29.10.2013

Úradný vestník Európskej únie

L 287/5

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1022/2013

z 22. októbra 2013,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), pokiaľ ide o poverenie Európskej centrálnej banky osobitnými úlohami podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Dňa 29. júna 2012 hlavy štátov alebo predsedovia vlád eurozóny vyzvali Komisiu, aby predložila návrhy na stanovenie jednotného mechanizmu dohľadu, ktorý by zahŕňal Európsku centrálnu banku (ECB). Vo svojich záveroch z 29. júna 2012 Európska rada vyzvala svojho predsedu, aby v úzkej spolupráci s predsedom Komisie, predsedom Euroskupiny a prezidentom ECB vypracoval konkrétny plán so záväznými lehotami na dosiahnutie skutočnej hospodárskej a menovej únie, ktorý bude zahŕňať konkrétne návrhy na zachovanie jednoty a integrity vnútorného trhu s finančnými službami.

(2)	Stanovenie jednotného mechanizmu dohľadu je prvým krokom smerom k vytvoreniu európskej bankovej únie, ktorá by sa opierala o skutočný jednotný súbor pravidiel pre finančné služby a nové rámce pre ochranu vkladov a riešenie problémov.

(3)

S cieľom stanoviť jednotný mechanizmus dohľadu sa nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 (4) ECB poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v členských štátoch, ktorých menou je euro a umožňuje ostatným členským štátom nadviazať úzku spoluprácu s ECB.

(4)

Poverením ECB úlohami dohľadu týkajúcimi sa úverových inštitúcií v niektorých členských štátoch Únie by sa nemalo nijako narušiť fungovanie vnútorného trhu v oblasti finančných služieb. Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (EBA), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (5) by si mal preto zachovať svoju úlohu a ponechať všetky svoje existujúce právomoci a úlohy: mal by naďalej vypracúvať jednotný súbor pravidiel platný pre všetky členské štáty a prispievať k jeho dôslednému uplatňovaniu a rozšíriť zbližovanie postupov v oblasti dohľadu v celej Únii.

(5)	Je rozhodujúce, aby súčasťou bankovej únie boli mechanizmy demokratickej zodpovednosti.

(6)	EBA by pri vykonávaní úloh, ktorými bol poverený, a s náležitým zreteľom na cieľ zaistiť bezpečnosť a zdravie úverových inštitúcií, mal plne zohľadňovať rozmanitosť úverových inštitúcií, ich veľkosť a obchodné modely, ako aj systémové výhody rozmanitosti v európskom bankovom sektore.

(7)

S cieľom presadzovať najlepšie postupy v oblasti dohľadu na vnútornom trhu je zásadne dôležité, aby bol jednotný súbor pravidiel doplnený o príručku európskeho dohľadu nad finančnými inštitúciami vypracovanú EBA po konzultácii s príslušnými orgánmi. V uvedenej príručke dohľadu by mali byť určené najlepšie postupy v rámci Únie, pokiaľ ide o metodiky a procesy dohľadu, aby sa dosiahlo dodržiavanie základných medzinárodných zásad a zásad Únie. Príručka by nemala mať formu právne záväzných aktov alebo obmedzovať dohľad na základe posúdenia situácie. Mala by pokrývať všetky záležitosti, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti EBA, vrátane, vo vhodnom rozsahu, ochrany spotrebiteľa a boja proti praniu špinavých peňazí. V príručke by sa mali stanoviť merateľné ukazovatele a metodiky posudzovania rizika, včasného varovania a kritériá pre opatrenia v oblasti dohľadu. Túto príručku by mali používať príslušné orgány. Používanie príručky by sa malo považovať za významný prvok pri posudzovaní zbližovania postupov v oblasti dohľadu a na účely vzájomného hodnotenia podľa nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(8)

EBA by mal mať možnosť požadovať informácie od finančných inštitúcií v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010 týkajúce sa všetkých informácií, ku ktorým majú tieto finančné inštitúcie zákonný prístup, vrátane informácií, ktoré majú osoby odmeňované týmito finančnými inštitúciami na vykonávanie relevantných činností, auditov, ktoré týmto finančným inštitúciám zabezpečujú externí audítori a kópie príslušných dokumentov, kníh a záznamov.

(9)

Žiadosti o informácie zo strany EBA by mali byť riadne opodstatnené a odôvodnené. Námietky voči konkrétnej žiadosti z dôvodu nesúladu s nariadením (EÚ) č. 1093/2010 by sa mali vznášať v súlade s príslušnými postupmi. V prípade, ak adresát žiadosti o informácie vznesie takúto námietku, nemalo by ho to oslobodiť od povinnosti poskytnúť požadované informácie. Súdny dvor Európskej únie by mal mať právomoc rozhodovať v súlade s postupmi stanovenými v Zmluve o fungovaní Európskej únie o tom, či je konkrétna žiadosť o informácie zo strany EBA v súlade s týmto nariadením.

(10)

Mal by sa zabezpečiť vnútorný trh a súdržnosť Únie a v tejto súvislosti by sa mali starostlivo zvážiť záujmy týkajúce sa riadenia EBA a pravidiel hlasovania EBA, pričom by sa malo zaručiť rovnaké zaobchádzanie medzi členskými štátmi zúčastňujúcimi sa na jednotnom mechanizme dohľadu stanovenom v nariadení (EÚ) č. 1024/2013 a ostatnými členskými štátmi.

(11)

Keďže EBA, na ktorého aktivitách sa rovnoprávne podieľajú všetky členské štáty, bol zriadený s cieľom vytvoriť jednotný súbor pravidiel a prispieť k jeho dôslednému uplatňovaniu a zvýšiť súdržnosť postupov dohľadu v rámci Únie, a keďže ECB má vedúcu úlohu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu, EBA by mal mať k dispozícii vhodné nástroje, čo by mu malo umožniť efektívne vykonávať úlohy, ktoré mu boli zverené a ktoré sa týkajú integrity vnútorného trhu.

(12)

So zreteľom na úlohy dohľadu, ktorými bola ECB poverená podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, by EBA mal byť schopný vykonávať svoje úlohy aj vo vzťahu k ECB rovnakým spôsobom ako vo vzťahu k iným príslušným orgánom. Predovšetkým by sa na zabezpečenie zachovania účinnosti súčasných mechanizmov urovnávania sporov a opatrení v krízových situáciách tieto mechanizmy a opatrenia mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť.

(13)

Aby EBA mohol v krízových situáciách plniť svoju podpornú a koordinačnú úlohu, príslušné orgány dohľadu by ho mali v plnej miere informovať o akomkoľvek relevantnom vývoji a pozývať ho ako pozorovateľa na každé relevantné zasadnutie, vrátane práva EBA vystúpiť alebo práva predkladať akékoľvek iné príspevky.

(14)	S cieľom zabezpečiť primerané zohľadnenie záujmov všetkých členských štátov a umožniť riadne fungovanie EBA v záujme zachovania a prehĺbenia vnútorného trhu v oblasti finančných služieb by sa mali upraviť pravidlá hlasovania v rámci jeho rady orgánov dohľadu.

(15)

Rozhodnutia týkajúce sa porušenia práva Únie a urovnávania sporov by mala preskúmať nezávislá porota zložená z členov rady orgánov dohľadu s hlasovacím právom, u ktorých nedochádza k žiadnym konfliktom záujmov, vymenovaných radou orgánov dohľadu. Rozhodnutia navrhnuté porotou rade orgánov dohľadu by sa mali prijímať jednoduchou väčšinou členov rady orgánov dohľadu s hlasovacím právom, ktorá by mala zahŕňať jednoduchú väčšinu jej členov z príslušných orgánov členských štátov zúčastnených na jednotnom mechanizme dohľadu (ďalej len „zúčastnené členské štáty“) a jednoduchú väčšinu jej členov z príslušných orgánov členských štátov, ktoré nie sú zúčastnenými členskými štátmi (ďalej len „nezúčastnené členské štáty“).

(16)

Rozhodnutia týkajúce sa opatrení v krízových situáciách by sa mali prijímať jednoduchou väčšinou členov rady orgánov dohľadu, ktorá by mala zahŕňať jednoduchú väčšinu jej členov z príslušných orgánov zúčastnených členských štátov a jednoduchú väčšinu jej členov z príslušných orgánov nezúčastnených členských štátov.

(17)

Rozhodnutia týkajúce sa aktov uvedených v článkoch 10 až 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a opatrení a rozhodnutí prijímaných podľa článku 9 ods. 5 tretieho pododseku a kapitoly VI uvedeného nariadenia by sa mali prijímať kvalifikovanou väčšinou členov rady orgánov dohľadu, ktorá by mala zahŕňať aspoň jednoduchú väčšinu jej členov z príslušných orgánov zúčastnených členských štátov a jednoduchú väčšinu jej členov z príslušných orgánov nezúčastnených členských štátov.

(18)	EBA by mal vypracovať rokovací poriadok poroty, na základe ktorého sa zabezpečí jej nezávislosť a objektivita.

(19)	Zloženie riadiacej rady by malo byť vyvážené a malo by sa zabezpečiť riadne zastúpenie nezúčastnených členských štátov.

(20)	Pri vymenúvaní členov vnútorných orgánov a výborov EBA by sa mala zabezpečiť geografická rovnováha medzi členskými štátmi.

(21)	V snahe zabezpečiť riadne fungovanie EBA a primerané zastúpenie všetkých členských štátov by sa pravidlá hlasovania, zloženie riadiacej rady a zloženie nezávislej poroty mali monitorovať. Po primeranom časovom období by sa mali preskúmať s prihliadnutím na nadobudnuté skúsenosti a vývoj.

(22)	Žiadny členský štát alebo skupina členských štátov by nemal(a) byť priamo či nepriamo diskriminovaný(-á) ako miesto poskytovania finančných služieb.

(23)

EBA by sa mali poskytnúť primerané finančné prostriedky a ľudské zdroje, aby sa mu umožnilo zodpovedajúcim spôsobom vykonávať ďalšie úlohy, ktoré mu podľa tohto nariadenia boli zverené. V rámci postupu týkajúceho sa zostavenia, plnenia a kontroly jeho rozpočtu stanoveného v článkoch 63 a 64 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 by sa mali tieto dodatočné úlohy náležite zohľadniť. EBA by mal zabezpečiť, aby boli splnené najvyššie normy účinnosti.

(24)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečenie vysokej úrovne účinného a jednotného vykonávania prudenciálnej regulácie a dohľadu vo všetkých členských štátoch, ochrana integrity, efektívnosti a riadneho fungovania vnútorného trhu a udržanie stability finančného systému, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(25)	Nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 by sa malo preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 sa mení takto:

Článok 1 sa mení takto:

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Orgán pre bankovníctvo koná v rámci právomocí udelených týmto nariadením a v rozsahu pôsobnosti smernice 94/19/ES, smernice 2002/87/ES, nariadenia (ES) č. 1781/2006, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (6), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami (7) a v rozsahu, v ktorom sa tieto akty vzťahujú na úverové a finančné inštitúcie a príslušné orgány, ktoré nad nimi vykonávajú dohľad, v rozsahu pôsobnosti príslušných častí smernice 2002/65/ES, smernice 2005/60/ES, smernice 2007/64/ES a smernice 2009/110/ES vrátane všetkých smerníc, nariadení a rozhodnutí vychádzajúcich z týchto aktov a všetkých ostatných právne záväzných aktov Únie, ktorými sa zverujú úlohy orgánu pre bankovníctvo. Orgán pre bankovníctvo koná tiež v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 (8)

v odseku 5 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Na tieto účely orgán pre bankovníctvo prispieva k dôslednému, účinnému a efektívnemu uplatňovaniu aktov uvedených v odseku 2, podporuje zbližovanie dohľadu, poskytuje stanoviská Európskemu parlamentu, Rade a Komisii a vypracúva ekonomické analýzy trhov v záujme presadzovania dosiahnutia svojho cieľa.“

c)	v odseku 5 sa štvrtý pododsek nahrádza takto: „Orgán pre bankovníctvo koná pri vykonávaní svojich úloh nezávisle, objektívne a nediskriminačným spôsobom v záujme Únie ako celku.“;

V článku 2 ods. 2 sa písmeno f) nahrádza takto:

„f)

príslušné orgány alebo orgány dohľadu vymedzené v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, vrátane Európskej centrálnej banky v súvislosti s úlohami, ktorými bola poverená podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“;

článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Zodpovednosť orgánov

Orgány uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a) až d) sa zodpovedajú Európskemu parlamentu a Rade. Európska centrálna banka sa v súvislosti s úlohami v oblasti dohľadu, ktorými bola poverená podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 zodpovedá Európskemu parlamentu a Rade v súlade s uvedeným nariadením.“;

v článku 4 ods. 2 sa písmeno i) nahrádza takto:

„i)	príslušné orgány vymedzené v článku 4 ods. 1 bod 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vrátane Európskej centrálnej banky v súvislosti so záležitosťami týkajúcimi sa úloh, ktorými bola poverená podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, v smernici 2007/64/ES a uvedené v smernici 2009/110/ES;“;

Článok 8 sa mení takto:

odsek 1 sa mení takto:

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

prispievať k vytvoreniu vysokokvalitných spoločných noriem a postupov pre reguláciu a dohľad, najmä poskytovaním stanovísk inštitúciám Únie a vypracúvaním usmernení, odporúčaní, návrhov regulačných a vykonávacích technických noriem a ďalších opatrení, ktoré vychádzajú z legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2;

aa)	vypracovať príručku európskeho dohľadu nad finančnými inštitúciami pre celú Úniu a aktualizovať ju s prihliadnutím, okrem iného, na meniace sa obchodné postupy a obchodné modely finančných inštitúcií, ktorá určuje najlepšie postupy dohľadu v oblasti metodík a procesov;“;

ii)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)	uľahčovať delegovanie úloh a povinností medzi príslušnými orgánmi;“

iii)

písmeno i) sa nahrádza takto:

„i)

presadzovať jednotné a súdržné pôsobenie kolégií orgánov dohľadu, monitorovanie, hodnotenie a meranie systémového rizika, vypracúvanie a koordináciu plánov na ozdravenie a riešenie problémov, zabezpečovanie vysokej úrovne ochrany vkladateľov a investorov v celej Únii, ako aj vývoj metód na riešenie problémov zlyhávajúcich finančných inštitúcií a posudzovanie potreby vhodných finančných nástrojov s cieľom posilniť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi zapojenými do krízového manažmentu, pokiaľ ide o cezhraničné inštitúcie, ktoré môžu predstavovať systémové riziko, a to v súlade s článkami 21 až 26;“;

iv)	písmeno l) sa vypúšťa;

vkladá sa tento odsek:

„1a. Pri vykonávaní svojich úloh v súlade s nariadením orgán pre bankovníctvo:

a)	využíva plné právomoci, ktoré má k dispozícii; a

b)	s náležitým zreteľom na cieľ zaistiť bezpečnosť a zdravie úverových inštitúcií, plne zohľadňuje rôzne typy, obchodné modely a veľkosť úverových inštitúcií.“;

c)	vkladá sa tento odsek: „2a. Orgán pre bankovníctvo pri vykonávaní úloh uvedených v odseku 1 a pri výkone právomocí uvedených v odseku 2 náležite zohľadňuje zásady lepšej tvorby práva vrátane výsledkov analýzy nákladov a prínosov získaných v súlade s týmto nariadením.“;

Článok 9 sa mení takto:

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Orgán pre bankovníctvo zriadi ako svoju nedeliteľnú súčasť výbor pre finančné inovácie, ktorý bude združovať všetky príslušné relevantné orgány dohľadu s cieľom dosiahnuť koordinovaný prístup pri regulácii a dohľade v prípade nových alebo inovatívnych finančných činností a poskytovať orgánu pre bankovníctvo poradenstvo, ktoré má predkladať Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.“;

v odseku 5 sa štvrtý pododsek nahrádza takto:

„Orgán pre bankovníctvo môže takisto posúdiť potrebu zakázať alebo obmedziť určité druhy finančných aktivít a v prípade potreby takéhoto zákazu alebo obmedzenia o tom informuje Komisiu a príslušné orgány s cieľom uľahčiť prijatie akéhokoľvek takéhoto zákazu alebo obmedzenia.“;

Článok 18 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. V prípade nepriaznivého vývoja, ktorý môže vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, orgán pre bankovníctvo aktívne podporuje a v prípade potreby koordinuje všetky opatrenia, ktoré prijmú relevantné príslušné orgány dohľadu.

Na účely plnenia tejto podpornej a koordinačnej úlohy relevantné príslušné orgány dohľadu v plnej miere informujú orgán pre bankovníctvo o všetkých relevantných zmenách a pozývajú ho, aby sa ako pozorovateľ zúčastnil na každom relevantnom zhromaždení.“;

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Ak Rada prijala rozhodnutie podľa odseku 2 a ak je vo výnimočnej situácii potrebná koordinovaná reakcia príslušných orgánov s cieľom reagovať na nepriaznivý vývoj, ktorý môže vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, orgán pre bankovníctvo môže prijať individuálne rozhodnutia, ktorými príslušné orgány požiada, aby prijali potrebné opatrenia v súlade s právnymi predpismi uvedenými v článku 1 ods. 2 na riešenie takéhoto vývoja a zaistili, aby finančné inštitúcie a príslušné orgány plnili požiadavky stanovené v uvedených právnych predpisoch.“;

V článku 19 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci ustanovené v článku 17, ak príslušný orgán nesúhlasí s postupom alebo obsahom opatrenia alebo nečinnosťou iného príslušného orgánu v prípadoch stanovených v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2, orgán pre bankovníctvo môže na žiadosť jedného alebo viacerých dotknutých príslušných orgánov pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s postupom uvedeným v odsekoch 2 až 4 tohto článku.“;

9.	Vkladá sa tento článok: „Článok 20a Jednotnosť postupu preskúmania orgánmi dohľadu Orgán pre bankovníctvo presadzuje v rozsahu svojich právomocí jednotnosť postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu v súlade so smernicou 2013/36/EÚ s cieľom zabezpečiť vysoký štandard dohľadu v Únii.“;

10.

Článok 21 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Orgán pre bankovníctvo presadzuje v rozsahu svojich právomocí podporu a monitorovanie účinného, efektívneho a jednotného pôsobenia kolégií orgánov dohľadu uvedených v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ a posilňuje jednotné uplatňovanie práva Únie kolégiami orgánov dohľadu. S cieľom zbližovať najlepšie postupy dohľadu orgán pre bankovníctvo podporuje spoločné plány dohľadu a spoločné kontroly, pričom pracovníci orgánu pre bankovníctvo sa môžu zúčastňovať sa na činnostiach kolégií orgánov dohľadu, a to vrátane kontrol na mieste, ktoré spoločne vykonávajú dva alebo viaceré príslušné orgány.“;

V odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2. Orgán pre bankovníctvo má vedúcu úlohu pri zabezpečovaní jednotného fungovania kolégia orgánov dohľadu nad cezhraničnými inštitúciami v Únii, pričom prihliada na systémové riziko, ktoré predstavujú finančné inštitúcie uvedené článku 23, a v prípade potreby zvolá schôdzu kolégia.“;

11.

V článku 22 sa vkladá tento odsek:

„1a. Najmenej raz ročne orgán pre bankovníctvo zváži, či je vhodné uskutočniť v rámci celej Únie posúdenia odolnosti finančných inštitúcií v súlade s článkom 32, a informuje o svojich záveroch Európsky parlament, Radu a Komisiu. V prípade, že sú vypracované takéto posúdenia v rámci celej Únie a orgán pre bankovníctvo to považuje za vhodné zverejní výsledky každej hodnotenej finančnej inštitúcie.“;

12.

V článku 25 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Orgán pre bankovníctvo prispieva k rozvoju a koordinácii účinných, jednotných a aktualizovaných plánov na ozdravenie a riešenie problémov finančných inštitúcií a aktívne sa na nich podieľa. Orgán pre bankovníctvo pomáha v prípadoch, keď je to stanovené v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2, vypracovať postupy uplatňované v krízových situáciách a preventívne opatrenia na účely minimalizácie systémového vplyvu prípadného zlyhania.“;

13.

V článku 27 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2. Orgán pre bankovníctvo poskytne svoje posúdenie potreby systému jednotných, robustných a dôveryhodných mechanizmov financovania s vhodnými finančnými nástrojmi prepojenými so súborom koordinovaných vnútroštátnych mechanizmov krízového riadenia.“;

14.

V článku 29 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Na účely vybudovania spoločnej kultúry dohľadu orgán pre bankovníctvo vypracúva príručku európskeho dohľadu nad finančnými inštitúciami pre celú Úniu a aktualizuje ju s prihliadnutím, okrem iného, na meniace sa obchodné postupy a obchodné modely finančných inštitúcií. V príručke európskeho dohľadu sú určené najlepšie postupy dohľadu v oblasti metodík a procesov.“;

15.

V článku 30 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Na základe vzájomného hodnotenia môže orgán pre bankovníctvo vydať podľa článku 16 usmernenia a odporúčania. Príslušné orgány sa v súlade s článkom 16 ods. 3 usilujú postupovať podľa uvedených usmernení a odporúčaní. Pri vypracúvaní návrhov regulačných technických alebo vykonávacích technických predpisov v súlade s článkami 10 až 15 orgán pre bankovníctvo zohľadní výsledok vzájomného hodnotenia spolu so všetkými ďalšími informáciami, ktoré získal pri vykonávaní svojich úloh, s cieľom zabezpečiť zbližovanie noriem a postupov najvyššej kvality.

3a. Orgán pre bankovníctvo predloží svoje stanovisko Komisii vždy, keď sa na základe vzájomného hodnotenia alebo akýchkoľvek iných informácií, ktoré orgán pre bankovníctvo získal pri vykonávaní svojich úloh, ukáže, že na zabezpečenie ďalšej harmonizácie prudenciálnych pravidiel je potrebná legislatívna iniciatíva.“;

16.

V článku 31 sa druhý pododsek mení takto:

písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)	stanovenia rozsahu a prípadne overenia spoľahlivosti informácií, ktoré by sa mali poskytnúť všetkým dotknutým príslušným orgánom;“;

písmená d), e) a f) sa nahrádzajú takto:

„d)	bezodkladného oznámenia prípadných krízových situácií ESRB, Rade a Komisii;

e)	prijímania všetkých náležitých opatrení v prípade vývoja, ktorý by mohol ohroziť fungovanie finančných trhov, s cieľom koordinovať činnosti relevantných príslušných orgánov;

f)	centralizovania informácií prijatých od príslušných orgánov v súlade s článkami 21 a 35 v dôsledku povinností inštitúcií podávať správy o regulácii. Orgán pre bankovníctvo zdieľa tieto informácie s ostatnými dotknutými príslušnými orgánmi.“;

17.

Článok 32 sa mení takto:

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Orgán pre bankovníctvo v spolupráci s ESRB iniciuje a koordinuje posudzovanie odolnosti finančných inštitúcií so zreteľom na nepriaznivý vývoj na trhu v rámci celej Únie. Na tento účel vypracuje:

a)	spoločné metodiky posudzovania vplyvu hospodárskych scenárov na finančnú pozíciu inštitúcie;

b)	spoločné prístupy k oznamovaniu výsledkov týchto posúdení odolnosti finančných inštitúcií;

c)	spoločné metodiky posúdenia vplyvu konkrétnych produktov alebo distribučných procesov na určitú inštitúciu a

d)	spoločné metodiky pre hodnotenie aktív, pokiaľ sú potrebné na účely záťažového testovania.“;

vkladajú sa tieto odseky:

„3a. Na účely vykonania posudzovaní odolnosti finančných inštitúcií v rámci celej Únie podľa tohto článku, môže orgán pre bankovníctvo v súlade s článkom 35 a za podmienok v ňom stanovených požadovať informácie priamo od týchto finančných inštitúcií. Môže tiež žiadať, aby príslušné orgány vykonali osobitné preskúmania. Môže požiadať príslušné orgány, aby vykonali kontroly na mieste a môže sa zúčastniť na takýchto kontrolách na mieste v súlade s článkom 21 a za podmienok v ňom stanovených, s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť a spoľahlivosť metód, postupov a výsledkov.

3b. Orgán pre bankovníctvo môže žiadať, aby príslušné orgány vyžadovali, aby finančné inštitúcie podrobili nezávislému auditu informácie, ktoré musia poskytovať podľa odseku 3a.“;

18.

Článok 35 sa mení takto:

odseky 1, 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„1. Príslušné orgány poskytnú orgánu pre bankovníctvo na jeho žiadosť všetky potrebné informácie v stanovených formátoch s cieľom plniť úlohy, ktoré mu boli udelené týmto nariadením, za predpokladu, že majú zákonný prístup k príslušným informáciám. Tieto informácie musia byť presné, celistvé, úplné a aktuálne.

2. Orgán pre bankovníctvo môže tiež požadovať poskytovanie informácií v opakujúcich sa intervaloch a v stanovených formátoch alebo porovnateľných šablónach, ktoré schváli. Pokiaľ je to možné, v týchto žiadostiach sa používajú spoločné formáty výkazov.

3. Na riadne odôvodnenú žiadosť príslušného orgánu orgán poskytne akékoľvek informácie, ktoré príslušný orgán potrebuje na plnenie svojich úloh, v súlade s povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo stanovenou v odvetvových právnych predpisoch a v článku 70 tohto nariadenia.“;

v odseku 6 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„6. Ak úplné alebo presné informácie nie sú k dispozícii alebo neboli poskytnuté včas podľa odseku 1 alebo 5, orgán pre bankovníctvo môže prostredníctvom riadne opodstatnenej alebo odôvodnenej žiadosti požadovať informácie priamo od:

a)	príslušných finančných inštitúcií;

b)	holdingových spoločností alebo pobočiek príslušnej finančnej inštitúcie;

c)	neregulovaných prevádzkových subjektov v rámci finančnej skupiny alebo konglomerátu, ktoré sú významné pre finančné činnosti príslušných finančných inštitúcií.

Adresáti takejto žiadosti okamžite a bez zbytočného odkladu poskytnú orgánu pre bankovníctvo jasné, presné a úplné informácie.“;

dopĺňa sa tento odsek:

„7a. V prípade, že adresáti žiadosti podľa odseku 6 neposkytnú jasné, presné a úplné informácie, orgán pre bankovníctvo informuje Európsku centrálnu banku, ak je to vhodné, a príslušné orgány v dotknutých členských štátoch, ktoré v súlade s vnútroštátnym právom spolupracujú s orgánom pre bankovníctvo s cieľom zabezpečiť úplný prístup k informáciám a ku všetkým pôvodným dokumentom, knihám alebo záznamom, ku ktorým majú adresáti zákonný prístup, na účely overenia informácií.“;

19.

Článok 36 sa mení takto:

a)	v odseku 4 sa tretí pododsek nahrádza takto: „Ak orgán pre bankovníctvo v súvislosti s odporúčaním ďalej nekoná, objasní Rade a ESRB dôvody svojej nečinnosti. ESRB informuje o tom Európsky parlament v súlade s článkom 19 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.“;

b)	v odseku 5 sa tretí pododsek nahrádza takto: „V prípade, ak príslušný orgán v súlade s článkom 17 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 oznámi Rade a ESRB činnosti vykonané v reakcii na odporúčania ESRB, náležite zohľadní stanoviská rady orgánov dohľadu, a informuje taktiež Komisiu.“;

20.

Článok 37 sa mení takto:

a)	v odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto: „Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve sa stretáva z vlastného podnetu, keď to považuje za nevyhnutné, a v každom prípade aspoň štyrikrát ročne.“;

V odseku 4 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„4. Orgán poskytne všetky potrebné informácie, ktoré sú predmetom služobného tajomstva, ako sa uvádza v článku 70, a zabezpečí primeranú administratívnu podporu skupine zainteresovaných strán v bankovníctve. Primeraná náhrada sa poskytne tým členom skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve, ktorí zastupujú neziskové organizácie, okrem zástupcov zastupujúcich odvetvie. Výška tejto náhrady zodpovedá minimálne sadzbám náhrad platných pre úradníkov v súlade s hlavou V, kapitolou 1, oddielom 2 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie stanovených v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (9) (Služobný poriadok). Skupina zainteresovaných strán v bankovníctve môže vytvoriť pracovné skupiny pre technické otázky. Členovia skupiny zainteresovaných strán v bankovníctve pôsobia počas obdobia dva a pol roka, po ktorého uplynutí sa uskutoční nové výberové konanie.

21.

Článok 40 sa mení takto:

v odseku 1 sa písmeno d) nahrádza takto:

„d)	jeden zástupca menovaný radou pre dohľad Európskej centrálnej banky, ktorý nemá hlasovacie právo;“;

vkladá sa tento odsek:

„4a. V diskusiách, ktoré sa netýkajú jednotlivých finančných inštitúcií, ako je stanovené v článku 44 ods. 4, môže zástupcu menovaného radou pre dohľad Európskej centrálnej banky sprevádzať zástupca Európskej centrálnej banky s odbornými znalosťami o úlohách centrálneho bankovníctva.“;

22.

V článku 41 sa odseky 2, 3 a 4 nahrádzajú takto:

„1a. Na účely článku 17 rada orgánov dohľadu zvolá nezávislú porotu pozostávajúcu z predsedu rady orgánov dohľadu a ďalších šiestich členov, ktorí nie sú zástupcami príslušných orgánov, ktoré údajne porušili právo Únie, a ktorí nie sú nijako zainteresovaní do tejto záležitosti ani priamo napojení na dotknuté príslušné orgány.

Každý člen poroty má jeden hlas.

Rozhodnutie poroty je prijaté, ak aspoň štyria členovia hlasujú za.

2. Na účely článku 19 rada orgánov dohľadu zvolá nezávislú porotu pozostávajúcu z predsedu rady orgánov dohľadu a ďalších šiestich členov, ktorí nie sú zástupcami príslušných orgánov, ktoré sú stranami sporu, a nie sú nijako zainteresovaní do sporu ani priamo napojení na dotknuté príslušné orgány.

Každý člen poroty má jeden hlas.

Rozhodnutie poroty je prijaté, ak aspoň štyria členovia hlasujú za.

3. Poroty uvedené v tomto článku navrhujú rozhodnutia podľa článku 17 alebo článku 19 na konečné prijatie radou orgánov dohľadu.

4. Rada orgánov dohľadu prijme rokovací poriadok porôt uvedených v tomto článku.“;

23.	V článku 42 sa dopĺňa tento odsek: „Prvý a druhý odsek sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté úlohy, ktorými bola Európska centrálna banka poverená podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.“;

24.

Článok 44 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Rozhodnutia rady orgánov dohľadu sa prijímajú jednoduchou väčšinou jej členov. Každý člen má jeden hlas.

Pokiaľ ide akty uvedené v článkoch 10 až 16 a opatrenia a rozhodnutia prijímané podľa článku 9 ods. 5 tretieho pododseku a kapitoly VI a odchylne od prvého pododseku tohto odseku, rada orgánov dohľadu prijíma rozhodnutia na základe kvalifikovanej väčšiny svojich členov, ako sa vymedzuje v článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a v článku 3 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, ktorá zahŕňa aspoň jednoduchú väčšinu jej členov z príslušných orgánov členských štátov, ktoré sú zúčastnenými členskými štátmi v zmysle článku 2 bodu 1 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 (ďalej len „zúčastnené členské štáty“) a jednoduchú väčšinu jej členov z príslušných orgánov členských štátov, ktoré nie sú zúčastnenými členskými štátmi v zmysle článku 2 bodu 1 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 (ďalej len „nezúčastnené členské štáty“).

Pokiaľ ide o rozhodnutia v súlade s článkami 17 a 19, rozhodnutie navrhnuté porotou sa prijme jednoduchou väčšinou členov rady orgánov dohľadu s hlasovacím právom, ktorá by mala zahŕňať jednoduchú väčšinu jej členov z príslušných orgánov zúčastnených členských štátov a jednoduchú väčšinu jej členov z príslušných orgánov nezúčastnených členských štátov.

Odchylne od tretieho pododseku sa odo dňa, keď sa počet členov s hlasovacím právom z príslušných orgánov nezúčastnených členských štátov zníži na štyroch alebo menej, rozhodnutie navrhnuté porotou sa prijme jednoduchou väčšinou členov rady orgánov dohľadu s hlasovacím právom, ktorá zahŕňa aspoň jeden hlas členov z príslušných orgánov nezúčastnených členských štátov.

Každý člen s hlasovacím právom má jeden hlas.

So zreteľom na zloženie poroty v súlade s článkom 41 ods. 2 sa rada orgánov dohľadu usiluje o dosiahnutie konsenzu. V prípade nedosiahnutia konsenzu sa rozhodnutia rady orgánov dohľadu prijímajú na základe trojštvrtinovej väčšiny jej členov s hlasovacím právom. Každý člen s hlasovacím právom má jeden hlas.

Pokiaľ ide o rozhodnutia prijaté podľa článku 18 ods. 3 a 4 a odchylne od prvého pododseku tohto odseku, rada orgánov dohľadu prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou svojich členov s hlasovacím právom, ktorá by mala zahŕňať jednoduchú väčšinu jej členov z príslušných orgánov zúčastnených členských štátov a jednoduchú väčšinu jej členov z príslušných orgánov nezúčastnených členských štátov.“;

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Nehlasujúci členovia a pozorovatelia s výnimkou predsedu, výkonného riaditeľa a zástupcu Európskej centrálnej banky menovaného jej radou pre dohľad sa nezúčastňujú na rozhovoroch rady orgánov dohľadu o jednotlivých finančných inštitúciách, ak nie je ustanovené inak v článku 75 ods. 3 alebo v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2.“;

c)	dopĺňa sa tento odsek: „4a. Predseda orgánu pre bankovníctvo môže kedykoľvek vyzvať na hlasovanie. Bez ohľadu na uvedenú právomoc a účinnosť postupov rozhodovania orgánu pre bankovníctvo sa rada orgánov dohľadu orgánu pre bankovníctvo snaží dosiahnuť konsenzus pri prijímaní svojich rozhodnutí.“;

25.

V článku 45 ods. 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Funkčné obdobie členov volených radou orgánov dohľadu je dva a pol roka. Toto obdobie sa môže raz predĺžiť. Zloženie riadiacej rady je vyvážené a proporčné a odráža Úniu ako celok. Riadiaca rada zahŕňa aspoň dvoch zástupcov z nezúčastnených členských štátov. Mandáty sa prekrývajú a uplatňuje sa vhodný systém rotácie.“;

26.	V článku 47 sa odsek 4 nahrádza takto: „4. Riadiaca rada prijme plán politiky zamestnanosti orgánu pre bankovníctvo a podľa článku 68 ods. 2 potrebné vykonávacie opatrenia týkajúce sa služobného poriadku.“;

27.	Vkladá sa tento článok: „Článok 49a Výdavky Predseda zverejňuje informácie o stretnutiach a prijatých daroch. Výdavky sa verejne evidujú v súlade so Služobným poriadkom.“;

28.	Vkladá sa tento článok: „Článok 52a Výdavky Výkonný riaditeľ zverejňuje informácie o stretnutiach a prijatých daroch. Výdavky sa verejne evidujú v súlade so služobným poriadkom.“;

29.	V článku 63 sa vypúšťa odsek 7;

30.

V článku 81 sa odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Pokiaľ ide o otázku priameho dohľadu nad inštitúciami alebo infraštruktúrami s celoeurópskym dosahom a s prihliadnutím na trhový vývoj, stabilitu vnútorného trhu a súdržnosť Únie ako celku, Komisia vypracuje ročnú hodnotiacu správu týkajúcu sa vhodnosti poverenia orgánu pre bankovníctvo ďalším dohľadom v tejto oblasti.“;

31.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 81a

Preskúmanie pravidiel hlasovania

Od dátumu, ku ktorému počet nezúčastnených členských štátov dosiahne štyri, Komisia preskúma pravidlá hlasovania opísané v článkoch 41 a 44 a podá o nich správu Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade, pričom zohľadní akékoľvek skúsenosti získané uplatňovaním tohto nariadenia.“.

Článok 2

Bez toho, aby bol dotknutý článok 81 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, Komisia do 31. decembra 2015 uverejní správu o uplatňovaní ustanovení tohto nariadenia v súvislosti so:

a)	zložením riadiacej rady; a

b)	zložením nezávislých porôt uvedených v článku 41 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, ktoré vypracúvajú rozhodnutia na účely článkov 17 a 19 uvedeného nariadenia.

V správe sa zohľadní predovšetkým každá zmena v počte zúčastnených členských štátov a preskúma sa, či budú vzhľadom na takýto vývoj potrebné akékoľvek ďalšie úpravy uvedených ustanovení s cieľom zaistiť, že rozhodnutia EBA sa prijímajú v záujme zachovania a posilnenia vnútorného trhu s finančnými službami.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 22. októbra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS

(1) Ú. v. EÚ C 30, 1.2.2013, s. 6.

(2) Ú. v. EÚ C 11, 15.1.2013, s. 34.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 12. septembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 15. októbra 2013.

(4) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Pozri stranu 63 tohto úradného vestníka).

(5) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.

(6) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.

(7) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338.

(8) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63)“;

(9) Ú. v. ES 56, 4.3.1968, s. 1.“;

29.10.2013

Úradný vestník Európskej únie

L 287/15

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ, EURATOM) č. 1023/2013

z 22. októbra 2013,

ktorým sa mení Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 336,

so zreteľom na Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie, a najmä na jeho článok 12,

so zreteľom na návrh Európskej komisie predložený po porade s Výborom pre služobný poriadok,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora (1),

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Európska únia a jej viac ako 50 inštitúcií a agentúr by mali naďalej disponovať vysoko kvalitnou európskou verejnou správou, aby mohli dosahovať svoje ciele, realizovať svoje politiky a aktivity a vykonávať svoje úlohy na najvyššej možnej úrovni v súlade so zmluvami s cieľom čeliť vnútorným aj vonkajším výzvam, ktoré na nich čakajú v budúcnosti, a slúžiť občanom Únie.

(2)

V dôsledku toho je potrebné zabezpečiť rámec pre pritiahnutie, prijímanie a udržanie si vysoko kvalifikovaných a viacjazyčných zamestnancov, vyberaných na čo najširšom geografickom základe spomedzi občanov členských štátov a s primeraným zohľadnením rodovej vyváženosti, ktorí sú nezávislí a spĺňajú najvyššie profesijné normy, a umožniť týmto zamestnancom, aby plnili svoje povinnosti čo najefektívnejšie a najúčinnejšie. V tomto zmysle je potrebné prekonať súčasné ťažkosti inštitúcií pri prijímaní úradníkov alebo zamestnancov z určitých členských štátov.

(3)

Vzhľadom na rozsah európskej verejnej služby v porovnaní s cieľmi Únie a počtom jej obyvateľov by znižovanie počtu zamestnancov v inštitúciách a agentúrach Únie nemalo viesť k žiadnemu narušeniu vykonávania ich úloh, povinností a funkcií v súlade so záväzkami a právomocami podľa zmlúv. V tejto súvislosti je potrebná transparentnosť nákladov na zamestnancov každej inštitúcie a agentúry pri všetkých kategóriách zamestnancov, ktoré tieto inštitúcie a agentúry zamestnávajú.

(4)

Od európskej verejnej služby sa očakáva, že bude dodržiavať najvyššie normy profesionálnej etiky a zostane za každých okolností nezávislá. Na tento účel je potrebné ďalej objasniť hlavu II služobného poriadku (4), v ktorej je ustanovený rámec pre práva a povinnosti. Úradníci alebo bývalí úradníci by mali byť v prípade akéhokoľvek porušenia týchto záväzkov disciplinárne stíhaní.

(5)

Hodnota európskej verejnej služby spočíva aj v jej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ktorú možno zabezpečiť iba pri zaistení správnej rovnováhy, pokiaľ ide o štátnu príslušnosť úradníkov. Prijímaním do služobného pomeru a vymenovaním by sa malo zabezpečiť, aby boli zamestnanci zamestnávaní na čo najširšom geografickom základe spomedzi štátnych príslušníkov všetkých členských štátov Únie, avšak bez toho, aby sa pracovné miesta vyhradili pre štátnych príslušníkov určitého členského štátu. Na tento účel a s cieľom riešiť možnú výraznú nerovnováhu medzi štátnymi príslušnosťami úradníkov, ktorá nie je odôvodnená objektívnymi kritériami, by každá inštitúcia mala mať možnosť prijať odôvodnené a primerané opatrenia. Výsledkom týchto opatrení by nikdy nemali byť iné kritériá prijímania do služobného pomeru, než sú kritériá založené na zásluhách. Komisia by mala Európsky parlament a Radu informovať o tom, ako inštitúcie vykonávajú tieto primerané opatrenia.

(6)

S cieľom uľahčiť prijímanie zamestnancov na čo najširšom geografickom základe by sa inštitúcie mali snažiť podporovať viacjazyčné a multikultúrne vzdelávanie pre deti svojich zamestnancov. Je žiaduce, aby sa príspevok Únie k financovaniu európskych škôl, ktorý určí rozpočtový orgán v súlade s príslušnými pravidlami, účtoval na ťarchu rozpočtu Únie. V prípade, že je to v záujme fungovania inštitúcií potrebné, Komisia by mala mať možnosť požiadať zodpovedné orgány o prehodnotenie umiestnenia novej európskej školy.

(7)

Širším cieľom by mala byť optimalizácia riadenia ľudských zdrojov v európskej verejnej službe vyznačujúcej sa excelentnosťou, spôsobilosťou, nezávislosťou, lojálnosťou, nestrannosťou a stálosťou, ako aj kultúrnou a jazykovou rozmanitosťou a atraktívnymi podmienkami pri prijímaní do služobného pomeru.

(8)

Úradníci by mali odpracovať deväťmesačnú skúšobnú dobu. Pri rozhodovaní o trvalom prijatí úradníka by mal menovací orgán zohľadňovať správu o skúšobnej dobe vypracovanú na konci tejto doby a správanie sa úradníka v skúšobnej dobe so zreteľom na jeho povinnosti podľa služobného poriadku. Ak je práca úradníka v skúšobnej dobe zjavne neuspokojivá, malo by byť možné kedykoľvek o ňom vypracovať správu. Inak by sa mala správa vypracovať na konci skúšobnej doby.

(9)

V záujme zabezpečenia toho, aby sa kúpna sila úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie vyvíjala súbežne s kúpnou silou štátnych zamestnancov ústredných štátnych správ členských štátov, je dôležité dodržiavať zásadu mechanizmu viacročnej aktualizácie platov, známeho ako „metóda“, zabezpečením jeho uplatňovania do konca roku 2023 s preskúmaním na začiatku roku 2022, pričom sa zároveň zahrnie mechanizmus na dočasné predĺženie platnosti metódy. Okrem toho by sa v záujme odstránenia ťažkostí, ktoré sa v minulosti pri uplatňovaní metódy vyskytli, mala ustanoviť taká metóda, ktorá by umožnila každý rok automaticky aktualizovať všetky platy, dôchodky a príspevky, spolu s automatickou krízovou doložkou. Na tento účel by sa príslušné sumy uvedené v služobnom poriadku a Podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie mali považovať za referenčné sumy, ktoré sa budú pravidelne a automaticky aktualizovať. Tieto aktualizované sumy by mala Komisia uverejniť pre informáciu v sérii C Úradného vestníka Európskej únie. Tento mechanizmus aktualizácie by sa mal rovnako používať vo všetkých ostatných prípadoch, v ktorých je ustanovená takáto aktualizácia.

(10)	Je dôležité zabezpečiť kvalitu štatistických údajov používaných pri aktualizácii odmien a dôchodkov. Národné štatistické úrady alebo iné príslušné orgány v členských štátoch by mali v súlade so zásadou nestrannosti zhromažďovať údaje na vnútroštátnej úrovni a posielať ich Eurostatu.

(11)

Potenciálne výhody pre úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie vyplývajúce z uplatňovania metódy by sa mali vykompenzovať obnovením používania systému „dane“. Uplatňovanie solidárnej dane možno podobne ako v prípade metódy dočasne predĺžiť. Za súčasných okolností sa zdá byť vhodné zvýšiť solidárnu daň v porovnaní s úrovňou osobitného príspevku platnou v rokoch 2004 až 2012 a ustanoviť progresívnejšiu sadzbu. Cieľom je zohľadniť mimoriadne náročnú hospodársku a sociálnu situáciu v Únii a jej dôsledky na verejné financie v celej Únii. Potreba konsolidovať verejné financie v Únii, a to aj z krátkodobého hľadiska, si vyžaduje, aby zamestnanci inštitúcií Únie vyvinuli urýchlené a osobitné úsilie týkajúce sa solidarity. Táto solidárna daň by sa preto mala uplatňovať na všetkých úradníkov a ostatných zamestnancov Únie od 1. januára 2014.

(12)

Európska rada vo svojich záveroch z 8. februára 2013 o viacročnom finančnom rámci upozornila, že potreba konsolidovať verejné financie v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte si vyžaduje osobitné úsilie zo strany každého orgánu verejnej správy a jeho zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť a účinnosť a prispôsobiť sa meniacemu sa hospodárskemu prostrediu. V tejto výzve v skutočnosti potvrdila cieľ návrhu Komisie z roku 2011 na zmenu Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, a ktorého zámerom je zabezpečiť nákladovú účinnosť, a uznala, že problémy, ktorým v súčasnosti Európska únia čelí, si vyžadujú vynakladanie mimoriadneho úsilia zo strany všetkých orgánov štátnej správy a všetkých jej zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť a prispôsobiť sa meniacemu sa hospodárskemu a sociálnemu prostrediu v Európe. Európska rada navyše požadovala, aby sa ako súčasť reformy služobného poriadku pozastavila úprava odmien a dôchodkov všetkých zamestnancov inštitúcií Únie, ktorá sa vykonáva prostredníctvom metódy, na dva roky a aby sa ako súčasť reformy metódy úpravy platov opätovne zaviedla nová solidárna daň.

(13)

S ohľadom na tieto závery a s cieľom reagovať na budúce rozpočtové obmedzenia, ako aj preukázať solidaritu európskej verejnej služby s prísnymi opatreniami, ktoré členské štáty prijali v dôsledku bezpríkladnej finančnej krízy a osobitne ťažkej sociálnej a hospodárskej situácie v členských štátoch a Únii ako celku, je potrebné ustanoviť pozastavenie tejto metódy na dva roky pre všetky odmeny, dôchodky a príspevky úradníkov a uplatňovať solidárnu daň napriek tomuto pozastaveniu.

(14)

Demografické zmeny a meniaca sa veková štruktúra dotknutého obyvateľstva vyžadujú, aby sa zvýšil vek odchodu do dôchodku, ale za podmienky prijatia prechodných opatrení pre úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie, ktorí už sú v služobnom pomere. Tieto prechodné opatrenia sú potrebné na účely rešpektovania nadobudnutých práv úradníkov, ktorí už sú v služobnom pomere a ktorí prispievali do fiktívneho dôchodkového fondu pre úradníkov Európskej únie. Mala by sa tiež zvýšiť flexibilita veku odchodu do dôchodku, a to tým, že sa zamestnancom uľahčí dobrovoľné pokračovanie v práci až do veku 67 rokov a že sa im za výnimočných okolností a za osobitných podmienok umožní pracovať až do veku 70 rokov.

(15)

Keďže dôchodkový systém Európskej únie je v poistno-matematickej rovnováhe a táto rovnováha sa musí zachovať v krátkodobom aj dlhodobom horizonte, zamestnancom v služobnom pomere pred 1. januárom 2014 by sa mala poskytnúť kompenzácia za ich dôchodkové príspevky prostredníctvom takých prechodných opatrení, akými je upravená prírastková miera za roky aktívneho služobného pomeru odpracované po dosiahnutí veku odchodu do dôchodku (barcelonská iniciatíva), a uplatňovaním polovičného zníženia v prípade predčasného odchodu do dôchodku vo veku od 60 rokov do dosiahnutia zákonného veku odchodu do dôchodku.

(16)

Všeobecne prijatá poistno-matematická prax vyžaduje, aby sa pre úrokové sadzby a rast platov využili skúsenosti získané za posledných 20 až 40 rokov, s cieľom zabezpečiť rovnováhu dôchodkových systémov. Preto by sa mali pohyblivé priemery pre úrokové sadzby a rast platov rozšíriť na 30 rokov so sedemročným prechodným obdobím.

(17)

Rada požiadala Komisiu, aby vypracovala štúdiu a predložila príslušné návrhy k článku 5 ods. 4, prílohe I oddiele A a článku 45 ods. 1 služobného poriadku s cieľom ustanoviť jednoznačné prepojenie medzi zodpovednosťou a platovou triedou a na účely kladenia väčšieho dôrazu na stupeň zodpovednosti pri porovnávaní zásluh v súvislosti s povýšením.

(18)	Berúc do úvahy túto požiadavku je vhodné, aby povýšenie do vyššej platovej triedy bolo podmienené osobnou angažovanosťou, zlepšovaním zručností a schopností a vykonávaním povinností, ktorých význam odôvodňuje vymenovanie úradníka do tejto vyššej platovej triedy.

(19)

Služobný postup vo funkčných skupinách AD a AST by sa mal reštrukturalizovať takým spôsobom, aby boli najvyššie platové triedy vyhradené pre obmedzený počet úradníkov nesúcich zodpovednosť najvyššieho stupňa. Administrátori preto môžu postúpiť iba do platovej triedy AD 12, pokiaľ nie sú vymenovaní na osobitné pracovné miesto nad touto platovou triedou, a platové triedy AD 13 a 14 by mali byť vyhradené pre zamestnancov, ktorých postavenie nesie významnú zodpovednosť. Podobne môžu byť úradníci v platovej triede AST 9 povýšení do platovej triedy AST 10 len v súlade s postupom ustanoveným v článku 4 a v článku 29 ods. 1 služobného poriadku.

(20)

S cieľom ešte viac prispôsobiť profesionálne zloženie zamestnancov v súčasnej skupine AST rôznym stupňom zodpovednosti a ako nevyhnutný príspevok na zníženie administratívnych výdavkov by sa mala vytvoriť nová funkčná skupina „AST/SC“ pre tajomníkov a administratívnych pracovníkov. Platy a sadzby uplatniteľné pri povýšení by mali byť v primeranom súlade so stupňom zodpovednosti a výškou odmeny. Takým spôsobom bude možné zachovať stabilnú a súdržnú európsku verejnú službu. Komisia by mala posúdiť rozsah a účinky zavedenia tejto novej funkčnej skupiny, pričom by mala osobitne zohľadniť situáciu žien, aby bolo možné zaručiť zachovanie stabilnej a komplexnej európskej verejnej služby, a mala by o výsledkoch tohto posúdenia podať správu.

(21)

S cieľom umožniť rýchlejšie povýšenie vysoko výkonných zamestnancov sa zachováva požiadavka odpracovať aspoň dva roky v platovej triede pred povýšením úradníka do ďalšej platovej triedy. Každá inštitúcia by mala zabezpečiť, aby jej vnútorná politika v oblasti ľudských zdrojov využívala možnosti, ktoré ustanovuje služobný poriadok, s cieľom umožniť vhodný služobný postup úradníkom, ktorí majú veľký potenciál a vysokú výkonnosť.

(22)

Pracovná doba uplatňovaná v inštitúciách by sa mala zosúladiť s pracovnou dobou platnou v určitých členských štátoch Európskej únie, aby sa vykompenzovalo zníženie počtu zamestnancov v inštitúciách. V rámci tohto zosúladenia by sa mala zohľadniť pracovná doba uplatňovaná vo verejnej službe v členských štátoch. Zavedenie minimálneho počtu pracovných hodín za týždeň zabezpečí, že zamestnanci inštitúcií budú schopní niesť pracovné zaťaženie vyplývajúce z politických cieľov Európskej únie, a zároveň zosúladí pracovné podmienky v inštitúciách v záujme solidarity v celej verejnej službe Únie.

(23)

Mechanizmy pružného pracovného času predstavujú významný prvok modernej a účinnej verejnej správy poskytujúci pracovné podmienky priaznivé pre rodinný život a umožňujúci dosiahnutie vhodnej rodovej rovnováhy v rámci inštitúcií. Preto je potrebné uviesť v služobnom poriadku výslovný odkaz na tieto mechanizmy.

(24)

Pravidlá týkajúce sa času na cestu a ročného preplácania cestovných výdavkov medzi miestom výkonu práce a miestom pôvodu by sa mali zmodernizovať, zracionalizovať a prepojiť s expatriáciou, aby sa ich uplatňovanie stalo jednoduchším a transparentnejším. Predovšetkým by sa mal ročný čas na cestu nahradiť dovolenkou na návštevu domova a obmedziť maximálne na dva a pol dňa.

(25)

Podobne by sa mali zjednodušiť pravidlá preplácania nákladov na sťahovanie, aby sa uľahčilo ich uplatňovanie tak pre administratívu, ako aj pre dotknutých zamestnancov. V tejto súvislosti by sa mali zaviesť maximálne limity nákladov, ktoré zohľadňujú rodinnú situáciu úradníka alebo zamestnanca, priemerné náklady na sťahovanie a súvisiace poistenie.

(26)

Niektorí zamestnanci musia často odchádzať na služobné cesty do hlavných pracovísk ich inštitúcie. Táto skutočnosť sa v súčasnosti v pravidlách o služobných cestách dostatočne nezohľadňuje. Preto by sa mali tieto pravidlá upraviť tak, aby v týchto prípadoch umožňovali preplatenie nákladov na ubytovanie na základe paušálnej sumy.

(27)

Je vhodné modernizovať pracovné podmienky pre zamestnancov zamestnaných v tretích krajinách a zabezpečiť ich väčšiu nákladovú účinnosť pri súčasnom vytváraní úspor nákladov. Mal by sa tiež upraviť nárok na riadnu dovolenku a mala by sa ustanoviť možnosť zahrnúť širokú škálu parametrov na stanovenie príspevku na životné podmienky bez toho, aby to malo vplyv na celkový cieľ vytvárania úspor nákladov. Mali by sa prehodnotiť podmienky poskytovania príspevku na ubytovanie s cieľom lepšie zohľadniť miestne podmienky a znížiť administratívnu záťaž.

(28)

Je vhodné zabezpečiť pružnejší rámec pre zamestnávanie zmluvných zamestnancov. Inštitúcie Únie by preto mali mať možnosť prijímať zmluvných zamestnancov na maximálne obdobie šiestich rokov na účely vykonávania úloh pod dohľadom úradníkov alebo dočasných zamestnancov. Okrem toho, napriek tomu, že drvivá väčšina úradníkov sa aj naďalej prijíma na základe verejného výberového konania, inštitúcie by mali byť oprávnené organizovať interné výberové konania, ktoré by výnimočne a za osobitných podmienok mohli byť otvorené pre zmluvných zamestnancov.

(29)	Mali by sa stanoviť prechodné ustanovenia, ktoré by umožňovali postupné uplatňovanie nových pravidiel a opatrení a zároveň rešpektovanie nadobudnutých práv a oprávnených očakávaní zamestnancov prijatých pred nadobudnutím účinnosti týchto zmien služobného poriadku.

(30)

Podobne ako ostatní zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje služobný poriadok, patria aj zamestnanci agentúr do dôchodkového systému Únie. Agentúry, ktoré sú úplne samofinancované, v súčasnosti odvádzajú do tohto systému príspevok zamestnávateľov. Agentúry, ktoré sú čiastočne financované zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, by mali v záujme zaistenia rozpočtovej transparentnosti a vyváženejšieho rozdelenia záťaže platiť túto časť príspevkov zamestnávateľa, ktorá zodpovedá pomernej časti medzi príjmami agentúry bez dotácie zo všeobecného rozpočtu Európskej únie a jej celkovými príjmami. Vzhľadom na to, že toto nové ustanovenie by si mohlo vyžiadať úpravu príslušných pravidiel o poplatkoch, ktoré vyberajú agentúry, malo by sa uplatňovať až od 1. januára 2016. V prípade potreby by Komisia mala predložiť návrhy na úpravu týchto pravidiel.

(31)

Pravidlá prijaté Komisiou na účely vykonávania služobného poriadku by sa mali v záujme zjednodušenia a jednotnej personálnej politiky analogicky uplatňovať aj na agentúry. Na prípadné zohľadnenie osobitnej situácie agentúr by však agentúry mali mať možnosť požiadať Komisiu o povolenie prijať odlišné vykonávacie pravidlá než sú pravidlá prijaté Komisiou alebo neuplatňovať pravidlá Komisie vôbec.

(32)

Mal by sa zriadiť register všetkých pravidiel prijatých na účely vykonávania služobného poriadku a tento register by mal spravovať Súdny dvor Európskej únie. Tento register, do ktorého by mali môcť nahliadnuť všetky inštitúcie, agentúry a členské štáty, umožní dosiahnutie transparentnosti a podporí jednotné uplatňovanie služobného poriadku.

(33)	Na účely zosúladenia a objasnenia pravidiel o prijímaní vykonávacích ustanovení a vzhľadom na ich vnútorný a administratívny charakter je vhodné udeliť príslušné rozhodovacie právomoci menovaciemu orgánu a orgánu oprávnenému uzatvárať zmluvy.

(34)	Vzhľadom na vysoký počet dočasných zamestnancov v agentúrach a vzhľadom na potrebu vymedziť zhodnú personálnu politiku je nevyhnutné vytvoriť novú kategóriu dočasných zamestnancov a stanoviť osobitné pravidlá pre túto kategóriu.

(35)	Komisia by mala aj naďalej monitorovať rozpočtovú situáciu spoločného systému zdravotného poistenia a v prípade štrukturálnej nerovnováhy systému prijať všetky potrebné opatrenia.

(36)	V článku 15 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie sa ustanovuje, že určité údaje o úradníkoch a ostatných zamestnancoch sa oznamujú vládam členských štátov.

(37)

S cieľom dosiahnuť ciele stanovené v služobnom poriadku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o určité aspekty pracovných podmienok. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Služobný poriadok úradníkov Európskej únie sa mení takto:

Článok 1d sa mení takto:

a)	v odseku 3 sa slovo „Orgány“ nahrádza slovami „Menovacie orgány inštitúcií“;

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Na účely odseku 1 sa za zdravotne postihnutú osobu považuje osoba s dlhodobým telesným, mentálnym, intelektuálnym alebo zmyslovým postihnutím, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môže brániť jej plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti, rovnocennému s ostatnými. Postihnutie sa určí v súlade s postupom stanoveným v článku 33.

Zdravotne postihnutá osoba spĺňa podmienky stanovené v článku 28 písm. e), ak dokáže plniť základné pracovné funkcie po vykonaní vhodných úprav.

Pod pojmom „vhodné úpravy“ sa vo vzťahu k základným pracovným funkciám rozumejú vhodné opatrenia, ak sú potrebné, ktoré umožňujú zdravotne postihnutej osobe získať prístup k zamestnaniu, účasť alebo postup v zamestnaní, prípadne účasť na odbornej príprave, pokiaľ tieto opatrenia nepredstavujú neprimerané zaťaženie pre zamestnávateľa.

Zásada rovnakého zaobchádzania nebráni menovacím orgánom inštitúcií, aby ponechali v účinnosti alebo prijali opatrenia ustanovujúce osobitné výhody, aby uľahčili osobám so zdravotným postihnutím vykonávanie pracovnej činnosti, alebo aby zabránili znevýhodneniu v ich povolaní, alebo poskytli kompenzáciu za takéto znevýhodnenie.“.

V článku 1e sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Úradníci v aktívnom pracovnom pomere majú prístup k opatreniam sociálneho charakteru vrátane osobitných opatrení na zosúladenie pracovného a rodinného života schváleným inštitúciami a k službám poskytovaným orgánmi sociálnej starostlivosti uvedenými v článku 9. Bývalí úradníci môžu mať prístup k obmedzeným osobitným opatreniam sociálnej povahy.“.

Článok 5 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Pracovné miesta, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok, sa zatriedia podľa charakteru a významu zodpovedajúcich povinností do funkčnej skupiny administrátorov (ďalej len „AD“), funkčnej skupiny asistentov (ďalej len „AST“) a funkčnej skupiny tajomníkov a administratívnych pracovníkov (ďalej len „AST/SC“).“;

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Funkčná skupina AD obsahuje dvanásť platových tried zodpovedajúcich riadiacim, koncepčným a analytickým úlohám, ako aj jazykovedným a vedeckým úlohám. Funkčná skupina AST obsahuje jedenásť platových tried zodpovedajúcich výkonným a technickým úlohám. Funkčná skupina AST/SC obsahuje šesť platových tried zodpovedajúcich kancelárskym a tajomníckym úlohám.“;

c)	v odseku 3 písm. a) sa za slová „vo funkčnej skupine AST“ vkladajú slová „a funkčnej skupine AST/SC“;

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Tabuľka, v ktorej sú uvedené typy pracovných miest, sa nachádza v prílohe I oddiele A. Podľa tejto tabuľky môže menovací orgán každej inštitúcie po porade s Výborom pre služobný poriadok podrobnejšie vymedziť povinnosti a právomoci spojené s každým typom pracovného miesta.“.

Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

1. Počet pracovných miest v každej platovej triede a v každej funkčnej skupine sa uvádza v pláne pracovných miest pripojenom k rozpočtovému oddielu každej inštitúcie.

2. Bez toho, aby bola dotknutá zásada povýšenia podľa zásluh stanovená v článku 45, tento plán zabezpečí, aby počet voľných pracovných miest v každej platovej triede plánu pracovných miest k 1. januáru každého roka zodpovedal pre každú inštitúciu počtu úradníkov v nižšej platovej triede, ktorí boli v aktívnom pracovnom pomere k 1. januáru predchádzajúceho roka, vynásobenému sadzbami stanovenými pre túto platovú triedu v prílohe I oddiele B. Tieto sadzby sa uplatňujú na základe päťročného priemeru od 1. januára 2014.

3. Sadzby stanovené v prílohe I oddiele B sú súčasťou správy uvedenej v článku 113.

4. Súčasťou správy uvedenej v článku 113 je vykonávanie ustanovení týkajúcich sa funkčnej skupiny AST/SC a prechodných opatrení stanovených v článku 31 prílohy XIII, pričom sa zohľadní vývoj potrieb zamestnancov na vykonávanie tajomníckych a kancelárskych úloh vo všetkých inštitúciách a vývoj trvalých a dočasných pracovných miest vo funkčných skupinách AST a AST/SC.“.

Článok 9 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1a, sa v každej inštitúcii zriadi:

—	výbor zamestnancov, ktorý môže byť rozdelený do sekcií pre rôzne miesta výkonu práce,

—	jeden alebo viac spoločných výborov v závislosti od počtu úradníkov v miestach výkonu práce,

—	jedna alebo viac disciplinárnych komisií v závislosti od počtu úradníkov v miestach výkonu práce,

—	jeden alebo viac spoločných poradných výborov pre otázky odbornej nespôsobilosti v závislosti od počtu úradníkov v miestach výkonu práce,

—	výbor pre správy, ak je potrebný,

—	posudková komisia pre otázky invalidity,

ktoré budú vykonávať funkcie stanovené týmto služobným poriadkom.“;

b)	odsek 1a sa nahrádza takto: „1. Na uplatňovanie niektorých ustanovení tohto služobného poriadku sa môže zriadiť jeden spoločný výbor pre dve alebo viac inštitúcií. Ostatné výbory uvedené v odseku 1 a disciplinárna komisia sa môžu zriadiť ako spoločné orgány pre dve alebo viac agentúr.“;

v odseku 2 sa za prvý pododsek vkladá tento pododsek:

„Agentúry sa môžu odchýliť od ustanovení článku 1 prílohy II, pokiaľ ide o členstvo vo výboroch zamestnancov, na účely zohľadnenia zloženia svojich zamestnancov. Agentúry môžu rozhodnúť, že nevymenujú náhradníkov do spoločného výboru alebo do výborov uvedených v článku 2 prílohy II.“.

6.	V článku 10 prvom odseku druhej vete sa slovo „inštitúcie“ nahrádza slovami „menovacie orgány inštitúcií“.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Úradník vykonáva svoje povinnosti a správa sa výlučne v súlade so záujmami Únie. Nevyžaduje ani neprijíma pokyny od vlády, orgánu, organizácie alebo osôb mimo svojej inštitúcie. Pridelené povinnosti si plní vecne, nestranne a so zreteľom na svoju povinnosť lojality voči Únii.

Úradník bez povolenia menovacieho orgánu neprijme od žiadnej vlády ani od žiadneho iného zdroja mimo inštitúcie, ku ktorej patrí, žiadnu poctu, vyznamenanie, láskavosť, dar ani platbu akéhokoľvek druhu, pokiaľ ich nezíska za služby poskytnuté pred jeho vymenovaním alebo počas mimoriadnej dovolenky na vojenskú alebo inú štátnu službu a vo vzťahu k takejto službe.

Pred prijatím úradníka menovací orgán preskúma, či má uchádzač nejaký osobný záujem, ktorý by mohol narušiť jeho nezávislosť, alebo či má nejaký iný konflikt záujmov. Na tento účel uchádzač prostredníctvom osobitného formulára informuje menovací orgán o každom skutočnom alebo potenciálnom konflikte záujmov. V takýchto prípadoch to menovací orgán vezme do úvahy v riadne odôvodnenom stanovisku. V prípade potreby menovací orgán prijme opatrenia uvedené v článku 11a ods. 2.

Tento článok sa analogicky uplatňuje na úradníkov, ktorí sa vracajú z pracovného voľna z osobných dôvodov.“.

Článok 16 sa nahrádza takto:

„Článok 16

Úradník je aj po odchode zo služby viazaný povinnosťou správať sa čestne a rozvážne, pokiaľ ide o prijatie niektorých funkcií alebo výhod.

Úradníci, ktorí majú v úmysle do dvoch rokov od svojho odchodu zo služby vykonávať zárobkovú alebo nezárobkovú pracovnú činnosť, musia o tom informovať svoju inštitúciu s použitím osobitného formulára. Ak táto činnosť súvisí s prácou, ktorú úradník vykonával počas posledných troch rokov služby, a mohla by viesť ku konfliktu s legitímnymi záujmami inštitúcie, menovací orgán mu môže so zreteľom na záujmy služby buď zakázať vykonávanie tejto činnosti, alebo vydať súhlas za podmienok, ktoré pokladá za primerané. Menovací orgán po konzultácii so spoločným výborom oznámi svoje rozhodnutie do 30 pracovných dní od prijatia uvedenej informácie. Ak sa takéto oznámenie nevykoná do skončenia tejto lehoty, pokladá sa to za nepriamy súhlas.

V prípade bývalých vysokých úradníkov, ako sú vymedzení vo vykonávacích opatreniach, menovací orgán im v zásade zakáže vykonávať počas 12 mesiacov po odchode zo služby činnosť v oblasti lobovania alebo zastupovania vo vzťahu k zamestnancom ich predchádzajúcej inštitúcie pre svoj podnik, pre svojich klientov alebo zamestnávateľov vo veciach, za ktoré boli zodpovední počas posledných troch rokov služby.

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (5) každá inštitúcia zverejní každoročne informácie o vykonávaní tretieho odseku vrátane zoznamu posudzovaných prípadov.

V článku 18 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Všetky práva na akékoľvek písomnosti alebo iné práce vytvorené ktorýmkoľvek úradníkom pri plnení jeho povinností sú majetkom Európskej únie, ak takéto písomnosti alebo práce súvisia s jej činnosťou, alebo Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ak takéto písomnosti alebo práce súvisia s činnosťou tohto spoločenstva. Únia alebo prípadne Európske spoločenstvo pre atómovú energiu majú právo na povinné nadobudnutie autorských práv vyplývajúcich z takýchto prác.“.

10.

Článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

Úradník neposkytne bez povolenia menovacieho orgánu zo žiadneho dôvodu v žiadnom súdnom konaní informácie, o ktorých vie v dôsledku plnenia svojich povinností. Povolenie sa zamietne, len ak to vyžadujú záujmy Únie, a toto zamietnutie nemá za následok trestnoprávne dôsledky pre dotknutého úradníka. Úradník zostane viazaný touto povinnosťou aj po odchode zo služby.

Ustanovenia prvého odseku sa nevzťahujú na úradníka alebo bývalého úradníka vypovedajúceho pred Súdnym dvorom Európskej únie alebo pred disciplinárnou komisiou inštitúcie vo veci, ktorá sa týka zamestnanca alebo bývalého zamestnanca Európskej únie.“.

11.	V článku 21a sa dopĺňa tento odsek: „3. Úradník, ktorý informuje svojich nadriadených o pokynoch, ktoré pokladá za neštandardné alebo o ktorých sa domnieva, že by mohli viesť k vážnym problémom, nesmie byť z tohto dôvodu vystavený zaujatému zaobchádzaniu.“.

12.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 22c

V súlade s článkami 24 a 90 každá inštitúcia zavedie postup zaobchádzania so sťažnosťami úradníkov, ktoré sa týkajú spôsobu, akým sa s nimi zaobchádza po splnení si povinností podľa článku 22a alebo článku 22b alebo v dôsledku splnenia si týchto povinností. Dotknutá inštitúcia zabezpečí, aby boli tieto sťažnosti vybavované dôverne, a ak si to budú okolnosti vyžadovať, pred uplynutím lehôt stanovených v článku 90.

Menovací orgán každej inštitúcie zavedie interné pravidlá, ktoré sa okrem iného týkajú:

—	poskytovania informácií úradníkom, ako je uvedené v článku 22a ods. 1 alebo v článku 22b, o zaobchádzaní so záležitosťami, ktoré oznámili,

—	ochrany oprávnených záujmov týchto úradníkov a ich súkromia a

—	postupu spracúvania sťažností uvedených v prvom odseku tohto článku.“.

13.	V článku 26a sa slovo „inštitúcie“ nahrádza slovami „menovacie orgány inštitúcií“.

14.

Článok 27 sa nahrádza takto:

„Článok 27

Cieľom prijímania do služobného pomeru je zabezpečiť pre inštitúciu služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, prijatých na čo najširšom možnom geografickom základe spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov Únie. Žiadne pracovné miesta sa nevyhradia pre štátnych príslušníkov určitého členského štátu.

Zásada rovnosti občanov Únie umožňuje každej inštitúcii prijímať vhodné opatrenia na základe pozorovania výraznej nerovnováhy medzi štátnymi príslušnosťami úradníkov, ktorá nie je odôvodnená objektívnymi kritériami. Tieto vhodné opatrenia musia byť odôvodnené a nesmú nikdy viesť k iným kritériám prijímania do služobného pomeru ako tým, ktoré sú založené na zásluhách. Menovací orgán dotknutej inštitúcie prijme pred prijatím takýchto vhodných opatrení všeobecné ustanovenia na vykonanie tohto odseku v súlade s článkom 110.

Po uplynutí trojročného obdobia, ktoré začína plynúť 1. januára 2014, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní druhého odseku.

S cieľom uľahčiť prijímanie do služobného pomeru na čo najširšom geografickom základe sa inštitúcie snažia podporovať viacjazyčné a multikultúrne vzdelávanie detí svojich zamestnancov.“.

15.

V článku 29 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Pred obsadením voľného pracovného miesta v inštitúcii menovací orgán najprv posúdi:

či dané pracovné miesto môže byť obsadené:

i)	preložením alebo

ii)	vymenovaním podľa článku 45a, alebo

iii)

povýšením

v rámci inštitúcie;

b)	či žiadosti o preloženie boli prijaté od úradníkov rovnakej platovej triedy v iných inštitúciách; a/alebo

c)	či nebolo možné obsadiť voľné pracovné miesto podľa možností uvedených v písmenách a) a b), či je potrebné zvážiť zoznam vhodných uchádzačov v zmysle článku 30, v prípade potreby pri zohľadnení príslušných ustanovení týkajúcich sa vhodných uchádzačov podľa prílohy III; a/alebo

d)	či je potrebné vypísať interné výberové konanie v rámci inštitúcie, na ktorom sa budú môcť zúčastniť len úradníci a dočasní zamestnanci vymedzení v článku 2 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie;

alebo sa riadiť postupom pre výberové konania na základe odborných predpokladov alebo skúšok, alebo odborných predpokladov a skúšok zároveň. Postup pri výberovom konaní je ustanovený v prílohe III.

Tento postup sa môže použiť aj na účely vytvorenia rezervy pre budúce prijímanie do služobného pomeru.

Zachovávajúc zásadu, že drvivá väčšina úradníkov sa má prijímať na základe verejného výberového konania, menovací orgán môže odchylne od písmena d) a iba vo výnimočných prípadoch rozhodnúť o uskutočnení interného výberového konania inštitúcie, ktoré bude otvorené aj pre zmluvných zamestnancov uvedených v článkoch 3a a 3b Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie. Na týchto zmluvných zamestnancov sa vzťahujú obmedzenia v súvislosti s touto možnosťou, ako je stanovené v článku 82 ods. 7 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, a v súvislosti s osobitnými úlohami, ktoré mohli plniť ako zmluvní zamestnanci.“.

16.

Článok 30 sa nahrádza takto:

„Článok 30

Menovací orgán vymenuje výberovú komisiu pre každé výberové konanie. Táto komisia vypracuje zoznam vhodných uchádzačov.

Menovací orgán rozhodne, ktorí z týchto uchádzačov budú vymenovaní na voľné pracovné miesta.

Títo uchádzači majú prístup k príslušným informáciám o vhodných voľných pracovných miestach uverejnených inštitúciami a agentúrami.“.

17.	V článku 31 ods. 2 prvý pododsek sa prvá veta nahrádza takto: „Bez toho, aby bol dotknutý článok 29 ods. 2, úradníci sú prijímaní do služobného pomeru len do platových tried SC 1 až SC 2, AST 1 až AST 4 alebo AD 5 až AD 8.“.

18.	V článku 32 treťom odseku sa slovo „orgánom“ nahrádza slovami „menovacím orgánom každej inštitúcie“.

19.

Článok 34 sa nahrádza takto:

„Článok 34

1. Pred prijatím do trvalého pracovného pomeru musia úradníci odpracovať deväťmesačnú skúšobnú dobu. Rozhodnutie prijať úradníka do trvalého pracovného pomeru sa prijme na základe správy uvedenej v odseku 3, ako aj na základe faktorov dostupných menovaciemu orgánu a ktoré sa týkajú správania úradníka v skúšobnej dobe, pokiaľ ide o ustanovenia hlavy II.

Ak počas skúšobnej doby nemôže úradník v dôsledku choroby, materskej dovolenky podľa článku 58 alebo úrazu plniť svoje povinnosti nepretržite aspoň počas jedného mesiaca, menovací orgán môže predĺžiť jeho skúšobnú dobu o zodpovedajúce obdobie. Celková dĺžka skúšobnej doby v žiadnom prípade nepresiahne 15 mesiacov.

2. Správa o úradníkovi v skúšobnej dobe môže byť vypracovaná kedykoľvek pred skončením skúšobnej doby, ak je jeho práca zjavne neuspokojivá.

Táto správa sa poskytne dotknutej osobe, ktorá má právo predložiť svoje písomné pripomienky do ôsmich pracovných dní. Priamy nadriadený úradníka v skúšobnej dobe bezodkladne predloží správu a pripomienky menovaciemu orgánu, ktorý do troch týždňov získa vyjadrenie spoločného výboru pre správy o potrebných opatreniach. Menovací orgán môže rozhodnúť o prepustení úradníka v skúšobnej dobe pred skončením skúšobnej doby s jednomesačnou výpovednou dobou alebo môže úradníka na zostávajúcu časť skúšobnej doby prideliť do iného oddelenia.

3. Najneskôr mesiac pred skončením skúšobnej doby sa vypracuje správa o spôsobilosti úradníka v skúšobnej dobe plniť si povinnosti spojené s jeho pracovným miestom, ako aj o jeho výkonnosti a správaní v službe. Táto správa sa poskytne úradníkovi v skúšobnej dobe, ktorý má právo predložiť svoje pripomienky písomne do ôsmich pracovných dní.

Ak sa odporučí prepustenie alebo za výnimočných okolností predĺženie skúšobnej doby v súlade s článkom 1, priamy nadriadený úradníka v skúšobnej dobe bezodkladne predloží správu a pripomienky menovaciemu orgánu, ktorý do troch týždňov prekonzultuje potrebné opatrenia so spoločným výborom pre správy.

Úradník v skúšobnej dobe, ktorého práca alebo správanie nesplnili požiadavky na prijatie do trvalého pracovného pomeru na príslušnom pracovnom mieste, bude prepustený.

4. Ak prepustený úradník v skúšobnej dobe nie je schopný okamžite pokračovať v pracovnej činnosti inde, dostane kompenzáciu vo výške trojmesačného základného platu, ak odpracoval viac ako jeden rok služby, vo výške dvojmesačného základného platu, ak odpracoval aspoň šesť mesiacov služby, a vo výške jednomesačného základného platu, ak odpracoval menej ako šesť mesiacov služby.

5. Odseky 2, 3 a 4 sa neuplatňujú v prípade úradníkov, ktorí odstúpia z funkcie pred uplynutím ich skúšobnej doby.“.

20.

V článku 35 sa dopĺňa toto písmeno:

„g)	pracovné voľno zo služobných dôvodov.“.

21.	V článku 37 písm. b) druhej zarážke sa slovo „orgánmi“ nahrádza slovami „menovacími orgánmi inštitúcií“.

22.

Článok 40 sa mení takto:

vkladá sa tento odsek:

„1a. Článok 12b sa uplatňuje aj počas pracovného voľna z osobných dôvodov. Povolenie podľa článku 12b sa úradníkovi neposkytne na účely jeho zapojenia do zárobkovej alebo nezárobkovej pracovnej činnosti, ktorá zahŕňa lobovanie alebo zastupovanie vo vzťahu k jeho inštitúcii a ktorá by mohla viesť k existencii či možnosti vzniku konfliktu s legitímnymi záujmami inštitúcie.“;

b)	v odseku 2 druhom pododseku sa slová „15 rokov“ nahrádzajú slovami „12 rokov“;

v odseku 2 sa tretí pododsek mení takto:

bod ii) sa nahrádza takto:

„ii)

sprevádzať svoju manželku alebo svojho manžela, pričom aj ten či táto je úradníkom alebo iným zamestnancom Únie, ktorý(á) si počas plnenia svojich povinností musí zriadiť svoje trvalé bydlisko v takej vzdialenosti od miesta zamestnania žiadateľa, že zriadenie ich spoločnej domácnosti na tomto mieste by prekážalo žiadateľovi v plnení jeho povinností, alebo“;

ii)

dopĺňa sa tento bod:

„iii)

pomáhať svojej manželke alebo svojmu manželovi, príbuznému vo vzostupnej línii, príbuznému v zostupnej línii, bratovi alebo sestre v prípade lekársky potvrdeného závažného ochorenia alebo zdravotného postihnutia,“.

23.

Článok 42a sa nahrádza takto:

„Článok 42a

Úradník má na každé dieťa nárok najviac na šesť mesiacov rodičovskej dovolenky bez základného platu, pričom túto dovolenku si vyberie počas prvých dvanástich rokov po narodení alebo osvojení dieťaťa. Trvanie dovolenky môže byť zdvojnásobené pre osamelých rodičov uznaných podľa všeobecných vykonávacích ustanovení, ktoré schválil menovací orgán každej inštitúcie, a pre rodičov nezaopatrených detí so zdravotným postihnutím alebo závažným ochorením, ktoré potvrdil lekár inštitúcie. Minimálna dovolenka čerpaná kedykoľvek nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

Počas rodičovskej dovolenky členstvo úradníka v systéme sociálneho zabezpečenia zostáva; nadobudnutie práva na dôchodok, prídavku na nezaopatrené dieťa a príspevku na vzdelanie zostáva zachované. Úradník si zachová svoje pracovné miesto a má naďalej nárok na postup do vyššieho platového stupňa alebo vyššej platovej triedy. Dovolenka sa môže čerpať v celom alebo polovičnom rozsahu. Ak sa rodičovská dovolenka čerpá v polovičnom rozsahu, maximálna dĺžka dovolenky stanovená v prvom odseku sa zdvojnásobí. Počas rodičovskej dovolenky majú úradníci nárok na príspevok vo výške 911,73 EUR mesačne alebo 50 % tejto sumy, ak čerpajú dovolenku v polovičnom rozsahu, ale nesmú vykonávať žiadnu inú zárobkovú pracovnú činnosť. Celý príspevok do systému sociálneho zabezpečenia uvedený v článkoch 72 a 73 zaplatí inštitúcia a vypočítava sa zo základného platu úradníka. V prípade čerpania dovolenky v polovičnom rozsahu sa však toto ustanovenie uplatňuje len na rozdiel medzi celým základným platom a pomerne zníženým základným platom. Pre časť skutočne prijatého základného platu sa príspevok úradníka vypočíta pomocou rovnakých percentuálnych sadzieb, ako keby bol zamestnaný na plný úväzok.

Príspevok je 1 215,63 EUR mesačne alebo 50 % z tejto sumy, ak úradník čerpá dovolenku v polovičnom rozsahu, pre osamelých rodičov a rodičov nezaopatrených detí so zdravotným postihnutím alebo závažným ochorením, ktoré potvrdil lekár, ako je uvedené v prvom odseku, a počas prvých troch mesiacov rodičovskej dovolenky, ak túto dovolenku čerpá otec počas materskej dovolenky alebo niektorý z rodičov ihneď po materskej dovolenke, alebo v priebehu, alebo bezprostredne po skončení dovolenky v prípade osvojenia dieťaťa.

Rodičovská dovolenka môže byť predĺžená o ďalších šesť mesiacov s príspevkom obmedzeným na 50 % zo sumy uvedenej v druhom odseku. Pre osamelých rodičov, ako je uvedené v prvom odseku, môže byť rodičovská dovolenka predĺžená o ďalších dvanásť mesiacov s príspevkom obmedzeným na 50 % zo sumy uvedenej v treťom odseku.

Sumy uvedené v tomto článku sa upravujú podľa výšky odmeny.“.

24.

V hlave III sa v kapitole 2 dopĺňa tento oddiel:

„Oddiel 7

Pracovné voľno zo služobných dôvodov

Článok 42c

Najskôr päť rokov pred dosiahnutím svojho veku odchodu do dôchodku môže úradník, ktorý odpracoval v službe najmenej desať rokov, nastúpiť rozhodnutím menovacieho orgánu na pracovné voľno zo služobných dôvodov pre organizačné potreby spojené so získavaním nových spôsobilostí v rámci inštitúcií.

Celkový počet úradníkov, ktorí majú pracovné voľno zo služobných dôvodov, nepresiahne každý rok 5 % z úradníkov vo všetkých inštitúciách, ktorí odišli do dôchodku v predchádzajúcom roku. Takto vypočítaný celkový počet sa pridelí každej inštitúcii podľa jej príslušného počtu úradníkov k 31. decembru predchádzajúceho roku. Výsledok takéhoto pridelenia sa zaokrúhli nahor na najbližšie celé číslo v každej inštitúcii.

Toto pracovné voľno nepredstavuje disciplinárne opatrenie.

Trvanie pracovného voľna v zásade zodpovedá obdobiu, pokým úradník nedosiahne vek odchodu do dôchodku. Vo výnimočných situáciách však menovací orgán môže rozhodnúť, že toto pracovné voľno ukončí a úradníka opätovne dosadí na jeho pracovné miesto.

Keď úradník, ktorý má pracovné voľno zo služobných dôvodov, dosiahne vek odchodu do dôchodku, automaticky odíde do dôchodku.

Pracovné voľno zo služobných dôvodov sa riadi týmito pravidlami:

a)	na pracovné miesto, ktoré zastával úradník, môže byť vymenovaný iný úradník;

b)	úradník, ktorý má pracovné voľno zo služobných dôvodov, nemá nárok na postup do vyššieho platového stupňa alebo vyššej platovej triedy.

Úradník, ktorý dostal toto pracovné voľno, dostane príspevok vypočítaný v súlade s prílohou IV.

Na žiadosť úradníka sa z tohto príspevku platia príspevky do systému dôchodkového zabezpečenia vypočítané na základe uvedeného príspevku. V takomto prípade sa obdobie služby úradníka, ktorý nastúpil na pracovné voľno zo služobných dôvodov, zohľadňuje na účely výpočtu rokov služby potrebných pre odchod do dôchodku v zmysle článku 2 prílohy VIII.

Na príspevok sa neuplatní opravný koeficient.“.

25.

Článok 43 sa nahrádza takto:

„Článok 43

Spôsobilosť, výkonnosť a správanie každého úradníka v službe sú predmetom pravidelnej ročnej správy vypracovanej menovacím orgánom každej inštitúcie v súlade s článkom 110. V tejto správe sa uvedie, či úroveň výkonnosti úradníka bola uspokojivá alebo nie. Menovací orgán každej inštitúcie určí ustanovenia o práve podať odvolanie v rámci postupu na predkladanie správ, ktoré musí byť uplatnené pred podaním sťažnosti uvedenej v článku 90 ods. 2.

Od platovej triedy AST 5 môže správa obsahovať aj stanovisko, či má úradník na základe svojej výkonnosti predpoklady pre vykonávanie funkcie administrátora.

Správa sa poskytuje danému úradníkovi. Úradník má právo predložiť k nej akékoľvek pripomienky, ktoré pokladá za dôležité.“.

26.

Článok 44 sa nahrádza takto:

„Článok 44

Úradník, ktorý je na jednom platovom stupni v rámci svojej platovej triedy dva roky, automaticky postúpi na nasledujúci stupeň v tejto triede, s výnimkou prípadu, že jeho výkonnosť bola podľa poslednej výročnej správy uvedenej v článku 43 vyhodnotená ako neuspokojivá. Úradník postúpi do ďalšieho platového stupňa vo svojej platovej triede po najviac štyroch rokoch, s výnimkou prípadu uplatnenia postupu uvedeného v článku 51 ods. 1.

Ak je úradník vymenovaný za vedúceho útvaru, riaditeľa alebo generálneho riaditeľa v tej istej platovej triede a ak svoje povinnosti plnil uspokojivo v zmysle článku 43 počas prvých deviatich mesiacov po svojom vymenovaní, je so spätnou platnosťou povýšený o jeden platový stupeň v platovej triede, ktorú mal v čase nadobudnutia platnosti vymenovania. Toto povýšenie vedie k zvýšeniu jeho základného mesačného platu, ktoré zodpovedá percentuálnemu rozdielu medzi prvým a druhým platovým stupňom v každej platovej triede. Ak zvýšenie platu je nižšie alebo ak úradník je v tom čase už v poslednom platovom stupni svojej platovej triedy, prizná sa mu zvýšenie základného platu zabezpečujúce zvýšenie medzi prvým a druhým platovým stupňom do dňa, keď nadobudne účinnosť jeho nasledujúce povýšenie.“.

27.

Článok 45 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. O povýšení rozhoduje menovací orgán podľa článku 6 ods. 2. Pokiaľ sa neuplatňuje postup stanovený v článku 4 a článku 29 ods. 1, úradníci môžu byť povýšení, len ak zastávajú funkciu, ktorá zodpovedá jednému z typov pracovných miest uvedených v prílohe I oddiele A pre nasledujúcu vyššiu platovú triedu. Povýšenie sa vykonáva vymenovaním úradníka do nasledujúcej vyššej platovej triedy vo funkčnej skupine, do ktorej patrí. Povýšenie sa vykonáva výhradne výberom spomedzi úradníkov, ktorí odpracovali aspoň dva roky vo svojej platovej triede, po vyhodnotení porovnateľných zásluh úradníkov, ktorí spĺňajú požiadavky na povýšenie. Pri hodnotení porovnateľných zásluh menovací orgán vezme do úvahy najmä správy o úradníkoch, používanie iných jazykov pri plnení ich povinností než jazyka, o dôkladnej znalosti ktorého predložili dôkaz podľa článku 28 písm. f), a úroveň nimi vykonávaných povinností.“;

b)	v odseku 2 prvej vete sa slová „článku 55 Zmluvy o Európskej únii“ nahrádzajú slovami „článku 55 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii“;

c)	v odseku 2 druhej vete sa slovo „Inštitúcie“ nahrádza slovami „Menovacie orgány inštitúcií“.

28.

Článok 45a sa mení takto:

a)	v odseku 2 prvom pododseku sa slová „pravidelných správ o nich“ nahrádzajú slovami „výročných správ“;

b)	v odseku 5 sa slovo „Inštitúcie“ nahrádza slovami „Menovací orgán každej inštitúcie“.

29.	V článku 48 treťom odseku sa slová „funkčnej skupine AST“ nahrádzajú slovami „funkčných skupinách AST a AST/SC“.

30.	V článku 50 ôsmom odseku sa číslica „55“ nahrádza číslicou „58“.

31.

Článok 51 sa nahrádza takto:

„Článok 51

1. Menovací orgán každej inštitúcie určí postupy pre včasné a dostatočné zistenie, riešenie a nápravu prípadov nespôsobilosti.

Menovací orgán každej inštitúcie pri prijímaní vnútorných ustanovení dodržiava tieto požiadavky:

úradník, ktorý na základe troch po sebe nasledujúcich neuspokojivých výročných správ uvedených v článku 43 stále nepreukazuje žiaden pokrok v oblasti svojej odbornej spôsobilosti, bude preradený do platovej triedy nižšej o jednu triedu. Ak dve nasledujúce výročne správy budú stále preukazovať neuspokojivú výkonnosť, bude úradník prepustený;

b)	každý návrh na preradenie úradníka do nižšej platovej triedy alebo na prepustenie musí obsahovať dôvody, na ktorých je založený, a musí byť oznámený príslušnému úradníkovi. Návrh menovacieho orgánu sa predloží spoločnému poradnému výboru stanovenému v článku 9 ods. 6.

2. Úradník má právo získať svoj úplný osobný spis a vyhotoviť si kópie všetkých dokumentov týkajúcich sa daného postupu. Na prípravu obhajoby má aspoň 15 dní, najviac však 30 dní odo dňa prijatia návrhu. Môže mu pomáhať osoba, ktorú si sám vyberie. Úradník môže predložiť písomné pripomienky. Spoločný poradný výbor ho vypočuje. Úradník si môže prizvať aj svedkov.

3. Inštitúcia je pred spoločným poradným výborom zastúpená úradníkom, ktorého na tento účel určí menovací orgán. Tento úradník má rovnaké práva ako dotknutý úradník.

4. Na základe návrhu podľa odseku 1 písm. b) a všetkých písomných a ústnych vyhlásení dotknutého úradníka alebo svedkov spoločný poradný výbor vydá väčšinovým rozhodnutím odôvodnené stanovisko určujúce opatrenie, ktoré pokladá za primerané z hľadiska skutočností zistených na jeho žiadosť. Toto stanovisko predloží menovaciemu orgánu a dotknutému úradníkovi do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu záležitosť bola postúpená. Predseda nehlasuje o rozhodnutiach spoločného poradného výboru, s výnimkou procesných záležitostí a rovnakého počtu hlasov.

5. Úradník prepustený pre nespôsobilosť má počas obdobia vymedzeného v odseku 6 nárok na mesačný príspevok v prípade prepustenia, ktorý zodpovedá základnému mesačnému platu úradníka v prvom platovom stupni platovej triedy AST 1. Úradník má počas rovnakého obdobia aj nárok na rodinné prídavky ustanovené v článku 67. Príspevok na domácnosť sa vypočíta zo základného mesačného platu úradníka v platovej triede AST 1 v súlade s článkom 1 prílohy VII.

Príspevok sa nezaplatí, ak úradník odstúpi z funkcie po začatí konania uvedeného v odsekoch 1 a 2, alebo ak má nárok na bezprostrednú výplatu plnej výšky dôchodku. Ak má nárok na dávku v nezamestnanosti z národného systému nezamestnanosti, výška tejto dávky sa odpočíta od uvedeného príspevku.

6. Obdobie, počas ktorého sa budú uskutočňovať platby uvedené v odseku 5, bude:

a)	tri mesiace, ak úradník odpracoval menej ako päť rokov v službe ku dňu prijatia rozhodnutia o jeho prepustení;

b)	šesť mesiacov, ak úradník odpracoval v službe aspoň päť rokov, ale menej ako 10 rokov;

c)	deväť mesiacov, ak úradník odpracoval v službe aspoň 10 rokov, ale menej ako 20 rokov;

d)	12 mesiacov, ak úradník odpracoval v službe aspoň 20 rokov.

7. Úradníci, ktorí sú preradení do nižšej platovej triedy pre nespôsobilosť, môžu po uplynutí šiestich rokov požiadať, aby boli z ich osobných spisov všetky zmienky o tomto opatrení odstránené.

8. Úradníci majú nárok na náhradu odôvodnených výdavkov, ktoré vynaložili z vlastného podnetu v priebehu konania, vrátane poplatkov obhajcovi, ktorý nepatrí k inštitúcii, ak konanie uvedené v tomto článku skončí bez prijatia rozhodnutia o prepustení alebo preradení do nižšej platovej triedy.“.

32.

Článok 52 sa nahrádza takto:

„Článok 52

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 50, úradník odchádza do dôchodku:

a)	buď automaticky v posledný deň mesiaca, v ktorom dosiahne vek 66 rokov; alebo

b)	na vlastnú žiadosť v posledný deň mesiaca, v ktorom podal žiadosť, ak dosiahol vek odchodu do dôchodku alebo je vo veku medzi 58 rokmi a vekom odchodu do dôchodku a spĺňa požiadavky pre bezodkladnú výplatu dôchodku podľa článku 9 prílohy VIII. Článok 48 druhý odsek druhá veta sa uplatňuje podobne.

Úradník však môže na vlastnú žiadosť, a ak to menovací orgán pokladá za odôvodnené v záujme služby, pokračovať v práci až do veku 67 rokov alebo výnimočne do veku 70 rokov a v tom prípade odíde do dôchodku automaticky v posledný deň mesiaca, v ktorom dosiahne tento vek.

Ak sa menovací orgán rozhodne povoliť úradníkovi zotrvanie v služobnom pomere po dosiahnutí veku 66 rokov, toto povolenie sa udelí najviac na obdobie jedného roka. Na žiadosť úradníka možno toto rozhodnutie obnoviť.“.

33.

Článok 55 sa mení takto:

a)	odseky sa očíslujú;

b)	v druhom odseku sa prvá veta nahrádza takto: „Bežný pracovný týždeň trvá 40 až 42 hodín, pričom počet hodín pracovného dňa určí menovací orgán.“;

c)	v treťom odseku sa druhá veta nahrádza takto: Menovací orgán každej inštitúcie určí podrobné predpisy na uplatňovanie tohto odseku po porade s výborom zamestnancov.“;

dopĺňa sa tento odsek:

„4. Menovací orgán každej inštitúcie môže zaviesť opatrenia týkajúce sa pružného pracovného času. V rámci týchto opatrení sa celé pracovné dni neposkytujú pre úradníkov platovej triedy AD/AST 9 alebo vyššej. Tieto opatrenia sa nevzťahujú na úradníkov, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia článku 44 druhého odseku. Títo úradníci riadia svoj pracovný čas po dohode so svojimi nadriadenými.“.

34.

V článku 55a sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Úradník má nárok na povolenie v týchto prípadoch:

a)	aby sa mohol starať o nezaopatrené dieťa mladšie ako 9 rokov;

b)	aby sa mohol starať o nezaopatrené dieťa vo veku od 9 do 12 rokov, ak skrátenie pracovného času nepresahuje 20 % normálneho pracovného času;

c)	aby sa mohol starať o nezaopatrené dieťa do veku 14 rokov, ak je úradník osamelým rodičom;

aby sa v prípade vážnych ťažkostí mohol starať o nezaopatrené dieťa, pokým nedosiahne vek 14 rokov, ak skrátenie pracovného času nepresahuje 5 % normálneho pracovného času. V takom prípade sa prvé dva odseky článku 3 prílohy IVa neuplatňujú. V prípade, že sú obaja rodičia zamestnaní v službe Únie, iba jeden z nich má nárok na takéto skrátenie pracovného času;

e)	aby sa mohol starať o vážne chorú alebo zdravotne postihnutú manželku alebo manžela, príbuzného vo vzostupnej línii, príbuzného v zostupnej línii, brata alebo sestru;

f)	aby sa mohol zúčastniť na ďalšej odbornej príprave, alebo

g)	od dosiahnutia veku 58 rokov, počas posledných troch rokov predtým, ako dosiahne vek odchodu do dôchodku.

Ak je čiastočný úväzok požadovaný z dôvodu účasti na ďalšej odbornej príprave, alebo počas posledných troch rokov pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku, ale nie pred dosiahnutím veku 58 rokov, môže menovací orgán odmietnuť vydať povolenie alebo odložiť dátum jeho účinnosti len v mimoriadnych prípadoch a zo závažných služobných dôvodov.

Ak sa tento nárok na povolenie uplatňuje z dôvodu starostlivosti o vážne chorú alebo zdravotne postihnutú manželku alebo manžela, príbuzného vo vzostupnej línii, príbuzného v zostupnej línii, brata alebo sestru, alebo z dôvodu účasti na ďalšej odbornej príprave, všetky tieto obdobia spolu nemôžu presiahnuť päť rokov počas služobnej kariéry príslušného úradníka.“.

35.

V článku 56 sa tretí odsek nahrádza takto:

„V súlade s ustanovením prílohy VI úradníci v platových triedach SC 1 až SC 6 a platových triedach AST 1 až AST 4 majú za odpracované nadčasy nárok na náhradné voľno alebo na odmenu, ak požiadavky služby neumožňujú čerpanie náhradného voľna počas dvoch mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom boli nadčasy odpracované.“.

36.	V článku 56a sa druhý odsek nahrádza takto: „Komisia po porade s Výborom pre služobný poriadok stanoví prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkami 111 a 112 kategórie úradníkov, ktorí majú nárok na tieto príspevky, a určí podmienky udeľovania týchto príspevkov a ich sadzby.“.

37.	V článku 56b sa druhý odsek nahrádza takto: „Komisia po porade s Výborom pre služobný poriadok stanoví prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkami 111 a 112 kategórie úradníkov, ktorí majú nárok na tieto príspevky, podmienky udeľovania týchto príspevkov a ich sadzby.“.

38.	V článku 56c sa druhý odsek nahrádza takto: „Komisia po porade s Výborom pre služobný poriadok stanoví prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkami 111 a 112 kategórie úradníkov, ktorí majú nárok na tieto osobitné príspevky, podmienky udeľovania týchto príspevkov a ich sadzby.“.

39.	V článku 57 sa v prvom odseku slovo „orgánov“ nahrádza slovami „menovacích orgánov inštitúcií“.

40.

Článok 58 sa nahrádza takto:

„Článok 58

Tehotné ženy majú po predložení lekárskeho potvrdenia okrem nároku na dovolenku podľa článku 57 navyše nárok na 20 týždňov dovolenky. Táto dovolenka sa začína najskôr šesť týždňov pred predpokladaným termínom pôrodu uvedeným v lekárskom potvrdení a skončí najskôr 14 týždňov po termíne pôrodu. V prípade viacnásobného alebo predčasného pôrodu alebo pôrodu dieťaťa so zdravotným postihnutím alebo závažným ochorením je dĺžka dovolenky 24 týždňov. Predčasný pôrod je na účely tohto ustanovenia pôrod, ktorý sa uskutoční pred koncom 34. týždňa tehotenstva.“.

41.	Článok 61 sa nahrádza takto: „Článok 61 Zoznamy sviatkov sa vypracujú na základe dohody medzi menovacími orgánmi inštitúcií Únie po porade s Výborom pre služobný poriadok“.

42.

Článok 63 sa nahrádza takto:

„Článok 63

Odmena úradníka je vyjadrená v eurách. Vypláca sa v mene krajiny, v ktorej úradník plní svoje povinnosti, alebo v eurách.

Odmena vyplatená v inej mene ako v eurách sa vypočíta na základe výmenných kurzov používaných pri plnení všeobecného rozpočtu Európskej únie k 1. júlu príslušného roku.

Výmenné kurzy sa aktualizujú každý rok so spätnou platnosťou v čase ročnej aktualizácie odmien ustanovenej v článku 65.“.

43.

Článok 64 sa nahrádza takto:

„Článok 64

Odmena úradníka vyjadrená v eurách sa po povinných zrážkach uvedených v tomto služobnom poriadku alebo v akýchkoľvek vykonávacích nariadeniach určí pomocou opravného koeficientu, ktorý je vyšší, nižší alebo rovný 100 %, v závislosti od životných podmienok v jednotlivých miestach výkonu práce.

Opravné koeficienty sa vytvárajú či rušia a každý rok aktualizujú v súlade s prílohou XI. Na účely aktualizácie sa všetky hodnoty považujú za referenčné hodnoty. Komisia na účely informovania uverejní aktualizované hodnoty v sérii C Úradného vestníka Európskej únie do dvoch týždňov od aktualizácie.

V Belgicku a Luxembursku sa nepoužije žiaden opravný koeficient, a to s ohľadom na osobitnú referenčnú úlohu týchto miest výkonu práce ako hlavných a pôvodných sídiel väčšiny inštitúcií.“.

44.

Článok 65 sa nahrádza takto:

„Článok 65

1. Odmeny úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie sa aktualizujú každý rok pri zohľadnení hospodárskej a sociálnej politiky Únie. Do úvahy sa vezmú najmä všetky zvýšenia platov vo verejnej službe členských štátov a potreby prijatia nových úradníkov. Aktualizácia odmien sa vykonáva v súlade s prílohou XI. Táto aktualizácia sa uskutoční pred koncom každého roku na základe správy Komisie vychádzajúcej zo štatistických údajov pripravených Štatistickým úradom Európskej únie po dohode s národnými štatistickými úradmi členských štátov; štatistické údaje odzrkadľujú situáciu v jednotlivých členských štátoch k 1. júlu. Táto správa obsahuje údaje týkajúce sa rozpočtového vplyvu odmien a dôchodkov úradníkov Únie. Postupuje sa Európskemu parlamentu a Rade.

Sumy uvedené v článku 42a druhom a treťom odseku, článkoch 66 a 69, článku 1 ods. 1, článku 2 ods. 1, článku 3 ods. 1 a 2, článku 4 ods. 1, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 2, článku 10 ods. 1 prílohy VII a článku 8 ods. 2 prílohy XIII a sumy uvedené v pôvodnom článku 4a prílohy VII sa aktualizujú v súlade s článkom 18 ods. 1 prílohy XIII, sumy uvedené v článku 24 ods. 3, článku 28a ods. 3 druhom pododseku, článku 28a ods. 7, článkoch 93 a 94, článku 96 ods. 3 druhom pododseku a článku 96 ods. 7, článkoch 133, 134 a 136 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, sumy uvedené v článku 1 ods. 1 prvom pododseku nariadenia Rady (ESUO, EHS, Euratom) č. 300/76 (6) a koeficient pre sumy uvedené v článku 4 nariadenia Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 260/68 (7) sa aktualizujú každý rok v súlade s prílohou XI. Na účely informovania Komisia uverejní aktualizované sumy v sérii C Úradného vestníka Európskej únie do dvoch týždňov od aktualizácie.

2. V prípade podstatnej zmeny životných nákladov sa sumy uvedené v odseku 1 a opravné koeficienty uvedené v článku 64 aktualizujú v súlade s prílohou XI. Na účely informovania Komisia uverejní aktualizované sumy a opravné koeficienty v sérii C Úradného vestníka Európskej únie do dvoch týždňov od aktualizácie.

3. Sumy uvedené v odseku 1 a opravné koeficienty uvedené v článku 64 sa považujú za také sumy a opravné koeficienty, ktorých skutočná hodnota v určitom časovom bode podlieha aktualizácii bez toho, aby bol na to potrebný iný právny akt.

4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 5 a 6 prílohy XI, aktualizácia uvedená v odsekoch 1 a 2 sa nevykonáva v rokoch 2013 a 2014.

45.

Článok 66 sa mení takto:

a)	v prvom odseku sa úvodná veta nahrádza takto: „V nasledujúcej tabuľke sú stanovené základné mesačné platy pre každú platovú triedu a stupeň vo funkčných skupinách AD a AST:“;

dopĺňa sa tento odsek:

„V nasledujúcej tabuľke sú stanovené základné mesačné platy pre každú platovú triedu a stupeň vo funkčnej skupine AST/SC:

	Stupeň
Platová trieda	1	2	3	4	5
SC 6	4 349,59	4 532,36	4 722,82	4 854,21	4 921,28
SC 5	3 844,31	4 005,85	4 174,78	4 290,31	4 349,59
SC 4	3 397,73	3 540,50	3 689,28	3 791,92	3 844,31
SC 3	3 003,02	3 129,21	3 260,71	3 351,42	3 397,73
SC 2	2 654,17	2 765,70	2 881,92	2 962,10	3 003,02
SC 1	2 345,84	2 444,41	2 547,14	2 617,99	2 654,17“

46.

Článok 66a sa nahrádza takto:

„Článok 66a

1. Odchylne od článku 3 ods. 1 nariadenia (EHS, Euratom, ESUO) č. 260/68 a na účely zohľadnenia uplatňovania metódy aktualizácie odmien a dôchodkov úradníkov bez toho, aby bol dotknutý článok 65 ods. 3, dočasné opatrenie týkajúce sa odmien, ktoré Únia platí zamestnancom v aktívnom pracovnom pomere, známe ako „solidárna daň“, sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2023.

2. Sadzba tejto solidárnej dane, ktorá sa použije pre základ definovaný v odseku 3, je 6 %. Od platovej triedy AD 15, platový stupeň 2 a vyššie sa však uplatňuje sadzba 7 %.

Základom pre solidárnu daň je základný plat používaný na výpočet odmeny, po odpočítaní týchto položiek:

i)	príspevkov na sociálne zabezpečenie a dôchodok a dane, pred odpočítaním solidárnej dane, ktoré zaplatí úradník bez nezaopatrených osôb v rovnakej platovej triede a v rovnakom platovom stupni podľa článku 2 prílohy VII, a

ii)	sumy zodpovedajúcej základnému platu úradníka v platovej triede AST 1, platový stupeň 1.

Zložky použité na určenie základu pre solidárnu daň sa vyjadrujú v eurách a vážia koeficientom 100.

4. Solidárna daň sa odvádza mesačne zo zdroja príjmu; príjmy z dane sa vykážu ako príjmy všeobecného rozpočtu Európskej únie.“.

47.

V článku 67 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Príspevok na nezaopatrené dieťa môže byť zdvojnásobený na základe osobitného odôvodneného rozhodnutia menovacieho orgánu vychádzajúceho z lekárskych dokladov, ktoré potvrdzujú, že príslušné dieťa je zdravotne postihnuté alebo má dlhodobé ochorenie, z čoho pre úradníka vyplývajú vysoké finančné výdavky.“.

48.

Článok 72 sa mení takto:

a)	v odseku 1 prvom pododseku sa v prvej vete slovo „orgánmi“ nahrádza slovami „menovacími orgánmi každej inštitúcie“ a v odseku 1 treťom pododseku sa slovo „inštitúcie“ v príslušných pádoch a čísle nahrádza slovami „menovacie orgány inštitúcií“ v príslušných pádoch a čísle;

b)	v odseku 2 sa slová „do veku 63 rokov“ nahrádzajú slovami „do veku odchodu do dôchodku“;

c)	v odseku 2a sa v bodoch i) a ii) slová „pred dosiahnutím veku 63 rokov“ nahrádzajú slovami „pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku“;

d)	v odseku 2b sa slová „platovej triede 1“ nahrádzajú slovami „platovej triede AST 1“.

49.	V článku 73 sa v odseku 1 slovo „orgánov“ nahrádza slovami „menovacích orgánov inštitúcií“.

50.	V článku 76a sa v druhej vete slovo „inštitúciami“ nahrádza slovami „menovacími orgánmi inštitúcií“.

51.

Článok 77 sa nahrádza takto:

„Článok 77

Úradník, ktorý ukončil aspoň 10-ročnú službu, má nárok na starobný dôchodok. Na tento dôchodok má však nárok bez ohľadu na dĺžku služby, ak presiahol vek odchodu do dôchodku, ak nemohol byť opätovne vymenovaný na svoje pracovné miesto počas obdobia zaradenia mimo činnej služby alebo ak odišiel do dôchodku v záujme služby.

Maximálny starobný dôchodok je 70 % z posledného základného platu vyplateného v rámci poslednej platovej triedy, v ktorej bol úradník zaradený aspoň jeden rok. 1,80 % z tohto posledného základného platu sa zaplatí úradníkovi za každý rok služby uznaný podľa článku 3 prílohy VIII.

Avšak v prípade úradníkov, ktorí pracujú ako asistenti osoby vykonávajúcej funkciu ustanovenú v Zmluve o Európskej únii alebo v Zmluve o fungovaní Európskej únie, voleného predsedu jednej z inštitúcií alebo jedného z orgánov Únie alebo voleného predsedu jednej z politických skupín v Európskom parlamente, nárok na dôchodok zodpovedajúci počtu služobných rokov potrebných na odchod do dôchodku a získaný počas práce v tejto funkcii sa vypočíta na základe posledného základného platu, ktorý úradník poberal počas tohto obdobia, ak je tento základný plat vyšší ako plat použitý ako základ na účely druhého odseku tohto článku.

Starobný dôchodok nesmie byť nižší ako 4 % výšky životného minima za rok služby.

Vek odchodu do dôchodku je 66 rokov.

Od 1. januára 2014 sa každých päť rokov vykoná prehodnotenie veku odchodu do dôchodku na základe správy, ktorú Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade. V správe sa posúdi predovšetkým vývoj veku odchodu do dôchodku zamestnancov verejnej služby členských štátov a vývoj priemernej dĺžky života úradníkov inštitúcií.

V prípade potreby navrhne Komisia zmenu veku odchodu do dôchodku v súlade so závermi tejto správy, pričom osobitnú pozornosť venuje vývoju v členských štátoch.“.

52.

Článok 78 sa nahrádza takto:

„Článok 78

Úradník má nárok za podmienok stanovených v článkoch 13 až 16 prílohy VIII na invalidný dôchodok v prípade celkovej trvalej invalidity, ktorá mu bráni v plnení povinností zodpovedajúcich pracovnému miestu v jeho funkčnej skupine.

Článok 52 sa uplatňuje obdobne na príjemcov podpory v invalidite. Ak príjemca podpory v invalidite odíde do dôchodku pred dosiahnutím veku 66 rokov bez toho, aby dosiahol nárok na maximálny dôchodok, uplatňujú sa všeobecné predpisy o starobných dôchodkoch. Výška starobného dôchodku vychádza z výšky platu pre platovú triedu a platový stupeň, v ktorých bol úradník zaradený, keď sa stal invalidom.

Výška podpory v invalidite zodpovedá 70 % posledného základného platu úradníka. Nesmie byť však nižšia ako životné minimum.

Z podpory v invalidite sa platia príspevky do systému dôchodkového zabezpečenia, vypočítané na základe uvedenej podpory.

Ak invalidita vznikne v dôsledku úrazu počas plnenia alebo v súvislosti s plnením pracovných povinností úradníka, choroby z povolania, verejnej prospešnej činnosti alebo ohrozenia vlastného života pri záchrane iného ľudského života, podpora v invalidite nesmie byť nižšia ako 120 % výšky životného minima. V takýchto prípadoch sa príspevky do systému dôchodkového zabezpečenia zaplatia v plnej výške z rozpočtu inštitúcie alebo orgánu uvedeného v článku 1b.“.

53.

V článku 80 sa šiesty odsek nahrádza takto:

„Nárok ustanovený v prvom, druhom a treťom odseku sa uplatní v prípade úmrtia bývalého úradníka, ktorý má nárok na príspevok podľa článku 50 služobného poriadku, článku 5 nariadenia Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (8), článku 3 nariadenia Rady (Euratom, ESUO, EHS) č. 2530/72 (9) alebo článku 3 nariadenia Rady (ESUO, EHS, Euratom) č. 1543/73 (10), a v prípade úmrtia bývalého úradníka, ktorý odišiel zo služby pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku a požiadal o odloženie svojho starobného dôchodku k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dovŕšil vek odchodu do dôchodku.

54.

V článku 81a sa odsek 1 mení takto:

a)	v písmene b) sa slová „vek 65 rokov“ nahrádzajú slovami „vek 66 rokov“;

písmeno d) sa nahrádza takto:

„d)

v prípade úmrtia bývalého úradníka, ktorý odišiel zo služby pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku a požiadal, aby bol jeho starobný dôchodok odložený k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahol vek odchodu do dôchodku, výšku starobného dôchodku, na ktorú by mal nárok vo veku odchodu do dôchodku v prípade, ak by bol nažive, po započítaní príspevkov a zrážok uvedených v písmene b)“;

c)	v písmene e) sa slová „príspevok podľa článku 41 alebo článku 50“ nahrádzajú slovami „príspevok podľa článku 41, 42c alebo 50“.

55.	V článku 82 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Ak sa odmeny aktualizujú v súlade s článkom 65 ods. 1, rovnako sa aktualizujú aj dôchodky.“.

56.	V článku 83 ods. 1 sa vypúšťa druhý pododsek.

57.

V článku 83a sa odseky 2, 3, 4 a 5 nahrádzajú takto:

„2. Agentúry, ktoré nedostávajú dotáciu zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, zaplatia do tohto rozpočtu celú sumu príspevkov potrebných na financovanie systému. Agentúry, ktoré sú čiastočne financované z tohto rozpočtu, zaplatia od 1. januára 2016 časť príspevkov zamestnávateľa, ktorá zodpovedá podielu príjmov agentúry bez dotácie zo všeobecného rozpočtu Európskej únie a jej celkových príjmov.

3. Rovnováha systému dôchodkového zabezpečenia sa zaručí vekom odchodu do dôchodku a sadzbou príspevkov do systému. Pri príležitosti poistno-matematického hodnotenia, ktoré sa uskutoční každých päť rokov podľa prílohy XII, sa sadzba príspevkov do systému dôchodkového zabezpečenia aktualizuje s cieľom zabezpečiť rovnováhu systému.

4. Komisia každý rok aktualizuje poistno-matematické hodnotenie uvedené v odseku 3 v súlade s článkom 1 ods. 2 prílohy XII. Ak sa preukáže, že medzi sadzbou príspevkov uplatňovanou v danom čase a sadzbou požadovanou na zachovanie poistno-matematickej rovnováhy existuje rozdiel v hodnote minimálne 0,25 bodov, sadzba sa upraví v súlade s opatreniami stanovenými v prílohe XII.

5. Na účely odsekov 3 a 4 tohto článku sa aktualizuje referenčný údaj stanovený v článku 83 ods. 2. Komisia na účely informovania uverejní výslednú aktualizovanú sadzbu príspevkov v sérii C Úradného vestníka Európskej únie do dvoch týždňov od aktualizácie.“.

58.	Hlava VIII sa vypúšťa.

59.

Článok 110 sa nahrádza takto:

„Článok 110

1. Všeobecné vykonávacie ustanovenia k tomuto služobnému poriadku prijíma menovací orgán každej inštitúcie po porade s Výborom zamestnancov a Výborom pre služobný poriadok.

2. Vykonávacie predpisy prijaté Komisiou na účely vykonávania tohto služobného poriadku vrátane všeobecných vykonávacích ustanovení uvedených v odseku 1 sa analogicky vzťahujú aj na agentúry. Preto Komisia informuje agentúry o každom takomto vykonávacom predpise okamžite po jeho prijatí.

Tieto vykonávacie predpisy nadobúdajú účinnosť v agentúrach deväť mesiacov po nadobudnutí ich účinnosti v Komisii alebo deväť mesiacov po dátume, keď Komisia informovala agentúry o prijatí príslušného vykonávacieho predpisu, podľa toho, ktorý dátum je neskorší. Odchylne od uvedeného môže agentúra rozhodnúť o tom, že takéto vykonávacie predpisy nadobudnú účinnosť skôr.

Odchylne od toho však môže agentúra pred uplynutím deväťmesačného obdobia uvedeného v druhom pododseku tohto odseku a po porade s Výborom zamestnancov predložiť Komisii na schválenie vykonávacie predpisy, ktoré sa líšia od vykonávacích predpisov prijatých Komisiou. Za rovnakých podmienok môže agentúra požiadať Komisiu o súhlas s neuplatňovaním určitých z týchto vykonávacích predpisov. V tomto prípade Komisia môže namiesto schválenia alebo zamietnutia žiadosti požiadať agentúru o to, aby jej predložila na schválenie vykonávacie predpisy, ktoré sa líšia od vykonávacích predpisov prijatých Komisiou.

Plynutie deväťmesačnej lehoty uvedenej v druhom pododseku tohto odseku sa pozastaví od dátumu, keď agentúra požiada Komisiu o schválenie, až do dátumu, keď Komisia vyjadrí svoje stanovisko.

Agentúra takisto môže po porade so svojím Výborom zamestnancov predložiť Komisii na schválenie vykonávacie predpisy, ktoré sa týkajú iných oblastí ako vykonávacie predpisy, ktoré prijala Komisia.

Na účely prijatia vykonávacích predpisov zastupuje agentúry správna rada alebo rovnocenný orgán uvedený v akte Únie, ktorým sa agentúry zriaďujú.

3. Na účely prijímania predpisov dohodou medzi inštitúciami sa agentúry za inštitúcie nepovažujú. Komisia však tieto predpisy pred ich prijatím prerokuje s agentúrami.

4. Zamestnanci dostanú na vedomie vykonávacie predpisy tohto služobného poriadku vrátane všeobecných vykonávacích ustanovení uvedených v odseku 1, ako aj predpisy prijaté na základe dohody medzi menovacími orgánmi inštitúcií.

5. Administratívne oddelenia inštitúcií a agentúr navzájom pravidelne konzultujú uplatňovanie tohto služobného poriadku. Agentúry sú na týchto konzultáciách zastúpené spoločne v súlade s predpismi, ktoré sa pevne stanovia na základe ich vzájomnej dohody.

6. Súdny dvor Európskej únie vedie register predpisov prijatých menovacím orgánom každej inštitúcie na účely vykonávania tohto služobného poriadku, ako aj predpisov prijatých agentúrami, ktoré sa odchyľujú od predpisov prijatých Komisiou, v súlade s postupom uvedeným v odseku 2, vrátane všetkých zmien týchto predpisov. Inštitúcie a agentúry majú priamy prístup k tomuto registru a plné právo meniť svoje vlastné predpisy. Členské štáty majú k tomuto registru priamy prístup. Navyše, každé tri roky predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o predpisoch prijatých menovacím orgánom každej inštitúcie na účely vykonávania tohto služobného poriadku.“.

60.

Dopĺňajú sa tieto články:

„Článok 111

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 112 prijímať delegované akty týkajúce sa určitých aspektov pracovných podmienok, určitých aspektov vykonávania predpisov o odmeňovaní a systému sociálneho zabezpečenia.

Článok 112

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 56a, 56b a 56c služobného poriadku, v článku 13 ods. 3 jeho prílohy VII a v článku 9 jeho prílohy XI a v článku 28a ods. 11 a článku 96 ods. 11 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 1. januára 2014.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 56a, 56b a 56c služobného poriadku, v článku 13 ods. 3 jeho prílohy VII a v článku 9 jeho prílohy XI a v článku 28a ods. 11 a článku 96 ods. 11 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 56a, 56b a 56c služobného poriadku, článku 13 ods. 3 jeho prílohy VII alebo článku 9 jeho prílohy XI alebo článkov 28a ods. 11 alebo článku 96 ods. 11 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 113

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2020 správu, v ktorej zhodnotí fungovanie tohto služobného poriadku.“.

61.

Príloha I sa mení takto:

oddiel A sa nahrádza takto:

„A. Typy pracovných miest v každej funkčnej skupine, ako je stanovené v článku 5 ods. 4

1. Funkčná skupina AD

Generálny riaditeľ	AD 15 - AD 16
Riaditeľ	AD 14 - AD 15
Poradca alebo rovnocenná pozícia	AD 13- AD 14
Vedúci útvaru alebo rovnocenná pozícia	AD 9 - AD 14
Administrátor	AD 5 - AD 12

2. Funkčná skupina AST

Samostatný asistent

vykonáva administratívne, technické alebo vzdelávacie činnosti, ktoré si vyžadujú vysoký stupeň samostatnosti, a nesie významnú zodpovednosť, pokiaľ ide o riadenie zamestnancov, plnenie rozpočtu alebo politickú koordináciu.

AST 10 – AST 11

Asistent

vykonáva administratívne, technické alebo vzdelávacie činnosti, ktoré si vyžadujú určitý stupeň samostatnosti, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel a predpisov alebo všeobecných pokynov, alebo zastáva funkciu osobného asistenta člena inštitúcie, vedúceho kabinetu člena alebo (zástupcu) generálneho riaditeľa alebo vyššieho vedúceho pracovníka rovnocenného postavenia.

AST 1 – AST 9

3. Funkčná skupina AST/SC

Tajomník/administratívny pracovník

vykonáva tajomnícke a kancelárske úlohy, riadi kanceláriu a vykonáva ďalšie rovnocenné úlohy, ktoré si vyžadujú určitý stupeň samostatnosti (11)

SC 1 – SC 6

oddiel B sa nahrádza takto:

„B. Multiplikačné sadzby pre riadenie rovnocennosti priemernej kariéry

Multiplikačné sadzby pre riadenie rovnocennosti priemernej kariéry vo funkčných skupinách AST a AD:

Platová trieda	Asistenti	Administrátori
13	—	15 %
12	—	15 %
11	—	25 %
10	20 %	25 %
9	8 %	25 %
8	25 %	33 %
7	25 %	36 %
6	25 %	36 %
5	25 %	36 %
4	33 %	—
3	33 %	—
2	33 %	—
1	33 %	—

Multiplikačné sadzby pre riadenie rovnocennosti primeranej kariéry vo funkčnej skupine AST/SC:

Platová trieda	Tajomníci/administratívni pracovníci
SC 6	—
SC 5	12 %
SC 4	15 %
SC 3	17 %
SC 2	20 %
SC 1	25 %“

62.

Príloha II sa mení takto:

a)	v článku 1 prvom odseku sa v druhej vete slovo „Orgán“ nahrádza slovami „Menovací orgán každej inštitúcie“;

b)	v článku 1 druhom odseku sa druhá veta nahrádza takto: „Menovací orgán každej inštitúcie však môže rozhodnúť, že podmienky pre zvolenie budú určené podľa preferencií zamestnancov inštitúcie, vyjadrenými v referende.“;

c)	v článku 1 sa v štvrtom odseku slová „oboch funkčných skupín“ nahrádzajú slovami „troch funkčných skupín“;

d)	v článku 2 druhom odseku sa v prvej zarážke vypúšťajú slová „treťom pododseku“.

63.

Jediný článok prílohy IV sa mení takto:

a)	v odseku 1 sa v druhom pododseku slová „63 rokov“ nahrádzajú slovami „66 rokov“;

b)	v odseku 1 sa vypúšťa tretí pododsek;

c)	v odseku 3 v tabuľke sa v poslednom riadku slová „59 až 64“ nahrádza slovami „59 až 65“;

d)	v odseku 4 sa v štvrtom pododseku slová „63. roku svojho života“ nahrádzajú slovami „66. roku svojho života“.

64.

Príloha IVa sa mení takto:

a)	v článku 1 druhom odseku sa slová „článku 55a ods. 2 písm. e)“ nahrádzajú slovami „článku 55a ods. 2 písm. g)“;

b)	v článku 4 prvom odseku slová „úradníci starší ako 55 rokov, ktorí môžu pracovať na polovičný úväzok pri príprave na odchod do dôchodku“ nahrádzajú slovami „úradníci, ktorým je v súlade s článkom 55a ods. 2 písm. g) služobného poriadku povolené pracovať na polovičný úväzok“.

65.

Príloha V sa mení takto:

článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

Okrem riadnej dovolenky môže byť úradníkovi poskytnutá na základe žiadosti mimoriadna dovolenka. Mimoriadna dovolenka sa poskytuje najmä v nasledujúcich prípadoch a v uvedenom rozsahu:

—	svadba úradníka: štyri dni,

—	zmena bydliska úradníka: najviac dva dni,

—	vážne ochorenie manžela/manželky: najviac tri dni,

—	úmrtie manžela/manželky: štyri dni,

—	závažné ochorenie príbuzného vo vzostupnej línii: najviac dva dni,

—	úmrtie príbuzného vo vzostupnej línii: dva dni,

—	svadba dieťaťa: dva dni,

—	narodenie dieťaťa: 10 dní, ktoré musia byť vyčerpané počas 14 týždňov po narodení,

—	narodenie zdravotne postihnutého alebo vážne chorého dieťaťa: 20 dní, ktoré musia byť vyčerpané počas 14 týždňov po narodení;

—	úmrtie manželky počas materskej dovolenky: počet dní zodpovedajúci zvyšku materskej dovolenky; ak zosnulá manželka nie je úradníčkou, zostávajúca materská dovolenka sa určuje analogicky na základe ustanovení článku 58 služobného poriadku,

—	závažné ochorenie dieťaťa: najviac dva dni,

—	veľmi vážne ochorenie dieťaťa potvrdené lekárom alebo hospitalizácia dieťaťa mladšieho ako 12 rokov: najviac päť dní,

—	úmrtie dieťaťa: štyri dni,

—

osvojenie dieťaťa: 20 týždňov, s predĺžením na 24 týždňov v prípade osvojenia zdravotne postihnutého dieťaťa:

—

Každé osvojené dieťa znamená priznanie nároku iba na jedno obdobie mimoriadnej dovolenky, ktorá sa môže rozdeliť medzi adoptívnych rodičov, ak sú obidvaja úradníkmi. Poskytuje sa len v prípade, ak manžel/manželka úradníka vykonáva zárobkovú činnosť aspoň na polovičný úväzok. Ak manžel/manželka pracuje mimo inštitúcií Únie a má nárok na porovnateľnú dovolenku, zodpovedajúci počet dní sa odpočíta z počtu dní, na ktoré má úradník nárok.

—	Menovací orgán môže v prípade potreby poskytnúť dodatočnú mimoriadnu dovolenku, keď vnútroštátne právne predpisy krajiny, v ktorej sa uskutočňuje osvojovacie konanie a ktorá nie je krajinou zamestnania úradníka osvojujúceho si dieťa, vyžadujú prítomnosť jedného alebo oboch adoptívnych rodičov.

—	Mimoriadna dovolenka v rozsahu 10 dní sa udeľuje, ak úradník nevyužíva celú mimoriadnu dovolenku v trvaní 20 až 24 týždňov z dôvodu uvedeného v prvej vete tejto zarážky; táto dodatočná mimoriadna dovolenka sa poskytuje len raz na každé osvojené dieťa.

Inštitúcia môže poskytnúť mimoriadnu dovolenku aj v prípade ďalšieho vzdelávania, a to v rámci obmedzení stanovených v programe ďalšieho vzdelávania, ktorý vypracovala inštitúcia v súlade s článkom 24a služobného poriadku.

Mimoriadnu dovolenku možno úradníkom poskytnúť aj výnimočne v prípade mimoriadnych pracovných úloh, ktoré sú nad rámec bežných povinností úradníka. Takáto mimoriadna dovolenka sa poskytne najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď menovací orgán prijal rozhodnutie o výnimočnom charaktere práce úradníka.

Na účely tohto článku sa slobodný partner úradníka považuje za manžela/manželku, ak sú splnené prvé tri podmienky z článku 1 ods. 2 písm. c) prílohy VII.

Ak sa poskytne mimoriadna dovolenka v súlade s týmto oddielom, každý čas na cestu sa určí na základe osobitného rozhodnutia, v ktorom sa berú do úvahy konkrétne potreby.“;

článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Úradníci, ktorí majú nárok na príspevok na expatriáciu alebo na zahraničné bydlisko, majú každý rok nárok na dva a pol dňa dodatočnej dovolenky na návštevu svojej domovskej krajiny.

Prvý odsek sa uplatňuje na úradníkov, ktorých miesto výkonu práce sa nachádza na území členských štátov. Ak sa miesto výkonu práce nachádza mimo tohto územia, dĺžka dovolenky na návštevu domova sa určí na základe osobitného rozhodnutia pri zohľadnení konkrétnych potrieb.“.

66.

Príloha VI sa mení takto:

článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Úradník v platových triedach SC 1 až SC 6 alebo platových triedach AST 1 až AST 4 má v rámci obmedzení stanovených v článku 56 služobného poriadku právo vybrať si za odpracované nadčasy náhradné voľno alebo právo dostať odmenu, a to za týchto podmienok:

za každú hodinu nadčasov má nárok na jeden a pol hodiny náhradného voľna; ak sa hodina nadčasu odpracuje medzi 22.00 h a 7.00 h alebo v nedeľu alebo v štátny sviatok, vzniká nárok na dve hodiny náhradného voľna; pri poskytovaní náhradného voľna sa berú do úvahy požiadavky služby a preferencie príslušného úradníka;

ak požiadavky služby neumožňujú čerpanie náhradného voľna počas dvoch mesiacov nasledujúcich po mesiaci, počas ktorého boli nadčasy odpracované, menovací orgán povolí za nenahradené nadčasy čerpať odmenu vo výške 0,56 % základného mesačného platu za každú hodinu nadčasov na základe uvedenom v písmene a);

c)	pre vznik nároku na náhradné voľno alebo odmenu za jednu hodinu nadčasov je potrebné odpracovať navyše viac než 30 minút.“;

článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tejto prílohy sa odmena za nadčasy odpracované niektorými skupinami úradníkov v platových triedach SC 1 až SC 6 a AST 1 až AST 4 za osobitných podmienok môže zaplatiť vo forme pevného príspevku, ktorého výšku a podmienky určí menovací orgán po porade so spoločným výborom.“.

67.

Príloha VII sa mení takto:

a)	v článku 1 ods. 3 sa slová „triedy 3“ nahrádzajú slovami „platovej triedy AST 3“;

v článku 3 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Nárok na tento príspevok vznikne prvým dňom mesiaca, v ktorom dieťa začne navštevovať vzdelávacie zariadenie prvého stupňa, a zanikne na konci mesiaca, v ktorom dieťa ukončí vzdelávanie, alebo na konci mesiaca, v ktorom dieťa dosiahne vek 26 rokov, podľa toho, čo nastane skôr.“;

článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

1. Úradník má nárok na vyplatenie paušálnej sumy zodpovedajúcej cestovným nákladom na seba, svojho manžela/svoju manželku a jeho nezaopatrené osoby skutočne žijúce v jeho domácnosti:

a)	pri vymenovaní z miesta, kde bol prijatý do služobného pomeru, na miesto, kde je zamestnaný;

b)	po ukončení služobného pomeru v zmysle článku 47 služobného poriadku z miesta, kde je zamestnaný, na miesto pôvodu vymedzené v odseku 4 tohto článku;

c)	pri každom preložení vyžadujúcom zmenu jeho miesta výkonu práce.

V prípade úmrtia úradníka má pozostalý manžel/manželka a nezaopatrené osoby nárok na vyplatenie paušálnej sumy za rovnakých podmienok.

Cestovné výdavky na deti mladšie ako dva roky počas celého kalendárneho roku sa nenahrádzajú.

2. Vyplatenie paušálnej sumy vychádza z príspevku na kilometer geografickej vzdialenosti medzi miestami uvedenými v odseku 1.

Príspevky na kilometrovné sú:

0 EUR za každý km od	0 do 200 km
0,1895 EUR za každý km od	201 do 1 000 km
0,3158 EUR za každý km od	1 001 do 2 000 km
0,1895 EUR za každý km od	2 001 do 3 000 km
0,0631 EUR za každý km od	3 001 do 4 000 km
0,0305 EUR za každý km od	4 001 do 10 000 km
0 EUR za každý km nad	10 000 km

K uvedenému príspevku na kilometrovné sa pripočíta doplnkový paušálny príplatok vo výške:

—	94,74 EUR, ak je geografická vzdialenosť medzi miestami uvedenými v odseku 1 od 600 km do 1 200 km,

—	189,46 EUR, ak je geografická vzdialenosť medzi miestami uvedenými v odseku 1 väčšia ako 1 200 km.

Výška uvedených príspevkov na kilometrovné a doplnkových paušálnych príplatkov sa každý rok aktualizuje v rovnakom pomere ako odmena.

3. Odchylne od odseku 2 sa cestovné výdavky, ktoré súvisia so sťahovaním v dôsledku zmeny medzi miestom výkonu práce v rámci územia členských štátov Európskej únie a miestom výkonu práce mimo tohto územia alebo so sťahovaním v dôsledku zmeny medzi miestami výkonu práce mimo tohto územia nahradia vo forme paušálnej platby vychádzajúcej z ceny letenky v triede, ktorá je bezprostredne vyššia ako ekonomická trieda.

4. Miesto pôvodu úradníka sa určí pri jeho vymenovaní, pričom sa zvyčajne berie do úvahy miesto, kde sa nachádzal pri prijatí do služobného pomeru, alebo, na základe výslovnej a riadne odôvodnenej žiadosti, centrum jeho záujmov. Takto určené miesto pôvodu môže byť počas trvania služobného pomeru úradníka alebo po jeho odchode zo služby zmenené na základe osobitného rozhodnutia menovacieho orgánu. Počas trvania jeho služobného pomeru sa však takéto rozhodnutie prijme len v mimoriadnych prípadoch a na základe príslušných podporných dôkazov, ktoré úradník predloží.

Dôsledkom takejto zmeny však nebude to, aby sa za centrum záujmov úradníka určilo miesto nachádzajúce sa mimo územia členských štátov Únie alebo mimo krajín a území uvedených v prílohe II k Zmluve o fungovaní Európskej únie a území členských štátov Európskeho združenia voľného obchodu.“;

článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

1. Úradníci, ktorí majú nárok na príspevok na expatriáciu alebo na zahraničné bydlisko, majú v každom kalendárnom roku v rámci obmedzení stanovených v odseku 2 nárok na vyplatenie paušálnej sumy zodpovedajúcej cestovným výdavkom z miesta výkonu práce na miesto pôvodu vymedzené v článku 7 pre seba a, ak majú nárok na príspevok na domácnosť, pre manžela/manželku a nezaopatrené osoby v zmysle článku 2.

Ak sú manžel a manželka obidvaja úradníkmi Európskej únie, každý z nich má nárok získať pre seba a pre nezaopatrené osoby paušálnu náhradu cestovných výdavkov v súlade s predchádzajúcimi ustanoveniami; každá nezaopatrená osoba má nárok len na jednu platbu. Platba na nezaopatrené deti sa stanoví na žiadosť manžela alebo manželky na základe miesta pôvodu jedného z nich.

Ak úradník uzavrie v danom roku manželstvo a tým získa nárok na príspevok na domácnosť, cestovné výdavky, ktoré majú byť zaplatené manželovi/manželke, sa vypočítajú pomerne pre obdobie odo dňa uzatvorenia manželstva do konca roka.

Žiadna zmena základu výpočtu, ktorá môže byť výsledkom zmien v rodinnom stave po dátume výplaty príslušných súm, neznamená pre dotknutého úradníka povinnosť vrátiť prijatú platbu.

Cestovné výdavky na deti mladšie ako dva roky počas celého kalendárneho roku sa nenahrádzajú.

2. Paušálna platba vychádza z príspevku na kilometer geografickej vzdialenosti medzi miestom výkonu práce úradníka a jeho miestom pôvodu.

Ak sa miesto pôvodu vymedzené v článku 7 nachádza mimo územia členských štátov Únie alebo mimo krajín a území uvedených v prílohe II k Zmluve o fungovaní Európskej únie a území členských štátov Európskeho združenia voľného obchodu, paušálna platba vychádza z príspevku na kilometer geografickej vzdialenosti medzi miestom výkonu práce úradníka a hlavným mestom členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Úradníci, ktorých miesto pôvodu sa nachádza mimo územia členských štátov Únie alebo mimo krajín a území uvedených v prílohe II k Zmluve o fungovaní Európskej únie a území členských štátov Európskeho združenia voľného obchodu, a ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi jedného z členských štátov, nemajú nárok na paušálnu platbu.

Príspevky na kilometrovné sú:

0 EUR za každý km od	0 do 200 km
0,3790 EUR za každý km od	201 do 1 000 km
0,6316 EUR za každý km od	1 001 do 2 000 km
0,3790 EUR za každý km od	2 001 do 3 000 km
0,1262 EUR za každý km od	3 001 do 4 000 km
0,0609 EUR za každý km od	4 001 do 10 000 km
0 EUR za každý km nad	10 000 km.

K uvedenému príspevku na kilometrovné sa pripočíta doplnkový paušálny príplatok vo výške:

—	189,48 EUR, ak je geografická vzdialenosť medzi miestom výkonu práce a miestom pôvodu od 600 km do 1 200 km,

—	378,93 EUR ak je geografická vzdialenosť medzi miestom výkonu práce a miestom pôvodu väčšia ako 1 200 km.

Uvedené príspevky na kilometrovné a doplnkové paušálne príplatky sa aktualizujú každý rok v rovnakom pomere ako odmeny.

3. Úradník, ktorého služobný pomer skončí v priebehu kalendárneho roku z iného dôvodu ako z dôvodu úmrtia, alebo ktorý strávi časť roka na pracovnom voľne z osobných dôvodov, má v prípade, že v príslušnom roku strávil v aktívnom pracovnom pomere v inštitúcii Únie menej ako deväť mesiacov, nárok len na časť paušálnej platby uvedenej v odsekoch 1 a 2, vypočítanú podľa času, ktorý strávil v aktívnom pracovnom pomere.

4. Odseky 1, 2 a 3 tohto článku sa uplatňujú na úradníkov, ktorých miesto výkonu práce sa nachádza na území členských štátov. Úradníci, ktorých miesto výkonu práce sa nachádza mimo územia členských štátov, majú pre seba a, ak majú nárok na príspevok na domácnosť, aj pre svojich manželov/manželky a ostatné nezaopatrené osoby v zmysle článku 2, v každom kalendárnom roku nárok na paušálnu náhradu cestovných výdavkov na miesto pôvodu alebo na náhradu cestovných výdavkov na iné miesto, ak tieto výdavky nepresahujú výdavky na cestu na miesto pôvodu. Ak manžel/manželka a osoby uvedené v článku 2 ods. 2 nežijú s úradníkom na mieste výkonu práce, majú každý kalendárny rok nárok na náhradu cestovných výdavkov z miesta pôvodu na miesto výkonu práce alebo na iné miesto, ak tieto výdavky nepresahujú výdavky na cestu z miesta pôvodu na miesto výkonu práce.

Táto paušálna platba vychádza z ceny letenky v ekonomickej triede.“;

článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

1. Úradník, ktorý musí zmeniť miesto svojho bydliska, aby splnil požiadavky článku 20 služobného poriadku po prijatí do služobného pomeru, alebo pri následnej zmene miesta výkonu práce počas služobného pomeru, a ktorému tie isté výdavky neboli nahradené z iného zdroja, má v rámci limitov nákladov nárok na náhradu výdavkov, ktoré mu vzniknú v súvislosti so sťahovaním nábytku a osobných vecí, vrátane nákladov na poistenie proti bežným rizikám (predovšetkým proti poškodeniu, krádeži a požiaru).

V limitných hodnotách sa zohľadňuje rodinná situácia úradníka v čase sťahovania a priemerné náklady na sťahovanie a súvisiace poistenie.

Na účely vykonávania tohto odseku prijme menovací orgán všeobecné vykonávacie ustanovenia.

2. Po ukončení služobného pomeru alebo pri úmrtí úradníka sa nahradia výdavky, ktoré vznikli v súvislosti so sťahovaním z jeho miesta výkonu práce na jeho miesto pôvodu, a to v rámci limitov uvedených v odseku 1. Ak bol zosnulý úradník slobodný, výdavky sa nahradia jeho oprávneným dedičom.

3. V prípade úradníka v trvalom služobnom pomere sa sťahovanie musí uskutočniť do jedného roku od uplynutia skúšobnej lehoty. V prípade ukončenia služobného pomeru sa musí sťahovanie uskutočniť do troch rokov, ako je ustanovené v článku 6 ods. 4 druhom pododseku. Výdavky na sťahovanie, ktoré vzniknú po uplynutí lehôt uvedených v tomto odseku, sa nahradia len v mimoriadnych prípadoch na základe osobitného rozhodnutia menovacieho orgánu.“;

článok 13 sa mení takto:

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Komisia každé dva roky reviduje sadzby stanovené v odseku 2 písm. a). Táto revízia sa vykonáva na základe správy o cenách hotelového ubytovania, reštauračných a stravovacích služieb s prihliadnutím na indexy vývoja týchto cien. Na účely tejto revízie Komisia koná prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkami 111 a 112 služobného poriadku.“;

ii)

dopĺňa sa tento odsek:

„4. Odchylne od odseku 1 sa náklady na ubytovanie, ktoré vznikli úradníkom počas služobnej cesty do hlavných pracovísk ich inštitúcie podľa protokolu č. 6 k Zmluve o fungovaní Európskej únie, môžu nahradiť na základe paušálnej sumy, ktorá neprekročí maximálnu sumu stanovenú pre príslušný členský štát.“;

g)	v článku 13a sa slová „jednotlivé inštitúcie“ nahrádzajú slovami „menovacie orgány jednotlivých inštitúcií“;

článok 17 sa mení takto:

i)	odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Platba sa vykoná každému úradníkovi na mieste a v mene krajiny, kde vykonáva svoje povinnosti, alebo na žiadosť úradníka v eurách v banke v rámci Európskej únie.“;

ii)	v odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto: „Za podmienok stanovených v predpisoch vydaných na základe spoločnej dohody menovacími orgánmi každej inštitúcie a po porade s Výborom pre služobný poriadok môžu úradníci požiadať o osobitný pravidelný prevod časti svojej odmeny.“;

iii)	v odseku 3 sa v prvej vete za slová „sa vykonávajú“ vkladajú slová „v mene príslušného členského štátu“;

iv)	v odseku 4 sa v prvej vete za slová „iného členského štátu“ vkladajú slová „v miestnej mene“.

68.

Príloha VIII sa mení takto:

a)	v článku 3 sa v písmene b) slová „podľa článkov 41 a 50“ nahrádzajú slovami „podľa článkov 41, 42c a 50“;

článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

Bez ohľadu na ustanovenia článku 2 tejto prílohy, úradníci, ktorí zostanú v služobnom pomere po dosiahnutí veku odchodu do dôchodku, majú nárok na zvýšenie dôchodku zodpovedajúce 1,5 % základného platu, ktorý sa vzal do úvahy pri výpočte ich dôchodku za každý rok odpracovaný po dosiahnutí tohto veku pod podmienkou, že ich celkový dôchodok vrátane zvýšenia nepresiahne 70 % ich posledného základného platu uvedeného v druhom alebo treťom odseku článku 77 služobného poriadku.

Toto zvýšenie sa poskytne aj v prípade úmrtia úradníka, ktorý zostal v služobnom pomere po dosiahnutí veku odchodu do dôchodku.“;

c)	v článku 6 sa slová „v prvom platovom stupni platovej triedy 1“ nahrádzajú slovami „v prvom platovom stupni platovej triedy AST 1“;

článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Úradník, ktorý odíde zo služobného pomeru pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku, môže požiadať, aby jeho starobný dôchodok:

a)	bol odložený do prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahne vek odchodu do dôchodku, alebo

b)	bol vyplácaný okamžite pod podmienkou, že príslušný úradník nemá menej ako 58 rokov. V tomto prípade sa starobný dôchodok zníži o sumu vypočítanú na základe veku, ktorý úradník dosiahne v čase, keď začne čerpať dôchodok.

Za každý rok, ktorý predchádza roku, v ktorom by úradník získal nárok na starobný dôchodok v zmysle článku 77 služobného poriadku, sa tento dôchodok zníži o 3,5 %. Ak rozdiel medzi vekom nadobudnutia nároku na starobný dôchodok v zmysle článku 77 služobného poriadku a vekom príslušnej osoby v tom čase presahuje určitý počet rokov, k zníženiu sa pripočíta ďalší rok.“;

e)	v článku 11 ods. 2 sa v druhom pododseku slovo „inštitúcia“ nahrádza slovami „menovací orgán inštitúcie“;

článok 12 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Úradník v nižšom veku ako veku odchodu do dôchodku, ktorého služobný pomer sa skončí inak než z dôvodu úmrtia alebo invalidity a ktorý nemá nárok na okamžitý alebo odložený starobný dôchodok, má pri odchode zo služby:

nárok na výplatu odchodného vo výške trojnásobku súm zrazených z jeho základného platu na príspevky na dôchodok, po odpočítaní všetkých súm zaplatených podľa článkov 42 a 112 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ak odpracoval menej ako jeden rok služby a neuplatnil postup stanovený v článku 11 ods. 2;

v ostatných prípadoch nárok na dávky stanovené v článku 11 ods. 1 alebo na výplatu poistno-matematického ekvivalentu týchto dávok do súkromnej poisťovne alebo do súkromného penzijného fondu podľa jeho výberu pod podmienkou, že táto poisťovňa alebo tento fond zaručí, že:

i)	kapitál nebude vyplatený späť;

ii)	mesačný príjem sa bude vyplácať najskôr od veku 60 rokov a najneskôr od veku 66 rokov;

iii)	bude zabezpečené ich zahrnutie do dedičstva alebo do pozostalostných dôchodkov;

iv)	prevod do inej poisťovne alebo iného fondu bude povolený len v prípade, ak tento fond spĺňa podmienky stanovené v bodoch i), ii) a iii).“;

ii)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Odchylne od odseku 1 písm. b), úradníci v nižšom veku ako veku odchodu do dôchodku, ktorí odo dňa, keď sa ujali svojich pracovných povinností, odvádzajú platby na účely vzniku alebo zachovania dôchodkových práv do vnútroštátneho systému dôchodkového zabezpečenia, súkromného systému poistenia alebo penzijného fondu podľa svojho výberu, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v odseku 1, pričom ich služobný pomer sa skončí z iných dôvodov ako z dôvodu úmrtia alebo invalidity bez toho, aby im vznikol nárok na okamžitý alebo odložený starobný dôchodok, majú pri odchode zo služby nárok na odchodné zodpovedajúce poistno-matematickej hodnote ich dôchodkových práv získaných počas služby v inštitúciách. V takýchto prípadoch sa platby vyplatené na účely vzniku alebo zachovania ich práv na dôchodok v rámci vnútroštátneho systému dôchodkového zabezpečenia pri uplatnení článkov 42 alebo 112 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov odpočítajú od odchodného.“;

g)	v článku 15 sa slová „vek 63 rokov“ nahrádzajú slovami „vek odchodu do dôchodku“;

h)	v článku 18a sa slová „veku 63 rokov“ a „vek 63 rokov“ nahrádzajú slovami „veku odchodu do dôchodku“ a „vek odchodu do dôchodku“;

i)	v článku 27 sa v druhom odseku slovo „upravovaná“ nahrádza slovom „aktualizovaná“;

článok 45 sa mení takto:

i)	v treťom odseku sa slová „členskom štáte bydliska“ nahrádzajú slovami „Európskej únii“;

ii)	v štvrtom odseku sa v prvej vete za slovo „banky“ vkladajú slová „v Európskej únii alebo“;

iii)	v štvrtom odseku sa v druhej vete vypúšťajú slová „v eurách do banky v krajine, kde inštitúcia má svoje hlavné sídlo, alebo“.

69.

Príloha IX sa mení takto:

a)	v článku 2 sa v odseku 3 slovo „Inštitúcie prijmú“ nahrádza slovami „Menovací orgán každej inštitúcie prijme“;

b)	v článku 5 ods. 1 sa prvá veta nahrádza takto: „V každej inštitúcii sa zriadi disciplinárna komisia, ďalej len „komisia“, pokiaľ dve alebo viac agentúr v súlade s článkom 9 ods. 1a služobného poriadku nerozhodnú o zriadení spoločnej komisie.“;

c)	článok 30 sa nahrádza takto: „Článok 30 Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 2 ods. 3, menovací orgán každej inštitúcie schváli, ak to pokladá za vhodné, po porade s Výborom zamestnancov vykonávacie opatrenia k tejto prílohe.“.

70.

Príloha X sa mení takto:

článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

Úradník má za každý kalendárny rok nárok na riadnu dovolenku v trvaní dvoch pracovných dní za každý mesiac služby.

Bez ohľadu na prvý odsek tohto článku úradníci už vyslaní do tretej krajiny k 1. januáru 2014 majú nárok na:

—	tri pracovné dni od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014;

—	dva a pol pracovného dňa od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015.“;

článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

V roku, v ktorom úradník začne alebo prestane plniť svoje pracovné povinnosti v tretej krajine, má nárok na dovolenku v trvaní dvoch pracovných dní za každý ukončený mesiac služby, nárok na dovolenku v trvaní dvoch pracovných dní za každý nedokončený mesiac pozostávajúci z viac ako 15 dní a nárok na dovolenku v trvaní jeden pracovný deň za každý nedokončený mesiac pozostávajúci z 15 dní alebo menej ako 15 dní.

Ak úradník z dôvodov, ktoré nesúvisia s požiadavkami jeho služby, do konca bežného kalendárneho roka nevyčerpá svoj nárok na riadnu dovolenku, do nasledujúceho roka si môže preniesť maximálne 14 pracovných dní“;

c)	v článku 8 sa dopĺňa tento odsek: „Úradníci, ktorí sa zúčastňujú na vzdelávacích kurzoch podľa článku 24a služobného poriadku a ktorým bola schválená dovolenka na zotavenie podľa prvého odseku tohto článku, spoja podľa možnosti obdobie svojho vzdelávacieho kurzu s dovolenkou na zotavenie.“;

d)	v článku 9 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Riadna dovolenka sa môže čerpať naraz alebo v niekoľkých obdobiach, podľa želania úradníka a s prihliadnutím na požiadavky služby. Musí však zahŕňať aspoň jedno obdobie dvoch po sebe nasledujúcich týždňov.“;

článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

1. Príspevok na životné podmienky sa určí podľa miesta výkonu práce úradníka ako percento z referenčnej sumy. Táto referenčná suma zahŕňa celkový základný plat po pripočítaní príspevku na expatriáciu, príspevku na domácnosť a príspevku na nezaopatrené dieťa a odpočítaní povinných zrážok uvedených v služobnom poriadku alebo v jeho vykonávacích predpisoch.

Ak je úradník zamestnaný v krajine, ktorej životné podmienky možno považovať za rovnocenné s bežnými životnými podmienkami v Európskej únii, tento príspevok sa nevypláca.

V prípade ostatných miest výkonu práce sa príspevok na životné podmienky určí okrem iného na základe zohľadnenia týchto parametrov:

—	zdravotné a nemocničné podmienky,

—	bezpečnosť,

—

klíma,

—	stupeň izolácie,

—	iné miestne životné podmienky.

Príspevok na životné podmienky určený pre každé miesto výkonu práce každý rok posúdi a v prípade potreby upraví menovací orgán po získaní stanoviska od výboru zamestnancov.

Menovací orgán môže prijať rozhodnutie o poskytnutí dodatočného príplatku nad rámec príspevku na životné podmienky v prípadoch, keď bol úradník pridelený na viac než jedno pracovné miesto považované za náročné alebo veľmi náročné. Tento dodatočný príplatok nepresiahne 5 % z referenčnej sumy uvedenej v prvom pododseku a menovací orgán svoje individuálne rozhodnutia náležite odôvodní s cieľom dodržať zásadu rovnakého zaobchádzania, pričom vychádza z úrovne náročnosti predchádzajúceho pridelenia.

2. Ak životné podmienky v mieste výkonu práce vystavujú úradníka osobnému nebezpečenstvu, vyplatí sa mu dočasný dodatočný príspevok na základe osobitného odôvodneného rozhodnutia menovacieho orgánu. Tento príspevok sa určí ako percento z referenčnej sumy uvedenej v prvom pododseku odseku 1:

—	ak orgán odporučí svojim zamestnancom, aby v mieste výkonu práce neubytovali svoje rodiny alebo iné nezaopatrené osoby, pod podmienkou, že sa týmto odporúčaním riadia;

—	ak orgán rozhodne o dočasnom znížení počtu zamestnancov pôsobiacich v mieste výkonu práce.

V náležite odôvodnených prípadoch môže menovací orgán tiež rozhodnúť, že pracovné miesto vylučuje ubytovanie rodiny zamestnanca. Uvedený príspevok sa vyplatí zamestnancom, ktorí toto rozhodnutie dodržia.

3. O podrobných ustanoveniach týkajúcich sa uplatňovania tohto článku rozhodne menovací orgán.“;

f)	v článku 11 sa v prvej vete slovo „Belgicku“ nahrádza slovami „Európskej únii“;

článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Aby sa v čo najväčšej možnej miere zaistila pre úradníkov rovnaká kúpna sila bez ohľadu na ich miesto výkonu práce, opravné koeficienty uvedené v článku 12 sa raz za rok aktualizujú v súlade s prílohou XI. Na účely aktualizácie sa všetky hodnoty považujú za referenčné hodnoty. Komisia na účely informovania uverejní aktualizované hodnoty v sérii C Úradného vestníka Európskej únie do dvoch týždňov od aktualizácie.

Ak sa však v prípade danej krajiny zistí, že zmena životných nákladov meraných pomocou opravného koeficientu a príslušného výmenného kurzu presiahla 5 % od poslednej aktualizácie, uskutoční sa predbežná aktualizácia opravného koeficientu v súlade s postupom stanoveným v prvom odseku.“;

článok 23 sa nahrádza takto:

„Článok 23

Na základe zoznamu krajín, ktorý zostaví menovací orgán, a v prípade, ak inštitúcia neposkytne úradníkovi ubytovanie, menovací orgán buď zaplatí úradníkovi príspevok na ubytovanie alebo uhradí nájomné, ktoré úradník zaplatil.

Príspevok na ubytovanie sa uhradí na základe predloženia zmluvy o prenájme s výnimkou prípadu, ak sa menovací orgán rozhodne túto požiadavku neuplatňovať z odôvodnených príčin súvisiacich s postupmi a miestnymi podmienkami v mieste výkonu práce v dotknutej tretej krajine. Príspevok na ubytovanie sa vypočíta v prvom rade v závislosti od úrovne povinností úradníka a následne podľa zloženia jeho nezaopatrenej rodiny.

Nájomné sa nahrádza, ak ubytovanie výslovne schválil menovací orgán a ak zodpovedá v prvom rade úrovni povinností úradníka a následne zloženiu jeho nezaopatrenej rodiny.

Podrobné pravidlá týkajúce sa uplatňovania tohto článku stanoví menovací orgán. Tento príspevok na ubytovanie v žiadnom prípade neprevyšuje náklady vynaložené úradníkom.“.

71.

Príloha XI sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA XI

VYKONÁVACIE PREDPISY K ČLÁNKOM 64 A 65 SLUŽOBNÉHO PORIADKU

KAPITOLA 1

ROČNÁ AKTUALIZÁCIA ODMIEN STANOVENÁ V ČLÁNKU 65 ODS. 1 SLUŽOBNÉHO PORIADKU

Oddiel 1

Faktory zohľadňované pri ročných aktualizáciách

Článok 1

1. Správa Štatistického úradu Európskej únie (Eurostat)

Na účely aktualizácie ustanovenej v článku 65 ods. 1 služobného poriadku a v článku 13 prílohy X Eurostat vypracuje každý rok do konca októbra správu o zmenách životných nákladov v Belgicku a Luxembursku, o ekonomických paritách medzi Bruselom a niektorými miestami v členských štátoch a v prípade potreby v tretích krajinách a o zmenách kúpnej sily platov v štátnych správach jednotlivých štátov.

2. Zmeny životných nákladov v Belgicku a Luxembursku

Na meranie zmien životných nákladov pre úradníkov Európskej únie v Belgicku a v Luxembursku Eurostat vypracuje index. Tento index (ďalej len „spoločný index“) sa vypočíta priradením váhy vnútroštátnej inflácie (meranej podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien v prípade Belgicka a indexu spotrebiteľských cien v prípade Luxemburska) od júna predchádzajúceho roku do júna bežného roku podľa rozloženia zamestnancov slúžiacich v týchto členských štátoch.

3. Zmeny životných nákladov mimo Bruselu

Eurostat na základe dohody s národnými štatistickými úradmi alebo inými príslušnými orgánmi v členských štátoch, ako sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (12) (ďalej len „národné štatistické úrady alebo iné príslušné orgány v členských štátoch“) vypočíta ekonomické parity, ktoré určujú ekvivalenciu kúpnej sily:

i)	platov úradníkov Únie slúžiacich v hlavných mestách členských štátov (s výnimkou Holandska, kde sa namiesto Amsterdamu používa Haag) a na niektorých iných miestach výkonu práce v porovnaní s Bruselom;

ii)	dôchodkov úradníkov vyplácaných v členských štátoch v porovnaní s Belgickom.

b)	Ekonomické parity sa uvádzajú každý rok za mesiac jún.

Ekonomické parity sa vypočítajú tak, aby sa každý základný prvok mohol aktualizovať dva razy za rok a skontrolovať na základe priameho prieskumu aspoň raz za päť rokov. Eurostat aktualizuje ekonomické parity na základe zmeny harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien členských štátov a najvhodnejších indexov podľa definície pracovnej skupiny pre články 64 a 65 služobného poriadku podľa článku 13.

d)	Mimo územia Belgicka a Luxemburska sa zmeny životných nákladov počas referenčného obdobia merajú pomocou implicitných indexov. Tieto indexy sa vypočítajú tak, že spoločný index sa vynásobí zmenou ekonomickej parity.

4. Zmeny kúpnej sily platov štátnych zamestnancov v ústrednej štátnej správe (špecifické ukazovatele)

Na účely merania percentuálnej zmeny kúpnej sily platov v štátnych službách jednotlivých štátov smerom nahol alebo nadol, na základe informácií poskytnutých príslušnými národnými štatistickými úradmi alebo inými príslušnými orgánmi členských štátov Eurostat do konca septembra vypočíta špecifické ukazovatele odrážajúce zmeny reálnej odmeny štátnych zamestnancov v ústrednej štátnej správe od júla predchádzajúceho roka do júla bežného roka. Oba by mali obsahovať jednu dvanástinu všetkých ročne vyplácaných zložiek.

Špecifické ukazovatele majú dve formy:

i)	jeden ukazovateľ pre každú z funkčných skupín vymedzených v služobnom poriadku;

ii)	priemerný ukazovateľ stanovený tak, aby odrážal počet štátnych zamestnancov jednotlivých štátov zodpovedajúci každej funkčnej skupine.

Každý z týchto ukazovateľov sa stanovuje v reálnej hrubej a reálnej čistej hodnote. Pri prechode od hrubej k čistej hodnote sa vezmú do úvahy povinné zrážky a všeobecné daňové faktory.

Pri určovaní hrubých a čistých ukazovateľov pre celú Európsku úniu Eurostat použije vzorku zloženú z týchto členských štátov: Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. Európsky parlament a Rada, konajúc na návrh Komisie podľa článku 336 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, môžu schváliť novú vzorku, ktorá predstavuje aspoň 75 % hrubého domáceho produktu (HDP) Únie a ktorá sa bude uplatňovať od roka nasledujúceho po jej schválení. Výsledky za každú krajinu sa určujú v pomere k jej celkovému národnému HDP meranému pomocou parít kúpnej sily uvedených v najnovšej štatistike, ktorá je uverejnená v súlade s platnými definíciami národných účtov v Európskom systéme účtov.

Národné štatistické úrady alebo iné príslušné orgány členských štátov poskytnú Eurostatu na jeho žiadosť ďalšie informácie, ktoré pokladá za potrebné na stanovenie špecifického ukazovateľa presne merajúceho zmeny kúpnej sily štátnych zamestnancov jednotlivých štátov.

Ak po ďalšej porade s národnými štatistickými úradmi alebo inými príslušnými orgánmi v členských štátoch Eurostat zistí štatistické odchýlky v získaných informáciách alebo usúdi, že nie je možné stanoviť ukazovatele, ktoré merajú so štatistickou presnosťou zmeny reálnych príjmov štátnych zamestnancov v danom členskom štáte, oznámi to Komisii a poskytne jej všetky podklady potrebné na vypracovanie posúdenia.

Okrem špecifických ukazovateľov Eurostat vypočíta príslušné kontrolné ukazovatele. Jeden takýto ukazovateľ sa predkladá vo forme údajov o reálnych funkčných požitkoch na štátneho zamestnanca v ústrednej štátnej správe, pričom sa stanoví v súlade s platnými definíciami národných účtov v Európskom systéme účtov.

K správe Eurostatu o špecifických ukazovateľoch sa prikladajú vysvetlenia rozdielov medzi týmito ukazovateľmi a kontrolnými ukazovateľmi uvedenými v tomto písmene.

Článok 2

Na účely článku 15 tejto prílohy Komisia pravidelne posudzuje potreby inštitúcií ohľadom prijímania zamestnancov.

Oddiel 2

Ročná aktualizácia odmien a dôchodkov

Článok 3

1.	Podľa článku 65 služobného poriadku a na základe kritérií stanovených v oddiele 1 tejto prílohy sa pred koncom každého roku aktualizujú odmeny a dôchodky s účinnosťou od 1. júla.

2.	Aktualizácia sa vykoná vynásobením spoločného indexu špecifickým ukazovateľom. Aktualizácia sa vyjadrí v čistej hodnote ako jednotná paušálna percentuálna sadzba.

Výška takto stanovenej aktualizácie sa podľa nasledujúcej metódy zapracuje do tabuliek základných platov uvedených v článku 66 služobného poriadku a v prílohe XIII k služobnému poriadku a v článkoch 20, 93 a 133 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov:

a)	čistá odmena a čistý dôchodok bez opravného koeficientu sa zvýšia alebo znížia o vyššie uvedenú aktualizáciu;

b)	zostaví sa nová tabuľka základných platov vypočítaním hrubej hodnoty, ktorá po odpočítaní dane podľa odseku 4 a povinných zrážok príspevkov na sociálne a dôchodkové zabezpečenie zodpovedá čistej sume;

c)	pri prevode čistých súm na hrubé sumy sa vychádza zo situácie slobodného úradníka, ktorý nepoberá príspevky a prídavky uvedené v služobnom poriadku.

Na účely uplatňovania nariadenia (EHS, Euratom, ESUO) č. 260/68 sa sumy uvedené v článku 4 uvedeného nariadenia vynásobia koeficientom zloženým z:

a)	koeficientu vyplývajúceho z predchádzajúcej aktualizácie a/alebo

b)	miery aktualizácie odmien uvedenej v odseku 2.

V Belgicku a Luxembursku sa nepoužije žiaden opravný koeficient. Opravné koeficienty vzťahujúce sa:

a)	na platy úradníkov Európskej únie pôsobiacich v iných členských štátoch a na niektorých iných miestach výkonu práce,

b)	odchylne od článku 82 ods. 1 služobného poriadku, na dôchodky Európskej únie vyplácané v ostatných členských štátoch, pokiaľ ide o časť zodpovedajúcu právam získaným pred 1. májom 2004,

sa stanovia na základe pomerov príslušných ekonomických parít uvedených v článku 1 tejto prílohy a výmenných kurzov pre príslušné krajiny uvedených v článku 63 služobného poriadku.

Uplatňujú sa postupy stanovené v článku 8 tejto prílohy týkajúce sa spätného uplatňovania opravných koeficientov v miestach výkonu práce s vysokou mierou inflácie.

Inštitúcie vykonajú zodpovedajúcu aktualizáciu, t. j. smerom nadol alebo nahor, odmien a dôchodkov úradníkov, bývalých úradníkov a ostatných dotknutých osôb so spätnou platnosťou za obdobie medzi dňom nadobudnutia účinnosti a dňom nadobudnutia platnosti ďalšej aktualizácie.

Ak si táto spätná aktualizácia vyžaduje vrátenie preplatkov, toto vrátenie môže byť rozložené na obdobie najviac 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti ďalšej ročnej aktualizácie.

KAPITOLA 2

PRIEBEŽNÉ AKTUALIZÁCIE ODMIEN A DÔCHODKOV (ČLÁNOK 65 ODS. 2 SLUŽOBNÉHO PORIADKU)

Článok 4

Priebežné aktualizácie odmien a dôchodkov podľa článku 65 ods. 2 služobného poriadku, ktoré nadobudnú účinnosť k 1. januáru, sa vykonajú v prípade podstatnej zmeny životných nákladov v čase medzi júnom a decembrom (na základe prahu citlivosti vymedzeného v článku 6 tejto prílohy) a s primeranou rezervou s ohľadom na prognózu zmeny kúpnej sily v priebehu aktuálneho ročného referenčného obdobia.

2.	Tieto priebežné aktualizácie sa vezmú do úvahy pri ročnej aktualizácii platov.

Článok 5

Každý rok v marci vypracuje Eurostat prognózu zmeny kúpnej sily za príslušné obdobie na základe informácií poskytnutých na zasadaní uvedenom v článku 13 tejto prílohy.

Ak je výsledkom tejto prognózy záporná percentuálna hodnota, polovica z tejto hodnoty sa vezme do úvahy pri výpočte priebežnej aktualizácie.

2.	Zmena životných nákladov pre Belgicko a Luxembursko sa meria spoločným indexom za obdobie od júna do decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.

3.	Pre každé miesto, pre ktoré bol stanovený opravný koeficient (okrem Belgicka a Luxemburska), sa pre december vypočíta odhad ekonomických parít uvedených v článku 1 ods. 3. Zmena životných nákladov sa vypočíta podľa pravidiel stanovených v článku 1 ods. 3.

Článok 6

1.	Prah citlivosti pre šesťmesačné obdobie uvedené v článku 5 ods. 2 tejto prílohy je stanovený ako percento zodpovedajúce 6 % za obdobie 12 mesiacov.

Tento prah sa použije v súlade s nasledujúcim postupom pri zohľadnení článku 5 ods. 1 druhého pododseku tejto prílohy:

a)	ak sa v Belgicku alebo v Luxembursku dosiahne alebo prekročí prah citlivosti (meraný spoločným indexom v čase od júna do decembra), odmeny pre všetky miesta sa aktualizujú podľa postupu ročnej aktualizácie,

b)	ak sa v Belgicku alebo v Luxembursku nedosiahne prah citlivosti, aktualizujú sa len opravné koeficienty pre miesta, na ktorých zmena životných nákladov (meraná implicitnými indexmi od júna do decembra) presiahla prah.

Článok 7

Na účely článku 6 tejto prílohy:

Výškou aktualizácie je spoločný index, v prípade potreby vynásobený polovicou prognózy špecifického ukazovateľa, ak je táto prognóza záporná.

Opravné koeficienty sa stanovia ako pomer medzi relevantnou ekonomickou paritou a výmenným kurzom uvedeným v článku 63 služobného poriadku, vynásobený – ak sa pre Belgicko a Luxembursko nedosiahne prah pre aktualizáciu – hodnotou aktualizácie.

KAPITOLA 3

DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI OPRAVNÉHO KOEFICIENTU (MIESTA VÝKONU PRÁCE S VYSOKÝM ZVÝŠENÍM ŽIVOTNÝCH NÁKLADOV)

Článok 8

Pre miesta s vysokým zvýšením životných nákladov (meraným zmenou implicitných indexov) opravný koeficient nadobudne účinnosť pred 1. januárom v prípade priebežnej aktualizácie, alebo 1. júla v prípade ročnej aktualizácie. Cieľom je dosiahnuť, aby sa strata kúpnej sily vyrovnala strate kúpnej sily, ku ktorej by došlo v mieste výkonu práce, kde by zmena životných nákladov zodpovedala prahu citlivosti.

Dátumy nadobudnutia účinnosti ročnej aktualizácie:

a)	16. máj pre miesta výkonu práce s mierou inflácie vyššou ako 6 % a

b)	1. máj pre miesta výkonu práce s mierou inflácie vyššou ako 10 %.

Dátumy nadobudnutia účinnosti priebežnej aktualizácie:

a)	16. november pre miesta výkonu práce s mierou inflácie vyššou ako 6 % a

b)	1. november pre miesta výkonu práce s mierou inflácie vyššou ako 10 %.

KAPITOLA 4

STANOVENIE A ZRUŠENIE OPRAVNÝCH KOEFICIENTOV (ČLÁNOK 64 SLUŽOBNÉHO PORIADKU)

Článok 9

Príslušné orgány dotknutých členských štátov, správa inštitúcie Únie alebo zástupcovia úradníkov Únie v danom mieste výkonu práce môžu požiadať o stanovenie opravného koeficientu špecifického pre toto miesto.

Takáto žiadosť by mala byť podložená objektívnymi skutočnosťami, ktoré poukazujú na značný rozdiel v životných nákladoch, ku ktorému došlo počas niekoľkých rokov, medzi týmto miestom výkonu práce a hlavným mestom dotknutého členského štátu (s výnimkou Holandska, kde sa namiesto na Amsterdam odkazuje na Haag). Ak Eurostat potvrdí, že rozdiel je značný (viac ako 5 %) a trvalý, Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkami 111 a 112 služobného poriadku prijme opravný koeficient pre toto miesto.

Komisia rozhodne prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkami 111 a 112 služobného poriadku o zrušení uplatňovania opravného koeficientu špecifického pre určité miesto. V tomto prípade sa rozhodnutie zakladá na jednom z týchto dôvodov:

žiadosť predložená príslušnými orgánmi dotknutého členského štátu, správou inštitúcie Únie alebo zástupcami úradníkov Únie v danom mieste výkonu práce, z ktorej vyplýva, že životné náklady v danom mieste sa už významne nelíšia (menej ako 2 %) od životných nákladov hlavného mesta dotknutého členského štátu. Toto priblíženie by malo byť dlhodobo udržateľné a potvrdené Eurostatom;

b)	skutočnosť, že na tomto mieste už nie sú zamestnaní žiadni úradníci a dočasní zamestnanci Únie.

KAPITOLA 5

DOLOŽKA O ZMIERŇOVANÍ A VÝNIMKE

Článok 10

Na hodnotu špecifického ukazovateľa používanú na ročnú aktualizáciu sa vzťahuje horná limitná hodnota 2 % a dolná limitná hodnota – 2 %. Ak hodnota špecifického ukazovateľa prekročí hornú limitnú hodnotu alebo je nižšia ako dolná limitná hodnota, použije sa na výpočet hodnoty aktualizácie limitná hodnota.

Prvý odsek sa neuplatňuje, ak sa uplatňuje článok 11.

Zvyšok ročnej aktualizácie vyplývajúci z rozdielu medzi hodnotou aktualizácie vypočítanou pomocou špecifického ukazovateľa a hodnotou aktualizácie vypočítanou s limitnou hodnotou sa uplatňuje od 1. apríla nasledujúceho roku.

Článok 11

Ak podľa prognózy Komisie dôjde k poklesu reálneho HDP v Únii za bežný rok a špecifický ukazovateľ je pozitívny, na výpočet hodnoty aktualizácie sa použije iba časť špecifického ukazovateľa. Zvyšok hodnoty aktualizácie zodpovedajúci zvyšku špecifického ukazovateľa sa uplatňuje od neskoršieho dátumu v nasledujúcom roku. Tento zvyšok hodnoty aktualizácie sa neberie do úvahy na účely článku 10. Hodnota HDP v Únii, dôsledky v prípade rozdelenia špecifického ukazovateľa a dátum uplatňovania sú stanovené podľa nasledujúcej tabuľky:

HDP v Únii	Dôsledky špecifického ukazovateľa	Dátum platby druhej časti
[– 0,1 %; – 1 %]	33 %; 67 %	1. apríl roku n + 1
[– 1 %; – 3 %]	0 %; 100 %	1. apríl roku n + 1
menej ako – 3 %	0 %	—

V prípade, že vznikne rozdiel medzi prognózou uvedenou v odseku 1 a konečnými údajmi o HDP v Únii, ktoré poskytne Komisia, a tieto konečné údaje by modifikovali dôsledky stanovené v tabuľke podľa odseku 1, vykonajú sa v súlade s uvedenou tabuľkou potrebné korekcie vrátane retroaktívnych úprav, a to buď pozitívne alebo negatívne.

3.	Komisia uverejní na účely informovania všetky aktualizované referenčné sumy vyplývajúc z korekcie v sérii C Úradného vestníka Európskej únie do dvoch týždňov po vykonaní korekcie.

Ak uplatňovanie odsekov 1 a 2 viedlo k tomu, že hodnota špecifického ukazovateľa neslúžila na aktualizáciu odmien a dôchodkov, táto hodnota bude tvoriť základ pre výpočet budúcej aktualizácie, keď sa kumulatívny nárast HDP v Únii meraný od roku, keď sa uplatnil odsek 1 alebo 2, dostane do kladných hodnôt. V každom prípade sa na hodnotu uvedenú v prvej vete vzťahujú analogicky limitné hodnoty a zásady stanovené v článku 10 tejto prílohy. Vývoj HDP v Únii meria na tieto účely pravidelne Eurostat.

5.	Ak je to relevantné, právne dôsledky vyplývajúce z uplatnenia článku 10 a tohto článku sú naďalej v plnej miere účinné aj po uplynutí doby platnosti tejto prílohy uvedenej v článku 15.

KAPITOLA 6

ÚLOHA EUROSTATU A VZŤAHY S NÁRODNÝMI ŠTATISTICKÝMI ÚRADMI A INÝMI PRÍSLUŠNÝMI ORGÁNMI V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

Článok 12

Úlohou Eurostatu je sledovať kvalitu základných údajov a štatistických metód používaných pri vytváraní faktorov, ktoré sa berú do úvahy pri aktualizácii odmien. Predovšetkým vykoná všetky posúdenia a vypracuje všetky štúdie potrebné pre toto sledovanie.

Článok 13

Každý rok v marci zvolá Eurostat zasadnutie pracovnej skupiny zloženej z odborníkov z národných štatistických úradov alebo iných príslušných orgánov v členských štátoch, nazvanej „pracovná skupina pre článok 64 a článok 65 služobného poriadku“.

Na tomto zasadnutí sa preskúma štatistická metodika a jej uplatňovanie, pokiaľ ide o špecifické a kontrolné ukazovatele, spoločný index a ekonomické parity.

Poskytnú sa aj informácie potrebné na vypracovanie prognózy o zmene kúpnej sily na účely priebežnej aktualizácie odmien, spolu s údajmi o pracovnej dobe v orgánoch ústrednej štátnej správy.

Článok 14

Na požiadanie Eurostatu ho členské štáty informujú o všetkých faktoroch s priamym alebo nepriamym vplyvom na zloženie a zmeny odmien zamestnancov ústrednej štátnej správy.

KAPITOLA 7

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA A DOLOŽKA O PRESKÚMANÍ

Článok 15

1.	Ustanovenia tejto prílohy sa uplatňujú od 1. januára 2014 do 31. decembra 2023.

Do 31. marca 2022 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu. V tejto správe sa zohľadní prieskum uskutočnený podľa článku 2 tejto prílohy a posúdi sa najmä, či je vývoj kúpnej sily odmien a dôchodkov úradníkov Únie v súlade so zmenami kúpnej sily platov v ústrednej štátnej správe. Na základe tejto správy Komisia v prípade potreby predloží návrh na zmenu tejto prílohy, ako aj článku 66a služobného poriadku na základe článku 336 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

3.	Kým Európsky parlament a Rada neprijmú nariadenie na základe návrhu Komisie, táto príloha a článok 66a služobného poriadku sa budú naďalej prechodne uplatňovať aj po uplynutí dátumov platnosti stanovených v odseku 1 tohto článku a v článku 66a služobného poriadku.

4.	Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade do konca roku 2018 predbežnú správu o uplatňovaní tejto prílohy a článku 66a služobného poriadku.“.

72.

Príloha XII sa mení takto:

článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

1. Každá aktualizácia výšky príspevku nadobúda účinnosť 1. júla, v rovnakom čase ako ročná aktualizácia odmeny podľa článku 65 služobného poriadku. Žiadnou aktualizáciou sa výška príspevku nezmení o viac ako jeden percentuálny bod nad alebo pod platnú sadzbu predchádzajúceho roka.

2. Rozdiel zistený medzi aktualizáciou sadzby príspevku, ktorá by vyplynula z poistno-matematického výpočtu, a aktualizáciou vyplývajúcou zo zmeny uvedenej v poslednej vete odseku 1 sa nikdy nevracia, a teda ani nezohľadňuje v neskorších poistno-matematických výpočtoch. Sadzba príspevku, ktorá by vyplynula z poistno-matematického výpočtu, sa uvádza v hodnotiacej správe stanovenej v článku 1 tejto prílohy.“;

b)	v článku 4 sa v odseku 6 slová „12-ročného“ nahrádzajú slovami „30-ročného“;

c)	v článku 10 sa v odseku 2 a v článku 11 sa v odseku 2 slová „12 rokov“ nahrádzajú slovami „30 rokov“;

vkladá sa tento článok:

„Článok 11a

Na účely uplatňovania článku 4 ods. 6, článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 2 tejto prílohy sa do roku 2020 vypočíta pohyblivý priemer na základe tohto časového harmonogramu:

v roku 2014 – 16 rokov

v roku 2015 – 18 rokov

v roku 2016 – 20 rokov

v roku 2017 – 22 rokov

v roku 2018 – 24 rokov

v roku 2019 – 26 rokov

v roku 2020 – 28 rokov“;

článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Sadzba v článkoch 4 a 8 prílohy VIII na výpočet zloženého úroku je skutočnou sadzbou uvedenou v článku 10 tejto prílohy a v prípade potreby bude aktualizovaná pri päťročnom poistno-matematickom hodnotení.

Na účely aktualizácie sa sadzba uvedená v článkoch 4 a 8 prílohy VIII považuje za referenčnú sadzbu. Komisia uverejní aktualizovanú skutočnú sadzbu na účely informovania v sérii C Úradného vestníka Európskej únie do dvoch týždňov od aktualizácie“;

článok 14 sa nahrádza takto:

„Článok 14

1. V roku 2022 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu. V tejto správe sa zohľadňujú dôsledky tejto prílohy na rozpočet a posúdi sa poistno-matematická rovnováha systému dôchodkového zabezpečenia. Komisia v prípade potreby predloží na základe uvedenej správy návrh na zmenu tejto prílohy.

2. V roku 2018 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade priebežnú správu o uplatňovaní tejto prílohy.“.

73.

Príloha XIII sa mení takto:

a)	v článku 7 ods. 2 sa v treťom pododseku slovo „úprave“ nahrádza slovom „aktualizácii“;

b)	články 10, 14 až 17 a článok 18 ods. 2 sa vypúšťajú;

c)	v článku 18 ods. 1 sa slovo „upravia“ nahrádza slovom „aktualizujú“ a slovo „úprava“ sa nahrádza slovom „aktualizácia“;

článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1023/2013 (13), články 63, 64, 65, 82 a 83a služobného poriadku, jeho prílohy XI a XII a článok 20 ods. 1 a články 64, 92 a 132 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktoré boli v platnosti pred 1.11.2013, zostávajú naďalej v platnosti výlučne na účely akýchkoľvek úprav potrebných na dosiahnutie súladu s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie podľa článku 266 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o uplatňovaní uvedených článkov.

článok 20 sa mení takto:

i)	odsek 2 sa vypúšťa;

ii)

v odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Ich dôchodky podliehajú opravnému koeficientu, len ak sa trvalé bydlisko úradníka zhoduje s jeho posledným miestom výkonu práce alebo krajinou jeho miesta pôvodu v zmysle článku 7 ods. 4 prílohy VII. Úradníci poberajúci dôchodok môžu z rodinných alebo zdravotných dôvodov požiadať menovací orgán o zmenu miesta ich pôvodu; toto rozhodnutie sa prijme potom, keď príslušný úradník predloží potrebné podporné doklady.“;

iii)	v odseku 4 sa vypúšťa posledná veta;

článok 21 sa nahrádza takto:

„Článok 21

Bez ohľadu na článok 77 druhý odsek druhú vetu služobného poriadku, úradníci, ktorí nastúpili do služobného pomeru pred 1. májom 2004, majú nárok na 2 % zo svojho platu uvedeného v danom článku za každý rok služby započítateľný pre odchod do dôchodku, vypočítané v súlade s článkom 3 prílohy VIII.

Úradníci, ktorí nastúpili do služobného pomeru v období od 1. mája 2004 do 30. decembra 2013, majú nárok na 1,9 % zo svojho platu uvedeného v danom článku za každý rok služby započítateľný pre odchod do dôchodku, vypočítané v súlade s článkom 3 prílohy VIII.“;

článok 22 sa nahrádza takto:

„Článok 22

1. Úradníci, ktorí k 1. máju 2004 odpracovali 20 rokov a viac služby, majú nárok na starobný dôchodok pri dosiahnutí veku 60 rokov.

Úradníci, ktorí k 1. máju 2014 majú 35 rokov alebo viac a ktorí nastúpili do služobného pomeru pred 1. januárom 2014, majú nárok na starobný dôchodok pri dosiahnutí veku uvedenom v nasledujúcej tabuľke:

Vek k 1. máju 2014	Vek odchodu do dôchodku	Vek k 1. máju 2014	Vek odchodu do dôchodku
60 rokov a viac	60 rokov	47 rokov	62 rokov 6 mesiacov
59 rokov	60 rokov 2 mesiace	46 rokov	62 rokov 8 mesiacov
58 rokov	60 rokov 4 mesiace	45 rokov	62 rokov 10 mesiacov
57 rokov	60 rokov 6 mesiacov	44 rokov	63 rokov 2 mesiace
56 rokov	60 rokov 8 mesiacov	43 rokov	63 rokov 4 mesiace
55 rokov	61 rokov	42 rokov	63 rokov 6 mesiacov
54 rokov	61 rokov 2 mesiace	41 rokov	63 rokov 8 mesiacov
53 rokov	61 rokov 4 mesiace	40 rokov	63 rokov 10 mesiacov
52 rokov	61 rokov 6 mesiacov	39 rokov	64 rokov 3 mesiace
51 rokov	61 rokov 8 mesiacov	38 rokov	64 rokov 4 mesiace
50 rokov	61 rokov 11 mesiacov	37 rokov	64 rokov 5 mesiacov
49 rokov	62 rokov 2 mesiace	36 rokov	64 rokov 6 mesiacov
48 rokov	62 rokov 4 mesiace	35 rokov	64 rokov 8 mesiacov

Úradníci, ktorí k 1. máju 2014 majú menej ako 35 rokov, majú nárok na starobný dôchodok pri dosiahnutí veku 65 rokov.

Avšak v prípade úradníkov, ktorí k 1. máju 2014 majú 45 rokov alebo viac a ktorí nastúpili do služobného pomeru v období od 1. mája 2004 do 31. decembra 2013, zostáva vek odchodu do dôchodku 63 rokov.

V prípade úradníkov, ktorí nastúpili do služobného pomeru pred 1. januárom 2014, sa vek odchodu do dôchodku na účely všetkých odkazov na vek odchodu do dôchodku v tomto služobnom poriadku stanoví v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami, ak v tomto služobnom poriadku nie je stanovené inak.

2. Bez ohľadu na článok 2 prílohy VIII úradníci, ktorí nastúpili do služobného pomeru pred 1. januárom 2014 a zostanú v služobnom pomere po dosiahnutí veku, kedy by získali nárok na starobný dôchodok, majú nárok na dodatočné zvýšenie ich posledného základného platu o 2,5 % za každý rok odpracovaný po dosiahnutí tohto veku, ak celková výška ich dôchodku nepresiahne 70 % z posledného základného platu v zmysle článku 77 druhého alebo prípadne tretieho odseku služobného poriadku.

V prípade úradníkov, ktorí k 1. máju 2004 mali 50 rokov a viac alebo odpracovali 20 rokov a viac v službe, však zvýšenie dôchodku uvedené v predchádzajúcom pododseku predstavuje minimálne 5 % sumy dôchodkových práv nadobudnutých vo veku 60 rokov.

Zvýšenie sa poskytuje aj v prípade úmrtia, ak úradník zostal v služobnom pomere po dosiahnutí veku, v ktorom získal nárok na starobný dôchodok.

Ak v súlade s prílohou IVa úradník, ktorý nastúpi do služobného pomeru pred 1. januárom 2014 a pracuje na čiastočný úväzok, prispieva do systému dôchodkového zabezpečenia v pomere k odpracovanému času, zvýšenie nárokov na dôchodok stanovené v tomto článku sa uplatňuje len v rovnakom pomere.

3. Ak úradník odíde do dôchodku pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku stanoveného v tomto článku, na obdobie medzi vekom 60 rokov a vekom odchodu do dôchodku sa uplatňuje len polovičné zníženie stanovené v článku 9 písm. b) prílohy VIII.

4. Odchylne od jediného článku odseku 1 druhého pododseku prílohy IV úradník, na ktorého sa v súlade s odsekom 1 vzťahuje vek odchodu do dôchodku nižší ako 65 rokov, dostáva príspevok stanovený v uvedenej prílohe za podmienok stanovených tamtiež až do dňa, keď úradník dosiahne vek odchodu do dôchodku.

Nad tento vek až do veku 65 rokov úradník ďalej dostáva príspevok, kým nedosiahne maximálnu výšku starobného dôchodku, ak sa neuplatňuje článok 42c služobného poriadku.“;

článok 23 sa nahrádza takto:

„Článok 23

1. Ak sa uplatňuje článok 52 písm. a) služobného poriadku a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 50, úradník, ktorý bol v služobnom pomere pred 1. januárom 2014, automaticky odchádza do dôchodku v posledný deň mesiaca, v ktorom dosiahne vek 65 rokov. V prípade úradníkov, ktorí boli v služobnom pomere pred 1. januárom 2014, sa slová „vek 66 rokov“ v príslušnom páde v článku 78 druhom odseku a článku 81a ods. 1 písm. b) služobného poriadku a v článku 12 ods. 1) písm. b) prílohy VIII rozumejú ako slová „vek 65 rokov“ v príslušnom páde.

2. Bez ohľadu na článok 52 služobného poriadku úradníci, ktorí nastúpili do služobného pomeru pred 1. januárom 2014 a ukončili ho pred dosiahnutím veku, v ktorom by nadobudli nárok na starobný dôchodok v súlade s článkom 22 tejto prílohy, môžu požiadať o uplatnenie článku 9 písm. b) prílohy VIII

a)	do 31. decembra 2015 od veku 55 rokov,

b)	do 31. decembra 2016 od veku 57 rokov.

3. Odchylne od ôsmeho odseku článku 50 služobného poriadku má úradník, ktorý odíde do dôchodku v služobnom záujme v súlade s článkom 50 prvým odsekom služobného poriadku, nárok na vyplácanie dôchodku podľa článku 9 prílohy VIII podľa tejto tabuľky:

Dátum rozhodnutia podľa článku 50 prvý odsek	Vek
Do 31. decembra 2016	55 rokov
Po 31. decembri 2016	58 rokov“;

vkladá sa tento článok:

„Článok 24a

V prípade dôchodku stanoveného pred 1. januárom 2014 sa nárok príjemcu na dôchodok aj po tomto dni stanovuje v súlade s pravidlami, ktoré sa uplatňovali v čase pôvodného stanovenia nároku. To isté platí v prípade krytia v rámci spoločného systému nemocenského poistenia.“;

článok 28 sa nahrádza takto:

„Článok 28

1. Zamestnanci uvedení v článku 2 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, s ktorými bola podpísaná zmluva k 1. máju 2004 a sú vymenovaní za úradníkov po tomto dátume a pred 1. januárom 2014, majú pri odchode do dôchodku nárok na poistno-matematickú úpravu práv na dôchodok, ktoré získali ako dočasní zamestnanci, pričom sa berie do úvahy zmena ich veku odchodu do dôchodku, ako je uvedené v článku 77 služobného poriadku.

2. Zamestnanci uvedení v článkoch 2, 3a a 3b podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorí pracujú na základe zmluvy k 1. januáru 2014 a ktorí sú po tomto dátume vymenovaní za úradníkov, majú pri odchode do dôchodku nárok na poistno-matematickú úpravu práv na dôchodok, ktoré získali ako dočasní alebo zmluvní zamestnanci, pričom sa berie do úvahy zmena ich veku odchodu do dôchodku, ako je uvedené v článku 77 služobného poriadku, pokiaľ majú k 1. máju 2014 aspoň 35 rokov.“;

dopĺňa sa tento oddiel:

„Oddiel 5

Článok 30

1. Odchylne od prílohy I oddielu A bodu 2 sa na úradníkov, ktorí boli k 31. decembru 2013 v služobnom pomere, uplatňuje nasledujúca tabuľka typov pracovných miest vo funkčnej skupine AD:

Generálny riaditeľ	AD 15 – AD 16
Riaditeľ	AD 14 – AD 15
Vedúci útvaru alebo rovnocenná pozícia	AD 9 – AD 14
Poradca alebo rovnocenná pozícia	AD 13 – AD 14
Samostatný administrátor v prechodnom období	AD 14
Administrátor v prechodnom období	AD 13
Administrátor	AD 5 – AD 12

2. S účinnosťou od 1. januára 2014 menovací orgán zaradí úradníkov, ktorí boli k 31. decembru 2013 v služobnom pomere, vo funkčnej skupine AD do jednotlivých typov pracovných miest takto:

a)	úradníci, ktorí boli k 31. decembru 2013 v platovej triede AD 14 a ktorí neboli riaditeľmi alebo v rovnocennej pozícii, vedúcimi útvaru alebo v rovnocennej pozícii ani poradcami alebo v rovnocennej pozícii, sa zaradia na pracovné miesto typu „samostatný administrátor v prechodnom období“;

b)	úradníci, ktorí boli k 31. decembru 2013 v platovej triede AD 13 a ktorí neboli vedúcimi útvaru alebo v rovnocennej pozícii ani poradcami alebo v rovnocennej pozícii, sa zaradia na pracovné miesto typu „administrátor v prechodnom období“;

c)	úradníci, ktorí boli k 31. decembru 2013 v platovej triede AD 9 až AD 14 a ktorí boli vedúcimi útvaru alebo v rovnocennej pozícii, sa zaradia na pracovné miesto typu „vedúci útvaru alebo rovnocenná pozícia“;

d)	úradníci, ktorí boli k 31. decembru 2013 v platovej triede AD 13 alebo AD 14 a ktorí boli poradcami alebo v rovnocennej pozícii, sa zaradia na pracovné miesto typu „poradca alebo rovnocenná pozícia“;

e)	úradníci, ktorí boli k 31. decembru 2013 v platovej triede AD 5 až AD 12 a ktorí neboli vedúcim útvaru alebo v rovnocennej pozícii, sa zaradia na pracovné miesto typu „administrátor“.

3. Odchylne od odseku 2 úradníkov v platových triedach AD 9 až AD 14 poverených osobitnými úlohami môže menovací orgán pred 31. decembrom 2015 zaradiť na pracovné miesto typu „vedúci útvaru alebo rovnocenná pozícia“ alebo „poradca alebo rovnocenná pozícia“. Každý menovací orgán prijme ustanovenia na uplatňovanie tohto článku. Celkový počet úradníkov využívajúcich tieto ustanovenia však neprekročí 5 % úradníkov vo funkčnej skupine AD k 31. decembru 2013.

4. Priradenie k typu pracovného miesta je platné dovtedy, kým úradník nie je pridelený do novej funkcie, ktorá zodpovedá inému typu pracovného miesta.

5. Za predpokladu, že úradníci v platovej triede AD 12 stupni 5, ktorí spĺňajú požiadavky stanovené v článku 44 prvom odseku, sú na pracovnom mieste administrátora, od 1. januára 2016 sa im zvýši základný plat o rozdiel medzi platom zodpovedajúcim platovej triede AD 12 stupňu 4 a platovej triede AD 12 stupňu 3.

6. Za predpokladu, že úradníci v platovej triede AD 12 stupni 5, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v článku 44 prvom odseku, sú na pracovnom mieste administrátora a využívajú opatrenie uvedené v odseku 5, po dvoch rokoch sa im dodatočne zvýši základný plat o rozdiel medzi platom zodpovedajúcim platovej triede AD 12 stupňu 5 a platovej triede AD 12 stupňu 4.

7. Odchylne od odseku 5 pre úradníkov v platovej triede AD 12, ktorí sú na pracovnom mieste administrátora a boli prijatí pred 1. májom 2004 a ktorí neboli od 1. mája 2004 do 31. decembra 2013 povýšení, platia tieto ustanovenia:

a)	za predpokladu, že spĺňajú požiadavky stanovené v článku 44 prvom odseku, úradníkom zaradeným do platového stupňa 8 sa od 1. januára 2016 zvýši základný plat o rozdiel medzi platom zodpovedajúcim platovej triede AD 12 stupňu 4 a platovej triede AD 12 stupňu 3;

b)	za predpokladu, že úradníci zaradení do platového stupňa 8 využívajú opatrenie uvedené v písmene a), zvýši sa im po dvoch rokoch dodatočne základný plat o rozdiel medzi platom zodpovedajúcim platovej triede AD 12 stupňu 5 a platovej triede AD 12 stupňu 4.

8. Za predpokladu, že úradníci v platovej triede AD 13 stupni 5, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v článku 44 prvom odseku, sú na pracovnom mieste administrátora v prechodnom období, od 1. januára 2016 sa im zvýši základný plat o rozdiel medzi platom zodpovedajúcim platovej triede AD 13 stupňu 4 a platovej triede AD 13 stupňu 3.

9. Za predpokladu, že úradníci v platovej triede AD 13 stupni 5, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v článku 44 prvom odseku, sú na pracovnom mieste administrátora v prechodnom období a využívajú opatrenie uvedené v odseku 8, po dvoch rokoch sa im dodatočne zvýši základný plat o rozdiel medzi platom zodpovedajúcim platovej triede AD 13 stupňu 5 a platovej triede AD 13 stupňu 4.

10. Úradníci, ktorým sa zvýšil základný plat podľa odsekov 5 až 9 a ktorí sú následne vymenovaní do funkcie vedúceho útvaru alebo rovnocennej pozície alebo poradcu či rovnocennej pozície v rovnakej platovej triede, naďalej dostávajú zvýšený základný plat.

11. Odchylne od prvej vety článku 46 úradníci, ktorí boli vymenovaní do najbližšej vyššej platovej triedy a ktorým sa zvýšil základný plat podľa odsekov 5, 6, 8 a 9, sa zaradia do druhého stupňa tejto triedy. Stratia výhodu zvýšenia základného platu ustanovenú v odsekoch 5, 6, 8 a 9.

12. Zvýšenie základného platu v odseku 7 sa nezaplatí po povýšení a nezahŕňa sa do základu, ktorý sa používa na určenie zvýšenia základného mesačného platu uvedeného v článku 7 ods. 5 tejto prílohy.

Článok 31

1. Odchylne od prílohy I oddielu A bodu 2 sa na úradníkov, ktorí boli k 31. decembru 2013 v služobnom pomere, uplatňuje nasledujúca tabuľka typov pracovných miest vo funkčnej skupine AST:

Samostatný asistent v prechodnom období	AST 10 – AST 11
Asistent v prechodnom období	AST 1 – AST 9
Administratívny asistent v prechodnom období	AST 1 – AST 7
Pomocný zamestnanec v prechodnom období	AST 1 – AST 5

2. S účinnosťou od 1. januára 2014 menovací orgán zaradí úradníkov, ktorí boli k 31. decembru 2013 v služobnom pomere vo funkčnej skupine AST, do jednotlivých typov pracovných miest takto:

a)	úradníci, ktorí boli k 31. decembru 2013 v platovej triede AST 10 alebo AST 11, sú zaradení na pracovné miesto typu „samostatný asistent v prechodnom období“;

úradníci, na ktorých sa nevzťahuje písmeno a) a ktorí boli pred 1. májom 2004 zaradení do bývalej kategórie B, alebo ktorí boli pred 1. májom 2004 zaradení do bývalých kategórií C alebo D a stali sa členmi funkčnej skupiny AST bez obmedzenia, a tiež úradníci skupiny AST prijatí od 1. mája 2004 sú zaradení na pracovné miesto typu „asistent v prechodnom období“;

c)	úradníci, na ktorých sa nevzťahujú písmená a) a b) a ktorí boli pred 1. májom 2004 zaradení do bývalej kategórie C, sú zaradení na pracovné miesto typu „administratívny asistent v prechodnom období“;

d)	úradníci, na ktorých sa nevzťahujú písmená a) a b) a ktorí boli pred 1. májom 2004 zaradení do bývalej kategórie D, sú zaradení na pracovné miesto typu „pomocný zamestnanec v prechodnom období“.

3. Priradenie k typu pracovného miesta je platné dovtedy, kým úradník nie je priradený do novej funkcie, ktorá zodpovedá inému typu pracovného miesta. Administratívni asistenti v prechodnom období a pomocní zamestnanci v prechodnom období môžu byť priradení na pracovné miesto typu asistenta, ako je vymedzené v prílohe I oddiele A, iba v súlade s postupom stanoveným v článku 4 a v článku 29 ods. 1 služobného poriadku. Povýšenie je možné len v rámci služobných postupov zodpovedajúcich jednotlivým typom pracovných miest uvedených v odseku 1.

4. Odchylne od článku 6 ods. 1 služobného poriadku a od prílohy I oddielu B sa počet voľných pracovných miest v nasledujúcej vyššej platovej triede potrebných na účely povýšenia pre pomocných zamestnancov v prechodnom období vypočíta samostatne. Uplatňujú sa tieto multiplikačné sadzby:

	Platová trieda	Sadzba
Pomocní zamestnanci v prechodnom období	5	—
	4	10 %
	3	22 %
	2	22 %
	1	—

Pokiaľ ide o pomocných zamestnancov v prechodnom období, na účely povýšenia (článok 45 ods. 1 služobného poriadku) sa medzi oprávnenými úradníkmi rovnakej platovej triedy a zaradenia posudzujú porovnateľné zásluhy.

5. Administratívni asistenti v prechodnom období a pomocní zamestnanci v prechodnom období, ktorí boli pred 1. májom 2004 zaradení do bývalých kategórií C alebo D, majú podľa prílohy VI naďalej nárok na náhradné voľno alebo na odmenu, ak požiadavky služby neumožňujú čerpanie náhradného voľna počas dvoch mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom boli nadčasy odpracované.

6. Úradníci, ktorí boli na základe článku 55a ods. 2 písm. g) služobného poriadku a článku 4 prílohy IVa k služobnému poriadku oprávnení pracovať na čiastočný úväzok počas obdobia začínajúceho pred 1. januárom 2014 a pokračujúceho po tomto dátume, môžu naďalej vykonávať prácu na čiastočný úväzok za tých istých podmienok počas maximálneho celkového obdobia piatich rokov.

7. V prípade úradníkov, ktorých vek odchodu do dôchodku v súlade s článkom 22 tejto prílohy je nižší ako 65 rokov, môže trojročné obdobie uvedené v článku 55a ods. 2 písm. g) služobného poriadku presiahnuť ich vek odchodu do dôchodku, no nie 65 rokov veku.

Článok 32

Odchylne od článku 1 štvrtého odseku prvej vety prílohy II k služobnému poriadku nemusí byť zabezpečené zastúpenie funkčnej skupiny AST/SC vo výbore zamestnancov do ďalších volieb nového výboru zamestnancov, v ktorom môžu byť zamestnanci AST/SC zastúpení.

Článok 33

Odchylne od článku 40 ods. 2 služobného poriadku, keď bol úradník k 31. decembru 2013 na dovolenke z osobných dôvodov viac ako 10 rokov počas celej pracovnej kariéry, celková dĺžka pracovného voľna z osobných dôvodov nemôže presiahnuť 15 rokov počas celej pracovnej kariéry úradníka.“.

Článok 2

Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie sa menia takto:

1.	V článku 1 sa vypúšťa druhá zarážka.

V článku 2 sa dopĺňa toto písmeno:

„f)

zamestnanci prijatí na pracovné miesto, ktoré je uvedené v zozname pracovných miest pripojenom k rozpočtovému oddielu určitej agentúry podľa článku 1a ods. 2 služobného poriadku, a ktorých rozpočtový orgán zaradil ako dočasných, s výnimkou vedúcich agentúr a zástupcov vedúcich agentúr podľa aktu Únie, ktorým sa agentúra zriaďuje, a úradníkov vyslaných v služobnom záujme do niektorej agentúry.“.

3.	Článok 3 sa vypúšťa.

V článku 3b písm. b) sa bod i) nahrádza takto:

„i)	Úradníci alebo dočasní zamestnanci vo funkčných skupinách AST/SC a AST;“.

5.	V článku 8 sa v prvom odseku slová „článok 2 písm. a)“ nahrádzajú slovami „článok 2 písm. a) alebo článok 2 písm. f)“.

6.	V článku 10 sa vypúšťa odsek 4.

Článok 11 sa mení takto:

a)	v prvom odseku sa v prvej vete slová „článkov 11 až 26“ nahrádzajú slovami „článkov 11 až 26a“;

b)	v treťom odseku sa slová „v druhom odseku“ nahrádzajú slovami „v treťom odseku“.

Článok 12 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Cieľom prijímania dočasných zamestnancov je zabezpečiť pre inštitúciu služby osôb s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, prijímaných na čo najširšom geografickom základe spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov Únie.

Dočasní zamestnanci sa vyberajú bez ohľadu na ich rasu, politické, filozofické alebo náboženské presvedčenie, pohlavie alebo sexuálnu orientáciu a bez ohľadu na ich manželský stav alebo rodinnú situáciu.

Žiadne pracovné miesta sa nevyhradia pre štátnych príslušníkov niektorého členského štátu. Zásada rovnosti občanov Únie však umožňuje každej inštitúcii prijímať vhodné opatrenia na základe pozorovania výraznej nerovnováhy medzi štátnymi príslušnosťami dočasných zamestnancov, ktorá nie je odôvodnená objektívnymi kritériami. Tieto vhodné opatrenia musia byť odôvodnené a nesmú nikdy viesť k iným kritériám prijímania do zamestnania ako tým, ktoré sú založené na zásluhách. Pred prijatím takýchto vhodných opatrení orgán uvedený v článku 6 prvom odseku prijme všeobecné ustanovenia vykonávajúce tento odsek v súlade s článkom 110 služobného poriadku.

Po uplynutí trojročného obdobia, ktoré začína plynúť 1. januára 2014, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní predchádzajúceho pododseku.

S cieľom uľahčiť prijímanie pracovníkov na čo najširšom geografickom základe sa inštitúcie snažia podporovať viacjazyčné a multikultúrne vzdelávanie detí svojich zamestnancov“;

b)	v odseku 5 sa slová „každá inštitúcia“ nahrádzajú slovami „orgán uvedený v článku 6 prvom odseku“.

Článok 14 sa nahrádza takto:

„Článok 14

1. Dočasný zamestnanec odpracuje deväťmesačnú skúšobnú dobu.

Ak dočasný zamestnanec počas tejto skúšobnej doby nemôže z dôvodu choroby, materskej dovolenky podľa článku 58 služobného poriadku alebo úrazu plniť svoje povinnosti počas nepretržitého obdobia v dĺžke aspoň jedného mesiaca, orgán uvedený v článku 6 prvom odseku môže predĺžiť jeho skúšobnú dobu o zodpovedajúce obdobie. Celková dĺžka skúšobnej doby v žiadnom prípade nepresiahne 15 mesiacov.

2. Správa o dočasnom zamestnancovi sa môže vypracovať kedykoľvek pred skončením skúšobnej doby, ak je jeho práca zjavne nedostatočná.

Táto správa sa poskytne dotknutej osobe, ktorá má právo predložiť svoje písomné pripomienky do ôsmich pracovných dní. Správu a pripomienky odovzdá priamy nadriadený dočasného zamestnanca bezodkladne orgánu uvedenému v článku 6 prvom odseku. Na základe tejto správy môže orgán uvedený v článku 6 prvom odseku rozhodnúť o prepustení dočasného zamestnanca pred uplynutím skúšobnej doby s jednomesačnou výpovednou dobou, alebo môže priradiť dočasného zamestnanca na zvyšný čas skúšobnej doby do iného oddelenia.

3. Aspoň mesiac pred uplynutím skúšobnej doby sa vypracuje správa o spôsobilosti dočasného zamestnanca plniť povinnosti spojené s jeho pracovným miestom, ako aj o jeho výkonnosti a správaní v službe. Táto správa sa poskytne dočasnému zamestnancovi, ktorý má právo predložiť svoje písomné pripomienky do ôsmich pracovných dní.

V prípade návrhu na prepustenie alebo vo výnimočných prípadoch na predĺženie skúšobnej doby v súlade s odsekom 1 priamy nadriadený dočasného zamestnanca bezodkladne odovzdá správu a pripomienky orgánu uvedenému v článku 6 prvom odseku.

Dočasný zamestnanec, ktorého práca alebo správanie sa ukázali ako nevyhovujúce pre jeho zotrvanie na pracovnom mieste, bude prepustený.

Konečné rozhodnutie sa prijme na základe správy uvedenej v tomto odseku, ako aj na základe faktorov, ktoré má k dispozícii orgán uvedený v článku 6 prvom odseku a ktoré sa týkajú správania dočasného zamestnanca, pričom sa berú do úvahy ustanovenia hlavy II rokovacieho poriadku.

4. Prepustený dočasný zamestnanec má nárok na odmenu zodpovedajúcu jednej tretine jeho základnej mzdy za každý mesiac odpracovanej skúšobnej doby.“.

10.

V článku 15 ods. 1 sa v prvom pododseku dopĺňa táto veta:

„Dočasní zamestnanci zaradení do tried v súlade s kritériami na zaradenie prijatými orgánom uvedeným v článku 6 prvom odseku si zachovajú započítanú prax v rámci daného platového stupňa dosiahnutú v tejto funkcii, ak budú vymenovaní za dočasných zamestnancov v rovnakej triede bezprostredne po skončení predchádzajúceho obdobia ich dočasnej služby.“.

11.

Článok 16 sa nahrádza takto:

„Článok 16

Články 42a, 42b a 55 až 61 služobného poriadku, týkajúce sa dovolenky, pracovného času, nadčasu, práce na zmeny, pohotovosti na pracovisku alebo doma a štátnych sviatkov, sa uplatňujú analogicky. Osobitná dovolenka, rodičovská a rodinná dovolenka sa nepredlžujú nad obdobie trvania zmluvy. Okrem toho sa články 41, 42, 45 a 46 služobného poriadku uplatňujú analogicky na dočasných zamestnancov uvedených v článku 29 prílohy XIII k služobnému poriadku, bez ohľadu na dátum ich prijatia.

Pracovné voľno zo zdravotných dôvodov s nárokom na náhradu mzdy, ustanovené v článku 59 služobného poriadku, však nesmie presiahnuť tri mesiace alebo obdobie odpracované dočasným zamestnancom, ak je toto druhé obdobie dlhšie. Toto pracovné voľno nesmie presiahnuť dobu platnosti jeho zmluvy.

Po uplynutí týchto lehôt zamestnancovi, ktorého zmluva je ešte platná, bez ohľadu na to, že nie je schopný pokračovať v plnení svojich povinností, sa poskytne pracovné voľno bez nároku na náhradu mzdy.

Ak však zamestnanec ochorie na chorobu z povolania alebo utrpí úraz pri plnení svojich povinností, prináleží mu naďalej plná mzda počas celého obdobia práceneschopnosti, až kým mu nebude priznaný invalidný dôchodok podľa článku 33.“.

12.

Článok 17 sa nahrádza takto:

„Článok 17

V mimoriadnych prípadoch môže byť dočasnému zamestnancovi na jeho žiadosť poskytnuté pracovné voľno bez nároku na náhradu mzdy z vážnych osobných dôvodov. Článok 12b služobného poriadku sa uplatňuje aj počas pracovného voľna bez nároku na náhradu mzdy z osobných dôvodov.

Povolenie podľa článku 12b sa dočasnému zamestnancovi neposkytuje na účely jeho zapojenia do zárobkovej alebo nezárobkovej pracovnej činnosti, ktorá zahŕňa lobovanie alebo zastupovanie vo vzťahu k jeho inštitúcii a ktorá by mohla viesť k existencii či možnosti vzniku konfliktu s legitímnymi záujmami inštitúcie.

Orgán uvedený v článku 6 prvom odseku určí dĺžku takéhoto pracovného voľna, ktoré nesmie presiahnuť jednu štvrtinu obdobia, ktoré zamestnanec už odpracoval, alebo:

—	tri mesiace, ak je zamestnanec zamestnaný menej ako štyri roky,

—	dvanásť mesiacov vo všetkých ostatných prípadoch.

Obdobie pracovného voľna poskytnutého v súlade s prvým odsekom sa nezapočíta na účely uplatňovania článku 44 prvého odseku služobného poriadku.

Počas pracovného voľna dočasného zamestnanca bez nároku na náhradu mzdy je jeho členstvo v systéme sociálneho zabezpečenia podľa článku 28 prerušené.

Dočasný zamestnanec, ktorý nie je zárobkovo činný, však môže najneskôr jeden mesiac po mesiaci, v ktorom nastúpi na pracovné voľno bez nároku na náhradu mzdy, požiadať o zachovanie svojho poistenia rizík uvedených v článku 28, ak uhradí polovicu nákladov na príspevky stanovené v uvedenom článku počas trvania jeho pracovného voľna; príspevok sa vypočíta podľa jeho posledného základného platu.

Dočasný zamestnanec, pre ktorého platí článok 2 písm. c) alebo d) a ktorý preukáže, že nemôže nadobudnúť dôchodkové práva v rámci iného dôchodkového systému, môže okrem toho požiadať o povolenie nadobúdať ďalšie dôchodkové práva počas celého obdobia pracovného voľna bez nároku na náhradu mzdy, ak uhradí náklady na príspevok zodpovedajúce trojnásobku sadzby stanovenej v článku 41; príspevky sa vypočítajú podľa základného platu pre jeho triedu a stupeň.

Ženy, ktorých materská dovolenka sa začína pred skončením platnosti ich zmluvy, majú nárok na materskú dovolenku a materské príspevky.“.

13.

Článok 20 sa mení takto:

a)	v odseku 1 sa slovo „úprav“ nahrádza slovom „aktualizácií“;

b)	v odseku 3 sa slová „osobitnom príspevku“ nahrádzajú slovami „solidárnej dani“;

c)	odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Článok 44 služobného poriadku sa analogicky uplatňuje na dočasných zamestnancov.“.

14.

Článok 28a sa mení takto:

a)	v odseku 3 sa v poslednej vete slovo „upravujú“ nahrádza slovom „aktualizujú“;

b)	v odseku 10 sa slová „orgánmi Únie“ nahrádza slovami „orgánmi inštitúcií uvedenými v článku 6 prvom odseku“;

odsek 11 sa nahrádza takto:

„Každé dva roky Komisia predkladá správu o finančnom stave systému poistenia v nezamestnanosti. Komisia môže nezávisle od tejto správy prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkami 111 a 112 služobného poriadku upraviť príspevky stanovené v odseku 7 tohto článku, ak je to potrebné v záujme rovnováhy systému.“.

15.	V článku 33 ods. 1 sa v druhom pododseku slová „veku 65 rokov“ nahrádzajú slovami „veku 66 rokov“.

16.

Článok 34 sa nahrádza takto:

„Článok 34

Oprávnené osoby po zosnulom zamestnancovi, uvedené v kapitole 4 prílohy VIII k služobnému poriadku, majú nárok na pozostalostný dôchodok uvedený v článkoch 35 až 38.

V prípade úmrtia bývalého zamestnanca, ktorý poberal podporu v invalidite, alebo bývalého zamestnanca podľa článku 2 písm. a), c) d), e) alebo f), ktorý poberal starobný dôchodok alebo ktorý odišiel zo služby pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku a požiadal, aby bol jeho starobný dôchodok odložený do prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahne vek odchodu do dôchodku, majú oprávnené osoby po zosnulom zamestnancovi, uvedené v kapitole 4 prílohy VIII k služobnému poriadku, nárok na pozostalostný dôchodok ustanovený v uvedenej prílohe.

Ak je miesto pobytu dočasného zamestnanca alebo bývalého dočasného zamestnanca poberajúceho podporu v invalidite alebo starobný dôchodok, alebo bývalého dočasného zamestnanca, ktorý odišiel zo služby pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku a požiadal, aby bol jeho starobný dôchodok odložený do prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahne vek odchodu do dôchodku, neznáme dlhšie ako jeden rok, uplatnia sa ustanovenia kapitol 5 a 6 prílohy VIII k služobnému poriadku, týkajúce sa dočasných dôchodkov, analogicky na jeho manžela/manželku a osoby uznané za jeho nezaopatrené osoby.“.

17.	V článku 36 prvom odseku sa v tretej vete slová „článku 2 písm. a), c) alebo d)“ nahrádzajú slovami „článku 2 písm. a), c), d), e) alebo f)“.

18.	V článku 37 sa v štvrtom odseku slová „vek 63 rokov“ a „veku 63 rokov“ nahrádzajú slovami „vek odchodu do dôchodku“ a „veku odchodu do dôchodku“ a slová „článku 2 písm. a), c) alebo d)“ sa nahrádzajú slovami „článku 2 písm. a), c), d), e) alebo f)“.

19.

V článku 39 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Po odchode zo služby má zamestnanec v zmysle článku 2 nárok na starobný dôchodok, prevod poistno-matematického ekvivalentu alebo na výplatu odchodného v súlade s kapitolou 3 hlavy V a prílohou VIII k služobnému poriadku. Ak má zamestnanec nárok na starobný dôchodok, jeho práva na dôchodok sa znížia v pomere k sumám vyplateným v súlade s článkom 42.“.

20.	V článku 42 sa prvý odsek nahrádza takto: „V súlade s podmienkami, ktoré určí orgán uvedený v článku 6 prvom odseku, môže zamestnanec požiadať tento orgán o vykonanie všetkých platieb, ktoré sa od neho požadujú, aby si vytvoril alebo ponechal dôchodkové práva vo svojej krajine pôvodu.“.

21.

Článok 47 sa nahrádza takto:

„Článok 47

Okrem zániku v prípade úmrtia, pracovný pomer dočasných zamestnancov zaniká:

a)	na konci mesiaca, v ktorom zamestnanec dosiahne vek 66 rokov, alebo prípadne v deň stanovený v súlade s článkom 52 druhým a tretím pododsekom služobného poriadku; alebo

ak je zmluva uzatvorená na dobu určitú:

i)	dňom uvedeným v zmluve;

ii)

na konci výpovednej doby uvedenej v zmluve, ktorá umožňuje zamestnancovi alebo inštitúcii jej predčasné ukončenie. Výpovedná doba nesmie byť kratšia ako jeden mesiac za každý rok služobného pomeru, pričom najkratšia výpovedná doba je jeden mesiac a najdlhšia tri mesiace. Pre dočasných zamestnancov, ktorých zmluvy boli predĺžené, je najdlhšia výpovedná doba šesť mesiacov. Výpovedná doba však nezačína plynúť počas tehotenstva preukázaného lekárskym potvrdením, materskej dovolenky alebo práceneschopnosti pod podmienkou, že táto práceneschopnosť nepresiahne tri mesiace. S výhradou vyššie uvedených obmedzení sa navyše počas tehotenstva preukázaného lekárskym potvrdením, materskej dovolenky alebo práceneschopnosti plynutie tejto doby prerušuje. Ak inštitúcia vypovie zmluvu, zamestnanec má nárok na kompenzáciu vo výške jednej tretiny jeho základného platu za obdobie medzi dňom skončenia plnenia jeho povinností a dňom skončenia platnosti jeho zmluvy;

iii)	ak už zamestnanec nespĺňa podmienky stanovené v článku 12 ods. 2 písm. a), s možnosťou povolenia výnimky z tohto ustanovenia. Ak výnimka nie je povolená, uplatňuje sa výpovedná doba uvedená v bode ii); alebo

ak je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú:

na konci výpovednej doby ustanovenej v zmluve; výpovedná doba nesmie byť kratšia ako jeden mesiac za každý dokončený rok služobného pomeru, pričom najkratšia výpovedná doba je tri mesiace a najdlhšia je 10 mesiacov. Výpovedná doba však nezačína plynúť počas tehotenstva preukázaného lekárskym potvrdením, materskej dovolenky alebo práceneschopnosti pod podmienkou, že táto práceneschopnosť nepresiahne tri mesiace. S výhradou vyššie uvedených obmedzení sa navyše počas tehotenstva preukázaného lekárskym potvrdením, materskej dovolenky alebo práceneschopnosti plynutie tejto doby prerušuje; alebo

ii)	ak už zamestnanec nespĺňa podmienky stanovené v článku 12 ods. 2 písm. a), s možnosťou povolenia výnimky z tohto ustanovenia. Ak výnimka nie je povolená, uplatňuje sa výpovedná doba uvedená v bode i).“.

22.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 48a

V ktoromkoľvek volebnom období sa môže analogicky uplatniť článok 50 služobného poriadku maximálne na päť samostatných dočasných zamestnancov politických skupín v Európskom parlamente, ktorí sú v platovej triede AD 15 alebo AD 16, za predpokladu, že dosiahli vek 55 rokov, majú odpracovaných 20 rokov služby v inštitúciách a najmenej 2,5 roka započítanej praxe vo svojej poslednej platovej triede.“.

23.	V článku 50c sa vypúšťa odsek 2.

24.

V hlave II sa dopĺňa táto kapitola:

„KAPITOLA 11

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE DOČASNÝCH ZAMESTNANCOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 2 PÍSM. F)

Článok 51

Článok 37 s výnimkou prvého odseku písm. b) a článok 38 služobného poriadku sa uplatňujú analogicky na dočasných zamestnancov uvedených v článku 2 písm. f).

Článok 52

Odchylne od článku 17 tretieho odseku sa môže dočasným zamestnancom uvedeným v článku 2 písm. f) so zmluvou na dobu neurčitú, nezávisle od ich postavenia, poskytnúť pracovné voľno bez nároku na náhradu mzdy na obdobie neprekračujúce jeden rok.

Celkové obdobie takéhoto pracovného voľna nesmie prekročiť 12 rokov počas celej zamestnancovej kariéry.

Na pracovné miesto dočasného zamestnanca sa môže prijať iná osoba.

Po ukončení pracovného voľna musí byť dočasný zamestnanec opätovne umiestnený na prvé pracovné miesto zodpovedajúce jeho platovej triede, ktoré sa uvoľní v jeho funkčnej skupine, ak spĺňa požiadavky na toto miesto. Ak odmietne ponúknuté miesto, zachová si právo na opätovné umiestnenie, keď sa uvoľní ďalšie pracovné miesto zodpovedajúce jeho platovej triede v jeho funkčnej skupine za rovnakých podmienok. Ak odmietne druhý raz, inštitúcia môže ukončiť služobný pomer bez výpovednej doby. Kým zamestnanec nie je opätovne umiestnený alebo vyslaný, zostáva na pracovnom voľne z osobných dôvodov bez nároku na náhradu mzdy.

Článok 53

Dočasní zamestnanci uvedení v článku 2 písm. f) sa prijímajú na základe výberového konania organizovaného jednou alebo viacerými agentúrami. Európsky úrad pre výber pracovníkov na žiadosť príslušnej agentúry alebo agentúr poskytne agentúram pomoc, predovšetkým vymedzením obsahu testov a organizovaním výberového konania. Európsky úrad pre výber pracovníkov zabezpečuje transparentnosť výberového konania.

V prípade externého výberového konania sa dočasní zamestnanci uvedení v článku 2 písm. f) prijímajú len do platových tried SC1 až SC2, AST 1 až AST 4 alebo AD 5 až AD 8. Agentúra však môže vo vhodných a opodstatnených prípadoch povoliť prijatie do platovej triedy AD 9, AD 10, AD 11 alebo výnimočne aj do platovej triedy AD 12 na pracovné miesta so zodpovedajúcimi povinnosťami a v medziach schváleného plánu pracovných miest. Celkový počet prijatí do platových tried AD 9 až AD 12 v jednej agentúre neprekročí 20 % celkového počtu prijatí dočasných zamestnancov do funkčnej skupiny AD, vypočítaného za nepretržité päťročné obdobie.

Článok 54

V prípade dočasných zamestnancov uvedených v článku 2 písm. f) sa zaradenie do najbližšej vyššej platovej triedy uskutočňuje výhradne výberom spomedzi zamestnancov, ktorí spĺňajú minimálnu prax dvoch rokov vo svojej platovej triede, po zhodnotení porovnateľných zásluh týchto dočasných zamestnancov a správ o nich. Článok 45 ods. 1 posledná veta a článok 45 ods. 2 služobného poriadku sa uplatňujú analogicky. Nesmú sa prekročiť multiplikačné sadzby pre riadenie rovnocennosti priemernej kariéry stanovené pre úradníkov v oddiele B prílohy I k služobnému poriadku.

V súlade s článkom 110 služobného poriadku každá agentúra prijme všeobecné vykonávacie ustanovenia pre tento článok.

Článok 55

Ak dočasný zamestnanec uvedený v článku 2 písm. f) prejde po internom zverejnení pracovného miesta na nové pracovné miesto v rámci svojej funkčnej skupiny, nezaradí sa do platovej triedy alebo stupňa, ktoré by boli nižšie ako jeho predchádzajúce pracovné miesto, pod podmienkou, že jeho platová trieda je jednou z platových tried uvedených v oznámení o voľnom pracovnom mieste.

Rovnaké ustanovenia sa analogicky uplatňujú vtedy, keď takýto dočasný zamestnanec uzatvorí novú zmluvu s agentúrou okamžite po predchádzajúcej zmluve tohto dočasného zamestnanca s inou agentúrou.

Článok 56

V súlade s článkom 110 ods. 2 služobného poriadku každá agentúra prijme všeobecné ustanovenia o postupoch, ktoré sa uplatňujú pri prijímaní a využívaní dočasných zamestnancov uvedených v článku 2 písm. f).“.

25.	Hlava III sa vypúšťa.

26.	V článku 79 ods. 2 sa slová „Každá inštitúcia“ nahrádzajú slovami „Orgán uvedený v článku 6 prvom odseku“.

27.

Článok 80 sa mení takto:

a)	odsek 3 sa nahrádza takto: „3. Na základe tejto tabuľky môže orgán uvedený v článku 6 prvom odseku každej inštitúcie, agentúry alebo subjektu uvedeného v článku 3a po porade s Výborom pre služobný poriadok podrobnejšie vymedziť právomoci súvisiace s jednotlivými typmi povinností.“;

b)	odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Články 1d a 1e služobného poriadku sa uplatňujú analogicky.“.

28.

Článok 82 sa mení takto:

a)	v odseku 6 sa slová „Každá inštitúcia“ nahrádzajú slovami „Orgán uvedený v článku 6 prvom odseku“;

dopĺňa sa tento odsek:

„7. Zmluvní zamestnanci vo funkčných skupinách II, III a IV môžu dostať súhlas na účasť v interných výberových konaniach iba po dokončení troch rokov služby v inštitúcii. Zmluvní zamestnanci vo funkčnej skupine II sa môžu zúčastniť len na výberových konaniach do platových tried SC 1 až 2, vo funkčnej skupine III do platových tried AST 1 až 2 a vo funkčnej skupine IV do platových tried AST 1 až 4 alebo do platových tried AD 5 až 6. Celkový počet uchádzačov, ktorí sú zmluvnými zamestnancami a ktorí sú vymenovaní na voľné pracovné miesta v ktorejkoľvek z týchto platových tried, nikdy nepresiahne 5 % celkového počtu zamestnancov vymenovaných do týchto funkčných skupín ročne v súlade s článkom 30 druhým odsekom služobného poriadku.“.

29.

Článok 84 sa nahrádza takto:

„Článok 84

1. Zmluvný zamestnanec, ktorého zmluva je uzatvorená aspoň na jeden rok, pracuje v skúšobnej dobe počas prvých šiestich mesiacov pracovného pomeru, ak je zaradený do funkčnej skupiny I, a počas prvých deviatich mesiacov, ak je zaradený do ktorejkoľvek inej funkčnej skupiny.

Ak počas tejto skúšobnej doby zmluvný zamestnanec nemôže z dôvodu choroby, materskej dovolenky podľa článku 58 služobného poriadku alebo úrazu plniť svoje povinnosti počas nepretržitého obdobia v trvaní aspoň jedného mesiaca, orgán uvedený v článku 6 prvom odseku môže predĺžiť jeho skúšobnú dobu o zodpovedajúce obdobie. Celková dĺžka skúšobnej doby v žiadnom prípade nepresiahne 15 mesiacov.

2. Správa o zmluvnom zamestnancovi sa môže vypracovať kedykoľvek pred skončením skúšobnej doby, ak je jeho práca zjavne nedostatočná.

Táto správa sa poskytne dotknutej osobe, ktorá má právo predložiť svoje písomné pripomienky do ôsmich pracovných dní. Priamy nadriadený zmluvného zamestnanca bezodkladne odovzdá správu a pripomienky orgánu uvedenému v článku 6 prvom odseku. Na základe tejto správy môže orgán uvedený v článku 6 prvom odseku rozhodnúť o prepustení zmluvného zamestnanca pred uplynutím skúšobnej doby s jednomesačnou výpovednou dobou, alebo môže priradiť zmluvného zamestnanca na zvyšný čas skúšobnej doby do iného oddelenia.

3. Aspoň mesiac pred uplynutím skúšobnej doby sa vypracuje správa o spôsobilosti zmluvného zamestnanca plniť povinnosti spojené s jeho pracovným miestom, ako aj o jeho výkonnosti a správaní v službe. Táto správa sa poskytne zmluvnému zamestnancovi, ktorý má právo predložiť svoje písomné pripomienky do ôsmich pracovných dní.

V prípade návrhu na prepustenie alebo vo výnimočných prípadoch na predĺženie skúšobnej doby v súlade s odsekom 1 priamy nadriadený zmluvného zamestnanca bezodkladne odovzdá správu a pripomienky orgánu uvedenému v článku 6 prvom odseku.

Zmluvný zamestnanec, ktorého práca alebo správanie sa ukázali ako nevyhovujúce pre jeho zotrvanie na danom pracovnom mieste, bude prepustený.

Konečné rozhodnutie sa prijme na základe správy uvedenej v tomto odseku, ako aj na základe faktorov, ktoré má k dispozícii orgán uvedený v článku 6 prvom odseku a ktoré sa týkajú správania zmluvného zamestnanca, pričom sa berú do úvahy ustanovenia hlavy II služobného poriadku.

4. Prepustený zmluvný zamestnanec má nárok na odmenu zodpovedajúcu jednej tretine jeho základnej mzdy za každý mesiac odpracovanej skúšobnej doby.“.

30.	V článku 85 ods. 3 sa slová „článku 314 Zmluvy o ES“ nahrádzajú slovami „článku 55 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii“.

31.

V článku 86 sa odsek 1 mení takto:

a)	v druhom pododseku sa dopĺňa táto veta: „Článok 32 druhý odsek služobného poriadku sa však uplatňuje analogicky na zmluvných zamestnancov prijímaných do platovej triedy 1.“;

b)	dopĺňa sa tento pododsek: „Prijmú sa všeobecné vykonávacie ustanovenia na uplatňovanie tohto odseku v súlade s článkom 110 služobného poriadku.“.

32.	V článku 88 prvom odseku sa v písmene b) slová „tri roky“ nahrádzajú slovami „šesť rokov“.

33.

Článok 91 sa nahrádza takto:

„Článok 91

Články 16 až 18 sa uplatňujú analogicky.

Článok 55 ods. 4 druhá veta služobného poriadku sa neuplatňuje analogicky v prípade zmluvných zamestnancov.

Za odpracovaný nadčas nemajú zmluvní zamestnanci vo funkčných skupinách III a IV žiadny nárok na kompenzáciu ani odmenu.

Podľa podmienok stanovených v prílohe VI služobného poriadku majú zmluvní zamestnanci vo funkčných skupinách I a II za odpracovaný nadčas nárok buď na náhradné voľno, alebo na odmenu, ak požiadavky služby neumožňujú čerpanie náhradného voľna počas dvoch mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bol nadčas odpracovaný.“.

34.	V článku 95 sa slová „veku 63 rokov“ nahrádzajú slovami „veku odchodu do dôchodku“.

35.

Článok 96 sa mení takto:

a)	v odseku 3 sa slovo „upravujú“ nahrádza slovom „aktualizujú“;

odsek 11 sa nahrádza takto:

„11. Každé dva roky Komisia predkladá správu o finančnom stave systému poistenia v nezamestnanosti. Komisia môže nezávisle od tejto správy prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkami 111 a 112 služobného poriadku upraviť príspevky stanovené v odseku 7, ak je to potrebné v záujme rovnováhy systému.“.

36.	V článku 101 ods. 1 druhom pododseku sa v druhej vete slová „veku 65 rokov“ nahrádzajú slovami „veku 66 rokov“.

37.

Článok 103 sa mení takto:

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. V prípade úmrtia bývalého zmluvného zamestnanca, ktorý poberal podporu v invalidite, alebo bývalého zmluvného zamestnanca, ktorý poberal starobný dôchodok alebo ktorý ukončil pracovný pomer pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku a požiadal, aby jeho starobný dôchodok bol odložený do prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahne vek odchodu do dôchodku, oprávnené osoby po zosnulom bývalom zmluvnom zamestnancovi, uvedené v kapitole 4 prílohy VIII k služobnému poriadku, majú nárok na pozostalostný dôchodok ustanovený v uvedenej prílohe.“;

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Ak je miesto pobytu zmluvného zamestnanca alebo bývalého zmluvného zamestnanca poberajúceho podporu v invalidite alebo starobný dôchodok, alebo bývalého zmluvného zamestnanca, ktorý ukončil pracovný pomer pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku a požiadal, aby jeho starobný dôchodok bol odložený do prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahne vek odchodu do dôchodku, neznáme dlhšie ako jeden rok, ustanovenia kapitol 5 a 6 prílohy VIII k služobnému poriadku, ktoré sa týkajú dočasných dôchodkov, sa uplatňujú analogicky na jeho manželku/manžela a osoby uznané za osoby jeho nezaopatrené osoby.“.

38.	V článku 106 ods. 4 sa slová „veku 63 rokov“ a „vek 63 rokov“ nahrádzajú slovami „veku odchodu do dôchodku“ a „vek odchodu do dôchodku“.

39.	V článku 120 sa slová „každý orgán“ nahrádzajú slovami „orgán uvedený v článku 6 prvom odseku“.

40.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 132a

V súlade s vykonávacími opatreniami uvedenými v článku 125 ods. 1 a na výslovnú žiadosť príslušného poslanca alebo poslancov, ktorým akreditovaní asistenti pomáhajú, môže byť týmto akreditovaným asistentom poslancov vyplatený z príspevku na asistentskú výpomoc príslušného poslanca iba raz buď príspevok na usídlenie, alebo príspevok na presťahovanie na základe dôkazov, že bola nutná zmena miesta bydliska. Výška príspevku nepresiahne mesačný základný plat asistenta.“.

41.

Článok 139 sa mení takto:

odsek 1 sa mení takto:

písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)	na konci mesiaca, v ktorom akreditovaný asistent poslanca dosiahne vek 66 rokov, alebo výnimočne v deň stanovený v súlade s článkom 52 druhým a tretím pododsekom služobného poriadku;“;

ii)

písmeno d) sa nahrádza takto:

„d)

so zreteľom na skutočnosť, že dôvera je základom pracovného vzťahu medzi poslancom a jeho akreditovaným asistentom, na konci výpovednej doby uvedenej v zmluve, ktorá dáva akreditovanému asistentovi poslanca alebo Európskemu parlamentu, ktorý koná na žiadosť poslanca alebo poslancov Európskeho parlamentu, ktorému(-ým) sa akreditovaný asistent poslanca zaviazal pomáhať, právo ukončiť zmluvu pred skončením jej platnosti. Výpovedná doba nesmie byť kratšia ako jeden mesiac za každý rok služobného pomeru, pričom najkratšia výpovedná doba je jeden mesiac a najdlhšia tri mesiace. Výpovedná doba však nezačne plynúť počas tehotenstva preukázaného lekárskym potvrdením, materskej dovolenky alebo práceneschopnosti pod podmienkou, že táto práceneschopnosť nepresiahne tri mesiace. S výhradou týchto obmedzení sa navyše počas tehotenstva preukázaného lekárskym potvrdením, materskej dovolenky alebo práceneschopnosti plynutie tejto doby prerušuje;“;

vkladá sa tento odsek:

„3a. Vykonávacie opatrenia uvedené v článku 125 ods. 1 stanovujú zmierovacie konanie, ktoré sa použije pred skončením platnosti zmluvy akreditovaného asistenta poslanca na žiadosť poslanca alebo poslancov Európskeho parlamentu, pre ktorého(-ých) bol tento asistent prijatý, alebo na žiadosť dotknutého asistenta v súlade s odsekom 1 písm. d) a odsekom 3.“.

42.	V článku 141 sa slová „každý orgán“ nahrádzajú slovami „orgán uvedený v článku 6 prvom odseku“.

43.	Dopĺňa sa tento článok: „Článok 142a Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2020 správu, v ktorej posúdi fungovanie týchto podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.“.

44.

Príloha sa mení takto:

v článku 1 sa v odseku 1 dopĺňajú tieto vety:

„Článok 21, článok 22 s výnimkou odseku 4, článok 23, článok 24a a článok 31 ods. 6 a 7 uvedenej prílohy sa uplatňujú analogicky na ostatných zamestnancov zamestnaných k 31. decembru 2013. Článok 30 a článok 31 ods. 1, 2, 3 a 5 uvedenej prílohy sa analogicky uplatňujú na dočasných zamestnancov zamestnaných k 31. decembru 2013. V prípade zmluvných zamestnancov, ktorí nastúpili do služby pred 1. januárom 2014, sa slová „vek 66 rokov“ v príslušnom páde v článku 33 ods. 1 druhom pododseku, v článku 47 písm. a), v článku 101 ods. 1 druhom pododseku a v článku 139 ods. 1 písm. b) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov rozumejú ako slová „vek 65 rokov“ v príslušnom páde.“;

dopĺňa sa tento článok:

„Článok 6

S účinnosťou od 1. januára 2014 sa zmluvy dočasných zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje článok 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov a ktorí boli v agentúre v služobnom pomere k 31. decembru 2013, menia bez výberového konania na zmluvy podľa článku 2 písm. f) týchto podmienok zamestnávania. Zmluvné podmienky zostávajú v ostatnom rozsahu nezmenené. Tento článok sa nevzťahuje na zmluvy dočasných zamestnancov prijatých do funkcie riaditeľov agentúr alebo zástupcov riaditeľov agentúr, ako je uvedené v akte Únie, ktorým sa agentúra zriaďuje, ani na úradníkov, ktorí boli vyslaní do agentúry v služobnom záujme.“.

Článok 3

1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2. Uplatňuje sa od 1. januára 2014 s výnimkou článku 1 bodu 44 a článku 1 bodu 73 písm. d), ktoré sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 22. októbra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS

(1) Stanovisko z 22. marca 2012 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Ú. v. EÚ C 205, 12.7.2012, s. 1.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 2. júla 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 10. októbra 2013.

(4) Služobný poriadok úradníkov Európskej únie stanovený v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.)“.

(6) Nariadenie Rady (ESUO, EHS, Euratom) č. 300/76 z 9. februára 1976, ktorým sa stanovujú kategórie úradníkov, ktorí majú nárok na príspevky za prácu na zmeny, podmienky poskytovania príspevkov a ich sadzby (Ú. v. ES L 38, 13.2.1976, s. 1).

(7) Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 260/68 z 29. februára 1968, ktorým sa určujú podmienky a postup uplatňovania dane v prospech Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 8).“.

(8) Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1).

(9) Nariadenie Rady (Euratom, ESUO, EHS) č. 2530/72 zo 4. decembra 1972, ktorým sa zavádzajú osobitné dočasné opatrenia uplatniteľné na prijímanie úradníkov Európskych spoločenstiev v dôsledku pristúpenia nových členských štátov a na ukončenie služobného pomeru úradníkov týchto spoločenstiev (Ú. v. ES L 272, 5.12.1972, s. 1).

(10) Nariadenie Rady (ESUO, EHS, Euratom) č. 1543/73 zo 4. júna 1973, ktoré uvádza osobitné dočasné opatrenia uplatniteľné na úradníkov Európskych spoločenstiev platených z výskumných a investičných fondov (Ú. v. ES L 155, 11.6.1973, s. 1).“.

(11) Počet pracovných miest parlamentných ceremoniárov v Európskom parlamente nesmie byť vyšší ako 85.“;

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1023/2013, 22. októbra 2013 ktorým sa mení Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (Ú. v. ES 287 L , 29.10.2013, s. 15)“;

29.10.2013

Úradný vestník Európskej únie

L 287/63

NARIADENIE RADY (EÚ) č. 1024/2013

z 15. októbra 2013,

ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 127 ods. 6,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Únia v uplynulých desaťročiach dosiahla značný pokrok pri budovaní vnútorného trhu s bankovými službami. V dôsledku toho majú v mnohých členských štátoch značný trhový podiel bankové skupiny, ktorých ústredie je zriadené v iných členských štátoch, a úverové inštitúcie svoju činnosť geograficky diverzifikovali, a to v rámci eurozóny i mimo nej.

(2)	Súčasná finančná a hospodárska kríza ukázala, že fragmentácia finančného sektora môže ohroziť integritu jednotnej meny a vnútorného trhu. Preto je nevyhnutné zintenzívniť integráciu bankového dohľadu s cieľom posilniť Úniu, obnoviť finančnú stabilitu a vytvoriť základ pre oživenie hospodárstva.

(3)	Udržanie a prehĺbenie vnútorného trhu s bankovými službami má kľúčový význam pre posilnenie hospodárskeho rastu v Únii a primerané financovanie reálnej ekonomiky. Ukazuje sa však, že tento proces je čoraz náročnejší. Dôkazy svedčia o tom, že integrácia bankových trhov v Únii sa zastavuje.

(4)	Popri prijatí posilneného regulačného rámca Únie musia orgány dohľadu zároveň zintenzívniť kontrolu v oblasti dohľadu s cieľom zohľadniť ponaučenia z finančnej krízy v uplynulých rokoch a musia byť schopné vykonávať dohľad nad veľmi komplexnými a navzájom prepojenými trhmi a inštitúciami.

(5)

Právomoc v oblasti dohľadu nad jednotlivými úverovými inštitúciami v Únii ostáva prevažne na vnútroštátnej úrovni. Koordinácia medzi orgánmi dohľadu je nevyhnutná, ale kríza ukázala, že samotná koordinácia nestačí, najmä pokiaľ ide o jednotnú menu. V záujme zachovania finančnej stability v Únii a zvýšenia pozitívnych účinkov trhovej integrácie na rast a prosperitu by sa preto mala posilniť integrácia zodpovednosti v oblasti dohľadu. Je to dôležité najmä pre zabezpečenie plynulého a dôrazného dohľadu nad celou bankovou skupinou a jej celkovým stavom a znížilo by sa tým riziko rozdielnych interpretácií a protichodných rozhodnutí na úrovni jednotlivých subjektov.

(6)

Stabilita úverových inštitúcií je v mnohých prípadoch stále úzko prepojená s členským štátom, v ktorom sú usadené. Pochybnosti v súvislosti s udržateľnosťou verejného dlhu, vyhliadkami hospodárskeho rastu a životaschopnosťou úverových inštitúcií vytvárajú negatívne, navzájom sa posilňujúce trhové trendy. To môže viesť k ohrozeniu životaschopnosti niektorých úverových inštitúcií a stability finančného systému v eurozóne a Únii ako celku a do veľkej miery to môže zaťažiť už aj tak napäté verejné financie dotknutých členských štátov.

(7)

Vďaka Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (EBA) zriadenému v roku 2011 nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (1), a Európskemu systému finančného dohľadu (ESFS) zriadenému článkom 2 uvedeného nariadenia, článkom 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (2) (EIOPA), a článkom 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (3) (ESMA), sa podstatne zlepšila spolupráca medzi orgánmi bankového dohľadu v rámci Únie. EBA významne prispieva k vytváraniu jednotného súboru pravidiel pre finančné služby v Únii a zohráva kľúčovú úlohu pri jednotnom vykonávaní rekapitalizácie hlavných úverových inštitúcií v Únii, na ktorej sa dohodol summit eurozóny z 26. októbra 2011, v súlade s usmerneniami a podmienkami pre štátnu pomoc, ktoré prijala Komisia.

(8)

Európsky parlament pri viacerých príležitostiach vyzval k tomu, aby sa vytvoril európsky orgán priamo zodpovedný za určité úlohy dohľadu nad finančnými inštitúciami, a to počnúc svojimi uzneseniami z 13. apríla 2000 o oznámení Komisie o vykonávaní rámca pre finančné trhy: akčný plán (4) a z 21. novembra 2002 o pravidlách prudenciálneho dohľadu v Európskej únii (5).

(9)

Európska rada vo svojich záveroch z 29. júna 2012 vyzvala predsedu Európskej rady, aby vypracoval plán na dosiahnutie skutočnej hospodárskej a menovej únie. V ten istý deň sa na summite eurozóny poukázalo na to, že keď sa pre banky v eurozóne vytvorí účinný jednotný mechanizmus dohľadu zahŕňajúci Európsku centrálnu banku (ECB), mohol by mať Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM) možnosť na základe riadneho rozhodnutia rekapitalizovať banky priamo, pričom by sa dodržali primerané podmienky vrátane súladu s pravidlami štátnej pomoci.

(10)

Európska rada dospela 19. októbra 2012 k záveru, že proces smerujúci k dôslednejšej hospodárskej a menovej únii by mal vychádzať z inštitucionálneho a právneho rámca Únie a mala by ho charakterizovať otvorenosť a transparentnosť voči členským štátom, ktorých menou nie je euro, a rešpektovanie integrity vnútorného trhu. Integrovaný finančný rámec bude mať jednotný mechanizmus dohľadu, ktorý bude v maximálnej možnej miere otvorený voči všetkým členským štátom, ktoré sa na ňom chcú zúčastniť.

(11)

V Únii by sa preto mala vytvoriť banková únia, ktorá by sa opierala o komplexný a podrobný jednotný súbor pravidiel pre vnútorný trh s finančnými službami ako celok a ktorá by zahŕňala jednotný mechanizmus dohľadu a nové rámce pre ochranu vkladov a riešenie krízových situácií. Vzhľadom na úzke väzby a vzájomné pôsobenie medzi členskými štátmi, ktorých menou je euro, by sa banková únia mala uplatňovať minimálne na všetky členské štáty eurozóny. V záujme udržania a prehĺbenia vnútorného trhu a pokiaľ je to inštitucionálne možné, by mala byť banková únia otvorená aj účasti ďalších členských štátov.

(12)

Jednotný mechanizmus dohľadu by mal ako prvý krok smerom k bankovej únii zabezpečiť, aby sa politika Únie týkajúca sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami vykonávala súdržne a účinne, aby sa jednotný súbor pravidiel pre finančné služby uplatňoval rovnakým spôsobom na úverové inštitúcie vo všetkých dotknutých členských štátoch a aby tieto úverové inštitúcie podliehali dohľadu najvyššej kvality bez toho, aby ho obmedzovali iné, neprudenciálne aspekty. Jednotný mechanizmus dohľadu (JMD) by mal byť predovšetkým v súlade s fungovaním vnútorného trhu s finančnými službami a s voľným pohybom kapitálu. Tento mechanizmus je základom pre ďalšie kroky smerom k bankovej únii. Je to v súlade so zásadou, že keď sa vytvorí účinný jednotný mechanizmus dohľadu, získa ESM na základe riadneho rozhodnutia možnosť priamo rekapitalizovať banky. Európska rada vo svojich záveroch z 13. – 14. decembra 2012 konštatovala, že „v kontexte skutočného prenosu bankového dohľadu na jednotný mechanizmus dohľadu bude potrebný jednotný mechanizmus na riešenie krízových situácií s príslušnými právomocami, aby sa zaistilo, že krízovú situáciu akejkoľvek banky v zúčastnených členských štátoch bude možné riešiť prostredníctvom vhodných nástrojov“ a že „jednotný mechanizmus na riešenie krízových situácií by sa mal zakladať na príspevkoch samotného finančného sektora a mal by zahŕňať vhodný a účinný zabezpečovací mechanizmus“.

(13)

ECB ako centrálna banka eurozóny s rozsiahlymi odbornými znalosťami v makroekonomických otázkach a v otázkach finančnej stability má dobré postavenie na to, aby vykonávala jasne vymedzené úlohy dohľadu so zameraním na ochranu stability finančného systému Únie. V skutočnosti centrálne banky mnohých členských štátov už sú zodpovedné za bankový dohľad. ECB by sa preto mala poveriť osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa dohľadu nad úverovými inštitúciami v rámci zúčastnených členských štátov.

(14)

ECB a príslušné orgány členských štátov, ktoré nie sú zúčastnenými členskými štátmi (ďalej len „nezúčastnené členské štáty“) by mali uzavrieť memorandum o porozumení, v ktorom sa všeobecne uvedie, ako budú vzájomne spolupracovať pri vykonávaní svojich úloh dohľadu podľa práva Únie v súvislosti s finančnými inštitúciami uvedenými v tomto nariadení. V memorande o porozumení by sa mohli okrem iného upresniť konzultácie týkajúce sa rozhodnutí ECB, ktoré majú vplyv na dcérske spoločnosti alebo pobočky usadené v nezúčastnenom členskom štáte, ktorých materská spoločnosť je usadená v zúčastnenom členskom štáte, ako aj spolupráca v naliehavých prípadoch vrátane mechanizmu včasného varovania v súlade s postupmi ustanovenými v príslušnom práve Únie. Memorandum by sa malo pravidelne preskúmavať.

(15)

ECB by sa mala poveriť osobitnými úlohami dohľadu, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska zaistenia súdržného a účinného vykonávania politiky Únie týkajúcej sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, zatiaľ čo ostatné úlohy by mali aj naďalej vykonávať vnútroštátne orgány. Medzi úlohy ECB by mali patriť opatrenia prijímané v záujme makroprudenciálnej stability s výhradou osobitných dojednaní zohľadňujúcich úlohu vnútroštátnych orgánov.

(16)

Bezpečnosť a zdravie veľkých úverových inštitúcií majú rozhodujúci význam pre zaistenie stability finančného systému. Nedávne skúsenosti však ukázali, že finančnú stabilitu môžu ohroziť aj menšie úverové inštitúcie. ECB by preto mala byť schopná vykonávať úlohy dohľadu vo vzťahu ku všetkým úverovým inštitúciám s povolením udeleným v zúčastnených členských štátoch, ako aj vo vzťahu k pobočkám usadeným v týchto členských štátoch.

(17)	ECB by pri vykonávaní úloh, ktorými bola poverená, a bez toho, aby bol dotknutý cieľ zaistiť bezpečnosť a zdravie úverových inštitúcií, mala brať plný ohľad na rozmanitosť úverových inštitúcií, ich veľkosť a podnikateľské modely, ako aj na systémové prínosy rozmanitosti bankovníctva Únie.

(18)

ECB by plnením svojich úloh mala prispieť najmä k zabezpečeniu toho, aby úverové inštitúcie plne internalizovali všetky náklady vyplývajúce zo svojej činnosti, a tak sa vyhli „morálnemu hazardu“ a súvisiacemu nadmernému riskovaniu. Mala by pritom plne zohľadňovať príslušné makroekonomické podmienky v členských štátoch, najmä stabilitu poskytovania úverov a podporovanie produktívnych činností v prospech hospodárstva ako celku.

(19)	Nič v tomto nariadení by sa nemalo považovať za zmenu účtovného rámca, ktorý sa uplatňuje podľa iných aktov práva Únie a členských štátov.

(20)

Predchádzajúce udelenie povolenia na začatie činnosti úverových inštitúcií predstavuje kľúčový prudenciálny spôsob, ako zabezpečiť, aby tieto činnosti vykonávali len subjekty so zdravým hospodárskym základom, organizáciou schopnou vyrovnávať sa s osobitnými rizikami spojenými s prijímaním vkladov a poskytovaním úverov a s vhodnými riaditeľmi. ECB by preto mala prináležať úloha udeľovať povolenia úverovým inštitúciám, ktoré sa idú usadiť v zúčastnenom členskom štáte a mala by byť zodpovedná za odoberanie povolení s výhradou osobitných mechanizmov zohľadňujúcich úlohu vnútroštátnych orgánov.

(21)

Okrem podmienok stanovených v práve Únie, ktoré sa vzťahujú na udeľovanie povolení úverovým inštitúciám a prípady odoberania takýchto povolení, môžu členské štáty v súčasnosti stanovovať aj ďalšie podmienky pre udeľovanie povolení a prípady ich odoberania. ECB by preto mala vykonávať svoju úlohu v súvislosti s udeľovaním povolenia úverovým inštitúciám a odoberaním povolení v prípade nesúladu s vnútroštátnym právom na návrh relevantného príslušného vnútroštátneho orgánu, ktorý posudzuje súlad s príslušnými podmienkami upravenými vo vnútroštátnom práve.

(22)

Posúdenie vhodnosti akéhokoľvek nového vlastníka pred kúpou významného podielu v úverovej inštitúcii predstavuje nenahraditeľný nástroj na zabezpečenie trvalej vhodnosti a finančného zdravia vlastníkov úverových inštitúcií. ECB ako inštitúcia Únie má dobré postavenie na to, aby takéto posúdenie vykonávala, a to bez toho, aby sa vnútorný trh nenáležite obmedzoval. ECB by mala prináležať úloha posudzovať nadobúdanie a likvidáciu významných podielov v úverových inštitúciách s výnimkou prípadov riešenia krízových situácií bánk.

(23)

Predpokladom prudenciálneho zdravia úverových inštitúcií je dodržiavanie pravidiel Únie, podľa ktorých sa požaduje, aby úverové inštitúcie mali v držbe určitú úroveň kapitálu na krytie rizík spojených s činnosťou úverových inštitúcií, aby obmedzili veľkosť expozícií voči jednotlivým protistranám, aby verejne sprístupňovali informácie o svojej finančnej situácii, aby disponovali dostatočnými likvidnými aktívami na zvládnutie situácií v podmienkach trhového napätia a aby obmedzovali rozsah využívania pákového efektu. ECB by mala prináležať úloha zabezpečovať súlad s týmito pravidlami, čo zahŕňa najmä udeľovanie schválení, povolení, odchýlok či výnimiek stanovených na účely uplatňovania týchto pravidiel.

(24)

Kľúčovými prudenciálnymi nástrojmi sú dodatočné kapitálové rezervy vrátane rezervy na zachovanie kapitálu, proticyklickej kapitálovej rezervy na zabezpečenie toho, aby úverové inštitúcie v obdobiach hospodárskeho rastu zhromaždili dostatočný kapitálový základ pre absorpciu strát v obdobiach napätia, rezervy globálnych a iných systémových inštitúcií a ďalšie opatrenia zamerané na systémové alebo makroprudenciálne riziká. S cieľom zabezpečiť plnú koordináciu by mali príslušné vnútroštátne orgány alebo určené vnútroštátne orgány pri ukladaní takýchto opatrení náležitým spôsobom informovať ECB. Okrem toho by ECB mala byť podľa potreby schopná uplatniť náročnejšie požiadavky a prísnejšie opatrenia, a to za podmienky úzkej koordinácie s vnútroštátnymi orgánmi. Ustanoveniami tohto nariadenia o opatreniach zameraných na riešenie systémových alebo makroprudenciálnych rizík nie sú dotknuté žiadne koordinačné postupy stanovené v iných aktoch práva Únie. Príslušné vnútroštátne orgány alebo určené vnútroštátne orgány a ECB po splnení postupov stanovených v tomto nariadení konajú s ohľadom na akýkoľvek koordinačný postup stanovený v takýchto aktoch.

(25)

Bezpečnosť a zdravie úverovej inštitúcie závisia aj od alokácie primeraného vnútorného kapitálu s prihliadnutím na riziká, ktorým môže byť vystavený, a od dostupnosti primeraných štruktúr vnútornej organizácie a opatrení v oblasti správy a riadenia spoločností. ECB by preto mala prináležať úloha uplatňovať požiadavky, ktorými sa zabezpečí, aby úverové inštitúcie v zúčastnených členských štátoch mali zavedené spoľahlivé opatrenia, procesy a mechanizmy správy a riadenia spoločností vrátane stratégií a procesov na posudzovanie a udržiavanie primeranosti svojho vnútorného kapitálu. Takisto by jej mala prináležať úloha ukladať v prípade zistenia nedostatkov primerané opatrenia vrátane osobitných požiadaviek na dodatočné vlastné zdroje, osobitných požiadaviek na zverejňovanie a osobitných požiadaviek na likviditu.

(26)

Riziká ohrozujúce bezpečnosť a zdravie úverovej inštitúcie môžu vzniknúť na úrovni jednotlivej úverovej inštitúcie, ako aj na úrovni bankovej skupiny alebo finančného konglomerátu. Osobitné mechanizmy dohľadu na zmiernenie týchto rizík sú dôležité na zaistenie bezpečnosti a zdravia úverových inštitúcií. Okrem dohľadu nad jednotlivými úverovými inštitúciami by úlohy ECB mali zahŕňať aj dohľad na konsolidovanej úrovni, doplnkový dohľad, dohľad nad finančnými holdingovými spoločnosťami a dohľad nad zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami s výnimkou dohľadu nad poisťovňami.

(27)

V záujme zachovania finančnej stability sa zhoršenie finančnej a hospodárskej situácie inštitúcie musí napraviť v počiatočnej fáze. ECB by mala prináležať úloha vykonávať opatrenia včasnej intervencie, ako sú upravené v príslušnom práve Únie. Svoje opatrenia včasnej intervencie by však mala koordinovať s relevantnými orgánmi na riešenie krízových situácií. Pokým sú za riešenie situácie úverových inštitúcií zodpovedné vnútroštátne orgány, ECB by navyše mala zabezpečiť primeranú koordináciu s dotknutými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zaistiť spoločné chápanie príslušnej zodpovednosti v prípade kríz, a to najmä v kontexte skupín pre cezhraničné krízové riadenie a budúcich kolégií pre riešenie krízových situácií zriadených na tieto účely.

(28)

Úlohy dohľadu, ktorými nie je poverená ECB, by mali aj naďalej vykonávať vnútroštátne orgány. Tieto úlohy by mali zahŕňať právomoc prijímať oznámenia úverových inštitúcií v súvislosti s právom usadiť sa a slobodou poskytovať služby, vykonávať dohľad nad orgánmi, na ktoré sa nevzťahuje vymedzenie úverových inštitúcií v práve Únie, ale nad ktorými sa vykonáva dohľad ako nad úverovými inštitúciami podľa vnútroštátneho práva, vykonávať dohľad nad úverovými inštitúciami z tretích krajín, ktoré zriaďujú pobočku alebo poskytujú cezhraničné služby v Únii, vykonávať dohľad nad platobnými službami, vykonávať každodenné overovanie úverových inštitúcií, vykonávať funkciu príslušných orgánov vo vzťahu k úverovým inštitúciám, pokiaľ ide o trhy s finančnými nástrojmi, predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a ochranu spotrebiteľa.

(29)	ECB by mala podľa potreby v plnej miere spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za zabezpečenie vysokej miery ochrany spotrebiteľa a boj proti praniu špinavých peňazí.

(30)

ECB by mala vykonávať úlohy, ktorými bola poverená s cieľom zaistiť bezpečnosť a zdravie úverových inštitúcií a stabilitu finančného systému Únie, ako aj jednotlivých zúčastnených členských štátov a jednotu a integritu vnútorného trhu, a tak zabezpečovať aj ochranu vkladateľov a zlepšovať fungovanie vnútorného trhu v súlade s jednotným súborom pravidiel pre finančné služby v Únii. V prvom rade by ECB mala náležite zohľadňovať zásady rovnosti a nediskriminácie.

(31)

Poverenie ECB vykonávaním úloh dohľadu by malo byť v súlade s rámcom ESFS a s jeho základným cieľom – vytvoriť jednotný súbor pravidiel a posilniť zbližovanie postupov v oblasti dohľadu v rámci celej Únie. Spolupráca medzi orgánmi bankového dohľadu a orgánmi dohľadu nad trhmi poisťovníctva a cenných papierov je dôležitá z hľadiska riešenia otázok spoločného záujmu a zaistenia riadneho dohľadu nad úverovými inštitúciami pôsobiacimi aj v sektore poisťovníctva a cenných papierov. Od ECB by sa preto malo požadovať, aby úzko spolupracovala s EBA, ESMA, EIOPA, Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB), ako aj s ďalšími orgánmi, ktoré sú súčasťou ESFS. ECB by si mala plniť úlohy v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia a bez toho, aby boli dotknuté právomoci a úlohy iných účastníkov ESFS. Taktiež by sa od nej malo požadovať, aby spolupracovala s príslušnými orgánmi na riešenie krízových situácií a nástrojmi na financovanie priamej alebo nepriamej finančnej pomoci z verejných zdrojov.

(32)

ECB by si mala plniť úlohy podľa príslušného práva Únie a v súlade s ním, a to vrátane celého primárneho a sekundárneho práva Únie, rozhodnutí Komisie v oblasti štátnej pomoci, pravidiel hospodárskej súťaže a kontroly zlúčení a jednotného súboru pravidiel platného pre všetky členské štáty. EBA sa poveruje úlohou vypracovať návrh technických predpisov a usmernení a odporúčaní, ktorými sa zabezpečí zbližovanie postupov v oblasti dohľadu a súlad výsledkov v oblasti dohľadu v rámci Únie. ECB by pri vykonávaní týchto úloh nemala nahrádzať EBA, a preto by mala vykonávať právomoci prijímať nariadenia podľa článku 132 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v súlade s aktmi Únie prijatými Komisiou na základe návrhov, ktoré vypracuje EBA, s výhradou článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(33)

V prípade potreby by ECB mala uzatvárať memorandá o porozumení s príslušnými orgánmi zodpovednými za trhy s finančnými nástrojmi, v ktorých by sa vo všeobecnej rovine opisoval spôsob vzájomnej spolupráce pri vykonávaní úloh dohľadu podľa práva Únie nad finančnými inštitúciami uvedenými v tomto nariadení. Tieto memorandá by sa mali sprístupniť Európskemu parlamentu, Rade a príslušným orgánom všetkých členských štátov.

(34)

ECB by pri vykonávaní svojich úloh a právomocí v oblasti dohľadu mala uplatňovať hmotnoprávne pravidlá týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami. Tieto pravidlá zahŕňajú príslušné právo Únie, najmä priamo uplatniteľné nariadenia alebo smernice, ako sú nariadenia a smernice o kapitálových požiadavkách na úverové inštitúcie a o finančných konglomerátoch. Keď sú vecné pravidlá prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami stanovené v smerniciach, ECB by mala uplatňovať vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa transponujú tieto smernice. Ak sú relevantným právom Únie nariadenia a v oblastiach, v ktorých tieto nariadenia ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia explicitne ponúkajú členským štátom rôzne možnosti, ECB by mala tiež uplatňovať vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa takéto možnosti vykonávajú. Tieto možnosti by sa mali považovať za vylučujúce možnosti, ktoré sú k dispozícii len príslušným alebo určeným orgánom. Nie je tým dotknutá zásada prednosti práva Únie. Z uvedeného vyplýva, že ECB by pri prijímaní usmernení, odporúčaní alebo rozhodnutí mala vychádzať z príslušného záväzného práva Únie a konať v súlade s týmto právom.

(35)

V rozsahu úloh, ktorými sa poveruje ECB, sa na príslušné vnútroštátne orgány prenášajú vo vnútroštátnom práve určité právomoci, ktoré sa podľa práva Únie v súčasnosti nepožadujú, vrátane určitých právomocí v oblasti včasnej intervencie a preventívnych opatrení. ECB by mala mať možnosť požadovať od vnútroštátnych orgánov v zúčastnených členských štátoch, aby tieto právomoci využívali s cieľom zabezpečiť vykonávanie plného a účinného dohľadu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu.

(36)

S cieľom zabezpečiť, aby úverové inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti uplatňovali pravidlá a rozhodnutia vo veci dohľadu, mali by sa v prípade porušenia uložiť účinné, primerané a odradzujúce sankcie. V súlade s článkom 132 ods. 3 ZFEÚ a nariadením Rady (ES) č. 2532/98 z 23. novembra 1998 týkajúcim sa právomocí Európskej centrálnej banky ukladať sankcie (6) je ECB oprávnená ukladať pokuty alebo periodické sankčné platby podnikom za neplnenie záväzkov vyplývajúcich z jej nariadení a rozhodnutí. Okrem toho s cieľom umožniť ECB účinné vykonávanie jej úloh týkajúcich sa presadzovania pravidiel v oblasti dohľadu stanovených v priamo uplatniteľnom práve Únie by ECB mala byť splnomocnená ukladať úverovým inštitúciám, finančným holdingovým spoločnostiam a zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam v prípade porušenia takýchto pravidiel peňažné sankcie. Vnútroštátne orgány by mali mať aj naďalej možnosť uplatňovať sankcie v prípade nedodržania povinností vyplývajúcich z vnútroštátneho práva, ktorým sa transponujú smernice Únie. Ak ECB považuje za primerané v záujme splnenia svojich úloh uplatniť sankciu v prípade takéhoto porušenia, mala by mať možnosť postúpiť danú záležitosť na tieto účely príslušným vnútroštátnym orgánom.

(37)

Vnútroštátne orgány dohľadu majú významné a dlhoročné odborné znalosti v oblasti dohľadu nad úverovými inštitúciami v rámci svojho územia a svojich hospodárskych, organizačných a kultúrnych osobitostí. Na tieto účely zamestnávajú veľký počet špecializovaných a vysokokvalifikovaných pracovníkov. Z tohto dôvodu by v záujme zaistenia vysokej kvality dohľadu v celej Únii mali byť príslušné vnútroštátne orgány zodpovedné za poskytovanie pomoci ECB pri vypracúvaní a vykonávaní všetkých aktov týkajúcich sa vykonávania úloh dohľadu ECB. To by malo zahŕňať najmä priebežné každodenné posudzovanie situácie úverovej inštitúcie a súvisiace kontroly na mieste.

(38)

Kritériá stanovené v tomto nariadení a vymedzujúce rozsah pôsobnosti inštitúcií, ktoré sú menej významné, by sa mali uplatňovať na najvyššej úrovni konsolidácie v rámci zúčastnených členských štátov, a to na základe konsolidovaných údajov. Ak ECB vykonáva úlohy, ktorými bola poverená podľa tohto nariadenia, súvisiace so skupinou úverových inštitúcií, ktorá na konsolidovanom základe nie je menej významná, mala by tieto úlohy vykonávať na konsolidovanom základe, pokiaľ ide o skupinu úverových inštitúcií, a na individuálnom základe, pokiaľ ide o bankové dcérske spoločnosti a pobočky tejto skupiny usadené v zúčastnených členských štátoch.

(39)

Kritériá stanovené v tomto nariadení a vymedzujúce rozsah pôsobnosti inštitúcií, ktoré sú menej významné, by sa mali stanoviť v rámci, ktorý prijme a uverejní ECB po porade s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Na základe toho by mala niesť ECB zodpovednosť za uplatňovanie týchto kritérií a prostredníctvom vlastných výpočtov overovať ich plnenie. Žiadosť ECB o informácie na účely výpočtov by nemala inštitúcie nútiť, aby uplatňovali iné účtovné rámce, ako im stanovujú iné akty práva Únie a členských štátov.

(40)	Ak je úverová inštitúcia považovaná za významnú alebo menej významnú, toto posúdenie by sa vo všeobecnosti nemalo meniť častejšie ako raz za 12 mesiacov, pokiaľ nedôjde v bankových skupinách ku štrukturálnym zmenám, ako je zlúčenie či odpredaj.

(41)	Keď ECB v nadväznosti na oznámenie príslušného vnútroštátneho orgánu rozhoduje o tom, či je nejaká inštitúcia významná pre domáce hospodárstvo, a mala by byť teda pod dohľadom ECB, mala by zohľadniť všetky relevantné okolnosti vrátane zabezpečenia rovnosti podmienok pre všetkých.

(42)

Pokiaľ ide o dohľad nad cezhraničnými úverovými inštitúciami pôsobiacimi v rámci eurozóny aj mimo nej, ECB by mala úzko spolupracovať s príslušnými orgánmi nezúčastnených členských štátov. Na ECB by sa ako na príslušný orgán mala vzťahovať súvisiaca povinnosť spolupracovať a vymieňať si informácie podľa práva Únie a ECB by sa mala v plnej miere zúčastňovať na činnosti kolégií orgánov dohľadu. Okrem toho, keďže vykonávanie úloh dohľadu inštitúciou Únie prináša jednoznačné výhody z hľadiska finančnej stability a udržateľnej integrácie trhu, členské štáty, ktorých menou nie je euro, by preto tiež mali mať možnosť zapojiť sa do jednotného mechanizmu dohľadu. Nevyhnutným základným predpokladom účinného vykonávania úloh dohľadu je však úplné a bezodkladné vykonávanie rozhodnutí týkajúcich sa dohľadu. Členské štáty, ktoré sa chcú zapojiť do jednotného mechanizmu dohľadu, by sa preto mali zaviazať, že zabezpečia, aby ich príslušné vnútroštátne orgány dodržiavali a prijímali všetky opatrenia v súvislosti s úverovými inštitúciami, ktoré požaduje ECB. ECB by mala mať možnosť nadviazať úzku spoluprácu s príslušnými orgánmi členského štátu, ktorého menou nie je euro. Mala by mať povinnosť nadviazať spoluprácu, ak sú splnené podmienky stanovené v tomto nariadení.

(43)

Vzhľadom na to, že zúčastnené členské štáty, ktorých menou nie je euro, nie sú zastúpené v Rade guvernérov, pokým nezavedú euro v súlade so ZFEÚ, a nemôžu tak v plnej miere využívať výhody vyplývajúce z iných mechanizmov poskytovaných členským štátom, ktorých menou je euro, predpokladajú sa v tomto nariadení dodatočné ochranné opatrenia týkajúce sa rozhodovacieho procesu. Tieto ochranné opatrenia, najmä možnosť zúčastnených členských štátov, ktorých menou nie je euro, požiadať o okamžité ukončenie úzkej spolupráce po informovaní Rady guvernérov o ich odôvodnenom nesúhlase s návrhom rozhodnutia rady pre dohľad, by sa však mali používať len v náležite odôvodnených, výnimočných prípadoch. Mali by sa používať len počas trvania týchto špecifických okolností. Tieto ochranné opatrenia vyplývajú zo špecifických okolností, keď na zúčastnené členské štáty, ktorých menou nie je euro, sa vzťahuje toto nariadenie, keďže tieto členské štáty nie sú zastúpené v Rade guvernérov a nemôžu v plnej miere využívať výhody vyplývajúce z iných mechanizmov poskytovaných členským štátom, ktorých menou je euro. Preto sa tieto ochranné opatrenia nemôžu a ani by sa nemali považovať za precedens pre iné oblasti politík Únie.

(44)

Žiadnym ustanovením v tomto nariadení by sa žiadnym spôsobom nemal meniť súčasný rámec, ktorým sa reguluje zmena právnej formy dcérskych spoločností alebo pobočiek, a uplatňovanie takéhoto rámca, ani by sa žiadne jeho ustanovenie nemalo chápať, či uplatňovať takým spôsobom, aby sa poskytovali podnety na takúto zmenu. V tejto súvislosti by sa mala v plnej miere rešpektovať zodpovednosť príslušných orgánov nezúčastnených členských štátov, aby tieto orgány mali naďalej dostatočné nástroje a právomoci dohľadu nad úverovými inštitúciami, ktoré pôsobia na ich území, aby boli schopné plniť túto úlohu a účinne zabezpečovať finančnú stabilitu a verejný záujem. Okrem toho by sa s cieľom pomôcť uvedeným príslušným orgánom pri plnení ich úloh mali vkladateľom a príslušným orgánom poskytovať včasné informácie o zmene právnej formy dcérskych spoločností alebo pobočiek.

(45)

Aby ECB mohla vykonávať svoje úlohy, mala by mať primerané právomoci v oblasti dohľadu. V práve Únie o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami sa stanovujú určité právomoci, ktoré sa majú preniesť na príslušné orgány určené na tieto účely členskými štátmi. Pokiaľ tieto právomoci patria do rozsahu úloh dohľadu, ktorými bola poverená ECB, mala by sa v prípade zúčastnených členských štátov ECB považovať za príslušný orgán a mala by mať právomoci prenesené na príslušné orgány na základe práva Únie. To zahŕňa aj právomoci prenesené uvedenými aktmi na príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu a právomoci prenesené na určené orgány.

(46)	ECB by mala v rámci dohľadu prináležať právomoc odvolať člena riadiaceho orgánu v súlade s týmto nariadením.

(47)

ECB by na účely účinného vykonávania svojich úloh mala mať možnosť požadovať všetky potrebné informácie a vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste, podľa okolností v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. ECB a príslušné vnútroštátne orgány by mali mať prístup k rovnakým informáciám bez toho, aby úverové inštitúcie podliehali dvojitým požiadavkám na podávanie správ.

(48)	Výsada právnickej profesie je základnou zásadou práva Únie, ktorou sa chráni dôvernosť komunikácie medzi fyzickými a právnickými osobami a ich poradcami v súlade s podmienkami stanovenými v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

(49)

Ak ECB požaduje informácie od osoby usadenej v nezúčastnenom členskom štáte, ktorá však patrí úverovej inštitúcii, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá je usadená v zúčastnenom členskom štáte, alebo od takej osoby, ktorá pre uvedenú úverovú inštitúciu, finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť externe vykonáva prevádzkové funkcie alebo činnosti, a ak sa takéto požiadavky nebudú uplatňovať v nezúčastnenom členskom štáte a nebudú v ňom vykonateľné, mala by sa ECB skoordinovať s príslušným orgánom v dotknutom nezúčastnenom členskom štáte.

(50)

Toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie pravidiel stanovených v článkoch 34 a 42 Protokolu č. 4 o štatúte európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, pripojeného k Zmluve o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a k ZFEÚ (ďalej len „štatút ESCB a ECB“). V súlade s uvedeným protokolom a s Protokolom č. 15 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, pripojeného k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ, by akty, ktoré ECB prijme podľa tohto nariadenia, nemali vytvárať žiadne práva ani ukladať žiadne povinnosti v nezúčastnených členských štátoch s výnimkou prípadov, keď sú takéto akty v súlade s príslušnými právom Únie.

(51)

Ak si úverové inštitúcie uplatňujú svoje právo usadiť sa alebo poskytovať služby v inom členskom štáte alebo ak je niekoľko subjektov v skupine usadených v rôznych členských štátoch, ustanovujú sa v práve Únie osobitné postupy a rozdelenie právomocí medzi dotknutými členskými štátmi. Pokiaľ ECB preberá určité úlohy dohľadu v prípade všetkých zúčastnených členských štátov, nemali by sa tieto postupy a rozdelenie právomocí uplatňovať na uplatnenie si práva usadiť sa alebo poskytovať služby v inom zúčastnenom členskom štáte.

(52)

Pri plnení svojich úloh podľa tohto nariadenia a pri vyžiadaní pomoci od príslušných vnútroštátnych orgánov by ECB mala brať náležitý ohľad na spravodlivú rovnováhu v zapojení všetkých zainteresovaných príslušných vnútroštátnych orgánov v súlade so zodpovednosťami stanovenými v uplatniteľných právnych predpisoch Únie pre individuálny dohľad a pre dohľad na subkonsolidovanom základe a na konsolidovanom základe.

(53)

Žiadne z ustanovení tohto nariadenia by sa nemalo považovať za také, ktorým sa ECB udeľuje právomoc ukladať sankcie iným fyzickým alebo právnickým osobám, ako sú úverové inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti, a to bez toho, aby bola dotknutá právomoc ECB požadovať od príslušných vnútroštátnych orgánov, aby konali s cieľom zabezpečiť uloženie primeraných sankcií.

(54)

ECB, ako sa stanovuje v zmluvách, je inštitúciou Únie ako celku. Pri rozhodovaní by mala byť viazaná pravidlami a všeobecnými zásadami Únie týkajúcimi sa riadneho procesu a transparentnosti. V plnom rozsahu by sa malo dodržiavať právo adresátov rozhodnutí ECB na vypočutie, ako aj ich právo žiadať o preskúmanie rozhodnutí ECB podľa pravidiel stanovených v tomto nariadení.

(55)

Poverenie úlohami dohľadu znamená pre ECB značnú zodpovednosť z hľadiska ochrany finančnej stability v Únii a uplatňovania jej právomocí v oblasti dohľadu najúčinnejším a najprimeranejším spôsobom. Každý presun právomocí v oblasti dohľadu z členského štátu na Úniu by sa mal vyvažovať primeranými požiadavkami na transparentnosť a zodpovednosť. ECB by sa teda mala zodpovedať za plnenie týchto úloh Európskemu parlamentu a Rade ako demokraticky legitímnym inštitúciám zastupujúcim občanov Únie a členské štáty. Malo by to zahŕňať pravidelné podávanie správ a odpovedanie na otázky Európskeho parlamentu v súlade s jeho rokovacím poriadkom a na otázky Euroskupiny v súlade s jej postupmi. Všetky povinnosti v oblasti podávania správ by mali podliehať príslušným požiadavkám na služobné tajomstvo.

(56)

ECB by mala zasielať správy adresované Európskemu parlamentu a Rade aj národným parlamentom zúčastnených členských štátov. Národné parlamenty zúčastnených členských štátov by mali mať možnosť zaslať ECB akékoľvek pripomienky alebo otázky k vykonávaniu jej úloh dohľadu, na ktoré môže ECB odpovedať. V interných pravidlách týchto národných parlamentov by sa mali zohľadniť podrobnosti príslušných postupov a opatrení na predkladanie týchto pripomienok a otázok ECB. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať pripomienkam alebo otázkam súvisiacim s odoberaním povolení úverovým inštitúciám, v súvislosti s ktorými vnútroštátne orgány prijali opatrenia nevyhnutné na riešenie krízových situácií alebo na zachovanie finančnej stability v súlade s postupom stanoveným v tomto nariadení. Parlament zúčastneného členského štátu by mal mať možnosť pozvať predsedu alebo zástupcu rady pre dohľad, aby sa so zástupcom príslušného vnútroštátneho orgánu zúčastnili na výmene názorov o dohľade nad úverovými inštitúciami v príslušnom členskom štáte. Takáto úloha národných parlamentov je primerané vzhľadom na potenciálny vplyv, ktorý môžu mať opatrenia v oblasti dohľadu na verejné financie, úverové inštitúcie, na ich klientov a zamestnancov a na trhy v zúčastnených členských štátoch. Ak príslušné vnútroštátne orgány prijímajú opatrenia podľa tohto nariadenia, mali by sa naďalej uplatňovať opatrenia v oblasti zodpovednosti stanovené vnútroštátnym právom.

(57)

Týmto nariadením nie je dotknuté právo Európskeho parlamentu zriadiť dočasný vyšetrovací výbor na prešetrenie prípadov údajného porušenia či nesprávneho úradného postupu pri vykonávaní práva Únie podľa článku 226 ZFEÚ ani vykonávanie politickej kontroly z jeho strany v súlade so zmluvou vrátane práva Európskeho parlamentu zaujať stanovisko alebo prijať uznesenie k záležitostiam, ktoré považuje za relevantné.

(58)	ECB by mala pri svojej činnosti dodržiavať zásady riadneho postupu a transparentnosti.

(59)	V nariadení uvedenom v článku 15 ods. 3 ZFEÚ by sa mali v súlade so ZFEÚ stanoviť podrobné pravidlá umožňujúce prístup k dokumentom ECB vyplývajúcim z plnenia jej úloh v oblasti dohľadu.

(60)	Podľa článku 263 ZFEÚ má Súdny dvor Európskej únie preskúmať zákonnosť aktov, okrem iného aj aktov ECB, ktoré majú právne účinky vo vzťahu k tretím stranám, s výnimkou odporúčaní a stanovísk.

(61)

ECB by mala v súlade s článkom 340 ZFEÚ, ako aj v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právo členských štátov, nahradiť každú škodu, ktorú spôsobí alebo ktorú spôsobia jej zamestnanci pri výkone svojich povinností. Tým by nemala byť dotknutá zodpovednosť príslušných vnútroštátnych orgánov nahradiť každú škodu, ktorú spôsobia alebo ktorú spôsobia ich zamestnanci pri výkone svojich povinností v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(62)	Na ECB sa na základe článku 342 ZFEÚ vzťahuje nariadenie Rady č. 1/58 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (7).

(63)	Pri rozhodovaní, či obmedziť právo dotknutých osôb na prístup k dokumentácii, by ECB mala rešpektovať základné práva a dodržiavať zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces.

(64)

ECB by mala poskytnúť fyzickým a právnickým osobám možnosť požiadať o preskúmanie rozhodnutí prijatých na základe právomocí, ktorými bola poverená podľa tohto nariadenia, a určených týmto osobám, alebo rozhodnutí, ktoré majú na ne priamy a konkrétny vplyv. Toto preskúmanie by sa malo zameriavať na procesný a vecný súlad príslušných rozhodnutí s týmto nariadením, pričom by sa mala rešpektovať právomoc ECB rozhodnúť o vhodnosti prijatia týchto rozhodnutí. ECB by na tento účel a z dôvodov zjednodušenia postupu mala zriadiť revízny výbor, ktorý vykoná takéto interné preskúmanie. Rada guvernérov ECB by za členov tohto výboru mala vymenovať uznávané osobnosti. Rada guvernérov by pri prijímaní svojho rozhodnutia mala v najväčšej možnej miere zabezpečiť primeranú geografickú a rodovú rovnováhu v rámci členských štátov. V rámci stanoveného postupu preskúmania by rada pre dohľad mala mať možnosť podľa potreby opätovne posúdiť svoj predchádzajúci návrh rozhodnutia.

(65)

ECB zodpovedá za vykonávanie funkcií menovej politiky s cieľom udržať cenovú stabilitu v súlade s článkom 127 ods. 1 ZFEÚ. Cieľom vykonávania úloh dohľadu je chrániť bezpečnosť a zdravie úverových inštitúcií a stabilitu finančného systému. Tieto úlohy by sa preto mali vykonávať úplne oddelene, aby sa predišlo konfliktom záujmov a aby sa zaistilo vykonávanie každej funkcie v súlade s príslušnými cieľmi. ECB by mala byť schopná zabezpečiť, aby Rada guvernérov fungovala úplne diferencovaným spôsobom, pokiaľ ide o menovú funkciu a funkciu dohľadu. Takéto diferencovanie by malo zahŕňať aspoň prísne oddelené zasadnutia a programy.

(66)

Organizačné odčlenenie personálu by sa malo týkať všetkých útvarov potrebných na vykonávanie nezávislej menovej politiky a malo by sa ním zabezpečiť, že plnenie úloh zverených týmto nariadením bude v plnej miere podliehať demokratickej zodpovednosti a dohľadu v súlade s týmto nariadením. Personál zapojený do plnenia úloh, ktorými bola ECB poverená podľa tohto nariadenia, by sa mal zodpovedať predsedovi rady pre dohľad.

(67)

Predovšetkým by sa v rámci ECB mala zriadiť rada pre dohľad zodpovedná za vypracúvanie rozhodnutí v záležitostiach v oblasti dohľadu, ktorá by využívala špecifické odborné znalosti vnútroštátnych orgánov dohľadu. Rade pre dohľad by mal predsedať predseda, mala by mať podpredsedu a mala by zahŕňať zástupcov z ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov. Pri vymenúvaní členov rady pre dohľad v súlade s týmto nariadením by sa mali dodržiavať zásady rodovej rovnosti, skúsenosti a odbornosti. Všetci členovia rady pre dohľad by mali byť o bodoch programu zasadnutí včas a v plnom rozsahu informovaní, aby sa podporila efektívnosť rokovaní a procesu vypracúvania návrhov rozhodnutí.

(68)	Rada pre dohľad by mala pri plnení svojich úloh prihliadať na všetky dôležité skutočnosti a okolnosti v zúčastnených členských štátoch a plniť si povinnosti v záujme Únie ako celku.

(69)

Rada pre dohľad by mala byť hlavným orgánom pri vykonávaní úloh v oblasti dohľadu zo strany ECB, ktoré boli doteraz vždy v rukách príslušných vnútroštátnych orgánov, pričom by mala v plnej miere rešpektovať inštitucionálne a hlasovacie postupy ustanovené v zmluvách. Z tohto dôvodu by sa mala Rade udeliť právomoc prijať vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa vymenúva predseda a podpredseda rady pre dohľad. Po vypočutí rady pre dohľad by mala ECB predložiť návrh na vymenovanie predsedu a podpredsedu na schválenie Európskemu parlamentu. Po schválení tohto návrhu by mala Rada prijať vykonávacie rozhodnutie. Predseda by sa mal vybrať prostredníctvom otvoreného výberového konania, o ktorom by mali byť Európsky parlament a Rada náležite informovaní.

(70)

S cieľom umožniť primeranú rotáciu a súčasne zaistiť úplnú nezávislosť predsedu by jeho funkčné obdobie nemalo presiahnuť päť rokov a nemalo by byť obnoviteľné. Na zabezpečenie plnej koordinácie s činnosťami EBA a s prudenciálnymi politikami Únie by rada pre dohľad mala mať možnosť pozývať EBA a Komisiu ako pozorovateľov. Po zriadení európskeho orgánu pre riešenie krízových situácií by sa mal jeho predseda zúčastňovať na zasadnutiach rady pre dohľad ako pozorovateľ.

(71)	Radu pre dohľad by mal podporovať riadiaci výbor s obmedzenejším zložením. Riadiaci výbor by mal pripravovať zasadnutia rady pre dohľad, plniť svoje úlohy výlučne v záujme Únie ako celku a plne transparentne spolupracovať s radou pre dohľad.

(72)

Rada guvernérov ECB by mala prizvať zástupcov zúčastnených členských štátov, ktorých menou nie je euro, kedykoľvek zvažuje, že vznesie námietku voči návrhu rozhodnutia vypracovaného radou pre dohľad, alebo kedykoľvek ju dotknuté príslušné vnútroštátne orgány informujú o svojom odôvodnenom nesúhlase s návrhom rozhodnutia rady pre dohľad, keď je takéto rozhodnutie určené vnútroštátnym orgánom v súvislosti s úverovými inštitúciami zo zúčastnených členských štátov, ktorých menou nie je euro.

(73)	V záujme zabezpečenia oddelenia menovej politiky od úloh v oblasti dohľadu by sa malo od ECB vyžadovať, aby vytvorila mediačný výbor. Zriadením tohto výboru, a najmä jeho zložením, by sa malo začepčiť, že vyrieši názorové rozdiely vyváženým spôsobom v záujme Únie ako celku.

(74)

Rada pre dohľad, riadiaci výbor a personál ECB vykonávajúci úlohy v oblasti dohľadu by mali podliehať primeraným požiadavkám na služobné tajomstvo. Podobné požiadavky by sa mali uplatňovať na výmenu informácií s personálom ECB, ktorý nie je zapojený do činností dohľadu. To by ECB nemalo brániť vo výmene informácií v rámci obmedzení a na základe podmienok stanovených v príslušných právnych predpisoch Únie vrátane výmeny informácií s Komisiou na účely plnenia jej úloh podľa článkov 107 a 108 ZFEÚ a podľa práva Únie vzťahujúceho sa na posilnený hospodársky a rozpočtový dohľad.

(75)	ECB by v záujme účinného vykonávania svojich úloh dohľadu mala vykonávať úlohy dohľadu, ktorými bola poverená, úplne nezávisle, a to najmä nezávisle od nenáležitého politického vplyvu a zásahov odvetvia, ktoré by mohli ovplyvniť jej prevádzkovú nezávislosť.

(76)

Významnou súčasťou zabezpečenia účinnosti a nezávislosti dohľadu zo strany orgánov dohľadu je zavedenie obdobia po skončení výkonu funkcie, počas ktorého budú pre bývalých členov takýchto orgánov platiť obmedzenia týkajúce sa výkonu plateného zamestnania v súkromnom sektore. Na tento účel a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie prísnejších vnútroštátnych pravidiel, by mala ECB zaviesť a udržiavať komplexné a formálne postupy vrátane primeraných období preskúmania, aby sa vopred posúdili možné konflikty s legitímnymi záujmami JMD/ECB, ak bývalý člen rady pre dohľad začne pracovať v bankovníctve, nad ktorým predtým vykonával dohľad, a by sa takýmto možným konfliktom predišlo.

(77)

Aby ECB mohla vykonávať svoje úlohy dohľadu účinne, mala by mať k dispozícii primerané zdroje. Tieto zdroje by mala získať spôsobom, ktorým sa zabezpečuje nezávislosť ECB od nenáležitých vplyvov príslušných vnútroštátnych orgánov a účastníkov trhu a oddelenie úloh menovej politiky od úloh dohľadu. Náklady na vykonávanie dohľadu by mali znášať subjekty, ktoré dohľadu podliehajú. Vykonávanie úloh dohľadu zo strany ECB by sa preto malo financovať z ročných poplatkov účtovaných úverovým inštitúciám usadeným v zúčastnených členských štátoch. ECB by tiež mala mať možnosť vyberať poplatky od pobočiek založených v zúčastnených členských štátoch úverovou inštitúciou usadenou v nezúčastnenom členskom štáte s cieľom pokryť svoje výdavky pri vykonávaní úloh hostiteľského orgánu dohľadu v prípade týchto pobočiek. Ak sa dohľad nad úverovou inštitúciou alebo pobočkou vykonáva na konsolidovanom základe, poplatok by sa mal účtovať na najvyššej úrovni úverovej inštitúcie v rámci dotknutej skupiny usadenej v zúčastnených členských štátoch. Z výpočtu týchto poplatkov by sa mali vylúčiť dcérske spoločnosti usadené v nezúčastnených členských štátoch.

(78)

Ak je úverová inštitúcia zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe, poplatok by sa mal vypočítať na najvyššej úrovni konsolidácie v rámci zúčastnených členských štátov a mal by sa vymerať úverovým inštitúciám usadeným v zúčastnenom členskom štáte a zahrnúť do dohľadu na konsolidovanom základe, a to podľa objektívnych kritérií týkajúcich sa dôležitosti a rizikového profilu vrátane rizikovo vážených aktív.

(79)

Na vykonávanie účinného dohľadu je nevyhnutný vysoko motivovaný, dobre vyškolený a nestranný personál. V záujme vytvorenia skutočne integrovaného mechanizmu dohľadu by sa mala zabezpečiť primeraná výmena a vysielanie personálu medzi všetkými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a ECB. Na zabezpečenie priebežnej partnerskej kontroly, najmä pri vykonávaní dohľadu nad veľkými úverovými inštitúciami, by mala mať ECB možnosť požadovať, aby vnútroštátne dozorné skupiny zahŕňali aj personál príslušných orgánov iných zúčastnených členských štátov, čím sa umožní vytvorenie geograficky rôznorodých dozorných skupín so špecifickými odbornými znalosťami a charakteristikami. Výmenou a vysielaním personálu by sa mala vytvoriť spoločná kultúra dohľadu. ECB by mala pravidelne poskytovať informácie o počtoch členov personálu príslušných vnútroštátnych orgánov, ktorí sú vyslaní do ECB na účely jednotného mechanizmu dohľadu.

(80)

Vzhľadom na globalizáciu bankových služieb a zvýšený význam medzinárodných noriem by ECB mala vykonávať svoje úlohy tak, aby pri tom dodržiavala medzinárodné normy a viedla dialóg a úzko spolupracovala s orgánmi dohľadu mimo Únie bez toho, aby dochádzalo k duplicite s medzinárodnou úlohou EBA. Mala by byť splnomocnená rozvíjať kontakty a uzatvárať administratívne dohody s orgánmi dohľadu a správnymi orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami, pričom by svoj postup mala koordinovať s EBA a mali by sa plne rešpektovať existujúce úlohy a príslušné právomoci členských štátov a inštitúcií Únie.

(81)

Na spracovanie osobných údajov zo strany ECB na účely tohto nariadenia sa plne uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (8) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (9).

(82)

Na ECB sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF) (10). ECB prijala rozhodnutie ECB/2004/11 (11) o podmienkach vyšetrovaní vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom v Európskej centrálnej banke.

(83)

S cieľom zaistiť, aby úverové inštitúcie podliehali dohľadu najvyššej kvality bez toho, aby ho obmedzovali iné, neprudenciálne aspekty, a aby sa včas a účinne odstránili negatívne, navzájom sa posilňujúce vplyvy trhového vývoja týkajúce sa úverových inštitúcií a členských štátov, by ECB mala začať vykonávať osobitné úlohy dohľadu čo najskôr. Prenesenie úloh dohľadu z vnútroštátnych orgánov dohľadu na ECB si však vyžaduje určitú prípravu. Malo by sa preto stanoviť primerané obdobie na postupné zavádzanie.

(84)

Pri prijímaní podrobných prevádzkových postupov na plnenie úloh, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, by mala ECB ustanoviť prechodné oparenia, ktorými sa zabezpečí dokončenie prebiehajúcich postupov dohľadu vrátane akýchkoľvek rozhodnutí a/alebo opatrení, ktoré sa prijali, alebo vyšetrovaní, ktoré sa začali, pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

(85)

Komisia vo svojom oznámení z 28. novembra 2012 s názvom Koncepcia rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únie uviedla, že by sa mohol zmeniť a doplniť článok 127 ods. 6 ZFEÚ, aby sa mohol uplatniť riadny legislatívny postup a aby sa odstránilo niekoľko zákonných obmedzení jednotného mechanizmu dohľadu (JMD) (napr. zakotvenie priamej a neodvolateľnej možnosti členských štátov, ktorých menou nie je euro, zúčastňovať sa (opt-in) na JMD nad rámec „úzkej spolupráce“, priznanie členským štátom, ktorých menou nie je euro, účasti na JMD s rovnakými právami v rozhodovaní ECB a dokonca stanovenie vyšších cieľov týkajúcich sa vnútorného odlíšenia rozhodovania v oblasti menovej politiky od rozhodovania v oblasti dohľadu). Uviedla tiež, že osobitným bodom, o ktorom sa bude rokovať, by sa posilnila demokratická zodpovednosť za ECB, ktorá doposiaľ pôsobí ako bankový dohľad. Je potrebné pripomenúť, že v Zmluve o EÚ sa stanovuje, že návrhy na zmenu zmluvy môže predložiť vláda každého členského štátu, Európsky parlament alebo Európska komisia, pričom sa môžu týkať akéhokoľvek aspektu zmlúv.

(86)

V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú sa zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov, sloboda podnikania, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, a nariadenie sa musí vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.

(87)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to vytvorenie efektívneho a účinného rámca pre vykonávanie osobitných úloh dohľadu nad úverovými inštitúciami inštitúciou Únie a zaistenie jednotného uplatňovania jednotného súboru pravidiel na úverové inštitúcie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov celoúniovej štruktúry bankového trhu a vplyvu zlyhaní úverových inštitúcií na ostatné členské štáty ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Týmto nariadením sa ECB poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, s cieľom prispieť k bezpečnosti a zdraviu úverových inštitúcií a stabilite finančného systému v rámci Únie a jednotlivých členských štátov s plným zreteľom a ohľadom na jednotu a integritu vnútorného trhu na základe rovnakého zaobchádzania s úverovými inštitúciami s cieľom predchádzať regulačnej arbitráži.

Inštitúcie uvedené v článku 2 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami (12) sa z úloh dohľadu, ktorými je ECB poverená v súlade s článkom 4 tohto nariadenia, vylučujú. Rozsah úloh ECB v oblasti dohľadu sa obmedzuje na prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami podľa tohto nariadenia. Týmto nariadením sa ECB nepoveruje žiadnymi ďalšími úlohami dohľadu, ako sú napríklad úlohy súvisiace s prudenciálnym dohľadom nad centrálnymi protistranami.

ECB pri plnení svojich úloh podľa tohto nariadenia a bez toho, aby bol dotknutý cieľ zaistiť bezpečnosť a zdravie úverových inštitúcií, berie plný ohľad na jednotlivé typy, podnikateľské modely a veľkosť úverových inštitúcií.

Žiadny členský štát alebo skupina členských štátov ako miesto poskytovania bankových alebo finančných služieb v akejkoľvek mene nesmie byť priamo alebo nepriamo diskriminovaná činnosťou, návrhom alebo politikou ECB.

Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť a súvisiace právomoci príslušných orgánov zúčastnených členských štátov vykonávať úlohy dohľadu, ktorými nebola podľa tohto nariadenia poverená ECB.

Toto nariadenie sa tiež uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť a súvisiace právomoci príslušných alebo určených orgánov zúčastnených členských štátov uplatňovať makroprudenciálne nástroje, ktoré nie sú stanovené v príslušných aktoch práva Únie.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.	„zúčastnený členský štát“ je členský štát, ktorého menou je euro, alebo členský štát, ktorého menou nie je euro, ktorý nadviazal úzku spoluprácu v súlade s článkom 7;

2.	„príslušný vnútroštátny orgán“ je príslušný vnútroštátny orgán určený zúčastneným členským štátom v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (13) a smernicou 2013/36/EÚ;

3.	„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

4.	„finančná holdingová spoločnosť“ je finančná holdingová spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 20 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

„zmiešaná finančná holdingová spoločnosť“ je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (14);

6.	„finančný konglomerát“ je finančný konglomerát v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 14 smernice 2002/87/ES;

7.	„určený vnútroštátny orgán“ je určený orgán zúčastneného členského štátu v zmysle príslušného práva Únie;

8.	„kvalifikovaná účasť“ je kvalifikovaný podiel v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 36 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

9.	„jednotný mechanizmus dohľadu“ (JMD) je systém finančného dohľadu pozostávajúci z Európskej centrálnej banky a príslušných vnútroštátnych orgánov zúčastnených členských štátov, ako sa uvádza v článku 6 tohto nariadenia.

KAPITOLA II

Spolupráca a úlohy

Článok 3

Spolupráca

1. ECB úzko spolupracuje s EBA, ESMA, EIOPA a Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB), ako aj s ďalšími orgánmi, ktoré sú súčasťou ESFS, ktoré zabezpečujú primeranú úroveň regulácie a dohľadu v Únii.

V prípade potreby ECB uzavrie memorandá o porozumení s príslušnými orgánmi členských štátov zodpovednými za trhy s finančnými nástrojmi. Tieto memorandá sa sprístupnia Európskemu parlamentu, Rade a príslušným orgánom všetkých členských štátov.

2. Na účely tohto nariadenia má ECB zastúpenie v Rade orgánov dohľadu EBA v súlade s podmienkami stanovenými v článku 40 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

3. ECB plní svoje úlohy v súlade s týmto nariadením a bez toho, aby bola dotknutá právomoc a úlohy EBA, ESMA, EIOPA a ESRB.

4. ECB úzko spolupracuje s orgánmi splnomocnenými na riešenie krízových situácií úverových inštitúcií vrátane vypracovania plánov na riešenie krízových situácií.

5. S výhradou článkov 1, 4 a 6 ECB úzko spolupracuje s každým nástrojom finančnej pomoci z verejných zdrojov vrátane Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS) a ESM, a to predovšetkým ak sa z takéhoto nástroja poskytla alebo je pravdepodobné, že sa poskytne priama alebo nepriama finančná pomoc úverovej inštitúcii, na ktorú sa vzťahuje článok 4.

6. ECB a príslušné orgány nezúčastnených členských štátov uzavrú memorandum o porozumení, v ktorom sa vo všeobecnosti uvedie, akým spôsobom budú navzájom spolupracovať pri vykonávaní svojich úloh dohľadu podľa práva Únie vo vzťahu k finančným inštitúciám uvedeným v článku 2. Toto memorandum sa pravidelne preskúmava.

Bez toho, aby tým bol dotknutý prvý pododsek, ECB uzavrie memorandum o porozumení s príslušným orgánom každého nezúčastneného členského štátu, v ktorom sídli aspoň jedna globálna systémovo dôležitá inštitúcia v zmysle práva Únie.

Každé memorandum sa pravidelne preskúmava a uverejní sa s výhradou náležitého nakladania s utajenými skutočnosťami.

Článok 4

Úlohy, ktorými je ECB poverená

1. V rámci článku 6 má ECB v súlade s odsekom 3 tohto článku výhradnú právomoc vykonávať na účely prudenciálneho dohľadu v súvislosti so všetkými úverovými inštitúciami usadenými v zúčastnených členských štátoch tieto úlohy:

a)	udeľovať povolenia úverovým inštitúciám a odoberať povolenia úverovým inštitúciám s výhradou článku 14;

b)	vykonávať úlohy, ktoré má príslušný orgán domovského členského štátu podľa príslušného práva Únie v prípade úverových inštitúcií usadených v zúčastnenom členskom štáte, ktoré chcú zriadiť pobočku alebo poskytovať cezhraničné služby v nezúčastnenom členskom štáte;

c)	posudzovať oznámenia o nadobudnutí a prevode kvalifikovaných účastí v úverových inštitúciách s výnimkou prípadu riešenia krízových situácií bánk a s výhradou článku 15;

zabezpečovať dodržiavanie súladu s aktmi uvedenými v článku 4 ods. 3 prvom pododseku, ktorými sa voči úverovým inštitúciám stanovujú prudenciálne požiadavky v oblastiach požiadaviek na vlastné zdroje, sekuritizácie, obmedzení veľkých expozícií, likvidity, pákového efektu a podávania správ a zverejňovania informácií o týchto záležitostiach;

zabezpečovať dodržiavanie súladu s aktmi uvedenými v článku 4 ods. 3 prvom pododseku, ktorými sa voči úverovým inštitúciám stanovuje požiadavka mať zavedené spoľahlivé mechanizmy riadenia a správy vrátane primeraných a náležitých požiadaviek na osoby zodpovedné za riadenie úverových inštitúcií, procesy riadenia rizík, mechanizmy vnútornej kontroly, politiky a postupy odmeňovania a efektívne postupy posudzovania primeranosti vnútorného kapitálu vrátane modelov založených na interných ratingoch;

vykonávať, podľa potreby v koordinácii s EBA, preskúmania v rámci dohľadu vrátane záťažových testov a ich prípadného zverejňovania s cieľom určovať, či opatrenia, stratégie, procesy a mechanizmy zavedené úverovými inštitúciami a vlastné zdroje v držbe týchto inštitúcií zaisťujú riadne hospodárenie a krytie ich rizík, a na základe tohto preskúmania v rámci dohľadu stanovovať voči úverovým inštitúciám osobitné požiadavky na dodatočné vlastné zdroje, osobitné požiadavky na zverejňovanie, osobitné požiadavky na likviditu a ďalšie opatrenia v prípadoch výslovne priradených príslušným orgánom v príslušnom práve Únie;

vykonávať dohľad na konsolidovanom základe nad materskými spoločnosťami úverových inštitúcií usadenými v jednom zo zúčastnených členských štátov vrátane dohľadu nad finančnými holdingovými spoločnosťami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami a zapájať sa do vykonávania dohľadu na konsolidovanom základe, a to aj v kolégiách orgánov dohľadu a bez toho, aby bola dotknutá účasť príslušných vnútroštátnych orgánov v týchto kolégiách v úlohe pozorovateľov, v súvislosti s materskými spoločnosťami neusadenými v jednom zo zúčastnených členských štátov;

h)	zúčastňovať sa na vykonávaní doplnkového dohľadu nad finančným konglomerátom v súvislosti s úverovými inštitúciami, ktoré sú v ňom zahrnuté, a prevziať úlohy koordinátora, ak je ECB vymenovaná za koordinátora pre finančný konglomerát v súlade s kritériami stanovenými v príslušnom práve Únie;

vykonávať úlohy dohľadu v súvislosti s plánmi ozdravenia a včasnou intervenciou v prípade, ak úverová inštitúcia alebo skupina, vo vzťahu ku ktorej je ECB orgánom konsolidovaného dohľadu, nespĺňa príslušné prudenciálne požiadavky alebo ich pravdepodobne nebude spĺňať, a len v prípadoch výslovne stanovených v príslušnom práve Únie vo vzťahu k príslušným orgánom aj v súvislosti so štrukturálnymi zmenami požadovanými od úverových inštitúcií s cieľom zabrániť finančným ťažkostiam alebo zlyhaniu, okrem právomocí týkajúcich sa riešenia krízových situácií.

2. V prípade úverových inštitúcií usadených v nezúčastnenom členskom štáte, ktoré v zúčastnenom členskom štáte zriaďujú pobočku alebo poskytujú cezhraničné služby, ECB vykonáva v rozsahu vymedzenom v odseku 1 úlohy, ktoré sú v súlade s príslušným právom Únie v právomoci príslušných vnútroštátnych orgánov.

3. ECB na účely vykonávania úloh, ktorými bola poverená podľa tohto nariadenia, a s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň dohľadu uplatňuje celé príslušné právo Únie a v prípade, keď sa toto právo Únie skladá zo smerníc, vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto smernice transponujú. Keď sú príslušným právom Únie nariadenia a keď tieto nariadenia v súčasnosti explicitne ponúkajú členským štátom rôzne možnosti, ECB uplatňuje aj vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto možnosti vykonávajú.

ECB na tento účel prijíma usmernenia a odporúčania a robí rozhodnutia, ktoré podliehajú príslušnému právu Únie, a to predovšetkým akýmkoľvek legislatívnym a nelegislatívnym aktom vrátane tých, ktoré sa uvádzajú v článkoch 290 a 291 ZFEÚ, a ktoré sú v súlade s týmto právom. Predovšetkým sa na ňu vzťahujú záväzné regulačné a vykonávacie technické predpisy, ktoré vypracúva EBA a prijíma Komisia v súlade s článkami 10 až 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, článok 16 uvedeného nariadenia, ako aj ustanovenia uvedeného nariadenia týkajúce sa európskej príručky v oblasti dohľadu, ktorú vypracúva EBA v súlade s uvedeným nariadením. ECB tiež môže prijímať nariadenia, avšak len v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na organizáciu alebo vymedzenie spôsobu vykonávania úloh, ktorými bola poverená týmto nariadením.

ECB pred prijatím nariadenia vykoná otvorené verejné konzultácie a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýzy nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah týchto nariadení alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci, pričom v takom prípade ECB takúto naliehavosť zdôvodní.

V prípade potreby ECB akýmkoľvek spôsobom prispeje k vypracovaniu návrhu regulačných technických predpisov alebo vykonávacích technických predpisov EBA v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010 alebo upozorní EBA na prípadnú potrebu predložiť Komisii návrhy predpisov, ktorými sa menia existujúce regulačné alebo vykonávacie technické predpisy.

Článok 5

Makroprudenciálne úlohy a nástroje

1. Podľa vhodnosti alebo ak sa to považuje za potrebné a bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, príslušné vnútroštátne orgány alebo určené vnútroštátne orgány zúčastnených členských štátov uplatňujú požiadavky na kapitálové rezervy, ktoré majú mať v držbe úverové inštitúcie na relevantnej úrovni v súlade s príslušným právom Únie, navyše k požiadavkám na vlastné zdroje uvedeným v článku 4 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia vrátane mier proticyklických rezerv a akékoľvek ďalšie opatrenia zamerané na odstránenie systémových alebo makroprudenciálnych rizík stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ, a s výhradou postupov v nich stanovených, v prípadoch výslovne stanovených v príslušnom práve Únie. Dotknutý orgán náležite oznámi ECB svoj úmysel prijať takéto rozhodnutie desať pracovných dní vopred. Ak má ECB námietky, oznámi svoje dôvody písomne v lehote piatich pracovných dní. Dotknutý orgán dôvody ECB podľa potreby pred podniknutím ďalších krokov v súvislosti s rozhodnutím náležitým spôsobom zohľadní.

2. ECB môže v prípade, že sa to považuje za nevyhnutné, namiesto príslušného vnútroštátneho orgánu alebo určeného vnútroštátneho orgánu zúčastneného členského štátu uplatniť vyššie požiadavky na kapitálové rezervy, ktoré majú mať v držbe úverové inštitúcie na relevantnej úrovni v súlade s právom Únie, navyše k požiadavkám na vlastné zdroje uvedeným v článku 4 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia vrátane miery proticyklických rezerv, s výhradou podmienok stanovených v odsekoch 4 a 5 tohto článku, ako sú požiadavky uplatňované príslušnými vnútroštátnymi orgánmi alebo určenými vnútroštátnymi orgánmi zúčastnených členských štátov, a uplatniť prísnejšie opatrenia zamerané na odstránenie systémových alebo makroprudenciálnych rizík na úrovni úverových inštitúcií v súlade s postupmi stanovenými v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ v prípadoch konkrétne stanovených v príslušnom práve Únie.

3. Ktorýkoľvek príslušný vnútroštátny orgán alebo určený vnútroštátny orgán môže ECB navrhnúť, aby konala podľa odseku 2 s cieľom riešiť osobitnú situáciu finančného systému a hospodárstva v jeho členskom štáte.

4. Ak má ECB v úmysle konať v súlade s odsekom 2, pri zvažovaní možnosti prijať akékoľvek opatrenia úzko spolupracuje s určenými vnútroštátnymi orgánmi v dotknutých členských štátoch. Dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom alebo dotknutým určeným vnútroštátnym orgánom predovšetkým oznamuje svoj úmysel desať pracovných dní pred prijatím takéhoto rozhodnutia. Ak má ktorýkoľvek z dotknutých orgánov námietky, oznámi svoje dôvody písomne v lehote piatich pracovných dní. ECB pred podniknutím ďalších krokov v súvislosti s rozhodnutím tieto dôvody podľa potreby náležitým spôsobom zohľadní.

5. ECB pri plnení úloh uvedených v odseku 2 zohľadňuje osobitnú situáciu finančného systému, hospodársku situáciu a hospodársky cyklus v jednotlivých členských štátoch alebo ich častiach.

Článok 6

Spolupráca v rámci jednotného mechanizmu dohľadu

1. ECB vykonáva svoje úlohy v rámci jednotného mechanizmu dohľadu zloženého z ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov. ECB zodpovedá za účinné a konzistentné fungovanie jednotného mechanizmu dohľadu.

2. Na ECB aj na príslušné vnútroštátne orgány sa vzťahuje povinnosť spolupracovať v dobrej viere a povinnosť vymieňať si informácie.

Bez toho, aby bola dotknutá právomoc ECB priamo prijímať informácie, ktoré jej priebežne podávajú úverové inštitúcie, alebo mať k týmto informáciám priamy prístup, príslušné vnútroštátne orgány ECB predovšetkým poskytujú všetky informácie nevyhnutné na účely vykonávania úloh, ktorými sa ECB poveruje podľa tohto nariadenia.

3. V prípade potreby a bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť ECB za úlohy, ktorými sa poveruje týmto nariadením, sú príslušné vnútroštátne orgány zodpovedné za poskytovanie pomoci Európskej centrálnej banke podľa podmienok stanovených v rámci uvedenom v odseku 7 tohto článku pri vypracúvaní a vykonávaní všetkých aktov týkajúcich sa úloh uvedených v článku 4 v súvislosti so všetkými úverovými inštitúciami vrátane pomoci pri overovacích činnostiach. Pri plnení úloh uvedených v článku 4 dodržiavajú pokyny, ktoré vydáva ECB.

4. Vo vzťahu k úlohám vymedzeným v článku 4 s výnimkou jeho odseku 1 písm. a) a c) zodpovedá ECB za úlohy, ktoré sa uvádzajú v odseku 5 tohto článku, a príslušné vnútroštátne orgány zodpovedajú za úlohy, ktoré sa uvádzajú v odseku 6 tohto článku, a to v rámci a s výhradou postupov uvedených v odseku 7 tohto článku, súvisiace s dohľadom nad tými úverovými inštitúciami, finančnými holdingovými spoločnosťami alebo zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, alebo pobočkami usadenými v zúčastnených členských štátoch, ktoré sú pobočkami úverových inštitúcií usadených v nezúčastnených členských štátoch:

—

ktoré sú na konsolidovanom základe menej významné, a to na najvyššej úrovni konsolidácie v rámci zúčastnených členských štátov, alebo individuálne v osobitných prípadoch pobočiek usadených v zúčastnených členských štátoch, ktoré sú pobočkami úverových inštitúcií usadených v nezúčastnených členských štátoch. Významnosť sa posudzuje na základe týchto kritérií:

veľkosť;

ii)	dôležitosť pre hospodárstvo Únie alebo ktoréhokoľvek zúčastneného členského štátu;

iii)	významnosť cezhraničných činností.

Čo sa týka prvého pododseku, úverová inštitúcia alebo finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná holdingová spoločnosť sa nepovažuje za menej významnú, pokiaľ si to nevyžadujú osobitné okolnosti, ktoré sa vymedzia v metodike, keď je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

i)	celková hodnota jej aktív prevyšuje 30 miliárd EUR;

ii)	pomer jej celkových aktív k HDP zúčastneného členského štátu, v ktorom je usadená, prevyšuje 20 %, ak celková hodnota jej aktív nie je nižšia ako 5 miliárd EUR;

iii)	ECB v nadväznosti na oznámenie príslušného vnútroštátneho orgánu, že takúto inštitúciu považuje za významnú pre domáce hospodárstvo, prijme rozhodnutie, v ktorom na základe svojho komplexného posúdenia, vrátane posúdenia súvahy, potvrdí význam tejto inštitúcie.

ECB môže z vlastnej iniciatívy považovať inštitúciu za významnú aj vtedy, ak vo viac ako jednom zúčastnenom členskom štáte založila bankové dcérske spoločnosti a jej cezhraničné aktíva alebo pasíva predstavujú významnú časť jej celkových aktív alebo pasív za podmienok stanovených v metodike.

Tie, pre ktoré sa priamo požadovala alebo získala verejná finančná pomoc z ENFS alebo ESM, sa za menej významné nepovažujú.

Bez ohľadu na predchádzajúce pododseky vykonáva ECB úlohy, ktorými sa poveruje týmto nariadením, voči trom najvýznamnejším úverovým inštitúciám v každom zo zúčastnených členských štátov, pokiaľ si to osobitné okolnosti nevyžadujú inak.

5. Pokiaľ ide o úverové inštitúcie uvedené v odseku 4 a v rámci vymedzenom v odseku 7:

ECB vydáva nariadenia, usmernenia alebo všeobecné pokyny určené príslušným vnútroštátnym orgánom, na základe ktorých sa vykonávajú úlohy vymedzené v článku 4 s výnimkou jeho ods. 1 písm. a) a c) a príslušné vnútroštátne orgány prijímajú rozhodnutia o dohľade.

Takéto pokyny sa môžu týkať osobitných právomocí uvedených v článku 16 ods. 2 v súvislosti so skupinami alebo kategóriami úverových inštitúcií na účely zabezpečenia súladu výsledkov dohľadu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu;

ak je to nevyhnutné na zabezpečenie jednotného uplatňovania vysokej úrovne dohľadu, ECB môže kedykoľvek z vlastnej iniciatívy po konzultácii s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi alebo na žiadosť príslušného vnútroštátneho orgánu rozhodnúť o tom, že sama priamo uplatní všetky príslušné právomoci vo vzťahu k jednej alebo viacerým úverovým inštitúciám uvedeným v odseku 4, a to aj v prípade, keď sa finančná pomoc požadovala alebo získala nepriamo z ENFS alebo ESM;

c)	ECB vykonáva dohľad nad fungovaním systému na základe zodpovednosti a postupov stanovených v tomto článku, a predovšetkým v odseku 7 písm. c);

d)	ECB môže kedykoľvek využiť právomoci uvedené v článkoch 10 až 13;

e)	ECB tiež môže od príslušných vnútroštátnych orgánov požadovať ad hoc alebo priebežne informácie o vykonávaní úloh, ktoré vykonávajú podľa tohto článku.

6. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 5 tohto článku, príslušné vnútroštátne orgány vykonávajú a sú zodpovedné za úlohy uvedené v článku 4 ods. 1 písm. b), d) až g) a i), ako aj za prijímanie všetkých relevantných rozhodnutí o dohľade vo vzťahu k úverovým inštitúciám uvedeným v odseku 4 prvom pododseku tohto článku v rámci a s výhradou postupov uvedených v odseku 7 tohto článku.

Bez toho, aby boli dotknuté články 10 až 13, si príslušné vnútroštátne orgány a určené vnútroštátne orgány zachovávajú svoje právomoci v súlade s vnútroštátnym právom, pokiaľ ide o získavanie informácií od úverových inštitúcií, holdingových spoločností, zmiešaných holdingových spoločností a podnikov vrátane konsolidovanej finančnej situácie úverových inštitúcií a vykonávanie kontrol na mieste v týchto úverových inštitúciách, holdingových spoločnostiach, zmiešaných holdingových spoločnostiach a podnikoch. Vnútroštátne príslušné orgány v súlade s rámcom stanoveným v odseku 7 tohto článku informujú ECB o opatreniach prijatých podľa tohto odseku a tieto opatrenia s ECB úzko koordinujú.

Vnútroštátne príslušné orgány pravidelne podávajú ECB správy o vykonávaní činností podľa tohto článku.

7. ECB po konzultácii s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a na základe návrhu rady pre dohľad prijíma a zverejňuje rámec pre organizáciu praktických spôsobov vykonávania tohto článku. Tento rámec zahŕňa minimálne:

špecifickú metodiku na posúdenie kritérií uvedených v odseku 4 prvom, druhom a treťom pododseku a kritériá, podľa ktorých sa odsek 4 štvrtý pododsek prestáva vzťahovať na určitú úverovú inštitúciu, ako aj vyplývajúce mechanizmy na účely vykonávania odsekov 5 a 6. Tieto mechanizmy a metodika na posúdenie kritérií uvedených v odseku 4 prvom, druhom a treťom pododseku sa preskúmavajú, aby zohľadňovali všetky relevantné zmeny, a zabezpečuje sa nimi, že v prípade úverovej inštitúcie považovanej za významnú alebo menej významnú uvedené posúdenie možno upraviť len v prípade podstatných a nie prechodných zmien okolností, najmä tých okolností súvisiacich so situáciou úverovej inštitúcie, ktoré sú relevantné z hľadiska daného posúdenia;

b)	vymedzenie postupov vrátane lehôt a možnosti vypracovať návrhy rozhodnutí, ktoré sa zašlú ECB na posúdenie, pre vzťah medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v súvislosti s dohľadom nad úverovými inštitúciami, ktoré sa nepovažujú za menej významné v súlade s odsekom 4;

vymedzenie postupov vrátane lehôt pre vzťah medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v súvislosti s dohľadom nad úverovými inštitúciami, ktoré sa považujú za menej významné v súlade s odsekom 4. Pri takýchto postupoch sa od príslušných vnútroštátnych orgánov v závislosti od prípadov vymedzených v danom rámci predovšetkým vyžaduje, aby:

i)	oznamovali ECB každý podstatný postup dohľadu;

ii)	na žiadosť ECB ďalej posúdili konkrétne aspekty postupu;

iii)	zasielali ECB podstatné návrhy rozhodnutí o dohľade, ku ktorým ECB môže vyjadriť názor.

8. Vždy keď ECB pomáhajú príslušné vnútroštátne orgány alebo určené vnútroštátne orgány na účely vykonávania úloh, ktoré sa na ňu prenášajú týmto nariadením, ECB a príslušné vnútroštátne orgány musia dodržiavať ustanovenia príslušných aktov Únie vzťahujúce sa na rozdelenie zodpovednosti a spoluprácu medzi príslušnými orgánmi rozličných členských štátov.

Článok 7

Úzka spolupráca s príslušnými orgánmi zúčastnených členských štátov, ktorých menou nie je euro

1. V rámci obmedzení stanovených v tomto článku vykonáva ECB úlohy v oblastiach uvedených v článku 4 ods. 1 a 2 a v článku 5 v súvislosti s úverovými inštitúciami usadenými v členskom štáte, ktorého menou nie je euro, keď sa medzi ECB a príslušným vnútroštátnym orgánom takéhoto členského štátu nadviazala úzka spolupráca v súlade s týmto článkom.

ECB môže na tieto účely adresovať pokyny príslušnému vnútroštátnemu orgánu alebo určenému vnútroštátnemu orgánu zúčastneného členského štátu, ktorého menou nie je euro.

2. Medzi ECB a príslušným vnútroštátnym orgánom zúčastneného členského štátu, ktorého menou nie je euro, sa nadviaže úzka spolupráca na základe rozhodnutia, ktoré prijala ECB, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	dotknutý členský štát oznámi ostatným členským štátom, Komisii, ECB a EBA žiadosť o nadviazanie úzkej spolupráce s ECB v súvislosti s vykonávaním úloh uvedených v článkoch 4 a 5 týkajúcich sa všetkých úverových inštitúcií usadených v dotknutom členskom štáte v súlade s článkom 6;

dotknutý členský štát sa v oznámení zaviaže:

—	zabezpečiť, že jeho príslušný vnútroštátny orgán alebo určený vnútroštátny orgán sa bude riadiť akýmikoľvek usmerneniami alebo požiadavkami, ktoré vydala ECB, a

—	poskytovať všetky informácie o úverových inštitúciách usadených v danom členskom štáte, ktoré môže ECB požadovať na účely vykonávania komplexného posúdenia týchto úverových inštitúcií;

c)	dotknutý členský štát prijal príslušné vnútroštátne právne predpisy, aby zabezpečil, že jeho príslušný vnútroštátny orgán bude povinný prijímať akékoľvek opatrenia v súvislosti s úverovými inštitúciami, ktoré bude ECB požadovať v súlade s odsekom 4.

3. Rozhodnutie uvedené v odseku 2 sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Rozhodnutie sa začne uplatňovať 14 dní po jeho uverejnení.

4. Ak sa ECB domnieva, že príslušný vnútroštátny orgán dotknutého členského štátu by mal v súvislosti s úverovou inštitúciou, finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou prijať opatrenie týkajúce sa úloh uvedených v odseku 1, adresuje pokyny tomuto orgánu a určí príslušnú lehotu.

Táto lehota nesmie byť kratšia než 48 hodín okrem prípadu, keď je skoršie prijatie nevyhnutné na to, aby sa zabránilo nenapraviteľnej škode. Príslušný vnútroštátny orgán dotknutého členského štátu prijme všetky nevyhnutné opatrenia v súlade s povinnosťou uvedenou v odseku 2 písm. c).

5. ECB môže rozhodnúť o vydaní upozornenia dotknutému členskému štátu v tom zmysle, že sa úzka spolupráca pozastaví alebo ukončí, ak sa neprijmú rozhodné nápravné opatrenia, a to v týchto prípadoch:

a)	ak podľa stanoviska ECB dotknutý členský štát už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 2 písm. a) až c); alebo

b)	ak podľa stanoviska ECB príslušný vnútroštátny orgán dotknutého členského štátu nekoná v súlade s povinnosťou uvedenou v odseku 2 písm. c).

Ak sa do 15 dní od oznámenia takéhoto upozornenia neprijmú žiadne takéto opatrenia, ECB môže pozastaviť alebo ukončiť úzku spoluprácu s daným členským štátom.

Rozhodnutie o pozastavení alebo ukončení úzkej spolupráce sa oznámi dotknutému členskému štátu a uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie. V rozhodnutí sa uvedie dátum, od ktorého sa uplatňuje, s náležitým zohľadnením účinnosti výkonu dohľadu a oprávnených záujmov úverových inštitúcií.

6. Členský štát môže požiadať ECB, aby ukončila úzku spoluprácu kedykoľvek po uplynutí troch rokov odo dňa uverejnenia rozhodnutia, ktoré ECB prijala na účely nadviazania úzkej spolupráce, v Úradnom vestníku Európskej únie. V žiadosti sa vysvetlia dôvody ukončenia a podľa potreby aj potenciálne významné nepriaznivé dôsledky z hľadiska fiškálnej zodpovednosti členského štátu. V takom prípade ECB bezodkladne pristúpi k prijatiu rozhodnutia o ukončení úzkej spolupráce a uvedie dátum, od ktorého sa rozhodnutie uplatňuje, v rámci maximálnej lehoty tri mesiace, pričom sa náležite zohľadní účinnosť dohľadu a oprávnené záujmy úverových inštitúcií. Rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

7. Ak zúčastnený členský štát, ktorého menou nie je euro, oznámi ECB v súlade s článkom 26 ods. 8 svoj odôvodnený nesúhlas s námietkou Rady guvernérov k návrhu rozhodnutia rady pre dohľad, Rada guvernérov v lehote 30 dní vydá svoje stanovisko k odôvodnenému nesúhlasu členského štátu a námietku potvrdí alebo stiahne, pričom uvedie dôvody.

Ak Rada guvernérov svoju námietku potvrdí, zúčastnený členský štát, ktorého menou nie je euro, môže ECB oznámiť, že daným potenciálnym rozhodnutím, ktoré sa týka možného zmeneného a doplneného návrhu rozhodnutia rady pre dohľad, nebude viazaný.

ECB potom zváži možnosť pozastaviť alebo ukončiť úzku spoluprácu s daným členským štátom s náležitým zohľadnením účinnosti výkonu dohľadu a prijme v tomto zmysle rozhodnutie.

ECB zohľadní najmä tieto aspekty:

a)	či by v prípade absencie takéhoto pozastavenia alebo ukončenia mohla byť ohrozená integrita JMD alebo či by mohla mať výrazné nepriaznivé dôsledky, pokiaľ ide o fiškálnu zodpovednosť členských štátov,

b)	či by takéto pozastavenie alebo ukončenie mohlo mať výrazné nepriaznivé dôsledky, pokiaľ ide fiškálnu zodpovednosť členského štátu, ktorý oznámil odôvodnený nesúhlas v súlade s článkom 26 ods. 8,

či je presvedčená, že dotknutý príslušný vnútroštátny orgán prijal opatrenia, ktoré, podľa názoru ECB:

—	zabezpečujú, že úverovým inštitúciám v členskom štáte, ktorý oznámil svoj odôvodnený nesúhlas podľa predchádzajúceho pododseku, sa neposkytuje výhodnejšie zaobchádzanie ako úverovým inštitúciám v iných zúčastnených členských štátoch, a

—	sú pri dosahovaní cieľov uvedených v článku 1 a pri zabezpečovaní súladu s príslušným právom Únie rovnako účinné ako rozhodnutie Rady guvernérov podľa druhého pododseku tohto odseku.

ECB zohľadní tieto aspekty vo svojom rozhodnutí a oznámi ich príslušnému členskému štátu.

8. Ak zúčastnený členský štát, ktorého menou nie je euro, nesúhlasí s návrhom rozhodnutia rady pre dohľad, informuje o svojom odôvodnenom nesúhlase Radu guvernérov do piatich pracovných dní po doručení návrhu rozhodnutia. Rada guvernérov potom rozhodne o záležitosti do piatich pracovných dní, pričom v plnej miere zohľadní dôvody nesúhlasu a písomne vysvetlí svoje rozhodnutie dotknutému členskému štátu. Dotknutý členský štát môže požiadať ECB o ukončenie úzkej spolupráce s okamžitou účinnosťou, pričom nebude viazaný nasledujúcim rozhodnutím.

9. Členský štát, ktorý ukončil úzku spoluprácu s ECB, môže nadviazať novú úzku spoluprácu až po uplynutí troch rokov od dátumu uverejnenia rozhodnutia ECB o ukončení úzkej spolupráce v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 8

Medzinárodné vzťahy

Bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci členských štátov a inštitúcií a orgánov Únie, iných než ECB, vrátane EBA v súvislosti s úlohami, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, ECB môže nadväzovať kontakty a uzatvárať administratívne dohody s orgánmi dohľadu, medzinárodnými organizáciami a správnymi orgánmi tretích krajín za predpokladu primeranej koordinácie s EBA. Tieto dohody nevytvárajú právne povinnosti vo vzťahu k Únii a jej členským štátom.

KAPITOLA III

Právomoci ECB

Článok 9

Právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovacie právomoci

1. ECB sa výlučne na účely vykonávania úloh, ktorými sa poveruje na základe článku 4 ods. 1 a 2 a článku 5 ods. 2, považuje podľa potreby za príslušný alebo určený orgán v zúčastnených členských štátoch, ako sa ustanovuje v príslušnom práve Únie.

Na tie isté výlučné účely má ECB všetky právomoci a povinnosti stanovené v tomto nariadení. Taktiež má všetky právomoci a povinnosti, ktoré majú podľa príslušného práva Únie príslušné a určené orgány, ak sa v tomto nariadení neustanovuje inak. ECB má predovšetkým právomoci uvedené v oddieloch 1 a 2 tejto kapitoly.

Pokiaľ je to potrebné na vykonávanie úloh, ktorými sa ECB poveruje podľa tohto nariadenia, môže ECB formou pokynov od týchto vnútroštátnych orgánov požadovať, aby využívali svoje právomoci podľa podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve a v súlade s týmito podmienkami, ak sa takýmito právomocami ECB týmto nariadením nepoveruje. Tieto vnútroštátne orgány v plnom rozsahu informujú ECB o vykonávaní týchto právomocí.

2. ECB vykonáva svoje právomoci uvedené v odseku 1 tohto článku v súlade s aktmi uvedenými v článku 4 ods. 3 prvom pododseku. Pri vykonávaní svojich príslušných právomocí v oblasti dohľadu a vyšetrovacích právomocí ECB a príslušné vnútroštátne orgány úzko spolupracujú.

3. Odchylne od odseku 1 tohto článku, pokiaľ ide o úverové inštitúcie usadené v zúčastnených členských štátoch, ktorých menou nie je euro, ECB vykonáva svoje právomoci v súlade s článkom 7.

Oddiel 1

Vyšetrovacie právomoci

Článok 10

Žiadosť o informácie

1. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci uvedené v článku 9 ods. 1, a s výhradou podmienok stanovených v príslušnom práve Únie môže ECB s výhradou článku 4 požadovať poskytnutie všetkých informácií potrebných na vykonávanie úloh, ktorými sa poveruje týmto nariadením, vrátane informácií, ktoré sa majú poskytovať v opakujúcich sa intervaloch a v určených formátoch na účely dohľadu a súvisiace štatistické účely, od týchto právnických alebo fyzických osôb:

a)	úverových inštitúcií usadených v zúčastnených členských štátoch;

b)	finančných holdingových spoločností usadených v zúčastnených členských štátoch;

c)	zmiešaných finančných holdingových spoločností usadených v zúčastnených členských štátoch;

d)	holdingových spoločností so zmiešaným predmetom činnosti usadených v zúčastnených členských štátoch;

e)	osôb patriacich k subjektom uvedeným v písmenách a) až d);

f)	tretích strán, ktoré pre subjekty uvedené v písmenách a) až d) externe vykonávajú funkcie alebo činnosti.

2. Osoby uvedené v odseku 1 poskytujú požadované informácie. Ustanoveniami o služobnom tajomstve sa tieto osoby neoslobodzujú od povinnosti poskytnúť informácie. Poskytnutie uvedených informácií sa nepovažuje za porušenie služobného tajomstva.

3. Ak ECB získa informácie priamo od právnických alebo fyzických osôb uvedených v odseku 1, sprístupní tieto informácie dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom.

Článok 11

Všeobecné vyšetrovania

1. Na účely vykonávania úloh, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením a s výhradou ostatných podmienok stanovených v príslušnom práve Únie, môže ECB vykonávať všetky potrebné vyšetrovania každej osoby uvedenej v článku 10 ods. 1 usadenej alebo nachádzajúcej sa v zúčastnenom členskom štáte.

Na tieto účely má ECB právo:

a)	požadovať predloženie dokumentov;

b)	preskúmavať účtovné knihy a záznamy osôb uvedených v článku 10 ods. 1 a robiť kópie takýchto účtovných kníh a záznamov alebo výpisy z nich;

c)	získať písomné alebo ústne vysvetlenie od všetkých osôb uvedených v článku 10 ods. 1 alebo ich zástupcov alebo personálu;

d)	vypočuť akúkoľvek inú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom zhromaždiť informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania.

2. Osoby uvedené v článku 10 ods. 1 sa podrobujú vyšetrovaniam, ktoré sa začali na základe rozhodnutia ECB.

Ak osoba bráni výkonu vyšetrovania, príslušný vnútroštátny orgán zúčastneného členského štátu, v ktorom sa nachádzajú príslušné priestory, poskytuje v súlade s vnútroštátnym právom potrebnú pomoc vrátane, v prípadoch uvedených v článkoch 12 a 13, uľahčenia prístupu ECB do obchodných priestorov právnických osôb uvedených v článku 10 ods. 1 s cieľom umožniť uplatnenie uvedených práv.

Článok 12

Kontroly na mieste

1. Na účely vykonávania úloh, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, a s výhradou ďalších podmienok stanovených v príslušnom práve Únie môže ECB v súlade s článkom 13 a pod podmienkou predchádzajúceho oznámenia dotknutému príslušnému vnútroštátnemu orgánu vykonávať všetky potrebné kontroly na mieste v obchodných priestoroch právnických osôb uvedených v článku 10 ods. 1 a akýchkoľvek iných spoločnostiach zahrnutých do dohľadu na konsolidovanom základe, keď je ECB orgánom konsolidovaného dohľadu v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. g). Ak je to nevyhnutné pre riadne a účinné vykonávanie kontrol, môže ECB vykonávať kontroly na mieste bez ich predchádzajúceho ohlásenia dotknutým právnickým osobám.

2. Úradníci ECB a iné osoby ňou oprávnené na vykonávanie kontrol na mieste môžu vstúpiť do všetkých obchodných priestorov a na pozemky právnických osôb, ktoré sú predmetom rozhodnutia o vyšetrovaní prijatého ECB, a majú všetky právomoci uvedené v článku 11 ods. 1.

3. Právnické osoby uvedené v článku 10 ods. 1 sa podrobujú kontrolám na mieste na základe rozhodnutia ECB.

4. Úradníci a iné sprevádzajúce osoby, ktoré oprávnil alebo vymenoval príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať, pod dohľadom a koordináciou ECB aktívne pomáhajú úradníkom ECB a iným osobám ňou oprávneným. Na tieto účely disponujú právomocami stanovenými v odseku 2. Úradníci príslušného vnútroštátneho orgánu dotknutého zúčastneného členského štátu majú takisto právo zúčastňovať sa na kontrolách na mieste.

5. Keď úradníci ECB a iné sprevádzajúce osoby ňou poverené alebo vymenované zistia, že sa osoba bráni vykonaniu kontroly nariadenej podľa tohto článku, príslušný vnútroštátny orgán dotknutého zúčastneného členského štátu im poskytne potrebnú pomoc v súlade s vnútroštátnym právom. V rozsahu potrebnom na inšpekciu táto pomoc zahŕňa zapečatenie akýchkoľvek obchodných priestorov a účtovných kníh alebo záznamov. Keď dotknutý príslušný vnútroštátny orgán na to nemá právomoc, využije svoju právomoc požiadať o potrebnú pomoc iné vnútroštátne orgány.

Článok 13

Povolenie súdneho orgánu

1. Ak si kontrola na mieste uvedená v článku 12 ods. 1 a 2 alebo pomoc uvedená v článku 12 ods. 5 vyžadujú povolenie súdneho orgánu podľa vnútroštátnych predpisov, podá sa žiadosť o takéto povolenie.

2. Keď sa žiada o povolenie uvedené v odseku 1 tohto článku, vnútroštátny súdny orgán skontroluje, či je rozhodnutie ECB pravé a či plánované donucovacie opatrenia nie sú so zreteľom na predmet kontroly svojvoľné alebo neprimerané. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať ECB o podrobné vysvetlenia, a to najmä dôvodov, na základe ktorých má ECB podozrenie, že došlo k porušeniu aktov uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku, a závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nesmie skúmať potrebu kontroly ani požadovať informácie obsiahnuté v dokumentácii ECB. Zákonnosť rozhodnutia ECB podlieha iba preskúmaniu Súdnym dvorom Európskej únie.

Oddiel 2

Osobitné právomoci v oblasti dohľadu

Článok 14

Povolenie

1. Každá žiadosť o povolenie začatia činnosti úverovej inštitúcie, ktorá sa má usadiť v zúčastnenom členskom štáte, sa predkladá príslušným vnútroštátnym orgánom členského štátu, v ktorom sa má úverová inštitúcia usadiť v súlade s požiadavkami stanovenými v príslušnom vnútroštátnom práve.

2. Ak žiadateľ spĺňa všetky podmienky na udelenie povolenia stanovené v príslušnom vnútroštátnom práve daného členského štátu, príslušný vnútroštátny orgán prijme v lehote stanovenej v príslušnom vnútroštátnom práve návrh rozhodnutia s cieľom navrhnúť ECB, aby udelila povolenie. Návrh rozhodnutia sa oznamuje ECB a žiadateľovi o povolenie. V ostatných prípadoch príslušný vnútroštátny orgán zamietne žiadosť o povolenie.

3. Návrh rozhodnutia sa považuje za prijatý zo strany ECB, pokiaľ ECB nevznesie námietku v maximálnej lehote desiatich pracovných dní, ktorú možno v riadne odôvodnených prípadoch raz predĺžiť v rovnakej dĺžke. ECB vznesie námietku proti návrhu rozhodnutia len v tom prípade, ak nie sú splnené podmienky na udelenie povolenia stanovené v príslušnom práve Únie. Dôvody zamietnutia písomne oznámi.

4. Rozhodnutie prijaté v súlade s odsekmi 2 a 3 oznámi príslušný vnútroštátny orgán žiadateľovi o povolenie.

5. ECB môže, s výhradou odseku 6, v prípadoch stanovených v príslušnom práve Únie odňať povolenie zo svojej vlastnej iniciatívy po konzultácii s príslušným vnútroštátnym orgánom zúčastneného členského štátu, v ktorom je úverová inštitúcia usadená, alebo na návrh takého príslušného vnútroštátneho orgánu. Týmito konzultáciami sa predovšetkým zabezpečuje, aby ECB pred prijatím rozhodnutia o odňatí povolenia poskytla vnútroštátnym orgánom dostatok času na to, aby rozhodli o nevyhnutných nápravných opatreniach vrátane prípadných opatrení na riešenie krízových situácií, a tieto opatrenia zohľadní.

Ak sa príslušný vnútroštátny orgán, ktorý navrhol udeliť povolenie v súlade s odsekom 1, domnieva, že sa povolenie musí odňať v súlade s príslušným vnútroštátnym právom, predloží na tieto účely návrh ECB. ECB v takom prípade prijme rozhodnutie o navrhovanom odňatí, pričom v plnej miere zohľadní odôvodnenie odňatia predložené príslušným vnútroštátnym orgánom.

6. Pokiaľ vnútroštátne orgány budú naďalej príslušné na riešenie krízových situácií úverových inštitúcií v prípadoch, keď dospejú k záveru, že odňatie povolenia by nepriaznivo ovplyvnilo primerané riešenie krízových situácií alebo vykonávanie opatrení nevyhnutných na riešenie krízových situácií alebo na zachovanie finančnej stability, náležitým spôsobom oznámia ECB svoje námietky, pričom podrobne vysvetlia, aký nepriaznivý vplyv by odňatie mohlo spôsobiť. V týchto prípadoch sa ECB zdrží krokov vedúcich k odňatiu na obdobie, ktoré sa dohodne spoločne s vnútroštátnymi orgánmi. ECB môže predĺžiť uvedené obdobie, ak sa domnieva, že sa dosiahol dostatočný pokrok. Ak však ECB v odôvodnenom rozhodnutí dospeje k záveru, že vnútroštátne orgány nevykonali primerané opatrenia nevyhnutné na zachovanie finančnej stability, bezodkladne sa uplatní odňatie povolenia.

Článok 15

Posúdenie nadobudnutia kvalifikovaných účastí

1. Bez toho, aby boli dotknuté výnimky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. c), každé oznámenie o nadobudnutí kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii usadenej v zúčastnenom členskom štáte alebo akékoľvek súvisiace informácie sa poskytujú príslušným vnútroštátnym orgánom členského štátu, v ktorom je úverová inštitúcia usadená, v súlade s požiadavkami stanovenými v príslušnom vnútroštátnom práve na základe aktov uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku.

2. Príslušný vnútroštátny orgán posudzuje navrhované nadobudnutie a oznámenie a návrh rozhodnutia o nesúhlase alebo súhlase s nadobudnutím na základe kritérií stanovených v aktoch uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku postupuje ECB najneskôr do desiatich pracovných dní pred uplynutím príslušnej lehoty na posúdenie, ktorá je vymedzená v príslušnom práve Únie, a poskytuje ECB pomoc v súlade s článkom 6.

3. ECB rozhodne o súhlase alebo nesúhlase s nadobudnutím na základe kritérií posudzovania stanovených v príslušnom práve Únie a v súlade s postupom a v lehotách na posúdenie, ktoré sa v ňom stanovujú.

Článok 16

Právomoci v oblasti dohľadu

1. Na účely vykonávania úloh uvedených v článku 4 ods. 1 a bez toho, aby boli dotknuté ostatné právomoci, ktorými sa poveruje ECB, má ECB právomoci stanovené v odseku 2 tohto článku, a to požadovať od každej úverovej inštitúcie, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v zúčastnených členských štátoch, aby včas prijala opatrenia nevyhnutné na riešenie súvisiacich problémov, za týchto okolností:

a)	úverová inštitúcia nespĺňa požiadavky stanovené v aktoch uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku;

b)	ECB má dôkaz, že úverová inštitúcia pravdepodobne nesplní požiadavky aktov uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov;

na základe záveru, ku ktorému sa dospelo pri preskúmaní v rámci dohľadu v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. f), že opatreniami, stratégiami, procesmi a mechanizmami, ktoré uplatňuje úverová inštitúcia, a vlastnými zdrojmi a likviditou, ktoré má v držbe, sa nezabezpečuje riadne hospodárenie a krytie jej rizík.

2. Na účely článku 9 ods. 1 má ECB najmä tieto právomoci:

a)	požadovať od inštitúcií, aby mali v držbe vlastné zdroje prevyšujúce kapitálové požiadavky stanovené v aktoch uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku v súvislosti s prvkami rizika a rizikami nezahrnutými do príslušných aktov Únie;

b)	požadovať sprísnenie opatrení, procesov, mechanizmov a stratégií;

c)	požadovať od inštitúcií, aby predložili plán na obnovenie súladu s požiadavkami dohľadu podľa aktov uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku, a stanoviť lehotu na jeho realizáciu vrátane jeho vylepšení, pokiaľ ide o rozsah a lehotu;

d)	požadovať od inštitúcií, aby uplatňovali osobitnú politiku tvorby rezerv alebo zaobchádzania s aktívami v zmysle požiadaviek na vlastné zdroje;

e)	obmedziť alebo limitovať obchodnú činnosť, operácie alebo sieť inštitúcií alebo požadovať zastavenie činností, ktoré pre zdravie inštitúcie predstavujú nadmerné riziká;

f)	požadovať zníženie rizika spojeného s činnosťami, produktmi a systémami inštitúcií;

g)	požadovať od inštitúcií, aby obmedzili pohyblivú zložku odmeňovania vyjadrenú ako percentuálny podiel z čistých príjmov, ak nie je v súlade s udržiavaním zdravej kapitálovej základne;

h)	požadovať od inštitúcií, aby využívali čisté zisky na posilnenie vlastných zdrojov;

i)	obmedziť alebo zakázať, aby inštitúcia rozdeľovala výnosy akcionárom, spoločníkom alebo držiteľom nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, keď tento zákaz nepredstavuje prípad zlyhania inštitúcie;

j)	uložiť požiadavky na ďalšie alebo častejšie podávanie správ vrátane podávania správ o pozíciách v oblasti kapitálu a likvidity;

k)	uložiť osobitné požiadavky na likviditu vrátane obmedzení nesúladu splatnosti medzi aktívami a záväzkami;

l)	požadovať dodatočné zverejnenie;

m)	kedykoľvek odvolať členov riadiaceho orgánu úverových inštitúcií, ktorí nespĺňajú požiadavky stanovené v aktoch uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku.

Článok 17

Právomoci hostiteľských orgánov a spolupráca v oblasti dohľadu na konsolidovanom základe

1. Medzi zúčastnenými členskými štátmi sa postupy stanovené v príslušnom práve Únie pre úverové inštitúcie, ktoré chcú v rámci územia iného členského štátu zriadiť pobočku alebo uplatňovať slobodu poskytovať služby vykonávaním svojich činností, a súvisiace právomoci domovských a hostiteľských členských štátov uplatňujú len na účely vykonávania úloh, ktorými nebola ECB poverená na základe článku 4.

2. Ustanovenia uvedené v príslušnom práve Únie týkajúce sa spolupráce príslušných orgánov z rôznych členských štátov na účely vykonávania dohľadu na konsolidovanom základe sa neuplatňujú, pokiaľ je ECB jediným zapojeným príslušným orgánom.

3. Pri plnení svojich úloh vymedzených v článkoch 4 a 5 ECB dodržiava spravodlivú rovnováhu medzi všetkými zúčastnenými členskými štátmi v súlade s článkom 6 ods. 8 a vo vzťahu k nezúčastneným členským štátom dodržiava rovnováhu medzi domovskými a hostiteľskými členskými štátmi podľa príslušného práva Únie.

Článok 18

Administratívne sankcie

1. Na účely vykonávania úloh, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, v prípade, že úverové inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti zámerne alebo z nedbanlivosti porušia požiadavku podľa príslušných priamo uplatniteľných aktov práva Únie, v súvislosti s ktorou majú príslušné orgány k dispozícii administratívne peňažné sankcie podľa príslušného práva Únie, môže ECB uložiť administratívne peňažné sankcie vo výške maximálne dvojnásobku ziskov, ktoré sa dosiahli, alebo strát, ktorým sa zabránilo, a to v oboch prípadoch v dôsledku porušenia, v prípade, že tieto zisky alebo straty možno určiť, alebo vo výške maximálne 10 % celkového ročného obratu, ako sa vymedzuje v príslušnom práve Únie, právnickej osoby za predošlý hospodársky rok, alebo iné peňažné sankcie ustanovené v príslušnom práve Únie.

2. Ak je právnickou osobou dcérska spoločnosť materskej spoločnosti, príslušným celkovým ročným obratom uvedeným v odseku 1 je celkový ročný obrat vyplývajúci z konsolidovanej účtovnej závierky hlavnej materskej spoločnosti za predošlý hospodársky rok.

3. Uplatnené sankcie sú účinné, primerané a odradzujúce. ECB pri rozhodovaní, či uložiť sankciu a ktorá sankcia je vhodná, koná v súlade s článkom 9 ods. 2.

4. ECB vhodne uplatňuje tento článok v súlade s aktmi uvedenými v článku 4 ods. 3 prvom pododseku tohto nariadenia vrátane postupov obsiahnutých v nariadení (ES) č. 2532/98.

5. V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1 tohto článku a keď je to potrebné na účely vykonávania úloh, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, môže ECB požadovať od príslušných vnútroštátnych orgánov, aby začali konanie s cieľom prijať opatrenia na zaistenie uloženia primeraných sankcií v súlade s aktmi uvedenými v článku 4 ods. 3 prvom pododseku a akýmkoľvek príslušným vnútroštátnym právom, ktorým sa prenášajú určité právomoci, ktoré sa podľa práva Únie v súčasnosti nepožadujú. Sankcie uplatňované príslušnými vnútroštátnymi orgánmi musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Prvý pododsek tohto odseku sa uplatňuje najmä na peňažné sankcie, ktoré sa majú uložiť úverovým inštitúciám, finančným holdingovým spoločnostiam alebo zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam v prípade, že porušia vnútroštátne právo, ktorými sa transponujú príslušné smernice, a na akékoľvek administratívne sankcie alebo opatrenia, ktoré sa majú uložiť členom správnej rady úverovej inštitúcie, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo akýmkoľvek iným jednotlivcom, ktorí sú podľa vnútroštátneho práva zodpovední za porušenie pravidiel zo strany úverovej inštitúcie, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

6. ECB uverejní všetky sankcie uvedené v odseku 1 bez ohľadu na to, či bol voči nim podaný opravný prostriedok, v prípadoch uvedených v príslušnom práve Únie a v súlade s podmienkami stanovenými v príslušnom práve Únie.

7. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 až 6, a na účely vykonávania úloh, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, môže ECB v prípade porušenia nariadení alebo rozhodnutí ECB ukladať sankcie v súlade s nariadením (ES) č. 2532/98.

KAPITOLA IV

Organizačné zásady

Článok 19

Nezávislosť

1. Pri vykonávaní úloh, ktorými bola ECB poverená podľa tohto nariadenia, ECB a príslušné vnútroštátne orgány konajúce v rámci SSM konajú nezávisle. Členovia rady pre dohľad a riadiaceho výboru konajú nezávisle a objektívne výlučne v záujme Únie ako celku a nevyhľadávajú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií či orgánov Únie, od žiadnej vlády členského štátu ani od iného verejného či súkromného subjektu.

2. Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a vlády členských štátov a všetky ďalšie orgány túto nezávislosť rešpektujú.

3. Potom ako rada pre dohľad preskúma, či je potrebný kódex správania, Rada guvernérov môže zostaviť a uverejniť kódex správania pre personál a manažment ECB, ktorý sa zúčastňuje na bankovom dohľade, zameraný najmä na konflikty záujmov.

Článok 20

Zodpovednosť a podávanie správ

1. ECB sa za vykonávanie tohto nariadenia zodpovedá Európskemu parlamentu a Rade v súlade s touto kapitolou.

2. ECB každoročne predkladá Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Euroskupine správu o vykonávaní úloh, ktorými bola poverená podľa tohto nariadenia, vrátane informácií o predpokladanom vývoji štruktúry a výšky poplatkov za dohľad, ktoré sa uvádzajú v článku 30.

3. Predseda rady pre dohľad ECB verejne prezentuje túto správu pred Európskym parlamentom a pred Euroskupinou v prítomnosti zástupcov ktoréhokoľvek zúčastneného členského štátu, ktorého menou nie je euro.

4. V súvislosti s vykonávaním úloh dohľadu ECB môže predsedu rady pre dohľad ECB na žiadosť Euroskupiny vypočuť Euroskupina v prítomnosti zástupcov z ktorýchkoľvek zúčastnených členských štátov, ktorých menou nie je euro.

5. Predseda rady pre dohľad ECB sa na žiadosť Európskeho parlamentu zúčastní na vypočúvaní zo strany príslušných výborov Európskeho parlamentu zameranom na vykonávanie jej úloh dohľadu.

6. Na otázky, ktoré ECB položil Európsky parlament alebo Euroskupina, odpovedá ECB ústne alebo písomne v súlade s vlastnými postupmi a v prítomnosti zástupcov z ktorýchkoľvek zúčastnených členských štátov, ktorých menou nie je euro.

7. Európsky dvor audítorov pri skúmaní prevádzkovej efektívnosti riadenia ECB podľa článku 27. 2 štatútu ESCB a ECB zohľadňuje aj úlohy dohľadu, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením.

8. Predseda rady pre dohľad ECB na požiadanie uskutoční dôverné rozhovory za zatvorenými dverami s predsedom a podpredsedami príslušného výboru Európskeho parlamentu zamerané na úlohy v oblasti dohľadu, ak sú takéto rozhovory potrebné na vykonávanie právomocí Európskeho parlamentu podľa ZFEÚ. Medzi Európskym parlamentom a ECB sa uzavrie dohoda o podrobnostiach organizovania takýchto rozhovorov, aby sa zabezpečila úplná dôvernosť v súlade s povinnosťami zachovania dôvernosti, ktoré má ECB ako príslušný orgán podľa príslušného práva Únie.

9. ECB otvorene spolupracuje v súlade so ZFEÚ v rámci akýchkoľvek vyšetrovaní zo strany Európskeho parlamentu. ECB a Európsky parlament uzavrú vhodné dojednania o praktických postupoch vykonávania demokratickej zodpovednosti a dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola ECB poverená týmto nariadením. Tieto dojednania sa vzťahujú okrem iného na prístup k informáciám, spoluprácu pri vyšetrovaniach a informovanie o výberovom konaní na miesto predsedu rady pre dohľad.

Článok 21

Národné parlamenty

1. Keď ECB predkladá správu podľa článku 20 ods. 2, túto správu zároveň priamo postupuje národným parlamentom zúčastnených členských štátov.

Národné parlamenty môžu ECB v súvislosti s uvedenou správou zaslať pripomienky a ich odôvodnenie.

2. Národné parlamenty zúčastnených členských štátov môžu prostredníctvom vlastných postupov požiadať ECB o písomnú odpoveď na akékoľvek pripomienky alebo otázky, ktoré predložili ECB v súvislosti s úlohami ECB podľa tohto nariadenia.

3. Národný parlament zúčastneného členského štátu môže predsedu alebo člena rady pre dohľad pozvať, aby sa spoločne so zástupcom príslušného vnútroštátneho orgánu zúčastnil na výmene názorov v súvislosti s dohľadom nad úverovými inštitúciami v danom členskom štáte.

4. Týmto nariadením nie je dotknutá zodpovednosť príslušných vnútroštátnych orgánov voči národným parlamentom v súlade s vnútroštátnym právom v súvislosti s vykonávaním úloh, ktorými ECB nebola poverená podľa tohto nariadenia, a s vykonávaním činností v súlade s článkom 6.

Článok 22

Riadny postup pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa dohľadu

1. Pred prijatím rozhodnutí týkajúcich sa dohľadu v súlade s článkom 4 a oddielom 2 kapitoly III poskytne ECB osobám, ktoré sú predmetom konania, príležitosť na vypočutie. ECB svoje rozhodnutia založí len na námietkach, ku ktorým sa dotknuté strany mohli vyjadriť.

Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak sú potrebné naliehavé opatrenia s cieľom predísť závažnému poškodeniu finančného systému. V takom prípade môže ECB prijať predbežné rozhodnutie a dotknutým osobám umožní, aby boli vypočuté čo najskôr po prijatí jej rozhodnutia.

2. V konaniach sa plne rešpektuje právo dotknutých osôb na obhajobu. Dotknuté osoby majú právo na prístup k dokumentácii ECB s výhradou oprávnených záujmov iných osôb pri ochrane ich obchodného tajomstva. Právo prístupu k dokumentácii sa nevzťahuje na dôverné informácie.

V rozhodnutiach ECB sa uvedú dôvody, na ktorých sú založené.

Článok 23

Nahlasovanie porušovania predpisov

ECB zabezpečí, aby sa zaviedli účinné mechanizmy nahlasovania porušovania právnych aktov uvedených v článku 4 ods. 3 úverovými inštitúciami, finančnými holdingovými spoločnosťami alebo zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami či príslušnými orgánmi v zúčastnených členských štátoch, pričom súčasťou týchto mechanizmov sú aj osobitné postupy prijímania správ o porušení a nadviazania na ne. Tieto postupy sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a zabezpečuje sa pri nich dodržiavanie týchto zásad: primeraná ochrana osôb nahlasujúcich porušenie, ochrana osobných údajov a primeraná ochrana obvinenej osoby.

Článok 24

Administratívny revízny výbor

1. ECB zriadi administratívny revízny výbor na účely interného administratívneho preskúmania rozhodnutí, ktoré prijme ECB pri vykonávaní právomocí, ktorými bola poverená týmto nariadením, na základe žiadosti o preskúmanie predloženej v súlade s odsekom 5. Predmetom interného administratívneho preskúmania je procesný a vecný súlad takýchto rozhodnutí s týmto nariadením.

2. Administratívny revízny výbor sa skladá z piatich osôb, ktoré sú uznávanými osobnosťami z členských štátov s preukázanými relevantnými znalosťami a odbornými skúsenosťami vrátane skúseností v oblasti dohľadu na dostatočne vysokej úrovni v oblasti bankovníctva alebo iných finančných služieb s výnimkou súčasného personálu ECB, ako aj súčasného personálu príslušných orgánov či iných inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr členských štátov alebo Únie, ktorí sú zapojení do plnenia úloh, ktorými bola ECB poverená týmto nariadením. Administratívny revízny výbor má dostatok zdrojov a odborných znalostí na posúdenie vykonávania právomocí ECB podľa tohto nariadenia. Členov administratívneho revízneho výboru a dvoch náhradníkov vymenúva ECB na funkčné obdobie piatich rokov, ktoré možno jedenkrát obnoviť, po verejnej výzve na vyjadrenie záujmu uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie. Nie sú viazaní žiadnymi pokynmi.

3. Rozhodnutia administratívneho revízneho výboru sa prijímajú väčšinou najmenej troch z jej piatich členov.

4. Členovia administratívneho revízneho výboru konajú nezávisle a vo verejnom záujme. Na tento účel vydajú verejné vyhlásenie o záväzkoch a verejné vyhlásenie o záujmoch, v ktorom uvedú všetky priame alebo nepriame záujmy, ktoré by sa mohli považovať za ohrozujúce ich nezávislosť, alebo že takéto záujmy nemajú.

5. O preskúmanie rozhodnutia ECB podľa tohto nariadenia môže v prípadoch uvedených v odseku 1 požiadať akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorej je toto rozhodnutie určené alebo ktorej sa toto rozhodnutie priamo a konkrétne týka. Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia Rady guvernérov v zmysle odseku 7 nie je prípustná.

6. Každá žiadosť o preskúmanie sa spolu s odôvodnením písomne podá ECB v lehote jedného mesiaca odo dňa oznámenia rozhodnutia osobe, ktorá žiada o preskúmanie, alebo v prípade neoznámenia rozhodnutia odo dňa, keď sa o ňom táto osoba dozvedela.

7. Administratívny revízny výbor potom, ako rozhodne o prípustnosti preskúmania, vydá stanovisko v lehote zodpovedajúcej naliehavosti danej veci a najneskôr do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti a vec zašle rade pre dohľad na účely vypracovania nového návrhu rozhodnutia. Rada pre dohľad zohľadní stanovisko administratívneho revízneho výboru a Rade guvernérov urýchlene predloží nový návrh rozhodnutia. Novým návrhom rozhodnutia sa pôvodné rozhodnutie zruší, nahradí rozhodnutím s rovnakým obsahom, alebo nahradí zmeneným rozhodnutím. Nový návrh rozhodnutia sa považuje za prijatý, ak Rada guvernérov voči nemu nevznesie námietky v maximálnej lehote desiatich pracovných dní.

8. Žiadosť o preskúmanie podľa odseku 5 nemá odkladný účinok. Rada guvernérov však môže na návrh administratívneho revízneho výboru v prípade, že si to podľa nej vyžadujú okolnosti, rozhodnúť o odklade uplatňovania napadnutého rozhodnutia.

9. Stanovisko administratívneho revízneho výboru, nový návrh rozhodnutia predložený radou pre dohľad a rozhodnutie prijaté Radou guvernérov podľa tohto článku sa odôvodnia a oznámia zainteresovaným stranám.

10. ECB prijme rozhodnutie, ktorým sa ustanovujú pravidlá činnosti administratívneho revízneho výboru.

11. Týmto článkom nie je dotknuté právo podať návrh na začatie konania na Súdnom dvore Európskej únie v súlade so zmluvami.

Článok 25

Oddelenie od funkcie menovej politiky

1. Pri vykonávaní úloh, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, ECB sleduje len ciele stanovené v tomto nariadení.

2. ECB vykonáva úlohy, ktorými sa poveruje týmto nariadením, bez toho, aby boli dotknuté jej úlohy týkajúce sa menovej politiky a akékoľvek iné úlohy, a oddelene od nich. Úlohy, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, nie sú rušené ani ovplyvňované jej úlohami týkajúcimi sa menovej politiky. Úlohy, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, nebránia ani jej úlohám týkajúcim sa Európskeho výboru pre systémové riziká, ani iným úlohám. ECB podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, ako dodržiavala toto ustanovenie. Úlohami, ktorými sa ECB poveruje podľa tohto nariadenia, sa nemení priebežné monitorovanie solventnosti jej protistrán v rámci menovej politiky.

Personál zapojený do vykonávania úloh, ktorými sa ECB poveruje podľa tohto nariadenia, je organizačne odčlenený od personálu vykonávajúceho iné úlohy ECB a vzťahuje sa naň osobitná riadiaca štruktúra.

3. Na účely odsekov 1 a 2 ECB prijíma a uverejňuje všetky potrebné vnútorné predpisy vrátane predpisov týkajúcich sa služobného tajomstva a výmeny informácii medzi dvomi funkčnými oblasťami.

4. ECB zabezpečí, aby fungovanie Rady guvernérov bolo úplne diferencované, pokiaľ ide o menovú funkciu a funkciu dohľadu. Takéto diferencovanie zahŕňa prísne oddelené zasadnutia a programy.

5. ECB s cieľom zabezpečiť oddelenie úloh menovej politiky od úloh dohľadu vytvorí mediačný výbor. Tento výbor bude riešiť rozdiely v názoroch, ktoré vyjadrili príslušné orgány dotknutých zúčastnených členských štátov v súvislosti s námietkou Rady guvernérov voči návrhu rozhodnutia, ktorý vypracovala rada pre dohľad. Výbor pozostáva z jedného člena z každého zúčastneného členského štátu, ktorého vybral príslušný členský štát spomedzi členov Rady guvernérov a rady pre dohľad, a rozhoduje jednoduchou väčšinou hlasov, pričom každý člen má jeden hlas. ECB prijme a zverejní nariadenie, ktorým sa tento mediačný výbor zriadi a ktorým sa stanoví jeho rokovací poriadok.

Článok 26

Rada pre dohľad

1. Plánovanie a výkon úloh, ktorými sa poveruje ECB, v plnom rozsahu uskutočňuje vnútorný orgán zložený z jeho predsedu a podpredsedu vymenovaných v súlade s odsekom 3, štyroch zástupcov ECB vymenovaných v súlade s odsekom 5 a z jedného zástupcu príslušného vnútroštátneho orgánu v každom zúčastnenom členskom štáte (ďalej len „rada pre dohľad“). Všetci členovia rady pre dohľad konajú v záujme Únie ako celku.

Ak príslušným orgánom nie je centrálna banka, člen rady pre dohľad uvedenej v tomto odseku môže rozhodnúť o tom, že prizve zástupcu centrálnej banky členského štátu. Na účely postupu hlasovania podľa odseku 6 sa zástupcovia týchto orgánov ktoréhokoľvek členského štátu považujú spolu za jedného člena.

2. Pri vymenúvaní členov rady pre dohľad v súlade s týmto nariadením sa dodržiavajú zásady rodovej rovnosti, skúsenosti a kvalifikovanosti.

3. Po vypočutí rady pre dohľad predloží ECB návrh na vymenovanie predsedu a podpredsedu na schválenie Európskemu parlamentu. Po schválení tohto návrhu prijme Rada vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa vymenúva predseda a podpredseda rady pre dohľad. Predseda sa vyberá prostredníctvom otvoreného výberového konania, o ktorom sú Európsky parlament a Rada náležite informovaní, spomedzi uznávaných a skúsených osobností v oblasti bankových a finančných záležitostí, ktoré nie sú členmi Rady guvernérov. Podpredseda rady pre dohľad sa vyberie spomedzi členov Výkonnej rady ECB. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou bez zohľadnenia hlasov členov Rady, ktorí nie sú zúčastnenými členskými štátmi.

Predseda po svojom vymenovaní vykonáva svoju funkciu na plný úväzok a nezastáva žiadne funkcie v príslušných vnútroštátnych orgánoch. Funkčné obdobie je päť rokov a nie je obnoviteľné.

4. Ak už predseda rady pre dohľad nespĺňa podmienky potrebné na plnenie svojich povinností alebo bol uznaný vinným zo závažného pochybenia, môže Rada na základe návrhu ECB schváleného Európskym parlamentom prijať vykonávacie rozhodnutie o odvolaní predsedu z funkcie. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou bez zohľadnenia hlasov členov Rady, ktorí nie sú zúčastnenými členskými štátmi.

Po odvolaní podpredsedu rady pre dohľad z funkcie člena Výkonnej rady, ku ktorému došlo v súlade so štatútom ESCB a ECB, môže Rada na návrh ECB, ktorý schválil Európsky parlament, prijať vykonávacie rozhodnutie týkajúce sa odvolania podpredsedu z funkcie. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou bez zohľadnenia hlasov členov Rady, ktorí nie sú zúčastnenými členskými štátmi.

Na tieto účely môžu Európsky parlament alebo Rada informovať ECB, že sa domnievajú, že sú splnené podmienky na odvolanie predsedu alebo podpredsedu rady pre dohľad z funkcie, načo ECB reaguje.

5. Štyria zástupcovia ECB vymenovaní Radou guvernérov nesmú vykonávať úlohy priamo súvisiace s menovou funkciou ECB. Každý zástupca ECB má hlasovacie právo.

6. Rozhodnutia rady pre dohľad sa prijímajú jednoduchou väčšinou jej členov. Každý člen má jeden hlas. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

7. Odchylne od odseku 6 tohto článku prijíma rada pre dohľad rozhodnutia o prijatí nariadení podľa článku 4 ods. 3 na základe kvalifikovanej väčšiny svojich členov, ako sa vymedzuje v článku 16 ods. 4 Zmluvy o EÚ a v článku 3 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, pripojeného k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, v prípade členov zastupujúcich orgány zúčastneného členského štátu. Hlas každého zo štyroch zástupcov ECB vymenovaných Radou guvernérov sa váži ako medián hlasov ostatných členov.

8. Bez toho, aby bol dotknutý článok 6, rada pre dohľad vykonáva prípravné práce týkajúce sa úloh dohľadu, ktorými je ECB poverená, a predkladá Rade guvernérov ECB konečné návrhy rozhodnutí na ich prijatie Radou guvernérov v súlade s postupom, ktorý stanoví ECB. Návrhy rozhodnutí sa zároveň zašlú príslušným vnútroštátnym orgánom dotknutých členských štátov. Návrh rozhodnutia sa považuje za prijatý, pokiaľ Rada guvernérov v lehote, ktorá sa vymedzí v uvedenom postupe, ale najneskôr do desiatich pracovných dní, nevznesie námietku. Ak však zúčastnený členský štát, ktorého menou nie je euro, nesúhlasí s návrhom rozhodnutia rady pre dohľad, uplatňuje sa postup stanovený v článku 7 ods. 8. V naliehavých prípadoch nesmie uvedená lehota prekročiť 48 hodín. Ak Rada guvernérov vznesie námietku voči návrhu rozhodnutia, písomne uvedie dôvody, ktoré ju k tomu viedli, a predovšetkým uvedie dôvody súvisiace s menovou politikou. Ak sa rozhodnutie v nadväznosti na námietku Rady guvernérov zmení, zúčastnený členský štát, ktorého menou nie je euro, môže ECB oznámiť svoj odôvodnený nesúhlas s námietkou a uplatní sa postup uvedený v článku 7 ods. 7.

9. Sekretariát nepretržite podporuje činnosť rady pre dohľad vrátane príprav zasadnutí.

10. Rada pre dohľad zriadi zo svojich členov na základe hlasovania v súlade s pravidlom stanoveným v odseku 6 riadiaci výbor s užším zložením na podporu svojej činnosti vrátane príprav zasadnutí.

Riadiaci výbor rady pre dohľad nemá žiadne rozhodovacie právomoci. Na čele riadiaceho výboru stojí predseda alebo v mimoriadnom prípade jeho neprítomnosti podpredseda rady pre dohľad. Zložením riadiaceho výboru sa zabezpečí spravodlivá rovnováha a rotácia medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Skladá sa z najviac desiatich členov vrátane predsedu, podpredsedu a jedného ďalšieho zástupcu ECB. Riadiaci výbor vykonáva svoje prípravne úlohy v záujme Únie ako celku a spolupracuje úplne transparentne s radou pre dohľad.

11. Zástupca Komisie sa na pozvanie môže zúčastňovať na zasadnutiach rady pre dohľad ako pozorovateľ. Pozorovatelia nemajú prístup k dôverným informáciám o jednotlivých inštitúciách.

12. Rada guvernérov prijme vnútorné predpisy, v ktorých sa podrobne vymedzí jej vzťah s radou pre dohľad. Svoj rokovací poriadok prijme aj rada pre dohľad na základe hlasovania v súlade s pravidlom stanoveným v odseku 6. Oba súbory pravidiel sa zverejnia. Rokovací poriadok rady pre dohľad zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie so všetkými zúčastnenými členskými štátmi.

Článok 27

Služobné tajomstvo a výmena informácií

1. Členovia rady pre dohľad, personál ECB a personál vyslaný zúčastnenými členskými štátmi vykonávajúci funkcie dohľadu, a to aj po skončení ich vykonávania, podliehajú požiadavkám na služobné tajomstvo stanoveným v článku 37 štatútu ESCB a ECB a v príslušných aktoch práva Únie.

ECB zabezpečí, aby sa rovnaké požiadavky na služobné tajomstvo vzťahovali aj na jednotlivcov, ktorí poskytujú priamo alebo nepriamo, trvalo alebo príležitostne akékoľvek služby súvisiace s plnením funkcií dohľadu.

2. Na účely vykonávania úloh, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, sa ECB v rámci obmedzení a na základe podmienok stanovených v príslušnom práve Únie poveruje výmenou informácií s vnútroštátnymi orgánmi alebo orgánmi Únie v prípadoch, keď príslušné právo Únie umožňuje príslušným vnútroštátnym orgánom poskytovať informácie uvedeným subjektom alebo keď členské štáty môžu umožniť takéto poskytovanie informácií podľa príslušného práva Únie.

Článok 28

Zdroje

ECB zodpovedá za vyčlenenie potrebných finančných a ľudských zdrojov na plnenie úloh, ktorými bola poverená týmto nariadením.

Článok 29

Rozpočet a ročná účtovná závierka

1. Výdavky ECB na vykonávanie úloh, ktorými sa týmto nariadením poveruje, je možné identifikovať osobitne v rámci rozpočtu ECB.

2. ECB v rámci správy uvedenej v článku 20 podrobne informuje o rozpočte na svoje úlohy v oblasti dohľadu. Ročná účtovná závierka ECB vypracovaná a uverejnená v súlade s článkom 26.2 štatútu ESCB a ECB obsahuje príjmy a výdavky súvisiace s úlohami v oblasti dohľadu.

3. V súlade s článkom 27.1 štatútu ESCB a ECB sa vykonáva audit oddielu ročnej účtovej závierky venovaného dohľadu.

Článok 30

Poplatky za dohľad

1. ECB účtuje ročný poplatok za dohľad úverovým inštitúciám usadeným v zúčastnených členských štátoch a pobočkám zriadeným v zúčastnených členských štátoch úverovou inštitúciou usadenou v nezúčastnenom členskom štáte. Poplatky pokrývajú výdavky, ktoré vznikli ECB v súvislosti s úlohami, ktorými bola poverená podľa článkov 4 až 6 tohto nariadenia. Tieto poplatky nesmú presahovať výdavky súvisiace s týmito úlohami.

2. Výška poplatku účtovaného úverovej inštitúcii alebo pobočke sa vypočíta v súlade s postupmi, ktoré stanoví a vopred uverejní ECB.

ECB predtým, ako stanoví tieto postupy, uskutoční otvorenú verejnú konzultáciu a analýzu potenciálnych súvisiacich nákladov a prínosov, pričom výsledky oboch uverejní.

3. Poplatky sa vypočítajú na najvyššej úrovni konsolidácie v zúčastnených členských štátoch, pričom sú založené na objektívnych kritériách týkajúcich sa významu a rizikového profilu dotknutej úverovej inštitúcie vrátane rizikovo vážených aktív.

Základom pre výpočet ročného poplatku za dohľad na daný kalendárny rok sú výdavky na dohľad nad úverovými inštitúciami a pobočkami v danom roku. ECB môže požadovať vyplatenie preddavku na ročný poplatok za dohľad, ktorého výška sa odvodzuje od reálneho odhadu. ECB pred tým, ako prijme rozhodnutie o konečnej výške poplatku, komunikuje s príslušným vnútroštátnym orgánom s cieľom zaistiť, aby bol dohľad naďalej nákladovo efektívny a primeraný pre všetky dotknuté úverové inštitúcie a pobočky. ECB oznamuje úverovým inštitúciám a pobočkám základ pre výpočet ročného poplatku za dohľad.

4. ECB podáva správu v súlade s článkom 20.

5. Týmto článkom nie je dotknuté právo príslušných vnútroštátnych orgánov vyberať poplatky v súlade s vnútroštátnym právom a – v rozsahu, v akom nebola ECB poverená úlohami dohľadu, alebo v súvislosti s nákladmi na spoluprácu s ECB, na pomoc ECB a na konanie na základe jej pokynov – v súlade s príslušným právom Únie a s výhradou dojednaní prijatých na vykonávanie tohto nariadenia vrátane článkov 6 a 12.

Článok 31

Personál a vzájomná výmena personálu

1. ECB spoločne so všetkými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zavedie mechanizmy s cieľom zabezpečiť primeranú vzájomnú výmenu personálu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a medzi nimi a jeho dočasné vyslanie.

2. ECB môže v prípade potreby požadovať, aby dozorné skupiny príslušných vnútroštátnych orgánov prijímajúce opatrenia v oblasti dohľadu v súvislosti s úverovou inštitúciou, finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ktorá sa v súlade s týmto nariadením nachádza v jednom zo zúčastnených členských štátov, zahŕňali aj personál príslušných vnútroštátnych orgánov iných zúčastnených členských štátov.

3. ECB stanoví a udržiava komplexné a formálne postupy vrátane etických postupov a primeraných období na posúdenie a prevenciu možných konfliktov záujmov vyplývajúcich z toho, že počas obdobia dvoch rokov sa opakovane zamestnajú členovia rady pre dohľad a členovia personálu ECB zapojení do činností dohľadu, a ustanoví primerané zverejňovanie v súlade s uplatniteľnými pravidlami ochrany údajov.

Týmito postupmi nie je dotknuté uplatňovanie prísnejších vnútroštátnych pravidiel. Vo vzťahu k členom rady pre dohľad, ktorí sú zástupcami príslušných vnútroštátnych orgánov, sa tieto postupy ustanovujú a vykonávajú v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, a to bez toho, aby boli dotknuté uplatniteľné vnútroštátne právo.

Vo vzťahu k členom personálu ECB zapojeným do činností dohľadu sa v týchto postupoch stanovia kategórie pozícií, na ktoré sa toto posúdenie vzťahuje, ako aj obdobia primerané funkciám týchto členov personálu v rámci činností dohľadu počas ich zamestnania v ECB.

4. V postupoch uvedených v odseku 3 sa stanoví, že ECB posúdi, či existujú námietky voči tomu, aby členovia rady pre dohľad po skončení svojho funkčného obdobia vykonávali platené zamestnanie v inštitúciách súkromného sektora, voči ktorým nesie ECB zodpovednosť za dohľad.

Postupy uvedené v odseku 3 sa spravidla uplatňujú dva roky po skončení funkčného obdobia členov rady pre dohľad a v odôvodnených prípadoch ich možno upraviť primerane funkciám vykonávaným počas funkčného obdobia a dĺžke funkčného obdobia.

5. Výročná správa ECB podľa článku 20 obsahuje podrobné informácie vrátane štatistických údajov o uplatňovaní postupov uvedených v odsekoch 3 a 4 tohto článku.

KAPITOLA V

Všeobecné a záverečné ustanovenia

Článok 32

Preskúmanie

Komisia do 31. decembra 2015 a následne každé tri roky uverejní správu o uplatňovaní tohto nariadenia s osobitným dôrazom na monitorovanie prípadného účinku na bezproblémové fungovanie vnútorného trhu. V tejto správe sa okrem iného vyhodnotí:

fungovanie JMD v rámci európskeho systému finančného dohľadu a vplyv činností dohľadu ECB na záujmy Únie ako celku a na celistvosť a integritu vnútorného trhu s finančnými službami vrátane ich prípadného účinku na štruktúry vnútroštátnych bankových systémov v rámci Únie a účinnosť spolupráce a mechanizmov výmeny informácií medzi JMD a príslušnými orgánmi nezúčastnených členských štátov;

b)	rozdelenie úloh medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v rámci JMD, účinnosť praktických postupov organizácie, ktoré prijala ECB, a vplyv JMD na fungovanie zostávajúcich kolégií dohľadu;

c)	účinnosť právomocí ECB v oblasti dohľadu a ukladania sankcií a vhodnosť udelenia ďalších sankčných právomocí ECB okrem iného vo vzťahu k osobám, ktoré nie sú úverovými inštitúciami, finančnými holdingovými spoločnosťami ani zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami;

d)	primeranosť mechanizmov stanovených pre makroprudenciálne úlohy a nástroje podľa článku 5 a pre udeľovanie a odoberanie povolení podľa článku 14;

e)	účinnosť opatrení v oblasti nezávislosti a zodpovednosti;

f)	vzájomné pôsobenie medzi ECB a Európskym orgánom pre bankovníctvo;

g)	primeranosť opatrení v oblasti správy a riadenia vrátane zloženia rady pre dohľad, jej spôsobov hlasovania a jej vzťahu s Radou guvernérov, ako aj spolupráca v rade pre dohľad medzi členskými štátmi, ktorých menou je euro, a ostatnými členskými štátmi zúčastňujúcimi sa JMD;

h)	vzájomné pôsobenie medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi nezúčastnených členských štátov a účinky JMD na tieto členské štáty;

i)	účinnosť opravného mechanizmu proti rozhodnutiam ECB;

j)	efektívnosť nákladov na JMD;

k)	prípadný vplyv uplatňovania článku 7 ods. 6, 7 a 8 na fungovanie a integritu JMD;

l)	účinnosť oddelenia funkcií v oblasti dohľadu od funkcií v oblasti menovej politiky v rámci ECB a oddelenia finančných zdrojov vyčlenených na úlohy v oblasti dohľadu od rozpočtu ECB s ohľadom na akékoľvek zmeny príslušných právnych ustanovení aj na úrovni primárneho práva;

m)	fiškálne účinky rozhodnutí JMD v oblasti dohľadu na zúčastnené členské štáty a vplyv akéhokoľvek vývoja v súvislosti s opatreniami na financovanie riešenia krízových situácií;

možnosti ďalšieho rozvoja JMD s ohľadom na akékoľvek úpravy príslušných ustanovení aj na úrovni primárneho práva, ako aj na to, či sú inštitucionálne ustanovenia tohto nariadenia stále opodstatnené, vrátane možnosti úplného zosúladenia práv a povinností členských štátov, ktorých menou je euro, a ostatných zúčastnených členských štátov.

Správa sa zašle Európskemu parlamentu a Rade. Komisia v prípade potreby predloží sprievodné návrhy.

Článok 33

Prechodné ustanovenia

1. ECB uverejní rámec uvedený v článku 6 ods. 7 do 4. mája 2014.

2. ECB prevezme úlohy, ktorými sa poveruje týmto nariadením, 4. novembra 2014 s výhradou vykonávacích dojednaní a opatrení uvedených v tomto odseku.

Po 3. novembri 2013 ECB uverejní prostredníctvom nariadení a rozhodnutí podrobné prevádzkové dojednania na vykonávanie úloh, ktorými sa poveruje týmto nariadením.

Od 3. novembra 2013 ECB zasiela Európskemu parlamentu, Rade a Komisii štvrťročnú správu o pokroku, ktorý sa dosahuje pri prevádzkovom zavádzaní tohto nariadenia.

Ak sa na základe správ uvedených v treťom pododseku tohto odseku a po diskusiách o správach v Európskom parlamente a v Rade ukáže, že ECB nebude 4. novembra 2014 pripravená na vykonávanie svojich úloh v plnom rozsahu, ECB môže prijať rozhodnutie o stanovení neskoršieho dátumu, než je dátum uvedený v prvom pododseku tohto odseku, aby sa zabezpečila kontinuita počas prechodu z vnútroštátneho dohľadu na JMD a na základe dostupnosti personálu boli zavedené primerané postupy na podávanie správ a dojednania týkajúce sa spolupráce s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu v súlade s článkom 6.

3. Bez ohľadu na odsek 2 a bez toho, aby bolo dotknuté vykonávanie vyšetrovacích právomocí, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, ECB môže od 3. novembra 2013 začať vykonávať úlohy, ktorými sa poveruje týmto nariadením, s výnimkou prijímania rozhodnutí v oblasti dohľadu, vzhľadom na ktorúkoľvek úverovú inštitúciu, finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť na základe rozhodnutia určeného dotknutým subjektom a dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom.

Bez ohľadu na odsek 2, ak ESM jednomyseľne požiada ECB, aby prevzala priamy dohľad nad úverovou inštitúciou, finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, čím podmieni jej priamu rekapitalizáciu, ECB môže bezodkladne začať vykonávať úlohy, ktorými sa poveruje týmto nariadením, vzhľadom na túto úverovú inštitúciu, finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť na základe rozhodnutia určeného dotknutým subjektom a dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom.

4. Od 3. novembra 2013 môže ECB v súvislosti s prevzatím svojich úloh požadovať od príslušných vnútroštátnych orgánov a od osôb uvedených v článku 10 ods. 1, aby poskytli všetky príslušné informácie s cieľom umožniť ECB vykonať komplexné posúdenie vrátane posúdenia súvahy úverových inštitúcií zúčastneného členského štátu. ECB vykoná toto posúdenie aspoň vo vzťahu k tým úverovým inštitúciám, na ktoré sa nevzťahuje článok 6 ods. 4. Úverová inštitúcia a príslušný orgán poskytnú požadované informácie.

5. Úverové inštitúcie, ktorým zúčastnené členské štáty udelili povolenie 3. novembra 2013 alebo prípadne v dňoch uvedených v odsekoch 2 a 3 tohto článku, sa považujú za úverové inštitúcie s povolením v súlade s článkom 14 a môžu pokračovať vo vykonávaní svojej činnosti. Príslušné vnútroštátne orgány oznámia ECB pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia alebo prípadne pred dátumami uvedenými v odsekoch 2 a 3 tohto článku totožnosť týchto úverových inštitúcií a spolu s tým poskytnú správu, v ktorej uvedú minulé výsledky v oblasti dohľadu a rizikový profil dotknutých inštitúcií, a akékoľvek ďalšie informácie požadované ECB. Informácie sa poskytujú vo formáte požadovanom ECB.

6. Bez ohľadu na článok 26 ods. 7 sa bude až do 31. decembra 2015 na prijímanie nariadení uvedených v článku 4 ods. 3 vzťahovať spoločne hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a hlasovanie jednoduchou väčšinou.

Článok 34

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť piatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Luxemburgu 15. októbra 2013

Za Radu

predseda

R. ŠADŽIUS

(1) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.

(2) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.

(3) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.

(4) Ú. v. ES C 40, 7.2.2001, s. 453.

(5) Ú. v. EÚ C 25 E, 29.1.2004, s. 394.

(6) Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 4.

(7) Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385.

(8) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(9) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(10) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

(11) Rozhodnutie Európskej centrálnej banky ECB/2004/11 z 3. júna 2004 o podmienkach vyšetrovaní vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom v Európskej centrálnej banke v súvislosti s predchádzaním podvodom, korupcii a všetkým ostatným protiprávnym činnostiam poškodzujúcim finančné záujmy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 230, 30.6.2004, s. 56).

(12) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338.

(13) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.

(14) Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1.

		ISSN 1977-0790 doi:10.3000/19770790.L_2013.287.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 287

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 56 29. októbra 2013

Obsah		I Legislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1021/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa menia smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/4/ES a 2000/36/ES a smernice Rady 2001/111/ES, 2001/113/ES a 2001/114/ES, pokiaľ ide o právomoci, ktoré sa majú udeliť Komisii ( 1 )	1
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1022/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), pokiaľ ide o poverenie Európskej centrálnej banky osobitnými úlohami podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013	5
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1023/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa mení Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie	15
	*	Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami	63

		Korigendá
	*	Korigendum k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1)	90


	(1) Text s významom pre EHP