ISSN 1977-0790 doi:10.3000/19770790.L_2013.004.slk |
||
Úradný vestník Európskej únie |
L 4 |
|
Slovenské vydanie |
Právne predpisy |
Zväzok 56 |
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
SK |
Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu. Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička. |
II Nelegislatívne akty
MEDZINÁRODNÉ DOHODY
9.1.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 4/1 |
ROZHODNUTIE RADY
z 11. decembra 2012,
ktorým sa schvaľuje uzavretie Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej, ktorou sa Švajčiarska konfederácia pridružuje k rámcovému programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2012 – 2013), Európskou komisiou
(2013/4/Euratom)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 101 druhý odsek,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1) |
Európska komisia v súlade so smernicami Rady prerokovala Dohodu o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej, ktorou sa Švajčiarska konfederácia pridružuje k rámcovému programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2012 – 2013) (ďalej len „dohoda“). |
(2) |
Je preto vhodné schváliť uzavretie tejto dohody Európskou komisiou, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Jediný článok
Týmto sa schvaľuje uzavretie Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej, ktorou sa Švajčiarska konfederácia pridružuje k rámcovému programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2012 – 2013), Európskou komisiou.
Týmto sa schvaľuje vyhlásenie Európskej komisie v mene Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu vykonané zástupcom Európskej komisie po uzavretí dohody, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu.
Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.
V Bruseli 11. decembra 2012
Za Radu
predseda
A. D. MAVROYIANNIS
PRÍLOHA
Vyhlásenie Európskej komisie v mene Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu
Zástupcovia Švajčiarskej konfederácie požiadali Európsku komisiu, aby potvrdila, že celková suma príspevkov očakávaných od Švajčiarskej konfederácie na rok 2012 v súvislosti so všetkými výskumnými aktivitami Euratomu nepresiahne 55 miliónov CHF.
Európska komisia potvrdzuje, že na základe príslušných štatistických údajov a so zreteľom na pomerné činitele, ktorými sa riadi výpočet príspevkov očakávaných od Švajčiarskej konfederácie na rok 2012 v súvislosti so všetkými výskumnými činnosťami Euratomu vrátane činností vykonávaných pred uzavretím tejto dohody, celková suma splatná Švajčiarskou konfederáciou na rok 2012 nepresiahne 55 miliónov CHF.
DOHODA
o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej, ktorou sa Švajčiarska konfederácia pridružuje k rámcovému programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2012 – 2013)
EURÓPSKE SPOLOČENSTVO PRE ATÓMOVÚ ENERGIU
(ďalej len „Euratom“),
zastúpené Európskou komisiou (ďalej len „Komisia“),
na jednej strane
a
ŠVAJČIARSKA KONFEDERÁCIA
(ďalej len „Švajčiarsko“), zastúpená Švajčiarskou federálnou radou,
na strane druhej,
ďalej len „účastníci dohody“,
BERÚC DO ÚVAHY, že blízke vzťahy medzi Švajčiarskom a Euratomom sú prospešné pre účastníkov dohody,
BERÚC DO ÚVAHY dôležitosť výskumu v oblasti vedy a techniky pre účastníkov dohody a ich spoločný záujem o spoluprácu v tejto oblasti, aby sa zlepšilo využívanie zdrojov a zabránilo sa nežiaducej duplicite,
KEĎŽE účastníci dohody v súčasnosti uskutočňujú výskumné programy v oblastiach spoločného záujmu,
KEĎŽE účastníci dohody majú záujem o spoluprácu na týchto programoch pre ich vzájomný prospech,
BERÚC DO ÚVAHY záujem účastníkov dohody o podporu vzájomného prístupu ich výskumných subjektov k činnostiam v oblastiach výskumu, technického rozvoja a odbornej prípravy,
KEĎŽE Európske spoločenstvo pre atómovú energiu a Švajčiarsko uzavreli v roku 1978 dohodu o spolupráci v oblasti riadenej termonukleárnej syntézy a fyziky plazmy (ďalej len „dohoda o syntéze“),
KEĎŽE účastníci dohody uzavreli 8. januára 1986 rámcovú dohodu o vedeckej a technickej spolupráci (ďalej len „rámcová dohoda“), ktorá nadobudla platnosť 17. júla 1987,
BERÚC DO ÚVAHY, že v článku 6 rámcovej dohody sa uvádza, že spolupráca, ktorá predstavuje cieľ rámcovej dohody, sa má uskutočniť prostredníctvom príslušných dohôd,
KEĎŽE Európska únia a Švajčiarsko podpísali 25. júna 2007 dohodu o vedeckej a technickej spolupráci, ktorá nadobudla platnosť 28. februára 2008 a spätne sa uplatňovala od 1. januára 2007,
BERÚC DO ÚVAHY, že v článku 9 ods. 2 uvedenej dohody sa stanovuje obnovenie alebo opätovné prerokovanie dohody s cieľom podieľať sa na nových viacročných rámcových programoch v oblasti vedeckého a technického rozvoja na základe vzájomne dohodnutých podmienok,
KEĎŽE rámcový program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2012 – 2013), ktorým sa prispelo aj k vytvoreniu európskeho výskumného priestoru, bol prijatý rozhodnutím Rady 2012/93/Euratom (1), nariadením Rady (Euratom) č. 139/2012 (2) a rozhodnutiami Rady 2012/94/Euratom (3) a 2012/95/Euratom (4) (ďalej len „rámcový program Euratomu na roky 2012 – 2013“),
KEĎŽE s výhradou ustanovení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu táto dohoda a všetky činnosti vykonávané podľa nej neovplyvnia právomoci udelené členským štátom na vykonávanie dvojstranných činností so Švajčiarskom v oblastiach vedy, techniky, výskumu a vývoja a v prípade potreby na uzavieranie dohôd na tento účel,
KEĎŽE Euratom uzavrel Dohodu o založení Medzinárodnej organizácie ITER pre energiu jadrovej syntézy pre spoločnú implementáciu projektu ITER. Podľa jej článku 21 a Dohôd vo forme výmeny listov medzi Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Švajčiarskou konfederáciou (Švajčiarsko) o uplatňovaní dohody o projekte ITER, dohody o výsadách a imunitách pre ITER a dohody o širšom prístupe na území Švajčiarska a o členstve Švajčiarska v Európskom spoločnom podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy z 22. novembra 2007, sa dohoda uplatňuje na Švajčiarsko, ktoré sa na programe jadrovej syntézy Euratomu zúčastňuje ako plne pridružený tretí štát,
KEĎŽE Euratom je členom Európskeho spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy, ktorý bol zriadený rozhodnutím Rady z 27. marca 2007. Podľa článku 2 tohto rozhodnutia a dohôd vo forme výmeny listov medzi Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Švajčiarskou konfederáciou o uplatňovaní dohody o projekte ITER, dohody o výsadách a imunitách pre ITER a dohody o širšom prístupe na území Švajčiarska a o členstve Švajčiarska v Európskom spoločnom podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy z 22. novembra 2007 sa Švajčiarsko stalo členom spoločného podniku ako tretí štát, keďže svoj výskumný program pridružilo k programu jadrovej syntézy Euratomu,
KEĎŽE Euratom uzavrel dohodu medzi Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a vládou Japonska o spoločnom vykonávaní činností v rámci širšieho prístupu v oblasti výskumu energie jadrovej syntézy. Podľa jej článku 26 sa dohoda vzťahuje aj na Švajčiarsko, ktoré sa na programe syntézy Euratomu zúčastňuje ako plne pridružený tretí štát,
SA DOHODLI TAKTO:
Článok 1
Predmet úpravy
1. Podmienky účasti Švajčiarska na vykonávaní rámcového programu Euratomu na roky 2012 – 2013 sa stanovujú v tejto dohode bez toho, aby boli dotknuté podmienky vyplývajúce z dohody o syntéze.
Právne subjekty zriadené vo Švajčiarsku sa môžu zúčastňovať na všetkých osobitných programoch rámcového programu Euratomu na roky 2012 – 2013.
2. Švajčiarske právne subjekty sa môžu zúčastňovať na činnostiach Spoločného výskumného centra Európskej únie, pokiaľ sa na túto účasť nevzťahuje odsek 1.
3. Právne subjekty zriadené v Európskej únii vrátane Spoločného výskumného centra sa môžu zúčastňovať na výskumných programoch a/alebo projektoch vo Švajčiarsku v oblastiach, ktoré zodpovedajú oblastiam programov rámcového programu Euratomu na roky 2012 – 2013.
4. Na účely tejto dohody „právny subjekt“ znamená každú fyzickú alebo právnickú osobu založenú na základe vnútroštátnych právnych predpisov platných v mieste jej zriadenia alebo na základe právnych predpisov Európskej únie, ktorá má právnu subjektivitu a je oprávnená mať všetky práva a záväzky vo vlastnom mene. Tieto subjekty zahŕňajú okrem iného vysoké školy, výskumné organizácie, priemyselné spoločnosti vrátane malých a stredných podnikov a jednotlivcov.
Článok 2
Formy a prostriedky spolupráce
Spolupráca má tieto formy:
1. |
Účasť právnych subjektov zriadených vo Švajčiarsku na všetkých osobitných programoch prijatých na základe rámcového programu Euratomu na roky 2012 – 2013 v súlade s podmienkami stanovenými v pravidlách účasti podnikov, výskumných stredísk a univerzít na výskumných činnostiach a činnostiach odbornej prípravy Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. |
2. |
Finančný príspevok Švajčiarska do rozpočtu na programy prijaté na uskutočňovanie rámcového programu Euratomu na roky 2012 – 2013, ako je stanovený v prílohe B. |
3. |
Účasť právnych subjektov zriadených v Európskej únii na švajčiarskych výskumných programoch a/alebo projektoch, o ktorých rozhodla federálna rada, v oblastiach, ktoré zodpovedajú oblastiam rámcového programu Euratomu na roky 2012 – 2013, v súlade s podmienkami stanovenými v príslušných právnych predpisoch Švajčiarska a so súhlasom partnerov v osobitnom projekte a vedúcich zodpovedajúceho švajčiarskeho programu. Pokiaľ sa v príslušných právnych predpisoch Švajčiarska neustanovuje inak, právne subjekty zriadené v Európskej únii, ktoré sa zúčastňujú na švajčiarskych výskumných programoch a/alebo projektoch, si hradia svoje vlastné náklady vrátane pomernej časti nákladov na všeobecné riadenie projektu a administratívnych nákladov. |
4. |
Okrem včasného poskytnutia informácií a dokumentácie v súvislosti s vykonávaním rámcového programu Euratomu na roky 2012 – 2013 a švajčiarskych programov a/alebo projektov spolupráca medzi účastníkmi dohody môže zahŕňať tieto formy a prostriedky:
|
Článok 3
Úprava spolupráce
Spolupráca sa môže na základe vzájomnej dohody medzi účastníkmi dohody kedykoľvek upraviť a rozšíriť.
Článok 4
Práva a povinnosti v oblasti duševného vlastníctva
1. S výhradou prílohy A a platných právnych predpisov majú právne subjekty zriadené vo Švajčiarsku, ktoré sa zúčastňujú na rámcovom programe Euratomu na roky 2012 – 2013, rovnaké práva a povinnosti, pokiaľ ide o vlastníctvo, využívanie a šírenie informácií a duševné vlastníctvo, ktoré sú výsledkom takejto účasti, ako právne subjekty zriadené v Európskej únii.
2. S výhradou prílohy A a platných právnych predpisov majú právne subjekty zriadené v Európskej únii, ktoré sa zúčastňujú na výskumných programoch a/alebo projektoch Švajčiarska, tak ako sa stanovuje v článku 2 ods. 3, rovnaké práva a povinnosti, pokiaľ ide o vlastníctvo, využívanie a šírenie informácií a duševné vlastníctvo, ktoré sú výsledkom takejto účasti, ako právne subjekty zriadené vo Švajčiarsku, ktoré sa zúčastňujú na predmetných programoch a/alebo projektoch.
Článok 5
Finančné ustanovenia
Pravidlá, ktorými sa upravuje finančný príspevok Švajčiarska, sú uvedené v prílohe B.
Článok 6
Výbor Švajčiarska/Spoločenstiev pre výskum
1. Výbor Švajčiarska/Spoločenstiev pre výskum ustanovený v rámcovej dohode kontroluje, vyhodnocuje a zabezpečuje riadne vykonávanie tejto dohody. Všetky sporné otázky vyplývajúce z vykonávania alebo z výkladu tejto dohody sa predkladajú tomuto výboru.
2. Výbor môže rozhodnúť o zmene a doplnení odkazov na akty Európskej únie/Euratomu v prílohe C.
Článok 7
Účasť
1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 4, právne subjekty zriadené vo Švajčiarsku, ktoré sa zúčastňujú na rámcovom programe Euratomu na roky 2012 – 2013, majú rovnaké zmluvné práva a povinnosti ako právne subjekty zriadené v Európskej únii.
2. Pre právne subjekty zriadené vo Švajčiarsku platia pri predkladaní a hodnotení návrhov a pri udeľovaní a uzavieraní grantových dohôd a/alebo zmlúv na základe rámcového programu Euratomu na roky 2012 – 2013 rovnaké podmienky ako tie, ktoré sa uplatňujú pri grantových dohodách a/alebo zmluvách uzavieraných v rámci tých istých programov právnymi subjektmi zriadenými v Európskej únii.
3. Švajčiarsko ako pridružený štát je oprávnené navrhnúť hodnotiteľov pre rámcový program Euratomu na roky 2012 – 2013 v súlade s nariadením Rady (Euratom) č. 139/2012, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre účasť podnikov, výskumných centier a univerzít na nepriamych akciách rámcového programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a pre šírenie výsledkov výskumu (2012 – 2013).
4. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 1 ods. 3, článku 2 ods. 3 a článku 4 ods. 2 a platné právne predpisy a rokovací poriadok, právne subjekty zriadené v Európskej únii sa môžu za rovnakých podmienok ako švajčiarski partneri zúčastňovať na programoch a/alebo projektoch v rámci švajčiarskych výskumných programov uvedených v článku 2 ods. 3. Švajčiarske orgány môžu účasť jedného alebo viacerých právnych subjektov zriadených v Európskej únii na projekte podmieniť spoločnou účasťou aspoň jedného švajčiarskeho subjektu.
Článok 8
Mobilita
Každý z účastníkov dohody sa v súlade s platnými právnymi predpismi a dohodami zaviaže, že zabezpečí vstup a pobyt – pokiaľ je to nevyhnutné na úspešné zrealizovanie príslušnej činnosti – obmedzenému počtu svojich výskumných pracovníkov, ktorí sa vo Švajčiarsku a v Európskej únii zúčastňujú na činnostiach, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda.
Článok 9
Úprava a budúca spolupráca
1. Ak Euratom upraví alebo predĺži svoje výskumné programy, táto dohoda sa môže upraviť alebo predĺžiť na základe vzájomne dohodnutých podmienok. Účastníci dohody si vymenia informácie a názory, ktoré sa týkajú každej takejto úpravy alebo predĺženia, ako aj akýchkoľvek ďalších skutočností, ktorými sa priamo alebo nepriamo ovplyvňuje spolupráca Švajčiarska v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje rámcový program Euratomu na roky 2012 – 2013. Švajčiarsku sa oznámi presný obsah upravených alebo predĺžených programov do dvoch týždňov od ich prijatia Euratomom. V prípade úpravy alebo predĺženia výskumných programov môže Švajčiarsko vypovedať túto dohodu so šesťmesačnou výpovednou lehotou. Účastníci dohody do troch mesiacov od prijatia rozhodnutia Euratomom oznámia svoj zámer vypovedať alebo predĺžiť túto dohodu.
2. Ak Euratom prijme nový viacročný program v oblasti výskumu a odbornej prípravy, táto dohoda sa môže obnoviť alebo opätovne prerokovať na základe podmienok dohodnutých medzi účastníkmi dohody. Účastníci dohody si vymenia informácie a názory týkajúce sa prípravy týchto programov alebo ďalších prebiehajúcich alebo budúcich výskumných činností prostredníctvom Výboru Švajčiarska/Spoločenstiev pre výskum uvedeného v článku 6.
Článok 10
Vzťah k iným medzinárodným dohodám
1. Ustanovenia tejto dohody sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté výhody vyplývajúce z iných medzinárodných dohôd, ktoré sú záväzné pre jedného z účastníkov dohody a ktoré sa týkajú výlučne právnych subjektov zriadených na území tohto účastníka dohody.
2. Právny subjekt zriadený v štáte pridruženom k rámcového programu Euratomu na roky 2012 – 2013 (ďalej len „pridružený štát“) má tie isté práva a povinnosti vyplývajúce z tejto dohody ako právne subjekty, ktoré sú zriadené v členskom štáte, za predpokladu, že pridružený štát, v ktorom je subjekt zriadený, súhlasil s udelením tých istých práv a povinností právnym subjektom zo Švajčiarska.
Článok 11
Územná pôsobnosť
Táto dohoda sa uplatňuje na jednej strane na územiach, na ktorých sa uplatňuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a za podmienok v nej stanovených, a na druhej strane na území Švajčiarska.
Článok 12
Prílohy
Prílohy A, B a C tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto dohody.
Článok 13
Nadobudnutie platnosti a uplatňovanie
1. Účastníci dohody ratifikujú alebo uzavrú túto dohodu v súlade s ich príslušnými predpismi. Táto dohoda nadobúda platnosť v deň posledného oznámenia o ukončení vnútorných postupov nevyhnutných na tento účel.
2. Táto dohoda sa uplatňuje od začiatku rámcového programu Euratomu na roky 2012 – 2013 do 31. decembra 2013. Bez ohľadu na ďalej uvedený odsek 5 každý z účastníkov dohody môže v období od 1. januára 2013 do 30. júna 2013 vypovedať túto dohodu písomným oznámením. V tomto prípade sa dohoda prestane uplatňovať 31. decembra 2012.
3. Ak sa táto dohoda prestane uplatňovať 31. decembra 2012 v súlade s odsekom 2, Euratom si plní svoje vzniknuté záväzky voči švajčiarskym príjemcom dovtedy, kým jeden z účastníkov dohody nedostane oznámenie od druhého účastníka dohody v súlade s odsekom 2. V prípade, že Švajčiarsko vypovedá túto dohodu v súlade s odsekom 2, Švajčiarsko vypláca Euratomu kompenzáciu zodpovedajúcu sume záväzkov Euratomu na rok 2013 voči švajčiarskym príjemcom dovtedy, kým Euratom nedostane oznámenie od Švajčiarska. Táto kompenzácia sa vyplatí najneskôr do 45 dní od prijatia žiadosti vydanej Komisiou. Odsek II.2 prílohy B sa uplatňuje zodpovedajúcim spôsobom. Účastníci dohody sa vzájomne dohodnú na riešení prípadných ďalších dôsledkov.
4. Táto dohoda sa môže meniť a dopĺňať len písomne na základe vzájomnej dohody medzi účastníkmi dohody. Postup nadobudnutia platnosti týchto zmien a doplnení je rovnaký ako postup, ktorý sa vzťahuje na nadobudnutie platnosti tejto dohody.
5. Každý z účastníkov dohody môže kedykoľvek vypovedať túto dohodu písomným oznámením so šesťmesačnou výpovednou lehotou.
6. Projekty a činnosti, ktoré sú v štádiu realizácie v čase vypovedania tejto dohody a/alebo uplynutia jej platnosti, pokračujú až do ich ukončenia za podmienok uvedených v tejto dohode. Účastníci dohody sa vzájomne dohodnú na riešení prípadných ďalších dôsledkov vypovedania.
Táto dohoda je vypracovaná vo dvoch vyhotoveniach v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom každé znenie je rovnako autentické.
(1) Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2012, s. 25.
(2) Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2012, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2012, s. 33.
(4) Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2012, s. 40.
PRÍLOHA A
ZÁSADY PRIDEĽOVANIA PRÁV DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA
I. Rozsah pôsobnosti
Na účely tejto dohody má „duševné vlastníctvo“ význam uvedený v článku 2 Dohovoru o zriadení Svetovej organizácie duševného vlastníctva, ktorý bol podpísaný v Štokholme 14. júla 1967.
Na účely tejto dohody „poznatky“ znamenajú výsledky vrátane informácií nezávisle od toho, či môžu, alebo nemôžu byť chránené, ako aj autorské práva alebo práva, ktoré sa vzťahujú na takéto informácie, ktoré sú predmetom žiadostí o registráciu patentov, priemyselných vzorov, rastlinných odrôd, doplnkových ochranných certifikátov alebo podobných foriem ochrany, alebo ktoré sú predmetom vydania takýchto dokladov.
II. Práva duševného vlastníctva právnych subjektov účastníkov dohody
1. |
Každý účastník dohody zabezpečí, aby sa s právami duševného vlastníctva, ktoré patria právnym subjektom druhého účastníka dohody zúčastneného na činnostiach vykonávaných podľa tejto dohody, a s právami a povinnosťami vyplývajúcimi z tejto účasti, zaobchádzalo spôsobom zlučiteľným s príslušnými medzinárodnými dohovormi, ktoré sa vzťahujú na účastníkov dohody, najmä s Dohodou TRIPS (Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva spravovaná Svetovou obchodnou organizáciou), Bernským dohovorom (Parížsky akt 1971) a Parížskym dohovorom (Štokholmský akt 1967). |
2. |
Právne subjekty zriadené vo Švajčiarsku, ktoré sa zúčastňujú na nepriamych činnostiach na základe rámcového programu Euratomu na roky 2012 – 2013, majú práva a povinnosti vyplývajúce z duševného vlastníctva za podmienok stanovených v nariadení Rady (ES) č. 139/2012 z 19. decembra 2011 (1) a v grantovej dohode a/alebo zmluve uzavretej s Euratomom v súlade s bodom 1. |
3. |
Právne subjekty zriadené v členskom štáte Európskej únie, ktoré sa zúčastňujú na švajčiarskych výskumných programoch a/alebo projektoch, majú rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z duševného vlastníctva ako právne subjekty zriadené vo Švajčiarsku, ktoré sa zúčastňujú na týchto výskumných programoch alebo projektoch, v súlade s bodom 1. |
III. Práva duševného vlastníctva účastníkov dohody
1. |
Ak sa účastníci dohody nedohodli inak, na poznatky, ktoré účastníci dohody vytvorili počas činností vykonávaných v súlade s článkom 2 ods. 4 tejto dohody, sa vzťahujú tieto pravidlá:
|
2. |
Ak sa účastníci dohody nedohodli inak, na vedeckú literatúru vytvorenú účastníkmi dohody sa uplatňujú tieto pravidlá:
|
3. |
Ak sa účastníci dohody nedohodli inak, na nezverejnené informácie účastníkov dohody sa uplatňujú tieto pravidlá:
|
PRÍLOHA B
PRAVIDLÁ UPRAVUJÚCE FINANČNÝ PRÍSPEVOK ŠVAJČIARSKA
I. Stanovenie finančnej účasti
1. |
Pomerné činitele, ktorými sa upravuje príspevok Švajčiarska na rámcový program Euratomu na roky 2012 – 2013 okrem programu Euratomu týkajúceho sa syntézy, sa získajú určením pomeru medzi hrubým domácim produktom Švajčiarska pri trhových cenách a súčtom hrubých domácich produktov členských štátov Európskej únie pri trhových cenách. Pomerný činiteľ upravujúci príspevok Švajčiarska na program syntézy sa naďalej riadi dohodou o syntéze. Tieto pomery sa vypočítajú na základe posledných štatistických údajov z Eurostatu dostupných v čase uverejnenia predbežného návrhu rozpočtu Európskej únie na ten istý rok. |
2. |
Komisia čo možno najskôr oznámi Švajčiarsku spolu s príslušnými podkladmi:
|
3. |
Ihneď po schválení všeobecného rozpočtu na rok 2013 s konečnou platnosťou Komisia oznámi Švajčiarsku vyššie spomínané sumy uvedené vo výkaze výdavkov. |
4. |
Finančný príspevok Švajčiarska vyplývajúci z jeho účasti na rámcovom programe Euratomu na roky 2012 – 2013 sa stanoví ako doplnok k sume, ktorá je každoročne k dispozícii zo všeobecného rozpočtu Európskej únie na viazané rozpočtové prostriedky určené na plnenie finančných záväzkov Komisie vyplývajúcich z rôznych foriem prác potrebných na vykonávanie, riadenie a fungovanie programov a činností, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda. |
II. Platobné postupy
1. |
Komisia najneskôr 31. decembra 2012 vyzve Švajčiarsko na úhradu finančných prostriedkov zodpovedajúcich jeho príspevku na rok 2012 podľa tejto dohody. Touto výzvou na úhradu finančných prostriedkov sa zabezpečí úhrada príspevku Švajčiarska najneskôr do 30 dní od prijatia príslušnej výzvy na úhradu finančných prostriedkov. Výmenný kurz medzi švajčiarskym frankom a eurom, ktorý Komisia použije na účely výpočtu sumy vo švajčiarskych frankoch v roku 2012, je trhová sadzba za predposledný deň predchádzajúceho mesiaca kótovaná Európskou centrálnou bankou alebo trhová sadzba, ak je dostupná, poskytnutá delegáciami alebo inými vhodnými zdrojmi v blízkosti tohto dátumu. Ak sa táto dohoda neprestane uplatňovať 31. decembra 2012 v súlade s článkom 13 ods. 2, Komisia vydá po 1. júli a najneskôr v novembri 2013 výzvu adresovanú Švajčiarsku na úhradu finančných prostriedkov zodpovedajúcich príspevku na rok 2013 podľa tejto dohody a stanovených na základe bodu I.1 tejto prílohy. Touto výzvou na úhradu finančných prostriedkov sa zabezpečí platba spomínaného príspevku najneskôr do 30 dní po prijatí výzvy. |
2. |
Príspevky Švajčiarska na rok 2012 sa vyplatia vo švajčiarskych frankoch a príspevky na rok 2013 sa vyjadria a uhradia v eurách na bankový účet uvedený Komisiou vo výzvach na platby. |
3. |
Švajčiarsko uhrádza svoj príspevok na základe tejto dohody v súlade s harmonogramom uvedeným v odseku 1. Akékoľvek oneskorenie platby má za následok vznik úrokov z omeškania, ktorých výška sa rovná medzibankovému úroku (EURIBOR) ponúkanému na jeden mesiac, ktorý je uvedený na stránke EURIBOR01 Reuters (strana 248 Telerate). Tento úrok sa zvyšuje o 1,5 percentuálneho bodu za každý mesiac oneskorenia. Zvýšený úrok sa vzťahuje na celé obdobie oneskorenia. Úrok z oneskorenia je však splatný iba vtedy, ak bol príspevok zaplatený po stanovenom dátume splatnosti, ktorý je uvedený v odseku 1. |
4. |
Cestovné náklady, ktoré vzniknú švajčiarskym zástupcom a expertom v súvislosti s ich účasťou na činnosti výborov pre výskum a na vykonávaní rámcového programu Euratomu na roky 2012 – 2013, uhradí Komisia na tom istom základe a v súlade s rovnakými postupmi, aké sú v tom čase platné pre zástupcov a expertov členských štátov Európskej únie. |
III. Podmienky vykonávania
1. |
Finančný príspevok Švajčiarska do rámcového programu Euratomu na roky 2012 – 2013 v súlade s touto prílohou zostáva spravidla nezmenený počas predmetného rozpočtového roka. |
2. |
Komisia v čase účtovnej uzávierky vykonávanej každý rozpočtový rok (n) v rámci zostavovania príjmového a výdavkového účtu pristúpi k úprave týchto účtov vzhľadom na účasť Švajčiarska, pričom zohľadní zmeny, ktoré sa uskutočnili či už prevodmi, stornami, prenesením platieb alebo dodatočnými a pozmeňujúcimi a doplňujúcimi rozpočtami počas rozpočtového roka. K tejto úprave dôjde pri prvej platbe za rok n + 1. Ku konečnej úprave však dôjde najneskôr v júli štvrtého roka nasledujúceho po ukončení rámcového programu Euratomu na roky 2012 – 2013. Platba Švajčiarska je pripísaná v prospech programov Euratomu ako príjem do rozpočtu pridelený do príslušného rozpočtového riadku vo výkaze príjmov všeobecného rozpočtu Európskej únie. |
IV. Informácie
1. |
V čase platby na rok 2013 sa pripraví a doručí Švajčiarsku na informačné účely výkaz rozpočtových prostriedkov rámcového programu Euratomu na roky 2012 – 2013 za rok 2012 štruktúrovaný ako účet príjmov a výdavkov Komisie. Najneskôr do 30. apríla 2014 sa pripraví a doručí Švajčiarsku na informačné účely výkaz rozpočtových prostriedkov pre rámcový program Euratomu na roky 2012 – 2013, ktorý sa vzťahuje na rok 2013, štruktúrovaný ako účet príjmov a výdavkov Komisie. |
2. |
Komisia oznámi Švajčiarsku štatistické a všetky ostatné všeobecné finančné údaje týkajúce sa vykonávania rámcového programu Euratomu, ktoré sprístupnia členským štátom. |
PRÍLOHA C
FINANČNÁ KONTROLA ÚČASTNÍKOV ZO ŠVAJČIARSKA NA RÁMCOVOM PROGRAME EURATOMU 2012 – 2013
I. Priama komunikácia
Komisia komunikuje priamo s účastníkmi rámcového programu Euratomu na roky 2012 – 2013, ktorí sú zriadení vo Švajčiarsku, a s ich subdodávateľmi. Títo účastníci a ich subdodávatelia predložia priamo Komisii všetky relevantné informácie a podklady, ktoré musia predložiť na základe nástrojov uvedených v tejto dohode a na základe grantových dohôd a/alebo zmlúv uzavretých na ich vykonanie.
II. Audity
1. |
V súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (1), ktoré bolo naposledy zmenené a doplnené nariadením (EÚ, Euratom) č. 1081/2010 (2) a nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 (3), ktoré bolo naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) č. 478/2007 (4), a v súlade s ďalšími pravidlami uvedenými v tejto dohode sa v grantových dohodách a/alebo zmluvách uzavretých s účastníkmi programov zriadenými vo Švajčiarsku môže stanoviť, že zástupcovia Komisie alebo iné osoby splnomocnené Komisiou môžu kedykoľvek vykonať v priestoroch účastníkov a ich subdodávateľov vedecké, finančné, technické alebo iné audity. |
2. |
Zástupcovia Komisie a iné osoby splnomocnené Komisiou majú náležitý prístup na miesta, k prácam a dokumentom, ako aj ku všetkým informáciám potrebným na účely vykonania týchto auditov vrátane informácií v elektronickej podobe. Toto právo prístupu je výslovne uvedené v grantových dohodách a/alebo zmluvách uzavretých na účely vykonanie nástrojov uvedených v tejto dohode. |
3. |
Európsky dvor audítorov má rovnaké práva ako Komisia. |
4. |
Audity sa môžu byť vykonávať po ukončení rámcového programu Euratomu na roky 2012 – 2013 alebo po skončení platnosti tejto dohody za podmienok uvedených v predmetných grantových dohodách a/alebo zmluvách. |
5. |
Švajčiarsky federálny audítorský úrad je vopred upovedomený o auditoch vykonávaných na území Švajčiarska. Toto oznámenie však nie je právnou podmienkou na ich vykonanie. |
III. Kontroly na mieste
1. |
V rámci tejto dohody je Komisia (OLAF) splnomocnená vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste na území Švajčiarska v súlade s podmienkami stanovenými v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (5) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 (6). |
2. |
Komisia pripraví a vykoná kontroly a inšpekcie na mieste v úzkej spolupráci so Švajčiarskym federálnym audítorským úradom alebo s inými príslušnými švajčiarskymi orgánmi, ktoré určil Švajčiarsky federálny audítorský úrad a ktoré sú včas upovedomené o predmete, cieľoch a právnom základe týchto kontrol a inšpekcií tak, aby mohli poskytnúť potrebnú pomoc. Na ten účel sa môžu úradníci príslušných švajčiarskych orgánov zúčastňovať na kontrolách a inšpekciách na mieste. |
3. |
Príslušné švajčiarske orgány môžu kontroly a inšpekcie na mieste vykonávať spoločne s Komisiou, ak si to želajú. |
4. |
Ak účastníci rámcového programu Euratomu na roky 2012 – 2013 bránia výkonu kontroly alebo inšpekcie na mieste, švajčiarske orgány konajúc v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi poskytnú inšpektorom Komisie potrebnú pomoc, aby si mohli splniť svoje úlohy pri vykonávaní kontroly alebo inšpekcie na mieste. |
5. |
Komisia bezodkladne upovedomí Švajčiarsky federálny audítorský úrad o všetkých skutočnostiach alebo podozreniach týkajúcich sa akejkoľvek nezrovnalosti, o ktorej sa dozvedela počas vykonávania kontroly alebo inšpekcie na mieste. Komisia je v každom prípade povinná informovať uvedený orgán o výsledkoch týchto kontrol a inšpekcií. |
IV. Informácie a konzultácie
1. |
Na účely riadneho uplatňovania tejto prílohy si príslušné švajčiarske orgány a orgány Spoločenstva pravidelne vymieňajú informácie a na žiadosť druhého účastníka dohody vedú konzultácie. |
2. |
Príslušné švajčiarske orgány bezodkladne oznámia Komisii všetky skutočnosti alebo podozrenia týkajúce sa nezrovnalosti, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti s uzavieraním a vykonávaním grantových dohôd a/alebo zmlúv uzavretých pri uplatňovaní nástrojov uvedených v tejto dohode. |
IV. Dôverný charakter informácií
Informácie, ktoré boli oznámené alebo nadobudnuté v akejkoľvek forme na základe tejto prílohy, podliehajú služobnému tajomstvu a sú chránené rovnako, ako sú chránené podobné informácie švajčiarskymi právnymi predpismi a zodpovedajúcimi ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú na inštitúcie Spoločenstva. Takéto informácie sa nesmú oznamovať iným osobám, ako sú osoby v rámci inštitúcií Spoločenstva alebo v členských štátoch alebo vo Švajčiarsku, ktoré by o nich mali byť vzhľadom na svoju funkciu upovedomené, a takisto sa nesmú používať na iné účely, ako je zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov účastníkov dohody.
VI. Administratívne opatrenia a pokuty
Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie švajčiarskeho trestného práva, môže Komisia prijímať administratívne opatrenia a ukladať pokuty v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 1605/2002, ktoré bolo naposledy zmenené a doplnené nariadením (EÚ, Euratom) č. 1081/2010 (7), a s nariadením (ES, Euratom) č. 2342/2002, ktoré bolo naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) č. 478/2007 (8), a s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (9).
VII. Vymáhateľnosť a vykonateľnosť
Rozhodnutia Komisie vydané na základe rámcového programu Euratomu na roky 2012 – 2013 v oblasti pôsobnosti tejto dohody, ktorými sa ukladajú peňažné povinnosti subjektom iným, ako sú štáty, sú vynútiteľné vo Švajčiarsku. Exekučný titul vydávajú bez akýchkoľvek ďalších kontrol, okrem overenia pravosti aktu, orgány určené švajčiarskou vládou, ktoré o tom informujú Komisiu. Exekúcia prebieha v súlade so švajčiarskym rokovacím poriadkom. Zákonnosť rozhodnutí o vykonateľnosti podlieha kontrole Súdneho dvora Európskej únie. Rozsudky Súdneho dvora Európskej únie podľa arbitrážnej doložky v zmluve uzavretej na základe rámcového programu Euratomu na roky 2012 – 2013 sú vykonateľné za rovnakých podmienok.
(1) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 311, 26.11.2010, s. 9.
(3) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 111, 28.4.2007, s. 13.
(5) Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.
(6) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 311, 26.11.2010, s. 9.
9.1.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 4/13 |
ROZHODNUTIE RADY
zo 17. decembra 2012
o pristúpení Európskej únie k Protokolu o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním spôsobeným prieskumom a využívaním kontinentálneho šelfu a morského dna a jeho podložia
(2013/5/EÚ)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 192 ods. 1 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a),
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu (1),
keďže:
(1) |
Dohovor o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním, ktorého názov bol neskôr zmenený na Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (ďalej len „Barcelonský dohovor“), bol uzavretý v mene Európskeho spoločenstva formou rozhodnutia Rady 77/585/EHS (2) a zmeny a doplnenia Barcelonského dohovoru boli schválené vo forme rozhodnutia Rady 1999/802/ES (3). |
(2) |
V súlade s článkom 7 Barcelonského dohovoru majú zmluvné strany prijať všetky vhodné opatrenia na prevenciu a zmiernenie znečisťovania oblastí Stredozemného mora spôsobeného prieskumom a využívaním kontinentálneho šelfu a morského dna a jeho podložia, na boj proti nemu a na jeho eliminovanie v čo najväčšej miere. |
(3) |
Jeden z protokolov Barcelonského dohovoru sa zaoberá ochranou Stredozemného mora pred znečisťovaním spôsobeným prieskumom a využívaním kontinentálneho šelfu a morského dna a jeho podložia (ďalej len „Protokol o pobrežiach“). Protokol o pobrežiach nadobudol účinnosť 24. marca 2011. Doteraz ho ratifikovali Albánsko, Cyprus, Líbya, Maroko, Sýria a Tunisko. Okrem Cypru niektoré ďalšie členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Barcelonského dohovoru, nedávno takisto oznámili svoj zámer ratifikovať protokol. |
(4) |
Odhaduje sa, že v Stredozemí je inštalovaných viac ako 200 aktívnych morských plošín, a o inštalácii ďalších sa uvažuje. Po objavení veľkých ložísk fosílnych palív v Stredozemí sa očakáva nárast činností zameraných na prieskum a využívanie uhľovodíkov. Vzhľadom na polouzavretý charakter Stredozemného mora a osobitné hydrodynamické pomery by mala havária podobného typu ako havária, ktorá sa stala v Mexickom zálive v roku 2010, bezprostredné cezhraničné nepriaznivé následky na ekonomiku stredomorských krajín a na krehké morské a pobrežné ekosystémy. Je pravdepodobné, že v strednodobom horizonte budú aj ďalšie nerastné zdroje, ktoré sa nachádzajú v hĺbke mora, ako aj morské dno a jeho podložie, predmetom činností zameraných na ich prieskum a využívanie. |
(5) |
Neschopnosť účinne riešiť riziká spojené s týmito činnosťami by mohla vážne ohroziť úsilie všetkých členských štátov, ktoré majú povinnosť prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie a udržanie svojich morských vôd v Stredozemí v dobrom environmentálnom stave, ako to požaduje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (4). Prijatie potrebných opatrení by okrem toho prispelo k splneniu záväzkov a dodržaniu povinností, ku ktorým sa Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Malta, Slovinsko a Únia ako celok zaviazali ako zmluvné strany Barcelonského dohovoru. |
(6) |
Protokol o pobrežiach zahŕňa široký rozsah ustanovení, ktoré sa budú musieť implementovať na rôznych úrovniach štátnej správy. Únia by mala podporovať bezpečnosť činností zameraných na prieskum a využívanie pobreží s tým, že environmentálne problémy spojené s podobnými činnosťami majú okrem iného s vysokou pravdepodobnosťou cezhraničné vplyvy, pričom členské štáty a ich dotknuté príslušné orgány by mali byť zodpovedné za vykonávanie niektorých podrobných opatrení stanovených v Protokole o pobrežiach. |
(7) |
V oznámení Komisie z 12. októbra 2010 nazvanom „Otázky bezpečnosti prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori“ sa upozorňuje na potrebu medzinárodnej spolupráce na podporu bezpečnosti a schopnosti reakcie na mori v celosvetovom meradle, pričom jednou zo súvisiacich činností je preskúmanie potenciálu regionálnych dohovorov. V uvedenom oznámení Komisie sa odporúča, aby sa v tesnej spolupráci s príslušnými členskými štátmi opätovne začal proces, ktorý povedie k nadobudnutiu účinnosti Protokolu o pobrežiach. |
(8) |
Rada v záveroch o otázkach bezpečnosti prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, ktoré boli prijaté 3. decembra 2010, vyhlásila, že Únia a jej členské štáty by mali naďalej zohrávať kľúčovú úlohu v úsilí o dosiahnutie najvyšších bezpečnostných noriem v rámci medzinárodných iniciatív, fór a regionálnej spolupráce, napríklad v rámci spolupráce v Stredozemí. Rada tiež vyzvala Komisiu a členské štáty, aby čo najlepšie využívali existujúce medzinárodné dohovory. |
(9) |
Európsky parlament vo svojom uznesení z 13. septembra 2011 zdôraznil, že je dôležité, aby doteraz neratifikovaný Protokol o pobrežiach, ktorý je zameraný na ochranu pred znečisťovaním spôsobeným prieskumom a využívaním, nadobudol plnú účinnosť. |
(10) |
Jedným z cieľov environmentálnej politiky Únie je podporovať opatrenia na medzinárodnej úrovni, ktoré sa zaoberajú regionálnymi problémami v oblasti životného prostredia. Vo vzťahu k Protokolu o pobrežiach je mimoriadne dôležité uvedomiť si vysokú pravdepodobnosť cezhraničných environmentálnych vplyvov v prípade havárií v polouzavretom mori, akým je aj Stredozemné more. Preto je potrebné, aby Únia prijala všetky opatrenia potrebné na podporu bezpečnosti činností zameraných na prieskum a využívanie pobreží a na ochranu morského prostredia Stredozemného mora. |
(11) |
Komisia tiež navrhuje nariadenie o bezpečnosti činností vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu v mori (ďalej len „navrhované nariadenie“). |
(12) |
Protokol o pobrežiach sa dotýka oblasti, na ktorú sa vo veľkej miere vzťahuje právo Únie. Zahŕňa napríklad aspekty, akými sú ochrana morského prostredia, posúdenie vplyvu na životné prostredie a environmentálna zodpovednosť. Protokol o pobrežiach, ktorý však podlieha konečnému rozhodnutiu v legislatívnom procese v súvislosti s navrhovaným nariadením, je okrem toho v súlade s jeho cieľmi, vrátane tých, ktoré sa týkajú povoľovania, posudzovania vplyvu na životné prostredie a technickej a finančnej kapacity hospodárskych subjektov. |
(13) |
Je dôležité zabezpečiť úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a inštitúciami Únie v procese rokovaní a uzatvárania dohôd, ako aj pri plnení prijatých záväzkov. Táto povinnosť spolupráce vyplýva z požiadavky na jednotné medzinárodné zastupovanie Únie. Členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Barcelonského dohovoru a ktoré tak ešte neurobili, by preto mali prijať opatrenia potrebné na ukončenie procesu ratifikácie Protokolu o pobrežiach alebo na pristúpenie k nemu. |
(14) |
Únia by preto mala pristúpiť k Protokolu o pobrežiach, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Týmto sa v mene Únie schvaľuje pristúpenie Európskej únie k Protokolu o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním spôsobeným prieskumom a využívaním kontinentálneho šelfu a morského dna a jeho podložia.
Text Protokolu o pobrežiach je pripojený k tomuto rozhodnutiu.
Článok 2
Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) uložiť v mene Únie listinu o schválení u vlády Španielska, ktorá preberá funkciu depozitára podľa článku 32 ods. 2 Protokolu o pobrežiach, s cieľom vyjadriť súhlas Únie s tým, že bude Protokolom o pobrežiach (5) viazaná.
Článok 3
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
V Bruseli 17. decembra 2012
Za Radu
predseda
S. ALETRARIS
(1) Súhlas z 20. novembra 2012 (ešte neuverejnený v úradnom vestníku).
(2) Ú. v. ES L 240, 19.9.1977, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 322, 14.12.1999, s. 32.
(4) Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.
(5) Dátum nadobudnutia platnosti Protokolu o pobrežiach pre Úniu bude uverejnený generálnym sekretariátom Rady v Úradnom vestníku Európskej únie.
PROTOKOL
o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním spôsobeným prieskumom a využívaním kontinentálneho šelfu a morského dna a jeho podložia
PREAMBULA
ZMLUVNÉ STRANY TOHTO PROTOKOLU,
SÚC ZMLUVNÝMI STRANAMI Dohovoru o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním, ktorý bol prijatý v Barcelone 16. februára 1976,
MAJÚC NA PAMÄTI článok 7 uvedeného dohovoru,
MAJÚC NA PAMÄTI nárast činností týkajúcich sa prieskumu a využívania dna a podložia Stredozemného mora,
UZNÁVAJÚC, že znečistenie, ktoré môže byť výsledkom takýchto činností, predstavuje vážne nebezpečenstvo pre životné prostredie a pre ľudí,
ŽELAJÚC si zachovanie a ochranu Stredozemného mora pred znečistením spôsobeným činnosťami prieskumu a využívania,
BERÚC DO ÚVAHY protokoly týkajúce sa Dohovoru o ochrane Stredozemného mora pred znečistením, a najmä Protokol týkajúci sa spolupráce v boji proti znečisteniu Stredozemného mora ropou a inými škodlivými látkami v prípade havárie, prijatý v Barcelone 16. februára 1976 a Protokol týkajúci sa osobitne chránených stredomorských oblastí, prijatý v Ženeve 3. apríla 1982,
MAJÚC NA PAMÄTI príslušné ustanovenia Dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve, uzavretého v Montego Bay 10. decembra 1982 a podpísaného mnohými zmluvnými stranami,
UZNÁVAJÚC rozdiely v úrovniach vývoja pobrežných štátov a so zreteľom na hospodárske a sociálne požiadavky rozvojových krajín,
SA DOHODLI TAKTO:
ODDIEL I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto protokolu:
a) |
„dohovor“ je Dohovor o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním, prijatý v Barcelone 16. februára 1976; |
b) |
„organizácia“ je orgán uvedený v článku 17 dohovoru; |
c) |
„zdroje“ sú všetky zdroje nerastných surovín, tuhých, kvapalných alebo plynných; |
d) |
„činnosti týkajúce sa prieskumu a/alebo využívania zdrojov v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol“ (ďalej len „činnosti“) sú:
|
e) |
„znečistenie“, tak ako je vymedzené v článku 2 písm. a) dohovoru; |
f) |
„inštalácia“ je akákoľvek upevnená alebo plávajúca konštrukcia a každá jej súčasť, ktorá sa podieľa na činnostiach a zahŕňa najmä:
|
g) |
„prevádzkovateľ“ je:
|
h) |
„bezpečnostná zóna“ je zóna, ktorá je vytvorená okolo inštalácií v súlade s ustanoveniami všeobecného medzinárodného práva a technickými požiadavkami a je primerane označená s cieľom zaručiť bezpečnosť plavby aj samotných inštalácií; |
i) |
„odpad“ sú látky a materiály akéhokoľvek druhu, formy alebo povahy, vznikajúce z činností podliehajúcich tomuto protokolu, ktoré sa likvidujú, sú určené na likvidáciu, alebo ktorých likvidácia sa vyžaduje; |
j) |
„nebezpečné alebo škodlivé látky a materiály“ sú látky a materiály akéhokoľvek druhu, formy alebo povahy, ktoré môžu spôsobiť znečistenie, ak vniknú do oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol; |
k) |
„plán použitia chemických látok“ je plán vypracovaný prevádzkovateľom každej inštalácie na mori, ktorý obsahuje:
|
l) |
„ropa“ je ropa v akejkoľvek forme vrátane surovej ropy, motorovej nafty, ropného kalu, ropného odpadu a rafinovaných produktov a bez toho, aby sa obmedzila všeobecnosť uvedených kategórií, zahŕňa aj látky uvedené v dodatku k tomuto protokolu; |
m) |
„ropná zmes“ je zmes s akýmkoľvek obsahom ropy; |
n) |
„odpadové vody“ sú:
|
o) |
„komunálny odpad“ sú všetky druhy odpadu z potravín, z domácností a prevádzok vyprodukované počas bežnej prevádzky inštalácie, ktoré sa musia likvidovať priebežne alebo pravidelne, s výnimkou látok vymedzených alebo uvedených v inej časti tohto protokolu; |
p) |
„hranica sladkej vody“ je miesto na vodnom toku, kde je pri plnom odlive a v období nízkeho prietoku sladkej vody zjavná zvýšená slanosť vody v dôsledku prítomnosti morskej vody. |
Článok 2
Rozsah územnej pôsobnosti
1. Oblasť, na ktorú sa vzťahuje tento protokol (v tomto protokole označovaná ako „oblasť protokolu“), tvoria:
a) |
oblasť Stredozemného mora vymedzená v článku 1 dohovoru vrátane kontinentálneho šelfu, morského dna a jeho podložia; |
b) |
vody vrátane morského dna a jeho podložia od línie, od ktorej je meraná šírka teritoriálnych vôd k pevnine, a v prípade vodných tokov siahajúca až po hranicu sladkej vody. |
2. Každá zmluvná strana tohto protokolu (v tomto protokole označená ako „zmluvná strana“) môže do oblasti protokolu zahrnúť mokrade alebo pobrežné oblasti svojho územia.
3. Žiadna časť tohto protokolu, ani žiaden akt prijatý na základe tohto protokolu nesmie ovplyvniť práva žiadneho štátu týkajúce sa vymedzenia kontinentálneho šelfu.
Článok 3
Všeobecné záväzky
1. Zmluvné strany, individuálne alebo prostredníctvom dvojstrannej alebo multilaterálnej spolupráce, prijmú všetky vhodné opatrenia s cieľom zabrániť, zmierniť, odstrániť a kontrolovať znečistenie v oblasti protokolu spôsobené činnosťami, okrem iného tak, že zabezpečia, aby sa na tieto účely použili najlepšie dostupné postupy, ktoré budú ekologicky účinné a vhodné z ekonomického hľadiska.
2. Zmluvné strany zabezpečia prijatie všetkých potrebných opatrení s cieľom zaistiť, aby činnosti nespôsobovali znečistenie.
ODDIEL II
SYSTÉM POVOLENÍ
Článok 4
Všeobecné zásady
1. Všetky činnosti v oblasti protokolu vrátane stavby inštalácií na mieste podliehajú predchádzajúcemu písomnému povoleniu na prieskum alebo využívanie od príslušného orgánu. Tento orgán sa pred udelením povolenia musí ubezpečiť, že inštalácia bola vybudovaná v súlade s medzinárodnými štandardmi a praxou a že prevádzkovateľ má spôsobilosť v technickej oblasti a finančnú kapacitu na vykonávanie činností. Toto povolenie sa udeľuje v rámci primeraného postupu, ktorý určí príslušný orgán.
2. Príslušný orgán odmietne udeliť povolenie, ak existujú náznaky, že navrhované činnosti môžu vyvolať značné nepriaznivé účinky na životné prostredie, ktorým by nebolo možné predísť splnením podmienok stanovených v povolení a uvedených v článku 6 ods. 3 tohto protokolu.
3. Zmluvná strana počas schvaľovania lokality inštalácie zabezpečí, aby umiestnenie inštalácie nemalo žiadne škodlivé účinky na existujúce zariadenia, najmä na potrubie a káble.
Článok 5
Požiadavky na povolenie
1. Zmluvná strana stanoví, že v rámci každej žiadosti o povolenie alebo obnovenie povolenia musí prevádzkovateľ, ktorý žiadosť podáva, predložiť príslušnému orgánu projekt a každá žiadosť musí obsahovať najmä:
a) |
štúdiu týkajúcu sa účinkov navrhovaných činností na životné prostredie; príslušný orgán môže vzhľadom na povahu, rozsah, trvanie a použité technické postupy v rámci činností a vzhľadom na charakteristiku oblasti vyžadovať vypracovanie posúdenia vplyvu na životné prostredie v súlade s prílohou IV k tomuto protokolu; |
b) |
presné vymedzenie zemepisných oblastí, v ktorých sa činnosť plánuje, vrátane bezpečnostných zón; |
c) |
podrobné údaje o odborných a technických kvalifikáciách prevádzkovateľa, ktorý podáva žiadosť, a zamestnancov na inštalácii spolu so zložením pracovného tímu; |
d) |
bezpečnostné opatrenia uvedené v článku 15; |
e) |
prevádzkovateľov plán nepredvídaných udalostí uvedený v článku 16; |
f) |
monitorovacie postupy uvedené v článku 19; |
g) |
plány odstránenia inštalácií uvedené v článku 20; |
h) |
preventívne opatrenia pre osobitne chránené oblasti uvedené v článku 21; |
i) |
poistenie alebo iné finančné zabezpečenie na krytie zodpovednosti upravené v článku 27 ods. 2 písm. b). |
2. Príslušný orgán môže v prípade činností vedeckého výskumu a činností prieskumu rozhodnúť o obmedzení rozsahu požiadaviek stanovených v odseku 1 tohto článku vzhľadom na povahu, rozsah, trvanie a použité technické postupy v rámci činností a vzhľadom na charakteristiku oblasti.
Článok 6
Udelenie povolenia
1. Povolenia uvedené v článku 4 je možné udeliť iba po preskúmaní požiadaviek uvedených v článku 5 a prílohe IV príslušným orgánom.
2. V každom povolení sa musia špecifikovať činnosti a dĺžka platnosti povolenia, vymedziť zemepisné hranice oblasti, na ktorú sa povolenie vzťahuje, a špecifikovať technické požiadavky a povolené inštalácie. Potrebné bezpečnostné zóny sa vytvoria v primeranej neskoršej fáze.
3. V povolení sa môžu uložiť podmienky týkajúce sa opatrení, postupov alebo metód určených na minimalizovanie rizík znečistenia v dôsledku činností a škôd, ktoré takéto znečistenie môže spôsobiť.
4. Zmluvné strany organizácii čo najskôr oznámia udelené alebo obnovené povolenia. Organizácia vedie register všetkých povolených inštalácií v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol.
Článok 7
Sankcie
Každá zmluvná strana stanoví sankcie, ktoré uloží za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto protokolu alebo za nedodržanie vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva tento protokol, alebo za nesplnenie osobitných podmienok pripojených k povoleniu.
ODDIEL III
ODPAD A NEBEZPEČNÉ ALEBO ŠKODLIVÉ LÁTKY A MATERIÁLY
Článok 8
Všeobecná povinnosť
Bez toho, aby boli dotknuté iné normy alebo povinnosti uvedené v tomto oddiele, zmluvné strany uložia prevádzkovateľom všeobecnú povinnosť používať najlepšie dostupné postupy, ktoré budú ekologicky účinné a vhodné z ekonomického hľadiska, a dodržiavať medzinárodne uznávané normy týkajúce sa odpadu, ako aj používania, uskladnenia a likvidácie nebezpečných alebo škodlivých látok a materiálov, s cieľom minimalizovať riziko znečistenia.
Článok 9
Nebezpečné alebo škodlivé látky a materiály
1. Použitie a uskladnenie chemických látok na účely činností musí schváliť príslušný orgán na základe plánu použitia chemických látok.
2. Zmluvná strana môže regulovať, obmedziť alebo zakázať použitie chemických látok na účely činností v súlade s usmerneniami, ktoré prijmú zmluvné strany.
3. Na účely ochrany životného prostredia zmluvné strany zabezpečia, aby každú látku a materiál používaný v rámci činností sprevádzal opis zloženia, ktorý poskytne subjekt vyrábajúci danú látku alebo materiál.
4. Likvidácia nebezpečných alebo škodlivých látok a materiálov z činností, na ktoré sa vzťahuje tento protokol a ktoré sú uvedené v prílohe I k tomuto protokolu, v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol, je zakázaná.
5. Likvidácia nebezpečných alebo škodlivých látok a materiálov z činností, na ktoré sa vzťahuje tento protokol a ktoré sú uvedené v prílohe II k tomuto protokolu, v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol, si v každom prípade vyžaduje predchádzajúce osobitné povolenie od príslušného orgánu.
6. Likvidácia iných nebezpečných alebo škodlivých látok a materiálov z činností, na ktoré sa vzťahuje tento protokol a ktoré môžu spôsobiť znečistenie, si vyžaduje predchádzajúce všeobecné povolenie od príslušného orgánu.
7. Povolenia uvedené v odsekoch 5 a 6 sa môžu vydať iba po dôkladnom zvážení všetkých faktorov stanovených v prílohe III k tomuto protokolu.
Článok 10
Ropa a ropné zmesi a vrtné kvapaliny a úlomky
1. Zmluvné strany sformulujú a prijmú spoločné normy pre likvidáciu ropy a ropných zmesí z inštalácií v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol:
a) |
tieto spoločné normy sa vytvoria v súlade s ustanoveniami prílohy V bodu A; |
b) |
tieto spoločné normy nesmú byť najmä menej obmedzujúce ako tieto požiadavky:
|
c) |
zmluvné strany na základe spoločnej dohody určia, aký postup použijú na analýzu obsahu ropy. |
2. Zmluvné strany sformulujú a prijmú spoločné normy pre likvidáciu vrtných kvapalín a úlomkov v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol. Tieto spoločné normy sa vytvoria v súlade s ustanoveniami prílohy V bodu B.
3. Každá zmluvná strana prijme primerané opatrenia s cieľom presadzovať spoločné normy prijaté podľa tohto článku, alebo presadzovať prísnejšie normy, ktoré mohla prijať.
Článok 11
Odpadové vody
1. Zmluvná strana zakáže vypúšťanie odpadových vôd z inštalácií, na ktorých trvalo pracuje 10 alebo viac osôb do oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol, s výnimkou prípadov keď:
a) |
inštalácia vypúšťa odpadové vody po spracovaní schválenom príslušným orgánom vo vzdialenosti najmenej štyri námorné míle od najbližšej pevniny alebo stálej rybárskej inštalácie, pričom zmluvná strana o schválení rozhoduje od prípadu k prípadu, alebo |
b) |
odpadové vody sa nespracúvajú, ale vypúšťanie sa uskutočňuje v súlade s medzinárodnými pravidlami a normami, alebo |
c) |
odpadové vody prešli schváleným zariadením na úpravu odpadových vôd, ktoré certifikoval príslušný orgán. |
2. Zmluvná strana podľa potreby prijme prísnejšie ustanovenia, ak ich uzná za potrebné, okrem iného pre systém prúdov v oblasti alebo pre blízkosť k oblasti uvedenej v článku 21.
3. Výnimky uvedené v odseku 1 sa neuplatňujú, ak sa pri vypúšťaní produkujú viditeľné plávajúce tuhé látky alebo vzniká sfarbenie, strata farby alebo zakalenie okolitých vôd.
4. Ak sa odpadové vody zmiešavajú s odpadom a nebezpečnými alebo škodlivými látkami a materiálmi, pre ktoré platia iné požiadavky na likvidáciu, uplatnia sa prísnejšie požiadavky.
Článok 12
Komunálny odpad
1. Zmluvná strana zakáže v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol, likvidáciu týchto produktov a materiálov:
a) |
všetkých plastov vrátane, ale nie výhradne, syntetických povrazov, syntetických rybárskych sietí a plastových vriec na komunálny odpad; |
b) |
všetkých ostatných druhov komunálneho odpadu, ktoré nie sú biologicky rozložiteľné, vrátane výrobkov z papiera, handier, skla, kovu, fliaš, keramických výrobkov, ochranných vankúšov pre náklad, obkladových a baliacich materiálov. |
2. Likvidácia potravinového odpadu v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol, sa v súlade s medzinárodnými pravidlami a normami musí uskutočniť čo najďalej od pevniny.
3. Ak sa komunálny odpad zmiešava s iným odpadom, pre ktorý platia iné požiadavky na likvidáciu alebo vypúšťanie, uplatnia sa prísnejšie požiadavky.
Článok 13
Zberné zariadenia, pokyny a sankcie
Zmluvné strany zabezpečia, aby:
a) |
prevádzkovatelia uspokojujúco likvidovali všetok odpad a nebezpečné alebo škodlivé látky a materiály v určených zberných zariadeniach na pevnine s výnimkou prípadov, ktoré povoľujú ustanovenia protokolu; |
b) |
všetci pracovníci dostali pokyny o správnom spôsobe likvidácie; |
c) |
sa za nezákonnú likvidáciu ukladali sankcie. |
Článok 14
Výnimky
1. Ustanovenia tohto oddielu sa neuplatňujú v prípade
a) |
vyššej moci, a najmä v prípadoch likvidácie:
pod podmienkou, že po zistení poškodenia alebo po vykonaní likvidácie boli vykonané všetky primerané predbežné opatrenia s cieľom znížiť negatívne účinky. |
b) |
vypustenia do mora látok obsahujúcich ropu alebo nebezpečné alebo škodlivé látky alebo materiály, ktoré sa na základe predchádzajúceho povolenia príslušného orgánu používajú na účely zníženia vplyvu osobitných prípadov znečistenia s cieľom minimalizovať škody spôsobené znečistením. |
2. Ustanovenia tohto oddielu sa však uplatňujú v každom prípade, keď prevádzkovateľ konal so zámerom spôsobiť škodu alebo nedbanlivo a s vedomím, že pravdepodobne spôsobí škodu.
3. Likvidácia vykonaná za okolností uvedených v odseku 1 tohto článku sa musí ihneď oznámiť organizácii a to buď prostredníctvom organizácie, alebo priamo, každej zmluvnej strane alebo zmluvným stranám, ktoré môžu byť postihnuté, spolu s úplnými podrobnými údajmi o okolnostiach a povahe a o vypustenom množstve odpadu alebo nebezpečných a škodlivých látok alebo materiálov.
ODDIEL IV
ZÁRUKY
Článok 15
Bezpečnostné opatrenia
1. Zmluvná strana, v ktorej jurisdikcii sa činnosti plánujú alebo vykonávajú, zabezpečí, aby sa prijali bezpečnostné opatrenia v súvislosti s návrhom, vybudovaním, umiestnením, zariadením, označením, prevádzkou a údržbou inštalácií.
2. Zmluvná strana zabezpečí, aby mal prevádzkovateľ na inštaláciách vždy primerané zariadenie a prístroje udržiavané v dobrom funkčnom stave na ochranu ľudského života, prevenciu a boj so znečistením z ekologických havárií, ktoré umožnia rýchlu reakciu na núdzový stav, v súlade s najlepšími dostupnými ekologicky účinnými a ekonomicky vhodnými postupmi a ustanoveniami prevádzkovateľovho plánu nepredvídaných udalostí uvedeného v článku 16.
3. Príslušný orgán musí vyžadovať osvedčenie o bezpečnosti a vhodnosti na dané účely (ďalej len „osvedčenie“), ktoré vydal uznaný orgán a ktoré sa musí predložiť v súvislosti s výrobnými plošinami, mobilnými vrtnými súpravami na mori, zásobníkmi na mori, nakladacími systémami na mori a potrubím a v súvislosti s podobnými inštaláciami, ktoré môže zmluvná strana špecifikovať.
4. Zmluvné strany inšpekciami zabezpečia, aby prevádzkovatelia vykonávali uvedené činnosti v súlade s týmto článkom.
Článok 16
Plánovanie nepredvídaných udalostí
1. V núdzových prípadoch zmluvné strany mutatis mutandis uplatnia ustanovenia Protokolu týkajúceho sa spolupráce v boji proti znečisteniu Stredozemného mora ropou a inými škodlivými látkami v prípade havárie.
2. Každá zmluvná strana musí od prevádzkovateľov zodpovedných za inštalácie v jej jurisdikcii vyžadovať, aby mali plán nepredvídaných udalostí na boj proti znečisteniu z ekologických havárií koordinovaný s plánom nepredvídaných udalostí zmluvnej strany vytvoreným v súlade s Protokolom týkajúcim sa spolupráce v boji proti znečisteniu Stredozemného mora ropou a inými škodlivými látkami v prípade havárie a schváleným v súlade s postupmi stanovenými príslušnými orgánmi.
3. Každá zmluvná strana vytvorí koordináciu vývoja a implementácie plánov nepredvídaných udalostí. Tieto plány sa vytvoria v súlade s usmerneniami schválenými príslušnou medzinárodnou organizáciou. Musia byť najmä v súlade s ustanoveniami prílohy VII k tomuto protokolu.
Článok 17
Oznamovanie
Každá zmluvná strana bude od prevádzkovateľov zodpovedných za riadenie inštalácií v jej jurisdikcii vyžadovať, aby príslušnému orgánu bezodkladne oznámili:
a) |
každú udalosť na svojich inštaláciách, ktorá spôsobí, alebo môže spôsobiť znečistenie oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol; |
b) |
každú spozorovanú udalosť na mori, ktorá spôsobí, alebo môže spôsobiť znečistenie v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol. |
Článok 18
Vzájomná pomoc v núdzových prípadoch
V núdzových prípadoch zmluvná strana požadujúca pomoc s cieľom zabrániť, zmierniť alebo odstrániť znečistenie spôsobené činnosťami môže o pomoc požiadať iné zmluvné strany, buď priamo, alebo prostredníctvom Regionálneho centra pre urgentnú akciu proti morskému znečisťovaniu pre Stredozemné more (REMPEC) a požiadané zmluvné strany vykonajú všetko, čo je v ich silách, aby jej vyžiadanú pomoc poskytli.
Na tieto účely zmluvná strana, ktorá je zároveň zmluvnou stranou Protokolu týkajúceho sa spolupráce v boji proti znečisteniu Stredozemného mora ropou a inými škodlivými látkami v prípade havárie, uplatní vhodné ustanovenia uvedeného protokolu.
Článok 19
Monitorovanie
1. Od prevádzkovateľa sa vyžaduje, aby zmeral, alebo si kvalifikovaným subjektom, ktorý je v danej veci expertom, nechal zmerať účinky činností na životné prostredie vzhľadom na povahu, rozsah, trvanie a použité technické postupy v rámci činností a vzhľadom na charakteristiku oblasti a o výsledkoch pravidelne alebo na žiadosť príslušného orgánu na účely hodnotenia príslušným orgánom, v súlade s postupom stanoveným príslušným orgánom, podával správy v rámci jeho systému schvaľovania.
2. Ak je to vhodné, príslušný orgán vytvorí vnútroštátny monitorovací systém, aby mohol pravidelne monitorovať inštalácie a vplyv činností na životné prostredie s cieľom uistiť sa, že podmienky spojené s udelením povolenia sú splnené.
Článok 20
Odstránenie inštalácií
1. Príslušný orgán musí od prevádzkovateľa vyžadovať, aby odstránil každú opustenú alebo nepoužívanú inštaláciu s cieľom zabezpečiť bezpečnosť plavby a so zreteľom na usmernenia a normy prijaté príslušnou medzinárodnou organizáciou. Pri takomto odstránení inštalácie sa zároveň musia riadne zohľadniť iné oprávnené druhy využitia mora, najmä rybolov, ochrana morského prostredia a práva a povinnosti iných zmluvných strán. Pred takýmto odstránením inštalácie prevádzkovateľ na vlastnú zodpovednosť prijme všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zabrániť rozliatiu alebo presiaknutiu z miesta činností.
2. Príslušný orgán musí od prevádzkovateľa vyžadovať, aby odstránil opustené alebo nepoužívané potrubie v súlade s odsekom 1 tohto článku, alebo aby ho vyčistil z vnútornej strany a opustil, alebo vyčistil z vnútornej strany a zakopal tak, aby nespôsobil znečistenie, neohrozil plavbu, nebránil rybolovu, neohrozoval morské prostredie, ani nenarúšal iné oprávnené druhy využitia mora alebo práva a povinnosti iných zmluvných strán. Príslušný orgán zabezpečí primerané zverejnenie hĺbky, polohy a rozmerov každého zakopaného potrubia a zaistí, aby sa tieto údaje uviedli v tabuľkách a oznámili organizácii a iným príslušným medzinárodným organizáciám a zmluvným stranám.
3. Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú aj na nepoužívané a opustené inštalácie, ktorých prevádzkovateľ mohol mať odobrané alebo pozastavené povolenie v súlade s článkom 7.
4. Príslušný orgán môže uviesť prípadné zmeny, ktoré je potrebné vykonať, pokiaľ ide o úroveň činností a opatrenia na ochranu morského prostredia, ktoré boli pôvodne stanovené.
5. Príslušný orgán môže upraviť podmienky pre postúpenie povolených činností iným osobám, alebo pre ich prevod na iné osoby.
6. Ak prevádzkovateľ nedodrží ustanovenia tohto článku, príslušný orgán takéto opatrenie alebo opatrenia, ktoré môžu byť nevyhnutné pre nápravu nečinnosti prevádzkovateľa, vykoná na náklady prevádzkovateľa.
Článok 21
Osobitne chránené oblasti
Na ochranu oblastí vymedzených v Protokole týkajúcom sa osobitne chránených stredomorských oblastí a každej inej oblasti vymedzenej zmluvnou stranou a na podporu cieľov v ňom uvedených zmluvné strany prijmú osobitné opatrenia v zhode s medzinárodným právom, buď jednotlivo, alebo prostredníctvom mnohostrannej alebo dvojstrannej spolupráce, s cieľom zabrániť, zmierniť, odstrániť a kontrolovať znečistenie spôsobené činnosťami v týchto oblastiach.
Popri opatreniach uvedených v Protokole týkajúcom sa osobitne chránených stredomorských oblastí môžu na účely udelenia povolenia k takýmto opatreniam, okrem iných, patriť tieto kroky:
a) |
osobitné obmedzenia alebo podmienky pri udeľovaní povolení pre takéto oblasti:
|
b) |
zintenzívnená výmena informácií medzi prevádzkovateľmi, príslušnými orgánmi, zmluvnými stranami a organizáciou v súvislosti s otázkami, ktoré môžu mať vplyv na takéto oblasti. |
ODDIEL V
SPOLUPRÁCA
Článok 22
Štúdie a výskumné programy
Zmluvné strany v súlade s článkom 13 dohovoru v prípade potreby spolupracujú na podpore štúdií a realizácii programov vedeckého a technického výskumu na účely vývoja nových metód:
a) |
vykonávania činností spôsobom, ktorým sa minimalizuje riziko znečistenia; |
b) |
zabránenia, zmiernenia, odstránenia a kontroly znečistenia, najmä v núdzových prípadoch. |
Článok 23
Medzinárodné pravidlá, normy a odporúčaná prax a postupy
1. Zmluvné strany sa podieľajú na spolupráci, buď priamo, alebo prostredníctvom organizácie alebo iných príslušných medzinárodných organizácií, s cieľom:
a) |
vytvoriť vhodné vedecké kritériá pre formuláciu a vypracovanie medzinárodných pravidiel, noriem a odporúčanej praxe a postupov na dosiahnutie cieľov tohto protokolu; |
b) |
sformulovať a vypracovať takéto medzinárodné pravidlá, normy a odporúčanú prax a postupy; |
c) |
sformulovať a prijať usmernenia v súlade s medzinárodnou praxou a postupmi s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ustanovení prílohy VI. |
2. Zmluvné strany čo najskôr vynaložia úsilie s cieľom harmonizovať svoje zákony a predpisy s medzinárodnými pravidlami, normami a odporúčanou praxou a postupmi, uvedenými v odseku 1 tohto článku.
3. Zmluvné strany vynaložia čo najväčšie úsilie na výmenu informácií týkajúcich sa ich domácich politík, zákonov a predpisov a harmonizácie uvedenej v odseku 2 tohto článku.
Článok 24
Vedecká a technická pomoc pre rozvojové krajiny
1. Zmluvné strany priamo alebo prostredníctvom príslušných regionálnych alebo iných medzinárodných organizácií spolupracujú na formulovaní a, pokiaľ je to možné, aj uskutočňovaní programov pomoci pre rozvojové krajiny, najmä v oblastiach vedy, práva, vzdelávania a technológií, s cieľom zabrániť, zmierniť, odstrániť a kontrolovať znečistenie spôsobené činnosťami v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol.
2. Technická pomoc zahŕňa najmä odborné vzdelávanie vedeckých, právnych a technických pracovníkov, ako aj nadobúdanie, využívanie a výrobu vhodných zariadení týmito krajinami za výhodných podmienok, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú.
Článok 25
Vzájomné informovanie
Zmluvné strany sa navzájom informujú priamo alebo prostredníctvom organizácie o prijatých opatreniach, dosiahnutých výsledkoch a prípadne ťažkostiach, s ktorými sa stretnú pri uplatňovaní tohto protokolu. Postup zberu a predkladania týchto informácií sa ustanoví na zasadnutiach zmluvných strán.
Článok 26
Cezhraničné znečisťovanie
1. Každá zmluvná strana prijme všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa činnosti v jej jurisdikcii vykonávali tak, aby nespôsobovali znečistenie za hranicami jej jurisdikcie.
2. Zmluvná strana, v ktorej jurisdikcii sa činnosti plánujú, alebo vykonávajú, zohľadní všetky nepriaznivé účinky na životné prostredie a nebude pritom rozlišovať, či sa takéto účinky môžu prejaviť v hraniciach jej jurisdikcie alebo za nimi.
3. Ak zmluvná strana získa informácie o prípadoch, keď je morské prostredie v bezprostrednom ohrození, alebo v ňom už vznikajú, alebo vznikli škody v dôsledku znečistenia, bezodkladne to oznámi iným zmluvným stranám, ktoré podľa jej názoru môžu byť postihnuté týmito škodami, ako aj Regionálnemu centru pre urgentnú akciu proti morskému znečisťovaniu pre Stredozemné more (REMPEC) a poskytne im včasné informácie, ktoré im umožnia v prípade potreby vykonať primerané opatrenia. Centrum REMPEC informácie ihneď distribuuje všetkým príslušným zmluvným stranám.
4. Zmluvné strany sa v súlade so svojimi právnymi systémami prípadne na základe dohody snažia o to, aby osobám v iných štátoch, ktoré môžu byť postihnuté znečistením alebo inými nepriaznivými účinkami spôsobenými navrhovanými alebo existujúcimi prevádzkami, zaručili rovnaký prístup k administratívnym postupom a rovnaké zaobchádzanie.
5. Ak znečistenie pochádza z územia štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto protokolu, každá postihnutá zmluvná strana sa vynasnaží spolupracovať s daným štátom s cieľom umožniť uplatňovanie tohto protokolu.
Článok 27
Zodpovednosť a kompenzácia
1. Zmluvné strany sa zaväzujú, že budú čo najskôr spolupracovať na formulovaní a prijatí primeraných pravidiel a postupov pre určenie zodpovednosti a kompenzácie za škody spôsobené činnosťami, na ktoré sa vzťahuje tento protokol, v zhode s článkom 16 dohovoru.
2. Počas vývoja takýchto postupov každá zmluvná strana:
a) |
prijme všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa zodpovednosť za škody spôsobené činnosťami pripísala prevádzkovateľom a aby sa od nich vyžadovala rýchla úhrada primeranej kompenzácie; |
b) |
prijme všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby prevádzkovatelia vždy mali poistné krytie alebo mali iné finančné zabezpečenie takéhoto druhu a s takými podmienkami, aké určí zmluvná strana tak, aby zabezpečila kompenzáciu škôd spôsobených činnosťami, na ktoré sa vzťahuje tento protokol. |
ODDIEL VI
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 28
Menovanie príslušných orgánov
Každá zmluvná strana vymenuje jeden alebo viac príslušných orgánov, ktoré budú:
a) |
udeľovať, obnovovať a registrovať povolenia stanovené v oddiele II tohto protokolu; |
b) |
vydávať a registrovať osobitné a všeobecné povolenia uvedené v článku 9 tohto protokolu; |
c) |
vydávať povolenia uvedené v prílohe V k tomuto protokolu; |
d) |
schvaľovať systém spracovania a certifikovať zariadenie na spracovanie odpadových vôd uvedené v článku 11 ods. 1 tohto protokolu; |
e) |
udeľovať predchádzajúce povolenie na výnimočné vypustenie uvedené v článku 14 ods. 1 písm. b) tohto protokolu; |
f) |
plniť úlohy súvisiace s bezpečnostnými opatreniami uvedenými v článku 15 ods. 3 a 4 tohto protokolu; |
g) |
vykonávať funkcie týkajúce sa plánovania nepredvídaných udalostí opísaného v článku 16 a prílohe VII k tomuto protokolu; |
h) |
vytvárať monitorovacie postupy stanovené v článku 19 tohto protokolu; |
i) |
vykonávať dohľad nad operáciami odstránenia inštalácií, ako sa stanovuje v článku 20 tohto protokolu. |
Článok 29
Prechodné opatrenia
Každá zmluvná strana vypracuje postupy a predpisy týkajúce sa činností, povolených aj nepovolených, ktoré sa začali skôr, ako tento protokol nadobudol účinnosť, s cieľom zabezpečiť v čo najväčšej miere ich súlad s ustanoveniami tohto protokolu.
Článok 30
Zasadnutia
1. Riadne zasadnutia zmluvných strán sa konajú v spojitosti s riadnymi zasadnutiami zmluvných strán dohovoru, ktoré sa konajú podľa článku 18 dohovoru. Zmluvné strany môžu zvolať aj mimoriadne zasadnutia v súlade s článkom 18 dohovoru.
2. Cieľom zasadnutí zmluvných strán tohto protokolu je okrem iného:
a) |
kontrolovať vykonávanie tohto protokolu a posudzovať účinnosť prijatých opatrení a potrebu akýchkoľvek ďalších opatrení, najmä vo forme príloh a dodatkov; |
b) |
revidovať, meniť a dopĺňať určité prílohy alebo dodatky k tomuto protokolu; |
c) |
zvažovať informácie týkajúce sa udelených alebo obnovených povolení v súlade s oddielom II tohto protokolu; |
d) |
zvažovať informácie týkajúce sa vydaných povolení a udelených súhlasov v súlade s oddielom III tohto protokolu; |
e) |
prijímať usmernenia uvedené v článku 9 ods. 2 a článku 23 ods. 1 písm. c) tohto protokolu; |
f) |
zvažovať záznamy o plánoch nepredvídaných udalostí a spôsoboch intervencie v núdzových prípadoch prijatých v súlade s článkom 16 tohto protokolu; |
g) |
určovať kritériá a formulovať medzinárodné pravidlá, normy a odporúčanú prax a postupy v súlade s článkom 23 ods. 1 tohto protokolu v akejkoľvek forme, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú; |
h) |
uľahčovať vykonávanie politík a dosahovanie cieľov uvedených v oddiele V, najmä harmonizáciu vnútroštátnych právnych predpisov s predpismi Európskeho spoločenstva v súlade s článkom 23 ods. 2 tohto protokolu; |
i) |
skúmať dosiahnutý pokrok v implementácii článku 27 tohto protokolu; |
j) |
vykonávať podľa potreby ostatné funkcie na uplatňovanie tohto protokolu. |
Článok 31
Vzťahy s dohovorom
1. Ustanovenia dohovoru, ktoré sa vzťahujú na každý protokol, sa uplatňujú s ohľadom na tento protokol.
2. Rokovací poriadok a finančné pravidlá prijaté podľa článku 24 dohovoru sa uplatňujú s ohľadom na tento protokol, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.
Článok 32
Záverečné ustanovenia
1. Tento protokol je otvorený na podpísanie v Madride od 14. októbra 1994 do 14. októbra 1995 pre všetky štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru a ktoré boli pozvané na Konferenciu splnomocnených zástupcov pobrežných štátov stredozemného regiónu o Protokole o ochrane Stredozemného mora pred znečistením spôsobeným prieskumom a využívaním morského dna a jeho podložia, ktorá sa konala v Madride 13. a 14. októbra 1994. Otvorený na podpísanie je v rovnakom termíne aj pre Európske spoločenstvo a každé podobné regionálne hospodárske zoskupenie, ktorého aspoň jeden členský štát je pobrežným štátom oblasti protokolu a ktoré má kompetencie v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje tento protokol v zhode s článkom 30 dohovoru.
2. Tento protokol podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Listiny o ratifikácii, prijatí alebo schválení sú uložené u španielskej vlády, ktorá preberie funkcie depozitára.
3. Od 15. októbra 1995 je tento protokol otvorený na pristúpenie pre štáty uvedené v odseku 1, pre Európske spoločenstvo a každé zoskupenie uvedené v tom istom odseku.
4. Tento protokol nadobúda platnosť tridsiatym dňom odo dňa uloženia aspoň šiestich listín o ratifikácii, prijatí alebo schválení, alebo pristúpení k protokolu zmluvnými stranami uvedenými v odseku 1 tohto článku.
NA DÔKAZ TOHO podpísaní, riadne oprávnení zástupcovia podpísali tento protokol.
PRÍLOHA I
Nebezpečné alebo škodlivé látky a materiály, ktorých likvidácia v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol, je zakázaná
A. |
Tento zoznam látok, materiálov a ich zlúčenín sa uvádza na účely článku 9 ods. 4 tohto protokolu. Látky, materiály a ich zlúčeniny boli vybrané najmä na základe ich toxicity, perzistentnosti a bioakumulácie:
|
B. |
Táto príloha sa nevzťahuje na vypúšťanie látok uvedených v oddiele A, ktoré sú v rámci limitov spoločne vymedzených zmluvnými stranami, a pokiaľ ide o ropu, v rámci limitov vymedzených v článku 10 tohto protokolu. |
(1) S výnimkou tých, ktoré sú biologicky neškodné, alebo sa rýchlo premieňajú na biologicky neškodné látky.
PRÍLOHA II
Nebezpečné alebo škodlivé látky a materiály, ktorých likvidácia v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol, podlieha osobitnému povoleniu
A. |
Tieto látky, materiály a ich zlúčeniny boli vybrané na účely článku 9 ods. 5 tohto protokolu.
|
B. |
Kontrola a prísne obmedzenie vypúšťania látok uvedených v oddiele A sa musí vykonávať v súlade s prílohou III. |
PRÍLOHA III
FAKTORY, KTORÉ JE POTREBNÉ ZOHĽADNIŤ PRI VYDÁVANÍ POVOLENÍ
Na účely vydania povolenia potrebného na základe článku 9 ods. 7 sa zohľadňujú najmä tieto faktory:
A. |
Charakteristika a zloženie odpadu:
|
B. |
Charakteristika zložiek odpadu vzhľadom na ich škodlivosť:
|
C. |
Charakteristika miesta vypúšťania a prijímacieho morského prostredia:
|
D. |
Dostupnosť technológií na spracovanie odpadu Metódy na zníženie množstva odpadu a priemyselných odpadových vôd, ako aj splaškových odpadových vôd z domácností by sa mali vybrať na základe dostupnosti a uskutočniteľnosti:
|
E. |
Potenciálne poškodzovanie morského ekosystému a využívania morskej vody
|
PRÍLOHA IV
POSÚDENIE VPLYVU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
1. |
Každá zmluvná strana musí vyžadovať, aby posúdenie vplyvu na životné prostredie obsahovalo aspoň tieto položky:
|
2. |
Každá zmluvná strana uverejní normy, v ktorých sa zohľadnia medzinárodné pravidlá, normy a odporúčaná prax a postupy prijaté v súlade s článkom 23 protokolu, podľa ktorých sa majú vyhodnocovať posúdenia vplyvu na životné prostredie. |
PRÍLOHA V
ROPA A ROPNÉ ZMESI A VRTNÉ KVAPALINY A ÚLOMKY
Zmluvné strany v súlade s článkom 10 predpíšu tieto ustanovenia:
A. |
Ropa a ropné zmesi
|
B. |
Vrtné kvapaliny a úlomky
|
PRÍLOHA VI
BEZPEČNOSTNÉ OPATRENIA
Zmluvné strany v súlade s článkom 15 predpíšu tieto ustanovenia:
a) |
inštalácia musí byť bezpečná a spĺňať účel, na ktorý sa má používať, musí byť najmä navrhnutá a vybudovaná tak, aby odolala spolu s maximálnym nákladom akýmkoľvek prírodným podmienkam, konkrétnejšie maximálnemu vetru a vlnám na základe historických vzorov počasia, možností zemetrasenia, podmienok a stability morského dna a hĺbky mora; |
b) |
všetky fázy činností vrátane uskladnenia a prepravy čerpaných zdrojov musia byť správne pripravené, celá činnosť musí byť otvorená kontrole z bezpečnostných dôvodov a musí sa vykonávať čo najbezpečnejšie a prevádzkovateľ musí pri všetkých činnostiach uplatňovať monitorovací systém; |
c) |
musia sa používať najvyspelejšie bezpečnostné systémy a pravidelne sa testovať s cieľom minimalizovať nebezpečenstvo presiaknutia, vyliatia, náhodného vypustenia, ohňa, explózií, erupcií alebo akýchkoľvek iných hrozieb pre bezpečnosť ľudí alebo pre životné prostredie, na prevádzke a údržbe týchto systémov musí pracovať vyškolený špecializovaný tím a tento tím musí vykonávať pravidelné cvičenia. V prípade schválených inštalácií, na ktorých zamestnanci nepracujú nepretržite, sa musí zabezpečiť nepretržitá dostupnosť špecializovaného tímu; |
d) |
inštalácia a v prípade potreby aj vytvorená bezpečnostná zóna musia byť označené v súlade s medzinárodnými odporúčaniami s cieľom poskytnúť primerané upozornenie o ich prítomnosti a dostatočné údaje na ich identifikáciu; |
e) |
v súlade s medzinárodnou námornou praxou musia byť inštalácie vyznačené na mapách a oznámené zainteresovaným stranám; |
f) |
s cieľom zaistiť dodržiavanie vyššie uvedených ustanovení osoba a/alebo osoby zodpovedné za inštaláciu a/alebo činnosti vrátane osoby zodpovednej za protierupčné zariadenie musia mať kvalifikácie, ktoré vyžaduje príslušný orgán, a k dispozícii musia byť nepretržite dostatočne kvalifikovaní pracovníci. K týmto kvalifikáciám patrí najmä priebežné školenie v bezpečnostných otázkach a otázkach ochrany životného prostredia. |
PRÍLOHA VII
PLÁN NEPREDVÍDANÝCH UDALOSTÍ
A. Prevádzkovateľov plán nepredvídaných udalostí
1. |
Prevádzkovatelia majú povinnosť zabezpečiť:
|
2. |
Prevádzkovateľ musí na inštitucionálnej báze spolupracovať s inými prevádzkovateľmi alebo subjektmi, ktoré sú schopné poskytnúť potrebnú pomoc, s cieľom zabezpečiť, aby bolo možné poskytnúť pomoc v prípadoch, keď rozsah alebo povaha núdzového prípadu vytvára riziko, pre ktoré sa vyžaduje, alebo môže vyžadovať pomoc. |
B. Koordinácia a riadenie na vnútroštátnej úrovni
Príslušný orgán pre núdzové prípady zmluvnej strany zabezpečí:
a) |
koordináciu vnútroštátneho plánu nepredvídaných udalostí a/alebo postupov a prevádzkovateľovho plánu nepredvídaných udalostí a kontroly vykonávania činností, najmä v prípade významných nepriaznivých účinkov núdzového stavu; |
b) |
pokyny pre prevádzkovateľa, aby vykonal určité kroky, ktoré môže určiť v priebehu prevencie, zmierňovania alebo boja proti znečisteniu alebo pri príprave ďalších krokov na tieto účely, vrátane vydania príkazu pre záchrannú vrtnú plošinu, alebo zabráni prevádzkovateľovi vo vykonaní určitých krokov; |
c) |
koordináciu opatrení v priebehu prevencie, zmierňovania alebo boja proti znečisteniu alebo pri príprave ďalších krokov na tieto účely v rámci vnútroštátnej jurisdikcie s takýmito opatreniami vykonávanými v rámci jurisdikcie iných štátov alebo medzinárodnými organizáciami; |
d) |
zber a okamžitú dostupnosť všetkých potrebných informácií týkajúcich sa existujúcich činností; |
e) |
poskytnutie aktuálneho zoznamu osôb a subjektov, ktoré je potrebné informovať a upozorniť na núdzový prípad, jeho vývoj a vykonané opatrenia; |
f) |
zber všetkých potrebných informácií týkajúcich sa rozsahu a spôsobu boja proti nepredvídaným udalostiam a šírenie týchto informácií medzi zainteresovanými zmluvnými stranami; |
g) |
koordináciu a dohľad nad pomocou uvedenou v časti A v spolupráci s prevádzkovateľom; |
h) |
organizáciu a v prípade potreby koordináciu určených opatrení vrátane intervencie technických expertov a vyškolených pracovníkov s potrebným zariadením a materiálmi; |
i) |
okamžité oznámenie príslušným orgánom iných zmluvných strán, ktoré môžu byť postihnuté nepredvídanou udalosťou, s cieľom umožniť im v prípade potreby prijať vhodné opatrenia; |
j) |
poskytnutie technickej pomoci iným zmluvným stranám, ak je to potrebné; |
k) |
okamžité oznámenie príslušným medzinárodným organizáciám s cieľom zabrániť ohrozeniu plavby a podobných záujmov. |
Dodatok
ZOZNAM DRUHOV ROPY (1)
|
Asfaltové roztoky
|
|
Ropa
|
|
Destiláty
|
|
Plynový olej Krakované |
|
Letecký petrolej
|
|
Nafta
|
|
Benzínové zmiešavacie zložky
|
|
Benzíny
|
(1) Zoznam druhov ropy by sa nemal nevyhnutne považovať za taxatívny.
NARIADENIA
9.1.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 4/34 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 6/2013
z 8. januára 2013,
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES (1), a najmä na jeho článok 6 ods. 2,
keďže:
(1) |
V článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 216/2008 zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 690/2009 (2) sa požaduje, aby výrobky, súčasti a zariadenia boli v súlade s požiadavkami na ochranu životného prostredia v prílohe 16 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve (ďalej len „Chicagsky dohovor“), zväzku I a zväzku II, platnej k 20. novembru 2008, okrem jeho dodatkov. |
(2) |
Príloha 16 k Chicagskemu dohovoru sa od prijatia nariadenia (ES) č. 690/2009 zmenila a doplnila a nariadenie (ES) č. 216/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. |
(3) |
Na základe zmien a doplnení požiadaviek o ochrane životného prostredia podľa prílohy 16 k Chicagskemu dohovoru sa zaviedli požiadavky na zníženie produkcie NOx a zmluvným stranám sa umožnilo stanoviť prechodné opatrenia na účely uplatňovania týchto požiadaviek. |
(4) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú založené na stanovisku Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva v súlade s článkom 17 ods. 2 písm. b) a článkom 19 ods. 1 nariadenia (ES) č. 216/2008. |
(5) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 65 ods. 1 nariadenia (ES) č. 216/2008, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 216/2008
V článku 6 nariadenia (ES) č. 216/2008 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Výrobky, súčasti a zariadenia musia spĺňať požiadavky ochrany životného prostredia, ktoré obsahuje zmena a doplnenie 10 k zväzku I a zmena a doplnenie 7 k zväzku II prílohy 16 k Chicagskemu dohovoru, platnej k 17. novembru 2011, s výnimkou dodatkov k prílohe 16.“
Článok 2
Prechodné opatrenia
1. Členské štáty môžu do 31. decembra 2016 udeľovať výnimky z požiadavky na zníženie produkcie emisií stanovenej v zväzku II časti III kapitoly 2 odseku 2.3.2 písm. d) prílohy 16 k Chicagskemu dohovoru, a to za týchto podmienok:
a) |
Takéto výnimky sa musia udeľovať po konzultácii s agentúrou. |
b) |
Výnimky sa môžu udeliť len v prípade, ak hospodársky dosah na organizáciu zodpovednú za výrobu motorov, na ktoré sa výnimka vzťahuje, presahuje záujmy ochrany životného prostredia. |
c) |
V prípade nových motorov, ktoré sa majú montovať do nových lietadiel, sa výnimky nesmú udeliť viac ako 75 motorom pre každý typ motora. |
d) |
Pri zohľadňovaní žiadosti o výnimku členský štát prihliada na:
|
e) |
Pri udeľovaní výnimky členský štát minimálne konkretizuje:
|
2. Organizácie zodpovedné za výrobu motorov, na ktoré sa vzťahujú výnimky udelené v súlade s týmto článkom, musia:
a) |
zabezpečiť, aby na identifikačných štítkoch príslušných motorov boli označenia podľa potreby „EXEMPT NEW“ alebo „EXEMPT SPARE“; |
b) |
mať postup riadenia kvality na účely zachovania dohľadu nad výrobou príslušných motorov a riadenia tejto výroby; |
c) |
členskému štátu, ktorý udelil výnimku a organizácii zodpovednej za konštrukčný návrh, v pravidelných intervaloch poskytovať podrobnosti o oslobodených motoroch, ktoré boli vyrobené, vrátane modelu, sériového čísla, použitia motora a typu lietadla, v ktorom sú nové motory namontované; |
d) |
členské štáty, ktoré udelili výnimku, musia agentúre bezodkladne oznámiť všetky údaje uvedené v odseku 1 písm. d) a odseku 2 písm. c). Agentúra zriadi a spravuje register obsahujúci takéto údaje a sprístupní ho verejnosti. |
Článok 3
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 8. januára 2013
Za Komisiu
predseda
José Manuel BARROSO
(1) Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2009, s. 6.
9.1.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 4/36 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 7/2013
z 8. januára 2013,
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 748/2012 stanovujúce vykonávacie pravidlá osvedčovania letovej spôsobilosti a environmentálneho osvedčovania lietadiel a prislúchajúcich výrobkov, častí a zariadení, ako aj osvedčovania projekčných a výrobných organizácií
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES (1), a najmä na jeho článok 6 ods. 2,
keďže:
(1) |
V článku 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 sa požaduje, aby výrobky, súčasti a zariadenia spĺňali požiadavky na ochranu životného prostredia uvedené v prílohe 16 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve (ďalej len „Chicagsky dohovor“), zväzku I a zväzku II, platnej od 20. novembra 2008, s výnimkou jej dodatkov. |
(2) |
Chicagsky dohovor a jeho prílohy boli od prijatia nariadenia (ES) č. 216/2008 zmenené a doplnené. |
(3) |
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 748/2012 (2) by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. |
(4) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú založené na stanovisku vydanom agentúrou v súlade s článkom 17 ods. 2 písm. b) a článkom 19 ods. 1 nariadenia (ES) č. 216/2008. |
(5) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 65 nariadenia (ES) č. 216/2008, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Príloha I (časť 21) k nariadeniu (EÚ) č. 748/2012 sa mení a dopĺňa takto:
1. |
V podčasti A oddielu A bode 21A.4 sa písmeno a) nahrádza takto:
|
2. |
V podčasti F oddielu A bode 21A.130 sa písmeno b) nahrádza takto:
|
3. |
V podčasti G oddielu A bode 21A.165 písm. c) sa body 2 a 3 nahrádzajú takto:
|
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 8. januára 2013
Za Komisiu
predseda
José Manuel BARROSO
(1) Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 224, 21.8.2012, s. 1.
9.1.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 4/38 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 8/2013
z 8. januára 2013,
ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),
so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,
keďže:
(1) |
Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu. |
(2) |
Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 8. januára 2013
Za Komisiu v mene predsedu
José Manuel SILVA RODRÍGUEZ
generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
(1) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.
PRÍLOHA
Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny
(EUR/100 kg) |
||
Číselný znak KN |
Kód tretej krajiny (1) |
Paušálna dovozná hodnota |
0702 00 00 |
IL |
51,1 |
MA |
59,2 |
|
TN |
81,0 |
|
TR |
102,6 |
|
ZZ |
73,5 |
|
0707 00 05 |
EG |
191,6 |
TR |
129,7 |
|
ZZ |
160,7 |
|
0709 93 10 |
MA |
84,0 |
TR |
133,7 |
|
ZZ |
108,9 |
|
0805 10 20 |
EG |
68,6 |
MA |
60,9 |
|
TR |
68,9 |
|
ZA |
50,5 |
|
ZZ |
62,2 |
|
0805 20 10 |
MA |
78,5 |
ZZ |
78,5 |
|
0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90 |
IL |
79,1 |
MA |
101,4 |
|
TR |
83,8 |
|
ZZ |
88,1 |
|
0805 50 10 |
TR |
78,8 |
ZZ |
78,8 |
|
0808 10 80 |
CA |
164,3 |
CN |
86,7 |
|
MK |
31,3 |
|
US |
200,2 |
|
ZZ |
120,6 |
|
0808 30 90 |
CN |
60,7 |
US |
144,2 |
|
ZZ |
102,5 |
(1) Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.
ROZHODNUTIA
9.1.2013 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 4/40 |
ROZHODNUTIE RADY
zo 4. decembra 2012,
ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 2011/734/EÚ, ktorým sa Grécko vyzýva k posilneniu a prehĺbeniu fiškálneho dohľadu a ktorým sa upozorňuje, aby prijalo opatrenia na zníženie deficitu považované za nevyhnutné na odstránenie nadmerného deficitu
(2013/6/EÚ)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 126 ods. 9 a článok 136,
so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,
keďže:
(1) |
V článku 136 ods. 1 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ustanovuje možnosť prijať osobitné opatrenia pre tie členské štáty, ktorých menou je euro, na posilnenie koordinácie a dohľadu nad ich rozpočtovou disciplínou. |
(2) |
V článku 126 ZFEÚ sa stanovuje, že členské štáty sa majú vyhýbať nadmernému deficitu verejných financií, a v tejto súvislosti sa stanovuje postup pri nadmernom deficite. Pakt o stabilite a raste, v ktorom sa v jeho nápravnej časti upravuje postup pri nadmernom deficite, poskytuje rámec na podporu vládnych politík zameraných na rýchle obnovenie zdravej rozpočtovej pozície so zreteľom na hospodársku situáciu. |
(3) |
Rada 27. apríla 2009 v súlade s článkom 104 ods. 6 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla, že v Grécku existuje nadmerný deficit. |
(4) |
Rada 10. mája 2010 prijala podľa článku 126 ods. 9 a článku 136 ZFEÚ rozhodnutie 2010/320/EÚ (1) určené Grécku, podľa ktorého má Grécko posilniť a prehĺbiť fiškálny dohľad, pričom sa v ňom Grécko upozorňuje, aby prijalo opatrenia na zníženie deficitu považované za nevyhnutné na odstránenie nadmerného deficitu najneskôr do roku 2014. Rada stanovila aj ročné ciele pre deficit verejných financií. |
(5) |
Rozhodnutie 2010/320/EÚ bolo niekoľkokrát podstatne zmenené a doplnené. Keďže bolo potrebné urobiť ďalšie zmeny a doplnenia, 12. júla 2011 sa v záujme zreteľnosti rozhodnutím Rady 2011/734/EÚ (2) prepracovalo. Uvedené rozhodnutie sa zmenilo a doplnilo po prvýkrát 8. novembra 2011 (3). |
(6) |
Rozhodnutie 2011/734/EÚ bolo 13. marca 2012 (4) na základe odporúčania Komisie opätovne zmenené a doplnené v niekoľkých ohľadoch vrátane postupu fiškálnych úprav, pričom lehota na korekciu nadmerného deficitu ostala nezmenená. V tomto rozhodnutí sa potvrdilo odporúčanie, podľa ktorého Grécko bude musieť prijať opatrenia na korekciu nadmerného deficitu najneskôr do roku 2014, aby sa v rokoch 2009 – 2014 zabezpečilo zlepšenie štrukturálneho salda aspoň o 10 percentuálnych bodov HDP. |
(7) |
V súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (5), ak sa podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ prijme účinné opatrenie a po prijatí oznámenia sa vyskytnú neočakávané nepriaznivé hospodárske udalosti s vážnymi nepriaznivými dôsledkami na verejné financie, Rada môže podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ na základe odporúčania Komisie rozhodnúť o prijatí revidovaného oznámenia. |
(8) |
Z aktuálnych prognóz vyplýva, že hospodárska aktivita je v súčasnosti omnoho slabšia, než sa očakávalo v čase prijatia poslednej zmeny a doplnenia rozhodnutia 2011/734/EÚ v marci 2012. Očakáva sa, že reálny aj nominálny HDP budú v rokoch 2012 a 2013 na omnoho nižších úrovniach. Nedávna revízia národných účtov Grécka v októbri 2012 odhalila prudší pokles reálneho HDP v porovnaní s podkladovými číselnými údajmi uvedenými v rozhodnutí 2011/734/EÚ. Podľa prognózy útvarov Komisie z jesene 2012 sa predpokladá, že reálny HDP klesne v roku 2012 o 6,0 % a v roku 2013 o ďalších 4,2 % (v porovnaní so znížením o 4,7 % v roku 2012 a stagnáciou na úrovni 0,0 % v roku 2013 podľa rozhodnutia 2011/734/EÚ) predtým, než v roku 2014 porastie o 0,6 %. Pri nezmenenej politike znamená toto výrazné zhoršenie hospodárskeho scenára zodpovedajúce zhoršenie výhľadu v oblasti verejných financií. |
(9) |
Očakáva sa, že v roku 2012 dosiahne deficit verejných financií 6,9 % HDP, čo je dostatočne v rámci stropu deficitu verejných financií [na základe Európskeho systému účtov 1995 ustanoveného nariadením (ES) č. 2223/96 (6)] vo výške 7,3 % HDP na rok 2012 stanoveného v rozhodnutí 2011/734/EÚ. Očakáva sa, že v nominálnom vyjadrení dosiahne deficit verejných financií v roku 2012 výšku 13,4 miliardy EUR v porovnaní so stropom deficitu vo výške 14,8 miliardy EUR stanoveným v rozhodnutí 2011/734/EÚ. Primárny deficit však bude podľa očakávaní mierne vyšší ako cieľová hodnota 1,0 % HDP z dôvodu hlbšej recesie, než sa očakávalo. Odhaduje sa, že Grécko zlepšilo svoj štrukturálny deficit o 13,4 percentuálneho bodu HDP z deficitu vo výške 14,7 % v roku 2009 na deficit v odhadovanej výške 1,3 % v roku 2012. V rokoch 2009 – 2012 tak Grécko zabezpečilo zlepšenie štrukturálneho salda, ktoré už presiahlo hodnotu odporúčanú Radou vo výške aspoň 10 percentuálnych bodov HDP v rokoch 2009 – 2014. Grécky parlament schválil 11. novembra 2012 rozpočet na rok 2013, ktorý by mal priniesť úspory vo výške viac ako 9,2 miliardy EUR, čo je vyše 5 % HDP. Rozpočet na rok 2013 tvorí časť strednodobej fiškálnej stratégie (medium-term fiscal strategy, MTFS) na roky 2013 – 2016, ktorú grécky parlament prijal o niekoľko dní skôr, a to 7. novembra 2012. MTFS a príslušné právne predpisy na jej vykonanie stanovujú veľmi rozsiahlu a prednostne uskutočňovanú fiškálnu konsolidáciu dosahujúcu viac ako 7 % HDP do roku 2016 s komplexným súborom štrukturálnych opatrení, ktoré tvoria základ pre značnú fiškálnu konsolidáciu. S prihliadnutím na tento vývoj je potrebné aktualizovať politické podmienky uvedené v memorande o porozumení týkajúce sa programu hospodárskych úprav pre Grécko. Záväzok, ktorý prijalo Grécko, sa týka nielen opatrení na fiškálnu konsolidáciu, ale aj tých opatrení, ktoré sú potrebné na zvýšenie rastu a na minimalizáciu akýchkoľvek negatívnych sociálnych dôsledkov. Celkovo tak Grécko v roku 2012 v súlade s rozhodnutím 2011/734/EÚ prijalo účinné opatrenia na zníženie svojho deficitu. |
(10) |
Podľa prognózy Komisie z jesene 2012 sa očakávalo, že konsolidovaný dlh verejnej správy sa v roku 2012 zníži o 11,1 miliardy EUR oproti sume 26,95 miliardy EUR uvedenej v rozhodnutí 2011/734/EÚ. Dôvodom sú nižšie príjmy z privatizácie, nižšia konsolidácia verejného dlhu a väčšie účtovné rozdiely (na hotovostnom alebo akruálnom princípe), než sa očakávalo, a iné úpravy úrokov. V dôsledku nižšieho nominálneho HDP na základe revízie štatistických údajov a vzhľadom na horšie makroekonomické prognózy by mal pomer dlhu k HDP vzrásť na 176,7 % pred tým, než sa v decembri 2012 budú realizovať iniciatívy, na ktorých sa dohodli členské štáty, ktorých menou je euro, a určité opatrenia znižujúce dlh, ktoré zvažuje Grécko, čo by malo do konca roku 2012 znížiť dlh na úroveň mierne prevyšujúcu 160 % HDP. Týmito opatreniami by sa mala zlepšiť udržateľnosť dlhu a určitými opatreniami na zníženie dlhu, ktoré zvažuje Grécko, by sa mala zlepšiť udržateľnosť vývoja dlhu, a to bez toho, aby sa zmenil fiškálny postup na dosiahnutie primárneho prebytku. S prihliadnutím aj na klesajúci rozpočtový deficit a silnejší rast nominálneho HDP v dôsledku opatrení štrukturálnej politiky sa očakáva, že pomer dlhu k HDP dosiahne vrchol v roku 2013. Pomer dlhu k HDP by mal od roku 2014 začal klesať, aby sa v roku 2016 dostal pod úroveň 160 % HDP. |
(11) |
Napriek podniknutým účinným opatreniam znamená toto výrazné zhoršenie hospodárskeho scenára pri nezmenenej politike zodpovedajúce zhoršenie výhľadu v oblasti verejných financií a sťažuje dokončenie korekcie nadmerného deficitu do roku 2014, ako vyžaduje Rada v rozhodnutí 2011/734/EÚ. Predĺženie lehoty na úpravy je vzhľadom na nepriaznivé hospodárske udalosti oprávnené. Predovšetkým je potrebné predĺžiť lehotu, ktorá bola stanovená v rozhodnutí Rady, o dva roky, teda na rok 2016. V rámci revidovaného postupu plnenia programu hospodárskych úprav by sa cieľové hodnoty primárneho salda mali stanoviť na 0 %, 1,5 %, 3 % a 4,5 % HDP postupne na roky 2013–2016. Revidovaný postup znamená, že deficit rozpočtu verejnej správy v roku 2016 klesne pod 3 % HDP. Opatreniami znižujúcimi dlh, ktoré by sa mali zaviesť v decembri 2012, by sa mohli znížiť úrokové platby až o 1 % HDP, čo by umožnilo znížiť rozpočtový deficit pod 3 % HDP už v roku 2015. Tieto čísla by podľa odhadu mohli viesť k zlepšeniu pomeru cyklicky upraveného primárneho salda k HDP zo 4,1 % v roku 2012 na 6,2 % v roku 2013 a aspoň 6,4 % HDP v rokoch 2014, 2015 a 2016 a pomeru cyklicky upraveného deficitu verejných financií k HDP vo výške – 1,3 % v roku 2012, 0,7 % v roku 2013, 0,4 % v roku 2014, 0,0 % v roku 2015 a – 0,4 % v roku 2016 pri zohľadnení pôvodného profilu úrokových platieb. Bez ohľadu na predĺženie lehoty na korekciu nadmerného deficitu však fiškálne úsilie potrebné na dosiahnutie cieľa ostáva na roky 2013 – 2014 veľmi vysoké a musí sa vynakladať hlavne v začiatočných fázach programu. Touto revíziou lehoty sa preto zachová dôveryhodnosť programu hospodárskych úprav, pričom sa zohľadní ekonomický a sociálny vplyv konsolidácie a potreba zachovať dôveru v schopnosť gréckej vlády riešiť fiškálne otázky. |
(12) |
Každé opatrenie vyžadované tomto rozhodnutí je nápomocné pri dosahovaní požadovanej úpravy rozpočtu. Niektoré opatrenia majú priamy vplyv na rozpočtovú situáciu Grécka, zatiaľ čo ostatné sú štrukturálne opatrenia, ktorými sa dosiahne zlepšené fiškálne riadenie a zdravšia rozpočtová situácia v strednodobom horizonte. |
(13) |
Veľmi vážne zhoršenie finančnej situácie gréckej vlády viedlo členské štáty, ktorých menou je euro, k rozhodnutiu poskytnúť Grécku stabilizačnú pomoc, a to s cieľom zaistiť ochranu finančnej stability eurozóny ako celku, v spojení s multilaterálnou pomocou poskytnutou Medzinárodným menovým fondom. Od marca 2012 má podpora poskytnutá členskými štátmi, ktorých menou je euro, podobu bilaterálneho úverového nástroja pre Grécko, ako aj pôžičky z Európskeho nástroja finančnej stability. Veritelia sa rozhodli podmieniť poskytnutie svojej pomoci dosiahnutím súladu zo strany Grécka s rozhodnutím 2011/734/EÚ v jeho znení zmenenom a doplnenom týmto rozhodnutím. Očakáva sa najmä to, že Grécko vykoná opatrenia uvedené v tomto rozhodnutí podľa harmonogramu, ktorý je v ňom stanovený, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Rozhodnutie 2011/734/EÚ sa týmto mení a dopĺňa takto:
1. |
Článok 1 sa nahrádza takto: „Článok 1 1. Grécko odstráni existujúci nadmerný deficit čo najskôr, a najneskôr do roku 2016. 2. Cieľom postupu úpravy smerom ku korekcii nadmerného deficitu je dosiahnuť primárny deficit verejných financií (deficit bez úrokových výdavkov) nepresahujúci 2 925 miliónov EUR (1,5 % HDP) v roku 2012 a primárne prebytky verejných financií najmenej vo výške 0 miliónov EUR (0,0 % HDP) v roku 2013, 2 775 miliónov EUR (1,5 % HDP) v roku 2014, 5 700 miliónov EUR (3,0 % HDP) v roku 2015 a 9 000 miliónov EUR (4,5 % HDP) v roku 2016. Z týchto cieľov pre primárny deficit/prebytok vyplýva celkový deficit verejných financií (na základe ESA) vo výške 6,9 % HDP v roku 2012, 5,4 % HDP v roku 2013, 4,5 % HDP v roku 2014, 3,4 % HDP v roku 2015 a 2,0 % HDP v roku 2016. Opatreniami znižujúcimi dlh, ktoré sa majú zaviesť v decembri 2012, by sa mohli úrokové platby znížiť až o 1 % HDP. Tieto čísla by podľa odhadu mohli viesť k zlepšeniu pomeru cyklicky upraveného primárneho salda k HDP zo 4,1 % v roku 2012 na 6,2 % v roku 2013 a aspoň 6,4 % HDP v rokoch 2014, 2015 a 2016 a pomeru cyklicky upraveného deficitu verejných financií k HDP vo výške – 1,3 % v roku 2012, 0,7 % v roku 2013, 0,4 % v roku 2014, 0,0 % v roku 2015 a – 0,4 % v roku 2016 pri zohľadnení pôvodného profilu úrokových platieb. Výnosy z privatizácie finančných a nefinančných aktív, transakcie súvisiace s rekapitalizáciou bánk, ako aj všetky prevody súvisiace s rozhodnutím euroskupiny z 21. februára 2012 o príjmoch národných centrálnych bánk eurozóny vrátane Bank of Greece, vyplývajúcich z držby gréckych štátnych dlhopisov v ich investičných portfóliách, nesmú oslabovať požadované fiškálne konsolidačné úsilie a nesmú sa započítavať pri posudzovaní týchto cieľov. To isté sa vzťahuje aj na akékoľvek platby od stratových bánk nad rámec tých, ktoré by plynuli z poplatkovej štruktúry záruk v rámci ELA existujúcej k 30. septembru 2012. 3. Postup úprav uvedený v odseku 2 by pri zohľadnení účinkov opatrení znižujúcich dlh, ktoré sa majú zaviesť v decembri 2012, bol v súlade s pomerom konsolidovaného dlhu verejnej správy k HDP nižším ako 160 % v roku 2016.“ |
2. |
V článku 2 sa dopĺňa tento odsek: „10a. Grécko do 4. decembra 2012 prijme tieto opatrenia:
|
3. |
V článku 2 sa odsek 11 nahrádza takto: „11. Grécko prijme do konca decembra 2012 tieto opatrenia:
|
4. |
V článku 2 sa dopĺňajú tieto odseky: „12. Grécko prijme do konca marca 2013 tieto opatrenia:
13. Grécko do konca júna 2013 prijme tieto opatrenia:
14. Grécko prijme do konca septembra 2013 potrebné právne predpisy s cieľom zaviesť pravidlo štrukturálne vyrovnaného rozpočtu s automatickým korekčným mechanizmom.“ |
5. |
Znenie uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu sa vkladá ako príloha IA. |
Článok 2
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho oznámenia.
Článok 3
Toto rozhodnutie je určené Helénskej republike.
V Bruseli 4. decembra 2012
Za Radu
predseda
S. ALETRARIS
(1) Ú. v. EÚ L 145, 11.6.2010, s. 6.
(2) Ú. v. EÚ L 296, 15.11.2011, s. 38.
(3) Rozhodnutie Rady 2011/791/EÚ (Ú. v. EÚ L 320, 3.12.2011, s. 28).
(4) Rozhodnutie Rady 2012/211/EÚ (Ú. v. EÚ L 113, 25.4.2012, s. 8).
(5) Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6.
(6) Nariadenie Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v Spoločenstve (Ú. v. ES L 310, 30.11.1996, s. 1).
PRÍLOHA
„PRÍLOHA IA
OPATRENIA STREDNODOBEJ FIŠKÁLNEJ STRATÉGIE NA ROKY 2013 – 2016
Dodatočné opatrenia zahrnuté do strednodobej fiškálnej stratégie (MTFS) do roku 2016 sú:
1. |
racionalizácie mzdových nákladov minimálne o 1 110 miliónov EUR v roku 2013 a o ďalších 259 miliónov EUR v roku 2014; |
2. |
úspory na dôchodkoch minimálne vo výške 4 800 miliónov EUR v roku 2013 a vo výške ďalších 423 miliónov EUR v roku 2014; |
3. |
zníženie prevádzkových výdavkov štátu minimálne o 239 miliónov EUR v roku 2013 a o ďalších 285 miliónov EUR v roku 2014; |
4. |
úspory z racionalizácie a zvyšovania efektívnosti výdavkov v oblasti vzdelávania minimálne vo výške 86 miliónov EUR v roku 2013 a vo výške ďalších 37 miliónov EUR v roku 2014; |
5. |
úspory v podnikoch vo vlastníctve štátu minimálne vo výške 249 miliónov EUR v roku 2013 a vo výške ďalších 123 miliónov EUR v roku 2014; |
6. |
zníženie prevádzkových výdavkov súvisiacich s obranou, ktoré prinesie úspory, minimálne o 303 miliónov EUR v roku 2013 a o ďalších 100 miliónov EUR v roku 2014; |
7. |
úspory vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť a vo farmaceutických výdavkoch minimálne vo výške 455 miliónov EUR v roku 2013 a vo výške ďalších 620 miliónov EUR v roku 2014; |
8. |
úspory z racionalizácie sociálnych dávok minimálne vo výške 217 miliónov EUR v roku 2013 a vo výške ďalších 78 miliónov EUR v roku 2014; |
9. |
zníženie štátnych transferov orgánom miestnej samosprávy minimálne o 50 miliónov EUR v roku 2013 a o ďalších 160 miliónov EUR v roku 2014; |
10. |
zníženie výdavkov v rozpočte verejných investícií (vnútroštátne financované verejné investície) o 150 miliónov EUR v roku 2013 a o ďalších 150 miliónov EUR v roku 2014; |
11. |
zvýšenie príjmov minimálne vo výške 1 689 miliónov EUR v roku 2013 a vo výške ďalších 1 799 miliónov EUR v roku 2014.“ |