—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2010 (1),

—

so zreteľom na ročnú účtovnú závierku Európskej únie na rozpočtový rok 2010 [KOM(2011) 473 – C7-0257/2011] (2),

—

so zreteľom na správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení – oddiel I – Európsky parlament – rozpočtový rok 2010 (3),

—

so zreteľom na výročnú správu vnútorného audítora za rozpočtový rok 2010,

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2010 spolu s odpoveďami inštitúcií (4),

—

so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti (5) vedenia účtov a zákonnosti a správnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2010 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 314 ods. 10 a článok 318 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o Euratome,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (6) (nariadenie o rozpočtových pravidlách), a najmä na jeho články 145, 146 a 147,

—

zreteľom na článok 13 vnútorných pravidiel o plnení rozpočtu Európskeho parlamentu (7),

—

so zreteľom na článok 147 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého každá inštitúcia Únie uskutoční všetky nevyhnutné opatrenia, aby tak zohľadnila poznámky, ktoré sú súčasťou rozhodnutia Európskeho parlamentu o absolutóriu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2009 o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2010 – oddiely I, II, IV, V, VI, VII, VIII a IX (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2009 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2010 (9),

—

so zreteľom na článok 77, článok 80 ods. 3 rokovacieho poriadku a prílohu VI k nemu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0120/2012),

A.

keďže v audite Dvora audítorov bolo uvedené, že pokiaľ ide o administratívne výdavky v roku 2010, všetky inštitúcie uspokojivo spravovali systémy dohľadu a kontroly, ktoré sa vyžadujú v nariadení o rozpočtových pravidlách, a v 93 % z 58 platieb podrobených auditu sa nevyskytli významné chyby;

B.

keďže generálny tajomník 16. júna 2011 potvrdil, že má primeranú istotu, že rozpočet Európskeho parlamentu sa plnil v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia a že stanovený rámec kontroly poskytuje požadované záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť príslušných operácií;

C.

keďže niektoré otázky, ktoré boli prednesené počas rozpráv o absolutóriu za rok 2010 vo Výbore pre kontrolu rozpočtu, presahovali rámec osobitných otázok týkajúcich sa roku 2010 a boli začlenené do širokých otázok predložených výborom, toto uznesenie zostáva zamerané hlavne na plnenie rozpočtu a absolutórium za rozpočtový rok 2010, pričom sa uznáva, že prístupy k rozpočtovým záležitostiam sú predmetom na širšiu diskusiu najmä v práve vytváranej pracovnej skupine pre posúdenie nákladov Európskeho parlamentu a možných úspor a v súlade s rozpočtovými usmerneniami na rok 2013 prijatými 8. februára 2012, ktorých cieľom sú významné dlhodobé úspory prostredníctvom nezávislého hodnotenia rozpočtu Európskeho parlamentu, ktoré na konci roku 2012 povedie k prijatiu návrhov, ktoré budú potom rýchlo realizované,

1.

zdôrazňuje, že plnenie rozpočtu na rok 2010 bolo náročné, pretože išlo o prvý úplný rok operácií po európskych voľbách v roku 2009, a realizovalo sa v podmienkach pretrvávajúcich finančných problémov v Únii;

2.

konštatuje, že rozpočet Európskeho parlamentu (konečné rozpočtové prostriedky v sume 1 616 760 399 EUR v porovnaní s 1 529 970 930 EUR v roku 2009) predstavoval necelú jednu pätinu (19,99 %, pričom v roku 2009 to bolo 19,67 %, teda menej ako zvyčajný 20 % podiel) okruhu V (administratívne výdavky) všeobecného rozpočtu Európskej únie na rok 2010;

3.

berie na vedomie odpoveď sekretariátu Európskeho parlamentu v tom zmysle, že ročné náklady na sídlo Európskeho parlamentu v Štrasburgu v roku 2010 predstavovali presne 51 500 000 EUR, z čoho 33 500 000 EUR boli náklady na infraštruktúru a 18 000 000 EUR boli prevádzkové náklady 12 plenárnych schôdzí konaných každý mesiac; poukazuje na to, že tieto oficiálne údaje sú oveľa nižšie ako predtým predložené odhady, ktoré sa pohybovali od 169 000 000 EUR do 203 000 000 EUR; poznamenáva však, že v odhade rozpočtu na rok 2006 administratíva vypočítala ročné úspory v prípade jedného pracovného miesta na 204 miliónov EUR a v roku 2010 na 180 miliónov EUR, pričom nižší údaj zohľadňuje nadobudnutie budov v Štrasburgu a zlepšenia v oblasti informačných technológií, a pripomína, že Európsky parlament v rámci odhadov rozpočtu na rok 2013 hlasoval v pomere 429 hlasov za a 184 hlasov proti v prospech jediného sídla s cieľom znížiť náklady;

4.

konštatuje, že nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa rozšírili právomoci, činnosti a legislatívne pracovné zaťaženie Európskeho parlamentu, čo si vyžiadalo výrazné zmeny jeho organizácie a pracovných metód s cieľom ďalej rozvíjať prvotriednu legislatívnu činnosť, ako aj pokračovať v prípravách na rozšírenie Únie o Chorvátsko; okrem toho konštatuje, že v záujme reagovania na nové výzvy sa prijali opatrenia na zvýšenie efektívnosti nákladov prostredníctvom zvýšenej produktivity, presunov zamestnancov a zlepšených pracovných metód;

5.

konštatuje, že schválenie opravného rozpočtu (č. 1/2010 prijatého 19. mája 2010) vo výške 9 397 164 EUR bolo potrebné na financovanie dodatočných výdavkov, ktoré priamo vyplynuli z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy; okrem toho konštatuje, že týmto opravným rozpočtom sa zvýšili najmä dve rozpočtové položky (položka 1200 Platy a príspevky a položka 4220/01 Asistentská výpomoc: miestni asistenti) s cieľom posilniť výpomoc poslancom pri vykonávaní ich rozšírených legislatívnych úloh; ľutuje však, že toto zvýšenie nebolo významným spôsobom obmedzené ďalekosiahlejšími úsporami;

6.

konštatuje, že v priebehu roku sa uskutočnila ďalšia modernizácia administratívy so silným zameraním na najdôležitejšie činnosti, reštrukturalizáciu útvarov, lepšie využívanie moderných technológií a intenzívnejšiu medziinštitucionálnu spoluprácu;

7.

zdôrazňuje, že rok 2010 bol prvým rokom, v ktorom sa v plnej miere uplatňoval nový štatút poslancov a asistentov (oba nadobudli účinnosť 14. júla 2009) a nadobudol účinnosť súbor zmien vo vykonávacích opatreniach k obom štatútom, ktoré navrhla dočasná hodnotiaca skupina, a že to predstavovalo významné dodatočné úlohy pre administratívu Európskeho parlamentu;

8.

konštatuje, že predsedníctvo prijalo 24. marca 2010 strednodobú stratégiu v oblasti IKT (a najmä systém riadenia vedomostí – Knowledge Management System – KMS, ktorý je jej súčasťou) a strednodobú politiku v oblasti nehnuteľností, ktoré majú obe významný finančný rozmer;

9.

konštatuje, že v roku 2010 dosiahol Európsky parlament príjmy vo výške 243 094 204 EUR (141 250 059 EUR v roku 2009), ktoré zahŕňali 110 298 523 EUR v pripísaných príjmoch;

10.

berie na vedomie údaje, na základe ktorých bola zostavená účtovná závierka Európskeho parlamentu za rozpočtový rok 2010, a to:

11.

konštatuje, že v roku 2010 bolo zaviazaných 96 % konečných rozpočtových prostriedkov (93 % v roku 2009), pričom miera zrušenia dosiahla 4 % (v roku 2009 to bolo 6,7 %), a podobne ako v predchádzajúcich rozpočtových rokoch sa dosiahla veľmi vysoká miera plnenia rozpočtu;

12.

konštatuje však významné prenosy do roku 2010 [190 365 823 EUR (10)], ktoré vo veľkej miere vyplynuli z osobitného charakteru volebného roku 2009, a vyzýva na lepšie plánovanie výdavkov, ktoré to zohľadní pri príprave budúcich európskych volieb;

13.

konštatuje, že táto celková vysoká úroveň plnenia je čiastočne spôsobená dvoma cielenými transfermi uskutočnenými pred koncom rozpočtového roka 2010 (9 240 000 EUR na kúpu Európskeho domu v Sofii a 10 923 000 na štyri významné projekty v oblasti IT); víta skutočnosť, že po druhýkrát sa medzi rokmi 2010 a 2011 neuskutočnili žiadne zberné presuny; naliehavo však vyzýva svoju administratívu, aby sa v budúcnosti zameriavala na cieľ lepšieho a jasnejšieho rozpočtového plánovania a disciplíny, a konštatuje, že uvedením výdavkov na budovy, IT alebo akýchkoľvek iných významných výdavkov v rozpočte by sa dosiahla úplná finančná transparentnosť; vyjadruje presvedčenie, že všetky významné výdavky by mali byť v plnej miere naplánované v ročnom rozpočte a nemali by vznikať v dôsledku potreby vyčerpať nevyužité prostriedky;

14.

víta vyhlásenie generálneho tajomníka zo 16. júna 2011 vydané z jeho pozície hlavného povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním, ktoré sa týka výročných správ o činnosti povoľujúcich úradníkov za rok 2010, v ktorom potvrdzuje, že má primeranú istotu, že rozpočet Európskeho parlamentu sa plnil v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia a že stanovený rámec kontroly poskytuje požadované záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť príslušných operácií;

15.

berie na vedomie, že ústredné služby na základe informácií poskytnutých povoľujúcimi útvarmi vypracovali pre rozpočtový orgán výročnú správu (11) o zmluvách uzatvorených v roku 2010, a konštatuje nasledujúce rozdelenie všetkých zmlúv uzatvorených v rokoch 2009 a 2010:

(Výročná správa o zmluvách, ktoré uzatvoril Európsky parlament, 2010, s. 5.)

16.

berie na vedomie nasledujúce rozdelenie zmlúv uzatvorených v rokoch 2010 a 2009 podľa uplatňovaného typu verejného obstarávania:

(Výročná správa o zmluvách, ktoré uzatvoril Európsky parlament, 2010, s. 6 – 7.)

17.

víta skutočnosť, že od roku 2010 všetky generálne riaditeľstvá v prílohe svojich výročných správ o činnosti poskytujú údaje o zmluvách uzatvorených v rámci mimoriadneho rokovacieho konania a odôvodňujú, prečo bolo použité toto konanie, a poskytujú ďalšie informácie požadované v odseku 50 uznesenia z 5. mája 2010 (12) o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2008, oddiel I – Európsky parlament;

18.

považuje za pozitívum zmenu trendu v roku 2010 (v porovnaní s rokom 2009 a predchádzajúcimi rokmi) v počte mimoriadnych rokovacích konaní v prípade všetkých zákaziek s hodnotou vyššou ako 25 000 EUR (13), ako sa uvádza v tomto prehľade:

(Výročná správa o zmluvách, ktoré uzatvoril Európsky parlament, 2010, s. 11.)

19.

vyzýva generálne riaditeľstvá, u ktorých sa stále vyskytujú vysoké počty, najmä GR INLO, aby znížili počet/pomer takýchto postupov; nalieha na administratívu, aby pokračovala v prísnej kontrole týchto postupov, najmä vzhľadom na prípadné konflikty záujmov, a aby uplatňovala zosilnené a odradzujúce sankcie v prípade akýchkoľvek zistených nezrovnalostí; vyzýva generálneho tajomníka, aby každých šesť mesiacov podával Výboru pre kontrolu rozpočtu správu o dosiahnutom pokroku;

20.

víta skutočnosť, že GR PRES zriadilo v rámci Oddelenia pre plánovanie, riadenie rozpočtu a zmluvy sekciu pre verejné obstarávanie, pretože sa tým zvýši transparentnosť postupov verejného obstarávania;

21.

víta skutočnosť, že auditom Dvora audítorov sa zistilo, že v platbách ako celku sa nevyskytujú významné chyby, a že Dvor audítorov nezistil žiadne vážne nedostatky v hodnotení súladu systémov dohľadu a kontroly s nariadením o rozpočtových pravidlách;

22.

berie na vedomie zistenia Dvora audítorov, že postupy zavedené v roku 2010, ktoré si nevyžadovali doklad o skutočných cestovných nákladoch a ktoré zahŕňali platby v hotovosti pre vedúcich skupín, predstavovali riziko preplatkov a obmedzili možnosť uplatnenia vnútorných kontrol na takéto platby, a berie na vedomie prijatie nedávnych zmien tohto systému; poukazuje však na to, že poslanci majú stále možnosť požadovať pre skupiny návštevníkov platby v hotovosti; žiada generálneho tajomníka, aby požiadal Dvor audítorov o stanovisko k zmeneným a doplneným predpisom;

23.

so sklamaním berie na vedomie zistenie Dvora audítorov, že v štyroch z piatich, t. j. v celých 80 % kontrolovaných prípadov boli dokumenty týkajúce sa hodnotenia prihlášok, uskutočňovania pohovorov a prijímania rozhodnutí o výbere zmluvných zamestnancov neúplné, a to bez toho, aby to malo pre zúčastnených pracovníkov akékoľvek dôsledky, čo znamená, že nemajú motiváciu na zlepšenie situácie; súhlasí s odporúčaním Dvora audítorov, že by sa odteraz mala zabezpečiť úplná dokumentácia na účely vnútornej kontroly;

24.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Dvor audítorov našiel chyby, nezrovnalosti a ďalšie nedostatky v postupoch verejného obstarávania Európskeho parlamentu, ktoré kontroloval; zdôrazňuje, že nedávno boli prijaté opatrenia na zlepšenie týchto postupov, a nabáda svoju administratívu, aby uskutočnila ďalšie zlepšenia v tejto oblasti činnosti; víta vývoj nástroja v oblasti IT s názvom Webcontracts zavedeného v roku 2010, ktorý umožňuje uskutočňovať prácu súvisiacu so zmluvami on-line;

25.

vyzýva predsedníctvo, aby prehodnotilo všetky kontrolné mechanizmy verejného obstarávania s cieľom zaistiť čo najvýhodnejšie ceny za ponúkané služby a tovar;

26.

berie na vedomie zistenie Dvora audítorov súvisiace s prenosom nevyužitých rozpočtových prostriedkov politickými skupinami a rozdelením európskych volebných rokov na dve polovice na účely výpočtu povolených prenosov; domnieva sa, že s cieľom predchádzať akýmkoľvek budúcim opakovaniam ťažkostí, ktoré vznikli na začiatku roku 2010, by sa mal na výpočet prenosov pre politické skupiny, ktoré neprestanú po voľbách fungovať, v budúcnosti použiť celý volebný rok;

27.

poznamenáva, že podľa vyhlásení sa odpovede na písomné otázky verejnosti poskytujú vo všeobecnosti do dvoch týždňov, avšak zatiaľ nebol zavedený žiaden systém, na základe ktorého by sa v rovnakom čase odpovedalo aj na otázky poslancov predsedovi alebo generálnemu tajomníkovi;

28.

s uspokojením berie na vedomie promptnosť a rozsah písomných odpovedí v súvislosti s uznesením o absolutóriu za rok 2009 poskytnutých Výboru pre kontrolu rozpočtu 6. októbra 2011 a kvalitu výmeny názorov medzi generálnym tajomníkom a Výborom pre kontrolu rozpočtu v nadväznosti na postup udeľovania absolutória za rok 2009 z 11. októbra 2011;

29.

víta rôzne odpovede na viaceré požiadavky predložené v uvedenom uznesení a očakáva dokončenie nadväzných opatrení k týmto požiadavkám vyjadreným v uvedenom uznesení:

30.

žiada generálneho tajomníka, aby najneskôr do 31. októbra 2012 predložil príslušnému výboru Európskeho parlamentu správu o prijatých opatreniach alebo opatreniach, ktoré sa majú prijať;

31.

víta skutočnosť, že spoločnosť externých hodnotiteľov osvedčila, že Oddelenie interného auditu dosahuje najvyššiu úroveň súladu s medzinárodnými štandardmi pre profesionálne vykonávanie vnútorného auditu;

32.

berie na vedomie, že na schôdzi príslušného výboru, ktorá sa konala 24. januára 2012, vnútorný audítor predložil svoju výročnú správu podpísanú 15. júla 2011 a vysvetlil, že v roku 2010 vykonal tieto kontrolné činnosti týkajúce sa administratívy Európskeho parlamentu:

33.

berie na vedomie stanoviská vnútorného audítora a súhlasí s nimi, pokiaľ ide o potrebu:

34.

odkazuje na svoje pripomienky k správam o vnútornom audite, ktoré boli súčasťou predchádzajúcich uznesení o absolutóriu; uznáva, že správy o vnútornom audite slúžia ako nástroje na zlepšovanie systémov a výkonnosti a môžu byť správne interpretované len vtedy, ak sa na základe ich odporúčaní dokončia zmeny a dosiahnu výsledky; zdôrazňuje však, že prebiehajúce preskúmanie nariadenia o rozpočtových pravidlách sa zaoberá otázkou dostupnosti týchto správ na požiadanie, pričom zohľadňuje rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v tejto veci;

35.

s uspokojením poznamenáva, že všetci generálni riaditelia mohli vydať bezvýhradné vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa plnenia rozpočtu zo strany svojich útvarov za rok 2010; uvedomuje si, že správy o činnosti predstavujú interný nástroj riadenia, ktorého hlavným účelom je umožniť generálnemu tajomníkovi vytvoriť si jasný prehľad o fungovaní administratívy, a najmä o akýchkoľvek nedostatkoch;

36.

s uspokojením konštatuje, že manažér rizík bol vymenovaný do funkcie 1. júna 2010 a je podriadený priamo generálnemu tajomníkovi; víta skutočnosť, že 16. decembra 2011 bol zverejnený manuál pre riadenie rizík, a opakuje svoju žiadosť, aby bola príslušnému výboru Európskeho parlamentu predložená výročná správa o činnosti manažéra rizík za rok 2010 a aby bol priebežne informovaný o implementácii novej politiky Európskeho parlamentu v oblasti riadenia rizík;

37.

žiada, aby bol jeho príslušný výbor najneskôr do konca septembra 2012 informovaný o prístupe a opatreniach prijatých s cieľom určiť a spravovať citlivé pracovné miesta;

38.

berie na vedomie mierne zníženie rozpočtu určeného na bezpečnosť zo 45 980 000 EUR na 45 590 000 EUR medzi rokmi 2009 a 2010; víta pokračujúci trend znižovania výdavkov v rozpočte na rok 2011 (konečné rozpočtové prostriedky v sume 42 830 000 EUR) v porovnaní s rokom 2010 a skutočnosť, že predsedníctvo prijalo v júli 2011 koncept globálnej bezpečnosti, ktorý zaisťuje modernejšie a efektívnejšie zabezpečenie Európskeho parlamentu;

39.

opakuje svoju žiadosť, aby generálny tajomník zaviedol pre poslancov povinnosť, aby sa pri vstupe do priestorov Európskeho parlamentu a pri odchode z nich preukazovali svojim identifikačným preukazom; navrhuje, aby preukazy poslancov podliehali aj elektronickej kontrole;

40.

trvá na tom, že posilnenie bezpečnosti budov Európskeho parlamentu a ich bezprostredného okolia musí byť najvyššou prioritou; žiada, aby sa v tejto súvislosti zlepšila bezpečnosť na parkoviskách a aby sa kontroloval prístup do častí budov, v ktorých sa nachádzajú kancelárie poslancov v Európskom parlamente;

41.

zdôrazňuje skutočnosť, že ku krádežiam došlo v kanceláriách poslancov v čase, keď boli zamknuté, čo poukazuje na nízku úroveň bezpečnosti kancelárií; vyzýva generálneho tajomníka, aby naliehavo prijal opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie;

42.

vyjadruje znepokojenie nad nízkou úrovňou bezpečnosti v parkovacích priestoroch Európskeho parlamentu; poznamenáva, že v parkovacích priestoroch v Bruseli bolo zámerne poškodených niekoľko vozidiel; vyzýva predsedníctvo, aby prijalo náležité opatrenia na zlepšenie tejto situácie;

43.

znovu opakuje svoju žiadosť, aby generálny tajomník do 30. júna 2012 predložil návrhy účinnejšieho a bezpečnejšieho systému podpisovania, ktorý by zabraňoval podvodom (vrátane zváženia otváracích hodín pre podpisovanie), a najmä možného budúceho systému elektronického podpisovania pre poslancov slúžiaceho na podpisovanie dokumentov (ako sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy) a zaznamenávanie prítomnosti poslancov prostredníctvom digitálnu podpisu, hoci si je vedomý toho, že od tohto kroku sa očakáva iba minimálny vplyv z hľadiska nákladov alebo úspor;

44.

s uspokojením berie na vedomie, že na základe rozhodnutia predsedníctva z 5. júla 2010 sa v súčasnosti dokončuje internalizácia akreditačných služieb; očakáva, že nový akreditačný systém poskytne kvalitnejšie a efektívnejšie služby; domnieva sa, že bezpečnosť Európskeho parlamentu sa musí naďalej zlepšovať a modernizovať, a teda náležite profesionalizovať, a to najmä prostredníctvom osobitných postupov výberu a prijímania zamestnancov a potrebnej odbornej prípravy na pracovisku, ďalšej odbornej prípravy a obnovovania kvalifikácie; so záujmom očakáva rozvoj novej globálnej koncepcie bezpečnosti, najmä rozdelenie na zóny, ktorá prinesie podstatné zlepšenie, a to prinajmenšom pokiaľ ide o bezpečnostné problémy týkajúce sa kancelárií poslancov;

45.

konštatuje, že v roku 2010 došlo v rámci GR PRES k významnej reštrukturalizácii; víta centralizáciu finančných funkcií, plánovania a riadenia verejného obstarávania a bezpečnosti v rámci Riaditeľstva pre zdroje zriadeného v marci 2010;

46.

pripomína politický význam delegácií pre činnosť Európskeho parlamentu v rámci Únie aj mimo nej; poukazuje však na zjavný rozdiel medzi nákladmi na poslanca a deň (od 1 400 EUR do 5 300 EUR) v rôznych delegáciách, najmä v delegáciách mimo Únie; vyzýva predsedníctvo, aby v spolupráci so všetkými príslušnými GR vypracovalo zásady pre úspornejšiu a jednotnejšiu štruktúru nákladov na návštevy delegácií, najmä s ohľadom na ich politický význam a trvanie, a pre optimálny pomer poslancov k zamestnancom; žiada vytvorenie IT systému na konsolidáciu rozpočtu, ktorý bude poskytovať podrobné informácie o rozpočte každej delegácie a zlepší riadenie výdavkov; žiada, aby sa v budúcnosti pri cestách delegácií predkladal podrobný výkaz nákladov v prípade všetkých účastníkov;

47.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že s výnimkou nákladov na legislatívny prehľad nie je rozpočtový riadok 3242 (Publikovanie, informovanie verejnosti a účasť na verejných podujatiach) dostatočne transparentný; a domnieva sa, že najmä výdavky v podpoložke 3242/01 je potrebné podrobne rozlíšiť s cieľom zvýšiť transparentnosť v budúcich účtovných rokoch;

48.

berie na vedomie, že v porovnaní s nedostatočným čerpaním v roku 2009 došlo k značnému zvýšeniu prijatých záväzkov v položke 3243 Návštevnícke centrum (+ 227 %), ktorých celková výška dosiahla sumu 12 725 985 EUR; upozorňuje na vážny problém s bezpečnosťou zavesených stropov, kvôli ktorému sa oneskorila realizácia projektu v roku 2010 a administratíva musela zrušiť sumu 1 000 000 EUR, ktorá potom bola automaticky prenesená z roku 2009 do roku 2010; poznamenáva, že celková výška nákladov sa odhaduje na 20 530 000 EUR, čo je v porovnaní s rokom 2007 zvýšenie o 15,3 %; žiada o záruky, že pri ďalších mnohomiliónových projektoch nedôjde k podobným zvýšeniam;

49.

víta, že návštevnícke centrum bolo otvorené 14. októbra 2011 (pôvodne sa tak malo stať pri príležitosti európskych volieb v roku 2009); vyjadruje však poľutovanie nad značným oneskorením a prekročením nákladov na tento projekt; žiada, aby v prípade Návštevníckeho centra bolo po uplynutí 12 mesiacov jeho činnosti vypracované hodnotenie s cieľom posúdiť reakcie verejnosti, jeho silné a slabé stránky a náklady a prínosy, aby sa zabezpečilo účinné vynaloženie prostriedkov;

50.

konštatuje, že 5. júla 2010 predsedníctvo prijalo aktualizovanú komunikačnú stratégiu Európskeho parlamentu, do ktorej bol začlenený projekt Domu európskej histórie, a že v septembri 2010 tento projekt preskúmala medzinárodná komisia; konštatuje, že na tento projekt neboli využité prostriedky z rozpočtovej kapitoly 106 Rezerva na pripravované prioritné projekty, pretože všetky rozpočtové prostriedky tejto kapitoly (5 000 000 EUR) boli presunuté do článku 210 Výpočtová technika a telekomunikácie; trvá na tom, aby sa poskytli údaje o celkových finančných nákladoch spojených s projektom, najmä vzhľadom na komplikácie, ktoré súvisia s riekou Maalbeek, ktorá tečie popod základy budovy; pripomína svoje očakávanie, že plánované náklady uvedené v pláne činnosti budú prísne dodržané;

51.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozhodnutia prijaté predsedníctvom a ďalšími orgánmi v súvislosti s Domom európskej histórie sa nezakladali na úplných „odhadovaných“ konečných nákladoch spojených s dosiahnutím plne funkčného projektu; odporúča predsedníctvu a kvestorom, aby v budúcnosti neschválili žiaden projekt ani iniciatívu, pri ktorých nebol predložený celkový finančný odhad priamych či nepriamych nákladov;

52.

uznáva význam programu návštev pre zlepšovanie informovanosti o Európskom parlamente a jeho legislatívnej činnosti; berie na vedomie nedávne zmeny vykonané v systéme platieb pre skupiny návštevníkov, ktorý bol zavedený od roku 2010, a žiada, aby bol tento nový systém platieb a režim preplácania nákladov vyhodnotený s cieľom získať informácie o vývoji nákladov a o tom, do akej miery platby odrážajú skutočné náklady skupín; navrhuje, aby sa touto otázkou zaoberal Dvor audítorov, a očakáva pripomienky vnútorného audítora k uplatňovaniu nového systému;

53.

naliehavo vyzýva administratívu Európskeho parlamentu, aby Európsky parlament informovala o všeobecných skúsenostiach s pozmenenými pravidlami upravujúcimi veľkosť oficiálnych skupín návštevníkov, a najmä o ich vplyve na organizáciu a využívanie kapacít;

54.

vzhľadom na zjavné bezpečnostné dôvody a so zreteľom na dobré meno Európskeho parlamentu vyjadruje znepokojenie nad tým, že Európsky parlament vypláca vedúcim skupín návštevníkov vysoké sumy v hotovosti;

55.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že projekt EuroparlTV nemožno považovať za úspešný vzhľadom na veľmi malý počet jeho priamych individuálnych používateľov (14) (okrem divákov prostredníctvom partnerských dohôd s regionálnymi televíziami), a to napriek značným finančným prostriedkom, ktoré sa naň vynaložili v roku 2010 vo výške približne 9 000 000 EUR (položka 3246); víta úsilie o zníženie tohto rozpočtu o 14 % (na 8 000 000 EUR) v roku 2011 a v nasledujúcich rokoch; s poľutovaním však konštatuje, že ďalšie dotácie nemôžu byť odôvodnené, a vyzýva generálneho tajomníka, aby príslušnému výboru predložil návrhy na ukončenie vysielania;

56.

konštatuje, že náklady na Cenu LUX v roku 2010 predstavovali 380 666,18 EUR; je znepokojený tým, že v roku 2011 vzrástli náklady na toto podujatie na 573 722,08 EUR (t. j. o viac ako 50 %), a očakáva, že počnúc rokom 2012 sa tento trend prudko zvráti; konkrétne žiada, aby boli v záujme zníženia nákladov obmedzené tieto aktivity:

57.

berie na vedomie výdavky na udeľovanie ocenení v období rokov 2009 – 2011:

58.

domnieva sa, že v rámci nárastu výdavkov na ocenenia o 89 % medzi rokmi 2009 a 2011 sa použili prostriedky, ktoré mohli byť lepšie využité inde; žiada, aby budúce výdavky na ocenenia boli znížené na úroveň z roku 2009;

59.

konštatuje, že náklady spojené s udeľovaním Ceny za žurnalistiku v roku 2010 predstavovali 118 059 EUR, čo v porovnaní s rokom 2009 predstavuje zvýšenie o 18 %; je znepokojený tým, že v roku 2011 vzrástli náklady na toto podujatie o viac ako štvrtinu, a vzhľadom na skutočnosť, že udeľovanie tejto ceny bolo ukončené, žiada, aby pred začatím akejkoľvek iniciatívy týkajúcej sa tejto oblasti vzťahov s tlačou alebo akejkoľvek inej oblasti bola vypracovaná podrobná analýza nákladov a prínosov;

60.

nepovažuje udeľovanie cien za ústrednú činnosť Európskeho parlamentu a žiada, aby pred začatím akejkoľvek iniciatívy na udeľovanie nových cien bola vykonaná analýza nákladov a prínosov a zohľadnila sa tak neustále sa zhoršujúca finančná a hospodársku situácia vo všetkých členských štátoch;

61.

berie na vedomie, že v roku 2010 bolo v rámci GR vytvorené Riaditeľstvo pre zdroje, medzi ktorého úlohy patrí okrem iného centrálna koordinácia verejného obstarávania, takže decentralizované informačné kancelárie už budú menej zasiahnuté presúvaním kľúčových pracovníkov z citlivých pracovných miest;

62.

berie na vedomie, že výdavky na 978 služobných ciest z 32 informačných kancelárií Európskeho parlamentu do Bruselu a Štrasburgu predstavovali celkovo 944 330 EUR, pričom služobná cesta do Bruselu vyšla v priemere na 701 EUR a do Štrasburgu na 1 064 EUR; konštatuje, že priemerné náklady na služobnú cestu z Luxemburgu do Bruselu dosahujú 250 EUR a z Luxemburgu do Štrasburgu 630 EUR; žiada, aby mu boli aj v budúcnosti predkladané aj informácie o priemerných nákladoch na služobnú cestu (strana 68 odpovedí na dotazník);

63.

berie na vedomie, že v apríli 2010 bola vo Washingtone otvorená kancelária Európkeho parlamentu pre kontakty a že v októbri 2010 bol zavedený systém služobných ciest pre štyroch úradníkov na dobu jedného roka; konštatuje, že hoci si zriadenie washingtonskej kancelárie nevyžiadalo vytvorenie nových pracovných miest, nevyhnutne vznikli iné náklady; želá si byť informovaný o výške týchto nákladov v rokoch 2011 a 2012; žiada, aby bola predsedníctvu a v kópii aj príslušným výborom predložená revízia jej štruktúry, činností a nákladov;

64.

víta skutočnosť, že GR dokázalo zvýšiť svoju výkonnosť tým, že niektoré funkcie (napr. správu jaslí) zadalo externým subjektom a že pri spracovaní osobných spisov využívalo informačné technológie vo zvýšenej miere; víta zavedenie informačno-technologickej aplikácie Streamline;

65.

berie na vedomie vplyv rozhodnutia Rady z decembra 2009 o ročnej valorizácii platov iba o 1,85 % namiesto 3,7 %, ktoré oznámila a navrhla Komisia, v dôsledku čoho v položke 1200 Platy a príspevky zostali nevyčerpané viazané prostriedky (o niečo menej ako 6 000 000 EUR, t. j. 1,4 %);

66.

berie na vedomie rozhodnutie, že v pláne pracovných miest Európskeho parlamentu bolo stanovených 6 285 pracovných miest: 5 348 miest (t. j. 85,1 %) v rámci generálneho sekretariátu a 937 (t. j. 14,9 %) v rámci politických skupín, čo v roku 2010 predstavovalo nárast o 3,35 % v porovnaní s rokom 2009 (nárast o 204 pracovných miest) hlavne v dôsledku rozšírených právomocí, ktoré Európsky parlament nadobudol Lisabonskou zmluvou, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009;

67.

berie na vedomie zmeny v štruktúre generálneho sekretariátu, ktoré schválilo predsedníctvo v roku 2009 a ktoré nadobudli účinnosť na začiatku roka 2010 v rámci príprav na nové volebné obdobie; konštatuje, že v dôsledku týchto zmien došlo k reorganizácii najmä GR PRES, GR PERS a GR INLO a tiež k vytvoreniu riaditeľstva pre zdroje v rámci GR PRES, GR IPOL, GR EXPO a GR COMM, t. j. v štyroch generálnych riaditeľstvách, ktoré majú predovšetkým politickú náplň práce;

68.

berie na vedomie, že k 31. decembru 2010 tvorili väčšinu zamestnancov sekretariátu (58,4 %) a vo funkčných skupinách AD (51,7 %) ženy; víta skutočnosť, že sa v roku 2010 zvýšil podiel žien vo vysokých a stredných riadiacich funkciách – na miestach generálnych riaditeľov na 36,4 %, t. j. štyri miesta z jedenástich, a na postoch vedúcich oddelení na 26,2 %;

69.

poukazuje na problémy s náborom úradníkov alebo iných zamestnancov z určitých členských štátov, napr. Nemecka, Spojeného kráľovstva, Rakúska alebo Holandska, ktorých zastúpenie medzi zamestnancami generálneho sekretariátu je oveľa nižšie ako demografická váha danej krajiny v Únii (15), a konštatuje, že pomerne vysoký počet zamestnancov pochádza z Belgicka (13,6 %) alebo Luxemburska (2,3 %) z dôvodu polohy pracovných miest Európskeho parlamentu; žiada predsedníctvo, aby preskúmalo postupy a požiadavky na prijímanie pracovníkov s cieľom zistiť, akou mierou sa môžu podieľať na problémoch so získavaním pracovníkov;

70.

konštatuje, že v roku 2010 sa uskutočnilo 33 200 služobných ciest, ktoré celkovo predstavujú 98 629 dní služobných ciest, z ktorých väčšina zahŕňala cesty medzi tromi pracoviskami Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že je potrebné obmedziť zbytočné cesty medzi pracovnými miestami a náklady, ktoré s nimi súvisia, pomocou systematických a dokladmi podložených odôvodnení a lepšej kontroly; žiada generálneho tajomníka, aby v rámci postupu udelenia absolutória informoval o všetkých úsporách dosiahnutých ďalšou racionalizáciou a o ďalších prijatých alebo pripravovaných opatreniach vedúcich k obmedzeniu počtu služobných ciest; ďalej zastáva názor, že v Štrasburgu by sa v zásade nemali konať žiadne schôdze výborov s výnimkou tých výborov, ktorých pracovný program priamo súvisí so správami alebo rozpravami zaradenými do programu rokovania schôdze, ktorá sa koná v danom týždni; vyzýva Dvor audítorov, aby ďalej analyzoval existujúce postupy pre služobné cesty a predložil odporúčania na ich zefektívnenie; osobitne žiada generálneho tajomníka, aby preskúmal pracovné miesta mimo Bruselu, najmä v prípade zamestnancov, ktorí mávajú pravidelné služobné cesty do Bruselu, a určil, či je potrebné tieto miesta preložiť; navrhuje, aby bola prípadne prehodnotená dohoda s luxemburskými orgánmi, ktorá pevne stanovuje počet zamestnancov Európskeho parlamentu v Luxemburgu bez ohľadu na meniace sa potreby Európskeho parlamentu;

71.

s uspokojením konštatuje, že prechod na nový systém zamestnávania bol z rozpočtového hľadiska všeobecne neutrálny, pričom asi 15 zamestnancov spravuje zamestnávanie približne 1 400 asistentov, a očakáva, že mu bude postúpená kópia správy o uplatňovaní tohto nového systému zamestnávania a jeho celkových priamych a nepriamych nákladov vrátane dávok v nezamestnanosti vyplácaných Komisiou;

72.

konštatuje, že v súvislosti so zistením Dvora audítorov týkajúcim sa nedostatkov v dokumentácii a sledovateľnosti nákladov na služobné cesty asistentov uskutočnené súkromnými vozidlami zatiaľ nedošlo k náprave; naliehavo vyzýva administratívu Európskeho parlamentu, aby čo najskôr našla transparentné a sledovateľné riešenie v tejto veci;

73.

berie na vedomie, že 24. marca 2010 predsedníctvo schválilo strednodobú a dlhodobú politiku v oblasti nehnuteľností (stratégia v oblasti budov), ktorej hlavné parametre sú tieto:

74.

konštatuje, že Európska rada síce oprávnene žiada Európsky parlament o úsporné opatrenia, no zároveň mu znemožňuje dosiahnuť značné úspory, ktoré by sa dosiahli zrušením jeho zasadnutí v Štrasburgu;

75.

konštatuje, že náklady na údržbu, zabezpečenie, prevádzku a upratovanie budov vo všetkých troch pracovných miestach vzrástli, a to z celkových 33 700 000 EUR v roku 2009 na 38 700 000 EUR v roku 2010, a že podľa odhadov dôjde v rokoch 2011 až 2013 k ich ďalšiemu zvýšeniu, s výnimkou mierneho zníženia v Luxemburgu, s ktorým sa počíta v roku 2013; ďalej konštatuje, že v rovnakom období neustále rástli, aj keď nie tak dramaticky, účty za spotrebu energie a verejných služieb;

76.

konštatuje, že v roku 2010 sa výrazne znížili splátky nájomného (5 700 000 EUR v porovnaní s 58 600 000 EUR v roku 2008, čo bola najvyššia suma za posledné roky) a znížili extrémne výkyvy nákladov na nájomné (25 300 000 EUR v roku 2010 v porovnaní s najvyššou sumou 31 200 000 EUR v roku 2006 a najnižšou sumou 19 900 000 EUR v roku 2007), a takisto konštatuje, že na budovy boli v jednotlivých rokoch vynaložené rozdielne sumy – v roku 2006 to bola najvyššia suma 165 900 000 EUR, v roku 2009 neboli výdavky žiadne a v roku 2010 táto suma predstavovala 20 200 000 EUR;

77.

s uspokojením konštatuje, že odhady, ktoré boli vypracované na základe odpovedí na dotazník k absolutóriu, naznačujú, že ak by si Európsky parlament všetky svoje budovy prenajímal, bol by musel vo svojom rozpočte na rok 2010 vyčleniť zdroje na pokrytie dodatočných nákladov vo výške 163 000 000 EUR, čo zodpovedá 10 % jeho celkového rozpočtu; podporuje preto túto politiku uprednostňovanie kúpy pred prenájmom, ktorú Dvor audítorov dôrazne odporúča už niekoľko rokov, naposledy vo svojej osobitnej správe č. 2/2007 o výdavkoch na nehnuteľnosti;

78.

berie na vedomie, že náklady na odstránenie azbestu v troch štrasburských budovách v roku 2010 predstavovali sumu 2 464 701 EUR a že boli z prevažnej časti uhradené mestom Štrasburg, ktoré prispelo sumou 2 015 000 EUR;

79.

berie na vedomie, že 27. januára 2010 vyplatil belgický štát Európskemu parlamentu sumu vo výške 85 987 000 EUR ako úhradu ceny pozemku, ktorý tvorí areál budov Willy Brandt a József Antall, a nákladov na zastrešenie železničnej stanice Brusel-Luxembourg; upozorňuje na skutočnosť, že táto suma bola v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách zaúčtovaná ako pripísané príjmy a použitá na financovanie projektov týkajúcich sa nehnuteľností;

80.

berie na vedomie, že v roku 2010 bola v Bruseli zakúpená budova REMARD (11 000 000 EUR), ako aj rozhodnutie o kúpe Európskeho domu v Sofii (9 240 000 EUR); vyjadruje poľutovanie nad tým, že kvôli obmedzenému trhu sú náklady na údržbu, renováciu a kúpu zbytočne vysoké a je ťažké zachovať dôverný charakter rokovaní; domnieva sa, že požiadavka navrhnutá v revidovanom nariadení o rozpočtových pravidlách, aby inštitúcie s niekoľkoročným predstihom zverejnili svoje plány v oblasti nehnuteľností, by zjavne zvýšila náklady inštitúcií a daňových poplatníkov;

81.

konštatuje, že povolenie priameho financovania budov podľa revidovaného nariadenia o rozpočtových pravidlách by malo pozitívny účinok, pretože Európsky parlament by mohol využívať pôžičky bez toho, aby musel získať súhlas tretích strán, čím by sa súčasne znížili náklady a zvýšila transparentnosť; zdôrazňuje, že tento postup už bol zvolený v prípade financovania budovy KAD v Luxemburgu a že na tieto účely bolo nadviazané partnerstvo s Európskou investičnou bankou, ktorá poskytla 50 % finančných prostriedkov;

82.

v tejto súvislosti požaduje, aby bol v súvislosti s budovou KAD v Luxemburgu poskytnutý podrobný finančný výkaz už vzniknutých nákladov a predpokladaných nákladov na ďalších 20 rokov, a trvá na tom, aby boli zverejňované podrobné údaje týkajúce sa očakávaných celkových nákladov na stavebné práce, predpokladaných prevádzkových nákladov a ďalších výdavkov v súvislosti so stavbou a prevádzkou tejto budovy;

83.

víta ubezpečenie generálneho tajomníka, že záujmové skupiny alebo nadácie už nemajú pridelené kancelárie, ale konštatuje, že do 31. decembra 2011 využívali kancelárie v priestoroch Európskeho parlamentu nadácia Pegasus a skupina Kangaroo Group;

84.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2010 využívali kancelárske priestory akreditované lobistické skupiny, čím sa im dostalo prednostného zaobchádzania z prostriedkov daňových poplatníkov Únie;

85.

opätovne žiada o rozmanitejšie možnosti stravovania v budovách Európskeho parlamentu tým, že sa po skončení platnosti súčasných zmlúv ukončí prax uzatvárania výhradných zmlúv s jediným dodávateľom stravovacích služieb;

86.

berie na vedomie, že v roku 2010 bolo celkom preložených 1 721 191 strán (z toho 1 033 176, t. j. 60 %, interne), a víta, že GR TRAD dodalo všetky dokumenty potrebné na hlasovanie včas a že celkovo 90 % prekladov bolo vyhotovených v stanovenej lehote napriek tomu, že 65 % žiadostí o preklad bolo podaných neskoro (t. j. menej ako desať pracovných dní stanovených v pravidlách pre uplatňovanie viacjazyčnosti);

87.

s uspokojením konštatuje, že produktivita GR TRAD sa zvyšuje a že toto GR využíva svoj rozpočet účinnejšie a súčasne zaisťuje zachovanie viacjazyčnosti v praxi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vnútorná produktivita vzrástla z 1 500 na 1 800 strán ročne; privítal by zverejnenie údajov o produktivite každého jazykového oddelenia;

88.

konštatuje však, že po tom, čo sa miera dodržiavania etického kódexu viacjazyčnosti zvýšila o 10 % medzi rokmi 2008 a 2009 (v prvom roku uplatňovania), v období medzi rokmi 2009 a 2010 poklesla (16); vyzýva výbory, delegácie a politické skupiny, aby dôsledne dodržiavali lehoty stanovené v tomto etickom kódexe;

89.

víta, že GR INTE poslancom poskytuje novú službu tlmočenie ad personam, ktorá bola zavedená v nadväznosti na pilotný projekt, ktorý sa začal v roku 2010;

90.

s uspokojením berie na vedomie, že v roku 2010 sa doba na preplácanie účtov v priemere skrátila na 21 dní;

91.

konštatuje, že v roku 2010 predstavovali cestovné náklady poslancov a zamestnancov približne 107 000 000 EUR (17) (t. j. 6,6 % z celkovej výšky konečných rozpočtových prostriedkov) a že sa v súčasnosti uplatňuje ich zníženie o 5 %; domnieva sa, že by sa mali zvážiť ďalšie možné úspory zbieraním leteckých míľ; žiada predložiť analýzu článku 300 prostredníctvom oznámenia v prílohe k účtom o priemerných cestovných nákladoch na úradníka v prípade týchto šiestich ciest: Brusel–Luxemburg; Luxemburg–Brusel; Luxemburg–Štrasburg; Štrasburg–Luxemburg; Brusel–Štrasburg; Štrasburg–Brusel;

92.

konštatuje, že v roku 2010 dosiahli konečné rozpočtové prostriedky na cestovnú kanceláriu 1 438 000 EUR, pričom sa dosiahla vysoká miera plnenia (94 %); okrem toho konštatuje, že cestovná kancelária získava od leteckých spoločností zmluvné ceny, čo znamená, že najlepšia služba je poskytovaná za priemernú cenu; zdôrazňuje však, že tento postup neznamená, že pre konkrétny deň či cestu nemožno získať lepšie ceny priamym zakúpením u poskytovateľov dopravných služieb; žiada, aby bolo vykonané nezávislé preskúmanie s cieľom vypracovať hodnotenie výkonnosti cestovnej kancelárie, jej štruktúry a prevádzky; žiada existujúcu zmluvnú cestovnú kanceláriu, aby sa viac usilovala o to, aby poslancom a zamestnancom vždy ponúkla najlacnejšiu možnosť; ďalej vyzýva príslušné riaditeľstvo, aby monitorovalo úroveň služieb poskytovaných cestovnou kanceláriou;

93.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že cestovná kancelária v niektorých prípadoch neponúka najvýhodnejšie ceny v porovnaní s inými cestovnými kanceláriami, či už tradičnými alebo on-line; žiada GR pre financie, aby vypracovalo adekvátny kontrolný mechanizmus, ktorý zaistí najlepší pomer medzi kvalitou a cenou;

94.

zastáva názor, že je potrebné získať porovnateľné údaje o cenách letov, aby bolo možné určiť najvýhodnejšiu cenu akéhokoľvek daného letu;

95.

domnieva sa, že Európsky parlament by mal vždy, keď je to možné, upustiť od uzatvárania výhradných zmlúv a že ak by využíval služby viac ako jednej cestovnej kancelárie, docielil by zlepšenie služieb poskytovaných poslancom a zamestnancom;

96.

víta skutočnosť, že na konci rozpočtového roku 2010 neboli v súlade s požiadavkou, ktorú v nedávnych rokoch vznášal Výbor pre rozpočtovú kontrolu, využité zberné prevody, čím sa zamedzilo veľkým rozdielom medzi plánovaným rozpočtom na príslušný rok a jeho plnením, ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch, a je presvedčený o tom, že všetky inštitúcie a orgány Únie by mohli v budúcich rokoch prispieť k uľahčeniu kontroly a udeľovania absolutória tým, že by výdavky na nehnuteľnosti plánovali transparentnejšie v rámci rozpočtového postupu;

97.

konštatuje, že aj keď v roku 2010 hodnota aktív dobrovoľného dôchodkového fondu vzrástla o 13,3 % vzhľadom na to, že investičné trhy pokračovali v prekonávaní celosvetovej finančnej krízy z roku 2008, vykazoval dobrovoľný dôchodkový fond k 31. decembru 2010 deficit vo výške 178 960 000 EUR, čo vyvoláva obavy z jeho možnej neschopnosti plniť záväzky; pripomína, že Európsky parlament v takom prípade zaručuje všetkým bývalým a niektorým súčasným poslancom vyplácanie dôchodkových práv z tohto dobrovoľného dôchodkového fondu; želá si byť informovaný o tom, ako a z ktorých rozpočtových položiek bude Európsky parlament v takom prípade plniť svoje povinnosti;

98.

konštatuje, že dve tretiny platieb do fondu odviedol priamo Európsky parlament, a nie jeho jednotliví členovia; pripomína členom fondu, že ich príspevky boli dobrovoľné, a trvá na tom, že Európsky parlament by nemal poskytovať žiadne ďalšie finančné príspevky na plnenie platieb alebo zníženie deficitu fondu, ktorý bol zrejme od prvopočiatku nevhodne rozvrhnutý;

99.

ďalej konštatuje, že záväzky, vyplývajúce z Pravidiel o úhrade výdavkov a príspevkov poslancom Európskeho parlamentu v súvislosti s pozostalostným a invalidným dôchodkom (príloha II), dosahujú sumu 28 950 000 EUR; poukazuje na to, že pre prípady – ide najmä o talianskych a francúzskych poslancov –, keď sa vnútroštátne ustanovenia o vyplácaní dôchodku líšia od ustanovení Európskeho parlamentu (príloha III), je k dispozícii suma 195 640 000 EUR a prostriedky z nového systému vytvoreného štatútom vo výške 152 210 000 EUR (táto suma sa bude z roka na rok zvyšovať); upozorňuje na skutočnosť, že na pokrytie týchto výdavkov nie sú k dispozícii finančné prostriedky;

100.

berie na vedomie rozhodnutia predsedníctva zo 17. júna 2009 a z 18. októbra 2010 o rozšírení oblastí s bezdrôtovým pripojením k sieti (Wifi) v Európskom parlamente tak, aby zahrnuli aj rokovaciu sálu, miestnosti výborov, kancelárie poslancov a priestory pre verejnosť v Bruseli aj Štrasburgu (prvá fáza projektu: 7 878 000 EUR); žiada GR ITEC, aby jednotlivým poslancom umožnilo požiadať o to, aby im v budúcnosti neboli doručované tlačené dokumenty pre schôdze výborov, ak sa používa aplikácia tzv. elektronických výborov; domnieva sa, že takto by sa mohlo rýchlejšie docieliť úspešné zavŕšenie projektu;

101.

víta, že sa v nadväznosti na rozhodnutie predsedníctva z 22. novembra 2010 o Stratégii pre budúcu prítomnosť Európskeho parlamentu na internete – prepracovanie internetovej stránky Európskeho parlamentu pokračuje v prepracovaní grafickej podoby internetových stránok Európskeho parlamentu; žiada o zlepšenie podpory webových stránok, najmä vykonávaním pravidelných testov;

102.

víta skutočnosť, že v roku 2010 bol zavedený nový systém AT4AM, ktorý poslancom uľahčuje predkladanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhom legislatívnych a nelegislatívnych textov;

103.

s uspokojením konštatuje, že od roku 2010 sa oblasť IT neustále zlepšuje, čoho výsledkom je: zvýšenie kapacity pre interné riadenie kľúčových záležitostí, proces internalizácie činností, vytvorenie kľúčových orgánov správy a riadenia (Výbor pre inovačnú stratégiu v oblasti IKT a Riadiaci výbor pre inováciu v oblasti IKT), vytvorenie funkcie plánovania v oblasti IT a systému podávania správ o stave rozvojových projektov v oblasti IT a vypracovanie transparentnej krátkodobej metodiky plánovania; víta, že toto generálne riaditeľstvo v rozsiahlej miere využíva ukazovatele výkonnosti; je znepokojený rastúcim rizikom nezákonného prístupu k parlamentným systémom IKT a manipulácie s týmito systémami a domnieva sa, že je mimoriadne naliehavé vypracovať účinnú dlhodobú stratégiu na ich ochranu; žiada generálneho tajomníka, aby Európsky parlament informoval o opatreniach prijatých s týmto cieľom;

104.

očakáva úplnú správu o vývoji projektu voľne šíriteľného softvéru v Európskom parlamente, pokiaľ ide o jeho používanie a užívateľov v Európskom parlamente, interakciu s občanmi a činnosti v oblasti verejného obstarávania; navrhuje, aby sa v súvislosti s voľne šíriteľným softvérom a otvorenými normami preskúmali povinnosti Európskeho parlamentu podľa článku 103 rokovacieho poriadku;

105.

podporuje GR ITEC, aby vynakladalo úsilie o lepšiu prípravu postupov verejného obstarávania, najmä v prípade rámcových zmlúv, ktoré sú často komplexné, prostredníctvom stanovenia zmluvných podmienok týkajúcich sa konečných cieľov a výsledkov namiesto zmluvných podmienok vymedzujúcich iba výstup, ako aj prostredníctvom lepšieho definovania potrieb a cieľov Európskeho parlamentu; navrhuje, aby Európsky parlament v prípade rámcových zmlúv uprednostňoval pred sankciami skôr kompenzácie zo strany dodávateľa alebo poskytovateľa služby, ktorý nesplnil svoje povinnosti, alebo voči týmto subjektom využíval hrozbu strata budúcich zákaziek;

106.

berie na vedomie, že rokovacie sály boli vybavené novým hlasovacím zariadením v hodnote 2 135 623 EUR a že táto suma bola v plnej výške uhradená z rozpočtových prostriedkov na rok 2010; okrem toho poznamenáva, že náklady na ich údržbu a technickú pomoc v roku 2010 predstavovali 147 149 EUR;

107.

berie na vedomie, že rozpočtové prostriedky z rozpočtovej položky 4000 sa v roku 2010 využili takto:

108.

víta záväzok administratívnych orgánov Európskeho parlamentu – citovaný v správe Dvora audítorov – začať používať na výpočet prenosu prostriedkov politickými skupinami na konci volebného roka celý kalendárny rok namiesto dvoch samostatných polrokov; víta zjavné zlepšenie finančných prognóz, pretože politické skupiny nevrátili žiadne nevyužité prostriedky za rok 2010;

109.

berie na vedomie, že rozpočtové prostriedky z rozpočtových položiek 4020 a 4030 sa v roku 2010 využili takto (20):

110.

berie na vedomie zmeny zavedené od roku 2010 vrátane návštev manažmentu, pri ktorých sa vykonávajú náhodné kontroly rozpočtu, náboru pracovníkov, verejného obstarávania a iných systémov;

111.

berie na vedomie akčný plán pre emisie CO2 prijatý predsedníctvom v roku 2010; víta značné zníženie spotreby energie v štrasburskom sídle Európskeho parlamentu, ktorá v rokoch 2006 až 2010 poklesla o 74 %; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že uhlíková stopa štrasburského pracoviska, ktorú tvorí spotreba energie za rok 2010, predstavovala 1 533 ton CO2;

112.

zastáva názor, že by sa mala zvážiť možnosť zlepšenia životného prostredia a docielenia úspor v rozpočte Európskeho parlamentu pomocou rôznych pracovných metód, ktoré sú ekologickejšie a lacnejšie, ktoré však Európsky parlament neobmedzujú v jeho práci, ako je napr. využívanie telekonferencií;

113.

víta, že v decembri 2010 bol pre NMBS/SNCB (23) zavedený systém platby treťou stranou pre úhradu časových cestovných lístkov v Bruseli, v rámci ktorého Európsky parlament prispieva 50 % na individuálne celoročné cestovné lístky využívané jeho zamestnancami; vyzýva administratívne orgány, aby podnikli potrebné kroky s cieľom umožniť preplácanie cestovných nákladov aj tým zamestnancom, ktorí musia kombinovať železničnú a mestskú dopravu; domnieva sa, že toto opatrenie by mohlo podporiť používanie hromadnej dopravy a znížiť uhlíkovú stopu Európskeho parlamentu;

114.

oceňuje pilotné logistické projekty, ktoré v roku 2010 prebehli v rámci akčného programu EMAS (napr. nákup vozidiel s nízkymi emisiami – norma Euro 5, školenie vodičov a pracovníkov pre sťahovanie v oblasti techniky jazdy, ktorá je šetrná k životnému prostrediu, spoločné využívanie prepraviek pre pracovné dokumenty, čím sa v tejto oblasti dosiahlo približne 33 % zníženie emisií CO2);

115.

víta, že 10. novembra 2010 predsedníctvo prijalo návrh pracovnej skupiny pre budovy, dopravu a ekologický Európsky parlament na revíziu pravidiel pre používanie služobných vozidiel poslancami, vďaka ktorému Európsky parlament mohol obnoviť svoj vozový park vozidlami s nižšími emisiami a organizovať skupinovú dopravu vo VIP minibusoch na letisko v Bruseli a Štrasburgu;

116.

vyzýva Konferenciu predsedov, aby rozpravu o udelení absolutória Európskemu parlamentu zaradila na iný čas ako prerokúvanie ostatných správ o absolutóriu, aby jej mohli poslanci venovať výlučnú pozornosť, akú si udelenie absolutória ich vlastnej inštitúcii zasluhuje;

117.

navrhuje predsedníctvu, aby do svojho pracovného programu zaradilo diskusiu o uznesení o udelení absolutória po tom, čo bude prijaté plénom.

—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2010 (1),

—

so zreteľom na ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2010 [COM(2011) 473 – C7-0258/2011] (2),

—

so zreteľom na výročnú správu Rady o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2010 pre orgán udeľujúci absolutórium,

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2010 spolu s odpoveďami inštitúcií (3),

—

so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti (4) vedenia účtov a zákonnosti a správnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2010 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 314 ods. 10 a články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (5), a najmä na jeho články 50, 86, 145, 146 a 147,

—

so zreteľom na rozhodnutie generálneho tajomníka Rady/vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku č. 31/2008 o náhrade cestovných výdavkov zástupcov členov Rady (6),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (7),

—

so zreteľom na článok 77 rokovacieho poriadku a prílohu VI k nemu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0095/2012),

1.

v súlade so svojou právomocou využiť dve lehoty v rámci harmonogramu udeľovania absolutória s cieľom – v tomto prípade – preskúmať možnosť dosiahnutia dohody s úradujúcim predsedníctvom odkladá svoje rozhodnutie o udelení absolutória generálnemu tajomníkovi Rady za plnenie rozpočtu Rady za rozpočtový rok 2010;

2.

berie na vedomie skutočnosť, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe za rok 2010 na základe svojej audítorskej práce dospel k záveru, že v platbách ako celku za rozpočtový rok končiaci sa 31. decembrom 2010, ktoré sa vzťahujú na administratívne a iné výdavky inštitúcii a orgánov, sa nevyskytli významné chyby; zdôrazňuje, že najpravdepodobnejšia miera chýb, pokiaľ ide o administratívne výdavky vo všeobecnosti, sa odhaduje na 0,4 % (body 7.9 a 7.10);

3.

potvrdzuje prijatie súboru dokumentov týkajúcich sa postupu udelenia absolutória za rok 2010 (záverečné finančné výkazy za rok 2010 vrátane účtovnej závierky, správa o finančnej činnosti a prehľad vnútorných auditov vykonaných v roku 2010); stále čaká na všetky potrebné dokumenty potrebné pre absolutórium (najmä dokumenty týkajúce sa úplného vnútorného auditu vykonaného v roku 2010);

4.

dúfa, že Európskemu parlamentu bude doručená úplná výročná správa o činnosti; trvá na tom, aby výročná správa o činnosti obsahovala aj podrobný prehľad všetkých ľudských zdrojov, ktoré má Rada k dispozícii, a to podľa kategórie, platovej triedy, pohlavia, účasti na odbornom vzdelávaní a štátnej príslušnosti;

5.

zdôrazňuje, že vo svojej výročnej správe za rok 2010 Dvor audítorov kritizoval z dôvodu zálohových platieb financovanie projektu v oblasti nehnuteľností s názvom Résidence Palace (bod 7.19); pripomína, že Dvor audítorov skonštatoval, že počas obdobia rokov 2008 – 2010 Rada vyplatila zálohy v celkovej výške 235 000 000 EUR; poznamenáva, že vyplatené sumy pochádzali z nedostatočne využívaných rozpočtových riadkov; upozorňuje na to, že „nedostatočne využívané prostriedky“ je politicky korektný výraz pre pridelené nadmerné sumy v rozpočte; poukazuje na to, že v roku 2010 Rada zvýšila prostriedky v rozpočtovom riadku Obstarávanie nehnuteľností o 40 000 000 EUR;

6.

berie na vedomie vysvetlenie Rady, že rozpočtové prostriedky boli sprístupnené prostredníctvom rozpočtových presunov schválených rozpočtovým orgánom v súlade s postupmi ustanovenými v článkoch 22 a 24 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

7.

súhlasí s názorom Dvora audítorov, že tento postup je v rozpore so zásadou presnosti rozpočtu, a to aj napriek úsporám dosiahnutým na nájomnom;

8.

berie na vedomie odpoveď Rady, že sumy v rozpočtových riadkoch pre tlmočenie a cestovné výdavky delegácií by mali viac zodpovedať skutočnej spotrebe, a požaduje lepšie plánovanie rozpočtu s cieľom vyhnúť sa v budúcnosti terajším praktikám;

9.

pripomína Dvoru audítorov svoju žiadosť, aby sa vykonalo hĺbkové hodnotenie systémov dohľadu a kontroly, ktoré existujú v Rade, podobné hodnoteniam, ktoré vykonal Dvor audítorov na Súdnom dvore, u Európskeho ombudsmana a u Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov v rámci prípravy svojej výročnej správy za rozpočtový rok 2010;

10.

vyjadruje poľutovanie nad ťažkosťami, ktoré nastali v rámci postupov udelenia absolutória za rozpočtové roky 2007, 2008 a 2009 a ktorých príčinou bola neochota Rady zapojiť sa do otvoreného a formálneho dialógu s Výborom pre kontrolu rozpočtu, ako aj odpovedať na otázky tohto výboru; pripomína, že Európsky parlament odmietol udeliť generálnemu tajomníkovi Rady absolutórium za plnenie rozpočtu Rady za rozpočtový rok 2009 z dôvodov uvedených vo svojich uzneseniach z 10. mája 2011 (8) a 25. októbra 2011 (9);

11.

opakuje svoje stanovisko, že európski daňoví poplatníci majú plné právo očakávať, že rozpočet Únie bude v celom rozsahu – vrátane všetkých prostriedkov autonómne spravovaných jednotlivými inštitúciami a agentúrami – podliehať úplnej verejnej kontrole;

12.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada sa domnieva, že na rozdiel od iných inštitúcií Únie sa nemusí zodpovedať za to, ako využíva prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté;

13.

zdôrazňuje, že nedostatky v argumentácii Rady, ktorá sa domnieva, že udelenie absolutória Rade sa rovná udeleniu absolutória za plnenie celého rozpočtu EÚ vrátane častí rozpočtu, ktoré využíva Rada, možno pozorovať, keď Rada nelogicky podporuje myšlienku, že Komisia by nemala byť oprávnená kontrolovať a riadiť svoj rozpočet; domnieva sa, že táto nezrovnalosť sa dá vyriešiť, len ak Rada vyzve Komisiu, aby prevzala kontrolu nad jej finančnými prostriedkami alebo aby sa v plnej miere podieľala na štandardnom postupe udelenia absolutória, ktorý sa musí nevyhnutne mutatis mutandis riadiť kompletnými postupmi, ktoré sa uplatňujú v prípade všetkých ostatných inštitúcií Únie;

14.

pripomína, že Európsky parlament stále čaká na odpoveď Rady týkajúcu sa opatrení a žiadosti o zaslanie dokumentov uvedených v dvoch spomínaných uzneseniach; vyzýva generálneho tajomníka Rady, aby výboru Európskeho parlamentu zodpovednému za postup udelenia absolutória poskytol podrobné písomné odpovede na tieto otázky:

15.

berie na vedomie odpoveď Komisie z 25. novembra 2011 na list predsedu Výboru pre kontrolu rozpočtu, v ktorej Komisia vyhlasuje, že je žiaduce, aby Európsky parlament naďalej udeľoval absolutórium, odkladal svoje rozhodnutia o absolutóriu alebo odmietal udeliť absolutórium ostatným inštitúciám ako doteraz;

16.

pripomína, že 31. januára 2012 predseda Výboru pre kontrolu rozpočtu poslal list úradujúcemu predsedovi Rady, v ktorom zdôraznil želanie, aby sa obnovil politický dialóg, a uviedol doplňujúce otázky výboru týkajúce sa udelenia absolutória Rade; preto dúfa, že Rada ešte pred konaním rozpravy v pléne poskytne príslušnému výboru zodpovednému za postup udelenia absolutória odpovede na otázky v dotazníku pripojenom k predsedovmu listu;

17.

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Rada odmietla zúčastniť sa na ktorejkoľvek oficiálnej schôdzi Výboru pre kontrolu rozpočtu týkajúcej sa absolutória udeľovaného Rade;

18.

zdôrazňuje svoje právo udeliť na základe odporúčania Rady absolutórium v súlade s postupom stanoveným v Zmluve o fungovaní Európskej únie, ktorý by sa mal vykladať s ohľadom na jeho kontext a účel, ktorým je podrobiť plnenie celého rozpočtu Európskej únie bez výnimky parlamentnej kontrole a parlamentnému dohľadu a nezávisle udeliť absolutórium nielen v súvislosti s oddielmi rozpočtu, ktoré plní Komisia, ale aj v súvislosti s oddielmi rozpočtu, ktoré plnia iné inštitúcie, ako sa uvádza v článku 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

19.

poznamenáva, že Rada by mala postupovať transparentne a mala by sa plne zodpovedať európskym občanom v súvislosti s prostriedkami, ktoré jej boli ako inštitúcii Únie zverené; trvá na tom, že to znamená, že sa Rada musí plne a v dobrej viere podieľať na ročnom postupe udelenia absolutória:

20.

domnieva sa, že medziinštitucionálna spolupráca medzi Európskym parlamentom a Radou má mimoriadny význam pri kontrole plnenia rozpočtu Únie; v tejto súvislosti žiada Radu, aby poskytla odpovede na otázky uvedené v dotazníku, ktorý predložil Európsky parlament;

21.

žiada Radu, aby v rámci verejnej časti svojho zasadnutia diskutovala o každoročnom postupe udelenia absolutória za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie.

—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2010 (1),

—

so zreteľom na ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2010 [KOM(2011) 473 – C7-0256/2011] (2),

—

so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k rozhodnutiam o udelení absolutória za rok 2009 [KOM(2011) 736] a na pracovné dokumenty útvarov Komisie pripojené k tejto správe [SEK(2011) 1350 a SEK(2011) 1351],

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2011 s názvom Súhrn výsledkov Komisie v oblasti riadenia za rok 2010 [KOM(2011) 323],

—

so zreteľom na výročnú správu Komisie pre orgán udeľujúci absolutórium o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2010 [KOM(2011) 0643] a na pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k tejto správe [SEK(2011) 1189],

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2010 spolu s odpoveďami inštitúcií (3) (ďalej len „výročná správa“) a na osobitné správy Dvora audítorov,

—

so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti (4) vedenia účtov a zákonnosti a správnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2010 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 21. februára 2012 týkajúce sa udelenia absolutória Komisii za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2010 (06081/1/2012 – C7-0053/2012), pričom Spojené kráľovstvo, Holandsko a Švédsko po prvýkrát odmietli odporučiť schválenie absolutória,

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 21. februára 2012 týkajúce sa udelenia absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2010 (06084/2012 – C7-0052/2012), pričom Spojené kráľovstvo, Holandsko a Švédsko po prvýkrát odmietli odporučiť schválenie absolutória,

—

so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článok 106a Zmluvy o Euratome,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (5), a najmä na jeho články 55, 145, 146 a 147,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva (6), a najmä na jeho článok 14 ods. 2 a 3,

—

so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku a prílohu VI k nemu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská príslušných výborov (A7-0098/2012),

A.

keďže Európa čelí vážnej rozpočtovej a finančnej kríze, ktorá môže viesť ku kríze dôvery v Úniu, a keďže je veľmi dôležité, aby Únia išla príkladom v oblasti dobrej správy vecí verejných, a to prostredníctvom Komisie, ktorá plní rozpočet Únie; keďže Únia potrebuje dobrú správu vecí verejných, aby si udržala rating AAA, ktorý je dôležitý, najmä ak má plniť svoj záväzok poskytnúť európskemu finančnému stabilizačnému mechanizmu záruky vo výške 60 000 000 000 EUR;

B.

keďže rok 2010 bol prvým celým rozpočtovým rokom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Lisabonskej zmluvy, s novými rozpočtovými postupmi a zriadením Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ako aj predsedníctvom Európskej rady popri rotujúcom predsedníctve Rady; keďže to bol tiež prvý rok novej stratégie Európa 2020;

C.

keďže dobrá správa verejných vecí si vyžaduje, aby politické ciele boli stanovené predtým, než sa prijmú právne nástroje na ich dosiahnutie, a keďže existujúce právne nástroje, ktoré nie sú v plnej miere zosúladené s politickými cieľmi, by sa mali zmeniť;

D.

keďže pri nakladaní s verejnými prostriedkami musia existovať primerané opatrenia v oblasti transparentnosti, verejnej zodpovednosti a auditu verejného sektora, keďže Dvor audítorov nemohol už po sedemnásty rok v rade vydať kladné vyhlásenie o vierohodnosti rozpočtu Únie;

E.

keďže v článku 287 ods. 1 druhom pododseku ZFEÚ sa stanovuje, že Dvor audítorov poskytuje Európskemu parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti vedenia účtov a zákonnosti a správnosti príslušných operácií, ako aj to, že vyhlásenie môže byť doplnené o osobitný posudok každej hlavnej oblasti činnosti Únie;

F.

keďže viac ako 90 % všetkých chýb sa zisťuje mimo Komisie na úrovni orgánov členských štátov a na úrovni konečných príjemcov (výročná správa, bod 1.22);

G.

keďže vo väčšine prípadov, v ktorých boli zistené chyby v oblasti súdržnosti, mali orgány členských štátov k dispozícii dostatočné informácie na to, aby chyby odhalili a opravili pred osvedčením výdavkov Komisii (výročná správa, bod 4.25);

H.

keďže na to, aby sa zamedzilo dodatočnej záťaži pre všetky členské štáty, je nevyhnutné rozlišovať medzi vnútroštátnymi orgánmi, ktoré zriadili dobre fungujúce systémy dohľadu a kontroly, a vnútroštátnymi orgánmi, ktoré nesú zodpovednosť za len čiastočne účinné systémy;

I.

keďže nízky záujem členských štátov o postup udeľovania absolutória by mohol byť spôsobený nedostatočnou snahou Komisie verejne, jasne, jednoznačne a odôvodneným spôsobom uviesť, ktoré členské štáty, regióny a programy nedostatočne spravujú finančné prostriedky Únie;

J.

keďže povinné národné vyhlásenia o hospodárení vydávané a podpisované na ministerskej úrovni a riadne auditované nezávislým audítorom sú nevyhnutným prostriedkom proti nedostatočnej zodpovednosti niektorých vnútroštátnych orgánov, pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov Únie a hospodárenie s nimi;

K.

keďže častejšie používanie predbežného financovania zo strany Komisie má dôsledky pre audítorský prístup Dvora audítorov a keďže Dvor audítorov môže prispôsobiť svoju metodiku novým okolnostiam, aby zabezpečil užitočnosť svojich informácií pre orgán udeľujúci absolutórium;

L.

keďže Únia viac ako inokedy potrebuje silný, nezávislý a efektívny, naozaj vonkajší audítorský orgán, čo prirodzene – a bez ohľadu na daňových poplatníkov – znamená, že členovia Dvora audítorov by nemali byť nikdy menovaní na politickom, ale len na odbornom základe;

M.

keďže využívanie inovatívnych a komplexných finančných nástrojov musí byť vyvážené úplnou transparentnosťou vrátane zverejňovania úplných údajov o všetkých konečných príjemcoch a jasnými pravidlami vykazovania s cieľom predísť akémukoľvek ohrozeniu rozpočtu Únie a jej dobrého mena;

N.

keďže členské štáty musia spolupracovať s Komisiou s cieľom zabezpečiť, aby sa rozpočtové prostriedky využívali v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia;

O.

keďže členské štáty, aj keď majú federálnu štruktúru, nesú zodpovednosť voči vonkajšiemu svetu a voči Únii;

P.

keďže je potrebné dôkladnejšie riešiť otázky súladu s predpismi a výkonnosti, aby sa posilnila legitímnosť Únie;

Q.

keďže nepretržitý vývoj vyhlásení o vierohodnosti vydávaných Dvorom audítorov v priebehu minulých rokov mál zásadný význam pre určenie oblastí, v ktorých je potrebné zlepšiť hospodárenie členských štátov a Komisie;

R.

keďže Dvor audítorov opäť nemohol vydať kladné vyhlásenie o vierohodnosti, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť platieb, čo je poľutovaniahodné,

1.

vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila akčný plán na dosiahnutie týchto prioritných opatrení:

2.

konštatuje, že ročná účtovná závierka Únie za rozpočtový rok 2010 vo všetkých významných súvislostiach verne vyjadruje finančnú situáciu Únie k 31. decembru 2010 a výsledky operácií a tokov hotovosti v tomto ukončenom roku;

3.

berie na vedomie, že v súvislosti so zmenou účtovnej politiky Komisie, pokiaľ ide o nástroje finančného inžinierstva (NFI), sa zdôrazňuje skutočnosť, že riziká významných nesprávností stále pretrvávajú, hoci sa k účtovnej závierke od roku 2007 vydávalo stanovisko bez výhrad; vyzýva Komisiu, aby každoročne prehodnocovala, či novoprijatý postup objektívne odráža skutočnosť;

4.

s uspokojením konštatuje, že príjmy súvisiace s účtovnou závierkou zostavenou k 31. decembru 2010 sú vo všetkých významných hľadiskách zákonné a správne;

5.

s uspokojením konštatuje, že záväzky súvisiace s účtovnou závierkou zostavenou k 31. decembru 2010 sú vo všetkých významných hľadiskách zákonné a správne;

6.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že pri platbách sa stále vyskytujú významné chyby;

7.

chápe, že záporné stanovisko Dvora audítorov je založené na zistení, že systémy dohľadu a kontroly sú len čiastočne účinné, a preto sa pri platbách vyskytuje chybovosť, ktorej najpravdepodobnejšia výška sa odhaduje na 3,7 %;

8.

pripomína, že najpravdepodobnejšia chybovosť platieb v rozpočtovom roku 2009 bola odhadovaná na 3,3 %;

9.

vyjadruje znepokojenie nad týmto zvýšením chybovosti, pretože obracia pozitívny trend, ktorý bol zaznamenaný v predošlých rokoch; vyzýva Komisiu, aby dosiahla trend neustáleho znižovania chybovosti, ako sa požaduje v predchádzajúcich správach o absolutóriu;

10.

pripisuje tento vývoj najmä zvýšeniu najpravdepodobnejšej chybovosti v oblasti súdržnosti, energetiky a dopravy, ktorá zaznamenala výrazný nárast na 7,7 %;

11.

pripomína, že Komisia podporuje častejšie využívanie NFI v budúcom viacročnom finančnom rámci (7) aj napriek tomu, že sama považuje NFI za vysoko rizikové (8); konštatuje, že NFI slúžia skôr na doplnenie ako nahradenie existujúceho grantového financovania a majú potenciálny prínos v tom, že je možné použiť ich viac ako jeden raz;

12.

je hlboko znepokojený nedostatkom informácií o implementácii existujúcich NFI, ktorý sa objavuje vo všetkých oblastiach politiky (výročná správa, body 1.31 a 1.33);

13.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že neexistujú formálne požiadavky na predkladanie správ, a berie na vedomie úsilie Komisie o získavanie informácií o súčasnom využívaní NFI od členských štátov v rámci Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (ERDF); víta súhrnnú správu o informáciách, ktoré Komisia zhromaždila o nástrojoch finančného inžinierstva vykonávaných členskými štátmi za prispenia ERDF – situácia k 31. decembru 2010 (súhrnná správa o NFI), ktorá bola predložená parlamentnému Výboru pre kontrolu rozpočtu; konštatuje, že boli vytvorené NFI s celkovým finančným záväzkom vo výške približne 8 100 000 000 EUR a do konca roku 2010 získali z operačných programov na obdobie rokov 2007 – 2013 platby vo výške približne 5 200 000 000 EUR (výročná správa, bod 4.32);

14.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia dostala informácie iba o približne 75 % celkových príspevkov pridelených NFI pre podniky (9); je znepokojený skutočnosťou, že informácie získané od členských štátov sa líšia, pokiaľ ide o úplnosť a presnosť, a že menší počet členských štátov alebo regiónov neposkytol žiadnu spätnú väzbu alebo nevyplnil dotazníky pre vykazovanie v rámci monitorovania; chápe, že z tohto dôvodu bolo pre Komisiu nemožné pokryť k 31. decembru 2010 všetky NFI;

15.

zdôrazňuje, že:

sú dôležitými a nevyhnutnými prvkami pre hodnotenie využívania NFI, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto informácie ešte nie sú dostupné v plnej miere;

16.

s poľutovaním berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov najmä v oblasti súdržnosti týkajúce sa napríklad nadmerného dotovania NFI, čo viedlo k nedodržiavaniu pravidla n + 2 [výročná správa, príklad 4.4 písm. a)], oneskorenia a pomalého vykonávania NFI [výročná správa, príklad 4.4 písm. b)], nesprávnych ustanovení o zrušení [výročná správa, príklad 4.4 písm. c)], finančných príspevkov vyplácaných ako zálohy ihneď po vytvorení právnej štruktúry NFI (výročná správa, bod 4.34) a problémov pri výkone náležitých auditov NFI (výročná správa, body 4.35 a 4.36);

17.

domnieva sa, že tieto pripomienky vyplývajú z toho, že NFI nemajú dostatočný právny základ; vyjadruje obavu, že pravidlá platné pre NFI neustanovujú dostatočné stimuly na účinné využívanie NFI; ďalej vyjadruje obavu, že členským štátom sa ponecháva príliš veľká pružnosť; víta však nedávne zlepšenia v rozvoji právneho základu pre NFI; zdôrazňuje tieto najdôležitejšie nedostatky právneho základu, ktorým bolo v danej dobe nariadenie Rady (13):

18.

súhlasí s názorom Dvora audítorov, že zdroje, ktoré sa navrátia do finančných nástrojov, a príjmy, ktoré sa prostredníctvom nich získajú, by sa nemali presmerovať inam pred ukončením operačného programu, ale mali by sa navrátiť do príslušných finančných nástrojov [Dvor audítorov, stanovisko č. 7/2011 (14), s. 11]; očakáva, že toto odporúčanie sa starostlivo zváži počas legislatívneho postupu v súvislosti s návrhom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú spoločné ustanovenia o štrukturálnych nástrojoch [KOM(2011) 615 – 2011/0276(COD)];

19.

vyjadruje potešenie nad tým, že články 130 a 131 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ročný rozpočet Únie [KOM(2010) 815 – 2010/0395(COD)] umožnia stanoviť dobu trvania finančných nástrojov; žiada Komisiu o zhrnutie opatrení, ktoré by mohli predchádzať rizikám pre rozpočet Únie vyplývajúcim z NFI;

20.

konštatuje, k využívaniu NFI dochádza aj v iných oblastiach politiky; upozorňuje na riziko prekrývania a nekonzistentného vykonávania týchto nástrojov, ak nedôjde k primeranej koordinácii; vyzýva preto Dvor audítorov, aby NFI podroboval auditu horizontálne naprieč všetkými oblasťami politík;

21.

žiada Komisiu, aby sa prednostne zamerala na dôkladné monitorovanie využívania NFI okrem iného tým, že:

22.

pripomína, že v súlade s článkom 317 ZFEÚ Komisia plní rozpočet Únie na vlastnú zodpovednosť; zdôrazňuje, že ak Komisia plní rozpočet prostredníctvom zdieľaného hospodárenia, úlohy plnenia rozpočtu sa delegujú na členské štáty v súlade s článkom 53b nariadenia o rozpočtových pravidlách;

23.

opätovne zdôrazňuje (15), že Komisia má teda primárnu zodpovednosť za hospodárenie s príslušnými finančnými prostriedkami Únie, a preto má povinnosť prijať opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť zákonnosť a správnosť, ako aj riadne finančné hospodárenie;

24.

zdôrazňuje, že nie je možné, aby Komisia prenášala svoju finančnú zodpovednosť na členské štáty, a to ani v prípadoch, ak sa nedostatok v riadení či nezrovnalosť zistili na úrovni niektorého členského štátu;

25.

domnieva sa, že zmysluplné používanie pojmu zdieľané hospodárenie musí vychádzať zo základnej zásady, že Únia deleguje na členské štáty niektoré svoje právomoci a že členské štáty musia svoju časť úloh vykonávať v súlade s právnymi aktmi Únie; žiada plné uplatňovanie bodu 44 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (16); domnieva sa, že ročné súhrny dostupných auditov a vyhlásení musia byť verejné, aby sa prispelo k zlepšeniu hospodárenia s rozpočtom Únie;

26.

pripomína úzke prepojenie medzi konečnou zodpovednosťou Komisie za plnenie rozpočtu a významom postupu udelenia absolutória; zdôrazňuje, že pod konečnú zodpovednosť Komisie za plnenie rozpočtu spadajú aj nedostatky v systémoch riadenia a kontroly v členských štátoch;

27.

zdôrazňuje, že finančná zodpovednosť je a musí zostať nedeliteľná, a pripomína článok 53b ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorý ustanovuje, že Komisia „kvôli zabezpečeniu využívania rozpočtových prostriedkov v súlade s platnými predpismi uplatňuje postupy zúčtovania alebo mechanizmy finančnej korekcie, ktoré jej umožňujú niesť konečnú zodpovednosť za plnenie rozpočtu“ (zvýraznenie je doplnené);

28.

v tejto súvislosti zdôrazňuje význam vyhlásení vedenia Komisie; berie však na vedomie všeobecné pripomienky Dvora audítorov k výročným správam o činnosti Komisie, že neexistujú usmernenia na výpočet reziduálnej chybovosti alebo reziduálneho rizika; ďalej pripomína, že tieto otázky nadobudli význam v súvislosti s otázkou, či je potrebné predložiť výhradu (výročná správa, body 1.19 a 1.20); vyjadruje obavu, že to vedie k nejednotnému uplatňovaniu medzi jednotlivými generálnymi riaditeľstvami;

29.

ďalej berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov k jednotlivým výročným správam o činnosti:

30.

pripomína Komisii, že všetky výhrady sú uvedené v prílohe k súhrnnej správe Komisie, a zdôrazňuje, že prijatím tejto súhrnnej správy Komisia „preberá celkovú politickú zodpovednosť za riadiacu prácu generálnych riaditeľov a vedúcich útvarov, pričom vychádza z vyhlásení a výhrad, ktoré uviedli vo svojich výročných správach o činnosti“ (17);

31.

zdôrazňuje, že kolégium a komisári tým prijímajú konečnú zodpovednosť za spoľahlivosť a úplnosť výhrad, ktoré urobili generálni riaditelia a vedúci oddelení, ktorí konali ako povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním, a zdôrazňuje, že delegovaním sa kolégium a komisári v žiadnom prípade nezbavujú konečnej zodpovednosti;

32.

berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov k celkovému stanovisku vnútorného audítora; domnieva sa, že ak nedôjde k výraznej revízii na základe pripomienok Dvora audítorov, užitočnosť celkového stanoviska zostane aj naďalej obmedzená;

33.

je znepokojený pripomienkami Dvora audítorov týkajúcimi sa výročných správ o činnosti a súhrnnej správy (výročná správa, body 1.17 až 1.25); domnieva sa, že týmito pripomienkami sa treba bezodkladne zaoberať, aby sa zaručila hodnota týchto dokumentov ako nástrojov na určovanie a prijímanie zodpovednosti; uznáva však, že výpočet zostatkovej chybovosti je len jednou z metód, ktoré Komisia využíva na odhadnutie rizikovej sumy; vyzýva Komisiu, aby poskytla konzistentné usmernenia, ktoré budú uplatňovať všetky generálne riaditeľstvá;

34.

berie na vedomie zelenú knihu Komisie o rámci správy a riadenia spoločností EÚ (18) pre súkromný sektor; ďalej konštatuje, že Komisia urobila po udalostiach, ktoré viedli k rezignácii Santerovej Komisie v roku 1999, veľký pokrok, pokiaľ ide o primeranú správu a riadenie v rámci Komisie;

35.

berie na vedomie vyhlásenie Komisie o správe a riadení, ktoré prijala 30. mája 2007 a ktoré sa týka vnútorného fungovania Komisie a vysvetľuje, ako je riadená a kontrolovaná a ako je prepojená so zainteresovanými stranami; nabáda Komisiu, aby svoju správu a riadenie ešte zlepšila a informovala orgán udeľujúci absolutórium o prijatých krokoch a opatreniach, a to prostredníctvom;

36.

žiada Komisiu, aby sa prednostne zamerala na zlepšenie a posilnenie hierarchie zodpovednosti, okrem iného tým, že:

37.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek značnej sume rozpočtových prostriedkov plánovaných pre európske školy sa im naďalej nedarí plniť svoju hlavnú úlohu, ktorou je zabezpečiť dostatok miest v požadovaných jazykoch a v blízkosti miest práce a pobytu úradníkov, ale namiesto toho rozšírili svoje činnosti na iné oblasti vzdelávania;

38.

uznáva, že zásadný problém spočíva v rozhodovacích štruktúrach a štruktúrach financovania Dohovoru o štatúte európskych škôl; žiada preto Komisiu, aby u členských štátov preskúmala možnosť revízie tohto dohovoru a aby do 31. decembra 2012 podala správu o dosiahnutom pokroku; medzitým vyzýva Komisiu, aby presadzovala väčšie úsilie na dosiahnutie uvedených cieľov, a to prostredníctvom vhodnejšieho použitia poskytovaných rozpočtových prostriedkov;

39.

žiada od Komisie objasnenie, pokiaľ ide o jej plány na relokáciu, súvisiace náklady, plochu uvoľnených a nových kancelárskych priestorov a počet dotknutých zamestnancov v jednotlivých generálnych riaditeľstvách;

40.

žiada, aby Komisia bezodkladne ukončila preraďovanie všetkých dočasných zamestnancov Európskeho úradu pre boj proti podvodom so zmluvou na dobu neurčitú do platových tried, ako to oznámil člen Komisie Šefčovič v dotazníku v rámci prípravy tohto absolutória (19);

41.

poukazuje na to, že v roku 2010 počas postupu schvaľovania pružného pracovného času a náhradného voľna ako dobrovoľných výhod Komisia schválila približne 90 000 dodatočných dní dovolenky pre svojich zamestnancov, čo je ekvivalent približne 445 pracovných miest, aj keď článok 56 služobného poriadku uvádza, že zamestnanci v triedach AD 5/AST 5 nemajú nárok na náhradu za prácu nadčas; žiada o objasnenie celkových nákladov daňových poplatníkov na náhradné voľno;

42.

pripomína, že v súlade s článkom 317 ZFEÚ Komisia plní rozpočet Únie na vlastnú zodpovednosť, ale tiež v spolupráci s členskými štátmi;

43.

zdôrazňuje, že dve oblasti politiky, kde sa vyskytujú najvyššie miery chýb (súdržnosť, doprava a energetika a poľnohospodárstvo a prírodné zdroje) sa vykonávajú prostredníctvom zdieľaného hospodárenia, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že odhadované najpravdepodobnejšie chybovosti pre tieto oblasti predstavujú 7,7 % a 2,3 %;

44.

v tejto súvislosti víta analýzu Komisie týkajúcu sa chýb zistených Dvorom audítorov za rozpočtové roky 2006 – 2009, v ktorej sa prvýkrát zdôrazňuje skutočnosť, že pokiaľ ide o EFRR a Kohézny fond, na kumulatívnych vyčísliteľných chybách zistených v tomto období mali 59 % podiel tri členské štáty (Španielsko, Taliansko a Veľká Británia), a pokiaľ ide o ESF, na kumulatívnych vyčísliteľných chybách zistených v tomto období v oblasti kohéznej politiky mali 68 % podiel štyri členské štáty (Španielsko, Portugalsko, Veľká Británia a Nemecko) (20); konštatuje, že pokiaľ ide o EFRR a Kohézny fond, najviac chýb zistených v Taliansku pochádzalo z regiónov Calabria, Campania a Puglia a že v Španielsku prispel malý počet operačných programov v regiónoch Andalucía, Valencia a Castilla La Mancha k 75 % chýb, ktoré boli zistené v tejto krajine (21); ďalej konštatuje, že Španielsko a Taliansko tiež významne prispeli k miere chýb za rozpočtový rok 2010;

45.

berie na vedomie, že problémy v Taliansku v súvislosti s ERDF sa týkajú systematických nedostatkov zistených na úrovni audítorských a riadiacich orgánov a uplatňovanie predpisov v oblasti verejného obstarávania a výberu projektov vrátane oprávnenosti retrospektívnych projektov (22); okrem toho konštatuje, že v Španielsku problémy vyplývajú z komplexného riadiaceho a kontrolného systému, ktorý môže v praxi viesť k nejasnému rozdeleniu zodpovedností a nedostatočne účinnému dohľadu zo strany riadiaceho orgánu (23);

46.

pripomína, že ministri financií Grécka, Talianska a Španielska boli pozvaní na výmenu názorov do parlamentného Výboru pre kontrolu rozpočtu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že žiadny z pozvaných ministrov financií neprišiel diskutovať s členmi tohto výboru o záveroch Dvora audítorov s cieľom zlepšiť riadenie štrukturálnych fondov a prípadne aj právny základ; vyzýva jeho predsedu, aby na nasledujúcom stretnutí hláv štátov otvoril otázku odmietnutia týchto ministrov financií verejne diskutovať o týchto dôležitých otázkach s príslušným výborom Európskeho parlamentu;

47.

pripomína svoje opakované výzvy Komisii, aby predložila návrh na zavedenie povinných národných vyhlásení o hospodárení, ktoré by boli vydávané, uverejňované a riadne kontrolované príslušným orgánom auditu v rámci konečnej a celkovej zodpovednosti Komisie za plnenie rozpočtu Únie; konštatuje, že tieto vyhlásenia by mali obsahovať úplné informácie o využívaní finančných prostriedkov Únie;

48.

navrhuje, že podstata národných vyhlásení podpísaných na úrovni generálnych riaditeľstiev by mala byť v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi a že Dvor audítorov by mal tieto vyhlásenia použiť vo svojej kontrolnej činnosti, pričom by sa mali zakladať okrem iného na vyhláseniach orgánov, na ktoré boli delegované riadiace právomoci;

49.

poukazuje na existenciu významných rozdielov v administratívnej výkonnosti členských štátov v oblasti príjmov a výdavkov v rámci zdieľaného hospodárenia, a to najmä vo vzťahu k odhaľovaniu nezrovnalostí, podvodov a chýb a finančnej kontrole v colnej oblasti a v oblasti vynakladania prostriedkov Únie; zastáva názor, že ak by všetky členské štáty preukázali dobrú výkonnosť, len v colnej oblasti by sa dali predpokladať dodatočné (čisté) príjmy do rozpočtu Únie vo výške najmenej 100 miliónov EUR; konštatuje, že Komisia doteraz sleduje administratívnu výkonnosť reaktívnym spôsobom a na úrovni jednotlivých prípadov, a teda nevykonáva dostatočnú analýzu trendov na určenie rizikových oblastí; vyzýva Komisiu, aby uplatňovala metódu analýzy trendov na určenie finančných rizík a prijala opatrenia na zlepšenie administratívnej výkonnosti členských štátov;

50.

s veľkým znepokojením berie na vedomie predbežnú správu Komisie o pokroku Bulharska v rámci mechanizmu spolupráce a overovania; je znepokojený pretrvávajúcim problematickým stavom bulharského právneho systému; konštatuje, že prebieha 27 trestných konaní voči 28 sudcom; žiada o objasnenie série prípadov údajných podvodov v súvislosti s fondmi EÚ v Bulharsku, ktoré spôsobili pozastavenie platieb v roku 2008 a v ktorých prokuratúra zastavila vyšetrovanie, a to aj napriek tomu, že vyšetrovanie podobných prípadov na základe rovnakých skutočností pokračovalo v inom členskom štáte; je prekvapený, že vo všetkých prípadoch podvodov s fondmi EÚ, ktoré sa dostali na súd, bolo trestné stíhanie nahradené správnymi pokutami, a že vo významnom prípade podvodu s fondmi EÚ trvá odvolacie konanie už viac ako 18 mesiacov; ďalej vyjadruje poľutovanie nad ignorovaním odporúčania Komisie tým, že sa Národnej komisii pre identifikáciu a zaistenie majetku z trestnej činnosti (CEPACA) nepovolilo vykonávať aktívne preverovanie majetku vyšších úradníkov a politikov; je znepokojený tým, že jednotné, rýchle a systematické zverejňovanie odôvodnených rozsudkov nie je v Bulharsku normou; vyzýva Komisiu, aby vyvinula tlak na justičné orgány, aby zvýšili svoje úsilie o reformu a čo najskoršiu realizáciu odporúčaní Komisie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zverejnila, koľko finančných prostriedkov bolo vyčlenených na podporu reformného úsilia Bulharska, a posúdila, do akej miery platby dosiahli sľubované výsledky; očakáva, že v nadchádzajúcom roku dôjde k významným zlepšeniam a Komisia v spolupráci s bulharskou vládou stanovia ďalšie kritériá a súbor opatrení v záujme obnovenia integrity právneho systému Bulharska;

51.

so znepokojením berie na vedomie predbežnú správu Komisie o pokroku Rumunska v rámci mechanizmu spolupráce a overovania; s uspokojením však berie na vedomie pozitívny rastový trend vo výsledkoch Štátneho úradu pre otázky preverovania bezúhonnosti (ANI) pri stíhaní prípadov bezdôvodného obohatenia a identifikácii konfliktu záujmov; konštatuje, že financovanie ANI sa zvýšilo vďaka prostriedkom EÚ; je však znepokojený skutočnosťou, že neexistujú jednotné nadväzné opatrenia v súvislosti s prípadmi ANI a že tieto opatrenia často meškajú; víta skutočnosť, že Národné protikorupčné riaditeľstvo (DNA) pokračovalo v účinnom stíhaní v korupčných prípadoch na vysokej úrovni; berie na vedomie zvýšenie počtu obvinení, súdnych rozhodnutí a odsúdení a zrýchlenie prípadov na Najvyššom kasačnom a odvolacom súde v roku 2011, čo sa odrazilo v 85 % náraste konečných rozhodnutí súdu v prípadoch DNA v porovnaní s rokom 2011 (24); je znepokojený výsledkami analýzy rozsudkov v prípadoch korupcie na vysokej úrovni, ktorá ukazuje, že výkon 60 % rozsudkov je podmienečne odložený a rozsudky sú často na minimálnej zákonom stanovenej hranici; je prekvapený nevyhovujúcou praxou vo vzťahu k včasnému zverejňovaniu odôvodnených rozsudkov, ktorá podporuje riziko premlčania v niektorých prípadoch korupcie na vysokej úrovni v dôsledku dlhotrvajúceho zdôvodňovania spôsobeného predlžovaním možnosti podať opravný prostriedok; vyzýva Komisiu, aby zverejnila, koľko finančných prostriedkov bolo vyčlenených na podporu úsilia Rumunska o reformu justície; očakáva, že v nadchádzajúcom roku dôjde k významným zlepšeniam; vyzýva Komisiu, aby zvýšila tlak na rumunskú vládu, aby realizovala jej odporúčania; očakáva od Komisie, že dôrazne vyzve rumunskú vládu, aby zabezpečila zvýšenie svojho úsilia o rozvoj konzistentnej judikatúry v súdnych konaniach súvisiacich s verejným obstarávaním; vyzýva Komisiu, aby vo vzťahu k rumunskej vláde vytrvalo a odhodlane trvala na tom, že musí plniť jej odporúčania a vypracovať jasnejší a komplexnejší vykonávací plán na prípravu vykonávania ustanovení trestného zákona a trestného poriadku; očakáva, že Rumunsko zvýši úsilie o zaistenie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti; tiež očakáva, že Komisia v spolupráci s rumunskou vládou vypracuje rad opatrení na zlepšenie integrity rumunského právneho systému;

52.

konštatuje, že predbežné financovanie sa považuje za nevyhnutné na to, aby príjemcovia mohli začať dohodnuté činnosti;

53.

berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov, že Komisia medzi rokmi 2005 – 2010 výrazne zvýšila používanie predbežného financovania (výročná správa, bod 1.28); je znepokojený tým, že nedochádza k zúčtovaniu predbežného financovania (výročná správa, bod 1.29 a stanovisko Dvora audítorov č. 6/2010, bod 86);

54.

je znepokojený vplyvom predbežného financovania najmä v oblastiach politík vonkajšia pomoc, rozvojová pomoc a rozšírenie a výskum a vnútorné politiky; konštatuje častejšie využívanie predbežného financovania a celkovú mieru chýb v týchto dvoch oblastiach politiky nižšiu ako 2 %; ďalej konštatuje, že Dvor audítorov dospel k záveru, že v predbežnom financovaní sa nevyskytujú závažné chyby, ale v priebežných a konečných platbách sa vyskytli závažné chyby (výročná správa, body 5.35 a 6.48);

55.

domnieva sa, že vyplácaním veľkého objemu predbežných finančných prostriedkov Komisia preberá zvýšené finančné riziko, napríklad v prípade platobnej neschopnosti príjemcov, aj zvýšené riziko, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť, vzhľadom k tomu, že prijímanie výdavkov vykazovaných príjemcami sa odkladá na neskôr;

56.

domnieva sa, že je efektívnejšie nezrovnalostiam predchádzať, ako vykonávať nápravu v prípade neoprávnene vyplatených sumy následne vymáhaním; vyzýva preto Komisiu, aby sa prednostne zamerala na preskúmanie zvýšeného využívania predbežného financovania, ako aj mechanizmov kontroly a auditu:

57.

pripomína, že nesplatené rozpočtové záväzky sú viazané rozpočtové prostriedky, ktoré boli schválené, ale neboli využité (teda vyplatené) a že vyplývajú najmä z viacročných programov (napr. súdržnosť), u ktorých sa záväzky schvaľujú v prvých rokoch programového obdobia, zatiaľ čo súvisiace platby sa vykonávajú postupne počas celého programového obdobia;

58.

konštatuje, že vysoká úroveň nevyplatených záväzkov poukazuje na ťažkosti členských štátov pri využívaní pridelených súm;

59.

konštatuje, že v roku 2010 Dvor audítorov zistil, že sa tieto nesplatené záväzky zvýšili o takmer 10 % na približne 194 000 000 000 EUR (výročná správa, bod 1.43 a graf 1.2), čo pri súčasnom tempe predstavuje takmer tri roky výdavkov;

60.

domnieva sa, že v súvislosti s programovým obdobím 2007 – 2013 existuje riziko, že:

61.

vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o výške neuhradených záväzkov jednotlivých členských štátov, ako aj o svojej spolupráci s členskými štátmi na identifikácii rizikových oblastí vo vzťahu k absorpcii a správnosti a na hľadaní ich riešení;