10.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/1

(1)

Rada nariadením (ES) č. 91/2009 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „konečné nariadenie“).

(2)

Dňa 28. júla 2011 prijal orgán Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) na urovnávanie sporov (ďalej len „OUS“) správu odvolacieho orgánu a správu panelu, ktoré boli zmenené a doplnené správou odvolacieho orgánu o spore „Európske spoločenstvá – konečné antidumpingové opatrenia týkajúce sa určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Číne“ (3) (ďalej len „správy“). V týchto správach sa okrem iného zistilo, že EÚ nekonala v súlade s:

(3)

V súlade so splnomocňujúcim nariadením WTO sa 6. marca 2012 začalo preskúmanie uverejnením oznámenia (5) v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „oznámenie o začatí preskúmania“). Európska komisia informovala strany zúčastňujúce sa na prešetrovaní, ktoré viedlo k nariadeniu (ES) č. 91/2009 (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“), o preskúmaní a spôsobe, akým sa mali zohľadniť zistenia v správach, pokiaľ ide o konečné nariadenie.

(4)

Príslušným výrobkom sú spojovacie materiály zo železa alebo ocele okrem nehrdzavejúcej ocele, napr. skrutky do dreva (okrem vrtúľ do podvalov), samorezné skrutky, ostatné skrutky a svorníky s hlavou (tiež s maticami alebo podložkami, ale okrem skrutiek sústružených z tyčí, prútov, profilov alebo drôtov s hrúbkou drieku v pevnej časti nepresahujúcou 6 mm a okrem skrutiek a svorníkov na upevňovanie konštrukčných materiálov železničných tratí), a podložky s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „spojovacie materiály“ alebo „príslušný výrobok“).

(5)

Príslušný výrobok je v súčasnosti zaradený pod kódy KN 7318 12 90, 7318 14 91, 7318 14 99, 7318 15 59, 7318 15 69, 7318 15 81, 7318 15 89, ex 7318 15 90, ex 7318 21 00 a ex 7318 22 00.

(6)

Táto správa nemá vplyv na zistenia uvedené v odôvodneniach 40 až 57 konečného nariadenia, ktoré sa týkajú príslušného výrobku a podobného výrobku.

(7)

Ako sa uvádza v oznámení o začatí preskúmania, Komisia opätovne posúdila konečné zistenia pôvodného prešetrovania, pričom zohľadnila odporúčania a rozhodnutia OUS. Toto opätovné posúdenie vychádzalo z informácií získaných v rámci pôvodného prešetrovania a informácií získaných po uverejnení oznámenia.

(8)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. októbra 2006 do 30. septembra 2007 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). So zreteľom na parametre relevantné na posúdenie ujmy sa uskutočnila analýza údajov súvisiacich s obdobím od 1. januára 2003 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(9)

Účelom tohto nariadenia je napraviť tie aspekty konečného nariadenia, ktoré boli v prijatých správach orgánu WTO na urovnávanie sporov označené za nekonzistentné, a zosúladiť konečné nariadenie s odporúčaniami a rozhodnutiami OUS.

(10)

V tomto oddiele sa uvádzajú opätovne posúdené zistenia pôvodného prešetrovania týkajúce sa nasledujúcich odporúčaní a rozhodnutí vyplývajúcich zo správ, že EÚ nekonala v súlade s článkami 6.10 a 9.2 Antidumpingovej dohody WTO, pokiaľ ide o dodržiavanie článku 9 ods. 5 základného nariadenia uplatneného v priebehu pôvodného prešetrovania spojovacích materiálov.

(11)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 81 a 84 konečného nariadenia, všetkých päť vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ako aj traja individuálne preskúmaní vyvážajúci výrobcovia, ktorí požiadali o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), splnili všetky požiadavky potrebné na individuálne zaobchádzanie v súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia. Ako sa uvádza v odôvodneniach 62 a 78 konečného nariadenia, štyria vyvážajúci výrobcovia, ktorí pôvodne tvorili vzorku, ako aj jedna spoločnosť, ktorá bola individuálne preskúmaná, sa považovali za nespolupracujúce spoločnosti, keďže v priebehu prešetrovania predložili informácie, ktoré neboli v súlade s dôkazmi.

(12)

Komisia vzhľadom na odporúčania týkajúce sa článku 9 ods. 5 základného nariadenia uvedené v správach vyzvala vyvážajúcich výrobcov v Čínskej ľudovej republike, aby sa prihlásili a predložili informácie potrebné na preskúmanie ich súčasnej situácie, ak sa na ich vývoz do Európskej únie v súčasnosti vzťahujú antidumpingové opatrenia platné pre dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ak sa domnievajú, že v priebehu pôvodného vyšetrovania boli odrádzaní od spolupráce a požiadania o IZ z dôvodu administratívnej záťaže alebo preto, že sa domnievali, že nespĺňajú všetky kritériá podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(13)

Komisia týchto výrobcov vyzvala, aby uviedli, či sa domnievajú, že v priebehu pôvodného prešetrovania boli odrádzaní od spolupráce a požiadania o IZ z dôvodu administratívnej záťaže, alebo preto, že sa domnievali, že nespĺňajú všetky kritériá podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Uvedené zainteresované strany boli vyzvané, aby sa do 30 dní od uverejnenia oznámenia o začatí preskúmania prihlásili a predložili nasledujúce dva druhy informácií:

(14)

Niektorí vyvážajúci výrobcovia v ČĽR vyjadrili obavy týkajúce sa postupu vykonávania správ OUS stanoveného v oznámení o začatí preskúmania. Zdôraznili najmä to, že zverejnené lehoty považujú za príliš krátke. Tvrdili, že vyvážajúci výrobcovia sú vystavení nadmernej administratívnej záťaži, čo má odrádzajúci účinok a bráni im v tom, aby dostali individuálne zaobchádzanie.

(15)

Obavy, ktoré vyjadrili vyvážajúci výrobcovia, boli považované za neopodstatnené. Komisia túto lehotu považovala za primeranú vzhľadom na administratívnu záťaž a malé množstvo požadovaných informácií. V oznámení o začatí preskúmania vysvetlila, že preskúmanie súčasnej situácie vyvážajúceho výrobcu sa posúdi po prijatí žiadosti vrátane nasledujúcich informácií:

(16)

Jediným účelom požadovania týchto informácií bolo umožniť Komisii identifikovať tých vyvážajúcich výrobcov, ktorí mohli byť v čase pôvodného prešetrovania v pozícii spolupracovať a požiadať o IZ, ale ktorí boli od toho odradení. Lehota 30 dní sa považovala za primeranú na zaslanie odpovede na žiadosť o jednoduché vyhlásenie a úplne základné údaje, preto ju nemožno považovať za neprimeranú administratívnu záťaž. Čínska obchodná komora a čínsky vyvážajúci výrobca tvrdili, že Komisia tým, že žiadala o informácie uvedené v odôvodnení 15, uložila čínskym vyvážajúcim výrobcom podmienky napriek tomu, že IZ by sa malo udeľovať ako pravidlo podľa článkov 6.10 a 9.3 Antidumpingovej dohody WTO. Tento prístup bol v rozpore s odporúčaniami správ OUS a tieto strany vyzvali Komisiu, aby sa obrátila na čínskych vyvážajúcich výrobcov ex officio a uviedla, že im bude udelené IZ. V tomto smere sa Komisia domnieva, že uverejnením oznámenia o začatí preskúmania, ktoré poslala všetkým známym čínskym vyvážajúcim výrobcom a ich obchodnému združeniu a vnútroštátnym orgánom, sa Komisia obrátila na všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov a vyzvala ich, aby sa v lehote 30 dní prihlásili, ak počas pôvodného obdobia prešetrovania vyvážali a neprihlásili sa v rámci pôvodného prešetrovania. Táto otázka by sa nemala považovať za „podmienku“ v zmysle „skúšky“, ako to prezentovali uvedené strany, ale ako faktickú výpoveď, že sa ich pôvodné prešetrovanie skutočne týkalo. Nakoniec treba uviesť, že otázky týkajúce sa vyvážaných výrobkov sa požadujú na účel overenia toho, či je potrebné zmeniť a doplniť pôvodne vybranú vzorku, a netýkajú sa otázky IZ. Táto žiadosť bola preto zamietnutá.

(17)

Z 15 spoločností, ktoré sa prihlásili po uverejnení oznámenia o začatí preskúmania a predložili žiadosť v stanovenom termíne:

(18)

Spoločnosti, ktoré predložili žiadosť, mali možnosť zaslať pripomienky k poskytnutým informáciám.

(19)

Zistilo sa, že vyvážajúci výrobca, ktorý uviedol, že splnil kritériá, a požiadal o preskúmanie svojej situácie, patrí do kritérií uvedených v bode 1 oznámenia o začatí preskúmania. Tento vyvážajúci výrobca takisto požiadal o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia, pričom uviedol, že keby v priebehu pôvodného prešetrovania nebol odradený od spolupráce, bol by o takéto zaobchádzanie požiadal. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu pôvodného prešetrovania boli všetci vyvážajúci výrobcovia, ktorí podali takúto žiadosť, individuálne preskúmaní, bola táto žiadosť z dôvodu rovnakého zaobchádzania prijatá.

(20)

Dňa 6. júna 2012 (6) bolo uverejnené oznámenie o preskúmaní súčasnej situácie pre tohto vyvážajúceho výrobcu: Bulten Fasteners (China) Co., Ltd (ďalej len „BFC“). Objem vývozu tohto vyvážajúceho výrobcu dosiahli počas OP menej ako 0,4 % celkového vývozu z ČĽR počas OP. Vzhľadom na to sa Komisia domnievala, že nebolo potrebné upravovať pôvodnú vzorku vyvážajúcich výrobcov. Vyvážajúcemu výrobcovi v ČĽR a jeho prepojeným spoločnostiam v EÚ bol zaslaný dotazník týkajúci sa ďalšieho predaja príslušného výrobku počas pôvodného OP.

(21)

Komisia vyhľadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu, a vykonala kontroly v priestoroch týchto prepojených spoločností:

(22)

Komisia dospela k záveru, že spoločnosti BFC malo byť poskytnuté IZ v súlade s odporúčaniami týkajúcimi sa článku 9 ods. 5 základného nariadenia v správach OUS.

(23)

V tomto oddiele sa uvádzajú opätovne posúdené zistenia pôvodného prešetrovania týkajúce sa nasledujúcich odporúčaní a rozhodnutí vyplývajúcich zo správ, podľa ktorých EÚ nekonala v súlade s článkami 6.4, 6.2 a 2.4 Antidumpingovej dohody WTO, pokiaľ ide o určité aspekty stanovenia dumpingu v priebehu pôvodného prešetrovania spojovacích materiálov.

(24)

V rámci otvoreného dialógu, ktorý sa uskutočnil s niektorými čínskymi vyvážajúcimi výrobcami a obchodnou komorou, boli zúčastneným stranám poskytnuté podrobnejšie informácie o vlastnostiach výrobkov, ktoré predávajú spolupracujúci výrobcovia z Indie, s cieľom vykonať odporúčania orgánu WTO na urovnávanie sporov podľa článkov 6.4, 6.2 a 2.4 Antidumpingovej dohody WTO, ako sa uvádza v odôvodneniach 28 až 53. Tieto informácie sa týkali najmä tých vlastností výrobku, ktoré boli potrebné na stanovenie normálnej hodnoty a ktoré sa použili na porovnanie s príslušným výrobkom, t. j. skutočnosti, že predaj na indickom domácom trhu bol rozdelený na „štandardný“ predaj a „špeciálny“ predaj, a zároveň sa stanovila pevnostná trieda každej transakcie. Potom sa vypočítala normálna hodnota za kg pre každú pevnostnú triedu podľa tabuľky PCN.

(25)

Komisia sa zamerala na dva kľúčové prvky porovnávania, konkrétne na pevnostnú triedu a štandardné verzus špeciálne spojovacie materiály, ako sa uvádza v odôvodneniach 48 až 50 konečného nariadenia. Rozlišovanie medzi špeciálnym a štandardným materiálom bolo v priebehu prešetrovania pridané ako nový prvok porovnávania a pevnostná trieda sa použila ako ďalšie hlavné kritérium porovnávania, ktoré predložila väčšina vyvážajúcich výrobcov z Číny v priebehu pôvodného prešetrovania.

(26)

Ako sa uvádza v odôvodnení 56 konečného nariadenia, štandardné spojovacie materiály vyrobené v analogickej krajine bolo možné porovnať so spojovacími materiálmi vyvezenými do EÚ výrobcami z ČĽR zaradenými do vzorky, keďže sa zistilo, že majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti ako výrobky vyvážané z ČĽR.

(27)

Normálna hodnota bola vyjadrená ako cena zo závodu upravená tak, aby sa zohľadnil vplyv postupu kontroly kvality vykonávanej indickým výrobcom, ktorá sa v Číne nevykonávala, na cenu. Výsledkom boli preto dva zoznamy normálnych hodnôt v čínskych juanoch (CNY) za kg podľa pevnostnej triedy, jeden pre štandardné a druhý pre špeciálne spojovacie materiály.

(28)

Dňa 30. mája 2012 boli všetkým zainteresovaným stranám sprístupnené ďalšie informácie o druhoch výrobkov použitých na účely porovnávania normálnej hodnoty a vývoznej ceny. Ako sa uvádza v oznámení o začatí preskúmania, všetkým zainteresovaným stranám boli poskytnuté presnejšie informácie o vlastnostiach výrobku, ktoré sa považujú za potrebné na stanovenie normálnej hodnoty.

(29)

Obsah oznámenia o zverejnení informácií sa týkal normálnej hodnoty, ktorá bola stanovená na základe cien príslušného výrobku predávaného na domácom trhu indickým spolupracujúcim výrobcom. Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, musí stanoviť na základe cien alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine. So spoluprácou súhlasili dvaja indickí výrobcovia, ktorí vyplnili dotazník. Údaje uvedené vo vyplnených dotazníkoch sa overili v priestoroch týchto dvoch spoločností. Len jedna zo spoločností však poskytla dostatočne podrobné údaje, ktoré sa dali použiť ako základ stanovenia normálnej hodnoty.

(30)

Ako sa uvádza v odôvodnení 90 konečného nariadenia, „... viacerí dovozcovia a vývozcovia mali pochybnosti o tom, či je použitie údajov posledne uvedeného indického výrobcu vhodné z týchto dôvodov: i) množstvo, ktoré tento výrobca vyrába a predáva na indickom domácom trhu, údajne nezodpovedá množstvu vyváženému z ČĽR do Spoločenstva a ii) indický výrobca údajne udržiava obchodné vzťahy s jedným z výrobcov zo Spoločenstva podporujúcich podnet. K tomu treba poznamenať, že: i) objem predaja indického výrobcu bol považovaný za dostatočne reprezentatívny, aby umožňoval stanovenie spoľahlivých normálnych hodnôt, a ii) skutočnosť, že výrobca z analogickej krajiny má vzťahy s výrobcom zo Spoločenstva podporujúcim podnet neznamená, že výber tejto analogickej krajiny je neodôvodnený. Takisto sa poznamenalo, že tieto vzťahy vznikli po OP. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a chýbajúcu spoluprácu výrobcov z inej tretej krajiny sa výber Indie za analogickú krajinu považoval za odôvodnený.“

(31)

Vzhľadom na podmienky hospodárskej súťaže a otvorenosť indického trhu, ako aj skutočnosť, že spolupracujúci indický výrobca predával druhy výrobkov porovnateľné s tými druhmi výrobkov, ktoré sa vyvážajú vyvážajúcimi výrobcami z ČĽR, sa dospelo k záveru, že India je vhodnou treťou krajinou s trhovým hospodárstvom v zmysle článku 2 ods. 7 základného nariadenia.

(32)

V oznámení o zverejnení informácií sa uviedlo, že údaje týkajúce sa domáceho predaja zahŕňali obdobie prešetrovania, ale bez kontrolného čísla výrobku („PCN“). Indický výrobca však bol schopný určiť pevnostnú triedu predávaných spojovacích materiálov, ako aj to, či tieto materiály boli „štandardné“, alebo „špeciálne“ v súlade s vymedzením v konečnom nariadení. Potreba rozlišovania medzi štandardnými a špeciálnymi spojovacími materiálmi nebola zistená na začiatku prešetrovania pri vytvorení PCN.

(33)

Komisia však poznamenala, že toto rozlišovanie ovplyvnilo porovnateľnosť cien, a z tohto dôvodu sa od indického výrobcu požadovali dané údaje, ktoré boli poskytnuté. Indický domáci predaj bol preto rozdelený na „štandardný“ predaj a „špeciálny“ predaj a následne sa určila pevnostná trieda každej transakcie. Potom sa vypočítala normálna hodnota za kg pre každú pevnostnú triedu podľa tabuľky PCN.

(34)

Ostatné vlastnosti pôvodného PCN sa nepoužili, a to nielen preto, že indický výrobca nebol schopný poskytnúť podrobné údaje, ale aj z týchto dôvodov:

(35)

Komisia sa preto zamerala na dva kľúčové rozdiely medzi výrobkami: pevnostnú triedu na jednej strane a štandardné verzus špeciálne spojovacie materiály, ktoré sú ukazovateľom rozdielov medzi zákazníkmi a rozdielov v kvalite, na strane druhej.

(36)

Normálna hodnota bola vyjadrená ako cena zo závodu s odpočítaním úpravy na odstránenie vplyvu kontroly kvality vykonávanej indickými výrobcami, ktorá nebola vykonaná v Číne, na ceny. Výsledkom boli preto dva zoznamy normálnych hodnôt v čínskych juanoch (CNY) za kg podľa pevnostnej triedy, jeden pre štandardné a druhý pre špeciálne spojovacie materiály.

(37)

Komisia informovala všetky zainteresované strany, že normálna hodnota nemohla byť zverejnená, keďže sa týka dôvernej ceny jedného indického výrobcu na domácom trhu. Zainteresované strany však boli informované, že „štandardná“ normálna hodnota pre spojovací materiál pevnostnej triedy 8.8 („G“ v tabuľke PCN), ktorý je štandardným druhom bežne vyvážaným čínskymi výrobcami, bola vypočítaná v rozpätí 9 až 12 čínskych juanov (CNY) za kg zo závodu.

(38)

Jeden dovozca a štyria vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že lehota poskytnutá stranám na predloženie pripomienok k doplňujúcim informáciám (10 dní) bola príliš krátka. Komisia sa však domnieva, že uvedená lehota bola primeraná vzhľadom na skutočnosť, že poskytnuté informácie boli len doplnením toho, čo už bolo zverejnené v konečnom nariadení na konci pôvodného prešetrovania. Lehota poskytnutá na preskúmanie a pripomienkovanie doplňujúcich informácií sa preto považovala za primeranú.

(39)

Niektoré strany tvrdili, že Komisia uviedla, že nedisponuje žiadnymi novými informáciami o iných fyzikálnych vlastnostiach okrem pevnostnej triedy výrobkov používaných na stanovenie normálnej hodnoty. Uvedené tvrdenie by sa malo zamietnuť. V tejto fáze preskúmania Komisia poskytla iba ďalšie vysvetlenie týkajúce sa spôsobu stanovenia normálnej hodnoty v priebehu pôvodného prešetrovania. Je dôležité zdôrazniť, že čínski vyvážajúci výrobcovia označili „pevnosť“ za jednu z relevantných vlastností. To však neznamená, že Komisia nemala žiadne informácie o iných fyzikálnych vlastnostiach.

(40)

Tie isté strany tvrdili, že Komisia počas vypočutia v súvislosti s možnými úpravami na účely porovnávania vývozných cien a normálnej hodnoty uviedla, že namiesto analýzy nákladov uprednostní úpravu na základe analýzy cien. Komisia vlastne vysvetlila, že podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia by sa porovnávanie malo uskutočniť s náležitým zohľadnením rozdielov, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien, a nie rozdielov v nákladoch.

(41)

Tieto strany následne zopakovali svoje tvrdenie, že by sa mali vykonať úpravy so zreteľom na rozdiely vo výrobných nákladoch, ako sú rozdiely efektívnosti spotreby surovín, rozdiely v spotrebe valcovaného drôtu, v spotrebe elektrickej energie, elektrickej energie vyrábanej vo vlastnej réžii, v produktivite na zamestnanca, v primeranej úrovni zisku a v rozdieloch týkajúcich sa obrábacích nástrojov. Ako je uvedené vyššie, článok 2 ods. 10 základného nariadenia odkazuje na cenu, a nie na náklady. Tieto strany nepredložili žiadny dôkaz o tom, že sa údajné rozdiely v nákladoch premietli do rozdielov v cenách. Pri prešetrovaniach tranzitívnych ekonomík, ako je Čína, sa používa analogická krajina, keď sa má zaručiť, aby sa predišlo zohľadňovaniu cien a nákladov v krajinách s netrhovým hospodárstvom, ktoré nie sú bežným výsledkom trhových síl. Preto sa na účely stanovenia normálnej hodnoty používa náhrada nákladov a cien výrobcov v rámci fungujúcich trhových hospodárstiev. Tieto žiadosti o úpravy na zohľadnenie rozdielov vo výrobných nákladoch sa preto zamietajú.

(42)

Strany ďalej tvrdili, že doplňujúce informácie, ktoré boli poskytnuté 30. mája 2012, týkajúce sa vlastností výrobkov predávaných indickým výrobcom, boli neúplné v tom rozsahu, že údajne chýbali informácie o týchto otázkach: rozdiely v druhoch spojovacích materiálov, náter a používanie chrómu, priemer a dĺžka, vysledovateľnosť, ISO 9000, jednotka miery chybovosti a ostatné aspekty ako tvrdosť, ohýbanie, pevnosť, odolnosť voči nárazu a ostatné koeficienty trenia. Žiadali o vysvetlenie dôvodov, prečo sa ostatné vlastnosti pôvodného PCN nepovažovali za relevantné. Tieto otázky boli vysvetlené v dvoch oznámeniach o uverejnení informácií, ktoré boli zaslané 5. júla a 11. júla 2012 boli zaradené do spisu na nahliadnutie pre zainteresované strany.

(43)

Na základe žiadosti zúčastnených strán o doplňujúce informácie podľa odôvodnenia 42 bolo všetkým zainteresovaným stranám 5. júla 2012 zaslané druhé oznámenie o zverejnení informácií. V tomto oznámení boli uvedené tieto doplňujúce informácie:

(44)

Niektoré strany požiadali o doplňujúce informácie týkajúce sa cenovej úrovne normálnej hodnoty. Podľa odôvodnenia 82 sa cenová úroveň nemohla zainteresovaným stranám sprístupniť, keďže ide o dôvernú informáciu o cenách jediného analogického výrobcu. Čínskym vyvážajúcim výrobcom, ktorí o tieto dodatočné informácie požiadali, sa však 5. júla 2012 sprístupnila verzia normálnej hodnoty, ktorá nemala dôverný charakter, na základe pevnostnej triedy pre štandardné spojovacie materiály, pričom bola takisto zaradená do spisu na nahliadnutie pre zainteresované strany. Komisia v tomto oznámení uviedla tabuľku znázorňujúcu rozsah cenových úrovní normálnych hodnôt vypočítaných podľa pevnostnej triedy pre štandardné spojovacie materiály, ktoré predával na indickom domácom trhu jediný indický spolupracujúci výrobca nezávislým zákazníkom.

(45)

Niektoré strany takisto tvrdili, že Komisia ich v priebehu vypočutia, ktoré sa uskutočnilo 26. júna 2012, informovala o tom, že na indickom domácom trhu sa predávali výrobky dvoch typov náterov „A“ a „B“ podľa tabuľky PCN používanej v priebehu pôvodného prešetrovania. Toto tvrdenie je nepodložené. Komisia tieto strany informovala, že v danej fáze preskúmania preskúmala všetky typy náterov, ktoré indický výrobca použil v prípade štandardných spojovacích materiálov. Počas nasledujúceho vypočutia, ktoré sa uskutočnilo 3. júla 2012, a prostredníctvom oznámenia o poskytnutí informácií zaradeného 11. júla 2012 do spisu na nahliadnutie pre zainteresované strany boli príslušné strany informované, že indický výrobca používal pri výrobe štandardných spojovacích materiálov náter typu „A“.

(46)

Počas vypočutia z 11. júla 2012 tie isté strany požiadali Komisiu, aby vysvetlila, akým spôsobom došlo v prípade indického výrobcu k rozdeleniu normálnej hodnoty na špeciálne a štandardné spojovacie materiály. Komisia uviedla, že sa tak stalo na základe názvov zákazníkov. Ako však vyplýva zo zápisnice, ktorú predložil úradník pre vypočutie z GR pre obchod, Komisia na konci vypočutia uviedla, že túto otázku bude musieť objasniť, čo urobila v ďalšom oznámení o uverejnení informácií z 13. júla 2012, ktoré bolo zaslané stranám, ktoré sa zúčastnili na vypočutí, a zaradené do spisu, ktorý nemá dôverný charakter, na nahliadnutie pre všetky zainteresované strany. Vyhlásenie uvedených strán, podľa ktorých Komisia uviedla, že „rozdelenie normálnej hodnoty medzi špeciálne a štandardné spojovacie materiály sa okrem iného vykonalo na základe názvov zákazníkov“, je preto neúplné, keďže v súvislosti s touto otázkou bolo poskytnutých viac informácií, ako je uvedené v odôvodnení nižšie.

(47)

Komisia vo veci rozdielu medzi štandardnými a špeciálnymi spojovacími materiálmi vo svojom oznámení z 13. júla 2012 vysvetlila, že „nemožno vylúčiť, že automobilový priemysel takisto využíva štandardné spojovacie materiály na určité aplikácie“. Niektoré strany tvrdili, že Komisia sa domnieva, že spojovacie materiály používané v automobilovom priemysle by sa takisto mohli považovať za štandardné. Toto tvrdenie je neopodstatnené. Ako sa v tomto oznámení jasne uvádza, vyhlásenie Komisie nebolo založené na existencii zoznamu zákazníkov indického výrobcu. Ako však bolo zistené v pôvodnom prešetrovaní a podrobnejšie vysvetlené v ďalej uvedenom oddiele 2.7, výrobcovia automobilov z dôvodu kvality a z obchodných dôvodov vždy objednávajú spojovacie materiály vyrábané na zákazku s cieľom splniť požiadavky ISO v rámci výrobného odvetvia. Z toho dôvodu spojovacie materiály určené pre automobilové odvetvie výrobcovia spojovacích materiálov, a to aj v Indii, považujú za „špeciálne“ podľa informácií, ktoré sa nachádzajú na webových stránkach indických výrobcov automobilov. Keďže indický výrobca jasne vymedzil ako „špeciálne spojovacie materiály“ všetky časti vyrábané na zákazku, Komisia sa domnieva, že štandardné spojovacie materiály určené pre automobilový priemysel neboli zahrnuté do zoznamu štandardných spojovacích materiálov, ktorý bol predložený počas pôvodného prešetrovania.

(48)

Čínska obchodná komora a čínsky vyvážajúci výrobca predložili podobné tvrdenia týkajúce sa možného začlenenia spojovacích materiálov určených pre automobilové odvetvie do normálnej hodnoty a okrem toho tvrdili, že automobilové spojovacie materiály, ktoré neboli vyrobené podľa konkrétneho návrhu zákazníka, musia aj tak prejsť špeciálnou kontrolou kvality alebo dodržiavať požiadavky vysledovateľnosti, na základe čoho zdražejú a mali by sa bežne považovať za špeciálne spojovacie materiály. Tvrdili, že zistenia Komisie, podľa ktorých spojovacie materiály používané na aplikácie špičkových technológií, ktoré však neboli vyrobené podľa návrhov používateľa, a napriek tomu sa považovali za špeciálne spojovacie materiály, sú neopodstatnené, a preto Komisia nekonala v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia, pretože porušila zásadu spravodlivého porovnávania. Okrem toho sa domnievali, že zistenia Komisie založené na rozdelení indickým výrobcom neboli predmetom kontrolnej návštevy na mieste. Vzhľadom na uvedené skutočnosti požiadali Komisiu, aby preskúmala rozlišovanie medzi štandardnými a špeciálnymi spojovacími materiálmi, a v prípade, že to nebude možné, prešla na odlišný súbor údajov o normálnej hodnote.

(49)

Argumenty Komisie týkajúce sa rozlišovania medzi štandardnými a špeciálnymi spojovacími materiálmi sú už uvedené v odôvodnení 47. Pokiaľ ide o žiadosť týkajúcu sa nedostatočnej kontroly súvisiacej s rozdelením, ktoré vykonal indický výrobca, Komisia overila zoznamy predaja prostredníctvom niekoľkých priebežných testov (t. j. dôkladného overenia vzorky predajných transakcií zahrnutých do zoznamov predaja s cieľom overiť ich presnosť) v súlade so štandardnými postupmi overovania. Okrem toho následné rozdelenie uvedených zoznamov predaja, ktoré predložil indický výrobca, bolo skontrolované z hľadiska priemernej cenovej úrovne rozdelenia, ako je vysvetlené v uvedenom oznámení. Preto tvrdenie, že Komisia bez skúmania zohľadnila hodnotu údajov, ktoré poskytol indický výrobca, nie je podložené.

(50)

Okrem toho kritériá, ktoré použil indický výrobca na vymedzenie špeciálnych spojovacích materiálov, t. j. podľa návrhu zákazníka, ako sa uvádza v odôvodnení 47, poskytujú dostatočné uistenie o spoľahlivosti údajov. V pôvodnom prešetrovaní Komisia už upravila normálnu hodnotu, aby sa zohľadnil postup kontroly kvality vykonávanej indickým výrobcom, ktorá nebola zistená v prípade čínskych výrobcov zaradených do vzorky. Komisia za týchto okolností nepovažuje za potrebné použiť iný súbor údajov o normálnej hodnote, ako to navrhli dotknuté strany. Nakoniec, ako je uvedené v odôvodnení 89 konečného nariadenia, aj napriek úsiliu Komisie žiadni iní výrobcovia zo žiadnej inej možnej analogickej krajiny nemali záujem o spoluprácu v tomto konaní.

(51)

Pokiaľ ide o využívanie údajov indického výrobcu z analogickej krajiny na stanovenie normálnej hodnoty, Združenie európskych distribútorov (EFDA) vyhlásilo, že takáto metóda nie je primeraná vzhľadom na to, že sortiment výrobkov, objem výroby, profil zákazníkov, spôsob distribúcie a pozícia na trhu neboli porovnateľné so situáciou čínskych vyvážajúcich výrobcov. Okrem toho tvrdilo, že čínske ceny boli nízke, pretože sa v nich premietli výhody vysokého objemu výroby štandardných výrobkov, keďže sú špecializovanými a efektívnymi výrobcami. Okrem toho požiadalo o podrobnejšie informácie týkajúce sa cien a objemu výroby štandardných spojovacích materiálov indického výrobcu. Združenie EFDA nakoniec predložilo údaje Eurostatu na podporu svojich tvrdení, že porovnávanie vývozných cien ČĽR a Indie v prípade dvoch konkrétnych kódov KN by preukázalo, že indický vývoz týchto výrobkov bol menší ako 4 % vývozu ČĽR a že India nie je dôveryhodným dodávateľom týchto výrobkov pre vývozné trhy.

(52)

Pokiaľ ide o primeranosť výberu indického výrobcu z analogickej krajiny, odkazuje sa na poslednú časť odôvodnenia 49. V súvislosti so všeobecným tvrdením, že v čínskych vývozných cenách sa premietajú výhody výroby veľkého objemu, tieto tvrdenia neboli zmysluplne odôvodnené ani kvantifikované tak, aby mohli byť prospešné pri vykonávaní analýzy v tejto fáze preskúmania. Pokiaľ ide o žiadosť o doplňujúce informácie týkajúce sa údajov o indickom výrobcovi, odkazuje sa na odôvodnenie 82 týkajúce sa dôvernosti. Pokiaľ ide o tvrdenie, že vývoz z Indie nebol počas OP a po ňom porovnateľný s vývozom z ČĽR, na stanovenie normálnej hodnoty sa v súlade so základným nariadením považujú za relevantné indické domáce ceny, a nie indické vývozné ceny. Tvrdenia EFDA sú preto neopodstatnené.

(53)

Pokiaľ ide o otázku náteru používaného indickým výrobcom, Čínska obchodná komora a čínsky vývozný výrobca vyjadrili pochybnosti a požiadali Komisiu, aby vysvetlila, akým spôsobom tieto dôverné informácie poskytli presvedčivý dôkaz, že indický výrobca predával na svojom domácom trhu len galvanicky pokované spojovacie materiály. V priebehu overovania indický výrobca poskytol dôkaz, ktorý Komisii umožnil dospieť k záveru, že štandardné spojovacie materiály predávané na domácom trhu boli galvanicky pokovované, čo zodpovedalo náteru typu „A“ pôvodného PCN. Komisia sa za týchto okolností domnieva, že dôkazy uvedené v spise sú dostatočné na to, aby mohla dospieť k záveru, že štandardné spojovacie materiály predávané na domácom trhu boli galvanicky pokovované. V tejto súvislosti sa vykonala úprava o rozdiel v chróme, ako sa uvádza v odôvodnení 81.

(54)

Niektorí vyvážajúci výrobcovia požiadali o ďalšie vysvetlenia a informácie, aby mohli prípadne požiadať o úpravu svojho dumpingového rozpätia, ako sa uvádza v pôvodnom prešetrovaní, na základe týchto skutočností:

(55)

Pokiaľ ide o uvedené písmeno a), ako sa uvádza v oznámení o informáciách predloženom 30. mája 2012, pevnostná trieda spojovacích materiálov predávaných indickým spolupracujúcim výrobcom bol ukazovateľ pevnosti uvedený v PCN použitom v dotazníku, ktorý bol zaslaný všetkým stranám. Pevnostná trieda bola určená pomocou rovnakého relevantného prvku PCN indickým výrobcom v zoznamoch predaja overených počas overovacej návštevy na mieste.

(56)

Rozlišovanie medzi špeciálnymi a štandardnými spojovacími materiálmi bolo vysvetlené v odôvodnení 54 konečného nariadenia. „Špeciálne“ spojovacie materiály sú také, ktoré boli vyrobené podľa návrhu zákazníka. „Štandardné“ spojovacie materiály sú také, ktoré boli vyrobené pre sklad, a nie podľa špecifikácií konkrétneho zákazníka. Potreba rozlišovania medzi štandardnými a špeciálnymi spojovacími materiálmi vyrobenými indickým spolupracujúcim výrobcom bola plne uznaná, a ako sa uvádza v odôvodneniach 51 a 54 konečného nariadenia, porovnávala sa vývozná cena a normálna hodnota spojovacích materiálov „štandardného“ typu v prípade čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(57)

Pokiaľ ide otázky uvedené v písmene b), z dôvodu zachovania dôvernosti nie je možné uverejniť presné druhy modelu skrutiek a svorníkov, ktoré predáva indický výrobca. Ako sa však uviedlo, porovnávanie sa uskutočnilo na základe hmotnosti v rámci rovnakej štandardnej alebo špeciálnej kategórie a v rámci rovnakej pevnostnej triedy stanovenej v PCN.

(58)

Pokiaľ ide o otázky uvedené v písmene b), niekoľko zainteresovaných strán požiadalo o viac informácií týkajúcich sa náteru. Údaje z pôvodného prešetrovania sa podrobnejšie analyzovali a ukázalo sa, že výrobok predávaný ako „štandardný“ na indickom domácom trhu mal základné pokovovanie, t. j. galvanické pokovanie. Tieto informácie boli poskytnuté na vypočutiach, o ktoré požiadali zainteresované strany, a znovu boli sprístupnené zainteresovaným stranám, ktoré o túto informáciu požiadali, a zároveň boli zaradené do spisu na nahliadnutie pre zainteresované strany.

(59)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky požiadali o viac informácií týkajúcich sa úpravy o používanie chrómu pri pokovovaní. Údaje o predaji, ktoré poskytol indický spolupracujúci výrobca, sa ďalej analyzovali, čo viedlo k úprave normálnej hodnoty o rozdiel v chróme, ako sa uvádza v odôvodnení 81. Rovnakí dvaja vyvážajúci výrobcovia požiadali o podrobnejšie vysvetlenie, akým spôsobom sa určila ziskovosť domáceho predaja indického spolupracujúceho výrobcu; či boli výrobné náklady oznámené na základe PCN, alebo či sa použili priemerné náklady, a či normálna hodnota zahŕňala predaj iným prepojeným spoločnostiam.

(60)

Všetky príslušné informácie týkajúce sa normálnej hodnoty boli uvedené v odôvodnení 94 konečného nariadenia. Takisto bolo spresnené, že sa použil len domáci predaj neprepojeným spoločnostiam.

(61)

Títo dvaja vyvážajúci výrobcovia neskôr tvrdili, že majú vážne pochybnosti, či bol test ziskovosti a reprezentatívnosti vykonaný správne. Konkrétnejšie, pokiaľ ide o test reprezentatívnosti, títo vyvážajúci výrobcovia vyjadrili pochybnosti o tom, či množstvo domáceho predaja indického výrobcu bolo viac ako 5 % ich vývozného predaja na revidovanú skupinu výrobkov. Pokiaľ ide o test reprezentatívnosti, zistilo sa, že v prípadoch, keď nebolo splnených 5 % testu pre konkrétny druh výrobku, sa usúdilo, že domáci predaj mal aj napriek tomu dostatočný objem na zabezpečenie náležitého porovnania. Pokiaľ ide o test ziskovosti, potvrdilo sa, že sa vykonal podľa druhu výrobku.

(62)

Pokiaľ ide o otázky uvedené v písmene c), t. j. prečo sa na porovnávanie normálnej hodnoty s vývoznou cenou nepoužilo úplné PCN, v priebehu prešetrovania sa ukázalo, že úplné PCN by nebolo spoľahlivým ukazovateľom. Po prvé, pretože ani čínske, ani indické orgány nerozlišujú medzi 10 kódmi KN používanými na vymedzenie príslušného výrobku ako orgány EÚ. Po druhé, ako sa uvádza v odôvodnení 48 konečného nariadenia, niekoľko strán tvrdilo, že spojovacie materiály vyrobené čínskymi vyvážajúcimi výrobcami boli štandardnými výrobkami (prevažne v triede odolnosti 4.8 až 8.8), ktoré nemali žiadne špeciálne vlastnosti týkajúce aspektov, ako sú suroviny, odolnosť, náter alebo certifikácia/bezpečnosť, ktoré boli určené na jednoduchšie aplikácie (neodborné použitie a všeobecná distribúcia) na rozdiel od aplikácií špičkových technológií a nespĺňali prísne požiadavky konkrétnych konečných používateľov, ako napríklad automobilového, chemického alebo kozmického priemyslu.

(63)

Pokiaľ ide o otázky uvedené v písmene d), prvky „vysledovateľnosti“, norma ISO 9000, jednotka miery chybovosti a ostatné kritériá, napríklad „tvrdosť, ohýbanie, pevnosť, odolnosť voči nárazu a ostatné koeficienty trenia“, ktoré uviedli dvaja ďalší vyvážajúci výrobcovia, nemohli byť akceptované, keďže príslušné spoločnosti nepreukázali, ako tieto prvky ovplyvňujú porovnateľnosť cien medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou.

(64)

Bez akýchkoľvek konkrétnych informácií o nedostatku porovnateľnosti, ako sa uvádza v odporúčaniach, ktoré predložili zainteresované strany v rámci pôvodného prešetrovania, a vzhľadom na obmedzené množstvo ďalších dostupných informácií o ostatných technických vlastnostiach, ako napríklad nátere, sa v priebehu pôvodného prešetrovania dospelo k záveru, že hlavné faktory a rozdiely, na ktoré poukázali samotné zainteresované strany, konkrétne štandardné verzus špeciálne materiály a pevnostná trieda, predstavovali dostatočný základ, na ktorom možno založiť porovnávanie medzi normálnou hodnotou a vývoznými cenami.

(65)

Ako sa už uviedlo, Komisia zverejnila 11. júla 2012 novú klasifikáciu normálnej hodnoty a navrhla znovu prepočítať dumpingové rozpätia na uvedenom základe a požiadala o predloženie pripomienok.

(66)

Ako je uvedené v odôvodnení 32, indický výrobca poskytol vo svojom pôvodnom podaní zoznam domáceho predaja (ďalej len „DMSAL“) bez PCN. Jediným identifikátorom každého predaja bol kód položky, ktorý je interným kódom každého výrobku, a aj textový reťazec s opisom výrobku, napríklad:

UPÍNACIA SKRUTKA M8X1,25X16

(67)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 48 až 57 konečného nariadenia, indická spoločnosť rozdelila svoj domáci predaj na štandardné a špeciálne spojovacie materiály pomocou rozlišovania uvedeného v odôvodnení 77. V dôsledku toho bol zoznam DMSAL predložený v dvoch spisoch, v „štandardnom DMSAL“ a „špeciálnom DMSAL“. Predaj, ktorý nebolo možné identifikovať ani ako štandardný, ani ako špeciálny, bol vylúčený z ďalšieho výpočtu normálnej hodnoty.

(68)

Počas prešetrovania takisto vyplynulo, že na stanovenie normálnej hodnoty bude potrebná pevnostná trieda spojovacích materiálov. Indická spoločnosť určila pevnostnú triedu pre každý riadok spisov „štandardný DMSAL“ a „špeciálny DMSAL“, ktoré boli predložené v stĺpci s označením „Stupeň“ s uvedením pevnostnej triedy, napríklad:

(69)

Pôvodná normálna hodnota bola vypočítaná na tomto základe pomocou rozdelenia na štandardné/špeciálne a na pevnostnú triedu, ako sa uvádza v prvom zverejnení preskúmania vykonávania z 30. mája 2012.

(70)

Ako sa uvádza v odôvodnení 54, niektorí vyvážajúci výrobcovia požiadali o ďalšie vysvetlenie s odkazom na chýbajúce porovnanie na základe náteru, priemeru a dĺžky spojovacích materiálov a tvrdili, že to môže mať vplyv na úroveň pôvodne vypočítanej normálnej hodnoty.

(71)

Bez PCN sa analyzoval opis textového reťazca každej transakcie (po zoskupení transakcií s rovnakým textom opisu) s cieľom získať priemer a dĺžku predávaného spojovacieho materiálu. V uvedenom príklade M8 označuje priemer a 16 označuje dĺžku. V tomto prípade ide o opis skrutky s priemerom 8 mm a dĺžkou 16 mm. 1,25 je vzdialenosť závitov, ktorá na klasifikáciu príslušného výrobku nebola použitá.

(72)

PCN, ktoré použili čínski vyvážajúci výrobcovia, označuje tieto údaje mierne odlišne. V prípade uvedenej skrutky by boli označené ako „080016“ pre priemer a dĺžku.

(73)

Komisia na zabezpečenie zosúladenia medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou rozdelila priemer a dĺžku do troch rovnakých rozmedzí, ako bolo uvedené v druhom informačnom liste z 5. júla 2012:

(74)

Malé množstvo predaných výrobkov indického výrobcu nepatrilo do týchto rozmedzí, a preto sa nepoužili na výpočet normálnej hodnoty. Opísaná skrutka by sa preto uvádzala s revidovaným PCN označeným ako „GSS“, čo predstavuje pevnostnú triedu 8.8, malý priemer a malú dĺžku.

(75)

Z uvedeného príkladu je jasné, že textový reťazec opisu výrobku neobsahuje žiadne informácie o náteroch používaných indickým domácim výrobcom. V spise o prešetrovaní sa skontrolovali prípadné dôkazy o type náteru, ktorý použil indický výrobca pri predaji štandardných spojovacích materiálov na svojom domácom trhu. Dôverné dôkazy v spise, overené v priestoroch indického výrobcu, preukázali používanie galvanického pokovania (PCN typu A) pri štandardných spojovacích materiáloch na domácom trhu, čo bolo oznámené všetkým stranám 5. júla 2012.

(76)

Na uvedené zverejnenie reagovalo niekoľko vyvážajúcich výrobcov. Na žiadosť týchto vyvážajúcich výrobcov sa pod záštitou úradníka pre vypočutie z GR pre obchod konalo vypočutie zamerané na pokračovanie dialógu s Komisiou a prerokovanie predložených bodov. Vyvážajúci výrobcovia predniesli najmä tieto otázky:

(77)

Pokiaľ ide o uvedené písmeno a), indický výrobca rozdelil svoj domáci predaj na štandardný a špeciálny so zreteľom na to, že spojovacie materiály vyrobené podľa návrhu zákazníka boli špeciálne spojovacie materiály, zatiaľ čo ostatný predaj tvoria štandardné spojovacie materiály, t. j. materiály, ktoré neboli vyrobené podľa konkrétneho návrhu alebo podľa návrhu zákazníka.

(78)

Pokiaľ ide o uvedené písmeno b), ako sa uvádza v oznámení v súvislosti so spisom z 13. júla 2012 zaslaným uvedeným zainteresovaným stranám po vypočutí z 11. júla, Komisia potvrdila, že v prípade neuvedenia mien zákazníkov, ako je uvedené vyššie, Komisia odkazuje na odôvodnenie 47. Komisia okrem toho uviedla, že podľa Európskeho združenia výrobcov spojovacích materiálov, „… keď si zákazník – najmä v automobilovom odvetví – v Európe objedná spojovací materiál vyrobený podľa návrhu, ale ktorý je zároveň plne v súlade s medzinárodnými normami (ISO, EN, DIN, AFNOR, UNI), výrobca spojovacích materiálov tento výrobok v každom prípade považuje za ‚špeciálny‘ výrobok a následne ho označí – v rámci internej klasifikácie spoločnosti – ako ‚špeciálny‘... Ide o ‚modus operandi‘ všetkých výrobcov spojovacích materiálov na celom svete a aj v Indii.“ Komisia je preto presvedčená, že štandardné spojovacie materiály určené pre automobilový priemysel neboli zahrnuté do zoznamu štandardných spojovacích materiálov poskytnutého počas pôvodného prešetrovania. Preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(79)

Pokiaľ ide o uvedené písmeno c), vyvážajúci výrobcovia predložili pri vypočutí otázku úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia s cieľom zohľadniť clá na dovoz valcovaného drôtu do Indie, ktoré sú zahrnuté do normálnej hodnoty, ale nie do vývoznej ceny z Číny. Čínske spoločnosti zaradené do vzorky počas pôvodného prešetrovania nakupovali valcovaný drôt vyrábaný v Číne.

(80)

Suroviny dovážané indickým výrobcom podliehali základnému clu (5 % zdaniteľnej hodnoty) a vzdelávacej dani (3 % hodnoty základného cla plus výška vyrovnávacieho cla). Podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia je však takáto úprava o nepriame dane nárokovateľná vtedy, ak by dovozné poplatky uložené na podobný výrobok a materiál fyzicky v ňom zahrnutý, ak je výrobok určený na spotrebu na domácom trhu, neboli vybrané alebo by sa vrátili, keď sa uvedený podobný výrobok vyvezie do Európskej únie. Vzhľadom na neexistenciu tvrdení a dôkazov, že by vývoz uvedených vyvážajúcich výrobcov do EÚ profitoval z nevybraných alebo vrátených poplatkov z dovozu surovín (valcovaného drôtu), toto tvrdenie sa musí zamietnuť. Okrem toho bežne takáto úprava nie je dostupná v prípade, že príslušný vyvážajúci výrobca, ako v prípade tohto preskúmania, nakupuje všetky suroviny od domácich dodávateľov, a preto nevzniká žiadny dovozný poplatok.

(81)

Pokiaľ ide o uvedené písmeno d), z dôkazov v spise o pôvodnom prešetrovaní vyplýva, že štandardný náter štandardných spojovacích materiálov predávaných na indickom domácom trhu obsahoval chróm Cr3, a preto bol v súlade s vymedzením PCN o nepridávaní šesťmocného chrómu do náteru. Dumpingové rozpätia sa preto znovu prepočítali, pričom sa vychádzalo z najdrahšieho typu pokovovania chrómom na strane vývozu bez úpravy vývoznej ceny. Dvaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že informácie o nátere sa týkali súčasnej situácie, nie situácie v OP. To nie je správne. Overené dôkazy boli získané počas overovania v priebehu pôvodného prešetrovania, pričom sa zistilo, že všetky štandardné spojovacie materiály predávané na domácom trhu v Indii boli počas pôvodného OP galvanicky pokované.

(82)

Pokiaľ ide o uvedené písmeno e), potvrdilo sa, že dumpingové rozpätia boli vypočítané tak, že v prípade, keď k vývoznej transakcii neexistoval zodpovedajúci predaj na domácom trhu, bola táto transakcia vylúčená z výpočtu dumpingu. Niektoré strany tvrdili, že nebol dôvod vylúčiť určité vývozné transakcie z výpočtu dumpingového rozpätia. V prípade všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa zistil značný súlad medzi domácim predajom a vývoznými cenami s cieľom dosiahnuť spravodlivé zastúpenie predaja realizovaného rôznymi stranami.

(83)

Pokiaľ ide o uvedené písmeno f), Čínska obchodná komora a čínsky vývozca tvrdili, že indický výrobca neuviedol dobrý dôvod na to, že Komisii neumožnil zverejniť konkrétne informácie o kódoch výrobkov predávaných na domácom trhu. Komisia poskytla čo najviac informácií, pričom zároveň rešpektovala pravidlá zachovania dôvernosti, prostredníctvom početných poznámok v spise, informačného oznámenia sprístupneného všetkým zainteresovaným stranám a vypočutí poskytnutých Čínskej obchodnej komore a všetkým čínskym výrobcom, ktorí o to požiadali. Pokiaľ ide o žiadosť o zverejnenie kódov výrobkov indického výrobcu, zverejnenie tejto informácie umožní ostatným stranám pomerne presne vypočítať domáce ceny indického výrobcu, čomu je potrebné predísť z dôvodu ochrany dôverných obchodných informácií. Z dôvodu nedostatočnej ochrany dôverných informácií by voči Komisii mohli vzniknúť prípadné nároky na náhradu škody, čo by mohlo odradiť spoločnosti v analogických krajinách, ktorých spolupráca je dobrovoľná, od spolupráce na prešetrovaniach. Preto bola táto žiadosť zamietnutá.

(84)

Vzhľadom na vyjadrenia čínskych vyvážajúcich výrobcov v tomto preskúmaní, pokiaľ ide o vymedzenie druhov výrobkov pri výpočte normálnej hodnoty z Indie, podľa ktorých okrem rozlišovania medzi štandardnými a špeciálnymi spojovacími materiálmi, ako aj pevnostnou triedou je dôležitým parametrom aj priemer, dĺžka a náter, a vzhľadom na vypočutia a dialóg, ktoré nasledovali za prítomnosti úradníka pre vypočutie, sa opätovne preskúmali údaje indického výrobcu.

(85)

Komisia bola na základe tohto opätovného preskúmania schopná identifikovať priemer a dĺžku spojovacích materiálov predávaných na indickom domácom trhu. S cieľom umožniť spravodlivé porovnávanie medzi týmito spojovacími materiálmi a materiálmi vyvážanými z ČĽR boli priemer aj dĺžka zaradené do rozmedzí a pre každé rozmedzie sa vypočítala normálna hodnota. Podrobnejšie vysvetlenia sú v dvoch informačných oznámeniach z 5. a 11. júla 2012, ktoré boli sprístupnené všetkým zainteresovaným stranám. Prostredníctvom zhrnutia do rozmedzí v záujme rozlišovania medzi hlavnými rozmermi výrobku predávaného indickým výrobcom táto metodika umožnila spravodlivé porovnávanie s vývozom čínskych spoločností, ktoré požadovali zainteresované strany. Následne dvaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že nedisponovali úplnými informáciami, a uviedli, že klasifikácia bola nejasná a neprimeraná, a preto nemali dostatok informácií, aby mohli požiadať o úpravu z dôvodu fyzikálnych rozdielov. Títo dvaja vyvážajúci výrobcovia však okrem týchto všeobecných tvrdení nepredložili žiadny odôvodnený alternatívny návrh ani vecné dôkazy. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(86)

Združenie EFDA tvrdilo, že používanie priemeru a dĺžky neodráža skutočnosť, a navrhlo alternatívu, ktorá sa týkala uvedených dvoch kritérií, ktorá by podľa nich zabránila vynechaniu niektorých výrobkov; tento alternatívny prístup však nezdôvodnilo. Klasifikácia, ktorú navrhla Komisia, nevylučuje žiadny druh výrobku (zahrnuté boli všetky možné kombinácie priemeru a dĺžky), a preto sa toto tvrdenie nemohlo podrobnejšie preskúmať.

(87)

Všetky predávané štandardné spojovacie materiály boli galvanicky pokované, a preto sa normálna hodnota vypočítala na základe náteru, ktorý zodpovedal kódu PCN „A“. Ak čínsky vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky nevyvážal spojovacie materiály s náterom typu A, použil sa najbližší typ náteru bez akejkoľvek úpravy vývoznej ceny.

(88)

Údaje o pevnostnej triede a rozdelenie na štandardné a špeciálne materiály zostali nezmenené.

(89)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia požiadali o intervenciu úradníka pre vypočutie z GR pre obchod, aby preskúmal dôverné údaje indického analogického výrobcu a poskytol záruky, pokiaľ ide o dôverný charakter jeho domáceho predaja, ako aj vo veci náteru štandardných spojovacích materiálov, prítomnosti chrómu v nátere a získavania informácií týkajúcich sa dĺžky a priemeru štandardných spojovacích materiálov. Úradník pre vypočutie po preskúmaní dôverných údajov indického analogického výrobcu objasnil otázky predložené oboma vyvážajúcimi výrobcami. Správa úradníka pre vypočutie bola založená do spisu na nahliadnutie pre zainteresované strany.

(90)

Niektoré strany napriek uvedeným doplňujúcim informáciám, vysvetleniam, vypočutiam a dialógu, ktoré sa konali, naďalej tvrdili, že nemajú dostatočné informácie na to, aby mohli požiadať o úpravy v záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania. Komisia poskytla stranám rozsiahle informácie o skupinách výrobkov použitých na stanovenie normálnej hodnoty v súlade s požiadavkou odvolacieho orgánu (7). Okrem toho Komisia v priebehu predĺženého obdobia od 30. mája 2012 do 19. júla 2012 poskytla informácie a odpovedala na všetky otázky, ktoré jej položili všetky zúčastnené strany. Všetkým stranám bolo okrem toho poskytnuté ďalšie obdobie v dĺžke 20 dní na predloženie pripomienok ku konečnému zverejneniu.

(91)

Tie isté strany tvrdili, že v rozpore so správou odvolacieho orgánu Komisia odmietla zverejniť informácie o konkrétnych výrobkoch indického výrobcu, ktoré boli použité na stanovenie normálnej hodnoty bez uvedenia primeraného dôvodu. V článku 6.5 antidumpingovej dohody sa uvádza, že s informáciami, ktoré sú dôverné alebo poskytované dôverne, musia vyšetrovacie orgány zaobchádzať ako s takými. V tomto prípade poskytol indický výrobca informácie o druhoch výrobkov predávaných na domácom trhu na dôvernom základe a spoločnosť obnovila svoju žiadosť o dôverné zaobchádzanie adresovanú Komisii, v ktorej uviedla, že tieto informácie naďalej považuje za prísne dôverné, ako sa uvádza v odôvodnení 82. Tieto strany takisto tvrdili, že Komisia neposkytla zmysluplný súhrn informácií, ktoré predložil indický výrobca na základe, ktorý nebol dôverného charakteru, ako to požadovali uvedené správy. V procese trvalého dialógu a tak, ako je stanovené v uvedených odôvodneniach, Komisia poskytla zainteresovaným stranám všetky relevantné informácie v medziach dôvernosti, ktoré sa týkali indického výrobcu, tak aby mohli obhajovať svoje záujmy.

(92)

Normálna hodnota sa vypočítala a porovnala s uvedenou vývoznou cenou. Upravila sa vývozná cena s cieľom odstrániť cenové rozdiely v prípade pridania šesťmocného chrómu do náteru pre príslušné spojovacie materiály. Porovnanie medzi oboma bolo vykonané na základe cien zo závodu, tak ako v pôvodnom prešetrovaní.

(93)

Jeden vyvážajúci výrobca žiadal o úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia z dôvodu fyzikálnych rozdielov pri rôznych druhoch (šesťhranné skrutky, skrutky do dreva, svorníky atď.) príslušného výrobku. Keďže príslušný vyvážajúci výrobca z dôvodu dôvernosti nemá prístup k úplným údajom o normálnej hodnote, spoločnosť vychádzala z vlastných vývozných cien s cieľom poukázať na mieru, v akej sa ceny líšia pre každý typ spojovacieho materiálu.

(94)

V pôvodnom prešetrovaní bolo porovnávanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny založené na rozlišovaní medzi štandardným a špeciálnym druhom spojovacích materiálov, ako sa uvádza v odôvodnení 102 konečného nariadenia, ako aj určením pevnostnej triedy. Celé kontrolné čísla výrobku (PCN) sa v tomto prípade nepoužili z toho dôvodu, že výrobca v analogickej krajine neposkytol informácie kategorizované na základe PCN v súlade s požiadavkou. Jeden z prvkov pôvodného PCN bol založený na určení rôznych druhov spojovacích materiálov podľa kódu KN, pod ktorý patria. Vzhľadom na to, že indický výrobca túto informáciu neposkytol, tento prvok sa nemohol použiť na porovnanie v rámci pôvodného prešetrovania.

(95)

Z informácií poskytnutých vyvážajúcim výrobcom vyplynulo, že môžu existovať dôvody na úpravu o rozdiely v prípade rôznych druhov spojovacích materiálov. Navrhnutá metodika sa však nepovažovala za primeranú, keďže spoločnosť neuviedla informácie o presnom druhu výrobku podľa kódu KN, ako sa uvádza v odôvodnení 34 v súlade s pôvodnou požiadavkou. Ako alternatíva sa preskúmali rozdiely v cenách výrobného odvetvia Únie na trhu Únie s cieľom určiť, či medzi rôznymi druhmi spojovacích materiálov existujú cenové rozdiely. Informácie, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie, boli poskytnuté v celom rozsahu podľa PCN v súlade s pôvodnou požiadavkou. Na základe tohto preskúmania sa potvrdilo, že ceny na trhu EÚ sa líšili v závislosti od druhu spojovacieho materiálu. V tejto súvislosti sa považovalo za primerané upraviť normálne hodnoty s cieľom zohľadniť tieto rozdiely. Ako základ úpravy sa priemerná cena predaja v rámci výrobného odvetvia Únie na trhu Únie ohodnotila ako „1“, pričom všetkým jednotlivým druhom bola pridelená individuálna hodnota v závislosti od vzťahu ceny k priemernej cene. Tieto hodnoty sa následne uplatnili na normálnu hodnotu použitú pri porovnaní s každým druhom vyvážaným vyvážajúcim výrobcom.

(96)

Keďže tieto úpravy sa vykonali na základe trhovej hodnoty rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach na trhu EÚ, považovalo sa za primerané urobiť podobné úpravy pri výpočte dumpingových rozpätí všetkých vyvážajúcich výrobcov.

(97)

Po zverejnení všeobecného informačného dokumentu CCME a čínsky vývozca tvrdili, že Komisia stále porušuje články 2.4, 6.2 a 6.4 Antidumpingovej dohody WTO, pretože neposkytla včasné informácie, na základe ktorých bola porovnaná vývozná cena a normálna hodnota, a vyzvali Komisiu, aby zverejnila úplné informácie o druhoch výrobkov použitých na stanovenie normálnej hodnoty s cieľom splniť si povinnosť poskytnúť čínskym vyvážajúcim výrobcom príležitosť zabezpečiť si obhajobu svojich záujmov, prezentovať svoju vec s plnou znalosťou veci a zabezpečiť spravodlivé porovnanie vývozných cien a normálnej hodnoty. Uvedené strany preto požiadali Komisiu, aby opätovne preskúmala:

(98)

Pokiaľ ide o písmeno a), v súvislosti s informáciami sprístupnenými v informačných oznámeniach z 30. mája 2012, 11. júla 2012 a 13. júla 2012, vo všeobecnom informačnom dokumente poslanom 31. júla 2012, a najmä v odôvodneniach 77 až 96 a vo vypočutiach, ktoré sa uskutočnili počas konzultačného postupu, Komisia sa domnieva, že všetky informácie, ktoré mohli byť zverejnené v medziach požiadaviek týkajúcich sa dôvernosti, boli zainteresovaným stranám poskytnuté.

(99)

Pokiaľ ide o písmeno b) týkajúce sa potreby zabezpečenia toho, že sa štandardné spojovacie materiály vyrábané čínskymi vyvážajúcimi výrobcami neporovnávajú so spojovacími materiálmi vyrábanými analogickým výrobcom pre aplikácie špičkových technológií, tento aspekt bol riešený v odôvodnení 78. Bez akýchkoľvek nových dôkazov, a konfrontovaná len s tvrdeniami uvedených strán o možnej prítomnosti spojovacích materiálov určených na aplikácie špičkových technológií okrem automobilového priemyslu, sa Komisia domnieva, že informácie dostupné v spise sú dostatočne spoľahlivé, aby sa zabezpečilo, že na stanovenie normálnej hodnoty použitej na porovnanie s vývoznými cenami uvedeného čínskeho vývozcu sa použili len štandardné spojovacie materiály.

(100)

Pokiaľ ide o písmeno c) a tvrdenia, podľa ktorých Komisia neposkytla informácie o tom, ako by čínski vyvážajúci výrobcovia mohli odôvodniť žiadosti o úpravy týkajúce sa prvkov „vysledovateľnosti“, normy ISO 9000, jednotky mier chybovosti a ostatných kritérií, ako je „tvrdosť, ohýbanie, pevnosť, odolnosť voči nárazu, koeficient trenia“ (pozri odôvodnenie 63), a nákladov v súvislosti s dovozným clom (pozri odôvodnenia 79 a 80), Komisia konštatuje nasledujúce. Po prvé pripomína sa, že tieto prvky predložili strany bez uvedenia akýchkoľvek ďalších podrobností. Počas vypočutia 11. júla 2012, ktorému predsedal úradník pre vypočutie, Komisia vyzvala strany, aby poskytli dodatočné informácie týkajúce sa uvedených otázok, neboli jej však poskytnuté žiadne dodatočné informácie. Pokiaľ ide o žiadosť o úpravy vývozných cien, tak aby sa zohľadnili clá na dovoz valcovaného drôtu do Indie a všeobecne lacnejší prístup k surovinám pre čínskych vyvážajúcich výrobcov, Komisia v odôvodnení 80 podrobne vysvetlila dôvod, prečo nemohla byť táto úprava prijatá. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 63 pôvodného nariadenia, náklady na hlavnú surovinu – oceľový valcovaný drôt – podstatným spôsobom neodzrkadľovali trhové hodnoty. Zistilo sa, že ceny oceľových valcovaných drôtov účtované na domácom trhu boli podstatne nižšie ako ceny účtované na iných trhoch. Tieto skreslené ceny sa preto nemôžu použiť ako základ úpravy, ako to požadovali uvedené strany. Za týchto okolností Komisia nechápe, aké ďalšie informácie by podľa Čínskej obchodnej komory a vyvážajúceho výrobcu mohli byť poskytnuté na ďalšie odôvodnenie týchto dvoch žiadostí o úpravy.

(101)

Pokiaľ ide o písmeno d), pripomína sa, že informácie týkajúce sa „druhov výrobkov vyrábaných výrobcami z EÚ, ktoré sa použili na stanovenie normálnej hodnoty, a ich cien, ako aj vplyvu výsledných úprav na druhy výrobkov analogického výrobcu použité na stanovenie normálnej hodnoty“ sú dôverné a nemôžu byť zverejnené. Čínska obchodná komora a jeden čínsky vyvážajúci výrobca požiadali o ďalšie objasnenia toho, ako sa uskutočnili úpravy o cenový rozdiel náteru. Ako sa však uvádza v odôvodnení 92, treba poznamenať, že v osobitnom informačnom dokumente Komisia uviedla, ktoré druhy vyvážaných výrobkov boli upravené, čím umožnila dotknutým stranám pochopiť, ako sa úprava uskutočnila.

(102)

Pokiaľ ide o písmeno e) a údajnú potrebu zohľadnenia všetkých porovnateľných vývozných transakcií vo výpočte dumpingu s cieľom zaistiť spravodlivé cenové porovnanie podľa článku 2.4.2 Antidumpingovej dohody WTO, Komisia konštatuje, že presne dodržiava žiadosť a návrhy predložené uvedenými stranami, aby sa normálna hodnota použitá na určenie dumpingových rozpätí upravila. Použitá metodika bola vysvetlená v odôvodneniach 93 až 96 a dôvody na vyjadrenie výšky zisteného dumpingu ako percentuálneho podielu vývozných transakcií použitých pri výpočte výšky dumpingu uvedeného v odôvodneniach 107 a 108 sú v plnom súlade s článkom 2.4.2 Antidumpingovej dohody WTO, v ktorej sa odkazuje na porovnateľné vývozné transakcie. V tomto prípade sa na porovnanie použili všetky porovnateľné transakcie (podľa druhov výrobkov). Bolo preto primerané vyjadriť výšku zisteného dumpingu ako percentuálny podiel vývozných transakcií použitých pri výpočte výšky dumpingu.

(103)

Po všeobecnom zverejnení dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia zopakovali, že by sa mali vykonať úpravy o údajné rozdiely v efektívnosti spotreby suroviny a jednoduchšom prístupe k surovine, efektívnejšej spotrebe elektrickej energie a nižšej produktivite na zamestnanca. Pripomína sa, že žiaden z čínskych vyvážajúcich výrobcov nezískal THZ v pôvodnom prešetrovaní a ich nákladovú štruktúru nemožno považovať za odzrkadľujúcu trhové hodnoty, ktoré sa môžu použiť ako základ úprav najmä v súvislosti s prístupom k surovinám. Okrem toho je potrebné uviesť, že o výrobných procesoch, ktoré existujú v ČĽR, sa zistilo, že sú porovnateľné s procesmi indického výrobcu, a zistilo sa, že údajné rozdiely sú veľmi okrajové. V tomto prípade sa zistilo, že indický výrobca si konkuruje s mnohými ostatnými výrobcami na indickom domácom trhu, a usúdilo sa, že jeho ceny úplne zohľadňovali situáciu na domácom trhu. Podľa odôvodnenia 41 sa na stanovenie normálnej hodnoty musela použiť náhrada nákladov a cien výrobcov vo fungujúcich trhových hospodárstvach.

(104)

Rovnakí dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že v zhrnutí údajov o priemere a dĺžke do rozmedzí sa Komisia nemala opierať o rozmedzia, ale na vykonanie porovnania mala použiť skutočné údaje dĺžky a priemeru. Po prvé, ako sa uvádza v odôvodnení 70, Komisia sa dohodla po vypočutí, ktoré sa uskutočnilo 26. júna 2012, s rovnakými stranami, že zaradí priemer a dĺžku do rozmedzí s cieľom zohľadniť vplyv fyzikálnych vlastností na ceny. Uvedené strany samy uviedli určité možné rozmedzia, Komisia však počas vypočutia uviedla, že tieto navrhované rozmedzia by sa mali zrevidovať, aby sa zabezpečilo zosúladenie všetkých vyvážaných druhov s veľmi sa podobajúcimi druhmi indického výrobcu. Po druhé uvedené strany počas vypočutia, ktoré sa konalo 3. júla 2012, prezentovali ako príklad, že priemer by mal malý vplyv z hľadiska jednotkovej spotreby suroviny. Preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(105)

Dumpingové rozpätia boli stanovené na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou.

(106)

Konečné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel dovoznej ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, pre vyvážajúceho výrobcu, ktorý je predmetom tohto preskúmania, je takéto:

(107)

Revidované konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel dovoznej ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(108)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že pri výpočte jeho dumpingového rozpätia by sa celková výška zisteného dumpingu mala vyjadriť ako percentuálny podiel celkovej hodnoty CIF všetkých vývozných transakcií, a nie ako percentuálny podiel vývozných transakcií použitých pri výpočte výšky dumpingu. V opačnom prípade by to podľa stanoviska spoločnosti viedlo k predpokladu dumpingu pre tie vývozné transakcie, ktoré neboli použité na stanovenie dumpingu.

(109)

Porovnanie medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou sa vykonalo na základe váženého priemeru len pre tie druhy vyvážané čínskym vyvážajúcim výrobcom, v prípade ktorých indický výrobca vyrábal a predával zodpovedajúci druh. To sa považovalo za najspoľahlivejší základ na stanovenie úrovne prípadného dumpingu tohto vyvážajúceho výrobcu; snaha o zosúladenie všetkých ostatných vyvážaných druhov s veľmi podobnými druhmi indického výrobcu by viedla k nepresným zisteniam. V tejto súvislosti je správne vyjadriť výšku zisteného dumpingu ako percentuálny podiel vývozných transakcií použitých na výpočet výšky dumpingu – toto zistenie sa považuje za reprezentatívne pre všetky vyvážené druhy. Rovnaký postup bol použitý na výpočet dumpingových rozpätí ostatných vyvážajúcich výrobcov.

(110)

Ako sa uvádza v oznámení o začatí preskúmania, Komisia opätovne posúdila vymedzenie výrobného odvetvia Únie s cieľom zohľadniť odporúčania správ OUS, pričom uviedla, že EÚ konala v rozpore s článkom 4.1 Antidumpingovej dohody WTO tým, že z výrobného odvetvia Únie vylúčila tých výrobcov, ktorí nesúhlasili so zaradením do vzorky, a tým, že usúdila, že prahová hodnota 25 % stanovená v článku 4.1 základného nariadenia automaticky predstavuje „podstatnú časť“ celkovej výroby príslušného výrobku v Únii. V odseku 430 správy odvolacieho orgánu vydanej 15. júla 2011 sa pripúšťa, že „… fragmentovaný charakter výrobného odvetvia spojovacích materiálov však mohol zapríčiniť takýto nízky podiel z dôvodu nemožnosti získania viac informácií za predpokladu, že proces, ktorým Komisia vymedzila výrobné odvetvie, neviedol k podstatnému riziku narušenia. […] obmedzením vymedzenia domáceho výrobného odvetvia na výrobcov, ktorí súhlasili so zaradením do vzorky, Komisia vylúčila výrobcov, ktorí poskytli relevantné informácie.“ (S pridaním dôrazu.) Práve títo výrobcovia sú v súčasnosti do vymedzenia výrobného odvetvia Únie zahrnovaní.

(111)

V priebehu pôvodného prešetrovania sa zistilo, že výroba výrobcov z Únie, ktorí súhlasili so zaradením do vzorky a ktorí v priebehu pôvodného prešetrovania v plnej miere spolupracovali, predstavuje 27,0 % celkovej výroby príslušného výrobku v Únii. Preto sa tieto spoločnosti považovali za spoločnosti tvoriace výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(112)

Na základe záverov správ OUS a všetkých platných podaní prijatých od všetkých výrobcov EÚ, ktorí sa prihlásili v lehote stanovenej v odseku 6 písm. b) bode i) oznámenia o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (8), a bez ohľadu na to, či uviedli, že sú pripravení byť súčasťou vzorky, Komisia znovu vypočítala, že výrobné odvetvie Únie v roku 2006 v skutočnosti predstavovalo 36,3 % celkovej výroby príslušného výrobku v Únii.

(113)

Komisia sa po preskúmaní vymedzenia výrobného odvetvia Únie opäť uistila, či percento výroby spojovacích materiálov tohto výrobného odvetvia z celkovej odhadovanej výroby predstavovalo podstatnú časť v zmysle článku 4.1 Antidumpingovej dohody WTO.

(114)

Ako sa uvádza v odôvodnení 112 konečného nariadenia, pri prešetrovaní sa zistilo, že podobný výrobok vyrába v Únii veľký počet výrobcov, odhadom viac ako 300 prevažne malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), ale takisto niekoľkých väčších spoločností alebo skupín spoločností. Komisia sa v čase začatia pôvodného prešetrovania obrátila na každého z týchto známych výrobcov a požiadala ich o účasť na prešetrovaní a o poskytnutie určitých informácií o ich činnosti. Ani v oznámení o začatí preskúmania uverejnenom na základe začatia pôvodného prešetrovania, ani v sprievodnom liste zaslanom v deň začatia preskúmania všetkým známym výrobcom v EÚ nebola uvedená skutočnosť, že informácie, ktoré predložili výrobcovia z EÚ, ktorí nesúhlasili so spoluprácou, nebudú zohľadnené.

(115)

Ako už bolo uvedené, väčšina výrobcov spojovacích materiálov v EÚ sú malé podniky alebo mikropodniky (rodinné podniky), ktoré majú spravidla obmedzené zdroje vrátane finančných a ľudských zdrojov a ktoré nie sú členmi národných združení ani združení EÚ, ktoré by ich počas prešetrovania mohli zastupovať, a ako je to často v prípade MSP, nemajú zdroje na to, aby si mohli najať právnikov a účtovníkov špecializovaných na obchodné právo. Malé spoločnosti majú takisto veľké obavy týkajúce sa ochrany svojich dôverných údajov v priebehu takýchto prešetrovaní, čo považujú za mimoriadne dôležité. Napriek tomu sa prihlásilo nemalé množstvo výrobcov (spolu 63 výrobcov z EÚ), ktorí poskytli požadované informácie. Je potrebné poznamenať, že k týmto výrobcom patrili MSP, ako aj veľké spoločnosti z celej EÚ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a osobitné okolnosti tohto prípadu sa možno v prípade týchto výrobcov, ktorí predstavujú 36,3 % celkovej výroby príslušného výrobku v EÚ, domnievať, že predstavujú podstatnú časť celkového výrobného odvetvia Únie a následne v zmysle článku 4.1 Antidumpingovej dohody WTO. Ďalej, ako bolo uvedené, keďže sa všetci najväčší známi výrobcovia v EÚ prihlásili na základe začatia preskúmania v lehote stanovenej v pôvodnom oznámení o začatí preskúmania, vybranú vzorku v rámci pôvodného prešetrovania možno považovať za reprezentatívnu, dokonca aj po zahrnutí ďalších 18 výrobcov z EÚ do vymedzenia výrobného odvetvia Únie.

(116)

Čínska obchodná komora tvrdila, že Komisia by nemala využívať iba tie údaje, ktoré získala od výrobcov z EÚ, ktorí sa prihlásili v lehote uvedenej v odôvodnení 112, keďže určití výrobcovia z EÚ sa mohli rozhodnúť, že sa neprihlásia, pretože nechceli byť súčasťou vzorky, a preto vedeli, že ich odpoveď nebude zohľadnená. Združenie čínskych výrobcov požiadalo Komisiu, „aby celý výberový proces začala odznova a obrátila sa na všetkých výrobcov z EÚ bez zohľadnenia skutočnosti, že výrobcovia musia byť ochotní byť súčasťou vzorky“ (9). Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že nie je potrebné obnoviť proces výberu konečnej vzorky, keďže najväčší známi výrobcovia z EÚ sa prihlásili v počiatočnom štádiu. Po zverejnení Čínska obchodná komora zopakovala, že nemožno vylúčiť, že veľký počet výrobcov jednoducho neodpovedal na dotazník týkajúci sa výberu vzorky „presne preto, že vedia, že ich neochota tvoriť súčasť vzorky by automaticky vyústila do ich vylúčenia z vymedzenia domáceho výrobného odvetvia“. Treba uviesť, že rovnaké argumenty predložili čínski vyvážajúci výrobcovia a európski dovozcovia počas pôvodného prešetrovania, ktorí nesúhlasili s existujúcou vzorkou. Ako sa objasňuje v odôvodnení 26 konečného nariadenia, Komisia sa po začatí konania obrátila na mnohých výrobcov z Únie, a odpovedalo len niekoľko z nich. Treba uviesť, že sa neodkazovalo na ich možné zahrnutie alebo nezahrnutie do konečného výberu vzorky. Možný výber výrobcov z Únie v konečnej vzorke bol v skutočnosti irelevantný v ich rozhodnutí prihlásiť sa počas konania, pretože ich rozhodnutie bolo motivované inými faktormi než faktormi zdôraznenými v odôvodnení 115. Žiadosť adresovaná Komisii, aby Komisia vykonala posúdenie ujmy znovu, bola zamietnutá.

(117)

Na základe správ boli zistenia o ujme stanovené v priebehu pôvodného prešetrovania opätovne preskúmané na úrovni výrobného odvetvia Únie v súlade s vymedzením podľa odôvodnenia 114, a to z hľadiska trendov v oblasti výroby, výrobnej kapacity, využívania kapacity, predaja, jednotkovej ceny, trhového podielu, zamestnanosti a produktivity, t. j. z informácií získaných od 6 výrobcov zaradených do vzorky a ďalších 57 výrobcov, ktorí v súčasnosti patria do výrobného odvetvia Únie. Pokiaľ ide o ostatné faktory ujmy zistené v prípade výrobného odvetvia EÚ zaradeného do vzorky, keďže informácie o zásobách, ziskovosti, peňažnom toku, investíciách, návratnosti investícií, schopnosti získať kapitál a mzdách boli získané z dotazníka s overenými odpoveďami 6 výrobcov zaradených do vzorky, tieto zistenia sa preto preskúmaním potvrdzujú.

(118)

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacít výrobného odvetvia Únie sa na základe všetkých dostupných informáciách (pozri odôvodnenie 112) vyvíjali takto:

(119)

Napriek značnému nárastu dopytu o 29 % medzi rokom 2004 a OP sa objem výroby výrobného odvetvia Únie v priebehu posudzovaného obdobia menil a v OP bol o 9 % vyšší ako v roku 2003 oproti 6 % pri pôvodnom prešetrovaní, t. j. bol ešte stále výrazne nižší ako nárast dopytu o 29 %.

(120)

Pokiaľ ide o výrobnú kapacitu a využitie kapacít, závery, ku ktorým sa dospelo v priebehu pôvodného prešetrovania, sa aj napriek odlišnému súboru údajov potvrdili (pozri odôvodnenia 130 až 133 konečného nariadenia).

(121)

Nižšie uvedené údaje predstavujú predaj výrobného odvetvia Únie nezávislým zákazníkom v Únii založený na všetkých dostupných informáciách (o objeme a hodnote):

(122)

Revidované údaje uvedené v tabuľke potvrdzujú zistenia uvedené v odôvodneniach 137 až 140 konečného nariadenia vzhľadom na to, že sú potvrdené všetky závery o vývoji ujmy. Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšil o 14 % namiesto 12 % zistených pri pôvodnom prešetrovaní a jeho hodnota sa zvýšila o 30 % namiesto 21 %. Vývoj bol spravidla veľmi podobný ako pri pôvodnom prešetrovaní. Rovnaký pokles objemu predaja v rokoch 2004 a 2005 potvrdzuje záver uvedený v odôvodnení 139 konečného nariadenia, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné využiť výhody zvýšenia spotreby v Únii, na základe čoho sa podiel výrobcov Únie na trhu znížil o 20 % za menej ako tri roky.

(123)

Zamestnanosť a produktivita vo výrobnom odvetví Únie sa vyvíjali takto:

(124)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa závery uvedené v odôvodneniach 153 až 161 konečného nariadenia potvrdili.

(125)

Ako sa uvádza v oznámení o začatí preskúmania, Komisia zohľadnila závery zo správ OUS poukazujúcich, že EÚ nekonala v súlade s článkami 3.1 a 3.2 Antidumpingovej dohody WTO, pokiaľ ide o objem dumpingového dovozu spojovacích materiálov v rámci pôvodného prešetrovania.

(126)

Komisia následne znovu preskúmala svoje posúdenie ujmy vzhľadom na skutočnosť, že o niektorých vyvážajúcich výrobcoch sa nezistilo, že by počas OP spôsobovali dumping. Je potrebné pripomenúť, že v pôvodnom prešetrovaní dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia nespôsobovali dumping. Ako sa uvádza v odôvodnení 105, v rámci tohto preskúmania sa zistilo, že ďalší vyvážajúci výrobca takisto nespôsoboval dumping. Celkový objem dovozu týchto troch vyvážajúcich výrobcov sa počas OP pohyboval len medzi 0,01 % a 0,40 % celkového dovozu príslušného výrobku z ČĽR. Analýza ujmy z hľadiska vývoja dovozu z ČĽR, ktorá sa vykonala na základe objemu dumpingového dovozu s vylúčením nedumpingového dovozu, vykazuje nevýrazné zmeny vývoja opísaného v odôvodnení 121 konečného nariadenia.

(127)

Ako sa uvádza v oznámení o začatí preskúmania, Komisia opätovne posúdila príčinnú analýzu s cieľom zohľadniť závery správ, v ktorých sa uvádza, že EÚ nekonala v súlade s článkami 3.1 a 3.5 Antidumpingovej dohody WTO, pretože zohľadnila štatistické údaje týkajúce sa celkového vývozu, ktoré oznámil Eurostat, namiesto konkrétnej vývoznej výkonnosti výrobného odvetvia EÚ.

(128)

Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie sa analyzovala v odôvodnení 175 konečného nariadenia. Zistilo sa, že vývoz do tretích krajín predstavoval v roku 2006 len 11 % celkovej výroby podobných výrobkov vo výrobnom odvetví Únie. Ako sa však uvádza v správe OUS, použité údaje, ktoré sa týkali vývozu všetkých výrobcov v Únii, vychádzali z údajov Eurostatu, a nie z vývozu výrobného odvetvia Únie. Podľa správ OUS Komisia opätovne posúdila príčinnú analýzu tak, že preskúmala, či vývozná výkonnosť novovymedzeného výrobného odvetvia Únie mohla byť faktorom vzniknutej ujmy. Zistilo sa, že vývoz do tretích krajín predstavoval v OP len 3,7 % novovymedzenej výroby podobného výrobku v rámci výrobného odvetvia Únie, a nie 11 %, ako sa uvádza v odôvodnení 175 konečného nariadenia. Tento vývoz sa medzi rokom 2003 a OP zvýšil približne o 4 %. Okrem toho tieto vývozy sa konzistentne uskutočňovali za ceny podstatne vyššie, ako sú predajné ceny na trhu Únie.

(129)

Preto možno dospieť k záveru, že vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie do tretích krajín nebola zdrojom značnej ujmy. Konečný záver, ako sa uvádza v odôvodnení 184 konečného nariadenia, že dumpingový dovoz s pôvodom v ČĽR spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia, sa potvrdzuje.

(130)

Ako bolo uvedené v oznámení o začatí preskúmania, Komisia opätovne posúdila závery založené na rozhodnutiach správ, v ktorých sa uvádzalo, že EÚ nekonala v súlade s článkami 6.5 a 6.5.1 Antidumpingovej dohody WTO, pokiaľ ide o zaobchádzanie s dôvernými informáciami.

(131)

Na základe uvedených správ Komisia vyzvala dvoch príslušných výrobcov z Únie, aby primerane vysvetlili dôvody, pre ktoré nemohli byť dôverné informácie predmetom zhrnutia, ktoré nemalo dôverný charakter. Obaja výrobcovia verejne poskytli doplňujúce informácie, a ak určité informácie neboli predmetom súhrnu, uviedli dôvod. Informácie, ktoré poskytli títo výrobcovia, boli zaslané všetkým zainteresovaným stranám. Jedno združenie zastupujúce dovozcov z Európskej únie tvrdilo, že informácie, ktoré poskytli títo dvaja výrobcovia z Únie, neboli úplné a neumožnili krížovú kontrolu s údajmi, ktoré zverejnil Eurostat. Pokiaľ ide o tento argument, je potrebné uviesť, že vzhľadom na skutočnosť, že informácie, ktoré poskytli títo dvaja výrobcovia, sú informácie týkajúce sa spoločnosti, je nepravdepodobné, že existujú verejné zdroje, ktoré by umožnili krížovú kontrolu.

(132)

Čínska obchodná komora a združenie EFDA uviedli, že poskytnuté doplňujúce informácie neboli úplné, keďže niektoré údaje v tabuľkách 22, 23 a 32 až 34 ešte stále neboli doplnené, a preto nie sú v súlade so spôsobom, akým by sa mali uplatňovať zistenia OUS. Po uverejnení týchto doplňujúcich informácií nedôverného charakteru neboli doručené žiadne ďalšie pripomienky. Keďže tabuľky 32 až 34 obsahujú údaje o predaji a nákladoch vzniknutých príslušnej spoločnosti, tieto informácie, ktoré majú dôverný charakter, boli zhrnuté s cieľom poskytnúť informácie týkajúce sa ich obsahu bez zverejnenia dôverných informácií. Príslušná spoločnosť z Únie znovu predložila ostatné informácie, ktoré boli označené ako chýbajúce v tabuľke 22 (druhy dodávaných surovín a objem nakupovaných surovín) a tabuľke 23 (poskytnuté boli len indexované údaje rozpätia zisku pred zdanením a žiadne osobitné údaje týkajúce sa predaja v rámci EÚ a mimo nej), s cieľom umožniť správne pochopenie informácií a odpoveď bola zaradená do spisu na nahliadnutie pre zainteresované strany. Na záver sa usúdilo, že odporúčania správ v tejto veci boli v plnej miere dodržané.

(133)

Združenie EFDA okrem toho uviedlo, že tabuľka 24, ktorú poskytol výrobca z Únie, neumožňovala dospieť k záveru, že táto spoločnosť utrpela značnú ujmu, keďže tabuľka vykazuje stabilný nárast zisku, využívania kapacít a produkcie. Komisia znovu vykonala posúdenie ujmy vrátane údajov od šiestich výrobcov EÚ zaradených do vzorky a dospela k záveru, že bola spôsobená značná ujma, ako je to potvrdené v už uvedenom odôvodnení 124. Toto tvrdenie je preto neopodstatnené.

(134)

Nakoniec, ako sa uvádza v bode 6 oznámenia o začatí preskúmania, na základe zistení týkajúcich sa článku 6.5 a 6.5.1 Antidumpingovej dohody WTO, pokiaľ ide o zaobchádzanie s dôvernými informáciami, Komisia zverejnila 30. mája 2012 údaje Eurostatu o celkovej výrobe spojovacích materiálov v EÚ, ako boli pôvodne predložené.

(135)

Ako sa uvádza v oznámení, Komisia plánuje posúdiť pripomienky strán v prešetrovaní týkajúcom sa spojovacích materiálov, ktoré tvrdia, že ich nepriaznivo ovplyvnilo zverejnenie zistení týkajúcich sa trhovohospodárskeho zaobchádzania alebo súvisiacich s ktorýmkoľvek odporúčaním či rozhodnutím OUS. Komisia udelila jednej spoločnosti IZ v súlade s odporúčaniami týkajúcimi sa článku 9 ods. 5 základného nariadenia v správach OUS.

(136)

Všetky strany boli informované o uvedených zisteniach. Po zverejnení informácií sa im takisto poskytla lehota na predkladanie pripomienok a sťažností. Po zverejnení bolo doručených niekoľko pripomienok.

(137)

Z uvedeného vyplýva, že antidumpingové opatrenia platné na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, stanovené nariadením (ES) č. 91/2009, by sa mali zachovať a že dovoz spoločnosti Bulten Fasteners China by mal podliehať clu vo výške 0 %.

(138)

Na základe uvedeného opätovného posúdenia sa dospelo k záveru, že poškodzujúci dumping zistený v priebehu pôvodného prešetrovania sa potvrdil. Jednému vyvážajúcemu výrobcovi však bolo poskytnuté IZ v súlade s odporúčaniami týkajúcimi sa článku 9 ods. 5 základného nariadenia v správach OUS. Článok 1 ods. 2 konečného nariadenia by sa preto mal náležitým spôsobom zmeniť a doplniť. Ten istý článok by sa mal zmeniť a doplniť aj so zreteľom na revidované antidumpingové clá vypočítané pre niektoré spoločnosti uvedené v tabuľke v článku 1 ods. 2 konečného nariadenia takto:

10.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/23

(1)

V súlade s článkom 6 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia (ES) č. 510/2006 bola žiadosť o zápis názvu „Pimiento de Fresno-Benavente“ do registra, ktorú predložilo Španielsko, uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Keďže Komisii nebola v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 oznámená žiadna námietka, tento názov sa musí zapísať do registra,

10.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/25

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

10.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/27

(1)

S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia si výmena ľudských orgánov medzi členskými štátmi vyžaduje podrobný súbor jednotných procesných pravidiel na odovzdávanie informácií o charakteristike orgánov a darcov, na vysledovateľnosť orgánov a na hlásenie závažných nežiaducich udalostí a reakcií.

(2)

Do odovzdávania informácií na účely výmeny ľudských orgánov môžu byť zapojené ako odosielatelia alebo adresáti rôzne zúčastnené strany v členských štátoch, ako sú príslušné orgány, poverené subjekty vrátane európskych organizácií pre výmenu orgánov, organizácií vykonávajúcich odber a transplantačných centier. Ak tieto subjekty zasielajú alebo prijímajú informácie na účely výmeny ľudských orgánov, mali by konať v súlade so spoločnými postupmi stanovenými v tejto smernici. Týmito postupmi by sa nemalo brániť ďalším ústnym kontaktom, najmä v naliehavých prípadoch.

(3)

Pri vykonávaní tejto smernice musia členské štáty zabezpečiť, aby spracovanie osobných údajov darcov a príjemcov prebiehalo v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (2). S cieľom zvýšiť povedomie o osobách spracúvajúcich informácie odovzdávané podľa tejto smernice je vhodné zaradiť do písomných oznámení podľa tejto smernice príslušné pripomenutie.

(4)

S cieľom umožniť rýchle reakcie v prípade varovaní a uľahčiť vykonanie povinnosti stanovenej v článku 10 ods. 3 písm. b) smernice 2010/53/EÚ, t. j. aby sa údaje potrebné na zabezpečenie plnej vysledovateľnosti uchovávali počas obdobia minimálne 30 rokov od darcovstva, a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti iných subjektov v tomto smere, je vhodné, aby príslušné orgány alebo poverené subjekty tieto informácie spravovali a zaznamenávali. Organizácie vykonávajúce odber a transplantačné centrá by preto mali zabezpečiť, aby ich zodpovedajúce príslušné orgány alebo poverené subjekty prípadne dostali kópiu informácií o charakteristike orgánov a darcov vymieňaných podľa tejto smernice.

(5)

Vzhľadom na to, že v súčasnosti sa medzi členskými štátmi používajú rôzne postupy, nie je v tejto fáze vhodné stanoviť v tejto smernici vzorový formulár pre odovzdávanie informácií o charakteristike orgánov a darcov. Aby sa však uľahčilo vzájomné porozumenie poskytovaným informáciám, mal by byť takýto vzorový formulár vytvorený v budúcnosti, a to v spolupráci s členskými štátmi.

(6)

Závažná nežiaduca udalosť alebo reakcia sa môže zistiť v členskom štáte pôvodu alebo v členskom štáte určenia a môže mať vplyv na kvalitu a bezpečnosť darovaných orgánov, tým následne na zdravie príjemcov, a v prípade darcovstva od žijúcich darcov aj na zdravie darcu. V prípadoch, keď dochádza k výmene orgánov medzi členskými štátmi, môžu takéto problémy nastať v rôznych členských štátoch. Okrem toho môžu byť orgány od jedného darcu transplantované príjemcom v rôznych členských štátoch a preto, pokiaľ sa odhalí závažná nežiaduca udalosť alebo reakcia najprv v jednom členskom štáte určenia, musia sa o tom informovať príslušné orgány alebo poverené subjekty v členskom štáte pôvodu a v ostatných členských štátoch určenia. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby boli bez zbytočného odkladu informované všetky príslušné orgány alebo poverené subjekty všetkých dotknutých členských štátov. Aby sa tento cieľ mohol dosiahnuť, mali by členské štáty zabezpečiť, že všetky príslušné informácie sa budú šíriť medzi všetkými dotknutými členskými štátmi prostredníctvom súboru písomných správ. Ak sú k dispozícii dodatočné relevantné informácie, počiatočné správy by sa mali aktualizovať.

(7)

Odovzdávanie informácií je veľmi často naliehavou záležitosťou. Je dôležité, aby odosielatelia informácií boli schopní rýchlo identifikovať a informovať príslušných adresátov. Príslušné orgány alebo poverené subjekty členského štátu by mali, prípadne v súlade s rozdelením právomocí v dotknutom členskom štáte, poskytnúť informácie získané podľa tejto smernice príslušnému príjemcovi. Na úrovni Únie by mal byť k dispozícii zoznam vnútroštátnych kontaktných miest vrátane ich kontaktných údajov a mal by sa neustále aktualizovať.

(8)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Výboru pre transplantáciu orgánov zriadeného podľa článku 30 smernice 2010/53/EÚ,

a)

postupy na odovzdávanie informácií o charakteristike orgánu a darcu;

b)

postupy na odovzdávanie potrebných informácií s cieľom zabezpečiť vysledovateľnosť orgánov;

c)

postupy na zabezpečenie hlásenia závažných nežiaducich udalostí a reakcií.

a)

„členský štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom sa orgán odobral na účely transplantácie;

b)

„členský štát určenia“ je členský štát, do ktorého sa orgán zasiela na účely transplantácie;

c)

„vnútroštátne identifikačné číslo darcu/príjemcu“ je identifikačný kód pridelený darcovi alebo príjemcovi v súlade s identifikačným systémom zriadeným na vnútroštátnej úrovni v súlade s článkom 10 ods. 2 smernice 2010/53/EÚ;

d)

„špecifikácia orgánu“ je 1. anatomický opis orgánu vrátane: jeho typu (napr. srdce, pečeň), 2. prípadne jeho polohy v tele (vľavo alebo vpravo) a 3. či ide o celý orgán alebo časť orgánu s upresnením laloku alebo segmentu orgánu;

e)

„poverený subjekt“ je subjekt, ktorý bol poverený úlohami v súlade s článkom 17 ods. 1 smernice 2010/53/EÚ, alebo európska organizácia na výmenu orgánov, ktorá bola poverená úlohami v súlade s článkom 21 smernice 2010/53/EÚ.

a)

sa odovzdávali písomne buď elektronickou formou, alebo faxom;

b)

boli napísané v jazyku zrozumiteľnom odosielateľovi aj adresátovi alebo, ak neexistuje, vo vzájomne dohodnutom jazyku, alebo, ak neexistuje, v angličtine;

c)

sa odovzdávali bez zbytočného odkladu;

d)

sa zaznamenávali a mohli byť na požiadanie dostupné;

e)

uvádzali dátum a čas odoslania;

f)

uvádzali kontaktné údaje osoby zodpovednej za odovzdanie;

g)

obsahovali toto upozornenie:

„Obsahuje osobné údaje. Musí sa chrániť pred neoprávneným zverejnením alebo prístupom.“

a)

boli k dispozícii 24 hodín denne a 7 dní v týždni pre prípad naliehavých situácií;

b)

boli schopní prijímať a odovzdávať informácie podľa tejto smernice bez zbytočného odkladu.

a)

príslušným orgánom alebo povereným subjektom členského štátu pôvodu príslušnému orgánu alebo poverenému subjektu členského štátu určenia, alebo

b)

priamo organizáciou vykonávajúcou odber transplantačnému centru.

a)

špecifikácii orgánu;

b)

vnútroštátnom identifikačnom čísle darcu;

c)

dátume odobratia;

d)

názve a kontaktných údajoch centra vykonávajúceho odber.

a)

vnútroštátnom identifikačnom čísle príjemcu alebo, ak orgán nebol transplantovaný, o jeho konečnom použití;

b)

prípadnom dátume transplantácie;

c)

názve a kontaktných údajoch transplantačného centra.

a)

Ak je príslušný orgán alebo poverený subjekt členského štátu určenia informovaný o nejakej závažnej nežiaducej udalosti alebo reakcii, pri ktorých existuje podozrenie, že súvisia s orgánom, ktorý bol prijatý z iného členského štátu, bezodkladne o tom informuje príslušný orgán alebo poverený subjekt členského štátu pôvodu a bez zbytočného odkladu odovzdá uvedenému príslušnému orgánu alebo poverenému subjektu prvú správu, ktorá obsahuje informácie uvedené v prílohe I, ak sú tieto informácie k dispozícii.

b)

Príslušný orgán alebo poverený subjekt členského štátu pôvodu bezodkladne informuje príslušné orgány alebo poverené subjekty každého dotknutého členského štátu určenia a odovzdá každému z nich prvú správu, ktorá obsahuje informácie stanovené v prílohe I, ak je informovaný o závažnej nežiaducej udalosti alebo reakcii, v prípade ktorých existuje podozrenie, že súvisia s darcom, ktorého orgány boli zaslané aj do iných členských štátov.

c)

Ak sú po prvej správe k dispozícii ďalšie informácie, odovzdajú sa bez zbytočného odkladu.

d)

Príslušný orgán alebo poverený subjekt členského štátu pôvodu spravidla do troch mesiacov po prvej správe predloženej v súlade s písm. a) alebo b) odovzdá príslušným orgánom alebo povereným subjektom všetkých členských štátov určenia spoločnú záverečnú správu, ktorá obsahuje informácie uvedené v prílohe II. Príslušné orgány alebo poverené subjekty členských štátov určenia včas poskytnú príslušné informácie príslušnému orgánu alebo poverenému subjektu členského štátu pôvodu. Záverečná správa sa vypracuje po zozbieraní príslušných informácií od všetkých dotknutých členských štátov.