ISSN 1977-0790

doi:10.3000/19770790.L_2011.331.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 331

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 54
14. decembra 2011


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

USMERNENIA

 

 

2011/817/EÚ

 

*

Usmernenie Európskej centrálnej banky z 20. septembra 2011 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému (ECB/2011/14)

1

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

USMERNENIA

14.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 331/1


USMERNENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 20. septembra 2011

o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému

(prepracované znenie)

(ECB/2011/14)

(2011/817/EÚ)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 127 ods. 2 prvú zarážku,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na článok 31 prvú zarážku, články 12.1, 14.3, 18.2 a článok 20 prvý odsek,

keďže:

(1)

Usmernenie ECB/2000/7 z 31. augusta 2000 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému (1) bolo niekoľkokrát podstatne zmenené a doplnené (2). Keďže je potrebné uskutočniť ďalšie zmeny a doplnenia, v záujme jasnosti by sa toto usmernenie malo prepracovať.

(2)

Dosiahnutie jednotnej menovej politiky si vyžaduje vymedzenie nástrojov a postupov, ktoré má Eurosystém používať, aby sa táto politika uskutočňovala jednotne vo všetkých členských štátoch, ktorých menou je euro.

(3)

Overovacia povinnosť by sa mala vzťahovať len na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s usmernením ECB/2000/7,

PRIJALA TOTO USMERNENIE:

Článok 1

Zásady, nástroje, postupy a kritériá uskutočňovania jednotnej menovej politiky Eurosystému

Jednotná menová politika sa uskutočňuje v súlade so zásadami, nástrojmi, postupmi a kritériami uvedenými v prílohách I a II k tomuto usmerneniu. Národné centrálne banky prijmú všetky potrebné opatrenia na uskutočňovanie operácií menovej politiky v súlade so zásadami, nástrojmi, postupmi a kritériami uvedenými v prílohách I a II k tomuto usmerneniu.

Článok 2

Overovanie

Národné centrálne banky zašlú Európskej centrálnej banke (ECB) podrobnosti o textoch a spôsoboch, pomocou ktorých zamýšľajú dosiahnuť súlad s tými ustanoveniami tohto usmernenia, ktoré predstavujú podstatné zmeny v porovnaní s usmernením ECB/2000/7, najneskôr do 11. októbra 2011.

Článok 3

Zrušovacie ustanovenie

1.   Usmernenie ECB/2000/7 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2012.

2.   Odkazmi na zrušené usmernenie sa rozumejú odkazy na toto usmernenie.

Článok 4

Záverečné ustanovenia

1.   Toto usmernenie nadobúda účinnosť dva dni po prijatí.

2.   Toto usmernenie sa uplatňuje od 1. januára 2012.

Článok 5

Adresáti

Toto usmernenie je určené všetkým centrálnym bankám Eurosystému.

Vo Frankfurte nad Mohanom 20. septembra 2011

Za Radu guvernérov ECB

prezident ECB

Jean-Claude TRICHET


(1)  Ú. v. ES L 310, 11.12.2000, s. 1.

(2)  Pozri prílohu III.


PRÍLOHA I

USKUTOČŇOVANIE MENOVEJ POLITIKY V EUROZÓNE

Všeobecná dokumentácia o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému

OBSAH

ÚVOD

KAPITOLA 1 –   VYMEDZENIE RÁMCA MENOVEJ POLITIKY

1.1.

Európsky systém centrálnych bánk

1.2.

Ciele Eurosystému

1.3.

Nástroje menovej politiky Eurosystému

1.3.1.

Operácie na voľnom trhu

1.3.2.

Automatické operácie

1.3.3.

Povinné minimálne rezervy

1.4.

Zmluvné strany

1.5.

Podkladové aktíva

1.6.

Zmeny rámca menovej politiky

KAPITOLA 2 –   AKCEPTOVATEĽNÉ ZMLUVNÉ STRANY

2.1.

Všeobecné kritériá akceptovateľnosti

2.2.

Výber zmluvných strán pre rýchle tendre a dvojstranné operácie

2.3.

Sankcie v prípade nedodržania záväzkov zmluvnej strany

2.4.

Pozastavenie účasti alebo vylúčenie z dôvodu obozretnosti alebo v prípade zlyhania

2.4.1.

Opatrenia z dôvodu obozretnosti

2.4.2.

Opatrenia v dôsledku prípadu zlyhania

2.4.3.

Pomerné a nediskriminačné uplatňovanie diskrečných opatrení

KAPITOLA 3 –   OPERÁCIE NA VOĽNOM TRHU

3.1.

Reverzné obchody

3.1.1.

Všeobecná charakteristika

3.1.2.

Hlavné refinančné operácie

3.1.3.

Dlhodobejšie refinančné operácie

3.1.4.

Dolaďovacie reverzné operácie

3.1.5.

Štrukturálne reverzné operácie

3.2.

Priame obchody

3.2.1.

Druh nástroja

3.2.2.

Právna povaha

3.2.3.

Cenové podmienky

3.2.4.

Ďalšie charakteristické znaky

3.3.

Emisia dlhových certifikátov ECB

3.3.1.

Druh nástroja

3.3.2.

Právna povaha

3.3.3.

Úrokové podmienky

3.3.4.

Ďalšie charakteristické znaky

3.4.

Devízové swapy

3.4.1.

Druh nástroja

3.4.2.

Právna povaha

3.4.3.

Menové a kurzové podmienky

3.4.4.

Ďalšie charakteristické znaky

3.5.

Prijímanie termínovaných vkladov

3.5.1.

Druh nástroja

3.5.2.

Právna povaha

3.5.3.

Úrokové podmienky

3.5.4.

Ďalšie charakteristické znaky

KAPITOLA 4 –   AUTOMATICKÉ OPERÁCIE

4.1.

Jednodňové refinančné operácie

4.1.1.

Druh nástroja

4.1.2.

Právna povaha

4.1.3.

Podmienky prístupu

4.1.4.

Splatnosť a úrokové podmienky

4.1.5.

Pozastavenie operácie

4.2.

Jednodňové sterilizačné operácie

4.2.1.

Druh nástroja

4.2.2.

Právna povaha

4.2.3.

Podmienky prístupu

4.2.4.

Splatnosť a úrokové podmienky

4.2.5.

Pozastavenie operácie

KAPITOLA 5 –   POSTUPY

5.1.

Tendre

5.1.1.

Všeobecná charakteristika

5.1.2.

Kalendár tendrov

5.1.3.

Vyhlasovanie tendrov

5.1.4.

Príprava a predkladanie ponúk zmluvných strán

5.1.5.

Postup prideľovania

5.1.6.

Vyhlásenie výsledkov tendra

5.2.

Postupy dvojstranných operácií

5.2.1.

Všeobecná charakteristika

5.2.2.

Priamy kontakt so zmluvnými stranami

5.2.3.

Obchody vykonávané prostredníctvom búrz cenných papierov a trhových sprostredkovateľov

5.2.4.

Vyhlasovanie dvojstranných operácií

5.2.5.

Prevádzkové dni

5.3.

Postupy vyrovnania

5.3.1.

Všeobecná charakteristika

5.3.2.

Vyrovnanie operácií na voľnom trhu

5.3.3.

Postupy na konci dňa

KAPITOLA 6 –   AKCEPTOVATEĽNÉ AKTÍVA

6.1.

Všeobecná charakteristika

6.2.

Akceptovateľné podkladové aktíva

6.2.1.

Kritériá akceptovateľnosti obchodovateľných aktív

6.2.2.

Kritériá akceptovateľnosti neobchodovateľných aktív

6.2.3.

Ďalšie požiadavky na použitie akceptovateľných aktív

6.3.

Rámec Eurosystému pre hodnotenie kreditného rizika

6.3.1.

Rozsah a prvky

6.3.2.

Stanovenie vysokých štandardov na hodnotenie kreditného rizika pre obchodovateľné aktíva

6.3.3.

Stanovenie vysokých štandardov na hodnotenie kreditného rizika pre neobchodovateľné aktíva

6.3.4.

Kritériá akceptovateľnosti systémov hodnotenia kreditného rizika

6.3.5.

Monitorovanie výsledkov systémov hodnotenia kreditného rizika

6.4.

Opatrenia na kontrolu rizika

6.4.1.

Všeobecné zásady

6.4.2.

Opatrenia na kontrolu rizika pre obchodovateľné aktíva

6.4.3.

Opatrenia na kontrolu rizika pre neobchodovateľné aktíva

6.5.

Zásady oceňovania podkladových aktív

6.5.1.

Obchodovateľné aktíva

6.5.2.

Neobchodovateľné aktíva

6.6.

Cezhraničné používanie akceptovateľných aktív

6.6.1.

Model korešpondenčných centrálnych bánk

6.6.2.

Prepojenia medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi

6.7.

Akceptovateľnosť zábezpeky denominovanej v mene inej ako euro vo výnimočných prípadoch

KAPITOLA 7 –   POVINNÉ MINIMÁLNE REZERVY

7.1.

Všeobecná charakteristika

7.2.

Inštitúcie s povinnosťou udržiavať minimálne rezervy

7.3.

Určovanie povinných minimálnych rezerv

7.3.1.

Základňa na výpočet povinných minimálnych rezerv a sadzby povinných minimálnych rezerv

7.3.2.

Výpočet povinných minimálnych rezerv

7.4.

Udržiavanie povinných minimálnych rezerv

7.4.1.

Udržiavacie obdobie povinných minimálnych rezerv

7.4.2.

Povinné minimálne rezervy

7.4.3.

Úročenie povinných minimálnych rezerv

7.5.

Vykazovanie, potvrdzovanie a overovanie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv

7.6.

Neplnenie povinných minimálnych rezerv

DODATOK 1 –

Príklady operácií a postupov menovej politiky

DODATOK 2 –

Slovník pojmov

DODATOK 3 –

Výber zmluvných strán pre devízové intervenčné operácie a devízové swapy na účely menovej politiky

DODATOK 4 –

Rámec výkazníctva na účely menovej a bankovej štatistiky európskej centrálnej banky

DODATOK 5 –

Internetové stránky Eurosystému

DODATOK 6 –

Postupy a sankcie uplatňované v prípade nedodržania záväzkov zmluvných strán

DODATOK 7 –

Vytvorenie účinného zabezpečenia úverových pohľadávok

Použité skratky

CCBM

model korešpondenčných centrálnych bánk (correspondent central banking model)

CDCP

centrálny depozitár cenných papierov

CRD

smernica o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Directive)

ECAF

rámec Eurosystému pre hodnotenie kreditného rizika (Eurosystem credit assessment framework)

ECAI

externá inštitúcia hodnotiaca kreditné riziko (external credit assessment institution)

ECB

Európska centrálna banka

EHP

Európsky hospodársky priestor

EHS

Európske hospodárske spoločenstvo

ES

Európske spoločenstvo

ESA 95

Európsky systém účtov 1995 (European System of Accounts 1995)

ESCB

Európsky systém centrálnych bánk

Európska únia

ICAS

interný systém hodnotenia kreditného rizika (in-house credit assessment system)

ICSD

medzinárodný centrálny depozitár cenných papierov (international central securities depository)

IRB

systém založený na internom ratingu (internal ratings-based system)

ISIN

medzinárodné identifikačné číslo cenných papierov (International Securities Identification Number)

FPT

fond peňažného trhu (money market fund)

NCB

národná centrálna banka

PD

pravdepodobnosť zlyhania (probabilty of default)

PFI

peňažná finančná inštitúcia

PSE

subjekt z verejného sektora (public sector entity)

RMBD

retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje (retail mortgage-backed debt instruments)

RT

ratingový nástroj (rating tool)

RTGS

hrubé zúčtovanie v reálnom čase (real-time gross settlement)

SEČ

stredoeurópsky čas

SSS

systém vyrovnania obchodov s cennými papiermi (securities settlement system)

TARGET

Transeurópsky automatizovaný expresný systém hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase (Trans-European Automated Real-time Gross settlement Express Transfer system) podľa usmernenia ECB/2005/16

TARGET2

Transeurópsky automatizovaný expresný systém hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase (Trans-European Automated Real-time Gross settlement Express Transfer system) podľa usmernenia ECB/2007/2

PKIPCP

podnik kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (undertaking for collective investment in transferable securities)

Úvod

Tento dokument predstavuje operačný rámec, ktorý si zvolil Eurosystém pre jednotnú menovú politiku v eurozóne. Dokument, ktorý tvorí súčasť právneho rámca Eurosystému pre nástroje a postupy menovej politiky, má slúžiť ako „všeobecná dokumentácia“ o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému; je zameraný najmä na to, aby zmluvným stranám poskytol informácie, ktoré potrebujú v súvislosti s rámcom menovej politiky Eurosystému.

Všeobecná dokumentácia sama osebe zmluvným stranám neudeľuje žiadne práva ani neukladá žiadne povinnosti. Právny vzťah medzi Eurosystémom a jeho zmluvnými stranami je ustanovený v príslušných zmluvných alebo regulačných opatreniach.

Dokument obsahuje sedem kapitol. Prvá kapitola uvádza prehľad operačného rámca menovej politiky Eurosystému. Druhá kapitola špecifikuje kritériá akceptovateľnosti zmluvných strán, ktoré sa zúčastňujú na operáciách menovej politiky Eurosystému. Tretia kapitola opisuje operácie na voľnom trhu a štvrtá kapitola predstavuje automatické operácie dostupné zmluvným stranám. Piata kapitola vymedzuje postupy uplatňované pri vykonávaní operácií menovej politiky. Šiesta kapitola definuje kritériá akceptovateľnosti podkladových aktív v operáciách menovej politiky. Siedma kapitola predstavuje systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému.

Prílohy obsahujú príklady operácií menovej politiky, slovník pojmov, kritériá výberu zmluvných strán devízových intervenčných operácií Eurosystému, prezentáciu rámca výkazníctva na účely menovej a bankovej štatistiky Európskej centrálnej banky, zoznam internetových stránok Eurosystému, popis postupov a sankcií, ktoré sa majú uplatňovať v prípade nedodržania záväzkov zmluvných strán, a dodatočné zákonné požiadavky na vytvorenie platného zabezpečenia vo forme úverových pohľadávok v prípade, že sa v rámci Eurosystému používajú ako zábezpeka.

KAPITOLA 1

VYMEDZENIE RÁMCA MENOVEJ POLITIKY

1.1.   Európsky systém centrálnych bánk

Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) pozostáva z Európskej centrálnej banky (ECB) a centrálnych bánk členských štátov EÚ (1). Činnosti ESCB sa vykonávajú v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“). ESCB riadia orgány ECB s rozhodovacími právomocami. V tejto súvislosti Rada guvernérov ECB zodpovedá za formuláciu menovej politiky, zatiaľ čo Výkonná rada je poverená vykonávaním menovej politiky na základe rozhodnutí a usmernení Rady guvernérov. V rozsahu, ktorý sa považuje za možný a primeraný, a s cieľom zabezpečiť prevádzkovú efektívnosť sa ECB obracia na národné centrálne banky (2), aby vykonávali operácie, ktoré tvoria súčasť úloh Eurosystému. Ak je to potrebné na implementáciu menovej politiky, národné centrálne banky si môžu s členmi Eurosystému vymieňať jednotlivé informácie, ako sú napr. prevádzkové údaje, ktoré sa týkajú zmluvných strán zúčastňujúcich sa na operáciách Eurosystému (3). Uskutočňovanie operácií menovej politiky Eurosystému sa vo všetkých členských štátoch (4) riadi jednotnými podmienkami.

1.2.   Ciele Eurosystému

Podľa článku 127 ods. 1 zmluvy hlavným cieľom Eurosystému je udržiavať cenovú stabilitu. Bez toho, aby bol dotknutý tento hlavný cieľ, Eurosystém musí podporovať všeobecné hospodárske politiky v Únii. Pri sledovaní svojich cieľov musí Eurosystém konať v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou súťažou a tým podporovať efektívne rozdeľovanie zdrojov.

1.3.   Nástroje menovej politiky Eurosystému

Na plnenie svojich cieľov má Eurosystém k dispozícii súbor nástrojov menovej politiky. Eurosystém uskutočňuje operácie na voľnom trhu, ponúka možnosť využívať automatické operácie a vyžaduje, aby úverové inštitúcie tvorili povinné minimálne rezervy na účtoch v Eurosystéme.

1.3.1.   Operácie na voľnom trhu

Operácie na voľnom trhu zohrávajú v menovej politike Eurosystému dôležitú úlohu z hľadiska usmerňovania úrokových sadzieb, riadenia likvidity na trhu a signalizovania zámerov menovej politiky. Eurosystém má na uskutočňovanie operácií na voľnom trhu k dispozícii päť druhov nástrojov. Najdôležitejším nástrojom sú reverzné obchody (realizovateľné na základe dohôd o spätnom odkúpení alebo zabezpečených úverov). Eurosystém môže využívať aj priame obchody, emisiu dlhových certifikátov ECB, devízové swapy a prijímanie termínovaných vkladov. Operácie na voľnom trhu iniciuje ECB, ktorá tiež rozhoduje o nástroji, ktorý sa má použiť, a o podmienkach jeho použitia. Tieto operácie sa môžu vykonávať na základe štandardných tendrov, rýchlych tendrov alebo dvojstranných postupov. (5) Z hľadiska cieľov, pravidelnosti a postupov možno operácie Eurosystému na voľnom trhu rozdeliť do týchto štyroch kategórií (pozri tiež tabuľku 1):

a)

Hlavné refinančné operácie sú pravidelné reverzné obchody na dodanie likvidity, ktoré sa realizujú týždenne a ich splatnosť je obvykle jeden týždeň. Tieto obchody vykonávajú národné centrálne banky prostredníctvom štandardných tendrov. Hlavné refinančné operácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov operácií Eurosystému na voľnom trhu.

b)

Dlhodobejšie refinančné operácie sú reverzné obchody na dodanie likvidity, ktoré sa uskutočňujú mesačne a zvyčajne majú trojmesačnú splatnosť. Účelom týchto operácií je poskytnúť zmluvným stranám dodatočné dlhodobejšie refinancovanie. Vykonávajú ich národné centrálne banky prostredníctvom štandardných tendrov. Eurosystém v prípade týchto operácií spravidla nemá v úmysle vysielať trhu signály, preto zvyčajne vystupuje ako príjemca úrokových sadzieb.

c)

Dolaďovacie operácie sa vykonávajú ad hoc s cieľom riadiť likviditu na trhu a regulovať úrokové sadzby, najmä na zmiernenie vplyvu nečakaných výkyvov likvidity na úrokové sadzby. Dolaďovacie operácie sa môžu uskutočňovať v posledný deň udržiavacieho obdobia povinných minimálnych rezerv a to na vyrovnanie nerovnováhy v stave likvidity, ktorá sa mohla nahromadiť od pridelenia finančných prostriedkov v poslednej hlavnej refinančnej operácii. Dolaďovacie operácie sa uskutočňujú predovšetkým ako reverzné obchody, ale môžu mať aj formu devízových swapov alebo prijatých termínovaných vkladov. Nástroje a postupy uplatňované pri uskutočňovaní dolaďovacích operácií sa prispôsobujú druhom operácií a konkrétnym cieľom týchto operácií. Dolaďovacie operácie zvyčajne uskutočňujú národné centrálne banky prostredníctvom rýchlych tendrov alebo dvojstranných postupov. Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností môže dolaďovacie dvojstranné postupy vykonávať samotná ECB.

d)

Eurosystém môže okrem toho vykonávať štrukturálne operácie, a to prostredníctvom emisie dlhových certifikátov ECB, reverzných obchodov a priamych obchodov. Tieto operácie sa vykonávajú vždy, keď ECB chce upravovať štrukturálnu pozíciu Eurosystému voči finančnému sektoru (pravidelne alebo nepravidelne). Štrukturálne operácie vo forme reverzných obchodov a emisie dlhových nástrojov vykonávajú národné centrálne banky prostredníctvom štandardných tendrov. Štrukturálne operácie vo forme priamych obchodov zvyčajne vykonávajú národné centrálne banky prostredníctvom dvojstranných postupov. Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností môže štrukturálne operácie vykonávať samotná ECB.

1.3.2.   Automatické operácie

Automatické operácie slúžia na dodávanie a sťahovanie jednodňovej likvidity, signalizujú všeobecné nastavenie menovej politiky a ohraničujú jednodňové trhové úrokové sadzby. Za predpokladu splnenia určitých prevádzkových prístupových podmienok môžu zmluvné strany z vlastnej iniciatívy využívať dva druhy automatických operácií (tabuľka 1):

a)

Zmluvné strany majú k dispozícii jednodňové refinančné operácie, prostredníctvom ktorých môžu proti akceptovateľným aktívam získať od národných centrálnych bánk jednodňovú likviditu. Za normálnych okolností neexistujú žiadne úverové či iné obmedzenia prístupu zmluvných strán k týmto operáciám, s výnimkou požiadavky predložiť dostatok podkladových aktív. Úroková sadzba jednodňových refinančných operácií obvykle predstavuje hornú hranicu jednodňovej trhovej úrokovej sadzby.

b)

Zmluvné strany tiež môžu využívať jednodňové sterilizačné operácie, prostredníctvom ktorých si môžu v národných centrálnych bankách uložiť nadbytočnú likviditu. Za normálnych okolností nie sú žiadne vkladové či iné obmedzenia pre prístup zmluvných strán k týmto operáciám. Úroková sadzba jednodňových sterilizačných operácií obvykle tvorí dolnú hranicu jednodňovej trhovej úrokovej sadzby.

Automatické operácie vykonávajú decentralizovane národné centrálne banky.

1.3.3.   Povinné minimálne rezervy

Systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému sa vzťahuje na úverové inštitúcie v eurozóne a jeho prvoradými cieľmi sú stabilizovanie úrokových sadzieb na peňažnom trhu a vytváranie (alebo zvyšovanie) štrukturálneho nedostatku likvidity. Výška povinných minimálnych rezerv sa v prípade každej inštitúcie stanovuje vzhľadom na položky jej súvahy. V záujme cieľa stabilizácie úrokových sadzieb systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému umožňuje inštitúciám využívať priemerovanie. Dodržiavanie požiadavky na povinné minimálne rezervy sa určuje na základe denných priemerných zostatkov inštitúcie počas udržiavacieho obdobia povinných minimálnych rezerv. Povinné minimálne rezervy inštitúcií sa úročia sadzbou hlavných refinančných operácií Eurosystému.

Tabuľka 1

Operácie menovej politiky Eurosystému

Operácie menovej politiky

Typy transakcií

Splatnosť

Frekvencia

Postup

Dodanie likvidity

Stiahnutie likvidity

Operácie na voľnom trhu

Hlavné refinančné operácie

reverzné obchody

jeden týždeň

týždenná

štandardné tendre

Dlhodobejšie refinančné operácie

reverzné obchody

tri mesiace

mesačná

štandardné tendre

Dolaďovacie operácie Dpy

reverzné obchody

devízové swapy

reverzné obchody príjem

termínovaných vkladov

devízové swapy

neštandardizovaná

nepravidelná

rýchle tendre

dvojstranné postupy

Štrukturálne operácie

reverzné obchody

emisia dlhových certifikátov ECB

štandardizovaná/neštandardizovaná

pravidelná a nepravidelná

štandardné tendre

priame nákupy

priame predaje

nepravidelná

dvojstranné postupy

Automatické operácie

Jednodňové refinančné operácie

reverzné obchody

jednodňová

prístup podľa uváženia zmluvnej strany

Jednodňové sterilizačné operácie

vklady

jednodňová

prístup podľa uváženia zmluvnej strany

1.4.   Zmluvné strany

Rámec menovej politiky Eurosystému je formulovaný tak, aby sa zabezpečila účasť širokého okruhu zmluvných strán. Inštitúcie, ktoré podliehajú požiadavke na povinné minimálne rezervy v súlade s článkom 19.1 štatútu ESCB, môžu využívať automatické operácie a môžu sa zúčastňovať na operáciách na voľnom trhu prostredníctvom štandardných tendrov, ako aj priamych obchodov. Eurosystém môže vybrať obmedzený počet zmluvných strán, aby sa zúčastňovali na dolaďovacích operáciách. V prípade devízových swapov uskutočňovaných na účely menovej politiky sa využívajú aktívni účastníci devízového trhu. Súbor zmluvných strán pre tieto operácie sa obmedzuje na tie inštitúcie vybrané pre devízové intervenčné operácie Eurosystému, ktoré majú sídlo v eurozóne.

Predpokladá sa, že zmluvné strany si sú vedomé všetkých povinností, ktoré im boli uložené právnymi predpismi o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a tieto povinnosti dodržiavajú.

1.5.   Podkladové aktíva

Podľa článku 18.1 štatútu ESCB musia byť všetky úverové operácie Eurosystému (napr. operácie menovej politiky na dodanie likvidity a vnútrodenné úvery) založené na primeranej zábezpeke. Eurosystém na zabezpečenie svojich operácií akceptuje široký okruh aktív. Eurosystém vypracoval jednotný rámec akceptovateľnej zábezpeky (nazývaný aj „jednotný zoznam“), ktorý platí pre všetky úverové operácie Eurosystému. Dňa 1. januára 2007 tento jednotný rámec nahradil dvojstupňový systém, ktorý bol v platnosti od tretej etapy hospodárskej a menovej únie. Jednotný rámec zahŕňa obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva, ktoré spĺňajú jednotné kritériá akceptovateľnosti stanovené Eurosystémom pre celú eurozónu. Z hľadiska kvality aktív a ich akceptovateľnosti pre rôzne typy operácií menovej politiky Eurosystému nie je medzi obchodovateľnými a neobchodovateľnými aktívami žiadny rozdiel (s tou výnimkou, že neobchodovateľné aktíva Eurosystém nepoužíva v priamych obchodoch). Všetky akceptovateľné aktíva sa môžu používať cezhranične prostredníctvom modelu korešpondenčných centrálnych bánk (CCBM) a v prípade obchodovateľných aktív prostredníctvom akceptovateľných prepojení medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi (SSS) Únie.

1.6.   Zmeny rámca menovej politiky

Rada guvernérov ECB môže nástroje, podmienky, kritériá a postupy vykonávania operácií menovej politiky Eurosystému kedykoľvek meniť.

KAPITOLA 2

AKCEPTOVATEĽNÉ ZMLUVNÉ STRANY

2.1.   Všeobecné kritériá akceptovateľnosti

Zmluvné strany operácií menovej politiky Eurosystému musia spĺňať určité kritériá akceptovateľnosti (6). Cieľom týchto kritérií je sprístupniť operácie menovej politiky Eurosystému širokému okruhu inštitúcií, posilniť princíp rovnakého zaobchádzania s inštitúciami v eurozóne a zabezpečiť, aby zmluvné strany spĺňali určité prevádzkové požiadavky a požiadavky týkajúce sa obozretného podnikania:

a)

Ako zmluvné strany sa akceptujú iba inštitúcie podliehajúce systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému podľa článku 19.1 štatútu ESCB. Inštitúcie, ktoré nemajú povinnosť udržiavať povinné minimálne rezervy Eurosystému (pozri oddiel 7.2), nie sú oprávnené stať sa zmluvnými stranami s prístupom k automatickým operáciám Eurosystému a operáciám Eurosystému na voľnom trhu.

b)

Zmluvné strany musia byť finančne zdravé. Mali by podliehať najmenej jednej forme harmonizovaného dohľadu Únie/EHP vykonávaného vnútroštátnymi orgánmi (7). Vzhľadom na svoju osobitnú inštitucionálnu povahu podľa práva Únie môžu byť inštitúcie v zmysle článku 123 ods. 2 zmluvy, ktoré sú finančne zdravé a ktoré podliehajú dohľadu porovnateľnému s dohľadom vykonávaným príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, akceptované ako zmluvné strany. Ako zmluvné strany môžu byť akceptované aj finančne zdravé inštitúcie podliehajúce neharmonizovanému dohľadu príslušných vnútroštátnych orgánov, ktorý je porovnateľný s harmonizovaným dohľadom Únie/EHP, napr. pobočky zriadené v eurozóne inštitúciami, ktoré sú zaregistrované mimo EHP.

c)

Zmluvné strany musia spĺňať všetky prevádzkové kritériá uvedené v príslušných zmluvných alebo regulačných opatreniach uplatňovaných príslušnými národnými centrálnymi bankami (alebo ECB) tak, aby zabezpečovali efektívne uskutočňovanie operácií menovej politiky Eurosystému.

Tieto všeobecné kritériá akceptovateľnosti sú jednotné v celej eurozóne. Inštitúcie, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti, sa môžu:

a)

zúčastňovať na automatických operáciách Eurosystému;

b)

zúčastňovať na operáciách Eurosystému na voľnom trhu založených na štandardných tendroch.

Inštitúcia môže využívať automatické operácie Eurosystému a operácie Eurosystému na voľnom trhu založené na štandardných tendroch iba prostredníctvom národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom je zaregistrovaná. Ak má inštitúcia organizačné zložky (ústredie alebo pobočky) vo viac ako jednom členskom štáte, každá organizačná zložka má prístup k týmto operáciám prostredníctvom národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom má sídlo, pričom platí, že v jednotlivých členských štátoch môže ponuky inštitúcie predkladať iba jedna organizačná zložka (buď ústredie, alebo určená pobočka).

2.2.   Výber zmluvných strán pre rýchle tendre a dvojstranné operácie

Pri priamych obchodoch sa na okruh zmluvných strán a priori nekladú žiadne obmedzenia.

V prípade devízových swapov uskutočňovaných na účely menovej politiky musia byť zmluvné strany schopné účinne vykonávať devízové operácie vo veľkých hodnotách za akýchkoľvek trhových podmienok. Okruh zmluvných strán pre devízové swapy zodpovedá zmluvným stranám so sídlom v eurozóne, ktoré boli vybrané pre devízové intervenčné operácie Eurosystému. Kritériá a postupy uplatňované pri výbere zmluvných strán devízových intervenčných operácií sú uvedené v dodatku 3.

Pokiaľ ide o ostatné operácie založené na rýchlych tendroch a dvojstranných postupoch (dolaďovacie reverzné obchody a prijímanie termínovaných vkladov), každá národná centrálna banka si vyberá súbor zmluvných strán spomedzi inštitúcií zriadených v jej členskom štáte, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti zmluvných strán. V tejto súvislosti je najdôležitejším kritériom výberu aktivita na peňažnom trhu. Ďalšími kritériami, ktoré sa môžu zohľadňovať, sú napríklad efektívnosť obchodovania a ponukový potenciál.

V prípade rýchlych tendrov a dvojstranných operácií národné centrálne banky obchodujú so zmluvnými stranami, ktoré sú zaradené do ich vlastného súboru zmluvných strán pre dolaďovacie operácie. Rýchle tendre a dvojstranné operácie sa môžu vykonávať aj so širším okruhom zmluvných strán.

Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností môže dolaďovacie dvojstranné operácie vykonávať samotná ECB. Ak by ECB vykonávala dvojstranné operácie, výber zmluvných strán by v takých prípadoch uskutočňovala na základe rotačného systému spomedzi tých zmluvných strán v eurozóne, ktoré sú akceptovateľné pre rýchle tendre a dvojstranné operácie, aby sa zabezpečil spravodlivý prístup.

2.3.   Sankcie v prípade nedodržania záväzkov zmluvnej strany

V súlade s nariadením Rady (ES) č. 2532/98 z 23. novembra 1998, ktoré sa týka právomocí Európskej centrálnej banky ukladať sankcie (8), nariadením Európskej centrálnej banky (ES) č. 2157/1999 z 23. septembra 1999 o práve Európskej centrálnej banky ukladať sankcie (ECB/1999/4) (9), nariadením Rady (ES) č. 2531/98 z 23. novembra 1998, ktoré sa týka uplatnenia minimálnych rezerv Európskou centrálnou bankou (10), a nariadením Európskej centrálnej banky (ES) č. 1745/2003 z 12. septembra 2003 o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9) (11) uloží ECB sankcie inštitúciám, ktoré neplnia povinnosti vyplývajúce z nariadení a rozhodnutí ECB týkajúcich sa uplatňovania povinných minimálnych rezerv. Príslušné sankcie a procedurálne pravidlá ich ukladania sú špecifikované v uvedených nariadeniach. Navyše môže Eurosystém v prípade závažných porušení požiadavky na povinné minimálne rezervy pozastaviť účasť zmluvných strán na operáciách na voľnom trhu.

V súlade s ustanoveniami zmluvných alebo regulačných opatrení, ktoré uplatňuje príslušná národná centrálna banka (alebo ECB), Eurosystém môže uložiť a uloží zmluvným stranám finančné pokuty alebo im pozastaví účasť na operáciách na voľnom trhu, ak zmluvné strany neplnia svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvných alebo regulačných opatrení uplatňovaných národnými centrálnymi bankami (alebo ECB) tak, ako je stanovené ďalej.

Týka sa to prípadov porušenia a) pravidiel tendrov, ak zmluvná strana neprevedie dostatočnú hodnotu podkladových aktív alebo peňažných prostriedkov (12) na vyrovnanie (v deň vyrovnania) operácie alebo na jej zabezpečenie na takú hodnotu likvidity, ktorá jej bola v obchode na dodanie likvidity pridelená, a to až do splatnosti operácie prostredníctvom výzvy na dodatočné vyrovnanie, alebo ak neprevedie dostatok peňažných prostriedkov na vyrovnanie podľa pridelenej hodnoty operácie na stiahnutie likvidity; a b) pravidiel dvojstranných transakcií, ak zmluvná strana neprevedie dostatok akceptovateľných podkladových aktív alebo dostatočnú hodnotu peňažných prostriedkov na vyrovnanie hodnoty dohodnutej v dvojstranných transakciách, alebo ak nezabezpečí nesplatenú dvojstrannú transakciu kedykoľvek až do jej splatnosti prostredníctvom výziev na dodatočné vyrovnanie.

Patria sem aj prípady, keď zmluvná strana poruší: a) pravidlá týkajúce sa používania podkladových aktív (ak zmluvná strana používa aktíva, ktoré sú alebo sa stali neakceptovateľnými, alebo aktíva, ktoré zmluvná strana nesmie používať, napríklad ak medzi emitentom/ručiteľom a zmluvnou stranou existuje úzke prepojenie, alebo ide o ten istý subjekt), b) pravidlá postupov na konci dňa a nespĺňa podmienky prístupu k jednodňovej refinančnej operácii (ak zmluvná strana, ktorá má na konci dňa na zúčtovacom účte záporný zostatok, nesplní podmienky prístupu k jednodňovej refinančnej operácii).

Opatrenie o pozastavení prístupu zmluvnej strany k operáciám prijaté voči zmluvnej strane porušujúcej pravidlá sa môže uplatňovať aj na pobočky tej istej inštitúcie, ktoré majú sídlo v iných členských štátoch. Ak je to potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia potvrdeného napríklad jeho frekvenciou opakovania alebo dĺžkou trvania, zmluvnej strane možno výnimočne na určité obdobie pozastaviť účasť na všetkých budúcich operáciách menovej politiky.

Finančné pokuty ukladané národnými centrálnymi bankami v prípade porušenia pravidiel tendrov, dvojstranných transakcií, podkladových aktív, náležitostí postupov na konci dňa alebo podmienok prístupu k jednodňovým refinančným operáciám sa vypočítavajú podľa vopred stanovených sankčných sadzieb (ako je uvedené v dodatku 6).

2.4.   Možné opatrenia z dôvodu obozretnosti alebo v dôsledku prípadu zlyhania

2.4.1.   Opatrenia z dôvodu obozretnosti

Z dôvodu obozretnosti môže Eurosystém prijať nasledujúce opatrenia:

a)

v súlade so zmluvnými alebo regulačnými opatreniami uplatňovanými príslušnými národnými centrálnymi bankami alebo ECB môže Eurosystém pozastaviť, obmedziť alebo vylúčiť prístup jednotlivej zmluvnej strany k nástrojom menovej politiky;

b)

Eurosystém môže odmietnuť aktíva, obmedziť ich použitie alebo uplatniť dodatočné zrážky na aktíva, ktoré určité zmluvné strany poskytli ako zábezpeku v úverových operáciách Eurosystému.

2.4.2.   Opatrenia v dôsledku prípadu zlyhania

Eurosystém môže pozastaviť, obmedziť alebo vylúčiť prístup zmluvných strán k operáciám menovej politiky z dôvodu zlyhania podľa akýchkoľvek zmluvných alebo regulačných opatrení uplatňovaných národnými centrálnymi bankami.

2.4.3.   Pomerné a nediskriminačné uplatňovanie diskrečných opatrení

Eurosystém uplatňuje a odstupňuje všetky diskrečné opatrenia požadované na zabezpečenie obozretného riadenia rizík pomerným a nediskriminačným spôsobom. Každé diskrečné opatrenie prijaté vo vzťahu k jednotlivej zmluvnej strane sa náležite odôvodňuje.

KAPITOLA 3

OPERÁCIE NA VOĽNOM TRHU

Operácie na voľnom trhu hrajú v menovej politike Eurosystému dôležitú úlohu. Používajú sa na usmerňovanie úrokových sadzieb, riadenie likvidity na trhu a signalizovanie zámerov menovej politiky. Podľa cieľa, pravidelnosti a uplatňovaných postupov sa dajú operácie na voľnom trhu Eurosystému rozdeliť do štyroch kategórií: hlavné refinančné operácie, dlhodobejšie refinančné operácie, dolaďovacie operácie a štrukturálne operácie. Pokiaľ ide o použité nástroje, hlavným nástrojom Eurosystému na voľnom trhu sú reverzné obchody. Môžu sa využívať vo všetkých štyroch kategóriách operácií, zatiaľ čo dlhové certifikáty ECB sa môžu používať v štrukturálnych operáciách na stiahnutie nadbytočnej likvidity. Štrukturálne operácie sa môžu uskutočňovať aj prostredníctvom priamych obchodov, t. j. kúpy a predaja. Okrem toho má Eurosystém k dispozícii dva ďalšie nástroje na uskutočňovanie dolaďovacích operácií: devízové swapy a prijímanie termínovaných vkladov. V nasledujúcich oddieloch sú podrobne opísané charakteristické znaky rôznych druhov nástrojov voľného trhu, ktoré Eurosystém využíva.

3.1.   Reverzné obchody

3.1.1.   Všeobecná charakteristika

3.1.1.1.   Druh nástroja

Reverzné obchody sú operácie, v ktorých Eurosystém kupuje alebo predáva akceptovateľné aktíva na základe dohôd o spätnom odkúpení alebo uskutočňuje úverové operácie zabezpečené akceptovateľnými aktívami. Reverzné obchody sa využívajú v hlavných refinančných operáciách a dlhodobejších refinančných operáciách. Eurosystém môže reverzné obchody okrem toho využívať aj v štrukturálnych a dolaďovacích operáciách.

3.1.1.2.   Právna povaha

Národné centrálne banky môžu vykonávať reverzné obchody buď vo forme dohôd o spätnom odkúpení (to znamená, že vlastnícke právo na aktíva sa prevádza na veriteľa a zmluvné strany sa dohodnú na spätnom obchode prevedením aktíva na dlžníka v budúcom termíne), alebo vo forme zabezpečeného úveru (to znamená, že je stanovený vymáhateľný nárok na založené aktíva, ale za predpokladu splnenia dlhovej povinnosti vlastníkom aktíva zostáva dlžník). Ďalšie ustanovenia týkajúce sa reverzných obchodov založených na dohodách o spätnom odkúpení sú špecifikované v zmluvných dojednaniach uplatňovaných príslušnými národnými centrálnymi bankami (alebo ECB). Dohody o reverzných obchodoch založených na zabezpečených úveroch zohľadňujú rôzne postupy a pravidlá vytvorenia a následnej realizácie príslušnej zábezpeky (napr. záložné právo, prevod práva alebo vinkuláciu), ktoré sa uplatňujú v rôznych typoch právnych systémov.

3.1.1.3.   Úrokové podmienky

Rozdiel medzi nákupnou cenou a cenou pri spätnom odkúpení v dohode o spätnom odkúpení zodpovedá úroku splatnému z požičanej sumy za dobu splatnosti operácie, to znamená, že v cene pri spätnom odkúpení je zahrnutý aj príslušný platený úrok. Úroková sadzba reverzného obchodu vo forme zabezpečeného úveru sa určuje uplatnením stanovenej úrokovej sadzby na objem úveru za dobu splatnosti operácie. Pre reverzné obchody Eurosystému na voľnom trhu platí jednoduché úročenie a pri výpočte úroku sa používa metóda „skutočný počet dní/360“.

3.1.2.   Hlavné refinančné operácie

Hlavné refinančné operácie sú najdôležitejšie operácie Eurosystému na voľnom trhu. Zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci usmerňovania úrokových sadzieb, riadenia likvidity na trhu a signalizovania zámerov menovej politiky.

Charakteristické znaky hlavných refinančných operácií:

a)

ide o reverzné obchody na dodanie likvidity;

b)

vykonávajú sa pravidelne každý týždeň (13);

c)

zvyčajne majú splatnosť jeden týždeň (14);

d)

vykonávajú ich decentralizovane národné centrálne banky;

e)

vykonávajú sa prostredníctvom štandardných tendrov (stanovené v oddiele 5.1);

f)

ponuky do hlavných refinančných operácií môžu predkladať všetky zmluvné strany, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti (stanovené v oddiele 2.1) a

g)

podkladovými aktívami hlavných refinančných operácií môžu byť obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva (stanovené v kapitole 6).

3.1.3.   Dlhodobejšie refinančné operácie

Eurosystém vykonáva aj pravidelné refinančné operácie, zvyčajne s trojmesačnou splatnosťou, ktorých cieľom je zabezpečovať dodatočné dlhodobejšie refinancovanie finančného sektora. Eurosystém v prípade týchto operácií spravidla nemá v úmysle vysielať trhu signály, preto zvyčajne vystupuje ako príjemca úrokových sadzieb. Dlhodobejšie refinančné operácie sa preto obvykle vykonávajú vo forme tendrov s pohyblivou úrokovou sadzbou a ECB priebežne oznamuje sumy, ktoré majú byť umiestnené v nadchádzajúcich tendroch. Za výnimočných okolností Eurosystém môže uskutočňovať dlhodobejšie refinančné operácie aj vo forme tendrov s pevne stanovenou úrokovou sadzbou.

Charakteristické znaky dlhodobejších refinančných operácií:

a)

ide o reverzné obchody na dodanie likvidity;

b)

vykonávajú sa pravidelne každý mesiac (15);

c)

obvykle majú trojmesačnú splatnosť (16);

d)

vykonávajú ich decentralizovane národné centrálne banky;

e)

vykonávajú sa prostredníctvom štandardných tendrov (stanovené v oddiele 5.1);

f)

ponuky pre dlhodobejšie refinančné operácie môžu predkladať všetky zmluvné strany spĺňajúce všeobecné kritériá akceptovateľnosti (stanovené v oddiele 2.1) a

g)

podkladovými aktívami dlhodobejších refinančných operácií môžu byť obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva (stanovené v kapitole 6).

3.1.4.   Dolaďovacie reverzné operácie

Eurosystém môže vykonávať dolaďovacie operácie formou reverzných obchodov na voľnom trhu. Dolaďovacie operácie sú zamerané na riadenie likvidity na trhu a na usmerňovanie úrokových sadzieb, najmä s cieľom zmierniť účinky nečakaných výkyvov likvidity na trhu na úrokové sadzby. Dolaďovacie operácie sa môžu vykonávať v posledný deň udržiavacieho obdobia povinných minimálnych rezerv na vyrovnanie prípadnej nerovnováhy v stave likvidity, ktorá vznikla od pridelenia prostriedkov v poslednej hlavnej refinančnej operácii. Prípadná nutnosť rýchleho zásahu pri neočakávanom vývoji na trhu si vyžaduje zachovanie vysokého stupňa flexibility vo výbere postupov a charakteristických znakov pri uskutočňovaní týchto operácií.

Charakteristické znaky dolaďovacích reverzných operácií:

a)

môžu mať formu operácií na dodanie likvidity (refinančných) alebo operácií na stiahnutie likvidity (sterilizačných);

b)

ich periodicita nie je štandardizovaná;

c)

ich splatnosť nie je štandardizovaná;

d)

refinančné dolaďovacie reverzné operácie sa obvykle vykonávajú prostredníctvom rýchlych tendrov, i keď sa nevylučuje ani možnosť využitia dvojstranných postupov (pozri kapitolu 5);

e)

sterilizačné dolaďovacie reverzné operácie sa spravidla vykonávajú prostredníctvom dvojstranných postupov (stanovené v oddiele 5.2);

f)

tieto operácie zvyčajne vykonávajú decentralizovane národné centrálne banky (Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností môže dvojstranné dolaďovacie reverzné operácie vykonávať ECB);

g)

podľa kritérií stanovených v oddiele 2.2 Eurosystém môže vybrať obmedzený počet zmluvných strán, aby sa zúčastnili na dolaďovacích reverzných operáciách, a

h)

podkladovými aktívami dolaďovacích reverzných operácií môžu byť obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva (stanovené v kapitole 6).

3.1.5.   Štrukturálne reverzné operácie

Eurosystém môže použiť štrukturálne operácie vo forme reverzných obchodov na voľnom trhu s cieľom upraviť štrukturálnu pozíciu Eurosystému voči finančnému sektoru.

Charakteristické znaky týchto operácií:

a)

ide o operácie na dodanie likvidity;

b)

môžu mať pravidelnú alebo nepravidelnú periodicitu;

c)

ich splatnosť nemusí byť a priori štandardizovaná;

d)

vykonávajú sa prostredníctvom štandardných tendrov (stanovené v oddiele 5.1);

e)

vykonávajú ich decentralizovane národné centrálne banky;

f)

ponuky na štrukturálne reverzné operácie môžu predkladať všetky zmluvné strany spĺňajúce všeobecné kritériá akceptovateľnosti (stanovené v oddiele 2.1);

g)

podkladovými aktívami štrukturálnych reverzných operácií môžu byť obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva (stanovené v kapitole 6).

3.2.   Priame obchody

3.2.1.   Druh nástroja

Priame obchody na voľnom trhu sú obchody, v ktorých Eurosystém nakupuje alebo predáva akceptovateľné aktíva priamo na trhu. Tieto obchody sa vykonávajú len na štrukturálne účely.

3.2.2.   Právna povaha

Priamy obchod znamená plný prevod vlastníctva z predávajúceho na kupujúceho bez spätného prevodu. Obchody sa vykonávajú v súlade s trhovými zvyklosťami pre dlhové nástroje použité v transakcii.

3.2.3.   Cenové podmienky

Pri výpočte cien Eurosystém postupuje v súlade s najrozšírenejšími trhovými zvyklosťami pre dlhové nástroje použité v transakcii.

3.2.4.   Ďalšie charakteristické znaky

Charakteristické znaky priamych obchodov Eurosystému:

a)

môžu mať formu operácií na dodanie likvidity (priamy nákup) alebo na stiahnutie likvidity (priamy predaj);

b)

ich periodicita nie je štandardizovaná;

c)

vykonávajú sa prostredníctvom dvojstranných postupov (stanovených v oddiele 5.2);

d)

tieto operácie zvyčajne vykonávajú decentralizovane národné centrálne banky (Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností môže priame obchody vykonávať ECB);

e)

na okruh zmluvných strán v priamych obchodoch sa a priori nekladú žiadne obmedzenia;

f)

v priamych obchodoch sa ako podkladové aktíva používajú iba obchodovateľné aktíva (stanovené v kapitole 6).

3.3.   Emisia dlhových certifikátov ECB

3.3.1.   Druh nástroja

ECB môže emitovať dlhové certifikáty s cieľom upraviť štrukturálnu pozíciu Eurosystému voči finančnému sektoru, aby vytvorila (alebo zvýšila) nedostatok likvidity na trhu.

3.3.2.   Právna povaha

Dlhové certifikáty ECB predstavujú dlhovú povinnosť ECB voči ich držiteľovi. Dlhové certifikáty ECB sa vydávajú a uchovávajú v zaknihovanej forme u depozitárov cenných papierov v eurozóne. ECB neukladá žiadne obmedzenia na prevoditeľnosť dlhových certifikátov. Ďalšie ustanovenia týkajúce sa dlhových certifikátov ECB budú uvedené v ich emisných podmienkach.

3.3.3.   Úrokové podmienky

Dlhové certifikáty ECB sa vydávajú s diskontom, to znamená, že sú emitované pod menovitou hodnotou a v čase splatnosti sa splácajú v menovitej hodnote. Rozdiel medzi emisnou cenou a cenou pri splatení sa rovná časovo rozlíšenému úroku z hodnoty emisie za obdobie do splatnosti dlhového certifikátu pri dohodnutej úrokovej sadzbe. Uplatňuje sa jednoduché úročenie, pri výpočte úroku sa používa metóda „skutočný počet dní/360“. Výpočet emisnej ceny je uvedený v rámčeku 1.

RÁMČEK 1

Emisia dlhových certifikátov ECB

Diskontovaná emisná cena je:

Formula

kde:

N

=

menovitá hodnota dlhového certifikátu ECB

rI

=

úroková sadzba (v %)

D

=

splatnosť dlhového certifikátu ECB (v dňoch)

PT

=

diskontovaná emisná cena dlhového certifikátu ECB

3.3.4.   Ďalšie charakteristické znaky

Charakteristické znaky emisie dlhových certifikátov ECB:

a)

vydávajú sa na účely sťahovania likvidity z trhu;

b)

môžu sa vydávať pravidelne alebo nepravidelne;

c)

majú splatnosť menej ako 12 mesiacov;

d)

emitujú sa prostredníctvom štandardných tendrov (stanovené v oddiele 5.1);

e)

tendre uskutočňujú a vyrovnávajú decentralizovane národné centrálne banky;

f)

ponuky na upisovanie dlhových certifikátov ECB môžu predkladať všetky zmluvné strany, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti (stanovené v oddiele 2.1).

3.4.   Devízové swapy

3.4.1.   Druh nástroja

Devízové swapy uskutočňované na účely menovej politiky pozostávajú zo súbežných spotových a forwardových obchodov v eurách voči cudzej mene. Používajú sa na dolaďovanie, hlavne pri riadení likvidity na trhu a usmerňovaní úrokových sadzieb.

3.4.2.   Právna povaha

Devízové swapy uskutočňované na účely menovej politiky sú obchodmi, v ktorých Eurosystém spotovou transakciou kupuje (alebo predáva) euro za cudziu menu a súčasne ho predáva (alebo kupuje) späť vo forwardovej transakcii v termíne dohodnutom na spätné odkúpenie. Ďalšie ustanovenia pre devízové swapy sú špecifikované v zmluvných dojednaniach uplatňovaných príslušnými národnými centrálnymi bankami (alebo ECB).

3.4.3.   Menové a kurzové podmienky

Eurosystém spravidla uskutočňuje operácie iba s menami, s ktorými sa bežne obchoduje, a v súlade so štandardnými trhovými postupmi. V každom devízovom swape sa Eurosystém a zmluvné strany dohodnú na výške swapových bodov obchodu. Swapové body predstavujú rozdiel medzi kurzom forwardovej transakcie a kurzom spotovej transakcie. Swapové body eura voči cudzím menám sú kótované podľa všeobecných trhových zvyklostí. Kurzové podmienky devízových swapov sú stanovené v rámčeku 2.

3.4.4.   Ďalšie charakteristické znaky

Charakteristické znaky devízových swapov:

a)

môžu mať formu operácií na dodanie likvidity (refinančných) alebo operácií na stiahnutie likvidity (sterilizačných);

b)

ich periodicita nie je štandardizovaná;

c)

ich splatnosť nie je štandardizovaná;

d)

uskutočňujú sa prostredníctvom rýchlych tendrov alebo dvojstranných postupov (pozri kapitolu 5);

e)

tieto operácie zvyčajne vykonávajú decentralizovane národné centrálne banky (Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností môže dvojstranné devízové swapy vykonávať ECB), a

f)

na základe kritérií stanovených v oddiele 2.2 a v dodatku 3 môže Eurosystém vybrať obmedzený počet zmluvných strán, aby sa zúčastnili na devízových swapoch.

RÁMČEK 2

Devízové swapy

S

=

spotový kurz (ku dňu transakcie devízového swapu) eura (EUR) k cudzej mene ABC

Formula

FM

=

forwardový kurz eura k cudzej mene ABC ku dňu spätného odkúpenia swapu (M)

Formula

ΔΜ

=

forwardové body medzi eurom a cudzou menou ABC ku dňu spätného odkúpenia swapu (M)

Δ M = F M S

N(.)

=

spotový objem meny; N(.)M je forwardový objem meny:

 

N (ABC) = N (EUR) × S alebo Formula

 

N (ABC) M = N (EUR) M × F M alebo Formula

3.5.   Prijímanie termínovaných vkladov

3.5.1.   Druh nástroja

Eurosystém môže vyzvať zmluvné strany, aby uložili úročené termínované vklady v národnej centrálnej banke členského štátu, v ktorom majú sídlo. Termínované vklady sa prijímajú len na dolaďovacie účely na stiahnutie likvidity z trhu.

3.5.2.   Právna povaha

Vklady prijímané od zmluvných strán sú termínované a úročené pevnou úrokovou sadzbou. Národné centrálne banky neposkytujú žiadnu zábezpeku na zabezpečenie vkladov.

3.5.3.   Úrokové podmienky

Pri vkladoch sa používa jednoduché úročenie, pri výpočte úroku sa používa metóda „skutočný počet dní/360“. Úrok sa platí pri splatnosti vkladu.

3.5.4.   Ďalšie charakteristické znaky

Charakteristické znaky prijímania termínovaných vkladov:

a)

vklady sa prijímajú na účely stiahnutia likvidity;

b)

periodicita prijímania vkladov nie je štandardizovaná;

c)

splatnosť vkladov nie je štandardizovaná;

d)

vklady sa zvyčajne prijímajú prostredníctvom rýchlych tendrov, vylúčená však nie je ani možnosť dvojstranných postupov (pozri kapitolu 5);

e)

prijímanie vkladov zvyčajne vykonávajú decentralizovane národné centrálne banky (Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností môže prijímanie termínovaných vkladov na dvojstrannom základe (17) vykonávať ECB), a

f)

Eurosystém môže na základe kritérií stanovených v oddiele 2.2 vybrať obmedzený počet zmluvných strán, od ktorých sa termínované vklady môžu prijímať.

KAPITOLA 4

AUTOMATICKÉ OPERÁCIE

4.1.   Jednodňové refinančné operácie

4.1.1.   Druh nástroja

Zmluvné strany môžu využívať jednodňové refinančné operácie na získanie jednodňovej likvidity od národných centrálnych bánk za vopred stanovenú úrokovú sadzbu proti založeniu akceptovateľných aktív (stanovených v kapitole 6). Tento nástroj je určený na uspokojenie dočasných potrieb likvidity zmluvných strán. Za normálnych okolností predstavuje úroková sadzba jednodňovej refinančnej operácie hornú hranicu jednodňovej trhovej úrokovej sadzby. Podmienky jednodňových refinančných operácií sú zhodné v celej eurozóne.

4.1.2.   Právna povaha

Národné centrálne banky môžu poskytovať likviditu prostredníctvom jednodňových refinančných operácií buď v podobe jednodňových dohôd o spätnom odkúpení (to znamená, že vlastníctvo aktív je prevedené na veriteľa, pričom zmluvné strany sa dohodnú na tom, že vykonajú spätný obchod a v nasledujúci pracovný deň aktíva spätne prevedú na dlžníka), alebo jednodňových zabezpečených úverov (to znamená, že na aktíva je poskytnutý vymáhateľný nárok, ale vzhľadom na predpokladané splnenie dlhovej povinnosti vlastníkom aktív zostáva dlžník). Ďalšie ustanovenia týkajúce sa dohôd o spätnom odkúpení sú stanovené v zmluvných dojednaniach príslušnej národnej centrálnej banky. Dohody o dodaní likvidity vo forme zabezpečených úverov zohľadňujú rozdielne postupy a pravidlá vytvorenia a realizácie príslušného nároku na zábezpeku (záložné právo, prevod práva a vinkuláciu), ktoré sa uplatňujú v rôznych právnych systémoch.

4.1.3.   Podmienky prístupu

Prístup k jednodňovým refinančným operáciám majú inštitúcie, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti zmluvných strán stanovené v oddiele 2.1. Prístup poskytuje národná centrálna banka v tom členskom štáte, v ktorom má inštitúcia sídlo. Jednodňové refinančné operácie sú k dispozícii len počas dní, keď je v prevádzke (18) systém TARGET2 (19). V dňoch, keď príslušné systémy vyrovnania obchodov s cennými papiermi nie sú v prevádzke, sa prístup k jednodňovým refinančným operáciám poskytuje na základe podkladových aktív, ktoré už boli uložené v národných centrálnych bankách.

Na konci každého pracovného dňa sa debetné zostatky zmluvných strán na ich zúčtovacích účtoch v národných centrálnych bankách automaticky považujú za žiadosť o prístup k jednodňovým refinančným operáciám. Postup realizácie jednodňových refinančných operácií na konci dňa je uvedený v oddiele 5.3.3.

Zmluvná strana môže požiadať o prístup k jednodňovej refinančnej operácii aj zaslaním žiadosti do národnej centrálnej banky v tom členskom štáte, v ktorom má sídlo. Aby národná centrálna banka v rámci systému TARGET2 mohla žiadosť spracovať v ten istý deň, musí ju dostať najneskôr 15 minút po uzávierke systému (20), (21). Čas uzávierky systému TARGET2 je spravidla o 18.00 hod. času ECB (SEČ). Konečný termín podania žiadosti o prístup k jednodňovej refinančnej operácii sa v posledný pracovný deň Eurosystému v rámci udržiavacieho obdobia povinných minimálnych rezerv predlžuje o ďalších 15 minút. V žiadosti musí byť uvedená výška úveru a podkladové aktíva, ktoré majú byť poskytnuté v rámci transakcie, ak už v národnej centrálnej banke neboli vopred uložené.

Okrem požiadavky predložiť dostatočné akceptovateľné podkladové aktíva, nie je objem prostriedkov, ktoré je možné poskytnúť na základe jednodňovej refinančnej operácie, nijako obmedzený.

4.1.4.   Splatnosť a úrokové podmienky

Splatnosť prostriedkov poskytnutých na základe refinančnej operácie je jeden deň. Pre zmluvné strany, ktoré sú priamymi účastníkmi systému TARGET2, je úver splatný v nasledujúci deň prevádzky: i) systému TARGET2 a ii) príslušných systémov vyrovnania obchodov s cennými papiermi v čase ich otvorenia.

Eurosystém oznamuje úrokovú sadzbu vopred, pričom sa uplatňuje jednoduchý úrok vypočítaný metódou „skutočný počet dní/360“. ECB môže úrokovú sadzbu kedykoľvek zmeniť, s účinnosťou najskôr v nasledujúci pracovný deň Eurosystému (22), (23). Úrok z operácie je splatný pri splatení úveru.

4.1.5.   Pozastavenie operácie

Prístup k jednodňovým refinančným operáciám sa poskytuje iba v súlade s cieľmi a všeobecnými zámermi menovej politiky ECB. ECB môže kedykoľvek zmeniť podmienky týchto operácií alebo ich pozastaviť.

4.2.   Jednodňové sterilizačné operácie

4.2.1.   Druh nástroja

Zmluvné strany môžu využívať jednodňové sterilizačné operácie na ukladanie jednodňových vkladov v národných centrálnych bankách. Vklady sú úročené vopred stanovenou úrokovou sadzbou. Za normálnych okolností úroková sadzba jednodňového vkladu predstavuje dolnú hranicu jednodňovej trhovej úrokovej sadzby. Podmienky jednodňových sterilizačných operácií sú zhodné v celej eurozóne (24).

4.2.2.   Právna povaha

Jednodňové vklady prijaté od zmluvných strán sú úročené pevnou úrokovou sadzbou. Národné centrálne banky neposkytujú zmluvným stranám zábezpeku na zabezpečenie vkladov.

4.2.3.   Podmienky prístupu  (25)

Prístup k jednodňovým sterilizačným operáciám majú inštitúcie, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti zmluvných strán špecifikované v oddiele 2.1. Prístup k jednodňovej sterilizačnej operácii sa poskytuje prostredníctvom národnej centrálnej banky v tom členskom štáte, v ktorom má inštitúcia sídlo. Jednodňové sterilizačné operácie sú k dispozícii len počas prevádzkových dní systému TARGET2 (26).

Zmluvná strana získa prístup k jednodňovým vkladom na základe žiadosti zaslanej do národnej centrálnej banky v tom členskom štáte, v ktorom má sídlo. Aby národná centrálna banka v rámci systému TARGET2 mohla žiadosť spracovať v ten istý deň, musí ju dostať najneskôr 15 minút po uzávierke systému. Čas uzávierky systému TARGET2 je spravidla o 18.00 hod. času ECB (SEČ) (27), (28). Termín pre podanie žiadosti o prístup k jednodňovým sterilizačným operáciám sa v posledný pracovný deň Eurosystému v rámci udržiavacieho obdobia povinných minimálnych rezerv predlžuje o ďalších 15 minút. V žiadosti musí byť uvedená výška vkladu.

Na sumu, ktorú môže zmluvná strana uložiť, sa nevzťahuje žiadne obmedzenie.

4.2.4.   Splatnosť a úrokové podmienky

Splatnosť vkladov uložených v rámci tejto operácie je jeden deň. Pre zmluvné strany, ktoré sú priamymi účastníkmi systému TARGET2, sú vklady uložené na základe tejto operácie splatné v nasledujúci prevádzkový deň systému TARGET2 v čase, keď sa systém otvára.

Eurosystém oznamuje úrokovú sadzbu vopred, pričom sa uplatňuje jednoduchý úrok vypočítaný metódou „skutočný počet dní/360“. ECB môže zmeniť úrokovú sadzbu kedykoľvek, s účinnosťou najskôr v nasledujúci pracovný deň Eurosystému (29). Úrok je splatný pri splatnosti vkladu.

4.2.5.   Pozastavenie operácie

Prístup k jednodňovým sterilizačným operáciám sa poskytuje iba v súlade s cieľmi a všeobecnými zámermi menovej politiky ECB. ECB môže kedykoľvek zmeniť podmienky týchto operácií alebo ich pozastaviť.

KAPITOLA 5

POSTUPY

5.1.   Tendre

5.1.1.   Všeobecná charakteristika

Operácie Eurosystému na voľnom trhu sa zvyčajne vykonávajú formou tendrov. Tendre Eurosystému sa vykonávajú v šiestich krokoch uvedených v rámčeku 3.

Eurosystém rozlišuje dva rôzne druhy tendrov: štandardné tendre a rýchle tendre. Postupy pre štandardné a rýchle tendre sú totožné, s výnimkou časového rámca a okruhu zmluvných strán.

5.1.1.1.   Štandardné tendre

Pri štandardných tendroch uplynie od vyhlásenia tendra do potvrdenia výsledkov o pridelenom objeme najviac 24 hodín (pričom čas medzi konečným termínom na predkladanie ponúk a vyhlásením výsledkov je približne dve hodiny). V grafe 1 je uvedený bežný časový harmonogram jednotlivých krokov štandardných tendrov. ECB môže rozhodnúť o úprave časového harmonogramu jednotlivých operácií, ak to považuje za vhodné.

Hlavné refinančné operácie, dlhodobejšie refinančné operácie a štrukturálne operácie (s výnimkou priamych obchodov) sa vždy vykonávajú formou štandardných tendrov. Na štandardných tendroch sa môžu zúčastňovať zmluvné strany, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti stanovené v oddiele 2.1.

5.1.1.2.   Rýchle tendre

Rýchle tendre sa obvykle uskutočňujú do 90 minút od ich vyhlásenia, pričom potvrdenie sa uskutoční bezprostredne po vyhlásení výsledku. V grafe 2 je uvedený bežný časový harmonogram jednotlivých krokov rýchlych tendrov. ECB môže rozhodnúť o úprave časového harmonogramu jednotlivých operácií, ak to považuje za vhodné. Rýchle tendre sa používajú iba pri dolaďovacích operáciách. Eurosystém si v súlade s kritériami a postupmi stanovenými v oddiele 2.2 môže na účasť v rýchlych tendroch vybrať obmedzený počet zmluvných strán.

5.1.1.3.   Tendre s pevnou a pohyblivou úrokovou sadzbou

Eurosystém môže uskutočňovať buď tendre s pevnou úrokovou sadzbou (objemové tendre) alebo tendre s pohyblivou úrokovou sadzbou (úrokové tendre). V tendroch s pevnou úrokovou sadzbou ECB stanovuje úrokovú sadzbu vopred a zúčastnené zmluvné strany ponúkajú objem peňažných prostriedkov, s ktorým chcú obchodovať pri pevnej úrokovej sadzbe (30). V tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou zmluvné strany ponúkajú objem peňažných prostriedkov a úrokové sadzby, pri ktorých chcú uzatvárať obchody s národnými centrálnymi bankami (31).

RÁMČEK 3

Operačné kroky tendrov

Krok 1   Vyhlásenie tendra:

a)

Oznámenie ECB vydané prostredníctvom verejných tlačových agentúr a internetovej stránky ECB.

b)

Oznámenie národných centrálnych bánk vydané prostredníctvom národných tlačových agentúr a zasielané priamo jednotlivým zmluvným stranám (ak je to potrebné).

Krok 2   Príprava a predkladanie ponúk zmluvných strán

Krok 3   Spracovanie ponúk Eurosystémom

Krok 4   Pridelenie prostriedkov a vyhlásenie výsledkov tendra:

a)

Rozhodnutie ECB o pridelení prostriedkov

b)

Vyhlásenie výsledkov o pridelení prostriedkov prostredníctvom verejných tlačových agentúr a internetovej stránky ECB

Krok 5   Potvrdenie jednotlivých výsledkov o pridelených prostriedkoch

Krok 6   Vyrovnanie transakcií (pozri oddiel 5.3)

5.1.2.   Kalendár tendrov

5.1.2.1.   Hlavné refinančné operácie a dlhodobejšie refinančné operácie

Hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie sa uskutočňujú podľa indikatívneho kalendára, ktorý zverejňuje Eurosystém (32). Kalendár sa zverejňuje aspoň tri mesiace pred začiatkom roka, na ktorý platí. Obvyklé obchodné dni pre hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie sú uvedené v tabuľke 2. Zámerom ECB je zabezpečiť, aby sa na hlavných a dlhodobejších refinančných operáciách mohli zúčastňovať zmluvné strany zo všetkých členských štátov. Pri zostavovaní kalendára týchto obchodov preto ECB upravuje bežný harmonogram s prihliadnutím na dni pracovného pokoja v jednotlivých členských štátoch.

5.1.2.2.   Štrukturálne operácie

Štrukturálne operácie prostredníctvom štandardných tendrov sa nevykonávajú podľa žiadneho vopred stanoveného kalendára. Zvyčajne sa však uskutočňujú iba v dňoch, ktoré sú pracovnými dňami národných centrálnych bánk (33) vo všetkých členských štátoch.

5.1.2.3.   Dolaďovacie operácie

Dolaďovacie operácie sa nevykonávajú podľa žiadneho vopred stanoveného kalendára. ECB môže dolaďovacie operácie uskutočňovať v ktorýkoľvek pracovný deň Eurosystému. Na takýchto operáciách sa zúčastňujú iba národné centrálne banky členských štátov, v ktorých sú deň uzavretia obchodu, deň vyrovnania a deň splatnosti pracovnými dňami národnej centrálnej banky.

Graf 1

Bežný časový harmonogram operačných krokov štandardných tendrov

[v čase ECB (SEČ)]

Image

Graf 2

Bežný časový harmonogram operačných krokov rýchlych tendrov

Image

Tabuľka 2

Bežné dni uzatvárania hlavných refinančných operácií a dlhodobejších refinančných operácií

Druh operácie

Bežný deň uzavretia obchodu (T)

Hlavné refinančné operácie

každý utorok

Dlhodobejšie refinančné operácie

posledná streda každého kalendárneho mesiaca (34)

5.1.3.   Vyhlasovanie tendrov

Štandardné tendre Eurosystému sa vyhlasujú verejne prostredníctvom tlačových agentúr a internetovej stránky ECB. Okrem toho môžu národné centrálne banky priamo oznámiť konanie tendra zmluvným stranám, ktoré nemajú prístup k tlačovým agentúram. Oznámenie o verejnom vyhlásení tendra obvykle obsahuje tieto údaje:

a)

referenčné číslo tendra;

b)

deň konania tendra;

c)

druh operácie (dodanie alebo stiahnutie likvidity a druh nástroja menovej politiky, ktorý sa má použiť);

d)

splatnosť operácie;

e)

druh aukcie (tender s pevnou alebo pohyblivou úrokovou sadzbou);

f)

spôsob realizácie aukcie (holandská alebo americká aukcia podľa oddielu 5.1.5);

g)

plánovaný objem operácie (zvyčajne iba v prípade dlhodobejších refinančných operácií);

h)

pevná úroková sadzba/cena/swapové body tendra (v prípade tendrov s pevnou úrokovou sadzbou);

i)

minimálna, resp. maximálna akceptovateľná úroková sadzba/cena/swapové body (ak sú stanovené);

j)

deň začatia a deň splatnosti operácie (ak je stanovený) alebo deň valuty a deň splatnosti nástroja (v prípade emisie dlhových certifikátov ECB);

k)

použité meny a mena, ktorej množstvo je pevne stanovené (v prípade devízových swapov);

l)

referenčný spotový výmenný kurz, ktorý sa má použiť na výpočet hodnoty ponúk (v prípade devízových swapov);

m)

limit maximálnej ponuky (ak je stanovený);

n)

minimálne individuálne pridelené množstvo (ak je stanovené);

o)

minimálny podiel pridelenia (ak je stanovený);

p)

časový harmonogram predkladania ponúk;

q)

menovitú hodnotu certifikátov (v prípade emisie dlhových certifikátov ECB) a

r)

kód ISIN emisie (v prípade emisie dlhových certifikátov ECB).

V záujme zvýšenia transparentnosti dolaďovacích operácií Eurosystém zvyčajne vyhlasuje rýchle tendre verejne a vopred. Za výnimočných okolností však ECB môže rozhodnúť, že rýchle tendre vopred verejne nevyhlási. Vyhlasovanie rýchlych tendrov sa riadi tými istými postupmi ako v prípade štandardných tendrov. Pri rýchlych tendroch, ktoré neboli vopred verejne vyhlásené, národné centrálne banky vyberajú zmluvné strany priamo. Pri rýchlych tendroch, ktoré boli vopred verejne vyhlásené, môžu národné centrálne banky priamo kontaktovať vybrané zmluvné strany.

5.1.4.   Príprava a predkladanie ponúk zmluvných strán

Ponuky zmluvných strán musia mať formu stanovenú národnými centrálnymi bankami pre príslušný obchod. Ponuky sa musia predložiť národnej centrálnej banke členského štátu, v ktorom má inštitúcia organizačnú zložku (ústredie alebo pobočku). Ponuky inštitúcie môže predkladať iba jedna organizačná zložka v každom členskom štáte (buď ústredie, alebo určená pobočka).

V tendroch s pevnou úrokovou sadzbou musia zmluvné strany vo svojich ponukách uviesť objem peňažných prostriedkov, s ktorým chcú obchodovať s národnými centrálnymi bankami (35).

V tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou môžu zmluvné strany predkladať ponuky až s 10 rôznymi úrovňami úrokovej sadzby/ceny/swapového bodu. Eurosystém môže pri tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou za výnimočných okolností stanoviť limit na počet ponúk, ktoré môžu byť predložené. V každej ponuke musia zmluvné strany uviesť hodnotu peňažných prostriedkov, s ktorou chcú obchodovať s národnými centrálnymi bankami a príslušnú úrokovú sadzbu (36), (37). Navrhované úrokové sadzby musia byť vyjadrené ako násobok 0,01 percentuálneho bodu. V prípade tendra devízových swapov s pohyblivou úrokovou sadzbou musia byť swapové body kótované v súlade so štandardnými trhovými zvyklosťami a ponuky musia byť vyjadrené ako násobok 0,01 swapového bodu.

Pri hlavných refinančných operáciách je najnižšia hodnota ponuky 1 000 000 EUR. Ponuky prevyšujúce túto sumu musia byť vyjadrené ako násobky 100 000 EUR. Rovnaká najnižšia ponuka a rovnaké násobky platia v dolaďovacích a štrukturálnych operáciách. Minimálna hodnota ponuky platí pre každú úroveň úrokovej miery/ceny/swapového bodu.

Pre dlhodobejšie refinančné operácie každá národná centrálna banka určuje najnižšiu hodnotu ponuky v rozpätí od 10 000 EUR do 1 000 000 EUR. Ponuky prevyšujúce určenú najnižšiu hodnotu ponuky musia byť vyjadrené ako násobky 10 000 EUR. Najnižšia hodnota ponuky platí pre každú úroveň úrokovej sadzby.

ECB môže stanoviť maximálny limit ponuky, aby zabránila neúmerne veľkým ponukám. Prípadná maximálna hodnota ponuky sa vždy uvádza vo verejnom vyhlásení tendra.

Od zmluvných strán sa očakáva, že vždy budú schopné pokryť pridelené sumy dostatočnou hodnotou akceptovateľných podkladových aktív (38). Ak zmluvná strana nie je schopná previesť dostatočnú hodnotu podkladových aktív alebo peňažných prostriedkov na vyrovnanie sumy, ktorá jej bola pridelená v tendri, zmluvné alebo regulačné opatrenia uplatňované príslušnou národnou centrálnou bankou umožňujú uložiť pokuty.

Odovzdané ponuky možno odvolať do konečného termínu stanoveného na predkladanie ponúk. Ponuky predložené po termíne stanovenom v oznámení o konaní tendra sú neplatné. Dodržanie termínov posudzujú národné centrálne banky. Národné centrálne banky vyradia všetky ponuky konkrétnej zmluvnej strany v prípade, že súhrnný objem jej ponúk presiahne maximálny limit stanovený ECB. Národné centrálne banky vyradia aj tie ponuky, ktoré sú nižšie než stanovený minimálny objem ponúk, alebo ktoré sú nižšie než najnižšia akceptovaná alebo vyššie než najvyššia akceptovaná úroková sadzba/cena/výška swapového bodu. Národné centrálne banky okrem toho môžu vyradiť aj ponuky, ktoré sú neúplné alebo ktoré nie sú v súlade s platným vzorom. Svoje rozhodnutie o vyradení ponuky príslušná národná centrálna banka oznámi zmluvnej strane pred prideľovaním.

5.1.5.   Postup prideľovania

5.1.5.1.   Tender s pevnou úrokovou sadzbou

Pri prideľovaní v tendroch s pevnou úrokovou sadzbou sa ponuky prijaté od zmluvných strán sčítajú. Ak súhrnný objem ponúk presahuje celkový objem likvidity, ktorá má byť umiestnená, predložené ponuky sa uspokojujú pomerným spôsobom podľa pomeru umiestňovanej sumy k úhrnnej sume ponúk (pozri rámček 4). Suma pridelená jednotlivým zmluvným stranám sa zaokrúhli na najbližšie euro. ECB sa však môže rozhodnúť, že pri tendroch s pevnou úrokovou sadzbou pridelí každému záujemcovi určitý minimálny objem/podiel.

RÁMČEK 4

Postup prideľovania v tendroch s pevnou úrokovou sadzbou

Percentuálny podiel pridelenej sumy sa počíta ako:

Formula

Objem pridelený i-tej zmluvnej strane:

alli = all % × (ai )

kde:

A

=

celkový prideľovaný objem

n

=

celkový počet zmluvných strán

ai

=

objem ponuky i-tej zmluvnej strany

all%

=

percento prideleného objemu

alli

=

celkový objem pridelený i-tej zmluvnej strane

5.1.5.2.   Tendre v eurách s pohyblivou úrokovou sadzbou

Pri prideľovaní v tendroch na dodanie likvidity s pohyblivou úrokovou sadzbou v eurách sa ponuky zoradia zostupne podľa ponúkaných úrokových sadzieb. Ako prvé sa uspokojujú ponuky s najvyššími úrokovými sadzbami a potom sa postupne uspokojujú ponuky s nižšími úrokovými sadzbami až do vyčerpania celkového objemu likvidity, ktorý má byť pridelený. Ak pri najnižšej akceptovanej úrovni úrokovej sadzby (t. j. hraničnej úrokovej sadzbe) súhrnná suma ponúk presiahne zostávajúcu sumu, ktorá má byť pridelená, zostávajúca suma sa rozdelí pomerným spôsobom medzi ponuky podľa pomeru zostávajúcej sumy, ktorá má byť pridelená, k celkovej sume ponúk s hraničnou úrokovou sadzbou (pozri rámček 5). Suma pridelená jednotlivým zmluvným stranám sa zaokrúhli na najbližšie euro.

Pri prideľovaní hodnôt v tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou na sťahovanie likvidity (ktoré možno použiť pri emisii dlhových certifikátov ECB a pri prijímaní termínovaných vkladov) sú ponuky zoradené vzostupne podľa ponúkaných úrokových sadzieb (alebo zostupne podľa ponúkaných cien). Ponuky s najnižšími úrovňami úrokových sadzieb (najvyššími úrovňami cien) sa uspokojujú ako prvé, a potom sa postupne akceptujú ponuky s vyššími úrokovými sadzbami (nižšími cenovými ponukami) až do vyčerpania celkovej likvidity, ktorá sa má stiahnuť. Ak pri najvyššej akceptovanej úrovni úrokovej sadzby (najnižšej úrovni ceny) (t. j. hraničnej úrokovej sadzbe/cene) súhrnná hodnota ponúk presiahne zostávajúcu hodnotu, ktorá má byť pridelená, táto zostávajúca hodnota sa rozdelí pomerným spôsobom medzi ponuky podľa pomeru zostávajúcej hodnoty, ktorá má byť pridelená, k celkovej hodnote ponúk za hraničnú úrokovú sadzbu/cenu (pozri rámček 5). Pri emisii dlhových certifikátov ECB sa hodnota pridelená jednotlivým zmluvným stranám zaokrúhli na najbližší násobok ich menovitej hodnoty. Pri ostatných operáciách na sťahovanie likvidity sa hodnota pridelená jednotlivým zmluvným stranám zaokrúhli na najbližšie euro.

ECB sa môže rozhodnúť, že pri tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou pridelí každému úspešnému ponúkajúcemu určitý minimálny objem.

RÁMČEK 5

Postup prideľovania v tendroch v eurách s pohyblivou úrokovou sadzbou

(uvedený príklad sa vzťahuje na ponuky vo forme úrokových sadzieb)

Percentuálny podiel pridelenej sumy pri hraničnej úrokovej sadzbe:

Formula

Objem pridelený i-tej zmluvnej strane pri hraničnej úrokovej sadzbe:

all (rm ) i = all%(rm ) × a(rm)i

Celkový objem pridelený i-tej zmluvnej strane:

Formula

kde:

A

=

celkový pridelený objem

r s

=

s-tá ponuka úrokovej sadzby predložená zmluvnými stranami

n

=

celkový počet zmluvných strán

a(r s ) i

=

výška ponuky pri s-tej úrokovej sadzbe (r s ) podanej i-tou zmluvnou stranou

a(r s )

=

celkový objem ponúk pri s-tej úrokovej sadzbe (r s )

Formula

r m

=

hraničná úroková sadzba:

 

r 1rs rm v tendri na dodanie likvidity

 

rm rs r 1 v tendri na stiahnutie likvidity

r m-1

=

úroková sadzba pred hraničnou úrokovou sadzbou (posledná úroková sadzba, pri ktorej sú ponuky uspokojované v plnej výške):

 

rm–1 > rm v tendri na dodanie likvidity

 

rm > r m–1 v tendri na stiahnutie likvidity

all%(r m )

=

percentuálny podiel pridelenej sumy pri hraničnej úrokovej sadzbe

all(r s ) i

=

objem prostriedkov pridelených i-tej zmluvnej strane pri s-tej úrokovej sadzbe

all i

=

celkový objem pridelený i-tej zmluvnej strane

5.1.5.3.   Tendre pre devízové swapy s pohyblivou úrokovou sadzbou

Pri prideľovaní v tendroch pre devízové swapy s pohyblivou úrokovou sadzbou na dodanie likvidity sú ponuky zoradené vzostupne podľa kotácií swapových bodov (39). Ponuky s najnižšími kotáciami swapových bodov sú uspokojované ako prvé, potom sú postupne akceptované ponuky s vyššími kotáciami swapových bodov až do vyčerpania celkového pevne stanoveného objemu meny, ktorý má byť pridelený. Ak pri najvyššej akceptovanej kotácii swapových bodov (t. j. hraničnej kotácii swapových bodov) súhrnná suma ponúk prevýši zostávajúcu sumu, ktorá má byť pridelená, rozdelí sa zostávajúca suma pomerným spôsobom medzi ponuky podľa pomeru zostávajúcej sumy, ktorá má byť pridelená, k celkovej sume ponúk pri hraničnej kotácii swapových bodov (rámček 6). Suma pridelená jednotlivým zmluvným stranám sa zaokrúhli na najbližšie euro.

Pri prideľovaní v tendroch pre devízové swapy s pohyblivou úrokovou sadzbou na stiahnutie likvidity sú ponuky zoradené zostupne podľa ponúkaných swapových bodov. Ponuky s najvyššími swapovými bodmi sú uspokojované ako prvé, potom sú postupne akceptované nižšie ponuky swapových bodov až do vyčerpania celkového pevne stanoveného objemu meny, ktorý má byť pridelený. Ak pri najnižšej akceptovanej kotácii swapových bodov (t. j. hraničnej kotácii swapových bodov) súhrnný objem ponúk prevýši zostávajúcu sumu, ktorá má byť pridelená, rozdelí sa zostávajúca suma pomerným spôsobom medzi ponuky podľa pomeru zostávajúcej sumy, ktorá má byť pridelená, k celkovej sume ponúk pri hraničnej kotácii swapových bodov (pozri rámček 6). Suma pridelená jednotlivým zmluvným stranám sa zaokrúhli na najbližšie euro.

5.1.5.4.   Druh aukcie

Pri tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou môže Eurosystém využiť buď aukciu s jednotnou sadzbou, alebo s viacerými sadzbami. V aukcii s jednotnou sadzbou (holandská aukcia) sa úroková sadzba/cena/výška swapových bodov, ktoré sa uplatňujú na všetky uspokojené ponuky, rovnajú hraničnej úrokovej sadzbe/cene/výške swapových bodov (t. j. hodnote, pri ktorej sa vyčerpá celková prideľovaná suma). Pri aukcii s viacerými úrokovými sadzbami (americká aukcia) úroková sadzba/cena/výška swapových bodov zodpovedá úrokovej sadzbe/cene/výške swapových bodov jednotlivých ponúk.

RÁMČEK 6

Postup prideľovania v tendroch pre devízové swapy s pohyblivou úrokovou sadzbou

Percentuálny podiel pridelenej sumy pri hraničnej kotácii swapových bodov:

Formula

Objem pridelený i-tej zmluvnej strane pri hraničnej kotácii swapových bodov:

all m ) i = all% (Δ m ) × a(Δm)i

Celkový objem pridelený i-tej zmluvnej strane:

Formula

kde:

A

=

celkový pridelený objem

Δ s

=

s-tá kotácia swapových bodov predložená zmluvnými stranami

N

=

celkový počet zmluvných strán

a(Δ s ) i

=

výška ponuky i-tej zmluvnej strany pri s-tej kotácii swapových bodov (Δ s )

a(Δ s )

=

celková výška ponuky pri s-tej kotácii swapového bodu (Δs)

Formula

Δ m

=

hraničná kotácia swapových bodov:

 

Δ m ≥ Δ s ≥ Δ1 pre devízové swapy na dodanie likvidity,

 

Δ1 ≥ Δ s ≥ Δ m pre devízové swapy na stiahnutie likvidity

Δ m-1

=

kotácia swapových bodov pred hraničnou kotáciou swapových bodov (posledná kotácia swapových bodov, pri ktorej sú ponuky ešte plne uspokojené):

 

Δ m > Δ m–1 pre devízové swapy na dodanie likvidity,

 

Δ m–1 > Δ m pre devízové swapy na stiahnutie likvidity

all%(Δ m )

=

percentuálny podiel pridelenej sumy pri hraničnej kotácii swapových bodov

all(Δ s ) i

=

objem pridelený i-tej zmluvnej strane pri s-tej kotácii swapových bodov

all i

=

celkový objem pridelený i-tej zmluvnej strane

5.1.6.   Vyhlásenie výsledkov tendra

Výsledky štandardných a rýchlych tendrov sa oznamujú verejne prostredníctvom tlačových agentúr a internetovej stránky ECB. Okrem toho môžu národné centrálne banky priamo oznámiť výsledky o pridelených prostriedkoch zmluvným stranám, ktoré nemajú prístup k tlačovým agentúram. Oznámenie o výsledku verejného tendra obvykle obsahuje tieto informácie:

a)

referenčné číslo tendra;

b)

deň konania tendra;

c)

druh operácie;

d)

splatnosť operácie;

e)

celkový objem ponúk predložených zmluvnými stranami Eurosystému;

f)

počet ponúkajúcich zmluvných strán;

g)

použité meny (v prípade devízových swapov);

h)

celkový pridelený objem;

i)

percento pridelenia (v prípade tendrov s pevnou úrokovou sadzbou);

j)

spotový výmenný kurz (v prípade devízových swapov);

k)

akceptovanú hraničnú úrokovú sadzbu/cenu/výšku swapového bodu a percento pridelenej sumy za hraničnú úrokovú sadzbu/cenu/swapový bod (v prípade tendrov s pohyblivou úrokovou sadzbou);

l)

najnižšiu, najvyššiu úrokovú sadzbu a vážený priemer úrokovej sadzby prideleného objemu (v prípade aukcií s viacerými úrokovými sadzbami);

m)

deň začatia a deň splatnosti operácie (ak je stanovený) alebo deň valuty a deň splatnosti nástroja (v prípade emisie dlhových certifikátov ECB);

n)

minimálnu individuálnu pridelenú sumu (ak je stanovená);

o)

minimálny podiel pridelenia (ak je stanovený);

p)

menovitú hodnotu certifikátov (v prípade emisie dlhových certifikátov ECB) a

q)

kód ISIN emisie (v prípade emisie dlhových certifikátov ECB).

Národné centrálne banky potvrdzujú jednotlivé výsledky tendra úspešným zmluvným stranám priamo.

5.2.   Postupy dvojstranných operácií

5.2.1.   Všeobecná charakteristika

Národné centrálne banky môžu vykonávať operácie na základe dvojstranných postupov. Tieto postupy sa môžu využívať v dolaďovacích operáciách na voľnom trhu a v štrukturálnych priamych operáciách. (40) Všeobecne sa definujú ako akékoľvek postupy, pri ktorých Eurosystém uskutočňuje transakciu s jednou alebo niekoľkými zmluvnými stranami bez použitia tendra. V tejto súvislosti sa rozlišuje medzi dvoma rôznymi druhmi dvojstranných postupov: operáciami, pri ktorých Eurosystém priamo kontaktuje zmluvné strany, a operáciami, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom búrz cenných papierov a trhových sprostredkovateľov.

5.2.2.   Priamy kontakt so zmluvnými stranami

Pri tomto postupe národné centrálne banky priamo kontaktujú jednu alebo viac domácich zmluvných strán vybraných podľa kritérií stanovených v oddiele 2.2. Národné centrálne banky rozhodujú o uzavretí obchodu so zmluvnými stranami podľa presných pokynov ECB. Obchody sa vyrovnávajú prostredníctvom národných centrálnych bánk.

Ak by Rada guvernérov ECB rozhodla, že za výnimočných okolností môže dvojstranné operácie vykonávať aj ECB (prípadne jedna alebo viacero národných centrálnych bánk na základe poverenia ECB), postupy pre takéto operácie by sa zodpovedajúcim spôsobom upravili. V takom prípade by ECB (resp. jedna alebo viac národných centrálnych bánk na základe poverenia ECB) priamo kontaktovala jednu alebo viac zmluvných strán v eurozóne vybraných podľa kritérií stanovených v oddiele 2.2. ECB (resp. jedna alebo viac národných centrálnych bánk na základe poverenia ECB) by rozhodla o tom, či so zmluvnými stranami obchod uzavrie. Aj v takomto prípade by sa však obchody vyrovnávali decentralizovane prostredníctvom národných centrálnych bánk.

Dvojstranné operácie prostredníctvom priameho kontaktu so zmluvnými stranami sa môžu použiť pri reverzných obchodoch, priamych obchodoch, devízových swapoch a pri prijímaní termínovaných vkladov.

5.2.3.   Obchody vykonávané prostredníctvom búrz cenných papierov a trhových sprostredkovateľov

Národné centrálne banky môžu vykonávať priame obchody prostredníctvom búrz cenných papierov a trhových sprostredkovateľov. Okruh zmluvných strán pri týchto obchodoch nie je a priori obmedzený a postupy sa prispôsobujú trhovým zvyklostiam pre dlhové nástroje, s ktorými sa obchoduje.

5.2.4.   Vyhlasovanie dvojstranných operácií

Dvojstranné operácie sa obvykle vopred verejne nevyhlasujú. ECB môže navyše rozhodnúť, že výsledky dvojstranných operácií nezverejní.

5.2.5.   Prevádzkové dni

ECB môže rozhodnúť o tom, že dolaďovacie dvojstranné operácie bude uskutočňovať v ktorýkoľvek pracovný deň Eurosystému. Na týchto operáciách sa zúčastňujú iba národné centrálne banky členských štátov, v ktorých sú deň uzavretia obchodu, deň vyrovnania a deň splatnosti pracovnými dňami národnej centrálnej banky.

Priame dvojstranné operácie na štrukturálne účely sa zvyčajne vykonávajú a vyrovnajú iba v dňoch, ktoré sú pracovnými dňami národných centrálnych bánk vo všetkých členských štátoch.

5.3.   Postupy vyrovnania

5.3.1.   Všeobecná charakteristika

Peňažné transakcie súvisiace s využívaním automatických operácií Eurosystému alebo účasťou na operáciách na voľnom trhu sa vyrovnávajú na účtoch zmluvných strán v národných centrálnych bankách alebo na účtoch zúčtovacích bánk zapojených do systému TARGET2. Peňažné transakcie sa vyrovnávajú až po konečnom prevode podkladových aktív (alebo v momente ich prevodu). To znamená, že podkladové aktíva musia byť vopred uložené na majetkovom účte cenných papierov v úschove v národných centrálnych bankách alebo vyrovnané týmito národnými centrálnymi bankami vnútrodenne na základe dodávky proti platbe. Prevod podkladových aktív sa vykonáva prostredníctvom účtov zmluvných strán na zúčtovanie cenných papierov v systémoch vyrovnania obchodov s cennými papiermi, ktoré musia spĺňať minimálne štandardy ECB (41). Zmluvné strany, ktoré nemajú majetkový účet cenných papierov v úschove v národnej centrálnej banke alebo účet na zúčtovanie cenných papierov v systéme vyrovnania obchodov s cennými papiermi, ktorý spĺňa minimálne štandardy ECB, môžu obchody s podkladovými aktívami vyrovnať prostredníctvom účtu na zúčtovanie cenných papierov alebo prostredníctvom majetkového účtu cenných papierov v úschove v korešpondenčnej úverovej inštitúcii.

Ďalšie ustanovenia týkajúce sa postupov vyrovnania sú vymedzené v zmluvných dojednaniach uplatňovaných národnými centrálnymi bankami (alebo ECB) pre konkrétne nástroje menovej politiky. V dôsledku rozdielov vo vnútroštátnych právnych predpisoch a prevádzkových postupoch sa postupy vyrovnania môžu medzi jednotlivými národnými centrálnymi bankami mierne líšiť.

Tabuľka 3

Bežné dni vyrovnania pre operácie Eurosystému na voľnom trhu  (42)

Nástroj menovej politiky

Deň vyrovnania pre operácie založené na štandardných tendroch

Deň vyrovnania pre operácie založené na rýchlych tendroch alebo na dvojstranných postupoch

Reverzné obchody

T + 1 (43)

T

Priame obchody

Podľa trhových zvyklostí pre podkladové aktíva

Emisia dlhových certifikátov ECB

T + 2

Devízové swapy

T, T + 1 alebo T + 2

Prijímanie termínovaných vkladov

T

5.3.2.   Vyrovnanie operácií na voľnom trhu

Operácie na voľnom trhu založené na štandardných tendroch, (t. j. hlavné refinančné operácie, dlhodobejšie refinančné operácie a štrukturálne operácie) sa bežne vyrovnávajú v prvý deň nasledujúci po dni uzavretia obchodu, keď je otvorený systém TARGET2 a všetky príslušné systémy vyrovnania obchodov s cennými papiermi. Vyrovnanie emisie dlhových certifikátov ECB sa však uskutočňuje na druhý deň po dni uzavretia obchodu, keď je otvorený systém TARGET2 a všetky príslušné systémy vyrovnania obchodov s cennými papiermi. Eurosystém sa zásadne usiluje vyrovnávať transakcie týkajúce sa jeho operácií na voľnom trhu v tom istom čase vo všetkých členských štátoch so všetkými zmluvnými stranami, ktoré poskytli dostatočné podkladové aktíva. V dôsledku prevádzkových obmedzení a technických vlastností systémov vyrovnania obchodov s cennými papiermi sa však načasovanie vyrovnania operácií na voľnom trhu v rámci dňa môže v eurozóne líšiť. Čas vyrovnania hlavných a dlhodobejších refinančných operácií sa zvyčajne zhoduje s časom splatenia predchádzajúcej operácie so zodpovedajúcou splatnosťou.

Eurosystém sa snaží vyrovnať operácie na voľnom trhu založené na rýchlych tendroch a dvojstranných postupoch v deň uzavretia obchodu. Z prevádzkových dôvodov však Eurosystém môže tieto operácie príležitostne vyrovnať v iné dni, najmä pokiaľ ide o priame obchody a devízové swapy (pozri tabuľku 3).

5.3.3.   Postupy na konci dňa

Postupy na konci dňa sú opísané v dokumentácii k systému TARGET2. Všeobecne platí, že uzávierka systému TARGET2 je o 18.00 hod. času ECB (SEČ). Po čase uzávierky už systém TARGET2 neprijíma na spracovanie žiadne ďalšie platobné príkazy, aj keď zostávajúce platobné príkazy akceptované pred uzávierkou sa ešte spracujú. Žiadosti zmluvných strán o prístup k jednodňovým refinančným operáciám alebo k jednodňovým sterilizačným operáciám musia príslušné národné centrálne banky predložiť najneskôr 15 minút po uzávierke systému TARGET2. Uzávierka pre podávanie žiadostí o prístup k automatickým operáciám Eurosystému sa v posledný pracovný deň Eurosystému v rámci udržiavacieho obdobia povinných minimálnych rezerv predlžuje o ďalších 15 minút.

Všetky záporné zostatky na zúčtovacích účtoch akceptovateľných zmluvných strán v systéme TARGET2 zostávajúce po ukončení kontrolných postupov na konci dňa sa automaticky považujú za žiadosť o prístup k jednodňovým refinančným operáciám (pozri oddiel 4.1).

KAPITOLA 6

AKCEPTOVATEĽNÉ AKTÍVA

6.1.   Všeobecná charakteristika

Článok 181 štatútu ESCB umožňuje ECB a národným centrálnym bankám obchodovať na finančných trhoch prostredníctvom nákupu a predaja podkladových aktív, a to buď priamo, alebo na základe dohôd o spätnom odkúpení, a vyžaduje, aby boli všetky úverové operácie Eurosystému zabezpečené primeranou zábezpekou. Všetky refinančné operácie Eurosystému sú teda zabezpečené podkladovými aktívami poskytnutými zmluvnými stranami, a to buď vo forme prevodu vlastníctva aktív (v prípade priamych obchodov alebo dohôd o spätnom odkúpení), alebo vo forme záložného práva, prevodu práva alebo vinkulácie príslušných aktív (v prípade zabezpečených úverov) (44).

V záujme ochrany Eurosystému pred vznikom strát spôsobených výkonom operácií menovej politiky a zabezpečenia rovnakých podmienok pre zmluvné strany, ako aj zvýšenia prevádzkovej efektívnosti a transparentnosti musia podkladové aktíva spĺňať určité kritériá akceptovateľnosti v operáciách menovej politiky Eurosystému. Eurosystém vypracoval jednotný rámec akceptovateľných aktív, ktorý platí pre všetky úverové operácie Eurosystému. Tento jednotný rámec, nazývaný aj „jednotný zoznam“, vstúpil do platnosti 1. januára 2007, keď nahradil dvojstupňový systém, ktorý bol v platnosti od začiatku tretej etapy hospodárskej a menovej únie.

Jednotný rámec zahŕňa dva rôzne druhy aktív – obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva. Z hľadiska kvality aktív a ich akceptovateľnosti v rôznych typoch operácií menovej politiky Eurosystému nie je medzi týmito dvoma druhmi aktív žiadny rozdiel s tou výnimkou, že neobchodovateľné aktíva Eurosystém nepoužíva v priamych obchodoch. Aktíva akceptovateľné v operáciách menovej politiky Eurosystému sa môžu používať aj ako podkladové aktíva v rámci vnútrodenných úverov.

Kritériá akceptovateľnosti oboch druhov aktív sú uvedené v oddiele 6.2 a sú jednotné v celej eurozóne (45). V snahe zabezpečiť, aby tieto dva druhy aktív spĺňali rovnaké štandardy na hodnotenie kreditného rizika, Eurosystém zaviedol rámec pre hodnotenie kreditného rizika (Eurosystem credit assessment framework – ECAF), ktorý sa opiera o rôzne zdroje hodnotenia kreditného rizika. Postupy a pravidlá, ktoré vymedzujú požiadavky Eurosystému na „vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika“ akceptovateľnej zábezpeky a ktorými sa zabezpečuje ich dodržiavanie, sú opísané v oddiele 6.3. Opatrenia na riadenie rizík a zásady oceňovania podkladových aktív sú opísané v oddieloch 6.4 a 6.5. Zmluvné strany Eurosystému môžu používať akceptovateľné aktíva na cezhraničnom princípe (pozri oddiel 6.6).

6.2.   Akceptovateľné podkladové aktíva

ECB zostavuje, vedie a zverejňuje zoznam akceptovateľných obchodovateľných aktív. (46) Eurosystém poskytuje zmluvným stranám poradenstvo v otázkach akceptovateľnosti aktív ako zábezpeky v operáciách Eurosystému, iba ak sa Eurosystému ako zábezpeka predkladajú už emitované obchodovateľné aktíva alebo nesplatené neobchodovateľné aktíva. Poradenstvo pred emisiou aktív neposkytuje.

6.2.1.   Kritériá akceptovateľnosti obchodovateľných aktív

Akceptovateľné sú dlhové certifikáty vydané ECB a všetky dlhové certifikáty vydané národnými centrálnymi bankami Eurosystému pred dňom prijatia eura v príslušnom členskom štáte.

Pri určovaní akceptovateľnosti ostatných obchodovateľných aktív sa uplatňujú nasledujúce kritériá (pozri tiež tabuľku 4):

6.2.1.1.   Druh aktíva

Aktívum musí byť dlhovým nástrojom, ktorý má:

a)

pevne stanovenú výšku istiny neviazanú na nijaké podmienky (47) a

b)

kupón, ktorý nemôže viesť k zápornému toku hotovosti. Okrem toho by malo ísť o i) nulový kupón, ii) kupón s pevnou úrokovou sadzbou, alebo iii) kupón s pohyblivou úrokovou sadzbou viazaný na referenčnú úrokovú sadzbu. Kupón môže byť viazaný aj na zmenu ratingového hodnotenia samotného emitenta. Akceptovateľné sú aj dlhopisy viazané na infláciu.

Tieto charakteristiky musia zostať zachované až do úplného splatenia záväzku. Dlhové nástroje nesmú udeľovať práva na istinu a/alebo úrok, ktoré sú podriadené právam držiteľov iných dlhových nástrojov toho istého emitenta.

Požiadavka podľa písm. a) sa nevzťahuje na cenné papiere kryté aktívami s výnimkou dlhopisov vydaných úverovými inštitúciami v súlade s kritériami vymedzenými v článku 52 smernice PKIPCP (48) (nazývaných „kryté bankové dlhopisy“). Eurosystém hodnotí akceptovateľnosť cenných papierov krytých aktívami iných ako krytých bankových dlhopisov podľa nasledujúcich kritérií.

Aktíva vytvárajúce peňažné toky, ktoré kryjú cenné papiere kryté aktívami, musia spĺňať tieto požiadavky:

a)

nadobudnutie týchto aktív sa musí riadiť právom členského štátu EÚ;

b)

musia byť nadobudnuté od pôvodcu alebo od sprostredkovateľa spoločnosťou zvláštneho účelu zriadenou na účely sekuritizácie spôsobom, ktorý Eurosystém považuje za „skutočný predaj“, ktorý je vymáhateľný voči ktorejkoľvek tretej osobe a je mimo dosahu pôvodcu a jeho veriteľov alebo sprostredkovateľa a jeho veriteľov, vrátane prípadov platobnej neschopnosti pôvodcu alebo sprostredkovateľa;

c)

musia pochádzať od pôvodcu alebo prípadne od sprostredkovateľa registrovaného v EHP a títo ich musia predať emitentovi;

d)

nesmú vcelku ani čiastočne, skutočne ani potenciálne pozostávať z tranží iných cenných papierov krytých aktívami (49). Okrem toho nesmú vcelku ani čiastočne, skutočne ani potenciálne pozostávať z úverových dlhopisov (credit-linked notes), swapov alebo iných derivátových nástrojov (50), (51), ani zo syntetických cenných papierov;

e)

ak ide o úverové pohľadávky, dlžníci a veritelia musia byť registrovaní (alebo v prípade fyzických osôb musia byť rezidentmi) v EHP a, ak to prichádza do úvahy, príslušné zabezpečenie úverových pohľadávok sa musí nachádzať v EHP. Právo upravujúce tieto úverové pohľadávky musí byť právom krajiny EHP. Ak ide o dlhopisy, emitenti musia byť registrovaní v EHP, dlhopisy musia byť emitované v krajine EHP podľa práva krajiny EHP a každé súvisiace zabezpečenie dlhopisov sa musí nachádzať v EHP (52).

V prípadoch, keď boli pôvodcovia alebo prípadne sprostredkovatelia zaregistrovaní v eurozóne alebo v Spojenom kráľovstve, Eurosystém overil, že v ich právnych poriadkoch nie sú žiadne nepriaznivé ustanovenia týkajúce sa spätného nadobudnutia práv a povinnosti vrátiť aktíva (claw back). Ak je pôvodca alebo prípadne sprostredkovateľ zaregistrovaný v inej krajine EHP, cenné papiere kryté aktívami sú akceptovateľné len vtedy, ak sa Eurosystém presvedčí o tom, že jeho práva by boli dostatočným spôsobom chránené voči ustanoveniam týkajúcim sa spätného nadobudnutia práv a povinnosti vrátiť aktíva, ktoré Eurosystém považuje za významné podľa právnych predpisov príslušnej krajiny EHP. Aby sa cenné papiere kryté aktívami mohli považovať za akceptovateľné (53), musí sa najskôr predložiť nezávislá právna analýza vo forme prijateľnej pre Eurosystém, v ktorej sa uvedú príslušné vnútroštátne pravidlá týkajúce sa spätného nadobudnutia práv a povinnosti vrátiť aktíva. Na rozhodnutie o tom, či sú práva Eurosystému dostatočne chránené pred ustanoveniami týkajúcimi sa spätného nadobudnutia práv a povinnosti vrátiť aktíva, Eurosystém môže požadovať ďalšie dokumenty vrátane potvrdenia o platobnej schopnosti od nadobúdateľa za podozrivé obdobie. Ustanovenia týkajúce sa spätného nadobudnutia práv a povinnosti vrátiť aktíva, ktoré považuje Eurosystém za nepriaznivé a preto neprijateľné, zahŕňajú pravidlá, podľa ktorých likvidátor môže vyhlásiť predaj podkladových aktív za neplatný len na základe toho, že sa uskutočnil počas určitého obdobia (podozrivého obdobia) pred vyhlásením platobnej neschopnosti predávajúceho (pôvodcu/sprostredkovateľa), alebo že takémuto vyhláseniu neplatnosti môže zabrániť len nadobúdateľ aktív, ak vie preukázať, že o platobnej neschopnosti predávajúceho (pôvodcu/sprostredkovateľa) v čase predaja nevedel.

Ak ide o štruktúrovanú emisiu, podmienkou akceptovateľnosti je, že žiadna tranža (alebo jej časť) nesmie byť podriadená iným tranžiam tej istej emisie. Tranža (alebo jej časť) sa nepovažuje za podriadenú iným tranžiam (alebo ich častiam) tej istej emisie, pokiaľ v súlade s poradím prednosti splácania stanoveným v prospekte emitenta, ktoré sa uplatňuje po doručení výzvy na predčasné splatenie, nemá žiadna iná tranža (alebo jej časť) z hľadiska splatenia (istiny a úroku) prednostné právo pred touto tranžou (alebo jej časťou), a táto tranža (alebo jej časť) je teda spomedzi rôznych tranží štruktúrovanej emisie a ich častí v poradí strát na poslednom mieste. V prípade štruktúrovaných emisií, pri ktorých prospekt emitenta upravuje doručenie výzvy na predčasné a na vymáhané splatenie, sa nepodriadenosť tranže (alebo jej časti) musí zabezpečiť na základe prednosti platieb tak v prípade výzvy na predčasné splatenie, ako aj v prípade výzvy na vymáhané splatenie.

Eurosystém si vyhradzuje právo požadovať od ktorejkoľvek relevantnej tretej strany (napríklad od emitenta, pôvodcu alebo organizátora) akékoľvek objasnenie a/alebo právne potvrdenie, ktoré považuje za potrebné v súvislosti s hodnotením akceptovateľnosti cenných papierov krytých aktívami.

6.2.1.2.   Štandardy na hodnotenie kreditného rizika

Dlhový nástroj musí spĺňať vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika, ktoré sú vymedzené v pravidlách ECAF pre obchodovateľné aktíva (uvedené v oddiele 6.3.2).

6.2.1.3.   Miesto vydania

Dlhový nástroj musí byť uložený/registrovaný (emitovaný) v EHP, a to v centrálnej banke alebo v centrálnom depozitári cenných papierov (CDCP), ktorý spĺňa minimálne štandardy stanovené ECB (54). Ak ide o obchodovateľný dlhový nástroj vydaný nefinančnou spoločnosťou (55), ktorá nemá rating od niektorej akceptovanej externej inštitúcie hodnotiacej kreditné riziko (ECAI), miestom emisie musí byť eurozóna.

6.2.1.4.   Postupy vyrovnania

Dlhový nástroj musí byť prevoditeľný v zaknihovanej podobe. Musí byť vedený a vyrovnaný v eurozóne na účte v Eurosystéme alebo v systéme vyrovnania obchodov s cennými papiermi, ktorý spĺňa štandardy stanovené ECB, aby bezchybnosť a realizácia podliehali právu členského štátu.

Ak centrálny depozitár cenných papierov, v rámci ktorého sa aktívum emituje, a systém vyrovnania obchodov s cennými papiermi, v ktorom je vedené, nie sú totožné, tieto dve inštitúcie musia byť spojené prostredníctvom prepojenia schváleného ECB (56).

6.2.1.5.   Akceptovateľné trhy

S dlhovým nástrojom sa musí dať obchodovať na regulovanom trhu, v zmysle definície v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (57) alebo sa s nimi musí dať obchodovať na niektorých neregulovaných trhoch, ako ich vymedzuje ECB (58). Eurosystém hodnotí neregulované trhy podľa troch zásad – bezpečnosť, transparentnosť a prístupnosť (59).

6.2.1.6.   Typ emitenta/ručiteľa

Dlhový nástroj môže byť vydaný alebo zaručený centrálnymi bankami členských štátov EÚ, subjektmi verejného sektora, subjektmi súkromného sektora alebo medzinárodnými a nadnárodnými inštitúciami.

6.2.1.7.   Sídlo emitenta/ručiteľa

Emitent musí mať sídlo v EHP alebo v niektorej z krajín G10 nepatriacich do EHP (60), (61). V druhom prípade možno dlhové nástroje považovať za akceptovateľné, iba ak Eurosystém na základe vlastného posúdenia dospeje k záveru, že jeho práva sú dostatočne chránené právnym poriadkom príslušnej krajiny G10 nepatriacej do EHP. Tieto aktíva možno považovať za akceptovateľné až po predložení právneho posudku, ktorý je pre Eurosystém formálne a vecne prijateľný. V prípade cenného papiera krytého aktívami musí mať emitent sídlo v EHP.

Ručiteľ musí mať sídlo v EHP okrem prípadov, keď nie je potrebná záruka na vytvorenie vysokých štandardov na hodnotenie kreditného rizika pre obchodovateľné aktíva, ktoré sú vymedzené v oddiele 6.3.2.

Medzinárodné alebo nadnárodné inštitúcie sú akceptovateľnými emitentmi/ručiteľmi bez ohľadu na ich sídlo. Ak je emitentom obchodovateľného dlhového nástroja nefinančná spoločnosť bez ratingu zo strany ECAI, emitent/ručiteľ musí mať sídlo v eurozóne.

6.2.1.8.   Mena

Dlhový nástroj musí byť denominovaný v eurách (62).

6.2.2.   Kritériá akceptovateľnosti neobchodovateľných aktív

V jednotnom rámci akceptovateľných aktív sú akceptovateľnou zábezpekou tri typy neobchodovateľných aktív: termínované vklady od akceptovateľných zmluvných strán, úverové pohľadávky a neobchodovateľné retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje (RMBD) (63).

6.2.2.1.   Úverové pohľadávky

Akceptovateľné úverové pohľadávky (64) musia spĺňať nasledujúce kritériá akceptovateľnosti (pozri tiež tabuľku 4):

a)

Druh aktíva: musí ísť o úverovú pohľadávku, ktorá je dlhovým záväzkom dlžníka voči zmluvnej strane Eurosystému. Akceptovateľné sú aj úverové pohľadávky s „klesajúcim zostatkom“ (ak sú istina a úroky splácané podľa vopred dohodnutého kalendára). Nevyčerpané úverové linky (napríklad nečerpané revolvingové úvery), kontokorentné úvery a akreditívy (ktoré oprávňujú čerpať úver, ale úverovou pohľadávkou ako takou nie sú) akceptovateľné nie sú. Podiely jednotlivých inštitúcií na syndikovaných úveroch sa považujú za akceptovateľné úverové pohľadávky. Úverové pohľadávky nesmú udeľovať právo na istinu a/alebo úrok, ktoré sú podriadené právam držiteľov iných úverových pohľadávok (alebo iných tranží alebo ich častí v rámci rovnakého syndikovaného úveru) alebo dlhových nástrojov toho istého emitenta.

b)

Úverová pohľadávka musí mať: i) pevne stanovenú výšku istiny neviazanú na nijaké podmienky a ii) úrokovú sadzbu, ktorej výsledkom nesmie byť negatívny tok hotovosti. Okrem toho úroková sadzba musí: i) zodpovedať nulovému kupónu; ii) byť pevná alebo iii) pohyblivá s naviazaním na inú referenčnú úrokovú sadzbu. Akceptovateľné sú aj úverové pohľadávky s úrokovou sadzbou naviazanou na mieru inflácie. Tieto charakteristiky musia zostať zachované až do úplného splatenia záväzku.

c)

Typ dlžníka/ručiteľa: akceptovateľnými dlžníkmi a ručiteľmi sú nefinančné spoločnosti (65), subjekty verejného sektora a medzinárodné a nadnárodné inštitúcie. Každý dlžník je samostatne a jednotlivo povinný splatiť predmetnú úverovú pohľadávku v celej výške (spoludlžníci spoločne zodpovední za jednotlivé úverové pohľadávky sú vylúčení).

d)

Sídlo dlžníka a ručiteľa: dlžník musí mať sídlo v eurozóne. Ručiteľ musí mať tiež sídlo v eurozóne, okrem prípadov, keď nie je potrebná záruka na vytvorenie vysokých štandardov na hodnotenie kreditného rizika pre neobchodovateľné aktíva, ktoré sú vymedzené v oddiele 6.3.3. Táto požiadavka sa neuplatňuje na medzinárodné a nadnárodné inštitúcie.

e)

Štandardy na hodnotenie kreditného rizika: kvalita úverových pohľadávok sa posudzuje podľa schopnosti príslušného dlžníka alebo ručiteľa splatiť úver. Úverové pohľadávky musia spĺňať vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika vymedzené v pravidlách ECAF pre neobchodovateľné aktíva, ktoré sú vymedzené v oddiele 6.3.3.

f)

Minimálna výška: úverová pohľadávka musí mať v čase predloženia zmluvnou stranou ako zábezpeka (mobilizácia) požadovanú minimálnu výšku. Každá národná centrálna banka si môže zvoliť minimálnu výšku domácich úverových pohľadávok podľa vlastného uváženia. V prípade cezhraničného použitia sa uplatňuje jednotná minimálna výška 500 000 EUR. Predpokladá sa, že akonáhle to bude v priebehu roka 2013 možné, pre všetky úverové pohľadávky v eurozóne sa zavedie spoločná minimálna výška 500 000 EUR.

g)

Zaobchádzanie s úverovými pohľadávkami: s úverovými pohľadávkami sa musí zaobchádzať podľa postupov Eurosystému stanovených v príslušných národných predpisoch.

h)

Rozhodné právo: úverová zmluva a dohoda medzi zmluvnou stranou a národnou centrálnou bankou o mobilizácii úverových pohľadávok ako zábezpeky („mobilizačná dohoda“) sa musia riadiť právom niektorého členského štátu. Okrem toho celkový počet rôznych právnych poriadkov, ktoré možno uplatniť vo vzťahu k i) zmluvnej strane, ii) veriteľovi, iii) dlžníkovi, iv) ručiteľovi (ak prichádza do úvahy), v) úverovej zmluve a vi) mobilizačnej dohode, nesmie byť vyšší ako dva.

i)

Mena: úverová pohľadávka musí byť denominovaná v eurách (66).

6.2.2.2.   Neobchodovateľné retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje (RMBD)

Na nástroje RMBD sa uplatňujú nasledujúce kritériá akceptovateľnosti (pozri tiež tabuľku 4):

a)

Druh aktíva: musí ísť o dlhový nástroj (vlastnú alebo cudziu zmenku), ktorý je zabezpečený súborom hypoték na nehnuteľnosti na bývanie a ktorý nie je plne sekuritizovaný. Aktíva v takomto spoločnom fonde sa musia dať nahradiť a musí existovať mechanizmus, ktorým sa zabezpečuje prednostné právo Eurosystému vo vzťahu k ostatným veriteľom s výnimkou veriteľov, ktorí majú prednosť z verejnopolitických dôvodov (67).

b)

Nástroje RMBD musia mať i) pevnú výšku istiny neviazanú na nijaké podmienky a ii) úrokovú sadzbu, ktorej výsledkom nemôže byť negatívny tok hotovosti.

c)

Štandardy na hodnotenie kreditného rizika: RMBD musia spĺňať vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika, ktoré sú hodnotené časťou rámca ECAF venovanou RMBD, ako je stanovené v oddiele 6.3.3.

d)

Typ emitenta: akceptovateľnými emitentmi sú úverové inštitúcie, ktoré sú akceptovateľnými zmluvnými stranami.

e)

Sídlo emitenta: emitent musí mať sídlo v eurozóne.

f)

Zaobchádzanie s RMBD: s RMBD sa musí zaobchádzať podľa postupov Eurosystému definovaných v príslušných národných predpisoch.

g)

Mena: nástroje RMBD musia byť denominované v eurách (68).

6.2.3.   Ďalšie požiadavky na použitie akceptovateľných aktív

6.2.3.1.   Ďalšie právne požiadavky týkajúce sa úverových pohľadávok

V záujme vytvorenia platného zabezpečenia úverových pohľadávok a ich rýchlej realizácie v prípade zlyhania zmluvnej strany je potrebné splniť dodatočné právne požiadavky. Tieto právne požiadavky sa týkajú:

a)

overenia existencie úverových pohľadávok;

b)

informovania dlžníka o mobilizácii úverovej pohľadávky alebo registrácii takejto mobilizácie;

c)

absencie obmedzení týkajúcich sa bankového tajomstva a dôvernosti;

d)

absencie obmedzení týkajúcich sa mobilizácie úverovej pohľadávky;

e)

absencie obmedzení týkajúcich sa realizácie úverovej pohľadávky.

Obsah týchto právnych požiadaviek je uvedený v dodatku 7. Ďalšie informácie o špecifikách národných jurisdikcií sú uvedené v príslušnej národnej dokumentácii.

6.2.3.2.   Pravidlá používania akceptovateľných aktív

Obchodovateľné aktíva sa môžu používať vo všetkých operáciách menovej politiky založených na podkladových aktívach, t. j. v reverzných a priamych obchodoch na voľnom trhu a v jednodňových refinančných operáciách. Neobchodovateľné aktíva sa môžu používať ako podkladové aktíva v reverzných obchodoch na voľnom trhu a v jednodňových refinančných operáciách. V priamych obchodoch Eurosystému sa nepoužívajú. Všetky obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva sa môžu používať aj ako podkladové aktíva pre vnútrodenné úvery.

Bez ohľadu na to, či obchodovateľné alebo neobchodovateľné aktívum spĺňa všetky kritériá akceptovateľnosti, zmluvná strana nesmie ako zábezpeku predložiť žiadne aktívum, ktoré vydala alebo za ktoré ručí ona sama alebo akýkoľvek iný subjekt, s ktorým má úzke väzby (69).

„Úzke väzby“ znamenajú situáciu, v ktorej je zmluvná strana prepojená s emitentom/dlžníkom/ručiteľom akceptovateľného aktíva z nasledujúcich dôvodov:

a)

zmluvná strana vlastní priamo alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých podnikov 20 % alebo viac základného imania emitenta/dlžníka/ručiteľa;

b)

emitent/dlžník/ručiteľ vlastní priamo alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých podnikov 20 % alebo viac základného imania zmluvnej strany, alebo

c)

tretia strana vlastní viac ako 20 % základného imania zmluvnej strany a viac ako 20 % základného imania emitenta/dlžníka/ručiteľa, či už priamo alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých podnikov.

Na účely uskutočňovania menovej politiky, najmä na účely monitorovania dodržiavania pravidiel pre používanie akceptovateľných aktív týkajúcich sa úzkych väzieb, si Eurosystém interne vymieňa informácie o majetkových podieloch poskytnuté na tento účel orgánmi dohľadu. Tieto informácie podliehajú rovnakým štandardom utajenia, aké uplatňujú orgány dohľadu.

Tieto ustanovenia o úzkych väzbách sa nevzťahujú na: a) úzke väzby medzi zmluvnou stranou a subjektom verejného sektora v EHP, ktorý je oprávnený vyberať dane, alebo v prípade, ak za dlhový nástroj ručí subjekt verejného sektora v EHP oprávnený vyberať dane, b) kryté bankové dlhopisy vydané v súlade s kritériami vymedzenými v článku 52 ods. 4 smernice PKIPCP alebo c) prípady, keď sú dlhové nástroje chránené osobitnými právnymi zárukami porovnateľnými s nástrojmi uvedenými v písm. b), ako napríklad v prípade: i) neobchodovateľných RMBD, ktoré nie sú cennými papiermi, alebo ii) štruktúrovaných krytých bankových dlhopisov, ktoré sú kryté hypotekárnymi úvermi na bývanie, alebo štruktúrovaných krytých bankových dlhopisov, ktoré sú kryté hypotekárnymi úvermi na komerčné účely, t. j. niektorých krytých bankových dlhopisov, ktoré Európska komisia neuznala za dlhopisy emitované v súlade s PKIPCP, ktoré spĺňajú všetky kritériá uplatňované na cenné papiere kryté aktívami, ako sa ustanovuje v oddieloch 6.2 a 6.3, a tieto dodatočné kritériá:

V prípade štruktúrovaných krytých bankových dlhopisov, ktoré sú kryté hypotekárnymi úvermi na bývanie:

a)

Všetky hypotekárne úvery na bývanie, ktoré kryjú štruktúrované kryté bankové dlhopisy, musia byť denominované v eurách; emitent (a dlžník a ručiteľ, ak sú právnickými osobami) musí byť registrovaný v členskom štáte, jeho podkladové aktíva sa musia nachádzať v členskom štáte a rozhodné právo, ktorým sa riadi úver, musí byť právom niektorého z členských štátov.

b)

Hypotekárne úvery na bývanie sú akceptovateľné pre skupinu aktív zabezpečujúcich príslušné štruktúrované kryté bankové dlhopisy, ak sú zaručené akceptovateľnou zárukou alebo zabezpečené hypotékou. Akceptovateľná záruka musí byť splatná do 24 mesiacov od zlyhania. Akceptovateľné záruky na účely takto zabezpečených úverov sa môžu poskytnúť v rôznych zmluvných formách vrátane poistných zmlúv, ak ich poskytuje subjekt verejného sektora alebo finančná inštitúcia, ktorá podlieha verejnému dohľadu. Ručiteľ na účely takýchto úverov zabezpečených zárukou nesmie mať úzke väzby na emitenta krytých bankových dlhopisov a musí mať počas trvania transakcie rating akceptovanej ECAI prinajmenšom na úrovni A+/A1/AH.

c)

Prijateľná je veľmi kvalitná náhradná zábezpeka do výšky 10 % z hodnoty súboru zabezpečovacích aktív. Túto hranicu možno prekročiť len po hĺbkovom preskúmaní príslušnou národnou centrálnou bankou.

d)

Maximálny pomer pri každom jednotlivom akceptovateľnom úvere, ktorý môže byť financovaný prostredníctvom emisie štruktúrovaných krytých bankových dlhopisov, je 80 % výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti. Výpočet pomeru výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti musí byť založený na konzervatívnom trhovom ocenení.

e)

Minimálna výška povinného nadmerného zabezpečenia je 8 %.

f)

Maximálna hodnota úveru pre hypotekárne úvery na bývanie je 1 milión EUR.

g)

Samostatné hodnotenie kreditného rizika súboru zabezpečovacích aktív musí zodpovedať ročnej úrovni pravdepodobnosti zlyhania vo výške 10 bázických bodov v súlade s ratingom „jedno A” (pozri oddiel 6.3.1).

h)

Dlhodobý minimálny rating „jedno A” („A-“ podľa spoločnosti Fitch alebo Standard & Poor’s alebo „A3“ podľa spoločnosti Moody’s alebo „AL“ podľa spoločnosti DBRS) sa musí uplatňovať na emitenta a príslušné subjekty, ktoré sú súčasťou transakcie týkajúcej sa štruktúrovaných krytých bankových dlhopisov, alebo ktoré majú pre túto transakciu určitý význam.

V prípade štruktúrovaných krytých bankových dlhopisov, ktoré sú kryté hypotekárnymi úvermi na komerčné účely:

a)

Všetky hypotekárne úvery na komerčné účely, ktoré kryjú štruktúrované kryté bankové dlhopisy, musia byť denominované v eurách; emitent (a dlžník a ručiteľ, ak sú právnickými osobami) musí byť registrovaný v členskom štáte, jeho podkladové aktíva sa musia nachádzať v členskom štáte a rozhodné právo, ktorým sa riadi úver, musí byť právom niektorého z členských štátov.

b)

Prijateľná je veľmi kvalitná náhradná zábezpeka do výšky 10 % z hodnoty súboru zabezpečovacích aktív. Túto hranicu možno prekročiť len po dôkladnom preskúmaní príslušnou národnou centrálnou bankou.

c)

Maximálny pomer pri každom jednotlivom akceptovateľnom úvere, ktorý môže byť financovaný prostredníctvom emisie štruktúrovaných krytých bankových dlhopisov, je 60 % výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti. Výpočet pomeru výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti musí byť založený na konzervatívnom trhovom ocenení.

d)

Minimálna výška povinného nadmerného zabezpečenia je 10 %.

e)

Po súhrne všetkých jednotlivých podielov na úvere, ktoré je daný dlžník povinný splatiť, nesmie podiel žiadneho dlžníka v súbore zabezpečovacích aktív presiahnuť 5 % z celkovej hodnoty tohto súboru.

f)

Samostatné hodnotenie kreditného rizika skupiny zabezpečovacích aktív musí zodpovedať stupňu kreditnej kvality 1 podľa ratingovej stupnice Eurosystému (pozri oddiel 6.3.1).

g)

Stupeň kreditnej kvality 2 sa uplatňuje na emitenta a príslušné subjekty, ktoré sú súčasťou transakcie týkajúcej sa štruktúrovaných krytých bankových dlhopisov alebo ktoré majú pre túto transakciu určitý význam.

h)

Všetky podkladové hypotekárne úvery na komerčné účely sa musia aspoň raz za rok preceniť. Pri preceňovaní sa musí plne zohľadniť zníženie ceny nehnuteľnosti. V prípade zvýšenia cien sa uplatňuje zrážka vo výške 15 %. Úvery, ktoré nedosahujú stanovený pomer výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti, sa musia nahradiť novými úvermi alebo sa na ne musí poskytnúť vyššia zábezpeka, ak s tým súhlasí príslušná národná centrálna banka. V prvom rade sa uplatňuje metóda oceňovania založená na trhovej hodnote, t. j. odhadovanej cene, ktorá by sa získala, keby sa aktíva predali na trhu s vynaložením rozumného úsilia. Tento odhad musí byť založený na najkonzervatívnejšom predpoklade. Môžu sa uplatniť aj štatistické metódy, ale len ako druhotná metóda oceňovania.

i)

Po celý čas sa musí udržiavať rezerva likvidity v eurách vo forme hotovostného vkladu u akceptovateľnej zmluvnej strany, aby boli pokryté všetky splátky úrokov spojených s krytými bankovými dlhopismi počas nasledujúcich šiestich mesiacov.

j)

Ak sa krátkodobý úverový rating dlžníka podkladového hypotekárneho úveru na komerčné účely zníži pod stupeň kreditnej kvality 2 v období deviatich mesiacov pred dňom splatnosti krytého bankového dlhopisu, v prípade ktorého sú istina a úroky splatné v určený deň („hard bullet covered bank bond“), takýto dlžník musí previesť do rezervy likvidity eurovú hotovosť vo výške, ktorá dostatočne kryje príslušnú časť splátky istiny krytého bankového dlhopisu, ako aj súvisiace náklady, ktoré znáša emitent podľa podmienok krytého bankového dlhopisu.

k)

V prípade nedostatku likvidity môže byť pôvodný dátum splatnosti odložený o najviac 12 mesiacov, aby sa tak vyrovnali rozdiely medzi postupne splácanými úvermi v skupine zabezpečovacích aktív a jednorázovým splatením („bullet redemption“) krytého bankového dlhopisu. Po uplynutí pôvodného dátumu splatnosti sa však krytý bankový dlhopis stane nespôsobilým na vlastné použitie.

V prípade štruktúrovaných krytých bankových dlhopisov, ktoré sú kryté hypotekárnymi úvermi na bývanie, alebo štruktúrovaných krytých bankových dlhopisov, ktoré sú kryté hypotekárnymi úvermi na komerčné účely, musia zmluvné strany poskytnúť aj právne potvrdenie uznávanej advokátskej kancelárie potvrdzujúce splnenie týchto podmienok:

a)

Emitent krytých bankových dlhopisov je úverovou inštitúciou registrovanou v členskom štáte EÚ a nie je spoločnosťou zvláštneho účelu (SPV), a to aj v prípade, že by za takéto kryté bankové dlhopisy ručila úverová inštitúcia registrovaná v členskom štáte EÚ.

b)

Emitent/emisia krytých bankových dlhopisov podlieha osobitnému verejnému dohľadu vytvorenému na ochranu držiteľov krytých bankových dlhopisov podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom je emitent registrovaný alebo v ktorom boli emitované kryté bankové dlhopisy.

c)

V prípade platobnej neschopnosti emitenta sú držitelia krytých bankových dlhopisov uprednostnení pri náhrade istiny a úroku vyplývajúcich z (podkladových) akceptovateľných aktív.

d)

Peňažné sumy vyplývajúce z emisie krytých bankových dlhopisov sa musia investovať (podľa investičných pravidiel, ktoré sú uvedené v dokumentácii ku krytým bankovým dlhopisom) v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi upravujúcimi kryté bankové dlhopisy alebo s inými právnymi predpismi, ktoré sa na dané aktíva vzťahujú.

Zmluvná strana navyše ako zábezpeku nemôže predložiť žiadny cenný papier krytý aktívami, ak zmluvná strana (alebo akákoľvek tretia strana, s ktorou má úzke väzby) poskytuje k cennému papieru krytému aktívami menový hedžing prostredníctvom transakcie menového hedžingu s emitentom ako zmluvnou stranou hedžingu, alebo poskytuje podporu likvidity pre 20 % alebo viac nesplatenej čiastky cenného papiera krytého aktívami.

Všetky akceptovateľné obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva sa musia dať používať cezhranične v celej eurozóne. To znamená, že všetky zmluvné strany Eurosystému musia byť schopné používať akceptovateľné aktíva buď prostredníctvom prepojení so svojimi domácimi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi (v prípade obchodovateľných aktív), alebo prostredníctvom iných akceptovateľných dohôd, aby mohli získať finančné prostriedky od národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom má zmluvná strana sídlo (pozri oddiel 6.6).

Tabuľka 4

Aktíva akceptovateľné pre operácie menovej politiky Eurosystému

Kritériá akceptovateľnosti

Obchodovateľné aktíva (70)

Neobchodovateľné aktíva (71)

Druh aktíva

dlhové certifikáty ECB

ostatné obchodovateľné dlhové nástroje (72)

úverové pohľadávky

RMBD

Štandardy na hodnotenie kreditného rizika

Aktívum musí spĺňať vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika. Tieto sa hodnotia podľa pravidiel ECAF pre obchodovateľné aktíva (72).

Dlžník/ručiteľ musí spĺňať vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika. Schopnosť splatiť úver sa hodnotí podľa pravidiel ECAF pre úverové pohľadávky.

Aktívum musí spĺňať vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika. Tieto sa hodnotia podľa pravidiel ECAF pre RMBD.

Miesto emisie

EHP (72)

Postupy vyrovnania a technické aspekty

Miesto vyrovnania: eurozóna.

Nástroje musia byť centrálne uložené v zaknihovanej podobe v národných centrálnych bankách alebo v systémoch vyrovnania obchodov s cennými papiermi, ktoré spĺňajú minimálne štandardy ECB.

postupy Eurosystému

postupy Eurosystému

Typ emitenta/dlžníka/ručiteľa

národné centrálne banky

verejný sektor

súkromný sektor

medzinárodné a nadnárodné inštitúcie

verejný sektor

nefinančné spoločnosti

medzinárodné a nadnárodné inštitúcie

úverové inštitúcie

Sídlo emitenta, dlžníka a ručiteľa

Emitent: (72) Krajiny EHP alebo krajiny G10 nepatriace do EHP.

Dlžník: EHP.

Ručiteľ: (72) EHP.

eurozóna

eurozóna

Akceptovateľné trhy

regulované trhy

neregulované trhy akceptované ECB

Mena

euro

euro

euro

Minimálna výška

Minimálna výška platná v čase predloženia úverovej pohľadávky:

domáce použitie: určuje NCB,

cezhraničné použitie: jednotný limit vo výške 500 000 EUR.

Len čo to bude v priebehu roka 2013 možné:

Zavedenie jednotného minimálneho limitu vo výške 500 000 EUR v celej eurozóne.

Rozhodné právo

V prípade cenných papierov krytých aktívami musia byť podkladové aktíva nadobudnuté v súlade s právom členského štátu EÚ. Právo, ktorým sa riadia podkladové úverové pohľadávky, musí byť právom krajiny EHP.

Rozhodné právo v prípade zmluvy o úverovej pohľadávke a mobilizačnej dohody: právo členského štátu.

Celkový počet rôznych právnych poriadkov vzťahujúcich sa na:

a)

zmluvnú stranu;

b)

veriteľa;

c)

dlžníka;

d)

ručiteľa (ak existuje);

e)

dohodu o úverovej pohľadávke a

f)

mobilizačnú dohodu nesmie byť vyšší ako dva.

Cezhraničné použitie

áno

áno

áno

6.3.   Rámec Eurosystému pre hodnotenie kreditného rizika

6.3.1.   Rozsah a prvky

Rámec Eurosystému pre hodnotenie kreditného rizika (ECAF) stanovuje postupy, pravidlá a techniky, ktorými sa zabezpečuje plnenie požiadaviek Eurosystému na vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika všetkých akceptovateľných aktív.

Pri určovaní vysokých štandardov na hodnotenie kreditného rizika v tomto celkovom rámci Eurosystém rozlišuje obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva (pozri oddiel 6.3.2 a 6.3.3), aby zohľadnil odlišnú právnu povahu týchto aktív a otázky operačnej efektívnosti.

Pri hodnotení kreditného rizika akceptovateľných aktív Eurosystém zohľadňuje údaje získané zo systémov hodnotenia kreditného rizika z jedného zo štyroch rôznych zdrojov, a to od externých inštitúcií hodnotiacich kreditné riziko (ECAI), interných systémov NCB pre hodnotenie kreditného rizika (ICAS), systémov zmluvných strán založených na internom ratingu (IRB) a od poskytovateľov ratingových nástrojov (RT) tretích strán. Okrem toho Eurosystém pri hodnotení kreditného rizika zohľadňuje inštitucionálne kritériá a spôsob zabezpečenia úverov, ktorý držiteľom nástrojov zaručuje podobnú ochranu, napríklad záruky.

Pokiaľ ide o zdroj ECAI, hodnotenie musí vychádzať z verejného ratingu. Eurosystém si vyhradzuje právo vyžiadať si akékoľvek vysvetlenie, ktoré považuje za nevyhnutné. V prípade cenných papierov krytých aktívami musí byť rating vysvetlený vo verejne dostupnej ratingovej správe, a to konkrétne v podrobnej správe pred predajom či novou emisiou, ktorej súčasťou je okrem iného komplexná analýza štrukturálnych a právnych aspektov, podrobné hodnotenie združených zábezpek, analýza účastníkov transakcie, ako aj analýza akýchkoľvek ďalších relevantných informácií o transakcii. ECAI musia okrem toho zverejňovať pravidelné monitorovacie správy o cenných papieroch krytých aktívami. Uverejňovanie týchto správ by malo byť v súlade s frekvenciou opakovania a načasovaním kupónových platieb. Súčasťou týchto správ by mala byť minimálne aktualizácia základných transakčných údajov (napr. zloženie združených zábezpek, účastníci transakcií, kapitálová štruktúra) a tiež údaje o výsledkoch.

Eurosystém stanovil minimálnu požiadavku na vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika („minimálny limit kreditnej kvality“) na úrovni stupňa kreditnej kvality 3 v rámci harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému (73). Eurosystém považuje pravdepodobnosť zlyhania v časovom horizonte jedného roka vo výške 0,40 % za zodpovedajúcu ratingu na úrovni stupňa kreditnej kvality 3, pričom táto hodnota sa pravidelne prehodnocuje. ECAF vychádza z vymedzenia zlyhania podľa smernice o kapitálových požiadavkách (74). Eurosystém zverejňuje najnižší ratingový stupeň, ktorý spĺňa minimálny limit kreditnej kvality pre všetky akceptované ECAI, pričom za ich rating nepreberá žiadnu zodpovednosť. Aj tento stupeň sa pravidelne prehodnocuje. Pokiaľ ide o cenné papiere kryté aktívami, Eurosystém stanovil minimálnu požiadavku na vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika na úrovni ratingu „tri A” (75) pri emisii. Počas životnosti cenného papiera krytého aktívami sa musí zachovať minimálny limit kreditnej kvality stanovený Eurosystémom na úrovni stupňa kreditnej kvality 2 v rámci harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému („jedno A”) (76). Pokiaľ ide o RMBD, Eurosystém stanovil minimálnu požiadavku na vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika na úrovni stupňa kreditnej kvality 2 v rámci harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému („jedno A”). Eurosystém považuje pravdepodobnosť zlyhania (PD) v časovom horizonte jedného roka vo výške 0,10 % za zodpovedajúcu stupňu kreditnej kvality 2, pričom táto hodnota sa pravidelne prehodnocuje.

Eurosystém si vyhradzuje právo určiť, či emisia, emitent, dlžník alebo ručiteľ spĺňajú vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika na základe akýchkoľvek informácií, ktoré považuje za relevantné, a na tomto základe môže aktíva odmietnuť, obmedziť ich použitie alebo uplatniť dodatočné zrážky, ak je to potrebné na zabezpečenie dostatočnej ochrany Eurosystému pred rizikom v súlade s článkom 18.1 štatútu ESCB. Takéto opatrenia sa tiež môžu uplatniť na konkrétne zmluvné strany, najmä ak sa zdá, že kreditná kvalita zmluvnej strany úzko koreluje s kreditnou kvalitou aktív predložených zmluvnou stranou ako zábezpeka. Ak takéto odmietnutie vychádza z informácií dohľadu nad obozretným podnikaním, použitie takýchto informácií poskytnutých zmluvnými stranami alebo orgánmi dohľadu musí byť striktne primerané a potrebné na plnenie úloh Eurosystému v rámci výkonu menovej politiky.

Aktíva, ktorých emitentmi alebo ručiteľmi sú subjekty, ktorých peňažné prostriedky boli zmrazené a/alebo voči ktorým prijala Únia podľa článku 75 zmluvy alebo členský štát EÚ iné opatrenia, ktoré obmedzujú použitie ich peňažných prostriedkov, alebo subjekty, voči ktorým Rada guvernérov ECB prijala rozhodnutie o pozastavení alebo vylúčení ich prístupu k operáciám na voľnom trhu alebo k automatickým operáciám Eurosystému, môžu byť vylúčené zo zoznamu akceptovateľných aktív.

6.3.2.   Stanovenie vysokých štandardov na hodnotenie kreditného rizika pre obchodovateľné aktíva

Vysoké štandardy kreditného rizika obchodovateľných aktív sa stanovujú na základe nasledujúcich kritérií:

a)

Hodnotenie kreditného rizika ECAI: aspoň jedno hodnotenie kreditného rizika od akceptovanej ECAI (podľa oddielu 6.3.4) vzťahujúce sa na emisiu (resp. na emitenta, ak emisia nemá hodnotenie) musí spĺňať minimálny limit kreditnej kvality stanovený Eurosystémom (77), (78). ECB zverejňuje minimálne limity kreditnej kvality pre ratingy všetkých akceptovaných ECAI, tak ako je uvedené v oddiele 6.3.1 (79).

b)

Hodnotenie kreditného rizika cenných papierov krytých aktívami zo strany ECAI: V prípade cenných papierov krytých aktívami vydaných 1. marca 2010 alebo po tomto dátume Eurosystém vyžaduje najmenej dve hodnotenia kreditného rizika danej emisie zo strany akceptovaných ECAI. Na určenie akceptovateľnosti týchto cenných papierov sa uplatňuje pravidlo „druhého najlepšieho“, čo znamená, že nielen najlepšie, ale aj druhé najlepšie dostupné hodnotenie kreditného rizika zo strany ECAI musí spĺňať minimálny limit kreditnej kvality pre cenné papiere kryté aktívami. Na základe tohto pravidla Eurosystém vyžaduje, aby obe hodnotenia kreditného rizika boli na úrovni „AAA“/„Aaa“ pri emisii a na úrovni „jedno A” počas životnosti cenného papiera, aby sa cenné papiere pokladali za akceptovateľné.

Od 1. marca 2011 musia mať všetky cenné papiere kryté aktívami bez ohľadu na dátum ich emisie aspoň dve hodnotenia kreditného rizika danej emisie zo strany akceptovaných ECAI a musia spĺňať pravidlo „druhého najlepšieho“ na to, aby zostali akceptovateľnými.

Pokiaľ ide o cenné papiere kryté aktívami vydané pred 1. marcom 2010, ktoré majú iba jedno hodnotenie kreditného rizika, musia do 1. marca 2011 získať druhé hodnotenie. V prípade cenných papierov krytých aktívami vydaných pred 1. marcom 2009 musia byť obe hodnotenia kreditného rizika na úrovni „jedno A” počas životnosti cenného papiera. V prípade cenných papierov krytých aktívami vydaných medzi 1. marcom 2009 a 28. februárom 2010 musí byť prvé hodnotenie kreditného rizika na úrovni „AAA“/„Aaa“ pri emisii a na úrovni „jedno A” počas životnosti cenného papiera, zatiaľ čo druhé hodnotenie kreditného rizika musí byť na úrovni „jedno A” tak pri emisii (80), ako aj počas životnosti cenného papiera.

Zastupiteľné navyšované emisie (tap issuances) cenných papierov krytých aktívami sa považujú za nové emisie cenných papierov krytých aktívami. Všetky cenné papiere kryté aktívami emitované pod tým istým kódom ISIN musia spĺňať kritériá akceptovateľnosti platné v čase poslednej zastupiteľnej navyšovanej emisie. Pri zastupiteľných navyšovaných emisiách cenných papierov krytých aktívami, ktoré nespĺňajú kritériá akceptovateľnosti platné v čase poslednej zastupiteľnej navyšovanej emisie, sa všetky cenné papiere kryté aktívami emitované pod tým istým kódom ISIN považujú za neakceptovateľné. Toto pravidlo neplatí v prípade zastupiteľných navyšovaných emisií cenných papierov krytých aktívami, ktoré boli na zozname akceptovateľných aktív vedenom Eurosystémom k 10. októbru 2010, ak sa posledná zastupiteľná navyšovaná emisia uskutočnila pred týmto dátumom. Zastupiteľné navyšované emisie sa považujú za iné cenné papiere kryté aktívami.

c)

Záruky: ak hodnotenie kreditného rizika emitenta zo strany (akceptovanej) ECAI nie je k dispozícii, vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika sa môžu stanoviť na základe záruk poskytnutých bonitnými ručiteľmi. Finančná bonita ručiteľa sa hodnotí na základe hodnotenia kreditného rizika zo strany ECAI, ktoré spĺňa minimálny limit stanovený Eurosystémom. Záruka musí spĺňať nasledujúce požiadavky:

i)

považuje sa za akceptovateľnú, ak sa ručiteľ bezpodmienečne a neodvolateľne zaručí za záväzky emitenta súvisiace s vyplatením istiny, úrokov a všetkých ostatných súm splatných vo vzťahu k dlhovému nástroju jeho držiteľom až do ich úplného zaplatenia;

ii)

musí byť splatná na prvé požiadanie (nezávisle od podkladového dlhového záväzku). Záruky poskytnuté verejnými subjektmi oprávnenými vyberať dane by mali byť splatné buď na prvé požiadanie, alebo by mali po zlyhaní dlžníka iným spôsobom zabezpečiť promptné a včasné zaplatenie. Je potrebné, aby záväzky ručiteľa v rámci záruky mali minimálne rovnakú úroveň (pari passu) ako všetky ostatné nezaručené záväzky ručiteľa;

iii)

musí sa riadiť právom členského štátu EÚ a musí byť právoplatná a vo vzťahu k ručiteľovi záväzná a vymáhateľná;

iv)

je potrebné predložiť právne potvrdenie o právoplatnosti, právnej záväznosti a vymáhateľnosti záruky formálne a vecne prijateľné pre Eurosystém, a to ešte pred možným uznaním akceptovateľnosti aktíva podporeného zárukou. Ak má ručiteľ sídlo v inej jurisdikcii, než do ktorej patrí právny predpis upravujúci záruku, musí byť súčasťou právneho potvrdenia aj to, že záruka je platná a vymáhateľná podľa práva, ktoré sa vzťahuje na sídlo ručiteľa. Toto právne potvrdenie sa predkladá na posúdenie centrálnej banke vykazujúcej aktívum podporené zárukou ako aktívum na zaradenie do zoznamu akceptovateľných aktív (81). Potreba právneho potvrdenia sa netýka záruk poskytnutých na dlhové nástroje s individuálnym ratingom aktív ani záruk poskytnutých verejnými subjektmi oprávnenými vyberať dane. Požiadavka vymáhateľnosti sa riadi konkurzným právom alebo právom upravujúcim prípady insolventnosti, základnými princípmi spravodlivého výkonu súdnej moci a ďalšími podobnými právnymi predpismi a zásadami, ktoré sa vzťahujú na ručiteľa a ktoré celkovo ovplyvňujú práva veriteľov voči ručiteľovi.

Ak nie je k dispozícii žiadne hodnotenie kreditného rizika zo strany ECAI vzťahujúce sa na emisiu, emitenta alebo ručiteľa, vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika sa stanovujú takto:

a)

Emitenti alebo ručitelia z verejného sektora eurozóny: ak je emitentom alebo ručiteľom obchodovateľného aktíva regionálna štátna správa, orgán miestnej samosprávy alebo subjekt verejného sektora so sídlom v eurozóne v zmysle smernice o kapitálových požiadavkách, platí nasledujúci postup:

i)

emitent, resp. ručiteľ sa zaradí do jednej z troch kategórií v súlade so smernicou o kapitálových požiadavkách (82) (ďalšie informácie v tabuľke 5);

ii)

pre emitentov a ručiteľov zaradených do prvej a druhej kategórie sa z hodnotenia kreditného rizika zo strany ECAI vzťahujúceho sa na ústrednú štátnu správu krajiny, z ktorej emitent alebo ručiteľ pochádza, odvodí implicitné hodnotenie kreditného rizika. Toto implicitné hodnotenie kreditného rizika musí spĺňať minimálny limit kreditnej kvality stanovený Eurosystémom. V prípade emitentov a ručiteľov zaradených do tretej kategórie sa implicitné hodnotenie neodvodzuje.

b)

Emitenti alebo ručitelia zo sektora nefinančných spoločností v eurozóne: ak sa vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika obchodovateľných aktív, ktorých emitentmi alebo ručiteľmi sú nefinančné spoločnosti (83) so sídlom v eurozóne, nedajú stanoviť na základe hodnotenia kreditného rizika zo strany ECAI vzťahujúceho sa na emisiu, emitenta alebo ručiteľa, platia pravidlá ECAF pre úverové pohľadávky a zmluvné strany môžu použiť svoj vlastný systém založený na internom ratingu (IRB), interné systémy NCB pre hodnotenie kreditného rizika (ICAS) alebo ratingové nástroje (RT) tretích strán. Obchodovateľné dlhové nástroje bez ratingu vydané nefinančnými spoločnosťami nie sú zaradené do verejného zoznamu akceptovateľných obchodovateľných aktív.

Tabuľka 5

Implicitné hodnotenie kreditného rizika emitentov, dlžníkov a ručiteľov, ktorými sú regionálne štátne správy a územné samosprávy a subjekty z verejného sektora bez hodnotenia kreditného rizika zo strany ECAI

 

Klasifikácia emitentov, dlžníkov a ručiteľov podľa smernice o kapitálových požiadavkách

Implicitné hodnotenie kreditného rizika emitenta, dlžníka alebo ručiteľa z príslušnej kategórie podľa rámca ECAF

Kategória 1

Regionálne štátne správy, územné samosprávy a subjekty verejného sektora, ktoré sa podľa príslušných orgánov dohľadu na účely kapitálových požiadaviek môžu hodnotiť rovnako ako ústredná štátna správa.

Pridelí sa hodnotenie kreditného rizika zo strany ECAI platné pre ústrednú štátnu správu krajiny, v ktorej má subjekt sídlo.

Kategória 2

Regionálne štátne správy, územné samosprávy a subjekty verejného sektora, ktoré sa podľa príslušných orgánov dohľadu môžu na účely kapitálových požiadaviek hodnotiť rovnako ako [úverové] inštitúcie.

Pridelí sa hodnotenie kreditného rizika o jeden stupeň (84) nižšie ako hodnotenie kreditného rizika zo strany ECAI platné pre ústrednú štátnu správu krajiny, v ktorej má subjekt sídlo.

Kategória 3

Ostatné subjekty verejného sektora.

Hodnotia sa rovnako ako emitenti alebo dlžníci zo súkromného sektora.

6.3.3.   Stanovenie vysokých štandardov na hodnotenie kreditného rizika pre neobchodovateľné aktíva

6.3.3.1.   Úverové pohľadávky

Pri určovaní požiadaviek na vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika dlžníkov alebo ručiteľov úverových pohľadávok si zmluvné strany musia vybrať jeden z dostupných hlavných zdrojov hodnotenia kreditného rizika, ktoré akceptuje Eurosystém. Zmluvná strana si zvolí jeden systém z dostupného zdroja hodnotenia kreditného rizika. V prípade ECAI sa však môžu použiť všetky akceptované systémy ECAI.

Zmluvné strany musia zvolený zdroj hodnotenia používať minimálne jeden rok, aby nedochádzalo k „preskakovaniu“ z jedného hodnotenia na druhé (t. j. k hľadaniu najlepšieho hodnotenia kreditného rizika, ktoré by zaručovalo akceptovateľnosť v rámci všetkých dostupných zdrojov alebo systémov pre každého dlžníka zvlášť). Zmluvné strany, ktoré majú po uplynutí minimálneho obdobia jedného roka záujem prejsť na iný zdroj hodnotenia kreditného rizika, musia podať odôvodnenú žiadosť príslušnej národnej centrálnej banke.

Zmluvné strany môžu na základe odôvodnenej žiadosti dostať povolenie používať viac systémov alebo zdrojov. Hlavný zvolený zdroj hodnotenia kreditného rizika by mal zahŕňať najväčší počet dlžníkov, ktorých zmluvná strana predkladá. Použitie viacerých zdrojov alebo systémov hodnotenia kreditného rizika by sa malo opierať o primerané odôvodnenie. Tým by mohol byť v zásade prípad, ak by primárny zdroj alebo systém hodnotenia kreditného rizika nemal dostatočne široké pokrytie.

Zmluvné strany musia národnú centrálnu banku bezodkladne informovať o každej úverovej udalosti vrátane oneskorenia splátok predložených dlžníkov, o ktorej sa dozvedia, a v prípade potreby aktíva stiahnuť alebo nahradiť. Zmluvné strany sú okrem toho povinné zabezpečiť, aby pre dlžníkov (85) a ručiteľov predložených aktív používali najaktuálnejšie hodnotenia kreditného rizika zo zvoleného systému alebo zdroja.

Hodnotenie kreditného rizika dlžníkov/ručiteľov: vysoké úverové štandardy na hodnotenie kreditného rizika dlžníkov a ručiteľov úverových pohľadávok sa stanovujú na základe pravidiel, ktoré rozlišujú dlžníkov/ručiteľov z verejného sektora a dlžníkov/ručiteľov zo sektora nefinančných spoločností:

a)

Dlžníci alebo ručitelia z verejného sektora: platia nasledujúce pravidlá v tomto poradí:

i)

ak je k dispozícii hodnotenie kreditného rizika zo systému alebo zdroja, ktorý si zmluvná strana vybrala, na základe neho sa určí, či dlžník, resp. ručiteľ z verejného sektora spĺňa minimálny limit kreditnej kvality;

ii)

ak hodnotenie kreditného rizika uvedené v bode i) nie je k dispozícii, použije sa hodnotenie kreditného rizika dlžníka, resp. ručiteľa zo strany ECAI (86);

iii)

ak nie je k dispozícii ani jedno z hodnotení uvedených v bodoch i) a ii), platí rovnaký postup ako pri obchodovateľných aktívach:

dlžník, resp. ručiteľ sa zaradí do jednej z troch kategórií v súlade so smernicou o kapitálových požiadavkách (87) (ďalšie informácie v tabuľke 5),

pre dlžníkov alebo ručiteľov zaradených do prvej a druhej kategórie sa z hodnotenia kreditného rizika zo strany ECAI vzťahujúceho sa na ústrednú štátnu správu krajiny, z ktorej dlžník alebo ručiteľ pochádza, odvodí implicitné hodnotenie kreditného rizika. Toto implicitné hodnotenie musí spĺňať minimálny limit kreditnej kvality stanovený Eurosystémom.

Ak je k dispozícii hodnotenie kreditného rizika zo systému alebo zdroja, ktorý si zmluvná strana zvolila [resp. zo strany ECAI v prípade dlžníkov a ručiteľov z verejného sektora podľa bodu ii)], ale toto hodnotenie nespĺňa minimálny limit kreditného rizika, dlžník, resp. ručiteľ nie je akceptovateľný.

b)

Dlžníci alebo ručitelia zo sektora nefinančných spoločností: ak zdroj, ktorý si zmluvná strana zvolila, poskytne hodnotenie kreditného rizika, ktoré spĺňa alebo prekračuje minimálny limit kreditnej kvality, dlžník, resp. ručiteľ je akceptovateľný (88), (89).

Ak je k dispozícii hodnotenie kreditného rizika zo systému alebo zdroja, ktorý si zmluvná strana zvolila, ale toto hodnotenie nespĺňa minimálny limit kreditnej kvality, dlžník, resp. ručiteľ nie je akceptovateľný. Ak nie je k dispozícii žiadne hodnotenie kreditného rizika, podľa ktorého by sa dali stanoviť štandardy na hodnotenie kreditného rizika, dlžník, resp. ručiteľ sa považuje za neakceptovateľného.

Záruky: záruka musí spĺňať nasledujúce požiadavky:

a)

záruka sa považuje za akceptovateľnú, ak sa ručiteľ bezpodmienečne a neodvolateľne zaručí za záväzky dlžníka súvisiace s vyplatením istiny, úrokov a všetkých ostatných súm splatných vo vzťahu k úverovej pohľadávke jej držiteľovi až do ich úplného zaplatenia. V tejto súvislosti sa záruka považovaná za akceptovateľnú nemusí viazať na konkrétnu úverovú pohľadávku, ale stačí, ak sa vzťahuje na dlžníka a ak zároveň kryje aj predmetnú úverovú pohľadávku;

b)

záruka musí byť splatná na prvé požiadanie (nezávisle od podkladovej úverovej pohľadávky). Záruky poskytnuté verejnými subjektmi oprávnenými vyberať dane by mali byť splatné buď na prvé požiadanie, alebo by po zlyhaní dlžníka mali iným spôsobom zabezpečiť promptné a včasné zaplatenie. Je potrebné, aby záväzky ručiteľa v rámci záruky mali minimálne rovnakú úroveň (pari passu) ako všetky ostatné nezaručené záväzky ručiteľa;

c)

záruka sa musí riadiť právom členského štátu EÚ a musí byť právoplatná a vo vzťahu k ručiteľovi záväzná a vymáhateľná;

d)

je potrebné predložiť právne potvrdenie o právoplatnosti, právnej záväznosti a vymáhateľnosti záruky formálne a vecne prijateľné pre Eurosystém, a to ešte pred možným uznaním akceptovateľnosti aktíva podporeného zárukou. V právnom potvrdení má byť tiež uvedené, že záruka nie je osobná, vymáhateľná len veriteľom úverovej pohľadávky. Ak má ručiteľ sídlo v inej jurisdikcii, než do ktorej patrí právny predpis upravujúci záruku, musí byť súčasťou právneho potvrdenia aj to, že záruka je platná a vymáhateľná podľa práva, ktoré sa vzťahuje na sídlo ručiteľa. Toto právne potvrdenie sa predkladá na posúdenie národnej centrálnej banke v jurisdikcii rozhodného práva, ktorým sa riadi úverová pohľadávka. Potreba právneho potvrdenia sa netýka záruk poskytnutých verejnými subjektmi oprávnenými vyberať dane. Požiadavka vymáhateľnosti sa riadi konkurzným právom alebo právom upravujúcim prípady insolventnosti, základnými princípmi spravodlivého výkonu súdnej moci a ďalšími podobnými právnymi predpismi a zásadami, ktoré sa vzťahujú na ručiteľa a ktoré celkovo ovplyvňujú práva veriteľov voči ručiteľovi.

6.3.3.2.   Neobchodovateľné retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje

Vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika pre neobchodovateľné retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje musia zodpovedať stupňu kreditnej kvality 2 v rámci harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému (90). V prípade týchto dlhových nástrojov národné centrálne banky vymedzia rámec hodnotenia kreditného rizika špecifický pre daný právny systém v príslušnej národnej dokumentácii.

6.3.4.   Kritériá akceptovateľnosti systémov hodnotenia kreditného rizika

Rámec Eurosystému pre hodnotenie kreditného rizika (ECAF) vychádza z informácií o hodnotení kreditného rizika získaných zo štyroch zdrojov. Každý zdroj môže obsahovať súbor systémov hodnotenia kreditného rizika.

Zoznam akceptovaných inštitúcií ECAI, systémov ICAS a nástrojov tretích strán RT a ich poskytovateľov je na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu (91).

6.3.4.1.   Externé inštitúcie hodnotiace kreditné riziko (ECAI)

Tento zdroj pozostáva z inštitúcií, ktorých hodnotenia kreditného rizika môžu používať úverové inštitúcie pri určovaní rizikovo váženej expozície podľa smernice o kapitálových požiadavkách (92). Na účely ECAF platia nasledujúce všeobecné kritériá akceptovateľnosti ECAI:

a)

ECAI musia byť formálne uznané príslušným orgánom dohľadu EÚ v tých krajinách eurozóny, v ktorých sa budú používať ako zdroj v súlade so smernicou o kapitálových požiadavkách;

b)

ECAI musia spĺňať prevádzkové kritériá a poskytovať dostatočné krytie, aby bolo zaručené efektívne fungovanie ECAF. Podmienkou používania ich hodnotení kreditného rizika je predovšetkým to, aby Eurosystém mal k dispozícii informácie o týchto hodnoteniach, ako aj informácie potrebné na zaraďovanie (mapovanie) hodnotení do jednotlivých stupňov a porovnávanie s minimálnym limitom kreditnej kvality v rámci ECAF a na monitorovanie výsledkov ich činnosti (pozri oddiel 6.3.5).

Eurosystém si vyhradzuje právo rozhodnúť, či bude ECAI v rámci svojich úverových operácií akceptovať, pričom okrem iného prihliada na svoj proces monitorovania výsledkov.

6.3.4.2.   Interné systémy národných centrálnych bánk pre hodnotenie kreditného rizika (ICAS)

Tento zdroj v súčasnosti tvoria štyri systémy hodnotenia kreditného rizika, ktoré prevádzkujú Deutsche Bundesbank, Banco de España, Banque de France a Oesterreichische Nationalbank. Národné centrálne banky, ktoré sa rozhodnú vytvoriť vlastný systém ICAS, musia prejsť schvaľovacím procesom Eurosystému. ICAS podliehajú procesu monitorovania výsledkov, ktorý používa Eurosystém (pozri oddiel 6.3.5).

Zmluvná strana okrem toho musí národnú centrálnu banku, ktorá ICAS používa, bezodkladne informovať o každej úverovej udalosti, o ktorej vie len táto zmluvná strana, vrátane oneskorenia splátok predložených dlžníkov.

V krajinách, kde je možná mobilizácia retailových hypotekárnych záložných listov, musí príslušná národná centrálna banka navyše uplatňovať rámec hodnotenia kreditného rizika tohto druhu aktív v súlade s ECAF. Takéto rámce podliehajú každoročnému procesu monitorovania výsledkov.

6.3.4.3.   Systémy založené na internom ratingu (IRB)

Zmluvná strana, ktorá chce na hodnotenie kreditného rizika dlžníkov, emitentov alebo ručiteľov akceptovateľných dlhových nástrojov používať systém IRB, musí získať povolenie domácej národnej centrálnej banky. Na tento účel musí podať žiadosť spolu s nasledujúcimi podkladmi (93):

a)

kópiu rozhodnutia príslušného orgánu bankového dohľadu v rámci Únie, ktoré zmluvnú stranu oprávňuje používať systém IRB na účely kapitálových požiadaviek na konsolidovanom alebo nekonsolidovanom základe, spolu so všetkými konkrétnymi podmienkami jeho používania. Táto kópia sa nevyžaduje, ak tieto informácie príslušnej národnej centrálnej banke poskytne priamo príslušný orgán dohľadu;

b)

informácie o spôsobe určovania pravdepodobnosti zlyhania dlžníkov, ako aj údaje o ratingových stupňoch a s nimi spojených pravdepodobnostiach zlyhania do jedného roka, ktoré sa používajú pri určovaní akceptovateľných ratingových stupňov;

c)

kópiu informácií o 3. pilieri (trhová disciplína), ktoré je zmluvná strana povinná pravidelne zverejňovať v súlade s požiadavkami na trhovú disciplínu v rámci 3. piliera dohody Bazilej II a smernice o kapitálových požiadavkách;

d)

názov a adresu príslušného orgánu bankového dohľadu a externého audítora.

Žiadosť musí podpísať výkonný riaditeľ zmluvnej strany (chief executive officer), jej finančný riaditeľ (chief financial officer) alebo manažér podobnej úrovne, resp. osoba oprávnená podpisovať v mene niektorého z nich.

Uvedené ustanovenia platia pre všetky zmluvné strany bez ohľadu na ich postavenie – materská spoločnosť, dcérska spoločnosť alebo pobočka – a bez ohľadu na to, či systém IRB schválil orgán dohľadu z tej istej krajiny (pre materskú spoločnosť, prípadne dcérske spoločnosti) alebo orgán dohľadu krajiny pôvodu materskej spoločnosti (pre pobočky, prípadne dcérske spoločnosti).

Každá pobočka alebo dcérska spoločnosť zmluvnej strany môže používať systém IRB svojej materskej spoločnosti, ak používanie tohto systému na účely ECAF schválil Eurosystém.

Zmluvné strany, ktoré používajú systém IRB uvedeným spôsobom, podliehajú procesu monitorovania Eurosystému (pozri oddiel 6.3.5). Popri informačných povinnostiach v rámci tohto procesu je zmluvná strana povinná každý rok (resp. na výzvu príslušnej národnej centrálnej banky) podávať nasledujúce informácie, pokiaľ tieto informácie príslušnej národnej centrálnej banke neposkytuje priamo príslušný orgán dohľadu:

a)

kópiu aktuálneho hodnotenia systému IRB zmluvnej strany od príslušného orgánu dohľadu preloženú do úradného jazyka domácej národnej centrálnej banky;

b)

informácie o zmenách systému IRB zmluvnej strany, ktoré navrhuje alebo vyžaduje orgán dohľadu, spolu s termínom, do ktorého sa tieto zmeny musia uskutočniť;

c)

ročnú aktualizáciu informácií o 3. pilieri (trhová disciplína), ktoré je zmluvná strana povinná pravidelne zverejňovať v súlade s požiadavkami rámca Bazilej II a smernice o kapitálových požiadavkách;

d)

informácie o príslušnom orgáne bankového dohľadu a externom audítorovi.

Toto ročné hlásenie musí podpísať výkonný riaditeľ zmluvnej strany, jej finančný riaditeľ alebo manažér podobnej úrovne, resp. osoba oprávnená podpisovať v mene niektorého z nich. Príslušný orgán dohľadu a podľa potreby aj externý audítor zmluvnej strany dostane od Eurosystému kópiu tohto hlásenia.

6.3.4.4.   Ratingové nástroje tretích strán (RT)

Zdroje ratingových nástrojov predstavujú subjekty, ktoré hodnotia kreditné riziko dlžníkov najmä prostredníctvom kvantitatívnych modelov systematickým a mechanickým spôsobom, pričom sa popri iných informáciách opierajú o overené účtovné závierky, a ktorých hodnotenie kreditného rizika nie je určené na zverejnenie. Poskytovateľ ratingových nástrojov, ktorý by chcel pôsobiť v rámci ECAF, musí národnej centrálnej banke krajiny, v ktorej je registrovaný, podať žiadosť na základe vzoru poskytnutého Eurosystémom, ku ktorej priloží ďalšie dokumenty stanovené vo vzore žiadosti. Zmluvné strany, ktoré by chceli používať konkrétneho poskytovateľa ratingových nástrojov na účely ECAF, ktorý nie je akceptovaný Eurosystémom, musia národnej centrálnej banke krajiny, v ktorej sú registrované, podať žiadosť na základe vzoru poskytnutého Eurosystémom, ku ktorej priložia ďalšie dokumenty stanovené vo vzore žiadosti. Eurosystém na základe hodnotenia súladu s ním stanovenými kritériami akceptovateľnosti (94) rozhodne, či akceptuje poskytovateľa ratingových nástrojov.

Zmluvná strana musí okrem toho poskytovateľa RT informovať o každej úverovej udalosti, o ktorej vie len zmluvná strana, vrátane oneskorenia splátok predložených dlžníkov.

Poskytovateľ RT, ktorý je účastníkom ECAF, sa musí podriadiť procesu monitorovania Eurosystému (95) (pozri oddiel 6.3.5). Poskytovateľ RT je povinný vytvoriť a udržiavať nevyhnutnú infraštruktúru na monitorovanie tzv. statického súboru. Spôsob vytvorenia a hodnotenia statického súboru musí byť v súlade so všeobecnými požiadavkami na monitorovanie výsledkov v rámci ECAF. Poskytovateľ RT sa musí zaviazať, že bude informovať Eurosystém o výsledkoch hodnotenia fungovania RT bezprostredne po tom, ako poskytovateľ hodnotenie uskutoční. Poskytovatelia RT preto zostavujú správu o výsledkoch statického súboru RT. Musia sa zaviazať, že budú viesť interné záznamy o statických súboroch a prípadoch zlyhania po dobu piatich rokov.

6.3.5.   Monitorovanie výsledkov systémov hodnotenia kreditného rizika

Proces monitorovania výsledkov v rámci ECAF pozostáva z ročného spätného porovnania zistenej miery zlyhania súboru všetkých akceptovateľných dlžníkov (statického súboru) a minimálneho limitu kreditnej kvality Eurosystému stanoveného referenčnou hodnotou PD. Cieľom je zabezpečiť, aby boli výsledky hodnotenia kreditného rizika porovnateľné medzi jednotlivými systémami a zdrojmi. Proces monitorovania sa uskutočňuje po uplynutí jedného roka odo dňa definovania statického súboru.

Ako prvý krok v rámci tohto procesu poskytovateľ systému hodnotenia kreditného rizika každý rok zostavuje statické súbory akceptovateľných dlžníkov, t. j. súbory zložené zo všetkých dlžníkov z podnikového a verejného sektora, ktorým systém udelil hodnotenie kreditného rizika spĺňajúce jednu z týchto podmienok:

Statický súbor

Podmienka

Statický súbor pre stupne kreditnej kvality 1 a 2

PD(i,t) (96) ≤ 0,10 %

Statický súbor pre stupeň kreditnej kvality 3

0,10 % < PD(i,t) ≤ 0,40 %

Všetci dlžníci, ktorí na začiatku obdobia t spĺňajú jednu z týchto podmienok, tvoria zodpovedajúci statický súbor v čase t. Na konci sledovaného obdobia 12 mesiacov sa pre statické súbory dlžníkov vypočíta skutočná miera zlyhania v čase t. Poskytovateľ systému hodnotenia kreditného rizika sa musí zaviazať, že bude Eurosystému každoročne nahlasovať počet akceptovateľných dlžníkov zaradených do statických súborov v čase t a počet tých dlžníkov v statickom súbore t), u ktorých došlo v nasledujúcich 12 mesiacoch k zlyhaniu.

Skutočná miera zlyhania v statickom súbore systému hodnotenia kreditného rizika zaznamenaná v období jedného roka sa používa ako vstupná hodnota v procese monitorovania výsledkov v rámci ECAF, ktorý sa vykonáva na ročnej a viacročnej báze. V prípade výraznej odchýlky medzi zistenou mierou zlyhania statického súboru a minimálnym limitom kreditnej kvality počas ročného a/alebo viacročného obdobia Eurosystém analyzuje dôvody tejto odchýlky prostredníctvom konzultácie s poskytovateľom ratingového systému. Výsledkom tohto postupu môže byť úprava minimálneho limitu kreditnej kvality, ktorý sa na daný systém vzťahuje.

Eurosystém môže rozhodnúť, že systém hodnotenia kreditného rizika pozastaví alebo vylúči v prípade, ak v priebehu viacerých rokov nedôjde k žiadnemu zlepšeniu jeho výsledkov. Okrem toho bude systém hodnotenia kreditného rizika z ECAF vylúčený v prípade porušenia pravidiel ECAF.

6.4.   Opatrenia na kontrolu rizika

6.4.1.   Všeobecné zásady

Opatrenia na kontrolu rizika sa uplatňujú na podkladové aktíva úverových operácií Eurosystému, aby chránili Eurosystém pred rizikom finančnej straty, ak by sa podkladové aktíva museli predať v dôsledku zlyhania zmluvnej strany. Opatrenia na kontrolu rizika, ktoré má Eurosystém k dispozícii, sú opísané v rámčeku 7.

Eurosystém na kontrolu rizika uplatňuje špecifické opatrenia podľa druhu podkladových aktív, ktoré zmluvná strana poskytuje. Príslušné opatrenia na kontrolu rizika pre obchodovateľné i neobchodovateľné akceptovateľné aktíva určuje ECB. Opatrenia na kontrolu rizika v eurozóne sú všeobecne zosúladené (97) a mali by zabezpečiť konzistentné, transparentné a rovnocenné podmienky pre všetky druhy akceptovateľných aktív v celej eurozóne.

Eurosystém si vyhradzuje právo použiť v prípade potreby dodatočné opatrenia na kontrolu rizika s cieľom zabezpečiť zodpovedajúcu ochranu Eurosystému pred rizikom v súlade s článkom 18.1 štatútu ESCB. Takéto opatrenia na kontrolu rizika, ktoré sa musia uplatňovať konzistentným, transparentným a rovnocenným spôsobom, sa tiež môžu použiť na úrovni jednotlivých zmluvných strán, ak je to potrebné na zabezpečenie tejto ochrany.

RÁMČEK 7

Opatrenia na kontrolu rizika

Eurosystém uplatňuje tieto opatrenia na kontrolu rizika:

a)   Oceňovacie zrážky

Eurosystém uplatňuje pri oceňovaní podkladových aktív „oceňovacie zrážky“. To znamená, že hodnota podkladových aktív sa vypočítava ako trhová hodnota aktíva znížená o určité percento (zrážku).

b)   Variačná marža (oceňovanie podľa trhovej hodnoty)

Eurosystém vyžaduje, aby sa trhová hodnota podkladových aktív použitých v reverzných obchodoch na dodanie likvidity, upravená o zrážku, udržiavala počas doby trvania obchodu. To znamená, že ak pravidelným oceňovaním získavaná hodnota podkladových aktív klesne pod určitú hranicu, národná centrálna banka vyzve zmluvnú stranu na dodanie dodatočných aktív alebo peňažných prostriedkov (výzva na dodatočné vyrovnanie). Podobne ak hodnota podkladových aktív po ich oceňovaní prekročí určitú hranicu, zmluvná strana si môže nadbytočné aktíva alebo peňažné prostriedky vziať späť. (Výpočty týkajúce sa uskutočnenia výzvy na dodatočné vyrovnanie sú uvedene v rámčeku 8).

c)   Obmedzenia na používanie nezabezpečených dlhových nástrojov

Eurosystém uplatňuje obmedzenia na používanie nezabezpečených dlhových nástrojov uvedené v oddiele 6.4.2.

Eurosystém môže kedykoľvek uplatňovať aj nasledujúce opatrenia na kontrolu rizika, ak je to potrebné na zabezpečenie zodpovedajúcej ochrany Eurosystému pred rizikom v súlade s článkom 18.1 štatútu ESCB:

d)   Počiatočná marža

Eurosystém môže uplatňovať počiatočné marže vo svojich reverzných obchodoch na dodanie likvidity. To znamená, že zmluvné strany by boli povinné poskytovať podkladové aktíva v hodnote, ktorá sa prinajmenšom rovná likvidite dodanej Eurosystémom zvýšenej o hodnotu počiatočnej marže.

e)   Obmedzenia vo vzťahu k emitentom/dlžníkom alebo ručiteľom

Eurosystém môže okrem obmedzení, ktoré sa uplatňujú na nezabezpečené dlhové nástroje uplatňovať dodatočné obmedzenia angažovanosti voči emitentom/dlžníkom alebo ručiteľom. Takéto obmedzenia sa môžu uplatňovať aj na konkrétne zmluvné strany, najmä ak sa zdá, že kreditná kvalita zmluvnej strany úzko súvisí s kreditnou kvalitou zábezpeky, ktorú zmluvná strana poskytla.

f)   Uplatňovanie dodatočných zrážok

Eurosystém môže uplatňovať dodatočné zrážky, ak je to potrebné na zabezpečenie zodpovedajúcej ochrany Eurosystému pred rizikom v súlade s článkom 18.1 štatútu ESCB.

g)   Dodatočné záruky

Na akceptovanie určitých aktív môže Eurosystém vyžadovať dodatočné záruky od finančne zdravých subjektov.

h)   Vylúčenie

Eurosystém môže vylúčiť určité aktíva z používania vo svojich operáciách menovej politiky. Takéto vylúčenie sa môže vzťahovať aj na konkrétne zmluvné strany, najmä ak sa zdá, že kreditná kvalita zmluvnej strany úzko súvisí s kreditnou kvalitou zábezpeky, ktorú zmluvná strana poskytla.

6.4.2.   Opatrenia na kontrolu rizika pre obchodovateľné aktíva

Rámec kontroly rizika pre akceptovateľné obchodovateľné aktíva obsahuje tieto hlavné prvky:

a)

Podľa klasifikácie emitenta a druhu cenného papiera sa akceptovateľné obchodovateľné aktíva zaraďujú do jednej z piatich kategórií likvidity spôsobom uvedeným v tabuľke 6.

b)

Jednotlivé dlhové nástroje podliehajú špecifickým oceňovacím zrážkam. Zrážky sa uplatňujú tak, že od trhovej hodnoty podkladového aktíva sa odpočíta určité percento. Zrážky uplatňované na dlhové nástroje zahrnuté do kategórií I až IV sa líšia podľa zostatkovej splatnosti a štruktúry kupónu dlhového nástroja spôsobom uvedeným v tabuľke 7 pre akceptovateľné obchodovateľné dlhové nástroje s kupónom s pevnou úrokovou sadzbou a s nulovým kupónom (98).

c)

Eurosystém obmedzí použitie nezabezpečených dlhových nástrojov vydaných úverovou inštitúciou alebo akýmkoľvek iným subjektom, s ktorými má úverová inštitúcia úzke väzby v zmysle oddielu 6.2.3. Zmluvná strana môže takéto aktíva použiť ako zábezpeku len v takom rozsahu, aby hodnota priradená Eurosystémom takejto zábezpeke neprevýšila po uplatnení zrážok 5 % celkovej hodnoty zábezpeky poskytnutej touto zmluvnou stranou po uplatnení zrážok. Toto obmedzenie neplatí pre tie aktíva, za ktoré sa zaručil subjekt verejného sektora, ktorý je oprávnený vyberať dane, alebo ak hodnota aktív po zrážkach neprevyšuje 50 miliónov EUR. V prípade zlúčenia alebo splynutia dvoch alebo viacerých emitentov takýchto aktív alebo v prípade vytvorenia úzkych väzieb medzi takýmito emitentmi sa takíto emitenti posudzujú v súvislosti s uvedeným obmedzením ako jedna skupina emitentov len do jedného roka od dátumu zlúčenia alebo splynutia alebo od vytvorenia úzkych väzieb.

d)

Na jednotlivé dlhové nástroje zahrnuté v kategórii V sa uplatňuje jednotná zrážka vo výške 16 % bez ohľadu na splatnosť alebo štruktúru kupónu.

e)

Na jednotlivé cenné papiere kryté aktívami, kryté bankové dlhopisy (kryté bankové dlhopisy typu Jumbo, tradičné kryté bankové dlhopisy alebo iné kryté bankové dlhopisy) a nezabezpečené dlhové nástroje úverových inštitúcií, ktoré sa teoreticky oceňujú v súlade s oddielom 6.5, sa uplatňuje dodatočná oceňovacia zrážka. Táto zrážka sa uplatňuje priamo na úrovni teoretického ocenenia jednotlivého dlhového nástroja v podobe zníženia ocenenia vo výške 5 %.

Tabuľka 6

Kategórie likvidity pre obchodovateľné aktíva  (99)

Kategória I

Kategória II

Kategória III

Kategória IV

Kategória V

Dlhové nástroje ústrednej štátnej správy

Dlhové nástroje miestnej samosprávy a regionálnej štátnej správy

Tradičné kryté bankové dlhopisy

Dlhové nástroje úverových inštitúcií (nezabezpečené)

Cenné papiere kryté aktívami

Dlhové nástroje emitované centrálnymi bankami (100)

Kryté bankové dlhopisy typu Jumbo (101)

Dlhové nástroje emitované nefinančnými spoločnosťami a inými emitentmi (102)

Dlhové nástroje emitované finančnými spoločnosťami okrem úverových inštitúcií (nezabezpečené)

 

Dlhové nástroje agentúr (102)

Ostatné kryté bankové dlhopisy (103)

 

 

Nadnárodné dlhové nástroje

 

 

 

f)

Oceňovacie zrážky uplatňované na všetky obchodovateľné dlhové nástroje s inverznou pohyblivou úrokovou sadzbou zahrnuté do kategórií I až IV sú rovnaké a sú uvedené v tabuľke 8.

g)

Zrážka uplatňovaná na obchodovateľné dlhové nástroje zaradené do kategórií likvidity I až IV s kupónmi s pohyblivou úrokovou sadzbou (104) zodpovedá zrážke uplatňovanej na skupinu kupónov s pevnou úrokovou sadzbou so splatnosťou od nuly do jedného roka v kategórii likvidity a kategórii kreditnej kvality, do ktorej je nástroj zaradený.

h)

Opatrenia na kontrolu rizika uplatňované na obchodovateľný dlhový nástroj s viac ako jedným typom výplaty kupónu zahrnutý do kategórií I až IV závisia iba od výplat kupónu počas zostávajúcej doby platnosti nástroja. Oceňovacia zrážka uplatňovaná na takýto nástroj sa stanoví na úrovni najvyššej zrážky platnej pre dlhové nástroje s rovnakou zostatkovou splatnosťou, pričom sa zohľadňujú výplaty kupónov bez ohľadu na typ počas zostávajúcej doby platnosti nástroja.

i)

V operáciách na stiahnutie likvidity sa oceňovacie zrážky neuplatňujú.

j)

V závislosti od právneho systému a národných operačných systémov národné centrálne banky umožňujú používanie techniky združovania podkladových aktív (tzv. pooling) a/alebo techniky rezervácie (tzv. earmarking) aktív použitých v jednotlivých transakciách. V systémoch združovania aktív do spoločného súboru zmluvná strana vytvorí dostatočný súbor podkladových aktív, ktoré centrálnej banke slúžia na krytie súvisiacich úverov prijatých od centrálnej banky, čo znamená, že jednotlivé aktíva sa neviažu na konkrétne úverové operácie. V systéme rezervácie sa naopak každá úverová operácia viaže na konkrétne identifikovateľné aktíva.

k)

Aktíva sa oceňujú denne. Národné centrálne banky denne vypočítavajú požadovanú hodnotu podkladových aktív, pričom berú do úvahy zmeny v objemoch nesplatených úverov, zásady oceňovania stanovené v oddiele 6.5 a požadované oceňovacie zrážky.

Tabuľka 7

Výška oceňovacích zrážok uplatňovaná na akceptovateľné obchodovateľné aktíva

Kreditná kvalita

Zostatková splatnosť

(v rokoch)

Kategórie likvidity

Kategória I

Kategória II (105)

Kategória III (105)

Kategória IV (105)

Kategória V (105)

Kupón s pevnou úrokovou sadzbou

Nulový kupón

Kupón s pevnou úrokovou sadzbou

Nulový kupón

Kupón s pevnou úrokovou sadzbou

Nulový kupón

Kupón s pevnou úrokovou sadzbou

Nulový kupón

Stupne 1 a 2

(AAA až A–) (106)

0 – 1

0,5

0,5

1,0

1,0

1,5

1,5

6,5

6,5

16

1 – 3

1,5

1,5

2,5

2,5

3,0

3,0

8,5

9,0

3 – 5

2,5

3,0

3,5

4,0

5,0

5,5

11,0

11,5

5 – 7

3,0

3,5

4,5

5,0

6,5

7,5

12,5

13,5

7 – 10

4,0

4,5

5,5

6,5

8,5

9,5

14,0

15,5

> 10

5,5

8,5

7,5

12,0

11,0

16,5

17,0

22,5

Stupeň 3 (BBB+ až BBB–) (106)

0 – 1

5,5

5,5

6,0

6,0

8,0

8,0

15,0

15,0

Neakceptovateľné

1 – 3

6,5

6,5

10,5

11,5

18,0

19,5

27,5

29,5

3 – 5

7,5

8,0

15,5

17,0

25,5

28,0

36,5

39,5

5 – 7

8,0

8,5

18,0

20,5

28,0

31,5

38,5

43,0

7 – 10

9,0

9,5

19,5

22,5

29,0

33,5

39,0

44,5

> 10

10,5

13,5

20,0

29,0

29,5

38,0

39,5

46,0


Tabuľka 8

Výška oceňovacích zrážok uplatňovaná na akceptovateľné obchodovateľné inverzné dlhové nástroje s pohyblivou úrokovou sadzbou zaradené do kategórie I až IV

Kreditná kvalita

Zostatková splatnosť (v rokoch)

Kupón s inverznou pohyblivou úrokovou sadzbou

Stupne 1 a 2

(AAA až A–)

0 – 1

7,5

1 – 3

11,5

3 – 5

16,0

5 – 7

19,5

7 – 10

22,5

> 10

28,0

Stupeň 3

(BBB+ až BBB– )

0 – 1

21,0

1 – 3

46,5

3 – 5

63,5

5 – 7

68,0

7 – 10

69,0

> 10

69,5

l)

Ak podkladové aktíva po ocenení nespĺňajú požiadavky vypočítané v daný deň, uskutočnia sa symetrické výzvy na dodatočné vyrovnanie. Na zníženie frekvencie výziev na dodatočné vyrovnanie môžu národné centrálne banky uplatniť hraničný bod. Ak sa tento hraničný bod uplatní, predstavuje 0,5 % zo sumy dodanej likvidity. V závislosti od právneho systému národné centrálne banky môžu vyžadovať, aby sa výzvy na dodatočné vyrovnanie uskutočnili buď prostredníctvom dodania doplňujúcich aktív, alebo hotovostnou platbou. Znamená to, že ak trhová hodnota podkladových aktív klesne pod dolný hraničný bod, zmluvné strany sú povinné dodať dodatočné aktíva (alebo hotovosť). Ak trhová hodnota podkladových aktív po ich precenení naopak prevýši horný hraničný bod, národná centrálna banka nadbytočné aktíva (alebo hotovosť) zmluvnej strane vráti (pozri rámček 8).

m)

V systémoch združovania môžu zmluvné strany podkladové aktíva nahrádzať denne.

n)

V systémoch rezervácie nahrádzanie podkladových aktív povoľujú národné centrálne banky.

o)

ECB môže kedykoľvek rozhodnúť o vyradení jednotlivých dlhových nástrojov zo zverejneného zoznamu akceptovateľných obchodovateľných aktív (107).

RÁMČEK 8

Výpočet výzvy na dodatočné vyrovnanie

Celkový objem akceptovateľných aktív J (pre j = 1 až J; hodnota Cj,t v čase t), ktorý musí zmluvná strana poskytnúť pre súbor refinančných operácií I (pre i = 1 až I; objem Li,t v čase t) sa stanoví pomocou vzorca:

Formula

(1)

kde:

hj je oceňovacia zrážka pre akceptovateľné aktívum j.

Ak τ je časové rozpätie medzi preceneniami, základ výzvy na dodatočné vyrovnanie v čase t + τ sa rovná:

Formula

(2)

V závislosti od prevádzkových charakteristík systémov riadenia zábezpeky v národných centrálnych bankách môžu národné centrálne banky pri výpočte základu výzvy na dodatočné vyrovnanie zohľadniť aj akumulovaný úrok z likvidity dodanej v nesplatených obchodoch.

Výzvy na dodatočné vyrovnanie sa uskutočnia len vtedy, ak základ výzvy presiahne úroveň určitého hraničného bodu.

Nech je hraničný bod vyjadrený ako k = 0,5 %. V systéme rezervácie (I = 1) sa výzva na dodatočné vyrovnanie uskutoční v momente, keď:

 

Mt + τ > k · L i,t + τ (zmluvná strana zaplatí sumu výzvy na dodatočné vyrovnanie národnej centrálnej banke), alebo

 

M t + τ < – k · L i,t + τ (národná centrálna banka zaplatí sumu výzvy na dodatočné vyrovnanie zmluvnej strane).

V systéme združovania musí zmluvná strana do spoločného fondu dodať ďalšie aktíva, ak:

Formula

Výšku vnútrodenného úveru (IDC), ktorý má zmluvná strana k dispozícii v systéme združovania, je naopak možné vyjadriť takto:

Formula (ak je kladné)

V systéme rezervácie aj v systéme združovania výzvy na dodatočné vyrovnanie zabezpečujú obnovenie platnosti vzťahu vyjadreného v rovnici (1).

6.4.3.   Opatrenia na kontrolu rizika pre neobchodovateľné aktíva

6.4.3.1.   Úverové pohľadávky

Rámec kontroly rizika pre akceptovateľné úverové pohľadávky obsahuje tieto hlavné prvky:

a)

Jednotlivé úverové pohľadávky podliehajú špecifickým oceňovacím zrážkam. Zrážky sa líšia podľa zostatkovej splatnosti, typu úrokových platieb (pevných alebo pohyblivých), kategórie kreditnej kvality a metodiky oceňovania, ktorú používa národná centrálna banka (pozri oddiel 6.5) spôsobom uvedeným v tabuľke 9 (108).

b)

Na úverové pohľadávky s pohyblivými úrokovými platbami sa uplatňujú zrážky uplatňované na úverové pohľadávky s pevnými úrokovými platbami so splatnosťou od nuly do jedného roka, ktoré majú rovnakú kreditnú kvalitu a na ktoré sa uplatňuje rovnaká metóda oceňovania (oceňovanie na základe teoretickej ceny určenej národnou centrálnou bankou alebo na základe nesplatenej sumy určenej národnou centrálnou bankou). Úroková platba sa považuje za platbu s pohyblivou sadzbou, ak sa viaže na referenčnú úrokovú mieru a ak obdobie opätovného nastavenia zodpovedajúce tejto platbe nie je dlhšie ako jeden rok. Úrokové platby, ktorých obdobie opätovného nastavenia je dlhšie ako jeden rok, sa považujú za platby s pevnou úrokovou sadzbou, pričom príslušná splatnosť na účely zrážky je zostatková splatnosť úverovej pohľadávky.

c)

Opatrenia na kontrolu rizika vzťahujúce sa na úverovú pohľadávku s viacerými typmi úrokových platieb závisia od úrokových platieb uskutočňovaných počas zostávajúcej doby platnosti úverovej pohľadávky. Ak sa počas zostávajúcej doby platnosti úverovej pohľadávky platí viac typov úrokových platieb, zostávajúce úrokové platby sa považujú za pevné úrokové platby, pričom pri zrážke sa používa zostatková splatnosť úverovej pohľadávky.

d)

Národné centrálne banky (v príslušných prípadoch) používajú rovnaký hraničný bod na uskutočňovanie výziev na dodatočné vyrovnanie pre obchodovateľné i neobchodovateľné aktíva.

Tabuľka 9

Výška oceňovacích zrážok uplatňovaná na úverové pohľadávky s pevnými úrokovými platbami

Kreditná kvalita

Zostatková splatnosť (v rokoch)

Metodika oceňovania

Pevné úrokové platby a ocenenie na základe teoretickej ceny určenej NCB

Pevné úrokové platby a ocenenie na základe nesplatenej sumy určenej NCB

Stupne 1 a 2

(AAA až A– )

0 – 1

8,0

10,0

1 – 3

11,5

17,5

3 – 5

15,0

24,0

5 – 7

17,0

29,0

7 – 10

18,5

34,5

> 10

20,5

44,5

Stupeň 3

(BBB+ až BBB– )

0 – 1

15,5

17,5

1 – 3

28,0

34,0

3 – 5

37,0

46,0

5 – 7

39,0

51,0

7 – 10

39,5

55,5

> 10

40,5

64,5

6.4.3.2.   Neobchodovateľné retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje

Na neobchodovateľné retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje s ratingom na úrovni stupňa kreditnej kvality 2 v rámci harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému sa uplatňuje oceňovacia zrážka vo výške 24 %.

6.4.3.3.   Termínované vklady

Na termínované vklady sa neuplatňuje žiadna oceňovacia zrážka.

6.5.   Zásady oceňovania podkladových aktív

Eurosystém pri stanovovaní hodnoty podkladových aktív použitých v reverzných obchodoch uplatňuje tieto zásady:

6.5.1.   Obchodovateľné aktíva

a)

Pre každé akceptovateľné obchodovateľné aktívum Eurosystém určí najreprezentatívnejší zdroj určenia ceny, ktorý sa použije na výpočet trhovej hodnoty.

b)

Hodnota obchodovateľného aktíva sa vypočíta na základe najreprezentatívnejšej ceny pracovného dňa, ktorý predchádza dňu ocenenia. V prípade viacerých kótovaných cien sa použije najnižšia cena (zvyčajne cena ponuky). Ak pre určité aktívum neexistuje reprezentatívna cena v pracovný deň, ktorý predchádza dňu ocenenia, použije sa cena posledného obchodu. Ak je takto získaná cena staršia ako päť dní alebo sa minimálne za posledných päť dní nezmenila, Eurosystém určí teoretickú cenu.

c)

Trhová alebo teoretická cena dlhového nástroja sa určí so započítaním pripísaného úroku.

d)

V závislosti od rozdielov v národných právnych systémoch a prevádzkových postupoch sa zaobchádzanie s príjmovými tokmi (napr. výplatami kupónov) prijatého aktíva počas doby platnosti reverzného obchodu môže medzi národnými centrálnymi bankami líšiť. Ak sa tok príjmu prevádza na zmluvnú stranu, národné centrálne banky zabezpečia, aby príslušné operácie boli až do prevodu príjmu plne kryté dostatočným objemom podkladových aktív. Národné centrálne banky sa snažia zabezpečiť, aby bol ekonomický efekt zaobchádzania s príjmovými tokmi rovnocenný so situáciou, keď sa príjem prevádza na zmluvnú stranu v deň uskutočnenia platby (109).

6.5.2.   Neobchodovateľné aktíva

Neobchodovateľné nástroje sa oceňujú na základe teoretickej ceny alebo nesplatenej sumy.

Ak si národná centrálna banka zvolí oceňovanie na základe nesplatenej sumy, na neobchodovateľné aktíva sa môžu uplatňovať vyššie zrážky (pozri oddiel 6.4.3).

6.6.   Cezhraničné používanie akceptovateľných aktív

Zmluvné strany Eurosystému môžu využívať akceptovateľné aktíva na cezhraničnom princípe. To znamená, že môžu získavať finančné prostriedky z národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom majú sídlo, tak, že využívajú aktíva umiestnené v inom členskom štáte. Podkladové aktíva musia byť použiteľné cezhranične v celej eurozóne vo všetkých druhoch operácií, v ktorých Eurosystém dodáva likviditu oproti akceptovateľným aktívam.

Na zabezpečenie možnosti využívať všetky akceptovateľné aktíva emitované/uložené v eurozóne cezhranične vypracovali národné centrálne banky (a ECB) model korešpondenčných centrálnych bánk (correspondent central banking model – CCBM). V tomto modeli národné centrálne banky vo vzťahu k aktívam akceptovaným v ich domácom depozitári alebo systéme vyrovnania pôsobia navzájom (i vo vzťahu k ECB) ako správcovia („korešpondenti“). V prípade neobchodovateľných aktív, t. j. úverových pohľadávok a retailových hytotekárnych záložných dlhových nástrojov, ktoré sa nedajú prevádzať prostredníctvom systémov vyrovnania obchodov s cennými papiermi, sa môžu využívať špecifické riešenia (110). CCBM sa môže použiť na zabezpečenie všetkých druhov úverových operácií Eurosystému. Okrem CCBM sa na cezhraničný prevod obchodovateľných aktív môžu využívať akceptovateľné prepojenia medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi (111).

6.6.1.   Model korešpondenčných centrálnych bánk

Model korešpondenčných centrálnych bánk je zobrazený v grafe 3.

Graf 3

Model korešpondenčných centrálnych bánk

Image

Všetky národné centrálne banky si vzájomne vedú účty cenných papierov určené na cezhraničné využívanie akceptovateľných aktív. Presný postup CCBM závisí od toho, či sú akceptovateľné aktíva viazané (rezervované) na jednotlivé obchody, alebo či sú uložené na združenom účte podkladových aktív (112).

a)

V systéme rezervácie platí, že keď národná centrálna banka členského štátu, v ktorom má zmluvná strana sídlo (t. j. „domáca národná centrálna banka“) akceptuje ponuku zmluvnej strany na poskytnutie úveru, zmluvná strana vydá pokyn (ak je to potrebné, prostredníctvom jej vlastného správcu) systému vyrovnania obchodov s cennými papiermi v krajine, v ktorej sú obchodovateľné aktíva uložené, na ich prevod do národnej centrálnej banky tejto krajiny na účet domácej národnej centrálnej banky. Keď korešpondenčná národná centrálna banka domácej národnej centrálnej banke poskytne informáciu, že zábezpeku prijala, domáca národná centrálna banka prevedie peňažné prostriedky zmluvnej strane. Národné centrálne banky neprevádzajú prostriedky, pokiaľ si nie sú isté, že korešpondenčná národná centrálna banka prijala obchodovateľné aktíva zmluvných strán. Ak je potrebné splniť termíny vyrovnania, zmluvné strany môžu vopred uložiť aktíva v korešpondenčných národných centrálnych bankách na účet ich domácej národnej centrálnej banky využitím postupov CCBM.

b)

V systéme združovania platí, že zmluvná strana môže kedykoľvek poskytnúť korešpondenčnej národnej centrálnej banke obchodovateľné aktíva na účet domácej národnej centrálnej banky. Keď korešpondenčná národná centrálna banka domácej národnej centrálnej banke poskytne informáciu, že obchodovateľné aktíva prijala, domáca národná centrálna banka tieto obchodovateľné aktíva pripíše na združený („pool“) účet zmluvnej strany.

Na cezhraničné používanie neobchodovateľných aktív, t. j. úverových pohľadávok a retailových hypotekárnych záložných dlhových nástrojov, boli vypracované osobitné postupy (113). Ak sa úverové pohľadávky používajú ako zábezpeka v cezhraničnom kontexte, platí pre ne variant CCBM, ktorý sa zakladá na prevode vlastníckeho práva, postúpení úverových pohľadávok a založení úverových pohľadávok v prospech domácej centrálnej banky alebo vinkulácii v prospech korešpondenčnej národnej centrálnej banky, ktorá vystupuje ako agent domácej národnej centrálnej banky. Na umožnenie cezhraničného používania retailových hypotekárnych záložných dlhových nástrojov je potrebné vytvoriť ďalší účelový variant na základe vinkulácie v prospech korešpondenčnej národnej centrálnej banky, ktorá vystupuje ako agent domácej národnej centrálnej banky.

CCBM je zmluvným stranám k dispozícii (pre obchodovateľné i neobchodovateľné aktíva) od 9.00 do 16.00 hod. času ECB (SEČ) v každý pracovný deň Eurosystému. Zmluvná strana, ktorá chce CCBM využiť, musí o tom informovať národnú centrálnu banku, od ktorej chce získať úver, t. j. svoju domácu centrálnu banku, do 16.00 hod. času ECB (SEČ). Zmluvná strana musí navyše zabezpečiť, aby bola zábezpeka na zabezpečenie operácií menovej politiky dodaná na účet korešpondenčnej centrálnej banky najneskôr do 16.45 hod. času ECB (SEČ). Pokyny alebo dodanie zábezpeky po tomto termíne sa berú do úvahy, len pokiaľ ide o úver poskytnutý v nasledujúci pracovný deň. Ak zmluvné strany predpokladajú potrebu využiť CCBM neskôr v priebehu dňa, mali by aktíva podľa možnosti dodať vopred (t. j. vopred ich uložiť). Vo výnimočných situáciách alebo z menovopolitických dôvodov môže ECB rozhodnúť o predĺžení času uzávierky CCBM až do uzávierky systému TARGET2.

6.6.2.   Prepojenia medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi

Okrem CCBM sa na cezhraničný prevod obchodovateľných aktív môžu využívať akceptovateľné prepojenia medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi (SSS) Únie.

Priame alebo nepriame prepojenie medzi dvoma systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi umožňuje účastníkovi v jednom systéme vyrovnania držať cenné papiere emitované v inom systéme vyrovnania bez toho, aby bol účastníkom tohto iného systému (114). Tieto prepojenia sa môžu využiť na prevod zábezpeky v úverových operáciách Eurosystému až po posúdení a schválení na základe štandardov na využívanie systémov vyrovnania obchodov s cennými papiermi Únie (115), (116).

Z hľadiska Eurosystému plnia CCBM a cezhraničné prepojenia medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi Únie tú istú funkciu, a to umožniť zmluvným stranám využívať zábezpeku na cezhraničnom princípe, t. j. umožniť zmluvným stranám využiť zábezpeku na získanie úveru od ich domácej národnej centrálnej banky aj vtedy, keď bola táto zábezpeka emitovaná v systéme vyrovnania obchodov s cennými papiermi inej krajiny. CCBM a prepojenia medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi však túto funkciu plnia rôznymi spôsobmi. V CCBM existuje cezhraničný vzťah medzi národnými centrálnymi bankami. Tieto navzájom vystupujú ako správcovia. Pri využívaní prepojení ide o cezhraničný vzťah medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi. Tieto si navzájom otvárajú súhrnné účty. Aktíva uložené v korešpondenčnej centrálnej banke sa môžu využívať iba na zabezpečenie úverových operácií Eurosystému. Aktíva vedené prostredníctvom prepojenia sa však môžu využívať na úverové operácie Eurosystému, ako aj na akýkoľvek iný účel, ktorý si zmluvná strana zvolí. Pri využívaní prepojení medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi zmluvné strany vedú aktíva na svojich vlastných účtoch vo svojich domácich systémoch vyrovnania obchodov s cennými papiermi a nepotrebujú správcu.

Graf 4

Prepojenia medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi

Image

6.7.   Akceptovateľnosť zábezpeky denominovanej v mene inej ako euro vo výnimočných prípadoch

V určitých prípadoch môže Rada guvernérov rozhodnúť, že za akceptovateľnú zábezpeku prijme určité obchodovateľné dlhové nástroje vydané jednou alebo viacerými ústrednými štátnymi správami krajín G10 mimo eurozóny v ich domácej mene. V prípade takéhoto rozhodnutia sa upresnia príslušné kritériá a zmluvným stranám musia byť oznámené postupy výberu a mobilizácie zahraničnej zábezpeky vrátane zdrojov a zásad ocenenia, opatrení na kontrolu rizika a postupov vyrovnania.

Bez ohľadu na ustanovenia oddielu 6.2.1 môžu byť takéto aktíva uložené/registrované (emitované), držané a vyrovnané mimo EHP a, ako sa uvádza vyššie, môžu byť denominované v menách iných ako euro. Akékoľvek takéto aktíva používané zmluvnou stranou musia byť jej vlastníctvom.

Zmluvné strany, ktoré sú pobočkami úverových inštitúcií registrovaných mimo štátov EHP alebo Švajčiarska, nemôžu používať takéto aktíva ako zábezpeku.

KAPITOLA 7

POVINNÉ MINIMÁLNE REZERVY  (117)

7.1.   Všeobecná charakteristika

ECB od úverových inštitúcií vyžaduje, aby v rámci systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému udržiavali povinné minimálne rezervy na účtoch v národných centrálnych bankách. Právny rámec tohto systému je ustanovený v článku 19 štatútu ESCB, v nariadení (ES) č. 2531/98 a v nariadení ECB/2003/9. Uplatňovanie nariadenia ECB/2003/9 zabezpečuje, aby podmienky systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému boli v celej eurozóne jednotné.

Výška povinných minimálnych rezerv, ktoré má každá inštitúcia udržiavať, sa určuje vo vzťahu k jej základni na výpočet povinných minimálnych rezerv. Systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému umožňuje zmluvným stranám využívať priemerovanie, čo znamená, že dodržiavanie určenej výšky rezerv sa zisťuje na základe priemeru konečných denných zostatkov na účtoch rezerv zmluvných strán počas udržiavacieho obdobia. Povinné minimálne rezervy inštitúcií sú úročené úrokovou sadzbou pre hlavné refinančné operácie Eurosystému.

Systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému sleduje hlavne tieto menové funkcie:

a)   Stabilizáciu úrokových sadzieb peňažného trhu

Priemerovanie v systéme povinných minimálnych rezerv Eurosystému má prispieť k stabilizácii úrokových sadzieb peňažného trhu tým, že motivuje inštitúcie k vyrovnávaniu účinkov dočasných výkyvov likvidity.

b)   Vytvorenie alebo rozšírenie štrukturálneho nedostatku likvidity

Systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému prispieva k vytváraniu alebo rozširovaniu štrukturálneho nedostatku likvidity. Môže tým zlepšiť schopnosť Eurosystému efektívne pôsobiť ako dodávateľ likvidity.

Pri uplatňovaní povinných minimálnych rezerv je ECB povinná konať v súlade s cieľmi Eurosystému vymedzenými v článku 127 zmluvy a článku 2 štatútu ESCB, čo okrem iného znamená aj v súlade so zásadou nevyvolávania významných nežiaducich premiestňovaní alebo prevodov zdrojov.

7.2.   Inštitúcie s povinnosťou udržiavať minimálne rezervy

ECB v súlade s článkom 19.1 štatútu ESCB vyžaduje, aby úverové inštitúcie zriadené v členských štátoch udržiavali povinné minimálne rezervy. To znamená, že systému povinných minimálnych rezerv v rámci Eurosystému podliehajú aj pobočky zriadené v eurozóne úverovými inštitúciami, ktoré nie sú zaregistrované v eurozóne. Pobočky zriadené mimo eurozóny úverovými inštitúciami, ktoré sú zaregistrované v eurozóne, však tomuto systému nepodliehajú.

Inštitúcie budú automaticky oslobodené od požiadavky udržiavať povinné minimálne rezervy od začiatku udržiavacieho obdobia, v ktorom sa im povolenie odoberie alebo sa ho vzdajú, alebo v ktorom súdny orgán alebo iný príslušný orgán členského štátu prijme rozhodnutie podať návrh na začatie likvidačného konania inštitúcie. V súlade s nariadením (ES) č. 2531/98 a nariadením ECB/2003/9 má ECB tiež možnosť oslobodiť inštitúcie od ich povinností vyplývajúcich zo systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému na nediskriminačnom základe, ak podliehajú reorganizačným opatreniam alebo zmrazeniu peňažných prostriedkov a/alebo iným opatreniam uloženým zo strany Únie podľa článku 75 zmluvy alebo členským štátom, ktorými sa obmedzuje použitie ich prostriedkov alebo vo vzťahu ku ktorým Rada guvernérov ECB rozhodla o pozastavení alebo vylúčení ich prístupu k operáciám na voľnom trhu alebo k automatickým operáciám Eurosystému, alebo ak by sa uložením týchto povinností týmto inštitúciám nesplnil účel systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému. Ak sa rozhodnutie ECB o takejto výnimke zakladá na účele systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému, ECB berie do úvahy jedno alebo viac z týchto kritérií:

a)

inštitúcia je oprávnená vykonávať len funkcie so špeciálnym účelom;

b)

inštitúcia má zakázané vykonávať aktívnu bankovú činnosť v rámci hospodárskej súťaže s inými úverovými inštitúciami a/alebo

c)

inštitúcia má zákonnú povinnosť mať všetky svoje vklady účelovo viazané na regionálnu a/alebo medzinárodnú rozvojovú pomoc.

ECB vytvára a vedie zoznam inštitúcií podliehajúcich systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému. ECB uverejňuje aj zoznam inštitúcií oslobodených od povinnosti udržiavať povinné minimálne rezervy podľa tohto systému z iných dôvodov, ako sú reorganizačné opatrenia alebo zmrazenie peňažných prostriedkov a/alebo iné opatrenia uložené zo strany Únie podľa článku 75 zmluvy alebo členským štátom, ktorými sa obmedzuje používanie ich prostriedkov alebo vo vzťahu ku ktorým Rada guvernérov ECB rozhodla o pozastavení alebo vylúčení ich prístupu k operáciám na voľnom trhu alebo k automatickým operáciám Eurosystému (118). Zmluvné strany sa môžu o tieto zoznamy opierať pri rozhodovaní o tom, či majú záväzky voči inej inštitúcii, ktorá sama podlieha požiadavkám na povinné minimálne rezervy. Zoznamy, ktoré sú verejnosti prístupné po skončení pracovného času v posledný pracovný deň Eurosystému každého kalendárneho mesiaca, sú platné pre výpočet základne na výpočet povinných minimálnych rezerv za udržiavacie obdobie povinných minimálnych rezerv, ktoré sa začína v kalendárnom mesiaci o dva mesiace neskôr. Napríklad zoznam uverejnený na konci februára platí pre výpočet základne na výpočet povinných minimálnych rezerv za udržiavacie obdobie povinných minimálnych rezerv, ktoré sa začína v apríli.

7.3.   Určovanie povinných minimálnych rezerv

7.3.1.   Základňa na výpočet povinných minimálnych rezerv a sadzby povinných minimálnych rezerv

Základňa na výpočet povinných minimálnych rezerv inštitúcie sa určuje vo vzťahu k položkám jej súvahy. Súvahové údaje sa oznamujú národným centrálnym bankám v rámci všeobecného systému menovej a bankovej štatistiky ECB (pozri oddiel 7.5) (119). Pre inštitúcie podliehajúce plnej oznamovacej povinnosti sa súvahové údaje ku koncu daného kalendárneho mesiaca používajú na určenie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv pre udržiavacie obdobie začínajúce sa v kalendárnom mesiaci o dva mesiace neskôr. Napríklad pri určovaní povinných minimálnych rezerv, ktoré majú zmluvné strany splniť za udržiavacie obdobie začínajúce sa v apríli, sa vychádza zo základne na výpočet povinných minimálnych rezerv určenej zo súvahy zostavenej ku koncu februára.

Rámec vykazovania pre peňažnú a bankovú štatistiku ECB obsahuje možnosť zbaviť malé inštitúcie časti záťaže súvisiacej s vykazovaním. Inštitúcie, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, vykazujú iba obmedzený súbor súvahových údajov raz za štvrťrok (údaje ku koncu štvrťroka) a s dlhšou oznamovacou lehotou ako väčšie inštitúcie. Pre tieto inštitúcie sa na určenie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv pre tri za sebou nasledujúce udržiavacie obdobia používajú údaje zo súvahy vykázané za príslušný štvrťrok s dvojmesačným posunom. Napríklad pre výpočet základne na výpočet povinných minimálnych rezerv pre udržiavacie obdobia začínajúce sa v júni, júli a auguste platí súvaha z konca prvého štvrťroka, t. j. z marca.

Podľa nariadenia (ES) č. 2531/98 je ECB oprávnená do základne na výpočet povinných minimálnych rezerv inštitúcie započítať záväzky vyplývajúce z prijatých finančných prostriedkov spolu so záväzkami vyplývajúcimi z podsúvahových položiek inštitúcie. V skutočnosti sú však v systéme povinných minimálnych rezerv Eurosystému do základne na výpočet povinných minimálnych rezerv zaradené iba záväzkové kategórie „vklady“ a „emitované dlhové cenné papiere“ (pozri rámček 9).

Záväzky voči iným inštitúciám zaradeným do zoznamu inštitúcií, ktoré podliehajú systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému, a záväzky voči ECB a národným centrálnym bankám nie sú zahrnuté do základne na výpočet povinných minimálnych rezerv. V tejto súvislosti musí byť pre kategóriu záväzkov „emitované dlhové cenné papiere“ emitent schopný preukázať skutočný objem týchto nástrojov v držbe iných inštitúcií podliehajúcich systému minimálnych rezerv Eurosystému, aby si ich mohol odpočítať zo svojej základne na výpočet minimálnych rezerv. V opačnom prípade si za túto súvahovú položku môže uplatniť len štandardizovaný odpočet vo výške pevne stanoveného percenta (120).

Sadzby povinných minimálnych rezerv určuje ECB do výšky maximálneho limitu stanoveného v nariadení (ES) č. 2531/98. Na väčšinu položiek zahrnutých do základne na výpočet povinných minimálnych rezerv ECB uplatňuje jednotnú nenulovú sadzbu rezerv. Výška tejto sadzby povinných minimálnych rezerv je stanovená v nariadení ECB/2003/9. Pre nasledujúce kategórie záväzkov ECB stanovila nulovú sadzbu: „vklady s pôvodnou dobou splatnosti nad dva roky“, „vklady s výpovednou lehotou nad dva roky“, „dohody o spätnom odkúpení (repo obchody)“ a „dlhové cenné papiere s pôvodnou splatnosťou nad dva roky“ (pozri rámček 9). ECB môže sadzbu povinných minimálnych rezerv kedykoľvek zmeniť. V tom prípade zmeny sadzby povinných minimálnych rezerv ECB oznamuje pred prvým udržiavacím obdobím, na ktoré sa vzťahujú.

7.3.2.   Výpočet povinných minimálnych rezerv

Povinné minimálne rezervy každej inštitúcie sa vypočítajú uplatnením sadzby povinných minimálnych rezerv podľa príslušných kategórií na sumu pasív podliehajúcich povinným minimálnym rezervám.

Každá inštitúcia si odpočíta zo svojej povinnosti minimálnych rezerv odpočítateľnú položku vo výške 100 000 EUR v každom členskom štáte, v ktorom má svoju organizačnú zložku. Táto odpočítateľná položka nemá vplyv na právne záväzky inštitúcií podliehajúcich systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému (121).

Výška povinných minimálnych rezerv za každé udržiavacie obdobie sa zaokrúhľuje na najbližšie euro.

RÁMČEK 9

Základňa na výpočet povinných minimálnych rezerv a sadzby povinných minimálnych rezerv

A.    Záväzky zahrnuté do základne, na ktoré sa vzťahuje kladná sadzba

Vklady (122)

Jednodňové vklady

Vklady s dohodnutou splatnosťou do dvoch rokov vrátane

Vklady s výpovednou lehotou do dvoch rokov vrátane

Vydané dlhové cenné papiere

Dlhové cenné papiere s pôvodnou splatnosťou do dvoch rokov vrátane

B.    Záväzky zahrnuté do základne, na ktoré sa uplatňuje nulová sadzba

Vklady (122)

Vklady s dohodnutou splatnosťou nad dva roky

Vklady s výpovednou lehotou nad dva roky

Repo obchody

Vydané dlhové cenné papiere

Dlhové cenné papiere s pôvodnou splatnosťou nad dva roky

C.    Záväzky vylúčené zo základne

Záväzky voči ostatným inštitúciám podliehajúcim systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému

Záväzky voči ECB a zúčastneným národným centrálnym bankám

7.4.   Udržiavanie povinných minimálnych rezerv

7.4.1.   Udržiavacie obdobie povinných minimálnych rezerv

ECB zverejňuje kalendár udržiavacích období povinných minimálnych rezerv najmenej tri mesiace pred začiatkom každého roka (123). Udržiavacie obdobie povinných minimálnych rezerv sa začína v deň vyrovnania prvej hlavnej refinančnej operácie, ktorá nasleduje po zasadnutí Rady guvernérov, na programe ktorého je pravidelné mesačné hodnotenie nastavenia menovej politiky. V osobitných prípadoch môže byť uverejnený kalendár zmenený, pričom jedným z dôvodom môže byť zmena plánu zasadaní Rady guvernérov.

7.4.2.   Povinné minimálne rezervy

Každá inštitúcia musí udržiavať svoje povinné minimálne rezervy na jednom alebo viacerých účtoch povinných minimálnych rezerv v národnej centrálnej banke v členskom štáte, v ktorom je registrovaná. Pokiaľ ide o inštitúcie s viac ako jednou organizačnou zložkou v členskom štáte, za splnenie celkových povinných minimálnych rezerv všetkých domácich organizačných zložiek inštitúcie zodpovedá jej ústredie (124). Inštitúcia s organizačnými zložkami vo viac ako jednom členskom štáte musí udržiavať povinné minimálne rezervy v národnej centrálnej banke každého členského štátu, v ktorom má organizačnú zložku, podľa základne na výpočet povinných minimálnych rezerv v zodpovedajúcom členskom štáte.

Ako účty povinných minimálnych rezerv sa môžu využívať aj zúčtovacie účty inštitúcií v národných centrálnych bankách. Povinné minimálne rezervy na zúčtovacích účtoch sa môžu využívať na účely vnútrodenného zúčtovania. Za denný stav povinných minimálnych rezerv inštitúcie sa považuje konečný denný zostatok na jej účte rezerv.

Inštitúcia môže požiadať národnú centrálnu banku v členskom štáte, v ktorom má sídlo, o povolenie udržiavať všetky svoje povinné minimálne rezervy nepriamo prostredníctvom sprostredkovateľa. Možnosť udržiavania povinných minimálnych rezerv prostredníctvom sprostredkovateľa sa spravidla obmedzuje na inštitúcie, ktoré sú organizované tak, že časť ich správy (napr. finančné riadenie) obvykle vykonáva sprostredkovateľ (napr. siete sporiteľní a družstevných bánk môžu svoje povinné minimálne rezervy centralizovať). Udržiavanie povinných minimálnych rezerv prostredníctvom sprostredkovateľa podlieha ustanoveniam nariadenia ECB/2003/9.

7.4.3.   Úročenie povinných minimálnych rezerv

Povinné minimálne rezervy sú počas udržiavacieho obdobia úročené priemernou úrokovou sadzbou ECB (váženou podľa počtu kalendárnych dní) pre hlavné refinančné operácie vypočítanou pomocou vzorca stanoveného v rámčeku 10. Povinné minimálne rezervy prevyšujúce požadovanú výšku sa neúročia. Úroky sa pripisujú na druhý pracovný deň národnej centrálnej banky, ktorý nasleduje po konci udržiavacieho obdobia, na ktoré sa úrok vzťahuje.

RÁMČEK 10

Výpočet úročenia povinných minimálnych rezerv

Povinné minimálne rezervy sa úročia podľa nasledujúceho vzorca:

Formula

Formula

kde:

R t

=

úrok z povinných minimálnych rezerv počas udržiavacieho obdobia t,

H t

=

priemerná denná výška povinných minimálnych rezerv počas udržiavacieho obdobia t,

n t

=

počet kalendárnych dní udržiavacieho obdobia t,

r t

=

úroková sadzba pre úročenie povinných minimálnych rezerv počas udržiavacieho obdobia t. Sadzba sa štandardne zaokrúhľuje na dve desatinné miesta,

i

=

i-ty kalendárny deň udržiavacieho obdobia,

MR i

=

hraničná úroková sadzba poslednej hlavnej refinančnej operácie vyrovnanej v i-tý kalendárny deň alebo pred ním.

7.5.   Vykazovanie, potvrdzovanie a overovanie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv

Jednotlivé položky základne na výpočet povinných minimálnych rezerv vypočítavajú inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť udržiavať povinné minimálne rezervy, a oznamujú ich národným centrálnym bankám v rámci menovej a bankovej štatistiky ECB (pozri dodatok 4). Postupy oznamovania a potvrdzovania základne na výpočet povinných minimálnych rezerv a stanovenia výšky povinných minimálnych rezerv inštitúcie sú vymedzené v článku 5 nariadenia ECB/2003/9.

Postup oznamovania a potvrdzovania základne na výpočet povinných minimálnych rezerv inštitúcie je nasledujúci: Výšku povinných minimálnych rezerv inštitúcie pre príslušné udržiavacie obdobie vypočíta buď príslušná národná centrálna banka, alebo samotná inštitúcia. Strana, ktorá výpočet uskutoční, oznámi výšku povinných minimálnych rezerv druhej strane najneskôr tri pracovné dni NCB pred začiatkom udržiavacieho obdobia. Príslušná národná centrálna banka môže ako lehotu na oznámenie povinných minimálnych rezerv stanoviť aj skorší termín. Okrem toho môže stanoviť aj dodatočné lehoty, v ktorých má inštitúcia oznamovať zmeny základne na výpočet povinných minimálnych rezerv a akékoľvek zmeny oznámených povinných minimálnych rezerv. Informovaná strana potvrdí vypočítanú výšku povinných minimálnych rezerv najneskôr v pracovný deň národnej centrálnej banky, ktorý predchádza začiatku udržiavacieho obdobia povinných minimálnych rezerv. Ak informovaná strana neodpovie do konca posledného pracovného dňa národnej centrálnej banky pred začiatkom udržiavacieho obdobia, považuje sa to za potvrdenie výšky povinných minimálnych rezerv inštitúcie na príslušné udržiavacie obdobie. Výšku povinných minimálnych rezerv po jej potvrdení na príslušné udržiavacie obdobie nie je možné zmeniť.

Pre inštitúcie, ktoré majú povolenie konať ako sprostredkovatelia pre nepriame udržiavanie povinných minimálnych rezerv iných inštitúcií, sú v nariadení ECB/2003/9 stanovené osobitné vykazovacie povinnosti. Vedenie povinných minimálnych rezerv prostredníctvom sprostredkovateľa nemení povinnosť štatistického výkazníctva inštitúcií, ktorých povinné minimálne rezervy spravuje sprostredkovateľ.

ECB a národné centrálne banky majú právo v rámci pôsobnosti nariadenia (ES) č. 2531/98 overovať presnosť a kvalitu zozbieraných údajov.

7.6.   Neplnenie povinných minimálnych rezerv

K neplneniu povinných minimálnych rezerv dochádza, ak je priemerný zostatok na konci kalendárneho dňa na účte, resp. účtoch povinných minimálnych rezerv inštitúcie počas sledovaného udržiavacieho obdobia nižší, ako sú jej určené povinné minimálne rezervy na toto udržiavacie obdobie.

Ak inštitúcia úplne alebo čiastočne nedodrží povinné minimálne rezervy, ECB jej môže v súlade s nariadením (ES) č. 2531/98 uložiť niektorú z týchto sankcií:

a)

povinnosť uhradiť sumu až do výšky päť percentuálnych bodov nad úrokovou sadzbou jednodňových refinančných operácií z nenaplneného objemu povinných minimálnych rezerv danej inštitúcie;

b)

povinnosť uhradiť sumu až do výšky dvojnásobku úrokovej sadzby jednodňových refinančných operácií z nenaplneného objemu povinných minimálnych rezerv danej inštitúcie;

c)

povinnosť uložiť v ECB alebo v národných centrálnych bankách neúročené vklady až do výšky trojnásobku nenaplneného objemu povinných minimálnych rezerv danej inštitúcie. Lehota splatnosti vkladu pritom nesmie presiahnuť obdobie, počas ktorého inštitúcia neplnila požiadavku na povinné minimálne rezervy.

Ak inštitúcia nedodrží iné povinnosti v zmysle nariadení a rozhodnutí ECB týkajúcich sa systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému (napr. ak príslušné údaje neodošle včas alebo ak tieto údaje nie sú presné), ECB je oprávnená uložiť jej sankcie v súlade s nariadením (ES) č. 2532/98 a nariadením ECB/1999/4. Výkonná rada ECB môže stanovovať a zverejňovať kritériá, podľa ktorých bude uplatňovať sankcie stanovené v článku 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2531/98 (125).

Okrem toho Eurosystém v prípade závažného porušenia požiadaviek na povinné minimálne rezervy môže dočasne pozastaviť prístup zmluvných strán k obchodom na voľnom trhu.


(1)  Treba poznamenať, že centrálne banky tých členských štátov EÚ, ktorých menou nie je euro, si zachovávajú svoje právomoci v oblasti menovej politiky podľa vnútroštátneho práva a do uskutočňovania jednotnej menovej politiky sa preto nezapájajú.

(2)  V tomto dokumente sa pod pojmom „národné centrálne banky“ rozumejú národné centrálne banky členských štátov, ktorých menou je euro.

(3)  Tieto informácie sú podľa článku 37 štatútu ESCB predmetom služobného tajomstva.

(4)  V tomto dokumente sa pod pojmom „členský štát“ rozumie členský štát, ktorého menou je euro.

(5)  Rôzne postupy vykonávania operácií Eurosystému na voľnom trhu, t. j. štandardné tendre, rýchle tendre a dvojstranné postupy, sú uvedené v kapitole 5. Pri štandardných tendroch uplynie od vyhlásenia tendra do potvrdenia výsledku pridelenia najviac 24 hodín. Na štandardných tendroch sa môžu zúčastňovať všetky zmluvné strany, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti vymedzené v oddiele 2.1. Rýchle tendre sa zvyčajne uskutočňujú v rámci 90 minút. Eurosystém môže vybrať obmedzený počet zmluvných strán, ktoré sa môžu zúčastniť na rýchlom tendri. Pojmom „dvojstranné postupy“ sa označuje akýkoľvek prípad, keď Eurosystém uskutočňuje transakciu s jednou alebo niekoľkými zmluvnými stranami bez použitia postupov pri tendri. Dvojstranné postupy zahŕňajú operácie uskutočňované prostredníctvom búrz cenných papierov alebo trhových sprostredkovateľov.

(6)  Pri priamych obchodoch sa na okruh zmluvných strán a priori nekladú žiadne obmedzenia.

(7)  Harmonizovaný dohľad nad úverovými inštitúciami je založený na smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1).

(8)  Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 4.

(9)  Ú. v. ES L 264, 12.10.1999, s. 21.

(10)  Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 250, 2.10.2003, s. 10.

(12)  Ak je to v prípade výziev na dodatočné vyrovnanie použiteľné.

(13)  Hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie sa vykonávajú v súlade so zverejneným kalendárom tendrov (pozri tiež oddiel 5.1.2), ktorý možno nájsť na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu a tiež na internetových stránkach Eurosystému (pozri dodatok 5).

(14)  Splatnosť hlavných a dlhodobejších refinančných operácií sa môže príležitostne líšiť, okrem iného aj v závislosti od dní pracovného pokoja v jednotlivých členských štátoch.

(15)  Hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie sa vykonávajú v súlade so zverejneným kalendárom tendrov (pozri tiež oddiel 5.1.2), ktorý možno nájsť na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu a tiež na internetových stránkach Eurosystému (pozri dodatok 5).

(16)  Splatnosť hlavných a dlhodobejších refinančných operácií sa môže príležitostne líšiť okrem iného aj v závislosti od dní pracovného pokoja v jednotlivých členských štátoch.

(17)  Termínované vklady sú vedené na účtoch v národných centrálnych bankách, a to aj v prípade, ak by takéto operácie centralizovane vykonávala ECB.

(18)  Prístup k jednodňovej refinančnej operácii majú navyše len zmluvné strany, ktoré majú prístup k účtu vedenému v národnej centrálnej banke, kde môže byť transakcia vyrovnaná, napríklad v jednotnej zdieľanej platforme systému TARGET2.

(19)  Decentralizovaná technická infraštruktúra systému TARGET bola 19. mája 2008 nahradená systémom TARGET2. Systém TARGET2 sa skladá z jednotnej zdieľanej platformy (prostredníctvom ktorej sa všetky platobné príkazy zadávajú a spracúvajú a platby prijímajú po technickej stránke rovnakým spôsobom) a prípadne z vlastných domácich účtovných systémov národných centrálnych bánk.

(20)  V niektorých členských štátoch národná centrálna banka alebo niektorá z jej pobočiek nemusí byť otvorená na účely uskutočňovania operácií menovej politiky počas určitých pracovných dní Eurosystému z dôvodu štátnych alebo regionálnych sviatkov. V takých prípadoch je príslušná národná centrálna banka zodpovedná za to, aby vopred informovala zmluvné strany o opatreniach potrebných na prístup k jednodňovým refinančným operáciám počas dní pracovného pokoja.

(21)  Dni uzávierky systému TARGET2 sa oznamujú na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu a na stránkach Eurosystému (pozri dodatok 5).

(22)  V celom tomto dokumente sa pojem „pracovný deň Eurosystému“ vzťahuje na ktorýkoľvek deň, počas ktorého je ECB a aspoň jedna národná centrálna banka otvorená na účely uskutočňovania operácií menovej politiky Eurosystému.

(23)  Rada guvernérov zvyčajne stanovuje výšku úrokovej sadzby pri hodnotení nastavenia menovej politiky na svojom prvom zasadaní v mesiaci. Jej rozhodnutia zvyčajne vstupujú do platnosti až od začiatku nasledujúceho udržiavacieho obdobia povinných minimálnych rezerv.

(24)  Podmienky v jednotlivých krajinách eurozóny sa môžu líšiť vzhľadom na rozdielnu štruktúru účtov v národných centrálnych bankách.

(25)  V dôsledku rozdielov v štruktúre účtov v národných centrálnych bankách môže ECB národným centrálnym bankám povoliť uplatňovanie prístupových podmienok, ktoré sa od uvádzaných podmienok mierne líšia. Národné centrálne banky poskytnú informácie o každej odchýlke od podmienok opísaných v tomto dokumente.

(26)  Prístup k jednodňovej sterilizačnej operácii majú navyše len zmluvné strany, ktoré majú prístup k účtu vedenému v národnej centrálnej banke, kde môže byť transakcia vyrovnaná, napríklad v jednotnej zdieľanej platforme TARGET2.

(27)  Prístup k jednodňovej refinančnej operácii majú navyše len zmluvné strany, ktoré majú prístup k účtu vedenému v národnej centrálnej banke, kde môže byť transakcia vyrovnaná, napríklad v jednotnej zdieľanej platforme TARGET2.

(28)  V celom tomto dokumente sa pojem „pracovný deň Eurosystému“ vzťahuje na ktorýkoľvek deň, počas ktorého je ECB a aspoň jedna národná centrálna banka otvorená na účely uskutočňovania operácií menovej politiky Eurosystému.

(29)  Rada guvernérov zvyčajne stanovuje výšku úrokovej sadzby pri hodnotení nastavenia menovej politiky na svojom prvom zasadaní v mesiaci. Jej rozhodnutia zvyčajne vstupujú do platnosti až od začiatku nasledujúceho udržiavacieho obdobia povinných minimálnych rezerv.

(30)  V tendroch devízových swapov s pevnou úrokovou sadzbou ECB stanovuje swapové body obchodu a zmluvné strany ponúkajú pevne stanovený objem meny, ktorý chcú pri danej úrokovej sadzbe predať (a spätne odkúpiť), resp. kúpiť (a spätne predať).

(31)  V tendroch devízových swapov s pohyblivou úrokovou sadzbou zmluvné strany ponúkajú pevne stanovený objem meny a kotácie swapových bodov, pri ktorých chcú obchod uzavrieť.

(32)  Kalendár tendrových operácií Eurosystému možno nájsť na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu a tiež na internetových stránkach Eurosystému (pozri dodatok 5).

(33)  V celom tomto dokumente sa pojem „pracovný deň NCB“ vzťahuje na ktorýkoľvek deň, počas ktorého je národná centrálna banka členského štátu otvorená na účely uskutočňovania operácií menovej politiky Eurosystému. Pobočky národnej centrálnej banky v niektorých členských štátoch môžu byť počas pracovného dňa národnej centrálnej banky zatvorené z dôvodov miestneho alebo regionálneho sviatku. V takých prípadoch musí príslušná národná centrálna banka v predstihu informovať zmluvné strany o potrebných krokoch v spojitosti s transakciami s týmito pobočkami.

(34)  Z dôvodu Vianoc sa decembrový obchod zvyčajne uskutoční o týždeň skôr, t. j. predposlednú stredu v mesiaci.

(35)  V devízových swapoch s pevne stanovenou úrokovou sadzbou sa musí uviesť pevne stanovená suma meny, s ktorou je zmluvná strana ochotná obchodovať s Eurosystémom.

(36)  Pri emisii dlhových certifikátov ECB sa ECB môže rozhodnúť, že ponuky majú byť vyjadrené formou ceny, a nie formou úrokovej sadzby. V takom prípade sa ceny musia uvádzať ako percento menovitej hodnoty.

(37)  V devízových swapoch s variabilnou úrokovou sadzbou sa musí uviesť pevne stanovená hodnota meny, s ktorou je zmluvná stana ochotná obchodovať s Eurosystémom, a príslušná úroveň swapového bodu.

(38)  Alebo vyrovnať obchod peňažnými prostriedkami v prípade operácií na stiahnutie likvidity.

(39)  Kotácie swapových bodov sú zoradené vzostupne s prihliadnutím na matematické znamienko kotácie, ktoré závisí od matematického znamienka rozdielu úrokovej sadzby medzi cudzou menou a eurom. Ak je pri splatnosti swapu úroková sadzba cudzej meny vyššia ako zodpovedajúca úroková sadzba pre euro, kotácia swapového bodu je kladná (t. j. euro je kótované voči cudzej mene s prémiou). Ak je úroková miera cudzej meny nižšia ako zodpovedajúca úroková miera pre euro, kotácia swapového bodu je záporná (t. j. euro je kótované voči cudzej mene s diskontom).

(40)  Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností môže tieto operácie uskutočňovať aj samotná ECB.

(41)  Popis štandardov používania akceptovateľných systémov vyrovnania obchodov s cennými papiermi v eurozóne a aktualizovaný zoznam akceptovateľných prepojení medzi týmito systémami je na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu.

(42)  T označuje deň uzavretia obchodu. Deň vyrovnania sa vzťahuje na pracovné dni Eurosystému.

(43)  Ak bežný deň vyrovnania hlavných alebo dlhodobejších refinančných operácií pripadá na deň pracovného pokoja, ECB sa môže rozhodnúť, že použije iný termín vyrovnania s možnosťou vyrovnania v ten istý deň. Dni vyrovnania hlavných a dlhodobejších refinančných operácií sú stanovené vopred v kalendári tendrov Eurosystému (pozri oddiel 5.1.2).

(44)  Na podkladových aktívach sú založené aj priame a reverzné operácie na stiahnutie likvidity na voľnom trhu. V prípade podkladových aktív používaných v reverzných operáciách na stiahnutie likvidity na voľnom trhu sú kritériá akceptovateľnosti totožné s kritériami uplatňovanými na podkladové aktíva používané v reverzných operáciách na poskytnutie likvidity na voľnom trhu. V operáciách na stiahnutie likvidity sa však neuplatňujú oceňovacie zrážky.

(45)  Počas prechodného obdobia do roku 2013, ktoré sa týka jedného z druhov neobchodovateľných aktív – úverových pohľadávok, sa istý počet kritérií akceptovateľnosti a prevádzkových kritérií môže v rámci eurozóny líšiť (pozri oddiel 6.2.2).

(46)  Zoznam je zverejnený a denne aktualizovaný na internetovej stránke ECB http://www.ecb.europa.eu/. Obchodovateľné aktíva vydané nefinančnými spoločnosťami bez ratingového hodnotenia emisie, emitenta alebo ručiteľa od externej inštitúcie hodnotiacej kreditné riziko (ECAI) nie sú zahrnuté do verejného zoznamu akceptovateľných obchodovateľných aktív. Akceptovateľnosť týchto dlhových nástrojov závisí od hodnotenia kreditného rizika zdrojom, ktorý si príslušná zmluvná strana zvolila v súlade s pravidlami ECAF pre úverové pohľadávky, ktoré sú opísané v oddiele 6.3.3.1.

(47)  Dlhopisy s warrantmi alebo podobnými právami nie sú akceptovateľné.

(48)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/EC z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(49)  Táto požiadavka nevylučuje cenné papiere kryté aktívami, ak štruktúra emisie zahŕňa dve spoločnosti zvláštneho účelu a ak je požiadavka na „skutočný predaj“ splnená vo vzťahu k týmto spoločnostiam zvláštneho účelu tak, že dlhové nástroje vydané druhou spoločnosťou zvláštneho účelu sú priamo alebo nepriamo kryté pôvodným spoločným súborom aktív a všetky peňažné toky z aktív vytvárajúcich peňažné toky sa prevedú z jednej spoločnosti zvláštneho účelu do druhej.

(50)  Toto obmedzenie nezahŕňa swapy použité v obchodoch s cennými papiermi krytými aktívami uskutočnených výlučne na účely zabezpečenia.

(51)  Cenné papiere kryté aktívami, ktoré sú na zozname akceptovateľných obchodovateľných aktív s platnosťou od 10. októbra 2010, nemusia spĺňať túto požiadavku a zostávajú akceptovateľné do 9. októbra 2011.

(52)  Cenné papiere kryté aktívami, ktoré sú na zozname akceptovateľných obchodovateľných aktív s platnosťou od 10. októbra 2010, nemusia spĺňať túto požiadavku a zostávajú akceptovateľné do 9. októbra 2011.

(53)  Cenné papiere kryté aktívami, ktoré sú na zozname akceptovateľných obchodovateľných aktív s platnosťou od 10. októbra 2010, nemusia spĺňať túto požiadavku a zostávajú akceptovateľné do 9. októbra 2011.

(54)  Ak majú byť medzinárodné dlhové cenné papiere na doručiteľa v globálnej podobe (global bearer notes) vydané od 1. januára 2007 prostredníctvom medzinárodných centrálnych depozitárov cenných papierov Euroclear Bank v Belgicku a Clearstream Banking Luxembourg akceptovateľné, musia byť vydané vo forme „new global notes“ a uložené u spoločného správcu, ktorým je medzinárodný centrálny depozitár cenných papierov alebo prípadne centrálny depozitár cenných papierov, ktorý spĺňa minimálne štandardy stanovené ECB. Medzinárodné dlhové cenné papiere na doručiteľa v globálnej podobe, ktoré boli vydané vo forme „classical global notes“ pred 1. januárom 2007, a zastupiteľné cenné papiere vydané pod tým istým kódom ISIN k tomuto dátumu alebo po tomto dátume zostávajú akceptovateľné až do splatnosti. Ak majú byť medzinárodné dlhové cenné papiere vydané na meno v globálnej podobe (global registered form) po 30. septembri 2010 prostredníctvom medzinárodných depozitárov cenných papierov Euroclear Bank v Belgicku a Clearstream Banking Luxembourg akceptovateľné, musia byť vydané v súlade s novou štruktúrou úschovy medzinárodných dlhových cenných papierov. Medzinárodné dlhové cenné papiere vydané na meno v globálnej podobe pred týmto dátumom alebo k tomuto dátumu zostávajú akceptovateľné až do ich splatnosti. Medzinárodné dlhové cenné papiere vydané v podobe individuálnych dlhových cenných papierov (individual note form) po 30. septembri 2010 nebudú akceptovateľné. Medzinárodné dlhové cenné papiere vydané v podobe individuálnych dlhových cenných papierov do 30. septembra 2010 vrátane zostávajú akceptovateľné do ich splatnosti.

(55)  Nefinančné spoločnosti sú definované v Európskom systéme účtov 1995 (ESA 95).

(56)  Popis štandardov používania akceptovateľných systémov vyrovnania obchodov s cennými papiermi v eurozóne a aktualizovaný zoznam akceptovateľných prepojení medzi týmito systémami je na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu.

(57)  Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

(58)  Zoznam akceptovaných neregulovaných trhov je uverejnený na internetovej stránke ECB (www.ecb.europa.eu). Aktualizuje sa minimálne raz za rok.

(59)  Eurosystém definuje „bezpečnosť“, „transparentnosť“ a „prístupnosť“ výlučne v zmysle výkonu funkcie riadenia zábezpeky. Cieľom výberu nie je hodnotenie vnútornej kvality jednotlivých trhov. Význam zásad je nasledujúci. Pod bezpečnosťou sa rozumie istota v súvislosti s transakciami, najmä istota vo vzťahu k ich platnosti a vymáhateľnosti. Pod transparentnosťou sa rozumie neobmedzený prístup k informáciám o procedurálnych a prevádzkových pravidlách trhu, o finančných vlastnostiach aktív, mechanizme tvorby cien a relevantných cenách a množstvách (kótované ceny, úrokové sadzby, objemy obchodovania, zostatky atď.). Prístupnosť sa týka možnosti Eurosystému byť účastníkom trhu a mať k nemu prístup. Trh je prístupný na účely riadenia zábezpeky, ak jeho procedurálne a prevádzkové pravidlá umožňujú Eurosystému podľa potreby získavať informácie a vykonávať transakcie.

(60)  Krajinami G10, ktoré nepatria do EHP, sú v súčasnosti Spojené štáty, Kanada, Japonsko a Švajčiarsko.

(61)  Obchodovateľné aktíva vydané pred 1. januárom 2007 subjektom, ktorý nemá sídlo v EHP ani v krajine G10 nepatriacej do EHP, avšak zaručené subjektom so sídlom v EHP, zostávajú akceptovateľné do 31. decembra 2011 za predpokladu, že spĺňajú ostatné kritériá akceptovateľnosti a požiadavky týkajúce sa záruk vymedzené v oddiele 6.3.2; po tomto dátume sa stávajú neakceptovateľnými.

(62)  V eurách alebo v národných denomináciách eura.

(63)  Od roku 2007 do roku 2013 sa na úverové pohľadávky uplatňuje prechodný režim, v rámci ktorého si každá NCB môže, s výnimkou cezhraničného režimu, zvoliť minimálnu výšku úverových pohľadávok akceptovateľných ako zábezpeka a rozhodnúť o prípadnom manipulačnom poplatku. V priebehu roka 2013 sa začne plne uplatňovať jednotný režim.

(64)  Úverové pohľadávky sa nazývajú aj bankovými úvermi. Schuldscheindarlehen a holandské registrované pohľadávky súkromného sektora voči verejnému sektoru alebo iným akceptovateľným dlžníkom, ktoré sú kryté štátnou zárukou (napríklad pohľadávky stavebných sporiteľní), sa považujú za rovnocenné s úverovými pohľadávkami.

(65)  Podľa ESA 95.

(66)  V eurách alebo v národných denomináciách eura.

(67)  V tejto skupine aktív sú v súčasnosti iba írske vlastné zmenky kryté hypotékou.

(68)  V eurách alebo v národných denomináciách eura.

(69)  Ak zmluvná strana používa aktíva, ktoré sú v dôsledku totožnosti s emitentom/dlžníkom/ručiteľom alebo existencie úzkych väzieb nevhodné na zabezpečenie nesplateného úveru, je povinná túto skutočnosť ihneď oznámiť príslušnej národnej centrálnej banke. Pri najbližšom oceňovaní sa takýmto aktívam priradí nulová hodnota a môže sa vydať výzva na dodatočné vyrovnanie (pozri tiež dodatok 6). Okrem toho je zmluvná strana povinná takéto aktívum v najskoršom možnom termíne stiahnuť.

(70)  Viac informácií je v oddiele 6.2.1.

(71)  Viac informácií je v oddiele 6.2.2.

(72)  Štandardy na hodnotenie kreditného rizika obchodovateľných dlhových nástrojov bez ratingu emitovaných nefinančnými spoločnosťami alebo takých, za ktoré tieto spoločnosti ručia, sa určuje na základe zdroja hodnotenia kreditného rizika, ktorý určí príslušná zmluvná strana podľa pravidiel ECAF pre úverové pohľadávky uvedených v oddiele 6.3.3. V prípade takýchto obchodovateľných dlhových nástrojov boli zmenené a doplnené nasledujúce kritériá akceptovateľnosti obchodovateľných aktív: sídlo emitenta/ručiteľa: eurozóna; miesto emisie: eurozóna.

(73)  Harmonizovaná ratingová stupnica Eurosystému je uverejnená na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu. Stupeň kreditnej kvality 3 znamená minimálny dlhodobý rating „BBB-“ od spoločnosti Fitch alebo Standard & Poor’s alebo „Baa3“ od spoločnosti Moody’s alebo „BBB“ od spoločnosti DBRS.

(74)  Smernica o kapitálových požiadavkách pozostáva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201).

(75)  Pod „tri A” sa rozumie dlhodobý rating „AAA“ od spoločnosti Fitch, Standard & Poor’s alebo DBRS alebo „Aaa“ od spoločnosti Moody’s alebo, ak tento nie je k dispozícii, krátkodobý rating „F1+“ od spoločnosti Fitch alebo „A-1+“ od spoločnosti Standard & Poor’s alebo „R-1H“ od spoločnosti DBRS.

(76)  Jedno A znamená minimálny dlhodobý rating „A-“ od spoločnosti Fitch alebo Standard & Poor’s alebo „A3“ od spoločnosti Moody’s alebo „AL“ od spoločnosti DBRS.

(77)  Ak sú pre toho istého emitenta/dlžníka alebo ručiteľa k dispozícii viaceré a prípadne protichodné hodnotenia zo strany ECAI, platí pravidlo prvého najlepšieho hodnotenia (t. j. najlepšieho hodnotenia kreditného rizika zo strany ECAI).

(78)  Vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika v prípade krytých bankových dlhopisov vydaných od 1. januára 2008 sa hodnotia na základe vyššie uvedených kritérií. Pri krytých bankových dlhopisoch vydaných pred 1. januárom 2008 platí, že vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika spĺňajú, ak sú plne v súlade s kritériami stanovenými v článku 52 ods. 4 smernice PKIPCP.

(79)  Tieto informácie sú k dispozícii na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu.

(80)  Pokiaľ ide o druhé hodnotenie zo strany ECAI, hodnotenie kreditného rizika pri emisii sa týka hodnotenia kreditného rizika v čase prvej emisie alebo uverejnenia zo strany ECAI.

(81)  Národná centrálna banka, ktorá nahlasuje aktívum, je spravidla národná centrálna banka krajiny, v ktorej bude toto aktívum prijaté na obchodovanie/v ktorej sa s ním bude obchodovať na akceptovateľnom trhu. Ak je aktívum prijaté na obchodovanie alebo sa s ním obchoduje na viacerých trhoch, prípadné otázky je potrebné adresovať ECB na adresu Eligible-Assets. hotline@ ecb.europa.eu.

(82)  Zoznam subjektov zaradených do uvedených troch kategórií, ako aj kritériá klasifikácie emitentov, dlžníkov alebo ručiteľov do týchto troch kategórií by mali byť uvedené spolu s odkazmi na príslušné internetové stránky národných orgánov dohľadu na internetovej stránke Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA): www.eba.europa.eu.

(83)  Nefinančné spoločnosti sú vymedzené v Európskom systéme účtov 1995 (ESA 95).

(84)  Informácie o stupňoch kreditného rizika sú uvedené na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu.

(85)  V prípade obchodovateľných aktív vydaných nefinančnými spoločnosťami, ktoré nemajú rating od akceptovanej ECAI, sa táto požiadavka týka hodnotenia kreditného rizika emitentov.

(86)  Ak sú pre toho istého emitenta/dlžníka alebo ručiteľa k dispozícii viaceré a prípadne protichodné hodnotenia ECAI, platí pravidlo prvého najlepšieho hodnotenia (t. j. najlepšieho hodnotenia kreditného rizika zo strany ECAI).

(87)  Zoznam subjektov zaradených do uvedených troch kategórií, ako aj kritériá klasifikácie emitentov, dlžníkov alebo ručiteľov do týchto troch kategórií by mali byť uvedené spolu s odkazmi na príslušné internetové stránky národných orgánov dohľadu na internetovej stránke Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA): www.eba.europa.eu.

(88)  Ak si zmluvná strana zvolila ECAI za zdroj hodnotenia kreditného rizika, môže používať prvé pravidlo: ak sú pre toho istého emitenta/dlžníka alebo ručiteľa k dispozícii viaceré a prípadne protichodné hodnotenia ECAI, platí najlepšie hodnotenie kreditného rizika zo strany ECAI.

(89)  Pri špecifických systémoch hodnotenia kreditného rizika sa minimálny limit kreditnej kvality môže upraviť na základe procesu monitorovania výsledkov (pozri oddiel 6.3.5).

(90)  Podľa harmonizovanej ratingovej stupnici Eurosystému uverejnenej na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu.

(91)  Eurosystém tieto informácie zverejňuje len v súvislosti so svojimi úverovými operáciami a nenesie žiadnu zodpovednosť za svoje hodnotenie akceptovaných systémov hodnotenia kreditného rizika.

(92)  ECAI sa na finančných trhoch bežne označujú ako ratingové agentúry.

(93)  V prípade potreby by uvedené dokumenty mali byť preložené do úradného jazyka domácej národnej centrálnej banky.

(94)  Kritériá akceptovateľnosti sú uvedené na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu.

(95)  Zmluvná strana musí poskytovateľa RT bezodkladne informovať o každom úverovom prípade, ktorý môže poukazovať na zhoršenie úverovej bonity.

(96)  PD(i,t) označuje pravdepodobnosť zlyhania, ktorú systém hodnotenia kreditného rizika priradil dlžníkovi i v čase t.

(97)  V dôsledku odlišností v prevádzkových postupoch jednotlivých členských štátov môžu byť v opatreniach na kontrolu rizika určité rozdiely. Napríklad v súvislosti s postupmi pri doručovaní podkladových aktív zmluvnými stranami do národných centrálnych bánk (vo forme súboru zábezpek založených v národnej centrálnej banke alebo dohôd o spätnom odkúpení založených na jednotlivých aktívach špecifikovaných pre každú transakciu) sa môžu vyskytnúť menšie rozdiely v časovom rozvrhu oceňovania a v iných prevádzkových charakteristikách rámca kontroly rizika. V prípade neobchodovateľných aktív sa okrem toho môže líšiť presnosť technických postupov pri oceňovaní, čo sa odráža v celkovej úrovni oceňovacích zrážok (pozri oddiel 6.4.3).

(98)  Výšky oceňovacích zrážok uplatňované na dlhové nástroje s kupónom s pevnou úrokovou sadzbou platia aj pre dlhové nástroje, ktorých kupón je viazaný na zmenu ratingu samotného emitenta alebo na dlhopisy viazané na infláciu.

(99)  Kategória likvidity sa vo všeobecnosti určuje podľa klasifikácie emitenta. Všetky cenné papiere kryté aktívami sa zaraďujú do kategórie V bez ohľadu na klasifikáciu emitenta. Kryté bankové dlhopisy typu Jumbo sa zaraďujú do kategórie II, kým tradičné kryté bankové dlhopisy a iné dlhové nástroje emitované úverovými inštitúciami sa zaraďujú do kategórií III a IV.

(100)  Dlhové certifikáty emitované ECB a dlhové nástroje emitované národnými centrálnymi bankami pred prijatím eura v príslušných členských štátoch sa zaraďujú do kategórie likvidity I.

(101)  Iba nástroje s hodnotou emisie najmenej 1 mld. EUR, ktorých predajnú a kúpnu cenu pravidelne kótujú najmenej traja tvorcovia trhu, patria do triedy aktív kryté bankové dlhopisy typu Jumbo.

(102)  Do kategórie likvidity II sa zaraďujú iba obchodovateľné aktíva emitované emitentmi, ktorých ako agentúry označila ECB. Obchodovateľné aktíva vydané inými agentúrami sa zaraďujú do kategórie likvidity III alebo IV v závislosti od typu emitenta a typu aktíva.

(103)  Kryté bankové dlhopisy iné ako tie, ktoré sú vydané v súlade s PKIPCP, vrátane štruktúrovaných krytých bankových dlhopisov a krytých bankových dlhopisov vydaných viacerými emitentmi patria do kategórie likvidity III.

(104)  Výplata kupónu sa považuje za platbu s pohyblivou sadzbou, ak je kupón viazaný na referenčnú úrokovú sadzbu a ak obdobie opätovného nastavenia zodpovedajúce tomuto kupónu netrvá dlhšie ako jeden rok. Výplaty kupónov, ktorých obdobie opätovného nastavenia je dlhšie ako jeden rok, sa považujú za platby s pevnou úrokovou sadzbou, pričom príslušná splatnosť pre zrážku je zostatková splatnosť dlhového nástroja.

(105)  Na jednotlivé cenné papiere kryté aktívami, kryté bankové dlhopisy (kryté bankové dlhopisy typu Jumbo, tradičné kryté bankové dlhopisy alebo iné kryté bankové dlhopisy) a nekryté bankové dlhopisy, ktoré sa teoreticky oceňujú v súlade s oddielom 6.5, sa uplatňuje dodatočná oceňovacia zrážka. Táto zrážka sa uplatňuje priamo na úrovni teoretického ocenenia jednotlivého dlhového nástroja v podobe zníženia ocenenia vo výške 5 %.

(106)  Rating podľa harmonizovanej ratingovej stupnici Eurosystému uverejnenej na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu.

(107)  Ak sa dlhový nástroj v čase jeho vyradenia zo zoznamu akceptovateľných obchodovateľných aktív používa v úverovej operácii Eurosystému, musí sa odstrániť čo najskôr.

(108)  Oceňovacie zrážky uplatňované na úverové pohľadávky s pevnou úrokovou platbou sa uplatňujú aj v prípade úverových pohľadávok, ktorých úrokové platby sa viažu na mieru inflácie.

(109)  Národné centrálne banky sa môžu rozhodnúť, že v reverzných transakciách nebudú ako podkladové aktíva akceptovať dlhové nástroje s príjmovým tokom (napr. výplatou kupónu), ktorý spadá do obdobia do dňa splatnosti operácie menovej politiky (pozri oddiel 6.2.3).

(110)  Podrobné informácie sú uvedené v publikácii „Correspondent central banking model (CCBM) procedure for Eurosystem counterparties“, ktorá je k dispozícii na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu.

(111)  Akceptovateľné aktíva sa môžu používať prostredníctvom účtu centrálnej banky v systéme vyrovnania obchodov s cennými papiermi umiestnenom v krajine, ktorá nie je domácou krajinou predmetnej centrálnej banky, ak použitie takéhoto účtu schválil Eurosystém. Od roku 1999 je De Nederlandsche Bank oprávnená používať svoj účet v Euroclear Bank (Belgicko) na vyrovnanie zabezpečovacích transakcií s eurobondami emitovanými v rámci tohto medzinárodného centrálneho depozitára cenných papierov. Od augusta 2000 má povolenie na otvorenie takéhoto účtu v Euroclear aj Central Bank of Ireland. Tento účet sa môže používať pre všetky akceptovateľné aktíva vedené v systéme Euroclear, t. j. vrátane akceptovateľných aktív prevedených do systému Euroclear prostredníctvom akceptovateľných prepojení.

(112)  Podrobné informácie sú uvedené v publikácii „Correspondent central banking model (CCBM) procedure for Eurosystem counterparties“, ktorá je k dispozícii na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu.

(113)  Podrobné informácie sú uvedené v publikácii „Correspondent central banking model (CCBM) procedure for Eurosystem counterparties“, ktorá je k dispozícii na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu.

(114)  Prepojenie medzi dvoma systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi tvorí súbor postupov a dohôd na cezhraničný prevod cenných papierov v zaknihovanej podobe. Prepojenie má podobu súhrnného účtu (omnibus account), ktorý si otvorí jeden systém vyrovnania obchodov s cennými papiermi (systém investora) v druhom systéme vyrovnania obchodov s cennými papiermi (systéme emitenta). Pri priamom prepojení medzi týmito dvoma systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi nevystupuje žiadny sprostredkovateľ. Na cezhraničné prevody cenných papierov do Eurosystému sa môžu použiť aj nepriame prepojenia medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi. Nepriamym prepojením je zmluvná alebo technická dohoda, ktorá dvom systémom vyrovnania obchodov s cennými papiermi, ktoré nie sú navzájom priamo prepojené, umožňuje vymieňať si alebo prevádzať cenné papiere prostredníctvom tretieho systému vyrovnania obchodov s cennými papiermi, ktorý vystupuje ako sprostredkovateľ.

(115)  Aktuálny zoznam akceptovaných prepojení je uvedený na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu.

(116)  Pozri publikáciu Standards for the use of EU securities settlement systems in ESCB credit operations (Štandardy na používanie systémov vyrovnania obchodov s cennými papiermi EÚ v úverových operáciách ESCB), Európsky menový inštitút, január 1998, ktorá je k dispozícii na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu.

(117)  Obsah tejto kapitoly slúži len na informačné účely.

(118)  Zoznamy sú dostupné na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu.

(119)  Rámec výkazníctva na účely menovej a bankovej štatistiky ECB je uvedený v dodatku 4.

(120)  Nariadenie ECB/2003/9. Ďalšie informácie týkajúce sa štandardizovaného odpočtu sú na internetovej stránke ECB (www.ecb.europa.eu) a na internetových stránkach Eurosystému (pozri dodatok 5).

(121)  Pre inštitúcie, ktoré majú povolené vykazovať štatistické údaje ako skupina na agregovanom základe podľa ustanovení rámca vykazovania pre peňažnú a bankovú štatistiku ECB (pozri dodatok 4), platí, že skupine ako celku sa poskytne len jedna takáto odpočítateľná položka, pokiaľ inštitúcie neposkytujú údaje o základni na výpočet povinných minimálnych rezerv a o stave rezerv dostatočne podrobne na to, aby si Eurosystém mohol overiť ich presnosť a kvalitu a stanoviť príslušnú výšku povinných minimálnych rezerv každej jednotlivej inštitúcie zaradenej do skupiny.

(122)  Nariadenie Európskej centrálnej banky (ES) č. 25/2009 z 19. decembra 2008 o bilancii sektora peňažných finančných inštitúcií (ECB/2008/32) (Ú. v. EÚ L 15, 20.1.2009, s. 14) výslovne vyžaduje vykazovanie záväzkov z vkladov v nominálnej hodnote. Nominálnou hodnotou sa rozumie výška istiny, ktorú je dlžník zmluvne zaviazaný splatiť veriteľovi. Táto zmena a doplnenie boli potrebné, pretože smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1) sa zmenila a doplnila tak, aby sa niektoré finančné nástroje mohli oceňovať v objektívnej hodnote.

(123)  Kalendár sa zvyčajne oznamuje v tlačovej správe ECB, ktorá je na internetovej stránke ECB (www.ecb.europa.eu). Okrem toho sa uverejňuje v úradnom vestníku a na internetových stránkach Eurosystému (pozri dodatok 5).

(124)  Ak inštitúcia nemá ústredie v členskom štáte, v ktorom je zriadená, musí určiť hlavnú pobočku, ktorá bude zodpovedná za splnenie agregovaných požiadaviek na povinné minimálne rezervy všetkých organizačných zložiek tejto inštitúcie v príslušnom členskom štáte.

(125)  Takéto kritériá boli uverejnené formou oznámenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev pod názvom „Notice of the European Central Bank on the imposition of sanctions for breaches of the obligation to hold minimum reserves“ („Oznámenie Európskej centrálnej banky o ukladaní sankcií za porušenie povinnosti udržiavať minimálne rezervy“) (Ú. v. ES C 39, 11.2.2000, s. 3).

Dodatok 1

PRÍKLADY OPERÁCIÍ A POSTUPOV MENOVEJ POLITIKY

Zoznam príkladov

Príklad 1

Reverzný obchod na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pevnou úrokovou sadzbou

Príklad 2

Reverzný obchod na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou

Príklad 3

Emisia dlhových certifikátov ECB prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou

Príklad 4

Devízový swap na stiahnutie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou

Príklad 5

Devízový swap na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou

Príklad 6

Opatrenia na kontrolu rizika

PRÍKLAD 1

Reverzný obchod na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pevnou úrokovou sadzbou

ECB sa rozhodne dodať trhu likviditu prostredníctvom reverzného obchodu organizovaného formou tendra s pevnou úrokovou sadzbou.

Tri zmluvné strany predložia tieto ponuky:

(v mil. EUR)

Zmluvná strana

Ponuka

Banka 1

30

Banka 2

40

Banka 3

70

Spolu

140

ECB sa rozhodne prideliť spolu 105 mil. EUR.

Percento pridelenia je:

Formula

Zmluvným stranám sa pridelí:

(v mil. EUR)

Zmluvná strana

Ponuka

Pridelený objem

Banka 1

30

22,5

Banka 2

40

30,0

Banka 3

70

52,5

Spolu

140

105,0

PRÍKLAD 2

Reverzný obchod na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou

ECB sa rozhodne dodať trhu likviditu prostredníctvom reverzného obchodu na základe tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou.

Tri zmluvné strany predložia tieto ponuky:

Úroková sadzba (%)

Objem (v mil. EUR)

Banka 1

Banka 2

Banka 3

Ponuky spolu

Kumulatívne ponuky

3,15

 

 

 

0

0

3,10

 

5

5

10

10

3,09

 

5

5

10

20

3,08

 

5

5

10

30

3,07

5

5

10

20

50

3,06

5

10

15

30

80

3,05

10

10

15

35

115

3,04

5

5

5

15

130

3,03

5

 

10

15

145

Spolu

30

45

70

145

 

ECB sa rozhodne prideliť 94 mil. EUR, čo znamená, že hraničná úroková sadzba bude 3,05 %.

Všetky ponuky nad 3,05 % (pre kumulatívny objem 80 mil. EUR) sa uspokoja v plnom rozsahu. Percento pridelenia pri úrokovej sadzbe 3,05 % bude:

Formula

Napríklad banke 1 sa za hraničnú úrokovú sadzbu pridelí:

0,4 × 10 = 4

Celkový objem pridelený banke 1 je:

5 + 5 + 4 = 14

Výsledky pridelenia možno zhrnúť takto:

(v mil. EUR)

Zmluvné strany

Objem

Banka 1

Banka 2

Banka 3

Spolu

Ponuky spolu

30,0

45,0

70,0

145

Celkový pridelený objem

14,0

34,0

46,0

94

Ak sa prideľovanie uskutočňuje prostredníctvom aukcie s jednotnou úrokovou sadzbou (holandská aukcia), úroková sadzba pre všetky úspešné zmluvné strany bude 3,05 %.

Ak sa prideľovanie uskutočňuje prostredníctvom aukcie s viacerými úrokovými sadzbami (americká aukcia), na objemy prideľované zmluvným stranám sa jednotná úroková sadzba neuplatňuje; napríklad banka 1 dostane 5 mil. EUR pri 3,07 %, 5 mil. EUR pri 3,06 % a 4 mil. EUR pri 3,05 %.

PRÍKLAD 3

Emisia dlhových certifikátov ECB prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou

ECB sa rozhodne stiahnuť likviditu z trhu emisiou dlhových cenných papierov prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou.

Tri zmluvné strany predložia tieto ponuky:

Úroková sadzba (%)

Objem (v mil. EUR)

Banka 1

Banka 2

Banka 3

Ponuky spolu

Kumulatívne ponuky

3,00

 

 

 

0

0

3,01

5

 

5

10

10

3,02

5

5

5

15

25

3,03

5

5

5

15

40

3,04

10

5

10

25

65

3,05

20

40

10

70

135

3,06

5

10

10

25

160

3,08

5

 

10

15

175

3,10

 

5

 

5

180

Spolu

55

70

55

180

 

ECB sa rozhodne prideliť 124,5 mil. EUR, čo znamená, že hraničná úroková sadzba je 3,05 %.

Všetky ponuky pod 3,05 % (pre kumulatívny objem 65 mil. EUR) sa uspokoja v plnom rozsahu. Pridelenie pri úrokovej sadzbe 3,05 % bude:

Formula

Napríklad banke 1 sa pri hraničnej úrokovej sadzbe pridelí:

0,85 × 20 = 17

Celkový objem pridelený banke 1 bude:

5 + 5 + 5 + 10 + 17 = 42

Výsledky pridelenia možno zhrnúť takto:

(v mil. EUR)

Zmluvné strany

Objem

Banka 1

Banka 2

Banka 3

Spolu

Ponuky spolu

55,0

70,0

55,0

180,0

Celkový pridelený objem

42,0

49,0

33,5

124,5

PRÍKLAD 4

Devízový swap na stiahnutie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou

ECB sa rozhodne stiahnuť likviditu z trhu uskutočnením devízového swapu na kurz EUR/USD prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou. (Poznámka: Euro je v tomto prípade obchodované s prémiou.)

Tri zmluvné strany predložia tieto ponuky:

Swapové body

(× 10 000)

Objem (v mil. EUR)

Banka 1

Banka 2

Banka 3

Ponuky spolu

Kumulatívne ponuky

6,84

 

 

 

0

0

6,80

5

 

5

10

10

6,76

5

5

5

15

25

6,71

5

5

5

15

40

6,67

10

10

5

25

65

6,63

25

35

40

100

165

6,58

10

20

10

40

205

6,54

5

10

10

25

230

6,49

 

5

 

5

235

Spolu

65

90

80

235

 

ECB sa rozhodne prideliť 158 mil. EUR, čo znamená hraničnú hodnotu 6,63 swapového bodu. Všetky ponuky nad 6,63 (pre kumulatívny objem 65 mil. EUR) sa uspokoja v plnom rozsahu. Percento pridelenia pri hranici 6,63 swapového bodu bude:

Formula

Napríklad pri hraničnej hodnote swapového bodu sa banke 1 pridelí:

0,93 × 25 = 23,25

Celkový objem pridelený banke 1 bude:

5 + 5 + 5 + 10 + 23,25 = 48,25

Výsledky pridelenia možno zhrnúť takto:

(v mil. EUR)

Zmluvné strany

Objem

Banka 1

Banka 2

Banka 3

Spolu

Ponuky spolu

65,0

90,0

80,0

235,0

Celkový pridelený objem

48,25

52,55

57,20

158,0

ECB pre túto operáciu stanoví spotový výmenný kurz EUR/USD na 1,1300.

Ak sa prideľovanie uskutočňuje na základe (holandskej) aukcie s jednotnou sadzbou, Eurosystém ku dňu začatia obchodu kúpi 158 000 000 EUR a predá 178 540 000 USD. V deň splatnosti obchodu Eurosystém predá 158 000 000 EUR a kúpi 178 644 754 USD (forwardový výmenný kurz predstavuje 1,130663 = 1,1300 + 0,000663).

Ak sa prideľovanie uskutočňuje na základe (americkej) aukcie s viacerými úrokovými sadzbami, Eurosystém vymení objemy eur a amerických dolárov, tak ako to zobrazuje tabuľka:

Spotová transakcia

Forwardová transakcia

Výmenný kurz

Nákup EUR

Predaj USD

Výmenný kurz

Predaj EUR

Nákup USD

1,1300

 

 

1,130684

 

 

1,1300

10 000 000

11 300 000

1,130680

10 000 000

11 306 800

1,1300

15 000 000

16 950 000

1,130676

15 000 000

16 960 140

1,1300

15 000 000

16 950 000

1,130671

15 000 000

16 960 065

1,1300

25 000 000

28 250 000

1,130667

25 000 000

28 266 675

1,1300

93 000 000

105 090 000

1,130663

93 000 000

105 151 659

1,1300

 

 

1,130658

 

 

1,1300

 

 

1,130654

 

 

1,1300

 

 

1,130649

 

 

Spolu

158 000 000

178 540 000

 

158 000 000

178 645 339

PRÍKLAD 5

Devízový swap na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou

ECB sa rozhodne dodať na trh likviditu uskutočnením devízového swapu na kurz EUR/USD formou tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou. (Poznámka: Euro je v tomto prípade obchodované s prémiou.)

Tri zmluvné strany predložia tieto ponuky:

Swapové body

(× 10 000)

Objem (v mil. EUR)

Banka 1

Banka 2

Banka 3

Ponuky spolu

Kumulatívne ponuky

6,23

 

 

 

 

 

6,27

5

 

5

10

10

6,32

5

 

5

10

20

6,36

10

5

5

20

40

6,41

10

10

20

40

80

6,45

20

40

20

80

160

6,49

5

20

10

35

195

6,54

5

5

10

20

215

6,58

 

5

 

5

220

Spolu

60

85

75

220

 

ECB sa rozhodne prideliť 197 mil. EUR, čo znamená hraničnú hodnotu 6,54 swapového bodu. Všetky ponuky pod 6,54 (pre kumulatívny objem 195 mil. EUR) sa uspokoja v plnom rozsahu. Percento pridelenia pri hraničnej hodnote 6,54 swapového bodu bude:

Formula

Napríklad banke 1 sa pri hraničnej hodnote swapového bodu pridelí:

0,10 × 5 = 0,5

Celkový objem pridelený banke 1 bude:

5 + 5 + 10 + 10 + 20 + 5 + 0,5 = 55,5

Výsledky pridelenia možno zhrnúť takto:

(v mil. EUR)

Zmluvné strany

Objem

Banka 1

Banka 2

Banka 3

Spolu

Ponuky spolu

60,0

85,0

75,0

220

Celkový pridelený objem

55,5

75,5

66,0

197

ECB stanoví pre operáciu spotový výmenný kurz EUR/USD na 1,1300.

Ak sa prideľovanie uskutočňuje na základe (holandskej) aukcie s jednotnou sadzbou, Eurosystém ku dňu začatia operácie predá 197 000 000 EUR a kúpi 222 610 000 USD. V deň splatnosti operácie Eurosystém kúpi 197 000 000 EUR a predá 222 738 838 USD (forwardový výmenný kurz predstavuje 1,130654 = 1,1300 + 0,000654).

Ak sa prideľovanie uskutočňuje na základe (americkej) aukcie s viacerými sadzbami, Eurosystém vymení objemy eur a amerických dolárov tak, ako to zobrazuje tabuľka:

Spotová transakcia

Forwardová transakcia

Výmenný kurz

Predaj EUR

Nákup USD

Výmenný kurz

Nákup EUR

Predaj USD

1,1300

 

 

1,130623

 

 

1,1300

10 000 000

11 300 000

1,130627

10 000 000

11 306 270

1,1300

10 000 000

11 300 000

1,130632

10 000 000

11 306 320

1,1300

20 000 000

22 600 000

1,130636

20 000 000

22 612 720

1,1300

40 000 000

45 200 000

1,130641

40 000 000

45 225 640

1,1300

80 000 000

90 400 000

1,130645

80 000 000

90 451 600

1,1300

35 000 000

39 550 000

1,130649

35 000 000

39 572 715

1,1300

2 000 000

2 260 000

1,130654

2 000 000

2 261 308

1,1300

 

 

1,130658

 

 

Spolu

197 000 000

222 610 000

 

197 000 000

222 736 573

PRÍKLAD 6

Opatrenia na kontrolu rizika

Príklad ilustruje rámec kontroly rizika uplatňovaný na podkladové aktíva používané v operáciách Eurosystému na dodanie likvidity (1). Vychádza z predpokladu, že zmluvná strana sa zúčastňuje na týchto operáciách menovej politiky Eurosystému:

a)

hlavná refinančná operácia, začínajúca sa 28. júla 2004 a končiaca sa 4. augusta 2004, v ktorej je zmluvnej strane pridelených 50 mil. EUR pri úrokovej sadzbe 4,24 %;

b)

dlhodobejšia refinančná operácia, začínajúca sa 29. júla 2004 a končiaca sa 21. októbra 2004, v ktorej je zmluvnej strane pridelených 45 mil. EUR pri úrokovej sadzbe 4,56 %;

c)

hlavná refinančná operácia, začínajúca sa 4. augusta 2004 a končiaca sa 11. augusta 2004, v ktorej je zmluvnej strane pridelených 35 mil. EUR pri úrokovej sadzbe 4,26 %.

Vlastnosti obchodovateľných podkladových aktív, ktoré zmluvná strana použila na krytie týchto obchodov, sú v tabuľke 1:

Tabuľka 1

Obchodovateľné podkladové aktíva použité v obchodoch

Vlastnosti

Názov

Trieda aktív

Dátum splatnosti

Vymedzenie kupónu

Frekvencia kupónu

Zostatková splatnosť

Oceňovacia zrážka

Aktívum A

krytý bankový dlhopis typu Jumbo

30.8.2008

pevná sadzba

6 mesiacov

4 roky

3,50 %

Aktívum B

dlhopis ústrednej štátnej správy

19.11.2008

pohyblivá sadzba

12 mesiacov

4 roky

0,50 %

Aktívum C

podnikový dlhopis

12.5.2015

nulový kupón

 

> 10 rokov

15,00 %

Ceny v % (vrátane alikvotného úroku)  (2)

28.7.2004

29.7.2004

30.7.2004

2.8.2004

3.8.2004

4.8.2004

5.8.2004

102,63

101,98

100,55

101,03

100,76

101,02

101,24

 

98,35

97,95

98,15

98,56

98,73

98,57

 

 

 

 

 

55,01

54,87

SYSTÉM REZERVÁCIE (EARMARKING)

V tomto prípade sa predpokladá, že obchody sa vykonávajú v národnej centrálnej banke pomocou systému, v ktorom sú podkladové aktíva rezervované pre každý obchod. V systémoch rezervácie sa oceňovanie podkladových aktív uskutočňuje denne. Spôsob kontroly rizika možno opísať takto (pozri tiež v tabuľku 2):

1.

Dňa 28. júla 2004 zmluvná strana uzavrie s národnou centrálnou bankou dohodu o spätnom odkúpení, v ktorej centrálna banka nakúpi aktíva A za 50,6 mil. EUR. Aktívum A je krytý bankový dlhopis typu Jumbo s pevným kupónom so splatnosťou 30. augusta 2008. Má teda zostatkovú splatnosť štyri roky, preto si vyžaduje oceňovaciu zrážku vo výške 3,5 %. Trhová cena aktíva A na jeho referenčnom trhu je v ten deň 102,63 %, v čom je zahrnutý aj alikvotný úrok z kupónu. Od zmluvnej strany sa vyžaduje, aby dodala aktíva A v objeme, ktorý po odpočítaní oceňovacej zrážky 3,5 % presahuje pridelený objem 50 mil. EUR. Zmluvná strana preto dodá aktívum A v menovitej hodnote 50,6 mil. EUR, ktorého upravená trhová hodnota v ten deň predstavuje 50 113 203 EUR.

2.

Dňa 29. júla 2004 zmluvná strana uzavrie s národnou centrálnou bankou dohodu o spätnom odkúpení, v ktorej centrálna banka nakúpi aktíva A za 21 mil. EUR (trhová cena 101,98 %, oceňovacia zrážka 3,5 %) a aktíva B za 25 mil. EUR (trhová cena 98,35 %). Aktívum B je dlhopis ústrednej štátnej správy s kupónom určeným pohyblivou úrokovou sadzbou, na ktorý sa uplatňuje oceňovacia zrážka 0,5 %. Upravená trhová hodnota aktíva A a aktíva B v ten deň predstavuje 45 130 810 EUR, to znamená, že presahuje požadovanú sumu 45 000 000 EUR.

Dňa 29. júla 2004 sú podkladové aktíva hlavnej refinančnej operácie začatej 28. júla 2004 precenené. Pri trhovej cene 101,98 % je trhová cena aktíva A upravená oceňovacou zrážkou ešte vždy v medziach dolnej a hornej hraničnej úrovne. Pôvodne poskytnutá zábezpeka sa teda považuje za dostatočnú na zabezpečenie prideleného pôvodného objemu likvidity, ako aj alikvotného úroku vo výške 5 889 EUR.

3.

Dňa 30. júla 2004 sa podkladové aktíva precenia: trhová cena aktíva A bude 100,55 % a aktíva B 97,95 %. Alikvotný úrok je 11 778 EUR z hlavnej refinančnej operácie začatej 28. júla 2004 a 5 700 EUR z dlhodobejšej refinančnej operácie začatej 29. júla 2004. V dôsledku toho upravená trhová cena aktíva A v prvej transakcii klesne nielen pod sumu obchodu, ktorá sa má zabezpečiť (dodaná likvidita plus alikvotný úrok), o 914 218 EUR, ale aj pod dolnú hraničnú úroveň 49 761 719 EUR. Zmluvná strana dodá aktívum A v menovitej hodnote 950 000 EUR, čo po odpočítaní 3,5 % oceňovacej zrážky z trhovej ceny 100,55 % obnoví dostatočné zabezpečenie (3).

Výzva na dodatočné vyrovnanie sa vyžaduje aj v druhom obchode, pretože upravená trhová cena podkladových aktív použitých v obchode (44 741 520 EUR) je pod dolnou hraničnou úrovňou (44 780 672 EUR). Zmluvná strana preto dodá aktívum B v hodnote 270 000 EUR s upravenou trhovou hodnotou 263 143 EUR.

4.

V dňoch 2. a 3. augusta 2004 dôjde k preceneniu podkladových aktív, z ktorého nevyplýva potreba výzvy na dodatočné vyrovnanie pre obchody uzavreté 28. a 29. júla 2004.

5.

Dňa 4. augusta 2004 zmluvná strana splatí likviditu dodanú v rámci hlavnej refinančnej operácie začatej 28. júla 2004 vrátane alikvotného úroku 41 222 EUR. Národná centrálna banka vráti aktívum A v menovitej hodnote 51 550 000 EUR.

V ten istý deň zmluvná strana uzavrie s národnou centrálnou bankou novú dohodu o spätnom odkúpení, v ktorej centrálna banka nakúpi aktívum C v menovitej hodnote 75 mil. EUR. Keďže aktívum C je podnikový dlhopis s nulovým kupónom a so zostatkovou splatnosťou viac ako 10 rokov, vyžaduje sa oceňovacia zrážka vo výške 15 %. Zodpovedajúca trhová hodnota upravená oceňovacou zrážkou v ten deň bude 35 068 875 EUR.

Precenenie podkladových aktív dlhodobejšej refinančnej operácie, ktorá sa začala 29. júla 2004, ukáže, že upravená trhová hodnota dodaných aktív prevyšuje hornú hraničnú úroveň o približne 262 000 EUR, v dôsledku čoho národná centrálna banka zmluvnej strane vráti aktívum B v menovitej hodnote 262 000 EUR (4).

SYSTÉM ZDRUŽOVANIA (POOLING)

V tomto prípade sa predpokladá, že obchody vykonáva národná centrálna banka pomocou systému združovania. Aktíva zahrnuté do súboru aktív, ktorý používa zmluvná strana, nie sú priradené k nijakým konkrétnym obchodom.

Aj v tomto príklade dochádza k rovnakej postupnosti obchodov ako v predchádzajúcom príklade, ktorý ilustruje systém rezervácie. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že v dňoch preceňovania musí upravená trhová hodnota všetkých aktív v súbore kryť celkový objem všetkých nevyrovnaných obchodov zmluvnej strany s národnou centrálnou bankou. Výzva na dodatočné vyrovnanie 1 178 398 EUR z 30. júla 2004 je v tomto príklade rovnaká ako výzva vyžadovaná v systéme rezervácie. Zmluvná strana dodá aktívum A v menovitej hodnote 1 300 000 EUR, čo po odpočítaní oceňovacej zrážky 3,5 % z trhovej ceny 100,55 % obnoví dostatočné zabezpečenie.

Dňa 4. augusta 2004, keď sa hlavná refinančná operácia uzavretá 28. júla 2004 stane splatnou, si zmluvná strana môže ponechať aktíva na zálohovom účte. Aktívum tiež možno vymeniť za iné aktívum, ako je uvedené v príklade, keď na pokrytie dodanej likvidity a alikvotného úroku vo všetkých refinančných operáciách je aktívum A v menovitej hodnote 51,9 mil. EUR nahradené aktívom C v menovitej hodnote 75,5 mil. EUR.

Rámec kontroly rizika v systéme združovania aktív je opísaný v tabuľke 3.

Tabuľka 2

Systém rezervácie (earmarking)

Dátum

Nesplatené obchody

Dátum začatia

Dátum ukončenia

Úroková sadzba

Dodaná likvidita

Alikvotný úrok

Celkový objem na pokrytie

Dolný hraničný objem

Horný hraničný objem

Upravená trhová hodnota

Výzva na dodatočné vyrovnanie

28.7.2004

Hlavné refinančné operácie

28.7.2004

4.8.2004

4,24

50 000 000

50 000 000

49 750 000

50 250 000

50 113 203

29.7.2004

Hlavné refinančné operácie

28.7.2004

4.8.2004

4,24

50 000 000

5 889

50 005 889

49 755 859

50 255 918

49 795 814

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

45 000 000

44 775 000

45 225 000

45 130 810

30.7.2004

Hlavné refinančné operácie

28.7.2004

4.8.2004

4,24

50 000 000

11 778

50 011 778

49 761 719

50 261 837

49 097 560

– 914 218

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

5 700

45 005 700

44 780 672

45 230 729

44 741 520

– 264 180

2.8.2004

Hlavné refinančné operácie

28.7.2004

4.8.2004

4,24

50 000 000

29 444

50 029 444

49 779 297

50 279 592

50 258 131

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

22 800

45 022 800

44 797 686

45 247 914

45 152 222

3.8.2004

Hlavné refinančné operácie

28.7.2004

4.8.2004

4,24

50 000 000

35 333

50 035 333

49 785 157

50 285 510

50 123 818

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

28 500

45 028 500

44 803 358

45 253 643

45 200 595

4.8.2004

Hlavné refinančné operácie

4.8.2004

11.8.2004

4,26

35 000 000

35 000 000

34 825 000

35 175 000

35 068 875

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

34 200

45 034 200

44 809 029

45 259 371

45 296 029

261 829

5.8.2004

Hlavné refinančné operácie

4.8.2004

11.8.2004

4,26

35 000 000

4 142

35 004 142

34 829 121

35 179 162

34 979 625

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

39 900

45 039 900

44 814 701

45 265 100

45 043 420


Tabuľka 3

Systém združovania (pooling)

Dátum

Nesplatené obchody

Dátum začatia

Dátum ukončenia

Úroková sadzba

Dodaná likvidita

Alikvotný úrok

Celkový objem na pokrytie

Dolný hraničný objem (5)

Horný hraničný objem (6)

Upravená trhová hodnota

Výzva na dodatočné vyrovnanie

28.7.2004

Hlavné refinančné operácie

28.7.2004

4.8.2004

4,24

50 000 000

50 000 000

49 750 000

Neuplatňuje sa

50 113 203

29.7.2004

Hlavné refinančné operácie

28.7.2004

4.8.2004

4,24

50 000 000

5 889

95 005 889

94 530 859

Neuplatňuje sa

94 926 624

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

 

 

 

 

 

30.7.2004

Hlavné refinančné operácie

28.7.2004

4.8.2004

4,24

50 000 000

11 778

95 017 478

94 542 390

Neuplatňuje sa

93 839 080

–1 178 398

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

5 700

 

 

 

 

 

2.8.2004

Hlavné refinančné operácie

28.7.2004

4.8.2004

4,24

50 000 000

29 444

95 052 244

94 576 983

Neuplatňuje sa

95 487 902

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

22 800

 

 

 

 

 

3.8.2004

Hlavné refinančné operácie

28.7.2004

4.8.2004

4,24

50 000 000

35 333

95 063 833

94 588 514

Neuplatňuje sa

95 399 949

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

28 500

 

 

 

 

 

4.8.2004

Hlavné refinančné operácie

4.8.2004

11.8.2004

4,26

35 000 000

80 034 200

79 634 029

Neuplatňuje sa

80 333 458

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

34 200

 

 

 

 

 

5.8.2004

Hlavné refinančné operácie

4.8.2004

11.8.2004

4,26

35 000 000

4 142

80 044 042

79 643 821

Neuplatňuje sa

80 248 396

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

39 900

 

 

 

 

 


(1)  Príklad vychádza z predpokladu, že pri výpočte potreby výzvy na dodatočné vyrovnanie sa berie do úvahy úrok z dodanej likvidity a uplatňuje sa hraničný bod 0,5 % z dodanej likvidity.

(2)  Ceny uvádzané pre konkrétny deň ocenenia zodpovedajú najreprezentatívnejšej cene v pracovný deň predchádzajúci dňu ocenenia.

(3)  Národné centrálne banky môžu uskutočňovať výzvy na dodatočné vyrovnanie v hotovosti, a nie v cenných papieroch.

(4)  Ak by mala národná centrálna banka v súvislosti s druhou transakciou vyplatiť zmluvnej strane maržu, táto by v určitých prípadoch mohla byť vyrovnaná maržou, ktorú zmluvná strana uhradila národnej centrálnej banke v súvislosti s prvou transakciou. V dôsledku toho by sa uskutočnilo iba jedno vyrovnanie marže.

(5)  V systéme združovania je dolný hraničný objem najnižšou hranicou pre výzvy na dodatočné vyrovnanie. V praxi väčšina národných centrálnych bánk vyžaduje dodatočnú zábezpeku vždy, keď trhová hodnota združených zábezpek upravená oceňovacou zrážkou klesne pod celkový objem, ktorý má byť krytý.

(6)  V systéme združovania pojem horného hraničného objemu nie je relevantný, pretože zmluvné strany sa sústavne snažia o prebytok zábezpeky, aby minimalizovali operatívne transakcie.

Dodatok 2

SLOVNÍK POJMOV

Agent zúčtovania [Settlement agent]: inštitúcia, ktorá riadi proces zúčtovania (napr. stanovuje zúčtovacie pozície, monitoruje pohyby platieb atď.) pre prevodové systémy alebo iné systémy vyžadujúce zúčtovanie.

Americká aukcia [American auction]: pozri aukcia s viacerými úrokovými sadzbami.

Aukcia s jednotnou úrokovou sadzbou (holandská aukcia) [Single rate auction (Dutch auction)]: aukcia, pri ktorej sa priradená úroková sadzba (alebo cena/swapový bod) uplatňovaná na všetky uspokojené ponuky rovná hraničnej úrokovej sadzbe.

Aukcia s viacerými úrokovými sadzbami (americká aukcia) [Multiple rate auction (American auction)]: aukcia, pri ktorej sa priradená úroková sadzba (alebo cena/swapový bod) rovná navrhnutej úrokovej sadzbe každej jednotlivej ponuky.

Automatická operácia [Standing facility]: možnosť realizácie operácií s centrálnou bankou, ktoré majú zmluvné strany k dispozícii na vlastné požiadanie. Eurosystém ponúka dve jednodňové automatické operácie: jednodňovú refinančnú operáciu a jednodňovú sterilizačnú operáciu.

Cena pri spätnom odkúpení [Repurchase price]: cena, za ktorú je kupujúci v súvislosti s dohodou o spätnom odkúpení povinný odpredať aktíva späť predávajúcemu. Cena pri spätnom odkúpení sa rovná súčtu obstarávacej ceny a cenového rozdielu zodpovedajúceho úroku z dodanej likvidity do doby splatnosti operácie.

Cenné papiere kryté aktívami [Asset-backed security (ABS)]: dlhové nástroje kryté súborom vyhradených finančných aktív (fixných alebo revolvingových), ktoré sa po uplynutí určitej doby zmenia na peniaze. Okrem toho môžu existovať práva alebo iné aktíva, ktoré zabezpečujú plnenie záväzkov alebo včasné rozdelenie výnosov medzi držiteľov cenných papierov. Cenné papiere kryté aktívami sú vo všeobecnosti emitované špeciálne vytvoreným investičným subjektom, ktorý nadobudol súbor finančných aktív od ich pôvodcu/predajcu. Platby z cenných papierov krytých aktívami v tomto ohľade závisia predovšetkým od peňažných tokov z aktív podkladového súboru a iných práv, ktorých účelom je zaistenie včasných platieb, napríklad likviditných nástrojov, záruk alebo iných prvkov, ktoré sa všeobecne označujú ako nástroje na zvyšovanie bonity úverov.

Centrálny depozitár cenných papierov (CDCP) [Central securities depository (CSD)]: subjekt, ktorý vedie a spravuje cenné papiere alebo iné finančné aktíva, vedie účty emisií a umožňuje spracovanie transakcií prostredníctvom zaknihovania. Aktíva môžu existovať buď v listinnej podobe (pričom sú v rámci evidencie CDCP imobilizované), alebo v dematerializovanej podobe (t. j. len ako elektronické záznamy).

Cezhraničné vyrovnanie [Cross-border settlement]: vyrovnanie, ktoré sa uskutočňuje v inej krajine ako v krajine alebo krajinách, v ktorých má jedna alebo obe zmluvné strany obchodu sídlo.

Členský štát [Member state]: v tomto dokumente ide o členský štát EÚ, ktorého menou je euro.

Dematerializácia [Dematerialisation]: odstránenie listinných certifikátov alebo vlastníckych listín, ktoré predstavujú vlastníctvo finančných aktív tak, že tieto aktíva existujú len ako účtovné záznamy.

Deň nákupu [Purchase date]: deň, v ktorom nadobudne účinnosť predaj nakupovaných aktív predajcom kupujúcemu.

Deň ocenenia [Valuation date]: deň, v ktorom sa oceňujú podkladové aktíva úverových operácií.

Deň spätného odkúpenia [Repurchase date]: deň, v ktorom je v súvislosti s transakciou na základe dohody o spätnom odkúpení kupujúci povinný predať aktíva späť predávajúcemu.

Deň splatnosti [Maturity date]: deň, v ktorom sa končí splatnosť operácie menovej politiky. V prípade dohody o spätnom odkúpení alebo swapu zodpovedá deň splatnosti dňu spätného odkúpenia.

Deň uzavretia obchodu [Trade date (T)]: deň, keď je obchod uzavretý (dohoda o finančnej transakcii medzi dvoma zmluvnými stranami). Deň uzavretia obchodu sa môže zhodovať s dňom vyrovnania transakcie (vyrovnanie v ten istý deň) alebo môže nastať o stanovený počet pracovných dní skôr ako deň vyrovnania (deň vyrovnania je stanovený ako deň uzavretia obchodu T + počet dní oneskorenia vyrovnania).

Deň vyrovnania [Settlement date]: deň, ku ktorému je transakcia vyrovnaná. Vyrovnanie sa môže uskutočniť v ten istý deň ako obchod (vyrovnanie v ten istý deň) alebo jeden alebo niekoľko dní po obchode (deň vyrovnania je stanovený ako deň uzavretia obchodu (T) + počet dní oneskorenia vyrovnania).

Deň začatia [Start date]: deň, v ktorom sa vyrovná prvá časť operácie menovej politiky. Pre operácie založené na dohodách o spätnom odkúpení a devízových swapoch deň začatia zodpovedá dňu nákupu.

Depozitár [Depository]: agent, ktorého hlavnou úlohou je evidovať cenné papiere v listinnej alebo elektronickej podobe a viesť záznamy o vlastníctve týchto cenných papierov.

Devízový swap [Foreign exchange swap]: súčasná spotová operácia nákupu/predaja a forwardová operácia predaja/nákupu jednej meny za druhú menu. Eurosystém uskutočňuje operácie menovej politiky na voľnom trhu vo forme devízových swapov, v ktorých národné centrálne banky (alebo ECB) nakupujú (alebo predávajú) prostredníctvom spotovej transakcie euro za cudziu menu a zároveň ho prostredníctvom forwardovej transakcie predávajú (nakupujú) späť.

Dlhodobejšia refinančná operácia [Longer-term refinancing operation]: pravidelná operácia uskutočňovaná Eurosystémom na voľnom trhu vo forme reverzného obchodu. Dlhodobejšie refinančné operácie sa uskutočňujú prostredníctvom mesačných štandardných tendrov a spravidla majú splatnosť tri mesiace.

Dlhopis s nulovým kupónom [Zero coupon bond]: cenný papier, z ktorého sa vypláca iba jediný tok hotovosti počas jeho životnosti. Na účely tohto dokumentu dlhopisy s nulovým kupónom zahŕňajú cenné papiere emitované s diskontom a cenné papiere s jedným kupónom pri splatnosti. Strip predstavuje osobitný typ dlhopisu s nulovým kupónom.

Dodanie proti platbe [Delivery-versus-payment or delivery-against-payment system]: mechanizmus vyrovnania na základe výmeny za hodnotu, ktorý zabezpečuje, že konečný prevod aktív (cenných papierov alebo iných finančných nástrojov) sa uskutoční iba vtedy, keď dôjde ku konečnému prevodu iného aktíva (alebo iných aktív).

Dodatočne stanovený kupón [Post-fixed coupon]: kupón z nástrojov s pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorý sa stanovuje na základe hodnôt referenčného indexu k určitému dňu (alebo dňom) počas doby alikvotného narastania kupónového výnosu.

Dohoda o spätnom odkúpení [Repurchase agreement]: dohoda, na základe ktorej sa aktívum predáva, pričom predávajúci zároveň získava právo a povinnosť spätne odkúpiť toto aktívum za stanovenú cenu k budúcemu dátumu alebo na výzvu. Táto dohoda sa podobá kolateralizovanému úveru s tým rozdielom, že predávajúci si neponecháva vlastníctvo cenných papierov. Eurosystém využíva dohody o spätnom odkúpení s pevne stanovenou splatnosťou vo svojich reverzných obchodoch.

Dolaďovacia operácia [Fine-tuning operation]: nepravidelná operácia na voľnom trhu, ktorú Eurosystém vykonáva najmä na vyrovnanie neočakávaných výkyvov likvidity na trhu.

Dvojstranný postup [Bilateral procedure]: postup, pri ktorom centrálna banka uzatvára obchod priamo s jednou alebo niekoľkými zmluvnými stranami bez použitia tendra. Dvojstranné postupy zahŕňajú operácie vykonávané prostredníctvom búrz cenných papierov alebo sprostredkovateľov.

Emitent [Issuer]: subjekt, ktorý má záväzok vyplývajúci z emitovaného cenného papiera alebo iného finančného nástroja.

Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) [European System of Central Banks (ESCB)]: Európska centrálna banka (ECB) a centrálne banky členských štátov EÚ. Treba poznamenať, že národné centrálne banky členských štátov EÚ, ktorých menou nie je euro, si zachovávajú svoje právomoci v oblasti menovej politiky v súlade s národným právom, a preto sa nezúčastňujú na výkone menovej politiky Eurosystému.

Eurosystém [Eurosystem]: Európska centrálna banka (ECB) a národné centrálne banky. Rozhodovacími orgánmi Eurosystému sú Rada guvernérov a Výkonná rada ECB.

Eurozóna [Euro area]: do eurozóny patria členské štáty, v ktorých sa vykonáva jednotná menová politika, za ktorú zodpovedá Rada guvernérov ECB.

Externá inštitúcia hodnotiaca kreditné riziko (ECAI) [External credit assessment institution (ECAI)]: zdroj hodnotenia kreditného rizika, ktorý využíva rámec Eurosystému pre hodnotenie kreditného rizika (ECAF). Ide o inštitúcie, ktorých hodnotenie môžu úverové inštitúcie využívať pri stanovovaní rizikovo vážených úverových expozícií podľa smernice o kapitálových požiadavkách. Tieto inštitúcie musia prejsť procesom formálneho uznania národnými orgánmi bankového dohľadu.

Hlavná refinančná operácia [Main refinancing operation]: pravidelná operácia uskutočňovaná Eurosystémom na voľnom trhu vo forme reverzného obchodu. Hlavné refinančné operácie sa uskutočňujú prostredníctvom týždenných štandardných tendrov a obvykle majú splatnosť jeden týždeň.

Holandská aukcia [Dutch auction]: pozri aukcia s jednotnou úrokovou sadzbou.

Hraničná kotácia swapového bodu [Marginal swap point quotation]: kotácia swapového bodu, pri ktorej sa vyčerpá celková suma umiestnená v tendri.

Hraničná úroková sadzba [Marginal interest rate]: úroková sadzba, pri ktorej sa vyčerpá celá suma umiestnená v tendri.

Hraničný bod [Trigger point]: vopred stanovená úroveň hodnoty dodanej likvidity, pri ktorej sa uskutoční výzva na dodatočné vyrovnanie.

Interný systém hodnotenia kreditného rizika (ICAS) [In-house credit assessment system (ICAS)]: zdroj hodnotenia kreditného rizika, ktorý používa rámec Eurosystému pre hodnotenie kreditného rizika (ECAF). V súčasnosti sú to štyri systémy hodnotenia kreditného rizika prevádzkované Deutsche Bundesbank, Banco de España, Banque de France a Oesterreichische Nationalbank.

Jednodňová refinančná operácia [Marginal lending facility]: automatická operácia Eurosystému, ktorú môžu zmluvné strany využiť na získanie jednodňového úveru od národnej centrálnej banky za vopred stanovenú úrokovú sadzbu oproti akceptovateľným aktívam.

Jednodňová sterilizačná operácia [Deposit facility]: automatická operácia Eurosystému, ktorú môžu zmluvné strany využívať na uloženie jednodňových vkladov v národnej centrálnej banke, ktoré sú úročené vopred stanovenou úrokovou sadzbou.

Konečný prevod [Final transfer]: neodvolateľný a bezpodmienečný prevod, ktorým zaniká záväzok uskutočniť prevod.

Koniec dňa [End-of-day]: čas prevádzkového dňa (po uzavretí systému TARGET), keď sú ukončené všetky platby spracovávané v systéme TARGET v daný deň.

Korešpondenčné bankovníctvo [Correspondent banking]: dohoda, na základe ktorej jedna úverová inštitúcia poskytuje platby a iné služby inej úverovej inštitúcii. Platby prostredníctvom korešpondentov sa často uskutočňujú prostredníctvom vzájomných účtov (účty nostro a loro), na ktoré sa môžu viazať stále úverové linky. Služby korešpondenčného bankovníctva sú poskytované najmä cezhranične, ale rozumejú sa nimi aj vzťahy medzi agentúrami v národnom rámci. Loro účet je pojem, ktorý používa korešpondent na označenie účtu vedeného pre zahraničnú úverovú inštitúciu; zahraničná úverová inštitúcia zasa považuje tento účet za svoj nostro účet.

Krajiny EHP (Európskeho hospodárskeho priestoru) [EEA (European Economic Area) countries]: členské štáty EÚ, Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.

Majetkový účet cenných papierov v úschove [Safe custody account]: účet cenných papierov vedený centrálnou bankou, na ktorý môže úverová inštitúcia ukladať cenné papiere, ktoré považuje za akceptovateľné pre zaistenie operácií centrálnej banky.

Maximálna úroková sadzba ponuky [Maximum bid rate]: horný limit úrokovej sadzby, pri ktorej môžu zmluvné strany predkladať svoje ponuky v rámci tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou. Ponuky presahujúce maximálnu úrokovú sadzbu stanovenú ECB sa vyradia.

Maximálny limit ponuky [Maximum bid limit]: limit najvyššej akceptovateľnej ponuky jednotlivých zmluvných strán v tendri. Eurosystém môže uplatniť maximálny limit ponuky, aby zabránil neúmerne vysokým ponukám jednotlivých zmluvných strán.

Medzinárodné identifikačné číslo cenných papierov (ISIN) [International Securities Identification Number (ISIN)]: medzinárodný identifikačný kód prideľovaný cenným papierom emitovaným na finančných trhoch.

Menová hedžingová transakcia [Currency hedge transaction]: dohoda uzavretá medzi emitentom a hedžingovou zmluvnou stranou, podľa ktorej sa časť menového rizika vyplývajúca z prijatia peňažných tokov v menách iných ako euro zmierni výmenou týchto peňažných tokov za platby v eurách od hedžingovej zmluvnej strany vrátane akejkoľvek záruky týchto platieb od hedžingovej zmluvnej strany.

Metóda počítania dní [Day-count convention]: metóda, ktorá stanovuje počet dní pri výpočte úrokov z úverov. Eurosystém uplatňuje v operáciách menovej politiky metódu skutočný počet dní/360.

Minimálna pridelená suma [Minimum allotment amount]: minimálna suma, ktorá má byť pridelená jednotlivým zmluvným stranám v tendri. Eurosystém sa môže rozhodnúť, že každej zo zmluvných strán pridelí vo svojich tendroch určitý minimálny objem.

Minimálna úroková sadzba ponuky [Minimum bid rate]: dolný limit úrokových sadzieb, pri ktorých môžu zmluvné strany predkladať ponuky do tendrov s pohyblivou úrokovou sadzbou.

Minimálny podiel pridelenia [Minimum allotment ratio]: dolný limit v percentách, vyjadrujúci podiel z ponúk umiestnených v tendri pri hraničnej úrokovej sadzbe. Eurosystém sa môže rozhodnúť, že vo svojich tendroch uplatní minimálny podiel pridelenia.

Model korešpondenčných centrálnych bánk (CCBM) [Correspondent central banking model]: mechanizmus vytvorený Eurosystémom s cieľom umožniť zmluvným stranám využívať podkladové aktíva cezhranične. V CCBM konajú národné centrálne banky navzájom ako správcovia. Znamená to, že každá národná centrálna banka má v správe účet cenných papierov každej z ostatných národných centrálnych bánk a ECB. CCBM je k dispozícii aj pre zmluvné strany niektorých centrálnych bánk členských štátov EÚ, ktrorých menou nie je euro.

Národná centrálna banka (NCB) [National central bank – NCB]: v tomto dokumente ide o centrálnu banku členského štátu.

Nástroj s inverznou pohyblivou úrokovou sadzbou [Inverse floating rate instrument]: štruktúrovaný cenný papier, pri ktorom sa výnos vyplácaný držiteľovi cenného papiera inverzne mení v závislosti od zmien určitej referenčnej úrokovej sadzby.

Nástroj s pevnou úrokovou sadzbou [Fixed rate instrument]: finančný nástroj, ktorý má výnos pevne stanovený počas celej doby životnosti nástroja.

Nástroj s pohyblivou úrokovou sadzbou [Floating rate instrument]: finančný nástroj, ktorého výnos je pravidelne určovaný v závislosti od referenčného indexu, aby odrážal zmeny v krátkodobých a strednodobých trhových úrokových sadzbách. Nástroje s pohyblivou úrokovou sadzbou majú vopred stanovené kupóny alebo dodatočne stanovené kupóny.

Objemový tender [Volume tender]: pozri tender s pevnou úrokovou sadzbou.

Obstarávacia cena [Purchase price]: cena, za ktorú predávajúci predáva alebo má predať aktíva kupujúcemu.

Oceňovacia zrážka [Valuation haircut]: opatrenie na kontrolu rizika uplatňované na podkladové aktíva používané v reverzných obchodoch, pri ktorom centrálna banka vypočítava hodnotu podkladových aktív tak, že ich trhovú hodnotu zníži o určité percento (zrážku). Eurosystém pri oceňovaní uplatňuje zrážky podľa charakteristík daných aktív, napríklad podľa zostatkovej splatnosti.

Oceňovanie podľa trhovej hodnoty (Marking to market): pozri variačná marža.

Odpočítateľná položka [Lump-sum allowance]: pevne stanovená suma, ktorú si inštitúcia odpočítava zo základne na výpočet povinných minimálnych rezerv pri výpočte svojich povinných minimálnych rezerv v rámci povinných minimálnych rezerv Eurosystému.

Operácia na voľnom trhu [Open market operation]: operácia uskutočnená z podnetu centrálnej banky na finančnom trhu. So zreteľom na účel, pravidelnosť a postupy môžu byť operácie Eurosystému na voľnom trhu rozdelené do štyroch kategórií: hlavné refinančné operácie, dlhodobejšie refinančné operácie, dolaďovacie operácie a štrukturálne operácie. Čo sa týka použitých nástrojov, hlavným nástrojom Eurosystému na voľnom trhu sú reverzné obchody, ktoré sa môžu využívať vo všetkých štyroch kategóriách operácií. Okrem toho je pre štrukturálne operácie k dispozícii emisia dlhových certifikátov a priame obchody, zatiaľ čo pre uskutočňovanie dolaďovacích operácií sú k dispozícii devízové swapy a prijímanie termínovaných vkladov.

Peňažná finančná inštitúcia (PFI) [Monetary financial institution (MFI)]: jedna zo skupiny finančných inštitúcií, ktoré spoločne vytvárajú peňažný sektor eurozóny. Zahŕňajú centrálne banky, domáce úverové inštitúcie, tak ako sú definované v právnych predpisoch Spoločenstva, a všetky ostatné domáce finančné inštitúcie, ktorých predmetom činnosti je prijímanie vkladov a/alebo náhrad blízkych vkladom od subjektov iných ako peňažné finančné inštitúcie a na vlastný účet (prinajmenšom z ekonomického hľadiska), poskytovanie úverov a/alebo investovanie do cenných papierov.

Počiatočná marža [Initial margin]: opatrenie na kontrolu rizika, ktoré môže Eurosystém uplatniť v reverzných obchodoch. V rámci tohto opatrenia sa na zabezpečenie obchodu požaduje kolaterál v objeme úveru poskytnutého zmluvnej strane, zvýšeného o hodnotu počiatočnej marže.

Podpora likvidity pri transakcii s cennými papiermi krytými aktívami [liquidity support in an ABS transaction]: štrukturálne nastavenie, ktoré možno použiť na krytie dočasného výpadku peňažných tokov, ku ktorému môže dôjsť počas životnosti takejto transakcie.

Povinné minimálne rezervy [Reserve holdings]: objem finančných prostriedkov, ktorý udržiavajú zmluvné strany na svojom účte povinných minimálnych rezerv na zabezpečenie požiadavky povinných minimálnych rezerv.

Požiadavka na povinné minimálne rezervy [Reserve requirement]: povinnosť inštitúcií mať v centrálnej banke uložené povinné minimálne rezervy. V rámci minimálnych rezerv Eurosystému sa povinné minimálne rezervy úverových inštitúcií vypočítavajú vynásobením sadzby povinných minimálnych rezerv pre každú kategóriu položiek základne na výpočet povinných minimálnych rezerv a sumy týchto súvahových položiek a odpočítaním odpočítateľnej položky, ktorá sa poskytne každej inštitúcii v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia ECB/2003/9, od tejto sumy.

Pracovný deň Eurosystému [Eurosystem business day]: ktorýkoľvek deň, keď je ECB a aspoň jedna národná centrálna banka otvorená na účely uskutočňovania operácií menovej politiky Eurosystému.

Pracovný deň NCB [NCB business day]: ktorýkoľvek deň, keď je národná centrálna banka konkrétneho členského štátu otvorená na účely uskutočňovania operácií menovej politiky Eurosystému. Pobočky národnej centrálnej banky v niektorých členských štátoch môžu byť počas pracovného dňa národnej centrálnej banky zatvorené z dôvodov miestneho alebo regionálneho sviatku. V takých prípadoch musí príslušná národná centrálna banka v predstihu informovať zmluvné strany o potrebných krokoch v súvislosti s transakciami s týmito pobočkami.

Prepojenie medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi [Link between securities settlement systems]: prepojenie pozostáva zo všetkých postupov a dohôd, ktoré sú medzi dvoma systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi (SSS) na účely prevodu cenných papierov prostredníctvom zaknihovania.

Priamy obchod [Outright transaction]: transakcia, pri ktorej sa aktíva nakupujú a predávajú do splatnosti (spotové alebo forwardové).

Priemerovanie povinných minimálnych rezerv [Averaging provision]: mechanizmus, ktorý umožňuje zmluvným stranám plniť požiadavku na povinné minimálne rezervy na základe priemeru svojich denných rezerv vedených počas udržiavacieho obdobia povinných minimálnych rezerv. Priemerovanie prispieva k stabilizácii úrokových sadzieb peňažného trhu tým, že inštitúciám poskytuje stimul na vyladenie účinkov dočasných výkyvov likvidity. Systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému priemerovanie umožňuje.

Prijímanie termínovaných vkladov [Collection of fixed-term deposits]: nástroj menovej politiky, ktorý môže Eurosystém využívať na účely dolaďovania a pri ktorom Eurosystém ponúka zmluvným stranám úročenie ich termínovaných vkladov na účtoch v národných centrálnych bankách s cieľom stiahnuť likviditu z trhu.

Prípad zlyhania [Default event]: prípad, ktorý uvádza rámec Eurosystému pre hodnotenie kreditného rizika (ECAF) a ktorý vymedzuje smernica 2006/48/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (1) [spoločne nazývané „smernica o kapitálových požiadavkách“ (Capital Requirements Directive – CRD)]. Podľa tejto definície prípad zlyhania nastane, keď „a) úverová inštitúcia usúdi, že dlžník pravdepodobne nesplatí svoje kreditné záväzky voči úverovej inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností v plnej výške bez toho, aby úverová inštitúcia urobila úkony, akými je napríklad realizácia zabezpečenia (ak bolo poskytnuté)“, resp. ak „b) dlžník mešká viac ako 90 dní pri splácaní akéhokoľvek podstatného kreditného záväzku voči úverovej inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností“.

Rámec Eurosystému pre hodnotenie kreditného rizika (ECAF) [Eurosystem credit assessment framework – ECAF]: súbor procedúr, pravidiel a technických postupov, ktorým sa zabezpečuje dodržiavanie požiadaviek Eurosystému na vysoké štandardy kreditného rizika akceptovateľných aktív. Eurosystém pri stanovení vysokých štandardov kreditného rizika rozlišuje obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva. Pri hodnotení kreditného rizika akceptovateľných aktív Eurosystém zohľadňuje údaje o hodnotení kreditného rizika získané pomocou hodnotiacich systémov zo štyroch rôznych zdrojov, a to od externých inštitúcií hodnotiacich kreditné riziko (ECAI), interných systémov NCB pre hodnotenie kreditného rizika (ICAS), systémov zmluvných strán založených na internom ratingu (IRB) a od poskytovateľov ratingových nástrojov (RT) tretích strán. Okrem toho Eurosystém pri hodnotení kreditného rizika zohľadňuje inštitucionálne kritériá a spôsob zabezpečenia úverov, ktorý držiteľom nástrojov zaručuje podobnú ochranu, napríklad záruky. Pri zabezpečovaní svojich minimálnych požiadaviek na vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika (credit quality treshold) Eurosystém ako referenčnú hodnotu definuje rating „jedno A“. Eurosystém považuje rating „jedno A“ za pravdepodobnosť zlyhania v časovom horizonte jedného roka vo výške 0,10 %.

Ratingové nástroje [Rating tools (RTs)]: zdroj hodnotenia kreditnej kvality stanovený v rámci Eurosystému pre hodnotenie kreditného rizika (ECAF), ktorý poskytujú tie subjekty, ktoré hodnotia kreditnú kvalitu dlžníkov použitím predovšetkým kvantitatívnych modelov systematickým a mechanickým spôsobom, pričom sa opierajú okrem iného aj o overenú účtovnú závierku, a ktorých hodnotenia kreditného rizika nie sú určené na zverejnenie. Eurosystém musí tieto subjekty individuálne schváliť pred tým, ako sa stanú súčasťou ECAF.

Repo obchod [Repo operation]: reverzný obchod na dodanie likvidity založený na dohode o spätnom odkúpení.

Reverzný obchod [Reverse transaction]: operácia, prostredníctvom ktorej národná centrálna banka nakupuje alebo predáva aktíva formou dohody o spätnom odkúpení alebo uskutočňuje úverové operácie proti zábezpeke.

Riziko platobnej schopnosti [Solvency risk]: riziko straty v dôsledku úpadku (bankrotu) emitenta finančného aktíva alebo platobnej neschopnosti zmluvnej strany.

Rýchly tender [Quick tender]: tender, ktorý používa Eurosystém v dolaďovacích operáciách, ak je potrebné okamžite ovplyvniť likviditu. Rýchle tendre sa obvykle uskutočňujú v časovom rámci 90 minút a obvykle sa obmedzujú na limitovaný okruh zmluvných strán.

Sadzba povinných minimálnych rezerv [Reserve ratio]: sadzba stanovená centrálnou bankou pre každú kategóriu súvahových položiek zahrnutých do základne na výpočet povinných minimálnych rezerv. Sadzby sa používajú pri výpočte stanovených povinných minimálnych rezerv.

Skupiny splatností [Maturity bucket]: trieda aktív, ktorých zostatková splatnosť je v určitom časovom rozpätí, napr. skupina splatností od troch do piatich rokov.

Skutočný počet dní/360 [Actual/360]: metóda počítania dní uplatňovaná pri výpočte úroku z úveru. Znamená to, že úrok sa vypočítava za skutočný počet kalendárnych dní, na ktoré je úver poskytnutý, na základe 360-dňového roka. Táto metóda počítania dní sa uplatňuje v operáciách menovej politiky Eurosystému.

Správca [Custodian]: subjekt, ktorý sa zaviaže prevziať do úschovy a spravovať cenné papiere a iné finančné aktíva v mene druhých.

Strip – oddelené obchodovanie s kupónom a istinou [Strip – separate trading of interest and principal]: dlhopis s nulovým kupónom vytvorený na to, aby bolo možné oddelene obchodovať s kupónom a istinou tohto istého nástroja.

Swapový bod [Swap point]: rozdiel medzi výmenným kurzom forwardovej transakcie a výmenným kurzom spotovej transakcie pri devízovom swape.

Systém hrubého zúčtovania [Gross settlement system]: mechanizmus prevodov, pri ktorých dochádza k zúčtovaniu peňažných prostriedkov alebo k prevodu cenných papierov na základe jednotlivých príkazov spôsobom príkaz po príkaze.

Systém RTGS (systém hrubého zúčtovania v reálnom čase) [RTGS (Real-time gross settlement) system]: systém hrubého zúčtovania, pri ktorom sa transakcie spracúvajú a zúčtovávajú priebežne v reálnom čase, príkaz po príkaze (bez vzájomného započítania – nettingu). Pozri tiež TARGET2.

Systém rezervácie [Earmarking system]: spôsob, ktorým národné centrálne banky spravujú poskytnutú zábezpeku, keď sa likvidita dodáva proti aktívam účelovo viazaným na každú jednotlivú transakciu.

Systém zaknihovania [Book-entry system]: účtovný systém, ktorý umožňuje prevody cenných papierov a iných finančných aktív bez fyzického pohybu listinných dokumentov alebo certifikátov (napr. elektronický prevod cenných papierov). Pozri tiež dematerializácia.

Systém založený na internom ratingu (IRB) [Internal rating-based system (IRB)]: zdroj hodnotenia kreditného rizika, ktorý používa rámec Eurosystému pre hodnotenie kreditného rizika (ECAF). Ide o interné systémy tých zmluvných strán, ktorých hodnotenia kreditného rizika môžu úverové inštitúcie používať na stanovenie rizikovo vážených expozícií podľa smernice o kapitálových požiadavkách. Tieto systémy musia prejsť procesom formálneho uznania národnými orgánmi bankového dohľadu.

Systém združovania [Pooling system]: pozri systém združovania zábezpek.

Systém združovania zábezpek [Collateral pooling system]: systém centrálnej banky pre správu zábezpek, pri ktorom si zmluvné strany otvárajú združený účet, na ktorý vkladajú aktíva zabezpečujúce ich obchody s centrálnou bankou. Na rozdiel od systému rezervácie nie sú v systéme združovania podkladové aktíva definované osobitne pre každý individuálny obchod.

Systém vyrovnania obchodov s cennými papiermi [Securities settlement system (SSS)]: systém, ktorý umožňuje správu a prevody cenných papierov alebo iných finančných aktív, a to buď bez platby, alebo proti zaplateniu (dodanie proti platbe).

Štandardizovaný odpočet [Standardised deduction]: pevne stanovené percento z objemu nesplatených dlhových cenných papierov s dohodnutou splatnosťou do dvoch rokov (vrátane cenných papierov peňažného trhu), ktoré si môžu od základne na výpočet povinných minimálnych rezerv odpočítať emitenti, ktorí nie sú schopní preukázať, že tento nesplatený objem vedú iné inštitúcie podliehajúce systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému, ECB alebo národná centrálna banka.

Štandardný tender [Standard tender]: tender, ktorý Eurosystém používa vo svojich pravidelných operáciách na voľnom trhu. Štandardné tendre sa uskutočňujú v časovom rámci 24 hodín. Všetky zmluvné strany, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti, sú oprávnené predkladať ponuky do štandardných tendrov.

Štrukturálna operácia [Structural operation]: operácia na voľnom trhu uskutočňovaná Eurosystémom najmä na účely ovplyvnenia štrukturálnej pozície finančného sektora voči Eurosystému v oblasti likvidity.

TARGET: predchodca systému TARGET2 s decentralizovanou štruktúrou, ktorý spájal národne systémy RTGS a platobný mechanizmus ECB. Systém TARGET bol nahradený systémom TARGET2 v súlade s harmonogramom migrácie stanoveným v článku 13 usmernenia ECB/2007/2.

TARGET2 (Transeurópsky automatizovaný expresný system hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase [TARGET2 – Trans-European Automated Real-time Gross Settlement Express Transfer System]: systém hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase v eurách, ktorý umožňuje zúčtovanie platieb v eurách v peniazoch centrálnej banky. Systém TARGET2 je vytvorený a funguje na základe jednotnej platformy, prostredníctvom ktorej sa zadávajú a spracúvajú všetky platobné príkazy a rovnakým technickým spôsobom sa platby prijímajú. Systém TARGET2 je právne postavený ako súbor systémov RTGS (komponentov systému TARGET2).

Tender [Tender procedure]: postup, prostredníctvom ktorého centrálna banka dodáva na trh likviditu alebo ju z neho sťahuje na základe konkurenčných ponúk predložených zmluvnými stranami. Najlepšie konkurenčné ponuky sa uspokojujú ako prvé do vyčerpania celkového objemu likvidity, ktorý má centrálna banka poskytnúť alebo stiahnuť.

Tender s pevnou úrokovou sadzbou [Fixed rate tender]: tender, v ktorom národná centrálna banka vopred stanoví úrokovú sadzbu a zúčastnené zmluvné strany ponúkajú objem peňažných prostriedkov, s ktorým chcú obchodovať pri takto stanovenej úrokovej sadzbe.

Tender s pohyblivou úrokovou sadzbou [Variable rate tender]: tender, v ktorom zmluvné strany ponúkajú jednak objem peňazí, s ktorým chcú obchodovať s centrálnou bankou, a jednak úrokovú sadzbu, za akú chcú uzavrieť obchod.

Účet povinných minimálnych rezerv [Reserve account]: účet v národnej centrálnej banke, na ktorom zmluvné strany udržiavajú svoje povinné minimálne rezervy. Zmluvné strany môžu ako účty povinných minimálnych rezerv využívať svoje zúčtovacie účty v národných centrálnych bankách.

Udržiavacie obdobie povinných minimálnych rezerv [Maintenance period]: obdobie, za ktoré sa zisťuje splnenie požiadavky na povinné minimálne rezervy. ECB uverejňuje kalendár stanovených udržiavacích období najmenej tri mesiace pred začiatkom každého roka. Stanovené udržiavacie obdobia povinných minimálnych rezerv sa začínajú v deň vyrovnania prvej hlavnej refinančnej operácie nasledujúcej po zasadaní Rady guvernérov, na programe ktorého je pravidelné mesačné hodnotenie vývoja menovej politiky. Obvykle sa končia v deň pred podobným dňom vyrovnania v nasledujúcom mesiaci. V osobitných situáciách môže byť uverejnený kalendár zmenený a doplnený, aj v závislosti od zmien plánu zasadaní Rady guvernérov.

Úverová inštitúcia [Credit institution]: úverová inštitúcia v zmysle článkov 2 a 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (2), ako sa implementovali do vnútroštátneho práva, ktorá podlieha dohľadu vykonávanému príslušným orgánom, alebo iná úverová inštitúcia v zmysle článku 123 ods. 2 zmluvy, ktorá podlieha dohľadu porovnateľnému s dohľadom vykonávaným príslušným vnútroštátnym orgánom.

Úzke väzby [Close links]: situácia, v ktorej je zmluvná strana prepojená s emitentom/dlžníkom/ručiteľom akceptovateľných aktív z nasledujúcich dôvodov: a) zmluvná strana vlastní priamo alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých podnikov 20 % alebo viac základného imania emitenta/dlžníka/ručiteľa alebo b) emitent/dlžník/ručiteľ vlastní priamo alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých podnikov 20 % alebo viac základného imania zmluvnej strany alebo c) tretia osoba vlastní viac ako 20 % základného imania zmluvnej strany a viac ako 20 % základného imania emitenta/dlžníka/ručiteľa, a to buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých podnikov.

Variačná marža (alebo oceňovanie podľa trhovej hodnoty) [Variation margin (marking to market)]: stanovená úroveň trhovej hodnoty podkladových aktív, používaných pri reverzných obchodoch Eurosystému na dodanie likvidity, ktorá musí byť podľa jeho požiadavky udržiavaná počas celého trvania obchodu. Znamená to, že ak pravidelne zisťovaná hodnota podkladových aktív klesne pod určitú úroveň, národná centrálna banka vyzve zmluvnú stranu, aby dodala dodatočné aktíva alebo hotovosť (výzva na dodatočné vyrovnanie). Podobne ak trhová hodnota podkladových aktív po ich precenení presiahne sumu, ktorú zmluvná strana dlhuje, môže si zmluvná strana prebytočné aktíva alebo hotovosť vyzdvihnúť. Pozri tiež oddiel 6.4.

Vklady s výpovednou lehotou [Deposits redeemable at notice]: kategória nástrojov pozostávajúca z vkladov, pri ktorých musí majiteľ dodržať pevne stanovenú výpovednú lehotu skôr, ako si môže vybrať svoje prostriedky. V niektorých prípadoch existuje možnosť výberu určitej pevne stanovenej sumy v stanovenom období alebo možnosť predčasného výberu podliehajúceho zaplateniu sankčného poplatku.

Vklady so stanovenou dobou splatnosti [Deposits with agreed maturity]: kategória nástrojov, ktorá sa skladá prevažne z termínovaných vkladov s pevnou dobou splatnosti, ktoré sú v závislosti od národnej praxe buď neprevoditeľné pred dobou splatnosti, alebo prevoditeľné iba za predpokladu zaplatenia sankčného poplatku. Táto kategória tiež zahŕňa niektoré neobchodovateľné dlhové nástroje, ako sú napríklad neobchodovateľné (retailové) vkladové listy.

Vnútrodenný úver [Intraday credit]: úver poskytnutý na dobu kratšiu ako jeden pracovný deň. Môžu ho poskytovať centrálne banky na preklenutie nesúladu v zúčtovaní platieb a môže mať formu: i) zabezpečeného prečerpania účtu alebo ii) úverovej operácie proti prevodu práva alebo dohody o spätnom odkúpení.

Vopred stanovený kupón [Pre-fixed coupon]: kupón z nástrojov s pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorý je stanovený na základe hodnôt z referenčného indexu k určitému dňu (dňom) pred začatím doby nabiehania alikvotného kupónového výnosu.

Výzva na dodatočné vyrovnanie [Margin call]: postup súvisiaci s uplatňovaním variačnej marže, ktorý znamená, že ak pravidelne zisťovaná hodnota podkladových aktív klesne pod určitú úroveň, centrálne banky môžu vyzvať zmluvné strany, aby aktíva (alebo hotovosť) doplnili. Podobne ak hodnota podkladových aktív presiahne po precenení sumu, ktorú zmluvné strany dlhujú, plus variačnú maržu, môže zmluvná strana požiadať centrálnu banku, aby jej nadbytočné aktíva (alebo hotovosť) vrátila.

Základňa na výpočet povinných minimálnych rezerv [Reserve base]: základňou na výpočet výšky povinných minimálnych rezerv úverovej inštitúcie je súčet stanovených položiek súvahy.

Zmluva [Treaty]: Zmluva o fungovaní Európskej únie.

Zmluvná strana [Counterparty]: je druhou stranou finančnej transakcie (napríklad akejkoľvek transakcie s centrálnou bankou).

Zníženie ocenenia [Valuation markdown]: opatrenie na kontrolu rizika uplatňované na podkladové aktíva používané v reverzných obchodoch, pri ktorom centrálna banka zníži teoretickú trhovú hodnotu aktív o určité percento ešte pred tým, než uplatní akúkoľvek oceňovaciu zrážku.

Zostatková splatnosť [Residual maturity]: doba zostávajúca do dátumu splatnosti dlhového nástroja.

Zrážka [Haircut]: pozri oceňovacia zrážka.

Zúčtovací účet [Settlement account]: účet priameho účastníka národného systému TARGET2 vedený v centrálnej banke na účely spracovania platieb.


(1)  Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201.

(2)  Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

Dodatok 3

VÝBER ZMLUVNÝCH STRÁN PRE DEVÍZOVÉ INTERVENČNÉ OPERÁCIE A DEVÍZOVÉ SWAPY NA ÚČELY MENOVEJ POLITIKY

Výber zmluvných strán pre devízové intervenčné operácie a devízové swapy na účely menovej politiky sa riadi jednotným postupom, bez ohľadu na zvolený organizačný rámec externých operácií Eurosystému. Spôsob výberu sa podstatne nelíši od zavedených štandardov, nakoľko je výsledkom zosúladenia optimálnych postupov jednotlivých národných centrálnych bánk. Výber zmluvných strán pre devízové intervenčné operácie Eurosystému je založený hlavne na dvoch súboroch kritérií.

Prvý súbor kritérií je inšpirovaný zásadou obozretnosti. Prvým kritériom obozretnosti je schopnosť splácať úver, ktorá sa posudzuje kombináciou viacerých metód (napr. pomocou úverových ratingov získaných od komerčných agentúr a internej analýzy kapitálových a iných pomerových ukazovateľov); druhým kritériom je požiadavka Eurosystému, aby všetky zmluvné strany jeho devízových intervenčných operácií podliehali dohľadu uznávaného orgánu bankového dohľadu. Tretím kritériom je, že všetky zmluvné strany Eurosystému v devízových intervenčných operáciách musia dodržiavať vysoké etické normy a mať dobrú povesť.

Po splnení požiadavky minimálnej obozretnosti sa uplatňuje druhý súbor kritérií, ktorého obsahom sú požiadavky efektívnosti. Prvé kritérium efektívnosti sa týka konkurenčného cenového správania a schopnosti zmluvných strán obchodovať s veľkými objemami, a to aj pri trhových turbulenciách. Medzi ďalšie kritériá efektívnosti patrí kvalita a rozsah informácií poskytovaných zmluvnými stranami.

Okruh potenciálnych zmluvných strán devízových intervenčných operácií je dostatočne veľký a rozmanitý, takže zaručuje potrebnú flexibilitu. Umožňuje Eurosystému vyberať si z rôznych intervenčných kanálov. Aby bol Eurosystém schopný účinnej intervencie v rôznych geografických oblastiach a časových pásmach, môže využívať zmluvné strany v ktoromkoľvek medzinárodnom finančnom centre. V praxi však podstatná časť zmluvných strán pochádza z eurozóny. Okruh zmluvných strán pre devízové swapy uskutočňované na účely menovej politiky zodpovedá okruhu zmluvných strán v eurozóne, ktoré si Eurosystém vyberá pre svoje intervenčné devízové operácie.

Národné centrálne banky môžu uplatňovať systém obmedzení, ktorý im umožní v devízových swapoch vykonávaných na účely menovej politiky kontrolovať svoju úverovú angažovanosť vo vzťahu k jednotlivým zmluvným stranám.

Dodatok 4

RÁMEC VÝKAZNÍCTVA NA ÚČELY MENOVEJ A BANKOVEJ ŠTATISTIKY EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY  (1)

1.   Úvod

Nariadenie rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (2) vymedzuje fyzické a právnické osoby, na ktoré sa vzťahujú povinnosti vykazovania („referenčný súbor vykazujúcich subjektov“), režim utajenia a príslušné vykonávacie ustanovenia v súlade s článkom 5.4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Štatút ESCB). Okrem toho toto nariadenie oprávňuje ECB využiť svoju zákonnú právomoc na:

a)

stanovenie aktuálnej spravodajskej skupiny;

b)

vymedzenie požiadaviek ECB v oblasti štatistického vykazovania a ich uloženie aktuálnej spravodajskej skupine v členských štátoch;

c)

stanovenie podmienok, na základe ktorých môžu ECB a národné centrálne banky uplatňovať svoje právo overovať povinný zber štatistických informácií alebo ho vykonávať.

2.   Všeobecné informácie

Účelom nariadenia Európskej centrálnej banky (ES) č. 25/2009 z 19.decembra 2008 o bilancii sektora peňažných finančných inštitúcií (ECB/2008/32) (3) je umožniť ECB a v súlade s článkom 5.2 štatútu ESCB národným centrálnym bankám, ktoré vykonávajú činnosť v rámci svojich možností, zbierať štatistický materiál potrebný na plnenie úloh ESCB a najmä jeho úloha definovať a uskutočňovať menovú politiku Únie v súlade s článkom 127 ods. 2 prvou zarážkou Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Štatistické informácie zbierané v súlade s nariadením ECB/2008/32 sa používajú na stanovenie konsolidovanej bilancie sektora peňažných finančných inštitúcií (PFI), ktorej základným cieľom je poskytovať ECB celkový štatistický obraz menového vývoja zahrňujúci agregované finančné aktíva a pasíva PFI nachádzajúcich sa v členských štátoch, ktoré sú chápané ako jedno hospodárske územie.

Vykazovacia povinnosť na účely štatistiky ECB v súvislosti s konsolidovanou súvahou sektora PFI vychádza z troch hlavných dôvodov.

Po prvé, je nevyhnutné, aby ECB dostávala porovnateľné, spoľahlivé a aktuálne štatistické informácie, ktoré sa v celej eurozóne zbierajú za porovnateľných podmienok. Hoci národné centrálne banky v súlade s článkami 5.1 a 5.2 štatútu zhromažďujú údaje decentralizovane a podľa potreby v spojení s ďalšími štatistickými požiadavkami na účely Spoločenstva alebo na národné účely, v súvislosti s potrebou zabezpečiť spoľahlivý štatistický základ na definovanie a uskutočňovanie jednotnej menovej politiky treba zabezpečiť dostatočnú mieru zosúladenia a zhody s minimálnymi normami vykazovania.

Po druhé, spravodajské povinnosti stanovené v nariadení ECB/2008/32 musia dodržiavať zásady transparentnosti a právnej istoty. Dôvodom je skutočnosť, že uvedené nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v celej eurozóne. Ukladá povinnosti priamo fyzickým a právnickým osobám, ktorým môže ECB v prípade neplnenia požiadaviek ECB na vykazovanie uložiť sankcie (pozri článok 7 nariadenia (ES) č. 2533/98). Spravodajské povinnosti sú preto jasne vymedzené a akékoľvek uplatnenie právomocí ECB v oblasti overovania alebo povinného zberu štatistických informácii sa riadi identifikovateľnými zásadami. Po tretie, ECB je povinná znižovať záťaž spojenú s vykazovaním v súlade so štatistickými zásadami, ktorými sa riadi rozvoj, tvorba a šírenie štatistiky ESCB [pozri článok 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 2533/98]. Tieto zásady sú bližšie vymedzené vo verejnom záväzku Eurosystému v oblasti európskej štatistiky uverejnenom na internetovej stránke ECB.

Preto sa štatistický materiál zberaný národnými centrálnymi bankami podľa nariadenia ECB/2008/32 používa aj na výpočet základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv podľa nariadenia ECB/2003/9.

Nariadenie ECB/2008/32 iba všeobecne vymedzuje aktuálnu spravodajskú skupinu a jej spravodajské povinnosti a zásady, podľa ktorých ECB a národné centrálne banky obvykle uplatňujú svoju právomoc overovať alebo povinne zbierať štatistické informácie. Podrobnosti o štatistických informáciách, ktoré sa majú vykazovať, aby sa splnili požiadavky ECB na štatistické vykazovanie, a minimálne normy, ktoré sa majú dodržiavať, sú stanovené v prílohách I až IV k nariadeniu ECB/2008/32.

3.   Aktuálna spravodajská skupina; zoznam peňažných finančných inštitúcií na štatistické účely

Medzi PFI patria rezidentské úverové inštitúcie, ako sú vymedzené právom Únie, a všetky ostatné rezidentské finančné inštitúcie, ktorých predmetom podnikania je prijímať vklady a/alebo blízke náhrady vkladov od iných subjektov ako PFI a na svoj vlastný účet (prinajmenšom z ekonomického hľadiska) poskytovať úvery a/alebo investovať do cenných papierov. ECB vytvára a vedie zoznam inštitúcií v súlade s touto definíciou a podľa klasifikačných zásad stanovených v prílohe I k nariadeniu ECB/2008/32. Výkonná rada ECB má právomoc vytvárať a viesť tento zoznam PFI na štatistické účely. Aktuálnu spravodajskú skupinu tvoria PFI, ktoré sú rezidentmi v eurozóne. Národné centrálne banky sú oprávnené udeľovať výnimky malým PFI v súlade s článkom 8 nariadenia ECB/2008/32. Tieto výnimky umožňujú národným centrálnym bankám uplatniť metódu „zostatkovej časti“.

4.   Povinnosť štatistického výkazníctva

Na účely zostavovania konsolidovanej bilancie musia rezidentské inštitúcie, ktoré sa nachádzajú v aktuálnej spravodajskej skupine, mesačne poskytovať štatistické informácie o svojich bilanciách. Ďalšie informácie sa vyžadujú štvrťročne. Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať, sú bližšie uvedené v prílohe I k nariadeniu ECB/2008/32. Príslušné štatistické údaje zbierajú národné centrálne banky, ktoré musia vymedziť postupy vykazovania, ktoré sa majú dodržiavať.

Nariadenie ECB/2008/32 nebráni národným centrálnym bankám, aby zbierali štatistické informácie potrebné na plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie od aktuálnej spravodajskej skupiny ako súčasť širšieho rámca štatistického vykazovania, ktorý národné centrálne banky zavedú v rámci svojej pôsobnosti v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom alebo podľa ustálenej praxe a ktorý slúži na iné štatistické účely. Týmto by však nemalo byť dotknuté plnenie požiadaviek na štatistické vykazovanie ustanovených v nariadení ECB/2008/32. V osobitných prípadoch sa ECB pri plnení svojich požiadaviek môže opierať o štatistické informácie zozbierané na takéto účely.

Dôsledok výnimky udeľovanej národnou centrálnou bankou tak, ako je definované vyššie, spočíva v tom, že malé PFI podliehajú zníženej spravodajskej povinnosti (čo okrem iného znamená iba štvrťročné vykazovanie), ktorá je povinná v súvislosti s povinnými minimálnymi rezervami a je uvedená v prílohe III k nariadeniu ECB/2008/32. Požiadavky na malé PFI, ktoré nie sú úverovými inštitúciami, sú stanovené v článku 8 daného nariadenia. Tie PFI, ktorým bola udelená výnimka, však majú možnosť zvoliť si, či budú plniť požiadavky na vykazovanie v plnom rozsahu, alebo nie.

5.   Využitie štatistických informácií podľa nariadenia ECB o povinných minimálnych rezervách

Aby sa záťaž spojená s vykazovaním znížila na minimum a aby sa pri zbere štatistických informácií predišlo prípadnej duplicite, používajú sa bilančné štatistické informácie, ktoré vykazujú PFI podľa nariadenia ECB/2008/32, aj na výpočet základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv podľa nariadenia ECB/2003/9.

Spravodajské jednotky musia na štatistické účely vykazovať údaje svojej príslušnej národnej centrálnej banke podľa tabuľky 1, ktorá je súčasťou prílohy III k nariadeniu ECB/2008/32. Rámčeky v tabuľke 1 označené symbolom „*“ využívajú vykazujúce inštitúcie na výpočet svojej základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv (pozri rámček 9 v kapitole 7).

Na správny výpočet základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, na ktorú sa uplatňuje kladná sadzba, je potrebné podrobné členenie vkladov s dohodnutou splatnosťou nad dva roky, vkladov s výpovednou lehotou nad dva roky a záväzkov z repo obchodov úverových inštitúcií voči nasledujúcim sektorom („tuzemským“ a „ostatných členských štátov“): „peňažné finančné inštitúcie“, „úverové inštitúcie podliehajúce požiadavkám na povinné minimálne rezervy, ECB a národné centrálne banky“ a „verejná správa“, ako aj voči „zvyšku sveta“.

Úverové inštitúcie, ktoré podliehajú požiadavkám na povinné minimálne rezervy, okrem toho v závislosti od národných systémov zberu a bez vplyvu na úplný súlad s pojmami a zásadami klasifikácie bilancie PFI stanovenými v nariadení ECB/2008/32 môžu alternatívne vykazovať údaje potrebné na výpočet základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv s výnimkou údajov o obchodovateľných nástrojoch v súlade s tabuľkou 1a za predpokladu, že to neovplyvní pozície vyznačené tučným písmom.

Príloha III k nariadeniu ECB/2008/32 obsahuje osobitné a prechodné ustanovenia a ustanovenia o zlúčeniach alebo splynutiach týkajúcich sa úverových inštitúcií v súvislosti s uplatňovaním systému povinných minimálnych rezerv.

Príloha III k nariadeniu ECB/2008/32 zahŕňa najmä schému vykazovania pre úverové inštitúcie v „zostatkovej časti“. Úverové inštitúcie v zostatkovej časti musia vykazovať minimálne štvrťročné údaje potrebné na výpočet základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv v súlade s tabuľkou 1a. Tieto inštitúcie zabezpečujú, aby výkazy podľa tabuľky 1a plne zodpovedali definíciám a klasifikáciám použitým v tabuľke 1. Údaje o základni pre výpočet povinných minimálnych rezerv inštitúcií v zostatkovej časti za tri udržiavacie obdobia povinných minimálnych rezerv sú založené na údajoch ku koncu štvrťroka zozbieraných národnými centrálnymi bankami.

Príloha III obsahuje aj ustanovenia o vykazovaní skupiny úverových inštitúcií na agregovanom základe. Po získaní povolenia od ECB môžu úverové inštitúcie podliehajúce požiadavkám na povinné minimálne rezervy v rámci územia jedného štátu vykazovať štatistické údaje týkajúce sa ich konsolidovanej základne na výpočet povinných minimálnych rezerv ako skupina za predpokladu, že všetky inštitúcie, ktorých sa to týka, sa vzdali výhody paušálnej odpočítateľnej položky z požiadavky na povinné minimálne rezervy. Výhodu paušálnej odpočítateľnej položky však má skupina ako celok. Ak sa skupine úverových inštitúcií povolilo, aby udržiavala povinné minimálne rezervy prostredníctvom sprostredkovateľa, ale nevyužíva výhody takéhoto vykazovania za skupinu, príslušná národná centrálna banka môže poveriť sprostredkovateľa, aby uskutočňoval agregované štatistické vykazovanie (iné ako v súvislosti so základňou na výpočet povinných minimálnych rezerv) v mene tejto skupiny úverových inštitúcií. V takom prípade má výhodu paušálnej odpočítateľnej položky každý člen skupiny. Všetky dotknuté inštitúcie sú do zoznamu peňažných finančných inštitúcií, ktorý vedie ECB, zaradené osobitne.

Príloha okrem toho zahŕňa aj ustanovenia, ktoré sa majú uplatňovať v prípade splynutia a zlúčenia úverových inštitúcií. Pojmy „zlúčenie alebo splynutie“, „zlučované alebo splývajúce inštitúcie“ alebo „nadobúdajúce inštitúcie“ majú význam stanovený v článku 1 nariadenia ECB/2003/9. Pre udržiavacie obdobie povinných minimálnych rezerv, počas ktorého sa zlúčenie alebo splynutie uskutoční, sa povinné minimálne rezervy nadobúdajúcej inštitúcie vypočítavajú a musia dodržať v súlade s článkom 13 uvedeného nariadenia. Pre nasledujúce udržiavacie obdobie sa požiadavka na povinné minimálne rezervy nadobúdajúcej inštitúcie vypočítava na základe základne na výpočet povinných minimálnych rezerv a prípadne na základe štatistických informácií v súlade s osobitnými pravidlami (pozri tabuľku v prílohe III k nariadeniu ECB/2008/32). Inak platia bežné pravidlá pre vykazovanie štatistických informácií a pre výpočet povinných minimálnych rezerv, ktoré sú ustanovené v článku 3 nariadenia ECB/2003/9. Príslušná národná centrálna banka môže okrem toho povoliť nadobúdajúcej inštitúcii, aby splnila svoju povinnosť vykazovať štatistické informácie prostredníctvom dočasných postupov. Táto výnimka z bežných postupov vykazovania musí byť obmedzená na čo najkratšiu dobu a v žiadnom prípade by nemala presiahnuť šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti zlúčenia alebo splynutia. Táto výnimka nemá vplyv na povinnosť nadobúdajúcej inštitúcie plniť si svoju spravodajskú povinnosť v súlade s nariadením ECB/2008/32 a prípadne na jej povinnosť prevziať spravodajské povinnosti zlučovaných alebo splývajúcich inštitúcií.

Tabuľka 1

Údaje vykazované mesačne (stavy)  (4)

BILANČNÉ POLOŽKY

A.

Tuzemsko

B.

Ostatné zúčastnené členské štáty

C.

Zvyšok sveta

D.

Nečlenené

PFI (6)

NpFI

PFI (6)

NpFI

Spolu

Banky

Nebankové subjekty

 

Úverové inštitúcie

z toho: úverové inštitúcie podliehajúce PMR, ECB a NCB

Verejná správa

(S.13)

Ostatné rezidentské sektory

 

Úverové inštitúcie

z toho: úverové inštitúcie podliehajúce PMR, ECB a NCB

Verejná správa

(S.13)

Ostatné rezidentské sektory

Ústredná štátna správa

(S.1311)

Ostatná verejná správa

Spolu

Ostatní finanční sprostredkovatelia + finančné pomocné inštitúcie

(S.123 + S.124)

Poisťovne a penzijné fondy

(S.125)

Nefinančné spoločnosti

(S.11)

Domácnosti + neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam

(S.14 + S.15)

Ústredná štátna správa

(S.1311)

Ostatná verejná správa

Spolu

Domácnosti + neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam

(S.123 + S.124)

Poisťovne a penzijné fondy

(S.125)

Nefinančné spoločnosti

(S.11)

Domácnosti + neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam

(S.14 + S.15)

 

z toho: centrálne protistrany (7)

z toho: FVC

 

z toho: centrálne protistrany (7)

oz toho: FVC

(a)

(b)

(c)

(d)

(e)

(f)

(g)

(h)

(i)

(j)

(k)

(l)

(m)

(n)

(o)

(p)

(q)

(r)

(s)

(t)

PASÍVA

8

Obeživo

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

9

Vklady

*

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

*

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

*

 

 

 

do 1 roka

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

nad 1 rok

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

z toho prevoditeľné vklady

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

z toho do dvoch rokov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

z toho syndikované úvery

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

9e

v eurách

*

 

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

*

 

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

9.1e

Splatné na požiadanie

 

 

 

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

z toho prevoditeľné vklady

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

9.2e

S dohodnutou splatnosťou

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

do 1 roka

 

 

 

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

od 1 roka do 2 rokov

 

 

 

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

nad 2 roky

*

 

*

*

*

*

 

 

 

 

 

 

*

 

*

*

*

*

 

 

 

 

 

 

*

 

 

 

9.3e

S výpovednou lehotou

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

do 3 mesiacov

 

 

 

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

nad 3 mesiace

 

 

 

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

z toho nad 2 roky (5)

*

 

*

*

*

*

 

 

 

 

 

 

*

 

*

*

*

*

 

 

 

 

 

 

*

 

 

 

9.4e

Repoobchody

*

 

*

*

*

*

 

 

 

 

 

 

*

 

*

*

*

*

 

 

 

 

 

 

*

 

 

 

9x

V cudzích menách

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

9.1x

Splatné na požiadanie

 

 

 

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

9.2x

S dohodnutou splatnosťou

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

do 1 roka

 

 

 

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

od 1 roka do 2 rokov

 

 

 

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

nad 2 roky

*

 

*

*

*

*

 

 

 

 

 

 

*

 

*

*

*

*

 

 

 

 

 

 

*

 

 

 

9.3x

S výpovednou lehotou

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

do 3 mesiacov

 

 

 

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

nad 3 mesiace

 

 

 

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

*

*

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

z toho nad 2 roky (5)

*

 

*

*

*

*

 

 

 

 

 

 

*

 

*

*

*

*

 

 

 

 

 

 

*

 

 

 

9.4x

Repoobchody

*

 

*

*

*

*

 

 

 

 

 

 

*

 

*

*

*

*

 

 

 

 

 

 

*

 

 

 

10

Akcie/podielové listy FPT  (6)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

11

Vydané dlhové cenné papiere