18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 106/1

(1)

Komisia nariadením (EÚ) č. 1043/2011 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz kyseliny šťaveľovej s pôvodom v Indii a Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“). Dočasné antidumpingové clo sa pohybovalo v rozpätí od 14,6 % do 52,2 %.

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu podaného 13. decembra 2010 Európskou radou pre chemický priemysel (European Chemical Industry Council, CEFIC) v mene spoločnosti Oxaquim S.A. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorá predstavuje väčšinový podiel, v tomto prípade viac ako 25 % celkovej výroby kyseliny šťaveľovej v Únii.

(3)

Ako sa stanovuje v odôvodnení 9 dočasného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2007 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(4)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasných antidumpingových opatrení (ďalej len „dočasné zverejnenie“), viacero zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanoviská k dočasným zisteniam. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia. Jeden vyvážajúci výrobca z Indie požiadal o vypočutie úradníkom pre vypočutie z Generálneho riaditeľstva pre obchod a bolo mu vyhovené.

(5)

Komisia pokračovala v získavaní informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia.

(6)

V odôvodnení 150 dočasného nariadenia boli čínske spoločnosti, ktoré sa ešte neprihlásili a ktoré sa domnievajú, že by pre ne malo byť stanovené individuálne clo, vyzvané, aby sa do 10 dní od uverejnenia prihlásili. Žiadna čínska spoločnosť tak neurobila.

(7)

Všetky strany boli následne informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa malo odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz kyseliny šťaveľovej s pôvodom v Indii a ČĽR a výber s konečnou platnosťou súm získaných prostredníctvom dočasného cla (ďalej len „konečné zverejnenie“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa tohto konečného zverejnenia.

(8)

Ústne a písomné pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa posúdili a v prípade vhodnosti aj zohľadnili.

(9)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky v súvislosti so stranami, ktorých sa konanie týka, odôvodnenia 3 až 8 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(10)

Príslušným výrobkom, ako je opísaný v odôvodneniach 10 a 11 dočasného nariadenia, je kyselina šťaveľová, či už v dihydrátovej (číslo CUS 0028635-1 a číslo CAS 6153-56-6) alebo bezvodej forme (číslo CUS 0021238-4 a číslo CAS 144-62-7), či už vo vodnom roztoku alebo v inej forme, v súčasnosti zaradená pod číselný znak KN ex 2917 11 00 a s pôvodom v Indii a ČĽR.

(11)

Existujú dva druhy kyseliny šťaveľovej: nerafinovaná kyselina šťaveľová a rafinovaná kyselina šťaveľová. Rafinovaná kyselina šťaveľová, ktorá sa vyrába v ČĽR, avšak nie v Indii, sa vyrába purifikačným procesom z nerafinovanej kyseliny šťaveľovej, ktorého cieľom je z nej odstrániť železo, chloridy, stopy kovov a iné nečistoty.

(12)

Kyselina šťaveľová nachádza širokú škálu uplatnenia, napr. ako redukčné a bieliace činidlo, vo farmaceutickej syntéze a pri výrobe chemických látok.

(13)

Prešetrovaním sa preukázalo, že kyselina šťaveľová vyrábaná a predávaná v Únii výrobným odvetvím Únie, kyselina šťaveľová vyrábaná a predávaná na domácom trhu v Indii a v ČĽR a kyselina šťaveľová dovážaná do Únie z Indie a ČĽR, má v zásade tie isté základné fyzikálne a chemické vlastnosti a je určená na to isté základné konečné použitie.

(14)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa príslušného výrobku alebo podobného výrobku, odôvodnenia 10 až 13 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(15)

V odôvodnení 14 dočasného nariadenia Komisia uvádza, že jeden indický vyvážajúci výrobca sa nemôže považovať za spolupracujúcu stranu a v súlade s tým boli zistenia týkajúce sa tejto spoločnosti založené na dostupných skutočnostiach, ako je stanovené v článku 18 základného nariadenia.

(16)

Po zverejnení dočasných zistení spoločnosť Star Oxhochem Pvt. Ltd poskytla dodatočné vysvetlenia a objasnenia, pokiaľ ide o informácie, ktoré už v rámci prešetrovania predložila. Požiadala aj o vypočutie Komisiou a úradníkom pre vypočutie z Generálneho riaditeľstva pre obchod. Spoločnosť tvrdila, že vzhľadom na to, že predložila vyplnený dotazník a že útvary Komisie navštívili jej priestory a tiež na poskytnuté dodatočné vysvetlenia a objasnenia by nebolo vhodné, aby sa s ňou naďalej zaobchádzalo ako s vyvážajúcimi vývozcami, ktorí pri prešetrovaní nijako nespolupracovali.

(17)

Vzhľadom na uvedené, najmä na poskytnuté dodatočné vysvetlenia a objasnenia, sa útvary Komisie domnievajú, že môžu použiť časť pôvodných informácií, konkrétne údaje týkajúce sa vývozných cien, keďže sa zistilo, že sú spoľahlivé. Z uvedených úvah vyplýva, že dočasné zistenia stanovené v odôvodnení 14 dočasného nariadenia sa zachovávajú iba čiastočne a zistenia v súvislosti s touto spoločnosťou sa zakladajú na dostupných skutočnostiach a čiastočne na jej vlastných vývozných cenách v súlade s článkom 18 ods. 1 a 3 základného nariadenia.

(18)

V súvislosti s metodikou výpočtu normálnej hodnoty pre Indiu neboli predložené žiadne pripomienky. V súlade s tým sa v súvislosti so spolupracujúcou spoločnosťou potvrdzujú zistenia uvedené v odôvodneniach 15 až 18 dočasného nariadenia.

(19)

Pokiaľ ide o spoločnosť Star Oxochem a vzhľadom na uvedené zistenia (odôvodnenia 16 a 17), normálna hodnota bola stanovená na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia. V súlade s tým sa normálna hodnota pre túto spoločnosť zakladá na váženom priemere reprezentatívneho množstva domáceho predaja vykonaného druhou spolupracujúcou spoločnosťou Punjab Chemicals.

(20)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, stanovenie vývoznej ceny, ako sa uvádza v odôvodnení 19 dočasného nariadenia, sa týmto v súvislosti so spoločnosťou Punjab Chemicals potvrdzuje.

(21)

Vzhľadom na závery stanovené v odôvodneniach 16 a 17, vývozná cena pre spoločnosť Star Oxochem sa na základe článku 2 ods. 8 základného nariadenia stanovuje na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných nezávislými zákazníkmi za príslušný výrobok pri vývoze do Únie.

(22)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa porovnania normálnej hodnoty a vývozných cien, odôvodnenia 20 a 21 dočasného nariadenia sa v súvislosti s vyvážajúcim výrobcom Punjab Chemicals potvrdzujú.

(23)

Pokiaľ ide o spoločnosť Star Oxochem, vykonali sa úpravy v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia na základe overených zohľadnených rozdielov vo faktoroch ovplyvňujúcich ceny a cenové porovnanie spoločnosti Punjab Chemicals.

(24)

Pokiaľ ide o spolupracujúceho výrobcu, neboli predložené žiadne pripomienky v súvislosti s dočasnými zisteniami Komisie. Preto sa dumpingové rozpätie uvedené v odôvodneniach 22 a 23 dočasného nariadenia týmto potvrdzuje.

(25)

Pokiaľ ide o spoločnosť STAR Oxochem a vzhľadom na uvedené, dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, je 31,5 %.

(26)

Vzhľadom na to, že miera spolupráce zo strany Indie bola nízka (nižšia než 80 %), dočasne sa usúdilo, že najvhodnejšou metódou stanovenia dumpingového rozpätia pre celú krajinu je transakcia spolupracujúcej strany, ktorá predstavuje najväčšiu úroveň dumpingu. Táto transakcia nie je výnimočná z hľadiska množstva ani ceny, a preto sa považuje za reprezentatívnu vzorku, na základe ktorej sa stanoví zodpovedajúci a primeraný výsledok, pokiaľ ide o dumpingové rozpätie stanovené pre spolupracujúceho výrobcu.

(27)

Vzhľadom na uvedené sa týmto potvrdzujú zistenia uvedené v odôvodneniach 24 a 25 dočasného nariadenia.

(28)

Na základe toho sú konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, pre Indiu takéto:

(29)

Ako sa uvádza v dočasnom nariadení, jedna skupina čínskych spoločností požiadala o THZ, prípadne – ak jej nebude udelené THZ – o IZ, pričom iná skupina čínskych spoločností požiadala iba o IZ. Ako sa uvádza v odôvodneniach 26 až 32 dočasného nariadenia, žiadosť o THZ bola zamietnutá a obidvom skupinám spoločností sa dočasne udelilo IZ.

(30)

V súvislosti s týmito dočasnými zisteniami neboli predložené žiadne pripomienky, a preto sa odôvodnenia 26 až 32 dočasného nariadenia týmto potvrdzujú.

(31)

Neboli doručené žiadne pripomienky týkajúce sa dočasného výberu analogickej krajiny. V súlade s tým sa potvrdzujú odôvodnenia 33 a 34 dočasného nariadenia.

(32)

V dočasnom nariadení bolo vysvetlené, že Komisia stanovila osobitné normálne hodnoty pre nerafinovanú kyselinu šťaveľovú aj rafinovanú kyselinu šťaveľovú. Kým normálna hodnota, pokiaľ ide o nerafinovanú kyselinu šťaveľovú, bola určená na základe normálnej hodnoty stanovenej pre Indiu, normálna hodnota, pokiaľ ide o rafinovanú kyselinu šťaveľovú, ktorá sa nevyrába v Indii, bola vypočítaná na základe výrobných nákladov na indickú nerafinovanú kyselinu šťaveľovú upravených o zvýšenie 12 %, ktorým sa zohľadňujú dodatočné výrobné náklady, predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA náklady“) a zisk.

(33)

Obidvaja spolupracujúci výrobcovia z Číny namietli proti zvýšeniu dodatočných výrobných nákladov o 12 %, pričom tvrdili, že tieto dodatočné náklady neboli nikdy Komisiou overené a zdá sa, že sú len približným odhadom založeným na metodike, o ktorej neboli informované v rámci dočasného zverejnenia. Jeden z vyvážajúcich výrobcov tvrdil, že dodatočné výrobné náklady odhadol len na úroveň 5 %, hoci toto tvrdenie nepodložil žiadnym podporným dôkazom.

(34)

Poznamenáva sa, že uvedené zvýšenie sa stanovilo na základe informácií poskytnutých samotnými spolupracujúcimi čínskymi vyvážajúcimi výrobcami. Po prvé sa pripomína, že tá istá spoločnosť, ktorá teraz uvádza, že dodatočné výrobné náklady sú len na úrovni približne 5 %, pôvodne vo svojom formulári žiadosti o THZ/IZ jasne uviedla dodatočné náklady na úrovni 10 – 15 %. Po druhé, počas overovacích návštev v priestoroch spoločností, obidvaja spolupracujúci výrobcovia potvrdili, že dodatočné náklady na výrobu rafinovanej kyseliny šťaveľovej v porovnaní s nerafinovanou kyselinou šťaveľovou boli v rozmedzí 10 – 12 %. Po tretie, túto úroveň dodatočných výrobných nákladov v rozmedzí 10 – 12 % potvrdili aj výpočty výrobného odvetvia Únie. Vzhľadom na informácie poskytnuté spolupracujúcimi výrobcami sa zvýšenie o 12 % považovalo za primerané.

(35)

Keďže neboli predložené žiadne podložené informácie alebo podporné dôkazy opodstatňujúce zvýšenie na nižšej úrovni, zistenia uvedené v odôvodneniach 35 až 37 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(36)

Obidvom vyvážajúcim výrobcom z ČĽR bolo udelené IZ, ich vývozné ceny sa preto stanovili na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien prvým nezávislým zákazníkom v Únii v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(37)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky týkajúce sa vývoznej ceny, odôvodnenie 38 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(38)

Jeden zo spolupracujúcich výrobcov tvrdil, že výdavky na PVA jeho prepojeného obchodníka a provízie by nemali byť odrátané z vývoznej ceny ako úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Výrobca uviedol, že priame predajné náklady ich prepojeného obchodníka sa už z vývoznej ceny odrátali, aby sa dosiahla cena zo závodu s cieľom porovnania s normálnou hodnotou na rovnakom základe.

(39)

Výrobca argumentoval, že ich prepojený obchodník je dcérska spoločnosť v 100 % vlastníctve, a vzhľadom na stratégiu distribúcie zisku z vývozu v rámci skupiny si neúčtoval žiadnu províziu. Okrem toho podľa spoločnosti zostávajúce PVA výdavky predstavovali kombinované náklady na prevádzku spoločnosti a neboli výdavkami priamo spojenými s predajom, a preto by nemali byť odrátané z vývoznej ceny.

(40)

V článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia sa uvádza, že provízie znamenajú aj prirážku, ktorú dostane obchodník, ak sú funkcie takéhoto obchodníka rovnaké, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu. Preto nie je dôležité, či provízia bola skutočne zaplatená alebo nie. Dôležité je, či obchodník uskutočnil ďalší predaj tovaru s prirážkou a či funkcie obchodníka sú rovnaké, ako sú funkcie zástupcu.

(41)

Z dôkazov v spise získaných pred inšpekciou obchodnej spoločnosti a počas nej vyplýva, že obchodník počas OP predával kyselinu šťaveľovú vyrábanú prepojeným výrobcom zákazníkovi v EÚ. V rovnakom čase tiež výrobca vyvážal priamo rovnakému zákazníkovi v EÚ. Prepojený obchodník teda duplikoval snahu výrobcu prostredníctvom iných zamestnancov v inej kancelárii v inom meste, čím mu vznikali vlastné náklady, ktoré sa odrážajú v jeho vývoznej cene.

(42)

Z dôkazov v spise tiež jasne vyplýva, že obchodná spoločnosť nakúpila vyvážaný tovar od prepojeného vyvážajúceho vývozcu a uskutočnila jeho ďalší predaj s prirážkou vo svojom vlastnom mene po tom, čo sama ukončila rokovania o cene s konečným nezávislým zákazníkom.

(43)

Boli tiež získané dôkazy týkajúce sa obchodnej spoločnosti, ktorá vykonáva funkcie rovnaké, ako sú funkcie zástupcu. Z týchto dôkazov vyplýva, že výrobca predával značné objemy príslušného výrobku priamo do EÚ a zároveň vyvážal do EÚ prostredníctvom svojej prepojenej obchodnej spoločnosti. Iba približne jedna tretina predaja do EÚ bola uskutočnená prostredníctvom tejto prepojenej spoločnosti. Obchodník takisto uskutočňoval ďalší predaj kyseliny šťaveľovej od neprepojených výrobcov. Z dôkazov v spise vyplýva, že viac než polovica nákupu kyseliny šťaveľovej obchodníka bola od neprepojených dodávateľov a menej než polovica jeho nákupu od jeho prepojeného výrobcu.

(44)

Obchodník sa preto nemohol považovať za vnútorné oddelenie predaja na vývoz vyrábajúceho vývozcu napriek jeho prepojeniu s vyvážajúcim výrobcom.

(45)

Z predložených a overených dôkazov tiež jasne vyplýva, že obchodník platí za tovar dodaný prepojeným vyvážajúcim výrobcom až po tom, ako zákazník v EÚ zaplatí tomuto obchodníkovi. Finančné riziko preto znáša výrobca a nie obchodník.

(46)

Preto bol vyvodeý záver, že tento obchodník vykonáva podobné funkcie, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu. V súlade s tým sa tvrdenie, že by sa nemali vykonať žiadne úpravy v súvislosti s províziou podľa článku 2 ods. 10 písm. i) zamieta.

(47)

Nemôže sa prijať ani tvrdenie, že PVA výdavky by sa nemali brať do úvahy, keďže nezahŕňajú priame predajné výdavky. Takéto režijné náklady majú dopad na štruktúru nákladov spoločnosti, a preto ovplyvňujú vývoznú cenu. Z tohto dôvodu bola časť týchto nákladov z vývoznej ceny odrátaná, aby sa umožnilo spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny (na základe ceny zo závodu). Toto tvrdenie bolo zamietnuté.

(48)

Provízia bola stanovená skôr na základe ziskového rozpätia neprepojeného dovozcu z EÚ ako na základe skutočnej prirážky obchodníka, ktorá bola podstatne vyššia. Táto metodika sa považovala za primeranejšiu ako použitie skutočnej prirážky založenej na vnútorných transferových cenách, ktoré neodrážajú skutočné podmienky na trhu.

(49)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny, odôvodnenia 39 až 44 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(50)

Jedna skupina vyvážajúcich výrobcov tvrdila, že individuálne dumpingové rozpätia by sa mali stanoviť osobitne pre nerafinovanú kyselinu šťaveľovú a osobitne pre rafinovanú kyselinu šťaveľovú. Tvrdili, že hoci dumpingové rozpätia boli stanovené na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou príslušného výrobku podľa typu, stanovilo sa jedno spoločné dumpingové rozpätie pre obidva typy kyseliny šťaveľovej. Podľa nich by bolo primeranejšie stanoviť dumpingové rozpätie pre každý typ kyseliny šťaveľovej, keďže skupina sa skladá z dvoch výrobných spoločností, z ktorých jedna vyrába rafinovanú kyselinu šťaveľovú a druhá vyrába nerafinovanú kyselinu šťaveľovú.

(51)

Nerafinovanú kyselinu šťaveľovú je možné nahradiť rafinovanou kyselinou šťaveľovou. Obidva typy kyseliny šťaveľovej patria pod rovnaký číselný znak KN a rôzne typy nie je možné od seba ľahko odlíšiť. Čistota kyseliny šťaveľovej je rovnaká, rozdiel je v obsahu iných výrobkov v zostávajúcom „odpadovom“ výrobku. Keďže obidva typy spadajú pod vymedzenie príslušného výrobku, v súlade so zvyčajnou praxou bolo stanovené jedno dumpingové rozpätie. Vzhľadom na výrazný cenový rozdiel medzi týmito dvoma typmi a ťažké rozlišovanie medzi nimi, individuálne dumpingové rozpätia pre rafinovanú a nerafinovanú kyselinu šťaveľovú by viedli k zvýšenému riziku obchádzania. Žiadosť o individuálne dumpingové rozpätia pre rafinovanú a nerafinovanú kyselinu šťaveľovú sa zamieta a dumpingové rozpätia, ako boli stanovené v odôvodneniach 45 a 46 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(52)

Nakoniec, rovnaká skupina vyvážajúcich výrobcov namietala voči rôznym dumpingovým rozpätiam stanoveným pre dve skupiny vyvážajúcich výrobcov z ČĽR a požiadala o objasnenie metodiky výpočtu a klasifikácie rafinovanej a nerafinovanej kyseliny šťaveľovej vzhľadom na rozdiel v dumpingových rozpätiach zistený medzi dvoma skupinami vývozcov.

(53)

Pokiaľ ide o obidve skupiny vyvážajúcich výrobcov z ČĽR, bola použitá rovnaká metodika a vážená priemerná vývozná cena príslušného výrobku zahŕňa rafinovanú aj nerafinovanú kyselinu šťaveľovú. Vysvetlenie odlišných dumpingových rozpätí teda jednoducho spočíva v relatívnej váhe vývozu príslušných typov, keďže rafinovaná kyselina šťaveľová sa zvyčajne predáva za vyššiu cenu než nerafinovaná kyselina šťaveľová.

(54)

Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú:

(55)

Vzhľadom na to, že neboli predložené iné pripomienky týkajúce sa dumpingových rozpätí, odôvodnenia 47 a 48 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(56)

Na základe toho sa s konečnou platnosťou stanovuje úroveň dumpingu pre celú krajinu vo výške 52,2 % ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené a odôvodnenie 49 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje sa.

(57)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že odkaz na dvoch výrobcov z Únie, ktorí tvoria výrobné odvetvie Únie, v odôvodneniach 50 a 51 dočasného nariadenia (navrhovateľ a druhý, nespolupracujúci výrobca) neodráža pravdivo situáciu týkajúcu sa makroekonomických ukazovateľov. Rovnako sa tvrdilo, že na údaje týkajúce sa nespolupracujúceho výrobcu, ako aj na údaje od tretieho výrobcu z Únie, ktorý prestal vyrábať kyselinu šťaveľovú, by sa nemalo prihliadať a nemali by byť zahrnuté ani v niektorých makroukazovateľoch (pozri odôvodnenia 72, 74 a 78 dočasného nariadenia). Po prvé, týmto sa potvrdzuje, že na rozdiel od toho, čo bolo uvedené v odôvodneniach 50 a 51 dočasného nariadenia, v skutočnosti počas posudzovaného obdobia v Únii existovali traja výrobcovia príslušného výrobku, ktorí tvorili výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia, ktoré predstavuje 100 % výroby Únie. Po druhé, tvrdenie, že na údaje týkajúce sa nespolupracujúceho výrobcu a tretieho výrobcu z Únie, ktorý ukončil svoju činnosť v roku 2008, by sa nemalo prihliadať sa zamieta, keďže na účely analýzy ujmy sú potrebné všetky známe údaje týkajúce sa posudzovaného obdobia, aby sa dosiahol čo najlepší obraz o hospodárskej situácii výrobného odvetvia Únie, ako sa predpisuje v článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(58)

Ten istý vyvážajúci výrobca tiež tvrdil, že dôvody, pre ktoré tento tretí výrobca ukončil svoju výrobu podobného výrobku, sa počas prešetrovania riadne nepreskúmali. Táto vec však počas prešetrovania preskúmaná bola a spoločnosť jednoducho uviedla, že výrobu podobného výrobku ukončila z „vnútorných dôvodov“ bez toho, aby poskytla akékoľvek ďalšie vysvetlenie. Okrem toho jeden vyvážajúci výrobca sa s týmto vysvetlením stotožnil a tvrdil, že dôvodom rozhodnutia ukončiť výrobu neboli údajné dumpingové praktiky vyvážajúcich výrobcov z Číny, čo je v rozpore s informáciami, ktoré poskytol navrhovateľ vo verzii podnetu, ktorá nemá dôverný charakter, v ktorej uviedol, že „[spoločnosť] navždy ukončila výrobu a zatvorila výrobné zariadenie kvôli agresívnemu dumpingu z Číny a Indie“. Vyvážajúci výrobca však neposkytol žiadne iné informácie, pokiaľ ide o údajné údaje o výrobe týkajúce sa tohto tretieho výrobcu z Únie. Táto záležitosť teda nespochybňuje skutočnosť, že údaje týkajúce sa tohto tretieho výrobcu z EÚ by sa mohli použiť v súčasnom prešetrovaní.

(59)

Ďalší vyvážajúci výrobca tvrdil, že minimálna hranica reprezentatívnosti na začiatku prešetrovania sa riadne nezverejnila a v skutočnosti nebola splnená. Ako sa uvádza v odôvodnení 2 dočasného nariadenia, navrhovateľ predstavoval viac než 25 % celkovej výroby kyseliny šťaveľovej v Únii a pred prešetrovaním voči tomuto tvrdeniu nenamietal žiadny výrobca. V spise, ktorý nemá dôverný charakter, sumarizujúcom výsledky preskúmania reprezentatívnosti vo fáze začatia prešetrovania bola k dispozícii informačná poznámka. Okrem toho analýza ujmy vykonaná v súlade s článkom 4 ods. 1 základného nariadenia sa vzťahovala na podstatnú časť výrobného odvetvia Únie.

(60)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa vymedzenia výroby Únie a výrobného odvetvia Únie, odôvodnenia 50 a 51 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú s prihliadnutím na objasnenie v odôvodnení 57.

(61)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že na použitie kyseliny šťaveľovej na vlastnú spotrebu by sa pri stanovovaní niektorých ukazovateľov ujmy nemalo prihliadať a v každom prípade by sa mal ku všetkým ukazovateľom ujmy uplatňovať rovnaký, konzistentný prístup. V odôvodneniach 52, 53 a 55 dočasného nariadenia sa však v súlade so základným nariadením vysvetlilo oddelenie trhu na vlastnú spotrebu a voľného trhu, pričom analýza sa zamerala najmä na voľný trh, aj keď v stanovení niektorých ukazovateľov ujmy boli zahrnuté používanie na voľnom trhu ako aj používanie na vlastnú spotrebu, ako sa uviedlo v odôvodnení 55. Niektoré ukazovatele ujmy je skutočne možné preskúmať iba vzhľadom na použitie podobného výrobku na voľnom trhu, keďže vzhľadom na samotnú povahu predaja na vlastnú spotrebu, tieto ukazovatele môžu byť deformované vzťahom medzi predávajúcim a kupujúcim. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(62)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa stanovenia relevantného trhu Únie, odôvodnenia 52 až 55 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(63)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, odôvodnenia 56 až 58 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(64)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa súhrnného posúdenia účinkov príslušného dovozu, odôvodnenia 59 až 62 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(65)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce objemu a podielu na trhu dovozu z príslušných krajín, odôvodnenia 63 a 64 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(66)

Ako sa uvádza v odôvodnení 144 dočasného nariadenia, vo výpočte rozpätia ujmy boli priemerné vývozné ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a Indii náležite upravené o dovozné náklady a clo. Vyvážajúci výrobca však tvrdil, že Komisia do výpočtu rozpätia ujmy úplne nezapočítala úpravu vo výške 6,5 % zodpovedajúcu normálnemu clu. Zistilo sa, že toto tvrdenie je oprávnené a výpočty rozpätí ujmy týkajúce sa tohto vyvážajúceho výrobcu boli zodpovedajúcim spôsobom upravené, rovnako aj výpočty týkajúce sa ostatných vyvážajúcich výrobcov. Nemalo to však žiadny vplyv na navrhované konečné opatrenia, ako sa uvádza v odôvodnení 87.

(67)

Keďže neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa ceny dumpingového dovozu a cenového podhodnotenia, odôvodnenia 65 až 68 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(68)

Ako sa uvádza v odôvodnení 57, vyvážajúci výrobca tvrdil, že údaje týkajúce sa tretieho výrobcu z Únie, ktorý ukončil výrobu kyseliny šťaveľovej v roku 2008 nemali byť zahrnuté do niektorých makroukazovateľov (pozri odôvodnenia 72, 74 a 78 dočasného nariadenia). V Únii však existujú traja výrobcovia podobného výrobku, ktorí tvoria výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia a ktorí počas celého posudzovaného obdobia predstavovali 100 % výroby Únie, aj keď jeden výrobca ukončil výrobu kyseliny šťaveľovej pred OP. Žiadosť, aby sa nezohľadňovali údaje týkajúce sa tretieho výrobcu z Únie, ktorý ukončil svoju činnosť v roku 2008, sa zamieta, keďže na účely stanovenia hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie je potrebné zohľadniť všetky údaje týkajúce sa výroby v súvislosti s posudzovaným obdobím.

(69)

Ten istý vyvážajúci výrobca argumentoval, že bez ohľadu na údajnú chybu uvedenú v odôvodnení 66 medzi údajmi uvedenými v tabuľke 6 dočasného nariadenia týkajúcimi sa počtu zamestnancov, miezd za rok spolu a priemerných nákladov práce na zamestnanca sú nezrovnalosti. Vyvážajúci výrobca však neuviedol správny údaj, keď tvrdil, že priemerné mzdy sa zvýšili o 21 %. V skutočnosti správny údaj je 19 %.

(70)

Pokiaľ ide o odôvodnenia 95 až 97 dočasného nariadenia týkajúce sa hospodárskej krízy, jasne sa ukazuje, že dovoz z príslušných krajín naďalej získaval podiel na trhu aj napriek poklesu spotreby a mal nepriaznivý vplyv na rôzne ukazovatele ujmy, ako sú objem predaja, zamestnanosť, výrobná kapacita a podiel na trhu.

(71)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa odôvodnení 69 až 94 dočasného nariadenia, tieto odôvodnenia sa týmto potvrdzujú.

(72)

Vyvážajúci výrobca na rozdiel od dočasných zistení tvrdil, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo značnú ujmu. Podľa neho celkový negatívny vývoj výrobného odvetvia Únie bol spôsobený účinkami hospodárskej krízy v roku 2008 a chybným zahrnutím informácií týkajúcich sa tretieho výrobcu z Únie, ktorý ukončil svoju výrobu v roku 2008, čo prispelo k zhoršenému obrazu situácie, pokiaľ ide o ujmu. Ako však už bolo uvedené, zahrnutie tretieho výrobcu sa pokladalo za správne a podiel príslušných krajín na trhu naďalej narastal napriek kríze.

(73)

Preto sa odôvodnenia 94 až 98 dočasného nariadenia, podľa ktorých výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia, týmto potvrdzujú.

(74)

Jeden vyvážajúci výrobca uviedol, že zahrnutie údajov týkajúcich sa tretieho výrobcu z Únie, ktorý ukončil svoju výrobu kyseliny šťaveľovej v roku 2008, narúšalo dočasné závery týkajúce sa analýzy príčinných súvislostí, ktorá by sa mala zakladať iba na údajoch týkajúcich sa súčasných výrobcov. Podobne, ako pri analýze ujmy, sa zistilo, že, naopak, práve nezahrnutie tohto tretieho výrobcu by narušilo závery v súvislosti s podobným výrobkom. Ako sa však uvádza v odôvodnení 57, príslušné údaje týkajúce sa tejto spoločnosti by tiež mali zahrnuté v analýze situácie výrobného odvetvia Únie, a toto tvrdenie sa preto zamieta.

(75)

Jeden vyvážajúci výrobca argumentoval, že vzhľadom na skutočnosť, že objem dumpingového dovozu sa zvýšil v rovnakom období, ako sa zlepšila situácia výrobného odvetvia Únie z hľadiska jeho ziskovosti, dumpingový dovoz nemohol byť hlavným dôvodom ujmy. Toto mierne zlepšenie ziskovosti však nespochybňuje záver, že celkovo ziskovosť zostala na veľmi nízkej úrovni a bola nižšia ako normálna úroveň zisku 8 %. Napriek skutočnosti, že spotreba sa v roku 2008 a potom znova počas OP značne zvýšila, výrobné odvetvie Únie okrem toho prišlo o 9 % podielu na trhu v porovnaní s čínskym dovozom počas posudzovaného obdobia.

(76)

Ďalší vyvážajúci výrobca argumentoval, že na základe dostupných informácií výrobné odvetvie Únie dosiahlo v OP zisk, ktorý bol veľmi blízky cieľovému zisku 8 %. Keďže sa informácie týkajúce sa zisku vzťahujú iba na jedného výrobcu z Únie, presné úrovne zisku nie je možné uverejniť. Ako sa však uvádza v odôvodení 88 dočasného nariadenia, navrhovateľ dosiahol v OP malý zisk po tom, čo v roku 2009 zaznamenal stratu. Predpoklady, že vyvážajúci výrobca usúdil, že zisk v OP bol údajne blízky cieľovému zisku v skutočnosti neboli správne, keďže nezahŕňali relevantné finančné údaje a údaje týkajúce sa výroby navrhovateľa, ktoré z dôvodov dôvernej povahy týchto údajov nebolo možné zverejniť. Úroveň zisku navrhovateľa bola starostlivo overená aj počas overovacej návštevy na mieste, a preto sa dospelo k záveru, že tvrdenia, že zisk dosiahnutý v OP bol veľmi blízky cieľovému zisku, nie sú správne.

(77)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa príčinných súvislostí, odôvodnenia 99 až 122 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(78)

Dvaja dovozcovia tvrdili, že opatrenia by mohli viesť k nedostatku kyseliny šťaveľovej v EÚ. Výrobné odvetvie Únie údajne nie je schopné uspokojiť dopyt po kyseline šťaveľovej v EÚ.

(79)

Prešetrovaním sa ukázalo, že počas OP mal navrhovateľ voľné kapacity. Okrem toho navrhovateľ uviedol, že v súčasnosti zvyšuje svoju výrobu, aj keď vzhľadom na to, že výroba príslušného výrobku je založená na chemických reakciách, zvyšovanie využívania kapacít si vyžaduje určitý čas. Na základe údajov týkajúcich sa spotreby v EÚ a celkovej kapacity EÚ sa však dá usúdiť, že navrhovateľ je schopný uspokojiť celkový dopyt po nerafinovanej kyseline šťaveľovej v Únii po tom, čo začne vyrábať takmer na plnú kapacitu. Pokiaľ ide o rafinovanú kyselinu šťaveľovú, pripomína sa, že väčšina rafinovanej kyseliny šťaveľovej sa používa na výrobu výrobkov, ktoré sa následne vyvážajú. Používatelia by mohli fungovať na základe režimu aktívneho zušľachťovacieho styku. Navyše, hlavný čínsky vývozca rafinovanej kyseliny šťaveľovej je výrobca s najnižším navrhovaným clom (14,6 %).

(80)

Okrem toho navrhovateľ tvrdil, že celosvetovému trhu s kyselinou šťaveľovou (nerafinovanou) dominujú čínski výrobcovia, ktorí stanovujú cenovú úroveň pre tento výrobok. V súčasnosti sa čínski výrobcovia viac zaoberajú situáciou na ich domácom trhu a nie je možné vylúčiť, že ak sa neprijmú opatrenia a ak zanikne jediný zostávajúci výrobca nerafinovanej kyseliny šťaveľovej z EÚ, používatelia v EÚ by čelili problémom s bezpečnosťou dodávok, potenciálnemu chronickému nedostatku a oligopolným cenám.

(81)

Ďalší dovozca/používateľ, ktorý vykonáva činnosť v inom segmente nadväzného trhu ako predchádzajúca spoločnosť tvrdil, že existencia dočasných opatrení mala nepriaznivý vplyv na ziskovosť jeho vlastných výrobkov, ktorých hlavnou surovinou je kyselina šťaveľová, bez toho však, aby poskytol ďalšie podrobnosti. Spoločnosť bola pozvaná na vypočutie, aby sa ďalej prešetrili tieto obavy a aby poskytla dôkazy, ale nereagovala. Preto nebolo možné tieto tvrdenia overiť.

(82)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa záujmu Únie, odôvodnenia 123 až 139 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(83)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 66, vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia do výpočtu rozpätia ujmy nezapočítala úpravu vo výške 6,5 % zodpovedajúci normálnemu clu. Zistilo sa, že toto tvrdenie je čiastočne pravdivé, keďže pre určitý dovoz, ktorý bol doručený zákazníkovi v EÚ, clo zaplatené, bolo clo stanovené na nižšej úrovni. Rozpätia ujmy boli preto zodpovedajúcim spôsobom opravené bez toho, aby to však malo akýkoľvek výrazný vplyv na navrhované konečné opatrenia (pozri odôvodnenie 87).

(84)

Vzhľadom na závery prijaté v súvislosti so spoločnosťou Star Oxochem, rozpätie ujmy sa stanovilo aj pre tohto vyvážajúceho výrobcu na základe rovnakej metódy výpočtu, aká bola stanovená v odôvodneniach 142 až 144 dočasného nariadenia.

(85)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky týkajúce sa úrovne odstránenia ujmy, odôvodnenia 145 až 148 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(86)

Na základe uvedeného a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa malo uložiť konečné antidumpingové clo na úrovni zistených dumpingových rozpätí, keďže v súvislosti so všetkými príslušnými vyvážajúcimi výrobcami sa zistilo, že rozpätia ujmy sú vyššie než dumpingové rozpätia.

(87)

Na základe uvedeného boli dumpingové rozpätia a rozpätia ujmy stanovené takto:

(88)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla pre celú krajinu uplatniteľného na „všetky ostatné spoločnosti“) sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v Indii a ČĽR, ktoré vyrábajú dané spoločnosti, t. j. uvedené konkrétne právnické osoby. Na dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú osobitne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétnymi uvedenými subjektmi sa tieto sadzby nemôžu využiť a vzťahuje sa na ne sadzba cla uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“.

(89)

Každá žiadosť o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov), by sa mala okamžite adresovať Komisii (3) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti súvisiacich s výrobou, predajom na domácom trhu a predajom na vývoz spojenými napríklad so zmenou názvu alebo zmenou výrobných a predajných subjektov. V prípade potreby sa potom nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní aktualizáciou zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne colné sadzby.

(90)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz kyseliny šťaveľovej s pôvodom v ČĽR a Indii. Takisto sa im poskytla lehota, v rámci ktorej sa mohli po konečnom zverejnení vyjadriť.

(91)

Pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa riadne zvážili. Žiadna z pripomienok nebola takého charakteru, aby mohla zmeniť zistenia prešetrovania.

(92)

S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie antidumpingového cla by sa úroveň zostatkového cla mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vývozcov, ale aj na tie spoločnosti, ktoré počas OP nerealizovali žiadny vývoz. Tieto spoločnosti, ktoré počas OP nerealizovali žiadny vývoz, sú však vyzvané, ak spĺňajú požiadavky článku 11 ods. 4 druhého pododseku základného nariadenia, aby predložili žiadosť o preskúmanie podľa tohto článku s cieľom individuálne preskúmať ich situáciu.

(93)

Vzhľadom na výšku zistených dumpingových rozpätí a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa považuje za potrebné, aby sa sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené na základe dočasného nariadenia, s konečnou platnosťou vyberali v rozsahu uložených konečných ciel. Ak je konečné clo nižšie ako dočasné clo, dočasne zabezpečená suma nad rámec konečnej sadzby antidumpingového cla sa uvoľní.

(94)

Jeden vyvážajúci výrobca v Indii a dvaja vyvážajúci výrobcovia v Čínskej ľudovej republike ponúkli cenové záväzky v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia.

(95)

Príslušný výrobok vykazoval v posledných rokoch značnú cenovú nestálosť, a preto nie je vhodné v súvislosti s ním prijímať záväzok pevne stanovenej ceny. S cieľom preklenúť tento problém, indický vyvážajúci výrobca ponúkol doložku o indexácii, ale bez toho, aby stanovil príslušnú minimálnu cenu (MIP). V tejto súvislosti sa pripomína, že nebolo možné stanoviť žiadnu priamu súvislosť medzi kolísaním cien a cenou hlavnej suroviny, a preto sa indexácia nepokladá za vhodnú. Úroveň spolupráce tejto spoločnosti počas prešetrovania a presnosť údajov, ktoré poskytla, neboli okrem toho ideálne. Na základe toho Komisia nebola presvedčená o tom, že by bolo možné záväzok tejto spoločnosti účinne monitorovať.

(96)

Pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, prešetrovaním sa okrem toho stanovilo, že existujú rozdielne typy príslušného výrobku, ktoré nie je možné ľahko rozlíšiť a ktorých ceny sa značne líšia. Jednotná MIP pre všetky typy výrobku ponúknutá jedným z čínskych vyvážajúcich výrobcov by preto neodstránila poškodzujúci účinok dumpingu. Navyše, obidvaja príslušní vyvážajúci výrobcovia v ČĽR sú výrobcovia rôznych typov iných chemických výrobkov a môžu tieto výrobky predávať spoločným zákazníkom v Európskej únii prostredníctvom prepojených obchodných spoločností. To by spôsobilo vážne riziko krížovej kompenzácie a bolo by veľmi ťažké účinne monitorovať tento záväzok. Monitorovanie rôznych MIP ponúknutých iným čínskym vyvážajúcim výrobcom by bolo tiež veľmi ťažko, ak vôbec, uskutočniteľné vzhľadom na zložitosť rozlíšenia medzi rôznymi typmi výrobku. Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že ponuky záväzkov nemožno prijať,

European Commission

Directorate-General for Trade

Directorate H, Office: N105 04/092

1049 Bruxelles/Brussels

Belgicko

18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 106/11

(1)

V článku 67 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa stanovuje, že výrobcovia môžu mať jednu alebo dve individuálne kvóty, jednu na dodávky a druhú na priamy predaj, a tieto množstvá môže na základe riadne odôvodnenej žiadosti výrobcu previesť z jednej individuálnej kvóty na druhú iba príslušný orgán členského štátu.

(2)

Vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 471/2011 zo 16. mája 2011 o rozdelení vnútroštátnych kvót na mlieko stanovených na obdobie rokov 2010/2011 v prílohe IX k nariadeniu Rady (ES) č. 1234/2007 (2) medzi „dodávky“ a „priamy predaj“ sa stanovuje rozdelenie na „dodávky“ a „priamy predaj“ na obdobie od 1. apríla 2010 do 31. marca 2011 pre všetky členské štáty.

(3)

V súlade s článkom 25 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 595/2004 z 30. marca 2004, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1788/2003, ktorým sa stanovujú poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (3), členské štáty oznámili množstvá, ktoré sa na žiadosť výrobcov definitívne previedli medzi individuálnou kvótou na dodávky a individuálnou kvótou na priamy predaj.

(4)

Celková výška vnútroštátnych kvót pre všetky členské štáty stanovená v bode 1 prílohy IX k nariadeniu (ES) č. 1234/2007, zmenenému a doplnenému nariadením Rady (ES) č. 72/2009 (4), sa zvýšila o 1 % s účinnosťou od 1. apríla 2011 s výnimkou Talianska, ktorého kvóta sa už zvýšila o 5 % s účinnosťou od 1. apríla 2009. Členské štáty s výnimkou Talianska oznámili Komisii rozdelenie dodatočnej kvóty medzi „dodávky“ a „priamy predaj“.

(5)

Je preto vhodné určiť rozdelenie vnútroštátnych kvót stanovených v prílohe IX k nariadeniu (ES) č. 1234/2007 medzi „dodávky“ a „priamy predaj“ uplatniteľné na obdobie od 1. apríla 2011 do 31. marca 2012.

(6)

Vzhľadom na skutočnosť, že rozdelenie medzi priamy predaj a dodávky sa používa ako referenčný základ pre kontroly podľa článkov 19 až 21 nariadenia (ES) č. 595/2004 a na zostavenie výročného dotazníka stanoveného v prílohe I k uvedenému nariadeniu, je vhodné určiť dátum skončenia účinnosti tohto nariadenia po poslednom možnom dátume vykonania týchto kontrol.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 106/13

(1)

V článku 2 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1291/2009 z 18. decembra 2009, týkajúcom sa výberu vykazujúcich podnikov na účely určenia príjmov poľnohospodárskych podnikov (2), sa ustanovuje limit ekonomickej veľkosti poľnohospodárskych podnikov na účtovný rok 2010 a ďalšie účtovné roky.

(2)

Prebiehajúca štrukturálna zmena a lepšie pochopenie štruktúry poľnohospodárstva na Slovensku viedli k záveru, že plán výberu týkajúci sa Slovenska by sa mal upraviť, aby oblasť prieskumu pokrývala najrelevantnejšiu časť poľnohospodárskej činnosti. Na tento účel by sa mal limit ekonomickej veľkosti poľnohospodárskych podnikov na Slovensku zvýšiť z 15 000 EUR na 25 000 EUR.

(3)

V prílohe k nariadeniu (EÚ) č. 1291/2009 sa celkový počet vykazujúcich podnikov na Slovensku stanovil na 523. Na účely zaručenia lepšej reprezentatívnosti slovenskej vzorky by sa počet vykazujúcich podnikov na Slovensku mal zvýšiť o 39 a stanoviť na 562 vykazujúcich podnikov.

(4)

Nariadenie (EÚ) č. 1291/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru Spoločenstva pre účtovnú dátovú sieť poľnohospodárskych podnikov,

1.

V článku 2 sa zarážka týkajúca sa Slovenska nahrádza takto:

„—   Slovensko: EUR 25 000“;

2.

Príloha sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 106/14

(1)

Komisii bolo doručené odporúčanie Európskej železničnej agentúry ERA/REC/06-2011/INT z 12. mája 2011.

(2)

Všetky technické špecifikácie interoperability (TSI) by mali udávať stratégiu implementácie TSI a etapy, ktoré sa musia dokončiť s cieľom postupného prechodu z existujúceho do konečného stavu, v ktorom bude normou súlad s TSI. Stratégia implementácie TSI týkajúcej sa telematických aplikácií pre nákladnú dopravu (ďalej len „TAF“) by sa nemala opierať iba o súlad subsystémov s TSI, ale mala by byť založená aj na koordinovanej implementácii.

(3)

Nariadenie Komisie (ES) č. 62/2006 z 23. decembra 2005 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa telematických aplikácií pre subsystém nákladnej dopravy transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy (2) by sa v prípade potreby malo zosúladiť s kapitolou 7 nariadenia Komisie (EÚ) č. 454/2011 z 5. mája 2011 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému „telematické aplikácie v osobnej doprave“ transeurópskeho železničného systému (3).

(4)

V súlade s článkom 3 nariadenia (ES) č. 62/2006 reprezentatívne orgány odvetvia európskej železničnej dopravy poslali Európskej komisii Strategický európsky plán rozmiestnenia (ďalej len „SEDP“) na účely implementácie telematických aplikácií pre nákladnú dopravu. Tento dokument by sa mal zohľadniť prostredníctvom úpravy prílohy A k prílohe. Príloha A sa týka podrobných špecifikácií, ktoré tvoria základ rozvoja systému TAF. Tieto dokumenty musia podliehať procesu riadenia zmien. Prostredníctvom tohto procesu by agentúra mala aktualizovať tieto dokumenty, aby ozrejmila, čo tvorí základ implementácie.

(5)

Jednotlivé časové plány SEDP predložené v roku 2007 už nie sú aktuálne. Železničné podniky, manažéri infraštruktúry a držitelia železničných vozňov by preto mali Komisii prostredníctvom riadiaceho výboru predložiť svoje podrobné časové plány s označením čiastkových krokov, dosiahnutých výsledkov a dátumov implementácie jednotlivých funkcií TAF TSI. Každá odchýlka od časových plánov SEDP by mala byť riadne zdôvodnená spolu so zmierňujúcimi opatreniami, ktorými sa zabráni ďalšiemu meškaniu. Táto práca by mala byť založená na predpoklade, že žiadosti o zmenu spracované v súlade s oddielom 7.2.2 prílohy budú schválené.

(6)

Je potrebné informovať všetky dotknuté subjekty, najmä malých prevádzkovateľov nákladnej dopravy, ktorí nie sú členmi reprezentatívnych orgánov európskeho odvetvia železničnej dopravy, o ich povinnostiach podľa tohto nariadenia.

(7)

Nariadenie (ES) č. 62/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného v súlade s článkom 29 ods. 1 smernice 2008/57/ES,

1.

Oddiely 7.1, 7.2 a 7.3 sa nahrádzajú textom uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu.

2.

Príloha A sa nahrádza textom uvedeným v prílohe II k tomuto nariadeniu.

3.

V oddiele 2.3.1 sa v odseku začínajúcim sa textom: „Niektorí špecifickí poskytovatelia služieb...“ zrušuje text „(pozri tiež prílohu A index 6)“.

4.

V oddieloch 4.2, 4.2.3.1, 4.2.4.1 a 4.2.8.1 sa odkaz na „index 1“ nahrádza odkazom na „dodatok F“.

5.

V oddiele 4.2.1.1 sa veta:

„Tieto údaje, vrátane dodatočných údajov, sú (pre opis údajov pozri prílohu A index 3) uvedené v tabuľke v prílohe A indexe 3 s označením v riadku ‚Údaje v nákladnom liste‘, či sú povinné alebo nepovinné a či musia byť dodané zasielateľom alebo doplnené vedúcim železničným podnikom.“

nahrádza takto:

„Tieto údaje vrátane dodatočných údajov sú (pre opis údajov pozri prílohu A – dodatky A, B, F a prílohu 1 k dodatku B) uvedené v tabuľke v prílohe A – príloha 1 k dodatku B s označením v riadku ‚Údaje v nákladnom liste‘, či sú povinné, alebo nepovinné a či musia byť dodané zasielateľom alebo doplnené vedúcim železničným podnikom.“

6.

V oddiele 4.2.1.2 sa vety:

„Údaje vagónových objednávok podľa rôznych úloh železničného podniku sú podrobne uvedené v prílohe A indexe 3 a sú označené podľa toho, či sú povinné alebo nepovinné. Podrobné formáty týchto správ sú definované v prílohe A indexe 1.“

nahrádzajú takto:

„Údaje vagónových objednávok podľa rôznych úloh železničného podniku sú podrobne uvedené v prílohe A – dodatky A a B a prílohe 1 k dodatku B a sú označené podľa toho, či sú povinné, alebo nepovinné. Podrobné formáty týchto správ sú definované v prílohe A dodatku F.“

7.

V oddiele 4.2.2.1 sa text „index 4“ nahrádza textom „dodatok F“ a text „index 1“ sa nahrádza textom „dodatok F“.

8.

V oddiele 4.2.11.2 sa text „indexe 2“ nahrádza textom „dodatkov D a F“.

9.

V oddiele 4.2.11.3 sa text „indexe 2“ nahrádza textom „dodatkov A, B, F a v prílohe 1 k dodatku B“.

10.

V oddiele 6.2 sa text „indexu 1“ nahrádza textom „dodatkov E a F“.

18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 106/20

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 106/22

(1)

V rozhodnutí Komisie 2009/821/ES z 28. septembra 2009, ktorým sa zostavuje zoznam schválených hraničných inšpekčných staníc, ustanovujú určité pravidlá o inšpekciách vykonávaných veterinárnymi odborníkmi Komisie a ustanovujú veterinárne jednotky v TRACES (4), sa stanovuje zoznam hraničných inšpekčných staníc schválených v súlade so smernicami 91/496/EHS a 97/78/ES. Daný zoznam je stanovený v prílohe I k danému rozhodnutiu.

(2)

Poznámka č. 15 osobitných poznámok v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES sa vzťahuje na platnosť dočasného schválenia pre hraničnú inšpekčnú stanicu v prístave Marseille až do dokončenia prác na zmodernizovaní tamojších zariadení s cieľom dosiahnuť úplný súlad s požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch Únie. Uvedené dočasné schválenie bolo platné do 31. júla 2011. Francúzsko informovalo Komisiu, že z dôvodu niekoľkých omeškaní sa modernizácia zariadení dokončí až pred 1. júlom 2012. Je preto vhodné predĺžiť dočasné schválenie pre hraničnú inšpekčnú stanicu v prístave Marseille do uvedeného dátumu. Poznámka č. 15 osobitných poznámok v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. V záujme právnej istoty by sa uvedená zmena a doplnenie mali uplatňovať retroaktívne.

(3)

Na základe oznámenia Belgicka by sa zo zoznamu položiek týkajúcich sa daného členského štátu uvedeného v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES malo vypustiť inšpekčné stredisko „Kaai 650“ na hraničnej inšpekčnej stanici v prístave Antverpy.

(4)

Kontrolný útvar Komisie (Potravinový a veterinárny úrad – FVO) vykonal audit v Bulharsku a v nadväznosti naň predložil danému členskému štátu viaceré odporúčania. Bulharsko oznámilo, že schválenie hraničnej inšpekčnej stanice na Ceste kapitána Andreeva by sa malo zmeniť a doplniť s cieľom zohľadniť uvedené odporúčania. Položka týkajúca sa uvedenej hraničnej inšpekčnej stanice by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť v zozname položiek pre uvedený členský štát, ktorý je stanovený v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES.

(5)

FVO vykonal audit v Grécku a v nadväznosti naň predložil danému členskému štátu viaceré odporúčania. Grécko oznámilo, že schválenie pre kategóriu „zvieratá čeľade koňovité“ v prípade hraničnej inšpekčnej stanice na Ceste Peplos by sa malo dočasne pozastaviť s cieľom zohľadniť uvedené odporúčania. Položka týkajúca sa uvedenej hraničnej inšpekčnej stanice by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť v zozname položiek pre uvedený členský štát, ktorý je stanovený v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES.

(6)

Na základe oznámenia Španielska by sa malo schválenie pre kategórie „zvieratá čeľade koňovité“ a „kopytníky“ v prípade inšpekčného strediska „Flightcare“ na hraničnej inšpekčnej stanici na letisku v Madride vypustiť. Položka týkajúca sa uvedenej hraničnej inšpekčnej stanice by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť v zozname položiek pre uvedený členský štát, ktorý je stanovený v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES.

(7)

Taliansko oznámilo, že hraničná inšpekčná stanica na letisku Brescia Montichiari by sa mala zo zoznamu položiek pre uvedený členský štát vypustiť a že názov inšpekčného strediska na hraničnej inšpekčnej stanici na letisku Rím-Fiumicino by sa mal zmeniť. Okrem toho Taliansko požiadalo o dočasné pozastavenie schválenia šiestich hraničných inšpekčných staníc a dočasné pozastavenie schválenia pre kategórie „zvieratá čeľade koňovité“ a „kopytníky“ v prípade hraničnej inšpekčnej stanice v prístave v La Spezia. Taliansko požiadalo aj o dočasné pozastavenie povolenia pre všetky balené produkty živočíšneho pôvodu určené na ľudskú spotrebu a pre balené, mrazené a chladené produkty živočíšneho pôvodu neurčené na ľudskú spotrebu spolu s vypustením schválenia pre kategóriu „ostatné zvieratá (vrátane zvierat v ZOO)“ v prípade hraničnej inšpekčnej stanice letiska Miláno-Linate. Zoznam položiek týkajúcich sa daného členského štátu stanovený v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)

Holandsko oznámilo zmenu názvu jedného inšpekčného strediska na hraničnej inšpekčnej stanici Rotterdam. Položka týkajúca sa uvedenej hraničnej inšpekčnej stanice by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť v zozname položiek pre uvedený členský štát, ktorý je stanovený v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES.

(9)

Na základe oznámenia Rumunska by sa malo schválenie pre kategóriu „živé zvieratá“ v prípade jedného inšpekčného strediska na hraničnej inšpekčnej stanici na letisku Henri Coandã v Bukurešti dočasne pozastaviť. Položka týkajúca sa uvedenej hraničnej inšpekčnej stanice by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť v zozname položiek pre uvedený členský štát, ktorý je stanovený v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES.

(10)

V prílohe II k rozhodnutiu 2009/821/ES sa stanovuje zoznam ústredných jednotiek, regionálnych jednotiek a miestnych jednotiek v integrovanom počítačovom veterinárnom systéme (Traces).

(11)

Na základe oznámenia Nemecka, Estónska, Írska, Maďarska a Rakúska by sa v zozname ústredných, regionálnych a miestnych jednotiek v Traces pre uvedené členské štáty stanovenom v prílohe II k rozhodnutiu 2009/821/ES mali vykonať určité zmeny.

(12)

Rozhodnutie 2009/821/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 106/28

(1)

Článkom 15 ods. 7 protokolu 4 (1) k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Tuniskou republikou na strane druhej (2) (ďalej len „dohoda“), sa za určitých podmienok povoľuje do 31. decembra 2009 vrátenie cla alebo oslobodenie od cla alebo platieb s rovnocenným účinokom.

(2)

S cieľom zaistiť prehľadnosť, dlhodobú hospodársku predvídateľnosť a právnu istotu pre hospodárske subjekty sa strany dohody dohodli, že uplatňovanie článku 15 ods. 7 protokolu 4 k dohode sa s účinnosťou od 1. januára 2010 predĺži o tri roky.

(3)

Okrem toho by sa colné sadzby, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú v Tunisku, mali prispôsobiť tak, aby sa zjednotili s colnými sadzbami uplatňovanými v Európskej únii.

(4)

Protokol 4 k dohode by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Keďže článok 15 ods. 7 protokolu 4 k dohode sa prestal uplatňovať 31. decembra 2009, malo by sa toto rozhodnutie uplatňovať od 1. januára 2010,