ISSN 1977-0790

doi:10.3000/19770790.L_2013.166.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 166

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 56
18. júna 2013


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

2013/283/EÚ

 

*

Rozhodnutie Komisie z 25. júla 2012 o štátnej pomoci SA.23839 (C 44/2007) poskytnutej Francúzskom v prospech podniku FagorBrandt [oznámené pod číslom C(2012) 5043]  ( 1 )

1

 

 

2013/284/EÚ

 

*

Rozhodnutie Komisie z 19. decembra 2012 o štátnej pomoci SA.20829 [C 26/2010, ex NN 43/2010 (ex CP 71/2006)] Režim týkajúci sa oslobodenia od obecnej dane z nehnuteľnosti v prípadoch nehnuteľností užívaných nekomerčnými subjektmi na osobitné účely, ktorý uplatnilo Taliansko [oznámené pod číslom C(2012) 9461]  ( 1 )

24

 

 

AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI

 

*

Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 53 – Jednotné ustanovenia o typovom schvaľovaní vozidiel kategórie L3, pokiaľ ide o montáže zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu

55

 

*

Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 74 – Jednotné ustanovenia o typovom schvaľovaní vozidiel kategórie L1, pokiaľ ide o montáž zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu

88

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

ROZHODNUTIA

18.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 166/1


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 25. júla 2012

o štátnej pomoci SA.23839 (C 44/2007) poskytnutej Francúzskom v prospech podniku FagorBrandt

[oznámené pod číslom C(2012) 5043]

(Iba francúzske znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2013/283/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek (1),

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (2), a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

1.   POSTUP

(1)

Listom zo 6. augusta 2007 Francúzsko notifikovalo Komisii pomoc na reštrukturalizáciu v prospech skupiny FagorBrandt.

(2)

Listom z 10. októbra 2007 Komisia informovala Francúzsko o svojom rozhodnutí začať konanie v zmysle článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o túto pomoc.

(3)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k uvedenej pomoci.

(4)

Komisia dostala pripomienky od troch zainteresovaných strán, a to od príjemcu pomoci a jeho dvoch konkurentov. Podnik Electrolux predložil pripomienky listom zo 14. decembra 2007. Po stretnutí s útvarmi Komisie 20. februára 2008 tento podnik predložil dodatočné pripomienky listom z 26. februára 2008 a listom z 12. marca 2008. Konkurent, ktorý si želá zostať v anonymite, predložil pripomienky listom zo 17. decembra 2007 (4). Podnik FagorBrandt predložil svoje pripomienky listom zo 17. decembra 2007. Komisia zaslala Francúzsku tieto pripomienky listami z 15. januára 2008 a 13. marca 2008 s tým, že mu poskytla možnosť pripomienkovať ich a tieto jeho pripomienky dostala v prvom prípade listom z 15. februára 2008 a v druhom prípade prostredníctvom dokumentu predloženého na stretnutí 18. marca 2008 (pozri odôvodnenie 5).

(5)

Listom z 13. novembra 2007 Francúzsko oznámilo Komisii svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania. Dňa 18. marca 2008 sa uskutočnilo stretnutie medzi útvarmi Komisie, francúzskymi orgánmi a podnikom FagorBrandt. Po tomto stretnutí francúzske orgány predložili informácie listami z 24. apríla 2008 a zo 7. mája 2008. Druhé stretnutie tých istých strán sa uskutočnilo 12. júna 2008. Po tomto stretnutí francúzske orgány predložili informácie listom z 9. júla 2008. Dňa 15. júla 2008 Komisia požiadala o dodatočné informácie, ktoré francúzske orgány poskytli 16. júla 2008.

(6)

Dňa 21. októbra 2008 Komisia prijala podmienečné kladné rozhodnutie o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu vo výške 31 mil. EUR poskytnutej podniku FagorBrandt (5) (ďalej len „rozhodnutie z 21. októbra 2008“).

(7)

Toto rozhodnutie Všeobecný súd zrušil 14. februára 2012 (6) (ďalej len „rozsudok Všeobecného súdu zo 14. februára 2012“) z dôvodu dvoch zjavne nesprávnych posúdení: na jednej strane sa opatrenie neoprávnene považovalo za kompenzačné a na druhej strane chýba posúdenie celkového vplyvu nezlučiteľnej predchádzajúcej pomoci poskytnutej talianskymi orgánmi (ďalej len „talianska pomoc“), ktorá dosiaľ nebola vrátená, a schválenej pomoci na hospodársku súťaž.

(8)

Komisia preto musí prijať nové konečné rozhodnutie. V súlade s judikatúrou Všeobecného súdu (7) sa Komisia môže pri tom opierať len o informácie, ktoré mala k dispozícii v tom čase, t. j. 21. októbra 2008 (pozri oddiel 6.2.2 Časový rámec analýzy).

2.   OPIS

(9)

Uvedená pomoc predstavuje pomoc na reštrukturalizáciu. Predpokladaná výška pomoci je 31 mil. EUR. Túto pomoc poskytuje francúzske ministerstvo hospodárstva, financií a zamestnanosti. Príjemcom pomoci je podnik FagorBrandt S.A., ktorý vlastní niekoľko dcérskych spoločností pôsobiacich v oblasti výroby a predaja.

(10)

Francúzske orgány uvádzajú, že vzhľadom na dostupné zdroje podnik FagorBrandt S.A. by nebol schopný čeliť ťažkostiam bez štátnej pomoci. Podľa Francúzska priama pomoc vo výške 31 mil. EUR umožní financovať polovicu nákladov na reštrukturalizáciu (8).

(11)

Skupinu FagorBrandt (ďalej len „FagorBrandt“) nepriamo vlastní spoločnosť Fagor Electrodomésticos S. Coop (ďalej len „Fagor“), družstvo podľa španielskeho práva. Základné imanie tohto družstva je rozdelené medzi približne 3 500 členov (zamestnancov, ktorí sú spoločníkmi), pričom žiadny z členov nemôže vlastniť viac ako 25 % základného imania družstva.

(12)

Samotná spoločnosť Fagor je členom skupiny družstiev pod názvom Mondragón Corporación Cooperativa (ďalej len „MCC“), v ktorej má každé družstvo právnu a finančnú nezávislosť. Spoločnosť Fagor je členom divízie pre domáce elektrospotrebiče odvetvovej skupiny „Priemysel“ MCC.

(13)

V roku 2007 podnik FagorBrandt dosiahol obrat 903 mil. EUR. Pôsobí vo všetkých segmentoch s veľkými elektrospotrebičmi, ktoré zahŕňajú tri veľké skupiny výrobkov: umývacie zariadenia (umývačky riadu, práčky, sušičky bielizne, práčky so sušičkami), chladiace zariadenia (chladničky, mraziace boxy a mrazničky) a varné zariadenia (tradičné rúry, mikrovlnné rúry, sporáky, varné dosky, odsávače pár).

3.   DÔVODY NA ZAČATIE KONANIA

(14)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti z týchto piatich dôvodov: riziko obchádzania zákazu poskytovať pomoc na reštrukturalizáciu novovytvoreným firmám; riziko obchádzania povinnosti vrátiť nezlučiteľnú pomoc; pochybnosť o obnovení dlhodobej životaschopnosti podniku; nedostatočnosť kompenzačných opatrení; pochybnosť o obmedzení pomoci na nevyhnutné minimum, a to najmä pokiaľ ide o príspevok príjemcu.

3.1.   Riziko obchádzania zákazu poskytovať pomoc na reštrukturalizáciu novovytvoreným firmám

(15)

Keďže podnik FagorBrandt vznikol v januári 2002, v zmysle bodu 12 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (ďalej len „usmernenia o pomoci na reštrukturalizáciu“) (9) bol novovytvorenou firmou až do januára 2005, teda tri roky po svojom vzniku. To znamená, že rovnako ako v čase, keď sa na podnik vzťahovalo oslobodenie od dane stanovené článkom 44f Všeobecného daňového zákonníka (ďalej len „pomoc 44f“), podnik FagorBrandt sa považoval za novovytvorenú firmu aj v decembri roku 2003, keď Komisia vyhlásila túto pomoc za nezlučiteľnú a nariadila jej vrátenie (10). Podľa bodu 12 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu preto podnik nebol oprávnený na pomoc na reštrukturalizáciu. Skutočnosť, že Francúzsko nevymohlo pomoc, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú v decembri 2003, do chvíle, keď sa podnik už nepovažoval za novovytvorenú firmu, a teda sa stal oprávneným získať pomoc na reštrukturalizáciu, by mohla predstavovať obchádzanie zákazu stanoveného v bode 12 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu.

3.2.   Riziko obchádzania povinnosti vrátiť nezlučiteľnú pomoc

(16)

Komisia sa domnieva, že notifikovaná pomoc bude z veľkej časti slúžiť na financovanie vrátenia pomoci 44f. Zároveň vyjadrila pochybnosti o tom, či notifikovaná pomoc nepredstavuje obchádzanie povinnosti vrátiť túto nezlučiteľnú pomoc a či nezbavuje vrátenie tejto pomoci jeho podstaty a účinnosti.

3.3.   Pochybnosti o dlhodobej životaschopnosti podniku

(17)

Pokiaľ ide o obnovenie dlhodobej životaschopnosti podniku, Komisia vyjadrila dve pochybnosti. Na jednej strane Komisia zaznamenala, že očakávaný obrat v roku 2007 bol vyšší asi o 20 % oproti predchádzajúcemu roku, a tak sa zaujímala, na akých údajoch sa tento odhad zakladal. Na druhej strane Komisia zdôraznila, že v pláne reštrukturalizácie sa neuvádza, ako chce podnik FagorBrandt kryť vrátenie nezlučiteľnej pomoci, ktorú získala jeho talianska dcérska spoločnosť.

3.4.   Nedostatočnosť kompenzačných opatrení

(18)

Komisia ďalej vyjadrila pochybnosti o tom, či nezavedenie dodatočných kompenzačných opatrení na doplnenie opatrení, ktoré sa už zaviedli v rámci plánu reštrukturalizácie, je prijateľné. Komisia uviedla, že:

(i)

usmerneniami o pomoci na reštrukturalizáciu (body 38 až 41) sa príjemcom, ktorí spĺňajú kritérium „veľkého podniku“, ukladá povinnosť zaviesť kompenzačné opatrenia;

(ii)

na jednej strane by podnik FagorBrandt bez danej pomoci odišiel z trhu a na druhej strane sú jeho konkurenti predovšetkým z Európy. Zánik podniku FagorBrandt by následne umožnil európskym konkurentom zvýšiť svoj odbyt a výrobu o značné sumy;

(iii)

zdá sa, že všetky opatrenia, ktoré sa už zaviedli, nie je možné na základe bodu 40 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu považovať za kompenzačné opatrenia;

(iv)

Komisia napokon zdôraznila, že usmernenia platné v čase skúmania prípadov Bull (11) a Euromoteurs (12), na ktoré sa Francúzsko odvoláva, neukladajú povinnosť zaviesť kompenzačné opatrenia. Okrem toho Komisia zdôraznila ďalšie väčšie rozdiely medzi uvedenými prípadmi a týmto prípadom.

3.5.   Pochybnosti týkajúce sa príspevku príjemcu

(19)

Komisia napokon vyjadrila pochybnosti o tom, že boli splnené podmienky stanovené v článkoch 43 a 44 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu. Francúzske orgány nezahrnuli vrátenie pomoci 44f do nákladov na reštrukturalizáciu a takisto neobjasnili pôvod niektorých súm považovaných za „vlastné zdroje príjemcu“.

4.   PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

4.1.   Pripomienky podniku Electrolux

(20)

Podnik Electrolux uviedol, že na to, aby mohol reagovať na výzvy globálnej hospodárskej súťaže, vykonal veľké a veľmi nákladné plány reštrukturalizácie. V snahe udržať si konkurencieschopnosť bol tento podnik nútený prijať radikálne opatrenia, akým je napríklad zatvorenie ôsmich závodov v západnej Európe, z ktorých sa výroba zväčša presunula do iných existujúcich závodov v Európe a do nových závodov v Poľsku a Maďarsku. Podobné reštrukturalizačné opatrenia vykonala väčšina podnikov zo sektora „veľkých domácich elektrospotrebičov“. Podnik Electrolux sa preto sťažuje na skutočnosť, že podnik FagorBrandt by mohol získať podporu na zvládnutie situácie, ktorú musí zvyšok sektora zvládnuť bez podobnej pomoci. Pomoc by narušila hospodársku súťaž na úkor ostatných podnikov.

4.2.   Pripomienky druhého konkurenta

(21)

Po prvé, tento konkurent, ktorý si želá zostať v anonymite, uviedol, že plánovaná pomoc neumožní podniku obnoviť jeho dlhodobú životaschopnosť. Domnieva sa, že na zabezpečenie prežitia podniku je nevyhnutná zásadná priemyselná reorganizácia. Tento konkurent sa okrem toho nazdáva, že podnik FagorBrandt nebude mať prostriedky na financovanie potrebných investícií. Pomoc zároveň neumožní podniku FagorBrandt dosiahnuť potrebnú veľkosť na zlepšenie jeho postavenia pri rokovaniach s veľkými distribútormi, ktorí uprednostňujú dodávateľov pôsobiacich v Európskej únii vo väčšom rozsahu.

(22)

Po druhé, konkurent sa domnieva, že pomoc nie je obmedzená na nevyhnutné minimum, pretože podnik FagorBrandt by mohol získať potrebné finančné prostriedky na svoju reštrukturalizáciu od svojho akcionára a družstva, ktorého je členom (t. j. od MCC, ktorého členom je aj banka Caja Laboral).

(23)

Po tretie, konkurent zastáva názor, že pomoc by mohla narušiť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi. Na jednej strane väčšina podnikov zo sektora vyrába v Európe, a preto ich možno považovať za európske. Ázijskí a tureckí konkurenti vo väčšej miere pôsobia iba na trhu s niektorými výrobkami. Na druhej strane je podnik FagorBrandt piatym najväčším hospodárskym subjektom na európskej úrovni a má silné postavenie na francúzskom, španielskom a poľskom trhu. Konkurent sa preto domnieva, že pre chýbajúce kompenzačné opatrenia Komisia nemôže vyhlásiť pomoc za zlučiteľnú.

(24)

Po štvrté, skutočnosť, že Francúzsko a Taliansko poskytli v minulosti neoprávnenú pomoc, vedie k dvom záverom: po prvé, ťažkosti podniku FagorBrandt sú cyklické a vyvolávajú otázku jeho životaschopnosti, a po druhé, notifikovaná pomoc bude pravdepodobne slúžiť na vrátenie neoprávnenej pomoci, čím sa obíde povinnosť vrátiť pomoc.

4.3.   Pripomienky podniku FagorBrandt

(25)

Pripomienky podniku FagorBrandt sú podobné pripomienkam francúzskych orgánov, ktoré sú uvedené ďalej v texte.

5.   STANOVISKO FRANCÚZSKA

5.1.   Stanovisko Francúzska k rozhodnutiu o začatí konania

(26)

Pokiaľ ide o možné obchádzanie zákazu pomoci na reštrukturalizáciu novovytvoreným firmám, francúzske orgány nepopierajú, že podnik FagorBrandt treba považovať za „novovytvorenú firmu“ počas obdobia troch rokov od jeho vzniku v súlade s bodom 12 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu. Nazdávajú sa však, že otázka prípadného poskytnutia pomoci na reštrukturalizáciu podniku FagorBrandt začala byť aktuálna až v roku 2006 v dôsledku ťažkostí vyskytujúcich sa od roku 2004 a vzhľadom na zhoršovanie sa jeho finančnej situácie od roku 2005, t. j. v piatom roku jeho existencie. Inými slovami, podnik nemal žiadny dôvod žiadať o pomoc na reštrukturalizáciu skôr, ako sa ocitol v situácii odôvodňujúcej túto pomoc, t. j. v roku 2006. Otázka možného obchádzania pravidla „troch rokov“ je preto bezpredmetná.

(27)

Pokiaľ ide o možnosť, že notifikovaná pomoc zbavuje povinnosť vrátiť pomoc jej účinnosti, Francúzsko pripomína, že podnik nie je v ťažkostiach len kvôli vráteniu pomoci. Finančné ťažkosti totiž začali v roku 2004 a situácia sa výrazne zhoršila v rokoch 2005 a 2006. Podnik je skutočne v ťažkostiach v zmysle usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu tak, ako Komisia usúdila v rozhodnutí o začatí konania. Francúzsko na základe toho dospelo k záveru, že podnik je preto oprávnený na pomoc na reštrukturalizáciu, pokiaľ sú splnené aj ostatné podmienky stanovené pre takúto pomoc. Otázka, či by podnik prežil, alebo neprežil rok 2007 alebo 2008, keby nemusel vrátiť pomoc, je bezpredmetná, pretože vrátenie pomoci je povinné, a to po zamietavom rozhodnutí Komisie, pokiaľ ide o schému pomoci podľa článku 44f z roku 2003. Žiadosť o pomoc je odôvodnená nahromadením finančných ťažkostí, ktoré sú spojené s nákladmi na reštrukturalizáciu, ktoré už podniku vznikli, s nedokončením reštrukturalizácie, ako aj so všetkými ostatnými nákladmi vrátane vrátenia pomoci, ktoré podnik musí zohľadniť.

(28)

Pokiaľ ide o obnovenie dlhodobej životaschopnosti a dve príslušné pochybnosti vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania, francúzske orgány pripomínajú tieto skutočnosti. Pokiaľ ide o odhad nárastu obratu za rok 2007 o 20 % oproti finančnému roku 2006, možno ho vysvetliť najmä zmenou rozsahu činností podniku FagorBrandt, ktorá nastala v roku 2006. Pokiaľ ide o nezapočítanie vrátenia neoprávnenej pomoci, ktorú získala talianska dcérska spoločnosť (poskytnutej v rámci prevzatia činností podniku Ocean Spa v oblasti domácich elektrospotrebičov spoločnosťou Brandt Italia), francúzske orgány uvádzajú, že toto vrátenie by nemalo ovplyvniť životaschopnosť podniku, pretože konečná suma na ťarchu spoločnosti Brandt Italia bude pravdepodobne nižšia ako 200 000 EUR, pričom zostatok znáša predajca uvedených činností.

(29)

Pokiaľ ide o neexistenciu kompenzačných opatrení, Francúzsko opakuje, že podnik už v roku 2004 predal spoločnosť Brandt Components (závod v Nevers). Podnik okrem toho znížil svoju výrobnú kapacitu pozastavením výroby mraziacich boxov a voľne stojacich mikrovlnných rúr. Francúzske orgány ďalej pripomínajú, že v dôsledku pomoci nastalo len nepatrné narušenie hospodárskej súťaže, čo znižuje potrebu kompenzačných opatrení. Podnik FagorBrandt má totiž [0–5] % (13) podiel na európskom trhu, ktorý je v porovnaní s podielom jeho hlavných konkurentov veľmi nízky. Francúzske orgány sa preto domnievajú, že prítomnosť podniku na trhu umožňuje zabrániť oligopolom. Počas konania vo veci formálneho zisťovania francúzske orgány navrhli zaviesť dodatočné kompenzačné opatrenia.

(30)

Pokiaľ ide o pochybnosti Komisie týkajúce sa obmedzenia pomoci na minimum a vlastného príspevku príjemcu, francúzske orgány uvádzajú tieto skutočnosti. V súvislosti s nezapočítaním vrátenia pomoci do nákladov na reštrukturalizáciu uvádzajú, že vrátenie nezlučiteľnej pomoci nemožno apriórne kvalifikovať ako náklady na reštrukturalizáciu. Pokiaľ ide o vlastné zdroje príjemcu („effort propre du bénéficiaire“), ako sa nazývajú v oznámení, francúzske orgány vysvetľujú, že ide o bankové úvery.

5.2.   Stanovisko Francúzska k pripomienkam zainteresovaných strán

(31)

Pokiaľ ide o pripomienky podniku Electrolux, Francúzsko zdôrazňuje, že cieľom reštrukturalizačných opatrení, ktoré tento podnik a ďalší konkurenti prijali, nebola náprava ťažkej hospodárskej situácie, ale posilnenie postavenia na trhu s veľkými domácimi elektrospotrebičmi. Francúzsko sa preto domnieva, že situácia podniku FagorBrandt sa nedá porovnať so situáciou jeho konkurentov, ktorí majú napokon vzhľadom na svoju veľkosť oveľa väčšie finančné prostriedky.

(32)

Pokiaľ ide o pripomienky podniku, ktorý si želá zostať v anonymite, týkajúce sa dlhodobej životaschopnosti podniku FagorBrandt, francúzske orgány po prvé poukazujú na to, že podnik FagorBrandt urobil opatrenia prvotne určené na vykrytie straty a zvýšenie miery zisku, aby v konečnom dôsledku mohol dosiahnuť lepšie postavenie na trhu, najmä prostredníctvom vývoja […].

(33)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že pomoc nie je obmedzená na minimum, pretože podnik FagorBrandt by mohol získať dostatok financií od svojich akcionárov, francúzske orgány zdôrazňujú, že MCC nie je holdingový subjekt, ale družstevné hnutie. V tomto družstevnom hnutí je každé družstvo vrátane spoločnosti Fagor alebo banky Caja Laboral samostatné a závislé od rozhodnutí vlastných zamestnancov–družstevníkov, ktorí sú jeho vlastníkmi. Podnik FagorBrandt sa preto môže spoliehať iba na finančnú podporu spoločnosti Fagor, obmedzenú na jej súčasné kapacity. Odkúpením podniku FagorBrandt sa znížila suma dostupnej hotovosti spoločnosti Fagor, a tak Fagor v súčasnosti nemôže poskytovať finančné prostriedky nad určitú hranicu.

(34)

Po tretie, reagujúc na údajný negatívny vplyv na hospodársku súťaž, francúzske orgány zdôrazňujú rozpory v pripomienkach zainteresovanej strany, ktorá si želá zostať v anonymite. Táto zainteresovaná strana na jednej strane tvrdí, že pomoc by ovplyvnila podmienky hospodárskej súťaže na európskom trhu, pričom na druhej strane uvádza, že podnik FagorBrandt je v porovnaní s hlavnými konkurentmi príliš malým podnikom, čo ohrozuje jeho životaschopnosť. Okrem toho pokiaľ ide o neexistenciu kompenzačných opatrení, francúzske orgány pripomínajú, že už zaviedli platné kompenzačné opatrenia a navrhujú zaviesť nové opatrenia.

(35)

Po štvrté, v reakcii na tvrdenia založené na predchádzajúcom poskytnutí neoprávnenej pomoci zo strany Francúzska a Talianska Francúzsko pripomína, že účelom tejto neoprávnenej pomoci nebol program reštrukturalizácie podniku, ale systém zameraný na podporu udržania zamestnanosti v danom regióne. Na základe informácií, ktoré Komisii poskytol podnik FagorBrandt 17. decembra 2007, Francúzsko ďalej zdôrazňuje, že neexistuje žiadna súvislosť medzi výškou poskytnutej pomoci (asi 20 mil. EUR po zdanení) a výškou nezlučiteľnej pomoci (asi 27,3 mil. EUR vrátane úrokov). Okrem toho sa náklady na reštrukturalizáciu odhadujú na sumu 62,5 mil. EUR, ktorá je podstatne vyššia ako výška požadovanej pomoci na reštrukturalizáciu. Nakoniec Francúzsko pripomína vzájomnú zameniteľnosť výdavkov.

(36)

Pokiaľ ide o pripomienky, ktoré Komisii predložil podnik FagorBrandt, francúzske orgány uvádzajú, že s týmito objasňujúcimi informáciami môžu len súhlasiť, keďže dopĺňajú ich vlastné pripomienky.

6.   POSÚDENIE POMOCI

6.1.   Existencia pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ

(37)

Komisia sa domnieva, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Má podobu dotácie od francúzskej vlády, a teda je financované zo štátnych prostriedkov a poskytované štátom. Opatrenie je určené výhradne podniku FagorBrandt, a teda je selektívne. Dotáciou sa podnik FagorBrandt zvýhodňuje, keďže sa mu poskytli dodatočné prostriedky, aby nemusel ukončiť svoje činnosti. Toto opatrenie teda narúša hospodársku súťaž medzi výrobcami veľkých domácich elektrospotrebičov. Napokon trh s veľkými domácimi elektrospotrebičmi sa vyznačuje veľkým objemom obchodu medzi členskými štátmi. Komisia preto dospela k záveru, že notifikované opatrenie predstavuje štátnu pomoc. Francúzsko tento záver nepopiera.

6.2.   Právny základ posúdenia

6.2.1.   Právny základ zlučiteľnosti pomoci

(38)

V článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ sa stanovujú výnimky zo všeobecnej nezlučiteľnosti stanovenej v odseku 1 uvedeného článku. Výnimky stanovené v článku 107 ods. 2 ZFEÚ sa zjavne na tento prípad nevzťahujú.

(39)

Pokiaľ ide o výnimky stanovené v článku 107 ods. 3 ZFEÚ, Komisia poznamenáva, že keďže účel pomoci nie je regionálny a výnimka stanovená v článku 107 ods. 3 písm. b) nie je zjavne uplatniteľná, uplatňuje sa iba výnimka stanovená v článku 107 ods. 3 písm. c). Tá povoľuje poskytnutie štátnej pomoci na uľahčenie rozvoja určitých hospodárskych činností za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. V tejto súvislosti je nepochybné, že pomoc bola poskytnutá s cieľom obnoviť dlhodobú životaschopnosť firmy v ťažkostiach. Komisia vysvetlila spôsob posudzovania zlučiteľnosti takejto pomoci v usmerneniach o pomoci na reštrukturalizáciu. Právnym základom posúdenia budú práve tieto usmernenia. Komisia sa domnieva, že v tomto prípade by nebolo možné uplatniť žiadny iný rámec Spoločenstva. Okrem toho sa Francúzsko nedovolávalo žiadnej výnimky zo ZFEÚ a ani jedna zo zainteresovaných strán nekritizovala výber tohto právneho základu, ktorý bol už oznámený v rozhodnutí o začatí konania.

6.2.2.   Časový rámec analýzy

(40)

V súlade s judikatúrou Všeobecného súdu (14) je Komisia po zrušení niektorého svojho rozhodnutia povinná založiť svoju novú analýzu výhradne na informáciách, ktoré mala k dispozícii v čase prijatia zrušeného rozhodnutia, v tomto prípade k 21. októbru 2008.

(41)

Nemôžu sa teda zohľadniť neskoršie udalosti, ktoré mohli nastať od 21. októbra 2008. Z analýzy je potrebné vylúčiť zmeny alebo trendy na trhu alebo zmeny či trendy v situácii príjemcu pomoci. Rovnako Komisia nezohľadňuje obdobie vykonávania reštrukturalizačného plánu po októbri 2008 (15).

(42)

Komisia nemá povinnosť opätovne začať zisťovanie veci ani ho dokonca doplniť o nové odborné posudky (16). Zrušenie aktu, ktorým končí správne konanie zahŕňajúce niekoľko štádií, nemá nutne za následok zrušenie celého konania. Ak sa ukáže, tak ako v tomto prípade, že aj napriek skutočnosti, že vyšetrovacie úkony umožňovali vypracovať vyčerpávajúcu analýzu zlučiteľnosti pomoci, analýza, ktorú Komisia uskutočnila, nie je úplná, a tak spôsobuje protiprávnosť rozhodnutia, konanie smerujúce k nahradeniu tohto rozhodnutia sa môže opätovne uskutočniť na základe vyšetrovacích úkonov, ktoré sa už vykonali (17).

(43)

Okrem toho keďže Komisia musí založiť svoju novú analýzu výlučne na informáciách, ktoré mala v októbri 2008, teda na informáciách, ku ktorým sa francúzske orgány a podnik FagorBrandt už vyjadrili, nie je nutné ich znova konzultovať (18). Napokon právo zainteresovaných tretích strán predložiť pripomienky bolo zaručené uverejnením rozhodnutia o začatí konania (19) v úradnom vestníku a žiadne ustanovenie nariadenia č. 659/1999 neukladá povinnosť im opätovne ponúknuť túto možnosť, pokiaľ bol pôvodný plán reštrukturalizácie upravený počas zisťovania (20).

(44)

Toto rozhodnutie sa teda zakladá výhradne na informáciách dostupných k 21. októbru 2008.

6.3.   Oprávnenosť podniku na pomoc na reštrukturalizáciu

(45)

Na to, aby bol podnik oprávnený na pomoc na reštrukturalizáciu, sa v prvom rade musí považovať za firmu v ťažkostiach, ako sa vymedzuje v oddiele 2.1 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu.

(46)

V odôvodnení 24 rozhodnutia o začatí konania Komisia uviedla, že podnik sa zdal byť v ťažkostiach v zmysle bodu 11 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu. V odôvodnení 27 rozhodnutia o začatí konania Komisia takisto uviedla, že v súlade s bodom 13 usmernení o reštrukturalizácii sa ťažkosti podniku stali príliš závažnými na to, aby ich mohol financovať jeho španielsky akcionár. Na rozdiel od tohto predbežného posúdenia sa konkurent, ktorý si želá zostať v anonymite, domnieva, že podnik FagorBrandt by mohol získať potrebnú finančnú podporu na prekonanie svojich ťažkostí od spoločnosti Fagor a skupiny MCC. Treba preto zvážiť, či je nutné zmeniť a doplniť predbežné posúdenie, ktoré sa vykonalo v rozhodnutí o začatí konania. Komisia poznamenáva, že konkurent zakladá svoje tvrdenie na článku v tlači (21), v ktorom, ako sa zdá, sa poukazuje na to, že spoločnosť Fagor môže ľahko získať finančné prostriedky na finančných trhoch. Komisia však poznamenáva, že tento článok je z apríla 2005 a finančná situácia spoločnosti Fagor sa neskôr výrazne zhoršila. Francúzske orgány v tejto súvislosti pripomínajú, že finančné dlhy spoločnosti Fagor (ktoré nezahŕňajú dlhy podniku FagorBrandt), sa v roku 2005 strojnásobili, najmä v nadväznosti na odkúpenie akcií podniku FagorBrandt a veľké priemyselné investície v spoločnosti Fagor. Okrem toho spoločnosť Fagor v roku 2006 investovala do podniku FagorBrandt kapitál vo výške 26,9 mil. EUR. Všetky tieto skutočnosti prakticky vyčerpali mieru zadlženosti družstva, ktorého koeficient zadlženosti v širokej miere prekročil všeobecne prípustné minimá.

(47)

Francúzske orgány ďalej objasnili, že spoločnosť Fagor, ktorá je jediným akcionárom skupiny FagorBrandt, je družstvo zamestnancov, ktorí sú spoločníkmi, podľa španielskeho práva. Základné imanie spoločnosti je rozdelené medzi asi 3 500 členov–výlučne zamestnancov, ktorí sú spoločníkmi –, z ktorých žiadny nemôže vlastniť viac ako 25 % základného imania družstva.

(48)

Vzhľadom na svoju právnu formu spoločnosť Fagor nemôže pristúpiť k zvýšeniu základného imania otvorenému tretím upisovateľom. Družstvo môže zvýšiť svoje základné imanie len tak, že sa obráti na vlastných členov, ktorých finančné kapacity sú obmedzené na ich osobné úspory. Jediná možnosť, ktorú má na financovanie svojho rozvoja, je požičať si od bánk alebo vypísať pôžičky zaručené dlhopismi.

(49)

Pokiaľ ide o MCC, je to skupina družstiev, ktorej je spoločnosť Fagor členom. V tejto skupine má každé družstvo právnu a finančnú nezávislosť. Inými slovami, medzi spoločnosťou Fagor a skupinou MCC neexistuje žiadne kapitálové spojenie. Skupina MCC nie je teda holdingovou spoločnosťou, ale družstevným hnutím. Každé družstvo ako Fagor alebo banka Caja Laboral, ktoré je členom tejto skupiny, je nezávislé a závisí len od rozhodnutí vlastných zamestnancov–družstevníkov, ktorí sú jeho vlastníkmi. Vzťahy medzi skupinou MCC a jej členmi preto nemožno chápať ako vzťahy v tradičnej kapitálovej skupine.

(50)

Vzhľadom na svoju právnu formu skupina MCC teda nemohla zvýšiť kapitál tak ako akciová spoločnosť a nemožno ju považovať za materskú spoločnosť v zmysle bodu 13 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu. Podnik FagorBrandt teda mohol rátať len s podporou svojej materskej spoločnosti Fagor, a to v rozsahu jej platobnej schopnosti.

(51)

Komisia sa preto domnieva, že nie je potrebné preskúmať posúdenie oprávnenosti firmy v rozhodnutí o začatí konania na základe bodov 11 a 13 usmernení o pomoci.

(52)

Pokiaľ ide o oprávnenosť podniku na základe podmienok vymedzených v oddiele 2.1 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu, rozhodnutie o začatí konania vyvoláva iba jednu pochybnosť, totiž pochybnosť o možnom obídení zákazu poskytovať pomoc na reštrukturalizáciu novovytvoreným firmám (pozri oddiel 3 Dôvody na začatie konania).

(53)

Komisia analyzovala finančnú situáciu podniku, ktorá je znázornená v tabuľke 1. V prvých troch rokoch svojej existencie podnik zjavne nespĺňal kritériá stanovené v bodoch 10 a 11 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu na to, aby sa mohol považovať za firmu v ťažkostiach, ani keby pomoc 44f vrátil. Pokiaľ ide o bod 10 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu, ak by podnik vrátil pomoc vo výške 22,5 mil. EUR už v roku 2004 (to znamená v mesiacoch nasledujúcich po zamietavom rozhodnutí Komisie), v danom roku by ešte nezaznamenal stratu vo výške polovice svojho vlastného imania. Pokiaľ ide o bod 11 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu, ak by podnik vrátil pomoc vo výške 22,5 mil. EUR už v roku 2004, zaznamenal by iba jeden stratový rok (2004), čo nestačí na to, aby sa na základe tohto bodu mohol považovať za firmu v ťažkostiach. Finančné ťažkosti skupiny FagorBrandt sa zhoršili od roku 2005, v dôsledku čoho by sa podnik mohol považovať za firmu v ťažkostiach v zmysle usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu (t. j. za firmu, ktorá „bez vonkajšej intervencie verejných orgánov“ smeruje „takmer s určitosťou k vylúčeniu z obchodnej činnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte“) nepochybne od nasledujúceho roka (so zreteľom na povinnosť vrátiť pomoc 44f) a s určitosťou v roku 2007.

Tabuľka 1

V miliónoch EUR

2002

2003

2004

2005

2006

2007

Obrat

847,1

857,6

813,2

743,6

779,7

903,0

Hrubý zisk

205,2

215,1

207,0

180,6

171,6

190,4

Čistý výsledok

15,5

13,8

(3,6)

(13,4)

(18,2)

(5,7)

Vlastné imanie

69,8

83,4

79,8

70,6

79,4

73,6

(54)

Komisia ďalej poznamenala, že v prvom štvrťroku 2005 skupina Fagor prijala rozhodnutie o kúpe 90 % akcií podniku za cenu [150–200] mil. EUR. Svedčí to o tom, že trh by nepovažoval podnik za firmu v ťažkostiach v zmysle usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu, t. j. za firmu, ktorá bez vonkajšej intervencie verejných orgánov smeruje takmer s určitosťou k vylúčeniu z hospodárskej činnosti v krátkodobom alebo strednodobom časovom horizonte.

(55)

Na základe uvedených skutočností sa Komisia domnieva, že podnik, ktorý bol založený v januári 2002, sa nemohol považovať za firmu v ťažkostiach v prvých troch rokoch svojej existencie, a to ani v prípade okamžitého vrátenia pomoc 44f. Preto sa nazdáva, že skutočnosť, že Francúzsko nevrátilo pomoc 44f ešte ani v januári 2005, to znamená tri roky po založení podniku FagorBrandt, nemala za následok umelé udržanie pri živote podniku, ktorý by inak opustil trh. Zároveň sa nazdáva, že počas tohto obdobia podnik nemal dôvod žiadať o pomoc na reštrukturalizáciu. Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že skutočnosť, že Francúzsko nevrátilo pomoc 44f ešte ani v januári 2005, nepredstavuje obchádzanie zákazu poskytnúť pomoc na reštrukturalizáciu v prospech novovytvorených firiem v zmysle bodu 12 usmernení o reštrukturalizácii.

(56)

Na záver možno konštatovať, že pochybnosti o oprávnenosti podniku sú odstránené, a Komisia sa domnieva, že podmienky stanovené v oddiele 2.1 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu sú splnené.

6.4.   Ustanovenia týkajúce sa predchádzajúcej neoprávnenej a nezlučiteľnej pomoci

6.4.1.   Pomoc poskytnutá Francúzskom

(57)

Na základe bodu 23 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu a skutočnosti, že notifikovaná pomoc bude podľa všetkého slúžiť predovšetkým na financovanie vrátenia pomoci 44f, Komisia vyjadrila v odôvodnení 30 rozhodnutia o začatí konania pochybnosť o tom, či notifikovaná pomoc nepredstavuje obchádzanie povinnosti vrátiť pomoc a nezbavuje tak túto povinnosť jej podstaty a účinnosti.

(58)

Pri posudzovaní tejto otázky Komisia zohľadnila tieto skutočnosti.

(59)

Po prvé, podľa ustálenej judikatúry vrátenie nezlučiteľnej pomoci spolu s úrokmi umožňuje obnoviť stav pred poskytnutím pomoci, a tým odstrániť narušenie hospodárskej súťaže, ktoré s ňou súvisí. Preto sa v tomto prípade predpokladá, že vrátenie pomoci 44f spolu s úrokmi, ktorým sa podmieňuje vyplatenie novej pomoci, obnoví stav pred jej poskytnutím.

(60)

Po druhé, podnik je oprávnený na pomoc na reštrukturalizáciu. Vrátenie nezlučiteľnej pomoci primárne nebolo skutočným dôvodom finančných ťažkostí podniku. Ťažkosti vyplynuli z iných zdrojov, ktoré sú príčinou straty od roku 2004 (pozri tabuľku 1). Budúce vrátenie nezlučiteľnej pomoci len zhorší tieto ťažkosti do takej miery, že podnik ich nebude môcť zvládnuť bez štátnej pomoci. Zároveň sa zaviedol plán reštrukturalizácie činností, ktorého náklady predstavujú 62,5 mil. EUR. Svedčí to o tom, že operatívna reštrukturalizácia nevyhnutná na obnovenie výnosnosti činností je spojená s veľmi vysokými nákladmi, ktoré sú vyššie ako vrátenie pomoci 44f, ktorá bez úrokov predstavuje 22,5 mil. EUR. Tieto skutočnosti poukazujú na to, že FagorBrandt je firma v ťažkostiach, ktorej existencia je ohrozená. Preto môže rovnako ako každá firma v takejto situácii získať pomoc na reštrukturalizáciu, pokiaľ spĺňa ostatné podmienky stanovené v usmerneniach o reštrukturalizácii.

(61)

Po tretie, Komisia, ktorá vo svojom rozhodnutí vo veci Deggendorf (22) z roku 1991 poznamenala, že „neoprávnene poskytnutá pomoc, ktorú Deggendorf odmieta vrátiť od roku 1986, a nová pomoc (…) by mali kumulatívny účinok nadmerného a neoprávneného zvýhodnenia tejto spoločnosti, ktorým by sa narušili podmienky obchodu v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom,“ usúdila, že nová pomoc je zlučiteľná za predpokladu, že „orgány (…) sú povinné pozastaviť poskytovanie pomoci (…) spoločnosti Deggendorf do doby, kým nezískajú nezlučiteľnú pomoc späť (…).“ Vo svojom rozsudku z 15. mája 1997 (23) Súdny dvor potvrdil správnosť prístupu Komisie. Odvtedy Komisia prijala niekoľko rozhodnutí, v ktorých uplatňuje rovnaký prístup, to znamená, že novú pomoc považuje za zlučiteľnú pod podmienkou pozastavenia jej vyplácania až do vrátenia neoprávnenej pomoci (24). Komisia poznamenáva, že v tomto prípade od okamihu, keď nová pomoc bude spĺňať podmienky stanovené v usmerneniach o pomoci na reštrukturalizáciu, nič nebude brániť tomu, aby sa uplatnil prístup uplatnený vo veci Deggendorf, to znamená, aby sa nová pomoc považovala za zlučiteľnú pod podmienkou, že jej vyplácanie sa pozastaví do okamihu vrátenia pomoci 44f.

(62)

Na základe predchádzajúcich úvah sa pochybnosti Komisie odstránili.

(63)

V tejto súvislosti chce Komisia poskytnúť toto spresnenie. Bodom 23 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu sa Komisii pri posudzovaní pomoci na reštrukturalizáciu ukladá povinnosť „brať do úvahy, po prvé súhrnný účinok minulej a novoposkytnutej pomoci, po druhé skutočnosť, že minulá pomoc nebola vrátená.“ Ako sa uvádza v poznámke pod čiarou č. 14 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu, toto ustanovenie sa zakladá na rozsudku vo veci Deggendorf (25). V tomto prípade sa Francúzsko zaviazalo vymáhať pomoc 44f pred vyplatením novej pomoci. V tomto rozhodnutí je Komisia v zmysle uvedeného judikátu vo veci Deggendorf povinná premeniť tento záväzok na podmienku zlučiteľnosti notifikovanej pomoci. Týmto spôsobom zabezpečí, že nedôjde ku kumulovaniu predchádzajúcej pomoci s novou pomocou a predchádzajúca pomoc sa vráti.

6.4.2.   Neoprávnená talianska pomoc

(64)

Brandt Italia, talianska dcérska spoločnosť podniku FagorBrandt, nevrátila časť pomoci, ktorú jej poskytli talianske orgány, ešte ani 21. októbra 2008. Komisia vyhlásila túto pomoc vo svojom rozhodnutí z 30. marca 2004 (26) za nezlučiteľnú.

(65)

V tomto prípade, ako sa už uviedlo v odôvodnení 61, rozsudok vo veci Deggendorf (27) potvrdzuje, že Komisia neprekračuje svoju posudzovaciu právomoc tým, že ukladá povinnosť vrátenia predchádzajúcej pomoci ako nevyhnutného predpokladu vyplatenia novej pomoci. Za predpokladu, že Komisia podmieňuje poskytnutie zamýšľanej pomoci vrátením predchádzajúcej pomoci, nie je povinná preskúmať súhrnný účinok uvedenej pomoci na hospodársku súťaž, pretože takéto podmienenie umožňuje zabrániť tomu, aby sa výhoda poskytnutá zamýšľanou pomocou kumulovala s výhodou poskytnutou predchádzajúcou pomocou (28).

(66)

Komisia tak v rámci svojho rozhodovacieho postupu dala prednosť vráteniu nezlučiteľnej pomoci ako nevyhnutnej podmienke vyplatenia novej pomoci (29) pred uplatnením bodu 23 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu, ktorý jej umožňuje vziať do úvahy súhrnný účinok neoprávnenej pomoci a novoposkytnutej pomoci.

(67)

Vzhľadom na osobitné okolnosti tohto prípadu má Komisia v úmysle uplatniť bod 23 usmernení. V tomto prípade je totiž povinná prijať nové rozhodnutie z dôvodu zrušenia rozhodnutia z 21. októbra 2008 Všeobecným súdom. V tejto súvislosti Komisia nemôže zohľadniť informácie, ktoré nemala k dispozícii ku dňu prijatia prvého rozhodnutia. Nemôže teda zohľadniť nové záväzky štátu ani pravidlá vrátenia neoprávnenej pomoci, ktoré prípadne vznikli po uvedenom dátume.

(68)

Komisia je preto povinná, ako jej napokon ukladá rozsudok Všeobecného súdu zo 14. februára 2012 (30), preskúmať súhrnný účinok talianskej pomoci a notifikovanej pomoci na reštrukturalizáciu na hospodársku súťaž.

(69)

Najprv je však potrebné určiť, aká bola výška talianskej pomoci k 21. októbru 2008, ktorá sa mala zohľadniť.

(70)

Podnik FagorBrandt sa domnieva, že výška vrátenej talianskej pomoci zo strany Brandt Italia by mala predstavovať menej ako 200 000 EUR.

(71)

Podnik FagorBrandt totiž v roku 2003 odkúpil prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Brandt Italia závod vo Verolanuova a jeho aktíva od spoločnosti Ocean, ktorá bola v konkurze. Cena, ktorú ponúkal podnik Brandt Italia za príslušné aktíva, predstavovala 10 mil. EUR.

(72)

Keďže správcovia konkurznej podstaty spoločnosti Ocean považovali túto sumu za nedostatočnú, talianske orgány chceli rozšíriť opatrenia prijaté v rámci z režimov „Mobilita“ a „Cassa Integrazione“, ktoré boli vyhlásené za zlučiteľné s uplatniteľným európskym právom, na uvedené transakcie. Predovšetkým predpokladali, že podniky najímajúce zamestnancov, ktorí boli prepustení z práce, môžu využiť oslobodenie od sociálnych odvodov. Cieľom rozšírenia rozsahu platnosti týchto opatrení bolo dosiahnuť, aby zisk, ktorý z nich plynie nadobúdateľovi, mal za následok zvýšenie kúpnej ceny príslušných aktív o zodpovedajúcu sumu.

(73)

Talianske orgány prijali vládne nariadenie zo 14. februára 2003, ktorým sa stanovuje, že sa na kupujúceho aktíva akejkoľvek spoločnosti v konkurze, ktorá zamestnáva viac ako 1 000 zamestnancov, vzťahuje oslobodenie od sociálnych odvodov a dodatočných príspevkov za každého prevzatého zamestnanca. Transakcia odkúpenia činností podniku Ocean SpA v oblasti elektrospotrebičov podnikom Brandt Italia 7. marca 2003 bola oprávnená na oslobodenie podľa tejto schémy, ktorá sa zaviedla podľa uvedeného vládneho nariadenia. Nadobúdacia cena navrhovaná podnikom Brandt Italia sa preto zvýšila o sumu týchto oslobodení, odhadovanú na 8,5 mil. EUR, čím sa zvýšila na 18,5 mil. EUR.

(74)

Vo svojom rozhodnutí z 30. marca 2004 (31) Komisia usúdila, že vládne nariadenie zo 14. februára 2003, ktoré sa zmenilo na zákon zo 17. apríla 2003, predstavuje neoprávnenú a nezlučiteľnú schému pomoci. Akonáhle sa podnik Brandt Italia dozvedel o tomto rozhodnutí Komisie, dosiahol 5. júla 2004 na Obchodnom súde v Brescii zabavenie poslednej splátky kúpnej ceny (5,7 mil. EUR) a obrátil sa na orgány činné v konaní vo veci Ocean s cieľom získať späť svoj preplatok. Podnik Brandt Italia sa totiž domnieval, že taliansky štát musí vymáhať neoprávnenú pomoc od jej skutočného príjemcu.

(75)

Preto aj keď príjemcom uvedenej pomoci podľa schémy vyhlásenej Komisiou za neoprávnenú bol Brandt Italia (spoločnosť, na ktorú sa skutočne vzťahovali oslobodenia), podnik FagorBrandt sa domnieval, že konečný nárok na túto pomoc sa takmer úplne previedol na veriteľov zapísaných do zoznamu správcami konkurznej podstaty spoločnosti Ocean, a to prostredníctvom zvýšenia kúpnej ceny aktív (zvýšenie o 8,5 mil. EUR v porovnaní s 8 624 283 EUR skutočne poskytnutých oslobodení). Francúzske orgány sa preto domnievali, že zostatok, ktorý má podnik Brandt Italia/FagorBrandt ešte uhradiť, predstavuje sumu 124 283 EUR a že k tejto sume treba pripočítať úroky.

(76)

Talianske orgány však poskytli Komisii informácie, ktoré tento záver vyvracajú.

(77)

Dňa 13. mája 2008 talianske orgány zaslali Komisii dva rozsudky súdu v Brescii. Tieto rozsudky sa týkajú sporu medzi Národným inštitútom sociálneho zabezpečenia (Instituto Nazionale della Previdenza Sociale–INPS) a podnikom Brandt Italia o určenie výšky pomoci, čiže oslobodenia od sociálnych odvodov, ktoré získal podnik Brandt Italia.

(78)

Prvým rozsudkom z 1. februára 2008 sa pozastavuje príkaz na vrátenie pomoci, ktorý vydal INPS voči podniku Brandt Italia 18. decembra 2007. INPS sa proti tomuto rozsudku odvolal. Dňa 29. apríla 2008 odvolací súd zrušil pozastavenie príkazu na vrátenie pomoci.

(79)

Tretí rozsudok z 8. júla 2008 zaslaný Komisii 20. októbra 2008 dáva v podstate za pravdu INPS, pokiaľ ide o zaviazanie podniku Brandt Italia na úplné vrátenie pomoci. Tento rozsudok bol oznámený podniku Brandt Italia 15. septembra 2008.

(80)

Na základe týchto informácií je Komisia teda povinná určiť výšku pomoci, ktorú musí podnik Brandt Italia/FagorBrandt vrátiť a ktorú bolo možné primerane odhadnúť k 21. októbru 2008. Na tento účel Komisia poznamenáva, že rozsudok Súdu prvého stupňa v Brescii z 8. júla 2008 zaviazal podnik Brandt Italia na vrátenie 8 890 878,02 EUR.

(81)

Komisia sa však domnieva, že od tejto sumy treba odpočítať zabavenú sumu, t. j. 5,7 mil. EUR. V skutočnosti podnik Brandt Italia nedisponoval touto sumou, ktorá bola od prijatia rozsudku Obchodného súdu v Brescii z 5. júla 2004 zablokovaná z dôvodu zabezpečenia pohľadávky. Toto rozhodnutie bolo prijaté na základe rozhodnutia Komisie z 30. marca 2004 a uvedená suma bola zablokovaná preto, lebo sa predpokladala nutnosť vrátenia pomoci. Dňa 21. októbra 2008 sa dalo predpokladať, že táto suma bude slúžiť na vrátenie časti spornej pomoci. Tento záver podporuje skutočnosť, že:

v odôvodnení 18 rozhodnutia Komisie z 30. marca 2004 sa spresňuje, že schéma pomoci vyhlásená za neoprávnenú sa mohla vzťahovať tak na nadobúdateľov firiem v ťažkostiach, ako aj na firmy v ťažkostiach. Inými slovami, dalo sa predpokladať, že spoločnosť Ocean bude povinná uhradiť minimálne časť sumy, ktorú bude potrebné vrátiť,

v rozsudku súdu v Brescii z 8. júla 2008 sa uvádza existencia tejto zablokovanej sumy na zabavenom účte a považuje sa za „zjavné“, že táto suma by mohla slúžiť na čiastočné vrátenie pomoci INPS.

(82)

Komisia sa preto domnieva, že vzhľadom na skutočnosti uvedené v odôvodneniach 76 až 81 konečná výška talianskej pomoci, ktorú je potrebné zohľadniť na účely tejto analýzy, predstavuje sumu 3 190 878,02 EUR, ku ktorej treba pripočítať úroky splatné k 21. októbru 2008.

(83)

Pokiaľ ide o úroky, Komisia sa v skutočnosti domnieva, že pri určovaní ich výšky by sa nemal brať do úvahy dátum skutočného vrátenia pomoci, ale dátum zrušeného rozhodnutia, pretože v tomto prípade Komisia analyzuje zlučiteľnosť francúzskej pomoci k 21. októbru 2008. K 21. októbru 2008 sa francúzska pomoc kumulovala s talianskou pomocou vrátane úrokov splatných k uvedenému dňu. Komisia je preto povinná zohľadniť kumulovanie týchto položiek a nepripočítavať k nim úroky vzniknuté do dňa skutočného vrátenia pomoci.

(84)

Výhoda, ktorú predstavujú úroky vzniknuté od 21. októbra 2008 do dňa skutočného vrátenia pomoci, sa napokon odstráni samotným vrátením pomoci, samozrejme, vrátane týchto úrokov.

(85)

Okrem sumy 31 mil. EUR, ktorú mu poskytli francúzske orgány, podnik FagorBrandt disponoval sumou 3 190 878,02 EUR (plus úroky). Takáto výhoda má vplyv na hospodársku súťaž: podnik disponoval dodatočnou hotovosťou, akou by nedisponoval v bežných trhových podmienkach (to znamená v prípade neexistencie nezlučiteľnej talianskej pomoci).

(86)

V súlade s bodom 23 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu a rozsudkom Všeobecného súdu zo 14. februára 2012 Komisia zamýšľa preskúmať súhrnný účinok talianskej pomoci a pomoci na reštrukturalizáciu v rámci analýzy uvedenej pomoci.

(87)

Toto preskúmanie súhrnného účinku viedlo Komisiu k dvojitej kontrole. Na jednej strane Komisia musí overiť, či kompenzačné opatrenia (pozri odôvodnenie 89 a nasl., a najmä odôvodnenie 118 a nasl.) umožňujú konkrétne vykompenzovať narušenie hospodárskej súťaže spôsobené tým, že podnik FagorBrandt vlastní dodatočnú hotovosť. Na druhej strane Komisia chce zabezpečiť, aby vlastný príspevok príjemcu bol skutočne nezávislý od pomoci (pozri odôvodnenie 154 a nasl.). V skutočnosti sa nedá vylúčiť, že uvedená suma je zahrnutá v zamýšľanom vlastnom príspevku podniku.

(88)

V rámci tejto dvojitej kontroly má Komisia možnosť stanoviť príslušnému členskému štátu nové podmienky nezávisle od prípadných návrhov tohto štátu (ktoré by Komisia v danom prípade nemohla zohľadniť, keby boli predložené po 21. októbri 2008). Ako sa potvrdzuje v bode 46 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu, „Komisia môže stanoviť akékoľvek podmienky a záväzky, ktoré považuje za nevyhnutné, s cieľom zabezpečiť, že pomoc nebude deformovať hospodársku súťaž do takej miery, ktorá by odporovala spoločnému záujmu v prípade, že dotknutý členský štát neprijal žiadny záväzok o tom, že prijme takéto opatrenia“.

6.5.   Predchádzanie akémukoľvek nadmernému narušeniu hospodárskej súťaže

6.5.1.   Analýza nevyhnutnosti kompenzačných opatrení

(89)

V bode 38 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu sa stanovuje, že na to, aby Komisia mohla schváliť pomoc na reštrukturalizáciu, sa musia prijať kompenzačné opatrenia s cieľom zmierniť negatívny vplyv pomoci na obchodné podmienky. V opačnom prípade sa bude pomoc považovať za pomoc, ktorá je „v protiklade k spoločnému záujmu“, a teda za nezlučiteľnú so spoločným trhom. Táto podmienka často nadobúda podobu obmedzenia prítomnosti na trhu, ktorú si podnik môže udržiavať na svojom trhu alebo na trhoch po skončení obdobia reštrukturalizácie.

(90)

Vo svojom oznámení Francúzsko tvrdilo, že kompenzačné opatrenia nie sú v tomto prípade nevyhnutné, a to najmä preto, lebo pomoc nemá vplyv nadmerného narušenia hospodárskej súťaže. V odôvodneniach 37, 38 a 40 rozhodnutia o začatí konania Komisia stručne vysvetlila, prečo toto tvrdenie odmieta.

(91)

V nasledujúcich odôvodneniach Komisia podrobne vysvetľuje, prečo sa na rozdiel od tvrdenia francúzskych orgánov domnieva, že pomoc spôsobuje narušenie hospodárskej súťaže a prečo je nevyhnutné zaviesť kompenzačné opatrenia.

(92)

Ako sa už uviedlo, podnik FagorBrandt pôsobí v sektore výroby a predaja distribútorom (na rozdiel od distribúcie a predaja jednotlivcom) veľkých domácich elektrospotrebičov. Pokiaľ ide o zemepisné pokrytie trhu s veľkými elektrospotrebičmi, Komisia v minulosti usúdila, že je totožné prinajmenšom s Európskou úniou, najmä pre neexistenciu prekážok vstupu na trh, technickej harmonizácie a relatívne nízkych prepravných nákladov (32). Údaje poskytnuté podnikom FagorBrandt a dvoma konkurentmi, ktorí predložili pripomienky, potvrdzujú, že trh má rozmer Únie.

(93)

Komisia sa domnieva, že pomoc na reštrukturalizáciu automaticky spôsobuje narušenie hospodárskej súťaže tým, že príjemcovi bráni odísť z trhu, a tým brzdí rozvoj konkurenčných podnikov. Takáto pomoc teda znemožňuje odchod z trhu najmenej výkonných podnikov, ktorý „je bežnou súčasťou fungovania trhu“, ako sa uvádza v bode 4 usmernení o reštrukturalizácii. Notifikovaná pomoc v prospech podniku FagorBrandt má preto za následok uvedené narušenie hospodárskej súťaže. Komisia sa však nazdáva, že všetky nasledujúce skutočnosti majú tendenciu obmedziť negatívny vplyv tohto narušenia hospodárskej súťaže. Po prvé, podnik FagorBrandt má na európskom trhu s veľkými elektrospotrebičmi podiel vo výške maximálne [0–5] % (33). Po druhé, na trhu sú štyria konkurenti s podielmi na trhu 10 % alebo viac (Indesit, Whirlpool, BSH a Electrolux) (34). Konkurent, ktorý si želá zostať v anonymite, okrem toho pripúšťa, že podnik FagorBrandt je na európskom trhu pomerne malým subjektom (pozri v texte pochybnosti konkurenta o obnove životaschopnosti podniku v súvislosti s jeho veľkosťou), ktorého podiel na trhu sa zmenšuje (35). Po tretie, výška pomoci je vo vzťahu k obratu podniku FagorBrandt v Európe nízka (pomoc predstavuje menej ako 4 % obratu v roku 2007) a ešte nižšia vo vzťahu k štyrom hlavným hospodárskym subjektom na trhu, ktorých obrat je vyšší ako obrat podniku FagorBrandt (36).

(94)

Zatiaľ čo sa v predchádzajúcom odôvodnení analyzuje narušenie hospodárskej súťaže spôsobené pomocou, je potrebné analyzovať aj „negatívne účinky na obchodné podmienky“ medzi členskými štátmi tak, ako sa uvádza v bode 38 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu, ktorý sa zakladá na ustanoveniach článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Ako sa už uviedlo v odôvodnení 38 rozhodnutia o začatí konania, pomoc narúša umiestnenie hospodárskych činností a následne aj obchod medzi členskými štátmi. FagorBrandt je podnik, ktorého prevažná väčšina výrobných činností a zamestnancov sa nachádza vo Francúzsku ([80–100] % objemu výroby podniku sa vyrába vo Francúzsku). Bez pomoci francúzskeho štátu by podnik FagorBrandt rýchlo odišiel z trhu. Výrobky vyrobené v závodoch FagorBrandt konkurujú najmä výrobkom konkurentov z iných členských štátov (37). Zánik podniku FagorBrandt by teda umožnil týmto európskym konkurentom značne zvýšiť odbyt a následne výrobu svojich výrobkov. Pomoc má vplyv na udržanie výrobných činností vo Francúzsku, ktoré by sa inak čiastočne presunuli do iných členských štátov. Preto má negatívny vplyv na obchodné podmienky, čím znižuje možnosti vývozu konkurentov, ktorí sa usadili v iných členských štátov, do Francúzska (38). Pomoc zároveň obmedzuje možnosti predaja do krajín, do ktorých bude podnik FagorBrandt naďalej vyvážať svoje výrobky. So zreteľom na veľkosť odbytu podniku FagorBrandt a zodpovedajúci počet pracovných miest nie je tento negatívny vplyv na obchodné podmienky zanedbateľný.

(95)

Na základe uvedenej analýzy sa Komisia domnieva, že skutočné kompenzačné opatrenia (t. j. nezanedbateľné), avšak v obmedzenom rozsahu, sú nevyhnutné.

6.5.2.   Analýza opatrení, ktoré sa už zaviedli

(96)

V odôvodnení 39 rozhodnutia o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či opatrenia notifikované francúzskymi orgánmi možno považovať za kompenzačné opatrenia, keďže v bode 40 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu sa uvádza, že „odpisy a ukončenie stratových aktivít, ktoré by boli rozhodne nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti podniku, sa na účely posúdenia kompenzačných opatrení nebudú považovať za zníženie kapacity alebo obmedzenie prítomnosti na trhu.“ Zdalo sa, že na všetky opatrenia opísané francúzskymi orgánmi sa vzťahuje táto výnimka. V rámci konania vo veci formálneho zisťovania Francúzsko zopakovalo svoj názor, že ukončenie výroby mraziacich boxov a voľne stojacich mikrovlnných rúr, ako aj predaj podniku Brandt Components predstavujú tri platné kompenzačné opatrenia. Komisia preto uskutočnila podrobnú analýzu týchto opatrení a vyvodila z nej tieto závery.

(97)

Pokiaľ ide o uzavretie závodu na výrobu mraziacich boxov v roku 2005 (závod v Lesquin), Francúzsko vo svojom oznámení zo 6. augusta 2007 uviedlo, že tento závod „ktorý vyrábal mraziace boxy a chladničky na víno pre celú skupinu FagorBrandt, nadobudol veľkosť…, čo mu neumožnilo pokryť ani premenlivé, ani pevné náklady, a v roku 2004 dosiahol prevádzkovú stratu 5,8 mil. EUR.“ Niet teda pochýb o tom, že v tomto prípade ide o ukončenie stratovej činnosti, ktoré je nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti podniku (39) a ktoré sa v súlade s bodom 40 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu nedá považovať za kompenzačné opatrenie.

(98)

Pokiaľ ide o ukončenie výroby voľne stojacich mikrovlnných rúr v závode v Azenay, takisto išlo o ukončenie stratovej činnosti, nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti podniku, čo francúzske orgány ostatne výslovne uznali vo svojich pripomienkach (40). Nevýnosnosť tejto činnosti nie je prekvapujúca, pretože voľne stojace mikrovlnné rúry sú trhovými segmentmi, do ktorých najviac prenikli výrobky z krajín s nízkymi nákladmi (41). Okrem toho závod v Azenay prišiel o veľké zákazky na výrobu mikrovlnných rúr pre iné skupiny (42). V závere možno konštatovať, že na základe bodu 40 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu nie je teda možné toto opatrenie považovať za kompenzačné opatrenie.

(99)

Naopak, v marci 2004 podnik postúpil svoju dcérsku spoločnosť Brandt Components (závod v Nevers) rakúskej skupine ATB za sumu 3 mil. EUR, pričom tu nedošlo k odpisom (43) ani k ukončeniu činnosti. V ustanovení bodu 40 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu sa preto toto opatrenie nevylučuje. Činnosť postúpená v marci 2004 (44) zabezpečila v roku 2003 obrat vo výške 35,4 mil. EUR, čo predstavuje 4 % obratu podniku v roku 2003 a týkala sa 306 zamestnancov, čo predstavuje 6 % zamestnancov podniku. Zahrnula sa do návrhu, vývoja, výroby a uvedenia na trh elektrických motorov pre práčky. Postúpenie tejto činnosti malo teda za následok obmedzenie prítomnosti podniku na trhu so súčiastkami pre práčky.

(100)

Uvedené opatrenie sa však nedá považovať za platné kompenzačné opatrenie. Predaj podniku Brandt Components sa totiž uskutočnil približne tri a pol roka pred notifikáciou skúmanej pomoci. Na druhej strane toto opatrenie neznižuje prítomnosť podniku FagorBrandt na trhu s veľkými domácimi elektrospotrebičmi (45), ktorý je hlavným trhom, na ktorom bude FagorBrandt naďalej pôsobiť. Toto opatrenie teda nemalo za cieľ a ani nemohlo mať za následok zmiernenie narušenia hospodárskej súťaže, ktoré by vzniklo v dôsledku poskytnutia zamýšľanej pomoci.

6.5.3.   Dodatočné kompenzačné opatrenia navrhované francúzskymi orgánmi

(101)

V reakcii na pochybnosti uvedené v rozhodnutí o začatí konania týkajúce sa nedostatočnosti oznámených kompenzačných opatrení francúzske orgány navrhli pozastaviť predaj chladiacich a varných zariadení značky Vedette na obdobie piatich rokov. Okrem toho navrhujú pozastaviť predaj umývačiek riadu značky Vedette alebo postúpiť značku […].

(102)

Ako sa už uviedlo, podnik FagorBrandt dosahuje [50–80] % odbytu na francúzskom trhu, kde mal v roku 2006 podiel [10–20] % v hodnotovom vyjadrení a [10–20] %, pokiaľ ide o objem. To znamená, že ak by FagorBrandt ukončil činnosť, mali by z toho prospech najmä jeho konkurenti na francúzskom trhu, pretože by mohli zvýšiť svoj odbyt. Sú to práve tieto podniky, ktorých sa najviac týka prežitie podniku FagorBrandt vďaka poskytnutej pomoci. Naopak, odbyt podniku FagorBrandt na talianskom trhu je veľmi obmedzený. Ako kompenzačné opatrenie Komisia preto uprednostňuje pozastavenie predaja umývačiek riadu značky Vedette pred postúpením značky […], pričom výrobky značky Vedette (46) sa predávajú výlučne na francúzskom trhu, zatiaľ čo výrobky […] sa predávajú hlavne […].

(103)

S cieľom zistiť, či sú tieto dodatočné kompenzačné opatrenia dostatočné, je nevyhnutné analyzovať ich rozsah.

(104)

Odbyt chladiacich zariadení (chladničky a mrazničky) značky Vedette predstavoval v roku 2007 [10–20] mil. EUR, t. j. [0–5] % obratu skupiny FagorBrandt.

(105)

Pozastavenie predaja chladiacich zariadení na päť rokov umožní konkurentom na francúzskom trhu posilniť svoje postavenie na trhu s chladiacimi zariadeniami. Na trhu s chladničkami vo Francúzsku sú podľa štúdie GfK z roku 2007 hlavnými konkurentmi skupiny FagorBrandt–ktorá má podiel na trhu v hodnotovom vyjadrení […] %–podniky Whirlpool ([…] %), Indesit ([…] %) a Electrolux ([…] %). Na trhu s mrazničkami sú jeho hlavnými konkurentmi ([…] %) Whirlpool ([…] %), Liebherr ([…] %) a Electrolux ([…] %).

(106)

Odbyt varných zariadení značky Vedette predstavoval v roku 2007 [5–10] mil. EUR, t. j. [0–5] % obratu skupiny FagorBrandt.

(107)

Pozastavenie predaja varných zariadení na päť rokov následne umožní konkurentom posilniť svoje postavenie na trhu so sporákmi. Na danom trhu vo Francúzsku sú podľa štúdie GfK z roku 2007 hlavnými konkurentmi skupiny FagorBrandt (ktorá má podiel na trhu v hodnotovom vyjadrení […] %) podniky Indesit ([…] %), Electrolux ([…] %) a Candy ([…] %).

(108)

Odbyt umývačiek riadu značky Vedette predstavoval v roku 2007 [5–10] mil. EUR, čiže [0–5] % obratu skupiny FagorBrandt.

(109)

Na trhu umývačiek riadu vo Francúzsku sú podľa štúdie GfK z roku 2007 hlavnými konkurentmi skupiny FagorBrandt (ktorá má podiel na trhu v hodnotovom vyjadrení […] %) podniky BSH ([…] %), Whirlpool ([…] %) a Electrolux ([…] %). Pozastavenie predaja umývačiek riadu značky Vedette následne umožní konkurentom rozšíriť svoju prítomnosť na trhu.

(110)

Výrobky, ktorých predaj sa pozastaví, predstavujú spolu [0–5] % obratu skupiny (47). Francúzske orgány uvádzajú, že si to bude vyžadovať značné úpravy v rámci podniku […].

6.5.4.   Záver o kompenzačných opatreniach navrhovaných francúzskymi orgánmi a stanovenie dodatočného kompenzačného opatrenia Komisiou

(111)

Navrhovanými kompenzačnými opatreniami sú pozastavenie predaja niektorých výrobkov (varné a chladiace zariadenia a umývačky riadu) značky Vedette (48) na päť rokov a postúpenie podniku Brandt Components. Ide o reálne zníženie prítomnosti na trhu (t. j. nezanedbateľné), ale v obmedzenom rozsahu.

(112)

Komisia sa však domnieva, že kompenzačné opatrenie týkajúce sa značky Vedette, ktoré navrhujú francúzske orgány, je jediným platným kompenzačným opatrením, ale nie je dostatočné. Komisia sa preto rozhodla stanoviť ako podmienku zlučiteľnosti opatrenia predĺženie pozastavenia predaja výrobkov značky Vedette o ďalšie 3 roky. Zatiaľ čo v skutočnosti navrhovaný zákaz trvá päť rokov, táto lehota sa predĺži o ďalšie tri roky celkove na osem rokov.

(113)

Podľa informácií, ktoré mala Komisia k 21. októbru 2008, sa vplyv tohto kompenzačného opatrenia (KO) z hľadiska poklesu obratu môže posúdiť dvoma spôsobmi podľa tabuľky 2 (49).

Tabuľka 2

V miliónoch EUR

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

Obrat podniku FagorBrandt

[900–1 200]

[900–1 200]

[900–1 200]

[900–1 200]

[900–1 200]

[900–1 200]

[900–1 200]

[900–1 200]

Vplyv KO, horná hranica

– [40–60]

– [40–60]

– [40–60]

– [40–60]

– [40–60]

– [40–60]

– [40–60]

– [40–60]

Vplyv KO, dolná hranica

– [55–75]

– [55–75]

– [55–75]

– [55–75]

– [55–75]

– [55–75]

– [55–75]

– [55–75]

(114)

Údaje uvedené v tabuľke 2 pod rokmi 2009 až 2012, ktoré poskytli francúzske orgány a podnik FagorBrandt, sa týkajú vplyvu nimi navrhovaného kompenzačného opatrenia (údaje o tomto vplyve pozri aj v odôvodnení 143 a nasl.).

(115)

Prvý spôsob výpočtu vplyvu dodatočného kompenzačného opatrenia stanoveného Komisiou spočíva vo vynásobení tromi príjmového deficitu z posledného roka vyhodnoteného francúzskymi orgánmi (t. j. 2012). Pri scenári, ktorý je pre podnik optimistický, bude tento vplyv teda predstavovať 3 × [40–60] mil., t. j. [120–180] mil. EUR.

(116)

Druhý spôsob výpočtu vplyvu dodatočného kompenzačného opatrenia spočíva vo zovšeobecnení číselných údajov za roky 2013–2016 prostredníctvom uplatnenia lineárneho zvýšenia o [1,5–3] % na obrat za rok 2012, a to na základe rastu obratu v rokoch 2009–2012 odhadovaného podnikom na [1,5–3] %. Z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 125 a nasl. sa takýto predpoklad rastu obratu totiž považuje za primeraný z hľadiska stratégie skupiny a výhľadov trhu. Z tohto hľadiska pri optimistickom scenári pripraví kompenzačné opatrenie podnik FagorBrandt o obrat [120–180] mil. EUR.

(117)

Navrhované kompenzačné opatrenie je podľa všetkého primerané a stačí na úmerné zníženie negatívneho vplyvu, ktorý môže mať poskytnutie uvedenej pomoci na hospodársku súťaž: pri optimistickom scenári pripraví podnik o obrat [120–180] mil. EUR za obdobie rokov 2014–2016. Tento nedosiahnutý obrat umožní konkurentom zvýšiť ich odbyt. Toto kompenzačné opatrenie zároveň sťaží podniku opätovné uvedenie príslušných výrobkov Vedette na trh po 8 rokoch absencie na trhu (v súčasnosti sa predávajú len práčky Vedette). Aj keď uvedená značka v skutočnosti nezanikla úplne, náklady na jej opätovné uvedenie na trh budú úmerné počtu rokov jej neprítomnosti na trhu. Čím dlhšie sa značka nebude vyskytovať na trhu, tým väčšia bude strata jej dobrej povesti.

(118)

Ďalej je potrebné overiť si aj to, či toto nové kompenzačné opatrenie umožňuje vykompenzovať aj konkurenčnú výhodu, ktorá vyplýva zo súhrnného účinku talianskej pomoci a pomoci na reštrukturalizáciu. Možno sa totiž domnievať, že k 21. októbru 2008 podnik FagorBrandt disponoval sumou 3 190 878,02 EUR (čo predstavuje spolu s úrokmi približne 4 mil. EUR), na ktorú nemal mať nárok. Takáto výhoda spočívajúca v tom, že podnik disponoval dodatočnou hotovosťou, má vplyv na hospodársku súťaž. Dodatočné kompenzačné opatrenie má však za následok vykompenzovanie tohto narušenia hospodárskej súťaže.

(119)

V tabuľke 3 sa uvádza čistá strata (alebo negatívny voľný peňažný tok–free cash flow) súvisiaca s kompenzačným opatrením. Údaje za roky 2009–2012 predstavujú údaje, ktoré Komisii oznámili francúzske orgány. Údaje za roky 2013–2016 predstavujú zovšeobecnené údaje vychádzajúce z obratu za rok 2012, na ktorý sa uplatnilo zvýšenie o [1,5–3] % ročne (50).

Tabuľka 3

V miliónoch EUR

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

Konečný výsledok bez KO

[0–5]

[5–10]

[10–15]

[10–15]

[15–20]

[15–20]

[15–20]

[15–20]

Vplyv KO, horná hranica

– [10–15]

– [5–10]

– [5–10]

– [5–10]

– [5–10]

– [5–10]

– [5–10]

– [5–10]

Vplyv KO, dolná hranica

– [15–20]

– [5–10]

– [5–10]

– [5–10]

– [5–10]

– [5–10]

– [5–10]

– [5–10]

(120)

Ukazuje sa teda, že pri optimistickom scenári (pre podnik) tri roky navyše pripravia podnik FagorBrandt o hotovosť vo výške [10–20] mil. EUR (ak sa obrat za rok 2012 vynásobí tromi) a vo výške [10–20] mil. EUR (ak sa bude vychádzať zo zovšeobecnených číselných údajov). Inými slovami, stanovením tohto nového kompenzačného opatrenia sa vo veľmi širokej miere kompenzuje výhoda spočívajúca v možnosti disponovať hotovosťou vo výške približne 4 mil. EUR.

(121)

Napokon skutočnosť, že platnosť kompenzačných opatrení presahuje koniec obdobia reštrukturalizácie (stanovený na 31. december 2012), nespôsobuje neprimeranosť týchto opatrení. Ak sa totiž kompenzačné opatrenia musia prijať z dôvodu udelenia pomoci na reštrukturalizáciu, nie sú súčasťou samotného reštrukturalizačného procesu, ale predstavujú kompenzáciu poskytnutú konkurentom podporeného podniku s cieľom vykompenzovať narušenie hospodárskej súťaže, ktoré sa môže dotknúť týchto konkurentov. Vplyv a účinnosť týchto opatrení teda nespochybňuje skutočnosť, že ich platnosť trvá dlhšie ako obdobie reštrukturalizácie, pretože sa zaviedli z dôvodu reštrukturalizácie uľahčenej štátnou pomocou a ich cieľom a dôsledkom je vykompenzovanie narušenia hospodárskej súťaže, ktorá vyplýva z tejto pomoci.

(122)

Komisia sa preto domnieva, že tieto opatrenia umožňujú zabrániť nadmernému narušeniu hospodárskej súťaže v zmysle bodov 38 až 40 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu.

6.6.   Obnovenie životaschopnosti podniku

6.6.1.   Plán reštrukturalizácie, výhľady trhu a dôveryhodnosť odhadov zahrnutých v pláne reštrukturalizácie

(123)

V pláne reštrukturalizácie podniku FagorBrandt, ktorý sa už začal vykonávať, sa v podstate stanovuje:

zmena orientácie a vývoj zameraný na […],

zefektívnenie nákupnej politiky a […],

postúpenie činností a zatvorenie závodov (51),

zníženie počtu zamestnancov (52),

opatrenia na posilnenie udržateľnosti podniku (53).

(124)

Po preskúmaní Komisia potvrdila to, čo oznámila v rozhodnutí o začatí konania, a to že sa domnieva, že tento plán je v súlade s požiadavkami bodov 35 až 37 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu. Inými slovami, plán reštrukturalizácie umožní obnoviť dlhodobú životaschopnosť podniku.

(125)

Komisia by však ďalej v texte chcela vysvetliť svoju analýzu a svoje závery o výhľadoch trhu a dôveryhodnosti odhadov uvedených v pláne reštrukturalizácie.

(126)

Komisia posúdila odhady obsiahnuté v pláne reštrukturalizácie, najmä z hľadiska výhľadov rastu. Komisia by rada pripomenula, že v tomto rozhodnutí sú zohľadnené iba údaje, ktoré boli dostupné v októbri 2008.

(127)

Podľa CECED (54) vývoj na európskom trhu z hľadiska objemu v rokoch 2005–2007 svedčí o miernom raste v západnej Európe (približne 2 % ročne) a stálom raste vo východnej Európe (približne 7 % ročne). Miera stáleho rastu je však premenlivá, pretože podlieha výkyvom v hospodárstve: hospodársky rast vyjadrený dvojmiestnym číslom sa ľahko môže striedať s hospodárskym poklesom vyjadreným dvojmiestnym číslom a naopak.

(128)

Napriek tomu, že z dlhodobého hľadiska možno počítať so zjednocovaním nákupného správania východnej a západnej Európy, nízka kúpyschopnosť krajín východnej Európy vedie ku koncentrácii dopytu po základnom tovare (práčky alebo chladničky) a po výrobkoch nižšej triedy. Práve na trhy s týmito výrobkami vstúpili tureckí a ázijskí konkurenti.

(129)

Potenciálne trhy pre skupinu FagorBrandt sú teda v západnej Európe, pretože tieto trhy sú z hľadiska hodnoty, ako aj objemu oveľa významnejšie a v menšej miere sa zakladajú na výrobkoch nižšej triedy, s ktorými FagorBrandt už nemôže byť konkurencieschopná a ktoré sú príčinou výrazného rastu vo východnej Európe.

(130)

Presnejšie povedané, referenčným trhom skupiny FagorBrandt je francúzsky trh, na ktorom skupina dosahuje [50–80] % svojho odbytu, vyrába [80–100] % svojho objemu a zamestnáva [80–100] % zamestnancov skupiny. Podľa GIFAM (55) vzrástol trh s veľkými domácimi elektrospotrebičmi vo Francúzsku v roku 2007 o 1 % oproti roku 2006 tak z hľadiska objemu, ako aj hodnoty. Osobitne trh s […] elektrospotrebičmi, na ktorý sa chce FagorBrandt zameriavať, zaznamenal nárast o […] % oproti roku 2006, zatiaľ čo v prípade […] elektrospotrebičov klesol odbyt o […] %.

(131)

Trendy podľa druhu výrobkov svedčia o tom, že nosnými trhmi, ktoré sa v Európe a najmä vo Francúzsku rozvíjajú, sú hlavne trhy s […] výrobkami. Rast v prípade výrobkov […] je značný, zatiaľ čo chladiace zariadenia takmer stagnujú, o čom svedčí nasledujúca tabuľka vyňatá zo štúdie zoskupenia GIFAM:

Tabuľka 4

Image

(132)

Rozhodnutie podniku FagorBrandt, ktoré spočíva najmä v preorientovaní sa na […] a vo vývoji […], je preto v súlade s trendom jednotlivých segmentov a výrobkov.

(133)

Po preskúmaní ostatných základných prvkov plánu reštrukturalizácie s cieľom preukázať relevantnosť odhadov týkajúcich sa termínovej prevádzkovej ziskovosti podniku FagorBrandt Komisia usúdila, že uvedené odhady v tabuľke 5 sú realistické.

Tabuľka 5

V miliónoch EUR

2009

2010

2011

2012

Obrat podniku FagorBrandt

[900–1 200]

[900–1 200]

[900–1 200]

[900–1 200]

Konečný výsledok

[0–5]

[5–10]

[10–15]

[10–15]

(134)

Zvyšok analýzy sa preto obmedzí na dve konkrétne pochybnosti o reálnosti a dostatočnosti plánu reštrukturalizácie, ktoré sa uvádzajú v rozhodnutí o začatí konania.

(135)

Po prvé, Komisia požiadala o vysvetlenia, pokiaľ ide o očakávané zvýšenie obratu v roku 2007 o 20 %. Francúzske orgány vysvetlili, že v roku 2006 sa zmenil rozsah činnosti podniku FagorBrandt, keď Fagor previedol na FagorBrandt distribúciu značky Fagor na anglickom a francúzskom trhu a následne všetky činnosti Fagoru vo Francúzsku (56). Obrat týchto činností sa odhadoval na [50–100] mil. EUR v roku 2007 a zahrnul sa do obratu podniku FagorBrandt za rok 2007. Predpokladané zvýšenie obratu bolo konštantne len [5–10] %. Odvtedy Francúzsko oznámilo Komisii skutočný obrat dosiahnutý v roku 2007. Obrat predstavuje 903 mil. EUR oproti 779,7 mil. EUR v roku 2006, čo znamená medziročný nárast o približne 16 %.

(136)

Po druhé, Komisia poznamenala, že v pláne reštrukturalizácie sa neuvádza, ako chce podnik FagorBrandt zabezpečiť vrátenie nezlučiteľnej pomoci, ktorú získala jeho dcérska spoločnosť v Taliansku, čo vyvoláva riziko, pokiaľ ide o obnovenie životaschopnosti podniku. Francúzske orgány spresnili, že výška vrátenej talianskej pomoci zo strany podniku Brandt Italia by mala predstavovať menej ako 200 000 EUR (pozri odôvodnenie 70 a nasl.). Ako však Komisia uviedla (pozri odôvodnenie 76 a nasl.), výška talianskej pomoci, ktorú treba vziať do úvahy na účely tohto rozhodnutia, predstavuje sumu 3 190 878,02 EUR, ku ktorej treba pripočítať úroky splatné do 21. októbra 2008. Komisia sa však domnieva, že plánované vrátenie pomoci nespochybňuje obnovenie životaschopnosti podniku vzhľadom na to, že podnik FagorBrandt je povinný zvýšiť svoj vlastný príspevok o sumu 3 190 878,02 EUR plus úroky (v tejto súvislosti pozri odôvodnenie 149 a nasl.).

(137)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že pochybnosti o obnovení životaschopnosti uvedené v rozhodnutí o začatí konania sú odstránené.

6.6.2.   Pochybnosti o obnovení životaschopnosti vyjadrené jednou zo zainteresovaných strán

(138)

Ako sa už uviedlo, konkurent, ktorý si želá zostať v anonymite, namieta, že by sa reštrukturalizáciou mohla obnoviť dlhodobá životaschopnosť podniku. Po prvé sa domnieva, že podnik mal presunúť časť svojej výroby do výrobných oblastí s nízkymi nákladmi, kde môže ťažiť z výrazných úspor. Po druhé, podnik nebude schopný pokryť nevyhnutné investície na zlepšenie svojich výrobkov v priemyselnom odvetví, ktoré každoročne vyžaduje značné investície do priemyselného závodu, návrhov, výskumu a vývoja. Napokon zdôraznil, že podnik je v porovnaní so svojimi konkurentmi stále príliš malý. V nasledujúcich odôvodneniach sa Komisia pokúsi overiť, či tieto pripomienky konkurenta, ktorý si želá zostať v anonymite, spochybňujú jej závery o obnovení životaschopnosti podniku.

(139)

Pokiaľ ide o nutnosť premiestniť časť výroby do krajín s nižšími nákladmi, Komisia poznamenáva, že francúzske orgány reagovali konkrétne na tento bod. Pripomínajú, že vývoj, na ktorý sa FagorBrandt sústreďuje (výroby s vysokou pridanou hodnotou a inovatívne výrobky), rovnako ako vývoj uskutočňovaný niektorými výlučne európskymi konkurentmi, nie je v súlade so systematickým presunom výroby do krajín s nízkymi nákladmi. […] V prípade hlavných konkurentov je zriaďovanie výrobných jednotiek v krajinách s nízkymi nákladmi zároveň prejavom snahy o rozvoj odbytu v daných krajinách.

(140)

Pokiaľ ide o tvrdenia konkurenta, ktorý si želá zostať v anonymite, v súvislosti s neschopnosťou podniku FagorBrandt pokryť značné investície nevyhnutné na udržanie svojej konkurencieschopnosti a v súvislosti s jeho malou veľkosťou v porovnaní s hlavnými konkurentmi, Komisia poznamenáva, že v odôvodnení 8 rozhodnutia o začatí konania sama uviedla, že tieto skutočnosti prispeli k ťažkostiam podniku. Uvádza však, že plán reštrukturalizácie zjavne reaguje na tieto výzvy. Podnik totiž zamýšľa sústrediť sa na […]. Okrem toho Komisia poznamenáva, že niektorým podnikom v tomto sektore sa aj napriek ich malej veľkosti v porovnaní s hlavnými konkurentmi a ich rozsiahlou výrobou v krajinách západnej Európy darí udržať konkurencieschopnosť tým, že sa zameriavajú na určité výrobky a segmenty (ide buď o špecializované hospodárske subjekty, ako sú Miele, Smeg, Liebherr, Teka, alebo o malých výrobcov zameraných na jednotlivé štáty, ako sú Candy a Gorenje). Komisia ďalej uvádza, že čoraz intenzívnejšie začleňovanie podniku FagorBrandt do skupiny Fagor takisto napomáha riešenie týchto problémov spojených s veľkosťou podniku. Stručne povedané, Komisia uznáva, že otázky, na ktoré poukázal konkurent, predstavujú výzvy pre FagorBrandt, ale domnieva sa, že plán reštrukturalizácie môže na ne reagovať a s dostatočnou mierou pravdepodobnosti umožní obnoviť jeho životaschopnosť.

(141)

Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že pripomienky konkurenta, ktorý si želá zostať v anonymite, nespochybňujú jej posúdenie plánu reštrukturalizácie ako plánu, ktorý umožňuje obnoviť dlhodobú životaschopnosť podniku FagorBrandt.

6.6.3.   Vplyv kompenzačných opatrení na obnovenie životaschopnosti

(142)

Napokon v súvislosti s obnovením dlhodobej životaschopnosti Komisia musí v súlade s poslednou vetou bodu 38 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu overiť, či plánované kompenzačné opatrenia neohrozia životaschopnosť podniku. Ako sa už ukázalo v analýze, francúzske orgány navrhli dodatočné kompenzačné opatrenia, ktoré nie sú zahrnuté do finančných odhadov priložených k oznámeniu. Keďže Komisia považuje tieto opatrenia za potrebné, budú sa musieť zaviesť. Pokiaľ ide o tieto opatrenia, t. j. pozastavenie predaja chladiacich a varných zariadení a umývačiek riadu značky Vedette na päť rokov, následkom ktorých sa zhoršia finančné výsledky podniku, je potrebné zistiť, či sú pre podnik únosné.

(143)

Podľa francúzskych orgánov sa v tabuľkách 6 a 7 uvádzajú finančné výsledky podniku, a to so zreteľom na implementáciu kompenzačných opatrení navrhovaných francúzskymi orgánmi. V tabuľke 6 sa opisuje optimistický scenár a v tabuľke 7 pesimistický scenár.

Tabuľka 6

Pozastavenie predaja chladiacich a varných zariadení a umývačiek riadu značky Vedette (v miliónoch EUR)

Optimistický scenár

2007

2008

2009

2010

2011

2012

Obrat

903,0

[900–1 000]

[900–1 000]

[900–1 000]

[900–1 000]

[900–1 000]

Hrubý zisk

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Prevádzkový výsledok pred započítaním mimoriadnych položiek

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Prevádzkový výsledok (EBIT)

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Výsledok pred zdanením

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Čistý výsledok

– [5–10]

– [5–10]

– [5–10]

[0–5]

[5–10]

[5–10]

Voľný peňažný tok

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Kumulovaný voľný peňažný tok

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Tabuľka 7

Pozastavenie predaja chladiacich a varných zariadení a umývačiek riadu značky Vedette (v miliónoch EUR)

Pesimistický scenár

2007

2008

2009

2010

2011

2012

Obrat

903,0

[900–1 000]

[900–1 000]

[900–1 000]

[900–1 000]

[900–1 000]

Hrubý zisk

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Prevádzkový výsledok pred započítaním mimoriadnych položiek

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Prevádzkový výsledok (EBIT)

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Výsledok pred zdanením

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Čistý výsledok

– [5–10]

– [5–10]

– [10–15]

[0–5]

[0–5]

[5–10]

Voľný peňažný tok

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Kumulovaný voľný peňažný tok

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

(144)

Tabuľky 6 a 7 vychádzajú z nasledujúcich predpokladov poklesu obratu, v dôsledku ktorého sa stiahne z trhu niekoľko skupín výrobkov predávaných pod značkou Vedette. Takéto stiahnutie z trhu môže mať tieto účinky:

a)

pokles odbytu skupiny výrobkov značky Vedette, ktorých predaj sa pozastavuje;

b)

pokles odbytu v ďalších skupinách výrobkov predávaných pod značkou Vedette (57) (negatívny vplyv na sortiment výrobkov značky Vedette);

c)

zníženiu odbytu ďalších značiek (negatívny vplyv na portfólio všetkých značiek skupiny FagorBrandt).

(145)

Optimistický scenár zohľadňuje iba účinky uvedené pod písmenami a) a b) odôvodnenia 144, pričom strata vyplývajúca z pozastavenia predaja určitého výrobku bude predstavovať pokles o [70–90] % obratu pozastaveného radu výrobkov (zvyšných [10–30] % obratu získa FagorBrandt späť prostredníctvom zvýšenia odbytu rovnakých výrobkov predávaných pod inými značkami ako Vedette) a o [20–30] % obratu ostatných výrobkov predávaných pod značkou Vedette. Pesimistický scenár zohľadňuje účinok uvedený pod písmenom c) odôvodnenia 144, pričom sa predpokladá miera poklesu o [110–130] %, pokiaľ ide o pozastavený rad výrobkov (strata sa môže dotknúť nielen 100 % obratu pozastaveného radu výrobkov, ale aj iných výrobkov a značiek, ako je pozastavený rad výrobkov), a o [20–40] % v prípade ostatných výrobkov predávaných pod značkou Vedette. Francúzske orgány vysvetľujú, že takýto pesimistický predpoklad zodpovedá skúsenostiam podniku, keď sa v roku 2003 rozhodol vzdať sa predaja mikrovlnných rúr pod značkou Vedette vo Francúzsku, aby sa úplne sústredil na značku Brandt, ktorá mala osobitnú predajnú silu. Toto pozastavenie malo veľmi negatívny reťazový vplyv, pretože došlo nielen k poklesu celého dosiahnutého obratu značky Vedette, ale strata zároveň postihla značku Brandt (celková strata z týchto dvoch značiek […] elektrospotrebičov za dva roky v porovnaní s počiatočným odbytom […] kusov, z toho […] pod značkou Vedette, čo predstavuje stratu [120–140] % objemu, ktorého sa podnik zriekol) (58).

(146)

Na základe analýzy údajov uvedených v predchádzajúcich dvoch tabuľkách a ďalších údajov poskytnutých francúzskymi orgánmi Komisia poznamenáva, že prijaté kompenzačné opatrenia oslabia podnik, keďže od roku 2009–roku ich implementácie–spôsobia zhoršenie výsledkov podniku. Od roku 2010 však podnik dosiahne kladný čistý výsledok, ktorý sa v nasledujúcich rokoch bude zvyšovať. Komisia sa preto domnieva, že kompenzačné opatrenia navrhované francúzskymi orgánmi síce podnik oslabia, ale nezabránia obnoveniu jeho životaschopnosti.

(147)

Tento záver nie je spochybnený stanovením dodatočného kompenzačného opatrenia Komisiou, čiže nutnosťou predĺžiť pozastavenie predaja dotknutých výrobkov značky Vedette o tri roky.

(148)

Ako totiž vyplýva z tabuľky 3, v ktorej sa uvádza vplyv dodatočného kompenzačného opatrenia na konečný výsledok podniku, tento bude v rokoch 2014–2016 naďalej kladný, pričom zaznamená rast odhadovaný na [1,5–3] %. Rovnaký záver platí v prípade kompenzačného opatrenia stanoveného Komisiou: hoci podnik oslabí, nezabráni obnoveniu jeho životaschopnosti.

6.7.   Obmedzenie pomoci na minimum: reálny príspevok nezávislý od pomoci

(149)

Na to, aby pomoc mohla byť schválená, je potrebné, aby sa v súlade s bodmi 43 až 45 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu obmedzila výška a intenzita pomoci na striktné minimum nevyhnutné na reštrukturalizáciu, ktorá sa vykoná so zreteľom na existujúce finančné zdroje podniku, jeho akcionárov alebo skupiny, do ktorej patrí. Príjemcovia pomoci musia podstatnou mierou prispieť na plán reštrukturalizácie zo svojich vlastných zdrojov vrátane predaja aktív, ktoré nie sú nevyhnutné na prežitie podniku, alebo prostredníctvom vonkajšieho financovania, ktoré získali za trhových podmienok.

(150)

Ako sa uvádza v odôvodnení 43 rozhodnutia o začatí konania, náklady na reštrukturalizáciu, ako sú opísané v oznámení francúzskych orgánov, predstavujú 62,5 mil. EUR. Podnik zamýšľa prispieť do výšky 31,5 mil. a získať pomoc vo výške 31 mil.

 

V miliónoch EUR

%

Náklady na reštrukturalizáciu

62,5

100 %

Zdroj financovania:

Vlastné zdroje príjemcu

4,6

7,4 %

Vklad akcionára

26,9

43 %

Štátna pomoc

31

49,6 %

(151)

Pokiaľ ide o tieto údaje, Komisia v odôvodnení 44 rozhodnutia o začatí konania uvádza dve pochybnosti. Komisia na jednej strane požiadala francúzske orgány, aby zdôvodnili, prečo nezahrnuli do nákladov na reštrukturalizáciu vrátenie pomoci 44f. Na druhej strane požiadala o vysvetlenie charakteru „vlastných zdrojov príjemcu“.

(152)

Francúzske orgány reagovali na túto druhú pochybnosť poznámkou, že „vlastné zdroje príjemcu“ pozostávajú z bankových úverov, ktoré podnik FagorBrandt získal na trhu. Spresňujú, že v roku 2006 podnik podpísal zmluvy na bankové úvery vo výške [20–40] mil. EUR, ktoré sa v roku 2007 zvýšili na [20–40] mil. EUR (59). Boli zabezpečené […]. Komisia poznamenáva, že ide o „externé financovanie v rámci trhových podmienok“, ako sa vymedzuje v bode 43 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu, a preto predstavuje platný príspevok.

(153)

V súvislosti s prvou pochybnosťou Komisie francúzske orgány uviedli, že vrátenie nezlučiteľnej pomoci sa nedá apriórne kvalifikovať ako náklady na reštrukturalizáciu (ani ako vlastné zdroje podniku, ktorý je príjemcom, v zmysle bodov 43 a 44 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu). Práve z tohto dôvodu sa pomoc 44f nezapočítala do nákladov na reštrukturalizáciu. Francúzske orgány však uvádzajú, že vrátenie pomoci odhadované na približne [25–30] mil. EUR (vrátane úrokov) je samozrejme začlenené do obchodného plánu priloženého k oznámeniu rovnako ako akékoľvek iné bežné výdavky. Komisia sa domnieva, že je nevyhnutné, aby sa vrátenie pomoci zohľadnilo v obchodnom pláne, ako je to v tomto prípade (60).

(154)

Treba však zohľadniť aj skutočnosť, že talianska pomoc, ktorú získal podnik Brandt Italia, predstavuje k 21. októbru 2008 sumu 3 190 878,02 EUR, ku ktorej je potrebné pripočítať úroky. Nemožno preto vylúčiť, že táto suma je zahrnutá v zamýšľanom vlastnom príspevku podniku. Z tohto dôvodu vlastný príspevok príjemcu pomoci klesol pod hranicu 50 % stanovenú v bode 44 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu.

(155)

S cieľom ubezpečiť sa, že vlastný príspevok podniku bude skutočne nezávislý od pomoci a bude predstavovať minimálne 50 % nákladov na reštrukturalizáciu, Komisia podmienila toto kladné rozhodnutie zvýšením vlastného príspevku primerane k sume talianskej pomoci, čiže k 3 190 878,02 EUR, ku ktorej treba pripočítať úroky splatné k 21. októbru 2008.

(156)

Konkrétne o túto sumu sa bude musieť zvýšiť vlastný príspevok na náklady na reštrukturalizáciu navrhovaný podnikom FagorBrandt (prostredníctvom úveru, vkladu akcionárov alebo iným spôsobom), a to do konca obdobia reštrukturalizácie podniku, ktorý je stanovený na 31. decembra 2012. Francúzske orgány budú povinné predložiť dôkaz o tomto zvýšení do dvoch mesiacov nasledujúcich po 31. decembri 2012.

(157)

Pokiaľ ide o tvrdenie konkurenta, ktorý si želá zostať v anonymite, že pomoc nie je obmedzená na minimum, Komisia potvrdzuje, že okrem overenia dodržania formálneho kritéria vlastného príspevku, ktorý má byť vyšší ako 50 %, takisto posúdila, či sa pomoc obmedzuje na striktné minimum, a to najmä na základe kritérií vymedzených v bode 45 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu. Komisia sa domnieva, že v tomto prípade je to tak a že výška pomoci neumožňuje podniku nakladať s „prebytočnou hotovosťou, ktorú by mohla použiť na agresívne činnosti, ktoré by mohli narušiť trh a ktoré by neboli spojené s procesom reštrukturalizácie.

(158)

Komisia sa predovšetkým nazdáva, že po poskytnutí pomoci a skončení obdobia reštrukturalizácie bude skupina ešte stále značne zadlžená, pričom pomer dlhu k vlastnému imaniu bude stále vyšší ako jeden. Na zníženie takejto miery zadlženia bude preto podnik FagorBrandt musieť použiť predovšetkým dostupnú hotovosť.

6.8.   Zásada „jedenkrát a naposledy“

(159)

V súlade s bodom 72 a nasl. usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu by sa pomoc na reštrukturalizáciu mala udeliť len jedenkrát za desať rokov.

(160)

V tomto prípade sa francúzska a talianska pomoc, ktorú získal podnik FagorBrandt, nedá kvalifikovať ako pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu. V čase poskytnutia jednej i druhej pomoci, t. j. v roku 2002 a 2003, nebol podnik FagorBrandt firmou v ťažkostiach, ako sa preukázalo v odôvodneniach 45 až 56.

(161)

Zásada „jedenkrát a naposledy“ stanovená v usmerneniach o pomoci na reštrukturalizáciu sa teda dodržala.

6.9.   Vykonanie plánu v plnom rozsahu

(162)

Plán reštrukturalizácie podniku FagorBrandt vrátane všetkých záväzkov Francúzska sa musí vykonať v plnom rozsahu (61). Komisia žiada, aby bola informovaná o pokroku vo vykonávaní plánu a plnení záväzkov, ktoré s ním súvisia.

7.   ZÁVER

(163)

Pomoc sa môže vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom, pokiaľ budú splnené všetky podmienky,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pomoc vo výške 31 mil. EUR, ktorú Francúzsko zamýšľa poskytnúť v prospech podniku FagorBrandt, je zlučiteľná s vnútorným trhom za podmienok stanovených v článku 2.

Článok 2

1.   Francúzske orgány sú povinné pozastaviť podniku FagorBrandt platbu pomoci uvedenej v článku 1 tohto rozhodnutia, kým podnik FagorBrandt skutočne nevráti nezlučiteľnú pomoc, na ktorú sa vťahuje rozhodnutie Komisie 2004/343/ES zo 16. decembra 2003 (62).

2.   Plán reštrukturalizácie podniku FagorBrandt, ako ho Francúzsko oznámilo Komisii 6. augusta 2007, sa vykoná v plnom rozsahu.

3.   Vlastný príspevok na náklady na reštrukturalizáciu vo výške 31,5 mil. EUR, ktorý navrhuje podnik FagorBrandt, sa bude musieť zvýšiť o 3 190 878,02 EUR a o úroky z tejto sumy, ktoré vznikli od dátumu poskytnutia talianskej pomoci podniku FagorBrandt do 21. októbra 2008. K tomuto zvýšeniu musí dôjsť do konca obdobia reštrukturalizácie podniku, ktorý je stanovený na 31. decembra 2012. Francúzske orgány budú povinné predložiť dôkaz o tomto zvýšení do dvoch mesiacov nasledujúcich po 31. decembri 2012.

4.   Podnik FagorBrandt pozastaví predaj chladiacich a varných zariadení, ako aj umývačiek riadu značky Vedette na osem rokov.

5.   S cieľom zabezpečiť dodržanie podmienok stanovených v odsekoch 1 až 4 tohto článku bude Francúzsko prostredníctvom výročných správ informovať Komisiu o pokroku dosiahnutom v reštrukturalizácii podniku FagorBrandt, vymáhaní nezlučiteľnej pomoci uvedenej v odseku 1, platbe zlučiteľnej pomoci a o zavedení kompenzačných opatrení.

Článok 3

Francúzsko bude Komisiu informovať do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia o opatreniach prijatých na jeho splnenie.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené Francúzskej republike.

V Bruseli 25. júla 2012

Za Komisiu

Joaquín ALMUNIA

podpredseda


(1)  S účinnosťou od 1. decembra 2009 články 87 a 88 Zmluvy o ES sa stali článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V obidvoch prípadoch sú články v podstate totožné. Na účely tohto rozhodnutia sa prípadnými odkazmi na články 107 a 108 ZFEÚ rozumejú odkazy na články 87 a 88 Zmluvy o ES. Zmluvou o fungovaní Európskej únie sa takisto zaviedli niektoré zmeny v terminológii, ako napríklad nahradenie slova „Spoločenstvo“ slovom „Únia“, „spoločný trh“ spojením „vnútorný trh“ a „Súd prvého stupňa“ spojením „Všeobecný súd“. V tomto rozhodnutí sa používa terminológia ZFEÚ.

(2)  Ú. v. EÚ C 275, 16.11.2007, s. 18.

(3)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(4)  Uvedená zainteresovaná strana požiadala o predĺženie lehoty na predloženie pripomienok o jeden mesiac telefonicky a listom zo 16. decembra 2007, proti ktorému Komisia nemala námietky.

(5)  Ú. v. EÚ L 160, 23.9.2009, s. 11.

(6)  Rozsudok Všeobecného súdu zo 14. februára 2012, Electrolux a Whirlpool Europe/Komisia (T-115/09 a T-116/09, zatiaľ neuverejnený v Zbierke).

(7)  Pozri rozsudok Všeobecného súdu z 9. júla 2008, Alitalia/Komisia (T-301/01, Zb. 2008, s. II-01753).

(8)  Opis reštrukturalizačného plánu pozri v bode 11 a nasl. rozhodnutia o začatí konania.

(9)  Ú. v. EÚ C 244, 1.10.2004, s. 2.

(10)  Rozhodnutie Komisie zo 16. decembra 2003 o schéme štátnej pomoci implementovanej Francúzskom v prospech obnovy firiem v ťažkostiach, Ú. v. EÚ L 108, 16.4.2004, s. 38.

(11)  Rozhodnutie Komisie z 1. decembra 2004 o štátnej pomoci, ktorú Francúzsko zamýšľa poskytnúť spoločnosti Bull, Ú. v. EÚ L 342, 24.12.2005, s. 81, odôvodnenia 55 až 63.

(12)  Rozhodnutie Komisie z 26. apríla 2006 o štátnej pomoci, ktorú Francúzsko plánuje poskytnúť v prospech Euromoteurs, Ú. v. EÚ L 307, 7.11.2006, s. 213, odôvodnenia 30 až 31 a odôvodnenie 42.

(13)  Obchodné tajomstvo.

(14)  Rozsudok vo veci Alitalia/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou č. 7.

(15)  Už citovaný rozsudok vo veci Alitalia/Komisia, bod 137.

(16)  Už citovaný rozsudok vo veci Alitalia/Komisia, body 144 a 159.

(17)  Pozri v tomto zmysle už citovaný rozsudok vo veci Alitalia/Komisia, body 99 až 101 a bod 142.

(18)  Už citovaný rozsudok vo veci Alitalia/Komisia, bod 174.

(19)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(20)  Už citovaný rozsudok vo veci Alitalia/Komisia, bod 174.

(21)  Denník La Tribune zo 14. apríla 2005.

(22)  Rozhodnutie Komisie z 26. marca 1991 o pomoci, ktorú nemecká vláda poskytla spoločnosti Deggendorf GmbH (Ú. v. ES L 215, 2.8.1991, s. 16).

(23)  Rozsudok Súdneho dvora z 15. mája 1997 vo veci C-355/95 P, TWD/Komisia, Zb. s. I-2549, body 25–26 (rozsudok vo veci „Deggendorf“). Tento rozsudok potvrdzuje opodstatnenosť rozsudku Všeobecného súdu z 13. septembra 1995, TWD/Komisia, T-244/93 a T-486/93, Zb. s. II-2265.

(24)  V tejto súvislosti sa v oznámení Komisie „K efektívnemu vykonávaniu rozhodnutí Komisie prikazujúcich členským štátom vymáhať neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú štátnu pomoc“ (Ú. v. EÚ C 272, 15.11.2007, s. 4) uvádza, že „Komisia… začala systematickejšie aj uplatňovať judikatúru Deggendorf. Toto právo umožňuje Komisii, v prípade splnenia určitých podmienok, nariadiť členským štátom, aby pozastavili vyplácanie novej zlučiteľnej pomoci spoločnosti, pokiaľ táto spoločnosť nesplatila starú neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú pomoc, ktorá podlieha rozhodnutiu o vymáhaní“.

(25)  Citovaný v poznámke pod čiarou č. 22.

(26)  Ú. v. EÚ L 352, 27.11.2004, s. 10. Podnik Brandt Italia a Taliansko napadli toto rozhodnutie pred Všeobecným súdom, ktorý tieto opravné prostriedky zamietol 12. septembra 2007 (spojené veci T-239/04 a T-323/04). Okrem toho Súdny dvor odsúdil 6. decembra 2007 taliansky štát pre nevykonanie rozhodnutia z 30. marca 2004 (vec C-280/05).

(27)  Citovaný v poznámke pod čiarou č. 22.

(28)  Rozsudok vo veci Electrolux a Whirlpool, už citovaný v poznámke pod čiarou č. 6, bod 67.

(29)  Pozri aj tieto rozhodnutia Komisie: rozhodnutie z 21. októbra 2003 o štátnej pomoci na výskum a vývoj pre závod v Zamudio (Baskicko), ktorú Španielsko plánovalo poskytnúť v prospech podniku „Industria de Turbo Propulsores, SA“ (ITP) (Ú. v. EÚ L 61, 27.2.2004, s. 87, odôvodnenia 32–36, odôvodnenie 55 a odôvodnenia 117–119); rozhodnutie zo 16. marca 2005 o štátnej pomoci, ktorú má Taliansko–región Lazio–v úmysle poskytnúť na zníženie emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt (Ú. v. EÚ L 244, 7.9.2006, s. 8); rozhodnutie z 8. novembra 2006 o štátnej pomoci C 11/06 (ex N 127/05), ktorú má Taliansko v úmysle poskytnúť v prospech AEM Torino (Ú. v. EÚ L 366, 21.12.2006, s. 62, odôvodnenia 39–41).

(30)  Rozsudok vo veci Electrolux a Whirlpool, uvedený v poznámke pod čiarou č. 6, bod 71: „Keďže Komisia nepodmienila poskytnutie spornej pomoci vrátením nezlučiteľnej talianskej pomoci, nevyhnutne bola povinná preskúmať súhrnný účinok týchto dvoch pomocí, čo v prerokovanej veci neurobila“.

(31)  Ú. v. EÚ L 352, 27.11.2004, s. 10.

(32)  V rozhodnutí Komisie z 21. júna 1994 vo veci Electrolux/AEG (Ú. v. ES C 187, 9.7.1994) sa dospelo k záveru, že zemepisné pokrytie trhov s veľkými domácimi elektrospotrebičmi je totožné so západnou Európou. V rozhodnutí Komisie z 24. januára 1999 o postupe vykonávania článku 81 Zmluvy o ES a článku 53 Dohody o EHP, ktorý sa týka CECED (Ú. v. ES L 187, 26.7.2000, s. 47), sa dospelo k záveru, že zemepisné pokrytie je totožné s EHP. Tento prípad sa týkal sektora práčok.

(33)  Spoločný podiel podnikov FagorBrandt a Fagor Electrodomesticos na trhu predstavuje maximálne [5–10] %.

(34)  Komisia nemôže súhlasiť s tvrdením Francúzska, podľa ktorého má udržanie prítomnosti podniku FagorBrandt kladný vplyv na trh, keďže bráni vytváraniu oligopolov. Francúzske orgány toto tvrdenie presne nezdôvodnili, pričom zároveň protirečí ich oznámeniu, v ktorom bol trh opísaný ako vysoko konkurenčný s mnohorakou konkurenciou, najmä pokiaľ ide o distribučné značky. V bode 39 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu sa napokon uvádza, že sa bude zohľadňovať „vytváranie monopolu alebo pevného oligopolu“, čo sa nevzťahuje na tento prípad, pretože ak vezmeme do úvahy iba hlavných konkurentov, počet podnikov prítomných na trhu sa zvýši na štyroch.

(35)  Podľa údajov, ktoré poskytol, sa podiel na trhu v Európe z hľadiska objemu znížil z 5,3 % v roku 2004 na 5,2 % v roku 2005 a na 5 % v roku 2006 a 2007.

(36)  Ak sa analýza uskutoční vo svetovom meradle, rozdiel bude ešte väčší, pretože skupiny ako Electrolux a Whirlpool majú veľmi rozsiahle činnosti mimo Európy. Napríklad v roku 2005 predstavoval spoločný obrat podnikov FagorBrandt a Fagor Electrodomésticos menej ako 2 mld. EUR, zatiaľ čo celosvetový obrat v sektore veľkých domácich elektrospotrebičov podnikov Whirlpool, Electrolux, BSH a Indesit vyjadrený v eurách predstavoval v jednotlivých prípadoch 11,8 mld. EUR, 10,8 mld. EUR, 7,3 mld. EUR a 3,1 mld. EUR.

(37)  Ako sa už uviedlo, podnik FagorBrandt už nebude sám vyrábať […]. FagorBrandt bude sám vyrábať výrobky […]. V týchto segmentoch je menší podiel výrobkov vyrobených mimo Európskej únie. V prípade […] je najväčší práve podiel výrobkov vyrobených mimo Európskej únie.

(38)  [50–80] % odbytu podniku FagorBrandt sa v skutočnosti uskutočňuje na francúzskom trhu. V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane uviedol, že „keď členský štát poskytne podniku pomoc, výroba v rámci podniku sa tým môže udržať alebo zvýšiť, pričom možnosti podnikov usadených v iných členských štátoch vyvážať svoje výrobky na trh tohto členského štátu sa tým zmenšia“. Rozsudok z 13. júla 1988, Francúzsko/Komisia (C-102/87, Zb. s. 04067) (pozri bod 19); rozsudok zo 14. septembra 1994, Španielsko/Komisia (C-278/92, C-279/92 a C-280/92, Zb. s. I-4103) (pozri bod 40); rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia (C-310/99, Zb. s. I-2289) (pozri body 84 až 86); rozsudok z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia (T-152/99, Zb. s. II-3049) (pozri body 220–221).

(39)  Francúzska tlač vo veľkej miere poukazovala na stratovosť činnosti v oblasti mrazničiek. V článku v Ouest France z 8. júla 2004 sa napríklad uvádza: „ElcoBrandt–francúzska skupina zameraná na domáce elektrospotrebiče zatvorí v roku 2005 závod v Lesquin (sever), ktorý sa špecializuje na výrobu mrazničiek, pretože ‚už nie je ziskový‛. Pred dvoma rokmi Elco prevzal závod od podniku Brandt. Šesťsto zamestnancov súhlasilo so sociálnym plánom, v ktorom sa predpokladalo udržanie 150 pracovných miest, ktoré sa teraz rušia.“ Konkrétne, zodpovední pracovníci podniku Brandt uviedli novinách „Les Echos“ v článku, ktorý vyšiel 7. júla 2004, že „napriek veľkej snahe o konkurencieschopnosť prostredníctvom nákupu 35 % komponentov v Číne a zlepšením kvality a produktivity bol pokles nákladov trhu rýchlejší ako my“ a že udržanie činnosti výroby mraziacich boxov už nemá v rámci skupiny ElcoBrandt z ekonomického hľadiska význam. V skutočnosti vždy, keď predávame jeden z týchto výrobkov, dosahujeme stratu 25 %.

(40)  Francúzske orgány v oznámení uvádzajú, že jedným z cieľov plánu reštrukturalizácie je „racionalizácia výroby upustením od niektorých segmentov […], ktoré sa štrukturálne stali stratovými, s cieľom obmedziť straty súvisiace so ziskom z podielov na trhu výrobcov z krajín s nízkymi nákladmi (voľne stojace mikrovlnné rúry […]).“ Vo svojom liste z 15. februára 2008, v ktorom sa francúzske orgány vyjadrujú k pripomienkam zainteresovaných strán, sa uvádza: „Francúzske orgány pripomínajú, že… jednotlivé opatrenia, ktoré sa už prijali v prvej etape, aby vykryli straty (zatvorenie stratového výrobného závodu v Lesquin a vzdanie sa výroby určitých neziskových výrobkov, napr. voľne stojacich mikrovlnných rúr).“ Tieto dva výňatky okrem iného potvrdzujú predchádzajúce závery o zatvorení závodu v Lesquin.

(41)  Túto skutočnosť zdôraznili francúzske orgány najmä v prílohe 7 k oznámeniu.

(42)  Pozri napríklad článok s názvom „Brandt: potvrdené skončenie zmluvy s Miele. Po zániku Electroluxu zasadený ďalší tvrdý úder závodu v Aizenay“, ktorý vyšiel v Ouest France z 3. marca 2005.

(43)  A to o to menej, že podnik dosiahol zisk z predaja 774 000 EUR.

(44)  Ako sa uvádza v oddiele 2.2 rozhodnutia o začatí konania, FagorBrandt sa začal reštrukturalizovať v roku 2004, keď sa objavili prvé známky nedostatočnej konkurencieschopnosti a prvé finančné ťažkosti. Komisia sa preto domnieva, že toto postúpenie činnosti „je súčasťou tej istej reštrukturalizácie“, ako sa to vyžaduje v bode 40 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu.

(45)  Francúzske orgány uvádzajú, že činnosť Brandt Components umožňovala podniku ťažiť z výrazného začlenenia výroby práčok najvyššej triedy, ktorá už tradične zabezpečuje skupine FagorBrandt silné postavenie na trhu. Podľa francúzskych orgánov sa tento typ začlenenia osobitne vzťahuje na inovatívne výrobky alebo na výrobky vyžadujúce osobitné know-how a uplatňujú ho hlavné hospodárske subjekty pôsobiace v sektore (napríklad BSH alebo Miele). Komisia však poznamenáva, že okrem predchádzajúcich tvrdení francúzske orgány neposkytli informácie, ktoré by jej umožnili bez akýchkoľvek pochybností určiť–a ešte menej kvantifikovať tento vplyv –, či sa predajom podniku Brandt Components obmedzia možnosti podniku FagorBrandt vyvinúť konkurencieschopné práčky, a tým sa zníži prítomnosť podniku FagorBrandt na trhu s práčkami. Komisia preto nemôže dospieť k záveru, že predaj Brandt Components má reálny vplyv na trh s veľkými domácimi elektrospotrebičmi.

(46)  Na francúzskom trhu je Vedette značkou, ktorá sa nachádza […] trhu s výrobkami […]. Navrhovanými opatreniami sa preto neznižuje prítomnosť podniku FagorBrandt na trhu s výrobkami […]. Prevažná väčšina skupín, ktoré sú konkurentmi skupiny FagorBrandt v prípade […], však takisto vlastní značky, ktoré konkurujú značke Vedette na trhu s výrobkami […]. Zo stiahnutia uvedených výrobkov Vedette z trhu budú mať preto prospech.

(47)  V roku 2007 predstavovali [30–40] % obratu výrobkov značky Vedette a [0–10] % odbytu veľkých domácich elektrospotrebičov skupiny FagorBrandt na francúzskom trhu.

(48)  Cieľom tohto opatrenia je stiahnutie z trhu príslušných výrobkov Vedette. Preto je jasné, že vplyv opatrenia by zanikol, keby FagorBrandt poskytol licenciu na výrobu a/alebo predaj týchto výrobkov značky Vedette inému podniku

(49)  Tabuľka vychádza z predpokladu, že opatrenie sa skutočne začne vykonávať 1. januára 2009.

(50)  Keďže ide o podobné prípady, zdá sa byť primerané vychádzať z miery zvýšenia [1,5–3] %, pretože z hľadiska stratégie skupiny a výhľadov trhu bola táto miera zvýšenia prijatá ako predpoklad primeraného rastu obratu (pozri odôvodnenie 125 a nasl.).

(51)  Skupina FagorBrandt predala v marci 2004 závod v Nevers (elektrické motory) a v januári 2005 zatvorila závod v Lesquin (mrazničky). Napokon v roku 2006 zastavila výrobu voľne stojacich mikrovlnných rúr vo svojom závode v Aizenay.

(52)  Skupina realizovala […]. V roku 2006 sa vo Francúzsku prijalo ešte niekoľko opatrení. V tom istom roku skupina začala s racionalizáciou talianskeho závodu vo Verolanuova.

(53)  Pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie udržateľnosti podniku, na základe štúdií, ktoré sa uskutočnili v období od marca 2004 do februára 2005, skupina: […].

(54)  CECED: Združenie európskych výrobcov domácich elektrospotrebičov–organizácia združuje 15 výrobcov minimálne európskych rozmerov a 26 odvetvových združení, ktoré pôsobia vo viacerých európskych krajinách (členských štátov Európskej únie alebo nie).

(55)  GIFAM: Medziprofesijné zoskupenie výrobcov domácich elektrospotrebičov, ktoré združuje okolo päťdesiat podnikov, ktoré pôsobia na trhoch s domácimi elektrospotrebičmi.

(56)  Komisia analyzovala, či toto zintenzívnené začleňovanie podniku FagorBrandt do skupiny Fagor spochybňuje závery uvedené v bode 27 rozhodnutia o začatí konania, ktoré sa týkajú oprávnenosti podniku FagorBrandt. Komisia dospela k záveru, že sa tak nestalo, pretože prevažná väčšina údajov uvedených v tomto bode stále platí.

(57)  Tento pokles je dôsledkom vplyvu pozastavenia predaja predchádzajúcich výrobkov na zviditeľnenie značky Vedette vo vzťahu k distribútorom.

(58)  Na základe informácií od francúzskych orgánov sa Komisia domnieva, že je málo pravdepodobné, že by sa pesimistický scenár naplnil. Francúzske orgány totiž zakladajú tento scenár na skúsenostiach s mikrovlnnými rúrami Vedette. Ako sa uvádza ďalej, ide o výrobok, s ktorým FagorBrandt už nebol konkurencieschopný (čo je dôvod, pre ktorý sa rozhodol zastaviť jeho výrobu v rámci podniku) a v súvislosti s ktorým prenikli vo veľkom rozsahu na trh výrobcovia z krajín s nízkymi nákladmi. Predpoklad francúzskych orgánov, podľa ktorého bol pokles odbytu mikrovlnných rúr zaznamenaný v posledných dvoch rokoch výlučne dôsledkom rozhodnutia zastaviť predaj mikrovlnných rúr značky Vedette, sa javí ako extrémny.

(59)  List francúzskych orgánov z 15. februára 2008.

(60)  Komisia vo svojom rozhodnutí z 26. apríla 2006 o štátnej pomoci, ktorú Francúzsko plánuje poskytnúť v prospech Euromoteurs (Ú. v. EÚ L 307, 7.11.2006, s. 213), usúdila, že skutočnosť, že predložený plán reštrukturalizácie nezohľadňuje vrátenie nezlučiteľnej pomoci, ktorú podnik získal, potvrdzuje záver, že tento plán neumožňuje obnoviť dlhodobú životaschopnosť podniku.

(61)  Ako sa už uviedlo, plán reštrukturalizácie sa začal v roku 2004 a väčšina reštrukturalizačných opatrení sa už vykonala.

(62)  Rozhodnutie Komisie zo 16. decembra 2003 o schéme pomoci, ktorú Francúzsko implementovalo v prospech obnovy firiem v ťažkostiach, Ú. v. EÚ L 108, 16.4.2004, s. 38.


18.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 166/24


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 19. decembra 2012

o štátnej pomoci SA.20829 [C 26/2010, ex NN 43/2010 (ex CP 71/2006)] Režim týkajúci sa oslobodenia od obecnej dane z nehnuteľnosti v prípadoch nehnuteľností užívaných nekomerčnými subjektmi na osobitné účely, ktorý uplatnilo Taliansko

[oznámené pod číslom C(2012) 9461]

(Iba talianske znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2013/284/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1), a so zreteľom na ich pripomienky,

keďže:

1.   POSTUP

(1)

Komisii bolo v roku 2006 doručených niekoľko sťažností, ktoré sa v zásade týkali dvoch režimov, pričom jeden zahŕňal oslobodenie od obecnej dane z nehnuteľnosti a druhý zníženie dane z príjmu právnických osôb. Tieto dva režimy konkrétnejšie zahŕňali:

a)

oslobodenie od obecnej dane z nehnuteľnosti („imposta comunale sugli immobili“, ďalej len „ICI“) v prípadoch nehnuteľností užívaných nekomerčnými subjektmi určených výhradne na sociálnu asistenciu a pomoc, zdravotnú, kultúrnu, vzdelávaciu, rekreačnú, ubytovaciu, športovú a náboženskú činnosť [článok 7 ods. 1 písm. i) legislatívnej vyhlášky č. 504 z 30. decembra 1992];

b)

zníženie dane z príjmu právnických osôb o 50 % pre subjekty uvedené v článku 6 prezidentskej vyhlášky č. 601 z 29. septembra 1973 – najmä pre organizácie sociálnej starostlivosti, neziskové vzdelávacie a výskumné orgány a charitatívne a vzdelávacie inštitúcie (vrátane cirkevných inštitúcií). Toto ustanovenie takisto zahŕňa subjekty zaoberajúce sa sociálnym bývaním a kultúrne nadácie a združenia.

(2)

Komisia na základe sťažností prijatých v súvislosti s uvedeným oslobodením od ICI zaslala 5. mája 2006 talianskym orgánom prvú žiadosť o informácie. V súvislosti s informáciami, ktoré zaslalo Taliansko 6. júna 2006, a po nadobudnutí účinnosti niektorých zmien a doplnení právnych predpisov týkajúcich sa ICI Komisia informovala navrhovateľov listom z 8. augusta 2006, že na základe predbežnej analýzy neexistujú dôvody na vykonanie zisťovania.

(3)

Navrhovatelia však listom z 24. októbra 2006 opätovne zdôrazňovali, že oslobodenie od ICI pre nekomerčné subjekty bolo v rozpore s článkom 107 ods. 1 zmluvy. Komisia ich listom zo 14. novembra 2006 informovala, že na základe dostupných informácií neexistujú dôvody na ďalšie zisťovanie vo veci oslobodenia od ICI.

(4)

Komisii boli v januári a septembri 2007 doručené ďalšie listy od navrhovateľov týkajúce sa oslobodenia od ICI. Navrhovatelia v liste z 12. septembra 2007 upriamili pozornosť Komisie na článok 149 zákona o dani z príjmu („Testo Unico delle Imposte sui Redditi“, ďalej len „TUIR“) schváleného prezidentskou vyhláškou č. 917 z 22. decembra 1986. Podľa ich názoru sa uvedeným článkom poskytovalo zvýhodnené daňové zaobchádzanie len cirkevným inštitúciám a amatérskym športovým klubom.

(5)

Komisia požiadala 5. novembra 2007 talianske orgány a navrhovateľov, aby poskytli ďalšie informácie o všetkých údajných zvýhodňujúcich ustanoveniach citovaných navrhovateľmi. Talianske orgány poskytli požadované informácie listami z 3. decembra 2007 a 30. apríla 2008. Navrhovatelia predložili doplňujúce informácie listom z 21. mája 2008.

(6)

Navrhovatelia zaslali 20. októbra 2008 formálnu výzvu (článok 265 zmluvy), v ktorej požiadali Komisiu, aby začala konanie vo veci formálneho zisťovania a aby prijala formálne rozhodnutie týkajúce sa ich sťažností.

(7)

Komisia zaslala talianskym orgánom 24. novembra 2008 ďalšiu žiadosť o informácie, na ktorú reagovali listom z 8. decembra 2008.

(8)

Komisia listom z 19. decembra 2008 informovala navrhovateľov, že na základe predbežnej analýzy zastáva názor, že opatrenia zrejme nepredstavujú štátnu pomoc, a preto nie je potrebné začať zisťovanie.

(9)

Talianske ministerstvo financií vydalo 26. januára 2009„Circolare 2/DF“ (ďalej len „obežník“) na účel podrobnejšieho objasnenia rozsahu pôsobnosti oslobodenia od ICI pre nekomerčné subjekty. Navrhovatelia písomne reagovali 2. marca 2009 a vyjadrili Komisii svoju nespokojnosť s platnými právnymi predpismi a kritizovali obežník.

(10)

Navrhovatelia e-mailom z 11. januára 2010 opätovne žiadali Komisiu o začatie konania vo veci formálneho zisťovania, aj pokiaľ ide o obsah obežníka. Komisia po zohľadnení obežníka zaslala 15. februára 2010 navrhovateľom list, v ktorom potvrdila odôvodnenie uvedené v ich liste z 19. decembra 2008.

(11)

Dvaja navrhovatelia samostatne podali na Všeobecnom súde 26. apríla 2010 návrh na zrušenie listu Komisie z 15. februára 2010 (2). Súd na žiadosť žiadateľov nariadil 18. novembra 2010 odstrániť vec z registra (3).

(12)

Komisia rozhodnutím z 12. októbra 2010 (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) začala konanie vo veci formálneho zisťovania, ako sa stanovuje v článku 108 ods. 2 zmluvy, v súvislosti s oslobodením od obecnej dane z nehnuteľnosti v prípadoch nehnuteľností užívaných nekomerčnými subjektmi na osobitné účely a so zreteľom na článok 149 ods. 4 TUIR (4). Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (5)21. decembra 2010, pričom zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili svoje pripomienky.

(13)

Talianske orgány požiadali listom z 10. novembra 2010 Komisiu o kópie listov, ktoré navrhovatelia zaslali v rokoch 2006 až 2010. Tieto kópie boli Taliansku zaslané 2. decembra 2010.

(14)

Komisii boli v období od 21. januára do 4. apríla 2011 doručené pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania od 80 zainteresovaných strán, ktoré sú uvedené v prílohe 1 k tomuto rozhodnutiu.

(15)

Komisii boli listom z 2. marca 2011 doručené pripomienky Talianska týkajúce sa rozhodnutia o začatí konania. Komisia zaslala talianskym orgánom pripomienky tretích strán, pričom talianske orgány predložili svoje reakcie 10. júna 2011.

(16)

Dňa 19. júla 2011 sa uskutočnilo technické zasadnutie medzi talianskymi orgánmi a Komisiou.

(17)

Taliansko informovalo listom z 15. februára 2012 Komisiu o svojom zámere prijať nové právne predpisy týkajúce sa obecnej dane z nehnuteľnosti a oznámilo, že ICI bola od 1. januára 2012 nahradená daňou Imposta Municipale Propria (ďalej len „IMU“).

(18)

Komisia zaslala 16. mája 2012 talianskym orgánom žiadosť o informácie so zreteľom na skutočnosť, že Taliansko prijalo zákon č. 27 z 24. marca 2012, v ktorom sa nachádzali nové ustanovenia týkajúce sa oslobodenia od IMU pre nekomerčné subjekty vykonávajúce osobitné činnosti, ale ostalo v ňom niekoľko aspektov, ktoré mali byť vymedzené v budúcich vykonávacích právnych predpisoch.

(19)

Komisii boli 27. júna 2012 doručené ďalšie informácie od navrhovateľov vrátane pripomienok k novým právnym predpisom týkajúcim sa IMU. Tieto pripomienky boli 6. júla 2012 zaslané Taliansku na pripomienkovanie.

(20)

Taliansko predložilo listom z 5. septembra 2012 Komisii požadované informácie a aj svoje pripomienky k pripomienkam tretích strán, ktoré mu boli doručené 6. júla 2012.

(21)

Talianske orgány následne zaslali listom z 21. novembra 2012 Komisii kópiu vykonávacieho nariadenia týkajúceho sa IMU, ktoré bolo prijaté 19. novembra 2012.

2.   OPIS OPATRENÍ

2.1.   Oslobodenie od obecnej dane z nehnuteľnosti pre nekomerčné subjekty

(22)

Talianske orgány zaviedli v roku 1992 obecnú daň z nehnuteľnosti (ICI). Ako sa ustanovuje v legislatívnej vyhláške č. 504 z 30. decembra 1992, uvedená daň sa vzťahovala na všetky fyzické a právnické osoby, ktoré vlastnili nehnuteľnosť (z dôvodov vlastníctva, užívacieho práva, používania, držby alebo prenájmu). Daň sa vzťahovala na osoby s pobytom aj bez pobytu bez ohľadu na účel používania nehnuteľnosti a bola vypočítaná na základe katastrálnej hodnoty.

(23)

Podľa článku 7 ods. 1 písm. i) legislatívnej vyhlášky č. 504/92 boli od ICI oslobodené nehnuteľnosti užívané nekomerčnými subjektmi výhradne na účel sociálnej asistencie a pomoci, zdravotných, vzdelávacích a ubytovacích služieb a kultúrnych, rekreačných, športových a náboženských činností.

(24)

Podľa článku 7 ods. 2a legislatívnej vyhlášky č. 203 z 30. septembra 2005 (6) sa výnimka ustanovená článkom 7 ods. 1 písm. i) legislatívnej vyhlášky č. 504/92 vzťahovala na činnosti, ktoré sú v ňom uvedené, aj keď boli komerčného charakteru. Podľa článku 39 legislatívnej vyhlášky č. 223 zo 4. júla 2006 (7) táto výnimka platila len v prípade, že predmetné činnosti neboli výhradne komerčného charakteru.

(25)

Talianske orgány vysvetlili, že oslobodenie od obecnej dane z nehnuteľnosti ustanovené článkom 7 ods. 1 písm. i) sa uplatňovalo len v prípade, ak boli splnené dve kumulatívne podmienky:

i)

nehnuteľnosť musia užívať nekomerčné subjekty (8). V zákone sú nekomerčné subjekty vymedzené ako verejné a súkromné subjekty, ktoré nie sú spoločnosti a ktorých činnosti nie sú výhradne alebo hlavne komerčné;

ii)

nehnuteľnosť musí byť používaná výhradne na činnosti uvedené v článku 7 ods. 1 písm. i).

(26)

V obežníku 2/DF z 26. januára 2009 talianske orgány objasnili, ktoré subjekty možno považovať za nekomerčné a aké charakteristiky musia mať činnosti vykonávané týmito subjektmi, aby mali nárok na oslobodenie.

(27)

V obežníku sa uvádzalo, že nekomerčné subjekty môžu byť verejné aj súkromné. Za verejné nekomerčné subjekty sa považovali konkrétne tieto: štát, regióny, provincie, obce, obchodné komory, zdravotnícke zariadenia, verejné orgány založené výhradne na účely pomoci, asistencie a zdravia, nehospodárske verejné subjekty, orgány pomoci a asistencie, univerzity a výskumné inštitúcie a osobitné orgány verejnej služby (bývalé „IPAB“). Medzi súkromné nekomerčné orgány uvedené v obežníku patria: združenia, nadácie, výbory, mimovládne organizácie, amatérske športové kluby, organizácie dobrovoľnej služby, orgány klasifikované na daňové účely ako neziskové organizácie („ONLUS“) a cirkevné orgány, ktoré patria ku katolíckej cirkvi a iným náboženským skupinám.

(28)

V obežníku bolo takisto spresnené, že činnosti vykonávané v nehnuteľnosti a oslobodené od ICI by nemali byť dostupné na trhu (9), to znamená, že by mali byť vykonávané na uspokojovanie sociálnych potrieb, ktoré neboli vždy plnené verejnými štruktúrami alebo súkromnými komerčnými prevádzkovateľmi.

(29)

Obežník obsahoval niekoľko kritérií pre každú z činností uvedených v článku 7 ods. 1 písm. i), vďaka čomu bolo možné stanoviť, v ktorom prípade by sa jednotlivé činnosti mali považovať za činnosti nie výhradne komerčného charakteru (10).

(30)

ICI bola nahradená daňou IMU 1. januára 2012. Pravidlá týkajúce sa obecnej dane z nehnuteľnosti pre nekomerčné subjekty boli takisto zmenené a doplnené počas roku 2012, ako sa uvádza v oddiele 5.

2.2.   Článok 149 zákona o dani z príjmu

(31)

Článok 149 sa nachádza v hlave II kapitole III zákona o dani z príjmu (TUIR). V hlave II sa ustanovujú pravidlá o dani z príjmu právnických osôb a v kapitole III sa ustanovujú daňové ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na nekomerčné subjekty, ako napríklad pravidlá výpočtu základu dane a pravidlá týkajúce sa daňových sadzieb (11). V článku 149 sa určujú podmienky, ktorými sa môže iniciovať strata „nekomerčného postavenia“ subjektu.

(32)

V článku 149 ods. 1 TUIR sa najmä ustanovuje, že nekomerčný orgán stratí uvedené postavenie, ak vykonáva najmä komerčné činnosti počas celého daňového obdobia.

(33)

V článku 149 ods. 2 TUIR sa „komerčné postavenie“ subjektu vymedzuje z toho hľadiska, že viac príjmov pochádza z komerčných činností ako z inštitucionálnych tržieb, a z hľadiska vyššej hodnoty dlhodobého majetku súvisiaceho s komerčnými činnosťami ako s inými činnosťami (12). Právna forma, ktorú si zvolili príslušné subjekty, nemá vplyv na stratu ich „nekomerčného postavenia“.

(34)

V článku 149 ods. 4 TUIR sa stanovuje, že uvedené ustanovenia (t. j. článok 149 ods. 1 a 2 TUIR) sa nevzťahujú na cirkevné orgány, ktoré získali občianskoprávne postavenie, alebo na amatérske športové kluby.

3.   DÔVODY NA ZAČATIE KONANIA VO VECI FORMÁLNEHO ZISŤOVANIA

(35)

Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa oslobodenia od obecnej dane z nehnuteľnosti (oslobodenie od ICI) v prípadoch nehnuteľností užívaných nekomerčnými subjektmi na osobitné účely, pretože sa zdá, že spĺňa podmienky štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Komisia takisto začala konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa článku 149 ods. 4 TUIR, podľa ktorého sa ustanovenia týkajúce sa straty nekomerčného postavenia nevzťahujú na cirkevné orgány a amatérske športové kluby.

(36)

S cieľom posúdiť, či príslušné opatrenia boli selektívne, Komisia v súlade s ustálenou judikatúrou (13) najskôr určila referenčný daňový systém pre každé opatrenie a potom zvážila, či sa opatrenie odchýlilo od uvedeného systému a ak áno, či to bolo odôvodnené z hľadiska charakteru a všeobecnej štruktúry daňového systému.

(37)

Pokiaľ ide o oslobodenie od ICI, Komisia dospela k záveru, že referenčným systémom na posúdenie príslušného opatrenia je samotná ICI. Udelením výnimky nekomerčným subjektom, ktoré užívajú svoje nehnuteľnosti na osobitné činnosti, v rámci ktorých sa niektoré javia ako hospodárske, sa opatrenie odchýlilo od referenčného systému (podľa ktorého každá právnická osoba, ktorá vlastní nehnuteľnosť, musí platiť príslušnú obecnú daň bez ohľadu na to, na aký účel bola využívaná). Udelenie výnimky výhradne nekomerčným subjektom, ktoré vykonávali osobitné činnosti s určitou sociálnou hodnotou, nebolo považované za odôvodnené z hľadiska charakteru a všeobecnej štruktúry talianskeho systému obecnej dane z nehnuteľnosti.

(38)

Pokiaľ ide o článok 149 ods. 4 TUIR, Komisia určila ako referenčný systém daň z príjmu. Komisia dospela k záveru, že opatrenie bolo na prvý pohľad selektívne, keďže zjavne umožňovalo – ale len cirkevným orgánom a amatérskym športovým klubom – zachovať si nekomerčné postavenie, aj keď už neboli považované za nekomerčné subjekty. Toto opatrenie nemohlo byť odôvodnené podľa základných zásad talianskeho daňového systému.

(39)

Talianske orgány neposkytli informácie, ktorými by sa preukázalo, že dané opatrenia by spĺňali podmienky judikatúry Altmark  (14). Vzhľadom na to, že ostatné kritériá v článku 107 ods. 1 zmluvy boli zjavne splnené, zdá sa, že opatrenia predstavovali štátnu pomoc.

(40)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť, zdá sa, že článok 107 ods. 2 zmluvy sa nevzťahuje na dané opatrenia. Okrem toho sa zdalo, že neplatila žiadna z výnimiek podľa článku 107 ods. 3, okrem článku 107 ods. 3 písm. d) o podpore kultúry a zachovaní kultúrneho dedičstva. Pokiaľ ide o oslobodenie od ICI, Komisia sa skutočne domnievala, že táto výnimka sa mohla vzťahovať na osobitné činnosti vykonávané nekomerčnými subjektmi, ktoré vykonávali výhradne vzdelávacie, kultúrne a rekreačné činnosti. Komisia nakoniec nevylúčila možnosť, že určité činnosti možno klasifikovať ako služby všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s článkom 106 ods. 2 zmluvy. Talianske orgány však nepredložili žiadne informácie, na základe ktorých by bolo možné posúdiť zlučiteľnosť daných opatrení s vnútorným trhom.

(41)

Komisia v dôsledku toho pochybovala o zlučiteľnosti opatrení s vnútorným trhom a v súlade s článkom 4 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (15) rozhodla o začatí konania vo veci formálneho zisťovania a vyzvala Taliansko a zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

(42)

Podľa názoru Komisie mohli byť oslobodenie od ICI a aj článok 149 ods. 4 TUIR klasifikované ako nová pomoc. ICI, ktorá sa vyrubovala ročne, bola v skutočnosti zavedená v roku 1992 a príslušná daňová výnimka nebola Komisii oznámená a Komisia ju ani iným spôsobom neschválila. Výnimka sa vzťahovala na širokú škálu činností, ktoré neboli pri zavedení ICI uzatvorené pred hospodárskou súťažou. Z tohto dôvodu sa musela každá odchýlka od bežných pravidiel tohto daňového režimu považovať za novú pomoc, keďže sa zdalo, že sú splnené požiadavky článku 107 ods. 1 zmluvy. Podobne bol v roku 1998 zavedený článok 149 TUIR (16) a nebol Komisii oznámený a Komisia ho ani iným spôsobom neschválila. Z tohto dôvodu by sa mala výnimka stanovená týmto opatrením považovať za novú pomoc, keďže sa zdá, že boli splnené požiadavky článku 107 ods. 1 zmluvy.

4.   PRIPOMIENKY TALIANSKYCH ORGÁNOV A ZAINTERESOVANÝCH TRETÍCH STRÁN

(43)

V súlade s článkom 20 ods. 2 nariadenia (ES) č. 659/1999 a v nadväznosti na výzvu uverejnenú v Úradnom vestníku Európskej únie  (17) Komisia prijala pripomienky od talianskych orgánov a od 80 zainteresovaných tretích strán.

(44)

Možno zhrnúť, že talianske orgány zastávajú názor, že subjekty, ktoré mali výhody z oslobodenia od ICI, neboli „podnikmi“ v zmysle práva Únie. V každom prípade činnosti vykonávané týmito subjektmi mali významnú verejnú a sociálnu funkciu. Z toho dôvodu bolo v súlade s charakterom a štruktúrou daňového systému poskytovať rozdielne daňové zaobchádzanie pre čisto hospodárske činnosti na jednej strane a sociálnu asistenciu a charitatívne, solidárne a náboženské činnosti na druhej strane. Talianske orgány takisto nesúhlasili s tým, že opatrenie ICI je klasifikované ako nová pomoc. Podľa nich by malo byť opatrenie posúdené z hľadiska kontinuity, ktorá sa ním zabezpečovala v súlade s predchádzajúcimi daňami z nehnuteľnosti (ktoré boli platné už pred nadobudnutím účinnosti Zmluvy o EHS). Okrem toho sa malo na základe zamietavých listov odoslaných navrhovateľom opatrenie považovať za schválené Komisiou. Komisia v každom prípade v súvislosti s opatrením vyvolala na strane príjemcov legitímnu dôveru na základe reakcie na otázku parlamentu na písomné zodpovedanie a tiež preto, že informovala navrhovateľov o svojom predbežnom stanovisku, o ktorom boli neformálne informované aj talianske orgány.

(45)

Pokiaľ ide o článok 149 ods. 4 TUIR, talianske orgány tvrdia, že napriek možnému výkladu jeho znenia cirkevné orgány a amatérske športové kluby môžu stratiť svoje nekomerčné postavenie. V tom prípade by uvedené subjekty už nemali výhodu v podobe daňovej úľavy.

(46)

Z 80 zainteresovaných tretích strán súhlasí 78 z nich (ďalej len „78 zainteresovaných strán“) s názormi talianskych orgánov, pričom dve tretie strany (ďalej len „dve zainteresované strany“ alebo „navrhovatelia“) z pôvodných navrhovateľov sa domnievajú, že ICI a aj článok 149 ods. 4 TUIR predstavujú nezákonné opatrenia štátnej pomoci, ktoré sú nezlučiteľné s vnútorným trhom. Argumenty 78 zainteresovaných strán budú zodpovedajúcim spôsobom prezentované spolu so stanoviskom talianskych orgánov a argumenty navrhovateľov budú riešené samostatne.

4.1.   Pripomienky talianskych orgánov a 78 zainteresovaných strán

4.1.1.   ICI: osobitné činnosti vykonávané nekomerčnými subjektmi nemožno považovať za hospodárske činnosti

(47)

Talianske orgány spolu so 78 zainteresovanými stranami tvrdia, že osobitné činnosti vykonávané nekomerčnými subjektmi, ktoré využívajú oslobodenie od ICI, nemožno považovať za hospodárske činnosti Argumentujú, že tieto činnosti – zamerané najmä na veľmi špecifické kategórie príjemcov – nepredstavujú na trhu ponuku tovarov alebo služieb, a z toho dôvodu nie sú v hospodárskej súťaži s činnosťami vykonanými komerčnými podnikmi. Tieto nekomerčné subjekty, ktoré fungujú v sektoroch verejného záujmu, sa preto nemôžu považovať za podniky, čo je základná podmienka pre uplatňovanie článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(48)

Podľa talianskych orgánov a niekoľkých zo 78 zainteresovaných strán majú vo väčšine prípadov tieto činnosti špecifické vlastnosti. Sú napríklad vykonávané vo verejnom záujme alebo na účel solidarity, bezodplatne alebo za znížené poplatky. So zreteľom na osobitné znaky a konkrétne účely daných nekomerčných subjektov ich nie je možné klasifikovať ako podniky.

4.1.2.   ICI: opatrenie je odôvodnené štruktúrou talianskeho daňového systému

(49)

Talianske orgány a 78 zainteresovaných strán sa domnieva, že oslobodenie od ICI nepredstavuje odchýlku od všeobecného daňového systému, ale predstavuje len uplatňovanie hlavných zásad uvedeného systému.

(50)

Trvajú na tom, že je v súlade so štruktúrou talianskeho daňového systému mať rozdielne daňové zaobchádzanie pre hospodárske a ziskové činnosti na jednej strane a pre asistenčné, charitatívne, náboženské a podobné činnosti vykonávané subjektmi s konkrétnymi cieľmi na druhej strane (18). Tieto posledné uvedené činnosti sú založené na zásade solidarity, ktorá je zásadná pre vnútroštátne právo, ako aj pre právo Únie. Zákonodarcovia týmto rozdelením jednoducho chceli zohľadniť rôzne právne a vecné situácie subjektov, ktoré vykonávajú uvedené činnosti verejného záujmu s vysokou sociálnou hodnotou.

(51)

Okrem toho je na členskom štáte, aby vymedzil, ktoré činnosti sú vo verejnom záujme. Jediné obmedzenie je pre členský štát skutočnosť, že rozdielne daňové zaobchádzanie musí byť súdržné, to znamená, že musí byť v súlade so štruktúrou daňového systému ako celku a musí byť zriadený aj primeraný systém kontrol. V prípade daného oslobodenia od ICI sú splnené obe podmienky.

(52)

Odôvodnenie oslobodenia od ICI je založené na článkoch 2 a 3 talianskej ústavy, ktorými sa vyžaduje splnenie povinností politickej, hospodárskej a spoločenskej solidarity voči občanom, a na článku 38, ktorým sa stanovuje právo na sociálnu pomoc pre ľudí bez potrebných finančných prostriedkov na pokrytie nákladov na existenčné minimum. Treba takisto poznamenať, že nekomerčné subjekty pomáhajú štátu pri vykonávaní osobitných úloh týkajúcich sa sociálnych záležitostí. Štát vždy uznával osobitnú úlohu týchto subjektov, keďže si je vedomý skutočnosti, že by bolo nemožné, aby sám poskytoval asistenčné, zdravotnícke, kultúrne, vzdelávacie a športové služby.

(53)

Talianske orgány pripomenuli, ako sa uvádza v obežníku, že na získanie nároku na oslobodenie od ICI museli byť splnené dve kumulatívne podmienky opísané v odôvodnení 25 (subjektívna a objektívna požiadavka).

(54)

Pokiaľ ide o subjektívnu požiadavku (t. j. byť nekomerčným subjektom) a konkrétnejšie o náboženské orgány, talianske orgány zdôraznili, že kategória nekomerčných subjektov zahŕňa cirkevné inštitúcie s občianskoprávnym postavením, ktoré patria buď ku katolíckej cirkvi, alebo k iným náboženským skupinám (19).

(55)

Pokiaľ ide o objektívnu požiadavku (t. j. vykonávanie jednej z činností uvedených v právnych predpisoch), talianske orgáne zdôraznili, že taliansky kasačný súd opakovane konštatoval, že na účely udelenia oslobodenia od ICI je dôležité zvážiť činnosť, ktorá sa skutočne vykonáva v nehnuteľnosti. To znamená preskúmať, či sa táto činnosť aj napriek tomu, že je zahrnutá v zozname oslobodených činností, nevykonáva v skutočnosti na komerčnom základe (20). Okrem toho, ako už uviedla Štátna rada (21), ak je len časť nehnuteľnosti (aj keď ide o najväčšiu časť) používaná na jeden z účelov povolených zákonom, obmedzujúci charakter výnimky je, že daňovú úľavu nemožno poskytovať na celú nehnuteľnosť.

4.1.3.   Označenie opatrenia za existujúcu pomoc

(56)

Podľa talianskych orgánov ICI predstavuje logický právny postup od skorších daní z nehnuteľnosti, s ktorými zabezpečuje formálnu a vecnú kontinuitu. Oslobodenie nehnuteľností používaných na osobitné činnosti s vysokou sociálnou hodnotou bolo vždy kľúčovým prvkom všetkých právnych predpisov v oblasti nehnuteľností od roku 1931, dávno pred nadobudnutím účinnosti Zmluvy o EHP.

(57)

Talianske orgány spolu so 78 zainteresovanými stranami takisto zastávajú názor, že Komisia mala schváliť oslobodenie od ICI na základe zamietavých listov odoslaných navrhovateľom, o ktorých bolo Taliansko informované.

(58)

Z týchto dôvodov by malo byť oslobodenie od ICI – v prípade považovania za pomoc – považované za existujúcu pomoc.

4.1.4.   Zlučiteľnosť

(59)

Talianske orgány sa rozhodli nepredložiť žiadne pripomienky k možnej zlučiteľnosti opatrení v súlade s článkom 107 ods. 2 a 3 zmluvy alebo ich možného označenia ako služieb všeobecného hospodárskeho záujmu podľa článku 106 ods. 2 a judikatúry Altmark.

(60)

Niektoré zo 78 zainteresovaných strán trvajú na tom, že oslobodenie od ICI je zlučiteľné s článkami 106 ods. 2 a 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, keďže opatrenie je potrebné na vykonávanie sociálne užitočných činností založených na zásade solidarity. Výnimka okrem toho významne nenarúša hospodársku súťaž a významným spôsobom neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

4.1.5.   Legitímna dôvera

(61)

Talianske orgány argumentujú, že odpovede Komisie navrhovateľom týkajúce sa oslobodenia od ICI, o ktorých bolo Taliansko neoficiálne informované, vyvolali legitímnu dôveru na strane nekomerčných subjektov, pokiaľ ide o zlučiteľnosť oslobodenia od ICI s právnymi predpismi Únie.

(62)

Takisto trvajú na tom, že odpoveď Komisie na otázku parlamentu na písomné zodpovedanie z roku 2009 o daňovom zaobchádzaní s nekomerčnými subjektmi viedla k legitímnej dôvere (22).

(63)

Z toho vyplýva, že ak Komisia považovala opatrenie za neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc bez toho, že by súhlasila s jej kvalifikáciou ako existujúcej pomoci, nemala by nariaďovať vymáhanie pomoci v súlade s článkom 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999.

(64)

Podľa niektorých tretích strán by vymáhanie nemalo v žiadnom prípade byť nariadené so zreteľom na článok 149 ods. 4 TUIR, keďže by bolo pre vnútroštátne orgány veľmi náročné a zaťažujúce vyčísliť hypotetickú získanú výhodu.

4.1.6.   Článok 149 TUIR

(65)

Talianske orgány vo svojich pripomienkach uviedli podrobný opis osobitných daňových pravidiel, ktoré sa vzťahujú na nekomerčné subjekty vrátane cirkevných orgánov a amatérskych športových klubov. Talianske orgány zdôrazňujú, že v článku 149 ods. 2 TUIR sa stanovuje neúplný zoznam parametrov, ktoré sa môžu zohľadniť (23) s cieľom klasifikovať subjekt ako komerčnú organizáciu. Aj keď je splnená jedna alebo viac z týchto podmienok, nekomerčný subjekt nestratí automaticky nekomerčné postavenie (keďže tieto parametre nemožno považovať za právne domnienky). Skutočnosť, že tieto požiadavky sú splnené, by len naznačovala, že činnosti vykonávané subjektmi sú potenciálne prvotne komerčného charakteru.

(66)

Ako sa uvádza v obežníku č. 124/E daňového úradu z 12. mája 1998, cirkevné orgány s občianskoprávnym postavením možno považovať za nekomerčné subjekty, ak má ich výhradný hlavný rozsah činností nekomerčný charakter.

(67)

Z toho dôvodu sa podľa Talianska článkom 149 ods. 4 TUIR len vylučuje uplatňovanie osobitných parametrov týkajúcich sa času a obchodnej činnosti stanovených v článku 149 ods. 1 a 2 (24). V článku 149 sa nevylučuje možnosť straty nekomerčného postavenia cirkevných inštitúcií. V každom prípade podľa niektorých zo 78 zainteresovaných strán toto opatrenie nenaznačuje žiadny presun verejných zdrojov a neposkytuje sa ním žiadna výhoda.

(68)

Talianske orgány vysvetlili, že opatrenie je zamerané na zachovanie výhradnej zodpovednosti, ktorú má CONI (Taliansky národný olympijský výbor) za amatérske športové kluby a ministerstvo vnútra za priznávanie a odoberanie občianskoprávneho postavenia cirkevným inštitúciám (25). Ak však počas daňovej kontroly týchto inštitúcií daňové úrady zistia, že vykonávajú najmä komerčné činnosti, bezodkladne informujú ministerstvo vnútra alebo CONI. Daňové úrady nariadia vymáhanie rozdielu v zdaňovaní od príslušného orgánu.

(69)

Talianske orgány potvrdili, že boli vykonané kontroly cirkevných organizácií a aj amatérskych športových klubov. Pokiaľ ide o cirkevné inštitúcie, ministerstvo vnútra takisto vykonalo kontroly, ktoré patria do jeho právomoci, ale nenašlo žiadnu formu zneužitia.

4.2.   Pripomienky dvoch zainteresovaných strán

(70)

Dve zainteresované strany (26) vo svojich pripomienkach odkazujú na všetky dokumenty a pripomienky, ktoré už predložili Komisii počas správnych konaní pred rozhodnutím o začatí konania. Podľa nich sa týmito dokumentmi preukazuje, že cirkevné inštitúcie naozaj vykonávali hospodárske činnosti.

(71)

Pokiaľ ide o oslobodenie od ICI, dve strany zdôraznili, že napadnuté opatrenie bolo zavedené Talianskom v roku 2005. Po nadobudnutí účinnosti legislatívnej vyhlášky č. 203/2005 sa oslobodenie od ICI vzťahovalo na nekomerčné subjekty vykonávajúce činnosti uvedené v právnych predpisoch, aj keď boli komerčného charakteru (27). Po zmenách zákona o ICI v roku 2006 sa oslobodenie od ICI začalo uplatňovať na tie isté činnosti za predpokladu, že neboli výhradne komerčné (28). Zmenami z roku 2006 sa však neodstránil charakter štátnej pomoci predmetného opatrenia.

(72)

Tým istým obežníkom sa poskytla selektívna výhoda pre subjekty, ktoré by mali byť v skutočnosti považované za podniky. V mnohých prípadoch možnosť poskytnúť oslobodenie od ICI pre činnosti opísané v obežníku závisí výhradne od skutočnosti, že subjekt nevytvára zisk. Na základe zásad stanovených v judikatúre EÚ však skutočnosť, že subjekt je neziskový, nie je relevantná na účely uplatňovania pravidiel štátnej pomoci. V obežníku sa preto nevyriešili otázky štátnej pomoci týkajúce sa oslobodenia od ICI, keďže toto oslobodenie sa naďalej vzťahovalo na nekomerčné subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť, ale nie na subjekty, ktoré vykonávali tú istú činnosť, ale boli ziskové.

(73)

Podľa navrhovateľov bolo v každom prípade prakticky nemožné získať konkrétne údaje o nehnuteľnostiach patriacich predmetným subjektom najmä z toho dôvodu, že tieto subjekty nemuseli nahlásiť nehnuteľnosť, ktorá bola oslobodená od ICI.

(74)

Pokiaľ ide o článok 149 ods. 4 TUIR, navrhovatelia sa domnievajú, že v prípade cirkevných inštitúcií nie je možné, aby stratili svoje nekomerčné postavenie.

(75)

Pokiaľ ide o oslobodenie od ICI a článok 149 ods. 4 TUIR, navrhovatelia súhlasia predbežnými závermi Komisie o prítomnosti štátnych zdrojov a existencii výhody a aj so závermi, pokiaľ ide o selektívnosť, narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod.

(76)

V súvislosti so zlučiteľnosťou sporných opatrení navrhovatelia súhlasili s predbežným záverom Komisie, že články 107 ods. 2 a 107 ods. 3 písm. a), b) a c) zmluvy nie sú uplatniteľné. Nesúhlasia však s možnosťou uplatňovania oslobodenia podľa článku 107 ods. 3 písm. d) pre určité subjekty, ktoré vykonávajú výhradne vzdelávacie, kultúrne a rekreačné činnosti. Navrhovatelia sa takisto domnievajú, že podmienky judikatúry Altmark nie sú v tomto prípade splnené.

4.3.   Stanoviská talianskych orgánov k pripomienkam tretích strán

(77)

Talianske orgány odoslali svoje stanoviská k pripomienkam tretích strán listom z 10. júna 2011.

(78)

Po prvé, aj za predpokladu, že určité činnosti vykonávané nekomerčnými subjektmi, ktoré využívajú oslobodenie, možno skutočne označiť za hospodárske činnosti, Komisia musí stále dokázať, že poskytnutá výhoda je selektívna a že nie je odôvodnená základe štruktúry talianskeho daňového systému.

(79)

Po druhé, pokiaľ ide o všeobecné pripomienky k obežníku, talianske orgány sa domnievajú, že Komisia má preskúmať opatrenie, ktoré zahŕňa oslobodenie od dane. To znamená, že musí posúdiť výkladové kritériá právnych predpisov uvedených vnútroštátnymi orgánmi a aj existenciu primeraného systému kontrol.

(80)

Najmä pokiaľ ide o údajné ťažkosti – uvedené navrhovateľmi – týkajúce sa zberu údajov o nehnuteľnostiach patriacich nekomerčným subjektom, talianske orgány zdôrazňujú, že požiadavka predložiť vyhlásenie o ICI bola zrušená v roku 2006. Talianske orgány takisto zdôrazňujú, že katastrálny systém a databázy o nehnuteľnostiach sú v súčasnosti v procese reorganizácie.

(81)

Ako uznali aj samotní navrhovatelia, talianske orgány pripomínajú, že článok 149 ods. 4 TUIR nie je samostatné ustanovenie, ani nemá vecný rozsah pôsobnosti, ale ide o procedurálne ustanovenie, ktoré je relevantné výhradne z hľadiska kontrol.

5.   NOVÉ PRÁVNE PREDPISY TÝKAJÚCE SA OBECNEJ DANE Z NEHNUTEĽNOSTI

5.1.   Opis nových právnych predpisov týkajúcich sa obecnej dane z nehnuteľnosti: IMU

(82)

V rámci takzvanej reformy fiškálneho federalizmu bolo v súlade s legislatívnou vyhláškou č. 23 z 14. marca 2011 rozhodnuté, že IMU nahradí ICI od 1. januára 2014. Prostredníctvom legislatívnej vyhlášky č. 201 zo 6. decembra 2011 zmenenej na zákon č. 214 z 22. decembra 2011 sa Taliansko rozhodlo presunúť zavedenie IMU na rok 2012.

(83)

Všetky osoby, ktoré vlastnia nehnuteľnosť, podliehajú IMU. Základ dane je vypočítaný na základe hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je stanovená použitím úradného odhadu príjmu z nehnuteľnosti a uplatnením kritérií uvedených v článku 5 legislatívnej vyhlášky o ICI (legislatívna vyhláška č. 504/92) spolu s kritériami stanovenými v legislatívnej vyhláške č. 201/2011. Násobitele, ktoré sa líšia v závislosti od katastrálnej kategórie nehnuteľnosti, sa vzťahujú na hodnotu stanovenú v súlade s uvedenými kritériami. Štandardná sadzba IMU je 0,76 %.

(84)

Katastrálny systém má z toho dôvodu zásadný význam pre dane z nehnuteľností. Minimálna jednotka relevantná na katastrálne účely môže byť budova alebo časť budovy alebo súbor budov alebo oblasť za predpokladu, že sú samostatné z hľadiska funkcie a príjmov. V talianskom katastrálnom systéme, ktorý má byť zrevidovaný, sa určuje šesť kategórií nehnuteľností. Skupina A zahŕňa nehnuteľnosti na účel bývania alebo na podobné účely; skupina B zahŕňa nehnuteľnosti používané na kolektívne používanie, ako sú napríklad vysoké školy, nemocnice, verejné úrady, školy; skupina C zahŕňa nehnuteľnosti používané na bežné komerčné účely, ako sú napríklad obchody, predajne a budovy a priestory používané na športové činnosti; skupina D zahŕňa nehnuteľnosti na osobitné účely, ako sú napríklad hotely, divadlá, nemocnice a budovy a priestory používané na športové činnosti; skupina E zahŕňa nehnuteľnosti na osobitné účely, ako sú napríklad služby pozemnej, vodnej a leteckej dopravy, mýtne mosty, majáky a budovy na účely verejných bohoslužieb. Skupina F zahŕňa nehnuteľnosti zaregistrované vo fiktívnych kategóriách.

(85)

S osobitným odkazom na novú IMU sa článkom 91a legislatívnej vyhlášky č. 1 z 24. januára 2012 zmenenej na zákon č. 27 z 24. marca 2012 zaviedlo niekoľko zmien v zdaňovaní nehnuteľností, ktoré patria nekomerčným subjektom vykonávajúcim osobitné činnosti. Prostredníctvom nového zákona sa najmä zrušila zmena z roku 2006, ktorou sa rozšíril rozsah pôsobnosti oslobodenia od ICI na nehnuteľnosti, v ktorých sa vykonávajú osobitné činnosti a ktoré boli „nie výhradne komerčného charakteru (29) (odsek 4) a ďalej bolo uvedené, že oslobodenie od IMU bolo obmedzené na činnosti uvedené v zákone (30) vykonávané nekomerčnými subjektmi na nekomerčnom základe (odsek 1). Legislatívnou vyhláškou č. 1/2012 boli takisto zavedené osobitné pravidlá s cieľom umožniť pomerné platby IMU v prípadoch, keď sa ten istý majetok používa na komerčné aj nekomerčné činnosti. V článku 91a ods. 2 sa najmä uvádza, že ak je majetok používaný na komerčné aj nekomerčné činnosti, od 1. januára 2013 sa bude oslobodenie vzťahovať len na tú časť majetku, v ktorej sa vykonávajú nekomerčné činnosti, pokiaľ je možné určiť časť majetku vyčlenenú výhradne na tieto činnosti. V prípadoch, keď nie je možné určiť tieto samostatné časti majetku, sa od 1. januára 2013 uplatňuje oslobodenie pomerne k nekomerčnému používaniu majetku, ako sa uvádza v osobitnom vyhlásení (článok 91a ods. 3). V legislatívnej vyhláške č. 1/2012 bolo vynechaných niekoľko aspektov, ktoré sa mali riešiť v budúcom vykonávacom nariadení, ktoré mal prijať minister hospodárstva a financií. Patria sem tieto aspekty: podmienky predkladania vyhlásenia; relevantné informácie na určenie pomerného použitia, a, na základe zmien zavedených legislatívnou vyhláškou č. 174/2012 (31), všeobecné a osobitné podmienky na to, aby bola činnosť označená ako vykonávaná na nekomerčnom základe.

(86)

Minister hospodárstva a financií po prijatí kladného stanoviska a pripomienok vyjadrených Štátnou radou (32) prijal vyhláškou č. 200 z 19. novembra 2012 vykonávacie nariadenie IMU (ďalej len „nariadenie“) (33). Stanovilo sa v ňom, v ktorých prípadoch budú osobitné činnosti týkajúce sa oslobodenia od IMU, ako sa vymedzuje v samotnom nariadení, považované za vykonávané na „nekomerčnom základe“. Po prvé, všeobecnou požiadavkou je, že činnosti musia byť neziskové; okrem toho nesmú byť so zreteľom na ich charakter a v súlade s právom EÚ v hospodárskej súťaži s inými ziskovými účastníkmi trhu a musia dodržiavať zásady solidarity a subsidiarity (34). Okrem toho v súvislosti s nekomerčnými subjektmi (subjektívne požiadavky) a v súvislosti s osobitnými činnosťami, ktoré vykonávajú tieto subjekty (objektívne požiadavky), musia byť splnené dva súbežné súbory kritérií. Pokiaľ ide o subjektívne požiadavky, v nariadení sa stanovujú všeobecné podmienky, ktoré musia nekomerčné subjekty splniť, aby boli oprávnené na oslobodenie od IMU (35). V nariadení sa najmä uvádza, že v stanovách alebo štatútoch nekomerčných subjektov musí byť zahrnutý všeobecný zákaz rozdeľovania akéhokoľvek druhu ziskov, prevádzkových prebytkov, zdrojov a rezerv. Okrem toho musia byť akékoľvek zisky opätovne investované výhradne do činností, ktorými sa prispieva k inštitucionálnemu zámeru sociálnej solidarity. Ak nekomerčný subjekt ukončí svoju prevádzku, aktíva musia byť pridelené inému nekomerčnému subjektu, ktorý vykonáva podobnú činnosť. Pokiaľ ide o objektívne požiadavky (36), osobitné vlastnosti sú vymedzené pre rôzne druhy činnosti vymedzené v článku 1 (37). V prípade činnosti v oblasti sociálnej pomoci a zdravotníckej činnosti musia byť splnené dve alternatívne požiadavky: a) príjemca je akreditovaný štátom a uzavrel zmluvu alebo dohodu s verejnými orgánmi; činnosti sú časťou alebo doplnkom verejného systému a služby sú poskytované používateľom bezplatne alebo za sumu, ktorá predstavuje len príspevok na náklady za poskytovanie univerzálnej služby; b) ak subjekt nie je akreditovaný a neuzavrel zmluvu alebo dohodu, služby sú poskytované bezplatne alebo za symbolický poplatok, ktorý v žiadnom prípade nesmie prekročiť polovicu priemernej ceny za podobné činnosti v tej istej geografickej oblasti na konkurenčnom základe a zohľadní sa takisto neprítomnosť akéhokoľvek spojenia so skutočnými nákladmi na službu. V prípade vzdelávacích činností musia byť splnené tri kumulatívne požiadavky: a) činnosť musí byť porovnateľná s verejným vzdelávaním a škola musí uplatňovať politiku nediskriminačného zápisu; b) škola musí prijímať aj zdravotne postihnutých žiakov, uplatňovať kolektívne pracovné zmluvy, mať štruktúry, ktoré spĺňajú príslušné normy, a zverejňovať svoje účty; c) činnosť musí byť poskytovaná bezplatne alebo za symbolický poplatok, ktorý pokrýva len zlomok skutočných nákladov na službu, a to aj so zohľadnením neexistencie akéhokoľvek spojenia so skutočnými nákladmi na túto službu. V prípade ubytovacích služieb a kultúrnych, rekreačných a športových činností musí príjemca poskytovať služby bezplatne alebo za symbolický poplatok, ktorý v žiadnom prípade nesmie prekročiť polovicu priemernej ceny za podobné činnosti v tej istej geografickej oblasti a zohľadní sa takisto neprítomnosť akéhokoľvek spojenia so skutočnými nákladmi na službu.

5.2.   Pripomienky dvoch zainteresovaných strán v súvislosti so zákonom o IMU

(87)

Podľa dvoch strán sa článok 91a ods. 2 a 3 legislatívnej vyhlášky č. 1/2012 odchyľuje od bežných pravidiel týkajúcich sa zdaňovania nehnuteľností.

(88)

Po prvé, dvaja navrhovatelia sa vo svojich pripomienkach zameriavajú najmä na článok 91a ods. 2, podľa ktorého, ak sa nehnuteľnosť používa na zmiešaný účel, sa oslobodenie od IMU vzťahuje len na tú časť majetku, v ktorej sa vykonávajú nekomerčné činnosti, ak je možné určiť tú časť, ktorá sa používa výhradne na tieto činnosti. Pre druhú časť nehnuteľnosti, ktorá je z hľadiska funkcie a príjmu samostatná, platí článok 2 ods. 41, 42 a 44 legislatívnej vyhlášky č. 262 z 24. novembra 2006. Týmito ustanoveniami sa riadi postup, ktorý sa vzťahuje na nehnuteľnosti v katastrálnej skupine E, ktorej úradný odhad príjmu musí byť preklasifikovaný alebo opätovne ocenený. Podľa tohto zákona nehnuteľnosť zaradená do skupiny E (nehnuteľnosť na osobitné účely) (38) naozaj nemôže zahŕňať budovy alebo časti budov s komerčným alebo priemyselným využitím alebo používaných na iné účely, ak sú samostatné z hľadiska funkcie a príjmu.

(89)

Dve zainteresované strany tvrdia, že odkaz na článok 91a ods. 2 legislatívnej vyhlášky č. 262/2006 by sa mal vykladať ako všeobecný odkaz na postup katastrálnej reklasifikácie. Ak by sa podľa týchto dvoch strán postup stanovený legislatívnou vyhláškou č. 262/2006 vzťahoval len na tú nehnuteľnosť, ktorá patrí do katastrálnej skupiny E, požiadavky rozdeliť majetok so zmiešaným použitím by sa vzťahovali len na veľmi obmedzený počet budov, t. j. budov v kategóriách E7 a E9.

(90)

Tieto dve strany takisto namietajú, že vyhlásenie podľa článku 91a ods. 3 by mohlo spôsobiť problémy s obchádzaním a že podľa nového zákona by sa ponechalo verejným orgánom príliš mnoho diskrečných právomocí. Okrem toho nové predpisy sa budú uplatňovať až od 1. januára 2013, a preto by Komisia v každom prípade mala nariadiť vymáhanie pomoci získanej neoprávnene v rámci oslobodenia od ICI od roku 2006 do roku 2012.

5.3.   Stanoviská talianskych orgánov k pripomienkam dvoch zainteresovaných strán

(91)

Talianske orgány vysvetlili, že odkaz na článok 2 ods. 41, 42 a 44 legislatívnej vyhlášky č. 262/2006, ktorý sa nachádzal v článku 91a ods. 2, by sa mal vykladať ako všeobecný odkaz na druh postupu, ktorý sa má dodržiavať pri rozdeľovaní majetku so zmiešaným využitím. Tento postup sa uplatňuje bez ohľadu na katastrálnu kategóriu.

(92)

Taliansko takisto vysvetlilo, že taliansky daňový systém je všeobecne založený na povinnosti, aby daňovníci predkladali daňové priznanie, a že je bežným legislatívnym postupom ponechávať reguláciu osobitných aspektov na vykonávacie právne predpisy. Okrem toho, keďže sa zákonom prijatým v marci 2012 zavádza nový systém pre priznania nehnuteľností využívaných nekomerčnými subjektmi, bolo potrebné odložiť nadobudnutie účinnosti nového systému pre uvedené subjekty.

(93)

Pokiaľ ide o vymáhanie, talianske orgány sa vyjadrili, že nie je možné rektroaktívne určiť, ktoré nehnuteľnosti patriace nekomerčným subjektom boli používané na nevýhradne komerčné činnosti (a ktoré teda využívali oslobodenie od ICI). Katastrálne údaje v skutočnosti neposkytujú žiadne informácie o druhu činnosti vykonávanej v nehnuteľnosti (39). Nie je ani možné z iných daňových databáz určiť, ktoré nehnuteľnosti boli užívané nekomerčnými subjektmi na inštitucionálne činnosti vykonávané na nie výhradne komerčnom základe.

6.   POSÚDENIE

(94)

S cieľom overiť, či opatrenie predstavuje pomoc, musí Komisia posúdiť, či boli sporným opatrením splnené všetky podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy. V tomto ustanovení sa uvádza, že: „ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“. V súlade s týmto ustanovením Komisia preskúma, či: i) je opatrenie financované štátom alebo zo štátnych zdrojov; ii) sa opatrením poskytuje selektívna výhoda; iii) sa opatrením ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a či sa ním nenarúša alebo či ním nehrozí narušenie hospodárskej súťaže.

(95)

Predtým je však potrebné, aby Komisia posúdila, či sú aspoň niektoré zo zapojených nekomerčných subjektov v skutočnosti podniky v zmysle práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

6.1.   Klasifikácia nekomerčných subjektov ako podnikov

(96)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia konštatuje, že nekomerčné subjekty, ktorých sa príslušné opatrenia týkajú, vykonávali aspoň čiastočne hospodárske činnosti a na základe uvedených činností boli preto klasifikované ako podniky.

(97)

Talianske orgány a 78 zainteresovaných strán trvajú na tom, že špecifické činnosti vykonávané nekomerčnými subjektmi nemôžu byť považované za hospodárske činnosti. Najmä sa domnievajú, že činnosti v súvislosti s opatrením ICI, ako napríklad pomoc mladým matkám v ťažkej situácii alebo spravovanie budovy v horách, do ktorej deti z farnosti chodievajú na letné prázdniny, nepredstavujú hospodársku činnosť. Tieto činnosti – zamerané sa na riadne vymedzené kategórie príjemcov – nepredstavujú dodávanie tovaru alebo poskytovanie služieb na trhu nekomerčnými subjektmi a nedostávajú sa do hospodárskej súťaže s činnosťami vykonávanými komerčnými podnikmi. Tieto nekomerčné subjekty fungujúce vo verejnom záujme by sa nemali považovať za podniky, čo je základná podmienka pre uplatňovanie článku 107 ods. 1 zmluvy. Okrem toho podľa talianskych orgánov a niektorých zo 78 zainteresovaných strán v mnohých prípadoch pre tieto činnosti neexistuje skutočný trh. Takmer všetky tieto činnosti majú aj špecifické vlastnosti, ktoré môžu byť zhrnuté takto:

a)

sú poskytované bezplatne alebo za znížené poplatky/ceny;

b)

sú poskytované na účely solidarity a sociálnej dávky, čo patrí mimo rozsahu pôsobnosti komerčných podnikov;

c)

majú zníženú schopnosť platiť dane v porovnaní s komerčnými podnikmi, ktoré fungujú na trhových zásadách;

d)

vytvárajú stratu alebo nízke príjmy; akýkoľvek zisk musí byť opäť investovaný v súlade s cieľmi subjektu.

(98)

So zreteľom na tieto vlastnosti a špecifické ciele predmetných nekomerčných subjektov nie je možné považovať tieto subjekty za podniky.

(99)

Komisia konštatuje, že podľa ustálenej judikatúry sa pojem podnik vzťahuje na každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (40). Klasifikácia konkrétneho subjektu preto úplne závisí od charakteru jeho činností. Táto všeobecná zásada má dva významné dôsledky, ktoré sú opísané ďalej.

(100)

Po prvé, postavenie subjektu v rámci konkrétnych vnútroštátnych predpisov je nepodstatné. Znamená to, že jeho právna a organizačná forma nie je podstatná. Dokonca aj subjekt, ktorý je klasifikovaný ako združenie alebo športový klub podľa vnútroštátnych právnych predpisov, sa môže aj napriek tomu považovať za podnik na účely článku 107 ods. 1. Jediné relevantné kritérium je to, či príslušný subjekt vykonáva alebo nevykonáva hospodársku činnosť.

(101)

Po druhé, uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci nezávisí do toho, či je subjekt založený s cieľom vytvárania ziskov, keďže aj neziskové subjekty môžu na trhu ponúkať tovary a služby (41).

(102)

Po tretie, klasifikácia subjektu ako podniku sa vždy týka osobitnej činnosti. Subjekt, ktorý vykonáva hospodárske a nehospodárske činnosti, sa považuje za podnik, len pokiaľ ide o hospodársky druh činnosti.

(103)

Hospodárska činnosť je činnosť pozostávajúca z ponúkania tovarov a služieb na trhu. V tomto zmysle sa Komisia domnieva, že charakteristiky a aspekty opísané v odôvodnení 97, ktoré uviedlo Taliansko a 78 zainteresovaných strán a o ktorých dokonca sami uznali, že nie sú prítomné vo všetkých prípadoch, nemôžu sami osebe vylúčiť hospodársky charakter zahrnutých činností.

(104)

Ako už bolo vysvetlené, v súlade s článkom 7 ods. 2a zákonnej vyhlášky č. 203/2005 zmenenej zákonnou vyhláškou č. 223/2006 (teraz zrušená), činnosti uvedené v článku 7 ods. 1 písm. i) zákona o ICI by mohli byť komerčného charakteru za predpokladu, že ich charakter nebol výhradne komerčný. V obežníku z 29. januára 2009 sa navrhlo niekoľko kritérií pre každú z činností uvedených v článku 7 ods. 1 písm. i), aby sa stanovilo, kedy sa musí charakter jednotlivých činností považovať za nevýhradne komerčný. Ak boli splnené podmienky uvedené v obežníku, nekomerčné subjekty boli od ICI oslobodené, aj keď činnosti, ktoré vykonávali, obsahovali aj hospodárske aspekty. Ako už bolo uvedené v rozhodnutí o začatí konania, v odvetví zdravotníctva bolo dokonca hlavnou požiadavkou, aby nekomerčné subjekty uzavreli s verejnými orgánmi dohodu alebo zmluvu. Je zrejmé, že sa touto podmienkou samotnou nemôže vylúčiť hospodársky charakter príslušných činností. Podobne pokiaľ ide o vzdelávanie, škola musela spĺňať normy výučby, byť dostupná pre žiakov so zdravotným postihnutím, uplatňovať kolektívne pracovné zmluvy a nediskriminačnú politiku prijímania a zisky opätovne investovať do vzdelávacej činnosti. Opäť platí, že týmito požiadavkami sa nevylučuje hospodársky charakter vzdelávacích činností vykonávaných týmto spôsobom. Pokiaľ ide o kiná, museli sa v nich premietať filmy kultúrneho záujmu alebo s osvedčením o kvalite alebo filmy pre deti. Pokiaľ ide o ubytovacie služby, požiadavka bola, aby neboli tieto služby k dispozícii širokej verejnosti, ale len vopred určeným kategóriám, a aby neboli poskytované celoročne. Poskytovateľ služieb takisto musel uplatňovať výrazne nižšie ceny ako trhové ceny a budova nemohla fungovať ako bežný hotel. Avšak ani týmito podmienkami sa nevylučuje hospodársky charakter príslušných činností.

(105)

Komisia takisto konštatuje, že aj keď vo väčšine prípadov sa tieto činnosti vykonávajú vo verejnom záujme, len týmto prvkom samotným sa nevylučuje hospodársky charakter týchto činností. V každom prípade, ak aj má činnosť spoločenský cieľ, táto samotná skutočnosť nestačí na to, aby nebola klasifikovaná ako hospodárska činnosť. Nekomerčné subjekty určite môžu mať zníženú schopnosť platiť dane, čo však neznamená neexistenciu akejkoľvek hospodárskej činnosti. Táto skutočnosť nie je podstatná pre daň z nehnuteľnosti, ktorá je založená na vlastníctve nehnuteľnosti a nezohľadňujú sa v nej iné prvky schopnosti platiť dane.

(106)

Vzhľadom na uvedené, ak sa vezme do úvahy, že aj samotným zákonom z roku 2005 sa povoľuje oslobodenie od ICI v prípade činností komerčného charakteru a že kritériá stanovené v obežníku a informácie poskytnuté zo strany Talianska nie sú dostatočné na vylúčenie hospodárskeho charakteru vykonávaných činností, sa Komisia domnieva, že sporné nekomerčné subjekty musia byť klasifikované ako podniky, pokiaľ ide o uvedené činnosti. To isté platí pre nekomerčné subjekty podľa článku 149 ods. 4 TUIR, ktorým sa účinne umožnilo vykonávať hospodárske činnosti. S týmto posledným záverom talianske orgány nesúhlasia.

(107)

V každom prípade v súlade s judikatúrou Súdneho dvora (42) Komisia zastáva názor, že na účel klasifikácie schémy ako štátnej pomoci nie je potrebné preukázať, že všetky jednotlivé prípady pomoci poskytnuté podľa danej schémy sú klasifikované ako štátna pomoc podľa článku 107 ods. 1 zmluvy. Na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že schéma predstavuje prvky pomoci v zmysle článku 107 ods. 1, stačí, aby počas jej vykonávania vznikli situácie, ktoré predstavujú pomoc. Mutatis mutandis nie je preto potrebné v zmysle tohto rozhodnutia zvážiť povahu všetkých jednotlivých činností uvedených v článku 7 ods. 1 písm. i) legislatívnej vyhlášky č. 504/92. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 104, Komisia skutočne zistila, že v niektorých z týchto jednotlivých prípadov uplatnenia spornej schémy pomoci sú zahrnuté podniky.

(108)

V zmysle uvedeného Komisia dospela k záveru, že neexistuje dôvod na odchýlenie sa od stanoviska prijatého v rozhodnutí o začatí konania: daná schéma zahŕňa aj hospodárske činnosti. Osobitné znaky aspoň niektorých z činností sú také, ktoré môže Komisia klasifikovať ako hospodárske činnosti. Vzhľadom na to, že príjemcovia predmetných opatrení môžu vykonávať hospodárske činnosti, je ich preto možné klasifikovať ako podniky, pokiaľ ide o uvedené činnosti.

6.2.   Oslobodenie od ICI

(109)

V tejto časti Komisia preskúma, či oslobodenie od ICI, udelené nekomerčným subjektom podľa článku 7 ods. 1 písm. i) legislatívnej vyhlášky č. 504/92 v platnom znení pred zmenami zavedenými legislatívnou vyhláškou č. 1/2012, bolo financované štátom alebo zo štátnych zdrojov; či sa ním udelila selektívna výhoda a či bolo okrem toho odôvodnené na základe štruktúry talianskeho daňového systému; či sa ním ovplyvnil obchod medzi členskými štátmi a či sa ním narušila hospodárska súťaž alebo hrozilo jej narušenie.

6.2.1.   Štátne zdroje

(110)

Opatrenie zahŕňalo používanie štátnych zdrojov a zahŕňalo zrieknutie sa daňových príjmov vo výške zodpovedajúcej zníženej daňovej povinnosti.

(111)

Strata daňových príjmov sa vlastne rovná spotrebe štátnych zdrojov vo forme fiškálnych výdavkov. Tým, že sa umožnilo subjektom, ktoré by mohli byť klasifikované ako podniky, znížiť si daňové zaťaženie prostredníctvom výnimiek, sa talianske orgány zriekli príjmov, na ktoré by mali nárok v prípade neexistencie daňovej výnimky.

(112)

Z týchto dôvodov Komisia konštatuje, že sporné opatrenie zapríčinilo stratu štátnych zdrojov, pretože predstavovalo oslobodenie od dane.

6.2.2.   Výhoda

(113)

Podľa judikatúry pojem pomoc nezahŕňa len pozitívne výhody, ale aj opatrenia, ktorými sa v rôznych formách znižujú poplatky, ktoré sa bežne zahŕňajú do rozpočtu podniku (43).

(114)

Keďže sa preto oslobodením od ICI znížili poplatky, ktoré sa bežne zahŕňajú do prevádzkových nákladov akéhokoľvek podniku, ktorý vlastní nehnuteľnosť v Taliansku, dotknutým subjektom bola v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré nemali nárok na tieto daňové výhody, udelená ekonomická výhoda.

6.2.3.   Selektívnosť

(115)

Na to, aby opatrenie mohlo predstavovať štátnu pomoc, musí byť selektívne (44) v tom zmysle, že musí zvýhodňovať určité podniky alebo výrobu určitých tovarov. Podľa ustálenej judikatúry (45) na to, aby sa vnútroštátne daňové opatrenie klasifikovalo ako „selektívne“, je najprv všeobecne potrebné určiť a preskúmať zvyčajný alebo „bežný“ daňový systém, ktorý sa uplatňuje v príslušnom členskom štáte. Po druhé, práve vo vzťahu k tomuto zvyčajnému alebo „bežnému“ daňovému systému je potrebné stanoviť, či je akákoľvek daňová úľava udelená na základe sporného opatrenia selektívna. Musí sa tak urobiť na základe preukázania toho, že opatrenie sa odchyľuje od zvyčajného systému, pretože sa ním robia rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú na základe cieľa presadzovaného daným systémom v porovnateľnej vecnej alebo právnej situácii. Po tretie, ak táto odchýlka existuje, je potrebné preskúmať, či vyplýva z charakteru alebo všeobecného režimu daňového systému, ktorého je súčasťou, a či by preto mohla byť odôvodnená charakterom alebo všeobecným režimom systému. V tejto súvislosti je na členskom štáte, aby preukázal, že rozdielne daňové zaobchádzanie vyplýva zo základných a hlavných zásad jeho daňového systému (46).

a)   Referenčný systém

(116)

ICI bola autonómna daň splatná raz ročne samosprávam. Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania dospela k záveru, že ako referenčný systém na posúdenie oslobodenia od ICI slúžilo samotné oslobodenie od obecnej dane z nehnuteľnosti. Ani Taliansko, ani žiadna iná zo zainteresovaných strán nenapadli tento záver.

(117)

Komisia preto dospela k záveru, že neexistuje dôvod preskúmať stanovisko prijaté v rozhodnutí o začatí konania, konkrétne že referenčný systém predstavuje samotná ICI.

b)   Odchýlenie sa od referenčného systému

(118)

Na základe právnych predpisov ICI všetky právnické osoby, ktoré vlastnia nehnuteľnosť bez ohľadu na jej využitie, podliehajú ICI (47). V článku 7 je uvedené, ktoré kategórie nehnuteľností sú oslobodené od tejto dane.

(119)

Komisia konštatuje, že článok 7 ods. 1 písm. i) legislatívnej vyhlášky č. 504/92 sa odchyľoval od referenčného systému, na základe ktorého každá osoba, ktorá vlastní nehnuteľnosť, musí uhrádzať ICI bez ohľadu na jej využitie. Ako sa už preukázalo, predmetné nekomerčné subjekty mohli vykonávať činnosti komerčného charakteru ako každý iný podnik, ktorý vykonával podobné hospodárske činnosti. Vzhľadom na cieľ presadzovaný daňovým systémom ICI – t. j. zdaňovanie vlastníctva nehnuteľností samosprávami – boli nekomerčné subjekty preto v porovnateľnej právnej a vecnej situácii ako podniky, ktoré podliehali ICI.

(120)

Napríklad podľa podmienok stanovených v obežníku, kiná, ktoré boli spravované nekomerčnými subjektmi na nevýlučne komerčnom základe, mali nárok byť oslobodené od ICI. Tieto služby, poskytované na trhu so štruktúrovaným základom a za odmenu, však predstavujú hospodárske činnosti. Je nespochybniteľné, že v prípadoch, keď činnosti uvedené v článku 7 ods. 1 písm. i) boli vykonávané nekomerčnými subjektmi, tieto subjekty využívali oslobodenie od ICI za majetok, v rámci ktorého boli tieto činnosti vykonávané, za predpokladu, že boli splnené minimálne požiadavky obežníka. Komerčné subjekty nevyužívali rovnaké oslobodenie od dane, aj keď vykonávali rovnaké činnosti a spĺňali podmienky obežníka týkajúce sa povahy filmov.

(121)

Komisia sa preto domnieva, že oslobodenie od ICI podľa článku 1 ods. 1 písm. i) v platnom znení pred zmenami a doplneniami zavedenými legislatívnou vyhláškou č. 1/2012 sa odchýlilo od referenčného systému a v zmysle judikatúry predstavovalo selektívne opatrenie.

c)   Odôvodnenie na základe charakteru a všeobecného režimu daňového systému

(122)

Keďže Komisia považuje sporné oslobodenie od dane za selektívne, bude musieť v súlade s judikatúrou Súdneho dvora určiť, či je toto oslobodenie odôvodnené charakterom a všeobecným režimom systému, ktorého je súčasťou. Opatrenie, ktoré sa odchyľuje od uplatňovania všeobecného daňového systému, môže byť odôvodnené charakterom a všeobecným režimom daňového systému, ak dotknutý členský štát môže preukázať, že opatrenie vyplýva priamo zo základných alebo hlavných zásad jeho daňového systému.

(123)

Talianske orgány podporené 78 zainteresovanými stranami sa domnievajú, že oslobodenie od ICI predstavuje uplatňovanie hlavných zásad talianskeho daňového systému. Podľa nich rozdielne zaobchádzanie s činnosťami, ktoré majú vysokú spoločenskú hodnotu a sú poskytované vo verejnom záujme, je v súlade so štruktúrou daňového systému. Tieto činnosti sú motivované zásadou solidarity, ktorá predstavuje základnú zásadu vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj právnych predpisov Únie. Okrem toho sa dotknuté nekomerčné subjekty delia so štátom o špecifické spoločenské funkcie. Odôvodnenie oslobodenia od ICI je založené na článkoch 2 a 3 talianskej ústavy, ktorými sa vyžaduje splnenie povinností politickej, hospodárskej a sociálnej solidarity voči občanom, a na článku 38, ktorým sa stanovuje právo na sociálnu pomoc pre ľudí bez potrebných finančných prostriedkov na pokrytie nákladov na existenčné minimum.

(124)

V tomto smere sa Komisia domnieva, že talianske orgány nepreukázali, že sporné opatrenie vyplýva priamo zo základných alebo hlavných zásad talianskeho daňového systému. Články talianskej ústavy, na ktoré sa odvoláva Taliansko, sa v skutočnosti nevzťahujú na žiadnu hlavnú zásadu talianskeho daňového systému, ale len na všeobecné zásady sociálnej solidarity.

(125)

Po druhé, Komisia konštatuje, že cieľ presadzovaný štátnymi opatreniami nie je dostatočný na to, aby sa ním vylúčili uvedené opatrenia z klasifikácie ako „pomoci“ na účely článku 107 zmluvy (48). Ako už Súdny dvor pri mnohých príležitostiach rozhodol, článkom 107 ods. 1 ZFEÚ sa nerozlišuje medzi príčinami či cieľmi štátnej pomoci, ale sú v ňom vymedzené súvislosti s ich účinkami (49). V súvislosti s tým Komisia ďalej konštatuje, že mať spoločenský cieľ a presadzovať činnosti vo verejnom záujme nie je dostatočné na to, aby sa sporné opatrenie vylúčilo z klasifikácie ako štátnej pomoci.

(126)

Po tretie, Komisia takisto konštatuje, ako už bolo uvedené, že opatrenie, ktoré predstavuje výnimku z uplatňovania všeobecného daňového systému, môže byť odôvodnené, ak vyplýva priamo zo základných alebo hlavných zásad (referenčného) daňového systému, ktorým je v tomto prípade ICI. V tejto súvislosti, ako sa uvádza v bode 26 oznámenia Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na opatrenia súvisiace s priamym zdaňovaním (50) podnikov, musí sa rozlišovať na jednej strane medzi externými cieľmi priradenými konkrétnemu daňovému režimu (najmä spoločenské alebo sociálne ciele) a na druhej strane cieľmi, ktoré sú súčasťou samotného daňového režimu. Oslobodeniami od dane, ktoré vyplývajú z cieľov nesúvisiacich s referenčným daňovým systémom, sa preto nemôžu obchádzať požiadavky podľa článku 107 ods. 1 zmluvy (51). Primárnym účelom daného daňového systému je vyberať príjmy na financovanie štátnych výdavkov (52) prostredníctvom zdaňovania vlastníctva nehnuteľností. Komisia sa preto domnieva, že spoločenské ciele presadzované subjektmi patriacimi do rámca oslobodenia od ICI sú externé, pokiaľ ide o štruktúru daňového systému ICI, a preto sa nemožno na ne spoliehať na účel odôvodnenia prima facie selektívnosti opatrenia.

(127)

Po štvrté, pri určovaní, či opatrenie môže byť podľa judikatúry (53) odôvodnené charakterom alebo všeobecným režimom vnútroštátneho systému, ktorého je súčasťou, je potrebné stanoviť nielen to, či opatrenie predstavuje neoddeliteľnú súčasť základných zásad daňového systému, ktorý sa uplatňuje v príslušnom členskom štáte, ale aj to, či je v súlade so zásadami konzistentnosti a proporcionality. Vzhľadom na to, že sporné opatrenie priamo nevyplýva zo základných zásad referenčného daňového systému, Komisia sa domnieva, že je zbytočné analyzovať systém kontrol, ktoré zaviedlo Taliansko na účel zabezpečenia súladu s podmienkami oslobodenia od ICI týkajúceho sa nekomerčných subjektov, ako uvádzajú talianske orgány. V každom prípade rozdielne daňové zaobchádzanie s nekomerčnými subjektmi zavedené sporným opatrením nie je z hľadiska štruktúry daňového systému ani potrebné, ani primerané.

(128)

So zreteľom na odôvodnenia 122 až 127 dospela Komisia k záveru, že selektívna povaha predmetného daňového opatrenia nie je na základe štruktúry daňového systému odôvodnená. Sporné opatrenie sa preto musí považovať za udelenie selektívnej výhody nekomerčným podnikom vykonávajúcim špecifické činnosti.

6.2.4.   Vplyv na obchod medzi členskými štátmi a narušenie hospodárskej súťaže

(129)

Článkom 107 ods. 1 zmluvy sa zakazuje pomoc, ktorá ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a ktorá narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže. Podľa judikatúry Súdneho dvora (54) nemusí Komisia na klasifikovanie vnútroštátneho opatrenia ako štátnej pomoci preukázať skutočný vplyv príslušnej pomoci na obchod medzi členskými štátmi a skutočné narušenie hospodárskej súťaže, ale len preskúmať, či táto pomoc môže tento obchod ovplyvniť a narušiť hospodársku súťaž. V súlade s vysvetlením v odôvodnení 107 treba uviesť, že pri rozhodovaní o klasifikovaní schémy ako štátnej pomoci nie je potrebné preukázať, že všetky jednotlivé prípady pomoci poskytnuté podľa danej schémy sú klasifikované ako štátna pomoc podľa článku 107 ods. 1 zmluvy. Aby bolo možné dospieť k záveru, že schéma obsahuje prvky pomoci v zmysle článku 107 ods. 1, je na tento účel postačujúce, aby počas jej vykonávania nastali situácie, ktoré predstavujú pomoc.

(130)

Pokiaľ ide konkrétne o podmienku, že musí mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi, z judikatúry vyplýva, že poskytovanie pomoci zo strany členského štátu niektorým zdaniteľným osobám vo forme daňovej úľavy sa musí považovať za pravdepodobný vplyv na obchod a následne za splnenie tejto podmienky v prípade, že tieto zdaniteľné osoby vykonávajú hospodársku činnosť v oblasti tohto obchodu, prípadne sa možno domnievať, že konkurujú subjektom usadeným v iných členských štátoch (55). Okrem toho ak pomoc, ktorú členský štát poskytne, posilňuje v rámci obchodu v Únii postavenie jedného podniku voči iným konkurenčným podnikom, tieto konkurenčné podniky sa vnímajú ako ovplyvnené pomocou. Okrem toho nie je nevyhnutné, aby sa prijímajúci podnik sám zapájal do obchodu v rámci Únie. Ak členský štát poskytne podniku pomoc, jeho činnosť na domácom trhu sa v dôsledku toho môže zachovať alebo zvýšiť, čím sa pre podniky usadené v iných členských štátoch obmedzí možnosť preniknúť na trh v danom členskom štáte.

(131)

Pokiaľ ide o podmienku narušenia hospodárskej súťaže, treba mať na pamäti, že pomoc, ktorej cieľom je odbremeniť podnik od nákladov, ktoré by musel obvykle znášať v rámci svojej bežnej prevádzky alebo bežných činností, v zásade narúša podmienky hospodárskej súťaže (56).

(132)

Talianske orgány nepredložili v tejto súvislosti žiadne pripomienky. Niektoré zo 78 tretích zainteresovaných strán sa domnievajú, že oslobodenie od ICI nemôže mať žiadny významný vplyv na obchod alebo narušenie hospodárskej súťaže vzhľadom na osobitné znaky príjemcov schémy a spôsob, akým vykonávajú činnosti, ktoré viedli k oslobodeniu od dane.

(133)

Komisia nemôže súhlasiť s názormi, ktoré prezentovali tieto zainteresované strany, podľa ktorých predmetné oslobodenia od dane, ktoré boli poskytnuté nekomerčným subjektom pôsobiacim na miestnej úrovni, nemali žiadny významný vplyv na obchod a narušenie hospodárskej súťaže. Podľa ustálenej judikatúry je v prípade negatívneho vplyvu na obchod potrebné stanoviť len to, že zvýhodnený podnik aktívne pôsobí na trhu, ktorý je otvorený hospodárskej súťaži (dovoz alebo vývoz tovaru alebo nadnárodné poskytovanie služieb) (57). Nie je relevantné, či ide o miestne, regionálne, vnútroštátne trhy alebo trhy v celej EÚ. Rozhodujúce nie je vymedzenie vecne a geograficky relevantných trhov, ale skôr potenciálny negatívny vplyv na obchod v rámci Únie. Pomerne malá suma pomoci alebo pomerne malá veľkosť podniku, ktorý je príjemcom tejto pomoci, ako také nevylučujú možnosť ovplyvnenia obchodu v rámci Únie (58). Existenciu pomoci nevylučuje ani malá suma pomoci, ani malá veľkosť zvýhodneného podniku (59).

(134)

Komisia v tomto prípade poznamenáva, že minimálne niektoré odvetvia využívajúce oslobodenie od ICI, napríklad ubytovacie a zdravotnícke služby, boli a sú vystavené hospodárskej súťaži a obchodu v rámci Únie. Komisia sa so zreteľom na predmetné opatrenia domnieva, že podmienky stanovené v judikatúre boli splnené, pretože toto opatrenie poskytuje výhodu v podobe financovania činností dotknutých subjektov, v dôsledku čoho sú uvedené subjekty odbremenené od nákladov, ktoré by bežne museli znášať. Toto opatrenie preto môže narušiť hospodársku súťaž.

(135)

Komisia preto dospela k záveru, že toto predmetné opatrenie môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a narušiť hospodársku súťaž v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

6.2.5.   Záver o klasifikácii sporného opatrenia

(136)

Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela k záveru, že predmetné opatrenie spĺňa všetky podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a preto by sa malo považovať za štátnu pomoc.

6.2.6.   Klasifikácia opatrenia ako novej pomoci

(137)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania usúdila, že oslobodenie od ICI podľa článku 7 ods. 1 písm. i) legislatívnej vyhlášky č. 504/92 predstavovalo novú pomoc. Daň ICI, ročná daň hradená samosprávam, bola zavedená v roku 1992. Nebola oznámená Komisii a Komisia ju ani neschválila. Táto výnimka sa uplatňovala na širokú škálu činností, ktoré boli v čase jej zavedenia otvorené hospodárskej súťaži.

(138)

Taliansko tvrdí, že prístup Komisie v rozhodnutí o začatí konania nie je správny a že ak sa oslobodenie od ICI považuje za pomoc, malo by sa klasifikovať ako existujúca pomoc. Taliansko tvrdí, že ICI predstavuje logický legislatívny vývoj od predchádzajúcich daní z nehnuteľností, ktorým zabezpečuje formálnu a vecnú kontinuitu. Oslobodenie nehnuteľností používaných na osobitné činnosti s vysokou spoločenskou hodnotou predstavovalo základ pre všetky dane z nehnuteľností, ktoré boli zavedené od roku 1931, teda pred nadobudnutím účinnosti Zmluvy o EHS.

(139)

Talianske orgány takisto tvrdia, že odpovede Komisie navrhovateľom vo veci oslobodenia od ICI, o ktorých bolo Taliansko neformálne informované, vyvolali na strane nekomerčných subjektov legitímnu dôveru, pokiaľ ide o zlučiteľnosť oslobodenia od ICI s právnymi predpismi Únie.

(140)

Taliansko predložilo podrobný opis daní z nehnuteľností, ktoré boli v platnosti pred ICI. V roku 1931 zaviedlo Taliansko v rámci jednotného zákona o financovaní miestnych samospráv osobitnú a všeobecnú daň zo zhodnotenia. Následne bola v roku 1963 prostredníctvom zákona č. 246 z 5. marca 1963 zavedená daň zo zhodnotenia stavebných plôch. Prostredníctvom prezidentskej vyhlášky č. 643 z 26. októbra 1972 bola nakoniec zavedená daň zo zhodnotenia nehnuteľného majetku (tzv. INVIM). Zhodnotenie v hodnote nehnuteľného majetku sa zohľadnilo pri výpočte osobitných a všeobecných daní zo zhodnotenia. Daň z roku 1963 bola podobne zameraná na kapitálový zisk stavebných plôch. Tento kapitálový zisk bol tiež zdanený v čase prevodu nehnuteľností prostredníctvom úkonu inter vivos a spravidla aj na konci každého desaťročia vlastníctva nehnuteľnosti. Daň zo zhodnotenia nehnuteľného majetku (INVIM), ktorá bola zavedená v roku 1972, nahradila obe dane z roku 1931 a z roku 1963. Podľa zákona o INVIM boli zdaniteľnými osobami prevodca za odplatu alebo nadobúdateľ bez poplatku, pričom v každom prípade bola daň splatná každých desať rokov. Daň INVIM bola zrušená zavedením ICI. Podľa Talianska poukazuje táto analýza na úzku súvislosť medzi rôznymi nástrojmi v oblasti daní z nehnuteľností, ktoré sa používali od roku 1931. Taliansko takisto poznamenáva, že v pravidlách týkajúcich sa oslobodenia od dane z nehnuteľnosti sa vždy zohľadňoval druh činnosti vykonávanej subjektmi, ktoré mali nárok na oslobodenie od dane. Skutočnosť, že počet kategórií príjemcov oslobodených od dane sa v priebehu rokov zvýšil, nastala z dôvodu rozšírenia radu subjektov vykonávajúcich činnosti v oblasti spoločenského záujmu.

(141)

Komisia nepovažuje tvrdenia talianskych orgánov za správne. Po prvé, Komisia zdôraznila, že ICI je úplne odlišná od predchádzajúcich daní z nehnuteľností, ktoré nahrádza. V každom prípade existuje medzi ICI a predchádzajúcimi daňami z nehnuteľností niekoľko zásadných rozdielov, pokiaľ ide o zdaniteľné osoby, základ dane a udalosti, ktoré viedli k povinnosti platiť tieto dane. Až do zavedenia ICI sa dane z nehnuteľností vypočítavali z kapitálového zisku z nehnuteľností, pričom ICI bola vypočítaná na základe katastrálnej hodnoty nehnuteľnosti. Keďže INVIM bol povinný uhradiť prevodca za odplatu alebo nadobúdateľ bez poplatku, ICI bola povinná uhradiť každá fyzická a právnická osoba, ktorá vlastnila nehnuteľnosť. Nakoniec, kým INVIM bola spravidla splatná každých desať rokov, ICI sa musela uhradiť každý rok. Komisia sa vzhľadom na uvedené skutočnosti domnieva, že priebežné zmeny, ktoré boli zavedené, najmä prostredníctvom zákona o ICI, majú vplyv na skutočnú podstatu pôvodnej schémy a nemožno ich od nej oddeliť, preto bola pôvodná schéma zmenená na novú schému pomoci (60). Komisia nemá dôvod skúmať stanovisko uvedené v rozhodnutí o začatí konania a potvrdzuje, že oslobodenie od ICI predstavovalo novú pomoc.

(142)

Pokiaľ ide o údajné schválenie opatrenia ICI, Komisia poznamenáva, že Komisia alebo Rada túto pomoc nikdy neschválili. Ak by to tak bolo, táto pomoc by sa podľa článku 1 písm. b) bodu ii) nariadenia (ES) č. 659/1999 považovala za existujúcu pomoc. Listy s predbežným posúdením Komisie, ktoré boli zaslané navrhovateľom v rámci správneho konania pred vydaním rozhodnutia o začatí konania, nemožno stotožňovať s rozhodnutiami Komisie. Opatrenie možno považovať za existujúcu pomoc podľa článku 1 písm. b) bodu ii) len vtedy, ak už bolo schválené výslovným rozhodnutím Komisie alebo Rady. List zaslaný navrhovateľom 15. februára 2010 však na Všeobecnom súde napadli dvaja navrhovatelia, preto nenadobudol právoplatnosť; tieto súdne konania boli zrušené až po rozhodnutí o začatí konania. Komisia preto dospela k záveru, že v prípade, že Komisia alebo Rada nevydajú žiadne rozhodnutie, sa článok 1 písm. b) bod ii) nariadenia (ES) č. 659/1999 neuplatňuje. Predmetnú pomoc preto nemožno považovať za existujúcu pomoc – naopak, predstavuje novú pomoc.

6.2.7.   Zlučiteľnosť

(143)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania usúdila, že daná schéma pomoci nie je oprávnením na žiadnu z výnimiek stanovených v článku 107 ods. 2 a 3 zmluvy a že talianske orgány nepreukázali, že táto pomoc by sa mohla vyhlásiť za zlučiteľnú podľa článku 106 ods. 2 zmluvy.

(144)

Talianske orgány nepredložili v priebehu konania žiadny argument poukazujúci na to, že výnimky uvedené v článku 107 ods. 2 a 3 a v článku 106 ods. 2 sa môžu uplatňovať na predmetnú schému. Niektoré zo 78 zainteresovaných strán sa domnievali, že táto schéma bola zlučiteľná podľa článku 106 ods. 2 a článku 107 ods. 3 písm. c). Podľa ich názoru bola táto výnimka potrebná pre činnosti vykonávané vo verejnom záujme na základe zásady solidarity. Obaja navrhovatelia sa domnievajú, že sa neuplatňuje žiadna z výnimiek stanovená v zmluve.

(145)

Komisia sa domnieva, že výnimky uvedené v článku 107 ods. 2, ktoré sa týkajú pomoci sociálnej povahy poskytovanej jednotlivým spotrebiteľom, pomoci určenej na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami a pomoci poskytovanej pre určité oblasti Nemeckej spolkovej republiky, sa v tomto prípade neuplatňujú.

(146)

To isté sa týka výnimky stanovenej v článku 107 ods. 3 písm. a), ktorou sa povoľuje pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, ako aj na podporu regiónov uvedených v článku 349, pričom sa zohľadní ich štrukturálna, hospodárska a sociálna situácia. Predmetné opatrenie nemožno považovať za podporujúce vykonávanie dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo nápravu vážneho narušenia fungovania talianskeho hospodárstva podľa článku 107 ods. 3 písm. b).

(147)

Podľa článku 107 ods. 3 písm. c) možno pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností považovať za zlučiteľnú za predpokladu, že nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Komisii však neboli doručené žiadne vecné informácie, ktoré by jej umožnili posúdiť, či sa oslobodenie od dane stanovené skúmaným opatrením týkalo konkrétnych investícií alebo projektov oprávnených na získanie pomoci podľa pravidiel a usmernení EÚ, alebo inak priamo zlučiteľných s článkom 107 ods. 3 písm. c). Komisia preto nemôže súhlasiť s postojom tretích strán, ktoré požadujú zlučiteľnosť opatrenia podľa článku 107 ods. 3 písm. c) na základe potreby umožniť nekomerčným subjektom vykonávať činnosti založené na zásade solidarity, ktoré majú dôležitú sociálnu funkciu. Najmä vzhľadom na charakter výhody, ktorá je spojená s istou úrovňou daňovej povinnosti vyplývajúcej z vlastníctva nehnuteľnosti, nemožno jednoducho stanoviť, že je vo všetkých jednotlivých prípadoch potrebné a primerané dosiahnuť cieľ spoločného záujmu. Komisia sa preto domnieva, že príslušné opatrenie nemožno považovať za zlučiteľné podľa usmernení vyplývajúcich z článku 107 ods. 3 písm. c).

(148)

V článku 107 ods. 3 písm. d) sa uvádza, že pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ak takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v Únii v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom, možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Komisia v rozhodnutí o začatí konania usúdila, že v prípade niektorých subjektov, ako sú nekomerčné subjekty, ktoré vykonávali výhradne vzdelávacie, kultúrne a rekreačné činnosti, nebolo možné a priori vylúčiť, že ich účelom bola podpora kultúry a zachovanie kultúrneho dedičstva a že sa preto na ne mohol vzťahovať článok 107 ods. 3 písm. d). Taliansko ani žiadna iná zainteresovaná strana neposkytli Komisii žiadne informácie, ktoré by preukázali zlučiteľnosť predmetného opatrenia pre konkrétne subjekty podľa článku 107 ods. 3 písm. d) (61). Aj v tomto kontexte neumožňuje charakter výhody posúdiť potrebu a primeranosť pomoci vo všetkých jednotlivých prípadoch.

(149)

Komisia nakoniec v rozhodnutí o začatí konania nevylúčila, že niektoré činnosti zvýhodnené prostredníctvom predmetného opatrenia by sa podľa talianskeho zákona mohli klasifikovať ako služby všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s článkom 106 ods. 2 zmluvy a judikatúry vo veci Altmark. Niektoré zo zainteresovaných strán sa domnievali, že Komisia by toto opatrenie mala posúdiť podľa článku 106 ods. 2, pričom na analýzu neposkytli žiadne relevantné informácie. Obe strany sa domnievajú, že opatrenie nespĺňa kritériá judikatúry vo veci Altmark. Vzhľadom na to, že ani Taliansko, ani zainteresované strany neposkytli žiadne informácie, ktoré by Komisii umožnili posúdiť opatrenie podľa článku 106 ods. 2, Komisia dospela k záveru, že nie je možné zistiť, či by sa niektoré z predmetných činností mohli podľa tohto článku klasifikovať ako služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Preto nie je možné stanoviť, či je táto pomoc v každom jednotlivom prípade potrebná a primeraná na pokrytie nákladov, ktoré vznikli pri plnení záväzkov verejnej služby alebo pri vykonávaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

(150)

Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela k záveru, že schéma predmetnej pomoci nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.

6.3.   Článok 149 ods. 4 TUIR

(151)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania usúdila, že predmetné opatrenie zjavne predstavuje štátnu pomoc. Komisia v nasledujúcej časti preskúma, či článok 149 ods. 4 TUIR predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(152)

Talianske orgány vysvetlili, že článok 149 ods. 2 TUIR obsahuje neúplný zoznam parametrov, ktoré možno vziať do úvahy (62) pri posudzovaní komerčného charakteru subjektu. Splnenie jednej alebo viacerých z týchto podmienok však neznamená automatickú stratu nekomerčného postavenia subjektu (keďže tieto parametre nemožno považovať za právne domnienky), ale namiesto toho vypovedá o potenciálne komerčnom charaktere činnosti, ktorú tento subjekt vykonáva. Pokiaľ ide o cirkevné inštitúcie s občianskoprávnym postavením, Taliansko poukázalo na to, že v obežníku daňového riaditeľstva č. 124/E z 12. mája 1998 bolo uvedené, že cirkevné inštitúcie môžu využívať daňový režim pridelený nekomerčným subjektom iba vtedy, ak vykonávanie obchodných činností nie je ich hlavným účelom. Cirkevné inštitúcie s občianskoprávnym postavením musia v každom prípade zaradiť medzi priority inštitucionálne činnosti so zameraním prevažne na idealistické presvedčenie. Článkom 149 ods. 4 TUIR sa preto jednoducho vylučuje uplatňovanie špecifických časových a obchodných parametrov podľa článku 149 ods. 1 a 2 na cirkevné inštitúcie a amatérske športové kluby, pričom sa však nezamedzuje strate nekomerčného postavenia týchto subjektov.

(153)

Talianske orgány zdôraznili, že toto opatrenie je zamerané na zachovanie výhradnej právomoci výboru CONI (Taliansky národný olympijský výbor) pre amatérske športové kluby a ministerstva vnútra pre cirkevné inštitúcie.

(154)

Pokiaľ ide o cirkevné inštitúcie, zákonom č. 222 z 20. mája 1985, ktorým sa vykonávajú medzinárodné dohody medzi Talianskom a Svätou stolicou, sa okrem iného riadia aj právomoci pridelené ministerstvu vnútra. Taliansko zdôraznilo, že ministerstvo vnútra má výhradnú právomoc na uznávanie občianskoprávneho postavenia cirkevných inštitúcií, ako aj na zrušenie tohto postavenia (63). Článkom 149 ods. 4 TUIR sa preto potvrdzuje táto výhradná právomoc tak, že bráni implicitnému zrušeniu občianskoprávneho postavenia cirkevných inštitúcií daňovými orgánmi. Ak ministerstvo vnútra zruší občianskoprávne postavenie cirkevnej inštitúcie, stratí postavenie nekomerčného subjektu a nebude môcť ďalej využívať daňový režim, ktorý sa uplatňuje na nekomerčné subjekty. Podľa prezidentskej vyhlášky č. 361/2000 ministerstvo vnútra prostredníctvom „prefetti“ takisto kontroluje, či cirkevné inštitúcie aj naďalej spĺňajú požiadavky na zachovanie svojho občianskoprávneho postavenia.

(155)

Pokiaľ ide o amatérske športové kluby, Taliansko potvrdilo, že výbor CONI je jediný subjekt, ktorý môže skontrolovať, či tieto kluby skutočne vykonávajú športové činnosti. Talianske orgány takisto vysvetlili, že amatérske športové kluby môžu prísť o svoje nekomerčné postavenie, ak výbor CONI dospeje k záveru, že nevykonávajú amatérske športové činnosti. Amatérske športové kluby musia svoje daňové údaje predložiť prostredníctvom osobitného formulára EAS (64). Ak však amatérske športové kluby nevykonávajú žiadne komerčné činnosti, nie sú povinné predložiť tento formulár. Talianske orgány vzhľadom na uvedené skutočnosti zaviedli primerané nástroje na kontrolu činností amatérskych športových klubov, a to aj z daňového hľadiska.

(156)

Taliansko takisto vysvetlilo, že ak daňové orgány zistia, že cirkevné inštitúcie a amatérske športové kluby vykonávajú činnosti prevažne komerčného charakteru, bezodkladne o tom informujú ministerstvo vnútra alebo výbor CONI. Ministerstvo vnútra a výbor CONI robia svoje vlastné kontroly v súlade s pridelenými štatutárnymi právomocami. Daňové orgány zároveň zabezpečia, aby daňové priznanie príslušného nekomerčného subjektu bolo opravené a nariadi vyrovnať rozdiel na daniach.

(157)

Talianske orgány potvrdili, že u nekomerčných subjektov boli vykonané daňové kontroly (65). Daňové riaditeľstvo preto v tejto súvislosti nedávno vydalo pre regionálne úrady osobitné prevádzkové pokyny týkajúce sa nekomerčných subjektov (66). Pokiaľ ide o cirkevné inštitúcie, ministerstvo vnútra takisto vykonalo niekoľko kontrol ex officio u týchto subjektov, pričom nikdy nezistilo žiadny prípad zneužitia.

(158)

Komisia sa vzhľadom na uvedené skutočnosti domnieva, že existujú právne nástroje, ktorými sa zabezpečí účinné predchádzanie zneužívaniu nekomerčného postavenia cirkevných inštitúcií a amatérskych športových klubov alebo jeho odstránenie. Talianske orgány takisto preukázali, že príslušné orgány vykonávajú svoje právomoci v oblasti kontroly a že cirkevné inštitúcie aj amatérske športové kluby môžu v prípade vykonávania prevažne hospodárskych činností stratiť svoje nekomerčné postavenie. Cirkevné inštitúcie a amatérske športové kluby preto môžu stratiť svoj nárok na daňový režim, ktorý sa všeobecne poskytuje nekomerčným subjektom. Neexistuje teda žiadny systém „permanentného nekomerčného postavenia“, ako tvrdili navrhovatelia. Samotná skutočnosť, že na kontroly cirkevných inštitúcií, ktoré majú občianskoprávne postavenie, a na predmetné amatérske športové kluby sa uplatňujú osobitné postupy, nepredstavuje žiadnu výhodu.

(159)

Komisia preto dospela k záveru, že článkom 149 ods. 4 TUIR sa neudeľuje cirkevným organizáciám alebo amatérskym športovým klubom žiadna selektívna výhoda. Toto opatrenie preto nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

6.4.   Oslobodenie od IMU

(160)

Komisia po zavedení IMU – novej obecnej dane z nehnuteľnosti, ktorá nahradila ICI – na žiadosť talianskych orgánov a so zreteľom na pripomienky navrhovateľa k tomuto novému zákonu súhlasila, že zistí, či je toto nové oslobodenie od IMU vzťahujúce sa na nekomerčné subjekty vykonávajúce osobitné činnosti v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Komisia náležite posúdi, či predmetné oslobodenie od IMU predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1.

(161)

Komisia poznamenáva, že od dátumu nadobudnutia účinnosti zákonnej vyhlášky č. 1/2012 zmenenej na zákon č. 27/2012 sa oslobodenie od dane podľa článku 7 ods. 1 písm. i) legislatívnej vyhlášky č. 504/92 uplatňuje na nehnuteľnosti vo vlastníctve nekomerčných subjektov iba v tom prípade, ak sa činnosti uvedené v nej vykonávajú na nekomerčnom základe. Ustanovenia týkajúce sa „zmiešaného využitia“ budov v prípade, ak sú časti budovy z hľadiska funkcie a príjmov samostatné a aj v prípade, že musí byť k dispozícii vyhlásenie príslušných subjektov, sa budú uplatňovať od 1. januára 2013.

(162)

Komisia sa domnieva, že sa v nových pravidlá jasne stanovuje, že oslobodenie od dane možno zaručiť iba v prípade, že sa nebudú vykonávať komerčné činnosti. Hybridná situácia, ktorá vznikla na základe právnych predpisov ICI, keď sa komerčné činnosti vykonávali v niektorých budovách, ktoré mali nárok na oslobodenie od dane, už nebude možná.

(163)

Výklad pojmu hospodárska činnosť spravidla závisí od osobitných okolností, spôsobu organizácie činnosti štátom a kontextu, v ktorom bola zorganizovaná. Na preukázanie nehospodárskeho charakteru činnosti podľa judikatúry Únie je potrebné preskúmať charakter, cieľ a pravidlá, ktorými sa táto činnosť riadi. Skutočnosť, že niektoré činnosti možno klasifikovať ako „sociálne“, sama osebe nestačí na vylúčenie jej hospodárskeho charakteru. Súdny dvor však takisto uznal, že niektoré činnosti, ktoré majú čisto sociálnu funkciu, možno považovať za nehospodárske, najmä v odvetviach, ktoré sú úzko prepojené so základnými úlohami a povinnosťami štátu.

(164)

Pokiaľ ide o IMU, Komisia považuje v prvom rade za potrebné zistiť, či sú kritériá stanovené v talianskych právnych predpisoch o vylúčení komerčného charakteru činností, ktoré majú nárok na oslobodenie od IMU, v súlade s pojmom nehospodárskej činnosti podľa právnych predpisov Únie.

(165)

Ako je uvedené v odôvodneniach 82 a nasl., talianske orgány v tejto súvislosti nedávno schválili vykonávacie právne predpisy stanovené v článku 91a ods. 3 legislatívnej vyhlášky č. 1/2012. V nariadení ministerstva hospodárstva a financií z 19. novembra 2012 sa stanovujú nevyhnutné všeobecné a konkrétne požiadavky s cieľom určiť, kedy sa činnosti uvedené v článku 7 ods. 1 písm. i) legislatívnej vyhlášky č. 504/92 vykonávajú na nekomerčnom základe.

(166)

Po prvé, v článku 1 ods. 1 písm. p) ministerského nariadenia z 19. novembra 2012 sa vymedzuje pojem „nekomerčný základ“. Inštitucionálne činnosti možno považovať za činnosti vykonávané na nekomerčnom základe v prípade, že: a) sú neziskové; b) v súlade so zásadami právnych predpisov Únie nekonkurujú na základe svojej povahy iným trhovým subjektom, ktoré dosahujú zisk, a c) presadzujú zásadu solidarity a subsidiarity v praxi. V tejto súvislosti je požiadavka v písmene b) dôležitým ochranným opatrením, pretože tým, že sa ňou výslovne odkazuje na právo Únie, sa všeobecne zaručuje, že táto činnosť nebude konkurovať ostatným trhovým subjektom dosahujúcim zisk, čo je zásadnou charakteristikou nehospodárskych činností (67).

(167)

Po druhé, v článku 3 nariadenia sa vymedzujú všeobecné subjektívne požiadavky, ktoré sa musia zahrnúť do článkov stanov alebo štatútov nekomerčných subjektov tak, aby boli ich činnosti vykonávané na nekomerčnom základe. Ide o tieto kritériá: a) zákaz, aj nepriameho, rozdeľovania akýchkoľvek ziskov, prevádzkových prebytkov, fondov, rezerv alebo kapitálu počas fungovania subjektu, pokiaľ sa tak neukladá zákonom alebo to nie je v prospech subjektov, ktoré patria do rovnakej štruktúry a ktoré vykonávajú rovnakú činnosť; b) akýkoľvek zisk alebo prebytok sa musí opätovne investovať výhradne do činností v oblasti rozvoja, ktoré prispievajú k inštitucionálnemu cieľu sociálnej solidarity, a c) ak sa nekomerčný subjekt zlikviduje, jeho aktíva sa musia previesť na iný nekomerčný subjekt, ktorý vykonáva podobnú činnosť, pokiaľ nie je zákonom stanovené inak.

(168)

Po tretie, v článku 4 nariadenia sú uvedené ďalšie objektívne požiadavky, ktoré musia byť splnené, vrátane podmienok uvedených v článkoch 1 a 3, aby bolo možné činnosti uvedené v článku 7 ods. 1 písm. i) zákona o ICI považovať za činnosti vykonávané na nekomerčnom základe.

(169)

Pokiaľ ide konkrétne o činnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti, v nariadení sa uvádza, že tieto činnosti sa vykonávajú na nekomerčnom základe za predpokladu, že bude splnená aspoň jedna z týchto podmienok: a) tieto činnosti sú schválené štátom a vykonávané buď na základe zmluvy alebo dohody uzatvorenej so štátom, regiónmi alebo miestnymi orgánmi, a sú súčasťou alebo doplnením vnútroštátneho systému verejného zdravotníctva a používateľom poskytujú bezplatné služby, alebo za sumu, ktorá predstavuje iba časť nákladov na poskytovanie univerzálnej služby; b) ak tieto činnosti nie sú schválené a vykonávané na základe zmluvy alebo dohody, musia sa poskytovať bezplatne alebo za symbolický poplatok, ktorý však v každom prípade nesmie presiahnuť polovicu priemernej ceny za podobné činnosti v rovnakej geografickej oblasti na základe hospodárskej súťaže, a to aj s prihliadnutím na neexistenciu akýchkoľvek súvislostí so skutočnými nákladmi na službu.

(170)

Pokiaľ ide o prvú podmienku, Komisia konštatuje, že ako uviedli talianske orgány, subjekty, ktoré chcú využívať oslobodenie od dane, musia byť neoddeliteľnou súčasťou národného systému zdravotníctva, ktorým sa poskytuje univerzálne krytie a ktorý je založený na zásade solidarity. V rámci tohto systému sú štátne nemocnice priamo financované z príspevkov sociálneho zabezpečenia a ostatných štátnych zdrojov. Tieto nemocnice poskytujú bezplatné služby na základe všeobecného poistenia alebo za nízky poplatok, ktorý pokrýva iba malú časť skutočných nákladov na tieto služby. Nekomerčné subjekty, ktoré patria do rovnakej kategórie a spĺňajú rovnaké podmienky, sa takisto považujú za neoddeliteľnú súčasť národného systému zdravotníctva (68). Vzhľadom na osobitné znaky tohto prípadu a v súlade so zásadami stanovenými judikatúre Únie (69), keďže taliansky národný systém poskytuje všeobecné poistenie, Komisia dospela k záveru, že príslušné subjekty, ktoré vykonávajú opísané činnosti a spĺňajú všetky štatutárne požiadavky, nie sú kvalifikované ako podniky.

(171)

Pokiaľ ide o druhú podmienku, v nariadení sa uvádza, že tieto činnosti sa musia vykonávať buď bezplatne, alebo za symbolický poplatok. Služby poskytované bezplatne všeobecne nepredstavujú hospodársku činnosť. Konkrétne v tomto prípade sa služby neponúkajú v rámci hospodárskej súťaže s ostatnými trhovými subjektmi, ako sa uvádza v článku 1 nariadenia. To isté platí aj pre služby, ktoré sa poskytujú za symbolický poplatok. V tejto súvislosti treba poznamenať, že ak sa má tento poplatok v súlade s nariadením považovať za symbolický, nesmie mať žiadnu súvislosť s nákladmi na službu. V nariadení sa takisto uvádza, že limit stanovený na polovicu priemernej ceny účtovanej za podobné činnosti vykonávané na základe hospodárskej súťaže v rovnakej geografickej oblasti možno použiť iba na vylúčenie nároku na oslobodenie od dane (ako to naznačujú slová „v každom prípade“). Neznamená to však, že poskytovatelia služieb, ktorí vyberajú nižšiu cenu, ako je stanovený limit, majú nárok na toto oslobodenie. Vzhľadom na skutočnosť, že činnosti v oblasti pomoci a zdravotnej starostlivosti takisto spĺňajú všeobecné a subjektívne požiadavky uvedené v článkoch 1 a 3 nariadenia, Komisia dospela k záveru, že takéto činnosti vykonávané v súlade so zásadami súčasných právnych predpisov nepredstavujú hospodárske činnosti.

(172)

Napríklad činnosti v oblasti vzdelávania sa považujú za činnosti vykonávané na nekomerčnom základe v prípade, že sú splnené niektoré konkrétne podmienky. Činnosť musí byť porovnateľná s verejným vzdelávaním a škola musí uplatňovať nediskriminačnú politiku zápisu; škola musí prijímať aj zdravotne postihnutých žiakov, uplatňovať kolektívne pracovné zmluvy, zaviesť štruktúru, ktorá spĺňa príslušné normy a zverejňovať svoje účty. Táto činnosť sa musí poskytovať buď bezplatne, alebo za symbolický poplatok, ktorý pokrýva iba zlomok skutočných nákladov na službu, a to aj so zohľadnením neexistencie akéhokoľvek spojenia s nimi. Komisia v tejto súvislosti pripomína, že podľa judikatúry (70) kurzy, ktoré ponúkajú niektoré zariadenia, ktoré tvoria súčasť verejného systému vzdelávania a ktoré sú, či už úplne alebo čiastočne, financované z verejných prostriedkov, nepredstavujú hospodársku činnosť. Na nehospodársky charakter vzdelávania vo verejných zariadeniach v zásade nemá vplyv ani skutočnosť, že žiaci alebo ich rodičia niekedy musia zaplatiť poplatok za výučbu alebo zápis do školy, ktorý predstavuje príspevok na prevádzkové náklady systému, keďže takéto finančné príspevky kryjú iba zlomok skutočných nákladov na službu, a preto ich nemožno pokladať za poplatok za poskytovanú službu. Ako uznala aj Komisia vo svojom oznámení o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci Európskej únie na náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu (71), tieto zásady sa vzťahujú na materské školy, súkromné a verejné základné školy, odborné vzdelávanie, pedagogickú činnosť vykonávanú vo vedľajšom pracovnom pomere na univerzitách, ako aj poskytovanie vzdelávania na univerzitách. Komisia sa vzhľadom na uvedené skutočnosti domnieva, že symbolický poplatok uvedený v nariadení, ktorý predstavuje iba zlomok skutočných nákladov na službu, nemožno považovať za poplatok za poskytované služby. Za týchto osobitných okolností a vzhľadom na všeobecné a subjektívne požiadavky článkov 1 a 3 nariadenia spolu s osobitnými objektívnymi požiadavkami stanovenými v článku 4 sa Komisia domnieva, že služby v oblasti vzdelávania, ktoré poskytujú príslušné subjekty, nemožno považovať za hospodársku činnosť.

(173)

Pokiaľ ide o ubytovacie služby, kultúrne a rekreačné činnosti a športové činnosti, v článku 4 nariadenia sa uvádza, že sa musia poskytovať buď bezplatne, alebo za symbolický poplatok, ktorý však v žiadnom prípade nesmie presiahnuť polovicu priemernej ceny účtovanej za podobné činnosti vykonávané na konkurenčnom základe v tej istej geografickej oblasti, a to aj so zohľadnením neexistencie akéhokoľvek prepojenia so skutočnými nákladmi na službu. Táto požiadavka je totožná s druhou podmienkou stanovenou pre činnosti v oblasti pomoci a zdravotnej starostlivosti skúmanou v uvedenom odôvodnení 171, preto sa na ňu vzťahujú rovnaké úvahy. Ak sa tieto služby poskytujú bezplatne, v zásade nepredstavujú hospodársku činnosť. To isté platí aj v prípade, že sa tieto služby poskytujú za symbolický poplatok. V tejto súvislosti treba poznamenať, že ak sa má tento poplatok v súlade s nariadením považovať za symbolický, nesmie mať žiadnu súvislosť s nákladmi na službu. Ďalej sa uvádza, že limit stanovený na polovicu priemernej ceny účtovanej za podobné činnosti vykonávané na základe hospodárskej súťaže v rovnakej geografickej oblasti možno použiť iba na vylúčenie nároku na oslobodenie od dane (ako to naznačujú slová „v každom prípade“). Neznamená to však, že poskytovatelia služieb, ktorí vyberajú nižšiu cenu, ako je stanovený limit, majú nárok na toto oslobodenie.

(174)

Komisia v prípade ubytovacích služieb a športových činností takisto zohľadňuje ďalšie požiadavky založené na vymedzeniach týchto činností uvedených v článku 1 ods. 1 písm. j) a m) nariadenia. Pokiaľ ide o ubytovacie služby, nariadením sa obmedzuje toto oslobodenie na služby poskytované nekomerčnými subjektmi, ktoré sú dostupné iba pre určité kategórie ľudí a ktoré nie sú priebežne dostupné. Pokiaľ ide o „sociálne ubytovanie“, v nariadení sa uvádza, že tieto činnosti musia byť zamerané na osoby, ktoré majú dočasné alebo trvalé osobitné potreby, alebo na osoby, ktoré sú znevýhodnené z dôvodu fyzických, psychologických, hospodárskych, sociálnych a rodinných podmienok. Subjekt môže požiadať iba o platbu symbolického poplatku, ktorý však v žiadnom prípade nesmie presiahnuť polovicu priemernej ceny účtovanej za podobné činnosti vykonávané komerčnými subjektmi v rovnakej geografickej oblasti, a to aj so zohľadnením neexistencie akéhokoľvek prepojenia so skutočnými nákladmi na službu. V nariadení sa takisto spresňuje, že toto oslobodenie sa v každom prípade nevzťahuje na činnosti, ktoré sa vykonávajú v hoteloch alebo podobných zariadeniach, ako sa uvádza v článku 9 legislatívnej vyhlášky č. 79 z 23. mája 2011 (72). Toto oslobodenie je preto vylúčené v prípade činností vykonávaných napríklad v hoteloch, moteloch a zariadeniach poskytujúcich nocľah s raňajkami. Keďže v predmetnom prípade musia nekomerčné subjekty ponúkajúce ubytovanie spĺňať všeobecné, subjektívne a objektívne požiadavky stanovené v článkoch 1, 3 a 4 nariadenia, Komisia sa domnieva, že vzhľadom na osobitné znaky tohto prípadu tieto činnosti, ktoré spĺňajú uvedené podmienky, nepredstavujú hospodársku činnosť na účely práva Únie.

(175)

Vzhľadom na osobitné okolnosti tohto prípadu a na skutočnosť, že nekomerčné subjekty poskytujúce ubytovacie služby, kultúrne, rekreačné a športové činnosti musia preto spĺňať aj požiadavky článkov 1 a 3 nariadenia, Komisia dospela k záveru, že tieto činnosti, vykonávané v súlade so zákonom, sa nepovažujú za hospodárske činnosti.

(176)

Komisia preto dospela k záveru, že na základe informácií, ktoré predložili talianske orgány, a vzhľadom na osobitné a konkrétne charakteristiky tohto prípadu, činnosti analyzované v predchádzajúcich odôvodneniach, ktoré vykonávajú nekomerčné subjekty plne v súlade so všeobecnými, subjektívnymi a objektívnymi kritériami stanovenými v článkoch 1, 3 a 4 nariadenia, nemajú hospodársky charakter. Predmetné nekomerčné subjekty nekonajú pri vykonávaní týchto činností v plnom súlade s podmienkami stanovenými v talianskych právnych predpisoch ako podniky v zmysle práva Únie. Keďže článok 107 ods. 1 zmluvy sa vzťahuje iba na podniky, znamená to, že v danom prípade toto opatrenie nepatrí do rozsahu pôsobnosti uvedeného článku.

(177)

Komisia nakoniec poznamenáva, že od 1. januára 2013 bude v prípade hybridného používania budovy na základe talianskych právnych predpisov možné vypočítať pomerné komerčné využitie nehnuteľnosti a uložiť IMU výhradne na hospodárske činnosti. Komisia v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak subjekt vykonáva hospodárske aj nehospodárske činnosti, čiastočné oslobodenie od dane, ktoré využíva za časť nehnuteľnosti používanú na nehospodárske činnosti, nepredstavuje pre daný subjekt výhodu, keď vykonáva hospodársku činnosť ako podnik. Toto opatrenie preto nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy ani pre tento druh situácie.

6.5.   Vymáhanie

(178)

Podľa zmluvy a ustálenej judikatúry Súdneho dvora ak Komisia zistí, že pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom, má právomoc rozhodnúť, že príslušný štát musí túto pomoc zrušiť alebo upraviť (73). Súd takisto dôsledne trvá na tom, že povinnosť štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je určená na obnovenie predtým existujúcej situácie (74). Súdny dvor v tejto súvislosti stanovil, že cieľ sa dosiahne, keď príjemca splatí poskytnuté sumy, a tak stráca právo na výhodu, ktorú mal v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a obnoví sa situácia pred vyplatením pomoci (75).

(179)

Podľa uvedenej judikatúry sa v článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/99 (76) stanovuje, že „kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu“.

(180)

V prípade, že sa oslobodenie od ICI považuje za neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc, musí byť táto pomoc vymáhaná, aby sa obnovila situácia, ktorá bola na trhu pred udelením pomoci.

(181)

Nariadením Rady (ES) č. 659/99 sa však ukladajú obmedzenia týkajúce sa nariadenia vymáhania. Napríklad v článku 14 ods. 1 sa stanovuje, že „Komisia nebude vyžadovať vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Spoločenstva“, ako napríklad ochrana legitímnej dôvery. Súdny dvor tiež uznal jednu výnimku z povinnosti členského štátu vykonávať rozhodnutie o vymáhaní, ktoré mu bolo adresované, konkrétne existenciu výnimočných okolností, v dôsledku ktorých by bolo pre členský štát absolútne nemožné riadne vykonať rozhodnutie (77).

(182)

Keďže sa talianske orgány počas formálneho zisťovania na tieto výnimky odvolali, Komisia musí preskúmať, či sa vzťahujú na tento prípad, aby určila, či je vymáhanie potrebné.

6.5.1.   Legitímna dôvera

(183)

Podľa judikatúry Súdneho dvora a rozhodovacej praxe Komisie je rozhodnutie o požiadavke na vrátenie pomoci porušením všeobecnej zásady práva Únie, ak v dôsledku opatrení Komisie mal príjemca pomoci legitímnu dôveru, že pomoc bola poskytnutá v súlade s právom Únie.

(184)

Súdny dvor opakovane rozhodol, že právo uplatňovať zásadu ochrany legitímnej dôvery sa rozširuje na každú osobu podliehajúcu súdnej právomoci, u ktorej vzbudila inštitúcie Únie podložené nádeje. Príslušná osoba sa však nemôže odvolávať na legitímnu dôveru, ak jej administratívny orgán neposkytol konkrétne záruky (78).

(185)

V tomto prípade sa talianske orgány a 78 zainteresovaných strán v zásade odvolávali na existenciu legitímnej dôvery na základe odpovede Komisie na parlamentnú otázku na písomné zodpovedanie z roku 2009 (79). Komisia vo svojej odpovedi uviedla, že „vykonala predbežné posúdenie a domnieva sa, že na pokračovanie nie je dôvod, keďže sa zdá, že daňový režim ICI nemá tendenciu poskytovať cirkevným inštitúciám výhodnejšie konkurenčné postavenie“.

(186)

Komisia trvá na tom, že táto odpoveď nemala za následok vznik akejkoľvek legitímnej dôvery z týchto dôvodov.

(187)

Po prvé, vyjadrenie Komisie bolo len následkom „predbežného posúdenia“; Komisia neuviedla, že prijala rozhodnutie, ale len že sa domnieva, že neexistuje dôvod na ďalšie pokračovanie. Po druhé, Komisia predbežne uviedla, že sa zdá, že oslobodením od ICI sa cirkevným inštitúciám pravdepodobne neudeľuje žiadna výhoda. Po tretie, otázka a odpoveď sa vzťahuje len na cirkevné inštitúcie, ktoré sú podkategóriou nekomerčných subjektov, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od ICI.

(188)

Vzhľadom na uvedené sa Komisia domnieva, že neposkytla konkrétne, bezpodmienečné a jednotné záruky takej povahy, aby príjemcovia sporného opatrenia mohli mať legitímnu dôveru, že schéma je oprávnená v tom zmysle, že nepatrí do rozsahu štátnej pomoci a že následne akákoľvek výhoda vyplývajúca z nej nemôže byť podrobená konaniu vo veci vymáhania. Na záver sa Komisia domnieva, že neurobila žiadne konkrétne a nepodmienečné stanovisko v tom zmysle, že sporné oslobodenie od ICI by sa nemalo považovať za štátnu pomoc.

(189)

Taliansko takisto argumentovalo, že odpoveďami Komisie zaslanými navrhovateľom týkajúcimi sa oslobodenia od ICI, o ktorých bolo Taliansko neoficiálne upovedomené, sa vyvolala legitímna dôvera na strane nekomerčných subjektov, pokiaľ ide o zlučiteľnosť oslobodenia od ICI s právnymi predpismi Únie. Komisia nesúhlasí s názormi, ktoré vyjadrilo Taliansko. Listy s predbežným posúdením, ktoré poslala Komisia navrhovateľom, o ktorých bol členský štát informovaný len neoficiálne, nepredstavovali konečné stanovisko Komisie. Keďže rozhodnutia Komisie sú verejne dostupné a zverejnené v úradnom vestníku, nie je to tak v prípade jednoduchého administratívneho postupu, o ktorom Komisia na základe sprístupnených údajov nemá vážne pochybnosti týkajúce sa zlučiteľnosti preskúmaných opatrení. Okrem toho, list z 15. februára 2010 zaslaný navrhovateľom bol pred Všeobecným súdom spochybnený dvomi navrhovateľmi a nenadobudol právoplatnosť; tieto súdne žaloby bolo stiahnuté len následkom rozhodnutia o začatí konania.

(190)

Komisia preto dospela k záveru, že v tomto prípade Taliansko a 78 zainteresovaných strán nedostalo žiadnu záruku od žiadnej inštitúcie Únie, ktorá by mohla odôvodňovať legitímnu dôveru a zabrániť tak Komisii nariadiť vymáhanie.

6.5.2.   Výnimočné okolnosti: absolútna nemožnosť vymáhania

(191)

Podľa článku 288 zmluvy členský štát, ktorému je určené rozhodnutie o vymáhaní pomoci, je povinný vykonať toto rozhodnutie. Ako už bolo uvedené, existuje jedna výnimka z tejto povinnosti, konkrétne v prípade, že členské štáty preukážu existenciu výnimočných okolností, ktoré by úplne znemožnili riadne vykonať rozhodnutie.

(192)

Členské štáty zvyčajne používajú tento argument v súvislosti s diskusiami s Komisiou po prijatí rozhodnutia (80). V tomto prípade však Taliansko ešte pred prijatím rozhodnutia argumentovalo, že vymáhanie by nemalo byť nariadené, pretože jeho vykonanie by bolo absolútne nemožné. Keďže Taliansko v súvislosti s formálnym zisťovaním upozornilo na tento problém a keďže sa vo všeobecnej právnej zásade stanovuje, že nikomu sa nemôže uložiť povinnosť urobiť nemožné, Komisia sa domnieva, že je potrebné zaoberať sa touto otázkou v tomto rozhodnutí.

(193)

Najprv by sa malo pripomenúť, že Súdny dvor nepretržite interpretoval pojem „absolútnej nemožnosti“ veľmi prísne. Podmienka, že vymáhanie by bolo absolútne nemožné, nie je splnená, ak členské štáty Komisiu len informujú o právnych, politických alebo praktických problémoch súvisiacich s vykonávaním rozhodnutia (81). Jediný prípad, v ktorom by „absolútna nemožnosť“ mohla byť prijatá, je, ak by vymáhanie bolo od začiatku objektívne a absolútne nemožné (82).

(194)

V uvedenom prípade talianske orgány argumentovali, že by bolo absolútne nemožné vymedziť, ktorý majetok patriaci nekomerčným subjektom bol používaný na činnosti, ktoré neboli výhradne komerčného charakteru, a získať potrebné informácie na stanovenie výšky dane, ktorá mala byť zaplatená.

(195)

Talianske orgány vysvetlili, že z dôvodu spôsobu, akým je kataster nehnuteľností štruktúrovaný, nie je možné spätne vydedukovať z databáz katastra nehnuteľností údaje o nehnuteľnostiach patriacich nekomerčným subjektom, ktoré boli využívané na činnosti s nevýhradne komerčnou povahou typu uvedeného v oslobodení od ICI. Z informácií uvedených v katastri nehnuteľností nie je možné vysledovať činnosti vykonávané v nehnuteľnostiach. Inými slovami, na základe údajov v katastri nehnuteľností nie je možné zistiť, či subjekt na danom majetku vykonával komerčné alebo nekomerčné činnosti. V skutočnosti všetok majetok (vrátane časti nehnuteľností so samostatnou klasifikáciou) je zapísaný do katastra nehnuteľností len na základe jeho objektívnych vlastností, v rámci ktorých sa zohľadňujú fyzikálne a štrukturálne prvky spojené s jeho plánovaným účelom použitia.

(196)

Pokiaľ ide o databázy v oblasti daní a najmä záznamy daňových priznaní nekomerčných subjektov, Taliansko vysvetlilo, že je možné určiť z nich len nehnuteľnosti využívané výhradne na nekomerčnom základe. V tomto prípade budovy vytvárajúce príjmy musia byť uvedené v bežnom daňovom priznaní v oddiele RB o príjmoch z budov, keďže oddiel RS o zmiešaných nákladoch a príjemcoch nemusí byť vyplnený. Na druhej strane ak nekomerčný subjekt vlastní nehnuteľnosť, v ktorej sú vykonávané aj komerčné činnosti, musí byť vyplnený oddiel RB aj RS. Ak je však pod oddielom RB uvedená viac ako jedna budova, nie je možné určiť nehnuteľnosť, v ktorej bola vykonávaná činnosť vytvárajúca príjmy uvedené v daňovom priznaní. V každom prípade treba uviesť, že oddiel RS v štandardnom tlačive zahŕňa údaje o celkových nákladoch a príjmoch týkajúcich sa tovarov a služieb využívaných na komerčné aj nekomerčné účely (ľubovoľne používané tovary a služby na komerčné činnosti a ostatné činnosti). Aj keď je však jedna budova uvedená v oddiele RB z dôvodu spôsobu, akým je kataster nehnuteľností štruktúrovaný, nie je možné získať rozpis založený na komerčných/nekomerčných účelov použitia budovy, a preto nie je možné určiť, aká časť budovy bola používaná na hospodársku činnosť, ktorá vytvárala príjmy uvedené v daňovom priznaní.

(197)

Komisia sa preto domnieva, že talianske orgány preukázali, že príjemcovia pomoci nemôžu byť určení a samotná pomoc nemôže byť objektívne vypočítaná z dôvodu nedostatočných dostupných údajov. V zásade z databáz týkajúcich sa daní a katastra nehnuteľností nie je možné určiť nehnuteľnosti patriace nekomerčným subjektom, ktoré boli využívané na nevýhradne komerčné činnosti typu uvedeného v ustanoveniach oslobodenia od ICI. Nie je preto možné získať potrebné informácie na výpočet výšky dane, ktorá má byť vymáhaná. Uplatňovanie možného príkazu na vymáhanie by bolo preto z objektívneho a absolútneho hľadiska nemožné.

(198)

Na záver Komisia konštatuje, že vzhľadom na špecifickú povahu tohto prípadu by bolo pre Taliansko absolútne nemožné vymáhať akúkoľvek neoprávnene poskytnutú pomoc na základe ustanovení o oslobodení od ICI. Vymáhanie pomoci vyplývajúce z neoprávneného a nezlučiteľného oslobodenia od tejto obecnej dane z nehnuteľností by preto nemalo byť nariadené.

7.   ZÁVER

(199)

Komisia konštatuje, že Taliansko neoprávnene vykonalo oslobodenie od obecnej dane z nehnuteľností podľa článku 7 ods. 1 písm. i) legislatívnej vyhlášky č. 504/92 v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy.

(200)

Keďže pre predmetnú schému nie je možné určiť žiadne dôvody na zlučiteľnosť, považuje sa za nezlučiteľnú s vnútorným trhom. V súvislosti s výnimočnými okolnosťami, na ktoré sa odvolalo Taliansko, by vymáhanie pomoci nemalo byť nariadené, pretože Taliansko preukázalo, že vykonanie by bolo absolútne nemožné.

(201)

Komisia sa domnieva, že článok 149 ods. 4 TUIR nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(202)

Vzhľadom na osobitný charakter opatrenia týkajúceho sa oslobodenia od IMU pre nekomerčné subjekty, ktoré vykonávali výhradne špecifické nekomerčné činnosti v súlade s podmienkami stanovenými v talianskych právnych predpisoch, Komisia konštatuje, že tieto činnosti nemôžu byť považované za hospodárske činnosti na účely pravidiel štátnej pomoci, a preto opatrenie nepatrí do rozsahu pôsobnosti článku 107 ods. 1,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štátna pomoc vo forme oslobodenia od ICI udelená nekomerčným subjektom, ktoré vykonávajú v nehnuteľnostiach výhradne činnosti uvedené v článku 7 ods. 1 písm. i) legislatívnej vyhlášky č. 504/92, ktorú Taliansko zaviedlo protiprávne v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy, je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

Článok 2

Článok 149 ods. 4. TUIR nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

Článok 3

Oslobodenie od IMU udelené nekomerčným subjektom, ktoré vykonávajú v nehnuteľnostiach výhradne činnosti uvedené v článku 7 ods. 1 písm. i) legislatívnej vyhlášky č. 504/92, nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené Talianskej republike.

V Bruseli 19. decembra 2012

Za Komisiu

Joaquín ALMUNIA

podpredseda


(1)  Ú. v. EÚ C 348, 21.12.2010, s. 17.

(2)  Pozri rozsudok vo veci T-192/10, Ferracci/Komisia (Ú. v. EÚ C 179, 3.7.2010, s. 45), a rozsudok vo veci T-193/10, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia (Ú. v. EÚ C 179, 3.7.2010, s. 46).

(3)  Ú. v. EÚ C 30, 29.1.2011, s. 57.

(4)  V rozhodnutí o začatí konania Komisia dospela k názoru, že zníženie dane z príjmu právnických osôb o 50 % podľa článku 6 prezidentského dekrétu č. 601/73 by mohlo predstavovať existujúcu pomoc (bod 18), a uviedla, že sa bude zaoberať týmto opatrením v samostatnom konaní týkajúcom sa existujúcej pomoci, ktoré bolo následne začaté vo februári 2011. Subjekty uvedené v článku 6 vyhlášky č. 601/73 sú: a) organizácie a zariadenia poskytujúce sociálnu pomoc, občianske spoločnosti vzájomnej pomoci, nemocničné zariadenia, organizácie sociálnej starostlivosti a charitatívne organizácie; b) vzdelávacie ustanovizne a neziskové študijné a experimentálne ustanovizne vo verejnom záujme; vedecké ústavy, akadémie, historické, literárne, a vedecké nadácie a združenia, ktoré majú výhradne kultúrne ciele; c) organizácie, ktorých ciele sú spojené s charitatívnymi a vzdelávacími cieľmi, a ca) inštitúcie zaoberajúce sa sociálnym bývaním a ich združenia.

(5)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(6)  Zmenená na zákon č. 248 z 2. decembra 2005.

(7)  Zmenená na zákon č. 248 zo 4. augusta 2006.

(8)  V článku 7 ods. 1 písm. i) legislatívneho nariadenia č. 504/92 sa konkrétne odkazuje na subjekty vymedzené v článku 87 ods. 1 písm. c) [teraz článok 73] prezidentskej vyhlášky č. 917/86. Vymedzenie nekomerčných subjektov sa nachádza v druhom uvedenom ustanovení.

(9)  Pozri obežník, bod 5.

(10)  Ako bolo už napríklad uvedené v rozhodnutí o začatí konania, podľa obežníka je v oblastiach zdravotných a sociálnych činností potrebná dohoda s verejnými orgánmi. Pokiaľ ide o vzdelávanie, podľa obežníka je zrejme potrebný súlad s povinnými základnými zásadami, aby mohla byť služba považovaná za porovnateľnú s verejným systémom, a takisto sa vyžaduje, aby prevádzkové prebytky boli opätovne investované do samotnej vzdelávacej činnosti. Pokiaľ ide o kiná, obežníkom sa od prevádzkovateľov vyžaduje, aby sa obmedzili na konkrétne segmenty trhu (filmy kultúrneho záujmu, filmy, ktoré získali osvedčenie o kvalite, filmy pre deti) v prípade, že chcú dosiahnuť oslobodenie od dane. To isté platí všeobecne pre ubytovacie služby, ktoré musia účtovať nižšie ceny ako trhovú cenu a nesmú byť prevádzkované ako bežné hotely.

(11)  Pozri článok 143 a nasl. TUIR. Celkový príjem nekomerčných subjektov sa všeobecne skladá z príjmu z nehnuteľnosti a kapitálového príjmu a iných zdrojov príjmu (článok 143 TUIR). Za predpokladu, že sú splnené konkrétne podmienky, si nekomerčné subjekty môžu zvoliť zjednodušené systémy na určenie príjmu (článok 145 TUIR).

(12)  Na účel posúdenia podľa článku 149 ods. 2 TUIR môžu byť použité tieto faktory: viac čistého dlhodobého majetku súvisiaceho s hospodárskymi činnosťami v porovnaní s inými činnosťami; viac tržieb z komerčných činností v porovnaní s „bežnou hodnotou“ dodávok alebo služieb súvisiacich s inštitucionálnymi činnosťami; viac príjmov z komerčných činností v porovnaní s tržbami z inštitucionálnych činností (ako napríklad príspevky, granty, dary a členské príspevky).

(13)  Pozri okrem iného rozsudok z roku 2006 vo veci C-88/03, Portugalsko/Komisia, Zb. s. I-7115, bod 56, a rozsudok z roku 2008 vo veci C-487/06 P, British Aggregates, Zb. s. I-10505, body 81 – 83.

(14)  Rozsudok z roku 2003 vo veci C-280/00, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, Zb. s. I-7747.

(15)  Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.

(16)  Bývalý článok 111a TUIR.

(17)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(18)  Dané subjekty okrem toho pôsobia v obmedzených geografických oblastiach (na miestnej úrovni) a ich činnosti sú zamerané na konkrétne kategórie užívateľov/príjemcov.

(19)  Podľa talianskeho práva sa na daňové účely považujú všetky náboženské ciele za rovnocenné s charitatívnymi a vzdelávacími cieľmi, a to pre všetky náboženstvá akceptované štátom vrátane katolíckej cirkvi.

(20)  Pozri rozsudky č. 20776 z 26. októbra 2005, č. 23703 z 15. novembra 2007, č. 5485 z 29. februára 2008 a č. 19731 zo 17. septembra 2010. Pozri aj rozsudok č. 8495 z 9. apríla 2010.

(21)  Pozri stanovisko č. 266 z 18. júna 1996.

(22)  Otázka na písomné zodpovedanie E-177/2009 (Ú. v. EÚ C 189, 13.7.2010).

(23)  Pozri poznámku pod čiarou č. 12.

(24)  Pozri odôvodnenia 31 a nasl.

(25)  Týmto sa takisto zaručuje dodržiavanie súladu s medzinárodnými dohodami podpísanými medzi Talianskom a Svätou stolicou, pokiaľ ide o cirkevné inštitúcie.

(26)  Z pôvodných navrhovateľov predložili pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania len Pietro Ferracci a Scuola Elementare Maria Montessori s.r.l.

(27)  Legislatívna vyhláška č. 203/2005 zmenená na zákon č. 248 z 2. decembra 2005.

(28)  Legislatívna vyhláška č. 223/2006 zmenená na zákon č. 248 zo 4. augusta 2006.

(29)  Článok 7 ods. 2a legislatívnej vyhlášky č. 203/2005; článok 91a ods. 4 legislatívnej vyhlášky č. 1/2012.

(30)  Pozri článok 13 ods. 13 legislatívnej vyhlášky č. 201/2011 a takisto článok 9 ods. 8 legislatívnej vyhlášky č. 23/2011, v ktorej sa odkazuje na článok 7 ods. 1 písm. i) zákona o ICI. Pokiaľ ide o opis článku 7 ods. 1 písm. i) zákona o ICI, pozri odôvodnenie 23.

(31)  Pozri článok 9 ods. 6 legislatívnej vyhlášky č. 174 z 10. októbra 2012 zmenenej so zmenami a doplneniami na zákon č. 213 zo 7. decembra 2012 (úradný vestník č. 286 zo 7. decembra 2012).

(32)  Pozri stanovisko č. 4802/2012 vydané 13. novembra 2012 (vec č. 10380/2012).

(33)  Vyhláška č. 200 z 19. novembra 2012, uverejnená v úradnom vestníku č. 274 z 23. novembra 2012.

(34)  Pozri článok 1 ods. 1 písm. p) nariadenia ministra hospodárstva a financií z 19. novembra 2012.

(35)  Článok 3 nariadenia ministra hospodárstva a financií z 19. novembra 2012.

(36)  Článok 4 nariadenia ministra hospodárstva a financií z 19. novembra 2012.

(37)  Ďalšie požiadavky sa nachádzajú vo vymedzeniach v článku 1 nariadenia. Najmä v súvislosti s ubytovacími službami sa v článku 1 ods. 1 písm. j) nariadenia uvádza, že len určité kategórie osôb budú mať k nim prístup a že otváracie hodiny nesmú byť nepretržité. Konkrétnejšie, pokiaľ ide o sociálne ubytovanie, v nariadení sa uvádza, že služby musia byť zamerané na osoby s dočasnými alebo trvalými osobitnými potrebami alebo osoby, ktoré sú znevýhodnené z dôvodu fyzických, psychologických, hospodárskych, sociálnych alebo rodinných podmienok. V každom prípade je oslobodenie vylúčené pre činnosti, ktoré sú vykonávané v hoteloch alebo podobných zariadeniach, ako sa vymedzuje v článku 9 vyhlášky 79 z 23. mája 2011. Pokiaľ ide o športové činnosti, v článku 1 ods. 1 písm. m) sa ustanovuje, že príslušné subjekty sú neziskové futbalové združenia pridružené k národným športovým federáciám alebo subjektom propagujúcim šport podľa článku 90 vyhlášky č. 289/2002.

(38)  Pozri odôvodnenie 84.

(39)  Pozri tiež obežník č. 4/2006 územnej agentúry (Agenzia del Territorio) zo 16. mája 2006.

(40)  Pozri okrem iného rozsudok z roku 1991vo veci C-41/90, Höfner, Zb. s. I-1979, bod 21; rozsudok z roku 2006 vo veci C-222/04, Cassa di Risparmio di Firenze, Zb. s. I-289, body 107 a nasl.

(41)  Rozsudok z roku 1980 v spojených veciach 209/78 až 215/78 a 218/78, Van Landewyck, Zb. s. 3125, bod 21; rozsudok z roku 1995 vo veci C-244/94, FFSA a i., Zb. s. I-4013; rozsudok z roku 2008 vo veci C-49/07, MOTOE, Zb. s. I-4863, body 27 a 28.

(42)  Pozri rozsudky vo veciach C-471/09 až C-473/09, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, zatiaľ neuverejnené v Zbierke, bod 98; pozri tiež rozsudok v spojených veciach C-71/09 P, C-73/09 a C-76/09 P, Comitato „Venezia vuole vivere“/Komisia, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 130 a judikatúru tam citovanú.

(43)  Rozsudok z roku 2001 vo veci C-143/99, Adria-Wien Pipeline, Zb. s I-8365, bod 38.

(44)  Pozri rozsudok z roku 2005 vo veci C-66/02, Taliansko/Komisia, Zb. s. I-10901, bod 94.

(45)  Pozri okrem iného rozsudok z roku 2006 vo veci C-88/03, Portugalsko/Komisia, Zb. s. I-7115, bod 56; rozsudky v spojených veciach C-78/08 až C-80/08, Paint Graphos, zatiaľ neuverejnené v Zbierke, bod 49.

(46)  Pozri rozsudok z roku 2001 vo veci C-143/99, Adria-Wien Pipeline GmbH/Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, Zb. s. I-8365, bod 42.

(47)  Články 1 a 3 legislatívnej vyhlášky č. 504/92.

(48)  Rozsudok v spojených veciach C-78/08 až C-80/08, Paint Graphos, bod 67; pozri aj rozsudok z roku 2008 vo veci C-487/06, British Aggregates v Commission, Zb. s. I-10505, bod 84 a judikatúru tam citovanú.

(49)  Rozsudok z roku 2008 vo veci C-487/02, British Aggregates/Komisia, Zb. s. I-10505, bod 85.

(50)  Ú. v. ES C 384, 10.12.1998, s. 3.

(51)  Rozsudok v spojených veciach C-78/08 až C-80/80, Paint Graphos, bod 70.

(52)  Pozri bod 26 oznámenia Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov.

(53)  Rozsudok v spojených veciach C-78/08 až C-80/08, Paint Graphos, body 73 a nasl.

(54)  Rozsudok z roku 2004 vo veci C-372/97, Taliansko/Komisia, Zb. s. I-3679, bod 44; rozsudok z roku 2005 vo veci C-148/04, Unicredito Italiano, Zb. s. I-11137, bod 54; rozsudok z roku 2006 vo veci C-222/04, Cassa di Risparmio di Firenze, Zb. s. I-289, bod 140; rozsudok v spojených veciach C-78/08 až C-80/08, Paint Graphos, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 78; rozsudok vo veci T-303/10, Wam Industriale Spa/Komisia, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 25 a nasl.

(55)  Pozri rozsudok vo veci C-88/03, Portugalsko/Komisia, bod 91, a rozsudok z roku 2005 vo veci C-172/03, Heiser, Zb. s. I-1627, bod 35; rozsudok z roku 2009 vo veci C-494/06 P, Komisia/Wam, Zb. s. I-3639, bod 51.

(56)  Pozri rozsudok z roku 2000 vo veci C-156/98, Nemecko/Komisia, Zb. s. I-6857, bod 30, a vo veci Heiser, bod 55.

(57)  Pozri rozsudok z roku 2000 vo veci T-298/97, Alzetta, Zb. s. II-2319, body 93 a nasl.

(58)  Pozri rozsudok z roku 1990 vo veci C-142/87, Belgicko/Komisia, Zb. s I-959, bod 43; rozsudok z roku 1994 v spojených veciach C-278/92 až C-280/92, Španielsko/Komisia, Zb. s. I-4103, bod 42, a rozsudok z roku 2003 vo veci C-280/00, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, Zb. s. I-7747, bod 81.

(59)  Rozsudok z roku 2005 vo veci T-171/02, Sardínia/Komisia, Zb. s. II-2123, body 86 a nasl.; rozsudok z roku 2002 vo veci C-113/00, Španielsko/Komisia, Zb. s. I-7601, bod 30; rozsudok z roku 2001 vo veci T-288/97, Friuli Venezia Giulia/Komisia, Zb. s. II-1169, body 44 a 46.

(60)  Rozsudok z roku 2002 v spojených veciach T-195/01 a T-207/01, Governement of Gibraltar/Komisia, Zb. s. II-2309, bod 111.

(61)  Talianske orgány vo svojich poznámkach k pripomienkam tretích strán tvrdili, že článok 107 ods. 3 písm. d) zmluvy by teoreticky mohol byť uplatniteľný iba na niektoré činnosti uvedené v článku 7 ods. 1 písm. i). Na podporu tohto tvrdenia však neboli predložené žiadne ďalšie argumenty.

(62)  Pozri poznámku pod čiarou č. 12.

(63)  Pokiaľ ide o jeho zrušenie, pozri najmä článok 19 zákona č. 222 z 20. mája 1985.

(64)  Pozri článok 30 zákona č. 185 z 29. novembra 2008. Pozri aj obežník daňového riaditeľstva č. 12/E z 9. apríla 2009 a rozhodnutie riaditeľa daňového úradu z 2. septembra 2009.

(65)  V rokoch 2010 a 2011 vykonalo Taliansko 2 030 kontrol u nekomerčných subjektov a vydalo 5 086 daňových výmerov.

(66)  Pozri obežník daňového riaditeľstva č. 20/E zo 16. apríla 2010.

(67)  Rozsudok z roku 2006 vo veci C-222/04, Cassa di Risparmio di Firenze, Zb. s. I-289, body 121 – 123.

(68)  Pozri najmä článok 1 ods. 18 legislatívnej vyhlášky č. 502 z 30. decembra 1992.

(69)  Pozri rozsudok z roku 2003 vo veci T-319/99, FENIN/Komisia, Zb. s. II-357, bod 39, potvrdený v rozsudku z roku 2006 vo veci C-205/03 P, FENIN/Komisia, Zb. s. I-6295; rozsudok z roku 2004 v spojených veciach C-264/01, C-306/01, C-354/01 a C-355/01, AOK Bundesverband a i., Zb. s. I-2493, body 45 až 55; pozri tiež rozsudok vo veci T-137/10, CBI/Komisia, zatiaľ neuverejnený v Zbierke.

(70)  Rozsudok z roku 1988 vo veci 263/86, Humbel a Edel, Zb. s. 5365, body 17 a 18; rozsudok z roku 1993 vo veci C-109/92, Wirth, Zb. s. I-6447, body 15 a 16; rozsudok z roku 2007 vo veci C-76/05, Schwarz, Zb. s. I-6849, bod 39. Pozri tiež rozsudok Súdneho dvora EZVO z 21. februára 2008 vo veci E-5/07, Private Barnehagers Landsforbund/Dozorný úrad EZVO, body 80 – 83.

(71)  Ú. v. EÚ C 8, 11.1.2012, s. 4.

(72)  Legislatívna vyhláška č. 79 z 23. mája 2011 – Codice della normativa statale in tema di ordinamento e mercato del turismo, a norma dell'articolo 14 della legge 28 novembre 2005, No 246, nonché attuazione della direttiva 2008/122/CE, relativa ai contratti di multiproprietà, contratti relativi ai prodotti per le vacanze di lungo termine, contratti di rivendita e di scambio (Úradný vestník č. 129 zo 6.6.2011 – riadna príloha č. 139 ). V článku 9 tejto legislatívnej vyhlášky sa ako hotely a podobné štruktúry vymedzujú: a) hotely; b) motely; c) rekreačné dediny; d) turistické apartmány/dovolenkové kluby; e) penzióny; f) sezónne rezidenčné hotely; g) nocľah s raňajkami prevádzkovaný ako podnik; h) zdravotné farmy; i) akékoľvek iné turistické štruktúry ubytovania s podobnými vlastnosťami ako jedna alebo viaceré už uvedené kategórie.

(73)  Rozsudok z roku 1973 vo veci C-70/72, Komisia/Nemecko, Zb. s. 813, bod 13.

(74)  Rozsudok z roku 1994 v spojených veciach C-278/02, C-279/92 a C-280/92, Španielsko/Komisia, Zb. s. I-4103, bod 75.

(75)  Rozsudok z roku 1999 vo veci C-75/97, Belgicko/Komisia, Zb. s. I-030671, body 64 – 65.

(76)  Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.

(77)  Oznámenie Komisie – K efektívnemu vykonávaniu rozhodnutí Komisie, ktorým sa členským štátom nariaďuje vymáhať neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú štátnu pomoc, Ú. v. EÚ C 272, 15.11.2007, s. 4, bod 18.

(78)  Rozsudok z roku 2006 vo veci C-182/03 a C-217/03, Belgium and Forum 187 ASBL/Komisia, Zb. s. I-5479, bod 147.

(79)  Otázka na písomné zodpovedanie E-177/2009 (Ú. v. EÚ C 189, 13.7.2010).

(80)  Rozsudok z roku 2008 vo veci C-214/04, Komisia/Španielsko, Zb. s. I-8357, body 13 a 22.

(81)  Rozsudok z roku 2003 vo veci C-404/72, Komisia/Španielsko, Zb. s. I -6695, bod 47.

(82)  Rozsudok z roku 1999 vo veci C-75/97 Belgicko/Komisia („Maribel I“), Zb. s. I-3671, bod 86; rozsudok z roku 2008 vo veci C-214/07, Komisia/Francúzsko, Zb. s. I-8357, body 13, 22 a 48.


PRÍLOHA 1

ZOZNAM ZAINTERESOVANÝCH TRETÍCH STRÁN, KTORÉ PREDLOŽILI PRIPOMIENKY TÝKAJÚCE SA ROZHODNUTIA O ZAČATÍ KONANIA

Názov/Adresa

1.

Santa Maria Annunciata in Chiesa Rossa, Via Neera 24, Milano, Italia

2.

Fondazione Pro-Familia, Piazza Fontana 2, Milano, Italia

3.

Pietro Farracci, San Cesareo, Italia

4.

Scuola Elementare Maria Montessori s.r.l., Roma, Italia

5.

Parrocchia S. Luca Evangelista, Via Negarville 14, Torino, Italia

6.

Parrocchia S. Nicolò di Bari, Piazza Principe Napoli 3, Tortorici (Messina), Italia

7.

Parrocchia S. Nicolò di Bari, Via Libertà 30, Caronia (Messina), Italia

8.

Parrocchia S. Nicolò di Bari, Piazza Matrice, S. Stefano di Camastra (Messina), Italia

9.

Parrocchia S. Orsola, Contrada S. Orsola, S. Angelo di Brolo (Messina), Italia

10.

Parrocchia Sacro Cuore di Gesù, Frazione Galbato, Gioiosa Marea (Messina), Italia

11.

Parrocchia Sacro Cuore di Gesù, Corso Matteotti 51, Patti (Messina), Italia

12.

Parrocchia Sacro Cuore di Gesù, Via Medici 411, S. Agata Militello (Messina), Italia

13.

Istituto Sacro Cuore di Gesù, Via Medici 411, S. Agata Militello (Messina), Italia

14.

Parrocchia Santi Nicolò e Giacomo, Discesa Sepolcri, Capizzi (Messina), Italia

15.

Istituto Diocesano Sostentamento Clero, Via Cattedrale 7, Patti (Messina), Italia

16.

Parrocchia Madonna del Buon Consiglio e S. Barbara, Con. Cresta, Naso (Messina), Italia

17.

Parrocchia Maria SS. Annunziata, Frazione Marina, Marina di Caronia (Messina), Italia

18.

Parrocchia Maria SS. Assunta, Via Battisti, Militello Rosmarino (Messina), Italia

19.

Parrocchia Maria SS. Assunta, Via Monte di Pietà 131, Cesarò (Messina), Italia

20.

Parrocchia Maria SS. Assunta, Piazza S. Pantaleone, Alcara Li Fusi (Messina), Italia

21.

Parrocchia Maria SS. Assunta, Via Oberdan 6, Castell'Umberto (Messina), Italia

22.

Parrocchia Maria SS. Assunta, Piazza Duomo, Tortorici (Messina), Italia

23.

Parrocchia Maria SS. Assunta, Via Roma 33, Mirto (Messina), Italia

24.

Parrocchia Maria SS. Del Rosario, Contrada Scala, Patti (Messina), Italia

25.

Parrocchia Maria SS. Della Scala, Contrada Sceti, Tortorici (Messina), Italia

26.

Parrocchia Maria SS. Della Visitazione, Contrada Casale, Gioiosa Marea (Messina), Italia

27.

Parrocchia Maria SS. Delle Grazie, Via Campanile 3, Montagnareale (Messina), Italia

28.

Parrocchia Maria SS. Delle Grazie, Via Cappellini 2, Castel di Lucio (Messina), Italia

29.

Parrocchia Maria SS. Annunziata, Piazza Regina Adelasia 1, Frazzanò (Messina), Italia

30.

Parrocchia Maria SS. Annunziata, Contrada Sfaranda, Castell'Umberto (Messina), Italia

31.

Parrocchia Maria SS. Di Lourdes, Frazione Gliaca, Piraino (Messina), Italia

32.

Parrocchia S. Giuseppe, Contrada Malvicino, Capo d'Orlando (Messina), Italia

33.

Parrocchia s. Maria del Carmelo, Piazza Duomo 20, S. Agata Militello (Messina), Italia

34.

Parrocchia S. Maria di Gesù, Via Giovanni XXIII 43, Raccuja (Messina), Italia

35.

Parrocchia S. Maria Maddalena, Contrada Maddalena, Gioiosa Marea (Messina), Italia

36.

Parrocchia S. Maria, Via S. Maria, San Angelo di Brolo (Messina), Italia

37.

Parrocchia S. Michele Arcangelo, Via San Michele 5, Patti (Messina), Italia

38.

Parrocchia S. Michele Arcangelo, Via Roma, Sinagra (Messina), Italia

39.

Parrocchia S. Antonio, Via Forno Basso, Capo d'Orlando (Messina), Italia

40.

Parrocchia S. Caterina, Frazione Marina, Marina di Patti (Messina), Italia

41.

Parrocchia Cattedrale S. Bartolomeo, Via Cattedrale, Patti (Messina), Italia

42.

Parrocchia Maria SS. Addolorata, Contrada Torre, Tortorici (Messina), Italia

43.

Parrocchia S. Nicolò di Bari, Via Risorgimento, San Marco d'Alunzio (Messina), Italia

44.

Parrocchia Immacolata Concezione, Frazione Landro, Gioiosa Marea (Messina), Italia

45.

Parrocchia Maria SS Assunta, Piazza Mazzini 11, Tusa (Messina), Italia

46.

Parrocchia Maria SS Assunta, Frazione Torremuzza, Motta d'Affermo (Messina), Italia

47.

Parrocchia Maria SS Assunta, Salita Madre Chiesa, Ficarra (Messina), Italia

48.

Parrocchia Maria SS. Della Catena, Via Madonna d. Catena 10, Castel di Tusa (Messina), Italia

49.

Parrocchia Maria SS. Delle Grazie, Via N. Donna 2, Pettineo (Messina), Italia

50.

Parrocchia Ognissanti, Frazione Mongiove, Mongiove di Patti (Messina), Italia

51.

Parrocchia S. Anna, Via Umberto 155, Floresta (Messina), Italia

52.

Parrocchia S. Caterina, Vico S. Caterina 2, Mistretta (Messina), Italia

53.

Parrocchia S. Giorgio Martire, Frazione S. Giorgio, San Giorgio di Gioiosa M. (Messina), Italia

54.

Parrocchia S. Giovanni Battista, Frazione Martini, Sinagra (Messina), Italia

55.

Parrocchia S. Lucia, Via G. Rossini, S. Agata Militello (Messina), Italia

56.

Parrocchia S. Maria delle Grazie, Via Normanni, S. Fratello (Messina), Italia

57.

Parrocchia S. Maria, Piazzetta Matrice 8, Piraino (Messina), Italia

58.

Parrocchia S. Michele Arcangelo, Piazza Chiesa Madre, Librizzi (Messina), Italia

59.

Parrocchia S. Michele Arcangelo, Via Umberto I, Longi (Messina), Italia

60.

Parrocchia S. Nicolò di Bari, Piazza S. Nicola, Patti (Messina), Italia

61.

Parrocchia S. Nicolò di Bari, Via Ruggero Settimo 10, Gioiosa Marea (Messina), Italia

62.

Parrocchia S. Nicolò di Bari, Via S. Nicolò, S. Fratello (Messina), Italia

63.

Parrocchia Santa Maria e San Pancrazio, Via Gorgone, S. Piero Patti (Messina), Italia

64.

Parrocchia Maria SS Assunta, Piazza Convento, S. Fratello (Messina), Italia

65.

Parrocchia Maria SS. Del Rosario, Via Provinciale 7, Caprileone (Messina), Italia

66.

Parrocchia Maria SS Assunta, Via Monachelle 10, Caprileone (Messina), Italia

67.

Parrocchia Maria SS del Tindari, Via Nazionale, Caprileone (Messina), Italia

68.

Parrocchia S. Febronia, Contrada Case Nuove, Patti (Messina), Italia

69.

Parrocchia Maria SS. della Stella, Contrada S. Maria Lo Piano, S. Angelo di Brolo (Messina), Italia

70.

Parrocchia S. Erasmo, Piazza del Popolo, Reitano (Messina), Italia

71.

Parrocchia Maria SS. della Catena, Via Roma, Naso (Messina), Italia

72.

Parrocchia S. Benedetto il Moro, Piazza Libertà, Acquedolci (Messina), Italia

73.

Parrocchia S. Giuseppe, Frazione Tindari, Tindari (Messina), Italia

74.

Parrocchia Santi Filippo e Giacomo, Via D. Oliveri 2, Naso (Messina), Italia

75.

Parrocchia SS. Salvatore, Via Cavour 7, Naso (Messina), Italia

76.

Santuario Maria SS del Tindari, Via Mons. Pullano, Tindari (Messina), Italia

77.

Parrocchia S. Maria Assunta, Via Roma, Galati Mamertino (Messina), Italia

78.

Fondazione Opera Immacolata Concezione O.N.L.U.S., Padova, Italia

79.

Parrocchia San Giuseppe, Piazza Dante 11, Oliveri (Messina), Italia

80.

Parrocchia S. Leonardo, Frazione San Leonardo, Gioiosa Marea (Messina), Italia


AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI

18.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 166/55


Právny účinok podľa medzinárodného verejného práva majú iba originálne texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho platnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK OSN o statuse TRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke:

http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29fdocstts.html.

Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 53 – Jednotné ustanovenia o typovom schvaľovaní vozidiel kategórie L3, pokiaľ ide o montáže zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu

Zahŕňa všetky platné znenia vrátane:

Doplnku 13 k sérii zmien 01 – Dátum nadobudnutia platnosti: 28. októbra 2011

Doplnku 14 k sérii zmien 01 – Dátum nadobudnutia platnosti: 15. júla 2013

OBSAH

NARIADENIE

1.

Rozsah pôsobnosti

2.

Vymedzenie pojmov

3.

Žiadosť o typové schválenie

4.

typové schválenie

5.

Všeobecné špecifikácie

6.

Jednotlivé špecifikácie

7.

Zmeny typu vozidla alebo montáže jeho zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu

8.

Zhoda výroby

9.

Sankcie za nezhodu výroby

10.

Definitívne zastavenie výroby

11.

Prechodné ustanovenia

12.

Názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy správnych orgánov

PRÍLOHY

Príloha 1 –

Oznámenie o typovom schválení alebo rozšírení alebo odmietnutí, či odobratí typového schválenia alebo o definitívnom zastavení výroby typu vozidla kategórie L3 z hľadiska montáže zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu podľa predpisu č. 53

Príloha 2 –

Usporiadanie schvaľovacích značiek

Príloha 3 –

Povrchy svietidiel, referenčná os a stred, uhly geometrickej viditeľnosti

Príloha 4 –

Viditeľnosť červených svetiel spredu a bielych svetiel zozadu

Príloha 5 –

Kontrola zhody výroby

Príloha 6 –

Vysvetlenie k „horizontálnemu sklonu“, „uhlu náklonu“ a uhlu „δ“

1.   ROZSAH PÔSOBNOSTI

Tento predpis sa vzťahuje na vozidlá kategórie L3  (1) a týka sa montáže zariadenia na osvetlenie a svetelnú signalizáciu.

2.   VYMEDZENIE POJMOV

Na účely tohto predpisu:

2.1.

„typovým schválením vozidla“ sa rozumie schválenie typu vozidla z hľadiska počtu a spôsobu montáže zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu;

2.2.

„typ vozidla“ je kategória vozidiel, ktoré sa navzájom nelíšia v takých základných aspektoch ako:

2.2.1.

rozmeroch a vonkajšom tvare vozidla;

2.2.2.

počte a umiestnení zariadení;

2.2.3.

za „vozidlá odlišného typu“ sa taktiež nepovažujú:

2.2.3.1.

vozidlá odlišujúce sa v zmysle vyššie uvedených bodov 2.2.1 a 2.2.2, avšak nie natoľko, aby to znamenalo zmenu druhu, počtu, umiestnenia a geometrickej viditeľnosti svetlometov a svietidiel predpísaných pre príslušný typ vozidla a

2.2.3.2.

vozidlá, na ktorých sú namontované svietidlá, schválené podľa niektorého z predpisov pripojených k Dohode z roku 1958 alebo prípustné v štáte, v ktorom sú vozidlá registrované, namontované alebo nenamontované, pokiaľ je ich montáž nepovinná;

2.3.

„priečnou rovinou“ sa rozumie zvislá rovina, kolmá na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla;

2.4.

„nezaťaženým vozidlom“ sa rozumie vozidlo bez vodiča alebo posádky, bez nákladu, ale s plnou nádržou a náradím v štandardnej výbave;

2.5.

„svietidlom“ sa rozumie zariadenie určené na osvetlenie vozovky alebo na vyžarovanie svetelného signálu pre ostatných účastníkov cestnej premávky; zariadenie na osvetlenie zadnej registračnej tabuľky s evidenčným číslom a zadné odrazové sklá sa tiež považujú za svetelné zariadenie;

2.5.1.

„rovnocennými svietidlami“ sa rozumejú svietidlá s rovnakou funkciou, schválené v štáte registrácie vozidla; také svietidlá môžu mať odlišné vlastnosti v porovnaní so svietidlami, ktorými bolo vozidlo vybavené v čase udelenia typového schválenia za predpokladu, že spĺňajú požiadavky tohto predpisu;

2.5.2.

„samostatnými svietidlami“ sa rozumejú zariadenia so samostatným svietiacim povrchom, samostatnými zdrojmi svetla a samostatnými puzdrami;

2.5.3.

„skupinovými svietidlami“ sa rozumejú svetelné zariadenia so samostatným svietiacim povrchom, samostatnými zdrojmi svetla, ale spoločným puzdrom svietidla;

2.5.4.

„združenými svietidlami“ sa rozumejú zariadenia so samostatným svietiacim povrchom, ale spoločným zdrojom svetla a spoločným puzdrom svietidla;

2.5.5.

„zlúčenými svietidlami“ sa rozumejú zariadenia so samostatnými zdrojmi svetla alebo jedným zdrojom svetla pracujúcim pri rôznych podmienkach (optických, mechanických, elektrických), s úplne alebo čiastočne spoločným svietiacim povrchom a spoločným puzdrom svietidla;

2.5.6.

„diaľkovým (hlavným) svetlometom“ sa rozumie svietidlo osvetľujúce vozovku na veľkú vzdialenosť pred vozidlom;

2.5.7.

„stretávacím (tlmeným) svetlometom“ sa rozumie svietidlo osvetľujúce vozovku pred vozidlom bez toho, aby oslňovalo alebo iným nepatričným spôsobom obťažovalo vodičov prichádzajúcich z opačného smeru alebo ďalších účastníkov cestnej premávky;

2.5.7.1.

„hlavným stretávacím svetlom (hlavným tlmeným svetlom)“ sa rozumie stretávacie svetlo vydávané bez pomoci infračerveného (IR) žiariča a/alebo dodatočných zdrojov svetla na osvetlenie zákrut;

2.5.8.

„smerovým svietidlom“ sa rozumie svietidlo, ktoré sa používa na upozornenie ostatných účastníkov cestnej premávky, že vodič má v úmysle zmeniť priamy smer jazdy doprava alebo doľava;

Smerové svietidlá sa môžu používať tiež podľa ustanovení predpisu č. 97.

2.5.9.

„brzdovým svietidlom“ sa rozumie svietidlo, ktoré sa používa na upozornenie ostatných účastníkov cestnej premávky za vozidlom, že jeho vodič brzdí prevádzkovou brzdou;

2.5.10.

„zariadením na osvetlenie zadnej registračnej tabuľky“ sa rozumie zariadenie používané na osvetlenie priestoru určeného pre zadnú registračnú tabuľku; môže sa skladať z niekoľkých optických komponentov;

2.5.11.

„predným obrysovým svietidlom“ sa rozumie svietidlo používané na označenie prítomnosti vozidla pri pohľade spredu;

2.5.12.

„zadným obrysovým svietidlom“ sa rozumie svietidlo používané na označenie prítomnosti vozidla pri pohľade zozadu;

2.5.13.

„odrazovým sklom“ sa rozumie zariadenie používané na označenie prítomnosti vozidla odrazom svetla zo zdroja mimo vozidlo, pričom pozorovateľ stojí blízko tohto zdroja;

na účely tohto predpisu sa reflexné registračné tabuľky s evidenčným číslom nepovažujú za odrazové sklo;

2.5.14.

„svetelným výstražným signálom“ sa rozumie súčasná činnosť všetkých smerových svetiel na zviditeľnenie vozidla ostatným účastníkom cestnej premávky, pre ktorých vytvára dočasné nebezpečenstvo;

2.5.15.

„predným hmlovým svietidlom“ sa rozumie svietidlo používané na osvetlenie vozovky počas hmly, sneženia, hustého dažďa alebo v mračnách prachu;

2.5.16.

„zadným hmlovým svietidlom“ sa rozumie svietidlo, ktoré robí vozidlo ľahšie viditeľným zozadu počas hustej hmly;

2.5.17.

„denným svietidlom“ sa rozumie svietidlo nasmerované dopredu, ktoré sa používa na zvýšenie viditeľnosti vozidla pri jeho jazde za denného svetla;

2.6.

„plochou výstupu svetla“„zariadenia na osvetlenie“, „zariadenia na svetelnú signalizáciu“ alebo odrazového skla znamená celý vonkajší povrch alebo jeho časť priesvitného materiálu podľa vyjadrenia výrobcu zariadenia na výkrese v žiadosti o typové schválenie zariadenia, pozri prílohu 3;

2.7.

„svietiaca plocha“ (pozri prílohu 3);

2.7.1.

„svietiacou plochou zariadenia na osvetlenie“ – (body 2.5.6, 2.5.7 a 2.5.15) sa rozumie kolmý priemet celého otvoru odrazovej plochy, resp. „rozptylových skiel“ v prípade svetlometov s elipsoidnou odrazovou plochou na priečnu rovinu. Ak zariadenie na osvetlenie nemá odrazovú plochu, použije sa definícia podľa bodu 2.7.2. Ak plocha výstupu svetla svietidla zakrýva len časť celého otvoru odrazovej plochy, berie sa do úvahy len priemet tejto časti.

V prípade stretávacieho svetlometu je svietiaca plocha ohraničená zdanlivou stopou svetelného rozhrania na rozptylovom skle. Ak sú odrazové a rozptylové sklo navzájom nastaviteľné, použije sa stredná poloha nastavenia.

V prípade, že je v súčasnej prevádzke akákoľvek kombinácia svetlometu vyžarujúceho hlavné stretávacie svetlo a doplnkových osvetľovacích jednotiek alebo zdrojov svetla určených na osvetľovanie zákrut, tak jednotlivé svietiacie plochy sa berú do úvahy spoločne a predstavujú svietiacu plochu;

2.7.2.

„svietiacou plochou zariadenia na svetelnú signalizáciu okrem odrazového skla“ (body 2.5.8., 2.5.9., 2.5.11., 2.5.12., 2.5.14. a 2.5.16.) sa rozumie kolmý priemet svietidla do roviny kolmej na jeho referenčnú os a dotýkajúcu sa vonkajšej plochy výstupu svetla svietidla, pričom je tento priemet ohraničený hranami tienidiel umiestnenými v tejto rovine. Tienidlá prepúšťajú len 98 % celkovej svetelnej intenzity v smere referenčnej osi. za účelom definovania dolného, horného a bočných okrajov svietiacej plochy sa použijú len tienidlá s vodorovnými alebo zvislými okrajmi;

2.7.3.

„svietiacou plochou odrazového skla“ (bod 2.5.13.) sa rozumie kolmá priemet odrazového skla do roviny kolmej na svoju referenčnú os a ohraničenú rovinami priľahlými k daným najkrajnejším častiam optickej sústavy odrazového skla a rovnobežnými s touto osou. Na účely stanovenia spodného a horného okraju a bočných okrajov zariadenia sa zohľadňuje len zvislá a vodorovná rovina;

2.8.

„viditeľne svietiacou plochou“ na definovanie smeru pozorovania sa rozumie, na žiadosť výrobcu alebo jeho oprávneného zástupcu, kolmý priemet:

 

hranice svietiacej plochy premietnutej na vonkajší povrch krycích skiel (a – b), alebo

 

plochy výstupu svetla (c – d),

 

na rovinu kolmú na smer pozorovania a tangenciálnu na najviac vystúpený bod krycích skiel (pozri prílohu 3 k tomuto predpisu);

2.9.

„referenčnou osou“ sa rozumie charakteristická os svietidla určená výrobcom svietidla ako referenčný smer (H=0°, V=0°) pre uhly poľa pri fotometrických meraniach a pre montáž svietidla na vozidlo;

2.10.

„referenčným stredom“ sa rozumie priesečník referenčnej osi s vonkajšou plochou výstupu svetla; určuje ho výrobca svietidla;

2.11.

„uhlami geometrickej viditeľnosti“ sa rozumejú uhly, ktoré ohraničujú minimálny priestorový uhol, v ktorom musí byť viditeľná svietiaca plocha svietidla. Táto oblasť priestorového uhlu je ohraničená výsekmi gule, ktorej stred sa zhoduje s referenčným stredom svietidla a ktorej rovnobežka je rovnobežná s vozovkou. Tieto výseky sú určované v závislosti od referenčnej osi. Horizontálne uhly β zodpovedajú zemepisnej dĺžke, zvislé uhly α zemepisnej šírke. Vnútri uhlov geometrickej viditeľnosti nesmie žiadna prekážka brániť šíreniu svetla v ľubovoľnej časti viditeľnej plochy svietidla pri pozorovaní z nekonečnej vzdialenosti. Ak sa merania vykonávajú v blízkosti svietidla, smer pozorovania sa musí rovnobežne posunúť, aby sa dosiahla rovnaká presnosť.

Vnútri uhlov geometrickej viditeľnosti sa neprihliada na prekážky, ktoré sa vyskytovali v čase typového schválenia svietidla.

Ak je po montáži svietidla ktorákoľvek časť viditeľne svietiacej plochy svietidla zakrytá akoukoľvek ďalšou časťou vozidla, musí byť overené, že nezakrytá časť svietidla stále spĺňa fotometrické hodnoty stanovené pre typové schválenie zariadenia ako optickej jednotky (pozri prílohu 3 tohto predpisu). Ak je však možné zmenšiť vertikálny uhol geometrickej viditeľnosti pod horizontálou na 5° (svietidlo nižšie než 750 mm nad zemou), fotometrická oblasť merania namontovanej optickej jednotky sa môže znížiť na 5° pod horizontálou;

2.12.

„najvzdialenejším okrajom“ oboch strán vozidla sa rozumejú najvzdialenejšie roviny rovnobežné so strednou rovinou vozidla dotýkajúce sa bokov vozidla, neprihliadajúc na prečnievanie:

2.12.1.

spätných zrkadiel;

2.12.2.

smerových svietidiel;

2.12.3.

predných a zadných obrysových svietidiel a odrazových skiel;

2.13.

„celkovou šírkou“ sa rozumie vzdialenosť medzi dvoma zvislými rovinami definovanými v bode 2.12. vyššie;

2.14.

„jednoúčelovým svietidlom“ sa rozumie:

a)

zariadenie alebo časť zariadenia, ktoré má jedinú osvetľovaciu alebo svetelno signalizačnú funkciu, jeden alebo niekoľko zdrojov svetla a jedinú viditeľne svietiacu plochu v smere referenčnej osi, ktorá môže mať súvislý povrch alebo môže byť zložená z dvoch alebo viacerých rôznych častí, alebo

b)

akákoľvek súprava dvoch samostatných svietidiel, bez ohľadu na to či sú alebo nie sú identické, ktoré majú rovnakú funkciu, obe sú schválené ako typ svietidla „D“ a sú namontované tak, aby priemety ich svietiacich plôch v smere referenčnej osi zaberali minimálne 60 % plochy najmenšieho obdĺžnika opisujúceho priemety uvedených svietiacich plôch v smere referenčnej osi;

2.15.

„vzdialenosťou medzi dvoma svietidlami“, svietiacimi tým istým smerom sa rozumie najkratšia vzdialenosť medzi dvoma viditeľne svietiacimi plochami v smere referenčnej osi. Ak vzdialenosť medzi svietidlami jednoznačne spĺňa požiadavky predpisu, nemusia sa určovať presné okraje viditeľne svietiacich plôch;

2.16.

„prevádzkovou kontrolkou“ sa rozumie vizuálny alebo zvukový signál (alebo akýkoľvek rovnocenný signál), ktorý zobrazuje, či zariadenie je zapnuté a či funguje správne alebo nie;

2.17.

„kontrolkou zapojenia obvodu“ sa rozumie vizuálny signál (alebo akákoľvek rovnocenný signál), ktorý zobrazuje, či zariadenie bolo uvedené do činnosti, ktorý však neoznamuje, či funguje správne alebo nie;

2.18.

„voliteľným svietidlom“ sa rozumie svietidlo, ktorého montáž je ponechaná na uváženie výrobcu;

2.19.

„vozovkou“ sa rozumie povrch, na ktorom vozidlo stojí a ktorý by mal byť v zásade vodorovný;

2.20.

„zariadením“ sa rozumie komponent alebo sústavu komponentov používaných na vykonávanie jednej alebo viacerých funkcií;

2.21.

„farba svetla vyžarovaného zo zariadenia“. Na účely tohto predpisu sa použijú definície farby svetla vyžarovaného zo zariadenia uvedené v predpise č. 48 a v sériách jeho zmien platných v čase podania žiadosti o typové schválenie;

2.22.

„hrubou hmotnosťou vozidla“ alebo „maximálnou hmotnosťou“ sa rozumie technicky prípustná maximálna celková hmotnosť udaná výrobcom;

2.23.

„celkovou hmotnosťou“ sa rozumie hmotnosť vozidla zaťaženého tak, bola dosiahnutá hrubá hmotnosť vozidla uvedená v bode 2.22;

2.24.

„horizontálnym sklonom“ sa rozumie uhol, ktorý vznikne pod lúčom svetla, keď je motocykel postavený podľa bodu 5.4., a lúčom svetla, keď je motocykel naklonený (pozri náčrt v prílohe 6);

2.25.

„systémom nastavenia horizontálneho sklonu (HIAS)“ sa rozumie zariadenie, ktoré nastavuje horizontálny sklon svetlometu smerom k nule;

2.26.

„uhlom náklonu“ sa rozumie: uhol medzi vertikálou a vertikálnou pozdĺžnou strednou rovinou motocykla, keď sa motocykel otáča okolo svojej pozdĺžnej osi (pozri náčrt v prílohe 6);

2.27.

„signálom HIAS“ sa rozumie každý signál ovládania alebo každý dodatočný vstup ovládania do systému alebo výstup ovládania zo systému pre motocykel;

2.28.

„generátorom signálu HIAS“ sa rozumie zariadenie, ktoré reprodukuje jeden alebo viacero signálov HIAS pre skúšku systému;

2.29.

„skúšobným uhlom HIAS“ sa rozumie uhol δ tvorený čiarou rozhrania svetlometu a čiarou H-H (v prípade svetlometu s asymetrickým svetlom sa použije horizontálna časť rozhrania) (pozri náčrt v prílohe 6);

2.30.

„osvetlením zákrut“ sa rozumie svetelná funkcia, ktorá zabezpečuje lepšie osvetlenie v zákrutách.

3.   ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE

3.1.

Žiadosť o typové schválenie typu vozidla z hľadiska montáže zariadenia na osvetlenie a svetelnú signalizáciu podáva výrobca vozidla alebo ním riadne splnomocnený zástupca.

3.2.

Žiadosť musí byť doložená trojmo vyhotovenou nižšie spomenutou dokumentáciou s týmito konkrétnymi údajmi:

3.2.1.

opisom typu vozidla v súvislosti s položkami uvedenými v bode 2.2.1 až 2.2.3; musí byť uvedený riadne označený typ vozidla;

3.2.2.

zoznam zariadení, ktoré výrobca určil, aby tvorili vybavenie na osvetlenie a svetelnú signalizáciu; tento zoznam môže obsahovať pre každú funkciu niekoľko zariadení, pričom každý typ musí byť riadne označený (štátnou a/alebo medzinárodnou značkou typového schválenia, ak bol schválený, názvom výrobcu atď.); okrem toho môže byť v zozname pri každej funkcii uvedený dodatočný údaj alebo „rovnocenné zariadenia“;

3.2.3.

dispozičný výkres celkového usporiadania zariadenia na osvetlenie a svetelnú signalizáciu s vyznačením umiestnenia jednotlivých svetelných zariadení na vozidle; a

3.2.4.

ak je potrebné overiť zhodu s pravidlami podľa tohto predpisu, musia byť priložené dispozičné výkresy pre každé jednotlivé svietidlo s vyobrazením svietiacej plochy podľa definície v bode 2.7.1, plochy výstupu svetla podľa definície v bode 2.6, referenčnej osi podľa definície v bode 2.9 a referenčného stredu podľa definície v bode 2.10. Tieto informácie sa nepožadujú pre svietidlo na osvetlenie zadnej registračnej tabuľky (bod 2.5.10);

3.2.5.

žiadosť musí obsahovať údaj o metóde zvolenej na vymedzenie viditeľne svietiacej plochy (pozri bod 2.8).

3.3.

Technickej organizácii poverenej výkonom schvaľovacích skúšok sa odovzdá vozidlo v nezaťaženom stave vybavené kompletným súborom zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu podľa bodu 3.2.2, ktoré predstavuje typ vozidla, ktorý sa má schváliť.

4.   SCHVÁLENIE

4.1.

Ak vozidlo dodané na typové schválenie podľa tohto predpisu, spĺňa požiadavky tohto predpisu z hľadiska všetkých zariadení uvedených v zozname, udelí sa tomuto typu vozidla typové schválenie.

4.2.

Každému schválenému typu sa pridelí schvaľovacie číslo. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 01 pre predpis v znení série zmien 01) označujú sériu zmien predpisu platnú v čase udelenia schválenia, ktorá zahŕňa posledné závažné technické zmeny vykonané v predpise v čase vydania schválenia.

Tá istá zmluvná strana nesmie to isté číslo prideliť inému typu vozidla ani rovnakému typu vozidla, ktoré je dodané s vybavením neuvedeným v zozname podľa bodu 3.2.2, okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje bod 7 tohto predpisu.

4.3.

Oznámenie o typovom schválení alebo o rozšírení alebo odmietnutí typového schválenia typu vozidla alebo o definitívnom zastavení výroby typu vozidla, podľa tohto predpisu, musí byť na formulári zodpovedajúcemu vzoru v prílohe 1 tohto predpisu zaslané stranám Dohody z roku 1958, ktoré sa riadia týmto predpisom.

4.4.

Na každé vozidlo, ktoré zodpovedá typu vozidla schválenému podľa tohto predpisu, sa na viditeľnom a ľahko prístupnom mieste špecifikovanom v schvaľovacom formulári pripevní medzinárodná značka typového schválenia, ktorá pozostáva z:

4.4.1.

písmena „E“ v kružnici, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý typové schválenie udelil (2);

4.4.2.

čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, pomlčka a číslo typového schválenia vpravo od kružnice predpísanej v bode 4.4.1.

4.5.

Ak je vozidlo zhodné s typom vozidla schváleným podľa jedného alebo viacerých predpisov pripojených k dohode, v štáte, ktorý udelil typové schválenie podľa tohto predpisu, nie je nutné opakovať symbol, predpísaný v bode 4.4.1; v tomto prípade sa čísla predpisov, schvaľovacie čísla a dodatkové symboly všetkých predpisov, podľa ktorých bolo udelené typové schválenie v štáte, ktorý udelil schválenie podľa tohto predpisu, umiestňujú vo zvislých stĺpcoch vpravo od symbolu predpísaného v bode 4.4.1.

4.6.

Schvaľovacia značka musí byť jasne čitateľná a nezmazateľná.

4.7.

Schvaľovacia značka musí byť umiestnená v blízkosti štítku výrobcu, na ktorom sú uvedené údaje o vozidle, alebo na ňom.

4.8.

V prílohe 2 k tomuto predpisu sú uvedené príklady usporiadania značiek typového schválenia.

5.   VŠEOBECNÉ ŠPECIFIKÁCIE

5.1.   Zariadenia na osvetlenie a svetelnú signalizáciu musia byť montované tak, aby si za normálnych podmienok používania a napriek otrasom, ktorým môžu byť vystavené, zachovali vlastnosti predpísané týmto predpisom a umožnili, aby vozidlo spĺňalo požiadavky tohto predpisu.

Zvlášť musí byť vylúčená možnosť neúmyselného porušenia nastavenia svietidiel.

5.2.   Svietidlá sa montujú tak, aby bolo možné ľahko nastaviť ich orientáciu.

5.3.   V prípade všetkých zariadení na svetelnú signalizáciu musí byť referenčná os svietidla po jeho montáži na vozidlo rovnobežná s rovinou, na ktorej vozidlo stojí na vozovke; navyše musí byť táto os kolmá k pozdĺžnej strednej rovine vozidla v prípade bočných odrazových skiel a rovnobežná s touto rovinou u všetkých ostatných zariadení pre signalizáciu. V každom smere sa pripúšťa tolerancia ± 3°. Okrem toho sa dodržujú špecifikácie výrobcu na montáž, ak ich poskytol.

5.4.   V prípade, že neboli vydané zvláštne pokyny, sa výška a orientácia svetlometov a svietidiel preskúša s nenaloženým vozidlom, stojacim na rovnej vodorovnej ploche, pričom jeho pozdĺžna stredná rovina musí byť zvislá a riadidlá v polohe zodpovedajúcej priamej jazde vpred. Tlak v pneumatikách musí zodpovedať predpisu výrobcu pre dané podmienky zaťaženia, vyžadované týmto predpisom.

5.5.   Ak neboli vydané zvláštne pokyny:

5.5.1.

jednotlivé svietidlá alebo odrazové sklá sa montujú tak, aby ich referenčný stred ležal v strednej pozdĺžnej rovine vozidla;

5.5.2.

svietidlá, ktoré tvoria dvojicu a ktoré majú rovnakú funkciu:

5.5.2.1.

sa montujú súmerne k strednej pozdĺžnej rovine;

5.5.2.2.

sú vzájomne súmerné vzhľadom na strednú pozdĺžnu rovinu;

5.5.2.3.

spĺňajú tie isté kolorimetrické požiadavky a

5.5.2.4.

majú zhodné nominálne fotometrické vlastnosti;

5.5.2.5.

súčasne sa zapínajú a vypínajú.

5.6.   Skupinové, združené alebo zlúčené svietidlá

5.6.1.

Svietidlá môžu byť buď skupinové, združené alebo navzájom zlúčené za predpokladu, že sú splnené všetky požiadavky z hľadiska farby, umiestnenia, smerovania, geometrickej viditeľnosti, elektrického spojenia a prípadné iné požiadavky.

5.6.1.1.

Fotometrické a kolorimetrické požiadavky svietidla sú splnené vtedy, keď sú vypnuté všetky ostatné funkcie, s ktorými je toto svietidlo v skupine, združené alebo zlúčené.

Keď je však predné alebo zadné obrysové svietidlo zlúčené s jednou funkciou alebo viacerými funkciami, ktoré sa môžu aktivovať spolu s nimi, požiadavky na farbu každej z týchto iných funkcií sú splnené vtedy, keď sú zlúčené funkcie a predné alebo zadné obrysové svietidlá zapnuté.

5.6.1.2.

Brzdové svietidlá a smerové svietidlá nesmú byť zlúčené.

5.6.1.3.

Ak sú však v skupine brzdové svietidlá a smerové svietidlá, žiadna horizontálna alebo vertikálna priamka prechádzajúca priemetmi viditeľne svietiacich plôch týchto funkcií na rovine kolmej k referenčnej osi, nesmie pretínať viac než dve hraničné čiary oddeľujúce susediace plochy rôznej farby.

5.6.2.

Keď je viditeľne svietiaca plocha jednoúčelového svietidla zložená z dvoch alebo viacerých rôznych častí, musí spĺňať tieto požiadavky:

5.6.2.1.

buď celková plocha priemetu rôznych častí na rovinu dotýkajúcu sa vonkajšieho povrchu priehľadného materiálu a kolmá k referenčnej osi zaberá minimálne 60 % najmenšieho obdĺžnika opisujúceho uvedený priemet, alebo vzdialenosť medzi dvoma susediacimi/dotýkajúcimi sa rôznymi časťami nepresahuje 15 mm, keď sa meria kolmo k referenčnej osi.

5.7.   Maximálna výška nad vozovkou sa meria od najvyššieho bodu a minimálna výška sa meria od najnižšieho bodu viditeľne svietiacej plochy v smere referenčnej osi. V prípade stretávacích svetlometov sa minimálna výška nad vozovkou meria od najnižšieho bodu skutočného výstupu optického systému (napr. odrazových skiel, rozptylových skiel, krycích rozptylových skiel) bez ohľadu na jeho využitie.

Ak výška (maximálna alebo minimálna) jednoznačne spĺňa požiadavky tohto predpisu, nemusia sa určovať presného hranice žiadnej plochy.

Pokiaľ ide o vzdialenosť medzi svietidlami, poloha z hľadiska šírky sa určí od vnútorných okrajov viditeľne svietiacej plochy v smere referenčnej osi.

Ak poloha z hľadiska šírky jednoznačne spĺňa požiadavky tohto predpisu, nemusia sa určovať presného hranice žiadnej plochy.

5.8.   V prípade, že neboli vydané zvláštne pokyny, žiadne svietidlo, s výnimkou smerových svietidiel a svetelného výstražného zariadenia, nesmie byť prerušované.

5.9.   Žiadne červené svetlo nesmie byť viditeľné spredu a žiadne biele svetlo nesmie byť viditeľné zozadu. Splnenie tejto požiadavky sa overuje podľa opisu uvedeného ďalej (pozri výkres v prílohe 4):

5.9.1.

viditeľnosť červeného svetla spredu; červené svetlo nesmie byť priamo viditeľné pozorovateľom pohybujúcom sa v pásme 1 priečnej roviny ležiacej vo vzdialenosti 25 m od najprednejšie bodu vozidla;

5.9.2.

viditeľnosť bieleho svetla zozadu: biele svetlo nesmie byť priamo viditeľné pozorovateľom pohybujúcim sa v pásme 2 priečnej roviny ležiacej vo vzdialenosti 25 m za najzadnejším bodom vozidla;

5.9.3.

pásma 1 a 2 v ich príslušných rovinách sú z hľadiska pozorovateľa ohraničené:

5.9.3.1.

na výšku dvoma horizontálnymi rovinami vo vzdialenosti 1 m resp. 2,2 m nad vozovkou;

5.9.3.2.

na šírku: dvoma vertikálnymi rovinami zvierajúcimi dopredu i dozadu uhol 15° na vonkajšiu stranu od pozdĺžnej strednej roviny vozidla, prechádzajú bodom alebo bodmi dotyku vertikálnych rovín rovnobežných s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla a vymedzujú celkovú dĺžku vozidla; v prípade viacerých bodov dotyku najprednejší zodpovedá prednej rovine a najzadnejší zadnej rovine.

5.10.   Elektrické zapojenia musia byť také, aby predné obrysové svietidlo alebo stretávací svetlomet v prípade absencie predného obrysového svietidla, zadné obrysové svietidlo a osvetlenie zadného evidenčného čísla nemohli byť zapínané alebo vypínané inak ako súčasne, pokiaľ nie je stanovené inak.

5.11.   Ak neboli vydané osobitné pokyny, elektrické zapojenie je také, aby diaľkové svetlomety, stretávacie svetlomety a hmlové svietidlá nemohli byť zapnuté, ak nie sú zároveň zapnuté svietidlá uvedené v bode 5.10. Splnenie tejto podmienky sa však nevyžaduje v prípade diaľkových svetlometov a stretávacích svetlometov, ak ich svetelná výstraha spočíva v prerušovanom rozsvecovaní stretávacích svetlometov v krátkych intervaloch alebo v prerušovanom rozsvecovaní diaľkových svetlometov v krátkych intervaloch alebo v striedavom rozsvecovaní stretávacích a diaľkových svetlometov v krátkych intervaloch.

5.11.1.

Ak je denné svietidlo namontované, musí sa automaticky zapnúť, keď je motor v chode. Ak sa zapne svetlomet, denné svietidlo nesmie ďalej svietiť, keď je motor v chode.

Ak nie je namontované žiadne denné svietidlo, svetlomet sa musí automaticky zapnúť, keď je motor v chode.

5.12.   Kontrolky svietidiel

5.12.1.

Každá kontrolka svietidla musí byť vodičovi dobre viditeľná za jazdy v normálnej polohe.

5.12.2.

Ak je týmto predpisom predpísaná kontrolka „zapojenia obvodu“, môže byť nahradená „prevádzkovou" kontrolkou.

5.13.   Farby svetiel

Farby svetiel vyžarovaných svetelnými zariadeniami uvedenými v tomto predpise musia byť:

diaľkový svetlomet

:

biela

stretávací svetlomet

:

biela

smerové svetlo

:

oranžová

brzdové svetlo

:

červená

osvetlenie zadnej registračnej tabuľky

:

biela

predné obrysové svetlo

:

biela alebo oranžová

zadné obrysové svetlo

:

červená

zadné odrazové sklo, iné ako trojuholníkové

:

červená

bočné odrazové sklo, iné ako trojuholníkové

:

oranžová vpredu

oranžová alebo červená vzadu;

svetelné výstražné zariadenie

:

oranžová

predné hmlové svetlo

:

biela alebo selektívna žltá

zadné hmlové svetlo

:

červená

5.14.   Každé vozidlo podrobené typovému schváleniu podľa tohto predpisu musí byť vybavené týmito zariadeniami pre osvetlenie a svetelnú signalizáciu:

5.14.1.

diaľkovým svetlometom (bod 6.1);

5.14.2.

stretávacím svetlometom (bod 6.2);

5.14.3.

smerovými svietidlami (bod 6.3);

5.14.4.

brzdovým svietidlom (bod 6.4);

5.14.5.

osvetlením zadnej registračnej tabuľky s evidenčným číslom (bod 6.5);

5.14.6.

predným obrysovým svietidlom (bod 6.6);

5.14.7.

zadným obrysovým svietidlom (bod 6.7);

5.14.8.

iným ako trojuholníkovým zadným červeným odrazovým sklom (bod 6.8);

5.14.9.

iným ako trojuholníkovým bočným červeným odrazovým sklom (bod 6.12);

5.15.   Okrem toho môže byť vybavené týmito zariadeniami pre osvetlenie a svetelnú signalizáciu:

5.15.1.

svetelným výstražným zariadením (bod 6.9);

5.15.2.

hmlovými svetlometmi;

5.15.2.1.

predným hmlovým svetlometom (bod 6.10);

5.15.2.2.

zadným hmlovým svetlometom (bod 6.11);

5.15.3.

denným svietidlom (bod 6.13).

5.16.   Montáž jednotlivých svetelných zariadení, uvedených v bodoch 5.14 a 5.15, sa vykoná podľa príslušných požiadaviek stanovených v bode 6 tohto predpisu.

5.17.   Na účely typového schvaľovania je okrem zariadení uvedených v bodoch 5.14 a 5.15 zakázaná montáž akýchkoľvek iných zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu.

5.18.   Zariadenie na osvetlenie a svetelnú signalizáciu, typovo schválené na štvorkolesové vozidlá kategórií M1 a N1, ktoré sú uvedené v bodoch 5.14 a 5.15, môže byť montované tiež na motocykloch.

6.   JEDNOTLIVÉ ŠPECIFIKÁCIE

6.1.   DIAĽKOVÝ SVETLOMET

6.1.1.   Počet:

6.1.1.1.   Pre motocykle s objemom valcov ≤ 125 cm3

Jeden alebo dva typu schváleného podľa:

a)

triedy B, C, D alebo E predpisu č. 113;

b)

predpisu č. 112;

c)

predpisu č. 1;

d)

predpisu č. 8;

e)

predpisu č. 20;

f)

predpisu č. 57;

g)

predpisu č. 72;

h)

predpisu č. 98.

6.1.1.2.   Pre motocykle s objemom valcov > 125 cm3

Jeden alebo dva typu schváleného podľa:

a)

triedy B, D alebo E predpisu č. 113;

b)

predpisu č. 112;

c)

predpisu č. 1;

d)

predpisu č. 8;

e)

predpisu č. 20;

f)

predpisu č. 72;

g)

predpisu č. 98.

Dva schválené typy podľa:

h)

triedy C predpisu č. 113.

6.1.2.   Usporiadanie

Žiadne osobitné požiadavky.

6.1.3.   Umiestnenie

6.1.3.1.   Šírka

6.1.3.1.1.

Samostatný diaľkový svetlomet sa môže namontovať nad alebo pod stretávacím svetlometom: ak sú tieto svietidlá na vrchu iných svietidiel, tak referenčný stred diaľkového svetlometu musí byť umiestnený v pozdĺžnej strednej rovine vozidla; ak sú tieto svietidlá vedľa seba, ich referenčný stred musí byť symetrický vzhľadom na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla.

6.1.3.1.2.

Diaľkový svetlomet zlúčený s iným predným svietidlom musí byť namontovaný tak, aby jeho referenčný stred ležal v strednej pozdĺžnej rovine vozidla. Ak je však vozidlo vybavené aj samostatným hlavným stretávacím svetlometom alebo hlavným stretávacím svetlometom, ktorý je zlúčený s predným obrysovým svietidlom vedľa diaľkového svetlometu, ich referenčné stredy musia byť symetrické vzhľadom na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla.

6.1.3.1.3.

Dva diaľkové svetlomety, z ktorých je jeden alebo oba zlúčené s iným predným svietidlom, musia byť namontované tak, aby ich referenčné stredy boli symetrické voči strednej pozdĺžnej rovine vozidla.

6.1.3.2.   Vzhľadom k dĺžke: na prednej časti vozidla. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak vyžarované svetlo neobťažuje vodiča, priamo ani nepriamo, cez spätné zrkadlo a/alebo iné plochy na vozidle odrážajúce svetlo.

6.1.3.3.   V žiadnom prípade nesmie okraj činnej svietiacej plochy samostatného diaľkového svetlometu byť vzdialený viac než 200 mm od okraja činnej svietiacej plochy stretávacieho svetlometu. Vzdialenosť medzi hranou svietiacej plochy a každého samostatné diaľkového svetlometu a vozovkou musí byť od 500 mm do 1 300 mm.

6.1.3.4.   V prípade dvoch diaľkových svetlometov: nesmie vzdialenosť oddeľujúca ich činné svietiace plochy prekročiť 200 mm.

6.1.4.   Geometrická viditeľnosť

Viditeľnosť činnej svietiacej plochy vrátane oblastí, ktoré sa nejavia ako osvetlené v smere uvažovaného pozorovania, sa zaistí vnútri rozovierajúceho sa priestoru ohraničeného priamkami vychádzajúcimi od obrysu činnej svietiacej plochy a zvierajúcimi s referenčnou osou svetlometu uhol najmenej 5°.

6.1.5.   Orientácia

6.1.5.1.   Smerom vpredu. Svetlomet sa môže pohybovať s uhlom riadenia.

6.1.5.2.   HIAS sa môže namontovať pre diaľkové svetlo.

6.1.6.   Elektrické zapojenie

Stretávacie svetlomety smú zostať zapnuté súčasne s diaľkovými svetlometmi.

6.1.7.   Kontrolky

6.1.7.1.   Kontrolka „zapojenia obvodu“.

Povinná. Neprerušované modré signálne svetlo.

6.1.7.2.   Kontrolka „poruchy HIAS“.

Povinná. Svietidlo s prerušovaným oranžovým signálnym svetlom, ktoré môže byť kombinované s kontrolkou uvedenou v bode 6.2.8.2. Aktivuje sa vždy pri zistení poruchy súvisiacej so signálmi HIAS. Kontrolka zostane v činnosti kým porucha existuje.

6.1.8.   Iné požiadavky

6.1.8.1.   Celková maximálna svietivosť diaľkových svetlometov, ktoré môžu byť zapnuté súčasne, nesmie prekročiť 430 000 cd, čo zodpovedá referenčnej hodnote 100. (Schválená hodnota.)

6.1.8.2.   V prípade poruchy HIAS pre diaľkový svetlomet musí byť bez použitia akýchkoľvek špeciálnych nástrojov možné:

a)

deaktivovať HIAS až kým sa znovu nenastaví podľa pokynov výrobcu a

b)

opätovne nastaviť diaľkový svetlomet tak, aby jeho horizontálne a vertikálne nasmerovanie bolo rovnaké ako v prípade svetlometu, ktorý nie je vybavený zariadením HIAS.

Výrobca musí poskytnúť podrobný opis postupu opätovného nastavenia HIAS.

Alternatívne si môže výrobca zvoliť, že namontuje automatický systém, ktorý buď spĺňa úlohy uvedené vyššie alebo znovu nastaví HIAS. V takom prípade výrobca poskytne k dispozícii skúšobňu s opisom automatického systému a do doby, kým nebudú vypracované harmonizované požiadavky, predvedie prostriedky na overenie, že automatický systém funguje podľa opisu.

6.2.   STRETÁVACÍ SVETLOMET

6.2.1.   Počet:

6.2.1.1.   Pre motocykle s objemom valcov ≤ 125 cm3

Jeden alebo dva typu schváleného podľa:

a)

triedy B, C, D alebo E predpisu č. 113;

b)

predpisu č. 112;

c)

predpisu č. 1;

d)

predpisu č. 8;

e)

predpisu č. 20;

f)

predpisu č. 57;

g)

predpisu č. 72;

h)

predpisu č. 98.

6.2.1.2.   Pre motocykle s objemom valcov > 125 cm3

Jeden alebo dva typu schváleného podľa:

a)

triedy B, D alebo E predpisu č. 113;

b)

predpisu č. 112;

c)

predpisu č. 1;

d)

predpisu č. 8;

e)

predpisu č. 20;

f)

predpisu č. 72;

g)

predpisu č. 98.

Dva schválené typy podľa:

a)

triedy C predpisu č. 113.

6.2.2.   Usporiadanie

Žiadne osobitné požiadavky.

6.2.3.   Umiestnenie

6.2.3.1.   Šírka

6.2.3.1.1.

samostatný stretávací svetlomet sa môže namontovať nad iným predným svietidlom, pod ním alebo vedľa neho: ak tieto svietidlá sú jedno nad druhým, referenčný stred svietidla vydávajúceho hlavný prúd stretávacieho svetla musí ležať v strednej pozdĺžnej rovine vozidla; ak sú tieto svietidlá vedľa seba, ich referenčný stred musí byť symetrický vzhľadom na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla.

6.2.3.1.2.

Svetlomet, ktorý vyžaruje hlavné stretávacie svetlo a ktorý je zlúčený s iným predným svietidlom musí byť namontovaný tak, aby jeho referenčný stred ležal v strednej pozdĺžnej rovine vozidla. Ak je však vozidlo vybavené aj samostatným diaľkovým svetlometom alebo diaľkovým svetlometom, ktorý je zlúčený s predným obrysovým svietidlom vedľa svetlometu, ktorý vyžaruje hlavné stretávacieho svetlo, ich referenčné stredy musia byť symetrické vzhľadom na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla.

6.2.3.1.3.

Dva svetlomety, ktoré vyžarujú stretávacie svetlo a z ktorých jeden alebo oba sú zlúčené s iným predným svietidlom, musia byť namontované tak, aby ich referenčné stredy boli symetrické vzhľadom na pozdĺžnu strednú rovinu vozidla.

6.2.3.1.4.

Ak sú namontované doplnkové osvetľovacie jednotky, ktoré vydávajú svetlo na osvetlenie zákrut, namontuje sa typ schválený ako súčasť stretávacie svetlometu podľa predpisu č. 113 pri splnení týchto podmienok:

 

v prípade dvojice alebo dvojíc doplnkových osvetľovacích jednotiek sa namontujú tak, aby ich referenčné stredy boli symetrické vzhľadom na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla.

 

V prípade jednoúčelovej doplnkovej osvetľovacej jednotky jej referenčný stred je súbežný so strednou pozdĺžnou rovinou vozidla.

6.2.3.2.   Výška: najmenej 500 mm a najviac 1 200 mm nad vozovkou;

6.2.3.3.   Dĺžka: na prednej časti vozidla. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak vyžarované svetlo neobťažuje vodiča ani priamo ani nepriamo cez spätné zrkadlo a/alebo iné plochy na vozidle, odrážajúce svetlo.

6.2.3.4.   V prípade dvoch svetlometov vydávajúcich stretávacie svetlo nesmie vzdialenosť oddeľujúca činné svietiace plochy prekročiť 200 mm.

6.2.4.   Geometrická viditeľnosť

Je určená uhlami α a β stanovenými v bode 2.11:

α

=

15 ° smerom nahor a 10 ° smerom nadol;

β

=

45° smerom doľava a doprava v prípade jednoúčelového svietidla;

β

=

45 ° smerom von a 10° smerom dnu pre každú dvojicu svietidiel.

Výskyt prepážok alebo iných častí výbavy v blízkosti svetlometu nesmie vyvolávať druhotné účinky obťažujúce ostatných účastníkov cestnej premávky.

6.2.5.   Orientácia

6.2.5.1.   Smerom vpredu. Svietidlá sa môžu pohybovať s uhlom riadenia.

6.2.5.2.   Vertikálny sklon svetlometu vydávajúceho hlavné stretávacie svetlo musí zostať zachovaný v rozmedzí od – 0,5 % do – 2,5 % smerom dolu okrem prípadu, keď je prítomné vonkajšie nastavovacie zariadenie.

6.2.5.3.   V prípade svetlometu vydávajúceho hlavné stretávacie svetlo so svetelným zdrojom s reálnym svetelným tokom presahujúcim 2 000 lumenov, vertikálny sklon svetlometu musí zostať zachovaný v rozmedzí od – 0,5 % do – 2,5%. Na splnenie tejto požiadavky sa môže použiť zariadenie na reguláciu sklonu svetlometu, ktoré ale funguje automaticky (3).

6.2.5.4.   Splnenie požiadavky bodu 6.2.5.3 sa skúša na vozidle v tomto stave:

Stav A (len vodič):

Hmotnosť 75 kg ± 1 kg, simulujúca hmotnosť vodiča, sa umiestni na vozidle tak, aby sa napodobnili zaťaženia náprav udané výrobcom pre tento stav zaťaženia.

Vertikálny sklon (základné nastavenie) svetlometu vydávajúceho hlavné stretávacie svetlo sa nastaví podľa pokynov výrobcu v rozmedzí – 1,0 % a – 1,5 %.

Stav B (plne zaťažený motocykel):

Hmotnosti, ktoré simulujú výrobcom udanú maximálnu celkovú hmotnosť, sa umiestnia na vozidle tak, aby sa napodobnili zaťaženia náprav udané výrobcom pre tento stav zaťaženia.

Pred meraním sa vozidlo 3-krát rozkýva smerom hore a dole a potom sa pohybuje dozadu a dopredu,kým sa nevykoná úplná otáčka kolesa.

6.2.5.5.   HIAS sa môže namontovať pre stretávacie svetlo. HIAS nesmie nastaviť horizontálny sklon tak, aby bol väčší než uhol náklonu vozidla.

6.2.5.6.   Splnenie požiadavky bodu 6.2.5.5. sa skúša za týchto podmienok:

Skúšané vozidlo sa nastaví podľa bodu 5.4. Vozidlo sa nakloní a meria sa skúšobný uhol HIAS.

Vozidlo sa skúša za týchto dvoch podmienok:

a)

maximálny uhol nastavenia horizontálneho sklonu stanovený výrobcom (vľavo a vpravo);

b)

polovica maximálneho uhla nastavenia horizontálneho sklonu stanoveného výrobcom (vľavo a vpravo).

A keď sa vozidlo vráti do polohy uvedenej v bode 5.4, skúšobný uhol HIAS sa rýchlo vráti na nulu.

Riadidlá sa upevnia v polohe priamo vpred tak, aby sa počas sklonu vozidla nepohybovali.

Na skúšku sa HIAS aktivuje pomocou generátora signálu HIAS.

Systém spĺňa požiadavky uvedené v bode 6.2.5.5, ak všetky namerané skúšobné uhly HIAS nie sú menšie ako nula. Výrobca to môže preukázať použitím iných prostriedkov uznaných orgánom zodpovedným za typové schválenie.

6.2.5.7.   Doplnkové svetelné zdroje alebo doplnkové osvetľovacie jednotky možno uviesť do činnosti len súčasne s hlavným stretávacím svetlometom vydávajúcim svetlo na osvetlenie zákrut. Osvetlenie svetlom na osvetlenie zákrut nesmie presiahnuť horizontálnu rovinu, ktorá je súbežná s vozovkou a ktorá zahŕňa referenčnú os svietidla vydávajúceho hlavné stretávacie svetlo vo všetkých uhloch náklonu, ako to uvádza výrobca počas typového schvaľovania zariadenia v súlade s predpisom č. 113.

6.2.5.8.   Splnenie požiadavky v bode 6.2.5.7 sa skúša za týchto podmienok:

Skúšané vozidlo sa nastaví podľa bodu 5.4.

Odmerajú sa uhly náklonu na oboch stranách vozidla za všetkých podmienok, pri ktorých je svetlo na osvetlenie zákrut uvedené do činnosti. Uhly náklonu, ktoré sa majú odmerať, sú uhlami náklonu uvedenými výrobcom počas typového schvaľovania zariadenia v súlade s predpisom č. 113.

Riadidlá sa upevnia v polohe priamo vpred tak, aby sa počas sklonu vozidla nepohybovali.

Na účely skúšky možno svetlo na osvetlenie zákrut uviesť do činnosti prostredníctvom generátora signálu, ktorý výrobca poskytol.

Systém spĺňa požiadavky uvedené v bode 6.2.5.7, ak všetky namerané uhly náklonu na oboch stranách vozidla sú väčšie ako minimálne uhly náklonu uvedené v oznamovacom formulári na typové schválenie zariadenia v súlade s predpisom č. 113 alebo sa im rovnajú.

Splnenie požiadaviek v bode 6.2.5.7 môže výrobca preukázať použitím iných prostriedkov uznaných orgánom zodpovedným za typové schválenie.

6.2.6.   Elektrické zapojenie

Ovládač prepínania na stretávacie svetlo musí súčasne vypnúť diaľkový svetlomet.

Stretávacie svetlomety so svetelným zdrojom typovo schváleným podľa predpisu č. 99 ostávajú zapnuté, keď sú rozsvietené diaľkové svetlomety.

6.2.6.1.   Doplnkové zdroje svetla alebo doplnkové osvetľovacie jednotky používanie na vydávanie svetla na osvetľovanie zákrut sú prepojené tak, aby ich nebolo možné uviesť do činnosti, len ak sú do činnosti uvedené svetlomety vydávajúce hlavné stretávacie svetlo.

Doplnkové zdroje svetla alebo doplnkové osvetľovacie jednotky používanie na vydávanie svetla na osvetľovanie zákrut na každej strane vozidla možno do činnosti uviesť automaticky len vtedy, ak sú uhly náklonu väčšie ako minimálne uhly náklonu uvedené v oznamovacom formulári na typové schválenie zariadenia v súlade s predpisom č. 113 alebo sa im rovnajú.

Doplnkové zdroje svetla alebo doplnkové osvetľovacie jednotky sa však nesmú uviesť do činnosti, ak je uhol náklonu menší ako 3 stupne.

Doplnkové zdroje svetla alebo doplnkové osvetľovacie jednotky sa vypnú, ak sú uhly náklonu väčšie ako minimálne uhly náklonu uvedené v oznamovacom formulári na typové schválenie zariadenia v súlade s predpisom č. 113.

6.2.7.   Kontrolky

6.2.7.1.   Kontrolka „zapojenia obvodu“.

Nepovinná. Neprerušované zelené signálne svetlo.

6.2.7.2.   Kontrolka „poruchy HIAS“.

Povinná, svietidlo s prerušovaným oranžovým signálnym svetlom, ktoré môže byť kombinované s kontrolkou uvedenou v bode 6.1.8.2. Uvedie sa do činnosti vždy pri zistení poruchy súvisiacej so signálmi HIAS. Kontrolka zostane v činnosti kým porucha existuje.

6.2.7.3.   V prípade poruch systému ovládania sa automaticky vypnú doplnkové zdroje svetla alebo doplnkové osvetľovacie jednotky vydávajúce svetlo na osvetľovanie zákrut.

6.2.8.   Iné požiadavky

V prípade poruchy HIAS pre stretávacie svetlo musí byť bez použitia akýchkoľvek špeciálnych nástrojov možné:

a)

deaktivovať HIAS až kým sa znovu nenastaví podľa pokynov výrobcu a

b)

opätovne nastaviť stretávacie svetlo tak, aby jeho horizontálne a vertikálne nasmerovanie bolo rovnaké ako v prípade svetlometu, ktorý nie je vybavený zariadením HIAS.

Výrobca poskytne podrobný opis postupu opätovného nastavenia HIAS.

Alternatívne si môže výrobca zvoliť, že namontuje automatický systém, ktorý buď spĺňa úlohy uvedené vyššie alebo znovu nastaví HIAS. V takom prípade výrobca poskytne skúšobňu s opisom automatického systému a do doby, kým nebudú vypracované harmonizované požiadavky, predvedie prostriedky na overenie, že automatický systém funguje podľa opisu.

6.3.   SMEROVÉ SVIETIDLO

6.3.1.   Počet

dve na každej strane.

6.3.2.   Usporiadanie

Dve predné smerové svietidlá (kategória 1 podľa špecifikácie v predpise č. 6 alebo kategória 11 podľa špecifikácie 11 v predpise č. 50).

Dve zadné smerové svietidlá (kategória 2 podľa špecifikácie v predpise č. 6 alebo kategória 12 podľa špecifikácie v predpise č. 50).

6.3.3.   Umiestnenie

6.3.3.1.

Na šírku: pre predné smerové svietidlá musia byť splnené nasledovné požiadavky:

a)

medzi svietiacimi plochami je minimálna vzdialenosť 200 mm;

b)

smerové svietidlá sú umiestnené na vonkajšej strane pozdĺžnych zvislých rovín dotykových s vonkajšími okrajmi činnej svietiacej plochy diaľkových svetlometov a/alebo hlavných stretávacích svetlometov;

c)

medzi svietiacimi plochami smerových svietidiel a svetlometu vydávajúceho hlavné stretávacie svetlo v najužších miestach je takáto minimálna vzdialenosť:

minimálna intenzita smerového svietidla (cd)

minimálna vzdialenosť (mm)

90

75

175

40

250

20

400

≤ 20

V prípade zadných smerových svietidiel musí byť vzdialenosť medzi vnútornými hranami svietiacich plôch minimálne 180 mm pod podmienkou, že sa uplatňujú ustanovenia bodu 2.11 aj pri namontovaní registračnej tabuľky;

6.3.3.2.

na výšku: najmenej 350 mm a najviac 1 200 mm nad vozovkou;

6.3.3.3.

na dĺžku: vzdialenosť smerom dopredu medzi referenčným stredom zadných smerových svietidiel a priečnou rovinou predstavuje najzadnejšiu hranicu celkovej dĺžky vozidla a nesmie byť väčšia ako 300 mm.

6.3.4.   Geometrická viditeľnosť

Horizontálne uhly: 20 ° smerom dovnútra, 80 ° smerom von.

Vertikálne uhly: 15° nad a pod horizontálou

Vertikálny uhol pod horizontálou sa však nemôže zmenšiť na 5°, ak je výška svietidiel nad vozovkou menšia ako 750 mm.

6.3.5.   Orientácia

Predné smerové svetlá sa môžu pohybovať s uhlom riadenia.

6.3.6.   Elektrické zapojenie

Zapínanie smerových svietidiel je nezávislé od zapínania ostatných svietidiel. Všetky smerové svietidlá na jednej strane vozidla sa zapínajú a vypínajú pomocou jedného ovládača.

6.3.7.   Nesmú byť „zlúčené“ so žiadnym iným svietidlom, s výnimkou predného obrysového oranžového svietidla.

6.3.8.   „Prevádzková“ kontrolka

Povinná. Môže byť optická, zvuková alebo optická aj zvuková. Ak je optická, má prerušované zelené svetlo, ktoré sa v prípade poruchy, ktoréhokoľvek smerového svietidla vypne, zostane zasvietené bez prerušovania alebo výrazne zmení frekvenciu blikania.

6.3.9.   Iné požiadavky

Ďalej uvedené charakteristické vlastnosti sa zmerajú za stavu, kedy elektrický systém nie je vystavený inému zariadeniu, než aký požaduje prevádzka motora a osvetľovacích zariadení. Pre všetky vozidlá:

6.3.9.1.

frekvencia prerušovania svetla je 90 ± 30-krát za minútu;

6.3.9.2.

prerušovanie svetla smerových svietidiel na tej istej strane vozidla môže byť súčasné alebo striedavé;

6.3.9.3.

po zapnutí spínača svetelného signálu nasleduje najneskôr do jednej sekundy rozsvietenie svetla a najneskôr do jeden a pol sekundy prvé zhasnutie svetla.

6.3.9.4.

V prípade zlyhania niektorého zo smerových svietidiel s výnimkou skratu, musia ostatné smerové svietidlá ukazujúce ten istý smer, ďalej vyžarovať prerušované svetlo alebo ostať rozsvietené, avšak frekvencia prerušovania môže byť za tohto stavu odlišná od predpísanej frekvencie.

6.4.   BRZDOVÉ SVIETIDLO

6.4.1.   Počet

Jedno alebo dve.

6.4.2.   Usporiadanie

Žiadne osobitné požiadavky.

6.4.3.   Umiestnenie

6.4.3.1.

na výšku: najmenej 250 mm a najviac 1 500 mm nad vozovkou;

6.4.3.2.

na dĺžku: na zadnej časti vozidla.

6.4.4.   Geometrická viditeľnosť

Horizontálny uhol

:

45° vľavo i vpravo pre jednoúčelové svietidlo;

45° smerom von a 10°smerom dnu pre každú dvojicu svietidiel;

Vertikálny uhol

:

15° nad a pod horizontálou.

Vertikálny uhol pod horizontálou sa však nemôže zmenšiť na 5°, ak je výška svietidiel nad vozovkou menšia ako 750 mm.

6.4.5.   Orientácia

Smerom dozadu od vozidla.

6.4.6.   Elektrické zapojenie

Rozsvieti sa pri každom použití ktorejkoľvek z prevádzkových bŕzd.

6.4.7.   Kontrolka

Kontrolka nie je povinná. Ak existuje, táto kontrolka je kontrolku činnosti, ktorá dáva neprerušované signálne svetlo, ktoré sa rozsvieti v prípade poruchy brzdových svietidiel.

6.4.8.   Iné požiadavky

Žiadne.

6.5.   ZARIADENIE NA OSVETLENIE ZADNEJ REGISTRAČNEJ TABUĽKY S EVIDENČNÝM ČÍSLOM

6.5.1.   Počet

Jedno, schválené ako zariadenie kategórie 2 podľa predpisu EHK OSN č. 50. Zariadenie sa môže skladať z niekoľkých optických častí slúžiacich k osvetlenie priestoru určeného pre tabuľku s evidenčným číslom.

6.5.2.

Usporiadanie

tak, aby zariadenie osvetľovalo miesto vyhradené tabuľka s evidenčným číslom

6.5.3.

Umiestnenie

6.5.3.1.

na šírku:

6.5.3.2.

na výšku:

6.5.3.3.

na dĺžku:

6.5.4.

Geometrická viditeľnosť

6.5.5.

Orientácia

6.5.6.   Kontrolka

Nepovinná. Jej funkciu spĺňa kontrolka predpísaná pre obrysové svietidlo.

6.5.7.   Iné požiadavky

Ak je svietidlo na osvetlenie zadnej registračnej tabuľky združené so zadným obrysovým svietidlom, ktoré je zlúčené s brzdovým svietidlom alebo zadným hmlovým svietidlom, môžu sa fotometrické vlastnosti svietidla zadnej registračnej tabuľky meniť pri rozsvietení brzdového svietidla alebo zadného hmlového svietidla.

6.6.   PREDNÉ OBRYSOVÉ SVIETIDLO

6.6.1.   Počet

Jedno alebo dve.

ak je vo farbe, tak biele

alebo

 

dve (jedno na každej strane)

ak je vo farbe, tak oranžové

6.6.2.   Usporiadanie

Žiadne osobitné požiadavky.

6.6.3.   Umiestnenie

6.6.3.1.

Šírka:

 

samostatné predné obrysové svietidlo môže byť namontované nad alebo pod ďalším predným svietidlom alebo vedľa neho; ak sú tieto svietidlá nad sebou, referenčný stred predného obrysového svietidla musí ležať v strednej pozdĺžnej roviny vozidla; ak sú tieto svietidlá vedľa seba, ich referenčné stredy musia byť symetrické vzhľadom na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla;

 

predné obrysové svietidlo zlúčené s iným predným svietidlom musí byť namontované tak, aby jeho referenčný stred ležal v strednej pozdĺžnej rovine vozidla; ak je však vozidlo vybavené aj iným predným svietidlom vedľa predného obrysového svietidla, ich referenčné stredy musia byť symetrické vzhľadom na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla.

Dve predné obrysové svietidlá, jedno alebo obe zlúčené s iným predným svietidlom, musia byť namontované tak, aby ich referenčné stredy boli symetrické vzhľadom na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla.

6.6.3.2.

Na výšku: najmenej 350 mm a najviac 1 200 mm nad vozovkou.

6.6.3.3.

Na dĺžku: na prednej časti vozidla.

6.6.4.   Geometrická viditeľnosť

Horizontálny uhol

:

80° smerom doľava a doprava v prípade jednoúčelového svietidla:

horizontálny uhol môže byť 80o smerom von a 20osmerom dnu pre každú dvojicu svietidiel.

Vertikálny uhol

:

15° nad a pod horizontálou.

Vertikálny uhol pod horizontálou sa môže zmenšiť na 5°, ak je však výška skla menšia ako 750 mm nad vozovkou.

6.6.5.   Orientácia

Smerom vpredu. Svietidlá sa môžu pohybovať s uhlom riadenia.

6.6.6.   Kontrolka „zapojenia obvodu“

Povinná. Neprerušované zelené signálne svetlo. Táto kontrolka sa nevyžaduje, ak sa dá osvetlenie prístrojovej dosky zapínať a vypínať len súčasne s obrysovými svietidlami.

6.6.7.   Iné požiadavky

Keď je predné obrysové svietidlo zlúčené s predným smerovým svietidlom, elektrické spojenie je potom také, aby obrysové svietidlo na rovnakej strane ako smerové svietidlo vyplo vtedy, keď smerové svietidlo vydáva prerušované svetlo.

6.7.   ZADNÉ OBRYSOVÉ SVIETIDLO

6.7.1.   Počet

Jedno alebo dve.

6.7.2.   Usporiadanie

Žiadne osobitné požiadavky.

6.7.3.   Umiestnenie

6.7.3.1.

Na výšku: najmenej 250 mm a najviac 1 500 mm nad vozovkou.

6.7.3.2.

Na dĺžku: na zadnej časti vozidla.

6.7.4.   Geometrická viditeľnosť

Horizontálny uhol

:

80° vľavo i vpravo pre jednoúčelové svietidlo:

horizontálny uhol môže byť 80° smerom von a 10° smerom dnu pre každú dvojicu svietidiel.

Vertikálny uhol

:

15° nad a pod horizontálou.

Vertikálny uhol pod horizontálou sa môže zmenšiť na 5°, ak je však výška svietidiel nad vozovkou menšia ako 750 mm.

6.7.5.   Orientácia

Smerom dozadu.

6.7.6.   Kontrolka „zapojenia obvodu“

Nepovinná. Jej funkciu musí vykonávať zariadenie predpísané pre predné obrysové svietidlo.

6.7.7.   Iné požiadavky

Ak je zadné obrysové svietidlo zlúčené so smerovým svietidlom, elektrické spojenie zadného obrysového svietidla na príslušnej strane vozidla alebo jeho zlúčenej časti môže byť také, aby bolo vypnuté počas celej doby (cyklus ON a OFF)0 aktivácie smerového svietidla.

6.8.   ZADNÉ ODRAZOVÉ SKLO INÉ AKO TROJUHOLNÍKOVÉ

6.8.1.   Počet

Jedno alebo dve.

6.8.2.   Usporiadanie

Žiadne osobitné požiadavky.

6.8.3.   Umiestnenie

Na výšku: najmenej 250 mm a najviac 900 mm nad vozovkou;

6.8.4.   Geometrická viditeľnosť

Horizontálny uhol

:

30° vľavo i vpravo pre jednoúčelové odrazové sklo;

30° smerom von a 10° smerom dnu pre každú dvojicu odrazových skiel;

Vertikálny uhol

:

15° nad a pod horizontálou.

Vertikálny uhol pod horizontálou sa môže zmenšiť na 5°, ak je však výška svietidiel nad vozovkou menšia ako 750 mm.

6.8.5.   Orientácia

Smerom dozadu.

6.9.   SVETELNÝ VÝSTRAŽNÝ SIGNÁL

6.9.1.   Tohto signálu sa dosiahne súčasnou činnosťou smerových svietidiel podľa požiadaviek uvedených v bode 6.3.

6.9.2.   Elektrické zapojenie

Signálu sa dosiahne prostredníctvom samostatného spínača, ktorý umožňuje súčasné napájanie všetkých smerových svietidiel.

6.9.3.   Kontrolka „zapojenia obvodu“

Povinná. Prerušované červené signálne svetlo alebo v prípade samostatných kontroliek súčasná činnosť kontroliek predpísaných v bode 6.3.8.

6.9.4.   Iné požiadavky

Prerušovanie svetla 90 ± 30-krát za minútu.

Po zapnutí spínača svetelného signálu musí najneskôr do jednej sekundy nasledovať rozsvietenie svetla a najneskôr do jeden a pol sekundy prvé zhasnutie svetla.

6.10.   PREDNÝ HMLOVÝ SVETLOMET

6.10.1.   Počet

Jedno alebo dve.

6.10.2.   Usporiadanie

Žiadne osobitné požiadavky.

6.10.3.   Umiestnenie

6.10.3.1.

Na šírku: referenčný stred jednoúčelového svietidla musí byť v pozdĺžnej strednej rovine vozidla; alebo okraj svietiacej plochy, najbližší k tejto rovine, nesmie byť od nej vzdialený viac ako 250 mm.

6.10.3.2.

Na výšku: najmenej 250 mm nad vozovkou. Žiadny bod na svietiacej ploche nesmie byť vyššie ako najvyšší bod na svietiacej ploche stretávacieho svetlometu.

6.10.3.3.

Na dĺžku: na prednej časti vozidla. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak vyžarované svetlo vodiča priamo ani nepriamo neobťažuje cez spätné zrkadlá a/alebo iné plochy na vozidle, ktoré odrážajú svetlo.

6.10.4.   Geometrická viditeľnosť

Je určená uhlami α a β stanovenými v bode 2.11:

α

=

5 ° smerom nahor a nadol,

β

=

45° vľavo i vpravo pre jednoúčelové svietidlo s výnimkou svietidla v okrajovej polohe, v prípade ktorého sa uhol β = 10° smerom dnu,

β

=

45° smerom von a 10° smerom dnu pre každú dvojicu svietidiel.

6.10.5.   Orientácia

Smerom vpredu. Svietidlá sa môžu pohybovať s uhlom riadenia.

6.10.6.   Nesmie byť združené so žiadnym iným predným svietidlom.

6.10.7.   Kontrolka „zapojenia obvodu“

Nepovinná. Neprerušované zelené signálne svetlo.

6.10.8.   Iné požiadavky

Žiadne.

6.10.9.   Elektrické zapojenie

Hmlový svetlomet sa musí dať zapínať nezávisle od diaľkového svetlometu a/alebo stretávacieho svetlometu.

6.11.   ZADNÉ HMLOVÉ SVETLO

6.11.1.   Počet

Jedno alebo dve.

6.11.2.   Usporiadanie

Žiadne osobitné požiadavky.

6.11.3.   Umiestnenie

6.11.3.1.

Na výšku: najmenej 250 mm a najviac 900 mm nad vozovkou;

6.11.3.2.

na dĺžku: vzadu na vozidle.

6.11.3.3.

Vzdialenosť medzi svietiacou plochou zadného hmlového svetlometu a svietiacou plochou brzdového svietidla nesmie byť menšia než 100 mm.

6.11.4.   Geometrická viditeľnosť

Je určená uhlami α a β stanovenými v bode 2.11:

α

=

5 ° smerom nahor a nadol,

β

=

25 ° vľavo i vpravo pre jednoúčelové svietidlo;

25 ° smerom von a 10° smerom dnu pre každú dvojicu svietidiel.

6.11.5.   Orientácia

Smerom dozadu.

6.11.6.   Elektrické zapojenie

Je také, aby sa zadný hmlový svetlomet dalo rozsvietiť len ak je zapnuté jedno alebo viac z týchto svietidiel: diaľkový svetlomet, stretávací svetlomet, predný hmlový svetlomet.

Ak je namontovaný hmlový predný svetlomet, musí sa dať zadný hmlový svetlomet vypnúť nezávisle od predného hmlového svetlometu.

Zadný hmlový svetlomet svieti dovtedy, kým sa nevypnú obrysové svietidlá a ostane vypnutý až kým sa opäť úmyselne nezapne.

6.11.7.   Kontrolka „zapojenia obvodu“

Povinná. Neprerušované oranžové signálne svetlo.

6.11.8.   Iné požiadavky

Žiadne.

6.12.   BOČNÉ ODRAZOVÉ SKLO INÉ AKO TROJUHOLNÍKOVÉ

6.12.1.   Počet na každej strane:

Jedno alebo dve.

6.12.2.   Usporiadanie

Žiadne osobitné požiadavky.

6.12.3.   Umiestnenie

6.12.3.1.

Na boku vozidla.

6.12.3.2.

Na výšku: najmenej 300 mm a najviac 900 mm nad vozovkou.

6.12.3.3.

Na dĺžku: majú byť umiestnené v takej polohe, aby za normálnych podmienok nemohli byť zakryté odevom vodiča alebo cestujúceho.

6.12.4.   Geometrická viditeľnosť

Horizontálne uhly β = 30 ° smerom dopredu a smerom dozadu.

Vertikálne uhly α = 15° nad a pod horizontálou.

Vertikálny uhol pod horizontálou sa však môže zmenšiť na 5°, ak je výška odrazového skla menej ako 750 mm nad vozovkou.

6.12.5.   Orientácia

Referenčná os odrazových skiel musí byť kolmá k pozdĺžnej strednej rovine vozidla a musí smerovať na vonkajšiu stranu. Predné bočné odrazové sklo sa môže pohybovať s uhlom riadenia.

6.13.   DENNÉ SVEITIDLO

6.13.1.   Prítomnosť

Pre motocykle nepovinné.

6.13.2.   Počet

Jedno alebo dva typu schváleného podľa predpisu č. 87.

6.13.3.   Usporiadanie

Žiadne osobitné požiadavky.

6.13.4.   Umiestnenie

6.13.4.1.   Na šírku:

6.13.4.1.1.

Samostatné denné svietidlo sa môže namontovať pod iné predné svietidlo alebo vedľa neho: ak sú tieto svietidlá nad sebou, referenčný stred denného svietidla sa nachádza v strednej pozdĺžnej rovine vozidla; ak sú tieto svietidlá vedľa seba, okraj svietiacej plochy nesmie ležať viac ako 250 mm od strednej pozdĺžnej roviny vozidla.

6.13.4.1.2.

Denné svietidlo, ktoré je zlúčené s iným predným svietidlom (diaľkovým svetlometom alebo predným obrysovým svietidlom) je namontované tak, aby okraj svietiacej plochy neležal viac ako 250 mm od strednej pozdĺžnej roviny vozidla.

6.13.4.1.3.

Dve denné svietidlá, z ktorých jedno alebo obe sú zlúčené s iným predným svietidlom musia byť namontované tak, aby ich referenčné stredy boli symetrické vo vzťahu k strednej pozdĺžnej rovine vozidla.

6.13.4.1.4.

V prípade dvoch denných svietidiel nesmie vzdialenosť oddeľujúca svietiace plochy presiahnuť 420 mm.

6.13.4.1.5.

Maximálna oddeľujúca vzdialenosť neplatí, keď denné svietidlá:

a)

sú v skupine, združené alebo zlúčené s iným svietidlom, alebo

b)

sa nachádzajú v priemete predného obrysu motocykla na pravouhlú rovinu kolmú na pozdĺžnu strednú rovinu vozidla.

6.13.4.2.   Na výšku:

nad vozovkou minimálne 250 mm a maximálne 1 500 mm.

6.13.4.3.   Na dĺžku:

na prednej časti vozidla.

6.13.5.   Geometrická viditeľnosť

Horizontálna: smerom von 20° a dovnútra 10°.

Vertikálna: smerom hore 10° a dole 10°.

6.13.6.   Orientácia

Smerom dopredu. Svietidlá sa môžu pohybovať s uhlom riadenia.

6.13.7.   Elektrické zapojenie

6.13.7.1.   Denné svietidlá sa automaticky vypnú pri zapnutí svetlometov okrem prípadu, keď tieto svetlomety použijú na poskytnutie prerušovanej svetelnej výstrahy v krátkodobých intervaloch.

Zadné obrysové svietidlá sa zapnú vtedy, keď sa zapnú denné svietidlá. Predné obrysové svietidlá a zariadenie na osvetlenie zadnej tabuľky s evidenčným číslom sa môžu zapnúť jednotlivo alebo spolu vtedy, keď sa zapnú denné svietidlá.

6.13.7.2.   Ak je vzdialenosť medzi predným smerovým svietidlom a denným svietidlom rovná alebo menšia ako 40 mm, elektrické spojenia denného svietidla na príslušnej strane vozidla môžu byť také, že buď:

a)

sa vypne, alebo

b)

jeho svietivosť sa zníži počas celej doby (oboch cyklov t. j. zapnutia a vypnutia) aktivácie predného smerového svietidla.

6.13.7.3.   Ak je predné smerové svietidlo zlúčené s denným svietidlom, elektrické spojenia denného svietidla na príslušnej strane vozidla môžu byť také, že denné svietidlo je vypnuté počas celej doby (oboch cyklov zapnutia a vypnutia) aktivácie predného smerového svietidla.

6.13.8.   Kontrolka

Zelená kontrolka zapojenia obvodu je nepovinná.

6.13.9.   Iné požiadavky

Symbol DRL v norme ISO 2575:2004 – Cestné vozidlá. Symboly pre ovládacie prvky, ukazovatele a kontrolné žiarovky, sa môžu použiť na informovanie vodiča o tom, že je zapnuté denné svietidlo.

7.   ZMENY TYPU VOZIDLA ALEBO MONTÁŽE JEHO ZARIADENÍ NA OSVETLENIE A SVETELNÚ SIGNALIZÁCIU

7.1.

Každá zmena typu vozidla alebo montáže jeho zariadenia pre osvetlenie a svetelnú signalizáciu, prípadne zoznamu spomenutého v bode 3.2.2, sa musí oznámiť správnemu orgánu, ktorý udelil typové schválenie pre tento typ vozidla. Tento orgán môže potom buď:

7.1.1.

konštatovať, že vykonané úpravy pravdepodobne nemajú výrazne nepriaznivý vplyv a že vozidlo v každom prípade stále spĺňa príslušné požiadavky, alebo

7.1.2.

požadovať od technickej služby poverenej vykonávaním skúšok novú správu o skúškach.

7.2.

Potvrdenie alebo odmietnutie typového schválenia s uvedením zmien sa oznámi postupom stanoveným v bode 4.3. stranám dohody, ktoré sa riadia týmto predpisom.

7.3.

Príslušný orgán, ktorý vystavuje rozšírenie typového schválenia, takémuto rozšíreniu pridelí poradové číslo a o rozšírení informuje formulárom oznámenia podľa vzoru v prílohe 1 tohto predpisu ďalšie strany Dohody z roku 1958, ktoré sa riadia týmto predpisom.

8.   ZHODA VÝROBY

Postupy zhody výroby zodpovedajú postupom uvedeným v dodatku 2 k dohode (E/ECE/324-E/ECE/TRANS/505/Rev.2), s týmito požiadavkami:

8.1.

Motocykle schválené podľa tohto predpisu sú vyrobené tak, aby zodpovedali typu schválenému na základe splnenia požiadaviek stanovených v bodoch 5 a 6.

8.2.

Minimálne požiadavky na postupy kontroly zhody výroby dané v prílohe 5 tohto predpisu musia byť splnené.

8.3.

Orgán, ktorý typové schválenie udelil, môže kedykoľvek overiť postupy kontroly zhody uplatňované v každom výrobnom závode. Bežne sa takéto overovania vykonávajú dvakrát ročne.

9.   SANKCIE ZA NEZHODU VÝROBY

9.1.

Typové schválenie, ktoré bolo udelené typu vozidla podľa tohto predpisu, môže byť odobraté, ak nie sú splnené požiadavky stanovené v bode 8.1 vyššie, alebo ak vozidlo nevyhovie kontrolám stanoveným v bode 8 vyššie.

9.2.

Pokiaľ zmluvná strana Dohody, ktorá tento predpis uplatňuje, odoberie predtým udelené typové schválenie, informuje o tom formulárom oznámenia podľa vzoru v prílohe 1 tohto predpisu ďalšie zmluvné strany Dohody z roku 1958, ktoré sa riadia týmto predpisom.

10.   DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY

Ak držiteľ typového schválenia celkom zastaví výrobu typu vozidla schváleného podľa tohoto predpisu, ihneď o tom informuje správny orgán, ktorý mu typové schválenie udelil. Po doručení takéhoto oznámenia musí o tom tento správny orgán informovať formulárom oznámenia podľa vzoru v prílohe 1 tohto predpisu ďalšie strany Dohody z roku 1958, ktoré sa riadia týmto predpisom.

11.   PRECHODNÉ USTANOVENIA

11.1.

Od oficiálneho dátumu nadobudnutia účinnosti doplnku 10 k sérii zmien 01 nesmie žiadna zmluvná strana, ktorá tento predpis uplatňuje, odmietnuť udeliť typové schválenia podľa tohto predpisu zmeneného doplnkom 10 k sérii zmien 01.

11.2.

Po 60 mesiacoch od dátumu nadobudnutia platnosti uvedeného v bode 11.1, zmluvné strany, ktoré tento predpis uplatňujú, udelia typové schválenia len vtedy, keď typ vozidla z hľadiska počtu a spôsobu montáže zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu spĺňa požiadavky doplnku 10 k sérii zmien 01 tohto predpisu.

11.3.

Existujúce typové schválenia udelené podľa tohto predpisu pred dátumom uvedeným v bode 11.2 zostávajú v platnosti. V prípade vozidiel prvýkrát registrovaných viac ako 84 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti uvedeného v bode 11.1, zmluvné strany, ktoré tento predpis uplatňujú, môžu z hľadiska počtu a spôsobu montáže zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu odmietnuť udeliť typové schválenie typu vozidla, ktoré nespĺňa požiadavky doplnku 10 k sérii zmien 01 tohto predpisu.

12.   NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SLUŽIEB ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONÁVANIE SCHVAĽOVACÍCH SKÚŠOK A NÁZVY A ADRESY SPRÁVNYCH ORGÁNOV

Strany Dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, oznámia sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy správnych orgánov, ktoré udeľujú typové schválenie a ktorým sa posielajú správy o typovom schválení, odmietnutí alebo odobratí typového schválenia vydaného v iných štátoch.


(1)  Podľa definície v prílohe 7 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), (dokument TRANS/WP.29/78/Rev.1/Amend.2, naposledy zmenený zmenou č. 4 – Amend. 4).

(2)  Rozlišovacie čísla zmluvných strán dohody z roku 1958 sú uvedené v prílohe 3 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.2/Amend.1.

(3)  Kým však neuplynie 60 mesiacov od dátumu nadobudnutia platnosti doplnku 10 k sérii zmien 01, môže byť táto činnosť manuálna bez použitia nástrojov. V takom prípade výrobca zabezpečí pre vlastníka vozidla príručku na takúto reguláciu sklonu svetlometu.


PRÍLOHA 1

OZNÁMENIE

[Najväčší formát: A4 (210 × 297 mm)]

Image

Image


PRÍLOHA 2

USPORIADANIE HOMOLOGIZAČNÝCH ZNAČIEK

VZOR A

(pozri bod 4.4 tohto predpisu)

Image

Vyššie uvedená značka typového schválenia umiestnená na motocykli znamená, že príslušný typ vozidla bol z hľadiska montáže zariadenia na osvetlenie a svetelnú signalizáciu schválený v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 53 v znení série zmien 01. Číslo typového schválenia udáva, že typové schválenie bolo udelené podľa požiadaviek predpisu č. 53.

VZOR B

(pozri bod 4.5 tohto predpisu)

Image

Vyššie uvedená značka typového schválenia umiestnená na motocykli znamená, že príslušný typ vozidla bol schválený v Holandsku (E 4) podľa predpisov č. 53 a 78 (1). Čísla typového schválenia udávajú, že v dobe vydania príslušných typových schválení bol predpis č. 53 v znení série zmien 01, zatiaľ čo predpis č. 78 už obsahoval sériu zmien 02.


(1)  Druhé číslo sa uvádza len ako príklad.


PRÍLOHA 3

POVRCHY SVIETIDIEL, REFERENČNÁ OS A STRED, UHLY GEOMETRICKEJ VIDITEĽNOSTI

Image

POROVNANIE SVIETIACEJ PLOCHY S PLOCHOU VÝSTUPU SVETLA

(pozri body 2.9 a 2.8 tohto predpisu)

NÁKRES A

Image

 

viditeľná svietiaca plocha

plocha výstupu svetla

okraje sú

„a“ a „b“

„c“ a „d“

NÁKRES B

Image

 

viditeľná svietiaca plocha

plocha výstupu svetla

okraje sú

„a“ a „b“

„c“ a „d“


PRÍLOHA 4

VIDITEĽNOSŤ ČERVENÝCH SVETIEL SPREDU A BIELYCH SVETIEL ZOZADU

(pozri bod 5.9 tohto predpisu)

Obrázok 1

Viditeľnosť červeného svetla spredu

Image

Obrázok 2

Viditeľnosť bieleho svetla zozadu

Image


PRÍLOHA 5

KONTROLA ZHODY VÝROBY

1.   SKÚŠKY

1.1.   Umiestnenie svietidiel

Umiestnenie svietidiel špecifikovaných v bode 6, sa kontroluje v súlade so všeobecnými požiadavkami uvedenými v bode 5 tohto predpisu. Namerané hodnoty vzdialenosti musia spĺňať konkrétne špecifikácie, ktoré sa vzťahujú na každé svietidlo.

1.2.   Viditeľnosť svietidiel

1.2.1.   Uhly geometrickej viditeľnosti sa overujú podľa bodu 2.11. tohto predpisu. Namerané hodnoty uhlov musia spĺňať konkrétne špecifikácie, ktoré sa vzťahujú na každé svietidlo s tou výnimkou, že v prípade montáže zariadení na svetelnú signalizáciu môžu byť limity uhlov podľa bodu 5.3 v prípustnej tolerancii zodpovedajúcej odchýlke ± 3°.

1.2.2.   Viditeľnosť červeného svetla smerom dopredu a bieleho smerom dozadu sa overuje v súlade s bodom 5.9 tohto predpisu.

1.3.   Orientácia stretávacích svetlometov smerom dopredu

1.3.1.   Základný sklon smerom dolu

(Základný sklon smerom dolu rozhrania lúča stretávacieho svetla sa overuje podľa požiadaviek bodu 6.2.5).

1.4.   Elektrické spojenia a kontrolky

Elektrické spojenia sa overujú zapínaním a vypínaním každého svietidla napájaného elektrickým systémom motocykla.

Svietidlá a kontrolky musia fungovať v súlade s ustanoveniami bodov 5.10 až 5.12 tohto predpisu a s konkrétnymi špecifikáciami pre každé svietidlo.

1.5.   Svietivosť

1.5.1.   Diaľkové svetlomety

Celková maximálna svietivosť diaľkových svetlometov musí byť taká, aby boli splnené požiadavky bodu 6.1.9 tohto predpisu.

1.6.   Prítomnosť, počet, farba, usporiadanie a prípadne kategória svietidiel sa preveruje vizuálnou kontrolou svietidiel a ich označenia. Uvedené charakteristiky musia byť také, aby boli splnené požiadavky uvedené v bode 5.13 a konkrétne špecifikácie pre každé svietidlo.


PRÍLOHA 6

VYSVETLENIE K „HORIZONTÁLNEMU SKLONU“, „UHLU NÁKLONU“ A UHLU „δ“

Obrázok 3

Image


18.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 166/88


Právny účinok podľa medzinárodného verejného práva majú iba originálne texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho platnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK OSN o statuse TRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke:

http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29fdocstts.html.

Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 74 – Jednotné ustanovenia o typovom schvaľovaní vozidiel kategórie L1, pokiaľ ide o montáž zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu

Zahŕňa všetky platné znenia vrátane:

Doplnku 6 k sérii zmien 01 – Dátum nadobudnutia platnosti: 22. júla 2009

Doplnku 7 k sérii zmien 01 – Dátum nadobudnutia platnosti: 18. novembra 2012

OBSAH

NARIADENIE

1.

Rozsah pôsobnosti

2.

Vymedzenie pojmov

3.

Žiadosť o typové schválenie

4.

Typové schválenie

5.

Všeobecné špecifikácie

6.

Jednotlivé špecifikácie

7.

Registrácia vozidiel

8.

Zhoda výroby

9.

Sankcie za nezhodu výroby

10.

Zmeny a rozšírenie typového schválenia typu vozidla, pokiaľ ide montáž zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu

11.

Definitívne zastavenie výroby

12.

Prechodné ustanovenia

13.

Názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy správnych orgánov

PRÍLOHY

Príloha 1 –

Oznámenie o typovom schválení alebo rozšírení alebo odmietnutí, či odobratí typového schválenia alebo o definitívnom zastavení výroby typu vozidla kategórie L3 z hľadiska montáže zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu podľa predpisu č. 74

Príloha 2 –

Usporiadanie schvaľovacích značiek

Príloha 3 –

Povrchy svietidiel, referenčná os a stred, uhly geometrickej viditeľnosti

Príloha 4 –

Viditeľnosť červených svetiel spredu a bielych svetiel zozadu

Príloha 5 –

Kontrola zhody výroby

1.   ROZSAH PÔSOBNOSTI

Tento predpis sa vzťahuje na vozidlá kategórie L1  (1) a týka sa montáže zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu.

2.   VYMEDZENIE POJMOV

Na účely tohto predpisu:

2.1.

„typovým schválením“ sa rozumie schválenie typu vozidla, pokiaľ ide o počet zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu a spôsob ich montáže;

2.2.

„typ vozidla“ je kategória vozidiel, ktoré sa navzájom nelíšia v takých základných aspektoch ako:

2.2.1.

rozmeroch a vonkajšom tvare vozidla;

2.2.2.

počte a umiestnení zariadení;

2.2.3.

za „vozidlá odlišného typu“ sa taktiež nepovažujú:

2.2.3.1.

vozidlá odlišujúce sa v zmysle vyššie uvedených bodov 2.2.1 a 2.2.2, avšak nie natoľko, aby to znamenalo zmenu druhu, počtu, umiestnenia a geometrickej viditeľnosti svetlometov a svietidiel predpísaných pre príslušný typ vozidla;

2.2.3.2.

vozidlá, na ktorých sú namontované svietidlá, schválené podľa niektorého z predpisov pripojených k Dohode z roku 1958 alebo prípustné v štáte, v ktorom sú vozidlá registrované, namontované alebo nenamontované, pokiaľ je ich montáž nepovinná;

2.3.

„priečnou rovinou“ sa rozumie zvislá rovina, kolmá na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla;

2.4.

„nezaťaženým vozidlom“ sa rozumie vozidlo bez vodiča alebo posádky, bez nákladu, ale s plnou nádržou a náradím v štandardnej výbave;

2.5.

„svietidlom“ sa rozumie zariadenie určené na osvetlenie vozovky alebo na vyžarovanie svetelného signálu pre ostatných účastníkov cestnej premávky; zariadenie na osvetlenie zadnej registračnej tabuľky s evidenčným číslom a zadné odrazové sklá sa tiež považujú za svetelné zariadenie;

2.5.1.

„rovnocennými svietidlami“ sa rozumejú svietidlá s rovnakou funkciou, schválené v štáte registrácie vozidla; také svietidlá môžu mať odlišné vlastnosti v porovnaní so svietidlami, ktorými bolo vozidlo vybavené v čase udelenia typového schválenia za predpokladu, že spĺňajú požiadavky tohto predpisu;

2.5.2.

„samostatnými svietidlami“ sa rozumejú zariadenia so samostatným svietiacim povrchom, samostatnými zdrojmi svetla a samostatnými puzdrami;

2.5.3.

„skupinovými svietidlami“ sa rozumejú svetelné zariadenia so samostatným svietiacim povrchom, samostatnými zdrojmi svetla, ale spoločným puzdrom svietidla;

2.5.4.

„združenými svietidlami“ sa rozumejú zariadenia so samostatným svietiacim povrchom, ale spoločným zdrojom svetla a spoločným puzdrom svietidla;

2.5.5.

„zlúčenými svietidlami“ sa rozumejú zariadenia so samostatnými zdrojmi svetla alebo jedným zdrojom svetla pracujúcim pri rôznych podmienkach (optických, mechanických, elektrických), s úplne alebo čiastočne spoločným svietiacim povrchom a spoločným puzdrom svietidla;

2.5.6.

„diaľkovým (hlavným) svetlometom“ sa rozumie svietidlo osvetľujúce vozovku na veľkú vzdialenosť pred vozidlom;

2.5.7.

„stretávacím (tlmeným) svetlometom“ sa rozumie svietidlo osvetľujúce vozovku pred vozidlom bez toho, aby oslňovalo alebo iným nepatričným spôsobom obťažovalo vodičov prichádzajúcich z opačného smeru alebo ďalších účastníkov cestnej premávky;

2.5.8.

„predným obrysovým svietidlom“ sa rozumie svietidlo používané na označenie prítomnosti vozidla pri pohľade spredu;

2.5.9.

„odrazovým sklom“ sa rozumie zariadenie používané na označenie prítomnosti vozidla odrazom svetla zo zdroja mimo vozidlo, pričom pozorovateľ stojí blízko tohto zdroja;

na účely tohto predpisu sa reflexné registračné tabuľky s evidenčným číslom nepovažujú za odrazové sklo;

2.5.10.

„smerovým svietidlom“ sa rozumie svietidlo, ktoré sa používa na upozornenie ostatných účastníkov cestnej premávky, že vodič má v úmysle zmeniť priamy smer jazdy doprava alebo doľava;

Smerové svietidlá sa môžu používať tiež podľa ustanovení predpisu č. 97.

2.5.11.

„brzdovým svietidlom“ sa rozumie svietidlo, ktoré sa používa na upozornenie ostatných účastníkov cestnej premávky za vozidlom, že jeho vodič brzdí prevádzkovou brzdou;

2.5.12.

„zadným obrysovým svietidlom“ sa rozumie svietidlo používané na označenie prítomnosti vozidla pri pohľade zozadu;

2.5.13.

„zariadením na osvetlenie zadnej registračnej tabuľky“ sa rozumie zariadenie používané na osvetlenie priestoru určeného pre zadnú registračnú tabuľku; môže sa skladať z niekoľkých optických komponentov.

2.6.

„plochou výstupu svetla“„zariadenia na osvetlenie“, „zariadenia na svetelnú signalizáciu“ alebo odrazového skla znamená celý vonkajší povrch alebo jeho časť priesvitného materiálu podľa vyjadrenia výrobcu zariadenia na výkrese v žiadosti o typové schválenie zariadenia, pozri prílohu 3;

2.7.

„svietiaca plocha“ (pozri prílohu 3);

2.7.1.

„svietiacou plochou zariadenia na osvetlenie“ (body 2.5.6 a 2.5.7) sa rozumie kolmý priemet celého otvoru odrazovej plochy, resp. „rozptylových skiel“ v prípade svetlometov s elipsoidnou odrazovou plochou na priečnu rovinu. Ak zariadenie na osvetlenie nemá odrazovú plochu, použije sa definícia podľa bodu 2.7.2. Ak plocha výstupu svetla svietidla zakrýva len časť celého otvoru odrazovej plochy, berie sa do úvahy len priemet tejto časti.

V prípade stretávacieho svetlometu je svietiaca plocha ohraničená zdanlivou stopou svetelného rozhrania na rozptylovom skle. Ak sú odrazové a rozptylové sklo navzájom nastaviteľné, použije sa stredná poloha nastavenia;

2.7.2.

„svietiacou plochou zariadenia na svetelnú signalizáciu okrem odrazového skla“ (body 2.5.8, 2.5.10, 2.5.11 a 2.5.12) sa rozumie kolmý priemet svietidla do roviny kolmej na jeho referenčnú os a dotýkajúcu sa vonkajšej plochy výstupu svetla svietidla, pričom je tento priemet ohraničený hranami tienidiel umiestnenými v tejto rovine. Tienidlá prepúšťajú len 98 % celkovej svetelnej intenzity v smere referenčnej osi. za účelom definovania dolného, horného a bočných okrajov svietiacej plochy sa použijú len tienidlá s vodorovnými alebo zvislými okrajmi;

2.7.3.

„svietiacou plochou odrazového skla“ (bod 2.5.9) sa rozumie kolmý priemet odrazového skla do roviny kolmej na svoju referenčnú os a ohraničenú rovinami priľahlými k daným najkrajnejším častiam optickej sústavy odrazového skla a rovnobežnými s touto osou. Na účely stanovenia spodného a horného okraju a bočných okrajov zariadenia sa zohľadňuje len zvislá a vodorovná rovina;

2.8.

„viditeľne svietiacou plochou“ na definovanie smeru pozorovania sa rozumie, na žiadosť výrobcu alebo jeho oprávneného zástupcu, kolmý priemet:

hranice svietiacej plochy premietnutej na vonkajší povrch krycích skiel (a-b), alebo

plochy výstupu svetla (c-d),

na rovinu kolmú na smer pozorovania a tangenciálnu na najviac vystúpený bod krycích skiel (pozri prílohu 3 k tomuto predpisu);

2.9.

„referenčnou osou“ sa rozumie charakteristická os svietidla určená výrobcom svietidla ako referenčný smer (H = 0°, V = 0°) pre uhly poľa pri fotometrických meraniach a pre montáž svietidla na vozidlo;

2.10.

„referenčným stredom“ sa rozumie priesečník referenčnej osi s vonkajšou plochou výstupu svetla; určuje ho výrobca svietidla;

2.11.

„uhlami geometrickej viditeľnosti“ sa rozumejú uhly, ktoré ohraničujú minimálny priestorový uhol, v ktorom musí byť viditeľná svietiaca plocha svietidla. Táto oblasť priestorového uhlu je ohraničená výsekmi gule, ktorej stred sa zhoduje s referenčným stredom svietidla a ktorej rovnobežka je rovnobežná s vozovkou. Tieto výseky sú určované v závislosti od referenčnej osi. Horizontálne uhly β zodpovedajú zemepisnej dĺžke, zvislé uhly α zemepisnej šírke. Vnútri uhlov geometrickej viditeľnosti nesmie žiadna prekážka brániť šíreniu svetla v ľubovoľnej časti viditeľnej plochy svietidla pri pozorovaní z nekonečnej vzdialenosti. Ak sa merania vykonávajú v blízkosti svietidla, smer pozorovania sa musí rovnobežne posunúť, aby sa dosiahla rovnaká presnosť.

Vnútri uhlov geometrickej viditeľnosti sa neprihliada na prekážky, ktoré sa vyskytovali v čase typového schválenia svietidla.

Ak je po montáži svietidla ktorákoľvek časť viditeľne svietiacej plochy svietidla zakrytá akoukoľvek ďalšou časťou vozidla, musí byť overené, že nezakrytá časť svietidla stále spĺňa fotometrické hodnoty stanovené pre typové schválenie zariadenia ako optickej jednotky (pozri prílohu 3 tohto predpisu). Ak je však možné zmenšiť vertikálny uhol geometrickej viditeľnosti pod horizontálou na 5° (svietidlo nižšie než 750 mm nad zemou), fotometrická oblasť merania namontovanej optickej jednotky sa môže znížiť na 5° pod horizontálou;

2.12.

„najvzdialenejším okrajom“ oboch strán vozidla sa rozumejú najvzdialenejšie roviny rovnobežné so strednou rovinou vozidla dotýkajúce sa najvzdialenejšieho bočného okraja vozidla, neprihliadajúc na spätné zrkadlá, smerové svietidlá, obrysové svietidlá a odrazové sklá;

2.13.

„celkovou šírkou“ sa rozumie vzdialenosť medzi dvoma zvislými rovinami definovanými v bode 2.12 vyššie;

2.14.

„jednoúčelovým svietidlom“ sa rozumie zariadenie alebo časť zariadenia, ktoré plní jednu funkciu a ktoré má jednu viditeľne svietiacu plochu v smere referenčnej osi (pozri bod 2.8 tohto predpisu) a jeden alebo viac zdrojov svetla.

Na účely montáže na vozidle sa „jednoúčelovým svietidlom“ rozumie aj súprava dvoch samostatných alebo skupinových svietidiel, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú identické, ktoré majú rovnakú funkciu, ak sú namontované tak, že priemer ich viditeľne svietiacich plôch v smere referenčnej osi zaberá minimálne 60 % najmenšieho štvoruholníka opisujúceho priemety uvedených svietiacich plôch v smere referenčnej osi. V takomto prípade, a ak sa typové schválenie vyžaduje, sa každé z týchto svietidiel schváli ako svietidlo typu „D“. Uvedená možná kombinácia sa nevzťahuje na diaľkové svetlomety a stretávacie svetlomety.

2.15.

„vzdialenosťou medzi dvoma svietidlami“, svietiacimi tým istým smerom sa rozumie najkratšia vzdialenosť medzi dvoma viditeľne svietiacimi plochami v smere referenčnej osi. Ak vzdialenosť medzi svietidlami jednoznačne spĺňa požiadavky predpisu, nemusia sa určovať presné okraje viditeľne svietiacich plôch;

2.16.

„prevádzkovou kontrolkou“ sa rozumie vizuálny alebo zvukový signál (alebo akýkoľvek rovnocenný signál), ktorý zobrazuje, či zariadenie je zapnuté a či funguje správne alebo nie;

2.17.

„kontrolkou zapojenia obvodu“ sa rozumie vizuálny signál (alebo akákoľvek rovnocenný signál), ktorý zobrazuje, či zariadenie bolo uvedené do činnosti, ktorý však neoznamuje, či funguje správne alebo nie;

2.18.

„voliteľným svietidlom“ sa rozumie svietidlo, ktorého montáž je ponechaná na uváženie výrobcu;

2.19.

„vozovkou“ sa rozumie povrch, na ktorom vozidlo stojí a ktorý by mal byť v zásade vodorovný;

2.20.

„zariadením“ sa rozumie komponent alebo sústavu komponentov používaných na vykonávanie jednej alebo viacerých funkcií.

2.21.

„farba svetla vyžarovaného zo zariadenia“. Na účely tohto predpisu sa použijú definície farby svetla vyžarovaného zo zariadenia uvedené v predpise č. 48 a v sériách jeho zmien platných v čase podania žiadosti o typové schválenie.

3.   ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE

3.1.

Žiadosť o typové schválenie typu vozidla z hľadiska montáže zariadenia na osvetlenie a svetelnú signalizáciu podáva výrobca vozidla alebo ním riadne splnomocnený zástupca.

3.2.

Žiadosť musí byť doložená trojmo vyhotovenou dokumentáciou s týmito konkrétnymi údajmi:

3.2.1.

opisom typu vozidla v súvislosti s položkami uvedenými v bode 2.2.1 a 2.2.2; musí byť uvedený riadne označený typ vozidla;

3.2.2.

zoznam zariadení, ktoré výrobca určil, aby tvorili vybavenie na osvetlenie a svetelnú signalizáciu: tento zoznam môže obsahovať pre každú funkciu niekoľko zariadení, pričom každý typ musí byť riadne označený (štátnou a/alebo medzinárodnou značkou typového schválenia, ak bol schválený, názvom výrobcu atď.); okrem toho môže byť v zozname pri každej funkcii uvedený dodatočný údaj alebo „rovnocenné zariadenia“;

3.2.3.

dispozičný výkres celkového usporiadania zariadenia na osvetlenie a svetelnú signalizáciu s vyznačením umiestnenia jednotlivých svetelných zariadení na vozidle;

3.2.4.

ak je potrebné overiť zhodu s pravidlami podľa tohto predpisu, musia byť priložené dispozičné výkresy pre každé jednotlivé svietidlo s vyobrazením svietiacej plochy podľa definície v bode 2.7.1, plochy výstupu svetla podľa definície v bode 2.6, referenčnej osi podľa definície v bode 2.9 a referenčného stredu podľa definície v bode 2.10. Tieto informácie sa nepožadujú pre svietidlo na osvetlenie zadnej registračnej tabuľky (bod 2.5.13);

3.2.5.

žiadosť musí obsahovať údaj o metóde zvolenej na vymedzenie viditeľne svietiacej plochy (pozri bod 2.8).

3.3.

Technickej organizácii poverenej výkonom schvaľovacích skúšok sa odovzdá vozidlo v nezaťaženom stave vybavené kompletným súborom zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu podľa bodu 3.2.2, ktoré predstavuje typ vozidla, ktorý sa má schváliť.

4.   TYPOVÉ SCHVÁLENIE

4.1.

Ak vozidlo dodané na typové schválenie podľa tohto predpisu spĺňa požiadavky tohto predpisu z hľadiska všetkých zariadení uvedených v zozname, udelí sa tomuto typu vozidla typové schválenie.

4.2.

Každému schválenému typu sa pridelí schvaľovacie číslo. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 01 pre predpis v znení série zmien 01) označujú sériu zmien predpisu platnú v čase udelenia schválenia, ktorá zahŕňa posledné závažné technické zmeny vykonané v predpise v čase vydania schválenia. Tá istá zmluvná strana nesmie to isté číslo prideliť inému typu vozidla ani rovnakému typu vozidla, ktoré je dodané s vybavením neuvedeným v zozname podľa bodu 3.2.2, okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje bod 7 tohto predpisu.

4.3.

Oznámenie o typovom schválení alebo o rozšírení alebo odmietnutí typového schválenia typu vozidla alebo o definitívnom zastavení výroby typu vozidla, podľa tohto predpisu, musí byť na formulári zodpovedajúcemu vzoru v prílohe 1 tohto predpisu zaslané stranám Dohody z roku 1958, ktoré sa riadia týmto predpisom.

4.4.

Na každé vozidlo, ktoré zodpovedá typu vozidla schválenému podľa tohto predpisu, sa na viditeľnom a ľahko prístupnom mieste špecifikovanom v schvaľovacom formulári pripevní medzinárodná značka typového schválenia, ktorá pozostáva z:

4.4.1.

písmena „E“ v kružnici, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý typové schválenie udelil; (2)

4.4.2.

čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, pomlčka a číslo typového schválenia vpravo od kružnice predpísanej v bode 4.4.1.

4.5.

Ak je vozidlo zhodné s typom vozidla schváleným podľa jedného alebo viacerých predpisov pripojených k dohode, v štáte, ktorý udelil typové schválenie podľa tohto predpisu, nie je nutné opakovať symbol, predpísaný v bode 4.4.1; v tomto prípade sa čísla predpisov, schvaľovacie čísla a dodatkové symboly všetkých predpisov, podľa ktorých bolo udelené typové schválenie v štáte, ktorý udelil schválenie podľa tohto predpisu, umiestňujú vo zvislých stĺpcoch vpravo od symbolu predpísaného v bode 4.4.1.

4.6.

Schvaľovacia značka musí byť jasne čitateľná a nezmazateľná.

4.7.

Schvaľovacia značka musí byť umiestnená v blízkosti štítku výrobcu, na ktorom sú uvedené údaje o vozidle, alebo na ňom.

4.8.

V prílohe 2 k tomuto predpisu sú uvedené príklady usporiadania značiek typového schválenia.

5.   VŠEOBECNÉ ŠPECIFIKÁCIE

5.1.   Zariadenia na osvetlenie a svetelnú signalizáciu musia byť montované tak, aby si za normálnych podmienok používania a napriek otrasom, ktorým môžu byť vystavené, zachovali vlastnosti predpísané týmto predpisom a umožnili, aby vozidlo spĺňalo požiadavky tohto predpisu. Zvlášť musí byť vylúčená možnosť neúmyselného porušenia nastavenia svietidiel.

5.2.   Svietidlá sa montujú tak, aby bolo možné ľahko a presne nastaviť ich orientáciu.

5.3.   V prípade všetkých zariadení na svetelnú signalizáciu vrátane zariadení umiestnených na boku vozidla je referenčná os svietidla po jeho montáži na vozidlo rovnobežná s rovinou, na ktorej vozidlo stojí na vozovke; navyše musí byť táto os kolmá k pozdĺžnej strednej rovine vozidla v prípade bočných odrazových skiel a rovnobežná s touto rovinou u všetkých ostatných zariadení.

V každom smere sa pripúšťa tolerancia ± 3°.

Okrem toho sa dodržujú špecifikácie výrobcu na montáž, ak ich poskytol.

5.4.   V prípade, že neboli vydané zvláštne pokyny, sa výška a orientácia svetlometov a svietidiel preskúša s nenaloženým vozidlom, stojacim na rovnej vodorovnej ploche, pričom jeho pozdĺžna stredná rovina musí byť zvislá a riadidlá v polohe zodpovedajúcej priamej jazde vpred.

5.5.   Ak neboli vydané zvláštne pokyny:

5.5.1.

jednotlivé svietidlá alebo odrazové sklá sa montujú tak, aby ich referenčný stred ležal v strednej pozdĺžnej rovine vozidla;

5.5.2.

svietidlá, ktoré tvoria dvojicu a ktoré majú rovnakú funkciu:

5.5.2.1.

sa montujú súmerne k strednej pozdĺžnej rovine;

5.5.2.2.

sú vzájomne súmerné vzhľadom na strednú pozdĺžnu rovinu;

5.5.2.3.

spĺňajú tie isté kolorimetrické požiadavky;

5.5.2.4.

majú zhodné nominálne fotometrické vlastnosti, a

5.5.2.5.

súčasne sa zapínajú a vypínajú.

5.6.   Svietidlá môžu byť buď skupinové, združené alebo navzájom zlúčené za predpokladu, že sú v prípade každého svietidla splnené všetky požiadavky z hľadiska farby, umiestnenia, smerovania, geometrickej viditeľnosti, elektrického spojenia a prípadné iné požiadavky.

5.7.   Maximálna výška nad vozovkou sa meria od najvyššieho bodu a minimálna výška sa meria od najnižšieho bodu viditeľne svietiacej plochy v smere referenčnej osi. V prípade stretávacích svetlometov sa minimálna výška nad vozovkou meria od najnižšieho bodu skutočného výstupu optického systému (napr. odrazových skiel, rozptylových skiel, krycích rozptylových skiel) bez ohľadu na jeho využitie.

Ak výška (maximálna alebo minimálna) jednoznačne spĺňa požiadavky tohto predpisu, nemusia sa určovať presného hranice žiadnej plochy.

Pokiaľ ide o vzdialenosť medzi svietidlami, poloha z hľadiska šírky sa určí od vnútorných okrajov viditeľne svietiacej plochy v smere referenčnej osi.

Ak poloha z hľadiska šírky jednoznačne spĺňa požiadavky tohto predpisu, nemusia sa určovať presného hranice žiadnej plochy.

5.8.   V prípade, že neboli vydané zvláštne pokyny, žiadne svietidlo, s výnimkou smerových svietidiel a svetelného výstražného zariadenia, nesmie byť prerušované.

5.9.   Žiadne červené svetlo nesmie byť viditeľné spredu a žiadne biele svetlo nesmie byť viditeľné zozadu. Splnenie tejto požiadavky sa overuje podľa opisu uvedeného ďalej (pozri výkres v prílohe 4):

5.9.1.

viditeľnosť červeného svetla spredu; červené svetlo nesmie byť priamo viditeľné, ak sa pozorovateľ pohybuje v pásme 1 priečnej roviny ležiacej vo vzdialenosti 25 m pred vozidlom;

5.9.2.

viditeľnosť bieleho svetla zozadu: biele svetlo nesmie byť priamo viditeľné, ak sa pozorovateľ pohybuje v pásme 2 priečnej roviny ležiacej vo vzdialenosti 25 m za vozidlom;

5.9.3.

z hľadiska pozorovateľa sú pásma 1 a 2 ohraničené v ich príslušných rovinách takto:

5.9.3.1.

na výšku dvoma horizontálnymi rovinami vo vzdialenosti 1 m resp. 2,2 m nad vozovkou;

5.9.3.2.

na šírku: dvoma vertikálnymi rovinami zvierajúcimi dopredu i dozadu uhol 15° na vonkajšiu stranu od pozdĺžnej strednej roviny vozidla, prechádzajú bodom alebo bodmi dotyku vertikálnych rovín rovnobežných s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla a vymedzujú celkovú dĺžku vozidla; v prípade viacerých bodov dotyku najprednejší zodpovedá prednej rovine a najzadnejší zadnej rovine.

5.10.   Elektrické zapojenia musia byť také, aby predné obrysové svietidlo alebo stretávací svetlomet v prípade absencie predného obrysového svietidla, zadné obrysové svietidlo a akékoľvek zariadenie na osvetlenie zadnej registračnej tabuľky s evidenčným číslom nemohli byť zapínané alebo vypínané inak ako súčasne.

5.11.   Ak neboli vydané osobitné pokyny, elektrické zapojenie je také, aby diaľkové svetlomety a stretávacie svetlomety nemohli byť zapnuté, ak nie sú zároveň zapnuté svietidlá uvedené v bode 5.10. Splnenie tejto podmienky sa však nevyžaduje v prípade diaľkových svetlometov a stretávacích svetlometov, ak ich svetelná výstraha spočíva v prerušovanom rozsvecovaní stretávacích svetlometov v krátkych intervaloch alebo v striedavom rozsvecovaní stretávacích a diaľkových svetlometov v krátkych intervaloch.

5.11.1.

Svetlomet sa zapne automaticky, keď je motor v chode.

5.12.   Kontrolky svietidiel

5.12.1.

Každá kontrolka svietidla musí byť vodičovi dobre viditeľná za jazdy v normálnej polohe.

5.12.2.

Ak je týmto predpisom predpísaná kontrolka „zapojenia obvodu“, môže byť nahradená „prevádzkovou“ kontrolkou.

5.13.   Farby svetiel (3)

Farby svetiel vyžarovaných svetelnými zariadeniami uvedenými v tomto predpise musia byť:

diaľkový svetlomet

:

biela

stretávací svetlomet

:

biela

predné obrysové svetlo

:

biela

predné odrazové sklo iné ako trojuholníkové

:

biela

bočné odrazové sklo, iné ako trojuholníkové

:

oranžová vpredu

oranžová alebo červená vzadu;

odrazové sklo na pedáloch

:

oranžová

zadné odrazové sklo, iné ako trojuholníkové

:

červená

smerové svetlo

:

oranžová

brzdové svetlo

:

červená

zadné obrysové svetlo

:

červená

osvetlenie zadnej registračnej tabuľky

:

biela

5.14.   Každé vozidlo podrobené typovému schváleniu podľa tohto predpisu musí byť vybavené týmito zariadeniami pre osvetlenie a svetelnú signalizáciu:

5.14.1.

stretávacím svetlometom (bod 6.2);

5.14.2.

zadným obrysovým svietidlom (bod 6.10);

5.14.3.

iným ako trojuholníkovým bočným odrazovým sklom (bod 6.5);

5.14.4.

iným ako trojuholníkovým zadným obrysovým svietidlom (bod 6.7);

5.14.5.

odrazovými sklami na pedáloch (bod 6.6) len v prípade mopedov s pedálmi;

5.14.6.

brzdovým svietidlom (bod 6.9);

5.14.7.

zariadením na osvetlenie zadnej registračnej tabuľky s evidenčným číslom, ak sa takáto registračná tabuľka vyžaduje (bod 6.11).

5.15.   Okrem toho môže byť vybavené týmito zariadeniami pre osvetlenie a svetelnú signalizáciu:

5.15.1.

diaľkovým svetlometom (bod 6.1);

5.15.2.

predným obrysovým svietidlom (bod 6.3);

5.15.3.

iným ako trojuholníkovým predným odrazovým sklom (bod 6.4);

5.15.4.

smerovými svietidlami (bod 6.8).

5.16.   Montáž jednotlivých svetelných zariadení, uvedených v bodoch 5.14 a 5.15, sa vykoná podľa príslušných požiadaviek stanovených v bode 6 tohto predpisu.

5.17.   Montáž akýchkoľvek iných zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu, ako zariadení uvedených v bodoch 5.14 a 5.15, je zakázaná s výnimkou vhodného zariadenia na osvetlenie zadnej registračnej tabuľky, ak sa vyskytuje a jej osvetlenie sa vyžaduje.

5.18.   Na mopedy sa tiež môžu montovať zariadenia na osvetlenie a svetelnú signalizáciu, ktoré sú typovo schválené pre motocykle a uvedené v častiach 5.16 a 5.17.

6.   JEDNOTLIVÉ ŠPECIFIKÁCIE

6.1.   DIAĽKOVÝ SVETLOMET

6.1.1.   Počet

Jeden alebo dva typu schváleného podľa:

a)

predpisu č. 113;

b)

triedy C predpisu č. 112;

c)

predpisu č. 1;

d)

predpisu č. 57;

e)

predpisu č. 72;

f)

predpisu č. 76.

6.1.2.   Usporiadanie

Žiadne osobitné požiadavky.

6.1.3.   Umiestnenie

6.1.3.1.   Šírka

6.1.3.1.1.

Samostatný diaľkový svetlomet sa môže namontovať nad alebo pod stretávacím svetlometom: ak sú tieto svietidlá na vrchu iných svietidiel, tak referenčný stred diaľkového svetlometu musí byť umiestnený v pozdĺžnej strednej rovine vozidla; ak sú tieto svietidlá vedľa seba, ich referenčný stred musí byť symetrický vzhľadom na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla.

6.1.3.1.2.

Diaľkový svetlomet zlúčený s iným predným svietidlom musí byť namontovaný tak, aby jeho referenčný stred ležal v strednej pozdĺžnej rovine vozidla. Ak je však vozidlo vybavené aj samostatným stretávacím svetlometom alebo stretávacím svetlometom, ktorý je zlúčený s predným obrysovým svietidlom vedľa diaľkového svetlometu, ich referenčné stredy musia byť symetrické vzhľadom na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla.

6.1.3.1.3.

Dva diaľkové svetlomety, z ktorých je jeden alebo oba zlúčené s iným predným svietidlom, musia byť namontované tak, aby ich referenčné stredy boli symetrické voči strednej pozdĺžnej rovine vozidla.

6.1.3.2.   Dĺžka: na prednej časti vozidla. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak vyžarované svetlo neobťažuje vodiča, priamo ani nepriamo, cez spätné zrkadlo a/alebo iné plochy na vozidle odrážajúce svetlo.

6.1.3.3.   Vzdialenosť medzi okrajom svietiacej plochy akéhokoľvek samostatného diaľkového svetlometu a okrajom svietiacej plochy stretávacieho svetlometu v každom prípade nesmie prekročiť 200 mm.

6.1.3.4.   Vzdialenosť oddeľujúca ich činné svietiace plochy nesmie prekročiť 200 mm.

6.1.4.   Geometrická viditeľnosť

Viditeľnosť činnej svietiacej plochy vrátane oblastí, ktoré sa nejavia ako osvetlené v smere uvažovaného pozorovania, sa zaistí vnútri rozovierajúceho sa priestoru ohraničeného priamkami vychádzajúcimi od obrysu činnej svietiacej plochy a zvierajúcimi s referenčnou osou svetlometu uhol najmenej 5°.

6.1.5.   Orientácia

Smerom vpredu. Svietidlá sa môžu pohybovať s uhlom riadenia.

6.1.6.   Nesmie byť „združené“ so žiadnym iným predným svietidlom.

6.1.7.   Elektrické zapojenie

Stretávacie svetlomety smú zostať zapnuté súčasne s diaľkovými svetlometmi.

6.1.8.   Kontrolka „zapojenia obvodu“

Je povinná, neprerušované modré signálne svetlo.

6.2.   STRETÁVACÍ SVETLOMET

6.2.1.   Počet

Jeden alebo dva typu schváleného podľa:

a)

predpisu č. 113 (4);

b)

triedy C predpisu č. 112;

c)

predpisu č. 1;

d)

predpisu č. 56;

e)

predpisu č. 57;

f)

predpisu č. 72;

g)

predpisu č. 76;

h)

predpisu č. 82.

6.2.2.   Usporiadanie

Žiadne osobitné požiadavky.

6.3.2.   Umiestnenie

6.2.3.1.   Šírka

6.2.3.1.1.

Samostatný stretávací svetlomet sa môže namontovať nad iným predným svietidlom, pod ním alebo vedľa neho: ak sú tieto svietidlá nad sebou, referenčný stred stretávacieho svietidla sa musí nachádzať v strednej pozdĺžnej rovine vozidla; ak sú tieto svietidlá vedľa seba, ich referenčný stred musí byť symetrický vzhľadom na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla.

6.2.3.1.2.

Stretávací svetlomet zlúčený s iným predným svietidlom musí byť namontovaný tak, aby jeho referenčný stred ležal v strednej pozdĺžnej rovine vozidla. Ak je však vozidlo vybavené aj samostatným diaľkovým svetlometom alebo diaľkovým svetlometom, ktorý je zlúčený s predným obrysovým svietidlom vedľa stretávacieho svetlometu, ich referenčné stredy musia byť symetrické vzhľadom na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla.

6.2.3.1.3.

Dva stretávacie svetlomety, z ktorých je jeden alebo oba zlúčené s iným predným svietidlom, musia byť namontované tak, aby ich referenčné stredy boli symetrické voči strednej pozdĺžnej rovine vozidla.

6.2.3.2.   Výška: najmenej 500 mm a najviac 1 200 mm nad vozovkou.

6.2.3.3.   Dĺžka: na prednej časti vozidla. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak vyžarované svetlo neobťažuje vodiča ani priamo ani nepriamo cez spätné zrkadlo a/alebo iné plochy na vozidle, odrážajúce svetlo.

6.2.3.4.   V prípade dvoch stretávacích svietidiel nesmie vzdialenosť oddeľujúca svietiace plochy presiahnuť 200 mm.

6.4.2.   Geometrická viditeľnosť

Je určená uhlami α a β stanovenými v bode 2.11:

α

=

15° a 10° smerom nadol;

β

=

45° smerom doľava a doprava v prípade jednoúčelového svietidla,

β

=

45° smerom von a 10° smerom dnu pre každú dvojicu svietidiel.

Výskyt prepážok alebo iných častí výbavy v blízkosti svetlometu nesmie vyvolávať druhotné účinky obťažujúce ostatných účastníkov cestnej premávky.

6.2.5.   Orientácia

Smerom vpredu. Svietidlá sa môžu pohybovať s uhlom riadenia.

6.2.6.   Nesmie byť združené so žiadnym iným predným svietidlom.

6.2.7.   Elektrické zapojenie

Ovládač prepínania na stretávacie svetlo musí súčasne vypnúť diaľkový svetlomet.

6.2.8.   Kontrolka

zapojenia obvodu, nepovinná, s neprerušovaným zeleným svetlom.

6.3.   PREDNÉ OBRYSOVÉ SVIETIDLO

6.3.1.   Počet

Jedno alebo dve.

6.3.2.   Usporiadanie

Žiadne osobitné požiadavky.

6.3.3.   Umiestnenie

6.3.3.1.

Šírka:

 

samostatné predné obrysové svietidlo môže byť namontované nad alebo pod ďalším predným svietidlom alebo vedľa neho; ak sú tieto svietidlá nad sebou, referenčný stred predného obrysového svietidla musí ležať v strednej pozdĺžnej roviny vozidla; ak sú tieto svietidlá vedľa seba, ich referenčné stredy musia byť symetrické vzhľadom na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla;

 

predné obrysové svietidlo zlúčené s iným predným svietidlom musí byť namontované tak, aby jeho referenčný stred ležal v strednej pozdĺžnej rovine vozidla; ak je však vozidlo vybavené aj iným predným svietidlom vedľa predného obrysového svietidla, ich referenčné stredy musia byť symetrické vzhľadom na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla.

Dve predné obrysové svietidlá, jedno alebo obe zlúčené s iným predným svietidlom, musia byť namontované tak, aby ich referenčné stredy boli symetrické vzhľadom na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla.

6.3.3.2.

Na výšku: najmenej 350 mm a najviac 1 200 mm nad vozovkou;

6.3.3.3.

na dĺžku: na prednej časti vozidla.

6.3.4.   Geometrická viditeľnosť

Vertikálny uhol

:

15° smerom nahor a nadol,

Vertikálny uhol pod horizontálou sa môže zmenšiť na 5°, ak je však výška skla menšia ako 750 mm nad vozovkou.

Horizontálny uhol

:

80° smerom doľava a doprava v prípade jednoúčelového svietidla,

horizontálny uhol môže byť 80° smerom von a 45°smerom dnu pre každú dvojicu svietidiel.

6.3.5.   Orientácia

Smerom vpredu. Svietidlá sa môžu pohybovať s uhlom riadenia.

6.3.6.   Kontrolka

Buď nepovinná kontrolka zapojenia obvodu s neprerušovaným zeleným svetlom alebo osvetlenie prístrojovej dosky.

6.3.7.   Iné požiadavky

Žiadne.

6.4.   BOČNÉ ODRAZOVÉ SKLO INÉ AKO TROJUHOLNÍKOVÉ

6.4.1.   Počet

Jedno

6.4.2.   Usporiadanie

Žiadne osobitné požiadavky.

6.4.3.   Umiestnenie

Na výšku: najmenej 400 mm a najviac 1 200 mm nad vozovkou;

6.4.4.   Geometrická viditeľnosť

Horizontálny uhol

:

30° vľavo a vpravo.

Vertikálny uhol

:

15° nad a pod horizontálou

Vertikálny uhol pod horizontálou možno zmenšiť na 5°, ak je výška odrazovej plochy nad vozovkou menšia ako 750 mm.

6.4.5.   Orientácia

Smerom vpredu. Svietidlá sa môžu pohybovať s uhlom riadenia.

6.4.6.   Iné požiadavky

Žiadne.

6.5.   BOČNÉ ODRAZOVÉ SKLO INÉ AKO TROJUHOLNÍKOVÉ

6.5.1.   Počet na každej strane:

Jedno alebo dve.

6.5.2.   Usporiadanie

Žiadne osobitné požiadavky.

6.5.3.   Umiestnenie

6.5.3.1.

na boku vozidla.

6.5.3.2.

Na výšku: najmenej 300 mm a najviac 1 000 mm nad vozovkou;

6.5.3.3.

na dĺžku: majú byť umiestnené v takej polohe, aby za normálnych podmienok nemohli byť zakryté odevom vodiča alebo cestujúceho.

6.5.4.   Geometrická viditeľnosť

Horizontálny uhol

:

30° vľavo a vpravo.

Vertikálny uhol

:

15° nad a pod horizontálou

Vertikálny uhol pod horizontálou sa môže zmenšiť na 5°, ak je však výška skla menšia ako 750 mm nad vozovkou.

6.5.5.   Orientácia

Referenčná os odrazových skiel musí byť kolmá k pozdĺžnej strednej rovine vozidla a musí smerovať na vonkajšiu stranu. Predné bočné odrazové sklo sa môže pohybovať s uhlom riadenia.

6.6.   ODRAZOVÉ SKLÁ NA PEDÁLOCH

6.6.1.   Počet

Štyri odrazové sklá alebo skupiny odrazových skiel.

6.6.2.   Usporiadanie

Žiadne osobitné požiadavky.

6.6.3.   Iné požiadavky

Vonkajšie plochy svietiacej plochy odrazových skiel sú zahĺbené do telesa pedálu.

Odrazové sklá sa do telesa pedálu upevnia tak, aby boli zreteľne viditeľné pred aj za vozidlom. Referenčná os takýchto odrazových skiel, ktorých tvar je prispôsobený tvaru telesa pedálu, je kolmý na os pedálu.

Odrazové sklá na pedáloch sa montujú len tie pedále vozidla, ktoré možno prostredníctvom kľukového hriadeľa alebo podobného zariadenia použiť ako alternatívny pohon k motoru.

Nesmú sa montovať na pedále, ktoré slúžia na ovládanie vozidla alebo ktoré slúžia len ako stúpačky pre jazdca alebo spolujazdca.

Sú viditeľné spredu a zozadu.

6.7.   ZADNÉ ODRAZOVÉ SKLO INÉ AKO TROJUHOLNÍKOVÉ

6.7.1.   Počet

Jedno alebo dve.

6.7.2.   Usporiadanie

Žiadne osobitné požiadavky.

6.7.3.   Umiestnenie

6.7.3.1.

Na výšku: najmenej 250 mm a najviac 900 mm nad vozovkou.

6.7.3.2.

na dĺžku: na zadnej časti vozidla.

6.7.4.   Geometrická viditeľnosť

Horizontálny uhol

:

30° vľavo i vpravo pre jednoúčelové odrazové sklo;

30° smerom von a 10° smerom dnu pre každú dvojicu odrazových skiel;

Vertikálny uhol

:

15° nad a pod horizontálou

Vertikálny uhol pod horizontálou sa môže zmenšiť na 5°, ak je však výška skla menšia ako 750 mm nad vozovkou.

6.7.5.   Orientácia

Smerom dozadu.

6.8.   SMEROVÉ SVIETIDLO

6.8.1.   Počet

dve na každej strane.

6.8.2.   Usporiadanie

Dve predné smerové svietidlá (kategórie 11 (5));

Dve zadné smerové svietidlá (kategórie 12 (5)).

6.8.3.   Umiestnenie

6.8.3.1.

na šírku:

6.8.3.1.1.

pre predné smerové svietidlá musia byť splnené tieto požiadavky:

1.

medzi svietiacimi plochami je minimálna vzdialenosť 200 mm;

2.

smerové svietidlá sú umiestnené na vonkajšej strane pozdĺžnych zvislých rovín dotykových s vonkajšími okrajmi činnej svietiacej plochy svetlometov;

3.

medzi svietiacimi plochami smerových svietidiel a stretávacieho svetlometu v najužších miestach je takáto minimálna vzdialenosť:

minimálna intenzita smerového svietidla

(cd)

minimálna vzdialenosť

(mm)

90

75

175

40

250

20

400

≤ 20

6.8.3.1.2.

V prípade zadných smerových svietidiel je vzdialenosť medzi vnútornými hranami viditeľne svietiacich plôch minimálne 160 mm.

6.8.3.2.

Na výšku: najmenej 350 mm a najviac 1 200 mm nad vozovkou;

6.8.3.3.

na dĺžku: vzdialenosť smerom dopredu medzi referenčným stredom zadných smerových svietidiel a priečnou rovinou predstavuje najzadnejšiu hranicu celkovej dĺžky vozidla a nesmie byť väčšia ako 300 mm.

6.8.4.   Geometrická viditeľnosť

Horizontálny uhol

:

20° smerom dnu a 80° smerom von.

Vertikálny uhol

:

15° nad a pod horizontálou.

Vertikálny uhol pod horizontálou sa môže zmenšiť na 5°, ak je však výška svietidla menšia ako 750 mm nad vozovkou.

6.8.5.   Orientácia

Predné smerové svietidlá sa môžu pohybovať s uhlom riadenia.

6.8.6.   Nesmie byť „združené“ so žiadnym iným svietidlom.

6.8.7.   Nesmie byť „zlúčené“ so žiadnym iným svietidlom.

6.8.8.   Elektrické zapojenie

Zapínanie smerových svietidiel je nezávislé od zapínania ostatných svietidiel. Všetky smerové svietidlá na jednej strane vozidla sa zapínajú a vypínajú pomocou jedného ovládača.

6.8.9.   Iné požiadavky

Ďalej uvedené charakteristické vlastnosti sa zmerajú za stavu, kedy elektrický systém nie je vystavený inému zariadeniu s výnimkou toho, aký požaduje prevádzka motora a osvetľovacích zariadení.

6.8.9.1.   V prípade všetkých vozidiel, ktoré napájajú smerové svietidlá priamym prúdom je frekvencia prerušovania svetla 90 ± 30-krát za minútu;

6.8.9.1.1.

prerušovanie svetla smerových svietidiel na tej istej strane vozidla môže byť súčasné alebo striedavé.

6.8.9.1.2.

Po zapnutí spínača svetelného signálu musí najneskôr do jednej sekundy nasledovať rozsvietenie svetla akéhokoľvek smerového svietidla a najneskôr do jeden a pol sekundy prvé zhasnutie svetla.

6.8.9.2.   V prípade vozidla, ktoré napája smerové svietidlá priamym prúdom, ak je rýchlosť motora medzi 50 % a 100 % rýchlosti motora zodpovedajúcej maximálnej konštrukčnej rýchlosti vozidla; frekvencia prerušovania svetla je 90 ± 30-krát za minútu;

6.8.9.2.1.

prerušovanie svetla smerových svietidiel na tej istej strane vozidla môže byť súčasné alebo striedavé.

6.8.9.2.2.

Po zapnutí spínača svetelného signálu musí najneskôr do jednej sekundy nasledovať rozsvietenie svetla akéhokoľvek smerového svietidla a najneskôr do jeden a pol sekundy prvé zhasnutie svetla.

6.8.9.3.   V prípade vozidla, ktoré napája smerové svietidlá striedavým prúdom, ak je rýchlosť motora medzi rýchlosťou motora pri voľnobežných otáčkach udávanou výrobcom a 50 % rýchlosti motora zodpovedajúcej maximálnej rýchlosti vozidla, je frekvencia prerušovania svetla 90 ± 30-krát za minútu;

6.8.9.3.1.

prerušovanie svetla smerových svietidiel na tej istej strane vozidla môže byť súčasné alebo striedavé.

6.8.9.3.2.

Po zapnutí spínača svetelného signálu musí najneskôr do jednej sekundy nasledovať rozsvietenie svetla akéhokoľvek smerového svietidla a najneskôr do jeden a pol sekundy prvé zhasnutie svetla.

6.8.10.   V prípade poruchy jedného zo smerových svietidiel inej, ako je skrat, musí druhé smerové svietidlo zostať zasvietené, ale frekvencia by v takejto situácii mala byť iná, ako je predpísaná frekvencia, pokiaľ ale vozidla nie je vybavené kontrolkou.

6.8.11.   Kontrolka

Povinná, ak smerové svietidlá nie sú viditeľné jazdcovi: funkčná s prerušovaným zeleným svetlom a/alebo počuteľná. V prípade poruchy smerového svietidla sa kontrolka vypne, zostane zapnutá alebo zmení frekvenciu.

6.9.   BRZDOVÉ SVIETIDLO

6.9.1.   Počet

Jedno alebo dve.

6.9.2.   Usporiadanie

Žiadne osobitné požiadavky.

6.9.3.   Umiestnenie

6.9.3.1.

Na výšku: najmenej 250 mm a najviac 1 500 mm nad vozovkou;

6.9.3.2.

na dĺžku: na zadnej časti vozidla.

6.9.4.   Geometrická viditeľnosť

Horizontálny uhol

:

45° vľavo i vpravo pre jednoúčelové svietidlo:

45° smerom von a 10° smerom dnu pre každú dvojicu svietidiel.

Vertikálny uhol

:

15° nad a pod horizontálou

Vertikálny uhol pod horizontálou sa môže zmenšiť na 5°, ak je však výška svietidla menšia ako 750 mm nad vozovkou.

6.9.5.   Orientácia

Smerom dozadu.

6.9.6.   Elektrické zapojenie

Rozsvieti sa pri každom použití ktorejkoľvek z prevádzkových bŕzd.

6.9.7.   Iné požiadavky

Svetelná intenzita brzdového svietidla je výrazne vyššia, ako svetelná intenzita zadného obrysového svietidla.

6.9.8.   Kontrolka

Zakázaná.

6.10.   ZADNÉ OBRYSOVÉ SVIETIDLO

6.10.1.   Počet

Jedno alebo dve.

6.10.2.   Usporiadanie

Žiadne osobitné požiadavky.

6.10.3.   Umiestnenie

6.10.3.1.

Na výšku: najmenej 250 mm a najviac 1 500 mm nad vozovkou;

6.10.3.2.

na dĺžku: vzadu na vozidle.

6.10.4.   Geometrická viditeľnosť

Horizontálny uhol

:

80° vľavo i vpravo pre jednoúčelové svietidlo:

horizontálny uhol môže byť 80° smerom von a 45°smerom dnu pre každú dvojicu svietidiel.

Vertikálny uhol

:

15° nad a pod horizontálou

Vertikálny uhol pod horizontálou sa môže zmenšiť na 5°, ak je však výška svietidla menšia ako 750 mm nad vozovkou.

6.10.5.   Orientácia

Smerom dozadu.

6.10.6.   Kontrolka

Nepovinná, je združená s kontrolkou pre predné obrysové svietidlo.

6.10.7.   Iné požiadavky

Žiadne.

6.11.   ZARIADENIE NA OSVETLENIE ZADNEJ REGISTRAČNEJ TABUĽKY S EVIDENČNÝM ČÍSLOM

6.11.1.   Počet

Jedno Zariadenie sa môže skladať z niekoľkých optických častí slúžiacich k osvetlenie priestoru určeného pre tabuľku s evidenčným číslom.

6.11.2.

Usporiadanie

tak, aby zariadenie osvetľovalo miesto vyhradené pre tabuľka s evidenčným číslom.

6.11.3.

Umiestnenie

6.11.3.1.

na šírku:

6.11.3.2.

na výšku:

6.11.3.3.

na dĺžku:

6.11.4.

Geometrická viditeľnosť

6.11.5.

Orientácia

6.11.6.   Kontrolka

Nepovinná. Jej funkciu spĺňa kontrolka predpísaná pre obrysové svietidlo.

6.11.7.   Iné požiadavky

Ak je svietidlo na osvetlenie zadnej registračnej tabuľky združené so zadným obrysovým svietidlom, ktoré je zlúčené s brzdovým svietidlom, môžu sa fotometrické vlastnosti svietidla zadnej registračnej tabuľky meniť pri rozsvietení brzdového svietidla.

7.   REGISTRÁCIA VOZIDIEL

Vláde nesmie nič zabrániť v tom, aby požadovala alebo zakázala prítomnosť diaľkového svetlometu, ako je uvedené v bode 5.15.1, na vozidlách, ktoré sú zaregistrované na jej území za predpokladu, že to oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, keď predloží svoje oznámenie o uplatňovaní tohto predpisu.

8.   ZHODA VÝROBY

Postupy zhody výroby zodpovedajú postupom uvedeným v dodatku 2 k dohode (E/ECE/324 – E/ECE/TRANS/505/Rev.2), s týmito požiadavkami:

8.1.

Mopedy schválené podľa tohto predpisu sú vyrobené tak, aby zodpovedali typu schválenému na základe splnenia požiadaviek stanovených v bodoch 5 a 6.

8.2.

Minimálne požiadavky na postupy kontroly zhody výroby dané v prílohe 5 tohto predpisu musia byť splnené.

8.3.

Orgán, ktorý typové schválenie udelil, môže kedykoľvek overiť postupy kontroly zhody uplatňované v každom výrobnom závode. Bežne sa takéto overovania vykonávajú dvakrát ročne.

9.   SANKCIE ZA NEZHODU VÝROBY

9.1.

Typové schválenie udelené pre typ vozidla podľa tohto predpisu možno odňať, ak nie sú splnené vyššie uvedené podmienky.

9.2.

Pokiaľ zmluvná strana Dohody, ktorá tento predpis uplatňuje, odoberie predtým udelené typové schválenie, informuje o tom formulárom oznámenia podľa vzoru v prílohe 1 tohto predpisu ďalšie zmluvné strany, ktoré sa riadia týmto predpisom.

10.   ZMENA A ROZŠÍRENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA TYPU VOZIDLA, POKIAĽ IDE O MONTÁŽ ZARIADENÍ NA OSVETLENIE A SVETELNÚ SIGNALIZÁCIU

10.1.

Každá zmena typu vozidla sa oznámi správnemu orgánu, ktorý tento typ vozidla schválil. Tento orgán môže potom buď:

10.1.1.

konštatuje, že vykonané úpravy pravdepodobne nemajú výrazne nepriaznivý vplyv a že vozidlo v každom prípade stále spĺňa príslušné požiadavky alebo

10.1.2.

požadovať od technickej služby poverenej vykonávaním skúšok nový protokol o skúškach.

10.2.

Potvrdenie alebo odmietnutie typového schválenia s uvedením zmien sa oznámi postupom stanoveným v bode 4.3 stranám dohody, ktoré sa riadia týmto predpisom.

10.3.

Príslušný orgán, ktorý vystavuje rozšírenie typového schválenia, takémuto rozšíreniu pridelí poradové číslo a o rozšírení informuje formulárom oznámenia podľa vzoru v prílohe 1 tohto predpisu ďalšie strany Dohody z roku 1958, ktoré sa riadia týmto predpisom.

11.   DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY

Ak držiteľ typového schválenia celkom zastaví výrobu typu vozidla schváleného podľa tohto predpisu, ihneď o tom informuje správny orgán, ktorý mu typové schválenie udelil. Po doručení takéhoto oznámenia musí o tom tento správny orgán informovať formulárom oznámenia podľa vzoru v prílohe 1 tohto predpisu ďalšie strany Dohody z roku 1958, ktoré sa riadia týmto predpisom.

12.   PRECHODNÉ USTANOVENIA

12.1.

Od oficiálneho dátumu nadobudnutia účinnosti série zmien 01 nesmie žiadna zmluvná strana, ktorá tento predpis uplatňuje, odmietnuť udeliť typové schválenia podľa tohto predpisu zmeneného sériou zmien 01.

12.2.

Po 24 mesiacoch od dátumu nadobudnutia platnosti uvedeného v bode 12.1, zmluvné strany, ktoré tento predpis uplatňujú, udelia typové schválenia len vtedy, keď typ vozidla z hľadiska počtu a spôsobu montáže zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu spĺňa požiadavky série zmien 01 tohto predpisu.

12.3.

Existujúce typové schválenia udelené podľa tohto predpisu pred dátumom uvedeným v bode 12.2 zostávajú v platnosti. V prípade vozidiel prvýkrát registrovaných viac ako 4 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti uvedeného v bode 12.1, zmluvné strany, ktoré tento predpis uplatňujú, môžu z hľadiska počtu a spôsobu montáže zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu odmietnuť udeliť typové schválenie typu vozidla, ktoré nespĺňa požiadavky série zmien 01 tohto predpisu.

13.   NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SLUŽIEB ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONÁVANIE SCHVAĽOVACÍCH SKÚŠOK A NÁZVY A ADRESY SPRÁVNYCH ORGÁNOV

Strany Dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, oznámia sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy správnych orgánov, ktoré udeľujú typové schválenie a ktorým sa posielajú správy o typovom schválení, odmietnutí alebo odobratí typového schválenia vydaného v iných štátoch.


(1)  Podľa definície v prílohe 7 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), (dokument TRANS/WP.29/78/Rev.1/Amend.2 naposledy zmenený zmenou č. 4 – Amend. 4).

(2)  Rozlišovacie čísla zmluvných strán dohody z roku 1958 sú uvedené v prílohe 3 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.2/Amend.1.

(3)  Tento predpis sa nevenuje meraniu súradníc farieb svetla vyžarovaného svietidlami.

(4)  Svetlomety triedy A predpisu č. 113 s modulmi LED len na vozidlách s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou 25 km/h.

(5)  Možno ich nahradiť smerovými svietidlami buď kategórie 1 alebo kategórie 2 uvedené v predpise č. 6.


PRÍLOHA 1

OZNÁMENIE

[Najväčší formát: A4 (210 × 297 mm)]

Image

Image


PRÍLOHA 2

USPORIADANIE SCHVAĽOVACÍCH ZNAČIEK

VZOR A

(pozri bod 4.4. tohto predpisu)

Image

Vyššie uvedená značka typového schválenia umiestnená na mopede znamená, že príslušný typ vozidla bol z hľadiska montáže zariadenia na osvetlenie a svetelnú signalizáciu schválený v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 74 pod schvaľovacím číslom 012439. Prvé dve číslice schvaľovacieho čísla označujú, že typové schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 74 v znení série zmien 01.

VZOR B

(pozri bod 4.5 tohto predpisu)

Image

Vyššie uvedená značka typového schválenia umiestnená na mopede znamená, že príslušný typ vozidla bol schválený v Holandsku (E 4) podľa predpisov č. 74 a č. 78. (1) Čísla typového schválenia udávajú, že v dobe vydania príslušných typových schválení bol predpis č. 74 v znení série zmien 01, zatiaľ čo predpis č. 78 už obsahoval sériu zmien 02.


(1)  Druhé číslo sa uvádza len ako príklad.


PRÍLOHA 3

POVRCHY SVIETIDIEL, REFERENČNÁ OS A STRED, UHLY GEOMETRICKEJ VIDITEĽNOSTI

Image

POROVNANIE SVIETIACEJ PLOCHY S PLOCHOU VÝSTUPU SVETLA

(pozri body 2.9 a 2.8 tohto predpisu)

NÁKRES A

Image

 

svietiaca plocha

plocha výstupu svetla

okraje sú

„a“ a „b“

„c“ a „d“

NÁKRES B

Image

 

svietiaca plocha

plocha výstupu svetla

okraje sú

„a“ a „b“

„c“ a „d“


PRÍLOHA 4

VIDITEĽNOSŤ ČERVENÝCH SVETIEL SPREDU A BIELYCH SVETIEL ZOZADU

(pozri bod 5.9 tohto predpisu)

Obrázok 1

viditeľnosť červeného svetla spredu

Image

Obrázok 2

viditeľnosť bieleho svetla zozadu

Image


PRÍLOHA 5

KONTROLA ZHODY VÝROBY

1.   SKÚŠKY

1.1.   Umiestnenie svietidiel

Umiestnenie svietidiel špecifikovaných v bode 6 sa kontroluje v súlade so všeobecnými požiadavkami uvedenými v bode 5 tohto predpisu.

Namerané hodnoty vzdialenosti musia spĺňať konkrétne špecifikácie, ktoré sa vzťahujú na každé svietidlo.

1.2.   Viditeľnosť svietidiel

1.2.1.

Uhly geometrickej viditeľnosti sa overujú podľa bodu 2.11 tohto predpisu.

Namerané hodnoty uhlov musia spĺňať konkrétne špecifikácie, ktoré sa vzťahujú na každé svietidlo s tou výnimkou, že v prípade montáže zariadení na svetelnú signalizáciu môžu byť limity uhlov podľa bodu 5.3 v prípustnej tolerancii zodpovedajúcej odchýlke ± 3°.

1.2.2.

Viditeľnosť červeného svetla smerom dopredu a bieleho smerom dozadu sa overuje v súlade s bodom 5.9 tohto predpisu.

1.3.   Elektrické spojenia a kontrolky

Elektrické spojenia sa overujú zapínaním a vypínaním každého svietidla napájaného elektrickým systémom mopedu. Svietidlá a kontrolky musia fungovať v súlade s ustanoveniami bodu 5.10 tohto predpisu a s konkrétnymi špecifikáciami pre každé svietidlo.

1.4.   Prítomnosť, počet, farba, usporiadanie a prípadne kategória svietidiel sa preveruje vizuálnou kontrolou svietidiel a ich označenia.

Uvedené charakteristiky musia byť také, aby boli splnené požiadavky uvedené v bode 5.13 a konkrétne špecifikácie pre každé svietidlo.