5.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 321/1

(1)

V súlade s oznámením Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 10. októbra 2007 o integrovanej námornej politike Európskej únie (ďalej len „oznámenie Komisie“) je primárnym cieľom integrovanej námornej politiky Únie (ďalej len „INP“) rozvoj a vykonávanie integrovaného, koordinovaného, súdržného, transparentného a udržateľného procesu prijímania rozhodnutí v súvislosti s oceánmi, morami, pobrežnými, ostrovnými a najvzdialenejšími regiónmi a námornými odvetviami.

(2)

Akčným plánom sprevádzajúcim oznámenie Komisie sa stanovuje niekoľko opatrení, ktorých prijatie navrhuje Komisia ako prvý krok vo vykonávaní novej INP Únie.

(3)

Správa Komisie o pokroku integrovanej námornej politiky EÚ z 15. októbra 2009 stručne opisuje doterajšie hlavné úspechy INP do uvedeného dátumu a načrtáva smer, akým sa bude uberať ďalšia etapa vykonávania.

(4)

Vo svojich záveroch zo 16. novembra 2009 o integrovanej námornej politike zdôraznila Rada význam financovania ďalšieho rozvoja a vykonávania INP vyzvaním Komisie, aby predložila potrebné návrhy v oblasti financovania opatrení integrovanej námornej politiky v rámci existujúceho finančného výhľadu, ktoré by vstúpili do platnosti do roku 2011.

(5)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 21. októbra 2010 o integrovanej námornej politike (INP) – hodnotenie dosiahnutého pokroku a nové výzvy výslovne podporil zámer Komisie „vyčleniť v nasledujúcich dvoch rokoch na integrovanú námornú politiku finančné prostriedky vo výške 50 miliónov EUR s cieľom nadviazať na predchádzajúce projekty v oblasti politiky, správy, udržateľnosti a dozoru“.

(6)

Vo finančnom krytí pre INP stanovenom v tomto nariadení sa zohľadňuje súčasný hospodársky pokles a zároveň aj skutočnosť, že ide o prvý operačný program špeciálne venovaný vykonávaniu INP.

(7)

Nepretržité financovanie zo strany Únie je potrebné, aby sa Únii umožnilo vykonávať a ďalej rozvíjať vlastnú INP v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 20. mája 2008 o integrovanej námornej politike Európskej únie (4) a plniť ústredné ciele stanovené v oznámení Komisie a potvrdené v správe o pokroku z októbra 2009 a schválené v Radou v jej záveroch zo 16. novembra 2009.

(8)

Keďže nie všetky priority a ciele INP sú pokryté existujúcimi nástrojmi Únie, napríklad Kohéznym fondom, Európskym fondom regionálneho rozvoja, Európskym fondom pre rybné hospodárstvo, siedmym rámcovým programom v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností, nástrojom predvstupovej pomoci a nástrojom európskeho susedstva a partnerstva, je preto potrebné zriadiť program na podporu ďalšieho rozvoja INP (ďalej len „program“).

(9)

Bez toho, aby boli dotknuté nadchádzajúce rokovania týkajúce sa viacročného finančného rámca po roku 2013, bude potrebné zabezpečiť dostatočné zdroje, ktoré umožnia rozvoj a dosiahnutie cieľov INP bez toho, aby boli ohrozené zdroje vyčlenené na iné politiky, pričom treba podporiť udržateľný rozvoj prímorských regiónov Únie vrátane ostrovov a najvzdialenejších regiónov. Na tento účel sa považuje za nevyhnutné, aby bola INP zahrnutá aj do viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2013. Okrem toho by sa mal prípadne vypracovať návrh na predĺženie programu po roku 2013 spolu s návrhom na primerané finančné krytie.

(10)

Rozvoj námorných záležitostí prostredníctvom finančnej podpory opatrení v rámci INP bude mať významný vplyv, pokiaľ ide o hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

(11)

Financovanie zo strany Únie by malo byť zamerané na podporu výskumných prác na opatreniach, ktorých cieľom je podporiť strategické ciele INP, náležite zohľadňujúc ich kumulatívny vplyv na základe ekosystémového prístupu, udržateľný „modrý“ hospodársky rast, zamestnanosť, inovácie a konkurencieschopnosť v pobrežných, ostrovných a najvzdialenejších regiónoch a podporu medzinárodného rozmeru INP.

(12)

Strategické ciele INP zahŕňajú integrované riadenie námorných záležitostí na všetkých úrovniach; ďalší rozvoj a vykonávanie integrovaných stratégií pre morské oblasti, ktoré sú prispôsobené konkrétnym potrebám jednotlivých európskych morských oblastí; ďalší rozvoj prierezových nástrojov integrovanej tvorby politiky s cieľom zlepšiť synergie a koordináciu medzi existujúcimi politikami a nástrojmi, a to aj prostredníctvom výmeny údajov a znalostí súvisiacich s námornými oblasťami; užšieho zapojenia zainteresovaných strán do programov integrovaného riadenia námorných záležitostí; ochrany a udržateľného využívania morských a pobrežných zdrojov a vymedzenia hraníc udržateľnosti ľudských činností a ochrany morského a pobrežného životného prostredia a biodiverzity v kontexte rámcovej smernice o morskej stratégii (5), ktorá predstavuje environmentálny pilier INP, ako aj rámcovej smernice o vode (6).

(13)

Je dôležité, aby bol program dobre previazaný s inými politikami Únie, ktoré môžu mať námorný rozmer, najmä so štrukturálnymi fondmi, transeurópskou dopravnou sieťou, spoločnou rybárskou politikou, politikou v oblasti cestovného ruchu, životného prostredia a zmeny klímy, rámcovým programom v oblasti výskumu a vývoja, ako aj s energetickou politikou.

(14)

V záujme zabezpečenia súdržnosti medzi jednotlivými aspektmi programu by sa mali stanoviť jeho všeobecné ciele. Pre každý všeobecný cieľ by sa mali stanoviť podrobnejšie operačné ciele. Rozdelenie finančných prostriedkov medzi všeobecné ciele na obdobie rokov 2011 – 2013 je uvedené v prílohe. Týmto rozdelením sa zabezpečuje flexibilita na zvýšenie/zníženie pridelených finančných prostriedkov na všeobecný cieľ bez toho, aby sa presiahlo celkové finančné krytie.

(15)

Financovanie zo strany Únie by malo umožniť podporu pre rozvoj integrácie námorného dohľadu v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010 a závermi Rady zo 17. novembra 2009 o integrácii námorného dohľadu, a to pri zohľadnení plánu na vytvorenie spoločného prostredia na výmenu informácií pre námornú oblasť EÚ (CISE). Prostriedky vyčlenené na túto oblasť by sa preto mali obmedziť na rozvoj decentralizovaného systému výmeny informácií, konkrétne na opatrenia vrátane softvéru zamerané na posilnenie prepojenia medzi systémami dohľadu. V programe by sa mali zohľadniť výsledky iných projektov týkajúcich sa decentralizovaného systému námorného dohľadu.

(16)

Vykonávanie programu v tretích krajinách by malo prispievať k podpore rozvojových cieľov prijímajúcej krajiny a byť v súlade s ostatnými nástrojmi Únie v oblasti spolupráce vrátane cieľov a priorít súvisiacich politík Únie, acquis Únie a príslušnými medzinárodnými dohovormi.

(17)

Program by mal dopĺňať existujúce a budúce finančné nástroje poskytnuté Úniou a členskými štátmi na vnútroštátnej a nižšej ako vnútroštátnej úrovni a byť s nimi konzistentný, aby sa podporovala ochrana a udržateľné využívanie oceánov, morí a pobreží a aby sa posilňovala účinnejšia spolupráca medzi členskými štátmi a ich pobrežnými, ostrovnými a najvzdialenejšími regiónmi a zohľadňovala prioritizácia a pokrok národných a miestnych projektov.

(18)

Opatrenia plánované v programe by mali dopĺňať iné opatrenia Únie, aby sa zabezpečila konzistentnosť vykonávania právnych aktov Únie týkajúcich sa príslušných odvetvových politík a aby sa pritom zabránilo zdvojovaniu úsilia.

(19)

Zároveň je potrebné stanoviť pravidlá, ktorými sa bude riadiť plánovanie opatrení, oprávnenosť výdavkov, úroveň finančnej pomoci Únie, hlavné podmienky, podľa ktorých bude poskytnutá, a celkový rozpočet na program.

(20)

Program by sa mal vykonávať v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (7) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (8).

(21)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie pre viacročný program, ktoré predstavuje základný odkaz pre rozpočtový orgán počas ročného rozpočtového postupu v zmysle bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (9).

(22)

S cieľom pomôcť Komisii s monitorovaním vykonávania tohto nariadenia by malo byť možné financovať výdavky súvisiace s monitorovaním, kontrolami a hodnotením.

(23)

Ročné programy prác, ktoré sa majú vypracovať na účely vykonávania programu, by mali byť prijaté Komisiou v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (10).

(24)

Vo vzťahu k opatreniam financovaným podľa tohto nariadenia je potrebné zabezpečiť ochranu finančných záujmov Únie uplatnením nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (11), nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (12), a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (13).

(25)

S cieľom zabezpečiť účinnosť financovania Únie by sa mali pravidelne hodnotiť opatrenia financované podľa tohto nariadenia.

(26)

Predpokladá sa, že žiadne opatrenie plánované v rámci programu si nevyžiada uplatnenie ďalšieho právneho základu.

(27)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov opatrení financovaných v rámci programu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov,

a)

podporovať rozvoj a vykonávanie integrovaného riadenia námorných a pobrežných záležitostí;

b)

prispievať k rozvoju medziodvetvových nástrojov, konkrétne námorného priestorového plánovania, spoločného prostredia na výmenu informácií (CISE) a poznatkov o morskom prostredí týkajúcich sa oceánov, morí a pobrežných regiónov v rámci Únie a hraničiacich s Úniou, s cieľom vytvoriť synergie a podporovať politiky súvisiace s morami alebo pobrežnými zónami, najmä v oblastiach hospodárskeho rozvoja, zamestnanosti, ochrany životného prostredia, výskumu, námornej bezpečnosti, energetiky a rozvoja ekologických námorných technológií s prihliadnutím na existujúce nástroje a iniciatívy a stavajúc na nich;

c)

presadzovať ochranu morského prostredia, najmä jeho biodiverzitu, a udržateľné využívanie morských a pobrežných zdrojov a ďalej vymedziť hranice udržateľnosti ľudských činností, ktoré majú vplyv na morské prostredie, a to predovšetkým v rámci smernice 2008/56/ES (rámcová smernica o morskej stratégii);

d)

podporovať rozvoj a vykonávanie stratégií týkajúcich sa morských oblastí;

e)

zlepšovať a rozširovať externú spoluprácu a koordináciu z hľadiska cieľov INP na základe pokroku diskusie na medzinárodných fórach; v tejto súvislosti sa nalieha na tretie krajiny, aby ratifikovali a začali uplatňovať Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS);

f)

podporovať udržateľný hospodársky rast, zamestnanosť, inováciu a nové technológie v námorných odvetviach v pobrežných, ostrovných a najvzdialenejších regiónoch Únie.

a)

podporovať opatrenia podnecujúce členské štáty a regióny EÚ v tom, aby rozvíjali, zaviedli alebo vykonávali integrované riadenie námorných záležitostí;

b)

podporovať medziodvetvové platformy spolupráce a siete vrátane zástupcov orgánov verejnej moci, regionálnych a miestnych orgánov, priemyslu, účastníkov výskumu, občanov, organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov;

c)

podporovať viditeľnosť integrovaného prístupu k námorným záležitostiam a informovanosť o ňom medzi orgánmi verejnej moci v rámci súkromného sektora a širokej verejnosti.

a)

spoločného prostredia na výmenu informácií pre námornú oblasť Únie, čím sa podporí výmena informácií o medziodvetvovom a cezhraničnom dohľade prepájajúca všetky skupiny používateľov v súlade so zásadami integrovaného námorného dohľadu s cieľom posilniť bezpečné, chránené a udržateľné využívanie námorného priestoru, berúc do úvahy súvisiaci rozvoj odvetvových politík z hľadiska dohľadu a prípadne prispievajúc k ich potrebnému rozvoju;

b)

námorného priestorového plánovania a integrovanej správy pobrežných zón, ktoré predstavujú dôležité nástroje udržateľného rozvoja morských a pobrežných regiónov a prispievajú k dosahovaniu cieľov v rámci ekosystémového riadenia a rozvoja prepojení medzi pevninou a morom, ako aj k uľahčovaniu spolupráce členských štátov, napríklad pokiaľ ide o vypracovanie experimentálnych a ďalších opatrení spájajúcich výrobu obnoviteľnej energie a chov rýb;

c)

rozsiahlej, verejne prístupnej a vysokokvalitnej databázy údajov a poznatkov o morskom prostredí, ktorá uľahčuje výmenu, opätovné používanie a šírenie týchto údajov a poznatkov medzi rôznymi skupinami používateľov, pričom sa využívajú existujúce údaje, a tým zabraňuje duplikácii databáz; na tento účel sa čo najlepšie využívajú už existujúce programy Únie a členských štátov vrátane programov INSPIRE (14) a GMES (15).

a)

podporovať ochranu a zachovanie morského a pobrežného prostredia a predchádzať vplyvom na morské prostredie vrátane odpadkov v mori a znižovať ich v záujme postupného odstraňovania znečistenia;

b)

prispievať k zdraviu, biodiverzite a odolnosti morského a pobrežného ekosystému;

c)

uľahčovať koordináciu medzi členskými štátmi a ďalšími subjektmi pri uplatňovaní ekosystémového prístupu k riadeniu ľudských činností a zásady predbežnej opatrnosti;

d)

uľahčiť vypracúvanie postupov a noriem;

e)

podporovať opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy a zmiernenie jej následkov na morské, pobrežné a ostrovné prostredie s osobitným dôrazom na oblasti, ktoré sú v tejto súvislosti najzraniteľnejšie;

f)

podporovať vypracovanie strategických prístupov k výskumu na účely posúdenia súčasného stavu ekosystémov, a tým poskytovať základ pre ekosystémové riadenie a plánovanie na regionálnej a vnútroštátnych úrovniach.

a)

podporovať vypracovanie a vykonávanie integrovaných stratégií pre morské oblasti so zreteľom na vyrovnaný prístup vo všetkých morských oblastiach, ako aj na špecifiká týchto oblastí a podoblastí a v príslušných prípadoch aj vypracovanie a vykonávanie relevantných makroregionálnych stratégií, a to najmä tých, v prípade ktorých už medzi jednotlivými krajinami prebieha výmena informácií a skúseností a existujú fungujúce viacnárodné štruktúry;

b)

podporovať a uľahčovať využívanie synergií medzi vnútroštátnou a regionálnou úrovňou a úrovňou Únie, výmenu informácií a osvedčených postupov v oblasti námornej politiky, a to aj v súvislosti s metódami a normami, ako aj jej riadenie a odvetvové politiky, ktoré majú vplyv na regionálne moria a pobrežné regióny.

a)

nabádať, aby sa v úzkej spolupráci s členskými štátmi pokračovalo v práci na integrovanom prístupe s tretími krajinami a aktérmi v tretích krajinách, ktoré patria do rovnakej morskej oblasti ako členské štáty Únie, vrátane ratifikácie a vykonávania UNCLOS;

b)

podporovať dialóg s tretími krajinami s prihliadnutím na dohovor UNCLOS a príslušné existujúce medzinárodné dohovory, ktoré sú na ňom založené;

c)

podporovať výmenu najlepších postupov, ktoré dopĺňajú existujúce iniciatívy, s prihliadnutím na rozvoj regionálnych stratégií na úrovni subregiónov.

a)

podporovať iniciatívy zamerané na rast a zamestnanosť v námorných odvetviach a v pobrežných a ostrovných regiónoch;

b)

podporovať odbornú prípravu, vzdelávanie a možnosti profesijného rastu v námorných profesiách;

c)

podporovať rozvoj ekologických technológií, obnoviteľných morských zdrojov energie, ekologickej námornej dopravy a príbrežnej námornej dopravy;

d)

podporovať rozvoj pobrežného, námorného a ostrovného cestovného ruchu.

a)

projekty vrátane skúšobných projektov, štúdie, výskumné a operačné programy spolupráce vrátane vzdelávacích programov, programov odbornej prípravy a rekvalifikácie;

b)

poskytovanie verejne prístupných informácií a najlepších postupov, zvyšovanie povedomia a súvisiaca komunikácia a šírenie informácií vrátane propagačných kampaní a podujatí a vytvorenie a správa internetových stránok a príslušných sociálnych sietí a databáz;

c)

konferencie, semináre, pracovné semináre a fóra zúčastnených strán;

d)

zhromažďovanie, monitorovanie a vizuálne znázornenie významného množstva údajov, najlepších postupov a databáz s informáciami o regionálnych projektoch financovaných Úniou a zabezpečenie prístupu verejnosti k nim, a to aj prostredníctvom sekretariátu vytvoreného podľa okolností na jeden alebo niekoľko z týchto účelov, čím sa umožní prijatie spoločných jednotných noriem na zhromažďovanie a spracúvanie údajov;

e)

opatrenia súvisiace s prierezovými nástrojmi vrátane skúšobných projektov.

a)

granty, v prípade ktorých sa maximálny podiel spolufinancovania jednotlivých opatrení zo strany Únie stanovuje na 80 %;

b)

verejné zákazky;

c)

administratívne opatrenia so Spoločným výskumným centrom.

a)

uplatnením preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a iným nezákonným aktivitám;

b)

účinnými kontrolami;

c)

vymáhaním súm, ktoré boli vyplatené neoprávnene, a

d)

uplatnením účinných, proporcionálnych a odrádzajúcich pokút v súvislosti so zistenými nezrovnalosťami.

a)

správu o pokroku najneskôr do 31. decembra 2012; správa o pokroku zahŕňa hodnotenie vplyvu programu na iné politiky Únie;

b)

dodatočnú hodnotiacu správu najneskôr do 31. decembra 2014.