ISSN 1977-0790

doi:10.3000/19770790.L_2012.153.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 153

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 55
14. júna 2012


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

MEDZINÁRODNÉ DOHODY

 

 

2012/305/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady zo 7. júna 2012 o uzatvorení Dohody medzi Európskou úniou a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o uplatňovaní určitých ustanovení Dohovoru z 29. mája 2000 o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie a jeho protokolu z roku 2001

1

 

 

2012/306/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady z 12. júna 2012 o uzavretí Protokolu, ktorým sa ustanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok ustanovený v Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Mozambickou republikou

3

 

 

NARIADENIA

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 501/2012 z 13. júna 2012, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [镇江香醋 (Zhenjiang Xiang Cu) (CHZO)]

4

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 502/2012 z 13. júna 2012, ktorým sa začína prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania antidumpingových opatrení uložených vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 2/2012 na dovoz určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí s pôvodom v Čínskej ľudovej republike dovozom určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí zasielaných z Malajzie, Thajska a Filipín, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Malajzii, Thajsku a na Filipínach, a na základe ktorého začína takýto dovoz podliehať registrácii

8

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 503/2012 z 13. júna 2012, ktorým sa zakazujú rybolovné činnosti plavidlám používajúcim kruhové záťahové siete plaviacim sa pod vlajkou Grécka alebo Talianska alebo zaregistrovaným v Grécku alebo Taliansku, loviacim tuniaka modroplutvého v Atlantickom oceáne východne od 45° západnej zemepisnej dĺžky a v Stredozemnom mori

12

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 504/2012 z 13. júna 2012, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

14

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

2012/307/EÚ

 

*

Rozhodnutie Komisie z 19. októbra 2011 o schémach štátnej pomoci, ktoré Grécko zaviedlo vo forme reštrukturalizácie dlhov v okresoch Kastoria, Evia, Florina, Kilkis, Rodopy, Evros, Xanthi a Dodekanézy, ako aj na ostrovoch Lesbos, Samos a Chios [C 23/04 (ex NN 153/03), C 20/05 (ex NN 70/04) a C 50/05 (ex NN 20/05)] [oznámené pod číslom K(2011) 7252]  ( 1 )

16

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

MEDZINÁRODNÉ DOHODY

14.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 153/1


ROZHODNUTIE RADY

zo 7. júna 2012

o uzatvorení Dohody medzi Európskou úniou a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o uplatňovaní určitých ustanovení Dohovoru z 29. mája 2000 o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie a jeho protokolu z roku 2001

(2012/305/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 82 ods. 1 písm. d) v spojení s jej článkom 218 ods. 6 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)

Rada 19. decembra 2002 poverila predsedníctvo, aby za pomoci Komisie začalo rokovania s Islandom a Nórskom o uplatňovaní určitých ustanovení Dohovoru z 29. mája 2000 o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie a jeho protokolu z roku 2001 (ďalej len „dohovor“).

(2)

V súlade s rozhodnutím 2004/79/ES (1) bola Dohoda medzi Európskou úniou a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o uplatňovaní určitých ustanovení dohovoru (ďalej len „dohoda“) podpísaná 19. decembra 2003 s výhradou jej uzavretia.

(3)

Dohoda ešte nebola uzatvorená. Na základe nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 sa postupy, ktoré má Únia dodržiavať na účely uzatvorenia tejto dohody, spravujú článkom 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(4)

Táto dohoda by sa mala schváliť.

(5)

[V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, tieto členské štáty oznámili svoju vôľu zúčastniť sa na prijímaní a uplatňovaní tohto rozhodnutia.]

(6)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto rozhodnutia a nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje Dohoda medzi Európskou úniou a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o uplatňovaní určitých ustanovení Dohovoru z 29. mája 2000 o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie a jeho protokolu z roku 2001 (2) (ďalej len „dohoda“).

Článok 2

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu y) splnomocnenú é) urobiť v mene Únie oznámenie ustanovené v článku 6 ods. 1 dohody s cieľom zaviazať Úniu (3).

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

Článok 4

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Luxemburgu 7. júna 2012

Za Radu

predseda

M. BØDSKOV


(1)  Ú. v. EÚ L 26, 29.1.2004, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 26, 29.1.2004, s. 3.

(3)  Deň nadobudnutia platnosti dohody uverejní Generálny sekretariát Rady v Úradnom vestníku Európskej únie.


14.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 153/3


ROZHODNUTIE RADY

z 12. júna 2012

o uzavretí Protokolu, ktorým sa ustanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok ustanovený v Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Mozambickou republikou

(2012/306/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)

Rada 22. novembra 2007 prijala nariadenie (ES) č. 1446/2007 o uzavretí Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Mozambickou republikou (1) (ďalej len „dohoda“). Protokol, ktorým sa ustanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok ustanovený v dohode (2) bol k nej pripojený. Platnosť tohto protokolu skončila 31. decembra 2011.

(2)

Únia rokovala s Mozambickou republikou o novom protokole, ktorým sa ustanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok ustanovený v Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Mozambickou republikou (ďalej len „protokol“) poskytujúci plavidlám EÚ poskytujú rybolovné možnosti vo vodách, ktoré patria, pokiaľ ide o rybolov, pod zvrchovanosť alebo súdnu právomoc Mozambiku.

(3)

Výsledkom uvedených rokovaní bolo parafovanie protokolu 2. júna 2011.

(4)

V súlade s rozhodnutím Rady 2012/91/EÚ (3) bol protokol podpísaný a predbežne sa vykonáva.

(5)

Protokol by sa mal schváliť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje Protokol, ktorým sa ustanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok ustanovený v Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Mozambickou republikou (4).

Článok 2

Predseda Rady určí osobu(-y) splnomocnenú(-é) vykonať v mene Únie oznámenie podľa článku 16 protokolu s cieľom vyjadriť súhlas Únie s viazanosťou protokolom (5).

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Luxemburgu 12. júna 2012

Za Radu

predsedníčka

M. GJERSKOV


(1)  Ú. v. EÚ L 331, 17.12.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 331, 17.12.2007, s. 39.

(3)  Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2012, s. 3.

(4)  Protokol je uverejnený v Ú. v. L 46, 17.2.2012, s. 4 spolu s rozhodnutím o podpise.

(5)  Dátum nadobudnutia platnosti dohody uverejní Generálny sekretariát Rady v Úradnom vestníku Európskej únie.


NARIADENIA

14.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 153/4


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 501/2012

z 13. júna 2012,

ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Image (Zhenjiang Xiang Cu) (CHZO)]

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 5 tretí pododsek,

keďže:

(1)

Podľa článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006 bola žiadosť Číny zo 16. júla 2007 o zápis názvu

Image

(Zhenjiang Xiang Cu) ako chráneného zemepisného označenia (CHZO) uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Nemecko podalo proti zápisu do registra námietku v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006. Námietka bola uznaná za prípustnú podľa článku 7 ods. 3 prvého pododseku písm. c) uvedeného nariadenia.

(3)

Listom z 2. augusta 2011 Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby sa snažili dospieť k vzájomnej dohode.

(4)

Keďže Nemecko a Čína nedosiahli formálnu dohodu v stanovenej lehote a v stanovených formách, Komisia by mala prijať rozhodnutie v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006.

(5)

V podanej námietke sa uvádza, že zápisom

Image

(Zhenjiang Xiang Cu) do registra by sa vraj ohrozila existencia označení, ochranných známok alebo výrobkov podľa článku 7 ods. 3 prvého pododseku písm. c) nariadenia (ES) č. 510/2006, keďže predmetný ocot má nižší minimálny celkový obsah kyseliny (4,5 gramu) ako obsah (5,0 gramov) určený v nemeckých zákonoch, ako aj európskej norme EN 13188. Keďže obsah kyseliny octovej je rozhodujúcim kritériom na určenie kvality octu, namietajúca strana zastáva názor, že uvedenie takéhoto octu na trh v Európskej únii by bolo zavádzajúce pre spotrebiteľa, keďže by viedlo k narušeniu hospodárskej súťaže.

(6)

Keďže v Európskej únii neexistujú osobitné právne predpisy upravujúce túto oblasť, ocot s nižšou kyslosťou sa môže v EÚ zákonne vyrábať, uvádzať na trh a rovnako sa môže do Európskej únie aj dovážať.

Image

(Zhenjiang Xiang Cu) je okrem toho ryžovým octom, ktorý má svoje charakteristické vlastnosti a ktorý je spojený s čínskou kuchyňou. Skutočnosť, že

Image

(Zhenjiang Xiang Cu) sa na trh v EÚ uvádza s minimálnym obsahom kyseliny 4,5 gramu/100 ml, sa preto nedá spojiť ani s rizikom zmätenia spotrebiteľov ani s pokusom o nekorektné a netradičné používanie.

(7)

Komisia chápe, že Čína by bola ochotná prijať minimálnu mieru kyslosti výrobku

Image

(Zhenjiang Xiang Cu) nie nižšiu ako 5,0 gramov na 100 ml, čo by náležite spĺňalo požiadavku nemeckých orgánov a bolo by v súlade s uvedenou európskou normou EN 13188. Nemecko potvrdilo, že tým by sa vyriešili jeho obavy.

(8)

S cieľom dosiahnuť čo najširší konsenzus by sa minimálny celkový obsah kyseliny výrobku

Image

(Zhenjiang Xiang Cu) mal preto stanoviť na 5,00 gramov/100 ml.

(9)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa názov

Image

(Zhenjiang Xiang Cu) mal zapísať do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre chránené zemepisné označenia a chránené označenia pôvodu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Označenie uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu sa zapisuje do registra.

Článok 2

Aktualizované znenie jednotného dokumentu sa nachádza v prílohe II k tomuto nariadeniu.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 13. júna 2012

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

(2)  Ú. v. EÚ C 254, 22.9.2010, s. 10.


PRÍLOHA I

Poľnohospodárske výrobky určené na ľudskú spotrebu, uvedené v prílohe I k zmluve:

Trieda 1.8:   Iné výrobky prílohy I k zmluve (koreniny atď.)

ČÍNA

Image (Zhenjiang Xiang Cu) (CHZO)


PRÍLOHA II

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

Image(ZHENJIANG XIANG CU)

ES č.: KN-PGI-0005-0630-16.07.2007

CHZO ( X ) CHOP ( )

1.   Názov

Image“ (Zhenjiang Xiang Cu)

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Čínska ľudová republika

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.8:

Iné výrobky prílohy I k zmluve (koreniny atď.)

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Zhenjiang Xiang Cu je druhom kvaseného ryžového octu, ktorý sa vyrába z lepkavej ryže ako hlavnej suroviny. Má charakteristickú vôňu, jemnú chuť a výraznú lesklú červeno-hnedú farbu s nádychom do okrova. Vyznačuje sa výraznou vôňou praženej ryže a kvasených výrobkov. Jeho chuť je intenzívna a jemná, príjemná a svieža, kyslá, ale nie trpká, lahodná a sladkastá. V závislosti od špecifikácií sa celková kyslosť (na základe kyseliny octovej) pohybuje v rozmedzí 5,00 g — 6,00 g na 100 ml (najviac 15,50 g), obsah viazanej kyseliny (na základe kyseliny mliečnej) v rozmedzí 1,20 g — 1,60 g na 100 ml, obsah dusíka z aminokyselín (na dusíkovom základe) v rozmedzí 0,12 g — 0,18 g na 100 ml a obsah redukujúceho cukru (na základe dextrózy) presahuje 2,20 g na 100 ml.

V závislosti od dĺžky skladovania sa Zhenjiang Xiang Cu rozdeľuje do dvoch kategórií: „voňavý ocot“, čo je bežný typ octu s dobou skladovania presahujúcou 180 dní a „zrelý ocot“, čo je voňavý ocot Zhenjiang s dobou skladovania presahujúcou 365 dní.

3.3.   Suroviny

1.

Lepkavá ryža z regiónu Zhenjiang. Má trvale dobrú kvalitu, vykazuje vysokú mieru lepkavosti a primeraný obsah hrubej bielkoviny. Obsah amylopektínu môže dosahovať až hodnotu 100.

2.

Pšeničné otruby z miestnej spracovanej pšenice najvyššej kvality, bohatej na výživové prvky potrebné na fermentáciu baktérií kyseliny octovej.

3.

Ryžové plevy zo spracovania miestnej ryže. Slúžia ako prenášač a vytvárajú zvláštne plynné prostredie vhodné na rast baktérií pri fermentácii kyseliny octovej.

4.

Daqu rastový prenášač cukornatejúcich kmeňov fermentovaný tradičnými technikami z miestnych surovín najvyššej kvality, ako napr. pšenice, jačmeňa a zeleného hrášku.

5.

Ryža určená na praženie lepkavá, mäkká, opražená ryžová kaša (congee) vyrobená z miestnej ryže najvyššej kvality. Predstavuje hlavnú zložku, ktorá dodáva voňavému octu Zhenjiang jeho charakteristickú vôňu a farbu.

6.

Voda čistá voda nahromadená v teréne a podloží typických pre región Zhenjiang, ktorá je bohatá na rôzne minerálne látky. Má sladkastú chuť a primeranú tvrdosť a hodnotu pH, vďaka čomu je vhodná na výrobu octu.

3.4.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

3.5.   Konkrétne kroky pri výrobe, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti

Výroba Zhenjiang Xiang Cu vrátane prípravy Daqu a ryžového vína na octenie, fermentácie kvasného základu, extrakcie octu, sparenia a uskladnenia/zretia surového octu sa musí uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

3.6.   Osobitné pravidlá pri krájaní, strúhaní, balení atď.

Sklené fľaše v súlade s požiadavkami potravinovej hygieny, vonkajší obal môže tvoriť kartonáž.

3.7.   Osobitné pravidlá pri označovaní

Etiketa s označením Zhenjiang Xiang Cu má tlačenú podobu a je na fľaši trvale prilepená. Hlavné údaje na etikete zahŕňajú názov výrobku (Zhenjiang Xiang Cu), výrobné techniky (fermentácia pevnej fázy), kategóriu octu (kvasený ocot), hlavné suroviny, čistú hmotnosť, názov a adresu výrobcu, dátum výroby a štandardný kód výrobku.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Región Zhenjiang sa nachádza v juhovýchodnej Číne na južnom brehu rieky Jang-c’-ťiang. Nachádza sa medzi 31° 37′– 32° 19′ severnej šírky a 118° 58′ – 119° 58′ východnej dĺžky. Región pozostáva zo správnej oblasti miest Jurong, Danyang a Yangzhong, okresov Dantu, Jingkou a Runzhou a rozvojovej zóny Zhenjiang.

5.   Spojenie so zemepisnou oblasťou

5.1.   Špecifickosť zemepisnej oblasti

Región Zhenjiang sa nachádza v juhovýchodnej Číne, v oblasti, kde sa rieka Jang-c’-ťiang vlieva do Veľkého (čínskeho) kanála. Vyznačuje sa typickým vlhkým monzúnovým podnebím, ktoré tvorí prechod od teplej miernej zóny k subtropickej zóne. Priemerná doba trvania slnečného svitu dosahuje 2 050,7 hodín ročne, miera slnečného svitu dosahuje 46,8 %, priemerná ročná teplota dosahuje 15,4 °C, priemerná vlhkosť vzduchu dosahuje 77 % a priemerný ročný úhrn zrážok presahuje 1 000 mm. Regiónu Zhenjiang dodávajú jeho typický ráz nízke kopce tiahnuce sa celým regiónom, úrodná poľnohospodárska pôda a spletitá riečna sieť s veľkým množstvom ostrovčekov a prístavov. Táto zelená oblasť sa vyznačuje príjemným, jasným a vlhkým podnebím.

5.2.   Špecifickosť výrobku

Ocot Zhenjiang Xiang Cu má výraznú lesklú červeno-hnedú farbu s nádychom do okrova. Vyznačuje sa výraznou vôňou praženej ryže a kvasených výrobkov. Jeho chuť je intenzívna a jemná, hoci s kyslou príchuťou spôsobenou obsahom kyseliny octovej, kyseliny mliečnej, kyseliny jablčnej, kyseliny jantárovej, kyseliny citrónovej a kyseliny glukónovej, ktorá však nie je veľmi trpká; je príjemná a svieža, lahodná a sladkastá.

5.3.   Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a špecifickou akosťou, povesťou alebo inou vlastnosťou výrobku

Región Zhenjiang sa nachádza v juhovýchodnej Číne a vyznačuje sa typickým vlhkým monzúnovým podnebím, ktoré tvorí prechod od teplej miernej zóny k subtropickej zóne. Nachádza sa v oblasti, kde sa rieka Jang-c’-ťiang vlieva do Veľkého (čínskeho) kanála, v kraji nízkych zelených kopcov, úrodnej poľnohospodárskej pôdy a spletitej riečnej siete s veľkým počtom ostrovčekov a prístavov. Oplýva hojnosťou takých poľnohospodárskych plodín akými sú ryža, pšenica, jačmeň a zelený hrášok, z ktorých vzniká veľké množstvo vedľajších produktov, ako napr. pšeničných otrúb a ryžových pliev. Vlhkosť a zelené prostredie regiónu Zhenjiang môžu podporiť vznik a rozmnožovanie baktérií kyseliny octovej. Voda z kopcov a prameňov sa zhromažďuje v riekach, jazerách a mokradiach, kam sa dostáva cez kamene a skaly, vďaka čomu je bohatá na minerálne látky a má výraznú a sladkastú chuť, ktorá je na výrobu octu najvhodnejšia.

Mesto Zhenjiang je už dlhý čas známe ako „mesto v horských lesoch a domov octu“. Obyvatelia regiónu Zhenjiang sa začali výrobe octu venovať už pred 1 400 rokmi. Používanie Zhenjiang Xiang Cu sa v plnej miere presadilo počas vlády dynastie Liang. V raných klasických dielach čínskej medicíny sa považoval za najlepší ryžový ocot a počas vlády dynastie Qing získal medzinárodné zlaté ocenenie. Zhenjiang Xiang Cu sa stal poznávacím znamením mesta, Zhenjiang Xiang Cu sa stal poznávacím znamením mesta, keďže sa v ňom nachádza takmer 100 závodov na výrobu octu, ovzduším sa vznáša vôňa octu a kulinárske zvyklosti a kultúra prípravy jedál spojené s použitím octu sú badateľné na každom kroku.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006]


14.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 153/8


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 502/2012

z 13. júna 2012,

ktorým sa začína prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania antidumpingových opatrení uložených vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 2/2012 na dovoz určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí s pôvodom v Čínskej ľudovej republike dovozom určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí zasielaných z Malajzie, Thajska a Filipín, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Malajzii, Thajsku a na Filipínach, a na základe ktorého začína takýto dovoz podliehať registrácii

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 13 ods. 3 a článok 14 ods. 5,

po porade s poradným výborom v súlade s článkom 13 ods. 3 a článkom 14 ods. 5 základného nariadenia,

keďže:

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) sa podľa článku 13 ods. 3 a článku 14 ods. 5 základného nariadenia rozhodla z vlastnej iniciatívy prešetriť možné obchádzanie antidumpingových opatrení uložených na dovoz určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a zaviesť registráciu dovozu určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí zasielaných z Malajzie, Thajska a Filipín, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Malajzii, Thajsku a na Filipínach.

A.   VÝROBOK

(2)

Výrobkom, ktorého sa možné obchádzanie týka, sú určité spojovacie materiály z nehrdzavejúcej ocele a ich časti s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „príslušný výrobok“), v súčasnosti zaradené do kódov KN 7318 12 10, 7318 14 10, 7318 15 30, 7318 15 51, 7318 15 61 a 7318 15 70.

(3)

Výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, je rovnaký ako výrobok definovaný v predchádzajúcom odôvodnení, ale zasielaný z Malajzie, Thajska a Filipín, bez ohľadu na to, či má, alebo nemá deklarovaný pôvod v Malajzii, Thajsku a na Filipínach, ktorý je v súčasnosti zaradený do rovnakých kódov KN ako príslušný výrobok (ďalej len „výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania“).

B.   EXISTUJÚCE OPATRENIA

(4)

V súčasnosti platné opatrenia, k obchádzaniu ktorých možno dochádza, sú antidumpingové opatrenia uložené vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 2/2012 (2) po preskúmaní opatrení pred uplynutím platnosti uložených nariadením Rady (ES) č. 1890/2005 (3).

C.   DÔVODY

(5)

Komisia má k dispozícii dostatočné dôkazy prima facie o tom, že antidumpingové opatrenia na dovoz určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí s pôvodom v Čínskej ľudovej republike sa obchádzajú prostredníctvom prekládky cez Malajziu, Thajsko a Filipíny.

(6)

Dôkazy prima facie, ktoré má Komisia k dispozícii, sú tieto:

(7)

Po tom, ako boli na príslušný výrobok uložené opatrenia, došlo k výraznej zmene štruktúry obchodu zahŕňajúceho vývoz z Čínskej ľudovej republiky, Malajzie, Thajska a Filipín do Únie, pričom na takúto zmenu neexistuje nijaké dostatočné opodstatnenie alebo iný dôvod ako uloženie cla.

(8)

Zdá sa, že táto zmena v štruktúre obchodu vyplýva z prekládky určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí s pôvodom v Čínskej ľudovej republike cez Malajziu, Thajsko a Filipíny.

(9)

Okrem toho dôkazy poukazujú na skutočnosť, že nápravné účinky existujúcich antidumpingových opatrení na príslušný výrobok sa oslabujú, pokiaľ ide o množstvo aj cenu. Zdá sa, že dovoz príslušného výrobku bol v značnej miere nahradený dovozom výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. Navyše existujú dostatočné dôkazy o tom, že dovoz výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, sa uskutočňuje za ceny podstatne nižšie, ako je cena nespôsobujúca ujmu, stanovená pri prešetrovaní, ktoré viedlo k existujúcim opatreniam, upravená podľa zvýšenia nákladov na suroviny.

(10)

Komisia má napokon dostatočné dôkazy prima facie o tom, že ceny výrobku, ktorý je predmetom vyšetrovania, sú dumpingové vo vzťahu k normálnej hodnote príslušného výrobku, ktorá bola predtým stanovená, upravenej podľa zvýšenia nákladov na suroviny.

(11)

Ak sa počas prešetrovania zistia praktiky obchádzania cez Malajziu, Thajsko a Filipíny podľa článku 13 základného nariadenia, ktoré sú iné ako prekládka, prešetrovanie sa môže vzťahovať aj na tieto praktiky.

D.   POSTUP

(12)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy, ktoré odôvodňujú začatie prešetrovania podľa článku 13 základného nariadenia a zavedenie registrácie dovozu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania a ktorý má alebo nemá deklarovaný pôvod v Malajzii, Thajsku a na Filipínach, v súlade s článkom 14 ods. 5 základného nariadenia.

a)   Dotazníky

(13)

V snahe získať informácie, ktoré Komisia považuje za nevyhnutné pre svoje prešetrovanie, Komisia zašle dotazníky známym vývozcom/výrobcom a známym združeniam vývozcov/výrobcov v Malajzii, Thajsku a na Filipínach, známym vývozcom/výrobcom a známym združeniam vývozcov/výrobcov v Čínskej ľudovej republike, známym dovozcom a známym združeniam dovozcov v Únii a orgánom Čínskej ľudovej republiky, Malajzie, Thajska a Filipín. Podľa potreby možno požadovať informácie aj od výrobného odvetvia Únie.

(14)

V každom prípade by všetky zainteresované strany mali bezodkladne kontaktovať Komisiu, najneskôr však v lehote stanovenej v článku 3 tohto nariadenia, a požiadať o dotazník v rámci lehoty stanovenej v článku 3 ods. 1 tohto nariadenia, pričom lehota stanovená v článku 3 ods. 2 tohto nariadenia platí pre všetky zainteresované strany.

(15)

Orgánom Čínskej ľudovej republiky, Malajzie, Thajska a Filipín bude oznámené začatie prešetrovania.

b)   Zber informácií a vypočutia

(16)

Všetky zainteresované strany sa týmto vyzývajú, aby písomne oznámili svoje stanoviská a poskytli podporné dôkazy. Komisia môže okrem toho vypočuť zainteresované strany za predpokladu, že predložia písomnú žiadosť a preukážu, že na ich vypočutie existujú osobitné dôvody.

c)   Oslobodenie od registrácie dovozu alebo od opatrení

(17)

V súlade s článkom 13 ods. 4 základného nariadenia môže byť dovoz výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, oslobodený od registrácie alebo od opatrení, ak tento dovoz nepredstavuje obchádzanie.

(18)

Vzhľadom na to, že k možnému obchádzaniu dochádza mimo Únie, možno v súlade s článkom 13 ods. 4 základného nariadenia udeliť oslobodenie výrobcom určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí v Malajzii, Thajsku a na Filipínach, ktorí vedia preukázať, že nie sú prepojení (4) so žiadnym výrobcom, na ktorého sa vzťahujú príslušné opatrenia (5), a o ktorých sa zistilo, že nie sú zapojení do praktík obchádzania, ako sa vymedzuje v článku 13 ods. 1 a článku 13 ods. 2 základného nariadenia. Výrobcovia, ktorí chcú získať oslobodenie, by mali predložiť žiadosť náležite podloženú dôkazmi v lehote uvedenej v článku 3 ods. 3 tohto nariadenia.

E.   REGISTRÁCIA

(19)

Podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia by dovoz výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, mal začať podliehať registrácii s cieľom zabezpečiť, aby v prípade, že sa prešetrovaním zistí, že došlo k obchádzaniu, bolo možné vybrať antidumpingové clá v príslušnej výške so spätnou účinnosťou k dátumu registrácie takéhoto dovozu zaslaného z Malajzie, Thajska a Filipín.

F.   LEHOTY

(20)

V záujme správneho administratívneho postupu by sa mali stanoviť lehoty, v rámci ktorých:

sa zainteresované strany môžu Komisii prihlásiť, písomne vyjadriť svoje stanoviská a predložiť vyplnené dotazníky alebo akékoľvek iné informácie, ktoré sa majú pri prešetrovaní zohľadniť,

môžu výrobcovia v Malajzii, Thajsku a na Filipínach požiadať o oslobodenie od registrácie dovozu alebo opatrení,

môžu zainteresované strany písomne požiadať Komisiu o vypočutie.

(21)

Treba upozorniť na skutočnosť, že vykonávanie väčšiny procesných práv stanovených v základnom nariadení závisí od prihlásenia sa strany v lehotách uvedených v článku 3 tohto nariadenia.

G.   NESPOLUPRÁCA

(22)

Ak niektorá zainteresovaná strana odmietne sprístupniť alebo poskytnúť potrebné informácie v rámci stanovenej lehoty alebo výrazne bráni prešetrovaniu, pozitívne či negatívne zistenia sa môžu podľa článku 18 základného nariadenia stanoviť na základe dostupných skutočností.

(23)

Ak sa zistí, že niektorá zo zainteresovaných strán poskytla nesprávne alebo zavádzajúce informácie, tieto informácie sa nezohľadnia a použijú sa len dostupné skutočnosti.

(24)

Ak zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne a zistenia sa preto podľa článku 18 základného nariadenia zakladajú na dostupných skutočnostiach, môže byť výsledok pre túto stranu menej priaznivý, ako by bol v prípade, keby táto strana spolupracovala.

H.   HARMONOGRAM PREŠETROVANIA

(25)

Podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia sa prešetrovanie ukončí do deviatich mesiacov od dátumu uverejnenia tohto nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

I.   SPRACOVANIE OSOBNÝCH ÚDAJOV

(26)

Je potrebné uviesť, že so všetkými osobnými údajmi zozbieranými počas tohto prešetrovania sa bude zaobchádzať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (6).

J.   ÚRADNÍK PRE VYPOČUTIE

(27)

Takisto je potrebné uviesť, že ak sa zainteresované strany domnievajú, že pri uplatňovaní svojich práv na obhajobu majú ťažkosti, môžu sa požiadať o zapojenie úradníka pre vypočutie z Generálneho riaditeľstva pre obchod. Pôsobí ako kontaktná osoba medzi zainteresovanými stranami a útvarmi Komisie, pričom v prípade potreby ponúka sprostredkovanie v procesných záležitostiach ovplyvňujúcich ochranu ich záujmov v tomto konaní, najmä v súvislosti s nahliadnutím do spisu, dôvernosťou údajov, predĺžením lehôt a spracovaním písomne a/alebo ústne podaných stanovísk. Ďalšie informácie a kontaktné údaje môžu zainteresované strany nájsť na webových stránkach úradníka pre vypočutie na webovej lokalite Generálneho riaditeľstva pre obchod (http://ec.europa.eu/trade/tackling-unfair-trade/hearing-officer/index_en.htm),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Týmto sa podľa článku 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1225/2009 začína prešetrovanie s cieľom zistiť, či pri dovoze určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí do Únie, zasielaných z Malajzie, Thajska a Filipín, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Malajzii, Thajsku a na Filipínach a ktoré sú v súčasnosti zaradené do kódov KN ex 7318 12 10, ex 7318 14 10, ex 7318 15 30, ex 7318 15 51, ex 7318 15 61 a ex 7318 15 70 (kódy TARIC 7318121011, 7318121091, 7318141011, 7318141091, 7318153011, 7318153061, 7318153081, 7318155111, 7318155161, 7318155181, 7318156111, 7318156161, 7318156181, 7318157011, 7318157061 a 7318157081), dochádza k obchádzaniu opatrení uložených nariadením Rady (EÚ) č. 2/2012.

Článok 2

Týmto sa colným orgánom podľa článku 13 ods. 3 a článku 14 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1225/2009 nariaďuje, aby prijali náležité opatrenia na registráciu dovozu výrobkov uvedených v článku 1 tohto nariadenia do Únie.

Platnosť registrácie uplynie deväť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Komisia môže prostredníctvom nariadenia colným orgánom nariadiť, aby zastavili registráciu dovozu výrobkov vyrobených výrobcami, ktorí požiadali o oslobodenie od registrácie a o ktorých sa zistilo, že spĺňajú podmienky na udelenie oslobodenia, do Únie.

Článok 3

1.   Dotazníky by sa mali od Komisie vyžiadať do 15 dní od uverejnenia tohto nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Zainteresované strany, ak sa ich vyjadrenia majú počas prešetrovania zohľadniť, sa musia Komisii prihlásiť, písomne oznámiť svoje stanoviská a predložiť vyplnené dotazníky alebo akékoľvek iné informácie do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie, ak nie je uvedené inak.

3.   Výrobcovia v Malajzii, Thajsku a na Filipínach, ktorí žiadajú o oslobodenie od registrácie dovozu alebo od opatrení, by mali predložiť žiadosť náležite podloženú dôkazmi v rámci rovnakej 37-dňovej lehoty.

4.   V tej istej 37-dňovej lehote takisto môžu zainteresované strany požiadať Komisiu o vypočutie.

5.   Od zainteresovaných strán sa vyžaduje, aby poskytli všetky podania a žiadosti v elektronickom formáte (podania, ktoré nemajú dôverný charakter, e-mailom, dôverné na CD-R/DVD), pričom musia uviesť svoje meno, svoju adresu, e-mailovú adresu, telefónne a faxové čísla. Všetky splnomocnenia, podpísané potvrdenia pripojené k vyplneným dotazníkom a ich všetky aktualizácie sa však podávajú v papierovej podobe, t. j. poštou alebo osobne na adrese uvedenej nižšie. Ak zainteresovaná strana nemôže poskytnúť svoje podania a žiadosti v elektronickom formáte, musí o tom podľa článku 18 ods. 2 základného nariadenia bezodkladne informovať Komisiu. Ďalšie informácie týkajúce sa korešpondencie s Komisiou môžu zúčastnené strany nájsť na príslušnej webovej lokalite Generálneho riaditeľstva pre obchod: http://ec.europa.eu/trade/tackling-unfair-trade/trade-defence. Všetky písomné podania vrátane informácií požadovaných v tomto nariadení, vyplnených dotazníkov a korešpondencie, ktoré zainteresované strany poskytli ako dôverné, sa označujú ako „Limited (7) a v súlade s článkom 19 ods. 2 základného nariadenia sa k nim pripája verzia, ktorá nemá dôverný charakter, s označením „For inspection by interested parties“.

Adresa Komisie na účely korešpondencie:

European Commission

Directorate-General for Trade

Directorate H

Office: N105 4/92

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

Kontaktné údaje:

Schránka určená na tieto prípady: TRADE-STEEL-FAST-13-A@ec.europa.eu.

Fax: +32 22984139.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli 13. júna 2012

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ L 5, 7.1.2012, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 302, 19.11.2005, s. 1.

(4)  V súlade s článkom 143 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 o vykonávaní Colného kódexu Spoločenstva sa osoby považujú za prepojené len vtedy, ak: a) jedna z nich je predstaviteľom alebo riaditeľom podniku druhej osoby alebo naopak; b) sú právne uznanými spoločníkmi; c) sú zamestnávateľom a zamestnancom; d) akákoľvek osoba vlastní, kontroluje alebo má priamo alebo nepriamo v držbe 5 % alebo viac hodnoty akcií alebo podielov s hlasovacím právom jednej aj druhej osoby; e) jedna z nich priamo alebo nepriamo kontroluje druhú; f) obe sú priamo alebo nepriamo kontrolované treťou osobou; g) obe spoločne priamo alebo nepriamo kontrolujú tretiu osobu; alebo h) sú členmi jednej rodiny. Osoby sa považujú za členov jednej rodiny, len ak majú medzi sebou niektorý z nasledujúcich vzťahov: i) manžel a manželka; ii) rodič a dieťa; iii) brat a sestra (vlastní aj nevlastní súrodenci); iv) starý rodič a vnuk/vnučka; v) strýc alebo teta a synovec alebo neter; vi) svokor a svokra a zať alebo nevesta; vii) švagor a švagriná. (Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1). V tomto kontexte „osoba“ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu.

(5)  Avšak aj v prípade, že sú výrobcovia v skôr uvedenom zmysle prepojení so spoločnosťami, na ktoré sa vzťahujú opatrenia platné pre dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (pôvodné antidumpingové opatrenia), oslobodenie sa môže vždy udeliť, ak neexistuje dôkaz o tom, že vzťah so spoločnosťami, na ktoré sa vzťahujú pôvodné opatrenia, vznikol alebo sa využíval na obchádzanie pôvodných opatrení.

(6)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(7)  Dokument označený ako „Limited“ je dokument, ktorý sa považuje za dôverný v zmysle článku 19 nariadenia (ES) č. 1225/2009 a článku 6 Dohody WTO o uplatňovaní článku VI dohody GATT z roku 1994 (antidumpingová dohoda). Takisto ide o dokument chránený podľa článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).


14.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 153/12


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 503/2012

z 13. júna 2012,

ktorým sa zakazujú rybolovné činnosti plavidlám používajúcim kruhové záťahové siete plaviacim sa pod vlajkou Grécka alebo Talianska alebo zaregistrovaným v Grécku alebo Taliansku, loviacim tuniaka modroplutvého v Atlantickom oceáne východne od 45° západnej zemepisnej dĺžky a v Stredozemnom mori

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (1), a najmä na jeho článok 36 ods. 2,

keďže:

(1)

Nariadením Rady (EÚ) č. 44/2012 zo 17. januára 2012, ktorým sa na rok 2012 stanovujú vo vodách EÚ a pre plavidlá EÚ v určitých vodách nepatriacich EÚ rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb, ktoré sú predmetom medzinárodných rokovaní alebo dohôd (2), sa na rok 2012 stanovuje množstvo tuniaka modroplutvého, ktoré môžu rybárske plavidlá Európskej únie uloviť v Atlantickom oceáne východne od 45° západnej dĺžky a v Stredozemnom mori.

(2)

V nariadení Rady (ES) č. 302/2009 zo 6. apríla 2009 o viacročnom pláne obnovy populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceána a v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 43/2009 a zrušuje nariadenie (ES) č. 1559/2007 (3), sa od členských štátov vyžaduje, aby Komisiu informovali o individuálnych kvótach pridelených ich plavidlám s dĺžkou nad 24 metrov.

(3)

Spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva je určená na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti rybárskeho odvetvia prostredníctvom udržateľného využívania živých vodných zdrojov založeného na prístupe preventívnosti.

(4)

V súlade s článkom 36 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1224/2009, ak Komisia na základe informácií, ktoré poskytli členské štáty, alebo na základe iných informácií, ktoré má k dispozícii, zistí, že rybolovné možnosti Európskej únie, členského štátu alebo skupiny členských štátov sa považujú za vyčerpané v prípade jedného alebo viacerých výstrojov alebo jednej alebo viacerých flotíl, informuje o tom dotknuté členské štáty a zakáže rybolovné činnosti v príslušnej oblasti s príslušným výstrojom príslušnej flotile alebo v súvislosti s príslušnou zásobou alebo skupinou zásob, ktorých sa dotknuté rybolovné činnosti týkajú.

(5)

Podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, rybolovné možnosti pre tuniaka modroplutvého v Atlantickom oceáne východne od 45° západnej dĺžky a v Stredozemnom mori udelené plavidlám s kruhovými záťahovými sieťami plaviacim sa pod vlajkou Grécka alebo Talianska alebo zaregistrovaným v Grécku alebo Taliansku boli k 7. júnu 2012 vyčerpané.

(6)

Dňa 8. júna Grécko informovalo Komisiu o skutočnosti, že svojim plavidlám s kruhovými záťahovými sieťami aktívne loviacim v roku 2012 tuniaka modroplutvého zakázalo rybolovné činnosti, a to od 8. júna 2012 od 8.00 hod.

(7)

Taliansko informovalo 3., 5. a 8. júna 2012 Komisiu o skutočnosti, že svojim 12 plavidlám s kruhovými záťahovými sieťami aktívne loviacim v roku 2012 tuniaka modroplutvého zakázalo rybolovné činnosti, a to s účinnosťou od 3. júna pre 4 plavidlá, s účinnosťou od 5. júna pre 4 plavidlá a s účinnosťou od 8. júna pre zvyšné 4 plavidlá, čo viedlo k zákazu všetkých týchto činností od 8. júna 2012 od 11.30 hod.

(8)

Bez toho, aby boli dotknuté uvedené opatrenia, ktoré vykonalo Grécko a Taliansko, je potrebné, aby Komisia potvrdila zákaz lovu tuniaka modroplutvého v Atlantickom oceáne východne od 45° západnej zemepisnej dĺžky a v Stredozemnom mori od 8. júna 2012 plavidlám s kruhovými záťahovými sieťami plaviacim sa pod vlajkou Grécka alebo Talianska alebo zaregistrovaným v Grécku alebo Taliansku,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Lov tuniaka modroplutvého v Atlantickom oceáne východne od 45° západnej zemepisnej dĺžky a v Stredozemnom mori plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami plaviacimi sa pod vlajkou Grécka alebo zaregistrovanými v Grécku sa zakazuje najneskôr od 8. júna 2012 od 8.00 hod.

Od uvedeného dátumu sa takisto zakazuje uchovávať na palube, umiestňovať do klietok na výkrm alebo chov, prekladať, premiestňovať alebo vykladať ryby z takejto zásoby ulovené uvedenými plavidlami.

Článok 2

Lov tuniaka modroplutvého v Atlantickom oceáne východne od 45° západnej zemepisnej dĺžky a v Stredozemnom mori plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami plaviacimi sa pod vlajkou Talianska alebo zaregistrovanými v Taliansku sa zakazuje najneskôr od 8. júna 2012 od 11.30 hod.

Od uvedeného dátumu sa takisto zakazuje uchovávať na palube, umiestňovať do klietok na výkrm alebo chov, prekladať, premiestňovať alebo vykladať ryby z takejto zásoby ulovené uvedenými plavidlami.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 13. júna 2012

Za Komisiu v mene predsedu

Maria DAMANAKI

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 25, 27.1.2012, s. 55.

(3)  Ú. v. EÚ L 96, 15.4.2009, s. 1.


14.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 153/14


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 504/2012

z 13. júna 2012,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 13. júna 2012

Za Komisiu v mene predsedu

José Manuel SILVA RODRÍGUEZ

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

AL

55,3

MK

45,6

TR

57,2

ZZ

52,7

0707 00 05

MK

26,2

TR

119,6

ZZ

72,9

0709 93 10

TR

97,9

ZZ

97,9

0805 50 10

AR

72,8

BO

105,1

TR

107,0

ZA

101,4

ZZ

96,6

0808 10 80

AR

111,6

BR

83,7

CH

68,9

CL

100,9

CN

136,2

NZ

141,5

US

156,6

UY

61,9

ZA

111,6

ZZ

108,1

0809 10 00

TR

186,0

ZZ

186,0

0809 29 00

TR

444,0

ZZ

444,0

0809 40 05

ZA

300,5

ZZ

300,5


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


ROZHODNUTIA

14.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 153/16


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 19. októbra 2011

o schémach štátnej pomoci, ktoré Grécko zaviedlo vo forme reštrukturalizácie dlhov v okresoch Kastoria, Evia, Florina, Kilkis, Rodopy, Evros, Xanthi a Dodekanézy, ako aj na ostrovoch Lesbos, Samos a Chios

[C 23/04 (ex NN 153/03), C 20/05 (ex NN 70/04) a C 50/05 (ex NN 20/05)]

[oznámené pod číslom K(2011) 7252]

(Iba grécke znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2012/307/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s článkom 108 ods. 2 prvým pododsekom zmluvy (1), a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

I.   POSTUP

(1)

Po doručení informácií, podľa ktorých bola údajne v roku 1993 a v nasledujúcich rokoch poskytnutá pomoc podnikom okresov Kastoria a Evia v rámci opätovného prerokovania dlhov, listom z 27. mája 2003 Komisia požiadala grécke orgány, aby jej zaslali do štyroch týždňov znenie právneho základu tejto operácie, ako aj každú informáciu potrebnú na preskúmanie z hľadiska článkov 87 a 88 Zmluvy o ES (3).

(2)

Listom z 10. júla 2003, zaevidovaným 17. júla 2003, Stále zastúpenie Grécka pri Európskej únii doručilo Komisii stručnú správu gréckych orgánov, v ktorej tieto orgány požiadali o predĺženie lehoty uvedenej v odôvodnení 1 o jeden mesiac.

(3)

Listom zo 4. augusta 2003, zaevidovaným 6. augusta 2003, Stále zastúpenie Grécka pri Európskej únii doručilo Komisii informácie požadované v liste z 27. mája 2003.

(4)

Po preskúmaní týchto informácií sa ukázalo, že pomoc bola poskytnutá bez súhlasu Komisie. Z tohto dôvodu sa Komisia rozhodla založiť spis o neoznámenej pomoci, zaevidovaný pod číslom NN 153/03.

(5)

Listom z 21. júna 2004 (4) Komisia informovala Grécko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES (C 23/2004) (ďalej len „prvé rozhodnutie o začatí konania“).

(6)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (5). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k uvedenej pomoci.

(7)

Komisia nedostala žiadnu pripomienku od zainteresovaných tretích strán.

(8)

Listom z 13. júla 2004, zaevidovaným 19. júla 2004, Stále zastúpenie Grécka pri Európskej únii požiadalo Komisiu o predĺženie lehoty poskytnutej gréckym orgánom na zaslanie odpovede na prvé rozhodnutie o začatí konania o jeden mesiac.

(9)

Faxom zo 6. augusta 2004 Komisia súhlasila s požadovaným predĺžením lehoty.

(10)

Listom z 9. augusta 2004, zaevidovaným 10. augusta 2004, Stále zastúpenie Grécka pri Európskej únii zaslalo Komisii odpoveď gréckych orgánov na prvé rozhodnutie o začatí konania.

(11)

Počas skúmania informácií zaslaných gréckymi orgánmi listom zo 4. augusta 2003 sa ukázalo, že uvedená pomoc sa netýkala iba okresov Kastoria a Evia, ale aj okresov Florina a Kilkis. Komisia z tohto dôvodu požiadala grécke orgány o doplňujúce informácie o tejto pomoci faxom z 22. apríla 2004.

(12)

Listom z 26. mája 2004 Stále zastúpenie Grécka pri Európskej únii požiadalo Komisiu o predĺženie lehoty poskytnutej gréckym orgánom na doručenie doplňujúcich informácií o jeden mesiac.

(13)

Faxom zo 7. júna 2004 Komisia súhlasila s požadovaným predĺžením lehoty.

(14)

Listom z 1. júla 2004, zaevidovaným v ten istý deň, Stále zastúpenie Grécka pri Európskej únii zaslalo Komisii informácie požadované vo faxe z 22. apríla 2004.

(15)

Po preskúmaní týchto informácií sa ukázalo, že pomoc bola poskytnutá bez súhlasu Komisie. Útvary Komisie sa preto rozhodli založiť spis o neoznámenej pomoci, zaevidovaný pod číslom NN 70/04.

(16)

Listom z 9. júna 2005 (7) Komisia informovala Grécko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vo veci pomoci poskytnutej v okresoch Florina a Kilkis (C 20/2005) (ďalej len „druhé rozhodnutie o začatí konania“).

(17)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (8). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k uvedenej pomoci.

(18)

Komisia nedostala žiadnu pripomienku od zainteresovaných tretích strán.

(19)

Listom z 24. júna 2005, zaevidovaným 28. júna 2005, Stále zastúpenie Grécka pri Európskej únii požiadalo Komisiu o predĺženie lehoty poskytnutej gréckym orgánom na oznámenie ich odpovede na druhé rozhodnutie o začatí konania o dva mesiace.

(20)

Faxom z 13. júla 2005 Komisia súhlasila s požadovaným predĺžením lehoty.

(21)

Listom z 18. augusta 2005, zaevidovaným 24. augusta 2005, Stále zastúpenie Grécka pri Európskej únii doručilo Komisii odpoveď gréckych orgánov na druhé rozhodnutie o začatí konania.

(22)

Pri skúmaní informácií, ktoré zaslali grécke orgány vo svojom liste z 1. júla 2004, sa ukázalo, že pomoc bola poskytnutá aj v iných okresoch ako v tých, ktorých sa týkali prvé dve rozhodnutia o začatí konania. Z toho dôvodu Komisia požiadala grécke orgány o doplňujúce informácie o tejto pomoci faxom z 12. novembra 2004.

(23)

Listom z 13. decembra 2004, zaevidovaným 15. decembra 2004, Stále zastúpenie Grécka pri Európskej únii požiadalo Komisiu o predĺženie lehoty poskytnutej gréckym orgánom na zaslanie doplňujúcich informácií o jeden mesiac.

(24)

Faxom zo 6. januára 2005 Komisia súhlasila s požadovaným predĺžením lehoty.

(25)

Listom z 27. januára 2005, zaevidovaným 1. februára 2005, Stále zastúpenie Grécka pri Európskej únii doručilo Komisii doplňujúce informácie požadované vo faxe z 12. novembra 2004.

(26)

Po preskúmaní týchto informácií sa ukázalo, že pomoc bola poskytnutá bez súhlasu Komisie. V dôsledku toho sa Komisia rozhodla založiť spis o neoznámenej pomoci, zaevidovaný pod číslom NN 20/05.

(27)

Listom z 22. decembra 2005 (10) Komisia informovala Grécko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES proti pomoci poskytnutej v okresoch Rodopy, Evros, Xanthi a Dodekanézy, ako aj na ostrovoch Lesbos, Samos a Chios (C 50/05) (ďalej len „tretie rozhodnutie o začatí konania“).

(28)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (11). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k uvedenej pomoci.

(29)

Komisia nedostala žiadnu pripomienku od zainteresovaných tretích strán.

(30)

Listom z 23. januára 2006, zaevidovaným 25. januára 2006, Stále zastúpenie Grécka pri Európskej únii požiadalo Komisiu o predĺženie lehoty poskytnutej gréckym orgánom na doručenie ich odpovede na tretie rozhodnutie o začatí konania o tri mesiace.

(31)

Faxom z 3. februára 2006 Komisia súhlasila s požadovaným predĺžením lehoty.

(32)

Listom z 10. mája 2004, zaevidovaným 11. mája 2006, Stále zastúpenie Grécka pri Európskej únii doručilo Komisii odpoveď gréckych orgánov na tretie rozhodnutie o začatí konania.

(33)

Po opätovnom preskúmaní všetkých doručených právnych základov Komisia požiadala grécke orgány faxom z 12. januára 2011, aby jej poskytli spresnenia o uvedenej pomoci do jedného mesiaca.

(34)

Elektronickou poštou zo 7. februára 2011 Stále zastúpenie Grécka pri Európskej únii požiadalo Komisiu o predĺženie uvedenej lehoty o 40 pracovných dní.

(35)

Faxom zo 17. februára 2011 Komisia súhlasila s predĺžením lehoty o dvadsať pracovných dní.

(36)

Elektronickou poštou z 15. marca 2011 a z 29. marca 2011 Stále zastúpenie Grécka pri Európskej únii doručilo Komisii uvedené spresnenia.

II.   OPIS

(37)

Vo výnose č. 69836/B1461 z 30. septembra 1993 sa ustanovuje konverzia splatných alebo nesplatných pohľadávok k 30. júnu 1993 vyplývajúcich z pôžičiek každého druhu (prevádzkový kapitál a investície) v drachmách alebo devízach, priznaných priemyselným a remeselným podnikom, ktoré sú usadené a pôsobia v okresoch Kastoria a Evia, bez ohľadu na ich hlavné sídlo, ako aj z bankových záruk v drachmách alebo devízach získaných na úkor uvedených podnikov, na novú pôžičku splatnú do desiatich rokov na základe fixných polročných splátok istiny a úrokov alebo na základe polročných splátok rovnakej sumy a úrokov vypočítaných podľa sadzby uplatňovanej v danej chvíli na reštrukturalizáciu dlhov (sadzba uplatňovaná na pôžičku je sadzbou používanou v prípade štátnych pokladničných poukážok za dvanásť mesiacov pri emisii predchádzajúcej začiatku každého obdobia na výpočet úrokov z pôžičky, zvýšenou o dve jednotky, s bonifikáciou o 10 percentuálnych bodov počas prvých piatich rokov na ťarchu účtu podľa zákona č. 128/75 (12)).

(38)

Alternatívne môžu uvedené podniky získať na päť rokov úrokovú bonifikáciu vo výške 10 percentuálnych bodov na svoje dlhy v drachmách alebo v devízach v kurze k 30. júnu 1993, súvisiace s investíciami do aktív alebo do prevádzkového kapitálu.

(39)

Podniky musia byť životaschopné po reštrukturalizácii (čo predpokladá stav v ťažkostiach), pričom toto kritérium overujú banky.

(40)

Vo výnosoch č. 2035824/5887 z 1. júna 1994, č. 2045909/7431/0025 z 26. augusta 1994, č. 2071670/11297 z 9. novembra 1994 a č. 72742/B1723 z 8. decembra 1994 sa upravujú obdobia odkladu a úrokové bonifikácie spojené s novými pôžičkami a poskytujú na tieto pôžičky krytie štátnou zárukou.

(41)

V ministerskom výnose č. 66336/B1398 zo 14. septembra 1993 sa ustanovujú rovnaké opatrenia a podmienky pomoci ako opatrenia a podmienky pomoci opísané v odôvodnení 37. Takisto sa ustanovuje, že štát poskytne záruky na istinu a úroky reštrukturalizovaných dlhov priemyselných a remeselných podnikov v okresoch Florina a Kilkis, ako aj to, že štát uhradí úroky z omeškania uplatniteľné k 31. decembru 1992 z pôžičiek priznaných na prevádzkový kapitál a investície týchto podnikov v rámci obmedzení rozpočtu podľa zákona č. 128/75.

(42)

Výnos č. 66336/B1398 zo 14. septembra 1993 bol zmenený a doplnený výnosom č. 30755/B1199 z 21. júla 1994, výnosom č. 60029/B1541 z 23. septembra 1994, výnosom č. 72742/B1723 z 8. decembra 1994, výnosom č. 236/B22 zo 4. januára 1995, výnosom č. 8014/B285 z 28. februára 1995, výnosom č. 44678/B1145 z 3. júla 1995, výnosom č. 44446/B1613 z 24. decembra 1996, výnosom č. 40410/B1678 z 9. decembra 1997, výnosom č. 10995/B546 z 24. marca 1999, výnosom č. 12169/B736 z 22. marca 2000 a výnosom č. 35913/B2043 z 24. októbra 2000. Tieto rozličné výnosy upravujú trvanie pôžičiek, obdobia odkladu a úrokové bonifikácie spojené s novými pôžičkami a tiež predlžujú obdobie, po ktorom sa stanú neuhradené zmenky splatnými.

(43)

Podniky musia byť životaschopné po reštrukturalizácii (čo predpokladá stav v ťažkostiach), pričom toto kritérium overujú banky.

(44)

V ministerskom výnose č. 1648/B.22/13.1.1994 sa ustanovuje toto:

a)

v prípade nových pôžičiek na prevádzkový kapitál priznaných od 1. apríla 1993 priemyselným, remeselným a banským podnikom, podnikom veľkochovu, hotelierskym podnikom a lodiarskym podnikom usadeným bez ohľadu na ich hlavné sídlo v okresoch Xanthi, Rodopy a Evros, úroková bonifikácia vo výške 10 (desať) percentuálnych bodov na ťarchu účtu podľa zákona č. 128/75 až do výšky 20 % obratu podniku za predchádzajúci rok alebo 50 % objednávok bežného roka v prípade úrokov zaúčtovaných od 1. apríla 1993 do 31. marca 1996 so štátnou zárukou až do výšky celkovej sumy 100 000 000 GRD (293 470 EUR);

b)

zoskupenie do novej pôžičky splatnej za desať rokov na základe fixných polročných splátok istiny a úrokov z celkovej sumy k 31. decembru 1993 splatných alebo nesplatných pohľadávok vyplývajúcich z pôžičiek na investície alebo na prevádzkový kapitál schválených priemyselným, remeselným a banským podnikom, veľkochovom, hotelierskym podnikom a podnikom v oblasti Trácie s úrokovou bonifikáciou vo výške 10 (desať) percentuálnych bodov počas prvých piatich rokov na ťarchu účtu podľa zákona č. 128/75 so štátnou zárukou;

c)

zahrnutie do reštrukturalizácie úrokov z omeškania splatných k 31. decembru 1992 z pôžičiek na investície alebo prevádzkový kapitál.

(45)

Podniky musia byť životaschopné po reštrukturalizácii (čo predpokladá ťažkosti), pričom toto kritérium kontrolujú banky.

(46)

Výnos č. 1648/B.22/13.1.1994 bol viackrát zmenený a doplnený ministerskými výnosmi č. 14237/B.664/6.4.1994, 235/B.21/4.1.1995, 44678/B.1145/3.7.1995, 14946/B.566/30.4.1996, 44446/B.1613/24.12.1996, 32576/B.1282/9.10.1997 (13), 11362/B.472/7.4.1997, 40412/B.1677/9.12.1997 (14), 42998/B.2026/15.12.1998, 19954/B.957/7.6.1999, 10123/B.507/17.3.1999, 6244/B.270/18.2.2000 a 35913/B.2043/24.10.2000 (15). Všetky tieto právne normy upravujú také technické parametre ako úrokové bonifikácie, obdobia odkladu, trvanie pôžičiek a trvanie období, od ktorých sa neuhradené zmenky stávajú splatnými.

(47)

Ministerským výnosom č. 2003341/683/0025/17.2.94 sa poskytuje štátna záruka na pôžičky na prevádzkový kapitál priznané od 1. apríla 1993 priemyselným, remeselným a banským podnikom, veľkochovom, hotelierskym podnikom a lodiarskym podnikom, usadeným bez ohľadu na ich hlavné sídlo v okresoch Xanthi, Rodopy a Evros, do výšky 100 000 000 GRD (293 470 EUR) na podnik, ako aj na pohľadávky (kapitálové a úrokové) vyplývajúce z reštrukturalizácie dlhov k 31. decembru 1993 plynúcich zo starých pôžičiek priznaných v súlade s ustanoveniami spoločného výnosu č. 1648/G.G.54/B.22/13.1.94.

(48)

Výnos č. 2003341/683/0025/17.2.94 bol viackrát zmenený a doplnený výnosmi č. 2022973/3968/0025/18.5.94, 2043231/6673/0025/11.7.95, 2030175/4446/0025/10.6.1996, 2087184/49/0025/11.7.97, 2016123/2133/0025/6.3.1998, 2090373/11216/0025/1.6.98 (16), 2/21857/0025/7.10.1999, 2/14774/0025/31.5.2000, 2/82257/0025/18.12.2000, 2/7555/0025/25.5.2001, 2/61352/0025/31.1.2002 a 2/64046/0025/2003/28.1.2004. Všetky tieto právne normy uplatňujú štátnu záruku pri uplatňovaní opatrení ustanovených rôznymi výnosmi, ktorými sa mení a dopĺňa výnos č. 1648/B.22/13.1.1994 (pozri odôvodnenie 46).

(49)

V uvedenom zozname ministerský výnos č. 2/82257/0025/18.12.2000 spresňuje, že na to, aby spoločnosti mohli využiť tieto ustanovenia, musia byť absolútne životaschopné (a nie po reštrukturalizácii, ako sa uviedlo v iných výnosoch spomenutých v tomto rozhodnutí), čo predpokladá, že sa nenachádzajú v ťažkostiach.

(50)

Ministerským výnosom č. 2041901/16.5.1989 sa poskytuje úroková bonifikácia vo výške troch percentuálnych bodov na ťarchu spoločného účtu podľa zákona č. 128/75 na nesplatené zostatky pôžičiek na prevádzkový kapitál priznaných od 1. apríla 1989 obchodným a remeselným podnikom, ktoré majú svoje sídlo v okresoch Evros, Lesbos, Samos, Chios a Dodekanézy.

(51)

V ministerskom výnose č. 2078809/10.10.89 sa stanovuje úroková bonifikácia vo výške troch percentuálnych bodov (3 %) na ťarchu spoločného účtu podľa zákona č. 128/75 na nesplatené zostatky pôžičiek na prevádzkový kapitál priznaných od 1. apríla 1989 obchodným a remeselným podnikom, ktoré majú svoje sídlo v okresoch Rodopy, Xanthi a Samos.

(52)

Ministerské výnosy č. 9034/B.289/10.2.2003 a 37497/B.1232/2.6.2003 doplňujú výnosy uvedené v bodoch 50 a 51, pričom sa v nich spresňuje rozsah a niektoré technické parametre stanovených úrokových bonifikácií.

III.   DÔVODY, KTORÉ VIEDLI K ROZHODNUTIAM O ZAČATÍ KONANIA VO VECI FORMÁLNEHO ZISŤOVANIA

(53)

Pri troch uvedených schémach mala Komisia pochybnosti nielen o nejestvovaní štátnej pomoci, ale aj o zlučiteľnosti pomoci, ktorú pokladala za existujúcu, s vnútorným trhom.

a)    Odôvodnenie prvého rozhodnutia o začatí konania

(54)

Prvé konanie sa začalo z týchto kumulatívnych dôvodov:

a)

keď boli grécke orgány požiadané, aby sa vyjadrili k uvedenej pomoci, uviedli, že ministerské výnosy slúžiace za právny základ pre túto pomoc neboli oznámené, pretože grécke orgány sa domnievali, že pomoc zavedená týmito výnosmi nepredstavovala štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES; okrem toho dodali, že aj keď nepoznali presný počet príjemcov, na sumy uvedenej pomoci sa malo pravdepodobne vzťahovať pravidlo de minimis;

b)

vzhľadom na to, že v čase, keď bola pomoc poskytnutá, sa pravidlo de minimis neuplatňovalo v poľnohospodárskom sektore a výnosy vytvárajúce právny základ uvedenej pomoci boli určené podnikom majúcim problémy s likviditou, Komisia uvážila, že pomoc sa mala analyzovať na základe rozličných pravidiel, ktoré boli uplatniteľné na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach od nadobudnutia účinnosti prvého z uvedených výnosov; dostupné informácie však neumožňovali určiť, či sa tieto pravidlá dodržiavali;

c)

tiež v poľnohospodárskom sektore dostupné informácie neumožňovali určiť, či bola štátna záruka poskytnutá pri dodržiavaní rozličných pravidiel, ktoré boli uplatniteľné na štátnu pomoc vo forme záruk od nadobudnutia účinnosti prvého z uvedených ministerských výnosov;

d)

v priemyselnom a remeselnom sektore bolo, samozrejme, pravidlo de minimis uplatniteľné, keďže však grécke orgány nepoznali počet príjemcov opatrení ustanovených uvedenými ministerskými výnosmi a keďže pomoc de minimis sa vypočítava za obdobie troch rokov, a nie pre jednorazovú operáciu, nebolo možné určiť, či sa na pomoc stanovenú v uvedených výnosoch mohlo skutočne vzťahovať pravidlo de minimis; v takomto kontexte sa pomoc mala analyzovať aj na základe rôznych pravidiel, ktoré boli uplatniteľné na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach od nadobudnutia účinnosti prvého z uvedených výnosov; dostupné informácie však neumožňovali určiť, či sa tieto pravidlá dodržiavali;

e)

v týchto istých sektoroch dostupné informácie neumožňovali určiť, či bola štátna záruka poskytnutá pri dodržiavaní rôznych pravidiel vzťahujúcich sa na štátnu pomoc vo forme záruk uplatniteľných od nadobudnutia účinnosti prvého z už uvedených výnosov.

b)    Odôvodnenie druhého rozhodnutia o začatí konania

(55)

Druhé konanie sa začalo z týchto kumulatívnych dôvodov:

a)

keď boli grécke orgány požiadané, aby sa vyjadrili k uvedenej pomoci, uviedli, že hoci nepoznali presný počet príjemcov, na sumy uvedenej pomoci sa malo pravdepodobne vzťahovať pravidlo de minimis; okrem skutočnosti, že až do 1. januára 2005 sa pravidlo de minimis nevzťahovalo na poľnohospodársky sektor, Komisia nemala k dispozícii nijaký údaj, ktorý by jej umožnil určiť, do akej miery by mohli sumy prijaté poľnohospodárskymi podnikmi na základe ministerského výnosu č. 66336/B.1398 a jeho zmien a doplnení patriť do pôsobnosti nariadenia Komisie (ES) č. 1860/2004 zo 6. októbra 2004 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva (17), ktorým sa zaviedlo pravidlo de minimis v poľnohospodárskom sektore;

b)

vzhľadom na to, že už uvedené výnosy boli určené podnikom v ťažkostiach, pomoc sa mala analyzovať na základe rozličných pravidiel, ktoré boli uplatniteľné na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach od nadobudnutia účinnosti prvého uvedeného výnosu, teda od 21. septembra 1993; dostupné informácie však neumožňovali určiť, či sa tieto pravidlá dodržiavali;

c)

tiež v poľnohospodárskom sektore dostupné informácie neumožňovali určiť, či bola štátna záruka poskytnutá pri dodržiavaní rozličných pravidiel, ktoré boli uplatniteľné na štátnu pomoc vo forme záruk od 21. septembra 1993;

d)

v priemyselnom a remeselnom sektore bolo, samozrejme, pravidlo de minimis uplatniteľné, keďže však grécke orgány nepoznali počet príjemcov opatrení stanovených v uvedených ministerských výnosoch a keďže strop pomoci de minimis sa vypočítava za obdobie troch rokov, a nie pre jednorazovú operáciu, nebolo možné určiť, či sa na pomoc stanovenú v uvedených výnosoch mohlo skutočne vzťahovať pravidlo de minimis; v takomto kontexte sa pomoc mala analyzovať aj na základe rôznych pravidiel, ktoré boli uplatniteľné na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach od 21. septembra 1993; dostupné informácie však neumožňovali určiť, či sa tieto pravidlá dodržiavali;

e)

v týchto istých sektoroch dostupné informácie neumožňovali určiť, či bola štátna záruka poskytnutá pri dodržiavaní rôznych pravidiel vzťahujúcich sa na štátnu pomoc vo forme záruk uplatniteľných od 21. septembra 1993.

c)    Odôvodnenie tretieho rozhodnutia o začatí konania

(56)

Tretie konanie sa začalo z týchto kumulatívnych dôvodov:

a)

v informáciách, ktoré grécke orgány poskytli, uviedli tak ako v prípade začatia dvoch predchádzajúcich konaní, že na uvedené sumy sa malo pravdepodobne vzťahovať pravidlo de minimis; okrem skutočnosti, že až do 1. januára 2005 sa pravidlo de minimis nevzťahovalo na poľnohospodársky sektor, Komisia nemala k dispozícii nijaký údaj, ktorý by jej umožnil určiť, do akej miery by mohli sumy prijaté poľnohospodárskymi podnikmi na základe výnosov vytvárajúcich právny základ uvedenej schémy patriť do pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1860/2004;

b)

vzhľadom na to, že uvedené výnosy boli určené podnikom v ťažkostiach, pomoc sa mala analyzovať na základe rozličných pravidiel vzťahujúcich sa na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach od nadobudnutia účinnosti už uvedených výnosov; dostupné informácie však neumožňovali určiť, či sa tieto pravidlá dodržiavali;

c)

v priemyselnom, hotelierskom a remeselnom sektore bolo, pravdaže, pravidlo de minimis uplatniteľné, keďže však grécke orgány neposkytli informácie o počte príjemcov opatrení a keďže strop pomoci de minimis sa vypočítava za obdobie troch rokov, a nie pre jednorazovú operáciu, nebolo možné určiť, či sa na pomoc stanovenú v uvedených výnosoch mohlo skutočne vzťahovať pravidlo de minimis; v takomto kontexte sa pomoc mala analyzovať aj na základe rôznych pravidiel, ktoré boli uplatniteľné na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach od nadobudnutia účinnosti prvého z uvedených výnosov; dostupné informácie však neumožňovali určiť, či sa tieto pravidlá dodržiavali;

d)

v uhoľnom a lodiarskom sektore bolo pravidlo de minimis uplatniteľné až od nadobudnutia účinnosti nariadenia Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES pri pomoci de minimis  (18); z dôvodov uvedených v písmene c) sa však pomoc mala analyzovať aj na základe rôznych pravidiel, ktoré boli uplatniteľné na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach od vstupu do platnosti prvého z uvedených výnosov; dostupné informácie však neumožňovali určiť, či sa tieto pravidlá dodržiavali;

e)

v sektore námornej dopravy nejestvovalo uplatniteľné pravidlo de minimis; pomoc sa mala tiež analyzovať na základe pravidiel, ktorými sa riadi záchrana a reštrukturalizácia podnikov v ťažkostiach od nadobudnutia účinnosti prvého z uvedených výnosov; dostupné informácie však neumožňovali určiť, či sa tieto pravidlá dodržiavali;

f)

v žiadnom z uvedených sektorov dostupné informácie neumožňovali určiť, či štátna záruka bola poskytnutá pri dodržiavaní rôznych pravidiel uplatniteľných na štátnu pomoc vo forme záruk od nadobudnutia účinnosti prvého z uvedených výnosov;

g)

výnos č. 2041901/16.5.1989 a výnosy uvedené v odôvodneniach 51 a 52 ustanovovali pomoc pre iné okresy ako Rodopy, Xanthi a Evros a nebolo možné určiť, či plánovaný intervenčný systém bol rozšírením systému vzťahujúceho sa na tri uvedené okresy, alebo nezávislým systémom; bez ohľadu na to, o ktorý prípad ide, na základe dostupných informácií nebolo možné určiť ani to, či sa dodržiavali normy uplatniteľné v oblasti štátnej pomoci (normy uplatniteľné v oblasti pomoci na regionálny účel alebo na účel pravidla de minimis);

h)

za predpokladu, že ministerské výnosy uvedené v písmene g) predstavovali rozšírenie intervenčného systému uplatneného v okresoch Rodopy, Xanthi a Evros, nebolo možné určiť, či sa na plánovanú pomoc mohlo vzťahovať pravidlo de minimis, alebo či sa mohla považovať za zlučiteľnú s ustanoveniami, ktorými sa riadi poskytnutie pomoci na záchranu alebo reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach;

i)

za predpokladu, že ministerské výnosy uvedené v písmene g) predstavovali nezávislý intervenčný systém, bolo nutné, vzhľadom na nejestvovanie spresnení v tejto súvislosti v ich ustanoveniach, preskúmať zlučiteľnosť jeho uplatnenia na zdravé podniky a podniky v ťažkostiach, pričom analýza vedie k týmto záverom:

i)

v prípade podnikov v ťažkostiach nebolo možné určiť, či sa na plánovanú pomoc mohlo vzťahovať pravidlo de minimis alebo či mohla byť pokladaná za zlučiteľnú s ustanoveniami, ktorými sa riadi poskytovanie pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach,

ii)

v prípade zdravých podnikov nebolo možné určiť, či prevádzkový kapitál vytvorený vďaka pôžičke s poskytnutou úrokovou bonifikáciou slúžil na financovanie investícií oprávnených v zmysle právnych predpisov Únie v oblasti pomoci na regionálny účel.

IV.   PRIPOMIENKY GRÉCKYCH ORGÁNOV K ROZHODNUTIAM O ZAČATÍ KONANIA VO VECI FORMÁLNEHO ZISŤOVANIA

a)    Pripomienky gréckych orgánov k prvému rozhodnutiu o začatí konania

(57)

Vo svojom liste z 9. augusta 2004 grécke orgány uviedli toto:

a)

zoskupenie pôžičiek je administratívnym nástrojom, ktorý nevyvoláva vysoké náklady orgánom verejnej moci;

b)

výpočet úrokov za obdobie šiestich mesiacov už podporila judikatúra gréckeho najvyššieho súdu, ktorý vyhlásil trojmesačnú kapitalizáciu za protiprávnu a neoprávnenú, zodpovednú za zhoršenie zadlženosti;

c)

poskytnutie štátnej záruky nemožno pokladať za pomoc, pretože jej využitie je spojené s mimoriadne tvrdými opatreniami pre dlžníkov;

d)

počas referenčného obdobia úrokové sadzby v Grécku, ktoré boli omnoho vyššie ako v ostatnej Európe, takými zostali napriek bonifikáciám; nedošlo teda k narušeniu hospodárskej súťaže o to viac, že prijímajúce podniky museli byť životaschopné; okrem toho boli bonifikácie financované zo špeciálneho účtu mimo štátneho rozpočtu;

e)

poskytnutie období odkladu nemožno pokladať za pomoc vzhľadom na to, že dlh a úroky pretrvávajú: ide len o odloženie splatenia odôvodnené hospodárskou konjunktúrou;

f)

výnos č. 72742/B1723 (pozri odôvodnenie 42) nevyvoláva nijaké dodatočné náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré vyvoláva výnos vytvárajúci základ uvedenej schémy;

g)

uvoľnenie zábezpek podľa ministerského výnosu č. 2071670/11297 nemožno pokladať za pomoc podniku, pretože tieto zábezpeky sú prispôsobené sume reštrukturalizovaných pôžičiek; okrem toho grécka štátna záruka nekryje každý druh nákladov, ktoré banky vyžadujú od dlžníkov;

h)

ministerský výnos č. 69836/B1451 a jeho zmeny a doplnenia sa týkali vo všeobecnosti spracovateľských podnikov a neuvádzali sa v nich osobitne spracovateľské podniky z poľnohospodárskeho sektora, na ktoré sa vzťahovali nariadenia Rady (EHS) č. 866/90 z 29. marca 1990 o zlepšení podmienok spracovania a odbytu poľnohospodárskych výrobkov (19), (ES) č. 951/97 z 20. mája 1997 o zlepšení podmienok spracovania a predaja poľnohospodárskych produktov (20) a (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) (21); tieto nariadenia sa uplatňovali prostredníctvom operačných programov druhého a tretieho podporného rámca Spoločenstva; podniky, ktoré realizovali investície a dostali na tento účel pomoc od ministerstva poľnohospodárstva, rozvoja a výživy, nemohli využiť reštrukturalizáciu dlhov, keďže to nebolo ustanovené; neuplatnilo sa ani pravidlo de minimis, keďže na získanie dotácie by museli hospodárske subjekty predtým vykonať práce a znášať ich náklady;

i)

odkaz na pravidlo de minimis slúži výhradne na ilustráciu skutočnosti, že väčšina poskytnutej pomoci bola nižšia ako horná hranica de minimis bez osobitného odkazu na poľnohospodársky sektor;

j)

kritérium „životaschopnosti po reštrukturalizácii“ nemá v ničom vplyv na celkové hodnotenie životaschopnosti podniku vykonané úverovou inštitúciou, keďže o oprávnenosti na reštrukturalizáciu sa rozhodlo hneď po preskúmaní životaschopnosti;

k)

reštrukturalizácia sa týka starých pôžičiek a na nové investície nebolo poskytnuté žiadne financovanie;

l)

pokiaľ ide o celkový grantový ekvivalent reštrukturalizácie, veľká väčšina pomoci nebola vysoká, všetky dotknuté oblasti (Kastoria a Evia) boli znevýhodnenými oblasťami v zmysle smernice Rady 75/268/EHS z 28. apríla 1975 o poľnohospodárstve v horských, pahorkatých a niektorých znevýhodnených oblastiach (22) a celá krajina patrí do cieľa č. 1;

m)

úroková sadzba uplatňovaná na nové pôžičky je sadzbou poslednej emisie štátnych pokladničných poukážok a bonifikácia sa netýka celého trvania reštrukturalizovanej pôžičky, ale len prvých kritických rokov, a rozdiel sadzby nie je veľký (1 až 2 body);

n)

schéma trvala od 30. júna 1993 do 30. júna 2003.

b)    Pripomienky gréckych orgánov k druhému rozhodnutiu o začatí konania

(58)

V liste z 18. augusta 2005 grécke orgány poskytli tieto argumenty, väčšinou už formulované v ich odpovediach na prvé rozhodnutie o začatí konania (pozri predchádzajúce odôvodnenie):

a)

zoskupenie pôžičiek je administratívnym nástrojom, ktorý nevyvoláva vysoké náklady orgánom verejnej moci (v tejto súvislosti dodávajú, že cieľom tohto nástroja nie je selektívne poskytovanie pomoci);

b)

výpočet úrokov na obdobie šiestich mesiacov už bolo podporené judikatúrou gréckeho najvyššieho súdu, ktorý vyhlásil za protiprávnu a neoprávnenú trojmesačnú kapitalizáciu úrokov, zodpovednú za zhoršenie zadlženia;

c)

počas referenčného obdobia úrokové sadzby v Grécku, ktoré boli omnoho vyššie ako vo zvyšku Spoločenstva, zostali rovnaké napriek bonifikáciám;

d)

poskytnutie štátnej záruky nemožno pokladať za pomoc, lebo jej využitie je spojené s mimoriadne tvrdými podmienkami pre dlžníkov;

e)

úroky z omeškania a bonifikácie sa financovali zo špeciálneho účtu (účet podľa zákona č. 128/75) mimo štátneho rozpočtu;

f)

poskytnutie období odkladu nemožno pokladať za pomoc vzhľadom na to, že dlh a úroky pretrvávajú: ide len o odloženie splatenia odôvodnené hospodárskou konjunktúrou;

g)

v ustanoveniach ministerského výnosu č. 66336/B.1398/1993 a v jeho zmenách a doplneniach sa stanovila možnosť intervencií v prospech podnikov pôsobiacich v okresoch Florina a Kilkis bez vysokých nákladov pre orgány verejnej moci a pod podmienkou, že uvedené podniky sa pokladajú za životaschopné; nenarúšali teda hospodársku súťaž v zmysle článku 87 Zmluvy o ES; okrem toho netreba zabúdať, že okresy Florina a Kilkis susedia s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko a že počas referenčného obdobia (90. roky) veľmi trpeli pre nestabilitu a vojnový stav v regióne;

h)

napokon vyššie uvedený výnos sa odvoláva na priemyselné a remeselné podniky; podľa gréckych orgánov údajne nejestvovali poľnohospodárske podniky dotknuté jeho ustanoveniami.

c)    Pripomienky gréckych orgánov k tretiemu rozhodnutiu o začatí konania

(59)

Vo svojom liste z 10. mája 2006 grécke orgány poskytli tieto argumenty:

a)

okresy dotknuté uvedenými výnosmi zažívali ťažkú hospodársku konjunktúru poznačenú slabou mierou aktivity a vyššou mierou nezamestnanosti ako vo zvyšku krajiny; tento kontext bol zhoršený vojnovým stavom v susedných krajinách (napríklad Kosovo); hospodárska súťaž teda nemohla byť narušená a pomoc poskytnutá vo forme reštrukturalizácie dlhov a bonifikácie mohla využívať výnimku uvedenú v článku 87 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o ES;

b)

pomoc sa zameriavala na riešenie takých problémov ako nedostatočná dynamickosť miestnych trhov, zmenšenie trhu zamestnanosti a zníženie dopytu, ako aj na dlhodobý hospodársky rozvoj;

c)

pokiaľ ide o argument Komisie, podľa ktorého mohol byť narušený obchod Spoločenstva vzhľadom na silnú konkurenciu jestvujúcu v poľnohospodárskom sektore, spomedzi všetkých skúmaných výnosov sa len výnos č. 1648/B22/13.1.1994 týkal podnikov venujúcich sa veľkochovu; okrem toho počas obdobia 1995 – 2004 produkcia mäsa v okresoch Evros, Rodopy a Xanthi predstavovala len malú časť poľnohospodárskej výroby uvedených okresov a v uvažovanom období hrubý domáci produkt (HDP) (tak v absolútnom vyjadrení, ako aj na obyvateľa) zostal výrazne nižší ako celoštátny priemer, aj keď v týchto okresoch narástol;

d)

výnosy č. 2041901/16.5.1989 a 2078809/1989, ktoré ustanovujú úrokové bonifikácie na pôžičky na prevádzkový kapitál pre podniky z Lesbosu, Samosu, Chiosu a Dodekanéz, tiež ustanovujú, že tieto podniky musia byť životaschopné pred reštrukturalizáciou svojich dlhov a po nej;

e)

príslušné útvary v Grécku boli požiadané, aby zozbierali údaje o skutočne poskytnutej pomoci, ale nemohli ich dodať;

f)

úrokové bonifikácie sa financujú z účtu podľa zákona č. 128/75, ktorý neobsahuje štátne zdroje, pretože ide o účet určený hlavne na prerozdelenie prostriedkov.

d)    Listy gréckych orgánov z 15. a 29. marca 2011

(60)

Vo svojich listoch z 15. a 29. marca 2011 grécke orgány predovšetkým spresnili dátumy konca účinnosti pôvodných výnosov, ktorými sa riadili uvedené schémy. Týmito dátumami sú:

a)

30. jún 2003 v prípade výnosu č. 69836/B1461 (okresy Kastoria a Evia);

b)

30. jún 2000 v prípade výnosu č. 66336/B/398/14-9-1993 (okresy Florina a Kilkis);

c)

31. december 2005 v prípade výnosu č. 1648/B.22/13.1.94 (okresy Xanthi, Rodopy a Evros);

d)

31. december 2004 v prípade výnosu č. 2041901/16-5-1989 (okresy Rodopy, Evros, Xanthi a Dodekanézy; ostrovy Lesbos, Samos a Chios).

(61)

Grécke orgány potom spresnili, že kritérium životaschopnosti podnikov po reštrukturalizácii dlhov neznamenalo samotné zohľadnenie životaschopnosti podnikov po reštrukturalizácii dlhov, ale skôr celkové hodnotenie životaschopnosti podnikov pred reštrukturalizáciou a po nej.

(62)

Obidva listy tiež obsahujú tabuľky uvádzajúce grantový ekvivalent uvedenej pomoci, ktorú dostal každý prijímajúci podnik, pričom ich cieľom bolo upozorniť na percento podnikov, pri ktorých sa mohla na pomoc vzťahovať schéma pomoci de minimis. Grécke orgány však uviedli, že v prípade pomoci poskytnutej podľa výnosov č. 2041901/16-5-1989 (okresy Xanthi, Rodopy a Evros, Samos, Lesbos, Chios a Dodekanézy) a 1648/B.22/13.1.94 (Xanthi, Rodopy a Evros) sa dostupné údaje vzťahujú len na obdobie 2004 – 2007. Dodané údaje v prípade pomoci poskytnutej podľa výnosu č. 69836/B1461 (okresy Kastoria a Evia) sa vzťahujú na obdobie 1993 – 1998 a v prípade pomoci poskytnutej podľa výnosu č. 66336/B/398/14-9-1993 (okresy Florina a Kilkis) na obdobie 1993 – 2001. Tieto údaje boli získané od bánk, ale nie všetky banky reagovali. Grécke orgány si však myslia, že číselné údaje sa približujú celkovej sume poskytnutej pomoci, keďže banky, ktoré reagovali, sú hlavnými poskytovateľmi úverov v príslušných krajoch. Podľa gréckych orgánov analýza údajov ukazuje, že pomoc zapadá do rámca stropu de minimis v 73,55 % až 99,46 % prípadov podľa uvažovaného obdobia a uvažovaného výnosu.

(63)

Grécke orgány napokon spresnili, že podniky na výrobu, spracovanie a odbyt poľnohospodárskych výrobkov neboli oprávnené na pomoc a že výraz „banské podniky“ v skutočnosti označuje podniky na ťažbu mramoru a kameňa.

V.   POSÚDENIE

V.I.   EXISTENCIA POMOCI

(64)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. V absolútnom význame uvedená pomoc zodpovedá tejto definícii v tom zmysle, že je financovaná štátom alebo zo štátnych prostriedkov, zameriava sa na isté podniky (podniky poľnohospodárskeho, remeselného, priemyselného, hotelierskeho, ťažobného sektora – pozri odôvodnenie 63 – a námorného sektora v uvedených okresoch), pričom ich zvýhodňuje takými opatreniami ako reštrukturalizácia ich pôžičiek, úľava poskytnutá na zmenky ich novým časovým rozvrhnutím, úrokové bonifikácie či tiež poskytnutie záruk, a môže ovplyvniť obchod (23) a narúšať hospodársku súťaž (24).

(65)

Grécke orgány sa, pravdaže, pokúsili preukázať, že uvedená pomoc mohla patriť do rámca schémy de minimis, a teda nepredstavovala štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Avšak okrem skutočnosti, že pravidlo de minimis nebolo vždy uplatniteľné vo všetkých dotknutých sektoroch počas obdobia platnosti výnosov vytvárajúcich právny základ pre uvedené schémy (to je ostatne jeden z dôvodov, pre ktoré sa začali konania), sú tieto údaje neúplné, čo priznali aj uvedené orgány (pozri odôvodnenie 62). Okrem toho sa sumy pomoci de minimis v sektoroch rôznia (nie sú rovnaké v priemyselnom a poľnohospodárskom sektore) a dodané tabuľky vyvolávajú domnienku, že grécke orgány si dobre nevšimli tento rozdiel. Napokon Komisia poznamenáva, že napriek informáciám gréckych orgánov, podľa ktorých podniky na výrobu, spracovanie a odbyt poľnohospodárskych výrobkov neboli oprávnené na uvedenú schému pomoci, spomínané tabuľky jasne ukazujú, že niektoré podniky patriace do týchto odvetví činnosti skutočne dostali pomoc a táto pomoc sa pokladá za pomoc patriacu do rámca schémy de minimis, hoci zjavne presahuje prípustný strop.

(66)

Komisia pripomína, že každá individuálna pomoc poskytnutá podľa schémy, ktorá spĺňa v čase poskytnutia podmienky uvedené v uplatniteľnom nariadením o pomoci de minimis, sa pokladá za pomoc, ktorá nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(67)

Keď grécke orgány začali poskytovať uvedenú pomoc v poľnohospodárskom sektore, ešte nejestvovali ustanovenia Únie, ktorými sa riadila pomoc de minimis.

(68)

Prvými ustanoveniami prijatými v tejto oblasti boli ustanovenia nariadenia (ES) č. 1860/2004 (25).

(69)

V súlade s nariadením (ES) č. 1860/2004, ktoré sa zároveň vzťahuje na primárnu poľnohospodársku výrobu, ako aj na spracovanie a odbyt poľnohospodárskych výrobkov, pomoc nepresahujúca 3 000 EUR na príjemcu za obdobie troch rokov neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a nenarúša hospodársku súťaž alebo nehrozí narušením hospodárskej súťaže a v dôsledku toho sa na ňu nevzťahuje článok 107 ods. 1 zmluvy.

(70)

Podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 1860/2004 sa to rovnako týka aj pomoci poskytnutej pred nadobudnutím účinnosti uvedeného nariadenia, pokiaľ pomoc spĺňa všetky podmienky stanovené v jeho článkoch 1 a 3.

(71)

Dňa 1. januára 2008 bolo nariadenie Komisie (ES) č. 1860/2004 nahradené nariadením Komisie (ES) č. 1535/2007 z 20. decembra 2007 o uplatňovaní článku 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárskej výroby (26), ktorým sa zvyšuje suma pomoci de minimis na 7 500 EUR na obdobie troch fiškálnych rokov bez ohľadu na formu a cieľ pomoci, v rámci obmedzení maximálnej sumy na členský štát zodpovedajúcej 0,75 % hodnoty ročnej produkcie.

(72)

V článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1535/2007 sa ustanovuje, že „toto nariadenie sa uplatňuje na pomoc poskytnutú pred 1. januárom 2008 podnikom v sektore poľnohospodárskej výroby pod podmienkou, že uvedená pomoc spĺňa všetky podmienky, ktoré sa ustanovujú v článkoch 1 až 4, s výnimkou výslovného odvolania sa na toto nariadenie uvedeného článku v článku 4 ods. 1 prvom pododseku“. Nariadenie sa však vzťahuje iba na primárnu poľnohospodársku výrobu.

(73)

Pravidlo de minimis uplatniteľné od 1. januára 2007 v oblasti spracovania a odbytu poľnohospodárskych výrobkov je uvedené v nariadení Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc (27) de minimis.

(74)

V článku 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1998/2006 sa stanovuje suma, do výšky ktorej pomoc nemá vplyv na obchod medzi členskými štátmi, nenarúša hospodársku súťaž alebo nehrozí narušením hospodárskej súťaže a v dôsledku toho sa na ňu nevzťahuje článok 107 ods. 1 zmluvy, na 200 000 EUR na príjemcu v priebehu obdobia troch fiškálnych rokov.

(75)

V článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1998/2006 sa ustanovuje, že „Toto nariadenie sa uplatňuje aj na pomoc poskytnutú ... podnikom pôsobiacim v oblasti spracovania a odbytu poľnohospodárskych produktov pred nadobudnutím jeho účinnosti v prípade, ak pomoc spĺňa všetky podmienky ustanovené v článkoch 1 a 2...“.

(76)

V tejto súvislosti Komisia nebude pokladať za štátnu pomoc pomoc poskytnutú podľa analyzovaných výnosov, ktorá nepresahuje na príjemcu:

a)

v prípade primárnej poľnohospodárskej výroby: 3 000 EUR za obdobie troch rokov, ak v čase poskytnutia bola pomoc v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1860/2004, alebo 7 500 EUR za obdobie troch fiškálnych rokov, ak v čase poskytnutia bola pomoc v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1535/2007;

b)

v prípade spracovania a odbytu poľnohospodárskych výrobkov: 3 000 EUR za obdobie troch rokov, ak v čase poskytnutia bola pomoc v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1860/2004, alebo 200 000 EUR za obdobie troch fiškálnych rokov, ak v čase poskytnutia bola pomoc v súlade s ustanoveniami naridenia (ES) č. 1998/2006.

(77)

Komisia však zdôraznila, že podniky v ťažkostiach nemôžu využiť výhody ustanovení nariadení (ES) č. 1998/2006 a (ES) č. 1535/2007.

(78)

V iných sektoroch ako v poľnohospodárstve (teda v tomto konkrétnom prípade, v rôznych sektoroch uvedených v tomto rozhodnutí s výnimkou sektora lodiarstva, ktorý bude rozoberaný ďalej v odôvodneniach 80 a 81 (28)) pravidlo de minimis uvedené v oznámení Komisie z 20. mája 1992 s názvom Rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc malým a stredným podnikom z roku 1992 (29) (ďalej len „rámec z roku 1992“) bolo uplatniteľné v čase, keď bola uvedená pomoc poskytnutá. Pravidlo ustanovovalo, že „[…] platby pomoci ad hoc neprekračujúce 50 000 ECU pre daný druh výdavkov a schémy, podľa ktorých suma pomoci, ktorú môže dostať daný podnik na daný druh výdavkov na obdobie troch rokov, je ohraničená na túto výšku, už nebudú musieť byť oznámené podľa článku 93 ods. 3 [Zmluvy o ES] (30), pokiaľ poskytnutie pomoci alebo podmienky schémy obsahujú výslovnú podmienku ustanovujúcu, že dodatočná pomoc poskytnutá tomu istému podniku na rovnaký druh výdavkov z iných zdrojov financovania alebo v rámci ďalších schém nesmie zvýšiť celkovú sumu pomoci, ktorú podnik získa, nad hranicu 50 000 ECU...“. Toto pravidlo bolo neskôr opätovne definované v oznámení Komisie o pomoci de minimis z roku 1996 (31) (ďalej len „rámec z roku 1996“), v ktorom sa stanovila výška pomoci de minimis na 100 000 ECU na rovnaké obdobie, ďalej v nariadení (ES) č. 69/2001, v ktorom sa stanovila táto istá suma na 100 000 EUR na rovnaké obdobie.

(79)

Vzhľadom na dátumy konca platnosti analyzovaných schém (pričom posledný bol 31. decembra 2005) a na nejestvovanie retroaktívneho účinku v uplatňovaní právnych predpisov, pokiaľ ide o sektory uvedené v odôvodnení 78, Komisia nebude pokladať za štátnu pomoc pomoc poskytnutú podľa analyzovaných výnosov, ktorá neprekračuje na príjemcu:

a)

50 000 ECU na obdobie troch rokov počas obdobia od 19. augusta 1992 do 5. marca 1996, pokiaľ bola táto pomoc v čase poskytnutia v súlade s ustanoveniami rámca z roku 1992;

b)

100 000 ECU/EUR na obdobie troch rokov počas obdobia od 6. marca 1996 do 1. februára 2001, pokiaľ bola táto pomoc v čase poskytnutia v súlade s ustanoveniami rámca z roku 1996;

c)

100 000 EUR na obdobie troch rokov počas obdobia od 2. februára 2001 do 31. decembra 2005, pokiaľ bola táto pomoc v čase poskytnutia v súlade s relevantnými ustanoveniami nariadenia (ES) č. 69/2001.

(80)

Napokon v sektore lodiarstva sa pravidlo de minimis uplatňuje len od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 69/2001.

(81)

V dôsledku toho Komisia nebude pokladať za štátnu pomoc pomoc poskytnutú podľa analyzovaných výnosov, ktorá neprekračuje 100 000 EUR na príjemcu a na obdobie troch rokov v priebehu obdobia od 2. februára 2001 do 30. júna 2007, pokiaľ v čase svojho poskytnutia bola v súlade s relevantnými ustanoveniami nariadenia (ES) č. 69/2001.

(82)

Komisia nemôže prijať ostatné argumenty predložené gréckymi orgánmi na odôvodnenie neexistencie štátnej pomoci z týchto dôvodov, platných v každom prípade, keď boli citované:

a)

zdôrazňovaním toho, že zoskupenie pôžičiek nevyvolá zvýšené náklady pre orgány verejnej moci [pozri hlavne bod 57 písm. a) a bod 58 písm. a)], grécke orgány priznávajú, že operácia si vyžaduje náklady od štátu, inak povedané využíva štátne zdroje;

b)

až do realizácie oznámenia o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na štátnu pomoc vo forme záruk (32) (ďalej len „oznámenie z roku 2000“) sa všetky záruky pokladali za záruky obsahujúce prvok štátnej pomoci [pozri odôvodnenie 105 písm. a)]; oznámenie z roku 2000 ustanovuje, že záruku možno pokladať za záruku neobsahujúcu štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, keď príjemcovia nie sú dlžníkmi vo finančných ťažkostiach a mohli by v zásade získať pôžičky za trhových podmienok na finančných trhoch bez zásahu štátu, keď sa záruky viažu na presnú finančnú operáciu, týkajú sa stanovenej pevnej maximálnej sumy, nekryjú viac ako 80 % nesplatenej pôžičky alebo iného finančného záväzku (okrem prípadov, keď ide o dlhové cenné papiere alebo iné podobné nástroje) a nie sú neobmedzené, keď sú podmienky schémy stanovené na základe realistického posúdenia rizika tak, aby poplatky, ktoré prijímajúce podniky zaplatia, umožnili v maximálnej miere samofinancovanie tejto schémy, keď schéma stanovuje podmienky, podľa ktorých sa budú poskytovať záruky, a ustanovuje, že jej financovanie sa bude skúmať aspoň raz ročne, a keď poplatky pokrývajú zároveň bežné riziká súvisiace s poskytnutím záruky a administratívne náklady schémy a umožňujú bežný výnos z počiatočného kapitálu, ktorý prípadne poskytne štát na rozbehnutie schémy; grécke orgány však neposkytli žiadnu informáciu potvrdzujúcu jestvovanie uvedených podmienok;

c)

z hľadiska hospodárskej súťaže poskytnutie obdobia odkladu [pozri odôvodnenie 57 písm. e) a odôvodnenie 58 písm. f)] nie je len odsunutím splácania v čase, lebo zmierňuje bremeno splácania v danej chvíli, a tak dočasne odbremeňuje príjemcu vo finančnej rovine;

d)

aj keď účet podľa zákona č. 128/75 používaný na financovanie úrokových bonifikácií [pozri odôvodnenie 57 písm. d), odôvodnenie 58 písm. e) a odôvodnenie 59 písm. f)] nebol súčasťou gréckeho štátneho rozpočtu, ako to uvádzajú samotné grécke orgány, zostáva štátnym zdrojom (33);

e)

poskytnutie úrokovej bonifikácie na pôžičky zabezpečuje výhodu podnikom, ktoré ju využívajú, aj keď sú úrokové sadzby v krajine vysoké;

f)

aj keď uvoľnenie poskytnutých zábezpek na získanie záruky [pozri odôvodnenie 57 písm. g)] nemá za následok žiadny priamy výdavok pre grécky štát podľa ministerského výnosu č. 2071670/11297, obsahuje prvok pomoci, pretože ustanovením tejto možnosti štát nielenže ponúka prijímajúcim podnikom možnosť získať kapitál, ale tiež ruší požadované kompenzačné opatrenie na získanie jeho záruky;

g)

skutočnosť, že úrokové sadzby boli v Grécku vysoké [pozri odôvodnenie 57 písm. d)], neznamená neexistenciu pomoci v tom zmysle, že bez ohľadu na hospodársky kontext, v ktorom sa uskutočnili reštrukturalizácie s bonifikáciami, už len skutočnosť, že sa poskytli, znamená, že príjemcom bolo zmiernené bremeno, ktoré by bežne znášali pri vykonávaní svojej činnosti.

(83)

Vzhľadom na všetky tieto informácie Komisia môže len dospieť k záveru, že pomoc, na ktorú sa nevzťahujú rámec a podmienky na poskytnutie pomoci de minimis vymedzené v odôvodneniach 68 až 81, patrí do rozsahu pôsobnosti článku 107 ods. 1 zmluvy.

V.II.   ZLUČITEĽNOSŤ POMOCI

(84)

V prípadoch uvedených v článku 107 ods. 2 a 3 zmluvy však možno niektoré druhy pomoci pokladať za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe výnimky.

(85)

V tomto konkrétnom prípade treba preskúmať v rámci každého začatého konania, aká výnimka by sa mohla uplatniť podľa príslušného sektora (pri rozlišovaní medzi poľnohospodárskym sektorom a ostatnými sektormi).

V.II.1.   POMOC TÝKAJÚCA SA OKRESOV KASTORIA A EVIA, NA KTORÚ SA VZŤAHOVALO PRVÉ ROZHODNUTIE O ZAČATÍ KONANIA

a)    Poľnohospodársky sektor

(86)

Vzhľadom na charakter poskytnutej pomoci jediná výnimka, ktorú možno uviesť na odôvodnenie jej zlučiteľnosti s vnútorným trhom, je výnimka podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, podľa ktorej za zlučiteľnú s vnútorným trhom možno považovať pomoc na podporu určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za predpokladu, že táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(87)

Keďže uvedená pomoc je neoznámenou pomocou, aby sa táto výnimka mohla uplatniť, je potrebné, aby bola v súlade s pravidlami štátnej pomoci platnými v čase jej poskytnutia. Podľa údajov, ktoré predložili grécke orgány, uvedená schéma trvala od 30. júna 1993 do 30. júna 2003. Teda práve na základe právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci uplatniteľných počas tohto obdobia sa bude analyzovať zlučiteľnosť uvedenej schémy s vnútorným trhom.

(88)

Jedným z dôvodov, pre ktoré Komisia začala konanie uvedené v článku 108 ods. 2 zmluvy, je, že pomoc sa zdala byť určená podnikom v ťažkostiach. V tejto súvislosti grécke orgány vo svojom liste z 9. augusta 2004 uviedli, že kritérium „životaschopnosti po reštrukturalizácii“ nijako neovplyvnilo celkové hodnotenie životaschopnosti podniku, ktoré vykonala úverová inštitúcia, keďže o reštrukturalizácii sa rozhodlo ihneď po preskúmaní životaschopnosti. Tento argument sa zopakoval v listoch z 15. a 29. marca 2011 (pozri odôvodnenie 61).

(89)

Komisia sa domnieva, že toto vysvetlenie neumožňuje usudzovať, že nebola poskytnutá pomoc podnikom v ťažkostiach, pretože ako tvrdia grécke orgány, aj keď sa o oprávnenosti na reštrukturalizáciu rozhodlo hneď po preskúmaní životaschopnosti, samotné preskúmanie sa zameriavalo na perspektívy životaschopnosti príjemcov hneď po uskutočnení reštrukturalizácie, čo znamená, že uchádzači-príjemcovia mohli byť v ťažkostiach v čase skúmania, ale boli schválení, aby využili výhody schémy, pretože skúmajúca inštitúcia predpokladala možnosti návratu k životaschopnosti po reštrukturalizácii dlhu (Komisia mimochodom zdôraznila túto skutočnosť v bode 23 rozhodnutia o začatí konania podľa článku 108 ods. 2 zmluvy, keďže v preambule výnosu č. 2045909/7931/0025 sa spomínala potreba podporiť podniky okresov Kastoria a Evia čeliace problémom s likviditou).

i)   Právne predpisy vzťahujúce sa na pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach počas uvažovaného obdobia

I.   Od 1. októbra 1993 do 31. decembra 1997

(90)

Pomoc podnikom v ťažkostiach podlieha istým pravidlám. V čase nadobudnutia účinnosti ministerského výnosu č. 69836/B1461 Komisia presadzovala politiku, že pokiaľ ide o poľnohospodársky sektor, táto pomoc predstavovala prevádzkovú pomoc, ktorá sa mohla vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom, len ak boli splnené tieto tri podmienky:

a)

uvedená pomoc sa musela týkať finančných nákladov na pôžičky uzatvorené na financovanie už realizovaných investícií;

b)

kumulovaný grantový ekvivalent pomoci, ktorá bola prípadne poskytnutá v čase uzatvorenia pôžičky, a predmetnej pomoci nemohol presiahnuť všeobecne prípustné percentá, a to:

i)

v prípade investícií na úrovni poľnohospodárskej primárnej výroby: 35 % alebo 75 % v znevýhodnených oblastiach v zmysle smernice 75/268/EHS;

ii)

v prípade investícií na úrovni spracovania a odbytu poľnohospodárskych výrobkov: 55 % alebo 75 % v oblastiach cieľa 1 v prípade projektov v súlade s odvetvovými programami alebo jedným z cieľov článku 1 nariadenia (EHS) č. 866/90 (34) a 35 % (alebo 50 % v oblastiach cieľa 1) v prípade ostatných projektov, pokiaľ neboli vylúčené z výberových kritérií uvedených v bode 2 prílohy k rozhodnutiu Komisie 90/342/EHS zo 7. júna 1990 o zavedení výberových kritérií pre investície týkajúce sa zlepšenia podmienok spracovania a odbytu poľnohospodárskych a lesných produktov (35) (alebo k rozhodnutiu 94/173/ES (36), ktoré ho nahradilo);

c)

uvedená pomoc mala nasledovať po úpravách sadzieb nových pôžičiek uskutočnených s cieľom zohľadniť odchýlky úrokovej sadzby (suma pomoci má byť menšia alebo sa má rovnať zmene sadzbieb nových pôžičiek), alebo sa mala týkať poľnohospodárskych hospodárstiev vykazujúcich záruky životaschopnosti, najmä v prípadoch, keď finančné náklady vyplývajúce z jestvujúcich pôžičiek by boli také, že by hospodárstva mohli byť ohrozené, či dokonca ísť do konkurzu.

(91)

Vo svojom liste z 9. augusta 2004 grécke orgány uviedli, že výnos č. 69836/B1451 a jeho zmeny a doplnenia sa týkali všeobecne spracovateľských podnikov a neuvádzali osobitne spracovateľské podniky z poľnohospodárskeho sektora, na ktoré sa vzťahovali nariadenia (EHS) č. 866/90, (ES) č. 951/97 a (ES) č. 1257/99, že celá krajina patrila do cieľa 1 a že podniky, ktoré uskutočnili investície a dostali na tento účel pomoc od ministerstva poľnohospodárstva, rozvoja a výživy, nemohli využiť výhody reštrukturalizácie dlhov, keďže to nebolo ustanovené. Okrem toho dodali, že pokiaľ ide o celkový grantový ekvivalent reštrukturalizácie, vo veľkej väčšine išlo o pomoc s nízkou sumou a reštrukturalizácia dlhov sa týka starých pôžičiek, a teda už realizovaných investícií.

(92)

Predovšetkým spresnenia poskytnuté gréckymi orgánmi neumožňujú Komisii vylúčiť, že spracovateľské podniky poľnohospodárskeho sektora mohli získať pomoc podľa ministerského výnosu č. 69836/B1451 a jeho zmien a doplnení, keďže skutočnosť, že príslušné podniky nie sú uvedené osobitne, nepredpokladá automaticky, že nepatria do druhovej kategórie spracovateľských podnikov (priemyselných podnikov), ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti rozhodnutia.

(93)

Z hľadiska dodržiavania podmienok uvedených v odôvodnení 90 Komisia konštatovala, že výnos č. 69836/B1451 a jeho zmeny a doplnenia sa vzťahovali na reštrukturalizáciu pôžičiek, ktoré sa mohli týkať buď investícií, alebo prevádzkového kapitálu.

(94)

Pokiaľ ide o reštrukturalizáciu pôžičiek spojených s investíciami, spresnenia poskytnuté gréckymi orgánmi umožňujú Komisii konštatovať, že podmienka uvedená v odôvodnení 90 písm. a) je splnená, pretože tieto pôžičky sa týkali už realizovaných investícií.

(95)

Komisia môže tiež pokladať za splnenú druhú alternatívu podmienky uvedenú v odôvodnení 90 písm. c), pretože prijímajúce podniky musia byť po reštrukturalizácii životaschopné na základe hodnotenia uskutočneného finančnými inštitúciami.

(96)

Naproti tomu Komisia nemôže prijať záver na základe dostupných informácií o nespornom dodržaní podmienky uvedenej v odôvodnení 90 písm. b), pretože grécke orgány spresnili vo svojom liste z 9. augusta 2004, že na podniky na spracovanie a odbyt poľnohospodárskych výrobkov sa okrem iného vzťahovali ustanovenia nariadení (EHS) č. 866/90 a (ES) č. 951/97 a že tieto nariadenia sa uplatňovali pri dodržiavaní ich ustanovení, čo predpokladá, že pomoc už mohla byť poskytnutá vo výške maximálnej intenzity stanovenej uvedenými nariadeniami (75 % v prípade regiónov cieľa 1, ktorých súčasťou bolo Grécko) a že uplatňovanie uvedenej schémy mohlo v tomto konkrétnom prípade viesť v dôsledku kumulovania pomoci k prekročeniu tejto intenzity.

(97)

Pokiaľ ide o reštrukturalizáciu pôžičiek spojených s tvorbou prevádzkového kapitálu, ani uvedená schéma sa nemohla uplatniť pri dodržiavaní všetkých podmienok uvedených v odôvodnení 90, keďže v prvej z uvedených podmienok (písm. a)) sa výslovne ustanovuje, že pôžičky musia byť spojené s investíciami.

II.   Od 1. januára 1998 do 30. júna 2000

(98)

V roku 1997 boli podmienky uvedené v odôvodnení 90 nahradené ustanoveniami oznámenia Komisie s názvom Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (ďalej len „usmernenia z roku 1997“) (37). V bode 4.4 uvedených usmernení sa stanovuje, že „pokiaľ ide o poľnohospodársky sektor, [usmernenia] sú uplatniteľné od 1. januára 1998 v prípade novej štátnej pomoci a v prípade jestvujúcej pomoci k rovnakému dátumu, alebo v prípade, že Komisia začala konanie uvedené v článku 93 ods. 1 Zmluvy [o ES] proti jednému členskému štátu alebo viacerým členským štátom v tejto súvislosti, keď Komisia prijme konečné rozhodnutie voči príslušnému členskému štátu alebo členským štátom na základe článku 93 ods. 2 Zmluvy [o ES]“.

(99)

V usmerneniach z roku 1997, ktoré boli úplne nové pre poľnohospodársky sektor, sa ustanovilo okrem iného:

a)

v prípade pomoci na záchranu: poskytnutie podpory na likviditu odôvodnenej závažnými sociálnymi príčinami vo forme záruky na pôžičky alebo splatných pôžičiek so sadzbou rovnocennou s trhovou sadzbou, s výškou ohraničenou na striktné minimum potrebné na prevádzku podniku (napríklad pokrytie mzdových nákladov a bežného zásobovania) a na obdobie tiež obmedzené na striktné minimum nevyhnutné na vymedzenie potrebných a možných opatrení na oživenie, bez rizika pre priemyselnú alebo poľnohospodársku situáciu v ostatných členských štátoch;

b)

v prípade pomoci na reštrukturalizáciu: poskytnutie pomoci spojenej s realizáciou plánu na reštrukturalizáciu zameraného na zníženie alebo nezvrátiteľné zrušenie výrobných kapacít v prípade štrukturálnej nadmernej kapacity v sektore (pričom zníženie má nastať ako doplnok k akémukoľvek zníženiu uplatniteľnému v prípade neexistencie pomoci na reštrukturalizáciu) s jedinou výnimkou prípadov, keď rozhodnutia prijaté v prospech všetkých príjemcov v období dvanástich za sebou nasledujúcich mesiacov by sa celkovo netýkali množstva produktu prekračujúceho isté percento celkovej ročnej tvorby tohto produktu v krajine (3 % v prípade opatrení zameraných na osobitné kategórie výrobkov alebo hospodárskych subjektov a 1,5 % v prípade necielených opatrení).

(100)

Členské štáty si mohli zvoliť, že budú uplatňovať uvedené ustanovenia poľnohospodárskeho sektora ako náhradu za ustanovenia uvedené v usmerneniach z roku 1997 pre iné sektory ako poľnohospodárstvo, ktoré patria do ich rozsahu pôsobnosti [v týchto ostatných sektoroch boli kritériá veľmi prísne, najmä v oblasti plánu na reštrukturalizáciu a príspevku príjemcu na reštrukturalizáciu – pozri ďalej v písmene b) „nepoľnohospodársky sektor“, odôvodnenie 109 až 121].

(101)

Vo svojom liste z 9. augusta 2004 grécke úrady neposkytli žiadnu informáciu, ktorá by umožnila Komisii konštatovať, že došlo k prispôsobeniu schémy pomoci týmto právnym predpisom a že v dôsledku toho pomoc poskytnutá v priebehu uvažovaného obdobia rešpektovala relevantné podmienky usmernení z roku 1997, inak povedané buď podmienky opísané v odôvodnení 99 písm. b), alebo podmienky stanovené pre iné sektory ako poľnohospodárstvo (prezentácia plánu na reštrukturalizáciu s perspektívami návratu k životaschopnosti na základe realistických hypotéz v rozumnej lehote, so zmiernením účinkov pomoci na konkurentov, pri dodržiavaní zásady jedinej pomoci, so znížením kapacity v prípade štrukturálnej nadmernej kapacity sektora, pri zabezpečení proporcionality medzi pomocou a nákladmi a výhodami reštrukturalizácie a s pokrytím sociálnych nákladov na reštrukturalizáciu).

III.   Od 1. júla 2000 do 30. júna 2003

(102)

Usmernenia z roku 1997 boli nahradené 9. októbra 1999 usmerneniami Spoločenstva pre štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach (ďalej len „usmernenia z roku 1999“) (38). V bode 6.3 usmernení z roku 1999 sa uvádza, že „členské štáty musia prispôsobiť svoje jestvujúce schémy pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu, ktoré budú platné po 30. júni 2000, aby boli v súlade... s usmerneniami... po tomto dátume“. Okrem toho „aby Komisia mohla skontrolovať túto úpravu, členské štáty [jej musia odovzdať] do 31. decembra 1999 zoznam všetkých týchto schém. Ďalej musia, a v každom prípade do 30. júna 2000, odovzdať jej dostačujúce informácie, aby mohla overiť, či boli schémy upravené podľa usmernení“.

(103)

Usmernenia z roku 1999 obsahovali tiež osobitnú kapitolu o reštrukturalizácii podnikov v ťažkostiach v poľnohospodárskom sektore. V porovnaní s usmerneniami z roku 1997 táto kapitola vymedzovala štrukturálnu nadmernú kapacitu sektora, ohraničovala výnimku uvedenú v odôvodnení 99 písm. b) na podniky primárneho sektora (čo predpokladá, že podsektory spracovania a odbytu poľnohospodárskych výrobkov automaticky podliehali požiadavke zníženia kapacity) a zaviedla ako uplatniteľnú zásadu jedinej pomoci, podľa ktorej pomoc na reštrukturalizáciu možno poskytnúť len raz.

(104)

Vo svojom liste z 9. augusta 2004 grécke orgány neposkytli žiadnu informáciu, ktorá by umožňovala Komisii konštatovať, že úprava schémy pomoci podľa týchto právnych predpisov bola uskutočnená a že v dôsledku toho pomoc poskytnutá v priebehu uvažovaného obdobia bola poskytnutá pri dodržiavaní relevantných podmienok usmernení z roku 1999, inak povedané po predložení plánu na reštrukturalizáciu ustanovujúceho hlavne zrušenie kapacity v prípade štrukturálnej nadmernej kapacity s prípadnou ohraničenou výnimkou uvedenou v odôvodnení 103, ako aj na základe zásady poskytnutej pomoci.

ii)   Otázka záruk

(105)

Ďalšia záležitosť, v ktorej Komisia začala konanie uvedené v článku 108 ods. 2 zmluvy, je otázka zlučiteľnosti pomoci poskytnutej vo forme záruk. Grécke orgány sformulovali niekoľko pripomienok vo svojom liste z 9. augusta 2004 [pozri odôvodnenie 57 písm. c) a g)]. Komisia sa však domnieva, že tieto pripomienky si vyžadujú tieto komentáre:

a)

pokiaľ ide o písmeno c), skutočnosť, že poskytnutie záruky je spojené s prísnymi podmienkami, nezahŕňa v sebe neexistenciu štátnej pomoci: naopak, pravidlá uplatniteľné počas trvania uvedenej schémy, formulované v listoch členským štátom SG(89) D/4328 z 5. apríla 1989 a SG(89) D/12772 z 12. októbra 1989, ako aj v bode 38 oznámenia Komisie členským štátom o uplatňovaní článkov 92 a 93 zmluvy a článku 5 smernice Komisie 80/723/EHS na štátne podniky vo výrobnom odvetví (39), jasne uvádzajú, že „[…] všetky záruky priznané štátom, priamo alebo prostredníctvom finančnej inštitúcie poverenej štátom, spadajú pod článok 92 ods. 1 Zmluvy o ES“ a nariaďujú uplatňovanie podmienok, ktoré môže viesť až k likvidácii podniku. Uvedené listy však boli nahradené v roku 2000 oznámením o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk, ktoré ustanovovalo sériu podmienok zaručujúcich nejestvovanie štátnej pomoci, ale grécke orgány neposkytli vo svojom liste z 9. augusta 2004 žiadnu informáciu umožňujúcu potvrdiť, že poskytnuté záruky zapadali do takéhoto scenára;

b)

aj keď grécke orgány poskytli informácie určené na preukázanie toho, že záruky boli poskytnuté pod podmienkou neexistencie pomoci, Komisia ju nemohla potvrdiť, pretože ako príklad stačí len uviesť, že je uplatniteľná len vtedy, ak prijímajúce podniky nemajú finančné ťažkosti;

c)

pokiaľ ide o písmeno g), skutočnosť, že záruka nekryje niektoré náklady, vôbec nepreukazuje dodržiavanie všetkých podmienok umožňujúcich tvrdiť, že pomoc neoddeliteľne spätá s poskytnutím záruky je zlučiteľná s vnútorným trhom; navyše treba konštatovať, že žiadna z ostatných informácií poskytnutých gréckymi orgánmi v ich liste z 9. augusta 2004 nepotvrdzuje ich dodržiavanie.

(106)

Po tomto spresnení si Komisia skôr myslí, že záruky predstavovali počas trvania uvedenej schémy prvok súboru nástrojov na poskytovanie pomoci podnikom v ťažkostiach a že v dôsledku toho je ich zlučiteľnosť spojená so zlučiteľnosťou celého procesu reštrukturalizácie, v prípade ktorého, ako to dostatočne ukazuje analýza odôvodnení 94 až 104, grécke orgány vôbec neposkytli informácie umožňujúce Komisii odstrániť pochybnosti, ktoré vyslovila pri začatí konania podľa článku 108 ods. 2 zmluvy (tieto odôvodnenia o zárukách sú platné pre tri konania uvedené v tomto rozhodnutí a pre všetky uvedené sektory okrem prípadu záruk ustanovených ministerským výnosom č. 2/82257/0025/18.12.2000, ktoré vzhľadom na použité kritérium životaschopnosti – životaschopnosti pred reštrukturalizáciou – sa budú skúmať osobitne).

(107)

Ostatné argumenty, ktoré grécke orgány uviedli vo svojom liste z 9. augusta 2004 (uplatnená úroková sadzba, otázka existencie alebo neexistencie dodatočných výdavkov vyvolaných výnosmi, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou právneho základu schémy, periodicita úrokov), nepriniesli žiadnu informáciu, ktorá by mohla zmeniť predtým opísaný postoj Komisie.

(108)

Keďže informácie poskytnuté gréckymi orgánmi neumožňujú odstrániť pochybnosti vyjadrené pri začatí konania podľa článku 108 ods. 2 zmluvy, Komisia môže len prijať záver o nezlučiteľnosti uvedenej schémy so spoločným trhom.

b)    Nepoľnohospodársky sektor

(109)

Komisia musí analyzovať uvedenú pomoc na základe pravidiel vzťahujúcich sa na štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach, tak ako to urobila v prípade poľnohospodárskeho sektora.

(110)

V čase nadobudnutia účinnosti ministerského výnosu č. 69836/B1461, teda 1. októbra 1993, boli príslušné pravidlá uvedené v Ôsmej správe o politike hospodárskej súťaže, a najmä v jej bodoch 177, 227 a 228.

(111)

V bode 177 správy sa uvádza, že hoci opatrenia na záchranu sa môžu ukázať ako potrebné, aby sa poskytla lehota, počas ktorej sa zavedú dlhodobé riešenia pre ťažkosti podniku, nesmú sa použiť na to, aby sa zabránilo potrebnému zníženiu kapacity, a z toho dôvodu sa smú použiť len v prípadoch, keď budú potrebné na vyriešenie závažných sociálnych problémov.

(112)

V bode 227 správy sa spresňuje, že pomoc na záchranu sa môže odôvodniť z hľadiska zmluvy, keď súvisí s reštrukturalizáciou zameranou na dlhodobé ozdravenie situácie podnikov v ťažkostiach a/alebo príslušných regiónov a keď sa vyznačuje dostatočnou regionálnou alebo odvetvovou špecifickosťou umožňujúcou posúdiť jej účinky.

(113)

V bode 228 správy sa viac spresňuje stanovisko Komisie k pomoci na záchranu a vymedzuje sa, aká má byť „sprievodná pomoc“.

(114)

Pomoc na záchranu musí:

a)

pozostávať z podpory likvidity vo forme záruky na pôžičky alebo splatných pôžičiek s rovnocennou sadzbou ako trhová sadzba;

b)

byť obmedzená na čiastku potrebnú na prevádzku, na pokrytie nákladov na mzdy a bežné dodávky;

c)

byť vyplatená len na potrebné obdobie (spravidla na šesť mesiacov) na vymedzenie potrebných a možných opatrení na oživenie;

d)

byť odôvodnená závažnými sociálnymi príčinami a udržanie podnikov, ktoré umožňuje, nesmie mať príliš negatívne prenesené účinky na iné členské štáty.

(115)

Sprievodná pomoc musí byť bezprostredne podriadená realizácii riadne formulovaného programu reštrukturalizácie/konverzie, schopného reálne obnoviť konkurencieschopnosť príslušnej výroby, jej intenzita a výška musia byť obmedzené iba na nevyhnutné minimum potrebné na zabezpečenie rovnováhy podniku počas potrebného prechodného obdobia, skôr než taký program prinesie výsledky, čo zahŕňa veľmi ohraničené trvanie a dostatočnú finančnú disciplínu.

(116)

Tieto podmienky boli nahradené usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach v roku 1994 (40), účinnými od 23. decembra 1994 (ďalej len „usmernenia z roku 1994“), potom usmerneniami v roku 1997, účinnými od 1. januára 1998, a usmerneniami v roku 1999, účinnými od 1. júla 2000, so zreteľom na obdobie prispôsobenia schém pomoci poskytnuté členským štátom (pozri odôvodnenia 98 a 102).

(117)

Usmernenia z roku 1994 potvrdzujú politiku Komisie v oblasti pomoci na záchranu (pozri odôvodnenie 114) a presnejším spôsobom vymedzujú obsah a dôsledky plánu na reštrukturalizáciu, ktorý treba predložiť (výhľady návratu k životaschopnosti na základe realistických predpokladov v rozumnej lehote, zmiernenie účinkov pomoci na konkurentov, zásada jedinej pomoci, zníženie kapacity v prípade štrukturálnej nadmernej kapacity príslušného sektora, úmernosť medzi pomocou a nákladmi a výhodami reštrukturalizácie, pokrytie sociálnych nákladov reštrukturalizácie).

(118)

V nepoľnohospodárskom sektore usmernenia z roku 1997, ktoré sú výsledkom pravidelného opätovného skúmania politiky Komisie v oblasti záchrany a reštrukturalizácie podnikov v ťažkostiach, potvrdzujú obsah usmernení z roku 1994.

(119)

Usmernenia z roku 1999 sprísňujú podmienky poskytovania pomoci na záchranu tým, že zavádzajú presnú lehotu na predloženie plánu na reštrukturalizáciu. Hlavne v oblasti reštrukturalizácie sa ukazujú ako veľmi tvrdé voči MSP a ustanovujú možnosť požadovať zníženie kapacity, aj keď nejestvuje štrukturálna nadmerná kapacita v sektore.

(120)

Keďže vysvetlenia, ktoré grécke orgány poskytli vo svojom liste z 9. augusta 2004, sú platné pre poľnohospodársky aj nepoľnohospodársky sektor, Komisia môže len konštatovať, ako to už urobila v prípade poľnohospodárskeho sektora, že žiadna z informácií poskytnutých gréckymi orgánmi neumožňuje konštatovať, že rôzne podmienky stanovené v usmerneniach z roku 1994, 1997 a 1999 sa dodržiavali (ako príklad stačí len uviesť, že nič nenaznačuje, že by prijímajúce podniky predložili plán na reštrukturalizáciu obsahujúci nevyhnutné kompenzačné opatrenia). Toto zistenie sa týka aj dodržiavania ustanovení opísaných v Ôsmej správe o politike hospodárskej súťaže.

(121)

Keďže nejestvujú informácie potvrdzujúce dodržiavanie uvedených opatrení, Komisia nedokáže konštatovať, že pomoc bola poskytnutá následne po predložení plánu na reštrukturalizáciu vyznačujúceho sa všetkými charakteristikami vymedzenými v rôznych uvedených právnych predpisoch (najmä výhľady návratu k životaschopnosti na základe realistických predpokladov v rozumnej lehote, zmiernenie účinkov pomoci na konkurentov, dodržiavanie zásady jedinej pomoci, zníženie kapacity, úmernosť medzi pomocou a nákladmi a výhodami reštrukturalizácie, pokrytie sociálnych nákladov reštrukturalizácie). Preto nemôže odstrániť pochybnosti, ktoré vyslovila pri začatí konania podľa článku 108 ods. 2 zmluvy, a teda môže len prijať záver o nezlučiteľnosti uvedenej schémy so spoločným trhom.

V.II.2.   POMOC PODNIKOM OKRESOV FLORINA A KILKIS, NA KTORÚ SA VZŤAHUJE DRUHÉ ROZHODNUTIE O ZAČATÍ KONANIA

a)    Poľnohospodársky sektor

(122)

Vo svojom liste z 18. augusta 2005 grécke orgány uviedli, že základný výnos, ktorým sa riadi poskytovanie pomoci (ministerský výnos č. 66336/B.1398/1993), sa odvoláva na priemyselné a remeselné podniky a žiadny poľnohospodársky podnik nebol údajne dotknutý týmito ustanoveniami.

(123)

Komisia berie na vedomie tieto spresnenia a v dôsledku toho si myslí, že nemusí analyzovať uvedenú schému na základe pravidiel štátnej pomoci vzťahujúcich sa na poľnohospodársky sektor v čase, keď bola pomoc poskytnutá.

b)    Nepoľnohospodársky sektor

(124)

Komisia, ktorá sa pri začatí konania domnievala, že schéma bola určená podnikom v ťažkostiach, pretože ministerský výnos č. 66336/B.1398/1993 ustanovoval, že podniky mali byť životaschopné po reštrukturalizácii (čo nevylučuje ťažkosti v čase prijatia výhod z pomoci), pokladá za svoju povinnosť preskúmať zlučiteľnosť uvedenej pomoci na základe pravidiel, ktoré sa uplatňovali na pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach v čase jej poskytnutia.

(125)

Pravidlami uplatniteľnými na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach v čase priznania uvedenej pomoci boli predovšetkým v uvedenom poradí pravidlá bodov 177, 277 a 228 Ôsmej správy o politike hospodárskej súťaže, usmernenia z roku 1994 a usmernenia z roku 1997.

(126)

Pokiaľ ide o dodržiavanie bodov 177, 227 a 228 Ôsmej správy o politike hospodárskej súťaže, usmernení z roku 1994 a usmernení z roku 1997, grécke orgány dodali vo svojom liste z 18. augusta 2005 rovnaké vysvetlenia ako vysvetlenia dodané na odôvodnenie poskytnutia pomoci v okresoch Kastoria a Evia [argumenty gréckych orgánov vysvetlené v odôvodnení 57 písm. a) až f) sú už uvedené v odôvodnení 56 písm. a) až e)]. Analýza, ktorú Komisia urobila v odôvodneniach 110 až 121, zostáva teda platná v tomto konkrétnom prípade, čo má za dôsledok, že Komisia nedokáže odstrániť pochybnosti, ktoré vyslovila pri začatí konania podľa článku 108 ods. 2 zmluvy, a môže len prijať záver o nezlučiteľnosti uvedenej schémy so spoločným trhom.

(127)

Vo svojom liste z 18. augusta 2005 sa grécke orgány pokúsili tiež odôvodniť uvedenú pomoc skutočnosťou, že okresy Florina a Kilkis susedia s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko a že miestne podniky veľmi trpeli pre nestabilnosť a vojnový stav v regióne.

(128)

Na základe tohto odkazu na mimoriadne udalosti sa mohol stať uplatniteľným článok 107 ods. 2 písm. b) zmluvy, podľa ktorého pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami je zlučiteľná s vnútorným trhom. Grécke orgány však neposkytli žiadny analytický údaj preukazujúci spomenuté ťažkosti v prípade podnikov oboch okresov a príčinnú súvislosť s nestabilnosťou v regióne spôsobenou udalosťami v Juhoslávii. Okrem toho Komisia nemá k dispozícii ani informácie, ktoré by mohli potvrdiť, že udalosti spomenuté gréckymi orgánmi mohli mať vplyv počas celého obdobia schémy. Napokon si Komisia položila otázku, prečo sa schéma vzťahovala len na niektoré sektory hospodárstva dvoch okresov, zatiaľ čo spomenuté udalosti mali podľa všetkej logiky ovplyvniť všetky miestne podniky vo všetkých sektoroch činnosti.

(129)

Vzhľadom na tieto informácie Komisia nevie, ako by uvedená schéma pomoci mohla byť ustanovená článkom 107 ods. 2 písm. b) zmluvy. Môže teda len opäť prijať záver o nezlučiteľnosti uvedenej schémy so spoločným trhom.

V.II.3.   POMOC TÝKAJÚCA SA OKRESOV RODOPY, EVROS, XANTHI, LESBOS, SAMOS, CHIOS A DODEKANÉZY, NA KTORÚ SA VZŤAHUJE TRETIE ROZHODNUTIE O ZAČATÍ KONANIA

(130)

Vzhľadom na to, že Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania upozornila, že na základe dostupných informácií nemôže určiť, či obidva ministerské výnosy z roku 1989 a ministerské výnosy, ktoré po nich nasledovali, uvedené v odôvodneniach 50 až 52, predstavovali nezávislú schému pomoci alebo nedeliteľnú súčasť súboru systému analyzovaného v rozličných začatých konaniach, a vzhľadom na to, že vo svojom liste z 10. mája 2006 grécke orgány neposkytli žiadne vysvetlenie v tejto veci, zlučiteľnosť pomoci ustanovenej uvedenými ministerskými výnosmi s vnútorným trhom sa bude skúmať osobitne. Záruky ustanovené ministerským výnosom č. 2/82257/0025/18.12.2000 (pozri odôvodnenie 49) sa budú tiež skúmať osobitne, pretože v tomto výnose sa ustanovuje, že prijímajúce podniky musia byť povinne životaschopné, a nie životaschopné po reštrukturalizácii ako v ostatných uvedených prípadoch.

(131)

Pokiaľ ide o ministerské výnosy uvedené v odôvodneniach 44 až 52, analýza bude obsahovať dve základné oblasti, a to poľnohospodársku oblasť a nepoľnohospodársku oblasť ako v prípade schém, ktoré sú predmetom prvých dvoch rozhodnutí o začatí konania, ale nepoľnohospodárska oblasť bude rozdelená na viaceré časti: priemyselný, hoteliersky a remeselný sektor na jednej strane a námorný sektor na strane druhej. Uhoľný sektor, ktorého sa tiež týkalo začatie konania podľa článku 108 ods. 2 zmluvy, sa už tu nebude rozoberať, lebo vo svojich listoch z 15. a 29 marca 2011 grécke orgány uviedli, že uvedené ťažobné činnosti sa týkali mramoru a kameňa, čím sa príslušné podniky stávajú súčasťou analýzy týkajúcej sa pomoci priemyselnému sektoru.

a)    Poľnohospodársky sektor

(132)

Komisia musí analyzovať uvedenú schému na základe pravidiel vzťahujúcich sa na štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach v čase poskytnutia pomoci.

(133)

Uvedené pravidlá už boli opísané v poľnohospodárskom sektore v odôvodneniach 90 a 98 až 103. Vzhľadom na to, že v tomto konkrétnom prípade sa účinnosť schémy skončila 31. decembra 2005, treba priložiť k zoznamu platných právnych predpisov Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach z roku 2004 (41) (ďalej len „usmernenia z roku 2004“), ktoré sa začali uplatňovať 10. októbra 2004 a sprísnili podmienky usmernení z roku 1999 (najmä opätovným potvrdením toho, že príspevok príjemcu na reštrukturalizáciu musí byť reálny a nezávislý od pomoci). Navyše so zreteľom na charakter príjemcu (veľkochovy a mliekarenské prevádzky) je odôvodnené myslieť si, že schéma sa mohla vzťahovať súčasne na podniky primárnej výroby (činnosť čistého chovu) a spracovania/odbytu (napríklad chovy s linkou na spracovanie na mieste).

(134)

Pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel v pravom zmysle slova, Komisia konštatuje, že ministerský výnos č. 1648/B22/13.1.1994 a jeho zmeny a doplnenia sa vzťahovali na reštrukturalizáciu pôžičiek, ktoré sa mohli týkať buď investícií, alebo prevádzkového kapitálu.

(135)

Pokiaľ ide o reštrukturalizáciu pôžičiek spojených s investíciami, grécke orgány neposkytli vo svojom liste z 10. mája 2006 žiadnu informáciu umožňujúcu Komisii konštatovať, že pôžičky, ktoré boli reštrukturalizované, boli skutočne spojené s už realizovanými investíciami. Komisia teda nemôže vyvodiť, že podmienka uvedená v odôvodnení 90 písm. a) je splnená.

(136)

Komisia takisto nemôže vyvodiť na základe informácií, ktoré má k dispozícii, že podmienka uvedená v odôvodnení 90 písm. b) bola nepochybne splnená, pretože grécke orgány neposkytli nijaké spresnenie v tejto súvislosti vo svojom liste z 10. mája 2006.

(137)

Pokiaľ ide o podmienku uvedenú v odôvodnení 90 písm. c), Komisia si môže myslieť, že druhá alternatíva je splnená, pretože prijímajúce podniky musia byť životaschopné po reštrukturalizácii na základe hodnotenia uskutočneného bankami.

(138)

Pokiaľ ide o reštrukturalizáciu pôžičiek súvisiacich s tvorbou prevádzkového kapitálu, uplatnenie uvedenej schémy sa tiež nemohlo uskutočňovať pri dodržiavaní všetkých podmienok uvedených v odôvodnení 90, keďže prvá z podmienok uvedených v písmene a) výslovne ustanovuje, že pôžičky musia súvisieť s investíciami.

(139)

V prípade pomoci poskytovanej od 1. januára 1998 až do dátumu uplatniteľnosti usmernení z roku 2004, takisto platí analýza vykonaná v odôvodneniach 98 až 104, pokiaľ ide podstatu v tomto konkrétnom prípade, pretože vo svojom liste z 10. mája 2006 grécke orgány neposkytli žiadnu informáciu umožňujúcu Komisii konštatovať, že bol predložený plán na reštrukturalizáciu s priloženými požadovanými kompenzačnými opatreniami s cieľom získať uvedenú pomoc.

(140)

Napokon pokiaľ ide o pomoc poskytnutú od dátumu uplatniteľnosti usmernení z roku 2004, Komisia môže len konštatovať, že vo svojom liste z 10. mája 2006 grécke orgány neposkytli žiadnu informáciu umožňujúcu Komisii konštatovať, že bol predložený plán na reštrukturalizáciu s priloženými požadovanými kompenzačnými opatreniami s cieľom získať uvedenú pomoc. Nemôže teda odstrániť pochybnosti, ktoré vyslovila pri začatí konania podľa článku 108 ods. 2 zmluvy, a teda môže len prijať záver o nezlučiteľnosti uvedenej schémy s vnútorným trhom.

(141)

Vo svojom liste z 10. mája 2006 sa grécke orgány pokúsili odôvodniť uvedenú pomoc vojnou v susedných regiónoch. Podľa nich kontext oprávňoval na to, aby pomoc využila výnimku podľa článku 107 ods. 3 písm. a) a c) zmluvy (pozri odôvodnenie 59 písm. a)].

(142)

Komisia nemôže prijať tento argument z viacerých dôvodov:

a)

z hľadiska právnych predpisov je existencia konfliktu mimoriadnou udalosťou, na ktorú sa môže vzťahovať len článok 107 ods. 2 písm. b) zmluvy, podľa ktorého pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami je zlučiteľná s vnútorným trhom;

b)

v poľnohospodárskom sektore sa zlučiteľnosť pomoci posudzuje na základe výnimky podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, ktorý ustanovuje, že za zlučiteľnú s vnútorným trhom možno považovať pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, a nie na základe výnimky uvedenej v písmene a) v tom istom odseku 3, ktorá ustanovuje, že za zlučiteľnú s vnútorným trhom možno považovať pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, ako aj na podporu regiónov uvedených v článku 349 (42), pričom sa zohľadní ich štrukturálna, hospodárska a sociálna situácia;

c)

na možnosť uplatnenia tejto výnimky by bolo potrebné, aby bola pomoc poskytnutá pri dodržiavaní pravidiel, ktorými sa riadi pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach; ako však už bolo predtým preukázané, to nebol tento prípad.

(143)

Komisia nemôže prijať ani záver o uplatniteľnosti článku 107 ods. 2 písm. b) zmluvy v tomto konkrétnom prípade z týchto dôvodov:

a)

vo svojom liste z 10. mája 2006 grécke orgány prirodzene zdôraznili, že celkový HDP a HDP na obyvateľa dotknutých okresov bol nízky v porovnaní s HDP ostatných regiónov krajiny počas obdobia, na ktoré sa vzťahovala schéma, ale takisto spresnili, že počas tohto obdobia zaznamenal istý nárast, čo preukazuje, že vojna v susedných regiónoch nemala katastrofálny dosah na hospodárstvo príslušných oblastí;

b)

ako ukazuje opis právneho základu uvedenej schémy, do schémy boli vnesené zmeny a doplnenia takmer desať rokov po skončení nepriateľstva v susedných regiónoch; nemožno teda usudzovať, že grécke orgány boli nútené zasiahnuť z dôvodu vojnového stavu v susedných regiónoch a že v dôsledku toho jestvuje príčinná súvislosť medzi týmto stavom a ťažkosťami podnikov (na ilustráciu toho stačí uviesť len jeden príklad: výnos č. 2/64046/0025/2003/28.1.2004 uvedený v odôvodnení 48 sa vzťahuje na pôžičky, ktoré by mohli byť uzatvorené priemyselnými podnikmi – inak povedané potenciálne veľkochovmi – až do 31. decembra 2004).

(144)

Pokiaľ ide o ostatné pripomienky, ktoré formulovali grécke orgány vo svojom liste z 10. mája 2006, Komisia zdôrazňuje nasledovné [tieto pripomienky s výnimkou tých v písmene b) platia aj pre ostatné sektory, ktorých sa týka začatie konania]:

a)

také problémy ako nedostatočná dynamickosť miestnych trhov alebo zníženie dopytu nemožno vôbec vyriešiť poskytnutím pomoci podnikom v ťažkostiach bez reštrukturalizácie: štrukturálne opatrenia predstavujú vhodnejší intervenčný nástroj;

b)

podiel produkcie mäsa v dotknutých okresoch na celkovej produkcii Grécka nič nemení na riziku narušenia hospodárskej súťaže, ktorú spôsobuje poskytnutie pomoci vymykajúce sa stanovenému regulačnému rámcu (v tomto konkrétnom prípade poskytnutie pomoci podnikom v ťažkostiach bez plánu na reštrukturalizáciu); podľa judikatúry Súdneho dvora, pokiaľ finančná pomoc poskytnutá štátom posilňuje postavenie jedného podniku v porovnaní s ostatnými konkurenčnými podnikmi (čo je pravda v tomto konkrétnom prípade), táto pomoc môže spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže so zreteľom na ostatné konkurenčné podniky, ktoré nemohli využiť takúto intervenciu (43);

c)

otázka životaschopnosti podnikov, tak ako je vymedzená v obidvoch ministerských výnosoch z roku 1989, sa bude riešiť ďalej v rozhodnutí;

d)

argument, podľa ktorého účet podľa zákona č. 128/75 údajne neobsahoval štátne zdroje, už bol rozobraný v odôvodnení 82 písm. d).

(145)

Vzhľadom na všetky tieto odôvodnenia Komisia môže len prijať záver o nezlučiteľnosti uvedenej schémy s vnútorným trhom.

b)    Priemyselný, hoteliersky a remeselný sektor

(146)

Komisia pokladá za svoju povinnosť preskúmať uvedenú schému na základe pravidiel, ktorými sa riadi pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach.

(147)

Tak ako v prípade pomoci, na ktorú sa vzťahujú prvé dve rozhodnutia o začatí konania, pravidlami uplatniteľnými na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach v čase poskytnutia uvedenej pomoci boli predovšetkým v poradí body 177, 227 a 228 Ôsmej správy o politike hospodárskej súťaže, usmernenia z roku 1994, usmernenia z r. 1997 a usmernenia z roku 1999. V tomto konkrétnom prípade, keďže účinnosť schémy sa v niektorých okresoch skončila 31. decembra 2005, treba k tomuto zoznamu pripojiť usmernenia z roku 2004.

(148)

Informácie poskytnuté gréckymi orgánmi v ich liste z 10. mája 2006 a zopakované v už uvedenom odôvodnení 59 neobsahujú žiadnu informáciu týkajúcu sa dodržiavania pravidiel, ktorými sa riadi záchrana a reštrukturalizácia podnikov v ťažkostiach. Komisia teda nemôže overiť, či body 177, 227 a 228 Ôsmej správy o politike hospodárskej súťaže, ako aj usmernenia z roku 1994, 1997, 1999 a 2004 boli dodržané.

(149)

Komisia nemôže odstrániť pochybnosti, ktoré vyslovila pri začatí konania podľa článku 108 ods. 2 zmluvy, a môže len prijať záver o nezlučiteľnosti uvedenej schémy s vnútorným trhom.

c)    Námorný sektor

(150)

Zlučiteľnosť uvedenej schémy s vnútorným trhom treba analyzovať z dvoch stránok podľa toho, či spojenie „námorný sektor“ označuje lodné staviteľstvo alebo lodnú dopravu.

(151)

Komisia pokladá za svoju povinnosť preskúmať uvedenú schému na základe pravidiel, ktorými sa riadi pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach.

(152)

Právne predpisy uplatniteľné z hľadiska záchrany a reštrukturalizácie podnikov v ťažkostiach od nadobudnutia účinnosti ministerského výnosu č. 1648/B.22/13.1.94 v oblasti lodného staviteľstva boli a sú tieto:

a)

do 31. decembra 1998: smernica Rady 90/684/EHS z 21. decembra 1990 o štátnej pomoci pre lodiarstvo (44);

b)

od 1. januára 1999 do 31. decembra 2003: nariadenie Rady (ES) č. 1540/98 z 29. júna 1998, ktorým sa ustanovujú nové pravidlá pre stavbu lodí (45);

c)

od 1. januára 2004: rámcová úprava štátnej pomoci pre lodné staviteľstvo (46).

(153)

Vo svojom liste z 10. mája 2006 grécke orgány neposkytli žiadnu informáciu, ktorá by umožňovala Komisii usúdiť, že uvedená schéma pomoci sa uplatňovala pri dodržiavaní pravidiel vzťahujúcich sa na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach v tomto sektore. Komisia teda nedokáže odstrániť pochybnosti, ktoré vyslovila pri začatí konania podľa článku 108 ods. 2 zmluvy, a môže len prijať záver o nezlučiteľnosti uvedenej schémy s vnútorným trhom.

(154)

Aj v sektore námornej dopravy Komisia pokladá za svoju povinnosť preskúmať uvedenú schému pomoci na základe pravidiel, ktorými sa riadi pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach.

(155)

Od nadobudnutia účinnosti ministerského výnosu č. 1648/B.22/13.1.94 pravidlá vzťahujúce sa na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach v námornom sektore sú uvedené v týchto právnych predpisoch:

a)

„Finančné a daňové opatrenia týkajúce sa prevádzkovania lodí registrovaných v Spoločenstve“ (47);

b)

Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci námornej doprave (48) z roku 1997;

c)

Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci námornej doprave z roku 2004 (49).

(156)

Vo svojom liste z 10. mája 2006 grécke orgány opäť neposkytli žiadnu informáciu, ktorá by umožňovala Komisii usudzovať, že uvedená schéma pomoci sa uplatňovala pri dodržiavaní pravidiel vzťahujúcich sa na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach v sektore. Komisia teda nedokáže odstrániť pochybnosti, ktoré vyslovila pri začatí konania podľa článku 108 ods. 2 zmluvy, a môže len prijať záver o nezlučiteľnosti uvedenej schémy s vnútorným trhom.

d)    Prípad pomoci poskytnutej v okresoch Lesbos, Samos, Chios a Dodekanézy, na ktoré sa tiež vzťahuje tretie rozhodnutie o začatí konania

(157)

V rámci začatia konania podľa článku 108 ods. 2 zmluvy Komisia zvažovala dva predpoklady, pretože nemala k dispozícii dostatočné informácie:

a)

predpoklad, podľa ktorého pomoc uvedená v ministerských výnosoch č. 2041901/16.5.1989 a č. 2078809/10.10.89, ako aj v ich zmenách a doplneniach, patrila do rovnakého rámca, ako bol rámec stanovený výnosmi opísanými v odôvodneniach 44 až 48;

b)

predpoklad, podľa ktorého tá istá pomoc bola súčasťou systému financovania neopierajúceho sa o rovnaké základy.

(158)

Vo svojom liste z 10. mája 2006 grécke orgány uviedli, že v obidvoch výnosoch z roku 1989 sa ustanovovalo, že podniky mali byť životaschopné pred reštrukturalizáciou svojich dlhov a po nej. Komisia sa nemôže uspokojiť s týmto spresnením, pretože po opätovnom preskúmaní sa ukazuje, že ani v jednom z dvoch uvedených výnosov sa neuvádza, že podniky mali byť životaschopné pred reštrukturalizáciou svojich dlhov a po nej. V dôsledku toho pokladá za svoju povinnosť analyzovať zlučiteľnosť pomoci plánovanej obidvoma výnosmi a ich zmenami a doplneniami nielen tak, že sa bude opierať o dva predpoklady z odôvodnenia 157, ale aj tak, že nevylúči v druhom predpoklade, že pomoc mohla byť poskytnutá podnikom v ťažkostiach.

(159)

Pokiaľ ide o prvý predpoklad uvedený v odôvodnení 157, Komisia môže len konštatovať, že ak obidva ministerské výnosy z roku 1989 a ich zmeny a doplnenia patria do rovnakého rámca ako rámec stanovený ministerskými výnosmi opísanými v odôvodneniach 44 až 48, analýza vykonaná v odôvodneniach 146 až 149 zostáva platná, že vysvetlenia poskytnuté gréckymi orgánmi v ich liste z 10. mája 2006 neumožňujú odstrániť pochybnosti vyjadrené pri začatí konania podľa článku 108 ods. 2 zmluvy a že môže len prijať záver o nezlučiteľnosti uvedenej schémy s vnútorným trhom.

(160)

Pokiaľ ide o druhý predpoklad, treba brať do úvahy dva prípady: prípad poskytnutia pomoci podnikom v ťažkostiach a prípad poskytnutia pomoci životaschopným podnikom.

(161)

Za prvého predpokladu zostáva platná analýza vykonaná v odôvodneniach 146 až 149 a vysvetlenia poskytnuté gréckymi orgánmi v ich listoch z 10. mája 2006 neumožňujú odstrániť pochybnosti vyslovené pri začatí konania podľa článku 108 ods. 2 zmluvy, takže Komisia len môže prijať záver o nezlučiteľnosti uvedenej schémy s vnútorným trhom.

(162)

Za druhého predpokladu Komisia konštatuje, že vysvetlenia poskytnuté gréckymi orgánmi v ich listoch z 10. mája 2006, 15. marca 2011 a 29. marca 2011 neumožňujú určiť, či prevádzkový kapitál vytvorený prostredníctvom výhodných pôžičiek slúžil na financovanie oprávnených investícií v zmysle právnych predpisov Únie v oblasti pomoci na regionálny účel (od nadobudnutia účinnosti ministerského výnosu č. 2041901/16.5.1989 boli jednotlivými uplatniteľnými pravidlami oznámenie Komisie o metóde uplatňovania článku 92 ods. 3 písm. a) a c) na regionálnu pomoc (50), ďalej usmernenia o štátnej pomoci na regionálny účel z roku 1998 (51)). Komisia môže len prijať záver o nezlučiteľnosti uvedenej schémy s vnútorným trhom.

(163)

V prípade, že by prevádzkový kapitál neslúžil na financovanie oprávnených investícií v zmysle právnych predpisov Únie v oblasti štátnej pomoci na regionálny účel, Komisia napokon pokladá za svoju povinnosť overiť, či pomoc poskytnutá na jeho tvorbu, ktorá v tom prípade nadobúda štatút prevádzkovej pomoci, sa môže vyhlásiť za zlučiteľnú na základe ustanovení, ktoré ju upravujú v právnych predpisoch Únie v oblasti štátnej pomoci na regionálny účel. V tejto súvislosti chce Komisia zdôrazniť, že na splnenie si svojich povinností spolupráce s Komisiou prislúcha príslušnému členskému štátu, aby poskytol všetky také informácie, ktoré jej umožnia overiť zlučiteľnosť príslušnej pomoci (52). Keďže informácie poskytnuté gréckymi orgánmi v ich rozličných listoch neumožňujú overiť dodržiavanie ustanovení právnych predpisov Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci na regionálny účel, Komisia môže len prijať záver o nezlučiteľnosti uvedenej schémy s vnútorným trhom.

(164)

Záruku poskytnutú podľa výnosu č. 2/82257/0025/18.12.2000 nemožno pokladať za nástroj pôsobiaci v rámci procesu reštrukturalizácie podniku v ťažkostiach ako záruku ustanovenú ostatnými výnosmi uvedenými v tomto rozhodnutí, pretože v rozhodnutí sa ustanovuje, že ju možno poskytnúť len podnikom životaschopným v absolútnom zmysle slova, a nie podnikom životaschopným po reštrukturalizácii dlhu. Treba ju teda analyzovať na základe pravidiel o štátnej pomoci, ktoré sa na ňu vzťahujú.

(165)

Od nadobudnutia účinnosti výnosu č. 2/82257/0025/18.12.2000 až do 31. decembra 2005 (konečný dátum účinnosti schémy) sa záruky riadili oznámením z roku 2000.

(166)

V tomto oznámení z roku 2000 sa spresňuje, že Komisia musí posúdiť zlučiteľnosť pomoci spojenej s poskytnutím záruky podľa pravidiel uplatňovaných na ostatné formy pomoci a spresnených v rozličných rámcoch a usmerneniach uplatniteľných v príslušných sektoroch činnosti. Okrem toho záruka môže byť schválená len vtedy, ak jej poskytnutie súvisí so špecifickými podmienkami, ktoré môžu viesť až k povinnému vyhláseniu konkurzu prijímajúceho podniku alebo k inému podobnému konaniu.

(167)

V tomto konkrétnom prípade grécke orgány neposkytli žiadnu informáciu o prvku pomoci poskytnutých záruk. Komisia ho teda nedokáže posúdiť v spojení s rôznymi právnymi predpismi uplatniteľnými podľa sektorov a určiť, či prvok pomoci mohol spôsobiť prekročenie maximálnych intenzít pomoci vzťahujúcich sa podľa prípadov na podniky, ktoré nie sú v ťažkostiach (grécke orgány totiž neposkytli údaje, pokiaľ ide o dodržiavanie týchto rozličných právnych predpisov, vo svojej odpovedi na tretie rozhodnutie o začatí konania).

(168)

V takomto kontexte Komisia nedokáže prijať záver o zlučiteľnosti pomoci, ktorú vo forme záruk poskytol ministerský výnos č. 2/82257/0025/18.12.2000, s vnútorným trhom.

VI.   ZÁVER

(169)

Komisia konštatuje, že Grécko neoprávnene zaviedlo uvedenú pomoc v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy. Analýza vykonaná predtým preukazuje, že uvedenú pomoc nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom, pretože grécke orgány neposkytli informácie preukazujúce dodržiavanie rôznych uvedených právnych predpisov, a Komisia teda nedokáže odstrániť pochybnosti, ktoré vyjadrila v jednotlivých rozhodnutiach o začatí konania. V tejto súvislosti Komisia pripomína, že príslušnému členskému štátu prislúcha, aby si splnil svoju povinnosť spolupráce s Komisiou, a poskytol všetky také informácie, ktoré jej umožnia overiť zlučiteľnosť príslušnej pomoci.

(170)

Podľa článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (53), keď sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát prijme všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (v tomto konkrétnom prípade od všetkých, ktorí získali výhody z opatrení analyzovaných výnosov). Grécko teda musí prijať všetky potrebné opatrenia, aby vymohlo nezlučiteľnú poskytnutú pomoc od jej príjemcov. V súlade s ustanoveniami bodu 42 oznámenia Komisie „K efektívnemu vykonávaniu rozhodnutí Komisie prikazujúcich členským štátom vymáhať neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú štátnu pomoc“ (54) má Grécko k dispozícii lehotu štyroch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia na jeho vykonanie. Suma, ktorá sa má vymôcť, je zvýšená o kumulované úroky v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (55).

(171)

Toto rozhodnutie sa musí začať vykonávať bezodkladne, najmä pokiaľ ide o vymáhanie všetkej individuálnej pomoci poskytnutej na základe schémy pomoci s výnimkou pomoci poskytnutej na špecifické projekty, ktoré v čase poskytnutia pomoci spĺňali všetky podmienky stanovené v nariadení týkajúcom sa pravidla de minimis alebo výnimky, uplatniteľnom podľa článkov 1 a 2 nariadenia Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (56), alebo v schéme pomoci schválenej Komisiou.

(172)

V článku 15 nariadenia (ES) č. 659/1999 sa však ustanovuje, že na právomoci Komisie v oblasti vymáhania pomoci sa vzťahuje premlčacia lehota desiatich rokov. Premlčacia lehota začína plynúť dňom, keď bola neoprávnená pomoc poskytnutá príjemcovi na základe individuálnej pomoci alebo v rámci schémy pomoci. Každým opatrením, ktoré prijme Komisia alebo členský štát na žiadosť Komisie, sa však prerušuje plynutie premlčacej lehoty, pričom po každom prerušení začína lehota plynúť odznova.

(173)

V tomto konkrétnom prípade najstaršie dátumy, od ktorých Komisia môže vymáhať pomoc, sú:

a)

v prípade pomoci, na ktorú sa vzťahuje prvé rozhodnutie o začatí konania: 1. október 1993, keďže prvý podnet Komisie je z 27. mája 2003, ale výnos č. 69836/B1461 prijatý 14. septembra 1993 bol uverejnený v gréckom úradnom vestníku 1. októbra 1993 a nadobudol účinnosť v tento deň,

b)

v prípade pomoci, na ktorú sa vzťahuje druhé rozhodnutie o začatí konania: 22. apríl 1994, keďže prvý podnet Komisie je z 22. apríla 2004,

c)

v prípade pomoci, na ktorú sa vzťahuje tretie rozhodnutie o začatí konania: 12. november 1994, keďže prvý podnet Komisie je z 12. novembra 2004,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Schémy pomoci vo forme reštrukturalizácie pôžičiek, ktoré Grécko neoprávnene zaviedlo v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v okresoch Kastoria, Evia, Florina, Kilkis, Rodopy, Evros, Xanthi a Dodekanézy, ako aj na ostrovoch Lesbos, Samos a Chios, sú nezlučiteľné s vnútorným trhom.

Článok 2

Individuálna pomoc poskytnutá na základe schém uvedených v článku 1 nepredstavuje pomoc, ak v čase jej poskytnutia spĺňa podmienky stanovené jedným z nariadení prijatých podľa článku 2 nariadenia (ES) č. 994/98 uplatniteľného v čase poskytnutia pomoci.

Článok 3

1.   Grécko je povinné vymôcť od príjemcov nezlučiteľnú pomoc poskytnutú podľa schém uvedených v článku 1.

2.   Sumy, ktoré sa majú vrátiť, zahŕňajú úroky plynúce odo dňa, keď boli poskytnuté príjemcom, až do ich skutočného vrátenia.

3.   Úroky sa vypočítajú ako zložené úroky v súlade s kapitolou V nariadenia (ES) č. 794/2004.

4.   Grécko zruší všetky nevyplatené platby pomoci poskytnutej na základe schém uvedených v článku 1 s účinnosťou od dátumu prijatia tohto rozhodnutia.

Článok 4

Vrátenie pomoci poskytnutej na základe schém uvedených v článku 1 je bezodkladné a účinné.

Grécko zabezpečí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do štyroch mesiacov po dátume oznámenia tohto rozhodnutia.

Článok 5

1.   Grécko do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predloží tieto informácie:

a)

zoznam príjemcov, ktorí dostali pomoc podľa schémy uvedenej v článku 1 a celkovú sumu, ktorú každý z nich prijal v rámci schémy, ktorá sa ho týka;

b)

celkovú sumu (istinu a úroky), ktorú musí vrátiť každý príjemca v prípade pomoci, na ktorú sa nevzťahuje pravidlo de minimis;

c)

podrobný opis už prijatých a plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím;

d)

dokumenty, ktoré dokazujú, že príjemcom bolo nariadené vrátiť pomoc.

2.   Grécko bude informovať Komisiu o pokroku dosiahnutom v súvislosti s vnútroštátnymi opatreniami, ktoré sa prijali na vykonanie tohto rozhodnutia, až do úplného vrátenia pomoci poskytnutej na základe schémy uvedenej v článku 1. Na požiadanie Komisie bezodkladne poskytne informácie o opatreniach, ktoré sa už prijali a ktoré sa plánujú prijať na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Takisto poskytne podrobné informácie o sumách pomoci a úrokov, ktoré už príjemcovia vrátili.

Článok 6

Toto rozhodnutie je určené Helénskej republike.

V Bruseli 19. októbra 2011

Za Komisiu

Dacian CIOLOȘ

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ C 52, 2.3.2005, s. 9, v prípade spisu C 23/04; Ú. v. EÚ C 176, 16.7.2005, s. 13, v prípade spisu C 20/05; Ú. v. EÚ C 63, 16.3.2006, s. 2, v prípade spisu C 50/05.

(2)  Ministerský výnos č. 69836/B1461, zmenený a doplnený výnosmi č. 2035824/5887, 2045909/7431/0025, 2071670/11297 a 72742/B1723.

(3)  Od 1. decembra 2009 sa články 87 a 88 Zmluvy o ES nahrádzajú článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a odkaz na Európske spoločenstvo odkazom na Európsku úniu.

(4)  List SG-Greffe (2004) D/202445.

(5)  Ú. v. EÚ C 52, 2.3.2005, s. 9.

(6)  Ministerský výnos č. 66336/B1398 zo 14. septembra 1993 a jeho zmeny a doplnenia.

(7)  List SG-Greffe (2005) D/202557.

(8)  Ú. v. EÚ C 176, 16.7.2005, s. 13.

(9)  Spoločný výnos č. 1648/B.22/13.1.94; výnos č. 2003341/683/0025/17.2.94; spoločný výnos č. 14237/B.664/6.4.1994; spoločný výnos č. 2022973/3968/0025/18.5.1994; spoločný výnos č. 235/B.21/4.1.1995; spoločný výnos č. 44678/B.1145/3.7.1995; výnos č. 2043231/6673/0025/11.7.95; spoločný výnos č. 14946/B.566/30.4.1996; výnos č. 2030175/4446/0025/10.6.1996; spoločný výnos č. 44446/B.1613/24.12.1996; výnos č. 2087184/49/0025/11.7.1997; výnos č. 11362/B.472/7.4.1997; výnos č. 32576/B.1282/9.10.1997; výnos č. 2016123/2133/0025/6.3.1998; výnos č. 40412/B.1677/9.12.1997; výnos č. 2090373/11216/0025/1.6.1998; výnos č. 42998/B.2026/15.12.1998; výnos č. 44247/B.2108/23.12.1998; výnos č. 19954/B.957/7.6.1999; výnos č. 2/42929/0025/7.10.1999; výnos č. 10123/B.507/17.3.1999; výnos č. 2/21857/0025/7.10.1999; výnos č. 6244/B.270/18.2.2000; výnos č. 2/14774/0025/31.5.2000; výnos č. 35913/B.2043/24.10.2000; výnos č. 2/82257/0025/18.12.2000; výnos č. 43407/B.2428/19.12.2000; výnos č. 2/7555/0025/25.5.2001; výnos č. 33951/B.1498/10.10.2001; výnos č. 2/61352/0025/2001/31.1.2002; výnos č. 42567/B.1770/4.12.2001; výnos č. 75113/B.2455/11.11.2003; výnos č. 2/64046/0025/2003/28.1.2004; výnos č. 2041901/16.5.1989; výnos č. 2078809/10.10.1989; výnos č. 9034/B.289/10.2.2003; výnos č. 80295/B.2631/28.11.2003; výnos č. 37497/B.1232/2.6.2003.

(10)  List SG-Greffe (2005) D/207656.

(11)  Ú. v. EÚ C 63, 16.3.2006, s. 2.

(12)  Tento účet otvorený v Národnej banke Grécka je dotovaný z poplatkov obchodných bánk v závislosti od poskytovaných pôžičiek. Každý nekrytý úver na tomto účte je na ťarchu štátu (podľa informácií, ktoré má Komisia, účet bol dlho nekrytý a v dôsledku toho dotovaný štátom). Vo svojom rozsudku zo 7. júna 1988 vo veci C 57/86 Helénska republika/Komisia (Zb. 1988, s. 2855) Súdny dvor Európskych spoločenstiev (dnes Súdny dvor Európskej únie) konštatoval, že činnosť Národnej banky Grécka v oblasti riadenia a úhrad podliehala priamej kontrole štátu.

(13)  Zmenené a doplnené výnosom č. 43407/B.2428/19.12.2000, ktorý bol zmenený a doplnený výnosom č. 33951/B.1498/10.10.2001, tiež zmeneným a doplneným výnosom č. 75113/B.2455/11.11.2003.

(14)  Zmenené a doplnené výnosom č. 44247/B.2108/23.12.1998,

(15)  Zmenené a doplnené výnosom č. 42567/B.1770/4.12.2001.

(16)  Samotný výnos bol zmenený a doplnený výnosom č. 2/42929/0025/7.10.1999.

(17)  Ú. v. EÚ L 325, 28.10.2004, s. 4. Nariadenie (ES) č. 1860/2004 bolo zrušené a nahradené 1. januára 2008 nariadením Komisie (ES) č. 1535/2007.

(18)  Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 30.

(19)  Ú. v. ES L 91, 6.4.1990, s. 1.

(20)  Ú. v. ES L 142, 2.6.1997, s. 22.

(21)  Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 80.

(22)  Ú. v. ES L 128, 19.5.1975, s. 1.

(23)  Každé opatrenie pomoci poskytujúce výhodu podniku v sektore otvorenom obchodu (ako poľnohospodársky alebo priemyselný sektor) alebo umožňujúce prilákať spotrebiteľov z iných členských štátov (ako hoteliersky sektor) má vplyv na obchodné toky. V poľnohospodárskom sektore sa Grécko podieľalo na obchode v rámci Spoločenstva dovozom vo výške 13,684 mld. EUR a vývozom vo výške 19,31 mld. EUR.

(24)  Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie už len skutočnosť, že konkurenčné postavenie niektorého podniku sa zlepší tým, že sa mu poskytne výhoda, ktorú by nezískal za bežných trhových podmienok a ktorú nezískali ostatné konkurenčné podniky, stačí na preukázanie narušenia hospodárskej súťaže (rozsudok zo 17. septembra 1980 vo veci 730/79, Philip Morris/Komisia, Zb. 1980, s. 2671, špeciálne grécke vydanie 1980/III, s. 13).

(25)  Pozri poznámku pod čiarou č. 17.

(26)  Ú. v. EÚ L 337, 21.12.2007, s. 35.

(27)  Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 5.

(28)  Na sektor lodnej dopravy sa nemôže vzťahovať pravidlo de minimis v tomto konkrétnom prípade, pretože je vylúčený z rozsahu pôsobnosti všetkých právnych noriem, ktorými sa riadi pomoc de minimis, s výnimkou nariadenia (ES) č. 1998/2006, ale toto nariadenie sa nevzťahuje na podniky v ťažkostiach.

(29)  Ú. v. ES C 213, 19.8.1992, s. 2.

(30)  Teraz článok 108 ods. 3 zmluvy.

(31)  Ú. v. ES C 68, 6.3.1996, s. 9.

(32)  Ú. v. ES C 71, 11.3.2000, s. 14.

(33)  Pozri poznámku pod čiarou č. 11.

(34)  Ú. v. ES L 91, 6.4.1990, s. 1. Nariadenie (EHS) č. 866/90 bolo zrušené a nahradené nariadením Rady (ES) č. 951/97 (Ú. v. ES L 142, 2.6.1997, s. 22).

(35)  Ú. v. ES L 163, 29.6.1990, s. 71.

(36)  Ú. v. ES L 79, 23.3.1994, s. 29.

(37)  Ú. v. ES C 283, 19.9.1997, s. 2.

(38)  Ú. v. ES C 288, 9.10.1999, s. 2.

(39)  Ú. v. ES C 307, 13.11.1993, s. 3.

(40)  Ú. v. ES C 368, 23.12.1994, s. 12.

(41)  Ú. v. EÚ C 244, 1.10.2004, s. 2.

(42)  Ostrovné oblasti.

(43)  Pozri poznámku pod čiarou č. 24, vec C-730/79, Zb. 1980, s. 2671, body 11 a 12 dôvodovej správy.

(44)  Ú. v. ES L 380, 31.12.1990, s. 27.

(45)  Ú. v. ES L 202, 18.7.1998, s. 1.

(46)  Ú. v. EÚ C 317, 30.12.2003, s. 11. Tento rámec bol predĺžený po prvý raz v roku 2006 (Ú. v. EÚ C 260, 28.10.2006, s. 7) a po druhý raz v roku 2008 (Ú. v. EÚ C 173, 8.7.2008, s. 3).

(47)  Dokument SEK(1989) 921 v konečnom znení z 3. augusta 1989.

(48)  Ú. v. ES C 205, 5.7.1997, s. 5.

(49)  Ú. v. EÚ C 13, 17.1.2004, s. 3.

(50)  Ú. v. ES C 212, 12.8.1988, s. 2.

(51)  Ú. v. ES C 74, 10.3.1998, s. 9.

(52)  Rozsudok Súdu prvého stupňa (teraz Všeobecný súd) z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, vec T-171/02, Zb. s. II-2123, bod 129.

(53)  Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.

(54)  Ú. v. EÚ C 272, 15.11.2007, s. 4.

(55)  Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1.

(56)  Ú. v. ES L 142, 14.5.1998, s. 1.