18.10.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/1

---

ROZHODNUTIE RADY

z 24. septembra 2012

o podpise Dohody medzi Európskou úniou a Kanadou o spolupráci v colnej oblasti, pokiaľ ide o záležitosti súvisiace s bezpečnosťou dodávateľského reťazca, v mene Únie

(2012/643/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 4 prvý pododsek v spojení s jej článkom 218 ods. 5,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)	Únia a Kanada by mali rozšíriť svoju spoluprácu v colnej oblasti, aby sa vzťahovala na zaistenie bezpečnosti dodávateľského reťazca a súvisiace riadenie rizík s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávateľského reťazca od začiatku až do konca, a zároveň uľahčiť zákonný obchod.

(2)	Dňa 26. novembra 2009 Rada na tento účel oprávnila Komisiu, aby začala rokovania s Kanadou. Komisia v mene Únie dojednala Dohodu medzi Európskou úniou a Kanadou o spolupráci v colnej oblasti, pokiaľ ide o záležitosti súvisiace s bezpečnosťou dodávateľského reťazca (ďalej len „dohoda“).

(3)

Pozícia, ktorú Únia prijme v Spoločnom výbore pre spoluprácu v colnej oblasti EÚ-Kanada (Joint Customs Cooperation Committee, JCCC) k prijatiu aktov s právnymi účinkami týmto výborom, by sa mala prijať v súlade s postupom podľa článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ak bude potrebné, aby Únia prijala v JCCC iné pozície, tieto ustanoví Rada v súlade s článkom 16 Zmluvy o Európskej únii.

(4)	Dohoda by sa mala v mene Únie podpísať s výhradou jej uzavretia,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje podpis Dohody medzi Európskou úniou a Kanadou o spolupráci v colnej oblasti, pokiaľ ide o záležitosti súvisiace s bezpečnosťou dodávateľského reťazca s výhradou uzavretia uvedenej dohody (1).

Článok 2

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) podpísať dohodu v mene Únie.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

---

(1)  Text dohody sa uverejní spolu s rozhodnutím o jej uzavretí.

---

18.10.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/2

---

ROZHODNUTIE RADY

z 24. septembra 2012

o podpise Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými podľa článku XXIV ods. 6 a článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) z roku 1994, ktorá sa týka zmeny úľav v zoznamoch záväzkov Bulharskej republiky a Rumunska v rámci ich pristúpenia k Európskej únii, v mene Európskej únie

(2012/644/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 4 prvý pododsek v spojení s jej článkom 218 ods. 5,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)	Dňa 29. januára 2007 Rada poverila Komisiu, aby v rámci pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii začala rokovania s určitými ďalšími členmi Svetovej obchodnej organizácie podľa článku XXIV ods. 6 Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) z roku 1994.

(2)	Komisia viedla rokovania v rámci rokovacích smerníc prijatých Radou.

(3)

Tieto rokovania sa uzatvorili a Dohoda vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými podľa článku XXIV ods. 6 a článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) z roku 1994, ktorá sa týka zmeny úľav v zoznamoch záväzkov Bulharskej republiky a Rumunska v rámci ich pristúpenia k Európskej únii (ďalej len „dohoda“), bola parafovaná zástupcom Európskej únie 21. decembra 2011 a zástupcom Spojených štátov amerických 17. februára 2012.

(4)	Táto dohoda by sa mala podpísať,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje podpísanie Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými podľa článku XXIV ods. 6 a článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) z roku 1994, ktorá sa týka zmeny úľav v zoznamoch záväzkov Bulharskej republiky a Rumunska v rámci ich pristúpenia k Európskej únii (ďalej len „dohoda“), s výhradou uzavretia uvedenej dohody (1).

Článok 2

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) podpísať dohodu v mene Únie.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

---

(1)  Text dohody sa uverejní spolu s rozhodnutím o jej uzavretí.

---

18.10.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/3

---

ROZHODNUTIE RADY

z 10. októbra 2012

o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou o vedeckej a technologickej spolupráci

(2012/645/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 186 v spojení s jej článkom 218 ods. 6 a 7,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)	Rada 16. novembra 2009 poverila Komisiu, aby v mene Únie rokovala o dohode medzi Európskou úniou a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou o vedeckej a technickej spolupráci (ďalej len „dohoda“). Dohoda bola parafovaná 14. októbra 2010.

(2)	Dohoda bola podpísaná 19. marca 2012 s výhradou jej uzavretia k neskoršiemu dátumu a po jej podpise sa predbežne vykonávala podľa článku 218 ods. 5 zmluvy.

(3)	Dohoda by sa mala schváliť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje Dohoda medzi Európskou úniou a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou o vedeckej a technickej spolupráci (1).

Článok 2

Predseda Rady vykoná oznámenie v mene Únie uvedené v článku 7 ods. 2 dohody (2).

Článok 3

Európska komisia prijme pozíciu Únie, ktorá sa má zaujať v spoločnom výbore zriadenom podľa článku 4 ods. 2 dohody v súvislosti s technickými zmenami a doplneniami tejto dohody v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. a) dohody.

Článok 4

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

---

(1)  Dohoda bola uverejnená v Ú. v. EÚ L 99, 5.4.2012, s. 2, spolu s rozhodnutím o podpise.

(2)  Dátum nadobudnutia platnosti dohody uverejní Generálny sekretariát Rady v úradnom vestníku.

---

18.10.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/4

---

ROZHODNUTIE RADY

z 10. októbra 2012

o obnovení Dohody o vedeckej a technologickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Brazílskou federatívnou republikou

(2012/646/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 186 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a) bodom v),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)	Rada svojím rozhodnutím 2005/781/ES (1) schválila uzavretie Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Brazílskou federatívnou republikou (ďalej len „dohoda“).

(2)	V článku XII ods. 2 dohody sa ustanovuje toto: „Táto dohoda sa uzatvára na počiatočné obdobie piatich rokov a môže sa obnoviť vzájomnou dohodou strán po vyhodnotení v priebehu predposledného roka každého nasledujúceho obdobia.“

(3)	Na piatom zasadnutí riadiaceho výboru ustanoveného podľa článku VI ods. 2 dohody, ktoré sa konalo v Brazílii 22. novembra 2011, obidve strany potvrdili svoj záujem o obnovenie dohody na ďalších päť rokov.

(4)	V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009, Európska únia nahradila Európske spoločenstvo a stala sa jeho nástupcom.

(5)	Obnovenie dohody by sa malo v mene Únie schváliť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje obnovenie Dohody o spolupráci v oblasti vedy a techniky medzi Európskym spoločenstvom a Brazílskou federatívnou republikou na ďalšie obdobie piatich rokov.

Článok 2

Predseda Rady oznámi v mene Únie vláde Brazílskej federatívnej republiky, že Únia dokončila svoje vnútorné postupy potrebné na obnovenie dohody v súlade s článkom XII ods. 2 dohody.

Článok 3

Predseda Rady oznámi v mene Únie toto:

Článok 4

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 295, 11.11.2005, s. 37.

---

18.10.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/5

---

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 957/2012

zo 17. októbra 2012,

ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu (EÚ) č. 605/2010, pokiaľ ide o vypustenie položky týkajúcej sa Holandských Antíl zo zoznamu tretích krajín, z ktorých sa povoľuje vstup zásielok surového mlieka a mliečnych výrobkov na územie Únie

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 2002/99/ES zo 16. decembra 2002 ustanovujúcu pravidlá pre zdravie zvierat, ktorými sa riadi produkcia, spracovanie, distribúcia a uvádzanie produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu na trh (1), a najmä na jej článok 8 úvodnú vetu, článok 8 bod 1 prvý pododsek a bod 4,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (2), a najmä na jeho článok 11 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadením (ES) č. 854/2004 sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu. V nariadení sa predovšetkým stanovuje, že produkty živočíšneho pôvodu sa môžu dovážať iba z tretej krajiny alebo z časti tretej krajiny, ktorá sa nachádza na zozname vypracovanom a aktualizovanom v súlade s uvedeným nariadením.

(2)

V nariadení (ES) č. 854/2004 sa tiež stanovuje, že pri zostavovaní a aktualizácii takýchto zoznamov sa musia brať do úvahy kontroly Únie v tretích krajinách a záruky zo strany príslušných orgánov tretích krajín, pokiaľ ide o súlad alebo rovnocennosť s potravinovým a krmivovým právom Únie a predpismi o zdraví zvierat stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (3).

(3)

V prílohe I k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 605/2010 z 2. júla 2010, ktorým sa stanovujú veterinárne a hygienické podmienky a podmienky vydávania veterinárnych certifikátov, pokiaľ ide o vstup surového mlieka a mliečnych výrobkov určených na ľudskú spotrebu do Európskej únie (4), je stanovený zoznam tretích krajín, z ktorých sa povoľuje vstup zásielok surového mlieka a mliečnych výrobkov na územie Únie.

(4)	Autonómna krajina Holandské Antily je v súčasnosti zahrnutá do zoznamu v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 605/2010.

(5)

Po vnútornej reforme v Holandskom kráľovstve prestali s účinnosťou od 10. októbra 2010 Holandské Antily existovať ako autonómne územie tohto kráľovstva. Rovnakého dňa Curaçao a Sint Maarten získali štatút autonómnych území Holandského kráľovstva, kým Bonaire, Sint Eustatius a Saba sa stali osobitnými samosprávami európskej časti Holandského kráľovstva. Je preto vhodné vypustiť položku týkajúcu sa Holandských Antíl zo zoznamu stanoveného v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 605/2010.

(6)	Curaçao a Sint Maarten nevyjadrili záujem pokračovať vo vývoze surového mlieka a mliečnych výrobkov určených na ľudskú spotrebu do Únie. Nie je preto vhodné zahrnúť ich do zoznamu uvedeného v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 605/2010.

(7)	Nariadenie (EÚ) č. 605/2010 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

V prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 605/2010 sa vypúšťa položka týkajúca sa Holandských Antíl.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. ES L 18, 23.1.2003, s. 11.

(2)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206.

(3)  Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 175, 10.7.2010, s. 1.

---

18.10.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/7

---

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 958/2012

zo 17. októbra 2012,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)	Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.

---

---

18.10.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/9

---

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 959/2012

zo 17. októbra 2012

o vydávaní dovozných povolení na cesnak v podobdobí od 1. decembra 2012 do 28. februára 2013

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1301/2006 z 31. augusta 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá pre správu dovozných colných kvót pre poľnohospodárske produkty spravovaných prostredníctvom systému dovozných licencií (2), a najmä na jeho článok 7 ods. 2,

keďže:

(1)	Nariadením Komisie (ES) č. 341/2007 (3) sa otvára a ustanovuje správa colných kvót a zavádza systém dovozných povolení a osvedčení o pôvode vzťahujúcich sa na cesnak a niektoré ďalšie poľnohospodárske výrobky dovezené z tretích krajín.

(2)

Množstvá, na ktoré tradiční a noví dovozcovia podali počas prvých siedmich dní v októbri 2012 žiadosti o povolenia „A“ v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 341/2007, presahujú dostupné množstvá pre produkty pochádzajúce z Číny, Argentíny a zo všetkých tretích krajín okrem Číny a Argentíny.

(3)	V súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1301/2006 je preto nevyhnutné ustanoviť, do akej miery je možné vyhovieť žiadostiam o povolenia „A“ poslaným Komisii najneskôr do 14. októbra 2012 podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 341/2007.

(4)	S cieľom zabezpečiť dobré riadenie postupu vydávania dovozných povolení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Žiadostiam o dovozné povolenia „A“ podaným v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 341/2007 počas prvých siedmich dní v októbri 2012 a poslaným Komisii najneskôr do 14. októbra 2012 sa vyhovuje do miery percentuálneho podielu požadovaných množstiev uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 238, 1.9.2006, s. 13.

(3)  Ú. v. EÚ L 90, 30.3.2007, s. 12.

---

---

18.10.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/11

---

ROZHODNUTIE RADY

zo 16. októbra 2012,

ktorým sa vymenúva nemecký člen Výboru regiónov

(2012/647/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 305,

so zreteľom na návrh nemeckej vlády,

keďže:

(1)	Rada 22. decembra 2009 a 18. januára 2010 prijala rozhodnutia 2009/1014/EÚ (1) a 2010/29/EÚ (2), ktorými sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2010 do 25. januára 2015.

(2)	V dôsledku skončenia funkčného obdobia pani Petry ROTHOVEJ sa uvoľnilo jedno miesto člena Výboru regiónov,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Za člena Výboru regiónov sa na zvyšný čas funkčného obdobia, ktoré trvá do 25. januára 2015, vymenúva:

—	pani Dagmar MÜHLENFELD, Oberbürgermeisterin der Stadt Mülheim an der Ruhr.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2009, s. 22.

(2)  Ú. v. EÚ L 12, 19.1.2010, s. 11.

---

18.10.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/12

---

ROZHODNUTIE RADY

zo 16. októbra 2012,

ktorým sa vymenúvajú belgický člen a belgický náhradník Výboru regiónov

(2012/648/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 305,

so zreteľom na návrh belgickej vlády,

keďže:

(1)	Rada 22. decembra 2009 a 18. januára 2010 prijala rozhodnutia 2009/1014/EÚ (1) a 2010/29/EÚ (2), ktorými sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2010 do 25. januára 2015.

(2)	V dôsledku skončenia funkčného obdobia pána Paula FICHEROULLEA sa uvoľnilo jedno miesto člena Výboru regiónov.

(3)	V dôsledku vymenovania pána Marca HENDRICKXA za člena Výboru regiónov sa uvoľní jedno miesto náhradníka,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Na zvyšný čas funkčného obdobia, ktoré trvá do 25. januára 2015, sa do Výboru regiónov vymenúvajú:

a)	za člena: — pán Marc HENDRICKX, Vlaams Volksvertegenwoordiger, a

b)	za náhradníka: — pán Karim VAN OVERMEIRE, Vlaams Volksvertegenwoordiger.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2009, s. 22.

(2)  Ú. v. EÚ L 12, 19.1.2010, s. 11.

---

18.10.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/13

---

ODPORÚČANIE ASOCIAČNEJ RADY EÚ – JORDÁNSKO

z 3. októbra 2012

o implementácii akčného plánu európskej susedskej politiky EÚ – Jordánsko

ASOCIAČNÁ RADA EÚ – JORDÁNSKO,

so zreteľom na Euro-stredomorskú dohodu o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Jordánskym hášimovským kráľovstvom na strane druhej (1) (ďalej len „dohoda“), a najmä na jej článok 91,

keďže:

(1)	Článok 91 dohody oprávňuje Asociačnú radu EÚ – Jordánsko prijať príslušné odporúčania na účely dosiahnutia cieľov tejto dohody.

(2)	Článok 101 dohody stanovuje, že zmluvné strany dohody prijmú akékoľvek všeobecné alebo osobitné opatrenia na splnenie svojich záväzkov podľa tejto dohody a dohliadnu na to, aby sa jej ciele dosiahli.

(3)	Zmluvné strany dohody sa dohodli na znení akčného plánu európskej susedskej politiky EÚ – Jordánsko (ďalej len „akčný plán“).

(4)	Akčný plán podporí implementáciu dohody tým, že zmluvné strany vypracujú a schvália konkrétne kroky, ktoré budú predstavovať praktické pokyny pri tejto implementácii.

(5)

Akčný plán má dvojaký účel, pretože vymedzuje konkrétne kroky pre splnenie záväzkov zmluvných strán podľa dohody a poskytuje širší rámec na ďalšie posilňovanie vzťahov medzi EÚ a Jordánskom, ktoré bude mať za následok významnú mieru hospodárskej integrácie a prehĺbenie politickej spolupráce v súlade s celkovými cieľmi dohody,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

Jediný článok

Asociačná rada odporúča zmluvným stranám dohody, aby implementovali akčný plán európskej susedskej politiky (2) do takej miery, do akej táto implementácia smeruje k dosiahnutiu cieľov dohody.

---

(1)  Ú. v. ES L 129, 15.5.2002, s. 3.

(2)  Pozri dokument 3302/12 na stránke: http://register.consilium.europa.eu

---

18.10.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/14

---

ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 204/11/COL

z 29. júna 2011

o údajnej štátnej pomoci poskytovanej spoločnostiam patriacim do skupiny Norsk Film (Nórsko)

DOZORNÝ ÚRAD EZVO (ĎALEJ LEN „DOZORNÝ ÚRAD“),

SO ZRETEĽOM NA Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“), a najmä na jej články 61 a 62,

SO ZRETEĽOM na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdu (ďalej len „dohoda o dozore a súde“), a najmä na jej článok 24,

SO ZRETEĽOM na protokol 3 k dohode o dozore a súde („protokol 3“), a najmä na jeho článok 1 ods. 2 časti I a článok 4 ods. 4 a článok 7 ods. 1 časti II,

PO VYZVANÍ zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s článkom 6 ods. 1 časti II protokolu 3 (1),

keďže:

I.   SKUTOČNOSTI

1.   Postup

Listom z 23. marca 2006 (dokument č. 368163) sa viaceré nórske filmové spoločnosti (2) sťažovali, že nórske orgány udeľovali ročné granty pre Norsk FilmStudio AS/Filmparken v období rokov 2000 - 2005.

Po viacerých výmenách korešpondencie dozorný úrad prijal rozhodnutie č. 491/09/COL o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v jeho dodatku EHP (3). Dozorný úrad vyzval zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky. Dozorný úrad nedostal od tretích strán žiadne pripomienky.

Nórske orgány predložili svoje vyjadrenie listom z 2. februára 2010 (dokument č. 545244).

2.   Skupina Norsk Film

Spoločnosť Norsk Film AS bola založená v roku 1932 združením mestských kín. Filmové štúdio spoločnosti otvorili v roku 1935. V štátnom rozpočte na rok 1947 sa nórska vláda rozhodla prevziať väčšiu zodpovednosť za produkciu filmov. Počas 50. a 60. rokov 20. storočia sa Norsk Film AS vyrovnávala s finančnými ťažkosťami, ktoré viedli vládu k tomu, že jej na zaručenie ďalšej existencie pridelila granty. Potom, čo spoločnosť koncom šesťdesiatych rokov vyhlásila úpadok, vláda sa rozhodla prevziať úplnú zodpovednosť za budúcnosť spoločnosti. Od roku 1974 si štát udržiaval vo vlastníctve 77,6 % akcií spoločnosti. Norsk Film AS slúžila dvom cieľom: poskytovala filmovej produkcii nórskych hraných filmov potrebné zariadenia a produkovala nórske filmy.

Norsk Film AS a noviny VG (Verdens Gang) založili v roku 1986 na základe existujúceho kamerového oddelenia Norsk Film AS spoločnosť ScanCam AS. Norsk Film AS a Schibsted ASA neskôr vlastnili po 50 % akcií v ScanCam AS. Dňa 31. decembra 1998 Schibsted ASA predala svoj podiel spoločnosti Norsk Film AS, takže ScanCam AS bola od roku 1999 ďalej vedená ako dcérska spoločnosť v 100 % vlastníctve spoločnosti Norsk FilmStudio AS.

Norsk FilmStudio AS založená v roku 1989 bola zase 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti Norsk Film AS. Do roku 1989 boli štúdio a technické zariadenia súčasťou organizačnej štruktúry Norsk Film AS. Norsk FilmStudio AS bola založená s cieľom vytvoriť zreteľné oddelenie úlohy spoločnosti ako producenta od jej úlohy poskytovateľa infraštruktúry na produkciu filmov (štúdio a technické zariadenia).

V roku 2001 nórska vláda uskutočnila reformu svojej politiky v oblasti filmovej produkcie a zreteľnejšie odčlenila oblasti zodpovednosti štátu od zodpovednosti súkromného sektora. Súkromné produkčné spoločnosti majú mať zodpovednosť za produkciu filmov. Preto bolo navrhnuté odpredať akcie v Norsk Film AS. Štát by si zachoval svoju zodpovednosť za štúdia, keďže sa usúdilo, že táto časť výrobného procesu by nebola za trhových podmienok udržateľná. V roku 2001 bola Norsk Film AS rozdelená na dve samostatné spoločnosti: filmovú produkčnú spoločnosť pod názvom Norsk Film AS a spoločnosť pre oblasť infraštruktúry pod názvom Filmparken AS. Zostávajúce aktíva spoločnosti zostali vo Filmparken AS. Norsk FilmStudio AS bola ďalej vedená ako 100 % dcérska spoločnosť spoločnosti Filmparken AS. Dňa 25. júna 2001 sa Norsk FilmStudio AS zlúčila s Filmparken AS. Štát odpredal 4. januára 2002 svoj podiel vo filmovej produkčnej spoločnosti Norsk Film AS súkromnej produkčnej spoločnosti pod názvom Diopter AS.

V roku 2002 bola spoločnosť Filmparken AS opäť premenovaná na Norsk FilmStudio AS.

V roku 2004 sa ScanCam AS zlúčila s Norsk FilmStudio AS.

V roku 2009 sa Norsk FilmStudio AS a The Chimney Pot AS zlúčili do spoločnosti Storyline Studios AS. Po zlúčení vlastní Filmparken AS 60 % podniku a 40 % zostalo akcionárom bývalej spoločnosti Chimney Pot AS.

Storyline Studios AS je dodávateľom úplného spektra zariadení a služieb pre filmový priemysel, poskytuje filmové štúdiá, upevnenia a svetlá, kamery, poprodukčné činnosti, kostýmy, financovanie, kancelárske priestory, výrobu a filmové katalógy.

3.   Opis prešetrovaných opatrení

Dozorný úrad prešetruje dve rôzne opatrenia: vyplatenie grantu vo výške 36 mil. NOK (pozri oddiel 3.1) a zvýhodnené daňové zaobchádzanie s niektorými spoločnosťami patriacimi do skupiny Norsk Film (pozri oddiel 3.2).

3.1    Platba grantu vo výške 36 mil. NOK

Od sedemdesiatych rokov až do roku 2006 boli vyplácané ročné granty rôznym subjektom patriacim do skupiny Norsk Film. Ročné rozpočty na roky 1971 - 1972 odkazujú na „existujúcu schému pomoci“. Granty vyplácalo ministerstvo pre kultúru a cirkevné záležitosti.

Dozorný úrad vo svojom rozhodnutí č. 491/09/COL zastával názor, že ročné platby nórskeho štátu od sedemdesiatych rokov rôznym subjektom patriacim do skupiny Norsk Film na produkciu hraných filmov a poskytovanie infraštruktúry potrebnej na produkciu filmov boli založené na existujúcom systéme pomoci.

Nórske orgány uviedli, že v roku 1997 sa nórsky parlament rozhodol udeliť grant vo výške 36 mil. NOK pre Norsk Film AS na zlepšenie, modernizáciu a rozvoj výrobných zariadení „Filmparken“. Grant bol pridelený prostredníctvom oddielu štátneho rozpočtu pre granty na národne kultúrne budovy. Suma bola rozložená na dva roky, pričom 10 mil. NOK sa vyplatilo v roku 1998 a zvyšných 26 mil. NOK v roku 1999. Grant čiastočne pokrýval modernizáciu a skvalitnenie štúdiových zariadení a čiastočne vybudovanie nových administratívnych zariadení.

Keďže platba grantu vo výške 36 mil. NOK vychádza z iného rozpočtového prídelu a konkrétna suma bola vyčlenená na osobitný účel (rekonštrukcia pracoviska v Jar), dozorný úrad v rozhodnutí č. 491/09/COL usudzoval, že môže predstavovať novú pomoc. Dozorný úrad mal pochybnosti, či tento príspevok predstavoval súčasť existujúcej schémy pomoci alebo nové opatrenie pomoci.

3.2    Zvýhodnené daňové zaobchádzanie

Norsk Film AS a AS Norsk FilmStudio AS ťažili od roku 1995 z oslobodenia od dane. Oslobodenie vychádzalo z článku 26 ods. 1 písm. k) bývalého daňového zákona č. 8 z 18. augusta 1911 nahradeného daňovým zákonom č. 14 z 26. marca 1999 (4).

Podľa článku 2-32 nórskeho daňového zákona, ktorým sa v súčasnosti ustanovujú pravidlá týkajúce sa tohto zvýhodneného daňového režimu, neziskové organizácie, inštitúcie a podniky sú oslobodené od dane z príjmu právnických osôb do tej miery, v akej fungujú na neziskovom základe.

Či sa inštitúcia alebo podnik považujú za neziskový subjekt podľa článku 2-32, sa určuje na základe objektívnych kritérií, kde účel podniku predstavuje rozhodujúci faktor. Teda, dobročinný účel naznačuje prítomnosť neziskovej organizácie. S cieľom určiť účel podniku daňové úrady zohľadňujú okrem iného stanovy vrátane ich štatutárneho účelu a skutočne vykonávanú činnosť. Takisto sa zohľadňuje, či je subjekt zapojený do činností, ktoré sú vystavené hospodárskej súťaži. Ak podnik vykonáva hospodárske alebo obchodné činnosti a súťaží so spoločnosťami, ktorých činnosť sa opiera o zdaniteľný zisk, naznačuje to existenciu postavenia zdaniteľného subjektu. Ďalším zohľadňovaným prvkom je charakter financovania podniku. Ak je podnik financovaný zo súkromných darov alebo iných príspevkov, znamená to, že má neziskový účel.

Organizácia, ktorá sa považuje za neziskovú, je oslobodená od dane zo zisku právnických osôb z dôvodu neziskového účelu. Príjmy z obchodnej činnosti podliehajú za určitých podmienok dani zo zisku právnických osôb (5).

Daňové úrady určujú, či článok 2-32 platí pre podnik alebo organizáciu v rámci zvyčajného každoročného procesu posudzovania. Práve na základe informácií poskytnutých platcom dane v daňovom priznaní a ďalších informácií, ktoré sú k dispozícii, miestne daňové úrady určia, ktorý daňový režim platí.

Norsk Film AS, Norsk FilmStudio AS a ScanCam AS boli oslobodené od dane na základe neziskového účelu týchto spoločností. Až do roku 1995 Norsk Film AS a Norsk FilmStudio AS nežiadali o osobitný režim. Po podaní žiadosti využívali tento režim od roku 1995 do roku 2001.

V roku 2001 bol Norsk Film AS rozdelený na dve samostatné spoločnosti: filmovú produkčnú spoločnosť pod názvom Norsk Film AS a spoločnosť pre oblasť infraštruktúry pod názvom Filmparken AS. Od roku 2002 už neboli spoločnosti financované štátnymi dotáciami a vykonávali bežné obchodné činnosti. Preto boli považované za bežné spoločnosti tvoriace zisk a v dôsledku toho podliehajúce štandardnej dani z príjmu právnických osôb.

Do roku 1998 vlastnili Norsk Film AS a Schibsted ASA po 50 % akcií v spoločnosti ScanCam AS. ScanCam AS preto nebola považovaná za neoddeliteľnú súčasť podnikateľskej činnosti Norsk Film AS. Od decembra 1998 bola ScanCam AS najprv v 100 % vlastníctve spoločnosti Film Norsk AS a potom od roku 1999 spoločnosti Norsk FilmStudio AS (100 % dcérskej spoločnosti Norsk Film AS). Po tejto zmene daňové úrady považovali ScanCam AS za neoddeliteľnú súčasť činnosti Norsk Film AS, a preto mohla v rokoch 1998 – 2000 ťažiť z toho istého daňového režimu. ScanCam AS dosahovala v rokoch 1998, 1999, 2000 a 2001 zisk (6).

Vo svojom hodnotení daňové úrady usudzovali, že spoločnosti mohli využívať výhody vyplývajúce z postavenia neziskovej organizácie na základe týchto prvkov: v stanovách Norsk Film AS sa uvádza, že jej účelom je nezisková činnosť; 97,7 % akcií je v držbe štátu a miestnych obcí a spoločnosť je financovaná hlavne prostredníctvom štátnych dotácií.

Daňové úrady ďalej uviedli, že oslobodenie od dane bolo poskytnuté pod podmienkou, že prípadný zisk sa má úplne využiť na dosiahnutie účelu spoločnosti v rámci jej postavenia ako neziskovej spoločnosti. Dcérska spoločnosť Norsk FilmStudio AS sa považovala za neoddeliteľnú súčasť činnosti Norsk Film AS a vzťahovalo sa na ňu rovnaké oslobodenie od dane. Nórske orgány uviedli, že Norsk FilmStudio AS nevytvorila v rokoch 1995 – 2001 zisk, a že teda uplatňovanie zvýhodneného daňového režimu bolo bez účinku.

Tieto spoločnosti teraz podliehajú štandardnej dani z príjmu právnických osôb.

Dozorný úrad v rozhodnutí č. 491/09/COL uviedol, že je pochybné, či uplatnenie oslobodenia od dane z príjmu právnických osôb na základe logiky výnimky pre neziskové organizácie môže odôvodniť oslobodenie od dane v prípade spoločností, ktoré patria do skupiny Norsk Film.

Pomoc vo forme oslobodenia od dane z príjmu právnických osôb je prevádzková pomoc. Takáto pomoc je povolená len za osobitných okolností, a najmä v situáciách, keď sú splnené kritériá ustanovené v pokynoch dozorného úradu (napr. pri niektorých druhoch environmentálnej alebo regionálnej pomoci). Dozorný úrad mal preto pochybnosti, že osobitné daňové pravidlá uplatňované na niektoré zo spoločností patriace do skupiny Norsk Film možno odôvodniť ustanoveniami o štátnej pomoci Dohody o EHP.

4.   Pripomienky nórskych orgánov

4.1    Platba grantu vo výške 36 mil. NOK

4.1.1   Vyplatenie príspevku nepredstavuje štátnu pomoc

Nórske orgány tvrdia, že platba 36 mil. NOK nepredstavuje štátnu pomoc.

Nórske orgány prijali prístup založený na účinkoch a tvrdia, že prešetrovaný grant v skutočnosti neposkytuje príjemcovi žiadnu hospodársku výhodu.

Nórske orgány sa domnievajú, že žiadna zo spoločností nezískala hospodársku výhodu v dôsledku grantu na zlepšenie a modernizáciu Filmparken. Spoločnosť Norsk FilmStudio AS bola zodpovedná za prenájom zariadení všetkým produkčným spoločnostiam v Nórsku. V rámci skupiny Film Norsk existovalo zreteľné právne odčlenenie činností produkcie filmov od prenájmu výrobných zariadení. Všetky nórske produkčné spoločnosti (vrátane Norsk Film AS) mali za rovnakých podmienok voľný prístup k výrobným zariadeniam. Činnosti v oblasti prenájmu neboli ziskové a pre Norsk FilmStudio AS prinášali stratu.

Nórske orgány tvrdia, že nemožno povedať, že toto opatrenie poskytlo skupine Norsk Film hospodársku výhodu, pretože to zjavne nebol účinok grantu. Zámerom a účinkom opatrenia bolo skôr poskytnúť nórskym filmovým producentom prístup k výrobným zariadeniam. Zdôrazňujú, že len kvôli zlyhaniu trhu bola spoločnosť Norsk FilmStudio AS jediným poskytovateľom prenájmu štúdiových zariadení, kde bolo možné produkovať filmy určitej dĺžky a kvality. Spoločnosť tak robila v prospech všetkých producentov a nezískala hospodársku výhodu.

4.1.2   Opatrenie by v každom prípade predstavovalo existujúcu pomoc

Nórske orgány tvrdia, že dokonca ak by grant vo výške 36 mil. NOK predstavoval štátnu pomoc, v každom prípade by predstavoval existujúcu pomoc.

Nórske orgány sa skutočne domnievajú, že platba grantu vo výške 36 mil. NOK tvorila súčasť existujúcej schémy pomoci vo forme platby ročných grantov.

Nórske orgány uvádzajú, že skutočnosť, že grant bol vyplácaný z iného rozpočtu než ten, ktorý sa používal na ročné granty, nie je dostatočným znakom toho, že grant sám o sebe predstavoval oddeliteľné a nové opatrenie. Vysvetľujú, že skutočnosť, že grant bol v rokoch 1998 - 1999 alokovaný prostredníctvom inej rozpočtovej položky, bola „len náhodou a vinou technických okolnosti a platba 36 mil. NOK mohla byť rovnako dobre pridelená cez časť rozpočtu pre financovanie filmov a rozložená na obdobie desiatich rokov, a tak byť „zlúčená“ do ročných platieb pre Film Norsk AS, ktoré obsahujú prevádzkovú ako aj investičnú pomoc. Skutočnosť, že grant 1998 -1999 bol pridelený cez inú rozpočtovú položku, bol výsledok nového spôsobu organizácie oddielu [národného] rozpočtu pre príspevky na výstavbu štátnych budov“. Nórske orgány ďalej tvrdia, že dôležité je, že platba bola súčasťou systematickej a kontinuálnej série platieb tomu istému príjemcovi a že povaha podpory bola nezmenená. Tvrdili, že táto schéma vždy pozostávala z investičnej a prevádzkovej časti.

Proces zlepšenia a modernizácie trval určité obdobie a jeho náklady do roku 1998 - 1999 sa odhadujú na 13 mil. NOK. Táto suma zahŕňala príspevky od nórskeho štátu prostredníctvom existujúcej schémy pomoci, ktorá existovala od sedemdesiatych rokov. V roku 1997 však bolo jasné, že 13 mil. NOK nestačí na dokončenie prác, a preto sa rozhodlo o pridelení ďalších 36 mil. NOK na dokončenie modernizácie.

Nórske orgány poskytli dozornému úradu údaje potvrdzujúce, že aj v minulosti sa vyčleňovali účelovo viazané sumy na zlepšenie a modernizáciu infraštruktúry potrebnej na zachovanie podmienok pre filmovú produkciu.

Napokon nórske orgány tvrdia, že skutočnosť, že výška grantu bola oveľa vyššia než dovtedajšie ročné platby, nenaznačovala, že ide o novú pomoc. Odvolávajú sa na rozsudok Súdneho dvora vo veci Namur-Les-Assurances  (7): „vznik novej pomoci alebo zmenu existujúcej pomoci nemožno posudzovať podľa rozsahu podpory, alebo, a to najmä, jej sumy vo finančnom vyjadrení v akomkoľvek okamihu života podniku, ak je podpora poskytovaná podľa starších zákonných ustanovení, ktoré zostali bezo zmeny“.

4.1.3   Nová podpora by bola v každom prípade zlučiteľná

Nórske orgány tvrdia, že toto opatrenie, ak by dozorný úrad usúdil, že predstavuje novú pomoc, by bolo v každom prípade zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP. Domnievajú sa, že toto opatrenie by bolo zlučiteľné s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, keďže účelom grantu bolo zachovanie kultúry, a toto opatrenie bolo nevyhnutné a primerané na dosiahnutie takéhoto cieľa.

Nórske orgány uvádzajú, že filmová produkcia predstavuje významné kultúrne vyjadrenie a tvorí súčasť národného dedičstva. Bez vhodných výrobných zariadení by nedošlo k žiadnej produkcii filmov. Okrem toho grant bol nutným zásahom z dôvodu zlyhania trhu. Nórske orgány takisto zdôrazňujú, že dozorný úrad schválil opatrenia na podporu audiovizuálnych režimov, ktoré by zostali bez účinku, ak by neexistovala potrebná infraštruktúra na výrobu audiovizuálnych diel.

4.2    Zvýhodnené daňové zaobchádzanie

4.2.1   Uplatňovanie zvýhodneného daňového zaobchádzania nepredstavuje štátnu pomoc

Po prvé nórske orgány zdôrazňujú, že dozorný úrad vo svojom rozhodnutí č. 491/09/COL nevzniesol žiadne pochybnosti o súčasnom daňovom režime oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb neziskových podnikov, ale skúmal použitie takéhoto režimu na niektoré spoločnosti patriace do skupiny Norsk Film. Preto sa prešetruje konkrétne uplatňovanie alebo nesprávne uplatňovanie daňového režimu na niektoré spoločnosti.

Po druhé nórske orgány tvrdia, že neposudzovali, či článok 2-32 daňového zákona sa správne uplatňoval na spoločnosti, ktoré patria do skupiny Norsk Film, keďže nie sú orgánom na posudzovanie daní.

Uvádzali však, že „prípadné nesprávne uplatňovanie všeobecného daňového predpisu daňovými úradmi v prospech daňového poplatníka nepredstavuje štátnu pomoc. (…) V prípade nesprávneho uplatnenia vnútroštátneho daňového predpisu to majú predovšetkým napraviť daňové úrady alebo súdy podľa príslušného vnútroštátneho práva. (…) Ak by nesprávne uplatňovanie vnútroštátnych daňových predpisov vedúce k neoprávnenej výhode konkrétneho daňového poplatníka predstavovalo štátnu pomoc, vytvorilo by to neriešiteľnú situáciu.“

Nórske orgány zdôrazňujú, že vzhľadom na to, že dôsledky nesprávneho zdanenia sa môžu líšiť, ak nejde o pretrvávajúce nesprávne uplatňovanie, nápravné opatrenia sa majú prijať podľa vnútroštátneho práva, a nie preskúmať podľa pravidiel EHP o štátnej pomoci.

4.2.2   Uplatňovanie zvýhodneného daňového zaobchádzania v každom prípade vychádzalo z existujúcej schémy pomoci

Nórske orgány ďalej tvrdia, že použitie daňového predpisu z obdobia pred nadobudnutím platnosti Dohody o EHP by v žiadnom prípade nepredstavovalo novú pomoc, ale bolo by len uplatnením existujúcej schémy pomoci.

Domnievajú sa, že „bežné uplatňovanie všeobecného pravidla a hodnotenie, či je, alebo nie je platné v určitom prípade, nemôže v žiadnom prípade predstavovať novú pomoc a ako také nevyžaduje notifikáciu dozornému úradu. Skutočne, ak by jednotlivé prípady uplatňovania existujúcej schémy pomoci predstavovali novú pomoc, rozšírilo by to rozsah toho, čo možno považovať za novú pomoc neprimeraným spôsobom, a narušilo by to rozsah zlučiteľnej pomoci z hľadiska existujúcej pomoc v zmysle pravidiel štátnej pomoci.“

II.   POSÚDENIE

1.   Prítomnosť štátnej pomoci

Článok 61 ods. 1 Dohody o EHP znie takto:

1.1    Prítomnosť štátnych prostriedkov

Opatrenie musí byť poskytnuté štátom alebo zo štátnych prostriedkov.

1.1.1   Platba grantu vo výške 36 mil. NOK

Grant vo výške 36 mil. NOK bol vyplatený prostredníctvom oddielu štátneho rozpočtu pre granty na národné kultúrne budovy.

Dozorný úrad sa preto domnieva, že podmienka zahrnutia štátnych prostriedkov je splnená.

1.1.2   Zvýhodnené daňové zaobchádzanie

Norsk Film AS a jeho dcérska spoločnosť AS Norsk FilmStudio AS boli oslobodené od dane od roku 1995 do roku 2001. Listom z 18. marca 1996 daňový úrad Bærum udelil oslobodenie od dane za fiškálny rok 1995 pod podmienkou, že celý prípadný zisk sa má použiť na dosiahnutie účelu spoločnosti, pokiaľ tento spočíva v neziskovej činnosti.

ScanCam AS (dcérska spoločnosť prenajímajúca kamery) bola oslobodená od dane v období 1998 - 2001 z rovnakých dôvodov.

Výsledkom zvýhodneného daňového režimu sa štát vzdal daňových príjmov, ktoré by zvyčajne získal od daných podnikov. Tieto chýbajúce prostriedky predstavujú záťaž pre štátne prostriedky zodpovedajúcu poplatkom, ktoré sú zvyčajne hradené z rozpočtov daných podnikov (8).

Skutočnosť, že posudzovanie vykonávali miestne daňové úrady, nemá žiadny vplyv na zistenie, že boli zahrnuté štátne prostriedky (9).

1.2    Zvýhodnenie určitých podnikov alebo výroby určitého tovaru

1.2.1   Platba grantu vo výške 36 mil. NOK

Po prvé opatrenie muselo poskytnúť Norsk FilmStudio AS/Filmparken AS výhody, ktoré ich oslobodili od poplatkov, ktoré obvykle hradili zo svojho rozpočtu. Grant vo výške 36 mil. NOK poskytol príjemcom finančný prínos, ktorý by inak pri bežnej obchodnej činnosti nemali. Tým sa posilnilo finančné postavenie spoločnosti Norsk FilmStudio AS/Filmparken AS v porovnaní s inými podnikmi pôsobiacimi v produkcii filmov v rámci EHP.

Po druhé opatrenie pomoci musí byť selektívne v tom, že zvýhodňuje „určité podniky alebo výrobu určitého tovaru“.

Dozorný úrad sa domnieva, že vyplatenie sumy 36 mil. NOK na zlepšenie zariadení štúdia je selektívne, pretože príjemca bol vyslovene určený.

1.2.2   Zvýhodnený daňový režim

Niektoré spoločnosti skupiny Norsk Film boli oslobodené od platenia bežne platnej dane z príjmu právnických osôb, a teda od poplatkov, ktoré sa zvyčajne hradia z rozpočtu spoločnosti. Takúto výhodu by pri bežnej obchodnej činnosti nezískali.

Dozorný úrad však uznáva, že Súdny dvor a Súd EZVO opakovane rozhodli, že opatrenia poskytujúce výhody určitým príjemcom nie sú selektívne, ak ich možno odôvodniť povahou a všeobecnou štruktúrou systému, ktorého sú súčasťou.

Okrem toho, v usmerneniach dozorného úradu o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov sa konkrétne ustanovuje, že „je zrejmé, že daň zo zisku sa nemôže vyrubiť, ak sa nedosiahol žiaden zisk. Preto sa môže zdôvodniť povahou daňového systému, že neziskové podniky, akými sú nadácie alebo združenia, sú špecificky oslobodené od daní zo ziskov, ak skutočne nemôžu dosiahnuť žiadny zisk.“

Dozorný úrad vo svojom rozhodnutí č. 491/09/COL nespochybnil skutočnosť, že zvýhodnený daňový režim ako taký môže byť odôvodnený povahou a logikou systému. Mal pochybnosti týkajúce sa uplatňovania režimu na dané podniky. Tieto podniky boli oslobodené od dane z príjmu právnických osôb pri uplatňovaní článku 26 ods.1 písm. k) bývalého daňového zákona č. 8 z 18. augusta 1911 nahradeného daňovým zákonom č. 14 z 26. marca 1999. Tento režim umožňuje na základe žiadosti oslobodiť od dane z príjmu právnických osôb organizácie, ktoré spĺňajú určité kritériá, najmä v súvislosti s ich neziskovým účelom.

Podľa informácií poskytnutých nórskymi orgánmi Norsk Film AS, Norsk FilmStudio AS a ScanCam AS boli oslobodené od dane na základe skutočnosti, že účel spoločností bol neziskový. Dozorný úrad nemôže vo svojom posudzovaní nahrádzať nórske miestne daňové úrady. Na základe poskytnutých informácií sa dozorný úrad nedomnieva, že má dostatočné dôkazy o tom, že zvýhodnený režim bol nesprávne uplatňovaný na dané tri podniky, a že preto možno dospieť k záveru, že opatrenie má selektívny charakter.

Z tohto dôvodu dozorný úrad nemôže usúdiť, že uplatňovanie zvýhodneného daňového zaobchádzania s Norsk FilmStudio AS/Filmparken AS/ScanCam AS na základe kritérií pôvodne zakotvených v daňovom zákone z roku 1911 zahŕňa akúkoľvek štátnu pomoc.

1.3    Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod medzi zmluvnými stranami

Štátna pomoc poskytnutá určitým podnikom sa považuje za narušenie hospodárskej súťaže a ovplyvňovanie obchodu medzi zmluvnými stranami, ak príjemca vykonáva hospodársku činnosť zahŕňajúcu obchod medzi zmluvnými stranami. Filmy určené na premietanie v kinách možno vyrábať na alternatívnych miestach v rámci EHP. Tieto sú následne predmetom obchodu medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP. Podpora podniku produkujúceho hrané filmy a poskytujúceho štúdiové služby môže preto zmeniť hospodársku súťaž, ktorá existuje medzi rôznymi lokalitami na realizáciu filmov. Preto možno prešetrované opatrenie považovať za narušenie hospodárskej súťaže a ovplyvňovanie obchodu medzi zmluvnými stranami.

1.4    Záver

Na základe už uvedených preskúmaných prvkov dozorný úrad usudzuje, že platba 36 mil. NOK predstavuje štátnu pomoc a že poskytnutie zvýhodneného daňového zaobchádzania s Norsk FilmStudio AS/Filmparken AS/ScanCam AS nezahŕňa žiadnu štátnu pomoc.

Dozorný úrad bude preto ďalej analyzovať len vyplatenie grantu vo výške 36 mil. NOK.

2.   Postup

Postup pre novú pomoc je ustanovený v článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3. Ak má dozorný úrad pochybnosti o zlučiteľnosti takéhoto opatrenia pomoci, začne konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 a článku 4 ods. 4 časti II protokolu 3.

Osobitný postup pre existujúcu pomoc je ustanovený v článku 1 ods. 1 časti I protokolu 3. Podľa tohto ustanovenia dozorný úrad v spolupráci so štátmi EZVO priebežne skúma všetky systémy pomoci existujúce v týchto štátoch. Týmto štátom navrhuje primerané opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo fungovanie Dohody o EHP.

Akékoľvek posúdenie možného opatrenia ako novej alebo existujúcej pomoci uskutočnené v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania má nevyhnutne len predbežnú povahu. Ak aj dozorný úrad na základe informácií poskytnutých v tom čase rozhodol začať konanie vo veci formálneho zisťovania na základe článku 1 ods. 3 a ods. 2 časti I protokolu 3, môže v rozhodnutí o ukončení konania dospieť k záveru, že opatrenie v skutočnosti predstavuje existujúcu pomoc (10). V prípade, ktorý zahŕňa existujúcu pomoc, musí dozorný úrad postupovať podľa postupu pre existujúcu pomoc (11). V takom prípade by dozorný úrad musel uzavrieť konanie vo veci formálneho zisťovania a podľa situácie začať konanie pre existujúcu pomoc ustanovené v článkoch 17 až 19 v časti II protokolu 3 (12).

Informácie poskytnuté dozornému úradu v čase, keď rozhodol o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, neboli také, aby odôvodnili predbežný záver o akejkoľvek poskytnutej pomoci ako existujúcej pomoci, a preto sa dozorný úrad zaoberal týmito opatreniami v rámci pravidiel týkajúcich sa novej pomoci.

Dozorný úrad vysloví záver o existencii a zlučiteľnosti nových opatrení pomoci v rámci konania vo veci formálneho zisťovania. Ak ide o existujúcu pomoc, keďže obidve prešetrované opatrenia teraz skončili, uzavrie konanie vo veci formálneho zisťovania bez toho, aby otvoril konanie pre existujúcu pomoc, pretože takýto postup by bol bezpredmetný.

3.   Platba grantu 36 mil. NOK - existujúca pomoc

Podľa článku 1 písm. b) bod i) časti II protokolu 3 existujúca pomoc zahŕňa: „všetku pomoc, ktorá existovala pred nadobudnutím účinnosti Dohody o EHP v príslušných štátoch EZVO, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré sa realizovali predtým a ďalej platia po nadobudnutí účinnosti Dohoda o EHP“. Zmeny takejto pomoci predstavujú novú pomoc podľa článku 1 písm. c).

Nórske orgány predložili ďalšie informácie v rámci svojich pripomienok k rozhodnutiu č. 491/09/COL (pozri oddiel 4.1.2).

Dozorný úrad, ako sa uvádza v rozhodnutí č. 491/09/COL, sa domnieva, že ročné platby zo strany nórskeho štátu uskutočňované od sedemdesiatych rokov pre Norsk FilmStudio AS/Filmparken AS na produkciu hraných filmov a poskytovanie infraštruktúry potrebnej na produkciu filmov vychádzali z existujúcej schémy pomoci.

Dozorný úrad sa domnieva, že platba 36 mil. NOK bola uskutočnená v rámci existujúceho systému pomoci.

Po prvé sa zdá, že každoročné granty poskytnuté v priebehu rokov vždy obsahovali časť investičnej pomoci a časť prevádzkovej pomoci (13). Nórske orgány takto uviedli, že proces zlepšenia a modernizácie už začal a odhaduje sa, že do roku 1998 -1999 predstavoval sumu 13 mil. NOK pokrytú každoročnými grantmi. Nórske orgány poskytli výňatky z návrhu rozpočtu, ktoré ukazujú, že viacero značných súm bolo pridelených spoločnosti Norsk Film AS na zlepšenie a modernizáciu infraštruktúry potrebnej na produkciu filmov (14). Skutočnosť, že konkrétny grant bol viazaný na renováciu pracoviska v Jar, sa preto nemá považovať za zmenu existujúcej schémy pomoci.

Po druhé skutočnosť, že vyplatenie grantu sa uskutočnilo z iného rozpočtu než ten, ktorý sa používa na ročné granty, je nepodstatná vzhľadom na okolnosti danej veci. Skutočne to vyplývalo z čisto rozpočtovej metódy a bolo výsledkom nového spôsobu usporiadania rozpočtu.

Napokon, skutočnosť, že výška grantu bola oveľa vyššia ako ročné platby neznamená, že grant predstavuje novú pomoc. Súdny dvor rozhodol, že: „vznik novej pomoci alebo zmenu existujúcej pomoci nemožno posudzovať podľa rozsahu podpory, alebo, a to najmä, jej sumy vo finančnom vyjadrení v akomkoľvek okamihu života podniku, ak je podpora poskytovaná podľa starších zákonných ustanovení, ktoré zostali bezo zmeny“ (15).

Na základe uvedeného preto dozorný úrad dospel k záveru, že platba vo výške 36 mil. NOK je súčasťou existujúcej schémy pomoci, ktorá bola ukončená v roku 2006,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Dozorný úrad EZVO usudzuje, že grant vo výške 36 mil. NOK je súčasťou existujúcej schémy pomoci. Konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa novej pomoci sa preto uzatvára.

Článok 2

Dozorný úrad EZVO usudzuje, že uplatňovanie zvýhodneného daňového zaobchádzania na Norsk Film AS, Norsk FilmStudio AS a ScanCam AS nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Nórskemu kráľovstvu.

Článok 4

Iba anglické znenie tohto rozhodnutia je autentické.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 174, 1.7.2010 a dodatok EHP č. 34, 1.7.2010.

(2)  The Chimney Pot Oslo AS, Dagslys AS, Egg & Bacon AS, Grip Teknikk AS, Bob Aas Carho ENK, Kamerautleien AS, Lydhodene AS, Megaphon AS a Krypton Film AS.

(3)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(4)  Tento režim ustanovuje oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb pre tzv. „ideálne organizácie“.

(5)  Článok 2-32 ods. 2 nórskeho daňového zákona ustanovuje, že príjem podlieha dani z príjmu právnických osôb, keď ročný obrat z obchodnej činnosti predstavuje viac ako 70 000 NOK, resp. 140 000 NOK.

(6)  Pozri list nórskych orgánov z 11. augusta 2006 (dokument č. 383774).

(7)  Vec C-44/93 Namur-Les Assurances du Crédit SA/Office national du Ducroire a Belgický štát, Zb. 1994, s. I-3829, bod 28.

(8)  Vec C-156/98, Nemecko/Komisia, Zb. 2000, s. I-6857, bod 26.

(9)  Vec C-248/84, Nemecko/Komisia, Zb. 1987, s. I-4013, bod 17.

(10)  Vec C-400/99 Taliansko/Komisia, Zb. 2005, s. I-3657, body 47, 54 - 55.

(11)  Vec T-190/00 Regione Siciliana/Komisia, Zb. 2003, s. II-5015, bod 48.

(12)  Vec C-312/90, Španielsko/Komisia, Zb. 1992, s. I-4117, body 14 - 17 a vec C-47/91 Taliansko/Komisia, Zb. 1992, s. I-4145, body 22 - 25.

(13)  Pozri pripomienky nórskych orgánov k rozhodnutiu Dozorného úradu EZVO o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vo veci č. 67377 - údajná štátna pomoc poskytnutá spoločnostiam patriacim do skupiny Norsk Film (dokument č. 545244).

(14)  Pozri St. prp. č. 1 (1976 - 77): 1 313 000 NOK, St. prp. č. 1 (1977 - 1978): 4 mil. NOK, St. prp. č. 1 (1978 - 79): 3,9 mil. NOK.

(15)  Vec C-44/93 Namur-Les Assurances du Crédit SA/Office National du Ducroire a Belgický štát, Zb. 1994, s. I-3829, bod 28.

---

18.10.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/21

---

ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 189/12/COL

z 22. mája 2012,

ktorým sa vyníma výroba a veľkoobchodný predaj elektrickej energie v Nórsku z pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb

DOZORNÝ ÚRAD EZVO,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore,

so zreteľom na akt uvedený v bode 4 prílohy XVI k Dohode o Európskom hospodárskom priestore, ktorým sa stanovujú postupy zadávania verejných zákaziek v sektore verejnoprospešných služieb (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (1)) (ďalej len „smernica 2004/17/ES“), a najmä na jej článok 30,

so zreteľom na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdu (ďalej len „dohoda o dozore a súde“), a najmä na jej články 1 a 3 protokolu 1,

so zreteľom na žiadosť predloženú dozornému úradu 24. januára 2012 spoločnosťami Akershus Energi Vannkraft AS, E-CO Energi AS, EB Kraftproduksjon AS a Østfold Energi AS (ďalej len „žiadatelia“),

so zreteľom na rozhodnutie Dozorného úradu EZVO (ďalej len „dozorný úrad“) z 19. apríla 2012, ktorým sa členovia zodpovední za verejné obstarávanie splnomocňujú prijímať určité rozhodnutia v oblasti verejného obstarávania (rozhodnutie č. 138/12/COL),

po konzultácii s Výborom pre verejné obstarávanie úradu EZVO, ktorý pomáha Dozornému úradu EZVO,

keďže:

I.   SKUTOČNOSTI

(1)

Dňa 24. januára 2012 bola dozornému úradu podľa článku 30 ods. 5 smernice 2004/17/ES doručená žiadosť od spoločností Akershus Energi Vannkraft AS, E-CO Energi AS, EB Kraftproduksjon AS a Østfold Energi AS o schválenie uplatniteľnosti článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES na výrobu a veľkoobchodný predaj vodnej energie v Nórsku. Listom zo 17. februára 2012 dozorný úrad požiadal Nórsko (dokument č. 624270) a žiadateľov (dokument č. 624258) o dodatočné informácie. Odpoveď na túto žiadosť dozornému úradu zaslalo Nórsko listom z 20. marca 2012 a žiadatelia listom z 22. marca 2012.

(2)	Žiadosť žiadateľov, ktorých treba považovať za verejné podniky v zmysle smernice 2004/17/ES, sa týka výroby a veľkoobchodnej dodávky vodnej energie, ako sa uvádza v žiadosti.

II.   PRÁVNY RÁMEC

(3)

V článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES sa uvádza, že zákazky, ktorých cieľom je umožniť činnosť uvedenú v článkoch 3 až 7 a ktoré sa majú vykonať, nepodliehajú tejto smernici, ak v štáte EZVO, v ktorom sa vykonávajú, je táto činnosť priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup.

(4)

Podľa článku 30 ods. 5 smernice 2004/17/ES môžu obstarávatelia požiadať o uplatniteľnosť článku 30 ods. 1, ak to právne predpisy príslušného štátu EHP umožňujú. Z oddielu 15-1 ods. 2 nariadenia č. 403 zo 17. apríla 2006 o verejnom obstarávaní v sektore verejnoprospešných služieb (Forskrift nr. 403 av 7. April 2006 om innkjøp i forsyningssektorene) vyplýva, že obstarávatelia môžu dozorný úrad požiadať o uplatniteľnosť článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES, ak získali stanovisko nórskeho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže.

(5)	Žiadatelia dostali 16. marca 2011 stanovisko nórskeho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, v ktorom tento orgán dospel k záveru, že príslušné činnosti sú priamo vystavené hospodárskej súťaži na trhu, na ktorý nie je obmedzený prístup.

(6)

Prístup na trh sa považuje za neobmedzený, ak štát vykonal a uplatnil príslušné právne predpisy EHP, ktorými sa otvára daný sektor alebo jeho časť. Tieto právne predpisy sú uvedené v prílohe XI smernice 2004/17/ES, v ktorej sa pre odvetvie elektrickej energie odkazuje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (2). Smernicu 96/92/ES nahradila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 96/92/ES (3) („smernica 2003/54/ES“), ktorá je začlenená do Dohody o EHP v bode 22 prílohy IV. To znamená, že prístup na trh sa považuje za neobmedzený, ak nórsky štát implementoval a riadne uplatnil smernicu 2003/54/ES.

(7)

Vystavenie hospodárskej súťaži sa hodnotí na základe rôznych ukazovateľov, z ktorých žiaden nie je sám o sebe rozhodujúci. Vzhľadom na trhy, ktorých sa toto rozhodnutie týka, trhový podiel hlavných aktérov na danom trhu predstavuje jedno kritérium, ktoré by sa malo zohľadniť. Ďalším kritériom je miera koncentrácie na týchto trhoch. Vzhľadom na charakteristiky dotknutých trhov by sa mali zohľadniť i ďalšie kritériá, ako napríklad fungovanie vyrovnávacieho trhu, cenová súťaž a miera, v akej zákazníci menia dodávateľov.

III.   POSÚDENIE

(8)	Relevantným tovarovým trhom je výroba a veľkoobchodná dodávka elektrickej energie (4). Trh preto zahŕňa výrobu elektrickej energie v elektrárňach a dovoz elektrickej energie cez prepojovacie vedenia na opätovný predaj priamo veľkým priemyselným zákazníkom alebo maloobchodníkom.

(9)

Nórsky veľkoobchodný trh s energiou je vo vysokej miere integrovaný do severského trhu (Dánsko, Nórsko, Švédsko a Fínsko). Významný podiel výroby elektrickej energie v severskom regióne sa obchoduje na spoločnej severskej burze zákaziek na fyzické dodanie elektrickej energie, ktorú prevádzkuje spoločnosť Nord Pool Spot AS (ďalej len „Nord Pool“). Severská burza s elektrickou energiou spoločnosti Nord Pool v súčasnosti zahŕňa veľkoobchodné trhy s elektrickou energiou v Nórsku, Švédsku, Dánsku, vo Fínsku a v Estónsku.

(10)

Nord Pool prevádzkuje dva trhy pre fyzické veľkoobchodné obchodovanie s elektrickou energiou: medzidenný trh Elspot, na ktorom sa denne obchoduje s hodinovými zákazkami na fyzickú dodávku elektriny počas nasledujúcich 24 hodín a trh Elbas, nepretržitý cezhraničný trh v priebehu dňa, kde sa konajú úpravy obchodov urobených na medzidennom trhu až do jednej hodiny pred dodávkou. Tieto trhy spolu v roku 2010 pokrývali 74 % spotreby elektrickej energie severských krajín s objemom 307 TWh. Zostávajúci obchodovaný objem sa vyjednáva bilaterálne medzi dodávateľom a zákazníkom.

(11)

Severský trh sa delí na niekoľko ponukových oblastí, ktoré sú spojené prepojovacími vedeniami. Obchodovaná cena na trhu Elspot sa zakladá na ponukách na nákup a ponukách na predaj od všetkých účastníkov trhu a stanovuje sa tak, že vyrovnáva ponuku a dopyt na trhu pre každú hodinu počas 24 hodín. Cenový mechanizmus na trhu Elspot upravuje tok elektrickej energie cez prepojovacie vedenia na trh podľa dostupnej obchodnej kapacity operátorov severskej prenosovej sústavy.

(12)

Obmedzenia prenosovej kapacity v severskom regióne môžu viesť k dočasnému preťaženiu, čím sa celá severská oblasť geograficky rozdelí na menšie trhy. Na prepojeniach medzi severskými krajinami a v rámci Nórska sa používa cenový mechanizmus na odľahčenie sieťového preťaženia zavedením rôznych cien na trhu Elspot. Preto môžu existovať rôzne ceny v cenových oblastiach, ktoré udržujú rovnováhu medzi ponukou a dopytom v danej oblasti.

(13)	V dôsledku toho sa relevantný geografický trh môže meniť z hodiny na hodinu. V prípade preťaženia je relevantný geografický trh potom užší než severská oblasť a môže sa zhodovať s domácimi ponukovými oblasťami.

(14)	V súčasnosti existuje v Nórsku päť ponukových oblastí (5).

(15)

Percentuálny podiel hodín, kedy dochádza k cenovým rozdielom medzi jednotlivými oblasťami v severskom regióne, je však obmedzený: Cenová oblasť % hodín izolovaných NO 1 – Oslo 1,4 % NO 2 – Kristiansand 16,4 % NO 3 – Trondheim 6,2 % NO 4 – Tromsø 6,6 % NO 5 – Bergen 4,1 % 15.3.2010 – 11.3.2011 Väčšinu času sú cenové oblasti spojené: Skupina cenových oblastí % hodín spojených NO 1 – NO 2 77,7 % NO 1 – NO 3 48,0 % NO 1 – NO 5 94,9 % NO 2 – NO 5 76,6 % NO 3 – NO 4 89,9 % NO 1 – NO 2 – NO 5 75,7 % NO 3 – NO 4 – Švédsko 76,3 % 15.3.2010 – 11.3.2011 Nórske cenové oblasti sú zvyčajne spojené so Švédskom.

(16)

Možnosť výskytu preťaženia môže vzbudiť obavy týkajúce sa možného využívania dočasných nedostatkov na zvýšenie miestnej trhovej sily. Preto nórske orgány na ochranu hospodárskej súťaže vymedzili relevantný geografický trh ako severský trh počas hodín bez preťaženia a ako menší trh počas hodín preťaženia (6).

(17)	Otázka, či sa tento trh má vymedziť tak, že pokrýva severský región alebo menšie oblasti, zostáva otvorená, keďže výsledok analýzy je rovnaký bez ohľadu na to, či sa analýza zakladá na užšej alebo širšej definícii.

(18)	Podľa súčasných dostupných informácií a na tieto účely sa zdá, že Nórsko v plnom rozsahu implementovalo a uplatnilo smernicu 2003/54/ES. V dôsledku toho a v súlade s článkom 30 ods. 3 prvým pododsekom by sa prístup na trh mal na území Nórska považovať za neobmedzený.

(19)	Dozorný úrad v súlade s Európskou komisiou (7) bude analyzovať trhový podiel troch hlavných výrobcov, stupeň koncentrácie na trhu a stupeň trhovej likvidity.

(20)	Európska komisia sa domnieva, že pokiaľ ide o výrobu elektrickej energie, „jedným z ukazovateľov stupňa hospodárskej súťaže na vnútroštátnych trhoch je celkový podiel troch najväčších výrobcov na trhu“ (8).

(21)	Celkový trhový podiel vzhľadom na výrobnú kapacitu predstavoval v roku 2010 u troch najväčších výrobcov v severskom regióne 45,1 % (Vattenfall: 18,8 %, Statkraft: 13,3 % a Fortum: 13 %), čo je prijateľná úroveň.

(22)	Stupeň koncentrácie meraný v Nórsku prostredníctvom Hirschmanovho-Herfindahlovho indexu (HHI) podľa kapacity bol 1 826 v roku 2008 (9).

(23)

Severský veľkoobchodný trh s elektrickou energiou treba považovať za konkurencieschopný. Prechod na otvorený trh v severskom regióne bol veľmi úspešný. Od otvorenia spoločného nórsko-švédskeho trhu v roku 1996 sa do tohto trhu neskôr začlenili ďalšie severské krajiny; Fínsko v roku 1998, Dánsko v rokoch 1999/2000 a Estónsko v roku 2010. Približne 74 % spotreby elektrickej energie v severskom regióne bolo v roku 2010 obchodovaných na burze. Celkovo je na burze registrovaných 300 obchodníkov.

(24)

Ako už bolo uvedené, nedostatky v dôsledku preťaženia sú zriedkavé a časovo obmedzené. Preto existuje stály konkurenčný tlak vyplývajúci z možnosti získať elektrickú energiu z oblastí mimo nórskeho územia. Medzi severskými krajinami sa neplatia žiadne poplatky za prenos. Často nepreťažené spojenia medzi Nórskom a ostatnými cenovými oblasťami sú zárukou toho, že investície v odvetví elektrickej energie nemožno na nórskom trhu realizovať bez ohľadu na ostatných výrobcov na severskom trhu. Okrem toho veľkoobchodné ceny stanovuje spoločnosť Nord Pool, ktorá prevádzkuje vysoko likvidnú obchodnú platformu.

(25)

Za určitý ukazovateľ by sa malo považovať aj fungovanie vyrovnávacích trhov, a to nielen z hľadiska výroby, ale aj z hľadiska veľkoobchodných trhov. V skutočnosti akýkoľvek účastník trhu, ktorého výrobný profil nezodpovedá charakteristike jeho zákazníkov, môže pociťovať rozdiel medzi cenou, za ktorú prevádzkovateľ prenosovej sústavy (PPS) predá vyrovnávaciu energiu, a cenou, za ktorú kúpi späť nadbytočnú výrobu. Tieto ceny môžu byť stanovené pre PPS priamo regulátorom; alebo prípadne sa bude využívať trhový mechanizmus, v ktorom cena bude určená ponukami iných výrobcov s cieľom regulovať ich výrobu smerom nahor alebo smerom nadol. V severskom regióne existuje takmer úplne integrovaný vyrovnávací trh zásobujúci vyrovnávacou elektrickou energiou a jeho hlavné črty (tvorba trhových cien a malé rozpätie medzi nákupnou cenou od prevádzkovateľa prenosových sústav a predajnou cenou) by sa mali považovať za ukazovatele priameho vystavenia hospodárskej súťaži.

(26)	Tieto faktory by sa preto mali chápať ako ukazovatele priameho vystavenia hospodárskej súťaži na relevantnom trhu, ktorý je predmetom prieskumu, bez ohľadu na to, či geografický rozsah trhu zahŕňa celý severský región alebo menšie oblasti.

IV.   ZÁVER

(27)

Vzhľadom na uvedené faktory v Nórsku by sa podmienka priameho vystavenia hospodárskej súťaži ustanovená v článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES mala považovať za splnenú, pokiaľ ide o výrobu a veľkoobchodný predaj elektrickej energie v Nórsku. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 18, podmienka voľného prístupu k činnosti sa musí považovať za splnenú. V dôsledku toho by sa smernica 2004/17/ES nemala uplatňovať v prípade, keď obstarávatelia udelia zákazky, ktoré majú zabezpečiť výrobu elektrickej energie alebo jej veľkoobchodný predaj v týchto geografických oblastiach, a ani v prípade, keď v týchto oblastiach organizujú verejné súťaže návrhov na vykonávanie takejto činnosti.

(28)

Toto rozhodnutie je založené na právnej a skutkovej situácii k 24. januáru 2012, ako to vyplýva z informácií poskytnutých žiadateľom. Môže byť revidované v prípade, ak by výrazné zmeny v právnej a skutkovej situácii znamenali, že by už neboli splnené podmienky uplatňovania článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES.

(29)	Toto rozhodnutie sa vykonáva výhradne na udelenie výnimky podľa článku 30 smernice 2004/17/ES a nemá vplyv na uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže.

(30)	Toto rozhodnutie sa vzťahuje na výrobu a veľkoobchodný predaj elektrickej energie v Nórsku a netýka sa činností prenosu, distribúcie a maloobchodných dodávok elektrickej energie v Nórsku.

(31)	Opatrenia stanovené týmto rozhodnutím sú v súlade so stanoviskom Výboru pre verejné obstarávanie úradu EZVO, ktorý pomáha Dozornému úradu EZVO,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Akt uvedený v bode 4 prílohy XVI k Dohode o Európskom hospodárskom priestore, ktorým sa stanovujú postupy zadávania verejných zákaziek v sektore verejných služieb (smernica 2004/17/ES) sa neuplatňuje na zákazky zadané obstarávateľmi, ktorých cieľom je umožniť výrobu a veľkoobchodný predaj elektrickej energie v Nórsku.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Nórskemu kráľovstvu.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 27, 30.1.1997, s. 20.

(3)  Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37. Smernica 2003/54/ES bola začlenená do Dohody o EHP rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 146/2005 z 2. decembra 2005 (Ú. V. EÚ L 53, 23.2.2006, s. 43) a nadobudla účinnosť pre štáty EZVO 1. júna 2007.

(4)  Pozri rozhodnutia Európskej komisie z 26. januára 2011 vo veci COMP/M.5978 – GDF Suez/International Power, z 22. decembra 2008 vo veci COMP/M.5224 – EDF/British Energy, zo 14. novembra 2006 vo veci COMP/M.4180 – Gaz de France/Suez, z 9. decembra 2004 vo veci M.3440 – EDP/ENI/GDP. Pozri aj rozhodnutia prijaté Komisiou, ktorými sa vyníma výroba a predaj elektrickej energie vo Švédsku a Fínsku z pôsobnosti smernice 2004/17/ES; rozhodnutím z 19. júna 2006 sa stanovuje, že článok 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES sa uplatňuje na výrobu a predaj elektrickej energie vo Fínsku okrem Alandských ostrovov a rozhodnutím z 29. októbra 2007 sa vyníma výroba a predaj elektrickej energie vo Švédsku z pôsobnosti smernice 2004/17/ES.

(5)  Oslo – NO 1, Kristiansand – NO 2, Trondheim – NO 3, Tromsø – NO 4 a Bergen – NO 5. Dňa 5. septembra sa hranica medzi ponukovou oblasťou NO 2 a NO 5 posunula smerom na sever v dôsledku nového spojenia, ktoré bolo dané do prevádzky. Údaje poskytnuté v žiadosti nezohľadňujú túto zmenu.

(6)  Pozri rozhodnutia ministerstva vládnej správy zo 14. októbra 2002 Statkraft – Agder Energi a zo 7. februára 2003 Statkraft – Trondheim Energiverk.

(7)  rozhodnutím z 19. júna 2006 sa stanovuje, že článok 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES sa uplatňuje na výrobu a predaj elektriny vo Fínsku okrem Alandských ostrovov a rozhodnutím z 29. októbra 2007 sa vyníma výroba a predaj elektrickej energie vo Švédsku z uplatňovania smernice 2004/17/ES, body 7 – 13.

(8)  Pozri Správu o pokroku vo vytváraní vnútorného trhu s plynom a elektrickou energiou, KOM(2005) 568 v konečnom znení z 15. novembra 2005, rozhodnutie z 29. októbra 2007, ktorým sa vyníma výroba a predaj elektrickej energie vo Švédsku z pôsobnosti smernice 2004/17/ES.

(9)  Pozri pracovný dokument útvarov Komisie: Technická príloha k oznámeniu Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Správa o pokroku pri vytváraní vnútorného trhu s plynom a elektrickou energiou“, KOM(2010) 84 v konečnom znení, s. 12.

---

18.10.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/25

---

Korigendum k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 771/2012 z 23. augusta 2012, ktorým sa podľa článku 24 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, zavádza registrácia dovozu bioetanolu s pôvodom v Spojených štátoch amerických

( Úradný vestník Európskej únie L 229 z 24. augusta 2012 )

Na strane 21 v článku 1 odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

---

18.10.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/25

---

Korigendum k nariadeniu Komisie (ES) č. 865/2006 zo 4. mája 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi

( Úradný vestník Európskej únie L 166 z 19. júna 2006 )

Na strane 5 v článku 8 ods. 3 druhom pododseku:

namiesto:

„… s tretími krajinami, …“

má byť:

„… s tretími osobami, …“.

Na strane 8 v článku 21 prvom pododseku druhej vete:

namiesto:

„Originál povolenia na vývoz …“

má byť:

„Originál povolenia na dovoz …“.

Na strane 9 v článku 25 druhom pododseku:

namiesto:

„Originál povolenia na dovoz …“

má byť:

„Originál oznámenia o dovoze …“.

---