15.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/1

(1)

Komisia nariadením (EÚ) č. 1072/2012 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz keramického stolového a kuchynského riadu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „príslušná krajina“).

(2)

Konanie sa začalo 16. februára 2012 (3) na základe podnetu podaného v mene výrobcov Únie (ďalej len „navrhovatelia“), ktorí predstavujú viac ako 30 % celkovej výroby keramického stolového a kuchynského riadu v Únii.

(3)

Ako sa uvádza v odôvodnení 22 dočasného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov týkajúcich sa hodnotenia ujmy trvalo od 1. januára 2008 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(4)

Po zverejnení podstatných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasného antidumpingového cla (ďalej len „dočasné zverejnenie“), niekoľko zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k dočasným zisteniam. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia. Dvaja dovozcovia a jeden vyvážajúci výrobca požiadali o vypočutie v prítomnosti úradníka pre vypočutie z Generálneho riaditeľstva pre obchod a ich žiadosti sa vyhovelo.

(5)

Komisia pokračovala v hľadaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre konečné zistenia. Ústne a písomné pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, sa posúdili, a ak to bolo vhodné, dočasné zistenia sa zodpovedajúcim spôsobom upravili.

(6)

Okrem toho, ako sa ďalej uvádza v odôvodnení 55, bola vykonaná overovacia návšteva u thajského výrobcu, ktorej účelom bolo prešetriť vhodnosť Thajska ako vhodnej analogickej krajiny.

(7)

Všetky strany boli následne informované o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa malo odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz keramického stolového a kuchynského riadu s pôvodom v ČĽR a konečný výber súm získaných prostredníctvom dočasného cla (ďalej len „konečné zverejnenie“). Všetkým stranám bolo poskytnuté obdobie, počas ktorého sa mohli vyjadriť ku konečnému zverejneniu. Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz výrobkov ľahkého priemyslu a umeleckých remesiel (ďalej len „CCCLA“) a skupina dovozcov požiadali o vypočutie v prítomnosti úradníka pre vypočutie z Generálneho riaditeľstva pre obchod a ich žiadosti sa vyhovelo.

(8)

Pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa posúdili a v prípade potreby aj zohľadnili.

(9)

Po dočasnom zverejnení niektoré zainteresované strany spochybnili vzorku vyvážajúcich výrobcov z ČĽR, pričom argumentovali, že vzorka nie je reprezentatívna, keďže je založená iba na najväčších vyvážaných objemoch, a teda nezohľadňuje ostatné faktory, ktoré charakterizujú rôznorodosť a fragmentáciu keramického priemyslu v ČĽR.

(10)

Z článku 17 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (ďalej len „základné nariadenie“) vyplýva, že výber spoločností, ktoré majú byť zaradené do vzorky, sa môže obmedzovať na najväčší reprezentatívny objem vývozu, ktorý je možné náležite prešetriť v stanovenom čase. Pokiaľ ide o fragmentáciu odvetvia, usúdilo sa, že výber založený na objemoch vývozu by zabezpečil reprezentatívnu vzorku, ktorú by bolo možné prešetriť v stanovenom čase. V tejto súvislosti však treba poznamenať, že vybrané spoločnosti sa nachádzajú v troch rôznych regiónoch ČĽR a realizujú významnú výrobu príslušného výrobku z rôznych typov keramického materiálu, napr. z porcelánu a kameniny, ako aj výrobu širokej škály druhov výrobkov. Toto tvrdenie preto nie je možné akceptovať.

(11)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že použitie rôznych metodík pri výbere vzorky pre výrobné odvetvie a dovozcov z Únie v porovnaní s výberom vzorky vyvážajúcich výrobcov predstavuje diskrimináciu a že by sa mali použiť tie isté kritériá. Použitie rôznych metodík je diskriminujúce voči vyvážajúcim výrobcom a je porušením princípu rovnakého zaobchádzania.

(12)

Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov slúži iba na prešetrenie existencie dumpingu v prípade príslušného výrobku z ČĽR. V tomto ohľade je dôležité zahrnúť do obdobia prešetrovania čo najväčší objem dovozu príslušného výrobku. Na druhej strane vzorka výrobcov z Únie bola vybraná na účely zistenia, či výrobné odvetvie Únie utrpelo závažnú ujmu, na základe niekoľkých rôznych ukazovateľov. Pokiaľ ide o dovozcov, zhromaždené informácie sa vo veľkej miere použijú pri hodnotení záujmu Únie. Z toho vyplýva, že v prípade dovozcov a výrobcov z Únie je dôležité zhromaždiť informácie od celej škály spoločností, ktoré pôsobia napríklad v rôznych výrobných segmentoch. Hlavný princíp pri výbere spoločností, ktoré sa majú zaradiť do vzorky, je iný v prípade výrobcov z Únie a dovozcov na jednej strane a vyvážajúcich výrobcov na druhej strane, keďže nie sú v podobnej situácii. Preto si ani zásada nediskriminácie, ani princíp rovnakého zaobchádzania nevyžadujú použitie rovnakej metodiky pri výbere príslušných vzoriek. Z toho vyplýva, že toto tvrdenie je celkom nepodložené, a preto sa zamieta.

(13)

Ďalej jeden vyvážajúci výrobca trval na svojej žiadosti o zaradenie do vzorky, ako sa uvádza v odôvodnení 8 dočasného nariadenia. Spoločnosť však nepredložila žiadne nové argumenty, ktorými by jej zaradenie do vzorky odôvodnilo. Po zohľadnení uvedených zistení v odôvodnení 10 sa preto závery v odôvodnení 9 dočasného nariadenia týmto potvrdzujú.

(14)

Ten istý vyvážajúci výrobca nezaradený do vzorky tvrdil, že mu nebol poskytnutý dostatočný čas na predloženie pripomienok po konečnom zverejnení a že zverejnenie bolo navyše nedostatočné, keďže neboli zverejnené napríklad údaje o náhradách, predajných cenách, úpravách atď. Jeho právo na obhajobu teda nebolo rešpektované.

(15)

Podľa článku 20 ods. 5 základného nariadenia by sa zainteresovanej strane po konečnom zverejnení mala poskytnúť lehota najmenej 10 dní na predloženie pripomienok. Príslušný vyvážajúci výrobca bol o dočasnom zverejnení informovaný prostredníctvom elektronickej pošty 25. februára 2013 a bol mu poskytnutý čas do 8. marca 2013, t. j. 11 dní, aby predložil pripomienky. Zverejnenie bolo navyše nasledujúci deň zaslané aj doporučenou poštou. Z toho vyplýva, že strane, ktorej sa prešetrovanie týka, bol poskytnutý dostatok času na predloženie pripomienok, a toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť. V tejto súvislosti treba takisto poznamenať, že strana predložila pripomienky v stanovenej lehote a že nepožiadala o predĺženie lehoty. Okrem toho Komisia so zreteľom na svoju povinnosť chrániť dôverné informácie zverejnila všetky podstatné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých plánovala navrhnúť uloženie konečných opatrení. Konkrétne rešpektovanie práva na obhajobu si nevyžaduje, aby o údajoch o predaji konkrétnej spoločnosti alebo o náhradách vykonaných v súvislosti so spoločnosťami zaradenými do vzorky, použitými na stanovenie individuálnych dumpingových rozpätí bola informovaná strana, pre ktorú sa nepočíta individuálne rozpätie.

(16)

Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie o nerešpektovaní práva na obhajobu je nepodložené, a preto sa zamieta.

(17)

Ako sa stanovuje v odôvodneniach 24, 56 a 57 dočasného nariadenia, príslušný výrobok je predbežne vymedzený ako keramický stolový a kuchynský riad, okrem keramických nožov, s pôvodom v ČĽR (ďalej len „príslušný výrobok“), ktorý sa v súčasnosti zaraďuje pod kódy KN ex 6911 10 00, ex 6912 00 10, ex 6912 00 30, ex 6912 00 50 a ex 6912 00 90.

(18)

Po dočasnom zverejnení žiadna zo strán nespochybnila, že keramické (kuchynské) nože sa podstatne líšia od ostatných druhov keramického stolového a kuchynského riadu na základe rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach, výrobnom procese a v konečnom použití. Po analýze všetkých pripomienok strán bola žiadosť o vylúčenie keramických nožov z vymedzenia výrobku tohto prešetrovania s konečnou platnosťou prijatá.

(19)

Po uverejnení dočasných opatrení viaceré strany tvrdili, že niektoré keramické mlynčeky na ochucovacie prísady a korenie a ich keramické brúsne časti by mali byť z vymedzenia výrobku vyňaté.

(20)

Táto požiadavka je založená na tvrdení, že vzhľadom na ich špecifickosť nemožno takéto mlynčeky a iné druhy keramického stolového a kuchynského riadu považovať za riad tvoriaci jeden výrobok. Na výrobu brúsnych kotúčov takýchto mlynčekov sa väčšinou používa keramický materiál vyrobený z oxidu hlinitého, ktorý sa nepoužíva na „bežný“ stolový riad, ako sú šálky a taniere, a ktorý sa vypaľuje pri vyšších teplotách. Ich miera zameniteľnosti s hlavnými kategóriami prešetrovaného výrobku je obmedzená. To sa týka aj keramických brúsnych mechanizmov bez krytu, ktoré sa zvyčajne zaraďujú pod uvedené kódy.

(21)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že keramická zložka v týchto brúsičoch zvyčajne tvorí menšiu časť mlynčeka. Okrem toho sa pri prešetrovaní ukázalo, že mlynčeky s keramickým brúsnym kotúčom vrátane keramických brúsnych častí nemajú rovnaké základné fyzikálne vlastnosti a rovnaké základné použitia ako keramický stolový a kuchynský riad. Tvar, tvrdosť a dizajn keramických brúsnych častí sú iné ako v prípade keramického stolového a kuchynského riadu.

(22)

Niektoré strany tvrdili, že tieto mlynčeky by mali byť vyňaté z vymedzenia výrobku na základe skutočnosti, že majú rovnaké fyzikálne vlastnosti, priemyselný dizajn a konečné použitie ako mlynčeky s brúsnymi mechanizmami vyrobenými z kovu a že ak sú súčasťou určitej súpravy mlynčekov, zvyčajne sa zaraďujú do colnej položky 8210. Takisto požadovali, aby keramické časti v týchto prípadoch vo všeobecnosti bežne predstavovali až 2 % hodnoty výrobku. Vzhľadom na veľký počet možností zatriedenia mlynčekov a súprav mlynčekov však pri prešetrovaní nebolo možné použiť tieto argumenty, aby sa určilo, či by keramické mlynčeky mali byť v rámci prešetrovania vyňaté z vymedzenia výrobku.

(23)

Niektoré strany podložili svoje tvrdenie, že tieto mlynčeky by mali byť vyňaté z vymedzenia výrobku, skutočnosťou, že v prípade niektorých mlynčekov, konkrétne mlynčekov na soľ, by bolo potrebné použiť keramické a nie kovové brúsne kotúče, pretože soľ spôsobuje koróziu kovových brúsnych kotúčov. Pri prešetrovaní sa však ukázalo, že v mlynčekoch na soľ sa nevyužívajú výlučne keramické brúsne mechanizmy.

(24)

Na základe úvah v uvedených odôvodneniach z prešetrovania vyplýva, že mlynčeky na ochucovacie prísady a korenie s keramickými brúsnymi časťami sa podstatne líšia od ostatných druhov keramického stolového a kuchynského riadu na základe rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach a použitiach keramického materiálu použitého na funkčné časti. Preto bola požiadavka na ich vyňatie z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania vrátane vyňatia samostatných keramických brúsnych mechanizmov a ich častí prijatá.

(25)

Po uverejnení dočasných opatrení niektoré strany tvrdili, že keramické brúsiče na nože by mali byť vyňaté z vymedzenia výrobku pre rozdiely vo výrobnom procese, v konečnom použití a na základe skutočnosti, že tieto predmety nie sú určené na uchovávanie potravín z dôvodu ich špecifického dizajnu a fyzikálnych vlastností. Pri prešetrovaní sa tieto body potvrdili. Žiadosti o ich vyňatie z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania sa preto vyhovuje.

(26)

V rovnakom duchu sa prešetrovalo, či by aj keramické škrabky nemali byť vyňaté z vymedzenia výrobku. Pri prešetrovaní sa naozaj potvrdilo, že aj keramické škrabky sa podstatne líšia od ostatných druhov keramického stolového a kuchynského riadu na základe rozdielov v dizajne a fyzikálnych vlastnostiach (tvar a tvrdosť) keramického materiálu použitého vo funkčných častiach, vo výrobných procesoch a v konečnom použití. Keramické škrabky by preto takisto mali byť vyňaté z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania.

(27)

Po uverejnení dočasných opatrení jedna strana tvrdila, že aj kamene na pizzu vyrobené z kordieritovej keramiky by mali byť vyňaté z vymedzenia výrobku na základe ich odlišných fyzikálnych vlastností (tvar a tvrdosť), priemyselného dizajnu a použitia. Kordieritová keramika ja druh hlinitokremičitanu horečnatého so špecifickými vlastnosťami, konkrétne s výbornou odolnosťou voči tepelným šokom. Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že kamene na pizzu vyrobené z kordieritovej keramiky majú rovnaké fyzikálne vlastnosti (tvar a tvrdosť), priemyselný dizajn a použitie ako tehly pre pece. Tým pádom sa líšia od ostatného keramického stolového a kuchynského riadu. Po konečnom zverejnení navrhovatelia poukázali na podobnosť kameňov na pizzu vyrobených z kordieritovej keramiky s inými výrobkami, ktorých sa konanie týka. Neboli však schopní preukázať, že kamene na pizzu vyrobené z kordieritovej keramiky majú rovnaké základné fyzikálne vlastnosti a konečné použitie. Žiadosti o ich vyňatie z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania sa preto vyhovuje.

(28)

Po uverejnení dočasných opatrení jedno holandské združenie tvrdilo, že keramický stolový a kuchynský riad, ktorý sa má použiť ako propagačné výrobky, by mal byť vyňatý z vymedzenia výrobku na základe skutočnosti, že sa nepredáva na použitie ako stolový alebo kuchynský riad, že predstavuje významnú ekonomickú hnaciu silu pre maloobchodný sektor, že ho zákazníci vysoko oceňujú a že iba výrobcovia z ČĽR môžu ponúknuť potrebné množstvá v krátkom čase. Žiadosti o vyňatie keramického stolového a kuchynského riadu, ktorý sa má použiť ako propagačné výrobky, z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania však nie je možné vyhovieť, pretože jeho fyzikálne vlastnosti, výrobné procesy a konečné použitie sú rovnaké ako u ostatných druhov keramického stolového a kuchynského riadu.

(29)

Po uverejnení dočasných opatrení a znova po konečnom zverejnení nemecký dovozca a veľkoobchodník a čínsky spolupracujúci vyvážajúci výrobca tvrdili, že špeciálne natreté kameninové výrobky určené na sublimačnú potlač, pri ktorých sa sublimačný náter dá odstrániť prostredníctvom mechanického škrabania, by mal byť vyňatý z vymedzenia výrobku na základe skutočnosti, že ide o polotovary, pri ktorých sa konečná úprava potlače (tzv. „photofinishing“) vykonáva v Únii prostredníctvom špecifických kanálov, z dôvodu odlišného vnímania spotrebiteľov, skutočnosti, že sublimačný náter prevyšuje hodnotu nenatretých keramických predmetov a z dôvodu neexistencie výrobcov tohto druhu výrobku v Únii. Pri prešetrovaní sa ukázalo, že výrobok je viditeľne rovnaký ako ostatný stolový riad neošetrený sublimáciou, a preto ich je veľmi ťažko, ak vôbec, možné navzájom odlíšiť. Pri prešetrovaní sa ďalej ukázalo, že tieto výrobky bežne používajú tí istí koneční používatelia ako ostatné druhy keramického stolového riadu. Takisto sa zistilo, že viacerí výrobcovia z Únie takéto výrobky vyrábajú a že dovážané výrobky priamo konkurujú výrobkom z Únie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žiadosť o vyňatie špeciálne natretého kameninového riadu určeného na sublimačnú potlač zamieta.

(30)

Po uverejnení dočasných opatrení a znova po konečnom zverejnení dovozca, ktorý žiadal o vyňatie ručne maľovaného stolového riadu s figuratívnou maľbou pod glazúrou z vymedzenia výrobku, tvrdil, že pri predbežnej analýze Komisie v tejto súvislosti sa vyskytli chyby, pretože sa v nej nezohľadnila existencia trhových segmentov, rozdiel v kvalite medzi jednotlivými druhmi stolového riadu, luxusný charakter a väčšia krehkosť ručne maľovaného stolového riadu s figuratívnou maľbou pod glazúrou a obmedzená miera zameniteľnosti ako dôsledok súvisiaci s vnímaním spotrebiteľov. Takisto tvrdil, že ručne maľovaný stolový riad s figuratívnou maľbou pod glazúrou možno použiť aj ako dekoráciu.

(31)

Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa rozdielov medzi jednotlivými druhmi stolového riadu a luxusného charakteru a väčšej krehkosti ručne maľovaného stolového riadu s figuratívnou maľbou pod glazúrou, tieto vlastnosti nie sú špecifické len pre ručne maľovaný stolový riad s figuratívnou maľbou pod glazúrou. Okrem toho, pokiaľ ide o obmedzenú mieru zameniteľnosti ako dôsledok súvisiaci s vnímaním spotrebiteľov, nebol predložený nijaký nový argument, ktorý by viedol k zmene záveru v odôvodnení 45 dočasného nariadenia, že priemerný spotrebiteľ nerozlišuje medzi ručne maľovaným stolovým riadom s figuratívnou maľbou pod glazúrou a inými druhmi keramického stolového riadu. Komisia uskutočnila analýzu existencie trhových segmentov uvedených v odôvodneniach 157 a 158 dočasného nariadenia. Tieto argumenty preto nemohli zvrátiť závery v odôvodnení 45 dočasného nariadenia.

(32)

Tvrdenie uvedené v odôvodnení 50 dočasného nariadenia sa po zavedení dočasných opatrení ďalej prepracovalo. Tieto tvrdenia boli zopakované po konečnom zverejnení. Dovozca, ktorý uskutočňuje výrobu v ČĽR, tvrdil, že výrobky kuchynského/stolového riadu, ktoré sú úplne glazované a/alebo smaltované na 100 % svojho povrchu okrem podstavca alebo jeho časti a na ktorých je 100 % glazovaného/smaltovaného povrchu natretých inak ako nabielo, by mali byť vyňaté z vymedzenia výrobku. Tvrdenie bolo podrobené dôkladnej analýze a pri prešetrovaní sa ukázalo, že fyzikálne vlastnosti, výrobné procesy a konečné použitie týchto výrobkov sú rovnaké ako v prípade ostatných glazovaných a/alebo smaltovaných výrobkov keramického stolového a kuchynského riadu. Toto tvrdenie bolo preto s konečnou platnosťou zamietnuté.

(33)

CCCLA trvala na tom, že jemný kostný porcelán by mal byť vyňatý z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania na základe skutočnosti, že ide o krehký luxusný výrobok s nízkou mechanickou pevnosťou, a takisto spochybnila, či výrobok je odolný voči obitiu. Treba však poznamenať, že samotná CCCLA predtým tvrdila, že jemný kostný porcelán má vysokú mechanickú tvrdosť a je odolný voči obitiu. Na základe týchto protirečivých tvrdení sa jednoznačne spochybnili požiadavky komory CCCLA. V každom prípade vznesené argumenty nemenia závery zhrnuté v odôvodnení 28 dočasného nariadenia. Žiadosť o vyňatie jemného kostného porcelánu z vymedzenia výrobku sa preto s konečnou platnosťou zamieta.

(34)

Tá istá strana opakovala, že odolný porcelán by mal byť vyňatý z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania. Vyjadrila sa, že tvrdenie, že výrobok nemá nepopierateľné črty, nie je pravdivé, že je veľmi odolný vďaka obsahu hliníkového kaolínu, ktorý presahuje 24 %, a následne spochybnila schopnosť Únie vyrábať tento výrobok. Jednotlivé vyjadrenia týkajúce sa odolného porcelánu sú však protirečivé, pokiaľ ide napríklad o podiel surovín a obsah prášku oxidu hlinitého. Okrem toho sa nespochybnilo, že odolný porcelán sa vyrába aj v Únii a že výrobcovia v ČĽR vyrábajú odolný porcelán, ktorý priamo konkuruje odolnému porcelánu vyrobenému v Únii, ako aj iným výrobkom, ktorých sa týka prešetrovanie. Žiadosť o vyňatie odolného porcelánu sa preto s konečnou platnosťou zamieta.

(35)

Všetky druhy keramického stolového a kuchynského riadu možno považovať za rôzne druhy toho istého výrobku. Žiadosť vznesená po dočasnom zverejnení a znova po konečnom zverejnení, aby sa prešetrovanie týkalo širokej škály podobných výrobkov a aby v dôsledku toho bolo potrebné vykonať samostatné analýzy postavenia, dumpingu, ujmy, príčin a záujmu Únie pre každý segment výrobkov, sa pokladá za neopodstatnenú. Jedna strana, ktorá tvrdila, že vymedzenie výrobku je príliš všeobecné, predložila porovnanie výrobkov s rôznou mierou výzdoby, ale jej tvrdenia, pokiaľ ide o konečné použitie (pre záhradu a deti v jednom prípade, na dekoráciu v druhom prípade) sú sporné, pretože neexistuje jednoznačné vymedzenie, a tieto vyhlásenia možno považovať skôr za potvrdenie bodu uvedeného v odôvodnení 55 dočasného nariadenia. Treba takisto poznamenať, že dovozca, ktorý uskutočňuje výrobu v ČĽR, uviedol, že vyše 99 % výrobkov keramického stolového a kuchynského riadu predávaných v Únii sú z väčšej časti alebo úplne biele. Niektoré strany spochybnili odôvodnenie 58 dočasného nariadenia na základe skutočnosti, že v rámci prešetrovania inštitúcie nevykonali nijaké testy, ktoré by preukázali, že určitý tovar nie je vhodný pre voľné obchodovanie v Únii. Na základe tejto skutočnosti sa však nespochybňuje záver uvedený v odôvodnení 63 dočasného nariadenia.

(36)

Po zohľadnení uvedených skutočností je vymedzenie výrobku s konečnou platnosťou definované ako keramický stolový a kuchynský riad, okrem keramických nožov, keramických mlynčekov na ochucovacie prísady alebo korenie a ich keramických brúsnych častí, keramických škrabiek, keramických brúsičov na nože a kameňov na pizzu určených na pečenie pizze alebo chleba vyrobených z kordieritovej keramiky, s pôvodom vČĽR, ktorý sa v súčasnosti zaraďuje pod kódy KN ex 6911 10 00, ex 6912 00 10, ex 6912 00 30, ex 6912 00 50 a ex 6912 00 90.

(37)

Vzhľadom na to, že neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky týkajúce sa príslušného výrobku a podobného výrobku, všetky ostatné závery uvedené v odôvodneniach 24 až 63 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(38)

Po dočasnom zverejnení jeden vyvážajúci výrobca, jeden výrobca z Únie a jeden dovozca tvrdili, že THZ bolo stanovené po termíne, t. j. po trojmesačnom období stanovenom v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a že prešetrovanie by preto malo byť ukončené bez uloženia akýchkoľvek antidumpingových opatrení. Táto požiadavka v súvislosti so stanovovaním THZ už bola vznesená v predbežnej fáze a Komisia ju v odôvodneniach 72 a 73 dočasného nariadenia zamietla. Po dočasnom zverejnení ďalší piati vyvážajúci výrobcovia predložili podobnú žiadosť. Na podporu svojho tvrdenia sa odvolali na rozsudky Súdneho dvora vo veciach Brosmann a Aokang Shoes  (4).

(39)

Po prvé treba spomenúť, že prípady Brosmann a Aokang Shoes nie sú vhodné pre hodnotenie zákonnosti analýzy THZ v danom prešetrovaní, keďže dané prípady sa na rozdiel od tohto prešetrovania týkajú situácií, v ktorých sa hodnotenie THZ vôbec nevykonalo.

(40)

Okrem toho prípady Brosmann a Aokang Shoes nie sú relevantné pre hodnotenie zákonnosti daného prešetrovania vzhľadom na skutočnosť, že základné nariadenie bolo medzičasom zmenené a doplnené (5). Článok 2 ods. 7 zmeneného základného nariadenia, ktorým sa ustanovuje, že Komisia bude stanovovať THZ iba v súvislosti so spoločnosťami zaradenými do vzorky podľa článku 17 základného nariadenia a že takéto určenie uskutoční v rámci siedmich mesiacov, ale v žiadnom prípade nie neskôr ako osem mesiacov po začatí prešetrovania, sa vzťahuje na všetky nové a prebiehajúce prešetrovania od 15. decembra 2012, a teda vrátane tohto prešetrovania.

(41)

V každom prípade je nevyhnutné potvrdiť výklad judikatúry, a síce že samo osebe nedošlo k nijakému porušeniu práva na stanovenie THZ bez ohľadu na skutočnosť, že nebola dodržaná trojmesačná lehota. Záver uvedený v odôvodnení 73 dočasného nariadenia sa preto zachováva.

(42)

V dôsledku veľkého počtu prijatých žiadostí týkajúcich sa THZ a potreby vykonania mnohých overovacích návštev na účely preskúmania týchto žiadosti v stanovenom čase, nebolo THZ stanovené v rámci siedmich mesiacov. Bolo však stanovené v rámci ôsmich mesiacov od začatia prešetrovania, ako sa vyžaduje v základnom nariadení zmenenom a doplnenom nariadením č. 1168/2012. Tvrdenie, že v tomto ohľade došlo k odobratiu práv so spätnou účinnosťou, nie je opodstatnené, ako už bolo vysvetlené.

(43)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žiadosť, aby bolo antidumpingové prešetrovanie v dôsledku neurčenia THZ v rámci troch mesiacov ukončené bez uloženia akýchkoľvek antidumpingových opatrení, zamieta.

(44)

Ďalej jeden vyvážajúci výrobca nezaradený do vzorky, ktorý nepreukázal, že by mal jeden prehľadný súbor účtovných záznamov, ktoré sú predmetom nezávislého auditu v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi, na základe čoho bola jeho žiadosť týkajúca sa THZ zamietnutá, trval na tvrdení, že údajné chyby v účtovníctve, pokiaľ existujú, na základe ktorých bola žiadosť zamietnutá, nie sú podstatné a že z toho dôvodu je rozhodnutie o zamietnutí THZ neprimerané a v rozpore so zásadou proporcionality. Po konečnom zverejnení príslušný vyvážajúci výrobca naďalej trval na svojej žiadosti, nepredložil však nijaké nové argumenty.

(45)

Argumenty týkajúce sa závažnosti účtovných záznamov sú v podstate rovnaké ako argumenty predložené počas prešetrovania THZ a Komisia ich vyvrátila ešte pred stanovením THZ. Pokiaľ však ide o argument, že zamietnutie udelenia THZ je v rozpore so zásadou proporcionality, treba pripomenúť, že kritériá THZ stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia majú kumulatívnu povahu a, pokiaľ nie sú splnené, z právneho hľadiska nie je možné udeliť THZ. Navyše, keďže dôkazné bremeno nesie spoločnosť žiadajúca o THZ a táto spoločnosť nepreukázala, že by mala jeden prehľadný súbor účtovných záznamov, Komisia mala jedinú možnosť, a síce zamietnuť THZ. Rozhodnutie o zamietnutí THZ sa preto nemôže považovať za porušenie zásady proporcionality. V každom prípade podľa článku 2 ods. 7 písm. d) základného nariadenia zmeneného a doplneného nariadením č. 1168/2012 (6), ak Komisia obmedzila svoje preskúmanie použitím vzorky, rozhodnutie o THZ sa obmedzí na strany zahrnuté do vzorky.

(46)

Treba pripomenúť, že hoci šestnásť vyvážajúcich výrobcov žiadalo o IZ, iba žiadosti prijaté od spoločností zaradených do vzorky sa preskúmali podľa článku 9 ods. 6 základného nariadenia a následne boli uznané. Zo zvyšných jedenástich vyvážajúcich výrobcov sedem výrobcov žiadalo o individuálne preskúmanie.

(47)

V súlade s článkom 9 ods. 5 a 6 základného nariadenia individuálne clá sa uplatnia na dovoz od ktoréhokoľvek vývozcu alebo výrobcu, ktorému bolo poskytnuté individuálne zaobchádzanie stanovené v článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Štyrom spoločnostiam, ktoré žiadali o IZ, ale nie o individuálne preskúmanie, preto nemohlo byť uložené individuálne clo.

(48)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že predložil všetky požadované informácie v stanovených lehotách, a preto by jeho žiadosť o IZ mala byť preskúmaná a malo by sa stanoviť individuálne rozpätie v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci Brosmann  (7).

(49)

Túto žiadosť nie je možné akceptovať. Keďže daná spoločnosť nebola zaradená do vzorky, jej žiadosť o IZ by sa mohla posúdiť iba v súvislosti s individuálnym preskúmaním, ak by také preskúmanie bolo vykonané podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia.

(50)

Keďže neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky týkajúce sa IZ, odôvodnenia 79 až 81 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(51)

Žiadosti o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia predložilo sedem vyvážajúcich výrobcov, ktorí tvorili desať právnych subjektov. Ako je vysvetlené v odôvodneniach 82 a 83 dočasného nariadenia, v súvislosti s týmito žiadosťami neboli vo fáze dočasných opatrení prijaté nijaké rozhodnutia.

(52)

Dňa 21. decembra 2012 boli vyvážajúci výrobcovia informovaní, že ich žiadosti o individuálne preskúmanie nebolo možné uznať, pretože by predstavovali neprimeranú záťaž a boli pri prekážkou v dokončení prešetrovania v stanovenej lehote.

(53)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia individuálne preskúmanie je štatutárnym právom a že odmietnutie Komisie vykonať individuálne preskúmanie je neopodstatnené, keďže ani množstvo spoločností, ani požadované preskúmanie by vzhľadom na zdroje Komisie nepredstavovalo neprimeranú záťaž, ani by nebránilo dokončeniu prešetrovania v stanovenej lehote. Po konečnom zverejnení sa tvrdenie zopakovalo, neboli však predložené nijaké ďalšie argumenty.

(54)

Rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí individuálnych preskúmaní sa prijíma na základe jednotlivých prípadov, pričom sa zohľadňuje počet predložených žiadostí a čas, ktorý je k dispozícii na posúdenie týchto žiadostí. V tomto prípade treba pripomenúť, že Komisia bola zo zákona povinná vykonať preskúmanie THZ u šestnástich právnych subjektov v ČĽR vrátane spoločností, ktoré neboli zaradené do vzorky. Vzhľadom na časové obmedzenia vyplývajúce zo zákonných procesných lehôt nebolo preto možné vykonať nijaké individuálne preskúmania pred predbežnými zisteniami. Z dôvodu obmedzeného času, ktorý bol následne k dispozícii, a pri zohľadnení počtu predložených žiadostí a obmedzených dostupných zdrojov zo strany útvarov Komisie zodpovedných za antidumpingové prešetrovania sa dospelo k záveru, že v tomto prípade by vykonanie individuálnych preskúmaní predstavovalo neprimeranú záťaž.

(55)

Po zavedení dočasných opatrení sa ďalej skúmal výber vhodnej analogickej krajiny. V tejto súvislosti bola vykonaná overovacia návšteva v priestoroch thajského vyvážajúceho výrobcu, ktorý predložil vyplnený dotazník, ako sa uvádza v odôvodnení 87 dočasného nariadenia. Po preskúmaní a overení informácií prijatých od spolupracujúceho výrobcu z Thajska sa však dospelo k záveru, že thajský výrobca nemôže poskytnúť dostatočne podrobné údaje, pokiaľ ide o druhy výrobkov predávaných na domácom trhu. Preto sa usúdilo, že za najvhodnejšiu analogickú krajinu by sa mala považovať Brazília.

(56)

Informácie získané z Thajska však slúžili na podloženie niektorých zistení v Brazílii, najmä pokiaľ ide o úroveň cenového rozdielu medzi značkovými a neznačkovými výrobkami (pozri odôvodnenie 91 ďalej).

(57)

Po konečnom zverejnení sa ozvalo jedno odvetvové združenie, ktoré spochybnilo výber Brazílie ako vhodnej analogickej krajiny. V podstate tvrdilo, že jediným dôvodom pre výber Brazílie je zjavne skutočnosť, že žiadna iná krajina nebola vhodná. Toto tvrdenie nie je možné akceptovať. Z odôvodnení 84 až 88 dočasného nariadenia jasne vyplýva, že Brazília sa považuje za vhodnú analogickú krajinu na základe reálnej situácie na domácom trhu. Skutočnosť, že Komisia po dočasných opatreniach pokračovala v skúmaní aj iných potenciálnych analogických krajín, nevedie k záveru, že Brazília nie je vhodnou voľbou.

(58)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a keďže neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky týkajúce sa výberu Brazílie ako vhodnej analogickej krajiny, sa odôvodnenia 84 až 88 dočasného nariadenia potvrdzujú.

(59)

Po dočasnom zverejnení niektoré zainteresované strany tvrdili, že stanovenie normálnej hodnoty obsahuje chyby, keďže táto hodnota údajne nebola stanovená pre predaj podobných výrobkov v Brazílii, a preto má za následok skreslené a nespravodlivé výsledky, najmä pokiaľ ide o kameninové výrobky a ostatné druhy výrobkov, ktoré sa nevyrábajú a nepredávajú v analogickej krajine. Niektorí vyvážajúci výrobcovia takisto argumentovali, že metodika na stanovenie vytvorenej normálnej hodnoty, ktorá sa uvádza v odôvodnení 94 dočasného nariadenia, nebola riadne zverejnená.

(60)

Z pripomienok prijatých po dočasnom zverejnení vyplýva, že metodika použitá na stanovenie normálnej hodnoty nebola niektorým zainteresovaným stranám úplne jasná. S cieľom riešiť tieto pripomienky je ďalej vysvetlené, že metodika na stanovenie normálnej hodnoty bola nasledovná.

(61)

Vzhľadom na skutočnosť, že všetky žiadosti o THZ boli zamietnuté, normálna hodnota pre všetkých vyvážajúcich výrobcov z ČĽR zaradených do vzorky sa určila na základe informácií prijatých od výrobcu v analogickej krajine, v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(62)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či bol predaj podobného výrobku v Brazílii nezávislým zákazníkom reprezentatívny. Zistilo sa, že predaj podobného výrobku brazílskeho spolupracujúceho výrobcu je reprezentatívny, pokiaľ ide o objem jeho predaja na domácom brazílskom trhu, v porovnaní s príslušným výrobkom vyvážaným do Únie vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 1 ods. 4 základného nariadenia „podobný výrobok“ znamená výrobok, ktorý je identický, t. j. podobný vo všetkých znakoch s posudzovaným výrobkom, alebo ak nie je takýto výrobok k dispozícii, inému výrobku, ktorý hoci nie je podobný v každom ohľade, má vlastnosti, ktoré sú veľmi podobné vlastnostiam posudzovaného výrobku.

(63)

Komisia ďalej skúmala, či by bolo možné tento predaj považovať za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Vykonalo sa to stanovením podielu ziskového predaja nezávislým zákazníkom. Transakcie týkajúce sa predaja sa považovali za ziskové vtedy, ak bola jednotková cena rovnaká alebo vyššia ako úroveň výrobných nákladov. Boli preto stanovené výrobné náklady spolupracujúceho brazílskeho výrobcu.

(64)

Týmto preskúmaním sa preukázalo, že pri všetkých druhoch výrobkov sa viac ako 80 % objemu predaja na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a že vážená priemerná predajná cena všetkých druhov je rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady.

(65)

Normálna hodnota podľa druhu výrobku sa preto vypočítala ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový. Z toho vyplýva, že v protiklade s tým, čo sa uvádza v odôvodnení 94 dočasného nariadenia, pre neziskový predaj nebola stanovená nijaká vytvorená normálna hodnota.

(66)

Keďže v súvislosti s vývoznými cenami neboli predložené nijaké pripomienky, odôvodnenie 95 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(67)

Po dočasnom zverejnení niektoré zainteresované strany tvrdili, že metodika použitá na porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny obsahuje chyby, keďže neporovnáva podobné výrobky, a že základ, podľa ktorého sa vykonali úpravy, nebol dostatočne objasnený. Konkrétnejšie jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že v prípade kameninových výrobkov, ktoré analogický výrobca nevyrába ani nepredáva, mala Komisia porovnať upravenú vývoznú cenu s domácou cenou za hlinu, a nie stanovovať normálnu hodnotu. Okrem toho niektorí vyvážajúci výrobcovia argumentovali, že v prípade niekoľkých iných druhov výrobkov, ktoré vyvážajú a predávajú vyvážajúci výrobcovia, porovnanie vývoznej ceny a priemernej ceny za kg bežného druhu výrobku predávaného v Brazílii založené výlučne na druhu použitého keramického materiálu nevyhnutne viedlo k porovnaniu výrobkov, ktoré nie sú podobné, a teda ku chybnému výsledku. Navyše jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že sa podcenila úprava v prípade značkového tovaru podľa článku 2 ods. 10 písm. k), zatiaľ čo iný vyvážajúci výrobca tvrdil, že úroveň danej úpravy nebola založená na spoľahlivých ani podložených údajoch, a preto nie je opodstatnená. Ten istý vyvážajúci výrobca takisto argumentoval, že v prípade jeho vývozných cien by sa mali zohľadniť rozdiely v množstvách predaných na rôznych úrovniach obchodovania. Niektoré zainteresované strany tvrdili, že metodika použitá pri úpravách na zohľadnenie rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach nie je dostatočne podložená a nie je jasné, na základe akých údajov sa tieto úpravy vykonali.

(68)

Vzhľadom na prijaté pripomienky bola metodika použitá na porovnanie cien a na úpravy na účely porovnateľnosti cien podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia zrevidovaná. Najmä v prípade výrobkov, ktoré sa v predbežnej fáze porovnávali na základe priemernej ceny za kg bežného výrobku výlučne podľa použitého keramického materiálu, sa uskutočnilo porovnanie s najpodobnejším výrobkom (pozri odôvodnenie 77 ďalej), čo umožnilo presnejšie a spravodlivejšie porovnanie cien.

(69)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnali na základe cien zo závodu. Dumpingové rozpätia sa stanovili porovnaním individuálnych cien zo závodu týkajúcich sa vývozcov zaradených do vzorky s domácimi predajnými cenami analogického výrobcu podobného výrobku. Niektoré vývozné transakcie sa však týkali atypických druhov výrobkov, ako sú krúžky na obrúsky, držiaky na nože alebo podložky pod čajníky, v prípade ktorých nebolo možné zabezpečiť spravodlivé porovnanie. Z toho dôvodu a aj vzhľadom na skutočnosť, že tieto transakcie boli zanedbateľné, keďže spolu predstavovali menej ako 0,5 % objemu vývozu, boli tieto výrobky vyňaté.

(70)

Na účely zabezpečenia objektívneho porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa vykonali náležité úpravy na zohľadnenie rozdielov, ktoré ovplyvňujú cenu a porovnateľnosť cien, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Vykonali sa úpravy, ak to bolo potrebné, na zohľadnenie rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach, úrovne obchodovania a ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien, najmä pri predaji značkového tovaru.

(71)

Najskôr sa skúmala odôvodnenosť úpravy na zohľadnenie rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach podľa článku 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia.

(72)

V prípadoch, keď normálna hodnota bola stanovená na základe najpodobnejšieho výrobku (pozri odôvodnenie 68 uvedené vyššie), úprava na zohľadnenie rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach sa vykonala s cieľom zabezpečiť objektívne porovnanie cien podobných výrobkov.

(73)

Pokiaľ ide o kameninové výrobky, vývozná cena sa porovnala s domácou predajnou cenou najpodobnejšieho výrobku vyrábaného a predávaného v analogickej krajine, t. j. predajná cena výrobkov vyrobených z hliny namiesto kameniny, ale rovnakého vo všetkých ostatných ohľadoch, zvýšená o 5 %, aby zohľadňovala cenový rozdiel medzi kameninou a hlinou.

(74)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že výrobné náklady, ako aj maloobchodná cena hlinených výrobkov sú vyššie ako v prípade kameninových výrobkov. Vývozná cena jeho kameninových výrobkov mala byť preto skôr znížená, a nie zvýšená. Vyvážajúci výrobca sa pri obhajobe svojho tvrdenia v podstate opiera o vlastné odhady nákladov na výrobu hliny a kameniny a o výpis z cenníka maloobchodných cien hlinených a kameninových výrobkov.

(75)

Táto informácia, ktorá bola v rámci konania predložená veľmi neskoro a až po konečnom zverejnení, je v ostrom protiklade s informáciami, ktoré Komisii počas prešetrovania predložili ostatné zainteresované strany, t. j. navrhovateľ, odvetvie Únie a výrobca v analogickej krajine. Všetky tieto strany tvrdili, že kameninové výrobky majú vyššiu kvalitu, t. j. sú odolnejšie, ako hlinené výrobky a sú nákladnejšie na výrobu, keďže kamenina je v podstate kaolín vypálený pri vysokej teplote a hlina je kaolín vypálený pri nízkej teplote. Kameninu preto vo všeobecnosti možno predávať za vyššiu cenu. Táto informácia bola ďalej potvrdená na základe verejne dostupných trhových informácií.

(76)

Treba takisto poznamenať, že príslušný vyvážajúci výrobca sám nevyrába hlinené výrobky, a uviedol teda iba odhad nákladov na ich výrobu. Okrem toho predložený cenník jednoznačne nepreukazuje, že hlinené výrobky sú vo všeobecnosti drahšie ako kameninové výrobky. Predložené dôkazy teda nepreukazujú, že úprava na zabezpečenie spravodlivého cenového porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny kameninových výrobkov je chybná, a žiadosť sa preto zamieta.

(77)

V súvislosti s ostatnými druhmi výrobkov, v prípade ktorých porovnanie v predbežnej fáze vychádzalo iba z priemernej ceny za kg a z keramického materiálu, Komisia ďalej analyzovala príslušné druhy výrobkov a porovnávala vývoznú cenu s najpodobnejším druhom výrobku, ktorý sa vyrába a predáva v analogickej krajine. V prípade, že sa líšila iba menšia fyzikálna vlastnosť, napr. druh glazovania alebo výzdoba, pričom ostatné základné vlastnosti druhu výrobku boli rovnaké, sa predajná cena najpodobnejšieho druhu upravila s cieľom zohľadniť zistený rozdiel skutočných cien súvisiaci s rozdielom vo fyzikálnej vlastnosti. U ostatných druhov výrobkov, v prípade ktorých sa líšila viac ako jedna fyzikálna vlastnosť, sa vývozná cena porovnala s priemernou predajnou cenou najpodobnejšieho výrobku. V prípade týchto druhov výrobkov boli u najpodobnejšieho výrobku rovnaké niektoré alebo všetky uvedené základné fyzikálne vlastnosti: keramický materiál, druh riadu, základný tvar, výzdoba a glazovanie.

(78)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tvrdili, že podobne ako pri úpravách v prípadoch, keď sa líšila iba menšia fyzikálna vlastnosť, by sa úprava mala vykonať aj v prípadoch, keď sa líši viac ako jedna fyzikálna vlastnosť najpodobnejšieho výrobku.

(79)

Treba pripomenúť, že v prípadoch, keď sa líšila iba jedna menšia fyzikálna vlastnosť, bola predajná cena najpodobnejšieho výrobku upravená s cieľom zohľadniť zistený rozdiel skutočných cien súvisiaci s daným rozdielom vo fyzikálnej vlastnosti, zatiaľ čo na druhej strane v prípade, keď sa líšila viac ako jedna fyzikálna vlastnosť, sa porovnanie vykonalo na základe priemernej predajnej ceny výrobku s rovnakými fyzikálnymi vlastnosťami. V druhom prípade sa preto nevyžadovala žiadna úprava na zohľadnenie akéhokoľvek rozdielu vo fyzikálnej vlastnosti medzi podobnými výrobkami, keďže ich základné fyzikálne vlastnosti boli rovnaké. Toto tvrdenie preto nie je možné akceptovať.

(80)

Jeden z uvedených vyvážajúcich výrobcov požadoval aj ďalšie úpravy na zohľadnenie rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach, pokiaľ ide o hmotnosť a belosť príslušného výrobku. Tvrdil, že používa surový materiál nízkeho štandardu a že náklady a cena jeho výrobkov sú preto nižšie ako náklady a cena podobného výrobku vyrobeného v analogickej krajine. Jeho vývozná cena by sa preto mala upraviť o primeranú sumu. V tejto súvislosti treba uviesť najmä skutočnosť, že spoločnosti nebol udelený štatút trhového hospodárstva a že jej výrobné náklady preto neboli overené. Okrem toho tvrdenie, že jej výrobky sú približne o 5 % ťažšie ako štandardné výrobky, nebolo podložené žiadnymi overiteľnými podpornými dokumentmi, a preto sa považuje za neopodstatnené. Pokiaľ ide o belosť, keďže tento vyvážajúci výrobca vo svojom vyjadrení priznal, že jeho výrobky majú štandardnú bielu farbu, nevysvetlil, prečo by sa mu v tomto ohľade mala zaručiť úprava. Tieto žiadosti sa preto zamietajú.

(81)

Iný vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia neporovnala niektoré jeho vývozné ceny s normálnou hodnotou vhodného najpodobnejšieho výrobku. Tento vývoz sa týkal predaja dekorovaných výrobkov prostredníctvom neprepojeného obchodníka, ktorý údajne zabezpečil dekoráciu (dekalk) bezplatne. V dôsledku toho vývozná cena nezahŕňala náklady na dekoráciu, a preto by sa mala porovnať s normálnou hodnotou stanovenou pre nedekorované výrobky, prípadne s priemernou normálnou hodnotou dekorovaných a nedekorovaných tovarov.

(82)

Treba poznamenať, že výrobné náklady nie sú relevantný faktor pre porovnateľnosť cien, ktorá vychádza výhradne z porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou podobných výrobkov. Z predložených informácií takisto jasne vyplýva, že dané vyvážané výrobky boli v skutočnosti dekorované, hoci vyvážajúci výrobca údajne neniesol plné náklady súvisiace s pridanou hodnotou, ktorú možno pripísať dekorácii. Táto skutočnosť však nepredstavuje faktor, ktorý by mohol odôvodniť cenovú úpravu na zohľadnenie rozdielu vo fyzikálnych vlastnostiach v porovnaní s podobným výrobkom v analogickej krajine. V každom prípad vzhľadom na pokročilú fázu konania, v priebehu ktorej bolo toto tvrdenie predložené, nie je možné overiť údaje poskytnuté na podloženie tohto tvrdenia. Toto tvrdenie sa týmto zamieta.

(83)

Vzhľadom na širokú škálu možných kombinácií súprav keramického stolového riadu vyrábaných a predávaných v ČĽR a v Brazílii sa na účely zabezpečenia objektívneho porovnania cien považovalo za nevyhnutné rozdeliť jednotlivé súpravy do skupín podľa počtu a druhu predmetov kombinovaných v jednej súprave. Priemerná domáca predajná cena v analogickej krajine v prípade rôznych kombinácií súprav zaradených do jednotlivých skupín sa porovnala s vývoznou cenou kombinácií súprav, ktoré patria do týchto skupín.

(84)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že vzhľadom na širokú škálu možných kombinácií výrobkov tvoriacich súpravu, metodika zaraďovania do skupín nezabezpečí spravodlivé porovnanie cien, pretože nezohľadňuje vlastnosti jednotlivých kusov, ktoré tvoria súpravu. Tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že súpravy by sa preto mali z výpočtu dumpingového rozpätia vyňať.

(85)

Treba poznamenať, že výpočet dumpingu v prípade súprav je založený na porovnaní priemernej predajnej ceny za kg, a nie za jednotlivé kusy. V súvislosti so súpravami preto na účely spravodlivého porovnania cien nie je potrebné určiť presnú kombináciu rozličných kusov. Použitá metodika zaraďovania do skupín zohľadňuje základné vlastnosti rôznych kombinácií súprav, pokiaľ sú súpravy vymedzené napríklad ako kávové a/alebo čajové súpravy, jedálenské súpravy alebo iné súpravy a takisto pokiaľ je stanovený počet kombinovaných kusov. Vzhľadom na tieto okolnosti sa usudzuje, že v prípade súprav sa v zmysle článku 2 ods. 10 základného nariadenia vykonalo spravodlivé porovnanie. Toto tvrdenie preto nie je možné akceptovať.

(86)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 99 dočasného nariadenia, pri prešetrovaní sa zistilo, že čínski vyvážajúci výrobcovia vo všeobecnosti zatrieďujú svoje výrobky až do piatich rôznych tried, od A po E, s výraznými cenovými rozdielmi. Prevažnú väčšinu vývozu do Únie však tvorí trieda A, B alebo C, resp. ich kombinácia. Toto triedenie však nie je univerzálne, ani založené na všeobecných štandardoch daného odvetvia, ale skôr špecifické pre daný podnik a umožňuje diferenciáciu cien. Na druhej strane výrobca z analogickej krajiny predáva na domácom brazílskom trhu iba ekvivalent triedy A a vzhľadom na to bol zistený vplyv na porovnateľnosť cien. Vývozná cena bola preto upravená smerom nahor, na úroveň čínskej triedy A, aby bola porovnateľná s výrobkom, ktorý predáva analogický výrobca na brazílskom trhu. Úroveň tejto úpravy sa individuálne stanovila pre každú spoločnosť zaradenú do vzorky, ak to bolo vhodné, na základe skutočného a overeného cenového rozdielu medzi jednotlivými triedami.

(87)

Po konečnom zverejnení sa ozval jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky, ktorý tvrdil, že časti jeho vývozného predaja, ktoré sa predali prostredníctvom neprepojeného obchodníka, pozostávali z kombinácie výrobkov triedy A a triedy B, a preto by mali by prispôsobená cenovej úrovni triedy A. Tvrdil, že cenový rozdiel predstavoval až 25 %, a ako podporné dôkazy predložil kópie faktúr a cenové ponuky.

(88)

Tieto informácie však neboli predložené ani v priebehu prešetrovania, vrátane overovacej návštevy, ani po zverejnení predbežných záverov Komisie. Naopak, tento výrobca v priebehu prešetrovania tvrdil, že vyvážal iba výrobky triedy A. Nebol predložený nijaký kompletný cenník napriek tomu, že v dotazníku sa od výrobcu požadovalo, aby vyčíslil údajný cenový rozdiel medzi jednotlivými triedami, ale iba obmedzený počet cenových ponúk. Za týchto okolností a vzhľadom na veľmi neskorú fázu konania, v ktorej boli informácie poskytnuté, je ich spoľahlivosť otázna a nemožno ju nijakým spôsobom overiť. Tvrdenie sa preto zamieta.

(89)

Po druhé, ako sa uvádza v odôvodnení 98 dočasného nariadenia, sa skúmala odôvodnenosť úpravy na zohľadnenie úrovne obchodovania podľa článku 2 ods. 10 písm. d) základného nariadenia. Zistilo sa, že vývozná cena je na inej úrovni obchodovania ako normálna hodnota, keďže čínsky vývoz prebieha v podstate na veľkoobchodnej úrovni, zatiaľ čo predaj v analogickej krajine sa realizuje aj na maloobchodnej úrovni. Pri prešetrovaní sa ďalej zistilo, že na oboch trhoch rôzne distribučné reťazce ovplyvňujú cenovú hladinu, a tým aj objektívne porovnanie medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou. Na objektívne porovnanie vývoznej ceny a normálnej hodnoty bola preto normálna hodnota stanovená podľa jednotlivých druhov výrobkov a upravená pre každú úroveň obchodovania s využitím cenových rozdielov zistených medzi rôznymi úrovňami obchodovania v analogickej krajine. Treba poznamenať, že, ak to bolo vhodné, ďalšia úprava úrovne obchodovania sa v dočasnom nariadení vykonala na základe cenového rozdielu zisteného v súvislosti s množstvami predávanými na jednotlivých úrovniach obchodovania (odôvodnenie 98 dočasného nariadenia). Táto ďalšia úprava sa považovala za opodstatnenú, keďže z prešetrovania v predbežnej fáze vyplynulo, že kým väčšina čínskeho vývozného predaja sa uskutočňovala vo veľkých množstvách, väčšina domáceho predaja sa uskutočňovala v menších množstvách, čo malo za následok cenové rozdiely na rovnakej úrovni obchodovania. Ďalším prešetrovaním a podrobnejšou analýzou transakcií týkajúcich sa domáceho predaja v analogickej krajine sa však na rozdiel od dočasných zistení preukázalo, že pomer malých a veľkých množstiev predávaných analogickým výrobcom je podobný ako pomer týchto množstiev u čínskych vyvážajúcich výrobcov. Táto úprava sa už preto nepovažuje za vhodnú ani opodstatnenú.

(90)

Po tretie, ako sa uvádza v odôvodnení 100 dočasného nariadenia, pri prešetrovaní sa zistilo, že brazílsky výrobca predáva na brazílskom trhu iba značkové výrobky, zatiaľ čo čínski vyvážajúci výrobcovia nevyvážajú značkové výrobky, ale skôr výrobky súkromných značiek alebo bežný keramický stolový a kuchynský riad. Značkové výrobky zákazníci zvyčajne vnímajú ako výrobky, ktoré signalizujú určitú prestíž, zaručenú kvalitu a dizajn, a tým si nárokujú vyššie trhové ceny, zatiaľ čo bežné výrobky a/alebo výrobky súkromných značiek, aj napriek tomu, že majú rovnaké fyzikálne a technické vlastnosti, sa zvyčajne predávajú za výrazne nižšie ceny. Zatiaľ čo pridanú hodnotu značkového výrobku nemožno všeobecne a abstraktne presne vyčísliť, lebo sa mení od značky k značke a závisí od mnohých faktorov, ako je vnímanie zákazníkmi, rozpoznanie značky a iné faktory, ktoré nemožno vyčísliť, brazílsky výrobca v tomto konkrétnom prípade potvrdil, že jeho značkové výrobky sa môžu na brazílskom trhu predávať za výrazne vyššie ceny než iné neznačkové výrobky. Okrem toho v správe týkajúcej sa brazílskeho trhu so stolovým a kuchynským riadom sa potvrdilo, že brazílski zákazníci si mimoriadne potrpia na značku a že brazílsky výrobca z analogickej krajiny je veľmi známy výrobca, ktorý na trhu pôsobí dlho. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola normálna hodnota znížená o 40 % domácej predajnej ceny podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia.

(91)

V súvislosti s uvedenou úpravou treba pripomenúť, že dvaja vyvážajúci výrobcovia spochybnili základ, podľa ktorého sa úprava vykonala, aj úroveň úpravy (pozri odôvodnenie 67). Nemožno však spochybniť, že značkový výrobok si vyžaduje vyššiu predajnú cenu ako rovnaký neznačkový výrobok a že sa tým ovplyvní porovnateľnosť cien. Navyše okrem informácií, ktoré poskytol výrobca v analogickej krajine, údaje o skutočných a overených cenách od spolupracujúceho výrobcu v Thajsku, ako aj informácie získané od výrobcu z Únie po dočasnom zverejnení potvrdili, že úroveň úpravy je primeraná. Zistilo sa, že najmä situácia na trhu v Thajsku je porovnateľná so situáciou na brazílskom trhu, pretože aj v Thajsku existuje iba niekoľko dobre známych a dlhodobo zavedených značiek. Tieto tvrdenia preto nie je možné akceptovať.

(92)

Po konečnom zverejnení žiadny vyvážajúci výrobca netrval na námietke voči tejto úprave, zatiaľ čo združenie navrhovateľov tvrdilo, že úprava týkajúca sa značky je príliš vysoká, najmä pokiaľ ide o neporcelánové výrobky. Na podporu tohto tvrdenia navrhovateľ poukázal na cenníky a informácie, ktoré predložili niektorí výrobcovia z Únie.

(93)

Hoci tieto predložené informácie potvrdzujú zistenia Komisie, a síce, že pridaná hodnota značky na akomkoľvek trhu závisí od konkrétnej spoločnosti/značky, poskytnuté informácie nespochybňujú úroveň úpravy, ktorá sa stanovila pre značkové výrobky, ktoré analogický výrobca predáva na domácom brazílskom trhu, keďže poskytnuté informácie sa týkali iba trhu Únie. Vzhľadom na veľký počet výrobcov z Únie, rôznorodosť trhu Únie a jeho regionálne rozdiely, a to aj pokiaľ ide o orientáciu na značku, a vysoký podiel čínskeho vývozu na trhu, je situácia na trhu Únie úplne iná ako situácia na brazílskom trhu. Z tohto dôvodu a vzhľadom na úvahy uvedené v odôvodneniach 91 a 92 toto tvrdenie nie je možné akceptovať.

(94)

Ako sa uvádza v odôvodnení 101 dočasného nariadenia, ďalej sa vykonali úpravy, ak to bolo vhodné, týkajúce sa nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, dodatočných nákladov, nákladov na balenie, úverových nákladov, bankových poplatkov a provízií vo všetkých prípadoch, v ktorých sa preukázalo, že ovplyvňujú porovnateľnosť cien.

(95)

Keďže neboli predložené nijaké pripomienky, metodika použitá na výpočet dumpingových rozpätí, ktorá je stanovená v odôvodneniach 102 až 105 dočasného nariadenia, sa potvrdzuje.

(96)

Po dočasnom zverejnení bola Komisia informovaná, že niektoré obchodné spoločnosti, ktoré nevyrábajú príslušný výrobok, boli omylom uvedené v prílohe I k dočasnému nariadeniu, a teda podliehali dumpingovému clu uloženému pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Komisia informovala tieto spoločnosti o svojom zámere odstrániť ich z prílohy I a poskytla im príležitosť, aby sa vyjadrili. Po preskúmaní prijatých pripomienok boli niektoré obchodné spoločnosti z prílohy I odstránené. Ak to bolo vhodné, nahradil ich súvisiaci spolupracujúci vyvážajúci výrobca.

(97)

Po zohľadnení úprav normálnej hodnoty a vývoznej ceny, ako je stanovené v odôvodneniach 67 až 94, a keďže neboli prijaté nijaké ďalšie pripomienky, sú konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie pred preclením takéto:

(98)

Po konečnom zverejnení niektoré zainteresované strany opakovali, že posudzované obdobie by sa malo začínať v roku 2009, a nie v roku 2008, pretože v roku 2008 sa začala hospodárska kríza a trend medzi rokmi 2009 a 2011 by bol jednoznačný. Pokiaľ ide o toto tvrdenie, treba poznamenať, že rok 2009 nie je vhodnejším začiatočným rokom posudzovaného obdobia vzhľadom na skutočnosť, že účinky hospodárskej krízy sa pocítili naplno práve v tomto roku, čo viedlo k výraznému poklesu spotreby v porovnaní s rokom 2008. Toto tvrdenie sa preto s konečnou platnosťou zamieta.

(99)

Niektorí dovozcovia v spoločnom vyjadrení spochybnili metódu výpočtu výroby Únie uvedenú v odôvodnení 108 dočasného nariadenia. Niektoré zainteresované strany tieto pripomienky po konečnom zverejnení zopakovali. Predovšetkým sa domnievali, že daná požiadavka by nebola navrhovateľmi splnená, keďže z dostupnej štatistiky PRODCOM by vyplynula oveľa vyššia úroveň výroby podobného výrobku v Únii ako 240 200 ton, ktoré sa uvádzajú v spomínanom odôvodnení, v dôsledku čoho by navrhovatelia predstavovali menej ako 25 % výroby podobného výrobku v Únii. Tieto strany vypočítali, že výroba v Únii počas OP predstavovala 313 187 ton a k tomuto údaju sa dopracovali s využitím kompletných údajov PRODCOM týkajúcich sa porcelánového keramického stolového a kuchynského riadu a následnou úpravou o 20 % smerom nadol v prípade neporcelánového keramického stolového a kuchynského riadu analogicky s metodikou použitou navrhovateľom a pri prešetrovaní na účely stanovenia dovozných objemov.

(100)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že v prvom rade v rámci štatutárnej analýzy antidumpingového podnetu a v súlade s článkom 5 ods. 4 základného nariadenia útvary Komisie vykonali dôkladné preskúmanie pred začatím prešetrovania. Komisia zanalyzovala údaje v podnete a kontaktovala všetkých známych výrobcov v Únii, pričom ich požiadala, aby v súvislosti s podnetom aj oni poskytli údaje o výrobe, ako aj o svojom postavení a aby Komisii pomohli identifikovať ostatných potenciálnych výrobcov, pokiaľ existujú. Informácie o výrobe poskytli aj združenia výrobcov.

(101)

V súvislosti s týmto tvrdením treba ďalej poznamenať, že zdroje údajov a metodika týkajúce sa údajov o výrobe Únie použité pre jednotlivé roky posudzovaného obdobia boli vysvetlené aj v odôvodnení 107 dočasného nariadenia, t. j. v súlade s tým, čo sa vykonalo vo fáze navrhovania, vychádzajú z údajov poskytnutých európskymi a vnútroštátnymi združeniami, ktoré sa skontrolovali s údajmi poskytnutými jednotlivými výrobcami, ako aj so štatistikami (najmä so štatistikou PRODCOM).

(102)

Ako navrhovatelia vysvetlili v priebehu prešetrovania, údaje poskytnuté európskym združením, pokiaľ ide o porcelánové výrobky, vychádzali z údajov PRODCOM týkajúcich sa porcelánového stolového a kuchynského riadu, keďže kód PRODCOM pre tento výrobok sa zhodoval s porcelánovými výrobkami, ktorých sa týka toto prešetrovanie. Pokiaľ ide o neporcelánové výrobky, nebolo možné použiť údaje PRODCOM, pretože sa vzťahujú na oveľa väčšie množstvo vyrábaných výrobkov, nielen na neporcelánové výrobky, ktorých sa týka toto prešetrovanie. V prípade týchto výrobkov preto vnútroštátne združenia zozbierali relevantné údaje na základe svojej dôkladnej znalosti príslušných trhov a európske združenie tieto informácie skontrolovalo predtým, ako sa Komisii predložili celkové údaje. Tieto údaje boli v priebehu prešetrovania aktualizované. Okrem toho zoznam všetkých známych výrobcov bol uvedený v spise s informáciami nedôverného charakteru a pozornosť Komisie bola upriamená iba na existenciu ďalších troch výrobcov v Rumunsku. Nesúlad medzi štatistikami PRODCOM a údajom 240 200 súvisí so skutočnosťou, že vymedzenie výrobku v rámci tohto prešetrovania nezodpovedá kódom štatistických údajov PRODCOM, pokiaľ ide o neporcelánové výrobky, t. j. je oveľa užšie definované. V prípade štatistík úradu EUROSTAT o dovoze bolo tento rozdiel v skutočnosti možné pripísať úprave o 20 % smerom nadol, čo však nebolo vhodné v prípade údajov o výrobe EÚ uvedených v databáze PRODCOM. Predovšetkým údaje PRODCOM týkajúce sa dvoch členských štátov by sa javili ako výrazne nadhodnotené v prípade, že by sa použila rovnaká metodika.

(103)

Metodika, ktorú použili príslušné strany a ktoré je uvedená v odôvodnení 99, je teda chybná. Okrem toho nebol poskytnutý nijaký dôkaz o tom, že výroba oznámená ktorýmkoľvek členským štátom vrátane dvoch uvedených členských štátov a zahrnutá v spise s informáciami nedôverného charakteru by bola podhodnotená. Treba takisto poznamenať, že v prípade niektorých členských štátov boli údaje, ktoré poskytlo európske združenie a ktoré sa použili v tomto prešetrovaní, výrazne vyššie ako v prípade, keby sa použili upravené údaje PRODCOM. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je dôvod pochybovať o údajoch o výrobe nahlásených v tomto prešetrovaní a o výsledku preskúmania postavenia.

(104)

Keďže neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky, odôvodnenia 107 a 108 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(105)

Niektorí dovozcovia v spoločnom vyjadrení spochybnili údaje o spotrebe v Únii uvedené v odôvodnení 110 dočasného nariadenia. Toto tvrdenie bolo založené na chybnom použití štatistických údajov PRODCOM o výrobe a predaji v Únii, ako je vysvetlené v oddiele 4.2 uvedenom vyššie, a preto sa zamieta.

(106)

Pri opätovnej kontrole dovozných štatistík Eurostatu sa však zistilo, že po uložení dočasných opatrení boli tieto údaje aktualizované, čo viedlo k niekoľkým menším zmenám. Na účely úplnosti sa preto na základe týchto aktualizovaných dovozných štatistík Eurostatu a vyjadrení týkajúcich sa predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie spotreba Únie vyvíjala takto:

Tabuľka 1

(107)

Keďže neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky, odôvodnenia 109, 111 a 112 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(108)

Niektorí dovozcovia v spoločnom vyjadrení spochybnili údaje uvedené v odôvodnení 113 dočasného nariadenia. Toto tvrdenie bolo založené na chybnom použití štatistických údajov PRODCOM, a preto sa zamieta.

(109)

Na základe aktualizovaných dovozných štatistík Eurostatu (pozri odôvodnenie 106 uvedené vyššie) sa objem, podiel na trhu a priemerné ceny dovozu príslušného výrobku vyvíjali takto:

Tabuľka 2

(110)

Aktualizované objemy, hodnoty a trendy sú takmer totožné s objemami, hodnotami a trendmi analyzovanými v dočasnom nariadení. Podiel čínskeho dovozu na trhu sa zvýšil zo 64,8 % v roku 2008 na 66,8 % počas OP. Dovozná cena sa počas posudzovaného obdobia zvýšila takmer o 18 %, a to z 1 274 EUR/t na 1 498 EUR/t.

(111)

Jedna strana tvrdila, že medzi cenami a objemami čínskeho dovozu neexistuje vôbec žiadna korelácia. V tejto súvislosti sa v súlade s článkom 3 ods. 3 základného nariadenia pozornosť venuje otázke, či došlo k významnému nárastu dumpingových dovozov v absolútnom alebo relatívnom vyjadrení vo vzťahu k výrobe alebo spotrebe v Únii. Pokiaľ ide o vplyv dumpingových dovozov na ceny, pozornosť sa venuje tomu, či došlo prostredníctvom dumpingových dovozov k významnému zníženiu cien v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, alebo či vplyv takýchto dovozov inak spôsobí zníženie cien vo významnej miere, alebo zabráni vo významnej miere rastu cien, ku ktorému by inak došlo. Žiaden z týchto faktorov sám o sebe nemusí byť rozhodujúci.

(112)

V tejto súvislosti treba poznamenať nasledovné. Po prvé v čase, keď dochádzalo k opätovnému oživeniu spotreby v Únii (2009 – 2010), došlo k výraznému nárastu cien čínskeho dovozu, z čoho vyplýva, že medzi týmito veličinami existuje korelácia. Dôležitejšie však je, že vývoj čínskych cien počas posudzovaného obdobia by sa mal hodnotiť v kontexte veľmi výrazného cenového rozdielu, ktorý existoval už v roku 2008 a ktorý ilustrujú priemerné čínske dovozné ceny (tabuľka 2) a priemerné predajné ceny Únie (tabuľka 9) uvedené v dočasnom nariadení. Tieto výrazné cenové rozdiely sa potvrdili výrazným podhodnotením počas OP. Cenový nárast následne nezabránil tomu, aby čínsky dovoz v priebehu posudzovaného obdobia získal podiel na trhu. Tento dovoz v skutočnosti ďalej vyvíjal veľký tlak na ceny v odvetví Únie, ktoré v priebehu posudzovaného obdobia klesli o 12 %. Túto pripomienku preto nie je možné akceptovať.

(113)

Pokiaľ ide o vývoj dovoznej ceny (nárast) a objemu dovozu (pokles) od roku 2008 do roku 2011 a neskôr v roku 2012, na ktorý poukázala jedna skupina čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, pozorovaný trend rastúcich priemerných dovozných cien nemôže spochybniť zistenie škodlivého dumpingu počas OP. Pokiaľ ide o objem čínskeho dovozu, ako už bolo zdôraznené v odôvodnení 114 dočasného nariadenia a ešte raz v odôvodnení 109 uvedenom vyššie, ukazovateľ podielu na trhu poukazuje na nárast podielu čínskeho dovozu na trhu o dva percentuálne body. Okrem toho, ako bolo podrobnejšie vysvetlené v odôvodneniach 116 a 117 dočasného nariadenia a v odôvodnení 111 uvedenom vyššie, ceny čínskeho dovozu boli výrazne podhodnotené.

(114)

Po dočasnom zverejnení niektoré zainteresované strany žiadali podrobnejšie informácie o výpočte cenového podhodnotenia, ako boli informácie, ktoré už boli poskytnuté v odôvodnení 116 dočasného nariadenia. V tej miere, v akej to umožňovala citlivá povaha týchto informácií a skutočnosť, že výrobcom v Únii bola zaručená anonymita, boli poskytnuté ďalšie informácie.

(115)

Obdobne ako v prípade rozhodnutia o vyňatí niektorých „atypických“ výrobkov z vývozných zoznamov na účely výpočtu dumpingu po uložení dočasných opatrení (pozri odôvodnenie 69 uvedené vyššie) boli tieto výrobky vyňaté aj z vývozných zoznamov použitých na výpočet ujmy. Táto zmena mala iba malý vplyv na rozpätie podhodnotenia, ktoré preto zostalo v tom istom rozsahu, ako sa uvádza v odôvodnení 117 dočasného nariadenia.

(116)

Keďže neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky, odôvodnenia 113 až 117 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(117)

Niektoré strany uviedli, že skutočnosť, že niekoľko faktorov ujmy sa zlepšilo medzi rokom 2009 alebo 2010 a OP dokazuje, že vývoj výrobného odvetvia Únie bol pozitívny. Treba však poznamenať, že táto analýza je neúplná a že nezohľadňuje vývoj daných faktorov počas celého posudzovaného obdobia. V tejto súvislosti sa do úvahy zobrali aj vysvetlenia uvedené v odôvodnení 23 dočasného nariadenia.

(118)

Na žiadosť jednej zainteresovanej strany sa potvrdzuje, že makroekonomické ukazovatele sa hodnotili na úrovni celkového výrobného odvetvia Únie, zatiaľ čo mikroekonomické ukazovatele sa analyzovali na úrovni výrobcov Únie zaradených do vzorky, v ktorej boli zastúpené aj spoločnosti, ktoré sa k podnetu nepripojili.

(119)

CCCLA tvrdila, že mikroekonomické a makroekonomické ukazovatele uvedené v dočasnom nariadení nie sú reprezentatívne, pretože celková výroba v Únii bude oveľa vyššia ako údaje použité v rámci tohto prešetrovania. Vzhľadom na analýzu a závery, ku ktorým sa dospelo v oddiele 4.2, sa však tento argument zamieta.

(120)

Keďže neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky, odôvodnenia 118 až 121 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(121)

Ako sa uvádza v oddiele 4.1 vyššie, niektorí dovozcovia spochybnili údaje o výrobe uvedené v odôvodnení 122 dočasného nariadenia. Tieto údaje sa však opätovne skontrolovali a potvrdzujú sa.

(122)

Keďže neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky, odôvodnenia 122 až 124 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(123)

Aktualizácia tabuľky 2 nemá vplyv na tabuľky 4 a 5 dočasného nariadenia.

(124)

Keďže neboli predložené nijaké relevantné pripomienky týkajúce sa objemu predaja a podielu na trhu, odôvodnenia 125 a 126 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(125)

Niektorí dovozcovia v spoločnom vyjadrení spochybnili údaje o zamestnanosti a produktivite uvedené v odôvodneniach 127 a 128 dočasného nariadenia, pričom tvrdili, že nie sú v súlade s obrazom, ktorý vytvárajú určité štatistiky Eurostatu (8).

(126)

Údaje v prípade oboch ukazovateľov sa však opätovne skontrolovali a považujú sa za presné. Údaje, ktoré strany predložili, boli príliš všeobecné a nesúviseli s výrobou podobného výrobku. Keďže neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky týkajúce sa zamestnanosti a produktivity, odôvodnenia 127 až 128 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(127)

Keďže neboli predložené nijaké pripomienky týkajúce sa rozsahu dumpingového rozpätia, odôvodnenie 129 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(128)

Niektorí dovozcovia v spoločnom vyjadrení spochybnili údaje uvedené v odôvodnení 130 dočasného nariadenia a ich význam v porovnaní s verejne dostupnými údajmi týkajúcimi sa určitých výrobcov v Únii. Nesúhlasili ani s tvrdením, že výrobné odvetvie Únie v podstate funguje na objednávkach.

(129)

Pokiaľ ide o fungovanie na objednávku, pri prešetrovaní sa potvrdilo, že tomu tak naozaj bolo v prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky a že v tomto odvetví ide o bežnú prax. Okrem toho údaje o zásobách uvedené v dočasnom nariadení vychádzali z overených údajov o zásobách od výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktoré sa považujú za najspoľahlivejšie.

(130)

Po konečnom zverejnení sa uvedené pripomienky zopakovali, neboli však poskytnuté nijaké nové argumenty. Keďže neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky týkajúce sa zásob, odôvodnenie 130 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(131)

Keďže neboli predložené nijaké pripomienky týkajúce sa údajov o predajných cenách uvedených v dočasnom nariadení, odôvodnenie 131 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(132)

Po zverejnení sa zistila administratívna chyba vo výpočte čistého zisku a návratnosti investícií (NI) výrobného odvetvia Únie. Táto chyba sa opravila a údaje sa zrevidovali takto:

Tabuľka 3

(133)

Uvedená oprava nemá podstatný vplyv na dočasné zistenia týkajúce sa týchto dvoch ukazovateľov. Vážený priemer úrovne zisku výrobcov zaradených do vzorky bol počas posudzovaného obdobia mierne nižší, ako bolo dočasne stanovené, keďže klesol z 3,8 % na 3,2 % (a nie zo 4,2 % na 3,5 %). Návratnosť investícií vo veľkej miere kopírovala trend pozorovaný v prípade zisku, ale, ako po konečnom zverejnení indikovali aj viaceré zainteresované strany, v priebehu posudzovaného obdobia sa vo veľkej miere vyvíjala skôr pozitívne než negatívne.

(134)

Jedna zainteresovaná strana spochybnila nestabilnosť výrobného odvetvia Únie na začiatku posudzovaného obdobia, ako sa uvádza v odôvodnení 134 dočasného nariadenia. Táto strana tvrdila, že do úvahy sa môže brať iba ujma spôsobená dumpingom a že v žiadnom období okrem roku 2011 nebol zistený nijaký dumping. Zmienka o stave výrobného odvetvia Únie sa však v danom odôvodnení uviedla iba s cieľom analyzovať, či je možné zohľadniť dosiahnutý zisk na začiatku posudzovaného obdobia na zastúpenie zisku, ktorý by výrobné odvetvie normálne dosiahlo. Zistilo sa, že to možné nie je.

(135)

Niektoré strany spochybnili referenčnú úroveň zisku uvedenú v odôvodnení 135 dočasného nariadenia a/alebo ostatné navrhované (nižšie) referenčné úrovne.

(136)

Skupina čínskych vyvážajúcich výrobcov tvrdila, že úroveň zisku počas OP predstavovala dobrú mieru ziskovosti. Toto tvrdenie však nebolo podložené. Ďalšia strana takisto tvrdila, že úrovne zisku uvedené v dočasnom nariadení možno považovať za normálne úrovne, pričom táto strana vychádzala z verejne dostupných údajov o zisku od nemeckého výrobcu medzi rokmi 1999 a 2007. Iná zainteresovaná strana tvrdila, že úroveň zisku počas OP uvedenú v dočasnom nariadení je možné považovať za „normálnu“ na základe záverov štúdie Komisie (9), ktorá zahŕňala údaje o zisku od nemeckého výrobcu medzi rokmi 2004 a 2007. Podobné tvrdenia boli prijaté po konečnom zverejnení.

(137)

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v dočasnom nariadení sa dospelo k záveru, že dosiahnutý zisk na začiatku posudzovaného obdobia nemožno považovať za normálny zisk, keďže výrobné odvetvie Únie bolo už vtedy nestabilné, ako sa uvádza v odôvodnení 134 dočasného nariadenia. Okrem toho sa zistilo, že uvedené verejne dostupné údaje o zisku od nemeckého výrobcu z rokov 1999 – 2007 sa týkali nielen činností súvisiacich s výrobou keramického stolového a kuchynského riadu, ale aj iných významných segmentov. Pokiaľ ide o štúdiu Komisie uvedenú v predošlom odôvodnení 136, vzhľadom na rozsah, cieľ a obdobie štúdie sa zistilo, že nepredstavuje vhodný základ pre určenie ziskovosti. Napríklad v súvislosti s príslušným výrobkom sa v nej uvádzala iba ziskovosť jednej spoločnosti. Ani jedno z troch vyjadrení uvedených v odôvodnení 136, ktoré sú v rozpore s vyjadrením uvedeným v odôvodnení 141, nie je dostatočne podložené. Preto sa potvrdzuje, že ziskovosť 3,2 % zistenú počas OP nebolo možné pre tento výrobok považovať za prijateľnú.

(138)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ako referenčná úroveň by sa mala použiť úroveň zisku švédskych maloobchodných odvetví dizajnu domácich interiérov, nábytku a/alebo potravín. Aj vzhľadom na rozdiely medzi úrovňami investícií v príslušnom výrobnom a maloobchodnom odvetví by sa toto tvrdenie malo zamietnuť.

(139)

Po konečnom zverejnení jedna strana tvrdila, že ak sa zistený zisk vo výške 6 % považuje za primeraný v rámci prešetrovania týkajúceho sa obuvi, ani normálna úroveň zisku v danom prípade nie je vhodná, pretože bola stanovená v roku 2006, keď bola hospodárska situácia oveľa priaznivejšia ako v roku 2013. Tento argument nie je možné akceptovať. Predovšetkým, strana odkazuje na hospodársku situáciu vo všeobecnosti, a nie na konkrétnu situáciu na trhu so stolovým riadom. Je pravda, že v roku 2009 spotreba výrazne poklesla, ale odvtedy došlo k jej značnému oživeniu. Čo je však dôležitejšie, na vývoj spotreby by sa nemalo hľadieť izolovane. Vzhľadom na vysoký objem dumpingového dovozu (podiel na trhu 66,8 %), úroveň dumpingu (dumpingové rozpätia v rozsahu od 13,1 % do 36,1 %) a úroveň podhodnotenia (v rozsahu od 26,5 % do 47,6 %) by konkurenčná situácia na trhu Únie bola veľmi odlišná v prípade, ak by sa dovoz uskutočnil za nedumpingové ceny. Tento argument by sa preto nemal brať do úvahy.

(140)

Niektoré ďalšie strany navrhli referenčnú úroveň, ktorá sa použila pri inom antidumpingovom prešetrovaní, t. j. prešetrovaní týkajúcom sa keramických obkladačiek (10). Po konečnom zverejnení boli prijaté podobné pripomienky. Treba však poznamenať, že keramické obkladačky na rozdiel od koženej obuvi a stolového riadu nie je možné považovať za spotrebiteľský výrobok rovnakého druhu. Napríklad pomer, v akom domácnosti kupujú alebo nahrádzajú keramický stolový riad, a spôsob, akým sa uvádza na trh a nakoniec predáva spotrebiteľom, má bližšie ku koženej obuvi než ku keramickým obkladačkám. Žiadosť o použitie cieľového zisku, ktorý sa použil aj pri prešetrovaní keramických obkladačiek, sa preto zamieta.

(141)

Navrhovatelia tvrdili, že referenčná úroveň zisku by mala byť o niečo vyššia ako 10 %, pretože výroba stolového a kuchynského riadu je kapitálovo intenzívna činnosť, ktorá si navyše vyžaduje vysokú mieru nových investícií a inovácií. Hoci sa potvrdilo, že príslušné výrobné odvetvie je naozaj kapitálovo intenzívne a že si nepretržite vyžaduje investície, poskytnuté informácie na podloženie tejto žiadosti nemôžu viesť k zmene dočasne používanej referenčnej úrovne. Pri prešetrovaní nebolo možné dospieť k záveru, že referenčná úroveň by bola najvhodnejšia pre všetkých výrobcov z Únie.

(142)

Skupina dovozcov spochybnila údaje o ziskovosti uvedené v dočasnom nariadení a na základe údajov o výrobných nákladoch, údajov o predajných cenách a objemoch predaja v Únii a údajov o vývozných predajných cenách uvedených v dočasnom nariadení vypočítala ziskovosť a dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie počas OP v skutočnosti vytvorilo zisk 6 %. Tento výpočet bol však chybný, pretože kombinoval údaje z rôznych zdrojov (výrobcovia v Únii zaradení do vzorky, výrobné odvetvie Únie ako celok a Eurostat).

(143)

Keďže neboli predložené nijaké ďalšie relevantné pripomienky, odôvodnenia 132 až 137 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(144)

Niektorí výrobcovia v spoločnom vyjadrení tvrdili, že údaje o výrobných nákladoch v odôvodnení 138 dočasného nariadenia nezohľadňovali vývoj nákladov práce a nákladov na energie podľa Eurostatu. Strany zdôraznili, že náklady práce sa v členských štátoch zvýšili. Rovnako vývoj nákladov na energie v Únii by neviedol k poklesu výrobných nákladov.

(145)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že náklady práce a náklady na energie, ktoré strany uviedli, sú príliš všeobecné. Okrem toho skutočnosť, že výrobnému odvetviu Únie sa podarilo znížiť výrobné náklady v priebehu obdobia, počas ktorého bol všeobecný trend opačný, preukazuje výnimočné úsilie výrobného odvetvia Únie o zníženie nákladov a udržanie si konkurencieschopnosti.

(146)

Údaje o výrobných nákladoch uvedené v dočasnom nariadení predstavujú overené výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Keďže neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky, odôvodnenie 138 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(147)

Niektoré strany spochybnili záver o ujme predložený v dočasnom nariadení na základe skutočnosti, že viaceré ukazovatele ujmy sa v poslednej časti posudzovaného obdobia zlepšili. V tejto súvislosti sa však nemôže spochybniť skutočnosť, že väčšina ukazovateľov ujmy sa počas posudzovaného obdobia zhoršila. Toto zhoršenie ukazovateľov ujmy je možné pozorovať u väčšiny makroekonomických ukazovateľov, ako je objem výroby, kapacita, predaj neprepojeným zákazníkom, zamestnanosť, ako aj u ukazovateľov ujmy súvisiacich s finančnou výkonnosťou výrobcov z Únie, ako sú ziskovosť a investície.

(148)

Keďže neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky, odôvodnenia 139 až 143 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(149)

Keďže neboli predložené nijaké pripomienky k odôvodneniu 144 dočasného nariadenia, toto odôvodnenie sa týmto potvrdzuje.

(150)

Niektoré strany spochybnili záver uvedený v odôvodnení 148 dočasného nariadenia. Hoci sa však niektoré percentá, ktoré boli zdôraznené v odôvodneniach 145 a 147 dočasného nariadenia, mierne zrevidovali, ako je vysvetlené vyššie, táto revízia nemá vplyv na fakty a závery uvedené v odôvodneniach 145 až 148 dočasného nariadenia.

(151)

Vzhľadom na vývoj podielu čínskych dumpingových dovozov na trhu je v skutočnosti jasné, že odôvodnenie 147 dočasného nariadenia, najmä pokiaľ ide o tvrdenie, že pokles predajných cien vo výrobnom odvetví Únie na trhu Únie a jeho ziskovosť možno pripísať zníženiu cien, ktoré na trhu Únie spôsobil dumpingový dovoz z ČĽR, nie je v rozpore s vývojom podielu výrobného odvetvia Únie na trhu, ako tvrdila jedna strana.

(152)

Okrem toho fakt, že ceny dovozu z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia zvýšili, ako zdôraznili niektoré strany, nespochybňuje zistenie podhodnotenia a poškodzujúceho dumpingu počas OP.

(153)

Keďže neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky týkajúce sa vplyvu dumpingového dovozu, odôvodnenia 145 až 148 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(154)

Ako sa uvádza v odôvodnení 106, po uložení dočasných opatrení boli údaje Eurostatu týkajúce sa dovozu aktualizované. Pri kontrole týchto nových údajov porovnaním s predchádzajúcimi údajmi uvedenými v dočasnom nariadení bola zistená administratívna chyba vo výpočte údajov o dovoze z Thajska a Turecka. Táto chyba bola opravená a toto sú konečné údaje týkajúce sa dovozu podobného výrobku z tretích krajín založené na údajoch z Eurostatu:

Tabuľka 4

(155)

Počas posudzovaného obdobia sa dovoz z tretích krajín znížil o 12 %, zatiaľ čo podiel na trhu tohto dovozu ostal pomerne stabilný.

(156)

Treba poznamenať, že priemerné ceny dovozu z iných tretích krajín sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšili o 6 %, čím zostali na konzistentne vyššej úrovni než priemerná predajná cena čínskeho predaja na vývoz (o 68 % počas OP).

(157)

Pred uverejnením dočasného nariadenia CCCLA zistila, že dovoz z Turecka sa medzi rokmi 2010 a 2011 zvýšil o 8 %, pričom dovozné ceny z Turecka sú údajne len asi o 20 % vyššie ako ceny dovozu z ČĽR. Niektoré strany následne spochybnili záver dočasného nariadenia, pokiaľ ide o turecký dovoz.

(158)

Pri zohľadnení zjavnej podstatnej chyby v záznamoch o tureckom dovoze v dočasnom nariadení a aktualizovaných údajov uvedených vyššie, nič nenaznačuje tomu, že turecký dovoz by vzhľadom na jeho ceny a podiel na trhu mohol rušiť príčinnú súvislosť medzi čínskym dovozom príslušného výrobku a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Treba takisto poznamenať, že nezaradenie dovozu s pôvodom v Turecku do podnetu nemožno opísať ako diskriminujúce, pretože v počiatočnej fáze neexistovali dostatočné dôkazy o dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti, pokiaľ ide o dovoz z Turecka.

(159)

Počas obdobia prešetrovania trhový podiel dovozu z Thajska nikdy nebol vyšší ako 3,5 %.

(160)

Pre uvedené dôvody sa dospelo k záveru, že dovoz z iných tretích krajín nemal podstatný vplyv na stav výrobného odvetvia Únie v takom rozsahu, aby rušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(161)

Keďže neboli predložené nijaké nové pripomienky týkajúce sa trhových segmentov, odôvodnenia 156 až 158 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(162)

Jedna strana naznačila, že ujmu možno pripísať dlhodobému poklesu dopytu po výrobkoch vyrobených v Únii. Pri prešetrovaní sa však takýto trend nepotvrdil, ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 112 dočasného nariadenia.

(163)

Keďže neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky týkajúce sa spotreby a dopytu, odôvodnenia 159 až 166 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(164)

Jedna strana poukázala na skutočnosť, že priemerné vývozné ceny Únie boli počas posudzovaného obdobia nižšie ako priemerné predajné ceny na trhu Únie. To mohlo ovplyvniť schopnosť výrobného odvetvia Únie uskutočňovať nové investície a najímať nových pracovníkov. Po konečnom zverejnení sa podobný argument zopakoval. Ako sa však už uvádza v odôvodnení 169 dočasného nariadenia, na väčšinu ukazovateľov ujmy nemôže mať vplyv výkonnosť v oblasti predaja na vývoz. Okrem toho by sa dalo takisto argumentovať, že tento predaj predstavoval spôsob čiastočnej kompenzácie ujmy, ktorú utrpel trh Únie. Navyše priemerné ceny sa vypočítali tak, že celková hodnota predaja podobného výrobku sa vydelila celkovým objemom tohto predaja, pričom iný sortiment výrobkov na predaj na trhu Únie v porovnaní s predajom na vývoz môže celkovo viesť k výrazným rozdielom v priemerných hodnotách predaja. Tento predaj na vývoz predstavoval menej ako 37 % celkového objemu predaja výrobného odvetvia Únie, t. j. dominantným trhom pre výrobné odvetvie Únie je stále jednoznačne domáci trh Únie. Argument, že tento predaj na vývoz poškodil výrobné odvetvie Únie v takom rozsahu, že by to rušilo príčinnú súvislosť medzi dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa preto zamieta.

(165)

Keďže neboli predložené nijaké nové pripomienky týkajúce sa vývozu realizovaného výrobným odvetvím Únie, odôvodnenia 167 až 170 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(166)

Po uložení dočasných opatrení jedna strana tvrdila, že odstránenie dovozných kvót by počas posudzovaného obdobia malo vplyv na výrobcov z Únie. Neboli však predložené nijaké nové skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť záver v odôvodnení 173 dočasného nariadenia.

(167)

Keďže neboli predložené nijaké nové opodstatnené pripomienky týkajúce sa odstránenia dovozných kvót, odôvodnenia 171 až 173 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(168)

Po uložení dočasných opatrení niektoré strany trvali na tom, že prešetrovanie kartelových dohôd, ktoré začali nemecké úrady, ako sa uvádza v odôvodnení 175 dočasného nariadenia, alebo pokuta za kartelovú dohodu uvedená v tom istom odôvodnení neboli náležite zohľadnené. V súvislosti s týmito tvrdeniami možno okrem toho, čo už bolo uvedené v odôvodneniach 174 a 175 dočasného nariadenia, povedať nasledovné.

(169)

Nemecké prešetrovanie kartelových dohôd, v rámci ktorého sa prešetruje údajné určovanie cien od júla 2005 do februára 2008, stále prebieha. Keďže výrobcom z Únie sa zaručila dôvernosť a vzhľadom na skutočnosť, že konečné výsledky nemeckého prebiehajúceho prešetrovania ešte neboli uverejnené, nie je možné sa vyjadriť k podrobnostiam vykonanej analýzy. Možno však potvrdiť, že žiadny z výrobcov z Únie zaradených do vzorky nie je predmetom tohto prebiehajúceho prešetrovania. Pri prešetrovaní sa takisto dospelo k záveru, že mikroekonomické ukazovatele neboli ovplyvnené prešetrovanými postupmi a makroekonomické ukazovatele nimi boli ovplyvnené iba vo veľmi malej miere alebo vôbec.

(170)

Pokiaľ ide o zistenie kartelu, ktorý sa týkal kúpeľňových doplnkov a príslušenstva, treba pripomenúť, že sa zistilo, že tento kartel na určovanie cien fungoval medzi rokmi 1992 a 2004 a že jediný pokutovaný výrobca pôsobí aj v odvetví stolového a kuchynského riadu. Údaje, ktoré tento výrobca poskytol v rámci konania a ujmy, nie sú ovplyvnené postupmi kartelu, keďže sa použili iba tie údaje tohto výrobcu, ktoré sa týkajú sekcie stolového a kuchynského riadu, a nie jeho konsolidované údaje. Preto pokuta súvisiaca s týmto kartelom nemala vplyv na údaje, ktoré výrobca poskytol. Ďalej treba pripomenúť, že obdobie určovania ceny bolo dávno pred posudzovaným obdobím. Keďže totožnosť výrobcov z Únie je utajená, nie je možné zverejniť, či táto spoločnosť je zaradená do vzorky alebo nie. Ak by však výrobca z Únie zaradený do vzorky mal vo svojich účtoch zaznamenané akékoľvek údaje (napr. pokutu za kartel), ktoré by skresľovali obraz o ujme na účely tohto prešetrovania, prešetrujúci úrad by ho izoloval s cieľom zabrániť skresleniu relevantných faktorov ujmy.

(171)

Tvrdenia týkajúce sa vplyvu uvedených prešetrovaní kartelových dohôd na analýzu ujmy a príčinnej súvislosti sa týmto preto zamietajú.

(172)

Jedna zainteresovaná strana uviedla, že medzi výrobcami z Únie existujú nelegálne dohody o cenách a rozdelení trhu, nepredložila však nijaký dôkaz, ktorým by toto tvrdenie podložila, preto sa zamieta.

(173)

Keďže neboli predložené nijaké nové pripomienky týkajúce sa postupov, ktoré sú v rozpore s hospodárskou súťažou na trhu Únie, odôvodnenia 174 až 176 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(174)

Keďže neboli predložené nijaké nové pripomienky týkajúce sa spôsobov výroby, odôvodnenia 177 až 178 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(175)

Jeden dovozca po konečnom zverejnení zopakoval podobné tvrdenia, pričom argumentoval rozdielom vo výrobných metódach používaných výrobcami z Únie v porovnaní s tradičnejšími metódami čínskych tovární. Nebol však predložený nijaký podstatný argument, ktorý by mohol zmeniť záver, ku ktorému sa dospelo v odôvodnení 178 dočasného nariadenia, a tvrdenie sa preto s konečnou platnosťou zamieta.

(176)

Keďže neboli predložené nijaké nové pripomienky týkajúce sa trhu s použitými výrobkami, odôvodnenia 179 až 180 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(177)

Jedna strana uviedla, že v odôvodnení 183 dočasného nariadenia sa uvádza nesprávna analýza situácie v období hospodárskeho oživenia medzi rokmi 2010 a 2011 a že sa podcenil vplyv hospodárskej krízy. Tieto pripomienky sa po konečnom zverejnení zopakovali. Tieto tvrdenia však neboli podložené. Treba takisto zdôrazniť, že v spomenutom odôvodnení sa uvádzalo, že dumpingový dovoz z ČĽR zvýšil účinok hospodárskeho poklesu. Pokiaľ ide o vplyv hospodárskej krízy, v odôvodnení 184 dočasného nariadenia sa jasne uvádza, že hospodárska kríza mohla prispieť k slabej výkonnosti výrobného odvetvia Únie, hoci nemohla rušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú výrobné odvetvie Únie utrpelo počas OP.

(178)

Keďže neboli predložené nijaké nové pripomienky týkajúce sa hospodárskej krízy, odôvodnenia 181 až 184 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(179)

Niektorí dovozcovia v rámci spoločného vyjadrenia tvrdili, že pokles zamestnanosti predstavoval normálny vývoj v odvetví spotrebného výrobkov. Toto tvrdenie však nebolo podložené. Okrem toho aj v prípade, že by takýto trend bol v tomto odvetví normálny, nemohol by rušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a podstatným úbytkom pracovných miest v odvetví. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(180)

Jedna strana tvrdila, že zvyšné štrukturálne deficity výrobného odvetvia Únie v spojení s existujúcim prebytkom kapacít uvedeným v tabuľke 3 dočasného nariadenia by mohli rušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie. Pokiaľ ide o toto tvrdenie, hoci bolo výrobné odvetvie Únie nestabilné už na začiatku posudzovaného obdobia a prešlo reštrukturalizáciou, pri prešetrovaní sa potvrdilo, že bolo konkurencieschopné a správne sa vyrovnávalo s dopytom zo všetkých trhov. Pokiaľ ide o tabuľku 3 dočasného nariadenia, pokles výroby treba posudzovať v súvislosti s tlakom vyplývajúcim z veľkého objemu lacného dovozu z ČĽR, keďže vývoz výrobného odvetvia Únie zostal stabilný. Toto tvrdenie preto nie je možné akceptovať.

(181)

Jedna strana sa domnievala, že Komisia nezohľadnila kumulatívny účinok všetkých ostatných škodlivých faktorov. To isté tvrdili aj viaceré zainteresované strany po konečnom zverejnení. Vzhľadom na výsledky prešetrovania v súvislosti s rôznymi ďalšími spomenutými faktormi však nie je možné, že ich kumulatívny účinok mohol rušiť príčinnú súvislosť. V skutočnosti bol vplyv väčšiny ostatných uvedených faktorov malý alebo žiadny.

(182)

Jedna strana sa domnievala, že prešetrujúci úrad nerozlišoval medzi spoločným výskytom a príčinnou súvislosťou. Poskytnuté sprievodné informácie však neboli v tomto ohľade presvedčivé a tvrdenie sa preto zamieta.

(183)

Keďže neboli predložené nijaké nové pripomienky týkajúce sa iných faktorov, odôvodnenia 185 až 190 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(184)

Keďže neboli predložené nijaké nové pripomienky, odôvodnenie 191 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(185)

Keďže neboli predložené nijaké pripomienky k odôvodneniu 192 dočasného nariadenia, toto odôvodnenie sa týmto potvrdzuje.

(186)

Poľský výrobca, ktorý nepodal podnet, opatrenia privítal, zatiaľ čo britský výrobca so záujmom o dovoz príslušného výrobku, ktorý nepodal podnet, mal voči nim námietky. Druhá strana sa domnieva, že clá by mali negatívny účinok na výrobcov, ktorí dopĺňajú svoj sortiment dovozom z ČĽR a prispôsobili sa globalizácii prostredníctvom obchodného modelu v oblastiach, v ktorých sa v Únii vykonáva práca s vysokou pridanou hodnotou. Zákazníci by navyše boli menej ochotní kupovať ich výrobky, pretože výrobcovia by už neponúkali plný sortiment výrobkov.

(187)

Pokiaľ ide o tvrdenie druhej strany, situácia v tejto spoločnosti sa preskúmala. Zistilo sa, že čínsky dovoz stolového riadu predstavoval malú časť jej celkového dovozu. Spoločnosť však bez toho, aby to bližšie vysvetlila, tvrdila, že tento dovoz je pre ňu dôležitý. Spoločnosť neposkytla žiadne údaje o svojej vlastnej výrobe. Podľa účtovnej závierky v roku 2011 predstavoval zisk spoločnosti z celkového obratu pred zdanením viac ako 10 %, pričom väčšina zisku sa dosiahla na trhoch mimo EÚ (pre príslušný výrobok neboli poskytnuté žiadne údaje). Na základe tejto skutočnosti sa nepredpokladá, že by uloženie opatrení ohrozilo životaschopnosť danej spoločnosti. Pokiaľ ide o tvrdenie, že aj mnohé ďalšie spoločnosti by v dôsledku opatrení mali ťažkosti, neboli predložené žiadne konkrétne dôkazy. Okrem toho odpovede prijaté vo fáze pred začatím prešetrovania ani následne doručené vyjadrenia nenaznačujú, že v takejto situácii sa nachádza významný počet spoločností.

(188)

Vplyv ciel na výrobné činnosti výrobného odvetvia Únie by bol pozitívny. Od nedávneho uloženia dočasných antidumpingových ciel bolo v skutočnosti hlásených niekoľko prípadov pozitívneho vývoja v tomto smere.

(189)

Uvedené prípady pozitívneho vývoja potvrdzujú tvrdenie navrhovateľov, že výroba Únie by sa mohla vo veľmi krátkom čase podstatne zvýšiť využitím tovární, strojov a pracovnej sily, ktoré sú už k dispozícii, zatiaľ čo výraznejšie zvýšenie by bolo možné dosiahnuť v dlhodobejšom horizonte. Náprava nekalých cenových postupov na trhu je im preto na úžitok, pretože vďaka novej cenovej úrovni by bolo atraktívnejšie vyrábať viac výrobkov v Únii, či už by išlo o veľké alebo malé zákazky, špeciálne dizajny alebo bežné neznačkové výrobky. Dôsledkom toho by bolo vytvorenie nových pracovných miest, ktoré si vyžadujú rôzne zručnosti a z toho dôvodu by sa znížila nezamestnanosť.

(190)

Čo sa týka nemožnosti ponúkať úplný sortiment výrobkov, s týmto tvrdením nemožno súhlasiť, pretože spotrebitelia vyžadujú meniace sa sortimenty výrobkov a existenciu viacerých dodávateľských zdrojov.

(191)

Keďže neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky týkajúce sa záujmu výrobného odvetvia Únie, odôvodnenia 193 až 198 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(192)

Dvaja najväčší dovozcovia vo vzorke spochybnili svoju úroveň spolupráce, pokiaľ ide o úplné údaje o ziskovosti a rozpätie medzi nákupnými cenami a cenami pri ďalšom predaji neprepojeným zákazníkom, pričom jeden z nich odmietol poskytnúť prístup k svojim účtom, a tvrdil, že by sa nič nezmenilo, ak by bol prístup udelený. Strany tvrdili, že ich veľkosť a obchodný model im neumožňuje poskytnúť také podrobné údaje, aké sa požadujú. V konečnej fáze sa potvrdilo, že jeden z nich opätovne odmietol udeliť prístup k účtom svojho dovozcu a že ani jeden z nich napriek snahe neposkytol úplné a použiteľné údaje o ziskovosti a informácie o rozpätí medzi nákupnými cenami a cenami pri ďalšom predaji neprepojeným zákazníkom tak, aby ich inštitúcie mohli použiť pri analýze situácie neprepojených dovozcov. Obmedzené informácie, ktoré poskytli obe spoločnosti, týkajúce sa ich nákupných cien a cien pri ďalšom predaji, hoci neboli presvedčivé, boli viacmenej plne v súlade so všeobecnými informáciami o prirážkach získanými a zhrnutými v odôvodnení 202 dočasného nariadenia.

(193)

V odôvodnení 203 dočasného nariadenia boli zainteresované strany vyzvané, aby predložili dodatočné, celistvé a overiteľné údaje na ďalšiu analýzu vplyvu opatrení na dodávateľský reťazec.

(194)

Po uložení dočasných opatrení poslali dvaja neprepojení dovozcovia novo vyplnené dotazníky pre dovozcov. Prijaté boli aj vyjadrenia týkajúce sa záujmu Únie od ďalších dovozcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, od združenia Európskeho a medzinárodného obchodu (Foreign Trade Association), švédskeho združenia dovozcov, veľkoobchodníkov a maloobchodníkov (Svensk Handel), CCCLA a jedného výrobcu z Únie so záujmom o dovoz. Žiadne z vyjadrení neobsahovalo presvedčivé údaje o vplyve opatrení na dodávateľský reťazec.

(195)

Jedna strana tvrdila, že údaj o následnej zamestnanosti ovplyvnenej clom je podhodnotený vzhľadom na skutočnosť, že štatistiky Eurostatu ukazujú, že distribučné obchodné podniky celkovo zamestnávajú viac ľudí (33 miliónov) ako výrobné spoločnosti (31 miliónov). Uvedené údaje sa však týkali dovozného a výrobného obchodu všeobecne a na účely tohto prešetrovania ich nebolo možné použiť.

(196)

Niektorí dovozcovia v spoločnom vyjadrení tvrdili, že päť dovozcov zaradených do vzorky zamestnáva v súvislosti s príslušným výrobkom viac ako 10 000 ľudí a nie 350, ako sa uvádza v odôvodnení 200 dočasného nariadenia. Údaje sa opätovne skontrolovali. Treba zdôrazniť, že v rámci analýzy záujmov dovozcov sa do úvahy berie počet pracovných miest súvisiacich s dovozom a ďalším predajom príslušného výrobku vrátane podporných funkcií. Zamestnanosť súvisiaca s inými výrobkami alebo pôvodom alebo s činnosťami, ako je veľkoobchod alebo maloobchod, by sa, samozrejme, do tohto počtu nemala zahrnúť. Treba poznamenať, že v skoršej fáze konania skupina 14 dovozcov odhadla celkový príslušný počet pracovných miest na úrovni dovozcov na 7 000. Toto číslo sa zdá byť primeraný odhad na základe extrapolácie situácie dovozcov zaradených do vzorky v rozsahu, v ktorom bolo možné použiť ich údaje.

(197)

Niektoré strany sa sťažovali na vysoký údaj o hrubom rozpätí uvedený v odôvodnení 202 dočasného nariadenia, pričom tvrdili, že bude zavádzajúci. Pri prešetrovaní sa však ukázalo, že prevažná väčšina dovozcov, ktorí odpovedali na otázky týkajúce sa výberu vzorky dovozcov, hlásila hrubé rozpätie medzi nákupnou a predajnou cenou v rozmedzí od 50 % do 200 %, pričom dovozcovia zaradení do vzorky boli v podobnej situácii. Okrem toho po dočasnom zverejnení navrhovatelia predložili niekoľko príkladov podporujúcich informácie uvedené v publikácii, na ktorú odkazuje odôvodnenie 202 dočasného nariadenia, t. j. príklady potvrdzujúce pomer dovoznej a maloobchodnej ceny príslušného výrobku.

(198)

Britský výrobca so záujmom o dovoz vysvetlil, že tieto rozpätia sú potrebné na pokrytie určitých nákladov, ktoré vznikajú v Únii. Neboli poskytnuté žiadne údaje, ktoré by umožnili výpočet týchto rozpätí na základe obratu.

(199)

Keďže bolo možné získať a overiť použiteľné údaje o zisku z dovozných činností týkajúce sa príslušného výrobku iba od troch dovozcov zaradených do vzorky a títo traja dovozcovia predstavovali iba približne 3 % dovozu príslušného výrobku, príslušný údaj o váženom priemere zisku sa nepovažoval za presvedčivý, a preto sa v dočasnom nariadení neuviedol. Treba však poznamenať, že tento vážený priemerný zisk bol primeraný (medzi 6 % a 10 %, z dôvodu dôvernosti informácií sa uvádza rozsah).

(200)

Jeden dovozca tvrdil, že v Únii nie je dostatočná výroba farbenej kameniny a že nemá inú alternatívu ako dovážať z ČĽR. Po konečnom zverejnení sa to isté tvrdenie zopakovalo. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že farebnú kameninu možno zaobstarať z viacerých zdrojov vrátane výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie navyše majú výrobnú kapacitu na to, aby na trhu Únie predávali viac.

(201)

Informácie zhromaždené počas prešetrovania neumožnili riadne vyčísliť rozsah, v ktorom by dovozcovia mohli prejsť na zvýšenie nákupnej ceny v dôsledku navrhovaných úrovní ciel. Pokiaľ by sa však na dovoz z ČĽR malo vzťahovať konečné antidumpingové clo, vzhľadom na informácie o hrubých a čistých rozpätiach nič nenasvedčuje tomu, že by životaschopnosť podnikania dovozcov bola ohrozená. Dovozca takisto poznamenal, že veľkí prevádzkovatelia na trhu a dovozcovia, ktorých hlavná obchodná činnosť nesúvisí s keramickým stolovým a kuchynským riadom, by neboli negatívne ovplyvnení.

(202)

Preto sa dospelo k záveru, že uloženie opatrení na navrhovanej úrovni vo všeobecnosti nemá výrazný nepriaznivý vplyv na situáciu neprepojených dovozcov príslušného výrobku.

(203)

Keďže neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky týkajúce sa záujmu neprepojených dovozcov, odôvodnenia 199 až 211 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(204)

Po výzve uvedenej v odôvodnení 203 dočasného nariadenia Komisia v deň uverejnenia dočasných opatrení kontaktovala priamo príslušných maloobchodníkov a maloobchodné združenia, dovozcov s možnou maloobchodnou činnosťou, ako aj dizajnérov, ktorí boli Komisii známi, a vyzvala ich, aby vyplnili príslušné dotazníky. Niektorí príjemcovia, ktorí sa pôvodne označovali za maloobchodníkov, odpovedali, že prešetrovanie sa ich netýka, pretože sa do tohto podnikania nezapojili. Komisia nakoniec prijala sedem nových vyplnených dotazníkov pre maloobchodníkov. Týchto sedem maloobchodníkov počas obdobia prešetrovania predstavovalo 1 % dovozu z ČĽR. Uvedené odpovede boli väčšinou v mnohých ohľadoch nedostatočné, ale napriek tomu sa analyzovali v najväčšej možnej miere. Neboli prijaté nijaké vyplnené dotazníky pre dizajnérov.

(205)

Takto získané informácie v podstate neposkytli žiadny nový dôkaz o záujme ostatných hospodárskych odvetví, na základe ktorého by sa mohol spochybniť záver, ku ktorému sa dospelo v odôvodnení 217 dočasného nariadenia.

(206)

Po uverejnení predbežných opatrení boli prijaté vyjadrenia týkajúce sa záujmu Únie v súvislosti s ostatnými hospodárskymi odvetviami od dovozcov zaradených do vzorky a dovozcov, ktorí neboli zaradení do vzorky (vrátane poľského dovozcu pôsobiaceho v odvetví propagačných predmetov), od združenia európskeho a medzinárodného obchodu (Foreign Trade Association), švédskeho združenia dovozcov, veľkoobchodníkov a maloobchodníkov (Svensk Handel), niekoľkých maloobchodníkov, CCCLA a ôsmich spoločností zaoberajúcich sa pražením kávy (sedem z nich so sídlom v Taliansku, jedna s hlavným sídlom v Rakúsku).

(207)

Spoločnosti zaoberajúce sa pražením kávy tvrdili, že vzhľadom na veľmi malý počet výrobcov z Únie, ktorí zásobujú ich trh (maximálne piati), z ktorých väčšina by dovážala z ČĽR buď priamo alebo prostredníctvom sesterských spoločnosti, a vzhľadom na veľmi veľký počet pražiarní kávy (1 500 – 3 000) by im opatrenia na úrovni navrhovanej v predbežnej fáze mohli v budúcnosti zabrániť v zaistení presne rovnakých položiek. Toto tvrdenie nie je možné akceptovať. Po prvé konečné opatrenia sú menej prísne ako dočasné opatrenia. Po druhé pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobcovia z Únie by boli schopní ďalej rozvíjať svoj výrobný potenciál a ďalej zásobovať odvetvie praženia kávy, pokiaľ by sa odstránila ujma spôsobená dumpingovým dovozom z ČĽR. Vzhľadom na veľký počet výrobcov z Únie je veľmi pravdepodobné, že počet výrobcov z Únie, ktorí by mohli prijímať objednávky od spoločností zaoberajúcich sa pražením kávy, by bol vyšší ako päť.

(208)

Spoločnosti zaoberajúce sa pražením kávy tvrdili, že antidumpingové opatrenia by poškodili ich vývoz v dôsledku straty konkurencieschopnosti a možnej odvety zo strany čínskych úradov. Neexistuje však žiadny dôkaz, ktorý by naznačoval, že úroveň uložených opatrení by spôsobila takúto stratu konkurencieschopnosti, pričom netreba zabúdať, že ostatní členovia WTO majú antidumpingové opatrenia, ktoré majú vplyv tento druh výrobku. Tvrdenie o odvetných opatreniach sa takisto ukázalo ako neopodstatnené.

(209)

Spoločnosti zaoberajúce sa pražením kávy uviedli, že antidumpingové opatrenia by nevyhnutne viedli k celkovému poklesu v ich podnikaní, k zníženiu ich predaja, k celkovému nárastu cien kávy v sektore HORECA (hotely, reštaurácie a stravovacie služby) a k poklesu kvality výrobkov a služieb. Vplyvom všetkých uvedených následkov by sa údajne vystavilo riziku značné množstvo priamych aj nepriamych pracovných miest. So zreteľom na to, čo je hlavnou činnosťou spoločností zaoberajúcich sa pražením kávy, a so zreteľom na závery týkajúce sa účinkov opatrení na dodávateľský reťazec však tieto tvrdenia nie je možné prijať. Takisto treba poznamenať, že uvedenie celkového počtu pracovných miest spojených s celosvetovými činnosťami spoločnosti zaoberajúcej sa pražením kávy nemožno považovať za vhodný základ pre vyčíslenie počtu pracovných miest, ktoré by boli ohrozené z dôvodu uloženia antidumpingových opatrení.

(210)

Dvaja maloobchodníci tvrdili, že v Únii nie je dostatočná výroba nového kostného porcelánu a kostného porcelánu a že nemajú inú alternatívu ako dovoz z ČĽR. S tým istým tvrdením sa po zverejnení ozvalo jedno združenie dovozcov. Po prvé vo všeobecnosti treba poznamenať, že cieľom antidumpingových opatrení je obnovenie spravodlivého obchodu a nie blokovanie dovozu. V tomto prípade nemožno úroveň opatrení považovať za neúmerne vysokú. Po druhé pri prešetrovaní sa zistilo, že tieto výrobky možno zaobstarať z viacerých zdrojov vrátane výrobcov z Únie. Po tretie výrobcovia z Únie majú výrobnú kapacitu na to, aby na trhu Únie predávali viac a mohli ďalej využívať svoj potenciál, ak by sa antidumpingové opatrenia uložili s konečnou platnosťou.

(211)

Jeden maloobchodník tvrdil, že opatrenia by mali negatívny vplyv na určité objekty, ktoré slúžia trhu cestovného ruchu. Toto tvrdenie však nebolo možné podložiť nijakou podstatnou informáciou. Okrem toho váha príslušných objektov v odvetví je obmedzená.

(212)

Jeden dovozca a veľkoobchodník tvrdili, že uloženie opatrení by viedlo k vertikálnej konsolidácii trhu zo strany niektorých veľkých aktérov. Vzhľadom na súčasný počet aktérov by to však z krátkodobého a strednodobého hľadiska bolo nepravdepodobné.

(213)

V nadväznosti na problémy, ktoré sa už rozoberali v dočasnom nariadení, treba poznamenať, že niektoré strany sa domnievajú, že záujem menších spoločností, ako sú maloobchodníci, distribútori a firmy zaoberajúce sa propagačnými predmetmi, sa nezohľadnil dostatočne. Toto tvrdenie po konečnom zverejnení viaceré strany zopakovali. Treba uznať, že vo všeobecnosti by mikropodniky a malé podniky mohli byť citlivejšie na každé zvýšenie cien v dôsledku antidumpingových ciel. Neexistuje však nijaký dôkaz, že úroveň uložených opatrení bude mať významný negatívny účinok na ostatné ekonomické subjekty, ktoré sa považujú za MSP. Tvrdenie sa preto s konečnou platnosťou zamieta.

(214)

Keďže neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky týkajúce sa záujmu ostatných hospodárskych odvetví, odôvodnenia 212 až 217 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(215)

Nijaké strany priamo zastupujúce záujmy konečných spotrebiteľov, ako sú združenia spotrebiteľov, napriek tomu, že ich Komisia kontaktovala, neposkytli vyhlásenia.

(216)

Niektoré strany spochybnili záver odôvodnenia 222 dočasného nariadenia, ktorý sa týka vyšších cien. Podobné tvrdenia sa zopakovali po konečnom zverejnení.

(217)

V málo pravdepodobnom prípade, že sa clo úplne prenesie na spotrebiteľov, a za predpokladu, že úroveň dovozu a ceny zostanú rovnaké, by antidumpingové clá predstavovali ročné zvýšenie nákladov na domácnosť vo výške menej ako 1 EUR. Tento výpočet je založený na dovozných objemoch a hodnotách počas obdobia prešetrovania, navrhovanej úrovni ciel a počte domácností v Únii.

(218)

Takýto účinok nemožno považovať za dostatočný na to, aby prevážil pozitívny vplyv na výrobné odvetvie Únie v súvislosti s obmedzením ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom z ČĽR.

(219)

Jedna strana tvrdila, že opatrenia budú mať za následok nedostatok lacnejšieho stolového riadu. Toto tvrdenie sa zopakovalo po konečnom zverejnení, nie je však možné ho prijať, pretože, ako sa uvádza v odôvodnení 157 dočasného nariadenia, výrobné odvetvie Únie zásobuje všetky trhy (aj lacnejším stolovým riadom).

(220)

Keďže neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky týkajúce sa záujmu spotrebiteľov (domácností), odôvodnenia 218 až 226 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(221)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa hodnotenie dočasného nariadenia týmto potvrdzuje.

(222)

Odôvodnenia 227 až 229 dočasného nariadenia sa preto týmto potvrdzujú.

(223)

Tvrdilo sa, že rozpätie zisku použité pri výpočte výšky cla nevyhnutného na odstránenie účinkov poškodzujúceho dumpingu bolo príliš vysoké. Toto tvrdenie sa zamietlo, ako je vysvetlené v oddiele 4.5.3.3.

(224)

Niektoré strany spochybnili cieľový zisk použitý na výpočet rozpätia ujmy. Tieto pripomienky sa riešia v odôvodneniach 135 až 142. Na základe analýzy týchto pripomienok sa dospelo k záveru, že cieľový zisk vo výške 6 % treba zachovať.

(225)

Keďže neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky týkajúce sa úrovne odstránenia ujmy, odôvodnenia 230 až 234 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(226)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou a záujmom Únie, a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia na dovoz príslušného výrobku na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, ktoré z nich je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla. Všetky colné sadzby by sa preto mali stanoviť na úrovni dumpingových rozpätí.

(227)

Malé úpravy uvedené v odôvodneniach 115 a 132 majú za následok mierne revidované rozpätia predaja pod cenu, čo sa premietlo do rozpätí ujmy uvedených ďalej. Navrhujú sa tieto konečné antidumpingové clá:

(228)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odrážajú teda situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda výlučne vzťahujú na dovoz výrobkov s pôvodom v ČĽR, vyrobených danými spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnymi subjektmi. Na dovoz príslušného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými spoločnosťami, sa tieto sadzby nemôžu použiť a tieto výrobky podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(229)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania v dôsledku veľkých rozdielov v colných sadzbách sa usudzuje, že v tomto prípade sú na zabezpečenie riadneho uplatňovania antidumpingových ciel potrebné osobitné opatrenia. Tieto osobitné opatrenia zahŕňajú predloženie platnej obchodnej faktúry, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe II k tomuto nariadeniu, colným orgánom členských štátov. Dovoz nedoložený takouto faktúrou bude podliehať zostatkovému antidumpingovému clu uplatniteľnému na všetkých ostatných vývozcov.

(230)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu niektorej zo spoločností využívajúcich nižšie individuálne colné sadzby, mohlo by sa to považovať za také zvýšenie objemu, ktoré predstavuje samo o sebe zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods.1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie zamerané na obchádzanie opatrení. V rámci tohto prešetrovania možno okrem iného preskúmať potrebu odstránenia individuálnych colných sadzieb a následného uloženia celoštátneho cla.

(231)

Každú žiadosť o uplatnenie individuálnej antidumpingovej colnej sadzby (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vytvorení nových výrobných alebo predajných subjektov) je potrebné bezodkladne predložiť Komisii (11) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a s predajom na vývoz, napríklad v súvislosti so zmenou názvu alebo zmenou týkajúcou sa výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to vhodné, vykoná sa zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(232)

V záujme správneho uplatňovania antidumpingového cla by sa úroveň celoštátneho cla mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas OP nerealizovali žiadny vývoz do Únie.

(233)

S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými novými vývozcami a spolupracujúcimi spoločnosťami nezaradenými do vzorky, ktorí sú uvedení v prílohe I k tomuto nariadeniu, by sa malo prijať ustanovenie, podľa ktorého by sa vážené priemerné clo uložené spolupracujúcim spoločnostiam nezaradeným do vzorky uplatňovalo na všetkých nových vývozcov, ktorí by inak mali právo na preskúmanie podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia.

(234)

Všetky strany boli informované o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa malo odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz keramického stolového a kuchynského riadu s pôvodom v ČĽR a konečný výber súm získaných prostredníctvom dočasného cla (konečné zverejnenie). Všetkým stranám bolo poskytnuté obdobie, počas ktorého sa mohli vyjadriť ku konečnému zverejneniu.

(235)

Ústne a písomné pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa posúdili a v prípade vhodnosti aj zohľadnili.

(236)

Vzhľadom na výšku zisteného dumpingového rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa považuje za potrebné, aby sa sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené dočasným nariadením, s konečnou platnosťou vyberali v rozsahu uloženého konečného cla,

a)

do Únie nevyvážal výrobok opísaný v článku 1 ods. 1 počas obdobia prešetrovania (od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011);

b)

nie je prepojený so žiadnymi vývozcami ani výrobcami v ČĽR, ktorí podliehajú opatreniam uloženým týmto nariadením; a

c)

v skutočnosti vyvážal do Únie príslušný výrobok po období prešetrovania, na základe ktorého boli uložené opatrenia, alebo vstúpil do neodvolateľného zmluvného záväzku vyvážať značné množstvo do Únie.