31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 203/1

(1)

Nariadeniami (EÚ) č. 43/2012 (1) a (EÚ) č. 44/2012 (2) Rada stanovila na rok 2012 rybolovné možnosti pre niektoré populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách EÚ a pre plavidlá EÚ v určitých vodách nepatriacich EÚ.

(2)

Na 10. konferencii zmluvných strán (COP10) Dohovoru o sťahovavých druhoch voľne žijúcich živočíchov, ktorá sa konala od 20. do 25. novembra 2011 v Bergene, bola manta druhu Manta birostris pridaná do zoznamov chránených druhov uvedených v dodatkoch Ia II k dohovoru. Preto je vhodné, aby sa vo vzťahu k plavidlám EÚ ustanovila ochrana manty druhu Manta birostris pri rybolove vo všetkých vodách a pre plavidlá štátov, ktoré nie sú členmi Únie, pri rybolove vo vodách EÚ.

(3)

Vedeckému, technickému a hospodárskemu výboru pre rybné hospodárstvo (STECF) sa predložila možnosť uskutočniť skúšky plne zdokumentovaných kvót na lov rôznych populácií v oblasti Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) VII, aby sa stanovil vplyv týchto kvót na mieru úhynu, odhadzovanie a selektívne rybolovné postupy v rámci zmiešaného rybolovu. Skúšky by sa uskutočnili na populáciách platesy, čertovitých, kalkanov rodu Lepidorhombus a merlúzy európskej, na lov ktorých by bola k dispozícii dodatočná kvóta vo výške 1 %, a na populácii tresky jednoškvrnnej, na lov ktorej by bola k dispozícii dodatočná kvóta vo výške 5 %. STECF vo svojej odpovedi Komisii vyjadruje podporu týmto skúškam a považuje ich za významný krok pri vývoji hospodárskeho prístupu založeného na lovných kvótach. STECF taktiež podotýka, že vplyvom týchto skúšok je riziko zvýšenia celkovej miery rybolovného úhynu dotknutých populácií nízke. Preto je vhodné upraviť príslušné záznamy o TAC, aby sa členským štátom, ktoré sa zúčastnia na hodnotených skúškach, poskytli tieto dodatočné kvóty.

(4)

Komisia pre rybolov v západnom a strednom Tichomorí (WCPFC) na svojom 8. výročnom zasadnutí, ktoré sa konalo od 26. do 30. marca na Guame (USA), s okamžitým účinkom zrušila svoje ustanovenia o oblastiach uzavretých pre lov tuniaka okatého a tuniaka žltoplutvého pomocou vakových sietí v určitých oblastiach otvoreného mora. Tieto uzavreté oblasti sa zaviedli do práva Únie článkom 32 nariadenia (EÚ) č. 44/2012, ktorý by sa mal preto zrušiť.

(5)

Spojené kráľovstvo poskytlo informácie o úlovkoch tresky, ktoré v Írskom mori uskutočňuje skupina plavidiel cielene loviacich hrebeňovku malú vlečnými sieťami na lov pri dne. Na základe týchto informácií a posudku STECF možno stanoviť, že úlovky tresky vrátane odhodených rýb, ktoré uskutočňujú plavidlá zapojené do tejto činnosti, nepresahujú 1,5 % celkových úlovkov tejto skupiny plavidiel. Zohľadňujúc takisto opatrenia, ktoré sa zaviedli na zabezpečenie monitorovania a kontroly rybolovných činností uvedenej skupiny plavidiel a vzhľadom na to, že by začlenenie tejto skupiny predstavovalo neprimerané administratívne zaťaženie v porovnaní s jej celkovým vplyvom na populácie tresky, je vhodné vyňať skupinu plavidiel, ktoré cielene lovia hrebeňovku malú pomocou vlečných sietí na lov pri dne, z uplatňovania režimu úsilia ustanoveného v kapitole III nariadenia Rady (ES) č. 1342/2008 z 18. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje dlhodobý plán pre populácie tresky a na ne zameraný rybolov (3).

(6)

TAC pre tresku škvrnitú v Kattegate by sa mal rovnať kvóte Únie. Príslušný údaj v nariadení (EÚ) č. 43/2012 by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom upraviť.

(7)

Dodatočné rybolovné možnosti sa stali dostupné pre Úniu v roku 2012 ako výsledok prevodov kvót medzi Úniou a inými zmluvnými stranami Organizácia pre rybolov v severozápadnom Atlantiku (NAFO). V dôsledku toho by sa mala na rok 2012 zmeniť a doplniť príloha IC k nariadeniu (EÚ) č. 44/2012, aby sa zahrnuli tieto nové rybolovné možnosti. Tieto úpravy sa týkajú roku 2012 a nemajú vplyv na zásadu relatívnej stability.

(8)

V prílohe IIC k nariadeniu (EÚ) č. 43/2012 sa stanovujú obmedzenia rybolovného úsilia v súvislosti s hospodárením s populáciami soley európskej v západnej časti Lamanšského prielivu v divízii ICES VIIe. Na žiadosť Spojeného kráľovstva požiadala Komisia výbor STECF o odporúčanie v súvislosti s tým, či by sa mohla zmeniť a doplniť príloha IIC, aby sa na vyňatie statického výstroja v bode 1.2 uvedenej prílohy stanovilo pohyblivé referenčné obdobie namiesto súčasného fixného referenčného roka. STECF sa vo svojej odpovedi vyjadril, že vhodnejší by bol aktuálnejší rok alebo pohyblivé referenčné obdobie založené na viacerých nedávnych rokoch, a nazdáva sa, že vplyv tejto zmeny na množstvo úsilia vynaloženého v rámci tohto rybolovu by mal byť zanedbateľný.

(9)

Zo súčtu kvót pridelených členským štátom v rámci TAC pre mieňovca belavého v oblasti NAFO 3NO vyplýva kvóta Únie, ktorá je o jednu tonu vyššia, ako stanovujú rybolovné možnosti určené v kontexte tejto regionálnej organizácie pre riadenie rybolovu (RFMO). Príslušné pridelenie kvóty v rámci nariadenia (EÚ) č. 44/2012 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(10)

Konzultácie o rybolovných možnostiach medzi Úniou, Islandom a Faerskými ostrovmi neviedli k dohode na rok 2012. Rybolovné možnosti vyhradené na tieto konzultácie preto teraz možno prideliť členským štátom. Okrem toho skončili bezvýsledne aj konzultácie s pobrežnými štátmi o obhospodarovaní populácií makrely v severovýchodnom Atlantiku, ktoré sa konali 17. februára 2012 v Reykjavíku. Následne v súlade so vzájomnými bilaterálnymi dohodami sa Únia a Nórsko dohodli na stanovení svojich príslušných rybolovných možností na lov makrely atlantickej na rok 2012. Článok 1 nariadenia (EÚ) č. 44/2012 a príslušné TAC uvedené v jeho prílohách IA a IB by sa preto mali zmeniť a doplniť, aby sa rozdelili nepridelené kvóty a aby sa zohľadnilo tradičné rozdelenie kvót na makrelu v severovýchodnom Atlantiku.

(11)

V odporúčaní ICES a STECF sa požaduje výrazné zníženie TAC pre piesočnice vo vodách EÚ v divíziách IIa a IIIa aj v podoblasti ICES IV. V nadväznosti na toto odporúčanie sa počas konzultácií medzi Nórskom a Úniou, ktoré sa skončili 9. marca 2012, dohodlo obmedzenie presunov piesočníc v prospech Nórska. Nariadenie (EÚ) č. 44/2012 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(12)

Na treťom medzinárodnom zasadnutí zameranom na vytvorenie regionálnej organizácie pre riadenie rybného hospodárstva (RFMO) na šírom mori južnej časti Tichého oceánu (SPRFMO), ktoré sa uskutočnilo v máji 2007, prijali účastníci dočasné opatrenia vrátane rybolovných možností s cieľom regulovať do vytvorenia tejto regionálnej organizácie v tejto oblasti pelagický rybolov, ako aj rybolov pri dne. Tieto dočasné opatrenia sa zrevidovali na 2. prípravnej konferencii na zasadnutie komisie SPRFMO, ktorá sa uskutočnila v januári 2011, a znovu sa zrevidovali na 3. prípravnej konferencii na zasadnutie komisie SPRFMO, ktorá sa uskutočnila 30. januára až 3. februára 2012. Tieto dočasné opatrenia sú dobrovoľné a nie sú právne záväzné podľa medzinárodného práva. Je však vhodné v súlade s povinnosťami týkajúcimi sa spolupráce a ochrany zakotvenými v medzinárodnom morskom práve začleniť tieto opatrenia do práva Únie stanovením celkovej kvóty pre Úniu a rozdelením tejto kvóty medzi dotknuté členské štáty.

(13)

Nariadenia (EÚ) č. 43/2012 a (EÚ) č. 44/2012 sa vo všeobecnosti uplatňujú od 1. januára 2012. Toto nariadenie by sa preto malo takisto uplatňovať od uvedeného dátumu. Týmto spätným uplatňovaním nebude dotknutá zásada právnej istoty ani ochrana legitímnych očakávaní, pretože príslušné rybolovné možnosti sa zatiaľ nevyčerpali. Nové ustanovenia týkajúce sa manty druhu Manta birostris by však mali nadobudnúť účinnosť až od dátumu nadobudnutia účinnosti úpravy príslušných dodatkov k Dohovoru o sťahovavých druhoch voľne žijúcich živočíchov v súlade s jeho článkom XI ods. 5. Podobne aj zrušenie článku 32 nariadenia (EÚ) č. 44/2012 by sa malo uplatniť k 31. marcu 2012 v súlade s dátumom nadobudnutia účinnosti, ktorý stanovila Komisia pre rybolov v západnom a strednom Tichomorí (WCPFC). Keďže úprava niektorých obmedzení úlovkov ovplyvňuje hospodárske činnosti a plánovanie rybolovnej sezóny plavidiel EÚ, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť ihneď po uverejnení.

(14)

Keď sa prijímalo nariadenie (EÚ) č. 44/2012, maximálny počet plavidiel EÚ oprávnených loviť mečiara veľkého a tuniaka dlhoplutvého v oblasti Dohovoru o Komisii pre tuniaky z Indického oceánu (IOTC) nezahŕňal 15 rybárskych plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Francúzska a registrovaných na Reunione. TAC vyhradený pre Úniu v tejto prílohe by sa mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Do článku 12 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

2.

Za článok 13 sa vkladá nový článok:

„Článok 13a

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 754/2009

Do článku 1 nariadenia (ES) č. 754/2009 sa dopĺňa toto písmeno:

3.

Príloha I sa mení a dopĺňa v súlade so znením prílohy I k tomuto nariadeniu.

1.

V článku 1 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.

2.

Do článku 13 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

3.

Vypúšťa sa článok 32.

4.

Do článku 37 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

5.

Prílohy I, IA, IB, IC, IJ a VI sa menia a dopĺňajú v súlade so znením prílohy II k tomuto nariadeniu.

31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 203/23

(1)

Rada prostredníctvom nariadenia (ES) č. 91/2009 (2) uložila antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 723/2011 (3) Rada tieto opatrenia rozšírila na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele zasielaných z Malajzie (ďalej len „rozšírené opatrenia“) s výnimkou dovozu výrobkov vyrobených tými malajzijskými spoločnosťami, ktoré sú konkrétne uvedené v danom nariadení.

(2)

Komisia dostala žiadosť o oslobodenie od rozšírených opatrení podľa článku 11 ods. 4 a článku 13 ods. 4 základného nariadenia. Žiadosť podala spoločnosť Andfast Malaysia Sdn. Bhd. (ďalej len „spoločnosť Andfast“), výrobca v Malajzii.

(3)

Komisia preskúmala dôkazy predložené spoločnosťou Andfast a dospela k záveru, že tieto dôkazy dostatočne odôvodňujú začatie prešetrovania podľa článku 11 ods. 4 a článku 13 ods. 4 základného nariadenia na účely zistenia možnosti udeliť spoločnosti Andfast oslobodenie od rozšírených opatrení. Komisia po porade s poradným výborom a po tom, ako bola príslušnému výrobnému odvetviu Únie daná príležitosť vyjadriť svoje pripomienky, začala prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 1164/2011 (4) (ďalej len „nariadenie o začatí konania“) preskúmanie vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 723/2011 so zreteľom na spoločnosť Andfast.

(4)

Nariadením, ktorým sa začalo preskúmanie, sa zrušilo antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 723/2011 vo vzťahu k dovozu prešetrovaného výrobku zasielaného z Malajzie a vyrábaného spoločnosťou Andfast. Podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia sa zároveň colným orgánom nariadilo, aby prijali vhodné kroky na registráciu takéhoto dovozu.

(5)

Príslušným výrobkom sú určité spojovacie materiály zo železa a ocele iné ako z nehrdzavejúcej ocele, t. j. skrutky do dreva [okrem vrtúľ (do podvalov)], samorezné skrutky, ostatné skrutky a svorníky s hlavou (tiež s maticami alebo podložkami, avšak okrem skrutiek sústružených z tyčí, prútov, profilov alebo drôtov s hrúbkou drieku v pevnej časti nepresahujúcou 6 mm a okrem skrutiek a svorníkov na upevňovanie konštrukčných materiálov železničných tratí) a podložky, zasielané z Malajzie, v súčasnosti zaradené do číselných znakov KN ex 7318 12 90, ex 7318 14 91, ex 7318 14 99, ex 7318 15 59, ex 7318 15 69, ex 7318 15 81, ex 7318 15 89, ex 7318 15 90, ex 7318 21 00 a ex 7318 22 00 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(6)

Komisia oficiálne informovala spoločnosť Andfast a predstaviteľov Malajzie o začatí preskúmania. Zainteresované strany boli vyzvané, aby sa vyjadrili a boli informované o možnosti požiadať o vypočutie. Žiadna taká žiadosť nebola doručená.

(7)

Komisia zároveň poslala spoločnosti Andfast dotazník a dostala odpoveď v rámci príslušnej lehoty. Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely preskúmania. V priestoroch spoločnosti Andfast sa vykonala overovacia návšteva.

(8)

Prešetrovanie sa týkalo obdobia od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2011 (ďalej len „OP“). Na prešetrenie akejkoľvek zmeny v štruktúre obchodu sa zozbierali údaje za obdobie od roku 2008 do konca OP.

(9)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosť Andfast nebola prepojená so žiadnym z čínskych alebo malajzijských vývozcov alebo výrobcov podliehajúcim antidumpingovým opatreniam a nevyvážala príslušný výrobok do Európskej únie počas obdobia prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu rozšírených opatrení, t. j. od 1. januára 2008 do 30. septembra 2010. Prvé vývozy príslušného výrobku spoločnosťou Andfast nastali po rozšírení opatrení na Malajziu.

(10)

Spracovateľské činnosti spoločnosti Andfast je možné považovať za kompletizačnú a montážnu činnosť v zmysle článku 13 ods. 2 základného nariadenia. Spoločnosť Andfast dováža z Čínskej ľudovej republiky polotovary, ktoré sú následne v priestoroch tejto spoločnosti v Malajzii opatrené závitom, pokované a spojené s maticami a podložkami. Hotový výrobok sa predáva a vyváža spoločnosti v Únii, ktorá je prepojená so spoločnosťou Andfast.

(11)

To sa nepovažuje za postup zahŕňajúci obchádzanie uložených opatrení, pretože bolo možné preukázať, že pridaná hodnota súčastí dovezených z Čínskej ľudovej republiky počas montážnej a kompletizačnej činnosti je vyššia ako 25 % výrobných nákladov.

(12)

Neboli zistené žiadne dôkazy o tom, že by spoločnosť Andfast nakupovala hotový príslušný výrobok z Čínskej ľudovej republiky na účely jeho ďalšieho predaja alebo prekládky do Európskej únie

(13)

V súlade s uvedenými zisteniami, že spoločnosť Andfast nebola zapojená do praktík obchádzania, by sa tejto spoločnosti malo udeliť oslobodenie od platných antidumpingových opatrení.

(14)

Registrácia dovozu určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele zasielaných z Malajzie spoločnosťou Andfast, ktorá bola uložená nariadením o začatí konania, by sa mala ukončiť. V súlade s článkom 14 ods. 5 základného nariadenia, ktorým sa stanovuje, že opatrenia sa uplatňujú na registrovaný dovoz od dátumu registrácie a vzhľadom na oslobodenie tejto spoločnosti od opatrení, by sa na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele zasielaných z Malajzie spoločnosťou Andfast, ktoré pri dovoze do Únie podliehali registrácii uloženej nariadením o začatí konania, nemalo vyberať žiadne antidumpingové clo.

(15)

Oslobodenie od rozšírených opatrení udelené na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele vyrábaných spoločnosťou Andfast zostáva v súlade s článkom 13 ods. 4 základného nariadenia v platnosti za podmienky, že s konečnou platnosťou zistené skutočnosti toto oslobodenie opodstatňujú a napríklad sa nepreukázalo, že oslobodenie bolo udelené na základe nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií predložených príslušnou spoločnosťou. Ak by prima facie dôkazy naznačovali opak alebo ak by vývoz od spoločnosti Andfast do Európskej únie zaznamenal prudké zvýšenie, Komisia môže začať prešetrovanie s cieľom zistiť, či je zrušenie oslobodenia opodstatnené.

(16)

Oslobodenie od rozšírených opatrení udelené na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele vyrábaných spoločnosťou Andfast sa stanovilo na základe zistení tohto preskúmania. Toto oslobodenie sa preto vzťahuje výlučne na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele zasielaných z Malajzie a vyrábaných uvedenou konkrétnou právnickou osobou. Na dovoz spojovacích materiálov zo železa a ocele, ktoré vyrába akákoľvek spoločnosť, ktorej názov nie je konkrétne uvedený v článku 1 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 723/2011, vrátane vyrábaných subjektmi prepojenými so spoločnosťami tam konkrétne uvedenými, sa toto oslobodenie nevzťahuje a tento dovoz by mal podliehať sadzbe zvyškového cla uloženého uvedeným nariadením.

(17)

Dospelo sa k záveru, že v tomto prípade sú na zabezpečenie riadneho uplatňovania týchto oslobodení potrebné osobitné opatrenia. Medzi tieto osobitné opatrenia patrí požiadavka predložiť platnú obchodnú faktúru colným orgánom členských štátov, ktorá musí zodpovedať požiadavkám stanoveným v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 723/2011. Na dovoz, ku ktorému takáto faktúra nie je priložená, sa uplatňuje rozšírené antidumpingové clo.

(18)

Spoločnosť Andfast a všetky ostatné zainteresované strany boli informované o skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa má spoločnosti Andfast udeliť oslobodenie od rozšírených opatrení. Neboli predložené žiadne pripomienky,

31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 203/26

(1)

Povinnosťou Rady je stanoviť celkový povolený výlov (TAC) podľa oblastí rybolovu alebo skupín oblastí rybolovu. Rybolovné možnosti by sa medzi členské štáty mali rozdeliť tak, aby sa zabezpečila relatívna stabilita rybolovných činností každého členského štátu v prípade všetkých zásob alebo skupín zásob, a mali by sa riadne zohľadniť ciele spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva ustanovené v nariadení Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (1).

(2)

Na účely udržateľného riadenia zásob a zjednodušenia je vhodnejšie stanoviť TAC a kvóty jednotlivých členských štátov pre zásobu sardely európskej v Biskajskom zálive (podoblasť VIII podľa ICES) na ročné obdobie riadenia od 1. júla do 30. júna nasledujúceho roku, než na obdobie riadenia v kalendárnom roku. Na rybolov by však aj naďalej mali vzťahovať všeobecné ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 43/2012 (2) týkajúce sa podmienok využívania kvót.

(3)

TAC sardel v Biskajskom zálive na rybársky hospodársky rok 2012/2013 by sa mal stanoviť na základe dostupných vedeckých odporúčaní, pričom by sa mali vziať do úvahy biologické a sociálnoekonomické hľadiská a malo by sa zaistiť spravodlivé zaobchádzanie s jednotlivými sektormi rybolovu.

(4)

S cieľom stanoviť pre zásobu sardel v Biskajskom zálive viacročný plán, ktorý by sa vzťahoval na rybársky hospodársky rok a ktorým by sa určilo pravidlo výlovu vzťahujúce sa na stanovenie rybolovných možností, Komisia predložila 29. júla 2009 návrh nariadenia, ktorým sa ustanovuje dlhodobý plán pre zásobu sardely európskej v Biskajskom zálive a na ňu zameraný rybolov. So zreteľom na uvedený návrh Komisie a vzhľadom na to, že v posúdení vplyvu sa zdôrazňuje, že návrhom sa poskytuje najnovšie posúdenie vplyvu rozhodnutí o rybolovných možnostiach v súvislosti so zásobou sardely európskej v Biskajskom zálive, je vhodné zodpovedajúcim spôsobom určiť TAC pre túto zásobu. V odporúčaní, ktoré Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo (STECF) vydal v júli 2012, sa odhaduje, že neresiaca sa biomasa v tejto zásobe predstavuje približne 68 180 ton. TAC na rybársky hospodársky rok, ktorý trvá od 1. júla 2012 do 30. júna 2013, by sa preto mal stanoviť na 20 700 ton.

(5)

V súlade s článkom 2 nariadenia Rady (ES) č. 847/96 zo 6. mája 1996, ktorým sa zavádzajú dodatočné podmienky pre riadenie celkových prípustných úlovkov (TAC) a kvót presahujúce rok (3), je potrebné stanoviť, do akej miery podlieha zásoba sardel v Biskajskom zálive opatreniam ustanoveným v uvedenom nariadení.

(6)

Vzhľadom na začiatok rybárskeho hospodárskeho roku 2012/2013 a na účely každoročného podávania správ o výlove by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď a uplatňovať sa od 1. júla 2012,

31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 203/28

(1)

Nariadením Rady (EÚ) č. 43/2012 zo 17. januára 2012, ktorým sa na rok 2012 stanovujú pre plavidlá EÚ rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb, ktoré nie sú predmetom medzinárodných rokovaní ani dohôd (2), sa stanovujú kvóty na rok 2012.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa lovom zásoby uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu alebo plavidlami zaregistrovanými v členskom štáte uvedenom v danej prílohe vyčerpala kvóta pridelená na rok 2012.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať rybolov v tejto zásobe,

31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 203/30

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa stanovili všeobecné pravidlá výkladu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá, alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je stanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je vhodné ustanoviť, aby sa držiteľ záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení, ktorú vydali colné orgány členských štátov s ohľadom na zatriedenie tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry, ale ktorá nie je v súlade s týmto nariadením, mohol na túto aj naďalej odvolávať počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa stanovuje Colný kódex Spoločenstva (2).

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 203/32

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa ustanovili všeobecné pravidlá výkladu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá, alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a je ustanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení, ktorú vydali colné orgány členských štátov v súvislosti so zatriedením tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry, ale ktorá nie je v súlade s týmto nariadením, mohol na túto informáciu aj naďalej odvolávať počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (2).

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 203/34

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa stanovili všeobecné pravidlá výkladu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá, alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a je ustanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení, ktorú vydali colné orgány členských štátov v súvislosti so zatriedením tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry, ale ktorá nie je v súlade s týmto nariadením, mohol na túto informáciu aj naďalej odvolávať počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (2).

(5)

Opatrenia stanovené pre položky 1 a 3 v prílohe k tomuto nariadeniu sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex, Výbor pre colný kódex nevydal vzhľadom na položku 2 v prílohe stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom,

31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 203/37

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) informovala 1. novembra 2011 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antidumpingového konania v súvislosti s dovozom určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a Turecku (ďalej len „príslušné krajiny“).

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý podal 20. septembra 2011 výbor na obranu odvetvia oceľového príslušenstva na zváranie na tupo Európskej únie (Defence committee of the Steel Butt-Welding Fittings Industry of the European Union, ďalej len „navrhovatelia“) v mene výrobcov, na ktorých pripadá podstatná časť, v tomto prípade viac ako 40 %, celkovej výroby určitého príslušenstva zo železa alebo z ocele v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a z neho vyplývajúcej značnej ujme, ktoré sa považovali za dostatočné na odôvodnenie začatia konania.

(3)

Komisia oficiálne informovala navrhovateľov, iných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a zástupcov príslušných krajín, známych dovozcov a používateľov o začatí konania. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z osobitných dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(5)

Vzhľadom na zjavne veľký počet výrobcov z Únie sa v oznámení o začatí konania na účely stanovenia ujmy počítalo s výberom vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(6)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že dočasne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Túto vzorku tvorili tri spoločnosti z 22 výrobcov z Únie, o ktorých bolo pred začatím prešetrovania známe, že vyrábajú podobný výrobok.

(7)

Vzorka sa vybrala na základe objemu predaja a výroby, ktorý možno v dostupnom čase primerane prešetriť. Výrobcovia z Únie vybraní do vzorky sú usadení v štyroch členských štátoch, pripadá na nich 48 % celkového úniového predaja všetkých výrobcov z Únie a predstavujú 64 % výrobcov, ktorí sa prihlásili. Žiadna zainteresovaná strana nevzniesla proti navrhovanej vzorke námietku.

(8)

Vzhľadom na zjavne veľký počet neprepojených dovozcov sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Aby mohla Komisia rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade ju vybrať, boli všetci dovozcovia vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a poskytli v súlade s oznámením o začatí konania základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, počas obdobia prešetrovania od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2011.

(9)

Na otázky týkajúce sa výberu vzorky odpovedalo v stanovenej lehote z 38 neprepojených dovozcov, s ktorými Komisia nadviazala kontakt, iba päť spoločností. Ukázalo sa, že jedna spoločnosť je skôr používateľom ako dovozcom. Usúdilo sa preto, že výber vzorky nebol potrebný a dotazníky sa zaslali všetkým štyrom dovozcom, ktorí sa prihlásili. Dotazník nakoniec vyplnili iba dvaja dovozcovia, ktorí pri prešetrovaní v plnej miere spolupracovali.

(10)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov sa v oznámení o začatí konania na účely stanovenia dumpingu predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Aby mohla Komisia rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade ju vybrať, boli všetci vyvážajúci výrobcovia vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a poskytli v súlade s oznámením o začatí konania základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, počas obdobia prešetrovania od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2011. Konzultovalo sa aj s orgánmi príslušných krajín.

(11)

Pokiaľ ide o Rusko, pri prešetrovaní nespolupracovali žiadni vyvážajúci výrobcovia. Z tureckých vyvážajúcich výrobcov sa prihlásili tri spoločnosti a Komisia preto rozhodla, že výber vzorky v prípade Turecka nie je potrebný. Na tieto tri spolupracujúce turecké spoločnosti pripadá väčšina tureckého vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania.

(12)

S cieľom vykonať príslušnú analýzu zaslala Komisia dotazníky všetkým trom tureckým spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, ako aj výrobcom z Únie vybraným do vzorky a spolupracujúcim neprepojeným dovozcom a používateľom.

(13)

Vyplnené dotazníky boli doručené od všetkých troch tureckých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, všetkých výrobcov z Únie vybraných do vzorky, dvoch neprepojených dovozcov z Únie a štyroch používateľov.

(14)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(15)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2011 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od roka 2008 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(16)

Platné antidumpingové opatrenia sa týkajú určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s pôvodom v Malajzii, Čínskej ľudovej republike, Kórejskej republike a Thajsku a vzhľadom na praktiky obchádzania aj určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike zasielaného z Indonézie, zo Srí Lanky, z Filipín a Taiwanu (s určitými výnimkami) (3). Na krajiny vymenované v predchádzajúcej vete sa bude ďalej uvádzať odkaz ako na „krajiny, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia“.

(17)

Príslušným výrobkom je príslušenstvo na rúry a rúrky (iné ako liate príslušenstvo, príruby a príslušenstvo so závitom) zo železa alebo z ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele) s najväčším vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm používané na zváranie na tupo alebo na iné účely, v súčasnosti zaradené pod číselné znaky KN ex 7307 93 11, ex 7307 93 19 a ex 7307 99 80 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(18)

Vo výrobnom procese sa na výrobu kolien, redukcií a kusov T používajú bezšvové alebo zvárané oceľové rúrky, kým na výrobu viečok sa ako surovina zvyčajne používajú oceľové plechy. Kolená a redukcie sa vyrábajú strihaním a tvarovaním, ohýbaním alebo redukovaním. Kusy T sa vyrábajú použitím vodného tlaku a viečka sa tvarujú z plechov alebo platní. Ešte pred zabalením za tým obvykle nasleduje zrážanie hrán a brokovanie. V určitých prípadoch sa výrobok aj galvanizuje. Všetky druhy výrobkov majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a rovnaké základné použitia.

(19)

Príslušenstvo na rúry a rúrky sa používa v petrochemickom priemysle, stavebníctve, pri výrobe energie, v lodiarstve a pri priemyselných inštaláciách. Používa sa na spojenie rúr alebo rúrok pri všetkých uvedených účeloch použitia.

(20)

Zistilo sa, že príslušný výrobok a určité príslušenstvo na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele predávané na domácom trhu v príslušných krajinách, ako aj určité príslušenstvo na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele predávané v Únii výrobným odvetvím Únie majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a rovnaké základné použitia. Z tohto dôvodu sa dočasne považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(21)

Ako sa uvádza v odôvodnení 11, pri tomto prešetrovaní nespolupracoval žiadny ruský vyvážajúci výrobca. Dumping týkajúci sa Ruska sa preto vypočítal v súlade s článkom 18 základného nariadenia na základe dostupných skutočností, ako je vysvetlené ďalej.

(22)

Keďže žiadny ruský vyvážajúci výrobca nespolupracoval, normálna hodnota sa pre Rusko vypočítala na základe dostupných skutočností.

(23)

Malo by sa pripomenúť, že podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu v súvislosti s ruským dovozom príslušného výrobku. Keďže chýbali podrobnejšie informácie, pri výpočte, z ktorého vyplývajú uvedené dôkazy, sa vychádzalo z vytvorenej normálnej hodnoty pre Rusko. Na účely stanovenia presnejšej normálnej hodnoty však Komisia dočasne rozhodla, že normálna hodnota pre Rusko sa vytvorí na základe informácií získaných počas prešetrovania od tých tureckých vyvážajúcich výrobcov, ktorí ako vstupy pri výrobe príslušného výrobku používajú ruské bezšvové oceľové rúry a rúrky. Náklady na suroviny skutočne predstavujú prevažnú väčšinu celkových výrobných nákladov na príslušný výrobok, a preto sa táto metóda považovala za najprimeranejšiu na účely stanovenia normálnej hodnoty pre Rusko na základe dostupných skutočností.

(24)

Normálna hodnota pre Rusko sa teda vypočítala stanovením váženej priemernej normálnej hodnoty týkajúcej sa tých spolupracujúcich tureckých vyvážajúcich výrobcov, ktorí časť svojich surovín kupujú z Ruska.

(25)

Je dôležité poznamenať, že výsledná normálna hodnota sa stanovila pre druh výrobku (kolená), ktorý predstavuje najväčší objem dovozu, a nie pre všetky druhy príslušného výrobku, aby sa umožnilo reprezentatívne porovnanie s vývoznou cenou (pozri v ďalších odôvodneniach).

(26)

Keďže chýbali podrobnejšie informácie o cene, vývozná cena týkajúca sa dovozu príslušného výrobku s pôvodom v Rusku sa stanovila na základe údajov od Eurostatu o dovoze. Vzhľadom na širokú škálu sortimentu uvedeného vo vyhlásení pod určitými číselnými znakmi KN sa vývozná cena stanovila tak, že použitie údajov od Eurostatu sa obmedzilo na druh výrobku (kolená), ktorý predstavuje najväčší objem dovozu a ktorý sa považuje za reprezentatívny z hľadiska všetkých príslušných výrobkov. Vývozná cena teda vychádzala z číselného znaku KN 7307 93 11.

(27)

Vzhľadom na chybné vyhlásenia pri určitých dovozných transakciách z Ruska do Bulharska, Estónska a Litvy, s najväčšou pravdepodobnosťou pre nesprávne zatriedenie výrobkov, sa uvedené číselné údaje od Eurostatu o dovoze museli upraviť. Tieto transakcie sa určili pomocou dovozných štatistík, ktoré sú v databáze k dispozícii podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia, a odstránili sa z výpočtu vývoznej ceny, aby sa zabránilo použitiu skreslenej vývoznej ceny pri výpočte dumpingu.

(28)

Dumpingové rozpätie sa stanovilo porovnaním vývoznej ceny zo závodu vychádzajúcej z údajov od Eurostatu s normálnou hodnotou pre Rusko stanovenou už uvedeným spôsobom.

(29)

Na stanovenie vývoznej ceny zo závodu sa vývozná cena CIF vychádzajúca z údajov od Eurostatu (a opravená s cieľom odstrániť skreslenia uvedené v predchádzajúcom texte) upravila o náklady na dopravu. Na tento účel sa použili náklady na dopravu vypočítané v podnete, keďže sa považovali za primeraný odhad.

(30)

Dumpingové rozpätie pre celú krajinu bolo vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené.

(31)

Na základe uvedených skutočností je dočasné dumpingové rozpätie pre celú krajinu, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(32)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv pri každom z troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov stanovila, či bol jeho celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu reprezentatívny, t. j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja príslušného výrobku na vývoz do Únie. Pri prešetrovaní sa stanovilo, že predaj podobného výrobku na domácom trhu bol reprezentatívny pri všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcoch.

(33)

Komisia potom určila tie druhy výrobku predávané na domácom trhu spoločnosťami s celkovým reprezentatívnym domácim predajom, ktoré boli rovnaké ako druhy predávané na vývoz do Únie alebo sa im veľmi podobali.

(34)

Pri každom druhu podobného výrobku predávaného vyvážajúcimi výrobcami na ich domácom trhu, pri ktorom sa zistilo, že je porovnateľný s druhom príslušného výrobku predávaným na vývoz do Únie, sa stanovilo, či bol predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj konkrétneho druhu výrobku na domácom trhu sa považoval za dostatočne reprezentatívny vtedy, keď objem uvedeného druhu výrobku predaného nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas OP predstavoval približne 5 % celkového objemu porovnateľného druhu výrobku predaného na vývoz do Únie. Pri prešetrovaní sa zistilo, že v prípade každej z týchto troch spoločností bol pri väčšine druhov výrobkov predaj na domácom trhu reprezentatívny.

(35)

Komisia potom preskúmala, či by sa každý druh príslušného výrobku predávaného v reprezentatívnom množstve na domácom trhu mohol považovať za výrobok predávaný pri bežnom obchodovaní v zmysle článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Vykonalo sa to tak, že sa pri každom druhu výrobku stanovil podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(36)

Ak objem predaja daného druhu výrobku predaného za čistú predajnú cenu rovnú vypočítaným výrobným nákladom alebo vyššiu predstavoval viac než 80 % celkového objemu predaja uvedeného druhu a ak vážená priemerná predajná cena bola rovná jednotkovým nákladom alebo vyššia, normálna hodnota podľa druhu výrobku sa vypočítala ako vážený priemer všetkých predajných cien tohto druhu výrobku na domácom trhu.

(37)

Ak objem ziskového predaja daného druhu výrobku predstavoval 80 % celkového objemu predaja uvedeného druhu výrobku alebo menej, alebo ak bola vážená priemerná cena uvedeného druhu nižšia než jednotkové náklady, pri normálnej hodnote sa vychádzalo zo skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena iba ziskového predaja tohto druhu na domácom trhu.

(38)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že ziskový predaj určitých porovnateľných druhov výrobku predstavuje viac než 80 % celkového predaja na domácom trhu, a preto sa v prípade tohto predaja pri výpočte priemernej ceny pre normálnu hodnotu použil celý predaj na domácom trhu. V prípade iných druhov výrobku takisto považovaných za predané pri bežnom obchodovaní sa použil iba ziskový predaj.

(39)

Ak boli všetky druhy výrobku predané so stratou, usúdilo sa, že predaj sa neuskutočnil pri bežnom obchodovaní. V prípade druhov výrobku, ktorých predaj sa neuskutočnil pri bežnom obchodovaní, ako aj v prípade druhov výrobku, ktoré na domácom trhu neboli predané v reprezentatívnych množstvách, sa musela vytvoriť normálna hodnota. Všetky tri prešetrované spoločnosti predávali takéto druhy výrobku na vývoz do Únie, i keď v obmedzených množstvách.

(40)

Na vytvorenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6 základného nariadenia sa vzniknuté predajné, všeobecné a administratívne (ďalej len „PVA“) náklady a vážený priemerný zisk dosiahnutý príslušnými spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami pri domácom predaji podobného výrobku pri bežnom obchodovaní počas obdobia prešetrovania pripočítal k ich vlastným priemerným výrobným nákladom počas obdobia prešetrovania. V prípade druhov výrobku predaných v nereprezentatívnych množstvách na domácom trhu sa na vytvorenie normálnej hodnoty použil vážený priemerný zisk spolu s PVA nákladmi pri bežnom obchodovaní, ktoré sa týkajú tohto nereprezentatívneho predaja.

(41)

Vo všetkých prípadoch sa príslušný výrobok vyviezol nezávislým zákazníkom v Únii, a preto sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, t. j. na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(42)

Jedna z troch spolupracujúcich tureckých spoločností vykázala veľmi obmedzený predaj na vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania. Príslušná spoločnosť tvrdila, že do Únie by rada vyviezla viac, ale nebola schopná dovozcom ponúknuť dostatočne nízke ceny, a tak požadovala, aby sa táto skutočnosť v príslušnej analýze zohľadnila.

(43)

Výpočet dumpingu v prípade tejto spoločnosti však v tejto súvislosti musel vychádzať z jej obmedzeného predaja. Aj keď bol predaj do Únie uskutočnený touto spoločnosťou obmedzený, nemožno ho ignorovať a môže byť jediným základom na výpočet individuálneho dumpingového rozpätia pre túto spoločnosť. Neschopnosť spoločnosti predať viac spôsobená jej údajne vysokými cenami sa v žiadnom prípade nemôže vnímať ako faktor, ktorý vplýva na výpočet dumpingu pre túto spoločnosť.

(44)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnali na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Vhodné úpravy sa povolili vo všetkých prípadoch, pri ktorých sa zistilo, že sú primerané, presné a podložené overenými dôkazmi. Úprava sa povolila najmä v prípade nákladov na dopravu a poistenie vrátane nákladov na dopravu vo vyvážajúcej krajine, zliav, provízií, nákladov na úver a bankových poplatkov.

(45)

Dočasné dumpingové rozpätia boli vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené.

(46)

Podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa individuálne dumpingové rozpätie pre jedného z troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou cenou fakturovanou spoločnosťou pri vývoze príslušného výrobku do Únie.

(47)

Pokiaľ ide o ostatných dvoch tureckých spolupracujúcich výrobcov, z výpočtu ich dumpingu vyplýva, že spoločnosti praktizovali cielený dumping, pokiaľ ide o dané obdobie, ako aj vo vzťahu k daným zákazníkom a regiónom. V skutočnosti existoval jednoznačný model ich vývozných cien, ktorý sa v značnej miere líšil v závislosti od rôznych kupujúcich, regiónov aj období. Výpočet dumpingu vychádzajúci z porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženými priemernými vývoznými cenami okrem toho neodrážal v plnej miere dumping praktizovaný príslušnými dvoma výrobcami.

(48)

Normálna hodnota stanovená na základe váženého priemeru sa preto v ich prípade v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia porovnala s cenami všetkých individuálnych vývozných transakcií smerom do Únie, aby sa vyjadril plný rozsah dumpingu praktizovaného dvoma príslušnými spoločnosťami.

(49)

Pre všetkých nespolupracujúcich tureckých vyvážajúcich výrobcov sa stanovilo zvyškové dumpingové rozpätie. Keďže úroveň spolupráce sa považovala za pomerne nízku (objem vývozu troch spolupracujúcich tureckých spoločností predstavoval menej než 80 % celkového tureckého vývozu do Únie počas OP), zvyškové dumpingové rozpätie sa vypočítalo pomocou primeranej metódy, čím sa dospelo k rozpätiu, ktoré je väčšie než najväčšie z individuálnych rozpätí troch spolupracujúcich spoločností. Toto rozpätie sa stanovilo na základe predaja reprezentatívnych druhov výrobku uskutočneného spolupracujúcim tureckým výrobcom s najväčším dumpingovým rozpätím z týchto troch spolupracujúcich spoločností.

(50)

Na základe uvedených skutočností sú dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(51)

Počas OP vyrábalo podobný výrobok 22 výrobcov v Únii. V zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia predstavuje všetkých 22 existujúcich výrobcov z Únie výrobné odvetvie Únie, a preto sa bude na nich ďalej uvádzať odkaz ako na „výrobné odvetvie Únie“.

(52)

Ako sa uvádza v odôvodnení 7, na troch výrobcov z Únie vybraných do vzorky pripadá približne 50 % celkového predaja podobného výrobku v Únii.

(53)

Pri stanovení spotreby Únie sa vychádzalo z objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie na základe informácií získaných z vyplnených dotazníkov spoločností, ktoré boli vybrané do vzorky, z odhadov týkajúcich sa ostatných výrobcov z Únie, ktoré boli uvedené v podnete, a z údajov od Eurostatu o objeme dovozu.

(54)

Spotreba v Únii zaznamenala medzi rokom 2008 a OP výrazný pokles o 40 %. V roku 2009 sa znížila o 44 %, v roku 2010 zostala na rovnakej úrovni a v OP sa mierne zvýšila o 4 percentuálne body.

Tabuľka 1

Spotreba v Únii

(55)

Komisia preskúmala, či by sa dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Rusku a Turecku mal vyhodnotiť súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(56)

Pri oboch príslušných krajinách sa prešetrovaním ukázalo, že dumpingové rozpätia prekračovali prah de minimis podľa článku 9 ods. 3 základného nariadenia a objem dumpingového dovozu z týchto dvoch krajín nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia.

(57)

Pokiaľ ide o podmienky hospodárskej súťaže medzi dovozom z Ruska a Turecka a podobným výrobkom, z prešetrovania vyplynulo, že výrobcovia z týchto krajín používajú rovnaké predajné kanály a uskutočňujú predaj podobným kategóriám zákazníkov. Z prešetrovania okrem toho vyplynulo, že dovoz z obidvoch týchto krajín vykazoval rastúci trend z hľadiska podielov na trhu v posudzovanom období.

(58)

Dvaja tureckí spolupracujúci vývozcovia tvrdili, že súhrn dovozu z Ruska a Turecka nie je v tomto prípade vhodný, pretože dovoz z týchto krajín vykazuje z hľadiska objemu a cien odlišné trendy.

(59)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že prešetrovaním sa zistilo zvyšovanie dovozu z Ruska, aj keď dovoz z Turecka je z hľadiska objemu pomerne konštantný. Vzhľadom na pokles dopytu v posudzovanom období sa však podiely dovozu z oboch krajín na trhu zvyšujú. Okrem toho sa nezdá, že by ich stanovovanie cien bolo výrazne odlišné, prinajmenšom v období medzi rokom 2009 a OP (vysokú priemernú cenu ruského dovozu v roku 2008 pravdepodobne spôsobilo nesprávne vykazovanie), pričom priemerné ruské ceny sú o niečo nižšie ako priemerné turecké ceny, ale majú k nim veľmi blízko.

(60)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dočasne usúdilo, že všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia boli splnené a dovoz z Ruska a Turecka by sa mal preskúmať súhrnne.

(61)

Objem dumpingového dovozu príslušného výrobku z príslušných krajín na trh Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 46 %. V konkrétnejšom vyjadrení došlo v roku 2009 k zníženiu dovozu o 31 %, po ktorom v roku 2010 nasledovalo jeho prudké zvýšenie o 89 percentuálnych bodov a v OP mierne zníženie o približne 12 percentuálnych bodov. Objem dumpingového dovozu v OP predstavoval 2 935 ton.

Tabuľka 2

Dumpingový dovoz z príslušných krajín

(62)

Zodpovedajúci podiel dumpingového dovozu z príslušných krajín na trhu sa počas posudzovaného obdobia viac ako zdvojnásobil, keďže došlo k jeho zvýšeniu z 2 % na 5 %.

(63)

Tabuľka uvedená ďalej obsahuje priemernú cenu dumpingového dovozu z príslušných krajín na hranici Únie, clo nezaplatené, podľa údajov od Eurostatu. Počas posudzovaného obdobia zostala priemerná cena dovozu z príslušných krajín vo všeobecnosti konštantná na úrovni 1 961 EUR za tonu, okrem roku 2010, keď klesla o približne 150 EUR.

Tabuľka 3

Priemerné ceny dumpingového dovozu

(64)

Vykonalo sa porovnanie cien jednotlivých druhov medzi predajnými cenami tureckých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a predajnými cenami výrobcov z Únie, ktorí boli vybraní do vzorky, v Únii. Keďže ruskí vývozcovia pri prešetrovaní nespolupracovali, podhodnotenie sa vypočítalo pomocou priemerných cien CIF vykázaných Eurostatu a priemerných predajných cien výrobcov z Únie v Únii. V prípade potreby sa vykonali úpravy vo vzťahu k obom príslušným krajinám s cieľom zohľadniť úroveň obchodu a náklady po dovoze vrátane cla v prípade Ruska.

(65)

Z porovnania vyplýva, že počas OP sa príslušným dumpingovým výrobkom s pôvodom v príslušných krajinách predávaným v Únii podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie až o približne 30 %.

(66)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých ekonomických faktorov a indexov, ktoré ovplyvňovali stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(67)

Ako už bolo vysvetlené, Komisia uskutočnila výber vzorky výrobcov z Únie. Na účely analýzy ujmy sa stanovili ukazovatele ujmy na týchto dvoch úrovniach:

(68)

Medzi rokom 2008 a OP sa výroba v Únii znížila o 44 %. V konkrétnejšom vyjadrení klesla v roku 2009 o 47 % a v roku 2010 o ďalšie 2 percentuálne body a potom v OP mierne stúpla o 5 percentuálnych bodov na 53 653 ton.

Tabuľka 4

Výroba

(69)

Výrobná kapacita výrobcov z Únie zostala počas posudzovaného obdobia na konštantnej úrovni vo výške 179 912 ton.

Tabuľka 5

Výrobná kapacita a využitie kapacity

(70)

V roku 2008 sa kapacita využívala na 53 %, v roku 2009 sa jej využitie znížilo na 28 %, v roku 2010 na 27 % a v OP mierne stúplo na 30 %. Keďže kapacita zostala konštantná, vývoj miery využitia zreteľne odráža trend výroby.

(71)

Objem predaja neprepojeným zákazníkom na trhu Únie realizovaného výrobcami z Únie sa v posudzovanom období znížil o 38 %. V roku 2009 klesol predaj o 45 %, na tejto úrovni zostal aj v roku 2010 a počas OP sa nepatrne zvýšil o 7 percentuálnych bodov. Počas OP sa dosiahol úniový predaj vo výške 42 379 ton.

Tabuľka 6

Úniový predaj

(72)

Podiel výrobcov z Únie na trhu zostal v posudzovanom období pomerne stabilný a v OP sa dokonca zvýšil na 72 %. Zvýšený podiel na trhu je odrazom skutočnosti, že objem predaja, ktorí realizovali výrobcovia z Únie, klesol v tomto období o niečo menej ako spotreba.

Tabuľka 7

Podiel výrobcov z Únie na trhu

(73)

Keďže spotreba sa medzi rokom 2008 a OP znížila o 40 %, dospelo sa k záveru, že výrobcovia z Únie nemohli mať prospech zo žiadneho rastu trhu.

(74)

Výrobcovia z Únie vykázali medzi rokom 2008 a OP pokles úrovne zamestnanosti o 18 %. V konkrétnejšom vyjadrení sa počet zamestnaných osôb podstatne znížil z 982 v roku 2008 na 824 v roku 2009, t. j. o 16 %, v roku 2010 sa pohyboval približne na tejto úrovni a v OP klesol ešte hlbšie na 801 zamestnaných osôb.

Tabuľka 8

Zamestnanosť

(75)