31.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/1

31.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/1

31.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/1

31.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/2

31.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/3

1.

„príslušný orgán“ znamená:

alebo iný orgán, ktorý môžu dotknuté zmluvné strany kedykoľvek písomne oznámiť druhej zmluvnej strane;

2.

„zariadenie“ znamená položky uvedené v oddieloch 1, 3, 4, 5, 6 a 7 prílohy B k informačnému obežníku MAAE INFCIRC/254/Rev.10/časť 1 (usmernenia pre prepravu jadrového materiálu);

3.

„informácie“ sú vedecké alebo technické údaje, výsledky alebo metódy výskumu a vývoja vyplývajúce zo spoločných výskumných projektov a akékoľvek iné informácie, ktoré podľa zmluvných strán a/alebo účastníkov spoločných výskumných projektov treba poskytnúť alebo vymeniť na základe tejto dohody alebo v rámci výskumu vykonávaného na základe tejto dohody;

4.

„duševné vlastníctvo“ má význam uvedený v článku 2 Dohovoru o svetovej organizácii duševného vlastníctva uzavretého 14. júla 1967, zmeneného a doplneného 28. septembra 1979, a môže sa vzťahovať aj na iné predmety, na ktorých sa zmluvné strany vzájomne dohodnú;

5.

„spoločné výskumné projekty“ znamenajú výskum alebo technický vývoj, ktorý sa realizuje s finančnou podporou alebo bez finančnej podpory jednej zo zmluvných strán alebo oboch zmluvných strán a ktorého súčasťou je spolupráca účastníkov tak zo Spoločenstva, ako aj z Južnej Afriky, a ktorý zmluvné strany alebo ich vedecké a technické organizácie a agentúry realizujúce vedeckovýskumné programy písomne označili ako spoločný výskum. Ak finančnú podporu poskytuje iba jedna strana, označenie uskutoční táto strana a účastník daného projektu;

6.

„jadrový materiál“ znamená akýkoľvek východiskový materiál alebo špeciálny štiepny materiál v zmysle definície týchto termínov v článku XX Štatútu MAAE. Každé rozhodnutie Rady guvernérov MAAE podľa článku XX stanov MAAE, ktorým sa mení a dopĺňa zoznam materiálov považovaných za „východiskový materiál“ alebo „špeciálny štiepny materiál“, nadobúda účinnosť podľa tejto dohody len vtedy, keď sa zmluvné strany navzájom písomne informovali, že akceptujú takéto rozhodnutie;

7.

„nejadrový materiál“ znamená:

8.

„účastník“ znamená akúkoľvek osobu, výskumný ústav, právny subjekt, firmu alebo akýkoľvek iný subjekt, ktorému ktorákoľvek zmluvná strana umožnila zúčastniť sa na činnostiach spolupráce a/alebo výskumných projektoch na základe tejto dohody, vrátane samotných zmluvných strán;

9.

„osoba“ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, podnik alebo iný subjekt, ktorý sa riadi uplatniteľnými právnymi predpismi a nariadeniami v príslušnej územnej jurisdikcii zmluvných strán, ale nezahŕňa zmluvné strany;

10.

„výsledky duševnej činnosti“ znamenajú informácie a/alebo duševné vlastníctvo;

11.

„zmluvné strany“ sú na jednej strane Juhoafrická republika a na druhej strane Spoločenstvo;

„Spoločenstvo“ znamená:

12.

„technológia“ má význam vymedzený v prílohe A k informačnému obežníku MAAE INFCIRC/254/Rev.10/časť 1.

a)

výskum a vývoj v oblasti jadrovej energie (vrátane technológií jadrovej syntézy);

b)

využívanie jadrových materiálov a technológií napríklad v zdravotníctve a poľnohospodárstve;

c)

prepravu jadrového materiálu a zariadenia;

d)

jadrovú bezpečnosť, nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným palivom, vyraďovanie reaktorov z prevádzky, radiačnú ochranu vrátane pripravenosti a reakcie na núdzové situácie;

e)

jadrové bezpečnostné záruky;

f)

iné oblasti, na ktorých sa zmluvné strany dohodli, pokiaľ sa na ne vzťahujú príslušné programy zmluvných strán.

a)

dodávka jadrového a nejadrového materiálu, zariadenia a súvisiacich technológií;

b)

poskytovanie služieb jadrového palivového cyklu;

c)

v prípade potreby zriadenie pracovných skupín na účely uskutočňovania osobitných štúdií a projektov v oblasti vedeckého výskumu a technologického vývoja;

d)

výmena odborníkov, vedeckých a technologických informácií, organizácia vedeckých seminárov a konferencií, odborná príprava administratívneho, vedeckého a technického personálu;

e)

konzultácie o výskumných a technologických otázkach a vykonávanie spoločného výskumu v rámci dohodnutých programov;

f)

činnosti spolupráce pri podpore jadrovej bezpečnosti ako aj

g)

ďalšie formy spolupráce, ktoré zmluvné strany môžu písomne určiť.

a)

že takáto položka bola prepravená mimo jurisdikciu prijímajúcej zmluvnej strany v súlade s príslušnými ustanoveniami tejto dohody alebo

b)

že jadrový materiál už nie je použiteľný na žiadnu jadrovú činnosť významnú z hľadiska bezpečnostných záruk uvedených v odseku 1 článku VI tejto dohody alebo sa stal prakticky neregenerovateľný alebo

c)

že zariadenie alebo nejadrový materiál už nie sú použiteľné na jadrové účely alebo

d)

že zmluvné strany spoločne rozhodnú, že takýto materiál by už nemal byť predmetom tejto dohody.

a)

v Spoločenstve bezpečnostným zárukám Euratomu podľa Zmluvy o Euratome a bezpečnostným zárukám MAAE podľa týchto dohôd o bezpečnostných zárukách, podľa relevantnosti, a v zmysle ich možného preskúmania a nahradenia, ak sa pri týchto dohodách ustanovilo zabezpečenie podľa požiadavky ZNJZ:

b)

v Južnej Afrike bezpečnostným zárukám MAAE podľa Dohody medzi vládou Juhoafrickej republiky a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o uplatňovaní bezpečnostných záruk v spojení so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní, ktorá bola podpísaná a nadobudla platnosť 16. septembra 1991 a ktorá bola uverejnená ako INFCIRC/394, doplnenou o dodatkový protokol, ktorý bol podpísaný a nadobudol platnosť 13. septembra 2002, a o Zmluvu o vytvorení zóny bez jadrových zbraní v Afrike, ktorá bola podpísaná 11. apríla 1996 a nadobudla platnosť 15. júla 2009.

a)

Spoločenstvo, pokiaľ sa ho to týka, uplatňuje bezpečnostné záruky založené na systéme bezpečnostných záruk Euratomu, a to s rovnakou účinnosťou a rozsahom pôsobnosti, ako sa ustanovuje dohodami o bezpečnostných zárukách uvedenými v ustanovení písmena a) odseku 1 tohto článku, alebo, ak to nie je možné,

b)

zmluvné strany uzatvoria dohody o uplatňovaní bezpečnostných záruk, a to s rovnakou účinnosťou a rozsahom pôsobnosti, ako sa ustanovuje dohodami o bezpečnostných zárukách uvedenými v ustanoveniach písmena a) alebo b) odseku 1 tohto článku.

31.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/11

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 994/98 (1) sa Komisia oprávňuje, aby prostredníctvom nariadení vyhlásila, že určité druhy pomoci sú zlučiteľné s vnútorným trhom a oslobodené od oznamovacej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(2)

Štátna pomoc je objektívny pojem vymedzený v článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Právomoc Komisie pre prijatie blokových výnimiek, upravená nariadením (ES) č. 994/98, sa uplatňuje výlučne na opatrenia, ktoré spĺňajú všetky kritériá článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a preto predstavujú štátnu pomoc. Začlenenie určitej kategórie pomoci do nariadenia (ES) č. 994/98 alebo nariadením o výnimkách, nemá vplyv na kvalifikáciu opatrenia ako štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(3)

Na základe nariadenia (ES) č. 994/98 je Komisia oprávnená vyhlásiť, že za určitých podmienok pomoc pre malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), pomoc na výskum a vývoj, pomoc na ochranu životného prostredia, pomoc na podporu zamestnanosti, pomoc na podporu vzdelávania a pomoc, ktorá je v súlade s mapou regionálnej pomoci schválenou Komisiou pre každý členský štát, je zlučiteľná s vnútorným trhom a nepodlieha oznamovacej povinnosti.

(4)

Nariadením (ES) č. 994/98 sa Komisia oprávňuje oslobodiť pomoc na výskum a vývoj, nie však pomoc na inovácie. Inovácie sa odvtedy stali prioritou politiky Únie v kontexte jednej z hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 – „Inovácia v Únii“. Okrem toho mnohé opatrenia pomoci na inovácie sú relatívne malé a závažne nenarúšajú hospodársku súťaž.

(5)

Množstvo opatrení, ktoré členské štáty prijali v odvetví kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva nemusí predstavovať pomoc, pretože nespĺňajú všetky kritériá článku 107 ods. 1 ZFEÚ, napríklad z toho dôvodu, že príjemca nevykonáva hospodársku činnosť alebo neexistuje vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Pokiaľ však opatrenia v oblasti kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva predstavujú v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ štátnu pomoc, členské štáty sú v súčasnosti povinné oznámiť tieto opatrenia Komisii. Nariadenie (ES) č. 994/98 oprávňuje Komisiu udeliť výnimku na pomoc pre MSP, ale prínos takejto výnimky by bol v odvetví kultúry obmedzený, keďže príjemcami pomoci sú často veľké podniky. Avšak malé projekty v oblasti kultúry, projekty v oblasti tvorby a projekty na zachovanie kultúrneho dedičstva, aj keď sú realizované väčšími podnikmi, zvyčajne nevedú k závažnému narušeniu hospodárskej súťaže, pričom nedávne prípady ukázali, že takáto pomoc má obmedzený vplyv na obchod.

(6)

Výnimky v odvetví kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva by sa mohli navrhnúť na základe skúseností Komisie, ako sa uvádza v usmerneniach, napríklad v oblasti kinematografických a audiovizuálnych diel, alebo vytvoriť podľa konkrétneho prípadu. Komisia pri navrhovaní takýchto skupinových výnimiek by mala zohľadniť skutočnosť, že by sa mali vzťahovať len na opatrenia, ktoré predstavujú štátnu pomoc, že by sa v zásade mali zameriavať na opatrenia, ktoré prispievajú k cieľom „Modernizácie štátnej pomoci EÚ“ a že skupinová výnimka platí len pre pomoc, v súvislosti s ktorou má Komisia už značné skúsenosti. Okrem toho sa zohľadní primárna právomoc členských štátov v oblasti kultúry, osobitná ochrana, ktorú požíva podľa článku 167 ods. 1 ZFEÚ kultúrna rozmanitosť, a osobitná povaha kultúry.

(7)

Členské štáty musia Komisii oznamovať aj opatrenia štátnej pomoci na nápravu škôd spôsobených prírodnými katastrofami. Sumy poskytnutej pomoci v tejto oblasti sú zvyčajne obmedzené a je možné definovať jasné podmienky zlučiteľnosti s vnútorným trhom. Nariadením (ES) č. 994/98 sa Komisia splnomocňuje oslobodiť takúto pomoc od oznamovacej povinnosti len vtedy, ak sa poskytuje pre MSP. Prírodnými katastrofami však môžu byť zasiahnuté aj veľké podniky. Podľa skúseností Komisie nevedie takáto pomoc k žiadnemu závažnému narušeniu a na základe získaných skúseností je možné definovať jasné podmienky zlučiteľnosti s vnútorným trhom.

(8)

Členské štáty musia Komisii oznamovať aj opatrenia štátnej pomoci na náhradu škody spôsobenej nepriaznivými poveternostnými podmienkami v odvetví rybárstva. Sumy poskytnutej pomoci v tejto oblasti sú zvyčajne obmedzené a je možné definovať jasné podmienky zlučiteľnosti s vnútorným trhom. Nariadením (ES) č. 994/98 sa Komisia oprávňuje oslobodiť takúto pomoc od oznamovacej povinnosti len vtedy, ak sa poskytuje pre MSP. Veľké podniky v odvetví rybárstva však môžu byť tiež zasiahnuté nepriaznivými poveternostnými podmienkami. Podľa skúseností Komisie nevedie takáto pomoc k žiadnemu závažnému narušeniu a na základe získaných skúseností je možné definovať jasné podmienky zlučiteľnosti s vnútorným trhom.

(9)

V súlade s článkom 42 ZFEÚ sa pravidlá štátnej pomoci za určitých podmienok nevzťahujú na niektoré opatrenia pomoci v prospech poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I k ZFEÚ. Článok 42 sa však nevzťahuje na odvetvie lesného hospodárstva alebo na výrobky neuvedené v prílohe I. Preto pomoc pre odvetvie lesného hospodárstva alebo na podporu výrobkov potravinárskeho odvetvia neuvedených v prílohe I sa v súčasnosti môže na základe nariadenia (ES) č. 994/98 oslobodiť od oznamovacej povinnosti len vtedy, ak sa obmedzuje na MSP. Komisia by mala mať možnosť oslobodiť od oznamovacej povinnosti určité druhy pomoci v prospech odvetvia lesného hospodárstva vrátane pomoci zahrnutej do programov rozvoja vidieka, ako aj druhy pomoci v prospech podpory a propagácie výrobkov potravinárskeho odvetvia neuvedených v prílohe I, kde je podľa skúseností Komisie narušenie hospodárskej súťaže obmedzené a je možné definovať jasné podmienky zlučiteľnosti s vnútorným trhom.

(10)

Podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (2) sa články 107, 108 a 109 ZFEÚ uplatňujú na pomoc poskytovanú členskými štátmi v prospech podnikov v odvetví rybárstva s výnimkou platieb, ktoré členské štáty uskutočnili podľa nariadenia (ES) č. 1198/2006 a v súlade s ním. Dodatočná štátna pomoc na ochranu morských a sladkovodných biologických zdrojov má zvyčajne obmedzený vplyv na obchod medzi členskými štátmi, prispieva k plneniu cieľov Únie v oblasti námornej a rybárskej politiky a nevedie k závažnému narušeniu hospodárskej súťaže. Poskytnuté sumy sú zvyčajne obmedzené a je možné definovať jasné podmienky zlučiteľnosti s vnútorným trhom.

(11)

Množstvo opatrení, ktoré členské štáty prijali v oblasti športu, predovšetkým v oblasti amatérskeho športu, nemusí predstavovať pomoc, pretože nespĺňajú všetky kritériá článku 107 ods. 1 ZFEÚ, napríklad z toho dôvodu, že príjemca nevykonáva hospodársku činnosť alebo v tejto súvislosti neexistuje vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Avšak členské štáty sú v rozsahu, v akom opatrenia v oblasti športu predstavujú v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ štátnu pomoc, v súčasnosti povinné oznamovať tieto opatrenia Komisii. Opatrenia štátnej pomoci pre šport, predovšetkým opatrenia v oblasti amatérskeho športu alebo malého rozsahu, majú často obmedzený vplyv na obchod medzi členskými štátmi a nevedú k závažnému narušeniu hospodárskej súťaže. Poskytnuté sumy sú zvyčajne takisto obmedzené. Na základe získaných skúseností je možné definovať jasné podmienky zlučiteľnosti s vnútorným trhom tak, aby sa zabezpečilo, že pomoc v oblasti športu nevedie k žiadnemu závažnému narušeniu.

(12)

Vo vzťahu k pomoci týkajúcej sa leteckej a námornej dopravy na základe skúseností Komisie pomoc sociálnej povahy v doprave pre obyvateľov vzdialených regiónov, ako sú napríklad najvzdialenejšie regióny a ostrovy, vrátane členských štátov tvorených jediným ostrovným regiónom a riedko obývaných oblastí, nevedie k žiadnemu závažnému narušeniu hospodárskej súťaže, ak je poskytnutá nezávisle od totožnosti dopravcu. Okrem toho je možné definovať jasné podmienky zlučiteľnosti s vnútorným trhom.

(13)

V oblasti pomoci pre infraštruktúru širokopásmového pripojenia Komisia nadobudla v posledných rokoch rozsiahle skúsenosti a vypracovala usmernenia (3). Podľa skúseností Komisie nevedie pomoc pre niektoré druhy širokopásmovej infraštruktúry k závažnému narušeniu hospodárskej súťaže a mohla by sa na ne vzťahovať skupinová výnimka, ak sú splnené určité podmienky zlučiteľnosti s vnútorným trhom a infraštruktúra sa buduje v tzv. „bielych oblastiach“, teda oblastiach, kde infraštruktúra rovnakej kategórie neexistuje (širokopásmové pripojenie alebo prístupová sieť novej generácie s veľmi vysokou rýchlosťou) a pravdepodobne sa žiadna z nich v blízkej budúcnosti ani nevybuduje, ako sa uvádza v kritériách vypracovaných v usmerneniach. To platí pre pomoc zahŕňajúcu základné širokopásmové pripojenie, ako aj pre malé opatrenia individuálnej pomoci, ktoré sa vzťahujú na prístupové siete novej generácie s veľmi vysokou rýchlosťou („NGA“) a pomoc pre stavebno-inžinierske práce širokopásmového pripojenia a pre pasívnu širokopásmovú infraštruktúru.

(14)

Pokiaľ ide o infraštruktúru, viaceré opatrenia prijaté členskými štátmi nemusia predstavovať pomoc, pretože nespĺňajú všetky kritériá v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, napr. preto, že príjemca nevykonáva hospodársku činnosť, pretože opatrenia neovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi, alebo ide o opatrenie, ktoré predstavuje náhradu za služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré spĺňa všetky kritériá judikatúry vo veci Altmark  (4). Pokiaľ však financovanie infraštruktúry predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, členské štáty sú povinné oznamovať to Komisii. V súvislosti s infraštruktúrou môžu malé sumy pomoci pre projekty infraštruktúry predstavovať efektívny spôsob, ako podporiť ciele Únie v prípade, ak pomoc minimalizuje náklady a potenciálne narušenie hospodárskej súťaže je obmedzené. Komisia by z tohto dôvodu mala byť schopná oslobodiť od oznamovacej povinnosti štátnu pomoc na projekty infraštruktúry, ktoré podporujú ciele stanovené v tomto nariadení a iné ciele spoločného záujmu, najmä ciele stratégie Európa 2020 (5). Mohla by sem patriť podpora projektov zahŕňajúcich viacodvetvové siete alebo zariadenia, ktoré si vyžadujú relatívne malé sumy pomoci. Skupinové výnimky z oznamovacej povinnosti sa môžu však udeliť len pre projekty infraštruktúry, v prípade ktorých Komisia nadobudla dostatok skúseností na definovanie jasných a presných kritérií zlučiteľnosti, pričom sa zabezpečí, že riziko potenciálneho narušenia hospodárskej súťaže je obmedzené a veľké sumy pomoci naďalej podliehajú oznamovacej povinnosti v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.

(15)

Rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 994/98 by sa mal preto rozšíriť tak, aby zahŕňal nové kategórie pomoci. Toto zahrnutie nemá vplyv na kvalifikáciu opatrenia ako štátnej pomoci v kategóriách alebo odvetviach, v ktorých sú už členské štáty aktívne.

(16)

Podľa nariadenia (ES) č. 994/98 sa prahové hodnoty pre každú kategóriu pomoci, v súvislosti s ktorou Komisia prijme nariadenie o skupinovej výnimke, vyjadrujú buď v intenzite pomoci vo vzťahu k súboru oprávnených nákladov alebo formou maximálnej výšky pomoci. Táto podmienka sťažuje prijatie skupinových výnimiek na niektoré druhy opatrení zahŕňajúce štátnu pomoc, ktoré sa pre osobitný spôsob, akým sú navrhnuté, nemôžu presne vyjadriť v intenzite pomoci alebo formou maximálnej výšky napr. nástroje finančného inžinierstva alebo určité formy opatrení zamerané na podporu investícií rizikového kapitálu. Je to spôsobené najmä skutočnosťou, že takéto komplexné opatrenia môžu zahŕňať pomoc na rôznych úrovniach: priami príjemcovia, dočasní príjemcovia a nepriami príjemcovia pomoci. Vzhľadom na rastúci význam týchto opatrení a ich prínos k plneniu cieľov Únie by mala existovať väčšia flexibilita, aby bolo možné takéto opatrenia oslobodiť od oznamovacej povinnosti. V prípade takýchto opatrení by preto malo byť možné definovať prahové hodnoty pre určité pridelenie pomoci formou maximálnej úrovne štátnej podpory v rámci tohto opatrenia alebo v súvislosti s týmto opatrením. Maximálna úroveň štátnej podpory môže zahŕňať prvok podpory, ktorý nemusí byť štátnou pomocou, za predpokladu, že opatrenie zahŕňa aspoň niektoré prvky, ktoré obsahujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a ktoré prvky nie sú okrajové.

(17)

Podľa nariadenia (ES) č. 994/98 musia členské štáty poskytovať zhrnutia informácií o realizovanej pomoci, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o výnimkách. Uverejňovanie týchto zhrnutí je potrebné na to, aby sa zabezpečila transparentnosť opatrení prijatých členskými štátmi. V čase prijatia nariadenia (ES) č. 994/98 bolo uverejňovanie zhrnutí v Úradnom vestníku Európskej únie najúčinnejším prostriedkom na zabezpečenie transparentnosti. Vzhľadom na vývoj elektronických komunikačných médií je však uverejnenie zhrnutia na webovej stránke Komisie rýchlou a zároveň účinnejšou metódou, ktorá zainteresovaným stranám poskytuje väčšiu transparentnosť. Preto namiesto toho, aby sa tieto zhrnutia uverejňovali v úradnom vestníku, by sa mali uverejňovať na webovej stránke Komisie.

(18)

Podobne návrhy nariadení a ostatné dokumenty, ktoré má Poradný výbor o štátnej pomoci preskúmať v súlade s nariadením (ES) č. 994/98, by sa mali uverejňovať na webovej stránke Komisie, a nie v úradnom vestníku, aby sa zabezpečila väčšia transparentnosť a znížilo administratívne zaťaženie a urýchlilo uverejnenie.

(19)

Podľa konzultačného postupu uvedeného v článku 8 nariadenia (ES) č. 994/98 treba s Poradným výborom pre štátnu pomoc konzultovať návrh nariadenia pred jeho uverejnením. V záujme väčšej transparentnosti by sa však návrh nariadenia mal uverejniť na webovej stránke Komisie už v čase prvej konzultácie Komisie s poradným výborom.

(20)

Nariadenie (ES) č. 994/98 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Názov nariadenia sa nahrádza takto:

„Nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci“.

2.

Článok 1 sa mení takto:

3.

Článok 3 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Pri uplatňovaní systémov pomoci alebo individuálnej pomoci udelenej mimo akéhokoľvek systému, ktoré boli oslobodené podľa nariadení uvedených v článku 1 ods. 1, postúpia členské štáty Komisii zhrnutia informácií týkajúcich sa takýchto systémov pomoci alebo individuálnej pomoci, na ktoré sa nevzťahujú oslobodené systémy pomoci, aby sa uverejnili na webovej stránke Komisie.“

4.

Článok 8 sa mení takto:

31.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/15

(1)

V rámci dôslednej modernizácie pravidiel v oblasti štátnej pomoci, ktorá by mala prispieť k vykonávaniu stratégie Európa 2020 na zabezpečenie rastu (1), ako aj k rozpočtovej konsolidácii, by sa mal článok 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) uplatňovať účinným a jednotným spôsobom v celej Únii. V nariadení Rady (ES) č. 659/1999 (2) bol kodifikovaný a posilnený predchádzajúci postup Komisie, a to v záujme zabezpečenia väčšej právnej istoty a podpory rozvoja politiky štátnej pomoci v transparentnom prostredí. Avšak vzhľadom na skúsenosti s uplatňovaním tohto nariadenia a na nedávny vývoj, napríklad na rozšírenie Únie a hospodársku a finančnú krízu, by sa mali určité aspekty nariadenia (ES) č. 659/1999 zmeniť, aby bola Komisia schopná prijímať účinnejšie opatrenia.

(2)

V záujme posudzovania zlučiteľnosti oznámenej alebo protiprávnej štátnej pomoci s vnútorným trhom, čo patrí do výlučnej právomoci Komisie podľa článku 108 ZFEÚ, je vhodné zabezpečiť, aby mala Komisia na účely presadzovania pravidiel v oblasti štátnej pomoci právomoc požadovať všetky potrebné informácie o trhu od každého členského štátu, podniku alebo združenia podnikov kedykoľvek, keď má pochybnosti o zlučiteľnosti príslušného opatrenia s pravidlami Únie a keď z tohto dôvodu začala konanie vo veci formálneho zisťovania. Komisia by mala túto právomoc využiť predovšetkým v prípadoch, keď sa komplexné vecné posúdenie javí ako nevyhnutné. Pri rozhodovaní o uplatnení tejto právomoci by mala Komisia náležite zohľadniť dĺžku predbežného zisťovania.

(3)

V záujme posudzovania zlučiteľnosti opatrenia pomoci po začatí konania vo veci formálneho zisťovania, najmä v prípade technicky zložitých prípadov, ktoré si vyžadujú vecné posúdenie, by mala byť Komisia schopná požiadať na základe jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutia každý členský štát, podnik alebo združenie podnikov o všetky informácie o trhu, ktoré sú potrebné na ukončenie tohto posudzovania, a to za predpokladu, že informácie, ktoré poskytol príslušný členský štát v priebehu predbežného zisťovania, nie sú dostatočné, pričom by náležitým spôsobom zohľadnila zásadu proporcionality, a to najmä v prípade malých a stredných podnikov.

(4)

Vzhľadom na osobitný vzťah medzi príjemcami pomoci a príslušným členským štátom by Komisia mala mať právomoc požadovať informácie od príjemcu pomoci len po dohode s príslušným členským štátom. Poskytnutie informácií príjemcom daného opatrenia pomoci by nemalo vytvárať právny základ na dvojstranné rokovania medzi Komisiou a daným príjemcom.

(5)

Komisia by mala vybrať adresátov žiadostí o informácie na základe objektívnych kritérií vhodných pre jednotlivé prípady, pričom zároveň zabezpečí, aby v prípade, že žiadosť sa adresuje vzorke podnikov alebo združení podnikov, bola v každej kategórii zastúpená reprezentatívna vzorka respondentov. Požadované informácie by mali tvoriť najmä faktické údaje o spoločnosti a trhu a analýza fungovania trhu vychádzajúca z faktov.

(6)

Komisia by ako iniciátor konania mala zodpovedať za overenie zaslania informácií, ktoré vykonali členské štáty, podniky alebo združenia podnikov, ako aj za údajnú dôvernosť pri sprístupňovaní informácií.

(7)

Splnenie povinnosti poskytnúť informácie na základe žiadostí adresovaných podnikom alebo združeniam podnikov by mala byť Komisia v prípade potreby schopná vynútiť prostredníctvom primeraných pokút a pravidelného penále. Pri stanovení výšky pokút a pravidelného penále Komisia by mala náležite zohľadniť zásady proporcionality a vhodnosti, a to najmä v prípade malých a stredných podnikov. V tejto súvislosti by sa mali zaručiť práva strán, od ktorých sa požaduje predloženie informácií, a to takým spôsobom, že tieto strany by mali mať možnosť vyjadriť sa k rozhodnutiu, ktorým sa ukladajú pokuty alebo pravidelné penále, a to ešte pred jeho prijatím. Súdny dvor Európskej únie by mal mať vo veci týchto pokút a pravidelného penále neobmedzenú právomoc podľa článku 261 ZFEÚ.

(8)

V rámci náležitého zohľadnenia zásad proporcionality a vhodnosti by Komisia mala mať možnosť znížiť výšku pravidelného penále alebo od neho úplne upustiť, ak adresáti žiadostí poskytnú požadované informácie, aj keď sa tak stane po uplynutí lehoty.

(9)

Ukladanie pokút a pravidelného penále sa neuplatňuje na členské štáty, keďže sú v súlade s článkom 4 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) povinné lojálne spolupracovať s Komisiou a poskytovať Komisii všetky informácie, ktoré potrebuje na vykonávanie svojich povinností podľa nariadenia (ES) č. 659/1999.

(10)

V záujme zaručenia práva príslušného členského štátu na obhajobu by sa mu mali poskytnúť kópie žiadostí o informácie zasielané iným členským štátom, podnikom alebo združeniam podnikov a mal by schopný predložiť svoje pripomienky k doručeným odpovediam. Rovnako by tiež mal byť informovaný o názvoch podnikov a združení podnikov, ktoré boli požiadané, pokiaľ tieto subjekty neprejavili oprávnený záujem o ochranu vlastnej identity.

(11)

Komisia by mala náležitým spôsobom zohľadniť oprávnené záujmy podnikov o ochranu obchodného tajomstva. Nemala by mať možnosť použiť dôverné informácie poskytnuté respondentmi, ktoré nemožno agregovať alebo nejakým iným spôsobom zabezpečiť ich anonymitu v rozhodnutí, pokiaľ nezískala súhlas respondentov s poskytnutím týchto informácií príslušnému členskému štátu.

(12)

Ak sa informácie, ktoré boli označené za dôverné, nepovažujú za predmet služobného tajomstva, je vhodné zaviesť mechanizmus, na základe ktorého môže Komisia rozhodnúť, v akom rozsahu možno tieto informácie zverejniť. V rozhodnutí, ktorým sa zamieta oprávnenosť tvrdenia o dôvernom charaktere informácií, by sa mala uviesť lehota, po uplynutí ktorej budú tieto informácie zverejnené, čo respondentovi umožní využiť dostupné prostriedky súdnej ochrany vrátane akýchkoľvek dočasných opatrení.

(13)

Komisia by mala mať možnosť z vlastnej iniciatívy preskúmať informácie o protiprávnej pomoci, a to bez ohľadu na ich zdroj, s cieľom zabezpečiť súlad s článkom 108 ZFEÚ, a najmä s oznamovacou povinnosťou a ustanovením o zastavení pomoci podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ a s cieľom posúdiť zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom. V tejto súvislosti predstavujú sťažnosti základný zdroj informácií na odhaľovanie porušovania pravidiel Únie o štátnej pomoci.

(14)

V záujme zlepšenie kvality sťažností predkladaných Komisii, ako aj v záujme väčšej transparentnosti a právnej istoty, je vhodné vymedziť požiadavky, ktoré by mala sťažnosť spĺňať, aby umožnila Komisii disponovať informáciami o údajnej protiprávnej pomoci a aby mohla byť podnetom na začatie predbežného preskúmania. S podaniami, ktoré nespĺňajú tieto podmienky, by sa malo nakladať ako so všeobecnými informáciami o trhu a nemali by nevyhnutne viesť k vyšetrovaniam ex officio.

(15)

Od sťažovateľov by sa malo vyžadovať, aby preukázali, že sú zainteresovanými stranami v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 1 písm. h) nariadenia (ES) č. 659/1999. Zároveň by sa malo od nich vyžadovať, aby predložili určité množstvo informácií, a to vo forme, ktorú by mala byť Komisia splnomocnená vymedziť vo vykonávacom ustanovení. S cieľom neodrádzať potenciálnych sťažovateľov by sa v tomto vykonávacom ustanovení malo zohľadniť, že požiadavky kladené na zainteresované strany pri podávaní sťažnosti nie sú zaťažujúce.

(16)

Z dôvodu právnej istoty je vhodné stanoviť premlčacie lehoty pre ukladanie a vymáhanie pokút a pravidelného penále.

(17)

V záujme zabezpečenia toho, aby Komisia riešila podobné problémy jednotným spôsobom v rámci celého vnútorného trhu, je vhodné doplniť existujúce právomoci Komisie stanovením osobitného právneho základu pre začatie zisťovaní zameraných na jednotlivé hospodárske sektory a nástroje pomoci vo viacerých členských štátoch. Z dôvodu proporcionality a vzhľadom na zvýšené administratívne zaťaženie spôsobené týmito zisťovaniami by sa zisťovanie v konkrétnom hospodárskom sektore malo vykonať len vtedy, ak dostupné informácie vytvárajú základ pre dôvodné podozrenie, že opatrenia štátnej pomoci v konkrétnom sektore by mohli podstatne obmedzovať alebo narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu vo viacerých členských štátoch, alebo že existujúce opatrenia pomoci v konkrétnom sektore nie sú alebo už nie sú vo viacerých členských štátoch zlučiteľné s vnútorným trhom. Takéto zisťovanie by umožnilo Komisii zaoberať sa horizontálnymi otázkami štátnej pomoci účinným a transparentným spôsobom a získať predbežný komplexný pohľad na príslušný sektor.

(18)

Jednotné uplatňovanie pravidiel v oblasti štátnej pomoci si vyžaduje stanovenie mechanizmu spolupráce medzi súdmi členských štátov a Komisiou. Takúto spoluprácu je dôležité rozvíjať so všetkými súdmi členských štátov, ktoré uplatňujú článok 107 ods. 1 a článok 108 ZFEÚ. Vnútroštátne súdy by mali mať najmä možnosť vyžiadať si od Komisie informácie alebo stanovisko k otázkam týkajúcim sa uplatňovania pravidiel v oblasti štátnej pomoci. Zároveň by aj Komisia mala mať možnosť predkladať písomné alebo ústne pripomienky súdom, ktoré sú príslušné vo veci uplatňovania článku 107 ods. 1 alebo článku 108 ZFEÚ. Komisia pri poskytovaní pomoci vnútroštátnym súdom v tomto smere by mala konať v súlade so svojou povinnosťou chrániť verejný záujem.

(19)

Uvedené pripomienky a stanoviská Komisie by sa nemali dotýkať článku 267 ZFEÚ a nemali by byť právne záväzné pre vnútroštátne súdy. Mali by sa predkladať v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami a postupmi vrátane tých, ktoré zaručujú práva strán, a to pri plnom rešpektovaní nezávislosti vnútroštátnych súdov. Pripomienky, ktoré Komisia predkladá z vlastnej iniciatívy, by sa mali obmedziť na prípady, ktoré sú dôležité pre jednotné uplatňovanie článku 107 ods. 1 alebo článku 108 ZFEÚ, najmä na prípady, ktoré sú významné pre presadzovanie alebo ďalší rozvoj judikatúry Únie v oblasti štátnej pomoci.

(20)

V záujme transparentnosti a právnej istoty by sa mali informácie o rozhodnutiach Komisie zverejňovať. Z tohto dôvodu je vhodné zverejňovať rozhodnutia, ktorými sa ukladajú pokuty alebo pravidelné penále, keďže tieto rozhodnutia ovplyvňujú záujmy príslušných zdrojov informácií. Pri zverejňovaní týchto rozhodnutí by mala Komisia dodržiavať pravidlá o služobnom tajomstve, vrátane ochrany všetkých dôverných informácií a osobných údajov, v súlade s článkom 339 ZFEÚ.

(21)

Komisia by mala byť v úzkej spolupráci s Poradným výborom pre štátnu pomoc schopná prijať vykonávacie ustanovenia, ktoré stanovia podrobné pravidlá týkajúce sa formy, obsahu a ďalších aspektov sťažností predkladaných v súlade s nariadením (ES) č. 659/1999.

(22)

Nariadenie (ES) č. 659/1999 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Názov nariadenia sa nahrádza takto:

„NARIADENIE RADY (ES) č. 659/1999 Z 22. MARCA 1999 USTANOVUJÚCE PODROBNÉ PRAVIDLÁ NA UPLATŇOVANIE ČLÁNKU 108 ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE“.

2.

Názov článku 5 sa nahrádza takto:

„Žiadosť o informácie adresovaná oznamujúcemu členskému štátu“.

3.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 6a

Žiadosť o informácie adresovaná iným zdrojom

1.   Po začatí konania vo veci formálneho zisťovania uvedeného v článku 6, najmä pokiaľ ide o technicky zložité prípady, ktoré si vyžadujú vecné posúdenie, môže Komisia za predpokladu, že informácie, ktoré poskytne príslušný členský štát v priebehu predbežného zisťovania, nie sú dostatočné, požiadať iný členský štát, podnik alebo združenie podnikov o poskytnutie všetkých potrebných informácií o trhu, ktoré umožnia Komisii dokončiť jej posudzovanie predmetného opatrenia, pričom zohľadní zásadu proporcionality, a to najmä v prípade malých a stredných podnikov.

2.   Komisia môže požiadať o informácie:

3.   Podniky alebo združenia podnikov, ktoré poskytujú informácie na základe žiadosti Komisie o informácie o trhu podľa odsekov 6 a 7, predložia svoje odpovede súčasne Komisii a príslušnému členskému štátu, pokiaľ predložené dokumenty neobsahujú informácie, ktoré majú voči tomuto členskému štátu dôverný charakter.

Komisia riadi a monitoruje zasielanie informácií medzi členskými štátmi, podnikmi alebo združeniami podnikov a overuje údajnú dôvernosť zaslaných informácií.

4.   Komisia žiada len informácie, ktoré má k dispozícii členský štát, podnik alebo združenie podnikov, ktorého sa žiadosť týka.

5.   Členské štáty poskytnú informácie na základe jednoduchej žiadosti, a to v lehote stanovenej Komisiou, ktorá by spravidla nemala presiahnuť jeden mesiac. Ak členský štát neposkytne požadované informácie v tejto lehote alebo poskytne neúplné informácie, Komisia zašle upomienku.

6.   Komisia môže na základe jednoduchej žiadosti požiadať podnik alebo združenie podnikov o poskytnutie informácií. Pri zasielaní jednoduchej žiadosti o informácie podniku alebo združeniu podnikov uvedie Komisia právny základ a účel tejto žiadosti. Zároveň spresní, aké informácie požaduje a stanoví primeranú lehotu, v rámci ktorej musia byť tieto informácie poskytnuté. Okrem toho uvedie aj pokuty stanovené v článku 6b ods. 1 ukladané v prípade poskytnutia nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií.

7.   Komisia môže na základe rozhodnutia požiadať podnik alebo združenie podnikov o poskytnutie informácií. Ak Komisia na základe rozhodnutia požaduje poskytnutie informácií od podniku alebo združenia podnikov, uvedie právny základ, účel žiadosti, spresní, aké informácie požaduje, a stanoví primeranú lehotu, v rámci ktorej musia byť tieto informácie poskytnuté. Okrem toho uvedie aj pokuty stanovené v článku 6b ods. 1 a uvedie alebo prípadne uloží pravidelné penále stanovené v článku 6b ods. 2. Okrem toho poukáže na právo podniku alebo združenia podnikov požiadať Súdny dvor Európskej únie o preskúmanie rozhodnutia.

8.   Komisia pri vydávaní žiadosti podľa odseku 1 alebo 6 alebo pri prijatí rozhodnutia podľa odseku 7 poskytuje súbežne príslušnému členskému štátu aj kópiu tejto žiadosti. Komisia uvádza kritéria, na základe ktorých vybrala príjemcov žiadosti alebo rozhodnutia.

9.   V mene príslušného podniku poskytujú požadované informácie vlastníci podnikov alebo ich zástupcovia alebo v prípade právnických osôb, spoločností, firiem alebo združení bez právnej subjektivity, osoby oprávnené zastupovať ich na základe právnych predpisov alebo ich stanov. Riadne oprávnené osoby môžu poskytovať informácie v mene svojich klientov. Títo klienti sú však plne zodpovední v prípade, že poskytnuté informácie sú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce.

Článok 6b

Pokuty a pravidelné penále

1.   Komisia, ak sa to považuje za nevyhnutné a primerané, môže na základe rozhodnutia uložiť podnikom alebo združeniam podnikov pokuty, ktoré nepresahujú 1 % ich celkového obratu za predchádzajúci rozpočtový rok, pokiaľ úmyselne alebo z hrubej nedbalosti:

2.   Komisia môže na základe rozhodnutia uložiť podnikom alebo združeniam podnikov pravidelné penále, pokiaľ podnik alebo združenie podnikov nepredloží úplné a správne informácie požadované na základe rozhodnutia Komisie prijatého podľa článku 6a ods. 7

Periodické penále nepresahuje 5 % priemerného denného obratu príslušného podniku alebo združenia za prechádzajúci hospodársky rok, a to za každý pracovný deň omeškania počítaný od dátumu stanoveného v rozhodnutí až do predloženia úplných a správnych informácií, ktoré požaduje Komisia.

3.   Pri určovaní výšky pokuty alebo pravidelného penále sa prihliada na povahu, závažnosť a trvanie porušenia, pričom sa náležitým spôsobom zohľadňuje zásada proporcionality a vhodnosti, a to najmä v prípade malých a stredných podnikov.

4.   V prípade, že podniky alebo združenia podnikov splnili záväzky, ktoré sa mali vynútiť pravidelným penále, Komisia môže znížiť konečnú výšku pravidelného penále v porovnaní so sumou podľa pôvodného rozhodnutia o uložení pravidelného penále. Komisia môže tiež upustiť od periodického penále.

5.   Pred prijatím rozhodnutia v súlade s odsekmi 1 alebo 2 Komisia stanoví konečnú dvojtýždňovú lehotu na získanie chýbajúcich údajov o trhu od príslušných podnikov alebo združení podnikov a taktiež im poskytne možnosť vyjadriť sa.

6.   Súdny dvor Európskej únie má neobmedzenú právomoc v zmysle článku 261 ZFEÚ na preskúmanie pokút alebo pravidelného penále, ktoré uložila Komisia. Uloženú pokutu alebo pravidelné penále môže zrušiť alebo ich výšku znížiť alebo zvýšiť.“

4.

V článku 7 sa dopĺňajú tieto odseky:

„8.   Pred prijatím rozhodnutia v súlade s odsekmi 2 až 5 poskytne Komisia príslušnému členskému štátu možnosť vyjadriť sa v lehote, ktorá obvykle nepresahuje jeden mesiac, k informáciám doručeným Komisii a poskytnutým príslušnému členskému štátu podľa článku 6a ods. 3.

9.   V prípade, že dôverné informácie, ktoré poskytli respondenti, nemožno agregovať alebo nejakým iným spôsobom zabezpečiť ich anonymitu, Komisia ich nepoužije v rozhodnutí prijatom v súlade s odsekmi 2 až 5, pokiaľ nezískala súhlas respondentov so zverejnením týchto informácií príslušnému členskému štátu. Komisia môže prijať odôvodnené rozhodnutie, ktoré sa oznámi príslušnému podniku alebo združeniu podnikov, v ktorom konštatuje, že informácie, ktoré respondent poskytol a označil za dôverné, nie sú chránené, a v ktorom stanoví dátum, po ktorom budú tieto informácie zverejnené. Táto lehota nie je kratšia ako jeden mesiac.

10.   Komisia náležitým spôsobom zohľadní oprávnený záujem podnikov o ochranu obchodného tajomstva a ďalších dôverných informácií. Podnik alebo združenie podnikov, ktoré poskytujú informácie podľa článku 6a a nie sú príjemcami dotknutého opatrenia štátnej pomoci, môžu požiadať z dôvodu možnej ujmy, aby sa ich identita príslušnému členskému štátu nesprístupnia.“

5.

V článku 10 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 20, môže Komisia z vlastnej iniciatívy preskúmať informácie týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci z akéhokoľvek zdroja.

Komisia bezodkladne preskúma akúkoľvek sťažnosť, ktorú zainteresovaná strana predložila v súlade s článkom 20 ods. 2, a zabezpečí, aby bol príslušný členský štát v plnom rozsahu a pravidelne informovaný o postupe a výsledku preskúmania.

2.   V prípade potreby požiada Komisia o informácie príslušný členský štát. Článok 2 ods. 2 a článok 5 ods. 1 a 2 sa uplatňujú mutatis mutandis.

Po začatí konania vo veci formálneho zisťovania môže Komisia požiadať o informácie aj iný členský štát, podnik alebo združenie podnikov v súlade s článkami 6a a 6b, ktoré sa uplatňujú mutatis mutandis.“

6.

Za článok 14 sa vkladá tento názov kapitoly:

„KAPITOLA IIIa

PREMLČACIE LEHOTY“.

7.

Názov článku 15 sa nahrádza takto:

„Premlčacie lehoty pre vymáhanie pomoci“.

8.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 15a

Premlčacie lehoty pre ukladanie pokút a pravidelného penále

1.   Právomoc prenesená na Komisiu na základe článku 6b podlieha premlčacej lehote troch rokov.

2.   Lehota v zmysle odseku 1 začína plynúť dňom, keď došlo k porušeniu uvedenému v článku 6b. V prípade pokračujúceho alebo opakovaného porušenia však lehota začína plynúť dňom, keď došlo k skončeniu porušenia.

3.   Plynutie premlčacej lehoty pre ukladania pokút alebo pravidelného penále sa preruší akýmkoľvek úkonom, ktorý Komisia vykoná na účely zisťovania alebo konania vo veci porušenia uvedeného v článku 6b, a to s účinnosťou odo dňa oznámenia tohto úkonu príslušnému podniku alebo združeniu podnikov.

4.   Po každom prerušení začne premlčacia lehota plynúť odznovu. Premlčacia lehota však uplynie najneskôr v deň uplynutia šiestich rokov, a to bez toho, aby Komisia uložila pokutu alebo pravidelné penále. Uvedená lehota sa predĺži o dobu, počas ktorej je premlčacia lehota pozastavená v súlade s odsekom 5.

5.   Plynutie premlčacej lehoty pre ukladania pokút alebo pravidelného penále sa pozastaví, pokiaľ je rozhodnutie Komisie predmetom konania na Súdnom dvore Európskej únie.

Článok 15b

Premlčacie lehoty pre vymáhanie pokút a pravidelného penále

1.   Právomoc Komisie vynútiť výkon rozhodnutí prijatých podľa článku 6b podlieha premlčacej lehote piatich rokov.

2.   Lehota v zmysle odseku 1 začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia prijatého podľa článku 6b.

3.   Plynutie premlčacej lehoty v zmysle odseku 1 sa preruší:

4.   Po každom prerušení začne premlčacia lehota plynúť odznovu.

5.   Plynutie premlčacej lehoty v zmysle odseku 1 sa pozastaví:

9.

Článok 16 sa nahrádza takto:

„Článok 16

Zneužitie pomoci

Bez toho, aby bol dotknutý článok 23, môže Komisia v prípade zneužitia pomoci začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 4 ods. 4. Články 6, 6a, 6b, 7, 9 a 10, článok 11 ods. 1 a články 12 až 15 sa uplatňujú mutatis mutandis.“

10.

V článku 20 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Každá zainteresovaná strana môže predložiť sťažnosť a informovať tak Komisiu o údajnej protiprávnej pomoci alebo údajnom zneužití pomoci. Na tento účel zainteresovaná strana riadne vyplní formulár, ktorý sa vymedzuje vo vykonávacom ustanovení uvedenom v článku 27, a poskytne všetky povinné informácie, ktoré sa na základe tohto formulára vyžadujú.

Ak sa Komisia domnieva, že zainteresovaná strana nerešpektovala povinný formulár sťažnosti alebo že faktické a právne skutočnosti, ktoré predložila zainteresovaná strana, nie sú dostatočné na to, aby na základe preskúmania prima facie poukazovali na existenciu protiprávnej pomoci alebo zneužitia pomoci, informuje o tejto skutočnosti zainteresovanú stranu a zároveň ju vyzve, aby predložila svoje pripomienky v stanovenej lehote, ktorá spravidla nepresiahne jeden mesiac. V prípade, že zainteresovaná strana sa v stanovenej lehote nevyjadrí, sťažnosť sa považuje za stiahnutú. Ak sa sťažnosť považuje za stiahnutú, Komisia o tom informuje príslušný členský štát.

Komisia zašle sťažovateľovi kópiu rozhodnutia vo veci týkajúcej sa predmetu sťažností.“

11.

Za článok 20 sa vkladá táto kapitola:

„KAPITOLA VIa

ZISŤOVANIE ZAMERANÉ NA JEDNOTLIVÉ HOSPODÁRSKE SEKTORY A NÁSTROJE POMOCI

Článok 20a

Zisťovanie zamerané na jednotlivé hospodárske sektory a nástroje pomoci

1.   Ak dostupné informácie vytvárajú základ pre dôvodné podozrenie, že opatrenia štátnej pomoci v konkrétnom sektore alebo poskytnuté na základe konkrétneho nástroja pomoci môžu podstatne obmedzovať alebo narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu vo viacerých členských štátoch alebo že existujúce opatrenia pomoci v konkrétnom sektore nie sú alebo už nie sú vo viacerých členských štátoch zlučiteľné s vnútorným trhom, Komisia môže začať zisťovanie vo viacerých členských štátoch zamerané na príslušný hospodársky sektor alebo na príslušný nástroj pomoci. Komisia môže v priebehu tohto zisťovania požiadať príslušné členské štáty a/alebo podniky alebo združenia podnikov o poskytnutie informácií, ktoré sú potrebné z hľadiska uplatňovania článkov 107 a 108 ZFEÚ, pričom náležitým spôsobom zohľadní zásadu proporcionality.

Komisia odôvodňuje zisťovanie a výber adresátov vo všetkých žiadostiach o informácie zaslaných v súlade s týmto článkom.

Komisia uverejňuje správu o výsledkoch svojho zisťovania zameraného na jednotlivé hospodárske sektory alebo nástroje pomoci vo viacerých členských štátoch a vyzýva príslušné členské štáty a podniky alebo združenia podnikov na predloženie pripomienok.

2.   Informácie zo zisťovaní zameraných na jednotlivé sektory sa môžu použiť v rámci postupov podľa tohto nariadenia.

3.   Články 5, 6a a 6b sa uplatňujú mutatis mutandis.“

12.

Za článok 23 sa vkladá táto kapitola:

„KAPITOLA VIIa

SPOLUPRÁCA S VNÚTROŠTÁTNYMI SÚDMI

Článok 23a

Spolupráca s vnútroštátnymi súdmi

1.   Na účely uplatňovania článku 107 ods. 1 a článku 108 ZFEÚ môžu súdy členských štátov požiadať Komisiu o zaslanie informácii, ktoré má k dispozícii, alebo o jej stanovisko k otázkam týkajúcim sa uplatňovania pravidiel v oblasti štátnej pomoci.

2.   V prípade, že si to vyžaduje jednotné uplatňovanie článku 107 ods. 1 a článku 108 ZFEÚ, môže Komisia z vlastnej iniciatívy predložiť písomné pripomienky súdom členských štátov, ktoré sú zodpovedné za uplatňovanie pravidiel o štátnej pomoci. S povolením príslušného súdu môže predložiť pripomienky aj ústnou formou.

Komisia informuje príslušný členský štát o svojom zámere predložiť pripomienky pred formálnym predložením pripomienok.

Výlučne na účely prípravy pripomienok môže Komisia príslušný súd členského štátu požiadať, aby jej zaslal dokumenty, ktoré má k dispozícii a ktoré sú potrebné Komisii na posúdenie veci.“

13.

Článok 25 sa nahrádza takto:

„Článok 25

Adresáti rozhodnutí

1.   Rozhodnutia prijaté podľa článku 6a ods. 7, článku 6b ods. 1 a 2 a článku 7 ods. 9 sú adresované príslušnému podniku alebo združeniu podnikov. Komisia bezodkladne oznámi rozhodnutie adresátovi a poskytne mu príležitosť upozorniť ju na tie informácie, ktoré považuje za predmet služobného tajomstva.

2.   Všetky ďalšie rozhodnutia Komisie prijaté podľa kapitol II, III, IV, V a VII sú adresované príslušnému členskému štátu. Komisia tieto rozhodnutia bezodkladne oznámi príslušnému členskému štátu a poskytne mu príležitosť upozorniť ju na tie informácie, ktoré považuje za predmet služobného tajomstva.“

14.

V článku 26 sa vkladá tento odsek:

„2a.   Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie rozhodnutia, ktoré prijala podľa článku 6b ods. 1 a 2.“

15.

Článok 27 sa nahrádza takto:

„Článok 27

Vykonávacie ustanovenia

Komisia konajúca v súlade s postupom stanoveným v článku 29 má právomoc prijať vykonávacie ustanovenia týkajúce sa:

31.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/23

(1)

Rada 4. februára 2011 prijala nariadenie (EÚ) č. 101/2011.

(2)

Záznamy o troch osobách na zozname fyzických a právnických osôb, subjektov alebo orgánov uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 101/2011 by sa mali nahradiť a mali by sa uviesť nové odôvodnenia s ohľadom na ich označenie.

(3)

Príloha I k nariadeniu (EÚ) č. 101/2011 by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

31.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/25

(1)

Nariadením (EÚ) č. 528/2012 sa ustanovuje pokračovanie vykonávania pracovného programu, ktorým sa systematicky preskúmavajú všetky existujúce účinné látky používané v biocídnych výrobkoch a ktorý sa začal na základe článku 16 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (2).

(2)

Článkom 89 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 528/2012 sa stanovuje, že pracovný program sa má dokončiť 14. mája 2014.

(3)

Podľa najnovších odhadov Komisie v zmysle oznámenia Komisie Európskemu parlamentu podľa článku 294 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o pozícii Rady k prijatiu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o umiestňovaní biocídnych výrobkov na trh a ich používaní (3) sa preskúmavanie všetkých existujúcich účinných látok používaných v biocídnych výrobkoch ukončí až 31. decembra 2024.

(4)

Je preto vhodné predĺžiť pracovný program do uvedeného dňa,

31.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/26

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 501/2008 (2) sa stanovujú pravidlá na vypracovanie, výber, realizáciu, financovanie a kontrolu informačných a propagačných akcií stanovených v nariadení (ES) č. 3/2008.

(2)

Zoznam tém a výrobkov, v prípade ktorých sa môžu vykonávať činnosti na vnútornom trhu v súlade s článkom 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 3/2008, je stanovený v časti A prílohy I k nariadeniu (ES) č. 501/2008, a zoznam produktov, na ktoré sa môžu vzťahovať propagačné činnosti v tretích krajinách v súlade s článkom 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 3/2008, je stanovený v časti A prílohy II k nariadeniu (ES) č. 501/2008. Uvedené zoznamy sa každé dva roky revidujú.

(3)

Usmernenia uvedené v článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 3/2008 sú stanovené v časti B prílohy I k nariadeniu (ES) č. 501/2008.

(4)

V súvislosti s krízou v sektore ovčieho mäsa a v súvislosti so zvýšením informovanosti, pokiaľ ide o ovčie mäso a jeho produkciu a spotrebu, by sa obchodným a medziobchodným organizáciám zo sektora mala dať príležitosť, aby získali spolufinancovanie Únie na informačné a propagačné programy, pokiaľ ide o generické ovčie mäso s pôvodom v Únii.

(5)

Nepovinné výrazy kvality zavedené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (3) predstavujú druhý stupeň systémov kvality, ktoré predstavujú pridanú hodnotu. Môžu sa komunikovať na vnútornom trhu a môžu odkazovať na špecifické horizontálne vlastnosti jednej alebo viacerých kategórií výrobkov, poľnohospodárskych metód alebo charakteristických znakov spracovania, ktoré sa uplatňujú v konkrétnych oblastiach. Aby boli propagačné programy na vnútornom trhu úplne k dispozícii pre všetky súčasné systémy kvality, produkty, na ktoré sa vzťahuje systém pre nepovinné výrazy kvality, by sa mali zahrnúť ako oprávnené produkty, spolu s produktmi, na ktoré sa vzťahujú systémy chránených označení pôvodu CHOP (protected designations of origin – PDO), chránených zemepisných označení CHZO (protected geographical indications – PGI) alebo zaručených tradičných špecialít ZTŠ (traditional specialities guaranteed – TSG).

(6)

Dôvody udelenia oprávnenosti v prípade hydinového mäsa už nie sú platné, keďže obdobie nasledujúce po kríze v súvislosti s vtáčou chrípkou bolo dostatočne dlhé na obnovu dôvery spotrebiteľa. Odkazy na hydinové mäso by sa preto mali vypustiť.

(7)

Pri výbere tretích krajín s cieľom ich zahrnutia do časti B prílohy II k nariadeniu (ES) č. 501/2008 sa musia zohľadniť trhy tretích krajín, kde je aktuálny alebo potenciálny dopyt. Z dôvodu rastúcej spotreby, potenciálu poľnohospodárskych produktov Únie a záujmu o ne, ako aj na základe širšieho dosahu programov únie a projektov spolupráce Únie, by sa mali nové krajiny a oblasti posúdiť ako oprávnené trhy v súvislosti s propagačnými programami.

(8)

V súvislosti s pristúpením Chorvátska k Únii 1. júla 2013 by sa uvedená krajina mala odstrániť zo zoznamu oprávnených tretích krajín.

(9)

Nariadenie (ES) č. 501/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

31.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/32

(1)

V prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 je stanovený zoznam Únie obsahujúci potravinárske prídavné látky schválené na používanie v potravinách, ako aj podmienky ich používania.

(2)

Tento zoznam je možné aktualizovať v súlade so spoločným postupom uvedeným v článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1331/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje spoločný postup schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm (2), buď na podnet Komisie, alebo na základe žiadosti.

(3)

Dňa 1. februára 2011 bola doručená a členským štátom postúpená žiadosť o povolenie použitia niekoľkých prídavných látok v náhradách rybích ikier na báze morských rias.

(4)

Náhrady rybích ikier na báze morských rias sa vyrábajú z výťažkov z morských rias, ktoré tvoria asi 85 % výrobku. Ďalšími zložkami sú voda, koreniny a povolené prídavné látky. Náhrady rybích ikier na báze morských rias patria do kategórie potravín 04.2.4.1 „Ovocné a zeleninové prípravky okrem kompótov“ v zmysle časti D zoznamu Únie obsahujúceho prídavné látky v potravinách v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008.

(5)

Keďže tieto výrobky nevyzerajú atraktívne, je potrebné použiť určité potravinárske farbivá. Treba použiť sladidlá, ktoré upravia ich chuť, potlačia horkosť, pričom bez použitia cukrov by zároveň došlo k obmedzeniu mikrobiologickej stability a trvanlivosti týchto výrobkov. Dodatočne požadované prídavné látky sú potrebné ako stabilizátory a antioxidanty.

(6)

Náhrady rybích ikier na báze morských rias sa používajú najmä ako príloha alebo ozdoba jedál a takisto ako alternatíva k rybím ikrám. Expozíciu z dôvodu ďalšieho použitia týchto prídavných látok by preto bolo možné považovať za zanedbateľnú v porovnaní s ich použitím v iných potravinách a nie je pravdepodobné, že bude mať vplyv na ľudské zdravie. Preto je vhodné povoliť používanie určitých farbív, sladidiel, antioxidantov a stabilizátorov v náhradách rybích ikier.

(7)

Komisia musí podľa článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1331/2008 požiadať Európsky úrad pre bezpečnosť potravín o stanovisko s cieľom aktualizovať zoznam Únie obsahujúci prídavné látky v potravinách stanovené v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 okrem prípadu, keď sa nepredpokladá, že predmetná aktualizácia bude mať vplyv na ľudské zdravie. Keďže povolenie používať kurkumín (E 100), riboflavíny (E 101), košenilu, kyselinu karmínovú, karmíny (E 120), meďnaté komplexy chlorofylov a chlorofylínov (E 141), obyčajné karamely (E 150a), aktívne uhlie (E 153), karotény (E 160a), paprikový extrakt, kapsantín, kapsorubín (E 160c), beta-apo-8'-karotenal (C 30) (E 160e), cviklovú červenú, betanín (E 162), antokyaníny (E 163), oxid titaničitý (E 171), oxidy a hydroxidy železa (E 172), extrakty z rozmarínu (E 392), kyselinu fosforečnú – fosforečnany – di- tri- a polyfosforečnany (E 338 – 452) a sacharín a jeho soli Na, K, Ca (E 954) v náhradách rybích ikier na báze morských rias znamená aktualizáciu spomínaného zoznamu, ktorá podľa všetkého nebude mať vplyv na ľudské zdravie, nie je potrebné žiadať stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín.

(8)

Príloha II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a Európsky parlament ani Rada proti nim nevzniesli námietku,

31.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/35

(1)

V prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 je stanovený zoznam Únie obsahujúci potravinárske prídavné látky schválené na použitie v potravinách, ako aj podmienky ich použitia.

(2)

Nariadením Komisie (EÚ) č. 231/2012 z 9. marca 2012 (3) sa stanovujú špecifikácie potravinárskych prídavných látok uvedených na zozname v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008.

(3)

Spomínané zoznamy je možné aktualizovať v súlade so spoločným postupom uvedeným v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1331/2008 buď na podnet Komisie, alebo na základe žiadosti.

(4)

Dňa 11. februára 2011 bola doručená a členským štátom postúpená žiadosť o povolenie používať rastlinné steroly s vysokým obsahom stigmasterolu v alkoholických miešaných nápojoch na zmrazenie.

(5)

Z technologického hľadiska je potrebné rastlinné steroly s vysokým obsahom stigmasterolu používať ako stabilizátory, činidlá podporujúce tvorbu ľadu slúžiace na vytváranie a zachovávanie kryštálikov ľadu v celej škále alkoholických miešaných nápojov na zmrazenie. Tieto produkty sú navrhované tak, aby si ich spotrebiteľ mohol kúpiť v tekutej forme, vložiť do svojej mrazničky a získať polomrazený nápoj. Po pridaní do miešaných nápojov pôsobia rastlinné steroly s vysokým obsahom stigmasterolu ako činidlá podporujúce tvorbu ľadu (tzv. stabilizátory ľadu). Vďaka nim možno zmrazením priamo v spotrebiteľovej mrazničke dosiahnuť želaný polomrazený nápoj. Bez použitia rastlinných sterolov s vysokým obsahom stigmasterolu môže dôjsť k nadmernému zmrazeniu a znehodnoteniu výrobku preto, že nie je možné zaručiť tvorbu ľadových kryštálikov.

(6)

V zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1331/2008 je Komisia povinná požiadať Európsky úrad pre bezpečnosť potravín o vydanie stanoviska s cieľom aktualizovať zoznam Únie obsahujúci potravinárske prídavné látky tak, ako je stanovený v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008.

(7)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín posúdil bezpečnosť rastlinných sterolov s vysokým obsahom stigmasterolu ako potravinárskych prídavných látok v alkoholických miešaných nápojoch na zmrazenie a 14. mája 2012 vydal k tejto veci stanovisko (4). V ňom dospel k záveru, že dostupné toxikologické údaje týkajúce sa rastlinných sterolov s vysokým obsahom stigmasterolu nie sú dostatočné na určenie prijateľného denného príjmu. Na základe dostupných údajov sa však uzniesol, že navrhované použitie, ako aj úrovne použitia rastlinných sterolov s vysokým obsahom stigmasterolu ako stabilizátorov v alkoholických miešaných nápojoch na zmrazenie nepredstavujú žiadne riziko. Úrad sa navyše domnieva, že priemerný denný príjem po zohľadnení predpokladanej expozície účinkom rastlinných sterolov zo všetkých zdrojov (t. j. z nových spôsobov použitia, z prírodných zdrojov a po ich pridaní ako novej zložky potravín) neprekročí 3 g na deň.

(8)

Preto je vhodné povoliť použitie rastlinných sterolov s vysokým obsahom stigmasterolu ako stabilizátorov v alkoholických miešaných nápojoch na zmrazenie a prideliť im číslo E 499 ako číslo prídavnej látky v potravinách.

(9)

Fytosteroly, fytostanoly a ich estery boli doteraz hodnotené viacerými vedeckými inštitúciami vrátane Vedeckého výboru pre potraviny, Spoločného expertného výboru FAO/WHO pre potravinárske prídavné látky a Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín a schválené na použitie v rozličných potravinách v rámci Únie v dávkach denného príjmu do 3 g. Tieto látky sa používajú ako nové zložky potravín s úmyslom pomôcť jedincom so zvýšeným cholesterolom kontrolovať si hladinu LDL cholesterolu v krvi.

(10)

Nariadením Komisie (ES) č. 608/2004 z 31. marca 2004, ktoré sa týka označovania potravín a potravinových prísad s pridanými fytosterolmi, fytosterolovými estermi, fytostanolmi a/alebo fytostanolovými estermi (5), sa stanovujú povinné súčasti označenia týchto potravín nad rámec tých, ktoré sú uvedené v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (6). Spomínané požiadavky na označovanie vyplývajú z účinkov fytosterolov, fytosterolových esterov, fytostanolov a/alebo fytostanolových esterov na hladinu cholesterolu v krvi.

(11)

Keďže úrovne rastlinných sterolov s vysokým obsahom stigmasterolu určených na použitie v alkoholických nápojoch nie sú dostatočné na to, aby ovplyvnili hladinu cholesterolu v krvi, mali by alkoholické miešané nápoje na zmrazenie obsahujúce rastlinné steroly s vysokým obsahom stigmasterolu tvoriť výnimku z pravidiel označovania stanovených v nariadení (ES) č. 608/2004.

(12)

Špecifikácie rastlinných sterolov s vysokým obsahom stigmasterolu by sa mali zahrnúť do nariadenia (EÚ) č. 231/2012.

(13)

V stanovisku Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín k bezpečnosti rastlinných sterolov s vysokým obsahom stigmasterolu zo 14. mája 2012 boli posudzované špecifikácie tejto prídavnej látky v potravinách tak, ako sú navrhované žiadateľom a stanovené v prílohe II k tomuto nariadeniu. Úrad dospel k záveru, že tieto špecifikácie vychádzajú zo špecifikácií pre fytosteroly, fytostanoly a ich estery stanovených Spoločným expertným výborom FAO/WHO pre potravinárske prídavné látky (7), pričom výsledky analýzy rastlinných sterolov s vysokým obsahom stigmasterolu potvrdili, že výrobným procesom vznikne komplexný výrobok, ktorý zodpovedá navrhovaným špecifikáciám.

(14)

Pri aktualizácii špecifikácií stanovených v nariadení (EÚ) č. 231/2012 je potrebné zohľadniť špecifikácie a analytické techniky týkajúce sa prídavných látok stanovených v Codex Alimentarius podľa návrhu Spoločného expertného výboru FAO/WHO pre potravinárske prídavné látky.

(15)

Nariadenie (ES) č. 1333/2008 a nariadenie (EÚ) č. 231/2012 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(16)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a Európsky parlament ani Rada proti nim nevzniesli námietku,

31.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/40

(1)

Rozhodnutím 2012/735/EÚ Rada schválila podpísanie Dohody o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej (ďalej len „dohoda“) v mene Únie. Podľa rozhodnutia 2012/735/EÚ sa bude dohoda vykonávať predbežne do ukončenia postupov potrebných na jej uzavretie. Táto dohoda sa predbežne uplatňuje od 1. augusta 2013.

(2)

Príloha II k dohode sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce. V dodatku 2A uvedenej prílohy sa pre viaceré výrobky stanovujú výnimky z pravidiel pôvodu stanovených v danej prílohe v rámci ročných kvót. Preto je potrebné stanoviť podmienky pre uplatňovanie týchto výnimiek na dovozy z Kolumbie.

(3)

Kvóty stanovené v dodatku 2A k prílohe II by mala spravovať Komisia na základe zásady „prvý príde, prvý berie“ v súlade s nariadením Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (2).

(4)

Nárok na využívanie colných koncesií by mal byť podmienený predložením príslušného dokladu o pôvode colným orgánom tak, ako sa stanovuje v dohode.

(5)

Keďže dohoda nadobúda účinnosť od 1. augusta 2013, toto nariadenie by sa malo uplatňovať od toho istého dátumu.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

31.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/43

(1)

Rozhodnutím 2012/735/EÚ schválila Rada podpísanie v mene Únie Dohody o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej (ďalej len „dohoda“). Podľa rozhodnutia 2012/735/EÚ sa dohoda bude predbežne vykonávať do ukončenia postupov potrebných na jej uzavretie. Dohoda sa bude predbežne vykonávať od 1. augusta 2013.

(2)

Pododdiel 1 oddielu B dodatku 1 k prílohe I k dohode sa týka zoznamu odstránenia ciel zo strany EÚ na tovar s pôvodom v Kolumbii. Pre niekoľko konkrétnych výrobkov sa tu stanovuje uplatnenie colných kvót. Preto je potrebné otvoriť colné kvóty pre takéto produkty.

(3)

Colné kvóty by mala Komisia spravovať na základe zásady „prvý príde, prvý berie“ v súlade s nariadením Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (2).

(4)

Nárok na využitie colných úľav by mal byť podmienený predložením príslušného dôkazu o pôvode colným orgánom, ako je stanovené v dohode.

(5)

Príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (3), zmenenému a doplnenému vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 927/2012 (4), obsahuje nové číselné znaky KN, ktoré sa odlišujú od číselných znakov KN uvedených v dohode. Nové číselné znaky by preto mali byť zohľadnené v prílohe k tomuto vykonávaciemu nariadeniu.

(6)

Keďže dohoda nadobúda účinnosť 1. augusta 2013, toto nariadenie by sa malo uplatňovať od toho istého dátumu.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

31.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/47

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

31.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/49

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1451/2007 zo 4. decembra 2007 o druhej fáze desaťročného pracovného programu uvedeného v článku 16 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (2) sa stanovuje zoznam aktívnych látok, ktoré sa majú posúdiť na účely ich prípadného zaradenia do prílohy I, IA alebo IB k smernici 98/8/ES. Súčasťou tohto zoznamu je kukuričný klas práškový.

(2)

Podľa nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa kukuričný klas práškový hodnotil v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 98/8/ES na používanie vo výrobkoch typu 14, ktorými sú rodenticídy, ako sa vymedzuje v prílohe V k smernici 98/8/ES.

(3)

Grécko bolo určené za spravodajský členský štát a 22. októbra 2009 predložilo Komisii v súlade s článkom 14 ods. 4 a 6 nariadenia (ES) č. 1451/2007 správu príslušného orgánu spolu s odporúčaním.

(4)

Členské štáty a Komisia v spolupráci so žiadateľom preskúmali uvedenú správu príslušného orgánu. V súlade s článkom 15 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa zistenia vyplývajúce z preskúmania zaradili na zasadnutí Stáleho výboru pre biocídne výrobky z 21. septembra 2012 do hodnotiacej správy.

(5)

Z hodnotiacej správy vyplynul záver, že sa dá očakávať, že biocídne výrobky používané ako rodenticídy, ktoré obsahujú kukuričný klas práškový, spĺňajú požiadavky stanovené v článku 5 smernice 98/8/ES, a preto sa v nej odporúča zahrnutie kukuričného klasu práškového na používanie vo výrobkoch typu 14 do prílohy I k uvedenej smernici. Tomuto odporúčaniu by sa malo vyhovieť.

(6)

Z hodnotiacej správy zároveň vyplynul záver, že sa dá očakávať, že biocídne výrobky používané ako rodenticídy, ktoré obsahujú kukuričný klas práškový, predstavujú len malé riziko pre človeka, necieľové zvieratá a životné prostredie, a to najmä pokiaľ ide o použitie, ktoré sa v hodnotiacej správe preskúmalo a podrobne opísalo, teda použitie vo forme peliet v suchom prostredí. V správe sa preto odporúča zahrnúť práškový kukuričný klas na uvedené použitie do prílohy IA k smernici 98/8/ES. Tomuto odporúčaniu by sa malo vyhovieť.

(7)

V súlade so súčasnou praxou a podľa článku 10 ods. 1 smernice 98/8/ES je vhodné obmedziť trvanie tohto zaradenia na desať rokov.

(8)

Na úrovni Únie sa nehodnotili všetky možné použitia ani scenáre expozície. Preto je vhodné požadovať od členských štátov, aby posúdili tie spôsoby použitia alebo scenáre expozície a tie riziká pre ľudskú populáciu a zložky životného prostredia, ktoré sa pri posudzovaní rizika na úrovni Únie nezohľadnili reprezentatívnym spôsobom, a aby pri udeľovaní povolení výrobkom zabezpečili prijatie primeraných opatrení alebo zavedenie osobitných podmienok v záujme zmiernenia zistených rizík na prijateľnú úroveň.

(9)

Ustanovenia prijaté podľa tejto smernice by sa mali uplatňovať súbežne vo všetkých členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že s biocídnymi výrobkami typu 14 obsahujúcimi aktívnu látku kukuričný klas práškový sa bude zaobchádzať na trhu Únie rovnako, a aby sa vo všeobecnosti uľahčilo riadne fungovanie trhu s biocídnymi výrobkami.

(10)

Kým sa aktívna látka zaradí do prílohy I a prílohy IA k smernici 98/8/ES, malo by uplynúť primerané obdobie, aby sa členské štáty a zainteresované strany stihli pripraviť na plnenie nových uložených požiadaviek a aby žiadatelia, ktorí pripravili dokumentáciu, mali možnosť plne využiť desaťročné obdobie ochrany údajov, ktoré v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. c) bodom ii) smernice 98/8/ES začína plynúť odo dňa zaradenia aktívnej látky do prílohy.

(11)

Po zaradení aktívnej látky do prílohy by členské štáty mali mať k dispozícii dostatočný čas na implementovanie článku 16 ods. 3 smernice 98/8/ES.

(12)

Smernica 98/8/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(13)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením z 28. septembra 2011 členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom (3) sa členské štáty zaviazali pripojiť v odôvodnených prípadoch k oznámeniu o ich opatreniach na transpozíciu jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov transpozície.

(14)

Výbor ustanovený podľa článku 28 ods. 1 smernice 98/8/ES nevydal svoje stanovisko k opatreniam uvedeným v tejto smernici, preto Komisia predložila návrh týkajúci sa týchto opatrení Rade a postúpila ho Európskemu parlamentu. Rada nekonala v lehote dvoch mesiacov stanovenej v článku 5a rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4), a Komisia preto svoj návrh bezodkladne predložila Európskemu parlamentu. Európsky parlament v lehote štyroch mesiacov od vyššie uvedeného postúpenia návrhu voči opatreniu nevzniesol žiadne námietky,

31.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/52

(1)

Rada 31. januára 2011 prijala rozhodnutie 2011/72/SZBP.

(2)

Záznamy o troch osobách na zozname osôb a subjektov uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2011/72/SZBP by sa mali nahradiť a mali by sa uviesť nové odôvodnenia s ohľadom na ich označenie.

(3)

Príloha k rozhodnutiu 2011/72/SZBP by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

31.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/54

(1)

V liste z 9. októbra 2012 Komisia vymedzila prioritné oblasti financovania Únie v rámci programov kontroly v oblasti rybolovu. Tieto prioritné oblasti zahŕňajú zlepšenia kontrolných systémov členského štátu, merania výkonu motora a vysledovateľnosť produktov rybolovu. V liste zo 14. mája 2012 Komisia stanovila aj požiadavky, ktoré musia hospodárske subjekty a členské štáty splniť pri investovaní do projektov zameraných na vysledovateľnosť.

(2)

Členské štáty predložili Komisii kontrolný program v oblasti rybolovu na rok 2013 v súlade s článkom 20 nariadenia (ES) č. 861/2006 vrátane žiadostí o finančný príspevok Únie na plánované výdavky počas uskutočňovania projektov zahrnutých do takéhoto programu.

(3)

Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na rozpočtové obmedzenia boli zamietnuté žiadosti v programoch o financovanie Únie súvisiace s činnosťami, ktoré nepatria medzi prioritné, napr. s inštaláciou automatického identifikačného systému (AIS) na palubách rybárskych plavidiel, projektmi v oblasti odbornej prípravy nesúvisiacimi so zlepšeniami kontrolných systémov členských štátov, ako aj nákupom alebo modernizáciou rybárskych hliadkových plavidiel a lietadiel, keďže neboli zamerané na prioritné oblasti.

(4)

Je vhodné stanoviť maximálnu výšku a sadzbu finančného príspevku Únie v rámci obmedzení stanovených v článku 15 nariadenia (ES) č. 861/2006 a stanoviť podmienky, za ktorých sa tento príspevok môže poskytnúť.

(5)

Pokiaľ ide o projekty zamerané na vysledovateľnosť, je dôležité zabezpečiť, aby sa vytvárali na základe medzinárodne uznaných noriem, ako sa to vyžaduje v článku 67 ods. 8 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 404/2011 z 8. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky rybného hospodárstva (2).

(6)

Žiadosti o financovanie Únie boli posúdené podľa toho, či sú v súlade s pravidlami uvedenými v nariadení Komisie (ES) č. 391/2007 z 11. apríla 2007, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 861/2006, pokiaľ ide o výdavky, ktoré vznikli členským štátom pri implementácii monitorovacích a kontrolných systémov, použiteľných pre spoločnú politiku rybného hospodárstva (3).

(7)

Komisia posúdila projekty, ktorých náklady neprekračovali sumu 40 000 EUR bez DPH, a vybrala tie, v prípade ktorých je spolufinancovanie Úniou odôvodnené tým, že by mali priniesť zlepšenie kontrolných systémov žiadajúcich členských štátov.

(8)

S cieľom podporovať investície do prioritných oblastí, ktoré vymedzila Komisia, a vzhľadom na negatívny vplyv finančnej krízy na rozpočty členských štátov by sa na výdavky súvisiace s týmito prioritnými oblasťami mala uplatňovať vysoká sadzba spolufinancovania v rámci obmedzení ustanovených v článku 15 nariadenia (ES) č. 861/2006.

(9)

Na splnenie podmienok na poskytnutie príspevku by automatické lokalizačné zariadenia, ako aj zariadenia elektronického zaznamenávania a podávania správ na palubách rybárskych plavidiel mali spĺňať požiadavky vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 404/2011 z 8. apríla 2011.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rybolov a akvakultúru,