PRÍLOHA 1

OZNÁMENIE

[Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)]

PRÍLOHA 2

OZNÁMENIE

[Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)]

PRÍLOHA 3

USPORIADANIE SCHVAĽOVACEJ ZNAČKY SPÄTNÉHO ZRKADLA

(Pozri bod 5.4 tohto predpisu)

Na zobrazenej schvaľovacej značke pripevnenej k spätnému zrkadlu sa uvádza, že zrkadlo je spätným zrkadlom typu L, ktoré bolo schválené v Holandsku (E 4) pod schvaľovacím číslom 002439. Prvé dve číslice schvaľovacieho čísla znamenajú, že schválenie bolo udelené podľa požiadaviek predpisu č. 81 v jeho pôvodnom znení.

Poznámka: Schvaľovacie číslo a doplnkový symbol musia byť umiestnené blízko kruhu a to buď nad, alebo pod písmenom „E“, prípadne vľavo alebo vpravo od uvedeného písmena. Číslice schvaľovacieho čísla musia byť na tej istej strane písmena „E“ a musia smerovať rovnakým smerom. Doplnkový symbol musí byť umiestnený priamo oproti schvaľovaciemu číslu. Je potrebné vyhnúť sa používaniu rímskych číslic pre schvaľovacie čísla, aby sa vylúčila možnosť zámeny s inými symbolmi.

PRÍLOHA 4

USPORIADANIE SCHVAĽOVACÍCH ZNAČIEK VOZIDLA MONTÁŽ SPÄTNÝCH ZRKADIEL

Vzor A

(Pozri bod 15.4 tohto predpisu)

Na zobrazenej schvaľovacej značke pripevnenej na vozidle sa uvádza, že príslušný typ vozidla bol schválený v Holandsku (E 4) podľa predpisu č. 81 pod schvaľovacím číslom 002439. Prvé dve číslice schvaľovacieho čísla znamenajú, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 81 v jeho pôvodnom znení.

Vzor B

(Pozri bod 15.5 tohto predpisu)

Na zobrazenej schvaľovacej značke pripevnenej na vozidle sa uvádza, že príslušný typ vozidla bol schválený v Holandsku (E 4) podľa predpisov č. 81 a 47 (1). Prvé dve číslice schvaľovacích čísiel udávajú, že k dátumu udelenia príslušných schválení nebol predpis č. 81 zmenený a predpis č. 47 už zahŕňal sériu zmien 01.

(1)  Druhé číslo sa uvádza iba ako príklad.

PRÍLOHA 5

SKÚŠOBNÁ METÓDA ZISŤOVANIA ODRÁŽAVOSTI

1.   VYMEDZENIE POJMOV

1.1.   Normalizovaný druh svetla CIE A (1)

1.2.   Normalizovaný zdroj CIE A (1): plynom plnená žiarovka s wolframovým vláknom s korelovanou prevádzkovou teplotou farby T68 = 2 855,6 K.

1.3.   Normalizovaný kolorimetrický pozorovací prístroj CIE 1931 (1): prijímač žiarenia, ktorého kolorimetrické charakteristiky zodpovedajú spektrálnym trichromatickým hodnotám , y(λ), z(λ) (pozri tabuľku).

1.4.   Spektrálne trichromatické zložky CIE (1): trichromatické hodnoty spektrálnych zložiek isoenergetického spektra v systéme CIE (XYZ).

1.5.   Fotopické videnie (1): videnie normálnym okom, ak je prispôsobené hladinám jasu najmenej niekoľko kandel na štvorcový meter.

2.   PRÍSTROJ

2.1.   Všeobecne

2.2.   Spektrálne charakteristiky svetelného zdroja a prijímača.

2.3.   Geometrické podmienky

2.4.   Elektrické charakteristiky súpravy optický snímač – indikátor

Výkon optického snímača udaný indikátorom musí byť lineárne závislý od intenzity osvetlenia fotosenzitívnej oblasti. Musia byť k dispozícii prostriedky (elektrické a/alebo optické) na uľahčenie nulovacieho a kalibračného nastavenia. Také prostriedky nesmú ovplyvniť lineárnosť alebo spektrálne charakteristiky prístroja. Presnosť súpravy prijímač-indikátor musí byť ± 2 % plného rozsahu stupnice alebo ± 10 % odčítanej hodnoty, podľa toho, ktorá hodnota je menšia.

2.5.   Držiak vzorky

V tomto mechanizme sa musí dať umiestniť skúšobná vzorka tak, aby sa osi ramena zdroja a prijímača pretínali na odrazovej ploche. Odrazová plocha môže byť umiestnená vo vnútri vzorky zrkadla alebo na niektorej z jeho strán, podľa toho, či ide o typ spätného zrkadla s vonkajším alebo vnútorným zrkadlením, alebo o prizmatické vyklápacie zrkadlo.

3.   POSTUP

3.1.   Metóda priamej kalibrácie

3.2.   Metóda nepriamej kalibrácie

Metóda nepriamej kalibrácie je použiteľná v prípade tých prístrojov, ktoré majú stály zdroj a stálu geometriu prijímača. Vyžaduje sa vhodne kalibrovaný a udržiavaný štandard odrážavosti. Týmto referenčným štandardom by prednostne malo byť ploché zrkadlo s hodnotou odrážavosti čo najbližšou hodnote skúšobných vzoriek.

3.3.   Meranie nerovinných (vypuklých) zrkadiel

Meranie odrážavosti nerovinných (vypuklých) zrkadiel si vyžaduje použitie prístrojov s Ulbrichtovou guľou v prijímači (pozri obrázok 2). Ak stupnica indukujúceho meracieho prístroja ukazuje počet dielikov ne pri referenčnom štandardnom zrkadle s odrážavosťou E %, tak počet dielikov nx pri zrkadle s neznámou odrážavosťou bude zodpovedať odrážavosti X % danej vzorcom:

SPEKTRÁLNE TRICHROMATICKÉ HODNOTY PRE NORMALIZOVANÝ KOLOMETRICKÝ POZOROVACÍ PRÍSTROJ CIE 1931 (2)

[Táto tabuľka bola prevzatá z publikácie CIE 50 (45) (1970)]

Vysvetľujúci obrázok

Príklad zariadenia na meranie koeficientu odrážavosti sférických zrkadiel

(1)  Definície prevzaté z publikácie CIE 50 (45), Medzinárodný elektronický slovník, skupina 45: osvetlenie.

(2)  Skrátená tabuľka. Hodnoty sú zaokrúhlené na štyri desatinné miesta.

(3)  Zmenené v roku 1966 (z 3 na 2).

PRÍLOHA 6

POSTUP NA STANOVENIE POLOMERU ZAKRIVENIA „r“ ODRAZOVEJ PLOCHY ZRKADLA

1.   Merania

1.1.   Vybavenie

Používa sa prístroj na meranie polomeru krivosti gule („sférometer“) opísaný na obrázku.

1.2.   Meracie body

2.   Výpočet polomeru zakrivenia (r)

„r“ vyjadrený v mm sa vypočíta podľa vzorca:

kde rp1 je polomer zakrivenia v prvom meracom bode, rp2 v druhom a rp3 v treťom meracom bode.

PRÍLOHA 7

KONTROLA ZHODY VÝROBY

1.   VYMEDZENIE POJMOV

Na účely tejto prílohy:

„typ vychyľovacieho systému“ je daná kombinácia osí, otočných bodov a iných mechanizmov rozčleňujúcich zrkadlo, ktorou sa zaručuje vychýlenie (poddajnosť) spätného zrkadla v smere príslušného nárazu.

2.   SKÚŠKY

Spätné zrkadlá sa musia podrobiť týmto skúškam:

2.1.   Odrazová plocha

2.2.   Vychyľovací systém

skúška nárazom podľa požiadaviek bodu 8.2 tohto predpisu.

3.   FREKVENCIA A VÝSLEDKY SKÚŠOK

3.1.   Overenie menovitého polomeru zakrivenia a meranie rozdielov medzi polomermi zakrivenia

3.2.   Skúška nárazom

3.3.   Výber vzoriek

Pri výbere vzoriek určených na skúšky sa zohľadní množstvo vyrobených kusov každého typu spätných zrkadiel.

PRÍLOHA 1A

OZNÁMENIE

[Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)]

PRÍLOHA 1B

OZNÁMENIE

[Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)]

PRÍLOHA 2

USPORIADANIE SCHVAĽOVACEJ ZNAČKY A SCHVAĽOVACÍCH ÚDAJOV

(Pozri bod 4.2. tohto predpisu)

Zobrazená schvaľovacia značka udáva, že príslušný výrobok bol schválený vo Francúzsku (E2) podľa predpisu č. 90 pod schvaľovacím číslom C0359/7248. Prvé dve číslice schvaľovacieho čísla udávajú, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 90 zmeneného sériou zmien 02.

Príklad označenia súpravy doštičiek

Príklad označenia súpravy čeľustí

Príklad označenia obloženia bubnovej brzdy

PRÍLOHA 3

POŽIADAVKY NA SÚPRAVY VÝMENNÉHO BRZDOVÉHO OBLOŽENIA NA VOZIDLÁ KATEGÓRIÍ M1, M2 A N1

1.   Zhoda s predpisom č. 13 alebo 13-H

Zhoda s požiadavkami predpisu č. 13 alebo 13-H sa preukáže pri skúške vozidla.

1.1.   Príprava vozidla

1.1.1.   Skúšobné vozidlo

Vozidlo reprezentujúce typ, resp. typy, pre ktoré sa požaduje schválenie súpravy výmenného brzdového obloženia, musí byť vybavené typom súprav výmenného brzdového obloženia, pre ktorý sa požaduje schválenie, a musí byť vybavené prístrojmi na skúšanie bŕzd podľa predpisov č. 13 a 13-H.

Brzdové obloženia predložené na skúšanie sa musia namontovať na príslušné brzdy a pokiaľ nie je stanovený fixný postup obrusovania, musia byť obrúsené podľa pokynov výrobcu po dohode s technickou službou.

1.1.2.   Postup zabehávania (obrusovania)

1.1.2.1.   Všeobecné podmienky

Súpravy brzdového obloženia predložené na skúšku sa namontujú na príslušné brzdy. V prípade súprav výmenného brzdového obloženia sa musia použiť nové brzdové obloženia. Obloženia bubnovej brzdy musia byť opracované tak, aby sa na začiatku dosiahol najlepší možný kontakt medzi obloženiami a bubnom, resp. bubnami. Skúšobné vozidlo je plne zaťažené.

Pôvodné súpravy brzdového obloženia použité na porovnávaciu skúšku, ktoré sú už namontované na skúšobnom vozidle, sa môžu použiť za predpokladu, že sú v dobrom stave a neboli opotrebené na viac než 20 percent svojej pôvodnej hrúbky. Nesmú vykazovať poškodenie, praskliny, nadmernú koróziu alebo znaky prehriatia. Musia sa zabehnúť ďalej opísaným postupom.

1.1.2.2.   Postup

Vykoná sa aspoň 100 zabrzdení na prejdenom úseku dlhom minimálne 50 km pri meniacich sa spomaleniach (aspoň od 1 m/s2 do 5 m/s2) s počiatočnými rýchlosťami 50 km/h a 120 km/h. Aspoň trikrát počas postupu zabehávania sa musí dosiahnuť rozsah teplôt od 250 °C do 500 °C v prípade súprav doštičiek alebo od 150 °C do 250 °C v prípade súprav obloženia bubnovej brzdy (merané na trecej ploche kotúča alebo bubna). Teploty nesmú presiahnuť 500 °C v prípade súprav doštičiek a 250 °C v prípade súprav obloženia bubnovej brzdy.

1.1.2.3.   Kontrola účinnosti

Brzdením len jednej nápravy sa päťkrát použije brzda na zabrzdenie zo 70 km/h na 0 km/h (predná náprava) a zo 45 km/h na 0 km/h (zadná náprava), pri tlaku v obvode 4 MPa (1) a s počiatočnou teplotou 100 °C pri každom zastavení. Päť po sebe idúcich rôznych výsledkov musí ostať v rámci prípustnej odchýlky 0,6 m/s2 (predná náprava) alebo 0,4 m/s2 (zadná náprava) ich strednej hodnoty plného spomalenia.

Ak táto požiadavka nie je splnená, postup zabehávania podľa bodu 1.1.2.2 sa musí predĺžiť a kontrola účinnosti podľa bodu 1.1.2.3 sa musí zopakovať.

1.2.   Brzdový systém vozidla sa musí skúšať podľa požiadaviek pre kategóriu daného vozidla (M1, M2 alebo N1) uvedených buď v bodoch 1 a 2 prílohy 4 k predpisu č. 13, alebo v bodoch 1 a 2 prílohy 3 k predpisu č. 13-H v závislosti od pôvodného typového schválenia systému. Platné požiadavky alebo skúšky sú:

1.2.1.   Systém prevádzkovej brzdy vozidla

1.2.1.1.   Skúška typu 0 s vypnutým motorom pri naloženom vozidle podľa bodu 1.4.2 prílohy 4 k predpisu 13 alebo bodu 1.4.2 prílohy 3 k predpisu 13-H.

1.2.1.2.   Skúška typu 0 so zapnutým motorom pri naloženom a nenaloženom vozidle podľa bodov 1.4.3.1 (skúška stability) a 1.4.3.2 (len skúška s počiatočnou rýchlosťou v = 0,8 vmax) prílohy 4 k predpisu č. 13 alebo bodov 1.4.3.1 a 1.4.3.2 prílohy 3 k predpisu č. 13-H.

1.2.1.3.   Skúška typu I podľa bodu 1.5 prílohy 4 k predpisu č. 13 alebo bodu 1.5 prílohy 3 k predpisu č. 13-H.

1.2.2.   Núdzový (sekundárny) brzdový systém

1.2.2.1.   Skúška typu 0 s vypnutým motorom pri naloženom vozidle podľa bodu 2.2 prílohy 4 k predpisu č. 13 alebo bodu 2.2 prílohy 3 k predpisu č. 13-H (túto skúšku je možné vynechať v prípadoch, keď je zrejmé, že požiadavky sú splnené, napr. pri diagonálne delenom brzdovom systéme).

1.2.3.   Systém parkovacej brzdy vozidla

(Platí, len ak sa brzdy, na ktoré sa brzdové obloženie schvaľuje, používajú na parkovanie.)

1.2.3.1.   Skúška parkovacej brzdy na naklonenom svahu so sklonom 18 percent pri naloženom vozidle podľa bodu 2.3.1 prílohy 4 k predpisu č. 13 alebo skúška parkovacej brzdy so sklonom 20 percent pri naloženom vozidle podľa bodu 2.3.1 prílohy 3 k predpisu č. 13-H.

1.3.   Vozidlo musí spĺňať všetky príslušné požiadavky uvedené v bode 2 prílohy 4 k predpisu č. 13 alebo bodu 2 prílohy 3 k predpisu č. 13-H pre danú kategóriu vozidla.

2.   Dodatočné požiadavky

Zhoda s dodatočnými požiadavkami sa preukáže použitím jednej z dvoch nasledujúcich metód:

2.1.   Skúška vozidla (skúška delených náprav)

V prípade tejto skúšky musí byť vozidlo plne naložené a každé zabrzdenie sa vykoná s vypnutým motorom a na rovnej ceste.

Ovládanie systému prevádzkovej brzdy vozidla musí byť vybavené prostriedkami oddeľujúcimi brzdy prednej a zadnej nápravy tak, aby sa obe mohli používať nezávisle od seba.

Ak sa požaduje schválenie súpravy brzdového obloženia na brzdy prednej nápravy, brzdy zadnej nápravy musia zostať počas skúšky nečinné.

Ak sa požaduje schválenie súpravy brzdového obloženia na brzdy zadnej nápravy, brzdy prednej nápravy musia zostať počas skúšky nečinné.

2.1.1.   Skúška rovnocennosti brzdného účinku za studena

Porovnanie brzdného účinku výmenného brzdového obloženia a pôvodného brzdového obloženia sa vykoná porovnaním výsledkov skúšok podľa nasledujúcej metódy:

2.1.2.   Skúška citlivosti na rýchlosť

2.1.2.1.   S použitím sily na pedál podľa bodu 2.1.1.2 tejto prílohy a s počiatočnou teplotou brzdy ≤ 100 °C sa vykonajú tri zabrzdenia pri každej z týchto rýchlostí:

2.1.2.2.   Pre každú skupinu troch zabrzdení sa z výsledkov urobí priemer a tieto stredné hodnoty plného spomalenia sa zakreslia v závislosti od rýchlosti.

2.1.2.3.   Stredné hodnoty plného spomalenia zaznamenané pri vyšších rýchlostiach musia spadať do 15 percent spomalení zaznamenaných pre najnižšie rýchlosti.

2.2.   Skúška na zotrvačníkovom dynamometri

2.2.1.   Skúšobné vybavenie

Na účely skúšky musí byť zotrvačníkový dynamometer vybavený brzdou daného vozidla. Dynamometer musí byť vybavený prístrojmi na priebežné zaznamenávanie rýchlosti otáčania, brzdného momentu, tlaku v brzdovom obvode, počtu otáčok po použití bŕzd, času brzdenia a teploty rotora brzdy.

2.2.2.   Skúšobné podmienky

2.2.2.1.   Rotačná hmotnosť dynamometra musí zodpovedať polovici maximálnej hmotnosti vozidla pripadajúcej na príslušnú nápravu, ako aj polomeru otáčania najväčšej pneumatiky, ktorá je povolená na typ, resp. typy vozidla.

2.2.2.2.   Počiatočná rotačná rýchlosť dynamometra musí zodpovedať lineárnej rýchlosti vozidla, stanovenej v bodoch 2.2.3 a 2.2.4 tejto prílohy a musí byť založená na polomere dynamického otáčania pneumatiky.

2.2.2.3.   Brzdové obloženia predložené na skúšanie musia byť pripevnené k príslušným brzdám a zabehnuté (obrúsené) podľa tohto postupu:

Prvá fáza obrusovania, 64 brzdení z 80 km/h na 30 km/h pri rôznych tlakoch v obvode:

Druhá fáza obrusovania, 10 zabrzdení zo 100 km/h na 5 km/h pri spomalení 0,4 g a zvyšujúcich sa počiatočných teplotách:

Zotavenie, 18 zabrzdení z 80 km/h na 30 km/h pri tlaku v obvode 3 000 kPa:

2.2.2.4.   Brzda sa použije 5-krát na zabrzdenie z 80 km/h na 0 km/h pri tlaku v obvode 4 MPa a s počiatočnou teplotou 100 °C pri každom zabrzdení. Päť po sebe nasledujúcich rozdielnych výsledkov musí zostať v rámci prípustnej odchýlky 0,6 m/s ich strednej hodnoty plného spomalenia.

Ak táto požiadavka nie je splnená, musí sa zopakovať prvá časť zabehávacieho postupu „prvá fáza obrusovania“, až kým sa nedosiahne požadovaný stabilný účinok.

2.2.2.5.   Povolené je použiť chladiaci vzduch. Rýchlosť prúdenia vzduchu na brzdu počas jej použitia musí byť:

Vvzduch = 0,33 v

kde:

2.2.3.   Skúška rovnocennosti brzdného účinku za studena

Porovnanie brzdného účinku súpravy výmenného brzdového obloženia a pôvodnej súpravy brzdového obloženia sa vykoná porovnaním výsledkov skúšania podľa tejto metódy:

2.2.3.1.   Z počiatočnej rýchlosti 80 km/h pre kategórie M1 a N1 a 60 km/h pre kategóriu M2 pri teplote brzdy ≤ 100 °C sa na začiatku každého zabrzdenia vykoná minimálne šesť zabrzdení so zvyšujúcim sa intervalom účinku tak, že sa pôsobí zvýšeným tlakom v obvode až do dosiahnutia strednej hodnoty plného spomalenia 6 m/s2.

2.2.3.2.   Zaznamená a zakreslí sa tlak v obvode a stredná hodnota plného spomalenia na každé zabrzdenie a určí sa tlak v obvode potrebný na dosiahnutie brzdného spomalenia 5 m/s2.

2.2.3.3.   Brzdné účinky súpravy výmenného brzdového obloženia sa považujú za porovnateľné s účinkami pôvodnej súpravy brzdového obloženia, ak sú dosiahnuté stredné hodnoty úplného spomalenia pri rovnakej ovládacej sile alebo rovnakom tlaku v obvode v horných dvoch tretinách zakreslenej krivky v rozsahu do 15 percent hodnôt získaných v prípade pôvodnej súpravy brzdového obloženia.

2.2.4.   Skúška citlivosti na rýchlosť

2.2.4.1.   S použitím tlaku v obvode podľa bodu 2.2.3.2 a s počiatočnou teplotou brzdy ≤ 100 °C sa vykonajú tri zabrzdenia z rýchlostí otáčania zodpovedajúcich lineárnym rýchlostiam vozidla:

75 km/h, 120 km/h a dodatočne 160 km/h, kde vmax prekračuje 150 km/h.

2.2.4.2.   Pre každú skupinu troch zabrzdení sa z výsledkov urobí priemer a tieto stredné hodnoty plného spomalenia sa zakreslia v závislosti od rýchlosti.

2.2.4.3.   Stredné hodnoty plného spomalenia zaznamenané pri vyšších rýchlostiach musia spadať do 15 percent spomalení zaznamenaných pre najnižšie rýchlosti.

(1)  V prípade iných než hydraulických brzdových systémov by sa mala použiť ekvivalentná vstupná hodnota.

PRÍLOHA 4

POŽIADAVKY NA SÚPRAVY VÝMENNÝCH BRZDOVÝCH OBLOŽENÍ A OBLOŽENIA BUBNOVEJ BRZDY PRE VOZIDLÁ KATEGÓRIÍ M3, N2 A N3

1.   Skúška vozidla

1.1.   Skúšobné vozidlo

Vozidlo reprezentujúce typ, resp. typy, pre ktoré sa požaduje schválenie súpravy výmenného brzdového obloženia alebo obloženia bubnovej brzdy musí byť vybavené typom súprav brzdového obloženia alebo obložení bubnovej brzdy, pre ktorý sa požaduje schválenie, a musí byť vybavené prístrojmi na skúšanie bŕzd podľa predpisu č. 13.

Brzdové obloženia predložené na skúšanie sa musia namontovať na príslušné brzdy a pokiaľ nie je stanovený fixný postup obrusovania, musia byť obrúsené podľa pokynov výrobcu po dohode s technickou službou.

1.2.   Skúšky a požiadavky

1.2.1.   Zhoda s predpisom č. 13

1.2.1.1.   Brzdový systém vozidla sa musí skúšať podľa požiadaviek pre príslušné kategórie vozidiel (M3, N2 alebo N3) v bodoch 1 a 2 prílohy 4 predpisu č. 13. Platné požiadavky alebo skúšky sú:

1.2.1.1.1.   Systém prevádzkovej brzdy vozidla

1.2.1.1.1.1.   Skúška typu 0 s vypnutým motorom pri naloženom vozidle

1.2.1.1.1.2.   Skúška typu 0 so zapojeným motorom pri naloženom a nenaloženom vozidlom podľa bodov 1.4.3.1 (skúška stability) a 1.4.3.2 (len skúška s počiatočnou rýchlosťou v = 0,8 vmax) prílohy 4 k predpisu č. 13.

1.2.1.1.1.3.   Skúška typu I podľa bodov 1.5.1 a 1.5.3 prílohy 4 k predpisu č. 13.

1.2.1.1.1.4.   Skúška typu II

Naložené vozidlo musí byť skúšané takým spôsobom, že prívod energie zodpovedá prívodu zaznamenanému za rovnaký časový úsek s naloženým vozidlom pri priemernej rýchlosti 30 km/h na svahu s klesaním 2,5 percent na vzdialenosť 6 km s vyradeným prevodovým stupňom pri odoberaní brzdnej energie len systémom prevádzkovej brzdy vozidla.

1.2.1.1.2.   Núdzový (sekundárny) brzdový systém

1.2.1.1.2.1.   Skúška typu 0 s vypnutým motorom pri naloženom vozidle (túto skúšku je možné vynechať v prípade, že je súčasťou skúšok podľa bodu 1.2.2 tejto prílohy).

1.2.1.1.3.   Systém parkovacej brzdy vozidla

(uplatniteľný len ak sa brzdy, pre ktoré sa žiada schválenie brzdového obloženia, používajú na parkovanie).

1.2.1.1.3.1.   Skúška na klesajúcom svahu so sklonom 18 percent pri naloženom vozidle

1.2.1.2.   Vozidlo musí spĺňať všetky príslušné požiadavky uvedené v bode 2 prílohy 4 predpisu č. 13 pre danú kategóriu vozidiel.

1.2.2.   Dodatočné požiadavky (skúška delených náprav)

V prípade skúšok uvedených ďalej musí byť vozidlo plne naložené a každé zabrzdenie sa vykoná s vypnutým motorom a na rovnej ceste.

Ovládanie systému prevádzkovej brzdy vozidla musí byť vybavené prostriedkami oddeľujúcimi brzdy prednej a zadnej nápravy tak, aby sa obe mohli používať nezávisle od seba.

Ak sa požaduje schválenie súpravy brzdového obloženia alebo obloženia bubnovej brzdy na brzdy prednej nápravy, brzdy zadnej nápravy musia zostať počas skúšky nečinné.

Ak sa požaduje schválenie súpravy brzdového obloženia alebo obloženia bubnovej brzdy na brzdy zadnej nápravy, brzdy prednej nápravy musia zostať počas skúšky nečinné.

1.2.2.1.   Skúška rovnocennosti brzdného účinku za studena

Porovnanie brzdného účinku súpravy výmenného brzdového obloženia alebo výmenného obloženia bubnovej brzdy s pôvodnou súpravou brzdového obloženia alebo pôvodným obložením bubnovej brzdy za studena sa vykoná porovnaním výsledkov skúšania podľa nasledujúcej metódy.

1.2.2.1.1.   Vykoná sa minimálne šesť za sebou nasledujúcich zabrzdení so zvyšujúcim sa intervalom účinku tak, že sa pôsobí silou na brzdový pedál alebo tlakom v obvode až do zablokovania kolesa alebo až na strednú hodnotu plného spomalenia 3,5 m/s2 alebo až do vyvinutia maximálnej sily na pedál alebo maximálneho tlaku v obvode z počiatočnej rýchlosti 45 km/h s teplotou brzdy ≤ 100 °C na začiatku každého zabrzdenia.

1.2.2.1.2.   Zaznamená a zakreslí sa sila na pedál alebo tlak v obvode a stredná hodnota plného spomalenia na každé zabrzdenie a určí sa sila na pedál alebo tlak v obvode potrebný na dosiahnutie (ak je to možné) strednej hodnoty plného spomalenia 3 m/s2. Ak tieto hodnoty nie je možné dosiahnuť, môže sa alternatívne určiť sila pôsobiaca na pedál, prípadne tlak v obvode potrebný na dosiahnutie maximálneho spomalenia.

1.2.2.1.3.   Brzdné účinky súpravy výmenného brzdového obloženia alebo výmenného obloženia bubnovej brzdy sa považujú za porovnateľné s účinkami pôvodnej súpravy brzdového obloženia alebo pôvodného obloženia bubnovej brzdy, ak stredné hodnoty plného spomalenia dosiahnuté pri rovnakej ovládacej sile alebo rovnakom tlaku v obvode v horných dvoch tretinách zakreslenej krivky sú v rozsahu do 15 percent hodnôt získaných v prípade pôvodnej súpravy brzdového obloženia alebo pôvodného obloženia bubnovej brzdy.

1.2.2.2.   Skúška citlivosti na rýchlosť

1.2.2.2.1.   S použitím sily na pedál podľa bodu 1.2.2.1.2 tejto prílohy a s počiatočnou teplotou brzdy ≤ 100 °C sa vykonajú tri zabrzdenia pri každej z týchto rýchlostí:

1.2.2.2.2.   Pre každú skupinu troch zabrzdení sa z výsledkov urobí priemer a tieto stredné hodnoty plného spomalenia sa zakreslia v závislosti od rýchlosti.

1.2.2.2.3.   Stredné hodnoty plného spomalenia zaznamenané pri vyšších rýchlostiach musia spadať do 25 percent spomalení zaznamenaných pre najnižšie rýchlosti.

2.   Skúška na zotrvačníkovom dynamometri

2.1.   Skúšobné vybavenie

Na účely skúšky musí byť zotrvačníkový dynamometer vybavený brzdou daného vozidla. Dynamometer musí byť vybavený prístrojmi na priebežné zaznamenávanie rýchlosti otáčania, brzdného momentu, tlaku v brzdovom obvode, počtu otáčok po použití bŕzd, času brzdenia a teploty rotora brzdy.

2.1.1.   Skúšobné podmienky

2.1.1.1.   Rotačná hmotnosť dynamometra musí zodpovedať polovici podielu nápravy predstavujúcemu 0,55 z maximálnej hmotnosti vozidla a polomeru otáčania najväčšej pneumatiky, ktorá je povolená pre daný typ, resp. typy vozidla.

2.1.1.2.   Počiatočná rýchlosť otáčania dynamometra musí zodpovedať lineárnej rýchlosti vozidla stanovenej v bodoch uvedených ďalej a musí vychádzať z priemeru dynamického polomeru valenia najväčšej a najmenšej pneumatiky, ktoré sú povolené pre daný typ vozidla, resp. vozidiel.

2.1.1.3.   Súpravy brzdových obložení alebo brzdové obloženia bubnovej brzdy predložené na skúšanie sa musia namontovať na danú brzdu a pokiaľ nie je stanovený fixný postup obrusovania, musia byť obrúsené podľa pokynov výrobcu po dohode s technickou službou.

2.1.1.4.   Ak sa používa chladiaci vzduch, rýchlosť prúdenia vzduchu na brzdu musí byť:

vvzduch = 0,33v

kde:

2.1.1.5.   Ovládací valček namontovaný na brzdu musí mať najmenší rozmer, ktorý je povolený pre daný typ, resp. typy vozidla.

2.2.   Skúšky a požiadavky

2.2.1.   Skúšky prevzaté z predpisu č. 13

2.2.1.1.   Skúška typu 0

Z počiatočnej rýchlosti 60 km/h pri teplote brzdy ≤ 100 °C na začiatku každého zabrzdenia sa vykoná minimálne šesť zabrzdení v odstupňovaných intervaloch so zvyšujúcim sa tlakom v obvode až na hodnotu, ktorá je trvalo zaručená brzdovým systémom typu resp. typov vozidla (napr. spínací tlak kompresora). Musí sa dosiahnuť stredná hodnota plného spomalenia aspoň 5 m/s2.

2.2.1.2.   Skúška typu 0, účinnosť pri vysokej rýchlosti

Vykonajú sa tri zabrzdenia pri teplote brzdy ≤ 100 °C na začiatku každého zabrzdenia z rýchlosti 100 km/h v prípade, že sa schválenie týka vozidiel kategórie N2 a 90 km/h v prípade vozidiel kategórií M3 a N3 s použitím garantovaného tlaku v obvode, ako je definovaný v bode 2.2.1.1. Priemer dosiahnutých stredných hodnôt plného spomalenia z troch zabrzdení musí byť aspoň 4 m/s2.

2.2.1.3.   Skúška typu I

2.2.1.3.1.   Postup zahrievania

Vykoná sa 20 následných rovnomerných zabrzdení s v1 = 60 km/h a v2 = 30 km/h v časových cykloch 60 sekúnd pri počiatočnej teplote brzdy ≤ 100 °C pri prvom použití. Tlak v obvode musí zodpovedať spomaleniu 3 m/s2 pri prvom použití a musí zostať konštantný pri následných zabrzdeniach.

2.2.1.3.2.   Účinnosť so zahriatymi brzdami

Po dokončení postupu zahrievania sa musí zmerať účinnosť so zahriatymi brzdami podľa podmienok bodu 2.2.1.1, s použitím garantovaného tlaku v obvode, ako je definovaný v bode 2.2.1.1 (teplotné podmienky môžu byť rozdielne). Stredná hodnota plného spomalenia so zahriatymi brzdami nesmie byť menšia ako 60 percent hodnoty dosiahnutej so studenou brzdou alebo 4 m/s2.

2.2.1.3.3.   Regenerácia bŕzd

120 sekúnd po skúške účinnosti so zahriatymi brzdami sa najmenej v dvojminútových intervaloch vykoná 5 úplných zastavení z počiatočnej rýchlosti 60 km/h s tlakom v obvode použitým v bode 2.2.1.3.1. Na začiatku piateho zabrzdenia musí byť teplota brzdy ≤ 100 °C a dosiahnutá stredná hodnota plného spomalenia musí byť v rámci 10 percent strednej hodnoty plného spomalenia vypočítanej zo vzťahu medzi tlakom v obvode a spomalením pri skúške typu 0 v rýchlosti 60 km/h.

2.2.1.4.   Skúška typu II

2.2.1.4.1.   Postup zahrievania

Brzdy musia byť zahriate konštantným brzdným momentom zodpovedajúcim spomaleniu 0,15 m/s2 pri konštantnej rýchlosti 30 km/h počas 12 minút.

2.2.1.4.2.   Účinnosť so zahriatymi brzdami

Po dokončení postupu zahrievania sa musí zmerať účinnosť so zahriatymi brzdami podľa podmienok bodu 2.2.1.1, s použitím garantovaného tlaku v obvode, ako je definovaný v bode 2.2.1.1 (teplotné podmienky môžu byť rozdielne). Stredná hodnota plného spomalenia so zahriatymi brzdami nesmie byť menšia ako 3,75 m/s2.

2.2.1.5.   Statická skúška parkovacieho účinku

2.2.1.5.1.   Pre celý rozsah použití sa určí najhorší prípad z hľadiska vstupnej sily pôsobenia na brzdu, maximálnej hmotnosti vozidla brzdeného jednou nápravou a priemeru pneumatiky.

2.2.1.5.2.   Na brzdu sa pôsobí vstupnou silou stanovenou podľa bodu 2.2.1.5.1.

2.2.1.5.3.   Na hriadeľ dynamometra sa pôsobí pomaly sa zväčšujúcim momentom tak, aby došlo k otočeniu bubna alebo kotúča. Odmeria sa výstupný moment na brzde vo chvíli, keď sa hriadeľ dynamometra začne pohybovať a vypočíta sa zodpovedajúca brzdná sila na nápravu použitím polomeru pneumatiky určeného podľa bodu 2.2.1.5.1.

2.2.1.5.4.   Brzdná sila zmeraná podľa bodu 2.2.1.5.3 delená polovicou hmotnosti vozidla určenej podľa bodu 2.2.1.5.1 musí poskytovať koeficient aspoň 0,18.

2.2.2.   Skúška rovnocennosti brzdného účinku za studena

Porovnanie brzdného účinku súpravy výmenného brzdového obloženia alebo výmenného obloženia bubnovej brzdy s pôvodnou súpravou brzdového obloženia alebo pôvodným obložením bubnovej brzdy za studena sa vykoná porovnaním výsledkov skúšky typu 0 predpísanej v bode 2.2.1.1.

2.2.2.1.   Skúška typu 0 podľa bodu 2.2.1.1 sa musí vykonať s jednou sadou pôvodnej súpravy brzdového obloženia alebo pôvodného obloženia bubnovej brzdy.

2.2.2.2.   Brzdné účinky súpravy výmenného brzdového obloženia alebo výmenného obloženia bubnovej brzdy sa považujú za porovnateľné s účinkami pôvodnej súpravy brzdového obloženia alebo pôvodného obloženia bubnovej brzdy, ak sú dosiahnuté stredné hodnoty plného spomalenia pri rovnakom tlaku v obvode v horných dvoch tretinách zakreslenej krivky v rozsahu do 15 percent hodnôt získaných v prípade pôvodnej súpravy brzdového obloženia alebo pôvodného obloženia bubnovej brzdy.

2.2.3.   Skúška citlivosti na rýchlosť

2.2.3.1.   S použitím garantovaného tlaku v obvode podľa bodu 2.2.1.1 tejto prílohy a s počiatočnou teplotou brzdy ≤ 100 °C sa vykonajú tri zabrzdenia pri každej z týchto rýchlostí:

2.2.3.2.   Pre každú skupinu troch zabrzdení sa z výsledkov vypočíta priemer a dané stredné hodnoty plného spomalenia sa zakreslia v závislosti od rýchlosti.

2.2.3.3.   Stredné hodnoty plného spomalenia zaznamenané pri vyšších rýchlostiach musia byť v rozsahu do 25 percent spomalení zaznamenaných pre najnižšie rýchlosti.

PRÍLOHA 5

POŽIADAVKY NA SÚPRAVY VÝMENNÉHO BRZDOVÉHO OBLOŽENIA PRE VOZIDLÁ NA VOZIDLÁ KATEGÓRIÍ O1 A O2

1.   Všeobecne

Metóda skúšania opísaná v tejto prílohe je založená na skúške na zotrvačníkovom dynamometri. Alternatívne sa skúšky môžu vykonať na skúšobnom vozidle alebo na valcovom dynamometri za predpokladu, že sa dosiahnu rovnaké skúšobné podmienky a rovnaké namerané parametre ako pri skúške na zotrvačníkovom dynamometri.

2.   Skúšobné vybavenie

Na účely skúšky musí byť zotrvačníkový dynamometer vybavený brzdou daného vozidla. Dynamometer musí byť vybavený prístrojmi na priebežné zaznamenávanie rýchlosti otáčania, brzdného momentu, tlaku v brzdovom obvode alebo ovládacej sily, počtu otáčok po použití bŕzd, času brzdenia a teploty rotora brzdy.

2.1.   Skúšobné podmienky

2.1.1.   Rotačná hmotnosť dynamometra musí zodpovedať polovici maximálnej hmotnosti vozidla pripadajúcej na príslušnú nápravu, ako aj polomeru otáčania najväčšej pneumatiky, ktorá je povolená na typ, resp. typy vozidla.

2.1.2.   Počiatočná rýchlosť otáčania dynamometra musí zodpovedať lineárnej rýchlosti vozidla stanovenej v bode 3.1 tejto prílohy a musí byť založená na dynamickom polomere otáčania najmenšej pneumatiky, ktorá je povolená pre takýto typ, resp. typy vozidla.

2.1.3.   Brzdové obloženia predložené na skúšanie sa musia namontovať na príslušné brzdy a pokiaľ nie je stanovený fixný postup obrusovania, musia byť obrúsené podľa pokynov výrobcu po dohode s technickou službou.

2.1.4.   Ak sa používa chladiaci vzduch, rýchlosť prúdenia vzduchu na brzdu musí byť:

vvzduch = 0,33v

kde:

2.1.5.   Ovládacie zariadenie, ktoré je na brzde namontované, musí zodpovedať montáži vozidla.

3.   Skúšky a požiadavky

3.1.   Skúška typu 0

Z počiatočnej rýchlosti 60 km/h pri teplote brzdy ≤ 100 °C sa na začiatku každého zabrzdenia vykoná minimálne šesť za sebou nasledujúcich zabrzdení so zvyšujúcim sa intervalom účinku tak, že sa pôsobí zvýšeným tlakom v obvode alebo zvýšenou silou na pedál, kým sa nedosiahne maximálny tlaky v obvode alebo spomalenie 6 m/s2. Posledné zabrzdenie sa opakuje pri počiatočnej rýchlosti 40 km/h.

3.2.   Skúška typu I

3.2.1.   Postup zahrievania

Brzda sa zahrieva nepretržitým brzdením v súlade s požiadavkami v bode 1.5.2 prílohy 4 k predpisu č. 13 s počiatočnou teplotou brzdového kotúča ≤ 100 °C.

3.2.2.   Účinnosť so zahriatymi brzdami

Po dokončení postupu zahrievania sa meria účinnosť so zahriatymi brzdami z počiatočnej rýchlosti 40 km/h za podmienok uvedených v bode 3.2.1, pričom sa použije rovnaký tlak v obvode alebo rovnaká sila na pedál (teplotné podmienky môžu byť rozdielne). Stredná hodnota plného spomalenia so zahriatou brzdou nesmie byť menšia ako 60 percent hodnoty dosiahnutej so studenou brzdou alebo 3,5 m/s2.

3.3.   Skúška rovnocennosti brzdného účinku za studena

Porovnanie brzdného účinku súpravy výmenného brzdového obloženia s pôvodnou súpravou brzdového obloženia za studena sa vykoná porovnaním výsledkov skúšky typu 0 podľa bodu 3.1.

3.3.1.   Skúška typu 0 podľa bodu 3.1 sa musí vykonať s jednou sadou pôvodnej súpravy brzdového obloženia.

3.3.2.   Brzdné účinky súpravy výmenného brzdového obloženia sa považujú za porovnateľné s účinkami pôvodnej súpravy brzdového obloženia, ak dosiahnuté stredné hodnoty plného spomalenia pri rovnakej sile na pedál alebo rovnakom tlaku v obvode v horných dvoch tretinách zakreslenej krivky sú v rozsahu do 15 percent hodnôt získaných v prípade pôvodnej súpravy brzdového obloženia.

PRÍLOHA 6

POŽIADAVKY NA SÚPRAVY VÝMENNÉHO BRZDOVÉHO OBLOŽENIA A OBLOŽENIA BUBNOVEJ BRZDY PRE VOZIDLÁ KATEGÓRIÍ O3 A O4

1.   Skúšobné podmienky

Skúšky predpísané v tejto prílohe sa môžu vykonávať na skúšobnom vozidle alebo na zotrvačníkovom, príp. valcovom dynamometri za rovnakých podmienok, ako sú podmienky uvedené v bodoch 3.1 až 3.4 doplnku 2 k prílohe 11 predpisu č. 13.

Brzdové obloženia predložené na skúšanie sa musia namontovať na príslušné brzdy a pokiaľ nie je stanovený fixný postup obrusovania, musia byť obrúsené podľa pokynov výrobcu po dohode s technickou službou.

2.   Skúšky a požiadavky

2.1.   Zhoda s prílohou 11 k predpisu č. 13

Brzdy musia byť skúšané podľa požiadaviek bodu 3.5 doplnku 2 prílohy 11 k predpisu č. 13.

2.2.   Skúška rovnocennosti brzdného účinku za studena (skúška typu 0)

PRÍLOHA 7

POŽIADAVKY NA SÚPRAVY VÝMENNÉHO BRZDOVÉHO OBLOŽENIA PRE VOZIDLÁ KATEGÓRIE L

1.   Skúšobné podmienky

1.1.   Vozidlo reprezentujúce typ, resp. typy, pre ktoré sa požaduje schválenie súpravy výmenného brzdového obloženia, musí byť vybavené typom súpravy výmenného brzdového obloženia, pre ktorý sa požaduje schválenie, a musí byť vybavené prístrojmi na skúšanie bŕzd podľa predpisu č. 78.

1.2.   Súpravy brzdového obloženia predložené na skúšanie sa musia namontovať na príslušné brzdy a pokiaľ nie je stanovený fixný postup obrusovania, musia byť obrúsené podľa pokynov výrobcu po dohode s technickou službou.

1.3.   V prípade súprav brzdového obloženia pre vozidlá s kombinovaným brzdovým systémom v zmysle bodu 2.9 predpisu č. 78, sa musí preskúšať kombinácia, resp. kombinácie súprav brzdového obloženia pre prednú a zadnú nápravu, pre ktoré sa žiada schválenie.

Kombinácia môže pozostávať zo súprav výmenného brzdového obloženia pre obe nápravy a/alebo zo súpravy výmenného brzdového obloženia pre jednu a pôvodnej súpravy brzdového obloženia pre druhú nápravu.

2.   Skúšky a požiadavky

2.1.   Zhoda s predpisom č. 78

2.1.1.   Brzdový systém vozidla sa musí skúšať podľa požiadaviek v bode 1 prílohy 3 k predpisu č. 78 platných pre príslušné kategórie vozidiel (L1, L2, L3, L4 alebo L5). Platné požiadavky alebo skúšky sú:

2.1.1.1.   Skúška typu 0 s vypnutým motorom

Táto skúška sa vykoná len s naloženým vozidlom. Vykoná sa minimálne šesť zabrzdení so zvyšujúcim sa intervalom účinku tak, že sa pôsobí silou na brzdový pedál alebo tlakom v obvode až do zablokovania kolesa, alebo kým sa nedosiahne spomalenie 6 m/s2, príp. maximálna povolená sila na pedál.

2.1.1.2.   Skúška typu 0 so zapnutým motorom

Platí len pre vozidlá kategórií L3, L4 a L5.

2.1.1.3.   Skúška typu 0 s mokrými brzdami

Neplatí pre vozidlá kategórie L5 alebo v prípade bubnových bŕzd alebo úplne uzavretých kotúčových bŕzd, ktoré nepodstúpili túto skúšku počas schvaľovania podľa predpisu č. 78.

2.1.1.4.   Skúška typu I

Platí len pre vozidlá kategórií L3, L4 a L5.

2.1.2.   Vozidlo musí spĺňať všetky príslušné požiadavky uvedené v bode 2 prílohy 3 k predpisu č. 78 pre danú kategóriu vozidiel.

2.2.   Dodatočné požiadavky

2.2.1.   Skúška rovnocennosti brzdného účinku za studena

Porovnanie brzdného účinku súpravy výmenného brzdového obloženia s pôvodnou súpravou brzdového obloženia za studena sa vykoná porovnaním výsledkov skúšky typu 0 podľa bodu 2.1.1.1.

2.2.1.1.   Skúška typu 0 predpísaná v bode 2.1.1.1 sa musí vykonať s jednou sadou pôvodnej súpravy brzdového obloženia.

2.2.1.2.   Brzdné účinky súpravy výmenného brzdového obloženia sa považujú za porovnateľné s účinkami pôvodnej súpravy brzdového obloženia, ak dosiahnuté priemerné hodnoty plného spomalenia pri rovnakom tlaku v obvode v horných dvoch tretinách zakreslenej krivky sú v rozsahu do 15 percent hodnôt získaných v prípade pôvodnej súpravy brzdového obloženia.

2.2.2.   Skúška citlivosti na rýchlosť

Táto skúška platí len pre vozidlá kategórie L3, L4 a L5 a musí sa vykonať s naloženým vozidlom za podmienok skúšky typu 0 s vypnutým motorom. Skúšobné rýchlosti sú však odlišné.

2.2.2.1.   Z výsledkov skúšky typu 0 predpísanej v bode 2.1.1.1 sa určí sila pôsobiaca na pedál alebo tlak v obvode, ktoré zodpovedajú minimálne požadovanému priemeru plného spomalenia pre danú kategóriu vozidla.

2.2.2.2.   S použitím sily na pedál alebo tlaku v obvode vymedzených v bode 2.2.2.1 sa pri počiatočnej teplote brzdy ≤ 100 °C vykonajú tri zabrzdenia pri každej z týchto rýchlostí:

40 km/h, 80 km/h a 120 km/h (ak je vmax ≥ 130 km/h).

2.2.2.3.   Pre každú skupinu troch zabrzdení sa z výsledkov vypočíta priemer a dané priemerné hodnoty plného spomalenia sa zakreslia v závislosti od rýchlosti.

2.2.2.4.   Priemerné hodnoty plného spomalenia zaznamenané pri vyšších rýchlostiach musia byť v rozsahu do 15 percent spomalení zaznamenaných pre najnižšie rýchlosti.

PRÍLOHA 8

Technické predpisy pre súpravy výmenného brzdového obloženia určené pre samostatné systémy parkovacej brzdy, ktoré sú nezávislé od systému prevádzkovej brzdy vozidla

1.   Súlad s predpisom č. 13 alebo 13-H

Zhoda s požiadavkami predpisu č. 13 alebo 13-H sa preukáže skúškou vozidla.

1.1.   Skúška vozidla

Vozidlo reprezentujúce typ, resp. typy, pre ktoré sa požaduje schválenie súpravy výmenného brzdového obloženia, musia byť vybavené typom súprav výmenného brzdového obloženia, pre ktorý sa požaduje schválenie a takisto prístrojmi na skúšanie bŕzd podľa predpisu č. 13 alebo predpisu č. 13-H. Skúšobné vozidlo musí byť plne zaťažené. Brzdové obloženia predložené na skúšku musia byť namontované na príslušné brzdy a nesmú byť obrúsené.

1.2.   Systém parkovacej brzdy vozidla sa skúša podľa všetkých príslušných požiadaviek uvedených v bode 2.3 prílohy 4 k predpisu č. 13 alebo v bode 2.3 prílohy 3 k predpisu č. 13-H, podľa toho, ktorý z týchto predpisov zodpovedá pôvodnému typovému schváleniu systému.

PRÍLOHA 9

OSOBITNÉ DODATOČNÉ POSTUPY NA DOSIAHNUTIE ZHODY VÝROBY

ČASŤ A

Stanovenie trecích vlastností na skúšobnom stroji

1.   Úvod

Časť A sa vzťahuje na súpravy výmenného brzdového obloženia alebo na výmenné obloženia bubnovej brzdy schválené podľa tohto predpisu.

1.1.   Vzorky typu súpravy výmenného brzdového obloženia sa musia skúšať na stroji schopnom vytvoriť skúšobné podmienky a uplatniť skúšobné postupy opísané v tejto prílohe.

1.2.   Výsledky skúšok sa vyhodnotia tak, aby sa stanovili trecie vlastnosti vzorky.

1.3.   Trecie vlastnosti vzoriek sa porovnajú s cieľom dosiahnuť zhodu so štandardom, registrovaným pre typ súpravy výmenného brzdového obloženia.

2.   Súpravy výmenného brzdového obloženia pre kategórie vozidiel M1, M2, N1, O1, O2, a L

2.1.   Vybavenie

2.1.1.   Stroj musí byť skonštruovaný tak, aby sa dala umiestniť a prevádzkovať brzda v pôvodnej veľkosti podobná brzde, ktorá sa montuje na nápravu vozidla použitého v schvaľovacej skúške podľa bodu 5 tohto predpisu.

2.1.2.   Rýchlosť otáčania kotúča alebo bubna musí byť 660 ± 10 1/min (1) bez zaťaženia a nesmie klesnúť pod 600 1/min pri plnom zaťažení.

2.1.3.   Skúšobné cykly a brzdenia počas cyklov musia byť nastaviteľné a automatické.

2.1.4.   Zaznamenáva sa výstupný brzdný moment alebo tlak brzdy (metóda konštantného momentu) a teplota trecej plochy.

2.1.5.   Musí sa zabezpečiť, aby brzda bola priamo chladená vzduchom s objemovým prietokom 600 ± 60 m3/hod.

2.2.   Postup skúšky

2.2.1.   Príprava vzorky

Výrobcom stanovená schéma uloženia musí zabezpečiť minimálne 80 percent povrchu prítlačnej plochy bez prekročenia povrchovej teploty 300 °C v prípade súpravy doštičiek a 70 percent povrchu prítlačnej plochy bez prekročenia povrchovej teploty 200 °C v prípade súpravy čeľustí.

2.2.2.   Rozvrh skúšky

Rozvrh skúšky zahŕňa rad po sebe idúcich cyklov brzdenia, z ktorých každý obsahuje X intervalov zabrzdenia počas 5 sekúnd, za ktorými nasleduje10 sekúnd uvoľnenia brzdy.

Alternatívne sa môžu použiť dve nasledujúce metódy:

2.2.2.1.   Rozvrh skúšky pri konštantnom tlaku

2.2.2.1.1.   Súpravy doštičiek

Hydraulický tlak p pod piestom, resp. piestami musí byť konštantný podľa tohto vzorca:

2.2.2.1.2.   Súpravy čeľustí

Priemerný prítlačný tlak na pracovnú plochu brzdového obloženia musí byť konštantný pri 22 ± 6 N/cm2 a vypočítaný na statickú brzdu bez posilňovača.

2.2.2.2.   Rozvrh skúšky s konštantným brzdným momentom

Táto metóda platí len pre súpravy doštičiek. Brzdný moment musí byť konštantný v rámci prípustnej odchýlky ± 5 percent a musí sa nastaviť tak, aby zaručoval maximálne teploty brzdového kotúča uvedené v tejto tabuľke:

2.3.   Vyhodnotenie výsledkov skúšky

Trecie vlastnosti sa stanovia na základe brzdného momentu zaznamenaného vo vybraných bodoch počas skúšky. Pri konštantnom brzdnom koeficiente, napr. v prípade kotúčovej brzdy, sa môže brzdný moment prepočítať na koeficient trenia.

2.3.1.   Súpravy doštičiek

2.3.1.1.   Prevádzkový koeficient trenia (μop) je priemerom hodnôt zaznamenaných počas cyklov dva až sedem (metóda konštantného tlaku) alebo počas cyklov 2 – 4, 6 – 9 a 11 – 13 (metóda konštantného brzdného momentu); meranie začína jednu sekundu po začiatku prvého zabrzdenia každého cyklu.

2.3.1.2.   Maximálny koeficient trenia (μmax) je najvyššia hodnota zaznamenaná počas všetkých cyklov.

2.3.1.3.   Minimálny koeficient trenia (μmin) je najnižšia hodnota zaznamenaná počas všetkých cyklov.

2.3.2.   Súpravy čeľustí

2.3.2.1.   Stredná hodnota brzdného momentu (Mmean) je priemerom maximálnych a minimálnych hodnôt brzdného momentu zaznamenaných počas piateho zabrzdenia cyklov jeden a tri.

2.3.2.2.   Horúci brzdný moment (Mhot) je minimálnym brzdným momentom vyvinutým počas cyklu dva a štyri. Ak teplota počas týchto cyklov prekročí 300 °C, za Mhot sa považuje hodnota pri 300 °C.

2.4.   Kritériá prijateľnosti

2.4.1.   S každou žiadosťou o schválenie súpravy brzdového obloženia sa predkladajú:

2.4.2.   Počas výroby schváleného typu súpravy brzdového obloženia musia skúšobné vzorky preukázať zhodu s hodnotami zaznamenanými podľa bodu 2.4.1 tejto prílohy s nasledujúcimi prípustnými odchýlkami:

3.   Súpravy brzdového obloženia a obloženia bubnovej brzdy pre vozidlá kategórií M3, N2, N3, O3, a O4

3.1.   Vybavenie

3.1.1.   Stroj musí byť vybavený typom brzdového kotúča s fixným strmeňom rozmerov s priemerom valca 60 mm a s plným (nevetraným) kotúčom s priemerom 278 ± 2 mm a s hrúbkou 12 mm ± 0,5 mm. Pravouhlý kus trecieho materiálu s povrchom 44 cm2 ± 0,5 cm2 a s hrúbkou aspoň 6 mm musí byť pripevnený k vystužujúcej doske.

3.1.2.   Rýchlosť otáčania kotúča musí byť 660 ± 10 1/min bez zaťaženia a nesmie klesnúť pod 600 1/min pri plnom zaťažení.

3.1.3.   Stredný kontaktný tlak na pracovnom povrchu brzdového obloženia musí byť konštantný 75 N/cm2 ± 10 N/cm2.

3.1.4.   Skúšobné cykly a brzdenia počas cyklov musia byť nastaviteľné a automatické.

3.1.5.   Zaznamenáva sa výstupný brzdný moment a teplota pracovnej plochy.

3.1.6.   Musí sa zabezpečiť, aby brzda bola priamo chladená vzduchom s objemovým prietokom 600 ± 60 m3/hod.

3.2.   Postup skúšky

3.2.1.   Príprava vzorky

Výrobcom stanovená schéma uloženia musí zabezpečiť minimálne 80 percent povrchu prítlačnej plochy bez prekročenia povrchovej teploty 200 °C.

3.2.2.   Rozvrh skúšky

Rozvrh skúšky zahŕňa rad po sebe idúcich cyklov brzdenia, z ktorých každý obsahuje počet X brzdných intervalov činnosti brzdy počas 5 sekúnd, za ktorými nasleduje 10 sekúnd uvoľnenia brzdy.

3.3.   Vyhodnotenie výsledkov skúšky

Trecie vlastnosti sa stanovia na základe brzdného momentu zaznamenaného vo vybraných cykloch počas skúšky. Brzdný moment sa prepočíta na koeficient trenia μ.

Hodnota μ každého brzdenia sa určí ako stredná hodnota brzdenia v trvaní 5 sekúnd.

3.3.1.   Prevádzkový koeficient trenia μop1 je stredná hodnota μ zaznamenaná počas cyklu 1 a μop2 je stredná hodnota μ zaznamenaná počas cyklu 9.

3.3.2.   Maximálny koeficient trenia μmax je najvyššia hodnota μ zaznamenaná počas cyklov 1 až 11.

3.3.3.   Minimálny koeficient trenia μmin je najnižšia hodnota μ zaznamenaná počas cyklov 1 až 11.

3.4.   Kritériá prijateľnosti

3.4.1.   S každou žiadosťou o schválenie typu súpravy výmenného brzdového obloženia alebo typu výmenného obloženia bubnovej brzdy sa predložia hodnoty μop1, μop2, μmin a μmax.

3.4.2.   Počas výroby schváleného typu súpravy výmenného brzdového obloženia alebo typu výmenného obloženia bubnovej brzdy musia skúšobné vzorky preukázať zhodu s hodnotami zaznamenanými podľa bodu 3.4.1. tejto prílohy s nasledujúcimi prípustnými odchýlkami:

ČASŤ B

Zhoda výroby brzdových kotúčov a bubnov

1.   Úvod

Časť B sa vzťahuje na výmenné brzdové kotúče a bubny schválené podľa tohto predpisu.

2.   Požiadavky

Zhoda výroby sa preukazuje obvyklou kontrolou a dokumentáciou aspoň nasledujúcich prvkov:

2.1.   Chemické zloženie

2.2.   Mikroštruktúra

Mikroštruktúra musí byť charakterizovaná v súlade s normou ISO 945-1:2006

2.3.   Mechanické vlastnosti

V každom prípade sa merania musia vykonať na vzorkách odobratých z použitého brzdového kotúča alebo bubna.

2.4.   Geometrické charakteristiky

Brzdový kotúče:

Brzdové bubny:

2.5.   Kritériá prijateľnosti

S každou žiadosťou o typové schválenie výmenného brzdového kotúča alebo bubna sa musí predložiť špecifikácia výroby obsahujúca:

Počas bežnej výroby výmenného brzdového kotúča alebo bubna sa musí preukázať súlad so zaznamenanými špecifikáciami.

V prípade geometrických charakteristík nesmú byť prekročené hodnoty predpísané v bode 5.3.3.1.1 v prípade brzdových kotúčov a hodnoty predpísané v bode 5.3.3.1.2 v prípade brzdových bubnov.

2.6.   Dokumentácia

Dokumentácia musí obsahovať maximálne a minimálne prípustné hodnoty stanovené výrobcom.

2.7.   Frekvencia skúšok

Merania predpísané v tejto prílohe by sa mali vykonávať pri každej výrobnej sérii.

(1)  V prípade vozidiel kategórií L1 a L2 sa môže použiť nižšia skúšobná rýchlosť.

(2)  V prípade vozidiel kategórie L musí byť teplota obmedzená na 350 °C. V prípade potreby musí byť počet brzdení v každom cykle primerane znížený. V tomto prípade sa však musí zvýšiť počet cyklov, aby sa zachoval konštantný celkový počet brzdení.

(3)  Hodnoty v zátvorkách platia pre vozidlá kategórie L.

PRÍLOHA 10

NÁKRESY

1.   Konštrukčné typy brzdového kotúča (príklady)

Plochý typ

Valcový typ

Hrncový typ

Kužeľový typ

Typ s dvojitou prírubou

2.   Brzdový bubon (príklad)

PRÍLOHA 11

POŽIADAVKY NA VÝMENNÉ BRZDOVÉ KOTÚČE ALEBO BUBNY PRE VOZIDLÁ KATEGÓRIÍ M A N

1.   Prehľad skúšok

Skúšky vyžadované v bode 5.3 tohto predpisu sú podľa kategórie vozidiel podrobne opísané takto:

Tabuľka A11/1A

Vozidlá kategórií M1, N1

Na každom type kotúča a bubna aspoň jednej skúšobnej skupiny (pozri definíciu uvedenú v bode 5.3.6 tohto predpisu) je potrebné vykonať na vozidle skúšky typu 0 a typu I.

Tabuľka A11/1B

Vozidlá kategórií M2, M3, N2, N3

2.   Overenie požiadaviek skúšky na vozidle

2.1.   Skúšobné vozidlo

Na vozidlo, ktoré reprezentuje zvolenú skúšobnú skupinu (pozri definíciu uvedenú v bode 5.3.6 tohto predpisu), na ktorú sa vzťahuje skúšobný protokol alebo protokol o dieloch týkajúci sa výmenného brzdového kotúča/bubna, sa namontuje daný výmenný brzdový kotúč/bubon spolu so skúšobným zariadením na skúšanie bŕzd podľa ustanovení predpisu č. 13 alebo 13-H.

Výmenný brzdový kotúč/bubon sa namontuje na príslušnú nápravu spolu s prislúchajúcim brzdovým obložením, ktoré bolo typovo schválené podľa predpisu č. 13, 13-H alebo 90 a ktoré poskytol výrobca vozidla alebo nápravy.

Pokiaľ nie je stanovený jednotný postup brzdenia, skúška sa vykoná po dohode s technickou službou. Všetky skúšky uvedené ďalej sa vykonajú na brzdách, ktoré boli zabehané.

V prípade výmenných a pôvodných brzdových kotúčov a bubnov sa použije rovnaký program zabehávania.

2.2.   Systém prevádzkovej brzdy vozidla

2.2.1.   Brzdné skúšky typu 0 s vypnutým motorom a naloženým vozidlom

Táto skúška sa vykoná podľa bodu 1.4.2 prílohy 4 k predpisu č. 13 alebo bodu 1.4.2 prílohy 3 k predpisu č. 13-H.

2.2.2.   Brzdné skúšky typu 0 so zapnutým motorom, s nenaloženým a naloženým vozidlom

Táto skúška sa vykoná podľa bodu 1.4.3 prílohy 4 k predpisu č. 13 (doplnková skúška na zistenie správania sa vozidla pri zabrzdení z vysokej rýchlosti) alebo bodu 1.4.3 prílohy 3 k predpisu 13-H.

2.2.3.   Brzdné skúšky typu I

Táto skúška sa vykoná podľa bodu 1.5.1 prílohy 4 k predpisu č. 13 alebo bodu 1.5.1 prílohy 3 k predpisu č. 13-H.

Na záver brzdnej skúšky typu I je potrebné dosiahnuť účinnosť so zahriatymi brzdami v zmysle bodu 1.5.3 prílohy 4 k predpisu č. 13 alebo bodu 1.5.2 prílohy 3 k predpisu č. 13-H.

2.2.4.   Brzdné skúšky typu II

Táto skúška sa vykoná podľa bodu 1.6. prílohy 4 k predpisu č. 13.

2.3.   Systém parkovacej brzdy (ak sa vyžaduje)

2.3.1.   Ak systém prevádzkovej a parkovacej brzdy používa spoločnú treciu plochu brzdového kotúča alebo bubna, nie je potrebné vykonať osobitnú skúšku systému parkovacej brzdy vozidla. Uspokojivé splnenie požiadaviek skúšky typu 0 s naložením sa považuje za splnenie požiadaviek na systém parkovacej brzdy.

2.3.2.   Skúška na svahu so sklonom 18 percent s naloženým vozidlom

2.3.3.   Vozidlo musí spĺňať všetky príslušné požiadavky uvedené v bode 2.3 prílohy 4 k predpisu č. 13 alebo v bode 2.3 prílohy 3 k predpisu č. 13-H pre danú kategóriu vozidla.

2.4.   Skúšanie vlastností dynamického trenia (porovnávacia skúška vykonávaná na jednotlivých nápravách)

Na vykonanie tejto skúšky musí byť vozidlo plne naložené, pričom každé použitie bŕzd sa vykonáva s vypnutým motorom a na vodorovnej ceste.

Systém prevádzkovej brzdy vozidla sa vybaví zariadením, ktoré oddelí brzdy predných kolies od bŕzd zadných kolies tak, aby sa dali vždy použiť nezávisle od seba.

Ak sa v súvislosti s výmenným brzdovým kotúčom/bubnom pre brzdy predných kolies vyžaduje skúšobný protokol alebo protokol o dieloch, brzdy zadných kolies musia ostať počas skúšky nečinné.

Ak sa v súvislosti s výmenným brzdovým kotúčom/bubnom pre brzdy zadných kolies vyžaduje skúšobný protokol alebo protokol o dieloch, brzdy predných kolies musia ostať počas skúšky nečinné.

2.4.1.   Porovnávacia skúška účinnosti so studenými brzdami

So studenými brzdami sa účinnosť výmenného brzdového kotúča/bubna porovná s účinnosťou pôvodného brzdového kotúča/bubna porovnaním výsledkov nižšie uvedenej skúšky.

2.4.1.1.   S použitím výmenného brzdového kotúča/bubna sa ako súčasť procesu vykoná najmenej šesť po sebe nasledujúcich zabrzdení s rôznymi, postupne sa zvyšujúcimi silami pôsobenia na pedál alebo brzdnými tlakmi, až do zablokovania kolies alebo kým sa nedosiahne stredná hodnota plného brzdného spomalenia 6 m/s2 (M1, M2, N1) alebo 3,5 m/s2 (M3, N2, N3), príp. kým nie je dosiahnutá maximálna sila na pedál alebo tlak v obvode povolené pre túto kategóriu vozidiel, pričom počiatočná rýchlosť na skúšanie brzdových kotúčov a bubnov prednej alebo zadnej nápravy musí zodpovedať nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka A11/2.4.1.1

Pred každým zabrzdením musí byť počiatočná teplota brzdového kotúča/bubna ≤ 100 °C.

2.4.1.2.   Brzdná skúška opísaná v bode 2.4.1.1 sa musí vykonať aj s použitím pôvodného brzdového kotúča/bubna.

2.4.1.3.   Vlastnosti dynamického trenia výmenného brzdového kotúča/bubna sa môžu považovať za podobné vlastnostiam pôvodného brzdového kotúča/bubna za predpokladu, že hodnoty dosiahnuté vo vzťahu k strednému plnému spomaleniu pri rovnakých prevádzkových tlakoch alebo silách pôsobenia na pedál v pásme horných 2/3 vzniknutej krivky sa od hodnôt dosiahnutých s pôvodným brzdovým kotúčom/bubnom neodchyľujú buď o viac ako ± 10 percent, alebo ako ± 0,4 m/s2.

3.   Skúška na zotrvačníkovom dynamometri

3.1.   Vybavenie dynamometra

Na účely skúšky musí byť dynamometer vybavený pôvodným strmeňom brzdy alebo kolesovou brzdou príslušného vozidla, resp. vozidiel. Zotrvačníkový dynamometer musí byť vybavený zariadením s konštantným krútiacim momentom a zariadením na nepretržité zaznamenávanie rotačnej rýchlosti, brzdného tlaku, počtu otáčok po začatí brzdenia, brzdného momentu, času brzdenia a teploty brzdových kotúčov/bubnov.

3.2.   Skúšobné podmienky

3.2.1.   Zotrvačná hmotnosť zotrvačníkového dynamometra

Zotrvačná hmotnosť zotrvačníkového dynamometra sa nastaví tak, aby sa čo možno najviac, s povolenou odchýlkou ± 5 percent, približovala teoreticky požadovanej hodnote, ktorá zodpovedá príslušnej časti celkovej zotrvačnej hmotnosti vozidla brzdeného príslušným kolesom. Na výpočet sa použije tento vzorec:

I = m · rdyn 2

kde:

3.2.1.1.   Dynamický polomer valenia

Pri výpočte zotrvačnej hmotnosti sa zohľadní dynamický polomer valenia (rdyn) najväčšej pneumatiky povolenej pre vozidlo (alebo nápravu).

3.2.1.2.   Skúšobná hmotnosť

Skúšobná hmotnosť na výpočet zotrvačnej hmotnosti má byť:

Tabuľka A11/3.2.1.2

3.2.2.   Východisková rotačná rýchlosť dynamometra musí zodpovedať lineárnej rýchlosti vozidla 80 km/h (M1, N1) alebo 60 km/h (M2, M3, N2, N3) vychádzajúc z priemeru dynamického polomeru valenia najväčšej a najmenšej pneumatiky povolených rozmerov pneumatík.

3.2.3.   Chladenie

Chladenie sa môže vykonať buď podľa bodu 3.2.3.1, alebo 3.2.3.2.

3.2.3.1.   Skúška sa musí vykonať s úplným kolesom (ráfik a pneumatika), namontovaným na pohybujúcu sa časť brzdy tak, ako by bolo na vozidle (najhorší prípad).

Pokiaľ ide o skúšky typu I a typu II, môže sa počas cyklov zahrievania použiť chladenie vzduchom pri rýchlosti a smere prúdu vzduchu simulujúcich skutočné podmienky, pričom rýchlosť prúdu vzduchu vvzduch = 0,33 v,

kde:

V iných prípadoch nie je chladenie vzduchom obmedzené.

Teplota chladiaceho vzduchu sa musí rovnať teplote okolitého prostredia.

3.2.3.2.   Skúška vykonávaná bez ráfika

Pokiaľ ide o skúšky typu I a typu II, nie je počas cyklov zahrievania povolené žiadne chladenie.

V iných prípadoch nie je chladenie vzduchom obmedzené.

3.2.4.   Príprava brzdy

3.2.4.1.   Kotúčové brzdy

Skúška sa vykoná s novým kotúčom s novými súpravami brzdového obloženia, ktoré boli schválené podľa predpisu č. 13, 13-H alebo 90 (v stave v akom je namontovaný na vozidle, napr. s odstráneným ochranným mazivom).

3.2.4.2.   Bubnové brzdy

Skúška sa vykoná s novým bubnom s novými súpravami brzdového obloženia, ktoré boli schválené podľa predpisu č. 13, 13-H alebo 90 (v prípade potreby s odstráneným ochranným mazivom).

Je povolené opracovanie obložení, aby sa dosiahol dobrý kontakt s bubnom.

3.3.   Alternatívna skúška účinnosti na dynamometri

Tabuľka A11/3.3

3.4.   Systém prevádzkovej brzdy vozidla

3.4.1.   Brzdné skúšky typu 0 s naloženým vozidlom

Táto skúška sa vykoná podľa ustanovení v bode 1.4.2 prílohy 4 k predpisu č. 13 alebo v bode 1.4.2 prílohy 3 k predpisu č. 13-H.

3.4.2.   Brzdné skúšky typu I

Táto skúška sa vykoná podľa ustanovení v bode 1.5.1 prílohy 4 k predpisu č. 13 alebo v bode 1.5.1 prílohy 3 k predpisu č. 13-H.

Na záver brzdnej skúšky typu I je potrebné dosiahnuť účinnosť so zahriatymi brzdami v zmysle bodu 1.5.3 prílohy 4 k predpisu č. 13 alebo bodu 1.5.2 prílohy 3 k predpisu č. 13-H.

3.4.3.   Brzdné skúšky typu II

Táto skúška sa vykoná podľa ustanovení v bode 1.6 prílohy 4 k predpisu č. 13.

3.4.4.   Simulácia brzdných skúšok so zapnutým motorom

Namiesto skúšky typu 0 so zapnutým motorom sa na účely tohto predpisu môže vykonať skúška na simuláciu stavu zaťaženia (pozri bod 3.2 tejto prílohy) v skúšobných podmienkach, ktoré sú predpísané pre skúšku typu 0 so zapnutým motorom v bode 2.1.1. prílohy 4 k predpisu č. 13 alebo v bode 2.1.1 prílohy 3 k predpisu č. 13-H.

3.5.   Skúšanie vlastností dynamického trenia (porovnávacia skúška vykonávaná na jednotlivej brzde kolesa)

So studenými brzdami sa účinnosť výmenného brzdového kotúča/bubna porovná s účinnosťou pôvodného brzdového kotúča/bubna porovnaním výsledkov nižšie uvedenej skúšky.

3.5.1.   S použitím výmenného brzdového kotúča/bubna sa ako súčasť procesu vykoná najmenej šesť po sebe nasledujúcich zabrzdení s rôznymi, postupne sa zvyšujúcimi silami pôsobenia na pedál alebo brzdnými tlakmi, až kým sa nedosiahne stredná hodnota plného brzdného spomalenia 6 m/s2 (M1, M2, N1) alebo 5 m/s2 (M3, N2, N3). Sila pôsobenia na pedál alebo tlak v obvode nesmú presiahnuť maximálne povolené sily pôsobenia na pedál alebo tlak v obvode, ktorý trvalo zaručuje brzdový systém vozidla (napr. prípojka kompresora). Pred každým zabrzdením musí byť počiatočná teplota brzdového kotúča/bubna ≤ 100 °C.

3.5.2.   Brzdná skúška opísaná v bode 3.5.1 sa musí vykonať aj s použitím pôvodného brzdového kotúča/bubna.

3.5.3.   Vlastnosti dynamického trenia výmenného brzdového kotúča/bubna na konci postupu (krok 9 alebo 18) sa môžu považovať za podobné vlastnostiam pôvodného brzdového kotúča/bubna za predpokladu, že hodnoty dosiahnuté vo vzťahu k strednému plnému spomaleniu pri rovnakých prevádzkových tlakoch alebo silách pôsobenia na pedál v pásme horných 2/3 vzniknutej krivky sa od hodnôt dosiahnutých s pôvodným brzdovým kotúčom/bubnom neodchyľujú buď o viac ako ± 8 percent, alebo ako ± 0,4 m/s2.

4.   Skúšky integrity s použitím zotrvačníkového dynamometra

Skúšky sa vykonajú v súlade s bodom 4.1 (kotúče) alebo 4.2 (bubny).

V každej skúšobnej skupine sa vyžaduje jediná skúška, pokiaľ výmenný diel nedosiahne požadovaný počet cyklov pred poškodením alebo poruchou (pozri bod 4.1.1.1.3 alebo 4.1.1.2.3 tejto prílohy).

Brzda by sa mala namontovať na dynamometer v súlade s jej montážnou polohou na vozidle (na napevno montované brzdy alebo brzdy namontované na čape nápravy sa to nevzťahuje).

Teplota brzdového kotúča/bubna by sa mala merať čo možno najbližšie pri gumovej trecej ploche. Meranie teploty by sa malo zaznamenať a metóda a bod merania by mali byť rovnaké vo všetkých skúškach.

Ak sa počas brzdenia alebo medzi zabrzdeniami v rámci jedného brzdného cyklu použije chladiaci vzduch, rýchlosť prúdu vzduchu na brzde sa obmedzí na vvzduch = 0,33 v,

kde:

V iných prípadoch nie je chladenie vzduchom obmedzené.

Teplota chladiaceho vzduchu sa musí rovnať teplote okolitého prostredia.

4.1.   Brzdové kotúče

4.1.1.   Skúška tepelnej únavy brzdového kotúča

Skúška sa vykoná s novým kotúčom, s pôvodným strmeňom brzdy príslušného vozidla, resp. vozidiel a s novými súpravami brzdového obloženia príslušného vozidla, resp. vozidiel, ktoré boli typovo schválené podľa predpisu č. 13, 13-H alebo 90 (v stave v akom sú namontované na vozidle, napr. s odstráneným ochranným mazivom).

Opotrebené brzdové obloženia sa môžu v prípade potreby v priebehu skúšky vymeniť.

4.1.1.1.   Vozidlá kategórií M1, N1

4.1.1.1.1.   Skúšobné podmienky (skúška tepelnej únavy brzdového kotúča)

Zotrvačná hmotnosť zotrvačníkového dynamometra sa stanoví v súlade s požiadavkami uvedenými v bodoch 3.2.1, 3.2.1.1 a 3.2.1.2 prílohy 11.

Rotačná rýchlosť dynamometra musí zodpovedať lineárnej skúšobnej rýchlosti vozidla vychádzajúc z priemeru najväčšieho a najmenšieho dynamického polomeru valenia pneumatík povolených pre dané vozidlo.

4.1.1.1.2.   Skúšobný program (skúška tepelnej únavy brzdového kotúča)

Brzdové obloženia predložené na skúšanie musia byť namontované na príslušné brzdy a zabehnuté (obrúsené) podľa tohto postupu v bode 1.1.2 prílohy 3:

Tabuľka A11/4.1.1.1.2

kde:

4.1.1.1.3.   Výsledok skúšky (skúška tepelnej únavy brzdového kotúča)

Skúška sa považuje za úspešnú ak bolo dokončených 150 alebo viac cyklov bez poškodenia alebo poruchy.

Ak bolo bez poškodenia alebo poruchy dokončených menej ako 150, ale viac ako 100 cyklov, potom sa skúška musí opakovať s novým výmenným dielom. Za týchto okolností sa pri oboch skúškach musí s dielom dokončiť viac ako 100 cyklov bez poškodenia alebo poruchy, aby úspešne prešiel skúškou.

Ak bolo pred poškodením alebo poruchou dokončených menej ako 100 cyklov, potom by sa skúška mala vykonať s originálnym dielom a výsledky by sa mali porovnať. Ak počet cyklov pred poškodením alebo poruchou nie je menší ako počet cyklov s originálnym dielom zmenšený o 10 percent, potom sa skúška považuje za úspešnú.

Poškodenie v tejto súvislosti znamená: