18.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/1

(1)

V článku 169 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Únia má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov opatreniami, ktoré prijíma podľa článku 114 ZFEÚ. V článku 38 Charty základných práv Európskej únie sa stanovuje, že Únia svojimi politikami zabezpečí vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.

(2)

V súlade s článkom 26 ods. 2 ZFEÚ má vnútorný trh zahŕňať oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru a služieb. Na to, aby spotrebitelia dôverovali elektronickému rozmeru vnútorného trhu a využívali ho, je potrebné, aby mali prístup k jednoduchým, efektívnym, rýchlym a nízkonákladovým spôsobom riešenia sporov, ktoré vznikajú pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb online. Toto je dôležité najmä vtedy, keď spotrebitelia nakupujú cezhranične.

(3)

Komisia vo svojom oznámení z 13. apríla 2011 nazvanom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – Spoločne za nový rast označila právne predpisy o alternatívnom riešení sporov (ARS), ktoré zahŕňajú rozmer elektronického obchodu, za jednu z dvanástich hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery v jednotný trh.

(4)

Fragmentácia vnútorného trhu bráni úsiliu o zvýšenie konkurencieschopnosti a rastu. Okrem toho nerovnomerná dostupnosť, kvalita a informovanosť o jednoduchých, efektívnych, rýchlych a nízkonákladových spôsoboch riešenia sporov vzniknutých pri predaji tovaru a poskytovaní služieb v celej Únii, predstavuje prekážku v rámci vnútorného trhu, ktorá narúša dôveru spotrebiteľov a obchodníkov v cezhraničný nákup a predaj.

(5)

Vo svojich záveroch z 24. a 25. marca a 23. októbra 2011 Európska rada vyzvala Európsky parlament a Radu, aby do konca roka 2012 prijali prvý súbor prioritných opatrení, ktoré jednotnému trhu dodajú nový impulz.

(6)

Vnútorný trh je pre spotrebiteľov každodennou realitou, keď cestujú, nakupujú a realizujú platby. Spotrebitelia sú na vnútornom trhu kľúčovými hráčmi, a preto by mali byť v centre pozornosti. Elektronický rozmer vnútorného trhu sa stáva dôležitým pre spotrebiteľov, ako aj pre obchodníkov. Spotrebitelia čoraz viac nakupujú online a čoraz viac obchodníkov predáva online. Spotrebitelia a obchodníci by mali mať dôveru v uskutočňovanie transakcií online, preto je nevyhnutné odstrániť existujúce prekážky a zvýšiť dôveru spotrebiteľov. Na dosiahnutie tohto cieľa by vo veľkej miere mohla prispieť dostupnosť spoľahlivého a efektívneho riešenia sporov online (RSO).

(7)

Prístup k ľahkému a nízkonákladovému riešeniu sporov môže posilniť dôveru spotrebiteľov a obchodníkov v digitálny jednotný trh. Napriek tomu však spotrebitelia a obchodníci ešte stále čelia prekážkam pri hľadaní mimosúdnych riešení, najmä v prípade sporov vzniknutých pri cezhraničných transakciách online. V súčasnosti preto zostávajú takéto spory často nevyriešené.

(8)

RSO ponúka jednoduché, efektívne, rýchle a nízkonákladové mimosúdne riešenie sporov vzniknutých pri transakciách online. V súčasnosti však chýbajú mechanizmy, vďaka ktorým by spotrebitelia a obchodníci mohli takéto spory vyriešiť elektronickými prostriedkami; tento nedostatok vedie k ujme spotrebiteľa, predstavuje prekážku najmä pri uskutočňovaní cezhraničných transakcií online a vytvára rozdiely v podmienkach pre obchodníkov, čím súčasne brzdí celkový rozvoj obchodu online.

(9)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na mimosúdne riešenie sporov začatých spotrebiteľmi s pobytom v Únii voči obchodníkom so sídlom v Únii, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (3).

(10)

V záujme zabezpečenia toho, aby sa platforma RSO mohla používať aj na postupy ARS, ktoré obchodníkom umožňujú predkladať sťažnosti voči spotrebiteľom, by sa toto nariadenie malo vzťahovať aj na mimosúdne riešenie sporov, ktoré začnú obchodníci voči spotrebiteľom v prípade, že subjekty ARS uvedené na zozname v súlade s článkom 20 ods. 2 smernice 2013/11/EÚ + ponúkajú príslušné postupy ARS. Uplatňovaním tohto nariadenia na takéto spory by členským štátom nemala vzniknúť povinnosť zabezpečiť, aby subjekty ARS ponúkali takéto postupy.

(11)

Napriek tomu, že platformy RSO budú využívať najmä spotrebitelia a obchodníci, ktorí uskutočňujú cezhraničné transakcie online, toto nariadenie by sa malo vzťahovať aj na domáce transakcie online, aby sa v oblasti obchodu online umožnili skutočne rovnaké podmienky.

(12)

Týmto nariadením by nemala byť dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (4).

(13)

Vymedzenie pojmu „spotrebiteľ“ by malo zahŕňať fyzické osoby, ktoré konajú mimo svojej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti. Ak sa však zmluva uzavrie čiastočne na účely obchodnej činnosti a čiastočne na účely nesúvisiace s obchodnou činnosťou dotknutej osoby (dvojúčelové zmluvy), pričom účel obchodnej činnosti je obmedzený do tej miery, že v celkovom kontexte dodávky neprevažuje, takáto osoba by sa tiež mala považovať za spotrebiteľa.

(14)

Vymedzenie pojmu „kúpna zmluva alebo zmluva o službách online“ by sa malo vzťahovať na kúpnu zmluvu alebo zmluvu o službách, pri ktorej obchodník alebo jeho sprostredkovateľ ponúkol tovar alebo služby prostredníctvom webovej stránky alebo iných elektronických prostriedkov a spotrebiteľ si uvedený tovar alebo služby objednal na tejto webovej stránke alebo prostredníctvom iných elektronických prostriedkov. Malo by sa vzťahovať aj na prípady, keď sa spotrebiteľ dostal na webovú stránku alebo inú službu informačnej spoločnosti prostredníctvom mobilného elektronického zariadenia, akým je napríklad mobilný telefón.

(15)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na spory medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi, ktoré vznikajú z kúpnych zmlúv alebo zmlúv o službách uzavretých off-line a na spory medzi obchodníkmi.

(16)

Toto nariadenie by sa malo vykladať v spojení so smernicou 2013/11/EÚ, v ktorej sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že všetky spory medzi spotrebiteľmi s pobytom a obchodníkmi so sídlom v Únii, ktoré vznikli pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb, sa môžu predložiť subjektu ASR.

(17)

Členské štáty by mali podporovať spotrebiteľov, aby predtým, ako prostredníctvom platformy RSO predložia sťažnosť subjektu ARS, vhodným spôsobom skontaktovali obchodníka v záujme sprostredkovania zmierlivého vyriešenia sporu.

(18)

Cieľom tohto nariadenia je vytvoriť platformu RSO na úrovni Únie. Platforma RSO by mala mať podobu interaktívnej webovej stránky s jediným prístupovým miestom pre spotrebiteľov a obchodníkov, ktorí sa snažia mimosúdne vyriešiť spory vzniknuté pri transakciách online. Prostredníctvom platformy RSO by sa mali poskytovať všeobecné informácie o mimosúdnom riešení zmluvných sporov medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi z kúpnych zmlúv alebo zo zmlúv o službách online. Mala by umožniť spotrebiteľom a obchodníkom predkladať sťažnosti vyplnením elektronického formulára sťažnosti, ktorý je dostupný vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie, a priložiť relevantné dokumenty. Sťažnosti by mala postúpiť príslušnému subjektu ARS, ktorý je príslušný riešiť dotknutý spor. Platforma RSO by mala bezplatne ponúkať elektronický nástroj správy prípadov, ktorý subjektom ARS umožní viesť postup riešenia sporu s účastníkmi prostredníctvom platformy RSO. Subjekty ARS by nemali byť povinné používať elektronický nástroj správy prípadov.

(19)

Komisia by mala byť zodpovedná za vývoj, prevádzku a údržbu platformy RSO a poskytovať všetky technické zariadenia potrebné na jej fungovanie. Platforma RSO by mala obsahovať funkciu elektronického prekladu, ktorá účastníkom a subjektu ARS umožní prípadný preklad informácií, ktoré sa vymieňajú prostredníctvom platformy RSO a sú potrebné na vyriešenie sporu. Táto funkcia by mala vedieť zabezpečiť všetky potrebné preklady a podľa potreby umožňovať ľudské zásahy. Komisia by v rámci platformy RSO mala tiež sťažovateľom poskytovať informácie o možnosti požiadať kontaktné miesta RSO o pomoc.

(20)

Platforma RSO by mala umožniť bezpečnú výmenu údajov so subjektmi ARS a rešpektovať základné zásady európskeho rámca interoperability prijatého podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 2004/387/ES z 21. apríla 2004 o vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych e-government služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov (IDABC) (5).

(21)

Platforma RSO by mala byť prístupná najmä prostredníctvom portálu Vaša Európa zriadeného v súlade s prílohou II k rozhodnutiu 2004/387/ES, ktorým sa poskytuje prístup k paneurópskym viacjazyčným informáciám a interaktívnych službám pre podniky a občanov v Únii. Platforma RSO by mala byť na portáli Vaša Európa zvýraznená.

(22)

Platforma RSO na úrovni Únie by mala vychádzať z existujúcich subjektov ARS v členských štátoch a mala by byť v súlade s právnymi tradíciami členských štátov. Subjekty ARS, ktorým bola sťažnosť postúpená prostredníctvom platformy RSO, by preto mali uplatňovať svoje vlastné procedurálne pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa nákladov. Cieľom tohto nariadenia je však stanoviť určité spoločné pravidlá uplatniteľné na uvedené postupy, ktoré zabezpečia ich účinnosť. Mali by zahŕňať pravidlá na zabezpečenie toho, aby si takéto riešenie sporov nevyžadovalo fyzickú prítomnosť účastníkov alebo ich zástupcov pred subjektom ARS, ibaže jeho procedurálne pravidlá ustanovujú takúto možnosť a účastníci súhlasia.

(23)

Zabezpečením registrácie všetkých subjektov ARS, ktoré sú uvedené na zozname v súlade s článkom 20 ods. 2 smernice 2013/11/EÚ v rámci platformy RSO, by sa malo umožniť, aby sa na všetky prípady sporov z kúpnych zmlúv alebo zmlúv o službách online vzťahovalo mimosúdne riešenie online.

(24)

Toto nariadenie by nemalo brániť v činnosti žiadnemu existujúcemu subjektu riešenia sporov, ktorý pôsobí online, alebo ktorémukoľvek mechanizmu RSO v rámci Únie. Nemalo by brániť subjektom alebo mechanizmom riešenia sporov, aby riešili spory online, ktoré im boli priamo predložené.

(25)

V každom členskom štáte by sa mali určiť kontaktné miesta, ktoré budú hostiteľom najmenej dvoch poradcov pre RSO. Kontaktné miesta RSO by mali poskytovať podporu účastníkom sporu predloženému prostredníctvom platformy RSO bez toho, aby museli prekladať dokumenty súvisiace so sporom. Členské štáty by mali mať možnosť preniesť zodpovednosť za kontaktné miesta RSO na svoje centrá siete európskych spotrebiteľských centier. Členské štáty by mali uvedenú možnosť využiť, aby kontaktným miestam umožnili v plnej miere využívať skúsenosti centier v rámci siete európskych spotrebiteľských centier pri uľahčovaní urovnávania sporov medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi. Komisia by mala zriadiť sieť kontaktných miest RSO na uľahčenie ich spolupráce a činnosti a v spolupráci s členskými štátmi poskytnúť kontaktným miestam RSO vhodnú odbornú prípravu.

(26)

Právo na účinný prostriedok nápravy a právo na spravodlivý proces sú základnými právami ustanovených v článku 47 Charty základných práv Európskej únie. Účelom RSO nie je nahradiť súdne konanie a nemôže sa navrhovať s týmto cieľom, zároveň by nemalo spotrebiteľov ani obchodníkov zbaviť ich práva na súdnu ochranu. Toto nariadenie by preto nemalo brániť účastníkom uplatniť ich právo na prístup k súdnemu systému.

(27)

Spracúvanie informácií podľa tohto nariadenia by malo podliehať prísnym zárukám zachovania dôvernosti a malo by byť v súlade s pravidlami ochrany osobných údajov stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (6) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (7). Tieto pravidlá by sa mali uplatňovať na spracúvanie osobných údajov, ktoré podľa tohto nariadenia vykonávajú rôzni aktéri platformy RSO, či už samostatne, alebo v spolupráci s inými takýmito aktérmi.

(28)

Dotknuté osoby by mali byť informované o spracúvaní svojich osobných údajov v platforme RSO a mali by byť informované o svojich právach súvisiacich s uvedeným spracúvaním, a to formou zrozumiteľného vyhlásenia o ochrane súkromia, ktoré Komisia sprístupní verejnosti, a v ktorom sa jasným a jednoduchým spôsobom vysvetľujú spracovateľské operácie, za ktorých výkon zodpovedajú rôzni aktéri platformy, v súlade s článkami 11 a 12 nariadenia (ES) č. 45/2001 a s vnútroštátnymi právnymi predpismi prijatými podľa článkov 10 a 11 smernice 95/46/ES a zároveň by k takémuto spracúvaniu mali dať svoj súhlas.

(29)

Týmto nariadením by nemali byť dotknuté ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sa týkajú dôvernosti v súvislosti s ARS.

(30)

V záujme zabezpečenia širokej informovanosti spotrebiteľov o existencii platformy RSO by obchodníci so sídlom na území Únie, ktorí uzatvárajú kúpne zmluvy online, mali uviesť elektronický odkaz na platformu RSO na svojich webových stránkach. Obchodníci by mali tiež uviesť svoju e-mailovú adresu, aby mali spotrebitelia prvý kontaktný bod. Významná časť kúpnych zmlúv a zmlúv o službách sa uzatvára prostredníctvom obchodných miest online, ktoré spájajú spotrebiteľov a obchodníkov a uľahčujú medzi nimi uzatváranie transakcií online. Obchodné miesta online sú platformy online, ktoré obchodníkom umožňujú sprístupniť svoje produkty a služby spotrebiteľom. Takéto obchodné miesta online by preto mali mať rovnakú povinnosť uvádzať elektronický odkaz na platformu RSO. Touto povinnosťou by nemal byť dotknutý článok 13 smernice 2013/11/EÚ týkajúci sa požiadavky, aby obchodníci informovali spotrebiteľov o postupoch ARS, ktoré sa vzťahujú na týchto obchodníkov bez ohľadu na to, či sa zaviažu využívať postupy ARS so spotrebiteľmi. Touto povinnosťou by nemal byť dotknutý ani článok 6 ods. 1 písm. t) a článok 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov (8). V článku 6 ods. 1 písm. t) smernice 2011/83/EÚ sa stanovuje, že v prípade spotrebiteľských zmlúv uzavretých na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov má obchodník informovať spotrebiteľa o možnosti využiť mimosúdny mechanizmus riešenia sporov prostredníctvom sťažností a prostriedkov nápravy, ktorému podlieha obchodník a o podmienkach využitia tohto postupu ešte predtým, než sa spotrebiteľ zaviaže zmluvou. Z tých istých dôvodov, ktorými je informovanosť spotrebiteľov, by členské štáty mali podporovať združenia spotrebiteľov a združenia podnikateľov, aby uvádzali elektronický odkaz na webovú stránku platformy RSO.

(31)

Na účely zohľadnenia kritérií, podľa ktorých subjekty ARS vymedzujú svoju právomoc, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, prispôsobiť informácie, ktoré má sťažovateľ poskytnúť v elektronickom formulári sťažnosti sprístupnenom platformou RSO. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(32)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o fungovanie platformy RSO, spôsob predkladania sťažností a spoluprácu v rámci siete kontaktných miest pre RSO. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (9). Pri prijímaní vykonávacích aktov v súvislosti s príslušným elektronickým formulárom sťažnosti by sa vzhľadom na jeho čisto technický charakter mal použiť konzultačný postup. Pri prijímaní pravidiel týkajúcich sa spôsobov spolupráce medzi poradcami pre RSO pôsobiacimi v sieti kontaktných miest pre RSO by sa mal použiť postup preskúmania.

(33)

Pri uplatňovaní tohto nariadenia by Komisia mala v prípade potreby konzultovať európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

(34)

Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne zriadenie európskej platformy RSO pre spory online, ktorá by sa spravovala spoločnými pravidlami, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale vzhľadom na rozsah a dôsledky opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(35)

V tomto nariadení sú rešpektované základné práva a dodržané zásady, uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie a osobitne v jej článkoch 7, 8, 38 a 47.

(36)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a vydal stanovisko 12. januára 2012 (10),

a)

„spotrebiteľ“ je spotrebiteľ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2013/11/EÚ;

b)

„obchodník“ je obchodník v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) smernice 2013/11/EÚ;

c)

„kúpna zmluva“ je kúpna zmluva v zmysle článku 4 písm. ods. 1 písm. c) smernice 2013/11/EÚ;

d)

„zmluva o službách“ je zmluva o službách v zmysle článku 4 písm. ods. 1 písm. d) smernice 2013/11/EÚ;

e)

„kúpna zmluva alebo zmluva o službách online“ je kúpna zmluva alebo zmluva o službách, pri ktorej obchodník alebo jeho sprostredkovateľ ponúkol tovar alebo služby na webovej stránke alebo prostredníctvom iných elektronických prostriedkov a spotrebiteľ si uvedený tovar alebo služby objednal na danej webovej stránke alebo prostredníctvom iných elektronických prostriedkov;

f)

„obchodné miesto online“ je poskytovateľ služieb v zmysle článku 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (11), ktorý umožňuje spotrebiteľom a obchodníkom uzatvoriť kúpne zmluvy alebo zmluvy o službách online na webovej stránke obchodného miesta online;

g)

„elektronický prostriedok“ je elektronické zariadenie určené na spracúvanie (vrátane digitálnej kompresie) a uchovávanie údajov, ktoré sú v plnej miere prenášané, zasielané a prijímané prostredníctvom káblových rozvodov, rádiových vĺn, optických prostriedkov alebo iných elektromagnetických prostriedkov;

h)

„postup alternatívneho riešenia sporov“ (ďalej len „postup ARS“) je postup mimosúdneho riešenia sporov uvedených v článku 2 tohto nariadenia;

i)

„subjekt alternatívneho riešenia sporov“ (ďalej len „subjekt ARS“) je subjekt ARS v zmysle článku 4 ods. 1 písm. h) smernice 2013/11/EÚ;

j)

„sťažovateľ“ je spotrebiteľ alebo obchodník, ktorý predložil sťažnosť prostredníctvom platformy RSO;

k)

„respondent“ je spotrebiteľ alebo obchodník, voči ktorému bola predložená sťažnosť prostredníctvom platformy RSO;

l)

„príslušný orgán“ je orgán verejnej moci v zmysle článku 4 ods. 1 písm. i) smernice 2013/11/EÚ;

m)

„osobné údaje“ sú akékoľvek informácie, ktoré sa týkajú identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (ďalej len „dotknutej osoby“); identifikovateľná osoba je osoba, ktorá môže byť priamo alebo nepriamo identifikovaná, najmä uvedením identifikačného čísla alebo jedného alebo viacerých faktorov špecifických pre fyzickú, fyziologickú, duševnú, ekonomickú, kultúrnu alebo spoločenskú identitu uvedenej osoby.

a)

poskytovať elektronický formulár sťažnosti, ktorý môže sťažovateľ vyplniť v súlade s článkom 8;

b)

informovať respondenta o sťažnosti;

c)

identifikovať príslušný subjekt alebo subjekty ARS a postúpiť sťažnosť subjektu ARS, ktorý sa účastníci dohodli využiť, a to v súlade s článkom 9;

d)

bezplatne ponúkať elektronický nástroj správy prípadov, ktorý účastníkom a subjektu ARS umožní viesť postup riešenia sporu online prostredníctvom platformy RSO;

e)

zabezpečiť pre účastníkov a subjekt ARS preklad informácií, ktoré sú potrebné na vyriešenie sporu a ktoré sa vymieňajú prostredníctvom platformy RSO;

f)

poskytnúť elektronický formulár, prostredníctvom ktorého subjekty ARS postúpia informácie uvedené v článku 10 písm. c);

g)

zabezpečiť systém na poskytnutie spätnej väzby, ktorý účastníkom umožní vyjadriť názory na fungovanie platformy RSO a na subjekt ARS, ktorý riešil ich spor;

h)

sprístupniť verejnosti tieto informácie:

a)

na požiadanie sprostredkovanie komunikácie medzi účastníkmi a príslušným subjektom ARS, ktoré zahŕňa najmä:

b)

predkladaním správy o činnosti, ktorá sa zakladá na praktických skúsenostiach získaných pri výkone ich funkcií, Komisii a členským štátom, a to každé dva roky.

a)

informáciu o tom, že účastníci sa musia dohodnúť na subjekte ARS, aby sa mu mohla žiadosť postúpiť a o tom, že v prípade, ak účastníci nedospejú k dohode alebo sa neidentifikuje príslušný subjekt ARS, sťažnosť sa ďalej nebude spracúvať;

b)

informáciu o subjekte alebo subjektoch ARS, ktoré sú príslušné riešiť sťažnosť, ak sa takýto subjekt alebo subjekty uvádzajú v elektronickom formulári sťažnosti, alebo sa identifikovali v rámci platformy RSO na základe informácií poskytnutých vo formulári;

c)

v prípade, že je respondentom obchodník, výzvu uviesť do 10 kalendárnych dní:

d)

v prípade, že je respondentom spotrebiteľ a obchodník má povinnosť využiť osobitný subjekt ARS, výzvu uviesť do 10 kalendárnych dní súhlas s týmto subjektom ARS, alebo v prípade, že obchodník nemá povinnosť využiť konkrétny subjekt ARS, výzvu vybrať si jeden alebo viacero subjektov ARS, ktoré sú uvedené v písmene b);

e)

názov a kontaktné údaje kontaktného miesta RSO v členskom štáte, v ktorom má respondent sídlo alebo obvyklý pobyt, ako aj stručný opis funkcií uvedených v článku 7 ods. 2 písm. a).

a)

informácie uvedené v odseku 3 písm. a);

b)

v prípade, že je sťažovateľom spotrebiteľ, informácie o subjekte alebo subjektoch ARS, ktoré uvedie obchodník v súlade s odsekom 3 písm. c), a výzvu dohodnúť sa do desiatich kalendárnych dní na subjekte ARS;

c)

v prípade, že je sťažovateľom obchodník, ktorý nemá povinnosť využiť konkrétny subjekt ARS, informácie o subjekte alebo subjektoch ARS, ktoré uvedie spotrebiteľ v súlade s odsekom 3 písm. d), a výzvu dohodnúť sa do10 kalendárnych dní na subjekte ARS;

d)

názov a kontaktné údaje kontaktného miesta RSO v členskom štáte, v ktorom má sťažovateľ sídlo alebo obvyklý pobyt, ako aj stručný opis funkcií uvedených v článku 7 ods. 2 písm. a).

a)

názov, kontaktné údaje a adresa webovej stránky subjektu ARS;

b)

prípadné poplatky za postup ARS;

c)

jazyk alebo jazyky, v ktorých sa môže viesť postup ARS;

d)

priemerná dĺžka postupu ARS;

e)

záväzný alebo nezáväzný charakter výsledku postupu ARS;

f)

dôvody, na základe ktorých môže subjekt ARS odmietnuť zaoberať sa konkrétnym sporom v súlade s článkom 5 ods. 4 smernice 2013/11/EÚ.

a)

ukončiť postup ARS v lehote uvedenej v článku 8 písm. e) smernice 2013/11/EÚ;

b)

vyžiadať si fyzickú prítomnosť účastníkov alebo ich zástupcov len v prípade, že jeho procedurálne pravidlá ustanovujú takúto možnosť a účastníci súhlasia;

c)

bezodkladne postúpi platforme RSO tieto informácie:

d)

nebude musieť viesť postup ARS prostredníctvom platformy RSO.

„21.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 1): článok 14.“

1.

V článku 1 ods. 1 a 2 a článku 6 ods. 2 písm. b) sa slová „smernice uvedené v prílohe I“ nahrádzajú slovami „akty Únie uvedené v prílohe I“ v príslušnom gramatickom tvare.

2.

V názve prílohy I sa slová „ZOZNAM SMERNÍC“ nahrádzajú slovami „ZOZNAM AKTOV ÚNIE“.

3.

Do prílohy I sa dopĺňa tento bod:

—

článku 2 ods. 3 a článku 7 ods. 1 a 5, ktoré sa uplatňujú od 9. júla 2015,

—

článku 5 ods. 1 a 7, článku 6, článku 7 ods. 7, článku 8 ods. 3 a 4 a článkov 11, 16 a 17, ktoré sa uplatňujú od 8. júla 2013.

18.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/13

(1)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu (4) sa zaviedol rámec na monitorovanie antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, hodnotenie pokroku pri plnení záväzkov súvisiacich s týmito emisiami a vykonávanie požiadaviek na ich monitorovanie a nahlasovanie v Únii podľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“ – United Nations Framework Convention on Climate Change) (5) a Kjótskeho protokolu (6). S cieľom zohľadniť nedávny a budúci vývoj na medzinárodnej úrovni týkajúci sa UNFCCC a Kjótskeho protokolu a vykonávať nové požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie stanovené v práve Únie by sa malo rozhodnutie č. 280/2004/ES nahradiť.

(2)

Rozhodnutie č. 280/2004/ES by sa malo nahradiť nariadením z dôvodu širšieho rozsahu pôsobnosti práva Únie, zahrnutia ďalších kategórií osôb, ktorým sú uložené povinnosti, komplexnejšej a vysoko technickej povahy zavedených ustanovení, väčšej potreby jednotných pravidiel uplatniteľných v celej Únii a uľahčenia vykonávania.

(3)

Konečným cieľom UNFCCC je stabilizovať koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnému narušeniu klimatického systému ľudskou činnosťou. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby sa celosvetová priemerná ročná teplota zemského povrchu nezvýšila o viac ako 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami.

(4)

Je potrebné podrobne monitorovať a nahlasovať a pravidelne posudzovať emisie skleníkových plynov v Únii a v členských štátoch, ako aj ich úsilie riešiť zmenu klímy.

(5)

K pokroku pri vyváženom riešení problémov spojených so zmenou klímy významne prispelo rozhodnutie Konferencie zmluvných strán UNFCCC 1/CP.15 (ďalej len „rozhodnutie 1/CP.15“) a rozhodnutie Konferencie zmluvných strán UNFCCC 1/CP.16 (ďalej len „rozhodnutie 1/CP.16“). V týchto rozhodnutiach sa zaviedli nové požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie, ktoré sa vzťahujú na realizáciu ambicióznych cieľov zníženia emisií, ku ktorým sa zaviazali Únia a jej členské štáty, a poskytuje sa podpora rozvojovým krajinám. Zároveň sa v týchto rozhodnutiach uznalo, že je dôležité venovať adaptácii rovnakú pozornosť ako zmierňovaniu. V rozhodnutí 1/CP.16 sa okrem toho vyžaduje, aby rozvinuté krajiny vypracovali stratégie alebo plány nízkouhlíkového rozvoja. Takéto stratégie alebo plány by podľa očakávania mali prispieť k budovaniu nízkouhlíkovej spoločnosti a zabezpečiť pokračujúci vysoký rast a udržateľný rozvoj, ako aj k nákladovo efektívnemu plneniu dlhodobého klimatického cieľa s náležitým ohľadom na čiastkové etapy. Toto nariadenie by malo uľahčiť vykonávanie týchto požiadaviek na monitorovanie a nahlasovanie.

(6)

Súbor právnych aktov Únie prijatých v roku 2009, ďalej len súhrnne ako „klimaticko-energetický balík“, najmä rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (7) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (8), predstavuje ďalší pevný záväzok Únie a členských štátov výrazne znížiť svoje emisie skleníkových plynov. Na základe nových požiadaviek podľa týchto dvoch právnych aktov by sa mal aktualizovať aj systém Únie na monitorovanie a nahlasovanie emisií.

(7)

Podľa UNFCC sa od Únie a jej členských štátov vyžaduje rozvíjať, pravidelne aktualizovať, uverejňovať a Konferencii zmluvných strán nahlasovať národné inventúry antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol z roku 1987 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, k Viedenskému dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy (9) (ďalej len „Montrealský protokol“), použitím komparatívnych metodík, na ktorých sa dohodne Konferencia zmluvných strán.

(8)

V článku 5 ods. 1 Kjótskeho protokolu sa vyžaduje, aby Únia a členské štáty zriadili a udržiavali národný systém na odhad antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol, s cieľom zabezpečiť vykonávanie ostatných ustanovení Kjótskeho protokolu. Únia a členské štáty by pri tom mali uplatňovať usmernenia pre národné systémy stanovené v prílohe k rozhodnutiu 19/CMP.1 Konferencie zmluvných strán UNFCCC, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (ďalej len „rozhodnutie 19/CMP.1“). V rozhodnutí 1/CP.16 sa navyše vyžaduje zavedenie vnútroštátnych opatrení na odhad antropogénnych emisií zo zdrojov a záchytov všetkých skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol. Toto nariadenie by malo umožniť vykonávanie oboch týchto požiadaviek.

(9)

Cyprus a Malta sú zahrnuté do prílohy I k UNFCCC podľa rozhodnutia Konferencie zmluvných strán UNFCCC 10/CP.17 účinného od 9. januára 2013 a rozhodnutia Konferencie zmluvných strán UNFCCC 3/CP.15 účinného od 26. októbra 2010.

(10)

Skúsenosti získané vykonávaním rozhodnutia č. 280/2004/ES preukázali potrebu zvýšiť súčinnosť a súdržnosť s nahlasovaním podľa iných právnych nástrojov, najmä so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (10), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (11), so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (12), s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 zo 17. mája 2006 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch (13) a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (14). Hoci si zefektívnenie požiadaviek na nahlasovanie bude vyžadovať zmenu jednotlivých právnych nástrojov, na zaistenie kvality nahlasovania emisií je pri nahlasovaní emisií skleníkových plynov nevyhnutné používať konzistentné údaje.

(11)

Vo štvrtej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC – Intergovernmental Panel on Climate Change) sa uvádza, že potenciál globálneho otepľovania (GWP – global warming potential) fluoridu dusitého (NF3) je približne 17 000 ráz vyšší než v prípade oxidu uhličitého (CO2). NF3 sa čoraz viac používa v sektore elektroniky ako náhrada plnofluórovaných uhľovodíkov (PFC) a fluoridu sírového (SF6). V súlade s článkom 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) musí byť politika Únie v oblasti životného prostredia založená na zásade opatrnosti. Táto zásada si vyžaduje monitorovanie NF3 s cieľom posúdiť úroveň emisií v Únii a v prípade potreby určiť zmierňujúce opatrenie.

(12)

Údaje, ktoré sa v súčasnosti nahlasujú v rámci národných inventúr skleníkových plynov a registrov jednotlivých štátov a Únie, nestačia na to, aby sa na úrovni členských štátov dali určiť emisie CO2 z civilnej leteckej dopravy, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES. Pri prijímaní povinností nahlasovania by Únia nemala zaťažovať členské štáty a malé a stredné podniky (MSP) viac, ako je primerané sledovaným cieľom. Emisie CO2 z letov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES, predstavujú iba veľmi malú časť celkových emisií skleníkových plynov a vytvorenie systému nahlasovania týchto emisií by bolo vzhľadom na existujúce požiadavky pre širší sektor podľa smernice 2003/87/ES neúmerne zaťažujúce. Preto je potrebné emisie CO2 zo zdroja kategórie IPCC „1.A.3.A civilná letecká doprava“ považovať na účely článku 3 a článku 7 ods. 1 rozhodnutia č. 406/2009/ES za rovné nule.

(13)

V záujme zabezpečenia účinnosti mechanizmov monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov je potrebné vyhnúť sa ďalšiemu zvyšovaniu finančného a administratívneho zaťaženia, ktoré už znášajú členské štáty.

(14)

Hoci sa emisie a záchyty skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmeny vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (ďalej len „LULUCF“) započítavajú do cieľa Únie znížiť emisie podľa Kjótskeho protokolu, nie sú súčasťou cieľa znížiť emisie o 20 % do roku 2020 v rámci klimaticko-energetického balíka. V článku 9 rozhodnutia č. 406/2009/ES sa vyžaduje, aby Komisia posúdila podmienky začlenenia emisií a záchytov z činností súvisiacich s LULUCF do záväzku Únie znížiť emisie skleníkových plynov, pričom zabezpečí trvanlivosť a environmentálnu integritu prínosu sektora LULUCF a presné monitorovanie a započítavanie príslušných emisií a záchytov. Tiež sa od Komisie vyžaduje, aby v prípade potreby predložila legislatívny návrh tak, aby nadobudol účinnosť od roku 2013. Komisia predložila 12. marca 2012 Európskemu parlamentu a Rade návrh ako prvý krok smerom k začleneniu sektora LULUCF do záväzku Únie znížiť emisie, čo viedlo k prijatiu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/EÚ z 21. mája 2013 o pravidlách započítavania pre emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom a o informáciách týkajúcich sa opatrení súvisiacich s týmito činnosťami (15).

(15)

Únia a členské štáty by sa mali usilovať o poskytovanie čo najaktuálnejších informácií o svojich emisiách skleníkových plynov, a to najmä v rámci stratégie Európa 2020 a v termínoch, ktoré sú v nej určené. Toto nariadenie by malo umožniť vypracovanie takýchto odhadov v čo možno najkratších termínoch za pomoci štatistických a iných informácií, ako sú v prípade potreby satelitné údaje poskytované programom Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť a inými satelitnými systémami.

(16)

Keďže Komisia oznámila, že má v úmysle navrhnúť nové požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie emisií z námornej dopravy, čo môže podľa potreby zahŕňať aj zmeny tohto nariadenia, týmto nariadením by sa nemal prejudikovať žiaden takýto návrh, a preto by sa doň teraz nemali začleniť ustanovenia o monitorovaní a nahlasovaní emisií z námornej dopravy.

(17)

Skúsenosti získané pri vykonávaní rozhodnutia č. 280/2004/ES ukázali potrebu zlepšiť transparentnosť, presnosť, konzistentnosť, úplnosť a porovnateľnosť nahlasovaných informácií o politikách a opatreniach a o projekciách. V rozhodnutí č. 406/2009/ES sa vyžaduje, aby členské štáty nahlasovali svoj predpokladaný pokrok pri plnení svojich povinností podľa uvedeného rozhodnutia vrátane informácií o vnútroštátnych politikách a opatreniach a o národných projekciách. V stratégii Európa 2020 sa stanovil integrovaný program hospodárskej politiky, v ktorom sa od Únie a členských štátov vyžaduje väčšie úsilie pri včasnom nahlasovaní politík a opatrení v oblasti zmeny klímy a ich predpokladaných účinkoch na emisie. Vytvorenie systémov na úrovni Únie a členských štátov spolu s lepšími usmerneniami o nahlasovaní by malo významne prispieť k plneniu týchto cieľov. Komisia by mala tiež môcť vypracovať a používať odhady projekcií emisií skleníkových plynov s cieľom zabezpečiť, aby Únia splnila medzinárodné aj interné požiadavky na nahlasovanie projekcií skleníkových plynov a hodnotila svoj pokrok pri plnení svojich medzinárodných a interných záväzkov a povinností.

(18)

Lepšie informácie od členských štátov sú potrebné na monitorovanie ich pokroku a činnosti v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy. Tieto informácie sú potrebné na vytvorenie komplexnej adaptačnej stratégie Únie podľa bielej knihy Komisie z 1. apríla 2009 s názvom Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení. Nahlasovanie informácií o adaptácii umožní členským štátom vymieňať si najlepšie postupy a vyhodnocovať svoje potreby a úroveň pripravenosti vyrovnať sa so zmenou klímy.

(19)

Podľa rozhodnutia 1/CP.15 sa Únia a členské štáty zaviazali poskytovať významnú finančnú podporu na opatrenia zamerané na adaptáciu na zmenu klímy a jej zmiernenie v rozvojových krajinách. Podľa odseku 40 rozhodnutia 1/CP.16 musí každá rozvinutá krajina, ktorá je zmluvnou stranou UNFCCC, zlepšiť nahlasovanie informácií o poskytovaní finančnej a technologickej podpory a podpory budovania kapacít rozvojovým krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru. Zlepšenie nahlasovania je nevyhnutné pre uznanie úsilia Únie a členských štátov pri plnení ich záväzkov. V rozhodnutí 1/CP.16 sa tiež stanovil nový technologický mechanizmus na podporu medzinárodného prenosu technológií. Toto nariadenie by malo zabezpečiť nahlasovanie aktuálnych informácií o činnostiach v oblasti prenosu technológií rozvojovým krajinám, vychádzajúcich z najlepších dostupných údajov.

(20)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES (16) zmenila smernicu 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Únie. Smernica 2003/87/ES obsahuje ustanovenia o používaní príjmov z aukcií, o nahlasovaní používania príjmov z aukcií členskými štátmi a o opatreniach prijatých podľa článku 3d uvedenej smernice. Smernica 2003/87/ES, zmenená smernicou 2009/29/ES, teraz obsahuje aj ustanovenia o používaní príjmov z aukcií a uvádza, že aspoň 50 % takýchto príjmov by sa malo použiť na účely jedného alebo viacerých opatrení uvedených v článku 10 ods. 3 smernice 2003/87/ES. Transparentné používanie príjmov z aukčného obchodovania s kvótami podľa smernice 2003/87/ES je kľúčovým prvkom podpory záväzkov Únie.

(21)

Podľa UNFCCC sa od Únie a jej členských štátov vyžaduje, aby vypracovali, pravidelne aktualizovali, uverejňovali a Konferencii zmluvných strán predkladali národné správy a dvojročné správy, pričom použijú usmernenia, metodiky a formáty, na ktorých sa dohodla Konferencia zmluvných strán. V rozhodnutí 1/CP.16 sa vyžaduje zlepšenie nahlasovania cieľov zmierňovania dôsledkov zmeny klímy a poskytovania finančnej a technologickej podpory a podpory budovania kapacít rozvojovým krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru.

(22)

Rozhodnutie č. 406/2009/ES zmenilo súčasný ročný cyklus nahlasovania na ročný cyklus záväzkov, ktorý vyžaduje dôkladné preskúmanie inventúr skleníkových plynov členských štátov v kratšom časovom rámci, než súčasné preskúmanie inventúr podľa UNFCCC, aby sa umožnilo využívanie flexibility a v prípade potreby uplatnenie nápravného opatrenia na konci každého príslušného roka. Zavedenie procesu preskúmania inventúr skleníkových plynov predložených členskými štátmi na úrovni Únie je potrebné na zaistenie toho, aby sa dodržiavanie rozhodnutia č. 406/2009/ES posudzovalo dôveryhodným, konzistentným, transparentným a včasným spôsobom.

(23)

V súčasnosti sa v rámci procesu UNFCCC diskutuje o niekoľkých technických prvkoch týkajúcich sa nahlasovania emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov, ako je napríklad používanie GWP, rozsah správ o skleníkových plynoch a metodické usmernenie IPCC, ktoré sa má použiť pri príprave národných inventúr skleníkových plynov. Revízie týchto metodických prvkov v kontexte procesu UNFCCC a následné prepočítanie časových radov emisií skleníkových plynov môžu zmeniť úroveň a trendy týchto emisií. Komisia by mala monitorovať tento vývoj na medzinárodnej úrovni a v prípade potreby navrhnúť revíziu tohto nariadenia s cieľom zaistiť konzistentnosť s metodikami používanými v kontexte procesu UNFCCC.

(24)

V súlade so súčasnými usmerneniami UNFCCC pre nahlasovanie skleníkových plynov sa pri výpočte a nahlasovaní emisií metánu vychádza z GWP v časovom horizonte 100 rokov. Vzhľadom na vysoký GWP a relatívne krátku životnosť metánu v atmosfére by Komisia mala analyzovať dôsledky prijatia 20-ročného časového horizontu v prípade metánu pre politiky a opatrenia.

(25)

S ohľadom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2011 o komplexnom prístupe k antropogénnym emisiám látok iných ako CO2, ktoré prispievajú k zmene klímy, a po dosiahnutí dohody v rámci UNFCCC o používaní dohodnutých a uverejnených usmernení IPCC pre monitorovanie a nahlasovanie emisií zo sadze by mala Komisia zanalyzovať dôsledky pre politiky a opatrenia a v prípade potreby zmeniť prílohu I k tomuto nariadeniu.

(26)

Emisie skleníkových plynov v nahlásených časových radoch by sa mali odhadovať pomocou rovnakých metód. Podkladové údaje o činnostiach a emisných faktoroch by sa mali získavať a používať konzistentným spôsobom, čo zaistí, aby zmeny v metódach odhadu alebo predpokladoch nespôsobili zmeny v trendoch emisií. Prepočítavanie emisií skleníkových plynov by sa malo vykonávať v súlade s dohodnutými usmerneniami a s cieľom zlepšiť konzistentnosť, presnosť a úplnosť nahlásených časových radov, ako aj uplatňovanie podrobnejších metód. Keď sa zmení metodika alebo spôsob zhromažďovania podkladových údajov o činnostiach a emisných faktoroch, členské štáty by mali prepočítať inventúry pre nahlásené časové rady a posúdiť potrebu prepočítania na základe dôvodov stanovených v dohodnutých usmerneniach, a to najmä pre kľúčové kategórie. V tomto nariadení by sa malo stanoviť, či a za akých podmienok by sa mali zohľadniť účinky takéhoto prepočítania na účely určenia ročných pridelených emisných kvót.

(27)

Letecká doprava vplýva na globálnu klímu v dôsledku uvoľňovania CO2, a aj prostredníctvom iných emisií vrátane emisií oxidov dusíka a mechanizmov, ako je zvyšovanie tvorby riasových oblakov cirrus. Vzhľadom na rýchlo sa vyvíjajúce vedecké poznatky o týchto vplyvoch by sa v rámci tohto nariadenia malo pravidelne vykonávať aktualizované posúdenie vplyvov leteckej dopravy na globálnu klímu, ktoré nesúvisia s CO2. Modelovanie používané v tejto súvislosti by sa malo prispôsobovať vedeckému pokroku. Komisia by na základe svojho posúdenia týchto vplyvov mohla zvážiť vhodné politické možnosti ich riešenia.

(28)

Cieľom Európskej environmentálnej agentúry je podporovať udržateľný rozvoj a pomáhať pri dosahovaní výrazného a merateľného zlepšenia stavu európskeho životného prostredia poskytovaním včasných, cielených, dôležitých a spoľahlivých informácií tvorcom politík, verejným inštitúciám a verejnosti. Európska environmentálna agentúra by mala Komisii v prípade potreby pomáhať pri monitorovaní a nahlasovaní, najmä v súvislosti s inventarizačným systémom Únie a jej systémom politík a meraní a projekcií, pri vykonávaní každoročných odborných preskúmaní inventúr členských štátov, pri posudzovaní pokroku Únie pri plnení jej záväzkov znižovania emisií, pri vedení európskej platformy pre adaptáciu na zmeny klímy v súvislosti s vplyvom, zraniteľnosťou a adaptáciou na zmenu klímy a pri oznamovaní spoľahlivých informácií o klíme verejnosti.

(29)

Na všetky požiadavky týkajúce sa poskytovania informácií a údajov podľa tohto nariadenia by sa mali vzťahovať pravidlá Únie pre ochranu údajov a obchodného tajomstva.

(30)

Informácie a údaje zhromaždené na základe tohto nariadenia môžu v budúcnosti prispieť aj k tvorbe a posudzovaniu politiky Únie v oblasti zmeny klímy.

(31)

Komisia by s cieľom zaistiť konzistentnosť mala sledovať vykonávanie požiadaviek na monitorovanie a nahlasovanie podľa tohto nariadenia a budúci vývoj podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu. V tejto súvislosti by Komisia mala v prípade potreby predložiť legislatívny návrh Európskemu parlamentu a Rade.

(32)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článku 5 ods. 4, článku 7 ods. 7 a 8, článku 8 ods. 2, článku 12 ods. 3, článku 17 ods. 4 a článku 19 ods. 5 a 6 tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa s výnimkou článku 19 ods. 6 mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (17).

(33)

S cieľom stanoviť harmonizované požiadavky na nahlasovanie na účely monitorovania emisií skleníkových plynov a ďalších informácií súvisiacich s politikou v oblasti zmeny klímy by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu prílohy I a prílohy III k tomuto nariadeniu v súlade s rozhodnutiami prijatými v rámci UNFCCC a Kjótskeho protokolu, zohľadnenie zmien GWP a medzinárodne dohodnutých usmernení pre inventúru, stanovenie základných požiadaviek na inventarizačný systém Únie a vytvorenie registra Únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(34)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to ustanovenie mechanizmu monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhovanej akcie ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

a)

zabezpečenie včasnosti, transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti nahlasovania Únie a jej členských štátov sekretariátu UNFCCC;

b)

nahlasovanie a overovanie informácií, ktoré sa týkajú záväzkov Únie a jej členských štátov podľa UNFCCC, Kjótskeho protokolu a rozhodnutí prijatých na ich základe, a na hodnotenie pokroku pri plnení týchto záväzkov;

c)

monitorovanie a nahlasovanie všetkých antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu, v členských štátoch;

d)

monitorovanie, nahlasovanie, preskúmanie a overovanie emisií skleníkových plynov a ďalších informácií podľa článku 6 rozhodnutia č. 406/2009/ES;

e)

nahlasovanie informácií o používaní príjmov z aukčného obchodovania s kvótami na základe článku 3d ods. 1 alebo 2 alebo článku 10 ods. 1 smernice 2003/87/ES v súlade s článkom 3d ods. 4 a článkom 10 ods. 3 uvedenej smernice;

f)

monitorovanie a nahlasovanie opatrení, ktoré členské štáty prijali v záujme adaptácie na nevyhnutné dôsledky zmeny klímy nákladovo efektívnym spôsobom;

g)

hodnotenie pokroku členských štátov pri plnení ich povinností podľa rozhodnutia č. 406/2009/ES.

a)

nahlasovanie stratégií nízkouhlíkového rozvoja Únie a jej členských štátov a všetkých ich aktualizácií v súlade s rozhodnutím 1/CP.16;

b)

emisie skleníkových plynov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu zo sektorov a zdrojov a záchyty, na ktoré sa vzťahujú národné inventúry skleníkových plynov podľa článku 4 ods. 1 písm. a) UNFCC a ktoré boli emitované na územiach členských štátov;

c)

emisie skleníkových plynov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 2 ods. 1 rozhodnutia č. 406/2009/ES;

d)

klimatické vplyvy nesúvisiace s CO2, ktoré sú spojené s emisiami z civilnej leteckej dopravy;

e)

projekcie Únie a jej členských štátov týkajúce sa antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol, ako aj na politiky a súvisiace opatrenia členských štátov;

f)

celkovú finančnú a technologickú podporu rozvojovým krajinám v súlade s požiadavkami podľa UNFCCC;

g)

použitie príjmov z aukčného obchodovania s kvótami podľa článku 3d ods. 1 a 2 a článku 10 ods. 1 smernice 2003/87/ES;

h)

aktivity členských štátov zamerané na adaptáciu na zmenu klímy.

1.

„potenciál globálneho otepľovania“ alebo „GWP - global warming potential“ plynu je celkový príspevok ku globálnemu otepľovaniu v dôsledku emisie jednej jednotky tohto plynu v pomere k jednej jednotke referenčného plynu, CO2, ktorý má priradenú hodnotu 1;

2.

„národný inventarizačný systém“ je systém inštitucionálnych, právnych a procesných opatrení zriadený v rámci členského štátu na účely odhadu antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol, a na nahlasovanie a archiváciu informácií z inventúr v súlade s rozhodnutím 19/CMP.1 alebo inými príslušnými rozhodnutiami orgánov UNFCCC, alebo Kjótskeho protokolu;

3.

„príslušné inventarizačné úrady“ sú úrady poverené podľa národného inventarizačného systému úlohou vypracovať inventúry skleníkových plynov;

4.

„zabezpečenie kvality“ alebo „QA – quality assurance“ je plánovaný systém postupov preskúmania určených na zabezpečenie splnenia cieľov kvality údajov a nahlasovania čo možno najlepších odhadov a informácií na podporu účinnosti programu kontroly kvality a na pomoc členským štátom;

5.

„kontrola kvality“ alebo „QC – quality control“ je systém rutinných technických činností na meranie a kontrolu kvality informácií a odhadov zostavených s cieľom zabezpečiť integritu, správnosť a úplnosť údajov, zistiť a riešiť chyby a opomenutia, zdokumentovať a archivovať údaje a ďalší použitý materiál a zaznamenať všetky činnosti na zabezpečenie kvality;

6.

„ukazovateľ“ je kvantitatívny alebo kvalitatívny faktor alebo premenná, ktorý (ktorá) prispieva k lepšiemu pochopeniu pokroku pri vykonávaní politík a opatrení a trendov emisií skleníkových plynov;

7.

„jednotka prideleného množstva“ alebo „AAU – assigned amount unit“ je jednotka vydaná podľa príslušných ustanovení v prílohe k rozhodnutiu 13/CMP.1 Konferencie zmluvných strán UNFCCC, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (ďalej len „rozhodnutie 13/CMP.1“) alebo iných príslušných rozhodnutí orgánov UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

8.

„jednotka záchytu“ alebo „RMU – removal unit“ je jednotka vydaná podľa príslušných ustanovení prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1 alebo iných príslušných rozhodnutí orgánov UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

9.

„jednotka zníženia emisií“ alebo „ERU – emission reduction unit“ je jednotka vydaná podľa príslušných ustanovení prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1 alebo iných príslušných rozhodnutí orgánov UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

10.

„certifikované zníženie emisií“ alebo „CER – certified emission reduction“ je jednotka vydaná podľa článku 12 Kjótskeho protokolu a jeho požiadaviek, ako aj podľa príslušných ustanovení prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1 alebo iných príslušných rozhodnutí orgánov UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

11.

„dočasné certifikované zníženie emisií“ alebo „tCER – temporary certified emission reduction“ je jednotka vydaná podľa článku 12 Kjótskeho protokolu a jeho požiadaviek, ako aj podľa príslušných ustanovení prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1 alebo iných príslušných rozhodnutí orgánov UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu, t. j. kredity udelené za záchyty emisií, ktoré sú certifikované pre projekty zalesňovania alebo obnovy lesa v rámci Mechanizmu čistého rozvoja (CDM – clean development mechanism), nahradia sa po skončení druhého záväzného obdobia;

12.

„dlhodobé certifikované zníženie emisií“ alebo „lCER – long-term certified emission reduction“ je jednotka vydaná podľa článku 12 Kjótskeho protokolu a jeho požiadaviek, ako aj podľa príslušných ustanovení prílohy k rozhodnutiu 13/CMP.1 alebo iných príslušných rozhodnutí orgánov UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu, t. j. kredity udelené za dlhodobé záchyty emisií, ktoré sú certifikované pre projekty zalesňovania alebo obnovy lesa v rámci CDM, nahradia sa po skončení obdobia kreditovania projektu alebo v prípade reverzie záchytov alebo nepredloženia certifikačnej správy;

13.

„národný register“ je register vo forme štandardizovanej elektronickej databázy, ktorá obsahuje údaje o vydaní, držbe, prevode, nadobudnutí, zrušení, vyradení, prenesení alebo nahradení jednotiek AAU, RMU, ERU, CER, tCER a lCER, alebo zmeny dátumu uplynutia ich platnosti;

14.

„politiky a opatrenia“ sú všetky nástroje, ktorých cieľom je vykonávať záväzky podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a b) UNFCCC, medzi ktoré môžu patriť tie, ktorých primárnym cieľom nie je obmedzenie a zníženie emisií skleníkových plynov;

15.

„systém pre politiky a opatrenia a projekcie“ je systém inštitucionálnych, právnych a procesných opatrení zriadený na nahlasovanie politík a opatrení a projekcií antropogénnych emisií zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol, v zmysle požiadaviek článku 12 tohto nariadenia;

16.

„predbežné hodnotenie politík a opatrení“ je hodnotenie predpokladaných účinkov politiky alebo opatrenia;

17.

„následné hodnotenie politík a opatrení“ je hodnotenie účinkov politiky alebo opatrenia, ktoré už nastali;

18.

„projekcie bez opatrení“ sú projekcie antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov, ktoré nezahŕňajú účinky všetkých politík a opatrení, ktoré sa plánujú, prijímajú alebo vykonávajú po roku, ktorý bol pre príslušnú projekciu zvolený ako východzí bod;

19.

„projekcie s opatreniami“ sú projekcie antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov, ktoré zahŕňajú účinky politík a opatrení, ktoré sa prijali a vykonali, z hľadiska zníženia emisií skleníkových plynov;

20.

„projekcie s dodatočnými opatreniami“ sú projekcie antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov, ktoré zahŕňajú účinky politík a opatrení, ktoré sa prijali a vykonali s cieľom zmierniť zmenu klímy, z hľadiska zníženia emisií skleníkových plynov, ako aj účinky politík a opatrení plánovaných na tento účel;

21.

„analýza citlivosti“ je preskúmanie modelového algoritmu alebo predpokladu s cieľom vyčísliť citlivosť alebo stabilitu modelových výstupných údajov vzhľadom na zmeny vo vstupných údajoch alebo v základných predpokladoch. Vykonáva sa zmenou vstupných hodnôt alebo modelových rovníc a sledovaním zodpovedajúcej zmeny výstupu modelu;

22.

„podpora súvisiaca so zmierňovaním zmeny klímy“ je podpora zameraná na činnosti v rozvojových krajinách, ktoré prispievajú k cieľu stabilizácie koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému;

23.

„podpora súvisiaca s adaptáciou na zmenu klímy“ je podpora zameraná na činnosti v rozvojových krajinách, ktorých cieľom je znížiť citlivosť ľudských alebo prírodných systémov na vplyv zmeny klímy a klimatických rizík udržiavaním alebo zvýšením adaptačnej kapacity a odolnosti rozvojových krajín;

24.

„technické opravy“ sú úpravy odhadov národných inventúr skleníkových plynov vykonané v súvislosti s preskúmaním vykonaným podľa článku 19 v prípade, že predložené inventarizačné údaje nie sú úplné alebo sú vypracované spôsobom, ktorý nie je v súlade s príslušnými medzinárodnými pravidlami alebo usmerneniami alebo s príslušnými pravidlami alebo usmerneniami Únie, a ktoré majú nahradiť pôvodne predložené odhady;

25.

„prepočítanie“ je v súlade s usmerneniami UNFCCC pre nahlasovanie ročných inventúr postup opätovného odhadu antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov z predchádzajúcich predložených inventúr v dôsledku zmien v metodike alebo v spôsobe získavania a využívania údajov o emisných faktoroch a aktivitách, zahrnutia nových kategórií zdrojov či záchytov, alebo nových plynov, alebo zmien GWP skleníkových plynov.

a)

k transparentnému a presnému monitorovaniu skutočného a predpokladaného pokroku, ktorý dosiahli členské štáty (vrátane príspevku opatrení Únie) pri plnení záväzkov Únie a členských štátov v rámci UNFCCC obmedziť alebo znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov;

b)

k plneniu záväzkov členských štátov podľa rozhodnutia č. 406/2009/ES znížiť emisie skleníkových plynov, dosiahnuť dlhodobé zníženie emisií a zvýšiť záchyt vo všetkých sektoroch v súlade s cieľom Únie nákladovo efektívnym spôsobom znížiť emisie do roku 2050 o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, a to v kontexte znížení, ktoré sú podľa IPCC potrebné zo strany rozvinutých krajín ako skupiny.

a)

k údajom a metódam nahlasovaným pre činnosti a zariadenia podľa smernice 2003/87/ES na účely vypracovania národných inventúr skleníkových plynov s cieľom zabezpečiť konzistentnosť emisií skleníkových plynov nahlásených v rámci systému Únie pre obchodovanie s emisiami a v rámci národných inventúr skleníkových plynov;

b)

ak je to relevantné, k údajom zhromaždeným prostredníctvom systémov nahlasovania fluórovaných plynov v rôznych sektoroch vytvorených podľa článku 6 ods. 4 nariadenia (ES) č. 842/2006 na účely vypracovania národných inventúr skleníkových plynov;

c)

ak je to relevantné, k emisiám, podkladovým údajom a metodikám, ktoré nahlásili zariadenia podľa nariadenia (ES) č. 166/2006 na účely vypracovania národných inventúr skleníkových plynov;

d)

k údajom nahláseným podľa nariadenia (ES) č. 1099/2008.

a)

využívali systémy nahlasovania vytvorené podľa článku 6 ods. 4 nariadenia (ES) č. 842/2006 s cieľom zlepšiť odhady fluórovaných plynov v národných inventúrach skleníkových plynov;

b)

boli schopné vykonávať každoročné kontroly konzistencie uvedené v článku 7 ods. 1 písm. l) a m).

a)

program na zabezpečenie kvality a kontroly kvality, ktorý obsahuje stanovenie kvalitatívnych cieľov a vypracovanie návrhu plánu na zabezpečenie kvality a kontroly kvality inventúry. Komisia pomáha členským štátom pri realizácii ich programov na zabezpečenie kvality a kontroly kvality;

b)

po porade s príslušným členským štátom postup na účely odhadu akýchkoľvek údajov chýbajúcich v národnej inventúre;

c)

preskúmania inventúr skleníkových plynov členských štátov uvedené v článku 19.

a)

svoje antropogénne emisie skleníkových plynov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu a antropogénne emisie skleníkových plynov uvedených v článku 2 ods. 1 rozhodnutia č. 406/2009/ES za rok X – 2 v súlade s požiadavkami nahlasovania UNFCCC. Bez toho, aby bolo dotknuté nahlasovanie skleníkových plynov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu, sa emisie CO2 zo zdroja kategórie IPCC „1.A.3.A civilná letecká doprava“ považujú na účely článku 3 a článku 7 ods. 1 rozhodnutia č. 406/2009/ES za rovné nule;

b)

údaje v súlade s požiadavkami nahlasovania UNFCCC o svojich antropogénnych emisiách oxidu uhoľnatého (CO), oxidu siričitého (SO2), oxidov dusíka (NOx) a prchavých organických zlúčenín, ktoré sú v súlade s už nahlásenými údajmi podľa článku 7 smernice 2001/81/ES a Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov za rok X – 2;

c)

svoje antropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov a záchyty CO2 v sektore LULUCF za rok X – 2 v súlade s požiadavkami nahlasovania podľa UNFCCC;

d)

za roky medzi rokom 2008 alebo inými príslušnými rokmi a rokom X – 2 svoje antropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov a záchyty CO2 z činností LULUCF podľa rozhodnutia č. 529/2013/EÚ a Kjótskeho protokolu a informácie o započítavaní týchto emisií a záchytov skleníkových plynov a záchytov z činností LULUCF v súlade s rozhodnutím č. 529/2013/EÚ a s článkom 3 ods. 3 a 4 Kjótskeho protokolu a v súlade s príslušnými rozhodnutiami prijatými na jeho základe. Keď členské štáty započítavajú obhospodarovanie ornej pôdy, obhospodarovanie pastvín, obnovy rastlinného porastu alebo odvodňovanie a opätovné zavlažovanie mokradí, nahlasujú okrem toho pre každú takúto činnosť emisie skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov za príslušný základný rok alebo obdobie uvedené v prílohe VI k rozhodnutiu č. 529/2013/EÚ a v prílohe k rozhodnutiu 13/CMP.1. Členské štáty pri plnení nahlasovacích povinností podľa tohto písmena, a najmä pri podávaní informácií o emisiách a záchytoch v súvislosti so svojimi povinnosťami v oblasti započítavania stanovenými v rozhodnutí č. 529/2013/EÚ predložia informácie, pričom v plnej miere zohľadnia príslušné usmernenia IPCC pre osvedčené postupy v sektore LULUCF;

e)

akékoľvek zmeny informácií uvedených v písmenách a) až d) za roky medzi príslušným základným rokom alebo obdobím a rokom X – 3 s uvedením dôvodov týchto zmien;

f)

informácie o ukazovateľoch uvedených v prílohe III za rok X – 2;

g)

informácie zo svojho národného registra o vydaní, nadobudnutí, držbe, prevode, zrušení, odobratí a prenose jednotiek AAU, RMU, ERU, CER, tCER a lCER za rok X – 1;

h)

súhrnné informácie o uzavretých prevodoch podľa článku 3 ods. 4 a 5 rozhodnutia č. 406/2009/ES za rok X – 1;

i)

informácie za rok X – 2 o používaní spoločného vykonávania, CDM a medzinárodného obchodovania s emisiami podľa článkov 6, 12 a 17 Kjótskeho protokolu alebo akéhokoľvek iného flexibilného mechanizmu stanoveného v iných nástrojoch prijatých Konferenciou zmluvných strán UNFCCC alebo Konferenciou zmluvných strán UNFCCC, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu, s cieľom splniť ich kvantifikované záväzky na obmedzenie alebo zníženie emisií podľa článku 2 rozhodnutia 2002/358/ES a Kjótskeho protokolu alebo akékoľvek budúce záväzky podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

j)

informácie o krokoch prijatých na zlepšenie odhadov inventúry, najmä v oblastiach inventúry, ktoré boli na základe odborných preskúmaní predmetom úprav alebo odporúčaní;

k)

za rok X – 2 skutočné alebo odhadované prideľovanie overených emisií nahlásených zariadeniami a prevádzkovateľmi podľa smernice 2003/87/ES ku kategóriám zdrojov národnej inventúry skleníkových plynov, ak je to možné, a pomer týchto overených emisií k celkovým nahláseným emisiám skleníkových plynov v týchto kategóriách zdrojov;

l)

ak je to relevantné, výsledky kontrol konzistencie emisií nahlásených v inventúrach skleníkových plynov za rok X – 2 s overenými emisiami nahlásenými podľa smernice 2003/87/ES;

m)

ak je to relevantné, výsledky kontrol konzistencie údajov použitých na odhad emisií pri príprave inventúr skleníkových plynov za rok X – 2:

n)

opis zmien svojho národného inventarizačného systému;

o)

opis zmien národného registra;

p)

informácie o svojom pláne zabezpečenia kvality a kontroly kvality, všeobecné posúdenie neurčitostí, všeobecné posúdenie úplnosti a, ak sú k dispozícii, ostatné prvky národnej inventarizačnej správy skleníkových plynov potrebné na vypracovanie inventarizačnej správy skleníkových plynov v Únii.

a)

v súlade s príslušnými rozhodnutiami prijatými orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo na základe dohôd, ktoré z nich vyplývajú alebo ich nahrádzajú, dopĺňať látky do zoznamu skleníkových plynov uvedeného v prílohe I k tomuto nariadeniu alebo ich z neho odstraňovať, alebo dopĺňať, odstraňovať alebo meniť ukazovatele uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu;

b)

v súlade s príslušnými rozhodnutiami prijatými orgánmi UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu alebo na základe dohôd, ktoré z nich vyplývajú alebo ich nahrádzajú, zohľadniť zmeny GWP a medzinárodne dohodnutých usmernení pre inventúry.

a)

opis svojho národného systému nahlasovania politík a opatrení alebo súborov opatrení a nahlasovania projekcií antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a záchytov skleníkových plynov podľa článku 12 ods. 1, ak takýto opis ešte neposkytli, alebo v prípade, že už tento opis poskytli, informácie o akýchkoľvek zmenách tohto systému;

b)

aktualizácie, ktoré sa týkajú ich stratégií nízkouhlíkového rozvoja uvedených v článku 4 a pokroku dosiahnutom pri vykonávaní týchto stratégií;

c)

informácie o vnútroštátnych politikách a opatreniach alebo o súboroch opatrení a o vykonávaní politík a opatrení Únie alebo súborov opatrení, ktorými sa obmedzujú alebo znižujú emisie skleníkových plynov zo zdrojov alebo zvyšuje ich záchyt, rozčlenené podľa sektorov a usporiadané podľa plynov alebo skupín plynov (HFC a PFC) uvedených v prílohe I. Tieto informácie odkazujú na uplatniteľné a relevantné vnútroštátne politiky alebo politiky Únie a obsahujú:

d)

informácie uvedené v článku 6 ods. 1 písm. d) rozhodnutia č. 406/2009/ES;

e)

informácie o rozsahu, v akom činnosť členského štátu predstavuje významný prvok v úsilí realizovanom na vnútroštátnej úrovni, ako aj o rozsahu, v akom predpokladané využitie spoločného vykonávania, CDM a medzinárodného obchodovania s emisiami dopĺňa vnútroštátnu činnosť podľa príslušných ustanovení Kjótskeho protokolu a rozhodnutí prijatých podľa neho.

a)

projekcie bez opatrení, ak sú k dispozícii, projekcie s opatreniami, a ak sú k dispozícii, projekcie s dodatočnými opatreniami;

b)

celkové projekcie skleníkových plynov a samostatné odhady predpokladaných emisií skleníkových plynov pre zdroje emisií, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES a rozhodnutie č. 406/2009/ES;

c)

vplyv politík a opatrení určených podľa článku 13. Ak takéto politiky a opatrenia nie sú zahrnuté, mala by sa táto skutočnosť jasne uviesť a vysvetliť;

d)

výsledky analýzy citlivosti vykonanej na účely projekcií;

e)

všetky relevantné odkazy na hodnotenie a technické správy, ktoré tvoria podklad k projekciám uvedeným v odseku 4.

a)

podrobné odôvodnenie uvedené v článku 6 ods. 2 rozhodnutia č. 406/2009/ES;

b)

informácie o použití príjmov počas roka X – 1 získaných členským štátom aukciou kvót podľa článku 10 ods. 1 smernice 2003/87/ES vrátane informácií o takýchto príjmoch, ktoré sa využili na jeden alebo viacero účelov uvedených v článku 10 ods. 3 uvedenej smernice, alebo o ekvivalente týchto príjmov vo finančnej hodnote a o opatreniach vykonaných na základe uvedeného článku;

c)

na základe rozhodnutia členského štátu, informácie o použití všetkých príjmov získaných členským štátom aukciou kvót v leteckej doprave podľa článku 3d ods. 1 alebo 2 smernice 2003/87/ES; tieto informácie sa poskytujú v súlade s článkom 3d ods. 4 uvedenej smernice;

d)

informácie uvedené v článku 6 ods. 1 písm. b) rozhodnutia č. 406/2009/ES a informácie o tom, ako ich nákupná politika podporuje dosiahnutie medzinárodnej dohody o zmene klímy;

e)

informácie o uplatňovaní článku 11b ods. 6 smernice 2003/87/ES, pokiaľ ide o činnosti súvisiace s projektom výroby elektrickej energie z vodnej energie s výkonom presahujúcim 20 MW.

a)

kontroly na overenie transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti predložených informácií;

b)

kontroly na odhalenie prípadov, v ktorých sú inventarizačné údaje vypracované v rozpore s usmerňujúcimi dokumentmi UNFCCC alebo pravidlami Únie, a

c)

v prípade potreby po porade s členskými štátmi výpočet nevyhnutných výsledných technických opráv.

a)

sa neuplatnili odporúčania z predchádzajúcich preskúmaní Únie alebo UNFCCC, alebo členský štát nezodpovedal niektoré otázky, alebo

b)

sa nadhodnotili alebo podhodnotili odhady týkajúce sa kľúčovej kategórie v inventúre členského štátu,

a)

záväzky podľa článku 4 UNFCCC a článku 3 Kjótskeho protokolu, ako sú ďalej stanovené v rozhodnutiach prijatých Konferenciou zmluvných strán UNFCCC alebo Konferenciou zmluvných strán UNFCCC, ktorá predstavuje zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu. Toto posúdenie vychádza z informácií nahlasovaných v súlade s článkami 7, 8, 10 a článkami 13 až 17;

b)

povinnosti stanovené v článku 3 rozhodnutia č. 406/2009/ES. Toto posúdenie vychádza z informácií nahlasovaných v súlade s článkami 7, 8, 13 a 14.

a)

zostavovania inventúry skleníkových plynov v Únii a prípravy inventarizačnej správy skleníkových plynov v Únii podľa článku 7 ods. 5;

b)

vypracovania národných správ Únie podľa článku 12 UNFCCC a dvojročnej správy Únie podľa rozhodnutia 2/CP.17 alebo následných príslušných rozhodnutí prijatých orgánmi UNFCCC;

c)

postupov preskúmania a zabezpečovania súladu podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu v súlade so všetkými príslušnými rozhodnutiami podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu, ako aj postupov Únie pri preskúmaní inventúr skleníkových plynov členských štátov, ako sa uvádza v článku 19 tohto nariadenia;

d)

všetkých úprav podľa článku 5 ods. 2 Kjótskeho protokolu alebo na základe preskúmania Únie, ako sa uvádza v článku 19 tohto nariadenia, alebo iných zmien inventúr a inventarizačných správ, ktoré sa predložia alebo majú predložiť sekretariátu UNFCCC;

e)

zostavenia približnej inventúry skleníkových plynov v Únii podľa článku 8;

f)

nahlasovania vyradenia jednotiek AAU, RMU, ERU, CER, tCER a lCER po uplynutí dodatočnej lehoty uvedenej v odseku 14 rozhodnutia 13/CMP.1 na účely plnenia záväzkov podľa článku 3 ods. 1 Kjótskeho protokolu.

a)

zostavovaní inventúry skleníkových plynov v Únii a vypracovaní inventarizačnej správy skleníkových plynov v Únii;

b)

vykonávaní postupov na zabezpečenie kvality a kontrolu kvality na účely prípravy inventúry skleníkových plynov v Únii;

c)

vypracovaní odhadov pre údaje, ktoré neboli v rámci národných inventúr skleníkových plynov nahlásené;

d)

vykonávaní preskúmaní;

e)

zostavovaní približnej inventúry skleníkových plynov v Únii;

f)

zhrnutí informácií nahlásených členskými štátmi o politikách a opatreniach a o projekciách;

g)

vykonávaní postupov na zabezpečenie kvality a kontrolu kvality informácií nahlásených členskými štátmi o projekciách a o politikách a opatreniach;

h)

vypracovaní odhadov pre údaje o projekciách, ktoré členské štáty nenahlásili;

i)

zhrnutí údajov požadovaných pre výročnú správu Európskemu parlamentu a Rade, ktorú vypracúva Komisia;

j)

rozširovaní informácií zhromaždených podľa tohto nariadenia vrátane vedenia a aktualizovania databázy o politikách a opatreniach členských štátov na zmiernenie zmeny klímy a európskej platformy pre adaptáciu na zmeny klímy v súvislosti s vplyvmi, zraniteľnosťou a adaptáciou na zmenu klímy.

18.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/41

(1)

Elektronické komunikácie, infraštruktúra a služby sú tak priamo, ako aj nepriamo hlavnými faktormi v hospodárskom a spoločenskom vývoji. Zohrávajú rozhodujúcu úlohu pre spoločnosť a samy osebe sa stali všadeprítomnými verejnými službami rovnako ako dodávky elektriny alebo vody, pričom takisto predstavujú kľúčové faktory pri zásobovaní elektrinou a vodou a pri poskytovaní iných kritických služieb. Komunikačné siete fungujú ako sociálne katalyzátory a katalyzátory inovácií, pričom znásobujú vplyv technológií a tvarujú správanie spotrebiteľov, obchodné modely, priemyselné odvetvia, ako aj občianstvo a zapojenie do politického života. Ich prerušenie má potenciál spôsobiť značné fyzické, sociálne a hospodárske škody, čo zdôrazňuje význam opatrení na zvýšenie ochrany a odolnosti zameraných na zabezpečenie kontinuity kritických služieb. Bezpečnosť elektronických komunikácií, infraštruktúry a služieb, najmä ich integrita, dostupnosť a dôvernosť, stále čelia rastúcim výzvam, ktoré okrem iného súvisia s jednotlivými zložkami komunikačnej infraštruktúry a so softvérom riadiacim tieto zložky, s infraštruktúrou všeobecne a so službami poskytovanými prostredníctvom tejto infraštruktúry. Toto vyvoláva v spoločnosti čoraz väčšie obavy nielen pre možnosť problémov vyplývajúcich zo zložitosti systému, z porúch, systémových zlyhaní, incidentov, chýb a útokov, ktoré môžu mať následky pre elektronické a fyzické infraštruktúry, ktoré dodávajú služby rozhodujúce pre blahobyt európskych občanov.

(2)

Škála hrozieb sa neustále mení a bezpečnostné incidenty môžu narušiť dôveru, ktorú používatelia vkladajú do technológií, sietí a služieb, čím by sa ovplyvnila ich schopnosť využívať plný potenciál vnútorného trhu a rozšíreného používania informačných a komunikačných technológií (IKT).

(3)

Pravidelné posúdenie stavu sieťovej a informačnej bezpečnosti v Únii založené na spoľahlivých údajoch Únie, ako aj systematická predpoveď budúceho vývoja, výziev a hrozieb, a to ako na úrovni Únie, tak na celosvetovej úrovni, sú preto dôležité pre politikov, priemysel a užívateľov.

(4)

Rozhodnutím 2004/97/ES, Euratom (3) prijatým na zasadnutí Európskej rady 13. decembra 2003 predstavitelia členských štátov rozhodli, že Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA ‒ European Network and Information Security Agency), ktorá sa mala zriadiť na základe návrhu predloženého Komisiou, bude mať sídlo v niektorom z gréckych miest, ktoré určí grécka vláda. Na základe uvedeného rozhodnutia grécka vláda určila, že ENISA by mala mať sídlo v Heraklione na Kréte.

(5)

Dohoda o ústredí (ďalej len „dohoda o sídle“) bola medzi agentúrou a hostiteľským členským štátom uzavretá 1. apríla 2005.

(6)

Hostiteľský členský štát agentúry by mal zabezpečiť čo najlepšie podmienky pre bezproblémové a efektívne fungovanie agentúry. Pre riadne a efektívne plnenie jej úloh, prijímanie a udržanie zamestnancov a zvýšenie efektívnosti sieťových aktivít je nevyhnutné, aby agentúra sídlila na vhodnom mieste, ktoré okrem iného poskytuje vhodné dopravné spojenia a zariadenia pre manželov (manželky) a deti sprevádzajúce zamestnancov agentúry. Potrebné opatrenia by sa mali stanoviť v dohode medzi agentúrou a hostiteľským členským štátom uzavretou po získaní súhlasu správnej rady agentúry.

(7)

S cieľom zlepšiť svoju operačnú efektívnosť zriadila agentúra v metropolitnej oblasti Atén pobočku, ktorá by mala byť prevádzkovaná so súhlasom a podporou hostiteľského členského štátu a v ktorej by mali sídliť operační zamestnanci agentúry. Zamestnanci zaoberajúci sa predovšetkým správou agentúry (vrátane výkonného riaditeľa), financiami, sekundárnym výskumom a analýzami, správou IT a zariadení, ľudskými zdrojmi, odbornou prípravou, komunikáciou a verejnými záležitosťami by mali sídliť v Heraklione.

(8)

Agentúra má právo určovať svoju vlastnú organizáciu s cieľom zabezpečiť riadne a efektívne plnenie svojich úloh pri dodržaní ustanovení o sídle a pobočke v Aténach stanovených v tomto nariadení. Najmä na účely plnenia úloh zahŕňajúcich interakciu s kľúčovými zainteresovanými stranami, ako sú inštitúcie Únie, by mala agentúra vykonať potrebné praktické opatrenia na podporu tejto operačnej efektívnosti.

(9)

Európsky parlament a Rada prijali v roku 2004 nariadenie (ES) č. 460/2004 (4) o zriadení ENISA, ktoré malo prispieť k cieľom v oblasti zabezpečenia vysokej úrovne sieťovej a informačnej bezpečnosti v rámci Únie a vybudovaniu kultúry sieťovej a informačnej bezpečnosti v prospech občanov, spotrebiteľov, podnikov a verejnej správy. Európsky parlament a Rada prijali v roku 2008 nariadenie (ES) č. 1007/2008 (5), ktorým sa predĺžil mandát agentúry do marca 2012. Nariadením (ES) č. 580/2011 (6) sa mandát agentúry predĺžil do 13. septembra 2013.

(10)

Agentúra by mala byť nástupcom ENISA zriadenej nariadením (ES) č. 460/2004. V rámci rozhodnutia predstaviteľov členských štátov na zasadnutí Európskej rady z 13. decembra 2003 by hostiteľský členský štát mal udržiavať a ďalej rozvíjať súčasné praktické dojednania, aby zabezpečil bezproblémovú a efektívnu prevádzku agentúry vrátane jej aténskej pobočky, a napomáhať prijímanie a udržanie vysokokvalifikovaných zamestnancov.

(11)

Od zriadenia ENISA sa výzvy spojené so sieťovou a informačnou bezpečnosťou zmenili spolu s vývojom technológií, trhov a sociálno-ekonomickým vývojom a boli predmetom ďalších úvah a diskusií. V reakcii na meniace sa výzvy Únia aktualizovala svoje priority politiky v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti. Cieľom tohto nariadenia je posilniť agentúru, aby úspešne prispievala k úsiliu inštitúcií Únie a členských štátov rozvinúť európsku schopnosť čeliť výzvam spojeným so sieťovou a informačnou bezpečnosťou.

(12)

Opatrenia vnútorného trhu v oblasti bezpečnosti elektronických komunikácií a všeobecnejšie sieťovej a informačnej bezpečnosti požadujú od inštitúcií Únie a členských štátov rôzne formy technických a organizačných aplikácií. Heterogénne uplatňovanie týchto požiadaviek môže viesť k nedostatkom a môže vytvoriť prekážky pre vnútorný trh. Je preto potrebné odborné centrum na úrovni Únie poskytujúce usmernenia, poradenstvo a pomoc v otázkach spojených so sieťovou a informačnou bezpečnosťou, a na ktoré sa môžu inštitúcie Únie a členské štáty spoľahnúť. Agentúra môže reagovať na tieto potreby vytvorením a udržiavaním vysokej úrovne odbornosti a tým, že inštitúciám Únie, členským štátom a podnikateľskej obci pomôže dodržiavať právne a regulačné požiadavky na sieťovú a informačnú bezpečnosť a určovať a riešiť otázky sieťovej a informačnej bezpečnosti, čím prispeje k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu.

(13)

Agentúra by mala vykonávať úlohy, ktoré jej boli zverené právnymi aktmi Únie v oblasti elektronickej komunikácie, a vo všeobecnosti prispievať k vyššej úrovni bezpečnosti elektronickej komunikácie, ako aj ochrane súkromia a osobných údajov, okrem iného prostredníctvom poskytovania expertíz a poradenstva a podporou výmeny osvedčených postupov, ako aj ponúkaním návrhov týkajúcich sa politiky.

(14)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (7) sa požaduje, aby poskytovatelia verejných elektronických komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb prijali vhodné opatrenia na zachovanie ich integrity a bezpečnosti, a zavádza sa povinnosť národných regulačných orgánov podľa potreby oznamovať okrem iného agentúre všetky prípady narušenia bezpečnosti alebo straty integrity, ktoré mali významný vplyv na prevádzku sietí alebo služieb, a predkladať Komisii a agentúre výročné súhrnné správy o prijatých oznámeniach a krokoch. V smernici 2002/21/ES sa agentúra ďalej vyzýva, aby poskytovaním stanovísk prispievala k harmonizácii vhodných technických a organizačných bezpečnostných opatrení.

(15)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (8) sa vyžaduje, aby poskytovateľ verejne dostupných elektronických komunikačných služieb prijal primerané technické a organizačné opatrenia na zachovanie bezpečnosti svojich služieb, a takisto sa vyžaduje zachovanie dôvernosti komunikácií a súvisiaceho pohybu údajov. V smernici 2002/58/ES sa zavádzajú požiadavky pre poskytovateľov elektronických komunikačných služieb týkajúce sa informácií o porušeniach osobných údajov a ich nahlasovaní. Takisto sa v nej požaduje, aby Komisia konzultovala agentúru pri všetkých technických vykonávacích opatreniach, ktoré sa majú prijať a ktoré sa týkajú okolností alebo formátu a postupov uplatniteľných na požiadavky týkajúce sa informácií a nahlasovania. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (9) sa vyžaduje, aby členské štáty ustanovili, že kontrolór musí zaviesť vhodné technické a organizačné opatrenia na ochranu osobných údajov proti náhodnému alebo nezákonnému zničeniu alebo náhodnej strate, zmene, neoprávnenému zverejneniu alebo prístupu, najmä ak spracovanie zahŕňa prenos údajov v sieti, a proti všetkým ostatným nezákonným formám spracovania.

(16)

Agentúra by mala prispievať k vysokej úrovni sieťovej a informačnej bezpečnosti, k lepšej ochrane súkromia a osobných údajov a k vytvoreniu a podpore kultúry sieťovej a informačnej bezpečnosti v prospech občanov, spotrebiteľov, podnikov a organizácií verejného sektora v Únii, a tak prispievať k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Na tieto účely by sa mali agentúre prideliť potrebné rozpočtové prostriedky.

(17)

So zreteľom na rastúci význam elektronických sietí a elektronickej komunikácie, ktoré už v súčasnosti predstavujú základ európskeho hospodárstva, a na skutočnú veľkosť digitálneho hospodárstva by sa mal zvýšiť objem finančných a ľudských zdrojov pridelených agentúre, aby sa odzrkadlilo jej posilnené poslanie a úlohy a jej rozhodujúce postavenie pri obrane európskeho digitálneho ekosystému.

(18)

Agentúra by mala pôsobiť ako referenčný bod budujúci si dôveryhodnosť svojou nezávislosťou, kvalitou poskytovaného poradenstva a šírených informácií, transparentnosťou svojich postupov a pracovných metód a dôslednosťou pri vykonávaní svojich úloh. Agentúra by mala stavať na vnútroštátnom úsilí a úsilí Únie, a preto vykonávať svoje úlohy v úplnej spolupráci s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a s členskými štátmi, a mala by byť otvorená kontaktom s priemyslom a inými príslušnými zainteresovanými stranami. Agentúra by okrem toho mala budovať na vstupoch zo súkromného sektora a spolupráci s týmto sektorom, ktorý zohráva významnú úlohu pri zabezpečovaní elektronickej komunikácie, infraštruktúr a služieb.

(19)

Súbor úloh by mal naznačiť, ako agentúra dosiahne svoje ciele, pričom by mal umožniť flexibilitu jej činností. Medzi úlohy, ktoré agentúra vykonáva, by mal patriť zber vhodných informácií a údajov potrebných na vykonanie analýz rizík spojených s bezpečnosťou a odolnosťou elektronickej komunikácie, infraštruktúry a služieb a na posúdenie stavu sieťovej a informačnej bezpečnosti v Únii v spolupráci s členskými štátmi, Komisiou a tam, kde je to vhodné, príslušnými zainteresovanými stranami. Agentúra by mala zabezpečovať koordináciu a spoluprácu s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a s členskými štátmi zlepšovať spoluprácu medzi zainteresovanými stranami v Európe predovšetkým zapojením príslušných vnútroštátnych orgánov a orgánov Únie, ako aj významných expertov v príslušných oblastiach zo súkromného sektora do svojich činností, predovšetkým poskytovateľov sietí a služieb v oblasti elektronickej komunikácie, výrobcov sieťových zariadení a dodávateľov softvéru, pričom by mala brať do úvahy, že sieťové a informačné systémy zahŕňajú kombináciu hardvéru, softvéru a služieb. Agentúra by mala poskytovať pomoc inštitúciám Únie a členským štátom pri ich dialógu s priemyselným odvetvím s cieľom riešiť problémy spojené s bezpečnosťou v hardvérových a softvérových výrobkoch, čím by prispievala k prístupu k sieťovej a informačnej bezpečnosti založenom na spolupráci.

(20)

Stratégie v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti zverejnené inštitúciou, orgánom, úradom či agentúrou Únie alebo členským štátom by sa mali poskytnúť agentúre informatívne a s cieľom predísť zdvojeniu úsilia. Agentúra by mala stratégie analyzovať a podporovať ich predkladanie vo formáte umožňujúcom ľahšie porovnanie. Stratégie a svoje analýzy by mala sprístupniť verejnosti elektronickými prostriedkami.

(21)

Agentúra by mala pomáhať Komisii poskytovaním poradenstva, stanovísk a analýz týkajúcich sa všetkých záležitostí Únie súvisiacich s rozvojom politiky v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti vrátane ochrany kritickej informačnej infraštruktúry a odolnosti. Agentúra by mala pomáhať inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie, a ak je to vhodné, na požiadanie aj členským štátom, v ich úsilí rozvíjať politiku a schopnosti v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti.

(22)

Agentúra by mala v plnom rozsahu zohľadniť prebiehajúce výskumné a vývojové činnosti a činnosti technologického posudzovania, najmä tie, ktoré sa vykonávajú v rámci rôznych výskumných iniciatív Únie pri poskytovaní poradenstva inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie, a ak je to vhodné, na požiadanie aj členským štátom, týkajúceho sa potrieb výskumu v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti.

(23)

Agentúra by mala pomáhať inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie, ako aj členským štátom pri ich úsilí vybudovať a zlepšiť cezhraničné kapacity a pripravenosť predchádzať problémom a incidentom spojeným so sieťovou a informačnou bezpečnosťou, odhaľovať ich a reagovať na ne. V tomto smere by agentúra mala uľahčovať spoluprácu medzi členskými štátmi a medzi Komisiou a inými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a členskými štátmi. Agentúra by mala na tento účel podporovať členské štáty v ich trvalom úsilí zlepšovať svoje reakčné schopnosti a organizovať a vykonávať európske cvičenia týkajúce sa bezpečnostných incidentov a na požiadanie členského štátu aj vnútroštátne cvičenia.

(24)

S cieľom lepšie pochopiť výzvy v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti musí agentúra analyzovať existujúce a vznikajúce riziká. Agentúra by na tento účel mala v spolupráci s členskými štátmi a v prípade vhodnosti so štatistickými orgánmi a s ďalšími subjektmi zbierať príslušné informácie. Agentúra by mala okrem toho pomáhať inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie a členským štátom pri ich úsilí zhromažďovať, analyzovať a šíriť údaje o sieťovej a informačnej bezpečnosti. Zber vhodných štatistických informácií a údajov potrebných na analýzy rizík s ohľadom na bezpečnosť a odolnosť elektronických komunikácií, infraštruktúry a služieb by sa mal vykonávať na základe informácií, ktoré poskytnú členské štáty, a vedomostí agentúry o infraštruktúre IKT inštitúcií Únie podľa predpisov Únie a vnútroštátnych predpisov v súlade s právom Únie. Agentúra by si na základe týchto informácií mala udržiavať informovanosť o najnovšom stave v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti a súvisiacich trendoch v Únii, čo je v prospech inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie a členských štátov.

(25)

Agentúra by pri vykonávaní svojich úloh mala uľahčovať spoluprácu medzi Úniou a členskými štátmi s cieľom zlepšiť povedomie o stave v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti v Únii.

(26)

Agentúra by mala uľahčovať spoluprácu príslušných nezávislých regulačných orgánov členských štátov, predovšetkým podporou rozvoja, presadzovania a výmeny osvedčených postupov a noriem pre vzdelávacie programy a programy na zvyšovanie informovanosti. Intenzívnejšia výmena informácií medzi členskými štátmi uľahčí takúto činnosť. Agentúra by mala prispievať k zvyšovaniu informovanosti jednotlivých používateľov elektronických komunikácií, infraštruktúr a služieb aj prostredníctvom pomoci členským štátom v prípade, že sa rozhodli využívať platformu pre informácie vo verejnom záujme stanovenú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica o univerzálnej službe) (10), s cieľom vypracúvať príslušné informácie vo verejnom záujme týkajúce sa sieťovej a informačnej bezpečnosti, ako aj napomáhaním rozvoja takýchto informácií, ktoré majú byť zahrnuté do dodávky nových zariadení určených na použitie vo verejných komunikačných sieťach. Agentúra by mala takisto podporovať spoluprácu medzi zainteresovanými stranami na úrovni Únie, čiastočne prostredníctvom podpory spoločného využívania informácií, kampaní na zvýšenie informovanosti a vzdelávacích a školiacich programov.

(27)

Agentúra by okrem iného mala pomáhať príslušným inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie a členským štátom pri kampaniach v oblasti vzdelávania verejnosti, ktoré sú určené koncovým užívateľom, a zameriavajú sa na propagáciu bezpečnejšieho správania jednotlivcov na internete a zvyšovanie povedomia o potenciálnych hrozbách v kybernetickom priestore vrátane počítačovej kriminality, ako sú phishingové útoky, botnety, finančné a bankové podvody, a aj podpory základného poradenstva v oblasti autentifikácie a ochrany údajov.

(28)

Aby sa zabezpečilo úplné splnenie cieľov agentúry, mala by byť v styku s príslušnými orgánmi vrátane orgánov, ktoré sa zaoberajú počítačovou kriminalitou, ako je napríklad Europol, a ochranou súkromia, s cieľom vymieňať si s nimi know-how a osvedčené postupy a poskytovať poradenstvo v oblasti aspektov sieťovej a informačnej bezpečnosti, ktoré môžu mať vplyv na ich prácu. Cieľom agentúry by malo byť dosiahnuť synergický účinok medzi úsilím takýchto orgánov a vlastným úsilím agentúry o podporu posilnenej sieťovej a informačnej bezpečnosti. Zástupcovia vnútroštátnych orgánov a orgánov Únie v oblasti presadzovania práva a ochrany súkromia by mali byť oprávnení na účasť v stálej skupine zainteresovaných strán agentúry. Pri styku s orgánmi presadzovania práva v otázkach sieťovej a informačnej bezpečnosti, ktoré by mohli mať vplyv na ich prácu, by agentúra mala rešpektovať existujúce informačné kanály a zavedené siete.

(29)

Komisia iniciovala Európske verejno-súkromné partnerstvo pre odolnosť ako flexibilnú celoúnijnú platformu spolupráce v oblasti odolnosti infraštruktúry IKT, v rámci ktorej by agentúra mala zohrávať uľahčujúcu rolu, spájať zainteresované strany s cieľom diskutovať o prioritách verejnej politiky, ekonomických a trhových rozmeroch výziev a opatreniach zameraných na odolnosť IKT.

(30)

S cieľom podporovať sieťovú a informačnú bezpečnosť a vlastné zviditeľňovanie by agentúra mala uľahčovať spoluprácu príslušných orgánov verejnej moci členských štátov, predovšetkým podporou rozvoja a výmeny osvedčených postupov a programov na zvyšovanie povedomia a skvalitňovaním ich podporných činností. Agentúra by mala takisto podporovať spoluprácu medzi zainteresovanými stranami a inštitúciami Únie, čiastočne prostredníctvom podpory činností zdieľania informácií a činností na zvýšenie povedomia.

(31)

S cieľom skvalitniť pokročilú úroveň sieťovej a informačnej bezpečnosti v Únii by agentúra mala propagovať spoluprácu a výmenu informácií a osvedčených postupov medzi príslušnými organizáciami, ako sú napríklad jednotky pre riešenie počítačových incidentov (CSIRT) a jednotky reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT).

(32)

Systém dobre fungujúcich jednotiek CERT v Únii by mal byť základom infraštruktúry Únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť. Agentúra by mala podporovať jednotky CERT členských štátov a jednotku CERT Únie pri prevádzke siete jednotiek CERT, do ktorej patria aj členovia Európskej skupiny vládnych jednotiek CERT. S cieľom pomôcť pri zabezpečovaní toho, aby každá jednotka CERT mala dostatočne rozvinuté schopnosti a aby tieto schopnosti čo najviac zodpovedali schopnostiam najvyspelejších jednotiek CERT, by agentúra mala podporovať zriadenie a fungovanie systému partnerských preskúmaní. Ďalej by agentúra mala presadzovať a podporovať spoluprácu medzi príslušnými jednotkami CERT v prípade incidentov, útokov alebo narušení sietí či infraštruktúr, ktoré spravujú alebo chránia jednotky CERT, ak tieto incidenty, útoky alebo narušenia zahŕňajú alebo potenciálne zahŕňajú aspoň dve jednotky CERT.

(33)

Účinné politiky v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti by mali vychádzať zo správne navrhnutých metód posudzovania rizika vo verejnom i v súkromnom sektore. Metódy a postupy posudzovania rizika sa používajú na rôznych úrovniach bez spoločného postupu týkajúceho sa spôsobu ich účinného uplatňovania. Podpora a vývoj osvedčených postupov na posudzovanie rizika a interoperačné riešenia riadenia rizika v organizáciách verejného a súkromného sektora zvýšia stupeň bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii. S týmto cieľom by agentúra mala podporovať spoluprácu zainteresovaných strán na úrovni Únie, pričom by mala uľahčovať ich úsilie týkajúce sa tvorby a zavádzania európskych a medzinárodných noriem pre riadenie rizík a merateľnú bezpečnosť elektronických výrobkov, systémov, sietí a služieb, ktoré spolu so softvérom tvoria sieťové a informačné systémy.

(34)

Ak je to vhodné a užitočné pre plnenie jej cieľov a úloh, agentúra by sa mala deliť o skúsenosti a všeobecné informácie s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ktoré sa zaoberajú sieťovou a informačnou bezpečnosťou. Agentúra by mala prispievať k určovaniu výskumných priorít na úrovni Únie v oblastiach odolnosti sietí a sieťovej a informačnej bezpečnosti a mala by vedomosti o potrebách odvetvia poskytovaťpríslušným výskumným inštitúciám.

(35)

Agentúra by mala podnecovať členské štáty a poskytovateľov služieb, aby zvyšovali svoje všeobecné bezpečnostné štandardy tak, aby všetci užívatelia internetu podnikli potrebné kroky na zaistenie svojej vlastnej personálnej počítačovej bezpečnosti.

(36)

Problémy súvisiace so sieťovou a informačnou bezpečnosťou sú globálne problémy. Je potrebná užšia medzinárodná spolupráca s cieľom zlepšiť bezpečnostné normy vrátane vymedzenia spoločných noriem správania a etických kódexov a zlepšiť zdieľanie informácií a presadzovať rýchlejšiu medzinárodnú spoluprácu pri reakcii na problémy týkajúce sa sieťovej a informačnej bezpečnosti, ako aj spoločný globálny prístup k týmto problémom. Agentúra by na tento účel mala podporovať výraznejšie zapojenie Únie a spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami tým, že vo vhodných prípadoch poskytne potrebné odborné znalosti a analýzu príslušným inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie.

(37)

Agentúra by mala vykonávať svoju činnosť v súlade so zásadou subsidiarity, pričom by mala zabezpečiť primeranú úroveň koordinácie medzi členskými štátmi v záležitostiach súvisiacich so sieťovou a informačnou bezpečnosťou a mala by zlepšiť účinnosť vnútroštátnych politík, čím im pridáva na hodnote, a v súlade so zásadou proporcionality, pričom by nemala zachádzať nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení. Vykonávanie úloh agentúry by malo posilňovať kompetencie, ale nemalo by zasahovať do kompetencií, ani by nemalo brániť či prekážať alebo sa prekrývať s príslušnými právomocami a úlohami národných regulačných orgánov uvedených v smerniciach týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, ako aj Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) zriadeného nariadením (ES) č. 1211/2009 (11), výboru pre komunikáciu uvedeného v smernici 2002/21/ES, európskych orgánov pre normalizáciu, národných orgánov pre normalizáciu a stáleho výboru, ako sa uvádzajú v smernici 98/34/ES (12), a nezávislých dozorných orgánov členských štátov ako je stanovené v smernici 95/46/ES.

(38)

Je potrebné uplatniť určité zásady týkajúce sa riadenia agentúry, aby sa dodržalo spoločné vyhlásenie a spoločný prístup dohodnutý medziinštitucionálnou pracovnou skupinou pre decentralizované agentúry EÚ v júli 2012, pričom cieľom tohto vyhlásenia a prístupu je zefektívniť činnosti agentúr a zlepšiť ich výkonnosť.

(39)

Spoločné vyhlásenie a spoločný prístup by sa mali podľa potreby odraziť v pracovnom programe agentúry, hodnoteniach agentúry a praxi agentúry v oblasti podávania správ a administratívy.

(40)

Aby agentúra mohla riadne fungovať, Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť, aby osoby, ktoré majú byť vymenované za členov správnej rady, mali zodpovedajúce odborné znalosti. Komisia a členské štáty by mali vynaložiť úsilie aj na obmedzenie obmeny svojich zástupcov v správnej rade s cieľom zabezpečiť kontinuitu jej práce.

(41)

Je nevyhnutné, aby si agentúra vytvorila a udržiavala povesť nestrannosti, integrity a vysokých odborných štandardov. Preto by správna rada mala prijať komplexné pravidlá pre celú agentúru týkajúce sa prevencie a riadenia konfliktov záujmov.

(42)

Vzhľadom na jedinečné okolnosti a ťažké výzvy, ktorým agentúra čelí, by sa mala organizačná štruktúra agentúry zjednodušiť a posilniť na zabezpečenie väčšej efektívnosti a účinnosti. Preto by sa okrem iného mala zriadiť výkonná rada s cieľom umožniť správnej rade, aby sa zamerala na otázky strategického významu.

(43)

Správna rada by mala vymenovať účtovníka v súlade s pravidlami prijatými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) (13).

(44)

S cieľom zabezpečiť, aby agentúra bola efektívna, členské štáty a Komisia by mali mať zastúpenie v správnej rade, ktorá by mala vymedziť všeobecné smerovanie činnosti agentúry a zabezpečiť, aby agentúra vykonávala svoje úlohy v súlade s týmto nariadením. Správna rada by mala mať potrebné právomoci na zostavovanie rozpočtu, overovanie jeho plnenia, prijatie vhodných rozpočtových pravidiel, navrhnutie transparentných pracovných postupov na rozhodovanie agentúry, prijatie pracovného programu agentúry, prijatie vlastného rokovacieho poriadku a vnútorných pravidiel činnosti agentúry, menovanie výkonného riaditeľa, rozhodovanie o predĺžení funkčného obdobia výkonného riaditeľa po získaní názorov Európskeho parlamentu, a rozhodovanie o ukončení tohto jeho funkčného obdobia. Správna rada by mala zriadiť výkonnú radu, ktorá jej pomôže pri vykonávaní jej úloh v oblasti administratívnych a rozpočtových záležitostí.

(45)

Bezproblémové fungovanie agentúry vyžaduje, aby bol jej výkonný riaditeľ vymenovaný na základe zásluh a zdokumentovaných administratívnych a riadiacich schopností, ako aj na základe kvalifikácie a skúseností v súvislosti so sieťovou a informačnou bezpečnosťou a aby vykonával svoje povinnosti úplne nezávisle, pokiaľ ide o organizáciu vnútornej prevádzky agentúry. Výkonný riaditeľ by mal na tento účel pripraviť návrh pracovného programu agentúry po predchádzajúcej konzultácii s Komisiou a prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie riadneho vykonania pracovného programu agentúry. Výkonný riaditeľ by mal vypracovať výročnú správu, ktorá sa predkladá správnej rade, návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov agentúry a mal by plniť rozpočet.

(46)

Výkonný riaditeľ by mal mať možnosť zriadiť ad hoc pracovné skupiny s cieľom zamerať sa na osobitné záležitosti, najmä vedeckého, technického alebo právneho či sociálno-ekonomického charakteru. Výkonný riaditeľ by sa mal pri zriaďovaní ad hoc pracovných skupín usilovať o prínos príslušných externých odborných poznatkov a využívať tieto odborné poznatky, ktoré sú potrebné na to, aby agentúra mala prístup k najaktuálnejším dostupným informáciám o výzvach v oblasti bezpečnosti vyvolaných rozvíjajúcou sa informačnou spoločnosťou. Výkonný riaditeľ by mal zabezpečiť, aby sa členovia ad hoc pracovných skupín vyberali podľa najvyšších noriem na odbornosť, pričom by sa náležite zohľadnila reprezentatívna rovnováha medzi verejnými správami členských štátov, inštitúciami Únie, súkromným sektorom vrátane priemyslu, užívateľmi a akademickými expertmi v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti, a to podľa konkrétnej záležitosti. Výkonný riaditeľ by mal môcť, ak je to vhodné, prizvať jednotlivých expertov uznávaných za kompetentných v príslušnej oblasti, aby sa v jednotlivých prípadoch zúčastnili na konaniach pracovnej skupiny. Ich výdavky by mala hradiť agentúra v súlade so svojimi vnútornými pravidlami a v súlade s pravidlami prijatými podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(47)

Agentúra by mala mať stálu skupinu zainteresovaných strán ako poradný orgán s cieľom zabezpečiť pravidelný dialóg so súkromným sektorom, organizáciami spotrebiteľov a inými príslušnými zainteresovanými stranami. Stála skupina zainteresovaných strán zriadená správnou radou na návrh výkonného riaditeľa by sa mala zameriavať na otázky dôležité pre zainteresované strany a upriamiť na ne pozornosť agentúry. Výkonný riaditeľ by mal môcť, ak je to vhodné, a podľa programu zasadnutí, pozvať zástupcov Európskeho parlamentu a iných príslušných orgánov, aby sa zúčastnili na zasadnutiach skupiny.

(48)

Keďže sa stanovuje rozsiahle zastúpenie zainteresovaných strán v stálej skupine zainteresovaných strán a s touto skupinou sa má konzultovať najmä návrh pracovného programu, nie je už potrebné stanoviť zastúpenie zainteresovaných strán v správnej rade.

(49)

Agentúra by mala uplatňovať príslušné pravidlá Únie týkajúce sa prístupu verejnosti k dokumentom, ako sa ustanovujú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (14). Na informácie, ktoré agentúra spracúva na účely súvisiace s jej vnútornou prevádzkou, ako aj informácie spracúvané počas plnenia jej úloh, by sa malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (15).

(50)

Agentúra by mala dodržiavať ustanovenia uplatniteľné na inštitúcie Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa zaobchádzania s citlivými dokumentmi.

(51)

S cieľom zaručiť úplnú autonómiu a nezávislosť agentúry a umožniť jej plniť ďalšie a nové úlohy vrátane nepredvídaných núdzových úloh by sa mal agentúre poskytnúť dostatočný a nezávislý rozpočet, ktorého príjmy pochádzajú predovšetkým z príspevku Únie a príspevkov tretích krajín, ktoré sa podieľajú na práci agentúry. Väčšina zamestnancov agentúry by mala byť priamo zapojená do operačného plnenia mandátu agentúry. Hostiteľský členský štát alebo akýkoľvek iný členský štát by mali mať možnosť dobrovoľne prispievať do príjmov agentúry. Rozpočtový postup Únie by sa mal naďalej uplatňovať, pokiaľ ide o všetky dotácie účtované všeobecnému rozpočtu Európskej únie. Okrem toho by Dvor audítorov mal vykonať audit účtov agentúry v záujme zabezpečenia transparentnosti a zodpovednosti.

(52)

Vzhľadom na neprestajne sa meniacu škálu hrozieb a vývoj politiky Únie v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti, a v záujme zosúladenia s viacročným finančným rámcom by sa doba trvania mandátu agentúry mala stanoviť na obmedzené obdobie siedmich rokov s možnosťou jeho predĺženia.

(53)

Činnosť agentúry by sa mala zhodnotiť nezávisle. Hodnotenie by malo zohľadniť účinnosť agentúry pri dosahovaní jej cieľov, jej pracovné postupy a relevantnosť jej úloh s cieľom zistiť, či sú ciele agentúry stále aktuálne, a na základe toho určiť, či a na aké obdobie by sa malo trvanie jej mandátu ďalej predĺžiť.

(54)

Ak ku koncu doby trvania mandátu agentúry Komisia nepredloží návrh na predĺženie mandátu, agentúra a Komisia by mali prijať príslušné opatrenia, ktoré budú riešiť najmä otázky týkajúce sa pracovných zmlúv zamestnancov a rozpočtových opatrení.

(55)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zriadiť Agentúru Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť so zámerom prispieť k vysokej úrovni sieťovej a informačnej bezpečnosti v rámci Únie a zvýšiť povedomie a rozvinúť a presadzovať v spoločnosti kultúru sieťovej a informačnej bezpečnosti v prospech občanov, spotrebiteľov, podnikov a organizácií verejného sektora v Únii, a tak prispieť k zriadeniu a riadnemu fungovaniu vnútorného trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov a môže sa preto lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(56)

Nariadenie (ES) č. 460/2004 by sa malo zrušiť.

(57)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a prijal svoje stanovisko 20. decembra 2010 (16),

a)

podporuje navrhovanie politík a práva Únie tým, že:

b)

podporuje rozvíjanie spôsobilosti tým, že:

c)

podporuje dobrovoľnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi verejnej moci a medzi zainteresovanými stranami vrátane univerzít a výskumných stredísk v Únii, a podporuje zvyšovanie informovanosti, okrem iného tým, že:

d)

podporuje výskum a vývoj a normalizáciu tým, že:

e)

spolupracuje s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie vrátane tých, ktoré sa zaoberajú počítačovou kriminalitou a ochranou súkromia a osobných údajov, na účely riešenia otázok spoločného záujmu, a to i prostredníctvom:

f)

prispieva k úsiliu Únie o spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami s cieľom podporiť medzinárodnú spoluprácu v záležitostiach spojených so sieťovou a informačnou bezpečnosťou, a to i tým, že:

a)

správna rada;

b)

výkonný riaditeľ a zamestnanci a

c)

stála skupina zainteresovaných strán.

a)

každodennú správu agentúry;

b)

vykonávanie rozhodnutí prijatých správnou radou;

c)

po konzultácii so správnou radou za vypracovanie ročného pracovného programu a viacročného pracovného programu a ich predloženie správnej rade po konzultácii s Komisiou;

d)

vykonávanie ročného pracovného programu a viacročného pracovného programu a podávanie správ o ich vykonávaní správnej rade;

e)

vypracovanie výročnej správy o činnostiach agentúry a jej predloženie správnej rade na schválenie;

f)

vypracovanie akčného plánu v nadväznosti na závery spätných hodnotení a predloženie správy o pokroku Komisii každé dva roky;

g)

ochranu finančných záujmov Únie uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam, účinnými kontrolami a vymáhaním neoprávnene vyplatených súm v prípadoch, keď sú zistené nezrovnalosti, a prípadne účinnými, primeranými a odradzujúcimi administratívnymi a finančnými sankciami;

h)

vypracovanie stratégie agentúry pre boj proti podvodom a jej predloženie správnej rade na schválenie;

i)

zabezpečenie toho, aby agentúra vykonávala svoje činnosti v súlade s požiadavkami tých, ktorí využívajú jej služby, najmä vzhľadom na primeranosť poskytovaných služieb;

j)

nadviazanie a udržiavanie kontaktov s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie;

k)

nadviazanie a udržiavanie kontaktov s podnikateľskou komunitou a spotrebiteľskými organizáciami na zabezpečenie pravidelného dialógu s príslušnými zainteresovanými stranami;

l)

ostatné úlohy, ktoré sú výkonnému riaditeľovi pridelené týmto nariadením.

a)

Európsky parlament;

b)

Rada;

c)

Komisia;

d)

akýkoľvek príslušný orgán menovaný členským štátom, ako je napríklad národný regulačný orgán, vymedzený v článku 2 smernice 2002/21/ES.

18.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/59

(1)

Rokovania o Dohode o hospodárskom partnerstve (ďalej len „dohoda“) medzi:

(2)

Keďže Antigua a Barbuda, Bahamské spoločenstvo, Barbados, Belize, Botswanská republika, Burundská republika, Kamerunská republika, Komorský zväz, Republika Pobrežia Slonoviny, Dominické spoločenstvo, Dominikánska republika, Fidžijská republika, Ghanská republika, Grenada, Guyanská kooperatívna republika, Haitská republika, Jamajka, Kenská republika, Lesothské kráľovstvo, Madagaskarská republika, Maurícijská republika, Mozambická republika, Namíbijská republika, Papua-Nová Guinea, Rwandská republika, Federácia Svätého Krištofa a Nevisu, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny, Seychelská republika, Surinamská republika, Svazijské kráľovstvo, Tanzánijská zjednotená republika, Republika Trinidadu a Tobaga, Ugandská republika, Zambijská republika a Zimbabwianska republika ukončili rokovania, mohli byť zaradené do prílohy I k nariadeniu Rady (ES) č. 1528/2007 z 20. decembra 2007, ktorým sa uplatňujú opatrenia na výrobky s pôvodom v určitých štátoch, ktoré sú súčasťou skupiny afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov, stanovené v dohodách, ktorými sa uzatvárajú alebo ktoré vedú k uzatvoreniu dohôd o hospodárskom partnerstve (2).

(3)

Botswanská republika, Burundská republika, Kamerunská republika, Komorský zväz, Republika Pobrežia Slonoviny, Fidžijská republika, Ghanská republika, Haitská republika, Kenská republika, Lesothské kráľovstvo, Mozambická republika, Namíbijská republika, Rwandská republika, Svazijské kráľovstvo, Tanzánijská zjednotená republika, Ugandská republika a Zambijská republika nevykonali potrebné kroky na ratifikáciu svojich príslušných dohôd.

(4)

V dôsledku toho by sa v súlade s článkom 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1528/2007, a najmä jeho písmenom b) mala príloha I k uvedenému nariadeniu zmeniť s cieľom vypustiť uvedené krajiny z uvedenej prílohy.

(5)

S cieľom zabezpečiť, aby uvedené krajiny mohli byť rýchlo znova zaradené do prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1528/2007 hneď po vykonaní potrebných krokov na ratifikáciu svojich príslušných dohôd, a dovtedy, ako tieto dohody nadobudnú platnosť, by Komisii mala byť udelená právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o opätovné zaradenie krajín do prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1528/2007, ktoré z nej boli vypustené podľa tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade,

1.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 2a

Delegovanie právomoci

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 2b s cieľom meniť prílohu I k tomuto nariadeniu opätovným zaraďovaním uvedených regiónov alebo štátov zo skupiny štátov AKT, ktoré boli vypustené z uvedenej prílohy podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 527/2013 (3), a ktoré po takomto vypustení z uvedenej prílohy vykonali potrebné kroky na ratifikáciu svojich príslušných dohôd.

Článok 2b

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2a sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 21. júna 2013. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 2a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 2a nadobudne účinnosť len, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

2.

Príloha I sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

18.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/62

(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) (3) sa má nahradiť nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (4). Nariadenie (ES) č. 450/2008 nadobudlo účinnosť 24. júna 2008, avšak v súlade s jeho článkom 188 ods. 2 sa uplatňuje potom, ako sa začnú uplatňovať jeho vykonávacie ustanovenia a najneskôr 24. júna 2013.

(2)

Komisia 20. februára 2012 predložila Európskemu parlamentu a Rade návrh nariadenia, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, a to v podobe prepracovaného nariadenia (ES) č. 450/2008, s cieľom nahradiť ho pred konečným dátumom jeho uplatňovania 24. júna 2013. Riadny legislatívny postup však nie je možné dokončiť včas na prijatie a následne na nadobudnutie účinnosti uvedeného navrhovaného nariadenia pred uvedeným dátumom. Bez akéhokoľvek nápravného legislatívneho opatrenia by sa preto nariadenie (ES) č. 450/2008 uplatňovalo od 24. júna 2013 a nariadenie (EHS) č. 2913/92 by bolo zrušené. Takáto situácia by vyvolala právnu neistotu v súvislosti s colnými predpismi uplatňovanými od uvedeného dátumu a bola by prekážkou udržania komplexného a konzistentného právneho rámca Únie pre colné záležitosti až do prijatia navrhovaného nariadenia.

(3)

S cieľom predchádzať takýmto vážnym ťažkostiam týkajúcim sa colných predpisov Únie a poskytnúť Európskemu parlamentu a Rade primeraný čas na dokončenie procesu prijatia prepracovaného Colného kódexu Únie by sa mal konečný dátum uplatňovania nariadenia (ES) č. 450/2008, ako je ustanovené v článku 188 ods. 2 druhom pododseku uvedeného nariadenia, odložiť. Nový dátum uplatňovania považovaný za vhodný na tento účel je 1. november 2013.

(4)

Vzhľadom na neodkladnosť tejto záležitosti by sa mala uplatniť výnimka z osemtýždňovej lehoty uvedenej v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

(5)

Nariadenie (ES) č. 450/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

18.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 165/63

(1)

V článku 169 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Únia má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa opatreniami, ktoré prijíma podľa článku 114 ZFEÚ. V článku 38 Charty základných práv Európskej únie sa stanovuje, že Únia svojimi politikami zabezpečí vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.

(2)

V súlade s článkom 26 ods. 2 ZFEÚ má vnútorný trh zahŕňať oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru a služieb. Vnútorný trh by mal spotrebiteľom poskytovať pridanú hodnotu v podobe vyššej kvality, väčšej rozmanitosti, primeraných cien a vysokých bezpečnostných požiadaviek na tovar a služby, čo by malo podporiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.

(3)

Fragmentácia vnútorného trhu škodí konkurencieschopnosti, rastu a vytváraniu pracovných miest v rámci Únie. Odstránenie priamych a nepriamych prekážok riadneho fungovania vnútorného trhu a zvýšenie dôvery občanov majú pre dobudovanie vnútorného trhu zásadný význam.

(4)

Zo zabezpečenia prístupu k jednoduchým, efektívnym, rýchlym a nízkonákladným spôsobom riešenia vnútroštátnych a cezhraničných sporov, ktoré vyplývajú z kúpnych zmlúv alebo zmlúv o službách, by mali mať prospech spotrebitelia, a tým by sa mala zvýšiť ich dôvera v trh. Tento prístup by sa mal vzťahovať na transakcie online i offline a je dôležitý najmä pri cezhraničných nákupoch.

(5)

Alternatívne riešenie sporov (ARS) ponúka jednoduché, rýchle a nízkonákladné mimosúdne riešenie sporov medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi. Nie je však ešte dostatočne a rovnomerne rozvinuté v celej Únii. Je poľutovaniahodné, že napriek odporúčaniam Komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov (3) a 2001/310/ES zo 4. apríla 2001 o zásadách pre mimosúdne orgány, ktoré sa zaoberajú konsenzuálnym urovnaním spotrebiteľských sporov (4), nebol ARS správne ustanovený a nefunguje uspokojivo vo všetkých geografických oblastiach ani odvetviach podnikania v Únii. Spotrebitelia a obchodníci ešte stále nie sú informovaní o existujúcich alternatívnych mechanizmoch nápravy a len malé percento občanov vie, ako podať sťažnosť subjektu ARS. Ak aj postupy ARS existujú, ich kvalita sa v jednotlivých členských štátoch značne líši, pričom subjekty ARS cezhraničné spory často neriešia efektívne.

(6)

Rozdiely v rozsahu, kvalite a povedomí o ARS v členských štátoch predstavujú prekážku pre vnútorný trh a sú jedným z dôvodov, pre ktoré sa spotrebitelia vyhýbajú cezhraničnému nakupovaniu a prečo nedôverujú tomu, že potenciálne spory s obchodníkmi sa môžu vyriešiť jednoduchým, rýchlym a nie nákladným spôsobom. Z tých istých dôvodov by sa obchodníci mohli vyhýbať predaju spotrebiteľom v iných členských štátoch, v ktorých nie je dostatočný prístup k vysokokvalitným postupom ARS. Obchodníci so sídlom v členskom štáte, v ktorom nie sú dostatočne dostupné vysokokvalitné postupy ARS, sú okrem toho v konkurenčnej nevýhode vo vzťahu k obchodníkom, ktorí majú k takýmto postupom prístup, a tak môžu riešiť spotrebiteľské spory rýchlejšie a lacnejšie.

(7)

Aby mohli spotrebitelia plne využívať potenciál vnútorného trhu, ARS by malo byť k dispozícii pre všetky druhy domácich a cezhraničných sporov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, postupy ARS by mali spĺňať jednotné požiadavky kvality, ktoré sa uplatňujú v celej Únii, a spotrebitelia a obchodníci by mali byť informovaní o existencii týchto postupov. Vzhľadom na zvýšený cezhraničný obchod a pohyb osôb je tiež dôležité, aby subjekty ARS riešili cezhraničné spory efektívne.

(8)

Ako odporúčal Európsky parlament vo svojom uznesení z 25. októbra 2011 o alternatívnom riešení sporov v občianskych, obchodných a rodinných veciach a v uznesení z 20. mája 2010 o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov, každý komplexný prístup k jednotnému trhu, ktorý má byť pre občanov efektívny, by mal v prvom rade vytvárať jednoduchý, cenovo dostupný, účelný a prístupný systém nápravy.

(9)

Komisia vo svojom oznámení z 13. apríla 2011 nazvanom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – Spoločne za nový rast označila právne predpisy o ARS, ktoré zahŕňajú rozmer elektronického obchodu (e-obchod), za jednu z dvanástich hybných síl podnecovania rastu, posilňovania dôvery v jednotný trh a pokroku k jeho dobudovaniu.

(10)

Vo svojich záveroch z 24. až 25. marca a 23. októbra 2011 Európska rada vyzvala Európsky parlament a Radu, aby do konca roka 2012 prijali prvý súbor prioritných opatrení, ktoré jednotnému trhu dodajú nový impulz. Vo svojich záveroch z 30. mája 2011 o prioritách na oživenie jednotného trhu Európska rada navyše zdôraznila význam elektronického obchodu a súhlasila, že systémy ARS sú schopné ponúkať nízkonákladnú, jednoduchú a rýchlu nápravu pre spotrebiteľov i obchodníkov. Úspešné zavedenie týchto systémov si vyžaduje trvalú politickú vôľu a podporu všetkých aktérov bez toho, aby bola ohrozená cenová dostupnosť, transparentnosť, pružnosť, rýchlosť a kvalita rozhodovania subjektov ARS, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

(11)

Vzhľadom na narastajúcu dôležitosť obchodu online, najmä cezhraničného obchodu, ako piliera hospodárskej činnosti Únie riadne fungujúca infraštruktúra alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov (RSO) a riadne integrovaný rámec riešenia spotrebiteľských sporov online, pokiaľ ide o spory z transakcií online, sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľa Aktu o jednotnom trhu, ktorým je zvýšenie dôvery občanov vo vnútorný trh.

(12)

Táto smernica a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online (5) sú dva vzájomne prepojené a dopĺňajúce sa legislatívne nástroje. V nariadení (EÚ) č. 524/2013 sa ustanovuje vytvorenie platformy RSO, ktorá spotrebiteľom a obchodníkom poskytne jednotné prístupové miesto pre mimosúdne riešenie sporov, a to prostredníctvom subjektov ARS, ktoré sú prepojené s platformou a ponúkajú ARS prostredníctvom kvalitných postupov ARS. Dostupnosť kvalitných subjektov ARS v celej Únii je tak základnou podmienkou riadneho fungovania platformy RSO.

(13)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru. Služby nehospodárskeho charakteru sú služby, ktoré sa nevykonávajú za ekonomickú protihodnotu. V dôsledku toho by sa táto smernica nemala vzťahovať na služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru, ktoré bezodplatne vykonáva štát alebo ktoré sa bezodplatne vykonávajú v jeho mene, bez ohľadu na právnu formu, prostredníctvom ktorej sa tieto služby poskytujú.

(14)

Táto smernica by sa okrem toho nemala vzťahovať na služby zdravotnej starostlivosti v zmysle článku 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (6).

(15)

Rozvoj riadne fungujúceho ARS v rámci Únie je potrebný na posilnenie dôvery spotrebiteľov vo vnútorný trh vrátane oblasti obchodu online a na naplnenie potenciálu a využitie príležitostí cezhraničného obchodu a online obchodu. Takýto rozvoj by mal stavať na existujúcich postupoch ARS v členských štátoch a mal by rešpektovať ich právne tradície. Existujúce i novovzniknuté riadne fungujúce subjekty na riešenie sporov, ktoré spĺňajú kvalitatívne požiadavky stanovené v tejto smernici, by sa mali považovať za „subjekty ARS“ v zmysle tejto smernice. Rozšírenie ARS sa taktiež môže ukázať ako dôležité v členských štátoch, v ktorých je veľa neukončených súdnych konaní, čo bráni občanom Únie uplatňovať svoje právo na spravodlivý proces v primeranom čase.

(16)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na spory medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi, ktoré sa týkajú zmluvných záväzkov z kúpnych zmlúv alebo zo zmlúv o službách online aj offline vo všetkých odvetviach hospodárstva s výnimkou vyňatých odvetví. To by malo zahŕňať aj spory, ktoré vznikajú pri predaji alebo poskytovaní digitálneho obsahu za odplatu. Táto smernica by sa mala vzťahovať na sťažnosti podané spotrebiteľmi na obchodníkov. Nemala by sa vzťahovať na sťažnosti, ktoré podali obchodníci na spotrebiteľov, ani na spory medzi obchodníkmi. Nemala by však členským štátom brániť v tom, aby prijali alebo si zachovali v platnosti ustanovenia o postupoch mimosúdneho riešenia takýchto sporov.

(17)

Členským štátom by sa malo povoliť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa postupov, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, ako sú napríklad vnútorné postupy vybavovania sťažností prevádzkované obchodníkom. Takéto vnútorné postupy vybavovania sťažností môžu predstavovať účinný prostriedok na riešenie spotrebiteľských sporov v skorom štádiu.

(18)

Vymedzenie pojmu „spotrebiteľ“ by malo zahŕňať fyzické osoby, ktoré konajú mimo svojej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti. Ak sa však zmluva uzavrie čiastočne na účely obchodnej činnosti a čiastočne na účely nesúvisiace s obchodnou činnosťou dotknutej osoby (dvojúčelové zmluvy), pričom účel obchodnej činnosti je obmedzený do tej miery, že v celkovom kontexte dodávky neprevažuje, takáto osoba by sa tiež mala považovať za spotrebiteľa.

(19)

Niektoré existujúce právne akty Únie už obsahujú ustanovenia o ARS. V záujme zabezpečenia právnej istoty by sa malo ustanoviť, že v prípade kolízie právnych noriem má prednosť táto smernica, pokiaľ sa v nej výslovne neustanovuje inak. Predovšetkým by touto smernicou nemala byť dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (7), ktorou sa už stanovuje rámec pre systémy mediácie na úrovni Únie, pre cezhraničné spory, pričom sa nebráni jej uplatňovaniu na vnútroštátne systémy mediácie. Táto smernica by sa mala uplatňovať horizontálne na všetky typy postupov ARS vrátane postupov ARS, na ktoré sa vzťahuje smernica 2008/52/ES.

(20)

Subjekty ARS sa navzájom veľmi líšia v rámci Únie, ale aj v rámci jednotlivých členských štátov. Táto smernica by sa mala vzťahovať na každý subjekt, ktorý je zriadený ako stály subjekt, ponúka riešenie sporov medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi prostredníctvom postupov ARS a ktorý je uvedený v zozname v súlade s touto smernicou. Táto smernica sa môže v prípade, že sa tak členské štáty rozhodnú, vzťahovať aj na subjekty riešenia sporov, ktoré účastníkom ukladajú záväzné riešenie. Mimosúdny postup, ktorý sa vytvorí ad hoc v prípade jedného sporu medzi spotrebiteľom a obchodníkom, by sa však nemal pokladať za postup ARS.

(21)

Takisto postupy ARS sa v rámci Únie i v rámci jednotlivých členských štátov veľmi líšia. Môžu mať formu postupov, pri ktorých subjekt ARS zariaďuje stretnutie účastníkov s cieľom sprostredkovať zmierlivé riešenie, alebo postupov, kde subjekt ARS navrhuje riešenie, alebo postupov, kde subjekt ARS stanovuje riešenie. Môžu mať tiež formu kombinácie dvoch alebo viacerých takýchto postupov. Táto smernica by nemala mať vplyv na formu postupov ARS v členských štátoch.

(22)

Postupy pred subjektmi riešenia sporov, pri ktorých sú fyzické osoby poverené riešením sporu zamestnané výlučne obchodníkom alebo dostávajú odmeny v akejkoľvek podobe výlučne od obchodníka a pri ktorých je pravdepodobné, že by v ich prípade mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov. Z tohto dôvodu by sa v zásade mali uvedené postupy vylúčiť z pôsobnosti tejto smernice, pokiaľ daný členský štát nerozhodne, že takéto postupy je možné uznať za postupy ARS podľa tejto smernice, a pokiaľ uvedené subjekty v plnej miere spĺňajú špecifické požiadavky ustanovené v tejto smernici týkajúce sa nezávislosti a nestrannosti. Subjekty ARS, ktoré ponúkajú riešenie sporov prostredníctvom takýchto postupov, by sa mali pravidelne hodnotiť z hľadiska dodržiavania kvalitatívnych požiadaviek ustanovených v tejto smernici vrátane špecifických dodatočných požiadaviek, ktoré zaisťujú ich nezávislosť.

(23)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na postupy pred systémami vybavovania spotrebiteľských sťažností prevádzkovanými obchodníkmi ani na priame rokovania medzi účastníkmi. Okrem toho by sa nemala vzťahovať na pokusy sudcov o urovnanie sporu v priebehu súdneho konania týkajúceho sa daného sporu.

(24)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa spory, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, mohli predkladať subjektu ARS, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v tejto smernici a ktorý je uvedený v zozname v súlade s touto smernicou. Členské štáty by mali mať možnosť splniť túto povinnosť tak, že budú budovať na existujúcich riadne fungujúcich subjektoch ARS a v prípade potreby upravia ich právomoc, alebo tak, že ustanovia vytvorenie nových subjektov ARS. Táto smernica by nemala brániť fungovaniu existujúcich subjektov riešenia sporov pôsobiacich v rámci vnútroštátnych orgánov členských štátov na ochranu spotrebiteľov, v ktorých sú riešením sporov poverení štátni úradníci. Štátni úradníci by sa mali považovať za zástupcov záujmov spotrebiteľov i obchodníkov. Táto smernica by nemala zaväzovať členské štáty na to, aby vytvorili špecifický subjekt ARS v každom maloobchodnom sektore. V prípade potreby a s cieľom zabezpečiť úplné odvetvové a geografické pokrytie a prístup k alternatívnemu riešeniu sporov by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť vytvorenie univerzálneho subjektu ARS, ktorý by sa zaoberal spormi, na ktorých riešenie nie je príslušný žiadny osobitný subjekt ARS. Tieto subjekty ARS sú myslené ako záruka pre spotrebiteľov a obchodníkov, ktorými sa zabezpečí, aby v prístupe k subjektom ARS neexistovali nepokryté miesta.

(25)

Táto smernica by nemala brániť členským štátom v zachovaní alebo zavedení právnych predpisov, ktoré sa týkajú postupov pri mimosúdnych riešeniach sporov zo spotrebiteľských zmlúv a ktoré spĺňajú požiadavky ustanovené v tejto smernici. Na účely zabezpečenia ich efektívneho fungovania by subjekty ARS okrem toho mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť v súlade s právnymi predpismi členského štátu, v ktorom majú sídlo, procedurálne pravidlá, ktoré im za špecifických okolností umožnia odmietnuť zaoberať sa spormi, napríklad v prípade sporu, ktorý je príliš zložitý a ktorý by preto lepšie vyriešil súd. Procedurálne pravidlá umožňujúce subjektom ARS odmietnuť zaoberať sa sporom by nemali výrazne zhoršiť prístup spotrebiteľov k postupom ARS, a to ani v prípade cezhraničných sporov. Členské štáty by preto pri stanovovaní peňažnej prahovej hodnoty mali vždy brať do úvahy, že skutočná hodnota sporu sa môže v jednotlivých členských štátoch líšiť, a v dôsledku toho by stanovenie neprimerane vysokej prahovej hodnoty v jednom členskom štáte mohlo zhoršiť prístup k postupom ARS pre spotrebiteľov z iných členských štátov. Členské štáty by nemali mať povinnosť zabezpečiť, aby spotrebiteľ v prípade, že subjekt ARS, ktorému bola sťažnosť podaná ako prvému, sa ňou odmietne zaoberať z dôvodu svojich procedurálnych pravidiel, mohol svoju sťažnosť podať inému subjektu ARS. V takýchto prípadoch by sa povinnosť členských štátov zabezpečiť úplné pokrytie subjektov ARS mala považovať za splnenú.

(26)

Touto smernicou by sa malo umožniť, aby obchodníci so sídlom v jednom členskom štáte mohli patriť do pôsobnosti subjektu ARS, ktorý je usadený v inom členskom štáte. Na účely zlepšenia pokrytia a prístupu spotrebiteľov k ARS v celej Únii by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť sa využiť subjekty ASR so sídlom v inom členskom štáte alebo regionálne, nadnárodné alebo celoeurópske subjekty ARS, v rámci ktorých obchodníci z rôznych členských štátov patria do pôsobnosti toho istého subjektu ARS. Využívaním subjektov ARS so sídlom v inom členskom štáte alebo nadnárodných alebo celoeurópskych subjektov ARS by však nemala byť dotknutá zodpovednosť členských štátov zabezpečiť úplné pokrytie subjektov ARS a prístup k týmto subjektom.

(27)

Touto smernicou by nemala byť dotknutá možnosť, aby si členské štáty zachovali alebo zaviedli postupy ARS pri spoločnom riešení identických alebo podobných sporov medzi obchodníkom a viacerými spotrebiteľmi. Komplexné posúdenie vplyvu by sa malo v prípade kolektívnych mimosúdnych urovnaní vykonávať predtým, než sú tieto urovnania navrhnuté na úrovni Únie. Účinný systém podávania kolektívnych žiadostí a jednoduchý prístup k ARS by sa mali dopĺňať a nemali by to byť postupy, ktoré sa navzájom vylučujú.

(28)

Spracúvanie informácií súvisiacich so spormi, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by malo byť v súlade s predpismi o ochrane osobných údajov stanovenými v zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach členských štátov prijatých podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (8).

(29)

Počas celého postupu ARS by sa mala rešpektovať dôvernosť a súkromie. Členské štáty je potrebné podporovať v tom, aby chránili dôvernosť postupov ARS v každom následnom občianskom alebo obchodnom súdnom či arbitrážnom konaní.

(30)

Členské štáty by však mali zabezpečiť, aby subjekty ARS zverejňovali informácie o akýchkoľvek častých systematických alebo závažných problémoch, ktoré vedú k sporom medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi. K takýmto informáciám by sa mohli priložiť odporúčania o tom, ako by bolo možné sa takýmto problémom v budúcnosti vyhnúť alebo ako by bolo možné ich v budúcnosti vyriešiť, s cieľom zvýšiť požiadavky na obchodníkov a uľahčiť výmenu informácií a najlepších postupov.

(31)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby subjekty ARS riešili spory spravodlivým, praktickým a primeraným spôsobom z hľadiska spotrebiteľov i obchodníkov, vychádzali pritom z objektívneho posúdenia okolností, za akých bola sťažnosť podaná, a náležite prihliadali na práva účastníkov sporu.

(32)

Nezávislosť a integrita subjektov ARS sú kľúčové pre získanie dôvery občanov Únie v to, že mechanizmy ARS im zaistia spravodlivé a nezávislé výsledky. Fyzická osoba alebo kolektívny orgán poverené ARS by mali byť nezávislé od všetkých subjektov, ktoré by mohli mať záujem na výsledku, a nemali by byť v žiadnom konflikte záujmov, ktorý by im mohol brániť v prijatí spravodlivého, nestranného a nezávislého rozhodnutia.

(33)

Fyzické osoby poverené ARS by sa mali pokladať za nestranné len vtedy, ak na ne nemôže byť vyvíjaný tlak, ktorý môže ovplyvniť ich postoj k danému sporu. V záujme zaistenia nezávislosti ich činnosti by sa taktiež uvedené osoby mali vymenúvať na dostatočne dlhé funkčné obdobia a nemali by podliehať pokynom žiadneho z účastníkov sporu alebo ich zástupcov.

(34)

Na účely zabezpečenia toho, aby nedochádzalo k žiadnemu konfliktu záujmov, by fyzické osoby poverené ARS mali oznámiť všetky okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na ich nezávislosť a nestrannosť alebo ktoré by mohli viesť ku konfliktu záujmov vo vzťahu ku ktorémukoľvek účastníkovi sporu, ktorý boli požiadané vyriešiť. Medzi tieto okolnosti môže patriť akýkoľvek priamy alebo nepriamy finančný záujem vo vzťahu k výsledku postupu ARS alebo akýkoľvek osobný alebo obchodný vzťah k jednému alebo viacerým účastníkom sporu v priebehu troch rokov pred začatím vykonávania funkcie vrátane akéhokoľvek iného pôsobenia ako pôsobenia na účely ARS, v rámci ktorého dotknutá osoba konala pre jedného alebo viacerých účastníkov sporu, profesijnú organizáciu alebo obchodné združenie, ktorých je niektorý z účastníkov sporu členom, alebo pre akéhokoľvek iného člena takejto profesijnej organizácie alebo obchodného združenia.

(35)

Je potrebné zabezpečiť najmä to, aby sa takýto tlak nevyvíjal v prípade, keď sú fyzické osoby poverené alternatívnym riešením sporu zamestnancami obchodníka alebo im tento obchodník poskytuje odmeny v akejkoľvek podobe. Z tohto dôvodu by sa mali ustanoviť osobitné požiadavky pre prípad, keď sa členské štáty rozhodnú, že sa postupy riešenia sporov v takýchto prípadoch budú považovať za postupy ARS podľa tejto smernice. Keď sú fyzické osoby poverené ARS zamestnancami profesijnej organizácie alebo obchodného združenia, ktorých je obchodník členom, alebo im takáto profesijná organizácia alebo obchodné združenie poskytuje odmeny v akejkoľvek podobe, mali by mať k dispozícii samostatný a vyhradený rozpočet postačujúci na plnenie ich úloh.

(36)

Pre úspech ARS, najmä v záujme zabezpečenia potrebnej dôvery v postupy ARS, je nevyhnutné, aby fyzické osoby poverené ARS mali potrebné odborné znalosti vrátane všeobecných znalostí v oblasti práva. Uvedené osoby by predovšetkým mali mať dostatočné vedomosti o právnych otázkach, ktoré im umožnia chápať právne dôsledky sporu, a to bez toho, aby museli byť kvalifikovaným právnikom.

(37)

Uplatniteľnosť určitých zásad kvality na postupy ARS posilňuje dôveru spotrebiteľov i obchodníkov voči týmto postupom. Takéto zásady kvality sa na úrovni Únie prvýkrát vypracovali v odporúčaniach Komisie 98/257/ES a 2001/310/ES. Tým, že sa niektoré zo zásad ustanovených v týchto odporúčaniach Komisie stali záväznými, touto smernicou sa ustanovuje súbor požiadaviek kvality, ktoré sa vzťahujú na všetky postupy ARS vykonávané subjektom ARS, ktorý bol oznámený Komisii.

(38)

Touto smernicou by sa mali ustanoviť požiadavky kvality pre subjekty ARS, ktorými by sa mala zaručiť rovnaká úroveň ochrany a práv spotrebiteľov vo vnútroštátnych i cezhraničných sporoch. Táto smernica by nemala brániť členským štátom v prijímaní ani zachovaní pravidiel, ktoré idú nad rámec ustanovení smernice.

(39)

Subjekty ARS by mali byť dostupné a transparentné. Aby sa zabezpečila transparentnosť subjektov a postupov ARS, je potrebné, aby účastníci dostali jasné a zrozumiteľné informácie, ktoré potrebujú na to, aby sa mohli informovane rozhodnúť o účasti na postupe ARS. Poskytovanie takýchto informácií obchodníkom by nemalo byť povinné v prípade, že ich účasť na postupoch ARS je podľa vnútroštátnych právnych predpisov povinná.

(40)

Riadne fungujúci subjekt ARS by mal vyriešiť spory online a offline rýchlo, pričom od doručenia úplného spisu sťažnosti subjektu ARS vrátane úplnej príslušnej dokumentácie, ktorá sa jej týka, do sprístupnenia výsledku postupu ARS by nemalo uplynúť viac ako 90 kalendárnych dní. Subjekt ARS, ktorý dostal sťažnosť, by mal informovať účastníkov sporu hneď po tom, ako získa všetky písomnosti potrebné na vykonanie postupu ARS. V určitých výnimočných prípadoch veľmi zložitej povahy, vrátane prípadu, ak sa niektorý z účastníkov sporu nemôže z opodstatnených dôvodov zúčastniť na postupe ARS, by subjekty ARS mali mať na účely preskúmania daného prípadu možnosť uvedenú lehotu predĺžiť. Účastníci sporu by mali byť informovaní o každom takomto predĺžení a o predpokladanom približnom čase, ktorý bude potrebný na uzavretie sporu.

(41)

Postupy ARS by mali byť pre spotrebiteľov podľa možnosti bezplatné. V prípade, že sa platia náklady, postup ARS by mal byť pre spotrebiteľov prístupný, atraktívny a nie nákladný. Na tento účel by náklady nemali byť vyššie ako symbolický poplatok.

(42)

Postupy ARS by mali byť spravodlivé v tom zmysle, že účastníci sporu by mali byť plne informovaní o svojich právach a dôsledkoch svojich rozhodnutí v kontexte postupu ARS. Predtým, ako spotrebitelia súhlasia s navrhovaným riešením alebo takéto riešenie uplatnia, by ich subjekty ARS mali informovať o ich právach. Obaja účastníci sporu by tiež mali mať možnosť predkladať svoje informácie a dôkazy bez toho, aby boli fyzicky prítomní.

(43)

Dohoda medzi spotrebiteľom a obchodníkom predkladať sťažnosti subjektu ARS by nemala byť pre spotrebiteľa záväzná, ak bola uzavretá pred tým, ako spor vznikol, a ak je v jej dôsledku spotrebiteľ zbavený práva podať v záujme vyriešenia sporu žalobu na súd. Pri postupoch ARS, ktorých cieľom je vyriešiť spor uložením riešenia, by okrem toho uložené riešenie malo byť pre účastníkov záväzné len v prípade, ak boli o jeho záväznej povahe vopred informovaní a výslovne to akceptovali. Výslovný súhlas obchodníka by sa nemal vyžadovať, ak sa vo vnútroštátnych predpisoch ustanovuje, že takéto riešenia sú pre obchodníkov záväzné.

(44)

Pri postupoch ARS, ktorých cieľom je vyriešiť spor uložením riešenia spotrebiteľovi v prípade, keď nedochádza ku kolízii právnych poriadkov, by uložené riešenie nemalo viesť k pozbaveniu ochrany, ktorú mu poskytujú ustanovenia, od ktorých sa podľa práva členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ a obchodník obvyklý pobyt, nemožno odchýliť dohodou. V prípade kolízie právnych poriadkov, v ktorej sa rozhodné právo pre kúpne zmluvy alebo zmluvy o službách určuje podľa článku 6 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (9), by spotrebiteľ nemal byť v dôsledku riešenia uloženého subjektom ARS pozbavený ochrany poskytovanej ustanoveniami, od ktorých sa podľa práva členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ obvyklý pobyt, nemožno odchýliť dohodou. V prípade kolízie právnych poriadkov, v ktorej sa rozhodné právo pre kúpne zmluvy alebo zmluvy o službách určuje podľa článku 5 ods. 1 až 3 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. júna 1980 (10), by spotrebiteľ nemal byť v dôsledku riešenia uloženého subjektom ARS pozbavený ochrany poskytovanej spotrebiteľovi kogentnými ustanoveniami práva členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ obvyklý pobyt.

(45)

Právo na účinný prostriedok nápravy a právo na spravodlivý proces sú základnými právami ustanovenými v článku 47 Charty základných práv Európskej únie. Z tohto dôvodu by sa postupy ARS nemali navrhovať s cieľom nahradiť súdne konanie a nemali by spotrebiteľov ani obchodníkov zbaviť ich práva na súdnu ochranu. Táto smernica by nemala brániť účastníkom uplatniť ich právo na prístup k súdnemu systému. V prípadoch, keď spor nemožno vyriešiť prostredníctvom daného postupu ARS, ktorého výsledok nie je záväzný, by sa účastníkom nemalo brániť v začatí súdneho konania v súvislosti s týmto sporom. Voľba vhodných prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa náleží členským štátom. Členské štáty by mali mať okrem iného možnosť ustanoviť, že počas postupu ARS neuplynie premlčacia ani prekluzívna lehota.

(46)

Subjekty ARS by mali mať na efektívne fungovanie k dispozícii dostatočné ľudské, materiálne a finančné zdroje. Členské štáty by mali rozhodnúť o vhodnej forme financovania subjektov ARS na svojom území bez obmedzenia financovania subjektov, ktoré už fungujú. Táto smernica by nemala mať vplyv na skutočnosť, či sú subjekty ARS financované verejne, súkromne, alebo kombináciou verejných a súkromných zdrojov. Subjekty ARS je však potrebné podporovať, aby osobitne zvažovali súkromné formy financovania a aby využívali verejné prostriedky len podľa uváženia členských štátov. Touto smernicou by nemala byť ovplyvnená možnosť, aby podniky, profesijné organizácie alebo obchodné združenia financovali subjekty ARS.

(47)

Keď dôjde k sporu, je potrebné, aby spotrebitelia dokázali rýchlo identifikovať, ktoré subjekty ARS sú príslušné na riešenie ich sťažnosti, a aby vedeli, či sa dotknutý obchodník zúčastní na postupe riešenia sporu predloženého subjektu ARS. Obchodníci, ktorí sa zaviažu využívať na riešenie sporov so spotrebiteľmi subjekty ARS, by mali spotrebiteľov informovať o adrese a webovej stránke subjektu alebo subjektov ARS, do ktorých pôsobnosti patria. Uvedené informácie by sa mali poskytovať jasným, zrozumiteľným a jednoducho prístupným spôsobom, a to na obchodníkovej webovej stránke, ak takáto stránka existuje a ak je to možné vo všeobecných podmienkach kúpnych zmlúv alebo zmlúv o službách medzi obchodníkom a spotrebiteľom. Obchodníci by mali mať možnosť uviesť na svojich webových stránkach a v podmienkach príslušných zmlúv akékoľvek ďalšie informácie o svojich vnútorných postupoch vybavovania sťažností alebo o iných spôsoboch, ako ich možno priamo kontaktovať s cieľom urovnať spory so spotrebiteľmi bez toho, aby sa postúpili subjektu ARS. Keď nemožno spor vyriešiť priamo, obchodník by mal informácie o príslušných subjektoch ARS spotrebiteľovi poskytnúť písomne alebo na inom trvalom nosiči a mal by uviesť, či subjekty ARS využije.

(48)

Povinnosťou obchodníkov informovať spotrebiteľov o subjektoch ARS, do ktorých pôsobnosti títo obchodníci patria, by nemali byť dotknuté ustanovenia týkajúce sa informácií pre spotrebiteľov o postupoch mimosúdneho urovnania uvedené v iných právnych aktoch Únie, ktoré by sa mali uplatňovať popri príslušnej povinnosti poskytovať informácie ustanovenej v tejto smernici.

(49)

V tejto smernici by sa nemalo vyžadovať, aby účasť obchodníkov na postupoch ARS bola povinná alebo aby výsledok takýchto postupov bol pre obchodníkov záväzný, ak spotrebiteľ proti nim podal sťažnosť. Aby sa však zabezpečilo, že spotrebitelia budú mať možnosť nápravy a že nebudú nútení vzdať sa svojich nárokov, obchodníci by sa mali podporovať, aby sa v čo najväčšej možnej miere zúčastňovali na postupoch ARS. Touto smernicou by preto nemali byť dotknuté žiadne vnútroštátne predpisy, na základe ktorých je účasť obchodníkov na takýchto postupoch povinná alebo je predmetom stimulov alebo sankcií, alebo na základe ktorých je ich výsledok pre obchodníkov záväzný, za predpokladu, že takéto právne predpisy nebránia účastníkom, aby uplatňovali svoje právo na prístup k súdnemu systému, ako sa ustanovuje v článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

(50)

Aby sa zabránilo zbytočnému zaťaženiu subjektov ARS, členské štáty by mali podporovať spotrebiteľov, aby pred tým, ako podajú sťažnosť subjektu ARS, kontaktovali obchodníka s cieľom vyriešiť problém dvojstranne. V mnohých prípadoch by takýto postup umožnil spotrebiteľom vyriešiť ich spory rýchlo a v počiatočnom štádiu.

(51)

Členské štáty by do vývoja ARS mali zapojiť zástupcov profesijných organizácií, obchodných združení a organizácií spotrebiteľov najmä vo vzťahu k zásadám nestrannosti a nezávislosti.

(52)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby subjekty ARS spolupracovali pri riešení cezhraničných sporov.

(53)

Siete subjektov ARS, ako je sieť mimosúdneho riešenia sporov v oblasti finančných služieb FIN-NET, by sa v rámci Únie mali posilniť. Členské štáty by mali podporovať subjekty ARS, aby sa stali súčasťou takýchto sietí.

(54)

Úzka spolupráca medzi subjektmi ARS a vnútroštátnymi orgánmi by mala posilniť účinné uplatňovanie právnych aktov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa. Komisia a členské štáty by mali uľahčiť spoluprácu subjektov ARS v záujme podpory výmeny najlepších postupov a technických odborných znalostí a diskusie o akýchkoľvek problémoch, ktoré sa vyskytli v súvislosti s fungovaním postupov ARS. Táto spolupráca by sa mala okrem iného podporiť prostredníctvom nadchádzajúceho programu Únie Spotrebitelia.

(55)

Subjekty ARS by sa mali dôsledne monitorovať, aby sa zabezpečilo ich správne a účinné fungovanie. Každý členský štát na tento účel určí príslušný orgán alebo príslušné orgány, ktoré budú túto funkciu plniť. Komisia a príslušné orgány v zmysle tejto smernice by mali uverejniť a aktualizovať zoznam subjektov ARS, ktoré sú v súlade s touto smernicou. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby subjekty ARS, sieť európskych spotrebiteľských centier, a ak je to vhodné, orgány určené v súlade s touto smernicou uverejnili uvedený zoznam na svojich webových stránkach prostredníctvom odkazu na webovú stránku Komisie a poskytovali ho tiež vždy, keď je to možné, na trvalom nosiči vo svojich priestoroch. Členské štáty by okrem toho mali tiež podporovať príslušné organizácie spotrebiteľov a združenia podnikateľov, aby zoznam uverejňovali. Členské štáty by taktiež mali zabezpečiť vhodné šírenie informácií o tom, čo majú spotrebitelia robiť v prípade sporu s obchodníkom. Príslušné orgány by okrem toho mali uverejňovať pravidelné správy o vývoji a fungovaní subjektov ARS vo svojich členských štátoch. Subjekty ARS by mali príslušným orgánom poskytovať špecifické informácie, na ktorých by sa tieto správy mali zakladať. Členské štáty by mali podporovať subjekty ARS, aby pri poskytovaní takýchto informácií využívali odporúčanie Komisie 2010/304/EÚ z 12. mája 2010 o používaní harmonizovanej metodiky klasifikácie a ohlasovania sťažností a otázok spotrebiteľov (11).

(56)

Je potrebné, aby členské štáty stanovili pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení, ktoré sa prijmú na dosiahnutie súladu s touto smernicou, a zabezpečili uplatňovanie týchto pravidiel. Sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(57)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa („nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa“) (12) by sa malo zmeniť tak, aby bol v jeho prílohe uvedený odkaz na túto smernicu s cieľom posilniť cezhraničnú spoluprácu v oblasti presadzovania tejto smernice.

(58)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (13) (smernica o súdnych príkazoch) by sa mala zmeniť tak, aby v jej prílohe bol uvedený odkaz na túto smernicu, s cieľom zabezpečiť, aby boli chránené kolektívne záujmy spotrebiteľov stanovené v tejto smernici.

(59)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (14) sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(60)

Keďže cieľ tejto smernice, a to prispievať dosiahnutím vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, a bez toho, aby sa obmedzil prístup spotrebiteľov k súdom, k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(61)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré boli uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, konkrétne v jej článkoch 7, 8, 38 a 47.

(62)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (15) a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal stanovisko 12. januára 2012 (16),

a)

konania pred subjektmi riešenia sporov, v prípade ktorých fyzické osoby poverené riešením sporov zamestnáva výlučne tento konkrétny obchodník alebo im výlučne on vypláca odmenu, okrem prípadu, ak sa členské štáty rozhodnú takéto postupy umožniť ako postupy ARS podľa tejto smernice a ak sú splnené požiadavky ustanovené v kapitole II vrátane osobitných požiadaviek na nezávislosť a transparentnosť ustanovených v článku 6 ods. 3;

b)

konania v rámci systémov vybavovania sťažností spotrebiteľov prevádzkovaných obchodníkmi;

c)

služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru;

d)

spory medzi obchodníkmi;

e)

priame rokovania medzi spotrebiteľom a obchodníkom;

f)

pokusy sudcov o urovnanie sporu v priebehu súdneho konania týkajúceho sa daného sporu;

g)

postupy iniciované obchodníkom proti spotrebiteľovi;

h)

zdravotnú starostlivosť, ktorú pacientom poskytujú zdravotnícki pracovníci s cieľom posúdiť, zachovať alebo obnoviť ich zdravotný stav, vrátane predpisovania, výdaja a poskytovania liekov a zdravotníckych pomôcok;

i)

verejných poskytovateľov ďalšieho alebo vyššieho vzdelávania.

a)

„spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá koná na účely, ktoré sú mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

b)

„obchodník“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, ktorá koná na účely súvisiace s jej obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo na jej účet;

c)

„kúpna zmluva“ je akákoľvek zmluva, na základe ktorej obchodník prevedie alebo sa zaviaže, že prevedie vlastníctvo tovaru na spotrebiteľa a spotrebiteľ zaplatí alebo sa zaviaže, že zaplatí jeho cenu, a to vrátane akejkoľvek zmluvy, ktorej predmetom je tak tovar, ako aj služby;

d)

„zmluva o službách“ je akákoľvek iná zmluva ako kúpna zmluva, na základe ktorej obchodník poskytne alebo sa zaviaže, že poskytne spotrebiteľovi službu a spotrebiteľ zaplatí alebo sa zaviaže, že zaplatí jej cenu;

e)

„domáci spor“ je zmluvný spor z kúpnej zmluvy alebo zo zmluvy o službách, pri ktorom má spotrebiteľ v čase, keď si objednáva tovar alebo služby, pobyt v rovnakom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má sídlo obchodník;

f)

„cezhraničný spor“ je zmluvný spor z kúpnej zmluvy alebo zo zmluvy o službách, pri ktorom má spotrebiteľ v čase, keď si objednáva tovar alebo služby, pobyt v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má sídlo obchodník;

g)

„postup ARS“ je postup uvedený v článku 2, ktorý je v súlade s požiadavkami uvedenými v tejto smernici a ktorý vykonáva subjekt ARS;

h)

„subjekt ARS“ je akýkoľvek subjekt, ktorý je akokoľvek nazvaný alebo uvedený, ktorý je zriadený ako stály subjekt, ponúka riešenie sporov prostredníctvom postupov ARS a je zaradený do zoznamu v súlade s článkom 20 ods. 2;

i)

„príslušný orgán“ je akýkoľvek orgán verejnej moci, ktorý členský štát určí na účely tejto smernice a ktorý je zriadený na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

—

ak je obchodník fyzickou osobou, v mieste podnikania,

—

ak je obchodník spoločnosťou alebo inou právnickou osobou alebo združením fyzických alebo právnických osôb, v mieste registrovaného sídla, ústredia alebo hlavného miesta podnikania vrátane pobočky, zastúpenia alebo akejkoľvek inej prevádzkarne.

—

ak ho prevádzkuje fyzická osoba, v mieste, kde vykonáva činnosti ARS,

—

ak ho prevádzkuje právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb, v mieste, kde táto právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb vykonáva činnosti ARS alebo má svoje registrované sídlo,

—

ak ho prevádzkuje orgán alebo iný verejný subjekt, v mieste, kde má tento orgán alebo iný verejný subjekt svoje sídlo.

a)

viedli aktualizované webové stránky, ktorými sa účastníkom poskytne ľahký prístup k informáciám o postupe ARS a ktorými sa spotrebiteľom umožní podať sťažnosť a požadovanú sprievodnú dokumentáciu online;

b)

na požiadanie poskytovali účastníkom na trvalom nosiči informácie uvedené v písmene a);

c)

ak je to možné, dali spotrebiteľom možnosť podať sťažnosť offline;

d)

umožnili výmenu informácií medzi účastníkmi pomocou elektronických prostriedkov alebo ak je to možné, poštou;

e)

prijímali vnútroštátne aj cezhraničné spory vrátane sporov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013, a

f)

pri riešení sporov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, prijímali opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby spracúvanie osobných údajov bolo v súlade s pravidlami ochrany osobných údajov ustanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES, platnými v členskom štáte, v ktorom má subjekt ARS sídlo.

a)

spotrebiteľ sa nepokúsil kontaktovať s dotknutým obchodníkom, aby o svojej sťažnosti diskutoval a snažil sa v prvom rade vyriešiť problém priamo s obchodníkom;

b)

spor je neopodstatnený alebo šikanózny;

c)

spor už posudzuje alebo predtým posudzoval iný subjekt ARS alebo súd;

d)

hodnota nároku je nižšia alebo vyššia ako vopred určená peňažná prahová hodnota;

e)

spotrebiteľ sťažnosť subjektu ARS nepodal v rámci vopred určenej lehoty, ktorá sa nesmie stanoviť na menej ako jeden rok odo dňa, v ktorý spotrebiteľ podal sťažnosť obchodníkovi;

f)

riešením takéhoto sporu by sa inak vážne narušilo účinné fungovanie subjektu ARS.

a)

mali potrebné znalosti a zručnosti v oblasti alternatívneho alebo súdneho riešenia spotrebiteľských sporov, ako aj všeobecné znalosti v oblasti práva;

b)

boli do funkcie vymenované na dostatočne dlhé obdobie v záujme zaistenia nezávislosti ich činnosti a neboli neopodstatnene oslobodené od svojich povinností;

c)

nedostávali žiadne pokyny od ktoréhokoľvek účastníka alebo jeho zástupcu;

d)

boli odmeňované spôsobom, ktorý nesúvisí s výsledkom postupu;

e)

bez zbytočného odkladu informovali subjekt ARS o akýchkoľvek okolnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na ich nezávislosť a nestrannosť alebo ktoré by mohli vytvoriť zadanie vplyvu na ich nezávislosť a nestrannosť, alebo ktoré by mohli spôsobiť konflikt záujmov vo vzťahu ku ktorémukoľvek účastníkovi sporu, ktorý boli požiadané vyriešiť. Povinnosť informovať o takýchto okolnostiach by sa mala vzťahovať na celý priebeh postupu ARS. Takáto povinnosť neplatí, ak subjekt ARS tvorí iba jedna fyzická osoba.

a)

sa dotknutá fyzická osoba nahradí inou fyzickou osobou, ktorá sa poverí vedením postupu ARS, alebo v prípade, že to tak nie je,

b)

sa dotknutá fyzická osoba zdrží vedenia postupu ARS, a ak je to možné, subjekt ARS účastníkom navrhne, aby spor predložili inému subjektu ARS, ktorý je príslušný zaoberať sa daným sporom, alebo v prípade, že to tak nie je,

c)

sa tieto okolnosti oznámia účastníkom a dotknutej fyzickej osobe sa umožní pokračovať vo vedení postupu ARS, iba ak účastníci nepodajú námietku po tom, čo boli informovaní o okolnostiach a o svojom práve podať námietku.

a)

fyzické osoby poverené riešením sporov sú vymenované kolektívnym orgánom zloženým z rovnakého počtu zástupcov organizácií spotrebiteľov a zástupcov obchodníkov v tomto orgáne alebo sú členmi tohto orgánu a ich vymenovanie je výsledkom transparentného postupu;

b)

funkčné obdobie fyzických osôb poverených riešením sporu je aspoň trojročné, aby sa zabezpečila nezávislosť ich konania;

c)

fyzické osoby poverené riešením sporov sa zaväzujú nepracovať pre obchodníka ani profesijnú organizáciu alebo obchodné združenie, ktorých je obchodník členom, počas troch rokov odo dňa zániku funkcie v subjekte riešenia sporov;

d)

subjekt riešenia sporov nemá žiadne hierarchické ani funkčné spojenie s obchodníkom a je jasne oddelený od prevádzkových subjektov obchodníka, pričom má k dispozícii dostatočný rozpočet na plnenie svojich úloh, ktorý je oddelený od všeobecného rozpočtu obchodníka.

a)

ich kontaktných údajov vrátane poštovej a e-mailovej adresy;

b)

skutočnosti, že subjekty ARS sú zaradené do zoznamu v súlade s článkom 20 ods. 2;