23.11.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/1

(1)

Členské štáty, ktorých menou je euro, majú osobitný záujem a zodpovednosť uskutočňovať hospodárske politiky, ktoré podporujú riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie, a zabrániť politikám, ktoré ohrozujú jej fungovanie.

(2)

Zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) umožňuje prijatie osobitných opatrení v eurozóne, ktoré presahujú ustanovenia uplatniteľné na všetky členské štáty, s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie.

(3)

Zo skúseností získaných počas prvého desaťročia hospodárskej a menovej únie, ako aj z chýb urobených v danom období vyplýva potreba zlepšiť správu ekonomických záležitostí v Únii, ktorá by mala vychádzať z väčšej zodpovednosti jednotlivých členských štátov za spoločne dohodnuté pravidlá a politiky a z pevnejšieho rámca dohľadu nad vnútroštátnymi hospodárskymi politikami na úrovni Únie.

(4)

Zlepšený rámec správy ekonomických záležitostí by sa mal opierať o niekoľko vzájomne prepojených a súdržných politík v oblasti trvalo udržateľného rastu a zamestnanosti, a to najmä o stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť, s osobitným zameraním na rozvoj a posilnenie vnútorného trhu, podporu medzinárodného obchodu a konkurencieschopnosti, o európsky semester posilnenej koordinácie hospodárskych a rozpočtových politík, o účinný rámec prevencie a nápravy nadmerného deficitu verejnej správy (Pakt stability a rastu), o pevný rámec prevencie a nápravy makroekonomických nerovnováh, o minimálne požiadavky na vnútroštátne rozpočtové rámce a posilnenú reguláciu finančného trhu a dohľad nad ním vrátane makroprudenciálneho dohľadu zo strany Európskeho výboru pre systémové riziká.

(5)

Pakt stability a rastu a úplný rámec správy ekonomických záležitostí by mali dopĺňať a podporovať stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť a mali by s ňou byť v súlade. Vzájomné vzťahy medzi rôznymi oblasťami by nemali umožňovať výnimky z ustanovení Paktu stability a rastu.

(6)

Dosiahnutie a udržanie dynamického vnútorného trhu by sa malo považovať za prvok riadneho a bezproblémového fungovania hospodárskej a menovej únie.

(7)

Komisia by mala zohrávať výraznejšiu úlohu v postupe zvýšeného dohľadu, pokiaľ ide o posúdenia každého jednotlivého členského štátu, monitorovanie, misie na mieste, odporúčania a napomenutia. Pri prijímaní rozhodnutí o sankciách by sa úloha Rady mala obmedziť a pri hlasovaní v Rade by sa mala uplatňovať obrátená kvalifikovaná väčšina.

(8)

S cieľom zabezpečiť trvalý dialóg s členskými štátmi zameraný na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia by Komisia mala uskutočňovať misie dohľadu.

(9)

Komisia by mala v pravidelných intervaloch vykonávať rozsiahle hodnotenie systému správy ekonomických záležitostí, najmä účinnosti a primeranosti jeho sankcií. Tieto hodnotenia by mali byť v prípade potreby doplnené príslušnými návrhmi.

(10)

Komisia by mala pri vykonávaní tohto nariadenia zohľadňovať súčasnú hospodársku situáciu dotknutých členských štátov.

(11)

Posilnenie správy ekonomických záležitostí by malo zahŕňať užšie a včasnejšie zapojenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov.

(12)

Môže sa nadviazať hospodársky dialóg s Európskym parlamentom, ktorý umožní Komisii, aby zverejnila svoje analýzy, a ktorý umožní predsedovi Rady, Komisie a prípadne i predsedovi Európskej rady alebo predsedovi Euroskupiny, aby o nich diskutovali. Takáto verejná debata by mohla umožniť diskusiu o vedľajších účinkoch vnútroštátnych rozhodnutí a verejný tlak zo strany partnerov na príslušné strany. Zatiaľ čo príslušný výbor Európskeho parlamentu uznáva, že partnermi Európskeho parlamentu v rámci tohto dialógu sú príslušné inštitúcie Únie a ich zástupcovia, môže členskému štátu, ktorého sa týka rozhodnutie Rady prijaté podľa článkov 4, 5 a 6 tohto nariadenia, ponúknuť možnosť zúčastniť sa na výmene názorov. Účasť členských štátov v takejto výmene názorov je dobrovoľná.

(13)

Na účinnejšie presadzovanie rozpočtového dohľadu v eurozóne sú nevyhnutné ďalšie sankcie. Tieto sankcie by mali zlepšiť dôveryhodnosť rámca rozpočtového dohľadu Únie.

(14)

Pravidlá ustanovené v tomto nariadení, by mali zabezpečiť spravodlivý, včasný, odstupňovaný a účinný mechanizmus na dodržiavanie preventívnych a nápravných častí Paktu stability a rastu, najmä nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (4) a nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (5), pričom dodržiavanie rozpočtovej disciplíny sa preveruje na základe kritéria deficitu verejnej správy a kritéria dlhu verejnej správy.

(15)

Sankcie podľa tohto nariadenia založené na preventívnej časti Paktu stability a rastu pre členské štáty, ktorých menou je euro, by mali poskytovať stimuly na vykonanie úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa a na jeho zachovanie.

(16)

S cieľom zamedziť skresleniu údajov o deficite verejnej správy a dlhu verejnej správy, ktoré zásadne prispievajú ku koordinácii hospodárskej politiky v Únii, či už zámernému skresleniu alebo skresleniu v dôsledku hrubej nedbalosti, by sa mali členským štátom zodpovedným za takéto skreslenie uložiť pokuty.

(17)

S cieľom doplniť pravidlá výpočtu výšky pokút za zmanipulovanie štatistických údajov, ako aj pravidlá postupu, ktorý má uplatňovať Komisia pri vyšetrovaní takéhoto konania, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o podrobné kritériá na stanovenie výšky pokuty a vykonávanie vyšetrovaní zo strany Komisie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(18)

V preventívnej časti Paktu stability a rastu by sa prispôsobenie strednodobému rozpočtovému cieľu a jeho dodržanie mali zabezpečiť prostredníctvom povinnosti dočasne uložiť úročený vklad, ktorá sa uloží členskému štátu, ktorého menou je euro a ktorý nedosahuje uspokojivý pokrok v rozpočtovej konsolidácii. Mal by to byť prípad, keď sa členský štát, vrátane členského štátu, ktorého deficit je nižší ako referenčná hodnota 3 % hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“), výrazne odkláňa od strednodobého rozpočtového cieľa alebo primeraného prispôsobenia v záujme dosiahnutia tohto cieľa a tento odklon nekoriguje.

(19)

Nariadený úročený vklad spolu s naakumulovaným úrokom by sa mal pre dotknutý členský štát uvoľniť, ak sa Rada uistí, že situácia, na základe ktorej vznikla povinnosť vklad uložiť, sa skončila.

(20)

V nápravnej časti Paktu stability a rastu by mali mať sankcie pre členské štáty, ktorých menou je euro, formu povinnosti uložiť neúročený vklad v spojení s rozhodnutím Rady, v ktorom sa konštatuje existencia nadmerného deficitu, ak už bola dotknutému členskému štátu v preventívnej časti Paktu stability a rastu nariadená povinnosť uložiť úročený vklad, alebo v prípadoch obzvlášť závažného nedodržania záväzkov rozpočtovej politiky ustanovených v Pakte stability a rastu alebo formu povinnosti zaplatiť pokutu v prípade nesplnenia odporúčania Rady odstrániť nadmerný deficit verejnej správy.

(21)

S cieľom vyhnúť sa retroaktívnemu uplatňovaniu sankcií podľa preventívnej časti Paktu stability a rastu ustanovenom v tomto nariadení by sa mali uplatňovať výlučne v súvislosti s príslušnými rozhodnutiami, ktoré Rada prijme podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Podobne s cieľom vyhnúť sa retroaktívnemu uplatňovaniu sankcií podľa nápravnej časti Paktu stability a rastu ustanovenom v tomto nariadení by sa mali v každom prípade uplatňovať výlučne v súvislosti s príslušnými odporúčaniami a rozhodnutiami o odstránení nadmerného deficitu verejnej správy, ktoré Rada prijme po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

(22)

Výška úročeného vkladu, neúročeného vkladu a pokuty stanovenej v tomto nariadení by sa mala určiť tak, aby sa zabezpečilo spravodlivé odstupňovanie sankcií v preventívnych a nápravných opatreniach Paktu stability a rastu a poskytol dostatok stimulov pre členské štáty, ktorých menou je euro, aby dodržiavali fiškálny rámec Únie. Pokuty podľa článku 126 ods. 11 ZFEÚ a ako sa uvádza v článku 12 nariadenia (ES) č. 1467/97 sú zložené z pevnej časti, ktorej výška je 0,2 % HDP, a z premenlivej časti. Odstupňovanie a rovnaký prístup k členským štátom sa teda zabezpečia, ak sa úročený vklad, neúročený vklad a pokuta určené v tomto nariadení rovnajú 0,2 % HDP, čo je výška pevnej zložky pokuty podľa článku 126 ods. 11 ZFEÚ.

(23)

Rada by mala mať možnosť znížiť výšku sankcií uložených členským štátom, ktorých menou je euro, alebo tieto sankcie zrušiť na základe odporúčania Komisie nadväzujúceho na odôvodnenú žiadosť dotknutého členského štátu. V nápravnej časti Paktu stability a rastu by Komisia tiež mala mať možnosť odporučiť zníženie výšky sankcie alebo jej zrušenie pre výnimočné hospodárske okolnosti.

(24)

Neúročený vklad by sa mal po odstránení nadmerného deficitu uvoľniť, kým úroky na takomto vklade a vybrané pokuty by sa mali prideliť na stabilizačné mechanizmy vytvorené členskými štátmi, ktorých menou je euro, na poskytovanie finančnej pomoci v záujme zabezpečenia stability eurozóny ako celku.

(25)

Právomoc prijímať individuálne rozhodnutia na uplatňovanie sankcií ustanovených v tomto nariadení by sa mala preniesť na Radu. Individuálne rozhodnutia ako súčasť koordinácie hospodárskych politík členských štátov v rámci Rady, ako sa ustanovuje v článku 121 ods. 1 ZFEÚ, sú neoddeliteľnými následnými krokmi opatrení prijatých Radou v súlade s článkami 121 a 126 ZFEÚ a nariadeniami (ES) č. 1466/97 a (ES) č. 1467/97.

(26)

Keďže toto nariadenie obsahuje všeobecné pravidlá účinného presadzovania nariadení (ES) č. 1466/97 a (ES) č. 1467/97, malo by sa prijať v súlade s riadnym legislatívnym postupom podľa článku 121 ods. 6 ZFEÚ.

(27)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanovenie systému sankcií na zlepšenie presadzovania preventívnej a nápravnej časti Paktu stability a rastu v eurozóne, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

1.

„preventívna časť Paktu stability a rastu“ je systém mnohostranného dohľadu, ako sa ustanovuje v nariadení (ES) č. 1466/97;

2.

„nápravná časť Paktu stability a rastu“ je postup na zamedzenie nadmernému deficitu členských štátov, ako ho upravuje článok 126 ZFEÚ a nariadenie (ES) č. 1467/97;

3.

„výnimočné hospodárske okolnosti“ znamenajú okolnosti, keď sa nadmerný deficit verejnej správy prekračujúci referenčnú hodnotu považuje za výnimočný v zmysle článku 126 ods. 2 písm. a) druhej zarážky ZFEÚ a podľa nariadenia (ES) č. 1467/97.

a)

podrobných kritérií na stanovenie výšky pokuty uvedenej v odseku 1;

b)

podrobných pravidiel o postupoch vyšetrovania uvedených v odseku 3, súvisiacich opatrení a podávania správ o vyšetrovaní;

c)

podrobných pravidiel postupu zameraných na zaručenie práv na obhajobu, prístupu k spisom, právneho zastúpenia, dôvernosti a ustanovení o lehotách a o vyberaní pokút uvedených v odseku 1.

a)

účinnosť tohto nariadenia vrátane možnosti povoliť Rade a Komisii, aby postupovali v záujme vyriešenia situácií, ktoré predstavujú ohrozenie riadneho fungovania menovej únie;

b)

pokrok pri zabezpečovaní užšej koordinácie hospodárskych politík a udržateľného zbližovania hospodárskej výkonnosti členských štátov v súlade so ZFEÚ.

23.11.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/8

(1)

Zlepšený rámec správy ekonomických záležitostí by sa mal opierať o niekoľko vzájomne prepojených a súdržných politík v oblasti trvalo udržateľného rastu a zamestnanosti, a to najmä o stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť s osobitným zameraním na rozvoj a posilnenie vnútorného trhu, podporu medzinárodného obchodu a konkurencieschopnosti, o európsky semester posilnenej koordinácie hospodárskych a rozpočtových politík, o účinný rámec prevencie a nápravy nadmerného deficitu verejnej správy (Pakt stability a rastu), o pevný rámec prevencie a nápravy makroekonomických nerovnováh, o minimálne požiadavky na vnútroštátne rozpočtové rámce a o posilnenú reguláciu finančného trhu a dohľad nad ním vrátane makroprudenciálneho dohľadu zo strany Európskeho výboru pre systémové riziká.

(2)

Spoľahlivé štatistické údaje sú základom dohľadu nad makroekonomickými nerovnováhami. S cieľom zaručiť spoľahlivé a nezávislé štatistiky by členské štáty mali zabezpečiť profesionálnu nezávislosť vnútroštátnych štatistických orgánov, a to v súlade s Kódexom postupov pre európsku štatistiku, ako je ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike (4). Okrem toho je pre dohľad nad makroekonomickými nerovnováhami dôležitá aj dostupnosť spoľahlivých fiškálnych údajov. Túto požiadavku by mali zaručovať pravidlá, ktoré v tejto súvislosti ustanovuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne (5), najmä jeho článok 8

(3)

Koordinácia hospodárskych politík členských štátov Únie by mala prebiehať v kontexte hlavných smerov hospodárskych politík a usmernení politík zamestnanosti, ako sa ustanovuje v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a mala by zahŕňať dodržiavanie hlavných zásad zameraných na stabilné ceny, zdravé a udržateľné verejné financie a menové podmienky a udržateľnú platobnú bilanciu.

(4)

Zo získaných skúseností a chýb urobených počas prvého desaťročia fungovania hospodárskej a menovej únie vyplýva potreba zlepšiť správu ekonomických záležitostí v Únii, ktorá by mala vychádzať z posilnenej zodpovednosti jednotlivých členských štátov za spoločne dohodnuté pravidlá a politiky a pevnejšieho rámca na úrovni Únie pre dohľad nad národnými hospodárskymi politikami.

(5)

Dosiahnutie a udržanie dynamického vnútorného trhu by sa malo považovať za súčasť riadneho a bezproblémového fungovania hospodárskej a menovej únie.

(6)

Dohľad nad hospodárskymi politikami členských štátov by sa mal najmä rozšíriť nad rámec rozpočtového dohľadu, aby zahŕňal podrobnejší a formálnejší rámec, aby sa zabránilo vzniku nadmerných makroekonomických nerovnováh a aby sa pomohlo postihnutým členským štátom pri vypracúvaní nápravných plánov skôr než sa nežiaduce odchýlky zakorenia a skôr než v hospodárskom a finančnom vývoji nastane dlhodobý obrat k nadmerne nepriaznivému kurzu. Toto rozšírenie dohľadu nad hospodárskymi politikami by sa malo uskutočňovať súčasne s prehlbovaním fiškálneho dohľadu.

(7)

S cieľom pomôcť k náprave takejto makroekonomickej nerovnováhy je potrebné ustanoviť v právnych predpisoch podrobný postup.

(8)

Je vhodné doplniť postup mnohostranného dohľadu uvedený v článku 121 ods. 3 a 4 ZFEÚ osobitnými predpismi na zisťovanie makroekonomických nerovnováh ako aj na prevenciu a nápravu nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v Únii. Je nevyhnutné, aby bol postup v súlade s ročným cyklom mnohostranného dohľadu.

(9)

Posilnenie správy ekonomických záležitostí by malo zahŕňať užšie a včasnejšie zapojenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov. Zatiaľ čo príslušný výbor Európskeho parlamentu uznáva, že partnermi Európskeho parlamentu v rámci tohto dialógu sú príslušné inštitúcie Únie a ich zástupcovia, môže členskému štátu, ktorého sa týka rozhodnutie o uložení úročeného vkladu alebo ročnej pokuty v súlade s týmto nariadením, ponúknuť možnosť zúčastniť sa na výmene názorov. Účasť členských štátov v takejto výmene názorov je dobrovoľná.

(10)

Komisia by mala zohrávať významnejšiu úlohu v postupe zvýšeného dohľadu, pokiaľ ide o posúdenie špecifické pre každý členský štát, monitorovanie, misie na mieste, odporúčania a napomenutia.

(11)

Presadzovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (6) by sa malo posilniť ustanovením úročených vkladov v prípadoch nedodržania odporúčania prijať nápravné opatrenie. Tieto vklady by sa mali zmeniť na ročnú pokutu, ak sa opakovane nesplní odporúčanie zamerané na riešenie nadmerných makroekonomických nerovnováh v rámci toho istého postupu pri nerovnováhach. Tieto opatrenia na presadzovanie by sa mali uplatniť na členské štáty, ktorých menou je euro.

(12)

V prípade porušenia povinnosti postupovať podľa odporúčaní Rady by sa mal uložiť úročený vklad alebo pokuta, až kým Rada nedospeje k záveru, že členský štát prijal nápravné opatrenie, aby dodržal jej odporúčania.

(13)

Okrem toho aj opakované porušenie povinnosti členského štátu vypracovať plán nápravných opatrení, v ktorých sa zohľadňuje odporúčanie Rady, by rovnako spravidla malo viesť k uloženiu ročnej pokuty, až kým Rada nedospeje k záveru, že členský štát predložil taký plán nápravných opatrení, ktorý dostatočne zohľadňuje jej odporúčanie.

(14)

S cieľom zaručiť rovnaké zaobchádzanie pre všetky členské štáty by výška úročeného vkladu a pokuty mala byť rovnaká pre všetky členské štáty, ktorých menou je euro, pričom by sa mala rovnať 0,1 % hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“) dotknutého členského štátu v predchádzajúcom roku.

(15)

Komisia by mala mať možnosť odporučiť zníženie výšky sankcie alebo jej zrušenie pre výnimočné hospodárske okolnosti.

(16)

Postup uplatňovania sankcií na uvedené členské štáty, ktoré neprijmú účinné opatrenia na nápravu nadmerných makroekonomických nerovnováh, by sa mal chápať tak, že uplatnenie sankcií na tieto členské štáty bude pravidlom, a nie výnimkou.

(17)

Pokuty uvedené v tomto nariadení by mali predstavovať iné príjmy uvedené v článku 311 ZFEÚ a mali by sa previesť do mechanizmov stability na poskytovanie finančnej pomoci, ktoré vytvorili členské štáty, ktorých menou je euro, s cieľom zabezpečiť stabilitu eurozóny ako celku.

(18)

Rade by sa mala udeliť právomoc prijímať individuálne rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania sankcií ustanovených v tomto nariadení. Ako súčasť koordinácie hospodárskych politík členských štátov vykonávanej v rámci Rady v súlade s článkom 121 ods. 1 ZFEÚ tieto individuálne rozhodnutia neodlučiteľne nadväzujú na opatrenia prijaté Radou v súlade s článkom 121 ZFEÚ a nariadením (EÚ) č. 1176/2011.

(19)

Keďže toto nariadenie obsahuje všeobecné predpisy týkajúce sa účinného presadzovania nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, malo by sa prijať v súlade s riadnym legislatívnym postupom uvedeným v článku 121 ods. 6 ZFEÚ.

(20)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to účinné presadzovanie nápravy nadmerných makroekonomických nerovnováh v eurozóne, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu hlbokých vzájomných obchodných a finančných väzieb medzi členskými štátmi a takisto vedľajších účinkov vnútroštátnych hospodárskych politík na Úniu a eurozónu ako celok, a možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku nepresahuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

a)

sa v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 prijmú dve nadväzujúce odporúčania Rady v rámci toho istého postupu pri nerovnováhach a Rada sa domnieva, že členský štát predložil neuspokojivý plán nápravných opatrení, alebo

b)

sa v súlade s článkom 10 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 prijmú dve nadväzujúce rozhodnutia Rady o nedodržaní súladu v rámci toho istého postupu pri nerovnováhach. V tomto prípade sa ročná pokuta ukladá prostredníctvom zmeny úročeného vkladu na ročnú pokutu.

a)

účinnosť tohto nariadenia;

b)

pokrok pri zabezpečovaní užšej koordinácie hospodárskych politík a trvalého zbližovania hospodárskych výsledkov členských štátov v súlade so ZFEÚ.

23.11.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/12

(1)

Koordinácia hospodárskych politík členských štátov v rámci Únie, ako sa ustanovuje v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), by mala zahŕňať dodržiavanie hlavných zásad zameraných na stabilné ceny, zdravé verejné financie a menové podmienky a udržateľnú platobnú bilanciu.

(2)

Pakt stability a rastu pôvodne tvorilo nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (3), nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (4) a uznesenie Európskej rady zo 17. júna 1997 o Pakte stability a rastu (5). Nariadenia (ES) č. 1466/97 a (ES) č. 1467/97 boli v roku 2005 zmenené a doplnené nariadeniami (ES) č. 1055/2005 (6) a (ES) č. 1056/2005 (7). Rada okrem toho 20. marca 2005 prijala správu s názvom Zlepšenie vykonávania Paktu o stabilite a raste (8).

(3)

Cieľom Paktu stability a rastu sú zdravé verejné financie ako prostriedok posilňovania podmienok pre cenovú stabilitu a pevný udržateľný rast podporený finančnou stabilitou, čím sa podporí dosahovanie cieľov Únie v oblasti udržateľného rastu a zamestnanosti.

(4)

Preventívna časť Paktu stability a rastu vyžaduje, aby členské štáty dosiahli a udržali strednodobý rozpočtový cieľ a na tento účel predkladali programy stability a konvergenčné programy. Prínosom pre tento pakt by boli prísnejšie formy dohľadu s cieľom zabezpečiť súlad s rámcom Únie na koordináciu rozpočtov a jeho dodržiavanie v členských štátoch.

(5)

Obsah programov stability a konvergenčných programov, ako aj postup ich preskúmania treba ďalej rozvíjať na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie so zreteľom na skúsenosti získané pri uskutočňovaní Paktu stability a rastu.

(6)

V rozpočtových cieľoch programov stability a konvergenčných programov by sa mali výslovne zohľadňovať opatrenia prijaté v súlade s hlavnými smermi hospodárskych politík, usmerneniami členských štátov a Únie pre politiky zamestnanosti a vo všeobecnosti s programami reforiem jednotlivých členských štátov.

(7)

Programy stability a konvergenčné programy by sa mali predložiť a posúdiť pred prijatím kľúčových rozhodnutí o vnútroštátnych rozpočtoch na nasledujúce roky. Z tohto dôvodu by sa mal stanoviť vhodný termín na predloženie programov stability a konvergenčných programov. Vzhľadom na osobitosti rozpočtového roku Spojeného kráľovstva by sa mali zaviesť osobitné ustanovenia týkajúce sa dátumu predloženia jeho konvergenčných programov.

(8)

Zo skúseností získaných počas prvého desaťročia hospodárskej a menovej únie, ako aj z chýb urobených v danom období vyplýva potreba zlepšiť správu ekonomických záležitostí v Únii, ktorá by mala vychádzať z väčšej zodpovednosti jednotlivých členských štátov za spoločne dohodnuté pravidlá a politiky a z pevnejšieho rámca dohľadu nad vnútroštátnymi hospodárskymi politikami na úrovni Únie.

(9)

Zlepšený rámec správy ekonomických záležitostí by sa mal opierať o niekoľko vzájomne prepojených a súdržných politík v oblasti trvalo udržateľného rastu a zamestnanosti, najmä o stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť s osobitným zameraním na rozvoj a posilnenie vnútorného trhu, podporu medzinárodného obchodu a konkurencieschopnosti, o európsky semester pre posilnenie koordinácie hospodárskych a rozpočtových politík (ďalej len „európsky semester“), o účinný rámec prevencie a nápravy nadmerného deficitu verejnej správy (Pakt stability a rastu), o pevný rámec prevencie a nápravy makroekonomických nerovnováh, o minimálne požiadavky na vnútroštátne rozpočtové rámce a o posilnenú reguláciu finančného trhu a dohľad nad ním vrátane makroprudenciálneho dohľadu zo strany Európskeho výboru pre systémové riziká.

(10)

Pakt stability a rastu a úplný rámec správy ekonomických záležitostí dopĺňajú a podporujú stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť. Vzájomné vzťahy medzi rôznymi oblasťami by však nemali umožňovať výnimky z ustanovení Paktu stability a rastu.

(11)

Posilnenie správy ekonomických záležitostí by malo zahŕňať užšie a včasnejšie zapojenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov. Zatiaľ čo príslušný výbor Európskeho parlamentu uznáva, že partnermi Európskeho parlamentu v rámci tohto dialógu sú príslušné inštitúcie Únie a ich zástupcovia, môže členskému štátu, ktorého sa týka odporúčanie Rady v súlade s článkom 6 ods. 2 alebo článkom 10 ods. 2, ponúknuť možnosť zúčastniť sa na výmene názorov. Účasť členského štátu v takejto výmene názorov je dobrovoľná.

(12)

Komisia by mala zohrávať významnejšiu úlohu v postupe zvýšeného dohľadu, pokiaľ ide o posúdenia každého jednotlivého členského štátu, monitorovanie, misie na mieste, odporúčania a napomenutia.

(13)

Programy stability a konvergenčné programy a národné programy reforiem by sa mali pripravovať koherentným spôsobom a malo by sa zosúladiť načasovanie ich predloženia. Tieto programy by sa mali predložiť Rade a Komisii. Tieto programy by sa mali zverejniť.

(14)

Cyklus dohľadu nad politikou a jej koordinácie sa začína v rámci európskeho semestra začiatkom roka horizontálnym preskúmaním, v rámci ktorého Európska rada určí na základe údajov od Komisie a Rady hlavné výzvy, ktorým čelí Únia a eurozóna, a poskytne strategické usmernenia k politikám. V dostatočnom časovom predstihu pred začatím diskusie v Európskej rade začiatkom ročného cyklu dohľadu by sa mala uskutočniť diskusia aj v Európskom parlamente. Členské štáty by mali pri príprave svojich programov stability alebo konvergenčných programov a národných programov reforiem zohľadniť horizontálne usmernenia Európskej rady.

(15)

S cieľom posilniť vlastnú zodpovednosť jednotlivých členských štátov za Pakt stability a rastu by vnútroštátne rozpočtové rámce mali byť plne v súlade s cieľmi mnohostranného dohľadu v Únii a najmä s európskym semestrom.

(16)

V súlade s právnymi a politickými ustanoveniami každého členského štátu by národné parlamenty mali byť riadne zapojené do európskeho semestra a prípravy programov stability, konvergenčných programov a národných programov reforiem s cieľom zvýšiť transparentnosť a vlastnú zodpovednosť a zodpovednosť za prijaté rozhodnutia. Ak je to vhodné, v rámci európskeho semestra by sa malo konzultovať s Hospodárskym a finančným výborom, Výborom pre hospodársku politiku, Výborom pre zamestnanosť a Výborom pre sociálnu ochranu. V prípade potreby by mali byť v súlade s ustanoveniami ZFEÚ a národnými právnymi a politickými opatreniami v rámci európskeho semestra zapojené v súvislosti s hlavnými politickými otázkami príslušné zainteresované strany, najmä sociálni partneri.

(17)

Plnenie strednodobého cieľa pre stavy rozpočtov by členským štátom malo umožniť vytvorenie bezpečnej rezervy so zreteľom na referenčnú hodnotu 3 % HDP s cieľom zabezpečiť udržateľné verejné financie alebo rýchly pokrok smerom k udržateľnosti a zároveň zachovať priestor na rozpočtové manévrovanie, najmä so zreteľom na potreby verejných investícií. Strednodobý rozpočtový cieľ by sa mal pravidelne aktualizovať na základe spoločne dohodnutej metodiky, pričom by sa mali primerane zohľadňovať riziká explicitných a implicitných záväzkov pre verejné financie uvedených v cieľoch Paktu stability a rastu.

(18)

Povinnosť dosiahnuť a udržiavať strednodobý rozpočtový cieľ je potrebné uplatniť formou vymedzenia zásad postupu pri prispôsobovaní sa strednodobému cieľu. Tieto zásady by mali okrem iného zabezpečiť, aby sa neočakávané príjmy, konkrétne príjmy presahujúce bežne očakávané príjmy z hospodárskeho rastu, použili na zníženie dlhu.

(19)

Povinnosť dosiahnuť a udržiavať strednodobý rozpočtový cieľ by sa mala vzťahovať na všetky členské štáty.

(20)

Dostatočný pokrok pri dosahovaní strednodobého rozpočtového cieľa by sa mal zhodnotiť na základe celkového posúdenia, ktoré bude zahŕňať analýzu výdavkov bez diskrečných príjmových opatrení, pričom referenčnou hodnotou bude štrukturálne saldo. Pokiaľ sa v tejto súvislosti strednodobý rozpočtový cieľ nedosiahne, tempo rastu výdavkov verejnej správy by zvyčajne nemalo prekročiť referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP, pričom zvýšenie nad rámec tohto pravidla sa vyváži diskrečným zvýšením príjmov verejnej správy a diskrečné zníženie príjmov sa kompenzuje znížením výdavkov. Referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP by sa malo vypočítať podľa spoločne odsúhlasenej metodiky. Komisia by mala zverejniť jej metódu výpočtu týchto projekcií a výsledné referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP. Mala by sa zohľadniť potenciálne veľmi vysoká variabilita investičných výdavkov, a to najmä v prípade malých členských štátov.

(21)

Od členských štátov s úrovňou dlhu prekračujúcou 60 % HDP alebo so zreteľnými rizikami vzhľadom na celkovú udržateľnosť dlhu by sa malo vyžadovať rýchlejšie prispôsobenie sa strednodobému rozpočtovému cieľu.

(22)

Dočasný odklon od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu by sa mal povoliť, ak odklon vyplýva z neobvyklej udalosti, ktorú dotknutý členský štát nemôže ovplyvniť, ktorá má zásadný vplyv na finančnú pozíciu verejnej správy, alebo v prípade prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo Únie ako celku, ak to neohrozí udržateľnosť financií zo strednodobého hľadiska, s cieľom uľahčiť oživenie hospodárstva. Pri povoľovaní dočasného odklonu od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od primeraného postupu prispôsobovania sa tomuto cieľu by sa malo zohľadniť aj uskutočňovanie zásadných štrukturálnych reforiem, ak sa zachová bezpečnostná rezerva s prihliadnutím na referenčnú hodnotu deficitu. Osobitná pozornosť by sa v tejto súvislosti mala venovať systémovým dôchodkovým reformám, v prípade ktorých by mal odklon odzrkadľovať priame prírastkové náklady presmerovania príspevkov z verejne spravovaného piliera do kapitalizačného piliera. Opatrenia, ktorými sa presúvajú aktíva z plne financovaného piliera späť do verejne spravovaného piliera, by sa mali považovať v podstate za jednorazové a dočasné, a preto by nemali byť zahrnuté do štrukturálneho salda používaného na posúdenie pokroku pri prispôsobovaní sa strednodobému rozpočtovému cieľu.

(23)

V prípade výraznej odchýlky od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu by Komisia mala adresovať dotknutému členskému štátu napomenutie, po ktorom by do jedného mesiaca nasledovalo preskúmanie situácie zo strany Rady a odporúčanie pre nevyhnutné opatrenia zamerané na prispôsobenie sa. V odporúčaní by sa mala stanoviť lehota najviac piatich mesiacov na riešenie danej odchýlky. Dotknutý členský štát by mal Rade podať správu o prijatých opatreniach. Ak dotknutý členský štát v lehote stanovenej Radou nevykoná náležité opatrenia, Rada by mala prijať rozhodnutie stanovujúce, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia, a podať o tom správu Európskej rade. Je dôležité, aby sa včas stanovilo, že členské štáty neprijali náležité opatrenia, najmä ak tento stav pretrváva. Komisia by mala mať možnosť odporučiť Rade, aby prijala revidované odporúčania. V prípade potreby by Komisia mala mať možnosť vyzvať ECB, aby sa zúčastnila na dozornej misii v členských štátoch eurozóny a členských štátoch zúčastnených na dohode zo 16. marca 2006 medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov nepatriacich do eurozóny o prevádzkových postupoch pre mechanizmus výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie (9) (ďalej len „ERM2“). Komisia podá Rade správu o výsledku misie a prípadne môže rozhodnúť o zverejnení svojich zistení.

(24)

Rade by sa mala udeliť právomoc prijímať individuálne rozhodnutia, ktorými sa vyhlasujú za nesplnené odporúčania prijaté Radou na základe článku 121 ods. 4 ZFEÚ, ktorým sa ustanovujú politické opatrenia v prípade, že členský štát sa podstatne odchýli od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu. Ako súčasť koordinácie hospodárskych politík členských štátov vykonávanej v rámci Rady, ako sa uvádza v článku 121 ods. 1 ZFEÚ, tieto individuálne rozhodnutia neodlučiteľne nadväzujú na uvedené odporúčania prijaté Radou na základe článku 121 ods. 4 ZFEÚ. Pozastavenie hlasovacích práv členov Rady zastupujúcich členské štáty, ktorých menou nie je euro, pokiaľ ide o prijatie rozhodnutia Rady, ktorým sa vyhlasujú za nesplnené odporúčania adresované na základe článku 121 ods. 4 ZFEÚ členskému štátu, ktorého menou je euro, je priamym dôsledkom uvedeného rozhodnutia neodlučiteľne nadväzujúceho na uvedené odporúčanie a ustanovenia článku 139 ods. 4 ZFEÚ, podľa ktorého sa právo hlasovať o týchto odporúčaniach vyhradzuje členským štátom, ktorých menou je euro.

(25)

S cieľom zabezpečiť súlad s rámcom rozpočtového dohľadu Únie pre členské štáty, ktorých menou je euro, treba zriadiť osobitný mechanizmus presadzovania na základe článku 136 ZFEÚ pre prípady, keď prevláda významná odchýlka od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu.

(26)

Odkazy uvedené v nariadení (ES) č. 1466/97 by mali zohľadňovať nové číslovanie článkov v ZFEÚ.

(27)

Nariadenie (ES) č. 1466/97 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Toto nariadenie stanovuje pravidlá zahŕňajúce obsah, predkladanie, kontrolu a monitorovanie programov stability a konvergenčných programov ako súčasti mnohostranného dohľadu vykonávaného Radou a Komisiou s cieľom včas predchádzať vzniku nadmerných deficitov verejnej správy a posilniť dohľad nad hospodárskymi politikami a ich koordináciu, čím sa podporí dosahovanie cieľov Únie v oblasti rastu a zamestnanosti.“

2.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Na účely tohto nariadenia:

3.

Vkladá sa tento oddiel:

„ODDIEL 1-A

EURÓPSKY SEMESTER PRE KOORDINÁCIU HOSPODÁRSKYCH POLITÍK

Článok 2-a

1.   S cieľom zabezpečiť užšiu koordináciu hospodárskych politík a nepretržitú konvergenciu hospodárskej výkonnosti členských štátov Rada vykonáva mnohostranný dohľad ako neoddeliteľnú súčasť európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík v súlade s cieľmi a požiadavkami stanovenými v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len ‚ZFEÚ‘).

2.   Súčasťou európskeho semestra je:

3.   V priebehu európskeho semestra s cieľom zabezpečiť včasné a integrované politické poradenstvo o makrofiškálnych a makroštrukturálnych politických zámeroch adresuje Rada spravidla po posúdení týchto programov na základe odporúčaní Komisie usmernenia členským štátom, ktoré v plnom rozsahu využívajú právne nástroje podľa článkov 121 a 148 ZFEÚ a podľa tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) č. 1176/2011.

Členské štáty predtým, ako prijmú kľúčové rozhodnutia o vnútroštátnych rozpočtoch na nadchádzajúce roky, pri vypracúvaní svojich hospodárskych a rozpočtových politík a politík zamestnanosti náležite zohľadnia odporúčania, ktoré im boli adresované. Dosiahnutý pokrok monitoruje Komisia.

Ak členský štát nekoná podľa usmernení, ktoré mu boli doručené, môže to viesť k:

Komisia vo zvýšenej miere monitoruje vykonávanie týchto opatrení a môže vykonávať dozorné misie podľa článku -11 tohto nariadenia.

4.   Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra s cieľom zvýšiť transparentnosť a vlastnú zodpovednosť a zodpovednosť v súvislosti s prijímanými rozhodnutiami, najmä prostredníctvom hospodárskeho dialógu vedeného podľa článku 2-ab tohto nariadenia. Ak je to vhodné, v rámci európskeho semestra sa konzultuje s Hospodárskym a finančným výborom, Výborom pre hospodársku politiku, Výborom pre zamestnanosť a Výborom pre sociálnu ochranu. V prípade potreby sú v súlade s ustanoveniami ZFEÚ a národnými právnymi a politickými opatreniami v rámci európskeho semestra zapojené v súvislosti s hlavnými politickými otázkami príslušné zainteresované strany, najmä sociálni partneri.

V súlade s článkom 121 ZFEÚ predseda Rady a predseda Komisie a prípadne predseda Euroskupiny každoročne podávajú Európskemu parlamentu a Európskej rade správu o výsledkoch mnohostranného dohľadu. Tieto správy by mali byť súčasťou hospodárskeho dialógu uvedeného v článku 2-ab tohto nariadenia.

4.

Vkladá sa tento oddiel:

„ODDIEL 1-AA

HOSPODÁRSKY DIALÓG

Článok 2-ab

1.   S cieľom posilniť dialóg medzi inštitúciami Únie, najmä medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, a zabezpečiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť môže príslušný výbor Európskeho parlamentu vyzvať predsedu Rady, Komisie a prípade predsedu Európskej rady alebo predsedu Euroskupiny, aby sa dostavili do výboru na prerokovanie:

2.   Od Rady sa očakáva, že sa spravidla riadi odporúčaniami a návrhmi Komisie alebo verejne objasní svoju pozíciu.

3.   Príslušný výbor Európskeho parlamentu môže členskému štátu, ktorého sa týka odporúčanie Rady podľa článku 6 ods. 2 alebo článku 10 ods. 2, ponúknuť možnosť zúčastniť sa na výmene názorov.

4.   Rada a Komisia pravidelne informujú Európsky parlament o uplatňovaní tohto nariadenia.“

5.

Článok 2a sa nahrádza takto:

„Článok 2a

Každý členský štát má pre svoju rozpočtovú pozíciu odlišný strednodobý cieľ. Tieto strednodobé rozpočtové ciele špecifické pre jednotlivé štáty sa môžu líšiť od požiadavky pozície takmer vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu, pričom poskytujú bezpečnostnú rezervu s ohľadom na 3 % hranicu pomeru deficitu verejnej správy k HDP. Strednodobé rozpočtové ciele zabezpečujú udržateľnosť verejných financií alebo rýchle napredovanie smerom k takejto udržateľnosti, pričom ponechávajú priestor na rozpočtové manévrovanie, najmä so zreteľom na potrebu verejných investícií.

Pri zohľadnení týchto faktorov sa pre zúčastnené členské štáty a pre členské štáty zapojené do ERM2 strednodobé rozpočtové ciele špecifické pre jednotlivé štáty spresňujú v rámci vymedzeného rozsahu od -1 % HDP až po rovnováhu alebo prebytok, a to v cyklicky upravenom vyjadrení bez jednorazových a dočasných opatrení.

Strednodobý rozpočtový cieľ sa reviduje každé tri roky. Strednodobý rozpočtový cieľ členského štátu sa môže ďalej revidovať v prípade, že sa uskutočňuje štrukturálna reforma s výrazným vplyvom na udržateľnosť verejných financií.

Dodržiavanie strednodobého rozpočtového cieľa je súčasťou vnútroštátnych strednodobých rozpočtových rámcov v súlade s kapitolou IV smernice Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (11).

6.

Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

7.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

1.   Programy stability sa predkladajú raz ročne v apríli, a to prednostne do polovice apríla, najneskôr však do 30. apríla.

2.   Členské štáty uverejnia svoje programy stability.“

8.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

1.   Na základe posúdenia Komisie a Hospodárskeho a finančného výboru Rada v rámci mnohostranného dohľadu podľa článku 121 ZFEÚ preskúma strednodobé rozpočtové ciele predstavené dotknutými členskými štátmi v ich programoch stability, posúdi, či sú ekonomické predpoklady, na ktorých je program stability založený, prijateľné, či je postup prispôsobenia sa strednodobému rozpočtovému cieľu primeraný, pričom posúdi s tým súvisiaci vývoj miery zadlženia, a či sú prijímané alebo navrhované opatrenia súvisiace s týmto postupom dostatočné na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v priebehu hospodárskeho cyklu.

Rada a Komisia pri posudzovaní postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu preskúmajú, či dotknutý členský štát dosahuje primerané ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda rozpočtu bez jednorazových a iných dočasných opatrení, ktoré je potrebné na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa s referenčnou hodnotou 0,5 % HDP. V prípade členských štátov, ktoré čelia vysokej úrovni zadlženosti, ktorá prekračuje 60 % HDP, alebo nadmernému riziku udržateľnosti celkového dlhu Rada a Komisia preskúmajú, či je ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda rozpočtu bez jednorazových a iných dočasných opatrení vyššie ako 0,5 % HDP. Rada a Komisia zohľadnia, či sa počas hospodársky priaznivých období vynakladá vyššie úsilie na prispôsobenie sa, kým v hospodársky nepriaznivých obdobiach môže byť toto úsilie menšie. Zohľadnia sa najmä neočakávané príjmy a výpadky príjmov.

Či je pokrok v dosahovaní strednodobého rozpočtového cieľa dostatočný sa posúdi na základe celkového hodnotenia, v ktorom sa ako referenčná hodnota použije štrukturálne saldo a analýza výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov. Na tento účel Rada a Komisia posúdia, či je vývoj rastu výdavkov verejnej správy spolu s účinkom vykonávaných alebo plánovaných opatrení na strane príjmov v súlade s týmito podmienkami:

Zo sumy výdavkov sa vylúčia výdavky na úroky, výdavky na programy Únie plne hradené z fondov Únie a nediskrečné zmeny vo výdavkoch na dávky v nezamestnanosti.

Prekročenie referenčnej strednodobej hodnoty rastu výdavkov sa nepovažuje za porušenie referenčnej hodnoty, pokiaľ je plne kompenzované zvýšením príjmov zo zákona.

Referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP sa určí na základe výhľadových projekcií a spätných odhadov. Projekcie sa pravidelne aktualizujú. Komisia zverejní jej metódu výpočtu týchto projekcií a z toho vyplývajúce referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP.

Pri vymedzení postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu pre členské štáty, ktoré tento cieľ zatiaľ nedosiahli, a pri povoľovaní dočasnej odchýlky od tohto cieľa pre členské štáty, ktoré ho už dosiahli, ak sa zachová primeraná bezpečnostná rezerva so zreteľom na referenčnú hodnotu deficitu a ak sa rozpočtová pozícia v programovom období vráti k strednodobému rozpočtovému cieľu, Rada a Komisia zohľadnia uskutočňovanie hlavných štrukturálnych reforiem s priamym dlhodobým pozitívnym vplyvom na rozpočet aj prostredníctvom zvýšenia potenciálneho udržateľného rastu, a teda s overiteľným vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Osobitná pozornosť sa venuje dôchodkovej reforme, v rámci ktorej sa zavádza systém viacerých pilierov, ktorý zahŕňa povinný kapitalizačný pilier. Členské štáty, ktoré uskutočňujú takéto reformy, majú povolené odchýliť sa od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu alebo od samotného cieľa, pričom odchýlka je odrazom rozsahu priameho dodatočného vplyvu reformy na saldo verejnej správy, ak sa zachová primeraná bezpečnostná rezerva so zreteľom na referenčnú hodnotu deficitu.

Rada a Komisia tiež preskúmajú, či program stability uľahčuje dosiahnutie udržateľnej a reálnej konvergencie v eurozóne a užšiu koordináciu hospodárskych politík a či sú hospodárske politiky dotknutého členského štátu v súlade s hlavnými smermi hospodárskych politík a usmerneniami politík zamestnanosti členských štátov a Únie.

V prípade nezvyčajnej udalosti mimo kontroly dotknutého členského štátu, ktorá závažne vplýva na stav verejných financií alebo v obdobiach prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo v Únii ako celku sa môže členským štátom dočasne povoliť odklon od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu uvedenému v treťom pododseku, ak to neohrozí udržateľnosť financií zo strednodobého hľadiska.

2.   Rada a Komisia preskúmajú program stability do najviac troch mesiacov od jeho predloženia. Rada na základe odporúčania Komisie a po konzultáciách s Hospodárskym a finančným výborom podľa potreby prijme stanovisko k programu. Ak sa Rada v súlade s článkom 121 ZFEÚ domnieva, že ciele a obsah programu treba posilniť konkrétnym odkazom na postup prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu, vyzve vo svojom stanovisku dotknutý členský štát, aby svoj program upravil.“

9.

Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

1.   V rámci mnohostranného dohľadu v súlade s článkom 121 ods. 3 ZFEÚ Rada a Komisia monitorujú uskutočňovanie programov stability na základe informácií poskytnutých zúčastnenými členskými štátmi, ako aj posúdení Komisie a Hospodárskeho a finančného výboru, najmä na účely zistenia skutočného alebo predpokladaného závažného odklonu rozpočtovej pozície od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od primeraného postupu prispôsobovania sa tomuto cieľu.

2.   Komisia v prípade závažnej zistenej odchýlky od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu uvedenému v článku 5 ods. 1 treťom pododseku tohto nariadenia a s cieľom predísť vzniku nadmerného deficitu adresuje v súlade s článkom 121 ods. 4 ZFEÚ dotknutému členskému štátu napomenutie.

Rada do jedného mesiaca odo dňa prijatia napomenutia uvedeného v prvom pododseku preskúma situáciu a na základe odporúčania Komisie vychádzajúceho z článku 121 ods. 4 ZFEÚ prijme odporúčanie pre nevyhnutné politické opatrenia. V odporúčaní sa stanoví lehota najviac päť mesiacov na riešenie danej odchýlky. Lehota sa skráti na tri mesiace, ak sa Komisia vo svojom napomenutí domnieva, že situácia je obzvlášť závažná a vyžaduje si bezodkladné opatrenia. Rada na návrh Komisie odporúčanie zverejní.

V lehote stanovenej Radou v odporúčaní podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ dotknutý členský štát podá Rade správu o opatreniach prijatých ako reakcia na odporúčanie.

Ak dotknutý členský štát neprijme vhodné opatrenia v lehote stanovenej v odporúčaní Rady podľa druhého pododseku, Komisia bezodkladne odporučí Rade, aby kvalifikovanou väčšinou prijala rozhodnutie, v ktorom sa konštatuje, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia. Komisia môže zároveň Rade odporučiť, aby prijala revidované odporúčanie podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ o nevyhnutných politických opatreniach.

V prípade, ak Rada neprijme na základe odporúčania Komisie rozhodnutie o tom, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia, a ak naďalej pretrváva stav, že dotknutý členský štát neprijal náležité opatrenia, Komisia po uplynutí jedného mesiaca od svojho predchádzajúceho odporúčania odporučí Rade, aby prijala rozhodnutie stanovujúce, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia. Rozhodnutie sa považuje za prijaté Radou, pokiaľ Rada jednoduchou väčšinou nerozhodne o zamietnutí odporúčania do desiatich dní od jeho prijatia Komisiou. Komisia môže zároveň Rade odporučiť, aby prijala revidované odporúčanie podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ o nevyhnutných politických opatreniach.

Pri prijímaní rozhodnutia o tom, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia, uvedeného vo štvrtom a piatom pododseku hlasujú len členovia Rady zastupujúci zúčastnené členské štáty, ktorých menou je euro. Rada pritom nezohľadňuje hlasovanie člena Rady zastupujúceho dotknutý členský štát.

Rada predloží Európskej rade formálnu správu o náležite prijatých rozhodnutiach.

3.   Odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu sa posúdi na základe celkového hodnotenia, v ktorom sa ako referenčná hodnota použije štrukturálne saldo, vrátane analýzy výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov, ako sa uvádza v článku 5 ods. 1.

Pri posudzovaní toho, či je odchýlka závažná, sa zohľadňujú najmä tieto kritériá:

Odchýlka od vývoja výdavkov sa nepovažuje za závažné, ak dotknutý členský štát prekročil strednodobý rozpočtový cieľ, pričom sa zohľadňuje možnosť značných neplánovaných príjmov, a ak rozpočtové plány predložené v rámci programu stability neohrozujú tento cieľ v priebehu programového obdobia.

Podobne sa odchýlka nemusí zohľadňovať, ak vyplýva z nezvyčajnej udalosti mimo kontroly dotknutého členského štátu, ktorá závažne vplýva na finančný stav verejnej správy alebo v prípade prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo Únie ako celku, ak to neohrozí udržateľnosť financií zo strednodobého hľadiska.“

10.

Článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

11.

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

1.   Konvergenčné programy sa predkladajú raz ročne v apríli, a to prednostne do polovice apríla, najneskôr však do 30. apríla.

2.   Členské štáty zverejnia svoje konvergenčné programy.“

12.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

1.   Na základe posúdení Komisie a Hospodárskeho a finančného výboru Rada v rámci mnohostranného dohľadu podľa článku 121 ZFEÚ preskúma strednodobé rozpočtové ciele predstavené dotknutými členskými štátmi v ich konvergenčných programoch, posúdi, či sú ekonomické predpoklady, na ktorých je program založený, prijateľné, či sú postupy prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu primerané, pričom posúdi s tým súvisiaci vývoj miery zadlženia, a či sú prijímané alebo navrhované opatrenia súvisiace s týmito postupmi dostatočné na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa počas celého cyklu a na dosiahnutie udržateľného zbližovania.

Rada a Komisia pri posudzovaní postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu zohľadnia, či sa v hospodársky priaznivých obdobiach vynakladá vyššie úsilie na prispôsobenie sa, kým v hospodársky nepriaznivých obdobiach môže byť toto úsilie obmedzenejšie. Zohľadnia sa najmä neočakávané príjmy a výpadky príjmov. V prípade členských štátov, ktoré čelia vysokej úrovni zadlženosti, ktorá prekračuje 60 % HDP, alebo nadmernému riziku udržateľnosti celkového dlhu Rada a Komisia preskúmajú, či je ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda rozpočtu bez jednorazových a iných dočasných opatrení vyššie ako 0,5 % HDP. V prípade členských štátov, ktoré sú zapojené do ERM2, Rada a Komisia preskúmajú, či dotknutý členský štát dosahuje primerané ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda bez jednorazových a iných dočasných opatrení potrebné na splnenie strednodobého rozpočtového cieľa s referenčnou hodnotou 0,5 % HDP.

Či je pokrok v dosahovaní strednodobého rozpočtového cieľa dostatočný sa posúdi na základe celkového hodnotenia, v ktorom sa ako referenčná hodnota použije štrukturálne saldo a analýza výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov. Na tento účel Rada a Komisia posúdia, či je vývoj rastu výdavkov verejnej správy spolu s účinkom vykonávaných alebo plánovaných opatrení na strane príjmov v súlade s týmito podmienkami:

Zo sumy výdavkov sa vylúčia výdavky na úroky, výdavky na programy Únie plne hradené z fondov Únie a nediskrečné zmeny vo výdavkoch na dávky v nezamestnanosti.

Prekročenie strednodobej referenčnej hodnoty rastu výdavkov sa nepovažuje za porušenie referenčnej hodnoty, pokiaľ je plne kompenzované zvýšením príjmov zo zákona.

Referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP sa určí na základe výhľadových projekcií a spätných odhadov. Projekcie sa pravidelne aktualizujú. Komisia zverejní jej metódu výpočtu týchto projekcií a z toho vyplývajúce referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP.

Pri vymedzení postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu pre členské štáty, ktoré tento cieľ zatiaľ nedosiahli, a pri povoľovaní dočasnej odchýlky od tohto cieľa pre členské štáty, ktoré ho už dosiahli, a ak sa zachová primeraná bezpečnostná rezerva so zreteľom na referenčnú hodnotu deficitu a ak sa rozpočtová pozícia v programovom období vráti k strednodobému rozpočtovému cieľu, Rada a Komisia zohľadnia uskutočňovanie hlavných štrukturálnych reforiem s priamymi dlhodobými pozitívnym vplyvom na rozpočet aj prostredníctvom zvýšenia potenciálneho udržateľného rastu, a teda s overiteľným vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Osobitná pozornosť sa venuje dôchodkovým reformám, v rámci ktorých sa zavádza systém viacerých pilierov, ktorý zahŕňa povinný kapitalizačný pilier. Členské štáty, ktoré uskutočňujú takéto reformy, majú povolené odchýliť sa od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu alebo od samotného cieľa, pričom odchýlka je odrazom rozsahu priameho dodatočného vplyvu reformy na saldo verejnej správy, ak sa zachová primeraná bezpečnostná rezerva so zreteľom na referenčnú hodnotu deficitu.

Rada a Komisia tiež preskúmajú, či konvergenčný program uľahčuje dosiahnuť udržateľnú a reálnu konvergenciu a užšiu koordináciu hospodárskych politík a či sú hospodárske politiky dotknutého členského štátu v súlade s hlavnými smermi hospodárskych politík a usmerneniami politík zamestnanosti členských štátov a Únie. Okrem toho pri členských štátoch zapojených do ERM2 Rada preskúma, či konvergenčný program zaručuje bezproblémové zapojenie do mechanizmu výmenného kurzu.

V prípade nezvyčajnej udalosti mimo kontroly dotknutého členského štátu, ktorá závažne vplýva na stav verejných financií alebo v obdobiach prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo v Únii ako celku, sa môže členským štátom dočasne povoliť odklon od postupu prispôsobovania sa strednodobému cieľu uvedenému v treťom pododseku, ak to neohrozí udržateľnosť financií zo strednodobého hľadiska.

2.   Rada a Komisia preskúmajú konvergenčný program do najviac troch mesiacov od jeho predloženia. Rada na základe odporúčania Komisie a po konzultáciách s Hospodárskym a finančným výborom podľa potreby prijme stanovisko k programu. Ak sa Rada v súlade s článkom 121 ZFEÚ domnieva, že ciele a obsah programu treba posilniť konkrétnym odkazom na postup prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu, vyzve vo svojom stanovisku dotknutý členský štát, aby program upravil.“

13.

Článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

1.   V rámci mnohostranného dohľadu v súlade s článkom 121 ods. 3 ZFEÚ Rada a Komisia monitorujú uskutočňovanie konvergenčných programov na základe informácií poskytnutých členskými štátmi s výnimkou, ako aj posúdení Komisie a Hospodárskeho a finančného výboru, najmä na účely zistenia skutočného alebo predpokladaného výrazného odklonu rozpočtovej pozície od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od primeraného postupu prispôsobovania sa tomuto cieľu.

Rada a Komisia okrem toho monitorujú hospodárske politiky nezúčastnených členských štátov so zreteľom na ciele konvergenčných programov, aby zabezpečili, že ich politiky sú zamerané na stabilitu s cieľom predchádzať nezrovnalostiam reálneho výmenného kurzu a nadmerným výkyvom nominálneho výmenného kurzu.

2.   Komisia v prípade závažnej zistenej odchýlky od postupu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu uvedeného v článku 9 ods. 1 treťom pododseku tohto nariadenia a s cieľom predchádzať vzniku nadmerného deficitu adresuje v súlade s článkom 121 ods. 4 ZFEÚ dotknutému členskému štátu napomenutie.

Rada do jedného mesiaca odo dňa prijatia napomenutia uvedeného v prvom pododseku preskúma situáciu a na základe odporúčania Komisie vychádzajúceho z článku 121 ods. 4 ZFEÚ prijme odporúčanie pre nevyhnutné politické opatrenia. V odporúčaní sa stanoví lehota najviac päť mesiacov na riešenie danej odchýlky. Lehota sa skráti na tri mesiace, ak sa Komisia vo svojom napomenutí domnieva, že situácia je obzvlášť závažná a vyžaduje si bezodkladné opatrenia. Rada na návrh Komisie odporúčanie zverejní.

V lehote stanovenej Radou v odporúčaní podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ dotknutý členský štát podá Rade správu o opatreniach prijatých ako reakcia na odporúčanie.

Ak dotknutý členský štát neprijme vhodné opatrenia v lehote stanovenej v odporúčaní Rady podľa druhého pododseku, Komisia bezodkladne odporučí Rade, aby kvalifikovanou väčšinou prijala rozhodnutie, v ktorom sa konštatuje, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia. Komisia môže zároveň Rade odporučiť, aby prijala revidované odporúčanie podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ o nevyhnutných politických opatreniach.

V prípade, ak Rada neprijme na základe odporúčania Komisie rozhodnutie o tom, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia, a ak naďalej pretrváva stav, že dotknutý členský štát neprijal náležité opatrenia, Komisia po uplynutí jedného mesiaca od svojho predchádzajúceho odporúčania odporučí Rade, aby prijala rozhodnutie stanovujúce, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia. Rozhodnutie sa považuje za prijaté Radou, pokiaľ Rada jednoduchou väčšinou nerozhodne o zamietnutí odporúčania do desiatich dní od jeho prijatia Komisiou. Komisia môže zároveň Rade odporučiť, aby prijala revidované odporúčanie podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ o nevyhnutných politických opatreniach.

Pri prijímaní rozhodnutia o neprijatí opatrení uvedených vo štvrtom a piatom pododseku Rada koná bez toho, aby zohľadnila hlas člena Rady zastupujúceho dotknutý členský štát.

Rada predloží Európskej rade formálnu správu o náležite prijatých rozhodnutiach.

3.   Odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od primeraného postupu prispôsobovania sa tomuto cieľu sa vyhodnotí na základe celkového posúdenia, v ktorom sa ako referenčná hodnota použije štrukturálne saldo, vrátane analýzy výdavkov bez diskrečných príjmových opatrení, ako sa uvádza v článku 9 ods. 1.

Pri posudzovaní toho, či je odchýlka závažná, sa zohľadňujú najmä tieto kritériá:

Odchýlka vo vývoji výdavkov sa nepovažuje za významnú, ak dotknutý členský štát prekročil strednodobý rozpočtový cieľ, pričom sa zohľadňuje možnosť značných neočakávaných príjmov, a rozpočtové plány uvedené v konvergenčnom programe neohrozujú tento cieľ v období programu.

Podobne sa odchýlka nemusí zohľadňovať, ak je dôsledkom neobvyklej udalosti, ktorú dotknutý členský štát nemôže ovplyvniť a ktorá má zásadný vplyv na finančnú pozíciu štátnej správy, alebo v prípade prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo Únii ako celku, a to za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte.“

14.

Vkladá sa tento oddiel:

„ODDIEL 3A

ZÁSADA NEZÁVISLOSTI V ŠTATISTICKEJ OBLASTI

Článok 10a

S cieľom zaručiť, aby bol mnohostranný dohľad založený na spoľahlivých a nezávislých štatistických údajoch, členské štáty zabezpečia odbornú nezávislosť vnútroštátnych štatistických orgánov v súlade s Kódexom postupov pre európsku štatistiku, ktorý je ustanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike (12). Toto si vyžiada minimálne:

15.

Vkladá sa tento článok:

„Článok -11

1.   Komisia zabezpečí stály dialóg s príslušnými orgánmi členských štátov v súlade s cieľmi tohto nariadenia. Na tento účel Komisia najmä vykoná misie na účely posúdenia hospodárskej situácie v danom členskom štáte a určenia akýchkoľvek rizík alebo ťažkostí spojených s plnením cieľov tohto nariadenia.

2.   Komisia môže vykonávať misie zvýšeného dohľadu v členských štátoch, na ktoré sa vzťahujú odporúčania vydané podľa článku 6 ods. 2 alebo článku 10 ods. 2, na účely monitorovania na mieste. Dotknuté členské štáty poskytnú všetky informácie potrebné na prípravu a vedenie týchto misií.

3.   V prípade, že dotknutý členský štát je zúčastneným členským štátom alebo je členským štátom, ktorý je zapojený do ERM2, Komisia môže vyzvať zástupcov Európskej centrálnej banky, ak to považuje za vhodné, aby sa zúčastnili na misiách dohľadu.

4.   Komisia podá Rade správu o výsledku misií uvedených v odseku 2 a prípadne môže rozhodnúť o zverejnení svojich zistení.

5.   Pri organizovaní misií uvedených v odseku 2 Komisia zašle svoje predbežné zistenia príslušným členským štátom na pripomienkovanie.“

16.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 12a

1.   Do 14. novembra 2014 a každých päť rokov potom Komisia zverejní správu o uplatňovaní tohto nariadenia.

V tejto správe, okrem iného, vyhodnotí:

2.   V prípade potreby sa k uvedenej správe pripojí návrh na zmeny a doplnenia tohto nariadenia vrátane postupov rozhodovania.

3.   Správa sa zašle Európskemu parlamentu a Rade.“

17.

Všetky odkazy na „článok 99 zmluvy“ sa v celom texte nariadenia nahrádzajú odkazmi na „článok 121 ZFEÚ“.

23.11.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/25

(1)

Koordinácia hospodárskych politík členských štátov Únie by mala prebiehať v kontexte hlavných smerov hospodárskych politík a usmernení politík zamestnanosti, ako sa ustanovuje v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a mala by zahŕňať dodržiavanie hlavných zásad zameraných na stabilné ceny, zdravé a udržateľné verejné financie a menové podmienky a trvalo udržateľnú platobnú bilanciu.

(2)

Je potrebné poučiť sa zo skúseností získaných počas prvého desaťročia fungovania hospodárskej a menovej únie a najmä zlepšiť správu ekonomických záležitostí v Únii, ktorá by mala vychádzať z posilnenej zodpovednosti jednotlivých členských štátov.

(3)

Dosiahnutie a udržanie dynamického vnútorného trhu by sa malo považovať za súčasť riadneho a bezproblémového fungovania hospodárskej a menovej únie.

(4)

Zlepšený rámec správy ekonomických záležitostí by sa mal opierať o niekoľko vzájomne prepojených a súdržných politík v oblasti trvalo udržateľného rastu a zamestnanosti, najmä o stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť, s osobitným zameraním na rozvoj a posilnenie vnútorného trhu, podporu medzinárodného obchodu a konkurencieschopnosti, o európsky semester posilnenej koordinácie hospodárskych a rozpočtových politík (ďalej len „európsky semester“), o účinný rámec prevencie a nápravy nadmerného deficitu verejnej správy (Pakt stability a rastu), o pevný rámec prevencie a nápravy makroekonomických nerovnováh, o minimálne požiadavky na vnútroštátne rozpočtové rámce a o posilnenú reguláciu finančného trhu a dohľad nad ním vrátane makroprudenciálneho dohľadu zo strany Európskeho výboru pre systémové riziká.

(5)

Posilnenie správy ekonomických záležitostí by malo zahŕňať užšie a včasnejšie zapojenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov. Aj s prihliadnutím na to, že protistrany Európskeho parlamentu v rámci tohto dialógu sú príslušné inštitúcie Únie a ich zástupcovia, príslušný výbor Európskeho parlamentu môže ponúknuť členskému štátu, ktorého sa týka odporúčanie alebo rozhodnutie Rady v súlade s článkom 7 ods. 2, článkom 8 ods. 2 alebo článkom 10 ods. 4 tohto nariadenia, možnosť zúčastniť sa na výmene názorov. Účasť členského štátu v takejto výmene názorov je dobrovoľná.

(6)

Komisia by mala zohrávať významnejšiu úlohu v postupe zvýšeného dohľadu, pokiaľ ide o posúdenie špecifické pre každý členský štát, monitorovanie, misie na mieste, odporúčania a napomenutia.

(7)

Dohľad nad hospodárskymi politikami členských štátov by sa mal najmä rozšíriť nad rámec rozpočtového dohľadu, aby zahŕňal podrobnejší a formálnejší rámec, s cieľom zabrániť vzniku nadmerných makroekonomických nerovnováh a pomôcť postihnutým členským štátom pri vypracúvaní nápravných plánov skôr než sa nežiaduce odchýlky zakorenia. Toto rozšírenie rámca dohľadu nad hospodárskymi politikami by sa malo uskutočňovať súčasne s prehlbovaním fiškálneho dohľadu.

(8)

S cieľom pomôcť k náprave takýchto nadmerných makroekonomických nerovnováh je potrebné ustanoviť v právnych predpisoch podrobný postup.

(9)

Je vhodné doplniť postup mnohostranného dohľadu uvedený v článku 121 ods. 3 a 4 ZFEÚ osobitnými predpismi na zisťovanie makroekonomických nerovnováh, ako aj na prevenciu a nápravu nadmerných makroekonomických nerovnováh v Únii. Je nevyhnutné, aby bol postup v súlade s ročným cyklom mnohostranného dohľadu.

(10)

Uvedeným postupom by sa mal zaviesť mechanizmus varovania na včasné zistenie vznikajúcich makroekonomických nerovnováh. Mal by vychádzať z použitia orientačnej a transparentnej hodnotiacej tabuľky obsahujúcej orientačné hraničné hodnoty v spojitosti s ekonomickým posúdením. V tomto posúdení by sa mala zohľadniť okrem iného nominálna a reálna konvergencia v rámci eurozóny a mimo nej.

(11)

Na to, aby hodnotiaca tabuľka slúžila ako účinný základ pre mechanizmus varovania, mala by pozostávať z obmedzeného súboru hospodárskych, finančných a štrukturálnych ukazovateľov relevantných pri zisťovaní makroekonomických nerovnováh so zodpovedajúcimi orientačnými hraničnými hodnotami. Ukazovatele a hraničné hodnoty by sa mali v prípade potreby upravovať tak, aby sa zohľadnili zmeny povahy makroekonomických nerovnováh, okrem iného z dôvodu vyvíjajúcich sa hrozieb týkajúcich sa makroekonomickej stability alebo rozšírenia dostupnosti relevantných štatistických údajov. Tieto ukazovatele by sa nemali vnímať ako ciele hospodárskej politiky, ale ako nástroje na zohľadnenie meniacej sa povahy makroekonomických nerovnováh v Únii.

(12)

Komisia by mala pri vypracúvaní hodnotiacej tabuľky a súboru makroekonomických a makrofinančných ukazovateľov pre členské štáty úzko spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou. Komisia by mala predložiť návrhy pripomienok k plánom na stanovenie a úpravu ukazovateľov a hraničných hodnôt príslušným výborom Európskeho parlamentu a Rade. Komisia by mala informovať Európsky parlament a Radu o zmenách ukazovateľov a hraničných hodnôt a vysvetliť svoje dôvody na takéto zmeny.

(13)

Pri zostavovaní hodnotiacej tabuľky by sa mala náležitá pozornosť venovať aj zohľadneniu heterogénnych hospodárskych okolností vrátane účinkov vyrovnávania rozdielov.

(14)

Prekročenie jednej alebo niekoľkých orientačných hraničných hodnôt nemusí nevyhnutne znamenať, že vznikajú makroekonomické nerovnováhy, keďže hospodárska politika by mala zohľadňovať vzájomné prepojenie medzi makroekonomickými premennými. Závery by sa nemali vyvodzovať z mechanického čítania hodnotiacej tabuľky: ekonomické posúdenie by malo zaistiť, aby sa všetky informácie bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o informácie obsiahnuté v tejto tabuľke, dali do súvislosti a stali sa súčasťou súhrnnej analýzy.

(15)

Komisia by na základe postupu mnohostranného dohľadu a mechanizmu varovania alebo v prípade neočakávaného a závažného hospodárskeho vývoja, ktorý si na účely tohto nariadenia vyžaduje naliehavú analýzu, mala určiť členské štáty, ktoré by sa mali podrobiť hĺbkovému preskúmaniu. Hĺbkové preskúmanie by sa malo vykonať bez predpokladu, že existuje nerovnováha, a malo by zahŕňať podrobnú analýzu zdrojov nerovnováh v členskom štáte, v ktorom sa preskúmanie vykonáva, a to pri náležitom zohľadnení hospodárskych podmienok a okolností špecifických pre jednotlivé štáty, ako aj širšieho súboru analytických nástrojov, ukazovateľov a kvalitatívnych informácií špecifických pre jednotlivé štáty. Pri vykonávaní hĺbkového preskúmania Komisiou by členské štáty mali spolupracovať s cieľom zabezpečiť, aby informácie, ktoré sú Komisii dostupné, boli čo najúplnejšie a najpresnejšie. Okrem toho by Komisia mala náležite zvážiť všetky ostatné informácie, ktoré sú podľa názoru dotknutého členského štátu relevantné a ktoré členský štát predložil Rade a Komisii.

(16)

Hĺbkové preskúmanie by sa v prípade členských štátov, ktorých menou je euro, malo prerokovať v Rade a Euroskupine. V hĺbkovom preskúmaní by sa v prípade potreby mali zohľadniť odporúčania alebo výzvy Rady adresované členským štátom, v ktorých sa preskúmanie vykonáva, prijaté v súlade s článkami 121, 126 a 148 ZFEÚ a podľa článkov 6, 7, 8 a 10 tohto nariadenia, ako aj politické zámery členského štátu, v ktorom sa preskúmanie vykonáva, uvedené v jeho národnom programe reforiem, a medzinárodné najlepšie postupy, pokiaľ ide o ukazovatele a metodiky. Ak sa Komisia v prípade závažného a neočakávaného hospodárskeho vývoja, ktorý si vyžaduje naliehavú analýzu, rozhodne vykonať hĺbkové preskúmanie, mala by informovať dotknuté členské štáty.

(17)

Pri posudzovaní makroekonomických nerovnováh by sa mala zohľadniť ich závažnosť a možné negatívne hospodárske a finančné účinky presahovania, ktoré zvyšujú zraniteľnosť ekonomiky Únie a predstavujú hrozbu pre bezproblémové fungovanie hospodárskej a menovej únie. Vo všetkých členských štátoch, a to najmä v eurozóne, sú potrebné opatrenia na riešenie makroekonomických nerovnováh a rozdielov v konkurencieschopnosti. Charakter, dôležitosť a naliehavosť politických výziev sa môže podstatne líšiť v závislosti od dotknutého členského štátu. Vzhľadom na slabé miesta a rozsah nevyhnutných úprav je potreba politických opatrení obzvlášť naliehavá v členských štátoch, ktoré trvalo vykazujú veľké deficity bežného účtu a stratu konkurencieschopnosti. Okrem toho by sa členské štáty s veľkými prebytkami bežného účtu mali zameriavať na určovanie a vykonávanie opatrení, ktoré pomáhajú posilniť ich domáci dopyt a potenciál rastu.

(18)

Mala by sa takisto zohľadniť schopnosť hospodárstva prispôsobiť sa a to, ako dotknutý členský štát plnil predchádzajúce odporúčania vydané na základe tohto nariadenia a ďalšie odporúčania vydané podľa článku 121 ZFEÚ v rámci mnohostranného dohľadu, najmä by sa tiež mali zohľadniť hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie.

(19)

Postup monitorovania a odstraňovania škodlivých makroekonomických nerovnováh s preventívnymi a nápravnými prvkami bude vyžadovať rozšírenie nástrojov dohľadu založené na nástrojoch používaných pri mnohostrannom dohľade. Mohli by to byť misie zvýšeného dohľadu v členských štátoch, ktoré by Komisia mala vykonávať v spolupráci s Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“) v rámci členských štátov, ktorých menou je euro alebo členských štátov zúčastnených na dohode zo 16. marca 2006 medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov nepatriacich do eurozóny o prevádzkových postupoch pre mechanizmus výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie (4) (ďalej len „ERM II“), ako aj dodatočné správy členského štátu v prípade vážnych nerovnováh vrátane nerovnováh ohrozujúcich riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie. Do dialógu by preto mali byť v prípade potreby zapojení sociálni partneri a ďalšie zainteresované strany z vnútroštátnej úrovne.

(20)

Ak sa zistia makroekonomické nerovnováhy, dotknutému členskému štátu by sa mali adresovať odporúčania, v prípade potreby vypracované za účasti príslušných výborov, týkajúce sa vhodných politických opatrení. Politické opatrenie dotknutého členského štátu by mali byť včasné a mali by využiť všetky dostupné politické nástroje pod kontrolou verejných orgánov. V prípade potreby by v súlade so ZFEÚ a vnútroštátnymi právnymi a politickými opatreniami mali byť zapojené aj príslušné zainteresované strany vrátane sociálnych partnerov. Politické opatrenia by mali byť prispôsobené konkrétnemu prostrediu a okolnostiam dotknutého členského štátu a mali by sa vzťahovať na hlavné oblasti hospodárskej politiky vrátane fiškálnej a mzdovej politiky, trhu práce, trhov výrobkov a služieb, ako aj reguláciu finančného sektora. Mali by sa zohľadniť záväzky prijaté v rámci dohôd týkajúcich sa ERM II.

(21)

Varovania a odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká určené členským štátom alebo Únii sa týkajú rizík makrofinančnej povahy. V prípade potreby by mali takisto umožňovať vhodné nadväzujúce opatrenia zo strany Komisie v kontexte dohľadu nad makroekonomickými nerovnováhami. Nezávislosť a režim dôvernosti Európskeho výboru pre systémové riziká by sa mali prísne dodržiavať.

(22)

Ak sa zistia závažné makroekonomické nerovnováhy vrátane nerovnováh, ktoré ohrozujú riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie, mal by sa začať postup pri nadmernej nerovnováhe, ktorý môže zahŕňať vydanie odporúčaní členskému štátu, rozšírenie požiadaviek na dohľad a monitorovanie a v prípade členských štátov, ktorých menou je euro, možnosť presadzovania v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny (5), ak pretrváva neschopnosť prijať nápravné opatrenie.

(23)

Členský štát, v ktorom sa uplatňuje postup pri nadmerných nerovnováhach, by mal zostaviť plán nápravných opatrení obsahujúci podrobné informácie o politikách štátu určených na vykonanie odporúčaní Rady. Plán nápravných opatrení by mal obsahovať harmonogram vykonávania predpokladaných opatrení. Plán by mala schváliť Rada prostredníctvom odporúčania. Uvedené odporúčanie by sa malo zaslať Európskemu parlamentu.

(24)

Na Radu by sa mala preniesť právomoc prijímať individuálne rozhodnutia o nedodržaní odporúčaní prijatých Radou v rámci plánu nápravných opatrení. V rámci koordinácie hospodárskych politík členských štátov vykonávanej v Rade, ako je ustanovené v článku 121 ods. 1 ZFEÚ, sú tieto individuálne rozhodnutia neoddeliteľnou súčasťou opatrení v nadväznosti na uvedené odporúčania prijaté Radou na základe článku 121 ods. 4 ZFEÚ v rámci plánu nápravných opatrení.

(25)

Rada a Komisia by pri uplatňovaní tohto nariadenia mali v plnej miere rešpektovať úlohu národných parlamentov a sociálnych partnerov ako aj rozdiely vo vnútroštátnych systémoch, akými sú systémy tvorby miezd.

(26)

Ak Rada zastáva názor, že členský štát už nie je postihnutý nadmernou makroekonomickou nerovnováhou, postup pri nadmernej nerovnováhe by sa mal ukončiť po tom, čo Rada na základe odporúčania Komisie zruší jej príslušné odporúčania. Toto zrušenie by malo vychádzať z komplexnej analýzy Komisie, ktorou sa preukáže, že členský štát konal v súlade s príslušnými odporúčaniami Rady a že základné príčiny a s nimi spojené riziká identifikované v odporúčaní Rady, na základe ktorého sa začal uplatňovať postup pri nadmernej nerovnováhe, už neexistujú, pričom sa zohľadní makroekonomický vývoj, vyhliadky a účinky presahovania. Ukončenie postupu pri nadmernej nerovnováhe by sa malo zverejniť.

(27)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie účinného rámca na zisťovanie makroekonomických nerovnováh a na prevenciu a nápravu nadmerných makroekonomických nerovnováh, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu hlbokej vzájomnej previazanosti v obchodnej a finančnej oblasti medzi členskými štátmi a negatívnych vedľajších účinkov národných hospodárskych politík na Úniu a eurozónu ako celok, a možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

1.

„nerovnováhy“ znamenajú akýkoľvek trend vedúci k vzniku makroekonomického vývoja, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje alebo by mohol nepriaznivo ovplyvniť riadne fungovanie hospodárstva členského štátu alebo hospodárskej a menovej únie alebo Únie ako celku;

2.

„nadmerné nerovnováhy“ znamenajú vážne nerovnováhy vrátane nerovnováh, ktoré ohrozujú riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie alebo predstavujú takéto riziko.

a)

vnútorných nerovnováh vrátane tých, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku verejného i súkromného zadlženia, vývoja na finančnom trhu a na trhu s aktívami vrátane bývania, vývoja úverových tokov v súkromnom sektore a vývoja nezamestnanosti;

b)

vonkajších nerovnováh vrátane tých, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku vývoja stavov bežného účtu a čistých investícií členských štátov, reálnych efektívnych výmenných kurzov, podielov na vývoznom trhu, zmien vo vývoji cien a nákladov a necenovej konkurencieschopnosti, s prihliadnutím k rôznym zložkám produktivity.

a)

podľa potreby odporúčania alebo výzvy Rady adresované členským štátom, v ktorých sa preskúmanie vykonáva, prijaté v súlade s článkami 121, 126 a 148 ZFEÚ a článkami 6, 7, 8 a 10 tohto nariadenia;

b)

politické zámery členského štátu, v ktorom sa preskúmanie vykonáva, uvedené v jeho národných programoch reforiem a v prípade potreby v jeho programe stability a konvergenčnom programe;

c)

všetky varovania alebo odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká týkajúce sa systémových rizík, ktoré sa riešia alebo ktoré sa vzťahujú na preskúmavaný členský štát. Dodržiava sa režim dôvernosti Európskeho výboru pre systémové riziká.

a)

informácií, ktoré výboru poskytla Rada, o hlavných smeroch hospodárskych politík podľa článku 121 ods. 2 ZFEÚ;

b)

všeobecných usmernení pre členské štáty, ktoré Komisia vydala na začiatku ročného cyklu dohľadu;

c)

záverov Európskej rady k základným smerom hospodárskych politík v kontexte európskeho semestra;

d)

výsledkov mnohostranného dohľadu vykonaného podľa tohto nariadenia;

e)

záverov Európskej rady k základným smerom a výsledkom mnohostranného dohľadu;

f)

preskúmania vykonávania mnohostranného dohľadu na konci európskeho semestra;

g)

odporúčaní prijatých podľa článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 2 a článku 10 ods. 4 tohto nariadenia.

a)

účinnosť tohto nariadenia;

b)

pokrok v zabezpečovaní užšej koordinácie hospodárskych politík a trvalej konvergencie hospodárskej výkonnosti členských štátov v súlade so ZFEÚ.

23.11.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/33

(1)

Koordinácia hospodárskych politík členských štátov v Únii, ako sa ustanovuje v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), by mala zahŕňať dodržiavanie hlavných zásad, ktorými sú stabilné ceny, zdravé verejné financie a menové podmienky a udržateľná platobná bilancia.

(2)

Pakt stability a rastu pôvodne tvorilo nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (3), nariadenie Rady (ES) 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (4) a uznesenie Európskej rady zo 17. júna 1997 o Pakte stability a rastu (5). Nariadenia (ES) č. 1466/97 a (ES) č. 1467/97 boli zmenené a doplnené nariadeniami (ES) č. 1055/2005 (6) a (ES) č. 1056/2005 (7). Okrem toho bola prijatá správa Rady z 20. marca 2005 s názvom Zlepšenie vykonávania Paktu stability a rastu (8).

(3)

Pakt stability a rastu vychádza z cieľa, ktorým sú zdravé a udržateľné verejné financie ako prostriedok posilňovania podmienok pre cenovú stabilitu a silný udržateľný rast podporený finančnou stabilitou, čím sa podporí dosahovanie cieľov Únie v oblasti udržateľného rastu a zamestnanosti.

(4)

Zo skúseností a chýb urobených počas prvého desaťročia hospodárskej a menovej únie vyplýva potreba zlepšiť správu ekonomických záležitostí v Únii, ktorá by mala vychádzať z väčšej zodpovednosti jednotlivých členských štátov za spoločne dohodnuté pravidlá a politiky a pevnejšieho rámca na úrovni Únie pre dohľad nad národnými hospodárskymi politikami.

(5)

Je potrebné zlepšiť spoločný rámec správy ekonomických záležitostí vrátane zlepšenenia rozpočtového dohľadu, v súlade s vysokým stupňom integrácie ekonomík členských štátov v Únii, a najmä v eurozóne.

(6)

Zlepšený rámec správy ekonomických záležitostí by sa mal opierať o niekoľko vzájomne prepojených a súdržných politík v oblasti trvalo udržateľného rastu a zamestnanosti, a to najmä o stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť s osobitným zameraním na rozvoj a posilnenie vnútorného trhu, podporu medzinárodného obchodu a konkurencieschopnosti, o európsky semester posilnenej koordinácie hospodárskych a rozpočtových politík, o účinný rámec prevencie a nápravy nadmerného deficitu verejnej správy(Pakt stability a rastu), o pevný rámec prevencie a nápravy makroekonomických nerovnováh, o minimálne požiadavky na vnútroštátne rozpočtové rámce a o posilnenú reguláciu finančného trhu a dohľad nad ním vrátane makroprudenciálneho dohľadu zo strany Európskeho výboru pre systémové riziká.

(7)

Dosiahnutie a udržanie dynamického vnútorného trhu by sa malo považovať za súčasť správneho a bezproblémového fungovania hospodárskej a menovej únie.

(8)

Pakt stability a rastu a úplný rámec správy ekonomických záležitostí by mali dopĺňať a podporovať stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť. Vzájomné vzťahy medzi rôznymi oblasťami by nemali umožňovať výnimky z ustanovení Paktu stability a raste.

(9)

Posilnenie správy ekonomických záležitostí by malo zahŕňať užšie a včasnejšie zapojenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov. Zatiaľ čo sa uznáva, že protistranami Európskeho parlamentu v rámci tohto dialógu sú príslušné inštitúcie Únie a ich zástupcovia, príslušný výbor Európskeho parlamentu môže ponúknuť členskému štátu, ktorému je adresované rozhodnutie Rady podľa článku 126 ods. 6 ZFEÚ, odporúčanie Rady podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ, upozornenie podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ alebo rozhodnutie podľa článku 126 ods. 11 ZFEÚ, možnosť zúčastniť sa na výmene názorov. Účasť členského štátu v takejto výmene názorov je dobrovoľná.

(10)

Komisia by mala zohrávať významnejšiu úlohu v postupe zvýšeného dohľadu, pokiaľ ide o posúdenie každého jednotlivého členského štátu, monitorovanie, misie na mieste, odporúčania a napomenutia.

(11)

Rada a Komisia by mali pri vykonávaní tohto nariadenia náležite zohľadňovať všetky závažné faktory a hospodársku a rozpočtovú situáciu dotknutých členských štátov.

(12)

Mali by sa posilniť pravidlá v oblasti rozpočtovej disciplíny, najmä tým, že dôležitejšiu úlohu bude zohrávať úroveň a vývoj dlhu a celková udržateľnosť. Mali by sa posilniť i mechanizmy na zaručenie dodržiavania týchto pravidiel a ich presadzovania.

(13)

Na vykonávanie existujúceho postupu pri nadmernom deficite na základe kritéria deficitu a kritéria dlhu je nevyhnutná numerická referenčná hodnota, ktorá zohľadní hospodársky cyklus voči ktorému sa posúdi, či sa pomer štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu (ďalej len „HDP“) dostatočne znižuje a vyhovujúcim tempom približuje k referenčnej hodnote.

Malo by sa zaviesť prechodné obdobie, aby sa členským štátom, ktoré podliehajú postupu pri nadmernom deficite ku dňu prijatia tohto nariadenia, umožnilo prispôsobenie ich politík numerickej referenčnej hodnote znižovania dlhu. To by sa malo rovnako vzťahovať na členské štáty, ktoré podliehajú programom úprav stanoveným Úniou alebo Medzinárodným menovým fondom.

(14)

Nedodržanie numerickej referenčnej hodnoty týkajúcej sa zníženia dlhu by nemalo postačovať na stanovenie existencie nadmerného deficitu, ktoré by malo zohľadňovať všetky závažné faktory uvedené v správe Komisie podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ. Najmä posúdenie vplyvu cyklu a štruktúry zosúladenia dlhu a deficitu na vývoj dlhu môžu postačovať na to, aby sa vylúčilo stanovenie existencie nadmerného deficitu na základe kritéria dlhu.

(15)

Pri stanovení existencie nadmerného deficitu na základe kritéria deficitu a krokov, ktoré k nemu vedú, je potrebné brať do úvahy všetky závažné faktory uvedené v správe Komisie podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ, ak pomer verejného dlhu k HDP nepresahuje referenčnú hodnotu.

(16)

Pri zohľadnení systémových dôchodkových reforiem ako jedného zo závažných faktorov by sa hlavný dôraz mal klásť na to, či tieto reformy zlepšujú dlhodobú udržateľnosť celého dôchodkového systému a zároveň nezvyšujú riziká pre strednodobú rozpočtovú pozíciu.

(17)

V správe Komisie podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ by sa mala primerane zohľadniť kvalita vnútroštátneho rozpočtového rámca, nakoľko zohráva zásadnú úlohu pri podpore fiškálnej konsolidácie a udržateľných verejných financií. Toto zohľadnenie by malo zahŕňať minimálne požiadavky ustanovené v smernici Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (9) a iné dohodnuté žiaduce požiadavky na fiškálnu disciplínu.

(18)

S cieľom podporiť monitorovanie dodržiavania odporúčaní a upozornení Rady týkajúcich sa nápravy nadmerného deficitu je potrebné, aby sa v odporúčaniach a upozorneniach Rady špecifikovali ročné rozpočtové ciele zlučiteľné s požadovaným fiškálnym zlepšením pri zohľadnení očistenia od cyklických vplyvov a bez jednorazových a dočasných opatrení. V tomto kontexte by sa mala ročná referenčná hodnota 0,5 % HDP považovať za ročný priemer.

(19)

Pre posúdenie účinných opatrení bude prínosom, keď sa ako referenčný ukazovateľ použije dodržiavanie cieľov v oblasti verejných výdavkov v spojení s vykonávaním konkrétnych plánovaných opatrení v oblasti príjmov.

(20)

Pri posudzovaní prípadu predĺženia lehoty na nápravu nadmerného deficitu je potrebné brať osobitne do úvahy prudké hospodárske poklesy v eurozóne alebo v Únii ako celku pod podmienkou, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte.

(21)

Je vhodné sprísniť uplatňovanie finančných sankcií ustanovených v článku 126 ods. 11 ZFEÚ tak, aby boli skutočným motivačným faktorom dodržiavania upozornení podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ.

(22)

S cieľom zabezpečiť súlad s rámcom Únie pre fiškálny dohľad pre členské štáty, ktorých menou je euro, by sa na základe článku 136 ZFEÚ mali navrhnúť sankcie založené na dodržiavaní pravidiel, čím sa zabezpečia spravodlivé, včasné a účinné mechanizmy dodržiavania Paktu stability a rastu.

(23)

Pokuty uvedené v tomto nariadení predstavujú iné príjmy v zmysle článku 311 ZFEÚ a mali by sa previesť do mechanizmov stability na poskytovanie finančnej pomoci, ktoré vytvorili členské štáty, ktorých menou je euro, s cieľom chrániť stabilitu eurozóny ako celku.

(24)

Odkazy uvedené v nariadení (ES) č. 1467/97 by mali zohľadňovať nové číslovanie článkov Zmluvy o fungovaní Európskej únie a nahradenie nariadenia Rady (ES) č. 3605/93 (10) nariadením Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (11).

(25)

Nariadenie (ES) č. 1467/97 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

1.   Týmto nariadením sa stanovujú ustanovenia na urýchlenie a objasnenie postupu pri nadmernom deficite. Cieľom postupu pri nadmernom deficite je zabrániť nadmerným deficitom verejnej správy a v prípade ich výskytu urýchlene uskutočniť ich nápravu, pričom dodržiavanie rozpočtovej disciplíny sa skúma na základe kritéria deficitu verejnej správy a kritéria dlhu verejnej správy.

2.   Na účely tohto nariadenia pojem ‚zúčastnené členské štáty‘ znamená tie členské štáty, ktorých menou je euro.“

2.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Vkladá sa tento oddiel:

„ODDIEL 1A

HOSPODÁRSKY DIALÓG

Článok 2a

1.   S cieľom posilniť dialóg medzi inštitúciami Únie, najmä medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, a s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť môže príslušný výbor Európskeho parlamentu vyzvať predsedu Rady, Komisie a prípadne predsedu Európskej rady alebo predsedu Euroskupiny, aby vystúpili pred výborom s cieľom diskutovať o rozhodnutí Rady podľa článku 126 ods. 6 ZFEÚ, o odporúčaní Rady podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ, o upozornení podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ alebo o rozhodnutiach podľa článku 126 ods. 11 ZFEÚ.

Od Rady sa očakáva, že sa spravidla riadi odporúčaniami a návrhmi Komisie alebo verejne vysvetlí svoju pozíciu.

Príslušný výbor Európskeho parlamentu môže členskému štátu, ktorého sa týkajú takéto rozhodnutia, odporúčania alebo upozornenia, ponúknuť možnosť zúčastniť sa na výmene názorov.

2.   Rada a Komisia pravidelne informujú Európsky parlament o uplatňovaní tohto nariadenia.“

4.

Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

5.

V článku 4 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   Akékoľvek rozhodnutie Rady podľa článku 126 ods. 8 ZFEÚ o uverejnení jej odporúčaní, ak sa stanoví, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia, sa prijme okamžite po uplynutí lehoty stanovenej v súlade s článkom 3 ods. 4 tohto nariadenia.

2.   Rada pri zvažovaní, či sa v reakcii na jej odporúčanie v súlade s článkom 126 ods. 7 ZFEÚ prijalo účinné opatrenie, vychádza vo svojom rozhodnutí zo správy, ktorú predložil dotknutý členský štát v súlade s článkom 3 ods. 4a tohto nariadenia, a jej vykonávania, ako aj z akýchkoľvek iných verejne oznámených rozhodnutí vlády dotknutého členského štátu.

Ak Rada v súlade s článkom 126 ods. 8 ZFEÚ dospela k záveru, že dotknutý členský štát neprijal účinné opatrenia, podá o tom správu Európskej rade.“

6.

V článku 5 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   Akékoľvek rozhodnutie Rady, ktorým sa v súlade s článkom 126 ods. 9 ZFEÚ dotknutý zúčastnený členský štát upozorňuje, aby prijal opatrenia na zníženie deficitu, sa prijme do dvoch mesiacov od rozhodnutia Rady, v ktorom sa konštatuje, že neboli prijaté účinné opatrenia podľa článku 126 ods. 8 ZFEÚ. Rada vo svojom upozornení požiada členský štát, aby dosiahol ročné rozpočtové ciele, ktoré sú na základe prognózy, o ktorú sa opiera toto upozornenie, v súlade s minimálnym ročným zlepšením jeho cyklicky upraveného salda bez jednorazových a dočasných opatrení dosahujúcim referenčnú hodnotu najmenej 0,5 % HDP, aby sa zabezpečila náprava nadmerného deficitu v lehote stanovenej v upozornení. Rada tiež uvedie opatrenia vedúce k dosiahnutiu týchto cieľov.

1a.   V nadväznosti na upozornenie Rady podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ dotknutý členský štát podá Rade a Komisii správu o opatreniach prijatých v reakcii na upozornenie Rady. Správa obsahuje ciele týkajúce sa verejných výdavkov, príjmov a diskrečných opatrení na strane výdavkov aj na strane príjmov, ako aj informácie o opatreniach prijatých v reakcii na osobitné odporúčania Rady, aby Rada mohla v prípade potreby prijať rozhodnutie v súlade s článkom 6 ods. 2 tohto nariadenia. Členský štát túto správu zverejní.

2.   Ak sa v súlade s upozornením podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ prijali účinné opatrenia a po prijatí tohto upozornenia sa vyskytli neočakávané nepriaznivé hospodárske udalosti so závažnými nepriaznivými dôsledkami pre verejné financie, Rada môže na základe odporúčania Komisie rozhodnúť o prijatí revidovaného upozornenia podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ. Revidovaným upozornením sa pri zohľadnení závažných faktorov uvedených v článku 2 ods. 3 tohto nariadenia môže najmä predĺžiť lehota na nápravu nadmerného deficitu, spravidla o rok. Rada na základe hospodárskych prognóz uvedených vo svojom upozornení posúdi, či existujú neočakávané nepriaznivé hospodárske udalosti so závažnými nepriaznivými dôsledkami pre verejné financie. V prípade prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo v Únii ako celku môže Rada na základe odporúčania Komisie tiež rozhodnúť, že prijme revidované upozornenie podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ za podmienky, že to zo strednodobého hľadiska neohrozí fiškálnu udržateľnosť.“

7.

Články 6 až 8 sa nahrádzajú takto:

„Článok 6

1.   Rada pri zvažovaní, či sa v reakcii na jej upozornenie v súlade s článkom 126 ods. 9 ZFEÚ prijali účinné opatrenia, vychádza vo svojom rozhodnutí zo správy, ktorú predložil dotknutý členský štát v súlade s článkom 5 ods. 1a tohto nariadenia, a z jej vykonávania, ako aj z akýchkoľvek iných verejne oznámených rozhodnutí vlády dotknutého členského štátu. Zohľadnia sa výsledky misie dohľadu vykonanej Komisiou v súlade s článkom 10a tohto nariadenia.

2.   Ak sú splnené podmienky na uplatnenie článku 126 ods. 11 ZFEÚ, Rada uloží sankcie v súlade s uvedeným článkom. Každé takéto rozhodnutie sa prijme najneskôr do štyroch mesiacov po rozhodnutí Rady podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ o upozornení dotknutého zúčastneného členského štátu, aby prijal opatrenia.

Článok 7

Ak zúčastnený členský štát nekoná podľa po sebe nasledujúcich aktoch Rady v súlade s článkom 126 ods. 7 a 9 ZFEÚ, rozhodnutie Rady podľa článku 126 ods. 11 ZFEÚ o uložení sankcií sa spravidla prijme do šestnástich mesiacov od dátumov na podávanie správ ustanovených v článku 3 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 479/2009. V prípade, že sa uplatňuje článok 3 ods. 5 alebo článok 5 ods. 2 tohto nariadenia, lehota šestnástich mesiacov sa primerane upraví. V prípade úmyselne plánovaného deficitu, ktorý Rada uzná za nadmerný, sa použije urýchlený postup.

Článok 8

Každé rozhodnutie Rady podľa článku 126 ods. 11 ZFEÚ o zintenzívnení sankcií sa prijme najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa predloženia údajov podľa nariadenia (ES) č. 479/2009. Každé rozhodnutie Rady podľa článku 126 ods. 12 ZFEÚ o zrušení niektorých alebo všetkých jej rozhodnutí sa prijme čo najskôr a v každom prípade najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa predloženia údajov podľa nariadenia (ES) č. 479/2009.“

8.

V článku 9 ods. 3 sa odkaz na článok 6 nahrádza odkazom na článok 6 ods. 2.

9.

Článok 10 sa mení a dopĺňa takto:

10.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 10a

1.   Komisia zabezpečí stály dialóg s orgánmi členských štátov v súlade s cieľmi uvedenými v tomto nariadení. Na tento účel Komisia najmä vykonáva misie na účely posúdenia aktuálnej hospodárskej situácie v danom členskom štáte a určenia akýchkoľvek rizík alebo ťažkosti spojených s plnením cieľov tohto nariadenia.

2.   Zvýšený dohľad možno vykonávať v prípade členských štátov, na ktoré sa vzťahujú odporúčania a upozornenia vydané v nadväznosti na rozhodnutie prijaté podľa článku 126 ods. 8 ZFEÚ a rozhodnutia podľa článku 126 ods. 11 ZFEÚ na účely monitorovania na mieste. Dotknutý členský štát poskytne všetky informácie potrebné na prípravu a vedenie misie.

3.   Komisia môže vyzvať zástupcov Európskej centrálnej banky, ak to považuje za vhodné, aby sa zúčastnili na misiách dohľadu v členskom štáte, ktorého menou je euro, alebo ktorý sa zúčastňuje na dohode zo 16. marca 2006 medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov nepatriacich do eurozóny o prevádzkových postupoch pre mechanizmus výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie (12) (ďalej len ‚ERM II‘).

4.   Komisia predloží Rade správu o výsledku misie uvedenej v odseku 2 a môže sa rozhodnúť zverejniť svoje zistenia.

5.   Komisia pri organizovaní misií dohľadu uvedených v odseku 2 zasiela svoje predbežné zistenia dotknutým členským štátom na pripomienkovanie.

11.

Články 11 a 12 sa nahrádzajú takto:

„Článok 11

Vždy, keď sa Rada rozhodne podľa článku 126 ods. 11 ZFEÚ uložiť sankcie zúčastnenému členskému štátu, vyžaduje sa spravidla pokuta. Rada sa môže rozhodnúť nahradiť takúto pokutu inými opatreniami uvedenými v článku 126 ods. 11 ZFEÚ.

Článok 12

1.   Suma pokuty obsahuje pevnú zložku rovnajúcu sa 0,2 % HDP a pohyblivú zložku. Pohyblivá zložka sa rovná jednej desatine absolútnej hodnoty rozdielu medzi saldom vyjadreným v percentách HDP za predchádzajúci rok a buď referenčnou hodnotou pre saldo verejnej správy, alebo v prípade, keď sa nedodržanie rozpočtovej disciplíny týka aj kritéria dlhu, saldom verejnej správy vyjadreným v percentách HDP, ktoré sa malo dosiahnuť v tom istom roku podľa upozornenia vydaného podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ.

2.   Každý rok nasledujúci po roku uloženia pokuty, pokiaľ nie je rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu zrušené, Rada posúdi, či dotknutý zúčastnený členský štát prijal v reakcii na upozornenie Rady v súlade s článkom 126 ods. 9 ZFEÚ účinné opatrenia. V tomto ročnom posúdení Rada v súlade s článkom 126 ods. 11 ZFEÚ rozhodne o zintenzívnení sankcií, pokiaľ dotknutý členský štát nekoná v súlade s upozornením Rady. Ak Rada rozhodne o uložení ďalšej pokuty, táto pokuta sa vypočíta rovnakým spôsobom ako pohyblivá zložka pokuty uvedená v odseku 1.

3.   Žiadna jednotlivá pokuta uvedená v odsekoch 1 a 2 nepresiahne 0,5 % HDP.“

12.

Článok 13 sa týmto zrušuje a odkaz na tento článok v článku 15 sa nahrádza odkazom na článok 12.

13.

Článok 16 sa nahrádza takto:

„Článok 16

Pokuty uvedené v článku 12 predstavujú iné príjmy uvedené v článku 311 ZFEÚ a pridelia sa európskemu nástroju finančnej stability. Keď zúčastnené členské štáty vytvoria iný stabilizačný mechanizmus na poskytovanie finančnej pomoci s cieľom zabezpečiť stabilitu eurozóny ako celku, sa sumy týchto pokút pridelia tomuto mechanizmu.“

14.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 17a

1.   Komisia do 14. decembra 2014 a potom každých päť rokov uverejní správu o uplatňovaní tohto nariadenia.

V tejto správe sa okrem iného hodnotí:

2.   K správe uvedenej v odseku 1 sa prípadne pripojí návrh na zmenu a doplnenie tohto nariadenia.

3.   Správa sa postúpi Európskemu parlamentu a Rade.“

15.

Všetky odkazy na článok 104 zmluvy sa v celom nariadení (ES) č. 1467/97 nahrádzajú odkazmi na článok 126 ZFEÚ.

16.

V bode 2 prílohy sa odkazy v stĺpci I na článok 4 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 3605/93 nahrádzajú odkazmi na článok 3 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 479/2009.

23.11.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/41

(1)

Je potrebné vychádzať zo skúseností získaných počas prvého desaťročia hospodárskej a menovej únie. Nedávny hospodársky vývoj priniesol nové výzvy na vykonávanie fiškálnej politiky v Únii, a najmä zvýraznil potrebu posilňovania vlastnej zodpovednosti členských štátov a jednotných požiadaviek, pokiaľ ide o pravidlá a postupy vytvárajúce rozpočtové rámce členských štátov. Najmä je nevyhnutné vymedziť, čo musia vnútroštátne orgány urobiť, aby sa dodržali ustanovenia Protokolu (č. 12) o postupe pri nadmernom deficite pripojeného k Zmluve o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä jeho článok 3.

(2)

Štátna správa členských štátov a subsektory štátnej správy vedú systémy účtovníctva verejných financií, ktoré obsahujú prvky, ako je účtovníctvo, vnútorná kontrola, finančné výkazníctvo a audit. Tieto systémy by sa mali odlišovať od štatistických údajov, ktoré sa týkajú výsledkov hospodárenia s verejnými financiami založených na štatistických metodikách, a od prognóz alebo opatrení v oblasti rozpočtovania, ktoré sa týkajú hospodárenia s verejnými financiami v budúcnosti.

(3)

Predpokladom zostavenia vysokokvalitnej štatistiky porovnateľnej vo všetkých členských štátoch sú úplné a spoľahlivé postupy účtovníctva verejných financií pre všetky subsektory verejnej správy. Vnútorná kontrola by mala zabezpečiť, aby sa v subsektoroch verejnej správy dodržiavali existujúce pravidlá. Nezávislé audity vykonávané verejnými inštitúciami, akou je Dvor audítorov alebo súkromné kontrolné orgány, by mal podporovať uplatňovanie najlepších medzinárodných postupov.

(4)

Na správne fungovanie rámca Únie pre rozpočtový dohľad je nevyhnutná dostupnosť fiškálnych údajov. Pravidelná dostupnosť včasných a spoľahlivých fiškálnych údajov je nevyhnutná na riadne a dobre načasované monitorovanie, ktoré zasa umožňuje prijímať rýchle opatrenia v prípade neočakávaného rozpočtového vývoja. Zásadným prvkom pre zabezpečenie kvality fiškálnych údajov je transparentnosť, ktorá musí zahŕňať pravidelnú verejnú dostupnosť takýchto údajov.

(5)

Pokiaľ ide o štatistiku, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike (3) sa ustanovil právny rámec na zostavovanie európskej štatistiky so zreteľom na formulovanie, uplatňovanie, monitorovanie a posudzovanie politík Únie. V uvedenom nariadení sa tiež stanovili zásady, ktorými sa riadi rozvoj, tvorba a šírenie európskej štatistiky: odborná nezávislosť, nestrannosť, objektívnosť, spoľahlivosť, štatistická dôvernosť a efektívnosť vynaložených nákladov, pričom všetky tieto zásady sa presne vymedzujú. Nariadením Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (4), sa posilnili právomoci Komisie, pokiaľ ide o overovanie štatistických údajov použitých pre postup pri nadmernom deficite.

(6)

Vymedzenie pojmov „štátny“, „deficit“ a „investície“ sa stanovuje v Protokole (č. 12) o postupe pri nadmernom deficite s odvolaním sa na Európsky systém integrovaných účtov (ďalej len „ESÚ“), nahradený Európskym systémom národných a regionálnych účtov v Spoločenstve prijatým nariadením Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v Spoločenstve (5) (ďalej len „ESÚ 95“).

(7)

Dostupnosť a kvalita údajov ESÚ 95 má rozhodujúci význam pre zabezpečenie riadneho fungovania rámca Únie pre fiškálny dohľad. ESÚ 95 vychádza z informácií poskytovaných na akruálnom základe. Tieto akruálne fiškálne štatistiky však vychádzajú zo skôr zostaveného súboru údajov o hotovostných tokoch alebo ich ekvivalente. Môžu byť dôležité pre posilňovanie včasného monitorovania rozpočtu s tým cieľom, aby sa vyhlo neskorému zisteniu významných rozpočtových chýb. Vďaka dostupnosti časových radov údajov o hotovostných tokoch v súvislosti s vývojom rozpočtu môže byť odhalené opakovanie javov, ktoré si vyžadujú podrobnejší dohľad. Fiškálne údaje založené na hotovostných tokoch (alebo ekvivalentné údaje z účtovníctva verejných financií, ak údaje založené na hotovostných tokoch nie sú k dispozícii), ktoré sa majú uverejniť, by mali obsahovať minimálne celkové saldo, celkové príjmy a celkové výdavky. V odôvodnených prípadoch, napríklad pri veľkom počte miestnych orgánov, by sa včasné uverejnenie údajov mohlo zabezpečiť vhodnými technikami odhadu založenými na vzorke orgánov, pričom následne sa uskutoční revízia s použitím úplných údajov.

(8)

Predpojaté a nerealistické makroekonomické a rozpočtové prognózy môžu podstatne brzdiť efektívnosť fiškálneho plánovania a tak oslabiť záväzok dodržiavať rozpočtovú disciplínu, pričom transparentnosť metodík prognózovania a diskusia o nich môžu významne zvýšiť kvalitu makroekonomických a rozpočtových prognóz pre fiškálne plánovanie.

(9)

Rozhodujúcim prvkom na zabezpečenie používania realistických prognóz v rámci vykonávania rozpočtovej politiky je transparentnosť, ktorá by sa mala spájať nielen s verejne dostupnými oficiálnymi makroekonomickými a rozpočtovými prognózami pripravenými pre fiškálne plánovanie, ale aj s metodikami, predpokladmi a príslušnými parametrami, ktoré sú základom takýchto prognóz.

(10)

Analýza citlivosti a príslušné rozpočtové projekcie, ktoré dopĺňajú najpravdepodobnejší makrofiškálny scenár, umožňujú analyzovať spôsob, akým by sa hlavné fiškálne premenné vyvíjali v rámci rôznych predpokladov rastu a úrokových mier, a tak podstatne znižujú riziko ohrozenia rozpočtovej disciplíny na základe prognostických chýb.

(11)

Prognózy Komisie a jej informácie o modeloch, z ktorých vychádzajú, môžu poskytnúť členským štátom užitočnú referenčnú hodnotu pre ich najpravdepodobnejší makrofiškálny scenár, pričom zlepšujú platnosť prognóz používaných na rozpočtové plánovanie. Avšak miera, v akej možno očakávať, že členské štáty porovnajú prognózy používané na rozpočtové plánovanie s prognózami Komisie, sa líši podľa toho, kedy boli prognózy pripravené, a podľa porovnateľnosti metodík prognózovania a predpokladov. Prognózy iných nezávislých subjektov môžu tiež poskytnúť užitočné referenčné hodnoty.

(12)

Významné rozdiely medzi zvoleným makrofiškálnym scenárom a prognózou Komisie by sa mali opísať a objasniť najmä v prípade, keď sa úroveň alebo rast premenných vo vonkajších predpokladoch významne líši od hodnôt uvádzaných v prognózach Komisie.

(13)

Vzhľadom na vzájomnú závislosť medzi rozpočtami členských štátov a rozpočtom Únie by Komisia s cieľom pomôcť členským štátom pri príprave ich rozpočtových prognóz mala poskytnúť rozpočtové prognózy pre výdavky Únie vychádzajúce z úrovne výdavkov plánovaných vo viacročnom finančnom rámci.

(14)

S cieľom uľahčiť vytváranie prognóz využívaných na rozpočtové plánovanie a objasniť rozdiely medzi prognózami členských štátov a prognózami Komisie by každý členský štát mal mať možnosť každoročne prediskutovať s Komisiou predpoklady, z ktorých vychádza príprava makroekonomických a rozpočtových prognóz.

(15)

Kvalita oficiálnych makroekonomických a rozpočtových prognóz sa významným spôsobom zvyšuje pravidelným, nezaujatým a komplexným hodnotením založeným na objektívnych kritériách. Dôkladné hodnotenie zahŕňa preskúmanie hospodárskych predpokladov, porovnanie s prognózami, ktoré vypracovali iné inštitúcie, a hodnotenie úspešnosti minulej prognózy.

(16)

Vzhľadom na doloženú efektívnosť rozpočtových rámcov členských štátov, ktoré sa zakladajú na dodržiavaní pravidiel, je pri posilňovaní vlastnej zodpovednosti členských štátov za fiškálne pravidlá presadzovania rozpočtovej disciplíny Únie nevyhnutné, aby pevné numerické fiškálne pravidlá špecifické pre jednotlivé štáty, ktoré sú v súlade s rozpočtovými cieľmi na úrovni Únie, boli základným prvkom rámca Únie pre posilnený rozpočtový dohľad. Pevné numerické fiškálne pravidlá by mali obsahovať presne konkretizované vymedzenia cieľov a mechanizmy na účinné a včasné monitorovanie. Tieto pravidlá by sa mali zakladať na spoľahlivej a nezávislej analýze, ktorú vykonajú nezávislé orgány alebo orgány s funkčnou nezávislosťou od fiškálnych orgánov členských štátov. Okrem toho skúsenosti v danej oblasti politiky ukázali, že ak numerické fiškálne pravidlá majú fungovať účinne, je nevyhnutné, aby sa nedodržanie pravidiel spájalo s následkami, pričom vzniknuté náklady môžu byť jednoducho v podobe poškodenia dobrej povesti.

(17)

Na základe Protokolu (č. 15) o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska pripojeného k Zmluve o EÚ a ZFEÚ nie sú referenčné hodnoty uvedené v Protokole (č. 12) o postupe pri nadmernom deficite pripojenom k uvedeným zmluvám pre Spojené kráľovstvo priamo záväzné. Povinnosť zaviesť numerické fiškálne pravidlá, ktoré účinne podporujú dodržiavanie konkrétnych referenčných hodnôt pre nadmerný deficit, a súvisiaca povinnosť, aby viacročné ciele v strednodobých rozpočtových rámcoch boli v súlade s takými pravidlami, by sa preto nemali vzťahovať na Spojené kráľovstvo.

(18)

Členské štáty by sa mali vyhnúť procyklickým fiškálnym politikám a v priaznivých obdobiach by sa malo vyvíjať väčšie úsilie o fiškálnu konsolidáciu. Dosiahnutiu týchto cieľov sú nápomocné presne konkretizované numerické fiškálne pravidlá, ktoré by sa mali premietnuť do právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa ročného rozpočtu.

(19)

Vnútroštátne fiškálne plánovanie môže byť zlučiteľné s preventívnou aj nápravnou časťou Paktu stability a rastu, len ak sa v jeho rámci prijme viacročný výhľad a bude sa zameriavať najmä na dosiahnutie strednodobých rozpočtových cieľov. Strednodobé rozpočtové rámce prísne prispievajú k zlučiteľnosti rozpočtových rámcov členských štátov s právnymi predpismi Únie. V zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (6) a nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (7) by sa preventívna a nápravná časť Paktu stability a rastu nemala brať do úvahy izolovane.

(20)

Aj keď je schválenie právnych predpisov týkajúcich sa ročného rozpočtu hlavným krokom rozpočtového postupu, v rámci ktorého sa v členských štátoch prijímajú dôležité rozpočtové rozhodnutia, väčšina fiškálnych opatrení má na rozpočet vplyv, ktorý podstatne presahuje ročný rozpočtový cyklus. Preto je výhľad vzťahujúci sa len na jednoročné obdobie nedostatočným základom pre zdravé rozpočtové politiky. Na zahrnutie viacročného rozpočtového výhľadu rámca Únie pre rozpočtový dohľad je potrebné, aby sa plánovanie právnych predpisov týkajúcich sa ročného rozpočtu zakladalo na viacročnom fiškálnom plánovaní vyplývajúcom zo strednodobého rozpočtového rámca.

(21)

Uvedený strednodobý rozpočtový rámec by mal okrem iného obsahovať projekcie pre každú významnejšiu výdavkovú a príjmovú položku v danom rozpočtovom roku a neskôr pri nezmenených politikách. Každý členský štát by mal byť schopný primerane vymedziť nezmenené politiky a toto vymedzenie by sa malo zverejniť spolu so súvisiacimi predpokladmi, metodikami a inými príslušnými parametrami.

(22)

Táto smernica by nemala brániť novozvolenej vláde členského štátu, aby aktualizovala strednodobý rozpočtový rámec s cieľom zohľadniť jej nové politické priority. V tomto prípade by táto nová vláda mala upozorniť na rozdiely oproti predchádzajúcemu strednodobému rozpočtovému rámcu.

(23)

Ustanovenia rámca rozpočtového dohľadu stanovené v ZFEÚ, a najmä Paktom stability a rastu sa uplatňujú na verejnú správu ako celok, ktorý obsahuje subsektory: ústredná štátna správa, regionálna štátna správa, miestna štátna správa a fondy sociálneho zabezpečenia, ako sa vymedzujú v nariadení (ES) č. 2223/96.

(24)

Mnohé členské štáty uskutočnili rozsiahlu fiškálnu decentralizáciu, v rámci ktorej sa rozpočtové právomoci preniesli na nižšiu úroveň štátnej správy. Úloha tejto nižšej úrovne štátnej správy pri zabezpečovaní dodržiavania Paktu stability a rastu sa tým významne zvýšila a osobitná pozornosť by sa mala venovať zabezpečeniu toho, aby všetky subsektory verejnej správy boli riadne zahrnuté v rozsahu povinností a postupov stanovených v domácich rozpočtových rámcoch, najmä – nie však výhradne – v uvedených členských štátoch.

(25)

Na dosiahnutie účinnosti pri presadzovaní rozpočtovej disciplíny a udržateľnosti verejných financií by rozpočtové rámce mali úplne zahŕňať verejné financie. Preto by sa osobitná pozornosť mala venovať operáciám tých subjektov verejnej správy a fondov, ktoré nie sú súčasťou riadnych rozpočtov na subsektorovej úrovni a ktoré majú okamžitý alebo strednodobý vplyv na rozpočtové pozície členských štátov. Ich kombinovaný vplyv na saldo verejnej správy a dlhy by sa mal uviesť v rámci ročných rozpočtových postupov a strednodobých rozpočtových plánov.

(26)

Podobne by sa náležitá pozornosť mala venovať aj existencii podmienených záväzkov. Konkrétnejšie, podmienené záväzky zahŕňajú prípadné záväzky vznikajúce v závislosti od toho, či v budúcnosti nastanú určité neisté udalosti, alebo súčasné záväzky, pri ktorých platby nie sú pravdepodobné alebo ich výšku predpokladanej platby nemožno spoľahlivo určiť. Patria sem napríklad príslušné informácie týkajúce sa štátnych záruk, problémových úverov a záväzkov vyplývajúcich z činnosti verejnoprávnych korporácií, podľa potreby aj vrátane pravdepodobnosti a možnej lehoty splatnosti výdavkov vyplývajúcich z podmienených záväzkov. Náležite by sa mala zohľadniť trhová citlivosť.

(27)

Komisia by mala pravidelne monitorovať vykonávanie tejto smernice. Mali by sa stanoviť a vymieňať najlepšie postupy týkajúce sa ustanovení tejto smernice zaoberajúce sa rôznymi aspektmi vnútroštátnych rozpočtových rámcov.

(28)

Keďže cieľ tejto smernice, a to jednotné dodržiavanie rozpočtovej disciplíny, ako sa požaduje podľa ZFEÚ, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(29)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (8) sa členské štáty vyzývajú, aby vo vlastnom záujme a v záujme Únie vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami,

a)

systémy rozpočtového účtovníctva a štatistického vykazovania;

b)

pravidlá a postupy, ktorými sa riadi vypracovanie prognóz pre rozpočtové plánovanie;

c)

numerické fiškálne pravidlá špecifické pre jednotlivé štáty, ktoré prispievajú k zosúladeniu vykonávania fiškálnej politiky členských štátov s ich príslušnými povinnosťami vyplývajúcimi zo ZFEÚ, vyjadrené v súhrnnom ukazovateli vývoja rozpočtového hospodárenia, ako je deficit verejnej správy, pôžičky, dlh, alebo ich hlavná zložka;

d)

rozpočtové postupy obsahujúce procedurálne pravidlá, o ktoré sa opiera rozpočtový postup vo všetkých fázach;

e)

strednodobé rozpočtové rámce ako osobitný súbor vnútroštátnych rozpočtových postupov, ktoré rozširujú horizont pre tvorbu fiškálnej politiky až za ročný rozpočtový kalendár vrátane stanovenia priorít politiky a strednodobých rozpočtových cieľov;

f)

opatrenia nezávislého monitorovania a analýzy s cieľom zvýšiť transparentnosť prvkov rozpočtového postupu;

g)

mechanizmy a pravidlá upravujúce fiškálne vzťahy medzi verejnými orgánmi v rámci subsektorov verejnej správy.

a)

fiškálne údaje založené na hotovostných tokoch (alebo ekvivalentný číselný údaj z účtovníctva verejných financií, ak údaje založené na hotovostných tokoch nie sú k dispozícii), v takýchto intervaloch:

b)

podrobnú tabuľku zhody uvádzajúcu metodiku prechodu medzi údajmi založenými na hotovostných tokoch (alebo ekvivalentnými číselnými údajmi z účtovníctva verejných financií, ak údaje založené na hotovostných tokoch nie sú k dispozícii) a údajmi založenými na štandarde ESÚ 95.

a)

súlad s referenčnými hodnotami týkajúcimi sa deficitu a dlhu stanovenými v súlade so ZFEÚ;

b)

prijatie viacročného fiškálneho plánovacieho horizontu vrátane dodržiavania strednodobého rozpočtového cieľa členského štátu.

a)

vymedzenie cieľa a rozsah pôsobnosti pravidiel;

b)

účinné a včasné monitorovanie dodržiavania pravidiel založené na spoľahlivej a nezávislej analýze, ktorú vykonávajú nezávislé orgány alebo orgány s funkčnou nezávislosťou od fiškálnych orgánov členských štátov;

c)

následky v prípade nedodržania pravidiel.

a)

komplexné a transparentné viacročné rozpočtové ciele, pokiaľ ide o deficit verejnej správy, dlh a všetky ostatné súhrnné fiškálne ukazovatele, ako napríklad výdavky, čím sa zaistí ich zlučiteľnosť so všetkými platnými numerickými fiškálnymi pravidlami, ako sa ustanovuje v kapitole IV;

b)

projekcie každej významnejšej výdavkovej a príjmovej položky verejnej správy s presnejšou špecifikáciou na úrovni ústrednej štátnej správy a fondov sociálneho zabezpečenia v danom rozpočtovom roku a neskôr pri nezmenenej politike;

c)

opis strednodobých predpokladaných politík a ich vplyvu na financie verejnej správy rozdelené na významné príjmové a výdavkové položky, z ktorého bude zrejmý spôsob, akým sa dosiahne úprava smerom k strednodobým rozpočtovým cieľom v porovnaní s projekciami pri nezmenených politikách;

d)

posúdenie, ako uvedené predpokladané politiky so zreteľom na ich priamy dlhodobý vplyv na financie verejnej správy pravdepodobne ovplyvnia dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

a)

štatistických požiadaviek pre všetky subsektory štátnej správy;

b)

štruktúry a účinnosti numerických fiškálnych pravidiel v členských štátoch;

c)

všeobecnej úrovne transparentnosti verejných financií v členských štátoch.