ISSN 1977-0790

doi:10.3000/19770790.L_2013.083.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 83

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 56
22. marca 2013


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 231/2013 z 19. decembra 2012, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o výnimky, všeobecné podmienky výkonu činnosti, depozitárov, pákový efekt, transparentnosť a dohľad ( 1 )

1

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

22.3.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 83/1


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 231/2013

z 19. decembra 2012,

ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o výnimky, všeobecné podmienky výkonu činnosti, depozitárov, pákový efekt, transparentnosť a dohľad

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (1), a najmä na jej článok 3 ods. 6, článok 4 ods. 3, článok 9 ods. 9, článok 12 ods. 3, článok 14 ods. 4, článok 15 ods. 5, článok 16 ods. 3, článok 17, článok 18 ods. 2, článok 19 ods. 11, článok 20 ods. 7, článok 21 ods. 17, článok 22 ods. 4, článok 23 ods. 6, článok 24 ods. 6, článok 25 ods. 9, článok 34 ods. 2, článok 35 ods. 11, článok 36 ods. 3, článok 37 ods. 15, článok 40 ods. 11, článok 42 ods. 3 a článok 53 ods. 3,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky,

keďže:

(1)

Smernicou 2011/61/EÚ sa Komisia splnomocňuje na prijímanie delegovaných aktov, ktorými sa spresnia najmä pravidlá týkajúce sa výpočtu hraničnej hodnoty, pákového efektu, podmienky výkonu činnosti správcov alternatívnych investičných fondov (ďalej len „správcovia AIF“) vrátane riadenia rizík a riadenia likvidity, určovania hodnoty a delegovania, požiadavky spresňujúce funkcie a povinnosti depozitárov alternatívnych investičných fondov (ďalej len „AIF“), pravidlá transparentnosti a osobitné požiadavky týkajúce sa tretích krajín. Je dôležité, aby sa všetky tieto doplňujúce pravidlá začali uplatňovať v rovnakom čase ako smernica 2011/61/EÚ tak, aby sa nové požiadavky uložené správcom AIF mohli účinne uviesť do praxe. Ustanovenia v tomto nariadení navzájom úzko súvisia, pretože sa zaoberajú udeľovaním povolení správcom AIF, priebežnou prevádzkou a transparentnosťou správcov AIF, ktorí spravujú AIF a/alebo uvádzajú AIF na trh v Únii, čo sú neoddeliteľne spojené hľadiská súvisiace so začatím a vykonávaním činnosti správy aktív. Na účely zabezpečenia súdržnosti medzi uvedenými ustanoveniami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase, a s cieľom uľahčiť komplexný prehľad a kompaktný prístup k nim osobami, ktoré podliehajú uvedeným povinnostiam, vrátane investorov, ktorí nie sú rezidentmi v Únii, je vhodné začleniť všetky delegované akty vyžadované smernicou 2011/61/EÚ do jedného nariadenia.

(2)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa prijatím nariadenia dosiahli ciele smernice 2011/61/EÚ jednotne vo všetkých členských štátoch na zlepšenie integrity vnútorného trhu a poskytnutie právnej istoty jeho účastníkom vrátane inštitucionálnych investorov, príslušných orgánov a ostatných zainteresovaných strán. Forma nariadenia zabezpečuje rovnaké podmienky pre všetkých organizátorov trhu a je najlepšou zárukou rovnakých podmienok, jednotných pravidiel hospodárskej súťaže a náležitého spoločného štandardu ochrany investorov. Okrem toho zaisťuje priamu uplatniteľnosť podrobných jednotných pravidiel týkajúcich sa prevádzky správcov AIF, ktoré sú vo svojej podstate priamo uplatniteľné, a preto si na vnútroštátnej úrovni nevyžadujú ďalšiu transpozíciu. Použitím nariadenia sa navyše umožní zabrániť oneskorenému uplatňovaniu smernice 2011/61/EÚ v členských štátoch.

(3)

Keďže sa v delegovanom nariadení spresňujú úlohy a povinnosti „riadiaceho orgánu“ a „vrcholového manažmentu“, je dôležité objasniť význam týchto pojmov, najmä skutočnosť, že riadiaci orgán môžu tvoriť členovia vrcholového manažmentu. Keďže sa v nariadení navyše zavádza pojem „funkcia dohľadu“, vo vymedzení riadiaceho orgánu by sa malo objasniť, že ide o orgán, ktorý zahŕňa funkciu riadenia v prípade, že sú funkcie dohľadu a riadenia oddelené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi obchodných spoločností. V smernici 2011/61/EÚ sa od správcov AIF požaduje, aby príslušným orgánom poskytovali určité informácie vrátane percentuálneho podielu aktív AIF podliehajúcich osobitnému režimu vyplývajúcemu z ich nelikvidnej povahy. V tomto nariadení sa objasňuje význam osobitného režimu, aby správcovia AIF vedeli presne, ktoré informácie by mali poskytovať príslušným orgánom.

(4)

Smernicou 2011/61/EÚ sa stanovuje menej prísny režim pre tých správcov AIF, ktorí spravujú portfóliá AIF, ktorých celkové spravované aktíva nepresahujú príslušné hraničné hodnoty. Je potrebné jasne určiť, ako sa má počítať celková hodnota spravovaných aktív. V tejto súvislosti je nevyhnutné vymedziť kroky potrebné na výpočet celkovej hodnoty aktív, jasne stanoviť, ktoré aktíva nie sú do výpočtu zahrnuté, objasniť, ako by sa mala určovať hodnota aktív nadobudnutých s použitím pákového efektu, a stanoviť pravidlá na riešenie prípadov vzájomnej držby medzi AIF spravovanými správcom AIF.

(5)

Je potrebné vypočítať celkovú hodnotu spravovaných aktív najmenej raz za rok, a to s použitím aktuálnych informácií. Hodnota aktív by sa preto mala určovať počas dvanástich mesiacov predchádzajúcich dátumu výpočtu celkovej hodnoty spravovaných aktív a čo najbližšie k tomuto dátumu.

(6)

Na zabezpečenie toho, že správca AIF bude môcť aj naďalej využívať menej prísny režim stanovený smernicou 2011/61/EÚ, mal by zaviesť postup, ktorým sa umožní priebežne sledovať celkovú hodnotu spravovaných aktív. Správca AIF môže zohľadniť druhy spravovaných AIF a rôzne triedy investovaných aktív na posúdenie pravdepodobnosti nedodržania hraničnej hodnoty alebo potreby ďalšieho výpočtu.

(7)

V prípade, že správca AIF už nespĺňa podmienky týkajúce sa hraničných hodnôt, mal by o tom informovať svoj príslušný orgán a do 30 kalendárnych dní požiadať o povolenie. Ak sa však prekročenie hraničných hodnôt alebo pokles pod ne vyskytuje len príležitostne v rámci daného kalendárneho roka a tieto situácie sa považujú za dočasné, správca AIF by nemal mať povinnosť žiadať o povolenie. V takých prípadoch by správca AIF mal informovať príslušný orgán o porušení hraničnej hodnoty a vysvetliť, prečo sa domnieva, že toto porušenie je dočasného charakteru. Situáciu trvajúcu viac ako tri mesiace nemožno považovať za dočasnú. Pri posudzovaní pravdepodobnosti dočasnosti situácie by správca AIF mal zohľadniť očakávanú činnosť upisovania a vyplácania alebo prípadne výzvy na úhradu kapitálu a rozdelenie kapitálu. Správca AIF by v rámci tohto posúdenia nemal používať očakávané pohyby na trhu.

(8)

Údaje, ktoré používajú správcovia AIF na výpočet celkovej hodnoty spravovaných aktív, nemusia byť dostupné pre verejnosť alebo investorov. Príslušné orgány však musia byť schopné overiť, že správca AIF správne počíta a monitoruje celkovú hodnotu spravovaných aktív vrátane posúdenia prípadov, keď celková hodnota spravovaných aktív dočasne prekročí príslušnú hraničnú hodnotu, a preto by mali mať na požiadanie prístup k týmto údajom.

(9)

Je dôležité, aby správcovia AIF, ktorí využívajú menej prísny režim stanovený v smernici 2011/61/EÚ, poskytli príslušným orgánom aktuálne informácie v čase registrácie. Môže sa stať, že nie všetky druhy správcov AIF majú aktualizované ponukové materiály zohľadňujúce najnovší vývoj týkajúci sa AIF, ktoré spravujú, a pre týchto správcov AIF môže byť praktickejšie špecifikovať požadované informácie v samostatnom dokumente, v ktorom sa opisuje investičná stratégia fondov. Mohlo by to tak byť v prípade fondov, ktoré investujú do verejne neobchodovateľných akcií (private equity) alebo rizikového kapitálu a ktoré často získavajú peniaze na základe rokovaní s potenciálnymi investormi.

(10)

AIF, ktorý má v držbe len akciové podiely v kótovaných spoločnostiach, by sa nemal považovať za využívajúci pákový efekt, pokiaľ sa akciové podiely nenadobúdajú prostredníctvom prijatej pôžičky. Ak rovnaký AIF nakupuje opcie na akciový index, mal by sa považovať za využívajúci pákový efekt, keďže zvýšil expozíciu AIF voči danej investícii.

(11)

V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania povinností správcu AIF poskytovať objektívny prehľad o použitom pákovom efekte je potrebné poskytnúť dve metódy na výpočet pákového efektu. Ako vyplýva z trhových štúdií, najlepšie výsledky možno dosiahnuť spojením takzvanej „hrubej“ a „záväzkovej“ metódy.

(12)

Na získanie primeraných informácií na monitorovanie systémových rizík a na získanie úplného obrazu o tom, ako správca AIF používa pákový efekt, by sa mali príslušným orgánom a investorom poskytnúť informácie o expozícii AIF, a to na základe hrubej, ako aj záväzkovej metódy, a preto by všetci správcovia AIF mali počítať expozíciu s použitím hrubej, ako aj záväzkovej metódy. Hrubá metóda poskytuje celkovú expozíciu AIF, zatiaľ čo záväzková metóda poskytuje prehľad o technikách zaistenia (hedging) a vzájomného započítania (netting), ktoré správca využíva. Preto sa musia obe metódy vnímať spoločne. Užitočné informácie môže poskytnúť konkrétne miera, v akej sa celková expozícia odlišuje medzi hrubou metódou a záväzkovou metódou. Aby sa v prípade potreby zabezpečilo, že akékoľvek zvýšenie expozície AIF sa primerane zohľadňuje, Komisia môže prijať ďalšie delegované akty o dodatočnej a voliteľnej metóde na výpočet pákového efektu.

(13)

Pri výpočte expozície by mali byť spočiatku zahrnuté všetky pozície AIF vrátane krátkych a dlhých aktív a pasív, prijatých pôžičiek, derivátových nástrojov a akejkoľvek inej metódy zvyšujúcej expozíciu v prípade, že riziká a výhody aktív alebo pasív znáša AIF, a všetky ostatné pozície, ktoré spolu vytvárajú čistú hodnotu aktív.

(14)

Dohody o prijatých pôžičkách uzavreté AIF by sa mali vylúčiť, ak je ich charakter dočasný a týkajú sa kapitálových záväzkov investorov a sú nimi plne kryté. Revolvingové kreditné nástroje by sa nemali považovať za dočasné.

(15)

Okrem výpočtu expozície s použitím hrubej metódy by všetci správcovia AIF mali počítať expozíciu s použitím záväzkovej metódy. Podľa záväzkovej metódy by sa finančné derivátové nástroje mali konvertovať na rovnocenné pozície v podkladovom aktíve. Ak však AIF investuje do určitých derivátov, aby vyvážil trhové riziko iných aktív, do ktorých AIF investuje, za určitých podmienok by sa uvedené deriváty nemali konvertovať na rovnocennú pozíciu v podkladových aktívach, keďže expozície daných dvoch investícií sa navzájom vyvažujú. Malo by to tak byť napríklad v prípade, keď portfólio AIF investuje do určitého indexu a má v držbe derivátový nástroj, ktorý vymieňa výkonnosť daného indexu za výkonnosť odlišného indexu, ktorý by mal byť rovnocenný držbe expozície voči druhému indexu v portfóliu, a preto by čistá hodnota aktív AIF nezávisela od výkonnosti prvého indexu.

(16)

Vo výpočte expozície podľa záväzkovej metódy deriváty, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v tomto nariadení, nepredstavujú prírastkovú expozíciu. Preto ak AIF investuje do indexových futurít a má v držbe hotovostnú pozíciu rovnajúcu sa celkovej podkladovej trhovej hodnote futurít, zodpovedalo by to priamemu investovaniu do indexových akcií, a preto by sa indexová futurita nemala zohľadňovať na účely výpočtu expozície AIF.

(17)

Vo výpočte expozície podľa záväzkovej metódy by sa správcom AIF malo umožniť zohľadňovať dohody o zaistení a započítaní za predpokladu, že spĺňajú kritériá súvisiace so záväzkovou metódou.

(18)

Požiadavka, aby sa dohody o započítaní týkali rovnakého podkladového aktíva, by sa mala vykladať prísne tak, že aktíva, ktoré správca AIF považuje za rovnocenné alebo vo veľkej miere súvisiace, ako napríklad rôzne triedy akcií alebo dlhopisov vydaných rovnakým emitentom, by sa nemali považovať za totožné na účely dohôd o započítaní. Cieľom vymedzenia dohôd o započítaní je zabezpečiť, aby sa zohľadnili len tie obchody, ktoré vyrovnávajú riziká spojené s inými obchodmi bez toho, aby zostávalo podstatné reziduálne riziko. Kombinácie obchodov, ktorých cieľom je vytvoriť výnos, hoci malý, znížením niektorých rizík pri zachovaní iných, by sa nemali považovať za dohody o započítaní, ako v prípade arbitrážnych investičných stratégií, ktorých cieľom je vytvoriť výnos využitím cenových rozdielov medzi derivátovými nástrojmi s rovnakým podkladovým nástrojom, ale s odlišnou splatnosťou.

(19)

Postup riadenia portfólia, ktorého cieľom je zníženie rizika trvania spojením investície do dlhopisu s dlhou splatnosťou s úrokovým swapom alebo zníženie trvania dlhopisového portfólia AIF uzavretím krátkej pozície na dlhopisové futurity predstavujúce riziko úrokovej sadzby portfólia (zaistenie trvania) by sa mal považovať za dohodu o zaistení za predpokladu, že spĺňa kritériá zaistenia.

(20)

Postup riadenia portfólia, ktorého cieľom je vyrovnať významné riziká súvisiace s investíciou do dobre diverzifikovaného portfólia akcií prijatím krátkej pozície na futuritu indexu akciového trhu, na ktorom je zloženie akciového portfólia veľmi podobné zloženiu indexu akciového trhu a jeho výnos vo veľkej miere súvisí s výnosom indexu akciového trhu a na ktorom krátka pozícia na futuritu indexu akciového trhu umožňuje nespochybniteľné zníženie všeobecného trhového rizika súvisiaceho s akciovým portfóliom a špecifické riziko je nevýznamné, ako napríklad beta-hedging dobre diverzifikovaného akciového portfólia, v ktorom sa špecifické riziko považuje za nepodstatné, by sa mal považovať za postup spĺňajúci kritériá zaistenia.

(21)

Postup riadenia portfólia, ktorého cieľom je vyrovnať riziko súvisiace s investíciou do dlhopisu s pevnou úrokovou sadzbou spojením dlhej pozície na swap na kreditné zlyhanie a úrokového swapu, ktorý vymieňa danú pevnú úrokovú sadzbu za úrokovú sadzbu rovnajúcu sa náležitej referenčnej sadzbe peňažného trhu plus rozpätie, by sa mal považovať za dohodu o zaistení, ak sú v zásade dodržané všetky kritériá zaistenia záväzkovej metódy.

(22)

Postup riadenia portfólia, ktorého cieľom je vyrovnať riziko danej akcie prijatím krátkej pozície prostredníctvom derivátového kontraktu na akciu, ktorá sa líši od danej prvej akcie, ale vo veľkej miere s ňou súvisí, by sa nemal považovať za spĺňajúci kritériá zaistenia. Hoci táto stratégia závisí od prijatia opačných pozícií v rovnakej triede aktív, nezaisťuje voči špecifickému riziku spojenému s investíciou do určitej akcie. Preto by sa nemala považovať za dohodu o zaistení, ako sa stanovuje v kritériách týkajúcich sa záväzkovej metódy.

(23)

Postup riadenia portfólia, ktorého cieľom je udržať alfu koša akcií (obsahujúceho obmedzený počet akcií) spojením investície do daného koša akcií s krátkou pozíciou upravenou o betu na futuritu na index akciového trhu, by sa nemal považovať za spĺňajúci kritériá zaistenia. Cieľom tejto stratégie nie je vyrovnať významné riziká spojené s investovaním do daného koša akcií, ale vyrovnať betu (trhové riziko) danej investície a udržať alfu. ALFA zložka koša akcií môže prevládať nad beta zložkou a ako taká môže viesť k stratám na úrovni AIF. Z toho dôvodu by sa tento postup nemal považovať za dohodu o zaistení.

(24)

Stratégia arbitráže zlúčenia je stratégia, v ktorej sa spája krátka pozícia na akciu s dlhou pozíciou na inú akciu. Cieľom tejto stratégie je zaistiť betu (trhové riziko) pozícií a generovať výnos spojený s pomernou výkonnosťou oboch akcií. Podobne alfa zložka koša akcií môže prevládať nad beta zložkou a ako taká môže viesť k stratám na úrovni AIF. Táto stratégia by sa nemala považovať za dohodu o zaistení, ako sa stanovuje v kritériách týkajúcich sa záväzkovej metódy.

(25)

Stratégia, ktorej cieľom je zaistiť dlhú pozíciu v akcii alebo dlhopise zakúpeným zabezpečením kreditného rizika voči tomu istému emitentovi, sa týka dvoch odlišných tried aktív, a preto by sa nemala považovať za dohodu o zaistení.

(26)

Pri používaní metód, ktoré zvyšujú expozíciu AIF, by mal správca AIF dodržiavať všeobecné zásady, ako napríklad okrem svojej právnej formy zvážiť aj podstatu transakcie. Osobitne pokiaľ ide o repo transakcie, správca AIF by mal zvážiť, či riziká a odmeny týkajúce sa zahrnutých aktív AIF presunul alebo si ich ponechal. Správca AIF by mal cez derivátové nástroje alebo iné zmluvné opatrenia vnímať aj podkladové aktíva s cieľom určiť možné budúce záväzky AIF vyplývajúce z uvedených transakcií.

(27)

Keďže záväzková metóda vedie k tomu, že sa úrokové sadzby s rôznymi splatnosťami považujú za rôzne podkladové aktíva, AIF, ktoré podľa svojej základnej investičnej politiky investujú primárne do úrokových derivátov, môžu používať špecifické pravidlá vzájomného započítania trvania, aby sa zohľadnila súvislosť medzi segmentmi splatnosti krivky úrokovej sadzby. AIF by mal byť pri stanovovaní svojej investičnej politiky a rizikového profilu schopný vymedziť úroveň rizika úrokovej sadzby a následne určiť svoje cieľové trvanie. AIF by mal zohľadniť vopred určené cieľové trvanie vo svojom investičnom rozhodovaní. Ak sa trvanie portfólia odlišuje od cieľového trvania, stratégia by sa nemala považovať za dohodu o započítaní trvania, ako sa stanovuje v kritériách súvisiacich so záväzkovou metódou.

(28)

Pravidlá vzájomného započítania trvania umožňujú, aby boli dlhé pozície započítané s krátkymi pozíciami, ktorých podkladové aktíva majú odlišné úrokové sadzby. Splatnosti slúžiace ako hraničné hodnoty rozsahov splatnosti sú dva roky, sedem rokov a 15 rokov. V rámci každého rozsahu splatnosti by sa malo umožniť vzájomné započítanie pozícií.

(29)

Vzájomné započítanie pozícií medzi dvomi rôznymi rozsahmi splatnosti by sa malo čiastočne povoliť. Na vzájomne započítané pozície sa musia uplatňovať sankcie, aby sa umožnilo len čiastočné započítanie. Mali by byť vyjadrené percentuálnymi podielmi závislými od priemerných korelácií medzi rozsahmi splatnosti dva roky, päť rokov, desať rokov a 30 rokov krivky úrokovej sadzby. Čím väčší je časový rozdiel medzi splatnosťami pozícií, tým viac musí ich vzájomné započítanie podliehať sankcii, a preto sa musia percentá zvyšovať.

(30)

Pozície, ktorých upravené trvanie je oveľa dlhšie ako upravené trvanie celého portfólia, nie sú v súlade s investičnou stratégiou AIF a ich úplné započítanie by sa nemalo povoliť. Preto by nemalo byť prijateľné započítať krátku pozíciu s 18-mesačnou splatnosťou (stanovenou v rozsahu splatnosti 1) s dlhou pozíciou s 10-ročnou splatnosťou (stanovenou v rozsahu splatnosti 3), ak je cieľové trvanie AIF približne dva roky.

(31)

Vo výpočte expozície môžu AIF najprv identifikovať dohody o zaistení. Deriváty zahrnuté v týchto dohodách sú potom vylúčené z výpočtu celkovej expozície. AIF by mali v dohodách o zaistení používať presný výpočet. AIF by nemali vo výpočte zaistenia používať pravidlá vzájomného započítania trvania. Pravidlá vzájomného započítania trvania sa môžu používať na konverziu zvyšných úrokových derivátov na ich rovnocenné pozície podkladových aktív.

(32)

Podľa smernice 2011/61/EÚ musí správca AIF zabezpečiť, aby potenciálne riziká spojené so zodpovednosťou za škody vyplývajúce z jeho činnosti boli náležite kryté buď dodatočnými vlastnými zdrojmi alebo prostredníctvom poistenia zodpovednosti za škodu. Jednotné uplatňovanie tohto ustanovenia si vyžaduje spoločné chápanie potenciálnych rizík spojených so zodpovednosťou za škodu pri výkone povolania, ktoré majú byť kryté. Vo všeobecnej špecifikácii rizík spôsobených odbornou nedbanlivosťou správcu AIF by sa mali určiť vlastnosti príslušných rizikových udalostí a identifikovať rozsah potenciálnej zodpovednosti za škody vrátane škody alebo straty zapríčinenej osobami, ktoré priamo vykonávajú činnosti, za ktoré nesie správca AIF právnu zodpovednosť, ako napríklad riaditelia, úradníci alebo zamestnanci správcu AIF, a osobami vykonávajúcimi činnosti na základe dohody so správcom AIF o delegovaní. V súlade s ustanoveniami smernice 2011/61/EÚ by zodpovednosť správcu AIF nemala byť ovplyvnená delegovaním alebo subdelegovaním a správca AIF by mal zabezpečiť náležité krytie rizík spojených so zodpovednosťou za škodu spôsobenú pri výkone povolania v súvislosti s tretími stranami, za ktoré je právne zodpovedný.

(33)

Na zabezpečenie jednotného chápania všeobecnej špecifikácie by mal ako kritérium na identifikovanie potenciálnych rizikových udalostí spojených so zodpovednosťou za škody spôsobené pri výkone povolania slúžiť zoznam príkladov. Uvedený zoznam by mal zahŕňať širokú škálu udalostí vyplývajúcich z nedbanlivého konania, chýb alebo opomenutí, ako napríklad strata dokumentov dokazujúcich nárok na investície, skresľovanie skutočností alebo porušenie rôznych záväzkov alebo povinností správcu AIF. Takisto by mal zahŕňať prípad, keď sa nezabránilo podvodnému správaniu v rámci organizácie správcu AIF prostredníctvom náležitých systémov vnútornej kontroly. Za škodu vyplývajúcu z neuplatnenia dostatočnej náležitej starostlivosti v prípade investície, ktorá sa ukázala ako podvodná, by niesol zodpovednosť správca AIF v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania a táto škoda by mala byť primerane krytá. Straty spôsobené z dôvodu, že investícia stratila hodnotu v dôsledku nepriaznivých trhových podmienok, by však nemali byť kryté. Zoznam by mal zahŕňať aj prípady nesprávne vykonaného určenia hodnoty, ktoré by sa mali chápať ako nesplnenie povinnosti týkajúcej sa určovania hodnoty, čo predstavuje porušenie článku 19 smernice 2011/61/EÚ a príslušných delegovaných aktov.

(34)

V súlade so svojimi povinnosťami riadenia rizík by správcovia AIF mali mať zavedené kvalitatívne mechanizmy vnútornej kontroly na predchádzanie prevádzkovým zlyhaniam vrátane rizík spojených so zodpovednosťou za škody spôsobené pri výkone povolania alebo na ich zmierňovanie. Správca AIF by preto mal mať ako súčasť svojej politiky riadenia rizík zavedené vhodné politiky a postupy na riadenie operačných rizík primerané povahe, rozsahu a komplexnosti svojej obchodnej činnosti. Tieto postupy a politiky by v každom prípade mali umožniť vytvorenie vnútornej databázy strát, ktorá by slúžila na posúdenie profilu operačných rizík.

(35)

Na zabezpečenie toho, aby dodatočné vlastné zdroje a poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania primerane kryli potenciálne riziká spojené so zodpovednosťou za škodu, by sa mali stanoviť minimálne kvantitatívne referenčné hodnoty na určenie vhodnej úrovne krytia. Takéto kvantitatívne referenčné hodnoty by mal určiť správca AIF ako špecifické percento hodnoty portfólií spravovaných AIF, vypočítané ako suma absolútnej hodnoty všetkých aktív všetkých spravovaných AIF bez ohľadu na to, či sú nadobúdané použitím pákového efektu alebo s peniazmi investorov. V tejto súvislosti by sa hodnota derivátových nástrojov mala určovať pri ich trhovej cene, pretože by sa pri tejto cene mohli nahradiť. Keďže krytie prostredníctvom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania je svojou povahou neistejšie ako krytie poskytnuté pomocou dodatočných vlastných zdrojov, na tieto dva odlišné nástroje používané na krytie rizika spojeného so zodpovednosťou za škodu by sa mali uplatňovať rozdielne percentuálne podiely.

(36)

Na zabezpečenie toho, že poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania bude účinne kryť straty, ktoré vyplynú z poistených udalostí, malo by sa uzavrieť s poisťovňou, ktorá je oprávnená poskytovať poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania. Sem patria poisťovne z EÚ a mimo EÚ, pokiaľ majú povolenie na poskytovanie tejto poistnej služby na základe právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov.

(37)

S cieľom umožniť určitú flexibilitu pri navrhovaní primeraného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania by malo byť možné, aby sa správca AIF a poisťovňa dohodli na doložke, ktorou sa stanoví, že ako prvú časť akejkoľvek straty bude správca AIF znášať vymedzenú sumu (vymedzená spoluúčasť). V prípade, že sa dohodne táto vymedzená spoluúčasť, správca AIF by mal poskytnúť vlastné zdroje zodpovedajúce vymedzenej sume straty, ktorú má znášať správca AIF. Tieto vlastné zdroje by mali dopĺňať počiatočný kapitál správcu AIF a vlastné zdroje, ktoré má správca AIF poskytnúť podľa článku 9 ods. 3 smernice 2011/61/EÚ.

(38)

Zásadou by malo byť, že primeranosť krytia dodatočnými vlastnými zdrojmi alebo poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania by sa mala preskúmať aspoň raz za rok. Správca AIF by však mal mať zavedené postupy, ktorými sa zabezpečí priebežné monitorovanie celkovej hodnoty spravovaných portfólií AIF a priebežné úpravy výšky krytia rizík spojených so zodpovednosťou za škody spôsobené pri výkone povolania, ak by sa identifikovali významné nezrovnalosti. Okrem toho príslušný orgán domovského členského štátu správcu AIF môže znížiť alebo zvýšiť minimálnu požiadavku na dodatočné vlastné zdroje po zohľadnení rizikového profilu správcu AIF, jeho histórie strát a primeranosti jeho dodatočných vlastných zdrojov alebo poistenia zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone povolania.

(39)

Smernicou 2011/61/EÚ sa vyžaduje, aby správcovia AIF konali v najlepšom záujme AIF, investorov do AIF a v záujme integrity trhu. Správcovia AIF by preto mali uplatňovať vhodné politiky a postupy, ktoré im umožnia predchádzať zneužívaniu, ako napríklad market timing alebo. Market timing spočíva vo využívaní zastaraných cien cenných papierov v portfóliu, ktoré majú vplyv na výpočet čistej hodnoty aktív AIF (ČHA), alebo v kúpe a vyplatení podielov AIF počas niekoľkých dní, čím sa zneužíva spôsob, akým AIF vypočítava svoju ČHA. Late trading spočíva v zadávaní príkazov na kúpu alebo vyplatenie podielov AIF po vymedzenom čase, keď sa už neprijímajú príkazy, ale prijatá cena je ešte cenou z tohto momentu. Obidva prípady zneužitia poškodzujú záujmy dlhodobých investorov, pretože znižujú ich výnos a majú škodlivé účinky na výnosy AIF, pretože zvyšujú transakčné náklady a narušujú riadenie portfólia. Správcovia AIF by takisto mali stanoviť vhodné postupy, aby sa zabezpečilo, že AIF je spravovaný efektívne, a mali by konať takým spôsobom, aby zabránili účtovaniu neprimeraných nákladov AIF a jeho investorom.

(40)

V súlade s postupom uplatňovaným na správcov PKIPCP by mali správcovia AIF zabezpečiť vysokú úroveň starostlivosti pri výbere a monitorovaní investícií. Mali by mať náležité odborné znalosti a vedomosti o aktívach, do ktorých sú AIF investované. S cieľom zabezpečiť, aby sa investičné rozhodnutia vykonávali v súlade s investičnou stratégiou a v prípade potreby s rizikovými limitmi spravovaných AIF, by správcovia AIF mali stanoviť a vykonávať písomné politiky a postupy týkajúce sa náležitej starostlivosti. Tieto politiky a postupy by sa mali pravidelne preskúmavať a aktualizovať. Keď správca AIF investuje do špecifických druhov aktív s dlhým trvaním, menej likvidných aktív, ako sú nehnuteľnosti alebo podiely spoločníkov, požiadavky náležitej starostlivosti by sa mali uplatňovať aj na fázu rokovaní. Činnosti, ktoré správca AIF vykoná pred uzavretím dohody, by mali byť dobre zdokumentované s cieľom preukázať, že sú v súlade s hospodárskym a finančným plánom, a teda s trvaním AIF. Správcovia AIF by mali viesť zápisnice z príslušných zasadnutí, prípravnú dokumentáciu a hospodársku a finančnú analýzu vykonanú na účely posúdenia realizovateľnosti projektu a zmluvného záväzku.

(41)

Požiadavka, aby správcovia AIF konali s náležitými zručnosťami, obozretnosťou a starostlivosťou, by sa mala uplatňovať aj na prípady, keď správca vymenuje primárneho brokera alebo protistranu. Správca AIF by mal vybrať a vymenovať len tých primárnych brokerov a protistrany, ktoré podliehajú priebežnému dohľadu, sú finančne zdravé a majú potrebnú organizačnú štruktúru vhodnú na poskytovanie služieb správcovi AIF alebo AIF. S cieľom zabezpečiť, aby boli záujmy investorov náležite chránené, je dôležité objasniť, že jedno z kritérií, na základe ktorých by sa mal posúdiť dobrý finančný stav, je, či primárni brokeri alebo protistrany podliehajú príslušným pravidlám obozretného podnikania vrátane náležitých kapitálových požiadaviek a účinnému dohľadu.

(42)

V súlade so smernicou 2011/61/EÚ, v ktorej sa od správcov AIF požaduje, aby konali čestne, spravodlivo a s náležitými zručnosťami, osoby, ktoré účinne riadia obchodnú činnosť správcu AIF a ktoré sú členmi riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu v prípade subjektov, ktoré nemajú riadiaci orgán, by mali mať dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti na výkon svojich úloh, najmä na pochopenie rizík spojených s činnosťou správcu AIF. V súlade so zelenou knihou Komisie o správe a riadení spoločností vo finančnom sektore (2) osoby, ktoré účinne riadia obchodnú činnosť správcu AIF, by takisto mali venovať dostatok času výkonu svojich funkcií u správcu AIF a konať čestne, bezúhonne a s nezávislým myslením s cieľom okrem iného účinne posudzovať a spochybňovať rozhodnutia vrcholového manažmentu.

(43)

Na zabezpečenie toho, že sa príslušné činnosti vykonávajú správne, by správca AIF mal zamestnať pracovníkov s potrebnými zručnosťami, vedomosťami a odbornými znalosťami na vykonávanie im pridelených úloh.

(44)

Správcovia AIF, ktorí poskytujú službu individuálneho riadenia portfólia, musia dodržiavať pravidlá týkajúce sa stimulov stanovené v smernici Komisie 2006/73/ES z 10. augusta 2006, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice (3). V záujme zaistenia súladu by sa uvedené zásady mali rozšíriť na správcov AIF, ktorí poskytujú službu kolektívneho riadenia portfólia a uvádzania na trh. Existencia, povaha a výška poplatku, provízie alebo poskytnutej výhody by sa mali zverejňovať vo výročnej správe správcu AIF alebo v prípadoch, keď ich výšku nemožno stanoviť, mala by sa takto zverejňovať metóda ich výpočtu.

(45)

Investori do AIF by mali využívať podobnú ochranu ako klienti správcu AIF, ktorým správcovia AIF poskytujú službu individuálneho riadenia portfólia, pretože v takom prípade musia dodržiavať pravidlá najlepšieho výkonu stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (4) a v smernici Komisie 2006/73/ES. Mali by sa však zohľadniť rozdiely medzi rôznymi druhmi aktív, do ktorých sú investované AIF, pretože najlepší výkon nie je relevantný napríklad vtedy, keď správca AIF investuje do nehnuteľností alebo podielov spoločníkov a investícia sa uskutoční po rozsiahlych rokovaniach o podmienkach dohody. Ak nie sú na výber rôzne miesta vykonávania, správca AIF by mal byť schopný preukázať príslušným orgánom a audítorom, že nie je možné vybrať si medzi rôznymi miestami vykonávania.

(46)

V záujme zaistenia súladu s požiadavkami vzťahujúcimi sa na správcov PKIPCP by sa pravidlá spracovávania príkazov a zlučovania a prideľovania obchodných príkazov mali vzťahovať na správcov AIF pri poskytovaní služby kolektívneho riadenia portfólia. Tieto pravidlá sa však neuplatňujú v prípade, keď sa investícia do aktív uskutoční na základe rozsiahlych rokovaní o podmienkach dohody, ako napríklad investovanie do nehnuteľností, podielov spoločníkov alebo nekótovaných spoločností, pretože v takých prípadoch sa príkaz nevykonáva.

(47)

Je dôležité spresniť situácie, v ktorých sa pravdepodobne vyskytnú konflikty záujmov, najmä v prípade vyhliadky na finančný zisk alebo zabránenie finančnej strate alebo keď sa poskytujú finančné alebo iné stimuly na usmernenie správania správcu AIF takým spôsobom, že uprednostňuje konkrétne záujmy na úkor záujmov iných strán, ako napríklad iného AIF, jeho klientov, podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) alebo iných klientov správcu AIF.

(48)

V politike v oblasti konfliktov záujmov stanovenej správcom AIF by sa mali identifikovať situácie, v ktorých by činnosti, ktoré vykonáva správca AIF, mohli predstavovať konflikty záujmov, ktoré vedú alebo nevedú k potenciálnym rizikám poškodenia záujmov AIF alebo záujmov jeho investorov. Na ich identifikáciu by správca AIF mal zohľadniť nielen činnosť kolektívneho riadenia portfólia, ale aj iné činnosti, na ktorých vykonávanie má povolenie, vrátane činností subjektov, na ktoré sa funkcie delegujú a subdelegujú, externého znalca alebo protistrany.

(49)

V súlade s prístupom uvedeným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (5) v prípade správcovských spoločností PKIPCP a v smernici 2004/39/ES v prípade investičných spoločností by správcovia AIF mali prijať postupy a opatrenia na zabezpečenie toho, že príslušné osoby vykonávajúce rôzne obchodné činnosti, ktoré by mohli zahŕňať konflikty záujmov, vykonávajú tieto činnosti na nezávislej úrovni primeranej veľkosti a činnostiam správcu AIF.

(50)

Je nevyhnutné stanoviť všeobecný rámec, podľa ktorého by sa mali riadiť a zverejňovať konflikty záujmov, ak sa vyskytnú. Podrobné kroky a postupy, ktoré treba v takých situáciách dodržiavať, by sa mali objasniť v politike v oblasti konfliktov záujmov, ktorú má stanoviť správca AIF.

(51)

Jednou z ústredných zložiek systému riadenia rizík je stála funkcia riadenia rizík. V záujme zaistenia súladu by jej úlohy a povinnosti mali byť svojou povahou podobné úlohám a povinnostiam, ktoré sa smernicou Komisie 2010/43/EÚ z 1. júla 2010, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES, pokiaľ ide o organizačné požiadavky, konflikty záujmov, pravidlá výkonu činnosti, riadenie rizík a obsah dohody medzi depozitárom a správcovskou spoločnosťou (6), prideľujú stálej funkcii riadenia rizík v správcovských spoločnostiach PKIPCP. Hlavnou úlohou tejto funkcie by malo byť formovanie rizikovej politiky AIF, monitorovanie rizík a meranie rizík s cieľom zabezpečiť, aby bola úroveň rizika na priebežnom základe v súlade s rizikovým profilom AIF. Stála funkcia riadenia rizík by mala mať potrebnú právomoc, prístup ku všetkým náležitým informáciám a mala by udržiavať pravidelné kontakty s vrcholovým manažmentom a riadiacim orgánom správcu AIF s cieľom poskytovať im aktuálne informácie, aby mohli v prípade potreby prijať rýchle nápravné opatrenia.

(52)

Politika riadenia rizík tvorí ďalší pilier systému riadenia rizík. Táto politika by sa mala primerane zdokumentovať a mali by sa v nej vysvetliť najmä opatrenia a postupy používané na meranie a riadenie rizík, ochranné opatrenia na nezávislé vykonávanie funkcie riadenia rizík, techniky použité na riadenie rizík a podrobnosti o rozdeľovaní zodpovednosti v rámci správcu AIF za postupy riadenia rizík a výkonu činnosti. S cieľom zabezpečiť účinnosť politiky riadenia rizík by ju aspoň raz za rok mal preskúmať vrcholový manažment.

(53)

Ako sa požaduje v smernici 2011/61/EÚ, funkcia riadenia rizík by mala byť funkčne a hierarchicky oddelená od prevádzkových oddelení. Preto by sa malo objasniť, že takéto oddelenie by malo byť zabezpečené až po riadiaci orgán správcu AIF a že osoby vo funkcii riadenia rizík by nemali vykonávať žiadne konfliktné úlohy alebo by nad nimi nemali vykonávať dohľad osoby, ktoré sú zodpovedné za výkon konfliktných funkcií.

(54)

Je nevyhnutné spresniť ochranné opatrenia, ktoré má v každom prípade využívať správca AIF na zabezpečenie nezávislého vykonávania funkcie riadenia rizík, a najmä toho, aby osoby vykonávajúce funkciu riadenia rizík neboli poverené konfliktnými povinnosťami, aby prijímali rozhodnutia na základe údajov, ktoré môžu primerane posúdiť, a aby bolo možné preskúmať rozhodovací proces.

(55)

Hoci sa smernicou 2011/61/EÚ neukladajú AIF žiadne investičné obmedzenia, riziká vzniknuté v prípade každého AIF nemožno riadiť účinne, ak správcovia AIF vopred nestanovili rizikové limity. Rizikové limity by mali byť v súlade s rizikovým profilom AIF a mali by sa oznamovať investorom v súlade so smernicou 2011/61/EÚ.

(56)

V záujme zaistenia súladu sú požiadavky týkajúce sa identifikácie, merania a monitorovania rizík založené na podobných ustanoveniach ako v smernici 2010/43/EÚ. Správcovia AIF by sa mali primerane zaoberať možnou zraniteľnosťou svojich techník a modelov na meranie rizík vykonávaním stresových testov, spätného testovania a analýzy scenárov. V prípade, že sa na základe stresových testov a analýzy scenárov odhalí osobitná zraniteľnosť voči danému súboru okolností, správca AIF by mali prijať urýchlené kroky a nápravné opatrenia.

(57)

Smernicou 2011/61/EÚ sa od Komisie vyžaduje, aby stanovila systémy a postupy riadenia likvidity, ktoré správcovi AIF umožňujú monitorovať riziko likvidity AIF okrem prípadu, keď AIF je AIF uzavretého typu nevyužívajúci pákový efekt, a zabezpečiť, aby bol profil likvidity investícií AIF v súlade s jeho podkladovými záväzkami. Preto je dôležité stanoviť základné všeobecné požiadavky určené pre všetkých správcov AIF, ktorých uplatňovanie by sa malo prispôsobiť veľkosti, štruktúre a povahe AIF, ktoré spravuje dotknutý správca AIF.

(58)

Správcovia AIF by mali vedieť preukázať svojim príslušným orgánom, že majú zavedené primerané a účinné politiky a postupy riadenia likvidity. To si vyžaduje, aby sa náležite zohľadnila povaha AIF vrátane druhu podkladových aktív a výšky rizika likvidity, ktorému je AIF vystavený, rozsah a komplexnosť AIF alebo komplexnosť postupu likvidácie alebo predaja aktív.

(59)

Systémy a postupy riadenia likvidity by mali správcom AIF umožniť uplatňovanie nástrojov a opatrení nevyhnutných na riešenie nelikvidných aktív a súvisiacich problémov s určovaním hodnoty s cieľom reagovať na žiadosti o vyplatenie. Ak to vnútroštátne právne predpisy povoľujú, tieto nástroje a opatrenia môžu zahŕňať obmedzenia vyplácania, čiastočné vyplácanie, dočasné prijaté pôžičky, výpovedné lehoty a skupiny likvidných aktív. „Bočné vrecká“ a iné mechanizmy, keď určité aktíva AIF podliehajú podobným opatreniam medzi AIF a jeho investormi, by sa mali považovať za „osobitný režim“, pretože majú vplyv na špecifické práva investorov do AIF na vyplatenie. Pozastavenie AIF by sa nemalo považovať za osobitný režim, pretože sa uplatňuje na všetky aktíva AIF a všetkých investorov AIF. Používanie nástrojov a osobitného režimu na riadenie likvidity by malo závisieť od konkrétnych okolností a malo by sa líšiť podľa povahy, rozsahu a investičnej stratégie AIF.

(60)

Požiadavka na monitorovanie riadenia likvidity podkladových podnikov kolektívneho investovania, do ktorých investujú AIF, spolu s požiadavkami na zavedenie nástrojov a opatrení na riadenie rizika likvidity a identifikovanie, riadenie a monitorovanie konfliktov záujmov medzi investormi, by sa nemala vzťahovať na správcov AIF, ktorí spravujú AIF uzavretého typu bez ohľadu na to, či sa považujú za AIF využívajúce pákový efekt. Výnimka z uvedených požiadaviek na riadenie likvidity súvisiacich s vyplácaním by mala odzrkadľovať rozdiely vo všeobecných podmienkach vyplácania investorov do AIF uzavretého typu v porovnaní s podmienkami týkajúcimi sa AIF otvoreného typu.

(61)

Používaním minimálnych limitov týkajúcich sa likvidity alebo nelikvidity AIF by sa mohol zabezpečiť účinný monitorovací nástroj pre určité druhy správcov AIF. Samotné prekročenie limitu si nemusí vyžadovať opatrenie správcu AIF, pretože závisí od skutočností a okolností a tolerancií stanovených správcom AIF. Limity by sa preto mali v praxi používať v súvislosti s monitorovaním priemerného denného vyplatenia v porovnaní s likviditou fondu z hľadiska dní za rovnaké obdobie. To by sa mohlo využiť aj na monitorovanie koncentrácie investorov na podporu scenárov stresového testovania. Uvedené limity by mohli byť spúšťacími mechanizmami na trvalé monitorovanie alebo nápravné opatrenia v závislosti od okolností.

(62)

Stresové testy by mali prípadne simulovať nedostatok likvidity aktív, ako aj atypické žiadosti o vyplatenie. Nedávne a očakávané budúce upísania a vyplatenia by sa mali zohľadniť spolu s vplyvom predpokladanej výkonnosti AIF v porovnaní s inými fondmi v tejto činnosti. Správca AIF by mal analyzovať časové obdobie potrebné na splnenie žiadostí o vyplatenie v simulovaných scenároch stresových testov. Správca AIF by mal takisto vykonávať stresové testy trhových faktorov, ako sú devízové pohyby, ktoré by mohli podstatným spôsobom ovplyvniť kreditný profil správcu AIF alebo kreditný profil AIF a následne aj požiadavky na kolaterál. Správca AIF by mal zohľadniť citlivosť určovania hodnoty v stresových podmienkach vo svojom prístupe k stresovému testovaniu alebo analýze scenárov.

(63)

Periodicita, s akou by sa mali vykonávať stresové testy, by mala závisieť od povahy AIF, investičnej stratégie, profilu likvidity, typu investora a politiky vyplácania AIF. Očakáva sa však, že uvedené testy sa budú vykonávať najmenej raz za rok. Ak zo stresových testov vyplynie výrazne vyššie riziko likvidity, ako sa očakávalo, správca AIF by mal konať v najlepšom záujme všetkých investorov AIF s prihliadnutím na profil likvidity aktív AIF, úroveň žiadostí o vyplatenie a v prípade potreby na primeranosť politík a postupov riadenia likvidity.

(64)

Smernicou 2011/61/EÚ sa vyžaduje, aby Komisia spresnila spôsob, ako má byť zosúladená investičná stratégia, profil likvidity a politika vyplácania. Súlad medzi týmito tromi prvkami je zabezpečený v prípade, že investorom možno vyplatiť ich investície v súlade s politikou vyplácania AIF, ktorá by mala zahŕňať podmienky vyplácania za bežných, ako aj výnimočných okolností, a spôsobom v súlade so spravodlivým zaobchádzaním s investormi.

(65)

Smernicou 2011/61/EÚ sa vyžaduje medziodvetvový súlad a odstránenie nesúladu medzi záujmami pôvodcov, ktorí transformujú úvery do obchodovateľných cenných papierov, a záujmami správcov AIF, ktorí investujú do týchto cenných papierov alebo iných finančných nástrojov v mene AIF. Na dosiahnutie uvedeného cieľa sa zohľadnili príslušné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (7), v ktorých sa stanovujú kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky, ktoré majú spĺňať investori vystavení kreditnému riziku sekuritizácie, pôvodcovia a sponzori. Keďže sa týmto nariadením a príslušnými ustanoveniami smernice 2006/48/ES sleduje ten istý cieľ zosúladiť záujmy pôvodcu alebo sponzora so záujmami investorov, je nevyhnutné, aby sa terminológia používala jednotne v obidvoch právnych aktoch, a preto sa ako referencia používajú vymedzenia pojmov uvedené v smernici 2006/48/ES. So zreteľom na to, že Výbor európskych orgánov bankového dohľadu, predchodca Európskeho orgánu pre bankovníctvo, poskytol podrobné usmernenia k výkladu príslušných ustanovení smernice 2006/48/ES (8), dosiahnutie medziodvetvového súladu si vyžaduje, aby sa platné ustanovenia, ktorých cieľom je zosúladenie záujmov medzi pôvodcami, sponzormi a správcami AIF, vykladali v zmysle uvedených usmernení.

(66)

Je dôležité, aby transakcie, v ktorých rámci sa transformujú úvery do obchodovateľných cenných papierov, neboli štruktúrované tak, aby sa zabránilo uplatňovaniu požiadaviek týkajúcich sa investícií do sekuritizačných pozícií. Z tohto dôvodu by sa odkaz na investíciu do obchodovateľných cenných papierov alebo iných finančných nástrojov založených na transformovaných úveroch nemal vykladať prísne ako právne platný a záväzný prevod vlastníckeho práva na tieto nástroje, ale ako investícia urobená vo vecnom hospodárskom zmysle tak, aby boli pokryté akékoľvek iné formy syntetických investícií a aby podliehali špecifickým požiadavkám. Aby sa predišlo nedorozumeniam a zladila sa terminológia s terminológiou používanou v právnych predpisoch o bankovníctve, mal by sa namiesto pojmu „investovanie do obchodovateľných cenných papierov alebo iných finančných nástrojov založených na transformovaných úveroch“ používať pojem „prijatie expozície voči kreditnému riziku sekuritizácie“.

(67)

Požiadavky, ktoré musia splniť inštitúcie konajúce ako pôvodcovia, sponzori alebo pôvodní veritelia sekuritizácie, sa im priamo ukladajú prostredníctvom smernice 2006/48/ES. Je preto dôležité stanoviť zodpovedajúce povinnosti správcu AIF prijímajúceho expozíciu voči sekuritizáciám. Správca AIF by preto mal prijať expozíciu voči sekuritizáciám len v prípade, že pôvodca, sponzor alebo pôvodný veriteľ explicitne oznámil správcovi AIF, že si v podkladovom aktíve ponechal významný hospodársky podiel. Táto požiadavka je známa ako požiadavka ponechania. Okrem toho by mal správca AIF zabezpečiť, aby boli splnené rôzne kvalitatívne požiadavky uložené sponzorovi a pôvodcovi prostredníctvom smernice 2006/48/ES. Samotný správca by AIF mal navyše spĺňať kvalitatívne požiadavky, aby komplexne a dôkladne chápal sekuritizačné investovanie a jeho podkladovú expozíciu. Na tieto účely by správcovia AIF mali uskutočňovať svoje investičné rozhodnutie až po dôkladnom uplatnení náležitej starostlivosti, z ktorého by mali mať primerané informácie a znalosti o dotknutých sekuritizáciách.

(68)

Sú okolnosti, za ktorých subjekty spĺňajú vymedzenie pojmu pôvodca alebo sponzor alebo plnia úlohu pôvodného veriteľa; iný subjekt, ktorý však nespĺňa vymedzenie pojmu sponzor alebo pôvodca a neplní ani úlohu pôvodného veriteľa – ale ktorého záujmy sú najoptimálnejšie zosúladené so záujmami investorov – sa môže usilovať o splnenie požiadavky ponechania. V záujme právnej istoty by sa od takéhoto iného subjektu nemalo vyžadovať, aby splnil požiadavku ponechania, ak požiadavku ponechania splnil pôvodca, sponzor alebo pôvodný veriteľ.

(69)

V prípade porušenia požiadavky ponechania alebo kvalitatívnych požiadaviek by mal správca AIF zvážiť prijatie určitého nápravného opatrenia, ako napríklad zaistenie, predaj alebo zníženie expozície alebo oslovenie strany porušujúcej požiadavku ponechania s cieľom obnoviť dodržiavanie súladu. Toto nápravné opatrenie by malo byť vždy v záujme investorov a nemalo by zahŕňať žiadnu priamu povinnosť predať aktíva ihneď po tom, čo porušenie vyšlo najavo, a malo by sa preto zabrániť núdzovému predaju. Správca AIF by mal porušenie zohľadniť pri uvažovaní o ďalšej investícii v ďalšej transakcii, do ktorej je zapojená strana porušujúca túto požiadavku.

(70)

S cieľom dodržiavať súlad s požiadavkami smernice 2011/61/EÚ na určenie interných postupov a organizačných opatrení, ktoré by mal uplatňovať každý správca AIF, by sa od správcov AIF malo vyžadovať, aby vytvorili dobre zdokumentovanú organizačnú štruktúru, v ktorej sú jasne rozdelené povinnosti, vymedzujú sa kontrolné mechanizmy a zabezpečuje sa dobrá výmena informácií medzi všetkými zúčastnenými stranami. Správcovia AIF by mali stanoviť aj systémy, ktoré zaručia ochranu informácií a kontinuitu ich obchodnej činnosti. V zavádzaní týchto postupov a štruktúr by správcovia AIF mali zohľadniť zásadu proporcionality, čo umožní nastavenie postupov, mechanizmov a organizačnej štruktúry podľa povahy, rozsahu a komplexnosti obchodnej činnosti správcu AIF a podľa povahy a škály činností vykonávaných v rámci jeho obchodnej činnosti.

(71)

Poskytovanie informácií investorom má veľký význam pre ochranu týchto investorov, a preto by správcovia AIF mali vykonávať primerané politiky a postupy, aby sa zabezpečilo, že podmienky vyplácania vzťahujúce sa na konkrétny AIF budú oznámené dostatočne podrobne a dostatočne dôrazne investorom pred tým, ako investujú, a v prípade významných zmien. To by mohlo zahŕňať poskytovanie informácií o výpovedných lehotách v súvislosti s vyplateniami, podrobnosti o obdobiach, počas ktorých sa nesmú vyplácať ani predávať cenné papiere (lock-up), uvedenie okolností, za ktorých sa bežné mechanizmy vyplácania nemusia uplatňovať alebo môžu byť pozastavené, a podrobnosti o akýchkoľvek opatreniach, ktoré môže zvažovať riadiaci orgán, ako napríklad obmedzenia vyplácania (gates) či odkladanie do bočných vreciek (side-pockets), pretože majú vplyv na špecifické práva investorov do konkrétneho AIF na vyplatenie.

(72)

Na zabezpečenie toho, aby sa príslušné činnosti vykonávali riadne, by správcovia AIF mali používať najmä vhodné elektronické systémy na splnenie požiadaviek na zaznamenávanie, pokiaľ ide o portfóliové transakcie alebo príkazy na upísanie a vyplatenie, a mali by stanoviť, vykonávať a udržiavať politiky a postupy účtovníctva na zabezpečenie toho, aby sa výpočet čistej hodnoty aktív vykonával v súlade s požiadavkami smernice 2011/61/EÚ a tohto nariadenia.

(73)

S cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami uloženými správcom PKIPCP prostredníctvom smernice 2009/65/ES by riadiaci orgán, vrcholový manažment alebo prípadne funkcia dohľadu správcu AIF mali byť poverení podobnými druhmi úloh, ku ktorým by sa mali byť prideliť primerané povinnosti. Toto pridelenie povinností by však malo byť v súlade s úlohou a povinnosťami riadiaceho orgánu, vrcholového manažmentu a funkcie dohľadu podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov. Vrcholový manažment môže zahŕňať niektorých alebo všetkých členov riadiaceho orgánu.

(74)

Požiadavku vytvoriť stálu a účinnú funkciu zaisťovania dodržiavania súladu s predpismi by mal vždy spĺňať správca AIF, a to bez ohľadu na veľkosť a komplexnosť svojej obchodnej činnosti. Podrobnosti technickej a personálnej organizácie funkcie zaisťovania dodržiavania súladu s predpismi by však mali byť nastavené podľa povahy, rozsahu a komplexnosti obchodnej činnosti správcu AIF a podľa povahy a rozsahu jeho služieb a činností. Správca AIF by nemal byť povinný vytvoriť nezávislé oddelenie pre zaistenie dodržiavania súladu, ak by táto požiadavka bola neprimeraná so zreteľom na veľkosť správcu AIF alebo povahu, rozsah a komplexnosť jeho obchodnej činnosti.

(75)

Normy určovania hodnoty sa v rámci jurisdikcií a tried aktív odlišujú. Týmto nariadením by sa mali doplniť spoločné všeobecné pravidlá a stanoviť referenčné hodnoty pre správcov AIF pri vypracúvaní a vykonávaní primeraných a jednotných politík a postupov na riadne a nezávislé určovanie hodnoty aktív AIF. V politikách a postupoch by mali byť opísané povinnosti, úlohy a zodpovednosti týkajúce sa všetkých strán zapojených do určovania hodnoty vrátane externých znalcov.

(76)

Hodnota aktív sa môže určiť rôznymi spôsobmi, ako napríklad odkazom na ceny pozorovateľné na aktívnom trhu alebo odhadom s použitím iných metodík určovania hodnoty podľa vnútroštátnych právnych predpisov, štatútu AIF alebo jeho zakladajúcich dokumentov. Keďže hodnotu jednotlivých aktív a pasív možno určiť pomocou rôznych metodík a môže pochádzať z rôznych zdrojov, správca AIF by mal určiť a opísať metodiky určovania hodnoty, ktoré používa.

(77)

V prípade, že sa na určenie hodnoty aktív použije model, v postupoch a politikách určovania hodnoty by sa mali uviesť hlavné vlastnosti modelu. Model by pred jeho použitím mal podliehať procesu validácie, ktorý vykoná interná alebo externá fyzická osoba, ktorá nebola zapojená do procesu tvorby modelu. Osoba by sa mala považovať za kvalifikovanú na vykonávanie procesu validácie modelu používaného na určenie hodnoty aktív, ak má primerané kompetencie a skúsenosti s určovaním hodnoty aktív s použitím týchto modelov, a takouto osobou by mohol byť aj audítor.

(78)

Keďže AIF pôsobia v dynamickom prostredí, v ktorom sa investičné stratégie môžu priebežne meniť, politiky a postupy určovania hodnoty by sa mali preskúmať aspoň raz za rok a v každom prípade predtým, ako sa AIF zapoja do novej investičnej stratégie alebo nového druhu aktíva. Každá zmena v politikách a postupoch určovania hodnoty vrátane metodík určovania hodnoty by sa mala riadiť vopred stanoveným procesom.

(79)

Správca AIF musí zabezpečiť, že hodnota jednotlivých aktív AIF sa určila riadne v súlade s politikami a postupmi určovania hodnoty. V prípade niektorých aktív, najmä komplexných a nelikvidných finančných nástrojov existuje vyššie riziko nesprávneho určenia hodnoty. Na riešenie situácie tohto druhu by správca AIF mal zaviesť dostatočné kontroly, aby sa zabezpečilo, že hodnote aktív AIF možno priradiť primeraný stupeň objektívnosti.

(80)

Výpočet čistej hodnoty aktív na podielový list alebo akciu podlieha vnútroštátnym právnym predpisom a/alebo štatútu fondu alebo zakladajúcim dokumentom. Toto nariadenie sa vzťahuje len na postup výpočtu, nie na metodiku výpočtu. Samotný správca AIF môže vykonávať výpočet čistej hodnoty aktív na podielový list alebo akciu ako súčasť administratívnych funkcií, ktoré vykonáva pre AIF. Alternatívne môže byť na vykonávanie administratívy vrátane výpočtu čistej hodnoty aktív vymenovaná tretia strana. Tretia strana, ktorá vykonáva výpočet čistej hodnoty aktív pre AIF, by sa nemala považovať za externého znalca na účely smernice 2011/61/EÚ, ak nevykonáva určenie hodnoty jednotlivých aktív vrátane tých, ktoré si vyžadujú subjektívne posúdenie, ale začleňuje do procesu výpočtu hodnoty, ktoré získala od správcu AIF, zo zdrojov cenotvorby alebo od externého znalca.

(81)

Existujú postupy určovania hodnoty, ktoré možno vykonávať denne, ako napríklad určovanie hodnoty finančných nástrojov, ale existujú aj postupy určovania hodnoty, ktoré nemožno vykonávať s rovnakou periodicitou, ako sa uskutočňujú emisie, upísania, vyplatenia a zrušenia, napríklad určovanie hodnoty nehnuteľností. Periodicita určovania hodnoty aktív v držbe fondu otvoreného typu by mala zohľadňovať rozdiely v postupoch určovania hodnoty so zreteľom na druhy aktív v držbe AIF.

(82)

Prísne požiadavky a obmedzenia, ktoré sa musia dodržať, keď správca AIF plánuje delegovať úlohu výkonu funkcií, sú stanovené v smernici 2011/61/EÚ. Správca AIF zostáva vždy plne zodpovedný za riadne vykonávanie delegovaných úloh a ich súlad so smernicou 2011/61/EÚ a jej vykonávacími opatreniami. Správca AIF by mal preto zabezpečiť, aby subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, vykonával a uplatňoval normy kvality, ktoré by uplatňoval samotný správca AIF. Navyše ak je to potrebné na zabezpečenie toho, že sa delegované funkcie vykonávajú na jednotnej vysokej úrovni, správca AIF musí byť schopný skončiť výkon delegovania a v dohode o delegovaní by sa preto mali správcovi AIF priznať flexibilné práva na skončenie výkonu delegovania. Obmedzenia delegovania a požiadavky naň by sa mali uplatňovať na riadiace funkcie stanovené v prílohe I smernice 2011/61/EÚ, zatiaľ čo podporné úlohy typu administratívnych alebo technických funkcií na pomoc pri výkone riadiacich úloh, ako napríklad logistická podpora v podobe upratovania, stravovania a obstarania základných služieb alebo výrobkov by sa nemali považovať za delegovanie funkcií správcu AIF. Ďalšími príkladmi technických alebo administratívnych funkcií sú kupovanie štandardného, komerčne dostupného softvéru, využívanie ad hoc prevádzkovej pomoci poskytovateľov softvéru v súvislosti s komerčne dostupnými systémami alebo poskytovanie podpory v oblasti ľudských zdrojov, ako napríklad zabezpečovanie dočasných zamestnancov alebo spracovanie miezd.

(83)

Na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany investorov by sa okrem zvýšenia efektívnosti výkonu činnosti správcu AIF malo celé delegovanie zakladať na objektívnych dôvodoch. Pri posudzovaní týchto dôvodov by príslušné orgány mali zvážiť štruktúru delegovania a jeho vplyv na štruktúru správcu AIF a interakciu delegovaných činností s činnosťami, ktoré bude naďalej vykonávať správca AIF.

(84)

S cieľom posúdiť, či osoba, ktorá účinne vykonáva činnosť subjektu, na ktorý boli funkcie delegované, má dostatočne dobrú povesť, by sa mal overiť výkon činnosti danej osoby, ako aj to, či sa dopustila priestupkov súvisiacich s finančnými činnosťami. Pri posudzovaní požiadavky dostatočne dobrej povesti by sa mali zvážiť akékoľvek ďalšie relevantné informácie týkajúce sa osobnostných kvalít, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť výkon činnosti danou osobou, ako napríklad pochybnosti o jej čestnosti a integrite.

(85)

Investičné spoločnosti povolené podľa smernice 2009/65/ES sa nepovažujú za podniky, ktoré sú povolené alebo registrované na účely správy aktív a ktoré podliehajú dohľadu, pretože nemajú povolenie vykonávať iné činnosti ako činnosti kolektívneho riadenia portfólia podľa uvedenej smernice. Podobne interne spravovaný AIF by sa nemal považovať za klasifikovaný ako takýto podnik, pretože by nemal vykonávať iné činnosti ako činnosti internej správy AIF.

(86)

V prípade, že sa delegovanie týka riadenia portfólia alebo riadenia rizík, ktoré sú základnými predmetmi činnosti správcu AIF, a preto sú veľmi relevantné, pokiaľ ide o ochranu investorov a systémové riziko, okrem požiadaviek článku 20 ods. 1 písm. c) smernice 2011/61/EÚ by mal mať príslušný orgán domovského členského štátu správcu AIF a orgán dohľadu podniku z tretej krajiny uzavretú dohodu o spolupráci v písomnej podobe. Dohoda by sa mala zaviesť pred delegovaním. V podrobnostiach tejto dohody by sa mali zohľadniť medzinárodné normy.

(87)

Písomnými dohodami by sa malo príslušným orgánom priznať právo vykonávať kontroly na mieste vrátane prípadov, keď požiadajú orgán dohľadu podniku z tretej krajiny, na ktorý boli funkcie delegované, o výkon kontrol na mieste, a keď požiadajú orgán dohľadu tretej krajiny o povolenie, aby mohli kontrolu vykonať sami alebo aby sprevádzali zamestnancov orgánu dohľadu tretej krajiny s cieľom pomôcť im pri vykonávaní kontrol na mieste.

(88)

Na základe povinností stanovených v smernici 2011/61/EÚ by správcovia AIF mali konať vždy v najlepšom záujme AIF alebo investorov do AIF, ktoré spravujú. Delegovanie by preto malo byť prípustné len v prípade, ak sa správcovi AIF nezabraňuje konať alebo spravovať AIF v najlepšom záujme investorov.

(89)

V záujme zachovania vysokej úrovne ochrany investorov sa musia v prípade akéhokoľvek delegovania zohľadniť možné konflikty záujmov. Vo viacerých kritériách by sa mali určiť referenčné hodnoty na identifikovanie situácií, ktoré by viedli k závažnému konfliktu záujmov. Uvedené kritériá by sa nemali chápať ako vyčerpávajúce, čo by malo znamenať, že na účely smernice 2011/61/EÚ sú relevantné aj menej závažné konflikty záujmov. Vykonávanie funkcie zaisťovania dodržiavania súladu alebo funkcie auditu by sa preto malo považovať za konfliktné s úlohami riadenia portfólia, zatiaľ čo tvorba trhu alebo upisovanie by sa mali chápať ako konfliktné s riadením portfólia alebo riadením rizík. Uvedenou povinnosťou nie je dotknutá povinnosť subjektu, na ktorý boli funkcie delegované, aby funkčne a hierarchicky od seba oddeľoval úlohy riadenia portfólia a riadenia rizík podľa ustanovení článku 15 smernice 2011/61/EÚ.

(90)

Požiadavky vzťahujúce sa na delegovanie úlohy vykonávania funkcií v mene správcu AIF by sa mali uplatňovať primerane v prípade, že subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, subdeleguje akékoľvek funkcie, ktoré sú naň delegované, ako aj v prípade akéhokoľvek ďalšieho subdelegovania.

(91)

Na zabezpečenie toho, aby správca AIF v každom prípade vykonával funkcie riadenia investícií, by správca AIF nemal delegovať svoje funkcie v rozsahu, v akom ho už v podstate nemožno považovať za správcu AIF, a v rozsahu, v akom sa stáva len schránkovým subjektom. Správca AIF by si mal vždy zachovať dostatočné zdroje na efektívne vykonávanie dohľadu nad delegovanými funkciami. Samotný správca AIF musí vykonávať funkcie riadenia investícií, musí mať potrebné odborné znalosti a zdroje, udržať si právomoc prijímať rozhodnutia, ktoré patria do zodpovednosti vrcholového manažmentu, a vykonávať funkcie vrcholového manažmentu, ktoré by mohli zahŕňať vykonávanie všeobecnej investičnej politiky a investičných stratégií.

(92)

Posudzovanie štruktúry delegovania je zložitým postupom, ktorý musí vychádzať zo súboru kritérií, aby si príslušné orgány mohli vytvoriť názor. Kombinovanie je potrebné na účely zohľadnenia rôznych štruktúr fondov a investičných stratégií v celej Únii. ESMA môže vypracovať usmernenia na zabezpečenie jednotného posudzovania štruktúr delegovania v rámci Únie.

(93)

Komisia bude monitorovať spôsob uplatňovania daných kritérií a ich vplyv na trhy. Komisia preskúma situáciu po dvoch rokoch a v prípade potreby prijme primerané opatrenia na ďalšie spresnenie podmienok, za ktorých sa bude mať za to, že správca AIF delegoval svoje funkcie do takej miery, že sa zmenil na schránkový subjekt, a nemožno ho už považovať za správcu AIF.

(94)

V smernici 2011/61/EÚ sa stanovuje rozsiahly súbor požiadaviek týkajúci sa depozitára AIF s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany investorov. Príslušné konkrétne práva a povinnosti depozitára, správcu AIF a/alebo AIF a tretích strán by preto mali byť jasne stanovené. Písomná zmluva by mala obsahovať všetky údaje potrebné na primeranú úschovu (safe-keeping) všetkých aktív AIF depozitárom alebo treťou stranou, na ktorú boli delegované funkcie úschovy v súlade so smernicou 2011/61/EÚ, a potrebné na to, aby si depozitár riadne plnil svoje funkcie dohľadu a kontroly. S cieľom umožniť depozitárovi posudzovať a monitorovať riziko úschovy (custody) by zmluva mala obsahovať dostatočné podrobnosti o kategóriách aktív, do ktorých môže AIF investovať, a zahŕňať geografické regióny, v ktorých AIF plánuje investovať. Zmluva by takisto mala obsahovať podrobnosti o eskalačnom postupe. Depozitár by mal preto upozorniť správcu AIF na akékoľvek podstatné riziko zistené v systéme vyrovnania konkrétneho trhu. Pokiaľ ide o vypovedanie zmluvy, mala by sa v ňom premietnuť skutočnosť, že vypovedanie zmluvy je poslednou možnosťou depozitára, ak nie je presvedčený o tom, že aktíva sú dostatočne chránené. Takisto by sa malo zabrániť morálnemu hazardu, keď by správca AIF prijímal investičné rozhodnutia bez ohľadu na riziká úschovy (custody) na základe toho, že vo väčšine prípadov by bol zodpovedný depozitár. S cieľom zachovať vysokú úroveň ochrany investorov by sa v súvislosti s celým reťazcom úschovy mala uplatňovať požiadavka stanovujúca podrobnosti o monitorovaní tretích strán.

(95)

Depozitár usadený v tretej krajine by mal podliehať verejným pravidlám obozretného podnikania a obozretnému dohľadu vykonávanému orgánom dohľadu, ktorý je zodpovedný za priebežný dohľad, vykonávanie vyšetrovaní a ukladanie sankcií. V prípade, že uvedený dohľad nad depozitárom zahŕňa viacero orgánov dohľadu, jeden orgán dohľadu by mal konať ako kontaktný bod na účely smernice 2011/61/EÚ a všetkých delegovaných a vykonávacích opatrení prijatých podľa nej.

(96)

Posúdenie právnych predpisov tretej krajiny podľa článku 21 ods. 6 posledného pododseku smernice 2011/61/EÚ by mala vykonať Európska komisia porovnaním kritérií udeľovania povolení a priebežných podmienok výkonu činnosti vzťahujúcich sa na depozitára v tretej krajine s príslušnými požiadavkami platnými podľa právnych predpisov Únie pre úverové inštitúcie a/alebo investičné spoločnosti, pokiaľ ide o prístup k činnosti depozitára a vykonávanie funkcií depozitára, s cieľom zistiť, či miestne kritériá majú rovnaký účinok ako kritériá stanovené podľa právnych predpisov Únie. Depozitár, ktorý podlieha prudenciálnemu dohľadu a je licencovaný v tretej krajine v inej miestnej kategórii ako úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť, môže byť predmetom posúdenia Európskou komisiou s cieľom zistiť, či príslušné ustanovenia právnych predpisov tretej krajiny majú rovnaký účinok ako predpisy stanovené právnymi predpismi Únie pre úverové inštitúcie a/alebo investičné spoločnosti.

(97)

Aby mal depozitár jasný prehľad o všetkých prílevoch a odlevoch hotovosti AIF vo všetkých prípadoch, správca AIF by mal zabezpečiť, že depozitár dostáva bez zbytočného odkladu presné informácie týkajúce sa všetkých prílevov hotovosti, a to aj od akejkoľvek tretej strany, u ktorej je otvorený účet peňažných prostriedkov AIF.

(98)

Aby sa riadne monitorovali peňažné toky AIF, povinnosť depozitára spočíva v uistení sa, že sú zavedené a účinne vykonávané postupy na primerané monitorovanie peňažných tokov AIF a že sú tieto postupy pravidelne preskúmavané. Depozitár by mal preskúmať najmä postup porovnania zhody, aby sa presvedčil, že tento postup je vhodný pre AIF a že sa vykonáva v primeraných intervaloch s prihliadnutím na povahu, rozsah a komplexnosť AIF. Takýto postup by mal napríklad jednotlivo porovnávať každý peňažný tok podľa výpisov z bankových účtov s peňažnými tokmi zaznamenanými na účtoch AIF. Keď sa porovnávania zhody vykonávajú denne, ako v prípade väčšiny AIF otvoreného typu, depozitár by mal aj svoje porovnávanie zhody vykonávať raz za deň. Depozitár by mal monitorovať najmä rozdiely, na ktoré sa poukázalo v postupoch porovnávania zhody, a prijaté nápravné opatrenia, aby bez zbytočného odkladu informoval správcu AIF o akejkoľvek anomálii, ktorá nebola napravená, a aby vykonal úplné preskúmanie postupov porovnávania zhody. Takéto preskúmanie by sa malo vykonávať najmenej raz za rok. Depozitár by mal takisto včas identifikovať významné peňažné toky, a to najmä tie, ktoré by mohli byť v nesúlade s činnosťami AIF, ako napríklad zmeny v pozíciách v aktívach alebo upísaniach alebo vyplateniach AIF, a mal by pravidelne dostávať výpisy z účtov peňažných prostriedkov a kontrolovať súlad svojich vlastných záznamov o hotovostných pozíciách so záznamami správcu AIF. Depozitár by mal udržiavať svoje záznamy aktuálne v súlade s článkom 21 ods. 8 písm. b) smernice 2011/61/EÚ.

(99)

Depozitár musí zabezpečiť, že všetky platby vykonané investormi alebo v ich mene pri upísaní akcií alebo podielových listov AIF boli prijaté a zaúčtované na jednom alebo viacerých účtoch peňažných prostriedkov v súlade so smernicou 2011/61/EÚ. Správca AIF by mal preto zabezpečiť, aby sa depozitárovi poskytovali príslušné informácie, ktoré potrebuje na riadne monitorovanie platieb investorov. Správca AIF musí takisto zabezpečiť, aby depozitár získal tieto informácie bez zbytočného odkladu, keď tretia strana dostane príkaz na vyplatenie alebo emisiu akcií alebo podielových listov AIF. S cieľom zabrániť akémukoľvek zneužitiu platieb investorov by mal preto depozitárovi posielať informácie na konci obchodného dňa subjekt, ktorý je zodpovedný za upisovanie a vyplácanie akcií alebo podielových listov AIF.

(100)

V závislosti od druhu aktív, ktoré sa majú uschovať (safe-keeping), sa aktíva buď držia v úschove (custody), ako napríklad finančné nástroje, ktoré možno registrovať na účte finančných nástrojov alebo ktoré možno fyzicky doručiť depozitárovi v súlade so smernicou 2011/61/EÚ, alebo sú predmetom overenia vlastníctva a vedenia záznamov. Depozitár by mal držať v úschove všetky finančné nástroje AIF alebo správcu AIF konajúceho v mene AIF, ktoré by mohli byť registrované alebo držané na účte priamo alebo nepriamo v mene depozitára alebo tretej strany, na ktorú boli delegované funkcie úschovy, a to najmä na úrovni centrálneho depozitára cenných papierov. Okrem týchto situácií sa uvedené finančné nástroje majú držať v úschove (custody), len ak sú priamo registrované u samotného emitenta alebo jeho zástupcu v mene depozitára alebo tretej strany, na ktorú sú delegované funkcie úschovy. Tie finančné nástroje, ktoré sa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi registrujú len v mene AIF u emitenta alebo jeho zástupcu a ktoré zahŕňajú napríklad investície do nekótovaných spoločností zo strany fondov investujúcich do verejne neobchodovateľných akcií alebo fondov rizikového kapitálu, by sa nemali držať v úschove (custody). Všetky finančné nástroje, ktoré možno fyzicky dodať depozitárovi, by sa mali držať v úschove. Za predpokladu, že podmienky, za ktorých sa majú finančné nástroje držať v úschove, sú splnené, finančné nástroje, ktoré sú poskytnuté ako kolaterál tretej strane alebo sú poskytnuté treťou stranou v prospech AIF, sa musia držať takisto v úschove samotného depozitára alebo tretej strany, na ktorú sú delegované funkcie úschovy, pokiaľ sú vo vlastníctve AIF alebo správcu AIF konajúceho v mene AIF. Takisto finančné nástroje vo vlastníctve AIF alebo správcu AIF v mene AIF, pre ktoré poskytol AIF alebo správca AIF v mene AIF svoj súhlas na opätovné používanie depozitárom, zostávajú v úschove (custody), pokiaľ sa neuplatnilo právo na opätovné použitie.

(101)

Finančné nástroje, ktoré sú držané v úschove (custody), by mali vždy podliehať náležitej starostlivosti a ochrane. V záujme zaistenia riadneho posúdenia rizika úschovy (custody) by depozitár pri uplatnení náležitej starostlivosti mal vedieť najmä to, ktoré tretie strany predstavujú reťaz úschovy, zabezpečiť, že sa dodržali povinnosti náležitej starostlivosti a oddelenia počas celého reťazca úschovy, zabezpečiť, že má primerané právo na prístup k účtovným knihám a záznamom tretích strán, na ktoré boli delegované funkcie úschovy, zabezpečiť súlad s týmito požiadavkami, zdokumentovať všetky tieto povinnosti a sprístupniť tieto dokumenty a podávať správy správcovi AIF.

(102)

S cieľom zabrániť obchádzaniu požiadaviek smernice 2011/61/EÚ by mal depozitár uplatňovať povinnosti úschovy (safe-keeping) na podkladové aktíva finančných štruktúr a/alebo právnych štruktúr kontrolovaných priamo alebo nepriamo AIF alebo správcom AIF konajúcim v mene AIF. Uvedené ustanovenie o preskúmaní by sa nemalo uplatňovať na fondy fondov alebo štruktúry „hlavný – zberný“ za predpokladu, že majú depozitára, ktorý primerane uschováva aktíva fondu.

(103)

Depozitár by mal mať vždy komplexný prehľad o všetkých aktívach, ktoré nie sú finančnými nástrojmi, ktoré sa majú držať v úschove. Uvedené aktíva by boli predmetom povinnosti overenia vlastníctva a vedenia záznamov podľa smernice 2011/61/EÚ. Príkladmi takýchto aktív sú fyzické aktíva, ktoré nie sú finančnými nástrojmi v zmysle vymedzenia podľa smernice 2011/61/EÚ alebo ktoré nebolo možné fyzicky doručiť depozitárovi, finančné zmluvy, ako napríklad deriváty, peňažné vklady alebo investície do súkromných spoločností a podielov spoločníkov.

(104)

Na dosiahnutie dostatočnej miery istoty, že AIF alebo správca AIF konajúci v mene AIF je skutočne vlastníkom aktív, by sa mal depozitár uistiť, že dostáva všetky informácie, ktoré považuje za potrebné, aby sa presvedčil, že AIF alebo správca AIF konajúci v mene AIF má vlastnícke právo na dané aktívum. Uvedené informácie by mohla predstavovať kópia úradného dokumentu, ktorým sa preukazuje, že AIF alebo správca AIF konajúci v mene AIF je vlastníkom aktíva, alebo akýkoľvek úradný a spoľahlivý dôkaz, ktorý depozitár považuje za primeraný. V prípade potreby by mal depozitár požiadať AIF alebo správcu AIF alebo prípadne tretiu stranu o ďalšie dôkazy.

(105)

Depozitár by mal viesť záznamy o všetkých aktívach, o ktorých je presvedčený, že AIF je ich vlastníkom. Môže vytvoriť postup na prijímanie informácií od tretích strán, pričom postupy, ktorými sa zabezpečuje, aby aktíva nemohli byť prevedené bez toho, aby boli depozitár alebo tretia strana, na ktorú sú delegované funkcie úschovy (safe-keeping), informovaní o týchto transakciách, môžu byť realizovateľné v prípade AIF so zriedkavými transakciami a/alebo transakciami, ktoré podliehajú rokovaniu pred vyrovnaním. Požiadavka na prístup k listinným dôkazom o každej transakcii od tretej strany by mohla byť primeraná pre AIF s častejším obchodovaním v rámci portfólia, ako sú napríklad investície do kótovaných derivátov.

(106)

S cieľom zabezpečiť, aby bol depozitár schopný plniť si svoje povinnosti, je potrebné objasniť úlohy stanovené v článku 21 ods. 9 smernice 2011/61/EÚ, a najmä kontroly druhej úrovne, ktoré má depozitár vykonávať. Tieto úlohy by nemali depozitárovi brániť vo vykonávaní overovania ex ante, keď to považuje za primerané a po dohode so správcom AIF. S cieľom zabezpečiť, aby bol depozitár schopný plniť si svoje povinnosti, mal by stanoviť svoj vlastný eskalačný postup na riešenie situácií, v ktorých boli zistené nezrovnalosti. Uvedeným postupom by sa malo zabezpečiť informovanie príslušných orgánov o akýchkoľvek závažných porušeniach. Povinnosťami depozitára v oblasti dohľadu voči tretím stranám uvedenými v tomto nariadení nie sú dotknuté povinnosti uložené správcovi AIF podľa smernice 2011/61/EÚ.

(107)

Depozitár by mal pravidelne kontrolovať súlad medzi počtom emitovaných podielových listov alebo akcií a prijatých výnosov z upísania. Navyše s cieľom zaistiť prijatie platieb vykonaných investormi pri upísaní by mal depozitár ďalej zabezpečiť, aby sa vykonalo ďalšie porovnanie zhody medzi príkazmi na upísanie a výnosmi z upísania. Rovnaké porovnanie zhody by sa malo vykonať so zreteľom na príkazy na vyplatenie. Depozitár by mal takisto overiť, či počet podielových listov alebo akcií na účtoch AIF zodpovedá počtu podielových listov alebo akcií v obehu v registri AIF. Depozitár by mal prispôsobiť svoje postupy zodpovedajúcim spôsobom s prihliadnutím na periodicitu upísaní a vyplatení.

(108)

Depozitár by mal prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečil, že na aktíva AIF sa účinne uplatňujú primerané politiky a postupy určovania hodnoty, a to vykonávaním kontrol vzoriek alebo porovnávaním súladu zmeny vo výpočte ČHA v priebehu času so zmenou referenčnej hodnoty. Depozitár by pri vytváraní svojich postupov mal jasne chápať metodiky určovania hodnoty, ktoré používa správca AIF alebo externý znalec na určovanie hodnoty aktív AIF. Periodicita týchto kontrol by mala byť v súlade s periodicitou určovania hodnoty aktív AIF.

(109)

V zmysle svojej povinnosti dohľadu podľa smernice 2011/61/EÚ by mal depozitár stanoviť postup na overovanie ex post dodržiavania súladu AIF s príslušnými zákonmi a inými právnymi predpismi a svojím štatútom a zakladajúcimi dokumentmi. Toto overovanie sa týka oblastí, ako napríklad kontroly, či sú investície AIF v súlade s jeho investičnými stratégiami, ktoré sú opísané v štatúte a ponukových materiáloch AIF, a zabezpečenie toho, že AIF neporušuje svoje prípadné investičné obmedzenia. Depozitár by mal monitorovať transakcie AIF a prešetriť akékoľvek nezvyčajné transakcie. Ak sú limity alebo obmedzenia stanovené v príslušných vnútroštátnych zákonoch alebo iných právnych predpisoch alebo v štatúte a zakladajúcich dokumentoch AIF porušené, depozitár by mal napríklad získať od správcu AIF pokyn na zrušenie transakcie, pri ktorej došlo k porušeniu, na vlastné náklady. Nariadením sa depozitárovi nebráni v tom, aby prijal prístup ex ante, keď to považuje za primerané po dohode so správcom AIF.

(110)

Depozitár by mal zabezpečiť, aby sa príjmy počítali presne v súlade so smernicou 2011/61/EÚ. Na dosiahnutie tohto cieľa musí depozitár zabezpečiť, aby bolo rozdelenie príjmov primerané, a v prípade, že zistí chybu, aby správca AIF prijal vhodné nápravné opatrenia. Keď to depozitár zabezpečí, mal by overiť úplnosť a presnosť rozdelenia príjmov, a najmä výplat dividend.

(111)

V prípade delegovania funkcií úschovy (safe-keeping) súvisiacich s inými aktívami podľa smernice 2011/61/EÚ sa delegovanie pravdepodobne vo väčšine prípadov týka administratívnych funkcií. V prípade, že depozitár deleguje funkcie vedenia záznamov, vyžadovalo by sa od neho, aby vykonával a uplatňoval primeraný a zdokumentovaný postup na zabezpečenie toho, že subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, vždy spĺňa požiadavky článku 21 ods. 11 písm. d) smernice 2011/61/EÚ. V cieľom zabezpečiť dostatočnú úroveň ochrany aktív je potrebné stanoviť určité zásady, ktoré by sa mali uplatňovať v súvislosti s delegovaním úschovy (safe-keeping). Na účely delegovania povinností úschovy (custody) je dôležité stanoviť určité základné zásady, ktoré sa musia účinne uplatňovať počas celého procesu delegovania. Uvedené zásady by sa nemali považovať za vyčerpávajúce, či už ide o stanovenie všetkých podrobností týkajúcich sa konania depozitára s náležitými zručnosťami, obozretnosťou a starostlivosťou, alebo o stanovenie všetkých opatrení, ktoré by mal depozitár prijať v súvislosti so samotnými týmito zásadami. Povinnosť priebežne monitorovať tretiu stranu, na ktorú boli delegované funkcie úschovy (safe-keeping), by mala pozostávať z overovania toho, či táto tretia strana správne vykonáva všetky delegované funkcie a dodržiava zmluvu o delegovaní. Tretia strana by mala konať čestne, v dobrej viere a v najlepšom záujme AIF a jeho investorov, ako aj v súlade s požiadavkami v oblasti regulácie a dohľadu a mala by konať s obozretnosťou, starostlivosťou a zručnosťami, ktoré sa v porovnateľných situáciách bežne očakávajú od veľmi obozretného subjektu takejto finančnej profesie. Depozitár by mal okrem iného preskúmať prvky posudzované počas procesu výberu a vymenúvania a zohľadniť ich porovnaním s vývojom trhu. Forma pravidelného preskúmania by mala odzrkadľovať okolnosti tak, aby bol depozitár schopný primerane posudzovať riziká súvisiace s rozhodnutím o zverení aktív tretej strane. Periodicita preskúmania by mala byť prispôsobená tak, aby bola vždy v súlade s trhovými podmienkami a súvisiacimi rizikami. Depozitár by mal vykonávať plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí vrátane návrhu alternatívnych stratégií a možného výberu alternatívnych poskytovateľov podľa potreby, aby mohol účinne reagovať na možnú platobnú neschopnosť tretej strany. Hoci tieto opatrenia môžu znížiť riziko úschovy, ktorému čelí depozitár, nemení sa nimi povinnosť vrátiť finančné nástroje alebo uhradiť zodpovedajúcu sumu, ak dôjde k ich strate, čo závisí od toho, či boli splnené požiadavky článku 21 ods. 12 smernice 2011/61/EÚ alebo nie.

(112)

Pri delegovaní funkcií úschovy (safe-keeping) by mal depozitár zabezpečiť, aby boli splnené požiadavky článku 21 ods. 11 písm. d) bodu iii) smernice 2011/61/EÚ a aby boli riadne oddelené aktíva klientov AIF depozitára. Touto povinnosťou by sa malo zaistiť najmä to, že nedôjde k strate aktív AIF z dôvodu platobnej neschopnosti tretej strany, na ktorú sú delegované funkcie úschovy (safe-keeping). S cieľom minimalizovať toto riziko v krajinách, v ktorých účinky oddelenia nie sú uznané právnymi predpismi o platobnej neschopnosti, by depozitár mal prijať ďalšie kroky. Depozitár by mohol AIF a správcovi AIF konajúcemu v mene AIF oznámiť informácie tak, aby sa takéto aspekty rizika úschovy (custody) riadne zohľadnili v investičnom rozhodnutí, alebo by mohol prijať také opatrenia, ktoré sú možné v miestnych jurisdikciách, aby boli aktíva čo najviac odolné voči platobnej neschopnosti podľa miestnych právnych predpisov. Depozitár by navyše mohol zakázať dočasné deficity v aktívach klientov, používať rezervy alebo zaviesť mechanizmy, ktorými sa zakáže využívanie debetného zostatku jedného klienta na vyrovnanie kreditného zostatku iného klienta. Hoci tieto opatrenia môžu znížiť riziko úschovy, ktorému čelí depozitár pri delegovaní funkcií úschovy (custody), nemení sa nimi povinnosť vrátiť finančné nástroje alebo uhradiť zodpovedajúcu sumu, ak dôjde k ich strate, čo závisí od toho, či boli splnené požiadavky smernice 2011/61/EÚ alebo nie.

(113)

Depozitár nesie zodpovednosť podľa článku 21 ods. 12 druhého pododseku smernice 2011/61/EÚ v prípade straty finančného nástroja držaného v úschove depozitárom samotným alebo treťou stranou, na ktorú bola úschova delegovaná, za predpokladu, že depozitár nepreukáže, že strata je dôsledkom vonkajšej udalosti, ktorú nemôže primerane ovplyvniť a ktorej dôsledkom by sa napriek všetkej primeranej snahe nedalo zabrániť. Táto strata by sa mala odlišovať od investičnej straty, ktorú utrpeli investori a ktorá vyplýva zo zníženia hodnoty aktív v dôsledku investičného rozhodnutia.

(114)

Aby sa strata ako taká potvrdila, je dôležité, že strata je konečná a neexistuje žiadna vyhliadka na spätné získanie finančného aktíva. Preto by sa situácie, keď je finančný nástroj len dočasne nedostupný alebo zmrazený, nemali považovať za straty v zmysle článku 21 ods. 12 smernice 2011/61/EÚ. Naopak možno identifikovať tri druhy situácií, v ktorých by sa strata mala považovať za konečnú: v prípade, že finančný nástroj už neexistuje alebo nikdy neexistoval; v prípade, že finančný nástroj existuje, ale AIF s konečnou platnosťou stratil svoje právo na jeho vlastníctvo, a v prípade, že AIF má vlastnícke právo, ale už ho nemôže previesť alebo nemôže vytvoriť obmedzené vlastnícke práva na finančný nástroj na trvalom základe.

(115)

Má sa za to, že finančný nástroj už neexistuje, napríklad ak sa stratil po účtovnej chybe, ktorú nemožno napraviť, alebo ak nikdy neexistoval, keď bolo vlastníctvo AIF zaregistrované na základe sfalšovaných dokladov. Situácie, keď je strata finančných nástrojov spôsobená podvodným konaním, by sa mali považovať za stratu.

(116)

Stratu nemožno potvrdiť, keď bol finančný nástroj nahradený iným finančným nástrojom alebo konvertovaný na iný finančný nástroj, napríklad v situáciách, keď sú akcie zrušené a nahradené emisiou nových akcií v rámci reorganizácie spoločnosti. AIF by sa nemal považovať za natrvalo zbavený svojho vlastníckeho práva na finančný nástroj, ak AIF alebo správca AIF konajúci v mene AIF oprávnene previedol vlastníctvo na tretiu stranu. V prípade, že sa rozlišuje medzi právnym vlastníctvom a nominálnym vlastníctvom aktív, vymedzenie pojmu strata by sa malo týkať straty práva na nominálne vlastníctvo.

(117)

Len v prípade vonkajšej udalosti, ktorú depozitár nemôže primerane ovplyvniť a ktorej dôsledkom by sa nedalo napriek všetkej primeranej snahe zabrániť, by sa mohol depozitár vyhnúť tomu, aby niesol zodpovednosť podľa článku 21 ods. 12 smernice 2011/61/EÚ. Depozitár by mal preukázať kumulatívne splnenie týchto podmienok, aby mohol byť zbavený zodpovednosti.

(118)

Najprv by sa malo určiť, či udalosť, ktorá ku strate viedla, bola vonkajšia. Zodpovednosť depozitára by nemala byť ovplyvnená delegovaním, a preto by sa udalosť mala považovať za vonkajšiu, ak sa nevyskytuje v dôsledku konania alebo opomenutia depozitára alebo tretej strany, na ktorú bola delegovaná úschova (custody) finančných nástrojov držaných v úschove. Potom by sa malo posúdiť, či udalosť nie je možné primerane ovplyvniť, a to overením toho, že obozretný depozitár nemohol primerane urobiť nič, aby zabránil výskytu udalosti. V rámci týchto krokov sa môžu prírodné udalosti a kroky verejného orgánu považovať za vonkajšie udalosti, ktoré nemožno primerane ovplyvniť. Preto v kontexte platobnej neschopnosti tretej strany, na ktorú bola delegovaná úschova, sa právne predpisy krajiny, v ktorej sú nástroje držané v úschove, v ktorých sa neuznávajú účinky primerane vykonaného oddelenia, považujú za vonkajšiu udalosť, ktorú nemožno primerane ovplyvniť. Naopak stratu spôsobenú neuplatnením požiadaviek na oddelenie stanovených v článku 21 ods. 11 písm. d) bode iii) smernice 2011/61/EÚ alebo stratu aktív z dôvodu narušenia činnosti tretej strany v súvislosti s jej platobnou neschopnosťou nemožno vnímať ako vonkajšie udalosti, ktoré nemožno primerane ovplyvniť.

(119)

Nakoniec, depozitár by mal preukázať, že strate sa nedalo zabrániť napriek všetkej primeranej snahe. V tejto súvislosti by depozitár mal informovať správcu AIF a prijať primerané opatrenia v závislosti od okolností. Napríklad v situácii, keď depozitár verí, že jediným primeraným opatrením je likvidácia finančných nástrojov, depozitár by mal náležite informovať správcu AIF, ktorý musí následne písomne zadať depozitárovi pokyny, či pokračovať v držbe finančných nástrojov alebo ich zlikvidovať. O akomkoľvek pokyne pre depozitára, aby pokračoval v držbe aktív, by sa mala bez zbytočného odkladu podať správa investorom AIF. Správca AIF alebo AIF by mali náležite zohľadniť odporúčania depozitára. V závislosti od okolností ak sa depozitár aj naďalej obáva, že úroveň ochrany finančného nástroja nie je dostatočná napriek opakovaným varovaniam, mal by zvážiť ďalšie možné opatrenia, ako napríklad vypovedanie zmluvy za predpokladu, že sa AIF poskytne určitá časová lehota na to, aby si našiel iného depozitára v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(120)

Na zabezpečenie rovnakej úrovne ochrany investorov by sa rovnaké úvahy mali vzťahovať aj na subjekt vykonávajúci delegované funkcie, na ktorý depozitár zmluvne previedol svoju zodpovednosť. Z tohto dôvodu na zbavenie sa zodpovednosti podľa článku 21 ods. 12 smernice 2011/61/EÚ by mal subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, preukázať, že kumulatívne spĺňa rovnaké podmienky.

(121)

Depozitárovi sa za určitých okolností povoľuje zbaviť sa zodpovednosti za stratu finančného nástroja držaného v úschove (custody) treťou stranou, na ktorú bola úschova delegovaná. Na povolenie tohto zbavenia sa zodpovednosti musí existovať objektívny dôvod na uzavretie zmluvy o zbavení sa zodpovednosti, ktorú akceptuje depozitár aj AIF alebo správca AIF konajúci v mene AIF. Objektívny dôvod by sa mal stanoviť pre každé zbavenie sa zodpovednosti s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, za ktorých bola úschova delegovaná.

(122)

Pri uvažovaní o objektívnom dôvode by sa mala stanoviť správna rovnováha, aby sa zabezpečilo, že v prípade potreby možno účinne využiť zmluvné zbavenie sa zodpovednosti a že sú zavedené dostatočné ochranné opatrenia, aby sa zabránilo akémukoľvek zneužitiu zmluvného zbavenia sa zodpovednosti depozitárom. Zmluvné zbavenie sa zodpovednosti by sa za žiadnych okolností nemalo použiť na obchádzanie požiadaviek týkajúcich sa zodpovednosti depozitára podľa smernice 2011/61/EÚ. Depozitár by mal preukázať, že bol konkrétnymi okolnosťami prinútený delegovať úschovu na tretiu stranu. Zmluvné zbavenie sa zodpovednosti by malo byť vždy v najlepšom záujme AIF alebo jeho investorov a AIF alebo správca AIF konajúci v mene AIF by mali explicitne uviesť, že konajú v tomto najlepšom záujme. V príkladoch scenárov by sa mali uviesť situácie, v ktorých depozitára možno považovať za depozitára, ktorý nemá inú možnosť, ako delegovať úschovu na tretie strany.

(123)

Je dôležité, aby príslušné orgány získavali primerané a dostatočné informácie na primerané a jednotné vykonávanie dohľadu nad činnosťami správcov AIF a rizikami, ktoré s nimi súvisia. Keďže činnosti správcov AIF by mohli mať cezhraničné účinky a účinky na finančné trhy, príslušné orgány by mali takisto dôsledne monitorovať správcov AIF a AIF s cieľom prijať primerané opatrenia na zabránenie zvyšovaniu systémových rizík. Zvýšená transparentnosť a súlad prostredníctvom ustanovení o podávaní správ a zverejňovaní príslušných informácií, ako sa uvádza vo vykonávacích opatreniach, by mali príslušným orgánom umožniť odhaliť riziká na finančných trhoch a reagovať na ne.

(124)

Pre investorov je nevyhnutné, aby získavali minimálne potrebné informácie v súvislosti s jednotlivými správcami AIF a AIF a ich štruktúrou, aby boli schopní prijímať správne investičné rozhodnutia prispôsobené svojim potrebám a ochote podstupovať riziká. Uvedené informácie by mali byť jasné, spoľahlivé, jednoducho pochopiteľné a jasne prezentované, pričom užitočnosť informácií sa zvyšuje, keď sú porovnateľné medzi jednotlivými správcami AIF a jednotlivými AIF a medzi jednotlivými obdobiami. Správca AIF by nemal vykonávať činnosti, ktoré by mohli poškodiť účely chápania a praktického použitia informácií pre investorov pred ich zverejnením, ako napríklad prikrášľovanie skutočných výsledkov (window dressing).

(125)

Je potrebné stanoviť rámec, ktorým sa zabezpečia minimálne normy, pokiaľ ide o požiadavky podávania výročných správ vrátane hlavných prvkov a nevyčerpávajúceho zoznamu položiek. Významné zmeny v informáciách, ako sa uvádza v článku 22 ods. 2 písm. d) smernice 2011/61/EÚ, by sa mali zverejniť vo výročnej správe v rámci finančných výkazov. Okrem nevyčerpávajúceho zoznamu základných riadkových položiek sa môžu uviesť ďalšie riadkové položky, názvy a medzisúčty, ak je uvedenie týchto položiek relevantné na pochopenie celkovej finančnej pozície alebo výkonnosti AIF. Položky s rozdielnou povahou alebo funkciou by sa mohli uvádzať spolu za predpokladu, že tieto položky nemajú jednotlivo podstatný význam. Uvedené položky by sa mohli uvádzať spolu v rámci kategórie „iné“, ako napríklad „iné aktíva“ alebo „iné pasíva“. V prípade, že sa riadkové položky na konkrétny AIF vôbec nevzťahujú, nemusia sa uvádzať. Bez ohľadu na uplatňované účtovné štandardy v súlade so smernicou 2011/61/EÚ by sa hodnota všetkých aktív mala určovať aspoň raz za rok. Súvaha alebo bilančný výkaz aktív a pasív podľa smernice 2011/61/EÚ by mali okrem iného zahŕňať hotovosť a peňažné ekvivalenty. Preto by sa peňažné ekvivalenty mali považovať za vysoko likvidné aktíva na účely výpočtu expozície AIF.

(126)

So zreteľom na obsah a formu správy o činnosti za dané účtovné obdobie, ktorá musí byť súčasťou výročnej správy podľa smernice 2011/61/EÚ, by mala správa obsahovať verný a vyvážený prehľad činností AIF s opisom hlavných rizík a investícií alebo ekonomických neistôt, ktorým čelí. Uvedené zverejnenie by nemalo viesť k uverejneniu dôverných informácií AIF, ktoré by boli poškodzovali AIF a jeho investorov. Preto ak by uverejnenie konkrétnych dôverných informácií malo takýto účinok, mohlo by sa zhrnúť na úrovni, na ktorej by sa zabránilo škodlivému vplyvu a nebolo by potrebné uvádzať napríklad výkonnosť alebo štatistiky jednotlivej portfóliovej spoločnosti alebo investície, ktoré by mohli viesť k zverejneniu dôverných informácií AIF. Tieto informácie by mali byť súčasťou správy manažmentu, pokiaľ sa táto správa zvyčajne predkladá spolu s finančnými výkazmi AIF.

(127)

So zreteľom na obsah a formu zverejnenia odmeňovania, v ktorom sa informácie predkladajú na úrovni správcu AIF, by sa mali poskytnúť ďalšie informácie zverejnením rozdelenia alebo rozpisu celého odmeňovania podľa toho, ako sa týka príslušného AIF. To by sa dalo dosiahnuť zverejnením celkových údajov o odmeňovaní správcu AIF rozdelenom na pevné a pohyblivé zložky, vyhlásenia, že tieto údaje sa týkajú celého správcu AIF, a nie AIF, počtu AIF a fondov PKIPCP spravovaných správcom AIF a celkových spravovaných aktív týchto AIF a PKIPCP s prehľadom politiky odmeňovania a odkazom na to, kde je k dispozícii na požiadanie investorov úplná politika odmeňovania správcu AIF. Ďalšie údaje možno poskytnúť zverejnením celkového pohyblivého odmeňovania zo zdrojov AIF prostredníctvom jeho platby poplatkov za výkonnosť alebo prípadne podielu na zisku. Okrem zverejnenia odmeňovania môže byť vhodné, aby správcovia AIF poskytli informácie týkajúce sa finančných a nefinančných kritérií politík a postupov odmeňovania pre príslušné kategórie zamestnancov, aby investorom umožnili posúdiť existujúce vytvorené stimuly.

(128)

V prípade, že AIF emituje podielové listy, mali by sa vypočítať prevody aktív do bočných vreciek v čase prevodu, a to na základe počtu podielových listov pridelených na prevod aktív vynásobený cenou za podielový list. Základ určovania hodnoty by sa mal jasne zverejniť za každých okolností a mal by zahŕňať dátum vykonania určenia hodnoty.

(129)

S cieľom riadiť likviditu by sa správcom AIF malo povoliť uzatvárať dohody o prijatých pôžičkách v mene AIF, ktoré spravujú. Uvedené dohody môžu byť krátkodobé alebo trvalejšie. V prípade trvalejších je pravdepodobnejšie, že takáto dohoda by bola osobitným režimom na účely spravovania nelikvidných aktív.

(130)

V súlade so zásadou diferenciácie a uznávajúc rozmanitosť druhov AIF by sa poskytovanie informácií investorom požadované od správcu AIF malo odlišovať podľa druhu AIF a malo by závisieť od ďalších faktorov, ako napríklad investičná stratégia a zloženie portfólia.

(131)

Smernicou 2011/61/EÚ sa vyžaduje, aby správcovia AIF pravidelne poskytovali príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu určité informácie o každom AIF v EÚ, ktorý spravujú, a o každom AIF, ktorý uvádzajú na trh v Únii. Je preto dôležité podrobnejšie určiť informácie, ktoré sa majú poskytovať, a periodicitu podávania správ, ktorá závisí od hodnoty spravovaných aktív v portfóliách AIF, ktoré spravuje daný správca AIF. Mali by sa zabezpečiť pro forma vzory na podávanie správ a mal by ich vypĺňať správca AIF za AIF, ktoré spravuje. V prípade, že subjekt, ktorý má povolenie ako správca AIF, uvádza na trh AIF, ktoré spravujú iní správcovia AIF, nekoná ako správca uvedených AIF, ale ako sprostredkovateľ ako akákoľvek investičná spoločnosť, na ktorú sa vzťahuje smernica 2004/39/ES. Preto by nemal mať povinnosť podávať správy za tieto AIF, pretože by to viedlo k dvojitému alebo viacnásobnému podávaniu správ. Táto požiadavka na podávanie správ by sa však mala vzťahovať na správcov AIF z krajín mimo EÚ, ktorí spravujú AIF, ktoré sa uvádzajú na trh v Únii.

(132)

Hraničnou hodnotou stanovenou v tomto nariadení sa aktivujú len požiadavky na podávanie správ stanovené v článku 24 ods. 4 smernice 2011/61/EÚ. AIF s pomerom pákového efektu vypočítaným v súlade so záväzkovou metódou vo výške menej ako trojnásobok jeho čistej hodnoty aktív by sa nepovažoval za AIF využívajúci pákový efekt vo významnej miere. Príslušné orgány však môžu požadovať ďalšie informácie, ak je to potrebné na účinné monitorovanie systémových rizík. Stanovením hraničnej hodnoty na podávanie správ sa takisto zabezpečuje, aby sa informácie týkajúce sa zvyšovania systémového rizika zhromažďovali v celej Únii jednotným spôsobom a poskytovali istotu správcom AIF.

(133)

Právomoci dohľadu príslušného orgánu podľa článku 25 ods. 3 smernice 2011/61/EÚ sa vykonávajú v novom systéme dohľadu, ktorý tvorí súčasť priebežných postupov dohľadu a posúdení systémového rizika správcov AIF zo strany príslušných orgánov a európskych orgánov dohľadu so zreteľom na stabilitu a integritu finančného systému. Príslušné orgány by mali primerane využívať informácie, ktoré dostávajú, a mali by ukladať limity týkajúce sa pákového efektu, ktorý využíva správca AIF, alebo iné obmedzenia týkajúce sa spravovania AIF so zreteľom na spravované AIF v prípade, že to považujú za potrebné s cieľom zabezpečiť stabilitu a integritu finančného systému. Posúdenie systémového rizika sa bude pravdepodobne líšiť v závislosti od hospodárskeho prostredia, pričom akýkoľvek správca AIF so zreteľom na AIF, ktoré spravuje, má potenciál byť systémovo relevantný. Základná požiadavka preto je, aby príslušné orgány získavali všetky informácie potrebné na primerané posúdenie uvedených situácií s cieľom zabrániť zvyšovaniu systémového rizika. Príslušné orgány by potom mali dôkladne posúdiť informácie a prijať primerané opatrenia.

(134)

S cieľom umožniť správcom AIF z EÚ spravovať a uvádzať na trh AIF z krajín mimo EÚ a správcom AIF z krajín mimo EÚ spravovať a uvádzať na trh AIF v Únii sa v smernici 2011/61/EÚ vyžaduje zavedenie primeraných dohôd o spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu tretej krajiny, v ktorej je usadený AIF z krajiny mimo EÚ a/alebo správca AIF z krajiny mimo EÚ. Týmito dohodami o spolupráci by sa mala zabezpečiť aspoň efektívna výmena informácií, ktorá umožňuje príslušným orgánom Únie vykonávať svoje povinnosti v súlade so smernicou 2011/61/EÚ.

(135)

Dohody o spolupráci by mali príslušným orgánom umožniť vykonávať svoje povinnosti týkajúce sa dohľadu a presadzovania vo vzťahu k subjektom z tretích krajín. Dohody o spolupráci by preto mali predstavovať jasný konkrétny rámec pre prístup k informáciám, vykonávanie kontrol na mieste a pomoc, ktorú majú poskytovať orgány tretích krajín. V dohodách o spolupráci by sa malo zaistiť, aby sa prijaté informácie mohli vymieňať s inými dotknutými príslušnými orgánmi, ako aj s ESMA a ESRB.

(136)

S cieľom umožniť príslušným orgánom, správcom AIF a depozitárom, aby sa prispôsobili novým požiadavkám v tomto nariadení tak, aby sa mohli uplatňovať efektívnym a účinným spôsobom, by sa dátum začiatku uplatňovania tohto nariadenia mal zosúladiť s dátumom transpozície smernice 2011/61/EÚ,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Okrem vymedzení pojmov stanovených v článku 2 smernice 2011/61/EÚ sa na účely tohto nariadenia uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„kapitálový záväzok“ je zmluvný záväzok investora poskytnúť alternatívnemu investičnému fondu (AIF) investíciu v dohodnutej výške na požiadanie správcu AIF;

2.

„príslušná osoba“ v súvislosti so správcom AIF je ktorákoľvek z týchto osôb:

a)

riaditeľ, spoločník alebo osoba v rovnocennom postavení alebo manažér správcu AIF;

b)

zamestnanec správcu AIF alebo iná fyzická osoba, ktorej služby sú poskytnuté k dispozícii správcu AIF a pod jeho kontrolou a ktorá je zapojená do poskytovania služieb kolektívneho riadenia portfólia správcu AIF;

c)

fyzická alebo právnická osoba, ktorá je priamo zapojená do poskytovania služieb pre správcu AIF na základe dohody o delegovaní tretím stranám na účely poskytovania kolektívneho riadenia portfólia správcom AIF;

3.

„vrcholový manažment“ je osoba alebo osoby, ktoré účinne vykonávajú činnosti správcu AIF v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. c) smernice 2011/61/EÚ a prípadne výkonný člen alebo členovia riadiaceho orgánu;

4.

„riadiaci orgán“ je orgán s konečnou právomocou rozhodovania u správcu AIF, ktorý zahŕňa funkcie dohľadu a riadenia alebo len funkciu riadenia, ak sú uvedené dve funkcie oddelené;

5.

„osobitný režim“ je režim, ktorý vzniká ako priamy dôsledok nelikvidnej povahy aktív AIF, ktoré ovplyvňujú osobitné práva investorov na vyplatenie v druhu podielových listov alebo akcií AIF a ktorý je režim šitý na mieru alebo oddelený režim od všeobecných práv investorov na vyplatenie.

KAPITOLA II

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

ODDIEL 1

Výpočet spravovaných aktív

(článok 3 ods. 2 smernice 2011/61/EÚ)

Článok 2

Výpočet celkovej hodnoty spravovaných aktív

1.   Aby sa na správcu AIF vzťahovala výnimka stanovená v článku 3 ods. 2 smernice 2011/61/EÚ, musí:

a)

identifikovať všetky AIF, pre ktoré je určený ako externý správca AIF, alebo AIF, pre ktorý je správcom AIF, ak právna forma AIF povoľuje internú správu, v súlade s článkom 5 smernice 2011/61/EÚ;

b)

identifikovať pre každý spravovaný AIF portfólio aktív a stanoviť v súlade s pravidlami určovania hodnoty stanovenými v právnych predpisoch krajiny, v ktorej je AIF usadený, a/alebo v štatúte alebo zakladajúcich dokumentoch AIF príslušnú hodnotu spravovaných aktív vrátane všetkých aktív nadobudnutých s použitím pákového efektu;

c)

spočítať stanovené hodnoty spravovaných aktív za všetky spravované AIF a porovnať výslednú celkovú hodnotu spravovaných aktív s príslušnou hraničnou hodnotou stanovenou v článku 3 ods. 2 smernice 2011/61/EÚ.

2.   Na účely odseku 1 sa do výpočtu nezahŕňajú podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), v ktorých prípade správca AIF koná ako správcovská spoločnosť vybraná na zastupovanie podľa smernice 2009/65/ES.

Na účely odseku 1 sa do výpočtu zahŕňajú AIF spravované správcom AIF, v ktorých prípade správca AIF delegoval funkcie v súlade s článkom 20 smernice 2011/61/EÚ. Portfóliá AIF, ktoré správca AIF spravuje na základe delegovania, sú však vylúčené z výpočtu.

3.   Na účely výpočtu celkovej hodnoty spravovaných aktív sa musí každá pozícia derivátového nástroja vrátane akéhokoľvek derivátu vloženého v prevoditeľných cenných papieroch konvertovať na svoju rovnocennú pozíciu v podkladových aktívach daného derivátu s použitím konverzných metodík stanovených v článku 10. Absolútna hodnota uvedenej rovnocennej pozície sa potom použije na výpočet celkovej hodnoty spravovaných aktív.

4.   V prípade, že AIF investuje do iných AIF spravovaných rovnakým externe určeným správcom AIF, daná investícia sa môže vylúčiť z výpočtu aktív spravovaných správcom AIF.

5.   Keď jeden podfond v rámci interne alebo externe spravovaného AIF investuje do iného podfondu daného AIF, uvedená investícia sa môže vylúčiť z výpočtu spravovaných aktív správcu AIF.

6.   Celková hodnota spravovaných aktív sa vypočítava v súlade s odsekmi 1 až 4 aspoň raz za rok a s použitím najnovších dostupných hodnôt aktív. Najnovšia dostupná hodnota aktív pre každý AIF sa generuje počas dvanástich mesiacov predchádzajúcich dátumu výpočtu hraničnej hodnoty v súlade s prvou vetou tohto odseku. Správca AIF určuje dátum výpočtu hraničnej hodnoty a uplatňuje ho konzistentným spôsobom. Akákoľvek následná zmena zvoleného dátumu sa musí zdôvodniť príslušnému orgánu. Pri výbere dátumu výpočtu hraničnej hodnoty správca AIF zohľadňuje čas a periodicitu určovania hodnoty spravovaných aktív.

Článok 3

Priebežné monitorovanie spravovaných aktív

Správca AIF stanovuje, vykonáva a uplatňuje postupy na priebežné monitorovanie celkovej hodnoty spravovaných aktív. Monitorovanie odzrkadľuje aktuálny prehľad spravovaných aktív a zahŕňa sledovanie činnosti upisovania a vyplácania alebo, ak je to vhodné, výzvy na úhradu kapitálu, rozdelenia kapitálu a hodnotu investovaných aktív v prípade každého AIF.

Blízkosť celkovej hodnoty spravovaných aktív k hraničnej hodnote stanovenej v článku 3 ods. 2 smernice 2011/61/EÚ a predpokladaná činnosť upisovania a vyplácania sa zohľadňujú s cieľom posúdiť potrebu častejších výpočtov celkovej hodnoty spravovaných aktív.

Článok 4

Príležitostné porušenie hraničnej hodnoty

1.   Správca AIF posudzuje situácie, v ktorých celková hodnota spravovaných aktív presiahne príslušnú hraničnú hodnotu, s cieľom stanoviť, či sú dočasnej povahy alebo nie.

2.   V prípade, že celková hodnota spravovaných aktív presiahne príslušnú hraničnú hodnotu a správca AIF sa domnieva, že situácia nie je dočasnej povahy, správca AIF bezodkladne informuje príslušný orgán o tom, že situácia sa nepovažuje za dočasnú, a požiada o povolenie v lehote 30 kalendárnych dní v súlade s článkom 7 smernice 2011/61/EÚ.

3.   V prípade, že celková hodnota spravovaných aktív presiahne príslušnú hraničnú hodnotu a správca AIF sa domnieva, že situácia je dočasnej povahy, správca AIF bezodkladne informuje príslušný orgán o tom, že situácia sa považuje za situáciu dočasnej povahy. Oznámenie obsahuje podporné informácie na odôvodnenie posúdenia dočasnej povahy situácie správcom AIF vrátane opisu situácie a vysvetlenia dôvodov, prečo sa považuje za dočasnú.

4.   Situácia sa nepovažuje za situáciu dočasnej povahy, ak je pravdepodobné, že bude trvať dlhšie ako tri mesiace.

5.   Tri mesiace po dátume, keď celková hodnota spravovaných aktív presiahne príslušnú hraničnú hodnotu, správca AIF opätovne vypočíta celkovú hodnotu spravovaných aktív, aby preukázal, že je pod príslušnou hraničnou hodnotou, alebo aby preukázal príslušnému orgánu, že situácia, v dôsledku ktorej spravované aktíva presiahli hraničnú hodnotu, je vyriešená a že nie je potrebné žiadať o povolenie správcu AIF.

Článok 5

Informácie, ktoré sa poskytujú ako súčasť registrácie

1.   Súčasťou požiadavky v článku 3 ods. 3 písm. b) smernice 2011/61/EÚ je, že správcovia AIF musia oznámiť príslušným orgánom celkovú hodnotu spravovaných aktív vypočítanú v súlade s postupom stanoveným v článku 2.

2.   Súčasťou požiadavky v článku 3 ods. 3 písm. c) smernice 2011/61/EÚ je, že správcovia AIF musia poskytnúť ponukový materiál alebo príslušný výpis z ponukového materiálu alebo všeobecný opis investičnej stratégie. Príslušný výpis z ponukového materiálu a opis investičnej stratégie obsahujú aspoň tieto informácie:

a)

hlavné kategórie aktív, do ktorých môže AIF investovať;

b)

akékoľvek priemyselné, geografické alebo iné sektory trhu alebo osobitné triedy aktív, ktoré sú ťažiskom investičnej stratégie;

c)

opis politiky prijímania úverov alebo pákového efektu AIF.

3.   Informácie, ktoré má správca AIF poskytnúť podľa článku 3 ods. 3 písm. d) smernice 2011/61/EÚ, sú uvedené v článku 110 ods. 1 tohto nariadenia. Poskytujú sa v súlade s pro forma vzorom na podávanie správ stanoveným v prílohe IV.

4.   Informácie zhromaždené v súlade s článkom 3 ods. 3 písm. d) smernice 2011/61/EÚ sa vymieňajú medzi príslušnými orgánmi v Únii, s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB), keď je to potrebné na účely plnenia ich povinností.

5.   Informácie potrebné na účely registrácie musia byť aktualizované a poskytované každoročne. Z dôvodov týkajúcich sa výkonu ich právomocí podľa článku 46 smernice 2011/61/EÚ môžu príslušné orgány vyžadovať, aby správca AIF poskytol informácie uvedené v článku 3 smernice 2011/61/EÚ častejšie.

ODDIEL 2

Výpočet pákového efektu

(článok 4 ods. 3 smernice 2011/61/EÚ)

Článok 6

Všeobecné ustanovenia o výpočte pákového efektu

1.   Pákový efekt AIF sa vyjadruje ako pomer medzi expozíciou AIF a jeho čistou hodnotou aktív.

2.   Správcovia AIF počítajú expozíciu spravovaných AIF v súlade s hrubou metódou, ktorá je stanovená v článku 7, a so záväzkovou metódou, ktorá je stanovená v článku 8.

Komisia vzhľadom na trhový vývoj preskúma najneskôr do 21. júla 2015 metódy výpočtu uvedené v prvom pododseku, aby rozhodla, či sú tieto metódy dostatočné a primerané pre všetky druhy AIF alebo či by sa mala vypracovať dodatočná a voliteľná metóda na výpočet pákového efektu.

3.   Expozícia obsiahnutá v akýchkoľvek finančných alebo právnych štruktúrach zahŕňajúcich tretie strany kontrolovaných relevantným AIF sa zahŕňa do výpočtu expozície v prípade, že uvedené štruktúry sú osobitne vytvorené na to, aby priamo alebo nepriamo zvyšovali expozíciu na úrovni AIF. V prípade AIF, ktorých základnou investičnou politikou je získať kontrolu nad nekótovanými spoločnosťami alebo emitentmi, správca AIF do výpočtu pákového efektu nezahŕňa žiadnu expozíciu, ktorá existuje na úrovni uvedených nekótovaných spoločností a emitentov za predpokladu, že AIF alebo správca AIF konajúci v mene AIF nemusí znášať potenciálne straty nad rámec svojich investícií do príslušnej spoločnosti alebo príslušného emitenta.

4.   Správcovia AIF vylúčia dohody o prijímaní úverov, ktoré uzavreli, ak sú dočasnej povahy a sú plne kryté zmluvnými kapitálovými záväzkami investorov v AIF.

5.   Správca AIF musí mať primerane zdokumentované postupy na výpočet expozície každého AIF vo svojej správe v súlade s hrubou metódou a záväzkovou metódou. Výpočet sa v priebehu času uplatňuje jednotne.

Článok 7

Hrubá metóda na výpočet expozície AIF

Expozícia AIF vypočítaná v súlade s hrubou metódou je suma absolútnych hodnôt všetkých pozícií, ktorých hodnota bola určená v súlade s článkom 19 smernice 2011/61/EÚ a so všetkými delegovanými aktmi prijatými podľa nej.

Na výpočet expozície AIF v súlade s hrubou metódou správca AIF:

a)

vylúči hodnotu akejkoľvek hotovosti a peňažných ekvivalentov, ktoré sú vysoko likvidnými investíciami držanými v základnej mene AIF, ktoré sú ihneď zameniteľné za známu sumu hotovosti, podliehajú nevýznamnému riziku zmeny hodnoty a poskytujú výnos, ktorý nie je vyšší ako sadzba trojmesačného vysoko kvalitného štátneho dlhopisu;

b)

konvertuje derivátové nástroje na rovnocennú pozíciu v ich podkladových aktívach s použitím metodík konverzie stanovených v článku 10 a metód stanovených v bodoch 4 až 9 a 14 prílohy I;

c)

vylúči hotovostné pôžičky, ktoré zostávajú v hotovosti alebo peňažnom ekvivalente, ako sa uvádza v písmene a), a v ktorých prípade sú známe splatné sumy;

d)

zahrnie expozíciu vyplývajúcu z reinvestovania hotovostných pôžičiek vyjadrenú ako vyššia hodnota z trhovej hodnoty realizovanej investície alebo z celkovej výšky požičanej hotovosti, ako sa uvádza v bodoch 1 a 2 prílohy I;

e)

zahrnie pozície v rámci repo dohôd alebo reverzných repo dohôd a v rámci poskytnutých alebo prijatých pôžičiek cenných papierov alebo v rámci iných dohôd v súlade s bodmi 3 a 10 až 13 prílohy I.

Článok 8

Záväzková metóda na výpočet expozície AIF

1.   Expozícia AIF vypočítaná v súlade so záväzkovou metódou je suma absolútnych hodnôt všetkých pozícií, ktorých hodnota bola určená v súlade s článkom 19 smernice 2011/61/EÚ a so zodpovedajúcimi delegovanými aktmi, pri splnení kritérií stanovených v odsekoch 2 až 9.

2.   Na výpočet expozície AIF v súlade so záväzkovou metódou správca AIF:

a)

konvertuje každú pozíciu derivátového nástroja na rovnocennú pozíciu v podkladovom aktíve daného derivátu s použitím metodík konverzie stanovených v článku 10 a bodoch 4 až 9 a 14 prílohy II;

b)

uplatní dohody o zaistení (hedging) a započítaní (netting);

c)

vypočíta expozíciu vytvorenú reinvestovaním pôžičiek v prípade, že takéto reinvestovanie zvýši expozíciu AIF, ako je vymedzené v bodoch 1 a 2 prílohy I;

d)

zahrnie do výpočtu ostatné dohody v súlade s bodmi 3 a 10 až 13 prílohy I.

3.   Na účely vypočítania expozície AIF podľa záväzkovej metódy:

a)

dohody o započítaní zahŕňajú kombinácie obchodov s derivátovými nástrojmi alebo pozíciami v cenných papieroch, ktoré sa týkajú rovnakého podkladového aktíva bez ohľadu – v prípade derivátových nástrojov – na dátum splatnosti derivátových nástrojov, a keď uvedené obchody s derivátovými nástrojmi alebo pozíciami v cenných papieroch sú uzavreté s jediným cieľom eliminácie rizík spojených s pozíciami prijatými prostredníctvom iných derivátových nástrojov alebo pozícií v cenných papieroch;

b)

dohody o zaistení zahŕňajú kombinácie obchodov s derivátovými nástrojmi alebo pozíciami v cenných papieroch, ktoré sa nemusia týkať rovnakého podkladového aktíva, a keď uvedené obchody s derivátovými nástrojmi alebo pozíciami v cenných papieroch sú uzavreté s jediným cieľom vyrovnania rizík spojených s pozíciami prijatými prostredníctvom iných derivátových nástrojov alebo pozícií v cenných papieroch.

4.   Odchylne od odseku 2 sa derivátový nástroj nekonvertuje na rovnocennú pozíciu v podkladovom aktíve, ak má všetky tieto charakteristiky:

a)

vymieňa výkonnosť finančných aktív držaných v portfóliu AIF za výkonnosť iných referenčných finančných aktív;

b)

úplne vyvažuje riziká vymenených aktív držaných v portfóliu AIF tak, že výkonnosť AIF nezávisí od výkonnosti vymenených aktív;

c)

neobsahuje ďalšie voliteľné vlastnosti ani doložky o pákovom efekte ani iné dodatočné riziká v porovnaní s priamou držbou referenčných finančných aktív.

5.   Odchylne od odseku 2 sa derivátový nástroj nekonvertuje na rovnocennú pozíciu v podkladovom aktíve pri výpočte expozície podľa záväzkovej metódy, ak spĺňa obe tieto podmienky:

a)

kombinovaná držba derivátového nástroja zo strany AIF týkajúceho sa finančného aktíva a hotovosti, ktorá je investovaná do peňažného ekvivalentu podľa vymedzenia v článku 7 písm. a), je rovnocenná s držbou dlhej pozície v danom finančnom aktíve;

b)

derivátový nástroj nevytvára prírastkovú expozíciu a pákový efekt ani riziko.

6.   Dohody o zaistení sa zohľadňujú pri výpočte expozície AIF iba v prípade, ak spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)

cieľom pozícií zahrnutých do vzťahu zaistenia nie je tvorba výnosu a všeobecné a osobitné riziká sú vyvážené;

b)

dochádza k overiteľnému zníženiu trhového rizika na úrovni AIF;

c)

prípadné všeobecné aj osobitné riziká spojené s derivátovými nástrojmi sú vyvážené;

d)

dohody o zaistení sa týkajú rovnakej triedy aktív;

e)

sú efektívne za stresových trhových podmienok.

7.   S výhradou odseku 6 sa derivátové nástroje používané na účely menového zaistenia, ktoré nespôsobujú prírastkovú expozíciu, pákový efekt ani iné riziká, nezahŕňajú do výpočtu.

8.   Správca AIF započítava pozície v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

medzi derivátovými nástrojmi za predpokladu, že sa týkajú rovnakého podkladového aktíva, aj keď je dátum splatnosti derivátových nástrojov odlišný;

b)

medzi derivátovým nástrojom, ktorého podkladovým aktívom je prevoditeľný cenný papier, nástroj peňažného trhu alebo podielové listy v podniku kolektívneho investovania, ako sa uvádza v oddiele C bodoch 1 až 3 prílohy I k smernici 2004/39/ES, a rovnakým zodpovedajúcim podkladovým aktívom.

9.   Správcovia AIF spravujúci AIF, ktoré v súlade so svojou základnou investičnou politikou investujú primárne do úrokových derivátov, využívajú osobitné pravidlá vzájomného započítania trvania s cieľom zohľadniť súvislosť medzi segmentmi splatnosti krivky úrokovej sadzby, ako sa stanovuje v článku 11.

Článok 9

Metódy na zvýšenie expozície AIF

Pri výpočte expozície správcovia AIF používajú metódy stanovené v prílohe I na situácie, ktoré sa v nej uvádzajú.

Článok 10

Metodiky konverzie derivátových nástrojov

Správcovia AIF používajú metodiky konverzie stanovené v prílohe II pre derivátové nástroje, ktoré sa v nej uvádzajú.

Článok 11

Pravidlá vzájomného započítania trvania

1.   Pravidlá vzájomného započítania trvania uplatňujú správcovia AIF pri výpočte expozície AIF podľa článku 8 ods. 9.

2.   Pravidlá vzájomného započítania trvania sa nesmú použiť, ak by viedli ku skresleniu rizikového profilu AIF. Správcovia AIF, ktorí využívajú uvedené pravidlá vzájomného započítania, nesmú do svojej stratégie týkajúcej sa úrokovej sadzby zahŕňať iné zdroje rizika, ako napríklad volatilitu. V dôsledku toho stratégie úrokovej arbitráže uvedené pravidlá vzájomného započítania neuplatňujú.

3.   Používanie uvedených pravidiel vzájomného započítania trvania nesmie vytvárať neodôvodnenú úroveň pákového efektu prostredníctvom investovania do krátkodobých pozícií. Krátkodobé úrokové deriváty nesmú byť hlavným zdrojom výkonnosti AIF so stredným trvaním, ktorý používa pravidlá vzájomného započítania trvania.

4.   Úrokové deriváty sa konvertujú na pozíciu v ich rovnocennom podkladovom aktíve a sú vzájomne započítané v súlade s prílohou III.

5.   AIF využívajúci pravidlá vzájomného započítania trvania môže ešte využívať rámec zaistenia. Pravidlá vzájomného započítania trvania sa môžu vzťahovať len na úrokové deriváty, ktoré nie sú zahrnuté v dohodách o zaistení.

ODDIEL 3

Dodatočné vlastné zdroje a poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania

(článok 9 ods. 7 a článok 15 smernice 2011/61/EÚ)

Článok 12

Riziká spojené so zodpovednosťou za škodu pri výkone povolania

1.   Riziká spojené so zodpovednosťou za škodu pri výkone povolania, ktoré majú byť kryté podľa článku 9 ods. 7 smernice 2011/61/EÚ, sú riziká straty alebo škody spôsobenej príslušnou osobou nedbanlivým vykonávaním činností, za ktoré nesie správca AIF právnu zodpovednosť.

2.   Riziká spojené so zodpovednosťou za škodu pri výkone povolania vymedzené v odseku 1 zahŕňajú okrem iného aj riziká:

a)

straty dokumentov dokazujúcich vlastníctvo aktív AIF;

b)

skresľovania alebo zavádzajúcich vyhlásení poskytnutých AIF alebo jeho investorom;

c)

krokov, chýb alebo opomenutí spôsobujúcich porušenie:

i)

právnych a regulačných povinností;

ii)

povinnosti náležitých zručností a starostlivosti voči AIF a jeho investorom;

iii)

fiduciárnych povinností;

iv)

povinností mlčanlivosti;

v)

pravidiel alebo zakladajúcich dokumentov AIF;

vi)

podmienok vymenovania správcu AIF zo strany AIF;

d)

nesplnenia povinnosti stanoviť, vykonať a udržiavať primerané postupy na zabránenie nečestnému alebo podvodnému konaniu alebo konaniu so zlým úmyslom;

e)

nesprávne vykonaného určenia hodnoty aktív alebo výpočtu cien podielových listov/akcií;

f)

strát vyplývajúcich z prerušenia obchodnej činnosti, zlyhaní systému, zlyhania spracovania transakcie alebo riadenia procesov.

3.   Riziká spojené so zodpovednosťou za škodu pri výkone povolania musia byť vždy kryté prostredníctvom primeraných dodatočných vlastných zdrojov stanovených v súlade s článkom 14 alebo prostredníctvom primeraného krytia poistením zodpovednosti za škodu pri výkone povolania stanoveným v súlade s článkom 15.

Článok 13

Kvalitatívne požiadavky týkajúce sa rizík spojených so zodpovednosťou za škodu pri výkone povolania

1.   Správca AIF vykonáva účinné interné politiky a postupy na riadenie operačných rizík s cieľom primerane určiť, merať, riadiť a monitorovať operačné riziká vrátane rizík spojených so zodpovednosťou za škodu pri výkone povolania, voči ktorým je správca AIF vystavený alebo by mohol byť odôvodnene vystavený. Činnosti riadenia operačných rizík sa vykonávajú nezávisle ako súčasť politiky riadenia rizík.

2.   Správca AIF vytvorí databázu minulých strát, v ktorej sa zaznamenávajú všetky prevádzkové zlyhania, udalosti vzniku straty a škody. V tejto databáze sa okrem iného zaznamenávajú aj všetky riziká spojené so zodpovednosťou za škodu pri výkone povolania, ktoré sa uvádzajú v článku 12 ods. 2 a ku ktorých výskytu došlo.

3.   V rámci riadenia rizík správca AIF využíva svoje vnútorné údaje o minulých stratách a v prípade potreby externé údaje, analýzu scenárov a faktory odzrkadľujúce podnikateľské prostredie a systémy vnútornej kontroly.

4.   Expozície voči operačným rizikám a udalosti vzniku straty sa musia priebežne monitorovať a sú predmetom podávania pravidelných vnútorných správ.

5.   Politiky a postupy správcu AIF týkajúce sa riadenia operačných rizík musia byť dobre zdokumentované. Správca AIF musí mať zavedené mechanizmy na zabezpečenie dodržiavania súladu s jeho politikami riadenia operačných rizík a účinné opatrenia na riešenie nedodržiavania súladu s týmito politikami. Správca AIF musí mať zavedené postupy na prijímanie vhodných nápravných opatrení.

6.   Politiky a postupy riadenia operačných rizík a systémy merania sú predmetom pravidelného preskúmania aspoň raz za rok.

7.   Správca AIF udržiava finančné zdroje zodpovedajúce svojmu posúdenému rizikovému profilu.

Článok 14

Dodatočné vlastné zdroje

1.   Tento článok sa vzťahuje na správcov AIF, ktorí sa rozhodnú kryť riziká spojené so zodpovednosťou za škodu pri výkone povolania dodatočnými vlastnými zdrojmi.

2.   Správca AIF poskytne dodatočné vlastné zdroje na krytie rizík spojených so zodpovednosťou vyplývajúcich z profesijnej nedbanlivosti aspoň vo výške 0,01 % hodnoty portfólií spravovaných AIF.

Hodnota portfólií spravovaných AIF je súčet absolútnej hodnoty všetkých aktív všetkých AIF spravovaných správcom AIF vrátane aktív nadobudnutých s použitím pákového efektu, pričom hodnota derivátových nástrojov sa určuje pri ich trhovej hodnote.

3.   Požiadavka na dodatočné vlastné zdroje uvedená v odseku 2 sa prepočíta na konci každého účtovného obdobia a výška dodatočných vlastných zdrojov sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

Správca AIF stanovuje, vykonáva a uplatňuje postupy na priebežné monitorovanie hodnoty portfólií spravovaných AIF vypočítanej v súlade s odsekom 2 druhým pododsekom. V prípade, že sa pred ročným prepočtom uvedeným v prvom pododseku hodnota portfólií spravovaných AIF podstatne zvýši, správca AIF bez zbytočného odkladu prepočíta požiadavku na dodatočné vlastné zdroje a zodpovedajúcim spôsobom dodatočné vlastné zdroje upraví.

4.   Príslušný orgán domovského členského štátu správcu AIF môže správcovi AIF povoliť, aby zabezpečil nižšie dodatočné vlastné zdroje, ako je suma uvedená v odseku 2, len ak je presvedčený – na základe údajov o minulých stratách správcu AIF zaznamenaných za sledované obdobie najmenej troch rokov pred posúdením – že správca AIF zabezpečuje dostatočné dodatočné vlastné zdroje na primerané krytie rizík spojených so zodpovednosťou za škodu pri výkone povolania. Povolená nižšia suma dodatočných vlastných zdrojov nesmie byť nižšia ako 0,008 % hodnoty portfólií AIF, ktoré spravuje správca AIF.

5.   Príslušný orgán domovského členského štátu správcu AIF môže správcu AIF požiadať, aby zabezpečil vyššie dodatočné vlastné zdroje, ako je suma uvedená v odseku 2, ak nie je presvedčený, že správca AIF má dostatočné dodatočné vlastné zdroje na primerané krytie rizík spojených so zodpovednosťou za škodu pri výkone povolania. Príslušný orgán odôvodní, prečo sa domnieva, že dodatočné vlastné zdroje správcu AIF nie sú dostatočné.

Článok 15

Poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania

1.   Tento článok sa vzťahuje na správcov AIF, ktorí sa rozhodnú kryť riziká spojené so zodpovednosťou za škodu pri výkone povolania poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania.

2.   Správca AIF uzatvorí a stále udržiava poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania, ktoré:

a)

má počiatočné obdobie najmenej jeden rok;

b)

má výpovednú lehotu na zrušenie najmenej 90 dní;

c)

pokrýva riziká spojené so zodpovednosťou za škodu pri výkone povolania vymedzené v článku 12 ods. 1 a 2;

d)

je uzavreté s podnikom v EÚ alebo mimo EÚ oprávneným poskytovať poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania v súlade s právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi;

e)

poskytuje tretia strana.

Ak sa dohodne vymedzená spoluúčasť, musí byť v plnej miere krytá vlastnými zdrojmi, ktoré sú pridané k vlastným zdrojom, ktoré sa zabezpečujú v súlade s článkom 9 ods. 1 a 3 smernice 2011/61/EÚ.

3.   Krytie poistenia na jednotlivý nárok sa rovná najmenej 0,7 % hodnoty portfólií AIF spravovaných správcom AIF vypočítanej v súlade s článkom 14 ods. 2 druhým pododsekom.

4.   Krytie poistenia na súhrn nárokov ročne sa rovná najmenej 0,9 % hodnoty portfólií AIF spravovaných správcom AIF vypočítanej v súlade s článkom 14 ods. 2 druhým pododsekom.

5.   Správca AIF preskúma zmluvu o poistení zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone povolania a jej súlad s požiadavkami stanovenými v tomto článku najmenej raz za rok, ako aj v prípade akejkoľvek zmeny, ktorá ovplyvní súlad zmluvy s požiadavkami tohto článku.

KAPITOLA III

Podmienky výkonu činnosti správcov AIF

ODDIEL 1

Všeobecné zásady

(článok 12 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ)

Článok 16

Všeobecné povinnosti príslušných orgánov

Pri posudzovaní dodržiavania článku 12 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ zo strany správcu AIF príslušné orgány používajú aspoň kritériá stanovené v tomto oddiele.

Článok 17

Povinnosť konať v najlepšom záujme AIF alebo investorov do AIF a v záujme integrity trhu

1.   Správcovia AIF uplatňujú politiky a postupy na predchádzanie zneužívaniu vrátane postupov, od ktorých možno odôvodnene očakávať, že nepriaznivo ovplyvnia stabilitu a integritu trhu.

2.   Správcovia AIF zabezpečujú, aby sa neúčtovali neoprávnené náklady AIF, ktoré spravujú, ani investorom do týchto AIF.

Článok 18

Náležitá starostlivosť

1.   Správcovia AIF uplatňujú vysokú úroveň starostlivosti pri výbere a priebežnom monitorovaní investícií.

2.   Správcovia AIF zabezpečujú, aby mali primerané vedomosti a znalosti o aktívach, do ktorých je AIF investovaný.

3.   Správcovia AIF stanovujú, vykonávajú a uplatňujú písomné politiky a postupy týkajúce sa náležitej starostlivosti a vykonávajú účinné opatrenia na zabezpečenie toho, že investičné rozhodnutia v mene AIF sa vykonávajú v súlade s cieľmi, investičnou stratégiou a prípadne rizikovými limitmi AIF.

4.   Politiky a postupy týkajúce sa náležitej starostlivosti uvedené v odseku 3 sa pravidelne preskúmavajú a aktualizujú.

Článok 19

Náležitá starostlivosť pri investovaní do aktív s obmedzenou likviditou

1.   Keď správcovia AIF investujú do aktív s obmedzenou likviditou a keď takejto investícii predchádza fáza rokovaní, v súvislosti s fázou rokovaní musia okrem požiadaviek stanovených v článku 18:

a)

stanoviť a pravidelne aktualizovať obchodný plán v súlade s trvaním AIF a trhovými podmienkami;

b)

vyhľadávať a vyberať možné transakcie v súlade s obchodným plánom uvedeným v písmene a);

c)

posúdiť vybrané transakcie so zreteľom na prípadné príležitosti a celkové súvisiace riziká, všetky príslušné právne, daňové, finančné alebo iné faktory ovplyvňujúce hodnotu, ľudské a hmotné zdroje a stratégie vrátane stratégií ukončenia angažovanosti;

d)

vykonávať činnosti náležitej starostlivosti súvisiace s transakciami pred zabezpečením vykonania;

e)

monitorovať výkonnosť AIF so zreteľom na obchodný plán uvedený v písmene a).

2.   Správcovia AIF uchovávajú záznamy o činnostiach vykonaných podľa odseku 1 aspoň päť rokov.

Článok 20

Náležitá starostlivosť pri výbere a vymenovaní protistrán a primárnych brokerov

1.   Správcovia AIF musia pri výbere a vymenovaní protistrán a primárnych brokerov pred uzavretím zmluvy a potom na priebežnom základe konať s náležitými zručnosťami, obozretnosťou a starostlivosťou s prihliadnutím na celú škálu a kvalitu svojich služieb.

2.   Pri výbere primárnych brokerov alebo protistrán správcu AIF alebo AIF pri transakcii s OTC derivátmi, poskytovaní pôžičiek cenných papierov alebo repo dohode správcovia AIF zabezpečujú, aby uvedení primárni brokeri a protistrany spĺňali všetky tieto podmienky:

a)

podliehajú priebežnému dohľadu verejného orgánu;

b)

sú v dobrom finančnom stave;

c)

majú potrebnú organizačnú štruktúru a zdroje na vykonávanie služieb, ktoré majú poskytovať správcom AIF alebo AIF.

3.   Pri posudzovaní dobrého finančného stavu uvedeného v odseku 2 písm. b) správca AIF zohľadňuje, či primárny broker alebo protistrana podlieha prudenciálnej regulácii vrátane dostatočných kapitálových požiadaviek a účinnému dohľadu alebo nie.

4.   Zoznam vybraných primárnych brokerov schvaľuje vrcholový manažment správcu AIF. Vo výnimočných prípadoch môžu byť vymenovaní primárni brokeri nezahrnutí do zoznamu za predpokladu, že spĺňajú požiadavky stanovené v odseku 2 a schváli ich vrcholový manažment. Správca AIF musí byť schopný zdôvodniť takýto výber a preukázať, že pri výbere a monitorovaní primárnych brokerov, ktorí neboli uvedení v zozname, konal s náležitou starostlivosťou.

Článok 21

Čestné a spravodlivé konanie s náležitými zručnosťami

S cieľom stanoviť, či správca AIF vykonáva svoje činnosti čestne, spravodlivo a s náležitými zručnosťami, príslušné orgány posúdia aspoň to, či sú splnené tieto podmienky:

a)

riadiaci orgán správcu AIF musí mať primerané kolektívne vedomosti, zručnosti a skúsenosti, aby dokázal pochopiť činnosti správcu AIF, a najmä hlavné riziká spojené s týmito činnosťami a aktívami, do ktorých je AIF investovaný;

b)

členovia riadiaceho orgánu venujú dostatok času správnemu výkonu svojich funkcií u správcu AIF;

c)

každý člen riadiaceho orgánu koná čestne, bezúhonne a myšlienkovo nezávisle;

d)

správca AIF venuje primerané zdroje zaškoleniu a odbornej príprave členov riadiaceho orgánu.

Článok 22

Zdroje

1.   Správca AIF zamestnáva dostatočný počet zamestnancov so zručnosťami, vedomosťami a odbornými znalosťami potrebnými na plnenie im pridelených povinností.

2.   Na účely odseku 1 správcovia AIF zohľadňujú povahu, rozsah a komplexnosť svojej obchodnej činnosti a povahu a škálu služieb a činností vykonávaných v rámci tejto obchodnej činnosti.

Článok 23

Spravodlivé zaobchádzanie s investormi do AIF

1.   Správca AIF zabezpečuje, aby jeho rozhodovacie postupy a jeho organizačná štruktúra uvedená v článku 57 zabezpečovali spravodlivé zaobchádzanie s investormi.

2.   Akékoľvek preferenčné zaobchádzanie, ktoré správca AIF poskytuje jednému alebo viacerým investorom, nesmie mať za následok celkovú podstatnú nevýhodu pre iných investorov.

Článok 24

Stimuly

1.   Správcovia AIF sa nepovažujú za konajúcich čestne, spravodlivo a v súlade s najlepšími záujmami AIF, ktoré spravujú, alebo investorov do týchto AIF, ak v súvislosti s činnosťami vykonávanými pri výkone funkcií uvedených v prílohe I k smernici 2011/61/EÚ uhradia alebo prijmú akýkoľvek poplatok alebo províziu alebo poskytnú alebo prijmú akúkoľvek nepeňažnú výhodu inú ako:

a)

poplatky, provízie alebo nepeňažné výhody, ktoré boli uhradené alebo poskytnuté AIF alebo osobe zastupujúcej AIF alebo ktoré uhradil alebo poskytol AIF alebo osoba zastupujúca AIF;

b)

poplatky, provízie alebo nepeňažné výhody, ktoré boli uhradené alebo poskytnuté tretej strane alebo osobe konajúcej v mene tretej strany, alebo boli uhradené, alebo poskytnuté treťou stranou, alebo osobou konajúcou v mene tretej strany v prípade, že správca AIF môže preukázať, že sú splnené tieto podmienky:

i)

pred poskytnutím príslušnej služby musia byť investori do AIF jasne informovaní o existencii, povahe a výške poplatku, provízie alebo výhody, alebo v prípadoch, keď ich výšku nemožno určiť, o metóde jej výpočtu, a to vyčerpávajúcim, presným a zrozumiteľným spôsobom;

ii)

platba poplatku alebo provízie alebo poskytnutie nepeňažnej výhody majú zlepšiť kvalitu príslušnej služby, a nemajú ohroziť dodržiavanie povinnosti správcu AIF konať v najlepšom záujme AIF, ktorý spravuje, alebo investorov do AIF;

c)

náležité poplatky, ktoré umožňujú poskytnutie príslušných služieb alebo sú potrebné na poskytnutie príslušných služieb, vrátane poplatkov za úschovu, poplatkov za vyrovnanie obchodu a výmenných poplatkov, regulačných alebo právnických poplatkov, a ktoré svojím charakterom nespôsobujú rozpor s povinnosťami správcu AIF konať čestne, spravodlivo a v súlade s najlepšími záujmami AIF, ktorý spravuje, alebo investorov do AIF.

2.   Zverejnenie základných podmienok dohôd týkajúcich sa poplatku, provízie alebo nepeňažnej výhody v súhrnnej forme sa považuje za dostatočné na účely odseku 1 písm. b) bodu i) pod podmienkou, že sa správca AIF zaviaže poskytnúť podrobnejšie informácie na žiadosť investora do AIF, ktorý spravuje, a pod podmienkou, že tento záväzok splní.

Článok 25

Účinné využívanie zdrojov a postupov – spracovanie príkazov

1.   Správcovia AIF stanovujú, vykonávajú a uplatňujú postupy a opatrenia, ktoré zabezpečujú rýchle, spravodlivé a pohotové vykonanie príkazov v mene AIF.

2.   Postupy a opatrenia uvedené v odseku 1 spĺňajú tieto podmienky:

a)

zabezpečujú, aby príkazy vykonané v mene AIF boli okamžite a presne zaznamenané a pridelené;

b)

inak porovnateľné príkazy AIF vykonávajú rýchlo a v poradí, v akom boli zadané, okrem prípadov, keď to vlastnosti príkazu alebo prevládajúce podmienky na trhu neumožňujú alebo keď to nie je v záujme AIF, alebo investorov do AIF.

3.   Finančné nástroje, peňažné sumy alebo iné aktíva prijaté pri vyrovnaní vykonaných príkazov sa urýchlene a správne dodajú na účet príslušného AIF alebo zaznamenajú na tento účet.

4.   Správcovia AIF nesmú zneužívať informácie týkajúce sa nevybavených príkazov AIF a prijímajú všetky primerané opatrenia, aby zabránili zneužitiu týchto informácií ktoroukoľvek zo svojich príslušných osôb.

Článok 26

Povinnosti podávať správy v súvislosti s vykonávaním príkazov na upisovanie a vyplácanie

1.   Keď správcovia AIF vykonajú príkaz investora na upísanie alebo prípadne vyplatenie, musia investorovi urýchlene poskytnúť na trvalom nosiči základné informácie týkajúce sa vykonania daného príkazu alebo prípadne prijatia ponuky na upísanie.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa od tretej osoby vyžaduje, aby poskytla investorovi potvrdenie o vykonaní príkazu, a ak potvrdenie obsahuje základné informácie.

Správcovia AIF zabezpečujú, aby si táto tretia osoba plnila svoje povinnosti.

3.   Základné informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 zahŕňajú tieto informácie:

a)

identifikáciu správcu AIF;

b)

identifikáciu investora;

c)

dátum a čas prijatia príkazu;

d)

dátum vykonania;

e)

identifikáciu AIF;

f)

hrubú hodnotu príkazu vrátane poplatkov za upísanie alebo čistú sumu po odpočítaní poplatkov za vyplatenie.

4.   Správcovia AIF poskytnú na požiadanie investorovi informácie o stave príkazu alebo prijatí ponuky na upísanie, alebo prípadne o oboch.

Článok 27

Vykonávanie rozhodnutí o obchodovaní v mene spravovaného AIF

1.   Správcovia AIF konajú pri vykonávaní rozhodnutí o obchodovaní v mene spravovaného AIF v rámci riadenia jeho portfólia v najlepšom záujme AIF alebo investorov do AIF, ktoré spravujú.

2.   Vždy, keď správcovia AIF kupujú alebo predávajú finančné nástroje alebo iné aktíva, pre ktoré je relevantné najlepšie vykonanie, a na účely odseku 1 prijmú všetky primerané kroky v záujme dosiahnutia najlepších možných výsledkov pre AIF, ktoré spravujú, alebo investorov do týchto AIF pri zohľadnení ceny, nákladov, rýchlosti, pravdepodobnosti vykonania a vyrovnania, veľkosti a povahy príkazu alebo iných aspektov súvisiacich s vykonaním príkazu. Relatívny význam týchto faktorov sa určuje na základe týchto kritérií:

a)

ciele, investičná politika a riziká charakteristické pre AIF, ako sa uvádza v štatúte alebo stanovách AIF, prospekte alebo ponukových materiáloch AIF;

b)

charakteristiky príkazu;

c)

charakteristiky finančných nástrojov alebo iných aktív, ktoré sú predmetom daného príkazu;

d)

charakteristiky miest výkonu, do ktorých môže byť daný príkaz nasmerovaný.

3.   Správcovia AIF stanovujú a vykonávajú účinné opatrenia na dosiahnutie súladu Ss povinnosťami uvedenými v odsekoch 1 a 2. Správcovia AIF najmä písomne stanovujú a vykonávajú politiku vykonávania, ktorá AIF a ich investorom umožňuje, aby v prípade príkazov AIF dosiahli najlepší možný výsledok v súlade s odsekom 2.

4.   Správcovia AIF pravidelne monitorujú účinnosť svojich opatrení a politiky na vykonávanie príkazov s cieľom identifikovať a v prípade potreby odstrániť akékoľvek nedostatky.

5.   Správcovia AIF raz za rok preskúmavajú svoju politiku vykonávania príkazov. Takéto preskúmanie sa takisto vykonáva zakaždým, keď nastane podstatná zmena, ktorá ovplyvňuje schopnosť správcu AIF pokračovať v dosahovaní najlepších možných výsledkov pre spravované AIF.

6.   Správcovia AIF musia byť schopní preukázať, že vykonali príkazy v mene AIF v súlade so svojou politikou vykonávania príkazov.

7.   Keď nie je možné vybrať si z rôznych miest vykonávania, odseky 2 až 5 sa neuplatňujú. Správcovia AIF však musia byť schopní preukázať, že nie je možné vybrať si medzi rôznymi miestami vykonávania.

Článok 28

Zadávanie príkazov na obchodovanie v mene AIF iným subjektom na vykonanie

1.   Vždy, keď správca AIF kupuje alebo predáva finančné nástroje alebo iné aktíva, pre ktoré je relevantné najlepšie vykonanie, pri zadávaní príkazov na obchodovanie v mene spravovaných AIF iným subjektom na vykonanie koná v rámci riadenia portfólia AIF v najlepšom záujme AIF, ktoré spravuje, alebo investorov do AIF.

2.   Správcovia AIF prijímajú všetky náležité opatrenia, aby dosiahli najlepší možný výsledok pre AIF alebo investorov do AIF pri zohľadnení ceny, nákladov, rýchlosti, pravdepodobnosti vykonania a vyrovnania, veľkosti, povahy alebo iných aspektov týkajúcich sa vykonania príkazu. Relatívny význam týchto faktorov sa určuje na základe kritérií stanovených v článku 27 ods. 2.

Správcovia AIF stanovujú, vykonávajú a uplatňujú politiku, ktorá im umožní dodržiavanie povinnosti uvedenej v prvom pododseku. V politike sa so zreteľom na každú triedu nástrojov identifikujú subjekty, ktorým sa môžu zadávať príkazy. Správca AIF uzatvára dohody o vykonaní len v prípade, že tieto dohody sú v súlade s povinnosťami stanovenými v tomto článku. Správca AIF sprístupňuje investorom do AIF, ktoré spravuje, primerané informácie o politike stanovenej v súlade s týmto odsekom a o akýchkoľvek podstatných zmenách v tejto politike.

3.   Správa AIF pravidelne monitoruje účinnosť politiky stanovenej v súlade s odsekom 2, najmä kvalitu vykonania subjektmi identifikovanými v uvedenej politike a v prípade potreby napraví akékoľvek nedostatky.

Správcovia AIF okrem toho raz za rok preskúmajú politiku. Takéto preskúmanie sa takisto vykonáva zakaždým, keď nastane podstatná zmena, ktorá ovplyvňuje schopnosť správcu AIF pokračovať v dosahovaní najlepších možných výsledkov pre spravované AIF.

4.   Správcovia AIF musia byť schopní preukázať, že zadali príkazy v mene AIF v súlade s politikou stanovenou podľa odseku 2.

5.   Keď nie je možné vybrať si z rôznych miest vykonávania, odseky 2 až 5 sa neuplatňujú. Správcovia AIF však musia byť schopní preukázať, že nie je možné vybrať si medzi rôznymi miestami vykonávania.

Článok 29

Zlučovanie a prideľovanie obchodných príkazov

1.   Správcovia AIF môžu vykonať príkaz AIF súhrnne s príkazom iného AIF, PKIPCP alebo klienta alebo s príkazom vykonaným pri investovaní svojich vlastných zdrojov len v prípade, že:

a)

možno odôvodnene očakávať, že zlúčenie príkazov nebude celkovo nevýhodné pre ktorýkoľvek AIF, PKIPCP alebo klientov, ktorých príkaz sa má zlúčiť;

b)

je zavedená a uplatňovaná politika prideľovania príkazov, ktorá za dostatočne presných podmienok zabezpečuje spravodlivé prideľovanie zlúčených príkazov, vrátane spôsobu, akým objem a cena príkazov určuje prideľovanie a zaobchádzanie s čiastočne vykonanými príkazmi.

2.   V prípade, že správca AIF zlučuje príkaz AIF s jedným príkazom alebo viacerými príkazmi iných AIF, PKIPCP alebo klientov a zlúčený príkaz je čiastočne vykonaný, tento správca AIF pridelí súvisiace obchody v súlade so svojou politikou prideľovania príkazov.

3.   V prípade, že správca AIF zlučuje transakcie na vlastný účet s jedným príkazom alebo viacerými príkazmi AIF, PKIPCP alebo klientov, neprideľuje súvisiace obchody spôsobom, ktorý poškodzuje AIF, PKIPCP alebo klienta.

4.   V prípade, že správca AIF zlučuje príkaz AIF, PKIPCP alebo iného klienta s transakciou na vlastný účet a zlúčený príkaz je čiastočne vykonaný, tento správca AIF prideľuje súvisiace obchody AIF, PKIPCP alebo klientom prednostne pred súvisiacimi obchodmi na vlastný účet.

Ak je však správca AIF schopný na základe primeraných dôvodov preukázať AIF alebo klientovi, že bez tohto zlúčenia by príkaz nemohol vykonať za takých výhodných podmienok alebo by ho nemohol vykonať vôbec, môže prideliť transakciu na svoj vlastný účet proporcionálne v súlade s politikou uvedenou v odseku 1 písm. b).

ODDIEL 2

Konflikty záujmov

(článok 14 smernice 2011/61/EÚ)

Článok 30

Druhy konfliktov záujmov

Na účely identifikácie druhov konfliktov záujmov, ktoré vzniknú v rámci správy AIF, správcovia AIF zohľadňujú najmä to, či správca AIF, príslušná osoba alebo osoba priamo alebo nepriamo prepojená so správcom AIF prostredníctvom kontroly:

a)

pravdepodobne dosiahne finančný zisk alebo predíde finančnej strate na úkor AIF alebo jeho investorov;

b)

má záujem na výsledku služby alebo činnosti poskytovanej AIF alebo jeho investorom alebo klientovi alebo na výsledku transakcie uskutočnenej v mene AIF alebo klienta, pričom sa tento záujem líši od záujmu AIF na tomto výsledku;

c)

má finančný alebo iný stimul uprednostniť:

záujem PKIPCP, klienta alebo skupiny klientov alebo iného AIF pred záujmom AIF,

záujem jedného investora pred záujmom iného investora alebo skupiny investorov v rovnakom AIF;

d)

vykonáva rovnaké činnosti pre AIF a pre iný AIF, PKIPCP alebo klienta, alebo

e)

dostáva alebo dostane v súvislosti s činnosťami kolektívneho riadenia portfólia poskytovanými AIF od osoby inej ako AIF alebo jeho investori stimul vo forme peňazí, tovaru alebo služieb, ktorý nie je bežnou províziou alebo poplatkom za túto službu.

Článok 31

Politika v oblasti konfliktov záujmov

1.   Správca AIF stanovuje, vykonáva a uplatňuje účinnú politiku v oblasti konfliktov záujmov. Táto politika sa stanovuje v písomnej podobe a je primeraná vzhľadom na veľkosť a organizáciu správcu AIF a vzhľadom na povahu, rozsah a komplexnosť jeho obchodnej činnosti.

Ak je správca AIF členom skupiny, v politike sa zohľadňuje aj každá okolnosť, o ktorej správca AIF vie alebo by mal vedieť a ktorá môže vyústiť do konfliktu záujmov v dôsledku štruktúry a obchodných činností ostatných členov skupiny.

2.   Politika v oblasti konfliktov záujmov stanovená v súlade s odsekom 1 zahŕňa:

a)

v súvislosti s činnosťami vykonávanými správcom AIF alebo v jeho mene vrátane činností vykonávaných subjektom, na ktorý boli funkcie delegované, subjektom, na ktorý boli funkcie subdelegované, externým znalcom alebo protistranou identifikáciu okolností, ktoré predstavujú konflikt záujmov alebo môžu viesť ku konfliktu záujmov, ktorý znamená značné riziko poškodenia záujmov AIF alebo jeho investorov;

b)

postupy, ktoré sa majú uplatňovať, a opatrenia, ktoré sa majú prijať, s cieľom predchádzať takýmto konfliktom, riadiť ich a monitorovať.

Článok 32

Konflikty záujmov súvisiace s vyplatením investícií

Správca AIF, ktorý spravuje AIF otvoreného typu, identifikuje, riadi a monitoruje konflikty záujmov vznikajúce medzi investormi, ktorí chcú vyplatiť svoje investície, a investormi, ktorí si chcú ponechať svoje investície v AIF, a akékoľvek konflikty medzi stimulom správcu AIF investovať do nelikvidných aktív a politikou vyplácania AIF v súlade so svojimi povinnosťami podľa článku 14 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ.

Článok 33

Postupy a opatrenia na predchádzanie konfliktom záujmov alebo ich riadenie

1.   Postupy a opatrenia stanovené na predchádzanie konfliktom záujmov alebo ich riadenie boli navrhnuté s cieľom zabezpečiť, aby príslušné osoby vykonávajúce rôzne obchodné činnosti, ktoré zahŕňajú riziko konfliktov záujmov, vykonávali tieto činnosti s takou mierou nezávislosti, ktorá je úmerná veľkosti a činnostiam správcu AIF a skupiny, do ktorej patrí, ako aj závažnosti rizika poškodenia záujmov AIF alebo jeho investorov.

2.   Keď je to nevyhnutné a primerané na to, aby mohol správca AIF zabezpečiť požadovanú mieru nezávislosti, postupy, ktoré sa majú uplatňovať, a opatrenia, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 31 ods. 2 písm. b), zahŕňajú:

a)

účinné postupy na zamedzenie výmene alebo na kontrolu výmeny informácií medzi príslušnými osobami zapojenými do činností kolektívneho riadenia portfólia alebo iných činností podľa článku 6 ods. 2 a 4 smernice 2011/61/EÚ, ktoré zahŕňajú riziko konfliktu záujmov, ak by výmena týchto informácií mohla poškodiť záujmy jedného alebo viacerých AIF alebo ich investorov;

b)

samostatný dohľad nad príslušnými osobami, ktorých hlavné úlohy zahŕňajú vykonávanie činností kolektívneho riadenia portfólia v mene klientov alebo investorov alebo poskytovanie služieb klientom alebo investorom, ktorých záujmy môžu byť konfliktné, alebo ktoré inak zastupujú rôzne záujmy, ktoré môžu byť konfliktné, vrátane záujmov správcu AIF;

c)

odstránenie akejkoľvek priamej spojitosti medzi odmeňovaným príslušných osôb, ktoré vykonávajú predovšetkým jednu činnosť, a odmeňovaním iných príslušných osôb či príjmami vytvorenými inými príslušnými osobami, ktoré vykonávajú predovšetkým inú činnosť, ak zo vzťahu medzi týmito činnosťami môže vyplynúť konflikt záujmov;

d)

opatrenia, ktoré bránia ktorejkoľvek osobe alebo ju obmedzujú v tom, aby neprimerane ovplyvňovala spôsob, akým príslušná osoba vykonáva činnosti kolektívneho riadenia portfólia;

e)

opatrenia na prevenciu alebo kontrolu súbežného alebo postupného zapojenia príslušnej osoby do samostatných činností kolektívneho riadenia portfólia alebo iných činností podľa článku 6 ods. 2 a 4 smernice 2011/61/EÚ, ak takéto zapojenie môže poškodiť náležité riadenie konfliktov záujmov.

Ak prijatie alebo uplatňovanie jedného alebo viacerých uvedených opatrení a postupov nezaručí požadovanú mieru nezávislosti, správca AIF prijme také alternatívne alebo dodatočné opatrenia a postupy, ktoré sú na tieto účely potrebné a vhodné.

Článok 34

Riadenie konfliktov záujmov

V prípade, že organizačné alebo administratívne opatrenia prijaté správcom AIF nie sú dostatočné na to, aby sa s náležitou istotou zabezpečilo, že sa zabráni rizikám poškodenia záujmov AIF alebo investorov do AIF, vrcholový manažment alebo iný príslušný vnútorný orgán správcu AIF musí byť urýchlene informovaný, aby mohol prijať nevyhnutné rozhodnutie alebo opatrenie na zabezpečenie toho, že správca AIF bude konať v najlepšom záujme AIF alebo investorov do daného AIF.

Článok 35

Monitorovanie konfliktov záujmov

1.   Správca AIF vedie a pravidelne aktualizuje záznamy o každom druhu činností vykonávaných správcom AIF alebo v jeho mene, v ktorých rámci vznikol konflikt záujmov predstavujúci značné riziko poškodenia záujmov jedného alebo viacerých AIF alebo jeho investorov alebo v ktorých rámci by mohlo dôjsť k vzniku takéhoto konfliktu, pokiaľ ide o prebiehajúcu činnosť.

2.   Vrcholový manažment dostáva často a najmenej raz ročne písomné správy o činnostiach uvedených v odseku 1.

Článok 36

Zverejnenie konfliktov záujmov

1.   Informácie, ktoré sa majú poskytovať investorom v súlade s článkom 14 ods. 1 a 2 smernice 2011/61/EÚ, sa investorom poskytujú na trvalom nosiči alebo prostredníctvom webovej stránky.

2.   V prípade, že sa informácie uvedené v odseku 1 poskytujú prostredníctvom webovej stránky, a nie sú určené investorovi osobne, musia byť splnené tieto podmienky:

a)

investorovi bola oznámená adresa webovej stránky a miesto na webovej stránke, na ktorom sa možno dostať k informáciám, a investor súhlasil s poskytovaním informácií týmto spôsobom;

b)

informácie musia byť aktuálne;

c)

informácie musia byť priebežne dostupné prostredníctvom uvedenej webovej stránky počas takého časového obdobia, ktoré môže investor odôvodnene potrebovať na ich preskúmanie.

Článok 37

Stratégie uplatňovania hlasovacích práv

1.   Správca AIF vypracuje primerané a účinné stratégie, ktoré budú definovať, kedy a ako treba uplatňovať hlasovacie práva v držbe portfólií AIF, ktoré spravuje, tak aby sa konalo výhradne v prospech príslušného AIF a jeho investorov.

2.   V stratégii uvedenej v odseku 1 sa stanovujú opatrenia a postupy s cieľom:

a)

monitorovať príslušné dianie v podniku;

b)

zabezpečiť, aby bolo uplatňovanie hlasovacích práv v súlade s investičnými cieľmi a politikou príslušného AIF;

c)

zabrániť akýmkoľvek konfliktom záujmov vyplývajúcim z uplatňovania hlasovacích práv alebo ich riadiť.

3.   Stručný opis stratégií a podrobné informácie o opatreniach prijatých na základe týchto stratégií sa sprístupnia investorom na ich žiadosť.

ODDIEL 3

Riadenie rizík

(článok 15 smernice 2011/61/EÚ)

Článok 38

Systémy riadenia rizík

Na účely tohto oddielu sú systémy riadenia rizík systémy zložené z relevantných prvkov organizačnej štruktúry správcu AIF, pričom ústrednú úlohu zohráva stála funkcia riadenia rizík, politiky a postupy súvisiace s riadením rizika relevantného pre investičnú stratégiu každého AIF a opatrenia, postupy a techniky súvisiace s meraním a riadením rizík, ktoré správca AIF využíva v súvislosti s každým AIF, ktorý spravuje.

Článok 39

Stála funkcia riadenia rizík

1.   Správca AIF zavedie a udržiava stálu funkciu riadenia rizík, v ktorej rámci sa:

a)

vykonávajú účinné politiky a postupy riadenia rizík s cieľom identifikovať, merať, riadiť a priebežne monitorovať všetky riziká relevantné pre investičnú stratégiu každého AIF, voči ktorým je alebo môže byť vystavený každý AIF;

b)

zabezpečuje, že rizikový profil AIF oznámený investorom v súlade s článkom 23 ods. 4 písm. c) smernice 2011/61/EÚ je v súlade s rizikovými limitmi stanovenými v súlade s článkom 44 tohto nariadenia;

c)

monitoruje dodržiavanie súladu s rizikovými limitmi stanovenými v súlade s článkom 44 a včas informuje riadiaci orgán správcu AIF a funkciu dohľadu správcu AIF, ak existuje, keď sa domnieva, že rizikový profil AIF je v rozpore s týmito limitmi, alebo vidí značné riziko, že rizikový profil bude v rozpore s týmito limitmi;

d)

zabezpečujú nasledujúce pravidelné aktualizácie pre riadiaci orgán správcu AIF a funkciu dohľadu správcu AIF, ak existuje, s periodicitou, ktorá je v súlade s povahou, rozsahom a komplexnosťou AIF alebo činnosťami správcu AIF:

i)

súlad medzi rizikovými limitmi stanovenými v súlade s článkom 44 a rizikovým profilom AIF, ktorý je oznámený investorom v súlade s článkom 23 ods. 4 písm. c) smernice 2011/61/EÚ, a ich dodržiavanie;

ii)

primeranosť a účinnosť postupu riadenia rizík, pričom sa uvádza najmä to, či boli prijaté náležité nápravné opatrenia alebo či budú prijaté náležité nápravné opatrenia v prípade akýchkoľvek skutočných alebo očakávaných nedostatkov;

e)

poskytujú pravidelné aktualizácie vrcholovému manažmentu o aktuálnej úrovni rizika, ktoré podstupuje každý spravovaný AIF, a o každom skutočnom alebo predvídateľnom porušení akýchkoľvek rizikových limitov stanovených v súlade s článkom 44, s cieľom zabezpečiť možnosť prijatia urýchlených a primeraných opatrení.

2.   Funkcia riadenia rizík musí mať potrebnú právomoc a prístup ku všetkým náležitým informáciám potrebným na plnenie úloh stanovených v odseku 1.

Článok 40

Politika riadenia rizík

1.   Správca AIF stanovuje, vykonáva a udržiava primeranú a zdokumentovanú politiku riadenia rizík, v ktorej rámci sa identifikujú všetky príslušné riziká, ktorým sú vystavené AIF, ktoré spravuje, alebo ktorým môžu byť vystavené.

2.   Politika riadenia rizík obsahuje také postupy, ktoré sú potrebné na to, aby správca AIF mohol posúdiť v prípade každého AIF, ktorý spravuje, expozíciu daného AIF voči trhovému riziku, riziku likvidity a riziku protistrany a expozíciu AIF voči všetkým ostatným príslušným rizikám vrátane operačných rizík, ktoré môžu byť značné pre každý AIF, ktorý spravuje.

3.   Správca AIF v politike riadenia rizík rieši aspoň tieto prvky:

a)

techniky, nástroje a opatrenia, ktoré mu umožňujú dodržiavať súlad s článkom 45;

b)

techniky, nástroje a opatrenia, ktoré umožňujú posudzovanie a monitorovanie rizika likvidity AIF za bežných a výnimočných podmienok likvidity, a to aj s využitím pravidelne vykonávaných stresových testov v súlade s článkom 48;

c)

rozdelenie zodpovedností súvisiacich s riadením rizík v rámci správcu AIF;

d)

limity stanovené v súlade s článkom 44 tohto nariadenia a odôvodnenie toho, ako sú zosúladené s rizikovým profilom AIF, ktorý je oznámený investorom v súlade s článkom 23 ods. 4 písm. c) smernice 2011/61/EÚ;

e)

podmienky, obsah, periodicitu a adresátov podávania správ zo strany stálej funkcie riadenia rizík uvedenej v článku 39.

4.   Politika riadenia rizík zahŕňa opis ochranných opatrení uvedených v článku 43, najmä:

a)

povahu potenciálnych konfliktov záujmov;

b)

zavedené nápravné opatrenia;

c)

dôvody, prečo by sa malo odôvodnene očakávať, že výsledkom týchto opatrení bude nezávislé vykonávanie funkcie riadenia rizík;

d)

spôsob, akým správca AIF očakáva zabezpečiť, že ochranné opatrenia budú stále účinné.

5.   Politika riadenia rizík uvedená v odseku 1 musí byť primeraná povahe, rozsahu a komplexnosti obchodných činností správcu AIF a AIF, ktorý spravuje.

Článok 41

Posúdenie, monitorovanie a preskúmanie systémov riadenia rizík

1.   Správcovia AIF posudzujú, monitorujú a pravidelne, aspoň raz za rok, preskúmavajú:

a)

primeranosť a účinnosť politiky riadenia rizík a opatrení, postupov a techník uvedených v článku 45;

b)

mieru, v akej správca AIF dodržiava súlad s politikou riadenia rizík a opatreniami, postupmi a technikami uvedenými v článku 45;

c)

primeranosť a účinnosť opatrení prijatých na riešenie akýchkoľvek nedostatkov pri vykonávaní postupu riadenia rizík;

d)

vykonávanie funkcie riadenia rizík;

e)

primeranosť a účinnosť opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť funkčné a hierarchické oddelenie funkcie riadenia rizík v súlade s článkom 42.

O periodicite pravidelného preskúmania uvedeného v prvom pododseku rozhoduje vrcholový manažment v súlade so zásadou proporcionality so zreteľom na povahu, rozsah a komplexnosť obchodných činností správcu AIF a na AIF, ktorý spravuje.

2.   Okrem pravidelného preskúmania uvedeného v odseku 1 sa systémy riadenia rizík preskúmavajú v prípade, že:

a)

sa uskutočnili významné zmeny v politike a postupoch riadenia rizík a opatreniach, postupoch a technikách uvedených v článku 45;

b)

vnútorné alebo vonkajšie udalosti naznačujú, že je potrebné dodatočné preskúmanie;

c)

sa uskutočnili významné zmeny v investičnej stratégii a cieľoch AIF, ktorý spravuje správca AIF.

3.   Správca AIF aktualizuje systémy riadenia rizík na základe výsledku preskúmania uvedeného v odsekoch 1 a 2.

4.   Správca AIF oznámi príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu každú významnú zmenu v politike riadenia rizík a v opatreniach, postupoch a technikách uvedených v článku 45.

Článok 42

Funkčné a hierarchické oddelenie funkcie riadenia rizík

1.   Funkcia riadenia rizík sa považuje za funkčne a hierarchicky oddelenú od prevádzkových oddelení vrátane funkcie riadenia portfólia, len ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

nad osobami vykonávajúcimi funkciu riadenia rizík nevykonávajú dohľad osoby zodpovedné za výkon prevádzkových oddelení správcu AIF vrátane funkcie riadenia portfólia;

b)

osoby vykonávajúce funkciu riadenia rizík nevykonávajú činnosti v rámci prevádzkových oddelení vrátane funkcie riadenia portfólia;

c)

osoby vykonávajúce funkciu riadenia rizík sú odmeňované v súlade s dosahovaním cieľov spojených s uvedenou funkciou, nezávisle od výkonu prevádzkových oddelení vrátane funkcie riadenia portfólia;

d)

odmeňovanie vrcholových zamestnancov vo funkcii riadenia rizík podlieha priamemu dohľadu výboru pre odmeňovanie, ak bol takýto výbor zriadený.

2.   Funkčné a hierarchické oddelenie funkcie riadenia rizík v súlade s odsekom 1 sa musí zabezpečiť v rámci celej hierarchickej štruktúry správcu AIF až po jeho riadiaci orgán. Preskúmava ho riadiaci orgán a prípadne funkcia dohľadu správcu AIF.

3.   Príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF preskúmavajú na základe kritérií stanovených v článku 15 ods. 1 druhom pododseku smernice 2011/61/EÚ spôsob, akým správca AIF uplatnil odseky 1 a 2.

Článok 43

Ochranné opatrenia proti konfliktom záujmov

1.   Ochrannými opatreniami proti konfliktom záujmov uvedenými v článku 15 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ sa zabezpečuje aspoň to, že:

a)

rozhodnutia prijímané funkciou riadenia rizík sú založené na spoľahlivých údajoch, ktoré podliehajú primeranému stupňu kontroly zo strany funkcie riadenia rizík;

b)

odmeňovanie osôb vykonávajúcich funkciu riadenia rizík odzrkadľuje dosiahnutie cieľov spojených s funkciou riadenia rizík, nezávisle od výkonu obchodných oblastí, v ktorých pôsobia;

c)

funkcia riadenia rizík podlieha primeranému nezávislému preskúmaniu, aby sa zabezpečilo, že sa k rozhodnutiam dospelo nezávisle;

d)

funkcia riadenia rizík je v riadiacom orgáne alebo vo funkcii dohľadu v prípade, že bola zriadená, zastúpená aspoň s rovnakou právomocou ako funkcia riadenia portfólia;

e)

akékoľvek konfliktné povinnosti sú náležite oddelené.

2.   Ak je to primerané so zreteľom na povahu, rozsah a komplexnosť správcu AIF, ochrannými opatreniami uvedenými v odseku 1 sa takisto zabezpečuje, že:

a)

vykonávanie funkcie riadenia rizík pravidelne preskúmava funkcia vnútorného auditu, alebo ak táto funkcia nebola zriadená, externá strana vymenovaná riadiacim orgánom;

b)

v prípade, že bol zriadený výbor pre riziká, má k dispozícii náležité zdroje a jeho členovia, ktorí nie sú nezávislí, nemajú neprimeraný vplyv na vykonávanie funkcie riadenia rizík.

3.   Riadiaci orgán správcu AIF a prípadne funkcia dohľadu stanovujú ochranné opatrenia proti konfliktom záujmov stanovené v odsekoch 1 a 2, pravidelne preskúmavajú ich účinnosť a prijímajú včasné nápravné opatrenia na riešenie akýchkoľvek nedostatkov.

Článok 44

Rizikové limity

1.   Správca AIF pre každý AIF, ktorý spravuje, stanovuje a vykonáva kvantitatívne alebo kvalitatívne rizikové limity alebo oboje, s prihliadnutím na všetky príslušné riziká. Keď sú stanovené len kvalitatívne limity, správca AIF musí byť schopný zdôvodniť tento prístup príslušnému orgánu.

2.   Kvalitatívne a kvantitatívne rizikové limity pre každý AIF zahŕňajú najmenej tieto riziká:

a)

trhové riziká;

b)

kreditné riziká;

c)

riziká likvidity;

d)

riziká protistrany;

e)

operačné riziká.

3.   Pri stanovovaní rizikových limitov správca AIF zohľadňuje stratégie a aktíva používané v súvislosti s každým AIF, ktorý spravuje, ako aj vnútroštátne pravidlá uplatňujúce sa na každý z daných AIF. Uvedené rizikové limity sa musia zosúladiť s rizikovým profilom AIF, ktorý sa oznamuje investorom v súlade s článkom 23 ods. 4 písm. c) smernice 2011/61/EÚ, a schvaľuje ich riadiaci orgán.

Článok 45

Meranie a riadenie rizík

1.   Správcovia AIF prijímajú primerané a účinné opatrenia, postupy a techniky s cieľom:

a)

kedykoľvek identifikovať, merať, riadiť a monitorovať riziká, ktorým sú vystavené alebo môžu byť vystavené nimi spravované AIF;

b)

zabezpečiť dodržiavanie limitov stanovených v súlade s článkom 44.

2.   Opatrenia, postupy a techniky uvedené v odseku 1 musia byť primerané povahe, rozsahu a komplexnosti obchodnej činnosti správcu AIF a každého AIF, ktorý spravuje, a musia byť v súlade s rizikovým profilom AIF, ktorý sa oznamuje investorom v súlade s článkom 23 ods. 4 písm. c) smernice 2011/61/EÚ.

3.   Na účely odseku 1 správca AIF pre každý AIF, ktorý spravuje, prijíma tieto opatrenia:

a)

zavádza také opatrenia, postupy a techniky na meranie rizík, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby riziká spojené s prijatými pozíciami a ich vplyv na všeobecný rizikový profil boli presne zmerané na základe riadnych a spoľahlivých údajov a aby opatrenia, postupy a techniky na meranie rizík boli náležitým spôsobom zdokumentované;

b)

vykonáva pravidelné spätné testy s cieľom preskúmať platnosť opatrení na meranie rizika, ktoré zahŕňajú predpovede a odhady založené na modeloch;

c)

vykonáva pravidelné náležité stresové testy a analýzy scenárov s cieľom zohľadniť riziká vyplývajúce z potenciálnych zmien trhových podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na AIF;

d)

zabezpečuje, aby aktuálna úroveň rizika zodpovedala rizikovým limitom stanoveným v súlade s článkom 44;

e)

stanovuje, uplatňuje a udržiava primerané postupy, ktoré v prípade skutočného alebo predpokladaného porušenia rizikových limitov AIF zabezpečia včasné nápravné opatrenia v najlepšom záujme investorov;

f)

zabezpečuje, že pre každý AIF existujú vhodné systémy a postupy riadenia likvidity v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 46.

ODDIEL 4

Riadenie likvidity

(článok 16 smernice 2011/61/EÚ)

Článok 46

Systém a postupy riadenia likvidity

Správcovia AIF musia byť schopní preukázať príslušným orgánom svojho domovského členského štátu, že je zavedený primeraný systém a účinné postupy riadenia likvidity uvedené v článku 16 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ s prihliadnutím na investičnú stratégiu, profil likvidity a politiku vyplácania každého AIF.

Článok 47

Monitorovanie a riadenie rizika likvidity

1.   Systémom a postupmi riadenia likvidity uvedenými v článku 46 sa zabezpečuje aspoň, že:

a)

správca AIF udržiava v AIF úroveň likvidity primeranú jeho podkladovým záväzkom, na základe posúdenia relatívnej likvidity aktív AIF na trhu s prihliadnutím na čas nevyhnutný na likvidáciu a na cenu alebo hodnotu, za ktorú možno uvedené aktíva likvidovať, a ich citlivosti na iné trhové riziká alebo faktory;

b)

správca AIF monitoruje profil likvidity portfólia aktív AIF so zreteľom na marginálny príspevok jednotlivých aktív, ktoré môžu mať významný vplyv na likviditu, a významné podmienené alebo nepodmienené pasíva a záväzky, ktoré AIF môže mať v súvislosti so svojimi podkladovými záväzkami. Na tieto účely správca AIF zohľadňuje profil základne investorov AIF vrátane druhu investorov, pomernej veľkosti investícií a podmienok vyplácania, ktorým tieto investície podliehajú;

c)

v prípade, že AIF investuje do iných podnikov kolektívneho investovania, správca AIF monitoruje prístup využívaný správcami týchto iných podnikov kolektívneho investovania k riadeniu likvidity, a to aj prostredníctvom vykonávania pravidelných preskúmaní na monitorovanie zmien v ustanoveniach týkajúcich sa vyplácania podkladových podnikov kolektívneho investovania, do ktorých AIF investuje. S výhradou článku 16 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ sa táto povinnosť neuplatňuje v prípade, že s inými podnikmi kolektívneho investovania, do ktorých AIF investuje, sa aktívne obchoduje na regulovanom trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39/ES alebo na rovnocennom trhu tretej krajiny;

d)

správca AIF vykonáva a udržiava primerané opatrenia a postupy na meranie likvidity s cieľom posúdiť kvantitatívne a kvalitatívne riziká pozícií a plánovaných investícií, ktoré majú významný vplyv na profil likvidity portfólia aktív AIF, aby sa umožnilo náležité meranie ich účinkov na celkový profil likvidity. Používanými postupmi sa zabezpečuje, aby mal správca AIF primerané poznatky a znalosti o likvidite aktív, do ktorých AIF investoval alebo plánuje investovať vrátane prípadného obchodovaného objemu a citlivosti cien alebo prípadne rozpätia jednotlivých aktív za bežných a výnimočných podmienok likvidity;

e)

správca AIF zvažuje a zavádza nástroje a opatrenia vrátane osobitného režimu, ktoré sú nevyhnutné na riadenie rizika likvidity každého AIF v jeho správe. Správca AIF identifikuje typy okolností, za ktorých sa tieto nástroje a opatrenia môžu použiť za bežných aj výnimočných okolností s prihliadnutím na spravodlivé zaobchádzanie so všetkými investormi AIF v súvislosti s každým spravovaným AIF. Správca AIF môže tieto nástroje a opatrenia používať len za týchto okolností a ak sa poskytli náležité informácie v súlade s článkom 108.

2.   Správcovia AIF zdokumentujú svoje politiky a postupy riadenia likvidity, ako sa uvádza v odseku 1, preskúmavajú ich aspoň raz za rok a aktualizujú ich v prípade akýchkoľvek zmien alebo nových opatrení.

3.   Správcovia AIF zahŕňajú primerané eskalačné opatrenia do svojho systému a postupov riadenia likvidity podľa odseku 1 na riešenie predpokladaných alebo skutočných nedostatkov likvidity alebo iných situácií ohrozujúcich AIF.

4.   V prípade, že správca AIF spravuje AIF, ktorý je AIF uzavretého typu využívajúci pákový efekt, neuplatňuje sa odsek 1 písm. e).

Článok 48

Limity riadenia likvidity a stresové testy

1.   Ak je to vhodné s prihliadnutím na povahu, rozsah a komplexnosť každého AIF, ktorý spravujú, správcovia AIF vykonávajú a udržiavajú primerané limity likvidity alebo nelikvidity AIF v súlade s jeho podkladovými záväzkami a politikou vyplácania a v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 44 týkajúcimi sa kvantitatívnych a kvalitatívnych rizikových limitov.

Správcovia AIF monitorujú dodržiavanie súladu s uvedenými limitmi, a ak sú limity prekročené alebo pravdepodobne budú prekročené, určia požadované (alebo potrebné) opatrenia. Pri určovaní primeraného opatrenia správcovia AIF zvažujú primeranosť politík a postupov riadenia likvidity, vhodnosť profilu likvidity aktív AIF a účinok atypických úrovní žiadostí o vyplatenie.

2.   Správcovia AIF pravidelne vykonávajú stresové testy za bežných a výnimočných podmienok likvidity, ktoré im umožňujú posúdiť riziko likvidity každého AIF, ktorý spravujú. Stresové testy:

a)

sa vykonávajú na základe spoľahlivých a aktuálnych informácií z kvantitatívneho hľadiska alebo, ak to nie je vhodné, z kvalitatívneho hľadiska;

b)

v prípade potreby simulujú nedostatok likvidity aktív v AIF a atypické žiadosti o vyplatenie;

c)

sa vzťahujú na trhové riziká a akýkoľvek výsledný vplyv vrátane výziev na dozabezpečenie, požiadaviek na kolaterál alebo úverových liniek;

d)

zohľadňujú citlivosť určovania hodnoty za stresových podmienok;

e)

sa vykonávajú s periodicitou, ktorá je primeraná povahe AIF s prihliadnutím na investičnú stratégiu, profil likvidity, druh investora a politiku vyplácania AIF, a aspoň raz za rok.

3.   Správcovia AIF konajú v najlepšom záujme investorov v súvislosti s výsledkom akýchkoľvek stresových testov.

Článok 49

Zosúladenie investičnej stratégie, profilu likvidity a politiky vyplácania

1.   Na účely článku 16 ods. 2 smernice 2011/61/EÚ sa investičná stratégia, profil likvidity a politika vyplácania každého AIF spravovaného správcom AIF považujú za zosúladené, ak majú investori možnosť vyplatenia svojich investícií spôsobom, ktorý je v súlade so spravodlivým zaobchádzaním so všetkými investormi AIF a v súlade s politikou vyplácania AIF a jeho povinnosťami.

2.   Pri posudzovaní zosúladenia investičnej stratégie, profilu likvidity a politiky vyplácania správca AIF zohľadňuje aj vplyv, ktorý môže mať vyplatenie na podkladové ceny alebo rozpätia jednotlivých aktív AIF.

ODDIEL 5

Investovanie do sekuritizačných pozícií

(článok 17 smernice 2011/61/EÚ)

Článok 50

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto oddielu:

a)

„sekuritizácia“ je sekuritizácia v zmysle článku 4 ods. 36 smernice 2006/48/ES;

b)

„sekuritizačná pozícia“ je sekuritizačná pozícia v zmysle článku 4 ods. 40 smernice 2006/48/ES;

c)

„sponzor“ je sponzor v zmysle článku 4 ods. 42 smernice 2006/48/ES;

d)

„tranža“ je tranža v zmysle článku 4 ods. 39 smernice 2006/48/ES.

Článok 51

Požiadavky na ponechaný podiel

1.   Správcovia AIF prijímajú expozíciu voči kreditnému riziku sekuritizácie v mene jedného alebo viacerých AIF, ktoré spravujú, len ak pôvodca, sponzor alebo pôvodný veriteľ správcovi AIF výslovne oznámil, že si trvalo ponechá významný čistý hospodársky podiel, ktorý bude v každom prípade predstavovať minimálne 5 %.

Za ponechanie si významného čistého hospodárskeho podielu, ktorý je minimálne 5 %, sa považujú len tieto prípady:

a)

ponechanie si minimálne 5 % nominálnej hodnoty každej tranže predanej alebo prevedenej investorom;

b)

v prípade sekuritizácií revolvingových expozícií ponechanie si podielu pôvodcu vo výške minimálne 5 % nominálnej hodnoty sekuritizovaných expozícií;

c)

ponechanie si náhodne zvolených expozícií, ktoré predstavujú minimálne 5 % nominálnej hodnoty sekuritizovaných expozícií v prípade, keď by sa tieto expozície inak sekuritizovali v sekuritizácii, pod podmienkou, že počet potenciálne sekuritizovaných expozícií nie je pri vzniku nižší ako 100;

d)

ponechanie si tranže prvej straty a v prípade potreby iných tranží, ktoré majú rovnaký alebo vyšší rizikový profil ako tranže prevedené alebo predané investorom a ktorých splatnosť nenastáva skôr ako splatnosť tranží prevedených alebo predaných investorom, takže ponechanie predstavuje spolu minimálne 5 % nominálnej hodnoty sekuritizovaných expozícií;

e)

ponechanie si expozície prvej straty vo výške minimálne 5 % z každej sekuritizovanej expozície v sekuritizácii.

Čistý hospodársky podiel sa meria pri vzniku a zachováva sa priebežne. Čistý hospodársky podiel vrátane ponechaných pozícií, podielu alebo expozícií nesmie byť predmetom zmierňovania kreditného rizika alebo akýchkoľvek krátkych pozícií alebo akéhokoľvek iného zaistenia a nesmie sa predať. Čistý hospodársky podiel sa určuje ako nominálna hodnota podsúvahových položiek.

Požiadavky na ponechanie sa nesmú pri žiadnej sekuritizácii uplatniť viacnásobne.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje v prípade, že sekuritizované expozície sú pohľadávky alebo podmienené pohľadávky alebo sú v plnej výške, bezpodmienečne a neodvolateľne zaručené inštitúciami uvedenými v článku 122a ods. 3 prvom pododseku smernice 2006/48/ES, a neuplatňuje sa ani na transakcie uvedené v článku 122a ods. 3 druhom pododseku smernice 2006/48/ES.

Článok 52

Kvalitatívne požiadavky týkajúce sa sponzorov a pôvodcov

Predtým, ako správca AIF prijme expozíciu voči kreditnému riziku sekuritizácie v mene jedného alebo viacerých AIF, zabezpečí, aby sponzor a pôvodca:

a)

poskytli kredit na základe riadnych a dobre vymedzených kritérií a jasne stanovili postup schvaľovania, zmeny a doplnenia, obnovy a refinancovania úverov na expozície, ktoré sa majú sekuritizovať, keďže sa vzťahujú na expozície, ktoré majú v držbe;

b)

mali zavedené a prevádzkovali účinné systémy na riadenie priebežnej správy a monitorovania svojich portfólií a expozícií prinášajúcich kreditné riziko vrátane identifikácie a riadenia problémových úverov, tvorby primeraných úprav ocenenia a rezerv;

c)

primerane diverzifikovali každé kreditné portfólio na základe cieľového trhu a celkovej kreditnej stratégie;

d)

mali písomnú politiku týkajúcu sa kreditného rizika, ktorá zahŕňa ich limity tolerancie rizika a politiku úprav ocenenia a tvorby rezerv a ktorá opisuje spôsob, ako sa meria, monitoruje a kontroluje uvedené riziko;

e)

poskytovali jednoduchý prístup ku všetkým dôležitým údajom o úverovej kvalite a výkonnosti jednotlivých podkladových expozícií, peňažných tokoch a sprievodných kolateráloch sekuritizačných expozícií, ako aj k informáciám, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie komplexných a dobre zdokumentovaných stresových testov peňažných tokov a hodnôt sprievodného kolaterálu podkladových expozícií. Na tieto účely sa dôležité údaje určujú ku dňu sekuritizácie a podľa potreby z dôvodu charakteru sekuritizácie neskôr;

f)

poskytovali jednoduchý prístup ku všetkým ostatným príslušným údajom potrebným na to, aby správca AIF splnil požiadavky stanovené v článku 53;

g)

oznámili úroveň svojho ponechaného čistého hospodárskeho podielu uvedeného v článku 51, ako aj akékoľvek iné záležitosti, ktoré by mohli ohroziť zachovanie minimálneho požadovaného čistého hospodárskeho podielu podľa uvedeného článku.

Článok 53

Kvalitatívne požiadavky týkajúce sa správcov AIF vystavených sekuritizáciám

1.   Predtým, ako sa správcovia AIF vystavia kreditnému riziku sekuritizácie v mene jedného alebo viacerých AIF, a podľa potreby aj potom, musia byť schopní preukázať príslušným orgánom v prípade každej zo svojich jednotlivých sekuritizačných pozícií, že globálne a dôkladne chápu uvedené pozície a že uplatňujú formálne politiky a postupy, ktoré sú primerané rizikovému profilu príslušných investícií AIF do sekuritizovaných pozícií na účely analyzovania a zaznamenávania:

a)

informácií, ktoré podľa článku 51 poskytujú pôvodcovia alebo sponzori na určenie čistého hospodárskeho podielu, ktorý si v sekuritizácii priebežne ponechávajú;

b)

rizikových charakteristík jednotlivej sekuritizačnej pozície;

c)

rizikových charakteristík podkladových expozícií sekuritizačnej pozície;

d)

povesti pôvodcov alebo sponzorov a ich realizovaných strát v predchádzajúcich sekuritizáciách v príslušných triedach podkladových expozícií sekuritizačnej pozície;

e)

vyhlásení pôvodcov alebo sponzorov alebo ich zástupcov či poradcov a nimi poskytnutých informácií o vykonávaní náležitej starostlivosti v súvislosti so sekuritizovanými expozíciami a prípadne s kvalitou sprievodného kolaterálu sekuritizovaných expozícií;

f)

prípadných metód a koncepcií, na ktorých sa zakladá určovanie hodnoty sprievodného kolaterálu sekuritizovaných expozícií, a opatrení prijatých pôvodcom alebo sponzorom s cieľom zabezpečiť nezávislosť znalca;

g)

všetkých štrukturálnych vlastností sekuritizácie, ktoré môžu mať významný vplyv na výkonnosť sekuritizačnej pozície inštitúcie, ako napríklad hierarchizácia zmlúv a s ňou súvisiace spúšťacie faktory, zníženia kreditného rizika, posilnenie likvidity, spúšťacie faktory súvisiace s trhovou cenou a definície zlyhania špecifické pre danú zmluvu.

2.   Ak správca AIF prijal expozíciu voči významnej hodnote kreditného rizika sekuritizácie v mene jedného alebo viacerých AIF, pravidelne vykonáva stresové testy vhodné pre tieto sekuritizačné pozície v súlade s článkom 15 ods. 3 písm. b) smernice 2011/61/EÚ. Stresový test musí zodpovedať povahe, rozsahu a komplexnosti rizika spojeného so sekuritizačnými pozíciami.

Správcovia AIF stanovujú formálne postupy monitorovania v súlade so zásadami stanovenými v článku 15 smernice 2011/61/EÚ úmerne k rizikovému profilu príslušného AIF z hľadiska kreditného rizika sekuritizačnej pozície v záujme priebežného monitorovania a včasného poskytovania informácií o výkonnosti podkladových expozícií uvedených sekuritizačných pozícií. Tieto informácie (ak sú relevantné pre konkrétny typ sekuritizácie a neobmedzujú sa na tie typy informácií, ktoré sú opísané ďalej v tomto odseku) zahŕňajú typ expozície, percentuálny podiel úverov po splatnosti viac ako 30, 60 a 90 dní, miery zlyhania, miery predčasného splatenia, úvery, na ktoré sa vzťahuje zabavenie majetku, druhy a využitie kolaterálu, distribúciu frekvencie úverového hodnotenia alebo iné merania úverovej spôsobilosti podkladových expozícií, odvetvovú a zemepisnú diverzifikáciu a distribúciu frekvencie pomeru úverov k hodnote (kolaterálu) v rozpätiach, ktoré uľahčujú vhodnú analýzu citlivosti. Keď sú samotné podkladové expozície sekuritizačnými pozíciami, správcovia AIF musia mať informácie stanovené v tomto pododseku nielen o podkladových sekuritizačných tranžiach, ako je napríklad názov emitenta a kreditná kvalita, ale aj o charakteristikách a výkonnosti podkladových skupín týchto sekuritizačných tranží.

Správcovia AIF uplatňujú rovnaké normy analýzy na účasti alebo úpisy v emisiách sekuritizácií odkúpených od tretích strán.

3.   Na účely primeraného riadenia rizík a likvidity správcovia AIF prijímajúci expozíciu voči kreditnému riziku sekuritizácie v mene jedného alebo viacerých AIF riadne identifikujú, merajú, monitorujú, riadia, kontrolujú a nahlasujú riziká, ktoré vznikajú z dôvodu nesúladu medzi aktívami a pasívami príslušného AIF, rizika koncentrácie alebo investičného rizika vyplývajúceho z týchto nástrojov. Správca AIF zabezpečuje, že rizikový profil takýchto sekuritizačných pozícií zodpovedá veľkosti, celkovej štruktúre portfólia, investičným stratégiám a cieľom príslušného AIF, ako sa stanovuje v štatútoch alebo zakladajúcich dokumentoch, prospekte a ponukových materiáloch AIF.

4.   Správcovia AIF v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 18 smernice 2011/61/EÚ zabezpečujú primeraný stupeň vnútorného podávania správ vrcholovému manažmentu, aby bol vrcholový manažment úplne informovaný o akomkoľvek významnom prijatí expozície voči sekuritizáciám a aby boli riziká vyplývajúce z uvedených expozícií primerane riadené.

5.   Správcovia AIF zahrnú primerané informácie o svojich expozíciách voči kreditnému riziku sekuritizácie a svojich postupoch riadenia rizík v tejto oblasti do správ a poskytovaných informácií, ktoré sa majú predkladať v súlade s článkami 22, 23 a 24 smernice 2011/61/EÚ.

Článok 54

Nápravné opatrenia

1.   Správcovia AIF prijímajú také nápravné opatrenia, ktoré sú v najlepšom záujme investorov do príslušného AIF, v ktorom po prijatí expozície voči sekuritizácii zistia, že určenie a zverejnenie ponechaného podielu nesplnilo požiadavky stanovené v tomto nariadení.

2.   Správcovia AIF prijímajú také nápravné opatrenia, ktoré sú v najlepšom záujme investorov do príslušného AIF v prípade, že sa ponechaný podiel zníži na menej ako 5 % v danom okamihu po prijatí expozície, a nie je to spôsobené prirodzeným mechanizmom platby transakcie.

Článok 55

Doložka o ochrane predchádzajúceho stavu

Články 51 až 54 sa uplatňujú v súvislosti s novými sekuritizáciami emitovanými 1. januára 2011 alebo neskôr. Články 51 až 54 sa po 31. decembri 2014 uplatňujú v súvislosti s existujúcimi sekuritizáciami v prípade, že boli po uvedenom dátume doplnené alebo nahradené nové podkladové expozície.

Článok 56

Výklad

V prípade neexistencie špecifického výkladu poskytnutého ESMA alebo spoločným výborom európskych orgánov dohľadu sa ustanovenia tohto oddielu vykladajú v súlade so zodpovedajúcimi ustanoveniami smernice 2006/48/ES a s usmerneniami k článku 122a smernice z 31. decembra 2010 (9) o kapitálových požiadavkách, ktoré vydal Výbor európskych orgánov bankového dohľadu, a s ich následnými zmenami a doplneniami.

ODDIEL 6

Organizačné požiadavky – všeobecné zásady

(články 12 a 18 smernice 2011/61/EÚ)

Článok 57

Všeobecné požiadavky

1.   Správcovia AIF:

a)

stanovujú, vykonávajú a udržiavajú postupy rozhodovania a organizačnú štruktúru, v ktorej sa jasným a zdokumentovaným spôsobom špecifikujú hierarchické vzťahy a rozdeľujú funkcie a zodpovednosti;

b)

zabezpečujú, že ich príslušné osoby sú oboznámené s postupmi, ktoré sa musia dodržiavať v záujme riadneho plnenia ich povinností;

c)

stanovujú, vykonávajú a udržiavajú primerané mechanizmy vnútornej kontroly určené na zabezpečenie súladu s rozhodnutiami a postupmi na všetkých úrovniach správcu AIF;

d)

stanovujú, vykonávajú a udržiavajú účinný mechanizmus vnútorného podávania správ a oznamovania informácií na všetkých príslušných úrovniach správcu AIF a účinnej výmeny informácií so všetkými zainteresovanými tretími stranami;

e)

primeraným a usporiadaným spôsobom vedú záznamy o svojej činnosti a vnútornej organizácii.

Správcovia AIF zohľadňujú povahu, rozsah a komplexnosť svojej obchodnej činnosti, ako aj povahu a škálu služieb a činností vykonávaných v rámci takejto obchodnej činnosti.

2.   Správcovia AIF stanovujú, vykonávajú a udržiavajú systémy a postupy, ktoré sú primerané z hľadiska zaistenia bezpečnosti, integrity a dôvernosti informácií s prihliadnutím na povahu daných informácií.

3.   Správcovia AIF stanovujú, vykonávajú a udržiavajú primeranú politiku kontinuity obchodnej činnosti, ktorou sa má zabezpečiť, aby sa v prípade prerušenia fungovania ich systémov a postupov uchovali základné údaje a funkcie a aby sa pokračovalo v poskytovaní ich služieb a činností, alebo ak to nie je možné, aby sa umožnila včasná obnova týchto údajov a funkcií a včasná obnova poskytovania služieb a činností.

4.   Správcovia AIF stanovujú, vykonávajú a udržiavajú účtovné politiky a postupy a pravidlá určovania hodnoty, ktoré im umožňujú, aby príslušnému orgánu predložili včas na jeho žiadosť finančné správy, ktoré zodpovedajú pravdivému a objektívnemu pohľadu na ich finančnú situáciu a ktoré sú v súlade so všetkými platnými účtovnými štandardmi a pravidlami.

5.   Správcovia AIF vykonávajú primerané politiky a postupy, aby sa zabezpečilo, že sa politiky vyplácania AIF dostatočne podrobne oznámia investorom pred ich investovaním do AIF a v prípade významných zmien.

6.   Správcovia AIF pravidelne monitorujú a hodnotia primeranosť a účinnosť svojich systémov, mechanizmov vnútornej kontroly a opatrení zavedených v súlade s odsekmi 1 až 5 a prijímajú vhodné opatrenia na riešenie akýchkoľvek nedostatkov.

Článok 58

Elektronické spracovanie údajov

1.   Správcovia AIF prijímajú primerané a dostatočné opatrenia na zabezpečenie vhodných elektronických systémov, ktoré umožnia včasné a náležité zaznamenanie každej portfóliovej transakcie, príkazu na upísanie alebo prípadne na vyplatenie.

2.   Správcovia AIF zabezpečujú vysokú úroveň bezpečnosti počas elektronického spracovania údajov a prípadne aj integritu a dôvernosť zaznamenaných informácií.

Článok 59

Účtovné postupy

1.   Správcovia AIF uplatňujú účtovné politiky a postupy uvedené v článku 57 ods. 4 v záujme zabezpečenia ochrany investorov. Účtovné záznamy sa vedú takým spôsobom, aby všetky aktíva a pasíva AIF mohli byť kedykoľvek priamo identifikované. Ak má AIF rôzne investičné podfondy, za každý podfond sa musí viesť oddelené účtovníctvo.

2.   Správcovia AIF stanovujú, vykonávajú a udržiavajú účtovné politiky a postupy a politiky a postupy určovania hodnoty s cieľom zabezpečiť, aby sa dala presne vypočítať čistá hodnota aktív každého AIF na základe príslušných účtovných pravidiel a štandardov.

Článok 60

Kontrola riadiacim orgánom, vrcholovým manažmentom a funkciou dohľadu

1.   Pri vnútornom rozdeľovaní funkcií správcovia AIF zabezpečujú, aby riadiaci orgán, vrcholový manažment a v prípade, že existuje, funkcia dohľadu boli zodpovedné za plnenie povinností správcu AIF podľa smernice 2011/61/EÚ.

2.   Správca AIF zabezpečuje, aby jeho vrcholový manažment:

a)

niesol zodpovednosť za vykonávanie všeobecnej investičnej politiky v prípade každého spravovaného AIF, ktorá je prípadne vymedzená v štatúte, zakladajúcich dokumentoch, prospekte alebo ponukových materiáloch;

b)

dohliadal na schvaľovanie investičných stratégií každého spravovaného AIF;

c)

niesol zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa politiky a postupy určovania hodnoty stanovovali a vykonávali v súlade s článkom 19 smernice 2011/61/EÚ;

d)

niesol zodpovednosť za zabezpečovanie toho, aby mali správcovia AIF stálu a účinnú funkciu dodržiavania súladu s predpismi, a to aj vtedy, ak túto funkciu vykonáva tretia strana;

e)

zabezpečil a pravidelne overoval, že všeobecná investičná politika, investičné stratégie a rizikové limity každého spravovaného AIF sa riadne a účinne vykonávajú a dodržiavajú, a to aj vtedy, ak funkciu riadenia rizík vykonáva tretia strana;

f)

schválil a pravidelne preskúmaval primeranosť vnútorných postupov na prijímanie investičných rozhodnutí v prípade každého spravovaného AIF s cieľom zabezpečiť, aby boli tieto rozhodnutia v súlade so schválenými investičnými stratégiami;

g)

schválil a pravidelne preskúmaval politiku riadenia rizík a opatrenia, postupy a techniky na vykonávanie uvedenej politiky vrátane systému rizikových limitov v prípade každého spravovaného AIF;

h)

niesol zodpovednosť za vytvorenie a uplatňovanie politiky odmeňovania v súlade s prílohou II k smernici 2011/61/EÚ.

3.   Správca AIF okrem toho zabezpečuje, aby jeho vrcholový manažment a prípadne jeho riadiaci orgán alebo funkcia dohľadu:

a)

posúdili a pravidelne preskúmavali účinnosť politík, opatrení a postupov zavedených na dodržiavanie povinností stanovených v smernici 2011/61/EÚ;

b)

prijímali náležité opatrenia na riešenie akýchkoľvek nedostatkov.

4.   Správca AIF zabezpečuje, aby jeho vrcholový manažment dostával často, najmenej však raz za rok, písomné správy o dodržiavaní súladu s predpismi, vnútornom audite a riadení rizík, v ktorých bude uvedené najmä to, či boli v prípade akýchkoľvek nedostatkov prijaté primerané nápravné opatrenia.

5.   Správca AIF zabezpečuje, aby jeho vrcholový manažment pravidelne dostával správy o plnení investičných stratégií a vnútorných postupov na prijímanie investičných rozhodnutí uvedených v odseku 2 písm. b) až e).

6.   Správca AIF zabezpečuje, aby riadiaci orgán alebo funkcia dohľadu, ak existuje, pravidelne dostávali písomné správy o záležitostiach uvedených v odseku 4.

Článok 61

Stála funkcia zaisťovania dodržiavania súladu s predpismi

1.   Správcovia AIF stanovujú, vykonávajú a udržiavajú primerané politiky a postupy na odhalenie akéhokoľvek rizika, že si správcovia AIF neplnia svoje povinnosti podľa smernice 2011/61/EÚ, ako aj s tým spojených rizík, a zavádzajú primerané opatrenia a postupy, ktoré majú minimalizovať takéto riziká a umožniť príslušným orgánom, aby účinne vykonávali svoje právomoci podľa uvedenej smernice.

Správca AIF zohľadňuje povahu, rozsah a komplexnosť svojej obchodnej činnosti, ako aj povahu a škálu služieb a činností vykonávaných v rámci takejto obchodnej činnosti.

2.   Správca AIF stanovuje a udržiava stálu a účinnú funkciu zaisťovania dodržiavania súladu s predpismi, ktorá sa vykonáva nezávisle a spočíva v plnení týchto úloh:

a)

monitorovanie a pravidelné posudzovanie primeranosti a účinnosti opatrení, politík a postupov zavedených v súlade s odsekom 1 a opatrení prijatých na riešenie akýchkoľvek nedostatkov pri plnení povinností zo strany správcu AIF;

b)

poskytovanie poradenstva a pomoci príslušným osobám zodpovedným za poskytovanie služieb a vykonávanie činností s cieľom zabezpečiť, aby si správca AIF plnil povinnosti podľa smernice 2011/61/EÚ.

3.   Aby funkcia zaisťovania dodržiavania súladu s predpismi uvedená v odseku 2 mohla plniť svoje povinnosti riadnym a nezávislým spôsobom, správca AIF zabezpečuje, aby:

a)

funkcia zaisťovania dodržiavania súladu s predpismi mala potrebnú právomoc, zdroje, odbornú spôsobilosť a prístup ku všetkým dôležitým informáciám;

b)

bol vymenovaný pracovník zodpovedný za výkon funkcie zaisťovania dodržiavania súladu s predpismi, ako aj za časté, najmenej však výročné podávanie správ o dodržiavaní súladu vrcholovému manažmentu, pričom v týchto správach sa uvedie najmä to, či boli prijaté náležité nápravné opatrenia v prípade akýchkoľvek nedostatkov;

c)

sa osoby vykonávajúce funkciu zaisťovania dodržiavania súladu s predpismi nepodieľali na poskytovaní služieb alebo vykonávaní činností, ktoré monitorujú;

d)

sa metódou určovania odmeny pre pracovníka zodpovedného za zaisťovanie dodržiavania súladu s predpismi a pre iné osoby vykonávajúce funkciu zaisťovania dodržiavania súladu s predpismi neovplyvňovala ich objektívnosť a aby to ani nebolo pravdepodobné.

Od správcu AIF sa však nepožaduje, aby dodržiaval požiadavky uvedené v prvom pododseku písm. c) alebo d), ak je schopný preukázať, že tieto požiadavky sú vzhľadom na povahu, rozsah a komplexnosť jeho obchodnej činnosti a vzhľadom na povahu a škálu jeho služieb a činností neprimerané a že jeho funkcia dodržiavania zaisťovania súladu s predpismi je aj naďalej účinná.

Článok 62

Stála funkcia vnútorného auditu

1.   Správcovia AIF, pokiaľ je to vhodné a primerané vzhľadom na povahu, rozsah a komplexnosť ich obchodnej činnosti a vzhľadom na povahu a škálu činností kolektívneho riadenia portfólia vykonávaných v rámci takejto obchodnej činnosti, stanovujú a udržiavajú funkciu vnútorného auditu, ktorá je oddelená a nezávislá od ostatných funkcií a činností správcu AIF.

2.   Funkcia vnútorného auditu uvedená v odseku 1 spočíva v týchto úlohách:

a)

stanovenie, vykonávanie a udržiavanie plánu auditu s cieľom preskúmať a prehodnotiť primeranosť a účinnosť systémov, mechanizmov a opatrení vnútornej kontroly správcu AIF;

b)

vydávanie odporúčaní na základe výsledkov práce vykonanej v súlade s písmenom a);

c)

overovanie dodržiavania odporúčaní uvedených v písmene b);

d)

predkladanie správ o záležitostiach vnútorného auditu.

Článok 63

Osobné transakcie

1.   Správca AIF stanovuje, vykonáva a udržiava primerané opatrenia s cieľom zabrániť každej príslušnej osobe, ktorá vykonáva činnosti, ktoré môžu viesť ku konfliktu záujmov alebo ktorá má prístup k dôverným informáciám v zmysle článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (10) alebo k iným dôverným informáciám týkajúcim sa AIF alebo transakcií s AIF alebo pre AIF, aby:

a)

uzatvorila osobnú transakciu s finančnými nástrojmi alebo inými aktívami, ktorá spĺňa jedno z týchto kritérií:

i)

transakcia podlieha článku 2 ods. 1 smernice 2003/6/ES;

ii)

transakcia je spojená so zneužitím alebo nezákonným zverejnením dôverných informácií;

iii)

transakcia je v rozpore alebo pravdepodobne bude v rozpore s niektorou povinnosťou správcu AIF podľa smernice 2011/61/EÚ;

b)

poskytovala odporúčania akejkoľvek inej osobe alebo nabádala akúkoľvek inú osobu inak než počas riadneho výkonu svojich pracovných povinností alebo zmluvy na poskytovanie služieb, aby uzavrela osobnú transakciu uvedenú v písmene a) bodoch i) a ii) alebo osobnú transakciu, ktorá by inak predstavovala zneužitie informácií súvisiacich s nevybavenými príkazmi;

c)

bez toho, aby bol dotknutý článok 3 písm. a) smernice 2003/6/ES, oznámila akejkoľvek inej osobe inak než počas riadneho výkonu svojich pracovných povinností alebo zmluvy na poskytovanie služieb akékoľvek informácie alebo názory, ak táto príslušná osoba vie alebo by mala odôvodnene vedieť, že v dôsledku tohto zverejnenia by daná iná osoba prijala alebo by pravdepodobne prijala ktorékoľvek z týchto opatrení:

i)

uzavrela by osobnú transakciu uvedenú v písmene a) bodoch i) a ii) s finančnými nástrojmi alebo inými aktívami alebo osobnú transakciu, ktorá by inak predstavovala zneužitie informácií súvisiacich s nevybavenými príkazmi;

ii)

poskytovala by odporúčania inej osobe alebo by nabádala inú osobu, aby uzavrela takúto osobnú transakciu.

2.   Opatrenia uvedené v odseku 1 sú určené najmä na to, aby sa zabezpečilo, že:

a)

každá príslušná osoba bude informovaná o obmedzeniach týkajúcich sa osobných transakcií uvedených v odseku 1, ako aj o opatreniach stanovených správcom AIF v súvislosti s osobnými transakciami a so zverejňovaním informácií podľa odseku 1;

b)

správca AIF bude urýchlene informovaný o akejkoľvek osobnej transakcii, ktorú uzavrela príslušná osoba, na ktorú sa vzťahuje odsek 1, a to buď oznámením o tejto transakcii, alebo inými postupmi, ktoré umožňujú správcovi AIF identifikovať takéto transakcie;

c)

sa vedie záznam o osobnej transakcii oznámenej správcovi AIF alebo identifikovanej správcom AIF, a to aj o každom povolení alebo zákaze v súvislosti s takouto transakciou.

V prípade, že niektoré činnosti správcu AIF vykonávajú tretie strany, správca AIF zabezpečuje na účely prvého pododseku písm. b), aby subjekt vykonávajúci túto činnosť viedol záznamy o osobných transakciách, ktoré uzavrela akákoľvek príslušná osoba, a aby urýchlene poskytol tieto informácie správcovi AIF na jeho žiadosť.

3.   Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na osobné transakcie:

a)

uskutočnené v rámci poskytovania služieb na základe voľného uváženia pri riadení portfólia, pokiaľ v súvislosti s touto transakciou nedošlo k predchádzajúcej komunikácii medzi správcom portfólia a príslušnou osobou alebo inou osobou, na účet ktorej je transakcia vykonaná;

b)

s PKIPCP alebo s AIF, ktoré podliehajú dohľadu v zmysle právnych predpisov členských štátov vyžadujúcich rovnomerné rozloženie stupňa rizika v ich aktívach, ak príslušná osoba alebo ktorákoľvek iná osoba, na ktorej účet sú transakcie vykonané, sa nezúčastňuje na riadení tohto podniku.

4.   Na účely odseku 1 osobná transakcia zahŕňa aj transakciu s finančným nástrojom alebo iným aktívom vykonanú v mene alebo na účet:

a)

príslušnej osoby;

b)

ktorejkoľvek osoby, s ktorou má príslušná osoba príbuzenský vzťah alebo úzke väzby;

c)

osoby, ktorá má s príslušnou osobou taký vzťah, že príslušná osoba má priamy alebo nepriamy významný záujem na inom výsledku obchodu, než je poplatok alebo provízia za uskutočnenie obchodu.

Článok 64

Zaznamenávanie portfóliových transakcií

1.   Správcovia AIF v prípade každej portfóliovej transakcie súvisiacej s AIF, ktoré spravujú, bez zbytočného odkladu zaznamenávajú informácie, ktoré sú dostatočné na rekonštrukciu podrobností o príkaze a o vykonanej transakcii alebo dohode.

2.   Pokiaľ ide o portfóliové transakcie na mieste výkonu, záznam uvedený v odseku 1 obsahuje tieto informácie:

a)

názov alebo iné označenie AIF a meno osoby konajúcej na účet AIF;

b)

aktívum;

c)

množstvo, ak je relevantné;

d)

druh príkazu alebo transakcie;

e)

cenu;

f)

v prípade príkazov dátum a presný čas odovzdania príkazu a meno alebo iné označenie osoby, ktorej bol príkaz odovzdaný, alebo v prípade transakcií dátum a presný čas rozhodnutia o vykonaní obchodu a dátum a presný čas vykonania transakcie;

g)

v prípade potreby meno osoby odovzdávajúcej príkaz alebo vykonávajúcej transakciu;

h)

ak bol príkaz zrušený, dôvody tohto zrušenia;

i)

v prípade vykonaných transakcií identifikáciu protistrany a miesta vykonania.

3.   Pokiaľ ide o portfóliové transakcie AIF mimo miesta výkonu, záznam uvedený v odseku 1 obsahuje tieto informácie:

a)

názov alebo iné označenie AIF;

b)

právnu a inú dokumentáciu, ktorá tvorí základ portfóliovej transakcie, najmä vrátane dohody, ktorá sa vykonala;

c)

cenu.

4.   Na účely odsekov 2 a 3 miesto výkonu zahŕňa systematického internalizátora, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 bode 7 smernice 2004/39/ES, regulovaný trh, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 bode 14 uvedenej smernice, multilaterálny obchodný systém, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 bode 15 uvedenej smernice, tvorcu trhu, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 bode 8 uvedenej smernice, či iného poskytovateľa likvidity alebo subjekt, ktorý vykonáva v tretej krajine funkciu, ktorá je podobná funkciám vykonávaným niektorým z uvedených subjektov.

Článok 65

Záznamy o príkazoch na upísanie a vyplatenie

1.   Správcovia AIF prijímajú všetky náležité kroky s cieľom zabezpečiť, aby boli prijaté príkazy na upísanie a prípadné vyplatenie AIF zaznamenávané ihneď po ich prijatí.

2.   Uvedený záznam obsahuje tieto informácie:

a)

príslušný AIF;

b)

osobu vydávajúcu alebo odovzdávajúcu príkaz;

c)

osobu prijímajúcu príkaz;

d)

dátum a čas príkazu;

e)

podmienky a spôsob platby;

f)

druh príkazu;

g)

dátum vykonania príkazu;

h)

počet upísaných alebo vyplatených podielových listov alebo akcií, alebo rovnocenné sumy;

i)

cenu za upísanie alebo prípadne vyplatenie v prípade každého podielového listu alebo akcie, alebo prípadne sumu viazaného a zaplateného kapitálu;

j)

celkovú hodnotu upísaných alebo vyplatených podielových listov, alebo akcií;

k)

hrubú hodnotu príkazu vrátane poplatkov za upísanie alebo čistú hodnotu po odpočítaní poplatkov na vyplatenie.

Informácie podľa písmen i), j), a k) sa zaznamenávajú hneď, ako sú dostupné.

Článok 66

Požiadavky na vedenie záznamov

1.   Správcovia AIF zabezpečujú, že všetky požadované záznamy uvedené v článkoch 64 a 65 sa uchovávajú najmenej päť rokov.

Príslušné orgány však môžu vyžadovať, aby správcovia AIF zabezpečili, že sa všetky tieto záznamy alebo niektoré z týchto záznamov uchovávajú dlhšie obdobie, s prihliadnutím na povahu aktíva alebo portfóliovej transakcie, pokiaľ je to potrebné na to, aby orgán mohol vykonávať svoje funkcie dohľadu podľa smernice 2011/61/EÚ.

2.   Po skončení platnosti povolenia správcu AIF sa záznamy majú uchovávať aspoň po zvyšok 5-ročnej lehoty uvedenej v odseku 1. Príslušné orgány môžu požadovať uchovanie na dlhšie obdobie.

Ak správca AIF prevedie svoje zodpovednosti v súvislosti s AIF na iného správcu AIF, zabezpečuje, že záznamy uvedené v odseku 1 sú dostupné uvedenému správcovi AIF.

3.   Záznamy sa uchovávajú na nosiči, ktorý umožňuje uložiť informácie tak, aby k nim mali príslušné orgány v budúcnosti prístup, a v takej podobe a takým spôsobom, že:

a)

príslušné orgány majú ľahký prístup k záznamom a sú schopné zrekonštruovať všetky kľúčové fázy spracovania každej portfóliovej transakcie;

b)

možno ľahko zistiť opravy či iné zmeny, ako aj pôvodný obsah záznamov pred týmito opravami alebo zmenami;

c)

nie je možná žiadna iná manipulácia alebo zmena.

ODDIEL 7

Určovanie hodnoty

(článok 19 smernice 2011/61/EÚ)

Článok 67

Politiky a postupy určovania hodnoty aktív AIF

1.   Správcovia AIF stanovujú, udržiavajú, vykonávajú a preskúmavajú v prípade každého AIF, ktorí spravujú, písomné politiky a postupy, ktorými sa zabezpečuje riadny, transparentný, komplexný a vhodne zdokumentovaný proces určovania hodnoty. Politika a postupy určovania hodnoty zahŕňajú všetky významné hľadiská procesu určovania hodnoty a postupov určovania hodnoty a kontrol vzhľadom na príslušný AIF.

Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, štatúte a zakladajúcich dokumentoch AIF, správca AIF zabezpečuje uplatňovanie spravodlivých, vhodných a transparentných metodík určovania hodnoty na AIF, ktoré spravuje. V politikách určovania hodnoty sa určujú a v postupoch sa vykonávajú metodiky určovania hodnoty používané pre každý druh aktíva, do ktorého môže AIF investovať v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, štatútom a zakladajúcimi dokumentmi AIF. Správca AIF nesmie investovať prvýkrát do konkrétneho druhu aktíva, pokiaľ sa pre uvedený konkrétny druh aktíva neurčila vhodná metodika alebo metodiky určovania hodnoty.

Politiky a postupy, ktorými sa stanovujú metodiky určovania hodnoty, obsahujú vstupné údaje, modely a kritériá výberu pre zdroje stanovovania cien a trhových údajov. Stanovuje sa v nich, že ceny sa získavajú z nezávislých zdrojov vždy, keď je to možné a vhodné. Proces výberu konkrétnej metodiky zahŕňa posúdenie dostupných relevantných metodík s prihliadnutím na ich citlivosť na zmeny premenných a na spôsob, akým sa v jednotlivých stratégiách určuje relatívna hodnota aktív v portfóliu.

2.   V politikách určovania hodnoty sa stanovujú povinnosti, úlohy a zodpovednosti všetkých strán zapojených do procesu určovania hodnoty vrátane vrcholového manažmentu správcu AIF. V postupoch sa zohľadňuje organizačná štruktúra stanovená v politikách určovania hodnoty.

V politikách a postupoch určovania hodnoty sa rieši aspoň toto:

a)

právomoc a nezávislosť pracovníkov, ktorí účinne vykonávajú určovanie hodnoty aktív;

b)

jednotlivé investičné stratégie AIF a aktíva, do ktorých by mohol AIF investovať;

c)

kontroly výberu vstupných údajov, zdrojov a metodík určovania hodnoty;

d)

kanály eskalácie na riešenie rozdielov v hodnotách aktív;

e)

určovanie hodnoty akýchkoľvek úprav týkajúcich sa veľkosti a likvidity pozícií alebo prípadne zmien trhových podmienok;

f)

vhodný čas na účtovnú závierku na účely určenia hodnoty;

g)

vhodná periodicita určovania hodnoty aktív.

3.   Ak je vymenovaný externý znalec, v politikách a postupoch určovania hodnoty sa stanovuje postup na výmenu informácií medzi správcom AIF a externým znalcom, aby sa zabezpečilo, že budú poskytnuté všetky nevyhnutné informácie požadované na účely vykonania úlohy určenia hodnoty.

V rámci politík a postupov určovania hodnoty sa zabezpečuje, že správca AIF v súvislosti s tretími stranami, ktoré sú vymenované na účely vykonávania služieb určovania hodnoty, uplatňuje zásadu náležitej starostlivosti, a to na začiatku tohto vykonávania a potom pravidelne.

4.   V prípade, že určenie hodnoty vykonáva samotný správca AIF, politiky obsahujú opis ochranných opatrení na funkčne nezávislý výkon úlohy určovania hodnoty v súlade s článkom 19 ods. 4 písm. b) smernice 2011/61/EÚ. Takéto ochranné opatrenia obsahujú opatrenia s cieľom zabrániť tomu, aby akákoľvek osoba uplatňovala nenáležitý vplyv na spôsob, akým osoba vykonáva činnosti určovania hodnoty, alebo takýto vplyv obmedziť.

Článok 68

Použitie modelov na určovanie hodnoty aktív

1.   Ak sa na určovanie hodnoty aktív AIF použije model, model a jeho hlavné vlastnosti sa musia vysvetliť a odôvodniť v politikách a postupoch určovania hodnoty. Dôvod výberu modelu, podkladové údaje, predpoklady použité v modeli a odôvodnenie ich použitia a obmedzenia určovania hodnoty založeného na modeli sa riadne zdokumentujú.

2.   V rámci politík a postupov určovania hodnoty sa zabezpečuje, že model pred použitím validuje osoba s dostatočnými odbornými znalosťami, ktorá sa nezúčastnila na procese vytvárania uvedeného modelu. Proces validácie sa riadne zdokumentuje.

3.   Model podlieha predchádzajúcemu schváleniu vrcholovým manažmentom správcu AIF. Keď model používa správca AIF, ktorý samotný vykonáva funkciu určovania hodnoty, schválením vrcholovým manažmentom nie je dotknuté právo príslušného orgánu požadovať podľa článku 19 ods. 9 smernice 2011/61/EÚ, aby model overil externý znalec alebo audítor.

Článok 69

Jednotné uplatňovanie politík a postupov určovania hodnoty

1.   Správca AIF zabezpečuje, že politiky a postupy určovania hodnoty a stanovené metodiky určovania hodnoty sa uplatňujú jednotne.

2.   Politiky a postupy určovania hodnoty a stanovené metodiky sa uplatňujú na všetky aktíva v rámci AIF s prihliadnutím na investičnú stratégiu, druh aktíva a prípadne existenciu rôznych externých znalcov.

3.   Ak sa nepožaduje aktualizácia, politiky a postupy sa stále uplatňujú jednotne a zdroje a pravidlá určovania hodnoty sú stále jednotné.

4.   Postupy určovania hodnoty a stanovené metodiky určovania hodnoty sa uplatňujú jednotne na všetky AIF, ktoré spravuje ten istý správca AIF, s prihliadnutím na investičné stratégie a druhy aktív v držbe AIF a prípadne na existenciu rôznych externých znalcov.

Článok 70

Pravidelné preskúmavanie politík a postupov určovania hodnoty

1.   V politikách určovania hodnoty sa stanovuje pravidelné preskúmanie politík a postupov vrátane metodík určovania hodnoty. Preskúmanie sa koná aspoň raz za rok a predtým, ako sa AIF zapojí do novej investičnej stratégie alebo nového druhu aktíva, na ktoré sa nevzťahuje súčasná politika určovania hodnoty.

2.   V politikách a postupoch určovania hodnoty sa uvádza, akým spôsobom sa môže uskutočniť zmena politiky určovania hodnoty vrátane zmeny metodiky a za akých okolností by to bolo vhodné. Odporúčania týkajúce sa zmien politík a postupov sa predkladajú vrcholovému manažmentu, ktorý akékoľvek zmeny preskúmava a schvaľuje.

3.   Funkcia riadenia rizík uvedená v článku 38 preskúmava a v prípade potreby poskytuje vhodnú podporu týkajúcu sa politík a postupov prijatých na určovanie hodnoty aktív.

Článok 71

Preskúmanie jednotlivých hodnôt aktív

1.   Správca AIF zabezpečuje, aby sa hodnota všetkých aktív v držbe AIF určovala spravodlivo a primerane. Správca AIF zdokumentuje podľa druhu aktíva spôsob, akým sa posudzuje primeranosť a spravodlivosť jednotlivých hodnôt. Správca AIF musí byť vždy schopný preukázať, že portfóliá AIF, ktoré spravuje, majú náležite určenú hodnotu.

2.   V politikách a postupoch určovania hodnoty sa stanovuje proces preskúmania jednotlivých hodnôt aktív, ak existuje významné riziko neprimeraného určovania hodnoty, ako napríklad v týchto prípadoch:

a)

určovanie hodnoty je založené na cenách dostupných iba od jednej protistrany alebo brokera;

b)

určovanie hodnoty je založené na nelikvidných burzových cenách;

c)

určovanie hodnoty je ovplyvnené stranami prepojenými so správcom AIF;

d)

určovanie hodnoty je ovplyvnené inými subjektmi, ktoré môžu mať finančný záujem na výkonnosti AIF;

e)

určovanie hodnoty je založené na cenách poskytnutých protistranou, ktorá je pôvodcom nástroja, najmä ak pôvodca financuje aj pozíciu AIF v nástroji;

f)

určovanie hodnoty je ovplyvnené jedným jednotlivcom alebo viacerými jednotlivcami v rámci správcu AIF.

3.   V politikách a postupoch určovania hodnoty sa opisuje proces preskúmania vrátane dostatočných a primeraných previerok a kontrol primeranosti jednotlivých hodnôt. Primeranosť sa posudzuje z hľadiska existencie primeraného stupňa objektivity. Takéto previerky a kontroly obsahujú aspoň:

a)

overovanie hodnôt porovnaním s cenami stanovenými rôznymi protistranami a s cenami stanovenými v priebehu času;

b)

validáciu hodnôt porovnaním realizovaných cien s nedávnymi účtovnými hodnotami;

c)

zohľadnenie povesti, konzistentnosti a kvality zdroja určovania hodnoty;

d)

porovnanie s hodnotami vytvorenými treťou stranou;

e)

preskúmanie a zdokumentovanie výnimiek;

f)

zistenie a preskúmanie akýchkoľvek rozdielov, ktoré sa javia ako nezvyčajné alebo sa líšia podľa referenčnej hodnoty na určovanie hodnoty stanovenej pre daný druh aktíva;

g)

zisťovanie neaktuálnych cien a implicitných parametrov;

h)

porovnanie s cenami akýchkoľvek súvisiacich aktív alebo ich zaistení;

i)

preskúmanie vstupných údajov použitých pri určovaní ceny založenom na modeli, najmä tých, pri ktorých cena modelu vykazuje značnú citlivosť.

4.   Politiky a postupy určovania hodnoty obsahujú primerané eskalačné opatrenia na riešenie rozdielov alebo iných otázok v súvislosti s určovaním hodnoty aktív.

Článok 72

Výpočet čistej hodnoty aktív na podielový list alebo akciu

1.   Správca AIF zabezpečuje, že pre každý AIF, ktorý spravuje, sa čistá hodnota aktív na podielový list alebo akciu vypočítava pri príležitosti každej emisie alebo upísania alebo vyplatenia alebo zrušenia podielových listov alebo akcií, najmenej však raz za rok.

2.   Správca AIF zabezpečuje, že postupy a metodika výpočtu čistej hodnoty aktív na podielový list alebo akciu sú úplne zdokumentované. Postupy a metodiky výpočtu a ich uplatňovanie podliehajú pravidelnému overovaniu správcom AIF a dokumentácia sa zodpovedajúcim spôsobom mení a dopĺňa.

3.   Správca AIF zabezpečuje, že sú zavedené nápravné postupy v prípade nesprávneho výpočtu čistej hodnoty aktív.

4.   Správca AIF zabezpečuje, že počet podielových listov alebo akcií pri emisii podlieha pravidelnému overovaniu, aspoň tak často, ako sa počíta cena podielového listu alebo akcie.

Článok 73

Odborné záruky

1.   Externí znalci poskytujú na požiadanie odborné záruky na preukázanie svojej schopnosti vykonávať funkciu určovania hodnoty. Odborné záruky, ktoré majú poskytnúť externí znalci, musia byť v písomnej podobe.

2.   Odborné záruky obsahujú dôkazy o kvalifikácii a spôsobilosti externého znalca vykonávať náležité a nezávislé určovanie hodnoty minimálne vrátane dôkazu:

a)

o dostatočných ľudských a technických zdrojoch;

b)

o primeraných postupoch zabezpečenia náležitého a nezávislého určovania hodnoty;

c)

o primeraných poznatkoch a znalostiach o investičnej stratégii AIF a aktívach, na ktorých určovanie hodnoty je externý znalec vymenovaný;

d)

o dostatočne dobrej povesti a dostatočných skúsenostiach s určovaním hodnoty.

3.   Keď externý znalec podlieha povinnej odbornej registrácii u príslušného orgánu alebo iného subjektu štátu, v ktorom je usadený, odborné záruky obsahujú názov tohto orgánu alebo subjektu vrátane príslušných kontaktných údajov. V odbornej záruke sa jasne uvádzajú právne alebo regulačné ustanovenia alebo pravidlá výkonu povolania, ktorým externý znalec podlieha.

Článok 74

Periodicita určovania hodnoty aktív v držbe AIF otvoreného typu

1.   Určovanie hodnoty finančných nástrojov v držbe AIF otvoreného typu sa uskutočňuje zakaždým, keď sa vypočítava čistá hodnota aktív na podielový list alebo akciu v súlade s článkom 72 ods. 1.

2.   Určovanie hodnoty iných aktív v držbe AIF otvoreného typu sa uskutočňuje aspoň raz za rok a zakaždým, keď existuje dôkaz, že posledná stanovená hodnota už nie je spravodlivá alebo správna.

ODDIEL 8

Delegovanie funkcií správcu AIF

(článok 20 ods. 1, 2, 4 a 5 smernice 2011/61/EÚ)

Článok 75

Všeobecné zásady

Keď sa deleguje úloha vykonávania jednej funkcie alebo viac funkcií v mene správcov AIF, správcovia AIF dodržiavajú najmä tieto všeobecné zásady:

a)

štruktúra delegovania neumožňuje obchádzanie zodpovednosti alebo hmotnej zodpovednosti správcu AIF;

b)

povinnosti správcu AIF voči AIF a jeho investorom sa v dôsledku delegovania nemenia;

c)

nenarúšajú sa podmienky, ktoré musí správca AIF dodržiavať, aby mohol mať povolenie a vykonávať činnosti v súlade so smernicou 2011/61/EÚ;

d)

dohoda o delegovaní má podobu písomnej dohody uzavretej medzi správcom AIF a subjektom, na ktorý sa funkcie delegujú;

e)

správca AIF zabezpečuje, že subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, vykonáva delegované funkcie účinne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi a regulačnými požiadavkami, a musí stanoviť metódy a postupy na priebežné preskúmavanie služieb poskytovaných subjektom, na ktorý sa funkcie delegujú. Správca AIF prijíma vhodné kroky, ak sa zdá, že subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, nemôže vykonávať funkcie účinne alebo v súlade s príslušnými právnymi predpismi a regulačnými požiadavkami;

f)

správca AIF vykonáva účinný dohľad nad delegovanými funkciami a riadi riziká súvisiace s delegovaním. Správca AIF má na tieto účely vždy potrebné odborné znalosti a disponuje zdrojmi na vykonávanie dohľadu nad delegovanými funkciami. Správca AIF stanovuje v dohode svoje právo na informácie, kontrolu, vstup a prístup a svoje práva na dávanie pokynov subjektu, na ktorý sa funkcie delegujú, a na monitorovanie vo vzťahu k tomuto subjektu. Správca AIF takisto zabezpečuje, že subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, náležite dohliada na výkon delegovaných funkcií a primerane riadi riziká súvisiace s delegovaním;

g)

správca AIF zabezpečuje, že kontinuita a kvalita delegovaných funkcií alebo delegovanej úlohy vykonávania funkcií sa zachovávajú aj v prípade ukončenia delegovania, buď prevodom delegovaných funkcií alebo delegovanej úlohy vykonávania funkcií na inú tretiu stranu, alebo tým, že ich vykonáva sám;

h)

príslušné práva a povinnosti správcu AIF a subjektu, na ktorý sa funkcie delegujú, sú jasne rozdelené a stanovené v dohode. Správca AIF zmluvne zabezpečuje najmä svoje práva na dávanie pokynov a ukončenie delegovania, svoje práva na informácie a svoje práva na kontroly a prístup k účtovným knihám a do priestorov. V dohode sa zaisťuje, aby sa subdelegovanie mohlo uskutočniť iba so súhlasom správcu AIF;

i)

pokiaľ ide o riadenie portfólia, delegovanie je v súlade s investičnou politikou AIF. Správca AIF dáva subjektu, na ktorý sa funkcie delegujú, pokyny, ako vykonávať investičnú politiku, a správca AIF priebežne monitoruje, či ju subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, dodržiava;

j)

správca AIF zabezpečuje, že subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, oznamuje správcovi AIF informácie o akomkoľvek vývoji, ktorý môže mať významný vplyv na schopnosť subjektu, na ktorý sa funkcie delegujú, vykonávať delegované funkcie účinne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi a regulačnými požiadavkami;

k)

správca AIF zabezpečuje, že subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, chráni akékoľvek dôverné informácie týkajúce sa správcu AIF, AIF dotknutého delegovaním a investorov do daného AIF;

l)

správca AIF zabezpečuje, že subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, stanovuje, vykonáva a udržiava pohotovostný plán na obnovu po havárii a pravidelné skúšanie záložných zariadení s prihliadnutím na druhy delegovaných funkcií.

Článok 76

Objektívne dôvody delegovania

1.   Správca AIF poskytuje príslušným orgánom podrobný opis, vysvetlenie a dôkaz objektívnych dôvodov delegovania. Keď sa posudzuje, či je celá štruktúra delegovania založená na objektívnych dôvodoch v zmysle článku 20 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ, zvažujú sa tieto kritériá:

a)

optimalizácia obchodných funkcií a postupov;

b)

úspora nákladov;

c)

odborné znalosti subjektu, na ktorý sa funkcie delegujú, v oblasti správy alebo špecifických trhov alebo investícií;

d)

prístup subjektu, na ktorý sa funkcie delegujú, k možnostiam celosvetového obchodovania.

2.   Správca AIF poskytuje na žiadosť príslušných orgánov ďalšie vysvetlenia a predkladá dokumenty, ktorými sa preukáže, že celá štruktúra delegovania je založená na objektívnych dôvodoch.

Článok 77

Vlastnosti subjektu, na ktorý sa funkcie delegujú

1.   Subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, má dostatočné zdroje a zamestnáva dostatok zamestnancov so zručnosťami, vedomosťami a odbornými znalosťami potrebnými na riadne vykonávanie úloh, ktoré sú naň delegované, a má vhodnú organizačnú štruktúru podporujúcu vykonávanie delegovaných úloh.

2.   Osoby, ktoré účinne vykonávajú činnosti delegované zo strany správcu AIF, majú dostatočné skúsenosti, vhodné teoretické vedomosti a vhodné praktické skúsenosti s príslušnými funkciami. Ich odborná príprava a charakter funkcií, ktoré vykonávali v minulosti, musia byť vhodné na vykonávanie tejto činnosti.

3.   Osoby, ktoré účinne vykonávajú činnosti subjektu, na ktorý sa funkcie delegujú, sa nepovažujú za osoby s dostatočne dobrou povesťou, ak mali v minulosti akékoľvek negatívne výsledky týkajúce sa posúdenia dobrej povesti, ako aj riadneho vykonávania delegovaných úloh, alebo ak existujú iné príslušné informácie, ktoré ovplyvňujú ich dobrú povesť. Takéto negatívne výsledky zahŕňajú okrem iného trestné činy, súdne konania alebo správne sankcie súvisiace s výkonom delegovaných úloh. Osobitná pozornosť sa venuje akýmkoľvek priestupkom súvisiacim s finančnými činnosťami, a to aj vrátane povinností týkajúcich sa predchádzania praniu špinavých peňazí, nečestnosti, podvodom alebo finančnej trestnej činnosti, konkurzu alebo platobnej neschopnosti. Iné príslušné informácie zahŕňajú také informácie, v ktorých sa napríklad uvádza, že osoba nie je dôveryhodná alebo čestná.

Keď je subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, regulovaný so zreteľom na jeho odborné služby v rámci Únie, faktory uvedené v prvom pododseku sa považujú za splnené, keď príslušný orgán dohľadu preskúmal kritérium „dobrej povesti“ v rámci postupu udeľovania povolenia, pokiaľ neexistujú dôkazy o opaku.

Článok 78

Delegovanie riadenia portfólia alebo riadenia rizík

1.   Tento článok sa uplatňuje v súvislosti s delegovaním riadenia portfólia alebo riadenia rizík.

2.   Za povolené alebo registrované na účely správy aktív a podliehajúce dohľadu v súlade s článkom 20 ods. 1 písm. c) smernice 2011/61/EÚ sa považujú tieto subjekty:

a)

správcovské spoločnosti povolené podľa smernice 2009/65/ES;

b)

investičné spoločnosti povolené podľa smernice 2004/39/ES na vykonávanie riadenia portfólia;

c)

úverové inštitúcie povolené podľa smernice 2006/48/ES, ktorým bolo udelené povolenie na vykonávanie riadenia portfólia (správy portfólia) podľa smernice 2004/39/ES;

d)

externí správcovia AIF, ktorí majú povolenie podľa smernice 2011/61/EÚ;

e)

subjekty z tretích krajín, ktoré majú povolenie alebo sú zaregistrované na účely správy aktív a nad ktorými vykonáva účinný dohľad príslušný orgán v daných krajinách.

3.   Ak je delegovanie udelené podniku z tretej krajiny, musia byť v súlade s článkom 20 ods. 1 písm. d) smernice 2011/61/EÚ splnené tieto podmienky:

a)

medzi príslušnými orgánmi domovského členského štátu správcu AIF a orgánmi dohľadu nad podnikom, ktorému je udelené delegovanie, existuje písomná dohoda;

b)

so zreteľom na podnik, ktorému je udelené delegovanie, sa príslušným orgánom dohodou uvedenou v písmene a) umožňuje:

i)

získať na požiadanie príslušné informácie potrebné na vykonávanie ich úloh dohľadu, ako sa stanovuje v smernici 2011/61/EÚ;

ii)

získať prístup k dokumentom relevantným na vykonávanie ich povinností dohľadu, ktoré sa udržiavajú v tretej krajine;

iii)

vykonávať kontroly na mieste v priestoroch podniku, ktorému boli delegované funkcie. Praktické postupy týkajúce sa kontrol na mieste sa uvádzajú podrobne v písomnej dohode;

iv)

získať čo najskôr informácie od orgánu dohľadu v tretej krajine na účely vyšetrovania zjavných porušení požiadaviek smernice 2011/61/EÚ a jej vykonávacích opatrení;

v)

spolupracovať na presadzovaní predpisov v súlade s vnútroštátnymi a medzinárodnými právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na orgán dohľadu z tretej krajiny a príslušné orgány EÚ v prípadoch porušenia požiadaviek smernice 2011/61/EÚ a jej vykonávacích opatrení a príslušných vnútroštátnych predpisov.

Článok 79

Účinný dohľad

Delegovanie bráni účinnému dohľadu správcu AIF v prípade, že:

a)

správca AIF, jeho audítori a príslušné orgány nemajú účinný prístup k údajom súvisiacim s delegovanými funkciami a s obchodnými priestormi subjektu, na ktorý sa funkcie delegujú, alebo príslušné orgány nie sú schopné uplatňovať tieto práva prístupu;

b)

subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, nespolupracuje s príslušnými orgánmi správcu AIF v súvislosti s delegovanými funkciami;

c)

správca AIF nesprístupní príslušným orgánom na požiadanie všetky informácie potrebné na to, aby sa orgánom umožnilo vykonávať dohľad nad tým, či výkon delegovaných funkcií spĺňa požiadavky stanovené v smernici 2011/61/EÚ a jej vykonávacích opatreniach.

Článok 80

Konflikty záujmov

1.   Kritériá na posúdenie toho, či delegovanie predstavuje konflikt záujmov správcu AIF alebo investora do AIF, zahŕňajú v súlade s článkom 20 ods. 2 písm. b) smernice 2011/61/EÚ aspoň:

a)

ak sú správca AIF a subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, členovia tej istej skupiny alebo majú akýkoľvek iný zmluvný vzťah, rozsah, v ktorom subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, kontroluje správcu AIF alebo je schopný ovplyvniť jeho konanie;

b)

ak sú subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, a investor do príslušného AIF členovia tej istej skupiny alebo majú akýkoľvek iný zmluvný vzťah, rozsah, v ktorom tento investor kontroluje subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, alebo je schopný ovplyvniť jeho konanie;

c)

pravdepodobnosť, že subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, nadobudne finančný zisk alebo predíde finančnej strate na úkor AIF alebo investorov do AIF;

d)

pravdepodobnosť, že subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, má záujem na výsledku služby alebo činnosti poskytovanej správcovi AIF alebo AIF;

e)

pravdepodobnosť, že subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, má finančný alebo iný stimul na uprednostnenie záujmu iného klienta pred záujmami AIF alebo investorov do AIF;

f)

pravdepodobnosť, že subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, prijíma alebo prijme stimul od inej osoby, ako je správca AIF, týkajúce sa činností kolektívneho riadenia portfólia poskytovaných správcovi AIF a AIF, ktoré spravuje, v podobe peňazí, tovaru alebo služieb, iné ako je bežná provízia alebo poplatok za danú službu.

2.   Funkcia riadenia portfólia alebo riadenia rizík sa môže považovať za funkčne a hierarchicky oddelenú od iných potenciálne konfliktných úloh len v prípade, že sú splnené tieto podmienky:

a)

osoby vykonávajúce úlohy riadenia portfólia nevykonávajú potenciálne konfliktné úlohy, ako napríklad kontrolné úlohy;

b)

osoby vykonávajúce úlohy riadenia rizík nevykonávajú potenciálne konfliktné úlohy, ako napríklad prevádzkové úlohy;

c)

nad osobami vykonávajúcimi funkcie riadenia rizík nevykonávajú dohľad osoby, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie prevádzkových úloh;

d)

oddelenie sa zabezpečuje v celej hierarchickej štruktúre subjektu, na ktorý sa funkcie delegujú, až po jeho riadiaci orgán, a preskúmava ho riadiaci orgán a v prípade, že existuje, funkcia dohľadu subjektu, na ktorý sa funkcie delegujú.

3.   Potenciálne konflikty záujmov sa považujú za správne identifikované, riadené, monitorované a oznámené investorom AIF len v prípade, že:

a)

správca AIF zabezpečuje, že subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, prijíma všetky náležité kroky na identifikáciu, riadenie a monitorovanie potenciálnych konfliktov záujmov, ktoré môžu vzniknúť medzi ním a správcom AIF, AIF alebo investormi do AIF. Správca AIF zabezpečuje, že subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, má zavedené postupy zodpovedajúce tým, ktoré sa vyžadujú v článkoch 31 až 34;

b)

správca AIF zabezpečuje, že subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, oznamuje potenciálne konflikty záujmov, ako aj postupy a opatrenia, ktoré má prijať s cieľom riešiť takéto konflikty záujmov, správcovi AIF, ktorý ich oznamuje AIF a investorom do AIF v súlade s článkom 36.

Článok 81

Súhlas so subdelegovaním a jeho oznámenie

1.   Subdelegovanie nadobúda účinnosť po písomnom súhlase správcu AIF.

Všeobecný súhlas, ktorý poskytuje správca AIF vopred, sa nepovažuje za súhlas v súlade s článkom 20 ods. 4 písm. a) smernice 2011/61/EÚ.

2.   Oznámenie obsahuje v súlade s článkom 20 ods. 4 písm. b) smernice 2011/61/EÚ podrobnosti o subjekte, na ktorý sa funkcie delegujú, názov príslušného orgánu, v ktorého rámci má subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, povolenie alebo je registrovaný, delegované funkcie, AIF ovplyvnené subdelegovaním, kópiu písomného súhlasu správcu AIF a plánovaný dátum nadobudnutia účinnosti subdelegovania.

Článok 82

Schránkové subjekty a správca AIF, ktorý sa už nepovažuje za spravujúceho AIF

1.   Správca AIF sa považuje za schránkový subjekt a už sa nepovažuje za správcu AIF aspoň v jednej z týchto situácií:

a)

správca AIF už nemá potrebné odborné znalosti a zdroje na účinný dohľad nad delegovanými úlohami a riadenie rizík spojených s delegovaním;

b)

správca AIF už nemá právomoc prijímať rozhodnutia v kľúčových oblastiach, ktoré patria do zodpovednosti vrcholového manažmentu, alebo už nemá právomoc vykonávať funkcie vrcholového manažmentu, najmä pokiaľ ide o vykonávanie všeobecnej investičnej politiky a investičných stratégií;

c)

správca AIF stratí svoje zmluvné práva na informovanie, kontrolu, prístup alebo dávanie pokynov svojím subjektom, na ktoré sa funkcie delegujú, alebo sa uplatňovanie týchto práv v praxi stane nemožným;

d)

správca AIF deleguje vykonávanie funkcií riadenia investícií v rozsahu presahujúcom v podstatnej miere funkcie riadenia investícií vykonávané samotným správcom AIF. Príslušné orgány v rámci posúdenia rozsahu delegovania posudzujú celú štruktúru delegovania s prihliadnutím nielen na aktíva spravované v rámci delegovania, ale aj na tieto kvalitatívne kritériá:

i)

druhy aktív, do ktorých je investovaný AIF alebo do ktorých investoval správca AIF konajúci v mene AIF, a význam aktív spravovaných v rámci delegovania z hľadiska rizikového profilu a profilu návratnosti AIF;

ii)

význam aktív v rámci delegovania z hľadiska dosahovania investičných cieľov AIF;

iii)

geografické a odvetvové rozpätie investícií AIF;

iv)

rizikový profil AIF;

v)

druh investičných stratégií, ktoré uplatňuje AIF alebo správca AIF, ktorý koná v mene AIF;

vi)

druhy delegovaných úloh v porovnaní s ponechanými úlohami a

vii)

zloženie subjektov, na ktoré sa funkcie delegujú, a ich subjektov, na ktoré sa funkcie subdelegujú, ich geografickú oblasť pôsobenia a ich podnikovú štruktúru vrátane toho, či je delegovanie udelené subjektu patriacemu k rovnakej skupine podnikov ako správca AIF.

2.   Komisia monitoruje uplatňovanie tohto článku vzhľadom na vývoj na trhu. Komisia preskúma situáciu po dvoch rokoch a v prípade potreby prijme primerané opatrenia na ďalšie spresnenie podmienok, za ktorých sa bude mať za to, že správca AIF delegoval svoje funkcie do takej miery, že sa zmení na schránkový subjekt, a nemožno ho už považovať za správcu AIF.

3.   ESMA môže vydať usmernenia na zabezpečenie jednotného posudzovania štruktúr delegovania v rámci Únie.

KAPITOLA IV

DEPOZITÁR

ODDIEL 1

Náležitosti písomnej zmluvy

(článok 21 ods. 2 smernice 2011/61/EÚ)

Článok 83

Zmluvné náležitosti

1.   Zmluva, ktorou sa v súlade s článkom 21 ods. 2 smernice 2011/61/EÚ vymenuje depozitár, sa vypracuje medzi depozitárom na jednej strane a správcom AIF alebo podľa okolností AIF na druhej strane a obsahuje aspoň tieto prvky:

a)

opis služieb, ktoré má depozitár poskytovať, a postupy, ktoré sa majú prijať pre každý druh aktíva, do ktorého môže AIF investovať, a ktoré sa následne zveria depozitárovi;

b)

opis spôsobu vykonávania funkcie úschovy (safe-keeping) a dohľadu v závislosti od druhu aktív a geografických regiónov, v ktorých AIF plánuje investovať. Tento opis obsahuje v súvislosti s úlohami úschovy (custody) zoznamy krajín a postupy na doplnenie krajín do tohto zoznamu a prípadne vypustenie krajín z tohto zoznamu. Tieto informácie musia byť v súlade s informáciami poskytnutými v štatúte, zakladajúcich dokumentoch a ponukových materiáloch AIF v súvislosti s aktívami, do ktorých môže AIF investovať;

c)

vyhlásenie, že na zodpovednosť depozitára nemá vplyv delegovanie jeho funkcií úschovy (custody), pokiaľ sa sám nezbavil svojej zodpovednosti v súlade s článkom 21 ods. 13 alebo 14 smernice 2011/61/EÚ;

d)

obdobie platnosti a podmienky týkajúce sa zmeny a doplnenia a vypovedania zmluvy vrátane situácií, ktoré by mohli viesť k vypovedaniu zmluvy, a podrobností týkajúcich sa postupov vypovedania zmluvy a prípadne postupov, ktorými by mal depozitár posielať všetky príslušné informácie svojmu nástupcovi;

e)

povinnosti týkajúce sa zachovávania dôvernosti, ktoré musia dodržiavať zmluvné strany v súlade s príslušnými zákonmi a inými právnymi predpismi. Týmito povinnosťami sa nesmie brániť príslušným orgánom v prístupe k príslušným dokumentom a informáciám;

f)

prostriedky a postupy, ktorými depozitár posiela správcovi AIF alebo AIF všetky príslušné informácie, ktoré potrebuje na vykonávanie svojich povinností vrátane uplatňovania akýchkoľvek práv súvisiacich s aktívami a na to, aby umožnil správcovi AIF a AIF včasný a presný prehľad o účtoch AIF;

g)

prostriedky a postupy, ktorými správca AIF alebo AIF posiela všetky príslušné informácie alebo ktorými zabezpečuje, aby mal depozitár prístup ku všetkým informáciám potrebným na plnenie svojich povinností, vrátane postupov, ktorými sa zabezpečí, že depozitár dostane informácie od iných strán vymenovaných AIF alebo správcom AIF;

h)

informácie o tom, či depozitár alebo tretia strana, na ktorú sú delegované funkcie úschovy (safe-keeping) v súlade s článkom 21 ods. 11 smernice 2011/61/EÚ, môžu opätovne použiť aktíva, ktoré im boli zverené, a ak áno, podmienky súvisiace s každým takýmto opätovným použitím;

i)

postupy, ktoré sa majú dodržiavať v prípade, že sa uvažuje o zmene a doplnení štatútu, zakladajúcich dokumentov alebo ponukových materiálov AIF, pričom sa uvedie podrobný opis situácií, v ktorých má byť depozitár informovaný alebo v ktorých je potrebný predchádzajúci súhlas depozitára na to, aby sa prikročilo k zmene a doplneniu;

j)

všetky potrebné informácie týkajúce sa predaja, upísania, vyplácania, emisie, zrušenia a spätného odkúpenia podielových listov alebo akcií AIF, ktoré sa musia vymeniť medzi AIF, správcom AIF a treťou stranou konajúcou v mene AIF alebo správcu AIF na jednej strane a depozitárom na druhej strane;

k)

všetky potrebné informácie týkajúce vykonávania dohľadu depozitára a kontrolnej funkcie, ktoré sa musia vymeniť medzi AIF, správcom AIF a treťou stranou konajúcou v mene AIF alebo správcu AIF a depozitárom;

l)

záväzok pravidelne poskytovať údaje o akejkoľvek určenej tretej strane a na požiadanie informácie o kritériách použitých na výber tretej strany a o plánovaných krokoch na monitorovanie činností vykonaných vybranou treťou stranou v prípade, že zmluvné strany plánujú určiť tretie strany na vykonávanie častí ich príslušných povinností;

m)

informácie o úlohách a zodpovednostiach zmluvných strán so zreteľom na povinnosti týkajúce sa predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

n)

informácie o všetkých účtoch peňažných prostriedkov otvorených v mene AIF alebo v mene správcu AIF konajúceho v mene AIF a postupy, ktorými sa zabezpečí, že depozitár bude informovaný o otvorení akéhokoľvek nového účtu v mene AIF alebo v mene správcu AIF konajúceho v mene AIF;

o)

údaje týkajúce sa eskalačných postupov depozitára vrátane určenia osôb, na ktoré sa má depozitár obrátiť v rámci AIF a/alebo správcu AIF, keď spustí takýto postup;

p)

záväzok depozitára upozorniť správcu AIF, keď zistí, že oddelenie aktív nie je dostatočné alebo už nie je dostatočné na zabezpečenie ochrany pred platobnou neschopnosťou tretej strany, na ktorú boli delegované funkcie úschovy (safe-keeping) v súlade s článkom 21 ods. 11 smernice 2011/61/EÚ v konkrétnej jurisdikcii;

q)

postupy, ktorými sa zabezpečí, že depozitár je vzhľadom na svoje povinnosti schopný preskúmať konanie správcu AIF alebo podľa okolností AIF a posúdiť kvalitu posielaných informácií aj prostredníctvom prístupu k účtovným knihám AIF alebo podľa okolností k účtovným knihám správcu AIF alebo prostredníctvom návštev na mieste;

r)

postupy, ktorými sa zabezpečí, že správca AIF alebo podľa okolností AIF môžu preskúmať výkonnosť depozitára so zreteľom na zmluvné povinnosti depozitára.

2.   Údaje o prostriedkoch a postupoch stanovené v písmenách a) až r) sú opísané v zmluve, ktorou sa vymenúva depozitár, alebo v akejkoľvek nasledujúcej zmene a doplnení zmluvy.

3.   Zmluva, ktorou sa vymenúva depozitár, alebo následná zmena alebo doplnenie zmluvy podľa odseku 2 musia byť vyhotovené písomne.

4.   Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na elektronickom zasielaní všetkých alebo niektorých informácií, ktoré si vymieňajú, za predpokladu, že sa zabezpečí riadne zaznamenávanie týchto informácií.

5.   Ak sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch nestanovuje inak, neexistuje povinnosť uzavrieť špecifickú písomnú dohodu pre každý AIF; správca AIF a depozitár môžu uzavrieť rámcovú dohodu, v ktorej budú uvedené AIF spravované daným správcom AIF, na ktorého sa vzťahuje dohoda.

6.   Musia sa spresniť vnútroštátne právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na zmluvu o vymenovaní depozitára a na akúkoľvek následnú dohodu.

ODDIEL 2

Všeobecné kritériá na posúdenie pravidiel obozretného podnikania a dohľadu, ktoré sa vzťahujú na depozitárov v tretích krajinách

[článok 21 ods. 6 písm. b) smernice 2011/61/EÚ]

Článok 84

Kritériá na posúdenie pravidiel obozretného podnikania a dohľadu, ktoré sa vzťahujú na depozitára v tretej krajine

Na účely článku 21 ods. 6 písm. b) smernice 2011/61/EÚ sa účinnosť pravidiel obozretného podnikania a dohľadu, ktoré sa vzťahujú na depozitára v tretej krajine, a to, či majú rovnaký účinok, ako sa stanovuje podľa právnych predpisov Únie, a ich účinné presadzovanie posudzujú na základe týchto kritérií:

a)

depozitár podlieha povoleniu a priebežnému dohľadu verejného príslušného orgánu, ktorý má primerané zdroje na plnenie svojich úloh;

b)

právnymi predpismi tretej krajiny sa stanovujú kritériá na povolenie výkonu činnosti depozitára, ktoré majú rovnaký účinok ako kritériá stanovené na prístup k činnostiam úverových inštitúcií alebo investičných spoločností v rámci Únie;

c)

kapitálové požiadavky uložené depozitárovi v tretej krajine majú rovnaký účinok ako kapitálové požiadavky platné v Únii v závislosti od toho, či je depozitár podobnej povahy ako úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť v Únii;

d)

podmienky výkonu činností vzťahujúce sa na depozitára v tretej krajine majú rovnaký účinok ako podmienky stanovené pre úverové inštitúcie alebo investičné spoločnosti v rámci Únie v závislosti od povahy depozitára;

e)

požiadavky týkajúce sa výkonu špecifických povinností depozitára AIF stanovené v právnych predpisoch tretej krajiny majú rovnaký účinok ako požiadavky stanovené v článku 21 ods. 7 až 15 smernice 2011/61/EÚ a jej vykonávacích opatreniach a príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch;

f)

právnymi predpismi tretej krajiny sa zabezpečuje uplatňovanie dostatočne odrádzajúcich opatrení na presadzovanie v prípade, že depozitár nedodrží požiadavky a podmienky uvedené v písmenách a) až e).

ODDIEL 3

Funkcie depozitára, povinnosti náležitej starostlivosti a povinnosť oddelenia aktív

[článok 21 ods. 7 – 9 a článok 21 ods. 11 písm. c) a d) bod iii) smernice 2011/61/EÚ]

Článok 85

Monitorovanie peňažných prostriedkov – všeobecné požiadavky

1.   Keď je účet peňažných prostriedkov vedený alebo otvorený v subjekte uvedenom v článku 21 ods. 7 smernice 2011/61/EÚ v mene AIF v mene správcu AIF, ktorý koná v mene AIF, alebo v mene depozitára, ktorý koná v mene AIF, správca AIF zabezpečuje, aby boli depozitárovi pri začatí výkonu jeho povinností a potom priebežne poskytované všetky príslušné informácie, ktoré potrebuje na plnenie svojich povinností.

2.   Aby mal depozitár prístup ku všetkým informáciám týkajúcim sa účtov peňažných prostriedkov AIF a jasný prehľad o všetkých peňažných tokoch AIF, musí aspoň:

a)

byť pri svojom vymenovaní informovaný o všetkých existujúcich účtoch peňažných prostriedkov otvorených v mene AIF alebo v mene správcu AIF, ktorý koná v mene AIF;

b)

byť informovaný o otvorení akéhokoľvek nového účtu peňažných prostriedkov AIF alebo správcom, ktorý koná v mene AIF;

c)

mať poskytnuté všetky informácie o účtoch peňažných prostriedkov otvorených u tretej strany priamo touto treťou stranou.

Článok 86

Monitorovanie peňažných tokov AIF

Depozitár zabezpečuje účinné a riadne monitorovanie peňažných tokov AIF a musí najmä aspoň:

a)

zabezpečiť, aby celá hotovosť AIF bola zaúčtovaná na účtoch otvorených u subjektov uvedených v článku 18 ods. 1 písm. a), b) a c) smernice 2006/73/ES na relevantných trhoch, na ktorých sa vyžadujú účty peňažných prostriedkov na účely činností AIF a ktoré podliehajú pravidlám obozretného podnikania a dohľadu, ktoré majú rovnaký účinok ako právne predpisy Únie, sú účinne presadzované a sú v súlade so zásadami uvedenými v článku 16 smernice 2006/73/ES;

b)

vykonávať účinné a riadne postupy na porovnanie zhody všetkých pohybov peňažných tokov a denne vykonávať tieto porovnania zhody alebo v prípade zriedkavých pohybov hotovosti vtedy, keď tieto pohyby peňažných tokov nastanú;

c)

vykonávať primerané postupy na identifikovanie významných peňažných tokov na konci obchodného dňa, a najmä tých peňažných tokov, ktoré by mohli byť v rozpore s činnosťami AIF;

d)

pravidelne preskúmavať primeranosť uvedených postupov, a to aj prostredníctvom úplného preskúmania procesu porovnania zhody aspoň raz ročne a zabezpečením toho, aby účty peňažných prostriedkov otvorené v mene AIF, v mene správcu AIF, ktorý koná v mene AIF, alebo v mene depozitára, ktorý koná v mene AIF, boli zahrnuté do procesu porovnania zhody;

e)

priebežne monitorovať výsledky porovnania zhody a kroky prijaté v dôsledku akýchkoľvek rozdielov zistených v rámci postupov porovnania zhody a bez zbytočného odkladu informovať správcu AIF, ak rozdiel nebol napravený, a aj príslušné orgány, ak situáciu nemožno objasniť a/alebo napraviť;

f)

kontrolovať súlad vlastných záznamov o hotovostných pozíciách so záznamami správcu AIF. Správca AIF zabezpečuje, aby všetky pokyny a informácie týkajúce sa účtu peňažných prostriedkov otvoreného u tretej strany boli poslané depozitárovi, aby depozitár mohol vykonávať vlastný postup porovnania zhody.

Článok 87

Povinnosti týkajúce sa upisovania

Správca AIF zabezpečuje, aby boli depozitárovi poskytnuté informácie týkajúce sa platieb vykonaných investormi alebo v ich mene pri upisovaní podielových listov alebo akcií AIF na konci každého obchodného dňa, keď správca AIF, AIF alebo strana, ktorá koná v jeho mene, ako napríklad sprostredkovateľ pre prevody, dostane tieto platby alebo príkaz od investora. Správca AIF zabezpečuje, aby depozitár dostával všetky ostatné príslušné informácie, ktoré potrebuje na to, aby sa uistil, že platby sa potom zaúčtujú na účtoch peňažných prostriedkov otvorených v mene AIF alebo v mene správcu AIF, ktorý koná v mene AIF, alebo v mene depozitára v súlade s ustanoveniami v článku 21 ods. 7 smernice 2011/61/EÚ.

Článok 88

Finančné nástroje, ktoré sa majú držať v úschove (custody)

1.   Finančné nástroje patriace AIF alebo správcovi AIF konajúcemu v mene AIF, ktoré nemožno fyzicky doručiť depozitárovi, sa zahŕňajú do rozsahu povinností depozitára v oblasti úschovy, keď sú splnené všetky tieto požiadavky:

a)

ide o prevoditeľné cenné papiere vrátane tých, ktoré zahŕňajú deriváty, ako sa uvádza v článku 51 ods. 3 poslednom pododseku smernice 2009/65/ES a v článku 10 smernice Komisie 2007/16/ES (11), nástroje peňažného trhu alebo podielové listy podnikov kolektívneho investovania;

b)

možno ich registrovať alebo držať na účte priamo alebo nepriamo v mene depozitára.

2.   Finančné nástroje, ktoré sú v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi registrované len priamo v mene AIF u samotného emitenta alebo jeho zástupcu, ako napríklad registrátor alebo sprostredkovateľ pre prevody, sa nesmú držať v úschove.

3.   Finančné nástroje patriace AIF alebo správcovi AIF konajúcemu v mene AIF, ktoré možno fyzicky doručiť depozitárovi, sa vždy zahŕňajú do rozsahu povinností depozitára v oblasti úschovy.

Článok 89

Povinnosti v oblasti úschovy (safe-keeping) so zreteľom na aktíva držané v úschove (custody)

1.   V záujme dodržiavania povinností stanovených v článku 21 ods. 8 písm. a) smernice 2011/61/EÚ so zreteľom na finančné nástroje, ktoré sa majú držať v úschove (custody), depozitár zabezpečuje aspoň to, že:

a)

finančné nástroje sú riadne zaregistrované v súlade s článkom 21 ods. 8 písm. a) bodom ii) smernice 2011/61/EÚ;

b)

záznamy a oddelené účty sú vedené spôsobom, ktorým sa zabezpečí ich presnosť, a najmä sa zaznamenáva, či zodpovedajú finančným nástrojom a hotovosti držanej pre AIF;

c)

sa pravidelne vykonávajú porovnania zhody medzi internými účtami a záznamami depozitára a internými účtami a záznamami tretej strany, na ktorú boli delegované funkcie úschovy (custody) v súlade s článkom 21 ods. 11 smernice 2011/61/EÚ;

d)

sa vykonáva náležitá starostlivosť v súvislosti s finančnými nástrojmi držanými v úschove (custody) s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany investorov;

e)

všetky príslušné riziká úschovy (custody) v celom reťazci úschovy (custody) sa posudzujú a monitorujú a správca AIF je informovaný o akomkoľvek zistenom značnom riziku;

f)

sú zavedené primerané organizačné opatrenia na minimalizovanie rizika straty alebo zníženia hodnoty finančných nástrojov alebo práv spojených s týmito finančnými nástrojmi v dôsledku podvodu, nedostatočnej správy, neprimeraného registrovania alebo nedbanlivosti;

g)

je overené vlastnícke právo AIF alebo vlastnícke právo správcu AIF, ktorý koná v mene AIF, vzťahujúce sa na aktíva.

2.   Keď depozitár delegoval funkcie úschovy (custody) na tretiu stranu v súlade s článkom 21 ods. 11 smernice 2011/61/EÚ, naďalej podlieha požiadavkám uvedeným v tomto článku ods. 1 písm. b) až e). Depozitár takisto zabezpečuje, aby tretia strana spĺňala požiadavky uvedené v tomto článku ods. 1 písm. b) až g) a povinnosti oddelenia aktív stanovené v článku 99.

3.   Povinnosti depozitára v oblasti úschovy (safe-keeping) uvedené v odsekoch 1 a 2 sa na základe transparentnosti vzťahujú na podkladové aktíva držané finančnými alebo prípadne právnymi štruktúrami, ktoré sú kontrolované priamo alebo nepriamo AIF alebo správcom AIF, ktorý koná v mene AIF.

Požiadavka uvedená v prvom pododseku sa nevzťahuje na štruktúry fondu fondov ani na štruktúry „hlavný – zberný“ v prípade, že podkladové fondy majú depozitára, ktorý drží v úschove (custody) aktíva týchto fondov.

Článok 90

Povinnosti v oblasti úschovy (safe-keeping) týkajúce sa overenia vlastníctva a vedenia záznamov

1.   Správca AIF poskytuje depozitárovi po začatí výkonu jeho povinností a potom priebežne všetky príslušné informácie, ktoré depozitár potrebuje, aby si plnil svoje povinnosti podľa článku 21 ods. 8 písm. b) smernice 2011/61/EÚ, a zabezpečuje, aby tretie strany poskytovali depozitárovi všetky príslušné informácie.

2.   V záujme plnenia svojich povinností uvedených v článku 21 ods. 8 písm. b) smernice 2011/61/EÚ depozitár musí aspoň:

a)

mať bez zbytočného odkladu prístup ku všetkým príslušným informáciám, ktoré potrebuje na vykonávanie svojich povinností týkajúcich sa overenia vlastníctva a vedenia záznamov vrátane príslušných informácií, ktoré majú depozitárovi poskytovať tretie strany;

b)

mať dostatočné a spoľahlivé informácie, aby bol presvedčený o vlastníckom práve AIF alebo vlastníckom práve správcu AIF, ktorý koná v mene AIF, na aktíva;

c)

viesť záznamy o aktívach, v ktorých prípade je presvedčený, že AIF alebo správca AIF, ktorý koná v mene AIF, je ich vlastníkom. Na splnenie si tejto povinnosti depozitár:

i)

registruje vo svojich záznamoch v mene AIF aktíva vrátane ich príslušných nominálnych súm, o ktorých je presvedčený, že ich vlastníkom je AIF alebo správca AIF, ktorý koná v mene AIF;

ii)

je schopný vždy poskytnúť úplný a aktuálny zoznam aktív AIF vrátane ich príslušných nominálnych súm.

Na účely odseku 2 písm. c) bodu ii) depozitár zabezpečuje, že sú zavedené postupy, ktorými sa zabráni pripísaniu, prevodu, výmene alebo dodaniu zaregistrovaných aktív bez toho, aby bol o týchto transakciách informovaný depozitár alebo subjekt, na ktorý delegoval funkcie, a depozitár má bez zbytočného odkladu prístup k listinnému dôkazu o každej transakcii a pozícii od príslušnej tretej strany. Správca AIF zabezpečuje, aby príslušná tretia strana bez zbytočného odkladu poskytla depozitárovi aspoň raz ročne a vždy pri predaji alebo nadobudnutí aktív alebo pri podnikovom opatrení, ktorého výsledkom je emisia finančných nástrojov, certifikáty alebo iný listinný dôkaz.

3.   Depozitár v každom prípade zabezpečuje, aby správca AIF mal zavedené a vykonával primerané postupy na overenie toho, či aktíva nadobudnuté AIF, ktorý spravuje, sú primerane registrované v mene AIF alebo v mene správcu AIF, ktorý koná v mene AIF, a na kontrolu súladu medzi pozíciami v záznamoch správcov AIF a aktívami, o ktorých je depozitár presvedčený, že ich vlastníkom je AIF alebo správca AIF, ktorý koná v mene AIF. Správca AIF zabezpečuje, aby sa všetky pokyny a príslušné informácie týkajúce sa aktív AIF posielali depozitárovi, aby depozitár mohol vykonávať svoj vlastný postup overovania alebo porovnania zhody.

4.   Depozitár stanovuje a vykonáva eskalačný postup pre situácie, keď sa zistí odchýlka, vrátane oznámenia správcovi AIF a príslušným orgánom, ak situáciu nemožno objasniť a/alebo napraviť.

5.   Povinnosti depozitára v oblasti úschovy (safe-keeping) uvedené v odsekoch 1 až 4 sa na základe transparentnosti vzťahujú na podkladové aktíva v držbe finančných a/alebo právnych štruktúr, ktoré sú zriadené AIF alebo správcom AIF, ktorý koná v mene AIF, na účely investovania do podkladových aktív, a ktoré sú kontrolované priamo alebo nepriamo AIF alebo správcom AIF, ktorý koná v mene AIF.

Požiadavka uvedená v prvom pododseku sa nevzťahuje na štruktúry fondu fondov alebo štruktúry „hlavný – zberný“ v prípade, že podkladové fondy majú depozitára, ktorý zabezpečuje pre aktíva tohto fondu funkcie overovania vlastníctva a vedenia záznamov.

Článok 91

Povinnosti primárnych brokerov týkajúce sa podávania správ

1.   Ak bol vymenovaný primárny broker, správca AIF zabezpečuje, aby odo dňa daného vymenovania bola uzatvorená dohoda, podľa ktorej sa od primárneho brokera požaduje, aby na trvalom nosiči sprístupňoval depozitárovi najmä výkaz, ktorý obsahuje tieto informácie:

a)

hodnoty položiek uvedených v odseku 3 na konci každého obchodného dňa;

b)

údaje o akýchkoľvek ďalších záležitostiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie toho, že depozitár AIF má aktuálne a presné informácie o hodnote aktív, ktorých úschova (safe-keeping) bola delegovaná v súlade s článkom 21 ods. 11 smernice 2011/61/EÚ.

2.   Výkaz uvedený v odseku 1 sa sprístupňuje depozitárovi AIF najneskôr na konci obchodného dňa, ktorý nasleduje po dni, ktorého sa týka.

3.   Položky uvedené v odseku 1 písm. a) zahŕňajú:

a)

celkovú hodnotu aktív v držbe primárneho brokera pre AIF v prípade, že sú funkcie úschovy (safe-keeping) delegované v súlade s článkom 21 ods. 11 smernice 2011/61/EÚ; hodnotu každej z týchto položiek:

i)

hotovostných pôžičiek poskytnutých AIF a vzniknutý úrok;

ii)

cenných papierov, ktoré má AIF opätovne dodať v rámci otvorených krátkych pozícií, do ktorých sa vstúpilo v mene AIF;

iii)

aktuálnych súm vyrovnania, ktoré má uhradiť AIF v rámci futurít;

iv)

peňažných príjmov z predaja nakrátko v držbe primárneho brokera so zreteľom na krátke pozície, do ktorých sa vstúpilo v mene AIF;

v)

hotovostných marží v držbe primárneho brokera zo zreteľom na otvorené futurity, do ktorých sa vstúpilo v mene AIF. Táto povinnosť dopĺňa povinnosti v článkoch 87 a 88;

vi)

likvidačných expozícií oceňovaných trhovými cenami v prípade každej OTC transakcie uzavretej v mene AIF;

vii)

celkových zabezpečených záväzkov AIF voči primárnemu brokerovi a

viii)

všetkých ostatných aktív týkajúcich sa AIF;

b)

hodnotu ostatných aktív uvedených v článku 21 ods. 8 písm. b) smernice 2011/61/EÚ držaných ako kolaterál primárnym brokerom so zreteľom na zabezpečené transakcie, ktoré boli uzatvorené na základe dohody o službách primárneho brokera;

c)

hodnotu aktív v prípade, že primárny broker uplatnil právo na používanie v súvislosti s aktívami AIF;

d)

zoznam všetkých inštitúcií, v ktorých primárny broker drží alebo môže držať hotovosť AIF na účte otvorenom v mene AIF alebo v mene správcu AIF, ktorý koná v mene AIF, v súlade s článkom 21 ods. 7 smernice 2011/61/EÚ.

Článok 92

Povinnosti týkajúce sa dohľadu – všeobecné požiadavky

1.   Depozitár v čase svojho vymenovania posudzuje riziká spojené s povahou, rozsahom a komplexnosťou stratégie AIF a organizácie správcu AIF s cieľom navrhnúť postupy dohľadu, ktoré sú primerané pre AIF a aktíva, do ktorých investuje, a ktoré sa potom vykonávajú a uplatňujú. Tieto postupy sa pravidelne aktualizujú.

2.   Depozitár pri výkone svojich povinností týkajúcich sa dohľadu podľa článku 21 ods. 9 smernice 2011/61/EÚ vykonáva kontroly ex post a overenia procesov a postupov, za ktoré nesie zodpovednosť správca AIF, AIF alebo vymenovaná tretia strana. Depozitár za všetkých okolností zabezpečuje, aby existoval primeraný postup overovania a porovnania zhody, ktorý sa vykonáva, uplatňuje a často preskúmava. Správca AIF zabezpečuje, aby všetky pokyny týkajúce sa aktív a činností AIF boli poslané depozitárovi, aby depozitár mohol vykonávať svoj vlastný postup overovania alebo porovnania zhody.

3.   Depozitár stanovuje jasný a komplexný eskalačný postup na riešenie situácií, v ktorých sa zistia potenciálne nezrovnalosti počas výkonu jeho povinností dohľadu, ktorých podrobnosti sa na požiadanie sprístupnia príslušným orgánom správcu AIF.

4.   Správca AIF poskytuje depozitárovi pri začatí výkonu jeho povinností a potom priebežne všetky príslušné informácie, ktoré depozitár potrebuje na plnenie svojich povinností podľa článku 21 ods. 9 smernice 2011/61/EÚ, vrátane informácií, ktoré majú depozitárovi poskytnúť tretie strany. Správca AIF zabezpečuje najmä to, aby mal depozitár prístup k účtovným knihám a mohol vykonávať návštevy na mieste v priestoroch správcu AIF a priestoroch akéhokoľvek poskytovateľa služby vymenovaného AIF alebo správcom AIF, ako napríklad administrátorov alebo externých znalcov, a/alebo aby mohol preskúmať správy a vyhlásenia o uznaných externých osvedčeniach od kvalifikovaných nezávislých audítorov alebo iných expertov s cieľom zabezpečiť primeranosť a náležitosť zavedených postupov.

Článok 93

Povinnosti týkajúce sa upisovania a vyplácania

V záujme dodržiavania súladu s článkom 21 ods. 9 písm. a) smernice 2011/61/EÚ depozitár spĺňa tieto požiadavky:

1.

Depozitár zabezpečuje, aby AIF, správca AIF alebo určený subjekt stanovil, vykonával a uplatňoval primeraný a konzistentný postup na:

i)

porovnanie zhody príkazov na upísanie s výnosmi z upísania a počtu emitovaných podielových listov alebo akcií s výnosmi z upísania prijatými AIF;

ii)

porovnanie zhody príkazov na vyplatenie s uhradenými vyplateniami a počtu zrušených podielových listov alebo akcií s vyplateniami, ktoré uhradil AIF;

iii)

pravidelné overovanie toho, či je postup porovnania zhody primeraný.

Depozitár na účely bodov i), ii) a iii) pravidelne kontroluje najmä súlad celkového počtu podielových listov alebo akcií na účtoch AIF a celkového počtu akcií alebo podielových listov v obehu, ktoré sú v registri AIF.

2.

Depozitár zabezpečuje a pravidelne kontroluje, že postupy týkajúce sa predaja, emisie, odkúpenia, vyplácania alebo zrušenia akcií alebo podielových listov AIF sú v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a so štatútom alebo zakladajúcimi dokumentmi AIF, a overuje, či sa tieto postupy vykonávajú účinne.

3.

Periodicita kontrol depozitára musí byť v súlade s periodicitou upisovania a vyplácania.

Článok 94

Povinnosti týkajúce sa určovania hodnoty akcií/podielových listov

1.   V záujme dodržiavania súladu s článkom 21 ods. 9 písm. b) smernice 2011/61/EÚ depozitár:

a)

priebežne overuje, či sú stanovené primerané a jednotné postupy a či sa uplatňujú na určovanie hodnoty aktív AIF v súlade s článkom 19 smernice 2011/61/EÚ a jej vykonávacími opatreniami a so štatútom a zakladajúcimi dokumentmi AIF, a

b)

zabezpečuje, aby sa politika a postupy určovania hodnoty účinne vykonávali a pravidelne preskúmavali.

2.   Postupy depozitára sa vykonávajú s periodicitou, ktorá je v súlade s periodicitou politiky určovania hodnoty AIF v zmysle vymedzenia v článku 19 smernice 2011/61/EÚ a v jej vykonávacích opatreniach.

3.   Keď sa depozitár domnieva, že výpočet hodnoty akcií alebo podielových listov AIF nebol vykonaný v súlade s príslušnými právnymi predpismi alebo štatútom AIF alebo článkom 19 smernice 2011/61/EÚ, informuje správcu AIF a/alebo AIF a zabezpečí, aby sa včas prijali nápravné opatrenia v najlepšom záujme investorov do AIF.

4.   Keď bol vymenovaný externý znalec, depozitár skontroluje, či je vymenovanie externého znalca v súlade s článkom 19 smernice 2011/61/EÚ a jej vykonávacími opatreniami.

Článok 95

Povinnosti týkajúce sa vykonávania pokynov správcu AIF

V záujme dodržiavania súladu s článkom 21 ods. 9 písm. c) smernice 2011/61/EÚ depozitár aspoň:

a)

stanovuje a vykonáva primerané postupy na overenie toho, či AIF a správcovia AIF dodržiavajú súlad s príslušnými zákonmi a inými právnymi predpismi a so štatútom a zakladajúcimi dokumentmi AIF. Depozitár monitoruje najmä súlad AIF s investičnými obmedzeniami a limitmi pákového efektu stanovenými v ponukových materiáloch AIF. Uvedené postupy musia byť primerané povahe, rozsahu a komplexnosti AIF;

b)

stanovuje a vykonáva eskalačný postup v prípade, že AIF porušil jeden z limitov alebo jedno z obmedzení uvedených v písmene a).

Článok 96

Povinnosti týkajúce sa včasného vyrovnania transakcií

1.   V záujme dodržiavania súladu s článkom 21 ods. 9 písm. d) smernice 2011/61/EÚ stanovuje depozitár postup na zistenie akejkoľvek situácie, v ktorej protiplnenie súvisiace s činnosťami, ktoré sa týkajú aktív AIF alebo aktív správcu AIF, ktorý koná v mene AIF, nie je prevedené v prospech AIF v obvyklých lehotách, informuje správcu AIF a v prípade, že situácia nebola napravená, požiada protistranu o vrátenie finančných nástrojov, ak je to možné.

2.   Keď sa transakcie neuskutočňujú na regulovanom trhu, obvyklé lehoty sa posúdia so zreteľom na podmienky súvisiace s transakciami (zmluvy o OTC derivátoch alebo investície do aktív v oblasti nehnuteľností alebo do súkromných spoločností).

Článok 97

Povinnosti týkajúce sa rozdelenia výnosov AIF

1.   V záujme dodržiavania súladu s článkom 21 ods. 9 písm. e) smernice 2011/61/EÚ depozitár:

a)

zabezpečuje, aby sa výpočet čistých výnosov po oznámení správcom AIF uplatňoval v súlade so štatútom, zakladajúcimi dokumentmi AIF a platnými vnútroštátnymi predpismi;

b)

zabezpečuje, aby sa prijali primerané opatrenia v prípade, že audítori AIF vyjadrili výhrady k ročným finančným výkazom. AIF alebo správca AIF, ktorý koná v mene AIF, poskytujú depozitárovi všetky informácie o výhradách vyjadrených k finančným výkazom, a

c)

kontroluje úplnosť a správnosť vyplácania dividend, keď ich správca AIF oznámi, a prípadne podiel na zisku.

2.   Keď sa depozitár domnieva, že výpočet výnosov sa nevykonal v súlade s príslušnými právnymi predpismi alebo štatútom alebo zakladajúcimi dokumentmi AIF, informuje správcu AIF a/alebo AIF a zabezpečuje, aby sa prijali včasné nápravné opatrenia v najlepšom záujme investorov AIF.

Článok 98

Náležitá starostlivosť

1.   S cieľom splniť povinnosti uvedené v článku 21 ods. 11 písm. c) smernice 2011/61/EÚ depozitár vykonáva a uplatňuje primeraný zdokumentovaný postup náležitej starostlivosti pri výbere a priebežnom monitorovaní subjektu, na ktorý sa funkcie delegujú. Tento postup sa pravidelne a aspoň raz za rok preskúmava a na požiadanie sa sprístupňuje príslušným orgánom.

2.   Pri výbere a vymenúvaní tretej strany, na ktorú sa delegujú funkcie úschovy (safe-keeping) v súlade s článkom 21 ods. 11 smernice 2011/61/EÚ, depozitár koná so všetkými náležitými zručnosťami, obozretnosťou a starostlivosťou s cieľom zabezpečiť, aby sa zverením finančných nástrojov tejto tretej strane zaistila primeraná úroveň ochrany. Depozitár aspoň:

a)

posudzuje regulačný a právny rámec vrátane rizika krajiny, rizika úschovy (custody) a vymožiteľnosti zmlúv tretích strán. Toto posúdenie umožňuje depozitárovi určiť najmä to, aké potenciálne dôsledky by mala platobná neschopnosť tretej strany na aktíva a práva AIF. Depozitár ihneď informuje správcu AIF, ak sa dozvie, že oddelenie aktív nie je dostatočné na zabezpečenie ochrany pred platobnou neschopnosťou z dôvodu právnych predpisov krajiny, v ktorej sa tretia strana nachádza;

b)

posudzuje, či sú prax, postupy a vnútorné kontroly tretej strany primerané na zabezpečenie toho, aby finančné nástroje AIF alebo správcu AIF, ktorý koná v mene AIF, boli predmetom starostlivosti a ochrany na vysokej úrovni;

c)

posudzuje, či sú finančná sila a povesť tretej strany v súlade s delegovanými úlohami. Toto posúdenie sa zakladá na informáciách, ktoré poskytla potenciálna tretia strana, ako aj na iných údajoch a informáciách, ak sú dostupné;

d)

zabezpečuje, aby tretia strana mala prevádzkové a technické možnosti na vykonávanie delegovaných úloh úschovy na uspokojivom stupni ochrany a bezpečnosti.

3.   Depozitár pri pravidelnom preskúmavaní a priebežnom monitorovaní koná so všetkými náležitými zručnosťami, obozretnosťou a starostlivosťou, aby zabezpečil, že tretia strana naďalej spĺňa kritériá stanovené v odseku 1 tohto článku a podmienky stanovené v článku 21 ods. 11 písm. d) smernice 2011/61/EÚ. Depozitár na tieto účely aspoň:

a)

monitoruje výkon tretej strany a to, či tretia strana dodržiava súlad s normami depozitára;

b)

zabezpečuje, aby tretia strana pri vykonávaní svojich úloh úschovy (custody) uplatňovala vysokú úroveň starostlivosti, obozretnosti a pozornosti a najmä aby účinne oddeľovala finančné nástroje v súlade s požiadavkami článku 99;

c)

preskúmava riziká úschovy (custody) spojené s rozhodnutím zveriť aktíva tretej strane a bez zbytočného odkladu informuje AIF alebo správcu AIF o akejkoľvek zmene týkajúcej sa týchto rizík. Toto posúdenie sa zakladá na informáciách, ktoré poskytla tretia strana, ako aj na iných údajoch a informáciách, ak sú dostupné. V prípade otrasov na trhu alebo v prípade zistenia rizika sa zvýši periodicita a rozsah preskúmania. Depozitár ihneď informuje správcu AIF, ak sa dozvie, že oddelenie aktív už nepostačuje na zabezpečenie ochrany pred platobnou neschopnosťou z dôvodu právnych predpisov krajiny, v ktorej sa tretia strana nachádza.

4.   Ak tretia strana ďalej deleguje ktorúkoľvek z úloh, ktoré na ňu boli delegované, primerane sa uplatňujú podmienky a kritériá stanovené v odsekoch 1, 2 a 3.

5.   Depozitár monitoruje dodržiavanie súladu s článkom 21 ods. 4 smernice 2011/61/EÚ.

6.   Depozitár navrhuje pohotovostné plány pre každý trh, na ktorom vymenúva tretiu stranu v súlade s článkom 21 ods. 11 smernice 2011/61/EÚ, aby vykonávala povinnosti v oblasti úschovy (safe-keeping). V tomto pohotovostnom pláne sa určí prípadný alternatívny poskytovateľ.

7.   Depozitár prijíma opatrenia vrátane vypovedania zmluvy, ktoré sú v najlepšom záujme AIF a jeho investorov, ak subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, už nespĺňa požiadavky.

Článok 99

Povinnosť oddelenia aktív

1.   Keď boli funkcie úschovy (safe-keeping) delegované úplne alebo čiastočne na tretiu stranu, depozitár zabezpečuje, aby daná tretia strana, na ktorú boli delegované funkcie úschovy (safe-keeping) podľa článku 21 ods. 11 smernice 2011/61/EÚ, konala v súlade s povinnosťou oddelenia aktív uvedenou v článku 21 ods. 11 písm. d) bode iii) smernice 2011/61/EÚ, a overuje, či tretia strana:

a)

vedie také záznamy a účty, ktoré sú potrebné na to, aby mohla kedykoľvek a bezodkladne rozlíšiť aktíva klientov depozitára AIF a svoje vlastné aktíva, aktíva svojich ďalších klientov, aktíva, ktoré drží depozitár na svoj vlastný účet, a aktíva v držbe pre klientov depozitára, ktorí nie sú AIF;

b)

vedie záznamy a účty spôsobom, ktorým sa zabezpečí ich presnosť a najmä ich súlad s aktívami uschovanými (safe-kept) pre klientov depozitára;

c)

pravidelne vykonáva porovnanie zhody medzi svojimi internými účtami a záznamami a účtami a záznamami tretej strany, na ktorú delegovala funkcie úschovy (safe-keeping) v súlade s článkom 21 ods. 11 tretím pododsekom smernice 2011/61/EÚ;

d)

zavádza primerané organizačné mechanizmy na minimalizovanie rizika straty alebo zníženia hodnoty finančných nástrojov alebo práv spojených s týmito finančnými nástrojmi v dôsledku zneužitia finančných nástrojov, podvodu, nedostatočnej správy, neprimeraného vedenia záznamov alebo nedbanlivosti;

e)

keď je tretia strana subjektom uvedeným v článku 18 ods. 1 písm. a), b) a c) smernice 2006/73/ES, ktorý podlieha účinným pravidlám obozretného podnikania a dohľadu, ktoré majú rovnaký účinok ako právne predpisy Únie a účinne sa presadzujú, depozitár prijíma potrebné kroky, aby zabezpečil, že hotovosť AIF je v držbe na účte alebo účtoch v súlade s článkom 21 ods. 7 smernice 2011/61/EÚ.

2.   Keď depozitár delegoval svoje funkcie úschovy (custody) na tretiu stranu v súlade s článkom 21 ods. 11 smernice 2011/61/EÚ, monitorovaním dodržiavania súladu tretej strany s jej povinnosťami oddelenia aktív sa zabezpečuje, aby finančné nástroje patriace jej klientom boli chránené pred akoukoľvek platobnou neschopnosťou danej tretej strany. Ak podľa príslušných právnych predpisov, a to najmä vrátane právnych predpisov týkajúcich sa majetku alebo platobnej neschopnosti požiadavky stanovené v odseku 1 nepostačujú na dosiahnutie daného cieľa, depozitár posúdi, aké ďalšie opatrenia sa majú prijať, aby sa minimalizovalo riziko straty a aby sa zachovala primeraná úroveň ochrany.

3.   Odseky 1 a 2 sa primerane uplatňujú v prípade, že sa tretia strana, na ktorú sa delegovali funkcie úschovy (safe-keeping) v súlade s článkom 21 ods. 11 smernice 2011/61/EÚ, rozhodla delegovať všetky alebo niektoré svoje funkcie úschovy (safe-keeping) na ďalšiu tretiu stranu podľa článku 21 ods. 11 tretieho pododseku smernice 2011/61/EÚ.

ODDIEL 4

Strata finančnych nástrojov, zbavenie sa zodpovednosti a objektívne dôvody

(článok 21 ods. 12 a 13 smernice 2011/61/EÚ)

Článok 100

Strata finančného nástroja držaného v úschove (custody)

1.   Za stratu finančného nástroja držaného v úschove v zmysle článku 21 ods. 12 smernice 2011/61/EÚ sa považuje situácia, keď je v súvislosti s finančným nástrojom, ktorý drží v úschove depozitár alebo tretia strana, na ktorú bola delegovaná úschova finančných nástrojov, splnená niektorá z týchto podmienok:

a)

je preukázané, že uvedené vlastnícke právo AIF je neplatné, pretože zaniklo alebo nikdy neexistovalo;

b)

AIF bol s konečnou platnosťou zbavený svojho vlastníckeho práva na finančný nástroj;

c)

AIF s konečnou platnosťou nie je schopný priamo ani nepriamo zlikvidovať finančný nástroj.

2.   Ak správca AIF konštatuje stratu finančného nástroja, uplatňuje sa zdokumentovaný postup, ktorý je ľahko dostupný príslušným orgánom. Keď sa skonštatuje strata, ihneď sa oznámi investorom na trvalom nosiči.

3.   Finančný nástroj držaný v úschove sa v zmysle článku 21 ods. 12 smernice 2011/61/EÚ nepovažuje za stratený v prípade, že AIF je s konečnou platnosťou zbavený svojich vlastníckych práv v súvislosti s daným nástrojom, ale tento nástroj je nahradený iným finančným nástrojom alebo nástrojmi alebo konvertovaný na iný finančný nástroj alebo nástroje.

4.   V prípade platobnej neschopnosti tretej strany, na ktorú bola úschova finančných nástrojov držaných v úschove delegovaná, správca AIF konštatuje stratu finančného nástroja držaného v úschove ihneď potom, čo je s istotou splnená jedna z podmienok uvedených v odseku 1.

Či bola splnená niektorá z podmienok stanovených v odseku 1, je isté najneskôr na konci konkurzného konania. Správca AIF a depozitár dôsledne monitorujú konkurzné konania, aby určili, či sú skutočne stratené všetky alebo niektoré finančné nástroje, ktoré boli zverené tretej strane, na ktorú bola delegovaná úschova finančných nástrojov.

5.   Strata finančného nástroja držaného v úschove sa konštatuje bez ohľadu na to, či podmienky uvedené v odseku 1 sú výsledkom podvodu, nedbanlivosti alebo iného úmyselného alebo neúmyselného správania.

Článok 101

Zbavenie sa zodpovednosti podľa článku 21 ods. 12 smernice 2011/61/EÚ

1.   Depozitár nenesie zodpovednosť podľa článku 21 ods. 12 druhého pododseku smernice 2011/61/EÚ za predpokladu, že vie dokázať, že boli splnené všetky tieto podmienky:

a)

udalosť, ktorá viedla k strate, nie je výsledkom konania alebo opomenutia depozitára alebo tretej strany, na ktorú bola delegovaná úschova (custody) finančných nástrojov držaných v úschove (custody) v súlade s článkom 21 ods. 8 písm. a) smernice 2011/61/EÚ;

b)

depozitár nemohol primerane zabrániť vzniku udalosti, ktorá viedla k strate, ani napriek tomu, že prijal všetky náležité opatrenia starostlivého depozitára, ktoré sú bežné v odvetvovej praxi;

c)

depozitár nemohol predísť strate ani napriek tomu, že prísne a dôkladne dodržiaval zásadu náležitej starostlivosti.

Túto podmienku možno považovať za splnenú, keď depozitár zabezpečil, aby depozitár a tretia strana, na ktorú bola delegovaná úschova (custody) finančných nástrojov držaných v úschove (custody) v súlade s článkom 21 ods. 8 písm. a) smernice 2011/61/EÚ, prijali všetky tieto opatrenia:

i)

stanovenie, vykonávanie, uplatňovanie a udržiavanie štruktúr a postupov a zabezpečenie odborných znalostí, ktoré sú náležité a primerané povahe a komplexnosti aktív AIF s cieľom včas identifikovať a priebežne monitorovať vonkajšie udalosti, ktoré môžu viesť k strate finančného nástroja držaného v úschove (custody);

ii)

priebežné posudzovanie toho, či akákoľvek z udalostí určených v prvej zarážke predstavuje významné riziko straty finančného nástroja držaného v úschove (custody);

iii)

informovanie správcu AIF o zistených významných rizikách a prijatie prípadných primeraných opatrení s cieľom zabrániť strate finančných nástrojov držaných v úschove (custody) alebo zmierniť túto stratu v prípade, že boli zistené skutočné alebo potenciálne vonkajšie udalosti, o ktorých sa predpokladá, že predstavujú významné riziko straty finančného nástroja držaného v úschove (custody).

2.   Požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) a b) možno považovať za splnené za týchto okolností:

a)

prírodné udalosti mimo ľudskej kontroly alebo vplyvu;

b)

prijatie zákona, vyhlášky, nariadenia, rozhodnutia alebo príkazu akoukoľvek vládou alebo vládnym orgánom vrátane súdu alebo tribunálu, ktoré ovplyvní finančné nástroje držané v úschove (custody);

c)

vojna, povstanie alebo iné veľké prevraty.

3.   Požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) a b) sa nepovažujú za splnené v prípadoch, ako napríklad účtovná chyba, prevádzkové zlyhanie, podvod, neuplatnenie požiadaviek na oddelenie aktív na úrovni depozitára alebo tretej strany, na ktorú bola úschova (custody) finančných nástrojov držaných v úschove (custody) delegovaná v súlade s článkom 21 ods. 8 písm. a) smernice 2011/61/EÚ.

4.   Tento článok sa primerane uplatňuje na subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, keď depozitár zmluvne previedol svoju zodpovednosť v súlade s článkom 21 ods. 13 a 14 smernice 2011/61/EÚ.

Článok 102

Objektívne dôvody na zmluvné zbavenie sa zodpovednosti depozitára

1.   Objektívne dôvody na zmluvné zbavenie sa zodpovednosti podľa článku 21 ods. 13 smernice 2011/61/EÚ sú:

a)

obmedzené na presné a konkrétne okolnosti charakterizujúce danú činnosť;

b)

v súlade s politikami a rozhodnutiami depozitára.

2.   Objektívne dôvody sa určujú vždy, keď má depozitár v úmysle zbaviť sa zodpovednosti.

3.   Má sa za to, že depozitár má objektívne dôvody na zmluvné zbavenie sa zodpovednosti v súlade s článkom 21 ods. 13 smernice 2011/61/EÚ, keď depozitár môže preukázať, že nemal žiadnu inú možnosť než svoje povinnosti úschovy (custody) delegovať na tretiu stranu. To nastane najmä v prípade, keď:

a)

sa v právnych predpisoch tretej krajiny vyžaduje, aby určité finančné nástroje boli držané v úschove (custody) miestnym subjektom, a keď existujú miestne subjekty, ktoré spĺňajú kritériá delegovania stanovené v článku 21 ods. 11 smernice 2011/61/EÚ, alebo

b)

správca AIF trvá na udržaní investície v konkrétnej jurisdikcii aj napriek varovaniam depozitára o vyplývajúcom zvýšenom riziku.

KAPITOLA V

POŽIADAVKY NA TRANSPARENTNOSŤ, PÁKOVÝ EFEKT, PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA TRETÍCH KRAJÍN A VÝMENA INFORMÁCIÍ O POTENCIÁLNYCH DÔSLEDKOCH ČINNOSTI SPRÁVCU AIF

ODDIEL 1

Výročná správa, poskytovanie informácií investorom a podávanie správ príslušným orgánom

[článok 22 ods. 2 písm. a) až e), článok 23 ods. 4 a článok 24 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ]

Článok 103

Všeobecné zásady týkajúce sa výročnej správy

Všetky informácie poskytnuté vo výročnej správe vrátane informácií uvedených v tomto oddiele sa predkladajú spôsobom, ktorým sa poskytujú vecne relevantné, spoľahlivé, porovnateľné a jasné informácie. Výročná správa obsahuje informácie, ktoré potrebujú investori v súvislosti s konkrétnymi štruktúrami AIF.

Článok 104

Obsah a formát súvahy alebo bilančný výkaz aktív a pasív a výkaz príjmov a výdavkov

1.   Súvaha alebo bilančný výkaz aktív a pasív obsahuje aspoň tieto prvky a základné riadkové položky v súlade článkom 22 ods. 2 písm. a) smernice 2011/61/EÚ:

a)

„aktíva“ sú zdroje, ktoré ovláda AIF v dôsledku minulých udalostí a od ktorých sa očakáva, že z nich budú plynúť do AIF budúce ekonomické výnosy. Aktíva sa ďalej klasifikujú podľa týchto riadkových položiek:

i)

„investície“ okrem iného vrátane dlhových a kapitálových cenných papierov, nehnuteľností a majetku a derivátov;

ii)

„hotovosť a peňažné ekvivalenty“ okrem iného vrátane voľne použiteľnej hotovosti, vkladov splatných na požiadanie a kvalifikovaných krátkodobých likvidných investícií;

iii)

„pohľadávky“ okrem iného vrátane splatných súm z dividend a úrokov, predaných investícií, súm splatných od brokerov a zálohových platieb okrem iného vrátane súm zaplatených vopred v súvislosti s výdavkami AIF;

b)

„pasíva“ sú súčasné povinnosti AIF vznikajúce z minulých udalostí, ktorých vyrovnaním sa očakáva odlev zdrojov AIF predstavujúcich ekonomické výnosy. Pasíva sa ďalej klasifikujú podľa týchto riadkových položiek:

i)

„záväzky“ okrem iného vrátane splatných súm za nákup investícií alebo vyplácanie podielových listov alebo akcií v AIF a súm splatných brokerom a „časovo rozlíšených nákladov“ okrem iného vrátane záväzkov za poplatky za správu, poradenské poplatky, poplatky za výkonnosť, úrok a iné výdavky vzniknuté počas činností AIF;

ii)

„pôžičky“ okrem iného vrátane súm splatných bankám a iným protistranám;

iii)

„ostatné pasíva“ okrem iného vrátane súm splatných protistranám za kolaterál pri vrátení požičaných cenných papierov, výnosov a dividend budúcich období a splatných rozdelených výnosov;

c)

„čisté aktíva“ predstavujúce zvyšný podiel v aktívach AIF po odpočítaní všetkých jeho pasív.

2.   Výkaz príjmov a výdavkov obsahuje aspoň tieto prvky a základné riadkové položky:

a)

„príjmy“ predstavujú akékoľvek zvýšenie ekonomických výnosov počas účtovného obdobia vo forme prílevu alebo zvýšenia aktív alebo zníženia záväzkov, čo má za následok zvýšenie čistých aktív iných ako tých, ktoré sa týkajú príspevkov investorov. Príjmy sa ďalej klasifikujú podľa týchto riadkových položiek:

i)

„investičné výnosy“, ktoré možno ďalej klasifikovať takto:

„výnosy z dividend“ týkajúce sa dividend z investícií do vlastného kapitálu, na ktoré má AIF nárok,

„výnosy z úrokov“ týkajúce sa úroku z dlhových investícií a hotovosti, na ktorý má AIF nárok,

„výnosy z prenájmu“ týkajúce sa výnosov z prenájmu z investícií do nehnuteľného majetku, na ktoré má AIF nárok;

ii)

„realizované zisky z investícií“ predstavujú zisky z likvidácie investícií;

iii)

„nerealizované zisky z investícií“ predstavujú zisky z precenenia investícií a

iv)

„ostatné príjmy“ okrem iného vrátane výnosov z poplatkov za požičané cenné papiere a z rôznych zdrojov;

b)

„výdavky“ predstavujú zníženie ekonomických výnosov počas účtovného obdobia vo forme odlevu alebo zníženia hodnoty aktív alebo vzniku záväzkov, čo má za následok zníženie čistých aktív iných ako tých, ktoré sa týkajú rozdelení výnosov investorom. Výdavky sa ďalej klasifikujú podľa týchto riadkových položiek:

„poplatky za investičné poradenstvo alebo správu“ predstavujú zmluvné poplatky splatné poradcovi alebo správcovi AIF,

„ostatné výdavky“ okrem iného vrátane administračných poplatkov, poplatkov za odborné služby, poplatkov za úschovu (custodian fees) a úrokov. Ak sú jednotlivé položky významné, mali by sa zverejniť samostatne,

„realizované straty z investícií“ predstavujú straty z likvidácie investícií,

„nerealizované straty z investícií“ predstavujú straty z precenenia investícií;

c)

„čisté príjmy alebo výdavky“ predstavujú prebytok príjmov nad výdavkami alebo prípadne výdavkov nad príjmami.

3.   Usporiadanie, nomenklatúra a terminológia riadkových položiek musia byť v súlade s účtovnými štandardmi, ktoré sa uplatňujú na AIF, alebo so štatútom prijatým AIF a musia byť v súlade s právnymi predpismi platnými na mieste usadenia AIF. Na účely zabezpečenia súladu s uvedenými požiadavkami sa môžu tieto riadkové položky zmeniť a doplniť alebo rozšíriť.

4.   Uvádzajú sa ďalšie riadkové položky, názvy a medzisúčty, ak je to vhodné na pochopenie finančnej pozície AIF v súvahe alebo v bilančnom výkaze aktív a pasív alebo vo finančných výsledkoch AIF v obsahu a vo forme výkazu príjmov a výdavkov. Ak je to vhodné, v poznámkach k finančným výkazom sa uvádzajú ďalšie informácie. Účelom poznámok je poskytnúť slovné opisy alebo rozčlenenie položiek uvedených v primárnych výkazoch a informácie o položkách, ktoré nespĺňajú kritériá na vykazovanie v týchto výkazoch.

5.   Každá významná trieda podobných položiek sa uvádza samostatne. Ak sú jednotlivé položky významné, zverejňujú sa. Významnosť sa posudzuje na základe požiadaviek prijatého účtovného rámca.

6.   Prezentácia a klasifikácia položiek v súvahe alebo v bilančnom výkaze aktív a pasív sa medzi jednotlivými vykazovanými alebo účtovnými obdobiami zachováva, ak nie je zrejmé, že by bol vhodnejší iný spôsob prezentácie alebo klasifikácie, napríklad keď posun v investičnej stratégii vedie k iným obchodným modelom alebo z dôvodu zmeny v prezentácii, ktorá sa vyžaduje v účtovných štandardoch.

7.   V súvislosti s obsahom a formou bilančného výkazu aktív a pasív stanovenými v prílohe IV sa všetky položky príjmov a výdavkov vykazujú vo výkaze príjmov a výdavkov za dané obdobie, ak sa v účtovných štandardoch prijatých AIF nevyžaduje inak.

Článok 105

Správa o činnosti za dané účtovné obdobie

1.   Správa o činnosti za dané účtovné obdobie zahŕňa aspoň:

a)

prehľad investičných činností počas roka alebo obdobia a prehľad portfólia AIF na konci roka alebo na konci obdobia;

b)

prehľad výkonnosti AIF za daný rok alebo obdobie;

c)

významné zmeny vymedzené ďalej v informáciách uvedených v článku 23 smernice 2011/61/EÚ, ktoré sa ešte neuviedli vo finančných výkazoch.

2.   Správa obsahuje verný a vyvážený prehľad činností a výkonnosti AIF a obsahuje aj opis hlavných rizík a investícií alebo ekonomických neistôt, ktorým AIF môže čeliť.

3.   Analýza obsahuje finančné aj nefinančné hlavné ukazovatele výkonnosti relevantné pre daný AIF v rozsahu potrebnom na pochopenie investičných činností alebo výkonnosti AIF. Informácie poskytnuté v správe musia byť v súlade s vnútroštátnymi predpismi krajiny miesta usadenia AIF.

4.   Informácie v správe o činnosti za dané účtovné obdobie sú súčasťou správy riaditeľov alebo investičných správcov, pokiaľ sa táto správa zvyčajne predkladá spolu s finančnými výkazmi AIF.

Článok 106

Významné zmeny

1.   Akékoľvek zmeny v informáciách sa považujú za významné v zmysle článku 22 ods. 2 písm. d) smernice 2011/61/EÚ, ak je vysoká pravdepodobnosť, že ak by sa o týchto informáciách dozvedel uvážlivý investor, prehodnotil by svoju investíciu do AIF, a to aj z toho dôvodu, že tieto informácie by mohli ovplyvniť schopnosť investora uplatňovať si práva týkajúce sa jeho investícií alebo by boli inak dotknuté záujmy jedného investora alebo viacerých investorov do AIF.

2.   Správcovia AIF v záujme dodržiavania súladu s článkom 22 ods. 2 písm. d) smernice 2011/61/EÚ posudzujú zmeny v informáciách uvedených v článku 23 smernice 2011/61/EÚ počas účtovného obdobia v súlade s odsekom 1 tohto článku.

3.   Informácie sa zverejňujú v súlade s požiadavkami účtovných štandardov a účtovných pravidiel, ktoré prijal AIF, spolu s opisom akéhokoľvek potenciálneho alebo očakávaného vplyvu na AIF a/alebo na investorov do AIF. Ďalšie zverejnenia sa vykonávajú v prípade, že dodržiavanie špecifických požiadaviek účtovných štandardov a účtovných pravidiel môže byť nedostatočné na to, aby investori boli schopní pochopiť vplyv zmeny.

4.   Keď sa na informácie, ktorých zverejnenie sa vyžaduje v súlade s odsekom 1, nevzťahujú účtovné štandardy platné pre AIF ani jeho účtovné pravidlá, musí sa poskytnúť opis významnej zmeny spolu s akýmkoľvek potenciálnym alebo očakávaným vplyvom na AIF a/alebo na investorov do AIF.

Článok 107

Zverejňovanie odmeňovania

1.   Keď sa poskytujú informácie požadované podľa článku 22 ods. 2 písm. e) smernice 2011/61/EÚ, špecifikuje sa, či sa celkové odmeňovanie týka alebo netýka niektorého z týchto prípadov:

a)

celkové odmeňovanie všetkých pracovníkov správcu AIF s uvedením počtu príjemcov;

b)

celkové odmeňovanie tých pracovníkov správcu AIF, ktorí sú úplne alebo čiastočne zapojení do činností AIF, s uvedením počtu príjemcov;

c)

podiel celkového odmeňovania pracovníkov správcu AIF, ktorý možno pripísať AIF, s uvedením počtu príjemcov.

2.   V prípade potreby sa v celkovom odmeňovaní za účtovné obdobie uvádza aj podiel na zisku vyplácaný AIF.

3.   Ak sa informácie zverejňujú na úrovni správcu AIF, uvádza sa rozdelenie alebo rozpis v súvislosti s každým AIF, pokiaľ tieto informácie existujú alebo sú ľahko dostupné. Súčasťou tohto zverejnenia je opis spôsobu rozdelenia alebo rozpisu.

4.   Správcovia AIF poskytujú všeobecné informácie týkajúce sa finančných a nefinančných kritérií politík a postupov odmeňovania pre príslušné kategórie pracovníkov, aby investorom umožnili posúdiť vytvorené stimuly. V súlade so zásadami stanovenými v prílohe II k smernici 2011/61/EÚ správcovia AIF zverejňujú aspoň informácie potrebné na pochopenie rizikového profilu AIF a opatrenia, ktoré AIF prijíma na to, aby zabránil konfliktom záujmov alebo aby ich riadil.

Článok 108

Pravidelné poskytovanie informácií investorom

1.   Informácie uvedené v článku 23 ods. 4 smernice 2011/61/EÚ sa poskytujú jasne a zrozumiteľne.

2.   Pri zverejňovaní percentuálneho podielu aktív AIF, na ktoré sa vzťahuje osobitný režim vyplývajúci z ich nelikvidnej povahy v súlade s článkom 23 ods. 4 písm. a) smernice 2011/61/EÚ, správca AIF:

a)

zabezpečuje prehľad o akomkoľvek uplatňovanom osobitnom režime vrátane toho, či súvisí s bočnými vreckami, obmedzením vyplácania alebo inými podobnými opatreniami, metodiky určovania hodnoty uplatňovanej na aktíva, ktoré sú predmetom takýchto opatrení, a spôsobu, akým sa na tieto aktíva uplatňujú správne poplatky a poplatky za výkonnosť;

b)

poskytuje tieto informácie ako súčasť pravidelného podávania správ investorom AIF, ako sa požaduje v štatúte alebo v zakladajúcich dokumentoch AIF, alebo súčasne s prospektom alebo ponukovým materiálom a minimálne v rovnakom čase, keď sa sprístupňuje výročná správa v súlade s článkom 22 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ.

Percentuálny podiel aktív AIF, na ktoré sa vzťahuje osobitný režim vymedzený v článku 1 ods. 5, sa vypočítava ako čistá hodnota tých aktív, na ktoré sa vzťahuje osobitný režim, vydelená čistou hodnotou aktív príslušného AIF.

3.   Pokiaľ ide o každý nový mechanizmus riadenia likvidity AIF v súlade s článkom 23 ods. 4 písm. b) smernice 2011/61/EÚ, správcovia AIF:

a)

v prípade každého AIF, ktorý spravujú a ktorý nie je AIF uzavretého typu nevyužívajúci pákový efekt, informujú investorov vždy, keď v systéme riadenia likvidity a postupoch uvedených v článku 16 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ uskutočnia zmeny, ktoré sú podľa článku 106 ods. 1 významné;

b)

ihneď informujú investorov, keď aktivujú obmedzenia vyplácania, bočné vrecká alebo podobné osobitné režimy alebo keď sa rozhodnú pozastaviť vyplácania;

c)

poskytujú prehľad o zmenách v režimoch týkajúcich sa likvidity a o tom, či sú to osobitné režimy alebo nie. Ak je to vhodné, uvádzajú sa podmienky, za ktorých je povolené vyplácanie, a okolnosti, podľa ktorých sa určí, kedy sa uplatňuje diskrečné právo manažmentu. Uvádzajú sa aj hlasovacie alebo iné uplatniteľné obmedzenia, dĺžka obdobia, počas ktorého sa nesmú vyplácať ani predávať cenné papiere (lock-up), alebo akékoľvek ustanovenia týkajúce sa zásady „prvý na rade“ alebo pomerného prideľovania súvisiace s obmedzením vyplácania a pozastaveniami.

4.   Pri zverejnení rizikového profilu AIF v súlade s článkom 23 ods. 4 písm. c) smernice 2011/61/EÚ sa uvádzajú:

a)

opatrenia na posúdenie citlivosti portfólia AIF na najrelevantnejšie riziká, ktorým je AIF vystavený alebo ktorým by mohol byť vystavený;

b)

ak boli prekročené rizikové limity stanovené správcom AIF alebo pravdepodobne budú prekročené, opis okolností a prijaté nápravné opatrenia.

Informácie sa zverejňujú ako súčasť pravidelného podávania správ investorom AIF, ako sa požaduje v štatúte alebo v zakladajúcich dokumentoch AIF, alebo súčasne s prospektom a ponukovým materiálom a minimálne v rovnakom čase, keď sa sprístupňuje výročná správa v súlade s článkom 22 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ.

5.   V systémoch riadenia rizík využívaných správcom AIF v súlade s článkom 23 ods. 4 písm. c) smernice 2011/61/EÚ sa uvádzajú hlavné znaky systémov riadenia rizík využívaných správcom AIF s cieľom riadiť riziká, ktorým je alebo môže byť vystavený každý AIF, ktorý spravuje. V prípade zmeny zverejnenie obsahuje informácie súvisiace so zmenou a jej očakávaným vplyvom na AIF a jeho investorov.

Informácie sa zverejňujú ako súčasť pravidelného podávania správ investorom AIF, ako sa požaduje v štatúte alebo v zakladajúcich dokumentoch AIF, alebo súčasne s prospektom a ponukovým materiálom a minimálne v rovnakom čase, keď sa sprístupňuje alebo zverejňuje výročná správa v súlade s článkom 22 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ.

Článok 109

Riadne poskytovanie informácií investorom

1.   Informácie uvedené v článku 23 ods. 5 smernice 2011/61/EÚ sa poskytujú jasne a zrozumiteľne.

2.   Informácie o zmenách maximálnej úrovne pákového efektu vypočítaného v súlade s hrubou a záväzkovou metódou a o práve znovu použiť kolaterál alebo akúkoľvek záruku v rámci opatrení založených na pákovom efekte sa poskytujú bez zbytočného odkladu a obsahujú:

a)

pôvodnú a upravenú maximálnu úroveň pákového efektu vypočítaného v súlade s článkami 7 a 8, podľa ktorých sa úroveň pákového efektu vypočítava ako príslušná expozícia vydelená čistou hodnotou aktív AIF;

b)

charakter práv udelených na opätovné použitie kolaterálu;

c)

charakter udelených záruk a

d)

údaje o zmenách poskytovateľov služieb, ktoré súvisia s jedným z uvedených bodov.

3.   Informácie o celkovej výške pákového efektu vypočítaného v súlade s hrubou a záväzkovou metódou využívaného AIF sa zverejňujú ako súčasť pravidelného podávania správ investorom AIF, ako sa požaduje v štatúte alebo v zakladajúcich dokumentoch AIF, alebo súčasne s prospektom a ponukovým materiálom a minimálne v rovnakom čase, keď sa sprístupňuje výročná správa v súlade s článkom 22 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ.

Článok 110

Podávanie správ príslušným orgánom

1.   V záujme dodržiavania súladu s požiadavkami uvedenými v článku 24 ods. 1 druhom pododseku a článku 3 ods. 3 písm. d) smernice 2011/61/EÚ správca AIF pri podávaní správ príslušným orgánom poskytuje tieto informácie:

a)

hlavné nástroje, s ktorými obchoduje, vrátane rozpisu finančných nástrojov a iných aktív vrátane investičných stratégií AIF a ich geografického a odvetvového investičného zamerania;

b)

trhy, ktorých je členom alebo na ktorých aktívne obchoduje;

c)

diverzifikáciu portfólia AIF okrem iného vrátane jeho hlavných expozícií a najdôležitejších koncentrácií.

Informácie sa poskytujú čo najskôr, najneskôr však jeden mesiac po skončení obdobia uvedeného v odseku 3. Keď je AIF fond fondov, správca AIF môže toto obdobie predĺžiť o 15 dní.

2.   Správcovia AIF poskytujú v prípade každého AIF z EÚ, ktorý spravujú, a v prípade každého AIF, ktorý uvádzajú na trh v Únii, príslušným orgánom svojho domovského členského štátu tieto informácie v súlade s článkom 24 ods. 2 smernice 2011/61/EÚ:

a)

percentuálny podiel aktív AIF, na ktoré sa vzťahuje osobitný režim vymedzený v článku 1 ods. 5 tohto nariadenia vyplývajúci z ich nelikvidnej povahy, ako sa uvádza v článku 23 ods. 4 písm. a) smernice 2011/61/EÚ;

b)

každý nový mechanizmus riadenia likvidity AIF;

c)

systémy riadenia rizík, ktoré správca AIF používa na riadenie trhového rizika, rizika likvidity, rizika protistrany a iných rizík vrátane operačných rizík;

d)

súčasný rizikový profil AIF vrátane:

i)

profilu trhového rizika investícií AIF vrátane očakávanej návratnosti a volatility AIF v bežných trhových podmienkach;

ii)

profilu likvidity investícií AIF vrátane profilu likvidity aktív AIF, profilu podmienok vyplácania a podmienok financovania poskytnutého protistranami AIF;

e)

informácie o hlavných kategóriách aktív, do ktorých AIF investoval, vrátane zodpovedajúcej krátkej trhovej hodnoty a dlhej trhovej hodnoty, obratu a výkonnosti počas vykazovaného obdobia a

f)

výsledky pravidelných stresových testov za bežných a výnimočných okolností, vykonávaných v súlade s článkom 15 ods. 3 písm. b) a článkom 16 ods. 1 druhým pododsekom smernice 2011/61/EÚ.

3.   Informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 sa vykazujú takto:

a)

raz za polrok správcami AIF spravujúcimi portfóliá AIF, ktorých celková hodnota spravovaných aktív vypočítaná v súlade s článkom 2 presahuje hraničnú hodnotu 100 miliónov EUR alebo 500 miliónov EUR stanovenú v článku 3 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2011/61/EÚ, ale nepresahuje 1 miliardu EUR, v prípade každého AIF z EÚ, ktoré spravujú, a v prípade každého AIF, ktoré uvádzajú na trh v Únii;

b)

raz za štvrťrok správcami AIF spravujúcimi portfóliá AIF, ktorých celková hodnota spravovaných aktív vypočítaná v súlade s článkom 2 presahuje 1 miliardu EUR, v prípade každého AIF z EÚ, ktoré spravujú, a v prípade každého AIF, ktoré uvádzajú na trh v Únii;

c)

raz za štvrťrok správcami AIF, na ktorých sa vzťahujú požiadavky uvedené v tomto odseku písm. a), v prípade každého AIF, ktorého celková hodnota spravovaných aktív vrátane akýchkoľvek aktív nadobudnutých využitím pákového efektu presahuje 500 miliónov EUR, vo vzťahu k danému AIF;

d)

raz za rok správcami AIF, pokiaľ ide o AIF nevyužívajúci pákový efekt v ich správe, ktorý v súlade so svojou základnou investičnou politikou investuje do nekótovaných spoločností a emitentov s cieľom získať kontrolu.

4.   Odchylne od odseku 3 môže príslušný orgán domovského členského štátu správcu AIF považovať za primerané a potrebné na výkon svojich funkcií požadovať podávanie správ o všetkých alebo niektorých informáciách častejšie.

5.   Správcovia AIF, ktorí spravujú jeden alebo viac AIF, ktoré ohodnotili ako AIF využívajúci pákový efekt vo významnej miere v súlade s článkom 111 tohto nariadenia, poskytujú informácie požadované podľa článku 24 ods. 4 smernice 2011/61/EÚ súčasne s informáciami požadovanými podľa odseku 2 tohto článku.

6.   Správcovia AIF poskytujú informácie uvedené v odsekoch 1, 2 a 5 v súlade so vzorom pro forma na podávanie správ stanoveným v prílohe IV.

7.   V súlade s článkom 42 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ v prípade správcov AIF z krajiny mimo EÚ akýkoľvek odkaz na príslušné orgány domovského členského štátu znamená odkaz na príslušný orgán referenčného členského štátu.

Článok 111

Používanie pákového efektu vo významnej miere

1.   Pákový efekt sa považuje za pákový efekt využívaný vo významnej miere na účely článku 24 ods. 4 smernice 2011/61/EÚ, keď expozícia AIF vypočítaná podľa záväzkovej metódy na základe článku 8 tohto nariadenia prekročí trojnásobok jeho čistej hodnoty aktív.

2.   Ak sú splnené požiadavky odseku 1 tohto článku, správcovia AIF poskytujú informácie v súlade s článkom 24 ods. 4 smernice 2011/61/EÚ príslušným orgánom svojho domovského členského štátu v súlade so zásadami stanovenými v článku 110 ods. 3 tohto nariadenia.

ODDIEL 2

Správcovia AIF, ktorí spravujú AIF využívajúce pákový efekt

(článok 25 ods. 3 smernice 2011/61/EÚ)

Článok 112

Obmedzenia týkajúce sa správy AIF

1.   Zásady stanovené v tomto článku sa uplatňujú s cieľom spresniť okolnosti, za ktorých príslušné orgány uplatňujú svoju právomoc uložiť správcom AIF limity pákového efektu alebo iné obmedzenia.

2.   Príslušný orgán pri posudzovaní informácií získaných na základe článku 7 ods. 3, článku 15 ods. 4, článku 24 ods. 4 alebo 5 smernice 2011/61/EÚ zohľadňuje mieru, v ktorej využívanie pákového efektu správcom AIF alebo jeho interakcia so skupinou správcov AIF alebo inými finančnými inštitúciami môže prispievať k zvyšovaniu systémového rizika vo finančnom systéme alebo rizík narušenia fungovania trhov.

3.   Príslušné orgány pri svojom posudzovaní zohľadňujú aspoň tieto aspekty:

a)

okolnosti, za ktorých by expozícia AIF alebo niekoľkých AIF vrátane tých expozícií vyplývajúcich z finančných alebo investičných pozícií, do ktorých vstúpil správca AIF na svoj vlastný účet alebo v mene AIF, mohla predstavovať pre finančnú inštitúciu významný zdroj trhového rizika, rizika likvidity alebo rizika protistrany;

b)

okolnosti, za ktorých činnosti správcu AIF alebo jeho interakcia napríklad so skupinou správcov AIF alebo inými finančnými inštitúciami, najmä pokiaľ ide o druhy aktív, do ktorých AIF investuje, a techniky, ktoré správca AIF používa pri využívaní pákového efektu, prispievajú alebo by mohli prispievať ku klesajúcej špirále cien finančných nástrojov alebo iných aktív spôsobom, ktorý ohrozuje životaschopnosť týchto finančných nástrojov alebo iných aktív;

c)

kritériá, ako napríklad druh AIF, investičná stratégia správcu AIF, pokiaľ ide o dotknuté AIF, trhové podmienky, v ktorých správca AIF a AIF fungujú, a akékoľvek pravdepodobné procyklické účinky, ktoré by mohli vyplývať z toho, že príslušné orgány uložia dotknutým správcom AIF limity alebo iné obmedzenia týkajúce sa používania pákového efektu;

d)

kritériá, ako napríklad veľkosť AIF alebo niekoľkých AIF a akýkoľvek súvisiaci vplyv na konkrétny sektor trhu, koncentrácie rizík na konkrétnych trhoch, na ktorých AIF alebo niekoľko AIF investuje, akékoľvek riziko škodlivého vplyvu na iné trhy z trhu, na ktorom boli riziká zistené, problémy s likviditou na konkrétnych trhoch v danom čase, rozsah nesúladu aktív/pasív v konkrétnej investičnej stratégii správcu AIF alebo neobvyklé pohyby cien aktív, do ktorých AIF môže investovať.

ODDIEL 3

Osobitné pravidlá v súvislosti s tretími krajinami

[článok 34 ods. 1, článok 35 ods. 2, článok 36 ods. 1, článok 37 ods. 7 písm. d), článok 40 ods. 2 písm. a) a článok 42 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ]

Článok 113

Všeobecné požiadavky

1.   Dohody o spolupráci sa vzťahujú na všetky možné situácie a subjekty uvedené v kapitole VII smernice 2011/61/EÚ s prihliadnutím na umiestnenie správcu AIF, umiestnenie AIF a činnosť správcu AIF.

2.   Dohody o spolupráci majú písomnú podobu.

3.   Dohodami o spolupráci sa stanovuje osobitný rámec na konzultáciu, spoluprácu a výmenu informácií na účely dohľadu a presadzovania medzi príslušnými orgánmi EÚ a orgánmi dohľadu tretej krajiny.

4.   V dohodách o spolupráci je zahrnutá osobitná doložka, ktorou sa zabezpečí prenos informácií, ktoré získal príslušný orgán Únie od orgánu dohľadu v tretej krajine, iným príslušným orgánom Únie, ESMA alebo ESRB, ako sa požaduje podľa smernice 2011/61/EÚ.

Článok 114

Mechanizmy, nástroje a postupy

1.   V dohodách o spolupráci sa stanovujú mechanizmy, nástroje a postupy potrebné na to, aby príslušné orgány Únie mali prístup ku všetkým informáciám potrebným na vykonávanie svojich povinností podľa smernice 2011/61/EÚ.

2.   V dohodách o spolupráci sa stanovujú mechanizmy, nástroje a postupy potrebné na to, aby sa umožnilo vykonávanie kontrol na mieste, ak je to nevyhnutné na účely výkonu povinností príslušného orgánu Únie podľa smernice 2011/61/EÚ. Kontroly na mieste vykonáva priamo príslušný orgán Únie alebo príslušný orgán tretej krajiny s pomocou príslušného orgánu Únie.

3.   V dohodách o spolupráci sa stanovujú mechanizmy, nástroje a postupy potrebné na to, aby príslušný orgán tretej krajiny pomáhal príslušným orgánom Únie v prípade, že je to potrebné na presadzovanie právnych predpisov Únie a vnútroštátnych vykonávacích právnych predpisov, ktoré porušil subjekt usadený v tretej krajine, v súlade s vnútroštátnymi a medzinárodnými právnymi predpismi, ktoré sú platné pre daný orgán.

Článok 115

Ochrana údajov

V dohodách o spolupráci sa zabezpečuje, aby sa prenos údajov do tretích krajín a analýza údajov vykonávali len v súlade s článkom 52 smernice 2011/61/EÚ.

ODDIEL 4

Výmena informácií týkajúcich sa potenciálnych systémových dôsledkov činnosti správcu AIF

(článok 53 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ)

Článok 116

Výmena informácií týkajúcich sa potenciálnych systémových dôsledkov činnosti správcu AIF

Na účely článku 53 smernice 2011/61/EÚ si príslušné orgány členských štátov zodpovedné za udeľovanie povolení správcom AIF alebo za dohľad nad správcami AIF podľa uvedenej smernice s príslušnými orgánmi iných členských štátov a s ESMA a ESRB vymieňajú aspoň:

a)

informácie získané podľa článku 110 vždy, keď môžu byť tieto informácie dôležité na monitorovanie a riešenie potenciálnych dôsledkov činností jednotlivých správcov AIF alebo niekoľkých správcov AIF spoločne na stabilitu systémovo dôležitých finančných inštitúcií a na riadne fungovanie trhov, na ktorých správcovia AIF pôsobia;

b)

informácie získané od orgánov tretích krajín vždy, keď je to potrebné na monitorovanie systémových rizík;

c)

analýzu informácií uvedených v písmenách a) a b) a posúdenie akejkoľvek situácie, v ktorej sa činnosti jedného správcu AIF alebo viacerých správcov AIF, nad ktorými sa vykonáva dohľad, alebo jedného alebo viacerých AIF, ktoré spravujú, považujú za činnosti, ktoré prispievajú k zvyšovaniu systémového rizika vo finančnom systéme, rizík narušenia fungovania trhov alebo rizík pre dlhodobý rast hospodárstva;

d)

prijaté opatrenia, keď činnosť jedného správcu AIF alebo viacerých správcov AIF, nad ktorými sa vykonáva dohľad, alebo jedného alebo viacerých AIF, ktoré spravujú, predstavuje systémové riziko alebo ohrozuje riadne fungovanie trhov, na ktorých pôsobia.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 117

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie sa uplatňuje od 22. júla 2013.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. decembra 2012

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1.

(2)  KOM(2010) 284.

(3)  Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 26.

(4)  Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32.

(6)  Ú. v. EÚ L 176, 10.7.2010, s. 42.

(7)  Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

(8)  Výbor európskych orgánov bankového dohľadu, usmernenia k článku 122a smernice z 31. decembra 2010 o kapitálových požiadavkách, http://www.eba.europa.eu/cebs/media/Publications/Standards%20and%20Guidelines/2010/Application%20of%20Art.%20122a%20of%20the%20CRD/Guidelines.pdf.

(9)  Výbor európskych orgánov bankového dohľadu, usmernenia k článku 122a smernice z 31. decembra 2010 o kapitálových požiadavkách, http://www.eba.europa.eu/cebs/media/Publications/Standards%20and%20Guidelines/2010/Application%20of%20Art.%20122a%20of%20the%20CRD/Guidelines.pdf.

(10)  Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16.

(11)  Ú. v. EÚ L 79, 20.3.2007, s. 11.


PRÍLOHA I

Metódy zvýšenia expozície AIF

1.

Nezaistené prijaté hotovostné pôžičky: Keď sa investujú hotovostné pôžičky, majú tendenciu zvyšovať expozíciu AIF o celkovú výšku uvedených pôžičiek. Z toho dôvodu sa minimálna expozícia vždy rovná výške prijatej pôžičky. Môže byť vyššia, ak je hodnota investície realizovanej s prijatou pôžičkou vyššia ako požičaná suma. S cieľom predísť dvojitému započítaniu sa prijaté hotovostné pôžičky, ktoré sa použijú na financovanie expozície, nezahŕňajú do výpočtu. Ak sa prijaté hotovostné pôžičky neinvestujú, ale zostanú v hotovosti alebo ako peňažný ekvivalent vymedzený v článku 7 písm. a), nezvýšia expozíciu AIF.

2.

Zaistené prijaté hotovostné pôžičky: Zaistené prijaté hotovostné pôžičky sú podobné nezaisteným prijatým hotovostným pôžičkám, ale pôžička môže byť zaistená skupinou aktív alebo jedným aktívom. Ak sa prijaté hotovostné pôžičky neinvestujú, ale zostanú v hotovosti alebo ako peňažný ekvivalent vymedzený v článku 7 písm. a), nezvýšia expozíciu AIF.

3.

Konvertibilné prijaté pôžičky: Konvertibilné prijaté pôžičky sú kúpeným dlhom, ktorý môže za určitých okolností umožniť držiteľovi alebo emitentovi konvertovať tento dlh na iné aktívum. Expozícia AIF sa rovná trhovej hodnote takýchto prijatých pôžičiek.

4.

Úrokové swapy: Úrokový swap je dohoda o výmene peňažných tokov úrokovej sadzby, vypočítaná na základe teoretickej sumy istiny v špecifikovaných intervaloch (dátumoch platby) počas platnosti dohody. Platobný záväzok každej strany sa vypočítava s použitím odlišnej úrokovej sadzby na základe teoretických expozícií.

5.

Dohody o obchode na rozdiel: Dohoda o obchode na rozdiel (CFD) je dohoda medzi dvomi stranami – investorom a poskytovateľom CFD – že druhej strane uhradia zmenu v cene podkladového aktíva. V závislosti od toho, ktorým smerom sa cena hýbe, jedna strana uhradí druhej strane rozdiel od času uzavretia dohody po časový bod, v ktorom sa skončí. Expozícia sa rovná trhovej hodnote podkladového aktíva. Rovnaké zaobchádzanie sa musí uplatňovať na stávky na finančné rozpätie.

6.

Futurity: Futurita je dohoda o kúpe alebo predaji stanoveného množstva cenných papierov, meny, komodity, indexu alebo iného aktíva v konkrétnom čase v budúcnosti za vopred dohodnutú cenu. Expozícia sa rovná trhovej hodnote rovnocenného podkladového aktíva.

7.

Swapy celkovej výnosnosti: Swap celkovej výnosnosti je dohoda, v ktorej jedna strana (platca celkovej výnosnosti) prevedie celkovú ekonomickú výkonnosť referenčného záväzku na druhú stranu (príjemca celkovej výnosnosti). Celková ekonomická výkonnosť zahŕňa príjem z úroku a poplatkov, zisky alebo straty z pohybov trhu a kreditné straty. Expozícia AIF sa rovná trhovej hodnote rovnocenných referenčných aktív, ktoré majú vplyv na ekonomickú výkonnosť swapu.

8.

Forwardové dohody: Forwardová dohoda je prispôsobená dvojstranná dohoda o výmene aktíva alebo peňažných tokov v konkrétnom čase vyrovnania v budúcnosti za forwardovú cenu dohodnutú v deň obchodu. Jedna strana forwardu je kupujúci (dlhá pozícia), ktorý súhlasí, že uhradí forwardovú cenu v deň vyrovnania; druhá strana je predávajúci (krátka pozícia), ktorý súhlasí, že dostane forwardovú cenu. Uzavretie forwardovej dohody si zvyčajne nevyžaduje platbu poplatku. Expozícia AIF sa rovná trhovej hodnote rovnocenného podkladového aktíva. Môže sa nahradiť teoretickou hodnotou zmluvy, ak je táto hodnota konzervatívnejšia.

9.

Opcie: Opcia je dohoda, ktorou sa kupujúcemu, ktorý platí poplatok (prémiu), priznáva právo – nie však povinnosť – kúpiť alebo predať špecifikované množstvo podkladového aktíva za dohodnutú cenu (realizačná cena) k dátumu uplynutia platnosti zmluvy alebo do tohto dátumu. Kúpna opcia je opcia na kúpu, predajná opcia je opcia na predaj. Obmedzenia expozície fondu budú na jednej strane potenciálna neobmedzená expozícia a na druhej strane expozícia, ktorá je obmedzená na vyššiu spomedzi uhradenej prémie alebo trhovej hodnoty uvedenej opcie. Expozícia medzi týmito dvomi obmedzeniami sa určuje ako ekvivalent podkladovej pozície upravený o deltu (delta opcie meria citlivosť ceny opcie výhradne voči zmene ceny podkladového aktíva). Rovnaký prístup sa musí prijať pre vložené deriváty, napr. v štruktúrovaných produktoch. Štruktúra by sa mala rozdeliť na časti jej zložiek a musí sa primerane zachytiť vplyv vrstiev derivátových expozícií.

10.

Repo dohody: K repo dohode bežne dochádza, keď AIF „predáva“ cenné papiere protistrane reverznej repo dohody a súhlasí, že ich kúpi späť za dohodnutú cenu v budúcnosti. AIF vzniknú náklady na financovanie vyplývajúce zo zapojenia sa do tejto transakcie, a preto bude potrebné, aby reinvestoval peňažné príjmy (v podstate hotovostný kolaterál) s cieľom vytvoriť vyšší výnos, ako sú vzniknuté náklady na financovanie. Táto reinvestícia „hotovostného kolaterálu“ znamená, že prírastkové trhové riziko bude znášať AIF, a preto sa musí zohľadniť pri výpočte celkovej expozície. Ekonomické riziká a odmeny súvisiace s „predanými“ cennými papiermi zostávajú v AIF. Repo transakcia takmer vždy spôsobí aj pákový efekt, keďže hotovostný kolaterál sa reinvestuje. V prípade, že je ako súčasť transakcie prijatý nehotovostný kolaterál a tento kolaterál sa ďalej použije ako súčasť inej repo dohody alebo dohody o pôžičke akcií, do výšky celkovej expozície sa musí zahrnúť celá trhová hodnota kolaterálu. Expozícia AIF sa zvyšuje o reinvestovanú časť hotovostného kolaterálu.

11.

Reverzné repo dohody: K tejto transakcii dochádza, keď AIF „kupuje“ cenné papiere od protistrany repo dohody a súhlasí, že ich predá späť za dohodnutú cenu v budúcnosti. AIF sa bežne zapájajú do týchto transakcií, aby vytvorili nízkorizikový výnos typu peňažného trhu, a „kúpené“ cenné papiere slúžia ako kolaterál. Preto sa nevytvára celková expozícia AIF nepreberá ani riziká a odmeny za „kúpené“ cenné papiere, t. j. nevzniká prírastkové trhové riziko. V prípade „kúpených“ cenných papierov je však možné, že sa použijú ďalej ako súčasť repo transakcie alebo transakcie požičiavania cenných papierov, ako sa uvádza predtým, a v takom prípade sa do výšky celkovej expozície musí zahrnúť celá trhová hodnota cenných papierov. Ekonomické riziká a odmeny za kúpené cenné papiere zostávajú u protistrany, a preto sa tým nezvyšuje expozícia AIF.

12.

Dohody o poskytovaní pôžičiek cenných papierov: AIF vykonávajúci transakciu poskytovania pôžičiek cenných papierov požičia cenný papier protistrane požičiavajúcej si cenný papier (ktorá si zvyčajne požičia cenný papier na krytie fyzickej transakcie predaja nakrátko) za dohodnutý poplatok. Dlžník cenného papiera dodá AIF hotovostný alebo nehotovostný kolaterál. Celková expozícia sa vytvorí len v prípade, že sa hotovostný kolaterál reinvestuje do iných nástrojov ako do nástrojov vymedzených v článku 7 písm. a). Ak sa nehotovostný kolaterál ďalej použije ako súčasť repo transakcie alebo inej transakcie požičiavania cenných papierov, do výšky celkovej expozície opísanej predtým sa musí zahrnúť celá trhová hodnota cenných papierov. Expozícia sa vytvára v rozsahu, v ktorom bol hotovostný kolaterál reinvestovaný.

13.

Dohody o prijímaní pôžičiek cenných papierov: AIF, ktorý prijíma pôžičku cenných papierov, si požičia cenný papier od protistrany poskytujúcej pôžičku cenného papiera za dohodnutý poplatok. AIF potom cenný papier predá na trhu. AIF má teraz v danom cennom papieri krátku pozíciu. Takisto sa zvýši expozícia AIF, a to v rozsahu, v akom sú reinvestované peňažné príjmy z predaja. Expozícia zodpovedá trhovej hodnote cenných papierov zahrnutých do krátkej pozície; ďalšia expozícia sa vytvára v rozsahu, v akom sa reinvestujú prijaté peňažné prostriedky.

14.

Swapy na kreditné zlyhanie: Swap na kreditné zlyhanie (CDS) je kreditná derivátová dohoda, ktorá poskytuje kupujúcemu ochranu, zvyčajne úplné vrátenie v prípade, že referenčný subjekt zlyhá alebo u neho dôjde ku kreditnej udalosti. Za to predávajúci CDS dostáva od kupujúceho pravidelný poplatok, ktorý sa volá rozpätie (spread). Na ochranu predávajúceho je expozícia vyššou spomedzi trhovej hodnoty podkladových referenčných aktív alebo teoretickej hodnoty swapu na kreditné zlyhanie. Na ochranu kupujúceho je expozíciou trhová hodnota podkladového referenčného aktíva.


PRÍLOHA II

Metodiky konverzie derivátových nástrojov

1.

Na nevyčerpávajúci zoznam štandardných derivátov uvedený ďalej sa uplatňujú tieto metódy konverzie:

a)

Futurity

—   Dlhopisová futurita: počet zmlúv * hypotetická veľkosť zmluvy * trhová cena referenčného dlhopisu, ktorý možno dodať najlacnejšie

—   Úroková futurita: počet zmlúv * hypotetická veľkosť zmluvy

—   Menová futurita: počet zmlúv * hypotetická veľkosť zmluvy

—   Akciová futurita: počet zmlúv * hypotetická veľkosť zmluvy * trhová cena podkladového akciového podielu

—   Indexová futurita: počet zmlúv * hypotetická veľkosť zmluvy * úroveň indexu

b)

Opcie plain vanilla (kúpené/predané opcie na kúpu a predaj)

—   Dlhopisová opcia plain vanilla: hypotetická hodnota zmluvy * trhová hodnota podkladového referenčného dlhopisu * delta

—   Akciová opcia plain vanilla: počet zmlúv * hypotetická veľkosť zmluvy * trhová cena podkladového akciového podielu * delta

—   Úroková opcia plain vanilla: hypotetická hodnota zmluvy * delta

—   Menová opcia plain vanilla: hypotetická hodnota zmluvy menového(-ých) ramena (ramien) * delta

—   Indexové opcie plain vanilla: počet zmlúv * hypotetická veľkosť zmluvy * úroveň indexu * delta

—   Opcie plain vanilla na futurity: počet zmlúv * hypotetická veľkosť zmluvy * trhová cena podkladového aktíva * delta

—   Swapcie plain vanilla: výška konverzie referenčného swapového záväzku * delta

—   Opčné listy a práva: počet akcií/dlhopisov * trhová hodnota podkladového referenčného nástroja * delta

c)

Swapy

—   Úrokové swapy plain vanilla s pevnou/pohyblivou sadzbou a inflačné swapy: hypotetická hodnota zmluvy

—   Menové swapy: hypotetická hodnota menového(-ých) ramena (ramien)

—   Cross currency úrokové swapy: hypotetická hodnota menového(-ých) ramena (ramien)

—   Základný swap na celkový výnos: podkladová trhová hodnota referenčného(-ých) aktíva (aktív)

—   Nezákladný swap na celkový výnos: súhrnná podkladová trhová hodnota oboch ramien obchodných repozitárov

—   Swap na kreditné zlyhanie zmierňujúci kreditné riziko len jednej strane::

Ochrana predávajúceho– expozícia je vyššou spomedzi trhovej hodnoty podkladových referenčných aktív alebo hypotetickej hodnoty swapu na kreditné zlyhanie

Ochrana kupujúceho– trhová hodnota podkladového referenčného aktíva

—   Dohoda o obchode na rozdiel: Počet akcií/dlhopisov * trhová hodnota podkladového referenčného nástroja

d)

Forwardy

—   Menový forward: hypotetická hodnota menového(-ých) ramena (ramien)

—   Úrokový forward: hypotetická hodnota

e)

Expozícia s pákovým efektom voči indexom s vloženým pákovým efektom

Derivát poskytujúci expozíciu s pákovým efektom voči podkladovému indexu alebo indexom, ktoré zahŕňajú expozíciu s pákovým efektom voči svojmu portfóliu, musí na dotknuté aktíva uplatňovať štandardný platný prístup založený na záväzkovej metóde.

2.

Na uvedený nevyčerpávajúci zoznam finančných nástrojov, ktoré zahŕňajú deriváty, sa uplatňujú tieto metódy konverzie:

—   Konvertibilné dlhopisy: počet referenčných akcií * trhová hodnota podkladových referenčných akcií * delta

—   Dlhové nástroje viazané na kredit: trhová hodnota podkladového(-ých) referenčného(-ých) aktíva (aktív)

—   Čiastočne splatené cenné papiere: počet akcií/dlhopisov * trhová hodnota podkladových referenčných nástrojov

—   Opčné listy a práva: počet akcií/dlhopisov * trhová hodnota podkladového referenčného nástroja * delta

3.

Zoznam príkladov neštandardných derivátov s použitím súvisiacej záväzkovej metódy:

Swapy rozdielu: Swapy rozdielu sú zmluvy, ktoré investorom umožňujú získať expozíciu voči rozdielu (volatilite na druhú) podkladového aktíva, a najmä obchodovať s budúcou realizovanou (alebo historickou) volatilitou v porovnaní so súčasnou implikovanou volatilitou. Podľa praxe na trhu sa realizačná cena a nominál rozdielu vyjadrujú v podmienkach volatility. Nominál rozdielu sa vypočítava takto:

Formula

Nominál vega určuje teoretickú mieru zisku alebo straty vyplývajúcej z 1 % zmeny volatility.

Pretože realizovaná volatilita nemôže byť nižšia než nula, dlhá swapová pozícia má známu maximálnu stratu. Maximálna strata na krátky swap je často limitovaná zahrnutím obmedzenia (cap) volatility. Bez obmedzenia volatility sú však potenciálne straty krátkeho swapu nelimitované.

Metóda konverzie, ktorá sa použije pre danú zmluvu v čase t, je:

Nominál rozdielu * (aktuálny) rozdielt (bez obmedzenia volatility)

Nominál rozdielu * min [(aktuálny) rozdielt obmedzenie volatility2] (s obmedzenou volatilitou)

kde: (aktuálny) rozdielt je funkcia realizovanej a implikovanej volatility na druhú, presnejšie:

Formula

Swapy volatility

Analogicky so swapmi rozdielu by sa pre swapy volatility mal použiť tento vzorec konverzie:

Nominál vega * (aktuálna) volatilitat (bez obmedzenia volatility)

Nominál vega * min [(aktuálna) volatilitat; obmedzenie volatility] (s obmedzenou volatilitou)

pričom (aktuálna) volatilita t je funkciou realizovanej a implikovanej volatility.

4.

Bariérové opcie (knock-in knock-out)

Počet zmlúv * hypotetická veľkosť zmluvy * trhová cena podkladového akciového podielu * delta


PRÍLOHA III

Pravidlá vzájomného započítania trvania

1.

Derivát úrokovej sadzby sa konvertuje na svoju rovnocennú pozíciu podkladového aktíva v súlade s touto metodikou:

Rovnocenná pozícia podkladového aktíva každého derivátového nástroja úrokovej sadzby sa vypočítava ako jeho trvanie vydelené cieľovým trvaním AIF a vynásobená rovnocennou pozíciou podkladového aktíva:

Formula

kde:

trvanie FDI je trvanie (citlivosť trhovej hodnoty finančného derivátového nástroja na pohyby úrokovej sadzby) derivátového nástroja úrokovej sadzby,

trvanie cieľové je v súlade s investičnou stratégiou, smerovými pozíciami a s očakávanou úrovňou rizika v každom čase a bude upravené iným spôsobom. Zároveň je v súlade s trvaním portfólia za bežných trhových podmienok,

CVderivátová je konvertovaná hodnota derivátovej pozície v zmysle vymedzenia v prílohe II.

2.

Rovnocenné pozície podkladových aktív vypočítané v súlade s odsekom 1 sa vzájomne započítavajú takto:

a)

Každý derivátový nástroj úrokovej sadzby sa prideľuje do príslušného pásma splatnosti tohto rebríčka splatností:

Pásma splatnosti:

1.

0 – 2 roky;

2.

2 – 7 rokov;

3.

7 – 15 rokov;

4.

> 15 rokov.

b)

Dlhé a krátke rovnocenné pozície podkladových aktív sa vzájomne započítavajú v rámci každého pásma splatnosti. Výška dlhej pozície, ktorá je započítaná s krátkou pozíciou, je započítaná výška pre toto pásmo splatnosti.

c)

Začína sa s pásmom najkratšej splatnosti a započítané výšky medzi dvomi susediacimi pásmami splatnosti sa vypočítajú tak, že sa započíta výška zostávajúcej nezapočítanej dlhej (alebo krátkej) pozície v pásme splatnosti (i) s výškou zostávajúcej nezapočítanej krátkej (dlhej) pozície v pásme splatnosti (i + 1).

d)

Začína sa s pásmom najkratšej splatnosti a započítané výšky medzi dvomi vzdialenými pásmami splatnosti, ktoré sú od seba oddelené ďalším pásmom, sa vypočítajú tak, že sa započíta výška zostávajúcej nezapočítanej dlhej (alebo krátkej) pozície v pásme splatnosti (i) s výškou zostávajúcej nezapočítanej krátkej (dlhej) pozície v pásme splatnosti (i + 2).

e)

Započítaná výška sa vypočítava medzi zostávajúcimi nezapočítanými dlhými a krátkymi pozíciami dvoch najvzdialenejších pásiem splatnosti.

3.

AIF vypočítava svoje expozície ako súčet absolútnych hodnôt:

0 % započítanej sumy za každé pásmo splatnosti,

40 % započítaných súm medzi dvomi susednými pásmami splatnosti (i) a (i + 1),

75 % započítaných súm medzi dvoma vzdialenými pásmami splatnosti oddelenými ďalším pásmom, to znamená pásma splatnosti (i) a (i + 2),

100 % započítaných súm medzi dvoma najvzdialenejšími pásmami splatnosti a

100 % zostávajúcich nezapočítaných pozícií.


PRÍLOHA IV

Vzory na podávanie správ: správca AIF

[článok 3 ods. 3 písm. d) a článok 24 smernice 2011/61/EÚ]

Vykazované informácie týkajúce sa správcu AIF

[článok 3 ods. 3 písm. d) a článok 24 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ]

 

 

Najdôležitejší trh/nástroj

Druhý najdôležitejší trh/nástroj

Tretí najdôležitejší trh/nástroj

Štvrtý najdôležitejší trh/nástroj

Piaty najdôležitejší trh/nástroj

1

Hlavné trhy, na ktorých obchoduje v mene AIF, ktoré spravuje

 

 

 

 

 

2

Hlavné nástroje, s ktorými obchoduje v mene AIF, ktoré spravuje

 

 

 

 

 

3

Hodnota spravovaných aktív všetkých spravovaných AIF vypočítaná podľa článku 2

v základnej mene (ak je pre všetky AIF rovnaká)

v EUR

 

Uveďte oficiálny názov, umiestnenie a jurisdikciu trhov


Podrobný zoznam všetkých AIF, ktoré správca AIF spravuje

poskytuje sa na požiadanie ku koncu každého štvrťroka

(článok 24 ods. 3 smernice 2011/61/EÚ)

Názov AIF

Identifikačný kód fondu

Dátum vzniku

Druh AIF

[hedgeový fond, fond investujúci do verejne neobchodovateľných akcií, fond investujúci do nehnuteľností, fond fondov, iný (1)]

ČHA

AIF z EÚ: Áno/Nie

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Peňažné hodnoty by sa mali oznamovať v základnej mene AIF.

Vzory na podávanie správ: AIF

[článok 3 ods. 3 písm. d) a článok 24 smernice 2011/61/EÚ]

Poskytované informácie týkajúce sa AIF

[článok 3 ods. 3 písm. d) a článok 24 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ]

Typ údajov

Vykazované údaje

Identifikácia AIF

1

Názov AIF

 

AIF z EÚ: áno/nie

2

Správca fondu

(obchodný názov a štandardný kód, ak je dostupný)

 

Správca AIF z EÚ: áno/nie

3

Prípadné

identifikačné kódy fondu

 

 

4

Dátum vzniku AIF

 

 

5

Sídlo AIF

 

 

6

Identifikácia primárneho(-ych) brokera (-ov) AIF

(obchodný názov a štandardný kód, ak je dostupný)

 

 

7

Základná mena AIF podľa normy ISO 4217 a hodnota spravovaných aktív vypočítaná podľa článku 2

Mena

Celková hodnota spravovaných aktív

8

Jurisdikcie troch hlavných zdrojov financovania (okrem podielov alebo akcií AIF kúpených investormi)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

9

Prevažujúci druh AIF (zvoľte jeden)

Hedgeový fond

Fond investujúci do verejne neobchodovateľných akcií

Fond investujúci do nehnuteľností

Fond fondov

Iný

Žiadny

 

10

Rozdelenie investičných stratégií

(Uveďte rozdelenie investičných stratégií AIF v závislosti od prevažujúceho druhu AIF zvoleného v otázke 1. Pozri usmerňujúce poznámky s ďalšími informáciami o tom, ako vyplniť túto otázku.)

 

 

Uveďte stratégiu, ktorá najlepšie opisuje stratégiu AIF

Podiel v ČHA

(%)

a)   Stratégie hedgeového fondu

 

Uveďte stratégie hedgeového fondu, ktoré najlepšie opisujú stratégie AIF

Akcie: tendencia v prospech dlhých pozícií (Long Bias)

Akcie: dlhé/krátke pozície (Long/Short)

Akcie: trhovo neutrálne (Market Neutral)

Akcie: tendencia v prospech krátkych pozícií (Short Bias)

Pomerná hodnota: arbitráž fixného príjmu (Fixed Income Arbitrage)

Pomerná hodnota: arbitráž konvertibilných dlhopisov (Convertible Bond Arbitrage)

Pomerná hodnota: arbitráž volatility (Volatility Arbitrage)

Podľa udalostí: problémy/reštrukturalizácia (Distressed/Restructuring)

Podľa udalostí: riziková arbitráž/arbitráž zlúčenia (Risk Arbitrage/Merger Arbitrage)

Podľa udalostí: osobitné situácie s akciami (Equity Special Situations)

Kredit: dlhé/krátke pozície (Credit Long/Short)

Kredit: požičiavanie na základe aktív (Credit Asset Based Lending)

Makro (Macro)

Spravované futurity/poradenstvo pri obchodovaní s komoditami (Managed Futures/CTA): základné

Spravované futurity/poradenstvo pri obchodovaní s komoditami (Managed Futures/CTA): kvantitatívne

Multistratégiový hedgeový fond

Iná stratégia hedgeového fondu

 

 

b)   Stratégie verejne neobchodovateľných akcií

 

Uveďte stratégie verejne neobchodovateľných akcií, ktoré najlepšie opisujú stratégie AIF

Rizikový kapitál

Rastový kapitál

Mezanínový kapitál

Multistratégiový fond investujúci do verejne neobchodovateľných akcií

Iná stratégia fondu investujúceho do verejne neobchodovateľných akcií

 

 

c)   Stratégie v oblasti nehnuteľností

 

Uveďte stratégie v oblasti nehnuteľností, ktoré najlepšie opisujú stratégie AIF

Bytové nehnuteľnosti

Obchodné nehnuteľnosti

Priemyselné nehnuteľnosti

Multistratégiový fond investujúci do nehnuteľností

Iná stratégia v oblasti nehnuteľností

 

 

d)   Stratégie fondu fondov

 

Uveďte stratégiu „fondu fondov“, ktorá najlepšie opisuje stratégie AIF

Fond hedgeových fondov

Fond investujúci do verejne neobchodovateľných akcií

Iný fond fondov

 

 

e)   Iné stratégie

 

Uveďte „inú“ stratégiu, ktorá najlepšie opisuje stratégie AIF

Komoditný fond

Kapitálový fond

Fond s fixným príjmom

Infraštruktúrny fond

Iný fond

 

 

Hlavné expozície a najdôležitejšia koncentrácia

11

Hlavné nástroje, s ktorými AIF obchoduje

 

 

 

 

Typ nástroja/kód nástroja

Hodnota (vypočítaná podľa článku 3 AIFMD)

Dlhá/krátka pozícia

 

Najdôležitejší nástroj

 

 

 

 

2. najdôležitejší nástroj

 

 

 

 

3. najdôležitejší nástroj

 

 

 

 

4. najdôležitejší nástroj

 

 

 

 

5. najdôležitejší nástroj

 

 

 

12

Zemepisné zameranie

 

 

 

Uveďte zemepisné rozdelenie investícií v držbe AIF podľa percentuálneho podielu na celkovej čistej hodnote aktív AIF

% ČHA

 

 

Afrika

 

 

 

Ázia a Tichý oceán (okrem Blízkeho východu)

 

 

 

Európa (EHP)

 

 

 

Európa (okrem EHP)

 

 

 

Blízky Východ

 

 

 

Severná Amerika

 

 

 

Južná Amerika

 

 

 

Nadnárodný/viac regiónov

 

 

13

10 hlavných expozícií AIF k dátumu podania správy (s najvyššou hodnotou z absolútneho hľadiska):

 

 

Typ aktíva/pasíva

Názov/opis aktíva/pasíva

Hodnota (vypočítaná podľa článku 3)

% hrubej trhovej hodnoty

Dlhá/krátka pozícia

Protistrana (ak je relevantná)

 

1.

 

 

 

 

 

 

 

2.

 

 

 

 

 

 

 

3.

 

 

 

 

 

 

 

4.

 

 

 

 

 

 

 

5.

 

 

 

 

 

 

 

6.

 

 

 

 

 

 

 

7.

 

 

 

 

 

 

 

8.

 

 

 

 

 

 

 

9.

 

 

 

 

 

 

 

10.

 

 

 

 

 

 

14

5 najdôležitejších koncentrácií v portfóliu:

 

 

Typ aktíva/pasíva

Názov/opis trhu

Hodnota súhrnnej expozície (vypočítaná podľa článku 3)

% hrubej trhovej hodnoty

Dlhá/krátka pozícia

Protistrana (ak je relevantná)

 

1.

 

 

 

 

 

 

 

2.

 

 

 

 

 

 

 

3.

 

 

 

 

 

 

 

4.

 

 

 

 

 

 

 

5.

 

 

 

 

 

 

15

Typická veľkosť obchodu/pozície

(Túto otázku vyplňte, ak ste si v otázke 1 zvolili ako prevažujúci druh AIF „fond investujúci do verejne neobchodovateľných akcií“.)

[vyberte jednu možnosť]

Veľmi malá

Malá

Nižší stredný trh

Vyšší stredný trh

Veľká

Veľmi veľká

 

16

Hlavné trhy, na ktorých AIF obchoduje

 

 

 

Uveďte, prosím, názov a identifikátor (napr. kód MIC), ak je dostupný, pre trh s najväčšou expozíciou

 

 

 

Uveďte, prosím, názov a identifikátor (napr. kód MIC), ak je dostupný, pre trh s druhou najväčšou expozíciou

 

 

 

Uveďte, prosím, názov a identifikátor (napr. kód MIC), ak je dostupný, pre trh s treťou najväčšou expozíciou

 

 

17

Koncentrácia investorov

 

 

 

Uveďte približný percentuálny podiel vlastného kapitálu AIF, ktoré je v skutočnom vlastníctve piatich skutočných vlastníkov, ktorí majú najväčšiu účasť na vlastnom kapitále AIF (ako percentuálny podiel podielových listov/akcií AIF v obehu; prehľad nominálnych vlastníkov, ak sú známi alebo ak je to možné)

 

 

 

Rozdelenie koncentrácie investorov podľa štatútu investorov (uveďte odhad, ak nie sú dostupné presné informácie):

%

 

 

Profesionálni klienti [podľa vymedzenia v smernici 2004/39/ES (MiFID)]:

Retailoví investori:

 

 

Peňažné hodnoty by sa mali oznamovať v základnej mene AIF.

Informácie týkajúce sa AIF poskytované príslušným orgánom

(článok 24 ods. 2 smernice 2011/61/EÚ)

 

Typ údajov

Vykazované údaje

Identifikácia AIF

1

Názov AIF

 

AIF z EÚ: áno/nie

2

Správca fondu

 

Správca AIF z EÚ: áno/nie

1

Názov AIF

 

 

 

2

Správca fondu

 

 

 

3

Prípadné identifikačné kódy fondu

 

 

 

4

Dátum vzniku AIF

 

 

 

5

Základná mena AIF podľa normy ISO 4217 a hodnota spravovaných aktív vypočítaná podľa článku 2

Mena

Celková hodnota spravovaných aktív

6

Identifikácia primárneho(-ych) brokera (-ov) AIF

 

 

 

7

Jurisdikcie troch hlavných zdrojov financovania

 

 

 

Obchodované nástroje a jednotlivé expozície

8

Jednotlivé expozície, s ktorými obchoduje, a hlavné kategórie aktív, do ktorých AIF investoval, ku dňu podania správy:

 

a)

Cenné papiere

 

Dlhá hodnota

Krátka hodnota

 

Hotovosť a peňažné ekvivalenty

 

 

 

z čoho:

vkladové listy

 

 

 

 

obchodné cenné papiere

 

 

 

 

ostatné vklady

 

 

 

 

iná hotovosť a peňažné ekvivalenty (okrem štátnych cenných papierov)

 

 

 

Kótované akcie

 

 

 

z čoho:

vydané finančnými inštitúciami

 

 

 

 

ostatné kótované akcie

 

 

 

Nekótované akcie

 

 

 

Podnikové dlhopisy nevydané finančnými inštitúciami

 

 

 

z čoho:

investičný stupeň

 

 

 

 

neinvestičný stupeň

 

 

 

Podnikové dlhopisy vydané finančnými inštitúciami

 

 

 

z čoho:

investičný stupeň

 

 

 

 

neinvestičný stupeň

 

 

 

Štátne dlhopisy

 

 

 

z čoho:

dlhopisy EÚ s lehotou splatnosti 0–1 rok

 

 

 

 

dlhopisy EÚ s lehotou splatnosti 1 rok a viac

 

 

 

 

dlhopisy mimo G10 s lehotou splatnosti 0–1 rok

 

 

 

 

dlhopisy mimo G10 s lehotou splatnosti 1 rok a viac

 

 

 

Konvertovateľné dlhopisy nevydané finančnými inštitúciami

 

 

 

z čoho:

investičný stupeň

 

 

 

 

neinvestičný stupeň

 

 

 

Konvertovateľné dlhopisy vydané finančnými inštitúciami

 

 

 

z čoho:

investičný stupeň

 

 

 

 

neinvestičný stupeň

 

 

 

Úvery

 

 

 

z čoho:

úvery s pákovým efektom

 

 

 

 

ostatné úvery

 

 

 

Štruktúrované/sekuritizované produkty

 

 

 

z čoho:

cenný papier krytý aktívami – ABS

 

 

 

 

cenný papier krytý hypotekárnym úverom na bytové nehnuteľnosti – RMBS

 

 

 

 

cenný papier krytý hypotekárnym úverom na obchodné nehnuteľnosti – CMBS

 

 

 

 

cenné papiere kryté hypotekárnym úverom emitované podnikmi sponzorovanými vládou – MBS

 

 

 

 

krátky cenný papier krytý aktívami – ABCP

 

 

 

 

krytý dlhový/úverový záväzok – CDO/CLO

 

 

 

 

štruktúrované certifikáty

 

 

 

 

produkt obchodovaný na burze – ETP

 

 

 

 

iný

 

 

 

b)

Deriváty

Dlhá hodnota

Krátka hodnota

 

Akciové deriváty

 

 

 

z čoho:

súvisiace s finančnými inštitúciami

 

 

 

 

ostatné akciové deriváty

 

 

 

Deriváty s fixným príjmom

 

 

 

Swapy na kreditné zlyhanie – CDS

 

 

 

z čoho:

jednostranný finančný CDS

 

 

 

 

jednostranný štátny CDS

 

 

 

 

jednostranný iný CDS

 

 

 

 

indexový CDS

 

 

 

 

exotický (vrátane tranže na kreditné zlyhanie)

 

 

 

 

Hrubá hodnota

 

 

Menové deriváty (na investičné účely)

 

 

 

Úrokové deriváty

 

 

 

 

Dlhá hodnota

Krátka hodnota

 

Komoditné deriváty

 

 

 

z čoho:

energia

 

 

 

 

z čoho:

 

 

 

 

ropa

 

 

 

 

zemný plyn

 

 

 

 

elektrina

 

 

 

 

drahé kovy

 

 

 

 

z čoho: zlato

 

 

 

 

ostatné komodity

 

 

 

 

z čoho:

 

 

 

 

priemyselné kovy

 

 

 

 

hospodárske zvieratá

 

 

 

 

poľnohospodárske výrobky

 

 

 

Ostatné deriváty

 

 

 

c)

Fyzické (skutočné/hmotné) aktíva

Dlhá hodnota

 

 

Fyzické: nehnuteľnosti

 

 

 

z čoho:

bytové nehnuteľnosti

 

 

 

 

obchodné nehnuteľnosti

 

 

 

Fyzické: komodity

 

 

 

Fyzické: drevo

 

 

 

Fyzické: umelecké diela a zberateľské predmety

 

 

 

Fyzické: aktíva v oblasti dopravy

 

 

 

Fyzické: iné

 

 

 

d)

Podniky kolektívneho investovania

Dlhá hodnota

 

 

Investície do PKI prevádzkovaných/riadených správcom AIF

 

 

 

z čoho:

fondy peňažného trhu a správa peňažných prostriedkov PKI

 

 

 

 

ETF

 

 

 

 

iné PKI

 

 

 

Investície do PKI neprevádzkovaných/neriadených správcom AIF

 

 

 

z čoho:

fondy peňažného trhu a správa peňažných prostriedkov PKI

 

 

 

 

ETF

 

 

 

 

iné PKI

 

 

 

e)

Investície do iných tried aktív

 

Dlhá hodnota

Krátka hodnota

 

Ostatné spolu

 

 

 

9

Hodnota obratu v každej triede aktív za vykazované mesiace

 

 

 

 

a)

Cenné papiere

 

Trhová hodnota

 

 

Hotovosť a peňažné ekvivalenty

 

 

 

 

Kótované akcie

 

 

 

 

Nekótované akcie

 

 

 

 

Podnikové dlhopisy nevydané finančnými inštitúciami

 

 

 

 

z čoho:

investičný stupeň

 

 

 

 

neinvestičný stupeň

 

 

 

Podnikové dlhopisy vydané finančnými inštitúciami

 

 

 

 

Štátne dlhopisy

 

 

 

 

z čoho:

dlhopisy členského štátu EÚ

 

 

 

 

dlhopisy nečlenského štátu EÚ

 

 

 

Konvertibilné dlhopisy

 

 

 

 

Úvery

 

 

 

 

Štruktúrované/sekuritizované produkty

 

 

 

 

b)

Deriváty

 

Nominálna hodnota

Trhová hodnota

 

Akciové deriváty

 

 

 

 

Deriváty s fixným príjmom

 

 

 

 

Swapy na kreditné zlyhanie – CDS

 

 

 

 

Menové deriváty (na investičné účely)

 

 

 

 

Úrokové deriváty

 

 

 

 

Komoditné deriváty

 

 

 

 

Ostatné deriváty

 

 

 

 

c)

Fyzické (skutočné/hmotné) aktíva

 

Trhová hodnota

 

 

Fyzické: komodity

 

 

 

 

Fyzické: nehnuteľnosti

 

 

 

 

Fyzické: drevo

 

 

 

 

Fyzické: umelecké diela a zberateľské predmety

 

 

 

 

Fyzické: aktíva v oblasti dopravy

 

 

 

 

Fyzické: iné

 

 

 

 

d)

Podniky kolektívneho investovania

 

 

 

 

e)

Ostatné triedy aktív

 

 

 

 

Mena expozícií

 

 

 

10

Celková dlhá a krátka hodnota expozícií (pred zaistením voči menovému riziku) podľa týchto menových skupín:

Dlhá hodnota

Krátka hodnota

 

AUD

 

 

 

 

CAD

 

 

 

 

CHF

 

 

 

 

EUR

 

 

 

 

GBP

 

 

 

 

HKD

 

 

 

 

JPY

 

 

 

 

USD

 

 

 

 

Iné

 

 

 

11

Typická veľkosť obchodu/pozície

(Túto otázku vyplňte, ak ste si zvolili ako prevažujúci druh AIF „fond investujúci do verejne neobchodovateľných akcií“)

[vyberte jednu možnosť]

Veľmi malá

(< 5 mil. EUR)

Malá

(5 mil. EUR až < 25 mil. EUR)

Nižší stredný trh

(25 mil. EUR až < 150 mil. EUR)

Vyšší stredný trh (150 mil. EUR až 500 mil. EUR)

Veľká

(500 mil. EUR až 1 miliarda EUR)

Veľmi veľká

(1 miliarda EUR a viac)

 

12

Rozhodujúci vplyv [pozri článok 1 smernice Rady 83/349/EHS (Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1)]

[Túto otázku vyplňte, ak ste si zvolili ako prevažujúci druh AIF „fond investujúci do verejne neobchodovateľných akcií“; vyplňte za každú spoločnosť, nad ktorou má AIF rozhodujúci vplyv (ak ho nemá, nechajte prázdne) v zmysle vymedzenia v článku 1 smernice 83/349/EHS.]

Názov

% hlasovacích práv

Typ transakcie

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Rizikový profil AIF

1.   Profil trhového rizika

13

Očakávaný ročný výnos z investície/vnútorná miera návratnosti (IRR) za bežných trhových podmienok (v %)

 

 

 

Čistá akciová delta

 

 

 

 

Čisté DV01:

 

 

 

 

Čisté CS01:

 

 

 

2.   Profil rizika protistrany

14

Obchodné a zúčtovacie mechanizmy

 

 

 

 

a)

Odhad v % (v trhovej hodnote) obchodovaných cenných papierov:

(ak sa s cennými papiermi neobchodovalo, nechajte prázdne)

%

 

 

Na regulovanej burze cenných papierov

 

 

 

 

OTC

 

 

 

 

b)

Odhad v % (v objemoch obchodu) obchodovaných derivátov:

(ak sa s derivátmi neobchodovalo, nechajte prázdne)

%

 

 

Na regulovanej burze cenných papierov

 

 

 

 

OTC

 

 

 

 

c)

Odhad v % (v objemoch obchodu) zúčtovaných derivátových transakcií:

(ak sa s derivátmi neobchodovalo, nechajte prázdne)

%

 

 

Prostredníctvom centrálnej protistrany

 

 

 

 

Dvojstranne

 

 

 

 

d)

Odhad v % (v trhovej hodnote) zúčtovaných repo obchodov:

(ak sa s repo neobchodovalo, nechajte prázdne)

%

 

 

Prostredníctvom centrálnej protistrany

 

 

 

 

Dvojstranne

 

 

 

 

Trojstranne

 

 

 

15

Hodnota kolaterálu a iná kreditná podpora, ktorú AIF zložil pre všetky protistrany

 

 

 

a)

Hodnota kolaterálu zloženého vo forme hotovosti a peňažných ekvivalentov

 

 

 

b)

Hodnota kolaterálu zloženého vo forme iných cenných papierov (okrem hotovosti a peňažných ekvivalentov)

 

 

 

c)

Hodnota iného zloženého kolaterálu a kreditnej podpory (vrátane nominálnej sumy na akreditívoch a podobnej kreditnej podpory tretej strany)

 

 

16

Zo sumy kolaterálu a inej kreditnej podpory, ktorú vykazujúci fond zložil pre protistrany: aký percentuálny podiel bol znovu účelovo viazaný protistranami?

 

 

17

Päť najväčších expozícií voči protistranám (okrem centrálnych protistrán)

 

 

 

a)

Uveďte päť najväčších protistrán, voči ktorým má AIF najväčšiu čistú kreditnú expozíciu voči protistrane ocenenú trhovými cenami, meranú ako % ČHA AIF

Názov

Celková expozícia

 

Protistrana 1

 

 

 

 

Protistrana 2

 

 

 

 

Protistrana 3

 

 

 

 

Protistrana 4

 

 

 

 

Protistrana 5

 

 

 

 

b)

Uveďte päť najväčších protistrán, ktoré majú voči AIF najväčšiu čistú kreditnú expozíciu ocenenú trhovými cenami, meranú ako % ČHA AIF

Názov

Celková expozícia

 

Protistrana 1

 

 

 

 

Protistrana 2

 

 

 

 

Protistrana 3

 

 

 

 

Protistrana 4

 

 

 

 

Protistrana 5

 

 

 

18

Priame zúčtovanie prostredníctvom centrálnych zúčtovacích protistrán (CCP)

 

 

 

a)

Zúčtoval AIF počas vykazovaného obdobia nejaké transakcie priamo cez CCP?

Áno

Nie (ak nie, preskočte zvyšok otázky a pokračujte otázkou 21)

 

 

b)

Ak ste odpovedali „áno“ v otázke 18 písm. a), uveďte tri najväčšie centrálne zúčtovacie protistrany (CCP) z hľadiska čistej kreditnej expozície

Názov

Hodnota v držbe

 

CCP 1 (nechajte prázdne, ak sa neuplatňuje)

 

 

 

 

CCP 2 (nechajte prázdne, ak sa neuplatňuje)

 

 

 

 

CCP 3 (nechajte prázdne, ak sa neuplatňuje)

 

 

 

3.   Profil likvidity

Profil likvidity portfólia

19

Profil likvidity investora

Percentuálny podiel portfólia, ktorý možno zlikvidovať v lehote:

 

1 deň alebo menej

2 – 7 dní

8 – 30 dní

31 – 90 dní

91 – 180 dní

181 – 365 dní

viac ako 365 dní

 

 

 

 

 

 

 

 

20

Hodnota nezaťažených peňažných prostriedkov

 

 

Profil likvidity investora

21

Profil likvidity investora

Percentuálny podiel vlastného kapitálu investora, ktorý možno vyplatiť v lehote (ako % ČHA AIF)

 

 

 

1 deň alebo menej

2 – 7 dní

8 – 30 dní

31 – 90 dní

91 – 180 dní

181 – 365 dní

viac ako 365 dní

 

 

 

 

 

 

 

 

22

Vyplatenie investorov

 

 

 

 

a)

Poskytuje AIF investorom práva na stiahnutie ponuky/na vyplatenie v rámci bežného postupu?

Áno

Nie

 

 

 

 

 

b)

Aká je periodicita vyplatení investorov (v prípade viacerých tried akcií alebo podielových listov podajte správu za najväčšiu triedu akcií podľa ČHA)

[vyberte jednu možnosť]

Denná

Týždenná

Dvojtýždenná

Mesačná

Štvrťročná

Polročná

Ročná

Iná

Neuplatňuje sa

 

 

c)

Aká je potrebná výpovedná lehota požadovaná investormi na vyplatenie v dňoch

(v prípade viacerých tried alebo akcií alebo podielových listov uveďte výpovednú lehotu váženú aktívami)

 

 

 

d)

Aké je obdobie, počas ktorého investori nesmú vyplácať ani predávať cenné papiere (lock-up), v dňoch (v prípade viacerých tried alebo akcií alebo podielových listov oznámte výpovednú lehotu váženú aktívami)

 

 

23

Osobitný režim a prednostné zaobchádzanie

 

 

 

a)

Aký percentuálny podiel ČHA AIF podlieha ku dňu podania správy týmto opatreniam:

% ČHA

 

 

Odkladanie do „bočných vreciek“

 

 

 

 

Obmedzenia vyplácania

 

 

 

 

Pozastavenie obchodovania

 

 

 

 

Iné opatrenia na správu nelikvidných aktív (spresnite)

 

[Typ]

[%]

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

b)

Uveďte percentuálny podiel čistej hodnoty aktív AIF, ktoré v súčasnosti podliehajú osobitnému režimu vyplývajúcemu z ich nelikvidnej povahy podľa článku 23 ods. 4 písm. a) AIFMD vrátane aktív, ktoré sú uvedené v otázke 25 písm. a)

 

 

 

Osobitný režim ako % ČHA

 

 

 

 

c)

Existujú investori, ktorým sa poskytuje prednostné zaobchádzanie alebo právo na prednostné zaobchádzanie (napr. prostredníctvom sprievodného listu), a preto je o nich potrebné informovať investorov do AIF v súlade s článkom 23 ods. 1 písm. j) AIFMD?

(áno alebo nie)

 

 

d)

Ak ste odpovedali „áno“ v písmene c), uveďte všetky príslušné prípady prednostného zaobchádzania:

 

 

 

Týkajúce sa odlišného poskytovania informácií/podávania správ investorom

 

 

 

 

Týkajúce sa odlišných podmienok likvidity investorov

 

 

 

 

Týkajúce sa odlišných podmienok poplatkov pre investorov

 

 

 

 

Iné prednostné zaobchádzanie, ako sa uvádza vyššie

 

 

 

24

Uveďte rozdelenie vlastníctva podielových listov v AIF podľa skupín investorov (ako % ČHA AIF; prehľad nominálnych vlastníkov, ak sú známi alebo ak je to možné)

 

 

25

Likvidita financovania

 

 

 

a)

Uveďte súhrnnú výšku pôžičiek pre AIF a hotovostného financovania dostupného pre AIF (vrátane všetkých čerpaných a nečerpaných, viazaných a neviazaných úverových liniek, ako aj akéhokoľvek termínovaného financovania)

 

 

 

b)

Rozdeľte sumu oznámenú v písmene a) medzi ďalej uvedené obdobia v závislosti od najdlhšieho obdobia, počas ktorého je veriteľ zmluvne viazaný poskytovať takéto financovanie:

 

 

 

1 deň alebo menej

2 – 7 dní

8 – 30 dní

31 – 90 dní

91 – 180 dní

181 – 365 dní

viac ako 365 dní

 

 

 

 

 

 

 

 

4.   Riziko požičiavania si a riziko expozície

26

Hodnota prijatých hotovostných pôžičiek alebo prijatých pôžičiek cenných papierov, ktoré predstavujú:

 

 

 

Nezaistené prijaté hotovostné pôžičky:

 

 

 

 

Prijaté hotovostné pôžičky zabezpečené kolaterálom/zaistené prijaté hotovostné pôžičky – prostredníctvom primárneho brokera:

 

 

 

 

Prijaté hotovostné pôžičky zabezpečené kolaterálom/zaistené prijaté hotovostné pôžičky – prostredníctvom (reverznej) repo transakcie:

 

 

 

 

Prijaté hotovostné pôžičky zabezpečené kolaterálom/zaistené prijaté hotovostné pôžičky – inak:

 

 

 

27

Hodnota prijatej pôžičky vloženej do finančných nástrojov

 

 

 

Deriváty obchodované na burze: hrubá expozícia mínus zaznamenaná marža

 

 

 

 

OTC deriváty: hrubá expozícia mínus zaznamenaná marža

 

 

 

28

Hodnota cenných papierov v rámci prijatej pôžičky na krátke pozície

 

 

 

29

Hrubá expozícia finančných a/alebo právnych štruktúr kontrolovaných AIF v zmysle vymedzenia v odôvodnení 78 AIFMD

 

 

 

Finančná a/alebo právna štruktúra

 

 

 

 

Finančná a/alebo právna štruktúra

 

 

 

 

Finančná a/alebo právna štruktúra

 

 

 

 

 

 

 

30

Pákový efekt AIF

 

 

 

 

a)

Vypočítaný podľa hrubej metódy

 

 

 

 

b)

Vypočítaný podľa záväzkovej metódy

 

 

 

5.   Operačné riziká a ostatné rizikové aspekty

31

Celkový počet otvorených pozícií

 

 

 

32

Historický rizikový profil

 

a)

Hrubé výnosy z investícií alebo IRR AIF za vykazované obdobie (v %, pred odpočítaním poplatkov za správu a výkonnosť)

 

 

 

1. mesiac vykazovaného obdobia

 

 

 

 

2. mesiac vykazovaného obdobia

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

posledný mesiac vykazovaného obdobia

 

 

 

 

b)

Čisté výnosy z investícií alebo IRR AIF za vykazované obdobie (v %, po odpočítaní poplatkov za správu a výkonnosť)

 

 

 

1. mesiac vykazovaného obdobia

 

 

 

 

2. mesiac vykazovaného obdobia

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Posledný mesiac vykazovaného obdobia

 

 

 

 

c)

Zmena čistej hodnoty aktív AIF za vykazované obdobie (v % vrátane vplyvu upísaní a vyplatení)

 

 

 

1. mesiac vykazovaného obdobia

 

 

 

 

2. mesiac vykazovaného obdobia

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Posledný mesiac vykazovaného obdobia

 

 

 

 

d)

Upísania za vykazované obdobie

 

 

 

1. mesiac vykazovaného obdobia

 

 

 

 

2. mesiac vykazovaného obdobia

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Posledný mesiac vykazovaného obdobia

 

 

 

 

<

e)

Vyplatenia za vykazované obdobie