26.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/1

(1)

Daňové podvody v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH) vedú k významným rozpočtovým stratám a ovplyvňujú podmienky hospodárskej súťaže, a tým aj fungovanie vnútorného trhu. V poslednom čase sa rozvinuli osobitné neočakávané a rozsiahle formy daňových podvodov, najmä prostredníctvom využívania elektronických prostriedkov, ktoré uľahčujú rýchly nezákonný obchod vo veľkom rozsahu.

(2)

Smernica Rady 2006/112/ES (3) umožňuje členským štátom požiadať o výnimku z uvedenej smernice s cieľom zabrániť určitým druhom daňových únikov alebo vyhýbaniu sa daňovej povinnosti.

(3)

Nedávne skúsenosti ukázali, že postupom stanoveným v článku 395 smernice 2006/112/ES nie je možné dostatočne rýchlo reagovať na žiadosti členských štátov o naliehavé opatrenia.

(4)

Skúsenosti tiež ukázali, že určenie príjemcu ako osoby povinnej zaplatiť DPH (prenesenie daňovej povinnosti) je v istých prípadoch účinným opatrením na to, aby sa zabránilo podvodom v oblasti DPH v určitých sektoroch.

(5)

Členské štáty podľa ustanovení o prenesení daňovej povinnosti uvedených v článkoch 199 a 199a smernice 2006/112/ES nemôžu pružne a rýchlo reagovať na neočakávané a rozsiahle podvody týkajúce sa kategórií tovarov a služieb, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti uvedených článkov. Na riešenie týchto situácií je potrebné prijať osobitné opatrenia.

(6)

Vzhľadom na rozsiahle prípady podvodov, ku ktorým došlo, je najlepšou zárukou rýchlej a mimoriadnej reakcie na ďalšie prípady neočakávaných podvodov osobitné opatrenie mechanizmu rýchlej reakcie, ktoré pozostáva z možnosti krátkodobého uplatňovania prenesenia daňovej povinnosti po jeho náležitom oznámení zo strany dotknutého členského štátu. V záujme zabezpečenia primeranosti uplatňovania tejto možnosti vo vzťahu k danému problému by Komisia mala po obdržaní príslušných informácií mať k dispozícii krátku lehotu na posúdenie oznámenia a potvrdenie, či má voči uplatňovaniu osobitného opatrenia mechanizmu rýchlej reakcie námietky. Členské štáty by mali mať príležitosť na to, aby Komisia zohľadnila ich názory, a mali by byť preto v plnom rozsahu informované o oznámeniach a o akýchkoľvek dodatočných informáciách poskytovaných počas celého procesu. Okrem toho by mala Rada potom prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia podľa článku 395 smernice 2006/112/ES rozhodnúť o ďalšom uplatňovaní prenesenia daňovej povinnosti.

(7)

Členský štát, ktorý oznámil svoj úmysel uplatniť osobitné opatrenie mechanizmu rýchlej reakcie, ho môže uplatniť, akonáhle Komisia oznámi, že nemá žiadne námietky voči tomuto úmyslu.

(8)

V záujme zabezpečenia ďalšieho uplatňovania prenesenia daňovej povinnosti, a to čo najskôr a ešte pred uplynutím platnosti osobitného opatrenia mechanizmu rýchlej reakcie, by sa mal postup stanovený v článku 395 smernice 2006/112/ES uskutočniť v kratšej lehote.

(9)

Rýchle spracovanie oznámení členských štátov v rámci mechanizmu rýchlej reakcie sa uľahčí, ak sa pre tieto oznámenia a na účely poskytovania akýchkoľvek dodatočných informácií Komisii stanoví štandardizovaný formulár. Na Komisiu by sa preto mali preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa tohto štandardizovaného formulára.

(10)

Keďže mechanizmus rýchlej reakcie môže byť, vzhľadom na pripravované dlhodobejšie legislatívne riešenia zamerané na posilnenie odolnosti systému DPH voči podvodom v oblasti DPH, len dočasným riešením, tento mechanizmus rýchlej reakcie by sa mal uplatňovať len počas obmedzeného časového obdobia.

(11)

Komisia by s cieľom zhodnotiť účinnosť mechanizmu rýchlej reakcie mala vypracovať súhrnnú správu o posúdení vplyvu mechanizmu na riešenie prípadov neočakávaných a rozsiahlych podvodov.

(12)

Keďže cieľ opatrenia, ktoré sa má prijať najmä na riešenie neočakávaných a rozsiahlych podvodov v oblasti DPH, ktoré majú veľmi často medzinárodný rozmer, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, pretože členské štáty nie sú schopné jednotlivo čeliť podvodným reťazcom spojeným s novými formami obchodu, do ktorých je zapojených niekoľko krajín súčasne, ale z dôvodov zabezpečenia rýchlejšej a v konečnom dôsledku primeranejšej a účinnejšej reakcie je možné tento cieľ lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(13)

Smernica 2006/112/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 199b

1.   Členský štát môže v naliehavých prípadoch potreby a v súlade s odsekmi 2 a 3 určiť príjemcu ako osobu povinnú zaplatiť DPH pri osobitných dodaniach tovaru a poskytnutí služieb odchylne od článku 193 ako osobitné opatrenie mechanizmu rýchlej reakcie s cieľom bojovať proti neočakávaným a rozsiahlym podvodom, ktoré môžu viesť k značným a nenapraviteľným finančným stratám.

Toto osobitné opatrenie mechanizmu rýchlej reakcie podlieha primeraným kontrolným opatreniam členského štátu v súvislosti so zdaniteľnými osobami dodávajúcimi tovar alebo poskytujúcimi služby, na ktoré sa toto opatrenie vzťahuje, a obdobie jeho uplatňovania nepresahuje deväť mesiacov.

2.   Členský štát, ktorý chce zaviesť osobitné opatrenie mechanizmu rýchlej reakcie stanovené v odseku 1, zašle oznámenie Komisii, pričom použije štandardizovaný formulár stanovený v súlade s odsekom 4, a zároveň ho zašle aj ostatným členským štátom. Členský štát poskytne Komisii informácie o príslušnom sektore, druhu a charakteristických znakoch podvodu, o existujúcich závažných dôvodoch naliehavosti, neočakávanom a rozsiahlom charaktere podvodu a jeho dôsledkoch spočívajúcich v značných a nenapraviteľných finančných stratách. Ak Komisia usúdi, že nemá k dispozícii všetky potrebné údaje, do dvoch týždňov od prijatia oznámenia kontaktuje dotknutý členský štát a uvedie, ktoré dodatočné informácie požaduje. Každá dodatočná informácia, ktorú Komisii poskytne dotknutý členský štát, sa zároveň zašle aj ostatným členským štátom. Ak poskytnuté dodatočné informácie nie sú postačujúce, Komisia o tom daný členských štát informuje do jedného týždňa.

Členský štát, ktorý si želá zaviesť osobitné opatrenie mechanizmu rýchlej reakcie ako sa stanovuje v odseku 1, musí zároveň podať žiadosť Komisii v súlade s postupom stanoveným v článku 395 ods. 2 a 3.

3.   Akonáhle už má Komisia k dispozícii všetky informácie, ktoré považuje za potrebné na posúdenie oznámenia uvedeného v prvom pododseku odseku 2, informuje o tom členský štát. V prípade, že vznesie námietku voči osobitnému opatreniu mechanizmu rýchlej reakcie, vypracuje do jedného mesiaca od doručenia oznámenia záporné stanovisko a informuje o tom dotknutý členský štát a výbor pre DPH. V prípade, že sa Komisia rozhodne nevzniesť námietky, potvrdí to písomne v rovnakej lehote dotknutému členskému štátu i výboru pre DPH. Členský štát môže prijať osobitné opatrenie mechanizmu rýchlej reakcie odo dňa obdržania tohto potvrdenia. Komisia pri hodnotení oznámenia vezme do úvahy názory akéhokoľvek iného členského štátu, ktoré sa jej zašlú písomne.

4.   Komisia prijme vykonávací akt, ktorým sa stanoví štandardizovaný formulár na zaslanie oznámenia o osobitnom opatrení mechanizmu rýchlej reakcie uvedený v odseku 2 a informácií uvedených v prvom pododseku odseku 2. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným odseku 5.

5.   Ak sa odvoláva na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (4) a na tento účel je výborom výbor zriadený podľa článku 58 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 (5).

2.

V článku 395 sa vkladá tento odsek:

„5.   V naliehavých prípadoch potreby uvedených v článku 199b ods. 1 sa postup stanovený v odsekoch 2 a 3 dokončí do šesť mesiacov od dátumu doručenia žiadosti Komisii.“.

26.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/4

(1)

V smernici Rady 2006/112/ES (3) sa stanovuje, že daň z pridanej hodnoty (DPH) platí každá zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje transakcie zahrňujúce zdaniteľné dodanie tovaru alebo zdaniteľné poskytovanie služieb. Pre cezhraničné transakcie a určité tuzemské vysoko rizikové odvetvia sa však stanovuje prenesenie povinnosti platiť DPH na osobu, ktorej sa dodáva tovar alebo poskytujú služby (mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti).

(2)

Vzhľadom na závažnosť podvodov s DPH by sa členským štátom malo umožniť dočasne uplatňovať mechanizmus, v rámci ktorého by sa povinnosť platiť DPH v súvislosti s dodaním určitých kategórií tovaru a poskytovaním určitých kategórií služieb preniesla na osobu, v prospech ktorej sa zdaniteľné dodanie tovaru alebo zdaniteľné poskytnutie služieb uskutočňuje, vrátane prípadu, keď tieto kategórie nie sú uvedené v článku 199 smernice 2006/112/ES, ani nepodliehajú osobitným výnimkám, ktoré sa udelili členským štátom.

(3)

Na tento účel Komisia v roku 2009 predložila návrh, ktorý obsahuje zoznam viacerých druhov tovaru a služieb, na ktoré by sa mohol počas obmedzeného obdobia uplatňovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti. Rada rozhodla o rozdelení návrhu a prijala smernicu Rady 2010/23/EÚ (4), ktorá sa však vzťahovala len na emisné kvóty skleníkových plynov, keďže situácia v tejto oblasti z hľadiska podvodov si vyžadovala okamžitú reakciu. Rada súčasne prijala politický záväzok pokračovať v rokovaniach o zostávajúcej časti návrhu Komisie.

(4)

Odvtedy sa vyskytli podvody aj v iných odvetviach, a preto by sa do zostávajúcej časti návrhu Komisie mali, pokiaľ ide o vopred stanovený zoznam tovaru a služieb, na ktoré by sa mohol uplatňovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, doplniť nové druhy tovarov a služieb. Konkrétne dochádza k podvodom v súvislosti s dodaním plynu a elektriny, poskytovaním telekomunikačných služieb a dodaním herných konzol, tabletov a laptopov, obilnín, priemyselných plodín vrátane olejnatých semien a cukrovej repy, ako aj surových kovov a kovových polotovarov vrátane vzácnych kovov.

(5)

Zavedenie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti zameraného na uvedený tovar a uvedené služby, ktoré sú podľa nedávnych skúseností osobitne náchylné na podvod, by – na rozdiel od jeho všeobecného uplatňovania – nemalo nepriaznivo ovplyvniť základné zásady systému DPH, akou je napríklad zásada rozdelených platieb.

(6)

Vopred stanovený zoznam, z ktorého si členské štáty môžu vyberať, by sa mal obmedziť na dodanie tovaru a poskytnutie služieb, ktoré sú podľa nedávnych skúseností osobitne náchylné na podvod.

(7)

Pri uplatňovaní mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti majú členské štáty možnosť podľa vlastného uváženia určiť podmienky pre uplatňovanie tohto mechanizmu vrátane stanovenia prahových hodnôt, kategórií dodávateľov alebo príjemcov, na ktorých sa tento mechanizmus môže uplatňovať, a pre čiastočné uplatňovanie mechanizmu v rámci jednotlivých kategórií.

(8)

Keďže mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti je dočasným opatrením na obdobie, kým sa prijmú dlhodobejšie legislatívne riešenia na zvýšenie odolnosti systému DPH voči podvodom v oblasti DPH, mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti stanovený v článku 199a smernice 2006/112/ES by sa mal uplatňovať len počas obmedzeného obdobia.

(9)

S cieľom zabezpečiť, aby sa mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti mohol uplatňovať dostatočne dlhý čas na to, aby bol účinný a umožnil vykonanie následného hodnotenia, je potrebné predĺžiť súčasné obdobie uplatňovania, ktoré končí 30. júna 2015. Rovnako by sa mal na neskôr posunúť aj dátum, dokedy sa má uskutočniť hodnotenie, ako aj dátum, dokedy sa majú oznámiť zmeny vo vývoji podvodnej činnosti.

(10)

S cieľom zabezpečiť, aby možnosť uplatňovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti vo vyššie uvedených prípadoch mali všetky členské štáty, je potrebná osobitná zmena smernice 2006/112/ES.

(11)

Keďže cieľ navrhovaného opatrenia, ktorým je najmä riešenie podvodov v oblasti DPH prostredníctvom dočasných opatrení, ktoré sa odchyľujú od existujúcich pravidiel Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov a teda ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(12)

Smernica 2006/112/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 193 sa odkaz na „články 194 až 199“ nahrádza odkazom na „články 194 až 199b“;

2.

Článok 199a sa mení takto:

26.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/7

26.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/8

(1)

Povinnosťou Rady je stanoviť celkový povolený výlov (TAC) podľa rybolovných oblastí alebo skupín rybolovných oblastí. Tieto rybolovné možnosti by sa medzi členské štáty mali rozdeliť tak, aby sa zabezpečila relatívna stabilita rybolovných činností každého členského štátu v prípade všetkých populácií alebo skupín populácií, a mali by sa riadne zohľadniť ciele spoločnej rybárskej politiky stanovené v nariadení Rady (ES) č. 2371/2002 (1).

(2)

Na účely udržateľného riadenia populácií a zjednodušenia je vhodnejšie stanoviť TAC a kvóty jednotlivých členských štátov pre populáciu sardely európskej v Biskajskom zálive (podoblasť VIII podľa ICES) na ročné obdobie riadenia od 1. júla do 30. júna nasledujúceho roku, než na obdobie riadenia v kalendárnom roku. Na rybolov by sa však aj naďalej mali vzťahovať všeobecné ustanovenia nariadenia Rady (EÚ) č. 39/2013 (2) týkajúce sa podmienok využívania kvót.

(3)

TAC sardely európskej v Biskajskom zálive na rybársky hospodársky rok 2013/14 by sa mal stanoviť na základe dostupných vedeckých odporúčaní, pričom by sa mali vziať do úvahy biologické a sociálnoekonomické hľadiská a malo by sa zaistiť spravodlivé zaobchádzanie s jednotlivými sektormi rybolovu.

(4)

S cieľom stanoviť viacročné riadenie pre populáciu sardely európskej v Biskajskom zálive Komisia 29. júla 2009 predložila návrh nariadenia, ktorým sa ustanovuje dlhodobý plán pre zásobu sardely v Biskajskom zálive a na ňu zameraný rybolov. Vzhľadom na to, že posúdenie vplyvu, z ktorého návrh vychádza, predstavuje najnovšie posúdenie vplyvu rozhodnutí týkajúcich sa riadenia tejto populácie, je vhodné určiť TAC pre sardelu európsku v Biskajskom zálive zodpovedajúcim spôsobom. V odporúčaní, ktoré Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo (STECF) vydal v júli 2013, sa odhaduje, že biomasa neresiacej sa populácie predstavuje približne 56 055 ton. Vzhľadom na najnovšie dostupné posúdenie vplyvu rozhodnutí týkajúcich sa riadenia tejto populácie, TAC na rybársky hospodársky rok, ktorý trvá od 1. júla 2013 do 30. júna 2014, by sa preto mal stanoviť na 17 100 ton.

(5)

V súlade s článkom 2 nariadenia Rady (ES) č. 847/96 (3), je potrebné stanoviť, do akej miery podlieha populácia sardely európskej v Biskajskom zálive opatreniam stanoveným v uvedenom nariadení.

(6)

Vzhľadom na začiatok rybárskeho hospodárskeho roku 2013/14 a na účely podávania ročných hlásení o úlovkoch by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr po jeho uverejnení a malo by sa uplatňovať od 1. júla 2013,

26.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/10

(1)

Rada 10. decembra 2012 prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1169/2012 (2), ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 vypracovaním aktualizovaného zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 2580/2001.

(2)

Rada poskytla všetkým osobám, skupinám a subjektom, u ktorých to bolo prakticky možné, odôvodnenia, ktoré vysvetľujú dôvody, prečo boli zaradené do zoznamu vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 1169/2012.

(3)

Rada oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie informovala osoby, skupiny a subjekty uvedené na zozname vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 1169/2012 o tom, že sa rozhodla ponechať ich na zozname. Rada taktiež informovala dotknuté osoby, skupiny a subjekty o tom, že môžu požiadať Radu o odôvodnenie svojho zaradenia do zoznamu, ak im toto odôvodnenie ešte nebolo oznámené.

(4)

Rada vykonala úplné preskúmanie zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 2580/2001, ktoré sa požaduje podľa článku 2 ods. 3 uvedeného nariadenia. V tejto súvislosti zohľadnila pripomienky, ktoré Rade predložili dotknuté osoby, skupiny a subjekty.

(5)

Rada dospela k záveru, že osoby, skupiny a subjekty uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu sú zapojené do teroristických činností v zmysle článku 1 ods. 2 a 3 spoločnej pozície Rady 2001/931/SZBP z 27. decembra 2001 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (3), že príslušný orgán prijal vo vzťahu k nim rozhodnutie v zmysle článku 1 ods. 4 uvedenej spoločnej pozície a že by preto mali naďalej zostať predmetom osobitných obmedzujúcich opatrení stanovených v nariadení (ES) č. 2580/2001.

(6)

Rada ďalej rozhodla, že ďalšia skupina je zapojená do teroristických činností v zmysle článku 1 ods. 2 a 3 spoločnej pozície 2001/931/SZBP, že príslušný orgán prijal vo vzťahu k uvedenej skupine rozhodnutie v zmysle článku 1 ods. 4 uvedenej spoločnej pozície a že uvedená skupina by sa mala doplniť do zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP. Rozhodnutie určiť skupinu nemá vplyv na legitímne finančné transfery do Libanonu a na dodávku pomoci vrátane humanitárnej pomoci z Európskej únie a jej členských štátov do Libanonu.

(7)

Zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 2580/2001, by sa mal zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1169/2012 by sa malo zrušiť,

26.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/14

(1)

Z hodnotenia viacerých tokov odpadu vyplýva, že recyklačným trhom s medeným šrotom by prospelo vypracovanie osobitných kritérií, ktorými by sa určilo, kedy medený šrot získaný z odpadu prestáva byť odpadom. Tieto kritériá by mali zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia. Mali by sa uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá klasifikácia zhodnoteného medeného šrotu ako odpadu v tretích krajinách.

(2)

Zo správ Spoločného výskumného centra Európskej komisie vyplynulo, že existuje trh s medeným šrotom, ktorý sa používa ako východisková surovina v metalurgickom priemysle neželezných kovov, a dopyt po ňom. Medený šrot by preto mal byť dostatočne čistý a spĺňať príslušné normy alebo špecifikácie, ktoré platia v metalurgickom priemysle neželezných kovov.

(3)

Kritériá určujúce, kedy medený šrot prestáva byť odpadom, by mali zabezpečiť, aby medený šrot, ktorý je výsledkom činností zhodnocovania, spĺňal technické požiadavky metalurgického priemyslu neželezných kovov, bol v súlade s platnými právnymi predpismi a normami platnými pre výrobky a neviedol k celkovému nepriaznivému vplyvu na životné prostredie ani ľudské zdravie. Správy Spoločného výskumného centra Európskej komisie ukázali, že navrhované kritériá pre odpad použitý ako vstup v rámci činností zhodnocovania, pre procesy a technológie spracovania, ako aj pre medený šrot získaný v rámci činností zhodnocovania, sú v súlade s týmito cieľmi, pretože ich výsledkom by malo byť získanie medeného šrotu bez nebezpečných vlastností a dostatočne zbaveného kovov iných ako meď a nekovových zlúčenín.

(4)

Na zabezpečenie súladu s týmito kritériami je potrebné zaistiť zverejnenie informácií o medenom šrote, ktorý prestal byť odpadom, ako aj zavedenie systému riadenia kvality.

(5)

Preskúmanie kritérií sa môže ukázať ako nevyhnutné, ak sa na základe monitorovania vývoja trhových podmienok pre medený šrot zaznamená negatívny vplyv na recyklačné trhy s medeným šrotom, najmä pokiaľ ide o dostupnosť takéhoto šrotu a prístup k nemu.

(6)

S cieľom umožniť hospodárskym subjektom, aby sa prispôsobili kritériám určovania, kedy medený šrot prestáva byť odpadom, je vhodné, aby sa stanovila primeraná lehota pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

(7)

Výbor zriadený podľa článku 39 smernice 2008/98/ES nezaujal stanovisko k opatreniam, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, a Komisia preto predložila Rade návrh týkajúci sa opatrení, ktoré má Rada prijať, a postúpila ho Európskemu parlamentu. Rada nekonala v lehote dvoch mesiacov stanovenej v článku 5a rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (2), a Komisia preto svoj návrh bezodkladne predložila Európskemu parlamentu. Európsky parlament v lehote štyroch mesiacov voči opatreniu nevzniesol žiadne námietky,

1.

„medený šrot“ je kovový šrot, ktorý pozostáva prevažne z medi a zo zliatin medi;

2.

„držiteľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vlastní medený šrot;

3.

„výrobca“ je držiteľ, ktorý po prvýkrát prevádza medený šrot na iného držiteľa ako medený šrot, ktorý prestal byť odpadom;

4.

„dovozca“ je fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Únii, ktorá na colné územie Únie dováža medený šrot, ktorý prestal byť odpadom;

5.

„kvalifikovaný personál“ je personál, ktorý na základe praxe alebo odborného vzdelávania získal kvalifikáciu na monitorovanie a posudzovanie vlastností medeného šrotu;

6.

„vizuálna kontrola“ je kontrola všetkých častí zásielky medeného šrotu prostredníctvom ľudských zmyslov alebo akéhokoľvek nešpecializovaného vybavenia;

7.

„zásielka“ je určité množstvo medeného šrotu, ktoré je určené na dodanie od výrobcu inému držiteľovi a môže sa nachádzať v jednej alebo vo viacerých prepravných jednotkách, ako sú kontajnery.

1.

medený šrot, ktorý je výsledkom činností zhodnocovania, spĺňa kritériá uvedené v oddiele 1 prílohy I;

2.

odpad používaný ako vstupný materiál pre činnosti zhodnocovania spĺňa kritériá uvedené v oddiele 2 prílohy I;

3.

odpad používaný ako vstupný materiál pre činnosti zhodnocovania bol spracovaný v súlade s kritériami uvedenými v oddiele 3 prílohy I;

4.

výrobca splnil požiadavky uvedené v článkoch 4 a 5.

a)

monitorovanie kvality medeného šrotu, ktorý je výsledkom činností zhodnocovania v súlade s oddielom 1 prílohy I (vrátane odberu vzoriek a analýzy);

b)

účinnosť monitorovania žiarenia v súlade s oddielom 1.5 prílohy I;

c)

kontrola pri prevzatí odpadu používaného ako vstupný materiál pre činnosti zhodnocovania v súlade s oddielom 2 prílohy I;

d)

monitorovanie procesov a techník spracovania opísaných v oddiele 3.3 prílohy I;

e)

spätná väzba od zákazníkov týkajúca sa dodržiavania kvality medeného šrotu;

f)

uchovávanie záznamov o výsledkoch monitorovania, ktoré sa uskutočnilo podľa písmen a) až d);

g)

revízia a zlepšovanie systému riadenia;

h)

odborná príprava personálu.

a)

* kód NACE 38 (Zber, spracúvanie a zneškodňovanie odpadov; zhodnocovanie materiálu) alebo

b)

* kód NACE 24 (Výroba základných kovov) najmä vrátane podkódu 24.44 (Výroba medi).

a)

akreditačným orgánom určeným na túto činnosť po úspešnom partnerskom posúdení orgánom uznaným v článku 14 nariadenia (ES) č. 765/2008;

b)

environmentálnym overovateľom, ktorý získal akreditáciu alebo licenciu udelenú akreditačným alebo licenčným orgánom v súlade s nariadením (ES) č. 1221/2009 a na ktorý sa takisto vzťahuje partnerské posúdenie v súlade s článkom 31 uvedeného nariadenia.

26.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/21

(1)

S cieľom objasniť určité ustanovenia nariadenia (ES) č. 110/2008 a zabezpečiť ich jednotné vykonávanie v členských štátoch by sa mali prijať podrobné pravidlá, najmä pokiaľ ide o používanie zložených výrazov, zmienok, predajných názvov a zemepisných označení pri prezentácii liehovín.

(2)

Liehovina alebo iná potravina pri prezentácii môže podľa článku 10 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 110/2008 za určitých podmienok používať zložený výraz, ktorý obsahuje názov jednej z kategórií uvedených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 110/2008 alebo jedného zo zemepisných označení uvedených v prílohe III k tomuto nariadeniu, alebo môže používať jednu alebo viacero zmienok, ktoré obsahujú jednu alebo viacero z uvedených kategórií alebo zemepisných označení. S cieľom zabezpečiť jednotné používanie zložených výrazov a zmienok v členských štátoch je nevyhnutné stanoviť podrobné pravidlá pre ich používanie na prezentáciu liehovín a iných potravín.

(3)

Pri odkaze na určitú liehovinu v rámci prezentácie potraviny, musí byť táto liehovina plne v súlade s nariadením (ES) č. 110/2008 a nesmie byť zriedená. Je nevyhnutné objasniť význam výrazu „riedenie“ v súvislosti s liehovinami, pretože niektoré výrobné postupy by sa nemali považovať za riedenie.

(4)

Komisia by mala preskúmať žiadosti o zápis a stanoviť podrobné vykonávacie pravidlá o postupoch týkajúcich sa žiadostí, posudzovania, námietok a zrušenia zemepisných označení liehovín s cieľom zabezpečiť dodržanie podmienok registrácie zemepisných označení stanovených v nariadení (ES) č. 110/2008. Na zabezpečenie jednotného vykonávania týchto pravidiel by sa mali navrhnúť vzory žiadosti o zápis, technickej dokumentácie, oznámenia námietky, zmeny technickej dokumentácie a zrušenia zemepisného označenia.

(5)

S cieľom zjednodušiť komunikáciu medzi Komisiou a členskými štátmi a tretími krajinami v súvislosti s registrovanými zemepisnými označeniami členské štáty a tretie krajiny by mali okrem úplnej technickej dokumentácie Komisii oznámiť hlavné špecifikácie technickej dokumentácie k ich zemepisným označeniam.

(6)

Obmedzenia týkajúce sa balenia liehovín so zemepisným označením, ako je napríklad povinnosť baliť liehoviny v stanovenej zemepisnej oblasti, obmedzujú voľný pohyb tovaru a slobodu poskytovať služby. Takéto obmedzenia by sa mali povoliť len vtedy, ak sú nevyhnutné, primerané a vhodné na ochranu povesti zemepisného označenia.

(7)

Mal by sa vytvoriť symbol Únie pre zemepisné označenie liehovín, ktorý umožní spotrebiteľom určiť niektoré charakteristiky liehovín, ktoré súvisia s pôvodom nápojov.

(8)

Vzhľadom na čas potrebný na to, aby členské štáty vykonali opatrenia týkajúce sa používania zložených výrazov a zmienok, by sa uplatňovanie týchto opatrení malo odložiť.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru pre liehoviny,

a)

používanie zložených výrazov a zmienok podľa článku 10 nariadenia (ES) č. 110/2008 pri opise, prezentácii a označovaní potravín;

b)

zemepisné označenia liehovín podľa článku 15 nariadenia (ES) č. 110/2008 a používanie symbolu Únie pre zemepisné označenia liehovín.

a)

„kategória liehovín“ je jedna z kategórií 1 až 46 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 110/2008;

b)

„zemepisné označenie“ je jedno zo zemepisných označení zapísaných v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 110/2008;

c)

„zložený výraz“ je kombinácia výrazu uvedeného v kategóriách 1 až 46 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 110/2008 alebo zemepisného označenia liehoviny, z ktorého pochádza všetok alkohol konečného výrobku:

d)

„zmienka“ je priamy alebo nepriamy odkaz na jednu alebo viacero kategórií liehovín alebo zemepisných označení, okrem odkazu na zložený výraz alebo na zoznam zložiek uvedený v článku 9 ods. 9 nariadenia (ES) č. 110/2008.

a)

formulár žiadosti podľa vzoru stanoveného v prílohe I k tomuto nariadeniu;

b)

technická dokumentácia podľa vzoru stanoveného v prílohe II k tomuto nariadeniu;

c)

hlavné špecifikácie technickej dokumentácie uvedenej v písmene b).

a)

dôkaz o ochrane v príslušných tretích krajinách a

b)

dokument od každej z ostatných príslušných tretích krajín, v ktorom splnomocňujú tretiu krajinu, ktorá predkladá žiadosť, že môže konať v ich mene.

a)

dôkaz o ochrane v príslušných tretích krajinách a

b)

dokument od každého z príslušných členských štátov alebo od každej z príslušných tretích krajín, v ktorom splnomocňujú stranu, ktorá predkladá žiadosť, že môže konať v ich mene.

a)

číslo dokumentácie;

b)

názov určený na zápis;

c)

počet prijatých strán;

d)

dátum doručenia žiadosti.

a)

číslo dokumentácie;

b)

počet prijatých strán;

c)

dátum doručenia námietky.

a)

číslo dokumentácie;

b)

počet prijatých strán a

c)

dátum doručenia žiadosti.

26.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/31

(1)

V nariadení Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (2) sa uvádza, že zásielky vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov určených na dovoz do Únie alebo tranzit cez Úniu majú sprevádzať zdravotné osvedčenia v súlade so vzormi stanovenými v prílohe XV k danému nariadeniu.

(2)

V niektorých vzoroch osvedčení stanovených v prílohe XV k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 sa uvádza, že súlad s pravidlami dobrých životných podmienok zvierat, ktoré sú stanovené v smernici Rady 93/119/ES z 22. decembra 1993 o ochrane zvierat počas porážky alebo ich utratenia (3), osvedčuje úradný veterinárny lekár.

(3)

Smernica 93/119/ES bola zrušená a nahradená nariadením Rady (ES) č. 1099/2009 z 24. septembra 2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania (4). Nariadenie (ES) č. 1099/2009 sa uplatňuje od 1. januára 2013.

(4)

Z dôvodu jednoznačnosti by sa mali aktualizovať tvrdenia o dobrých životných podmienkach zvierat vo vzore zdravotných osvedčení v kapitole 3(D), v kapitole 3(F) kolónke II.1.3 písm. b) bode iv) a v kapitole 8 kolónke II.2.2 písm. b) bode iv) prílohy XV k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011.

(5)

Aby nedošlo k narušeniu obchodu, malo by sa na prechodné obdobie povoliť používanie osvedčení vydaných v súlade s nariadením (EÚ) č. 142/2011 pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a Európsky parlament ani Rada proti nim nevzniesli námietku,

26.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/49

(1)

V súlade so stanoviskom Vedeckého výboru pre potraviny z 26. septembra 2002 (2) a s cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia pri nakupovaní potravín a zložiek potravín s pridanými fytosterolmi, fytosterolovými estermi, fytostanolmi alebo fytostanolovými estermi dostávali primerané informácie, sa v nariadení Komisie (ES) č. 608/2004 z 31. marca 2004, ktoré sa týka označovania potravín a potravinových prísad s pridanými fytosterolmi, fytosterolovými estermi, fytostanolmi a/alebo fytostanolovými estermi (3), stanovujú povinné údaje dopĺňajúce údaje uvedené v článku 3 smernice 2000/13/ES o označovaní týchto potravín.

(2)

Nariadenie (ES) č. 608/2004 stanovuje, že označenie týchto potravín a zložiek potravín má obsahovať aj údaj, že výrobok je určený výlučne pre ľudí, ktorí si chcú znížiť hladinu cholesterolu v krvi. Účelom tohto povinného údaja je zabezpečiť, aby sa výrobok dostal k svojej cieľovej skupine, a zabrániť, aby ho zbytočne nekonzumovali necieľové skupiny.

(3)

Dobrovoľné zaraďovanie výživových alebo zdravotných tvrdení na označenia potravín sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (4). Preto boli nariadením Komisie (ES) č. 983/2009 z 21. októbra 2009 o povolení a zamietnutí povolenia určitých zdravotných tvrdení o potravinách, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí (5), nariadením Komisie (EÚ) č. 384/2010 z 5. mája 2010 o povolení a zamietnutí povolenia určitých zdravotných tvrdení o potravinách, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí (6), a nariadením Komisie (EÚ) č. 432/2012 zo 16. mája 2012, ktorým sa vytvára zoznam povolených zdravotných tvrdení o potravinách, iných, ako sú tvrdenia, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí (7), za určitých podmienok použitia povolené zdravotné tvrdenia o znížení a udržiavaní cholesterolu v krvi, pokiaľ ide o potraviny obsahujúce rastlinné steroly a rastlinné stanoly.

(4)

Nariadením (ES) č. 983/2009 boli za určitých podmienok použitia povolené tieto zdravotné tvrdenia: „Ukázalo sa, že rastlinné steroly znižujú/redukujú cholesterol v krvi. Vysoký cholesterol je rizikový faktor vzniku koronárnej choroby srdca.“ a „Ukázalo sa, že rastlinné stanolové estery znižujú/redukujú cholesterol v krvi. Vysoký cholesterol je rizikový faktor vzniku koronárnej choroby srdca.“

(5)

Nariadením (ES) č. 384/2010 boli za určitých podmienok použitia povolené tieto zdravotné tvrdenia: „Ukázalo sa, že rastlinné steroly a rastlinné stanolové estery znižujú/redukujú cholesterol v krvi. Vysoký cholesterol je rizikovým faktorom vzniku koronárnej choroby srdca.“

(6)

Nariadením (ES) č. 432/2012 boli za určitých podmienok použitia povolené tieto zdravotné tvrdenia: „Rastlinné steroly/stanoly prispievajú k udržaniu normálnej hladiny cholesterolu v krvi.“

(7)

Znenie uvedených povolených zdravotných tvrdení by v spojení s povinným údajom týkajúcim sa cieľovej skupiny stanoveným v nariadení (ES) č. 608/2004 mohlo prípadne viesť k tomu, že by výrobok používali spotrebitelia, ktorí si nemusia kontrolovať hladinu cholesterolu v krvi. Preto s cieľom zabezpečiť konzistentnosť informácií uvádzaných na označení potravín a zložiek potravín s pridanými fytosterolmi, fytosterolovými estermi, fytostanolmi a/alebo fytostanolovými estermi je vhodné zmeniť a doplniť povinný údaj stanovený v nariadení (ES) č. 608/2004, a tým zabezpečiť, že jeho znenie slúži primerane na informačný účel, na ktorý bolo pôvodne zavedené.

(8)

Aby prevádzkovatelia potravinárskych podnikov mohli prispôsobiť označovanie svojich výrobkov požiadavkám zavedeným týmto nariadením, je potrebné stanoviť na uplatňovanie tohto nariadenia vhodné prechodné obdobie.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a ani Európsky parlament, ani Rada proti nim nevzniesli námietku,

„3.

má tam byť uvedené, že výrobok nie je určený pre ľudí, ktorí si nemusia kontrolovať hladinu cholesterolu v krvi.“

26.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/51

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

26.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/53

(1)

Vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 1273/2011 sa otvorila a stanovila správa určitých colných kvót na dovoz ryže a zlomkovej ryže, ktoré sa rozdelili podľa krajiny pôvodu a podľa viacerých čiastkových období v súlade s prílohou I k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu.

(2)

Júl je tretím čiastkovým obdobím pre kvótu stanovenú v článku 1 ods. 1 písmene a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1273/2011 a druhým čiastkovým obdobím pre kvótu stanovenú v článku 1 ods. 1 v písmenách b), c) a d) uvedeného vykonávacieho nariadenia.

(3)

Z oznámení poslaných v súlade s článkom 8 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1273/2011 vyplýva, že v prípade kvót s poradovými číslami 09.4154 – 09.4166 sa žiadosti podané počas prvých 10 pracovných dní mesiaca júl 2013 podľa článku 4 ods. 1 uvedeného vykonávacieho nariadenia vzťahujú na množstvo, ktoré prekračuje dostupné množstvo. Je preto potrebné určiť, do akej miery sa môžu dovozné povolenia vydávať tak, že sa stanoví alokačný koeficient, ktorý sa má uplatňovať na požadované množstvá v rámci príslušných kvót.

(4)

Z uvedených oznámení takisto vyplýva, že v prípade kvót s poradovými číslami 09.4127 – 09.4128 – 09.4129 – 09.4148 – 09.4149 – 09.4150 – 09.4152 – 09.4153 sa žiadosti podané počas prvých 10 pracovných dní mesiaca júl 2013 podľa článku 4 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1273/2011 vzťahujú na množstvo, ktoré je menšie ako dostupné množstvo.

(5)

V prípade kvót s poradovými číslami 09.4127 – 09.4128 – 09.4129 – 09.4130 – 09.4148 – 09.4112 – 09.4116 – 09.4117 – 09.4118 – 09.4119 – 09.4166 je potrebné určiť aj celkové dostupné množstvo na nasledujúce čiastkové obdobie v súlade s článkom 5 prvým pododsekom vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1273/2011.

(6)

Aby sa zabezpečilo náležité riadenie postupu vydávania dovozných povolení, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť okamžite po jeho uverejnení,

26.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/57

(1)

Rada 27. decembra 2001 prijala spoločnú pozíciu 2001/931/SZBP o uplatnení špecifických opatrení na boj s terorizmom (1).

(2)

Rada 10. decembra 2012 prijala rozhodnutie 2012/765/SZBP, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP (2).

(3)

V súlade s článkom 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931/SZBP je potrebné vykonať úplné preskúmanie zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie 2012/765/SZBP.

(4)

V tomto rozhodnutí sa uvádzajú výsledky preskúmania, ktoré Rada vykonala v súvislosti s osobami, skupinami a subjektami, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP.

(5)

Rada dospela k záveru, že osoby, skupiny a subjekty, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP, sú zapojené do teroristických činností v zmysle článku 1 ods. 2 a 3 spoločnej pozície 2001/931/SZBP, a že príslušný orgán prijal vo vzťahu k nim rozhodnutie v zmysle článku 1 ods. 4 uvedenej spoločnej pozície a že by preto mali naďalej zostať predmetom osobitných reštriktívnych opatrení stanovených v uvedenej spoločnej pozícii.

(6)

Rada ďalej rozhodla, že ďalšia skupina je zapojená do teroristických činností v zmysle článku 1 ods. 2 a 3 spoločnej pozície 2001/931/SZBP, že príslušný orgán prijal vo vzťahu k uvedenej skupine rozhodnutie v zmysle článku 1 ods. 4 uvedenej spoločnej pozície a že uvedená skupina by sa mala doplniť do zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP. Rozhodnutie určiť skupinu nemá vplyv na legitímne finančné transfery do Libanonu a na dodávku pomoci vrátane humanitárnej pomoci z Európskej únie a jej členských štátov do Libanonu.

(7)

Zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP, by sa mal zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať, a rozhodnutie 2012/765/SZBP by sa malo zrušiť,

26.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/60

(1)

Únia si sama stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a to okrem iného uľahčením prístupu k spravodlivosti, a takisto aj cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.

(2)

Moderné hospodárstvo niekedy vytvára situácie, keď veľké množstvo osôb môže utrpieť škodu v dôsledku rovnakých protiprávnych konaní súvisiacich s porušením práv vyplývajúcich z práva Únie, ktorého sa dopustí jeden alebo viacero obchodníkov alebo iných osôb („hromadná škoda“). Preto tieto osoby môžu mať dôvod požadovať ukončenie takéhoto správania alebo žiadať náhradu škody.

(3)

Komisia v roku 2005 prijala zelenú knihu o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel (1) a v roku 2008 bielu knihu, ktorá obsahovala návrhy možných politík v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu v súvislosti s porušením antitrustových pravidiel (2). V roku 2008 Komisia uverejnila aj zelenú knihu o kolektívnom uplatňovaní nárokov spotrebiteľov na nápravu (3). V roku 2011 uskutočnila verejné konzultácie o problematike zbližovania európskeho prístupu ku kolektívnemu uplatňovaniu nárokov na nápravu (4).

(4)

Európsky parlament prijal 2. februára 2012 uznesenie k problematike zbližovania európskeho prístupu ku kolektívnemu uplatňovaniu nárokov na nápravu, v ktorom vyjadril názor, že akýkoľvek návrh v tejto oblasti by mal mať formu horizontálneho rámca obsahujúceho spoločný súbor zásad, ktorými sa zabezpečí jednota v rámci prístupu k spravodlivosti prostredníctvom kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu v rámci Únie, a to najmä pokiaľ ide o práva spotrebiteľov. Parlament takisto zdôraznil, že je potrebné náležite zohľadniť rôzne právne tradície a právne poriadky, ktoré existujú v jednotlivých členských štátoch a posilniť koordináciu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o najlepšie postupy (5).

(5)

Komisia 11. júna 2013 vydala oznámenie „O problematike európskeho horizontálneho rámca pre kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu“ (6), v ktorom boli zosumarizované doposiaľ prijaté opatrenia, stanoviská zainteresovaných strán a Európskeho parlamentu, pričom v oznámení Komisia predstavila aj svoj názor na niektoré ústredné témy v rámci tejto problematiky.

(6)

Predchádzanie porušeniu práv vyplývajúcich z práva Únie a postihovanie ich porušovania patrí medzi základné úlohy presadzovania verejnoprávnymi prostriedkami. Možnosť pre súkromné osoby uplatniť si nároky na základe porušenia týchto práv toto presadzovanie verejnoprávnymi prostriedkami dopĺňa. Ak toto odporúčanie odkazuje na porušenie práv vyplývajúcich z práva Únie, týka sa to všetkých situácií, keď sa porušenie pravidiel stanovených na úrovni Únie dotklo, resp. keď sa pravdepodobne dotkne fyzických a právnických osôb.

(7)

Medzi oblasti, do ktorých prináša doplnkové presadzovanie práv vyplývajúcich z práva Únie súkromnoprávnymi prostriedkami pridanú hodnotu, patria také oblasti, ako je ochrana spotrebiteľa, hospodárska súťaž, ochrana životného prostredia, ochrana osobných údajov, právne predpisy upravujúce finančné služby a ochrana investorov. Zásady stanovené v tomto odporúčaní by sa mali uplatňovať horizontálne a vzťahovať sa rovnocenne na všetky tieto oblasti, ale aj na ďalšie oblasti, kde by mohlo byť kolektívne uplatňovanie nárokov na prikázanie zdržania sa určitého konania a na náhradu škody v súvislosti s porušením práv vyplývajúcich z práva Únie relevantné.

(8)

Jednotlivé súdne konania, ako sú napríklad konania v spotrebiteľských veciach s nízkou hodnotou sporu, sú zvyčajnými prostriedkami na riešenie sporov, v ktorých ide o predídenie škode, ako aj na uplatňovanie nárokov na náhradu škody.

(9)

Okrem individuálneho uplatňovania nárokov na nápravu zaviedli všetky členské štáty aj rôzne druhy mechanizmov na kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu. Účelom týchto opatrení je predísť protiprávnemu konaniu a ukončiť ho, ako aj zabezpečiť náhradu hromadnej škody. Spojenie nárokov a ich spoločné uplatňovanie môže predstavovať lepší spôsob zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, a to najmä v prípadoch, keď náklady na individuálne vedené prípady by jednotlivcov mohli odrádzať od toho, aby sa obracali na súdy.

(10)

Cieľom tohto odporúčania je uľahčiť prístup k spravodlivosti v súvislosti s porušením práv vyplývajúcich z práva Únie a na tento účel odporučiť, že by všetky členské štáty mali mať na vnútroštátnej úrovni zavedené systémy kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, ktoré by sa riadili tými istými základnými zásadami v rámci celej Únie, a to pri zohľadnení právnych tradícií členských štátov a zavedení právnych poistiek pred zneužitím.

(11)

Pokiaľ ide o problematiku súdnych príkazov ukladajúcich povinnosť zdržať sa určitého konania, Európsky parlament a Rada v tejto oblasti už prijali smernicu 2009/22/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (7). Postup na vydanie príkazu ukladajúceho povinnosť zdržať sa určitého konania, ktoré sa stanovuje v tejto smernici, však neumožňuje, aby osoby, ktoré tvrdia, že utrpeli škodu v dôsledku protiprávneho správania, získali náhradu škody.

(12)

V niektorých členských štátoch boli zavedené, a to v rôznej miere, postupy na uplatňovanie kolektívnych nárokov na náhradu škody. Medzi postupmi kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu existujúcimi v jednotlivých členských štátoch však existujú veľké rozdiely.

(13)

V tomto odporúčaní sa stanovuje súbor zásad týkajúcich sa súdneho aj mimosúdneho kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, ktoré by mali byť spoločné v rámci celej Únie, pričom sa rešpektujú rozdielne právne tradície členských štátov. Tieto zásady by mali zabezpečiť, že budú dodržané základné procesné práva strán, pričom by prostredníctvom primeraných právnych poistiek mali zabrániť zneužitiu.

(14)

Odporúčanie sa zaoberá kolektívnym uplatňovaním nárokov na náhradu škody, ale aj, a to v rozsahu primeranom a príslušnom, pokiaľ ide o jednotlivé zásady, kolektívnym uplatňovaním nárokov na prikázanie zdržania sa určitého konania. Nie sú ním však dotknuté mechanizmy, ktoré umožňujú vydávanie zdržiavacích príkazov v konkrétnych odvetviach na základe právnych predpisov Únie.

(15)

Mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu by nemali zasiahnuť do procesnoprávnych poistiek a záruk, ktoré majú účastníci občianskoprávnych konaní. Aby sa zabránilo zneužívaniu súdnych sporov v prípadoch hromadnej škody, vnútroštátne mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu by mali obsahovať základné právne poistky uvedené v tomto odporúčaní. Vo všeobecnosti by sa členské štáty mali vystríhať prvkov, ktoré sú vo väčšine z nich z pohľadu právnej tradície cudzie, ako sú napr. náhrady škody s represívnou funkciou, nadmieru zaťažujúce sprístupňovanie dôkazov pred súdnym konaním a určovanie náhrady škody porotou.

(16)

Postupy na alternatívne riešenie sporov môžu byť efektívnym spôsobom zabezpečenia nápravy v prípadoch hromadnej škody. Tieto postupy by mali existovať popri súdnych mechanizmoch na kolektívne uplatňovanie nárokov, resp. ako dobrovoľný prvok v rámci nich.

(17)

Aktívna legitimácia na podanie kolektívnej žaloby v členských štátoch závisí od druhu mechanizmu kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu. V prípade určitých druhov kolektívnych žalôb, ako sú napr. skupinové žaloby, kde môžu žalobu podať spoločne tie osoby, ktoré tvrdia, že utrpeli škodu, je otázka aktívnej legitimácie jasnejšia ako v prípade žalôb v zastúpení, kde by sa mala otázka aktívnej legitimácie zodpovedajúcim spôsobom ozrejmiť.

(18)

V prípade žalôb v zastúpení by mali mať aktívnu legitimáciu na ich podanie len subjekty poverené ad hoc, určené subjekty zastupujúce určité záujmy, a to na základe splnenia stanovených zákonných kritérií, a orgány verejnej moci. Subjekty zastupujúce určité záujmy by mali mať povinnosť preukázať, že majú dostatočné administratívne a finančné kapacity na to, aby mohli náležitým spôsobom zastupovať záujmy žalobcov.

(19)

Pokiaľ ide o dostupnosť financovania na účely vedenia súdneho sporu s cieľom kolektívne uplatniť určitý nárok, mechanizmy upravujúce túto otázku by mali byť také, aby neumožňovali zneužitie systému, resp. aby neviedli ku konfliktu záujmov.

(20)

Aby nedochádzalo k zneužitiu systému a bol zabezpečený riadny výkon spravodlivosti, malo by platiť, že kolektívne uplatňovanie nárokov prostredníctvom súdov by malo byť povolené len v prípade, že sú splnené zákonné podmienky prípustnosti žalôb.

(21)

Súdy by mali zohrávať hlavnú úlohu v súvislosti s ochranou práv a záujmov všetkých strán zúčastnených na konaní na účely kolektívneho uplatňovania nárokov, ako aj v rámci účinného riadenia takýchto konaní.

(22)

V tých oblastiach práva, kde má orgán verejnej moci právomoc rozhodovať o porušení práva Únie, je dôležité zabezpečiť súdržnosť medzi konečným rozhodnutím o porušení a výsledkom konania na účely kolektívneho uplatňovania nárokov prostredníctvom súdov. Okrem toho v prípade konaní o kolektívnych žalobách, ktoré nasledujú po prijatí rozhodnutia orgánu verejnej moci (nadväzné konania) možno predpokladať, že tento orgán už v súvislosti so zistením porušenia práva Únie zohľadnil verejný záujem, ako aj potrebu predísť zneužitiu systému.

(23)

Pokiaľ ide o právo na ochranu životného prostredia, toto odporúčanie zohľadňuje ustanovenia článku 9 ods. 3, 4 a 5 EHK OSN Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), v ktorom sa podporuje široký prístup k spravodlivosti v súvislosti s environmentálnymi otázkami, stanovujú sa kritériá, ktoré by mali byť dodržané v rámci príslušných postupov, ako aj kritérium, že by tieto postupy mali byť včasné a nie neprimerané nákladné, pričom ustanovuje aj pravidlá informovania verejnosti a možnosť zavedenia mechanizmov napomáhajúcich túto účasť verejnosti.

(24)

Členské štáty by mali byť vyzvané, aby prijali opatrenia potrebné na implementáciu zásad uvedených v tomto odporúčaní najneskôr dva roky po jeho uverejnení.

(25)

Členské štáty by mali podať Komisii správu o vykonávaní tohto odporúčania. Komisia by na základe tohto podávania správ mala monitorovať a hodnotiť opatrenia prijaté členskými štátmi.

(26)

Komisia by mala do štyroch rokov po uverejnení tohto odporúčania posúdiť, či je potrebné prijať ďalšie opatrenia vrátane legislatívnych, aby bolo zabezpečené úplné dosiahnutie cieľov stanovených v tomto odporúčaní. Komisia by predovšetkým mala posúdiť vykonávanie tohto odporúčania a jeho vplyv na prístup ku spravodlivosti, na právo na náhradu škody, ako aj jeho vplyv v súvislosti s potrebou zabezpečiť, aby sa zabránilo zneužívaniu súdnych sporov a potrebou rozvíjať fungovanie jednotného trhu, hospodárstva Európskej únie a dôveru spotrebiteľa,

1.

Cieľom tohto odporúčania je uľahčiť prístup k spravodlivosti, ukončiť protiprávne konanie a umožniť poškodeným osobám získať náhradu hromadnej škody utrpenej v dôsledku porušenia práv vyplývajúcich z práva Únie, a to pri zabezpečení náležitých procesnoprávnych záruk s cieľom zabrániť zneužívaniu súdnych sporov.

2.

Všetky členské štáty by mali na vnútroštátnej úrovni disponovať mechanizmami kolektívneho uplatňovania nárokov na prikázanie zdržania sa určitého konania a na náhradu škody, ktoré budú v súlade so základnými zásadami uvedenými v tomto odporúčaní. Tieto zásady by mali byť spoločné pre celú Úniu, a to pri rešpektovaní rôznych právnych tradícií členských štátov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby postupy kolektívneho uplatňovania nárokov boli spravodlivé, rovnocenné, včasné a nie neprimerané nákladné.

3.

Na účely tohto odporúčania sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

V tomto odporúčaní sa stanovujú spoločné zásady, ktoré by sa mali uplatňovať na všetky prípady kolektívneho uplatňovania nárokov, ako aj osobitné zásady na účely kolektívneho uplatňovania nárokov na prikázanie zdržania sa určitého konania a nárokov na náhradu škody.

4.

Členské štáty by mali na základe jednoznačne stanovených podmienok spôsobilosti určiť subjekty zastupujúce určité záujmy, ktoré môžu podávať žaloby v zastúpení. Medzi tieto podmienky spôsobilosti by mali patriť prinajmenšom tieto požiadavky:

5.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby určený subjekt, po tom ako prestane spĺňať jednu alebo viacero uvedených podmienok, stratil status určeného subjektu.

6.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby žaloby v zastúpení mohli podávať len subjekty, ktoré na to boli vopred oficiálne určené v súlade s odporúčaním uvedeným v bode 4, resp. subjekty, ktoré boli poverené ad hoc na účely konkrétnej žaloby v zastúpení, a to vnútroštátnymi orgánmi alebo súdmi členského štátu.

7.

Členské štáty by nadôvažok alebo ako alternatívnu možnosť mali stanoviť, že na podanie žaloby v zastúpení sú oprávnené aj orgány verejnej moci.

8.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa v čo najskoršej fáze súdneho sporu zastavili veci, v prípade ktorých nie sú splnené podmienky stanovené pre žaloby v zastúpení, resp. veci zjavne právne bezdôvodné.

9.

Súdy by na tento účel mali uskutočniť na vlastný podnet potrebné preskúmanie.

10.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby subjekty zastupujúce určité záujmy alebo skupina žalobcov mali možnosť šíriť informácie o údajnom porušení práv vyplývajúcich z práva Únie a o ich úmysle požadovať prikázanie zdržania sa tohto konania, ako aj o hromadnej škode a ich úmysle požadovať náhradu škody prostredníctvom kolektívneho uplatnenia nárokov. Rovnaké možnosti by sa mali zabezpečiť pre subjekty zastupujúce určité záujmy, subjekty poverené ad hoc alebo pre skupiny žalobcov, pokiaľ ide o prebiehajúce konanie o žalobe o náhradu škody.

11.

Spôsoby šírenia by predovšetkým mali zohľadňovať osobitné okolnosti príslušnej hromadnej škody, slobodu prejavu, právo na informácie a právo na ochranu dobrého mena alebo hodnoty žalovanej spoločnosti pred tým, než súd svojím konečným rozsudkom zistil jej zodpovednosť za údajné porušenie alebo škodu.

12.

Uvedenými spôsobmi šírenia nie sú dotknuté pravidlá Únie o zneužití vnútorných informácií a manipulácii s trhom.

13.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby účastník, ktorý bol v konaní na účely kolektívneho uplatňovania nárokov neúspešný, nahradil v súlade s podmienkami stanovenými v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch nevyhnutné právne náklady úspešnej strany (zásada „neúspešný účastník konania platí“).

14.

Žalobca by mal byť povinný už na začiatku konania súdu oznámiť pôvod finančných prostriedkov, ktoré bude používať na účely vedenia konania.

15.

Súd by mal mať právo zastaviť konanie, ak v prípade, že sa využívajú finančné prostriedky poskytnuté treťou osobou:

16.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v prípadoch, keď je žaloba na účely kolektívneho uplatnenia nárokov financovaná treťou osobou, bolo tejto tretej osobe zakázané:

17.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v prípade, že sa spor týka fyzických alebo právnických osôb z viacerých členských štátov, nebránili vnútroštátne pravidlá upravujúce otázku prípustnosti alebo aktívnej legitimácie zahraničných skupín žalobcov, resp. subjektov zastupujúcich určité záujmy s pôvodom v iných vnútroštátnych právnych systémoch, vedeniu jedného konania na účely kolektívneho uplatňovania nárokov na jednom súde.

18.

Akýkoľvek subjekt zastupujúci určité záujmy, ktorý bol vopred určený niektorým členským štátom ako aktívne legitimovaný na podávanie žalôb v zastúpení, by mal byť oprávnený na podanie žaloby na súde v členskom štáte, ktorý je príslušný na prejednanie predmetnej hromadnej škody.

19.

Súdy a príslušné orgány verejnej moci by mali prejednávať nároky na prikázanie zdržania sa určitého konania, ktoré porušuje práva vyplývajúce z práva Únie, s náležitou účelnosťou, vo vhodných prípadoch aj za použitia skráteného konania, aby sa tak zabránilo vzniku akejkoľvek ďalšej škody v dôsledku predmetného porušenia.

20.

Členské štáty by mali zaviesť primerané sankcie voči neúspešnému účastníkovi, aby zabezpečili dosiahnutie skutočného súladu s príkazom na zdržanie sa určitého konania, vrátane povinnosti zaplatiť určitú stanovenú sumu za každý deň omeškania, resp. akúkoľvek inú sumu stanovenú vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

21.

Žalujúci účastník by sa mal vytvárať na základe výslovného súhlasu fyzických alebo právnických osôb, ktoré tvrdia, že utrpeli škodu (tzv. zásada „opt-in“). Akékoľvek výnimky z tejto zásady poskytnuté zákonom alebo na základe súdneho príkazu by mali byť riadne odôvodnené potrebou riadneho výkonu spravodlivosti.

22.

Člen žalujúceho účastníka by mal mať možnosť kedykoľvek pred vynesením konečného rozsudku, resp. pred iným platným skončením veci, a to za rovnakých podmienok ako platia v prípade individuálnych žalôb, žalujúceho účastníka opustiť, a to bez toho, aby tým stratil možnosť uplatňovať si svoje nároky inou formou, ak to nemarí riadny výkon spravodlivosti.

23.

Fyzické alebo právnické osoby, ktoré tvrdia, že utrpeli rovnakú hromadnú škodu, by mali mať možnosť pripojiť sa k žalujúcemu účastníkovi, a to kedykoľvek pred vynesením konečného rozsudku, resp. pred iným platným skončením veci, ak to nemarí riadny výkon spravodlivosti.

24.

Žalovanému by sa mali poskytovať informácie o zložení žalujúceho účastníka, ako aj o akýchkoľvek zmenách v jeho zložení.

25.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby účastníci sporu, ktorého predmetom je hromadná škoda, boli motivovaní na jeho urovnanie konsenzuálne alebo mimosúdne, či už vo fáze pred začatím súdneho konania, alebo počas jeho priebehu, a to pri zohľadnení požiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (8).

26.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov prostredníctvom súdov boli doplnené vhodnými nástrojmi na kolektívne alternatívne riešenie sporov, ktoré by účastníci súdneho sporu mali k dispozícii pred jeho začatím aj v jeho priebehu. Použitie takýchto prostriedkov by malo závisieť len od vôle účastníkov súdneho sporu.

27.

Plynutie akýchkoľvek lehôt uplatniteľných na nároky počas obdobia od momentu, keď sa strany dohodli, že sa pokúsia vyriešiť svoj spor prostriedkami alternatívneho riešenia sporov, až do momentu, keď jeden alebo obaja účastníci výslovne ukončia svoju účasť na tomto alternatívnom riešení sporov, by malo byť pozastavené.

28.

Legalitu záväzných výsledkov kolektívneho urovnania by mali overovať súdy, a to po zvážení príslušnej ochrany záujmov a práv všetkých účastníkov.

29.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby odmena advokátov ani spôsob jej výpočtu nepôsobili ako stimuly na vedenie súdnych sporov, ktoré sú zbytočné z pohľadu záujmov ktorejkoľvek zo strán.

30.

Členské štáty by nemali povoliť odmeny advokátov závisiace od výšky vysúdenej sumy, v prípade ktorých hrozí, že budú presne takým stimulom. Členské štáty, ktoré výnimočne povoľujú odmeny advokátov závisiace od výšky vysúdenej sumy, by mali mať vhodné vnútroštátne právne predpisy upravujúce tento druh odmien v prípade kolektívneho uplatňovania nárokov, a to najmä pri zohľadnení práva na úplnú náhradu škody členov žalujúceho účastníka.

31.

Náhrada škody priznaná fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré utrpeli hromadnú škodu, by nemala presiahnuť náhradu, ktorá by bola priznaná, ak by sa nárok uplatňoval prostredníctvom jednotlivých žalôb. Zakázaná by mala byť predovšetkým náhrada škody s represívnou funkciou, vedúca k tomu, že sa žalujúcemu účastníkovi prizná plnenie presahujúce utrpenú škodu.

32.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby popri všeobecných zásadách financovania v prípade, že tretie osoby poskytujú finančné prostriedky na účely kolektívneho uplatňovania nárokov na náhradu škody, bolo zakázané použiť ako základ pre určenie výšky odmeny pre túto tretiu osobu alebo výšky úroku pre túto osobu sumu dohodnutú v rámci urovnania alebo sumu priznanej náhrady škody, pokiaľ mechanizmy financovania nereguluje orgán verejnej moci na účely zabezpečenia záujmov strán.

33.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v tých oblastiach práva, kde má orgán verejnej moci právomoc prijať rozhodnutie, že bolo porušené právo Únie, vo všeobecnosti ako pravidlo platilo, že začatie konania na účely kolektívneho uplatňovania nárokov prostredníctvom súdov by malo byť možné len v prípade, že orgán verejnej moci s konečnou platnosťou už ukončil svoje pred týmto konaním začaté konanie. V prípade, že sa konanie orgánu verejnej moci začalo v čase, keď už prebiehalo konanie na účely kolektívneho uplatňovania nárokov prostredníctvom súdu, súd by sa mal vystríhať toho, aby rozhodol v rozpore s uvažovaným rozhodnutím tohto orgánu verejnej moci. Na tento účel by mal súd konanie pozastaviť, a to až do skončenia konania na orgáne verejnej moci.

34.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v prípade nadväzných žalôb osoby, ktoré tvrdia, že utrpeli škodu, nestratili možnosť uplatňovať si nárok na náhradu škody pre uplynutie premlčacej lehoty, ak sa ešte s konečnou platnosťou neskončilo konanie na orgáne verejnej moci.

35.

Členské štáty by mali zriadiť vnútroštátny register kolektívnych uplatňovaní nárokov prostredníctvom súdov.

36.

Vnútroštátny register by mal byť v elektronickej podobe a inak bezplatne prístupný všetkým zainteresovaným osobám. Internetové stránky registra by mali poskytovať prístup ku komplexným a objektívnym informáciám o možných spôsoboch získania náhrady škody, a to vrátane mimosúdnych spôsobov jej získania.

37.

Členské štáty by sa s pomocou Komisie mali usilovať zabezpečiť súdržnosť informácií zhromažďovaných v registroch, ako aj o ich interoperabilitu.

38.

Členské štáty by mali implementovať zásady uvedené v tomto odporúčaní do vnútroštátnych systémov kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu najneskôr do 26. júla 2015.

39.

Členské štáty by mali zhromažďovať spoľahlivé ročné štatistické údaje o počte mimosúdnych a súdnych konaní o kolektívnych nárokoch na nápravu a informácie o účastníkoch, predmete a výsledku týchto konaní.

40.

Členské štáty by mali Komisii poskytovať informácie zhromaždené v súlade s bodom 39 na ročnom základe, a po prvýkrát najneskôr do 26. júla 2016.

41.

Komisia by mala na základe praktických skúseností posúdiť vykonávanie tohto odporúčania najneskôr do 26. júla 2017. Komisia by v tejto súvislosti mala predovšetkým posúdiť vplyv odporúčania na prístup k spravodlivosti, na právo na náhradu škody, na potrebu zabrániť zneužívaniu súdnych sporov a potrebu rozvíjať fungovanie jednotného trhu, malé a stredné podniky, konkurencieschopnosť hospodárstva Európskej únie a dôveru spotrebiteľa. Komisia by takisto mala posúdiť, či by mali byť navrhnuté ďalšie opatrenia na upevnenie a posilnenie horizontálneho prístupu, ktorého vyjadrením je toto odporúčanie.

42.

Toto odporúčanie by sa malo uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie.

26.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/66

(1)

V Dohode uzatvorenej medzi Európskym spoločenstvom a vládou Kanady o sanitárnych opatreniach na ochranu zdravia ľudí a zvierat pri obchodovaní so živými zvieratami a živočíšnymi produktmi (ďalej len „dohoda“) sa ustanovuje možnosť uznávať ekvivalenciu sanitárnych opatrení, ak vyvážajúca strana objektívne preukáže, že jej opatrenia dosahujú primeranú úroveň ochrany dovážajúcej strany. Táto dohoda bola schválená v mene Spoločenstva rozhodnutím 1999/201/ES.

(2)

Určenie ekvivalencie sa vykonalo a dohodlo s Kanadou, pokiaľ ide o opatrenia zamerané na ochranu verejného zdravia v súvislosti s produktmi rybolovu. Ekvivalencia bola dohodnutá na základe reciprocity.

(3)

Spoločný riadiaci výbor zriadený v zmysle Dohody („spoločný riadiaci výbor“) na svojom stretnutí 5. a 6. októbra 2006 vydal odporúčanie týkajúce sa určovania ekvivalencie, pokiaľ ide o hygienické predpisy pre produkty rybolovu. Toto odporúčanie bolo na stretnutí spoločného riadiaceho výboru 3. a 4. októbra 2007 doplnené špecifickým odporúčaním týkajúcim sa ekvivalencie, pokiaľ ide o mikrobiologické kritériá pre produkty rybolovu.

(4)

Spoločný riadiaci výbor na svojom stretnutí 5. a 6. októbra 2006 vydal odporúčanie týkajúce sa zavedenia predpisov pre dovoz rýb z Kanady do Spoločenstva ulovených s licenciou pre rekreačný rybolov. V záujme aktualizovať právny základ EÚ a kanadských noriem Spoločný riadiaci výbor na svojom stretnutí 5. a 6. októbra 2006 vydal odporúčanie týkajúce sa čerstvého mäsa.

(5)

V záujme aktualizovať právny základ EÚ a kanadských noriem Spoločný riadiaci výbor na svojom stretnutí 5. a 6. októbra 2006 vydal odporúčanie týkajúce sa mletého mäsa.

(6)

Spoločný riadiaci výbor na svojom stretnutí 3. a 4. októbra 2007 vydal odporúčanie týkajúce sa určovania ekvivalencie požiadaviek pre hydinové mäso, pokiaľ ide o hydinu post mortem.

(7)

Spoločný riadiaci výbor na svojom stretnutí 27. a 28. apríla 2005 vydal odporúčanie, v ktorom sa uvádza možnosť dovozu živých lastúrnikov z Kanady na skladovanie za mokra, presádzanie alebo čistenie v Spoločenstve s výnimkou živých lastúrnikov s trhovou veľkosťou, v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva.

(8)

Na základe uvedených odporúčaní je vhodné upraviť príslušné časti v prílohe V k dohode.

(9)

Podľa článku 16 ods. 3 dohody sa zmeny a doplnenia príloh majú dohodnúť výmenou nót medzi stranami.

(10)

Preto by sa odporúčané úpravy v prílohe V k dohode mali schváliť v mene Spoločenstva.

(11)

Rozhodnutím Komisie K(2008) 2633 z 19. júna 2008, ktoré nebolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, sa vykonali určité zmeny a doplnenia prílohy V k dohode.

(12)

V texte listov uvedených v prílohe k rozhodnutiu K(2008) 2633 je potrebné vykonať určité úpravy diplomatického charakteru. V záujme zrozumiteľnosti by sa uvedené rozhodnutie malo zrušiť a nahradiť týmto rozhodnutím.

(13)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,