27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/1

(1)

Jedným z cieľov politiky Únie v oblasti životného prostredia, ako je stanovené v akčných programoch pre životné prostredie, a najmä v šiestom environmentálnom akčnom programe prijatom rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES (3), je dosiahnuť takú úroveň kvality ovzdušia, ktorá nebude mať výrazne negatívny vplyv a nebude ohrozovať ľudské zdravie a životné prostredie.

(2)

V článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa uvádza, že politika Únie v oblasti životného prostredia sa zameriava na vysokú úroveň ochrany, pričom prihliada na rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch Únie.

(3)

Smernica Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách (4) stanovuje maximálny povolený obsah síry v ťažkom vykurovacom oleji, v plynovom oleji, v lodnom plynovom oleji a v lodnej motorovej nafte, ktoré sa používajú v Únii.

(4)

Emisie z lodnej dopravy vznikajúce v dôsledku spaľovania lodných palív s vysokým obsahom síry prispievajú k znečisteniu ovzdušia vo forme oxidu siričitého a pevných častíc, ktoré sú škodlivé pre ľudské zdravie a životné prostredie a prispievajú ku kyslým zrážkam. Bez opatrení stanovených v tejto smernici by emisie z lodnej dopravy boli čoskoro vyššie ako emisie zo všetkých pozemných zdrojov.

(5)

Znečistenie ovzdušia spôsobované kotviacimi loďami je pre mnohé prístavné mestá veľkým problémom, pokiaľ ide o ich úsilie o dodržanie limitných hodnôt Únie v oblasti kvality ovzdušia.

(6)

Členské štáty by mali podporiť používanie pobrežnej elektriny, pretože elektrinu dnešným lodiam zvyčajne dodávajú pomocné motory.

(7)

Podľa smernice 1999/32/ES má Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní uvedenej smernice a spolu s touto správou môže predložiť aj návrhy na zmenu a doplnenie uvedenej smernice, najmä pokiaľ ide o zníženie limitných hodnôt pre obsah síry v lodných palivách v kontrolných oblastiach emisií SOx (SECA), a to v súlade s činnosťou Medzinárodnej námornej organizácie (IMO).

(8)

V roku 2008 IMO prijala rezolúciu o zmene a doplnení prílohy VI k protokolu z roku 1997 o zmenách a doplneniach Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí z roku 1973, zmeneného protokolom z roku 1978 (ďalej len „dohovor MARPOL“), ktorá obsahuje pravidlá prevencie znečisťovania ovzdušia z lodí. Revidovaná príloha VI k dohovoru MARPOL nadobudla účinnosť 1. júla 2010.

(9)

V revidovanej prílohe VI k dohovoru MARPOL sa okrem iného zavádzajú prísnejšie limitné hodnoty pre obsah síry v lodných palivách v oblastiach SECA (1,00 % od 1. júla 2010 a 0,10 % od 1. januára 2015), ako aj v morských oblastiach nachádzajúcich sa mimo oblastí SECA (3,50 % od 1. januára 2012 a v zásade 0,50 % od 1. januára 2020). Väčšina členských štátov je v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami povinná vyžadovať, aby lode od 1. júla 2010 používali v oblastiach SECA palivá s maximálnym obsahom síry 1,00 %. S cieľom zabezpečiť súlad s medzinárodným právom a zaistiť riadne uplatňovanie nových, globálne stanovených noriem pre síru v Únii by sa smernica 1999/32/ES mala zosúladiť s revidovanou prílohou VI k dohovoru MARPOL. S cieľom zabezpečiť minimálnu kvalitu paliva používaného v lodiach na dosiahnutie súladu buď na základe paliva, alebo na základe technológií by sa v Únii nemalo povoliť používanie lodného paliva s obsahom síry vyšším, než je všeobecná norma 3,50 % hmotnosti, s výnimkou palív dodávaných na lode, ktoré používajú metódy znižovania emisií fungujúce v uzavretom režime.

(10)

Prílohu VI k dohovoru MARPOL týkajúcu sa oblastí SECA je možné zmeniť a doplniť na základe postupov IMO. V prípade, že sa vo vzťahu k uplatňovaniu limitných hodnôt pre oblasti SECA v prílohe VI k dohovoru MARPOL zavedú ďalšie zmeny vrátane výnimiek, Komisia by mala takéto zmeny zvážiť a v prípade potreby bezodkladne predložiť potrebný návrh v súlade so ZFEÚ, s cieľom v plnej miere zosúladiť smernicu 1999/32/ES s predpismi IMO týkajúcimi sa oblastí SECA.

(11)

Zavedenie akýchkoľvek nových oblastí kontroly emisií by malo podliehať postupu IMO podľa prílohy VI k dohovoru MARPOL a malo by byť riadne podložené ekologickými a hospodárskymi dôvodmi a podporené vedeckými údajmi.

(12)

V súlade s pravidlom 18 revidovanej prílohy VI k dohovoru MARPOL by sa členské štáty mali usilovať zabezpečiť dostupnosť lodných palív, ktoré sú v súlade s touto smernicou.

(13)

Vzhľadom na celosvetový rozmer environmentálnej politiky a emisií z lodnej dopravy by sa na celosvetovej úrovni mali stanoviť ambiciózne emisné normy.

(14)

Osobné lode sú prevádzkované väčšinou v prístavoch alebo blízko pobrežných oblastí a ich vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie je výrazný. S cieľom zvýšiť kvalitu ovzdušia v okolí prístavov a pobrežia sú tieto lode povinné používať lodné palivo s maximálnym obsahom síry 1,50 %, kým sa na všetky lode vo výsostných vodách, výlučných hospodárskych zónach a v zónach kontroly znečisťovania členských štátov nebudú vzťahovať prísnejšie normy pre síru.

(15)

V súlade s článkom 193 ZFEÚ by táto smernica nemala brániť tomu, aby ktorýkoľvek členský štát naďalej uplatňoval alebo zaviedol prísnejšie ochranné opatrenia s cieľom podporiť včasné vykonávanie ustanovení, pokiaľ ide o maximálny obsah síry v lodných palivách, napr. používaním metód znižovania emisií mimo oblastí SECA.

(16)

S cieľom uľahčiť prechod na nové motorové technológie s potenciálom ďalšieho výrazného zníženia emisií v námornom odvetví by Komisia mala ďalej preskúmať možnosti, ktorými sa umožní a podnieti využívanie plynových motorov v lodiach.

(17)

Na dosiahnutie cieľov smernice 1999/32/ES je potrebné riadne presadzovanie povinností vzhľadom na obsah síry v lodných palivách. Zo skúseností súvisiacich s vykonávaním smernice 1999/32/ES vyplynulo, že je potrebné zabezpečiť účinnejší systém monitorovania a presadzovania s cieľom zaistiť riadne vykonávanie uvedenej smernice. Na tento účel je nevyhnutné, aby členské štáty zabezpečili dostatočne častý a presný odber vzoriek lodného paliva uvádzaného na trh alebo používaného na palube lode a pravidelne kontrolovali lodné denníky a dodacie listy pre lodné palivo. Takisto je nevyhnutné, aby členské štáty zaviedli systém účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií za nesúlad s ustanoveniami smernice 1999/32/ES. S cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť informácií je takisto vhodné zabezpečiť sprístupnenie registra miestnych dodávateľov lodných palív verejnosti.

(18)

Podávanie správ členskými štátmi podľa smernice 1999/32/ES sa na účely kontroly súladu s uvedenou smernicou ukázalo byť nedostatočné z dôvodu nedostatku harmonizovaných a dostatočne presných ustanovení o obsahu a formáte správ členských štátov. S cieľom zabezpečiť väčšiu harmonizáciu podávania správ je preto potrebné uviesť podrobnejšie informácie o obsahu a formáte správ.

(19)

Po prijatí smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (5), ktorá je prepracovaním právnych predpisov Únie o priemyselných emisiách, je potrebné zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť ustanovenia smernice 1999/32/ES o maximálnom obsahu síry v ťažkých vykurovacích olejoch.

(20)

Dodržiavanie nízkych limitných hodnôt pre obsah síry v lodných palivách, najmä v oblastiach SECA, môže viesť k výraznému zvýšeniu ceny takýchto palív, aspoň v krátkodobom horizonte, a môže mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť príbrežnej námornej dopravy v porovnaní s ostatnými druhmi dopravy, ako aj na konkurencieschopnosť priemyselných odvetví v krajinách susediacich s oblasťami SECA. Pre dotknuté priemyselné odvetvia je potrebné priniesť vhodné riešenia v záujme zníženia nákladov na zabezpečenie súladu, napríklad schválenie alternatívnych, nákladovo efektívnejších spôsobov zabezpečenia súladu, než je zabezpečenie súladu podľa použitého paliva, a v prípade potreby poskytovanie pomoci. Komisia bude, okrem iného na základe správ od členských štátov, dôkladne monitorovať vplyv dodržiavania nových noriem kvality palív na odvetvie lodnej dopravy, najmä pokiaľ ide o možný prechod z námornej dopravy na pozemnú dopravu, a v prípade potreby navrhne vhodné opatrenia na potlačenie takéhoto trendu.

(21)

Obmedzenie prechodu z námornej dopravy na pozemnú dopravu je dôležité, pretože rastúci podiel tovaru prepravovaného cestnou dopravou by bol v mnohých prípadoch v rozpore s cieľmi Únie v oblasti zmeny klímy a viedol by k väčším dopravným zápcham.

(22)

Náklady spojené s plnením nových požiadaviek na zníženie emisií oxidu siričitého by mohli viesť k prechodu z námornej dopravy na pozemnú dopravu a mohli by mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť priemyselných odvetví. Komisia by mala na poskytovanie cielenej pomoci v záujme minimalizácie rizika zmeny spôsobu dopravy v plnej miere využívať nástroje, ako sú Marco Polo a transeurópske dopravné siete. Členské štáty môžu považovať za potrebné poskytnúť podporu prevádzkovateľom dotknutým touto smernicou v súlade s platnými pravidlami štátnej pomoci.

(23)

Členské štáty môžu v súlade s existujúcimi usmerneniami pre štátnu pomoc v oblasti ochrany životného prostredia a bez toho, aby bola dotknutá možnosť ich budúcej zmeny, poskytovať štátnu pomoc prevádzkovateľom dotknutým touto smernicou, a to vrátane pomoci na modernizáciu vybavenia súčasných plavidiel, pokiaľ sa takéto opatrenia pomoci považujú za zlučiteľné s vnútorným trhom v súlade s článkami 107 a 108 ZFEÚ, najmä s ohľadom na platné usmernenia pre štátnu pomoc v oblasti ochrany životného prostredia. Komisia môže v tejto súvislosti zohľadniť fakt, že používanie niektorých metód znižovania emisií presahuje rámec požiadaviek tejto smernice, pretože sa tým znižujú nielen emisie oxidu siričitého, ale aj iné druhy emisií.

(24)

Mal by sa uľahčiť prístup k metódam znižovania emisií. Tieto metódy môžu viesť k zníženiu emisií minimálne porovnateľnému či dokonca vyššiemu ako zníženie, ktoré možno dosiahnuť prostredníctvom používania palív s nízkym obsahom síry za predpokladu, že nemajú výrazne negatívny vplyv na životné prostredie, ako sú morské ekosystémy, a boli vyvinuté v súlade s primeranými mechanizmami schvaľovania a kontroly. Únia by mala uznať alternatívne metódy, ktoré sú už známe, ako je napríklad používanie palubných systémov čistenia výfukových plynov, zmesi paliva a skvapalneného zemného plynu alebo používanie biopalív. Je dôležité podporiť testovanie a vývoj nových metód znižovania emisií, okrem iného s cieľom obmedziť prechod z námornej dopravy na pozemnú dopravu.

(25)

Metódy znižovania emisií majú potenciál výrazného zníženia emisií. Komisia by preto mala podporiť testovanie a vývoj týchto technológií okrem iného tým, že zváži zriadenie spoločného programu, na ktorého financovaní by sa podieľal priemysel, a to na základe zásad, z ktorých vychádzajú podobné programy, napr. program Čisté nebo.

(26)

Komisia by mala v spolupráci s členskými štátmi a so zúčastnenými stranami ďalej vyvíjať opatrenia určené v pracovnom dokumente útvarov Komisie zo 16. septembra 2011 s názvom Zníženie emisií znečisťujúcich látok z námornej dopravy a súbor nástrojov pre udržateľnú vodnú dopravu.

(27)

Alternatívne metódy znižovania emisií, ako sú niektoré typy systémov čistenia výfukových plynov (skrúberov), by mohli vytvárať odpad, s ktorým by sa malo primerane nakladať a ktorý by sa nemal vypúšťať do mora. Kým sa neuskutoční revízia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES z 27. novembra 2000 o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu (6), členské štáty by mali v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami zabezpečiť dostupnosť primeraných prístavných zberných zariadení, vďaka ktorým bude možné plniť potreby lodí používajúcich systémy čistenia výfukových plynov. Komisia by mala pri revízii smernice 2000/59/ES zvážiť, či by sa na odpad zo systémov čistenia výfukových plynov nemala vzťahovať zásada, podľa ktorej sa v rámci prístavných poplatkov nevyberajú žiadne osobitné poplatky za lodný odpad podľa uvedenej smernice.

(28)

Komisia by mala v rámci revízie svojej politiky v oblasti kvality ovzdušia v roku 2013 zvážiť, ako sa dá znížiť znečistenie ovzdušia, a to aj v rámci výsostných vôd členských štátov.

(29)

Pre vykonávanie smernice 1999/32/ES sú dôležité účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. Členské štáty by mali medzi tieto sankcie zaviesť pokuty vypočítané tak, aby sa zabezpečilo, že pokuty prinajmenšom zbavia tých, ktorí sú zodpovední za porušenie, ekonomických výhod vyplývajúcich z porušenia a že tieto pokuty sa budú v prípade opakovaného porušenia postupne zvyšovať. Členské štáty by mali oznámiť ustanovenia o sankciách Komisii.

(30)

Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu a doplnenie ekvivalentných hodnôt emisií a kritérií pre používanie metód znižovania emisií s cieľom prispôsobiť ustanovenia smernice 1999/32/ES vedeckému a technickému pokroku a takým spôsobom, ktorý zabezpečí prísny súlad s príslušnými nástrojmi IMO, a pokiaľ ide o zmenu a doplnenie článku 2 body 1, 2, 3, 3a, 3b a 4, článku 6 ods. 1a písm. b) a článku 6 ods. 2 smernice 1999/32/ES s cieľom prispôsobiť ustanovenia uvedenej smernice vedeckému a technickému pokroku. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(31)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 1999/32/ES by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (7).

(32)

Je vhodné, aby Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí, zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa ustanovuje Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) (8), spolupracoval s Komisiou pri schvaľovaní metód znižovania emisií, na ktoré sa nevzťahuje smernica Rady 96/98/ES z 20. decembra 1996 o vybavení námorných lodí (9).

(33)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (10) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(34)

Smernica 1999/32/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

V článku 1 ods. 2 sa písmeno h) nahrádza takto:

2.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

4.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 3a

Maximálny obsah síry v lodných palivách

Členské štáty zabezpečia, aby sa na ich území nepoužívali lodné palivá, ak je ich obsah síry vyšší než 3,50 % hmotnosti s výnimkou palív, ktoré sú dodávané na lode používajúce metódy znižovania emisií podľa článku 4c v uzavretom režime.“.

5.

V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa na ich území nepoužívali plynové oleje, ak je ich obsah síry vyšší než 0,10 % hmotnosti.“.

6.

Článok 4a sa mení a dopĺňa takto:

7.

Články 4b a 4c sa nahrádzajú takto:

„Článok 4b

Maximálny obsah síry v lodných palivách používaných loďami kotviacimi v prístavoch Únie

1.   Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby lode kotviace v prístavoch Únie nepoužívali lodné palivá, ak je ich obsah síry vyšší než 0,10 % hmotnosti, pričom sa posádke poskytne dostatok času na dokončenie všetkých potrebných operácií súvisiacich s výmenou paliva čo najskôr po priplávaní do kotviska a čo najneskôr pred odplávaním.

Členské štáty vyžadujú, aby sa čas všetkých operácií súvisiacich s výmenou paliva zaznamenával do lodných denníkov.

2.   Odsek 1 sa nevzťahuje na:

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa na ich území neuvádzali na trh lodné plynové oleje, ak je ich obsah síry vyšší než 0,10 % hmotnosti.

Článok 4c

Metódy znižovania emisií

1.   Členské štáty umožnia používanie metód znižovania emisií loďami plaviacimi sa pod všetkými vlajkami v ich prístavoch, výsostných vodách, výlučných hospodárskych zónach a zónach kontroly znečisťovania ako alternatívu k používaniu lodných palív, ktoré spĺňajú požiadavky článkov 4a a 4b, a to za podmienok stanovených v odsekoch 2 a 3 tohto článku.

2.   Lode používajúce metódy znižovania emisií uvedené v odseku 1 nepretržite dosahujú zníženie emisií oxidu siričitého, ktoré je prinajmenšom ekvivalentné zníženiu, ktoré by dosiahli pri používaní lodných palív spĺňajúcich požiadavky článkov 4a a 4b. Ekvivalentné hodnoty emisií sa určia v súlade s prílohou I.

2a.   Ako alternatívne riešenie znižovania emisií podporujú členské štáty používanie systémov na dodávku pobrežnej elektrickej energie plavidlami v dokoch.

3.   Metódy znižovania emisií uvedené v odseku 1 musia byť v súlade s kritériami stanovenými v nástrojoch uvedených v prílohe II.

4.   V prípadoch, ktoré sú odôvodnené z hľadiska vedeckého a technického pokroku v oblasti alternatívnych metód znižovania emisií a s cieľom zabezpečiť prísny súlad s príslušnými nástrojmi a normami prijatými organizáciou IMO, Komisia:

8.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 4d

Schválenie používania metód znižovania emisií na palubách lodí plaviacich sa pod vlajkou členského štátu

1.   Metódy znižovania emisií patriace do rozsahu pôsobnosti smernice Rady 96/98/ES (14) sa schvaľujú v súlade s uvedenou smernicou.

2.   Metódy znižovania emisií, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1 tohto článku, sa schvaľujú v súlade s postupom uvedeným v článku 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa ustanovuje Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) (15), pričom sa zohľadňujú:

Článok 4e

Skúšky nových metód znižovania emisií

Členské štáty môžu, podľa potreby v spolupráci s inými členskými štátmi, povoliť skúšky metód znižovania emisií lodí na plavidlách plaviacich sa pod ich vlajkou alebo v morských oblastiach, ktoré patria do ich jurisdikcie. Počas týchto skúšok nie je povinné používanie lodných palív spĺňajúcich požiadavky článkov 4a a 4b za predpokladu, že boli splnené všetky tieto podmienky:

Článok 4f

Finančné opatrenia

Členské štáty môžu prijať finančné opatrenia na podporu prevádzkovateľov, na ktorých má táto smernica dosah, pokiaľ sú takéto finančné opatrenia v súlade s pravidlami štátnej pomoci, ktoré v tejto oblasti platia či sa majú prijať.

9.

Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

Odoberanie vzoriek a analýza

1.   Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na overenie pomocou vzoriek, či je obsah síry v používaných palivách v súlade s článkami 3, 3a, 4, 4a a 4b. Odbery vzoriek sa začnú dňom nadobudnutia platnosti príslušnej limitnej hodnoty pre maximálny obsah síry v palive. Vykonávajú sa pravidelne, dostatočne často a v dostatočnom množstve takým spôsobom, aby vzorky reprezentovali skúmané palivo, a v prípade lodného paliva, aby reprezentovali palivo, ktoré používajú plavidlá, kým sú v príslušných morských oblastiach a prístavoch. Vzorky sa bezodkladne analyzujú.

1a.   Použijú sa tieto spôsoby odberu vzoriek, analýzy a kontroly lodných palív:

1b.   Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty týkajúce sa:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 9 ods. 2.

2.   Ako referenčná metóda na určovanie obsahu síry sa bude používať metóda ISO 8754 (2003) alebo PrEN ISO 14596 (2007).

S cieľom určiť, či je lodné palivo, ktoré bolo dodané a používané na palubách lodí, v súlade s limitnými hodnotami pre obsah síry, požadovanými v článkoch 3a, 4, 4a a 4b, sa používa postup na kontrolu palív stanovený v dodatku VI k prílohe VI k dohovoru MARPOL.“.

10.

Článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

11.

Článok 8 sa vypúšťa.

12.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (16).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

13.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 9a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegové akty uvedené v článku 4c ods. 4 a článku 7 ods. 4 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 17. decembra 2012. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 4c ods. 4 a článku 7 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 4c ods. 4 a článku 7 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“.

14.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Sankcie

1.   Členské štáty stanovia sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice.

2.   Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce a môžu zahŕňať pokuty vypočítané tak, aby sa zabezpečilo, že pokuty prinajmenšom zbavia tých, ktorí sú zodpovední za porušenie, ekonomických výhod vyplývajúcich z porušenia a že tieto pokuty sa budú v prípade opakovaného porušenia postupne zvyšovať.“.

15.

Príloha k smernici 1999/32/ES sa nahrádza prílohou k tejto smernici.

27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/14

(1)

Nariadením Rady (EÚ) č. 270/2011 (2) nadobúdajú účinnosť opatrenia uvedené v rozhodnutí 2011/172/SZBP.

(2)

Rozhodnutím Rady 2012/723/SZBP (3) sa stanovuje zmena a doplnenie rozhodnutia 2011/172/SZBP, aby sa mohli uvoľniť určité zmrazené finančné alebo hospodárske zdroje tam, kde sú potrebné na zabezpečenie súdneho alebo správneho rozhodnutia vydaného v Únii alebo súdneho rozhodnutia vykonateľného v členskom štáte.

(3)

Článok 9 nariadenia (EÚ) č. 270/2011 sa týka informácií, ktoré si osoby, subjekty a orgány majú vymieňať s príslušnými orgánmi členských štátov a ktoré sa majú postúpiť Komisii s cieľom uľahčiť dodržiavanie uvedeného nariadenia. V súlade s článkom 9 ods. 2 všetky poskytnuté alebo prijaté informácie sa použijú výlučne na účely, na ktoré boli poskytnuté alebo prijaté. Tým by sa však nemalo zamedziť členským štátom vymieňať si takéto informácie v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi s príslušnými orgánmi Egypta a inými členskými štátmi, ak je to potrebné na účel uľahčenia vymáhania sprenevereného majetku.

(4)

Nariadenie (EÚ) č. 270/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

1.   Odchylne od článku 2 môžu príslušné orgány členských štátov uvedené na webových stránkach obsiahnutých v prílohe II povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ak sú splnené tieto podmienky:

2.   Dotknutý členský štát informuje ostatné členské štáty a Komisiu o každom povolení udelenom podľa tohto článku.“

2.

V článku 6 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Článok 2 ods. 2 sa neuplatňuje, ak sa na zmrazené účty pripisujú:

ak sú všetky takéto úroky, iné výnosy a platby zmrazené v súlade s článkom 2 ods. 1.“

3.

V článku 9 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Odsekom 2 sa nezamedzuje členským štátom vymieňať si takéto informácie v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi s príslušnými orgánmi Egypta a inými členskými štátmi, ak je to potrebné na účel uľahčenia vymáhania sprenevereného majetku.“

27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/16

(1)

Nariadením Rady (EÚ) č. 101/2011 (2) nadobúdajú účinnosť opatrenia uvedené v rozhodnutí 2011/72/SZBP.

(2)

Rozhodnutím Rady 2012/724/SZBP (3) sa stanovuje zmena a doplnenie rozhodnutia 2011/72/SZBP, aby sa mohli uvoľniť zmrazené finančné a hospodárske zdroje tam, kde sú potrebné na zabezpečenie súdneho alebo správneho rozhodnutia vydaného v Únii alebo súdneho rozhodnutia vykonateľného v členskom štáte.

(3)

Článok 9 nariadenia (EÚ) č. 101/2011 sa týka informácií, ktoré si osoby, subjekty a orgány majú vymieňať s príslušnými orgánmi členských štátov a ktoré sa majú postúpiť Komisii s cieľom uľahčiť dodržiavanie uvedeného nariadenia. V súlade s článkom 9 ods. 2 poskytnuté alebo prijaté informácie sa použijú výlučne na účely, na ktoré boli poskytnuté alebo prijaté. Tým by sa však nemalo zamedziť členským štátom vymieňať si takéto informácie v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi s príslušnými orgánmi Tuniska a inými členskými štátmi, ak je to potrebné na účel uľahčenia vymáhania sprenevereného majetku.

(4)

Nariadenie (EÚ) č. 101/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

1.   Odchylne od článku 2 môžu príslušné orgány členských štátov uvedené na webových stránkach v prílohe II povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ak sú splnené tieto podmienky:

2.   Dotknutý členský štát informuje ostatné členské štáty a Komisiu o každom povolení udelenom podľa tohto článku.“

2.

Článok 6 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Článok 2 ods. 2 sa neuplatňuje, ak sa na zmrazené účty pripisujú:

ak sú všetky takéto úroky, iné výnosy a platby zmrazené v súlade s článkom 2 ods. 1.“

3.

V článku 9 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Odsekom 2 sa nezamedzuje členským štátom vymieňať si takéto informácie v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi s príslušnými orgánmi Tuniska a inými členskými štátmi, ak je to potrebné na účel uľahčenia vymáhania sprenevereného majetku.“

27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/18

(1)

V dôsledku nadobudnutia účinnosti nariadenia Komisie (EÚ) č. 1006/2011 z 27. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (2), sa na plynové a vykurovacie oleje obsahujúce bionaftu vzťahujú nové číselné znaky KN. Tieto zmeny môžu mať vplyv na odvetvie minerálneho oleja, pretože určité postupy miešania v rámci colného uskladnenia a v slobodných pásmach už nie sú povolené ako „obvyklé spôsoby zaobchádzania s tovarom“, pretože ich výsledkom je iný osemmiestny číselný znak KN.

(2)

Malo by sa nájsť riešenie, ktoré naďalej umožní miešanie plynových alebo vykurovacích olejov, ktoré neobsahujú bionaftu, s plynovými alebo vykurovacími olejmi obsahujúcimi bionaftu, zatriedenými v 27. kapitole KN v rámci colného režimu colné uskladnenie a v slobodných pásmach, ako pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (EÚ) č. 1006/2011 z 1. januára 2012.

(3)

Miešanie plynových alebo vykurovacích olejov s bionaftou by malo byť povolené, aby nebolo nutné oddelené skladovanie oboch typov tovaru. Vzhľadom na doplnkovú poznámku 2 k 27. kapitole kombinovanej nomenklatúry by však získaná zmes mala obsahovať menej než 0,5 % objemu bionafty alebo plynových alebo vykurovacích olejov.

(4)

Príloha 72 k nariadeniu Komisie (ES) č. 2454/93 (3) by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Zmena a doplnenie by mali nadobudnúť účinnosť so spätnou účinnosťou s cieľom umožniť zánik colných dlhov, ktoré vznikli od 1. januára 2012 v dôsledku zavedenia nových číselných znakov KN.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/20

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/22

(1)

Výška reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho a surového cukru a určitých sirupov na hospodársky rok 2012/2013 sa stanovila vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 892/2012 (3). Tieto ceny a clá sa naposledy zmenili a doplnili vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1092/2012 (4).

(2)

Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene a doplneniu uvedených súm v súlade s článkom 36 nariadenia (ES) č. 951/2006.

(3)

Keďže je potrebné zabezpečiť, aby sa toto opatrenie začalo uplatňovať čo najskôr po sprístupnení aktualizovaných údajov, je vhodné, aby toto opatrenie nadobudlo účinnosť dňom jeho uverejnenia,

27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/24

(1)

V smernici Komisie 2006/17/ES z 8. februára 2006, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES, pokiaľ ide o určité technické požiadavky na darcovstvo, odber a testovanie ľudských tkanív a buniek (2), sa požaduje, aby sa testy na protilátky voči HTLV-I vykonávali u darcov, ktorí žijú alebo pochádzajú z oblastí s vysokým výskytom tohto ochorenia, alebo majú sexuálnych partnerov, ktorí pochádzajú z týchto oblastí, alebo ak darcovi rodičia pochádzajú z týchto oblastí. Toto testovanie sa požaduje tak v prípade darcov reprodukčných buniek v súlade s prílohou III k smernici 2006/17/ES, ako aj v prípade iných darcov v súlade s jej prílohou II.

(2)

Najnovšie vedecké dôkazy, ktoré poskytlo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (European Centre for Disease Prevention and Control – ECDC), a praktické skúsenosti preukázali, že pri súčasnom stave vedeckých poznatkov je veľmi zložité stanoviť, čo je oblasť s vysokým výskytom HTLV-I. Táto požiadavka na testovanie sa preto nevykonáva jednotným spôsobom.

(3)

„Incidencia“ meria mieru výskytu nových prípadov choroby alebo stavu, zatiaľ čo „prevalencia“ je podiel populácie, ktorá je v konkrétnom čase zasiahnutá určitou chorobou. V praxi sú údaje týkajúce sa prevalencie dostupnejšie ako údaje týkajúce sa incidencie. Okrem toho je prevalencia vhodnejším meradlom ako incidencia, pokiaľ ide o posúdenie vplyvu chronickej choroby v rámci komunity a o posúdenie následných potrieb. Preto je vhodné nahradiť odkazy na vysokú incidenciu odkazmi na vysokú prevalenciu s cieľom zabezpečiť jednotnejšie vykonávanie požiadaviek na testovanie HTLV-I vo všetkých členských štátoch.

(4)

V bode 4.2 prílohy III k smernici 2006/17/ES sa požaduje, aby sa krvné vzorky odoberali v čase každého darcovstva, aj v prípade partnerského darcovstva (nie na priame použitie), ako aj v prípade darcovstva reprodukčných buniek od iných osôb ako partnerov.

(5)

Pokiaľ ide o partnerské darcovstvo reprodukčných buniek, najnovšie vedecké dôkazy preukázali, že požadovať testovanie v pevných časových intervaloch v dĺžke maximálne 24 mesiacov by neznížilo úroveň bezpečnosti dotknutých buniek, ak sú v tkanivových zariadeniach používajúcich technológiu asistovanej reprodukcie zavedené vhodné systémy bezpečnosti a kvality v súlade s článkom 16 smernice 2004/23/ES. Počas týchto časových intervalov možno použiť výsledky predchádzajúcich testov uskutočnených u rovnakého darcu.

(6)

Vzhľadom na to, že testovanie pri každom darcovstve nezlepší bezpečnosť reprodukčných buniek darovaných medzi partnermi, praktické skúsenosti ukazujú, že táto požiadavka je nákladná a náročná tak pre pacientov, ako aj pre systémy zdravotnej starostlivosti. Aby sa konalo primeranejším spôsobom, pokiaľ ide o sledovaný cieľ bezpečnosti, je preto vhodné umožniť členským štátom vyžadovať testovanie v pevných časových intervaloch, ktorých dĺžku môžu stanoviť maximálne na 24 mesiacov, namiesto testovania pri každom darcovstve.

(7)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 29 smernice 2004/23/ES,

27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/26

(1)

V smernici Komisie 2009/91/ES z 31. júla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES s cieľom zaradiť tetraboritan sodný ako aktívnu látku do prílohy I k uvedenej smernici (2), sa pojem tetraboritan sodný vymedzuje tromi číslami CAS pre tri rôzne formy látky. Čísla CAS sa zakladajú na správe, ktorú Holandsko predložilo Komisii 7. júla 2006 a ktorú schválil Stály výbor pre biocídne výrobky 20. februára 2009.

(2)

Holandsko informovalo Komisiu, že číslo CAS pre pentahydrát uvedené v pôvodnej správe nie je správne, a predložilo Komisii revidovanú správu, podľa ktorej je správne číslo CAS pre túto formu 12179-04-3. Revidovanú správu schválil Stály výbor pre biocídne výrobky 25. mája 2012.

(3)

Príloha I k smernici 98/8/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom opraviť.

(4)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/28

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1451/2007 zo 4. decembra 2007 o druhej fáze desaťročného pracovného programu uvedeného v článku 16 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (2) sa stanovuje zoznam aktívnych látok, ktoré sa majú posúdiť na účely ich prípadného zaradenia do prílohy I, IA alebo IB k smernici 98/8/ES. Tento zoznam obsahuje aj kyselinu nonánovú.

(2)

Smernicou Komisie 2011/13/ES z 8. februára 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES s cieľom zaradiť kyselinu nonánovú ako aktívnu látku do prílohy I k uvedenej smernici (3), sa kyselina nonánová zaradila ako aktívna látka do prílohy I k smernici 98/8/ES na použitie vo výrobkoch typu 19, repelentoch a atraktantoch, v zmysle vymedzenia v prílohe V k smernici 98/8/ES.

(3)

Podľa nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa kyselina nonánová medzičasom posúdila v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 98/8/ES z hľadiska používania vo výrobkoch typu 2, dezinfekčných prostriedkoch pre súkromnú oblasť a oblasť zdravia verejnosti a iných biocídnych výrobkoch, v zmysle vymedzenia v prílohe V k uvedenej smernici.

(4)

Rakúsko bolo určené ako spravodajský členský štát a v súlade s článkom 14 ods. 4 a 6 nariadenia (ES) č. 1451/2007 predložilo Komisii 6. augusta 2010 správu príslušného orgánu spolu s odporúčaním.

(5)

Členské štáty a Komisia preskúmali uvedenú správu príslušného orgánu. V súlade s článkom 15 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa zistenia vyplývajúce z preskúmania začlenili v rámci Stáleho výboru pre biocídne výrobky 25. mája 2012 do hodnotiacej správy.

(6)

Z posúdenia vyplýva, že v prípade biocídnych výrobkov, ktoré sa používajú ako dezinfekčné prostriedky pre súkromnú oblasť a oblasť zdravia verejnosti, a iných biocídnych výrobkov v zmysle vymedzenia v prílohe V k uvedenej smernici, ktoré obsahujú kyselinu nonánovú, možno očakávať, že vyhovujú požiadavkám stanoveným v článku 5 smernice 98/8/ES. Preto by bolo vhodné rozšíriť použitie kyseliny nonánovej uvedenej v zozname v prílohe I k uvedenej smernici na výrobky typu 2.

(7)

Na úrovni Únie sa neposudzovali všetky možné spôsoby použitia. Preto je vhodné požadovať od členských štátov, aby posúdili tieto spôsoby použitia alebo scenáre vystavenia vplyvu látky a tie riziká pre prostredia a ľudské populácie, ktoré sa pri posudzovaní rizika na úrovni Únie nezohľadnili reprezentatívnym spôsobom, a aby pri udeľovaní autorizácií výrobkom zabezpečili prijatie primeraných opatrení alebo zavedenie osobitných podmienok v záujme zmiernenia zistených rizík na prijateľnú úroveň.

(8)

Vzhľadom na dráždivé vlastnosti látky je vhodné požadovať, aby sa minimalizovalo vystavenie počas neprofesionálneho použitia prostredníctvom dizajnu balenia, okrem prípadov, keď sa v žiadosti o autorizáciu výrobku preukáže, že riziká pre ľudské zdravie možno na prijateľnú úroveň znížiť iným spôsobom.

(9)

Ustanovenia tejto smernice by sa mali uplatňovať súbežne vo všetkých členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že s biocídnymi výrobkami typu 2 obsahujúcimi aktívnu látku kyselina nonánová sa bude zaobchádzať na trhu Únie rovnako, a aby sa vo všeobecnosti uľahčilo riadne fungovanie trhu s biocídnymi výrobkami.

(10)

Kým sa účinná látka zaradí do prílohy I k smernici 98/8/ES, malo by uplynúť primerané obdobie, aby sa členské štáty a zainteresované strany stihli pripraviť na plnenie nových uložených požiadaviek a aby žiadatelia, ktorí predložili dokumentáciu, mali možnosť plne využiť desaťročné obdobie, počas ktorého sú informácie chránené a ktoré v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. c) bodom ii) smernice 98/8/ES začína plynúť od dátumu zaradenia do prílohy.

(11)

Po zaradení aktívnej látky do prílohy by členské štáty mali mať k dispozícii dostatok času na vykonanie článku 16 ods. 3 smernice 98/8/ES.

(12)

Smernica 98/8/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(13)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie o vysvetľujúcich dokumentoch z 28. septembra 2011 (4) sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k oznámeniam o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.

(14)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/31

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1451/2007 zo 4. decembra 2007 o druhej fáze desaťročného pracovného programu uvedeného v článku 16 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (2) sa stanovuje zoznam aktívnych látok, ktoré sa majú posúdiť na účely ich prípadného zaradenia do prílohy I, IA alebo IB k smernici 98/8/ES. Tento zoznam obsahuje kyanovodík.

(2)

Podľa nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa kyanovodík posúdil v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 98/8/ES z hľadiska používania v týchto výrobkoch v zmysle vymedzenia v prílohe V k uvedenej smernici: typ výrobkov 8, prostriedky na ochranu dreva, typ výrobkov 14, rodenticídy a typ výrobkov 18, insekticídy, akaricídy a výrobky na ochranu proti iným článkonožcom.

(3)

Česká republika bola určená ako spravodajský členský štát a predložila Komisii 24. januára 2008 v súlade s článkom 14 ods. 4 a 6 nariadenia (ES) č. 1451/2007 správy príslušného orgánu spolu s odporúčaním.

(4)

Členské štáty a Komisia preskúmali správy príslušného orgánu. V súlade s článkom 15 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa zistenia vyplývajúce z preskúmania začlenili v rámci Stáleho výboru pre biocídne výrobky 25. mája 2012 do hodnotiacej správy.

(5)

Z posúdenia vyplýva, že v prípade biocídnych výrobkov používaných ako prostriedok na ochranu dreva, rodenticídov, insekticídov, akaricídov a výrobkov na ochranu proti iným článkonožcom a obsahujúcich kyanovodík sa dá očakávať, že vyhovujú požiadavkám stanoveným v článku 5 smernice 98/8/ES. Preto je vhodné zaradiť kyanovodík do prílohy I k uvedenej smernici.

(6)

Na úrovni Únie sa neposudzovali všetky možné spôsoby použitia. Preto je vhodné požadovať od členských štátov, aby posúdili tie spôsoby použitia alebo scenáre vystavenia vplyvu látky a tie riziká pre prostredia a ľudské populácie, ktoré sa pri posudzovaní rizika na úrovni Únie nezohľadnili reprezentatívnym spôsobom, a aby pri udeľovaní autorizácií výrobkom zabezpečili prijatie primeraných opatrení alebo zavedenie osobitných podmienok v záujme zmiernenia zistených rizík na prijateľnú úroveň.

(7)

Vzhľadom na vysokotoxické a horľavé vlastnosti aktívnej látky a predpoklady, ku ktorým sa dospelo počas hodnotenia rizík, je vhodné požadovať, aby sa výrobkom udelila autorizácia iba na použitie dostatočne vyškolenými odborníkmi, aby sa pre prevádzkovateľov a ostatné prítomné osoby stanovili bezpečné prevádzkové postupy počas fumigácie a ventilácie vrátane týchto požiadaviek: Pri narábaní s výrobkami sa používajú prostriedky osobnej ochrany, v prípade potreby aj samostatný dýchací prístroj a plynotesné oblečenie. Dovtedy, kým koncentrácia vzduchu nedosiahne vďaka ventilácii bezpečnú úroveň, sa zamedzí opätovnému vstupu prevádzkovateľov a ostatných prítomných osôb do fumigovaného priestoru. Vytvorením monitorovanej ochrannej zóny sa dosiahne, že expozícia počas ventilácie a po ventilácii neprekročí úroveň, ktorá je bezpečná pre prevádzkovateľov a ostatné prítomné osoby. Pred vykonaním fumigácie sa z priestorov určených na fumigáciu odstránia všetky potraviny a všetky porézne objekty, ktoré by mohli absorbovať aktívnu látku, okrem dreva určeného na ošetrenie, alebo sa vhodnými prostriedkami ochránia pred absorpciou a priestor určený na fumigáciu sa ochráni pred náhodným vznietením.

(8)

Ustanovenia tejto smernice by sa mali uplatňovať súbežne vo všetkých členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že s biocídnymi výrobkami typu 8, 14 a 18 obsahujúcimi aktívnu látku kyanovodík sa bude zaobchádzať na trhu Únie rovnako, a aby sa vo všeobecnosti uľahčilo riadne fungovanie trhu s biocídnymi výrobkami.

(9)

Kým sa účinná látka zaradí do prílohy I k smernici 98/8/ES, malo by uplynúť primerané obdobie, aby sa členské štáty a zainteresované strany stihli pripraviť na plnenie nových uložených požiadaviek a aby žiadatelia, ktorí predložili dokumentáciu, mali možnosť plne využiť desaťročné obdobie, počas ktorého sú informácie chránené a ktoré v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. c) bodom ii) smernice 98/8/ES začína plynúť od dátumu zaradenia do prílohy.

(10)

Po zaradení aktívnej látky do prílohy by členské štáty mali mať k dispozícii dostatok času na vykonanie článku 16 ods. 3 smernice 98/8/ES.

(11)

Smernica 98/8/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(12)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011 (3) sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k oznámeniam o ich transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.

(13)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/34

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 1451/2007 zo 4. decembra 2007 o druhej fáze desaťročného pracovného programu uvedeného v článku 16 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (2) sa stanovujú podrobné pravidlá posudzovania existujúcich aktívnych látok. Podľa článku 15 ods. 2 tohto nariadenia sa pred vypracovaním rozhodnutí Komisie o zaradení do prílohy I majú uskutočniť konzultácie s odborníkmi.

(2)

Podľa článku 10 ods. 2 bodu. i) smernice 98/8/ES zaradenie aktívnej látky do prílohy I podlieha požiadavkám na minimálny stupeň čistoty a na povahu a maximálny obsah niektorých nečistôt.

(3)

O prvom zaradení do prílohy I sa rozhodlo v smernici Komisie 2006/140/ES z 20. decembra 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES s cieľom zaradiť fluorid sulfurylu ako aktívnu látku do prílohy I k uvedenej smernici (3). V tejto smernici sa stanovili záhlavia v prílohe I k smernici 98/8/ES. Tieto záhlavia zahŕňajú záhlavie „Minimálna čistota aktívnej látky v biocídnom výrobku uvedenom na trh“.

(4)

V rámci konzultácií s odborníkmi podľa článku 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1451/2007 odborníci z členských štátov vypracovali metódu na určenie podobnosti chemických zložení a profilov nebezpečnosti („technická rovnocennosť“) v prípade látok, na ktoré sa vzťahuje rovnaká definícia, ale vyrábajú sa z odlišných zdrojov alebo odlišnými výrobnými postupmi. Stupeň čistoty je pri tomto určovaní len jeden z rozhodujúcich faktorov. Nízky stupeň čistoty aktívnej látky navyše nemusí negatívne ovplyvniť jej profil nebezpečnosti.

(5)

Je preto vhodné nahradiť existujúci odkaz na minimálnu čistotu v záhlaviach v prílohe I k smernici 98/8/ES odkazom na minimálny stupeň čistoty aktívnej látky použitej na posúdenie podľa článku 11 tejto smernice a uviesť, že stupeň čistoty aktívnej látky vo výrobku umiestnenom na trh môže byť odlišný ako v posudzovanej látke, pokiaľ sa dokázala technická rovnocennosť s posudzovanou látkou.

(6)

Prvý riadok prílohy I k smernici 98/8/ES stanovenej smernicou 2006/140/ES navyše obsahuje nadpis: Termín na dosiahnutie súladu s článkom 16 ods. 3 (okrem výrobkov obsahujúcich viac než jednu aktívnu látku, pre ktoré sa termín na dosiahnutie súladu s článkom 16 ods. 3 vymedzí v poslednom z rozhodnutí o zaradení do prílohy venovaných týmto aktívnym látkam).

(7)

Podľa článku 4 ods. 1 smernice 98/8/ES členský štát, ktorý dostane žiadosť o vzájomné uznanie existujúcej autorizácie, má lehotu 120 dní na autorizáciu výrobku vzájomným uznaním. Ak sa však prvá autorizácia pre výrobok udelí neskôr ako 120 dní pred termínom na dosiahnutie súladu s článkom 16 ods. 3 smernice, členský štát, ktorý dostane úplnú žiadosť o vzájomné uznanie tejto autorizácie, nemôže v prípade, že využije 120-dňovú lehotu stanovenú v článku 4 ods. 1 smernice, dodržať lehotu na dosiahnutie súladu s článkom 16 ods. 3 tejto smernice, a to ani vtedy, keď bola úplná žiadosť o vzájomné uznanie predložená hneď po udelení prvej autorizácie.

(8)

Pre výrobky, ktorým sa prvá autorizácia udeľuje neskôr ako 120 dní pred pôvodným termínom na dosiahnutie súladu s článkom 16 ods. 3 smernice 98/8/ES, je preto vhodné predĺžiť členským štátom lehotu na dosiahnutie súladu s článkom 16 ods. 3 uvedenej smernice vzájomným uznaním prvej autorizácie na 120 dní po predložení úplnej žiadosti o vzájomné uznanie, pokiaľ bola úplná žiadosť o vzájomné uznanie predložená v lehote 60 dní od udelenia prvej autorizácie.

(9)

Okrem toho platí, že pre členský štát, ktorý v rámci lehoty na dosiahnutie súladu s článkom 16 ods. 3 smernice 98/8/ES navrhne odchýliť sa od vzájomného uznania autorizácie podľa článku 4 ods. 4 smernice, nebude možné dosiahnutie súladu s článkom 16 ods. 3 smernice v rámci stanovenej lehoty a bude závisieť od dátumu, kedy Komisia prijme v tejto veci rozhodnutie v súlade s článkom 4 ods. 4 druhým pododsekom smernice. V takýchto prípadoch by sa malo plynutie lehoty pozastaviť na primerané obdobie až do prijatia rozhodnutia Komisie.

(10)

Pre výrobky, v prípade ktorých jeden alebo viac členských štátov navrhlo odchýliť sa od vzájomného uznania podľa článku 4 ods. 4 smernice 98/8/ES, je preto vhodné predĺžiť členským štátom lehotu na dosiahnutie súladu s článkom 16 ods. 3 uvedenej smernice vzájomným uznaním prvej autorizácie na 30 dní od prijatia rozhodnutia Komisie.

(11)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/37

(1)

Smernice Komisie 2003/90/ES (3) a 2003/91/ES (4) boli prijaté s cieľom zabezpečiť, aby boli odrody, ktoré členské štáty zaradia do svojich národných katalógov v súlade s metodikami vydanými Úradom Spoločenstva pre odrody rastlín (Community Plant Variety Office – CPVO), pokiaľ ide o znaky, ktoré sa musia zohľadniť ako minimum pri skúšaní určitých druhov, a minimálne podmienky na skúšanie odrôd, pokiaľ sa takéto metodiky vydali. Na ostatné odrody sa majú podľa uvedených smerníc uplatňovať metodiky Medzinárodnej organizácie na ochranu nových odrôd rastlín (International Union for Protection of New Varieties of Plants – UPOV).

(2)

CPVO a UPOV odvtedy stanovili ďalšie metodiky týkajúce sa jedného ďalšieho druhu a existujúce metodiky aktualizovali.

(3)

Smernice 2003/90/ES a 2003/91/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre osivá a množiteľský materiál pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo a lesníctvo,

27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/44

(1)

Rada prijala 21. marca 2011 rozhodnutie 2011/172/SZBP (1).

(2)

Na uľahčenie návratu spreneverených finančných prostriedkov egyptskému štátu by sa výnimky udelené v rozhodnutí 2011/172/SZBP mali zmeniť a doplniť tak, aby sa povolilo uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ak sú tieto finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje potrebné na to, aby sa vyhovelo súdnemu alebo správnemu rozhodnutiu vydanému v Únii alebo súdnemu rozhodnutiu vykonateľnému v členskom štáte pred dátumom zaradenia dotknutých fyzických alebo právnických osôb, subjektov a orgánov do zoznamu alebo po tomto dátume.

(3)

Rozhodnutie 2011/172/SZBP by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

V článku 1 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Odchylne od odseku 1 môžu príslušné orgány členského štátu povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ak sú splnené tieto podmienky:

Dotknutý členský štát informuje ostatné členské štáty a Komisiu o každom povolení udelenom podľa tohto odseku.“

2.

V článku 1 sa odsek 6 nahrádza takto:

„6.   Odsek 2 sa neuplatňuje, ak sa na zmrazené účty pripisujú:

za predpokladu, že sa na všetky takéto úroky, iné výnosy a platby naďalej vzťahujú opatrenia ustanovené v odseku 1.“

27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/45

(1)

Rada prijala 31. januára 2011 rozhodnutie 2011/72/SZBP (1).

(2)

Na uľahčenie návratu spreneverených finančných prostriedkov tuniskému štátu by sa výnimky udelené v rozhodnutí 2011/72/SZBP mali zmeniť a doplniť tak, aby sa povolilo uvoľnenie niektorých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ak sú tieto finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje potrebné na to, aby sa vyhovelo súdnemu alebo správnemu rozhodnutiu vydanému v Únii alebo súdnemu rozhodnutiu vykonateľnému v členskom štáte pred dátumom zaradenia dotknutých fyzických alebo právnických osôb, subjektov a orgánov do zoznamu alebo po tomto dátume.

(3)

Rozhodnutie 2011/72/SZBP by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

V článku 1 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Odchylne od odseku 1 môžu príslušné orgány členského štátu povoliť uvoľnenie niektorých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ak sú splnené tieto podmienky:

Dotknutý členský štát informuje ostatné členské štáty a Komisiu o každom povolení udelenom podľa tohto odseku.“

2.

V článku 1 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Odsek 2 sa neuplatňuje, ak sa na zmrazené účty pripisujú:

za predpokladu, že sa na všetky takéto úroky, iné výnosy a platby naďalej vzťahujú opatrenia ustanovené v odseku 1.“

27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/46

(1)

Spoločnosť Morinaga Milk Industry Co. Ltd. požiadala 2. marca 2011 príslušné orgány Írska o uvedenie bovinného laktoferínu ako novej zložky potravín na trh. Bovinný laktoferín je mliečna bielkovina viažuca železo, ktorá sa má pridávať do potravín.

(2)

Príslušný orgán Írska na posudzovanie potravín vydal 22. júna 2011 prvotnú hodnotiacu správu. V tejto správe odporučil, aby sa namiesto prvotného hodnotenia vykonalo dodatočné hodnotenie, ktoré je potrebné vzhľadom na skutočnosť, že Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín bola postúpená ďalšia žiadosť týkajúca sa bovinného laktoferínu.

(3)

Komisia postúpila uvedenú prvotnú hodnotiacu správu všetkým členským štátom 20. júla 2011.

(4)

Konzultácie s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Authority, ďalej len „EFSA“) sa uskutočnili 22. augusta 2011.

(5)

EFSA vo svojom Vedeckom stanovisku k bovinnému laktoferínu (2) z 28. júna 2012 dospel k záveru, že bovinný laktoferín je pri navrhovaných podmienkach použitia a v navrhovaných množstvách bezpečný.

(6)

EFSA už vo svojom predošlom Vedeckom stanovisku k bovinnému laktoferínu (3) z 27. apríla 2012 dospel k záveru, že laktoferín je pri navrhovaných podmienkach použitia a v navrhovaných množstvách bezpečný. Preto je vhodné povoliť v prípade oboch žiadostí rovnaké použitie.

(7)

Bovinný laktoferín spĺňa požiadavky stanovené v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 258/97.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/49

(1)

Dňa 6. augusta 2010 spoločnosť Ajinomoto Co. Inc., Japonsko, požiadala príslušný orgán Spojeného kráľovstva o uvedenie dihydrokapsiátu ako novej zložky potravín na trh.

(2)

Príslušný orgán Veľkej Británie pre posudzovanie potravín vydal 10. marca 2011 prvotnú hodnotiacu správu. V tejto správe dospel k záveru, že dihydrokapsiát nepredstavuje zdravotné riziko pre spotrebiteľov.

(3)

Komisia zaslala prvotnú hodnotiacu správu 13. apríla 2011 všetkým členským štátom.

(4)

V rámci 60-dňovej lehoty stanovenej v článku 6 ods. 4 nariadenia (ES) č. 258/97 boli v súlade s uvedeným ustanovením vznesené odôvodnené námietky.

(5)

Preto sa 9. novembra 2011 uskutočnili konzultácie s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“).

(6)

EFSA vo svojom vedeckom stanovisku k dihydrokapsiátu (2) z 28. júna 2012 dospel k záveru, že dihydrokapsiát je pri navrhovaných podmienkach použitia a v navrhovaných množstvách bezpečný.

(7)

Dihydrokapsiát spĺňa požiadavky stanovené v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 258/97.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/52

(1)

Spoločnosť FrieslandCampina (predtým DMV International) požiadala 2. marca 2009 príslušné orgány Holandska o uvedenie laktoferínu ako novej zložky potravín na trh. Laktoferín je mliečna bielkovina viažuca železo, ktorá sa má pridávať do potravín.

(2)

Príslušný orgán Holandska pre posudzovanie potravín vydal 31. marca 2010 svoju prvotnú hodnotiacu správu. V tejto správe skonštatoval, že keďže neexistujú dôvody na obavy, laktoferín sa môže uviesť na trh ako nová zložka potravín.

(3)

Komisia postúpila prvotnú hodnotiacu správu 13. apríla 2010 všetkým členským štátom.

(4)

V rámci 60-dňovej lehoty stanovenej v článku 6 ods. 4 nariadenia (ES) č. 258/97 boli v súlade s uvedeným ustanovením vznesené odôvodnené námietky.

(5)

Preto sa 9. novembra 2010 uskutočnili konzultácie s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“).

(6)

EFSA vo svojom vedeckom stanovisku k bovinnému laktoferínu (2) z 27. apríla 2012 dospel k záveru, že bovinný laktoferín je pri navrhovaných podmienkach použitia a v navrhovaných množstvách bezpečný.

(7)

EFSA v ďalšom vedeckom stanovisku k bovinnému laktoferínu (3) z 28. júna 2012 dospel k záveru, že bovinný laktoferín je pri navrhovaných podmienkach použitia a v navrhovaných množstvách bezpečný. Preto je vhodné povoliť v prípade oboch žiadostí rovnaké použitia.

(8)

Bovinný laktoferín spĺňa požiadavky stanovené v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 258/97.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/55

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1451/2007 zo 4. decembra 2007 o druhej fáze desaťročného pracovného programu uvedeného v článku 16 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (2) sa stanovuje zoznam aktívnych látok, ktoré sa majú posúdiť z hľadiska ich možného zaradenia do prílohy I, IA alebo IB k smernici 98/8/ES. Tento zoznam obsahuje aj bifentrín.

(2)

Podľa nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa bifentrín posudzuje v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 98/8/ES na použitie vo výrobkoch typu 18, insekticídoch, akaricídoch a výrobkoch na ochranu proti iným článkonožcom v zmysle vymedzenia v prílohe V k uvedenej smernici.

(3)

Francúzsko bolo určené ako spravodajský členský štát a 2. novembra 2009 predložilo Komisii v súlade s článkom 14 ods. 4 a 6 nariadenia (ES) č. 1451/2007 správu príslušného orgánu spolu s odporúčaním.

(4)

Členské štáty a Komisia preskúmali správu príslušného orgánu. V súlade s článkom 15 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa zistenia vyplývajúce z preskúmania začlenili v rámci Stáleho výboru pre biocídne výrobky 25. mája 2012 do hodnotiacej správy.

(5)

Z posúdenia vyplýva, že v prípade biocídnych výrobkov, ktoré obsahujú bifentrín a používajú sa ako insekticídy, akaricídy a výrobky na ochranu proti iným článkonožcom, nemožno očakávať, že budú spĺňať požiadavky stanovené v článku 5 smernice 98/8/ES. Scenáre hodnotené v rámci posúdenia rizík pre životné prostredie poukázali na neprijateľné riziko pre vodné prostredie. Preto nie je vhodné zaradiť bifentrín na použitie vo výrobkoch typu 18 do príloh I, IA ani IB k smernici 98/8/ES.

(6)

V záujme právnej istoty by sa mal stanoviť dátum, od ktorého by sa biocídne výrobky typu 18 obsahujúce bifentrín mali prestať uvádzať na trh, a to s prihliadnutím na neprijateľné účinky týchto výrobkov, ako aj oprávnené očakávania výrobcov týchto výrobkov.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/56

(1)

V nariadení (ES) č. 178/2002 sa stanovujú všeobecné zásady, ktoré sa vzťahujú na potraviny a krmivá vo všeobecnosti, a najmä na bezpečnosť potravín a krmív na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. Stanovujú sa v ňom mimoriadne opatrenia pre prípad, že existuje dôkaz o tom, že potraviny alebo krmivo dovezené z tretej krajiny pravdepodobne predstavujú závažné riziko pre zdravie ľudí, zvierat alebo pre životné prostredie a že sa také riziko nedá uspokojivo zvládnuť prostredníctvom opatrení prijatých príslušným(-i) členským(-i) štátom(-mi).

(2)

Rozhodnutie Komisie 2008/866/ES z 12. novembra 2008 o núdzových opatreniach, ktorými sa pozastavuje dovoz určitých lastúrnikov určených na ľudskú spotrebu (2) z Peru bolo prijaté po výskyte ohniska hepatitídy typu A u ľudí, ktoré súviselo s konzumáciou lastúrnikov dovezených z Peru kontaminovaných vírusom hepatitídy typu A (HAV). Uvedené rozhodnutie sa pôvodne uplatňovalo do 31. marca 2009, no uvedené obdobie bolo vykonávacím rozhodnutím Komisie 2011/723/EÚ (3) predĺžené do 30. novembra 2012.

(3)

V júni 2011 Komisia vykonala audit. Audítori dospeli k záveru, že v krajine je dobre zavedený systém kontroly a plán monitorovania a že od inšpekcie v roku 2009 možno pozorovať zlepšenie.

(4)

Príslušný orgán Peru vypracoval v reakcii na odporúčania uvedené v záverečnej správe uvedeného auditu akčný plán. Monitorovací systém na zistenie vírusu u živých lastúrnikov však ešte nie je plne zavedený, preto nemožno vylúčiť možnú kontamináciu živých lastúrnikov vírusom hepatitídy A. Okrem toho testovacia metóda pre HAV je ešte len v procese validácie.

(5)

Obmedzenie uplatňovania rozhodnutia 2008/866/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

27.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 327/57