23.11.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 305/1

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2011/88/EÚ

zo 16. novembra 2011,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/68/ES, pokiaľ ide o ustanovenia pre motory uvádzané na trh podľa pružného systému

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES zo 16. decembra 1997 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov, inštalovaných v necestných pojazdných strojoch (3), sa týka emisií výfukových plynov a emisných limitov pre látky znečisťujúce ovzdušie z motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch a prispieva k ochrane ľudského zdravia a životného prostredia. Súčasné emisné limity uplatniteľné na typové schválenie väčšiny vznetových motorov v rámci etapy III A sa majú nahradiť prísnejšími limitmi v rámci etapy III B. Uvedené limity sa uplatňujú od 1. januára 2010, pokiaľ ide o typové schválenie pre uvedené motory, a od 1. januára 2011, pokiaľ ide o uvádzanie týchto motorov na trh.

(2)

Komisia v súčasnosti pripravuje revíziu smernice 97/68/ES v súlade s požiadavkami článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/26/ES z 21. apríla 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/68/ES (4). S cieľom zabezpečiť, aby revidovaná smernica bola v súlade s normami Únie v oblasti dobrej kvality ovzdušia, a v súvislosti so skúsenosťami, s vedeckými zisteniami a dostupnými technológiami by Komisia mala pri nadchádzajúcej revízii smernice 97/68/ES a na základe posúdenia vplyvu zvážiť:

—	ustanovenie novej emisnej etapy – etapy V –, ktorá by pod podmienkou technickej uskutočniteľnosti mala byť založená na požiadavkách noriem Euro VI pre ťažké úžitkové vozidlá,

—	zavedenie nových požiadaviek na obmedzenie častíc, konkrétne limitu množstva tuhých častíc pre všetky kategórie vznetových motorov s cieľom zaistiť v technicky uskutočniteľných prípadoch účinné obmedzovanie veľmi jemných tuhých častíc,

—

zaujatie komplexného prístupu k podpore predpisov na znižovanie emisií a systémov následného spracovania v rámci existujúceho vozového parku necestných pojazdných strojov na základe aktuálne prebiehajúcich diskusií pod záštitou Hospodárskej komisie Spojených národov pre Európu ohľadne harmonizovaných požiadaviek na zlepšenie zariadení na kontrolu emisií; týmto prístupom by sa malo podporiť úsilie členských štátov o zlepšenie kvality ovzdušia a o presadzovanie ochrany pracovníkov,

—	zavedenie metódy na zabezpečenie pravidelných kontrol necestných pojazdných strojov a vozidiel predovšetkým s cieľom zistiť, či ich emisné výsledky zodpovedajú hodnotám uvedeným pri registrácii,

—	možnosť povoliť za istých podmienok nahradenie motorov, ktoré nespĺňajú požiadavky etapy III A, pre koľajové vozidlá a lokomotívy,

—	možnosť harmonizácie špecifických noriem emisií pre železničnú dopravu s príslušnými normami na medzinárodnej úrovni, aby sa zabezpečila dostupnosť cenovo dostupných motorov, ktoré spĺňajú stanovené limitné hodnoty emisií.

(3)

Prechod do etapy III B zahŕňa postupnú zmenu v technológii, čo si bude vyžadovať značné vykonávacie náklady na zmenu konštrukcie motorov a na vývoj pokrokových technických riešení. Súčasná svetová finančná a hospodárska kríza alebo akékoľvek iné konjunkturálne hospodárske výkyvy by však nemali viesť k znižovaniu environmentálnych noriem. Táto revízia smernice 97/68/ES by sa preto mala považovať za výnimočnú. Investície do technológií šetrných k životnému prostrediu sú okrem toho dôležité pre podporu budúceho rastu, zamestnanosti a zdravotnej bezpečnosti.

(4)

V smernici 97/68/ES sa stanovuje pružný systém s cieľom umožniť výrobcom zariadení nakupovať v období medzi dvoma emisnými etapami obmedzené množstvo motorov, ktoré nespĺňajú hodnoty emisných limitov uplatniteľné v uvedenom období, ale sú schválené v súlade s požiadavkami pre bezprostredne predchádzajúcu etapu emisných limitov.

(5)	V článku 2 písm. b) smernice 2004/26/ES sa predpokladá hodnotenie možnej potreby dodatočnej pružnosti.

(6)

Počas etapy III B by mal percentuálny podiel počtu motorov používaných na iné použitie ako na pohon koľajových vozidiel, lokomotív a plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy, ktoré môžu byť uvádzané na trh podľa pružného systému, vzrásť z 20 % na 37,5 % ročného množstva zariadení s motormi v uvedenej kategórii uvedeného na trh výrobcom zariadení. Mala by existovať nepovinná alternatíva uvádzania stanoveného počtu motorov na trh v rámci pružného systému. Tento stanovený počet motorov by tiež mal byť revidovaný a nemal by prekračovať horné limity uvedené v bode 1.2.2. prílohy XIII k smernici 97/68/ES.

(7)	Pravidlá uplatniteľné na pružný systém by sa mali upraviť tak, aby sa uplatňovanie uvedeného systému rozšírilo na motory určené na pohon lokomotív počas prísne vymedzeného časového obdobia.

(8)

Zlepšenie kvality ovzdušia je hlavným cieľom Únie, ktorý sa Únia snaží splniť prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (5). Na splnenie uvedeného cieľa je rozhodujúce riešiť emisie pri ich zdroji, a to aj obmedzovaním emisií pochádzajúcich z odvetvia necestných pojazdných strojov.

(9)

Podniky pracujúce so strojmi, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, by mali využívať európske programy finančnej podpory alebo akékoľvek relevantné programy pomoci zabezpečované členskými štátmi. Tieto podporné programy podpory by sa mali zameriavať na uprednostnenie včasného zavedenia najvyšších emisných noriem.

(10)	V smernici 97/68/ES sa ustanovuje výnimka pre náhradné motory, ktorá sa neuplatňuje na koľajové vozidlá a lokomotívy. So zreteľom na obmedzenia týkajúce sa hmotnosti a rozmerov je však potrebné ustanoviť obmedzenú výnimku aj pre náhradné motory v koľajových vozidlách a lokomotívach.

(11)	Opatrenia stanovené v tejto smernici odrážajú dočasné ťažkosti, ktorým čelí výrobné odvetvie, pričom nejde o trvalú úpravu, a preto by sa uplatňovanie týchto opatrení malo obmedziť na trvanie etapy III B alebo na tri roky, ak nebude nasledovať žiadna ďalšia etapa.

(12)

Berúc do úvahy osobitnú infraštruktúru železničnej siete Spojeného kráľovstva, ktorej výsledkom je rozdielny štrukturálny rozchod a následne aj obmedzenia týkajúce sa hmotnosti a rozmerov, a preto si vyžaduje dlhšie obdobie na prispôsobenie sa novým emisným limitom, je vhodné ustanoviť väčšiu flexibilitu pre tento konkrétny trh s motormi pre použitie v lokomotívach.

(13)	Smernica 97/68/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny a doplnenia smernice 97/68/ES

Smernica 97/68/ES sa mení a dopĺňa takto:

1.	V článku 4 sa odsek 6 nahrádza takto: „6. Vznetové motory na iné použitie ako na pohon koľajových vozidiel a plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy sa môžu uvádzať na trh podľa pružného systému v súlade s postupom uvedeným v prílohe XIII popri odsekoch 1 až 5.“

Článok 10 sa mení a dopĺňa takto:

a)	v odseku 1a sa vypúšťa druhý pododsek;

vkladajú sa tieto odseky:

„1b. Odchylne od článku 9 ods. 3g, 3i a 4a môžu členské štáty povoliť umiestnenie týchto motorov pre koľajové vozidlá a lokomotívy na trh:

náhradné motory, ktoré spĺňajú limity etapy III A, ak majú nahradiť motory pre koľajové vozidlá a lokomotívy, ktoré:

i)	nespĺňajú normu etapy III A alebo

ii)	spĺňajú normu etapy III A, ale nespĺňajú normu etapy III B;

náhradné motory, ktoré nespĺňajú limity etapy III A a majú nahradiť motory pre koľajové vozidlá bez ovládacieho systému a sú neschopné samostatného pohybu, pokiaľ tieto motory spĺňajú normu, ktorá nie je nižšia ako normy, ktoré spĺňajú motory zabudované do rovnakého typu existujúcich koľajových vozidiel.

Povolenia podľa tohto odseku sa môžu udeliť iba v prípadoch, keď schvaľovací orgán členského štátu je presvedčený, že použitie náhradného motora, ktorý spĺňa požiadavky poslednej platnej emisnej etapy v dotknutom koľajovom vozidle alebo lokomotíve, spôsobí závažné technické ťažkosti.

1c. Motory, na ktoré sa vzťahujú odseky 1a alebo 1b, sú označené štítkom s nápisom „NÁHRADNÝ MOTOR“ a s jedinečným referenčným označením danej odchýlky.

1d. Komisia hodnotí vplyvy uplatňovania odseku 1b na životné prostredie a možné technické ťažkosti v súvislosti s jeho dodržiavaním. Na základe uvedeného hodnotenia Komisia predloží do 31. decembra 2016 Európskemu parlamentu a Rade správu s hodnotením odseku 1b, ku ktorej v prípade potreby priloží legislatívny návrh vrátane konečného dátumu uplatňovania uvedeného odseku.“;

c)	odsek 7 sa nahrádza takto: „7. Členské štáty povolia uvedenie motorov na trh, ako je vymedzené v oddiele 1 bode A ods. i), ii) a v) prílohy I podľa pružného systému v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe XIII.“

3.	Príloha XIII sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tejto smernici.

Článok 2

Transpozícia

1. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 24. novembra 2012 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 16. novembra 2011

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predseda

W. SZCZUKA

(1) Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 134.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 25. októbra 2011 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 8. novembra 2011.

(3) Ú. v. ES L 59, 27.2.1998, s. 1.

(4) Ú. v. EÚ L 146, 30.4.2004, s. 1.

(5) Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1.

PRÍLOHA

Oddiel 1 prílohy XIII sa nahrádza takto:

„1. OPATRENIA VÝROBCU MOTOROV A OEM

1.1.

Okrem etapy III B, OEM, ktorý si želá používať pružný systém s výnimkou pohonných motorov pre koľajové vozidlá a lokomotívy, požiada akýkoľvek schvaľovací orgán o povolenie pre výrobcov motorov pre OEM uviesť na trh motory určené na výlučné použitie OEM. Počet motorov, ktoré nespĺňajú súčasné hodnoty emisných limitov, ale sú schválené pre bezprostredne predchádzajúcu etapu emisných limitov, neprekročí hraničné hodnoty uvedené v bodoch 1.1.1 a 1.1.2.

1.1.1.

Počet motorov uvedených na trh podľa pružného systému nesmie v žiadnej kategórií motorov presiahnuť 20 % ročného množstva zariadení s motormi v uvedenej kategórii uvádzaného na trh s motormi realizovaného OEM (vypočítaného ako priemer predaja za posledných päť rokov na trhu Únie). Ak OEM uvádzal na trh Únie zariadenia počas menej ako piatich rokov, priemer sa vypočíta na základe obdobia, počas ktorého OEM uvádzal zariadenia na trh Únie.

1.1.2.

Ako nepovinná alternatíva k bodu 1.1.1 a s výnimkou motorov na pohon koľajových vozidiel a lokomotív môže OEM požiadať povolenie pre výrobcov motorov pre OEM s cieľom uviesť na trh pevne stanovený počet motorov na výlučné použitie OEM. Počet motorov v každej kategórii motorov nesmie prekročiť tieto hraničné hodnoty:

Kategória motorov P (kW)	Počet motorov
19 ≤ P < 37	200
37 ≤ P < 75	150
75 ≤ P < 130	100
130 ≤ P ≤ 560	50

1.2.

Počas etapy III B, najviac však tri roky od začatia tejto etapy, s výnimkou motorov určených na pohon koľajových vozidiel a lokomotív, OEM, ktorý si želá používať pružný systém, požiada akýkoľvek schvaľovací orgán o povolenie pre výrobcov motorov pre OEM uvádzať na trh motory určené na výlučné použitie OEM. Množstvo motorov, ktoré nespĺňajú súčasné hodnoty emisných limitov, ale sú schválené pre bezprostredne predchádzajúcu etapu emisných limitov, neprekročí hraničné hodnoty stanovené v bodoch 1.2.1. a 1.2.2.

1.2.1.

Počet motorov uvedených na trh podľa pružného systému nesmie v žiadnej kategórií motorov presiahnuť 37,5 % ročného množstva zariadení s motormi v uvedenej kategórii uvádzaného na trh s motormi realizovaného OEM (vypočítaného ako priemer predaja za posledných päť rokov na trhu Únie). Ak OEM uvádzal na trh Únie zariadenia počas menej ako piatich rokov, priemer sa vypočíta na základe obdobia, počas ktorého OEM uvádzal zariadenia na trh Únie.

1.2.2.

Ako nepovinná alternatíva k bodu 1.2.1 môže OEM požiadať o povolenie pre výrobcov motorov pre OEM uviesť na trh pevne stanovený počet motorov na výlučné použitie OEM. Počet motorov v každej kategórii motorov nesmie prekročiť tieto hraničné hodnoty:

Kategória motorov P (kW)	Počet motorov
37 ≤ P < 56	200
56 ≤ P < 75	175
75 ≤ P < 130	250
130 ≤ P ≤ 560	125

1.3.

Pokiaľ ide o motory určené na pohon lokomotív, počas etapy III B, najviac však tri roky od začiatku tejto etapy, môže OEM požiadať o povolenie pre výrobcov motorov pre OEM uviesť na trh maximálne 16 motorov na výlučné použitie OEM. OEM môže tiež žiadať o povolenie pre svojich výrobcov motorov uviesť na trh maximálne 10 ďalších motorov s menovitým príkonom vyšším než 1 800 kW, ktoré majú byť zabudované do lokomotív určených na výlučné použitie v železničnej sieti Spojeného kráľovstva. Predpokladá sa, že lokomotívy spĺňajú túto požiadavku iba vtedy, ak majú bezpečnostný certifikát na prevádzku v sieti Spojeného kráľovstva alebo sú spôsobilé takýto certifikát získať.

Takéto povolenie je udelené iba vtedy, keď z technických dôvodov nie je možné dodržať emisné limity etapy III B.

1.4.

OEM v žiadosti schvaľovaciemu orgánu uvedie tieto informácie:

vzor štítkov, ktoré sa majú pripevniť na každý kus necestných pojazdných strojov, v ktorých bude inštalovaný motor uvedený na trh podľa pružného systému. Na označení sa uvedie tento text: ‚STROJ č. … (poradie strojov) Z … (celkový počet strojov v príslušnom výkonnostnom pásme) S MOTOROM č. … S TYPOVÝM SCHVÁLENÍM (smernica 97/68/ES) č. …‘;

b)	vzor doplnkového označenia, ktorý sa má pripevniť na motor a má obsahovať text uvedený v bode 2.2.

1.5.	OEM poskytne schvaľovaciemu orgánu všetky informácie súvisiace s vykonávaním pružného systému, ktoré schvaľovací orgán môže požadovať ako potrebné na prijatie rozhodnutia.

1.6.

OEM poskytne akémukoľvek žiadajúcemu schvaľovaciemu orgánu v členských štátoch všetky informácie, ktoré schvaľujúci orgán požaduje s cieľom potvrdiť, že všetky motory, o ktorých sa tvrdí, že sú uvedené na trh podľa pružného systému, alebo označené za uvedené na trh podľa pružného systému, sú riadne potvrdené alebo označené.“

23.11.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 305/16

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1205/2011

z 22. novembra 2011,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 7

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 1,

keďže:

(1)	Nariadením Komisie (ES) č. 1126/2008 (2) sa prijali určité medzinárodné štandardy a interpretácie, ktoré existovali k 15. októbru 2008.

(2)

Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) uverejnila 7. októbra 2010 zmeny a doplnenia IFRS 7 Finančné nástroje: Zverejnenia – Prevody finančných aktív, ďalej len „zmeny a doplnenia“. Cieľom zmien a doplnení je pomôcť používateľom účtovných závierok lepšie vyhodnotiť rizikovú angažovanosť v rámci prevodov finančných aktív a účinok týchto rizík na finančnú pozíciu účtovnej jednotky. Ich cieľom je podporiť transparentnosť pri vykazovaní prevodových transakcií, a to najmä tých, ktoré zahŕňajú sekuritizáciu finančných aktív.

(3)

Konzultácie so skupinou odborných znalcov (TEG) Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) potvrdzujú, že zmeny a doplnenia spĺňajú technické kritériá na prijatie ustanovené v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002. V súlade s rozhodnutím Komisie 2006/505/ES zo 14. júla 2006 o zriadení poradnej skupiny pre posudzovanie noriem na účely poskytovania poradenstva Komisii týkajúceho sa objektívnosti a nestrannosti stanovísk Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) (3) poradná skupina pre posudzovanie noriem posúdila stanovisko EFRAG-u ku schváleniu a informovala Komisiu, že toto stanovisko je vyvážené a objektívne.

(4)	Nariadenie (ES) č. 1126/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)	Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Regulačného výboru pre účtovníctvo,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha k nariadeniu (ES) č. 1126/2008 sa mení a dopĺňa takto:

(1)	Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 7 Finančné nástroje: Zverejnenia sa mení a dopĺňa tak, ako sa ustanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu;

(2)	IFRS 1 Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva sa mení a dopĺňa v súlade so zmenami a doplneniami IFRS 7, ako sa ustanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Každá spoločnosť uplatní zmeny a doplnenia uvedené v článku 1 od dátumu začiatku svojho prvého finančného roka, ktorý sa začína po 30. júni 2011.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. novembra 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 243, 11. 9. 2002, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 320, 29. 11. 2008, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 199, 21. 7. 2006, s. 33.

PRÍLOHA

MEDZINÁRODNÉ ÚČTOVNÉ ŠTANDARDY

IFRS 7

Zmeny a doplnenia IFRS 7 Finančné nástroje: Zverejnenia – Prevody finančných aktív

Reprodukcia povolená v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Všetky existujúce práva vyhradené mimo EHP, s výnimkou práva reprodukovania na účely osobného použitia alebo iného riadneho nakladania. Ďalšie informácie je možné získať od IASB na adrese www.iasb.org

ZMENY A DOPLNENIA IFRS 7

Finančné nástroje: Zverejnenia

PREVODY FINANČNÝCH AKTÍV

42A

Požiadavkami na zverejnenia v odsekoch 42B až 42H týkajúcimi sa prevodov finančných aktív sa dopĺňajú ostatné požiadavky na zverejnenia tohto IFRS. Zverejnenia požadované v odsekoch 42B až 42H predkladá účtovná jednotka v jedinej poznámke k svojej účtovnej závierke. Účtovná jednotka poskytne požadované zverejnenia za všetky prevedené finančné aktíva, ktorých vykazovanie nebolo ukončené, a za akúkoľvek pokračujúcu angažovanosť v prevedenom aktíve, ktorá existuje k dátumu vykazovania bez ohľadu na to, kedy došlo k súvisiacej prevodovej transakcii. Na účely uplatňovania požiadaviek na zverejnenie v týchto odsekoch účtovná jednotka prevedie celé finančné aktívum alebo jeho časť (prevedené finančné aktívum) vtedy a len vtedy, ak buď:

a)	prevedie zmluvné práva na príjem peňažných tokov z finančného aktíva; alebo

b)	si ponechala zmluvné práva na príjem peňažných tokov z tohto finančného aktíva, avšak prevzala zmluvný záväzok platiť peňažné toky jednému alebo viacerým príjemcom v rámci zmluvy.

42B

Účtovná jednotka zverejňuje informácie, ktoré umožnia používateľom jej účtovnej závierky:

a)	pochopiť vzťah medzi prevedenými finančnými aktívami, ktorých vykazovanie nebolo ukončené, v ich úplnosti, ako aj pridružené záväzky; a

b)	vyhodnotiť povahu a súvisiace riziká pokračujúcej angažovanosti účtovnej jednotky vo finančných aktívach, ktorých vykazovanie nebolo ukončené.

42C

Na účely uplatňovania požiadaviek na zverejnenie v odsekoch 42E až 42H má účtovná jednotka pokračujúcu angažovanosť v prevedenom finančnom aktíve vtedy, ak si v rámci prevodu účtovná jednotka ponechá akékoľvek zmluvné práva alebo povinnosti vyplývajúce z prevedeného finančného aktíva alebo ak získa akékoľvek nové zmluvné práva alebo povinnosti súvisiace s prevedeným finančným aktívom. Na účely uplatňovania požiadaviek na zverejnenie v odsekoch 42E až 42H nižšie uvedené nepredstavuje pokračujúcu angažovanosť:

a)	bežné prehlásenia a záruky týkajúce sa podvodného prevodu a pojmov primeranosti, dobrej viery a férového zaobchádzania, ktorými by sa prevod mohol v dôsledku právnych úkonov stať neplatným;

b)	forward, opcia alebo iná zmluva na opätovné nadobudnutie prevedeného finančného aktíva, pri ktorých je zmluvná cena (alebo realizačná cena) reálnou hodnotou prevedeného finančného aktíva; alebo

c)	zmluva, v rámci ktorej si účtovná jednotka ponechá zmluvné práva na príjem peňažných tokov z finančného aktíva, avšak prevezme zmluvný záväzok platiť peňažné toky v prospech jednej alebo viacerých účtovných jednotiek, pričom sú splnené podmienky odseku 19 písm. a) až c) štandardu IAS 39.

Prevedené finančné aktíva, ktorých vykazovanie nie je ukončené v ich úplnosti

42D

Účtovná jednotka mohla previesť finančné aktíva takým spôsobom, že časť prevedených finančných aktív alebo všetky prevedené finančné aktíva nespĺňajú podmienky na ukončenie vykazovania. Aby sa splnili ciele ustanovené v odseku 42B písm. a), účtovná jednotka zverejňuje ku každému dátumu vykazovania pre každú triedu prevedených finančných aktív, ktorých vykazovanie nie je ukončené v ich úplnosti, tieto údaje:

a)	povaha prevedených aktív;

b)	povaha rizík a odmien týkajúcich sa vlastníctva, ktorým je účtovná jednotka vystavená;

c)	opis povahy vzťahu medzi prevedenými aktívami a pridruženými záväzkami vrátane obmedzení v používaní prevedených aktív vykazujúcou účtovnou jednotkou vyplývajúcich z prevodu;

ak protistrana (protistrany) pridružených záväzkov má (majú) možnosť využívať iba prevedené aktíva, zverejní rozpis, v ktorom sa ustanovuje reálna hodnota prevedených aktív, reálna hodnota pridružených záväzkov a čistá pozícia (rozdiel medzí reálnou hodnotou prevedených aktív a pridružených záväzkov);

e)	ak účtovná jednotka pokračuje vo vykazovaní všetkých prevedených aktív, zverejní účtovnú hodnotu prevedených aktív a pridružených záväzkov;

ak účtovná jednotka aj naďalej vykazuje tieto aktíva do rozsahu svojej pokračujúcej angažovanosti [pozri odsek 20 písm. c) bod (ii) a odsek 30 štandardu IAS 39], zverejní celkovú účtovnú hodnotu pôvodných aktív pred prevodom, účtovnú hodnotu aktív, ktorú naďalej vykazuje, a účtovnú hodnotu pridružených záväzkov.

Prevedené finančné aktíva, ktorých vykazovanie je ukončené v ich úplnosti

42E

Aby sa splnili ciele ustanovené v odseku 42B písm. b), keď účtovná jednotka ukončí vykazovanie prevedených finančných aktív v ich úplnosti [pozri odsek 20 písm. a) a c) bod (ii) štandardu IAS 39], no má v týchto aktívach pokračujúcu angažovanosť, účtovná jednotka zverejní pre každý druh pokračujúcej angažovanosti ku každému dátumu vykazovania minimálne tieto údaje:

účtovnú hodnotu aktív a záväzkov, ktoré sú vykázané vo výkaze o finančnej situácií účtovnej jednotky a ktoré predstavujú pokračujúcu angažovanosť účtovnej jednotky vo finančných aktívach, ktorých vykazovanie sa ukončilo, a riadkové položky, v ktorých je vykázaná účtovná hodnota týchto aktív a záväzkov;

b)	reálnu hodnotu aktív a záväzkov, ktoré predstavujú pokračujúcu angažovanosť účtovnej jednotky vo finančných aktívach, ktorých vykazovanie sa ukončilo;

c)	sumu, ktorá najlepšie vystihuje maximálne vystavenie účtovnej jednotky stratám z jej pokračujúcej angažovanosti vo finančných aktívach, ktorých vykazovanie sa ukončilo, a informácie o spôsobe, akým sa toto maximálne vystavenie stratám určuje;

nediskontované peňažné odlivy, ktoré by sa mali alebo mohli požadovať na spätné odkúpenie finančných aktív, ktorých vykazovanie sa ukončilo (napr. realizačná cena v prípade opčnej dohody) alebo iné sumy splatné prijímajúcej strane v súvislosti s prevedenými aktívami. Ak je peňažný odliv premennou, zverejňovaná suma by mala vychádzať z podmienok, ktoré existujú ku každému dátumu vykazovania;

analýzu splatnosti nediskontovaných peňažných odlivov, ktoré by sa mali alebo mohli požadovať na spätné odkúpenie finančných aktív, ktorých vykazovanie sa ukončilo, alebo iných súm splatných prijímajúcej strane v súvislosti s prevedenými aktívami, ktoré ukazujú zostávajúce zmluvné doby splatnosti pokračujúcej angažovanosti účtovnej jednotky;

f)	kvalitatívne informácie, ktoré vysvetľujú a podporujú kvantitatívne zverejnenia požadované v písm. a) až e).

42F

Účtovná jednotka môže agregovať informácie požadované v odseku 42E v súvislosti s konkrétnym aktívom, ak má účtovná jednotka viac ako jeden druh pokračujúcej angažovanosti v tomto finančnom aktíve, ktorého vykazovanie sa ukončilo, a môže ho vykazovať v rámci jedného druhu pokračujúcej angažovanosti.

42G

Účtovná jednotka navyše pre každý druh pokračujúcej angažovanosti zverejňuje tieto údaje:

a)	zisk alebo stratu vykázanú k dátumu prevodu aktív;

b)	vykázaný príjem a výdavok, a to tak v období vykazovania, ako aj kumulatívne, z pokračujúcej angažovanosti účtovnej jednotky vo finančných aktívach, ktorých vykazovanie sa ukončilo (napr. zmeny reálnej hodnoty derivátových nástrojov);

ak celková suma výnosov z prevodovej aktivity (ktorej ukončenie vykazovania je oprávnené) v období vykazovania nie je rovnomerne rozložená počas celého obdobia vykazovania (napr. ak sa podstatná časť celkovej sumy prevodovej aktivity uskutoční v záverečných dňoch obdobia vykazovania):

i)	kedy sa uskutočnila najväčšia prevodová aktivita v danom období vykazovania (napr. v posledných piatich dňoch pred koncom obdobia vykazovania),

ii)	vykázanú sumu (napr. súvisiace zisky alebo straty) z prevodovej aktivity v tejto časti obdobia vykazovania,

iii)	vykázanú sumu (napr. súvisiace zisky alebo straty) z prevodovej aktivity v tejto časti obdobia vykazovania.

Účtovná jednotka poskytne tieto informácie za každé obdobie, za ktoré sa predkladá výkaz komplexného účtovného výsledku.

Doplňujúce informácie

42H	Účtovná jednotka zverejňuje všetky dodatočné informácie, ktoré považuje za nevyhnutné v snahe splniť ciele zverejňovania v odseku 42B.

DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI A PRECHODNÉ USTANOVENIE

Pridáva sa odsek 44M.

44M

Štandardom Zverejnenia – prevody finančných aktív (zmeny a doplnenia IFRS 7), vydaným v októbri 2010, sa vypustil odsek 13 a pridali odseky 42A až 42H a B29 až B39. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny a doplnenia na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2011 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny a doplnenia od skoršieho dátumu, zverejní túto skutočnosť. Účtovná jednotka nemusí poskytovať zverejnenia požadované v týchto zmenách a doplneniach za akékoľvek prezentované obdobie, ktoré sa začína pred dátumom prvotného uplatňovania týchto zmien a doplnení.

Dodatok B

Návod na uplatňovanie

Za odsek B28 sa vkladajú nadpisy a odseky B29 až B39.

UKONČENIE VYKAZOVANIA (ODSEKY 42C AŽ 42H)

Pokračujúca angažovanosť (odsek 42C)

B29

Posúdenie pokračujúcej angažovanosti v prevedenom finančnom aktíve na účely požiadaviek na zverejnenia v odsekoch 42E až 42H sa uskutočňuje na úrovni vykazujúcej účtovnej jednotky. Napríklad, ak dcérska spoločnosť prevedie na nespriaznenú tretiu stranu finančné aktívum, v ktorom má materská spoločnosť dcérskej spoločnosti pokračujúcu angažovanosť, dcérska spoločnosť nezahrnie do posúdenia toho, či má pokračujúcu angažovanosť v prevedenom aktíve vo svojej individuálnej účtovnej závierke (t. j. keď dcérska spoločnosť je vykazujúcou účtovnou jednotkou), angažovanosť materskej spoločnosti. Materská spoločnosť by však zahrnula svoju pokračujúcu angažovanosť (alebo pokračujúcu angažovanosť iného člena skupiny) vo finančnom aktíve prevedenom jej dcérskou spoločnosťou do určenia toho, či má pokračujúcu angažovanosť v prevedenom aktíve, vo svojej konsolidovanej účtovnej závierke (t. j. keď vykazujúcou účtovnou jednotkou je skupina).

B30

Účtovná jednotka nemá pokračujúcu angažovanosť v prevedenom finančnom aktíve vtedy, ak si v rámci prevodu ani neponechá žiadne zmluvné práva alebo povinnosti vyplývajúce z prevedeného finančného aktíva, ani nezíska žiadne nové zmluvné práva alebo povinnosti súvisiace s prevedeným finančným aktívom. Účtovná jednotka nemá pokračujúcu angažovanosť v prevedenom finančnom aktíve, ak nemá ani záujem o budúcu výkonnosť prevedeného finančného aktíva, ani zodpovednosť za žiadnych okolností za uskutočňovanie platieb v súvislosti s prevedeným finančných aktívom v budúcnosti.

B31	Pokračujúca angažovanosť v prevedenom finančnom aktíve môže vyplynúť zo zmluvných ustanovení dohody o prevode alebo osobitnej dohody s prijímajúcou stranou alebo treťou stranou, ktorá sa uzavrela v súvislosti s prevodom.

Prevedené finančné aktíva, ktorých vykazovanie nie je ukončené v ich úplnosti

B32

V odseku 42D sa vyžadujú určité zverejnenia, keď celé prevedené finančné aktíva alebo ich časť nespĺňajú podmienky na ukončenie vykazovania. Tieto zverejnenia sa vyžadujú ku každému dátumu vykazovania, ku ktorému účtovná jednotka naďalej vykazuje prevedené finančné aktíva bez ohľadu na to, kedy k prevodom došlo.

Druhy pokračujúcej angažovanosti (odseky 42E až 42H)

B33

V odsekoch 42E až 42H sa vyžadujú kvalitatívne a kvantitatívne zverejnenia pre každý druh pokračujúcej angažovanosti vo finančných aktívach, ktorých vykazovanie sa ukončilo. Účtovná jednotka agreguje svoju pokračujúcu angažovanosť do takých druhov, ktoré znázorňujú vystavenie účtovnej jednotky rizikám. Napríklad, účtovná jednotka môže agregovať svoju pokračujúcu angažovanosť podľa druhu finančného nástroja (napr. záruky alebo kúpne opcie) alebo podľa druhu prevodu (napr. faktoring pohľadávok, sekuritizácie a požičiavanie cenných papierov).

Analýza splatnosti pre nediskontované peňažné odlivy na spätné odkúpenie prevedených aktív [odsek 42E písm. e)]

B34

Podľa odseku 42E písm. e) musí účtovná jednotka zverejniť analýzu splatnosti nediskontovaných peňažných odlivov na spätné odkúpenie finančných aktív, ktorých vykazovanie sa ukončilo, alebo iných súm splatných prijímajúcej strane v súvislosti s prevedenými finančnými aktívami, ktoré ukazujú zostávajúce zmluvné doby splatnosti pokračujúcej angažovanosti účtovnej jednotky. V tejto analýze sa rozlišujú peňažné toky, ktorých zaplatenie je nevyhnutné (napr. pri forwardových zmluvách), peňažné toky, ktorých zaplatenie sa od účtovnej jednotky môže vyžadovať (napr. upísané predajné opcie), a peňažné toky, pre ktorých zaplatenie sa účtovná jednotka môže rozhodnúť (napr. nakúpené kúpne opcie).

B35

Na určenie primeraného počtu časových pásiem pri príprave analýzy splatnosti požadovanej v odseku 42E písm. e) používa účtovná jednotka vlastný úsudok. Účtovná jednotka môže napríklad ako primerané stanoviť tieto časové pásma splatnosti:

a)	najviac jeden mesiac;

b)	viac ako jeden mesiac a nie viac ako tri mesiace;

c)	viac ako tri mesiace a nie viac ako šesť mesiacov;

d)	viac ako šesť mesiacov a nie viac ako jeden rok;

e)	viac ako jeden rok a nie viac ako tri roky;

f)	viac ako tri roky a nie viac ako päť rokov; a

g)	viac ako päť rokov.

B36	Ak existuje viacero možných splatností, peňažné toky sa zahŕňajú na základe najskoršieho dátumu, v ktorých sa od účtovnej jednotky môže vyžadovať alebo v ktorý sa jej dovolí, aby zaplatila.

Kvalitatívne informácie [odsek 42E písm. f)]

B37

Kvalitatívne informácie požadované v odseku 42E písm. f) zahŕňajú opis finančných aktív, ktorých vykazovanie sa ukončilo, a povahu a účel pokračujúcej angažovanosti, ktorú si účtovná jednotka ponechala po prevode týchto aktív. Zahŕňa aj opis rizík, ktorým je účtovná jednotka vystavená, vrátane:

a)	opisu toho, ako účtovná jednotka riadi riziko prirodzene vyplývajúce z jej pokračujúcej angažovanosti vo finančných aktívach, ktorých vykazovanie sa ukončilo;

b)	toho, či sa od účtovnej jednotky vyžaduje, aby znášala straty prednostne pred ostatnými stranami, a poradie a výšku strát znášaných stranami, ktorých záujmy na aktíve sú v poradí nižšie než záujmy účtovnej jednotky (t. j. jej pokračujúca angažovanosť v aktíve).

c)	opisu akýchkoľvek spúšťacích mechanizmov v súvislosti s povinnosťami poskytovať finančnú podporu alebo spätne odkúpiť prevedené finančné aktívum.

Zisk alebo strata pri ukončení vykazovania [odsek 42G písm. a)]

B38

Na základe odseku 42G písm. a) sa od účtovnej jednotky vyžaduje, aby zverejnila zisk alebo stratu pri ukončení vykazovania finančných aktív, v ktorých má účtovná jednotka pokračujúcu angažovanosť. Účtovná jednotka zverejní, či sa zisk alebo strata pri ukončení vykazovania vyskytli preto, lebo reálne hodnoty komponentov predtým vykázaného aktíva (t. j. záujem na aktíve, ktorého vykazovanie sa ukončilo, a záujem, ktorý si účtovná jednotka ponechala) boli odlišné od reálnej hodnoty predtým vykázaného aktíva ako celku. V takejto situácii účtovná jednotka zverejní, či ocenenia reálnej hodnoty zahŕňali významné vstupy, ktoré nevychádzali s údajov pozorovateľných na trhu, ako sa opisuje v odseku 27A.

Doplňujúce informácie (odsek 42H)

B39

Zverejnenia požadované v odsekoch 42D až 42G nemusia byť dostačujúce na to, aby boli splnené ciele zverejnenia odseku 42B. Ak je to tak, účtovná jednotka zverejní akékoľvek dodatočné informácie, ktoré sú potrebné na splnenie cieľov zverejnenia. Účtovná jednotka na základe vlastnej situácie rozhodne, koľko dodatočných informácií potrebuje poskytnúť, aby uspokojila informačné potreby používateľov, a aký dôraz dá na rozličné aspekty dodatočných informácií. Je nevyhnutné dosiahnuť rovnováhu medzi preťažením účtovnej závierky neprimerane podrobnými údajmi, ktoré používateľom účtovnej závierky nemusia pomôcť, a znejasnením informácií v dôsledku prílišného zoskupovania.

ZMENA A DOPLNENIE IFRS 1

Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva

Pridáva sa odsek 39F.

DÁTUM ÚČINNOSTI

39F

Štandardom Zverejnenia – prevody finančných aktív (zmena a doplnenie IFRS 7), vydaným v októbri 2010, sa pridal odsek E4. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu a doplnenie na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2011 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu a doplnenie na skoršie obdobie, zverejní túto skutočnosť.

Dodatok E

Krátkodobé výnimky z IFRS

Pridávajú sa odsek E4 a poznámka pod čiarou.

Zverejnenia o finančných nástrojoch

E4	Prvouplatňovateľ môže uplatňovať prechodné ustanovenia uvedené v odseku 44M štandardu IFRS 7. (1)

(1) Odsek E4 bol pridaný v dôsledku štandardu Zverejnenia – prevody finančných aktív (zmena a doplnenie IFRS 7), vydaného v októbri 2010. S cieľom vyhnúť sa možnému použitiu spätného hodnotenia a zaistiť, aby prvouplatňovatelia neboli znevýhodnení v porovnaní so súčasnými zostavovateľmi podľa IFRS, rada rozhodla, že prvouplatňovatelia by mali mať povolené použiť rovnaké prechodné ustanovenia, ako majú povolené existujúci zostavovatelia účtovných závierok vypracovaných v súlade s IFRS, ktoré sú zahrnuté do štandardu Zverejnenia – prevody finančných aktív (zmeny a doplnenia IFRS 7).

23.11.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 305/23

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1206/2011

z 22. novembra 2011,

ktorým sa ustanovujú požiadavky na identifikáciu lietadla pre sledovanie v rámci jednotného európskeho neba

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 z 10. marca 2004 o interoperabilite siete manažmentu letovej prevádzky v Európe (nariadenie o interoperabilite) (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 5,

keďže:

(1)

Komisia udelila Eurocontrolu právomoci v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie) (2) vypracovať požiadavky na výkonnosť a interoperabilitu sledovania v rámci siete manažmentu letovej prevádzky v Európe (ďalej len „EATMN“). Toto nariadenie sa zakladá na výslednej správe o poverení z 9. júla 2010.

(2)	Individuálna identifikácia lietadla by sa mala vykonávať v súlade s postupmi Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ďalej len „ICAO“) predtým, než sa poskytnú lietadlu služby letovej prevádzky používajúce systém sledovania.

(3)	Plynulá letová prevádzka závisí od jednoznačnej a nepretržitej identifikácie jednotlivých lietadiel, ktoré lietajú v rámci všeobecnej letovej prevádzky v súlade s pravidlami letu podľa prístrojov cez vzdušný priestor jednotného európskeho neba.

(4)	Na identifikáciu jednotlivých lietadiel sa v súčasnosti používa metóda používania individuálnych kódov odpovedača sekundárneho prehľadového radaru (ďalej len „kódov SSR“) pridelených v súlade s postupmi ICAO a regionálnym navigačným plánom pre európsky región.

(5)	Výsledkom nárastu letovej prevádzky za posledných desať rokov bol bežný nedostatok dostupných kódov SSR na uspokojenie dopytu počas prevádzkových špičiek a tak nemožno v súčasnosti zaručiť identifikáciu jednotlivých lietadiel v európskom vzdušnom priestore.

(6)

Počiatočná operačná schopnosť používať identifikáciu lietadla prostredníctvom zostupného spojenia (downlink) by sa mala zavádzať harmonizovaným spôsobom vo vymedzenej časti vzdušného priestoru jednotného európskeho neba, aby sa znížil celkový dopyt po prideľovaní individuálnych kódov SSR na dosiahnutie individuálnej identifikácie lietadiel.

(7)	Na optimalizáciu dostupnosti individuálnych kódov SSR by poskytovatelia letových navigačných služieb, ktorí nebudú schopní identifikovať lietadlo prostredníctvom zostupného spojenia, mali zaviesť lepšie a harmonizované kapacity automatického prideľovania kódov SSR lietadlám.

(8)	Mala by sa poskytnúť možnosť využívať identifikáciu lietadla prostredníctvom zostupného spojenia v celom vzdušnom priestore jednotného európskeho neba, aby sa prekonala potreba individuálnych kódov SSR na identifikáciu všeobecnej letovej prevádzky podľa pravidiel letu podľa prístrojov.

(9)

Zmiernenie požiadavky na prideľovanie individuálnych kódov SSR, keď sa používa identifikácia lietadla prostredníctvom zostupného spojenia, možno najlepšie dosiahnuť pomocou integrovaného systému spracovania letových plánov, ktoré sú spôsobilé na pridelenie dohodnutého kódu viditeľnosti, a od poskytovateľov letových navigačných služieb, ktorí prideľujú dohodnutý kód viditeľnosti spôsobilým letom, ktorých identifikácia lietadla prostredníctvom zostupného spojenia bola úspešná.

(10)

Identifikáciu lietadla prostredníctvom zostupného spojenia možno použiť na dosiahnutie individuálnej identifikácie lietadiel, len ak poskytovatelia letových navigačných služieb využívajú vhodné sledovacie senzory, funkcie spracovania a distribúcie údajov týkajúcich sa sledovania, funkcie systémov spracovania údajov o lete, komunikácie vzduch-zem a zem-zem, funkcie zobrazovania na riadiacom displeji, a stanovia postupy a odbornú prípravu zamestnancov.

(11)

Miera, do akej môžu poskytovatelia letových navigačných služieb skutočne využívať vybavenie na použitie identifikácie lietadla prostredníctvom zostupného spojenia na zmiernenie požiadavky na prideľovanie individuálnych kódov SSR, závisí od úrovne vybavenia lietadla funkciou identifikácie prostredníctvom zostupného spojenia, od toho, že trasy týchto lietadiel sú v rámci zóny priľahlého pokrytia systémami poskytujúcimi túto schopnosť a od najvyššej požiadavky zabezpečiť efektívne a bezpečné lety.

(12)	Upozornenia týkajúce sa neúmyselného zdvojenia pridelených kódov SSR viac ako jednému lietadlu by sa mali poskytovať riadiacim letovej prevádzky, aby sa zabránilo prípadnej nesprávnej identifikácii lietadla.

(13)	Jednotné používanie osobitných postupov v rámci vzdušného priestoru jednotného európskeho neba je rozhodujúce pre dosiahnutie interoperability a plynulej prevádzky.

(14)	Všetky zmeny zariadení a služieb na základe uplatňovania tohto nariadenia by členské štáty mali zohľadniť v európskom pláne leteckej navigácie ICAO prostredníctvom bežného postupu na zmenu a doplnenie.

(15)	Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na vojenské operácie a výcvik uvedené v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 549/2004.

(16)

S cieľom udržať alebo zvýšiť súčasné úrovne bezpečnosti letovej prevádzky by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby zabezpečili, že dotknuté strany vykonajú posúdenie bezpečnosti vrátane identifikácie nebezpečenstva, posúdenia rizika a jeho zmierňovania. Harmonizované vykonávanie týchto procesov v systémoch, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, si vyžaduje, aby sa určili osobitné bezpečnostné požiadavky na všetky požiadavky interoperability a výkonnosti prevádzky.

(17)	V súlade s nariadením (ES) č. 552/2004 by sa vo vykonávacích pravidlách pre interoperabilitu mali opisovať osobitné postupy posudzovania zhody, ktoré sa majú používať na posúdenie buď zhody, alebo vhodnosti na používanie základných komponentov, ako aj overovanie systémov.

(18)	V prípade letových prevádzkových služieb poskytovaných predovšetkým lietadlu, ktoré lieta v rámci všeobecnej letovej prevádzky pod vojenským dohľadom, by prekážky pri obstarávaní mohli zabrániť zhode s týmto nariadením.

(19)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre jednotné nebo,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovujú požiadavky na systémy, ktoré prispievajú k poskytovaniu informácií týkajúcich sa sledovania, ich komponenty a súvisiace postupy s cieľom zabezpečiť jednoznačnú a nepretržitú identifikáciu jednotlivých lietadiel v rámci EATMN.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Toto nariadenie sa uplatňuje na sieť sledovania zloženú z týchto prvkov:

a)	palubné komponenty systémov sledovania a pridružené postupy;

b)	pozemné systémy sledovania, ich komponenty a pridružené postupy;

c)	systémy a postupy letových prevádzkových služieb, najmä systémy spracovania letových údajov, systémy spracovania údajov týkajúcich sa sledovania a systémy rozhrania človek – stroj;

d)	komunikačné systémy zem-zem a vzduch-zem, ich komponenty a pridružené postupy používané na distribúciu údajov týkajúcich sa sledovania.

2. Toto nariadenie sa uplatňuje na všetky lety prevádzkované v rámci všeobecnej letovej prevádzky v súlade s pravidlami letu podľa prístrojov v rámci vzdušného priestoru vymedzeného v článku 1 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 551/2004 (3).

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 2 nariadenia (ES) č. 549/2004.

Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

„identifikácia lietadla“ znamená skupinu písmen, číslic alebo ich kombináciu, ktorá je buď totožná s volacou značkou lietadla, ktorá sa má používať v komunikácii zem-vzduch a ktorá sa používa na identifikáciu lietadla v komunikácii zem-zem letových prevádzkových služieb, alebo je kódovaným ekvivalentom tejto volacej značky;

2.	„kód SSR“ znamená jeden zo 4 096 identifikačných kódov sekundárneho prehľadového radaru, ktoré možno vysielať prostredníctvom palubných prvkov systémov sledovania;

3.	„individuálny kód SSR“ znamená identifikačný kód sekundárneho prehľadového radaru zložený zo štyroch čísiel, pričom posledné dve nie sú „00“;

4.	„identifikácia lietadla prostredníctvom zostupného spojenia“ znamená identifikáciu lietadla prenášanú palubnými komponentmi systémov sledovania prostredníctvom systému sledovania zem-vzduch;

5.	„kód viditeľnosti“ znamená individuálny kód SSR určený na osobitné účely;

6.	„prelet“ znamená let, ktorý vstupuje do vymedzeného vzdušného priestoru z priľahlého sektora, potom prechádza vymedzeným vzdušným priestorom a vychádza z vymedzeného vzdušného priestoru do priľahlého sektora mimo tohto priestoru;

7.	„prílet“ znamená let, ktorý vstupuje do vymedzeného vzdušného priestoru z priľahlého sektora, potom prechádza vymedzeným vzdušným priestorom a pristáva na cieľovom letisku v rámci vymedzeného vzdušného priestoru;

8.	„odlet“ znamená let, ktorý má počiatok na letisku vo vymedzenom vzdušnom priestore, potom prechádza vymedzeným vzdušným priestorom a buď pristáva na letisku vo vymedzenom vzdušnom priestore, alebo vychádza z vymedzeného vzdušného priestoru do priľahlého sektora mimo tohto priestoru;

9.	„prevádzkovate“ znamená osobu, organizáciu alebo podnik, ktoré sú zapojené alebo ponúkajú svoje zapojenie do prevádzkovania lietadiel;

10.	„zoznam pridelených kódov“ znamená dokument, v ktorom sa uvádza celková distribúcia kódov SSR medzi členské štáty a stanovištia letových prevádzkových služieb, ktorý bol dohodnutý s členskými štátmi a uverejnený v pláne leteckej navigácie pre európsky región ICAO;

11.	„sieť kooperatívneho sledovania“ znamená sieť sledovania, ktorá si na určenie položiek údajov prehľadového sledovania vyžaduje pozemné aj palubné komponenty;

12.

„integrovaný systém spracovania počiatočného letového plánu“ znamená systém v rámci siete riadenia letovej prevádzky v Európe, prostredníctvom ktorého sa poskytuje služba centralizovaného spracovania, distribúcie a plánovania letov, prijatie, overovanie a distribúcia letových plánov v rámci vzdušného priestoru, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie.

Článok 4

Požiadavky na výkonnosť

1. Členské štáty zodpovedné za poskytovanie letových prevádzkových služieb vo vzdušnom priestore vymedzenom v prílohe I zabezpečia implementáciu schopností na umožnenie individuálnej identifikácie lietadiel prostredníctvom zostupného spojenia pre:

a)	minimálne 50 % preletov vymedzeného vzdušného priestoru jednotlivých členských štátov a

b)	minimálne 50 % kombinovaného celkového počtu všetkých príletov a odletov v rámci vymedzeného vzdušného priestoru jednotlivých členských štátov.

2. Poskytovatelia letových navigačných služieb musia zabezpečiť, aby mala spoločná sieť sledovania najneskôr do 2. januára 2020 k dispozícii funkciu, ktorá im umožní identifikovať jednotlivé lietadlá použitím identifikácie lietadiel prostredníctvom zostupného spojenia.

3. Poskytovatelia letových navigačných služieb identifikujúci jednotlivé lietadlá použitím identifikácie lietadiel prostredníctvom zostupného spojenia musia zabezpečiť, že budú spĺňať požiadavky stanovené v prílohe II.

4. Poskytovatelia letových navigačných služieb identifikujúci jednotlivé lietadlá použitím identifikácie lietadiel prostredníctvom individuálnych kódov SSR mimo vzdušného priestoru vymedzeného v prílohe I musia zabezpečiť, že budú spĺňať požiadavky stanovené v prílohe III.

5. Poskytovatelia letových navigačných služieb musia zabezpečiť, aby:

a)	systémy uvedené v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) boli zavedené ako nevyhnutné na podporu požiadaviek stanovených v odsekoch 3 a 4;

b)	systémy alebo postupy uvedené v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) boli zavedené ako nevyhnutné na informovanie riadiacim letovej prevádzky, keď sa pridelenia kódu SSR neúmyselne zdvoja.

6. Členské štáty zabezpečia, aby:

a)	časti vzdušného priestoru boli oznámené službe centrálneho spracovania plánovania letov a distribúcie uvedenej v bode 1 prílohy II na podporu požiadaviek v odsekoch 1 a 2 tohto článku a písmena b) tohto odseku;

b)	integrovaný systém spracovania letových plánov oznámil všetkým dotknutým poskytovateľom letových navigačných služieb lety, ktoré sú spôsobilé na použitie kódu viditeľnosti uvedeného v písmene c);

c)	sa všetky členské štáty dohodli na jednotnom kóde viditeľnosti a budú ho koordinovať s tretími krajinami v Európe na účely jeho pridelenia výhradne lietadlám, ktorých individuálna identifikácia prebieha použitím identifikácie lietadiel prostredníctvom zostupného spojenia.

Článok 5

Bezpečnostné požiadavky

1. Členské štáty zabezpečia, aby všetkým zmenám existujúcich systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) alebo zavedeniu nových systémov predchádzalo posúdenie bezpečnosti vrátane identifikácie nebezpečenstva, posúdenia a zmierňovania rizika, vykonané dotknutými stranami.

2. Počas tohto posudzovania uvedeného v odseku 1 sa musia vziať do úvahy ako minimum požiadavky uvedené v prílohe IV.

Článok 6

Zhoda alebo vhodnosť používania komponentov

Pred vydaním vyhlásenia ES o zhode alebo vhodnosti používania stanoveného v článku 5 nariadenia (ES) č. 552/2004 výrobcovia komponentov systémov uvedených v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia alebo ich splnomocnení zástupcovia so sídlom v Únii musia posúdiť zhodu alebo vhodnosť použitia týchto komponentov v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe V.

Postupy certifikácie, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (4), sa takisto považujú za prijateľné postupy posudzovania zhody komponentov, ak zahŕňajú preukázanie zhody s uplatniteľnými požiadavkami na výkonnosť a bezpečnosť tohto nariadenia.

Článok 7

Overovanie systémov

1. Poskytovatelia letových navigačných služieb, ktorí môžu preukázať alebo preukázali, že spĺňajú podmienky stanovené v prílohe VI, musia vykonať overenie systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) v súlade s požiadavkami stanovenými v časti A prílohy VII.

2. Poskytovatelia letových navigačných služieb, ktorí nemôžu preukázať, že spĺňajú podmienky stanovené v prílohe VI, musia poveriť notifikovaný orgán ako subdodávateľa overením systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d). Toto overenie sa musí vykonávať v súlade s požiadavkami uvedenými v časti B prílohy VII.

3. Postupy certifikácie v súlade s nariadením (ES) č. 216/2008 sa musia považovať za prijateľné postupy overovania systémov, ak zahŕňajú preukázanie zhody s uplatniteľnými požiadavkami na výkonnosť a bezpečnosť tohto nariadenia.

Článok 8

Dodatočné požiadavky na poskytovateľov letových navigačných služieb

1. Poskytovatelia letových navigačných služieb musia zabezpečiť, aby bol všetok dotknutý personál riadne informovaný o požiadavkách stanovených v tomto nariadení a náležite odborne pripravený na vykonávanie svojich pracovných funkcií.

2. Poskytovatelia letových navigačných služieb musia:

a)	vypracovať a udržiavať prevádzkové príručky obsahujúce potrebné pokyny a informácie, aby umožnili všetkému príslušnému personálu uplatňovať toto nariadenie;

b)	zabezpečiť, aby boli príručky uvedené v písmene a) dostupné a aktualizované a aby ich aktualizácia a distribúcia podliehala náležitému riadeniu kvality a usporiadania dokumentácie;

c)	zabezpečiť, aby pracovné metódy a prevádzkové postupy boli v súlade s týmto nariadením.

Článok 9

Dodatočné požiadavky na prevádzkovateľov

1. Prevádzkovatelia musia prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby zamestnanci obsluhujúci a udržiavajúci zariadenia zabezpečujúce sledovanie boli oboznámení s relevantnými ustanoveniami tohto nariadenia a primerane vyškolení na výkon ich pracovných funkcií a aby bol návod na používanie uvedeného zariadenia k dispozícii v pilotnej kabíne.

2. Prevádzkovatelia musia prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby bola identifikácia lietadiel prostredníctvom zostupného spojenia možná, ak si to bude prevádzka vyžadovať na základe článku 4 ods. 1 a 2.

3. Prevádzkovatelia zabezpečia, aby nastavenie identifikácie lietadiel prostredníctvom zostupného spojenia uvedenej v odseku 4 bolo v súlade s položkou 7 „identifikácia lietadla“ letového plánu uvedeného v bode 2 prílohy nariadenia Komisie (ES) č. 1033/2006 (5).

4. Prevádzkovatelia lietadiel, ktoré sú vybavené schopnosťou meniť identifikáciu lietadla prostredníctvom zostupného spojenia uvedenú v odseku 2 počas letu, musia zabezpečiť, aby sa identifikácia prostredníctvom zostupného spojenia počas letu nezmenila, pokiaľ to nebude vyžadovať poskytovateľ letovej navigačnej služby.

Článok 10

Dodatočné požiadavky na členské štáty

Členské štáty musia zabezpečiť súlad s týmto nariadením vrátane uverejnenia príslušných informácií v národných leteckých informačných publikáciách.

Článok 11

Výnimky

1. V špecifických prípadoch pristávacích plôch, na ktorých poskytujú letové prevádzkové služby vojenské stanovišťa alebo letové prevádzkové služby sú pod vojenským dohľadom, a keď prekážky pri obstarávaní bránia súladu s článkom 4 ods. 2, členské štáty musia oznámiť najneskôr do 31. decembra 2017 Komisii dátum dosiahnutia súladu s identifikáciou lietadiel prostredníctvom zostupného spojenia, ktorý by nesmie byť neskorší než 2. januára 2025.

2. Komisia môže po porade s manažérom siete a nie neskôr než 31. decembra 2018 preskúmať výnimky oznámené na základe odseku 1, ktoré by mohli mať značný vplyv na EATMN.

Článok 12

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 9. februára 2012.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. novembra 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 26.

(2) Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 20.

(4) Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1.

(5) Ú. v. EÚ L 186, 7.7.2006, s. 46.

PRÍLOHA I

Vzdušný priestor uvedený v článku 4 ods. 1 a 4

Vzdušný priestor uvedený v článku 4 ods. 1 a článku 4 ods. 4 musí zahŕňať tieto letové informačné oblasti (FIR) a horné letové informačné oblasti (UIR):

Wien FIR;

2.	Praha FIR;

3.	Brussels FIR/UIR;

4.	Bordeaux FIR, Brest FIR, Marseille FIR, Paris FIR a Reims FIR a France UIR;

5.	Bremen FIR, Langen FIR a Munchen FIR a Hannover UIR a Rhein UIR;

6.	Athinai FIR a Hellas UIR;

7.	Budapest FIR;

8.	Brindisi FIR/UIR, Milano FIR/UIR a Roma FIR/UIR;

9.	Amsterdam FIR;

10.	Bucharest FIR.

PRÍLOHA II

Požiadavky na výkonnosť uvedené v článku 4 ods. 3

1.	Časti vzdušného priestoru, v rámci ktorých je možná identifikácia jednotlivých lietadiel prostredníctvom zostupného spojenia, sa musia oznámiť službe centralizovaného spracovania, distribúcie a plánovania letov, ktorá ich zadá do integrovaného systému spracovania letových plánov.

Okrem prípadu, keď sa uplatňuje jedna z podmienok stanovených v bode 3, sa kód viditeľnosti určený v súlade s článkom 4 ods. 6 písm. c) musí prideliť odlietajúcemu lietadlu alebo lietadlu, ktorého zmena kódu sa vyžaduje v súlade s bodom 6, ak sa platia tieto podmienky:

a)	identifikácia lietadla prostredníctvom zostupného spojenia sa zhoduje so zodpovedajúcim záznamom o tomto lietadle v letovom pláne a

b)	integrovaný systém spracovania letových plánov oznámil, že lietadlo je spôsobilé na pridelenie kódu viditeľnosti.

Kód viditeľnosti sa nesmie prideliť lietadlu uvedenému v bode 2, ak sa platí jedna z týchto podmienok:

a)	poskytovateľ letovej navigačnej služby po neplánovanom výpadku snímača pozemného sledovania vykonal núdzové opatrenia, ktoré si vyžadujú pridelenie individuálnych kódov SSR lietadlu, alebo

b)	si mimoriadne vojenské núdzové opatrenia vyžadujú, aby poskytovatelia letových navigačných služieb pridelili lietadlu individuálne kódy SSR, alebo

c)	sa lietadlo, ktoré je spôsobilé na pridelenie kódu viditeľnosti stanoveného v súlade s článkom 4 ods. 6 písm. c), nachádza alebo je iným spôsobom odklonené mimo časti vzdušného priestoru uvedeného v odseku 1.

4.	Lietadlu, ktorému nebol pridelený kód viditeľnosti určený v súlade s článkom 4 ods. 6 písm. c), sa musí prideliť kód SSR, ktorý je v súlade so zoznamom pridelených kódov, na ktorom sa dohodli členské štáty a ktorý koordinujú s tretími krajinami v Európe.

5.	Keď bol lietadlu pridelený kód SSR, musí sa pri najbližšej príležitosti vykonať kontrola, ktorou sa potvrdí, že kód SSR, ktorý zadal pilot, je totožný s kódom, ktorý bol pridelený letu.

Kódy SSR pridelené lietadlu odovzdanému poskytovateľmi letových navigačných služieb v susedných štátoch sa musia automaticky kontrolovať, aby sa zistilo, či tieto pridelenia možno ponechať v súlade so zoznamom pridelených kódov, na ktorom sa dohodli členské štáty a ktorý koordinujú s tretími krajinami v Európe.

So susednými poskytovateľmi letových navigačných služieb, ktorí identifikujú jednotlivé lietadlá prostredníctvom individuálnych kódov SSR, sa musia uzavrieť formálne dojednania obsahujúce minimálne:

a)	povinnosť susedných poskytovateľov letových navigačných služieb odovzdať lietadlo s overenými individuálnymi kódmi SSR pridelenými v súlade so zoznamom pridelených kódov, na ktorom sa dohodli členské štáty a ktorý koordinujú s tretími krajinami v Európe;

b)	povinnosť oznámiť prijímajúcim stanovištiam všetky pozorované nezrovnalosti pri prevádzke palubných komponentov systémov sledovania.

PRÍLOHA III

Požiadavky na výkonnosť uvedené v článku 4 ods. 4

Jednotlivé systémy používané na prideľovanie kódov SSR musia plniť tieto funkčné schopnosti:

a)	kódy SSR automaticky sa musia automaticky prideliť lietadlu na základe zoznamu pridelených kódov, na ktorom sa dohodli členské štáty a ktorý koordinujú s tretími krajinami v Európe;

b)	kódy SSR pridelené lietadlu odovzdanému poskytovateľmi letových navigačných služieb v susedných štátoch sa musia kontrolovať, aby sa zistilo, či tieto pridelenia možno ponechať na základe zoznamu pridelených kódov, na ktorom sa dohodli členské štáty a ktorý koordinujú s tretími krajinami v Európe;

c)	kódy SSR sa musia zaradiť do rôznych kategórií s cieľom umožniť diferencované prideľovanie kódov;

d)	kódy SSR rôznych kategórií uvedené v písm. c) sa musia prideľovať podľa smeru letov;

e)	viacnásobné paralelné pridelenie rovnakého kódu SSR sa musí vykonať pri letoch bezkonfliktným smerom.

PRÍLOHA IV

Požiadavky uvedené v článku 5

1.	Požiadavky na výkonnosť uvedené v článku 4 ods. 3 a 4, ods. 5 písm. b) a ods. 6.

2.	Dodatočné požiadavky uvedené v článku 9 ods. 1, 2, 3 a 4.

PRÍLOHA V

Požiadavky posúdenia zhody alebo vhodnosti používania komponentov uvedené v článku 6

1.	Činnosťami overovania zhody sa preukazuje zhoda komponentov s uplatniteľnými požiadavkami tohto nariadenia alebo ich vhodnosť na používanie, keď sú tieto komponenty v prevádzke v skúšobnom prostredí.

Výrobca riadi činnosti spojené s posudzovaním zhody, a najmä:

a)	určuje primerané skúšobné prostredie;

b)	overuje, či plán skúšok opisuje komponenty v skúšobnom prostredí;

c)	overuje, či plán skúšok zahŕňa v plnom rozsahu uplatňované požiadavky;

d)	zaisťuje konzistentnosť a kvalitu technickej dokumentácie a plánu skúšok;

e)	plánuje organizáciu skúšok, personál, inštaláciu a konfiguráciu skúšobnej platformy;

f)	vykonáva kontroly a skúšky podľa plánu skúšok;

g)	vypracúva správu o výsledkoch kontrol a skúšok.

3.	Výrobca zabezpečuje, aby komponenty uvedené v článku 6 integrované v skúšobnom prostredí spĺňali uplatniteľné požiadavky tohto nariadenia.

Na základe uspokojivého ukončenia overenia zhody alebo vhodnosti použitia je zodpovedný za vystavenie vyhlásenia ES o zhode alebo vhodnosti používania, v ktorom sa uvedú predovšetkým uplatniteľné požiadavky tohto nariadenia, ktoré spĺňa príslušný komponent, ako aj súvisiace podmienky používania v súlade s bodom 3 prílohy III k nariadeniu (ES) č. 552/2004.

PRÍLOHA VI

Požiadavky uvedené v článku 7 ods. 1 a 2

1.	Poskytovateľ letových navigačných služieb musí mať vo svojej organizácii zavedené metódy vykazovania, ktorými sa zabezpečí a preukáže nestrannosť a nezávislosť úsudku vo vzťahu k overovacím činnostiam.

Poskytovateľ letových navigačných služieb musí zabezpečiť, aby zamestnanci zaoberajúci sa overovacími postupmi, vykonávali kontroly na čo možno najvyššej úrovni odbornej dôveryhodnosti a technickej spôsobilosti a aby neboli vystavení akémukoľvek tlaku alebo motívu, najmä finančného charakteru, ktorý by mohol ovplyvniť ich úsudok alebo výsledky ich kontrol, a to najmä zo strany osôb alebo skupín osôb dotknutých týmito výsledkami.

3.	Poskytovateľ letových navigačných služieb musí zabezpečiť, aby pracovníci zapojení do overovacích procesov mali prístup k zariadeniu, ktoré im umožní správne vykonávať požadované kontroly.

Poskytovateľ letových navigačných služieb musí zabezpečiť, aby pracovníci zapojení do overovacích procesov mali náležité technické a odborné vzdelanie, dostatočnú znalosť požiadaviek na overovanie, ktoré majú vykonať, primerané skúsenosti s takýmito činnosťami, ako aj spôsobilosť nevyhnutnú na vypracovanie vyhlásení, záznamov a správ, ktoré majú dokázať, že sa overenia vykonali.

5.	Poskytovateľ letových navigačných služieb musí zabezpečiť, aby pracovníci zapojení do overovacích procesov boli spôsobilí vykonávať kontroly nestranne. Ich odmeňovanie nesmie závisieť od počtu vykonaných kontrol, ani od výsledkov takýchto kontrol.

PRÍLOHA VII

ČASŤ A

Požiadavky na overovanie systémov uvedené v článku 7 ods. 1

1.	Overovaním systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) sa preukazuje zhoda týchto systémov s požiadavkami tohto nariadenia na interoperabilitu, výkonnosť a bezpečnosť v prostredí slúžiacom na ich posudzovanie, ktoré odzrkadľuje prevádzkový kontext týchto systémov.

2.	Overovanie systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) sa vykonáva v súlade s adekvátnymi a uznanými skúšobnými postupmi.

3.	Skúšobné nástroje používané na overenie systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) musia mať vhodné funkcie.

Overovaním systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) sa získajú prvky technického súboru požadovaného na základe bodu 3 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 552/2004 vrátane týchto prvkov:

a)	opis implementácie;

b)	správa o kontrolách a skúškach vykonaných pred uvedením systému do prevádzky.

Poskytovateľ letových navigačných služieb riadi overovacie činnosti a najmä:

a)	určuje vhodné prevádzkové a technické prostredie posúdenia, v ktorom sa odzrkadľuje prevádzkové prostredie;

b)	overuje, že plán skúšok opisuje integráciu systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) v prevádzkovom a technickom prostredí hodnotenia;

c)	overuje, či plán skúšok v plnom rozsahu zahŕňa uplatniteľné požiadavky tohto nariadenia na výkonnosť a bezpečnosť;

d)	zaisťuje konzistentnosť a kvalitu technickej dokumentácie a plánu skúšok;

e)	plánuje organizovanie skúšok, personál, inštaláciu a konfiguráciu skúšobnej platformy;

f)	vykonáva kontroly a skúšky podľa plánu skúšok;

g)	vypracúva správu o výsledkoch kontrol a skúšok.

6.	Poskytovateľ letových navigačných služieb zabezpečuje, aby systémy uvedené v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) fungujúce v prevádzkovom prostredí hodnotenia spĺňali požiadavky tohto nariadenia na výkonnosť a bezpečnosť.

7.	Po uspokojivom ukončení overovania zhody poskytovatelia letových navigačných služieb vypracujú vyhlásenie ES o overení systémov a predložia ho vnútroštátnemu orgánu dozoru spolu s technickými podkladmi podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 552/2004.

ČASŤ B

Požiadavky na overovanie systémov uvedené v článku 7 ods. 2

1.	Overením systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) sa musí preukázať zhoda týchto systémov s požiadavkami tohto nariadenia na výkonnosť a bezpečnosť v prostredí hodnotenia, ktoré odzrkadľuje prevádzkový kontext týchto systémov.

2.	Overovanie systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) sa vykonáva v súlade s príslušnými a uznanými skúšobnými postupmi.

3.	Skúšobné nástroje používané na overovanie systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) musia mať vhodné funkcie.

Overovaním systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) sa musia získať prvky technických podkladov požadovaných na základe bodu 3 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 552/2004 vrátane týchto prvkov:

a)	opis implementácie;

b)	správa o kontrolách a skúškach vykonaných pred uvedením systému do prevádzky.

5.	Poskytovateľ letových navigačných služieb musí určiť primerané prevádzkové a technické prostredie posudzovania zodpovedajúce prevádzkovému prostrediu a zabezpečiť, aby overovacie činnosti vykonal notifikovaný orgán.

Notifikovaný orgán riadi overovacie činnosti, a najmä:

a)	overuje, že plán skúšok opisuje integráciu systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) v prevádzkovom a technickom prostredí hodnotenia;

b)	overuje, či sa plán skúšok vzťahuje na všetky uplatniteľné požiadavky tohto nariadenia na výkonnosť a bezpečnosť;

c)	zaisťuje konzistentnosť a kvalitu technickej dokumentácie a plánu skúšok;

d)	plánuje organizovanie skúšok, personál, inštaláciu a konfiguráciu skúšobnej platformy;

e)	vykonáva kontroly a skúšky podľa plánu skúšok;

f)	vypracúva správu o výsledkoch kontrol a skúšok.

7.	Notifikovaný orgán musí zabezpečiť, aby systémy uvedené v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) fungujúce v prevádzkovom prostredí hodnotenia spĺňali požiadavky tohto nariadenia na výkonnosť a bezpečnosť.

8.	Po uspokojivom dokončení overovacích úloh notifikovaný orgán musí vypracovať osvedčenie o zhode v súvislosti s úlohami, ktoré vykonal.

9.	Poskytovateľ letových navigačných služieb vypracuje následne vyhlásenie ES o overení systémov a predloží ho vnútroštátnemu orgánu dozoru spolu s technickými podkladmi podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 552/2004.

23.11.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 305/35

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1207/2011

z 22. novembra 2011,

ktorým sa ustanovujú požiadavky na výkonnosť a interoperabilitu sledovania pre jednotné európske nebo

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

keďže:

(1)

(2)	Plynulá prevádzka je závislá od jednotnosti minimálnych požiadaviek na rozstupy lietadiel uplatňovaných v rámci vzdušného priestoru jednotného európskeho neba.

(3)	S cieľom zabezpečiť interoperabilitu by sa mali pri výmene údajov prehľadového sledovania medzi systémami uplatňovať spoločné zásady. Navyše by sa mali určiť minimálne schopnosti a výkonnosť palubných prvkov systémov dohľadu.

(4)	Schopnosti palubných prvkov systémov sledovania by mali poskytovať flexibilitu pre poskytovateľov leteckých navigačných služieb vybrať si pozemné systémy sledovania, ktoré budú pre ich konkrétne prostredie najvhodnejšie.

(5)	Vykonávaním tohto nariadenia by nemalo byť dotknuté rozmiestnenie iných aplikácií sledovania a technológií prinášajúcich výhody v konkrétnych prostrediach.

(6)	Prevádzkovatelia potrebujú dostatok času, aby vybavili svoje nové a existujúce lietadlá novými schopnosťami. To by sa malo zohľadňovať pri určovaní termínov povinného vybavenia.

(7)

Mali by sa určiť kritériá možného oslobodenia najmä na základe ekonomických alebo závažných technických dôvodov, aby prevádzkovatelia mali vo výnimočných prípadoch možnosť nevybaviť konkrétne typy lietadiel niektorými z požadovaných funkcií. Mali by sa stanoviť vhodné postupy, ktoré by Komisii umožnili prijímať rozhodnutia v tejto súvislosti.

(8)	Mala by sa prideliť 24-bitová adresa ICAO lietadla a mala by sa prevádzkovať v súlade s požiadavkami Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ďalej len „ICAO“) s cieľom zabezpečiť interoperabilitu vzdušných a pozemných systémov sledovania.

(9)	Základňa vytvorená zavádzaním funkcií ADS-B „Out“ prevádzkovateľmi lietadiel by mala umožniť rozmiestnenie pozemných aplikácií a takisto uľahčiť rozmiestnenie budúcich vzdušných aplikácií.

(10)	Systémy EATMN by mali podporovať zavádzanie vyspelých, dohodnutých a schválených koncepcií prevádzky pre všetky fázy letu tak, ako sa to konkrétne predpokladá v základnom pláne ATM na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR).

(11)	Výkonnosť systémov v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a ich prvkov by sa mala pravidelne posudzovať pri zohľadnení miestneho prostredia, v ktorom fungujú.

(12)	Jednotné uplatňovanie osobitných postupov v rámci jednotného európskeho vzdušného priestoru je rozhodujúce pre dosiahnutie interoperability a plynulej prevádzky.

(13)	Spektrum využívané systémami sledovania by sa malo chrániť s cieľom zabrániť škodlivým zásahom. Členské štáty by v tejto súvislosti mali prijať potrebné opatrenia.

(14)	Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na vojenské operácie a výcvik uvedené v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 549/2004.

(15)

S cieľom udržať alebo zvýšiť súčasné úrovne bezpečnosti prevádzky by členské štáty mali zabezpečiť, aby príslušné strany uskutočnili posúdenie bezpečnosti vrátane postupov identifikácie nebezpečenstva, posúdenia rizika a jeho zmierňovania. Harmonizované vykonávanie týchto procesov v systémoch, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, si vyžaduje, aby sa určili osobitné bezpečnostné požiadavky pre všetky požiadavky interoperability a výkonnosti.

(16)	V súlade s nariadením (ES) č. 552/2004 by sa vo vykonávacích pravidlách pre interoperabilitu mali opísať špecifické postupy posudzovania zhody, ktoré sa použijú na posúdenie buď zhody základných prvkov, alebo ich vhodnosti na používanie, ako aj overovanie systémov.

(17)	V prípade letových prevádzkových služieb poskytovaných najmä lietadlám všeobecnej letovej prevádzky pod vojenským dohľadom by prekážky pri obstarávaní mohli zabraňovať dodržiavaniu tohto nariadenia.

(18)	Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre jednotné nebo,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovujú požiadavky na systémy, ktoré prispievajú k poskytovaniu údajov prehľadového sledovania, ich prvkov a súvisiacich postupov s cieľom zabezpečiť zosúladenie výkonnosti, interoperability a účinnosti týchto systémov v rámci siete manažmentu letovej prevádzky v Európe (EATMN), ako aj na účely koordinácie civilného a vojenského sektora.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Toto nariadenie sa uplatňuje na sieť sledovania, ktorú tvoria:

a)	palubné systémy sledovania, ich prvky a súvisiace postupy;

b)	pozemné systémy sledovania, ich prvky a súvisiace postupy;

c)	systémy spracovania údajov prehľadového sledovania, ich prvky a súvisiace postupy;

d)	komunikačné systémy zem-zem využívané na distribúciu údajov prehľadového sledovania, ich prvky a súvisiace postupy.

2. Toto nariadenie sa uplatňuje na všetky lety prevádzkované v rámci všeobecnej letovej prevádzky v súlade s pravidlami letu podľa prístrojov vo vzdušnom priestore stanovenom v článku 1 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 551/2004 (3) s výnimkou článku 7 ods. 3 a článku 7 ods. 4, ktoré sa uplatňujú na všetky lety v rámci všeobecnej letovej prevádzky.

3. Toto nariadenie sa uplatňuje na poskytovateľov letových prevádzkových služieb, ktorí poskytujú služby riadenia letovej prevádzky na základe údajov prehľadového sledovania, ako aj na poskytovateľov spojovacích, navigačných alebo sledovacích služieb, ktorí prevádzkujú systémy stanovené v odseku 1.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 2 nariadenia (ES) č. 549/2004.

Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

„údaje prehľadového sledovania“ znamenajú akékoľvek údajové položky v systéme sledovania opatrené časovou pečiatkou alebo bez nej, ktoré sa týkajú:

a)	dvojdimenzionálnej polohy lietadla;

b)	vertikálnej polohy lietadla;

c)	letovej polohy lietadla;

d)	identity lietadla;

e)	24-bitovej adresy ICAO lietadla;

f)	zamýšľanej letovej dráhy lietadla;

g)	rýchlosti lietadla;

h)	zrýchlenia lietadla.

2.	„prevádzkovateľ“ znamená osobu, organizáciu alebo podnik, ktoré sú zapojené alebo ponúkajú svoje zapojenie do prevádzkovania lietadiel;

3.	„ADS-B“ znamená automatické závislé sledovanie – vysielanie, t. j. techniku sledovania, ktorou lietadlo automaticky poskytuje prostredníctvom dátového spojenia údaje odvodené z palubných navigačných systémov a systémov určovania polohy;

4.	„ADS-B Out“ znamená poskytovanie údajov prehľadového sledovania ADS-B z pohľadu prenosu z lietadla;

5.	„škodlivé rušenie“ znamenajú zásahy, ktoré bránia dosiahnutiu výkonnostných požiadaviek;

6.	„sieť sledovania“ znamená systém zložený zo zoskupenia palubných a pozemných prvkov používaných na stanovenie príslušných položiek údajov prehľadového sledovania lietadla vrátane systému spracovania údajov prehľadového sledovania, ak je nainštalovaný;

7.	„sieť kooperatívneho sledovania“ znamená sieť sledovania, ktorá si na určenie položiek údajov prehľadového sledovania vyžaduje pozemné aj palubné komponenty;

8.	„systém spracovania údajov prehľadového sledovania“ znamená systém, ktorý spracúva všetky získané vstupy zo sledovania s cieľom vytvoriť najlepší odhad aktuálnych údajov prehľadového sledovania lietadla;

„identifikácia lietadla“ znamená skupinu písmen, číslic alebo ich kombináciu, ktorá je buď totožná s volacou značkou lietadla, ktorá sa má používať v komunikácii zem-vzduch, alebo je jej kódovaným ekvivalentom a ktorá sa používa na identifikáciu lietadla v pozemnej komunikácii letových prevádzkových služieb;

10.	„štátne lietadlo“ znamená akékoľvek lietadlo, ktoré sa používa na vojenské, colné a policajné účely;

11.	„štátne lietadlo dopravného typu“ znamená štátne lietadlo s pevnými krídlami, ktoré je navrhnuté na účely prepravy osôb a/alebo nákladu;

12.	„extrapolovaný“ znamená projekciu, predikciu alebo rozšírenie známych údajov na základe hodnôt v rámci už sledovaného časového intervalu;

13.	„dlhodobejšie extrapolovaný (coasted)“ znamená extrapolovaný na dlhšie obdobie ako obdobie aktualizácie pozemných systémov sledovania;

14.	„čas použiteľnosti“ znamená čas, v ktorom sieť sledovania zmerala údajovú položku alebo čas, pre ktorý ju sieť sledovania vypočítala;

15.	„presnosť“ znamená stupeň zhody poskytnutej hodnoty údajovej položky s jej skutočnou hodnotou v čase výstupu údajovej položky zo siete sledovania;

16.	„dostupnosť“ znamená mieru, v akej je systém alebo komponent prevádzkyschopný alebo dostupný, keď sa vyžaduje jeho použitie;

17.	„integrita“ znamená stupeň nezistenej (na úrovni systému) nezhody vstupnej hodnoty údajovej položky s jej výstupnou hodnotou;

18.	„kontinuita“ znamená pravdepodobnosť, že systém bude vykonávať svoje požadované funkcie bez neplánovaného prerušenia za predpokladu, že systém je dostupný v momente začatia zamýšľanej prevádzky;

19.	„aktuálnosť“ znamená rozdiel medzi časom výstupu údajovej položky a časom použiteľnosti danej údajovej položky.

Článok 4

Požiadavky na výkonnosť

1. Poskytovatelia leteckých navigačných služieb zabezpečujú plynulú prevádzku vo vzdušnom priestore, za ktorý sú zodpovední, a na hranici s priľahlými vzdušnými priestormi, a to uplatňovaním primeraných minimálnych požiadaviek na rozstupy lietadiel.

2. Poskytovatelia leteckých navigačných služieb zabezpečujú, aby boli systémy uvedené v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) v prípade potreby nainštalované s cieľom podporovať dodržiavanie minimálnych rozstupov uplatňovaných v súlade s odsekom 1.

3. Poskytovatelia leteckých navigačných služieb zabezpečujú, aby výstupy zo siete sledovania uvedenej v článku 2 ods. 1 spĺňali požiadavky na výkonnosť stanovené v prílohe I za predpokladu, že použité funkcie palubných prvkov sú v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe II.

4. Ak poskytovateľ leteckých navigačných služieb identifikuje lietadlo, ktorého letecká elektronika vykazuje funkčnú anomáliu, informuje prevádzkovateľa letu o odchýlke od požiadaviek na výkonnosť. Prevádzkovateľ prešetrí túto záležitosť pred začatím nasledujúceho letu a zavedie všetky potrebné nápravné opatrenia v súlade s bežnými postupmi údržby a nápravy týkajúcimi sa lietadla a jeho leteckej elektroniky.

Článok 5

Požiadavky na interoperabilitu

1. Poskytovatelia leteckých navigačných služieb zabezpečujú, aby všetky údaje prehľadového sledovania prenesené z ich systémov určených v článku 2 ods. 1 písm. b) a c) iným poskytovateľom leteckých navigačných služieb spĺňali požiadavky stanovené v prílohe III.

2. Poskytovatelia leteckých navigačných služieb pri prenášaní údajov prehľadového sledovania zo svojich systémov určených v článku 2 ods. 1 písm. b) a c) iným poskytovateľom leteckých služieb s nimi uzatvárajú formálne dohody o výmene údajov v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe IV.

3. Poskytovatelia leteckých navigačných služieb zabezpečia, aby sieť sledovania najneskôr do 2. januára 2020 disponovala prostriedkami nevyhnutnými na zavedenie identifikácie jednotlivých lietadiel pomocou identifikácie lietadla zostupným spojením sprístupneným prostredníctvom lietadla vybaveného v súlade s prílohou II.

4. Prevádzkovatelia zabezpečia, aby

a)	lietadlá prevádzkujúce lety uvedené v článku 2 ods. 2 s individuálnym osvedčením o letovej spôsobilosti prvýkrát vydaným 8. januára 2015 alebo neskôr boli vybavené transpondérmi sekundárneho prehľadového radaru so schopnosťami stanovenými v časti A prílohy II;

lietadlá s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou presahujúcou 5 700 kg alebo s maximálnou skutočnou cestovnou rýchlosťou letu vyššou ako 250 uzlov prevádzkujúce lety uvedené v článku 2 ods. 2 s individuálnym osvedčením o letovej spôsobilosti prvýkrát vydaným 8. januára 2015 alebo neskôr boli vybavené transpondérmi sekundárneho prehľadového radaru, ktoré okrem schopností stanovených v prílohe II časti A disponujú schopnosťami stanovenými v časti B uvedenej prílohy;

lietadlá s pevnými krídlami a s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou presahujúcou 5 700 kg alebo s maximálnou skutočnou cestovnou rýchlosťou letu vyššou ako 250 uzlov prevádzkujúce lety uvedené v článku 2 ods. 2 s individuálnym osvedčením o letovej spôsobilosti prvýkrát vydaným 8. januára 2015 alebo neskôr boli vybavené transpondérmi sekundárneho prehľadového radaru, ktoré okrem schopností stanovených v prílohe II časti A disponujú schopnosťami stanovenými v časti C uvedenej prílohy.

5. Prevádzkovatelia zabezpečia, aby najneskôr do 7. decembra 2017:

a)	lietadlá prevádzkujúce lety uvedené v článku 2 ods. 2 s individuálnym osvedčením o letovej spôsobilosti prvýkrát vydaným pred 8. januárom 2015 boli vybavené transpondérmi sekundárneho prehľadového radaru so schopnosťami stanovenými v časti A prílohy II;

lietadlá s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou presahujúcou 5 700 kg alebo s maximálnou skutočnou cestovnou rýchlosťou letu vyššou ako 250 uzlov prevádzkujúce lety uvedené v článku 2 ods. 2 s individuálnym osvedčením o letovej spôsobilosti prvýkrát vydaným pred 8. januárom 2015 boli vybavené transpondérmi sekundárneho prehľadového radaru, ktoré okrem schopností stanovených v prílohe II časti A disponujú schopnosťami stanovenými v časti B uvedenej prílohy;

lietadlá s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou presahujúcou 5 700 kg alebo s maximálnou skutočnou cestovnou rýchlosťou letu vyššou ako 250 uzlov, prevádzkujúce lety uvedené v článku 2 ods. 2 s individuálnym osvedčením o letovej spôsobilosti prvýkrát vydaným pred 8. januárom 2015, boli vybavené transpondérmi sekundárneho prehľadového radaru, ktoré okrem schopností stanovených v prílohe II časti A disponovali schopnosťami stanovenými v časti C uvedenej prílohy.

6. Prevádzkovatelia zabezpečia, aby lietadlá vybavené v súlade s odsekmi 4 a 5, ktorých maximálna osvedčená vzletová hmotnosť presahuje 5 700 kg alebo ktorých maximálna skutočná cestovná rýchlosť letu je vyššia ako 250 uzlov, boli prevádzkované s výberovým anténovým príjmom podľa odseku 3.1.2.10.4 prílohy 10 k Chicagskému dohovoru zväzok IV, štvrté vydanie vrátane všetkých zmien a doplnení až po č. 85.

7. Členské štáty môžu uložiť prepravné požiadavky v súlade s odsekom 4 písm. b) a odsekom 5 písm. b) všetkým lietadlám prevádzkujúcim lety uvedeným v článku 2 ods. 2 v oblastiach, kde služby sledovania pomocou údajov prehľadového sledovania stanovených v časti B prílohy II poskytujú poskytovatelia leteckých navigačných služieb.

8. Poskytovatelia leteckých navigačných služieb sa ubezpečia, že pred uvedením do prevádzky systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) implementovali najúčinnejšie riešenia týkajúce sa inštalácie pri zohľadnení miestnych prevádzkových prostredí, obmedzení a potrieb, ako aj kapacít používateľov vzdušného priestoru.

Článok 6

Ochrana spektra

1. Členské štáty najneskôr do 5. februára 2015 zabezpečia, aby transpondér sekundárneho prehľadového radaru na palube lietadiel prelietajúcich nad územím členského štátu nebol vystavený neprimeraným výzvam vysielaným z pozemných vyzývacích zariadení, ktoré buď spôsobia odoslanie odpovede alebo v prípade nespôsobenia odoslania odpovede majú dostatočný výkon, aby prekročili minimálnu hraničnú úroveň prijímača transpondéra sekundárneho prehľadového radaru.

2. Na účely odseku 1 súčet týchto výziev nesmie spôsobiť, aby transpondér sekundárneho prehľadového radaru prekročil mieru odpovedí za sekundu s výnimkou akýchkoľvek prenosov squitterov uvedených v odseku 3.1.1.7.9.1 prílohy 10 k Chicagskému dohovoru zväzok IV, štvrté vydanie v prípade odpovedí režimu A/C a v odseku 3.1.2.10.3.7.3 v prípade odpovedí režimu S.

3. Členské štáty najneskôr do 5.februára 2015 prijmú nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby používaním pozemných vysielačov prevádzkovaných v členských štátoch nedochádzalo k škodlivému rušeniu do iných systémov sledovania.

4. V prípade konfliktu medzi členskými štátmi týkajúceho sa opatrení uvedených v odsekoch 1 a 3 príslušné členské štáty predložia danú záležitosť Komisii.

Článok 7

Súvisiace postupy

1. Poskytovatelia leteckých navigačných služieb posudzujú úroveň výkonnosti pozemnej siete sledovania pred jej uvedením do prevádzky, ako aj v pravidelných intervaloch počas jej prevádzky, a to v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe V.

2. Prevádzkovatelia zabezpečia, aby sa kontrola vykonávala prinajmenšom každé dva roky a vždy v prípade zistenia anomálie v konkrétnom lietadle tak, aby údajové položky stanovené v bode 3 časti A prílohy II, v bode 3 časti B prílohy II a prípadne v bode 2 časti C prílohy II boli poskytované správnym spôsobom na výstupe transpondérov sekundárnych prehľadových radarov nainštalovaných na palube ich lietadiel. Ak sa akékoľvek údajové položky neposkytujú správnym spôsobom, prevádzkovateľ prešetrí túto záležitosť pred začatím nasledujúceho letu a zavedie všetky potrebné nápravné opatrenia v súlade s bežnými postupmi údržby a nápravy týkajúcimi sa lietadla a jeho leteckej elektroniky.

3. Členské štáty zabezpečujú, aby prideľovanie 24-bitových adries ICAO lietadiel lietadlám vybaveným transpondérom režimu S bolo v súlade s hlavou 9 a jej dodatkom k prílohe 10 k Chicagskému dohovoru zväzok III, druhé vydanie vrátane všetkých zmien a doplnení až po č. 85.

4. Prevádzkovatelia zabezpečujú, aby všetky transpondéry režimu S na palube lietadiel, ktoré prevádzkujú, fungovali s 24-bitovou adresou ICAO lietadla, ktorá zodpovedá registrácii, ktorá bola pridelená štátom, v ktorom je lietadlo zaregistrované.

Článok 8

Štátne lietadlá

1. Členské štáty zabezpečia, aby štátne lietadlá prevádzkované v súlade s článkom 2 ods. 2 boli najneskôr do 7. decembra 2017 vybavené transpondérmi sekundárneho prehľadového radaru, ktoré disponujú schopnosťami stanovenými v časti A prílohy II.

2. Členské štáty zabezpečia, aby štátne lietadlá prepravného typu s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou presahujúcou 5 700 kg alebo s maximálnou skutočnou cestovnou rýchlosťou letu vyššou ako 250 uzlov prevádzkované v súlade s článkom 2 ods. 2 boli najneskôr do 1. januára 2019 vybavené transpondérmi sekundárneho prehľadového radaru, ktoré okrem schopností stanovených v prílohe II časti A disponujú schopnosťami stanovenými v časti B a časti C uvedenej prílohy.

3. Členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 1. júla 2016 zoznam štátnych lietadiel, ktoré nie je možné vybaviť transpondérmi sekundárneho prehľadového radaru, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v časti A prílohy II, ako aj dôvody nevybavenia.

Členské štáty najneskôr do 1. júla 2018 oznámia Komisii zoznam štátnych lietadiel prepravného typu s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou presahujúcou 5 700 kg alebo s maximálnou skutočnou cestovnou rýchlosťou letu vyššou ako 250 uzlov, ktoré nie je možné vybaviť transpondérmi sekundárneho prehľadového radaru, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v časti B a časti C prílohy II, ako aj dôvody nevybavenia.

Dôvody nevybavenia v prípade:

a)	závažných technických dôvodov;

b)	štátnych lietadiel prevádzkovaných v súlade s článkom 2 ods. 2, ktoré budú do 1. januára 2020 mimo prevádzky;

c)	prekážok pri obstarávaní.

4. Ak štátne lietadlá nie je možné vybaviť transpondérmi sekundárneho prehľadového radaru podľa odsekov 1 alebo 2 z dôvodu uvedeného v odseku 3 písm. c), členské štáty v odôvodnení uvedú svoje plány obstarávania týkajúce sa týchto lietadiel.

5. Poskytovatelia leteckých navigačných služieb zabezpečia, aby štátne lietadla uvedené v odseku 3 mohli byť integrované do letovej prevádzky za predpokladu, že je možné s nimi v rámci systému manažmentu letovej prevádzky bezpečne zaobchádzať.

6. Členské štáty uverejnia v národných leteckých informačných publikáciách postupy na zaobchádzanie so štátnymi lietadlami, ktoré nie sú vybavené v súlade s odsekmi 1 alebo 2.

7. Poskytovatelia leteckých služieb každý rok oznamujú členskému štátu, ktorý ich vymenoval, svoje plány na zaobchádzanie so štátnymi lietadlami, ktoré nie sú vybavené v súlade s odsekmi 1 alebo 2. Tieto plány sa určia pri zohľadnení kapacitných limitov spojených s postupmi uvedenými v odseku 6.

Článok 9

Bezpečnostné požiadavky

1. Členské štáty zabezpečia, aby zainteresované strany najneskôr do 5. februára 2015 vykonali posúdenie bezpečnosti všetkých existujúcich systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d).

2. Členské štáty prijímajú všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby akýmkoľvek zmenám v existujúcich systémoch uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) alebo zavádzaniu nových systémov predchádzalo posúdenie bezpečnosti vrátane identifikácie rizík, hodnotenia rizík a zmiernenia rizík, ktoré vykonajú zainteresované strany.

3. Počas posudzovaní uvedených v odsekoch 1 a 2 sa prihliada prinajmenšom na požiadavky stanovené v prílohe VI.

Článok 10

Zhoda alebo vhodnosť používania komponentov

Pred vydaním vyhlásenia ES o zhode alebo vhodnosti používania stanoveného v článku 5 nariadenia (ES) č. 552/2004 výrobcovia prvkov systémov uvedených v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia alebo ich splnomocnení zástupcovia so sídlom v Únii posúdia zhodu alebo vhodnosť použitia týchto prvkov v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe VII.

Postupy osvedčovania, ktoré sú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (4), sa však považujú za prijateľné postupy posúdenia zhody prvkov, ak je ich súčasťou preukázanie súladu s platnými požiadavkami interoperability, výkonnosti a bezpečnosti uvedenými v tomto nariadení.

Článok 11

Overovanie systémov

1. Poskytovatelia leteckých navigačných služieb, ktorí môžu preukázať alebo preukázali, že spĺňajú podmienky ustanovené v prílohe VIII, vykonajú overenie systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) v súlade s požiadavkami stanovenými v časti A prílohy IX.

2. Poskytovatelia leteckých navigačných služieb, ktorí nemôžu preukázať, že spĺňajú podmienky ustanovené v prílohe VIII, zmluvne poveria notifikovaný orgán overením systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d). Toto overenie sa vykonáva v súlade s požiadavkami uvedenými v časti B prílohy IX.

3. Postupy osvedčovania, ktoré sú v súlade s nariadením (ES) č. 216/2008, sa považujú za prijateľné postupy pre overenie systémov, ak je ich súčasťou preukázanie zhody s platnými požiadavkami interoperability, výkonnosti a bezpečnosti uvedenými v tomto nariadení.

Článok 12

Dodatočné požiadavky

1. Poskytovatelia leteckých navigačných služieb zabezpečujú, aby boli všetci zainteresovaní pracovníci riadne informovaní o požiadavkách ustanovených v tomto nariadení a náležite odborne pripravení na vykonávanie svojich pracovných funkcií.

2. Poskytovatelia leteckých navigačných služieb:

a)	vypracujú a aktualizujú prevádzkové príručky obsahujúce potrebné pokyny a informácie umožňujúce všetkým zainteresovaným pracovníkom uplatňovať toto nariadenie;

b)	zabezpečia, aby boli príručky uvedené v písmene a) dostupné a aktualizované a aby ich aktualizácia a distribúcia podliehala náležitému riadeniu kvality a usporiadania dokumentácie;

c)	zabezpečia, aby pracovné metódy a prevádzkové postupy boli v súlade s týmto nariadením.

3. Prevádzkovatelia prijímajú nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby pracovníci vykonávajúci obsluhu a údržbu zariadenia zabezpečujúceho sledovanie boli náležite oboznámení s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia a primerane vyškolení na výkon svojich pracovných funkcií a, ak je to možné, aby boli pokyny na používanie tohto zariadenia k dispozícii v pilotnej kabíne.

4. Členské štáty prijímajú nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením vrátane uverejnenia príslušných informácií o zariadení zabezpečujúcom sledovanie v národných leteckých informačných publikáciách.

Článok 13

Výnimky v prípade siete kooperatívneho sledovania

1. V osobitných prípadoch pristávacích plôch, na ktorých poskytujú letové prevádzkové služby vojenské jednotky alebo na ktorých letové prevádzkové služby sú pod vojenským dohľadom, a keď prekážky pri obstarávaní bránia súladu s článkom 5 ods. 3, členské štáty najneskôr do 31. decembra 2017 oznámia Komisii dátum súladu siete kooperatívneho sledovania, ktorý nesmie byť neskorší ako 2. január 2025.

2. Komisia môže po porade s manažérom siete a najneskôr 31. decembra 2018 preskúmať výnimky oznámené podľa odseku 1, ktoré by mohli mať významný vplyv na EATMN.

Článok 14

Výnimky v prípade lietadiel

1. Lietadlá osobitných typov s osvedčením o letovej spôsobilosti prvýkrát vydaným pred 8. januárom 2015, ktorých maximálna vzletová hmotnosť prekračuje 5 700 kg alebo maximálna skutočná cestovná rýchlosť letu je vyššia ako 250 uzlov a ktoré nemajú na digitálnej zbernici nachádzajúcej sa na palube k dispozícii kompletný súbor parametrov uvedených v časti C prílohy II, môžu byť oslobodené od plnenia požiadavky článku 5 ods. 5 písm. c).

2. Lietadlá osobitných typov s osvedčením o letovej spôsobilosti prvýkrát vydaným pred 1. januárom 1990, ktorých maximálna vzletová hmotnosť prekračuje 5 700 kg alebo maximálna skutočná cestovná rýchlosť letu je vyššia ako 250 uzlov, môžu byť oslobodené od plnenia požiadavky článku 5 ods. 6

3. Príslušné členské štáty najneskôr do 1. júla 2017 oznámia Komisii podrobné informácie odôvodňujúce potrebu udeliť výnimky týmto osobitným typom lietadiel na základe kritérií odseku 5.

4. Komisia preskúma tieto žiadosti o výnimky uvedené v odseku 3 a po konzultácii so zainteresovanými stranami prijme rozhodnutie.

5. Kritériá uvedené v odseku 3 obsahujú tieto údaje:

a)	osobitné typy lietadiel blížiacich sa ku koncu svojho produkčného cyklu;

b)	osobitné typy lietadiel vyrábané v obmedzenom množstve;

c)	neprimerané náklady na konštrukčné zmeny.

Článok 15

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4, článok 5 ods. 1 a 2 a článok 7 ods. 1 sa uplatňujú od 13. decembra 2013.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. novembra 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 26.

(2) Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 20.

(4) Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1.

PRÍLOHA I

Výkonnostné požiadavky uvedené v článku 4 ods. 3

1. Požiadavky na údaje prehľadového sledovania

1.1.

Všetky siete sledovania uvedené v článku 4 ods. 3 poskytujú prinajmenšom tieto údaje prehľadového sledovania:

a)	dvojdimenzionálne údaje o polohe (horizontálna poloha lietadla);

stav údajov prehľadového sledovania:

—	kooperatívne/nekooperatívne/kombinované,

—	dlhodobejšie extrapolované alebo nie,

—	čas použiteľnosti dvojdimenzionálnych údajov o polohe.

1.2.

Okrem toho všetky siete sledovania uvedené v článku 4 ods. 3 poskytujú prinajmenšom tieto údaje prehľadového sledovania:

a)	vertikálne polohové údaje (na základe tlakovej nadmorskej výšky získanej z lietadla);

b)	prevádzkové identifikačné údaje (identita lietadla získaná z lietadla, ako je identifikácia lietadla a/alebo kód režimu A);

doplňujúce ukazovatele:

—	ukazovatele núdzových stavov (t. j. nelegálne rušenie, rádiová porucha a všeobecná pohotovosť),

—	špeciálny polohový indikátor (special position indicator);

d)	stav údajov prehľadového sledovania (čas použiteľnosti údajov o vertikálnej polohe).

2. Výkonnostné požiadavky na údaje prehľadového sledovania

2.1.	Poskytovatelia leteckých navigačných služieb určujú výkonnostné požiadavky na presnosť, dostupnosť, integritu, kontinuitu a aktuálnosť údajov prehľadového sledovania poskytovaných systémami uvedenými v článku 4 ods. 3 a používaných s cieľom umožniť fungovanie aplikácií sledovania.

2.2.	Vyhodnotenie presnosti horizontálnej polohy poskytovanej systémami uvedenými v článku 4 ods. 3 zahŕňa prinajmenšom posúdenie chyby horizontálnej polohy.

2.3.	Poskytovatelia leteckých navigačných služieb overujú súlad s výkonnostnými požiadavkami stanovenými v súlade s bodmi 2.1 a 2.2.

2.4.	Overovanie súladu sa uskutočňuje na základe údajov prehľadového sledovania poskytovaných na výstupe zo siete sledovania používateľovi údajov prehľadového sledovania.

PRÍLOHA II

Časť A: Schopnosti transpondéra sekundárneho prehľadového radaru uvedené v článku 4 ods. 3, článku 5 ods. 4 písm. a) a ods. 5 písm. a), článku 7 ods. 2 a článku 8 ods. 1 a 2

1.	Transpondér sekundárneho prehľadového radaru má minimálne osvedčenie o fungovaní v režime S úrovne 2 s v súlade s odsekmi 2.1.5.1.2, 2.1.5.1.7 a 3.1.2.10 prílohy 10 k Chicagskému dohovoru, zväzok IV (štvrté vydanie vrátane všetkých zmien a doplnení až po č. 85).

2.	Každý zavedený register transpondérov je v súlade so zodpovedajúcou časťou dokumentu 9871 ICAO (2. vydanie).

Nasledujúce údajové položky sa sprístupnia transpondéru a transpondér ich vysiela prostredníctvom protokolu režimu S a v súlade s formátmi stanovenými v dokumente ICAO 9871 (2. vydanie):

a)	24-bitová adresa ICAO lietadla;

b)	kód režimu A;

c)	tlaková nadmorská výška;

d)	stav letu (na zemi alebo vo vzduchu);

správa o schopnosti dátového spojenia;

—	schopnosť palubného protizrážkového systému (ACAS),

—	schopnosť služieb špecifických pre režim S,

—	schopnosť identifikácie lietadla,

—	schopnosť squitteru,

—	schopnosť identifikátora sledovania (surveillance identifier capability),

—	správa o schopnosti spoločného využívania GICB (Ground Initiated Comms.-B) (naznačenie zmeny),

—	číslo verzie podsiete režimu S;

f)	správa o schopnosti spoločného využívania GICB;

g)	identifikácia lietadla;

h)	špeciálny polohový identifikačný impulz (special position indication);

i)	núdzový stav (všeobecná pohotovosť, nekomunikácia, nelegálne rušenie vrátane používania osobitných kódov režimu A s cieľom označiť rôzne núdzové stavy;

j)	aktívne rady na vyhnutie systému ACAS, keď je lietadlo vybavené prevádzkovým výstražným protizrážkovým systémom II (TCAS II).

4.	Transpondéru sa môžu sprístupniť aj ďalšie údajové položky.

5.	Transpondér vysiela údajové položky uvedené v bode 4 prostredníctvom protokolu režimu S, ak lietadlo a postup osvedčovania zariadenia zahŕňa vysielanie týchto údajov cez protokol režimu S.

6.	Hodnota kontinuity funkcionality transpondéra podporujúcej protokol režimu S sa musí rovnať hodnote 2. 10-4 na letovú hodinu alebo byť nižšia, t. j. stredný čas medzi chybami sa musí rovnať 5 000 letovým hodinám alebo byť vyšší).

Časť B: Schopnosti transpondéra sekundárneho prehľadového radaru uvedené v článku 4 ods. 3, článku 5 ods. 4 písm. b), ods. 5 písm. b) a ods. 7, článku 7 ods. 2 a článku 8 ods. 3

1.	Transpondér sekundárneho prehľadového radaru má minimálne osvedčenie o fungovaní v režime S úrovne 2 s v súlade s odsekmi 2.1.5.1.2, 2.1.5.1.6, 2.1.5.1.7 a 3.1.2.10 prílohy 10 k Chicagskému dohovoru, zväzok IV (štvrté vydanie vrátane všetkých zmien a doplnení až po č. 85).

2.	Každý zavedený register transpondérov je v súlade so zodpovedajúcou časťou dokumentu 9871 ICAO (2. vydanie).

Nasledujúce údajové položky sa sprístupnia transpondéru a transpondér ich prenesie prostredníctvom verzie 2 protokolu rozšíreného squittera (ES) ADS-B v súlade s formátmi stanovenými v dokumente ICAO 9871 (2. vydanie):

a)	24-bitová adresa ICAO lietadla;

b)	identifikácia lietadla;

c)	kód režimu A;

d)	špeciálny polohový identifikačný impulz (special position indication) s použitím toho istého zdroja ako v prípade toho istého parametra uvedeného v časti A;

e)	núdzový stav (všeobecná pohotovosť, nekomunikácia, nelegálne rušenie s použitím toho istého zdroja ako v prípade toho istého parametra uvedeného v časti A;

f)	číslo verzie ADS-B (rovné 2);

g)	kategória vysielača ADS-B;

h)	geodetická horizontálna poloha v súlade so zemepisnou šírkou a dĺžkou svetového geodetického systému, revízia 1984 (WGS84), vo vzduchu, ako aj na zemi;

i)	ukazovatele kvality geodetickej horizontálnej polohy [vo vzťahu k medziam udržiavania integrity (integrity containment bound – NIC), kategórii presnosti navigácie pre pozíciu 95 % (NACp), úrovni integrity zdrojov (SIL) a úrovni zabezpečenia konštrukcie systému (SDA)];

j)	tlaková nadmorská výška s použitím toho istého zdroja ako v prípade toho istého parametra uvedeného v časti A;

k)	geometrická nadmorská výška v súlade so svetovým geodetickým systémom, revízia 1984 (WGS84), poskytovaná dodatočne a zakódovaná ako rozdiel k tlakovej nadmorskej výške;

l)	geometrická vertikálna presnosť (GVA);

m)	rýchlosť nad zemou, vo vzduchu (rýchlosť nad zemou vo vzduchu východ/západ a sever/juh), ako aj na zemi (zemepisná trať a pohyb);

n)	ukazovateľ kvality rýchlosti zodpovedajúci kategórii presnosti navigácie pre rýchlosť (NACv);

o)	kódovaná dĺžka a šírka lietadla;

p)	ofset antény globálneho navigačného satelitného systému (GNSS);

vertikálna rýchlosť: barometrická vertikálna rýchlosť s použitím toho istého zdroja ako pre ten istý parameter uvedený v údajovej položke v bode 2 písm. g) časti C, keď lietadlo musí a je schopné vysielať túto údajovú položku prostredníctvom protokolu režimu S alebo vertikálna rýchlosť podľa globálneho navigačného satelitného systému (GNSS);

r)	výška zvolená riadiacim panelom režimu/leteckou riadiacou jednotkou (MCP/FCU) s použitím toho istého zdroja ako pre ten istý parameter uvedený v časti C, keď lietadlo musí a je schopné vysielať túto údajovú položku prostredníctvom protokolu režimu S;

s)	nastavenie barometrického tlaku (mínus 800 hektopascalov) s použitím toho istého zdroja ako pre ten istý parameter uvedený v časti C, keď lietadlo musí a je schopné vysielať túto údajovú položku prostredníctvom protokolu režimu S;

t)	aktívne rady systému ACAS na vyhnutie, keď je lietadlo vybavené TCAS II, s použitím toho istého zdroja ako pre ten istý parameter uvedený v časti A.

4.	Údajové položky prehľadového sledovania (údajové položky v bode 3 písm. h), k) a m)) a ich údajové položky vo vzťahu k ukazovateľom kvality (údajové položky v bode 3 písm. i), l) a n)) sa transpondérom poskytujú cez to isté fyzické rozhranie.

Zdroj údajov spojený s transpondérom, ktorý poskytuje údajové položky v bode 3 písm. h) a i), spĺňa tieto požiadavky na integritu údajov:

a)	úroveň integrity zdroja horizontálnej polohy (údajová položka v bode 3 písm. h) (SIL vyjadrená vzhľadom na NIC) sa musí rovnať hodnote 10-7 na letovú hodinu alebo byť nižšia;

b)	čas do výzvy v súvislosti s integritou horizontálnej polohy (údajová položka v bode 3 písm. h)) (vedie k zmene ukazovateľa kvality NIC), ak sa na splnenie úrovne integrity zdroja horizontálnej polohy vyžaduje palubný monitoring, sa musí rovnať 10 sekundám alebo byť kratší.

Primárny zdroj údajov poskytujúci údajové položky v bode 3 písm. h) a i) je prinajmenšom kompatibilný s prijímačmi GNSS, ktoré vykonávajú monitoring integrity nezávislý od prijímača (RAIM) a detekciu a vylúčenie chýb (FDE), rovnako ako s výstupom zodpovedajúcej informácie o stave merania, ako aj s údajmi o medziach udržiavania integrity (integrity containment bound) a o limite presnosti 95 %.

7.	Úroveň integrity systému vo vzťahu k zdrojom údajov poskytujúcich údajové položky v bode 3 písm. f), g), k) a p) sa musí rovnať hodnote 10-5 na letovú hodinu alebo byť nižšia.

8.	Informácie o ukazovateľoch kvality (NIC, NACp, SIL, SDA, NACv a GVA) (údajové položky v bode 3 písm. i), l) a n)) musia vyjadrovať skutočnú výkonnosť zvoleného zdroja údajov, ktorá je platná v čase použiteľnosti merania údajových položiek v bode 3 písm. h), k) a m).

9.	Vzhľadom na spracovanie údajových položiek v bode 3 písm. a) až t) úroveň integrity systému transpondéra pre protokol ADS-B rozšíreného squittera vrátane prepojovacej leteckej elektroniky s transpondérom sa musí rovnať hodnote 10-5 na letovú hodinu alebo byť nižšia.

10.	Celková latencia údajov o horizontálnej polohe (údajové položky v bode 3 písm. h) a i)) sa musí rovnať hodnote 1,5 sekundy alebo byť nižšia v 95 % všetkých prenosov.

11.	Nevykompenzovaná latencia údajov o horizontálnej polohe (údajová položka v bode 3 písm. h)) sa musí rovnať hodnote 0,6 sekundy alebo byť nižšia v 95 % prípadov a musí sa rovnať 1 sekunde alebo byť nižšia v 99,9 % všetkých prenosov.

12.	Celková latencia údajových položiek pre traťovú rýchlosť (údajové položky v bode 3 písm. m) a n)) sa musí rovnať hodnote 1,5 sekundy alebo byť nižšia v 95 % všetkých prenosov.

13.	Ak je transpondér nastavený na používanie kódu viditeľnosti (conspicuity code) 1000 režimu A, musí sa zabrániť vysielaniu informácií o kóde režimu A cez ADS-B protokol rozšíreného squittera.

14.	Transpondéru sa môžu sprístupniť aj ďalšie údajové položky.

15.	S výnimkou formátov vyhradených pre vojenské účely transpondér vysiela údajové položky uvedené v odseku 14 prostredníctvom ADS-B protokolu rozšíreného squittera, ak lietadlo a postup osvedčovania zariadenia zahŕňa vysielanie týchto údajových položiek cez ADS-B protokol rozšíreného squittera.

16.	Hodnota kontinuity funkcionality transpondéra podporujúcej ADS-B protokol sa musí rovnať hodnote 2.10-4 na letovú hodinu alebo nižšia (t. j. stredný čas medzi chybami sa musí rovnať 5 000 letovým hodinám alebo byť vyšší).

Časť C: Dodatočné schopnosti transpondéra sekundárneho prehľadového radaru uvedené v článku 4 ods. 3, článku 5 ods. 4 písm. c) a ods. 5 písm. c), článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 3 a článku 14 ods. 1

1.	Každý zavedený register transpondérov musí byť v súlade so zodpovedajúcou časťou dokumentu 9871 ICAO (2. vydanie).

Nasledujúce údajové položky sa sprístupnia transpondéru a transpondér ich prenesie podľa požiadavky pozemnej siete sledovania prostredníctvom protokolu režimu S a v súlade s formátmi stanovenými v dokumente ICAO 9871 (2. vydanie):

a)	výška zvolená riadiacim panelom režimu/leteckou riadiacou jednotkou (MCP/FCU);

b)	uhol náklonu;

c)	uhol skutočnej trate;

d)	traťová rýchlosť;

e)	magnetický kurz;

f)	zobrazená rýchlosť letu (IAS) alebo Machovo číslo;

g)	vertikálna rýchlosť (barometrická alebo inerčná);

h)	nastavenie barometrického tlaku (mínus 800 hektopascalov);

i)	rýchlosť traťového uhla alebo skutočná rýchlosť letu, ak rýchlosť traťového uhla nie je k dispozícii.

3.	Transpondéru sa môžu sprístupniť aj ďalšie údajové položky.

4.	Transpondér vysiela údajové položky uvedené v bode 3 prostredníctvom protokolu režimu S, ak lietadlo a postup osvedčovania zariadenia zahŕňa vysielanie týchto údajov cez protokol režimu S.

PRÍLOHA III

Požiadavky na výmenu údajov prehľadového sledovania uvedených v článku 5 ods. 1

1.	Údaje prehľadového sledovania vymieňané medzi systémami uvedenými v článku 2 ods. 1 písm. b) a c) majú dátový formát, na ktorom sa dohodnú zainteresované strany.

Údaje prehľadového sledovania prenášané mimo systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b) a c) iným poskytovateľom leteckých navigačných služieb musia umožňovať:

a)	identifikáciu zdroja údajov;

b)	identifikáciu typu údajov.

3.	Údaje prehľadového sledovania prenášané mimo systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b) a c) iným poskytovateľom leteckých navigačných služieb sú opatrené časovou pečiatkou a vyjadrené ako koordinovaný svetový čas (UTC).

PRÍLOHA IV

Požiadavky na uzatvorenie formálnych dohôd uvedených v článku 5 ods. 2

Formálne dohody medzi poskytovateľmi leteckých navigačných služieb na účely výmeny údajov prehľadového sledovania obsahujú prinajmenšom tieto údaje:

a)	strany dohôd;

b)	dobu platnosti dohôd;

c)	rozsah údajov prehľadového sledovania;

d)	zdroje údajov prehľadového sledovania;

e)	formát výmeny údajov prehľadového sledovania;

f)	komunikačné prostriedky používané na výmenu údajov prehľadového sledovania;

g)	miesto doručenia údajov prehľadového sledovania;

požiadavky na kvalitu údajov prehľadového sledovania v zmysle týchto aspektov:

—	ukazovatele výkonnosti alebo parametre používané na monitorovanie kvality údajov prehľadového sledovania,

—	metódy a prostriedky, ktoré sa majú uplatňovať na meranie kvality údajov prehľadového sledovania,

—	frekvencia monitorovania kvality údajov prehľadového sledovania,

—	postupy podávania správ o kvalite údajov,

—	v prípade každého ukazovateľa výkonnosti sa určí prijateľný rozsah hodnôt spolu s postupom, ktorý sa má uplatňovať, ak hodnota prekročí stanovený rozsah,

—	označenie strany zodpovednej za kontrolu a zabezpečovanie dodržiavania požiadaviek na kvalitu;

dohodnuté úrovne poskytovania služieb v zmysle:

—	dostupnosti v hodinách,

—	kontinuity,

—	integrity,

—	strednej doby medzi poruchami,

—	časov reakcie na výpadky,

—	postupov plánovania a uskutočňovania preventívnej údržby;

j)	postupov riadenia zmien;

k)	dohody o podávaní správ o výkonnosti a dostupnosti vrátane nepredvídaných výpadkov;

l)	dohody o riadení a koordinácii;

m)	dohody o ochrane a oznámeniach v súvislosti s pozemnou sieťou sledovania.

PRÍLOHA V

Požiadavky na posúdenie úrovne výkonnosti sietí sledovania uvedených v článku 7 ods. 1

1.	Posúdenie úrovne priebežnej výkonnosti systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) sa uskutočňuje v rozsahu vzdušného priestoru, v ktorom sa realizuje príslušné poskytovanie služieb sledovania s použitím uvedených systémov.

2.	Poskytovatelia leteckých navigačných služieb pravidelne kontrolujú systém a jeho komponenty a vypracúvajú a realizujú režim overovania výkonnosti. Periodicita sa určí dohodou s vnútroštátnym orgánom dozoru pri zohľadnení špecifík systému a jeho komponentov.

3.	Pred zavedením úpravy koncepcie vzdušného priestoru sa systémy uvedené v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) musia overiť s cieľom skontrolovať, či naďalej spĺňajú požadovanú výkonnosť v novom rozsahu prevádzky.

PRÍLOHA VI

Požiadavky uvedené v článku 9

1.	Požiadavky na výkonnosť uvedené v článku 4.

2.	Požiadavky interoperability uvedené v článku 5 ods. 2, 3 a 7.

3.	Požiadavky na ochranu spektra uvedené v článku 6.

4.	Požiadavky na súvisiace postupy uvedené v článku 7.

5.	Požiadavky na štátne lietadlá uvedené v článku 8 ods. 5

6.	Dodatočné požiadavky uvedené v článku 12 ods. 3

7.	Požiadavky na výmenu údajov prehľadového sledovania stanovené v bode 3 prílohy III.

PRÍLOHA VII

Požiadavky posúdenia zhody alebo vhodnosti používania komponentov uvedené v článku 10

1.	Činnosťami overovania zhody sa preukazuje zhoda komponentov s uplatniteľnými požiadavkami tohto nariadenia alebo ich vhodnosť na používanie, keď sú tieto komponenty v prevádzke v skúšobnom prostredí.

Výrobca riadi činnosti spojené s posudzovaním zhody, a najmä:

a)	určuje primerané skúšobné prostredie;

b)	overuje, či plán skúšok opisuje komponenty v skúšobnom prostredí;

c)	overuje, či plán skúšok zahŕňa v plnom rozsahu uplatňované požiadavky;

d)	zaisťuje konzistentnosť a kvalitu technickej dokumentácie a plánu skúšok;

e)	plánuje organizáciu skúšok, personál, inštaláciu a konfiguráciu skúšobnej platformy;

f)	vykonáva kontroly a testy podľa plánu skúšok;

g)	vypracúva správu o výsledkoch kontrol a skúšok.

3.	Výrobca zabezpečuje, aby komponenty uvedené v článku 10 integrované v skúšobnom prostredí spĺňali uplatniteľné požiadavky tohto nariadenia.

Na základe uspokojivého ukončenia kontroly zhody alebo vhodnosti používania je výrobca zodpovedný za vystavenie vyhlásenia ES o zhode alebo vhodnosti používania, v ktorom sa uvedú predovšetkým uplatniteľné požiadavky tohto nariadenia, ktoré spĺňa príslušný komponent, ako aj súvisiace podmienky používania v súlade s bodom 3 prílohy III k nariadeniu (ES) č. 552/2004.

PRÍLOHA VIII

Podmienky uvedené v článku 11 ods. 1 a 2

1.	Poskytovateľ leteckých navigačných služieb musí mať vo svojej organizácii zavedené metódy vykazovania, ktorými sa zabezpečí a preukáže nestrannosť a nezávislosť úsudku vo vzťahu k overovacím činnostiam.

Poskytovateľ leteckých navigačných služieb musí zabezpečiť, aby pracovníci zaoberajúci sa overovacími procesmi vykonávali kontroly na čo možno najvyššej úrovni odbornej dôveryhodnosti a technickej spôsobilosti a aby neboli vystavení akémukoľvek tlaku alebo motívu, najmä finančného charakteru ktorý by mohol ovplyvniť ich úsudok alebo výsledky ich kontrol, a to najmä zo strany osôb alebo skupín osôb dotknutých týmito výsledkami.

3.	Poskytovateľ leteckých navigačných služieb musí zabezpečiť, aby pracovníci zapojení do overovacích procesov mali prístup k zariadeniu, ktoré im umožní správne vykonávať požadované kontroly.

Poskytovateľ leteckých navigačných služieb musí zabezpečiť, aby pracovníci zapojení do overovacích procesov mali náležité technické a odborné vzdelanie, dostatočnú znalosť požiadaviek na overovanie, ktoré majú vykonať, primerané skúsenosti s takýmito činnosťami, ako aj spôsobilosť nevyhnutnú na vypracovanie vyhlásení, záznamov a správ, ktoré majú dokázať, že sa overenia vykonali.

5.	Poskytovateľ leteckých navigačných služieb musí zabezpečiť, aby pracovníci zapojení do overovacích procesov boli spôsobilí vykonávať kontroly nestranne. Ich odmeňovanie nesmie závisieť od počtu vykonaných kontrol ani od výsledkov týchto kontrol.

PRÍLOHA IX

Časť A: Požiadavky na overovanie systémov podľa článku 11 ods. 1

1.	Overením systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) sa preukazuje zhoda týchto systémov s požiadavkami tohto nariadenia na interoperabilitu, výkonnosť a bezpečnosť v prostredí hodnotenia, ktoré odzrkadľuje prevádzkový kontext týchto systémov.

2.	Overenie systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) sa vykonáva v súlade s adekvátnymi a uznanými skúšobnými postupmi.

3.	Skúšobné nástroje používané na overenie systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) musia byť náležite funkčné.

Overením systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) sa získajú prvky technického súboru požadovaného na základe bodu 3 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 552/2004 vrátane týchto prvkov:

a)	opis implementácie;

b)	správa o kontrolách a skúškach vykonaných pred uvedením systému do prevádzky.

Poskytovateľ leteckých navigačných služieb riadi overovacie činnosti, a najmä:

a)	určuje vhodné prevádzkové a technické prostredie posúdenia, v ktorom sa odzrkadľuje prevádzkové prostredie;

b)	overuje, že plán skúšok opisuje integráciu systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) v prevádzkovom a technickom prostredí hodnotenia;

c)	overuje, či plán skúšok v plnom rozsahu zahŕňa uplatniteľné požiadavky tohto nariadenia na interoperabilitu, výkonnosť a bezpečnosť;

d)	zaisťuje konzistentnosť a kvalitu technickej dokumentácie a plánu skúšok;

e)	plánuje organizovanie testov, personálne vybavenie, inštaláciu a konfiguráciu testovacej platformy;

f)	vykonáva kontroly a testy podľa plánu skúšok;

g)	vypracúva správu o výsledkoch kontrol a skúšok.

6.	Poskytovateľ leteckých navigačných služieb zabezpečuje, aby systémy uvedené v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) fungujúce v prevádzkovom prostredí hodnotenia spĺňali požiadavky tohto nariadenia na interoperabilitu, výkonnosť a bezpečnosť.

7.	Po uspokojivom ukončení overovania zhody poskytovatelia leteckých navigačných služieb vypracujú vyhlásenie ES o overení systémov a predložia ho vnútroštátnemu orgánu dozoru spolu s technickými podkladmi podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 552/2004.

Časť B: Požiadavky na overovanie systémov podľa článku 11 ods. 2

1.	Overením systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) sa preukáže zhoda týchto systémov s požiadavkami tohto nariadenia na interoperabilitu, výkonnosť a bezpečnosť v prostredí hodnotenia, ktoré odzrkadľuje prevádzkový kontext týchto systémov.

2.	Overenie systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) sa vykonáva v súlade s adekvátnymi a uznanými skúšobnými postupmi.

3.	Skúšobné nástroje používané na overenie systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b) až d) disponujú náležitými funkcionalitami.

a)	opis implementácie;

b)	správa o kontrolách a skúškach vykonaných pred uvedením systému do prevádzky.

5.	Poskytovateľ letových navigačných služieb určuje primerané prevádzkové a technické prostredie posudzovania zodpovedajúce prevádzkovému prostrediu a zabezpečiť, aby overovacie činnosti vykonal notifikovaný orgán.

Notifikovaný orgán riadi overovacie činnosti, a najmä:

a)	overuje, že plán skúšok opisuje integráciu systémov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) v prevádzkovom a technickom prostredí hodnotenia;

b)	overuje, či plán skúšok v plnom rozsahu zahŕňa uplatniteľné požiadavky tohto nariadenia na interoperabilitu, výkonnosť a bezpečnosť;

c)	zaisťuje konzistentnosť a kvalitu technickej dokumentácie a plánu skúšok;

d)	plánuje organizovanie testov, personálne vybavenie, inštaláciu a konfiguráciu testovacej platformy;

e)	vykonáva kontroly a testy podľa plánu skúšok;

f)	vypracúva správu o výsledkoch kontrol a skúšok.

7.	Notifikovaný orgán zabezpečí, aby systémy uvedené v článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d) fungujúce v prevádzkovom prostredí hodnotenia spĺňali požiadavky tohto nariadenia na interoperabilitu, výkonnosť a bezpečnosť.

8.	Po uspokojivom dokončení overovacích úloh notifikovaný orgán vypracuje osvedčenie o zhode v súvislosti s úlohami, ktoré vykonal.

9.	Potom poskytovateľ leteckých navigačných služieb vypracuje vyhlásenie ES o overení systémov a predloží ho vnútroštátnemu orgánu dozoru spolu s technickými podkladmi podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 552/2004.

23.11.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 305/53

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1208/2011

z 22. novembra 2011,

ktorým sa mení a dopĺňa a opravuje nariadenie (ES) č. 288/2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o pomoc Spoločenstva pri poskytovaní ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny a výrobkov z banánov deťom vo vzdelávacích zariadeniach v rámci programu podpory konzumácie ovocia v školách

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1), a najmä na jeho článok 103h písm. f) v spojení s jeho článkom 4,

keďže:

(1)	Na základe skúseností získaných pri riadení programu podpory konzumácie ovocia v školách zriadeného článkom 103ga nariadenia (ES) č. 1234/2007 a s cieľom uľahčiť jeho vykonávanie je potrebné spresniť a zjednodušiť niektoré ustanovenia nariadenia Komisie (ES) č. 288/2009 (2).

(2)

V článku 103ga ods. 2 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa vyžaduje, aby členské štáty prijali sprievodné opatrenia potrebné na dosiahnutie účinnosti svojho programu. Na sprievodné opatrenia sa nevzťahuje pomoc Únie pre program podpory konzumácie ovocia v školách. Preto je potrebné presnejšie odlišovať tieto opatrenia od opatrení v oblasti komunikácie, ktoré sú oprávnené na pomoc Únie.

(3)

V článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 288/2009 sa ustanovuje zoznam nákladov, ktoré sú oprávnené na pomoc Únie. S cieľom zabezpečiť riadne finančné riadenie a kontrolu výdavkov je potrebné jasnejšie stanoviť, ktoré náklady sú oprávnené na pomoc Únie. Na zabezpečenie účinnosti programu je vhodné ustanoviť, že na náklady na zamestnancov sa nebude vzťahovať pomoc Únie, s výnimkou určitých nákladov na zamestnancov, ktoré sú priamo spojené s vykonávaním programu.

(4)

Prax ukázala, že podrobné pravidlá týkajúce sa žiadostí o poskytnutie pomoci a úhrada pomoci podľa nariadenia (ES) č. 288/2009 sa ťažko uplatňujú vo vzťahu k subjektom, ktoré by mohli vykonávať úlohy monitorovania, vyhodnocovania a komunikácie v rámci programu podpory konzumácie ovocia v školách, ak sa tieto subjekty nepodieľajú na dodávaní výrobkov. Preto je potrebné objasniť podmienky, za akých bude pomoc poskytovaná, z hľadiska činností súvisiacich s monitorovaním, vyhodnocovaním a komunikáciou.

(5)

S cieľom obmedziť požiadavky na kontrolu, pokiaľ ide o žiadateľov o poskytnutie pomoci, ktorí sú výlučne zodpovední za vykonávanie úloh monitorovania, hodnotenia a komunikácie, je potrebné zjednodušiť pravidlá týkajúce sa kontrol a overovania. Z dôvodu špecifickej povahy týchto úloh je vhodné, aby boli vyňatí z kontrol na mieste a aby podliehali len úplným administratívnym kontrolám.

(6)

V druhej vete článku 3 ods. 5 nariadenia (ES) č. 288/2009 je nesúlad jazykových verzií, pokiaľ ide o vykonávanie programu podpory konzumácie ovocia v školách členskými štátmi. V niektorých jazykových verziách by sa malo objasniť, že ak sa členské štáty rozhodnú vykonávať viac ako jeden program, musia vypracovať stratégiu pre každý program zvlášť.

(7)	Nariadenie (ES) č. 288/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť a opraviť.

(8)	Na účely programovania a s cieľom zabezpečiť, že pravidlá sa nezmenia počas príslušného obdobia, je potrebné uplatňovať zmeny a doplnenia zavedené týmto nariadením od začiatku súčasného obdobia vykonávania programu podpory konzumácie ovocia v školách, t.j. od 1. augusta 2011.

(9)	Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 288/2009

Nariadenie (ES) č. 288/2009 sa mení a dopĺňa takto:

(1)

V článku 3 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Členské štáty vo svojej stratégii opíšu sprievodné opatrenia, ktoré príjmu na zabezpečenie úspešného vykonávania svojho programu. Tieto opatrenia majú vzdelávací charakter a sú zamerané na zlepšovanie vedomostí cieľovej skupiny o odvetví ovocia a zeleniny či zdravých stravovacích návykoch a môžu zahŕňať učiteľov a rodičov.“.

(2)

Článok 5 sa mení a dopĺňa takto:

(a)

Odsek 1 sa mení a dopĺňa takto:

prvý pododsek sa nahrádza takto:

„Náklady oprávnené na pomoc Únie podľa článku 103ga nariadenia (ES) č. 1234/2007 sú tieto:

a)	náklady na ovocie a zeleninu, spracované ovocie a zeleninu a výrobky z banánov, na ktoré sa vzťahuje program podpory konzumácie ovocia v školách a ktoré boli dodané do vzdelávacieho zariadenia;

súvisiace náklady, t.j. náklady, ktoré priamo súvisia s vykonávaním programu podpory konzumácie ovocia v školách a zahŕňajú výhradne:

i)	náklady na nákup, prenájom a lízing zariadenia, ak sa to ustanovuje v stratégii;

ii)	náklady na činnosti spojené s monitorovaním a hodnotením uvedené v článku 12, ktoré priamo súvisia s programom podpory konzumácie ovocia v školách;

iii)

náklady na komunikáciu, ktoré priamo súvisia s informovaním širokej verejnosti o programe podpory konzumácie ovocia v školách a ktoré zahŕňajú plagát uvedený v článku 14 ods. 1; tieto náklady môžu takisto zahŕňať jedno alebo viac z týchto opatrení a činností spojených s komunikáciou:

—	informačné kampane prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania, elektronickej komunikácie, tlače a podobných komunikačných prostriedkov;

—	informačné stretnutia, konferencie, semináre a pracovné semináre venované informovaniu širokej verejnosti o programe a podobné udalosti;

—	informačný a propagačný materiál, ako sú listy, letáky, brožúry, drobné predmety a podobne.“;

ii)

dopĺňa sa tento nový pododsek:

„Daň z pridanej hodnoty (DPH) a výdavky súvisiace s nákladmi na zamestnancov nie sú oprávnené na pomoc Únie podľa článku 103ga nariadenia (ES) č. 1234/2007 s výnimkou nákladov na zamestnancov, ktoré sú súčasťou nákladov súvisiacich s činnosťami uvedenými v prvom pododseku tohto odseku, ak sa tieto činnosti zabezpečujú externe.“

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Celková výška nákladov podľa odseku 1 prvého pododseku písm. b) bodu iii) predstavuje pevne stanovenú sumu a nepresahuje strop 5 % ročnej výšky pomoci Únie pridelenej príslušnému členskému štátu po konečnom pridelení uvedenom v článku 4 ods. 4.

Celková výška nákladov podľa odseku 1 prvého pododseku písm. b) bodov i) a ii) nepresahuje strop 10 % ročnej výšky pomoci Únie pridelenej príslušnému členskému štátu po konečnom pridelení uvedenom v článku 4 ods. 4.“.

(3)

Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Podmienky schvaľovania žiadateľov o pomoc

1. Príslušný orgán schváli žiadateľa o poskytnutie pomoci pod podmienkou, že žiadateľ sa príslušnému orgánu písomne zaviaže, že:

a)	výrobky financované v rámci programu podpory konzumácie ovocia v školách spĺňajúce podmienky tohto nariadenia sa použijú na spotrebu zo strany žiakov v jeho vzdelávacom zariadení alebo zariadeniach, pre ktoré o pomoc žiada;

b)	použije pomoc na monitorovanie a hodnotenie programu podpory konzumácie ovocia v školách alebo komunikáciu v súlade s účelom programu;

c)	vráti akúkoľvek neoprávnene vyplatenú pomoc na príslušné množstvá v prípade zistenia, že tieto výrobky sa nedistribuovali deťom uvedeným v článku 2, alebo pomoc vyplatenú na výrobky, ktoré nie sú oprávnené podľa tohto nariadenia;

d)	v prípade podvodu alebo závažnej nedbalosti zaplatí sumu, ktorá sa rovná rozdielu pôvodne vyplatenej sumy a sumy, na ktorú má žiadateľ nárok;

e)	sprístupní podkladové dokumenty príslušným orgánom na požiadanie;

f)	sa podrobí akejkoľvek kontrole, o ktorej rozhodol príslušný orgán členského štátu, najmä preskúmaniu záznamov a fyzickej kontrole.

2. V prípade žiadateľov o poskytnutie pomoci uvedených v článku 6 ods. 2 písm. e) bode ii) sa uplatňuje len odsek 1 písm. b), d) a e) tohto článku.

3. Žiadatelia o poskytnutie pomoci uvedení v článku 6 ods. 2 písm. c), d) a písm. e) bod i) sa dodatočne písomne zaviažu, že budú viesť záznamy s názvami a adresami vzdelávacích zariadení alebo v prípade potreby orgánov školstva a záznamy o výrobkoch a množstvách predaných alebo dodaných týmto zariadeniam alebo orgánom.

4. Členské štáty môžu požadovať od žiadateľa ďalšie písomné záväzky.“.

(4)	Článok 8 sa vypúšťa.

(5)

Článok 10 sa mení a dopĺňa takto:

(a)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Žiadosti o poskytnutie pomoci sa pripravia spôsobom, ktorý určí príslušný orgán členského štátu.

Žiadosti o poskytnutie pomoci predložené žiadateľmi uvedenými v článku 6 ods. 2 písm. a) až d) a písm. e) bode i) obsahujú aspoň tieto údaje:

a)	distribuované množstvá;

b)	názov a adresu alebo identifikačné číslo vzdelávacieho zariadenia alebo orgánu školstva, na ktoré sa informácie uvedené v písmene a) tohto odseku vzťahujú;

c)	počet detí v príslušnom vzdelávacom zariadení patriacich do cieľovej skupiny určenej v stratégii členského štátu;

d)	podkladové dokumenty, ktoré určia členské štáty.“;

(b)	V odseku 3 sa dopĺňa táto veta: „V prípade žiadostí o poskytnutie pomoci je lehotou pre hodnotiacu správu vypracovanú v súlade s článkom 12 posledný deň prvého mesiaca nasledujúceho po skončení lehoty na vypracovanie hodnotenia uvedenej v článku 12 ods. 2.“

(c)	V odseku 4 sa prvá veta nahrádza takto: „Sumy nárokované v žiadosti sa podložia písomným dôkazom, ktorý sa uchováva k dispozícii príslušným orgánom.“.

(6)

Článok 11 sa mení a dopĺňa takto:

(a)	V odseku 1 sa úvodná veta nahrádza takto: „V prípade žiadateľov o poskytnutie pomoci uvedených v článku 6 ods. 2 písm. a) až d) a písm. e) bode i) pomoc sa vyplatí len:“;

(b)	Vkladá sa tento nový odsek 1a: „1a. V prípade žiadateľov o poskytnutie pomoci uvedených v článku 6 ods. 2 písm. e) bode ii) sa podpora vyplatí až po dodaní príslušného tovaru alebo služieb a po predložení príslušného písomného dôkazu požadovaného príslušnými orgánmi členských štátov.“;

(c)	V odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto: „Ak sa lehota uvedená v článku 10 ods. 3 prekročí o dva mesiace, pomoc sa ďalej zníži o 1 % za každý ďalší deň.“.

(7)

V článku 12 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Členské štáty hodnotia vykonávanie svojho programu podpory konzumácie ovocia v školách a posudzujú jeho účinnosť. Do 29. februára 2012 členské štáty informujú Komisiu o výsledkoch tohto hodnotenia za obdobie vykonávania od 1. augusta 2010 do 31. júla 2011. V súvislosti s ďalšími obdobiami vykonávania členské štáty odovzdajú Komisii hodnotiacu správu za predchádzajúce päťročné obdobie vykonávania do konca februára každého piateho roka nasledujúceho po 29. februári 2012.“.

(8)

Článok 13 sa mení a dopĺňa takto:

(a)

Odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1. Členské štáty príjmu všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu s týmto nariadením. Tieto opatrenia zahŕňajú úplnú administratívnu kontrolu všetkých žiadostí o poskytnutie pomoci.

2. V prípade, že žiadateľ o poskytnutie pomoci uvedený v článku 6 ods. 2 písm. a) až d) a písm. e) bode i) požiada o poskytnutie pomoci, administratívne kontroly zahŕňajú kontrolu podkladových dokumentov určených členskými štátmi, ktoré sa týkajú dodávania výrobkov. Administratívne kontroly sa doplnia o kontroly na mieste zamerané najmä na:

a)	záznamy uvedené v článku 7 vrátane finančných záznamov, ako sú faktúry za nákup a predaj a bankové výpisy;

b)	použitie dotovaných výrobkov v súlade s týmto nariadením, najmä ak existujú dôvody na podozrenie z nezrovnalosti.“;

(b)	Vkladá sa tento nový odsek 2a: „2a. V prípadoch, ak žiadateľ uvedený v článku 6 ods. 2 písm. e) bode ii) požiada o poskytnutie pomoci, administratívne kontroly zahŕňajú kontrolu dodania tovarov a služieb a pravdivosti nárokovaných výdavkov.“;

(c)

V odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Celkový počet kontrol na mieste vykonaných v každom období prebiehajúcom od 1. augusta do 31. júla sa týka najmenej 5 % pomoci rozdelenej na celoštátnej úrovni a najmenej 5 % všetkých žiadateľov uvedených v článku 6 ods. 2 písm. a) až d) a písm. e) bode i).“;

(d)	V prvej vete odseku 6 sa odkaz na písmeno e) nahrádza odkazom na článok 6 ods. 2 písm. e) bod i).

(9)

Článok 14 sa mení a dopĺňa takto:

(a)	Odsek 2 sa nahrádza takto: „2. V prípade, že sa členské štáty rozhodnú nevyužiť informačný plagát uvedený v odseku 1, vo svojej stratégii jasne vysvetlia, akým spôsobom informujú verejnosť o finančnom príspevku Európskej únie na ich program.“;

(b)

Vkladá sa tento nový odsek 2a:

„2a. Na webových stránkach alebo v akomkoľvek inom nástroji komunikácie uvedenom v článku 5 ods. 1 písm. b) bode iii) na informovanie o programe členského štátu na podporu konzumácie ovocia v školách je v každom prípade vyobrazená európska zástava a spomenie sa európsky „program podpory konzumácie ovocia v školách“ a finančná pomoc Európskej únie.“.

(10)

V článku 15 ods. 1 druhom pododseku sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a)	výsledky monitorovania podľa článku 12 ods. 1 na e-mailovú adresu AGRI-HORT-SCHOOLFRUIT@ec.europa.eu;

b)	podrobnosti a závery kontrol na mieste vykonaných podľa článkov 13 a 16 na e-mailovú adresu AGRI-J2@ec.europa.eu.“.

Článok 2

Oprava nariadenia (ES) č. 288/2009

V článku 3 ods. 5 sa druhá veta nahrádza takto:

„Ak sa rozhodnú pre vykonávanie viac ako jedného programu, vypracujú stratégiu pre každý program zvlášť .“

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti a platnosť

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. augusta 2011.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. novembra 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 94, 8.4.2009, s. 38.

		ISSN 1977-0790 doi:10.3000/19770790.L_2011.305.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 305

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 54 23. novembra 2011

Obsah		I Legislatívne akty	Strana
		SMERNICE
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/88/EÚ zo 16. novembra 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/68/ES, pokiaľ ide o ustanovenia pre motory uvádzané na trh podľa pružného systému ( 1 )	1

	II Nelegislatívne akty
	NARIADENIA
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1200/2011 z 18. novembra 2011 o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry	6
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1201/2011 z 18. novembra 2011 o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry	8
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1202/2011 z 18. novembra 2011 o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry	10
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1203/2011 z 18. novembra 2011 o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry	12
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1204/2011 z 18. novembra 2011 o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry	14
*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1205/2011 z 22. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 7 ( 1 )	16
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1206/2011 z 22. novembra 2011, ktorým sa ustanovujú požiadavky na identifikáciu lietadla pre sledovanie v rámci jednotného európskeho neba ( 1 )	23
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1207/2011 z 22. novembra 2011, ktorým sa ustanovujú požiadavky na výkonnosť a interoperabilitu sledovania pre jednotné európske nebo ( 1 )	35
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1208/2011 z 22. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa a opravuje nariadenie (ES) č. 288/2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o pomoc Spoločenstva pri poskytovaní ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny a výrobkov z banánov deťom vo vzdelávacích zariadeniach v rámci programu podpory konzumácie ovocia v školách	53
	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1209/2011 z 22. novembra 2011, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	57

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	AL	51,9
	MA	44,2
	MK	57,4
	TR	87,5
	ZZ	60,3
0707 00 05	AL	64,0
	EG	188,1
	TR	93,5
	ZZ	115,2
0709 90 70	MA	42,4
	TR	132,9
	ZZ	87,7
0805 20 10	MA	73,5
	ZA	65,5
	ZZ	69,5
0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90	HR	41,7
	IL	72,8
	JM	134,1
	MA	53,5
	TR	80,2
	UY	42,7
	ZA	62,9
	ZZ	69,7
0805 50 10	TR	57,4
0805 50 10	ZZ	57,4
0808 10 80	CA	110,8
	CL	90,0
	CN	67,2
	MK	41,0
	NZ	64,9
	US	71,3
	ZA	108,1
	ZZ	79,0
0808 20 50	AR	43,9
	CN	60,4
	ZA	73,2
	ZZ	59,2