ISSN 1977-0790

doi:10.3000/19770790.L_2013.248.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 248

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 56
18. septembra 2013


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999

1

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

NARIADENIA

18.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 248/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ, EURATOM) č. 883/2013

z 11. septembra 2013

o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 325 v spojení so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Inštitúcie Únie a členské štáty pripisujú veľký význam ochrane finančných záujmov Únie a boju proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným protiprávnym činom poškodzujúcim tieto záujmy. Zodpovednosť Komisie je v tejto súvislosti úzko spätá s jej povinnosťou plniť rozpočet v súlade s článkom 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pričom dôležitosť predmetných opatrení sa potvrdzuje v článku 325 ZFEÚ.

(2)

Na dosiahnutie uvedeného cieľa by sa mali v plnej miere nasadiť všetky dostupné prostriedky, a to najmä v súvislosti s úlohami týkajúcimi sa vyšetrovania, ktoré prešli na Úniu, pričom by sa malo zachovať súčasné rozdelenie a vyváženosť zodpovednosti medzi Úniou a členskými štátmi.

(3)

Na posilnenie dostupných prostriedkov na boj proti podvodom a pri rešpektovaní zásady vnútornej organizačnej samostatnosti každej inštitúcie zriadila Komisia rozhodnutím 1999/352/ES, ESUO, Euratom (3) v rámci svojich útvarov Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „úrad“) zodpovedný za vedenie administratívneho vyšetrovania podvodov. Komisia udelila tomuto úradu pri výkone jeho vyšetrovacej funkcie úplnú nezávislosť. V rozhodnutí 1999/352/ES, ESUO, Euratom sa ustanovuje, že na účely vyšetrovania úrad vykonáva právomoci prenesené právom Únie.

(4)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 (4) sa prijalo na účely právnej úpravy vyšetrovaní vedených úradom. V snahe posilniť účinnosť vyšetrovacieho postupu uplatňovaného úradom a na základe hodnotení jeho činností zo strany inštitúcií Únie, a to najmä hodnotiacej správy Komisie z apríla 2003 a osobitných správ Dvora audítorov č. 1/2005 (5) a č. 2/2011 (6) o riadení Úradu, existuje potreba revidovať súčasný právny rámec.

(5)

V mandáte úradu by malo byť zahrnuté vykonávanie vyšetrovaní v rámci inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr zriadených zmluvami alebo na ich základe (ďalej len „inštitúcie, orgány, úrady a agentúry“) a vykonávanie vyšetrovacej právomoci prenesenej na Komisiu príslušnými aktmi Únie, ako aj poskytovanie pomoci členským štátom zo strany Komisie pri nadväzovaní úzkej a pravidelnej spolupráce medzi ich príslušnými orgánmi. Úrad by mal tiež prispievať k navrhovaniu a vypracúvaniu metód predchádzania podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným protiprávnym činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie, ako aj metód boja proti nim, a to na základe svojej operačnej praxe v tejto oblasti.

(6)

Zodpovednosť úradu, ako je ustanovená Komisiou, navyše presahuje rámec ochrany finančných záujmov a zahŕňa všetky činnosti týkajúce sa ochrany záujmov Únie proti protiprávnemu konaniu, ktoré by mohlo viesť k správnemu alebo trestnému konaniu.

(7)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá rozsiahlejšia ochrana, ktorá sa môže odvodzovať z ustanovení zmlúv.

(8)

Vzhľadom na potrebu zintenzívniť boj proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným protiprávnym činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie, by mal byť úrad schopný viesť interné vyšetrovania vo všetkých inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach.

(9)

V kontexte externých vyšetrovaní by mal byť úrad poverený výkonom právomocí prenesených na Komisiu prostredníctvom nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (7). Úrad by tiež mal mať oprávnenie uplatňovať aj ďalšie právomoci prenesené na Komisiu a súvisiace s vykonávaním kontrol a inšpekcií na mieste v členských štátoch, obzvlášť na účely zisťovania nezrovnalostí, ako sa vyžaduje v článku 9 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (8).

(10)

Operačná efektívnosť úradu je výrazne závislá od spolupráce s členskými štátmi. Je potrebné, aby členské štáty určili svoje príslušné orgány, ktoré môžu úradu pomáhať pri výkone jeho povinností. V prípadoch, ak členský štát nevytvoril na vnútroštátnej úrovni špecializovaný útvar na koordináciu ochrany finančných záujmov Únie a boja proti podvodom, mal by sa určiť útvar (ďalej len „koordinačný útvar pre boj proti podvodom“), ktorý bude zabezpečovať účinnú spoluprácu a výmenu informácií s úradom.

(11)

Úrad by mal mať prístup ku všetkým príslušným informáciám, ktorými disponujú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, ktoré súvisia s externými vyšetrovaniami.

(12)

Vyšetrovania by sa mali vykonávať v súlade so zmluvami, a najmä s Protokolom č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, a to pri rešpektovaní Služobného poriadku úradníkov a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie ustanoveného v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (9) (ďalej len „služobný poriadok“) a štatútu poslancov Európskeho parlamentu a plnom rešpektovaní ľudských práv a základných slobôd, najmä zásady spravodlivosti, práva dotknutých osôb vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré sa ich týkajú, a zásady, že závery vyšetrovania sa môžu opierať výlučne o prvky, ktoré majú dôkaznú hodnotu. Na tento účel by mali inštitúcie, orgány, úrady a agentúry ustanoviť podmienky vedenia interných vyšetrovaní.

(13)

Interné vyšetrovania je možné viesť iba vtedy, ak má úrad zabezpečený prístup do všetkých priestorov inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr a ku všetkým informáciám a dokumentom, ktorými disponujú.

(14)

Presnosť informácií zaslaných úradu v súvislosti s jeho mandátom by sa mala posúdiť čo najrýchlejšie. Preto by mal mať úrad, ak je to nevyhnutné na posúdenie skutkového základu obvinenia, ešte pred začatím vyšetrovania prístup k akýmkoľvek relevantným informáciám v databázach inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr.

(15)

Úradu by sa mala uložiť jednoznačná povinnosť informovať inštitúcie, orgány, úrady a agentúry o prebiehajúcich vyšetrovaniach v prípade, že sa vyšetrovaná vec týka niektorého úradníka, ostatného zamestnanca, člena inštitúcie alebo orgánu, riaditeľa úradu alebo agentúry alebo zamestnanca, alebo v prípade, že si ochrana finančných záujmov Únie môže vyžadovať prijatie ochranných opatrení.

(16)

Mali by sa ustanoviť jasné pravidlá, ktorými sa potvrdí prioritná právomoc úradu viesť interné vyšetrovania v otázkach, ktoré majú vplyv na finančné záujmy Únie, a zároveň rýchlo umožnia inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie viesť takéto vyšetrovania v prípadoch, do ktorých sa úrad rozhodne nezasahovať.

(17)

V záujme zabezpečenia nezávislosti úradu pri plnení úloh, ktoré sa mu uložili týmto nariadením, by sa jeho generálnemu riaditeľovi mala udeliť právomoc začať vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy. Príslušné inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry by nemali vyšetrovať rovnaké skutočnosti zároveň s úradom, pokiaľ sa s ním nedohodnú inak.

(18)

Vyšetrovania by sa mali viesť pod vedením generálneho riaditeľa a úplne nezávisle od inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr, ako aj od dozorného výboru. Z tohto hľadiska by mal mať generálny riaditeľ právomoc prijímať usmernenia o postupoch vyšetrovaní týkajúcich sa zamestnancov úradu. V týchto usmerneniach by sa mali stanoviť praktické pokyny pre zamestnancov úradu v súvislosti s vyšetrovaniami a procesné záruky a práva dotknutých osôb alebo svedkov, ako aj podrobnosti o vnútorných poradných a kontrolných postupoch, ktoré sa majú dodržiavať, vrátane preskúmania zákonnosti. Na zabezpečenie väčšej transparentnosti vzhľadom na vedenie vyšetrovaní by mali byť uvedené usmernenia dostupné verejnosti na webovej stránke úradu. Nemali by vytvárať ani pozmeňovať žiadne práva alebo povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia.

(19)

V súlade s článkom 21 služobného poriadku by mali zamestnanci úradu viesť vyšetrovania podľa usmernení k postupom vyšetrovania a na základe individuálnych pokynov generálneho riaditeľa pri konkrétnych prípadoch.

(20)

V súlade so služobným poriadkom by mali zamestnanci úradu vykonávať svoje vyšetrovacie úlohy úplne nezávisle a mali by sa vyhýbať konfliktu záujmov. Zamestnanci úradu by mali okamžite oznámiť generálnemu riaditeľovi, ak sa vyšetrovanie týka veci, pri ktorej majú akýkoľvek osobný záujem, ktorý by mohol ohroziť ich nezávislosť alebo by sa mohol takto vnímať, a to najmä ak boli alebo sú do vyšetrovanej veci zapojení z iného titulu.

(21)

Externé a interné vyšetrovania úradu sa čiastočne riadia odlišnými pravidlami. Úrad by však mal byť v prípade potreby oprávnený skĺbiť v jedinom vyšetrovaní prvky externého a interného vyšetrovania bez toho, aby musel začať dve osobitné vyšetrovania.

(22)

V záujme právnej istoty je nutné vymedziť procesné záruky, ktoré sa uplatňujú v rámci vyšetrovaní vedených úradom, pričom je potrebné vziať do úvahy administratívny charakter týchto vyšetrovaní.

(23)

Vždy a vo všetkých fázach externých aj interných vyšetrovaní by sa mali bez diskriminácie zabezpečiť procesné záruky a dodržiavanie základných práv dotknutých osôb a svedkov, a to najmä pri poskytovaní informácií o prebiehajúcich vyšetrovaniach. Pri poskytovaní akýchkoľvek informácií o vyšetrovaniach vykonávaných úradom Európskemu parlamentu, Rade, Komisii alebo Dvoru audítorov, či už bilaterálne alebo v rámci výmeny názorov, by sa mala dodržiavať dôvernosť týchto vyšetrovaní, legitímne práva dotknutých osôb a v relevantných prípadoch i vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa riadia súdne konania. S informáciami postúpenými alebo získanými počas vyšetrovaní by sa malo nakladať v súlade s právnymi predpismi Únie o ochrane údajov. Výmena informácií by sa mala riadiť zásadou primeranosti a potrebou poznať (zásada „need-to-know“).

(24)

S cieľom posilniť ochranu práv vyšetrovaných osôb by sa v záverečnej fáze vyšetrovania nemali prijímať závery menovite uvádzajúce dotknutú osobu bez toho, aby táto osoba dostala možnosť pripomienkovať skutočnosti, ktoré sa jej týkajú.

(25)

Generálny riaditeľ by mal zabezpečovať, aby sa pri akomkoľvek poskytovaní informácií verejnosti dodržiavali legitímne práva dotknutých osôb.

(26)

Úrad a inštitúcie, orgány, úrady a agentúry zapojené do vyšetrovaní by mali chrániť slobodu prejavu, a to v súlade s Chartou základných práv Európskej únie, ako aj novinárske zdroje.

(27)

Generálny riaditeľ by mal mať povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov a rešpektovanie dôvernosti informácií zhromaždených v priebehu vyšetrovaní. Úradníci a iní zamestnanci Únie by mali mať istotu právnej ochrany, ktorá je rovnocenná tej, ktorú im poskytuje služobný poriadok.

(28)

V záujme zabezpečenia toho, aby sa zohľadnili výsledky vyšetrovaní vedených úradom a aby sa uskutočnili požadované následné kroky, by mali mať správy silu prípustného dôkazu v správnych a súdnych konaniach. Na tento účel by sa mali dané správy vypracúvať spôsobom, ktorý je v súlade s predpismi upravujúcimi administratívne správy v členských štátoch.

(29)

Keď sa ukáže, že skutočnosti uvedené v záverečnej správe z interného vyšetrovania by mohli viesť k trestnému konaniu, tieto informácie by sa mali postúpiť vnútroštátnym justičným orgánom dotknutého členského štátu. V odporúčaniach k záverečnej správe z vyšetrovania by mal generálny riaditeľ uviesť, či by vzhľadom na povahu daných skutočností a mieru ich finančného vplyvu interné opatrenia, ktoré prijala dotknutá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie, umožňovali účinnejšie nadväzujúce kroky.

(30)

V prípade, ak generálny riaditeľ postúpi justičným orgánom dotknutého členského štátu informácie, ktoré úrad získal v priebehu interných vyšetrovaní, týmto postúpením informácií by nemalo byť dotknuté následné právne posúdenie potreby vyšetrovania zo strany vnútroštátneho justičného orgánu.

(31)

Je na príslušných orgánoch členských štátov, prípadne inštitúciách, orgánoch, úradoch alebo agentúrach, aby sa rozhodli, aké kroky sa majú prijať v súvislosti s dokončenými vyšetrovaniami na základe záverečnej správy z vyšetrovania vypracovanej úradom.

(32)

Ak má úrad zlepšiť svoju efektivitu, mal by vedieť, aké nadväzné opatrenia sa prijali na základe výsledkov jeho vyšetrovaní. Preto by mali inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a v relevantných prípadoch príslušné orgány členských štátov podať úradu na jeho žiadosť správu o prípadných opatreniach, ktoré sa prijali na základe informácií, ktoré im úrad postúpil.

(33)

Vzhľadom na významný prospech z posilnenia spolupráce medzi úradom, Eurojustom, Europolom a príslušnými orgánmi členských štátov by mal mať úrad právomoc uzavierať s nimi administratívne dohody, ktorých zámerom by mohlo byť najmä uľahčenie praktickej spolupráce a výmeny informácií pri technických a operačných záležitostiach, a to bez vytvárania akýchkoľvek dodatočných právnych záväzkov.

(34)

S cieľom posilniť spoluprácu medzi úradom, Eurojustom a príslušnými orgánmi členských štátov v súvislosti s konaním, ktoré môže byť predmetom trestnoprávneho vyšetrovania, by mal úrad informovať Eurojust najmä o tých prípadoch podozrenia z podvodov, korupcie alebo akýchkoľvek iných protiprávnych činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie a predstavujúcich závažnú formu trestnej činnosti. K postúpeniu informácií príslušným orgánom dotknutých členských štátov by malo podľa potreby v prípade, ak je k takýmto informáciám pripojená aj výzva na prijatie konkrétnych krokov v trestnoprávnom vyšetrovaní, dôjsť predtým, ako informácie, ktoré poskytnú tieto štáty, postúpi úrad Europolu alebo Eurojustu.

(35)

V záujme úspešnej spolupráce medzi úradom, príslušnými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, príslušnými orgánmi členských štátov, príslušnými orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami by sa mala zorganizovať vzájomná výmena informácií. Pri takejto výmene informácií by sa mali dodržiavať zásady dôvernosti a pravidlá ochrany údajov ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (10). Konkrétne by mal úrad overiť, či má príjemca príslušné právomoci a či je prenos informácií potrebný. Výmena informácií s Eurojustom by sa mala riadiť mandátom Eurojustu, ktorý siaha po koordináciu v nadnárodných prípadoch závažnej trestnej činnosti.

(36)

Vzhľadom na rozsah prostriedkov Únie pridelených do sektora vonkajšej pomoci, počet vyšetrovaní vykonávaných v tomto sektore úradom, ako aj existenciu medzinárodnej spolupráce na účely vyšetrovania by mal mať úrad – v relevantných prípadoch v koordinácii s ostatnými príslušnými útvarmi – možnosť požiadať o praktickú pomoc pri plnení svojich úloh príslušné orgány tretích krajín a medzinárodné organizácie, a to prostredníctvom administratívnych dohôd a bez vytvárania akýchkoľvek dodatočných právnych záväzkov.

(37)

Úrad by mal byť pri plnení svojich funkcií nezávislý. Kvôli posilneniu tejto nezávislosti by mali vyšetrovacie funkcie úradu podliehať pravidelnej kontrole dozorného výboru zloženého z externých nezávislých osôb s vysokou kvalifikáciou v oblasti činností úradu. Dozorný výbor by nemal zasahovať do vedenia prebiehajúcich vyšetrovaní. Jeho úlohy by mali zahŕňať aj poskytovanie pomoci generálnemu riaditeľovi pri plnení jeho povinností.

(38)

Je vhodné vymedziť kritériá a postup vymenúvania členov dozorného výboru a ďalej spresniť jeho úlohy, ktoré vyplývajú z jeho mandátu.

(39)

Mal by sa vypracovať rezervný zoznam, zostavený z kandidátov, ktorí môžu nahradiť členov dozorného výboru na zvyšok ich funkčného obdobia v prípade, ak jeden alebo viacerí z nich odstúpia z funkcie, v prípade úmrtia alebo sa stanú inak neschopní vykonávať svoju funkciu.

(40)

S cieľom umožniť dozornému výboru, aby efektívne napĺňal svoje poslanie, by mal úrad zaručiť nezávislé fungovanie jeho sekretariátu.

(41)

Raz ročne by sa mala uskutočniť výmena názorov medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou. Takáto výmena názorov by mala okrem iného zahŕňať strategické priority vyšetrovacích politík a účinnosť práce úradu vzhľadom na plnenie jeho mandátu bez toho, aby sa akokoľvek zasahovalo do jeho nezávislosti v priebehu vyšetrovaní. Príprava na predmetnú výmenu názorov by sa mala uskutočniť na technickej úrovni a mala by v maximálne nutnej miere obsahovať prípravné stretnutie medzi príslušnými útvarmi dotknutých inštitúcií. Pri diskusii o účinnosti práce úradu vzhľadom na plnenie jeho mandátu by mali mať inštitúcie, ktoré sa na takejto výmene názorov zúčastňujú, možnosť odvolať sa na štatistické informácie týkajúce sa krokov nadväzujúcich na vyšetrovania úradu a na informácie, ktoré postupuje.

(42)

Na zabezpečenie úplnej nezávislosti pri vedení úradu by mal byť generálny riaditeľ vymenovaný na neobnoviteľné obdobie siedmich rokov.

(43)

Funkcia generálneho riaditeľa úradu je osobitne dôležitá aj pre Európsky parlament a Radu. Osoba vymenovaná za generálneho riaditeľa by mala mať čo najrozsiahlejšiu podporu a uznanie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Komisia by sa preto mala usilovať o dosiahnutie spoločnej dohody s Európskym parlamentom a Radou v rámci konzultačného postupu.

(44)

Výzva na podanie prihlášok na pozíciu generálneho riaditeľa by sa mala uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie najneskôr do šiestich mesiacov pred koncom funkčného obdobia úradujúceho generálneho riaditeľa. Výzvu na podanie prihlášok by mala pripraviť Komisia na základe výsledku intenzívnych konzultácií s Európskym parlamentom a Radou. Mali by sa v nej vymedziť kritériá výberu vrátane požiadaviek, ktoré by mali kandidáti splniť, aby sa mohli o danú pozíciu uchádzať.

(45)

Generálny riaditeľ by mal pravidelne informovať dozorný výbor o tých prípadoch, keď sa informácie postúpili justičným orgánom členských štátov, a o celkovom počte prípadov úradu, ktorými sa tieto justičné orgány dotknutých členských štátov zaoberali prostredníctvom nadviazania na vyšetrovanie vedené úradom.

(46)

Skúsenosti z operačnej praxe ukazujú, že by bolo užitočné umožniť generálnemu riaditeľovi poveriť výkonom niektorých zo svojich funkcií jedného alebo viacerých zamestnancov úradu.

(47)

Generálny riaditeľ by mal uviesť do praxe vnútorný poradný a kontrolný mechanizmus vrátane preskúmania zákonnosti, a to s osobitným odkazom na povinnosť dodržiavania procesných záruk a základných práv dotknutých osôb, ako aj vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov.

(48)

S cieľom zabezpečiť nezávislosť úradu by mala Komisia rozhodnúť o primeranom delegovaní právomocí menovacieho orgánu na generálneho riaditeľa.

(49)

Toto nariadenie nijako neznižuje právomoci a povinnosti členských štátov prijímať opatrenia na boj proti podvodom, korupcii a akýchkoľvek iných protiprávnych činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie. Poverenie nezávislého úradu úlohou viesť externé administratívne vyšetrovania v tejto oblasti je preto v úplnom súlade so zásadou subsidiarity zakotvenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality ustanovenou v tom istom článku toto nariadenie nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na zintenzívnenie boja proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným protiprávnym činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie.

(50)

Komisia by mala posúdiť potrebu revízie tohto nariadenia v prípade zriadenia Európskej prokuratúry.

(51)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava predovšetkým zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie.

(52)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001, pričom stanovisko zaujal 1. júna 2011 (11).

(53)

Vzhľadom na značný počet potrebných zmien a doplnení by sa malo nariadenie (ES) č. 1073/1999 zrušiť a nahradiť týmto nariadením.

(54)

V zmysle článku 106a ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluva o Euratome), ktorá rozširuje uplatňovanie článku 325 ZFEÚ na Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom), by sa pravidlá, ktorými sa riadi vyšetrovanie úradu v prípade Únie, mali uplatňovať aj v prípade Euratomu. V zmysle článku 106a ods. 2 Zmluvy o Euratome sa musia odkazy na Úniu v článku 325 ZFEÚ brať ako odkazy na Euratom, pričom odkazy na Úniu v tomto nariadení preto – a ak si to vyžaduje kontext – zahŕňajú odkazy na Euratom. Nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) (12) by sa preto malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Ciele a úlohy

1.   Aby sa zvýšila úroveň boja proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným protiprávnym činom poškodzujúcim finančné záujmy Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (keď si to vyžaduje kontext, ďalej spoločne len ako „Únia“), vykonáva Európsky úrad pre boj proti podvodom zriadený rozhodnutím 1999/352/ES, ESUO, Euratom (ďalej len „úrad“) vyšetrovacie právomoci delegované na Komisiu prostredníctvom:

a)

príslušných aktov Únie a

b)

príslušných dohôd o spolupráci a vzájomnej pomoci uzavretých Úniou s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami.

2.   Úrad poskytuje členským štátom pomoc od Komisie pri organizovaní úzkej a pravidelnej spolupráce medzi ich príslušnými orgánmi s cieľom koordinovať ich činnosť zameranú na ochranu finančných záujmov Únie pred podvodmi. Úrad prispieva k navrhovaniu a vypracúvaniu metód na predchádzanie a boj proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným protiprávnym činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie. Úrad v spolupráci s členskými štátmi aj medzi nimi presadzuje a koordinuje výmenu operačných skúsenosti a najlepších operačných postupov v oblasti ochrany finančných záujmov Únie, a zároveň podporuje spoločné opatrenia zamerané proti podvodom prijímané členskými štátmi na dobrovoľnom základe.

3.   Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté:

a)

Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie;

b)

štatút poslancov Európskeho parlamentu;

c)

služobný poriadok;

d)

nariadenie (ES) č. 45/2001.

4.   V rámci inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr zriadených zmluvami alebo na základe zmlúv (ďalej len „inštitúcie, orgány, úrady a agentúry“) vedie úrad administratívne vyšetrovania s cieľom bojovať proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným protiprávnym činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie. Na tento účel vyšetruje závažné prípady týkajúce sa výkonu služobnej povinnosti, ktoré znamenajú zanedbávanie povinností úradníkov a iných zamestnancov Únie a môžu viesť k disciplinárnemu, prípadne trestnému konaniu, alebo rovnocenného neplnenia povinností zo strany členov inštitúcií a orgánov, riaditeľov úradov a agentúr alebo zamestnancov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr, na ktoré sa nevzťahuje služobný poriadok (ďalej spoločne len „úradníci, ostatní zamestnanci, členovia inštitúcií alebo orgánov, riaditelia úradov alebo agentúr alebo zamestnanci“).

5.   Na účely uplatňovania tohto nariadenia môžu príslušné orgány členských štátov a inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry uzavrieť s úradom administratívne dohody. Tieto administratívne dohody sa môžu týkať predovšetkým prenosu informácií a vedenia vyšetrovaní.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

1.

„finančné záujmy Únie“ zahŕňajú príjmy, výdavky a majetok v rámci rozpočtu Európskej únie, rozpočtov inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr, ako aj rozpočtov, ktoré tieto subjekty riadia a monitorujú;

2.

„nezrovnalosť“ znamená „nezrovnalosť“ definovanú v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95;

3.

„podvod, korupcia a akékoľvek iné protiprávne činy poškodzujúce finančné záujmy Únie“ majú význam, ktorý sa na tieto pojmy uplatňuje v príslušných aktoch Únie;

4.

„administratívne vyšetrovania“ (ďalej len „vyšetrovania“) sú všetky inšpekcie, kontroly alebo iné opatrenia, ktoré vykonáva úrad v súlade s článkami 3 a 4 a ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 1 a v prípade potreby na zistenie protiprávneho charakteru vyšetrovaných činností; týmito vyšetrovaniami nie sú dotknuté právomoci príslušných orgánov členských štátov začať trestné konanie;

5.

„dotknutá osoba“ je akákoľvek osoba alebo hospodársky subjekt podozrivý zo spáchania podvodu, korupcie alebo akýchkoľvek iných protiprávnych činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, a ktorá je preto predmetom vyšetrovania zo strany úradu;

6.

„hospodársky subjekt“ má význam, ktorý sa na tento pojem uplatňuje v nariadení (ES, Euratom) č. 2988/95 a nariadení (Euratom, ES) č. 2185/96;

7.

„administratívne dohody“ sú dohody technického alebo operačného charakteru uzavreté úradom, ktorých zámerom môže byť predovšetkým uľahčiť spoluprácu a výmenu informácií medzi ich stranami a ktorými sa nevytvárajú dodatočné právne záväzky.

Článok 3

Externé vyšetrovania

1.   Úrad uplatňuje právomoc prenesenú na Komisiu nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste v členských štátoch a v súlade s platnými dohodami o spolupráci a vzájomnej pomoci, ako aj v súlade so všetkými inými platnými právnymi nástrojmi, v tretích krajinách a na pôde medzinárodných organizácií.

V rámci svojej vyšetrovacej funkcie vykonáva úrad kontroly a inšpekcie podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 a podľa predpisov pre jednotlivé odvetvia uvedených v článku 9 ods. 2 uvedeného nariadenia v členských štátoch a v súlade s platnými dohodami o spolupráci a vzájomnej pomoci, ako aj v súlade so všetkými inými platnými právnymi nástrojmi, v tretích krajinách a na pôde medzinárodných organizácií.

2.   Na zistenie, či došlo k podvodu, korupcii alebo akýmkoľvek iným protiprávnym činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o pridelení finančných prostriedkov alebo so zmluvou týkajúcou sa financovania zo strany Únie, môže úrad v súlade s ustanoveniami a postupmi ustanovenými nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 vykonať kontroly a inšpekcie hospodárskych subjektov na mieste.

3.   Počas kontrol a inšpekcií na mieste konajú zamestnanci úradu podľa uplatniteľného práva Únie v súlade s pravidlami a postupmi dotknutého členského štátu a s procesnými zárukami ustanovenými v tomto nariadení.

Na žiadosť úradu príslušný orgán dotknutého členského štátu poskytne zamestnancom úradu pomoc potrebnú na účinné plnenie ich úloh tak, ako je to stanovené v písomnom oprávnení uvedenom v článku 7 ods. 2. Ak si takáto pomoc vyžaduje oprávnenie od súdneho orgánu v súlade s vnútroštátnymi predpismi, požiada sa aj o takéto oprávnenie.

Dotknutý členský štát zabezpečí v súlade s nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96, aby zamestnanci úradu mali za rovnakých podmienok ako jeho príslušné orgány a v súlade s jeho vnútroštátnym právom prístup ku všetkým informáciám a dokumentom týkajúcim sa vyšetrovaných skutočností, ktoré sú potrebné na účinné a efektívne vykonávanie kontrol a inšpekcií na mieste.

4.   Členské štáty určia na účely tohto nariadenia útvar (ďalej len „koordinačný útvar pre boj proti podvodom“), ktorý bude zabezpečovať s úradom účinnú spoluprácu a výmenu informácií, a to aj informácií operačného charakteru. V relevantných prípadoch a v súlade s vnútroštátnym právom možno koordinačný útvar pre boj proti podvodom považovať na účely tohto nariadenia za príslušný orgán.

5.   V priebehu externého vyšetrovania má úrad právo na prístup ku všetkým relevantným informáciám, a to aj k informáciám v databázach, súvisiacim s vyšetrovanými skutočnosťami, ktoré majú k dispozícii inštitúcie, orgány, úrady a agentúry, a to v prípade, že je to nevyhnutné na potvrdenie, či došlo k podvodu, korupcii alebo akýmkoľvek iným protiprávnym činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie. Na tento účel sa uplatňuje článok 4 ods. 2 a 4.

6.   V prípade, že má úrad pred prijatím rozhodnutia začať alebo nezačať externé vyšetrovanie k dispozícii informácie svedčiace o tom, že došlo k podvodu, korupcii alebo akýmkoľvek iným protiprávnym činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie, môže o tom informovať príslušné orgány dotknutých členských štátov a v prípade potreby aj príslušné útvary Komisie.

Bez toho, aby boli dotknuté predpisy pre jednotlivé sektory uvedené v článku 9 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95, zabezpečia príslušné orgány dotknutých členských štátov prijatie primeraných opatrení v súlade s vnútroštátnym právom, na ktorých sa úrad môže zúčastniť. Príslušné orgány dotknutých členských štátov na žiadosť informujú úrad o prijatých opatreniach a o svojich zisteniach na základe informácií uvedených v prvom pododseku tohto odseku.

Článok 4

Interné vyšetrovania

1.   V oblastiach uvedených v článku 1 vykonáva úrad administratívne vyšetrovania v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach (ďalej len „interné vyšetrovania“).

Tieto interné vyšetrovania sa vedú v súlade s podmienkami ustanovenými v tomto nariadení a v rozhodnutiach prijatých predmetnými inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami.

2.   Za predpokladu, že sú splnené ustanovenia uvedené v odseku 1:

a)

má úrad právo na okamžitý a neoznámený prístup k akýmkoľvek relevantným informáciám, a to aj k informáciám v databázach, ktorými disponujú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry, a do ich priestorov. Úrad je oprávnený kontrolovať účty inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr. Úrad môže vyhotoviť kópie a urobiť si výpisy z každého dokumentu alebo z obsahu každého nosiča údajov, ktorými disponujú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry, a v prípade potreby zaistiť tieto dokumenty alebo údaje, aby sa vylúčilo akékoľvek riziko ich zmiznutia;

b)

môže úrad požadovať ústne aj písomné informácie od úradníkov, ostatných zamestnancov, členov inštitúcií alebo orgánov, riaditeľov úradov alebo agentúr, či zamestnancov, a to aj prostredníctvom vypočutia.

3.   V súlade s ustanoveniami a postupmi ustanovenými v nariadení (Euratom, ES) č. 2185/96 môže úrad vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste v priestoroch hospodárskych subjektov, aby získal prístup k relevantným informáciám o skutočnostiach, ktoré sú predmetom interného vyšetrovania.

4.   Ak zamestnanci úradu vykonávajú interné vyšetrovanie v priestoroch inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr, nahliadajú do dokumentov alebo žiadajú o informácie, ktorými tieto subjekty disponujú, informuje ich o týchto skutočnostiach. Bez toho, aby boli dotknuté články 10 a 11, môže úrad informácie získané v priebehu interných vyšetrovaní kedykoľvek postúpiť dotknutým inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram.

5.   Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry zavedú do praxe primerané postupy a prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie dôvernosti interných vyšetrovaní vo všetkých ich fázach.

6.   Ak sa interným vyšetrovaním odhalí, že úradník, ostatný zamestnanec, člen inštitúcie alebo orgánu, riaditeľ úradu alebo agentúry alebo zamestnanec môže byť dotknutou osobou, oznámi sa to inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre, ku ktorým uvedená osoba patrí.

V prípadoch, ak nie je pri použití zvyčajných komunikačných kanálov možné zabezpečiť dôvernosť interného vyšetrovania, na prenos informácií používa úrad primerané alternatívne kanály.

Vo výnimočných prípadoch sa môže poskytnutie takýchto informácií odložiť na základe odôvodneného rozhodnutia generálneho riaditeľa, ktoré sa postúpi dozornému výboru po uzavretí vyšetrovania.

7.   Rozhodnutie, ktoré majú prijať jednotlivé inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry, ako sa ustanovuje v odseku 1, zahŕňa najmä pravidlo týkajúce sa povinnosti úradníkov, ostatných zamestnancov, členov inštitúcií alebo orgánov, riaditeľov úradov alebo agentúr alebo zamestnancov spolupracovať s úradom a poskytovať mu informácie a zabezpečiť pri tom dôvernosť interného vyšetrovania.

8.   V prípade, že má úrad pred prijatím rozhodnutia začať alebo nezačať interné vyšetrovanie k dispozícii informácie svedčiace o tom, že došlo k podvodu, korupcii alebo akýmkoľvek iným protiprávnym činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie, môže o tom informovať dotknutú inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúru. Dotknutá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra na žiadosť informuje úrad o všetkých prijatých opatreniach a o svojich zisteniach na základe takýchto informácií.

V prípade potreby úrad informuje aj príslušné orgány dotknutého členského štátu. V takomto prípade sa uplatňujú procesné požiadavky ustanovené v článku 9 ods. 4 druhom a treťom pododseku. Ak sa príslušné orgány rozhodnú, že v súlade s vnútroštátnym právom prijmú akékoľvek opatrenia na základe informácií, ktoré sa im poskytli, na žiadosť to oznámia úradu.

Článok 5

Začatie vyšetrovania

1.   Generálny riaditeľ môže začať vyšetrovanie v prípade, že existuje dostatočné podozrenie, ktoré môže vychádzať aj z informácií poskytnutých akoukoľvek treťou stranou alebo z anonymných informácií, že bol spáchaný podvod, korupcia alebo akékoľvek iné protiprávne činy poškodzujúce finančné záujmy Únie. V rozhodnutí generálneho riaditeľa začať alebo nezačať vyšetrovanie sa zohľadnia priority vyšetrovacej politiky a ročný plán riadenia úradu stanovený v súlade s článkom 17 ods. 5. V tomto rozhodnutí sa zohľadní aj potreba efektívneho využívania zdrojov úradu a primeranosti použitých prostriedkov. Pokiaľ ide o interné vyšetrovania, malo by sa osobitne zohľadniť, ktorá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra, sa nachádza v najlepšom postavení na ich vedenie, a to najmä na základe: povahy skutočností, skutočného alebo možného finančného vplyvu prípadu a pravdepodobnosti súdnej dohry.

2.   Začatie externých vyšetrovaní podlieha rozhodnutiu generálneho riaditeľa, ktorý koná z vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti dotknutého členského štátu alebo akejkoľvek inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie.

Rozhodnutie začať interné vyšetrovanie prijíma generálny riaditeľ, ktorý koná z vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry, v rámci ktorej sa vyšetrovanie bude musieť viesť, alebo na základe žiadosti členského štátu.

3.   Pokiaľ generálny riaditeľ zvažuje, či začať alebo nezačať interné vyšetrovanie na základe žiadosti uvedenej v odseku 2, a/alebo pokiaľ úrad vedie interné vyšetrovanie, dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry nezačnú súbežné vyšetrovanie tých istých skutočností, ak sa s úradom nedohodnú inak.

4.   Rozhodnutie začať alebo nezačať vyšetrovanie sa prijme do dvoch mesiacov od doručenia úradu žiadosti, ktorá je uvedená v odseku 2. Toto rozhodnutie sa bezodkladne oznámi členskému štátu, inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre, ktoré žiadosť podali. Rozhodnutie nezačať vyšetrovanie musí byť odôvodnené. Ak po uplynutí uvedenej lehoty dvoch mesiacov úrad neprijme žiadne rozhodnutie, považuje sa to za rozhodnutie úradu nezačať vyšetrovanie.

V prípade, že úradník, ostatný zamestnanec, člen inštitúcie alebo orgánu, riaditeľ úradu alebo agentúry alebo zamestnanec konajúci v súlade s článkom 22a služobného poriadku poskytne úradu informácie týkajúce sa podozrenia zo spáchania podvodu alebo podozrenia na nezrovnalosť, úrad je povinný informovať ho o rozhodnutí začať alebo nezačať vyšetrovanie vzhľadom na príslušné skutočnosti.

5.   Ak sa generálny riaditeľ rozhodne nezačať interné vyšetrovanie, môže bezodkladne zaslať všetky relevantné informácie dotknutej inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre, aby sa na ich základe mohli prijať primerané opatrenia v súlade s predpismi, ktoré sa na ne vzťahujú. V prípade potreby sa úrad dohodne s inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou na primeraných opatreniach na ochranu dôvernosti zdroja uvedených informácií a v prípade potreby požiada o poskytnutie informácií o prijatých krokoch.

6.   Ak sa generálny riaditeľ rozhodne nezačať externé vyšetrovanie, môže bezodkladne zaslať všetky relevantné informácie príslušným orgánom dotknutého členského štátu, aby sa v súlade s jeho vnútroštátnymi predpismi mohli v relevantných prípadoch prijať primerané opatrenia. V prípade potreby úrad informuje aj dotknutú inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúru.

Článok 6

Prístup k informáciám v databázach pred začatím vyšetrovania

1.   Ak je to nevyhnutné na posúdenie skutkového základu obvinenia, úrad má ešte pred začatím vyšetrovania právo na prístup k akýmkoľvek relevantným informáciám v databázach inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr. Toto právo na prístup sa uplatní v časovej lehote, ktorú určí úrad a ktorá je potrebná na urýchlené posúdenie obvinení. Pri uplatňovaní tohto práva na prístup úrad dodržiava zásady nevyhnutnosti a primeranosti.

2.   Dotknutá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra v dobrej viere spolupracujú, pričom umožnia úradu získať všetky relevantné informácie za podmienok, ktoré sa vymedzia v rozhodnutiach prijatých podľa článku 4 ods. 1.

Článok 7

Vyšetrovací postup

1.   Generálny riaditeľ riadi priebeh vyšetrovaní podľa potreby na základe písomných pokynov. Vyšetrovania vedú pod jeho vedením zamestnanci úradu, ktorých sám určí.

2.   Zamestnanci úradu plnia svoje úlohy po predložení písomného oprávnenia, ktorým sa preukazuje ich totožnosť a funkcia. Toto oprávnenie vystavuje generálny riaditeľ a obsahuje predmet a účel vyšetrovania, právne základy na vedenie vyšetrovania a vyšetrovacie právomoci, ktoré z týchto základov vychádzajú.

3.   Príslušné orgány členských štátov poskytnú v súlade s vnútroštátnymi predpismi zamestnancom úradu potrebnú pomoc, aby si mohli účinne plniť úlohy.

Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry zabezpečia, aby ich úradníci, ostatní zamestnanci, členovia, riaditelia a zamestnanci poskytli zamestnancom úradu potrebnú pomoc, aby si mohli účinne plniť úlohy.

4.   Ak sa v rámci vyšetrovania spájajú externé a interné prvky, uplatňuje sa článok 3, respektíve článok 4.

5.   Vyšetrovania sa vykonávajú nepretržite počas obdobia, ktoré musí byť primerané okolnostiam a zložitosti prípadu.

6.   Keď sa vyšetrovaniami preukáže, že by mohlo byť vhodné prijať ochranné administratívne opatrenia na ochranu finančných záujmov Únie, úrad bezodkladne informuje dotknutú inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúru o prebiehajúcom vyšetrovaní. Poskytnuté informácie musia obsahovať:

a)

totožnosť dotknutého úradníka, ostatného zamestnanca, člena inštitúcie alebo orgánu, riaditeľa úradu alebo agentúry alebo zamestnanca, ako aj zhrnutie príslušných skutočností;

b)

každú informáciu, ktorá by mohla inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre pomôcť pri rozhodovaní o vhodnosti prijatia ochranných administratívnych opatrení s cieľom chrániť finančné záujmy Únie;

c)

akékoľvek osobitné opatrenia v záujme dôvernosti, ktoré sa odporúčajú najmä v prípadoch, v ktorých sa používajú vyšetrovacie opatrenia v právomoci vnútroštátneho justičného orgánu, alebo v prípade externého vyšetrovania v právomoci vnútroštátneho orgánu, a to v súlade s vnútroštátnymi predpismi platnými pre vyšetrovania.

Dotknutá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra môže kedykoľvek v úzkej spolupráci s úradom rozhodnúť prijať primerané ochranné opatrenia vrátane opatrení na zabezpečenie dôkazov, pričom o takomto rozhodnutí bezodkladne informuje úrad.

7.   V prípade potreby je na príslušných orgánoch členských štátov, aby na žiadosť úradu prijali primerané ochranné opatrenia podľa vnútroštátneho práva, a to najmä opatrenia na zabezpečenie ochrany dôkazov.

8.   Ak nemožno vyšetrovanie uzavrieť do 12 mesiacov po jeho začatí, generálny riaditeľ podá dozornému výboru po uplynutí uvedenej lehoty 12 mesiacov a potom každých šesť mesiacov správu, v ktorej uvádza príslušné dôvody a nápravné opatrenia, ktoré sa plánujú s cieľom urýchliť vyšetrovanie.

Článok 8

Povinnosť informovať úrad

1.   Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry bezodkladne zašlú úradu všetky informácie týkajúce sa možných prípadov podvodu, korupcie alebo akýchkoľvek iných protiprávnych činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie.

2.   Inštitúcie, orgány úrady a agentúry, ako aj príslušné orgány členských štátov, ak im to dovoľuje vnútroštátne právo, zašlú úradu na jeho žiadosť alebo z vlastnej iniciatívy všetky dokumenty alebo informácie, ktorými disponujú a ktoré sa týkajú prebiehajúceho vyšetrovania zo strany úradu.

3.   Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry, ako aj príslušné orgány členských štátov, ak im to dovoľuje vnútroštátne právo, zašlú úradu všetky ďalšie dokumenty alebo informácie, ktoré považujú za relevantné a ktoré majú k dispozícii, ak tieto materiály súvisia s bojom proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným protiprávnym činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie.

Článok 9

Procesné záruky

1.   Úrad v rámci svojich vyšetrovaní zhromažďuje dôkazy v prospech aj v neprospech dotknutej osoby. Vyšetrovania sa vedú objektívne a nestranne a v súlade so zásadou prezumpcie neviny a procesnými zárukami ustanovenými v tomto článku.

2.   Úrad môže vypočuť dotknutú osobu alebo svedka kedykoľvek počas vyšetrovania. Každá vypočúvaná osoba má právo nevypovedať proti sebe.

Výzva na vypočutie sa dotknutej osobe zašle aspoň desať pracovných dní vopred. Táto lehota sa môže skrátiť na základe výslovného súhlasu dotknutej osoby alebo na základe riadne opodstatnených dôvodov týkajúcich sa naliehavosti vyšetrovania. V prípade spomenutom na poslednom mieste nesmie byť daná lehota menej ako 24 hodín. V uvedenej výzve sa uvedie zoznam práv dotknutej osoby, a to najmä práva na pomoc osoby, ktorú si sama vyberie.

Svedkovi sa výzva na vypočutie zasiela aspoň 24 hodín vopred. Táto lehota sa môže skrátiť na základe výslovného súhlasu svedka alebo na základe riadne opodstatnených dôvodov týkajúcich sa naliehavosti vyšetrovania.

Požiadavky uvedené v druhom a treťom pododseku sa nevzťahujú na výpovede, ktoré sa získavajú pri kontrolách a inšpekciách na mieste.

Ak sa v priebehu vypočúvania objavia dôkazy, že svedok môže byť dotknutou osobou, vypočúvanie sa ukončí. Bezodkladne sa uplatňujú procesné pravidlá uvedené v tomto odseku a v odsekoch 3 a 4. Takémuto svedkovi sa ihneď oznámia jeho práva v pozícii dotknutej osoby a na žiadosť sa mu poskytne kópia záznamu akýchkoľvek jeho predošlých výpovedí. Úrad nemôže použiť predošlé výpovede takejto osoby proti nej bez toho, aby jej najprv neposkytol možnosť sa k nim vyjadriť.

Úrad vypracuje správu z každého vypočúvania a vypočúvanej osobe umožní prístup k tejto správe, aby ju mohla vypočúvaná osoba buď potvrdiť, alebo k nej podať pripomienky. Úrad poskytne dotknutej osobe kópiu záznamu vypočúvania.

3.   Hneď ako sa vyšetrovaním odhalí, že dotknutou osobou môže byť úradník, ostatný zamestnanec, člen inštitúcie alebo orgánu, riaditeľ úradu alebo agentúry alebo zamestnanec, táto skutočnosť sa mu oznámi, a to za predpokladu, že tým nie je dotknutý priebeh vyšetrovania alebo akékoľvek vyšetrovacie postupy patriace do kompetencie vnútroštátneho justičného orgánu.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 6 a článok 7 ods. 6, sa po ukončení vyšetrovania a pred vypracovaním záverov, v ktorých sa uvádza meno dotknutej osoby, tejto osobe poskytne príležitosť, aby sa vyjadrila k skutočnostiam, ktoré sa jej týkajú.

Na tento účel úrad zašle dotknutej osobe výzvu buď na písomné vyjadrenie, alebo na vypočutie zamestnancami určenými úradom. V takejto výzve sa uvedie zhrnutie skutočností, ktoré sa týkajú dotknutej osoby, a informácie vyžadované v článkoch 11 a 12 nariadenia (ES) č. 45/2001, ako aj lehota na predloženie vyjadrenia, ktorá nesmie byť kratšia ako desať pracovných dní od prijatia výzvy na vypočutie. Táto lehota sa môže skrátiť na základe výslovného súhlasu dotknutej osoby alebo na základe riadne opodstatnených dôvodov týkajúcich sa naliehavosti vyšetrovania. V záverečnej správe z vyšetrovania sa uvedú všetky takéto vyjadrenia.

V riadne odôvodnených prípadoch, ak je potrebné zachovať dôvernosť vyšetrovania alebo v ktorých sa používajú vyšetrovacie postupy, ktoré patria do kompetencie vnútroštátneho justičného orgánu, môže generálny riaditeľ rozhodnúť o odložení plnenia povinnosti vyzvať dotknutú osobu, aby sa vyjadrila k predmetným skutočnostiam.

V prípadoch uvedených v článku 1 ods. 2 prílohy IX k služobnému poriadku sa skutočnosť, že inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra neodpovie do jedného mesiaca na žiadosť generálneho riaditeľa o odloženie povinnosti vyzvať dotknutú osobu, aby sa vyjadrila k predmetným skutočnostiam, považuje za kladnú odpoveď.

5.   Každá vypočúvaná osoba má právo používať ktorýkoľvek z úradných jazykov inštitúcií Únie. Od úradníkov alebo iných zamestnancov Únie však možno požadovať, aby používali niektorý z úradných jazykov inštitúcií Únie, ktorý ovládajú dôkladne.

Článok 10

Dôvernosť a ochrana údajov

1.   Informácie postúpené alebo získané v priebehu externých vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú chránené príslušnými ustanoveniami.

2.   Informácie postúpené alebo získané v priebehu interných vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú predmetom služobného tajomstva a sú chránené predpismi platnými pre inštitúcie Únie.

3.   Dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry zabezpečia, aby sa dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní vedených úradom, ako aj legitímne práva dotknutých osôb, a aby sa v prípade začatia súdneho konania dodržali všetky vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na takéto konania.

4.   Úrad môže v súlade s článkom 24 nariadenia (ES) č. 45/2001 vymenovať úradníka pre ochranu údajov.

5.   Generálny riaditeľ zabezpečí, aby sa všetky informácie určené pre verejnosť podávali neutrálnym a nestranným spôsobom a aby sa pri ich zverejňovaní dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní a zaistil súlad so zásadami uvedenými v tomto článku a v článku 9 ods. 1.

V súlade so služobným poriadkom sa zamestnanci úradu zdržia akéhokoľvek nepovoleného zverejnenia informácií, ktoré získali pri výkone služby, pokiaľ takéto informácie už neboli zverejnené alebo sprístupnené verejnosti, pričom sú uvedenou povinnosťou viazaní aj po ukončení zamestnaneckého pomeru.

Článok 11

Správa o vyšetrovaní a následné opatrenia prijaté po vyšetrovaní

1.   Po uzavretí vyšetrovania úrad pod dohľadom generálneho riaditeľa vypracuje správu. Táto správa obsahuje informácie o právnom základe vyšetrovania, uskutočnených procesných krokoch, zistených skutočnostiach a ich predbežnej právnej kvalifikácii, odhadovanom finančnom vplyve týchto skutočností, dodržiavaní procesných záruk v súlade s článkom 9 a o záveroch vyšetrovania.

Pripájajú sa k nej odporúčania generálneho riaditeľa o tom, či je potrebné prijať opatrenia alebo nie. V týchto odporúčaniach sa v relevantných prípadoch uvedie akékoľvek disciplinárne, správne, finančné alebo justičné opatrenie zo strany inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr, ako aj príslušných orgánov dotknutých členských štátov, pričom sa špecifikujú predovšetkým odhadované sumy, ktoré sa majú nahradiť, a vymedzí predbežná právna kvalifikácia zistených skutočností.

2.   Pri vypracúvaní takýchto správ a odporúčaní sa zohľadní vnútroštátne právo dotknutého členského štátu. Správy vypracované na takomto základe predstavujú prípustný dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach členského štátu, v ktorých sa ich použitie ukáže ako nevyhnutné, rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok ako administratívne správy vypracované národnými administratívnymi inšpektormi. Tieto správy podliehajú takým istým pravidlám hodnotenia, aké sa uplatňujú na administratívne správy, ktoré vypracovali vnútroštátni administratívni inšpektori, a majú rovnakú dôkaznú silu ako tieto administratívne správy.

3.   Správy a odporúčania vypracované po skončení externého vyšetrovania a akékoľvek príslušné súvisiace dokumenty sa v súlade s predpismi týkajúcimi sa externých vyšetrovaní zašlú príslušným orgánom dotknutých členských štátov a v prípade potreby príslušným útvarom Komisie.

4.   Správy a odporúčania vypracované po internom vyšetrovaní a všetky príslušné súvisiace dokumenty sa zasielajú dotknutým inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram. Uvedené inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry prijímajú také opatrenia, a to najmä disciplinárnej alebo právnej povahy, ku ktorým ich oprávňujú výsledky interného vyšetrovania, a do lehoty stanovenej v odporúčaniach správy a na žiadosť úradu ho o nich informujú.

5.   Ak sú v správe vypracovanej na základe interného vyšetrovania uvedené skutočnosti, ktoré by mohli viesť k trestnému stíhaniu, tieto informácie sa zašlú justičným orgánom dotknutého členského štátu.

6.   Na žiadosť úradu mu príslušné orgány dotknutého členského štátu včas zašlú informácie o prípadných opatreniach prijatých po tom, ako generálny riaditeľ zaslal svoje odporúčania v súlade s odsekom 3 a úrad zaslal akékoľvek informácie v súlade s odsekom 5.

7.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, ak sa do ukončenia vyšetrovania nenašli dôkazy proti dotknutej osobe, generálny riaditeľ ukončí vyšetrovanie tejto osoby a do desiatich pracovných dní ju o tomto kroku informuje.

8.   Ak informátor, ktorý poskytol úradu informácie vedúce k vyšetrovaniu alebo týkajúce sa ho, o to požiada, Úrad ho môže informovať o skončení vyšetrovania. Úrad však môže každú takúto žiadosť zamietnuť, ak sa domnieva, že by touto žiadosťou mohli byť dotknuté legitímne záujmy dotknutej osoby, účinnosť vyšetrovania a opatrení prijatých na jeho základe alebo akékoľvek požiadavky na dôvernosť.

Článok 12

Výmena informácií medzi Úradom a príslušnými orgánmi členských štátov

1.   Bez toho, aby boli dotknuté články 10 a 11 tohto nariadenia a ustanovenia nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96, môže úrad príslušným orgánom dotknutých členských štátov v primeranom čase zaslať informácie získané počas externých vyšetrovaní, aby mohli prijať zodpovedajúce opatrenia v súlade so svojím vnútroštátnym právom.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté články 10 a 11, generálny riaditeľ zašle justičným orgánom dotknutého členského štátu informácie o skutočnostiach patriacich do právomoci vnútroštátneho justičného orgánu, ktoré úrad získal v priebehu interných vyšetrovaní.

V súlade s článkom 4 a bez toho, aby bol dotknutý článok 10, zašle generálny riaditeľ dotknutej inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre aj informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku vrátane totožnosti dotknutej osoby, zistených skutočností a ich predbežnej právnej kvalifikácie, ako aj vrátane odhadovaného vplyvu týchto skutočností na finančné záujmy Únie.

Uplatňuje sa článok 9 odsek 4.

3.   Bez toho, aby bolo dotknuté ich vnútroštátne právo, príslušné orgány dotknutého členského štátu informujú úrad včas, z vlastnej iniciatívy alebo na jeho žiadosť, o opatreniach, ktoré prijali na základe informácií, ktoré im boli poskytnuté podľa tohto článku.

4.   Úrad môže poskytnúť dôkazy v konaniach pred vnútroštátnymi súdmi a tribunálmi v súlade s vnútroštátnym právom a služobným poriadkom.

Článok 13

Spolupráca úradu s Eurojustom a Europolom

1.   V rámci svojho mandátu ochraňovať finančné záujmy Únie spolupracuje úrad v relevantných prípadoch s Eurojustom a s Európskym policajným úradom (Europol). Na uľahčenie uvedenej spolupráce uzavrie úrad v prípade potreby s Eurojustom a Europolom administratívne dohody. Takéto pracovné dohody sa môžu týkať výmeny operačných, strategických alebo technických informácií vrátane osobných údajov a utajovaných skutočností a na žiadosť aj správ o pokroku.

Keď to môže podporiť a posilniť koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi vyšetrovacími orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaní alebo ak úrad postúpi príslušným orgánom členského štátu informácie, na základe ktorých vznikne dôvodné podozrenie, že došlo k podvodu, korupcii alebo akýmkoľvek iným protiprávnym činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie vo forme závažného trestného činu, zašle úrad príslušné informácie Eurojustu, a to v rámci mandátu Eurojustu.

2.   Príslušným orgánom dotknutých členských štátov úrad včas oznámi, že zaslal Eurojustu alebo Europolu informácie, ktoré mu tieto orgány poskytli.

Článok 14

Spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami

1.   Úrad môže v prípade potreby uzavrieť administratívne dohody aj s príslušnými orgánmi v tretích krajinách a s medzinárodnými organizáciami. Úrad koordinuje svoju činnosť, ak je to vhodné, s príslušnými útvarmi Komisie a s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, a to najmä pred uzavretím uvedených dohôd. Takéto dohody sa môžu týkať výmeny operačných, strategických alebo technických informácií, a na požiadanie aj správ o pokroku.

2.   Úrad informuje príslušné orgány dotknutých členských štátov vopred, že zašle príslušným orgánom tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám informácie, ktoré mu poskytli.

Úrad vedie v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001 záznamy o všetkých prenosoch osobných údajov vrátane dôvodov takéhoto prenosu.

Článok 15

Dozorný výbor

1.   Dozorný výbor pravidelne monitoruje vykonávanie vyšetrovacej funkcie úradu s cieľom posilniť jeho nezávislosť pri riadnom plnení právomocí, ktoré mu boli zverené na základe tohto nariadenia.

Dozorný výbor predovšetkým monitoruje vývoj uplatňovania procesných záruk a trvanie vyšetrovaní vzhľadom na informácie poskytnuté generálnym riaditeľom v súlade s článkom 7 ods. 8.

Dozorný výbor poskytuje generálnemu riaditeľovi stanoviská, v relevantných prípadoch aj s odporúčaniami, týkajúce sa okrem iného zdrojov potrebných na vykonávanie vyšetrovacej funkcie úradu, jeho vyšetrovacích priorít a trvania vyšetrovaní. Tieto stanoviská poskytuje z vlastnej iniciatívy, na žiadosť generálneho riaditeľa alebo na žiadosť inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry, avšak bez zasahovania do výkonu prebiehajúcich vyšetrovaní.

Kópie stanovísk vydaných podľa tretieho pododseku sa poskytnú inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram.

V riadne odôvodnených situáciách môže dozorný výbor požiadať úrad o ďalšie informácie o vyšetrovaniach vrátane správ a odporúčaní o uzavretých vyšetrovaniach, avšak bez zasahovania do výkonu prebiehajúcich vyšetrovaní.

2.   Dozorný výbor pozostáva z piatich nezávislých členov so skúsenosťami vo vyšších justičných alebo vyšetrovacích funkciách, alebo v porovnateľných funkciách, ktoré súvisia s oblasťou pôsobenia úradu. Vymenúvajú sa na základe vzájomnej dohody Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

Rozhodnutie o vymenovaní členov dozorného výboru obsahuje aj rezervný zoznam potenciálnych členov, ktorí majú nahradiť členov dozorného výboru na zvyšok funkčného obdobia v prípade odstúpenia, úmrtia alebo trvalej neschopnosti niektorého z týchto členov vykonávať svoju funkciu.

3.   Funkčné obdobie členov dozorného výboru trvá päť rokov a je neobnoviteľné. Na udržanie odbornej spôsobilosti dozorného výboru sa striedavo nahrádzajú traja a dvaja členovia.

4.   Po uplynutí funkčného obdobia zostanú členovia dozorného výboru vo funkcii až do výmeny.

5.   Ak člen dozorného výboru prestane spĺňať podmienky, ktorými sa riadi plnenie jeho úloh, alebo ak je vinný z vážneho zneužitia úradných právomocí, môžu ho Európsky parlament, Rada a Komisia vzájomnou dohodou zbaviť funkcie.

6.   V súlade s platnými predpismi Komisie dostávajú členovia dozorného výboru denné príspevky a uhrádzajú sa im výdavky, ktoré im vznikli pri výkone funkcie.

7.   Pri výkone svojej funkcie členovia dozorného výboru nevyhľadávajú ani neprijímajú pokyny od žiadnej vlády, ani od žiadnej inštitúcie, orgánu, úradu či agentúry.

8.   Dozorný výbor vymenúva svojho predsedu. Prijíma vlastný rokovací poriadok, ktorý sa pred schválením predloží na informáciu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov. Zasadnutia dozorného výboru sa zvolávajú na podnet jeho predsedu alebo generálneho riaditeľa. Výbor sa schádza najmenej 10-krát ročne. Dozorný výbor prijíma rozhodnutia väčšinou hlasov všetkých svojich členov. Jeho sekretariát zaisťuje úrad v úzkej spolupráci s dozorným úradom.

9.   Dozorný výbor schvaľuje každý rok najmenej jednu správu o svojej činnosti, ktorá sa zaoberá najmä hodnotením nezávislosti úradu, uplatňovaním procesných záruk a trvaním vyšetrovaní. Takéto správy sa zasielajú Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

Dozorný výbor môže predkladať správy o výsledkoch vyšetrovaní úradu a o nadväzných opatreniach prijatých na základe týchto výsledkov Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

Článok 16

Výmena názorov s inštitúciami

1.   Európsky parlament, Rada a Komisia sa raz ročne stretnú s generálnym riaditeľom, aby si na politickej úrovni vymenili názory o politike úradu týkajúcej sa metód predchádzania a boja proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným protiprávnym činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie. Na tejto výmene názorov za zúčastní aj dozorný výbor. Prizvaní môžu byť aj zástupcovia Dvora audítorov, Eurojustu alebo Europolu, a to ad hoc na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, generálneho riaditeľa alebo dozorného výboru.

2.   Uvedená výmena názorov sa môže týkať:

a)

strategických priorít politík úradu v oblasti vyšetrovaní;

b)

stanovísk a správ o činnosti dozorného výboru ustanovených v článku 15;

c)

správ generálneho riaditeľa podľa článku 17 ods. 4 a v relevantných prípadoch všetkých ostatných správ inštitúcií týkajúcich sa mandátu úradu;

d)

rámca vzťahov medzi úradom a inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami;

e)

rámca vzťahov medzi úradom a príslušnými orgánmi členských štátov;

f)

vzťahov medzi úradom a príslušnými orgánmi tretích krajín, ako aj medzinárodnými organizáciami v rámci dohôd uvedených v tomto nariadení;

g)

účinnosti práce úradu, pokiaľ ide o plnenie jeho mandátu.

3.   Všetky inštitúcie, ktoré sa zúčastňujú na výmene názorov, zabezpečia, aby táto výmena názorov nezasahovala do prebiehajúcich vyšetrovaní.

4.   Inštitúcie, ktoré sa zúčastňujú na výmene názorov, zohľadnia pri svojej činnosti názory, ktoré počas danej výmeny odzneli. Generálny riaditeľ poskytne v správach uvedených v článku 17 ods. 4 informácie o prípadných opatreniach, ktoré úrad prijal.

Článok 17

Generálny riaditeľ

1.   Na čele úradu stojí generálny riaditeľ. Generálneho riaditeľa vymenúva Komisia v súlade s postupom uvedeným v odseku 2. Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je sedem rokov a je neobnoviteľné.

2.   S cieľom vymenovať nového generálneho riaditeľa vyhlási Komisia výberové konanie prostredníctvom výzvy na podanie prihlášok v Úradnom vestníku Európskej únie. Táto výzva sa uverejní najneskôr 6 mesiacov pred ukončením mandátu súčasného generálneho riaditeľa. Hneď ako dozorný výbor schváli výberový postup Komisie, Komisia zostaví zoznam dostatočne kvalifikovaných kandidátov. Komisia po porade s Európskym parlamentom a Radou vymenuje generálneho riaditeľa.

3.   Pri vykonávaní svojich úloh generálny riaditeľ v súvislosti so začatím a vykonávaním externých a interných vyšetrovaní alebo s vypracovaním správ po týchto vyšetrovaniach nevyhľadáva ani neprijíma pokyny od žiadnej vlády ani inštitúcie, orgánu, úradu či agentúry. Ak generálny riaditeľ konštatuje, že opatrenie prijaté Komisiou spochybňuje jeho nezávislosť, bezodkladne o tom informuje dozorný výbor a rozhodne sa, či podá žalobu proti Komisii na Súdnom dvore.

4.   Generálny riaditeľ pravidelne podáva správy Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov o záveroch vyšetrovaní vykonaných úradom, prijatých opatreniach a problémoch, ktorým musel úrad čeliť, pričom rešpektuje dôvernosť týchto vyšetrovaní, legitímne práva dotknutých osôb a informátorov a v relevantných prípadoch aj vnútroštátne právo uplatniteľné na súdne konanie.

5.   Generálny riaditeľ každý rok v kontexte ročného plánu riadenia určuje priority vyšetrovacej politiky úradu a pred ich uverejnením ich postúpi dozornému výboru.

Pravidelne informuje dozorný výbor o činnosti úradu, o výkone jeho vyšetrovacej funkcie a o nadväzných opatreniach prijatých na základe vyšetrovaní.

Generálny riaditeľ pravidelne informuje dozorný výbor:

a)

o prípadoch neplnenia odporúčaní generálneho riaditeľa;

b)

o prípadoch postúpenia informácií justičným orgánom členských štátov;

c)

o trvaní vyšetrovaní v súlade s článkom 7 ods. 8.

6.   Generálny riaditeľ môže písomne poveriť za podmienok a v rozsahu, ktorý stanoví, výkonom niektorých svojich funkcií podľa článku 5, článku 7 ods. 2, článku 11 ods. 7 a článku 12 ods. 2 jedného alebo viacerých zamestnancov úradu.

7.   Generálny riaditeľ zavedie do praxe vnútorný poradný a kontrolný postup vrátane preskúmania zákonnosti týkajúci sa okrem iného dodržiavania procesných záruk a základných práv dotknutých osôb, ako aj vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov, a to najmä s odkazom na článok 11 ods. 2.

8.   Generálny riaditeľ prijme usmernenia k vyšetrovacím postupom pre zamestnancov úradu. Tieto usmernenia musia byť v súlade s týmto nariadením a musia sa týkať okrem iného:

a)

vedenia vyšetrovaní;

b)

procesných záruk;

c)

podrobností vnútorných poradných a kontrolných postupov vrátane preskúmania zákonnosti;

d)

ochrany údajov.

Tieto usmernenia a akékoľvek ich úpravy sa prijímajú po tom, ako sa dozornému výboru poskytla príležitosť predložiť k nim pripomienky, a následne sa postúpia na informáciu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii a taktiež na informáciu uverejnia na webovej stránke úradu v úradných jazykoch inštitúcií Únie.

9.   Pred uložením akejkoľvek disciplinárnej sankcie voči generálnemu riaditeľovi sa Komisia poradí s dozorným výborom.

Uloženie disciplinárnej sankcie generálnemu riaditeľovi podlieha odôvodnenému rozhodnutiu, ktoré sa postupuje na informáciu Európskemu parlamentu, Rade a dozornému výboru.

10.   Všetky odkazy na „riaditeľa“ úradu vo všetkých právnych textoch sa považujú za odkazy na generálneho riaditeľa.

Článok 18

Financovanie

Celková suma rozpočtových prostriedkov pridelených úradu vrátane dozorného výboru a jeho sekretariátu sa vyčlení v osobitnej rozpočtovej položke v rámci oddielu všeobecného rozpočtu Európskej únie týkajúceho sa Komisie a podrobne sa stanoví v prílohe k uvedenému oddielu.

Plán pracovných miest úradu vrátane sekretariátu dozorného výboru je pripojený k plánu pracovných miest Komisie.

Článok 19

Hodnotiaca správa

Komisia podá hodnotiacu správu o uplatňovaní tohto nariadenia Európskemu parlamentu a Rade do 2. októbra 2017. K tejto správe sa pripojí stanovisko dozorného výboru a uvedie sa v nej, či je potrebné toto nariadenie zmeniť a doplniť.

Článok 20

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 1073/1999 a nariadenie (Euratom) č. 1074/1999 sa týmto zrušujú.

Odkazy na zrušené nariadenia sa považujú za odkazy na toto nariadenie a vykladajú sa v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti a prechodné ustanovenia

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Článok 15 ods. 3 sa uplatňuje na funkčné obdobie členov dozorného výboru, ktorí sú vo funkcii k dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Okamžite po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia predseda Európskeho parlamentu vyžrebuje z členov dozorného výboru dvoch členov, ktorých funkčné obdobie sa odchylne od prvej vety článku 15 ods. 3 skončí po uplynutí 36 mesiacov. Ako náhrada za odstupujúcich členov sa automaticky vymenujú na funkčné obdobie piatich tokov dvaja noví členovia, a to na základe a v poradí podľa zoznamu uvedeného v článku 1 ods. 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 2012/45/EÚ, Euratom z 23. januára 2012, ktorým sa vymenúvajú členovia dozorného výboru Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) (13). Títo noví členovia sú prvými dvomi osobami na uvedenom zozname.

3.   Na funkčné obdobie úradujúceho generálneho riaditeľa sa v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia uplatňuje tretia veta článku 17 ods. 1.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. septembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 254, 30.8.2011, s. 1.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 (Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 201) a pozícia Rady v prvom čítaní z 25. februára 2013 (Ú. v. EÚ C 89 E, 27.3.2013, s. 1). Pozícia Európskeho parlamentu z 3. júla 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(3)  Rozhodnutie Komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom z 28. apríla 1999 o založení Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 20).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1).

(5)  Ú. v. EÚ C 202, 18.8.2005, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ C 124, 27.4.2011, s. 9.

(7)  Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

(8)  Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

(9)  Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

(10)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ C 279, 23.9.2011, s. 11.

(12)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 8.

(13)  Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 30.


PRÍLOHA I

ZRUŠENÉ NARIADENIA (UVEDENÉ V ČLÁNKU 20)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999

(Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1).

Nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999

(Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 8).


PRÍLOHA II

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (ES) č. 1073/1999 a nariadenie (Euratom) č. 1074/1999

Toto nariadenie

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 2

článok 1 ods. 2

článok 1 ods. 3

článok 1 ods. 3

článok 1 ods. 4

článok 1 ods. 5

článok 2 bod 1

článok 2 bod 2

článok 2 bod 3

článok 2

článok 2 bod 4

článok 2 bod 5

článok 2 bod 6

článok 2 bod 7

článok 3 prvý odsek

článok 3 ods. 1 prvý pododsek

článok 3 druhý odsek

článok 3 ods. 1 druhý pododsek

článok 3 ods. 2

článok 3 ods. 3 druhý pododsek

článok 3 ods. 3 tretí pododsek

článok 3 ods. 4

článok 3 ods. 5

článok 3 ods. 6

článok 4 ods. 1 prvý pododsek

článok 4 ods. 1 prvý pododsek

článok 4 ods. 1 druhý pododsek

článok 4 ods. 1 druhý pododsek

článok 4 ods. 2

článok 4 ods. 2

článok 4 ods. 3 prvý pododsek

článok 4 ods. 3

článok 4 ods. 3 druhý pododsek

článok 4 ods. 4

článok 4 ods. 4 prvá veta

článok 4 ods. 5

článok 4 ods. 5 prvý pododsek

článok 4 ods. 6 prvý pododsek

článok 4 ods. 6 druhý pododsek

článok 4 ods. 5 druhý pododsek

článok 4 ods. 6 tretí pododsek

článok 4 ods. 6 písm. a)

článok 4 ods. 7

článok 4 ods. 6 písm. b)

článok 4 ods. 8

článok 5 ods. 1

článok 5 prvý odsek

článok 5 ods. 2 prvý pododsek

článok 5 druhý odsek

článok 5 ods. 2 druhý pododsek

článok 5 ods. 3

článok 5 ods. 4

článok 5 ods. 5

článok 5 ods. 6

článok 6

článok 6 ods. 1

článok 7 ods. 1

článok 6 ods. 2

článok 7 ods. 2 prvá veta

článok 6 ods. 3

článok 7 ods. 2 druhá veta

článok 6 ods. 4

článok 3 ods. 3 prvý pododsek

článok 7 ods. 4

článok 6 ods. 5

článok 7 ods. 5

článok 6 ods. 6

článok 7 ods. 3

článok 7 ods. 6

článok 7 ods. 7

článok 7 ods. 8

článok 7 ods. 1

článok 8 ods. 1

článok 7 ods. 2

článok 8 ods. 2

článok 7 ods. 3

článok 8 ods. 3

článok 9

článok 8 ods. 1

článok 10 ods. 1

článok 8 ods. 2 prvý pododsek

článok 10 ods. 2

článok 8 ods. 2 druhý pododsek

článok 8 ods. 3

článok 8 ods. 4

článok 10 ods. 4

článok 10 ods. 5

článok 9 ods. 1

článok 11 ods. 1 prvý pododsek

článok 11 ods. 1 druhý pododsek

článok 9 ods. 2

článok 11 ods. 2

článok 9 ods. 3

článok 11 ods. 3

článok 9 ods. 4

článok 11 ods. 4

článok 11 ods. 5

článok 11 ods. 6

článok 11 ods. 7

článok 11 ods. 8

článok 10 ods. 1

článok 12 ods. 1

článok 10 ods. 2

článok 12 ods. 2 prvý pododsek

článok 12 ods. 2 druhý pododsek

článok 12 ods. 2 tretí pododsek

článok 10 ods. 3

článok 4 ods. 4 druhá veta

článok 12 ods. 3

článok 12 ods. 4

článok 13

článok 14

článok 11 ods. 1 prvý pododsek

článok 15 ods. 1 prvý pododsek

článok 15 ods. 1 druhý pododsek

článok 11 ods. 1 druhý pododsek

článok 15 ods. 1 tretí pododsek

článok 15 ods. 1 štvrtý pododsek

článok 15 ods. 1 piaty pododsek

článok 11 ods. 2

článok 15 ods. 2 prvý pododsek

článok 15 ods. 2 druhý pododsek

článok 11 ods. 3

článok 15 ods. 3

článok 11 ods. 4

článok 15 ods. 4

článok 15 ods. 5

článok 15 ods. 6

článok 11 ods. 5

článok 15 ods. 7

článok 11 ods. 6

článok 15 ods. 8

článok 11 ods. 7

článok 17 ods. 5 tretí pododsek

článok 11 ods. 8

článok 15 ods. 9

článok 16

článok 12 ods. 1

článok 17 ods. 1

článok 12 ods. 2

článok 17 ods. 2

článok 12 ods. 3 prvý pododsek

článok 17 ods. 3

článok 12 ods. 3 druhý pododsek

článok 17 ods. 4

článok 12 ods. 3 tretí pododsek

článok 10 ods. 3

článok 17 ods. 5 prvý pododsek

článok 17 ods. 5 druhý pododsek

článok 17 ods. 6

článok 17 ods. 7

článok 17 ods. 8

článok 12 ods. 4 prvá veta

článok 17 ods. 9 prvý pododsek

článok 12 ods. 4 druhá veta

článok 17 ods. 9 druhý pododsek

článok 17 ods. 10

článok 13

článok 18

článok 14

článok 15

článok 19

článok 20

článok 16

článok 21 ods. 1

článok 21 ods. 2

článok 21 ods. 3

príloha I

príloha II


Vyhlásenie Komisie

Komisia potvrdzuje, že úrad prehlásil, že bude vždy konať v súlade s Protokolom č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie a štatútom poslancov Európskeho parlamentu, pričom bude plne rešpektovať slobodu a nezávislosť poslancov, ako sa to stanovuje v článku 2 tohto štatútu.


Vyhlásenie Komisie

Komisia má v úmysle zachovať súčasné právomoci generálneho riaditeľa Európskeho úradu pre boj proti podvodom týkajúce sa stanovovania podmienok a podrobných pravidiel prijímania zamestnancov úradu, a to najmä pokiaľ ide o dobu trvania a obnovenie pracovných zmlúv.


Vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

Pri každom vymenovaní nových členov nového dozorného výboru zo strany Európskeho parlamentu, Rady a Komisie by tieto inštitúcie mali vymenovať aj členov, ktorí prevezmú funkcie pri ďalšej čiastočnej výmene.