reálnom vyjadrení môže Taliansko tento strop zvýšiť.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho oznámenia.

Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 1. januára 2014 až do dátumu nadobudnutia účinnosti smernice, ktorou sa menia sumy stropov ročného obratu, pri nepresiahnutí ktorých môžu byť zdaniteľné osoby oslobodené od DPH, alebo do 31. decembra 2016, podľa toho, ktorý dátum nastane skôr.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Talianskej republike.

V Bruseli 15. novembra 2013

Za Radu

predseda

R. ŠADŽIUS


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.

(2)  Rozhodnutie Rady 2008/737/ES z 15. septembra 2008, ktorým sa Talianskej republike povoľuje uplatňovať opatrenie odchyľujúce sa od článku 285 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 249, 18.9.2008, s. 13).

(3)  Vykonávacie rozhodnutie Rady 2010/688/EÚ z 15. októbra 2010, ktorým sa Talianskej republike povoľuje naďalej uplatňovať osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 285 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 294, 12.11.2010, s. 12).

(4)  Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1).


27.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/37


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE RADY

z 15. novembra 2013,

ktorým sa mení rozhodnutie 2007/441/ES, ktorým sa Talianskej republike povoľuje uplatňovať opatrenia odchylné od článku 26 ods. 1 písm. a) a článku 168 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

(2013/679/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1), a najmä na jej článok 395 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Listom, ktorý Generálny sekretariát Komisie zaevidoval 2. apríla 2013, Taliansko požiadalo o povolenie predĺžiť platnosť opatrenia odchyľujúceho sa od článku 26 ods. 1 písm. a) a článku 168 smernice 2006/112/ES, aby mohlo naďalej uplatňovať obmedzenie práva na odpočet pri výdavkoch týkajúcich sa určitých cestných motorových vozidiel, ktoré sa nepoužívajú výlučne na účely podnikania.

(2)

Komisia o žiadosti Talianska informovala ostatné členské štáty listom z 10. júna 2013. Listom zo 14. júna 2013 Komisia oznámila Taliansku, že má všetky informácie potrebné na posúdenie tejto žiadosti.

(3)

Rozhodnutím Rady 2007/441/ES (2) sa Taliansku povoľuje obmedziť právo na odpočet dane z pridanej hodnoty (DPH) účtovanej na výdavky súvisiace s cestnými motorovými vozidlami, ktoré sa nepoužívajú výlučne na účely podnikania, na 40 %. V rozhodnutí 2007/441/ES sa takisto stanovuje, že používanie vozidiel, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie práva na odpočet na základe daného rozhodnutia, na súkromné účely, sa nemá považovať za poskytovanie služieb za protihodnotu. Rozhodnutie 2007/441/ES okrem toho obsahuje vymedzenie pojmov vozidlá a výdavky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedeného rozhodnutia, a zoznam vozidiel, ktoré boli výslovne vylúčené z jeho pôsobnosti. Rozhodnutie 2007/441/ES bolo zmenené vykonávacím rozhodnutím Rady 2010/748/EÚ (3), pričom dátum uplynutia platnosti sa stanovil na 31. december 2013.

(4)

Taliansko v súlade s článkom 6 rozhodnutia 2007/441/ES predložilo Komisii správu za dva prvé roky uplatňovania uvedeného rozhodnutia, ktorá zahŕňa aj preskúmanie percentuálneho pomeru obmedzenia. Z údajov, ktoré Taliansko poskytlo, vyplýva, že obmedzenie práva na odpočet na 40 % stále zodpovedá súčasnej situácii, pokiaľ ide o pomer používania príslušných vozidiel na účely podnikania a na súkromné účely. Taliansku by sa preto malo povoliť uplatňovanie tohto opatrenia na ďalšie obmedzené obdobie do 31. decembra 2016.

(5)

Ak by Taliansko požiadalo o ďalšie predĺženie platnosti opatrenia po roku 2016, Komisii by mala byť predložená správa spolu so žiadosťou o predĺženie platnosti najneskôr do 1. apríla 2016.

(6)

Komisia prijala 29. októbra 2004 návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 77/388/EHS (4) s cieľom zjednodušiť povinnosti spojené s daňou z pridanej hodnoty. Platnosť odchyľujúcich sa opatrení stanovených v tomto rozhodnutí by mala uplynúť dňom nadobudnutia účinnosti takejto smernice o zmene, ak ten dátum nastane skôr ako dátum uplynutia platnosti stanovený v tomto rozhodnutí.

(7)

Odchýlka nemá žiadny vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z DPH.

(8)

Rozhodnutie 2007/441/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie 2007/441/ES sa mení takto:

1.

Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

Žiadosť o predĺženie platnosti opatrení stanovených v tomto rozhodnutí sa Komisii predloží do 1. apríla 2016.

K žiadosti o predĺženie daných opatrení sa priloží správa, ktorá bude obsahovať aj preskúmanie percentuálneho pomeru uplatňovaného na obmedzenie práva na odpočet DPH účtovanej na výdavky súvisiace s cestnými motorovými vozidlami, ktoré sa nepoužívajú výlučne na účely podnikania.“

2.

Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Platnosť tohto rozhodnutia uplynie dátumom nadobudnutia účinnosti pravidiel Únie o určení výdavkov súvisiacich s cestnými motorovými vozidlami, ktoré nie sú oprávnené na úplný odpočet dane z pridanej hodnoty, najneskôr však 31. decembra 2016.“

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho oznámenia.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Talianskej republike.

V Bruseli 15. novembra 2013

Za Radu

predseda

R. ŠADŽIUS


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.

(2)  Rozhodnutie Rady 2007/441/ES z 18. júna 2007, ktorým sa Talianskej republike udeľuje povolenie uplatňovať opatrenia odchylné od článku 26 ods. 1 písm. a) a článku 168 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 165, 27.6.2007, s. 33).

(3)  Vykonávacie rozhodnutie Rady 2010/748/EÚ z 29. novembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2007/441/ES, ktorým sa Talianskej republike udeľuje povolenie uplatňovať opatrenia odchylné od článku 26 ods. 1 písm. a) a článku 168 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 318, 4.12.2010, s. 45).

(4)  Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1).


27.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/39


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE RADY

z 15. novembra 2013,

ktorým sa Dánskemu kráľovstvu a Švédskemu kráľovstvu povoľuje predĺžiť uplatňovanie osobitného opatrenia odchyľujúceho sa od článkov 168, 169, 170 a 171 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

(2013/680/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1), a najmä na jej článok 395 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Dánsko a Švédsko požiadali listami, ktoré Generálny sekretariát Komisie zaevidoval 3. a 4. apríla 2013, o povolenie predĺžiť uplatňovanie osobitného opatrenia odchyľujúceho sa od článkov 168, 169, 170 a 171 smernice 2006/112/ES, ktoré vyžadujú, aby zdaniteľné osoby vykonávali svoje právo na odpočet alebo vrátenie dane z pridanej hodnoty (DPH) v členskom štáte, v ktorom bola zaplatená.

(2)

Komisia listom z 12. júna 2013 informovala ostatné členské štáty o žiadostiach predložených Dánskom a Švédskom. Listom zo 14. júna 2013 Komisia oznámila Dánsku a Švédsku, že má všetky informácie, ktoré pokladá za potrebné na posúdenie žiadostí.

(3)

Tieto žiadosti o výnimku súvisia s vrátením DPH zaplatenej pri mýtnych poplatkoch za použitie mosta Öresund medzi Dánskom a Švédskom. Podľa pravidiel DPH o mieste poskytnutia služieb spojených s nehnuteľným majetkom je časť DPH z mýtnych poplatkov za použitie mosta Öresund splatná Dánsku a časť Švédsku.

(4)

Odchylne od požiadavky, aby zdaniteľné osoby vykonávali svoje právo na odpočet DPH alebo na jej vrátenie v členskom štáte, kde bola zaplatená, sa Dánsku a Švédsku povolilo zaviesť osobitné opatrenie umožňujúce daňovníkom uplatňovať si nárok na vrátenie DPH u jedného správneho orgánu. Toto povolenie bolo prvýkrát udelené rozhodnutím Rady 2000/91/ES (2), a jeho platnosť bola predĺžená rozhodnutiami Rady 2003/65/ES (3) a 2007/132/ES (4).

(5)

Právna a skutková situácia, na ktorej sa výnimka zakladala, sa nezmenila a naďalej pretrváva. Dánsku a Švédsku by sa preto malo povoliť uplatňovanie osobitného opatrenia počas ďalšieho obmedzeného obdobia.

(6)

Výnimka nemá žiadny nepriaznivý vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z DPH,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Odchylne od článkov 168, 169, 170 a 171 smernice 2006/112/ES sa Švédsku a Dánsku týmto povoľuje uplatňovať tento postup na vrátenie DPH z mýtnych poplatkov zaplatených za použitie mosta Öresund medzi uvedenými dvoma krajinami:

a)

Zdaniteľné osoby usadené v Dánsku si môžu uplatniť svoj nárok na odpočet DPH zaplatenej pri použití časti mosta, ktorá sa nachádza na švédskom území tým, že ho uvedú v pravidelných daňových priznaniach podávaných v Dánsku.

b)

Zdaniteľné osoby usadené vo Švédsku si môžu uplatniť svoj nárok na odpočet DPH zaplatenej pri použití časti mosta, ktorá sa nachádza na dánskom území tým, že ho uvedú v pravidelných daňových priznaniach podávaných vo Švédsku.

c)

Zdaniteľné osoby, ktoré nie sú usadené v žiadnom z vyššie uvedených členských štátov, musia podať žiadosť o vrátenie DPH z mýtnych poplatkov švédskym orgánom, vrátane poplatkov zaplatených pri použití časti mosta nachádzajúcej sa na dánskom území, podľa postupu stanoveného v smernici Rady 2008/9/ES (5) alebo v smernici Rady 86/560/EHS (6).

Článok 2

Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Dánskemu kráľovstvu a Švédskemu kráľovstvu.

V Bruseli 15. novembra 2013

Za Radu

predseda

R. ŠADŽIUS


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.

(2)  Rozhodnutie Rady 2000/91/ES z 24. januára 2000, ktorým sa Dánskemu kráľovstvu a Švédskemu kráľovstvu povoľuje uplatňovať osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 17 šiestej smernice Rady (77/338/EHS) o zosúladení právnych predpisov členských štátov o dani z obratu (Ú. v. ES L 28, 3.2.2000, s. 38).

(3)  Rozhodnutie Rady 2003/65/ES z 21. januára 2003 o predĺžení obdobia uplatňovania rozhodnutia 2000/91/ES, ktorým sa Dánskemu kráľovstvu a Švédskemu kráľovstvu povoľuje uplatňovať opatrenie odchylne od článku 17 šiestej smernice Rady 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu (Ú. v. ES L 25, 30.1.2003, s. 40).

(4)  Rozhodnutie Rady 2007/132/ES z 30. januára 2007 o predĺžení obdobia uplatňovania rozhodnutia 2000/91/ES, ktorým sa Dánskemu kráľovstvu a Švédskemu kráľovstvu povoľuje uplatňovať opatrenie odchylne od článku 17 šiestej smernice Rady (77/388/EHS) o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu (Ú. v. EÚ L 57, 24.2.2007, s. 10).

(5)  Smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008, s. 23).

(6)  Trinásta smernica Rady 86/560/EHS zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území spoločenstva (Ú. v. ES L 326, 21.11.1986, s. 40).


27.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/41


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE RADY

z 15. novembra 2013,

ktorým sa mení rozhodnutie 2007/884/ES, ktorým sa Spojenému kráľovstvu povoľuje, aby naďalej uplatňovalo opatrenie odchyľujúce sa od článku 26 ods. 1 písm. a), článkov 168 a 169 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

(2013/681/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1), a najmä na jej článok 395 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Listom, ktorý Generálny sekretariát Komisie zaevidoval 2. apríla 2013, Spojené kráľovstvo požiadalo o povolenie predĺžiť platnosť odchyľujúceho sa opatrenia tak, aby mohlo naďalej uplatňovať obmedzenie práva prenajímateľa alebo nájomcu vozidla na lízing na odpočet dane z pridanej hodnoty (DPH) z nákladov na prenájom alebo lízing motorových vozidiel používaných aj na iné účely ako na účely podnikania.

(2)

Komisia o žiadosti Spojeného kráľovstva informovala ostatné členské štáty listom z 19. júna 2013. Listom z 20. júna 2013 Komisia oznámila Spojenému kráľovstvu, že má všetky informácie potrebné na posúdenie žiadosti.

(3)

Rada rozhodnutím 2007/884/ES (2) zmeneným vykonávacím rozhodnutím Rady 2011/37/EÚ (3) povolila Spojenému kráľovstvu obmedziť na 50 % právo zdaniteľnej osoby, ktorá prenajíma alebo si obstaráva na lízing vozidlo, na odpočet DPH na vstupe z nákladov za prenájom alebo lízing vozidla v prípade, ak sa toto vozidlo nepoužíva výlučne na účely podnikania. Spojenému kráľovstvu sa zároveň povolilo nepovažovať súkromné použitie vozidla, ktoré zdaniteľná osoba prenajíma alebo si obstaráva na lízing na účely podnikania, za poskytovanie služieb za protihodnotu. Na základe tohto zjednodušujúceho opatrenia nemusí prenajímateľ ani nájomca vozidla na lízing viesť záznamy o kilometroch najazdených podnikovými vozidlami na súkromné účely ani zúčtovávať daň z kilometrov skutočne najazdených jednotlivými vozidlami na súkromné účely.

(4)

V súlade so správou, ktorú poskytlo Spojené kráľovstvo, obmedzenie na 50 % stále zodpovedá súčasnej situácii, pokiaľ ide o používanie dotknutých vozidiel prenajímateľom alebo nájomcom vozidla na lízing na účely podnikania a na iné účely. Je preto vhodné, aby sa Spojenému kráľovstvu povolilo uplatňovanie tohto opatrenia do 31. decembra 2016.

(5)

Ak by Spojené kráľovstvo uvažovalo o ďalšom predĺžení platnosti opatrenia po roku 2016, malo by Komisii najneskôr 1. apríla 2016 predložiť správu, ktorá obsahuje preskúmanie uplatňovaného percentuálneho pomeru, spolu so žiadosťou o predĺženie platnosti.

(6)

Komisia prijala 29. októbra 2004 návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/388/EHS (4), ktorého súčasťou je zosúladenie kategórií výdavkov, na ktoré sa môže uplatňovať vylúčenie z práva na odpočet. Smernica 77/388/EHS bola nahradená smernicou 2006/112/ES. Podľa uvedeného návrhu sa vylúčenie z práva na odpočet môže uplatňovať na cestné motorové vozidlá. Platnosť odchyľujúcich sa opatrení stanovených v tomto rozhodnutí by mala uplynúť dňom nadobudnutia účinnosti takejto smernice o zmene, ak k tomu dôjde pred 31. decembrom 2016.

(7)

Odchýlka má len zanedbateľný účinok na celkovú výšku príjmov z dane vybranej na stupni konečnej spotreby a nemá žiadny nepriaznivý vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z DPH.

(8)

Rozhodnutie 2007/884/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Článok 3 rozhodnutia 2007/884/ES sa nahrádza takto:

„Článok 3

Účinnosť tohto rozhodnutia uplynie dátumom nadobudnutia účinnosti pravidiel Únie o určení výdavkov v súvislosti s cestnými motorovými vozidlami, ktoré nie sú oprávnené na úplný odpočet DPH, alebo 31. decembra 2016, podľa toho, čo bude skôr.

Každá žiadosť o predĺženie účinnosti opatrení stanovených v tomto rozhodnutí sa doplní správou, ktorá sa Komisii predloží do 1. apríla 2016 a ktorá bude obsahovať preskúmanie uplatňovaného percentuálneho obmedzenia práva na odpočet DPH z prenájmu alebo lízingu vozidiel, ktoré sa nevyužívajú výlučne na účely podnikania.“

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho oznámenia.

Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 1. januára 2014.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska.

V Bruseli 15. novembra 2013

Za Radu

predseda

R. ŠADŽIUS


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.

(2)  Rozhodnutie Rady 2007/884/ES z 20. decembra 2007, ktorým sa Spojenému kráľovstvu povoľuje, aby naďalej uplatňovalo opatrenie odchyľujúce sa od článku 26 ods. 1 písm. a), článkov 168 a 169 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 346, 29.12.2007, s. 21).

(3)  Vykonávacie rozhodnutie Rady 2011/37/EÚ z 18. januára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2007/884/ES, ktorým sa Spojenému kráľovstvu povoľuje, aby pokračovalo v uplatňovaní opatrenia odchyľujúceho sa od článku 26 ods. 1 písm. a), článkov 168 a 169 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 19, 22.1.2011, s. 11).

(4)  Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1).


27.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/43


ROZHODNUTIE RADY

z 19. novembra 2013,

ktorým sa vymenúva jeden člen riadiacej rady Európskej chemickej agentúry

(2013/682/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry (1), a najmä na jeho článok 79,

keďže:

(1)

V článku 79 nariadenia (ES) č. 1907/2006 sa stanovuje, že Rada za členov riadiacej rady Európskej chemickej agentúry (ďalej len „riadiaca rada“) vymenuje jedného zástupcu z každého členského štátu.

(2)

Rada svojím rozhodnutím zo 17. mája 2011 (2) vymenovala 15 členov riadiacej rady.

(3)

Rumunská vláda informovala Radu o svojom zámere nahradiť rumunského zástupcu v riadiacej rade a predložila kandidatúru nového zástupcu, ktorý by mal byť vymenovaný na obdobie do 31. mája 2015,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pani Liliana Luminița TÎRCHILĂ, rumunskej štátnej príslušnosti, narodená 1.februára 1960, sa vymenúva za členku riadiacej rady Európskej chemickej agentúry ako náhrada za pána Ionuța GEORGESCA na obdobie od 19. novembra 2013 do 31. mája 2015.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 19. novembra 2013

Za Radu

predseda

L. LINKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 151, 21.5.2011, s. 1.


27.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/44


ROZHODNUTIE RADY

z 19. novembra 2013,

ktorým sa vymenúva francúzsky člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

(2013/683/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 302,

so zreteľom na návrh francúzskej vlády,

so zreteľom na stanovisko Európskej komisie,

keďže:

(1)

Rada 13. septembra 2010 prijala rozhodnutie 2010/570/EÚ, Euratom, ktorým sa vymenúvajú členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na obdobie od 21. septembra 2010 do 20. septembra 2015 (1).

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pána Gilberta BROSA sa uvoľnilo miesto člena Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pán Christophe HILLAIRET, Membre du Bureau de l’APCA, sa vymenúva za člena Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na zvyšný čas funkčného obdobia, ktoré trvá do 20. septembra 2015.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 19. novembra 2013

Za Radu

predseda

L. LINKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ L 251, 25.9.2010, s. 8.


27.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/45


ROZHODNUTIE RADY

z 19. novembra 2013,

ktorým sa vymenúva rakúska náhradníčka Výboru regiónov

(2013/684/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 305,

so zreteľom na návrh rakúskej vlády,

keďže:

(1)

Rada prijala 22. decembra 2009 a 18. januára 2010 rozhodnutia 2009/1014/EÚ (1) a 2010/29/EÚ (2), ktorými sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2010 do 25. januára 2015.

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia Gabriele BURGSTALLEROVEJ sa uvoľnilo miesto náhradníka Výboru regiónov,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Za náhradníčku Výboru regiónov sa na zvyšný čas funkčného obdobia, ktoré trvá do 25. januára 2015, vymenúva:

Brigitta PALLAUF, Landtagspräsidentin Salzburger Landtag.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 19. novembra 2013

Za Radu

predseda

L. LINKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2009, s. 22.

(2)  Ú. v. EÚ L 12, 19.1.2010, s. 11.


27.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/46


ROZHODNUTIE RADY 2013/685/SZBP

z 26. novembra 2013,

ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 29,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (1), a najmä na jeho článok 23 ods. 2,

keďže:

(1)

Rada prijala 26. júla 2010 rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu.

(2)

Všeobecný súd Európskej únie rozsudkom zo 16. septembra 2013 vo veci T-489/10 (2) zrušil rozhodnutia Rady o zahrnutí spoločností Islamic Republic of Iran Shipping Lines, Bushehr Shipping Co. Ltd, Hafize Darya Shipping Lines (HDSL), Irano – Misr Shipping Co., Irinvestship Ltd, IRISL (Malta) Ltd, IRISL Club, IRISL Europe GmbH, IRISL Marine Services and Engineering Co., ISI Maritime Ltd, Khazar Shipping Lines, Leadmarine, Marble Shipping Ltd, Safiran Payam Darya Shipping Lines (SAPID), Shipping Computer Services Co., Soroush Saramin Asatir Ship Management, South Way Shipping Agency Co. Ltd a Valfajr 8th Shipping Line Co. do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedeného v prílohe II k rozhodnutiu 2010/413/SZBP.

(3)

Spoločnosti Islamic Republic of Iran Shipping Lines, Bushehr Shipping Co. Ltd, Hafize Darya Shipping Lines (HDSL), Irano – Misr Shipping Co., Irinvestship Ltd, IRISL (Malta) Ltd, IRISL Europe GmbH, IRISL Marine Services and Engineering Co., ISI Maritime Ltd, Khazar Shipping Lines, Marble Shipping Ltd, Safiran Payam Darya Shipping Lines (SAPID), Shipping Computer Services Co., Soroush Saramin Asatir Ship Management, South Way Shipping Agency Co. Ltd a Valfajr 8th Shipping Line Co. by sa mali opätovne zaradiť do zoznamu a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, a to na základe nového odôvodnenia pre každý z týchto subjektov.

(4)

Mali by sa zmeniť identifikačné údaje týkajúce sa subjektu v zozname osôb a subjektov, na ktorý sa vzťahujú reštriktívne opatrenia v prílohe II k rozhodnutiu 2010/413/SZBP.

(5)

V dôsledku rozsudkov Všeobecného súdu EÚ vo veciach T-392/11 (3), T-404/11 (4) a T-63/2012 (5) nie sú do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedeného v prílohe II k rozhodnutiu 2010/413/SZBP zahrnuté Iran Transfo, Sakhte Turbopomp va Kompressor (SATAK) (alias Turbo Compressor Manufacturer, TCMFG) a Oil Turbo Compressor Co.,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Príloha II k rozhodnutiu 2010/413/SZBP sa týmto mení tak, ako sa uvádza v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 26. novembra 2013

Za Radu

predseda

L. LINKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ L 195, 27.7.2010, s. 39.

(2)  Rozsudok zo 16. septembra 2013 vo veci T-489/10, Islam Republic of Iran Shipping Lines/ Rada Európskej únie.

(3)  Rozsudok zo 16. mája 2013 vo veci T-392/11, Iran Transfo/Rada Európskej únie

(4)  Rozsudok zo 7. apríla 2013 vo veci T-404/11, Turbo Compressor Manufacturer (TCMFG)/Rada Európskej únie.

(5)  Rozsudok z 26. októbra 2012 vo veci T-63/12, Oil Turbo Compressor Co. (Private Joint Stock)/Rada Európskej únie.


PRÍLOHA

I.   Subjekty uvedené nižšie sa doplnia na zoznam uvedený v prílohe II k rozhodnutiu 2010/413/SZBP.

III.   Spoločnosť Islamic Republic of Iran Shipping Lines (IRISL)

B.   Subjekty

 

Meno

Identifikačné údaje

Dôvody

Dátum zaradenia na zoznam

1.

Islamic Republic of Iran Shipping Lines (IRISL)

No. 37, Aseman Tower (Sky Tower), Sayyade Shirazee Square, Pasdaran Ave., PO Box 19395-1311, Tehran. Iran;

IRISL IMO č.: 9051624; 9465849; 7632826; 7632814; 9465760; 8107581; 9226944; 7620550; 9465863; 9226956; 7375363; 9465758; 9270696; 9193214; 8107579; 9193197; 8108559; 8105284; 9465746; 9346524; 9465851; 8112990

IRISL bola zapojená do prepravy zbrojného materiálu z Iránu v rozpore s bodom 5 rezolúcie BR OSN č. 1747(2007). Tri jednoznačné porušenia boli v roku 2009 ohlásené výboru Bezpečnostnej rady OSN pre sankcie voči Iránu.

27.11.2013

2.

Bushehr Shipping Company Limited (alias Bimeh Iran)

143/1 Tower Road Sliema, Slm 1604, Malta;

registračné číslo C 37422; c/o Hafiz Darya Shipping Company, No. 60, Ehteshamiyeh Square, 7th Neyestan Street, Pasdaran Avenue, Tehran, Iran;

IMO č. 9270658

Bushehr Shipping Company Limited je vo vlastníctve IRISL.

27.11.2013

3.

Hafiz Darya Shipping Lines (HDSL)

(alias HDS Lines)

No. 60, Ehteshamiyeh Square, 7th Neyestan Street, Pasdaran Avenue, Tehran, Iran

HDSL prevzala ako skutočný vlastník viacero lodí spoločnosti Islamic Republic of Iran Shipping Line's (IRISL). HDSL tak koná v prospech IRISL.

27.11.2013

4.

Irano Misr Shipping Company

(alias Nefertiti Shipping)

6, El Horeya Rd., El Attarein, Alexandria, Egypt;

Inside Damietta Port, New Damietta City, Damietta, Egypt;

403, El NahdaSt., Port Said, Port Said, Egypt

Irano Misr Shipping Company ako zástupca IRISL v Egypte poskytuje spoločnosti IRISL kľúčové služby.

27.11.2013

5.

Irinvestship Ltd

10 Greycoat Place, London SW1P 1SB, United Kingdom;

registračné číslo spoločnosti # 41101 79

Irinvestship Ltd je vo vlastníctve IRISL.

27.11.2013

6.

IRISL (Malta) Ltd

Flat 1, 143 Tower Road, Sliema SLM 1604, Malta;

registračné číslo C 33735

IRISL (Malta) Ltd, ktorého väčšinovým vlastníkom je IRISL, prostredníctvom IRISL Europe GmbH, ktorej vlastníkom je IRISL. IRISL Malta Ltd je tak pod kontrolou IRISL.

27.11.2013

7.

IRISL Europe GmbH (Hamburg)

Schottweg 5, 22087 Hamburg, Germany;

identifikačné číslo pre DPH DE217283818

registračné číslo HRB 81573

IRISL Europe GmbH (Hamburg) je vo vlastníctve IRISL.

27.11.2013

8.

IRISL Marine Services and Engineering Company

Sarbandar Gas Station, PO Box 199, Bandar Imam Khomeini, Iran;

Karim Khan Zand Avenue (alebo: Karimkhan Avenue), Iran Shahr Shomai (alebo: Northern Iranshahr Street), No 221, Tehran, Iran;

Shahaid Rajaee Port Road, Kilometer of 8, Before Tavanir Power Station, Bandar Abbas, Iran.

IRISL Marine Services and Engineering Company je pod kontrolou IRISL.

27.11.2013

9.

ISI Maritime Limited (Malta)

147/1 St. Lucia Street, Valetta, Vlt 1185, Malta;

registračné číslo C 28940

c/o IranoHind Shipping Co. Ltd., Mehrshad Street, Sedaghat St., opp. Park Mellat vali-e-asr Ave., Tehran, Iran

ISI Maritime Limited (Malta) je vo vlastníctve Irano Hind Shipping Company, ktorého väčšinovým vlastníkom je IRISL. Spoločnosť ISI Maritime Limited (Malta) je teda kontrolovaná IRISL. Irano Hind Shipping Company je zo strany OSN označená ako spoločnosť, ktorú vlastní, kontroluje alebo ktorá koná v mene spoločnosti IRISL.

27.11.2013

10.

Khazar Shipping Lines (Bandar Anzali)

End of Shahid Mostafa, Khomeini St., Tohid Square, Bandar Anzali 1711-324, Iran, P.O. Box 43145

Spoločnosť Khazar Shipping Lines

je vo vlastníctve IRISL.

27.11.2013

11.

Marble Shipping Limited

(Malta)

143/1 Tower Road, Sliema, Slm 1604, Malta;

registračné číslo C 41949

Marble Shipping Limited (Malta) je vo vlastníctve IRISL.

27.11.2013

12.

Safiran Payam Darya (SAPID) Shipping Company

(alias Safiran Payam Darya Shipping Lines, SAPID Shipping Company)

33241 - Narenjestan 8th ST, Artesh Blvd, Aghdasieh, PO Box 19635-1116, Tehran, Iran

Safiran Payam Darya (SAPID) prevzala ako skutočný vlastník viacero lodí spoločnosti Islamic Republic of Iran Shipping Line's (IRISL). Koná tak v prospech IRISL.

27.11.2013

13.

Shipping Computer Services Company

(SCSCOL)

No 37, Asseman, Shahid Sayyad Shirazees Ave, P.O. Box 1587553-1351, Tehran, Iran

Shipping Computer Services Company je kontrolovaná spoločnosťou IRISL.

27.11.2013

14.

Soroush Saramin Asatir (SSA)

(alias Soroush Sarzamin Asatir Ship Management Company, Rabbaran Omid Darya Ship Management Company, Sealeaders)

No 14 (alt. 5), Shabnam Alley, Fajr Street, Shahid Motahhari Avenue, PO Box 196365-1114, Tehran, Iran

Soroush Saramin Asatir (SSA) prevádzkuje a spravuje viacero lodí spoločnosti Islamic Republic of Iran Shipping Line's (IRISL). Koná tak v prospech IRISL a poskytuje jej kľúčové služby.

27.11.2013

15.

South Way Shipping Agency Co. Ltd

(alias Hoopad Darya Shipping Agent)

Hoopad Darya Shipping Agency Company, No 101, Shabnam Alley, Ghaem Magham Street, Tehran, Iran;

pobočka Bandar Abbas: Hoopad Darya Shipping Agency building, Imam Khomeini Blvd, Bandar Abbas, Iran;

pobočka Imam Khomieni: Hoopad Darya Shipping Agency building B.I.K. port complex, Bandar Imam Khomeini, Iran;

pobočka Khorramshahr: Flat no.2-2nd floor, SSL Building, Coastal Blvd, between City Hall and Post Office, Khorramshahr, Iran;

pobočka Assaluyeh: Opposite to city post office, no.2 telecommunication center, Bandar Assaluyeh, Iran;

pobočka Chabahar: Nie je k dispozícii žiadna adresa;

pobočka Bushehr: Nie je k dispozícii žiadna adresa.

South Way Shipping Agency Co Ltd riadi operácie kontajnerového terminálu v Iráne a v mene IRISL poskytuje personálne služby pre flotilu v Bandar Abbas. South Way Shipping Agency Co Ltd tak oná v prospech IRISL

27.11.2013

16.

Valfajr 8th Shipping Line

(alias Valjafr 8th Shipping Line, Valfajr)

No 119, Corner Shabnam Alley, Shoaa Square, Ghaem Magam Farahani, Tehran, Iran P.O. Box 15875/4155

Abyar Alley, Corner of Shahid Azodi St. & Karim Khan Zand Ave., Tehran, Iran;

Shahid Azodi St., Karim Khan Zand Ave., Abiar Alley, PO Box 4155, Tehran, Iran.

Spoločnosť Valfajr 8th Shipping Line je vo vlastníctve IRISL.

27.11.2013

II.   Záznam o subjekte uvedený v prílohe II k rozhodnutiu 2010/413/SZBP sa nahrádza týmto záznamom:

I.   Osoby a subjekty zapojené do činností v jadrovej oblasti a v oblasti balistických rakiet a osoby a subjekty poskytujúce podporu iránskej vláde

B.   Subjekty

 

Názov

Identifikačné údaje

Dôvody

Dátum zaradenia na zoznam

1.

MASNA (Modierat Saakht Niroogahye Atomi Iran) Managing Company for the Construction of Nuclear Power Plants

P.O. Box 14395-1359, Tehran, Iran

Podriadená Iránskej organizácii pre atómovú energiu (AEOI) a spoločnosti Novin Energy (obe označené v rezolúcii BR OSN 1737). Zúčastňuje sa na výstavbe jadrových reaktorov.

26.7.2010


27.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/50


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE

z 25. novembra 2013,

ktorým sa mení rozhodnutie 2009/861/ES o prechodných opatreniach podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 týkajúcich sa spracovania surového mlieka, ktoré nespĺňa požiadavky, v určitých prevádzkarniach na spracovanie mlieka v Bulharsku

[oznámené pod číslom C(2013) 8031]

(Text s významom pre EHP)

(2013/686/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické pravidlá pre potraviny živočíšneho pôvodu (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 2,

keďže:

(1)

Nariadením (ES) č. 853/2004 sa pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov stanovujú osobitné predpisy týkajúce sa hygieny potravín živočíšneho pôvodu. Uvedené predpisy zahŕňajú hygienické požiadavky týkajúce sa surového mlieka a mliečnych výrobkov.

(2)

V rozhodnutí Komisie 2009/861/ES (2) sa stanovujú určité výnimky z požiadaviek stanovených v podkapitolách II a III kapitoly I oddielu IX prílohy III k nariadeniu (ES) č. 853/2004 pre prevádzkarne na spracovanie mlieka v Bulharsku uvedené v danom rozhodnutí. Uvedené rozhodnutie sa uplatňuje do 31. decembra 2013.

(3)

Určité prevádzkarne na spracovanie mlieka uvedené v prílohe I k rozhodnutiu 2009/861/ES podľa toho môžu odchylne od príslušných ustanovení nariadenia (ES) č. 853/2004 spracúvať mlieko, ktoré spĺňa požiadavky, a mlieko, ktoré nespĺňa požiadavky, za predpokladu, že spracovanie mlieka, ktoré spĺňa požiadavky, a mlieka, ktoré nespĺňa požiadavky, sa vykonáva na oddelených výrobných linkách. Určité prevádzkarne na spracovanie mlieka uvedené v prílohe II k uvedenému rozhodnutiu okrem toho môžu spracúvať mlieko, ktoré nespĺňa požiadavky, bez oddelených výrobných liniek.

(4)

Bulharsko zaslalo Komisii zrevidovaný a aktualizovaný zoznam uvedených prevádzkarní na spracovanie mlieka 12. augusta 2013.

(5)

Z uvedeného zoznamu sa prevádzkarne uvedené pod číslom 1 (BG 0412010“Bi Si Si Handel“ OOD), číslom 4 (BG 2012020 „Yotovi“ OOD) a číslom 5 (BG 2512020“Mizia-Milk“ OOD) tabuľky uvedenej v prílohe I k rozhodnutiu 2009/861/ES odstránili, keďže v súčasnosti majú povolenie spracúvať iba mlieko, ktoré spĺňa požiadavky na uvádzanie na trh v Únii.

(6)

Štyri prevádzkarne, ktoré sú v súčasnosti uvedené v prílohe II k rozhodnutiu 2009/861/ES, sa okrem toho z uvedenej prílohy odstránili, keďže majú povolenie uvádzať mliečne výrobky na trh v Únii, pretože používajú iba mlieko, ktoré spĺňa požiadavky. Tieto prevádzkarne boli uvedené v tabuľke v prílohe II k rozhodnutiu 2009/861/ES pod číslom 8 (1312023“Inter-D“ OOD), číslom 71 (BG 2512001“Mladost -2002“ OOD), číslom 91 (BG 2012019“Hemus-Milk komers“ OOD) a číslom 95 (2712005 „Nadezhda“ OOD).

(7)

Bulharsko okrem toho informovalo Komisiu o tom, že odo dňa nadobudnutia účinnosti rozhodnutia 2009/861/ES výrazne vzrástol podiel surového mlieka dodaného do prevádzkarní na spracovanie mlieka v uvedenom členskom štáte, ktoré spĺňa požiadavky nariadenia (ES) č. 853/2004. Bulharsko takisto vypracovalo akčný plán zameraný na zabezpečenie súladu celého reťazca výroby mlieka v uvedenom členskom štáte s pravidlami Únie.

(8)

Podľa správ predložených Bulharskom na základe článku 5 rozhodnutia 2009/861/ES a informácií, ktoré tento členský štát poskytol Komisii 1. augusta 2013, však sektor mlieka v Bulharsku ešte stále nespĺňa v plnej miere požiadavky stanovené v nariadení (ES) č. 853/2004.

(9)

Vzhľadom na to, že Bulharsko od roku 2009 vyvíja značné úsilie na dosiahnutie toho, aby bol sektor mlieka v súlade s predpismi Únie, a neustále znižuje počet fariem, ktoré produkujú mlieko, ktoré nespĺňa požiadavky, je vhodné predĺžiť obdobie uplatňovania opatrení stanovených v rozhodnutí 2009/861/ES do 31. decembra 2015.

(10)

Bulharsko by malo Komisii pravidelne zasielať aktuálne informácie o dosiahnutom pokroku, aby preukázalo, že cieľ dosiahnuť súlad s kritériami Únie bude možné dosiahnuť pred skončením obdobia uplatňovania rozhodnutia 2009/861/ES, ktoré sa predlžuje týmto rozhodnutím.

(11)

Rozhodnutie 2009/861/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie 2009/861/ES sa mení takto:

1.

V článku 2 sa dátum „31. decembra 2013“ nahrádza dátumom „31. decembra 2015“.

2.

V článku 3 sa dátum „31. decembra 2013“ nahrádza dátumom „31. decembra 2015“.

3.

Vkladá sa tento článok 4a:

„Článok 4a

1.   Bulharsko prijme primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa počet chovov s produkciou mlieka, ktoré nespĺňa požiadavky, znížil takto:

a)

do 30. novembra 2014 minimálne o 30 % v porovnaní s počtom takýchto chovov registrovaných k 1. septembru 2013;

b)

do 31. mája 2015 minimálne o 60 % v porovnaní s počtom takýchto chovov registrovaných k 1. septembru 2013.

2.   V prípade, že Bulharsko nesplní ciele týkajúce sa zníženia počtu chovov uvedených v odseku 1, Komisia prijme zodpovedajúce opatrenia.“

4.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

1.   Bulharsko predloží Komisii správy o opatreniach prijatých v súlade s článkom 4a ods. 1 a o pokroku, ktorý dosiahlo pri zabezpečovaní súladu s nariadením (ES) č. 853/2004, pokiaľ ide:

a)

o chovy s produkciou mlieka, ktoré nespĺňa požiadavky;

b)

o systém zberu a prepravy mlieka, ktoré nespĺňa požiadavky.

Správy za rok 2014 sa Komisii predložia najneskôr do 30. júna 2014 a 31. decembra 2014 a správy za rok 2015 najneskôr do 31. mája 2015 a 31. októbra 2015.

Správy sa podávajú prostredníctvom formulára uvedeného v prílohe III.

2.   Komisia dôkladne monitoruje pokrok pri zabezpečovaní súladu surového mlieka spracúvaného prevádzkarňami uvedenými v prílohách I a II s požiadavkami stanovenými v nariadení (ES) č. 853/2004.“

5.

V článku 6 sa dátum „31. decembra 2013“ nahrádza dátumom „31. decembra 2015“.

6.

Prílohy I a II sa nahrádzajú znením prílohy k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 25. novembra 2013

Za Komisiu

Tonio BORG

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55.

(2)  Ú. v. EÚ L 314, 1.12.2009, s. 83.


PRÍLOHA

PRÍLOHA I

Zoznam prevádzkarní na spracovanie mlieka, ktorým sa povoľuje spracúvanie mlieka, ktoré spĺňa požiadavky, a mlieka, ktoré nespĺňa požiadavky, ako sa uvádza v článku 2

Číslo

Veterinárne č.

Názov prevádzkarne

Mesto/ulica alebo obec/región

1

BG 0612027

‚Mlechen ray – 2‘ EOOD

gr. Vratsa

kv. ‚Bistrets‘

2

BG 0612043

ET ‚Zorov- 91 -Dimitar Zorov‘

gr. Vratsa

Mestnost ‚Parshevitsa‘

3

BG 2112001

‚Rodopeya – Belev‘ EOOD

ul. ‚Trakya‘ 20 Smolyan

4

BG 1212001

‚S i S – 7‘ EOOD

gr. Montana

‚Vrachansko shose‘ 1

5

BG 2812003

‚Balgarski yogurt‘ OOD

s. Veselinovo,

obl. Yambolska

PRÍLOHA II

Zoznam prevádzkarní na spracovanie mlieka, ktorým sa povoľuje spracúvať mlieko, ktoré nespĺňa požiadavky, ako sa uvádza v článku 3

Číslo

Veterinárne č.

Názov prevádzkarne

Mesto/ulica alebo obec/región

1

BG 2412037

‚Stelimeks‘ EOOD

s. Asen

2

0912015

‚Anmar‘ OOD

s. Padina

obšt. Ardino

3

0912016

OOD ‚Persenski‘

s. Zhaltusha

obšt. Ardino

4

1012014

ET ‚Georgi Gushterov DR‘

s. Yahinovo

5

1012018

‚Evro miyt end milk‘ EOOD

gr. Kocherinovo

obšt. Kocherinovo

6

1112017

ET ‚Rima-Rumen Borisov‘

s. Vrabevo

7

1612049

‚Alpina -Milk‘ EOOD

s. Zhelyazno

8

1612064

OOD ‚Ikay‘

s. Zhitnitsa

obšt. Kaloyanovo

9

2112008

MK ‚Rodopa milk‘

s. Smilyan

obšt. Smolyan

10

2412039

‚Penchev‘ EOOD

gr. Chirpan

ul. ‚Septemvriytsi‘ 58

11

2512021

‚Keya-Komers-03‘ EOOD

s. Svetlen

12

0112014

ET ‚Veles-Kostadin Velev‘

gr. Razlog

ul. ‚Golak‘ 14

13

2312041

‚Danim-D.Stoyanov‘ EOOD

gr. Elin Pelin

m-st Mansarovo

14

0712001

‚Ben Invest‘ OOD

s. Kostenkovtsi

obšt. Gabrovo

15

1512012

ET ‚Ahmed Tatarla‘

s. Dragash voyvoda,

obšt. Nikopol

16

2212027

‚Ekobalkan‘ OOD

gr. Sofia

bul ‚Evropa‘ 138

17

2312030

ET ‚Favorit- D.Grigorov‘

s. Aldomirovtsi

18

2312031

ET ‚Belite kamani‘

s. Dragotintsi

19

BG 1512033

ET ‚Voynov-Ventsislav Hristakiev‘

s. Milkovitsa

obšt. Gulyantsi

20

BG 1512029

‚Lavena‘ OOD

s. Dolni Dębnik

obl. Pleven

21

BG 1612028

ET ‚Slavka Todorova‘

s. Trud

obšt. Maritsa

22

BG 1612051

ET ‚Radev-Radko Radev‘

s. Kurtovo Konare

obl. Plovdiv

23

BG 1612066

‚Lakti ko‘ OOD

s. Bogdanitza

24

BG 2112029

ET ‚Karamfil Kasakliev‘

gr. Dospat

25

BG 0912004

‚Rodopchanka‘ OOD

s. Byal izvor

obšt. Ardino

26

0112003

ET ‚Vekir‘

s. Godlevo

27

0112013

ET ‚Ivan Kondev‘

gr. Razlog

Stopanski dvor

28

0212037

‚Megakomers‘ OOD

s. Lyulyakovo

obšt. Ruen

29

0512003

SD ‚LAF-Velizarov i sie‘

s. Dabravka

obšt. Belogradchik

30

0612035

OOD ‚Nivego‘

s. Chiren

31

0612041

ET ‚Ekoprodukt-Megiya- Bogorodka Dobrilova‘

gr. Vratsa

ul. ‚Ilinden‘ 3

32

0612042

ET ‚Mlechen puls – 95 – Tsvetelina Tomova‘

gr. Krivodol

ul. ‚Vasil Levski‘

33

1012008

‚Kentavar‘ OOD

s. Konyavo

obšt. Kyustendil

34

1212031

‚ADL‘ OOD

s. Vladimirovo

obšt. Boychinovtsi

35

1512006

‚Mandra‘ OOD

s. Obnova

obšt. Levski

36

1512008

ET ‚Petar Tonovski-Viola‘

gr. Koynare

ul. ‚Hr.Botev‘ 14

37

1512010

ET ‚Militsa Lazarova-90‘

gr. Slavyanovo, ul.

ul. ‚Asen Zlatarev‘ 2

38

1612024

SD ‚Kostovi – EMK‘

gr. Saedinenie

ul. ‚L.Karavelov‘ 5

39

1612043

ET ‚Dimitar Bikov‘

s. Karnare

obšt. ‚Sopot‘

40

1712046

ET ‚Stem-Tezdzhan Ali‘

gr. Razgrad

ul. ‚Knyaz Boris‘ 23

41

2012012

ET ‚Olimp-P.Gurtsov‘

gr. Sliven

m-t ‚Matsulka‘

42

2112003

‚Milk- inzhenering‘ OOD

gr. Smolyan

ul. ‚Chervena skala‘ 21

43

2112027

‚Keri‘ OOD

s. Borino,

obšt. Borino

44

2312023

‚Mogila‘ OOD

gr. Godech,

ul. ‚Ruse‘ 4

45

2512018

‚Biomak‘ EOOD

gr. Omurtag

ul. ‚Rodopi‘ 2

46

2712013

‚Ekselans‘ OOD

s. Osmar,

obšt. V. Preslav

47

2812018

ET ‚Bulmilk-Nikolay Nikolov‘

s. General Inzovo,

obl. Yambolska

48

2812010

ET ‚Mladost-2-Yanko Yanev‘

gr. Yambol,

ul. ‚Yambolen‘ 13

49

BG 1012020

ET ‚Petar Mitov-Universal‘

s. Gorna Grashtitsa

obšt. Kyustendil

50

BG 1112016

Mandra ‚IPZHZ‘

gr. Troyan

ul. ‚V.Levski‘ 281

51

BG 1712042

ET ‚Madar‘

s. Terter

52

BG 0912011

ET ‚Alada-Mohamed Banashak‘

s. Byal izvor

obšt. Ardino

53

1112026

‚ABLAMILK‘ EOOD

gr. Lukovit

ul. ‚Yordan Yovkov‘ 13

54

1312005

‚Ravnogor‘ OOD

s. Ravnogor

55

1712010

‚Bulagrotreyd-chastna kompaniya‘ EOOD

s. Yuper

Industrialen kvartal

56

2012011

ET ‚Ivan Gardev 52‘

gr. Kermen

ul. ‚Hadzhi Dimitar‘ 2

57

2012024

ET ‚Denyo Kalchev 53‘

gr. Sliven

ul. ‚Samuilovsko shose‘ 17

58

2112015

OOD ‚Rozhen Milk‘

s. Davidkovo,

obšt. Banite

59

2112026

ET ‚Vladimir Karamitev‘

s. Varbina

obšt. Madan

60

2312007

ET ‚Agropromilk‘

gr. Ihtiman

ul. ‚P.Slaveikov‘ 19

61

BG 1812008

‚Vesi‘ OOD

s. Novo selo

62

BG 2512003

‚Si Vi Es‘ OOD

gr. Omurtag

Promishlena zona

63

BG 2612034

ET ‚Eliksir-Petko Petev‘

s. Gorski izvor

64

0812030

‚FAMA‘ AD

gr. Dobrich

bul. ‚Dobrudzha‘ 2

65

0912003

‚Koveg-mlechni produkti‘ OOD

gr. Kardzhali

Promishlena zona

66

1412015

ET ‚Boycho Videnov – Elbokada 2000‘

s. Stefanovo

obšt. Radomir

67

1712017

‚Diva 02‘ OOD

gr. Isperih

ul. ‚An.Kanchev‘

68

1712037

ET ‚Ali Isliamov‘

s. Yasenovets

69

1712043

‚Maxima milk‘ OOD

s. Samuil

70

2012010

‚Saray‘ OOD

s. Mokren

71

2012032

‚Kiveks‘ OOD

s. Kovachite

72

2012036

‚Minchevi‘ OOD

s. Korten

73

2212009

‚Serdika -94‘ OOD

gr. Sofia

kv. Zheleznitza

74

2312028

ET ‚Sisi Lyubomir Semkov‘

s. Anton

75

2312033

‚Balkan spetsial‘ OOD

s. Gorna Malina

76

2312039

EOOD ‚Laktoni‘

s. Ravno pole,

obl. Sofiyska

77

2412040

‚Inikom‘ OOD

gr. Galabovo

ul. ‚G.S.Rakovski‘ 11

78

2512011

ET ‚Sevi 2000- Sevie Ibryamova‘

s. Krepcha

obšt. Opaka

79

2612015

ET ‚Detelina 39‘

s. Brod

80

2812002

‚Arachievi‘ OOD

s. Kirilovo,

obl. ‚Yambolska‘

81

BG 1612021

ET ‚Deni-Denislav Dimitrov-Ilias Islamov‘

s. Briagovo

obšt. Gulyantsi

82

2012008

‚Raftis‘ EOOD

s. Byala

83

2112023

ET ‚Ilijan Isakov‘

s. Trigrad

obšt. Devin

84

2312020

‚MAH 2003‘ EOOD

gr. Etropole

bul. ‚Al. Stamboliyski‘ 21