19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 249/1

(1)

V prílohe I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 sa uvádza zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa podľa uvedeného nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(2)

Dňa 11. septembra 2013 sankčný výbor Bezpečnostnej rady OSN (UNSC) rozhodol o vymazaní jednej fyzickej osoby zo zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré by sa malo vzťahovať zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(3)

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať,

19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 249/3

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 249/5

(1)

Rada 13. septembra 2010 prijala rozhodnutie 2010/570/EÚ, Euratom, ktorým sa vymenúvajú členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na obdobie od 21. septembra 2010 do 20. septembra 2015 (1).

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pani Anniky BRÖMSOVEJ sa uvoľnilo miesto člena Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 249/6

(1)

Príloha III k rozhodnutiu 2001/822/ES sa týka vymedzenia pojmu „výrobky s pôvodom“ a metód administratívnej spolupráce. V jej článku 37 sa stanovuje, že vyňatia z daných pravidiel pôvodu sa môžu prijať vtedy, keď to opodstatňuje rozvoj existujúcich odvetví alebo tvorba nových odvetví v danej krajine alebo na danom území.

(2)

Podľa článku 5 ods. 1 písm. g), j), k) a o) prílohy III k rozhodnutiu 2001/822/ES sa stanovuje, že čiastočné alebo úplné mletie cukru, preosievanie a ukladanie do vriec sa považujú za činnosti, ktoré sú nedostatočné na udelenie štatútu výrobkov s pôvodom.

(3)

V článku 6 ods. 4 prílohy III k rozhodnutiu 2001/822/ES sa stanovuje, že pokiaľ ide o všetky výrobky z cukru zatriedené do kapitoly 17 HS, kumulácia pôvodu AKP/ES-ZKÚ sa postupne zruší a množstvá, pre ktoré je takáto kumulácia povolená, sa postupne znížia. Tým, že sa uvedené množstvo stanovilo na nula ton, postupné zrušenie nakoniec viedlo k zákazu takejto kumulácie od 1. januára 2011.

(4)

V roku 2002 Holandsko požiadalo o vyňatie z pravidla pôvodu, pokiaľ ide o výrobky z cukru zatriedené pod číselné znaky KN 1701 11 90, 1701 99 10 a 1701 91 00, ktoré sa spracovávajú na Holandských Antilách v ročnom množstve 3 000 ton. Žiadosť bola schválená a vyňatie sa prestalo uplatňovať 31. decembra 2007.

(5)

V roku 2009 Holandsko predložilo žiadosť o predĺženie vyňatia poskytnutého v roku 2002. Táto žiadosť sa rozhodnutím Komisie 2009/699/ES (2) zamietla. Uvedeným rozhodnutím sa však nová žiadosť o vyňatie zahrnutá v žiadosti o predĺženie schválila, a to v rámci limitov množstiev, na ktoré sa v rokoch 2009 a 2010 Holandským Antilám pridelili dovozné licencie na cukor.

(6)

V roku 2010 Holandsko požiadalo o nové vyňatie na obdobie rokov 2011 až 2013, pokiaľ ide o výrobky z cukru spracovávané na Holandských Antilách. Rozhodnutím Komisie 2011/47/EÚ (3) sa vyňatie poskytlo v súlade s článkom 37 ods. 1, 3 a 7 prílohy III k rozhodnutiu 2001/822/ES a za určitých podmienok, ktorých cieľom je vyvážiť oprávnené záujmy prevádzkovateľov zo zámorských krajín a území (ZKÚ) a ciele spoločnej organizácie trhu Únie s cukrom. Výrobky, pre ktoré sa poskytlo vyňatie, boli skutočne spracované na Holandských Antilách a hodnota pridaná k surovému cukru sa na Holandských Antilách považovala za najmenej 45 % hodnoty hotového výrobku.

(7)

V rozhodnutí 2011/47/EÚ sa vysvetlilo, že postupné rušenie kumulácie pôvodu AKP/ES-ZKÚ, pokiaľ ide o cukor, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 4 prílohy III k rozhodnutiu 2001/822/ES, ukázalo, že Únia má v úmysle zamerať obchodné preferencie na hospodársku činnosť, ktorá udržateľným spôsobom prispieva k rozvoju ZKÚ a zároveň náležite zohľadňuje odvetvie cukru v Únii. Táto zásada sa uplatnila na účely stanovenia množstiev, na ktoré sa rozhodnutím 2011/47/EÚ poskytlo vyňatie. V žiadosti predloženej v roku 2010 sa tiež uviedlo, že spoločnosť na ostrove Curaçao, ktorá využívala predchádzajúce vyňatia, má v úmysle diverzifikovať svoju činnosť smerom od výroby cukru, čo si vyžaduje ďalšie vyňatie. Množstvá, na ktoré sa vzťahovalo vyňatie, sa preto postupne zrušili (5 000 ton na rok 2011, 3 000 ton na rok 2012 a 1 500 ton na rok 2013).

(8)

V žiadosti predloženej v roku 2010 Holandsko zdôraznilo, že spoločnosť na ostrove Curaçao, ktorá využívala predchádzajúce vyňatia, má v úmysle diverzifikovať svoju činnosť prostredníctvom výroby zmesí a „biocukru“, ktoré sú určené pre výrazne odlišné trhy, než je trh s výrobkami z cukru, na ktorý sa vzťahovala žiadosť predložená v roku 2010. Vyňatie, o ktoré sa žiadalo v roku 2010, bolo potrebné na získanie dostatočného kapitálu na investície potrebné na takúto diverzifikáciu. Pri poskytnutí vyňatia rozhodnutím 2011/47/EÚ sa teda očakávalo, že týmto vyňatím sa vytvoria požadované výnosy na financovanie uvedených investícií do diverzifikácie výrobkov a činností, aby spoločnosť využívajúca vyňatia už nemusela žiadať o ďalšie vyňatia.

(9)

Holandsko 11. februára 2013 požiadalo v mene vlády Curaçaa o nové vyňatie z pravidiel pôvodu stanovených v prílohe III k rozhodnutiu 2001/822/ES na obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013, teda dátumu skončenia uplatňovania rozhodnutia 2001/822/ES. Žiadosť sa vzťahovala na celkové ročné množstvo 5 500 ton výrobkov z cukru číselného znaku KN 1701 14 90, opísaných ako „biocukor“, s pôvodom v tretích krajinách a spracovávaných na ostrove Curaçao na vývoz do Únie.

(10)

Holandsko túto žiadosť oficiálne stiahlo 17. apríla 2013, pretože činnosti spracovania opísané v žiadosti sa už na Holandských Antilách nevykonávali. Spoločnosť na ostrove Curaçao presunula časť svojich činností spracovávania cukru, predovšetkým výrobu cukrových kociek vyrábaných zo surového trstinového cukru, balených na predaj v malom, do Belgicka, odkiaľ v súčasnosti zásobuje supermarkety v Holandsku. Svoju zvyšnú výrobnú linku preorientovala na preosievanie, čistenie, mletie a jednoduché miešanie cukru z ekologickej výroby a jeho balenie do 1 000-kilových vriec určených na prepravu.

(11)

Holandsko 17. apríla 2013 predložilo druhú žiadosť o vyňatie na obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 pre 5 000 ton výrobkov z cukru, opísaných ako surový trstinový cukor z ekologickej výroby číselného znaku KN 1701 14 90. Holandsko vysvetlilo, že z diskusie s orgánmi Curaçaa vyplynulo, že množstvá, pre ktoré sa rozhodnutím 2011/47/EÚ poskytlo vyňatie na rok 2013, nebudú dostatočné nato, aby spoločnosť, ktorá spracováva cukor na ostrove Curaçao, pokračovala v činnosti.

(12)

Druhá žiadosť bola odôvodnená najmä zmenou situácie v príslušnej spoločnosti, pretože spoločnosť zmenila svoju obchodnú činnosť na spracovanie trstinového cukru z ekologickej výroby, zmenou na svetovom trhu s cukrom, keďže sa EÚ stala čistým dovozcom cukru, skutočnosťou, že hodnota pridaná k surovinám z tretích krajín je vyššia než 45 % ceny hotového výrobku zo závodu, a tvorbou priamych a nepriamych pracovných miest na ostrove Curaçao. Holandsko 14. júna 2013 a 28. júna 2013 poskytlo dodatočné informácie na podloženie svojej žiadosti zo 17. apríla 2013.

(13)

Listom zo 16. júla 2013 Komisia požiadala holandské orgány, aby zohľadnili posúdenie žiadosti, ktoré vypracovala Komisia, a jej zámer odporučiť zamietnutie žiadosti. Komisia takisto požiadala holandské orgány, aby poskytli toto posúdenie spoločnosti, ktorej sa vyňatie môže týkať, aby Holandsko aj príslušná spoločnosť mohli upozorniť na skutkové alebo právne otázky, ktoré by sa mohli týkať žiadosti, predtým, než Komisia prijme svoje konečné rozhodnutie. Lehota na odpoveď bola stanovená na 25. júla 2013. Odpoveď holandských orgánov bola doručená 24. júla 2013.

(14)

V článku 37 ods. 7 prílohy III k rozhodnutiu 2001/822/ES sa stanovuje, že vyňatie sa poskytuje v prípadoch, keď hodnota pridaná k výrobkom bez pôvodu používaným v dotknutom ZKÚ je aspoň 45 % hodnoty dohotoveného výrobku, za predpokladu, že vyňatie nespôsobuje vážnu ujmu hospodárskemu odvetviu Únie ani jedného alebo viacerých členských štátov.

(15)

V informáciách od spoločnosti na ostrove Curaçao, ktoré poskytlo Holandsko a ktoré sa týkajú výpočtu hodnoty výroby „trstinového biocukru“ vytvorenej na tomto ostrove v roku 2013, sa uvádza hodnota pridaná spracovaním 5 000 ton „biocukru“. Spoločnosť uviedla aj nákupnú cenu za jednu tonu surového „biocukru“ s pôvodom v tretích krajinách a cenu zo závodu, za ktorú sa jedna tona „biocukru“ predáva. Podľa spoločnosti tieto údaje vytvárajú 52 % pridanú hodnotu v porovnaní s cenou zo závodu. Podľa rovnakých informácií by výroba 1 500 ton „biocukru“ vytvorila 88 % pridanú hodnotu v porovnaní s cenou zo závodu.

(16)

V informáciách, ktoré odovzdalo Holandsko, pokiaľ ide o výpočet hodnoty „hnedého kryštálového cukru“ vytvorenej na ostrove Curaçao 1. januára 2013, sa uvádza hodnota pridaná opracovaním a spracovaním 5 500 ton „hnedého kryštálového cukru“. Ak sa najvyššia dostupná pridaná hodnota na tonu „hnedého kryštálového cukru“ považuje za reálnu, pridaná hodnota predstavuje v porovnaní s cenou zo závodu približne 52,4 %. Činnosti spracovania vykonávané v prípade „biocukru“ však zahŕňajú menej činností spracovania než v prípade „kryštálového cukru“ baleného na predaj v malom. Pridaná hodnota spojená s týmito činnosťami a skutočné náklady na spracovanie môžu byť teda v prípade „biocukru“ baleného do 1 000-kilových vriec určených na prepravu len nižšie než v prípade „hnedého kryštálového cukru“ baleného na predaj v malom.

(17)

Podľa výhľadovej správy „Global Sugar Outlook – 2013 Report“ (4) výrobné náklady na trstinový cukor v Brazílii, ktorá je najviac konkurencieschopným regiónom v oblasti výroby cukru na svete, predstavujú 224,7 USD na tonu na výrobu trstiny a 95 USD na tonu na spracovanie trstiny na surový cukor. Celkové náklady vrátane administratívnych nákladov sú 367,8 USD na tonu, čo pri výmennom kurze 1 EUR = 1,3 USD predstavuje 283 EUR na tonu surového trstinového cukru. So zreteľom na poľnohospodárske činnosti a činnosti spracovania, ktoré sú súčasťou výroby surového cukru z trstiny, sa zdá nepravdepodobné, že by náklady len na čistenie, mletie a balenie trstinového cukru z ekologickej výroby, ktoré tvoria len zlomok výrobného procesu, boli vyššie. Ak sa hodnota 283 EUR na tonu považuje za reálne výrobné náklady na výpočet hodnoty pridanej čistením, mletím a balením surového trstinového cukru z ekologickej výroby v danej spoločnosti na ostrove Curaçao, cena zo závodu predstavuje 1 020,19 EUR na tonu a hodnota pridaná v porovnaní s cenou zo závodu dosahuje len 32,2 %.

(18)

V simulácii porovnateľných nákladov v odôvodnení 17 by pridaná hodnota nedosiahla 45 %. Je preto nereálne, že by daná spoločnosť na ostrove Curaçao mohla dosiahnuť takúto pridanú hodnotu jednoduchým spracovaním. Namiesto toho treba údaje predložené Komisii považovať za údaje, ktoré obsahujú iné režijné náklady a zisky, ktoré nepredstavujú sumy, z ktorých majú prospech obyvatelia Curaçaa.

(19)

Podľa článku 37 ods. 3 písm. c) prílohy III k rozhodnutiu 2001/822/ES by sa pri posudzovaní žiadostí o vyňatie mali vziať do úvahy prípady, keď je možné jasne preukázať, že pravidlá pôvodu by mohli odrádzať od významných investícií do odvetvia, a prípady, keď by vyňatie podporujúce realizáciu investičného programu umožnilo, aby sa tieto pravidlá splnili po etapách.

(20)

O postupnom zrušení kumulácie pôvodu AKP/ES-ZKÚ 1. januára 2011, pokiaľ ide o cukor, spoločnosť na ostrove Curaçao vedela vopred a mala dostatok času na prípravu a diverzifikáciu smerom k výrobe výrobkov, v prípade ktorých sa vyňatie nevyžaduje.

(21)

Počas rokov 2009 až 2013 spoločnosť na uvedenom ostrove využívala vyňatia, ktoré pomáhali vytvárať potrebné výnosy pre investície do diverzifikácie smerom k výrobe výrobkov, v prípade ktorých sa nevyžaduje vyňatie z pravidiel pôvodu. Podľa informácií získaných od tejto spoločnosti boli investície v roku 2009 veľmi nízke a v období rokov 2010 až 2012 sa nerealizovali žiadne investície. Vyňatia teda pomohli len udržať súčasnú situáciu spoločnosti na ostrove Curaçao bez toho, aby udržateľným spôsobom prispievali k rozvoju existujúceho odvetvia alebo k vytvoreniu nového. Dá sa preto pochybovať o tom, či by nové vyňatie podnietilo spoločnosť, aby realizovala nové investície.

(22)

Aby sa zmesi cukru položky HS 2106, ktoré obsahujú pektín alebo kazeín, považovali za zmesi s pôvodom na ostrove Curaçao, a využívali tak preferenčný prístup do Únie, hodnota cukru bez pôvodu používaného pri výrobe hotového výrobku nesmie presiahnuť 30 % ceny výrobku zo závodu. Aj v prípade diverzifikácie smerom k výrobe takýchto zmesí, ako sa navrhuje v súčasnej žiadosti, by spoločnosť musela požiadať o vyňatie, aby mohla dodržať pravidlá pôvodu.

(23)

Podľa článku 37 ods. 3 písm. b) prílohy III k rozhodnutiu 2001/822/ES by sa pri posudzovaní žiadostí o vyňatie mali vziať do úvahy prípady, keď by uplatnenie existujúcich pravidiel pôvodu podstatne ovplyvňovalo schopnosť existujúceho odvetvia v ZKÚ pokračovať vo svojom vývoze do Únie, pričom sa osobitne prihliada na prípady, keď by to mohlo viesť k ukončeniu jeho činností.

(24)

Komisia udržiava aktuálnu súvahu s cieľom analyzovať trh s cukrom a zistiť, či sú zásoby cukru dostatočné, či je potrebný dodatočný cukor alebo či je treba cukor z trhu stiahnuť, aby sa zachovala cenová hladina blízka referenčnej cene. Táto súvaha priebežne vykazuje množstvo 50 000 až 60 000 ton cukru, ktoré sa dováža pri plnej colnej sadzbe.

(25)

Na výrobky z cukru číselného znaku KN 1701 14 90 sa v Únii uplatňuje clo vo výške 419 EUR za tonu. Vzhľadom na to, že cena za biely cukor na svetovom trhu, ktorá zahŕňa aj náklady na rafináciu, v prípade cukru, s ktorým sa obchoduje na londýnskej burze s futuritami, dosahuje približne 380 EUR za tonu a uplatňuje sa clo vo výške 419 EUR za tonu, cena za tento cukor by bola pri dodaní do Únie a po úhrade cla najmenej 800 EUR za tonu. Priemerná cena takýchto výrobkov z cukru vyrobených v Únii podľa informácií členských štátov poskytnutých v súlade s článkom 9 nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 (5) dosahuje približne 725 EUR za tonu. Za takýchto podmienok je nepravdepodobné, že by sa tieto výrobky z cukru dovážali do Únie zo ziskom, pokiaľ by nešlo o prvotriedny cukor, ako je cukor z ekologickej výroby alebo cukor vyrobený v rámci spravodlivého obchodu, ktorý sa predáva za omnoho vyššie ceny než ostatné výrobky z cukru.

(26)

Je preto pravdepodobné, že podstatnú časť dovozu do Únie pri plnej colnej sadzbe predstavuje cukor z ekologickej výroby alebo cukor vyrobený v rámci spravodlivého obchodu, keďže takýto cukor sa môže predávať v odvetví predaja v malom až za 3 000 EUR za tonu. Objem dovozu trstinového cukru z ekologickej výroby do Únie pri plnej colnej sadzbe ukazuje, že vývozcovia cukru na celom svete sú na súčasnom trhu schopní prežiť.

(27)

Ak sa k nákupnej cene surového cukru, tak ako ju oznámila daná spoločnosť, pripočíta 283 EUR za tonu ako reálne výrobné náklady na účely výpočtu hodnoty pridanej mletím a balením surového trstinového cukru z ekologickej výroby v spoločnosti na ostrove Curaçao, ziskové rozpätie a náklady na dopravu oznámené danou spoločnosťou a dovozné clá, ktoré sa majú zaplatiť v Únii, spoločnosť na uvedenom ostrove by mala byť stále schopná vyvážať „biocukor“ do Únie nákladovo efektívnym spôsobom bez toho, aby musela využívať vyňatia, prostredníctvom ktorých sa dovozca do Únie oslobodí od platenia uplatniteľných dovozných ciel. Okrem toho úroveň predajnej ceny za tonu „biocukru“ pre kupujúceho v Holandsku, ako sa uvádza v žiadosti Holandska, možno považovať za dostatočnú na kompenzovanie vplyvu uplatnenia plnej colnej sadzby.

(28)

Ako prevádzkovateľ zo ZKÚ sa spoločnosť na ostrove Curaçao, ktorá vykonáva činnosti spracovania výrobkov z cukru, nachádza na svetovom trhu a má možnosť vyvážať svoje výrobky do akejkoľvek časti sveta vrátane Únie. Danú spoločnosť preto možno porovnávať s ostatnými prevádzkovateľmi na celom svete, ktorí vykonávajú rovnakú činnosť. Ide najmä o to, že úroveň nákladov na prepravu zo ZKÚ do Únie, ktoré podľa informácií získaných od danej spoločnosti predstavujú 42,59 EUR za tonu, nemá za následok znevýhodnenie spoločnosti z ostrova Curaçao v hospodárskej súťaži v porovnaní s ostatnými aktérmi na trhu, pretože daná spoločnosť môže svoje výrobky predávať na trhoch, ktoré sú bližšie k miestu jej prevádzky, než je Únia.

(29)

Vývoz cukru, melasy a medu predstavuje s výnimkou ropných produktov len 6 % celkového vývozu tovaru z Curaçaa. Činnosti manipulácie s kontajnermi v súvislosti s dovozom a vývozom výrobkov z cukru predstavujú len 2 % všetkých činností manipulácie s kontajnermi v súvislosti s dovozom a vývozom. Tento vývoz môže teda k rozvoju dotknutého územia prispievať v najlepšom prípade len v malej miere.

(30)

Pokiaľ ide o zamestnanosť, očakáva sa, že vyňatie by viedlo k vytvoreniu desiatich dodatočných pracovných miest, čo je neprimerane málo v porovnaní s požadovaným zvýšením objemu výroby. Ide najmä o to, že očakávané vytvorenie desiatich dodatočných pracovných miest je menej než 20 pracovných miest, ktoré sa zrušili v období od podania žiadosti v roku 2010, keď Holandsko uviedlo, že v spoločnosti z Curaçaa pracuje 35 osôb, a druhej žiadosti v roku 2013, v ktorej sa uvádza, že v spoločnosti pracuje 15 osôb.

(31)

Vplyv zamietnutia nového vyňatia požadovaného 17. apríla 2013 by bol minimálny. Zamietnutie by spoločnosti nebránilo pokračovať v jej vývoze výrobkov z cukru do Únie, ani by neodrádzalo od investícií do cukrovarníckeho priemyslu na ostrove Curaçao, pretože ziskové rozpätie by bolo stále dostatočné nato, aby uľahčilo investície, a to dokonca aj v prípade, že sa v Únii hradí plná colná sadzba.

(32)

V dôsledku toho nie je žiadosť o vyňatie s ohľadom na článok 37 ods. 1, ods. 3 písm. b) a c) a ods. 7 prílohy III k rozhodnutiu 2001/822/ES odôvodnená.

(33)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 249/10

(1)

V článku 26 ZFEÚ sa vnútorný trh vymedzuje ako oblasť bez vnútorných hraníc, v rámci ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. V článku 4 ods. 3 ZEÚ sa od členských štátov požaduje, aby prijali všetky primerané kroky na plnenie svojich povinností v súlade s právnymi predpismi Únie.

(2)

Vnútorný trh poskytuje mnohé príležitosti jednotlivcom, ktorí chcú žiť a pracovať v inom členskom štáte a podnikom, ktoré chcú rozšíriť svoje trhy. Vnútorný trh síce funguje vo všeobecnosti dobre, niekedy však vzniknú problémy, keď verejné orgány nedodržiavajú právne predpisy Únie.

(3)

Na základe odporúčania Komisie 2001/893/ES zo 7. decembra 2001 o zásadách využívania siete SOLVIT – siete na riešenie problémov na vnútornom trhu (1), bola vytvorená sieť SOLVIT ako sieť centier, ktoré členské štáty zriadili v rámci svojich vnútroštátnych správ ako rýchly a neformálny prostriedok na riešenie problémov, s ktorými sa jednotlivci a podniky stretávajú pri výkone svojich práv na vnútornom trhu.

(4)

Hoci má sieť SOLVIT neformálnu a pragmatickú povahu, jej zriadenie prispieva k zabezpečeniu toho, aby nájdené riešenia boli v súlade s právnymi predpismi Únie. Sieť SOLVIT je založená na transparentnom riešení problémov, ktoré sa týkajú dvoch členských štátov. Napriek tomu, že sa Komisia spravidla nezapája do vybavovania prípadov, je v úzkom kontakte s centrami siete SOLVIT, zabezpečuje pravidelnú odbornú právnu prípravu a v niektorých zložitých prípadoch poskytuje neformálne poradenstvo. Okrem toho prostredníctvom online databázy sleduje vybavovanie prípadov siete SOLVIT a jeho výsledky a môže zasiahnuť, keď sa domnieva, že riešenia navrhnuté centrami siete SOLVIT sú v rozpore s právnymi predpismi Únie. Uvedená štruktúra nielenže prispieva k zákonnosti výsledkov v jednotlivých prípadoch, ale z výsledkov hodnotenia vyplýva, že práca siete SOLVIT viedla aj k celkovo lepšiemu dodržiavaniu právnych predpisov Únie vnútroštátnymi orgánmi.

(5)

Od vzniku siete SOLVIT došlo k jej značnému vývoju. V súčasnosti sa prostredníctvom nej vybavuje desaťkrát viac prípadov ako pred desiatimi rokmi. Vybavujú sa aj omnoho rozmanitejšie prípady, ako sa pôvodne predpokladalo. Drvivá väčšina prípadov sa vyrieši úspešne, a to v priemere za deväť týždňov, čo vedie k vysokej spokojnosti jednotlivcov a podnikov, ktorí využívajú sieť SOLVIT.

(6)

Sieť SOLVIT je síce úspešná, ale rozšírenie škály služieb spôsobilo rôzne problémy. Hĺbkové hodnotenie siete vykonané v roku 2010 ukázalo, že nie všetky centrá siete SOLVIT majú zdroje alebo postavenie na rovnako dobrej úrovni. Prijímanie prípadov a úroveň poskytovaných služieb sa v rámci siete takisto líšia. Navyše príliš málo ľudí a podnikov si nájde cestu k sieti SOLVIT.

(7)

Na základe týchto zistení je potrebné prijať opatrenia na ďalšie posilnenie siete SOLVIT a zvýšenie informovanosti o nej online a offline, ako sa zdôrazňuje v pracovnom dokumente útvarov Komisie „Posilnenie účinného riešenia problémov na jednotnom trhu“, v oznámení Komisie Lepšia správa pre jednotný trh (2) a v správe o občianstve EÚ (3). Ako súčasť tohto procesu by sa odporúčanie 2001/893/ES malo nahradiť novým odporúčaním. Cieľom tohto nového odporúčania je objasniť na základe osvedčených postupov, čo by mala sieť SOLVIT priniesť. Stanovujú sa v ňom ciele a normy pre členské štáty aj pre Komisiu, aby podniky a občania dostávali účinnú pomoc v situáciách, keď sa nedodržiavajú právne predpisy Únie. Jeho zámerom je takisto zaručiť, aby centrá siete SOLVIT uplatňovali rovnaké pravidlá a poskytovali rovnaký, konzistentný druh služieb v celej sieti.

(8)

V tomto odporúčaní sa na zaistenie konzistentného výkladu mandátu v celej sieti vymedzujú typy prípadov, ktoré by sa mali vybavovať prostredníctvom siete SOLVIT. V odporúčaní 2001/893/ES sa uvádza, že prostredníctvom siete SOLVIT sa riešia prípady nesprávneho uplatňovania pravidiel jednotného trhu. Takéto vymedzenie rozsahu viedlo k nezrovnalostiam. Argumentovalo sa po prvé tým, že výraz nesprávne uplatňovanie znamená, že centrá siete SOLVIT nemôžu riešiť prípady, keď sú vnútroštátne pravidlá v rozpore s právnymi predpismi Únie (takzvané štrukturálne prípady) a po druhé, že sieť SOLVIT môže konať, len keď sa predmetná legislatíva Únie týka vnútorného trhu.

(9)

Prípady siete SOLVIT sa teraz vymedzujú ako všetky cezhraničné problémy spôsobené možným porušením právnych predpisov Únie, ktorými sa riadi vnútorný trh, verejným orgánom v tých prípadoch a do tej miery, keď tieto problémy nie sú predmetom právnych konaní na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ.

(10)

Pojem „porušenie“ sa používa na špecifikovanie, že centrá siete SOLVIT prijímajú ako prípad siete SOLVIT všetky situácie, keď verejné orgány nedodržiavajú právne predpisy Únie, ktorými sa riadi vnútorný trh, bez ohľadu na hlavnú príčinu problému. V drvivej väčšine prípadov spracúvaných prostredníctvom siete SOLVIT ide o situácie, v rámci ktorých verejný orgán nesprávne uplatňuje právne predpisy Únie, ktorými sa riadi vnútorný trh. Ukázalo sa však, že centrá siete SOLVIT vedia poskytnúť účinnú pomoc aj v prípade vzniku štrukturálnych problémov. Hoci štrukturálne prípady predstavujú len malú časť všetkých prípadov riešených prostredníctvom siete SOLVIT, prijímanie takýchto prípadov v sieti SOLVIT je dôležité na zabezpečenie toho, aby takéto problémy nezostali nepovšimnuté. Predstavuje to najlepšiu záruku toho, že sa štrukturálne problémy budú účinne riešiť na náležitej úrovni.

(11)

V tomto odporúčaní sa potvrdzuje, že prostredníctvom siete SOLVIT sa riešia prípady, ktoré predstavujú cezhraničný problém s verejným orgánom. Cezhraničným kritériom sa zabezpečí, aby prípad siete SOLVIT riešili centrá siete SOLVIT v dvoch členských štátoch, čo zaručuje transparentnosť a kvalitu výsledkov. Kritérium verejného orgánu je spojené so skutočnosťou, že sieť SOLVIT je súčasťou vnútroštátnej správy a koná len na neformálnom základe.

(12)

Zámerom tohto odporúčania je takisto objasniť úroveň služieb, ktorú môžu jednotlivci a podniky očakávať od siete SOLVIT. Uvádza sa v ňom, ako by mali byť žiadatelia informovaní a aká minimálna pomoc by sa im mala poskytnúť. Objasňujú sa aj rôzne procesné kroky a lehoty, ktoré sa majú dodržiavať pri vybavovaní prípadu siete SOLVIT, ako aj následné kroky, ak prípad nie je možné vyriešiť.

(13)

Ďalej sa v tomto odporúčaní stanovujú minimálne normy, ktoré majú centrá siete SOLVIT dodržiavať, pokiaľ ide o organizáciu, odborné poznatky v oblasti práva a vzťahy s ostatnými sieťami. Objasňuje sa v ňom aj úloha Komisie v rámci siete SOLVIT.

(14)

Komisia nedávno pretvorila online databázu siete SOLVIT na samostatný modul v informačnom systéme o vnútornom trhu. Vzhľadom na jeho technickú integráciu sa pravidlá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES („nariadenie o IMI“) (4) o spracúvaní osobných údajov a dôverných informácií uplatňujú aj na postupy siete SOLVIT. V tomto odporúčaní sa ďalej spresňujú určité aspekty spracúvania osobných údajov v sieti SOLVIT v súlade s nariadením o IMI.

(15)

Zámerom tohto odporúčania nie je stanoviť, ako má Komisia riešiť sťažnosti, ktoré dostáva priamo, a ani nijako ovplyvniť úlohu Komisie ako strážkyne zmlúv. Takisto sa v ňom neurčuje úloha pilotného projektu EÚ a vnútroštátnych koordinátorov pilotného projektu EÚ. Na tieto prvky sa zameriavajú špecifické usmernenia, ktoré sa pravidelne aktualizujú,

1.

„žiadateľ“ je fyzická alebo právnická osoba s cezhraničným problémom, ktorý predkladá sieti SOLVIT priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľa, alebo organizácia, ktorá predkladá konkrétny problém v mene svojho člena(ov);

2.

„cezhraničný problém“ je problém, s ktorým sa stretáva žiadateľ v jednom z členských štátov a ktorý zahŕňa možné porušenie právnych predpisov EÚ, ktorými sa riadi vnútorný trh, verejným orgánom v inom členskom štáte; ide aj o problémy spôsobené žiadateľom ich vlastnými verejnými správami po tom, čo uplatnili svoje práva na voľný pohyb alebo sa o to pokúšali;

3.

„právne predpisy Únie, ktorými sa riadi vnútorný trh“ je každá legislatíva Únie a všetky predpisy alebo zásady, ktoré sa týkajú fungovania vnútorného trhu v zmysle článku 26 ods. 2 ZFEÚ; patria medzi ne aj pravidlá, ktorých cieľom nie je regulovať vnútorný trh ako taký, ale ovplyvňujú voľný pohyb tovaru, služieb, osôb alebo kapitálu medzi členskými štátmi;

4.

„verejný orgán“ je akákoľvek časť verejnej správy členského štátu na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni alebo orgán v akejkoľvek právnej forme, ktorý je podľa opatrenia prijatého štátom zodpovedný za poskytovanie verejnej služby pod kontrolou štátu, a preto má na tento účel osobitné právomoci presahujúce právomoci, ktoré vyplývajú z normálnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na vzťahy medzi jednotlivcami;

5.

„právne postupy“ sú formálne postupy na riešenie sporov pred súdnym alebo kvázisúdnym orgánom; vylučujú sa správne opravné prostriedky proti tomu istému orgánu, ktorý problém spôsobil;

6.

„štrukturálny problém“ je porušenie vyplývajúce z vnútroštátneho pravidla, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi Únie;

7.

„domovské centrum“ je centrum siete SOLVIT v členskom štáte, ktorý má najužšie väzby so žiadateľom založené napríklad na štátnej príslušnosti, mieste pobytu, sídle alebo mieste, kde žiadateľ získal príslušné práva;

8.

„vedúce centrum“ je centrum siete SOLVIT členského štátu, v ktorom došlo k údajnému porušeniu právnych predpisov Únie, ktorými sa riadi vnútorný trh;

9.

„databáza siete SOLVIT“ je online aplikácia vytvorená v informačnom systéme o vnútornom trhu (IMI) na podporu vybavovania prípadov siete SOLVIT.

1.

Centrá siete SOLVIT by mali byť dostupné telefonicky alebo e-mailom a mali by rýchlo odpovedať na im určené hlásenia.

2.

Žiadatelia by mali do jedného týždňa dostať prvú reakciu na svoj problém spoločne s údajom o tom, či by sieť SOLVIT mohla prijať ich prípad, ak to je možné určiť na základe poskytnutých informácií. Ak to je potrebné, mali by byť zároveň vyzvaní, aby predložili dokumentáciu potrebnú na spracovanie ich spisu. Žiadatelia by do jedného mesiaca po prvom posúdení a za podmienky, že ich spis je kompletný, mali dostať potvrdenie o tom, či vedúce centrum prijalo ich vec a zaregistrovalo ju ako prípad siete SOLVIT.

3.

Keď sa problém nemôže prijať ako prípad siete SOLVIT, žiadateľom by sa mali uviesť dôvody a malo by sa im poskytnúť poradenstvo o ďalšom možnom postupe, ktorý by im mohol pomôcť prekonať problém vrátane naznačenia ďalšieho postupu alebo prenesenia problému, ak to je možné, do inej relevantnej informačnej siete alebo siete na riešenie problémov alebo relevantnému vnútroštátnemu príslušnému orgánu.

4.

Žiadateľ by do desiatich týždňov od dátumu otvorenia prípadu mal dostať riešenie svojho problému, ktoré môže zahŕňať objasnenie platných právnych predpisov Únie. Za výnimočných okolností a najmä, keď je riešenie na dosah alebo keď ide o štrukturálny problém, môže prípad zostať otvorený po uvedenej lehote maximálne ďalších desať týždňov, pričom o tom treba informovať žiadateľa.

5.

Žiadatelia by mali byť informovaní o neformálnej povahe siete SOLVIT a o platných postupoch a časových harmonogramoch. Tieto informácie by mali zahŕňať informácie o možných prostriedkoch nápravy, varovanie, že vybavením prípadu v sieti SOLVIT sa nepozastavujú vnútroštátne odvolacie lehoty a že riešenia siete SOLVIT sú neformálne a nemožno sa proti nim odvolať. Žiadatelia by takisto mali byť informovaní o tom, že sieť SOLVIT je bezplatná a pravidelne by mali byť informovaní o stave svojho prípadu.

6.

Aj keď sú postupy siete SOLVIT neformálne, žiadateľovi to nebráni začať formálne konania na vnútroštátnej úrovni, čo povedie k uzavretiu prípadu siete SOLVIT.

7.

Po dosiahnutí úspešného výsledku by sa žiadateľovi malo poskytnúť poradenstvo o tom, aké kroky by mal podniknúť, aby mal prospech z navrhnutého riešenia.

8.

Hneď ako sa ukáže, že prípad sa prostredníctvom siete SOLVIT nevyrieši, mal by sa uzavrieť a žiadateľ by o tom mal byť bezodkladne informovaný. V takomto prípade by sieť SOLVIT mala žiadateľovi poskytnúť poradenstvo o ďalších možnostiach nápravy na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie. Keď centrá siete SOLVIT sťažovateľom radia, aby podali sťažnosť Komisii, mali by im odporučiť, aby sa odvolali na predchádzajúce konanie v sieti SOLVIT (uvedením referenčného čísla a krátkym zhrnutím týchto konaní). Nevyriešené prípady by sa mali prostredníctvom databázy systematicky hlásiť Komisii.

9.

Žiadatelia by sa mali po uzavretí prípadu vyzvať, aby poskytli spätnú väzbu o tom, ako sieť SOLVIT vybavila ich prípad.

1.

Každý členský štát by mal mať centrum siete SOLVIT.

2.

S cieľom zabezpečiť, aby centrá siete SOLVIT mohli vykonávať úlohy stanovené v tomto odporúčaní, by členské štáty mali zabezpečiť, aby centrá siete SOLVIT:

1.

Všetky prípady siete SOLVIT by mali vybavovať dve centrá siete SOLVIT, domovské centrum a vedúce centrum.

2.

Domovské a vedúce centrum by mali otvorene a transparentne spolupracovať s cieľom nájsť pre žiadateľov rýchle a účinné riešenia.

3.

Domovské a vedúce centrum by si mali dohodnúť jazyk, ktorý budú používať na vzájomnú komunikáciu a zároveň zohľadniť cieľ čo najrýchlejšieho a najefektívnejšieho vyriešenia problémov prostredníctvom neformálnych kontaktov, zaistenia transparentnosti a podávania správ.

4.

Po prijatí všetkých problémov by sa v databáze siete SOLVIT mali jasne a vyčerpávajúco zaregistrovať posúdenia vykonané centrami siete SOLVIT zapojenými do prípadu, podniknuté kroky a navrhnuté výsledky. Keď prípad predstavuje štrukturálny problém, mal by sa ako taký v databáze označiť, aby Komisia mohla systematicky monitorovať takéto prípady.

5.

Všetky navrhnuté riešenia musia byť vždy v úplnom súlade s právnymi predpismi Únie.

6.

Centrá siete SOLVIT by mali dodržiavať podrobné pravidlá spracúvania prípadov stanovené v príručke siete SOLVIT na vybavovanie prípadov, ktorú bude Komisia v spolupráci s centrami siete SOLVIT pravidelne revidovať.

1.

Domovské centrum by malo zaregistrovať všetky prijaté právne problémy bez ohľadu na to, či sa kvalifikujú ako prípad siete SOLVIT alebo nie.

2.

Keď domovské centrum prijme sťažnosť ako prípad siete SOLVIT, malo by založiť kompletný spis a vykonať vyčerpávajúcu právnu analýzu problému predtým, ako ho predloží vedúcemu centru.

3.

Keď prijme návrh riešenia od vedúceho centra spoločne s objasnením platných právnych predpisov Únie by malo skontrolovať, či je riešenie v súlade s právnymi predpismi Únie.

4.

Domovské centrum by počas relevantných krokov postupu malo žiadateľovi poskytovať včasné a primerané informácie.

1.

Vedúce centrum by malo potvrdiť prijatie prípadu do jedného týždňa po jeho predložení domovským centrom.

2.

Vedúce centrum by sa malo usilovať o nájdenie riešení pre žiadateľov vrátane objasnenia platných právnych predpisov Únie a malo by pravidelne informovať domovské centrum o tom, ako napreduje.

3.

Keď je problém predložený žiadateľom štrukturálnym problémom, vedúce centrum by malo čo najskôr posúdiť, či je problém možné vyriešiť prostredníctvom postupu siete SOLVIT. Ak usúdi, že to nie je možné, malo by prípad uzavrieť ako nevyriešený a informovať príslušné vnútroštátne orgány zodpovedné za správne vykonávanie právnych predpisov Únie v danom členskom štáte, aby sa zabezpečilo skutočné ukončenie porušovania právnych predpisov Únie. Prostredníctvom databázy by sa mala informovať aj Komisia.

1.

Komisia pomáha a podporuje fungovanie siete SOLVIT:

2.

Komisia môže so súhlasom sťažovateľa v náležitých prípadoch postúpiť sťažnosti, ktoré dostala, sieti SOLVIT s cieľom nájsť rýchle a neformálne riešenie.

1.

Centrá siete SOLVIT by mali vykonávať pravidelné kontroly kvality prípadov, ktoré vybavujú ako domovské centrum a ako vedúce centrum, ako je stanovené v príručke na vybavovanie prípadov.

2.

Útvary Komisie budú vykonávať pravidelné kontroly kvality všetkých prípadov a na možné problémy upozornia príslušné centrá siete SOLVIT, ktoré by mali prijať primerané kroky na nápravu zistených nedostatkov.

3.

Komisia bude pravidelne podávať správy o kvalite a výsledkoch siete SOLVIT. Bude podávať správy aj o type problémov, ktoré sieť SOLVIT prijala, a o prípadoch vybavovaných prostredníctvom siete SOLVIT s cieľom určiť trendy a identifikovať zostávajúce problémy na vnútornom trhu. Komisia bude v tomto rámci na podávanie správ osobitne podávať správy o štrukturálnych prípadoch.

1.

Komisia bude v organizáciách zainteresovaných strán a inštitúciách Únie podporovať informovanosť o sieti SOLVIT a jej používaní a prostredníctvom online prostriedkov zlepší dostupnosť a prítomnosť siete SOLVIT.

2.

Členské štáty by mali zabezpečiť dostupnosť ľahko použiteľných informácií a jednoduchý prístup k službám siete SOLVIT, najmä na všetkých relevantných webových lokalitách verejnej správy.

3.

Členské štáty by mali takisto vykonávať činnosti s cieľom zvýšenia informovanosti svojich zainteresovaných strán o sieti SOLVIT. Komisia poskytne týmto činnostiam pomoc.

1.

S cieľom zaistiť, aby žiadatelia dostávali účinnú pomoc, by centrá siete SOLVIT mali spolupracovať s ďalšími európskymi a vnútroštátnymi informačnými a pomocnými sieťami, ako je napríklad Vaša Európa, Europe Direct, Vaša Európa – Poradenstvo, Európska sieť podnikov, Európska sieť spotrebiteľských stredísk, EURES, Fin-net a Európska sieť ombudsmanov. Centrá siete SOLVIT by si mali vybudovať dobré pracovné vzťahy aj s príslušnými vnútroštátnymi členmi Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia na umožnenie účinného vybavovania prípadov sociálneho zabezpečenia.

2.

Centrá siete SOLVIT by mali byť v pravidelnom kontakte a úzko spolupracovať so svojimi vnútroštátnymi kontaktnými miestami pilotného projektu EÚ s cieľom zabezpečiť náležitú výmenu informácií o prípadoch a prijatých sťažnostiach.

3.

Komisia uľahčí túto spoluprácu okrem iného organizovaním spoločných sieťových podujatí a zriadením technických spojovacích prostriedkov s týmito sieťami a kontaktnými miestami, ako sa uvádza v bode 1 (7).

1.

Žiadatelia by mali mať možnosť predložiť svoje sťažnosti sieti SOLVIT prostredníctvom verejného rozhrania spojeného s informačným systémom o vnútornom trhu, ktorý poskytne k dispozícii Komisia. Žiadatelia nemajú prístup k databáze siete SOLVIT.

2.

Domovské a vedúce centrá by mali mať prístup k databáze siete SOLVIT a prostredníctvom tejto databázy by mali byť schopné riešiť prípad, do ktorého sú zapojené. Zahŕňa to prístup k osobným údajom žiadateľa.

3.

Ostatné centrá siete SOLVIT, ktoré nie sú zapojené do konkrétneho prípadu, a Komisia by mali mať prístup umožňujúci len čítanie anonymných informácií o prípade.

4.

Domovské centrum by na uľahčenie riešenia problému malo základnému centru normálne sprístupniť totožnosť žiadateľa. Žiadateľ by o tom mal byť informovaný na začiatku postupu a mala by sa mu poskytnúť možnosť vzniesť námietku a v takom prípade by sa totožnosť žiadateľa nemala sprístupniť.

5.

Informácie poskytnuté žiadateľom by mali vedúce centrum a verejné orgány, ktorých sa sťažnosť týka, používať len na účely vyriešenia prípadu. Úradníci, ktorí prípad riešia, by osobné údaje mali spracúvať len na účely, na ktoré boli tieto údaje odovzdané. Mali by sa prijať primerané kroky aj na ochranu komerčne citlivých informácií, ktoré neobsahujú osobné údaje.

6.

Prípad možno postúpiť do inej siete alebo organizácie, ktorá rieši problémy, len so súhlasom žiadateľa.

7.

Personál Komisie by mal mať prístup k osobným údajom žiadateľov len vtedy, keď to je potrebné na:

8.

Osobné údaje súvisiace s prípadmi siete SOLVIT by sa mali v informačnom systéme o vnútornom trhu zablokovať 18 mesiacov po uzavretí prípadu siete SOLVIT. V databáze siete SOLVIT by mali zostať anonymizované opisy prípadov siete SOLVIT, ktoré sa môžu použiť na štatistické účely a na účely vykazovania a tvorby politiky.

19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 249/16

(1)

Listom z 5. novembra 2012 (1) a po diskusiách pred oznámením bola úradu doručená žiadosť nórskej vlády o prijatie rozhodnutia stanovujúceho uplatniteľnosť článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES na ropné činnosti na nórskom kontinentálnom šelfe. V liste z 25. januára 2013 úrad požiadal nórsku vládu o predloženie dodatočných informácií. (2) Nórska vláda predložila úradu svoju odpoveď v liste z 15. februára 2013. (3) V rámci telefonickej konferencie sa 4. marca 2013 uskutočnila diskusia o oznámení a odpovedi nórskej vlády. (4) Úrad sa listami z 22. marca 2013 obrátil na Výbor pre verejné obstarávanie EZVO a požiadal ho o predloženie písomného stanoviska. (5) Výbor pre verejné obstarávanie EZVO po spočítaní hlasov svojich členov vydal 16. apríla 2013 kladné stanovisko k návrhu rozhodnutia úradu. (6)

(2)

Žiadosť nórskej vlády sa týka prieskumu ložísk ropy a zemného plynu a ich ťažby na nórskom kontinentálnom šelfe vrátane prípravy na ťažbu (t. j. vybudovania vhodnej infraštruktúry na budúcu ťažbu, ako sú ťažobné plošiny, potrubia, terminály atď.). Nórska vláda uviedla vo svojej žiadosti tri činnosti:

(3)

Účelom článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES je umožniť výnimku z požiadaviek pravidiel o verejnom obstarávaní v situácii, keď si účastníci na trhu navzájom konkurujú. V článku 30 ods. 1 smernice sa stanovuje, že:

„Zákazky, ktorých cieľom je umožniť činnosť uvedenú v článkoch 3 až 7 a ktoré sa majú vykonať, nepodliehajú tejto smernici, ak v členskom štáte, v ktorom sa vykonáva, je táto činnosť priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup.“

(4)

V článku 30 ods. 1 smernice sú stanovené dve požiadavky, ktoré musia byť obidve splnené, aby úrad mohol prijať kladné rozhodnutie v súvislosti so žiadosťou o výnimku podľa článku 30 ods. 4, pri zohľadnení článku 30 ods. 6 smernice.

(5)

Prvou požiadavkou uvedenou v článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES je to, že činnosť musí prebiehať na trhu, na ktorý nie je obmedzený prístup. V článku 30 ods. 3 smernice sa stanovuje, že „prístup na trh sa nepovažuje za obmedzený, ak členský štát vykonal a uplatnil ustanovenia právnych predpisov Spoločenstva, ktoré sú uvedené v prílohe XI“. V prílohe XI k smernici sa uvádza niekoľko smerníc.

(6)

Medzi smernicami uvedenými v prílohe XI je smernica 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov, (7) ktorá bola začlenená do právnych predpisov Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“) v roku 1995 a uvádza sa v bode 12 prílohy IV k Dohode o EHP.

(7)

Medzi smernicami uvedenými v prílohe XI je aj smernica 98/30/ES. Táto smernica bola nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa ruší smernica 98/30/ES. Táto smernica bola začlenená do právnych predpisov EHP v roku 2005 a uvádza sa v bode 23 prílohy IV k Dohode o EHP. (8)

(8)

Prístup na trh preto možno považovať za neobmedzený, ak Nórsko vykonalo a náležite uplatnilo akty uvedené v bodoch 12 a 23 prílohy IV k Dohode o EHP, ktoré zodpovedajú smernici 94/22/ES a smernici 2003/55/ES. (9)

(9)

Druhou požiadavkou uvedenou v článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES je to, že činnosť v štáte EZVO, v ktorom sa vykonáva, je priamo vystavená hospodárskej súťaži. O otázke, či je činnosť priamo vystavená hospodárskej súťaži, sa má rozhodnúť na základe „kritérií, ktoré sú v súlade s ustanoveniami Zmluvy o ES, ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže, ako sú charakteristika príslušného tovaru alebo služieb, existencia alternatívneho tovaru alebo služieb, cena a skutočná alebo možná prítomnosť viac ako jedného dodávateľa príslušného tovaru alebo služieb“. (10)

(10)

Existencia priameho vystavenia hospodárskej súťaži sa má vyhodnotiť na základe rôznych ukazovateľov, z ktorých žiadny nie je sám osebe rozhodujúcim. Kritérium, ktoré by sa malo zohľadniť v súvislosti s trhmi, ktorých sa týka toto rozhodnutie, predstavuje podiel hlavných aktérov na danom trhu. Ďalším kritériom je miera koncentrácie na uvedených trhoch. (11) Priame vystavenie hospodárskej súťaži sa posudzuje na základe objektívnych kritérií, pričom sa zohľadňujú osobitné charakteristiky príslušného sektora. Pretože podmienky pre rôzne činnosti, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, sa líšia, pre každú príslušnú činnosť alebo trh sa vykonáva osobitné posúdenie.

(11)

Toto rozhodnutie sa prijíma výlučne na účely udelenia výnimky podľa článku 30 smernice 2004/17/ES a nie je ním dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže.

(12)

Nórsky zákon o činnostiach súvisiacich s ropou (12) predstavuje právny základ pre systém udeľovania licencií na činnosti súvisiace s ropou na nórskom kontinentálnom šelfe. Zákonom o činnostiach súvisiacich s ropou a nariadeniami o rope sa reguluje udeľovanie licencií na prieskum ložísk ropy a plynu a ich ťažbu na nórskom kontinentálnom šelfe. Nórske ministerstvo pre ropu a energetiku oznamuje bloky, na ktoré môžu spoločnosti predkladať žiadosti o licenciu. Licenciu na ťažbu udeľuje nórsky kráľ v rade. Udeľovanie licencií na ťažbu sa uskutočňuje na základe vecných a objektívnych kritérií. (13) Licencia na ťažbu sa spravidla udeľuje skupine spoločností, z ktorých jedna spoločnosť je určená ako prevádzkovateľ zodpovedný za každodenné riadenie licencie.

(13)

V Nórsku existujú dva druhy kôl udeľovania licencií: i) kolá udeľovania licencií, ktoré sa vzťahujú na nerozvinuté oblasti na nórskom kontinentálnom šelfe (číslované kolá udeľovania licencií) a ii) udeľovanie licencií vo vopred vymedzených oblastiach (kolá APA, z angl. Awards in Predefined Areas) vzťahujúce sa na rozvinuté oblasti. Tieto dva druhy kôl udeľovania licencií sú okrem spôsobu, akým sa iniciujú, rovnaké. Kolá udeľovania licencií vo vopred vymedzených oblastiach sa uskutočňujú každý rok a vzťahujú sa na plošnú výmeru nórskeho kontinentálneho šelfu, ktorá sa považuje za rozvinutú oblasť (t. j. oblasť, ktorej geológia je dobre známa). (14) Číslované kolá udeľovania licencií sa uskutočňujú (v priemere) každý druhý rok a vzťahujú sa na nerozvinuté oblasti (t. j. oblasti, ktorých geológia je málo známa). (15) Číslované kolá udeľovania licencií otvára nórske ministerstvo pre ropu a energetiku vyzvaním spoločností pôsobiacich na nórskom kontinentálnom šelfe, aby navrhli oblasti (bloky), ktoré by chceli zahrnúť do ďalšieho kola udeľovania licencií. Právne podmienky (zákony, nariadenia, licenčné dokumenty), ktoré sa uplatňujú na oba druhy kôl udeľovania licencií sú úplne rovnaké. Nórska vláda informovala úrad, že činnosti v oblasti prieskumu vykonávané v rámci oboch druhov kôl udeľovania licencií sú tiež rovnaké.

(14)

V kolách udeľovania licencií predkladajú žiadosti o udelenie licencií na ťažbu, t. j. výlučné právo na vykonávanie činností súvisiacich s ropou na nórskom kontinentálnom šelfe, kvalifikované ropné spoločnosti. Podľa vymedzenia v oddiele 1-6 písm. c) nórskeho ropného zákona, ropné činnosti zahŕňajú „všetky činnosti spojené s podmorskými ložiskami ropy vrátane prieskumu, prieskumných vrtov, ťažby, prepravy, používania a demontáže vrátane plánovania týchto činností, ale s výnimkou hromadnej prepravy ropy loďou“. Spoločnosti teda v kolách udeľovania licencií predkladajú žiadosti o výlučné právo na prieskum ložísk ropy a zemného plynu a na ich ťažbu, ktoré sa môžu objaviť v oblasti, na ktorú sa vzťahuje licencia na ťažbu.

(15)

Ak sa držitelia licencie v prípade objavenia ropy a/alebo zemného plynu rozhodnú pripraviť pole na ťažbu, sú povinní predložiť plán prípravy na ťažbu a prevádzky poľa na schválenie nórskemu ministerstvu pre ropu a energetiku. (16) Schválenie plán prípravy na ťažbu a prevádzky udeľuje držiteľom licencie výlučné právo na začatie výstavby a následnej ťažby. Vyťažená ropa sa stáva vlastníctvom jednotlivých držiteľov licencie.

(16)

Rozsah spoločností, ktoré sú držiteľmi licencií na nórskom kontinentálnom šelfe, predstavuje široké spektrum spoločností od veľkých medzinárodných ropných spoločností po veľmi malé ropné spoločnosti, pričom mnohé z nich vstúpili na nórsky kontinentálny šelf ako noví účastníci približne v posledných 10 rokoch.

(17)

V nasledujúcich tabuľkách, ktoré poskytla nórska vláda, sú uvedené činnosti na nórskom kontinentálnom šelfe z hľadiska udelených nových licencií na ťažbu, pridelenej plošnej výmery a počtu spoločností na nórskom kontinentálnom šelfe. (17)

Udelené nové licencie:

Pridelená plošná výmera:

Počet spoločností na nórskom kontinentálnom šelfe:

(18)

Žiadosť nórskej vlády o výnimku podľa článku 30 smernice 2004/17/ES sa vzťahuje na tri samostatné činnosti na nórskom kontinentálnom šelfe: a) prieskum ložísk ropy a zemného plynu; b) ťažba ropy a c) ťažba zemného plynu. Úrad preskúmal tieto tri činnosti samostatne. (18)

(19)

„Ťažba“ na účely tohto rozhodnutia zahŕňa aj „prípravu na ťažbu“ (t. j. vybudovanie vhodnej infraštruktúry na ťažbu, ako sú ropné plošiny, potrubia, terminály atď.). Preprava zemného plynu z nórskeho kontinentálneho šelfu na trh cez ťažobnú plynovodnú sieť nie je súčasťou tohto rozhodnutia.

(20)

Smernica 94/22/ES (smernica o udeľovaní licencií) bola rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 19/1995, ktoré nadobudlo platnosť 1. septembra 1995, začlenená do bodu 12 prílohy IV k Dohode o EHP.

(21)

Nórska vláda oznámila úradu transpozíciu tejto smernice 18. marca 1996. Úrad vykonal posudzovanie zhody, po ktorom Nórsko uskutočnilo viacero úprav svojich právnych predpisov. Úrad po vykonaní týchto úprav dospel k záveru, že Nórsko náležite vykonalo smernicu o udeľovaní licencií.

(22)

Smernica 2003/55/ES (smernica o zemnom plyne) bola 2. decembra 2005 rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 146/2005/ES začlenená do dohody o EHP do bodu 23. Pre štáty EHP – EZVO nadobudla smernica účinnosť 1. júna 2007.

(23)

Nórska vláda oznámila čiastočné vykonanie smernice o zemnom plyne 4. júna 2007 a úplné vykonávanie 19. februára 2008. Úrad vykonal posudzovanie zhody aj v prípade tejto smernice. Úrad dospel po viacerých úpravách nórskych vnútroštátnych právnych predpisov k záveru, že Nórsko náležite vykonalo smernicu o zemnom plyne.

(24)

Podľa informácií uvedených v tomto oddiele a na tieto účely sa zdá, že Nórsko vykonalo a náležite uplatnilo akty uvedené v bodoch 12 a 23 prílohy IV k Dohode o EHP, ktoré zodpovedajú smernici 94/22/ES a smernici 2003/55/ES v tomto poradí.

(25)

V súlade s prvým pododsekom článku 30 ods. 3 smernice 2004/17/ES by sa preto prístup na trh nemal na území Nórska vrátane nórskeho kontinentálneho šelfu považovať za obmedzený.

(26)

Ako už bolo vysvetlené, úrad sa domnieva, že je potrebné preskúmať, či príslušné sektory sú priamo vystavené hospodárskej súťaži. Úrad na tento účel preskúmal dôkazy poskytnuté nórskou vládou a doplnené podľa potreby dôkazmi dostupnými vo verejnej sfére.

(27)

Prieskum ložísk ropy a zemného plynu spočíva v nachádzaní nových zásob zdrojov uhľovodíkov. Ťažba zahŕňa vybudovanie vhodnej infraštruktúry na ťažbu a využívanie zdrojov. Prieskum ložísk ropy a zemného plynu predstavuje jeden relevantný trh s produktmi oddelený od trhov v oblasti ťažby ropy a zemného plynu. Toto vymedzenie sa zakladá na skutočnosti, že na začiatku nie je možné určiť, či výsledkom prieskumu bude objav ropy alebo zemného plynu. Nórska vláda potvrdila, že sa to vzťahuje na číslované kolá udeľovania licencií aj na kolá udeľovania licencii vo vopred vymedzených oblastiach. Toto vymedzenie trhu je tiež v súlade s praxou Európskej komisie. (19)

(28)

Prieskum rozvinutých aj nerozvinutých oblastí vykonávajú tie isté typy spoločností a pri svojich činnostiach využívajú rovnaký druh technológie (t. j. bez ohľadu na druh kola udeľovania licencií). Hoci je geológia v kolách udeľovania licencií vo vopred vymedzených oblastiach viac známa, ropné spoločnosti nemajú presné poznatky o existencii ropy alebo o tom, či by možný objav mohol zahŕňať ropu alebo zemný plyn, alebo obidve suroviny. Úrad sa preto domnieva, že príslušným trhom je prieskum ložísk ropy a zemného plynu, ktorý zahŕňa činnosti v oblasti prieskumu vykonávané v rámci číslovaných kôl udeľovania licencií a kôl udeľovania licencií vo vopred vymedzených oblastiach.

(29)

Spoločnosti zaoberajúce sa prieskumnými činnosťami svoje činnosti spravidla neobmedzujú na konkrétnu zemepisnú oblasť. Väčšina spoločností pôsobí skôr na globálnej úrovni. Európska komisia sa vo svojich rozhodnutiach dôsledne pridŕža toho, že zemepisný rozsah trhu v oblasti prieskumu je celosvetový. (20) Nórska vláda súhlasí s vymedzením zemepisného trhu, ktorý predložila Komisia. Úrad sa domnieva, že príslušný zemepisný trh je celosvetový.

(30)

Počas obdobia rokov 2011 – 2013 bol udelený štatút držiteľa licencie v oblasti ťažby približne 50 spoločnostiam, ktoré sa následne podieľali na prieskumných činnostiach na nórskom kontinentálnom šelfe. (21)

(31)

Trhové podiely hospodárskych subjektov vyvíjajúcich aktivity v oblasti prieskumu sa spravidla merajú na základe dvoch premenných veličín: overených zásob a očakávanej ťažby. (22)

(32)

Celosvetové overené zásoby ropy v roku 2011 predstavovali 1 652,6 miliardy barelov a príslušný údaj pre zemný plyn predstavoval 208,4 bilióna kubických metrov alebo približne 1 310,8 miliardy barelov ropného ekvivalentu. (23) Overené zásoby ropy v Nórsku na konci roku 2011 dosahovali 6,9 miliardy barelov, čo predstavuje 0,4 % svetových rezerv. (24) V roku 2011 dosahovali overené zásoby zemného plynu v Nórsku 2,1 bilióna kubických metrov, čo predstavuje 1 % svetových zásob. (25) Ani jedna z piatich najväčších spoločností, ktoré pôsobia na nórskom kontinentálnom šelfe, nemá podiel na celosvetových overených zásobách väčší ako 1 %. (26)

(33)

Nórska vláda nemá informácie o podieloch piatich najväčších spoločností na nórskom kontinentálnom šelfe na celosvetovom trhu meraných podľa očakávanej ťažby. Možno však odôvodnene predpokladať, že existuje priama úmera medzi overenými zásobami ropy a zemného plynu a očakávaným objemom ťažby. (27) V každom prípade, na základe dostupných informácií nie je pravdepodobné, že podiely piatich najväčších spoločností na nórskom kontinentálnom šelfe na celosvetovom trhu, merané podľa očakávanej ťažby, by viedli k akejkoľvek zmene posúdenia úradu.

(34)

Navyše úrad posúdil informácie týkajúce sa viacerých žiadostí v rámci kôl udeľovania licencií na nórskom kontinentálnom šelfe a nových účastníkov na nórskom kontinentálnom šelfe. Z údajov o udelení licencií v troch posledných kolách udeľovania licencií na nórskom kontinentálnom šelfe (ktoré sa konali v rokoch 2011 – 2012), ktoré poskytla nórska vláda, vyplýva, že na každú oznámenú licenciu predložilo žiadosť až deväť spoločností. V období rokov 2008 – 2012 bola udelená licencia na ťažbu na nórskom kontinentálnom šelfe 13 novým účastníkom. Počet spoločností, ktorým bola udelená licencia na nórskom kontinentálnom šelfe, je teda značný. (28)

(35)

Na základe uvedených prvkov sa stupeň koncentrácie na svetovom trhu v oblasti prieskumu ložísk ropy a zemného plynu musí charakterizovať ako nízky. Je pravdepodobné, že spoločnosti, ktoré pôsobia na tomto trhu, sú vystavené značnému konkurenčnému tlaku. Nič nenasvedčuje tomu, že by tento sektor nefungoval trhovým spôsobom. Úrad preto konštatuje, že trh trhu v oblasti prieskumu ložísk ropy a zemného plynu je priamo vystavený hospodárskej súťaži v zmysle smernice 2004/17/ES.

(36)

Ropa je globálna komodita a jej cena je určovaná ponukou a dopytom na celosvetovej úrovni. Podľa zavedenej praxe Európskej komisie (29) predstavuje príprava na ťažbu a ťažba ropy samostatný trh s produktmi, ktorého zemepisný rozsah je celosvetový. Nórska vláda súhlasí s týmto vymedzením trhu. (30) Úrad uplatňuje na účely tohto rozhodnutia rovnaké vymedzenie trhu.

(37)

Ak sa držitelia licencie v prípade objavenia ropy (alebo zemného plynu) rozhodnú pripraviť pole na ťažbu, sú povinní predložiť plán prípravy na ťažbu a prevádzky poľa na schválenie nórskemu ministerstvu pre ropu a energetiku. Polia na nórskom kontinentálnom šelfe, na ktorých sa primárne ťaží ropa (31) a pre ktoré bol počas posledných piatich rokov predložený a schválený plán prípravy na ťažbu a prevádzky, sú tieto:

(38)

V období rokov 2008 – 2012 boli teda prijaté plány prípravy na ťažbu a prevádzky na ťažbu ropy týkajúce sa celkovo 20 spoločností. Ministerstvo pre ropu a energetiku okrem toho v roku 2010 prijalo plán prípravy na ťažbu a prevádzky týkajúci sa troch nových účastníkov trhu. (32)

(39)

Zoznam ukazuje, že okrem nórskych spoločnosti, ktoré sú vo vlastníctve štátu, sú držiteľmi licencií veľké ropné spoločnosti aj menšie spoločnosti. Nórska vláda uvádza, že väčšina ropných spoločností na nórskom kontinentálnom šelfe je súčasťou korporácií s diverzifikovaným globálnym obchodným portfóliom. Vyťažená ropa sa preto vo veľkej miere predáva pridruženým spoločnostiam. Viac ako polovica vyťaženej ropy sa však predáva na krátkodobom (spotovom) trhu. Na ďalšom obrázku sú uvedené objemy predaja ropy z nórskeho kontinentálneho šelfu v roku 2009.

Objem predaja ropy z nórskeho kontinentálneho šelfu v roku 2009:

(40)

V roku 2011 dosiahla celková celosvetová denná ťažba ropy 83 576 tisíc barelov. V roku 2011 sa v Nórsku celkovo vyťažilo 2 039 tisíc barelov denne. Toto množstvo predstavovalo 2,3 % celosvetovej produkcie. (33)

(41)

Čo sa týka ťažby ropy na nórskom kontinentálnom šelfe, najväčší podiel v roku 2011 mala spoločnosť Statoil. Medzi ďalších producentov na nórskom kontinentálnom šelfe patrili veľké medzinárodné ropné spoločnosti, ako sú ExxonMobil, Total, ConocoPhillips, Marathon, Shell, BP a Eni. Žiadny z týchto aktérov nemal v roku 2011 podiel na celosvetovom trhu v oblasti ťažby ropy väčší ako 3 %. (34) Stupeň koncentrácie na príslušnom trhu ako celku bol preto nízky.

(42)

Európska komisia vo svojich rozhodnutiach v rámci smernice 2004/17/ES vychádzala z toho, že globalizovaný trh ťažby ropy je charakteristický intenzívnou hospodárskou súťažou medzi viacerými aktérmi. (35) Nič nenaznačuje, že by sa táto skutočnosť počas posledných rokov zmenila.

(43)

Na základe uvedených prvkov úrad konštatuje, že nič nenasvedčuje tomu, že by tento sektor nefungoval trhovým spôsobom, a konštatuje teda, že trh prípravy na ťažbu a ťažby ropy je priamo vystavený hospodárskej súťaži v zmysle smernice 2004/17/ES.

(44)

Trh v oblasti prípravy ťažby, ťažby a veľkoobchodného predaja plynu preskúmala Európska komisia v rámci nariadenia ES o fúziách (36) vo viacerých rozhodnutiach, v ktorých dospela k záveru, že existuje jeden trh v oblasti dodávok plynu priamo zo zdroja (zahŕňajúci aj prípravu ťažby a ťažbu plynu) zákazníkom v EHP (t. j. plyn vyťažený z ložísk plynu a predávaný zákazníkom – vrátane tradičných národných subjektov – v EHP). (37)

(45)

Zemný plyn môže byť prepravovaný ťažobnými plynovými potrubiami alebo v plavidlách vo forme skvapalneného zemného plynu (ďalej len „LNG“, z angl. liquefied natural gas). Vývoz plynu z Nórska dosiahol v roku 2012 približne 112 miliárd kubických metrov, pričom 107 miliárd kubických metrov predstavoval plyn vedený potrubím a 5 miliárd kubických metrov sa prepravilo ako LNG. (38)

(46)

Nórska vláda uvádza, že dodávky LNG a plyn vedený potrubím sú vzájomne zameniteľné a priamo si konkurujú. Po spätnom splyňovaní sa LNG môže priviesť do siete plynovodov pre zemný plyn a zameniť s plynom, ktorý sa dodáva plynovodom priamo z ťažobných polí. Ako príklad sa uvádza Zeebrugge v Belgicku: plyn vedený potrubím z nórskeho kontinentálneho šelfu, ktorý prešiel vykládkovým terminálom, a spätne splynený LNG na termináli pre LNG v Zeebrugge predstavujú dva zdroje plynu, ktoré možno navzájom zamieňať. Kapacita spätného splyňovania počas posledných rokov veľmi rástla, i keď infraštruktúra na spätné splyňovanie nie je vo všetkých štátoch EHP. Kapacita spätného splyňovania v EHP sa blíži 200 miliardám kubických metrov. Rozširovaním plynovodnej siete sa LNG stáva dostupný čoraz väčšiemu počtu zákazníkov z EHP.

(47)

Otázku, či by sa plyn dodávaný vo forme LNG mal odlišovať od dodávok plynu vedeného potrubím, ponechala Európska komisia v posledných rozhodnutiach otvorenú. (39)

(48)

Úrad sa takisto domnieva, že na účely tohto rozhodnutia sa otázka, či by sa malo rozlišovať medzi plynom vedeným potrubím a plynom vo forme LNG, môže nechať otvorená.

(49)

Na dodávky plynu koncovým používateľom sú inštalované samostatné siete na distribúciu plynu s vysokou výhrevnosťou (ďalej len „HCV“, z angl. high calorific value) a plynu s nízkou výhrevnosťou (ďalej len „LCV“, z angl. low calorific value) a koncoví používatelia sú zásobovaní z príslušnej siete, na ktorú sú pripojení. Plyn HCV sa môže konvertovať na plyn LCV a naopak. Nórski producenti plynu dodávajú plyn typu HCV.

(50)

Nórska vláda uvádza, že z úrovne vzájomnej zameniteľnosti plynu LCV a HCV by malo vyplývať, že tieto produkty sú z hľadiska zdroja súčasťou toho istého trhu s dodávkami plynu. Uvádza tiež, že dodávky plynu LCV tvoria relatívne malú časť celkového zásobovania plynom v EHP: približne 10 %.

(51)

Úrad sa domnieva, že na účely tohto rozhodnutia sa otázka, či by sa malo rozlišovať medzi plynom HCV a plynom LCV, môže ponechať otvorená.

(52)

V súvislosti s vymedzením trhu s produktmi na účely tohto rozhodnutia úrad usudzuje, že existuje jeden trh v oblasti dodávok plynu priamo zo zdroja (zahŕňajúci tiež prípravu ťažby a ťažbu plynu). Z hľadiska výsledku tohto rozhodnutia sú otázky, či je plyn vo forme LNG alebo plyn LCV zahrnutý do príslušného trhu s produktmi, nepodstatné.

(53)

Nórska vláda uvádza, že tri smernice pre trh s plynom vytvorili v severozápadnej Európe liberalizovaný a integrovaný trh so zemným plnom. Cieľom EÚ je plná integrácia trhov do roku 2014. Nórska vláda sa domnieva, že v prípade jednotného trhu s plynom nie je relevantné uvažovať o trhových podieloch jednotlivých štátov EHP. Uvádza, že po dosiahnutí hranice európskeho vnútorného trhu bude plyn voľne prúdiť tam, kde je potrebný, podľa zdrojov ponuky a dopytu.

(54)

Približne 70 % plynu, ktorý sa vyváža z nórskeho kontinentálneho šelfu plynovodom, sa prepravilo do prijímacích terminálov v Nemecku a Spojenom kráľovstve, zvyšný podiel do terminálov v Belgicku a Francúzsku. Plyn privádzaný plynovodmi z Nórska sa predáva prostredníctvom zmlúv o pripojení k plynovodu a dohôd o výmene ďalším štátom EHP: celkovo viac ako 10 štátom EHP. V minulosti sa do EHP predali približne dve tretiny produkcie plynu vo forme LNG z nórskeho kontinentálneho šelfu. To znamená, že do EHP sa vyváža takmer všetok nórsky plyn.

(55)

Nórska vláda okrem toho uvádza, že nákupcovia plynu v EHP majú k dispozícii viacero odlišných zdrojov dodávok. Patrí medzi ne plyn z EÚ (zvyčajne Dánsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo) alebo zo susediacich krajín (okrem Nórska spravidla Rusko, Alžírsko a Líbya) alebo zo vzdialenejších krajín (napríklad krajiny Blízkeho východu alebo Nigéria, a to vo forme LNG).

(56)

Nórska vláda taktiež uvádza, že v Spojenom kráľovstve a na európskom kontinente sa zvyšuje likvidita stredísk obchodu s plynom a z tvorby cien v rôznych strediskách obchodu s plynom vyplýva, že sa dosiahla významná úroveň integrácie.

(57)

Pokiaľ ide o vymedzenie zemepisného trhu, v predchádzajúcich rozhodnutiach Európskej komisie podľa nariadenia EÚ o fúziách sa konštatuje, že tento trh s najväčšou pravdepodobnosťou zahŕňa EHP plus dovoz plynu z Ruska a Alžírska, ale vymedzenie zemepisného trhu sa ponechalo otvorené. Komisia v rozhodnutí o fúzii spoločností Statoil a Hydro nepokladala za potrebné rozhodnúť o tom, či príslušná relevantná zemepisná oblasť, ktorá sa má zohľadniť, je: i) súčasťou EHP, ii) oblasť zahŕňajúca tie krajiny EHP, v ktorých sa predáva plyn z nórskeho kontinentálneho šelfu (priamo plynovodmi alebo prostredníctvom výmen), alebo iii) každá jednotlivá krajina, v ktorej zúčastnené strany predávajú plyn. (40) Bez ohľadu na zvažované zemepisné vymedzenie Komisia konštatovala, že koncentrácia nevyvoláva obavy v súvislosti s hospodárskou súťažou na trhu s dodávkami plynu priamo zo zdroja.

(58)

Na účely tohto rozhodnutia a z dôvodov uvedených ďalej sa úrad domnieva, že nie je potrebné rozhodnúť o presnom rozsahu zemepisného trhu so zemným plynom. Úrad konštatuje, že príslušný sektor je priamo vystavený hospodárskej súťaži v rámci akéhokoľvek primeraného vymedzenia zemepisného trhu.

(59)

Ak sa držitelia licencie v prípade objavenia zemného plynu (alebo ropy) rozhodnú pripraviť pole na ťažbu, sú povinní nórskemu ministerstvu pre ropu a energetiku predložiť na schválenie plán prípravy na ťažbu a prevádzky poľa. Polia na nórskom kontinentálnom šelfe, na ktorých sa primárne ťaží plyn (41) a pre ktoré bol počas posledných piatich rokov predložený a schválený plán prípravy na ťažbu a prevádzky, sú tieto:

(60)

V období rokov 2008 – 2012 boli prijaté plány prípravy na ťažbu a prevádzku na ťažbu plynu, ktoré predložilo 14 spoločností. V období rokov 2009 – 2011 boli prijaté plány prípravy na ťažbu a prevádzku od troch nových účastníkov. (42) Do EHP vyváža plyn viac ako 25 spoločností, ktoré ťažia plyn na nórskom kontinentálnom šelfe. (43)

(61)

V roku 2011 dosiahla ťažba plynu v Nórsku 101,4 miliardy kubických metrov, čo predstavovalo 3,1 % celosvetovej ťažby. (44) Viac ako 95 % ťažby na nórskom kontinentálnom šelfe sa vyváža do EHP cez plynovody do šiestich miest vykládky v štyroch krajinách (Spojené kráľovstvo, Nemecko, Belgicko a Francúzsko). (45) Približne 1,4 miliardy kubických metrov (menej ako 2 %) plynu vyťaženého na nórskom kontinentálnom šelfe sa spotrebovalo na domácom, nórskom trhu.

(62)

V oblasti ťažby plynu na nórskom kontinentálnom šelfe vyvíja aktivity viacero nezávislých spoločností. Okrem toho boli ako držitelia licencie prijaté nové spoločnosti. Medzi päť najväčších spoločností ťažiacich plyn na nórskom kontinentálnom šelfe stanovených podľa úrovne ročnej ťažby patria: Petoro, Statoil, Exxon Mobil, Total a Shell. Najväčšou spoločnosťou ťažiacou plyn na nórskom kontinentálnom šelfe je Statoil. Spoločný podiel troch najväčších spoločností na celkovej ťažbe plynu na nórskom kontinentálnom šelfe neprevyšuje 50 %. (46)

(63)

Členské štáty EÚ spotrebujú približne 500 miliárd kubických metrov plynu ročne. Podľa organizácie Eurogas (47) v roku 2011 dodávky plynu dodávaného plynovodom aj plynu vo forme LNG z členských štátov EÚ predstavovali 33 % celkových čistých dodávok, potom nasledovalo Rusko (24 %), Nórsko (19 %) (48) a Alžírsko (9 %). K zvyšným 15 % prispeli ďalšie zdroje z rôznych častí sveta.

(64)

Všetci držitelia licencií na nórskom kontinentálnom šelfe sú zodpovední za predaj svojho plynu. Ťažobné spoločnosti na nórskom kontinentálnom šelfe majú uzatvorené zmluvy o predaji plynu s nákupcami vo viacerých členských štátoch EÚ. Podiel nórskeho plynu na celkovej spotrebe plynu v každom zo šiestich členských štátov EÚ dovážajúcich najviac plynu z nórskeho kontinentálneho šelfu bol v roku 2011 takýto: (49)

(65)

Po spoločnosti Gazprom je Statoil druhým najväčším dodávateľom plynu do EHP približne s 20 % (50) celkovej spotreby EHP. Ako je zrejmé z predchádzajúcej tabuľky, v hlavných štátoch EHP, do ktorých sa dodáva nórsky plyn, čelia dodávatelia z nórskeho kontinentálneho šelfu hospodárskej súťaži dodávateľov nakupujúcich plyn z iných zemepisných oblastí. Takže nákupcovia na veľkoobchodnej úrovni majú v týchto štátoch EHP k dispozícii alternatívne zdroje dodávok voči plynu z nórskeho kontinentálneho šelfu. Túto skutočnosť je možné ďalej objasniť na príklade štatistických údajov zostavených organizáciou Eurogas (tabuľka uvedená ďalej), z ktorých vyplýva, že okrem nórskeho plynu dostávajú členské štáty EÚ dodávky plynu z domácej produkcie, z Ruska, Alžírska, Kataru a z ďalších zdrojov:

DODÁVKY ZEMNÉHO PLYNU V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH EUROGAS A EÚ V ROKU 2011 (51)

(66)

Pokiaľ vezmeme do úvahy členské štáty EÚ s najväčším podielom dodávok plynu z Nórska, sú v nich k dispozícii alternatívne zdroje dodávok. Niektoré z týchto alternatív sú:

(67)

Nákupcovia na veľkoobchodnej úrovni musia splniť svoje záväzky úhrady minimálneho odberu podľa príslušných dlhodobých kúpnych zmlúv s nórskymi dodávateľmi plynu. Po splnení týchto záväzkov môžu veľkoobchodní nákupcovia slobodne prejsť na alternatívne zdroje dodávok, ako napríklad plyn vedený potrubím za spotové ceny, plyn vo forme LNG za spotové ceny, alebo môžu zvýšiť odoberané objemy v rámci dlhodobých zmlúv s inými dodávateľmi. Novšie obchodné zmluvy majú spravidla kratšiu dobu platnosti. Podľa nórskej vlády s rastúcou likviditou stredísk obchodu s plynom v Spojenom kráľovstve a na európskom kontinente rastie dôležitosť krátkodobého (spotového) trhu. Okrem toho sa v EÚ v posledných piatich rokoch kapacita spätného splyňovania viac ako zdvojnásobila. V roku 2011 bolo prostredníctvom LNG dodaných 25 % čistého dovozu plynu EÚ, v členení podľa týchto členských štátov EÚ:

DODÁVKY LNG V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH EUROGAS A EÚ V ROKU 2011 (56)

(68)

Zdrojom konkurenčného tlaku na trhu so zemným plynom je aj existencia alternatívnych produktov voči plynu (ako sú uhlie a obnoviteľné zdroje energie).

(69)

Všetky hlavné prepravné plynovody z nórskeho kontinentálneho šelfu na európsky kontinent a do Spojeného kráľovstva sú vo vlastníctve spoločnosti Gassled. (57) Prístup k ťažobnej plynovodnej sieti spravuje spoločnosť Gassco AS, ktorej 100 % vlastní Nórsko. Gassco AS nevlastní žiadne podiely ani kapacitu v ťažobnej plynovodnej sieti a pri udeľovaní prístupu k voľnej kapacite koná nezávisle. Systém na prepravu plynu je neutrálny pre všetkých aktérov, ktorí potrebujú prepravovať zemný plyn. Ťažobné spoločnosti a kvalifikovaní používatelia majú právo na prístup do systému v rámci nediskriminačných, objektívnych a transparentných podmienok. Používatelia majú prístup ku kapacite v systéme na základe ich potreby na prepravu plynu. (58) Súčasní aj noví prevádzkovatelia plynárskych zariadení na nórskom kontinentálnom šelfe tak môžu získať prístup k ťažobnej plynovodnej sieti a môžu dodávať plyn zákazníkom v hospodárskej súťaži s inými prevádzkovateľmi na nórskom kontinentálnom šelfe.

(70)

Na základe uvedených prvkov úrad konštatuje, že nič nenasvedčuje tomu, že by tento sektor nefungoval trhovým spôsobom, a konštatuje teda, že ťažba zemného plynu na nórskom kontinentálnom šelfe je priamo vystavená hospodárskej súťaži v zmysle smernice 2004/17/ES.

(71)

Úrad dospel k záveru, že nasledujúce činnosti v Nórsku a konkrétne v nórskom kontinentálnom šelfe sú priamo vystavené hospodárskej súťaži v zmysle článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES:

(72)

Keďže podmienka neobmedzeného prístupu na trh sa považuje za splnenú, smernica 2004/17/ES by sa nemala uplatňovať v prípadoch, keď obstarávatelia zadávajú zákazky, ktorých cieľom je umožniť, aby sa v Nórsku a najmä na nórskom kontinentálnom šelfe vykonávali služby uvedené v písmenách a), b) a c) odôvodnení 2 a 71 tohto rozhodnutia.

(73)

Toto rozhodnutie je založené na právnej a skutkovej situácii v marci 2013, ako to vyplýva z informácií predložených nórskou vládou. Toto rozhodnutie sa môže revidovať, ak by značné zmeny v právnej alebo skutkovej situácii znamenali, že už nie sú splnené podmienky pre uplatňovanie článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES.

a)

prieskum ložísk ropy a zemného plynu;

b)

ťažba ropy a

c)

ťažba zemného plynu.

Jednotky:

terawatthodina (spalné teplo).

Poznámka:

Údaje sú najlepšie odhady, ktoré boli k dispozícii v čase uverejnenia.

Jednotky:

19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 249/s3

19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 249/s3