ISSN 1977-0790

doi:10.3000/19770790.L_2013.297.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 297

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 56
7. novembra 2013


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1071/2013 z 24. septembra 2013 o bilancii sektora peňažných finančných inštitúcií (prepracované znenie) (ECB/2013/33)

1

 

*

Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1072/2013 z 24. septembra 2013, ktoré sa týka štatistiky úrokových sadzieb uplatňovaných peňažnými finančnými inštitúciami (prepracované znenie) (ECB/2013/34)

51

 

*

Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1073/2013 z 18. októbra 2013 o štatistike aktív a pasív investičných fondov (prepracované znenie) (ECB/2013/38)

73

 

*

Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1074/2013 z 18. októbra 2013 o požiadavkách na štatistické vykazovanie pre poštové žírové inštitúcie, ktoré prijímajú vklady od nepeňažných finančných inštitúcií, ktoré sú rezidentmi eurozóny (prepracované znenie) (ECB/2013/39)

94

 

*

Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1075/2013 z 18. októbra 2013 o štatistike aktív a pasív finančných spoločností osobitného účelu zaoberajúcich sa sekuritizačnými transakciami (prepracované znenie) (ECB/2013/40)

107

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

7.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 297/1


NARIADENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) č. 1071/2013

z 24. septembra 2013

o bilancii sektora peňažných finančných inštitúcií (prepracované znenie)

(ECB/2013/33)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 5,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (1), a najmä na jeho články 5 ods. 1 a 6 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2531/98 z 23. novembra 1998, ktoré sa týka uplatnenia minimálnych rezerv Európskou centrálnou bankou (2), a najmä na jeho článok 6 ods. 4,

so zreteľom na stanovisko Európskej komisie,

keďže:

(1)

Nariadenie Európskej centrálnej banky (ES) č. 25/2009 z 19. decembra 2008 o bilancii sektora peňažných finančných inštitúcií (ECB/2008/32) (3) bolo podstatným spôsobom zmenené a doplnené. Keďže je potrebné uskutočniť jeho ďalšie zmeny a doplnenia, najmä v nadväznosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (4), v záujme jednoznačnosti by sa malo prepracovať.

(2)

Aby mohol plniť svoje úlohy, Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) požaduje zostavovanie konsolidovanej bilancie sektora peňažných finančných inštitúcií. Základným účelom týchto informácií je poskytnúť Európskej centrálnej banke (ECB) úplný štatistický obraz o menovom vývoji v členských štátoch, ktorých menou je euro (ďalej len „členské štáty eurozóny“), ktoré sa považujú za jedno hospodárske územie. Do tejto štatistiky patria agregované finančné aktíva a pasíva vyjadrené z hľadiska stavov a tokov, ktoré sú založené na úplnom a homogénnom sektore peňažných finančných inštitúcií a spravodajskej skupine, a ktoré sa zostavujú pravidelne. Dostatočne podrobné štatistické údaje sú taktiež potrebné s cieľom zabezpečiť, aby menové agregáty a protistrany eurozóny boli aj naďalej užitočné z analytického hľadiska.

(3)

V súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a za podmienok ustanovených v Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) sa od ECB požaduje, aby vydávala nariadenia v rozsahu, ktorý je potrebný na uskutočňovanie úloh ESCB vymedzených v štatúte ESCB a v niektorých prípadoch v zmysle ustanovení prijatých Radou podľa článku 129 ods. 4 zmluvy.

(4)

V článku 5.1 štatútu ESCB sa od ECB vyžaduje, aby s pomocou národných centrálnych bánk zbierala štatistické informácie potrebné na zabezpečenie plnenia úloh ESCB buď od príslušných vnútroštátnych orgánov, alebo priamo od hospodárskych subjektov. V článku 5.2 štatútu ESCB sa ustanovuje, že národné centrálne banky uskutočňujú v rámci možností úlohy vymedzené v článku 5.1.

(5)

Článok 3 nariadenia (ES) č. 2533/98 požaduje, aby ECB špecifikovala aktuálnu spravodajskú skupinu v rámci vymedzení referenčnej spravodajskej skupiny, a oprávňuje ju úplne alebo čiastočne oslobodiť určité triedy spravodajských jednotiek od svojich požiadaviek na štatistické vykazovanie. V článku 6 ods. 4 sa ustanovuje, že ECB môže prijať nariadenia upravujúce podmienky, na základe ktorých sa môže uplatňovať právo overovať štatistické informácie alebo uskutočňovať ich povinný zber.

(6)

V článku 4 nariadenia (ES) č. 2533/98 sa ustanovuje, že členské štáty si sami organizujú záležitosti v oblasti štatistiky a v plnej miere spolupracujú s ESCB, aby sa zabezpečilo plnenie povinností vyplývajúcich z článku 5 štatútu ESCB.

(7)

Môže byť vhodné, aby národné centrálne banky zbierali od aktuálnej spravodajskej skupiny štatistické informácie potrebné na plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie ako súčasť širšieho rámca štatistického vykazovania, ktorý národné centrálne banky zavedú v rámci svojej pôsobnosti v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom, alebo podľa ustálenej praxe, a ktorý slúži aj na ostatné štatistické účely, ak to neohrozí plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie. Môže to tiež znížiť záťaž spojenú s vykazovaním. Na podporu transparentnosti je v týchto prípadoch vhodné informovať spravodajské jednotky, že údaje sa zbierajú na plnenie iných štatistických účelov. ECB sa môže v osobitných prípadoch pri plnení svojich požiadaviek spoľahnúť na tieto štatistické informácie.

(8)

Požiadavky na štatistické vykazovanie sú najpodrobnejšie, ak sú protistrany súčasťou sektora držby peňazí. Vyžadujú sa podrobné informácie o: a) záväzkoch z vkladov podľa podsektora a splatnosti rozčlenených ďalej podľa meny za účelom bližšieho analyzovania vývoja zložiek cudzej meny zahrnutých v menovom agregáte M3 a uľahčenia skúmania, ktoré sa týka stupňa zameniteľnosti medzi zložkami M3 denominovanými v cudzej mene a v eurách; b) úveroch podľa podsektora, splatnosti, účelu, zmeny úrokovej sadzby a meny, keďže sa to považuje za nevyhnutné na účely menovej analýzy; c) pozíciách vo vzťahu k iným peňažným finančným inštitúciám, pokiaľ je to potrebné na umožnenie vylúčenia vzájomných zostatkov (netting) medzi peňažnými finančnými inštitúciami alebo na výpočet základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv; d) pozíciách vo vzťahu k rezidentom mimo eurozóny (zahraničie) pri „vkladoch s dohodnutou splatnosťou nad dva roky“, „vkladoch s výpovednou lehotou nad dva roky“ a „repoobchodoch“ na výpočet základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, na ktoré sa uplatňuje kladná sadzba povinných minimálnych rezerv; e) pozíciách vo vzťahu k zahraničiu pri celkových záväzkoch z vkladov na zostavenie externých protipoložiek; f) záväzkoch z vkladov a úveroch vo vzťahu k zahraničiu s pôvodnou splatnosťou do jedného roka a nad jeden rok na účely platobnej bilancie a finančných účtov.

(9)

Na účely zberu štatistických informácií o portfóliách cenných papierov peňažných finančných inštitúcií podľa nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1011/2012 zo 17. októbra 2012 o štatistike držby cenných papierov (ECB/2012/24) (5) národné centrálne banky vykazujú štatistické informácie štvrťročne podľa jednotlivých cenných papieroch. Národné centrálne banky môžu spájať požiadavky na vykazovanie podľa tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24), ak to môže znížiť záťaž spojenú s vykazovaním, ktorej sú vystavené úverové inštitúcie. Národné centrálne banky môžu povoliť fondom peňažného trhu, aby vykazovali štatistické informácie podľa nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1073/2013 z 18. októbra 2013 o štatistike aktív a pasív investičných fondov (ECB/2013/38) (6) s cieľom zmierniť záťaž správcov fondov.

(10)

ECB vypočíta finančné transakcie ako rozdiel medzi stavovými pozíciami k dátumom vykazovania na konci mesiaca, z ktorého sa odstráni účinok zmien spôsobených inými vplyvmi, ako sú transakcie. Požiadavka určená spravodajským jednotkám nezahŕňa zmeny výmenných kurzov, ktoré vypočíta ECB, alebo národné centrálne banky po konzultácii s ECB, z údajov o stavoch podľa jednotlivých mien poskytnutých spravodajskými jednotkami alebo úprav vyplývajúcich z reklasifikácie, ktoré zbierajú samotné národné centrálne banky prostredníctvom rôznych už dostupných informačných zdrojov.

(11)

Článok 5 nariadenia (ES) č. 2531/98 splnomocňuje ECB prijímať nariadenia alebo rozhodnutia s cieľom oslobodiť inštitúcie od požiadavky na povinné minimálne rezervy, spresniť spôsob odpustenia záväzkov alebo odpočítavania záväzkov dlhovaných inej inštitúcii od základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv a stanoviť rozdielne sadzby povinných minimálnych rezerv pre určité kategórie záväzkov. ECB má podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 2531/98 právo zbierať od inštitúcií informácie potrebné na uplatňovanie požiadaviek na povinné minimálne rezervy a právo overovať presnosť a kvalitu informácií, ktoré inštitúcie poskytujú s cieľom preukázať dodržiavanie požiadaviek na povinné minimálne rezervy. Na zníženie celkovej záťaže spojenej s vykazovaním je žiaduce, aby sa štatistické informácie týkajúce sa mesačnej bilancie používali na pravidelný výpočet základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv úverových inštitúcií, ktoré podliehajú systému povinných minimálnych rezerv ECB v súlade s nariadením Európskej centrálnej banky (ES) č. 1745/2003 z 12. septembra 2003 o uplatňovaní povinných minimálnych rezerv (ECB/2003/9) (7).

(12)

Stanovenie osobitných postupov pre zlúčenie alebo splynutie týkajúce sa úverových inštitúcií je potrebné na objasnenie povinností týchto inštitúcií vo vzťahu k požiadavkám na povinné minimálne rezervy.

(13)

ECB požaduje informácie o sekuritizačných činnostiach peňažných finančných inštitúcií s cieľom analyzovať vývoj úverov a pôžičiek v eurozóne. Takéto informácie tiež dopĺňajú údaje vykazované podľa nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1075/2013 z 18. októbra 2013 o štatistike aktív a pasív finančných korporácií osobitného účelu zapojených do sekuritizačných transakcií (ECB/2013/40) (8).

(14)

Hoci sa uznáva, že nariadenia prijaté ECB podľa článku 34.1 štatútu ESCB nepriznávajú žiadne práva ani neukladajú žiadne povinnosti členským štátom, ktorých menou nie je euro (ďalej len „členský štát mimo eurozóny“), článok 5 štatútu ESCB sa vzťahuje tak na členské štáty eurozóny, ako aj na členské štáty mimo eurozóny. V odôvodnení 17 nariadenia (ES) č. 2533/98 sa pripomína skutočnosť, že z článku 5 štatútu ESCB spolu s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii vyplýva povinnosť vypracovať a vykonávať na vnútroštátnej úrovni všetky opatrenia, ktoré členské štáty mimo eurozóny považujú za primerané na uskutočňovanie zberu štatistických informácií potrebných na plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie a na včasnú prípravu v oblasti štatistiky, aby sa mohli stať členskými štátmi eurozóny.

(15)

Mali by sa uplatňovať normy pre ochranu a používanie dôverných štatistických informácií ustanovené v článku 8 nariadenia (ES) č. 2533/98.

(16)

V článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2533/98 sa ustanovuje, že ECB má právomoc ukladať sankcie spravodajským agentom, ktorí nesplnili požiadavky na štatistické vykazovanie ustanovené v nariadeniach a rozhodnutiach ECB,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

a)

„peňažnou finančnou inštitúciou“(PFI) sa rozumie rezidentský subjekt, ktorý patrí do niektorého z týchto sektorov:

1.

centrálne banky a

2.

ostatné peňažné finančné inštitúcie, ktoré zahŕňajú:

a)

korporácie prijímajúce vklady:

i)

úverové inštitúcie, ako sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (9) a

ii)

korporácie prijímajúce vklady okrem úverových inštitúcií, ktoré sú:

inými finančnými inštitúciami, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania, a ktorých podnikateľskou činnosťou je prijímanie vkladov a/alebo blízkych náhrad vkladov od inštitucionálnych jednotiek, nielen od peňažných finančných inštitúcií (stupeň zameniteľnosti medzi nástrojmi vydanými inými peňažnými finančnými inštitúciami a vkladmi uloženými v úverových inštitúciách je rozhodujúci pre ich klasifikáciu ako peňažné finančné inštitúcie) a poskytovanie úverov a/alebo investovanie do cenných papierov na vlastný účet, prinajmenšom v ekonomickom zmysle, alebo

inštitúcie elektronických peňazí, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania v podobe vydávania elektronických peňazí, alebo

b)

fondy peňažného trhu podľa článku 2;

b)

„spravodajská jednotka“ a „rezident“ majú rovnaký význam ako v článku 1 nariadenia (ES) č. 2533/98;

c)

„príslušnou NCB“ sa rozumie NCB členského štátu eurozóny, v ktorom je PFI rezidentom;

d)

„finančná korporácia osobitného účelu“ má rovnaký význam ako v článku 1 nariadenia (EÚ) č. 1075/2013 (ECB/2013/40);

e)

„sekuritizáciou“ sa rozumie transakcia, ktorá je buď: a) tradičnou sekuritizáciou v zmysle článku 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a/alebo b) sekuritizáciou v zmysle článku 1 nariadenia (EÚ) č. 1075/2013 (ECB/2013/40) zahŕňajúcou scudzenie úverov, ktoré podliehajú sekuritizácii, vo vzťahu ku finančnej korporácii osobitného účelu (FVC);

f)

„inštitúcia elektronických peňazí“ a „elektronické peniaze“ majú rovnaký význam ako v článku 2 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (10);

g)

„znížením hodnoty“ sa rozumie priame zníženie účtovnej hodnoty úveru v súvahe v dôsledku jeho znehodnotenia;

h)

„odpisom“ sa rozumie odpis celej účtovnej hodnoty úveru, ktorého dôsledkom je jeho odstránenie z bilancie;

i)

„správcom aktív“ sa rozumie PFI, ktorá spravuje úvery, ktoré slúžia ako podkladové aktíva pre sekuritizáciu, alebo úvery, ktoré boli inak prevedené, pokiaľ ide o príjem splátok istiny a úrokov od dlžníkov;

j)

„scudzením úveru“ sa rozumie ekonomický prevod úveru alebo skupiny úverov spravodajskou jednotkou nadobúdateľovi, a to buď prevodom vlastníctva, alebo pristúpením k pohľadávke;

k)

„nadobudnutím úveru“ sa rozumie ekonomický prevod úveru alebo skupiny úverov prevodcom spravodajskej jednotke, a to buď prevodom vlastníctva, alebo pristúpením k pohľadávke;

l)

„pozíciami v rámci skupiny“ sa rozumejú pozície medzi korporáciami eurozóny prijímajúcimi vklady, ktoré patria do tej istej skupiny pozostávajúcej z materskej spoločnosti a členov skupiny, ktorí sú rezidentmi eurozóny, a ktoré materská skupina priamo alebo nepriamo kontroluje;

m)

„inštitúciou v zostatkovej časti“ sa rozumie malá PFI, ktorej bola udelená výnimka podľa článku 9 ods. 1;

n)

„vyčlenením z bilancie“ sa rozumie vyňatie úveru alebo jeho časti zo stavov úverov vykazovaných v súlade s časťami 2 a 3 prílohy I vrátane jeho vyňatia v dôsledku uplatnenia výnimky uvedenej v článku 9 ods. 4.

Článok 2

Identifikácie fondov peňažného trhu

Za fondy peňažného trhu sa považujú tie podniky kolektívneho investovania, ktoré spĺňajú všetky nasledovné kritériá:

a)

ich investičným cieľom je udržať istinu fondu a zabezpečiť výnos porovnateľný s úrokovými sadzbami nástrojov peňažného trhu;

b)

investujú do nástrojov peňažného trhu, ktoré spĺňajú kritériá pre nástroje peňažného trhu stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (11), alebo do vkladov v úverových inštitúciách, alebo prípadne zabezpečia, že likvidita a ocenenie portfólia, do ktorého investujú, sa hodnotí na rovnocennom základe;

c)

zabezpečia, že nástroje peňažného trhu, do ktorých investujú, majú vysokú kvalitu určenú správcovskou spoločnosťou. Kvalita nástroja peňažného trhu sa posudzuje okrem iného na základe týchto faktorov:

i)

kreditnej kvality nástroja peňažného trhu;

ii)

charakteru triedy aktív, ktorú nástroj peňažného trhu reprezentuje;

iii)

v prípade štruktúrovaných finančných nástrojov na základe prevádzkového rizika a rizika zmluvnej strany, ktoré je vlastné štruktúrovaným finančným transakciám;

iv)

profilu likvidity;

d)

zabezpečia, že vážená priemerná splatnosť ich portfólia je maximálne šesť mesiacov a vážená priemerná životnosť ich portfólia je maximálne dvanásť mesiacov (v súlade s prílohou I časťou 1 oddielom 2);

e)

uskutočňujú denný výpočet čistej hodnoty aktív a výpočet ceny svojich akcií/podielových listov a umožňujú denné upisovanie a vyplácanie akcií/podielových listov;

f)

obmedzujú svoje investovanie do tých cenných papierov, ktorých zostatková splatnosť do dňa právneho splatenia je maximálne dva roky, za predpokladu, že zostatkové obdobie do dňa ďalšej zmeny úrokovej sadzby je maximálne 397 dní, pričom u cenných papierov s pohyblivou úrokovou sadzbou by sa sadzba mala zmeniť na úrokovú sadzbu peňažného trhu alebo na index;

g)

obmedzujú investovanie do iných podnikov kolektívneho investovania na tie, ktoré sú v súlade s vymedzením pojmu FPT;

h)

nevystavujú sa priamo alebo nepriamo riziku majetkových účastí alebo komodít vrátane použitia derivátov, ktoré sa využívajú iba v súlade s investičnou stratégiou fondu na peňažnom trhu. Deriváty, s ktorými je späté devízové riziko, sa môžu používať iba na účely zabezpečenia. Investovanie do cenných papierov denominovaných v iných ako referenčných menách je povolené za predpokladu, že menové riziko je plne zabezpečené;

i)

majú buď stálu, alebo pohyblivú čistú hodnotu aktív.

Článok 3

Aktuálna spravodajská skupina

1.   Aktuálnu spravodajskú skupinu tvoria peňažné finančné inštitúcie, ktoré sú rezidentmi na území členských štátov eurozóny (v súlade s prílohou II časťou 1).

2.   Peňažné finančné inštitúcie v aktuálnej spravodajskej skupine sú spravodajskými jednotkami s úplnou spravodajskou povinnosťou, pokiaľ sa na ne nevzťahuje výnimka podľa článku 9.

3.   Subjekty, ktoré spĺňajú vymedzenie pojmu PFI, patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia aj v prípade, ak sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

4.   Na účely zberu štatistických informácií o rezidentskej príslušnosti držiteľov akcií/podielových listov fondu peňažného trhu (FPT) uvedených v prílohe I časti 2 oddiele 5.7, aktuálna spravodajská skupina tiež pozostáva z ostatných finančných sprostredkovateľov, okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov, pri zohľadnení výnimiek podľa článku 9 ods. 2 písm. c). Na účely tohto nariadenia môžu národné centrálne banky vypracovať a viesť zoznam ostatných finančných sprostredkovateľov, ktorí patria do aktuálnej spravodajskej skupiny v súlade so zásadami ustanovenými v prílohe I časti 2 oddiele 5.7.

Článok 4

Zoznam peňažných finančných inštitúcií na štatistické účely

1.   Výkonná rada vypracuje a udržiava zoznam peňažných finančných inštitúcií na štatistické účely, s ohľadom na požiadavky, ktoré sa týkajú periodicity a termínov vyplývajúcich z jeho používania v súvislosti so systémom povinných minimálnych rezerv ECB. Zoznam peňažných finančných inštitúcií na štatistické účely obsahuje údaj o tom, či tieto inštitúcie právne podliehajú povinnostiam vyplývajúcim zo systému povinných minimálnych rezerv ECB. Zoznam peňažných finančných inštitúcií má byť aktuálny, presný, čo najviac homogénny a dostatočne stabilný na štatistické účely.

2.   Zoznam peňažných finančných inštitúcií na štatistické účely a jeho aktualizácie sprístupnia národné centrálne banky a ECB spravodajských jednotkám primeraným spôsobom, vrátane elektronických prostriedkov prostredníctvom internetu alebo na požiadanie spravodajských jednotiek v písomnej forme.

3.   Zoznam peňažných finančných inštitúcií na štatistické účely má len informatívny charakter. Ak však posledná dostupná verzia zoznamu nie je správna, ECB neuloží sankcie subjektu, ktorý nesplnil správne požiadavky na štatistické vykazovanie, ak sa v dobrej viere spoliehal na nesprávny zoznam.

Článok 5

Požiadavky na štatistické vykazovanie

1.   Aktuálna spravodajská skupina vykazuje národnej centrálnej banke (NCB) členského štátu, ktorého je PFI rezidentom: a) mesačné stavy týkajúce sa bilancie ku koncu mesiaca a b) mesačné agregované úpravy vyplývajúce z precenenia. Agregované úpravy vyplývajúce z precenenia sa vykazujú vo vzťahu k odpisom a zníženiu hodnoty úverov, ktoré zodpovedajú úverom a zahŕňajú úpravy vyplývajúce z precenenia cenných papierov. Ďalšie podrobnosti o určitých bilančných položkách sa vykazujú štvrťročne alebo ročne. Národné centrálne banky môžu zbierať štvrťročné údaje na mesačnom základe, ak to uľahčuje proces tvorby údajov. Požadované štatistické informácie sú uvedené v prílohe I.

2.   Národné centrálne banky môžu zbierať požadované štatistické informácie o cenných papieroch vydaných a držaných peňažnými finančnými inštitúciami podľa jednotlivých cenných papierov v rozsahu, v akom možno údaje uvedené v odseku 1 odvodiť v súlade s minimálnymi štatistickými normami uvedenými v prílohe IV.

3.   Peňažné finančné inštitúcie vykazujú v súlade s minimálnymi požiadavkami ustanovenými v prílohe I časti 4 tabuľke 1A mesačné úpravy vyplývajúce z precenenia týkajúce sa úplného súboru údajov, ktorý požaduje ECB. Národné centrálne banky môžu zbierať doplňujúce údaje, ktoré nie sú zahrnuté do minimálnych požiadaviek. Tieto doplňujúce údaje sa môžu týkať členení uvedených v tabuľke 1A, ale iných ako „minimálne požiadavky“.

4.   ECB si môže vyžiadať vysvetľujúce informácie o úpravách v položke „reklasifikácie a ostatné úpravy“, ktoré zbierajú národné centrálne banky.

5.   V súlade s rozhodnutím ECB/2010/10 z 19. augusta 2010 o nedodržiavaní požiadaviek na štatistické vykazovanie (12) môže ECB uložiť sankcie spravodajským agentom, ktorí nesplnili požiadavky na štatistické vykazovanie uvedené v tomto nariadení.

Článok 6

Doplňujúce požiadavky na štatistické vykazovanie pre sekuritizácie úverov a iné prevody úverov

Peňažné finančné inštitúcie vykazujú:

a)

čistý tok sekuritizácií úverov a iných prevodov úverov vykonaných počas vykazovacieho obdobia v súlade s prílohou I časťou 5 oddielom 2;

b)

zostatky ku koncu obdobia a finančné prevody, okrem scudzení a nadobudnutí úverov, počas príslušného obdobia vo vzťahu k sekuritizovaným úverom alebo úverom vyčleneným z bilancie, v prípade ktorých koná PFI ako správca aktív v súlade s prílohou I časťou 5 oddielom 3. NBS môžu rozšíriť tieto požiadavky na vykazovanie tak, aby zahŕňali všetky úvery vyčlenené z bilancie a spravované peňažnými finančnými inštitúciami, ktoré boli sekuritizované alebo inak prevedené;

c)

zostatky ku koncu štvrťroka týkajúce sa všetkých úverov, vo vzťahu ku ktorým PFI koná ako správca aktív v rámci sekuritizácie, v súlade s prílohou I časťou 5 oddielom 4;

d)

zostatky ku koncu obdobia týkajúce sa úverov scudzených prostredníctvom sekuritizácie, ktoré neboli vyčlenené z bilancie, v súlade s prílohou I časťou 5 oddielom 5 v prípade, ak sa uplatňuje Medzinárodný účtovný štandard č. 39 (IAS 39), Medzinárodný štandard pre štatistické vykazovanie 9 (IRFS 9) alebo podobné národné účtovné pravidlá.

Článok 7

Včasnosť

1.   Národné centrálne banky rozhodujú kedy a s akou periodicitou potrebujú dostávať údaje od spravodajských jednotiek, aby splnili nižšie uvedené termíny, pričom berú do úvahy, ak je to potrebné, požiadavky systému povinných minimálnych rezerv ECB na včasnosť a informujú o tom spravodajské jednotky.

2.   Národné centrálne banky zasielajú do ECB mesačné štatistiky do konca pracovnej doby v 15. pracovný deň po skončení mesiaca, ktorého sa údaje týkajú.

3.   Národné centrálne banky zasielajú do ECB štvrťročné štatistiky do konca pracovnej doby v 28. pracovný deň nasledujúci po skončení štvrťroka, ktorého sa údaje týkajú.

Článok 8

Účtovné pravidlá na účely štatistického vykazovania

1.   Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, účtovné pravidlá, ktorými sa spravujú peňažné finančné inštitúcie na účely vykazovania podľa tohto nariadenia, sú pravidlá ustanovené vo vnútroštátnych predpisoch, ktorými sa transponuje smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (13), ako aj v ďalších platných medzinárodných normách.

2.   Záväzky z vkladov a úvery sa vykazujú v zostatkovej hodnote čiastky istiny ku koncu mesiaca. Táto čiastka nezahŕňa odpisy a zníženia hodnoty v zmysle príslušných účtovných postupov. Záväzky z vkladov a úvery nie je možné započítať voči akýmkoľvek iným aktívam alebo pasívam.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté účtovné postupy a mechanizmy vzájomného započítania („netting“) bežné v členských štátoch eurozóny, všetky finančné aktíva a pasíva sa na štatistické účely vykazujú v hrubom vyjadrení.

4.   Za predpokladu, že takéto postupy vykazovania používajú všetky rezidentské spravodajské jednotky, národné centrálne banky môžu povoliť, aby sa úvery, ku ktorým sa tvoria opravné položky, vykazovali očistené o opravné položky a úvery nadobudnuté za odplatu v cene dohodnutej v čase ich nadobudnutia.

Článok 9

Výnimky

1.   Malým peňažným finančným inštitúciám možno udeliť výnimky takto:

a)

národné centrálne banky môžu udeliť výnimky malým peňažným finančným inštitúciám za predpokladu, že ich spoločný príspevok do vnútroštátnej bilancie peňažných finančných inštitúcií z hľadiska stavov neprekračuje 5 %;

b)

pokiaľ ide o úverové inštitúcie, v dôsledku výnimiek uvedených v písmene a) dochádza k zníženiu požiadaviek na štatistické vykazovanie v prípade tých úverových inštitúcií, na ktoré sa tieto výnimky vzťahujú bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na výpočet povinných minimálnych rezerv uvedené v prílohe III;

c)

pokiaľ ide o malé peňažné finančné inštitúcie, v prípade, že sa uplatňuje výnimka uvedená v písm. a), národné centrálne banky pokračujú minimálne so zberom údajov týkajúcich sa celkovej bilancie, a to aspoň raz za rok, s cieľom umožniť, aby sa sledoval spoločný príspevok inštitúcií v zostatkovej časti k vnútroštátnej bilancii peňažných finančných inštitúcií;

d)

bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie v písmene a), národné centrálne banky môžu udeliť výnimky úverovým inštitúciám, ktoré nepožívajú výhody vyplývajúce z režimu ustanoveného v písmenách a) a b), v dôsledku čoho by sa im znížili požiadavky na vykazovanie na úroveň požiadaviek ustanovených v časti 6 prílohy I za predpokladu, že ich spoločný príspevok do vnútroštátnej bilancie peňažných finančných inštitúcií z hľadiska stavov neprekračuje 10 % vnútroštátnej bilancie peňažných finančných inštitúcií ani 1 % bilancie peňažných finančných inštitúcií eurozóny;

e)

národné centrálne banky včas kontrolujú plnenie podmienok ustanovených v písmenách a) a d), aby poskytli alebo odňali, ak je to potrebné, akúkoľvek výnimku s platnosťou od začiatku každého roka;

f)

malé peňažné finančné inštitúcie sa môžu rozhodnúť nevyužiť výnimky a namiesto toho plniť úplnú spravodajskú povinnosť.

2.   Národné centrálne banky môžu fondom peňažného trhu udeliť tieto výnimky:

a)

národné centrálne banky môžu udeliť fondom peňažného trhu výnimky z požiadaviek na štatistické vykazovanie ustanovených v článku 5 ods. 1 za predpokladu, že fondy peňažného trhu namiesto toho vykazujú údaje bilancie v súlade s článkom 5 nariadenia (EÚ) č. 1073/2013 (ECB/2013/38), ak sú splnené tieto podmienky:

i)

fondy peňažného trhu vykazujú údaje mesačne v súlade s „kombinovanou metódou“ uvedenou v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1073/2013 (ECB/2013/38) a v súlade s požiadavkami na včasnosť ustanovenými v článku 9 uvedeného nariadenia a

ii)

fondy peňažného trhu vykazujú údaje o stavoch akcií/podielových listov fondov peňažného trhu ku koncu mesiaca v súlade s požiadavkami na včasnosť ustanovenými v článku 7 ods. 2;

b)

národné centrálne banky môžu fondom peňažného trhu udeliť výnimky aj z týchto požiadaviek na štatistické vykazovanie:

i)

požiadavka poskytnúť údaje o celkových pozíciách v prípade: 1. vkladov od centrálnych bánk a korporácií prijímajúcich vklady a úverov im poskytnutých, 2. vkladov od všetkých sektorov protistrán a úverov im poskytnutých, okrem sektora nefinančných korporácií v členení podľa pôvodnej splatnosti a 3. cezhraničných vkladov a úverov v rámci eurozóny v členení podľa krajín a podľa sektora;

ii)

požiadavka poskytnúť údaje o celkových naakumulovaných úrokoch z úverov a vkladov;

iii)

požiadavka poskytnúť údaje o pozíciách aktív a pasív oddelene voči poisťovacím korporáciám a voči penzijným fondom;

iv)

požiadavka poskytnúť informácie o pozíciách, úveroch a vkladoch v rámci skupiny;

c)

národné centrálne banky môžu udeliť výnimky vo vzťahu k požiadavkám na štatistické vykazovanie, pokiaľ ide o rezidentskú príslušnosť držiteľov akcií/podielových listov fondov peňažného trhu, za týchto podmienok:

i)

ak sa akcie/podielové listy vydávajú prvýkrát, alebo ak si vývoj na trhu vyžaduje zmenu danej možnosti vykazovania alebo kombináciu možností, ako je uvedené v prílohe I časti 2 oddiele 5.7 písm. b), národné centrálne banky môžu udeliť výnimky na obdobie jedného roka v súvislosti s požiadavkami na vykazovanie, ktoré sú ustanovené v prílohe I časti 2 oddiele 5.7, alebo

ii)

ak sú požadované štatistické informácie o rezidentskej príslušnosti držiteľov akcií/podielových listov fondov peňažného trhu zozbierané z iných dostupných zdrojov v súlade s prílohou I časťou 2 oddielom 5.7. NCB sú povinné včas skontrolovať splnenie tejto podmienky, aby po dohode s ECB mohli, ak je to potrebné, udeliť alebo odňať výnimku s platnosťou od začiatku každého roka.

3.   Peňažným finančným inštitúciám možno udeliť výnimky v prípade vykazovania úprav vyplývajúcich z precenenia v týchto prípadoch:

a)

bez toho aby bol dotknutý odsek 1, národné centrálne banky môžu udeliť fondom peňažného trhu výnimky týkajúce sa vykazovania úprav vyplývajúcich z precenenia oslobodením týchto fondov od požiadavky vykazovať úpravy vyplývajúce z precenenia;

b)

národné centrálne banky môžu udeliť výnimky týkajúce sa periodicity a včasnosti vykazovania precenení cenných papierov a vyžadovať tieto údaje štvrťročne a s rovnakou včasnosťou ako v prípade údajov o stavoch vykazovaných štvrťročne, ak sú splnené tieto podmienky:

i)

spravodajské jednotky poskytnú národným centrálnym bankám príslušné informácie o postupoch oceňovania vrátane kvantitatívnych údajov o percentuálnej výške nimi držaných nástrojov, pričom použijú rozdielne metódy oceňovania, a

ii)

ak sa vyskytne podstatné precenenie, národné centrálne banky sú oprávnené požiadať spravodajské jednotky, aby poskytli doplňujúce informácie, ktoré sa týkajú mesiaca, keď táto skutočnosť nastala;

c)

národné centrálne banky môžu udeliť úverovým inštitúciám, ktoré vykazujú mesačné stavy cenných papierov podľa jednotlivých cenných papierov, výnimky týkajúce sa vykazovania precenení cenných papierov vrátane úplného oslobodenia od takéhoto vykazovania, ak sú splnené tieto podmienky:

i)

vykazované informácie v prípade každého cenného papiera zahŕňajú účtovnú hodnotu, v akej je tento cenný papier zaznamenaný v bilancii, a

ii)

vykazované informácie v prípade cenných papierov bez verejne prístupných identifikačných kódov zahŕňajú informácie o kategórii nástroja, splatnosti, emitentovi, ktoré sú dostatočné aspoň z hľadiska odvodenia členení vymedzených ako „minimálne požiadavky“ v prílohe I časti 5.

4.   Peňažným finančným inštitúciám možno udeliť výnimky v prípade štatistického vykazovania úverov, ktoré sú scudzené prostredníctvom sekuritizácie.

Peňažným finančným inštitúciám, ktoré uplatňujú Medzinárodný účtovný štandard č. 39 (IAS 39), Medzinárodný štandard finančného výkazníctva č. 9 (IRFS 9) alebo podobné národné účtovné pravidlá, môžu ich národné centrálne banky povoliť, aby akékoľvek úvery scudzené prostredníctvom sekuritizácie v súlade s vnútroštátnou praxou boli vyňaté zo stavov požadovaných podľa prílohy I časti 2 a 3 za predpokladu, že takáto prax sa uplatňuje všetkými rezidentskými peňažnými finančnými inštitúciami.

5.   Národné centrálne banky môžu udeliť výnimky peňažným finančným inštitúciám v prípade vykazovania určitých štvrťročných stavov vo vzťahu k členským štátom mimo eurozóny.

Ak sa na základe zberu údajov na vyššej úrovni agregácie ukáže, že pozície voči protistranám, ktoré sú rezidentmi v ktoromkoľvek členskom štáte mimo eurozóny, alebo pozície voči mene členského štátu mimo eurozóny nie sú významné, NCB môže rozhodnúť, že nebude požadovať vykazovanie vo vzťahu k takémuto členskému štátu. NCB oznámi každé takéto rozhodnutie svojim spravodajským jednotkám.

Článok 10

Minimálne normy a vnútroštátny režim vykazovania

1.   Spravodajské jednotky plnia požiadavky na štatistické vykazovanie, ktorým podliehajú, v súlade s minimálnymi normami pre prenos, presnosť, súlad s pojmami a revízie, ako je bližšie uvedené v prílohe IV.

2.   Národné centrálne banky vymedzujú a implementujú režim vykazovania, ktorý má aktuálna spravodajská skupina dodržiavať, v súlade s národnými požiadavkami. Národné centrálne banky zabezpečia, aby tento režim vykazovania poskytoval požadované štatistické informácie a umožňoval dôslednú kontrolu plnenia minimálnych noriem pre prenos, presnosť, súlad s pojmami a revízie tak, ako je bližšie uvedené v prílohe IV.

Článok 11

Zlúčenie alebo splynutie, rozdelenie a reorganizácia

V prípade zlúčenia alebo splynutia, rozdelenia alebo akejkoľvek inej reorganizácie, ktorá by mohla mať vplyv na plnenie štatistických povinností, dotknutá aktuálna spravodajská jednotka informuje príslušnú NCB, hneď ako sa úmysel uskutočniť takúto operáciu stane verejne známym a s dostatočným časovým predstihom pred tým, ako sa takáto operácia stane účinnou, o postupoch, ktoré sa plánujú použiť na splnenie požiadaviek na štatistické vykazovanie ustanovených v tomto nariadení.

Článok 12

Používanie vykazovaných štatistických informácií na účely povinných minimálnych rezerv

1.   Každá úverová inštitúcia používa štatistické informácie vykazované úverovými inštitúciami v súlade s týmto nariadením na výpočet svojej základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv v súlade s nariadením (ES) č. 1745/2003 (ECB/2003/9). Každá úverová inštitúcia používa tieto informácie najmä na overovanie dodržiavania požiadaviek na jej povinné minimálne rezervy počas udržiavacieho obdobia.

2.   Údaje o základni pre výpočet povinných minimálnych rezerv inštitúcií v zostatkovej časti za tri udržiavacie obdobia sú založené na údajoch ku koncu štvrťroka zozbieraných národnými centrálnymi bankami do 28. pracovného dňa nasledujúceho po skončení štvrťroka, ktorého sa údaje týkajú.

3.   Osobitné pravidlá o uplatňovaní systému povinných minimálnych rezerv ECB, ktoré sú uvedené v prílohe III, majú v prípade rozporu prednosť pred ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1745/2003 (ECB/2003/9).

4.   S cieľom uľahčiť riadenie likvidity ECB a úverových inštitúcií sa požiadavky na povinné minimálne rezervy potvrdzujú najneskôr k prvému dňu udržiavacieho obdobia, výnimočne však môže byť potrebné, aby úverové inštitúcie vykazovali opravy základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv alebo požiadaviek na povinné minimálne rezervy, ktoré boli potvrdené. Postupy potvrdzovania alebo odsúhlasovania požiadaviek na povinné minimálne rezervy sa nedotýkajú povinnosti spravodajských jednotiek sústavne vykazovať správne štatistické informácie a bezodkladne opravovať nesprávne štatistické informácie, ktoré už vykázali.

Článok 13

Overovanie a povinný zber

Právo overovať alebo nútene zbierať informácie, ktoré sú spravodajské jednotky povinné poskytovať podľa tohto nariadenia, uplatňujú národné centrálne banky bez toho, aby bolo dotknuté právo ECB overovať alebo zbierať informácie samostatne. Národné centrálne banky uplatňujú toto právo najmä vtedy, keď inštitúcia zaradená do aktuálnej spravodajskej skupiny nespĺňa minimálne normy pre prenos, presnosť, súlad s pojmami a revízie, ktoré sú uvedené v prílohe IV.

Článok 14

Začiatok vykazovania

1.   Podľa tohto nariadenia sa prvýkrát vykazujú údaje za december 2014.

2.   Podľa tohto nariadenia sa údaje v kolónkach v prílohe I časti 3 tabuľke 3, ktoré zodpovedajú členským štátom eurozóny, prvýkrát vykazujú za prvý štvrťrok po dátume, keď prijmú euro.

3.   Podľa tohto nariadenia sa údaje v kolónkach v prílohe I časti 3 tabuľkách 3 a 4, ktoré zodpovedajú členským štátom mimo eurozóny, prvýkrát vykazujú za prvý štvrťrok po dátume ich pristúpenia k Únii. Ak príslušná NCB rozhodne, že sa údaje, ktoré nie sú významné, nemusia prvýkrát vykazovať s prvými štvrťročnými údajmi po dátume pristúpenia príslušného členského štátu alebo členských štátov k Únii, vykazovanie sa začne 12 mesiacov po tom, ako NCB informuje spravodajské jednotky o požiadavke na vykazovanie údajov.

Článok 15

Zrušovacie ustanovenie

1.   Nariadenie (ES) č. 25/2009 (ECB/2008/32) sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2015.

2.   Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s korelačnou tabuľkou uvedenou v prílohe VI.

Článok 16

Záverečné ustanovenie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2015.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

Vo Frankfurte nad Mohanom 24. septembra 2013

Za Radu guvernérov ECB

prezident ECB

Mario DRAGHI


(1)  Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8.

(2)  Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 15, 20.1.2009, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 305, 1.11.2012, s. 6.

(6)  Pozri stranu 73 tohto úradného vestníka.

(7)  Ú. v. EÚ L 250, 2.10.2003, s. 10.

(8)  Pozri stranu 107 tohto úradného vestníka.

(9)  Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7.

(11)  Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32.

(12)  Ú. v. EÚ L 226, 28.8.2010, s. 48.

(13)  Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1.


PRÍLOHA I

PEŇAŽNÉ FINANČNÉ INŠTITÚCIE A POŽIADAVKY NA ŠTATISTICKÉ VYKAZOVANIE

Úvod

Štatistický systém pre členské štáty, ktorých menou je euro (ďalej len „členské štáty eurozóny“), zahŕňajúci bilanciu sektora peňažných finančných inštitúcií, pozostáva z týchto dvoch hlavných prvkov:

a)

zoznam peňažných finančných inštitúcií na štatistické účely (pozri časť 1 o identifikácii určitých peňažných finančných inštitúcií) a

b)

špecifikácia štatistických informácií, ktoré tieto peňažné finančné inštitúcie vykazujú mesačne, štvrťročne a ročne (pozri časti 2, 3, 4, 5, 6 a 7).

S cieľom získať úplné informácie o bilanciách peňažných finančných inštitúcií je taktiež potrebné uložiť určité požiadavky na štatistické vykazovanie investičným fondom iným ako fondy peňažného trhu a ostatným finančným sprostredkovateľom okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov v prípade, ak uskutočňujú finančné aktivity súvisiace s akciami/podielovými listami fondov peňažného trhu. Tieto štatistické informácie zbierajú národné centrálne banky od peňažných finančných inštitúcií, od investičných fondov iných ako fondy peňažného trhu a od ostatných finančných sprostredkovateľov v súlade s časťou 2 a podľa národného systému spočívajúceho na harmonizovaných pojmoch a klasifikáciách ustanovených v článku 1 a prílohe II.

Peňažná zásoba zahŕňa bankovky a mince v obehu a ďalšie menové pasíva peňažných finančných inštitúcií (vklady a iné finančné nástroje, ktoré sú náhradami blízkymi vkladom). Protipoložky peňažnej zásoby zahŕňajú všetky ostatné bilančné položky peňažných finančných inštitúcií. ECB zostavuje tiež finančné transakcie odvodené od stavov a z ďalších údajov vrátane údajov o úpravách vyplývajúcich z precenenia, ktoré vykazujú peňažné finančné inštitúcie (pozri časť 5).

Štatistické informácie, ktoré ECB požaduje, sú v súhrnnej forme uvedené v časti 8.

ČASŤ 1

Identifikácia určitých peňažných finančných inštitúcií

ODDIEL 1

Identifikácia určitých peňažných finančných inštitúcií na základe zásady zameniteľnosti vkladov

1.1.

Finančné inštitúcie s výnimkou úverových inštitúcií vydávajúce finančné nástroje, ktoré sa považujú za náhrady blízke vkladom, sú klasifikované ako peňažné finančné inštitúcie za predpokladu, že spĺňajú vymedzenie pojmu peňažnej finančnej inštitúcie v iných ohľadoch. Klasifikácia je založená na požiadavke zameniteľnosti vkladov, t. j. či sú záväzky klasifikované ako vklady, ktorú určuje ich likvidita, spájajúca v sebe znaky prevoditeľnosti, konvertibility, určitosti a obchodovateľnosti a prípadne aj ich emisné podmienky.

Tieto kritériá zameniteľnosti vkladov sa uplatňujú tiež s cieľom určiť, či by pasíva mali byť klasifikované ako vklady, pokiaľ pre takéto pasíva nie je vytvorená osobitná kategória.

1.2.

Tak na účely vymedzenia zameniteľnosti vkladov, ako aj na účely klasifikácie pasív ako vkladov:

a)

prevoditeľnosť znamená možnosť mobilizácie finančných prostriedkov investovaných do finančného nástroja s použitím platobných nástrojov, ako sú šeky, príkazy na prevod, príkazy na inkaso alebo podobné prostriedky;

b)

konvertibilita znamená možnosť a náklady konverzie finančných nástrojov na obeživo alebo prevoditeľné vklady; strata fiškálnych výhod pri takejto konverzii sa môže považovať za druh sankcie, ktorý znižuje stupeň likvidity;

c)

určitosť znamená vopred presnú vedomosť o kapitálovej hodnote finančného nástroja z hľadiska národnej meny;

d)

za obchodovateľné sa považujú cenné papiere pravidelne kótované a obchodované na organizovanom trhu. Pre akcie otvorených podnikov kolektívneho investovania neexistuje trh v bežnom zmysle. Investori však napriek tomu poznajú denné kotácie týchto akcií a môžu vyberať finančné prostriedky za túto cenu.

ODDIEL 2

Špecifikácie identifikačných kritérií FPT

Na účely článku 2:

a)

nástroje peňažného trhu sa považujú za nástroje s vysokou kreditnou kvalitou, ak im každá uznávaná ratingová agentúra, ktorá hodnotila tieto nástroje, udelila jeden z dvoch najvyšších možných krátkodobých úverových ratingov, alebo v prípade, ak sa nástroje nehodnotia, majú kvalitu rovnocennú kvalite stanovenej v rámci interného ratingového procesu správcovskej spoločnosti. Ak uznávaná ratingová agentúra rozdeľuje svoj najvyšší krátkodobý rating do dvoch kategórií, tieto dva ratingy sa považujú za jednu kategóriu a tým za najvyšší možný rating;

b)

fond peňažného trhu môže, ako výnimku z požiadaviek v písmene a), držať nástroje verejnej emisie, ktorá dosahuje minimálne kvalitu investičného stupňa pričom „verejná emisia“ znamená nástroje peňažného trhu vydané alebo garantované ústredným, regionálnym alebo miestnym orgánom alebo centrálnou bankou členského štátu, ECB, Úniou alebo Európskou investičnou bankou;

c)

pri výpočte váženej priemernej životnosti cenných papierov vrátane štruktúrovaných finančných nástrojov sa výpočet životnosti zakladá na zostatkovej splatnosti do právneho splatenia nástrojov. Ak však finančný nástroj zahŕňa predajnú opciu, dátum uplatnenia opcie sa môže použiť namiesto právnej zostatkovej doby splatnosti iba vtedy, ak sú vždy splnené tieto podmienky:

i)

predajnú opciu môže správcovská spoločnosť slobodne uplatniť k dátumu uplatnenia opcie;

ii)

realizačná cena predajnej opcie sa pohybuje tesne pri predpokladanej hodnote nástroja k nasledujúcemu dátumu uplatnenia opcie;

iii)

z investičnej stratégie FPT vyplýva, že opcia sa s vysokou pravdepodobnosťou uplatní k nasledujúcemu dátumu uplatnenia opcie;

d)

pri výpočte váženej priemernej životnosti a váženej priemernej splatnosti sa zohľadňuje vplyv finančných derivátov, vkladov a metód efektívneho riadenia portfólia;

e)

„váženou priemernou splatnosťou“ sa rozumie vážený priemer doby splatnosti všetkých podkladových cenných papierov vo fonde, ktorý odráža jednotlivé podiely v každom nástroji, za predpokladu, že doba splatnosti nástroja s pohyblivou úrokovou sadzbou je čas zostávajúci do ďalšej zmeny úrokovej sadzby na úrokovú sadzbu peňažného trhu a nie zostávajúci čas, počas ktorého musí byť splatená menovitá hodnota cenného papiera. V praxi sa vážená priemerná splatnosť používa na meranie citlivosti FPT na meniace sa úrokové sadzby na peňažnom trhu;

f)

„váženou priemernou životnosťou“ sa rozumie vážený priemer zostávajúcej doby splatnosti každého cenného papiera držaného vo fonde, to znamená doba, pred uplynutím ktorej je istina splatená v plnej výške bez ohľadu na úrok a diskont. Na rozdiel od výpočtu váženej priemernej splatnosti neumožňuje výpočet váženej priemernej životnosti cenných papierov s pohyblivou úrokovou sadzbou a štruktúrovaných finančných nástrojov používať obdobie zostávajúce do ďalšej zmeny úrokovej sadzby a namiesto toho používa len stanovenú konečnú splatnosť cenného papiera. Vážená priemerná životnosť sa používa na meranie úverového rizika, pretože čím dlhšie je obdobie do splatenia istiny, tým väčšie je úverové riziko. Vážená priemerná životnosť sa tiež používa na obmedzenie rizika likvidity;

g)

„nástrojmi peňažného trhu“ sa rozumejú nástroje, ktoré sa zvyčajne obchodujú na peňažnom trhu, sú likvidné a majú hodnotu, ktorú je možné kedykoľvek presne stanoviť;

h)

„správcovskou spoločnosťou“ sa rozumie spoločnosť, ktorej bežnou činnosťou je správa portfólia FPT.

ČASŤ 2

Bilancia (mesačné stavy)

Na zostavenie menových agregátov a protipoložiek eurozóny, ECB požaduje tieto údaje v tabuľke 1:

1.   Kategórie nástrojov

a)   Pasíva

Príslušnými kategóriami nástrojov sú: obeživo, záväzky z vkladov, akcie/podielové listy vydané FPT, vydané dlhové cenné papiere, kapitál a rezervy, ako aj ostatné pasíva. Za účelom oddelenia peňažných a nepeňažných pasív, záväzky z vkladov sa tiež členia na jednodňové vklady, vklady s dohodnutou splatnosťou, vklady s výpovednou lehotou a repoobchody. Pozri vymedzenie pojmov v prílohe II.

b)   Aktíva

Príslušnými kategóriami nástrojov sú: hotovosť, úvery, dlhové cenné papiere v držbe, majetkové účasti, akcie investičných fondov, fixné aktíva a ostatné aktíva. Pozri vymedzenie pojmov v prílohe II.

2.   Členenie podľa splatnosti

Ak finančné nástroje nie sú úplne porovnateľné medzi trhmi, náhradou za údaje o nástroji sú hraničné body konca pôvodnej splatnosti.

a)   Pasíva

Hraničnými bodmi pásma splatnosti alebo výpovedných lehôt sú: pri vkladoch s dohodnutou splatnosťou jednoročná a dvojročná splatnosť pri emisii a pri vkladoch s výpovednou lehotou trojmesačná výpovedná lehota a dvojročná výpovedná lehota. Repoobchody sa nečlenia podľa splatnosti, keďže sú to zvyčajne veľmi krátkodobé nástroje, t. j. so splatnosťou pri vydaní zvyčajne kratšou ako tri mesiace. Dlhové cenné papiere vydané peňažnými finančnými inštitúciami sa členia na nástroje s hraničnými bodmi konca pásma splatnosti, ktorými sú jednoročná a dvojročná splatnosť. Členenie podľa splatnosti sa nevyžaduje pri akciách/podielových listoch vydaných fondmi peňažného trhu.

b)   Aktíva

Hraničnými bodmi pásma splatnosti sú: pri úveroch peňažných finančných inštitúcií rezidentom eurozóny (iným ako peňažné finančné inštitúcie) podľa podsektora, a ďalej pri úveroch od peňažných finančných inštitúcií domácnostiam podľa účelu jeden a päť rokov; pri dlhových cenných papieroch v držbe peňažných finančných inštitúcií, ktoré vydali iné peňažné finančné inštitúcie nachádzajúce sa v eurozóne, jeden a dva roky, aby sa pri výpočte menových agregátov umožnilo vzájomné započítanie („netting“) držby tohto nástroja medzi peňažnými finančnými inštitúciami.

3.   Členenie podľa účelu a oddelená identifikácia úverov pre podnikateľské subjekty s jediným vlastníkom/partnerstvá bez právnej subjektivity

Úvery domácnostiam a neziskovým inštitúciám slúžiacim domácnostiam sa ďalej členia podľa účelu úveru (úvery na spotrebu, úvery na bývanie, ostatné úvery). V rámci kategórie „ostatné úvery“ sa úvery poskytnuté podnikateľským subjektom s jediným vlastníkom/partnerstvám bez právnej subjektivity vykazujú oddelene (pozri vymedzenia kategórií nástrojov v prílohe II časti 2 a vymedzenia sektorov v prílohe II časti 3). Národné centrálne banky môžu upustiť od požiadavky vykazovať úvery pre podnikateľské subjekty s jediným vlastníkom/partnerstvá bez právnej subjektivity oddelene, ak takéto úvery predstavujú menej ako 5 % celkového objemu úverov poskytnutých domácnostiam v členskom štáte eurozóny.

4.   Členenie podľa meny

V prípade bilančných položiek, ktoré možno použiť na zostavovanie menových agregátov, sa zostatky v eurách musia vykazovať oddelene, aby ECB mala možnosť vymedziť menové agregáty z pohľadu zostatkov denominovaných spoločne vo všetkých menách alebo len v eurách.

5.   Členenie podľa sektora a rezidentskej príslušnosti protistrán

5.1.

Zostavovanie menových agregátov a protistrán eurozóny vyžaduje identifikáciu tých protistrán nachádzajúcich sa na území eurozóny, ktoré tvoria sektor držiaci peniaze. Na tento účel sa protistrany, ktoré nie sú peňažnými finančnými inštitúciami, rozdeľujú podľa revidovaného európskeho systému účtov (ďalej len „ESA 2010“) ustanovenom v nariadení (EÚ) č. 549/2013 (pozri prílohu II časť 3) na verejnú správu (S.13), pričom ústredná štátna správa (S.1311) sa v celkových záväzkoch z vkladov vykazuje samostatne, a na ostatné rezidentské sektory. Aby bolo možné vypočítať mesačné rozčlenenie menových agregátov a ich úverových protipoložiek podľa sektorov, ostatné rezidentské sektory sa ďalej členia na tieto podsektory: investičné fondy iné ako fondy peňažného trhu (S.124), ostatní finanční sprostredkovatelia okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov + finančné pomocné inštitúcie + kaptívne finančné inštitúcie a požičiavatelia peňazí (S.125 + S.126 + S.127), poisťovacie korporácie (S.128), penzijné fondy (S.129), nefinančné korporácie (S.11) a domácnosti + neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S.14 + S.15). V rámci zlúčených sektorov protistrán (S.125 + S.126 + S.127) sa ďalej rozlišuje medzi protistranami, ktoré sú finančnými korporáciami osobitného účelu a centrálnymi zúčtovacími protistranami. Vo vzťahu k podnikateľským subjektom s jediným vlastníkom/partnerstvám bez právnej subjektivity pozri oddiel 3. Vo vzťahu k celkovým záväzkom z vkladov a kategóriám vkladov „vklady s dohodnutou splatnosťou nad dva roky“, „vklady s výpovednou lehotou nad dva roky“ a „repoobchody“ sa na účely systému povinných minimálnych rezerv ECB uplatňuje ďalšie rozlišovanie na úverové inštitúcie, ostatné protistrany peňažných finančných inštitúcií a ústrednú štátnu správu.

5.2.

V prípade celkových záväzkov z vkladov a kategórie aktív „úvery spolu“ sa ďalej rozlišuje medzi centrálnymi bankami (S.121) a korporáciami prijímajúcimi vklady okrem centrálnej banky (S.122) a medzi bankami a nebankovými subjektmi zo zahraničia na účely lepšieho pochopenia politík poskytovania úverov a financovania v bankovom sektore a na účely lepšieho monitorovania medzibankových činností.

5.3.

V prípade pozícií vo vnútri skupiny sa ďalej rozlišuje medzi pozíciami úverov a vkladov a transakciami medzi korporáciami prijímajúcimi vklady okrem bánk (S.122) s cieľom umožniť identifikáciu prepojení medzi úverovými inštitúciami patriacimi do tej istej skupiny (v tuzemsku a iných členských štátoch eurozóny).

5.4.

V prípade držby dlhových cenných papierov s pôvodnou splatnosťou do jedného roka v členení podľa meny sa ďalej odlišuje verejná správa (S.13), aby sa zabezpečil lepší prehľad spojení medzi štátmi a bankami.

5.5.

Niektoré vklady/úvery pochádzajúce z repoobchodov/reverzných repoobchodov alebo podobných obchodov s ostatnými finančnými sprostredkovateľmi (S.125) + finančnými pomocnými inštitúciami (S.126) + kaptívnymi finančnými inštitúciami a požičiavateľmi peňazí (S.127) sa môžu týkať transakcií s centrálnou protistranou. Centrálna protistrana je subjekt, ktorý z právneho hľadiska vstupuje medzi protistrany zmlúv obchodovaných na finančných trhoch, a tak sa stáva kupujúcim vo vzťahu ku každému predávajúcemu a predávajúcim vo vzťahu ku každému kupujúcemu. Keďže takéto transakcie sú často náhradami za dvojstranné obchody medzi peňažnými finančnými inštitúciami, uplatňuje sa ďalšie rozlišovanie v rámci kategórie vkladov „repoobchody“, a to s ohľadom na obchody s týmito protistranami. Podobne sa uplatňuje ďalšie rozlišovanie v rámci kategórie aktív „úvery“ s ohľadom na reverzné repoobchody s týmito protistranami.

5.6.

V prípade všetkých štatistických členení sa protistrany nachádzajúce sa v tuzemsku vykazujú oddelene od protistrán nenachádzajúcich sa v eurozóne mimo tuzemska. Protistrany nachádzajúce sa v eurozóne sa vykazujú podľa svojej tuzemskej sektorovej alebo inštitucionálnej klasifikácie v súlade so zoznamami, ktoré udržiava ECB na štatistické účely a príručkou ECB s názvom „Sektorová príručka štatistiky peňažných a finančných inštitúcií a trhov: usmernenie k štatistickej klasifikácii klientov“, ktorá vychádza zo zásad klasifikácie, ktoré sú v najväčšom možnom rozsahu v súlade s ESA 2010. Nevyžaduje sa geografické členenie protistrán nachádzajúcich sa mimo eurozóny.

5.7.

V prípade akcií/podielových listov fondov peňažného trhu vydaných peňažnými finančnými inštitúciami členských štátov eurozóny, spravodajské jednotky vykazujú minimálne údaje o rezidentskej príslušnosti držiteľov v súlade s členením na tuzemsko/členské štáty eurozóny okrem tuzemska/zahraničie, aby umožnili vylúčenie držieb nerezidentov eurozóny. Národné centrálne banky môžu potrebné štatistické informácie tiež odvodiť z údajov zbieraných na základe nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) za predpokladu, že údaje sa poskytujú včas podľa článku 7 tohto nariadenia a v súlade s minimálnymi normami vymedzenými v prílohe IV.

a)

V prípade akcií/podielových listov fondov peňažného trhu, o ktorých sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov vedie záznam určujúci totožnosť ich držiteľov vrátane ich rezidentskej príslušnosti, emitujúce fondy peňažného trhu alebo osoby, ktoré sú ich právnymi zástupcami, vykazujú údaje v členení podľa rezidentskej príslušnosti držiteľov ich akcií/podielových listov vydaných v mesačnej súvahe.

b)

V prípade akcií/podielových listov fondov peňažného trhu, o ktorých sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov nevedie žiaden záznam o totožnosti ich držiteľov, alebo sa takýto záznam vedie, ale neobsahuje informáciu o rezidentskej príslušnosti držiteľov, spravodajské jednotky vykazujú údaje v členení podľa rezidentskej príslušnosti v súlade s prístupom určeným príslušnou NCB po dohode s ECB. Táto požiadavka sa obmedzuje na jednu z nasledujúcich možností alebo na ich kombináciu, ktorú treba vybrať so zreteľom na organizáciu príslušných trhov a vnútroštátnu právnu úpravu v príslušnom členskom štáte. Táto požiadavka bude zo strany NCB pravidelne sledovaná.

i)

Emitujúce fondy peňažného trhu:

Emitujúce fondy peňažného trhu alebo osoby, ktoré sú ich oprávnené zastupovať v súlade so zákonom, vykazujú údaje v členení podľa rezidentskej príslušnosti držiteľov svojich vydaných akcií/podielových listov. Takéto informácie môžu pochádzať od obchodníka, ktorý distribuuje akcie/podielové listy, alebo od akéhokoľvek iného subjektu podieľajúceho sa na emisii, spätnom odkúpení alebo na prevode akcii/podielových listov.

ii)

Peňažné finančné inštitúcie a ostatní finanční sprostredkovatelia ako uschovávatelia akcií/podielových listov fondov peňažného trhu:

Peňažné finančné inštitúcie a ostatní finanční sprostredkovatelia konajúci ako uschovávatelia akcií/podielových listov fondov peňažného trhu vykazujú ako spravodajské jednotky údaje v členení podľa rezidentskej príslušnosti držiteľov akcií/podielových lisov vydaných rezidentskými fondmi peňažného trhu a uschovávaných v mene držiteľa alebo iného sprostredkovateľa, ktorý koná tiež ako uschovávateľ. Túto možnosť možno uplatniť, ak: i) uschovávateľ rozlišuje medzi akciami/podielovými listami fondov peňažného trhu, ktoré má v úschove v mene držiteľov, a tými, ktoré má v úschove v mene iných uschovávateľov, a ii) väčšina akcií/podielových listov fondov peňažného trhu je v úschove tuzemských rezidentských inštitúcií, ktoré sú klasifikované ako finanční sprostredkovatelia (peňažné finančné inštitúcie alebo ostatní finanční sprostredkovatelia).

iii)

Peňažné finančné inštitúcie a ostatní finanční sprostredkovatelia ako spravodajské jednotky vykazujúce transakcie rezidentov s nerezidentmi, ktoré sa týkajú akcií/podielových listov rezidentského FPT:

Peňažné finančné inštitúcie a ostatní finanční sprostredkovatelia, ktorí konajú ako spravodajské jednotky, vykazujúce transakcie rezidentov s nerezidentmi, ktoré sa týkajú akcií/podielových listov rezidentského FPT, vykazujú údaje v členení podľa rezidentskej príslušnosti držiteľov akcií/podielových listov vydaných rezidentskými fondmi peňažného trhu, s ktorými obchodujú v mene držiteľa alebo iného sprostredkovateľa, ktorí sa tiež podieľajú na transakcii. Túto možnosť možno uplatniť, ak: i) je spravodajské pokrytie komplexné, t. j. podstatným spôsobom zahŕňa všetky transakcie uskutočňované spravodajskými jednotkami; ii) sa poskytujú presné údaje o nákupoch a predajoch s nerezidentmi eurozóny; iii) sú rozdiely medzi emisnou hodnotou rovnakých akcií/podielových listov a ich hodnotou pri spätnom odkúpení s vylúčením poplatkov minimálne; iv) množstvo akcií/podielových listov, ktorých držiteľmi sú nerezidenti eurozóny a ktoré sú vydané rezidentskými fondmi peňažného trhu, je malé.

iv)

Ak sa možnosti uvedené v bodoch i) až ii) neuplatnia, spravodajské jednotky, vrátane peňažných finančných inštitúcií a ostatných finančných sprostredkovateľov, vykazujú príslušné údaje na základe dostupných informácií.

Image

Image

ČASŤ 3

Bilancia (štvrťročné stavy)

Na účely podrobnejších analýz menového vývoja a na ďalšie štatistické účely požaduje ECB vo vzťahu k základným položkám nasledujúce:

1.

Členenie úverov pre nepeňažné finančné inštitúcie eurozóny podľa podsektora, splatnosti a kolaterálu vo forme nehnuteľnosti (pozri tabuľku 2).

Uvedené je potrebné na účely monitorovania komplexnej štruktúry podsektora a splatnosti celkového úverového financovania peňažných finančných inštitúcií (úvery a cenné papiere) vo vzťahu k sektoru držiacemu peniaze. Pre nefinančné spoločnosti a domácnosti sa požaduje ďalšie členenie pozícií „z toho“, kde sa vykazujú úvery zabezpečené kolaterálom vo forme nehnuteľnosti.

Pre úvery denominované v eurách s pôvodnou splatnosťou nad jeden rok a nad dva roky vo vzťahu k nefinančným spoločnostiam a domácnostiam sa požaduje ďalšie členenie pozícií „z toho“ v prípade určitých zostatkových období splatnosti a období zahŕňajúcich zmenu úrokovej sadzby (pozri tabuľku 2). Zmenou úrokovej sadzby sa rozumie taká zmena úrokovej sadzby úveru, ktorá sa uvádza v existujúcej zmluve o úvere. Úvery, ktorých sa týka zmena úrokovej sadzby okrem iného zahŕňajú úvery, ktorých úrokové sadzby sa pravidelne menia v závislosti od vývoja indexu, napr. Euriboru, úvery, ktorých úrokové sadzby sa menia priebežne, t. j. pohyblivé sadzby a úvery, ktorých úrokové sadzby môžu peňažné finančné inštitúcie meniť podľa vlastnej úvahy.

2.

Členenie záväzkov z vkladov peňažných finančných inštitúcií vo vzťahu k verejnej správe (inej ako ústredná štátna správa) členských štátov eurozóny podľa podsektora (pozri tabuľku 2).

Uvedené sa vyžaduje ako doplňujúci údaj v mesačných výkazoch.

3.

Členenie pozícií s protistranami mimo eurozóny podľa sektora (pozri tabuľku 2).

Sektorová klasifikácia v súlade so Systémom národných účtov (ďalej len „SNA 2008“) sa uplatňuje tam, kde neplatí ESA 2010.

4.

Vykazovanie pozícií bilancie v prípade derivátov a naakumulovaných úrokov z úverov a vkladov v rámci ostatných aktív a ostatných pasív (pozri tabuľku 2).

Toto členenie sa vyžaduje s cieľom zdokonaliť konzistentnosť štatistiky.

5.

Členenie podľa krajín vrátane pozícií vo vzťahu k Európskej investičnej banke a Európskemu mechanizmu pre stabilitu (pozri tabuľku 3).

Takého členenie sa vyžaduje na účely analýzy ďalšieho menového vývoja, a tiež na účely prechodných požiadaviek a na kontrolu kvality údajov.

6.

Členenie podľa sektora v prípade cezhraničných vkladov od nepeňažných finančných inštitúcií v rámci eurozóny a cezhraničných úverov nepeňažným finančným inštitúciám v rámci eurozóny (pozri tabuľku 3).

Toto členenie sa vyžaduje na posúdenie pozícií sektorov peňažných finančných inštitúcií v jednotlivých členských štátoch vo vzťahu k ostatným členským štátom eurozóny.

7.

Členenie podľa meny (pozri tabuľku 4).

Toto členenie sa požaduje na účely umožnenia výpočtu transakcií pre menové agregáty a protipoložky upravené o zmeny výmenného kurzu, ak tieto agregáty zahŕňajú spoločne všetky meny.

Image

Image

Image

ČASŤ 4

Vykazovanie úprav vyplývajúcich z precenenia na zostavenie transakcií

Na zostavenie transakcií týkajúcich sa menových agregátov a protipoložiek eurozóny, ECB vyžaduje úpravy vyplývajúce z precenenia týkajúce sa odpisov/zníženia hodnoty úverov a precenenia cenných papierov:

1.   Odpisy/zníženie hodnoty úverov

Úpravy, ktoré sa týkajú odpisov/zníženia hodnoty úverov sa vykazujú s cieľom umožniť ECB zostaviť finančné transakcie zo stavov vykázaných v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach vykazovania. Úpravy vyjadrujú akékoľvek zmeny v stavoch úverov vykazovaných v súlade s časťami 2 a 3, ktoré vznikli v dôsledku zníženia hodnoty úverov vrátane zníženia hodnoty o celú zostatkovú hodnotu úveru (odpis). Patria sem tiež odpisy/zníženia hodnoty úverov, ktoré sú uznané v čase predaja úverov alebo v čase ich prevodu na tretiu osobu, ak sú identifikovateľné. Úpravy by mali tiež vyjadrovať zmeny v opravných položkách k úverom, ak sa NCB rozhodne, že stavy v bilancii sa zaznamenávajú po očistení od opravných položiek.

Minimálne požiadavky na odpisy/zníženia hodnoty úverov sú uvedené v tabuľke 1A.

2.   Precenenie cenných papierov

Úprava v súvislosti s precenením cenných papierov sa týka výkyvov pri oceňovaní cenných papierov, ktoré vyplývajú zo zmeny ceny, v ktorej sa cenné papiere zaznamenávajú alebo za ktorú sú obchodované. Táto úprava zahŕňa zmeny hodnoty stavov bilancie ku koncu obdobia, ku ktorým dochádza priebežne v dôsledku zmien referenčnej hodnoty, v ktorej sa cenné papiere zaznamenávajú, t. j. potenciálne zisky/straty. Môže obsahovať aj zmeny ocenenia, ktoré vyplývajú z transakcií s cennými papiermi, t. j. realizovanými ziskami/stratami.

Minimálne požiadavky na precenenie cenných papierov sú uvedené v tabuľke 1A.

Pre stranu pasív bilancie nie sú stanovené žiadne minimálne požiadavky na vykazovanie. Ak však postupy oceňovania, ktoré spravodajské jednotky uplatňujú na vydané dlhové cenné papiere, majú za následok zmeny ich stavov ku koncu obdobia, národné centrálne banky sú oprávnené zbierať údaje, ktoré sa takýchto zmien týkajú. Takéto údaje sa vykazujú ako úpravy vyplývajúce z „ostatných precenení“.

Image

Image

ČASŤ 5

Požiadavky na štatistické vykazovanie pre sekuritizáciu úverov a iné prevody úverov

1.   Všeobecné požiadavky

Údaje sa vykazujú v súlade s článkom 8 ods. 2, a ak je to možné, v súlade s ustanoveniami článku 8 ods. 4. Všetky položky údajov sú členené podľa rezidentskej príslušnosti a podsektora úverového dlžníka, ako je uvedené v nadpise stĺpca v tabuľke 5. S úvermi, ktoré sú vo fáze evidencie v sekuritizácii sa nakladá, ako keby už boli sekuritizované.

2.   Požiadavky na vykazovanie čistých tokov sekuritizovaných alebo iným spôsobom prevedených úverov

2.1.

Na účely článku 6 písm. a) peňažné finančné inštitúcie vypočítajú položky v tabuľke 5 častiach 1 a 2 ako čisté toky sekuritizovaných úverov, či úverov iným spôsobom scudzených počas príslušného obdobia mínus úvery nadobudnuté počas príslušného obdobia. Úvery prevedené do inej tuzemskej PFI alebo nadobudnuté od inej tuzemskej PFI a úvery, k prevodu ktorých došlo v dôsledku rozdelenia spravodajskej jednotky, alebo zlúčenia, splynutia alebo prevzatia týkajúceho sa spravodajskej jednotky a inej tuzemskej PFI, nie sú zahrnuté do tohto výpočtu. Úvery prevedené do PFI, ktoré nie je tuzemskou PFI alebo nadobudnuté od PFI, ktorá nie je tuzemskou PFI, sa zahŕňajú do tohto výpočtu.

2.2.

Položky uvedené v oddiele 3.1 sú uvedené v tabuľke 5 častiach 1 a 2 takto:

a)

scudzenia a nadobudnutia s vplyvom na stavy úverov vykazované v súlade s prílohou I časťami 2 a 3, t. j. scudzenia, ktoré vedú k vyčleneniu z bilancie a nadobudnutia, ktoré vedú k zahrnutiu do bilancie alebo k opätovnému zahrnutiu do bilancie, sú uvedené v časti 1, a

b)

scudzenia a nadobudnutia s vplyvom na stavy úverov vykazované v súlade s prílohou I časťami 2 a 3, t. j. scudzenia, ktoré vedú k vyčleneniu z bilancie a nadobudnutia, ktoré vedú k zahrnutiu do bilancie alebo k opätovnému zahrnutiu do bilancie, sú uvedené v časti 2.

2.3.

Položky v tabuľke 5 časti 1 sú mesačne ďalej členené podľa protistrany pri prevode úveru, pričom sa rozlišuje medzi finančnými korporáciami osobitného účelu a ďalej medzi tými, ktoré sú rezidentmi eurozóny, a ostatnými protistranami. Ďalšie členenia podľa pôvodnej splatnosti a účelu úveru sa v prípade niektorých položiek požadujú štvrťročne, ako je uvedené v tabuľke 5b.

3.   Požiadavky na vykazovanie sekuritizovaných úverov a úverov vyčlenených z bilancie, ktoré sú spravované v sekuritizácii

3.1.

Peňažné finančné inštitúcie poskytujú údaje v súlade s tabuľkou 5 časťou 3 o sekuritizovaných úveroch a úveroch vyčlenených z bilancie, vo vzťahu ku ktorých PFI koná ako správca:

a)

zostatky ku koncu obdobia a

b)

finančné transakcie okrem scudzení a nadobudnutí úverov počas príslušného obdobia, t. j. zmena zostatkov v dôsledku splatení istín úverov zo strany dlžníkov.

3.2.

Pokiaľ ide o oddiel 3.1 písm. b), národné centrálne banky môžu namiesto toho vyžadovať od peňažných finančných inštitúcií, aby poskytli čisté toky scudzení a nadobudnutí úverov, vo vzťahu ku ktorým PFI koná ako správca, aby z nich NCB mohla odvodiť finančné transakcie uvedené v oddiele 3.1 písm. b).

3.3.

Národné centrálne banky môžu spravodajským jednotkám udeliť výnimku z požiadaviek uvedených v oddiele 3.1 písm. b), ak čistý tok zbieraný podľa tabuľky 5 časti 1.1 spĺňa účel oddielu 3.2, t. j. ak sú sekuritizované úvery a úvery vyčlenené z bilancie podľa vnútroštátnej praxe spravované peňažnými finančnými inštitúciami. Národné centrálne banky zabezpečia, aby boli takéto čisté toky v súlade s účelom výpočtu finančných transakcií okrem scudzení a nadobudnutí úverov podľa oddielu 3.1 písm. b). Národné centrálne banky môžu od peňažných finančných inštitúcií vyžadovať dodatočné informácie, aby mohli vykonať potrebné úpravy.

3.4.

Národné centrálne banky môžu rozšíriť požiadavky na štatistické vykazovanie tohto oddielu na všetky úvery vyčlenené z bilancie spravované peňažnými finančnými inštitúciami, ktoré boli sekuritizované alebo inak prevedené. V takom prípade informuje NCB peňažné finančné inštitúcie o požiadavkách na štatistické vykazovanie podľa tabuľky 5 časti 3.

4.   Požiadavky na vykazovanie zostatkovej hodnoty úverov spravovaných v sekuritizácii

4.1.

Peňažné finančné inštitúcie poskytujú štvrťročné údaje o všetkých úveroch spravovaných v sekuritizácii v súlade s tabuľkou 5 časťou 4 bez ohľadu na to, či sú spravované úvery v sekuritizácii alebo práva, ktoré súvisia s ich správou, zahrnuté v bilancii spravodajskej jednotky.

4.2.

V prípade spravovaných úverov v sekuritizácii v prospech finančných korporácií osobitného účelu, ktoré sú rezidentmi v iných členských štátoch eurozóny, peňažné finančné inštitúcie poskytujú podrobnejšie členenie, a to agregáciou spravovaných úverov v sekuritizácii oddelene za každý členský štát, ktorého je FVC rezidentom.

4.3.

Národné centrálne banky môžu zbierať údaje uvedené v článku 6 písm. b) alebo ich časť podľa jednotlivých FVC od peňažných finančných inštitúcií, ktoré sú rezidentmi, a ktoré konajú ako správcovia spravovaných úverov v sekuritizácii. Ak sa NCB nazdáva, že údaje uvedené v oddiele 4.4 a členenia uvedené v oddiele 4.2 možno zbierať podľa jednotlivých FVC, informujú peňažné finančné inštitúcie o tom, či a v akom rozsahu sa požaduje vykazovanie uvedené v oddieloch 4.1 a 4.2.

5.   Požiadavky na štatistické vykazovanie pre peňažné finančné inštitúcie, ktoré uplatňujú IAS 39, IRFS 9 alebo podobné národné účtovné pravidlá

5.1.

Peňažné finančné inštitúcie, ktoré uplatňujú IAS 39, IRFS 9 alebo podobné pravidlá, vykazujú zostatky ku koncu mesiaca týkajúce sa úverov scudzených prostredníctvom sekuritizácie, ktoré nepodliehajú vyčleneniu z bilancie v súlade s tabuľkou 5 časťou 5.

5.2.

Peňažné finančné inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje výnimka uvedená v článku 9 ods. 6, vykazujú zostatky ku koncu štvrťroka týkajúce sa úverov scudzených prostredníctvom sekuritizácie, ktoré podliehajú vyčleneniu z bilancie, avšak sú stále zahrnuté do finančných výkazov v súlade s časťou tabuľkou 5 časťou 5.

Image

Image

ČASŤ 6

Zjednodušené vykazovanie pre malé úverové inštitúcie

Úverové inštitúcie, na ktoré sa vzťahujú výnimky uvedené v článku 9 ods. 1 písm. d), môžu byť oslobodené od týchto požiadaviek:

1.

Členenie podľa meny uvedené v časti 2 oddiele 4.

2.

Oddelené vykazovanie:

a)

pozícií s centrálnymi protistranami, ako je uvedené v časti 2 oddiele 5.3;

b)

syndikovaných úverov, ako je uvedené v časti 2 tabuľke 1;

c)

dlhových cenných papierov so splatnosťou do dvoch rokov a nominálnou kapitálovou zárukou nižšou ako 100 % istiny, ako je uvedené v časti 2 tabuľke 1.

3.

Členenie podľa sektora uvedené v časti 3 oddiele 3.

4.

Členenie podľa krajín uvedené v časti 3 oddiele 4.

5.

Členenie podľa meny uvedené v časti 3 oddiele 5.

Tieto úverové inštitúcie môžu navyše plniť požiadavky na štatistické vykazovanie uvedené v častiach 2, 5 a 6 tak, že vykazujú údaje len štvrťročne a v súlade s požiadavkou na včasnosť, ktorá je pre štvrťročnú štatistiku ustanovená v článku 7 ods. 3.

ČASŤ 7

Zhrnutie

Súhrn členení na účely agregovanej bilancie sektora PFI (1):

(8)

Mesačné členenie podľa splatnosti sa vzťahuje len na úvery pre hlavné rezidentské sektory iné ako peňažné finančné inštitúcie a verejná správa členských štátov eurozóny. Pre úvery pre verejnú správu inú ako ústredná štátna správa členských štátov eurozóny je zodpovedajúcim členením podľa splatnosti štvrťročné členenie.

KATEGÓRIE NÁSTROJOV A SPLATNOSTÍ

BILANČNÉ POLOŽKY

AKTÍVA

PASÍVA

1.

Hotovosť

2.

Úvery

 

do 1 roka (2)

 

od 1 roka do 5 rokov (2)

 

nad 5 rokov (15)

z toho: pozície v rámci skupiny

z toho: syndikované úvery

z toho: reverzné repoobchody

z toho: revolvingové úvery a prečerpania (v eurách)

z toho: bezúročný úver z kreditnej karty (v eurách)

z toho: úročený úver z kreditnej karty (v eurách)

z toho: kolaterál vo forme nehnuteľnosti (6)

Úvery s pôvodnou splatnosťou nad 1 rok (v eurách)

z toho: úvery so zostatkovou dobou splatnosti menej ako 1 rok

z toho: úvery so zostatkovou dobou splatnosti nad 1 rok a so zmenou úrokovej sadzby v priebehu najbližších 12 mesiacov

Úvery s pôvodnou splatnosťou nad 2 roky (v eurách)

z toho: úvery so zostatkovou dobou splatnosti menej ako 2 roky

z toho: úvery so zostatkovou dobou splatnosti nad 2 roky a so zmenou úrokovej sadzby v priebehu najbližších 24 mesiacov

3.

Dlhové cenné papiere v držbe

 

do 1 roka (2)

 

od 1 roka do 2 rokov (2)

 

nad 2 roky (2)

4.

Majetkové účasti

5.

Akcie/podielové listy investičných fondov

 

Akcie/podielové listy FPT

 

Akcie/podielové listy investičných fondov iných ako FPT

6.

Nefinančné aktíva (vrátane fixných aktív)

7.

Ostatné aktíva

 

z toho: finančné deriváty

 

z toho: naakumulované úroky z úverov

8.

Obeživo

9.

Vklady

 

do 1 roka (3)

 

nad 1 rok (3)

z toho: pozície v rámci skupiny

z toho: prevoditeľné vklady

z toho: do 2 rokov

z toho: syndikované úvery

9.1.

Vklady splatné na požiadanie

z toho: prevoditeľné vklady

9.2.

Vklady s dohodnutou splatnosťou

 

do 1 roka

 

od 1 roka do 2 rokov

 

nad 2 roky

9.3.

Vklady s výpovednou lehotou

 

do 3 mesiacov

 

nad 3 mesiace

 

z toho: nad 2 roky (4)

9.4.

Repoobchody

10.

Akcie/podielové listy FPT

11.

Vydané dlhové cenné papiere

 

do 1 roka

 

od 1 rok do 2 rokov

z toho: do 2 rokov a nominálna kapitálová záruka nižšia ako 100 % istiny

 

nad 2 roky

12.

Kapitál a rezervy

13.

Ostatné pasíva

 

z toho: finančné deriváty

 

z toho: naakumulované úroky z vkladov


KATEGÓRIE PROTISTRÁN A ÚČELU

AKTÍVA

PASÍVA

A.

Tuzemskí rezidenti

 

Peňažné finančné inštitúcie

 

z toho: centrálne banky

 

z toho: korporácie prijímajúce vklady okrem centrálnej banky

 

Nepeňažné finančné inštitúcie

 

Verejná správa

 

ústredná štátna správa

 

regionálna štátna správa

 

miestna samospráva

 

fondy sociálneho zabezpečenia

 

Ostatné rezidentské sektory (5)

 

iné investičné fondy ako fondy peňažného trhu (S.124)

 

ostatní finanční sprostredkovatelia, finančné pomocné inštitúcie a kaptívne finančné inštitúcie a požičiavatelia peňazí (S.125 + S. 126 + S. 127) (5)

 

z toho: centrálne protistrany (6)

 

z toho: FVC (6)

 

poisťovacie korporácie (S.128)

 

penzijné fondy (S.129) (5)

 

nefinančné korporácie (S.11) (5)

 

domácnosti + neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S.14 + S.15) (5)

 

úvery na spotrebu (6)

 

úvery na bývanie (6)

 

ostatné úvery (6)

z toho: podnikateľské subjekty s jediným vlastníkom/partnerstvá bez právnej subjektivity (6)

B.

Eurozóna okrem tuzemských rezidentov

 

Peňažné finančné inštitúcie

 

z toho: centrálne banky

 

z toho: korporácie prijímajúce vklady okrem centrálnej banky

 

Nepeňažné finančné inštitúcie

 

Verejná správa

 

ústredná štátna správa

 

regionálna štátna správa

 

miestna samospráva

 

fondy sociálneho zabezpečenia

 

Ostatné rezidentské sektory (5)

 

iné investičné fondy ako fondy peňažného trhu (S.124)

 

ostatní finanční sprostredkovatelia, finančné pomocné inštitúcie a kaptívne finančné inštitúcie a požičiavatelia peňazí (S.125 + S. 126 + S. 127)

 

z toho: centrálne protistrany (6)

 

z toho: FVC (6)

 

poisťovacie korporácie (S.128)

 

penzijné fondy (S.129) (5)

 

nefinančné korporácie (S.11) (5)

 

Domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S.14 + S.15) (5)

 

úvery na spotrebu (6)

 

úvery na bývanie (6)

 

ostatné úvery (6)

 

z toho: podnikateľské subjekty s jediným vlastníkom/partnerstvá bez právnej subjektivity (6)

C.

Rezidenti zvyšku sveta

 

banky

 

nebankové subjekty

 

Verejná správa

 

ostatní rezidenti

A.

Tuzemskí rezidenti

 

Peňažné finančné inštitúcie

 

z toho: centrálne banky

 

z toho: korporácie prijímajúce vklady okrem centrálnej banky

 

z toho: úverové inštitúcie

 

Nepeňažné finančné inštitúcie

 

Verejná správa

 

ústredná štátna správa

 

ostatná verejná správa

 

regionálna štátna správa

 

miestna správa

 

fondy sociálneho zabezpečenia

 

Ostatné rezidentské sektory (5)

 

iné investičné fondy ako fondy peňažného trhu (S.124)

 

ostatní finanční sprostredkovatelia, finančné pomocné inštitúcie a kaptívne finančné inštitúcie a požičiavatelia peňazí (S.125 + S. 126 + S. 127) (5)

 

z toho: centrálne protistrany (6)

z toho: FVC (6)

 

poisťovacie korporácie (S.128)

 

penzijné fondy (S.129) (5)

 

nefinančné korporácie (S.11) (5)

 

domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S.14 + S.15) (5)

B.

Eurozóna okrem tuzemských rezidentov

 

Peňažné finančné inštitúcie

 

z toho: centrálne banky

 

z toho: korporácie prijímajúce vklady okrem centrálnej banky

 

z toho: úverové inštitúcie

 

Nepeňažné finančné inštitúcie

 

Verejná správa

 

ústredná štátna správa

 

ostatná verejná správa

 

regionálna štátna správa

 

miestna samospráva

 

fondy sociálneho zabezpečenia

 

Ostatné rezidentské sektory (5)

 

iné investičné fondy ako fondy peňažného trhu (S.124)

 

ostatní finanční sprostredkovatelia, finančné pomocné inštitúcie a kaptívne finančné inštitúcie a požičiavatelia peňazí (S.125 + S. 126 + S. 127) (5)

 

z toho: centrálne protistrany (6)

 

z toho: FVC (6)

 

poisťovacie korporácie (S.128)

 

penzijné fondy (S.129) (5)

 

nefinančné korporácie (S.11) (5)

 

domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S.14 + S.15) (5)

C.

Rezidenti zo zahraničia

 

banky

 

nebankové subjekty

 

Verejná správa

 

ostatní rezidenti

D.

Spolu

D.

Spolu

MENY

e

euro

x

cudzie meny - meny iné ako euro (t. j. meny ostatných členských štátov, USD, JPY, CHF, ostatné meny (7).


(1)  Mesačné členenia údajov sa uvádzajú tučným písmom, členenia štvrťročných údajov sa uvádzajú normálnym písmom.

(2)  Mesačné členenie podľa splatnosti sa vzťahuje len na držbu cenných papierov vydaných peňažnými finančnými inštitúciami nachádzajúcimi sa v eurozóne. Držané cenné papiere vydané nepeňažnými finančnými inštitúciami v eurozóne sa ako štvrťročné údaje rozdeľujú na údaje „do 1 roka“ a údaje „nad 1 rok“.

(3)  Len vo vzťahu k zahraničiu.

(4)  Vykazovanie položky „vklady s výpovednou lehotou nad 2 roky“ je dobrovoľné až do odvolania.

(5)  Pri úveroch a vkladoch sa vyžaduje mesačné členenie podľa podsektorov.

(6)  V prípade úverov sa v rámci podsektora S.14 + S.15 uplatňuje ďalšie členenie podľa účelu. V prípade vymedzeného počtu nástrojov sa navyše v rámci niektorých podsektorov požaduje ďalšie členenie na „z toho pozície“: „z toho centrálne protistrany“ a „z toho finančné korporácie osobitného účelu“ v rámci podsektora S.125, „z toho podnikateľské subjekty s jediným vlastníkom/partnerstvá bez právnej subjektivity7“ v prípade úverov v rámci podsektora S.14, „z toho kolaterál vo forme nehnuteľnosti“ v prípade úverov v rámci podsektora S.11 a S.14 + S.15 (len štvrťročné požiadavky).

(7)  Štvrťročné členenie podľa meny každého iného členského štátu sa vyžaduje len pri vybraných položkách.


PRÍLOHA II

ZÁSADY A POJMY KONSOLIDÁCIE

ČASŤ 1

Konsolidácia na účely štatistiky na území toho istého štátu

1.

Pre každý členský štát, ktorého menou je euro (ďalej len „členský štát eurozóny“) sa spravodajská skupina skladá z peňažných finančných inštitúcií, ktoré sa nachádzajú v zozname peňažných finančných inštitúcií na štatistické účely a ktoré sú rezidentmi na území členských štátov eurozóny (1). Sú to:

a)

inštitúcie registrované a nachádzajúce sa na tomto území vrátane dcérskych spoločností (2) materských spoločností nachádzajúcich sa mimo tohto územia a

b)

pobočky inštitúcií, ktoré majú svoje ústredie mimo tohto územia.

Inštitúcie nachádzajúce sa v off-shore finančných centrách sa štatisticky posudzujú ako rezidenti území, v ktorých sa tieto centrá nachádzajú.

2.

Peňažné finančné inštitúcie konsolidujú na štatistické účely podnikateľskú činnosť všetkých svojich tuzemských organizačných jednotiek (sídiel alebo ústredí a/alebo pobočiek) nachádzajúcich sa v tom istom členskom štáte. Na štatistické účely nie je povolená konsolidácia na úrovni medzi štátmi.

a)

Ak sú materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti peňažné finančné inštitúcie nachádzajúce sa v tom istom členskom štáte, materská spoločnosť je oprávnená konsolidovať vo svojich štatistických výkazoch podnikateľskú činnosť týchto dcérskych spoločností, musí však podnikateľskú činnosť úverových inštitúcií a ostatných peňažných finančných inštitúcií viesť oddelene.

b)

Ak má inštitúcia pobočky nachádzajúce sa na území iných členských štátov eurozóny, sídlo alebo ústredie nachádzajúce sa v danom členskom štáte eurozóny považuje pozície voči všetkým týmto pobočkám za pozície voči rezidentom ostatných členských štátov eurozóny. Naopak, pobočka nachádzajúca sa v danom členskom štáte eurozóny považuje pozície voči sídlu alebo ústrediu alebo voči ostatným pobočkám tej istej inštitúcie, ktoré sa nachádzajú na území ostatných členských štátov eurozóny, za pozície voči rezidentom ostatných členských štátov eurozóny.

c)

Ak má inštitúcia pobočky nachádzajúce sa mimo územia členských štátov eurozóny, sídlo alebo ústredie nachádzajúce sa v danom členskom štáte eurozóny považuje pozície voči všetkým týmto pobočkám za pozície voči rezidentom v zahraničí. Naopak, pobočka nachádzajúca sa v danom členskom štáte eurozóny považuje pozície voči sídlu alebo ústrediu alebo voči ostatným pobočkám tej istej inštitúcie, ktoré sa nachádzajú mimo členských štátov eurozóny, za pozície voči rezidentom v zahraničí.

ČASŤ 2

Vymedzenie kategórií nástrojov

1.

Táto tabuľka poskytuje podrobný štandardný opis kategórií nástrojov, ktoré národné centrálne banky v súlade s týmto nariadením transponujú do príslušných kategórií platných na vnútroštátnej úrovni. Tabuľka nepredstavuje zoznam jednotlivých finančných nástrojov a opis nie je vyčerpávajúci. Pojmy sú vymedzené v ESA 2010.

2.

Pôvodná splatnosť, t. j. splatnosť pri emisii, predstavuje pevne stanovené obdobie životnosti finančného nástroja, pred uplynutím ktorého ho nemožno splatiť, ako napr. dlhové cenné papiere, alebo pred uplynutím ktorého ho možno splatiť len pri uložení určitého druhu sankcie, napr. v prípade niektorých druhov vkladov. Výpovedná lehota predstavuje čas medzi okamihom, keď držiteľ oznámi svoj úmysel splatiť daný nástroj, a dátumom, ku ktorému ho držiteľ môže premeniť na hotovosť bez sankcie. Finančné nástroje sa klasifikujú podľa dĺžky výpovednej lehoty, len ak nebola dohodnutá splatnosť.

3.

Finančné pohľadávky sa môžu rozlišovať podľa toho, či sú, alebo nie sú obchodovateľné. Pohľadávka je obchodovateľná vtedy, ak možno jej vlastníctvo okamžite previesť z jednej jednotky na inú jednotku odovzdaním, rubopisom alebo v prípade finančných derivátov vyrovnaním. Hoci možno potenciálne obchodovať s každým finančným nástrojom, obchodovateľné nástroje sú určené na obchodovanie na organizovanej burze alebo mimo burzy, hoci skutočné obchodovanie nie je nevyhnutnou podmienkou obchodovateľnosti.

Tabuľka

Kategórie nástrojov

KATEGÓRIE AKTÍV

Kategória

Opis hlavných znakov

1.

Hotovosť

Držba bankoviek a mincí denominovaných v eurách a cudzích menách v obehu, ktoré sa bežne používajú na uskutočňovanie platieb.

2.

Úvery s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/nad jeden rok a do piatich rokov vrátane/nad päť rokov

Držba finančných aktív, ktoré vznikajú, keď veritelia požičajú finančné prostriedky dlžníkom, pričom nie sú doložené dokumentmi alebo sú doložené dokumentmi, s ktorými nemožno obchodovať. Táto položka zahŕňa aj aktíva v podobe vkladov uložených spravodajskými jednotkami. Národné centrálne banky môžu pre túto položku požadovať tiež úplné členenie podľa sektorov.

1.

Táto položka zahŕňa:

a)

Úvery poskytnuté domácnostiam a neziskovým inštitúciám slúžiacim domácnostiam, ktoré sa členia na:

i)

úvery na spotrebu (úvery poskytnuté na účely prevažne osobného použitia na spotrebu tovaru alebo služieb). Úvery na spotrebu poskytnuté podnikateľským subjektom s jediným vlastníkom/partnerstvám bez právnej subjektivity sú v tejto kategórii zahrnuté, ak je vykazujúcej PFI známe, že úver je prevažne používaný na účely osobnej spotreby;

ii)

úvery na bývanie (úvery poskytnuté na účely investovania do kúpy nehnuteľností pre vlastné bývanie alebo prenájom vrátane ich výstavby a rekonštrukcie). Tieto úvery zahŕňajú úvery zabezpečené nehnuteľným majetkom, ktoré sú využívané na kúpu nehnuteľností a iné úvery na kúpu nehnuteľností uskutočnené na individuálnom základe alebo zabezpečené inými formami aktív. Úvery na bývanie poskytnuté podnikateľským subjektom s jediným vlastníkom/partnerstvám bez právnej subjektivity sú v tejto kategórii zahrnuté, pokiaľ nie je vykazujúcej PFI známe, že nehnuteľnosť sa prevažne používa na obchodné účely, pričom v takom prípade sa úver vykazuje ako „ostatné úvery z toho podnikateľským subjektom s jediným vlastníkom/partnerstvám bez právnej subjektivity“;

iii)

ostatné (úvery poskytnuté na iné účely ako spotreba a bývanie, napr. na podnikanie, konsolidáciu dlhu, vzdelávanie atď.). Táto kategória môže zahŕňať úvery na účely spotreby podnikateľským subjektom s jediným vlastníkom/partnerstvám bez právnej subjektivity (pozri prílohu II časť 3), ak sa tieto úvery nevykazujú v rámci kategórie „úvery na spotrebu“. Ak sa neuplatňujú podmienky pre zjednodušené vykazovanie, pozície „z toho“ sa vykazujú, pričom sa v rámci tejto kategórie uvádzajú oddelene úvery poskytnuté podnikateľským subjektom s jediným vlastníkom (pozri prílohu II časť 3).

b)

Pohľadávka z kreditnej karty

Na účely tohto nariadenia zahŕňa táto kategória úvery poskytnuté domácnostiam alebo nefinančným korporáciám buď prostredníctvom debetných kariet s odloženou debetnou funkciou, t. j. kariet s bezúročným úverom vymedzených nižšie, alebo prostredníctvom kreditných kariet, t. j. kariet s bezúročným úverom a úročeným úverom. Pohľadávka z kreditnej karty sa vedie na osobitnom účte karty a preto nie je zrejmá z bežného účtu alebo prečerpania. Pod bezúročným úverom sa rozumie úver poskytnutý pri úrokovej sadzbe 0 % v období medzi platobnými transakciami vykonanými prostredníctvom karty počas jedného zúčtovacieho obdobia a dátumom, ku ktorému sa debetné zostatky z tohto konkrétneho zúčtovacieho obdobia stanú splatnými. Pod úročeným úverom sa rozumie úver poskytnutý po dátumoch uplynutia splatnosti predchádzajúcich zúčtovacích období, t. j. debetné zostatky na účte karty, ktoré neboli zúčtované pri prvej možnej príležitosti, ktorý je úročený úrokovou sadzbou alebo narastajúcou úrokovou sadzbou obvykle vyššou ako 0 %. Často je potrebné vykonať mesačné minimálne splátky s cieľom splatiť aspoň časť úročeného úveru.

Protistranou tejto formy úveru je subjekt, ktorý je v súlade so zmluvným záväzkom zodpovedný za splatenie zostatkovej hodnoty, ak je to potrebné, a ktorý sa zhoduje s držiteľom karty v prípade kariet určených na súkromné použitie, avšak nie v prípade podnikových kariet.

c)

Revolvingové úvery a prečerpania

Revolvingovými úvermi sú úvery, ktoré sa vyznačujú všetkými týmito znakmi: i) dlžník môže používať alebo čerpať finančné prostriedky v rámci vopred stanoveného úverového rámca bez predchádzajúceho oznámenia veriteľovi; ii) výška dostupného úveru sa môže zvýšiť alebo znížiť v závislosti od požičania si a splácania finančných prostriedkov; iii) úver možno využívať opakovane; iv) nie je stanovená povinnosť pravidelného splácania finančných prostriedkov.

Revolvingové úvery zahŕňajú sumy získané prostredníctvom úverových liniek, pričom neboli ešte splatené (zostatky). Úverová linka je dohoda medzi veriteľom a dlžníkom, ktorá dlžníkovi umožňuje si počas dohodnutej doby do určitej výšky vyberať finančné prostriedky a splácať ich pred stanoveným dátumom podľa vlastného uváženia. Sumy, ktoré sú dostupné prostredníctvom úverovej linky a neboli čerpané alebo už boli splatené, sa neuvádzajú v žiadnej z kategórií bilančných položiek. Prečerpania sú debetné zostatky na bežných účtoch. Tak revolvingové úvery, ako aj prečerpania nezahŕňajú úvery poskytnuté prostredníctvom kreditných kariet. Celková suma, ktorú dlžník dlhuje, sa vykazuje bez ohľadu na to, či je v rámci limitu dohodnutého medzi veriteľom a dlžníkom alebo ho prekračuje s ohľadom na veľkosť a/alebo maximálnu dobu trvania úveru.

d)

Syndikované úvery (jednotlivé úverové zmluvy, v ktorých vystupujú viaceré inštitúcie ako veritelia)

Syndikované úvery môžu zahŕňať len prípady, keď je dlžníkovi z úverovej zmluvy zrejmé, že úver poskytujú viacerí veritelia. Na štatistické účely sa za syndikované úvery považujú len sumy, ktoré boli skutočne vyplatené veriteľmi (nie celkové úverové linky). Syndikovaný úver zvyčajne dojednáva a koordinuje jedna inštitúcia (často nazývaná „hlavný správca“) a v skutočnosti poskytujú rôzni účastníci syndikátu. Účastníci, vrátane hlavného správcu, vykazujú vo svojej bilancii na strane aktív svoje podiely na úvere vo vzťahu k dlžníkovi, t. j. nie vo vzťahu k hlavnému správcovi.

e)

Vklady, ako sú vymedzené v kategórii pasív 9.

f)

Finančný lízing poskytnutý tretím osobám

Pod finančným lízingom sa rozumie zmluva, na základe ktorej oprávnený vlastník tovaru dlhodobej spotreby (ďalej len „prenajímateľ“) požičiava tieto aktíva tretej osobe (ďalej len „nájomca“) na väčšinu času, prípadne celý čas ekonomickej životnosti aktív, výmenou za splátky zahŕňajúce cenu tovaru plus pripísaný úrok. V skutočnosti sa predpokladá, že nájomca získa všetky výhody, ktoré sú odvoditeľné z používania tovaru a znáša náklady a nebezpečenstvo spojené s vlastníctvom. Finančný lízing sa na štatistické účely považuje za úver poskytnutý nájomcovi prenajímateľom umožňujúci nájomcovi kúpiť tovar dlhodobej spotreby. Aktíva (tovar dlhodobej spotreby), ktoré boli prenajaté nájomcovi, sa nezaznamenávajú na žiadnom mieste v bilancii.

g)

Nedobytné úvery, ktoré zatiaľ neboli splatené ani odpísané

Celková suma úverov, ktoré nie sú včas splatené alebo sú iným spôsobom označené ako majúce čiastočne alebo úplne zhoršenú kvalitu, a to v súlade s vymedzením zlyhania podľa článku 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

h)

Držba neobchodovateľných cenných papierov

Držba dlhových cenných papierov, ktoré nie sú obchodovateľné a nemožno s nimi obchodovať na sekundárnych trhoch.

i)

Obchodované úvery

Úvery, ktoré sa de facto stali obchodovateľnými, sa majú klasifikovať ako položka „úvery“ v rámci aktív za predpokladu, že neexistuje žiaden dôkaz o obchodovaní na sekundárnom trhu. Inak by sa mali klasifikovať ako dlhové cenné papiere (kategória 3).

j)

Podriadený dlh vo forme vkladov alebo úverov

Podriadené dlhové nástroje predstavujú podriadenú pohľadávku voči vydávajúcej inštitúcii, ktorú možno uplatniť, až keď boli uspokojené všetky pohľadávky s vyšším postavením, napr. vklady/úvery, čím nadobúdajú niektoré znaky majetkových účastí. Podriadený dlh sa na štatistické účely klasifikuje buď ako „úvery“, alebo ako „dlhové cenné papiere“ podľa charakteru finančného nástroja. Ak sa v súčasnosti všetky formy podriadeného dlhu držané peňažnými finančnými inštitúciami klasifikujú na štatistické účely ako jediné číslo, toto číslo sa má klasifikovať v rámci položky aktív „dlhové cenné papiere“ na základe toho, že podriadený dlh tvoria v prvom rade cenné papiere a nie úvery.

k)

Pohľadávky v rámci reverzných repo obchodov alebo požičiavanie cenných papierov výmenou za hotovostný kolaterál

Protipoložka k hotovosti zaplatenej výmenou za cenné papiere nakúpené spravodajskými jednotkami za danú cenu na základe pevného záväzku spätne predať tie isté alebo podobné cenné papiere za pevne stanovenú cenu k určenému budúcemu dátumu, alebo cenné papiere požičané výmenou za hotovostný kolaterál (pozri kategóriu pasív 9.4).

Na účely tohto systému vykazovania zahŕňa členenie úverov podľa kolaterálu vo forme nehnuteľnosti celkové množstvo nesplatených úverov, ktoré sú kolateralizované v súlade s článkom 199 ods. 2 až 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a to v pomere 1 alebo nižším ako jedna medzi nesplateným úverom a kolaterálom. Ak tieto pravidlá neuplatňuje spravodajská jednotka, určenie, či úvery majú byť zahrnuté do tohto členenia, je založené na prístupe zvolenom s cieľom splniť požiadavky týkajúce sa kapitálu.

2.

Nasledujúca položka sa nepovažuje za úver:

Úvery poskytnuté na základe správcovstva

Úvery poskytnuté na základe správcovstva, t. j. úvery týkajúce sa správy majetku alebo fiduciárne úvery, sú úvery poskytnuté na meno jednej osoby (ďalej len „správca“) zastupujúcej tretiu osobu (ďalej len „oprávnená osoba“). Úvery týkajúce sa správy majetku („trust loans“) sa na štatistické účely nezaznamenávajú v bilancii správcu, ak nebezpečenstvo a úžitok vyplývajúci z vlastníctva finančných prostriedkov zostávajú u oprávnenej osoby. Riziká a úžitok vyplývajúci z vlastníctva zostávajú oprávnenej osobe, ak: a) oprávnená osoba preberá úverové riziko úveru, t. j. správca zodpovedá len za spravovanie úveru, alebo b) investícia oprávnenej osoby je zabezpečená proti strate, ak by sa voči správcovi začala likvidácia, t. j. úver týkajúci sa správy majetku („trust loan“) nie je súčasťou aktív správcu, ktoré možno rozdeliť v prípade konkurzného konania.

3.

Dlhové cenné papiere

Držba dlhových cenných papierov, ktoré sú obchodovateľnými finančnými nástrojmi slúžiacimi ako dôkaz dlhu, sa zvyčajne obchodujú na sekundárnych trhoch alebo nimi možno vyrovnávať pozíciu na trhu, a ktoré nepriznávajú držiteľovi žiadne vlastnícke práva vo vzťahu k emitujúcej inštitúcii.

Táto položka zahŕňa:

a)

držbu cenných papierov, ktoré priznávajú držiteľovi nepodmienené právo na pevne stanovený alebo zmluvne určený príjem vo forme kupónových platieb a/alebo vo forme určenej pevne stanovenej sumy k určitému dátumu alebo dátumom, alebo počínajúc dátumom určeným v čase vydania;

b)

úvery, ktoré sa stali obchodovateľnými na organizovanom trhu, t. j. obchodované úvery, za predpokladu, že existuje dôkaz o obchodovaní na sekundárnom trhu vrátane existencie tvorcov trhu a o častom kótovaní finančného aktíva, napríklad vo forme rozpätí nákup – predaj. V opačnom prípade by sa mali klasifikovať v položke aktív „úvery“ (pozri tiež „obchodované úvery“ v kategórii 2 písm. i);

c)

podriadený dlh vo forme dlhových cenných papierov [pozri tiež „podriadený dlh vo forme vkladov alebo úverov“ v kategórii 2 písm. j)].

Cenné papiere požičané v rámci operácií požičiavania cenných papierov, alebo predané na základe dohody o spätnej kúpe, zostávajú v bilancii pôvodného vlastníka a nezaznamenávajú sa v bilancii dočasného nadobúdateľa, ak existuje pevný záväzok vykonať reverznú operáciu a nielen iba možnosť ju vykonať. Ak dočasný nadobúdateľ predá prijaté cenné papiere, tento predaj sa musí zaznamenať ako priama transakcia s cennými papiermi a musí sa zaznamenať v bilancii dočasného nadobúdateľa ako negatívna pozícia v portfóliu cenných papierov.

3a/3b/3c

Dlhové cenné papiere s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/nad jeden rok a do dvoch rokov vrátane/nad dva roky

Tieto položky zahŕňajú:

a)

držbu obchodovateľných dlhových cenných papierov s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/nad jeden rok a do dvoch rokov vrátane/nad dva roky;

b)

úvery, ktoré sa stali obchodovateľnými na organizovanom trhu, t. j. obchodované úvery, ktoré sa klasifikujú ako dlhové cenné papiere, s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/nad jeden rok a do dvoch rokov vrátane/nad dva roky;

c)

podriadený dlh vo forme dlhových cenných papierov s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/nad jeden rok a do dvoch rokov vrátane/nad dva roky.

4.

Majetkové účasti

Majetkové účasti predstavujú majetkové práva vo vzťahu ku korporáciám alebo kvázikorporáciám; jedná sa o pohľadávku na zostatkovú hodnotu po tom, ako boli uspokojené pohľadávky všetkých ostatných veriteľov.

Táto položka zahŕňa kótované a nekótované akcie a ostatné majetkové účasti.

5.

Akcie/podielové listy investičných fondov

Akcie alebo podielové listy vydané investičnými fondmi, ktoré sú podnikmi kolektívneho investovania investujúcimi do finančných a/alebo nefinančných aktív, pokiaľ je cieľom investovať kapitál získaný od verejnosti.

Táto položka zahŕňa akcie/podielové listy fondov peňažného trhu vydané fondmi peňažného trhu podľa článku 2 tohto nariadenia a akcie/podielové listy vydané investičnými fondmi inými ako fondy peňažného trhu (ako sú vymedzené v článku 1 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1073/2013 (ECB/2013/38).

6.

Nefinančné aktíva (vrátane fixných aktív)

Hmotné alebo nehmotné aktíva iné ako finančné aktíva. Táto položka zahŕňa obytné jednotky, ostatné budovy a stavby, stroje a zariadenia, cennosti a produkty duševného vlastníctva ako sú počítačový softvér a databázy.

7.

Ostatné aktíva

Položka „ostatné aktíva“ je zostávajúcou položkou, ktorá je uvedená v bilancii na strane aktív a je vymedzená ako „aktíva inde nezahrnuté“. Národné centrálne banky môžu požadovať vykazovanie špecifických čiastkových pozícií zahrnutých v tejto položke. Ostatné aktíva môžu zahŕňať:

a)

finančné deriváty s kladnou trhovou hodnotou v hrubom vyjadrení

V tejto kategórii sú na štatistické účely zahrnuté nástroje finančných derivátov, ktoré sa zaznamenávajú v bilancii a majú sa vykazovať ako oddelená položka „z toho“s členením podľa sektora (PFI/NpFI) a s geografickým členením (tuzemsko/eurozóna okrem tuzemska/zahraničie);

b)

pohľadávky v hrubom vyjadrení súvisiace s evidenčnými položkami

Evidenčné položky sú zostatky aktív vedené v bilancii PFI, ktoré nie sú vedené na meno klienta, ale napriek tomu sa týkajú jeho finančných prostriedkov, napr. finančných prostriedkov, ktoré by mali byť investované, prevedené alebo zúčtované;

c)

pohľadávky v hrubom vyjadrení súvisiace s prechodnými položkami

Prechodné položky predstavujú finančné prostriedky zvyčajne patriace klientom, ktoré sú v procese prevodu medzi peňažnými finančnými inštitúciami. Tieto položky zahŕňajú šeky a ďalšie formy platieb, ktoré boli zaslané na inkaso iným peňažným finančným inštitúciám;

d)

naakumulované úroky z úverov

V súlade so všeobecnou zásadou účtovania metódou časového rozlíšenia by mali byť úroky z úverov zaznamenané v bilancii vtedy, keď vzniknú,t. j. na základe časového rozlíšenia, a nie vtedy, keď sú skutočne zaplatené, t. j. na základe hotovostného toku. Naakumulované úroky z úverov sú klasifikované v hrubom vyjadrení v kategórii „ostatné aktíva“. Naakumulované úroky sa nezahŕňajú do úveru, ktorého sa týkajú a mali by sa vykazovať ako oddelené položka „z toho“;

e)

naakumulované úroky z držby dlhových cenných papierov;

f)

dividendy, ktoré sa majú prijať;

g)

pohľadávky, ktoré nesúvisia s hlavným predmetom podnikania PFI;

h)

protipoložka aktív k minciam vydaným štátom (len bilancie národných centrálnych bánk).

Z „ostatných aktív“ sú vylúčené finančné nástroje, ktoré majú formu finančných aktív (zahrnuté v iných bilančných položkách), niektoré finančné nástroje, ktoré nemajú formu finančných aktív, napr. zábezpeky, prísľuby, spravované úvery a úvery týkajúce sa správy majetku („administered and trust loans“) (zaznamenané mimo bilancie) a nefinančné aktíva (zahrnuté v kategórii 6).


KATEGÓRIE PASÍV

Kategória

Opis hlavných znakov

8.

Obeživo

Kategória pasív „obeživo“ zahŕňa „bankovky a mince v obehu, ktoré vydávajú alebo povoľujú menové orgány. Táto kategória zahŕňa bankovky vydané ECB a národnými centrálnymi bankami. Mince v obehu nie sú v členských štátoch eurozóny pasívom peňažných finančných inštitúcií, ale pasívom ústrednej štátnej správy. Mince sú v každom prípade súčasťou menových agregátov a preto sa zaznamenávajú v kategórii „obeživo“. Protipoložka k tomuto pasívu je zahrnutá v „ostatných aktívach“.

9.

Vklady

Sumy (akcie, vklady alebo iné), ktoré dlhujú spravodajské jednotky veriteľom, a ktoré spĺňajú znaky uvedené v prílohe I časti 1 oddiele 1 okrem tých, ktoré pochádzajú z emisie obchodovateľných cenných papierov alebo akcií/podielových listov FPT. Táto kategória sa na účely systému vykazovania rozdeľuje na vklady so splatnosťou na požiadanie, vklady s dohodnutou splatnosťou, vklady s výpovednou lehotou a repoobchody.

a)

vklady a úvery

„Vklady“ zahŕňajú aj „úvery“ ako záväzky peňažných finančných inštitúcií. Z pojmového hľadiska predstavujú úvery sumy prijaté peňažnými finančnými inštitúciami, ktoré nie sú štruktúrované vo forme „vkladov“. ESA 2010 rozlišuje medzi „úvermi“ a „vkladmi“ podľa tej osoby, ktorá preberá iniciatívu, t. j. ak je to dlžník, vtedy je to úver, ale ak je to veriteľ, potom je to vklad. V rámci systému vykazovania sa „úvery“ nezahŕňajú ako samostatná kategória na strane pasív bilancie. Zostatky, ktoré sa považujú za „úvery“, majú byť namiesto toho bez ďalšieho rozlíšenia klasifikované v položke „záväzky z vkladov“, ak nie sú reprezentované obchodovateľnými nástrojmi. To je v súlade s vyššie uvedeným vymedzením pojmu „záväzky z vkladov“. Úvery peňažným finančným inštitúciám, ktoré sú klasifikované ako „záväzky z vkladov“, sa členia v súlade s požiadavkami systému vykazovania, t. j. podľa sektora, nástroja, meny a splatnosti. Do tejto kategórie patria syndikované úvery prijaté spravodajskými jednotkami.

b)

neobchodovateľné dlhové nástroje

Neobchodovateľné dlhové nástroje vydané spravodajskými jednotkami sa majú všeobecne klasifikovať ako „záväzky z vkladov“. Neobchodovateľné nástroje vydané spravodajskými jednotkami, ktoré sa následne stanú obchodovateľnými, a s ktorými možno obchodovať na sekundárnych trhoch, by sa mali preklasifikovať na „dlhové cenné papiere“.

c)

vklady marží

Vklady marží (marže) vytvorené na základe derivátových zmlúv by sa mali klasifikovať ako „záväzky z vkladov“, ak predstavujú hotovostný kolaterál uložený v peňažných finančných inštitúciách a ak zostávajú vo vlastníctve vkladateľa a po skončení zmluvy sa vkladateľovi vyplatia. V zásade by sa mali marže prijaté spravodajskou jednotkou klasifikovať iba ako „záväzky z vkladov“, pokiaľ PFI dostáva finančné prostriedky, ktoré sú voľne dostupné na ďalšie poskytovanie úverov; ak časť marže, ktorú prijala PFI, má byť postúpená inému účastníkovi trhu s derivátmi, napr. klíringovému centru, len tá časť, ktorá zostáva k dispozícii PFI, by sa v zásade mala klasifikovať ako „záväzky z vkladov“. Zložitosť súčasnej trhovej praxe môže sťažovať identifikáciu tých marží, ktoré je skutočne možné vrátiť, pretože na ten istý účet sa bez ďalšieho rozlíšenia ukladajú rôzne druhy marže, alebo tých marží, ktoré poskytujú PFI zdroje na ďalšie poskytovanie úverov. V týchto prípadoch je prijateľné klasifikovať tieto marže ako „ostatné pasíva“ alebo ako „záväzky z vkladov“.

d)

vyčlenené zostatky

Podľa vnútroštátnej praxe sa „vyčlenené zostatky“, ktoré súvisia napr. so zmluvami o lízingu, klasifikujú ako záväzky z vkladov v rámci „vkladov s dohodnutou splatnosťou“ alebo „vkladov s výpovednou lehotou“ v závislosti od splatnosti/ustanovení príslušnej zmluvy.

e)

akcie vydané peňažnými finančnými inštitúciami

Akcie vydané peňažnými finančnými inštitúciami sa klasifikujú ako vklady, a nie ako kapitál a rezervy, ak: i) medzi emitujúcou PFI a držiteľom existuje ekonomický vzťah dlžníka a veriteľa bez ohľadu na akékoľvek vlastnícke práva k týmto akciám a ii) akcie možno premeniť na obeživo alebo spätne odkúpiť bez výrazných obmedzení alebo sankcií. Výpovedná lehota sa nepovažuje za výrazné obmedzenie. Takéto akcie musia navyše spĺňať nasledujúce podmienky:

príslušné vnútroštátne regulačné ustanovenia nepriznávajú emitujúcej PFI nepodmienené právo odmietnuť spätné odkúpenie jej akcií,

akcie majú „určitú hodnotu“, t. j. za normálnych okolností budú v prípade spätného odkúpenia vyplatené za ich menovitú hodnotu,

v prípade platobnej neschopnosti PFI sa na držiteľov jej akcií nevzťahuje ani povinnosť uhradiť nevyrovnané záväzky nad rámec menovitej hodnoty akcií, t. j. podielu akcionárov na upísanom základnom imaní, ani žiadne iné zaťažujúce dodatočné povinnosti. Podriadenosť akcií akémukoľvek inému nástroju vydanému PFI sa nepovažuje za zaťažujúcu dodatočnú povinnosť.

Výpovedné lehoty pre premenu takýchto akcií na obeživo sa použijú s cieľom klasifikovať tieto akcie s ohľadom na členenie podľa výpovednej lehoty v rámci kategórie nástrojov „vklady“. Tieto výpovedné lehoty sa tiež použijú pri stanovení sadzby povinných minimálnych rezerv podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1745/2003 (ECB/2003/9). Akékoľvek vyčlenené akcie spojené s úvermi PFI by sa mali klasifikovať ako záväzky z vkladov s rovnakým členením podľa pôvodnej splatnosti ako príslušný úver, t. j. ako „vklady s dohodnutou splatnosťou“ alebo „vklady s výpovednou lehotou“ v závislosti od splatnosti v zmysle ustanovení príslušnej úverovej zmluvy.

Takéto akcie, ktoré sú vydané peňažnými finančnými inštitúciami a klasifikované ako vklady, a nie ako kapitál a rezervy, pokiaľ sú v ich držbe, sú držiteľskou PFI klasifikované ako úvery na strane aktív jej bilancie.

f)

záväzky zo sekuritizácie

Protipoložka úveru a/alebo ostatných aktív scudzených v rámci sekuritizácie, ale stále zahrnutá do štatistickej bilancie.

Nasledujúca položka sa nepovažuje za vklad:

 

Finančné prostriedky (vklady) prijaté na základe správcovstva sa nezaznamenávajú v štatistickej bilancii PFI (pozri „úvery týkajúce sa správy majetku“ v kategórii 2).

9.1.

Vklady splatné na požiadanie

Vklady, ktoré je možné premeniť na obeživo a/alebo ktoré sú prevoditeľné na požiadanie šekom, bankovým príkazom, zaúčtovaním na ťarchu účtu alebo podobným spôsobom bez značného omeškania, obmedzenia alebo sankcie. Táto položka zahŕňa:

a)

zostatky (úročené alebo neúročené), ktoré je možné okamžite premeniť na obeživo na požiadanie alebo do konca pracovnej doby v deň nasledujúci po dni, keď bola žiadosť podaná, bez značnej sankcie alebo obmedzenia, ktoré však nie sú prevoditeľné;

b)

zostatky (úročené alebo neúročené), ktoré predstavujú predplatené čiastky v súvislosti s elektronickými peniazmi, napr. predplatené karty, ktoré sú založené na technickom vybavení alebo programovom vybavení;

c)

úvery, ktoré sa majú splatiť do konca pracovnej doby v deň nasledujúci po dni, keď bol úver poskytnutý.

9.1a

Prevoditeľné vklady

Prevoditeľné vklady sú tie vklady v rámci kategórie „vklady splatné na požiadanie“, ktoré sú priamo prevoditeľné na požiadanie s cieľom uskutočniť platby vo vzťahu k ostatným hospodárskym subjektom vo forme bežne zaužívaného platobného prostriedku, ako je napr. prevodný príkaz alebo inkaso, prípadne tiež platba prostredníctvom kreditnej alebo debetnej karty, transakcií s elektronickými peniazmi, šekov alebo podobnými spôsobmi, bez značného omeškania, obmedzenia alebo sankcie. Do prevoditeľných vkladov sa nezahŕňajú vklady, ktoré možno použiť len na výber hotovosti a/alebo vklady, z ktorých možno finančné prostriedky len vybrať alebo previesť prostredníctvom iného účtu toho istého majiteľa.

9.2.

Vklady s dohodnutou splatnosťou

Neprevoditeľné vklady, ktoré nemožno premeniť na obeživo pred dohodnutou pevne stanovenou dobou alebo ktoré možno premeniť na obeživo pred touto dohodnutou dobou, len ak sa držiteľovi uloží určitý druh sankcie. Táto položka zahŕňa aj administratívne regulované sporiteľné vklady, pri ktorých nie je kritérium splatnosti relevantné; tieto by sa mali klasifikovať v pásme splatnosti „nad dva roky“). Finančné produkty s možnosťou obnovenia sa musia klasifikovať podľa najkratšej možnej splatnosti. -{}-Finančné produkty s možnosťou obnovenia sa musia klasifikovať podľa najkratšej možnej splatnosti.-{}-

9.2a/9.2b/9.2c

Vklady s dohodnutou splatnosťou do jedného roka vrátane/nad jeden rok a do dvoch rokov vrátane/nad dva roky

Tieto položky zahŕňajú v prípade každého členenia podľa splatnosti:

a)

zostatky s pevne stanovenou dobou splatnosti do jedného roka vrátane/nad jeden rok a do dvoch rokov vrátane/nad dva roky, ktoré nie sú prevoditeľné a nemožno ich premeniť na obeživo pred tuto dobou splatnosti;

b)

zostatky s pevne stanovenou dobou splatnosti do jedného roka vrátane/nad jeden rok a do dvoch rokov vrátane/nad dva roky, ktoré nie sú prevoditeľné, ale môžu byť splatené aj pred touto dobou splatnosti po predchádzajúcom oznámení; ak sa takéto oznámenie vykonalo, uvedené zostatky sa klasifikujú v kategórií 9.3a alebo prípadne v 9.3b;

c)

zostatky s pevne stanovenou dobou splatnosti do jedného roka vrátane/nad jeden rok a do dvoch rokov vrátane/nad dva roky, ktoré nie sú prevoditeľné, ale môžu byť splatné na požiadanie s určitými sankciami;

d)

platby marží vykonané na základe derivátových zmlúv, ktoré sa majú ukončiť do jedného roka/od jedného roka do dvoch rokov/nad dva roky, ktoré predstavujú hotovostný kolaterál uložený na ochranu pred úverovým rizikom, ale ktoré zostávajú vo vlastníctve vkladateľa a po skončení zmluvy sa vkladateľovi vyplatia;

e)

úvery, ktoré sú buď doložené neobchodovateľnými dokumentmi, alebo ktoré nie sú doložené dokumentmi, s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/nad jeden rok a do dvoch rokov vrátane/nad dva roky;

f)

neobchodovateľné dlhové cenné papiere vydané peňažnými finančnými inštitúciami s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/nad jeden rok a do dvoch rokov vrátane/nad dva roky;

g)

podriadený dlh vydaný peňažnými finančnými inštitúciami vo forme vkladov alebo úverov s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/nad jeden rok a do dvoch rokov vrátane/nad dva roky;

h)

záväzky zo sekuritizácie

Protipoložka úveru a/alebo ostatných aktív scudzených v rámci sekuritizácie, ale stále zahrnutá do štatistickej bilancie. Na základe zaužívanej praxe sú tieto záväzky začlenené do členenia podľa splatnosti „s dohodnutou splatnosťou nad dva roky“.

Vklady s dohodnutou splatnosťou nad dva roky navyše zahŕňajú:

Vklady (bez ohľadu na splatnosť), ktorých úrokové sadzby a/alebo podmienky sú stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a ktoré sú určené na držbu na osobitné účely, napr. na financovanie bývania, pričom tieto sa naplnia po dvoch rokoch, hoci technicky sú splatné na požiadanie.

9.3.

Vklady s výpovednou lehotou

Neprevoditeľné vklady bez dohodnutej splatnosti, ktoré nemožno premeniť na obeživo bez predchádzajúcej výpovednej lehoty; pred jej uplynutím premena na obeživo nie je možná, alebo je možná len so sankciou. Zahŕňajú vklady, ktoré síce možno oprávnene vybrať na požiadanie, ale ktoré podliehajú sankciám a obmedzeniam podľa vnútroštátnej praxe (klasifikované v pásme splatnosti „do troch mesiacov vrátane“), a investičné účty bez výpovednej lehoty alebo dohodnutej splatnosti, ktoré však obsahujú ustanovenia obmedzujúce výber (klasifikované v pásme splatnosti „nad tri mesiace“).

Vklady s výpovednou lehotou do troch mesiacov vrátane/nad tri mesiace, z toho vklady s výpovednou lehotou nad dva roky

Tieto položky zahŕňajú:

a)

zostatky bez pevne stanovenej doby splatnosti, ktoré možno vybrať len na základe predchádzajúcej výpovede s lehotou do troch mesiacov vrátane/nad tri mesiace, z toho vklady s výpovednou lehotou nad dva roky; ak je možné splatenie pred touto výpovednou lehotou (alebo aj na požiadanie), je to spojené s uplatnením sankcie a

b)

zostatky s pevne stanovenou dobou splatnosti, ktoré nie sú prevoditeľné, ale ktoré boli predčasne vypovedané v lehote kratšej ako tri mesiace/nad tri mesiace, z toho tie, ktoré boli predčasne vypovedané v lehote nad dva roky.

Vklady s výpovednou lehotou do troch mesiacov vrátane navyše zahŕňajú neprevoditeľné sporiteľné vklady a ďalšie druhy retailových vkladov, ktoré podliehajú značným sankciám, hoci sú z právneho hľadiska splatné na požiadanie.

Vklady s výpovednou lehotou nad tri mesiace, z toho prípadne vklady s výpovednou lehotou nad dva roky zahŕňajú investičné účty bez výpovednej lehoty alebo dohodnutej splatnosti, ktoré však obsahujú ustanovenia obmedzujúce výber.

9.4.

Repoobchody

Protipoložka k hotovosti prijatej výmenou za cenné papiere predané spravodajskými jednotkami za danú cenu na základe pevného záväzku spätne odkúpiť tie isté alebo podobné cenné papiere za pevne stanovenú cenu k určenému budúcemu dátumu. Sumy prijaté spravodajskými jednotkami výmenou za cenné papiere prevedené na tretiu osobu, t. j. na „dočasného nadobúdateľa“, sa klasifikujú v rámci „repoobchodov“, ak existuje pevný záväzok vykonať reverznú operáciu, a nielen možnosť ju vykonať. Uvedené predpokladá, že spravodajské jednotky počas operácie, ktorá sa týka príslušných cenných papierov, znášajú všetko nebezpečenstvo, ako aj úžitok.

Všetky nasledujúce varianty operácií typu repoobchodov sú klasifikované ako „repoobchody“:

a)

sumy prijaté výmenou za cenné papiere dočasne prevedené na tretiu osobu vo forme pôžičky cenných papierov výmenou za hotovostný kolaterál a

b)

sumy prijaté výmenou za cenné papiere dočasne prevedené na tretiu osobu vo forme dohody o predaji/spätnom odkúpení.

Cenné papiere, s ktorými sú spojené operácie typu repo obchodov, sa zaznamenávajú v súlade s pravidlami uvedenými v položke aktív 3 ako „dlhové cenné papiere“. V tejto položke sú tiež zahrnuté operácie, ktoré zahŕňajú dočasný prevod zlata výmenou za hotovostný kolaterál.

10.

Akcie/podielové listy FPT

Akcie alebo podielové listy vydané fondmi peňažného trhu. Pozri vymedzenie pojmu v prílohe I časti 1 oddiele 2.

11.

Vydané dlhové cenné papiere

Cenné papiere iné ako majetkové účasti vydané spravodajskými jednotkami, ktoré sú obchodovateľnými nástrojmi a zvyčajne sa obchodujú na sekundárnych trhoch, alebo ktorými možno vyrovnávať pozíciu na trhu a ktoré neposkytujú držiteľovi žiadne vlastnícke práva vo vzťahu k emitujúcej inštitúcii. Táto položka zahŕňa:

a)

cenné papiere, ktoré priznávajú držiteľovi nepodmienené právo na pevne stanovený alebo zmluvne určený príjem vo forme kupónových platieb a/alebo vo forme určenej pevne stanovenej sumy k určitému dátumu (alebo dátumom), alebo počínajúc dátumom určeným v čase emisie;

b)

neobchodovateľné nástroje vydané spravodajskými jednotkami, ktoré sa následne stanú obchodovateľné, by sa mali reklasifikovať ako „dlhové cenné papiere“ (pozri tiež kategóriu 9);

c)

k podriadenému dlhu vydanému peňažnými finančnými inštitúciami sa na účely menovej a finančnej štatistiky pristupuje rovnako ako k inému dlhu peňažných finančných inštitúcií. Podriadený dlh vydaný vo forme cenných papierov sa preto má klasifikovať ako „vydané dlhové cenné papiere“, kým podriadený dlh vydaný peňažnými finančnými inštitúciami vo forme vkladov alebo úverov sa má klasifikovať ako „záväzky z vkladov“. Ak sa každý podriadený dlh vydaný peňažnými finančnými inštitúciami uvedie na štatistické účely ako jediná čiastka, toto číslo sa klasifikuje v položke „vydané dlhové cenné papiere“ z dôvodu, že podriadený dlh tvoria vo väčšej miere skôr cenné papiere ako úvery. Podriadený dlh by sa nemal klasifikovať v položke pasív ako „kapitál a rezervy“;

d)

hybridné nástroje. Obchodovateľné nástroje, ktoré v sebe spájajú zložku dlhu s derivátovou zložkou vrátane:

i)

obchodovateľných dlhových nástrojov, ktoré obsahujú vložené deriváty;

ii)

obchodovateľných nástrojov, ktorých hodnota pri splatení a/alebo kupónový výnos sa viaže na vývoj podkladového referenčného aktíva, ceny aktíva alebo iného referenčného ukazovateľa počas doby splatnosti nástroja.

11a/11b/11c

Dlhové cenné papiere s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/nad jeden rok a do dvoch rokov vrátane/nad dva roky

Tieto položky zahŕňajú v prípade každého členenia podľa splatnosti:

a)

obchodovateľné dlhové cenné papiere vydané peňažnými finančnými inštitúciami s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/nad jeden rok a do dvoch rokov vrátane/nad dva roky a

b)

podriadený dlh vydaný peňažnými finančnými inštitúciami vo forme dlhových cenných papierov s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/nad jeden rok a do dvoch rokov vrátane/nad dva roky.

11d

Z toho dlhové cenné papiere s pôvodnou splatnosťou do dvoch rokov a zábezpeka vo forme nominálnej kapitálovej záruky, ktorá je nižšia ako 100 % istiny

Hybridný nástroj vydaný peňažnými finančnými inštitúciami s pôvodnou splatnosťou do dvoch rokov, ktorý môže mať pri splatnosti vzhľadom na spojenie zložky dlhu s derivátovou zložkou zmluvnú hodnotu vyjadrenú v mene emisie nižšiu ako pôvodne investovaná suma.

12.

Kapitál a rezervy

Na účely systému vykazovania zahŕňa táto kategória sumy vyplývajúce z emisie majetkovej účasti spravodajskými jednotkami v prospech akcionárov/podielnikov alebo iných vlastníkov, ktoré pre držiteľa predstavujú vlastnícke práva v PFI a vo všeobecnosti nárok na podiel na jej ziskoch a na podiel na jej vlastných finančných prostriedkoch v prípade likvidácie. Tu sú zahrnuté aj zisk (alebo strata) zaznamenané vo výkaze ziskov a strát, finančné prostriedky, ktoré vyplývajú zo ziskov nerozdelených akcionárom, alebo finančné prostriedky, ktoré spravodajské jednotky vyčlenili na úhradu predpokladaných pravdepodobných platieb a záväzkov v budúcnosti. V zásade by táto kategória podrobne zahŕňala:

a)

zvýšené základné imanie vrátane emisných ážií;

b)

zisk (alebo strata) zaznamenané vo výkaze ziskov a strát;

c)

príjmy a výdavky uznané priamo v základnom imaní;

d)

finančné prostriedky, ktoré vyplývajú zo ziskov nerozdelených akcionárom;

e)

osobitné a všeobecné opravné položky k úverom, cenným papierom a iným druhom aktív, napr. kompenzácie za obmedzenia a straty týkajúce sa úverov (môžu sa zaznamenať v súlade s účtovnými pravidlami).

13.

Ostatné pasíva

Položka „ostatné pasíva“ je zostatkovou položkou, ktorá je uvedená v bilancii na strane pasív a je vymedzená ako „pasíva inde nezahrnuté“. Národné centrálne banky môžu požadovať vykazovanie špecifických čiastkových pozícií zahrnutých v tejto položke. Ostatné pasíva môžu zahŕňať:

a)

Finančné deriváty so zápornou trhovou hodnotou v hrubom vyjadrení

Do tejto kategórii sa na štatistické účely majú zahrnúť nástroje finančných derivátov, ktoré sa zaznamenávajú v bilancii a mali by sa vykazovať ako oddelená položka „z toho“ s členením podľa sektora (PFI/NpFI) a s geografickým členením (tuzemsko/eurozóna okrem tuzemska/zahraničie.

b)

Splatné sumy v hrubom vyjadrení súvisiace s evidenčnými položkami

Evidenčné položky sú zostatky aktív vedené v bilancii PFI, ktoré nie sú vedené na meno klienta, ale napriek tomu sa týkajú jeho finančných prostriedkov, napr. finančných prostriedkov, ktoré by mali byť investované, prevedené alebo zúčtované.

c)

Splatné sumy v hrubom vyjadrení súvisiace s prechodnými položkami

Prechodné položky predstavujú finančné prostriedky zvyčajne patriace klientom, ktoré sú v procese prevodu medzi peňažnými finančnými inštitúciami. Tieto položky zahŕňajú úhrady, ktoré boli zaúčtované na ťarchu účtov klientov a iné položky, vo vzťahu ku ktorým spravodajská jednotka ešte nevykonala zodpovedajúcu platbu.

d)

Naakumulované úroky z vkladov

V súlade so všeobecnou zásadou účtovania metódou časového rozlíšenia sa úroky z vkladov zaznamenajú v bilancii vtedy, keď vzniknú, t. j. na základe časového rozlíšenia, a nie vtedy, keď sú skutočne zaplatené, t. j. na základe hotovostného toku. Naakumulované úroky z vkladov sú začlenené v hrubom vyjadrení do kategórie „ostatné pasíva“. Naakumulované úroky sa nezahŕňajú do vkladu, ktorého sa týkajú a mali by sa vykazovať ako oddelené položka „z toho“.

e)

Naakumulovanú úroky z vydaných dlhových cenných papierov.

f)

Dividendy, ktoré sa majú vyplatiť

Splatné sumy, ktoré nesúvisia s hlavným predmetom podnikania PFI, napr. sumy dlhované dodávateľom, dane, mzdy, odvody sociálneho zabezpečenia.

g)

Rezervy, ktoré predstavujú záväzky voči tretím osobám, napr. dôchodky a dividendy.

h)

Platby marží vykonané na základe derivátových zmlúv

Platby marží (marže) vykonané na základe derivátových zmlúv sa bežne klasifikujú ako „záväzky z vkladov (pozri kategóriu 9). Zložitosť súčasnej trhovej praxe môže sťažovať identifikáciu tých marží, ktoré je skutočne možné vrátiť, pretože na ten istý účet sa bez ďalšieho rozlíšenia ukladajú rôzne druhy marže, alebo tých marží, ktoré poskytujú PFI zdroje na ďalšie poskytovanie úverov. V týchto prípadoch je prijateľné klasifikovať tieto marže ako „ostatné pasíva“ alebo ako „záväzky z vkladov“ podľa vnútroštátnej praxe.

i)

Čisté sumy, ktoré sú splatné v súvislosti s budúcim zúčtovaním transakcií s cennými papiermi alebo v súvislosti s devízovými operáciami.

Z „ostatných pasív“ môžu byť vylúčené takmer všetky finančné nástroje, ktoré majú formu finančných pasív (zahrnuté v mimobilančných položkách), finančné nástroje, ktoré nemajú formu finančných pasív, napr. zábezpeky, prísľuby, spravované úvery a úvery týkajúce sa správy majetku („administered and trust loans“) (zaznamenané mimo bilancie) a nefinančné pasíva ako sú kapitálové položky na strane pasív (zahrnuté v položke „kapitál a rezervy“).

ČASŤ 3

Vymedzenie sektorov

Sektorová klasifikácia je upravená štandardom ESA 2010. Táto tabuľka poskytuje podrobný štandardný opis sektorov, ktorý národné centrálne banky implementujú do vnútroštátnych kategórií v súlade s týmto nariadením. Protistrany, ktoré sa nachádzajú v eurozóne, sa rozlišujú podľa svojho sektora v súlade so zoznamami, ktoré uchováva Európska centrálna banka (ECB) na štatistické účely a podľa usmernení pre štatistickú klasifikáciu protistrán, ktoré sú ustanovené v dokumente ECB „Monetary financial institutions and markets statistics sector manual: Guidance for the statistical classification of customers“(Sektorová príručka pre štatistiku peňažných finančných inštitúcií a trhov: usmernenie pre štatistickú klasifikáciu klientov). Úverové inštitúcie, ktoré sa nachádzajú mimo eurozóny, sú uvedené ako „banky“, nie ako peňažné finančné inštitúcie. Podobne sa pojem „nepeňažné finančné inštitúcie“ vzťahuje len na členské štáty. Pre členské štáty, ktorých menou nie je euro, sa používa pojem „nebankové subjekty“.

Tabuľka

Vymedzenie sektorov

Sektor

Vymedzenie pojmu

Peňažné finančné inštitúcie

pozri článok 1

Verejná správa

Sektor verejnej správy (S.13) pozostáva z inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú netrhovými výrobcami, ktorých produkcia je určená na individuálnu a kolektívnu spotrebu a sú financované povinnými platbami jednotiek patriacich do iných sektorov, ako aj z inštitucionálnych jednotiek zapojených hlavne do prerozdeľovania národného dôchodku a bohatstva (ESA2010, odseky 2.111 a 2.113).

Ústredná štátna správa

Tento podsektor (S.1311) zahŕňa všetky administratívne oddelenia štátu a ostatné ústredné orgány, ktorých pôsobnosť zvyčajne zahŕňa celé ekonomické územie, okrem správy fondov sociálneho zabezpečenia (ESA 2010, odsek 2.114).

Regionálna štátna správa

Tento podsektor (S.1312) pozostáva z takých typov verejnej správy, ktoré sú samostatnými inštitucionálnymi jednotkami vykonávajúcimi niektoré z funkcií vlády, okrem správy fondov sociálneho zabezpečenia, na nižšej úrovni, ako je ústredná štátna správa, a vyššej úrovni, ako inštitucionálne jednotky štátnej správy na miestnej úrovni (ESA 2010, odsek 2.115).

Miestna samospráva

Tento podsektor (S.1313) zahŕňa tie typy verejnej správy, ktorých pôsobnosť je obmedzená na určitú miestnu časť ekonomického územia, okrem miestnych orgánov fondov sociálneho zabezpečenia (ESA2010, odsek 2.116).

Fondy sociálneho zabezpečenia

Podsektor fondov sociálneho zabezpečenia (S.1314) zahŕňa ústredné, regionálne a miestne inštitucionálne jednotky, ktorých hlavnou činnosťou je poskytovanie sociálnych dávok a ktoré spĺňajú obidve tieto kritériá: a) určité skupiny obyvateľstva sú podľa zákona alebo správneho opatrenia povinné zúčastniť sa na systéme alebo platiť príspevky a b) pokiaľ ide o vyrovnanie alebo schvaľovanie príspevkov a dávok, verejná správa zodpovedá za riadenie inštitúcie nezávisle od svojej úlohy orgánu dohľadu alebo zamestnávateľa (ESA 2010, odsek 2.117).

Iné investičné fondy ako fondy peňažného trhu

Investičné fondy vymedzené v nariadení (EÚ) č. 1073/2013 (ECB/2013/38). Do tohto podsektora patria všetky podniky kolektívneho investovania okrem fondov peňažného trhu, ktoré investujú do finančných a/alebo nefinančných aktív, pokiaľ je ich cieľom investovanie kapitálu získaného od verejnosti.

Ostatní finanční sprostredkovatelia okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov + finančné pomocné inštitúcie + kaptívne finančné inštitúcie a požičiavatelia peňazí

Podsektor ostatných finančných sprostredkovateľov okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov (S.125) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania na základe prijímania záväzkov od inštitucionálnych jednotiek v iných formách, ako je mena, vklady (alebo náhrady blízke vkladom), akcie/podielové listy investičných fondov, alebo vo vzťahu k poistným, penzijným a štandardizovaným schémam záruk pre inštitucionálne jednotky (ESA 2010, odseky 2.86 až 2.94).

Podsektor finančných pomocných inštitúcií (S. 126) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do činností úzko spojených s finančným sprostredkovaním, ktoré však samy osebe nie sú finančnými sprostredkovateľmi. Tento podsektor zahŕňa tiež ústredia, ktorých všetky alebo väčšina dcérskych spoločností sú finančnými korporáciami (ESA2010, odseky 2.95 až 2.97).

Podsektor kaptívnych finančných inštitúcií a požičiavateľov peňazí (S.127) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sa nezapájajú do finančného sprostredkovania ani neposkytujú finančné pomocné služby, pričom väčšina ich aktív alebo pasív nie je predmetom transakcií na otvorených trhoch. Tento podsektor zahŕňa holdingové spoločnosti, ktoré majú v držbe podiely na základnom imaní skupiny dcérskych korporácií umožňujúce kontrolu nad týmito korporáciami, a ktorých hlavnou aktivitou je vlastníctvo skupiny bez poskytovania akýchkoľvek iných služieb podnikom, v ktorých majú podiely na vlastnom imaní, t. j. nespravujú ani neriadia iné jednotky (ESA2010, odseky 2.98 až 2.99)

Poisťovacie korporácie

Podsektor poisťovacích korporácií (S.128) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania v dôsledku rozloženia rizík najmä vo forme priameho poistenia alebo zaistenia (ESA2010, odseky 2.100 až 2.104).

Penzijné fondy

Podsektor penzijných fondov (S. 129) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania v dôsledku deleného sociálneho rizika a potrieb poistených osôb (sociálne poistenie). Penzijné fondy ako schémy sociálneho poistenia poskytujú príjem v dôchodku a často dávky v prípade úmrtia a zdravotného postihnutia (ESA2010, odseky 2.105 až 2.110).

Nefinančné korporácie

Sektor nefinančných korporácií (S.11) pozostáva z inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú nezávislými právnymi subjektmi a trhovými výrobcami a ktorých hlavnou činnosťou je produkcia výrobkov a nefinančných služieb. Tento sektor zahŕňa aj nefinančné kvázikorporácie (ESA2010, odseky 2.45 až 2.54).

Domácnosti + neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam

Sektor domácností (S.14) pozostáva z jednotlivcov alebo skupín jednotlivcov ako spotrebiteľov a podnikateľov produkujúcich trhové výrobky a nefinančné a finančné služby (trhoví výrobcovia) za predpokladu, že produkcii výrobkov a služieb sa nevenujú samostatné subjekty považované za kvázikorporácie. Zahŕňa aj jednotlivcov alebo skupiny jednotlivcov, ktorí produkujú výrobky a nefinančné služby výlučne na vlastné konečné použitie (ESA2010, odseky 2.118 až 2.128).

Sektor neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam (S.15) pozostáva z neziskových inštitúcií, ktoré sú samostatnými právnymi subjektmi slúžiacimi domácnostiam a ktoré sú súkromnými netrhovými výrobcami. Ich hlavnými zdrojmi sú dobrovoľné príspevky v hotovosti alebo v naturáliách od domácností v postavení spotrebiteľov, platby od verejnej správy a dôchodky z majetku (ESA2010, odseky 2.129 až 2.130).

Podnikateľské subjekty s jediným vlastníkom/partnerstvá bez právnej subjektivity (podskupina „domácností“)

Podnikateľské subjekty s jediným vlastníkom a partnerstvá bez právnej subjektivity, iné ako tie, ktoré sú vytvorené ako kvázikorporácie, a ktoré sú trhovými výrobcami (ESA2010, odsek 2.119d).


(1)  V tabuľkách tejto prílohy je ECB klasifikovaná ako PFI, ktorá je rezidentom krajiny, na území ktorej sa skutočne nachádza.

(2)  Dcérske spoločnosti sú samostatné registrované subjekty, v ktorých má iný subjekt väčšinový alebo úplný podiel, pričom pobočky sú neregistrované subjekty (bez vlastnej právnej subjektivity) vo výlučnom vlastníctve materskej spoločnosti.


PRÍLOHA III

UPLATŇOVANIE POŽIADAVIEK NA POVINNÉ MINIMÁLNE REZERVY A SÚVISIACE OSOBITNÉ PRAVIDLÁ

ČASŤ 1

Požiadavky na povinné minimálne rezervy pre úverové inštitúcie: všeobecné pravidlá

1.

Kolónky označené s hviezdičkou (*) v prílohe I tabuľke 1 sa používajú na výpočet základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv. V prípade dlhových cenných papierov, úverové inštitúcie buď predložia doklad o pasívach, ktoré majú byť vyňaté zo základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, alebo použijú štandardizovaný odpočet pevne stanoveného percenta špecifikovaného zo strany Európskej centrálnej banky (ECB). Vyšrafované kolónky vykazujú iba úverové inštitúcie, ktoré podliehajú požiadavkám na povinné minimálne rezervy.

2.

Stĺpec „z toho úverové inštitúcie podliehajúce požiadavkám na povinné minimálne rezervy, ECB a národné centrálne banky“, nezahŕňa pasíva spravodajských jednotiek vo vzťahu k inštitúciám, ktoré sú vedené v zozname ako vyňaté zo systému povinných minimálnych rezerv ECB, t. j. inštitúciám, ktoré sú vyňaté z iných dôvodov ako je skutočnosť, že sa na ne vzťahujú reorganizačné opatrenia. Inštitúcie, ktoré sú dočasne vyňaté z požiadaviek na povinné minimálne rezervy z dôvodu, že sa na ne vzťahujú reorganizačné opatrenia, sa považujú za inštitúcie, ktoré podliehajú požiadavkám na povinné minimálne rezervy, preto sú pasíva vo vzťahu k týmto inštitúciám uvedené v stĺpci „z toho úverové inštitúcie podliehajúce požiadavkám na povinné minimálne rezervy, ECB a národné centrálne banky“. Do tohto stĺpca sú tiež zahrnuté pasíva vo vzťahu k inštitúciám, ktoré práve nepodliehajú požiadavkám na povinné minimálne rezervy v Európskom systéme centrálnych bánk v dôsledku uplatnenia paušálnej odpočítateľnej položky.

3.

Spravodajské jednotky s úplnou spravodajskou povinnosťou môžu tiež vykazovať pozície vo vzťahu k „peňažným finančným inštitúciám iným ako úverové inštitúcie podliehajúce požiadavkám na povinné minimálne rezervy, ECB a národné centrálne banky“ namiesto vo vzťahu k „peňažným finančným inštitúciám“ a k „úverovým inštitúciám podliehajúcim požiadavkám na povinné minimálne rezervy, ECB a národným centrálnym bankám“, ak to nemá za dôsledok stratu podrobných údajov a neovplyvní to pozície v nevyšrafovaných kolónkach. Úverové inštitúcie, ktoré podliehajú požiadavkám na povinné minimálne rezervy okrem toho môžu, v závislosti od národných systémov zberu a bez vplyvu na úplný súlad s pojmami a zásadami klasifikácie bilancie peňažných finančných inštitúcií ustanovenej v tomto nariadení, alternatívne vykazovať údaje potrebné na výpočet základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv s výnimkou údajov o obchodovateľných nástrojoch v súlade s nižšie uvedenou tabuľkou za predpokladu, že to neovplyvní pozície v nevyšrafovaných kolónkach, ktoré sú uvedené v prílohe I tabuľke 1.

4.

Inštitúcie v zostatkovej časti vykazujú najmenej štvrťročné údaje potrebné na výpočet základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv v súlade s nižšie uvedenou tabuľkou.

5.

Za účelom vykazovania v súlade s nižšie uvedenou tabuľkou, musí byť presne dodržaný postup uvedený v prílohe I tabuľke 1.

Image

ČASŤ 2

Osobitné pravidlá

ODDIEL 1

Štatistické vykazovanie skupiny úverových inštitúcií, ktoré podliehajú systému povinných minimálnych rezerv ECB, na agregovanom základe

1.1.

Za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené v článku 11 nariadenia (ES) č. 1745/2003 (ECB/2003/9), Výkonná rada môže povoliť úverovým inštitúciám podliehajúcim požiadavkám na povinné minimálne rezervy, aby vykonávali agregované štatistické vykazovanie ako skupina, ktorá sa nachádza na území jedného členského štátu. Všetky dotknuté inštitúcie sú do zoznamu peňažných finančných inštitúcií, ktorý vedie ECB, zaradené osobitne.

1.2.

Ak bolo úverovým inštitúciám povolené držať povinné minimálne rezervy prostredníctvom sprostredkovateľa podľa článku 10 nariadenia (ES) č. 1745/2003 (ECB/2003/9) a tieto inštitúcie nepožívajú výhody vyplývajúce z vykazovania ako skupina, ktoré je uvedené v tomto oddiele, príslušná NCB môže povoliť sprostredkovateľovi vykonávať agregované štatistické vykazovanie (iné ako vo vzťahu k základni pre výpočet povinných minimálnych rezerv) v mene úverových inštitúcií. Všetky dotknuté inštitúcie sú do zoznamu peňažných finančných inštitúcií, ktorý vedie ECB, zaradené osobitne.

1.3.

Ak skupina úverových inštitúcií pozostáva iba z inštitúcií v zostatkovej časti, je povinná dodržiavať len zjednodušené vykazovanie pre inštitúcie v zostatkovej časti. Inak pre skupinu ako celok platí systém vykazovania pre spravodajské jednotky s úplnou spravodajskou povinnosťou.

ODDIEL 2

Požiadavky na povinné minimálne rezervy v prípade zlúčení alebo splynutí týkajúcich sa úverových inštitúcií

2.1.

Na účely tejto prílohy, pojmy „zlúčenie alebo splynutie“, „zlučované alebo splývajúce inštitúcie“ a „nadobúdajúca inštitúcia“ majú význam vymedzený v článku 1 nariadenia (ES) č. 1745/2003 (ECB/2003/9).

2.2.

Pre udržiavacie obdobie, v ktorom sa zlúčenie alebo splynutie uskutoční, sa požiadavky na povinné minimálne rezervy nadobúdajúcej inštitúcie vypočítavajú a musia byť splnené tak, ako je ustanovené v článku 13 nariadenia (ES) č. 1745/2003 (ECB/2003/9).

2.3.

Počas nasledujúcich období udržiavania povinných minimálnych rezerv sa požiadavky na povinné minimálne rezervy nadobúdajúcej inštitúcie vypočítajú na základe základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv a na základe štatistických informácií vykazovaných v súlade s pravidlami ustanovenými v nižšie uvedenej tabuľke. Inak sa uplatňujú bežné pravidlá pre vykazovanie štatistických informácií a pre výpočet požiadaviek na povinné minimálne rezervy, ktoré sú ustanovené v článku 3 nariadenia (ES) č. 1745/2003 (ECB/2003/9).

2.4.

Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti ustanovené v predchádzajúcich odsekoch, môže príslušná NCB povoliť nadobúdajúcej inštitúcii, aby si splnila svoju povinnosť vykazovania štatistických údajov prostredníctvom dočasných postupov, napr. samostatných formulárov pre každú zo zlučovaných alebo splývajúcich inštitúcií počas niekoľkých období po uskutočnení zlúčenia alebo splynutia. Dĺžka trvania takejto výnimky z bežných postupov vykazovania sa musí obmedziť na čo najkratšie obdobie a nemala by presiahnuť šesť mesiacov po uskutočnení zlúčenia alebo splynutia. Táto výnimka sa nedotýka povinnosti nadobúdajúcej inštitúcie plniť si svoje spravodajské povinnosti v súlade s týmto nariadením, a prípadne splniť si svoju povinnosť prevziať spravodajské povinnosti zlučovaných alebo splývajúcich inštitúcií v súlade s touto prílohou.

Tabuľka

Osobitné pravidlá pre výpočet požiadaviek na povinné minimálne rezervy v prípade zlúčení alebo splynutí úverových inštitúcií (1)

Prípad číslo

Druh zlúčenia alebo splynutia

Povinnosti, ktoré treba prevziať

1

Zlúčenie alebo splynutie, pri ktorom spravodajská jednotka s úplnou spravodajskou povinnosťou (nadobúdajúca inštitúcia) nadobúda jednu alebo viaceré spravodajské jednotky s úplnou spravodajskou povinnosťou (zlučované alebo splývajúce inštitúcie), sa uskutoční po termíne na vykazovanie mesačných štatistických informácií stanovenom príslušnou NCB, ktoré sa týkajú predchádzajúceho mesiaca.

Za udržiavacie obdobie, ktoré nasleduje po zlúčení alebo splynutí, sa požiadavky na povinné minimálne rezervy nadobúdajúcej inštitúcie vypočítajú na základe základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, ktorá agreguje základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv nadobúdajúcej inštitúcie a zlučovaných alebo splývajúcich inštitúcií. Základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, ktoré podliehajú agregácii, sú tie základne, ktoré by boli určené pre toto udržiavacie obdobie, keby k zlúčeniu alebo splynutiu nedošlo. Poskytuje sa len jedna paušálna odpočítateľná položka.

2

Zlúčenie alebo splynutie, pri ktorom spravodajská jednotka s úplnou spravodajskou povinnosťou (nadobúdajúca inštitúcia) nadobúda jednu alebo viaceré inštitúcie v zostatkovej časti a prípadne jednu alebo viaceré spravodajské jednotky s úplnou spravodajskou povinnosťou (zlučované alebo splývajúce inštitúcie), sa uskutoční po termíne na vykazovanie štatistických informácií stanovenom príslušnou NCB, ktoré sa týkajú predchádzajúceho štvrťroka.

Za udržiavacie obdobie, ktoré nasleduje po zlúčení alebo splynutí, sa požiadavky na povinné minimálne rezervy nadobúdajúcej inštitúcie vypočítajú na základe základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, ktorá agreguje základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv nadobúdajúcej inštitúcie a zlučovaných alebo splývajúcich inštitúcií. Základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, ktoré podliehajú agregácii, sú tie základne, ktoré by boli určené pre toto udržiavacie obdobie, keby k zlúčeniu alebo splynutiu nedošlo. Poskytuje sa len jedna paušálna odpočítateľná položka.

3

Zlúčenie alebo splynutie, pri ktorom spravodajská jednotka s úplnou spravodajskou povinnosťou (nadobúdajúca inštitúcia) nadobúda jednu alebo viaceré spravodajské jednotky s úplnou spravodajskou povinnosťou (zlučované alebo splývajúce inštitúcie), sa uskutoční v priebehu obdobia od konca mesiaca do termínu na vykazovanie mesačných štatistických informácií stanoveného príslušnou NCB, ktoré sa týkajú predchádzajúceho mesiaca.

Za udržiavacie obdobie, ktoré nasleduje po zlúčení alebo splynutí, sa požiadavky na povinné minimálne rezervy nadobúdajúcej inštitúcie vypočítajú na základe základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, ktorá agreguje základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv nadobúdajúcej inštitúcie a zlučovaných alebo splývajúcich inštitúcií. Základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, ktoré podliehajú agregácii, sú tie základne, ktoré by boli určené pre toto udržiavacie obdobie, keby k zlúčeniu alebo splynutiu nedošlo. Poskytuje sa len jedna paušálna odpočítateľná položka. Nadobúdajúca inštitúcia preberá okrem svojich vlastných spravodajských povinností spravodajské povinnosti zlučovaných alebo splývajúcich inštitúcií vo vzťahu ku štatistickým informáciám, ktoré sa týkajú mesiaca predchádzajúceho zlúčeniu alebo splynutiu.

4

Zlúčenie alebo splynutie, pri ktorom spravodajská jednotka s úplnou spravodajskou povinnosťou (nadobúdajúca inštitúcia) nadobúda jednu alebo viaceré inštitúcie v zostatkovej časti a prípadne jednu alebo viaceré spravodajské jednotky s úplnou spravodajskou povinnosťou (zlučované alebo splývajúce inštitúcie), sa uskutoční v priebehu obdobia od konca štvrťroka do termínu na vykazovanie štatistických informácií stanoveného príslušnou NCB, ktoré sa týkajú predchádzajúceho štvrťroka.

Za udržiavacie obdobie, ktoré nasleduje po zlúčení alebo splynutí, sa požiadavky na povinné minimálne rezervy nadobúdajúcej inštitúcie vypočítajú na základe základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, ktorá agreguje základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv nadobúdajúcej inštitúcie a zlučovaných alebo splývajúcich inštitúcií. Základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, ktoré podliehajú agregácii, sú tie základne, ktoré by boli určené pre toto udržiavacie obdobie, keby k zlúčeniu alebo splynutiu nedošlo. Poskytuje sa len jedna paušálna odpočítateľná položka. Nadobúdajúca inštitúcia preberá okrem svojich vlastných spravodajských povinností spravodajské povinnosti zlučovaných alebo splývajúcich inštitúcií vo vzťahu ku štatistickým informáciám, ktoré sa týkajú mesiaca alebo štvrťroka predchádzajúceho zlúčeniu alebo splynutiu, a to v závislosti od inštitúcie.

5

Zlúčenie alebo splynutie, pri ktorom inštitúcia v zostatkovej časti (nadobúdajúca inštitúcia) nadobúda jednu alebo viaceré spravodajské jednotky s úplnou spravodajskou povinnosťou a prípadne jednu alebo viaceré inštitúcie v zostatkovej časti (zlučované alebo splývajúce inštitúcie), sa uskutoční po termíne na vykazovanie štatistických informácií stanovenom príslušnou NCB, ktoré sa týkajú predchádzajúceho mesiaca.

Uplatňuje sa ten istý postup ako v prípade 1.

6

Zlúčenie alebo splynutie, pri ktorom inštitúcia v zostatkovej časti (nadobúdajúca inštitúcia) nadobúda jednu alebo viaceré inštitúcie v zostatkovej časti (zlučované alebo splývajúce inštitúcie), sa uskutoční po termíne na vykazovanie štatistických informácií stanovenom príslušnou NCB, ktoré sa týkajú predchádzajúceho štvrťroka.

Od udržiavacieho obdobia, ktoré nasleduje po zlúčení alebo splynutí až dovtedy, pokiaľ nadobúdajúca inštitúcia po prvýkrát po zlúčení alebo splynutí nevykáže štvrťročné údaje v súlade s obmedzenými požiadavkami na vykazovanie uloženými inštitúciám v zostatkovej časti, ako je uvedené v prílohe III, sa požiadavky na povinné minimálne rezervy nadobúdajúcej inštitúcie vypočítajú na základe základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, ktorá agreguje základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv nadobúdajúcej inštitúcie a zlučovaných alebo splývajúcich inštitúcií. Základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, ktoré podliehajú agregácii, sú tie základne, ktoré by boli určené pre toto udržiavacie obdobie, keby k zlúčeniu alebo splynutiu nedošlo. Poskytuje sa len jedna paušálna odpočítateľná položka.

7

Zlúčenie alebo splynutie, pri ktorom inštitúcia v zostatkovej časti (nadobúdajúca inštitúcia) nadobúda jednu alebo viaceré inštitúcie v zostatkovej časti (zlučované alebo splývajúce inštitúcie), sa uskutoční po termíne na vykazovanie štatistických informácií stanovenom príslušnou NCB, ktoré sa týkajú predchádzajúceho štvrťroka a potom, ako sa v dôsledku zlúčenia alebo splynutia stane inštitúcia v zostatkovej časti spravodajskou jednotkou s úplnou spravodajskou povinnosťou.

Uplatňuje sa ten istý postup ako v prípade 2.

8

Zlúčenie alebo splynutie, pri ktorom inštitúcia v zostatkovej časti (nadobúdajúca inštitúcia) nadobúda jednu alebo viaceré inštitúcie v zostatkovej časti (zlučované alebo splývajúce inštitúcie), sa uskutoční v priebehu obdobia od konca štvrťroka do termínu na vykazovanie štatistických informácií stanoveného príslušnou NCB, ktoré sa týkajú predchádzajúceho štvrťroka.

Od udržiavacieho obdobia, ktoré nasleduje po zlúčení alebo splynutí až dovtedy, pokiaľ nadobúdajúca inštitúcia po prvýkrát po zlúčení alebo splynutí nevykáže štvrťročné údaje v súlade s obmedzenými požiadavkami na vykazovanie uloženými inštitúciám v zostatkovej časti, ako je uvedené v prílohe III, sa požiadavky na povinné minimálne rezervy nadobúdajúcej inštitúcie vypočítajú na základe základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, ktorá agreguje základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv nadobúdajúcej inštitúcie a zlučovaných alebo splývajúcich inštitúcií. Základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, ktoré podliehajú agregácii, sú tie základne, ktoré by boli určené pre toto udržiavacie obdobie, keby k zlúčeniu alebo splynutiu nedošlo. Poskytuje sa len jedna paušálna odpočítateľná položka. Nadobúdajúca inštitúcia preberá okrem svojich vlastných spravodajských povinností spravodajské povinnosti zlučovaných alebo splývajúcich inštitúcií vo vzťahu ku štatistickým informáciám, ktoré sa týkajú štvrťroka predchádzajúceho zlúčeniu alebo splynutiu.

9

Zlúčenie alebo splynutie, pri ktorom inštitúcia v zostatkovej časti (nadobúdajúca inštitúcia) nadobúda jednu alebo viaceré spravodajské jednotky s úplnou spravodajskou povinnosťou a prípadne jednu alebo viaceré inštitúcie v zostatkovej časti (zlučované alebo splývajúce inštitúcie), sa uskutoční v priebehu obdobia od konca mesiaca do termínu na vykazovanie mesačných štatistických informácií stanoveného príslušnou NCB, ktoré sa týkajú predchádzajúceho mesiaca.

Uplatňuje sa ten istý postup ako v prípade 3.

10

Zlúčenie alebo splynutie, pri ktorom inštitúcia v zostatkovej časti (nadobúdajúca inštitúcia) nadobúda jednu alebo viaceré inštitúcie v zostatkovej časti (zlučované alebo splývajúce inštitúcie), sa uskutoční v priebehu obdobia od konca štvrťroka do termínu na vykazovanie štatistických informácií stanovenom príslušnou NCB, ktoré sa týkajú predchádzajúceho štvrťroka a potom, ako sa v dôsledku zlúčenia alebo splynutia stane inštitúcia v zostatkovej časti spravodajskou jednotkou s úplnou spravodajskou povinnosťou.

Uplatňuje sa ten istý postup ako v prípade 4.

11

Zlúčenie alebo splynutie, pri ktorom spravodajská jednotka s úplnou spravodajskou povinnosťou (nadobúdajúca inštitúcia) vznikla z viacerých spravodajských jednotiek s úplnou spravodajskou povinnosťou (zlučované alebo splývajúce inštitúcie), sa uskutoční v priebehu obdobia od konca mesiaca do termínu na vykazovanie mesačných štatistických informácií stanoveného príslušnou NCB, ktoré sa týkajú predchádzajúceho mesiaca.

Za udržiavacie obdobie, ktoré nasleduje po zlúčení alebo splynutí, sa požiadavky na povinné minimálne rezervy nadobúdajúcej inštitúcie vypočítajú na základe základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, ktorá agreguje základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv zlučovaných alebo splývajúcich inštitúcií. Základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, ktoré podliehajú agregácii, sú tie základne, ktoré by boli určené pre toto udržiavacie obdobie, keby k zlúčeniu alebo splynutiu nedošlo. Poskytuje sa len jedna paušálna odpočítateľná položka. Nadobúdajúca inštitúcia preberá spravodajské povinnosti zlučovaných alebo splývajúcich inštitúcií vo vzťahu ku štatistickým informáciám, ktoré sa týkajú mesiaca predchádzajúceho zlúčeniu alebo splynutiu.

12

Zlúčenie alebo splynutie, pri ktorom spravodajská jednotka s úplnou spravodajskou povinnosťou (nadobúdajúca inštitúcia) vznikla z jednej alebo viacerých inštitúcií v zostatkovej časti a prípadne z jednej alebo viacerých spravodajských jednotiek s úplnou spravodajskou povinnosťou (zlučované alebo splývajúce inštitúcie), sa uskutoční v priebehu obdobia od konca štvrťroka do termínu na vykazovanie štatistických informácií stanoveného príslušnou NCB, ktoré sa týkajú predchádzajúceho štvrťroka.

Za udržiavacie obdobie, ktoré nasleduje po zlúčení alebo splynutí, sa požiadavky na povinné minimálne rezervy nadobúdajúcej inštitúcie vypočítajú na základe základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, ktorá agreguje základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv zlučovaných alebo splývajúcich inštitúcií. Základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, ktoré podliehajú agregácii, sú tie základne, ktoré by boli určené pre toto udržiavacie obdobie, keby k zlúčeniu alebo splynutiu nedošlo. Poskytuje sa len jedna paušálna odpočítateľná položka. Nadobúdajúca inštitúcia preberá spravodajské povinnosti zlučovaných alebo splývajúcich inštitúcií vo vzťahu k údajom, ktoré sa týkajú mesiaca alebo štvrťroka predchádzajúceho zlúčeniu alebo splynutiu, a to v závislosti od inštitúcie.

13

Zlúčenie alebo splynutie, pri ktorom inštitúcia v zostatkovej časti (nadobúdajúca inštitúcia) vznikla z jednej alebo viacerých inštitúcií v zostatkovej časti (zlučované alebo splývajúce inštitúcie), sa uskutoční v priebehu obdobia od konca štvrťroka do termínu na vykazovanie štatistických informácií stanoveného príslušnou NCB, ktoré sa týkajú predchádzajúceho štvrťroka.

Od udržiavacieho obdobia, ktoré nasleduje po zlúčení alebo splynutí až dovtedy, pokiaľ nadobúdajúca inštitúcia po prvýkrát po zlúčení alebo splynutí nevykáže štvrťročné údaje v súlade s obmedzenými požiadavkami na vykazovanie uloženými inštitúciám v zostatkovej časti, ako je uvedené v prílohe III, sa požiadavky na povinné minimálne rezervy nadobúdajúcej inštitúcie vypočítajú na základe základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, ktorá agreguje základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv zlučovaných alebo splývajúcich inštitúcií. Základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, ktoré podliehajú agregácii, sú tie základne, ktoré by boli určené pre toto udržiavacie obdobie, keby k zlúčeniu alebo splynutiu nedošlo. Poskytuje sa len jedna paušálna odpočítateľná položka. Nadobúdajúca inštitúcia preberá spravodajské povinnosti zlučovaných alebo splývajúcich inštitúcií za údaje, ktoré sa týkajú štvrťroka predchádzajúceho zlúčeniu alebo splynutiu.


(1)  V tejto tabuľke sú uvedené podrobnosti o zložitejších postupoch, ktoré sa uplatňujú v osobitných prípadoch. Na prípady, ktoré nie sú uvedené v tejto tabuľke, sa vzťahujú bežné pravidlá pre vykazovanie štatistických informácií a pre výpočet požiadaviek na povinné minimálne rezervy, ktoré sú ustanovené v článku 3 nariadenia (ES) č. 1745/2003 (ECB/2003/9).


PRÍLOHA IV

MINIMÁLNE NORMY, KTORÉ MÁ UPLATŇOVAŤ AKTUÁLNA SPRAVODAJSKÁ SKUPINA

Spravodajské jednotky musia spĺňať tieto minimálne normy, aby vyhoveli požiadavkám Európskej centrálnej banky (ECB) na štatistické vykazovanie.

1.

Minimálne normy pre prenos:

a)

vykazovanie údajov musí byť včasné a v súlade s termínmi, ktoré stanoví príslušná NCB;

b)

štatistické výkazy musia mať formu a formát odvodený od technických požiadaviek na vykazovanie, ktoré stanoví príslušná NCB;

c)

spravodajská jednotka musí poskytnúť príslušnej NCB podrobnosti o jednej alebo viacerých kontaktných osobách;

d)

musia sa dodržiavať technické špecifikácie pre prenos údajov do príslušnej NCB.

2.

Minimálne normy pre presnosť:

a)

štatistické informácie musia byť správne: musia sa dodržať všetky lineárne obmedzenia (napr. aktíva a pasíva musia byť v rovnováhe, podsúčty musia súhlasiť s celkovými súčtami) a údaje musia byť konzistentné v rámci všetkých intervalov vykazovania;

b)

spravodajské jednotky musia byť schopné poskytnúť informácie o vývoji, ktorý naznačujú zasielané údaje;

c)

štatistické informácie musia byť úplné a údaje nemôžu chýbať neustále a systematicky; na chýbajúce údaje je potrebné upozorniť, vysvetliť ich príslušnej NCB, a pokiaľ je to možné, čo najskôr doplniť;

d)

spravodajské jednotky musia dodržiavať miery, zásady zaokrúhľovania a počet desatinných miest ktoré stanoví príslušná NCB pre technický prenos údajov.

3.

Minimálne normy pre pojmový súlad:

a)

štatistické informácie musia byť v súlade s vymedzením pojmov a klasifikáciami uvedenými v tomto nariadení;

b)

v prípade odchýlok od vymedzenia týchto pojmov a klasifikácií musia spravodajské jednotky pravidelne monitorovať a vyčísliť rozdiel medzi použitým meradlom a meradlom uvedeným v tomto nariadení;

c)

spravodajské jednotky musia byť schopné vysvetliť zmeny v zasielaných údajoch v porovnaní s hodnotami za predchádzajúce obdobia.

4.

Minimálne normy pre revízie:

Musia sa dodržiavať zásady a postupy pre revízie, ktoré ustanovia ECB a príslušná NCB. K revíziám odchyľujúcim sa od pravidelných revízií musia byť pripojené vysvetľujúce poznámky.


PRÍLOHA V

ZRUŠENÉ NARIADENIE A JEHO ZMENY A DOPLNENIA

 

Nariadenie (ES) č. 25/2009 (ECB/2008/32)

(Ú. v. EÚ L 15, 20.1.2009, s. 14).

 

Nariadenie (EÚ) č. 883/2011

(Ú. v. EÚ L 228, 3.9.2011, s. 13).


PRÍLOHA VI

KORELAČNÁ TABUĽKA

Nariadenie (ES) č. 25/2009 (ECB/2008/32)

Toto nariadenie

článok 1a

článok 2

článok 2

článok 3

článok 3

článok 4

článok 4

článok 5

článok 5

článok 6

článok 6

článok 7

článok 7

článok 8

článok 8

článok 9

článok 9

článok 10

článok 10

článok 11

článok 11

článok 12

článok 12

článok 13

článok 13

článok 14

článok 14

článok 15

článok 15

článok 16

príloha I časť 2 oddiel 5.2a

príloha I časť 2 oddiel 5.3

príloha I časť 2 oddiel 5.2b

príloha I časť 2 oddiel 5.4

príloha I časť 2 oddiel 5.3

príloha I časť 2 oddiel 5.5

príloha I časť 2 oddiel 5.4

príloha I časť 2 oddiel 5.6

príloha I časť 2 oddiel 5.5

príloha I časť 2 oddiel 5.7

príloha I časť 3 oddiel 4

príloha I časť 3 oddiel 4

príloha I časť 3 oddiel 5

príloha I časť 3 oddiel 5

príloha I časť 3 oddiel 6

príloha I časť 3 oddiel 6

príloha I časť 3 oddiel 7

príloha I časť 4

príloha I časť 5

príloha I časť 4

príloha I časť 6

príloha I časť 5

príloha I časť 7

príloha I časť 6

príloha I časť 8

príloha I časť 7


7.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 297/51


NARIADENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) č. 1072/2013

z 24. septembra 2013,

ktoré sa týka štatistiky úrokových sadzieb uplatňovaných peňažnými finančnými inštitúciami (prepracované znenie)

(ECB/2013/34)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 5,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 1 a článok 6 ods. 4,

so zreteľom na stanovisko Európskej komisie,

keďže:

(1)

Nariadenie Európskej centrálnej banky (ES) č. 63/2002 z 20. decembra 2001, ktoré sa týka štatistiky úrokových sadzieb uplatňovaných finančnými ústavmi na vklady prijímané od fyzických osôb a nefinančných spoločností a na úvery poskytované fyzickým osobám a nefinančným spoločnostiam (ECB/2001/18) (2), bolo podstatne zmenené a doplnené. Keďže je potrebné uskutočniť ďalšie zmeny a doplnenia, najmä v nadväznosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (3), v záujme jasnosti by sa malo prepracovať.

(2)

Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) vyžaduje na plnenie svojich úloh tvorbu štatistiky úrokových sadzieb, ktoré peňažné finančné inštitúcie s výnimkou centrálnych bánk a fondov peňažného trhu uplatňujú na vklady prijímané od domácností a nefinančných korporácií a na úvery poskytované domácnostiam a nefinančným korporáciám. Hlavným cieľom tvorby tejto štatistiky je poskytnúť Európskej centrálnej banke (ECB) ucelený, podrobný a harmonizovaný štatistický obraz úrovne úrokových sadzieb uplatňovaných týmito inštitúciami a ich zmien v čase. Tieto úrokové sadzby predstavujú posledný článok transmisného mechanizmu menovej politiky utváranej na základe zmien oficiálnych úrokových sadzieb, a preto sú nevyhnutným predpokladom pre spoľahlivú analýzu menového vývoja v členských štátoch, ktorých menou je euro (ďalej len „členské štáty eurozóny“). Informácie o vývoji úrokových sadzieb sú súčasne potrebné pre ESCB, aby mohol prispievať k plynulému uskutočňovaniu politík uplatňovaných príslušnými orgánmi v oblasti obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému.

(3)

Od ECB sa vyžaduje, aby v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a na základe podmienok ustanovených v Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) vydávala nariadenia v rozsahu potrebnom na plnenie úloh ESCB, ktoré sa vymedzujú v štatúte ESCB a v niektorých prípadoch sa ustanovujú v predpisoch prijímaných Radou podľa článku 129 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(4)

V článku 5.1 štatútu ESCB sa od ECB vyžaduje, aby s pomocou národných centrálnych bánk zbierala štatistické informácie potrebné na plnenie úloh ESCB buď od príslušných vnútroštátnych orgánov, alebo priamo od hospodárskych subjektov. V článku 5.2 štatútu ESCB sa ustanovuje, že národné centrálne banky v možnom rozsahu vykonávajú úlohy uvedené v článku 5.1.

(5)

Môže byť nevyhnutné – a môže to znížiť záťaž spojenú s vykazovaním –, aby národné centrálne banky zbierali od aktuálnej spravodajskej skupiny štatistické informácie potrebné na plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie ako súčasť širšieho rámca štatistického vykazovania, ktorý národné centrálne banky zavádzajú v rámci vlastných právomocí podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva alebo podľa zavedenej praxe a ktorý slúži na iné štatistické účely, ak to neohrozí plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie. V záujme podpory transparentnosti je v týchto prípadoch vhodné informovať spravodajské jednotky, že sa údaje zbierajú na iné štatistické účely. V osobitných prípadoch sa na účely plnenia svojich požiadaviek môže ECB spoľahnúť na štatistické informácie zbierané na tieto iné účely.

(6)

Po prijatí nariadenia (ES) č. 63/2002 (ECB/2001/18) došlo k zlepšeniu systému vykazovania úrokových sadzieb úverov domácnostiam a nefinančným korporáciám a metód výberu aktuálnej spravodajskej skupiny, a tieto zlepšenia je preto potrebné vziať do úvahy pri pokynoch na získavanie vzoriek a požiadavkách na štatistické vykazovanie.

(7)

Je to tiež potrebné z dôvodu, aby ECB mohla poskytovať analytickú a štatistickú podporu Európskemu výboru pre systémové riziká v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1096/2010 zo 17. novembra 2010, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (4).

(8)

V článku 3 nariadenia (ES) č. 2533/98 sa vyžaduje, aby ECB stanovila aktuálnu spravodajskú skupinu z okruhu referenčnej spravodajskej skupiny a aby minimalizovala súvisiacu záťaž spojenú s vykazovaním. Vzhľadom na osobitosti sektora peňažných finančných inštitúcií v každom členskom štáte eurozóny sa konečná voľba metódy výberu v súvislosti s aktuálnou spravodajskou skupinou ponecháva na národné centrálne banky. Cieľom je znížiť záťaž spojenú s vykazovaním a súčasne zabezpečiť veľmi kvalitnú štatistiku. V článku 5 ods. 1 sa ustanovuje, že ECB môže prijímať nariadenia na vymedzenie a ukladanie svojich požiadaviek na štatistické vykazovanie aktuálnej spravodajskej skupine členských štátov eurozóny. V článku 6 ods. 4 sa ustanovuje, že ECB môže prijímať nariadenia upravujúce podmienky, na základe ktorých sa môže uplatňovať právo overovať štatistické informácie alebo uskutočňovať povinný zber štatistických informácií.

(9)

V článku 4 nariadenia (ES) č. 2533/98 sa ustanovuje, že členské štáty si samy organizujú záležitosti v oblasti štatistiky a v plnej miere spolupracujú s ESCB, aby sa zabezpečilo plnenie povinností vyplývajúcich z článku 5 štatútu ESCB.

(10)

Hoci sa uznáva, že nariadenia prijaté ECB podľa článku 34.1 štatútu ESCB neudeľujú žiadne práva ani neukladajú žiadne povinnosti členským štátom, ktorých menou nie je euro (ďalej len „členské štáty mimo eurozóny“), článok 5 štatútu ESCB sa vzťahuje na členské štáty eurozóny, ako aj na členské štáty mimo eurozóny. V odôvodnení 17 nariadenia (ES) č. 2533/98 sa pripomína, že článok 5 štatútu ESCB spolu s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii znamená povinnosť navrhnúť a vykonávať na vnútroštátnej úrovni všetky opatrenia, ktoré členské štáty mimo eurozóny považujú za primerané na realizáciu zberu štatistických informácií potrebných na plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie a na včasnú prípravu v oblasti štatistiky, aby sa mohli stať členskými štátmi eurozóny.

(11)

Mali by sa uplatňovať normy ochrany a používania dôverných štatistických informácií ustanovené v článku 8 nariadenia (ES) č. 2533/98.

(12)

V článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2533/98 sa ustanovuje, že ECB má právomoc ukladať sankcie spravodajským jednotkám, ktoré nesplnili požiadavky na štatistické vykazovanie ustanovené v nariadeniach a rozhodnutiach ECB,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

1.

pojmy „spravodajské jednotky“ a „rezident“ majú rovnaký význam ako v článku 1 nariadenia (ES) č. 2533/98;

2.

„domácnosťami“ sa rozumie sektor domácností a sektor neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam (spojené S.14 a S.15) vymedzené v revidovanom európskom systéme účtov (ďalej len „ESA 2010“) ustanovenom v nariadení (EÚ) č. 549/2013;

3.

„nefinančnými korporáciami“ sa rozumie sektor nefinančných korporácií (S.11) vymedzený v ESA 2010;

4.

„peňažné finančné inštitúcie“ majú rovnaký význam ako v článku 1 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1071/2013 z 24. septembra 2013 o bilancii sektora peňažných finančných inštitúcií (ECB/2013/33) (5);

5.

„štatistikou úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií“ sa rozumie štatistika týkajúca sa tých úrokových sadzieb, ktoré uplatňujú rezidentské peňažné finančné inštitúcie s výnimkou centrálnych bánk a fondov peňažného trhu vo vzťahu ku vkladom denominovaným v eurách, prijímaným od domácností a nefinančných korporácií, ktoré sú rezidentmi v členských štátoch eurozóny, a k úverom denominovaným v eurách, poskytovaným domácnostiam a nefinančným korporáciám, ktoré sú rezidentmi v členských štátoch eurozóny. „Štatistika úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií“ zahŕňa zodpovedajúce objemy nových obchodov spočívajúce vo vkladoch a úveroch denominovaných v eurách, ako aj objemy nových obchodov spočívajúce v novoprerokovaných úveroch;

6.

„fondy peňažného trhu“ majú rovnaký význam ako v článku 1 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2008/32) (6);

7.

„referenčnou spravodajskou skupinou“ sa rozumejú rezidentské peňažné finančné inštitúcie s výnimkou centrálnych bánk a fondov peňažného trhu, ktoré prijímajú vklady denominované v eurách od domácností a/alebo nefinančných korporácií, ktoré sú rezidentmi v členských štátoch eurozóny, a/alebo poskytujú úvery denominované v eurách domácnostiam a/alebo nefinančným korporáciám, ktoré sú rezidentmi v členských štátoch eurozóny;

8.

„inštitúciou v zostatkovej časti“ sa rozumie malá peňažná finančná inštitúcia s výnimkou centrálnej banky alebo fondu peňažného trhu, ktorej bola udelená výnimka podľa článku 4.

Článok 2

Aktuálna spravodajská skupina

1.   Aktuálnu spravodajskú skupinu tvoria peňažné finančné inštitúcie s výnimkou centrálnych bánk a fondov peňažného trhu, ktoré sú rezidentmi a ktoré si vyberajú národné centrálne banky z referenčnej spravodajskej skupiny. Národné centrálne banky vyberú aktuálnu spravodajskú skupiny na základe celého súboru alebo vzorky.

2.   V prípade vzorky rozdelia národné centrálne banky referenčnú spravodajskú skupinu do homogénnych vrstiev a potom buď vyberú aktuálnu spravodajskú skupinu náhodne z každej vrstvy, alebo z každej vrstvy vyberú najväčšie inštitúcie.

3.   V prípade náhodného výberu vzorky musí byť minimálna veľkosť vnútroštátnej vzorky taká, aby pri nej najväčšia náhodná chyba na vnútroštátnej úrovni v priemere nepresahovala 10 bázických bodov na úrovni spoľahlivosti 90 %. Ak boli vybrané najväčšie inštitúcie, minimálna veľkosť vnútroštátnej vzorky musí zodpovedať podobnej úrovni kvalitatívneho opatrenia na základe funkcie odhadovanej strednej absolútnej hodnoty chýb.

4.   Národné centrálne banky uplatňujú pri výbere aktuálnej spravodajskej skupiny takisto vzorce a kritériá uvedené v usmernení ECB/2007/9 z 1. augusta 2007 o menovej štatistike a štatistike finančných inštitúcií a trhov (7).

5.   Každá národná centrálna banka informuje svoje rezidentské spravodajské jednotky o svojich požiadavkách na štatistické vykazovanie podľa národných postupov.

6.   Rada guvernérov je oprávnená kontrolovať súlad s týmto článkom.

Článok 3

Požiadavky na štatistické vykazovanie

1.   Na účely pravidelnej tvorby štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií vykazuje aktuálna spravodajská skupina mesačné štatistické informácie týkajúce sa nových obchodov a zostatkov národnej centrálnej banke členského štátu, ktorého je daná spravodajská jednotka rezidentom. Požadované štatistické informácie sú uvedené v prílohe I.

2.   Národné centrálne banky vymedzujú a implementujú režim vykazovania, ktorý má aktuálna spravodajská skupina dodržiavať, v súlade s národnými požiadavkami. Národné centrálne banky zabezpečujú, aby tento spravodajský režim poskytoval požadované štatistické informácie a umožňoval dôslednú kontrolu dodržiavania minimálnych noriem pre prenos, presnosť, pojmový súlad a revízie, ktoré sa ustanovujú v odseku 3.

3.   Požadované štatistické informácie sa vykazujú v súlade s minimálnymi normami pre prenos, presnosť, pojmový súlad a revízie, tak ako sa uvádza v prílohe II.

4.   Národné centrálne banky vykazujú agregované národné mesačné štatistické informácie do ECB do konca pracovného času 19. pracovného dňa nasledujúceho po referenčnom mesiaci.

5.   V súlade s rozhodnutím ECB/2010/10 z 19. augusta 2010 o nedodržiavaní požiadaviek na štatistické vykazovanie (8) môže ECB ukladať sankcie spravodajským agentom, ktorí nedodržiavajú požiadavky na štatistické vykazovanie uvedené v tomto nariadení.

Článok 4

Výnimky

1.   Ak sa spravodajské jednotky vyberajú na základe celého súboru, národné centrálne banky môžu udeliť výnimky týkajúce sa periodicity vykazovania malým peňažným finančným inštitúciám s výnimkou centrálnych bánk a fondov peňažného trhu, ak spoločný príspevok týchto spravodajských jednotiek k vnútroštátnej bilancii peňažných finančných inštitúcií nepresiahne 5 %, pokiaľ ide o zostatky vypočítané v súlade s nariadením 1071/2013 ECB/2013/33. Namiesto mesačného vykazovania môžu inštitúcie v zostatkovej časti vykazovať štatistiku úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií štvrťročne.

2.   Národné centrálne banky kontrolujú plnenie podmienok uvedených v odseku 1 každý rok včas na to, aby udelili alebo odňali, ak je to potrebné, akúkoľvek výnimku s účinnosťou od začiatku každého roka.

3.   Inštitúcie v zostatkovej časti sa môžu rozhodnúť, že nevyužijú výnimky a namiesto toho budú plniť úplné požiadavky na štatistické vykazovanie.

4.   Na dopĺňanie údajov na základe odhadov na 100 % pokrytie si národné centrálne banky môžu zvoliť postup na prenášanie vykazovaných údajov do chýbajúceho obdobia pri uplatnení vhodných techník odhadovania, tak aby sa zohľadnili tendencie vývoja údajov alebo sezónne výkyvy. Národné centrálne banky monitorujú počet inštitúcií v zostatkovej časti každý rok.

Článok 5

Overovanie a povinný zber

Právo overovať alebo zbierať povinne informácie, ktoré sú spravodajské jednotky povinné poskytovať podľa tohto nariadenia, uplatňujú národné centrálne banky bez toho, aby bolo dotknuté právo ECB uplatniť toto právo samostatne. Národné centrálne banky uplatňujú toto právo najmä vtedy, ak spravodajská jednotka nespĺňa minimálne normy pre prenos, presnosť, pojmový súlad a revízie uvedené v prílohe II.

Článok 6

Začiatok vykazovania

Prvé vykazovanie podľa tohto nariadenia sa začína údajmi za december 2014.

Článok 7

Zrušovacie ustanovenie

1.   Nariadenie (ES) č. 63/2002 (ECB/2001/18) sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2015.

2.   Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie v súlade s korelačnou tabuľkou uvedenou v prílohe IV.

Článok 8

Záverečné ustanovenie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2015.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

Vo Frankfurte nad Mohanom 24. septembra 2013.

Za Radu guvernérov ECB

prezident ECB

Mario DRAGHI


(1)  Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8.

(2)  Ú. v. ES L 10, 12.1.2002, s. 24.

(3)  Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 162.

(5)  Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.

(6)  Ú. v. EÚ L 15, 20.1.2009, s. 14.

(7)  Ú. v. EÚ L 341, 27.12.2007, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 226, 28.8.2010, s. 48.


PRÍLOHA I

SYSTÉM VYKAZOVANIA PRE ŠTATISTIKU ÚROKOVÝCH SADZIEB PEŇAŽNÝCH FINANČNÝCH INŠTITÚCIÍ

ČASŤ 1

Druh sadzby

I.    Dohodnutá ročná sadzba

Všeobecná zásada

1.

Typ sadzby, ktorú spravodajské jednotky poskytujú za všetky kategórie nástrojov pre vklady a úvery týkajúce sa nových obchodov a zostatkov, je ročná dohodnutá miera [annualised agreed rate (ďalej len „RDM“)]. Táto je vymedzená ako úroková sadzba, ktorá je individuálne dohodnutá medzi spravodajskou jednotkou a domácnosťou alebo nefinančnou korporáciou na vklad alebo úver, premenená na ročný základ a stanovená v percentách za rok. RDM zahŕňa všetky úrokové platby z vkladov a úverov, ale žiadne ďalšie finančné platby, ktoré by sa mohli uplatniť. Disážio, ktoré je vymedzené ako rozdiel medzi nominálnou sumou úveru a sumou prijatou klientom, sa považuje za úrokovú platbu na začiatku zmluvy (čas t0), a preto má byť premietnuté v RDM.

2.

Ak sa platby úrokov dohodnuté medzi spravodajskou jednotkou a domácnosťou alebo nefinančnou korporáciou kapitalizujú v pravidelných intervaloch počas roka, napríklad mesačne alebo štvrťročne, a nie raz ročne, dohodnutá sadzba sa premieňa na ročnú sadzbu pomocou vzorca na výpočet dohodnutej ročnej sadzby:

Formula

pričom:

x

je RDM,

rag

je ročná úroková sadzba, ktorá je dohodnutá medzi spravodajskou jednotkou a domácnosťou alebo nefinančnou korporáciou na vklad alebo úver za predpokladu, že dátumy kapitalizácie úrokov vkladu a všetkých platieb a splátok úveru sú stanovené v pravidelných intervaloch počas roka, a

n

je počet období kapitalizácie úrokov za vklad a období platieb (splátok) za úver za rok, t. j. 1 pre ročné platby, 2 pre polročné platby, 4 pre štvrťročné platby a 12 pre mesačné platby.

3.

Národné centrálne banky môžu od svojich spravodajských jednotiek vyžadovať, aby za všetky alebo niektoré vkladové a úverové nástroje vzťahujúce sa na nové obchody a zostatky poskytli úzko definovanú efektívnu mieru [narrowly defined effective rate (ďalej len „ÚDEM“)] namiesto RDM. ÚDEM je vymedzená ako úroková sadzba na ročnej báze, ktorá vyrovnáva súčasnú hodnotu všetkých iných záväzkov ako finančné platby (vklady alebo úvery, platby alebo splátky, platby úrokov), budúcich alebo jestvujúcich, dohodnutých medzi spravodajskými jednotkami a domácnosťou alebo nefinančnou korporáciou. ÚDEM sa rovná prvku úrokovej sadzby z ročnej percentuálnej miery nákladov [annual percentage rate of charge (ďalej len „RPMN“)], ktorá je vymedzená v článku 3 písm. i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (1). ÚDEM využíva postupnú aproximáciu, a preto sa môže uplatňovať na každý druh vkladu alebo úveru, kým RDM využíva matematický vzorec vymedzený v odseku 2, a preto ju možno uplatniť len na vklady a úvery s pravidelnou kapitalizáciou úrokových platieb. Všetky ostatné požiadavky sú identické, čo znamená, že odkazy na RDM uvedené v ďalšej časti tejto prílohy sa vzťahujú aj na ÚDEM.

Prístup k daniam, dotáciám a regulačným opatreniam

4.

Úrokové platby zahrnuté v RDM vyjadrujú to, čo spravodajská jednotka platí z vkladov a dostáva z úverov. Ak sa suma zaplatená jednou stranou a prijatá druhou stranou odlišuje, pre úrokovú sadzbu vykazovanú na účely štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií je rozhodujúce hľadisko spravodajskej jednotky.

5.

Úrokové sadzby sa podľa tejto zásady evidujú na hrubom základe pred platbou dane, keďže úrokové sadzby pred zdanením vyjadrujú, čo spravodajské jednotky platia za vklady a dostávajú za úvery.

6.

Okrem toho sa dotácie poskytnuté domácnostiam alebo nefinančným korporáciám tretími osobami neberú do úvahy pri určovaní úrokovej platby, keďže dotácie neplatí ani neprijíma spravodajská jednotka.

7.

Zvýhodnené sadzby, ktoré spravodajské jednotky uplatňujú voči svojim zamestnancom, sa zahŕňajú do štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií.

8.

Ak na úrokové platby majú vplyv regulačné opatrenia, napríklad stropy úrokovej sadzby alebo zákaz odmeňovania denných vkladov, tieto sú premietnuté do štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií. Akákoľvek zmena pravidiel stanovujúcich regulačné opatrenia, napríklad úroveň nariadených úrokových sadzieb alebo strop úrokovej sadzby, sa vykazuje v štatistike úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií ako zmena úrokovej sadzby.

II.    Ročná percentuálna miera nákladov

9.

Spravodajské jednotky okrem RDM uvádzajú za nové obchody vo vzťahu k spotrebným úverom a úverom pre domácnosti na bývanie aj RPMN, t. j.:

jednu RPMN za spotrebiteľské úvery, ktoré predstavujú nové obchody (pozri ukazovateľ 30 v dodatku 2) a

jednu RPMN za úvery pre domácnosti na bývanie, ktoré predstavujú nové obchody (pozri ukazovateľ 31 v dodatku 2) (2).

10.

RPMN zahŕňa „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“, ktoré sú vymedzené v článku 3 písm. g) smernice 2008/48/ES. Tieto celkové náklady sa skladajú z prvku úrokovej sadzby a prvku ostatných (súvisiacich) nákladov, ako sú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov atď.

11.

Zloženie prvku ostatných nákladov sa môže v jednotlivých štátoch odlišovať, pretože pojmy v smernici 2008/48/ES sa uplatňujú rozdielne a pretože vnútroštátne finančné systémy a postupy zabezpečovania úverov sú odlišné.

III.    Konvencia

12.

Spravodajské jednotky používajú na zostavovanie RDM štandardný rok s 365 dňami, t. j. účinok dodatočného dňa v priestupných rokoch sa neberie do úvahy.

ČASŤ 2

Rozsah pokrytia obchodov

13.

Spravodajské jednotky poskytujú štatistiku úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií týkajúcu sa zostatkov a nových obchodov.

IV.    Úrokové sadzby pre zostatky

14.

Zostatky sú vymedzené ako stav všetkých vkladov vložených domácnosťami a nefinančnými korporáciami do spravodajskej jednotky a stav všetkých úverov poskytnutých spravodajskou jednotkou domácnostiam a nefinančným korporáciám.

15.

Úroková sadzba pre zostatky vyjadruje úroveň váženej priemernej úrokovej sadzby, ktorá sa vzťahuje na stav vkladov alebo úverov v príslušnej kategórii nástrojov k referenčnému časovému bodu vymedzenému v odseku 29. Vážená priemerná úroková sadzba je suma RDM vynásobená príslušnými zostatkami a vydelená celkovými zostatkami. Zahŕňa všetky zostatky zo zmlúv, ktoré boli dohodnuté vo všetkých obdobiach pred referenčným dátumom.

V.    Nové obchody tvorené vkladmi splatnými na požiadanie, vkladmi s výpovednou lehotou, pohľadávkami z kreditnej karty a revolvingovými úvermi a prečerpaniami

16.

V prípade vkladov splatných na požiadanie, vkladov s výpovednou lehotou, pohľadávok z kreditnej karty a revolvingových úverov a prečerpaní, ako sú vymedzené v odsekoch 46 až 49 a 55, sa pojem nových obchodov vzťahuje na celý stav. Ako ukazovateľ nových obchodov tvorených vkladmi splatnými na požiadanie, vkladmi s výpovednou lehotou, pohľadávkami z kreditnej karty a revolvingovými úvermi a prečerpaniami sa preto používa debetný alebo kreditný zostatok, t. j. suma splatná v referenčnom časovom bode vymedzenom v odseku 32.

17.

Úrokové sadzby vkladov splatných na požiadanie, vkladov s výpovednou lehotou, pohľadávok z kreditnej karty a revolvingových úverov a prečerpaní odrážajú úroveň váženej priemernej úrokovej sadzby vzťahujúcej sa na stav týchto účtov v referenčnom časovom bode vymedzenom v odseku 32. Zahŕňajú súčasné bilančné pozície všetkých neskončených zmlúv, ktoré boli uzatvorené vo všetkých obdobiach pred referenčným dátumom.

18.

Spravodajské jednotky pri výpočte úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií pre účty, ktoré v závislosti od svojho zostatku môžu byť buď vkladom, alebo úverom, musia rozlišovať obdobia s kreditným zostatkom a obdobia s debetným zostatkom. Spravodajské jednotky vykazujú vážené priemerné úrokové sadzby vzťahujúce sa na kreditné zostatky ako vklady splatné na požiadanie a vážené priemerné úrokové sadzby vzťahujúce sa na debetné zostatky ako prečerpania. Nevykazujú vážené priemerné úrokové sadzby spájajúce (nízke) sadzby za vklady splatné na požiadanie a (vysoké) sadzby za prečerpania.

VI.    Nové obchody v kategóriách iných nástrojov ako vklady splatné na požiadanie, vklady s výpovednou lehotou, pohľadávky z kreditnej karty a revolvingové úvery a prečerpania

19.

Nasledujúce odseky 20 až 27 sa vzťahujú na vklady s dohodnutou splatnosťou, dohody o spätnej kúpe (repoobchody) a všetky úvery okrem revolvingových úverov a prečerpaní, ako aj pohľadávok z kreditnej karty, ako sú vymedzené v odsekoch 46 až 49 a 55. Odseky 22 a 23 o novoprerokovaných úveroch sa týkajú len iných úverov ako revolvingových úverov, prečerpaní a pohľadávok z kreditnej karty.

20.

Nový obchod je vymedzený ako akákoľvek nová zmluva medzi domácnosťou alebo nefinančnou korporáciou a spravodajskou jednotkou. Novými zmluvami sú:

všetky finančné zmluvy, ktoré prvýkrát špecifikujú úrokovú sadzbu vkladu alebo úveru, a

všetky nové prerokovania existujúcich vkladových a úverových zmlúv, ako sú vymedzené v odseku 21.

21.

Nové prerokovanie predstavuje aktívnu účasť domácnosti alebo nefinančnej korporácie pri úprave podmienok existujúcej vkladovej alebo úverovej zmluvy vrátane úrokovej sadzby. Preto rozšírenia a iné úpravy podmienok, ktoré sa uskutočňujú automaticky, t. j. bez aktívnej účasti domácnosti alebo nefinančnej korporácie, nie sú novým prerokovaním.

22.

Pre osobitné vykazovanie objemov nových obchodov novoprerokovaných úverov pre domácnosti alebo nefinančné korporácie v rámci štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií nové prerokovanie predstavuje nové obchodné úvery, iné ako pohľadávky z kreditnej karty, revolvingové úvery a prečerpania, ktoré už sú v bilancii spravodajskej jednotky na konci mesiaca predchádzajúceho referenčnému mesiacu.

23.

Úvery na reštrukturalizáciu dlhov nie sú ako také vylúčené z novoprerokovaných úverov. Ak však reštrukturalizácia zahŕňa nové prerokovanie úrokovej sadzby a v dôsledku toho sa poskytne úver so sadzbou, ktorá je nižšia, ako sa bežne poskytuje na trhu, ako je to uvedené v odseku 28, nemala by byť zahrnutá do novoprerokovaných úverov ani do nových obchodov.

24.

Sadzba nového obchodu vyjadruje váženú priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú na vklady a úvery v príslušnej kategórii nástrojov vo vzťahu k novým dohodám uzatvoreným medzi domácnosťami alebo nefinančnými korporáciami a spravodajskými jednotkami počas referenčného časového obdobia vymedzeného v odseku 35.

25.

Zmeny pohyblivých úrokových sadzieb v zmysle automatických úprav úrokovej sadzby vykonávaných spravodajskou jednotkou nepredstavujú nové dohody, a preto sa nepovažujú za nový obchod. Tieto zmeny pohyblivých sadzieb sa preto pri jestvujúcich zmluvách nezachytávajú do sadzieb nových obchodov, ale len do priemerných sadzieb pre zostatky.

26.

Zmena z fixnej úrokovej sadzby na pohyblivú alebo naopak (v čase t1) počas platnosti zmluvy, ktorá bola dohodnutá na začiatku zmluvy (čas t0), nepredstavuje novú dohodu, ale súčasť podmienok úveru stanovených v čase t0. Preto sa nepovažuje za nový obchod.

27.

Vo vzťahu k domácnosti alebo nefinančnej korporácii sa zvyčajne očakáva, že si vyberie iný úver ako revolvingový úver alebo prečerpanie v plnom rozsahu na začiatku zmluvy. Môže však vybrať úver po častiach v časoch t1, t2, t3, atď. namiesto toho, aby vzala úplnú sumu na začiatku zmluvy (čas t0). Skutočnosť, že úver sa berie po častiach, je pre štatistiku úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií irelevantná. Do štatistiky úrokových sadzieb nových obchodov peňažných finančných inštitúcií sa zachytáva dohoda medzi domácnosťou alebo nefinančnou korporáciou a spravodajskou jednotkou v čase t0, ktorá zahŕňa úrokovú sadzbu a úplnú sumu úveru. Ak sa nové prerokovanie podmienok úveru uskutoční po čase t0, vykazuje sa pod novoprerokovanými úvermi plná suma poskytnutá, ale ešte nesplatená do momentu nového prerokovania.

VII.    Prístup k nedobytným úverom a úverom na reštrukturalizáciu dlhu, ktoré sú výhodnejšie, ako sa bežne poskytujú na trhu

28.

Nedobytné úvery a úvery na reštrukturalizáciu dlhu, ktoré sú poskytnuté so sadzbami výhodnejšími, ako sa bežne poskytujú na trhu, sa nezahŕňajú do vážených priemerných úrokových sadzieb ani do objemov nových obchodov. Nedobytné úvery sú vymedzené v súlade s prílohou II k nariadeniu (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33) a celková hodnota úveru, ktorý je čiastočne alebo úplne klasifikovaný ako nedobytný úver, je vylúčená zo štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií. Úvery na reštrukturalizáciu dlhu, t. j. reštrukturalizáciu týkajúcu sa dlžníkov vo finančnej núdzi, sa vymedzia v súlade s existujúcimi vnútroštátnymi vymedzeniami.

ČASŤ 3

Referečný časový bod

VIII.    Referenčný časový bod pre úrokové sadzby peňažných finančných inštitúcií pre zostatky

29.

Národné centrálne banky rozhodujú, či sa na vnútroštátnej úrovni úrokové sadzby peňažných finančných inštitúcií pre zostatky, t. j. ukazovatele 1 až 26 uvedené v dodatku 1, zostavujú ako snímka momentálneho stavu na konci referenčného obdobia, alebo ako implicitná sadzba vzťahujúca sa na priemer za toto obdobie. Zaznamenávaným obdobím je jeden mesiac.

30.

Úrokové sadzby pre zostatky ako snímka koncomesačných údajov sa počítajú ako vážené priemery úrokových sadzieb uplatňovaných na stav vkladov a úverov k určitému časového bodu v posledný deň mesiaca. Spravodajská jednotka v tomto časovom bode zbiera úrokové sadzby a súvisiace sumy za všetky splatné vklady prijaté od domácností a nefinančných korporácií a úvery poskytnuté domácnostiam a nefinančným korporáciám a zostavuje váženú priemernú úrokovú sadzbu za každú kategóriu nástrojov. Úrokové sadzby peňažných finančných inštitúcií pre zostatky, ktoré sa zostavujú ako snímka stavu koncomesačných údajov, zahŕňajú na rozdiel od mesačných priemerov len tie zmluvy, ktoré v čase zberu údajov ešte trvajú.

31.

Úrokové sadzby pre zostatky ako implicitné sadzby vzťahujúce sa na priemer za mesiac sa vypočítajú ako podiel, kde čitateľom je naakumulovaný úrok z vkladov a z úverov počas referenčného mesiaca a menovateľom je priemerný stav počas referenčného mesiaca. Spravodajská jednotka na konci referenčného mesiaca vykazuje za každú kategóriu nástrojov naakumulovaný úrok vyplatený alebo prijatý počas mesiaca a priemerný stav vkladov a úverov počas toho istého mesiaca. Úrokové sadzby peňažných finančných inštitúcií pre zostatky, ktoré sa zostavujú ako mesačné priemery, zahŕňajú na rozdiel od snímky stavu koncomesačných údajov tiež zmluvy, ktoré existovali v určitom čase počas mesiaca, ale na konci mesiaca už netrvajú. Priemerný stav vkladov a úverov počas referenčného mesiaca sa optimálne zostavuje ako priemer denných stavov počas mesiaca. Minimálnou normou je, aby sa priemerný mesačný stav odvodzoval z denných zostatkov nestálych kategórií nástrojov, t. j. aspoň v prípade vkladov splatných na požiadanie, vkladov s výpovednou lehotou, úročených úverov z kreditnej karty a revolvingových úverov a prečerpaní. Pri všetkých ostatných kategóriách nástrojov sa priemerný mesačný stav odvodzuje z týždenných alebo častejších zostatkov.

IX.    Referenčný časový bod pre nové obchody tvorené vkladmi splatnými na požiadanie, vkladmi s výpovednou lehotou, úročenými úvermi z kreditnej karty a revolvingovými úvermi a prečerpaniami

32.

Národné centrálne banky rozhodujú, či sa na vnútroštátnej úrovni úrokové sadzby peňažných finančných inštitúcií pre vklady splatné na požiadanie, vklady s výpovednou lehotou, úročené úvery z kreditnej karty a revolvingové úvery a prečerpania, t. j. ukazovatele 1, 5, 6, 7, 12, 23, 32 a 36 uvedené v dodatku 2 zostavujú ako snímka stavu údajov na konci referenčného obdobia alebo ako implicitné sadzby vzťahujúce sa na priemer za toto obdobie. Zaznamenávaným obdobím je jeden mesiac.

33.

Analogicky k zostavovaniu úrokových sadzieb pre zostatky uvedené v dodatku 1 sa úrokové sadzby pre vklady splatné na požiadanie, vklady s výpovednou lehotou, úročené úvery z kreditnej karty a revolvingové úvery a prečerpania zostavujú jedným z nasledujúcich spôsobov:

a)

vypočíta sa snímka koncomesačných údajov, t. j. vážené priemery úrokových sadzieb, ktoré sa vzťahujú na stav týchto vkladov k určitému časovému bodu v posledný deň mesiaca. Spravodajská jednotka v tom čase zbiera úrokové sadzby a príslušné sumy za všetky vklady splatné na požiadanie, vklady s výpovednou lehotou, úročené úvery z kreditnej karty a revolvingové úvery a prečerpania vo vzťahu k domácnostiam a nefinančným korporáciám a zostavuje váženú priemernú úrokovú sadzbu pre každú kategóriu nástrojov. Úrokové sadzby peňažných finančných inštitúcií pre zostatky, ktoré sa zostavujú ako snímka stavu koncomesačných údajov, zahŕňajú na rozdiel od mesačných priemerov len tie zmluvy, ktoré v čase zberu údajov ešte trvajú;

b)

vypočítajú sa implicitné sadzby vzťahujúce sa na priemer za mesiac, t. j. podiely, kde čitateľom je naakumulovaný úrok z vkladov a z úverov počas mesiaca a menovateľom je priemer denných stavov. Spravodajská jednotka na konci mesiaca vykazuje za vklady splatné na požiadanie, vklady s výpovednou lehotou, úročené úvery z kreditnej karty a revolvingové úvery a prečerpania naakumulované úroky vyplatené alebo prijaté počas mesiaca a priemerný stav vkladov a úverov počas toho istého mesiaca. Pre vklady splatné na požiadanie, vklady s výpovednou lehotou, úročené úvery z kreditnej karty a revolvingové úvery a prečerpania sa priemerný mesačný stav odvodzuje z denných zostatkov. Úrokové sadzby peňažných finančných inštitúcií pre zostatky, ktoré sa zostavujú ako mesačné priemery, zahŕňajú na rozdiel od snímky stavu koncomesačných údajov tiež zmluvy, ktoré existovali v určitom čase počas mesiaca, ale na konci mesiaca už netrvajú.

34.

Ak sa úrokové sadzby peňažných finančných inštitúcií zostavujú ako snímka stavu koncomesačných údajov, v prípade účtov, ktoré v závislosti od ich zostatku môžu byť vkladom alebo úverom, určuje iba zostatok v určitom čase posledného dňa v mesiaci, či je účet v danom mesiaci vklad splatný na požiadanie, alebo prečerpanie. Ak sa úrokové sadzby peňažných finančných inštitúcií počítajú ako implicitná sadzba vzťahujúca sa na priemer mesiaca, hodnotí sa každý deň bez ohľadu na to, či je účet vkladom, alebo úverom. Na odvodenie priemerných mesačných stavov sa v menovateli implicitných sadzieb potom vypočíta priemer denných kreditných zostatkov a denných debetných zostatkov. Taktiež v tokoch v čitateli sa rozlišujú naakumulované úroky z vkladov a z úverov. Spravodajské jednotky nevykazujú vážené priemerné úrokové sadzby spájajúce (nízke) sadzby za vklady splatné na požiadanie a (vysoké) sadzby za prečerpanie.

X.    Referenčný časový bod pre nové obchody (iné ako vklady splatné na požiadanie, vklady s výpovednou lehotou, pohľadávky z kreditnej karty, revolvingové úvery a prečerpania)

35.

Úrokové sadzby peňažných finančných inštitúcií pre nové obchody, iné ako vklady splatné na požiadanie, vklady s výpovednou lehotou, pohľadávky z kreditnej karty a revolvingové úvery a prečerpania, t. j. všetky ukazovatele uvedené v dodatku 2 okrem ukazovateľov 1, 5, 6, 7, 12, 23, 32 a 36, sa vypočítajú ako priemer za obdobie. Zaznamenávaným obdobím je (celý) jeden mesiac.

36.

Spravodajské jednotky vypočítajú sadzbu nových obchodov za každú kategóriu nástrojov ako vážený priemer všetkých úrokových sadzieb pre nové obchodné operácie v kategórii nástrojov počas referenčného mesiaca. Tieto úrokové sadzby, ktoré sa vzťahujú na priemer mesiaca, sa zasielajú NCB členského štátu, ktorého menou je euro (ďalej len „členský štát eurozóny“) a ktorého je spravodajská jednotka rezidentom, spolu so sumou nových obchodov vykonaných počas vykazovaného mesiaca za každú kategóriu nástrojov. Spravodajské jednotky sú povinné zohľadniť nové obchodné operácie vykonané počas celého mesiaca.

37.

Pre ukazovatele týkajúce sa novoprerokovaných úverov domácnostiam a nefinančným korporáciám, t. j. pre ukazovatele 88 až 91 opísané v dodatku 2, sa vyžadujú len informácie o objemoch nových obchodov. Všetky nové prerokovania existujúcich vkladových a úverových zmlúv, ako sú vymedzené v odsekoch 22 až 27, sa berú do úvahy, aj keď sa tá istá zmluva počas referenčného mesiaca opätovne prerokuje viac ako raz.

ČASŤ 4

Kategórie nástrojov

XI.    Všeobecné ustanovenia

38.

Spravodajské jednotky poskytujú štatistiku úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií o zostatkoch za kategórie nástrojov uvedené v dodatku 1 a o nových obchodoch za kategórie nástrojov uvedené v dodatku 2. Ako je vymedzené v odseku 16, úrokové sadzby pre vklady splatné na požiadanie, vklady s výpovednou lehotou, revolvingové úvery a prečerpania a úročené úvery z kreditnej karty sú úrokové sadzby pre nové obchody, hoci sa pojem nových obchodov vzťahuje na celý stav, a preto sú zahrnuté v dodatku 2.

39.

Kategórie nástrojov uvedené v dodatkoch 1 a 2 sa neuplatňujú na vnútroštátnej úrovni niektorého členského štátu eurozóny, a preto sa nezohľadňujú, ak rezidentské úverové a iné inštitúcie vôbec neponúkajú produkty, ktoré patria do tejto kategórie pre domácnosti a nefinančné korporácie. Údaje sa poskytujú, ak existujú nejaké obchody, akokoľvek sú obmedzené.

40.

Za každú kategóriu nástrojov vymedzenú v dodatkoch 1 a 2 a uplatňujúcu sa v bankových obchodoch rezidentských úverových inštitúcií a iných inštitúcií s domácnosťami a nefinančnými korporáciami, ktoré sú rezidentmi členských štátov eurozóny, sa štatistika úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií zostavuje na základe všetkých úrokových sadzieb vzťahujúcich sa na všetky produkty, ktoré patria do tejto kategórie nástrojov. To znamená, že národné centrálne banky nesmú vymedziť súbor vnútroštátnych produktov v každej kategórii nástrojov, za ktorú sa má zbierať štatistika úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií; namiesto toho sa zahŕňajú sadzby všetkých produktov ponúkaných každou zo spravodajských jednotiek. Ako je uvedené v článku 16 usmernenia ECB/2007/9 z 1. augusta 2007 o menovej štatistike a štatistike finančných inštitúcií a trhov (3), národné centrálne banky nemusia zahrnúť do vzorky každý produkt, ktorý existuje na vnútroštátnej úrovni. Nesmú však vylúčiť celú kategóriu nástrojov na základe toho, že s ňou spojené sumy sú veľmi malé. Preto ak kategóriu nástrojov ponúka len jedna inštitúcia, táto inštitúcia je zastúpená vo vzorke. Ak kategória nástrojov v členskom štáte eurozóny neexistuje v čase začiatočného výberu vzorky, ale nový produkt, ktorý patrí do tejto kategórie, zavedie jedna inštitúcia neskôr, táto inštitúcia sa zahrnie do vzorky v čase nasledujúcej kontroly reprezentatívnosti. Ak sa na vnútroštátnej úrovni v existujúcej kategórii nástrojov vytvorí nový produkt, inštitúcie ho vo vzorke zahrnú do svojho nasledujúceho vykazovania, keďže všetky spravodajské jednotky sú povinné vykazovať všetky svoje produkty.

41.

Výnimkou z princípu rozsahu pokrytia všetkých úrokových sadzieb, ktoré sa vzťahujú na všetky produkty, sú úrokové sadzby pre nedobytné úvery a pre úvery na reštrukturalizáciu dlhov. Ako je uvedené v odseku 28, všetky nedobytné úvery a úvery na reštrukturalizáciu dlhov za sadzby nižšie, ako sú trhové podmienky, t. j. vzťahujúce sa na dlžníkov vo finančnej núdzi, sú vylúčené zo štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií.

XII.    Členenie podľa meny

42.

Štatistika úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií zahŕňa úrokové sadzby uplatňované spravodajskou skupinou. Údaje o vkladoch a úveroch v inej mene ako euro sa nevyžadujú na úrovni všetkých členských štátov eurozóny. Toto je premietnuté v dodatkoch 1 a 2, v ktorých sa všetky ukazovatele týkajú vkladov a úverov denominovaných v eurách.

XIII.    Členenie podľa sektora

43.

Členenie podľa sektora s výnimkou repoobchodov sa vzťahuje na všetky vklady a úvery vyžadované pre štatistiku úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií. Dodatky 1 a 2 preto rozlišujú ukazovatele vo vzťahu k domácnostiam (vrátane neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam) (4) a vo vzťahu k nefinančným korporáciám (5). Okrem toho sa vykazuje osobitný údaj pre podnikateľské subjekty s jediným vlastníkom/partnerstvá bez právnej subjektivity ako súčasť domácností, ale iba v rámci nových obchodných úverov na „iné účely“. Národné centrálne banky môžu upustiť od osobitného označovania úverov pre podnikateľské subjekty s jediným vlastníkom, ak takéto úvery predstavujú menej ako 5 % celkových úverov poskytnutých domácnostiam členského štátu eurozóny v podobe zostatkov vypočítaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33).

44.

Ukazovateľ 5 v dodatku 1 a ukazovateľ 11 v dodatku 2 sa vzťahujú na repoobchody. Hoci platby za repoobchody nie sú vo všetkých členských štátoch eurozóny nezávislé od sektora, ktorý ich drží, v prípade repoobchodov sa na úrovni všetkých členských štátov eurozóny nevyžaduje členenie podľa sektora na domácnosti a nefinančné korporácie. Ďalej sa na úrovni všetkých členských štátov eurozóny nevyžaduje členenie podľa splatnosti, keďže sa predpokladá, že repoobchody sú prevažne veľmi krátkodobé. Úroková sadzba peňažných finančných inštitúcií pre repoobchody sa uplatňuje bez rozlišovania na oba sektory.

45.

Ukazovatele 5 a 6 v dodatku 2 sa vzťahujú na vklady s výpovednou lehotou, ktoré sú držané domácnosťami. Úroková sadzba a váha pre vklady s výpovednou lehotou sa však na úrovni všetkých členských štátov eurozóny vzťahuje tak na vklady s výpovednou lehotou držané domácnosťami, ako aj na vklady držané nefinančnými korporáciami, t. j. oba sektory sa síce zlúčia, ale priradia sa k domácnostiam. Na úrovni všetkých členských štátov eurozóny sa nevyžaduje členenie podľa sektora.

XIV.    Členenie podľa druhu nástroja

46.

Ak sa neustanovuje inak v nasledujúcich odsekoch 47 až 55, členenie úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií podľa nástroja a vymedzenie druhov nástrojov sa zhodujú s kategóriami aktív a pasív, ktoré sa uvádzajú v časti 2 prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33).

47.

Úrokové sadzby peňažných finančných inštitúcií pre vklady splatné na požiadanie, t. j. ukazovatele 1 a 7 v dodatku 2, zahŕňajú všetky vklady splatné na požiadanie bez ohľadu na to, či sú úročené. Vklady splatné na požiadanie s nulovým úrokom sa preto zaznamenávajú v štatistike úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií.

48.

Revolvingové úvery a prečerpania, t. j. ukazovatele 12 a 23 v dodatku 2, majú na účely štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií rovnaký význam, ako je vymedzený v časti 2 prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33), bez ohľadu na začiatočné obdobie fixácie ich úrokovej sadzby. Pokuty za prečerpanie, ktoré sa uplatňujú ako súčasť ostatných nákladov, napríklad vo forme osobitných poplatkov, sa nezahŕňajú do RDM vymedzenej v odseku 1, pretože tento druh sadzby sa vzťahuje len na úrokovú sadzbu úverov. Úvery vykazované v tejto kategórii sa nevykazujú v žiadnej inej kategórii nových obchodov.

49.

Na účely štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií sú pohľadávky z kreditnej karty vymedzené rovnako ako v časti 2 prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33). V ukazovateľoch 32 a 36 sa vykazujú len údaje týkajúce sa úročených úverov z kreditnej karty. Úroková sadzba bezúročných úverov z kreditnej karty sa nevykazuje samostatne, keďže z jej pojmu vyplýva, že je to 0 %. Splatné bezúročné úvery z kreditnej karty sú však súčasťou štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií týkajúcej sa zostatkov spolu so splatnými úročenými úvermi z kreditnej karty. Ani úročené, ani bezúročné úvery z kreditnej karty sa nevykazujú podľa akýchkoľvek iných ukazovateľov nového obchodu.

50.

Na účely štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií zahŕňajú nové obchodné úvery poskytnuté nefinančným korporáciám (s výnimkou revolvingových úverov a prečerpaní a pohľadávok z kreditnej karty), t. j. ukazovatele 37 až 54, 80, 82, 84 a 91 v dodatku 2 všetky iné úvery ako pohľadávky z kreditnej karty a revolvingové úvery a prečerpania poskytnuté podnikom bez ohľadu na ich výšku, kým ukazovatele 62 až 79, 81, 83 a 85 sa vzťahujú na zabezpečené úvery vymedzené v odseku 64. Úvery poskytnuté nefinančným korporáciám, ktoré sa v dodatku 1 vzťahujú k zostatkom, sú vymedzené rovnako ako v časti 2 prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33) a zahŕňajú revolvingové úvery a prečerpania a pohľadávky z kreditnej karty.

51.

Na účely štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií sú nové obchodné úvery poskytnuté domácnostiam na spotrebu, t. j. ukazovatele 13 až 15, 30 a 88 v dodatku 2 vymedzené ako iné úvery ako pohľadávky z kreditnej karty a revolvingové úvery a prečerpania poskytnuté na účely osobnej spotreby tovarov a služieb, kým ukazovatele 55 až 57 sa vzťahujú na zabezpečené úvery vymedzené v odseku 64. Úvery na spotrebu, ktoré sa v dodatku 1 vzťahujú na zostatky, sú vymedzené rovnako ako v časti 2 prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33) a zahŕňajú revolvingové úvery a prečerpania a pohľadávky z kreditnej karty.

52.

Na účely štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií sú nové obchodné úvery poskytnuté pre domácnosti na bývanie, t. j. ukazovatele 16 až 19, 31 a 89 v dodatku 2 vymedzené ako iné úvery ako revolvingové úvery a prečerpania alebo pohľadávky z kreditnej karty, ktoré sú poskytnuté na účely investovania do kúpy nehnuteľnosti, vrátane vylepšovania garáží a domov (rekonštrukcie), kým ukazovatele 58 až 61 sa vzťahujú na zabezpečené úvery vymedzené v odseku 64. Úvery pre domácnosti na bývanie, ktoré sa v dodatku 1 vzťahujú na zostatky, sú vymedzené rovnako ako v časti 2 prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33) a zahŕňajú revolvingové úvery a prečerpania a pohľadávky z kreditnej karty.

53.

Na účely štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií sú nové obchodné úvery pre domácnosti na iné účely, t. j. ukazovatele 20 až 22, 33 až 35 a 90 v dodatku 2, vymedzené ako iné úvery ako revolvingové úvery a prečerpania alebo pohľadávky z kreditnej karty poskytnuté na účely, ako napr. obchodné účely, konsolidáciu dlhov, vzdelávanie atď. Ostatné úvery pre domácnosti, ktoré sa v dodatku 1 vzťahujú na zostatky, sú vymedzené rovnako ako v časti 2 prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33) a zahŕňajú revolvingové úvery a prečerpania a pohľadávky z kreditnej karty.

54.

V prípade úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií týkajúcich sa zostatkov zahŕňajú spolu úvery na spotrebu, úvery domácnostiam na bývanie a ostatné úvery pre domácnosti na iné účely všetky úvery poskytnuté domácnostiam rezidentskými úverovými a inými inštitúciami vrátane revolvingových úverov a prečerpaní a pohľadávok z kreditnej karty.

55.

V prípade úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií týkajúcich sa nových obchodov zahŕňajú úročené úvery z kreditnej karty, revolvingové úvery a prečerpania, úvery pre domácnosti na spotrebu, na bývanie a na iné účely všetky úvery okrem bezúročného úveru z kreditnej karty poskytnuté domácnostiam rezidentskými úverovými a inými inštitúciami. Bezúročné úvery z kreditnej karty sa osobitne nevykazujú v štatistike úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií týkajúcich sa nových obchodov, ale sú zahrnuté ako súčasť zodpovedajúcej položky zostatku.

XV.    Členenie podľa kategórie výšky sumy

56.

V prípade ostatných úverov pre nefinančné korporácie, t. j. ukazovateľov 37 až 54 a 62 až 85 v dodatku 2 sa rozlišujú tri kategórie výšky sumy: a) „do 0,25 milióna EUR vrátane“; b) „od 0,25 milióna EUR do 1 milióna EUR vrátane“ a c) „nad 1 milión EUR“. Výška sumy predstavuje jedinú úverovú transakciu považovanú za nový obchod, a nie všetky obchody medzi nefinančnou korporáciou a spravodajskou jednotkou.

XVI.    Členenie podľa pôvodnej a zostatkovej doby splatnosti, výpovednej lehoty, lehoty na zmenu úrokovej sadzby alebo začiatočnej fixácie sadzby

57.

V závislosti od druhu nástroja a od toho, či sa úrokové sadzby peňažných finančných inštitúcií týkajú zostatkov alebo nových obchodov, štatistika poskytuje členenie podľa pôvodnej a zostatkovej doby splatnosti, výpovednej lehoty, lehoty na zmenu úrokovej sadzby a/alebo začiatočného obdobia fixácie sadzby. Tieto členenia sa vzťahujú na časové pásma alebo intervaly, napríklad úroková sadzba pre vklad s dohodnutou splatnosťou do dvoch rokov predstavuje priemernú sadzbu pre všetky vklady s dohodnutou pôvodnou splatnosťou medzi dvoma dňami a maximálne dvoma rokmi, váženú veľkosťou vkladu.

58.

Členenie podľa pôvodnej a zostatkovej doby splatnosti, ako aj výpovednej lehoty a lehoty na zmenu úrokovej sadzby je v súlade s pojmami vymedzenými v časti 2 prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33). Členenie podľa pôvodnej splatnosti sa vzťahuje na všetky kategórie vkladov okrem repoobchodov týkajúcich sa zostatkov a všetkých kategórií úverov, ako je ustanovené v dodatku 1. Členenie podľa pôvodnej splatnosti v kombinácii so zostatkovou dobou splatnosti a najbližšou zmenou úrokovej sadzby sa uplatňuje na ukazovatele 15 až 26, ako sú vymedzené v dodatku I. Členenie podľa pôvodnej splatnosti sa vzťahuje tiež na nové obchody s vkladmi s dohodnutou splatnosťou a členenie podľa výpovednej lehoty na nové obchody s vkladmi s výpovednou lehotou, ako je ustanovené v dodatku 2. Samostatné údaje o úveroch pre nefinančné korporácie so začiatočným obdobím fixácie úrokovej sadzby do jedného roka v kombinácii s pôvodnou splatnosťou nad jeden rok sa vykazujú pre každú veľkostnú úverovú skupinu uvedenú v odseku 56, ako je ustanovené v dodatku 2.

59.

Úverové úrokové sadzby pre nové obchody okrem ukazovateľov 88 až 91 vzťahujúcich sa na novo prerokované úvery v dodatku 2 sa členia podľa začiatočného obdobia fixácie úrokovej sadzby uvedeného v zmluve. Začiatočné obdobie fixácie je na účely štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií vymedzené ako vopred určené časové obdobie na začiatku zmluvy, počas ktorého sa nemení hodnota úrokovej sadzby. Začiatočné obdobie fixácie môže byť kratšie alebo rovnajúce sa pôvodnej splatnosti úveru. Hodnota úrokovej sadzby sa považuje za nemeniteľnú len vtedy, ak sa vymedzí ako konkrétna úroveň, napríklad ako 10 % alebo ako hodnota pripočítaná k referenčnej sadzbe v určitom čase, napríklad ako 6-mesačný EURIBOR plus 2 percentuálne body v určitý deň a čas. Ak sa na začiatku zmluvy pre určité časové obdobie dohodne postup výpočtu úverovej sadzby medzi domácnosťou alebo nefinančnou korporáciou a spravodajskou jednotkou, napríklad 6-mesačný EURIBOR plus 2 percentuálne body počas troch rokov, za začiatočné obdobie fixácie sadzby sa nepovažujú tri roky, ale šesť mesiacov, keďže hodnota úrokovej sadzby sa môže meniť každých šesť mesiacov počas týchto troch rokov. Štatistika úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií za nové úverové obchody vyjadruje len úrokovú sadzbu, ktorá je dohodnutá pre začiatočné obdobie fixácie na začiatku zmluvy, alebo po novom prerokovaní úveru. Ak sa úroková sadzba po tomto začiatočnom období fixácie automaticky zmení na pohyblivú sadzbu, toto sa neodrazí v úrokových sadzbách peňažných finančných inštitúcií pre nové obchody, ale len v sadzbách pre zostatky.

60.

Pri úveroch pre domácnosti sa rozlišujú tieto obdobia začiatočnej fixácie sadzby:

 

Pri úveroch pre domácnosti na spotrebu a na iné účely:

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do jedného roka vrátane,

začiatočná fixácia sadzby nad jeden rok a do päť rokov vrátane a

začiatočná fixácia sadzby nad päť rokov.

 

Pri úveroch pre domácnosti na bývanie:

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do jedného roka vrátane,

začiatočná fixácia sadzby nad jeden rok a do päť rokov vrátane,

začiatočná fixácia sadzby nad päť rokov a do desať rokov vrátane a

začiatočná fixácia sadzby nad desať rokov.

61.

Pri úveroch pre nefinančné korporácie do 0,25 milióna EUR, nad 0,25 milióna EUR do 1 milióna EUR a nad 1 milión EUR sa rozlišujú tieto obdobia začiatočnej fixácie sadzby:

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do troch mesiacov vrátane,

začiatočná fixácia sadzby nad tri mesiace a do jedného roka vrátane,

začiatočná fixácia sadzby nad jeden rok a do troch rokov vrátane,

začiatočná fixácia sadzby nad tri roky a do päť rokov vrátane,

začiatočná fixácia sadzby nad päť rokov a do desať rokov vrátane a

začiatočná fixácia sadzby nad desať rokov.

62.

Na účely štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií je „pohyblivá sadzba“ vymedzená ako úroková sadzba, ktorá podlieha neustálej (t. j. dennej) revízii alebo voľnému uváženiu peňažných finančných inštitúcií s výnimkou centrálnych bánk a fondov peňažného trhu.

XVII.    Členenie podľa úverov zabezpečených kolaterálom a/alebo zárukami

63.

Úvery pre domácnosti a nefinančné korporácie zabezpečené kolaterálom a/alebo zárukami sa na účely štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií okrem toho vykazujú osobitne pre všetky kategórie nových obchodov s výnimkou pohľadávok z kreditnej karty, revolvingových úverov a prečerpaní a úverov na iné účely. Navyše sa pre ukazovatele týkajúce sa objemov nových obchodov novoprerokovaných úverov nevyžaduje členenie podľa kolaterálov/záruk.

64.

Na účely štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií zahŕňa členenie úverov podľa kolaterálov/záruk celkovú sumu úverov pre nové obchody, ktoré sú zabezpečené kolaterálom pomocou techniky „vecného zabezpečenia“ vymedzenej v článku 4 ods. 1 bode 58 a článkoch 197 až 200 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (6) a/alebo zabezpečené zárukou pomocou techniky „osobného zabezpečenia“ vymedzenej v článku 4 ods. 1 bode 59 a článkoch 201, 202 a 203 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 tak, že hodnota kolaterálu a/alebo záruky je vyššia alebo sa rovná celkovej výške úveru. Ak peňažné finančné inštitúcie s výnimkou centrálnych bánk a fondov peňažného trhu používajú systém odlišný od „štandardizovaného prístupu“ vymedzeného v nariadení (EÚ) č. 575/2013 na účely dohľadu, môže taktiež použiť rovnaký prístup pri vykazovaní úverov, ktoré sú zahrnuté v tomto členení.

ČASŤ 5

Spravodajské povinnosti

65.

Pri odvodzovaní agregátov vzťahujúcich sa na všetky členské štáty eurozóny sa na každú kategóriu nástrojov uvedenú v dodatkoch 1 a 2 vzťahujú tri úrovne agregácie.

XVIII.    Štatistické informácie na úrovni spravodajských jednotiek

66.

Prvú úroveň agregácie vykonávajú spravodajské jednotky, ako je vymedzené v odsekoch 67 až 72. Národné centrálne banky však môžu požiadať spravodajské jednotky, aby poskytli tiež údaje na úrovni individuálnych vkladov a úverov. Údaje sa vykazujú NCB členského štátu eurozóny, ktorého je spravodajská jednotka rezidentom.

67.

Ak sa úrokové sadzby pre zostatky, t. j. ukazovatele 1 až 26 v dodatku 1, zostavujú ako snímka stavu koncomesačných údajov, spravodajské jednotky poskytujú za každú z kategórií nástrojov váženú priemernú úrokovú sadzbu vzťahujúcu sa na posledný deň mesiaca.

68.

Ak sa úrokové sadzby pre zostatky, t. j. ukazovatele 1 až 26 v dodatku 1, zostavujú ako implicitné sadzby týkajúce sa priemeru za mesiac, spravodajské jednotky poskytujú za každú z kategórií nástrojov naakumulované úroky vyplatené alebo prijaté počas mesiaca a stav vkladov a úverov počas toho istého mesiaca.

69.

Ak sa úrokové sadzby pre vklady splatné na požiadanie, vklady s výpovednou lehotou, úročené úvery z kreditnej karty a revolvingové úvery a prečerpania, t. j. ukazovatele 1, 5, 6, 7, 12, 23, 32 a 36 v dodatku 2, zostavujú ako snímka stavu koncomesačných údajov, spravodajské jednotky poskytujú za každú z kategórií nástrojov váženú priemernú úrokovú sadzbu vzťahujúcu sa na posledný deň mesiaca.

70.

Ak sa úrokové sadzby pre vklady splatné na požiadanie, vklady s výpovednou lehotou, úročené úvery z kreditnej karty a revolvingové úvery a prečerpania, t. j. ukazovatele 1, 5, 6, 7, 12, 23, 32 a 36 v dodatku 2, zostavujú ako implicitné sadzby týkajúce sa priemeru za mesiac, spravodajské jednotky poskytujú za každú z kategórií nástrojov naakumulované úroky vyplatené alebo prijaté počas mesiaca a priemerný stav vkladov a úverov počas toho istého mesiaca.

71.

Spravodajské jednotky za každú z kategórií nástrojov pre nové obchody, t. j. ukazovatele 2 až 4, 8 až 11, 13 až 22 a 30 a 31, 33 až 35 a 37 až 85 v dodatku 2, poskytujú váženú priemernú úrokovú sadzbu. Spravodajské jednotky poskytujú okrem toho pre každý z ukazovateľov 2 až 4, 8 až 11, 13 až 22, 33 až 35 a 37 až 85 v dodatku 2 sumu nových obchodov uskutočnených v každej kategórii nástrojov počas mesiaca. Pre kategórie nástrojov, ktoré sa týkajú novoprerokovaných úverov domácnostiam a nefinančným korporáciám (ukazovatele 88 až 91 v dodatku 2) sa vyžadujú len informácie o objemoch nových obchodov.

72.

Úverové a iné inštitúcie, ktoré majú povolenie od NCB vykazovať štatistiku úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií spolu ako skupina, sa považujú za jednu spravodajskú jednotku a poskytujú údaje uvedené v odsekoch 67 až 71 za skupinu ako celok. Tieto spravodajské jednotky okrem toho poskytujú každý rok za každú kategóriu nástrojov počet spravodajských inštitúcií v skupine a rozptyl úrokových sadzieb v rámci týchto inštitúcií. Počet spravodajských inštitúcií v skupine a rozptyl sa vzťahujú na mesiac október a tieto údaje sa zasielajú s údajmi za október.

XIX.    Vnútroštátne vážené priemerné úrokové sadzby a agregované výsledky pre členské štáty eurozóny

73.

Druhú úroveň agregácie vykonávajú národné centrálne banky. Agregujú úrokové sadzby a súvisiace sumy obchodov za všetky svoje vnútroštátne spravodajské jednotky do vnútroštátnej váženej priemernej úrokovej sadzby za každú kategóriu nástrojov. Tieto údaje sa vykazujú Európskej centrálnej banke (ďalej len „ECB“). Konečnú úroveň agregácie kategórií nástrojov za každý jednotlivý členský štát eurozóny na úroveň všetkých členských štátov eurozóny vykonáva ECB.


(1)  Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66.

(2)  Národné centrálne banky môžu udeliť výnimky na spotrebné úvery a úvery pre domácnosti na bývanie vo vzťahu k neziskovým inštitúciám slúžiacim domácnostiam.

(3)  Ú. v. EÚ L 341, 27.12.2007, s. 1.

(4)  Spojený S.14 a S.15 v zmysle ESA 2010 ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej unii (Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1).

(5)  S.11 v zmysle ESA 2010.

(6)  Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.

Dodatok 1

Kategórie nástrojov pre úrokové sadzby týkajúce sa zostatkov

RDM alebo ÚDEM sa vykazujú mesačne pre každú kategóriu uvedenú v tabuľke 1.

Tabuľka 1

 

Sektor

Druh nástroja

Pôvodná splatnosť

Zostatková doba splatnosti

Zmena úrokovej sadzby

Ukazovateľ zostatkov

Spravodajská povinnosť

Vklady v EUR

od domácností

s dohodnutou splatnosťou

do 2 rokov

 

 

1

RDM

nad 2 roky

 

 

2

RDM

od nefinan čných korporácií

s dohodnutou splatnosťou

do 2 rokov

 

 

3

RDM

nad 2 roky

 

 

4

RDM

Repoobchody

 

 

5

RDM

Úvery v EUR

pre domácnosti

na bývanie

do 1 roka

 

 

6

RDM

od 1 roka do 5 rokov

 

 

7

RDM

nad 5 rokov

 

 

8

RDM

na spotrebu a iné účely

do 1 roka

 

 

9

RDM

od 1 roka do 5 rokov

 

 

10

RDM

nad 5 rokov

 

 

11

RDM

Spolu

nad 1 rok

 

 

15

RDM

do 1 roka

 

16

RDM

nad 1 rok

v nasledujúcich 12 mesiacoch

17

RDM

nad 2 roky

 

 

18

RDM

do 2 rokov

 

19

RDM

nad 2 roky

v nasledujúcich 24 mesiacoch

20

RDM

pre nefinančné korporácie

do 1 roka

 

 

12

RDM

od 1 roka do 5 rokov

 

 

13

RDM

nad 5 rokov

 

 

14

RDM

nad 1 rok

 

 

21

RDM

do 1 roka

 

22

RDM

nad 1 rok

v nasledujúcich dvanástich mesiacoch

23

RDM

nad 2 roky

 

 

24

RDM

do dvoch rokov

 

25

RDM

nad 2 roky

v nasledujúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch

26

RDM

Dodatok 2

RDM alebo ÚDEM sa vykazujú mesačne pre kategórie uvedené v tabuľkách 2, 3 a 4. RDM sa vykazuje spolu s objemom príslušného obchodu, ak je uvedená v tabuľke slovom, „suma“. Pre kategórie týkajúce sa novoprerokovaných úverov v tabuľke 6 sa vyžadujú len informácie o objemoch nových obchodov.

Kategórie v tabuľkách 2 (okrem ukazovateľov 33 až 35), 3, 5 a 6 sú navzájom exkluzívne v každej tabuľke. Preto úver vykázaný v rámci ktoréhokoľvek ukazovateľa v tabuľke 2 (okrem ukazovateľov 33 až 35) a/alebo v tabuľke 3 a/alebo tabuľke 5 a/alebo tabuľke 6 sa nevykazuje opätovne v rámci iného ukazovateľa v rovnakej tabuľke okrem úverov vykazovaných v rámci ukazovateľov 33 až 35, ktoré sú taktiež vykazované v rámci ukazovateľov 20 až 22.

Všetky úvery vykazované v ktorejkoľvek kategórii v tabuľke 3 sa musia objaviť v zodpovedajúcich kategóriách tabuliek 2. V prípade ukazovateľov v tabuľke 4 sú čiastočnými ukazovateľmi tabuliek 2, a ak sú zabezpečené, tabuľky 3; preto sa akýkoľvek úver vykázaný v tabuľke 4 musí objaviť v príslušných tabuľkách 2 a 3. Úvery vykazované v ktorejkoľvek z kategórií v tabuľke 6 sa musia objaviť aj v príslušnej kategórii v tabuľke 2 a v príslušných tabuľkách 3 a 4.

Tabuľka 5 predstavuje iba RPMN. Úvery zaznamenané v tabuľke 5 sú zaznamenané tiež v príslušných tabuľkách 2, 3, 4 a 6, pričom sa berie do úvahy rozdielna metodológia RPMN, tak ako je uvedená v odseku 9.

Pojem nového obchodu sa vzťahuje na celý stav, t. j. zostatky v prípade vkladov splatných na požiadanie, vkladov s výpovednou lehotou, revolvingových úverov a prečerpaní a úročených úverov z kreditnej karty, t. j. indikátorov 1, 5, 6, 7, 12, 23, 32, 36.

Tabuľka 2

 

Sektor

Druh nástroja

Pôvodná splatnosť, výpovedná lehota, začiatočná fixácia sadzby

Ukazovateľ nových obchodov

Spravodajská povinnosť

Vklady v EUR

od domácností

vklady splatné na požiadanie

1

RDM

s dohodnutou splatnosťou

do 1 roka splatnosti

2

RDM, suma

od 1 roka do 2 rokov splatnosti

3

RDM, suma

nad 2 roky splatnosti

4

RDM, suma

s výpovednou lehotou (1)

do 3 mesiacov

5

RDM

nad 3 mesiace

6

RDM

od nefinančných korporácií

vklady splatné na požiadanie

7

RDM

s dohodnutou splatnosťou

do 1 roka splatnosti

8

RDM, suma

od 1 roka do 2 rokov splatnosti

9

RDM, suma

nad 2 roky splatnosti

10

RDM, suma

repoobchody

11

RDM, suma

Úvery v EUR

pre domácnosti

revolvingové úvery a prečerpania

12

RDM

úročené úvery z kreditnej karty

32

RDM

na spotrebu

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do 1 roka

13

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 1 roka do 5 rokov

14

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby nad 5 rokov

15

RDM, suma

na bývanie

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do 1 roka

16

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 1 roka do 5 rokov

17

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 5 rokov do 10 rokov

18

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby nad 10 rokov

19

RDM, suma

na iné účely

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do 1 roka

20

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 1 roka do 5 rokov

21

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby nad 5 rokov

22

RDM, suma

na iné účely, z toho: podnikateľské subjekty s jediným vlastníkom

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do 1 roka

33

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 1 roka do 5 rokov

34

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby nad 5 rokov

35

RDM, suma

 

pre nefinančné korporácie

revolvingové úvery a prečerpania

23

RDM

úročené úvery z kreditnej karty

36

RDM

úvery v hodnote do 0,25 mil. EUR

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do 3 mesiacov

37

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 3 mesiacov do 1 roka

38

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 1 roka do 3 rokov

39

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 3 rokov do 5 rokov

40

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 5 rokov do 10 rokov

41

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby nad 10 rokov

42

RDM, suma

úvery v hodnote od 0,25 mil. EUR do 1 mil. EUR

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do 3 mesiacov

43

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 3 mesiacov do 1 roka

44

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 1 roka do 3 rokov

45

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 3 rokov do 5 rokov

46

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 5 rokov do 10 rokov

47

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby nad 10 rokov

48

RDM, suma

úvery v hodnote nad 1 mil. EUR

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do 3 mesiacov

49

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 3 mesiacov do 1 roka

50

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 1 roka do 3 rokov

51

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 3 rokov do 5 rokov

52

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 5 rokov do 10 rokov

53

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby nad 10 rokov

54

RDM, suma


Tabuľka 3

Úvery pre nové obchody s kolaterálom a/alebo zárukou

 

Sektor

Druh nástroja

Začiatočná fixácia úrokovej sadzby

Ukazovateľ nových obchodov

Spravodajská povinnosť

Úvery v EUR

pre domácnosti

na spotrebu

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do 1 roka

55

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 1 roka do 5 rokov

56

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby nad 5 rokov

57

RDM, suma

na bývanie

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do 1 roka

58

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 1 roka do 5 rokov

59

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 5 do 10 rokov

60

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby nad 10 rokov

61

RDM, suma

 

pre nefinančné korporácie

úvery v hodnote do 0,25 mil. EUR

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do 3 mesiacov

62

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 3 mesiacov do 1 roka

63

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 1 roka do 3 rokov

64

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 3 rokov do 5 rokov

65

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 5 do 10 rokov

66

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby nad 10 rokov

67

RDM, suma

úvery v hodnote od 0,25 mil. EUR do 1 mil. EUR

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do 3 mesiacov

68

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 3 mesiacov do 1 roka

69

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 1 roka do 3 rokov

70

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 3 rokov do 5 rokov

71

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 5 rokov do 10 rokov

72

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby nad 10 rokov

73

RDM, suma

úvery v hodnote nad 1 mil. EUR

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do 3 mesiacov

74

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 3 mesiacov do 1 roka

75

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 1 roka do 3 rokov

76

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 3 rokov do 5 rokov

77

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby od 5 rokov do 10 rokov

78

RDM, suma

začiatočná fixácia sadzby nad 10 rokov

79

RDM, suma


Tabuľka 4

Úvery pre nové obchody nefinančným korporáciám so začiatočnou fixáciou sadzby do 1 roka a pôvodnou splatnosťou nad 1 rok

 

Sektor

Druh nástroja

Všetky úvery/úvery zabezpečené kolaterálom/zárukou podľa pôvodnej splatnosti

Ukazovateľ nových obchodov

Spravodajská povinnosť

Úvery v EUR

pre nefinančné korporácie

úvery v hodnote do 0,25 mil. EUR

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do 1 roka s pôvodnou splatnosťou nad 1 rok

80

RDM, suma

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do 1 roka s pôvodnou splatnosťou nad 1 rok, len úvery zabezpečené kolaterálom/zárukou

81

RDM, suma

úvery v hodnote od 0,25 mil. EUR do 1 mil. EUR

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do 1 roka, s pôvodnou splatnosťou nad 1 rok

82

RDM, suma

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do 1 roka, s pôvodnou splatnosťou nad 1 rok, len úvery zabezpečené kolaterálom/zárukou

83

RDM, suma

úvery v hodnote nad 1 mil. EUR

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do 1 roka s pôvodnou splatnosťou nad 1 rok

84

RDM, suma

pohyblivá sadzba a začiatočná fixácia sadzby do 1 roka, s pôvodnou splatnosťou nad 1 rok, len úvery zabezpečené kolaterálom/zárukou

85

RDM, suma


Tabuľka 5

Úvery pre nové obchody poskytované domácnostiam

 

Sektor

Druh nástroja

Všetky úvery

Ukazovateľ nových obchodov

Spravodajská povinnosť

Úvery v EUR

pre domácnosti

na spotrebu

RPMN

30

RPMN

na bývanie

RPMN

31

RPMN


Tabuľka 6

Novoprerokované úvery pre nové obchody

 

Sektor

Druh nástroja

Pôvodná splatnosť, výpovedná lehota, začiatočné obdobie fixácie úrokovej sadzby

Ukazovateľ nových obchodov

Spravodajská povinnosť

Úvery v EUR

pre domácnosti

na spotrebu

celkovo

88

suma

na bývanie

celkovo

89

suma

na iné účely

celkovo

90

suma

pre nefinančné korporácie

celkovo

91

suma


(1)  V prípade tejto kategórie nástrojov sa domácnosti a nefinančné spoločnosti zlučujú a priraďujú do sektora domácností.


PRÍLOHA II

Spravodajské jednotky musia splniť tieto minimálne normy, aby spĺňali požiadavky na štatistické vykazovanie Európskej centrálnej banky (ECB).

1.

Minimálne normy pre prenos:

a)

vykazovať sa musí včas a v termínoch určených NCB členského štátu eurozóny, ktorého rezidentom je spravodajská jednotka (ďalej len „príslušná NCB);

b)

forma a formát štatistických správ musia byť v súlade s technickými požiadavkami na spravodajstvo, určenými príslušnou NCB;

c)

spravodajská jednotka musí poskytnúť podrobnosti o jednej alebo viacerých kontaktných osobách príslušnej NCB;

d)

musia sa dodržiavať technické špecifikácie pre prenos údajov príslušnej NCB.

2.

Minimálne normy pre presnosť:

a)

štatistické informácie musia byť správne;

b)

spravodajské jednotky musia byť schopné poskytnúť informácie o vývoji, ktorý naznačujú prenesené údaje;

c)

štatistické informácie musia byť úplné a nemôžu obsahovať stále a štrukturálne medzery; jestvujúce medzery by sa mali priznať, vysvetliť príslušnej NCB a prípadne čo najskôr prekonať;

d)

spravodajské jednotky musia dodržiavať veličiny, postup zaokrúhľovania a desatinné miesta stanovené príslušnou NCB na technický prenos údajov.

3.

Minimálne normy pre súlad s pojmami:

a)

štatistické informácie musia byť v súlade s definíciami a klasifikáciami obsiahnutými v tomto nariadení;

b)

v prípade odchýlok od týchto definícií a klasifikácií spravodajské jednotky musia pravidelne monitorovať a kvantifikovať rozdiel medzi použitou mierou a mierou nachádzajúcou sa v tomto nariadení a

c)

spravodajské jednotky musia byť schopné vysvetliť vynechané miesta v prenesených údajoch v porovnaní s číslami za predchádzajúce obdobia.

4.

Minimálne normy pre revízie:

Musia sa dodržiavať zásady a postupy pre revízie stanovené ECB a príslušnou NCB. K revíziám odchyľujúcim sa od pravidelných revízií musia byť pripojené vysvetľujúce poznámky.


PRÍLOHA III

ZRUŠENÉ NARIADENIE SO ZOZNAMOM NÁSLEDNÝCH ZMIEN A DOPLNENÍ

(uvedené v článku 7)

Nariadenie (ES) č. 63/2002 (ECB/2001/18)

(Ú. v. ES L 10, 12.1.2002, s. 24).

Zmenené a doplnené týmito nariadeniami:

 

Nariadenie (ES) č. 2181/2004 (ECB/2004/21)

(Ú. v. EÚ L 371, 18.12.2004, s. 42).

 

Nariadenie (ES) č. 290/2009 (ECB/2009/7)

(Ú. v. EÚ L 94, 8.4.2009, s. 75).

 

Nariadenie (EÚ) č. 674/2010 (ECB/2010/7)

(Ú. v. EÚ L 196, 28.7.2010, s. 23).


PRÍLOHA IV

KORELAČNÁ TABUĽKA

Nariadenie (ES) č. 63/2002 (ECB/2001/18)

Toto nariadenie

článok 1

článok 1

článok 2 ods. 1

článok 2 ods. 1

 

článok 2 ods. 2

 

článok 2 ods. 3

 

článok 2 ods. 4

článok 2 ods. 2

článok 2 ods. 5

článok 2 ods. 3

článok 2 ods. 6

článok 3

článok 3

 

článok 4

článok 4

článok 5

článok 5

článok 6

článok 6

článok 7

 

článok 8

článok 7

článok 9

príloha I (1)

 

príloha II

príloha I

príloha III

príloha II

 

príloha III

príloha IV

 


(1)  Má sa zahrnúť do usmernenia ECB, ktorým sa prepracuje usmernenie ECB/2007/9.


7.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 297/73


NARIADENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) č. 1073/2013

z 18. októbra 2013

o štatistike aktív a pasív investičných fondov (prepracované znenie)

(ECB/2013/38)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 5,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 1, článok 6 ods. 4,

so zreteľom na stanovisko Európskej komisie,

keďže:

(1)

Nariadenie Európskej centrálnej banky (ES) č. 958/2007 z 27. júla 2007 o štatistike aktív a pasív investičných fondov (ECB/2007/8) (2) je potrebné v podstatnej miere zmeniť, najmä v nadväznosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (3), malo by sa v záujme zrozumiteľnosti prepracovať.

(2)

V článku 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2533/98 sa ustanovuje, že na plnenie svojich požiadaviek na štatistické vykazovanie má Európska centrálna banka (ECB) právo zberať s pomocou národných centrálnych bánk štatistické informácie v medziach referenčnej spravodajskej skupiny a v rozsahu potrebnom na realizáciu úloh Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). Z článku 2 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 2533/98 vyplýva, že investičné fondy tvoria súčasť referenčnej spravodajskej skupiny na účely plnenia požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie, okrem iného, v oblasti menovej a finančnej štatistiky. Článok 3 nariadenia (ES) č. 2533/98 tiež vyžaduje, aby ECB špecifikovala aktuálnu spravodajskú skupinu v rámci obmedzení referenčnej spravodajskej skupiny a oprávňuje ju úplne alebo čiastočne vyňať určité triedy spravodajských jednotiek z požiadaviek na štatistické vykazovanie.

(3)

ESCB vyžaduje veľmi kvalitné štatistické informácie o činnosti investičných fondov z dôvodu plnenia svojich úloh a monitorovania iných finančných aktivít ako sú tie, ktoré vykonávajú peňažné finančné inštitúcie. Základným účelom takýchto informácií je poskytnúť ECB komplexný štatistický obraz o sektore investičných fondov v členských štátoch, ktorých menou je euro (ďalej len „členské štáty eurozóny“), ktoré sa považujú za jedno ekonomické územie.

(4)

S cieľom obmedziť záťaž súvisiacu s vykazovaním sú národné centrálne banky oprávnené zabezpečovať zber potrebných informácií o investičných fondoch z aktuálnej spravodajskej skupiny, pričom táto činnosť je súčasťou širšieho rámca pre štatistické vykazovanie, ktorý slúži na ďalšie štatistické účely za predpokladu, že to neohrozuje plnenie štatistických požiadaviek ECB. V záujme posilnenia transparentnosti je v týchto prípadoch vhodné informovať spravodajské jednotky, že zber údajov sa zabezpečuje na plnenie ďalších štatistických účelov.

(5)

Dostupnosť údajov o finančných transakciách uľahčuje dôkladnejšiu analýzu na účely menovej politiky a iné účely. Údaje o finančných transakciách, ako aj údaje o stavoch, sa používajú tiež na zostavovanie iných štatistík, najmä finančných účtov eurozóny.

(6)

Hoci nariadenia prijaté na základe článku 34.1 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) nepriznávajú žiadne práva, ani neukladajú žiadne povinnosti členským štátom, ktorých menou nie je euro (ďalej len „členské štáty mimo eurozóny“), článok 5 štatútu ESCB sa vzťahuje tak na členské štáty eurozóny, ako aj na členské štáty mimo eurozóny. Odôvodnenie 17 nariadenia (ES) č. 2533/98 odkazuje na skutočnosť, že článok 5 štatútu ESCB spolu s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii znamená povinnosť navrhnúť a implementovať na vnútroštátnej úrovni všetky opatrenia, ktoré členské štáty mimo eurozóny považujú za primerané na zber štatistických informácií potrebných na plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie a na včasnú prípravu v oblasti štatistiky, aby sa mohli stať členskými štátmi eurozóny.

(7)

Napriek tomu, že toto nariadenie je primárne určené investičným fondom, komplexné informácie o majiteľoch akcií na doručiteľa vydaných investičnými fondmi nemusia byť od investičných fondov priamo dostupné, a preto je do aktuálnej spravodajskej skupiny potrebné zahrnúť ďalšie subjekty.

(8)

Normy pre ochranu a používanie dôverných štatistických informácií, ako sú ustanovené v článku 8 nariadenia (ES) č. 2533/98, by sa mali uplatňovať.

(9)

V článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2533/98 sa ustanovuje, že ECB má právomoc ukladať sankcie spravodajským agentom, ktorí nedodržali požiadavky na štatistické vykazovanie ustanovené v nariadeniach alebo rozhodnutiach ECB,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

1.

„investičným fondom“ (ďalej len „IF“) sa rozumie podnik kolektívneho investovania, ktorý:

a)

investuje do finančných a/alebo nefinančných aktív v zmysle prílohy II, ak je jeho cieľom investovanie peňažných prostriedkov získaných od verejnosti a

b)

je založený podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva podľa:

i)

zmluvného práva ako spoločný fond spravovaný správcovskými spoločnosťami;

ii)

práva týkajúceho sa správy spoločného majetku („trust law“) ako podielový fond („unit trust“);

iii)

obchodného práva ako investičná spoločnosť;

iv)

akéhokoľvek podobného mechanizmu alebo právnej formy.

Vymedzenie pojmu sa vzťahuje na:

a)

podniky, ktorých podielové listy alebo akcie sa na žiadosť majiteľa priamo alebo nepriamo spätne odkupujú alebo vyplácajú z majetku týchto podnikov a

b)

podniky, ktoré majú pevne stanovený počet vydaných akcií a ktorých akcionári sú povinní kúpiť alebo predať existujúce akcie, keď vstupujú do fondu alebo z neho vystupujú.

Vymedzenie pojmu sa nevzťahuje na:

a)

penzijné fondy ako ich vymedzuje zrevidovaný európsky systém účtov (ďalej len „ESA 2010“) ustanovený nariadením (EU) č. 549/2013 (subsektor S.129);

b)

fondy peňažného trhu ako ich vymedzuje príloha I k nariadeniu Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1071/2013 z 24. septembra 2013 o bilancii sektora peňažných finančných inštitúcií (ECB/2013/33) (4).

Na účely vymedzenia pojmu IF pojem „verejnosť“ zahŕňa malých, profesionálnych a inštitucionálnych investorov;

2.

„spravodajská jednotka“ má rovnaký význam, ako je vymedzený v článku 1 nariadenia (ES) č. 2533/98;

3.

„rezident“ má rovnaký význam, ako je vymedzený v článku 1 nariadenia (ES) č. 2533/98. Na účely tohto nariadenia a ak sa právny subjekt nevyznačuje fyzickým rozmerom, miesto, kde je takýto subjekt rezidentom, sa určí pomocou ekonomického územia, podľa práva ktorého je takýto subjekt zriadený. Ak subjekt nie je zriadený, ako kritérium sa použije právny domicil, najmä krajina, ktorej právnym poriadkom sa spravuje vznik a následná činnosť subjektu;

4.

„peňažná finančná inštitúcia“ (ďalej len „PFI“) má rovnaký význam, ako je vymedzený v článku 1 nariadenia (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33);

5.

„ostatnými finančnými sprostredkovateľmi“ (ďalej len „OFI“) sa rozumejú ostatní finanční sprostredkovatelia okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov, ako sú vymedzené v ESA 2010 (subsektor S.125);

6.

„akciami/podielovými listami IF na meno“ sa rozumejú akcie/podielové listy IF, ktoré sa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vedú v evidencii s cieľom identifikácie majiteľov jeho akcií/podielových listov vrátane informácií o rezidentskej príslušnosti a sektore majiteľa;

7.

„akciami/podielovými listami IF na doručiteľa“ sa rozumejú akcie/podielové listy IF, ktoré sa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi nevedú v evidencii s cieľom identifikácie majiteľov jeho akcií/podielových listov alebo ktoré sa nevedú v evidencii obsahujúcej informácie o rezidentskej príslušnosti a sektore majiteľa;

8.

„príslušnou národnou centrálnou bankou“ (ďalej len „NCB“) sa rozumie NCB členského štátu eurozóny, ktorého rezidentom je IF;

9.

údajmi „podľa jednotlivých cenných papierov“ sa rozumejú údaje v členení podľa jednotlivých cenných papierov.

Článok 2

Aktuálna spravodajská skupina

1.   Aktuálnu spravodajskú skupinu tvoria investičné fondy, ktoré sú rezidentmi na území členských štátov eurozóny. Za vykazovanie štatistických informácií požadovaných podľa tohto nariadenia zodpovedá samotný IF alebo v prípade, ak investičné fondy nemajú právnu subjektivitu podľa vnútroštátneho práva, za vykazovanie sú zodpovedné osoby, ktoré sú ich zo zákona oprávnené zastupovať.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, aktuálna spravodajská skupina na účely zberu informácií o majiteľoch akcií na doručiteľa vydaných investičnými fondmi v súlade s časťou 2 ods. 3 prílohy I zahŕňa peňažné finančné inštitúcie a ostatných finančných sprostredkovateľov. Národné centrálne banky môžu týmto subjektom udeliť výnimky za predpokladu, že zber požadovaných štatistických informácií je už zabezpečený z iných dostupných zdrojov v súlade s časťou 2 ods. 3 prílohy I. Národné centrálne banky včas kontrolujú plnenie tejto podmienky, aby v prípade potreby po dohode s ECB udelili alebo zrušili akúkoľvek výnimku s účinnosťou od začiatku každého roka. Na účely tohto nariadenia môžu národné centrálne banky vytvoriť a viesť zoznam vykazujúcich ostatných finančných sprostredkovateľov v súlade so zásadami ustanovenými v časti 2 ods. 3 prílohy I.

Článok 3

Zoznam investičných fondov na štatistické účely

1.   Výkonná rada vytvorí a vedie zoznam investičných fondov na štatistické účely, ktoré tvoria referenčnú spravodajskú skupinu, a prípadne aj ich podfondov v zmysle článku 4 ods. 2. Zoznam môže vychádzať z existujúcich zoznamov investičných fondov, nad ktorými vykonávajú dohľad vnútroštátne orgány, ak sú takéto zoznamy dostupné, doplnených o ostatné investičné fondy v zmysle pojmu IF, ktorý je vymedzený v článku 1.

2.   Tento zoznam a jeho aktualizácie sprístupnia národné centrálne banky a ECB vhodným spôsobom, okrem iného prostredníctvom elektronických prostriedkov, internetu alebo ak o to dotknuté spravodajské jednotky požiadajú, v papierovej podobe.

3.   Ak je posledná dostupná elektronická verzia zoznamu uvedeného v odseku 2 nesprávna, ECB nesmie uložiť sankcie žiadnej spravodajskej jednotke, ktorá riadne nesplnila požiadavky na štatistické vykazovanie v rozsahu, v akom sa v dobrej viere spoľahla na nesprávny zoznam.

Článok 4

Vykazovanie podľa jednotlivých fondov

1.   Aktuálna spravodajská skupina vykazuje údaje o svojich aktívach a pasívach podľa jednotlivých fondov.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, ak IF rozdelí svoje aktíva do rôznych podfondov tak, že akcie/podielové listy, ktoré sa vzťahujú na každý podfond, sú nezávisle kryté rôznymi aktívami, každý podfond sa považuje za samostatný IF.

3.   Odchylne od odsekov 1 a 2 môžu investičné fondy s predchádzajúcim súhlasom a v súlade s pokynmi príslušnej NCB vykazovať svoje aktíva a pasíva ako skupina za predpokladu, že výsledky takéhoto vykazovania sú podobné výsledkom vykazovania podľa jednotlivých fondov.

Článok 5

Požiadavky na štvrťročné a mesačné štatistické vykazovanie

1.   V súlade s prílohami I a II spravodajské jednotky poskytujú:

a)

štvrťročne údaje o stavoch aktív a pasív investičných fondov na konci štvrťroka a prípadne aj štvrťročné úpravy vyplývajúce z precenenia alebo transakcie a

b)

mesačne údaje o stavoch akcií/podielových listov vydaných IF na konci mesiaca a prípadne aj zodpovedajúce mesačné úpravy vyplývajúce z precenenia alebo transakcie a osobitné vykazovanie novej emisie a spätných odkúpení/vyplatení akcií/podielových listov IF počas mesiaca, za ktorý sa výkazy zostavujú.

2.   Národné centrálne banky môžu rozhodnúť, že zber údajov uvedených v odseku 1 písm. a) sa nebude zabezpečovať štvrťročne, ale mesačne.

Článok 6

Úpravy vyplývajúce z precenenia alebo transakcie

1.   Na účely informácie, ktorá sa vykazuje na agregovanom základe uvedenom v prílohe I, spravodajské jednotky vykazujú úpravy vyplývajúce z precenenia alebo transakcie v súlade s pokynmi príslušnej NCB.

2.   Ako sa uvádza v prílohe I, národné centrálne banky môžu buď odvodzovať približné hodnoty transakcií s cennými papiermi z informácií o jednotlivých cenných papieroch, alebo priamo zabezpečovať zber údajov o transakciách na základe jednotlivých cenných papierov.

3.   Podrobnejšie požiadavky a usmernenia, ktoré sa týkajú zostavovania úprav vyplývajúcich z precenenia alebo transakcií, sú ustanovené v prílohe III.

Článok 7

Účtovné predpisy

1.   Účtovné predpisy, ktoré sú na účely vykazovania podľa tohto nariadenia povinné dodržiavať investičné fondy, sú predpisy ustanovené v príslušnom vnútroštátnom práve, ktorými sa transponuje smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (5), alebo ak tieto predpisy nemožno uplatniť, predpisy ustanovené v akejkoľvek inej vnútroštátnej alebo medzinárodnej norme, ktorá sa vzťahuje na investičné fondy.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté účtovné postupy a mechanizmy vzájomného započítania („netting“) platné vo väčšine členských štátov eurozóny, všetky finančné aktíva a pasíva sa na štatistické účely vykazujú v hrubom vyjadrení.

Článok 8

Výnimky

1.   Výnimky z požiadaviek na štatistické vykazovanie ustanovených v článku 5 je možné udeliť investičným fondom takto:

a)

národné centrálne banky môžu udeliť výnimky investičným fondom, ktoré sa považujú za malé z hľadiska celkových aktív, za predpokladu, že investičné fondy, ktoré sa podieľajú na štvrťročnej agregovanej bilancii, predstavujú aspoň 95 % celkových aktív investičných fondov z pohľadu stavov v každom členskom štáte eurozóny;

b)

v členských štátoch eurozóny, v ktorých kombinované celkové aktíva vnútroštátnych investičných fondov nepresahujú 1 % celkových aktív investičných fondov eurozóny, národné centrálne banky môžu udeliť výnimky investičným fondom, ktoré sa považujú za malé z hľadiska celkových aktív, za predpokladu, že investičné fondy, ktoré sa podieľajú na štvrťročnej agregovanej bilancii, predstavujú aspoň 80 % celkových aktív vnútroštátnych investičných fondov z pohľadu stavov;

c)

investičné fondy, na ktoré sa vzťahujú výnimky ustanovené v písmenách a) a b), vykazujú štvrťročne len údaje o stavoch akcií/podielových listov IF vydaných na konci štvrťroka a prípadne aj zodpovedajúce štvrťročné úpravy vyplývajúce z precenenia alebo transakcie;

d)

národné centrálne banky ročne včas kontrolujú plnenie podmienok ustanovených v písmenách a) a b), aby v prípade potreby udelili alebo zrušili akúkoľvek výnimku s účinnosťou od začiatku každého kalendárneho roka.

2.   Výnimky sa môžu udeliť investičným fondom podliehajúcim vnútroštátnym pravidlám o účtovníctve, ktoré umožňujú oceňovanie ich aktív menej často ako raz za štvťrok. O kategóriách investičných fondov, ktorým na základe voľného uváženia národné centrálne banky udelia výnimky, rozhodne Rada guvernérov. Investičné fondy, na ktoré sa takéto výnimky vzťahujú, podliehajú požiadavkám ustanoveným v článku 5 v intervale, ktorý je v súlade s ich povinnosťami v oblasti účtovníctva s ohľadom na časový rozvrh oceňovania ich aktív.

3.   Investičné fondy sa môžu rozhodnúť nevyužiť výnimky a namiesto toho plniť úplné požiadavky na štatistické vykazovanie, ktoré sú uvedené v článku 5. Ak sa IF rozhodne pre takúto možnosť, musí pred každou zmenou vo využívaní týchto výnimiek získať súhlas príslušnej NCB.

Článok 9

Včasnosť

1.   Národné centrálne banky rozhodujú o tom, kedy potrebujú mať k dispozícii údaje od spravodajských jednotiek podľa článku 5, aby splnili termíny stanovené v odseku 2.

2.   Národné centrálne banky zasielajú ECB:

a)

agregované štvrťročné údaje a úpravy vyplývajúce z precenenia, vychádzajúce zo štvrťročných údajov zozbieraných od spravodajských jednotiek, do konca pracovného času 28. pracovného dňa nasledujúceho po skončení štvrťroka, ktorého sa tieto údaje týkajú;

b)

agregované mesačné údaje a úpravy vyplývajúce z precenenia, vychádzajúce z mesačných údajov o akciách/podielových listoch vydaných IF zozbieraných od spravodajských jednotiek, alebo ktoré vychádzajú zo skutočných údajov v súlade s článkom 5 ods. 2 do konca pracovného času 28. pracovného dňa nasledujúceho po skončení mesiaca, ktorého sa tieto údaje týkajú;

c)

agregované mesačné nové emisie a spätné odkúpenia/vyplatenia akcií/podielových listov IF vychádzajúce z mesačných údajov zozbieraných od spravodajských jednotiek do konca pracovného času 28. pracovného dňa nasledujúceho po skončení mesiaca, ktorého sa tieto údaje týkajú.

Článok 10

Minimálne normy a vnútroštátny režim vykazovania

1.   Spravodajské jednotky dodržiavajú požiadavky na štatistické vykazovanie, ktorým podliehajú, v súlade s minimálnymi normami pre prenos, presnosť, súlad s pojmami a revízie, ktoré sú uvedené v prílohe IV.

2.   Národné centrálne banky vymedzujú a implementujú režim vykazovania, ktorý má aktuálna spravodajská skupina dodržiavať v súlade s vnútroštátnymi požiadavkami. Národné centrálne banky zabezpečia, aby tento režim vykazovania poskytoval požadované štatistické informácie a umožňoval dôslednú kontrolu plnenia minimálnych noriem pre prenos, presnosť, súlad s pojmami a revízie, ktoré sú uvedené v prílohe IV.

Článok 11

Zlúčenie alebo splynutie, rozdelenie a reorganizácia

V prípade zlúčenia alebo splynutia, rozdelenia alebo reorganizácie, ktorá by mohla mať vplyv na plnenie štatistických povinností, dotknuté spravodajské jednotky informujú príslušnú NCB, len čo sa úmysel realizovať takúto operáciu stane verejne známy a s dostatočným časovým predstihom predtým, ako sa takáto operácia stane účinná, o postupoch, ktoré sa plánujú použiť na splnenie požiadaviek na štatistické vykazovanie ustanovených v tomto nariadení.

Článok 12

Overovanie a povinný zber

Národné centrálne banky uplatňujú právo overovať alebo povinne zbierať informácie, ktoré sú spravodajské jednotky povinné poskytovať podľa tohto nariadenia bez toho, aby bolo dotknuté právo ECB uplatniť tieto práva samostatne. Národné centrálne banky najmä uplatnia toto právo vtedy, ak inštitúcia patriaca do aktuálnej spravodajskej skupiny nespĺňa minimálne normy pre prenos, presnosť, súlad s pojmami a revízie, ktoré sú uvedené v prílohe IV.

Článok 13

Začiatok vykazovania

Prvýkrát sa vykazujú mesačné a štvrťročné údaje za december 2014.

Článok 14

Zrušovacie ustanovenia

1.   Nariadenie (ES) č. 958/2007 (ECB/2007/8) sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2015.

2.   Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s korelačnou tabuľkou uvedenou v prílohe V.

Článok 15

Záverečné ustanovenie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2015.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

Vo Frankfurte nad Mohanom 18. októbra 2013

Za Radu guvernérov ECB

prezident ECB

Mario DRAGHI


(1)  Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8.

(2)  Ú. v. EÚ L 211, 11.8.2007, s. 8.

(3)  Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1.

(4)  Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.

(5)  Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1.


PRÍLOHA I

POŽIADAVKY NA ŠTATISTICKÉ VYKAZOVANIE

ČASŤ 1

Všeobecné požiadavky na štatistické vykazovanie

1.

Aktuálna spravodajská skupina musí poskytovať tieto štatistické informácie:

a)

štvrťročne: i) informácie podľa jednotlivých cenných papierov v prípade cenných papierov s verejnými identifikačnými kódmi investičných fondov; ii) agregované informácie členené podľa kategórií nástroj/splatnosť, mien a protistrán v prípade iných aktív a pasív ako sú cenné papiere, a v prípade cenných papierov bez verejných identifikačných kódov; iii) buď informácie podľa jednotlivých cenných papierov, alebo agregované informácie o majiteľoch akcií/podielových listov vydaných IF, ako je podrobnejšie uvedené v časti 2. Príslušná NCB môže od spravodajských jednotiek požadovať, aby vykazovali informácie podľa jednotlivých cenných papierov bez verejných identifikačných kódov alebo informácie podľa jednotlivých položiek v prípade iných aktív a pasív ako sú cenné papiere a

b)

mesačne, informácie podľa jednotlivých cenných papierov, v ktorých sú samostatne uvedené všetky akcie/podielové listy vydané investičnými fondmi.

Príslušná NCB môže rozhodnúť, že okrem údajov týkajúcich sa polí, ktoré sa majú vykazovať v súvislosti s vykazovaním podľa jednotlivých cenných papierov s cieľom odvodiť agregovanú informáciu o cenných papieroch, sa má zabezpečiť zber tých údajov, ktoré sa týkajú transakcií na základe jednotlivých cenných papierov, ako je uvedené v tabuľke 2.

Agregované údaje sa musia poskytovať z pohľadu stavov a v súlade s príslušnými pokynmi NCB, a to buď z pohľadu: a) precenení v dôsledku zmien cien a výmenných kurzov, alebo b) transakcií.

S výhradou získania predchádzajúceho súhlasu príslušnej NCB si spravodajské jednotky, ktoré poskytujú požadované štvrťročné údaje na základe jednotlivých cenných papierov, môžu vybrať, či budú požadované mesačné údaje vykazovať na agregovanom základe namiesto poskytovania informácií podľa jednotlivých cenných papierov.

2.

Informácia, ktorá sa má poskytovať NCB na základe jednotlivých cenných papierov, je uvedená v tabuľke 2. Požiadavky na agregované štvrťročné štatistické vykazovanie z pohľadu stavov sú uvedené v tabuľke 1 a tie, ktoré sa týkajú precenení v dôsledku zmien cien a výmenných kurzov alebo transakcií, sú uvedené v tabuľke 3. Požiadavky na agregované mesačné štatistické vykazovanie z pohľadu stavov, precenení v dôsledku zmien cien a výmenných kurzov alebo transakcií a nových emisií a spätných odkúpení/vyplatení akcií/podielových listov IF, sú uvedené v tabuľke 4.

3.

Pokiaľ sú v súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 2533/98, a najmä jeho odsekom 5, splnené podmienky ochrany a používania dôverných štatistických informácií, ktoré zbiera ESCB podľa článku 8, NCB môže tiež odvodiť potrebné informácie z údajov získaných prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov (1) do takej miery, v akej sa údaje, ktoré získa príslušný vnútroštátny orgán dohľadu podľa tejto smernice, postúpia NCB v súlade s podmienkami dohodnutými medzi týmito dvomi orgánmi.

ČASŤ 2

Rezidentská príslušnosť a ekonomický sektor majiteľov akcií/podielových listov IF

1.

Spravodajské jednotky štvrťročne vykazujú údaje o rezidentskej príslušnosti majiteľov akcií/podielových listov IF vydaných investičnými fondmi členských štátov, ktorých menou je euro (ďalej len „členské štáty eurozóny“) v súlade s členením na tuzemsko/eurozóna okrem tuzemska/zvyšok sveta. Protistrany s rezidentskou príslušnosťou v tuzemsku a v eurozóne okrem tuzemska sú podrobnejšie členení podľa sektora.

2.

Pokiaľ ide o akcie/podielové listy na meno, spravodajské jednotky vykazujú údaje v členení podľa rezidentskej príslušnosti a sektora majiteľov akcií/podielových listov emitovaných investičnými fondmi. Ak rezidentská príslušnosť a sektor majiteľa nie je možné priamo identifikovať, príslušné údaje sa vykazujú na základe dostupných informácií.

3.

Pokiaľ ide o akcie/podielové listy na doručiteľa, spravodajské jednotky vykazujú údaje v členení podľa rezidentskej príslušnosti a sektora majiteľov akcií/podielových listov IF v súlade s metódou, o ktorej rozhodla príslušná NCB. Táto požiadavka sa obmedzuje na jednu z týchto možností alebo ich kombináciu, ktorú je potrebné vybrať so zreteľom na organizáciu príslušných trhov a vnútroštátnu právnu úpravu v príslušnom členskom štáte. Túto požiadavku bude NCB pravidelne monitorovať.

a)

Emitujúce investičné fondy:

Emitujúce investičné fondy alebo osoby, ktoré sú ich zo zákona oprávnené zastupovať, alebo subjekty uvedené v článku 2 ods. 2 tohto nariadenia vykazujú údaje v členení podľa rezidentskej príslušnosti a sektora majiteľov týchto vydaných akcií/podielových listov. Takáto informácia môže pochádzať od obchodníka, ktorý distribuuje akcie/podielové listy, alebo od akéhokoľvek iného subjektu podieľajúceho sa na emisii, spätnom odkúpení alebo prevode akcií/podielových listov.

b)

Peňažné finančné inštitúcie a ostatní finanční sprostredkovatelia ako uschovávatelia akcií/podielových listov IF:

Peňažné finančné inštitúcie a ostatní finanční sprostredkovatelia konajúci ako uschovávatelia akcií/podielových listov IF vykazujú ako spravodajské jednotky údaje v členení podľa rezidentskej príslušnosti a sektora majiteľov akcií/podielových listov vydaných rezidentskými investičnými fondmi a uschovávaných v mene majiteľa alebo iného sprostredkovateľa, ktorý koná tiež ako uschovávateľ. Túto možnosť možno uplatniť, ak: i) uschovávateľ rozlišuje medzi akciami/podielovými listami IF, ktoré má v úschove v mene majiteľov, a medzi akciami/podielovými listami, ktoré má v úschove v mene iných uschovávateľov a ii) väčšina akcií alebo podielových listov IF je v úschove tuzemských rezidentských inštitúcií, ktoré sú klasifikované ako finanční sprostredkovatelia (peňažné finančné inštitúcie alebo ostatní finanční sprostredkovatelia).

c)

Peňažné finančné inštitúcie a ostatní finanční sprostredkovatelia ako spravodajské jednotky vykazujúce transakcie rezidentov s nerezidentmi, ktoré sa týkajú akcií/podielových listov rezidentského IF:

Peňažné finančné inštitúcie a ostatní finanční sprostredkovatelia konajúci ako spravodajské jednotky vykazujúce transakcie rezidentov s nerezidentmi, ktoré sa týkajú akcií/podielových listov rezidentského IF, vykazujú ako spravodajské jednotky údaje v členení podľa rezidentskej príslušnosti a sektora majiteľov akcií/podielových listov vydaných rezidentskými investičnými fondmi, s ktorými obchodujú v mene majiteľa alebo iného sprostredkovateľa, ktorý sa tiež podieľa na transakcii. Túto možnosť možno uplatniť, ak: i) spravodajské pokrytie je komplexné, t. j. podstatným spôsobom zahŕňa všetky transakcie uskutočňované spravodajskými jednotkami; ii) sa poskytujú presné údaje o nákupoch a predajoch s nerezidentmi členských štátov eurozóny; iii) sú minimálne rozdiely medzi emisnou hodnotou rovnakých akcií/podielových listov a ich hodnotou pri spätnom odkúpení/vyplatení, s vylúčením poplatkov, a iv) je množstvo akcií/podielových listov, ktorých majiteľmi sú nerezidenti členských štátov eurozóny a ktoré sú vydané rezidentskými investičnými fondmi, nízke.

d)

Ak sa písmená a) až c) neuplatnia, spravodajské jednotky vrátane peňažných finančných inštitúcií a ostatných finančných sprostredkovateľov vykazujú príslušné údaje na základe dostupných informácií.

4.

Národné centrálne banky môžu tiež odvodiť potrebné informácie z údajov získaných prostredníctvom nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1011/2012 zo 17. októbra 2012 o štatistike držby cenných papierov (ECB/2012/24) (2) do takej miery, v akej tieto údaje spĺňajú požiadavky včasnosti ustanovené v článku 9 tohto nariadenia a všeobecne minimálne normy ustanovené v prílohe IV.

5.

Ak sa akcie/podielové listy na meno alebo akcie/podielové listy na doručiteľa vydávajú prvýkrát alebo ak si vývoj na trhu vyžaduje zmenu danej možnosti alebo kombinácie možností, národné centrálne banky môžu udeliť výnimku na jeden rok v súvislosti s požiadavkami, ktoré sú ustanovené v odsekoch 2 a 3.

ČASŤ 3

Vykazovacie tabuľky

Image

Tabuľka 2

Požadované informácie podľa jednotlivých cenných papierov

Údaje v kolónkach v nižšie uvedenej tabuľke sa musia vykázať za každý cenný papier, ktorý je klasifikovaný v rámci kategórií cenných papierov ako „cenné papiere iné ako akcie“, „akcie a iné majetkové účasti“ a „akcie/podielové listy vydané investičným fondom“ podľa týchto pravidiel.

1.

Údaje v kolónke 1 sa musia vykázať.

2.

Ak príslušná NCB nezabezpečuje zber informácií podľa jednotlivých cenných papierov o transakciách priamo, musia sa vykázať údaje v dvoch z troch kolóniek 2, 3 a 4 (t. j. kolónky 2 a 3; kolónky 2 a 4 alebo kolónky 3 a 4).

3.

Ak príslušná NCB zabezpečuje zber informácií podľa jednotlivých cenných papierov o transakciách priamo, musia sa vykázať tiež údaje v týchto kolónkach:

a)

kolónka 5 alebo kolónky 6 a 7 a

b)

kolónka 4 alebo kolónky 2 a 3.

4.

Príslušná NCB môže od spravodajských jednotiek tiež požadovať, aby vykazovali údaje v kolónke 8.

5.

V prípadoch v bode 2 a bode 3 písm. b) sa môže príslušná NCB rozhodnúť, že bude zabezpečovať len zber údajov v kolónke 2. V takom prípade musí NCB aspoň raz za rok overiť, že kvalita agregovaných údajov, ktoré sa vykazujú zo strany NCB, vrátane intervalov a rozsahu revízií, nie je dotknutá, a informovať o tom ECB.

Kolónka

Názov

1

Identifikačný kód cenného papiera

2

Počet jednotiek alebo agregovaná nominálna hodnota

3

Cena

4

Celková hodnota

5

Finančné transakcie

6

Cenné papiere kúpené (aktíva) alebo vydané (pasíva)

7

Cenné papiere predané (aktíva) alebo spätne odkúpené/vyplatené (pasíva)

8

Zaznamenanie meny cenného papiera

Image

Image


(1)  Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 305, 1.11.2012, s. 6.


PRÍLOHA II

VYMEDZENIE POJMOV

ČASŤ 1

Vymedzenie pojmov kategórií nástrojov

1.

Táto tabuľka poskytuje štandardný podrobný opis kategórií nástrojov, ktoré národné centrálne banky transponujú do vnútroštátnych kategórií v súlade s týmto nariadením. Tabuľka nepredstavuje zoznam jednotlivých finančných nástrojov a ich opis nie je úplný. Vymedzenia pojmov odkazujú na Európsky systém národných a regionálnych účtov v Európskej únii (ďalej len „ESA 2010“) ustanovený nariadením (EÚ) č. 549/2013.

2.

Pre niektoré z kategórií nástrojov sa vyžadujú členenia podľa splatnosti. Tie sa vzťahujú na pôvodnú splatnosť, t. j. splatnosť pri emisii, čo je pevne stanovená doba životnosti finančného nástroja, pred uplynutím ktorej nemôže byť spätne odkúpený/vyplatený, napr. dlhové cenné papiere, alebo pred uplynutím ktorej môže byť spätne odkúpený/vyplatený len s určitým druhom sankcie, napr. niektoré druhy vkladov.

3.

Finančné pohľadávky sa môžu rozlišovať podľa toho, či sú, alebo nie sú obchodovateľné. Pohľadávka je obchodovateľná vtedy, ak možno jej vlastníctvo okamžite previesť z jednej jednotky na inú jednotku odovzdaním, rubopisom alebo v prípade finančných derivátov vyrovnaním. Hoci možno potenciálne obchodovať s akýmkoľvek finančným nástrojom, obchodovateľné nástroje sú určené na obchodovanie na organizovanej burze alebo mimoburzovom (OTC) trhu, hoci skutočné obchodovanie nie je nevyhnutnou podmienkou obchodovateľnosti.

Tabuľka A

Vymedzenie pojmov kategórií nástrojov aktív a pasív investičných fondov

KATEGÓRIE AKTÍV

Kategória

Opis hlavných znakov

1.

Poskytnuté vklady a úvery

Na účely vykazovania túto položku tvoria finančné prostriedky, ktoré investičné fondy požičali vypožičiavateľom alebo pôžičky nadobudnuté investičnými fondmi, ktoré sú buď doložené neobchodovateľnými dokladmi, alebo nie sú doložené dokladmi.

Zahŕňajú tieto položky:

vklady uložené investičným fondom ako sú jednodňové vklady, vklady s dohodnutou splatnosťou a vklady s výpovednou lehotou,

držba neprevoditeľných cenných papierov:

Držba dlhových cenných papierov, ktoré nie sú obchodovateľné a nemožno ich obchodovať na sekundárnych trhoch

obchodované úvery:

úvery, ktoré sa de facto stali obchodovateľnými, sa klasifikujú do položky „poskytnuté vklady a úvery“ pod podmienkou, že neexistuje dôkaz o obchodovaní na sekundárnom trhu. V opačnom prípade sa klasifikujú ako dlhové cenné papiere,

podriadený dlh v podobe dlhových cenných papierov: nástroje podriadeného dlhu predstavujú podriadenú pohľadávku voči emitujúcej inštitúcii, ktorú možno uplatniť, až keď boli uspokojené všetky pohľadávky s vyšším postavením, čo im dáva niektoré znaky majetkových účastí. Podriadený dlh sa na štatistické účely podľa charakteru nástroja klasifikuje buď ako „úvery“ alebo ako „dlhové cenné papiere“. Ak sa v súčasnosti všetky formy podriadeného dlhu držané investičnými fondmi klasifikujú na štatistické účely ako jediné číslo, toto číslo sa klasifikuje do položky „dlhové cenné papiere“ na základe toho, že podriadený dlh tvoria prevažne dlhové cenné papiere a nie úvery,

pohľadávky v rámci reverzných repo obchodov oproti zárukám vo forme hotovosti:

protipoložka k hotovosti vyplatenej výmenou za cenné papiere nakúpené investičnými fondmi za danú cenu na základe pevného záväzku spätne predať tie isté (alebo podobné) cenné papiere za fixnú cenu k určenému budúcemu dátumu,

pohľadávky v rámci výpožičky cenných papierov oproti zárukám vo forme hotovosti:

protipoložka k hotovosti vyplatenej výmenou za cenné papiere požičané investičnými fondmi.

Na účely tohto nariadenia táto položka zahŕňa tiež držbu bankoviek a mincí znejúcich na euro a iné meny v obehu, ktoré sa bežne používajú na realizáciu platieb.

2.

Dlhové cenné papiere

Držba dlhových cenných papierov, ktoré sú obchodovateľné finančné nástroje slúžiace ako dôkaz dlhu, sa zvyčajne obchodujú na sekundárnych trhoch alebo nimi možno vyrovnávať pozíciu na trhu a neposkytujú majiteľovi žiadne vlastnícke práva vo vzťahu k emitujúcej inštitúcii.

Táto položka zahŕňa:

držbu cenných papierov, ktoré poskytujú majiteľovi bezpodmienečné právo na fixný alebo zmluvne určený príjem vo forme kupónových platieb a/alebo vo forme stanovenej fixnej sumy k určenému dátumu alebo dátumom, alebo počínajúc dátumom určeným v čase emisie,

obchodované úvery, ktoré sa stali obchodovateľnými na organizovanom trhu pod podmienkou, že existuje dôkaz o obchodovaní na sekundárnom trhu vrátane existencie tvorcov trhu a o častom kótovaní finančného aktíva, napríklad vo forme rozpätí nákup – predaj. Ak to neplatí, klasifikujú sa ako „poskytnuté vklady a úvery“,

podriadený dlh vo forme dlhových cenných papierov.

Cenné papiere požičané v rámci operácií požičiavania cenných papierov alebo predané na základe dohody o spätnom nakúpe zostávajú v bilancii pôvodného vlastníka (a nezaznamenávajú sa v bilancii dočasného nadobúdateľa), ak existuje pevný záväzok vykonať reverznú operáciu a nielen iba možnosť ju vykonať. Ak dočasný nadobúdateľ predá prijaté cenné papiere, tento predaj sa musí zaznamenať ako priama transakcia s cennými papiermi a musí sa zaznamenať v bilancii dočasného nadobúdateľa ako negatívna pozícia v portfóliu cenných papierov.

3.

Majetkové účasti a akcie/podielové listy investičných fondov

Finančné aktíva, ktoré predstavujú majetkové práva v korporáciách alebo kvázikorporáciách. Takéto finančné aktíva vo všeobecnosti oprávňujú ich držiteľov na podiel zo ziskov korporácií alebo kvázikorporácií a na podiel z ich čistých aktív v prípade ich likvidácie.

Táto položka zahŕňa kótované a nekótované akcie, ostatné majetkové účasti, akcie/podielové listy FPT a akcie/podielové listy IF iného ako FPT.

S majetkovými cennými papiermi požičanými v rámci operácií požičiavania cenných papierov alebo predanými na základe dohody o spätnej kúpe sa nakladá v zmysle pravidiel v kategórii 2 „dlhové cenné papiere“.

3a.

Majetkové účasti a akcie/podielové listy investičných fondov, z toho kótované akcie

Kótované akcie sú majetkové cenné papiere kótované na burze. Táto burza môže mať formu uznanej burzy cenných papierov alebo akúkoľvek inú formu sekundárneho trhu. Kótované akcie sa takisto označujú ako akcie obchodované na burze. Existencia kótovaných cien akcií kótovaných na burze znamená, že bežné trhové ceny sú obvykle bežne dostupné.

3b.

Majetkové účasti a akcie/podielové listy investičných fondov, z toho akcie/podielové listy investičných fondov

Táto položka zahŕňa držbu akcií/podielových listov vydaných fondmi peňažného trhu a inými investičnými fondmi ako fondmi peňažného trhu (t. j. investičné fondy iné ako fondy peňažného trhu), ktoré sú zahrnuté v zoznamoch fondov peňažného trhu a investičných fondov na štatistické účely.

Pojem fondov peňažného trhu je vymedzený v nariadení (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33).

Pojem investičných fondov iných ako fondy peňažného trhu je vymedzený v článku 1 tohto nariadenia.

(2 + 3)a

z toho cenné papiere (dlhové cenné papiere, majetkové účasti a akcie/podielové listy IF) požičané alebo predané v rámci dohôd o spätnom odkúpení

Táto položka zahŕňa tie cenné papiere, ktoré sa vykazujú v kategórii 2 (dlhové cenné papiere) a 3 (majetkové účasti a akcie/podielové listy IF), ktoré boli požičané v rámci operácií požičiavania cenných papierov alebo predané v rámci dohôd o spätnom odkúpení (alebo akýkoľvek iný druh podobných operácií ako napríklad transakcie typu „sell/buy-back“).

4.

Finančné deriváty

Finančné deriváty sú finančné nástroje viazané na konkrétny finančný nástroj, ukazovateľ alebo komoditu, prostredníctvom ktorých sa dá na finančných trhoch obchodovať s konkrétnymi finančnými rizikami.

Táto položka zahŕňa:

opcie,

opčné listy (warranty),

futurity,

forwardy,

swapy,

kreditné deriváty.

Finančné deriváty sa zaznamenávajú v trhovej hodnote v bilancii v hrubom vyjadrení. Jednotlivé derivátové zmluvy s kladnou trhovou hodnotou sa zaznamenávajú na strane aktív v bilancii a derivátové zmluvy so zápornou trhovou hodnotou na strane pasív v bilancii.

Celkové budúce záväzky vyplývajúce z derivátových zmlúv by sa nemali uvádzať ako bilančné položky.

Finančné deriváty sa môžu zaznamenať aj v čistom vyjadrení podľa rozličných metód oceňovania. V prípade, že sú k dispozícii len čisté pozície alebo sa pozície zaznamenávajú v inej ako trhovej hodnote, vykazujú sa namiesto toho tieto pozície.

Táto položka nezahŕňa finančné deriváty, ktoré nepatria do bilancie podľa vnútroštátnych pravidiel.

5.

Nefinančné aktíva (vrátane.fixných aktív)

Hmotné a nehmotné aktíva, iné ako finančné aktíva. Fixné aktíva sú nefinančné aktíva, ktoré IF používa opakovane alebo priebežne dlhšie ako jeden rok.

Táto položka zahŕňa obytné jednotky, ostatné budovy a stavby, stroje a zariadenia, cennosti a produkty duševného vlastníctva ako sú počítačový softvér a databázy.

6.

Ostatné aktíva

Toto je zostávajúca položka, ktorá je uvedená v bilancii na strane aktív a je vymedzená ako „aktíva inde nezahrnuté“. Národné centrálne banky môžu v rámci tejto položky tiež požadovať tieto samostatné členenia:

prijaté naakumulované úroky z vkladov a úverov,

naakumulované úroky z držby dlhových cenných papierov,

prijaté časovo rozlíšené nájomné,

pohľadávky, ktoré nesúvisia s hlavnou obchodnou činnosťou IF.


KATEGÓRIE PASÍV

Kategória

Opis hlavných znakov

7.

Prijaté úvery a vklady

Sumy, ktoré IF dlhuje veriteľom, iné ako sumy vyplývajúce z emisie obchodovateľných cenných papierov. Túto položka tvoria:

úvery: úvery poskytnuté investičným fondom, ktoré sú buď doložené neobchodovateľnými dokladmi alebo nie sú doložené dokladmi,

repoobchody a operácie typu repoobchodov oproti zárukám vo forme hotovosti: protipoložka k hotovosti prijatej výmenou za cenné papiere predané IF za danú cenu na základe pevného záväzku spätne odkúpiť tie isté (alebo podobné) cenné papiere za fixnú cenu k určenému budúcemu dátumu. Sumy prijaté IF výmenou za cenné papiere prevedené v prospech tretej osoby („dočasný nadobúdateľ“) sa majú klasifikovať tu, ak existuje pevný záväzok vykonať reverznú operáciu, a nielen možnosť ju vykonať. To znamená, že IF počas operácie znáša všetky riziká, ako aj úžitok podkladových cenných papierov,

záruky vo forme hotovosti prijaté výmenou za pôžičku cenných papierov: sumy prijaté výmenou za cenné papiere dočasne prevedené v prospech tretej osoby vo forme operácií požičiavania cenných papierov oproti zárukám vo forme hotovosti,

záruky vo forme hotovosti prijaté v operáciách zahŕňajúcich dočasný prevod zlata oproti záruke.

8.

Akcie/podielové listy IF

Akcie alebo podielové listy vydané investičnými fondmi, ktoré sú zahrnuté v zozname investičných fondov na štatistické účely, vrátane tých akcií alebo podielových listov, ktoré majú formu majetkovej účasti. Táto položka predstavuje celkové záväzky voči akcionárom/podielnikom IF. Patria sem aj finančné prostriedky vzniknuté z nerozdeleného zisku alebo finančné prostriedky, ktoré IF použije na vytvorenie rezerv na očakávané možné platby a záväzky v budúcnosti.

9.

Finančné deriváty

Pozri kategóriu 4.

10.

Ostatné pasíva

Toto je zostávajúca položka, ktorá je uvedená v bilancii na strane pasív a je vymedzená ako „pasíva inde nezahrnuté“.

Národné centrálne banky môžu v rámci tejto položky tiež požadovať tieto samostatné členenia:

vydané dlhové cenné papiere,

Cenné papiere vydané IF, iné ako majetkové účasti, ktoré sú zvyčajne nástrojmi obchodovateľnými alebo obchodovanými na sekundárnych trhoch alebo ktoré môžu vyrovnávať pozíciu na trhu a ktoré majiteľovi neposkytujú žiadne vlastnícke práva voči emitujúcej inštitúcii,

splatné naakumulované úroky z vkladov a úverov,

splatné sumy, ktoré nesúvisia s hlavnou obchodnou činnosťou IF, t. j. sumy dlhované dodávateľom, dane, mzdy, odvody sociálneho zabezpečenia atď.,

rezervy, ktoré predstavujú záväzky voči tretím osobám, t. j. dôchodky, dividendy atď.,

čisté pozície vzniknuté z požičiavania cenných papierov bez záruk vo forme hotovosti,

čisté sumy, ktoré sú splatné v súvislosti s budúcim zúčtovaním transakcií s cennými papiermi.

ČASŤ 2

Vymedzenie pojmov atribútov podľa jednotlivých cenných papierov

Tabuľka B

Vymedzenie pojmov atribútov podľa jednotlivých cenných papierov

Kolónka

Opis

Identifikačný kód cenného papiera

Kód, ktorý jednoznačne identifikuje cenný papier. Podľa pokynov NCB to môže byť ISIN kód alebo iný identifikačný kód cenného papiera.

Počet jednotiek alebo agregovaná nominálna hodnota

Počet jednotiek cenného papiera alebo agregovaná nominálna hodnota, ak sa cenný papier obchoduje skôr v množstvách než v jednotkách.

Cena

Cena za jednotku cenného papiera alebo percentuálny podiel agregovanej nominálnej hodnoty, ak sa cenný papier obchoduje skôr v množstvách než v jednotkách. Cena je zvyčajne trhovou cenou alebo cenou, ktorá sa blíži k trhovej cene. Národné centrálne banky môžu v tejto pozícii požadovať tiež naakumulovaný úrok.

Celková hodnota

Celková hodnota cenného papiera. V prípade cenných papierov, ktoré sa obchodujú v jednotkách, sa táto hodnota rovná počtu cenných papierov vynásobenému cenou za jednotku. Ak sa cenné papiere obchodujú skôr v množstvách než v jednotkách, táto hodnota sa rovná agregovanej nominálnej hodnote vynásobenej cenou vyjadrenou ako percentuálny podiel.

Celková hodnota sa v zásade rovná trhovej cene alebo cene, ktorá sa blíži k trhovej cene. Národné centrálne banky môžu v tejto pozícii požadovať tiež naakumulovaný úrok.

Finančné transakcie

Suma nákupov po odpočítaní predajov (cenné papiere na strane aktív) alebo emisií po odpočítaní spätného odkúpenia/vyplatenia (cenné papiere na strane pasív) cenného papiera zaznamenaná v hodnote transakcie.

Cenné papiere kúpené (aktíva) alebo vydané (pasíva)

Suma nákupov (cenné papiere na strane aktív) alebo emisií (cenné papiere na strane pasív) cenného papiera zaznamenaná v hodnote transakcie.

Cenné papiere predané (aktíva) alebo spätne odkúpené/vyplatené (pasíva)

Suma predajov (cenné papiere na strane aktív) alebo spätného odkúpenia/vyplatenia (cenné papiere na strane pasív) cenného papiera zaznamenaná v hodnote transakcie.

Zaznamenanie meny cenného papiera

ISO kód alebo ekvivalent meny použitej na vyjadrenie ceny a/alebo zostatkovej hodnoty cenného papiera.

ČASŤ 3

Vymedzenie pojmov sektorov

Sektorová klasifikácia je upravená normou ESA 2010. Táto tabuľka poskytuje štandardný podrobný opis sektorov, ktoré národné centrálne banky transponujú do vnútroštátnych kategórií v súlade s týmto nariadením. Protistrany, ktoré sa nachádzajú na území členských štátov, ktorých menou je euro, sa rozlišujú podľa svojho sektora v súlade so zoznamami, ktoré vedie Európska centrálna banka (ECB) na štatistické účely a podľa usmernení pre štatistickú klasifikáciu protistrán, ktoré sú ustanovené v Príručke ECB pre sektor peňažných finančných inštitúcií a štatistiky trhov: Usmernenie pre štatistickú klasifikáciu klientov [„ECB’s ‘Monetary financial institutions and markets statistics sector manual: Guidance for the statistical classification of customers“].

Tabuľka C

Vymedzenie pojmov sektorov

Sektor

Vymedzenie pojmu

1.

Peňažné finančné inštitúcie

Peňažné finančné inštitúcie ako sú vymedzené v článku 1 nariadenia (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33). Tento sektor pozostáva z národných centrálnych bánk, úverových inštitúcií ako ich vymedzuje právo Únie, fondov peňažného trhu, ostatných finančných inštitúcií, ktorých predmetom činnosti je prijímať vklady a/alebo náhrady blízke vkladom od iných subjektov ako sú peňažné finančné inštitúcie, a na vlastný účet, prinajmenšom z ekonomického hľadiska poskytovať úvery a/alebo investovať do cenných papierov, a z inštitúcií elektronických peňazí zapojených hlavne do finančného sprostredkovania vo forme vydávania elektronických peňazí.

2.

Verejná správa

Sektor verejnej správy (S.13) pozostáva z inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú netrhovými výrobcami, ktorých produkcia je určená na individuálnu a kolektívnu spotrebu a sú financované povinnými platbami jednotiek patriacich do iných sektorov, ako aj z inštitucionálnych jednotiek zapojených hlavne do prerozdeľovania národného dôchodku a bohatstva (ESA 2010, odseky 2.111 až 2.113).

3.

Iné investičné fondy ako fondy peňažného trhu

Investičné fondy ako ich vymedzuje článok 1 tohto nariadenia.

4.

Ostatní finanční sprostredkovatelia okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov + finančné pomocné inštitúcie + kaptívne finančné inštitúcie a požičiavatelia peňazí

Subsektor ostatných finančných sprostredkovateľov okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov (S.125) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania na základe prijímania záväzkov od inštitucionálnych jednotiek v iných formách ako je mena, vklady (alebo blízke náhrady za vklady), akcie/podielové listy IF, alebo vo vzťahu k poistným, penzijným alebo štandardizovaným schémam záruk. FVC ako ich vymedzuje nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1075/2013 z 18. októbra 2013 o štatistike aktív a pasív finančných spoločností osobitného účelu zaoberajúcich sa sekuritizačnými transakciami (ECB/2013/40)] (1), sú zahrnuté do tohto subsektora (ESA 2010, odseky 2.86 až 2.94).

Subsektor finančných pomocných inštitúcií (S.126) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do činností úzko spojených s finančným sprostredkovaním, ktoré však samy o sebe nie sú finančnými sprostredkovateľmi. Tento subsektor zahŕňa aj ústredia, ktorých všetky dcérskych spoločnosti alebo ich väčšina sú finančnými korporáciami (ESA 2010, odseky 2.95 až 2.97).

Subsektor kaptívnych finančných inštitúcií a požičiavateľov peňazí (S.127) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sa nezapájajú do finančného sprostredkovania ani neposkytujú finančné pomocné služby, pričom buď väčšina ich aktív alebo pasív nie je predmetom transakcií na otvorených trhoch. Tento subsektor zahŕňa holdingové spoločnosti, ktoré majú v držbe podiely na základnom imaní skupiny dcérskych korporácií umožňujúce kontrolu nad týmito korporáciami a ktorých hlavnou aktivitou je vlastníctvo skupiny bez poskytovania akýchkoľvek iných služieb podnikom, v ktorých majú podiely na vlastnom imaní, t. j. nespravujú ani neriadia iné jednotky (ESA 2010, odseky 2.98 a 2.99).

5.

Poisťovacie korporácie + penzijné fondy

Subsektor poisťovacích korporácií (S.128) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania v dôsledku rozloženia rizík najmä vo forme priameho poistenia alebo zaistenia (ESA 2010, odseky 2.100 až 2.104).

Subsektor penzijných fondov (S.129) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania v dôsledku deleného sociálneho rizika a potrieb poistených osôb (sociálne poistenie). Penzijné fondy ako schémy sociálneho poistenia poskytujú príjem v dôchodku a často dávky v prípade úmrtia a zdravotného postihnutia (ESA 2010, odseky 2.105 až 2.110).

6.

Nefinančné korporácie

Sektor nefinančných korporácií (S.11) pozostáva z inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú nezávislými právnymi subjektmi a trhovými výrobcami a ktorých hlavnou činnosťou je produkcia výrobkov a nefinančných služieb. Tento sektor zároveň zahŕňa nefinančné kvázikorporácie (ESA 2010, odseky 2.45 až 2.50).

7.

Domácnosti + neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam

Sektor domácností (S.14) pozostáva z jednotlivcov alebo skupín jednotlivcov ako spotrebiteľov a podnikateľov produkujúcich trhové výrobky a nefinančné a finančné služby (trhoví výrobcovia) za predpokladu, že produkcii výrobkov a služieb sa nevenujú samostatné subjekty považované za kvázikorporácie. Zahŕňa aj jednotlivcov alebo skupiny jednotlivcov, ktorí produkujú výrobky a nefinančné služby výlučne na vlastné konečné použitie. Sektor domácností zahŕňa podnikateľské subjekty s jediným vlastníkom a partnerstvá bez vlastnej právnej subjektivity, iné ako tie, ktoré sa považujú za kvázikorporácie, ktoré sú trhovými výrobcami (ESA 2010, odseky 2.118 až 2.128).

Sektor neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam (S.15) pozostáva z neziskových inštitúcií, ktoré sú samostatnými právnymi subjektmi slúžiacimi domácnostiam a ktoré sú súkromnými netrhovými výrobcami. Ich hlavnými zdrojmi sú dobrovoľné príspevky v hotovosti alebo v naturáliách od domácností v postavení spotrebiteľov, platby od verejnej správy a dôchodky z majetku (ESA 2010, odseky 2.129 a 2.130).


(1)  Pozri stranu 107 tohto úradného vestníka.


PRÍLOHA III

ÚPRAVY VYPLÝVAJÚCE Z PRECENENIA ALEBO TRANSAKCIE

1.

Aktuálna spravodajská skupina musí vykazovať úpravy vyplývajúce z precenenia alebo transakcie tak, ako je ustanovené v článku 6 tohto nariadenia. Ak aktuálna spravodajská skupina vykazuje úpravy vyplývajúce z precenenia, tieto budú zahŕňať buď precenenia v dôsledku zmien cien a výmenných kurzov, alebo len v dôsledku zmien cien v referenčnom období, a to s predchádzajúcim súhlasom príslušnej NCB. Ak úpravy vyplývajúce z precenenia zahŕňajú len precenenia v dôsledku zmien cien, príslušná NCB zabezpečí zber potrebných údajov, ktoré by mohli zahŕňať aspoň členenie podľa meny na britskú libru, švajčiarsky frank, jen a americký dolár, aby bolo možné odvodiť precenenia v dôsledku zmien výmenných kurzov.

2.

„Finančnými transakciami“ sa rozumejú tie transakcie, ktoré vyplývajú zo vzniku, zániku alebo zmeny vlastníctva finančných aktív alebo pasív. Tieto transakcie sa merajú z pohľadu rozdielu medzi pozíciami v stavoch k dátumu na konci obdobia, ku ktorému sa výkazy zostavujú, od ktorých sa odpočítajú účinky zmien v dôsledku vplyvov z „úprav vyplývajúcich z precenenia“ (spôsobených zmenami cien a výmenných kurzov) a „reklasifikácie a iných úprav“. Európska centrálna banka požaduje štatistické informácie na účely zostavenia transakcií vo forme úprav, ktoré zahŕňajú „reklasifikácie a iné úpravy“ a „precenenia v dôsledku zmien cien a výmenných kurzov“. Finančné transakcie by mali byť v zásade v súlade s ESA 2010, ale môžu sa odchyľovať v dôsledku vnútroštátnej praxe.

3.

„Preceneniami v dôsledku zmien cien a výmenných kurzov“ sa rozumejú fluktuácie pri oceňovaní aktív a pasív, ktoré vyplývajú buď zo zmien cien aktív alebo pasív a/alebo výmenných kurzov ovplyvňujúcich hodnoty aktív a pasív denominovaných v cudzej mene, ktoré sú vyjadrené v eurách. Úpravy vyplývajúce z precenení aktív/pasív v dôsledku zmien cien odkazujú na fluktuácie pri oceňovaní aktív/pasív, ktoré vyplývajú zo zmien cien, v ktorých sú aktíva/pasíva zaznamenané alebo obchodované. Precenenia v dôsledku zmien cien zahŕňajú zmeny hodnoty stavov ku koncu obdobia, ku ktorým dochádza priebežne v dôsledku zmeny referenčnej hodnoty, v ktorej sú zaznamenané, t. j. zisky/straty z držby. V dôsledku pohybov výmenných kurzov voči euru, ku ktorým dochádza medzi dátumami na konci obdobia, ku ktorým sa výkazy zostavujú, sa mení hodnota aktív/pasív v cudzej mene, ak sú vyjadrené v eurách. Keďže tieto zmeny predstavujú zisky/straty z držby a nespôsobujú ich finančné transakcie, takéto vplyvy je potrebné odstrániť z údajov o transakciách. Aj keď je vnútroštátna prax v tomto ohľade rozdielna, „precenenia v dôsledku zmien cien a výmenných kurzov“ zahŕňajú v zásade tiež zmeny v ocenení, ktoré vyplývajú z transakcií s aktívami/pasívami, t. j. realizované zisky/straty.


PRÍLOHA IV

MINIMÁLNE NORMY, KTORÉ MÁ UPLATŇOVAŤ AKTUÁLNA SPRAVODAJSKÁ SKUPINA

Spravodajské jednotky musia spĺňať tieto minimálne normy, aby vyhoveli požiadavkám Európskej centrálnej banky (ECB) na štatistické vykazovanie.

1.

Minimálne normy pre prenos:

a)

vykazovanie musí byť včasné a v súlade s termínmi, ktoré stanoví príslušná NCB;

b)

štatistické výkazy musia mať formu a formát odvodené od technických požiadaviek na vykazovanie, ktoré stanoví príslušná NCB;

c)

spravodajská jednotka musí poskytnúť údaje o jednej alebo viacerých kontaktných osobách príslušnej NCB;

d)

musia sa dodržiavať technické špecifikácie na prenos údajov do príslušných národných centrálnych bánk;

e)

ak to požaduje príslušná NCB, spravodajská jednotka musí v prípade vykazovania podľa jednotlivých cenných papierov poskytnúť ďalšie informácie (napr. názov emitenta, dátum emisie) potrebné na identifikáciu cenného papiera, ktorého identifikačný kód je buď chybný, alebo nie je verejný.

2.

Minimálne normy pre presnosť:

a)

štatistické informácie musia byť správne: musia sa dodržať všetky lineárne obmedzenia (napr. aktíva a pasíva musia byť v rovnováhe, podsúčty musia súhlasiť s celkovými súčtami) a údaje musia byť konzistentné v rámci všetkých intervalov vykazovania;

b)

spravodajské jednotky musia byť schopné poskytnúť informácie o vývoji, ktorý naznačujú prenesené údaje;

c)

štatistické informácie musia byť úplné a nesmú obsahovať nepretržité a štrukturálne medzery; na chýbajúce údaje by sa malo upozorniť, vysvetliť ich príslušnej NCB, a pokiaľ je to možné, čo najskôr doplniť;

d)

spravodajské jednotky musia dodržiavať miery, zásady zaokrúhľovania a počet desatinných miest, ktoré stanoví príslušná NCB pre technický prenos údajov.

3.

Minimálne normy pre súlad s pojmami:

a)

štatistické informácie musia byť v súlade s vymedzením pojmov a klasifikáciami uvedenými v tomto nariadení;

b)

v prípade odchýlok od vymedzenia týchto pojmov a klasifikácií musia spravodajské jednotky pravidelne monitorovať a vyčísliť rozdiel medzi použitým meradlom a meradlom uvedeným v tomto nariadení;

c)

spravodajské jednotky musia byť schopné vysvetliť zmeny v prenesených údajoch v porovnaní s hodnotami za predchádzajúce obdobia.

4.

Minimálne normy pre revízie:

Musia sa dodržiavať zásady a postupy pre revízie, ktoré ustanovia ECB a príslušná NCB. K revíziám odchyľujúcim sa od pravidelných revízií musia byť pripojené vysvetľujúce poznámky.


PRÍLOHA V

KORELAČNÁ TABUĽKA

Nariadenie (ES) č. 958/2007 (ECB/2007/8)

Toto nariadenie

články 1 a 2

články 1 a 2

článok 3

článok 8

článok 4

článok 3

článok 5

článok 4

článok 6

článok 5

článok 7

článok 6

článok 8

článok 7

články 9 až 13

články 9 až 13

článok 14

článok 14

článok 15

príloha I časť 1 ods. 1

príloha I časť 1 ods. 2 písm. a)

príloha I časť 1 ods. 1

príloha I časť 1 ods. 2 písm. b)

príloha I časť 1 ods. 3

príloha I časť 1 ods. 2

príloha I časť 1 ods. 3

príloha I časť 2 ods. 1 až 3

príloha I časť 2 ods. 1 až 3

príloha I časť 2 ods. 4

príloha I časť 2 ods. 4

príloha I časť 2 ods. 5

príloha I časť 3

príloha I časť 3

príloha II časť 1

príloha II časť 1 ods. 1

príloha II časť 1 ods. 2 a 3

príloha II časti 2 a 3

príloha II časti 2 a 3

prílohy III a IV

prílohy III a IV

príloha V


7.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 297/94


NARIADENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) č. 1074/2013

z 18. októbra 2013

o požiadavkách na štatistické vykazovanie pre poštové žírové inštitúcie, ktoré prijímajú vklady od nepeňažných finančných inštitúcií, ktoré sú rezidentmi eurozóny

(prepracované znenie)

(ECB/2013/39)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 5,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 1, článok 6 ods. 4,

so zreteľom na stanovisko Európskej komisie,

keďže:

(1)

Nariadenie Európskej centrálnej banky (ES) č. 1027/2006 zo 14. júna 2006 o požiadavkách na štatistické vykazovanie pre poštové žírové inštitúcie, ktoré prijímajú vklady od nepeňažných finančných inštitúcií, ktoré sú rezidentmi eurozóny (ECB/2006/8) (2) je potrebné v podstatnej miere zmeniť, najmä v nadväznosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (3), malo by sa v záujme zrozumiteľnosti prepracovať.

(2)

V článku 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2533/98 sa ustanovuje, že na plnenie svojich požiadaviek na štatistické vykazovanie má Európska centrálna banka (ECB) právo zberať s pomocou národných centrálnych bánk štatistické informácie v medziach referenčnej spravodajskej skupiny a v rozsahu potrebnom na realizáciu úloh Európskeho systému centrálnych bánk. V článku 2 ods. 2 písm. b) sa ďalej ustanovuje, že poštové žírové inštitúcie tvoria súčasť referenčnej spravodajskej skupiny v rozsahu potrebnom na plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie v oblasti menovej a finančnej štatistiky.

(3)

Cieľom predkladania údajov o poštových žírových inštitúciách je poskytnúť ECB primerané štatistiky o finančných aktivitách subsektora poštových žírových inštitúcií v členských štátoch, ktorých menou je euro (ďalej len „členské štáty eurozóny“), ktoré sa považujú za jedno ekonomické územie.

(4)

Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1071/2013 z 24. septembra 2013 o bilancii sektora peňažných finančných inštitúcií (ECB/2013/33) (4) tvoria aktuálnu spravodajskú skupinu na účely uvedeného nariadenia peňažné finančné inštitúcie, ktoré sú rezidentmi na území členských štátov eurozóny.

(5)

Menové agregáty eurozóny a ich protipoložky sa odvodzujú najmä z údajov o bilancii peňažných finančných inštitúcií, ktoré sa zbierajú podľa nariadenia (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33). Menové agregáty eurozóny však zahŕňajú nielen menové záväzky peňažných finančných inštitúcií voči nepeňažným finančným inštitúciám, ktoré sú rezidentmi eurozóny, s výnimkou ústrednej štátnej správy, ale aj menové záväzky ústrednej štátnej správy voči nepeňažným finančným inštitúciám, ktoré sú rezidentmi eurozóny, s výnimkou ústrednej štátnej správy.

(6)

V niektorých členských štátoch eurozóny poštové žírové inštitúcie nepatria do sektora ústrednej štátnej správy podľa revidovaného Európskeho systému účtov (ďalej len „ESA 2010“) ustanoveného nariadením (EÚ) č. 549/2013, pričom sa neobmedzujú na prijímanie vkladov výlučne v mene svojich národných štátnych pokladníc, ale môžu prijímať vklady aj na svoj vlastný účet.

(7)

Poštové žírové inštitúcie, ktoré prijímajú vklady, vykonávajú v tomto smere rovnaké činnosti ako peňažné finančné inštitúcie. Preto by sa mali na obidva druhy subjektov vzťahovať rovnaké požiadavky na štatistické vykazovanie v rozsahu, v ktorom sú takéto požiadavky relevantné pre ich obchodné činnosti.

(8)

Je potrebné zabezpečiť harmonizovanú právnu úpravu a zaistiť dostupnosť štatistických informácií o vkladoch, ktoré prijímajú poštové žírové inštitúcie.

(9)

Normy na ochranu a používanie dôverných štatistických informácií, ako sú ustanovené v článku 8 nariadenia (ES) č. 2533/1998, by sa mali uplatňovať.

(10)

V článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2533/98 sa ustanovuje, že ECB má právomoc ukladať sankcie spravodajským agentom, ktorí nedodržali požiadavky na štatistické vykazovanie ustanovené v nariadeniach alebo rozhodnutiach ECB,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

1.

„spravodajské jednotky“ a „rezident“ majú rovnaký význam, ako je vymedzený v článku 1 nariadenia (ES) č. 2533/98;

2.

„poštovou žírovou inštitúciou“ sa rozumie poštový úrad, ktorý patrí do sektora „nefinančných korporácií“ (sektor 11, ESA 2010) a ktorý ako doplnok k poštovým službám prijíma vklady od nepeňažných finančných inštitúcií, ktoré sú rezidentmi eurozóny, s cieľom poskytovať svojím vkladateľom služby prevodu peňazí;

3.

„príslušnou NCB“ sa rozumie NCB členského štátu eurozóny, ktorého je poštová žírová inštitúcia rezidentom.

Článok 2

Aktuálna spravodajská skupina

1.   Aktuálnu spravodajskú skupinu tvoria poštové žírové inštitúcie, ktoré sú rezidentmi na území členských štátov eurozóny.

2.   Výkonná rada môže vytvoriť a viesť zoznam poštových žírových inštitúcií v súlade s týmto nariadením. Národné centrálne banky a ECB sprístupnia tento zoznam a jeho aktualizácie dotknutým poštovým žírovým inštitúciám vhodným spôsobom, okrem iného prostredníctvom elektronických prostriedkov, internetu alebo, ak o to dotknuté poštové žírové inštitúcie požiadajú, v papierovej podobe. Tento zoznam má iba informačnú povahu. Ak je však posledná dostupná verzia tohto zoznamu nesprávna, ECB nesmie uložiť sankcie poštovej žírovej inštitúcii, ktorá riadne nesplnila požiadavky na štatistické vykazovanie v rozsahu, v ktorom sa v dobrej viere spoľahla na nesprávny zoznam.

3.   Národné centrálne banky môžu poštovým žírovým inštitúciám udeliť výnimky z povinnosti vykazovať štatistické informácie podľa tohto nariadenia za predpokladu, že požadované štatistické informácie sú už zozbierané z iných dostupných zdrojov. NCB včas kontrolujú plnenie tejto podmienky, aby v prípade potreby po dohode s ECB buď udelili výnimku, alebo ju vzali späť, a to s účinnosťou od začiatku každého roka.

Článok 3

Požiadavky na štatistické vykazovanie

1.   Aktuálna spravodajská skupina vykazuje príslušnej NCB mesačné štatistické informácie, ktoré sa týkajú jej bilancie ku koncu mesiaca z hľadiska stavov.

2.   Štatistické informácie požadované na základe tohto nariadenia sa týkajú obchodnej činnosti, ktorú poštová žírová inštitúcia vykonáva na svoj vlastný účet a ktorá je uvedená v prílohách I a II.

3.   Štatistické informácie požadované na základe tohto nariadenia sa vykazujú v súlade s minimálnymi normami pre prenos, presnosť, súlad s pojmami a revízie, ktoré sú uvedené v prílohe III.

4.   Národné centrálne banky vymedzujú a implementujú režim vykazovania, ktorý má aktuálna spravodajská skupina dodržiavať v súlade s vnútroštátnymi požiadavkami. Národné centrálne banky zabezpečia, aby tento režim vykazovania poskytoval štatistické informácie požadované na základe tohto nariadenia a umožňoval dôslednú kontrolu dodržiavania minimálnych noriem pre prenos, presnosť, súlad s pojmami a revízie, ktoré sú uvedené v prílohe III.

Článok 4

Zlúčenia alebo splynutia, rozdelenia a reorganizácie

V prípade zlúčenia alebo splynutia, rozdelenia alebo inej reorganizácie, ktorá by mohla mať vplyv na plnenie štatistických povinností, dotknutá spravodajská jednotka informuje príslušnú NCB, len čo sa úmysel realizovať takúto operáciu stane verejne známym a s dostatočným časovým predstihom predtým, ako sa takáto operácia stane účinná, o postupoch, ktoré sa plánujú použiť na splnenie požiadaviek na štatistické vykazovanie ustanovených v tomto nariadení.

Článok 5

Včasnosť

Národné centrálne banky posielajú ECB štatistické informácie vykazované podľa článku 3 ods. 1 a 2 do konca pracovného času 15. pracovného dňa nasledujúceho po skončení mesiaca, ktorého sa údaje týkajú. Národné centrálne banky rozhodujú o tom, kedy potrebujú mať k dispozícii údaje od spravodajských jednotiek, aby splnili tento termín.

Článok 6

Účtovné predpisy na účely štatistického vykazovania

1.   S výhradou odsekov 2 a 3 účtovnými predpismi, ktoré sú na účely vykazovania podľa tohto nariadenia povinné dodržiavať poštové žírové inštitúcie, sú pravidlá ustanovené vo vnútroštátnych predpisoch, ktorými sa transponuje smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (5), ako aj v ďalších aplikovateľných medzinárodných účtovných normách.

2.   Záväzky z vkladov a úvery sa vykazujú v nominálnej hodnote splatnej ku koncu mesiaca. Záväzky z vkladov a úvery nie je možné započítať voči akýmkoľvek iným aktívam alebo pasívam.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté účtovné postupy a mechanizmy vzájomného započítania („netting“) platné vo väčšine členských štátov eurozóny, všetky finančné aktíva a pasíva sa na štatistické účely vykazujú v hrubom vyjadrení.

4.   Za predpokladu, že takéto postupy vykazovania používajú všetky rezidentské spravodajské jednotky, národné centrálne banky môžu dovoliť, aby sa úvery, ku ktorým sa tvoria opravné položky, vykazovali očistené o opravné položky a úvery nadobudnuté za odplatu v cene dohodnutej v čase ich nadobudnutia.

Článok 7

Overovanie a povinný zber

Národné centrálne banky uplatňujú právo overovať alebo povinne zbierať informácie, ktoré sú spravodajské jednotky povinné poskytovať podľa tohto nariadenia bez toho, aby bolo dotknuté právo ECB uplatniť toto právo samostatne. Národné centrálne banky uplatňujú toto právo najmä vtedy, ak poštová žírová inštitúcia patriaca do aktuálnej spravodajskej skupiny nespĺňa minimálne normy pre prenos, presnosť, súlad s pojmami a revízie, ktoré sú uvedené v prílohe III.

Článok 8

Začiatok vykazovania

Prvýkrát sa vykazujú mesačné údaje za december 2014.

Článok 9

Zrušovacie ustanovenia

1.   Nariadenie (ES) č. 1027/2006 (ECB/2006/8) sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2015.

2.   Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s korelačnou tabuľkou uvedenou v prílohe IV.

Článok 10

Záverečné ustanovenia

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2015.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

Vo Frankfurte nad Mohanom 18. októbra 2013

Za Radu guvernérov ECB

prezident ECB

Mario DRAGHI


(1)  Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8.

(2)  Ú. v. EÚ L 184, 6.7.2006, s. 12.

(3)  Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1.

(4)  Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.

(5)  Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1.


PRÍLOHA I

POŽIADAVKY NA ŠTATISTICKÉ VYKAZOVANIE

Image


PRÍLOHA II

VYMEDZENIE POJMOV TÝKAJÚCICH SA POŽIADAVIEK NA ŠTATISTICKÉ VYKAZOVANIE

Konsolidácia na štatistické účely na území toho istého štátu

Poštové žírové inštitúcie konsolidujú na štatistické účely obchodnú činnosť všetkých svojich pracovísk (sídla alebo ústredia a/alebo pobočiek), ktoré sa nachádzajú na území toho istého štátu. Na štatistické účely nie je povolená konsolidácia na úrovni medzi štátmi.

a)

Ak materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti sú poštovými žírovými inštitúciami, ktoré sa nachádzajú v tom istom členskom štáte, materská spoločnosť smie konsolidovať vo svojich štatistických výkazoch obchodnú činnosť týchto dcérskych spoločností.

b)

Ak má poštová žírová inštitúcia pobočky, ktoré sa nachádzajú na území ostatných členských štátov eurozóny, musí jej sídlo alebo ústredie, ktoré sa v danom členskom štáte eurozóny nachádza, považovať pozície voči všetkým týmto pobočkám za pozície voči rezidentom v ostatných členských štátoch eurozóny. Naopak, pobočka, ktorá sa nachádza v danom členskom štáte eurozóny, musí pozície voči sídlu alebo ústrediu alebo voči ostatným pobočkám tej istej inštitúcie, ktoré sa nachádzajú na území ostatných členských štátov eurozóny, považovať za pozície voči rezidentom v ostatných členských štátoch eurozóny.

c)

Ak má poštová žírová inštitúcia pobočky, ktoré sa nachádzajú mimo územia členských štátov eurozóny, musí jej sídlo alebo ústredie v danom členskom štáte eurozóny považovať pozície voči všetkým týmto pobočkám za pozície voči rezidentom zvyšku sveta. Naopak, pobočka, ktorá sa nachádza v danom členskom štáte eurozóny, musí pozície voči sídlu alebo ústrediu alebo voči ostatným pobočkám tej istej inštitúcie, ktoré sa nachádzajú mimo členských štátov eurozóny, považovať za pozície voči rezidentom zvyšku sveta.

Vymedzenie pojmov sektorov

Sektorová klasifikácia je upravená normou ESA 2010. Protistrany poštových žírových inštitúcií, ktoré sa nachádzajú na území členských štátov eurozóny, sa rozlišujú podľa svojej domácej sektorovej alebo inštitucionálnej klasifikácie v súlade so zoznamom, ktorý vedie Európska centrálna banka (ECB), na štatistické účely a usmerneniami pre štatistickú klasifikáciu protistrán, ktoré sú ustanovené v „Monetary financial institutions and markets statistics sector manual: Guidance for the statistical classification of customers“ (Príručka ECB pre štatistiku sektorov peňažných finančných inštitúcií a trhov: Usmernenie pre štatistickú klasifikáciu klientov).

Tabuľka

Vymedzenie pojmov sektorov

Sektor

Vymedzenie pojmu

Peňažné finančné inštitúcie

Peňažné finančné inštitúcie sú vymedzené v článku 1 nariadenia (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33). Tento sektor zahŕňa národné centrálne banky, úverové inštitúcie, ako sú vymedzené v práve Únie, fondy peňažného trhu, ostatné finančné inštitúcie, ktorých podnikateľskou činnosťou je prijímanie vkladov a/alebo blízkych náhrad vkladov subjektov iných ako peňažné finančné inštitúcie a poskytovanie úverov a/alebo investovanie do cenných papierov na vlastný účet, prinajmenšom v ekonomickom zmysle, a inštitúcie elektronických peňazí, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania v podobe vydávania elektronických peňazí.

Verejná správa

Sektor verejnej správy (S.13) pozostáva z inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú netrhovými výrobcami, ktorých produkcia je určená na individuálnu a kolektívnu spotrebu a sú financované povinnými platbami jednotiek patriacich do iných sektorov, ako aj z inštitucionálnych jednotiek zapojených hlavne do prerozdeľovania národného dôchodku a bohatstva (ESA 2010, odseky 2.111 až 2.113).

Ústredná štátna správa

Tento subsektor (S.1311) zahŕňa všetky administratívne oddelenia štátu a ostatné ústredné orgány, ktorých pôsobnosť zvyčajne zahŕňa celé ekonomické územie, okrem správy fondov sociálneho zabezpečenia (ESA 2010, odsek 2.114).

Regionálna štátna správa

Tento subsektor (S.1312) pozostáva z takých typov štátnej správy, ktoré sú samostatnými inštitucionálnymi jednotkami vykonávajúcimi niektoré z funkcií vlády, okrem správy fondov sociálneho zabezpečenia, na nižšej úrovni, ako je ústredná štátna správa, a vyššej, ako je úroveň vládnych inštitucionálnych jednotiek na miestnej úrovni (ESA 2010, odsek 2.115).

Miestna samospráva

Tento subsektor (S.1313) zahŕňa tie typy verejnej správy, ktorých pôsobnosť je obmedzená na určitú miestnu časť ekonomického územia, okrem miestnych orgánov fondov sociálneho zabezpečenia (ESA 2010, odsek 2.116).

Fondy sociálneho zabezpečenia

Subsektor fondov sociálneho zabezpečenia (S.1314) zahŕňa ústredné, regionálne a miestne inštitucionálne jednotky, ktorých hlavnou činnosťou je poskytovanie sociálnych dávok, a ktoré spĺňajú obidve nasledujúce kritériá: a) podľa zákona alebo podľa iného právneho predpisu majú určité skupiny obyvateľstva povinnosť zúčastňovať sa na systéme alebo platiť príspevky a b) verejná správa zodpovedá za riadenie inštitúcie, pokiaľ ide o vyrovnanie alebo schvaľovanie príspevkov a dávok, nezávisle od svojej úlohy orgánu dohľadu alebo zamestnávateľa (ESA 2010, odsek 2.117).

Iné investičné fondy ako fondy peňažného trhu

Investičné fondy ako sú vymedzené v článku 1 nariadenie (EÚ) č. 1073/2013 (ECB/2013/38) o štatistike aktív a pasív investičných fondov. Tento subsektor pozostáva zo všetkých podnikov kolektívneho investovania okrem fondov peňažného trhu, ktoré investujú do finančných a/alebo nefinančných aktív, ak je ich cieľom investovanie kapitálu získaného od verejnosti.

Ostatní finanční sprostredkovatelia okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov + finančné pomocné inštitúcie + kaptívne finančné inštitúcie a požičiavatelia peňazí

Subsektor ostatných finančných sprostredkovateľov okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov (S.125) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania na základe prijímania záväzkov od inštitucionálnych jednotiek v iných formách, ako je mena, vklady (alebo blízke náhrady za vklady), akcie/podielové listy investičných fondov, alebo vo vzťahu k poistným, penzijným a štandardizovaným schémam záruk (ESA 2010, odseky 2.86 až 2.94).

Subsektor finančných pomocných inštitúcií (S.126) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do činností úzko spojených s finančným sprostredkovaním, ktoré však samy osebe nie sú finančnými sprostredkovateľmi. Tento subsektor zahŕňa aj ústredia, ktorých všetky alebo väčšina dcérskych spoločností sú finančnými korporáciami (ESA2010, odseky 2.95 až 2.97).

Subsektor kaptívnych finančných inštitúcií a požičiavateľov peňazí (S.127) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sa nezapájajú do finančného sprostredkovania ani neposkytujú finančné pomocné služby, pričom väčšina ich aktív alebo pasív nie je predmetom transakcií na otvorených trhoch. Tento subsektor zahŕňa holdingové spoločnosti, ktoré majú v držbe podiely na základnom imaní skupiny dcérskych korporácií umožňujúce kontrolu nad týmito korporáciami a ktorých hlavnou aktivitou je vlastníctvo skupiny bez poskytovania akýchkoľvek iných služieb podnikom, v ktorých majú podiely na vlastnom imaní, t. j. nespravujú ani neriadia iné jednotky (ESA2010, odseky 2.98 až 2.99).

Poisťovacie korporácie

Subsektor poisťovacích korporácií (S.128) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania v dôsledku rozloženia rizík najmä vo forme priameho poistenia alebo zaistenia (ESA 2010, odseky 2.100 až 2.104).

Penzijné fondy

Subsektor penzijných fondov (S. 128) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania v dôsledku deleného sociálneho rizika a potrieb poistených osôb (sociálne poistenie). Penzijné fondy ako schémy sociálneho poistenia poskytujú príjem v dôchodku a často dávky v prípade úmrtia a zdravotného postihnutia (ESA 2010, odseky 2.105 až 2.110).

Nefinančné korporácie

Sektor nefinančných korporácií (S.11) pozostáva z inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú nezávislými právnymi subjektmi a trhovými výrobcami a ktorých hlavnou činnosťou je produkcia výrobkov a nefinančných služieb. Tento sektor zároveň zahŕňa nefinančné kvázikorporácie (ESA 2010, odseky 2.45 až 2.54).

Domácnosti + neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam

Sektor domácností (S.14) pozostáva z jednotlivcov alebo skupín jednotlivcov ako spotrebiteľov a podnikateľov produkujúcich trhové výrobky a nefinančné a finančné služby (trhoví výrobcovia) za predpokladu, že produkcii výrobkov a služieb sa nevenujú samostatné subjekty považované za kvázikorporácie. Zahŕňa aj jednotlivcov alebo skupiny jednotlivcov, ktorí produkujú výrobky a nefinančné služby výlučne na vlastné konečné použitie. Sektor domácností zahŕňa podniky s jedným vlastníkom a partnerstvá bez vlastnej právnej subjektivity, iné ako tie, ktoré sa považujú za kvázikorporácie, ktoré sú trhovými výrobcami (ESA 2010, odseky 2.118 až 2.128).

Sektor neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam (S.15) pozostáva z neziskových inštitúcií, ktoré sú samostatnými právnymi subjektmi slúžiacimi domácnostiam a ktoré sú súkromnými netrhovými výrobcami. Ich hlavnými zdrojmi sú dobrovoľné príspevky v hotovosti alebo v naturáliách od domácností v postavení spotrebiteľov, platby od verejnej správy a dôchodky z majetku (ESA 2010, odseky 2.129 až 2.130).

Vymedzenie pojmov kategórií nástrojov

1.

Táto tabuľka poskytuje štandardný podrobný opis kategórií nástrojov, ktoré národné centrálne banky transponujú do príslušných kategórií platných na vnútroštátnej úrovni v súlade s týmto nariadením. Tabuľka nepredstavuje zoznam jednotlivých finančných nástrojov a ich opis nie je úplný. Vymedzenia pojmov odkazujú na ESA 2010.

2.

Pôvodná splatnosť, t.j. splatnosť pri emisii predstavuje pevne stanovenú dobu životnosti finančného nástroja, pred uplynutím ktorej nemôže byť spätne odkúpený/vyplatený, napr. dlhové cenné papiere, alebo pred uplynutím ktorej môže byť spätne odkúpený/vyplatený len s určitým druhom sankcie, napr. niektoré druhy vkladov. Výpovedná lehota predstavuje čas medzi okamihom, keď držiteľ oznámi svoj úmysel požiadať o splatenie daného nástroja, a dňom, ku ktorému ho držiteľ smie premeniť na hotovosť bez toho, aby mu bola uložená sankcia. Finančné nástroje sa klasifikujú podľa dĺžky výpovednej lehoty, len ak nebola dohodnutá splatnosť.

3.

Finančné pohľadávky sa môžu rozlišovať podľa toho, či sú, alebo nie sú obchodovateľné. Pohľadávka je obchodovateľná vtedy, ak možno jej vlastníctvo okamžite previesť z jednej jednotky na inú jednotku odovzdaním, rubopisom, alebo v prípade finančných derivátov vyrovnaním. Hoci možno potenciálne obchodovať s akýmkoľvek finančným nástrojom, obchodovateľné nástroje sú určené na obchodovanie na organizovanej burze alebo mimoburzovom (OTC) trhu, hoci skutočné obchodovanie nie je nevyhnutnou podmienkou obchodovateľnosti.

Podrobný opis kategórií nástrojov mesačnej agregovanej súvahy

KATEGÓRIE AKTÍV

Kategória

Opis hlavných znakov

1.

Pokladničná hotovosť

Držba bankoviek a mincí znejúcich na euro a iné meny v obehu, ktoré sa bežne používajú na realizáciu platieb.

2.

Úvery

Držba finančných aktív vytvorených, keď veritelia požičiavajú finančné prostriedky dlžníkom, ktoré buď nie sú doložené dokladmi, alebo sú doložené neobchodovateľnými dokladmi. Táto položka zahŕňa tiež aktíva vo forme vkladov uložených spravodajskými jednotkami.

Táto položka zahŕňa:

a)

vklady ako sú vymedzené v kategórii pasív 5;

b)

nedobytné úvery, ktoré zatiaľ neboli splatené alebo odpísané

Celková hodnota úverov, ktorých splátky sú po lehote splatnosti, alebo ktoré sú inak identifikované ako neštandardné, čiastočne alebo úplne, v súlade s vymedzením zlyhania v článku 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

držba neobchodovateľných cenných papierov

Držba dlhových cenných papierov, ktoré nie sú obchodovateľné a nemožno ich obchodovať na sekundárnych trhoch;

d)

obchodované úvery

Úvery, ktoré sa de facto stali obchodovateľnými, sa klasifikujú do položky aktív „úvery“ pod podmienkou, že neexistuje dôkaz o obchodovaní na sekundárnom trhu. V opačnom prípade sa klasifikujú ako dlhové cenné papiere (kategória 3);

e)

podriadený dlh vo forme vkladov alebo úverov

Nástroje podriadeného dlhu predstavujú podriadenú pohľadávku voči emitujúcej inštitúcii, ktorú možno uplatniť, až keď boli uspokojené všetky pohľadávky s vyšším postavením (napr. vklady/úvery), čo im dáva niektoré znaky majetkových účastí. Podriadený dlh sa na štatistické účely podľa charakteru nástroja klasifikuje buď ako „úvery“ alebo ako „dlhové cenné papiere“. Ak sa v súčasnosti všetky formy podriadeného dlhu držané poštovými žírovými inštitúciami klasifikujú na štatistické účely ako jediné číslo, toto číslo sa klasifikuje do položky „dlhové cenné papiere“ na základe toho, že podriadený dlh tvoria prevažne cenné papiere a nie úvery;

f)

pohľadávky v rámci reverzných repo obchodov alebo v rámci výpožičky cenných papierov oproti zárukám vo forme hotovosti

Protipoložka k hotovosti vyplatenej výmenou za cenné papiere nakúpené spravodajskými jednotkami za danú cenu na základe pevného záväzku spätne predať tie isté alebo podobné cenné papiere za fixnú cenu k určenému budúcemu dátumu alebo výpožička cenných papierov oproti zárukám vo forme hotovosti.

Táto položka sa nepovažuje za úver:

 

úvery poskytnuté na základe správcovstva

 

Úvery poskytnuté na základe správcovstva, t.j. úvery týkajúce sa správy majetku alebo fiduciárne úvery, sú úvery poskytnuté menom jednej strany (ďalej len „správca“) zastupujúcej tretiu osobu (ďalej len „oprávnená osoba“). Spravované úvery sa na štatistické účely nemajú zaznamenávať v bilancii správcu, ak riziká a prospech plynúci z vlastníctva finančných prostriedkov zostávajú u oprávnenej osoby. Riziká a prospech plynúci z vlastníctva zostáva u oprávnenej osoby, ak: a) oprávnená osoba preberá úverové riziko úveru, t. j. správca zodpovedá len za administratívnu správu úveru, alebo b) investícia oprávnenej osoby je zaručená proti strate, ak by sa voči správcovi začalo likvidačné konanie, t. j. spravovaný úveru nie je súčasťou aktív správcu, ktoré možno rozdeliť v prípade úpadku.

3.

Dlhové cenné papiere

Držba dlhových cenných papierov, ktoré sú obchodovateľné finančné nástroje slúžiace ako dôkaz dlhu, sa zvyčajne obchodujú na sekundárnych trhoch alebo nimi možno vyrovnávať pozíciu na trhu a neposkytujú majiteľovi žiadne vlastnícke práva vo vzťahu k emitujúcej inštitúcii.

Táto položka zahŕňa:

a)

držbu cenných papierov, ktoré poskytujú majiteľovi bezpodmienečné právo na fixný alebo zmluvne určený príjem vo forme kupónových platieb a/alebo vo forme stanovenej fixnej sumy k určenému dátumu alebo dátumom, alebo počínajúc dátumom určeným v čase emisie;

b)

úvery, ktoré sa stali obchodovateľnými na organizovanom trhu, t. j. obchodované úvery, pod podmienkou, že existuje dôkaz o obchodovaní na sekundárnom trhu vrátane existencie tvorcov trhu a o častom kótovaní finančného aktíva, napríklad vo forme rozpätí nákup – predaj. Ak to neplatí, klasifikujú sa pod položkou aktív „úvery“ (pozri aj „obchodované úvery“ v kategórii 2d);

c)

podriadený dlh vo forme dlhových cenných papierov (pozri aj „podriadený dlh vo forme vkladov alebo úverov“ v kategórii 2e).

Cenné papiere požičané v rámci operácií požičiavania cenných papierov alebo predané na základe dohody o spätnom nakúpe zostávajú v bilancii pôvodného vlastníka (a nezaznamenávajú sa v bilancii dočasného nadobúdateľa), ak existuje pevný záväzok vykonať reverznú operáciu a nielen iba možnosť ju vykonať. Ak dočasný nadobúdateľ predá prijaté cenné papiere, tento predaj sa musí zaznamenať ako priama transakcia s cennými papiermi a musí sa zaznamenať v bilancii dočasného nadobúdateľa ako negatívna pozícia v portfóliu cenných papierov.

3a/3b

Dlhové cenné papiere s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov vrátane

Tieto položky zahŕňajú:

a)

držbu obchodovateľných dlhových cenných papierov s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov vrátane;

b)

úvery, ktoré sa stali obchodovateľnými na organizovanom trhu, t.j. obchodované úvery, ktoré sú klasifikované ako dlhové cenné papiere, s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov vrátane;

c)

podriadený dlh vo forme dlhových cenných papierov s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov vrátane.

4.

Akcie/podielové listy fondov peňažného trhu

Táto položka aktív zahŕňa držbu akcií/podielových listov fondov peňažného trhu (pozri vymedzenie pojmu v časti 1 oddiel 2 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33).


KATEGÓRIE PASÍV

Kategória

Opis hlavných znakov

5.

Vklady

Sumy (vklady alebo iné), ktoré spravodajské jednotky dlhujú veriteľom, a ktoré sú v súlade s charakteristikami opísanými v časti 1 oddiel 1 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. /2013 (ECB/2013/33). Táto kategória sa na 1071účely systému vykazovania rozdeľuje na jednodňové vklady, vklady s dohodnutou splatnosťou a vklady s výpovednou lehotou

a)

vklady a úvery

„Vklady“ zahŕňajú aj „úvery“ ako záväzky poštových žírových inštitúcií. Z hľadiska pojmov predstavujú úvery sumy prijaté poštovými žírovými inštitúciami, ktoré nie sú štruktúrované vo forme „vkladov“. ESA 2010 rozlišuje medzi „úvermi“ a „vkladmi“ podľa strany, ktorá vyvíja iniciatívu, t.j. ak ňou je vypožičiavateľ, ide o úver, ak ňou je požičiavajúci, ide o vklad. V rámci systému vykazovania sa „úvery“ nerozlišujú ako samostatná kategória na strane pasív bilancie. Zostatky, ktoré sa považujú za „úvery“, sa majú namiesto toho bez ďalšieho rozlíšenia klasifikovať do položky „záväzky z vkladov“, ak ich nepredstavujú obchodovateľné nástroje. To je v súlade s vyššie uvedeným vymedzením pojmu „záväzkov z vkladov“. Úvery pre poštové žírové inštitúcie, ktoré sú klasifikované ako „záväzky z vkladov“, sa členia v súlade s požiadavkami systému vykazovania, t.j. podľa sektora, nástroja, meny a splatnosti. Syndikované úvery prijaté spravodajskými jednotkami patria do tejto kategórie;

b)

neobchodovateľné dlhové nástroje

Neobchodovateľné dlhové nástroje vydané spravodajskými jednotkami sa majú všeobecne klasifikovať ako „záväzky z vkladov“. Neobchodovateľné nástroje vydané spravodajskými jednotkami, ktoré sa následne stanú obchodovateľnými a s ktorými možno obchodovať na sekundárnych trhoch, sa majú preklasifikovať ako „dlhové cenné papiere“;

c)

vklady marží

Vklady marží (marže) vytvorené na základe derivátových zmlúv sa majú klasifikovať ako „záväzky z vkladov“, ak predstavujú záruku vo forme hotovosti uloženej v poštových žírových inštitúciách a ak zostávajú vo vlastníctve vkladateľa a po skončení zmluvy sa vkladateľovi vyplatia. V princípe sa marže prijaté spravodajskou jednotkou klasifikovali ako „záväzky z vkladov“, pokiaľ poštová žírová inštitúcia dostáva finančné prostriedky, ktoré sú voľne dostupné na ďalšie poskytovanie úverov; ak časť marže, ktorú prijala poštová žírová inštitúcia, má byť postúpená inému účastníkovi trhu s derivátmi, napr. zúčtovaciemu stredisku, len tá časť, ktorá zostáva k dispozícii poštovej žírovej inštitúcii, sa má v zásade klasifikovať ako „záväzky z vkladov“. Zložitosť súčasnej trhovej praxe môže sťažovať identifikáciu tých marží, ktoré sú skutočne splatné, pretože na ten istý účet sa bez ďalšieho rozlíšenia ukladajú rôzne druhy marže, alebo tých marží, ktoré poštovej žírovej inštitúcii poskytujú zdroje pre ďalšie poskytovanie úverov. V týchto prípadoch je prijateľné klasifikovať tieto marže ako „ostatné pasíva“ alebo ako „záväzky z vkladov“;

d)

označené zostatky

Podľa vnútroštátnej praxe sa „označené zostatky“ súvisiace napr. s leasingovými zmluvami klasifikujú ako záväzky z vkladov v rámci „vkladov s dohodnutou splatnosťou“ alebo „vkladov splatných na požiadanie“ v závislosti od splatnosti/ustanovení príslušnej zmluvy.

Táto položka sa nepovažuje za vklad:

Finančné prostriedky (vklady) prijaté na základe správcovstva sa nezaznamenávajú v štatistickej bilancii poštových žírových inštitúcií (pozri „úvery poskytnuté na základe správcovstva“ v kategórii 2).

5.1

Jednodňové vklady

Vklady, ktoré možno premeniť na obeživo, resp. ktoré sú prevoditeľné na požiadanie šekom, bankovým príkazom, odpísaním z účtu alebo podobne bez značného meškania, obmedzenia alebo sankcie. Táto položka zahŕňa:

a)

zostatky (úročené alebo neúročené), ktoré možno okamžite premeniť na obeživo na požiadanie alebo do konca pracovného času dňa nasledujúceho po dni, kedy bola žiadosť podaná, bez značnej sankcie alebo obmedzenia, ktoré však nie sú prevoditeľné;

b)

zostatky (úročené alebo neúročené), ktoré predstavujú predplatené sumy v súvislosti s „hardvérovými“ alebo „softvérovými“ elektronickými peniazmi, napr. predplatené karty;

c)

úvery, ktoré sa majú splatiť do konca pracovného času v deň nasledujúci po dni, kedy bol úver poskytnutý.

5.2

Vklady s dohodnutou splatnosťou

Neprevoditeľné vklady, ktoré nemožno premeniť na obeživo pred dohodnutou pevne stanovenou lehotou, alebo ktoré možno premeniť na obeživo pred touto dohodnutou lehotou, ak sa držiteľovi uloží určitý druh sankcie. Táto položka zahŕňa aj administratívne regulované sporiteľné vklady, u ktorých nie je kritérium splatnosti relevantné; tieto by mali byť klasifikované v pásme splatnosti „nad dva roky“. Finančné produkty s možnosťou obnovenia sa musia klasifikovať podľa najkratšej možnej splatnosti. Hoci vklady s dohodnutou splatnosťou môžu obsahovať možnosť skoršieho splatenia po predchádzajúcom oznámení, alebo môžu byť splatné na požiadanie s určitými sankciami, tieto znaky sa na účely klasifikácie nepovažujú za relevantné.

5.2a/5.2b

Vklady s dohodnutou splatnosťou do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov vrátane

Tieto položky zahŕňajú v prípade každého členenia podľa splatnosti:

a)

zostatky s pevnou lehotou do splatnosti do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov, ktoré nie sú prevoditeľné a nemožno ich pred splatnosťou premeniť na obeživo;

b)

zostatky s pevnou lehotou do splatnosti do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov, ktoré sú neprevoditeľné, ale možno ich splatiť pred touto lehotou po predchádzajúcom oznámení; keď sa podá toto oznámenie, tieto zostatky by sa mali klasifikovať do kategórie 5.3a;

c)

zostatky s pevnou lehotou do splatnosti do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov, ktoré nie sú prevoditeľné, ale ich možno splatiť na požiadanie s určitými sankciami;

d)

platby marží vykonané na základe derivátových zmlúv, ktoré sa majú ukončiť do jedného roka/od jedného roka do dvoch rokov, ktoré predstavujú záruky vo forme hotovosti uložené na ochranu pred úverovým rizikom, ale ktoré zostávajú vo vlastníctve vkladateľa a po skončení zmluvy sa vkladateľovi vyplatia;

e)

úvery, ktoré sú buď doložené neobchodovateľnými dokladmi alebo nie sú doložené dokladmi s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov vrátane;

f)

neobchodovateľné dlhové cenné papiere vydané poštovými žírovými inštitúciami s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov vrátane;

g)

podriadený dlh vydaný poštovými žírovými inštitúciami vo forme vkladov alebo úverov s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane/od jedného roka do dvoch rokov vrátane.

5.3.

Vklady s výpovednou lehotou

Neprevoditeľné vklady bez dohodnutej splatnosti, ktoré nemožno premeniť na obeživo bez predchádzajúcej výpovednej lehoty; pred jej uplynutím premena na obeživo nie je možná, alebo je možná len so sankciou. Zahŕňajú vklady, ktoré síce možno podľa zákona vybrať na požiadanie, ale ktoré podliehajú sankciám a obmedzeniam podľa vnútroštátnej praxe (klasifikované v pásme splatnosti „do troch mesiacov vrátane“), a investičné účty bez výpovednej lehoty alebo dohodnutej splatnosti, ktoré však obsahujú ustanovenia obmedzujúce čerpanie (klasifikované v pásme splatnosti „nad tri mesiace“).

5.3a

Vklady s výpovednou lehotou do troch mesiacov vrátane

Táto položka zahŕňa:

a)

zostatky bez pevne stanovenej splatnosti, ktoré možno vybrať len na základe výpovede s lehotou do troch mesiacov vrátane; ak je splatenie pred touto výpovednou lehotou (alebo aj na požiadanie) možné, je spojené s platbou pokuty a

b)

zostatky s pevne stanovenou lehotou do splatnosti, ktoré sú neprevoditeľné, ale ktoré boli predčasne vypovedané s lehotou kratšou ako tri mesiace.

Navyše, vklady s výpovednou lehotou do troch mesiacov vrátane zahŕňajú neprevoditeľné sporiteľné vklady na požiadanie a ďalšie druhy retailových vkladov, ktoré, hoci sú z právneho hľadiska splatné na požiadanie, sú spojené so značnými sankciami.


PRÍLOHA III

MINIMÁLNE NORMY, KTORÉ MÁ UPLATŇOVAŤ AKTUÁLNA SPRAVODAJSKÁ SKUPINA

Spravodajské jednotky musia spĺňať tieto minimálne normy, aby vyhoveli požiadavkám Európskej centrálnej banky (ECB) na štatistické vykazovanie.

1.

Minimálne normy pre prenos:

a)

vykazovanie údajov musí byť včasné a v súlade s termínmi, ktoré stanoví príslušná NCB;

b)

štatistické výkazy musia mať formu a formát odvodený od technických požiadaviek na vykazovanie, ktoré stanoví príslušná NCB;

c)

spravodajská jednotka musí poskytnúť údaje o jednej alebo viacerých kontaktných osobách príslušnej NCB;

d)

musia sa dodržiavať technické špecifikácie na prenos údajov do príslušných národných centrálnych bánk.

2.

Minimálne normy pre presnosť:

a)

štatistické informácie musia byť správne: musia sa dodržať všetky lineárne obmedzenia (napr. aktíva a pasíva musia byť v rovnováhe, podsúčty musia súhlasiť s celkovými súčtami);

b)

spravodajské jednotky musia byť schopné poskytnúť informácie o vývoji, ktorý naznačujú prenesené údaje;

c)

štatistické informácie musia byť úplné a nesmú obsahovať nepretržité a štrukturálne medzery; na chýbajúce údaje by sa malo upozorniť, vysvetliť ich príslušnej NCB, a pokiaľ je to možné, čo najskôr doplniť;

d)

spravodajské jednotky musia dodržiavať miery, zásady zaokrúhľovania a počet desatinných miest, ktoré stanoví príslušná NCB pre technický prenos údajov.

3.

Minimálne normy pre súlad s pojmami:

a)

štatistické informácie musia byť v súlade s vymedzením pojmov a klasifikáciami uvedenými v tomto nariadení;

b)

v prípade odchýlok od vymedzenia týchto pojmov a klasifikácií musia spravodajské jednotky pravidelne monitorovať a vyčísliť rozdiel medzi použitým meradlom a meradlom uvedeným v tomto nariadení;

c)

spravodajské jednotky musia byť schopné vysvetliť zmeny v prenesených údajoch v porovnaní s hodnotami za predchádzajúce obdobia.

4.

Minimálne normy pre revízie

Musia sa dodržiavať zásady a postupy pre revízie, ktoré ustanovia ECB a príslušná NCB. K revíziám odchyľujúcim sa od pravidelných revízií musia byť pripojené vysvetľujúce poznámky.


PRÍLOHA IV

Korelačná tabuľka

Nariadenie (ES) č. 1027/2006 (ECB/2006/8)

Toto nariadenie

článok 1 – 3

článok 1 – 3

článok 4

článok 4

článok 5

článok 5

článok 6

článok 6

článok 7

článok 8

článok 9

článok 7

článok 10

príloha I

príloha I


7.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 297/107


NARIADENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) č. 1075/2013

z 18. októbra 2013

o štatistike aktív a pasív finančných spoločností osobitného účelu zaoberajúcich sa sekuritizačnými transakciami

(prepracované znenie)

(ECB/2013/40)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 5,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 1, článok 6 ods. 4,

so zreteľom na stanovisko Európskej komisie,

keďže:

(1)

Nariadenie Európskej centrálnej banky (ES) č. 24/2009 z 19. decembra 2008 o štatistike aktív a pasív finančných spoločností osobitného účelu zaoberajúcich sa sekuritizačnými transakciami (ECB/2008/30) (2) je potrebné v podstatnej miere zmeniť, najmä v nadväznosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (3), malo by sa v záujme zrozumiteľnosti prepracovať.

(2)

V článku 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2533/98 sa ustanovuje, že na plnenie svojich požiadaviek na štatistické vykazovanie má Európska centrálna banka (ECB) právo zberať s pomocou národných centrálnych bánk štatistické informácie v medziach referenčnej spravodajskej skupiny a v rozsahu potrebnom na realizáciu úloh Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). Z článku 2 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 2533/98 vyplýva, že finančné spoločnosti osobitného účelu zaoberajúce sa sekuritizačnými transakciami tvoria súčasť referenčnej spravodajskej skupiny na účely plnenia požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie, okrem iného, v oblasti menovej a finančnej štatistky. Článok 3 nariadenia (ES) č. 2533/98 tiež vyžaduje, aby ECB špecifikovala aktuálnu spravodajskú skupinu v rámci obmedzení referenčnej spravodajskej skupiny, a oprávňuje ju úplne alebo čiastočne vyňať určité triedy spravodajských jednotiek z požiadaviek na štatistické vykazovanie.

(3)

Cieľom predkladania údajov o finančných spoločnostiach osobitného účelu je poskytnúť ECB primerané štatistiky o finančných aktivitách subsektora finančných spoločností osobitného účelu v členských štátoch, ktorých menou je euro (ďalej len „členské štáty eurozóny“), ktoré sa považujú za jedno ekonomické územie.

(4)

Keďže sú medzi sekuritizačnými činnosťami finančných spoločností osobitného účelu a peňažnými finančnými inštitúciami úzke väzby, vyžaduje sa konzistentné, vzájomne sa dopĺňajúce a jednotné vykazovanie finančných spoločností osobitného účelu a peňažných finančných inštitúcií. Preto je potrebné štatistické informácie poskytované v súlade s týmto nariadením posudzovať spolu s požiadavkami na údaje od peňažných finančných inštitúcií, ktoré sa týkajú úverov v sekuritizácii, ako je to ustanovené v nariadení Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1071/2013 z 24. septembra 2013 o bilancii sektora peňažných finančných inštitúcií (ECB/2013/33) (4).

(5)

Integrovaný prístup v oblasti vykazovania finančných spoločností osobitného účelu a peňažných finančných inštitúcií a výnimky, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení, majú za cieľ minimalizovať záťaž spravodajských jednotiek súvisiacu s vykazovaním a vyhnúť sa prelínaniu vo vykazovaní štatistických informácií finančnými spoločnosťami osobitného účelu a peňažnými finančnými inštitúciami.

(6)

Národné centrálne banky by mali byť oprávnené vyňať finančné spoločnosti osobitného účelu z požiadaviek na štatistické vykazovanie, ktoré by spôsobovali neprimerane vysoké náklady v porovnaní s ich štatistickým prínosom.

(7)

Hoci nariadenia prijaté na základe článku 34.1 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) nepriznávajú žiadne práva, ani neukladajú žiadne povinnosti členským štátom, ktorých menou nie je euro (ďalej len „členské štáty mimo eurozóny“), článok 5 štatútu ESCB sa vzťahuje tak na členské štáty eurozóny, ako aj na členské štáty mimo eurozóny. Odôvodnenie 17 nariadenia (ES) č. 2533/98 odkazuje na skutočnosť, že článok 5 štatútu ESCB spolu s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii znamená povinnosť navrhnúť a implementovať na vnútroštátnej úrovni všetky opatrenia, ktoré členské štáty mimo eurozóny považujú za primerané na zber štatistických informácií potrebných na plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie a na včasnú prípravu v oblasti štatistiky, aby sa mohli stať členskými štátmi eurozóny.

(8)

Uplatňujú sa normy pre ochranu a používanie dôverných štatistických informácií ustanovené v článku 8 nariadenia Rady (ES) č. 2533/98.

(9)

V článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2533/98 sa ustanovuje, že ECB má právomoc ukladať sankcie spravodajským agentom, ktorí nedodržali požiadavky na štatistické vykazovanie ustanovené v nariadeniach alebo rozhodnutiach ECB,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

1.

„FVC“ sa rozumie podnik, ktorý je založený podľa vnútroštátneho práva alebo práva Únie a to podľa:

i)

zmluvného práva ako spoločný fond spravovaný správcovskými spoločnosťami;

ii)

práva týkajúceho sa správy spoločného majetku („trust law“);

iii)

obchodného práva ako akciová spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným;

iv)

akéhokoľvek podobného mechanizmu

a ktorého hlavná činnosť spĺňa tieto kritériá:

a)

má záujem vykonávať alebo vykonáva jednu alebo viac sekuritizačných transakcií a jeho štruktúra má izolovať platobné záväzky podniku od platobných záväzkov pôvodcu, poisťovne alebo zaisťovne a

b)

vydáva alebo má záujem vydávať dlhové cenné papiere, iné dlhové nástroje, podiely v sekuritizačných fondoch a/alebo finančné deriváty (ďalej len „finančné nástroje“) a/alebo právne alebo ekonomicky vlastní, alebo môže vlastniť, podkladové aktíva pre vydanie finančných nástrojov, ktoré sa ponúkajú na predaj verejnosti alebo sa predávajú prostredníctvom neverejných emisií.

Toto vymedzenie pojmu sa nevzťahuje na:

a)

peňažné finančné inštitúcie ako ich vymedzuje článok 1 nariadenia (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33);

b)

investičné fondy ako ich vymedzuje článok 1 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1073/2013 z 18. októbra 2013 o štatistike aktív a pasív investičných fondov (ECB/2013/38) (5);

c)

poisťovne alebo zaisťovne ako ich vymedzuje článok 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (6);

d)

správcovia alternatívnych investičných fondov, ktorí spravujú alebo uvádzajú na trh alternatívne investičné fondy vymedzené v článku 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov, a ktorí patria do pôsobnosti smernice 2011/61/EÚ podľa jej článku 2 (7).

2.

„sekuritizáciou“ sa rozumie transakcia alebo schéma, prostredníctvom ktorej subjekt, ktorý je oddelený od pôvodcu, poisťovne alebo zaisťovne a je vytvorený alebo je určený na účely tejto transakcie alebo schémy, vydáva finančné nástroje pre investorov a nastane jedna alebo viacero nasledujúcich situácií:

a)

aktívum alebo fond aktív, alebo jeho časť, sú prevedené na subjekt, ktorý je oddelený od pôvodcu a je vytvorený alebo je určený na účely tejto transakcie alebo schémy, buď prevodom právneho titulu k takýmto aktívam alebo prevodom záujmu, z ktorého plynie prospech z týchto aktív, zo strany pôvodcu alebo prostredníctvom spoluúčasti;

b)

úverové riziko aktíva alebo fondu aktív, alebo jeho časť, je použitím úverových derivátov, záruk alebo iných podobných mechanizmov prevedené na investorov, ktorí investovali do finančných nástrojov vydaných subjektom, ktorý je oddelený od pôvodcu a je vytvorený alebo je určený na účely tejto transakcie alebo schémy;

c)

riziká vyplývajúce z poistenia sú poisťovňou alebo zaisťovňou prevedené na osobitný subjekt, ktorý je vytvorený alebo je určený na účely tejto transakcie alebo schémy, v rámci ktorej tento subjekt v plnej miere financuje svoje vystavenie sa takýmto rizikám prostredníctvom emisie finančných nástrojov, a práva investorov, ktorí investovali do finančných nástrojov, na splatenie, sú podriadené zaistným záväzkom tohto subjektu.

Pokiaľ sú tieto finančné nástroje vydané, nepredstavujú platobné záväzky pôvodcu, poisťovne alebo zaisťovne;

3.

„pôvodcom“ sa rozumie prevodca aktíva alebo fondu aktív, a/alebo úverového rizika aktíva alebo fondu aktív do sekuritizačnej štruktúry;

4.

„spravodajská jednotka“ má rovnaký význam, ako je vymedzený v článku 1 nariadenia (ES) č. 2533/98;

5.

„rezident“ má rovnaký význam, ako je vymedzený v článku 1 nariadenia (ES) č. 2533/98. Na účely tohto nariadenia, ak sa právny subjekt nevyznačuje žiadnym fyzickým rozmerom, miesto, kde je takýto subjekt rezidentom, sa určí na základe ekonomického územia, podľa práva ktorého je takýto subjekt zriadený. Ak subjekt nie je zriadený, ako kritérium sa použije právny domicil, najmä krajina, ktorej právnym poriadkom sa spravuje vznik a následná činnosť subjektu;

6.

„príslušnou NCB“ sa rozumie národná centrálna banka členského štátu eurozóny, ktorého rezidentom je príslušná FVC;

7.

„začatím činnosti“ sa rozumie akákoľvek činnosť, vrátane akýchkoľvek prípravných opatrení, týkajúca sa sekuritizácie, s výnimkou samotného založenia subjektu, od ktorého sa neočakáva začatie výkonu sekuritizačnej činnosti v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov. Výkon akejkoľvek činnosti FVC v čase, kedy sa sekuritizačná činnosť očakávala, znamená začatie činnosti.

Článok 2

Spravodajská skupina

1.   Finančné spoločnosti osobitného účelu, ktoré sú rezidentmi na území členského štátu eurozóny, tvoria referenčnú spravodajskú skupinu. Na referenčnú spravodajskú skupinu sa vzťahuje povinnosť ustanovená v článku 3 ods. 2.

2.   Aktuálna spravodajská skupina pozostáva z referenčnej spravodajskej skupiny, z ktorej sú vylúčené tie finančné spoločnosti osobitného účelu, na ktoré sa v plnom rozsahu vzťahuje výnimka z požiadaviek na štatistické vykazovanie podľa článku 5 ods. 1 písm. c). Na aktuálnu spravodajskú skupinu sa vzťahujú požiadavky na štatistické vykazovanie ustanovené v článku 4, ak jej nebola udelená výnimka podľa článku 5. Finančné spoločnosti osobitného účelu, ktoré sú povinné predkladať ročnú účtovnú závierku podľa článku 5 ods. 3, alebo na ktoré sa vzťahujú ad hoc požiadavky na vykazovanie podľa článku 5 ods. 5, tvoria tiež súčasť aktuálnej spravodajskej skupiny.

3.   Ak FVC nemá právnu subjektivitu podľa vnútroštátneho práva, osoby zo zákona oprávnené zastupovať FVC, alebo, v prípade neexistencie formalizovaného zastúpenia, osoby, ktoré sú podľa platného vnútroštátneho práva zodpovedné za konanie FVC, sa považujú za spravodajské jednotky podľa tohto nariadenia.

Článok 3

Zoznam finančných spoločností osobitného účelu na štatistické účely

1.   Výkonná rada vytvorí a vedie na štatistické účely zoznam finančných spoločností osobitného účelu, ktoré tvoria referenčnú spravodajskú skupinu v súlade s týmto nariadením. Finančné spoločnosti osobitného účelu predkladajú národným centrálnym bankám údaje, ktoré národné centrálne banky požadujú v súlade s usmernením ECB/2007/9 z 1. augusta 2007 o menovej štatistike a štatistike finančných inštitúcií a trhov (8). Národné centrálne banky a ECB sprístupnia tento zoznam a jeho aktualizácie vhodným spôsobom, okrem iného aj prostredníctvom elektronických prostriedkov, internetu alebo, ak o to dotknuté spravodajské jednotky požiadajú, v papierovej podobe.

2.   FVC informuje príslušnú NCB o svojej existencii do jedného týždňa od momentu začatia činnosti a to bez ohľadu na to, či predpokladá, že bude podliehať ktorejkoľvek z požiadaviek na štatistické vykazovanie podľa tohto nariadenia.

3.   Ak je posledná dostupná elektronická verzia zoznamu uvedeného v odseku 1 nesprávna, ECB nesmie uložiť sankcie žiadnej spravodajskej jednotke, ktorá riadne nesplnila požiadavky na štatistické vykazovanie za predpokladu, že požiadavka ustanovená v odseku 2 bola splnená a v rozsahu, v akom sa spravodajská jednotka v dobrej viere spoľahla na nesprávny zoznam.

Článok 4

Požiadavky na štvrťročné štatistické vykazovanie a pravidlá vykazovania

1.   Aktuálna spravodajská skupina poskytuje príslušnej NCB štvrťročne údaje o zostatkových hodnotách, finančných transakciách a odpisoch/zníženiach hodnoty aktív a pasív finančných spoločností osobitného účelu v súlade s prílohami I a II.

2.   Národné centrálne banky môžu zbierať štatistické informácie o cenných papieroch vydaných a držaných finančnými spoločnosťami osobitného účelu, ktoré sú potrebné na splnenie požiadaviek na štatistické vykazovanie na základe odseku 1 podľa jednotlivých cenných papierov v rozsahu, v akom možno údaje uvedené v odseku 1 odvodiť v súlade s minimálnymi štatistickými normami uvedenými v prílohe III. Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky včasnosti ustanovené v článku 6, národné centrálne banky môžu požadovať poskytovanie údajov podľa jednotlivých cenných papierov o finančných transakciách s dlhovými cennými papiermi, ktoré majú v držbe finančné spoločnosti osobitného účelu, v súlade s jedným z prístupov uvedených v časti I oddiel 2 prílohy I k nariadeniu Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1011/2012 (ECB/2012/24) (9).

3.   Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá vykazovania uvedené v prílohe II, všetky aktíva a pasíva finančných spoločností osobitného účelu sa vykazujú podľa tohto nariadenia v súlade s pravidlami vykazovania ustanovenými príslušným vnútroštátnym právom, ktorým sa transponuje smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (10). Účtovné pravidlá podľa príslušného vnútroštátneho práva, ktoré transponujú štvrtú smernicu Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúcu z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (11), sa vzťahujú na finančné spoločnosti osobitného účelu, na ktoré sa nevzťahuje vnútroštátne právo transponujúce smernicu 86/635/EHS. Akékoľvek iné príslušné vnútroštátne alebo medzinárodné účtovné štandardy alebo postupy sa vzťahujú na finančné spoločnosti osobitného účelu, na ktoré sa nevzťahuje vnútroštátne právo transponujúce niektorú z týchto smerníc.

4.   Ak odsek 3 vyžaduje vykazovanie nástrojov podľa trhovej hodnoty, národné centrálne banky môžu vyňať finančné spoločnosti osobitného účelu z povinnosti vykazovať tieto nástroje podľa trhovej hodnoty v prípade, ak by boli náklady FVC s tým spojené neprimerane vysoké. V takom prípade použijú finančné spoločnosti osobitného účelu ocenenie používané na účely správ pre investorov.

5.   Ak sú podľa praxe na vnútroštátnom trhu dostupné informácie zostavované k určitému dňu v rámci štvrťroka, národné centrálne banky môžu namiesto toho umožniť spravodajským jednotkám vykazovať tieto štvrťročné údaje, ak sú tieto údaje porovnateľné a ak sú zohľadnené významné transakcie uskutočnené v období od tohto dňa až do konca štvrťroka.

6.   Spravodajské jednotky môžu po dohode s príslušnou NCB namiesto poskytovania údajov o finančných transakciách uvedených v odseku 1 poskytovať úpravy vyplývajúce z precenenia a iné zmeny objemu, ktoré NCB umožnia odvodiť finančné transakcie.

7.   Spravodajská jednotka môže po dohode s príslušnou NCB namiesto poskytovania údajov o odpisoch/zníženiach hodnoty uvedených v odseku 1 poskytovať iné informácie, ktoré NCB umožnia odvodiť požadované údaje o týchto odpisoch/zníženiach hodnoty.

Článok 5

Výnimky

1.   Národné centrálne banky môžu udeliť výnimky z požiadaviek na štatistické vykazovanie ustanovených v článku 4 takto:

a)

národné centrálne banky môžu udeliť finančným spoločnostiam osobitného účelu výnimky z povinnosti vykazovať údaje týkajúce sa úverov, ktorých pôvodcami sú peňažné finančné inštitúcie eurozóny a ktoré sú rozdelené podľa splatnosti, sektora a rezidentskej príslušnosti dlžníkov a keď tieto peňažné finančné inštitúcie pokračujú v správe sekuritizovaných úverov v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33). Nariadenie (EÚ) č. 1071/2013 umožňuje vykazovanie týchto údajov;

b)

národné centrálne banky môžu finančné spoločnosti osobitného účelu vyňať zo všetkých požiadaviek na štatistické vykazovanie uvedených v prílohe I, okrem povinnosti štvrťročne vykazovať údaje o zostatkových hodnotách všetkých aktív ku koncu kalendárneho štvrťroka za predpokladu, že finančné spoločnosti osobitného účelu prispievajú do agregovaných štvrťročných účtov aktív v podiele minimálne 95 % zo všetkých aktív finančných spoločností osobitného účelu, pokiaľ ide o zostatkové hodnoty v každom členskom štáte eurozóny. Národné centrálne banky včas kontrolujú plnenie tejto podmienky, aby v prípade potreby udelili alebo zrušili akúkoľvek výnimku s účinnosťou od začiatku každého kalendárneho roka;

c)

národné centrálne banky môžu po konzultácii s ECB v miere, v akej môžu byť údaje uvedené v článku 4 odvodené podľa minimálnych štatistických noriem uvedených v prílohe III z iných štatistických, verejných alebo dohľadových zdrojov údajov, a bez toho, aby boli dotknuté písmená a) a b), čiastočne alebo úplne vyňať spravodajské jednotky z požiadaviek na štatistické vykazovanie uvedených v prílohe I.

2.   Finančné spoločnosti osobitného účelu sa môžu s predchádzajúcim súhlasom príslušnej NCB rozhodnúť nevyužiť výnimky uvedené v odseku 1 a namiesto toho plniť všetky požiadavky na štatistické vykazovanie uvedené v článku 4.

3.   Finančné spoločnosti osobitného účelu, ktoré požívajú výhody vyplývajúce z výnimky v zmysle odseku 1 písm. c), predkladajú ročnú účtovnú závierku príslušnej NCB, ak nie je prístupná z verejných zdrojov, do šiestich mesiacov po ukončení referenčného obdobia alebo v najbližšom ďalšom možnom období podľa príslušnej vnútroštátnej právnej praxe, kde je FVC rezidentom. Príslušná NCB vyrozumie tie finančné spoločnosti osobitného účelu, ktoré podliehajú takýmto požiadavkám na vykazovanie.

4.   Príslušná NCB zruší výnimku ustanovenú v odseku 1 písm. c), ak údaje podľa štatistických noriem porovnateľné s tými, ktoré sú predpísané týmto nariadením, neboli včas sprístupnené príslušnej NCB počas troch po sebe nasledujúcich vykazovaných období bez ohľadu na zavinenie dotknutej FVC. Finančné spoločnosti osobitného účelu začnú vykazovať údaje tak, ako je ustanovené v článku 4, avšak nie neskôr, ako tri mesiace potom, čo príslušná NCB oznámila spravodajským jednotkám, že výnimka bola zrušená.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, za účelom splnenia požiadaviek ustanovených v tomto nariadení, národné centrálne banky sa môžu obrátiť na finančné spoločnosti osobitného účelu, ktorým bola udelená výnimka v zmysle odseku 1 písm. c), s ad hoc požiadavkami na štatistické vykazovanie. Finančné spoločnosti osobitného účelu vykazujú ad hoc požadované informácie do 15 pracovných dní odo dňa, kedy si ich príslušná NCB vyžiadala.

Článok 6

Včasnosť

Národné centrálne banky predložia ECB údaje o agregovaných štvrťročných aktívach a pasívach zahŕňajúce pozície finančných spoločností osobitného účelu, ktoré sú rezidentmi, do konca pracovného času 28. pracovného dňa nasledujúceho po skončení štvrťroka, ktorého sa tieto údaje týkajú. Národné centrálne banky stanovia termíny na prijatie údajov od spravodajských jednotiek.

Článok 7

Minimálne normy a vnútroštátny režim vykazovania

1.   Spravodajské jednotky dodržiavajú požiadavky na štatistické vykazovanie, ktorým podliehajú, v súlade s minimálnymi normami pre prenos, presnosť, súlad s pojmami a revízie, ktoré sú uvedené v prílohe III.

2.   Národné centrálne banky vymedzujú a implementujú režim vykazovania, ktorý má aktuálna spravodajská skupina dodržiavať v súlade s vnútroštátnymi požiadavkami. Národné centrálne banky zabezpečia, aby tento režim vykazovania poskytoval požadované štatistické informácie a umožňoval dôslednú kontrolu dodržiavania minimálnych noriem pre prenos, presnosť, súlad s pojmami a revízie, ktoré sú uvedené v prílohe III.

Článok 8

Overovanie a povinný zber

Národné centrálne banky uplatňujú právo overovať alebo povinne zbierať informácie, ktoré sú spravodajské jednotky povinné poskytovať podľa tohto nariadenia bez toho, aby bolo dotknuté právo ECB uplatniť tieto práva samostatne. Národné centrálne banky najmä uplatnia toto právo vtedy, ak inštitúcia patriaca do aktuálnej spravodajskej skupiny nespĺňa minimálne normy pre prenos, presnosť, súlad s pojmami a revízie, ktoré sú uvedené v prílohe III.

Článok 9

Začiatok vykazovania

1.   Prvýkrát sa vykazujú štvrťročné údaje za štvrtý štvrťrok 2014.

2.   Finančné spoločnosti osobitného účelu, ktoré začali svoju činnosť po 31. decembri 2014, pokiaľ vykazujú údaje po prvýkrát, vykazujú údaje štvrťročne spätne od začiatku vykonávania sekuritizačnej činnosti.

3.   Finančné spoločnosti osobitného účelu, ktoré začali svoju činnosť po 31. decembri 2014, ale pred prijatím eura ich členským štátom, pokiaľ vykazujú údaje po prvýkrát, vykazujú údaje štvrťročne od referenčného obdobia, v ktorom tento členský štát prijal euro. Za referenčné obdobie, v ktorom členský štát prijal euro, vykazuje FVC len zostatkové hodnoty.

Článok 10

Zrušovacie ustanovenia

1.   Nariadenie (ES) č. 24/2009 (ECB/2008/30) sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2015.

2.   Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 11

Záverečné ustanovenie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2015.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

Vo Frankfurte nad Mohanom 18. októbra 2013

Za Radu guvernérov ECB

prezident ECB

Mario DRAGHI


(1)  Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8.

(2)  Ú. v. EÚ L 15, 20.1.2009, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1.

(4)  Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.

(5)  Pozri stranu 73 tohto úradného vestníka.

(6)  Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.

(7)  Ú.v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 341, 27.12.2007, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ L 305, 1.11.2012, s. 6.

(10)  Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1.

(11)  Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.


PRÍLOHA I

POŽIADAVKY NA ŠTATISTICKÉ VYKAZOVANIE

Image

Image


PRÍLOHA II

VYMEDZENIE POJMOV

ČASŤ 1

Vymedzenie pojmov kategórií nástrojov

1.

Táto tabuľka poskytuje štandardný podrobný opis kategórií nástrojov, ktoré národné centrálne banky transponujú do vnútroštátnych kategórií v súlade s týmto nariadením. Tabuľka nepredstavuje zoznam jednotlivých finančných nástrojov a ich opis nie je úplný. Vymedzenia pojmov odkazujú na Európsky systém národných a regionálnych účtov v Európskej únii (ďalej len „ESA 2010“) ustanovený nariadením (EÚ) č. 549/2013.

2.

Pre niektoré z kategórií nástrojov sa vyžadujú členenia podľa splatnosti. Tie sa vzťahujú na pôvodnú splatnosť, t. j. splatnosť pri emisii, čo je pevne stanovená doba životnosti finančného nástroja, pred uplynutím ktorej nemôže byť spätne odkúpený/vyplatený, napr. dlhové cenné papiere, alebo pred uplynutím ktorej môže byť spätne odkúpený/vyplatený len s určitým druhom sankcie, napr. niektoré druhy vkladov.

3.

Finančné pohľadávky sa môžu rozlišovať podľa toho, či sú, alebo nie sú obchodovateľné. Pohľadávka je obchodovateľná vtedy, ak možno jej vlastníctvo okamžite previesť z jednej jednotky na inú jednotku odovzdaním, rubopisom alebo v prípade finančných derivátov vyrovnaním. Hoci možno potenciálne obchodovať s akýmkoľvek finančným nástrojom, obchodovateľné nástroje sú určené na obchodovanie na organizovanej burze alebo mimoburzovom (OTC) trhu, hoci skutočné obchodovanie nie je nevyhnutnou podmienkou obchodovateľnosti.

4.

Všetky finančné aktíva a pasíva musia byť vykazované v hrubom vyjadrení, t. j. finančné aktíva nemôžu byť vykazované v čistom vyjadrení k finančným pasívam.

Tabuľka A

Vymedzenie pojmov kategórií nástrojov aktív a pasív finančných spoločností osobitného účelu

KATEGÓRIE AKTÍV

Kategória

Opis hlavných znakov

1.

Poskytnuté vklady a úvery

Na účely vykazovania túto položku tvoria finančné prostriedky, ktoré finančné spoločnosti osobitného účelu požičali vypožičiavateľom, ktoré sú buď doložené neobchodovateľnými dokladmi, alebo nie sú doložené dokladmi.

Zahŕňajú tieto položky:

vklady uložené FVC ako sú jednodňové vklady, vklady s dohodnutou splatnosťou a vklady s výpovednou lehotou,

úvery poskytnuté zo strany FVC,

pohľadávky v rámci reverzných repo obchodov oproti zárukám vo forme hotovosti: protipoložka k hotovosti vyplatenej výmenou za cenné papiere nakúpené FVC za danú cenu na základe pevného záväzku spätne predať tie isté (alebo podobné) cenné papiere za fixnú cenu k určenému budúcemu dátumu,

pohľadávky v rámci výpožičky cenných papierov oproti zárukám vo forme hotovosti: protipoložka k hotovosti vyplatenej výmenou za cenné papiere požičané FVC.

Na účely tohto nariadenia táto položka zahŕňa tiež držbu bankoviek a mincí znejúcich na euro a iné meny v obehu, ktoré sa bežne používajú na realizáciu platieb.

2.

Sekuritizované úvery

Na účely vykazovania túto položku tvoria úvery nadobudnuté FVC od ich pôvodcu. Úvery sú finančné aktíva, ktoré vznikajú vtedy, keď veritelia požičiavajú finančné zdroje dlžníkom, ktoré sú buď doložené neobchodovateľnými dokladmi, alebo nie sú doložené dokladmi.

Táto položka tiež zahŕňa:

finančný lízing poskytnutý tretím osobám: finančný lízing je zmluva, na základe ktorej zákonný vlastník tovaru dlhodobej spotreby (ďalej len „prenajímateľ“) prenáša riziká a úžitky vlastníctva aktíva na tretiu osobu (ďalej len „nájomca“). Finančný lízing sa na štatistické účely považuje za úver poskytnutý nájomcovi prenajímateľom umožňujúci nájomcovi kúpiť tovar dlhodobej spotreby. Finančný lízing poskytnutý pôvodcom konajúcim ako prenajímateľ, sa zaznamenáva v rámci položky aktív „sekuritizované úvery“. Aktívum, ktoré je predmetom lízingu, sa vykazuje v bilancii nájomcu, a nie prenajímateľa,

nedobytné úvery, ktoré zatiaľ neboli splatené ani odpísané: za nedobytné úvery sa považujú úvery, ktorých splátky nie sú včas splatené alebo sú iným spôsobom označené ako znehodnotené,

držba neobchodovateľných cenných papierov: držba dlhových cenných papierov, ktoré nie sú obchodovateľné a nemožno ich obchodovať na sekundárnych trhoch,

obchodované úvery: úvery, ktoré sa de facto stali obchodovateľnými, sa klasifikujú do položky „sekuritizované úvery“ pod podmienkou, že neexistuje dôkaz o obchodovaní na sekundárnom trhu. V opačnom prípade sa klasifikujú ako „dlhové cenné papiere“,

podriadený dlh vo forme vkladov alebo úverov: nástroje podriadeného dlhu predstavujú podriadenú pohľadávku voči emitujúcej inštitúcii, ktorú možno uplatniť, až keď boli uspokojené všetky pohľadávky s vyšším postavením, čo im dáva niektoré znaky majetkových účastí. Podriadený dlh sa na štatistické účely podľa charakteru nástroja klasifikuje buď ako „sekuritizované úvery“ alebo ako „dlhové cenné papiere“. Ak sa v súčasnosti všetky formy podriadeného dlhu držané FVC klasifikujú na štatistické účely ako jediné číslo, toto číslo sa klasifikuje do položky „dlhové cenné papiere“ na základe toho, že podriadený dlh tvoria prevažne dlhové cenné papiere a nie úvery,

sekuritizované úvery sa vykazujú v nominálnej hodnote, aj v prípade, že obstarávacia cena od pôvodcu bola odlišná. Protipoložka rozdielu medzi nominálnou hodnotou a obstarávacou cenou sa zahrnie pod položku „ostatné pasíva“.

Táto položka zahŕňa sekuritizované úvery bez ohľadu na skutočnosť, či prevládajúce účtovné postupy vyžadujú rozlišovanie úverov v bilancii FVC.

3.

Dlhové cenné papiere

Držba dlhových cenných papierov, ktoré sú obchodovateľné finančné nástroje slúžiace ako dôkaz dlhu, sa zvyčajne obchodujú na sekundárnych trhoch alebo nimi možno vyrovnávať pozíciu na trhu a neposkytujú majiteľovi žiadne vlastnícke práva vo vzťahu k emitujúcej inštitúcii.

Táto položka zahŕňa:

držbu cenných papierov, ktoré poskytujú majiteľovi bezpodmienečné právo na fixný alebo zmluvne určený príjem vo forme kupónových platieb a/alebo vo forme stanovenej fixnej sumy k určenému dátumu alebo dátumom, alebo počínajúc dátumom určeným v čase emisie,

úvery, ktoré sa stali obchodovateľnými na organizovanom trhu, t. j. obchodované úvery, pod podmienkou, že existuje dôkaz o obchodovaní na sekundárnom trhu vrátane existencie tvorcov trhu a o častom kótovaní finančného aktíva, napríklad vo forme rozpätí nákup – predaj. Ak to neplatí, klasifikujú sa ako „sekuritizované úvery“,

podriadený dlh vo forme dlhových cenných papierov.

Cenné papiere požičané v rámci operácií požičiavania cenných papierov alebo predané na základe dohody o spätnom nakúpe zostávajú v bilancii pôvodného vlastníka (a nezaznamenávajú sa v bilancii dočasného nadobúdateľa), ak existuje pevný záväzok vykonať reverznú operáciu a nielen iba možnosť ju vykonať. Ak dočasný nadobúdateľ predá prijaté cenné papiere, tento predaj sa musí zaznamenať ako priama transakcia s cennými papiermi a musí sa zaznamenať v bilancii dočasného nadobúdateľa ako negatívna pozícia v portfóliu cenných papierov.

Táto položka zahŕňa držbu dlhových cenných papierov, ktoré boli sekuritizované, bez ohľadu na skutočnosť, či prevládajúce účtovné postupy vyžadujú rozlišovanie cenných papierov v bilancii FVC.

4.

Iné sekuritizované aktíva

Táto položka zahŕňa sekuritizované aktíva, iné ako tie, ktoré sú uvedené v kategóriách 2 a 3, ako sú daňové pohľadávky alebo obchodné úvery, bez ohľadu na skutočnosť, či prevládajúce účtovné postupy vyžadujú rozlišovanie aktív v bilancii FVC.

5.

Majetkové účasti a akcie/podielové listy investičných fondov

Finančné aktíva, ktoré predstavujú majetkové práva v korporáciách alebo kvázikorporáciách. Takéto finančné aktíva vo všeobecnosti oprávňujú ich držiteľov na podiel zo ziskov korporácií alebo kvázikorporácií a na podiel z ich čistých aktív v prípade ich likvidácie.

Táto položka zahŕňa kótované a nekótované akcie, ostatné majetkové účasti, akcie/podielové listy FPT a akcie/podielové listy IF iného ako FPT.

S majetkovými cennými papiermi požičanými v rámci operácií požičiavania cenných papierov alebo predanými na základe dohody o spätnej kúpe sa nakladá v zmysle pravidiel v kategórii 3 „dlhové cenné papiere“.

6.

Finančné deriváty

Finančné deriváty sú finančné nástroje viazané na konkrétny finančný nástroj, ukazovateľ alebo komoditu, prostredníctvom ktorých sa dá na finančných trhoch obchodovať s konkrétnymi finančnými rizikami.

Táto položka zahŕňa:

opcie,

opčné listy (warranty),

futurity,

forwardy,

swapy,

kreditné deriváty.

Finančné deriváty sa zaznamenávajú v trhovej hodnote v bilancii v hrubom vyjadrení. Jednotlivé derivátové zmluvy s kladnou trhovou hodnotou sa zaznamenávajú na strane aktív v bilancii a derivátové zmluvy so zápornou trhovou hodnotou na strane pasív v bilancii.

Celkové budúce záväzky vyplývajúce z derivátových zmlúv by sa nemali uvádzať ako bilančné položky.

Táto položka nezahŕňa finančné deriváty, ktoré nepatria do bilancie podľa vnútroštátnych pravidiel.

7.

Nefinančné aktíva (vrátane fixných aktív)

Hmotné a nehmotné aktíva, iné ako finančné aktíva. Fixné aktíva sú nefinančné aktíva, ktoré FVC používa opakovane alebo priebežne dlhšie ako jeden rok.

Táto položka zahŕňa obytné jednotky, ostatné budovy a stavby, stroje a zariadenia, cennosti a produkty duševného vlastníctva ako sú počítačový softvér a databázy.

8.

Ostatné aktíva

Toto je zostávajúca položka, ktorá je uvedená v bilancii na strane aktív a je vymedzená ako „aktíva inde nezahrnuté“. Táto položka môže zahŕňať:

prijaté naakumulované úroky z vkladov a úverov,

naakumulované úroky z držby dlhových cenných papierov,

pohľadávky, ktoré nesúvisia s hlavnou obchodnou činnosťou FVC.


KATEGÓRIE PASÍV

Kategória

Opis hlavných znakov

9.

Prijaté úvery a vklady

Sumy, ktoré FVC dlhuje veriteľom, iné ako sumy vyplývajúce z emisie obchodovateľných cenných papierov. Túto položka tvoria:

úvery: úvery poskytnuté FVC, ktoré sú buď doložené neobchodovateľnými dokladmi alebo nie sú doložené dokladmi,

neobchodovateľné dlhové nástroje vydané FVC: vydané neobchodovateľné dlhové nástroje sa vo všeobecnosti označujú ako „vkladové pasíva“. Neobchodovateľné nástroje vydané FVC, ktoré sa následne stanú obchodovateľnými a s ktorými možno obchodovať na sekundárnych trhoch, sa majú preklasifikovať ako „dlhové cenné papiere“,

repoobchody a operácie typu repoobchodov oproti zárukám vo forme hotovosti: protipoložka k hotovosti prijatej výmenou za cenné papiere predané FVC za danú cenu na základe pevného záväzku spätne odkúpiť tie isté (alebo podobné) cenné papiere za fixnú cenu k určenému budúcemu dátumu. Sumy prijaté FVC výmenou za cenné papiere prevedené v prospech tretej osoby („dočasný nadobúdateľ“) sa majú klasifikovať tu, ak existuje pevný záväzok vykonať reverznú operáciu, a nielen možnosť ju vykonať. To znamená, že FVC počas operácie znáša všetky riziká, ako aj úžitok podkladových cenných papierov,

záruky vo forme hotovosti prijaté výmenou za pôžičku cenných papierov: sumy prijaté výmenou za cenné papiere dočasne prevedené v prospech tretej osoby vo forme operácií požičiavania cenných papierov oproti zárukám vo forme hotovosti,

hotovosť prijatá v operáciách zahŕňajúcich dočasný prevod zlata oproti zárukám vo forme hotovosti.

10.

Vydané dlhové cenné papiere

Cenné papiere vydané FVC, iné ako majetkové účasti, ktoré sú nástrojmi zvyčajne obchodovateľnými a obchodovanými na sekundárnych trhoch, alebo ktorými možno vyrovnávať pozíciu na trhu a ktoré neposkytujú majiteľovi žiadne vlastnícke práva vo vzťahu k emitujúcej inštitúcii. To zahŕňa, okrem iného, cenné papiere vydané vo forme:

cenných papierov krytých aktívami,

úverovo viazaných poukážok („credit-linked notes“),

cenných papierov viazaných na poistné udalosti („insurance-linked securities“).

11.

Kapitál a rezervy

Táto kategória na účely vykazovania obsahuje sumy vyplývajúce z majetkových účastí vydaných FVC v prospech akcionárov alebo iných vlastníkov, ktoré reprezentujú pre držiteľa vlastnícke práva vo FVC, a vo všeobecnosti nárok na podiel na jeho ziskoch a na podiel na jeho vlastných finančných prostriedkoch v prípade likvidácie. Tu sú zahrnuté aj finančné prostriedky, ktoré vyplývajú z nerozdelených ziskov, alebo finančné prostriedky, ktoré FVC vopred vyčlenila na úhradu predpokladaných pravdepodobných platieb a záväzkov v budúcnosti. Táto kategória zahŕňa:

majetkové účasti,

nerozdelené zisky alebo finančné prostriedky,

konkrétne a všeobecné opravné položky k úverom, cenným papierom a iným druhom aktív,

podiely v sekuritizačných fondoch.

12.

Finančné deriváty

Pozri kategóriu 6.

13.

Ostatné pasíva

Toto je zostávajúca položka, ktorá je uvedená v bilancii na strane pasív a je vymedzená ako „pasíva inde nezahrnuté“.

Táto položka môže zahŕňať:

splatné naakumulované úroky z vkladov a úverov,

splatné naakumulované úroky z vydaných dlhových cenných papierov,

splatné sumy, ktoré nesúvisia s hlavnou obchodnou činnosťou FVC, t. j. sumy dlhované dodávateľom, dane, mzdy, odvody sociálneho zabezpečenia atď.,

rezervy, ktoré predstavujú záväzky voči tretím osobám, t. j. dôchodky, dividendy atď.,

čisté pozície vzniknuté z požičiavania cenných papierov bez záruk vo forme hotovosti,

čisté sumy, ktoré sú splatné v súvislosti s budúcim zúčtovaním transakcií s cennými papiermi,

protipoložky k úpravám vyplývajúcim z ocenenia, t. j. nominálna hodnota mínus nákupná cena úverov.

Splatné naakumulované úroky z vydaných dlhových cenných papierov sa vykazujú osobitne v položke „z toho“, pokiaľ príslušná NCB neudelí výnimku, na základe ktorej možno údaje odvodiť alebo odhadnúť z alternatívnych zdrojov.

ČASŤ 2

Vymedzenie pojmov sektorov

Sektorová klasifikácia je upravená normou ESA 2010. Táto tabuľka poskytuje štandardný podrobný opis sektorov, ktoré národné centrálne banky transponujú do vnútroštátnych kategórií v súlade s týmto nariadením. Protistrany, ktoré sa nachádzajú na území členských štátov, ktorých menou je euro, sa rozlišujú podľa svojho sektora v súlade so zoznamami, ktoré vedie Európska centrálna banka (ECB) na štatistické účely a podľa usmernení pre štatistickú klasifikáciu protistrán, ktoré sú ustanovené v Príručke ECB pre sektor peňažných finančných inštitúcií a štatistiky trhov: Usmernenie pre štatistickú klasifikáciu klientov [„ECB’s ‘Monetary financial institutions and markets statistics sector manual: Guidance for the statistical classification of customers“]. Úverové inštitúcie, ktoré sa nachádzajú mimo územia členských štátov, ktorých menou je euro, sa uvádzajú ako „banky“, a nie ako peňažné finančné inštitúcie. Podobne, pojem „iné ako peňažné finančné inštitúcie“ označuje len eurozónu. Pre členské štáty, ktorých menou nie je euro, sa používa pojem „iné ako banky“.

Tabuľka B

Vymedzenie pojmov sektorov

Sektor

Vymedzenie pojmu

1.

Peňažné finančné inštitúcie

Peňažné finančné inštitúcie ako sú vymedzené v článku 1 nariadenia (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33). Tento sektor pozostáva z národných centrálnych bánk, úverových inštitúcií ako ich vymedzuje právo Únie, fondov peňažného trhu, ostatných finančných inštitúcií, ktorých predmetom činnosti je prijímať vklady a/alebo náhrady blízke vkladom od iných subjektov ako sú peňažné finančné inštitúcie, a na vlastný účet, prinajmenšom z ekonomického hľadiska poskytovať úvery a/alebo investovať do cenných papierov, a z inštitúcií elektronických peňazí zapojených hlavne do finančného sprostredkovania vo forme vydávania elektronických peňazí.

2.

Verejná správa

Sektor verejnej správy (S.13) pozostáva z inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú netrhovými výrobcami, ktorých produkcia je určená na individuálnu a kolektívnu spotrebu a sú financované povinnými platbami jednotiek patriacich do iných sektorov, ako aj z inštitucionálnych jednotiek zapojených hlavne do prerozdeľovania národného dôchodku a bohatstva (ESA 2010, odseky 2.111 až 2.113).

3.

Iné investičné fondy ako fondy peňažného trhu

Investičné fondy ako ich vymedzuje článok 1 nariadenia (ES) č. 1071/2013 (ECB/2013/33). Tento subsektor pozostáva zo všetkých podnikov kolektívneho investovania, okrem fondov peňažného trhu, ktoré investujú do finančných a/alebo nefinančných aktív, ak je ich cieľom investovanie kapitálu získaného od verejnosti.

4.

Ostatní finanční sprostredkovatelia okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov + finančné pomocné inštitúcie + kaptívne finančné inštitúcie a požičiavatelia peňazí

Subsektor ostatných finančných sprostredkovateľov okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov (S.125) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania na základe prijímania záväzkov od inštitucionálnych jednotiek v iných formách ako je mena, vklady (alebo blízke náhrady za vklady), akcie/podielové listy IF, alebo vo vzťahu k poistným, penzijným alebo štandardizovaným schémam záruk. Finančné spoločnosti osobitného účelu, ako ich vymedzuje toto nariadenie, sú zahrnuté do tohto subsektora (ESA 2010, odseky 2.86 až 2.94).

Subsektor finančných pomocných inštitúcií (S.126) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do činností úzko spojených s finančným sprostredkovaním, ktoré však samy o sebe nie sú finančnými sprostredkovateľmi. Tento subsektor zahŕňa aj ústredia, ktorých všetky dcérske spoločnosti alebo ich väčšina sú finančnými korporáciami (ESA 2010, odseky 2.95 až 2.97).

Subsektor kaptívnych finančných inštitúcií a požičiavateľov peňazí (S.127) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sa nezapájajú do finančného sprostredkovania ani neposkytujú finančné pomocné služby, pričom väčšina ich aktív alebo pasív nie je predmetom transakcií na otvorených trhoch. Tento subsektor zahŕňa holdingové spoločnosti, ktoré majú v držbe podiely na základnom imaní skupiny dcérskych korporácií umožňujúce kontrolu nad týmito korporáciami a ktorých hlavnou aktivitou je vlastníctvo skupiny bez poskytovania akýchkoľvek iných služieb podnikom, v ktorých majú podiely na vlastnom imaní, t. j. nespravujú ani neriadia iné jednotky (ESA 2010, odseky 2.98 a 2.99).

5.

Poisťovacie korporácie + penzijné fondy

Subsektor poisťovacích korporácií (S.128) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania v dôsledku rozloženia rizík najmä vo forme priameho poistenia alebo zaistenia (ESA 2010, odseky 2.100 až 2.104).

Subsektor penzijných fondov (S.129) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania v dôsledku deleného sociálneho rizika a potrieb poistených osôb (sociálne poistenie). Penzijné fondy ako schémy sociálneho poistenia poskytujú príjem v dôchodku a často dávky v prípade úmrtia a zdravotného postihnutia (ESA 2010, odseky 2.105 až 2.110).

6.

Nefinančné korporácie

Sektor nefinančných korporácií (S.11) pozostáva z inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú nezávislými právnymi subjektmi a trhovými výrobcami a ktorých hlavnou činnosťou je produkcia výrobkov a nefinančných služieb. Tento sektor zároveň zahŕňa nefinančné kvázikorporácie (ESA 2010, odseky 2.45 až 2.50).

7.

Domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam

Sektor domácností (S.14) pozostáva z jednotlivcov alebo skupín jednotlivcov ako spotrebiteľov a podnikateľov produkujúcich trhové výrobky a nefinančné a finančné služby (trhoví výrobcovia) za predpokladu, že produkcii výrobkov a služieb sa nevenujú samostatné subjekty považované za kvázikorporácie. Zahŕňa aj jednotlivcov alebo skupiny jednotlivcov, ktorí produkujú výrobky a nefinančné služby výlučne na vlastné konečné použitie. Sektor domácností zahŕňa podnikateľské subjekty s jediným vlastníkom a partnerstvá bez vlastnej právnej subjektivity, iné ako tie, ktoré sa považujú za kvázikorporácie, ktoré sú trhovými výrobcami (ESA 2010, odseky 2.118 až 2.128).

Sektor neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam (S.15) pozostáva z neziskových inštitúcií, ktoré sú samostatnými právnymi subjektmi slúžiacimi domácnostiam a ktoré sú súkromnými netrhovými výrobcami. Ich hlavnými zdrojmi sú dobrovoľné príspevky v hotovosti alebo v naturáliách od domácností v postavení spotrebiteľov, platby od verejnej správy a dôchodky z majetku (ESA 2010, odseky 2.129 a 2.130).

ČASŤ 3

Vymedzenie pojmu finančných transakcií

Finančné transakcie sú vymedzené v súlade s ESA 2010 ako čistý prírastok finančných aktív alebo čistý vznik pasív pre každý typ finančného nástroja, t. j. suma všetkých finančných transakcií, ktoré boli vykonané počas príslušného obdobia vykazovania. Za finančnú transakciu medzi inštitucionálnymi jednotkami sa považuje súčasný vznik alebo zánik finančného aktíva a jeho protihodnoty na strane pasív, alebo zmena vlastníctva finančného aktíva alebo prevzatie záväzku. Finančné transakcie sa zaznamenávajú v hodnote transakcie, t. j. v hodnotách vyjadrených v národnej mene, v ktorej sa príslušné finančné aktíva a/alebo pasíva vytvorili, zrušili, vymieňali alebo prevzali medzi inštitucionálnymi jednotkami za komerčných podmienok. Medzi finančné transakcie nepatria odpisy/zníženia hodnoty a zmeny v ocenení.

ČASŤ 4

Vymedzenie pojmu odpisy/zníženia hodnoty

Odpisy/zníženia hodnoty sú vymedzené ako dôsledok zmien v hodnote vykazovaných úverov v bilancii, ktoré sú spôsobené uplatnením odpisov/znížení hodnoty. Patria sem aj odpisy/zníženia hodnoty, ktoré sú uznané v čase predaja úverov alebo v čase ich prevodu na tretiu osobu, ak sú identifikovateľné. Odpisy predstavujú situácie, keď sa úver považuje za bezcenné aktívum a je odstránený z bilancie. Zníženia hodnoty predstavujú situácie, keď sa predpokladá, že úver nebude nahradený v plnom rozsahu a hodnota úveru sa v bilancii zníži.


PRÍLOHA III

MINIMÁLNE NORMY, KTORÉ MÁ UPLATŇOVAŤ AKTUÁLNA SPRAVODAJSKÁ SKUPINA

Spravodajské jednotky musia spĺňať tieto minimálne normy, aby vyhoveli požiadavkám Európskej centrálnej banky (ECB) na štatistické vykazovanie.

1.

Minimálne normy pre prenos:

a)

vykazovanie musí byť včasné a v súlade s termínmi, ktoré stanoví príslušná NCB;

b)

štatistické výkazy musia mať formu a formát odvodené od technických požiadaviek na vykazovanie, ktoré stanoví príslušná NCB;

c)

spravodajská jednotka musí poskytnúť údaje o jednej alebo viacerých kontaktných osobách príslušnej NCB;

d)

musia sa dodržiavať technické špecifikácie na prenos údajov do príslušných národných centrálnych bánk.

2.

Minimálne normy pre presnosť:

a)

štatistické informácie musia byť správne: musia sa dodržať všetky lineárne obmedzenia (napr. aktíva a pasíva musia byť v rovnováhe, podsúčty musia súhlasiť s celkovými súčtami);

b)

spravodajské jednotky musia byť schopné poskytnúť informácie o vývoji, ktorý naznačujú prenesené údaje;

c)

štatistické informácie musia byť úplné a nesmú obsahovať nepretržité a štrukturálne medzery; na chýbajúce údaje by sa malo upozorniť, vysvetliť ich príslušnej NCB, a pokiaľ je to možné, čo najskôr doplniť;

d)

spravodajské jednotky musia dodržiavať miery, zásady zaokrúhľovania a počet desatinných miest, ktoré stanoví príslušná NCB pre technický prenos údajov.

3.

Minimálne normy pre súlad s pojmami:

a)

štatistické informácie musia byť v súlade s vymedzením pojmov a klasifikáciami uvedenými v tomto nariadení;

b)

v prípade odchýlok od vymedzenia týchto pojmov a klasifikácií musia spravodajské jednotky pravidelne monitorovať a vyčísliť rozdiel medzi použitým meradlom a meradlom uvedeným v tomto nariadení;

c)

spravodajské jednotky musia byť schopné vysvetliť zmeny v prenesených údajoch v porovnaní s hodnotami za predchádzajúce obdobia.

4.

Minimálne normy pre revízie:

Musia sa dodržiavať zásady a postupy pre revízie, ktoré ustanovia ECB a príslušná NCB. K revíziám odchyľujúcim sa od pravidelných revízií musia byť pripojené vysvetľujúce poznámky.