ISSN 1977-0790
doi:10.3000/19770790.L_2012.353.slk
Úradný vestník
Európskej únie
L 353
Slovenské vydanie
Právne predpisy
Zväzok 55
21. decembra 2012
|
ISSN 1977-0790 doi:10.3000/19770790.L_2012.353.slk |
||
|
Úradný vestník Európskej únie |
L 353 |
|
|
|
||
|
Slovenské vydanie |
Právne predpisy |
Zväzok 55 |
|
|
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
|
SK |
Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu. Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička. |
II Nelegislatívne akty
NARIADENIA
|
21.12.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 353/1 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1229/2012
z 10. decembra 2012,
ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy IV a XII k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (rámcová smernica)
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (rámcová smernica) (1), a najmä na jej článok 39 ods. 2 a 3,
keďže:
|
(1) |
Smernicou 2007/46/ES sa stanovuje zosúladený rámec, ktorý obsahuje správne ustanovenia a všeobecné technické požiadavky na všetky nové vozidlá. Zahŕňa najmä regulačné akty stanovujúce technické požiadavky, ktoré vozidlá musia spĺňať, aby sa im mohlo udeliť typové schválenie ES vozidla. |
|
(2) |
Časť 1 prílohy IV k smernici 2007/46/ES obsahuje zoznam regulačných aktov pre typové schvaľovanie ES vozidiel vyrábaných v neobmedzených sériách. Smernica 2007/46/ES bola opakovane zmenená a doplnená a uvedený zoznam bol zodpovedajúcim spôsobom aktualizovaný. |
|
(3) |
V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 z 13. júla 2009 o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (2) sa stanovuje zrušenie viacerých smerníc. Zrušené smernice sa nahradili zodpovedajúcimi predpismi Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) a nariadeniami Komisie. Uvedené zmeny by sa mali zapracovať do prílohy IV k smernici 2007/46/ES. |
|
(4) |
Je veľmi dôležité prispôsobiť požiadavky na typové schválenie ES malých sérií s cieľom zabezpečiť, aby výrobcovia, ktorí vyrábajú malé série vozidiel, mohli mať naďalej prístup na vnútorný trh. Na tieto účely treba prijať zjednodušené opatrenia na zníženie nákladov, ktoré si vyžaduje proces typového schvaľovania, pričom sa súčasne zabezpečí vysoká úroveň bezpečnosti cestnej premávky a ochrany životného prostredia. |
|
(5) |
Keďže vozidlá kategórie N1 vykazujú podobné konštrukčné znaky ako vozidlá kategórie M1, je takisto vhodné stanoviť zosúladené technické požiadavky na vozidlá kategórie N1, aby sa pri takýchto vozidlách vyrábaných v malých sériách umožnil ich prístup na vnútorný trh. |
|
(6) |
Je veľmi dôležité, aby sa požiadavky stanovené v doplnku 1 k prílohe IV k smernici 2007/46/ES uplatňovali na všetky nové vozidlá. Výrobcom by sa však mal poskytnúť dostatočný čas, aby mohli svoje vozidlá prispôsobiť novým požiadavkám. |
|
(7) |
Časť A oddiely 1 a 2 prílohy XII k smernici 2007/46/ES zahŕňajú množstvové obmedzenia na účely typového schválenia ES malých sérií. Je vhodné, aby sa pri rozšírení typového schválenia ES malých sérií na vozidlá kategórie N1 zaviedlo množstvové obmedzenie týkajúce sa vozidiel uvedenej kategórie. Vzhľadom na účel typového schválenia ES, ktorý spočíva v podpore prístupu na vnútorný trh, by sa mal počet vozidiel kategórie N1, pri ktorých sa môžu využívať výhody vyplývajúce z vnútroštátneho typového schválenia podľa článku 23 smernice 2007/46/ES, takisto obmedziť na nevyhnutné minimum. Malo by sa preto stanoviť aj množstvo uvedených vozidiel. |
|
(8) |
Prílohy IV a XII k smernici 2007/46/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. |
|
(9) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Technického výboru – motorové vozidlá, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Prílohy IV a XII k smernici 2007/46/ES sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Typové schválenie ES malých sérií udelené pred 1. novembrom 2012 stráca platnosť 31. októbra 2016. Vnútroštátne orgány už nepovažujú osvedčenia o zhode týkajúce sa vozidiel za platné na účely článku 26 ods. 1 smernice 2007/46/ES s výnimkou prípadov, keď sa príslušné typové schválenia aktualizovali, aby vyhovovali požiadavkám doplnku 1 prílohy IV k smernici 2007/46/ES.
Článok 3
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Bod 1 písm. b) prílohy sa však uplatňuje v súlade s dátumami v ňom stanovenými.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 10. decembra 2012
Za Komisiu
predseda
José Manuel BARROSO
(1) Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 1.
PRÍLOHA
Smernica 2007/46/ES sa mení a dopĺňa takto:
|
1. |
Príloha IV sa mení a dopĺňa takto:
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
2. |
Príloha XII časť A sa mení a dopĺňa takto:
|
(1) Pri vozidlách s referenčnou hmotnosťou nepresahujúcou 2 610 kg. Na požiadanie výrobcu uplatniteľné aj na vozidlá s referenčnou hmotnosťou nepresahujúcou 2 840 kg.
(2) V prípade vozidiel s vybavením na LPG alebo CNG sa vyžaduje typové schválenie vozidla v súlade s predpisom EHK OSN č. 67 alebo predpisom EHK OSN č. 110.
(3) Vyžaduje sa montáž elektronického systému riadenia stability (electronic stability control, ďalej len ‚ESC‘) v súlade s článkom 12 nariadenia (ES) č. 661/2009. Na účely typového schválenia ES nových typov vozidiel, ako aj evidencie, predaja nových vozidiel a ich uvedenia do prevádzky musia byť preto splnené požiadavky stanovené v prílohe 21 k predpisu EHK OSN č. 13. Namiesto dátumov stanovených v predpise EHK OSN č. 13 sa uplatňujú dátumy implementácie stanovené v článku 13 nariadenia (ES) č. 661/2009.
(4) Vyžaduje sa montáž systému ESC v súlade s článkom 12 nariadenia (ES) č. 661/2009. Na účely typového schválenia ES nových typov vozidiel, ako aj evidencie, predaja nových vozidiel a ich uvedenia do prevádzky musia byť preto splnené požiadavky stanovené v časti A prílohy 9 k predpisu EHK OSN č. 13-H. Namiesto dátumov stanovených v predpise EHK OSN č. 13-H sa uplatňujú dátumy implementácie stanovené v článku 13 nariadenia (ES) č. 661/2009.
|
(4A) |
Ak je namontované ochranné zariadenie, musí spĺňať požiadavky predpisu EHK OSN č. 18. |
|
(4B) |
Toto nariadenie sa uplatňuje na sedadlá, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti predpisu EHK OSN č. 80. |
(7) Vozidlá tejto kategórie musia byť vybavené vhodným zariadením na odmrazovanie a odhmlievanie čelného skla.
(8) Vozidlá tejto kategórie musia byť vybavené vhodnými zariadeniami na ostrekovanie a stieranie čelného skla.
(9) V prípade vozidiel vybavených elektrickou hnacou sústavou sa vyžaduje typové schválenie vozidla v súlade s predpisom EHK OSN č. 85.
(10) Pri vozidlách s referenčnou hmotnosťou presahujúcou 2 610 kg a pri ktorých sa nevyužila možnosť poskytnutá v poznámke (1).
(11) Pri vozidlách s referenčnou hmotnosťou presahujúcou 2 610 kg, ktoré nie sú typovo schválené (na požiadanie výrobcu a za predpokladu, že ich referenčná hmotnosť nepresahuje 2 840 kg) podľa nariadenia (ES) č.715/2007.
Iné možnosti pozri v článku 2 nariadenia Komisie (ES) č. 595/2009
|
(9A) |
Uplatňuje sa iba vtedy, ak je na takéto vozidlá namontované vybavenie, na ktoré sa vzťahuje predpis EHK OSN č. 64. Systém monitorovania tlaku v pneumatikách na vozidlá kategórie M1 sa uplatňuje povinne v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 661/2009. |
(13) Uplatňuje sa iba na vozidlá vybavené spojovacím (-mi) zariadením (-niami).
(14) Uplatňuje sa na vozidlá s technicky prípustnou maximálnou hmotnosťou v naloženom stave nepresahujúcou 2,5 tony.
(15) Uplatňuje sa iba na vozidlá, pri ktorých sa ‚referenčný bod sedenia (bod »R«)‘ najnižšieho sedadla nenachádza vyššie než 700 mm nad podlahou.
(16) Uplatňuje sa iba vtedy, keď výrobca žiada o typové schválenie vozidiel určených na prepravu nebezpečného tovaru.
(17) Uplatňuje sa iba pri vozidlách kategórie N1 triedy I, ako je opísané v bode 5.3.1.4 prvej tabuľke prílohy I k smernici 70/220/EHS.
(18) Na žiadosť výrobcu sa môže typové schválenie udeliť podľa tohto bodu ako alternatíva k získaniu typových schválení podľa bodov 3A, 3B, 4A, 5A, 6A, 6B, 7A, 8A, 9A, 9B, 10A, 12A, 13A, 13B, 14A, 15A, 15B, 16A, 17A, 17B, 18A, 19A, 20A, 21A, 22A, 22B, 22C, 23A, 24A, 25A, 25B, 25C, 25D, 25E, 25F, 26A, 27A, 28A, 29A, 30A, 31A, 32A, 33A, 34A, 35A, 36A, 37A, 38A, 42A, 43A, 44A, 45A, 46A, 46B, 46C, 46D, 46E, 47A, 48A, 49A, 50A, 50B, 51A, 52A, 52B, 53A, 54A, 56A, 57A a 64 až 70.“
(19) Vysvetlivky týkajúce sa časti I prílohy IV sa uplatňujú aj na tabuľku 1.
(20) Vysvetlivky týkajúce sa časti I prílohy IV sa uplatňujú aj na tabuľku 2. Písmená v tabuľke 2 majú ten istý význam ako v tabuľke 1.
|
21.12.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 353/31 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1230/2012
z 12. decembra 2012,
ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009, pokiaľ ide o požiadavky na typové schválenie v prípade hmotností a rozmerov motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, a mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 z 13. júla 2009 o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (1), a najmä na jeho článok 14 ods. 1 písm. a),
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (ES) 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (rámcová smernica) (2), a najmä na jej článok 39 ods. 2, 3 a 5,
keďže:
|
(1) |
Nariadenie (ES) č. 661/2009 je samostatným nariadením na účely typového schvaľovania stanoveného v smernici 2007/46/ES. |
|
(2) |
Nariadením (ES) č. 661/2009 sa zrušuje smernica Rady 92/21/EHS z 31. marca 1992 o hmotnostiach a rozmeroch motorových vozidiel kategórie M1 (3) ako aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/27/ES z 22. júla 1997 týkajúca sa hmotností a rozmerov určitých kategórií motorových a ich prípojných vozidiel, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 70/156/EHS (4). Požiadavky týkajúce sa hmotností a rozmerov motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel stanovené v uvedených smerniciach by mali byť prenesené do tohto nariadenia a v prípade potreby zmenené a doplnené, aby sa prispôsobili vývoju poznatkov v oblasti vedy a techniky. |
|
(3) |
Nariadenie (ES) č. 661/2009 stanovuje základné ustanovenia o požiadavkách na typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, pokiaľ ide o ich hmotnosti a rozmery. Preto je tiež nevyhnutné stanoviť osobitné postupy, skúšky a požiadavky na takéto typové schválenie. |
|
(4) |
V smernici Rady 96/53/ES z 25. júla 1996, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú maximálne prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave (5), sa ustanovujú určité maximálne povolené rozmery pre vnútroštátnu a medzinárodnú premávku v členských štátoch. Na účely konštrukcie vozidiel je preto dôležité zohľadniť rozmery, ktoré už boli v Únii harmonizované, s cieľom uľahčiť a umožniť voľný pohyb tovaru. |
|
(5) |
Smernicou 97/27/ES sa povoľuje členským štátom udeľovať typové schválenie ES pre vozidlá, ktorých vonkajšie rozmery presahujú maximálne povolené rozmery stanovené v uvedenej smernici. Taktiež sa členským štátom povoľuje zamietnuť evidenciu vozidiel, ktorým bolo udelené typové schválenie ES, ak ich vonkajšie rozmery nespĺňajú požiadavky ich vnútroštátnych právnych predpisov. Je dôležité zachovať za určitých podmienok možnosť povoľovať typové schválenia vozidiel, ktoré prekračujú povolené limity, v prípadoch, v ktorých sa preukáže, že je to výhodné pre cestnú premávku a životné prostredie v členských štátoch, kde je cestná infraštruktúra pripravená na takúto situáciu. Preto by sa mala zabezpečiť možnosť schváliť takéto vozidlá v rámci typových schválení pre malé série alebo v rámci individuálnych systémov schvaľovania za predpokladu, že množstvo vozidiel, ktorých sa môže týkať výnimka v zmysle článku 23 smernice 2007/46/ES, pokiaľ ide o maximálne povolené rozmery, bude obmedzené na potreby tohto nariadenia. Príloha XII k smernici 2007/46/ES by sa preto mala zmeniť a doplniť, aby obsahovala takéto množstvové obmedzenia. |
|
(6) |
Smernicou 95/53/ES sa stanovujú maximálne povolené hmotnosti, ktoré platia len pre medzinárodnú premávku. Uvedená smernica však členským štátom povoľuje, aby v prípade vnútroštátnej premávky naďalej uplatňovali svoje vnútroštátne predpisy. Dôsledkom je, že harmonizácia technicky prípustnej maximálnej naloženej hmotnosti a technicky prípustnej maximálnej hmotnosti na nápravy alebo skupinu náprav na účely voľného obehu v členských štátoch, sa v krátkodobom horizonte nejaví ako realizovateľná. Napriek tomu z dôvodu existencie neharmonizovaných pravidiel výstavby cestnej infraštruktúry je vhodné požiadať členské štáty, aby vymedzili prípustné maximálne evidenčné/prevádzkové hmotnosti vozidiel, ktoré sú povolené pre vnútroštátnu alebo medzinárodnú premávku v rámci smernice 96/53/ES a stanovili postup pre takéto vymedzenie. |
|
(7) |
Na základe skúseností získaných pri uplatňovaní právnych predpisov Únie týkajúcich sa hmotností a rozmerov vozidiel, je potrebné stanoviť jasne vymedzené pojmy. Niektoré z týchto pojmov už sú vymedzené v smerniciach 97/27/ES a 92/21/EHS. Z dôvodu koherentnosti je vhodné prebrať tieto vymedzenia pojmov a v prípade potreby ich prispôsobiť poznatkom v oblasti vedy a techniky. |
|
(8) |
Keďže vymedzenie skutočnej hmotnosti jednotlivého vozidla už je zahrnuté v tomto nariadení, je potrebné predísť nejasnostiam pri vypĺňaní osvedčenia o zhode a zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť prílohu IX smernice 2007/46/ES. |
|
(9) |
Keďže v bielej knihe Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (6) sa vyzdvihla potreba zlepšiť a aerodynamiku cestných vozidiel a výskum ukázal, že spotreba paliva motorových vozidiel a teda emisie CO2 by sa mohla výrazne znížiť montážou aerodynamických zariadení na vozidlá, je dôležité povoliť montáž takýchto aerodynamických zariadení na vozidlá. Keďže aerodynamické zariadenia pozostávajú z doplnkov, ktoré vďaka svojmu dizajnu, vyčnievajú za vonkajšie časti vozidiel vzadu alebo po stranách, mali by byť zahrnuté do zoznamu zariadení alebo vybavenia, ktoré sa nezohľadňujú pri určovaní vonkajších rozmerov. Je však dôležité obmedziť tieto výčnelky vzadu a po stranách tak, aby nebola narušená bezpečnosť cestnej premávky a naďalej bola možná intermodálna doprava. V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť nevyhnutné technické požiadavky. |
|
(10) |
Dostupný softvér umožňuje použitie virtuálnych skúšobných metód založených na počítačových simuláciách. Vzhľadom na to, že tieto techniky umožňujú lacnejšie a menej komplikované skúšanie, je vhodné stanoviť možnosť ich využitia na kontrolu schopnosti vozidla manévrovať po trajektórii celých 360°, ako aj na meranie vybočenia zadnej časti vozidla, keď vozidlo manévruje v rámci svojej trajektórie. Preto je tiež potrebné pridať toto nariadenie do zoznamu regulačných aktov zahrnutých v prílohe XVI k smernici 2007/46/ES. |
|
(11) |
S cieľom zabezpečiť správne fungovanie systému typového schvaľovania, je vhodné aktualizovať prílohy k smernici 2007/46/ES. |
|
(12) |
Prílohy I, III, IX, XII a XVI k smernici 2007/46/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. Keďže ustanovenia prílohy XII sú dostatočne podrobné a nepotrebujú ďalšiu transpozíciu v členských štátoch, je vhodné nahradiť prílohu prostredníctvom nariadenia v súlade s článkom 39 ods. 8 smernice 2007/46/ES. |
|
(13) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Technického výboru – motorové vozidlá, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
1. Týmto nariadením sa stanovujú požiadavky ES typového schvaľovania motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, pokiaľ ide o ich hmotnosti a rozmery.
2. Tento predpis sa vzťahuje na úplné, neúplné a dokončované vozidlá kategórií M, N a O.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa okrem definícií vymedzených v smernici 2007/46/ES a v nariadení (ES) č. 661/2009 uplatňuje nasledujúce vymedzenie pojmov:
|
1. |
„typ vozidla“ je skupina vozidiel, definovaná v časti B prílohy II k smernici 2007/46/ES; |
|
2. |
„štandardné vybavenie“ je základná konfigurácia vozidla vybaveného všetkými prvkami v zmysle požiadaviek regulačných aktov uvedených v prílohe IV a v prílohe XI k smernici 2007/46/ES vrátane všetkých prvkov, ktoré sú v ňom nainštalované bez toho, aby z toho vyplývali akékoľvek ďalšie špecifikácie týkajúce sa konfigurácie alebo úrovne vybavenia; |
|
3. |
„nadštandardné vybavenie“ sú všetky prvky, ktoré nie sú zahrnuté v štandardnom vybavení, namontované na vozidle na zodpovednosť výrobcu, ktoré si zákazník môže objednať; |
|
4. |
„hmotnosť vozidla v pohotovostnom stave“ znamená:
|
|
5. |
„hmotnosť nadštandardného vybavenia“ je hmotnosť vybavenia, ktoré môže byť namontované na vozidle okrem štandardného vybavenia, v súlade so špecifikáciami výrobcu; |
|
6. |
„skutočná hmotnosť vozidla“ je hmotnosť vozidla v pohotovostnom stave plus hmotnosť nadštandardného vybavenia namontovaného na konkrétnom vozidle; |
|
7. |
„technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť (M)“ je maximálna hmotnosť vozidla stanovená výrobcom na základe spôsobu jeho konštrukcie konštrukčných parametrov. Technicky prípustná naložená hmotnosť prípojného vozidla alebo návesu zahŕňa statickú hmotnosť prenášanú na pripojené ťažné vozidlo; |
|
8. |
„technicky prípustná maximálne naložená hmotnosť jazdnej súpravy (MC)“ je maximálna hmotnosť stanovená pre jazdnú súpravu motorového vozidla s jedným alebo viacerými prípojnými vozidlami na základe spôsobu jeho konštrukcie a konštrukčných parametrov alebo maximálnej hmotnosti stanovenej pre jazdnú súpravu ťahača a návesu; |
|
9. |
„technicky prípustná maximálna prípojná hmotnosť (TM)“ je maximálna hmotnosť jedného alebo viacerých prípojných vozidiel, ktoré môžu byť ťahané ťažným vozidlom zodpovedajúca celkovému zaťaženiu prenášanému na povrch jazdnej dráhy kolesami nápravy alebo skupinou náprav na každom prípojnom vozidle pripojenom k ťažnému vozidlu; |
|
10. |
„náprava“ je spoločná os otáčania dvoch alebo viacerých kolies, poháňaná alebo voľne sa otáčajúca a pozostávajúca z jedného alebo viacerých segmentov umiestnených v tej istej rovine kolmo na pozdĺžnu stredovú os vozidla; |
|
11. |
„skupina náprav“ je určitý počet náprav so vzdialenosťou medzi nimi, ktorá nesmie prekročiť vzdialenosť uvedenú ako vzdialenosť „d“ v prílohe I k smernici 96/53/ES, pričom tieto nápravy na seba vzájomne pôsobia na základe špecifickej konštrukcie pruženia; |
|
12. |
„samostatná náprava“ je náprava, ktorá nemôže byť považovaná za súčasť skupiny náprav; |
|
13. |
„technicky prípustná maximálna hmotnosť na nápravu m)“ je hmotnosť zodpovedajúca maximálnemu prípustnému statickému vertikálnemu zaťaženiu prenášanému na povrch jazdnej dráhy kolesami nápravy, na základe spôsobu konštrukcie a konštrukčných parametrov nápravy a vozidla; |
|
14. |
„technicky prípustná maximálna hmotnosť na skupinu náprav (μ)“ je hmotnosť zodpovedajúca maximálnemu prípustnému statickému vertikálnemu zaťaženiu prenášanému na povrch jazdnej dráhy kolesami skupiny náprav, na základe konštrukcie a konštrukčných parametrov skupiny náprav a vozidla; |
|
15. |
„spojovacie zariadenie“ je mechanické zariadenie vrátane komponentov definovaných v bodoch 2.1 až 2.6 predpisu Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 55 – Jednotné ustanovenia o schvaľovaní mechanických spojovacích komponentov súprav vozidiel (7) a tesného spojovacieho zariadenia definovaného v bode 2.1.1 predpisu Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 102 – Jednotné ustanovenia o typovom schvaľovaní I. Tesného spojovacieho zariadenia (CCD) II. Vozidiel z hľadiska montáže schváleného typu CCD (8); |
|
16. |
„bod spojenia“ je stred spojenia spojovacieho zariadenia namontovaného na ťahanom vozidle v rámci spojovacieho zariadenia namontovaného na ťažnom vozidle; |
|
17. |
„hmotnosť spojovacieho zariadenia“ je hmotnosť samotného spojovacieho zariadenia a jeho častí potrebných na pripojenie k vozidlu; |
|
18. |
„technicky prípustná maximálna hmotnosť v bode spojenia“ je:
|
|
19. |
„hmotnosť cestujúcich“ je menovitá hmotnosť v závislosti od kategórie vozidla vynásobená počtom miest na sedenie vrátane, ak existujú, miest na sedenie pre členov posádky a miest na státie, ale bez vodiča; |
|
20. |
„hmotnosť vodiča“ je hmotnosť 75 kg na mieste referenčného bodu sedenia vodiča; |
|
21. |
„užitočná hmotnosť“ je rozdiel medzi technicky prípustnou maximálnou naloženou hmotnosťou a hmotnosťou v pohotovostnom stave zvýšenou o hmotnosť cestujúcich a hmotnosť nadštandardného vybavenia; |
|
22. |
„dĺžka“ je rozmer definovaný v bodoch 6.1.1, 6.1.2 a 6.1.3 normy ISO 612:1978; táto definícia sa vzťahuje aj na kĺbové vozidlá tvorené dvomi alebo viacerými časťami; |
|
23. |
„šírka“ je rozmer definovaný v bode 6.2 normy ISO 612:1978; |
|
24. |
„výška“ je rozmer definovaný v bode 6.3 normy ISO 612:1978; |
|
25. |
„rázvor kolies“ je:
|
|
26. |
„vzdialenosť medzi nápravami“ je vzdialenosť medzi dvomi za sebou idúcimi nápravami, uvedená v bode 6.4 normy ISO 612:1978 v prípade vozidiel s viac ako dvoma nápravami. Keď je vozidlo vybavené len dvomi nápravami alebo v prípade návesu, ojového prívesu alebo prívesu s pevným ojom, vzdialenosťou medzi nápravami uvedenou v bode 6.4.2 normy ISO 612:1978 znamená „rázvor kolies“ v zmysle definície v bode 25; |
|
27. |
„rozchod“ je vzdialenosť uvedená v bode 6.5 normy ISO 612:1978; |
|
28. |
„zaťaženie točnice“ je vzdialenosť uvedená v bode 6.19.2 normy ISO 612:1978, pričom sa zohľadňuje poznámka uvedená v bode 6.19 tej istej normy; |
|
29. |
„polomer predného previsu návesu“ je horizontálna vzdialenosť od osi návesného čapu k akémukoľvek bodu v prednej časti návesu; |
|
30. |
„predný previs“ je horizontálna vzdialenosť medzi vertikálnou rovinou prechádzajúcou cez prvú nápravu alebo nápravu s návesným čapom v prípade návesu a najprednejším bodom vozidla; |
|
31. |
„zadný previs“ je horizontálna vzdialenosť medzi vertikálnou rovinou prechádzajúcou cez poslednú zadnú nápravu a najzadnejší bod vozidla. Keď je vozidlo vybavené spojovacím zariadením, ktoré sa nedá odstrániť, najzadnejším bodom vozidla je toto spojovacie zariadenie; |
|
32. |
„dĺžka ložnej plochy“ je vzdialenosť od najprednejšieho vnútorného bodu k najzadnejšiemu vnútornému bodu nákladného priestoru, meraná horizontálne v pozdĺžnej rovine vozidla; |
|
33. |
„vybočenie zadnej časti vozidla“ je vzdialenosť medzi krajnými bodmi dosiahnutá zadnou časťou vozidla pri manévrovaní za podmienok špecifikovaných v oddiele 7 časti B alebo oddiele 6 časti C prílohy I k tomuto nariadeniu; |
|
34. |
„zariadenie na zdvíhanie náprav“ je mechanizmus namontovaný na vozidle na účely zdvihnutia kolies od vozovky a ich spustenia; |
|
35. |
„zdvíhateľná náprava“ je náprava, ktorá sa môže meniť svoju polohu smerom nahor a nadol pomocou zariadenia na zdvíhanie náprav; |
|
36. |
„náprava s premiestniteľným zaťažením“ je náprava, ktorej zaťaženie sa môže meniť bez zdvihnutia nápravy pomocou zariadenia na zdvíhanie náprav; |
|
37. |
„pneumatické pruženie“ je systém pruženia, pri ktorom je minimálne 75 % pružiaceho efektu spôsobeného pneumatickým zariadením; |
|
38. |
„trieda autobusu alebo autokaru“ je skupina vozidiel, definovaná v bodoch 2.1.1 a 2.1.2 predpisu EHK OSN č. 107 – Jednotné ustanovenia pre typové schvaľovanie vozidiel kategórie M2 alebo M3 z hľadiska ich celkovej konštrukcie (9); |
|
39. |
„kĺbové vozidlo“ je vozidlo kategórie M2 alebo M3, definované v bode 2.1.3 predpisu EHK OSN č. 107; |
|
40. |
„nedeliteľný náklad“ je náklad, ktorý sa na účely prepravy po ceste nemôže rozdeliť na dve alebo viac častí bez nadmerných výdajov alebo bez rizika poškodenia, alebo ktorý z dôvodu svojej hmotnosti alebo rozmerov nemôže byť prepravovaný vozidlom, ktorého hmotnosti alebo rozmery spĺňajú maximálne povolené hmotnosti a rozmery platné v danom členskom štáte. |
Článok 3
Povinnosti výrobcov
1. Výrobca stanoví pre každú verziu v rámci typu vozidla, bez ohľadu na stupeň jeho dokončenia, tieto hmotnosti:
|
a) |
technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť; |
|
b) |
technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť jazdnej súpravy; |
|
c) |
technicky prípustná maximálna prípojná hmotnosť; |
|
d) |
technicky prípustná maximálna hmotnosť na nápravy alebo technicky prípustná maximálna hmotnosť na skupinu náprav; |
|
e) |
technicky prípustné maximálne hmotnosti v bode, resp. bodoch spojenia, pričom sa zohľadňujú technické prvky spojovacích zariadení, ktoré sú namontované alebo môžu byť namontované na vozidle. |
2. Pri určovaní hmotností uvedených v odseku 1 výrobca zohľadňuje osvedčené postupy správnej inžinierskej praxe a najlepšie dostupné technické poznatky s cieľom minimalizovať riziko technického zlyhania, najmä z dôvodu únavy materiálu a s cieľom predísť poškodeniu cestnej infraštruktúry.
3. Pri určovaní hmotností uvedených v odseku 1 výrobca zohľadňuje maximálnu konštrukčnú rýchlosť vozidla.
V prípade, že výrobca vybavil vozidlo obmedzovačom rýchlosti, maximálna konštrukčná rýchlosť musí byť skutočná rýchlosť, ktorú obmedzovač rýchlosti dovoľuje.
4. Pri určovaní hmotností uvedených v odseku 1 výrobca nesmie obmedziť použitie vozidla s výnimkou prípadov týkajúcich sa kapacity pneumatík, ktoré môžu byť prispôsobené konštrukčnej rýchlosti, ako je povolené predpisom EHK OSN č. 54 – Jednotné ustanovenia o schvaľovaní pneumatík pre úžitkové vozidlá a ich prípojné vozidlá (10) a oddielom 5 prílohy II k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 458/2011 (11).
5. V prípade neúplných vozidiel vrátane vozidiel pozostávajúcich z podvozku a kabíny, ktoré vyžadujú ďalšiu etapu dokončenia, výrobca poskytne všetky podstatné informácie výrobcom v ďalších etapách dokončovania tak, aby bol aj naďalej zachovaný súlad s požiadavkami.
Na účely prvého pododseku výrobca špecifikuje polohu ťažiska hmotnosti zodpovedajúcej súčtu zaťaženia.
6. Neúplné vozidlá kategórií M2, M3, N2 a N3, ktoré nemajú namontovanú karosériu, musia byť navrhnuté tak, aby sa výrobcom v ďalších etapách umožnilo splniť požiadavky oddielov 7 a 8 časti B a oddielu 6 a 7 časti C prílohy I.
Článok 4
Ustanovenia pre typové schválenie ES vozidla, pokiaľ ide o jeho hmotnosti a rozmery
1. Výrobca alebo jeho zástupca predkladá schvaľovaciemu orgánu žiadosť o typové schválenie ES vozidla, pokiaľ ide o jeho hmotnosti a rozmery.
2. Žiadosť sa vyhotovuje v súlade so vzorovým informačným dokumentom uvedeným v časti A prílohy V.
3. Na účely výpočtov rozloženia hmotnosti poskytuje výrobca orgánu typového schvaľovania, pre každú technickú konfiguráciu v rámci typu vozidla na základe hodnôt v príslušných bodoch v prílohe V, informácie potrebné na identifikáciu týchto hmotností:
|
a) |
technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť; |
|
b) |
technicky prípustná maximálna hmotnosť na nápravy alebo skupinu náprav; |
|
c) |
technicky prípustná maximálna prípojná hmotnosť; |
|
d) |
technicky prípustná maximálna hmotnosť v bode resp. bodoch spojenia; |
|
e) |
technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť jazdnej súpravy. |
Tieto informácie sa poskytujú v tabuľkovom alebo akomkoľvek inom formáte, po dohode s orgánom typového schvaľovania.
4. V prípade, že nadštandardné vybavenie výrazne ovplyvňuje hmotnosti a rozmery vozidla, výrobca poskytne technickej službe polohu, hmotnosť a geometrickú polohu ťažiska náprav nadštandardného vybavenia, ktoré môžu byť namontované na vozidle.
5. Odchylne od požiadaviek odseku 4, v prípade, že nadštandardné vybavenie pozostáva z niekoľkých častí umiestnených v rôznych častiach vozidla, výrobca môže technickej službe poskytnúť iba údaje o rozložení hmotnosti nadštandardného vybavenia na nápravy.
6. V prípade skupiny náprav výrobca uvádza rozloženie zaťaženia celkovej hmotnosti pôsobiacej na túto skupinu medzi nápravy.
V prípade potreby výrobca uvedie vzorec rozloženia alebo graf rozloženia.
7. Ak to schvaľovací orgán alebo technická služba považuje za nevyhnutné, môžu požiadať výrobcu, aby na účely inšpekcie poskytol vozidlo, ktoré reprezentuje typ, ktorý má byť schválený.
8. Výrobca vozidla môže predložiť orgánu typového schválenia žiadosť na uznanie rovnocennosti pruženia s pneumatickým pružením.
Orgán typového schválenia musí uznať rovnocennosť pruženia s pneumatickým pružením, pokiaľ sú splnené požiadavky prílohy III.
Ak technická služba uznala rovnocennosť, vydá skúšobný protokol. Orgán typového schválenia pripojí skúšobný protokol a technický popis pruženia k osvedčeniu o typovom schválení ES.
9. Ak sú požiadavky stanovené v prílohe I až IV k tomuto nariadeniu splnené, schvaľovací orgán udelí typové schválenie v súlade so systémom číslovania stanoveným v prílohe VII k smernici 2007/46/ES.
Členský štát nesmie prideliť to isté číslo inému typu vozidla.
10. Na účely odseku 9 orgán typového schvaľovania vystaví osvedčenie o typovom schválení ES vyhotovené v súlade so vzorom uvedeným v časti B prílohy V.
11. Povolené odchýlky uvedené v doplnku 2 k prílohe I platia na účely článku 12 ods. 2 smernice 2007/46/ES.
Článok 5
Prípustné maximálne evidenčné/prevádzkové hmotnosti
1. Na účely evidencie a uvedenia do prevádzky vozidiel typovo schválených podľa tohto nariadenia, vnútroštátne orgány stanovujú pre každý variant a verziu v rámci typu vozidla, všetky tieto hmotnosti, ktoré sú povolené pre vnútroštátnu a medzinárodnú premávku podľa smernice 96/53/ES:
|
a) |
prípustná maximálna evidenčná/prevádzková naložená hmotnosť; |
|
b) |
prípustná maximálna evidenčná/prevádzková hmotnosť na nápravu, resp. nápravy; |
|
c) |
prípustná maximálna evidenčná/prevádzková hmotnosť na skupinu náprav; |
|
d) |
prípustná maximálna evidenčná/prevádzková prípojná hmotnosť; |
|
e) |
prípustná evidenčná/prevádzková naložená hmotnosť jazdnej súpravy. |
Vnútroštátne orgány stanovujú postup na určenie prípustných maximálnych evidenčných/prevádzkových hmotností uvedených v prvom pododseku. Ustanovia príslušný orgán poverený určovaním týchto hmotností a špecifikovať informácie, ktoré musia byť tomuto príslušnému orgánu poskytnuté.
2. Prípustné maximálne evidenčné/prevádzkové hmotnosti stanovené podľa postupu uvedeného v odseku 1 nemôžu prekročiť maximálne hmotnosti uvedené v článku 3 ods. 1.
3. Pokiaľ ide o rozloženie hmotnosti na nápravy alebo skupinu náprav, príslušný orgán konzultuje výrobcu aby sa zaručilo správne fungovanie systémov vozidla, najmä brzdových systémov a systémov riadenia.
4. Pri určovaní prípustných maximálnych evidenčných/prevádzkových hmotností, vnútroštátne orgány zabezpečia, aby požiadavky regulačných aktov uvedených v prílohe IV a prílohe XI k smernici 2007/46/ES boli aj naďalej splnené.
5. V prípadoch, v ktorých vnútroštátne orgány dospeli k záveru, že požiadavky jedného z regulačných aktov uvedených v prílohe IV a prílohe XI k smernici 2007/46/ES, s výnimkou tohto nariadenia, už nie je viac možné splniť, požiadajú, aby nové skúšky vykonal a nové typové schválenie, prípadne jeho rozšírenie udelil orgán typového schvaľovania, ktorý udelil prvé typové schválenie podľa daného regulačného aktu.
Článok 6
Výnimky
1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 3 smernice 96/53/ES, typové schválenie ES môže byť udelené vozidlám, ktorých rozmery prekračujú požiadavky tohto nariadenia a ktoré sú určené na prepravu nedeliteľného nákladu. V takom prípade musí byť v osvedčení o typovom schválení a osvedčení o zhode jasne uvedené, že vozidlo je určené len na prepravu nedeliteľného nákladu.
2. Členské štáty môžu udeliť schválenia podľa článkov 23 a 24 smernice 2007/46/ES vozidlám prekračujúcim maximálne povolené rozmery stanovené v bode 1.1 častí B, C a D prílohy I k tomuto nariadeniu.
Typové schválenia podľa článku 23 smernice 2007/46/ES podliehajú kvantitatívnym limitom stanoveným v oddiele 3 časti A prílohy XII k tejto smernici.
Článok 7
Prechodné ustanovenia
1. Vnútroštátne orgány povoľujú predaj a uvedenie do prevádzky vozidiel, ktoré boli typovo schválené pred dátumom uvedeným v článku 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 661/2009 a naďalej pokračujú v udeľovaní rozšírení schválení podľa podmienok smerníc 92/21/EHS a 97/27/EHS.
2. Odchylne od odseku 1, typové schválenia udelené podľa článku 7 smernice 97/27/ES prestávajú platiť dňom uvedeným v článku 19 ods. 1 nariadenia (ES) č. 661/2009.
Členské štáty však môžu evidovať a umožniť predaj alebo uvedenie do prevádzky ukončených sérií vozidiel, ktorých typové schválenie ES už nie je platné, pokiaľ o to výrobca v súlade s článkom 27 smernice 2007/46/ES požiada.
3. Od 10. januára 2014 výrobcovia poskytujú osvedčenia o zhode, ktoré sú v súlade s týmto nariadením.
Do 9. januára 2014 musia v položke 52 osvedčenia o zhode uvádzať skutočnú hmotnosť vozidla, pokiaľ nie je uvedená v niektorej z ďalších položiek osvedčenia o zhode.
Článok 8
Zmeny a doplnenia smernice 2007/46/ES
Prílohy I, III, IX a XVI k smernici 2007/46/ES sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou VI k tomuto nariadeniu.
Príloha XII k smernici 2007/46/ES sa nahrádza prílohou VII k tomuto nariadeniu.
Článok 9
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa na nové typy vozidiel, v prípade ktorých sa typové schválenie udeľuje od 1. novembra 2012.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 12. decembra 2012
Za Komisiu
predseda
José Manuel BARROSO
(1) Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 129, 14.5.1992, s. 1.
(4) Ú. v. ES L 233, 25.8.1997, s. 1.
(5) Ú. v. ES L 235, 17.9.1996, s. 59.
(6) [KOM(2011) 144]
(7) Ú. v. EÚ L 227, 28.8.2010, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2008, s. 44.
(9) Ú. v. EÚ L 255, 29.9.2010, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 183, 11.7.2008, s. 41.
(11) Ú. v. EÚ L 124, 13.5.2011, s. 11.
ZOZNAM PRÍLOH
|
Príloha I |
|
||||||||||||||||||
|
Príloha II |
Stúpavosť terénnych vozidiel. |
||||||||||||||||||
|
Príloha III |
Podmienky rovnocennosti pruženia a pneumatického pruženia. |
||||||||||||||||||
|
Príloha IV |
Technické požiadavky na inštaláciu zdvíhateľných alebo zaťažiteľných náprav na vozidlách. |
||||||||||||||||||
|
Príloha V |
|
||||||||||||||||||
|
Príloha VI |
Zmeny a doplnky príloh I, III, IX a XVI k smernici 2007/46/ES. |
||||||||||||||||||
|
Príloha VII |
Príloha XII k smernici č. 2007/46/ES. |
PRÍLOHA I
TECHNICKÉ POŽIADAVKY
ČASŤ A
Vozidlá kategórií M1 a N1
1. Maximálne povolené rozmery
|
1.1. |
Rozmery nesmú prekročiť tieto hodnoty:
|
|
1.2. |
Na účely merania dĺžky, šírky a výšky musí mať vozidlo svoju hmotnosť v režime prevádzky, musí byť umiestnené na horizontálnom a rovnom povrchu s pneumatikami nahustenými na tlak odporúčaný výrobcom. |
|
1.3. |
Len zariadenia a vybavenie uvedené v doplnku 1 tejto prílohy sa pri stanovovaní dĺžky, šírky a výšky nezohľadňujú. |
2. Rozloženie hmotnosti
2.1. Súčet technicky prípustných maximálnych hmotností na nápravy nesmie byť menší ako technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť vozidla.
2.2. Technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť vozidla nesmie byť menšia ako súčet hmotnosti vozidla v pohotovostnom stave, hmotnosti cestujúcich, hmotnosti nadštandardného vybavenia a hmotnosti spojovacieho zariadenia, ak nie je začlenené do hmotnosti v pohotovostnom stave.
2.3. V prípade, že je vozidlo naložené na technicky prípustnú maximálnu naloženú hmotnosť, hmotnosť pôsobiaca na každú nápravu nesmie prekročiť technicky prípustnú maximálnu hmotnosť, ktorá môže pôsobiť na danú nápravu.
2.4. V prípade, že je vozidlo naložené na technicky prípustnú maximálnu naloženú hmotnosť, hmotnosť pôsobiaca na prednú nápravu nesmie byť v žiadnom prípade menšia ako 30 % technicky prípustnej maximálnej naloženej hmotnosti vozidla.
2.4.1. V prípade, že je vozidlo naložené na technicky prípustnú maximálnu naloženú hmotnosť s pripočítanou technicky prípustnou maximálnou hmotnosťou v bode spojenia, hmotnosť pôsobiaca na prednú nápravu nesmie byť v žiadnom prípade menšia ako 20 % technicky prípustnej maximálnej naloženej hmotnosti vozidla.
2.5. V prípade, že sú vozidlá vybavené odmontovateľnými sedadlami, overovací postup sa obmedzí na stav, keď je inštalovaný maximálny počet miest na sedenie.
2.6. Na účely overovania požiadaviek stanovených v bodoch 2.2, 2.3 a 2.4:
|
a) |
sedadlá musia byť nastavené podľa bodu 2.6.1; |
|
b) |
hmotnosti cestujúcich, užitočná hmotnosť a hmotnosť nadštandardného vybavenia musia byť rozložené podľa bodov 2.6.2 až 2.6.4.2.3. |
2.6.1. Nastavenie sedadiel
2.6.1.1. Sedadlá, ktoré sa dajú nastaviť, sa posunú do svojej najzadnejšej polohy.
2.6.1.2. Keď existujú iné možnosti nastavenia sedadla (vertikálne, uhlové, nastavenie operadla sedadla atď.), nastavené polohy musia byť také, ako uvádza výrobca vozidla.
2.6.1.3. V prípade odpružených sedadiel, musí byť sedadlo zablokované v polohe špecifikovanej výrobcom.
2.6.2. Rozloženie hmotnosti cestujúcich
2.6.2.1. Hmotnosť jedného cestujúceho je 75 kg.
2.6.2.2. Hmotnosť každého cestujúceho sa umiestni do referenčného bodu sedenia (t. j. „bodu R“ sedadla).
2.6.2.3. V prípade vozidla na špeciálne účely, sa požiadavka bodu 2.6.2.2 uplatňuje mutatis mutandis (napr. hmotnosť zranenej osoby ležiacej na nosidlách v prípade sanitky).
2.6.3. Rozloženie hmotnosti nadštandardného vybavenia
2.6.3.1. Hmotnosť nadštandardného vybavenia musí byť rozložená podľa špecifikácií výrobcu.
2.6.4 Rozloženie užitočnej hmotnosti
2.6.4.1. Vozidlá kategórie M1
|
2.6.4.1.1. |
Pokiaľ ide o vozidlá kategórie M1, užitočná hmotnosť musí byť rozložená podľa špecifikácií výrobcu po dohode s technickou službou. |
|
2.6.4.1.2. |
Pokiaľ ide o obytné automobily, minimálna užitočná hmotnosť (PM) musí spĺňať túto požiadavku:
kde:
|
2.6.4.2. Vozidlá kategórie N1
|
2.6.4.2.1. |
Pokiaľ ide o vozidlá s karosériou, užitočná hmotnosť musí byť rozložená rovnomerne na nákladnú plošinu. |
|
2.6.4.2.2. |
Pokiaľ ide o vozidlá bez karosérie (napr. podvozok – kabína) výrobca musí uviesť krajné povolené polohy ťažiska užitočnej hmotnosti zvýšenej o hmotnosť vybavenia určeného na uloženie nákladu (napr. karoséria, nádrž, atď.) (napr. od 0,50 m do 1,30 m pred prvou zadnou nápravou). |
|
2.6.4.2.3. |
Pokiaľ ide o vozidlá určené na to, aby boli vybavené točnicovým spojením, výrobca musí uviesť minimálne a maximálne zaťaženie točnice. |
2.7. Doplňujúce požiadavky v prípade, že je vozidlo schopné ťahať prípojné vozidlo
2.7.1. Požiadavky uvedené v bodoch 2.2, 2.3 a 2.4 sa týkajú zohľadňovania hmotnosti spojovacieho zariadenia a technicky prípustnej maximálnej hmotnosti v bode spojenia.
2.7.2. Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky bodu 2.4, technicky prípustná maximálna hmotnosť na zadnú nápravu, resp. nápravy nesmie byť prekročená o viac ako 15 %.
2.7.2.1. V prípade, že technicky prípustná maximálna hmotnosť na zadnú nápravu, resp. nápravy nie je prekročená o viac ako 15 %, uplatňujú sa požiadavky bodu 5.2 prílohy II k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 458/2011 (1).
2.7.2.2. V členských štátoch, kde to právne predpisy týkajúce sa cestnej premávky umožňujú, môže výrobca uviesť v príslušnom sprievodnom dokumente, ako je príručka majiteľa vozidla alebo kniha údržby, že technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť vozidla môže byť prekročená o maximálne 10 % alebo 100 kg, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia.
Toto povolenie sa uplatňuje len pri ťahaní prípojného vozidla za podmienok uvedených v bode 2.7.2.1 za predpokladu, že prevádzková rýchlosť je obmedzená na 100 km/h alebo menej.
3. Prípojná hmotnosť a hmotnosť v bode spojenia
3.1. Pokiaľ ide o technicky prípustnú maximálnu prípojnú hmotnosť, uplatňujú sa tieto požiadavky:
3.1.1. Prípojné vozidlo vybavené systémom prevádzkového brzdenia
|
3.1.1.1. |
Technicky prípustná maximálna prípojná hmotnosť vozidla musí byť najnižšia z týchto hodnôt:
|
|
3.1.1.2. |
Technicky prípustná maximálna prípojná hmotnosť však nesmie v žiadnom prípade presiahnuť 3 500 kg. |
3.1.2. Prípojné vozidlo bez systému prevádzkového brzdenia
|
3.1.2.1. |
Povolená prípojná hmotnosť musí byť najnižšia z týchto hodnôt:
|
|
3.1.2.2. |
Technicky prípustná maximálna prípojná hmotnosť však nesmie v žiadnom prípade presiahnuť 750 kg. |
3.2. Technicky prípustná maximálna hmotnosť v bode spojenia nesmie byť menšia ako 4 % technicky prípustnej maximálnej prípojnej hmotnosti a nesmie byť menšia ako 25 kg.
3.3. Výrobca musí v príručke majiteľa vozidla špecifikovať technicky prípustnú maximálnu hmotnosť v bode spojenia, montážne body spojovacieho zariadenia na ťažnom vozidle a maximálny prípustný zadný previs bodu spojenia.
3.4. Technicky prípustná maximálna prípojná hmotnosť nesmie byť definovaná odkazom na počet cestujúcich.
4. Hmotnosť jazdnej súpravy
Technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť jazdnej súpravy nesmie prekročiť súčet technicky prípustnej maximálnej naloženej hmotnosti a technicky prípustnej maximálnej prípojnej hmotnosti.
5. Schopnosť rozjazdu do kopca
|
5.1. |
Ťažné vozidlo musí byť schopné rozjazdu s jazdnou súpravou päťkrát v priebehu piatich minút do svahu so stúpaním minimálne 12 %. |
|
5.2. |
Na vykonanie skúšky opísanej v bode 5.1 musí byť ťažné a prípojné vozidlo naložené tak, aby ich váha zodpovedala technicky prípustnej naloženej hmotnosti jazdnej súpravy. |
ČASŤ B
Vozidlá kategórie M2 a M3
1. Maximálne povolené rozmery
|
1.1. |
Rozmery nesmú prekročiť tieto hodnoty:
|
|
1.2. |
Na účely merania dĺžky, šírky a výšky musí mať vozidlo svoju hmotnosť v pohotovostnom stave, musí byť umiestnené na horizontálnom a rovnom povrchu s pneumatikami nahustenými na tlak odporúčaný výrobcom. |
|
1.3. |
Len zariadenia a vybavenie uvedené v doplnku 1 tejto prílohy sa pri stanovovaní dĺžky, šírky a výšky nezohľadňujú. |
2. Rozloženie hmotnosti pre vozidlá s karosériou
2.1. Postup výpočtu
Zápisy:
|
„M“ |
technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť, |
|
„TM“ |
technicky prípustná maximálna prípojná hmotnosť, |
|
„MC“ |
technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť jazdnej súpravy, |
|
„m“ |
technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť na samostatnú nápravu označenú „i“, kde „i“ sa mení od 1 až do celkového počtu náprav vozidla, |
|
„mc“ |
technicky prípustná maximálna hmotnosť v bode spojenia, |
|
„μj“ |
technicky prípustná maximálna hmotnosť na skupinu náprav označených „j“, kde „j“ sa mení od 1 až do celkového počtu skupín náprav. |
2.1.1. Vykonajú sa príslušné výpočty, aby sa zabezpečilo splnenie ďalej uvedených požiadaviek pri každej technickej konfigurácii v rámci daného typu.
2.1.2. V prípade vozidiel vybavených nápravami s premiestniteľným zaťažením sa nasledujúce výpočty musia vykonať s pružením náprav zaťažených ako v normálnom prevádzkovom stave.
2.2. Všeobecné požiadavky
2.2.1. Súčet technicky prípustnej maximálnej hmotnosti na samostatné nápravy spoločne so súčtom technicky prípustnej maximálnej hmotnosti na skupinu náprav nesmie byť menší ako technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť vozidla.
2.2.2. Súčet hmotnosti vozidla v pohotovostnom stave, hmotnosti nadštandardného vybavenia, hmotnosti cestujúcich, hmotností „WP“ a „B“ uvedených v bode 2.2.3, hmotnosti spojovacieho zariadenia, ak nie je zahrnutá do hmotnosti v pohotovostnom stave, a technicky prípustnej maximálnej hmotnosti v bode spojenia nesmie prekročiť technicky prípustnú maximálnu naloženú hmotnosť.
2.2.3. Rozloženie zaťaženia
2.2.3.1. Zápisy:
|
„P“ |
počet miest na sedenie okrem vodiča a člena, resp. členov posádky, |
|
„Q“ |
hmotnosť jedného cestujúceho v kg, |
|
„Qc“ |
hmotnosť jedného člena posádky v kg, |
|
„S1“ |
plocha v m2 pre stojacich cestujúcich, |
|
„SP“ |
počet miest na státie uvedený výrobcom, |
|
„Ssp“ |
menovitý priestor pre jedného stojaceho cestujúceho v m2, |
|
„WP“ |
počet miest pre invalidný vozík vynásobený hodnotou 250 kg, ktorá predstavuje hmotnosť invalidného vozíka a jeho používateľa, |
|
„V“ |
celkový objem batožinového priestoru v m3 vrátane priestoru na príručnú batožinu, nosičov a nosičov lyží, |
|
„B“ |
maximálna povolená hmotnosť batožiny v kg uvedená výrobcom vrátane maximálnej prípustnej hmotnosti (B), ktorá môže byť prepravovaná v nosiči lyží, ak existuje. |
2.2.3.2. Hmotnosť Q a Qc sediacich cestujúcich sa umiestni do referenčných bodov sedenia (t. j. „bodu R“ sedadla).
2.2.3.3. Hmotnosť zodpovedajúca počtu SP stojacich cestujúcich hmotnosti Q musí byť rovnomerne rozložená na ploche S1 prístupnej pre stojacich cestujúcich.
2.2.3.4. Tam, kde je to možné, hmotnosť WP musí byť rovnomerne rozložená na každú plochu pre invalidný vozík.
2.2.3.5. Hmotnosťou rovnajúca sa B (kg) musí byť rovnomerne rozložená v priestoroch na príručnú batožinu.
2.2.3.6. Hmotnosťou rovnajúca sa B (kg) musí byť umiestnená v ťažisku nosiča lyží.
2.2.3.7. Technicky prípustná maximálna hmotnosť v bode spojenia sa musí nachádzať v bode spojenia, ktorého zadný previs uvádza výrobca vozidla.
2.2.3.8. Hodnoty Q a Ssp
|
Trieda vozidla |
Q (kg) |
Ssp (m2) |
|
Triedy I a A |
68 |
0,125 m2 |
|
Trieda II |
71 |
0,15 m2 |
|
Triedy III a B |
71 |
neuplatňuje sa |
Hmotnosť každého člena posádky je 75 kg.
2.2.3.9 Počet stojacich pasažierov nesmie prekročiť hodnotu S1/Ssp, kde Ssp je menovitý priestor stanovený pre jedného stojaceho pasažiera, ako je uvedené v tabuľke v bode 2.2.3.8.
2.2.3.10. Hodnota maximálnej prípustnej hmotnosti príručnej batožiny nesmie byť menšia ako: 
.
2.2.4. Výpočty
2.2.4.1 Požiadavky bodu 2.2.2 sa musia overiť vo všetkých konfiguráciách usporiadania interiéru.
2.2.4.2. Za podmienok špecifikovaných v bode 2.2.3 hmotnosť pôsobiaca na každú samostatnú nápravu a na každú skupinu náprav nesmie prekročiť technicky prípustnú maximálnu hmotnosť, ktorá môže pôsobiť na danú nápravu alebo skupinu náprav.
2.2.4.3. V prípade vozidla s variabilným počtom sedadiel, plochou pre stojacich cestujúcich (S1) a s priestorom uspôsobeným na prepravu invalidných vozíkov sa musí overiť súlad s požiadavkami bodov 2.2.2 a 2.2.4.2 pre každú z týchto eventuálnych podmienok:
|
a) |
obsadia sa všetky miesta na sedenie, potom zvyšná plocha pre stojacich cestujúcich (až do kapacitného limitu pre stojacich cestujúcich stanoveného výrobcom, ak sa dosiahne) a ak ostane priestor, vyplní sa invalidnými vozíkmi; |
|
b) |
obsadia sa všetky miesta na státie (až do kapacitného limitu pre stojacich cestujúcich uvedeného výrobcom, ak sa dosiahne), potom zvyšné miesta použiteľné pre sediacich cestujúcich a ak ostane priestor, vyplní sa invalidnými vozíkmi; |
|
c) |
vyplnia sa všetky miesta pre invalidné vozíky, potom zvyšná plocha pre stojacich cestujúcich (až do kapacitného limitu pre stojacich cestujúcich stanoveného výrobcom, ak sa dosiahne) a napokon sa obsadia všetky použiteľné miesta na sedenie. |
2.2.5. Keď je vozidlo naložené podľa špecifikácie v bode 2.2.2 hmotnosť zodpovedajúca zaťaženiu na prednú riadiacu nápravu, resp. nápravy nesmie byť v žiadnom prípade menšia ako 20 % maximálnej technicky prípustnej naloženej hmotnosti „M“.
2.2.6. V prípade, že sa vozidlo má typovo schváliť vo viac ako jednej triede, požiadavky oddielu 2 sa vzťahujú na každú triedu.
3. Ťažná kapacita
|
3.1. |
Technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť jazdnej súpravy nesmie prekročiť súčet technicky prípustnej maximálnej naloženej hmotnosti a technicky prípustnej maximálnej prípojnej hmotnosti.
|
|
3.2. |
Technicky prípustná maximálna prípojná hmotnosť nesmie presiahnuť 3 500 kg. |
4. Technicky prípustná maximálna hmotnosť v bode spojenia
|
4.1. |
Technicky prípustná maximálna hmotnosť v bode spojenia sa musí rovnať aspoň 4 % svojej technicky prípustnej maximálnej prípojnej hmotnosti alebo 25 kg, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia. |
|
4.2. |
Výrobca musí v príručke majiteľa špecifikovať podmienky pre pripojenie spojovacieho zariadenia k vozidlu. |
|
4.2.1. |
V prípade potreby podmienky uvedené v bode 4.2 musia zahŕňať technicky prípustnú maximálnu hmotnosť v bode spojenia ťažného vozidla, prípustnú maximálnu hmotnosť spojovacieho zariadenia, montážne body spojovacieho zariadenia na motorovom vozidle a maximálne prípustný zadný previs spojovacieho zariadenia. |
5. Schopnosť rozjazdu do kopca
|
5.1. |
Vozidlá konštruované na ťahanie prípojného vozidla musia byť schopné rozjazdu päťkrát v priebehu piatich minút do svahu so stúpaním aspoň 12 %. |
|
5.2. |
Na vykonanie skúšky opísanej v bode 5.1 musí byť ťažné a prípojné vozidlo naložené tak, aby ich váha zodpovedala technicky prípustnej naloženej hmotnosti jazdnej súpravy. |
6. Výkon motora
|
6.1. |
Motor musí mať výkon minimálne 5 kW na tonu technicky prípustnej maximálnej naloženej hmotnosti jazdnej súpravy alebo technicky prípustnej maximálnej naloženej samostatného vozidla v prípade, že vozidlo nie je konštruované na ťahanie prípojného vozidla. |
|
6.2. |
Výkon motora sa meria v súlade s nariadením Rady 80/1269/EHS (2) alebo predpisom EHK OSN č. 85 (3). |
7. Manévrovateľnosť
|
7.1. |
Vozidlo musí byť schopné manévrovať na každej strane po trajektórii celých 360° ako je zobrazené na obrázku 1 v doplnku 3 k tejto prílohe bez toho, aby hociktorý z najkrajnejších bodov vozidla vyčnieval za vonkajší kruh alebo prenikal do vnútra vnútorného kruhu. |
|
7.1.1. |
Skúška sa vykonáva s vozidlom tak za podmienok, keď nie je naložené (t. j. s hmotnosťou v pohotovostnom stave), ako aj keď je naložené na svoju technicky prípustnú maximálnu naloženú hmotnosť. |
|
7.1.2. |
Na účely bodu 7.1 sa nezohľadňujú časti, ktoré môžu vyčnievať za šírku vozidla, uvedené v doplnku 1 k tejto prílohe. |
|
7.2. |
V prípade vozidiel vybavených nápravou s premiestniteľným zaťažením, sa požiadavka bodu 7.1 uplatňuje aj v prípade, že je v prevádzke náprava, resp. nápravy s premiestniteľným zaťažením. |
|
7.3. |
Požiadavky oddielu 7.1 sa overujú takto:
|
8. Vybočenie zadnej časti vozidla
8.1. Vozidlo zložené z jednej časti
8.1.1. Vozidlo sa skúša podľa skúšky zabehávania vozidla opísanej v bode 8.1.2.
8.1.2. Skúška zabehávania vozidla
Vozidlo stojí a čiarou sa vyznačí vertikálna rovina dotýkajúca sa strany vozidla a nasmerovaná von z kruhu sa na vozovke.
Vozidlo sa pohybuje z priameho smeru do oblasti kružnice opísanej na obrázku 1 s jeho prednými kolesami natočenými tak, aby predný najkrajnejší bod sledoval obrys vonkajšieho kruhu (pozri obrázok 2a doplnku 3 k tejto prílohe).
8.1.3. Vozidlo musí byť vo svojej hmotnosti v pohotovostnom stave.
8.1.4. Maximálne vybočenie nesmie prekročiť 0,60 m.
8.2. Vozidlá zložené z dvoch alebo viacerých častí
8.2.1. Požiadavky bodu 8.1 sa, pokiaľ ide o vozidlá zložené z dvoch alebo viacerých častí, uplatňujú mutatis mutandis.
V takom prípade dve alebo viac pevných častí musí byť v jednej rovine s rovinou, ako je zobrazené na obrázku 2 b doplnku 3 k tomuto nariadeniu.
ČASŤ C
Vozidlá kategórie N2 a N3
1. Maximálne povolené rozmery
|
1.1. |
Rozmery nesmú prekročiť tieto hodnoty:
|
|
1.2. |
Na účely merania dĺžky, šírky a výšky musí mať vozidlo svoju hmotnosť v pohotovostnom stave, musí byť umiestnené na horizontálnom a rovnom povrchu s pneumatikami nahustenými na tlak odporúčaný výrobcom. |
|
1.3. |
Len zariadenia a vybavenie uvedené v doplnku 1 tejto prílohy sa pri stanovovaní dĺžky, šírky a výšky nezohľadňujú. |
2. Rozloženie hmotnosti pre vozidlá s karosériou
2.1. Postup výpočtu
Zápisy:
|
„M“ |
technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť, |
|
„TM“ |
technicky prípustná maximálna prípojná hmotnosť, |
|
„MC“ |
technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť jazdnej súpravy, |
|
„mi“ |
technicky prípustná maximálna hmotnosť na samostatnú nápravu označenú „i“, kde „i“ sa mení od 1 až do celkového počtu náprav vozidla, |
|
„mc“ |
technicky prípustná maximálna hmotnosť v bode spojenia, |
|
„μj“ |
technicky prípustná maximálna hmotnosť na skupinu náprav označených „j“, kde „j“ sa mení od 1 až do celkového počtu skupín náprav. |
|
2.1.1. |
Vykonajú sa príslušné výpočty, aby sa zabezpečilo, že požiadavky stanovené v bodoch 2.2 a 2.3 budú splnené pri každej technickej konfigurácii v rámci daného typu. |
|
2.1.2. |
V prípade vozidiel vybavených zaťažiteľnými nápravami sa výpočty podľa bodov 2.2 a 2.3 vykonávajú s pružením náprav zaťažených ako v normálnom prevádzkovom stave. |
|
2.1.3. |
V prípade vozidiel vybavených zdvíhateľnými nápravami sa výpočty požadované podľa bodov 2.2 a 2.3 vykonávajú pri spustených nápravách. |
2.2. Všeobecné požiadavky
|
2.2.1. |
Súčet technicky prípustných maximálnych hmotností na samostatné nápravy spoločne so súčtom technicky prípustných maximálnych hmotností na skupinu náprav nesmie byť menší ako technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť vozidla.
|
|
2.2.2. |
V prípade každej skupiny náprav označených ako „j“, nesmie byť súčet technicky prípustných maximálnych hmotností na jej nápravách menší ako technicky prípustná maximálna hmotnosť na skupinu náprav. Okrem toho žiadna z hmotností mi nesmie byť menšia než časť μj pôsobiaca na nápravu „i“ tak, ako je stanovené rozložením hmotnosti pre túto skupinu náprav. |
2.3. Osobitné požiadavky
|
2.3.1. |
Súčet hmotnosti vozidla v pohotovostnom stave, hmotnosti nadštandardného vybavenia, hmotnosti cestujúcich, hmotnosti spojovacieho zariadenia, ak nie je zahrnuté do hmotnosti v pohotovostnom stave, a technicky prípustnej maximálnej hmotnosti v bode spojenia nesmú prekročiť technicky prípustnú maximálnu naloženú hmotnosť vozidla. |
|
2.3.2. |
V prípade, že je vozidlo naložené na svoju technicky prípustnú maximálnu naloženú hmotnosť, hmotnosť pôsobiaca na nápravu „i“ nesmie prekročiť hmotnosť mi na danú nápravu a hmotnosť pôsobiaca na skupinu náprav „j“ nesmie prekročiť hmotnosť μj. |
|
2.3.3. |
Požiadavky bodu 2.3.2 musia byť splnené v týchto konfiguráciách zaťaženia:
|
|
2.3.4. |
V prípade, že je vozidlo naložené na svoju technicky prípustnú maximálnu naloženú hmotnosť, ku ktorej sa pripočíta hmotnosť spojovacieho zariadenia, ak nie je zahrnutá do hmotnosti v pohotovostnom stave a prípustná maximálna hmotnosť v bode spojenia takým spôsobom, že sa dosiahne prípustná maximálna hmotnosť pôsobiaca na zadnú skupinu náprav (μ) alebo prípustná maximálna hmotnosť pôsobiaca na zadnú nápravu m), hmotnosť pôsobiaca na prednú riadiacu nápravu, resp. nápravy nesmie byť menšia ako 20 % technicky prípustnej maximálnej naloženej hmotnosti vozidla. |
|
2.3.5. |
Pokiaľ ide o vozidlá na špeciálne účely kategórie N2 a N3, technická služba musí skontrolovať súlad s požiadavkami oddielu 2 po dohode s výrobcom, pričom zohľadní špecifickú konštrukciu vozidla (napr. mobilné žeriavy). |
3. Ťažná kapacita
|
3.1. |
Technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť jazdnej súpravy nesmie prekročiť súčet technicky prípustnej maximálnej naloženej hmotnosti a technicky prípustnej maximálnej prípojnej hmotnosti.
|
4. Schopnosť rozjazdu do kopca a stúpavosť
|
4.1. |
Vozidlá skonštruované na ťahanie prípojného vozidla a naložené na svoju technicky prípustnú maximálnu hmotnosť jazdnej súpravy musia byť schopné rozjazdu päť krát v priebehu piatich minút do svahu so stúpaním aspoň 12 %. |
|
4.2. |
Pokiaľ ide o stúpavosť, terénne vozidla musia byť skúšané podľa technických požiadaviek prílohy II. |
|
4.2.1. |
Uplatňujú sa tiež požiadavky oddielu 5 doplnku 1 prílohy II k smernici 2007/46/ES. |
5. Výkon motora
|
5.1. |
Vozidlá musia mať výkon motora minimálne 5 kW na tonu technicky prípustnej maximálnej naloženej hmotnosti jazdnej súpravy. |
|
5.1.1. |
V prípade ťahača prívesu alebo ťahača návesu určeného na prepravu nedeliteľného nákladu, výkon motora musí byť minimálne 2 kW na tonu technicky prípustnej maximálnej naloženej hmotnosti jazdnej súpravy. |
|
5.2. |
Výkon motora sa meria v súlade s nariadením 80/1269/EHS alebo predpisom EHK OSN č. 85. |
6. Manévrovateľnosť
|
6.1. |
Vozidlo musí byť schopne manévrovať na každej strane po trajektórii celých 360° ako je zobrazené na obrázku 1 doplnku 3 k tejto prílohe bez toho, aby hociktorý z najkrajnejších bodov vozidla vyčnieval za vonkajší kruh alebo prenikal do vnútra vnútorného kruhu. |
|
6.1.1. |
Skúška sa vykonáva s vozidlom za podmienok, keď je nenaložené (t. j. s hmotnosťou v pohotovostnom stave) a naložené na svoju technicky prípustnú maximálnu naloženú hmotnosť. |
|
6.1.2. |
Na účely bodu 6.1 sa nezohľadňujú časti, ktoré môžu vyčnievať za šírku vozidla, uvedené v doplnku 1 k tejto prílohe. |
|
6.2. |
V prípade vozidiel vybavených zariadením na zdvíhanie náprav sa požiadavka bodu 6.1 uplatňuje, keď je zdvíhateľná náprava vo zdvihnutej polohe a keď je náprava, resp. nápravy s premiestniteľným zaťažením v prevádzke. |
|
6.3. |
Požiadavky bodu 6.1 sa overujú takto:
|
7. Maximálne vybočenie zadnej časti vozidla
7.1. Vozidlo sa skúša podľa skúšobnej metódy v ustálenom stave opísanej v bode 7.1.1.
7.1.1. Skúšobná metóda v ustálenom stave
|
7.1.1.2. |
Vozidlo musí stáť a jeho predné riadené kolesá musia smerovať tak, že ak sa vozidlo pohne, jeho najkrajnejší bod opíše kruh s polomerom 12,50 m. Vertikálna rovina dotýkajúca sa strany vozidla a nasmerovaná von z kruhu sa na vozovke vyznačí čiarou. Vozidlo sa musí pohnúť vpred tak, že predný najkrajnejší bod sleduje obrys vonkajšieho kruhu s polomerom 12,50 m. |
7.2. Maximálne vybočenie nesmie prekročiť: (pozri obrázok 3 doplnku 3 k tejto prílohe)
|
a) |
0,80 m; |
|
b) |
1,00 m v prípade, že je vozidlo vybavené zariadením na zdvíhanie náprav a náprava je zdvihnutá; |
|
c) |
1,00 m v prípade, že riadenou nápravou je posledná zadná náprava. |
ČASŤ D
Vozidlá kategórie O
1. Maximálne povolené rozmery
|
1.1. |
Rozmery nesmú prekročiť tieto hodnoty:
|
|
1.2. |
Na účely merania dĺžky, šírky a výšky musí mať vozidlo svoju hmotnosť v pohotovostnom stave, musí byť umiestnené na horizontálnom a rovnom povrchu s pneumatikami nahustenými na tlak odporúčaný výrobcom. |
|
1.3. |
Merania dĺžky, výšky a predného polomeru previsu sa musia vykonať v prípade, že ložná plocha alebo referenčná plocha uvedená v bode 1.2.1 druhého pododseku prílohy 7 k predpisu EHK OSN č. 55 je horizontálna. Nastaviteľné oje musia byť horizontálne a musia byť v jednej rovine so stredovou osou vozidla. Musia byť nastavené v polohe s ich maximálnym predĺžením. |
|
1.4. |
Len zariadenia a vybavenie uvedené v doplnku 1 tejto prílohy sa pri stanovovaní rozmerov uvedených v bode 1.1 nezohľadňujú. |
2. Rozloženie hmotnosti pre vozidlá s karosériou
2.1. Postup výpočtu
Zápisy:
|
„M“ |
technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť, |
|
„m0“ |
technicky prípustná maximálna hmotnosť v prednom bode spojenia, |
|
„mi“ |
technicky prípustná maximálna hmotnosť na nápravu označenú „i“, kde „i“ sa mení od 1 až do celkového počtu náprav vozidla, |
|
„mc“ |
technicky prípustná maximálna hmotnosť v zadnom bode spojenia, |
|
„μj“ |
technicky prípustná maximálna hmotnosť na skupinu náprav označených „j“, kde „j“ sa mení od 1 až do celkového počtu skupín náprav. |
2.1.1. Vykonajú sa príslušné výpočty, aby sa zabezpečilo, že požiadavky stanovené v bodoch 2.2 a 2.3 budú splnené pri každej technickej konfigurácii v rámci daného typu.
2.1.2. V prípade vozidiel vybavených zaťažiteľnými nápravami sa výpočty podľa bodov 2.2 a 2.3 musia vykonať s pružením náprav zaťažených ako v normálnom prevádzkovom stave.
2.1.3. V prípade vozidiel vybavených zdvíhateľnými nápravami sa výpočty požadované podľa bodov 2.2 a 2.3 vykonávajú pri spustených nápravách.
2.2. Všeobecné požiadavky
2.2.1. Súčet technicky prípustnej maximálnej hmotnosti v prednom bode spojenia, technicky prípustnej maximálnej hmotnosti na samostatné nápravy alebo skupinu náprav, technicky prípustnej maximálnej hmotnosti v zadnom bode spojenia nesmie byť menší ako technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť vozidla.
2.2.2. V prípade každej skupiny náprav označenej „j“ nesmie byť súčet hmotností mi na jej nápravách menší než hmotnosť μj.
Okrem toho žiadna z hmotností mi nesmie byť menšia než časť μj pôsobiaca na nápravu „i“ tak, ako je stanovené rozložením hmotnosti pre túto skupinu náprav.
2.3. Osobitné požiadavky
2.3.1. Súčet hmotnosti vozidla v pohotovostnom stave a hmotnosti nadštandardného vybavenia a technicky prípustnej maximálnej hmotnosti v bode, resp. bodoch spojenia nesmie prekročiť technicky prípustnú maximálnu naloženú hmotnosť vozidla.
2.3.2. V prípade, že je vozidlo naložené na svoju technicky prípustnú maximálnu naloženú hmotnosť, hmotnosť pôsobiaca na samostatnú nápravu „i“ nesmie prekročiť hmotnosť mi na danú nápravu, ani hmotnosť μj na skupinu náprav a ani technicky prípustnú maximálnu hmotnosť v bode spojenia m0.
2.3.3. Požiadavky bodu 2.3.2 musia byť splnené v týchto konfiguráciách zaťaženia:
2.3.3.1. Rovnomerné rozloženie užitočnej hmotnosti
Vozidlo musí byť zaťažené na súčet hmotnosti v pohotovostnom stave, hmotnosti nadštandardného vybavenia a užitočnej hmotnosti rozloženej rovnomerne v nákladnom priestore.
2.3.3.2. Nerovnomerné rozloženie užitočnej hmotnosti
Vozidlo musí byť zaťažené na súčet hmotnosti v pohotovostnom stave, hmotnosti nadštandardného vybavenia a užitočnej hmotnosti rozloženej podľa špecifikácií výrobcu.
Na takéto účely musí výrobca uviesť prípadné krajné prípustné polohy ťažiska užitočnej hmotnosti a/alebo karosérie a/alebo vybavenia alebo vnútorného vybavenia (napr. od 0,50 m do 1,30 m pred prvou zadnou nápravou).
2.3.3.3 Kombinácia rovnomerného a nerovnomerného rozloženia:
Požiadavky bodov 2.3.3.1 a 2.3.3.2 sa musia splniť súčasne.
2.3.3.4. V prípade, že je vozidlo vybavené rovným nákladovým priestorom, musia byť požiadavky bodu 2.3.3.1 vždy splnené.
2.3.4. Osobitné požiadavky pre obytné prívesy
2.3.4.1 Minimálna užitočná hmotnosť musí spĺňať túto požiadavku:
kde:
|
„n“ |
je maximálny počet lôžok a |
|
„L“ |
je celková dĺžka karosérie podľa definície v bode 6.1.2. normy ISO 7237:1981. |
3. Požiadavky na manévrovateľnosť
|
3.1. |
Prípojné vozidlá a návesy musia byť skonštruované tak, aby v prípade, že sú pripojené k ťažnému vozidlu, mohla jazdná súprava manévrovať na každej strane po trajektórii celých 360° tvorenej z dvoch sústredených kruhov, pričom vonkajší má polomer 12,50 m a vnútorný 5,30 m bez toho, aby hociktorý z najkrajnejších bodov ťažného vozidla vyčnieval za vonkajší kruh alebo hociktorý z najkrajnejších bodov prípojného vozidla alebo návesu prenikal do vnútorného kruhu. |
|
3.2. |
Náves je v súlade s požiadavkou bodu 3.1, ak jeho referenčný rázvor „RWB“ spĺňa túto požiadavku:
kde: „RWB“ je vzdialenosť medzi osou návesného čapu a stredovou osou neriadených náprav; „W“‘ je šírka návesu. |
|
3.3. |
Ak jedna alebo viaceré neriadené nápravy majú zariadenia na zdvíhanie náprav, zohľadňuje sa referenčný rázvor so spustenou alebo zdvihnutou nápravou, podľa toho, ktorý je dlhší. |
(1) Ú. v. EÚ L 124, 13.5.2011, s. 11.
(2) Ú. v. ES L 375, 31.12.1980, s. 46.
(3) Ú. v. EÚ L 326, 24.11.2006, s. 55.
Doplnok 1
Zoznam zariadení a vybavenia, ktoré sa nemusí zohľadniť pri stanovovaní najkrajnejších rozmerov
|
1. |
Vzhľadom na dodatočné obmedzenia stanovené v týchto tabuľkách, zariadenia a vybavenie uvedené v tabuľke I, II a III sa nemusí zohľadniť pri stanovovaní najkrajnejších rozmerov v prípade, že sú splnené tieto podmienky:
|
|
2. |
Požiadavky stanovené v písmenách a) a b) odseku 1 sa neuplatňujú na zariadenia na nepriamy výhľad. |
Tabuľka I
Dĺžka vozidla
|
Položka |
Kategórie vozidiel |
||||||||||
|
|
M1 |
M2 |
M3 |
N1 |
N2 |
N3 |
O1 |
O2 |
O3 |
O4 |
|
|
1. |
Zariadenia na nepriamy výhľad podľa definície v bode 2.1 predpisu EHK OSN č. 46 (1) |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
|
2. |
Zariadenia na stieranie a ostrekovanie |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
|
|
|
|
|
3. |
Vonkajšie slnečné clony |
— |
— |
— |
— |
x |
x |
— |
— |
— |
— |
|
4. |
Systém čelnej ochrany typovo schválený v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 78/2009 (2) |
x |
|
|
x |
|
|
|
|
|
|
|
5. |
Prístupové schody a držadlá |
— |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
|
6. |
Spojovacie zariadenie (ak je odstrániteľné) |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
— |
— |
— |
— |
|
7. |
Dodatočné spojovacie zariadenie v zadnej časti prípojného vozidla (ak je odstrániteľné) |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
x |
x |
x |
x |
|
8. |
Nosič bicyklov (ak je odstrániteľný alebo vysúvateľný) |
x |
|
|
x |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
|
9. |
Zdvižné plošiny, prístupové rampy alebo podobné vybavenie (keď nie sú vo vysunutej polohe a nevyčnievajú viac ako 300 mm) za predpokladu, že nie je prekročená nákladová kapacita vozidla. |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
|
10. |
Sledovacie a detekčné pomôcky vrátane radarov |
— |
x |
x |
— |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
|
11. |
Odolné nárazníky a podobné zariadenia |
— |
— |
— |
— |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
|
12. |
Colné plombovacie zariadenia a ich ochrana |
— |
— |
— |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
|
13. |
Zariadenia na pripevnenie nepremokavých plachiet a ich ochrana |
— |
— |
— |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
|
14. |
Pozdĺžne zarážky pre odmontovateľné karosérie |
— |
— |
— |
— |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
|
15. |
Tyčové zberače prúdu elektricky poháňaných vozidiel |
— |
— |
x |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
|
16. |
Predné alebo zadné označovacie tabuľky |
— |
x |
x |
— |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
|
17. |
Nepovinné svietidlá podľa definície v oddiele 2 predpisu EHK OSN č. 48 (3). |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
|
18. |
Skladateľné zariadenia a vybavenie konštruované na zníženie aerodynamického odporu za predpokladu, že vzadu nevyčnievajú o viac ako 500 mm z vonkajšej dĺžky vozidla a nepredlžujú dĺžku ložnej plochy. Takéto zariadenia musia byť skonštruované tak, že keď vozidlo stojí, vysúvajú sa takým spôsobom, že nedôjde k prekročeniu maximálnej povolenej dĺžky a neznižujú schopnosť vozidla byť vy užívané pre intermodálnu dopravu. |
— |
x |
x |
— |
x |
x |
— |
— |
x |
x |
Tabuľka II
W.4. Šírka vozidla
|
Položka |
Kategórie vozidiel |
||||||||||||
|
|
M1 |
M2 |
M3 |
N1 |
N2 |
N3 |
O1 |
O2 |
O3 |
O4 |
|||
|
1. |
Zariadenia na nepriamy výhľad podľa definície v bode 2.1 predpisu EHK OSN č. 46 |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
||
|
2. |
Vyduté časti stien pneumatiky v bode styku s povrchom vozovky |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
||
|
3. |
Zariadenia na oznamovanie poškodenia pneumatiky |
— |
— |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
||
|
4. |
Ukazovatele tlaku pneumatík |
— |
— |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
||
|
5. |
Bočné obrysové svietidlá |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
||
|
6. |
Osvetľovacie zariadenia |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
||
|
|
|
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
||
|
|
|
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
||
|
|
|
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
||
|
|
|
— |
— |
— |
— |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
||
|
|
|
— |
x |
x |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
||
|
7. |
Zdvižné plošiny, prístupové rampy alebo podobné vybavenie (keď nie sú vo vysunutej polohe a za predpokladu, že nepresahujú 10 mm za bok vozidla a rohy rámp obrátené dopredu alebo dozadu sú zaoblené s polomerom minimálne 5 mm; hrany musia byť zaokrúhlené s polomerom minimálne 2,5 mm |
— |
x |
x |
— |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
||
|
8. |
Bočné vysúvateľné vodiace zariadenia určené na používanie na autobusových vodiacich systémoch, ak nie sú zatiahnuté. |
— |
— |
x |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
||
|
9. |
Vysúvateľné schody, keď sú vysunuté a vozidlo stojí, |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
||
|
10. |
Sledovacie a detekčné pomôcky vrátane radarov |
— |
x |
x |
|
x |
x |
x |
x |
x |
x |
||
|
11. |
Zariadenia a vybavenie špeciálne konštruované na zníženie aerodynamického odporu za predpokladu, že vyčnievajú maximálne 50 mm na každej strane z vonkajšej šírky vozidla a nezväčšujú nákladovú kapacitu vozidla. Takéto zariadenia musia byť skonštruované tak, že keď vozidlo stojí, vysúvajú sa takým spôsobom, že nedôjde k prekročeniu maximálnej povolenej šírky a neznižujú schopnosť vozidla byť využívané pre intermodálnu dopravu. Keď sú zariadenia a vybavenie v prevádzke, šírka vozidla nesmie presiahnuť 2 650 mm. |
— |
— |
— |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
||
|
12. |
Colné plombovacie zariadenia a ich ochrana |
— |
— |
— |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
||
|
13. |
Zariadenia na pripevnenie nepremokavých plachiet a ich ochrana, ktoré neprečnievajú viac ako 20 mm v prípade, že sú maximálne 2,0 m od povrchu vozovky a viac ako 50 mm v prípade, že sú viac ako 2,0 m od povrchu vozovky. Hrany sú zaoblené na polomer minimálne 2,5 mm. |
— |
— |
— |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
||
|
14. |
Vyčnievajúce flexibilné časti systémov zabraňujúcich rozstreku uvedené v nariadení Komisie (EÚ) č. 109/2011 (4). |
— |
— |
— |
— |
x |
x |
— |
— |
x |
x |
||
|
15. |
Flexibilné blatníky, ktoré nie sú súčasťou položky 14. |
— |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
||
|
16. |
Snehové reťaze |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
||
|
17. |
Bezpečnostné zábradlie na prívesoch určených na prepravu vozidiel. Len v prípade vozidiel určených a skonštruovaných na prepravu minimálne dvoch ďalších vozidiel, v prípade ktorých je bezpečnostné zábradlie umiestnené vo výške viac ako 2,0 m nad zemou, ale maximálne 3,70 m nad zemou, a nepresahujú o viac ako 50 mm na krajnú stranu vozidla. Šírka vozidla nesmie presiahnuť 2 650 mm. |
— |
— |
— |
— |
x |
x |
— |
— |
x |
x |
||
Tabuľka III
Výška vozidla
|
|
M1 |
M2 |
M3 |
N1 |
N2 |
N3 |
O1 |
O2 |
O3 |
O4 |
|
|
1. |
Rádiová anténa alebo anténa pre príjem rádia a navigácie |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
x |
|
2. |
Pantografy alebo tyčové zberače prúdu v zdvihnutej polohe |
— |
— |
x |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
(1) Ú. v. EÚ L 177, 10.7.2010, s. 211.
(2) Ú. v. EÚ L 35, 4.2.2009, s. 1.
Doplnok 2
Povolené odchýlky pre typové schválenie a zhodu výroby
1. Rozmery
|
1.1. |
Meranie celkovej dĺžky, šírky a výšky sa vykonáva v súlade s bodom 1.2 častí A až D tejto prílohy. |
|
1.2. |
Pod podmienkou, že limity špecifikované v bode 1.1 časti A až D tejto prílohy nie sú prekročené, sa skutočné rozmery môžu líšiť od tých, ktoré uviedol výrobca, o maximálne 3 %. |
2. Hmotnosť v pohotovostnom stave a skutočná hmotnosť vozidla
|
2.1. |
Hmotnosť v pohotovostnom stave a skutočná hmotnosť sa musia skontrolovať tak, že sa vozidlo odváži a odráta sa hmotnosť namontovaného nadštandardného vybavenia. Na takéto účely musí váha zodpovedať požiadavkám smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/23/ES (1). |
|
2.2. |
Hmotnosť v pohotovostnom stave stanovená v súlade s požiadavkami bodu 2.1 sa môže líšiť od menovitej hodnoty uvedenej v bode 2.6 písm. b) prílohy I alebo v časti I, oddiele A alebo B prílohy III k smernici 2007/46/ES alebo v príslušnej položke osvedčenia o zhode nie viac ako o:
|
Doplnok 3
Údaje týkajúce sa požiadaviek na manévrovateľnosť
Obrázok 1
Kruh manévrovateľnosti
, 
Obrázok 2
Metóda zabehávania pre vozidlá kategórie M2 a M3
|
|
|
Obrázok 3
Skúšobná metóda v ustálenom stave pre vozidlá kategórie N2 a N3
PRÍLOHA II
STÚPAVOSŤ TERÉNNYCH VOZIDIEL
1. Všeobecné informácie
1.1. Touto prílohou sa stanovujú technické požiadavky na účely overenia stúpavosti vozidla s cieľom kategorizovať ho ako terénne vozidlo v súlade s oddielom 4 časti A prílohy II k smernici 2007/46/ES.
1.2. Technická služba musí overiť, či sa má dokončené alebo dokončované vozidlo alebo ťahač návesu, považovať za terénne vozidlo podľa požiadaviek stanovených v prílohe II k smernici 2007/46/ES.
1.3. V prípade nedokončených vozidiel sa toto overenie vykoná len na žiadosť výrobcu.
2. Skúšobné podmienky
2.1. Podmienky vozidla
|
2.1.1. |
Vozidlo sa pripraví podľa podmienok odporúčaných výrobcom a namontuje sa naň vybavenie uvedené v prílohe I k smernici 2007/46/ES. |
|
2.1.2. |
Nastavenie bŕzd, spojky (alebo rovnocenného zariadenia), motora a prevodovky sa nastaví v súlade s odporúčaním výrobcu na účely použitia mimo normálnych vozoviek. |
|
2.1.3. |
Pneumatiky musia byť tie, ktoré sú odporúčané na použitie v teréne. Ich hĺbka dezénu nesmie byť menšia ako 90 % hĺbky dezénu novej pneumatiky. Pneumatiky musia byť nahustené na tlak doporučený výrobcom vozidla. |
|
2.1.4. |
Vozidlo musí byť naložené na svoju technicky prípustnú maximálnu naloženú hmotnosť s rozložením hmotnosti, ktoré je úmerné rozloženiu maximálnej hmotnosti pôsobiacej na nápravy. Napr. 7,5 tonové vozidlo s maximálnou hmotnosťou pôsobiacou na prednú nápravu 4 tony a maximálnou hmotnosťou pôsobiacou na zadnú nápravu 6 ton sa skúša v hmotnosťou 3 tony (40 %) na prednú nápravu a 4,5 tony (60 %) na zadnú nápravu. |
2.2. Podmienky skúšobnej dráhy
|
2.2.1. |
Povrch skúšobnej dráhy musí byť suchý a musí byť z asfaltu alebo betónu |
|
2.2.2. |
Stúpanie musí vykazovať postupnú percentuálnu hodnotu 25 % s toleranciou + 3 % (θ = 14 stupňov). |
|
2.2.3. |
Po dohode s výrobcom sa skúška môže vykonať so stúpaním, ktoré vykazuje stúpanie väčšie ako 25 %. Skúška sa musí vykonať s maximálnymi hmotnosťami zníženými podľa skúšobných podmienok. Tieto podmienky sa musia uviesť v protokole. |
|
2.2.4. |
Povrch dráhy musí vykazovať dobrý koeficient adhézie. Index odolnosti voči šmyku (Skid Resistance Index, „SRI“) povrchu sa meria podľa normy CEN/TS 13036-2: 2010, Charakteristiky cestných povrchov a povrchov letiskových dráh – Skúšobné metódy – časť 2: Hodnotenie odolnosti voči šmyku povrchu vozovky použitím dynamických meracích systémov. Stredná hodnota SRI sa musí uviesť v protokole. |
3. Skúšobný postup
3.1. Vozidlo sa najprv musí umiestniť na horizontálny povrch.
3.2. Režim trakcie sa na nastaví na použitie v teréne. Zaradený prevodový stupeň resp. stupne musia umožniť stálu rýchlosť.
3.3. Uplatňujú sa oddiely 4 a 5 doplnku 1 prílohy II k smernici 2007/46/ES.
PRÍLOHA III
PODMIENKY ROVNOCENNOSTI PRUŽENIA A PNEUMATICKÉHO PRUŽENIA
1. Touto prílohou sa stanovujú technické podmienky týkajúce sa rovnocennosti pruženia a pneumatického pruženia v prípade hnacej nápravy resp. náprav vozidla.
2. Aby bolo pruženie uznané za rovnocenné s pneumatickým pružením, musí spĺňať tieto požiadavky:
|
2.1. |
Počas voľnej prechodovej nízkofrekvenčnej vertikálnej oscilácie odpruženej hmotnosti nad hnacou nápravou alebo skupinou náprav, musí byť nameraná frekvencia a tlmenie s pružením nesúcim svoje maximálne zaťaženie, v rozmedzí limitov definovaných v bodoch 2.3 až 2.6. |
|
2.2. |
Každá náprava musí byť vybavená hydraulickými tlmičmi. Na skupine náprav musia byť tlmiče umiestnené tak, aby minimalizovali osciláciu skupín náprav. |
|
2.3. |
Hodnota stredného pomerného tlmenia Dm musí byť vyššia než 20 % kritického tlmenia pre pruženie v jeho normálnom stave s umiestnenými a fungujúcimi hydraulickými tlmičmi. |
|
2.4. |
Pomerné tlmenie Dr pruženia so všetkými hydraulickými tlmičmi, odstránenými alebo nefungujúcimi, nesmie byť vyššie než 50 % Dm. |
|
2.5. |
Frekvencia odpruženej hmoty nad hnacou nápravou alebo skupinou náprav vo voľnej prechodovej vertikálnej oscilácii nesmie byť vyššia než 2,0 Hz. |
|
2.6. |
Skúšobné postupy pre meranie frekvencie a tlmenia sú stanovené v bode 3. |
3. Skúšobný postup
3.1. Frekvencia a tlmenie
|
3.1.1. |
Voľná oscilácia odpruženej hmotnosti je výsledkom tejto rovnice:
kde:
|
|
3.1.2. |
Frekvencia oscilácie („F“ v Hz) odpruženej hmotnosti je výsledkom tejto rovnice:
|
|
3.1.3. |
Tlmenie je kritické vtedy, keď C = Co kde:
Pomer tlmenia je daný pomerom koeficientu tlmenia a kritického tlmenia C/Co. |
|
3.1.4. |
Počas voľnej prechodnej oscilácie odpruženej hmotnosti bude vertikálny pohyb hmotnosti sledovať tlmenú sínusoidnú dráhu (obrázok 2). Frekvenciu je možné odhadnúť tak, že sa odmeria čas za toľko cyklov oscilácie, koľko je možné pozorovať. Tlmenie je možné odhadnúť tak, že sa odmerajú výšky po sebe idúcich špičiek oscilácie v rovnakom smere. |
|
3.1.5. |
Ak špičkové amplitúdy prvého a druhého cyklu oscilácie sú A1 a A2, potom je pomer tlmenie D daný touto rovnicou:
kde „ln“ je prirodzený logaritmus pomeru amplitúd. |
3.2. Skúšobný postup
Pre stanovenie pomeru tlmenia Dm pomocou skúšky, pomer tlmenia Dr s odstránenými hydraulickými tlmičmi a frekvenciou F pruženia, naložené vozidlo má spĺňať jednu z nasledovných podmienok:
|
a) |
pohybuje sa s nízkou rýchlosťou (5 km/h ± 1 km/h) cez 80 mm schod s profilom zobrazeným na obrázku 1. Prechodová oscilácia, ktorá sa analyzuje vzhľadom na frekvenciu a tlmenie nastáva potom, čo kolesá na hnacej náprave prejdú cez schod; |
|
b) |
ťahá sa dole za svoj podvozok tak, aby zaťaženie hnacej nápravy bolo 1,5-krát väčšie, než je jeho maximálna statická hodnota. Vozidlo, ktoré je držané v dolnej polohe, sa náhle uvoľní a analyzuje sa následná oscilácia; |
|
c) |
zdvíha sa hore za svoj podvozok tak, aby odpružená hmotnosť bola zdvihnutá o 80 mm nad hnaciu nápravu. Vozidlo držané v hornej polohe sa náhle pustí a analyzuje sa následná oscilácia; |
|
d) |
podrobí sa iným postupom, pokiaľ výrobca preukáže technickej službe, že sú rovnocenné. |
3.3. Skúšobné vybavenie vozidla a podmienky zaťaženia
|
3.3.1. |
Vozidlo musí byť vybavené meničom vertikálneho posunutia medzi hnacou nápravou a podvozkom priamo nad hnacou nápravou. S cieľom zistiť tlmenie môže byť zo stopy nameraný časový interval medzi prvou a druhou kompresnou špičkou. Pre dvojité hnacie skupiny náprav musia byť meniče vertikálneho posunutia namontované medzi každou hnacou nápravou a podvozkom priamo nad touto nápravou. |
|
3.3.2. |
Pneumatiky musia byť nahustené na príslušný tlak doporučený výrobcom vozidla. |
|
3.3.3 |
Skúška na overenie rovnocennosti pruženia sa vykonáva s technicky prípustnou maximálnou hmotnosťou na nápravu alebo skupinu náprav, a pre všetky menšie hmotnosti sa vychádza z tejto ekvivalencie. |
Obrázok 1
Schod pre skúšku pruženia
Obrázok 2
Tlmený prechodový jav
PRÍLOHA IV
TECHNICKÉ POŽIADAVKY NA INŠTALÁCIU ZDVÍHATEĽNÝCH NÁPRAV ALEBO NÁPRAV S PREMIESTNITEĽNÝM ZAŤAŽENÍM NA VOZIDLÁ
|
1. |
Ak je vozidlo vybavené jednou alebo viacerými zdvíhateľnými alebo zaťažiteľnými nápravami, musí sa zabezpečiť, že za normálnych jazdných podmienok nie sú maximálne technicky prípustné evidenčné/prevádzkové hmotnosti pôsobiace na nápravy alebo skupiny náprav prekročené. Na tento účel sa zdvíhateľná náprava(-y) alebo náprava(-y) s premiestniteľným zaťažením musí(-ia) spustiť smerom k vozovke alebo sa automaticky zaťažiť, ak je najbližšia(-ie) náprava(-y) skupiny alebo predná(-é) náprava(-y) motorového vozidla zaťažená svojou(-imi) maximálnou(-ymi) technicky prípustnou(-ými) evidenčnou(-ými)/prevádzkovou(-ými) hmotnosťou(-ami). V prípade, že je zdvíhateľná náprava vo zdvihnutej polohe, musí byť na účely bezpečnej jazdy za všetkých podmienok zabezpečené, aby bola hmotnosť na riadiacu nápravu resp. nápravy aj naďalej dostatočná. Na takéto účely musí výrobca vozidla, v prípade neúplných vozidiel, špecifikovať minimálnu hmotnosť na riadiacu nápravu resp. nápravy. |
|
2. |
Každé zariadenie na zdvíhanie nápravy namontované na vozidle, ako aj systémy potrebné pre jeho činnosť, musia byť konštruované a namontované tak, aby boli chránené pred akýmkoľvek nesprávnym používaním alebo neoprávneným zásahom. |
|
3. |
Požiadavky na rozjazd vozidiel na šmykľavých povrchoch a na zlepšenie ich manévrovateľnosti. |
|
3.1. |
Odchylne od požiadaviek bodu 1 a s cieľom pomôcť motorovým vozidlám alebo jazdným súpravám pri rozjazde na šmykľavom povrchu a zvýšiť trakciu pneumatík na týchto povrchoch, ako aj zlepšiť ich manévrovateľnosť, zariadenie na zdvíhanie náprav môže uviesť do pohybu zdvíhateľnú(-é) nápravu(-y) alebo nápravu(-y) s premiestniteľným zaťažením motorového vozidla alebo návesu s cieľom zvýšiť alebo znížiť hmotnosť pôsobiacu na riadiacu nápravu motorového vozidla, za týchto podmienok:
|
PRÍLOHA V
ČASŤ A
INFORMAČNÝ DOKUMENT
PREDPÍSANÝ VZOR
Informačný dokument č. … vzťahujúci sa na typové schválenie ES motorového vozidla a jeho prípojných vozidiel, pokiaľ ide o hmotnosti a rozmery vozidla.
Tieto informácie sa poskytujú v troch vyhotoveniach a spolu s obsahom. Akékoľvek výkresy sa musia vo vhodnej mierke dodať vo formáte A4 alebo musia byť poskladané na tento formát a musia byť dostatočne podrobné. Pokiaľ sa predkladajú fotografie, musia byť dostatočne podrobné.
0. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
0.1. Značka (obchodný názov výrobcu): …
0.2. Typ: …
0.2.1. Obchodný(-é) názov (názvy) (ak sú k dispozícii): …
0.4. Kategória vozidla (1): …
0.5. Názov spoločnosti a adresa výrobcu: …
0.8. Názov(-vy) a adresa(-y) montážneho(-nych) závodu(-ov): …
0.9. Meno a adresa prípadného zástupcu výrobcu: …
1. VŠEOBECNÉ KONŠTRUKČNÉ CHARAKTERISTIKY VOZIDLA:
1.1. Fotografie a/alebo nákresy reprezentatívneho vozidla: …
1.2. Rozmerový výkres celého vozidla: …
1.3. Počet náprav a kolies: …
1.3.1. Počet a umiestnenie náprav so zdvojenými kolesami: …
1.3.2. Počet a umiestnenie riadených náprav: …
1.3.3. Hnacie nápravy (počet, umiestnenie, prepojenie): …
1.4. Podvozok (pokiaľ existuje) (celkový výkres): …
1.7. Kabína vodiča (vpredu alebo normálna kapotovaná) (2): …
1.9. Uveďte, či je ťažné vozidlo určené na ťahanie návesov alebo iných prípojných vozidiel a či je prípojné vozidlo návesom, ojovým prívesom, prívesom so stredovou nápravou alebo prívesom s pevným ojom: …
1.10. Uveďte, či sú vozidlá špeciálne určené na prepravu tovaru s regulovanou teplotou: …
2. HMOTNOSTI A ROZMERY (4) (5) (6)
(v kg a mm) (v prípade potreby uveďte odkaz na výkres)
2.1. Rázvor(-y) kolies (plne naložené) (7): …
2.1.1. Vozidlá s dvomi nápravami: …
2.1.2. Vozidlá s tromi alebo viacerými nápravami
2.1.2.1. Vzdialenosť medzi susediacimi od prvej nápravy vpredu k poslednej náprave vzadu: …
2.1.2.2. Celkový vzdialenosť medzi nápravami: …
2.2. Točnica
2.2.1. V prípade návesov
2.2.1.1. Vzdialenosť medzi osou návesného čapu točnice a najzadnejšou časťou návesu: …
2.2.1.2. Maximálna vzdialenosť medzi osou návesného čapu točnice a ktorýmkoľvek bodom prednej časti návesu: …
2.2.1.3. Referenčný rázvor návesu (podľa požiadaviek v bode 3.2 časti D prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1230/2012: …
2.2.2. V prípade ťahačov návesov
2.2.2.1. Zaťaženie točnice (maximálne a minimálne; uveďte prípustné hodnoty v prípade neúplného vozidla) (8): …
2.3. Rozchod(-y) a šírka(-y) nápravy (náprav)
2.3.1. Rozchod každej riaditeľnej nápravy (9): …
2.3.2. Rozchod všetkých ostatných náprav (9): …
2.4. Rozsah rozmerov vozidla (celkových):
2.4.1. Podvozok bez karosérie
2.4.1.1. Dĺžka (10): …
2.4.1.1.1. Maximálna prípustná dĺžka: …
2.4.1.1.2. Minimálna prípustná dĺžka: …
2.4.1.1.3. V prípade prípojných vozidiel najväčšia prípustná dĺžka oja (11): …
2.4.1.2. Šírka (12):
2.4.1.2.1. Maximálna prípustná šírka: …
2.4.1.2.2. Minimálna prípustná šírka: …
2.4.1.3. Výška (13) (u výškovo nastaviteľného pruženia náprav uveďte normálnu prevádzkovú polohu): …
2.4.1.4. Predný previs (14): …
2.4.1.4.1. Predný nájazdový uhol (15) (16): … stupňov
2.4.1.5. Zadný previs (17): …
2.4.1.5.1. Zadný nájazdový uhol (18) (16): … stupňov
2.4.1.5.2. Minimálny a maximálny prípustný previs bodu spojenia (19): …
2.4.1.6. Svetlá výška (v súlade s vymedzením v bodoch 3.1.1 a 3.2.1 doplnku 1 k prílohe II k smernici 2007/46/ES)
2.4.1.6.1. Medzi nápravami: …
2.4.1.6.2. Pod prednou(-ými) nápravou(-ami): …
2.4.1.6.3. Pod zadnou(-ými) nápravou(-ami): …
2.4.1.8. Poloha ťažiska karosérie a/alebo vnútorného vybavenia a/alebo zariadenia a/alebo užitočného zaťaženia (minimálneho alebo maximálneho): …
2.4.2. Pre podvozok s karosériou
2.4.2.1. Dĺžka (10): …
2.4.2.1.1. Dĺžka ložnej plochy: …
2.4.2.2. Šírka (12): …
2.4.2.2.1. Hrúbka stien (v prípade vozidiel určených na prepravu tovaru s regulovanou teplotou): …
2.4.2.3. Výška (13) (u výškovo nastaviteľného pruženia náprav uveďte normálnu prevádzkovú polohu):. …
2.4.2.4. Predný previs (14): …
2.4.2.4.1. Predný nájazdový uhol (15) (16): … stupňov
2.4.2.5. Zadný previs (17): …
2.4.2.5.1. Zadný nájazdový uhol (18) (16): … stupňov
2.4.2.5.2. Minimálny a maximálny prípustný previs bodu spojenia (19): …
2.4.2.6. Svetlá výška (v súlade s vymedzením v bodoch 3.1.1. a 3.2.1 doplnku 1 k prílohe II k smernici 2007/46/ES) (16)
2.4.2.6.1. Medzi nápravami: …
2.4.2.6.2. Pod prednou(-ými) nápravou(-ami): …
2.4.2.6.3. Pod zadnou(-ými) nápravou(-ami): …
2.4.2.8. Polohy ťažiska užitočného zaťaženia (v prípade nerovnomerného zaťaženia): …
2.4.3. Pre karosériu schválenú bez podvozku (vozidlá kategórie M2 and M3)
2.4.3.1. Dĺžka (10): …
2.4.3.2. Šírka (12): …
2.4.3.3. Výška (13) na plánovanom type podvozku, resp. podvozkov (u výškovo nastaviteľného pruženia náprav uveďte normálnu prevádzkovú polohu): …
2.5. Minimálna hmotnosť pôsobiaca na riadiacu nápravu, resp. nápravy v prípade neúplných vozidiel: …
2.6. Hmotnosť v pohotovostnom stave (20)
a) minimálna a maximálna pre každý variant: …
2.6.1. Rozloženie tejto hmotnosti na nápravy a, v prípade návesu alebo prívesu so stredovou nápravou alebo prívesu s pevným ojom, hmotnosť pôsobiaca na bod spojenia: …
a) minimálna a maximálna pre každý variant: …
2.6.2. Hmotnosť nadštandardného vybavenia [pozri definíciu v článku 2 bode 5 nariadenia (EÚ) č. 1230/2012]: …
2.8. Technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť (21): …
2.8.1. Rozloženie tejto hmotnosti na nápravy a, v prípade návesu alebo prívesu so stredovou nápravou alebo prívesu s pevným ojom, zaťaženie v bode spojenia: …
2.9. Technicky prípustná maximálna hmotnosť na každú nápravu:…
2.10. Technicky prípustná maximálna hmotnosť na každú skupinu náprav:…
2.11. Technicky prípustná maximálna prípojná hmotnosť ťažného vozidla
v prípade:
2.11.1. ojového prívesu: …
2.11.2. návesu: …
2.11.3. prívesu so stredovou nápravou: …
2.11.4. príves s pevným ojom: …
2.11.4.1. Najväčší pomer previsu spojovacieho zariadenia (22) a rázvoru: …
2.11.4.2. Najvyššia V-hodnota: … kN
2.11.5 Technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť jazdnej súpravy: …
2.11.6. Maximálna hmotnosť nebrzdeného prípojného vozidla: …
2.12. Technicky prípustná maximálna hmotnosť v bode spojenia:
2.12.1. ťažného vozidla: …
2.12.2. návesu alebo prívesu so stredovou nápravou alebo prívesu s pevným ojom: …
2.12.3. Prípustná maximálna hmotnosť spojovacieho zariadenia (ak ho nemontuje výrobca): …
2.16. Určené prípustné maximálne evidenčné/prevádzkové hmotnosti (nepovinné)
2.16.1. Prípustná maximálna evidenčná/prevádzková naložená hmotnosť (23): …
2.16.2. Prípustná maximálna evidenčná/prevádzková hmotnosť na každú nápravu a v prípade návesov alebo prívesov so stredovou nápravou, určené zaťaženie v bode spojenia uvedené výrobcom, ak je menšie než technicky prípustná maximálna hmotnosť v bode spojenia (23): …
2.16.3. Prípustná evidenčná/prevádzková hmotnosť na každú skupinu náprav (23): …
2.16.4. Prípustná maximálna evidenčná/prevádzková prípojná hmotnosť (23): …
2.16.5. Prípustná maximálna evidenčná/prevádzková hmotnosť jazdnej súpravy (23): …
3. HNACIA JEDNOTKA (24)
3.1. Výrobca motora:…
3.2. Spaľovací motor
3.2.1.8. Maximálny čistý výkon motora (25): … kW pri … min–1 (hodnota stanovená výrobcom)
|
Poznámka: |
Na účely tohto nariadenia je povolené odkazovať na motor, ktorý vykazuje najnižší výkon. |
3.3. Elektrický motor
3.3.1.1. Maximálny hodinový výkon: … kW
3.4. Motor alebo kombinácia motora
3.4.1. Hybridné elektrické vozidlo: áno/nie (27)
3.4.5.4. Maximálny výkon: … kW
4. PREVODOVKA (28)
4.1. Výkres prevodovky (16): …
5. NÁPRAVY
5.1. Opis každej nápravy: …
5.2. Značka: …
5.3. Typ: …
5.4. Umiestnenie zdvíhateľnej nápravy, resp. náprav: …
5.5. Umiestnenie nápravy (náprav) s premiestniteľným zaťažením: …
6. PRUŽENIE
6.1. Výkres usporiadania pruženia: …
6.2. Typ a konštrukcia pruženia každej nápravy, skupiny náprav alebo kolesa: …
6.2.3. Pneumatické pruženie hnacej(-ích) nápravy (náprav): áno/nie (27)
6.2.3.1. Pruženie hnacej(-ích) nápravy (náprav) rovnocenné pneumatickému pruženiu: áno/nie (27)
6.2.3.2. Frekvencia a tlmenie vertikálnej oscilácie odpruženej hmoty: …
6.2.4. Pneumatické pruženie hnanej(-ých) nápravy (náprav): áno/nie (27)
6.2.4.1. Pruženie hnanej(-ých) nápravy (náprav) rovnocenné pneumatickému pruženiu: áno/nie (27)
6.2.4.2. Frekvencia a tlmenie vertikálnej oscilácie odpruženej hmoty: …
6.3. Rozloženie hmotnosti medzi nápravy, ktoré sú súčasťou skupiny náprav (v prípade potreby uveďte náležité obrázky): …
6.6. Pneumatiky a kolesá
6.6.1. Kombinácia(-e) pneumatika/koleso (29)
|
a) |
pri pneumatikách uveďte
|
6.6.1.1. Nápravy
6.6.1.1.1. Náprava 1: …
6.6.1.1.2. Náprava 2: …
atď.
9. KAROSÉRIA
9.1. Druh karosérie používajúci kódy definované v časti C prílohy II: …
9.10.3. Sedadlá
9.10.3.1. Počet miest na sedenie (30): …
9.10.3.1.1. Umiestnenie a usporiadanie: …
9.10.3.5. Súradnice alebo výkres bodu R (31)
9.10.3.5.1. Sedadlo vodiča: …
9.10.3.5.2. Všetky ostatné miesta na sedenie: …
9.25 Zariadenia navrhnuté na zníženie aerodynamického odporu
9.25.1. Výkres a opis zariadenia
11. SPOJENIA MEDZI ŤAŽNÝMI VOZIDLAMI A PRÍPOJNÝMI VOZIDLAMI A NÁVESMI
11.1. Trieda a typ spojovacieho(-ích) zariadenia(-í) namontovaného(-ých) alebo určeného(-ých) na montáž: …
11.2. Parametre D, U, S a V namontovaného(-ých) spojovacieho(-ích) zariadenia(-í) alebo minimálne parametre D, U, S a V spojovacieho(-ích) zariadenia(-í), ktoré sa má resp. majú namontovať: … daN
13. OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE AUTOBUSY A AUTOKARY
13.1. Trieda vozidla: trieda I/trieda II/trieda III/trieda A/trieda B (27)
13.2. Plocha pre cestujúcich (m2)
13.2.1. Celkom (S0): …
13.2.2. Horné podlažie (S0a) (27): …
13.2.3. Dolné podlažie (S0b) (27): …
13.2.4. Pre stojacich cestujúcich (S1): …
13.3. Počet cestujúcich (sediacich a stojacich)
13.3.1. Spolu (N): …
13.3.2. Horné podlažie (Na) (27): …
13.3.3. Dolné podlažie (Nb) (27): …
13.4. Počet sediacich cestujúcich
13.4.1. Spolu (A): …
13.4.2. Horné podlažie (Aa) (27): …
13.4.3. Dolné podlažie (Ab) (27): …
13.4.4. Počet miest pre invalidné vozíky vo vozidlách kategórie M2 a M3: …
13.7. Objem batožinového priestoru (m3): …
13.12. Výkres s rozmermi ukazujúcimi usporiadanie interiéru, pokiaľ ide o miesta na sedenie, priestor pre stojacich, používateľov invalidných vozíkov, batožinový priestor vrátane nosičov a nosičov lyží, ak existuje.
Vysvetľujúce poznámky
|
(b) |
Pokiaľ prostriedky označenia typu obsahujú znaky, ktoré nie sú dôležité pre opis typu vozidla, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktorých sa týka tento informačný dokument, také znaky sú v dokumentácii znázornené symbolom „?“ (napr. ABC??123??). |
|
(g3) |
|
|
(g14) |
|
|
(l) |
Táto hodnota sa zaokrúhľuje na najbližšiu desatinu milimetra. |
|
(o) |
Stanovené v súlade s požiadavkami smernice Rady 80/1268/EHS (33). |
ČASŤ B
Osvedčenie o typovom schválení ES
VZOR
Formát: A4 (210 × 297 mm)
OSVEDČENIE O TYPOVOM SCHVÁLENÍ ES
Oznámenie o:
|
typu vozidla, pokiaľ ide o jeho hmotnosti a rozmery |
||
|
|||
|
|||
|
|
so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. …/…
Typové schvaľovacie číslo ES:
Dôvod rozšírenia:
ODDIEL I
0.1. Značka (obchodný názov výrobcu):
0.2. Typ:
0.2.1. Obchodný(-é) názov (názvy) (ak sú k dispozícii):
0.4. Kategória vozidla(2):
0.5. Názov spoločnosti a adresa výrobcu:
0.8. Názov(-vy) a adresa(-y) montážneho(-nych) závodu(-ov):
0.9. Meno a adresa prípadného zástupcu výrobcu:
ODDIEL II
1. Prípadné doplňujúce informácie: pozri dodatok.
2. Technická služba zodpovedná za vykonávanie skúšok:
3. Dátum skúšobného protokolu:
4. Číslo skúšobného protokolu:
5. Prípadné poznámky:
6. Miesto:
7. Dátum:
8. Podpis:
|
Prílohy |
: |
|
(1) Klasifikácia podľa definícií uvedených v oddiele A prílohy II.
(2) „Riadenie vpredu vedľa motora“ ako je definované v bode 2.7. prílohy I k smernici Rady 74/297/EHS ().
(3) Ú. v. ES L 165, 20.6.1974, s. 16.
(4) Keď existuje jedna verzia so štandardnou kabínou a iná s kabínou s lôžkovou úpravou, uveďte pre obe verzie údaje o hmotnostiach a rozmeroch.
(5) Norma ISO 612: 1978 – Cestné vozidlá – Rozmery motorových vozidiel a vlečných vozidiel – podmienky a definície.
(6) Nadštandardné vybavenie, ktoré ovplyvňuje rozmery vozidla sa musí špecifikovať.
|
(g1) |
|
|
(g2) |
|
|
(g4) |
|
|
(g5) |
|
|
(g6) |
|
|
(g7) |
|
|
(g8) |
|
|
(g9) |
|
|
(g10) |
|
(16) Iba na účely definície terénnych vozidiel.
|
(g11) |
|
|
(g12) |
|
|
(g13) |
|
(20) Hmotnosť vodiča sa predpokladá 75 kg.
Systémy plnené kvapalinami (s výnimkou systémov na odpadovú vodu, ktoré musia zostať prázdne) sa naplnia na 100 % objemu podľa špecifikácií výrobcu.
Informácie uvedené v bode 2.6 písm. a) a 2.6.1 písm. a) sa nemusia poskytovať pre vozidlá kategórií N2, N3, M2, M3, O3, a O4.
(21) V prípade prívesov alebo návesov a u vozidiel spojených s prívesom alebo s návesom, kde je na spojovacie zariadenie alebo na točnicu prenášané značné vertikálne zaťaženie, sa toto zaťaženie po vydelení štandardným gravitačným zrýchlením zahrnie do maximálnej technicky prípustnej hmotnosti.
(22) „Previs spojovacieho zariadenia“ je vodorovná vzdialenosť medzi spojovacím zariadením pre prípojné vozidlá so stredovou nápravou a osou zadnej nápravy (zadných náprav).
(23) Uveďte tak, aby bola pre každú technickú konfiguráciu typu vozidla zrejmá skutočná hodnota.
(24) V prípade vozidla, ktoré jazdí na benzín, naftu, atď., alebo tiež v kombinácii s iným palivom, sa údaje uvedú znova.
V prípade nekonvenčných motorov a systémov výrobca poskytne údaje rovnocenné s údajmi, ktoré sú tu uvedené.
(25) Stanovené v súlade s požiadavkami smernice Rady 80/1269/EHS ().
(26) Ú. v. ES L 375, 31.12.1980, s. 46.
(27) Táto hodnota sa zaokrúhľuje na najbližšiu desatinu milimetra.
(28) Stanovené údaje uveďte pre všetky navrhované varianty.
(29) V prípade pneumatík kategórie Z určených na montáž na vozidlá, ktorých maximálna rýchlosť prekračuje 300 km/h, sa musia poskytnúť rovnocenné informácie.
(30) Počet miest na sedenie, ktorý sa uvedie, je ten, keď je vozidlo v pohybe. Rozsah sa môže špecifikovať v prípade modulárneho usporiadania.
(31) Bod „R“ alebo „referenčný bod sedenia“ je konštrukčný bod definovaný výrobcom vozidla pre každú polohu sedenia a stanovený vzhľadom na trojrozmerný referenčný systém, ako je špecifikované v prílohe III k smernici 77/649/EHS ().
(32) Ú. v. ES L 267, 19.10.1977, s. 1.
(33) OJ L 375, 31.12.1980, p. 36.
Dodatok
k osvedčeniu o typovom schválení ES č. …
Poznámky
|
1. |
Vozidlo bolo typovo schválené v súlade s článkom 6 ods. 1 tohto nariadenia (t. j. najkrajnejšie rozmery vozidla presahujú maximálne rozmery uvedené v časti A, B, C alebo D prílohy I): … áno/nie (1) |
|
2. |
Vozidlo je vybavené pneumatickým pružením … áno/nie (1) |
|
3. |
Vozidlo je vybavené pružením uznaným za rovnocenné s pneumatickým pružením: … áno/nie (1) |
|
4. |
Vozidlo spĺňa požiadavky na terénne vozidlo: … áno/nie (1) |
Vysvetlivky:
|
(2) |
Vymedzená v oddiele A prílohy II. |
(1) Nehodiace sa preškrtnite.
PRÍLOHA VI
Zmeny a doplnky príloh I, III, IX a XVI k smernici 2007/46/ES
Smernica 2007/46/ES sa mení a dopĺňa takto:
|
1. |
Príloha I sa mení a dopĺňa takto:
|
|
2. |
Časť I prílohy III sa mení a dopĺňa takto:
|
|
3. |
Príloha IX sa mení a dopĺňa takto:
|
|
4. |
Príloha XVI sa mení a dopĺňa takto:
|
PRÍLOHA VII
„PRÍLOHA XII
OBMEDZENIA MALÝCH SÉRIÍ A OBMEDZENIA KONČIACICH SÉRIÍ
A. OBMEDZENIA MALÝCH SÉRIÍ
|
1. |
Počet kusov jedného typu vozidla, ktorý sa má evidovať, predať alebo uviesť do prevádzky v premávke ročne v Európskej únii podľa článku 22 neprekročí pre príslušnú kategóriu vozidiel počet uvedený v tabuľke:
|
|
2. |
Počet kusov jedného typu vozidla, ktorý sa má evidovať, predať alebo uviesť do prevádzky v premávke ročne v jednom členskom štáte podľa článku 23, určí členský štát, ale pre príslušnú kategóriu vozidiel neprekročí počet uvedený v tabuľke:
|
|
3. |
Počet kusov jedného typu vozidla, ktorý sa má evidovať, predať alebo uviesť do prevádzky ročne v jednom členskom štáte na účely článku 6 ods. 2 nariadenia Komisie č. 1230/2012, určí každý členský štát, ale pre príslušnú kategóriu vozidiel neprekročí počet uvedený v tabuľke:
|
B. OBMEDZENIA KONČIACICH SÉRIÍ
Najväčší počet dokončených alebo dokončovaných vozidiel uvedených do prevádzky v premávke v každom členskom štáte podľa postupu končiacich sérií sa obmedzí na jeden zo spôsobov, ktoré si zvolí členský štát:
|
1. |
najväčší počet vozidiel jedného alebo viacerých typov v prípade kategórie M1, nesmie presiahnuť 10 % a v prípade všetkých ostatných kategórií nesmie presiahnuť 30 % vozidiel všetkých príslušných typov uvedených do prevádzky v premávke v tomto členskom štáte v predchádzajúcom roku. Ak by 10 %, resp. 30 % predstavovalo menej než 100 vozidiel, potom môžu členské štáty povoliť uviesť do prevádzky maximálne 100 vozidiel. |
|
2. |
počet vozidiel akéhokoľvek typu sa musí obmedziť na vozidlá, ktorým bolo vydané platné osvedčenie o zhode k dátumu alebo po dátume výroby a toto osvedčenie ostáva platné aspoň tri mesiace po jeho dátume vydania, potom však stráca svoju platnosť, pretože nadobúda účinnosť regulačný akt.“ |
SMERNICE
|
21.12.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 353/80 |
SMERNICA KOMISIE 2012/46/EÚ
zo 6. decembra 2012,
ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES zo 16. decembra 1997 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov, inštalovaných v necestných pojazdných strojoch (1) a najmä na jej článok 14,
keďže:
|
(1) |
Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/26/ES z 21. apríla 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/68/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch (2) boli s cieľom zvýšiť ochranu životného prostredia a ľudského zdravia do smernice 97/68/ES zavedené emisné stupne IIIA, IIIB a IV. Skúšobné metódy boli zodpovedajúcim spôsobom zmenené a doplnené najprv smernicou 2004/26/ES a neskôr smernicou Komisie 2010/26/EÚ z 31. marca 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch (3). |
|
(2) |
Limitné hodnoty stupňa IV budú povinné pre typové schválenie vydané od 1. januára 2013 pre motory kategórie Q a od 1. októbra 2013 pre motory kategórie R. Na základe získaných skúseností s normami Euro V a VI v prípade motorov ťažkých úžitkových vozidiel v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 z 18. júna 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov s ohľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a o prístupe k informáciám o oprave a údržbe vozidiel, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 715/2007 a smernica 2007/46/ES a zrušujú smernice 80/1269/EHS, 2005/55/ES a 2005/78/ES (4), boli identifikované určité nedostatky v skúšobných požiadavkách týkajúcich sa motorov stupňa IV. S cieľom umožniť typové schválenie motorov stupňa IV kategórií Q a R, pri zohľadnení technického pokroku a s cieľom zlepšiť globálnu harmonizáciu je potrebné zrevidovať a doplniť niektoré ustanovenia smernice 97/68/ES. Je to potrebné tiež z toho dôvodu, aby sa zúžili možnosti výkladu skúšobných výsledkov a obmedzili sa chyby pri hodnotení emisií motora. |
|
(3) |
Smernicou 2010/26/EÚ sa zaviedli ustanovenia o regulácii NOx, ktoré sú potrebné na to, aby sofistikované systémy dodatočnej úpravy, nevyhnutné na splnenie požiadaviek, ktorých cieľom je splnenie nových emisných limitov pre motory stupňa IIIB a IV, správne fungovali. Najmä s cieľom zabrániť, aby prevádzkovatelia obchádzali požiadavky na zhodu s emisnými limitmi, je vhodné doplniť ustanovenia o regulácii NOx zavedením systému výstrahy prevádzkovateľa, založeného na zodpovedajúcich ustanoveniach nariadenia (ES) č. 595/2009 pre ťažké úžitkové vozidlá (Euro VI), spolu s dvojstupňovým systémom podnecovania, ktorým by sa značne znížil výkon zariadenia a tým sa posilnila zhoda. |
|
(4) |
So zavedením elektronicky riadených motorov je potrebné upraviť skúšobný postup tak, aby sa pri skúškach motora lepšie zohľadňovali podmienky skutočného použitia a ďalej sa zabraňovalo obchádzaniu emisných požiadaviek [cycle beating]. Preto by sa počas typového schvaľovania mala preukázať zhoda v pracovnom priestore skúšaného motora, ktorý bol vybraný na základe normy ISO 8178. Tiež je potrebné špecifikovať prevádzkové podmienky motora, za ktorých sa tieto skúšky vykonávajú a upraviť metódy výpočtu pre špecifické emisie tak, aby sa zhodovali s metódami požadovanými v prípade ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a zosúladiť ich s ustanoveniami hlavných obchodných partnerov Únie. |
|
(5) |
Smernicou 97/68/ES sa od výrobcu požaduje, aby špecifikoval emisné parametre motora v rámci špecifických podmienok kontroly týkajúcich nadmorskej výšky, tlaku alebo teploty. S cieľom lepšie zohľadniť skutočné použitie motorov, je vhodné rozšíriť kritériá týkajúce sa teploty/tlaku a nadmorskej výšky ich dôkladnejším zosúladením s požiadavkami na vysokovýkonné motory stupňa Euro VI. |
|
(6) |
Taktiež by mali byť zrevidované požiadavky na životnosť s cieľom zabezpečiť efektívnosť znižovania emisií po uvedení motora do prevádzky. Z dôvodu technických zmien súvisiacich s motormi stupňa IV a ich príslušného systému dodatočnej úpravy, požiadavky na životnosť stanovené v smernici 97/68/ES nie sú pre tieto motory vhodné a preto by ustanovenia založené na požiadavkách nariadenia (ES) č. 595/2009, pokiaľ ide o vysokovýkonné motory stupňa Euro VI, mali byť začlenené do smernice 97/68/ES. |
|
(7) |
Na úrovni Európskej hospodárskej komisie OSN (predpis EHK OSN č. 96 série zmien 03) bol v prípade motorov stupňa IV prijatý globálne harmonizovaný skúšobný postup. Je vhodné uviesť, že tento postup sa vzťahuje aj na skúšanie daných motorov v Únii. |
|
(8) |
Smernicou 97/68/ES sa stanovuje, že schválenia vydané podľa iného špecifického právneho predpisu Únie alebo EHK OSN sú rovnocenné s typovými schváleniami vydanými podľa uvedenej smernice. Odkazy na právne akty považované za rovnocenné by sa mali prispôsobiť súčasným platným verziám. Pokiaľ ide o vysokovýkonné motory stupňa Euro VI, je potrebné špecifikovať, že rovnocennosť sa môže dosiahnuť len ak sú splnené určité doplňujúce požiadavky na systém podnecovania. |
|
(9) |
Oznamovanie emisií oxidu uhličitého (CO2) poskytuje ďalšie informácie o parametroch motora. Oznamovanie emisií CO2 skúšobných cyklov motora je súčasťou ustanovení nariadenia (ES) č. 595/2009 o ťažkých úžitkových vozidlách [normy na emisie Euro VI a emisie skleníkových plynov 40CFR a Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA)] Je preto vhodné zaviesť takéto ustanovenia aj do smernice 97/68/ES. |
|
(10) |
Smernica 97/68/ES neobsahuje špecifické požiadavky pre emisie kľukovej skrine, čo sú sekundárne emisie motora. S cieľom zabrániť problémom pri výklade je potrebné objasniť, ako sa emisie kľukovej skrine zohľadňujú pri posudzovaní toho, či sa emisnou skúškou prešlo alebo nie. Tieto ustanovenia by sa mali zosúladiť s ustanoveniami pre vysokovýkonné motory stupňa Euro VI a ustanoveniami US Tier 4 (EPA 40CFR časť 1039). |
|
(11) |
V smernici 97/68/ES sa uvádza, že motory sú kategorizované v rôznych kategóriách výkonu motora, a to podľa čistého výkonu motora a teda požiadaviek na emisné limity. V prípade nových elektronicky riadených motorov môže byť maximálny výkon motora odlišný od menovitého výkonu motora. S cieľom zabezpečiť, aby boli emisné požiadavky splnené, by sa za výkon motora mal považovať maximálny výkon motora. |
|
(12) |
Informačné dokumenty stanovené v smernici 97/68/ES by sa mali aktualizovať, aby zohľadňovali technický pokrok a zavedené zmeny. Nové dokumenty by mali umožňovať oznamovanie všetkých požadovaných informácií. |
|
(13) |
Smernica 97/68/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. |
|
(14) |
Členské štáty sa v súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie o vysvetľujúcich dokumentoch z 28. septembra 2011 zaviazali v opodstatnených prípadoch pripojiť k oznámeniu o svojich opatreniach na transpozíciu jeden alebo viac dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov na jej transpozíciu. |
|
(15) |
Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Technického výboru – motorové vozidlá príslušného podľa článku 15 smernice 97/68/ES, |
PRIJALA TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Zmeny a doplnenia smernice 97/68/ES
Smernica 97/68/ES sa mení a dopĺňa takto:
|
1. |
Príloha I sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou I k tejto smernici. |
|
2. |
Príloha II sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou II k tejto smernici. |
|
3. |
Príloha III sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou III k tejto smernici. |
|
4. |
Príloha VI sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou IV k tejto smernici. |
|
5. |
Príloha VII sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou V k tejto smernici. |
|
6. |
Príloha XI sa nahrádza textom uvedeným v prílohe VI k tejto smernici. |
|
7. |
Príloha XII sa nahrádza textom uvedeným v prílohe VII k tejto smernici. |
Článok 2
Transpozícia
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 21. decembra 2013. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 3
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 4
Adresáti
Táto smernica je adresovaná členským štátom.
V Bruseli 6. decembra 2012
Za Komisiu
predseda
José Manuel BARROSO
(1) Ú. v. ES L 59, 27.2.1998, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 146, 30.4.2004, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 86, 1.4.2010, s. 29.
(4) Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 1.
PRÍLOHA I
Príloha I k smernici 97/68/ES sa mení a dopĺňa takto:
|
1. |
Pridávajú sa tieto body 3.2.3 a 3.2.4:
|
|
2. |
Bod 8.3.2.2 sa nahrádza takto:
|
|
3. |
V bode 8.3.2.3 sa písmeno b) nahrádza takto:
|
|
4. |
Názov bodu 8.4 sa nahrádza takto: „Požiadavky na opatrenia na reguláciu NOx v prípade motorov stupňa IIIB“. |
|
5. |
Pridávajú sa tieto body 8.5, 8.6 a 8.7: „8.5. Požiadavky na opatrenia na reguláciu NOx v prípade motorov stupňa IV 8.5.1. Výrobca poskytne informácie, ktoré plne opisujú funkčné prevádzkové charakteristiky opatrení na reguláciu NOx, pomocou dokumentov uvedených v bode 2 doplnku 1 prílohy II a v bode 2 doplnku 3 prílohy II. 8.5.2. Stratégia regulovania emisií motora musí byť funkčná vo všetkých podmienkach vonkajšieho prostredia, ktoré sa pravidelne vyskytujú na území Únie, najmä pri nízkych teplotách okolia. Táto požiadavka sa neobmedzuje len na podmienky, za ktorých sa musí základná stratégia regulovania emisií používať podľa špecifikácie v bode 8.3.2.2. 8.5.3. Pri použití činidla musí výrobca preukázať, že pri postupe typového schvaľovania emisie amoniaku počas mimocestného nestáleho (jazdného) cyklu (NRTC) so štartom za tepla alebo mimocestného stáleho (jazdného) cyklu (NRSC) neprekračujú priemernú hodnotu 10 ppm. 8.5.4. Ak sa na necestný pojazdný stroj inštalujú alebo pripoja nádrže s činidlom, v nádržiach musí byť zariadenie, ktoré umožní odobrať vzorky činidla. Miesto odberu vzorky musí byť ľahko prístupné bez použitia akéhokoľvek špeciálneho nástroja alebo zariadenia. 8.5.5. V súlade s článkom 4 ods. 3 by sa typové schválenie malo podmieniť:
8.6. Regulačná oblasť pre stupeň IV V súlade s bodom 4.1.2.7 tejto prílohy, v prípade motorov stupňa IV nesmú emisie odobraté v regulačnej oblasti definované v prílohe I doplnku 2 prekročiť limitné hodnoty emisií uvedené v tabuľke 4.1.2.6 tejto prílohy o viac ako 100 %. 8.6.1. Požiadavky na preukazovanie Technická služba musí vybrať najviac tri náhodné body zaťaženia a otáčok v regulačnej oblasti na skúšanie. Technická služba tiež musí určiť náhodné poradie skúšobných bodov. Skúška sa musí vykonať v súlade so základnými požiadavkami NRSC, pričom každý skúšobný bod musí byť vyhodnotený samostatne. Každý skúšobný bod musí splniť limitné hodnoty definované v bode 8.6. 8.6.2. Skúšobné požiadavky Skúška sa musí vykonať okamžite po nespojitom režime skúšobných cyklov, ako je opísané v prílohe III. Avšak v prípade, keď sa výrobca podľa bodu 1.2.1 prílohy III rozhodne použiť postup prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03, skúška sa musí vykonať takto:
8.7. Overovanie emisií plynov z kľukovej skrine v prípade motorov stupňa IV 8.7.1. Žiadne emisie z kľukovej skrine sa nesmú vypúšťať priamo do okolitého ovzdušia, okrem výnimiek uvedených v bode 8.7.3. 8.7.2. Emisie z kľukovej skrine môžu byť z motorov vypúšťané do prúdu výfukových plynov pred akýmkoľvek zariadením na dodatočnú úpravu počas všetkých úkonov. 8.7.3. Motory vybavené turbodúchadlami, čerpadlami, ventilátormi alebo plniacimi dúchadlami pre nasávanie vzduchu môžu vypúšťať emisie z kľukovej skrine do okolitého ovzdušia. V tomto prípade sa emisie z kľukovej skrine musia pridať k výfukovým emisiám (buď fyzicky alebo matematicky) počas všetkých emisných skúšok v súlade s bodom 8.7.3.1 tohto bodu. 8.7.3.1. Emisie z kľukovej skrine Žiadne emisie z kľukovej skrine sa nesmú vypúšťať priamo do okolitého ovzdušia, okrem týchto výnimiek: motory vybavené turbodúchadlami, čerpadlami, ventilátormi alebo plniacimi dúchadlami pre nasávanie vzduchu môžu vypúšťať emisie z kľukovej skrine do okolitého ovzdušia, ak sa emisie pridajú k výfukovým emisiám (buď fyzicky alebo matematicky) počas všetkých emisných skúšok. Výrobcovia využívajúci túto výnimku musia nainštalovať motory tak, aby sa dali všetky emisie kľukovej skrine odviesť do systému odoberania vzoriek emisií. Na účely tohto bodu sa emisie kľukovej skrine, ktoré sú počas všetkých úkonov odvedené do prúdu výfukových plynov pred zariadením dodatočnej úpravy výfukových plynov, nepovažujú za vypustené priamo do okolitého ovzdušia. Emisie kľukovej skrine sa musia odviesť do výfukového systému, aby sa zmerali, týmto spôsobom:
|
|
6. |
Pridáva sa nasledujúci bod 9: „9. VÝBER VÝKONNOSTNEJ KATEGÓRIE MOTOROV
|
|
7. |
Dopĺňajú sa tieto doplnky 1 a 2: „Doplnok 1 Požiadavky na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx 1. Úvod V tejto prílohe sa stanovujú požiadavky na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx. Sú v nej zahrnuté požiadavky na motory, ktoré predpokladajú používanie činidla na zníženie emisií. 1.1. Definície a skratky ‚Diagnostický systém regulácie NOx (NCD)‘ je systém motora, ktorý dokáže
‚Porucha regulácie NOx (NCM)‘ je pokus neoprávnene manipulovať so systémom regulácie NOx motora alebo porucha, ktorá ma vplyv na tento systém a vyplýva z pokusu o manipuláciu, podľa tejto smernice musí viesť zistenie takej poruchy k aktivácii systému výstrahy alebo podnecovania. ‚Diagnostický poruchový kód (DTC)‘ je číslicový alebo alfanumerický indikátor, ktorý identifikuje alebo označuje poruchu regulácie NOx. ‚Potvrdený a aktívny diagnostický poruchový kód (DTC)‘ je diagnostický poruchový kód, ktorý sa ukladá počas časového intervalu, v ktorom systém NCD zistí, že došlo k poruche. ‚Snímací nástroj‘ je zariadenie na externé skúšanie používané na mimopalubnú komunikáciu so systémom NCD. ‚Rad motorov podľa NCD‘ je výrobcom stanovená skupina systémov motorov, ktoré používajú rovnaké metódy monitorovania/diagnostiky funkčných porúch regulácie NOx. 2. Všeobecné požiadavky Systém motora musí byť vybavený diagnostickým systémom regulácie NOx (NCD), ktorý dokáže identifikovať poruchy regulácie NOx (NCM) uvedené v tejto prílohe. Každý systém motorov, na ktorý sa vzťahuje tento bod, musí byť navrhnutý, zostrojený a namontovaný tak, aby bol schopný spĺňať tieto požiadavky za bežných podmienok prevádzky. Pri dosahovaní tohto cieľa je prijateľné, že motory, ktoré boli použité dlhšie, ako je ich životnosť špecifikovaná v bode 3.1 doplnku 5 prílohy III k tejto smernici, vykazujú určité zhoršenie výkonu a citlivosti diagnostického systému regulácie NOx (NCD), takže prahy špecifikované v tejto prílohe môžu byť prekročené predtým, ako budú systémy výstrahy a/alebo podnecovania aktivované. 2.1. Požadované informácie 2.1.1. Ak si systém regulovania emisií vyžaduje činidlo, výrobca musí v bode 2.2.1.13 doplnku 1 a v bode 2.2.1.13 doplnku 3 prílohy II uviesť charakteristiky tohto činidla, vrátane typu činidla, informácií o koncentrácii, keď je činidlo v roztoku, prevádzkových teplotných podmienok a odkazu na medzinárodné normy, pokiaľ ide o jeho zloženie a kvalitu. 2.1.2. Podrobné písomné informácie plne opisujúce funkčné prevádzkové charakteristiky systému výstrahy prevádzkovateľa stanovené v súlade s bodom 4 a systému podnecovania prevádzkovateľa stanovené v súlade s bodom 5 sa predkladajú schvaľovaciemu orgánu v čase podania žiadosti o typové schválenie. 2.1.3. Výrobca musí poskytnúť dokumenty na inštaláciu, ktoré keď ich použije výrobca pôvodného zariadenia, zabezpečia, že motor vrátane systému regulácie emisií, ktorý je súčasťou schváleného typu motora, ak je nainštalovaný v stroji, bude fungovať spolu s potrebnými časťami stroja, spôsobom, ktorý bude v súlade s požiadavkami tejto prílohy. Táto dokumentácia musí obsahovať podrobné technické požiadavky a ustanovenia týkajúce sa systému motora (softvér, hardvér a komunikácia) potrebné pre správnu inštaláciu systému motora do stroja. 2.2. Prevádzkové podmienky 2.2.1. Diagnostický systém regulácie NOx musí byť funkčný za týchto podmienok:
Tento bod sa neuplatňuje v prípade monitorovania hladiny činidla v nádrži, ak sa monitorovanie vykonáva za všetkých podmienok, za ktorých je meranie technicky uskutočniteľné (napríklad za všetkých podmienok, pri ktorých kvapalné činidlo nezamrzne). 2.3. Ochrana pred zamrznutím činidla 2.3.1. Je povolené používať vyhrievanú alebo nevyhrievanú nádrž činidla a systém dávkovania. Vyhrievaný systém musí spĺňať požiadavky bodu 2.3.2. Nevyhrievaný systém musí spĺňať požiadavky bodu 2.3.3. 2.3.1.1. Používanie nevyhrievanej nádrže a dávkovacieho systému činidla musí byť označené v písomných pokynoch pre majiteľa vozidla. 2.3.2. Nádrž s činidlom a systém dávkovania 2.3.2.1. Ak činidlo zamrzlo, činidlo sa musí dať použiť maximálne do 70 minút po naštartovaní motora pri teplote okolia 266 K (– 7 °C). 2.3.2.2. Konštrukčné kritériá pre vyhrievaný systém Vyhrievaný systém musí byť navrhnutý tak, že pri skúšaní spĺňa výkonnostné požiadavky stanovené v tomto bode podľa definovaného postupu.
2.3.2.3. Hodnotenie konštrukčných kritérií sa môže vykonať v studenej skúšobnej komore s použitím celého stroja alebo častí, ktoré zodpovedajú častiam, ktoré sa majú nainštalovať na stroj alebo na základe skúšok v teréne. 2.3.3. Aktivácia systému výstrahy a systému podnecovania prevádzkovateľa pre nevyhrievaný systém 2.3.3.1. Systém výstrahy prevádzkovateľa opísaný v bode 4 sa musí aktivovať, ak činidlo nie je dávkované pri teplote okolia ≤ 266 K (– 7 °C). 2.3.3.2. V prípade, že sa činidlo nezačne dávkovať pri teplote ≤ 266 K (– 7 °C), maximálne do 70 minút sa musí aktivovať systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4. 2.4. Diagnostické požiadavky 2.4.1. Diagnostický systém regulácie NOx musí byť schopný identifikovať poruchy regulácie NOx uvedené v tejto prílohe prostredníctvom diagnostických poruchových kódov uložených v počítačovej pamäti a na požiadanie umožniť prečítanie tejto informácie v prístroji mimo vozidlo. 2.4.2. Požiadavky na zaznamenávanie diagnostických poruchových kódov 2.4.2.1. Diagnostický systém regulácie NOx musí zaznamenať DTC v prípade každej zreteľnej poruchy regulácie NOx. 2.4.2.2. Diagnostický systém regulácie NOx musí do 60 minút prevádzky motora zistiť, či je prítomná identifikovateľná porucha. Vtedy sa uloží ‚potvrdený a aktívny DTC‘ a aktivuje sa systém výstrahy podľa bodu 4. 2.4.2.3. Ak sa v prípade monitorov na presné zistenie a potvrdenie poruchy regulácie NOx (napr. v prípade monitorov používajúcich štatistické modely alebo spotrebu kvapaliny v stroji) vyžaduje viac ako 60 minút prevádzkového času, schvaľovací orgán môže povoliť dlhší časový interval na monitorovanie za predpokladu, že výrobca zdôvodní potrebu dlhšieho intervalu (a to technickými podkladmi, výsledkami pokusov, internou praxou, atď.). 2.4.3. Požiadavky na vymazávanie diagnostických poruchových kódov (DTC)
2.4.4. Systém NCD nesmie byť naprogramovaný alebo skonštruovaný tak, aby sa kedykoľvek v priebehu celej životnosti motora celkom alebo čiastočne deaktivoval z dôvodu doby opotrebovania stroja. Systém rovnako nesmie obsahovať algoritmus alebo stratégiu určenú na znižovanie účinnosti systému NCD rokmi. 2.4.5. Všetky preprogramovateľné počítačové kódy alebo prevádzkové parametre systému NCD musia byť odolné proti neoprávnenej manipulácii. 2.4.6. Rad motorov podľa NCD Výrobca je zodpovedný za určenie radu motorov podľa NCD. Vytváranie skupín systémov motorov v rámci radu motorov podľa NCD sa vykoná na základe osvedčeného odborného úsudku a musí ho schváliť správny orgán. Motory, ktoré nepatria do rovnakého radu motorov, môžu napriek tomu patriť do rovnakého radu motorov podľa NCD. 2.4.6.1. Parametre vymedzujúce rad motorov podľa NCD Rad motorov podľa NCD je vymedzený základnými konštrukčnými parametrami, ktoré musia byť spoločné pre systémy motorov v rámci radu. Aby mohli byť systémy motorov považované za motory toho istého radu motorov podľa NCD, musia si byť podobné v týchto základných parametroch:
Tieto podobné charakteristiky musí preukázať výrobca pomocou vhodných technických postupov preukazovania alebo inými vhodnými postupmi a musí ich schváliť schvaľovací orgán. Výrobca môže požiadať schvaľovací orgán o schválenie malých rozdielov v metódach monitorovania/diagnostiky diagnostického systému regulácie NOx, pokiaľ ide o zmenu konfigurácie motora, vtedy, keď tieto metódy považuje výrobca za podobné a líšia sa len v špecifických charakteristikách daných komponentov (napr. vo veľkosti, prietoku výfukových plynov atď.); alebo je ich podobnosť stanovená na základe osvedčeného odborného úsudku. 3. Požiadavky na údržbu
4. Systém výstrahy prevádzkovateľa
5. Systém podnecovania prevádzkovateľa 5.1. Súčasťou stroja musí byť systém podnecovania prevádzkovateľa založený na jednom z týchto princípov:
5.2. Na základe predchádzajúceho schválenia orgánom typového schvaľovania, motor môže byť vybavený prostriedkom na vypnutie podnecovania prevádzkovateľa počas stavu núdze vyhlásenej národnou alebo regionálnou vládou, ich pohotovostnými službami alebo ozbrojenými zložkami. 5.3. Systém nízkoúrovňového podnecovania
Obrázok 1 Schéma zníženia krútiaceho momentu pri nízkoúrovňovom podnecovaní
5.4. Systém silného podnecovania
5.5. S cieľom zohľadniť obavy týkajúce sa bezpečnosti a umožniť samoopravnú diagnostiku, použitie funkcie zablokovania podnecovania z dôvodu uvoľnenia plného výkonu motora sa povoľuje za predpokladu, že:
5.6. Systém podnecovania prevádzkovateľa sa musí deaktivovať, keď zaniknú podmienky pre jeho aktiváciu. Systém podnecovania prevádzkovateľa sa nesmie automaticky deaktivovať bez toho, aby bol odstránený dôvod na jeho aktiváciu. 5.7. Podrobné údaje o postupoch aktivácie a deaktivácie systému podnecovania prevádzkovateľa sú uvedené v bode 11. 5.8. Súčasne so žiadosťou o typové schválenie podľa tejto smernice výrobca musí preukázať činnosť systému podnecovania prevádzkovateľa, ako je uvedené v bode 11. 6. Dostupnosť činidla 6.1. Ukazovateľ hladiny činidla Stroj musí mať ukazovateľ, ktorý jasne informuje prevádzkovateľa o hladine činidla v nádrži. Minimálna akceptovateľná úroveň výkonnosti pre ukazovateľ činidla je tá, pri ktorej musí nepretržite indikovať hladinu činidla, pričom systém výstrahy prevádzkovateľa uvedený v bode 4 je aktivovaný. Ukazovateľ činidla môže byť vo forme analógovej alebo digitálnej zobrazovacej jednotky a môže ukazovať hladinu ako podiel plného objemu nádrže, množstvo zostatkového činidla alebo odhadovaný zvyšný počet prevádzkových hodín. 6.2. Aktivácia systému výstrahy prevádzkovateľa
6.3. Aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa
7. Monitorovanie kvality činidla 7.1. Motor alebo stroj musí byť vybavený prostriedkami zisťujúcimi prítomnosť nesprávneho činidla na prístrojovej doske.
7.2. Aktivácia systému výstrahy prevádzkovateľa Keď monitorovací systém potvrdí, že kvalita činidla je nesprávna, systém výstrahy prevádzkovateľa opísaný v bode 4 sa musí aktivovať. Ak systém výstrahy zahŕňa systém zobrazovania správ, musí zobraziť správu obsahujúcu dôvod výstrahy (napr. ‚zistená nesprávna močovina‘, ‚zistené nesprávne AdBlue‘, alebo ‚zistené nesprávne činidlo‘). 7.3. Aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa
8. Činnosť dávkovania činidla 8.1. Motor musí obsahovať prostriedok na určenie prerušenia dávkovania. 8.2. Počítadlo činnosti dávkovania činidla
8.3. Aktivácia systému výstrahy prevádzkovateľa Systém výstrahy prevádzkovateľa opísaný v bode 4 sa musí aktivovať v prípade prerušenia dávkovania, ktoré určí počítadlo činnosti dávkovania podľa bodu 8.2.1. Ak systém výstrahy zahŕňa systém zobrazovania správ, zobrazí správu obsahujúcu dôvod výstrahy (napr. ‚porucha dávkovania močoviny‘, ‚porucha dávkovania AdBlue‘ alebo ‚porucha dávkovania činidla‘). 8.4. Aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa
9. Poruchy monitorovania, ktoré môžu byť pripísané neoprávnenej manipulácii 9.1. Okrem hladiny činidla v nádrži, kvality činidla a prerušenia dávkovania, sa musia monitorovať tieto poruchy, pretože môžu byť pripísané neoprávnenej manipulácii:
9.2. Požiadavky na monitorovanie 9.2.1. Diagnostický systém regulácie NOx sa musí monitorovať z dôvodu elektrických porúch a odstránenia alebo deaktivácie ktoréhokoľvek snímača, ktorý mu bráni diagnostikovať akékoľvek iné poruchy uvedené v bodoch 6 až 8 (monitorovanie komponentov). Neúplný zoznam snímačov, ktoré ovplyvňujú diagnostickú schopnosť, obsahuje snímače, ktoré priamo merajú koncentráciu NOx, snímače kvality močoviny, snímače okolitého prostredia a snímače používané na monitorovanie činnosti dávkovania činidla, výšky hladiny činidla alebo spotreby činidla. 9.2.2. Počítadlo ventila EGR
9.2.3. Počítadlo, resp. počítadlá systému NCD
9.3. Aktivácia systému výstrahy prevádzkovateľa Systém výstrahy prevádzkovateľa opísaný v bode 4 sa musí aktivovať v prípade výskytu ktorejkoľvek z porúch uvedených v bode 9.1 a musí indikovať, že je potrebná neodkladná oprava. Ak systém výstrahy zahŕňa systém zobrazovania správ, zobrazí správu indikujúcu niektorý z dôvodov výstrahy (napríklad ‚ventil dávkovania činidla je odpojený‘ alebo ‚kritická porucha spojená s emisiami‘). 9.4. Aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa 9.4.1. Systém nízkoúrovňového podnecovania opísaný v bode 5.3 sa musí aktivovať, ak sa chyba špecifikovaná v bode 9.1 nenapraví v priebehu maximálne 36 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému výstrahy prevádzkovateľa opísaného v bode 9.3. 9.4.2. Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4 sa musí aktivovať, ak sa chyba špecifikovaná v bode 9.1 nenapraví v priebehu maximálne 100 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému výstrahy prevádzkovateľa opísaného v bode 9.3. 9.4.3. Počet hodín pred aktiváciou systémov podnecovania sa zníži v prípade opakovaného výskytu funkčnej poruchy v súlade s mechanizmom opísaným v bode 11. 9.5. Ako alternatívu k požiadavkám v bode 9.2 môže výrobca použiť snímač NOx umiestnený vo výfukovom potrubí. V takom prípade:
10. Požiadavky na preukazovanie 10.1. Všeobecné ustanovenia Súlad s požiadavkami tejto prílohy sa, ako je uvedené v tabuľke 1 a špecifikované v tomto bode, musí preukázať počas typového schvaľovania:
Tabuľka 1 Uvedenie obsahu procesu preukazovania v súlade s ustanoveniami bodov 10.3 a 10.4 tohto doplnku
10.2. Rady motorov alebo rady motorov podľa NCD Súlad radu motorov alebo radu motorov podľa NCD s požiadavkami tohto bodu 10 sa môže preukazovať skúškou jedného z členov posudzovaného radu za predpokladu, že výrobca preukáže schvaľovaciemu orgánu, že monitorovacie systémy potrebné na splnenie požiadaviek tejto prílohy sú v rámci radu podobné. 10.2.1. Preukazovanie, že monitorovacie systémy pre ostatných členov radu motorov podľa NCD sú podobné sa môže vykonať tak, že sa schvaľovacím orgánom predložia také prvky ako algoritmy, funkčné analýzy atď. 10.2.2. Skúšaný motor vyberie výrobca po dohode so schvaľovacím orgánom. Môže, ale nemusí to byť základný motor posudzovaného radu. 10.2.3. Ak motory radu motorov patria do radu motorov podľa NCD, ktorý už bol typovo schválený podľa bodu 10.2.1 (obrázok 3), súlad tohto radu motorov sa považuje za preukázaný bez ďalších skúšok za predpokladu, že výrobca preukáže orgánu, že monitorovacie systémy potrebné na splnenie požiadaviek tejto prílohy sú v rámci posudzovaných radov motorov a radov motorov podľa NCD podobné. Obrázok 3 Už preukázaný súlad radu motorov podľa NCD
10.3. Preukázanie aktivácie systému výstrahy 10.3.1. Súlad aktivácie varovného systému sa preukazuje vykonaním dvoch skúšok: nedostatok činidla a kategóriou jednej poruchy posudzovanej v bode 7 až 9 tejto prílohy. 10.3.2. Výber porúch, ktoré sa majú podrobiť skúške 10.3.2.1. S cieľom preukázať aktiváciu systému výstrahy v prípade chybnej kvality činidla sa musí vybrať činidlo so zriedenou účinnou zložkou, ktorá je zriedená minimálne v takom pomere, akú oznámil výrobca v súlade s požiadavkami bodu 7 tejto prílohy. 10.3.2.2. S cieľom preukázať aktiváciu systému výstrahy v prípade porúch definovaných v bode 9 tejto prílohy, ktoré možno pripísať nepovolenej manipulácii, sa výber musí vykonať v súlade s týmito požiadavkami:
10.3.3. Preukázanie 10.3.3.1. Na účely tohto preukázania sa vykoná samostatná skúška pre každú z porúch posudzovaných v bode 10.3.1. 10.3.3.2. Počas skúšky sa nesmie vyskytnúť žiadna porucha okrem poruchy podrobovanej skúške. 10.3.3.3. Pred začatím skúšky musia byť všetky diagnostické poruchové kódy vymazané. 10.3.3.4. Poruchy podrobované skúške môžu byť na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho orgánu simulované. 10.3.3.5. Zisťovanie iných porúch ako nedostatok činidla V prípade iných porúch ako nedostatok činidla, keď je porucha pôvodná alebo simulovaná, sa zisťovanie takejto poruchy vykonáva takto:
10.3.3.6. Zisťovanie v prípade nedostatku činidla Na účely preukázania aktivácie systému výstrahy v prípade nedostatku činidla je systém motora prevádzkovaný v priebehu jedného alebo viacerých skúšobných cyklov NCD podľa uváženia výrobcu.
10.3.3.7. Skúšobný cyklus NCD
10.3.4. Preukázanie aktivácie systému výstrahy sa považuje za uskutočnené, ak na konci každej preukazovacej skúšky vykonanej podľa bodu 10.3.3 bol systém výstrahy riadne aktivovaný. 10.4. Preukazovanie aktivácie systému podnecovania 10.4.1. Preukazovanie aktivácie systému podnecovania sa vykonáva skúškami uskutočnenými na skúšobnom zariadení motora. 10.4.1.1. Všetky komponenty vozidla alebo podsystémy, ktoré nie sú fyzicky namontované na systéme motora, ako sú snímače teploty okolia, snímače hladiny a systémy výstrahy a informovania prevádzkovateľa, ktoré si vyžadujú preukázanie, musia byť na tento účel pripojené k systému motora alebo musia byť simulované, k spokojnosti schvaľovacieho orgánu. 10.4.1.2. Ak sa výrobca rozhodne a dohodne so schvaľovacím orgánom, preukazovacie skúšky sa môžu vykonať na kompletnom stroji alebo strojnom zariadení buď tak, že sa stroj namontuje na vhodné skúšobné zariadenie alebo sa nechá bežať na skúšobnej dráhe za kontrolovaných podmienok. 10.4.2. Skúšobným postupom sa musí preukázať aktivácia systému podnecovania v prípade nedostatku činidla a v prípade jednej z porúch vymedzených v bodoch 7, 8 alebo 9 tejto prílohy. 10.4.3. Na účely tohto preukázania:
10.4.4. Výrobca musí okrem toho preukázať činnosť systému podnecovania za tých podmienok porúch vymedzených v bodoch 7, 8 a 9 tejto prílohy, ktoré neboli vybrané na použitie v preukazovacích skúškach opísaných v bodoch 10.4.1 až 10.4.3. Tieto dodatočné preukazovania sa môžu vykonať tak, že výrobca predloží schvaľovaciemu orgánu technický prípad s použitím dôkazov, ako sú algoritmy, funkčné analýzy a výsledky predchádzajúcich skúšok. 10.4.4.1. Tieto dodatočné preukazovania musia najmä preukázať k spokojnosti schvaľovacieho orgánu zahrnutie správneho mechanizmu zníženia krútiaceho momentu do elektronickej riadiacej jednotky motora. 10.4.5. Preukazovacia skúška systému nízkoúrovňového podnecovania 10.4.5.1. Toto preukazovanie sa musí začať, keď bol systém výstrahy, prípadne systém ‚nepretržitej‘ výstrahy aktivovaný v dôsledku zistenia poruchy, ktorú vybral schvaľovací orgán. 10.4.5.2. Keď je systém kontrolovaný na reakciu v prípade nedostatku činidla v nádrži, systém motora sa nechá bežať dovtedy, kým dostupnosť činidla nedosiahne hodnotu 2,5 % plného menovitého objemu nádrže alebo hodnotu stanovenú výrobcom v súlade s bodom 6.3.1 tejto prílohy, pri ktorej má pracovať systém nízkoúrovňového podnecovania.
10.4.5.3. Keď je systém kontrolovaný na reakciu v prípade inej poruchy, ako je nedostatok činidla v nádrži, systém motora sa nechá bežať príslušný počet prevádzkových hodín uvedený v tabuľke 3 tohto doplnku alebo podľa voľby výrobcu dovtedy, kým príslušné počítadlo nedosiahne hodnotu, pri ktorej sa systém nízkoúrovňového podnecovania aktivuje. 10.4.5.4. Preukázanie systému nízkoúrovňového podnecovania sa považuje za uskutočnené, ak na konci každej preukazovacej skúšky vykonanej v súlade s bodmi 10.4.5.2 a 10.4.5.3 výrobca preukázal schvaľovaciemu orgánu, že elektronická riadiaca jednotka motora aktivovala mechanizmus zníženia krútiaceho momentu. 10.4.6. Preukazovacia skúška systému silného podnecovania 10.4.6.1. Toto preukazovanie sa musí začať od stavu, keď systém nízkoúrovňového podnecovania bol predtým aktivovaný, a môže sa vykonať ako pokračovanie skúšok vykonaných s cieľom preukázať systém nízkoúrovňového podnecovania. 10.4.6.2. Keď je systém kontrolovaný na reakciu v prípade nedostatku činidla v nádrži, systém motora musí byť v chode až pokiaľ sa nádrž činidla nevyprázdni alebo nedosiahne hodnotu pod 2,5 % plného menovitého objemu nádrže, pri ktorej sa, podľa výrobcu, aktivuje systém silného podnecovania.
10.4.6.3. Keď je systém kontrolovaný na reakciu v prípade inej poruchy, ako je nedostatok činidla v nádrži, systém motora sa nechá bežať príslušný počet prevádzkových hodín uvedený v tabuľke 3 tohto doplnku alebo podľa voľby výrobcu dovtedy, kým príslušné počítadlo nedosiahne hodnotu, pri ktorej sa systém silného podnecovania aktivuje. 10.4.6.4. Preukázanie systému silného podnecovania sa považuje za uskutočnené, ak na konci každej preukazovacej skúšky vykonanej v súlade s bodmi 10.4.6.2 a 10.4.6.3 výrobca preukázal orgánu typového schvaľovania, že mechanizmus silného podnecovania, posudzovaný v tejto prílohe, bol aktivovaný. 10.4.7. Alternatívne, ak sa výrobca rozhodne a dohodne so schvaľovacím orgánom, môže sa preukázanie mechanizmov podnecovania vykonať na kompletnom stroji v súlade s požiadavkami bodu 5.4 buď tak, že sa stroj namontuje na vhodné skúšobné zariadenie, alebo sa nechá bežať na skúšobnej dráhe za kontrolovaných podmienok. 10.4.7.1. Stroj sa musí prevádzkovať dovtedy, kým počítadlo spojené s vybranou poruchou nedosiahne príslušný počet prevádzkových hodín uvedený v tabuľke 3 tohto doplnku, prípadne kým sa nádrž činidla buď nevyprázdni, alebo hladina neklesne pod hodnotu 2,5 % plného menovitého objemu nádrže, pri ktorej sa výrobca rozhodol aktivovať systém silného podnecovania. 11. Opis aktivačných a deaktivačných mechanizmov výstrahy a podnecovania prevádzkovateľa 11.1. S cieľom doplniť požiadavky uvedené v tejto prílohe týkajúce sa aktivačných a deaktivačných mechanizmov výstrahy a podnecovania prevádzkovateľa, v tomto bode 11 sa špecifikujú technické požiadavky na uskutočňovanie aktivačných a deaktivačných mechanizmov. 11.2. Aktivačné a deaktivačné mechanizmy systému výstrahy 11.2.1. Systém výstrahy prevádzkovateľa sa musí aktivovať v prípade, keď diagnostický poruchový kód (DTC) spojený s poruchou regulácie NOx odôvodňujúcou jeho aktiváciu, je v stave uvedenom v tabuľke 2 tohto doplnku. Tabuľka 2 Aktivácia systému výstrahy prevádzkovateľa
11.2.2. Systém výstrahy prevádzkovateľa sa musí deaktivovať v prípade, keď diagnostický systém vyhodnotí, že porucha prislúchajúca tejto výstrahe už neexistuje alebo keď snímací nástroj vymaže informácie vrátane DTC súvisiacich s poruchami, ktoré odôvodňujú jeho aktiváciu. 11.2.2.1. Požiadavky na vymazanie ‚informácií o regulácii NOx‘ 11.2.2.1.1. Vymazanie/opätovné nastavenie ‚informácií o regulácii NOx‘ snímacím nástrojom Na základe príkazu zo snímacieho nástroja sa ďalej uvedené údaje vymažú z pamäte počítača alebo opätovne nastavia na hodnotu stanovenú v tomto doplnku (pozri tabuľku 3). Tabuľka 3 Vymazanie/opätovné nastavenie ‚informácií o regulácii NOx‘ snímacím nástrojom
11.2.2.1.2. Informácie o regulácii NOx nesmú byť zmazané v dôsledku odpojenia batérie(-í) stroja. 11.2.2.1.3. Vymazanie ‚informácií o regulácii NOx‘ je možné len v podmienkach ‚vypnutého motora‘. 11.2.2.1.4. Pri vymazávaní ‚informácií o regulácii NOx‘ vrátane DTC sa nesmie stav žiadneho počítadla priradeného k týmto poruchám a uvedeného v tejto prílohe vymazať, ale musí sa znovu nastaviť na hodnotu stanovenú v príslušnom bode tejto prílohy. 11.3. Aktivačné a deaktivačné mechanizmy systému podnecovania prevádzkovateľa 11.3.1. Systém podnecovania prevádzkovateľa sa aktivuje, keď je systém výstrahy aktívny a počítadlo prislúchajúce typu poruchy regulácie NOx odôvodňujúcej jeho aktiváciu, dosiahlo hodnotu uvedenú v tabuľke 4 tohto doplnku. 11.3.2. Systém podnecovania prevádzkovateľa sa aktivuje, keď systém už viac nezisťuje funkčnú poruchu odôvodňujúcu jeho aktiváciu, alebo keď snímací nástroj alebo nástroj údržby vymazal informácie, vrátane DTC, súvisiace s poruchami odôvodňujúcimi jeho aktiváciu. 11.3.3. Systém výstrahy prevádzkovateľa a systém podnecovania prevádzkovateľa sa musí okamžite aktivovať, resp. deaktivovať v súlade s ustanoveniami bodu 6 tejto prílohy po posúdení množstva činidla v jeho nádrži. V takom prípade aktivačné a deaktivačné mechanizmy nesmú závisieť od statusu žiadneho súvisiaceho DTC. 11.4. Mechanizmus počítadla 11.4.1. Všeobecné informácie 11.4.1.1. V záujme splnenia požiadaviek tejto prílohy musí systém obsahovať najmenej 4 počítadlá na zaznamenávanie počtu hodín, počas ktorých bol motor v prevádzke, keď systém zistil:
11.4.1.1.1. Prípadne môže výrobca použiť jedno alebo viac počítadiel na zoskupenie porúch uvedených v bode 11.4.1.1. 11.4.1.2. Každé z týchto počítadiel musí počítať až do maximálnej hodnoty umožnenej 2-bytovým počítadlom s rozlíšením 1 hodina a túto hodnotu uloží dovtedy, kým nebudú splnené podmienky umožňujúce vynulovať počítadlo. 11.4.1.3. Výrobca môže použiť jedno alebo viac počítadiel systému NCD. Jedno počítadlo môže zhromažďovať počet hodín dvoch alebo viacerých rôznych porúch prislúchajúcich danému typu počítadla, z ktorých ani jedna nedosiahla čas uvedený počítadlom. 11.4.1.3.1. Ak sa výrobca rozhodne použiť viac počítadiel systému NCD, systém musí byť schopný priradiť konkrétne počítadlo monitorovacieho systému každej poruche, ktorá v súlade s touto prílohou prislúcha danému typu počítadla. 11.4.2. Princíp mechanizmu počítadla 11.4.2.1. Každé počítadlo musí fungovať takto:
11.5. Znázornenie aktivačných a deaktivačných mechanizmov a mechanizmov počítadla 11.5.1. V tomto bode sú znázornené aktivačné a deaktivačné mechanizmy a mechanizmy počítadla pre niektoré typické príklady. Obrázky a opisy uvedené v bodoch 11.5.2, 11.5.3 a 11.5.4 sú uvedené v tejto prílohe čisto na účely ilustrácie a nemalo by sa ne odkazovať ani ako na príklady požiadaviek tejto smernice, ani ako na konečné stavy príslušných procesov. Hodiny počítadla na obrázkoch 6 a 7 odkazujú na maximálne hodnoty silného podnecovania v tabuľke 4. Na účely zjednodušenia, nebola napríklad v týchto ilustráciách uvedená skutočnosť, že systém výstrahy bude aktívny aj vtedy, keď je aktívny systém podnecovania. Obrázok 4 Opätovná aktivácia a vynulovanie počítadla po intervale, keď došlo k jeho zastaveniu
11.5.2. Na obrázku 5 je znázornená prevádzka aktivačných a deaktivačných mechanizmov pri monitorovaní dostupnosti činidla v piatich prípadoch:
Obrázok 5 Dostupnosť činidla
11.5.3. Obrázok 6 znázorňuje tri prípady zlej kvality činidla:
Obrázok 6 Plnenie činidlom zlej kvality
11.5.4. Obrázok 7 znázorňuje tri prípady poruchy systému dávkovania močoviny. Tento obrázok znázorňuje aj proces, ktorý sa uplatňuje v prípade monitorovania porúch opísaných v bode 9 tejto prílohy.
Obrázok 7 Porucha systému dávkovania činidla
12. Preukazovanie najnižšej prípustnej koncentrácie činidla CDmin
Doplnok 2 Požiadavky riadiacej oblasti v prípade motorov stupňa IV 1. Regulačná oblasť motora Regulačná oblasť motora (pozri obrázok 1) sa definuje takto: rozsah otáčok: od otáčok A k vysokým otáčkam, kde: otáčky A = nízke otáčky + 15 % (vysoké otáčky – nízke otáčky). Vysoké a nízke otáčky podľa definície v prílohe III alebo ak sa výrobca rozhodne, na základe možnosti uvedenej v bode 1.2.1 prílohy III, že použije postup prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03, musí sa použiť definícia bodov 2.1.33 a 2.1.37 predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03. Ak sú namerané otáčky motora A v rozsahu ± 3 % otáčok motora deklarovaných výrobcom, musia sa použiť deklarované otáčky motora. Ak sa v prípade ktorýchkoľvek skúšobných otáčok prekročí táto tolerancia, použijú sa namerané otáčky motora. 2. Zo skúšania sa musia vylúčiť tieto podmienky prevádzky motora:
Výrobca môže požiadať, aby technická služba vylúčila prevádzkové body z riadiacej oblasti definované v bode 1 a 2 tohto doplnku počas certifikácie/typového schválenia. V závislosti od kladného stanoviska schvaľovacieho orgánu môže technická služba udeliť toto vylúčenie, ak výrobca dokáže preukázať, že motor nie je nikdy schopný prevádzky v týchto bodoch, keď sa používa v akejkoľvek kombinácii stroja. Obrázok 1 Regulačná oblasť
|
PRÍLOHA II
Príloha II k smernici 97/68/ES sa mení a dopĺňa takto:
|
1. |
Doplnok 1 sa mení a dopĺňa takto:
|
|
2. |
Doplnok 2 sa mení a dopĺňa takto:
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(1) Nehodiace sa prečiarknite.
(2) Ak to nie je uplatniteľné, uveďte ‚neuplatňuje sa‘.“
(3) Podrobnosti sú uvedené v doplnku 1.
(4) Podrobnosti sú uvedené v doplnku 3.“
PRÍLOHA III
Príloha III k smernici 97/68/ES sa mení a dopĺňa takto:
|
1. |
bod 1.2 sa nahrádza takto: „1.2. Výber skúšobného postupu Skúška sa musí vykonať na motore namontovanom na skúšobnom zariadení a pripojenom k dynamometru. 1.2.1. Skúšobné postupy pre stupne I, II, IIIA, IIIB a IV Skúška sa musí vykonať v súlade s postupom uvedeným v tejto prílohe alebo, podľa výberu výrobcu; použije sa skúšobný postup uvedený v prílohe 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03. Okrem toho sa uplatňujú tieto požiadavky:
|
|
2. |
Doplnok 5 sa nahrádza takto: „Doplnok 5 Požiadavky na životnosť 1. OVEROVANIE ŽIVOTNOSTI VZNETOVÝCH MOTOROV STUPŇA IIIA A IIIB Tento doplnok sa vzťahuje len na vznetové motory stupňa IIIA a IIIB. 1.1. Výrobcovia musia stanoviť hodnotu faktora zhoršenia pre každú regulovanú znečisťujúcu látku v prípade všetkých radov motorov stupňa IIIA a IIIB. Tieto faktory zhoršenia sa musia použiť pre typové schválenie a skúšania na výrobnej linke. 1.1.1. Skúška na stanovenie faktorov zhoršenia sa musí vykonať takto:
1.2. Informácie o faktore zhoršenia v žiadostiach o schválenie 1.2.1. V žiadosti o schválenie radu vznetových motorov nepoužívajúcich žiadne zariadenie dodatočnej úpravy sa musia doplnkové faktory zhoršenia špecifikovať pre každú znečisťujúcu látku. 1.2.2. V žiadosti o schválenie radu vznetových motorov nepoužívajúcich žiadne zariadenie dodatočnej úpravy sa musia násobkové faktory zhoršenia špecifikovať pre každú znečisťujúcu látku. 1.2.3. Výrobca musí na požiadanie poskytnúť orgánu typového schvaľovania informácie na doloženie hodnôt faktorov zhoršenia. Obyčajne sú to výsledky emisných skúšok, skúšobný program akumulácie prevádzky, postupy na údržbu v prípade potreby spolu s informáciami na podporu technických posudkov o technickej rovnocennosti. 2. OVEROVANIE ŽIVOTNOSTI VZNETOVÝCH MOTOROV STUPŇA IV 2.1. Všeobecné informácie 2.1.1. Tento bod sa vzťahuje na vznetové motory stupňa IV. Na žiadosť výrobcu sa môže vzťahovať na vznetové motory stupňov IIIA a IIIB ako alternatíva k požiadavkám bodu 1 tohto doplnku. 2.1.2. V tomto bode 2 sa uvádzajú postupy na výber motorov, ktoré sa majú skúšať počas programu akumulácie prevádzky na účely stanovenia faktorov zhoršenia pre typové schválenie motorov stupňa IV a posúdení zhody výroby. Faktory zhoršenia sa musia vzťahovať v súlade s bodom 2.4.7 na emisie namerané podľa prílohy III k tejto smernici. 2.1.3. Prevádzkové akumulačné skúšky alebo emisné skúšky vykonávané s cieľom stanoviť zhoršenie nemusia byť vykonané za prítomnosti schvaľujúceho orgánu. 2.1.4. Tento bod 2 tiež podrobne opisuje údržbu súvisiacu i nesúvisiacu s emisiami, ktorá by sa mala alebo môže vykonávať na motoroch podliehajúcich programu akumulácie prevádzky. Táto údržba musí zodpovedať údržbe vykonávanej na motoroch v prevádzke a musí sa oznámiť majiteľom nových motorov. 2.1.5. Na žiadosť výrobcu môže orgán typového schvaľovania povoliť použitie faktorov zhoršenia, ktoré boli stanovené s použitím postupov, ktoré sú alternatívou k postupom uvedeným v bodoch 2.4.1 až 2.4.5. V tomto prípade musí výrobca k spokojnosti schvaľovacieho orgánu preukázať, že použité alternatívne postupy sú rovnako dôsledné ako postupy uvedené v bodoch 2.4.1 až 2.4.5. 2.2. Definície Vzťahujú sa na bod 2 doplnku 5: 2.2.1. ‚cyklus starnutia‘ je prevádzka stroja alebo motora (rýchlosť, zaťaženie, výkon), ktorá sa má vykonať počas akumulácie prevádzky; 2.2.2. ‚dôležité komponenty súvisiace s emisiami‘ sú komponenty, ktoré sú určené predovšetkým na reguláciu emisií: akýkoľvek systém dodatočnej úpravy výfukových plynov, elektronická riadiaca jednotka motora a s ňou súvisiace snímače a hnacie jednotky, a systém recirkulácie výfukových plynov (ďalej len ‚EGR‘ – exhaust gas recirculation) vrátane všetkých súvisiacich filtrov, chladičov, riadiacich ventilov a potrubia; 2.2.3. ‚dôležitá údržba súvisiaca s emisiami‘ je údržba, ktorá sa má vykonať na dôležitých komponentoch súvisiacich s emisiami; 2.2.4. ‚údržba súvisiaca s emisiami‘ je údržba, ktorá významne ovplyvňuje emisie, alebo ktorá môže ovplyvniť zhoršenie emisných vlastností vozidla alebo motora emisiami počas ich bežného používania v prevádzke; 2.2.5. ‚rad motorov podľa systému dodatočnej úpravy‘ je podskupina radu motorov vytvorená výrobcom, používajúca podobný systém dodatočnej úpravy výfukových plynov; 2.2.6. ‚údržba nesúvisiaca s emisiami‘ je údržba, ktorá významne neovplyvňuje emisie a ktorá nemá dlhodobý vplyv na zhoršenie emisných vlastností stroja alebo motora počas ich používania v prevádzke, potom ako je údržba vykonaná; 2.2.7. ‚Program akumulácie prevádzky‘ je cyklus starnutia a doba akumulácie prevádzky na určenie faktorov zhoršenia pre rad motorov so systémom dodatočnej úpravy. 2.3. Výber motorov na stanovenie faktorov zhoršenia pre čas životnosti emisií 2.3.1. Na emisné skúšanie s cieľom stanoviť faktory zhoršenia pre čas životnosti emisií sa vyberú motory z radu motorov definovaného v bode 6 prílohy I k tejto smernici. 2.3.2. Motory z rôznych radov motorov sa môžu ďalej spájať do radov na základe typu použitého systému dodatočnej úpravy výfukových plynov. Na to, aby motory s rôznym usporiadaním valcov, ale s podobnými technickými špecifikáciami a inštaláciou pre systémy dodatočnej úpravy výfukových plynov, boli zaradené do toho istého radu motorov so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, výrobca musí poskytnúť schvaľovaciemu orgánu údaje preukazujúce, že účinnosť znižovania emisií takýchto systémov motora je podobná. 2.3.3. Výrobca motorov vyberie jeden motor reprezentujúci rad motorov so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov určený v súlade s bodom 2.3.2 na skúšky v priebehu programu akumulácie prevádzky vymedzenom v bodom 2.4.2 a predloží o tom správu schvaľovaciemu orgánu pred začiatkom každej skúšky. 2.3.3.1. Ak sa orgán pre typové schvaľovanie rozhodne, že najhorší prípad emisií radu motorov so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov môže byť lepšie charakterizovaný iným motorom, potom motor, ktorý sa podrobí skúške, vyberie orgán pre typové schvaľovanie spoločne s výrobcom motorov. 2.4. Stanovenie faktorov zhoršenia pre čas životnosti emisií 2.4.1. Všeobecné informácie Faktory zhoršenia životnosti uplatňované na rad motorov so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov sa získavajú z vybraných motorov na základe programu akumulácie prevádzky, ktorý zahŕňa pravidelné skúšanie pre emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok v rámci skúšok NRSC a NRTC. 2.4.2. Program akumulácie prevádzky Programy akumulácie prevádzky sa môžu uskutočňovať podľa voľby výrobcu tak, že stroj vybavený vybraným motorom sa nechá bežať v prevádzkovom programe akumulácie alebo sa vybraný základný motor nechá bežať v programe akumulácie prevádzky dynamometra. 2.4.2.1. Akumulácia prevádzky alebo akumulácia prevádzky dynamometra
2.4.2.2. Ak sa orgán typového schvaľovania rozhodne, že treba vykonať dodatočné merania medzi bodmi vybranými výrobcom, musí to oznámiť výrobcovi. Výrobca musí pripraviť revidovaný program akumulácie prevádzky, ktorý schváli orgán typového schvaľovania. 2.4.3. Skúšanie motora 2.4.3.1. Systém stabilizácie motora
2.4.3.2. Skúšanie akumulácie prevádzky
2.4.4. Predkladanie správ 2.4.4.1. O výsledkoch všetkých emisných skúšok (NRSC a NRTC so štartom za tepla) vykonaných počas programu akumulácie prevádzky sa podávajú správy orgánu typového schvaľovania. Ak sa niektorá emisná skúška vyhlási za neplatnú, výrobca poskytne vysvetlenie, prečo bola skúška vyhlásená za neplatnú. V takom prípade sa v priebehu ďalších 100 hodín akumulácie prevádzky vykoná ďalšia séria emisných skúšok. 2.4.4.2. Výrobca si ponechá záznamy o všetkých informáciách týkajúcich sa všetkých emisných skúšok a údržby vykonaných na motore počas programu akumulácie prevádzky. Tieto informácie sa predkladajú schvaľovaciemu orgánu spoločne s výsledkami emisných skúšok vykonaných počas programu akumulácie prevádzky. 2.4.5. Stanovenie faktorov zhoršovania 2.4.5.1. Pre každú znečisťujúcu látku meranú počas cyklov NRSC a NRTC so štartom za tepla a v každom skúšobnom bode počas programu akumulácie prevádzky sa vykoná ‚najvhodnejšia‘ lineárna regresná analýza na základe všetkých výsledkov skúšok. Výsledky každej skúšky pre každú znečisťujúcu látku sa vyjadrujú s presnosťou na rovnaký počet desatinných miest ako limitná hodnota pre danú znečisťujúcu látku, platná pre daný rad motorov, plus jedno ďalšie desatinné miesto. V súlade s bodom 2.4.2.1.4 alebo bodom 2.4.2.1.5, ak sa vo všetkých skúšobných bodoch vykonal len jeden skúšobný cyklus (NRSC alebo NRTC so štartom za tepla), regresná analýza sa musí vykonať na základe skúšobných výsledkov zo skúšobného cyklu vykonaného v každom skúšobnom bode. Na žiadosť výrobcu a s predbežným súhlasom orgánu typového schvaľovania sa môže povoliť nelineárna regresia. 2.4.5.2. Hodnoty emisií pre každú znečisťujúcu látku na začiatku programu akumulácie prevádzky a v konečnom bode času životnosti emisií, ktorý sa uplatňuje na skúšaný motor, sa vypočítajú z regresnej rovnice. Ak je program akumulácie prevádzky kratší ako čas životnosti emisií, hodnoty emisií v konečnom bode času životnosti emisií sa určia extrapoláciou regresnej rovnice, ako je stanovené v bode 2.4.5.1. V prípade, že sa emisné hodnoty používajú pre rady motorov v rovnakom rade zariadení dodatočnej úpravy, ale s rozdielnymi časmi životnosti emisií, potom sa musia emisné hodnoty na konci času životnosti emisií prepočítať pre každý čas životnosti emisií extrapoláciou alebo interpoláciou regresnej rovnice tak, ako je stanovené v bode 2.4.5.1. 2.4.5.3. Faktor zhoršenia pre každú znečisťujúcu látku je vymedzený ako pomer uplatnených emisných hodnôt v konečnom bode času životnosti emisií a na začiatku programu akumulácie prevádzky (násobkový faktor zhoršenia). Na žiadosť výrobcu a s predbežným súhlasom orgánu typového schvaľovania sa môže použiť doplnkový faktor zhoršenia pre každú znečisťujúcu látku. Doplnkový faktor sa definuje ako rozdiel medzi vypočítanými emisnými hodnotami v konečnom bode času životnosti emisií a na začiatku programu akumulácie prevádzky. V prípade emisií NOx je príklad stanovenia faktorov zhoršenia pomocou lineárnej regresie znázornený na obrázku 1. Miešanie násobkového a doplnkového faktora zhoršenia v rámci jedného súboru znečisťujúcich látok nie je povolené. Ak je výsledkom výpočtu hodnota menšia ako 1,00 pre násobkový faktor zhoršenia alebo menšia ako 0,00 pre doplnkový faktor zhoršenia, potom hodnota faktora zhoršenia bude 1,0, resp. 0,00. Ak bolo v súlade s bodom 2.4.2.1.4 dohodnuté, že v každom skúšobnom bode sa vykoná len jeden skúšobný cyklus (NRSC alebo NRTC so štartom za tepla), a druhý skúšobný cyklus (NRSC alebo NRTC so štartom za tepla) sa vykoná len na začiatku a na konci programu akumulácie prevádzky, faktor zhoršenia vypočítaný pre skúšobný cyklus, ktorý sa uskutočnil v každom skúšobnom bode, sa bude uplatňovať aj na druhý skúšobný cyklus. Obrázok 1 Príklad stanovenia faktorov zhoršenia
2.4.6. Pridelené faktory zhoršenia 2.4.6.1. Alternatívne môže výrobca namiesto vykonania programu akumulácie prevádzky na účely stanovenia faktorov zhoršenia použiť tieto pridelené násobkové faktory zhoršenia:
Pridelené doplnkové faktory zhoršenia nie sú dané. Nie je povolené zmeniť pridelené násobkové faktory zhoršenia na doplnkové faktory zhoršenia. V prípadoch, kde sú použité pridelené faktory zhoršenia, musí výrobca predložiť orgánu typového schvaľovania jasný dôkaz, že možno odôvodnene očakávať, že komponenty na reguláciu emisií majú životnosť, ktorá zodpovedá daným prideleným faktorom. Toto odôvodnenie môže byť založené na konštrukčnej analýze alebo skúškach alebo kombinácii obidvoch. 2.4.7. Použitie faktorov zhoršenia 2.4.7.1. Motory musia spĺňať príslušné emisné limity pre každú znečisťujúcu látku, platné pre daný rad motorov, po použití faktorov zhoršenia na skúšobné výsledky namerané podľa prílohy III (vážené emisie skúšobného cyklu pre špecifické emisie tuhých častíc a každý jednotlivý plyn). V závislosti od typu faktora zhoršenia sa uplatňujú tieto ustanovenia:
Ak sa výrobca, na základe možnosti uvedenej v bode 1.2.1 tejto prílohy, rozhodne použiť postup prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03, vážené emisie špecifického cyklu môžu v prípade potreby obsahovať úpravu pre nepravidelnú regeneráciu. 2.4.7.2. Pre násobkový faktor zhoršenia NOx + HC sa stanovia samostatné HC a NOx faktory zhoršenia a použijú sa samostatne pri výpočte úrovní emisného zhoršenia z výsledku emisnej skúšky pred spojením výsledných hodnôt zhoršenia NOx + HC na stanovenie zhody s normou. 2.4.7.3. Výrobca sa môže rozhodnúť, že faktory zhoršenia stanovené pre rad motorov so systémom dodatočnej úpravy prenesie na systém motora, ktorý nespadá do toho istého radu motorov so systémom dodatočnej úpravy. V takých prípadoch musí výrobca preukázať schvaľovaciemu orgánu, že systém motora, pre ktorý bol rad motorov so systémom dodatočnej úpravy pôvodne skúšaný, a systém motora, na ktorý sa faktory zhoršenia prenášajú, majú podobné technické špecifikácie a požiadavky na montáž do stroja a že emisie takéhoto motora alebo systému motora sú podobné. V prípade, že sú faktory zhoršenia prenesené na systém motora s odlišným časom životnosti emisií, potom sa musia faktory zhoršenia prepočítať na uplatniteľný čas životnosti emisií extrapoláciou alebo interpoláciou regresnej rovnice tak, ako je stanovené v bode 2.4.5.1. 2.4.7.4. Faktor zhoršenia sa musí pre každú znečisťujúcu látku v prípade každého použiteľného skúšobného cyklu zaznamenať v dokumente so skúšobnými výsledkami stanovenom v doplnku 1 k prílohe VII. 2.4.8. Kontrola zhody výroby 2.4.8.1. Zhoda výroby v súvislosti s dodržiavaním emisných limitov sa kontroluje na základe bodu 5 prílohy I. 2.4.8.2. Výrobca sa môže rozhodnúť, že zmeria emisie znečisťujúcich častíc pred ktorýmkoľvek systémom dodatočnej úpravy v rovnakom čase, v akom sa vykonáva skúška typového schválenia. Pritom výrobca môže získať neformálne faktory zhoršenia oddelene pre motor a pre systém dodatočnej úpravy, ktorý môže použiť ako prostriedok na dokončenie revízie výrobnej linky. 2.4.8.3. Na účely typového schválenia sa v dokumente so skúšobnými výsledkami stanovenom v doplnku 1 k prílohe VII sa musia zaznamenať len tie faktory zhoršenia, ktoré sa stanovili v súlade s bodom 2.4.5 alebo 2.4.6. 2.5. Údržba Na účely programu akumulácie prevádzky sa údržba vykonáva v súlade s príručkou výrobcu pre prevádzku a údržbu. 2.5.1. Plánovaná údržba súvisiaca s emisiami 2.5.1.1. Plánovaná údržba súvisiaca s emisiami realizovaná počas chodu motora na účely vykonávania programu akumulácie údržby sa musí vykonávať v intervaloch s ekvivalentným odstupom, ktoré budú špecifikované v pokynoch výrobcu na údržbu pre majiteľa stroja alebo motora. Tento program údržby môže byť v prípade potreby aktualizovaný počas programu akumulácie prevádzky za predpokladu, že z programu údržby sa nevynechá ani jedna operácia údržby po tom, čo sa daná operácia vykonala na skúšanom motore. 2.5.1.2. Výrobca motora musí pre programy akumulácie prevádzky špecifikovať nastavenie, čistenie a údržbu (v prípade potreby) a plánovanú výmenu týchto dielov:
2.5.1.3. Nevyhnutná plánovaná údržba súvisiaca s emisiami sa musí vykonať len vtedy, keď sa má vykonať v prevádzke a požiadavka na vykonanie takejto údržby sa oznámi majiteľovi stroja. 2.5.2. Zmeny v plánovanej údržbe 2.5.2.1. Výrobca musí predložiť orgánu typového schvaľovania žiadosť o schválenie každej novej plánovanej údržby, ktorú chce vykonať počas programu akumulácie prevádzky, a následne ju odporučiť majiteľom strojov a motorov. Žiadosť musí byť doložená údajmi, ktoré odôvodňujú potrebu novej plánovanej údržby a interval údržby. 2.5.3. Plánovaná údržba nesúvisiaca s emisiami 2.5.3.1. Plánovaná údržba nesúvisiaca s emisiami, ktorá je odôvodnená a technicky nevyhnutná (napr. výmena oleja, výmena olejového filtra, výmena palivového filtra, výmena vzduchového filtra, údržba chladiaceho systému, nastavenie voľnobežných otáčok, regulátora otáčok, krútiaceho momentu motorovej skrutky, vôle ventilu, vôle vstrekovača paliva, nastavenie napnutia všetkých hnacích remeňov atď.), sa môže vykonávať na motoroch alebo strojoch vybraných pre program akumulácie prevádzky v najmenej častých intervaloch odporúčaných výrobcom majiteľovi (napr. nie v intervaloch odporúčaných pre ťažkú prevádzku). 2.5.4. Oprava 2.5.4.1. Opravy komponentov systému motora vybraného na skúšanie v programe akumulácie prevádzky sa musia vykonávať len v prípade zlyhania komponentu alebo poruchy systému motora. Oprava samotného motora, systému regulácie emisií alebo palivového systému nie je povolená okrem prípadov definovaných v bode 2.5.4.2. 2.5.4.2. Ak dôjde k poruche samotného motora, systému regulácie emisií alebo palivového systému počas programu akumulácie prevádzky, akumulácia prevádzky sa považuje za neplatnú a musí sa začať nová akumulácia prevádzky s novým systémom motora, pokiaľ sa pokazené komponenty nevymenia za rovnocenné komponenty, ktoré boli vystavené podobnému počtu hodín akumulácie prevádzky. 3. ČAS ŽIVOTNOSTI EMISIÍ V PRÍPADE MOTOROV STUPŇA IIIA, IIIB A IV 3.1. Výrobcovia musia použiť čas životnosti emisií uvedený v tabuľke 1 tohto bodu. Tabuľka 1 Čas životnosti emisií pre vznetové motory stupňa IIIA, IIIB a IV (v hodinách)
|
|
3. |
Dopĺňajú sa tieto doplnky 6 a 7: „Doplnok 6 stanovenie emisií CO2 pre motory stupňa I, II, IIIA, IIIB a IV 1. Úvod 1.1. Tento doplnok obsahuje ustanovenia a skúšobné postupy na podávanie správ o emisiách CO2 pre všetky stupne počínajúc I až IV. Ak sa výrobca rozhodne, na základe možnosti uvedenej v bode 1.2.1 tejto prílohy, že použije postup prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03, musí sa uplatniť doplnok 7 tejto prílohy. 2. Všeobecné požiadavky 2.1. Emisie CO2 sa musia stanoviť v rámci uplatniteľného skúšobného cyklu špecifikovaného v bode 1.1 prílohy III v súlade s bodom 3 (NRSC), resp. bodom 4 (NRTC so štartom za tepla) prílohy III. V prípade motorov stupňa IIIB sa emisie CO2 určia v skúšobnom cykle NRTC so štartom za tepla. 2.2. Výsledky skúšok sa oznamujú ako spriemerované hodnoty cyklu špecifické pre brzdenie a vyjadrené v jednotkách g/kWh. 2.3. Ak sa výrobca rozhodne, že NRSC sa vykoná ako odstupňovaný modálny cyklus, musia sa použiť odkazy na NRTC stanovené v tejto prílohe alebo požiadavky doplnku 7 k prílohe III. 3. Stanovenie emisií CO2 3.1. Meranie neupravených výfukových plynov Tento bod sa uplatňuje, ak sa CO2 meria v neupravených výfukových plynoch. 3.1.1. Meranie CO2 v neupravených výfukových plynoch emitovaných z motora predloženého na skúšku sa meria nedisperzným infračerveným (NDIR) analyzátorom v súlade s bodom 1.4.3.2 (NRSC), resp. bodu 2.3.3.2 (NRTC) doplnku 1 prílohy III. Systém merania musí spĺňať požiadavky linearity uvedené v bode 1.5 doplnku 2 k prílohe III. Systém merania musí spĺňať požiadavky bodu 1.4.1. (NRSC), resp. bodu 2.3.1 (NRTC) doplnku 1 k prílohe III. 3.1.2. Hodnotenie údajov Príslušné údaje sa zaznamenajú a ukladajú v súlade s bodom 3.7.4. (NRSC), resp. bodom 4.5.7.2 (NRTC) prílohy III. 3.1.3. Výpočet emisií spriemerovaných za cyklus V prípade merania na suchom základe sa musí použiť korekcia zo suchého základu na mokrý podľa bodu 1.3.2 (NRSC), resp. bodu 2.1.2.2 (NRTC) doplnku 3 k prílohe III. V prípade NRSC sa hmotnosť CO2 (g/h) musí vypočítať pre každý jednotlivý režim podľa bodu 1.3.4 doplnku 3 k prílohe III. Prietoky výfukových plynov sa musia stanoviť podľa bodov 1.2.1 až 1.2.5 doplnku 1 k prílohe III. V prípade NRTC sa hmotnosť CO2 (g/skúška) musí vypočítať podľa bodu 2.1.2.1 doplnku 3 k prílohe III. Prietok výfukových plynov sa musí stanoviť podľa bodu 2.2.3 doplnku 1 k prílohe III. 3.2. Meranie v zriedených výfukových plynoch Tento bod sa uplatňuje vtedy, ak sa CO2 meria v zriedených výfukových plynoch. 3.2.1. Meranie CO2 v zriedených výfukových plynoch emitovaných z motora predloženého na skúšku sa meria nedisperzným infračerveným (NDIR) analyzátorom v súlade s bodom 1.4.3.2 (NRSC), resp. bodu 2.3.3.2 (NRTC) doplnku 1 k prílohe III. Riedenie výfukových plynov sa vykonáva pomocou filtrovaného okolitého vzduchu, syntetického vzduchu alebo dusíka. Kapacita prietoku v celom prietokovom systéme musí byť dostatočne veľká na to, aby sa úplne zabránilo kondenzácii vody v zrieďovacom systéme a v systéme odberu vzoriek. Systém merania musí spĺňať požiadavky linearity uvedené v bode 1.5 doplnku 2 k prílohe III. Systém merania musí spĺňať požiadavky bodu 1.4.1. (NRSC), resp. bodu 2.3.1 (NRTC) doplnku 1 k prílohe III. 3.2.2. Hodnotenie údajov Príslušné údaje sa zaznamenajú a ukladajú v súlade s bodom 3.7.4. (NRSC), resp. bodom 4.5.7.2 (NRTC) prílohy III. 3.2.3. Výpočet emisií spriemerovaných za cyklus V prípade merania na suchom základe sa musí použiť korekcia zo suchého základu na mokrý podľa bodu 1.3.2 (NRSC), resp. bodu 2.1.2.2 (NRTC) doplnku 3 k prílohe III. V prípade NRSC sa hmotnosť CO2 (g/h) musí vypočítať pre každý jednotlivý režim podľa bodu 1.3.4 doplnku 3 k prílohe III. Prietoky zriedených výfukových plynov sa musia stanoviť podľa bodu 1.2.6 doplnku 1 k prílohe III. V prípade NRTC sa hmotnosť CO2 (g/skúška) musí vypočítať podľa bodu 2.2.3 doplnku 3 k prílohe III. Prietok zriedených výfukových plynov sa musí stanoviť podľa bodu 2.2.1 doplnku 3 k prílohe III. Korekcia na pozadie sa musí použiť v súlade s bodom 2.2.3.1.1 doplnku 3 k prílohe III. 3.3. Výpočet emisií špecifických pre brzdenie 3.3.1. NRSC Emisie e CO2 (g/kWh) špecifické pre brzdenie sa vypočítajú takto:
kde
a
3.3.2. NRTC Práca vykonaná počas cyklu potrebná na výpočet emisií CO2 špecifických pre brzdenie sa stanoví v súlade s bodom 4.6.2 prílohy III. Emisie e CO2 (g/kWh) špecifické pre brzdenie sa vypočítajú takto:
kde
Doplnok 7 Alternatívne stanovenie emisií CO2 1. Úvod Ak sa výrobca, na základe možnosti uvedenej v bode 1.2.1 tejto prílohy, rozhodne použiť postup prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03, uplatňujú sa ustanovenia a skúšobné postupy na podávanie správ o emisiách CO2 stanovené v tomto doplnku. 2. Všeobecné požiadavky 2.1. Emisie CO2 sa musia určiť v rámci skúšobného cyklu NRTC so štartom za tepla podľa bodu 7.8.3 prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03. 2.2. Výsledky skúšok sa oznamujú ako spriemerované hodnoty cyklu špecifické pre brzdenie a vyjadrené v jednotkách g/kWh. 3. Stanovenie emisií CO2 3.1. Meranie neupravených výfukových plynov Tento bod sa uplatňuje, ak sa CO2 meria v neupravených výfukových plynoch. 3.1.1. Meranie CO2 v neupravenom výfukovom plyne emitovanom z motora predloženého na skúšku sa meria nedisperzným infračerveným (NDIR) analyzátorom v súlade s bodom 9.4.6 prílohy 4B k predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03. Systém merania musí spĺňať požiadavky linearity uvedené v bode 8.1.4 prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03. Systém merania musí spĺňať požiadavky uvedené v bode 8.1.9 prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03. 3.1.2. Hodnotenie údajov Príslušné údaje sa musia zaznamenať a ukladať podľa bodu 7.8.3.2 prílohy 4B k predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03. 3.1.3. Výpočet emisií spriemerovaných za cyklus V prípade merania na suchom základe sa korekcia zo suchého základu na mokrý podľa bodu A.8.2.2 doplnku 8 alebo bodu A.7.3.2 doplnku 7 k prílohe 4B k predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03 musí uplatniť na okamžité hodnoty koncentrácie skôr, ako sa vykoná akýkoľvek ďalší výpočet. Hmotnosť CO2 (g/skúška) sa vypočíta vynásobením časovo korigovaných okamžitých koncentrácií CO2 s prietokmi výfukových plynov a integráciou v rámci skúšobného cyklu podľa:
3.2. Meranie zriedených výfukových plynov Tento bod sa uplatňuje vtedy, ak sa CO2 meria v zriedených výfukových plynoch. 3.2.1. Meranie CO2 v zriedených výfukových plynoch emitovaných z motora predloženého na skúšku sa meria nedisperzným infračerveným (NDIR) analyzátorom v súlade s bodom 9.4.6 prílohy 4B k predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03. Výfukový plyn sa zrieďuje filtrovaným okolitým vzduchom, syntetickým vzduchom a dusíkom. Kapacita prietoku v celom prietokovom systéme musí byť dostatočne veľká na to, aby sa úplne zabránilo kondenzácii vody v zrieďovacom systéme a v systéme odberu vzoriek. Systém merania musí spĺňať požiadavky linearity uvedené v bode 8.1.4 prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03. Systém merania musí spĺňať požiadavky uvedené v bode 8.1.9 prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03. 3.2.2. Hodnotenie údajov Príslušné údaje sa musia zaznamenať a ukladať podľa bodu 7.8.3.2 prílohy 4B k predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03. 3.2.3. Výpočet emisií spriemerovaných za cyklus V prípade merania na suchom základe sa korekcia zo suchého základu na mokrý podľa bodu A.8.3.2 doplnku 8 alebo bodu A.7.4.2 doplnku 7 k prílohe 4B k predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03 musí uplatniť na okamžité hodnoty koncentrácie skôr, ako sa vykoná akýkoľvek ďalší výpočet. Hmotnosť CO2 (g/skúška) sa vypočíta vynásobením časovo korigovaných okamžitých koncentrácií CO2 s prietokmi výfukových plynov a integráciou v rámci skúšobného cyklu podľa:
Korekcia na pozadie sa musí použiť v súlade s bodom A.8.3.2.4 doplnku 8 alebo bodom A.7.4.1 doplnku 8 k prílohe 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03. 3.3. Výpočet emisií špecifických pre brzdenie Práca vykonaná počas cyklu potrebná na výpočet emisií CO2 špecifických pre brzdenie sa musí stanoviť v súlade s bodom 7.8.3.4 prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03. Emisie e CO2 (g/kWh) špecifické pre brzdenie sa vypočítajú takto:
kde
|
PRÍLOHA IV
Do prílohy VI k smernici 97/68/ES sa dopĺňa tento bod 1:
|
„1.a. |
Táto príloha sa uplatňuje takto:
|
PRÍLOHA V
V prílohe VII k smernici 97/68/ES sa doplnok 1 nahrádza takto:
„Doplnok 1
Skúšobný protokol týkajúci sa skúšobných výsledkov vznetových motorov (1)
Informácie týkajúce sa skúšobného motora
Typ motora:. …
Identifikačné číslo motora:. …
1. Informácie týkajúce sa vykonávania skúšky: …
1.1. Referenčné palivo používané na skúšku
1.1.1. Cetánové číslo: …
1.1.2. Obsah síry: …
1.1.3. Hustota: …
1.2. Mazivo
1.2.1. Značka(-y): …
1.2.2. Typ(-y): …
(uviesť percento oleja v zmesi, ak sa mazivo mieša s palivom)
1.3. Zariadenia poháňané motorom (v prípade potreby)
1.3.1. Zoznam a identifikačné údaje: …
1.3.2. Výkon absorbovaný pri uvedených otáčkach motora (podľa špecifikácie výrobcu):
|
|
Výkon PAE (kW) absorbovaný pri rôznych otáčkach motora (2) (3), pri zohľadnení doplnku 3 tejto prílohy |
||
|
Zariadenie |
Medziľahlé otáčky (v prípade potreby) |
Otáčky pri maximálnom výkone (ak sa líšia od menovitých) |
Menovité otáčky (4) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Spolu: |
|
|
|
1.4. Výkon motora
1.4.1. Otáčky motora:
Voľnobeh: … min–1
Pri medziľahlých otáčkach: … min–1
Maximálny výkon: … min–1
Menovité (5) .… min–1
1.4.2. Výkon motora (6)
|
|
Nastavenie výkonu (kW) pri rôznych otáčkach motora |
||
|
Podmienka |
Medziľahlé otáčky (v prípade potreby) |
Otáčky pri maximálnom výkone (ak sa líšia od menovitých) |
Menovité otáčky (7) |
|
Maximálny výkon nameraný pri špecifikovanej skúšobnej rýchlosti (PM) (kW) (a) |
|
|
|
|
Celkový výkon absorbovaný zariadením, ktoré je poháňané motorom, ako je uvedené v bode 1.3.2 tohto doplnku, pri zohľadnení doplnku 3 (kW) (b) |
|
|
|
|
Čistý výkon motora podľa špecifikácie v bode 2.4 prílohy I (kw) (c) |
|
|
|
|
|
|
|
|
2. Informácie týkajúce sa vykonávania skúšky NRSC:
2.1. Nastavenie dynamometra (kW)
|
|
Nastavenie dynamometra (kW) pri rôznych otáčkach motora |
||||
|
Percento zaťaženia |
Medziľahlé otáčky (v prípade potreby) |
63 % (v prípade potreby) |
80 % (v prípade potreby) |
91 % (v prípade potreby) |
Menovité otáčky (8) |
|
10 (v prípade potreby) |
|
|
|
|
|
|
25 (v prípade potreby) |
|
|
|
|
|
|
50 |
|
|
|
|
|
|
75 (v prípade potreby) |
|
|
|
|
|
|
100 |
|
|
|
|
|
2.2. Úrovne emisií z motora/základného motora (9)
Faktor zhoršenia: vypočítaný/stanovený (9)
Špecifikujte hodnoty faktorov zhoršenia a emisné výsledky v tejto tabuľke (9):
|
Skúška NRSC |
||||||
|
Faktor zhoršenia násob./dopl.3 |
CO |
HC |
NOx |
HC + NOx |
PM |
|
|
|
|
|
|
|
||
|
Emisie |
CO (g/kWh) |
HC (g/kWh) |
NOx (g/kWh) |
HC + NOx (g/kWh) |
PM (g/kWh) |
CO2 (g/kWh) |
|
Skúšobný výsledok |
|
|
|
|
|
|
|
Konečný skúšobný výsledok s faktorom zhoršenia |
|
|
|
|
|
|
|
Doplňujúce skúšobné body riadiacej oblasti (v prípade potreby) |
||||||
|
Emisie v skúšobnom bode |
Otáčky motora |
Zaťaženie (%) |
CO (g/kWh) |
HC (g/kWh) |
NOx (g/kWh) |
PM (g/kWh) |
|
Skúšobný výsledok 1 |
|
|
|
|
|
|
|
Skúšobný výsledok 2 |
|
|
|
|
|
|
|
Skúšobný výsledok 3 |
|
|
|
|
|
|
2.3. Systém odberu vzoriek používaný pre skúšku NRSC:
2.3.1. Plynné emisie (10): …
2.3.2. PM (10): …
2.3.2.1. Metóda (11): jeden filter/viacstupňový filter
3. Informácie týkajúce sa vykonávania skúšky NRTC (podľa potreby):
3.1. Emisné výsledky motora/základného motora (11)
Faktor zhoršenia: vypočítaný/stanovený (12)
Špecifikujte hodnoty faktorov zhoršenia a emisné výsledky v tejto tabuľke (12):
Pre motory stupňa IV sa môžu uviesť informácie o údajoch súvisiacich s regeneráciou.
|
Skúška NRTC |
||||||
|
Faktor zhoršenia násob./dopl. (12) |
CO |
HC |
NOx |
HC + NOx |
PM |
|
|
|
|
|
|
|
||
|
Emisie |
CO (g/kWh) |
HC (g/kWh) |
NOx (g/kWh) |
(g/kWh) |
PM (g/kWh) |
|
|
Štart za studena |
|
|
|
|
|
|
|
Emisie |
CO (g/kWh) |
HC (g/kWh) |
NOx (g/kWh) |
(g/kWh) |
PM (g/kWh) |
CO2 (g/kWh) |
|
Štart za tepla bez regenerácie |
|
|
|
|
|
|
|
Štart za tepla s regeneráciou (12) |
|
|
|
|
|
|
|
kr,u (násob./dopl) (12) kr,d kr,d (násob./dopl.) (12) |
|
|
|
|
|
|
|
Vážené skúšobné výsledky |
|
|
|
|
|
|
|
Konečný skúšobný výsledok s faktorom zhoršenia |
|
|
|
|
|
|
Práca vykonaná počas cyklu pre štart za tepla bez regenerácie kWh
3.2. Systém odberu vzoriek používaný pre skúšku NRTC:
Plynné emisie (13): …
PM (13): …
Metóda (14): jeden filter/viacstupňový filter
(1) V prípade niekoľkých základných motorov je pre každý z nich potrebné uviesť tieto údaje.
(2) Nehodiace sa prečiarknite.
(3) Nesmie byť väčší ako 10 % výkonu nameraného počas skúšky.
(4) Vložte hodnoty pri otáčkach motora zodpovedajúce 100 % normalizovaným otáčkam, ak sa v rámci skúšky NRSC používajú tieto otáčky.
(5) Vložte otáčky motora zodpovedajúce 100 % normalizovaným otáčkam, ak sa v rámci skúšky NRSC používajú tieto otáčky.
(6) Nekorigovaný výkon meraný v súlade s ustanoveniami bodu 2.4 prílohy I.
(7) Vložte hodnoty pri otáčkach motora zodpovedajúce 100 % normalizovaným otáčkam, ak sa v rámci skúšky NRSC používajú tieto otáčky.
(8) Vložte hodnoty pri otáčkach motora zodpovedajúce 100 % normalizovaným otáčkam, ak sa v rámci skúšky NRSC používajú tieto otáčky.
(9) Nehodiace sa preškrtnite.
(10) Uveďte číslo systému používaného podľa definície v bode 1 prílohy VI alebo bode 9 prílohy 4B predpisu EHK R96 série zmien 03, podľa potreby.
(11) Nehodiace sa preškrtnite.
(12) Nehodiace sa preškrtnite.
(13) Uveďte číslo systému používaného podľa definície v bode 1 prílohy VI alebo bode 9 prílohy 4B predpisu EHK R96 série zmien 03, podľa potreby.
(14) Nehodiace sa preškrtnite.“
PRÍLOHA VI
„PRÍLOHA XI
KARTA ÚDAJOV TYPOVO SCHVÁLENÝCH MOTOROV
1. Zážihové motory
|
Typové schválenie daného motora |
1 |
2 |
3 |
4 |
|
|
Číslo typového schválenia |
|
|
|
|
|
|
Dátum schválenia |
|
|
|
|
|
|
Názov výrobcu |
|
|
|
|
|
|
Typ/rad motorov |
|
|
|
|
|
|
Opis motora |
Všeobecné informácie (1) |
|
|
|
|
|
Chladiace médium (1): |
|
|
|
|
|
|
Počet valcov |
|
|
|
|
|
|
Zdvihový objem (cm3) |
|
|
|
|
|
|
Typ dodatočnej úpravy (2) |
|
|
|
|
|
|
Menovité otáčky (min–1) |
|
|
|
|
|
|
Menovitý čistý výkon (kW) |
|
|
|
|
|
|
Emisie (g/kWh) |
CO |
|
|
|
|
|
HC |
|
|
|
|
|
|
NOx |
|
|
|
|
|
|
PM |
|
|
|
|
|
2.1. Všeobecné informácie o motore
|
Typové schválenie daného motora |
1 |
2 |
3 |
4 |
|
|
Číslo typového schválenia |
|
|
|
|
|
|
Dátum schválenia |
|
|
|
|
|
|
Názov výrobcu |
|
|
|
|
|
|
Typ/rad motorov |
|
|
|
|
|
|
Opis motora |
Všeobecné informácie (5) |
|
|
|
|
|
Chladiace médium (6): |
|
|
|
|
|
|
Počet valcov |
|
|
|
|
|
|
Zdvihový objem (cm3) |
|
|
|
|
|
|
Typ dodatočnej úpravy (7) |
|
|
|
|
|
|
Menovité otáčky (min–1) |
|
|
|
|
|
|
Otáčky pri maximálnom výkone (min–1) |
|
|
|
|
|
|
Menovitý čistý výkon (kW) |
|
|
|
|
|
|
Maximálny čistý výkon (kW) |
|
|
|
|
|
2.2. Konečné emisné výsledky
|
Typové schválenie daného motora |
1 |
2 |
3 |
4 |
|
|
Konečný výsledok skúšky NRSC vrátane faktora zhoršenia (g/kWh) |
CO |
|
|
|
|
|
HC |
|
|
|
|
|
|
NOx |
|
|
|
|
|
|
HC + NOx |
|
|
|
|
|
|
PM |
|
|
|
|
|
|
NRSC CO2 (g/kWh) |
|
|
|
|
|
|
Konečný výsledok skúšky NRTC vrátane faktora zhoršenia (g/kWh) |
CO |
|
|
|
|
|
HC |
|
|
|
|
|
|
NOx |
|
|
|
|
|
|
HC + NOx |
|
|
|
|
|
|
PM |
|
|
|
|
|
|
CO2 v cykle NRTC so štartom za tepla (g/kWh) |
|
|
|
|
|
|
Práca vykonaná v rámci cyklu NRTC so štartom za tepla (kWh) |
|
|
|
|
|
2.3. Faktory zhoršenia NRSC a výsledky emisných skúšok
|
Typové schválenie daného motora |
1 |
2 |
3 |
4 |
|
|
Faktor zhoršenia násob./dopl. (8) |
CO |
|
|
|
|
|
HC |
|
|
|
|
|
|
NOx |
|
|
|
|
|
|
HC + NOx |
|
|
|
|
|
|
PM |
|
|
|
|
|
|
Výsledok skúšky NRSC bez faktora zhoršenia (g/kWh) |
CO |
|
|
|
|
|
HC |
|
|
|
|
|
|
NOx |
|
|
|
|
|
|
HC + NOx |
|
|
|
|
|
|
PM |
|
|
|
|
|
2.4. Faktory zhoršenia NRTC a výsledky emisných skúšok
|
Typové schválenie daného motora |
1 |
2 |
3 |
4 |
|
|
Faktor zhoršenia násob./dopl. (9) |
CO |
|
|
|
|
|
HC |
|
|
|
|
|
|
NOx |
|
|
|
|
|
|
HC + NOx |
|
|
|
|
|
|
PM |
|
|
|
|
|
|
Výsledok skúšky NRTC so štartom za studena bez faktora zhoršenia (g/kWh) |
CO |
|
|
|
|
|
HC |
|
|
|
|
|
|
NOx |
|
|
|
|
|
|
HC + NOx |
|
|
|
|
|
|
PM |
|
|
|
|
|
|
Výsledok skúšky NRTC so štartom za tepla bez faktora zhoršenia (g/kWh) |
CO |
|
|
|
|
|
HC |
|
|
|
|
|
|
NOx |
|
|
|
|
|
|
HC + NOx |
|
|
|
|
|
|
PM |
|
|
|
|
|
2.5. Emisné výsledky skúšky NRTC so štartom za tepla
Pre motory stupňa IV sa môžu uviesť informácie o údajoch súvisiacich s regeneráciou.
|
Typové schválenie daného motora |
1 |
2 |
3 |
4 |
|
|
NRTC so štartom za tepla bez regenerácie (g/kWh) |
CO |
|
|
|
|
|
HC |
|
|
|
|
|
|
NOx |
|
|
|
|
|
|
HC + NOx |
|
|
|
|
|
|
PM |
|
|
|
|
|
|
NRTC so štartom za tepla s regeneráciou (g/kWh) |
CO |
|
|
|
|
|
HC |
|
|
|
|
|
|
NOx |
|
|
|
|
|
|
HC + NOx |
|
|
|
|
|
|
PM“ |
|
|
|
|
|
(1) Kvapalina alebo vzduch.
(2) Skratky: CAT = katalyzátor, PT = filter častíc, SCR = selektívna katalytická redukcia.
(3) Uveďte všetky položky, ktoré sa týkajú typu/radu motora.
(4) V prípade radu motorov uveďte podrobnosti o základnom motore.
(5) Skratky: DI = priame vstrekovanie, PC = predkomôrkové/vírivá komôrka, NA = s prirodzeným nasávaním, TC = turbopreplňované, TCA = turbopreplňované s následným chladením, EGR = recirkulácia výfukových plynov. Príklady: PC NA, DI TCA EGR.
(6) Kvapalina alebo vzduch
(7) Skratky: DOC = oxidačný katalyzátor pre naftové motory, PT = filter častíc, SCR = selektívna katalytická redukcia.
(8) Nehodiace sa preškrtnite.
(9) Nehodiace sa preškrtnite.
PRÍLOHA VII
„PRÍLOHA XII
UZNÁVANIE INÝCH TYPOVÝCH SCHVÁLENÍ
|
1. |
Tieto typové schválenia a v prípade potreby príslušné schvaľovacie značky sa uznávajú ako rovnocenné so schválením podľa tejto smernice v prípade motorov kategórií A, B a C podľa definície v článku 9 ods. 2:
|
|
2. |
V prípade motorov kategórií D, E, F a G (stupeň II) podľa definície v článku 9 ods. 3 sa tieto typové schválenia a v prípade potreby príslušné schvaľovacie značky uznávajú ako rovnocenné so schválením podľa tejto smernice:
|
|
3. |
V prípade motorov kategórií H, I, J a K (stupeň IIIA) podľa definície v článku 9 ods. 3a a článku 9 ods. 3b sa tieto typové schválenia a v prípade potreby príslušné schvaľovacie značky uznávajú ako rovnocenné so schválením podľa tejto smernice:
|
|
4. |
V prípade motorov kategórií L, M, N a P (stupeň IIIB) podľa definície v článku 9 ods. 3c sa tieto typové schválenia a v prípade potreby príslušné schvaľovacie značky uznávajú ako rovnocenné so schválením podľa tejto smernice:
|
|
5. |
V prípade motorov kategórií Q a R (stupeň IV) podľa definície v článku 9 ods. 3d sa tieto typové schválenia a v prípade potreby príslušné schvaľovacie značky uznávajú ako rovnocenné so schválením podľa tejto smernice:
|
, kde: 
