ISSN 1977-0790

doi:10.3000/19770790.L_2011.275.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 275

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 54
20. októbra 2011


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1043/2011 z 19. októbra 2011, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz kyseliny šťaveľovej s pôvodom v Indii a v Čínskej ľudovej republike

1

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1044/2011 z 19. októbra 2011, ktorým sa do Registra zaručených tradičných špecialít zapisuje názov [Kabanosy (ZTŠ)]

16

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1045/2011 z 19. októbra 2011, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh neschvaľuje účinná látka asulam a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Komisie 2008/934/ES ( 1 )

23

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1046/2011 z 19. októbra 2011, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

25

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1047/2011 z 19. októbra 2011 o vydávaní dovozných povolení na cesnak v podobdobí od 1. decembra 2011 do 29. februára 2012

27

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

2011/695/EÚ

 

*

Rozhodnutie predsedu Európskej Komisie z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vyšetrovateľa v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže ( 1 )

29

 

 

ODPORÚČANIA

 

 

2011/696/EÚ

 

*

Odporúčanie Komisie z 18. októbra 2011 o vymedzení pojmu nanomateriál ( 1 )

38

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/1


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1043/2011

z 19. októbra 2011,

ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz kyseliny šťaveľovej s pôvodom v Indii a v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 7,

po porade s poradným výborom,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Začatie

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) informovala 26. januára 2011 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu kyseliny šťaveľovej s pôvodom v Indii a v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) alebo („príslušné krajiny“) do Únie.

(2)

Antidumpingové konanie sa začalo na základe podnetu podaného 13. decembra 2010 Európskou radou pre chemický priemysel (European Chemical Industry Council, CEFIC) v mene spoločnosti Oxaquim S.A. (navrhovateľ), ktorá predstavuje väčšinový podiel, v tomto prípade viac ako 25 % celkovej výroby kyseliny šťaveľovej v Únii. Podnet obsahoval dôkaz prima facie o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z toho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie konania.

1.2.   Strany, ktorých sa konanie týka

(3)

O začatí konania Komisia oficiálne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov v Únii, vyvážajúcich výrobcov a zástupcov príslušných krajín, dovozcov, používateľov a združenia, o ktorých sa vie, že sa ich konanie týka. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú konkrétne dôvody na ich vypočutie, boli vypočuté.

(4)

V súlade s článkom 17 základného nariadenia sa vzhľadom na očividne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v príslušných krajinách v oznámení o začatí konania počíta s výberom vzorky s cieľom stanoviť dumping a ujmu. Na to, aby Komisia dokázala rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a v prípade potreby k nemu pristúpiť, boli všetci vyvážajúci výrobcovia v príslušných krajinách vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a v súlade s oznámením o začatí konania poskytli základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s príslušným výrobkom za obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010. V rámci postupu výberu vzorky poskytli odpovede štyri indické spoločnosti, pričom jedna z nich uviedla, že v Únii neuskutočnila žiadny predaj, a tri skupiny spoločností z ČĽR. Výber vzorky nebol vzhľadom na obmedzený počet spolupracujúcich spoločností alebo skupín spoločností považovaný za potrebný tak v prípade Indie, ani ČĽR, a všetky strany boli informované, že výber vzoriek sa neuskutoční.

(5)

Následne v ranom štádiu zisťovania jedna skupina spoločností z ČĽR odstúpila od ďalšej spolupráce. Okrem toho jedna indická spoločnosť odmietla Komisiu vpustiť do svojho výrobného závodu na účely overovacej návštevy. To sa považovalo za odmietnutie spolupráce podľa článku 18 ods. 1 základného nariadenia a spoločnosť bola informovaná o možných dôsledkoch, ktoré z toho vyplývajú.

(6)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR podať žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), Komisia poslala v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania formuláre žiadosti spolupracujúcim čínskym vyvážajúcim výrobcom a orgánom ČĽR. Jedna čínska skupina spoločností požiadala o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia, resp. v prípade neudelenia THZ požiadala o IZ, pričom iná skupina spoločností požiadala len o IZ.

(7)

Dotazníky boli zaslané všetkým stranám, o ktorých bolo známe, že sa ich konanie týka. Vyplnené dotazníky boli doručené od troch spoločností v Indii a od dvoch skupín spoločností v ČĽR, ako aj od navrhovateľa. Druhý výrobca v Únii nespolupracoval. Vyplnené dotazníky boli doručené od troch používateľov a ôsmich dovozcov, pričom bola vykonaná návšteva u všetkých používateľov a u štyroch dovozcov.

(8)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie, a vykonala overovanie v priestoroch týchto spoločností:

a)

Výrobcovia z Únie

Oxaquim S.A. (Španielsko);

b)

Používatelia

OMG Kokkola (Fínsko),

P.A.G. Srl (Taliansko),

tretí používateľ, ktorý požiadal, aby nebol zverejnený;

c)

Dovozcovia

Brenntag BV (Holandsko),

Brenntag Sp. z o.o. (Poľsko),

Norkem Limited (Spojené kráľovstvo),

Geratech Marketing (Belgicko);

d)

Vyvážajúci výrobcovia v Indii

Punjab Chemicals and Crop Protection Limited,

Star Oxochem Pvt. Ltd;

e)

Vyvážajúci výrobcovia v ČĽR

Shandong Fengyuan Chemicals Stock Co., Ltd; Shandong Fengyuan Uranus Advanced Material Co., Ltd a Qingdao Fengyuan Unite International Trade Co., Ltd. („skupina Shandong Fengyuan“),

Tianjin Kaiwei Chemical Co., Ltd; Shanxi Reliance Chemicals Co., Ltd a Tianjin Chengyi International Trading Co., Ltd. („skupina Shanxi Reliance“).

1.3.   Obdobie zisťovania

(9)

Zisťovanie dumpingu a ujmy sa týka obdobia od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010 (ďalej len „obdobie zisťovania“ alebo „OZ“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2007 do konca obdobia zisťovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Príslušný výrobok

(10)

Príslušným výrobkom je kyselina šťaveľová, či už v dihydrátovej (číslo CUS 0028635-1 a číslo CAS 6153-56-6) alebo bezvodej forme (číslo CUS 0021238-4 a číslo CAS 144-62-7), či už vo vodnom roztoku alebo v inej forme, v súčasnosti zaradená pod číselný znak KN ex 2917 11 00 a pochádzajúca z Indie alebo z ČĽR. Existujú dva druhy kyseliny šťaveľovej: nerafinovaná kyselina šťaveľová a rafinovaná kyselina šťaveľová. Rafinovaná kyselina šťaveľová, ktorá sa vyrába v ČĽR, avšak nie v Indii, sa vyrába purifikačným procesom z nerafinovanej kyseliny šťaveľovej, ktorého cieľom je z nej odstrániť železo, chloridy, stopy kovov a iné nečistoty.

(11)

Kyselina šťaveľová nachádza širokú škálu uplatnenia, napr. ako redukčné a bieliace činidlo, vo farmaceutickej syntéze a pri výrobe chemických látok.

2.2.   Podobný výrobok

(12)

Zisťovaním sa preukázalo, že kyselina šťaveľová vyrábaná a predávaná v Únii výrobným odvetvím Únie, kyselina šťaveľová vyrábaná a predávaná na domácom trhu v Indii a v ČĽR a kyselina šťaveľová dovážaná do Únie z Indie a ČĽR, má v zásade tie isté základné fyzikálne a chemické vlastnosti a je určená na to isté základné konečné použitie.

(13)

Tieto výrobky sa preto predbežne považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3.   DUMPING

3.1.   India

3.1.1.   Predbežná poznámka

(14)

Počas overovacej návštevy v Indii jedna spoločnosť neposkytla požadované informácie či už včas alebo v požadovanom formáte. Komisia preto nebola schopná overiť informácie uvedené vo vyplnenom antidumpingovom dotazníku. Predmetná spoločnosť bola písomne informovaná o možnosti, že nebude považovaná za spolupracujúcu stranu a že zistenia bude možné urobiť na základe dostupných skutočností. Spoločnosť vo svojej odpovedi uviedla poľahčujúce okolnosti, ktoré však neboli takej povahy, aby sa na ich základe mohlo dospieť k odlišnému záveru. Preto sa na túto spoločnosť uplatnil článok 18 a zistenia sa urobili na základe dostupných skutočností. V súlade s tým sa len jeden vyvážajúci výrobca z Indie považuje za spolupracujúceho s Komisiou v rámci súčasného zisťovania.

3.1.2.   Normálna hodnota

(15)

Podľa článku 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či je predaj podobného výrobku vyvážajúcim výrobcom na domácom trhu nezávislým zákazníkom reprezentatívny. Keďže tento predaj predstavuje viac ako 5 % objemu predaja príslušného výrobku do Únie, vyvodzuje sa, že celkový predaj podobného výrobku bol reprezentatívny.

(16)

Komisia ďalej skúmala, či by bolo možné považovať predaj vyvážajúceho výrobcu na domácom trhu za predaj vykonaný v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Toto sa vykonalo zistením podielu ziskového predaja na domácom trhu nezávislým zákazníkom na celkovom predaji podobného výrobku.

(17)

Ak ziskový predaj predstavuje aspoň 80 % celkového predaja, normálna hodnota sa vypočíta na základe celkového, teda aj neziskového predaja. Ak však na druhej strane ziskový predaj predstavuje menej ako 80 %, ale viac ako 20 % celkového predaja a ak vážený priemer celkových nákladov je vyšší ako vážená priemerná cena, normálna hodnota sa vypočíta len na základe ziskového predaja. Predaj sa považuje za ziskový vtedy, ak je jednotková cena rovnaká alebo vyššia ako výrobné náklady.

(18)

Analýza predaja na domácom trhu, ktorú vykonala Komisia, preukázala, že 41 % celkového predaja príslušného výrobku bolo ziskových a že vážený priemer celkových nákladov bol vyšší ako vážená priemerná cena. V súlade s tým sa normálna hodnota počíta len ako vážená priemerná cena ziskového predaja.

3.1.3.   Vývozná cena

(19)

Vyvážajúci výrobca v Indii vyvážal príslušný výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii. Vývozné ceny sú preto v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia stanovené na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných týmito nezávislými zákazníkmi za príslušný výrobok vyvezený do Únie.

3.1.4.   Porovnanie

(20)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu. S cieľom zabezpečiť objektívne porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sú rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien náležite zohľadnené vo forme úprav v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(21)

V súlade s tým boli vykonané úpravy, pokiaľ ide o náklady na prepravu, poistenie, manipuláciu a balenie, náklady na úver a províziu.

3.1.5.   Dumpingové rozpätie

(22)

Podľa článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie v prípade spolupracujúceho indického výrobcu stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou.

(23)

Na tomto základe je dočasné dumpingové rozpätie pre spoločnosť Punjab Chemicals and Crop Protection Limited (PCCPL), vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie pri nezaplatenom cle, vo výške 22,8 %.

(24)

Na výpočet celoštátneho dumpingového rozpätia uplatniteľného na všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Indii sa miera spolupráce stanovila porovnaním objemu vývozu do Únie, ktorý nahlásil spolupracujúci vyvážajúci výrobca, so štatistickými údajmi Eurostatu. Vzhľadom na to, že miera spolupráce zo strany Indie bola nízka, t. j. 38 %, považuje sa za vhodné, aby sa celoštátne dumpingové rozpätie uplatniteľné na všetkých ďalších vývozcov v Indii stanovilo na základe transakcie spolupracujúceho výrobcu, ktorá predstavuje najväčšiu úroveň dumpingovej transakcie.

(25)

Na základe toho sa celoštátna úroveň dumpingu dočasne stanovila na 43,6 % ceny CIF na hranici Únie pri nezaplatenom cle.

3.2.   Čínska ľudová republika

3.2.1.   Trhovo-hospodárske zaobchádzanie (THZ)/Individuálne zaobchádzanie (IZ)

(26)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota dovozu s pôvodom v ČĽR stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku v prípade tých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Tieto kritériá možno stručne a len na orientáciu uviesť v súhrnnej forme takto:

obchodné rozhodnutia sa prijímajú ako reakcia na signály trhu bez podstatných zásahov štátu a náklady odrážajú trhové hodnoty,

firmy majú jeden prehľadný súbor základných účtovných záznamov, ktoré sú nezávisle auditované v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi a ktoré sa používajú na všetky účely,

neexistujú žiadne závažné deformácie prenesené z bývalého netrhového hospodárskeho systému,

zákony o bankrote a zákony o vlastníctve majetku zabezpečujú stabilitu a právnu istotu a

prepočty výmenných kurzov sa vykonávajú na základe trhových sadzieb.

(27)

Jedna skupina spoločností v ČĽR požiadala o THZ a predložila formuláre žiadosti o THZ za tri spoločnosti, ktoré sa podieľajú na výrobe a predaji príslušného výrobku. Poskytnuté informácie boli následne overené Komisiou v priestoroch príslušných spoločností.

(28)

Zisťovanie v súvislosti s THZ preukázalo, že jedna spoločnosť nespĺňa požiadavky kritérií 1 až 3. Po prvé spoločnosť nebola schopná preukázať, že jej náklady odrážajú trhové hodnoty, a to v dôsledku podstatných finančných zásahov štátu, napr. vo forme daňových prázdnin a bezúročných pôžičiek, vplývajúcich na štruktúru nákladov spoločnosti. Po druhé zisťovanie v súvislosti s THZ preukázalo viaceré závážné nedostatky a chyby v jej účtovníctve a že nebolo auditované v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi (ďalej len „IAS“). Po tretie v súvislosti s užívacími právami spoločnosti k pozemkom boli zistené deformácie spôsobené bývalým netrhovým hospodárskym systémom. Konkrétnejšie spoločnosť získala listinu osvedčujúcu jej užívacie právo k pozemkom bez toho, aby dodržala zmluvné podmienky alebo zaplatila požadovanú úhradu v plnej výške.

(29)

Okrem toho ďalšia spoločnosť v predmetnej skupine nebola schopná preukázať, že spĺňa kritérium 2, vzhľadom na skutočnosť, že nemala nezávisle auditované účtovníctvo.

(30)

Komisia oznámila výsledky zistení v súvislosti s THZ príslušnej skupine spoločností a navrhovateľovi a dala im možnosť vyjadriť sa. Zistenia boli tiež oznámené orgánom ČĽR. Komisii neboli predložené žiadne vyjadrenia.

(31)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že dve spoločnosti v predmetnej skupine nespĺňajú kritériá THZ. V súlade s dôslednou praxou Únie skúmať, či skupina prepojených spoločností spĺňa podmienky THZ ako celok, bolo skupine ako celku zamietnuté udelenie THZ.

(32)

Ako sa uvádza v odôvodnení 6, obe spolupracujúce čínske skupiny spoločností požiadali o IZ. Keďže sa zistilo, že obidve skupiny spĺňajú všetky kritériá článku 9 ods. 5 základného nariadenia, bolo prijaté dočasné rozhodnutie o tom, že sa im udelí IZ.

3.2.2.   Analogická krajina

(33)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, sa musí stanoviť na základe domácich cien alebo vytvorenej normálnej hodnoty v analogickej krajine.

(34)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla svoj úmysel použiť na účely stanovenia normálnej hodnoty ako vhodnú analogickú krajinu Indiu a vyzvala zainteresované strany, aby sa k tomu vyjadrili. Neboli doručené žiadne pripomienky. V každom prípade Komisia považuje Indiu za vhodnú analogickú krajinu, keďže Japonsko ako jediná ďalšia vyrábajúca krajina mimo Únie má monopolný trh uzavretý hospodárskej súťaži a vyrába kyselinu šťaveľovú jedinečnou metódou neporovnateľnou s metódou používanou v ČĽR. Naproti tomu indickí výrobcovia používajú výrobnú metódu porovnateľnú s metódou v ČĽR a sú na domácom trhu vystavení hospodárskej súťaži.

3.2.3.   Normálna hodnota

(35)

Čínske spoločnosti vyrábajú a vyvážajú do Únie dva druhy kyseliny šťaveľovej: nerafinovanú kyselinu šťaveľovú a rafinovanú kyselinu šťaveľovú. Rafinovaná kyselina šťaveľová, ktorá sa nevyrába v analogickej krajine, sa vyrába purifikačným procesom z nerafinovanej kyseliny šťaveľovej, ktorého cieľom je z nej odstrániť železo, chloridy, stopy kovov a iné nečistoty. Dodatočné náklady na výrobu rafinovanej kyseliny šťaveľovej sa v porovnaní s nerafinovanou kyselinou šťaveľovou odhadujú na 12 %. V súlade s tým Komisia považovala za vhodné stanoviť normálnu hodnotu pre oba druhy kyseliny šťaveľovej.

(36)

Normálna hodnota, pokiaľ ide o nerafinovanú kyselinu šťaveľovú, bola stanovená na základe normálnej hodnoty stanovenej pre Indiu podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Normálna hodnota bola stanovená tak, ako sa uvádza v odôvodnení 18, len na základe ziskového predaja. Normálna hodnota, pokiaľ ide o rafinovanú kyselinu šťaveľovú, ktorá sa nevyrába v analogickej krajine, bola v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia vytvorená na základe výrobných nákladov na nerafinovanú kyselinu šťaveľovú v analogickej krajine. Výrobné náklady sú upravené o zvýšenie o 12 %, aby sa zohľadnili dodatočné výrobné náklady (pozri odôvodnenie 35) plus predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.

(37)

Predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk boli stanovené analogickým použitím článku 2 ods. 6 základného nariadenia pripočítaním predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku za predaj nerafinovanej kyseliny šťaveľovej na domácom trhu spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v analogickej krajine.

3.2.4.   Vývozná cena

(38)

Keďže obidvom skupinám bolo udelené IZ, vývozná cena sa stanovila na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien prvým nezávislým zákazníkom v Únii v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(39)

Obidvaja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR vyvážali kyselinu šťaveľovú do Únie prostredníctvom prepojených obchodníkov, ktorí k cene zaplatenej výrobcom pridali prirážku. Táto prirážka sa zohľadňuje pri porovnávaní vývoznej ceny so stanovenou normálnou hodnotou (pozri odôvodnenie 42).

3.2.5.   Porovnanie

(40)

Pokiaľ ide o nerafinovanú kyselinu šťaveľovú, vývozná cena na úrovni zo závodu sa porovnávala s normálnou hodnotou stanovenou pre analogickú krajinu.

(41)

Vývozná cena rafinovanej kyseliny šťaveľovej na úrovni ceny zo závodu bola porovnávaná s vytvorenou normálnou hodnotou (pozri odôvodnenie 36).

(42)

Na účely zabezpečenia objektívneho porovnania medzi normálnou hodnotou alebo vytvorenou normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa primerane zohľadnili úpravy v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Najmä sa vykonala úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) v súvislosti s províziami prijatými prepojenými obchodníkmi.

(43)

V tejto súvislosti by sa malo poznamenať, že Komisia zistila, že prepojených obchodníkov, prostredníctvom ktorých vyvážajúci výrobcovia v ČĽR vyvážali kyselinu šťaveľovú do EÚ, nie je možné považovať za oddelenia vnútorného predaja, pretože aj títo prepojení obchodníci obchodujú s kyselinou šťaveľovou a inými chemickými výrobkami pochádzajúcimi od neprepojených dodávateľov, či už na účely vývozu a/alebo predaja na domácom trhu. Preto sa prijal záver, že títo obchodníci majú podobné funkcie ako je to v prípade zástupcu pracujúceho na základe provízií. V súlade s tým sa odpočítala prirážka obchodníkov k cene, aby sa zabezpečilo objektívne porovnanie vývoznej ceny a normálnej hodnoty. Úprava sa vypočítala na základe zisku neprepojeného obchodníka v EÚ a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov príslušného čínskeho obchodníka.

(44)

Navyše vo všetkých prípadoch, o ktorých sa zistilo, že sú oprávnené, presné a podložené overenými dôkazmi, boli vykonané ďalšie úpravy týkajúce sa nepriamych daní, prepravy, poistenia, manipulácie a pomocných nákladov, nákladov na balenie a na úver.

3.2.6.   Dumpingové rozpätia

(45)

Dumpingové rozpätia sa podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia stanovili na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty každého druhu výrobku a váženej priemernej vývoznej ceny príslušného výrobku každej spoločnosti pri jeho vývoze do Únie tak, ako je uvedené v predošlom texte.

(46)

Na základe toho sú dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie pri nezaplatenom cle, takéto:

Spoločnosť

Dočasné dampingové rozpätie

Shandong Fengyuan Chemicals Stock Co., Ltd a Shandong Fengyuan Uranus Advanced Material Co., Ltd

37,7 %

Yuanping Changyuan Chemicals Co., Ltd,

14,6 %

(47)

Na výpočet celoštátneho dumpingového rozpätia uplatniteľného na všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa miera spolupráce stanovila porovnaním objemu vývozu do Únie, ktorý nahlásili spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, so štatistickými údajmi Eurostatu.

(48)

Vzhľadom na to, že miera spolupráce zo strany ČĽR bola nízka, t. j. okolo 46 %, považuje sa za vhodné, aby sa celoštátne dumpingové rozpätie uplatniteľné na všetkých ďalších vývozcov v ČĽR stanovilo na základe transakcie spolupracujúcich vývozcov, ktorá predstavuje najväčšiu úroveň dumpingu.

(49)

Na základe toho sa celoštátna úroveň dumpingu dočasne stanovila na 52,2 % ceny CIF na hranici Únie pri nezaplatenom cle.

4.   UJMA

4.1.   Výroba v Únii a výrobné odvetvie Únie

(50)

Podnet podala Európska rada pre chemický priemysel (CEFIC) v mene spoločnosti Oxaquim S.A., ďalej len „navrhovateľ“, výrobcu kyseliny šťaveľovej v Únii, ktorá predstavuje väčšinový podiel celkovej výroby v Únii počas obdobia zisťovania. Druhý výrobca z Únie, spoločnosť Clariant, nevzniesla námietky voči začatiu konania, rozhodla sa však nespolupracovať. V Únii v súčasnosti neexistuje žiadny iný výrobca príslušného výrobku. Na tomto základe predstavujú dvaja výrobcovia – Oxaquim S.A. a Clariant – výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia a predstavujú 100 % výroby v Únii. Ďalej sa budú uvádzať ako „výrobné odvetvie Únie“.

(51)

Na určenie celkovej výroby v Únii sa použili všetky dostupné informácie týkajúce sa dvoch výrobcov – Oxaquim S.A. a Clariant – vrátane informácií poskytnutých v podnete a údajov zhromaždených od navrhovateľa pred začiatkom zisťovania a po jeho začatí. Na tomto základe sa celková výroba v Únii počas posudzovaného obdobia stanovila v rozmedzí od 11 000 do 15 000 ton.

4.2.   Stanovenie relevantného trhu Únie

(52)

Zistilo sa, že jeden z výrobcov z Únie časť svojej výroby kyseliny šťaveľovej používa ako medziprodukt na výrobu šťaveľanov (tetra-oxalátu, acetoselly a draselných bioxalátov). Táto kyselina šťaveľová sa (bez faktúry) jednoducho presunula v rámci tej istej spoločnosti. Táto kyselina šťaveľová určená na vlastnú spotrebu sa nedostala na voľný trh a nebola tak vystavená priamej hospodárskej súťaži s príslušným výrobkom z dovozu. Naproti tomu sa zistilo, že výroba určená na predaj na voľnom trhu je v priamej hospodárskej súťaži s príslušným výrobkom z dovozu.

(53)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz o situácii výrobného odvetvia Únie boli získané údaje o celej činnosti týkajúcej sa kyseliny šťaveľovej, vykonala sa ich analýza a potom sa stanovilo, či bola výroba určená na použitie na vlastnú spotrebu alebo na voľný trh.

(54)

Zistilo sa, že pokiaľ ide o nasledujúce hospodárske ukazovatele týkajúce sa výrobného odvetvia Únie, analýza a hodnotenie sa musí zamerať na existujúcu situáciu na voľnom trhu: objem predaja a predajné ceny na trhu Únie, trhový podiel, rast, ziskovosť, objem vývozu, ceny, ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok.

(55)

Pokiaľ však ide o ostatné hospodárske ukazovatele, na základe zisťovania sa dospelo k záveru, že by sa mohli primerane preskúmať iba pri zohľadnení celej činnosti. Výroba (na použitie na vlastnú spotrebu i určená na voľný trh), kapacita, využitie kapacity, investície, zásoby, zamestnanosť, produktivita, mzdy a schopnosť zvýšiť kapitál totiž závisia od celej činnosti, bez ohľadu na to, či je výroba určená na použitie na vlastnú spotrebu alebo sa predáva na voľnom trhu.

4.3.   Spotreba v Únii

(56)

Vzhľadom na to, že kyselina šťaveľová je súčasťou číselného znaku KN, ktorý zahŕňa aj iné výrobky, nebolo možné na základe údajov Eurostatu stanoviť objem dovozu. V súlade s tým sa spotreba stanovila na základe údajov o objeme dovozu, ktoré poskytol navrhovateľ, krížovo skontrolovaných s overenými údajmi, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia z príslušných krajín, a celkového objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie.

(57)

Vzhľadom na malý počet dodávateľov a potrebu chrániť dôverné obchodné informácie podľa článku 19 základného nariadenia boli údaje o vývoji spotreby počas posudzovaného obdobia uvedené v indexovanej podobe.

Tabuľka 1

Spotreba v Únii

Index 2007 = 100

2007

2008

2009

OZ

Celková spotreba

100

124

61

95

(58)

V roku 2008 bol v Únii prudký nárast celkovej spotreby o 24 %, pričom nasledujúci rok nastal pokles o 50 % a počas OZ došlo opäť k jej nárastu. Celkovo spotreba na trhu EÚ klesla počas posudzovaného obdobia o 5 %.

5.   DOVOZ Z PRÍSLUŠNÝCH KRAJÍN

5.1.   Súhrnné hodnotenie vplyvu príslušného dovozu

(59)

Komisia skúmala, či by sa dovoz kyseliny šťaveľovej z ČĽR a Indie mal vyhodnotiť súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(60)

Vzhľadom na účinky dovozu s pôvodom v ČĽR a Indii zisťovanie preukázalo, že dumpingové rozpätie bolo nad prahom de minimis ako ho vymedzuje článok 9 ods. 3 základného nariadenia a objem dumpingového dovozu z každej z týchto dvoch krajín nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia.

(61)

Zisťovanie odhalilo, že podmienky hospodárskej súťaže medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a Indie na jednej strane a dumpingovým dovozom z ČĽR a Indie a podobného výrobku na strane druhej, boli podobné. Konkrétnejšie, dovážané výroky sa predávajú prostredníctvom tých istých predajných kanálov a podobným kategóriám zákazníkov, a tým súťažia medzi sebou a s kyselinou šťaveľovou vyrobenou v Únii.

(62)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predbežne usúdilo, že všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia boli splnené a dovoz z ČĽR a Indie by sa mal preskúmať súhrnne.

5.2.   Objem a trhový podiel dumpingového dovozu z príslušných krajín

(63)

Zisťovaním sa preukázalo, že dovoz kyseliny šťaveľovej z ČĽR a Indie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Dovoz z ČĽR a z Indie

Objem dovozu (tony)

2007

2008

2009

OZ

ČĽR a India

7 629

11 763

4 707

7 969

Index (2007 = 100)

100

154

62

104

Podiel na trhu

 

 

 

 

Index (2007 = 100)

100

125

101

110

Zdroj: informácie od navrhovateľa a vyplnené dotazníky.

(64)

Počas posudzovaného obdobia sa zvýšil objem dovozu z príslušných krajín o 4 %, pričom celková spotreba na trhu EÚ počas rovnakého obdobia klesla o 5 % (pozri tabuľku 1). Ako vyplýva z tabuľky 2, v období rokov 2007 a 2008 sa takisto významne zvýšil podiel na trhu o 25 % a počas posudzovaného obdobia o 10 %.

5.3.   Cena dumpingového dovozu a cenové podhodnotenie

(65)

Priemerné ceny dovozu z príslušných krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 3

Cena dovozu z ČĽR a z Indie

Dovozné ceny (EUR/tona)

2007

2008

2009

OZ

ČĽR a India

470

641

474

545

Index (2007 = 100)

100

136

101

116

(66)

Dovozné ceny sa v období rokov 2007 a 2008 zvýšili o 36 %, potom v roku 2009 klesli na úroveň aká bola približne v roku 2007. Ceny sa v OZ opäť zvýšili o takmer 15 %. Počas posudzovaného obdobia ceny vzrástli o 16 %. Treba však poznamenať, že dovozné ceny klesli v období medzi rokom 2008 a OZ o 20 %, napriek nárastu cien hlavných vstupov (zdroje uhlíka a energia) v uvedenom období.

(67)

Na účely analýzy cenového podhodnotenia sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu, t. j. bez nákladov na prepravu v Únii a po odpočítaní zliav a rabatov, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami spolupracujúcich vývozcov z ČĽR a Indie pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, t. j. po odpočítaní zliav a v prípade potreby upravenými na cenu CIF na hranici Únie náležite upravenú o náklady na colného odbavenie a náklady po dovoze.

(68)

Porovnanie preukázalo, že počas OZ príslušný dumpingový výrobok s pôvodom v ČĽR a Indii, ktorý sa predával v Únii, podhodnotil predajné ceny výrobného odvetvia Únie o 16,9 % až 34,6 %. Táto úroveň podhodnotenia bola sprevádzaná negatívnym cenovým vývojom na trhu, čo viedlo k značnému poklesu cien.

6.   HOSPODÁRSKA SITUÁCIA VÝROBNÉHO ODVETVIA ÚNIE

6.1.   Predbežné poznámky

(69)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov a ukazovateľov týkajúcich sa stavu výrobného odvetvia Únie od roku 2007 do konca OZ.

(70)

Makroekonomické ukazovatele (výroba, kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, zamestnanosť, produktivita, mzdy a rozsah dumpingových rozpätí) boli posúdené na úrovni výrobného odvetvia Únie, zatiaľ čo mikroekonomické ukazovatele (zásoby, predajné ceny, ziskovosť, peňažný tok, návratnosť investícií, schopnosť zvýšiť kapitál a investície, výrobné náklady) vychádzali z informácií vyplývajúcich z riadne overených dotazníkových odpovedí, ktoré poskytol jediný spolupracujúci výrobca z Únie.

(71)

Vzhľadom na skutočnosť, že údaje potrebné na analýzu ujmy sú odvodené hlavne od jediného zdroja, údaje týkajúce sa výrobného odvetvia Únie museli byť v indexovanej podobe, aby sa zachovala dôvernosť v zmysle článku 19 základného nariadenia.

6.2.   Údaje týkajúce sa výrobného odvetvia Únie (makroekonomické ukazovatele)

6.2.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

Tabuľka 4

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii

Index (2007 = 100)

2007

2008

2009

OZ

Celková výroba

100

101

89

106

Celková výrobná kapacita

100

100

77

77

Celkové využitie kapacity

100

101

116

138

(72)

Uvedená tabuľka obsahuje údaje o výrobe, výrobnej kapacite a využití kapacity výrobného odvetvia Únie, ako aj, za roky 2007 a 2008, údaje od jedného iného výrobcu z Únie, ktorý prestal vyrábať kyselinu šťaveľovú v roku 2008.

(73)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že výroba výrobného odvetvia Únie bola v rokoch 2007 a 2008 relatívne stabilná, pričom v roku 2009 došlo k jej prudkému poklesu. Výroba počas OZ vzrástla. Celkovo počas posudzovaného obdobia výroba vzrástla o 6 %.

(74)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie v roku 2008 prudko klesla o 23 % v dôsledku zatvorenia výrobného zariadenia jedného iného výrobcu z Únie v tom istom roku.

(75)

Spojenie týchto dvoch faktorov, t. j. nárastu objemu výroby a poklesu výrobnej kapacity v dôsledku zatvorenia výrobnej jednotky tretím výrobcom z Únie od roku 2008, viedlo počas posudzovaného obdobia k významnému zvýšeniu využitia kapacity o 38 %.

6.2.2.   Objem predaja a podiel na trhu

Tabuľka 5

Objem predaja a podiel na trhu

Index (2007 = 100)

2007

2008

2009

OZ

Celkový predaj

100

97

61

86

Podiel na trhu (v %)

100

79

99

91

(76)

Objem predaja za rok 2007 a za rok 2008 zahŕňa predaj výrobcu z Únie, ktorý v roku 2008 prestal vyrábať.

(77)

Kým spotreba v Únii klesla počas posudzovaného obdobia o 5 % (pozri odôvodnenie 58), objem predaja príslušného výrobku výrobným odvetvím Únie nezávislým zákazníkom na trhu Únie klesol počas toho istého obdobia o 14 %, čo sa prejavilo znížením podielu na trhu o 9 %.

(78)

Pri pohľade na vývoj za posudzované obdobie bol pokles objemu predaja výrobného odvetvia Únie o 14 % omnoho výraznejší ako pokles spotreby v Únii o 5 %. V dôsledku toho sa počas rovnakého obdobia výrazne znížil aj podiel výrobného odvetvia Únie na trhu o 9 %.

6.2.3.   Zamestnanosť, produktivita a mzdy

Tabuľka 6

Zamestnanosť, produktivita a mzdy

Index (2007 = 100)

2007

2008

2009

OZ

Celkový počet zamestnancov

100

119

108

96

Celková produktivita (jednotka/zamestnanec)

100

85

83

111

Mzdy za rok spolu

100

121

110

99

Priemerné mzdové náklady na pracovníka

100

119

118

104

(79)

Počet zamestnancov sa v posudzovanom období znížil o 4 %. Malo by sa poznamenať, že výroba kyseliny šťaveľovej nie je náročná na pracovnú silu.

(80)

Počas posudzovaného obdobia sa celková produktivita na zamestnanca zvýšila o 11 %, keďže výroba sa zvýšila, zatiaľ čo počet zamestnancov klesol.

(81)

Počas celého posudzovaného obdobia sa mzdy znížili o 1 %. Po počiatočnom zvýšení miezd o 21 % medzi rokmi 2007 a 2008 sa mzdy až do OZ neustále znižovali.

6.2.4.   Rozsah skutočného dumpingového rozpätia

(82)

Dumpingové rozpätia sú uvedené v oddiele o dumpingu. Všetky stanovené rozpätia sú značne nad úrovňou de minimis. Okrem toho, vzhľadom na objem a ceny dumpingového dovozu, nemožno vplyv skutočných dumpingových rozpätí považovať za zanedbateľný.

6.3.   Údaje týkajúce sa spolupracujúceho výrobcu z Únie (mikroekonomické ukazovatele)

6.3.1.   Všeobecná poznámka

(83)

Analýza mikroekonomických ukazovateľov (predajné ceny a výrobné náklady, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, návratnosť investícií, schopnosť zvýšiť kapitál a investície) sa vykonala len na úrovni navrhovateľa, keďže od druhého výrobcu z EÚ neboli získané žiadne údaje, ako sa to uvádza v odôvodnení 70.

6.3.2.   Priemerné jednotkové ceny spolupracujúceho výrobcu z Únie a výrobné náklady

Tabuľka 7

Predajné ceny

Index 2007 = 100

2007

2008

2009

OZ

Priemerná jednotková predajná cena

100

143

136

131

Zdroj: vyplnené dotazníky.

(84)

Priemerné predajné ceny zo závodu, za ktoré výrobné odvetvie Únie predáva neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 31 %.

Tabuľka 8

Výrobné náklady (VN)

Index 2007 = 100

2007

2008

2009

OZ

Priemerné VN (na tonu)

100

103

102

98

Zdroj: vyplnené dotazníky.

(85)

Zisťovanie odhalilo, že priemerné výrobné náklady spolupracujúceho výrobcu z Únie boli v priebehu rokov relatívne stabilné, a to v dôsledku neustáleho zlepšovania jeho výrobných postupov, ktoré bolo možné dosiahnuť len prostredníctvom veľkých investícií (pozri tabuľky 9 a 11).

6.3.3.   Zásoby

(86)

Príslušný výrobok nie je vzhľadom na svoju povahu uchovávaný na sklade. Príslušný výrobok rýchlo vysychá a tvrdne a preto ho výrobca vyrába len s cieľom jeho okamžitej expedície.

6.3.4.   Ziskovosť, peňažný tok, návratnosť investícií, schopnosť zvýšiť kapitál a investície

Tabuľka 9

Ziskovosť

Index 2007 = – 100

2007

2008

2009

OZ

Ziskovosť (v EÚ)

– 100

4

–2

3

Zdroj: vyplnené dotazníky.

(87)

Ziskovosť podobného výrobku sa stanovila pomocou čistého zisku z predaja podobného výrobku navrhovateľom pred zdanením vyjadrená ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(88)

Navrhovateľ po zaznamenaní ťažkých strát v roku 2007 dosiahol malý zisk v roku 2008, v roku 2009 bol však opäť stratový. Navrhovateľ dosiahol malý zisk v OZ, a to vďaka zníženiu niektorých zložiek VN, ako je možné vidieť z tabuľky 8.

Tabuľka 10

Peňažný tok

Index 2007 = – 100

2007

2008

2009

OZ

Peňažný tok

– 100

3 054

1 994

868

Zdroj: vyplnené dotazníky.

(89)

Vývoj peňažného toku, ktorý predstavuje schopnosť výrobného odvetvia samostatne financovať svoje činnosti, vo veľkej miere odráža vývoj ziskovosti. Preto bol vývoj peňažného toku v roku 2007 negatívny a napriek určitému zlepšeniu v roku 2008 došlo medzi rokom 2008 a OZ k jeho poklesu, čím sa oslabila finančná situácia spolupracujúceho výrobcu z Únie.

Tabuľka 11

Investície

Index 2007 = 100

2007

2008

2009

OZ

Celkové investície

100

111

185

277

Zdroj: vyplnené dotazníky.

(90)

Z tabuľky je vidieť, že navrhovateľ zvýšil svoje investície do príslušného produktu, dokonca aj vtedy, keď čelil nízkej ziskovosti. Investície boli hlavne do zavádzania nových výrobných nástrojov a nových výrobných postupov s cieľom zvýšiť efektívnosť. Zvýšenie investícií svedčí o tom, že výrobné odvetvie nestálo pred ťažkosťami v oblasti zvyšovania kapitálu, čím sa dokladá pokračujúca životaschopnosť tohto výrobného odvetvia.

(91)

Investície sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 177 %.

(92)

Kapitálovo náročné výrobné odvetvie zvyšovaním investícií s cieľom zlepšiť svoje výrobné procesy preukázalo svoju pretrvávajúcu schopnosť zvýšiť kapitál. Túto schopnosť však brzdí klesajúci predaj a zväčšujúce sa ťažkosti v oblasti vytvárania peňažného toku.

Tabuľka 12

Návratnosť investícií (NI)

Index 2007 = – 100

2007

2008

2009

OZ

Návratnosť investícií

– 100

13

–14

–51

Zdroj: vyplnené dotazníky.

(93)

Napriek zvýšeniu investícií nedosiahla návratnosť investícií v prípade príslušného produktu očakávanú úroveň. Aj keď v roku 2008 nastalo určité zlepšenie, návratnosť investícií zostala počas posudzovaného obdobia negatívna.

(94)

Z toho dôvodu je rast výrobného odvetvia obmedzený a jasne neúmerný v pomere k investíciám za posledné roky.

7.   ZÁVER O UJME

(95)

Zisťovanie preukázalo, že v prípade niektorých ukazovateľov ujmy je pozitívny vývoj: objem výroby sa zvýšil o 6 %, využitie kapacity o 38 %, investície o 177 %, čo spoločnosti umožnilo dosiahnuť určitý relatívny zisk (od značnej straty v roku 2007 po malý zisk v OZ). Ako však vyplýva z uvedeného, niekoľko ukazovateľov týkajúcich sa hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia výrazne zhoršilo.

(96)

Objem predaja sa po zatvorení výrobného zariadenia jedného výrobcu z Únie znížil o 14 %. Zamestnanosť sa musela znížiť o 4 % a výrobná kapacita sa znížila o 23 %. Kým spotreba klesla len o 5 %, podiel na trhu klesol o takmer 9 %. Z toho pramenila nízka ziskovosť s negatívnym vplyvom na návratnosť investícií a peňažný tok, najmä medzi rokom 2008 a OZ. Úroveň ziskovosti sa počas príslušného obdobia zlepšila, avšak v OZ zostala veľmi nízka a nie je dostatočná na zachovanie výroby v strednodobom výhľade.

(97)

Aj keď celková výroba vzrástla, výrobné odvetvie Únie stratilo značný podiel na trhu. Súčasne s tým zaznamenal dumpingový dovoz z príslušných krajín výrazné zvýšenie.

(98)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas OZ značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

8.   PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

8.1.   Úvod

(99)

Podľa článku 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia sa skúmalo, či značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobil dumpingový dovoz z príslušných krajín. Okrem toho sa skúmali aj ďalšie známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, aby sa zabezpečilo, že ujma, ktorú tieto faktory spôsobili, sa nepripíše dumpingovému dovozu.

8.2.   Vplyv dumpingového dovozu

(100)

Spotreba kyseliny šťaveľovej v Únii klesla počas posudzovaného obdobia o 5 %, zatiaľ čo dumpingový dovoz z príslušných krajín sa počas uvedeného obdobia zvýšil o viac ako o 4 %. Najvyšší nárast dumpingového dovozu, o 54 %, nastal v období rokov 2007 a 2008. V období rokov 2007 a 2008 dovoz z príslušných krajín zvýšil svoj podiel na trhu o 25 %, čo bolo počas toho istého obdobia sprevádzané poklesom podielu výrobného odvetvia Únie na trhu o 21 %.

(101)

Kým počas posudzovaného obdobia priemerné dovozné ceny vzrástli o 16 %, počas OZ dovozné ceny podhodnotili ceny spolupracujúceho výrobcu z Únie v priemere o 21,9 %, čím vyvinuli cenový tlak na výrobné odvetvie Únie a bránili spolupracujúcemu výrobcovi z Únie zvýšiť ceny na ziskovejšiu úroveň.

(102)

Treba pripomenúť, že výrobné odvetvie Únie vykázalo výrazný pokles svojho objemu predaja (– 14 %). Pokles predaja bol však oveľa výraznejší ako pokles dopytu a viedol k strate podielu na trhu o 9 %. Zároveň sa zvýšil podiel príslušných krajín na trhu o 10 %. Uvedené skutočnosti dokazujú, že podiel výrobného odvetvia Únie na trhu bol do veľkej miery prevzatý dumpingovým dovozom z príslušných krajín.

(103)

Dospelo sa preto k záveru, že pokračujúci tlak, ktorý vyvíja dumpingový dovoz za nízke ceny z príslušných krajín na trh Únie, nedovolil Únii prispôsobiť jej predajné ceny zvýšeným nákladom na suroviny a energie. Viedlo to k strate podielu na trhu a pretrvávajúcej nedostatočnej ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

(104)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predbežne dospelo k záveru, že prudké zvýšenie dumpingového dovozu z príslušných krajín za nízke ceny výrazne nepriaznivo ovplyvnilo hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

8.3.   Vplyv iných faktorov

(105)

Medzi ďalšie faktory, ktoré sa preskúmali v rámci príčinnej súvislosti, patrili vývoj dopytu na trhu Únie, ceny surovín, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, dovoz príslušného výrobku z iných krajín, použitie kyseliny šťaveľovej výrobným odvetvím na vlastnú spotrebu a hospodárska kríza.

8.3.1.   Vývoj dopytu na trhu Únie

(106)

Ako vyplýva z tabuľky 1, spotreba kyseliny šťaveľovej v Únii sa najprv zvýšila o 24 % v roku 2008, pričom nasledujúci rok došlo k poklesu o 39 % a počas OZ došlo opäť k jej nárastu. Celkovo spotreba na trhu EÚ počas posudzovaného obdobia klesla o 5 %. Počas tohto istého obdobia stratilo výrobné odvetvie Únie podiel na trhu.

(107)

Hoci zisťovanie odhalilo, že aj dovoz z príslušných krajín bol ovplyvnený poklesom dopytu na trhu Únie v roku 2009, je potrebné poznamenať, že počas posudzovaného obdobia vývozcovia z príslušných krajín dokázali zvýšiť svoj objem predaja a podiel na trhu prostredníctvom tlaku na ceny na trhu cez dumpingový dovoz.

(108)

V súlade s tým sa predbežne usúdilo, že zhoršenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie je spôsobené najmä prudkým nárastom dumpingového dovozu z príslušných krajín a cenovým podhodnotením, ktoré praktizujú vývozcovia z príslušných krajín, a nie poklesom spotreby. Aj keď pokles dopytu prispel k ujme, nič sa tým nemení na príčinnej súvislosti medzi spôsobenou značnou ujmou a zvýšením dumpingového dovozu.

8.3.2.   Ceny hlavných surovín

(109)

Tak, ako to vyplýva z tabuľky 8, priemerné výrobné náklady zostali napriek prudkému nárastu nákladov na hlavnú surovinu (cukor) relatívne stabilné. Zisťovanie naozaj preukázalo, že výrobné náklady spolupracujúceho výrobcu z Únie sa vyvíjali odlišne ako bol vývoj cien jednej z hlavných surovín používaných na výrobu kyseliny šťaveľovej. Dôsledky prudkého nárastu priemerných cien cukru o 50 % počas posudzovaného obdobia sa zmiernili investíciami zo strany spolupracujúceho výrobcu z Únie s cieľom zlepšiť svoje výrobné postupy. Celkovo tak v konečnom dôsledku výrobné náklady klesli o 12 %. Aj napriek tomu sa však, ako to vyplýva z tabuľky 7, jednotková predajná cena počas posudzovaného obdobia zvýšila o 31 %. Zistilo sa, že pokiaľ ide o vývoj cien surovín vývozcovia v príslušných krajinách podliehali tým istým hospodárskym podmienkam, keďže jednotkové dovozné ceny sa vyvíjali tak isto ako jednotkové predajné ceny spolupracujúceho výrobcu z Únie, hoci na nižšej úrovni.

(110)

Bez poškodzujúceho dumpingu by sa mohlo očakávať, že ceny sa budú pravidelne prispôsobovať tak, aby odrážali vývoj rôznych zložiek výrobných nákladov. To sa však nestalo. Spolupracujúci výrobca z Únie nebol schopný dosiahnuť solídne ziskové rozpätia potrebné pre tohto kapitálovo náročného výrobcu a jeho peňažný tok sa tiež znížil.

(111)

V súlade s tým sa preto predbežne usúdilo, že dumpingový dovoz z príslušných krajín, ktorým sa podhodnotili ceny spolupracujúceho výrobcu z Únie, stlačil ceny na trhu Únie nadol a spolupracujúcemu výrobcovi z Únie zabránil zvýšiť jeho predajné ceny s cieľom pokryť jeho náklady alebo dosiahnuť primeranú úroveň ziskovosti.

(112)

Vzhľadom na to, že ceny surovín mali vplyv aj na vývozcov v príslušných krajinách, dospelo sa k predbežnému záveru, že zvýšenie cien surovín nemohlo mať vplyv na značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia.

8.3.3.   Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie

Tabuľka 13

Objem vývozu a jednotkové ceny

Index 2007 = 100

2007

2008

2009

OZ

Vývoz (v tonách)

100

80

140

152

Priemerná vývozná cena

100

104

103

91

Zdroj: vyplnené dotazníky.

(113)

Takisto sa skúmala vývozná výkonnosť ako jeden zo známych faktorov iných ako dumpingový dovoz, ktoré mohli v rovnakom čase spôsobiť výrobnému odvetviu Únie ujmu, aby sa zabezpečilo, že možná ujma zapríčinená týmito inými faktormi nebude pripísaná dumpingovému dovozu.

(114)

Analýzou sa preukázalo, že predaj na vývoz neprepojeným stranám, ktorý zrealizoval spolupracujúci výrobca z Únie, predstavoval významnú časť ich predaja (približne 30 %). Počas posudzovaného obdobia objem vývozu spolupracujúceho výrobcu z Únie vzrástol o 52 %, pričom sa jednotková cena predaja na vývoz výrazne znížila, zatiaľ čo naproti tomu sa predajná cena spolupracujúceho výrobcu z Únie vo vnútri Únie značne zvýšila. Zisťovanie odhalilo, že vývoz zohráva dôležitú úlohu pri zachovaní vysokého využitia kapacity na pokrytie fixných nákladov a nákladov na investície do strojových zariadení. Dokonca aj keď bol predaj na vývoz realizovaný za nižšie ceny ako boli ceny na trhu Únie, tieto nízke ceny boli výsledkom hospodárskej súťaže týkajúcej sa kyseliny šťaveľovej za nízku cenu na vývozných trhoch od vývozcov z príslušných krajín. Zisťovanie preukázalo, že tento vývoz umožnil spolupracujúcemu výrobcovi z Únie zmierniť ujmu, ktorú utrpel na trhu EÚ, a teda tento vývoz nič nemení na príčinnej súvislosti zistenej medzi dumpingovým dovozom z príslušných krajín a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

8.3.4.   Dovoz z iných tretích krajín

(115)

Ak neexistuje dovoz z iných krajín ako sú príslušné krajiny, nemá tento faktor žiadny vplyv na trh EÚ.

8.3.5.   Použitie na vlastnú spotrebu

(116)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 52 a 55, použitie na vlastnú spotrebu sa obmedzuje na presuny v rámci jedného z výrobcov z Únie, kde sa v rámci spoločnosti kyselina šťaveľová spracovaním mení na šťaveľany. Zisky z predaja šťaveľanov sú značné a vlastne vďaka nim mohol predmetný výrobca pokračovať vo svojej činnosti napriek stratám v súvislosti s kyselinou šťaveľovou. Preto sa tento faktor nepodieľa na značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

8.3.6.   Hospodárska kríza

(117)

V roku 2009 sa spotreba kyseliny šťaveľovej v Únii v porovnaní s rokom 2008 v dôsledku hospodárskej krízy znížila na polovicu, čo prispelo k poklesu objemu predaja (– 40 %) a hodnoty (– 45 %) výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie však bolo schopné znížením cien v tomto období o približne 5 % získať podiel na trhu (11 %) a tým minimalizovať negatívne účinky krízy. Naozaj, výrobné odvetvie malo v roku 2009 blízko k tomu, aby sa jeho zisk a náklady rovnali.

(118)

Hoci hospodárska kríza v rokoch 2008 a 2009 mohla prispieť k neuspokojivej výkonnosti výrobného odvetvia, z celkového pohľadu ju nie je možné považovať za faktor, ktorý by niečo zmenil na príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

8.4.   Záver o príčinnej súvislosti

(119)

Z uvedenej analýzy vyplynulo, že v posudzovanom období príslušné krajiny zvýšili svoj objem predaja a podiel na trhu. Okrem toho sa zistilo, že tento dovoz sa realizoval za dumpingové ceny, ktoré boli počas OZ výrazne nižšie – takmer o 22 % – ako ceny za príslušný výrobok účtované výrobným odvetvím Únie na trhu Únie.

(120)

Tento nárast objemu dumpingového dovozu z príslušných krajín za nízke ceny a jeho podielu na trhu počas posudzovaného obdobia sa dosiahol napriek celkovému poklesu dopytu na trhu Únie. Počas toho istého obdobia bol rastúci trhový podiel dovozu sprevádzaný negatívnym vývojom trhového podielu výrobného odvetvia Únie. Ako je uvedené v predošlom texte, súčasne sa zaznamenal negatívny vývoj hlavných ukazovateľov hospodárskej a finančnej situácie výrobného odvetvia Únie.

(121)

Pokles spotreby na trhu Únie v roku 2009 negatívne ovplyvnil výkonnosť výrobného odvetvia Únie. Celkovo však tento a ďalšie faktory nebolo možné považovať za faktory, ktoré by niečo zmenili na príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

(122)

Na základe tejto analýzy, pri ktorej sa riadne odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu, sa predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z príslušných krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

9.   ZÁUJEM ÚNIE

9.1.   Predbežná poznámka

(123)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek predbežnému záveru o poškodzujúcom dumpingu existujú presvedčivé dôvody, na základe ktorých by sa mohlo dospieť k záveru, že prijatie dočasných antidumpingových opatrení v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie. Analýza záujmu Únie bola založená na vyhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov príslušného výrobku.

9.2.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(124)

Výrobné odvetvie Únie tvoria dvaja výrobcovia so závodmi v rôznych členských štátoch Únie, ktorí v rámci výroby a predaja podobného výrobku priamo zamestnávajú 30 až 50 ľudí.

(125)

Jeden z dvoch výrobcov z Únie nevzniesol námietky voči začatiu zisťovania, nepredložil však ďalšie informácie a počas zisťovania nespolupracoval.

(126)

Výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z príslušných krajín. Pripomína sa, že väčšina relevantných ukazovateľov ujmy vykazovala v posudzovanom období nepriaznivý vývoj. Vážne postihnuté boli najmä ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie, ako napríklad ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií. Usudzuje sa, že v prípade, že nebudú prijaté žiadne opatrenia, obnova v sektore kyseliny šťaveľovej nebude postačovať na ozdravenie finančnej situácie výrobného odvetvia Únie a situácia v ňom by sa mohla ďalej zhoršovať.

(127)

Očakáva sa, že uloženie opatrení obnoví účinné a spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie, čo umožní výrobnému odvetviu Únie upraviť ceny kyseliny šťaveľovej tak, aby odrážali výrobné náklady. Možno očakávať, že uloženie opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo získať späť aspoň časť podielu na trhu, ktorý stratilo v posudzovanom období, čo by malo ďalší priaznivý vplyv na jeho hospodársku situáciu a ziskovosť.

(128)

Preto sa dospelo k záveru, že uloženie dočasných antidumpingových opatrení na dovoz kyseliny šťaveľovej s pôvodom v ČĽR a Indii by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

9.3.   Záujem dovozcov

(129)

Vyplnené dotazníky prišli od ôsmich neprepojených dovozcov. Traja z týchto dovozcov dovážali len malé objemy príslušného produktu a mohli preniesť zvýšenie ceny na svojich zákazníkov. Niektorí z nich uviedli, že v prípade uloženia antidumpingových ciel by mohli zvážiť vyradenie tohto výrobku zo svojho sortimentu výrobkov.

(130)

Štvrtý dovozca uviedol, že jeho zákazníci by mohli použiť aktívny zušľachťovací styk pre všetky svoje finálne výrobky s použitím kyseliny šťaveľovej vo výrobnom postupe a tieto finálne výrobky opätovne vyviezť z EÚ. V súlade s tým by vplyv uloženia antidumpingových opatrení na tohto dovozcu nebol veľký.

(131)

Na základe uvedeného sa predbežne usúdilo, že uloženie opatrení by z celkového pohľadu nemalo mať na dovozcov veľký vplyv. Vo všeobecnosti sú ziskové rozpätia v odvetví kyseliny šťaveľovej pre dovozcov značne vysoké a dovozcovia očakávajú, že budú môcť preniesť zvýšenie ceny na svojich zákazníkov.

9.4.   Záujem používateľov

(132)

Spolupracujúci používatelia predstavovali 22 % spotreby kyseliny šťaveľovej v Únii počas OZ. Zisťovanie preukázalo, že rozlišovanie medzi používaním nerafinovanej kyseliny šťaveľovej a rafinovanej kyseliny šťaveľovej má význam pre zistenie záujmu EÚ v súvislosti s používateľmi. Spolupracujúce výrobné odvetvie Únie vyrába nerafinovanú kyselinu šťaveľovú, zatiaľ čo iný nespolupracujúci výrobca z EÚ vyrába rafinovanú kyselinu šťaveľovú, ktorá sa používa hlavne vo farmaceutickom odvetví, potravinárskom odvetví a odvetví extrakcie jemného kovového prášku.

(133)

Používatelia nerafinovanej kyseliny šťaveľovej uviedli, že uloženie opatrení by viedlo k zvýšeniu cien zo strany spolupracujúceho výrobného odvetvia Únie, ktoré je jediným dodávateľom z EÚ. Na druhej strane používatelia tiež uviedli, že úplná závislosť na dovoze zo zahraničia by nebola žiaduca.

(134)

Pre používateľov vyrábajúcich čistiace a bieliace výrobky predstavuje kyselina šťaveľová len malú časť ich vstupov a pravdepodobne by mohli preniesť zvýšenie ceny v dôsledku antidumpingových ciel na svojich zákazníkov alebo podľa možnosti zmeniť zloženie svojich výrobkov tak, aby namiesto kyseliny šťaveľovej používali náhradné výrobky.

(135)

Pre používateľov vyrábajúcich výrobky na leštenie predstavuje kyselina šťaveľová veľkú časť ich vstupných nákladov a nie je možné ju nahradiť. Vzhľadom na hospodársku súťaž s výrobcami z krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, je nepravdepodobné, že by používatelia boli schopní v plnej miere preniesť cenové zvýšenia na svojich zákazníkov. Vyvážajú však 95 % svojich výrobkov mimo EÚ a mohli by požiadať o vrátenie zaplateného cla v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku.

(136)

Pre používateľov používajúcich kyselinu šťaveľovú na iné uplatnenia, ako napr. na recykláciu kovov zo šrotu, predstavuje kyselina šťaveľová dôležitú časť celkových výrobných nákladov na finálny výrobok, pre ktorý sa kyselina šťaveľová používa. Trh s finálnym výrobkom je veľmi nestály. Kyselinu šťaveľovú nie je možné vo výrobnom postupe nahradiť. Hlavný subjekt v Únii zaoberajúci sa recykláciou šrotu v súčasnosti vykupuje všetku kyselinu šťaveľovú od výrobcov v Únii. V prípade uloženia antidumpingových ciel je výrobné odvetvie schopné rozhodnúť sa, či a v akom rozsahu zvýši ceny, aby malo z uloženia ciel prospech. Preto je vplyv uloženia opatrení na tohto používateľa nejasný. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že tento používateľ v súčasnosti dosahuje nízke zisky zo svojho predaja konečného výrobku, bude mať každé zvýšenie ceny negatívny vplyv, ak spoločnosť nebude schopná preniesť ďalej zvýšenie ceny.

(137)

Rafinovaná kyselina šťaveľová sa okrem iného používa na výrobu prášku z určitých kovov. Kyselina šťaveľová predstavuje značnú časť celkových výrobných nákladov. V tomto výrobnom postupe ju nie je možné nahradiť. V tomto odvetví však môžu byť dosahované významné zisky. Keďže v tomto odvetví sa bežne uzatvárajú ročné zmluvy, krátkodobo nebude jednoduché prenášať cenové zvýšenia. Vzhľadom na to, že najnižšia navrhovaná colná sadzba je 14,6 % a že sa dosahujú vysoké zisky, krátkodobo by bolo možné absorbovať akékoľvek cenové zvýšenie.

(138)

Jeden používateľ uviedol, že výroba rafinovanej kyseliny šťaveľovej nedokázala uspokojivo pokryť dopyt. V tejto súvislosti sa zistilo, že v Únii k pokrytiu spotreby rafinovanej kyseliny šťaveľovej chýbalo vyrobiť približne 1 000 až 2 000 ton ročne. Vzhľadom na skutočnosť, že veľká časť finálnych výrobkov, na výrobu ktorých sa vo výrobnom postupe používa rafinovaná kyselina šťaveľová, sa vyváža, používatelia mohli využiť režim aktívneho zušľachťovacieho styku, ak chceli.

9.5.   Záver o záujme Únie

(139)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že na základe dostupných informácií týkajúcich sa záujmu Únie celkovo neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu dočasných opatrení na dovoz kyseliny šťaveľovej s pôvodom z ČĽR a Indii.

10.   DOČASNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

10.1.   Úroveň odstránenia ujmy

(140)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí ďalšiu ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(141)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa vzali do úvahy zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(142)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali výrobnému odvetviu Únie umožniť pokrytie výrobných nákladov a dosiahnutie zisku pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie tohto typu v tomto sektore v primeranej miere získalo za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri neexistencii dumpingového dovozu, z predaja podobného výrobku v Únii. Usudzuje sa, že zisk, ktorý by bolo možné dosiahnuť pri neexistencii dumpingového dovozu je 8 % z obratu a že toto ziskové rozpätie by sa mohlo považovať za primerané minimum, ktoré by výrobné odvetvie Únie mohlo očakávať dosiahnuť pri neexistencii poškodzujúceho dumpingu.

(143)

Na základe toho sa pre výrobné odvetvie Únie vypočítala nepoškodzujúca cena podobného výrobku. Nepoškodzujúca cena sa získala pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia vo výške 8 % k výrobným nákladom.

(144)

Na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny jednotlivých druhov výrobkov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a Indii, riadne upravenej o dovozné náklady a clá, s nepoškodzujúcou cenou druhov výrobkov predávaných výrobným odvetvím Únie na trhu Únie počas OZ sa potom stanovilo potrebné zvýšenie cien. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percentuálny podiel priemernej dovoznej hodnoty CIF porovnávaných druhov.

10.2.   Dočasné opatrenia

(145)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia na dovoz s pôvodom v ČĽR a Indii na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, čo je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(146)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného zisťovania. Zohľadňujú preto situáciu zistenú počas tohto zisťovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“ v celej krajine) sa teda dajú uplatňovať výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v ČĽR a Indii, ktoré vyrábajú dané spoločnosti, t. j. uvedené konkrétne právnické osoby. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, sa nevzťahujú tieto sadzby a podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(147)

Každé tvrdenie, v ktorom sa žiada o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov), by sa malo bezodkladne adresovať Komisii (3) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách činností spoločnosti súvisiacich s výrobou, predajom na domácom trhu a vývozným predajom, ktoré sú spojené napríklad s príslušnou zmenou názvu alebo príslušnou zmenou výrobných a predajných subjektov. Ak je to vhodné, toto nariadenie sa zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(148)

V záujme riadneho uplatňovania antidumpingového cla by sa úroveň zostatkového cla mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas OZ nerealizovali žiadny vývoz do Únie.

(149)

Stanovené dumpingové rozpätia a rozpätia ujmy sú takéto:

Krajina

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie

%

Rozpätie ujmy

%

India

Punjab Chemicals and Crop Protection Limited (PCCPL)

22,8

40,8

všetky ostatné spoločnosti

43,6

50,7

ČĽR

Shandong Fengyuan Chemicals Stock Co., Ltd a Shandong Fengyuan Uranus Advanced Material Co., Ltd

37,7

54,5

Yuanping Changyuan Chemicals Co., Ltd

14,6

22,1

všetky ostatné spoločnosti

52,2

66,3

11.   ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

(150)

Každý vyvážajúci výrobca kyseliny šťaveľovej v ČĽR, ktorý sa doteraz neprihlásil, pretože sa domnieval, že nespĺňa kritériá THZ ani IZ, ale ktorý sa domnieva, že by sa mala stanoviť odlišná colná sadzba, sa vyzýva, aby sa prihlásil Európskej komisii do desiatich dní od uverejnenia tohto nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie  (4).

(151)

V záujme správneho administratívneho postupu treba stanoviť obdobie, počas ktorého zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v lehote určenej v oznámení o začatí konania, môžu oznámiť svoje názory písomne a požiadať o vypočutie.

(152)

Zistenia týkajúce sa uloženia antidumpingových ciel na účely tohto nariadenia sú dočasné a na účely akýchkoľvek konečných zistení sa prípadne budú musieť znova posúdiť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz kyseliny šťaveľovej, či už v dihydrátovej (číslo CUS 0028635-1 a číslo CAS 6153-56-6) alebo bezvodej forme (číslo CUS 0021238-4 a číslo CAS 144-62-7), či už vo vodnom roztoku alebo v inej forme, v súčasnosti zaradenej pod číselný znak KN ex 2917 11 00 (kód TARIC 2917110091), s pôvodom v ČĽR a Indii.

2.   Sadzba dočasného antidumpingového cla uplatniteľného na čistú franko cenu na hranici Únie pred preclením výrobku opísaného v odseku 1 a vyrábaného ďalej uvedenými spoločnosťami je takáto:

Krajina

Spoločnosť

Dočasné clo

%

Doplnkový kód TARIC

India

Punjab Chemicals and Crop Protection Limited

22,8

B230

všetky ostatné spoločnosti

43,6

B999

ČĽR

Shandong Fengyuan Chemicals Stock Co., Ltd; Shandong Fengyuan Uranus Advanced Material Co., Ltd.

37,7

B231

Yuanping Changyuan Chemicals Co., Ltd

14,6

B232

všetky ostatné spoločnosti

52,2

B999

3.   Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v Únii podlieha poskytnutiu záruky vo výške, ktorá sa rovná dočasnému clu.

4.   Ak nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 nariadenia (ES) č. 1225/2009, zainteresované strany môžu požiadať o zverejnenie základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa prijalo toto nariadenie, predložiť písomne svoje stanoviská a požiadať Komisiu o ústne vypočutie do jedného mesiaca od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2.   Podľa článku 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1225/2009 môžu príslušné strany predložiť pripomienky týkajúce sa uplatňovania tohto nariadenia do jedného mesiaca od dátumu nadobudnutia jeho účinnosti.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 tohto nariadenia sa uplatňuje počas obdobia šiestich mesiacov.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. októbra 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ L 24, 26.1.2011, s. 8.

(3)  European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate H, 1049 Brusel, Belgicko.

(4)  V takýchto prípadoch Komisia zhromaždí informácie v zmysle úvah Odvolacieho orgánu Svetovej obchodnej organizácie (Appellate Body of the World Trade Organization) vyjadrených v jeho správe o spore DS 397 (EC-Fasteners), najmä v bodoch 371-384 (pozri www.wto.org). Skutočnosť, že Komisia zhromaždí tieto informácie však nemá vplyv na to, či Európska únia vyvodí z rozhodnutia v uvedenom spore nejaké dôsledky pre toto zisťovanie, a ak áno, aké.


20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/16


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1044/2011

z 19. októbra 2011,

ktorým sa do Registra zaručených tradičných špecialít zapisuje názov [Kabanosy (ZTŠ)]

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 509/2006 z 20. marca 2006 o zaručených tradičných špecialitách z poľnohospodárskych výrobkov a potravín (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 5 tretí pododsek,

keďže:

(1)

Žiadosť Poľska prijatá 22. januára 2007 o registráciu názvu „Kabanosy“ bola na základe článku 8 ods. 2 nariadenia (ES) č. 509/2006 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Česká republika, Nemecko a Rakúsko vzniesli voči zápisu do registra námietky podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 509/2006. Tieto námietky boli na základe článku 9 ods. 3 prvého pododseku písm. a) uvedeného nariadenia uznané za oprávnené.

(3)

Listami z 26. januára 2010 Komisia vyzvala príslušné členské štáty, aby sa zapojili do príslušných konzultácií.

(4)

V rámci predpísanej lehoty sa dosiahla dohoda medzi Rakúskom a Poľskom a medzi Českou republikou a Poľskom, no dohoda medzi Nemeckom a Poľskom sa nedosiahla. Komisia teda musí v súlade s postupom uvedeným v článku 18 ods. 2 nariadenia (ES) č. 509/2006 prijať rozhodnutie.

(5)

Vyhlásenia o námietkach sa týkali nesúladu s podmienkami ustanovenými v článkoch 2 a 4 nariadenia (ES) č. 509/2006.

(6)

Pokiaľ ide o údajný nesúlad s článkom 2 nariadenia (ES) č. 509/2006 v súvislosti so špecifickým charakterom výrobku „Kabanosy“, nezistila sa žiadna zjavná chyba. Svojimi vlastnosťami, tak ako sú vymedzené v špecifikácii (vlastnosti mäsa, chuť a jedinečný tvar), sa výrobok „Kabanosy“ jasne líši od ostatných podobných výrobkov tej istej kategórie a je teda v súlade s definíciou špecifického charakteru podľa článku 2 ods. 1 písm. a) daného nariadenia. V špecifikácii sa výrobok „Kabanosy“ opisuje ako podlhovasté, tenké, suché, rovnomerne zvrásnené klobásky, ktoré sú na jednej strane stočené a prehnuté na dve časti, čo by sa malo považovať za skutočnú fyzickú vlastnosť výrobku, a teda nie za spôsob prezentácie výrobku. Zapísaniu názvu „Kabanosy“ do registra napokon nebráni ani vnútroštátna norma týkajúca sa tohto výrobku, pretože cieľom normy je vymedziť špecifický charakter výrobku, a preto sa na tento prípad vzťahuje výnimka ustanovená v článku 2 ods. 2 treťom pododseku daného nariadenia.

(7)

Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa nesúladu s podmienkami ustanovenými v článku 4 nariadenia (ES) č. 509/2006, ani v tomto smere sa nezistila žiadna zjavná chyba. Názov „Kabanosy“ sa nevzťahuje len na požiadavky všeobecnej povahy používané pre skupinu výrobkov, ani nie je zavádzajúci. Preto sa naň nevzťahuje článok 4 ods. 3 druhý pododsek daného nariadenia. Špecifický charakter nie je okrem toho určený ani miestom pôvodu výrobku alebo jeho zemepisným pôvodom. Špecifikáciou výrobku sa skôr stanovuje kritérium kvality pre stavy ošípaných, ktorá má vplyv na kvalitu konečného výrobku, a teda aj na špecifický charakter výrobku „Kabanosy“. Hlavné prvky tradičného charakteru výrobku „Kabanosy“ spočívajú v používaní tradičných surovín a tradičných metód výroby. Tieto prvky sú teda v súlade s článkom 4 ods. 1 daného nariadenia.

(8)

Pokiaľ ide o existenciu viacerých iných jazykových či ortografických variácií názvu, v súlade s článkom 6 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 509/2006 sa žiada len o zápis názvu „Kabanosy“.

(9)

Nepožiadalo sa o ochranu uvedenú v článku 13 ods. 2 daného nariadenia. Zápis do registra bez výhrady názvu však umožňuje, aby sa názov zapísaný do registra mohol naďalej používať pri označovaní výrobkov, ktoré nezodpovedajú zapísanej špecifikácii bez označenia „zaručene tradičná špecialita“, skratky „ZTŠ“, alebo príslušného loga EÚ. Akonáhle bude názov „Kabanosy“ zapísaný do registra, stále bude možné vyrábať a uvádzať na trh výrobky podobné výrobku „Kabanosy“ pod názvom „Kabanosy“, avšak bez odkazu na zápis v registri EÚ. Zápis názvu „Kabanosy“ ako zaručenej tradičnej špeciality by v žiadnom prípade nemal ohroziť práva výrobcov používať podobný alebo dokonca identický názov pre ich výrobky.

(10)

V záujme dosiahnutia korektného a tradičného používania názvu a zamedzenia reálnej hrozby zámeny by označenie „kabanosy“ malo obsahovať informácie v jazykoch krajín, kde sa výrobok uvádza na trh, z ktorých sa spotrebiteľ dozvie, že výrobok bol vyrobený podľa poľskej tradície.

(11)

Na základe uvedených skutočností sa teda názov „Kabanosy“ musí zapísať do Registra zaručených tradičných špecialít a špecifikácia výrobku by sa mala príslušne aktualizovať.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre zaručené tradičné špeciality,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Názov uvedený v prílohe I k tomuto nariadeniu sa zapisuje do Registra zaručených tradičných špecialít.

Článok 2

Konsolidovaná špecifikácia výrobku sa nachádza v prílohe II k tomuto nariadeniu.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. októbra 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 156, 9.9.2009, s. 27.


PRÍLOHA I

Výrobky uvedené v prílohe I k Zmluve o fungovaní EÚ určené na ľudskú spotrebu:

Trieda 1.2. —   Mäsové výrobky (varené, solené, údené, atď.)

POĽSKO

Kabanosy (ZTŠ)


PRÍLOHA II

ŽIADOSŤ O ZÁPIS ZARUČENEJ TRADIČNEJ ŠPECIALITY DO REGISTRA

NARIADENIE RADY (ES) č. 509/2006

„KABANOSY“

ES č.: PL-TSG-0007-0050-22.01.2007

1.   Názov a adresa skupiny žiadateľov

Názov:

Związek „Polskie Mięso“

Adresa:

ul. Chałubińskiego 8, 00-613 Warsaw (Varšava) POLSKA/POLAND

Tel.

+48 228302657

Fax

+48 228301648

E-mail:

info@polskie-mieso.pl

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Poľsko

3.   Špecifikácia výrobku

3.1.   Názov (názvy) na zápis do registra [článok 2 nariadenia (ES) č. 1216/2007]

„Kabanosy“

Označenie musí obsahovať poznámku „Vyrobené podľa poľskej tradície“ preloženú do jazyka krajiny, kde sa výrobok uvádza na trh.

3.2.   Ide o názov, ktorý

je sám osebe špecifický

Image

vyjadruje špecifický charakter poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

Názov vyjadruje špecifický charakter výrobku. Slovo „kaban“ alebo od neho odvodená zdrobnenina „kabanek“ sa v 19. stor. používalo v Poľsku a Litve na označenie extenzívne chovaných mladých kŕmnych ošípaných, ktoré sa vykrmovali hlavne zemiakmi, pričom z nich pochádzajúce mäso sa zvyčajne nazývalo „kabanina“. Slovo „kabanos“ je odvodené od názvu, ktorý sa používal na označenie týchto ošípaných.

3.3.   Vyznačte, či sa žiada výhrada názvu podľa článku 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 509/2006:

zápis do registra s výhradou názvu

Image

zápis do registra bez výhrady názvu

3.4.   Druh výrobku

Trieda 1.2–

Mäsové výrobky (varené, solené, údené atď.)

3.5.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, na ktorú sa vzťahuje názov uvedený v bode 3.1 (článok 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1216/2007)

„Kabanosy“ sú podlhovasté, tenké, suché, rovnomerne zvrásnené klobásky, ktoré sú na jednej strane stočené. Sú prehnuté na dve časti a prehyb vykazuje stopy po zavesení.

Klobásky „kabanosy“ majú zvonka tmavočervenú farbu s višňovým nádychom. V priereze je vidno tmavočervené kúsky mäsa a svetlokrémové kúsky tuku.

Povrch klobásky je na dotyk hladký a suchý a rovnomerne zvrásnený.

Klobásky „kabanosy“ sa vyznačujú výraznou chuťou pečeného, nasoleného bravčového mäsa s ľahkou príchuťou rasce, papriky a údenia.

Chemické zloženie:

obsah bielkovín – minimálne 15,0 %,

obsah vody – maximálne 60,0 %,

obsah tuku – maximálne 35,0 %,

obsah soli – maximálne 3,5 %,

obsah dusičnanov (III) a dusičnanov (V) vyjadrený ako NaNO2 – maximálne 0,0125 %.

Vyššie uvedené chemické zloženie zaručuje tradičnú kvalitu výrobku. Pomer výťažnosti hotových výrobkov k použitému množstvu surového mäsa nesmie presiahnuť 68 %.

3.6.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, na ktorú sa vzťahuje názov uvedený v bode 3.1 [článok 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1216/2007]

Zloženie

 

Mäso (100 kg surového mäsa):

bravčové mäso triedy I s obsahom tuku do 15 % – 30 kg,

bravčové mäso triedy IIA s obsahom tuku do 20 % – 40 kg,

bravčové mäso triedy IIB s obsahom tuku do 40 % – 30 kg.

 

Prísady (na 100 kg mäsa):

čierne korenie – 0,15 kg,

muškátový oriešok – 0,05 kg,

rasca – 0,07 kg,

cukor – 0,20 kg.

 

Iné:

zmes na nasolenie [zmes kuchynskej soli (NaCl) a dusitanu sodného (NaNO2)] – približne 2 kg.

Potrava ošípaných, z ktorých pochádza mäso na výrobu klobások „kabanosy“

Potrava sa vzťahuje na výkrm na mäso a masť. Cieľom je produkcia ošípaných s telesnou hmotnosťou do 120 kg a zvýšeným podielom medzisvalového tuku (viac ako 3 %).

Na výkrm sa nasadzujú pomaly rastúce plemená, pri ktorých je prostredníctvom príslušného kŕmneho režimu možné dosiahnuť požadovaný podiel medzisvalového tuku. Plemenám nasadzovaným na výkrm chýba gén RN a nositeľom génu RYR 1T je maximálne 20 % populácie.

Výkrm by sa mal realizovať v troch fázach – fáza I do približne 60 kg, fáza II do približne 90 kg a fáza III do 120 kg.

Na výkrm zvierat do 90 kg telesnej váhy sa používajú dva druhy krmivových zmesí (dávok), ktoré obsahujú:

—   ako energetické zložky: obilninový šrot – z pšenice, jačmeňa, raže, ovsa, triticale alebo kukurice. Kukuričný šrot a šrot z nahých odrôd ovsa predstavujú až 30 % krmivovej zmesi,

—   ako bielkovinové zložky: šrot z lupiny, bôbu obyčajného a hrachu, extrahovaný sójový šrot, extrahovaný šrot z repky olejky, lisované semená repky olejky, krmivové droždie alebo sušené zelené krmivo.

Krmivové zmesi (dávky) pre zvieratá od 90 do 120 kg obsahujú

—   ako energetické zložky: šrot z pšenice, jačmeňa, raže a triticale. Kukuričný šrot a šrot z nahých odrôd ovsa sa v zmesiach (dávkach) nesmú používať,

—   ako bielkovinové zložky: šrot zo strukovín (lupina, bôb obecný a hrach) extrahovaný sójový šrot, lisované semená repky olejky alebo extrahovaný šrot z repky olejky a sušené zelené krmivo.

Počas celého cyklu výkrmu však v krmivových zmesiach (dávkach) v žiadnom prípade nie je možné použiť: rastlinné oleje, krmivo živočíšneho pôvodu, napr. sušené mlieko, sušenú srvátku, rybiu múčku.

Obsah využiteľnej energie (VE) v zmesiach je počas všetkých fáz výkrmu 12 –13 MJ VE/kg zmesi. Obsah bielkovín v zmesiach by mal byť približne 16 – 18 % počas prvej fázy výkrmu, 15 – 16 % počas druhej fázy výkrmu a približne 14 % v záverečnej fáze.

Dávky na výkrm môžu pozostávať len zo zmesí jadrového krmiva ako takého, alebo zmesí jadrového krmiva a objemového krmiva, t. j. zemiakov a zeleného krmiva.

Fázy výroby klobások „kabanosy“

Fáza 1

Prípravné nakrájanie všetkých mäsových zložiek. Zabezpečenie jednotnej veľkosti všetkých kúskov mäsa (priemer približne 5 cm).

Fáza 2

Tradičné nasolenie (suchá metóda) na asi 48 hodín prostredníctvom použitia zmesi na nasolenie.

Fáza 3

Mäso triedy I sa nakrája na kúsky veľkosti asi 10 mm, mäso triedy IIA a triedy IIB na kúsky veľkosti asi 8 mm.

Fáza 4

Zmiešanie všetkých mäsových zložiek a korenín: čierneho korenia, muškátového orieška, rasce a cukru.

Fáza 5

Napĺňanie do tenkých ovčích čriev s priemerom 20 – 22 mm a stočenie na jednej strane na asi 25 cm dlhé klobásky.

Fáza 6

Zavesenie pri teplote maximálne 30 °C na dve hodiny. Predsušenie povrchu, „rozloženie“ jednotlivých zložiek vo vnútri klobásky.

Fáza 7

Sušenie povrchu a tradičné zaúdenie horúcim dymom (na asi 150 minút) a pečenie, pokiaľ teplota vo vnútri klobások nedosiahne aspoň 70 °C.

Fáza 8

„Kabanosy“ sa asi na hodinu nechajú v ďalej už nevykurovanej udiarni, následne sa nechajú vychladnúť na voľnom vzduchu, resp. sa nechajú ďalej chladiť, až pokiaľ ich teplota neklesne pod 10 °C.

Fáza 9

Sušenie pri teplote 14 – 18 °C a 80 % vlhkosti vzduch počas 3 – 5 dní, až pokiaľ sa nedosiahne požadovaná výťažnosť (maximálne 68 %).

3.7.   Špecifický charakter poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny (článok 3 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1216/2007)

Špecifický charakter klobások „kabanosy“ vyplýva z nasledujúcich pre tento výrobok typických vlastností:

jemnosti, šťavnatosti, ako aj špecifických vlastností mäsa,

výnimočnej chuti a vône,

jednotného charakteristického tvaru.

Jemnosť, šťavnatosť, ako aj špecifické vlastnosti mäsa

Bravčové mäso, ktoré pochádza z ošípaných pomaly rastúcich plemien vykŕmených na telesnú hmotnosť približne 120 kg, a ktoré vykazuje genetické vlastnosti popísané v bode 3.6, predstavuje podstatnú zložku klobások „kabanosy“, ktorá ovplyvňuje ich špecifický charakter. Dodržanie týchto požiadaviek vedie k dosiahnutiu podielu medzisvalového tuku presahujúceho 3 %, ktorý zaručuje chuťové a technologické vlastnosti mäsa, ktoré sú nevyhnutné pre výrobu klobások „kabanosy“. Použitie takýchto surovín a dodržiavanie tradičnej metódy výroby, konkrétnej v jej jednotlivých fázach: nakrájaní, nasolení a údení, zaručuje, že klobásky „kabanosy“ sú výnimočne jemné a šťavnaté. Ďalším charakteristickým znakom klobások „kabanosy“ je, že pri ich prelomení zreteľne počuť puknutie. Práve chuť a vôňa sú znakmi, ktoré klobásky „kabanosy“ odlišujú od iných klobások.

Výnimočná chuť a vôňa

Práve chuť a vôňa sú znakmi, ktoré klobásky „kabanosy“ odlišujú od iných klobások. Vznikajú vďaka tomu, že pri výrobe sa v špecifickom pomere používajú starostlivo vybrané koreniny: čierne korenie, muškátový oriešok, rasca a cukor, a takisto vďaka špeciálnemu postupu údenia, ktorý ďalej zvýrazňuje chuťové prednosti výrobku.

Jednotný charakteristický tvar

Špecifický charakter klobások „kabanosy“ je spojený najmä s ich jedinečným tvarom. „Kabanosy“ sú podlhovasté, tenké, suché, rovnomerne zvrásnené klobásky, ktoré sú na jednej strane stočené.

3.8.   Tradičný charakter poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny [článok 3 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1216/2007]

Tradičná metóda výroby a zloženie

„Kabanosy“ – tenké, zaúdené, suché bravčové klobásky v ovčích črevách – sa na území Poľska bežne jedávali už v 20. a 30 rokoch 20. storočia. Vyrábali sa v malých miestnych mäsiarstvach pod rovnakým názvom, avšak v rôznych regionálnych variantoch. Hlavný rozdiel spočíval v použitých koreninách, ale aj kvalite klobások ako takých. Kuchárske knihy a publikácie zaoberajúce sa výživou z daného obdobia, ako napr. kniha „Wyrób wędlin i innych przetworów mięsnych sposobem domowym“, ktorej autorkou je M. Karczewska a ktorá vyšla v roku 1937 vo Varšave, prispeli k rozšíreniu receptúry a zjednoteniu postupov výroby klobások „kabanosy“, a tým k posilneniu ich názvu ako značky a zlepšeniu kvality. Zvláštnou prednosťou týchto klobások bola popri ich chuti aj dlhšia trvanlivosť, ktorú bolo možné dosiahnuť vďaka konzervačným postupom, konkrétne údeniu a sušeniu.

Po roku 1945 došlo v snahe zlepšiť kvalitu výrobku k zavedeniu výrobných noriem. „Kabanosy“ boli oficiálne uvedené na trh uznesením Ministerstva pre zásobovanie, priemysel a obchod z 15. septembra 1948 (Zbierka zákonov 1948, č. 44, bod 334). Nasledovala štandardizácia technologicko-výrobného postupu podľa normy č. RN 54/MPMIM1 Mięs-56 z 30. decembra 1954) a v roku 1964 vydala Poľská centrála pre mäsový priemysel so sídlom vo Varšave jednotnú receptúru na výrobu klobások „kabanosy“ zakladajúcu sa na tradičných metódach výroby (Interné nariadenia č. 21).

Klobásky „ kabanosy“ sa tešili veľkej obľube najmä počas obdobia Poľskej ľudovej republiky (1945-89), keď ich kupovali naozaj všetci. Pri oslavách nesmeli chýbať na žiadnom slávnostne prestretom stole, ale rovnako sa hodili aj ako proviant na cesty, ako dar alebo chuťovka k vodke. Popri šunke a slanine sa ako poľská špecialita aj vyvážali.

Tradičná východisková surovina – bravčové mäso

Klobásky „kabanosy“ sa vyrábajú zo špeciálne vykrmovaných ošípaných, ktoré sa v minulosti nazývali „kabany“. Slovo „kaban“ sa objavuje aj v epose poľského národného barda Adama Mickiewicza „Pán Tadeáš“ z roku 1834. Slovo pôvodne označovalo diviaka, kŕmnu ošípanú, dokonca i koňa, avšak už v 19. stor. sa všeobecne používalo na označenie dobre vykŕmenej, statnej, mladej kŕmnej ošípanej, ako sa uvádza v 13. zväzku encyklopédie „Encyklopedyja Powszechna“ z roku 1863. Kŕmna ošípaná sa špeciálne vykrmovala, aby sa získalo jemné prvotriedne mäso s vysokým obsahom medzisvalového tuku, čo dodávalo z neho vyrobeným výrobkom ich výraznú, špecifickú chuť, jemnosť a šťavnatosť. Rozšíreným slovom bolo taktiež slovo „kabanina“ odvodené od slova „kaban“, ktoré sa podľa definície uvedenej v Slovníku poľského jazyka, ktorý vyšiel v roku 1861 vo Vilniuse, zvyčajne používalo na označenie bravčového mäsa.

Obsah medzisvalového tuku v mäse ošípaných chovaných na výrobu klobások „kabanosy“ musí byť minimálne 3 %, t. j. mäso musí byť „mramorované“, aby klobásky získali požadovanú jemnosť, šťavnatosť, ako aj svoju vynikajúcu chuť. Použitie takéhoto mäsa má rozhodujúci vplyv na kvalitu a špecifický charakter hotového výrobku a je v súlade s tradičnou metódou výroby.

3.9.   Minimálne požiadavky a postupy kontroly špecifického charakteru [článok 4 nariadenia (ES) č. 1216/2007]

Vzhľadom na špecifický charakter klobások „kabanosy“ kontrolám podlieha najmä:

1.

Kvalita surovín použitých v rámci procesu výroby (bravčové mäso, koreniny) vrátane:

technologickej vhodnosti mäsa,

druhu krmív použitých pri výkrme,

doby nasolenia,

korenín použitých počas procesu výroby klobások „kabanosy“ a pomeru, v ktorom sa používajú.

2.

Proces údenia klobások „kabanosy“

Počas kontroly je potrebné preveriť:

zachovanie teploty pri tradičnom údení horúcim dymom a teploty pri ďalšom tepelnom pôsobení,

zachovanie doby a teploty pri opakovanom údení studeným dymom,

použitie bukových hoblín pri údení studeným dymom.

3.

Kvalita hotového výrobku:

obsah bielkovín,

obsah vody,

obsah tuku,

obsah chloridu sodného,

obsah dusičnanov (III a V),

chuť a vôňa.

4.

Tvar výrobku

Frekvencia kontrol

Kontroly vo vyššie uvedených fázach výroby sa vykonajú raz za dva mesiace. Pri riadnom priebehu všetkých fáz výroby sa môže frekvencia kontrol znížiť na dve kontroly ročne.

V prípade výskytu nezrovnalostí v rámci ktorejkoľvek fázy výroby sa frekvencia kontrol v rámci danej fázy musí zvýšiť (na jednu kontrolu za dva mesiace). Kontroly v rámci ostatných fáz výroby je naďalej možné vykonávať raz za šesť mesiacov.

4.   Úrady alebo orgány overujúce dodržiavanie špecifikácie výrobku

4.1.   Meno a adresa

Meno:

Inspekcja Jakości Handlowej Artykułów Rolno – Spożywczych

Adresa:

ul. Wspólna 30 00-930 Warsaw POLSKA/POLAND

Tel.

+48 226232901

Fax

+48 226232099

E-mail:

Image

verejný

 súkromný

4.2.   Osobitné úlohy úradu alebo orgánu

Vyššie uvedený orgán nesie zodpovednosť za kontroly celej špecifikácie.


20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/23


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1045/2011

z 19. októbra 2011,

ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh neschvaľuje účinná látka asulam a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Komisie 2008/934/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (1), a najmä na jeho článok 13 ods. 2 a článok 78 ods. 2,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 80 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa má smernica Rady 91/414/EHS (2) uplatňovať na postupy a podmienky schvaľovania účinných látok, v prípade ktorých sa stanovilo, že žiadosť je úplná v súlade s článkom 16 nariadenia Komisie (ES) č. 33/2008 zo 17. januára 2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie smernice Rady 91/414/EHS, pokiaľ ide o riadne a skrátené konanie pre hodnotenie účinných látok, ktoré boli súčasťou pracovného programu uvedeného v článku 8 ods. 2 uvedenej smernice, ale neboli zaradené do prílohy I k uvedenej smernici (3). Asulam je účinná látka, v prípade ktorej sa v súlade s uvedeným nariadením stanovilo, že žiadosť je úplná.

(2)

V nariadeniach Komisie (ES) č. 451/2000 (4) a (ES) č. 1490/2002 (5) sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania druhej a tretej etapy pracovného programu uvedeného v článku 8 ods. 2 smernice 91/414/EHS a stanovujú sa zoznamy účinných látok, ktoré sa majú posúdiť s cieľom ich možného zaradenia do prílohy I k smernici 91/414/EHS. Tieto zoznamy zahŕňali asulam.

(3)

V súlade s článkom 3 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1095/2007 z 20. septembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1490/2002 stanovujúce ďalšie podrobné pravidlá na vykonanie tretej etapy pracovného programu uvedeného v článku 8 ods. 2 smernice Rady 91/414/EHS a nariadenie (ES) č. 2229/2004, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na vykonanie štvrtej etapy pracovného programu, na ktorý sa vzťahuje článok 8 ods. 2 smernice Rady 91/414/EHS (6), oznamovateľ stiahol svoje podporné stanovisko k zaradeniu uvedenej účinnej látky do prílohy I k smernici 91/414/EHS do dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1095/2007. Následne sa v súvislosti s nezaradením asulamu prijalo rozhodnutie Komisie 2008/934/ES z 5. decembra 2008 o nezaradení niektorých účinných látok do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS a odobratí povolení na prípravky na ochranu rastlín obsahujúce tieto látky (7).

(4)

Podľa článku 6 ods. 2 smernice 91/414/EHS pôvodný oznamovateľ (ďalej len „žiadateľ“) predložil novú žiadosť o uplatnenie skráteného konania, ako sa stanovuje v článkoch 14 až 19 nariadenia (ES) č. 33/2008.

(5)

Žiadosť bola predložená Spojenému kráľovstvu, ktoré bolo nariadením (ES) č. 1490/2002 určené za spravodajský členský štát. Lehota na skrátené konanie bola dodržaná. Špecifikácia účinnej látky a odporúčané spôsoby použitia sa zhodujú s tými, ktoré boli predmetom rozhodnutia 2008/934/ES. Uvedená žiadosť tiež spĺňa ostatné hmotnoprávne a procesné požiadavky uvedené v článku 15 nariadenia (ES) č. 33/2008.

(6)

Spojené kráľovstvo vyhodnotilo doplňujúce údaje predložené žiadateľom a vypracovalo doplňujúcu správu. Dňa 6. novembra 2009 so správou oboznámilo Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) a Komisiu. Úrad postúpil doplňujúcu správu na pripomienkovanie ostatným členským štátom a žiadateľovi a prijaté pripomienky zaslal Komisii. V súlade s článkom 20 ods. 1 nariadenia (ES) č. 33/2008 a na žiadosť Komisie úrad 23. septembra 2010 (8) predložil Komisii svoj záver o hodnotení rizika asulamu. Členské štáty a Komisia preskúmali návrh hodnotiacej správy, doplňujúcu správu a záver úradu v rámci Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a 14. júla 2011 ju finalizovali vo forme revíznej správy Komisie týkajúcej sa asulamu.

(7)

Počas hodnotenia tejto účinnej látky sa zistili určité obavy. Súviseli predovšetkým s nemožnosťou vykonať spoľahlivé posúdenie expozície spotrebiteľov z dôvodu nedostatku údajov o prítomnosti a toxicite metabolitu sulfanilamidu, ako aj o prítomnosti ďalších potenciálne významných metabolitov, ktoré neboli analyzované v dostupných reziduálnych skúškach a v štúdiách spracovania. Okrem toho neboli k dispozícii žiadne údaje o toxikologickom význame nečistôt v technickej špecifikácii účinnej látky. Ďalej sa zistilo vysoké riziko pre vtáky.

(8)

Komisia vyzvala žiadateľa, aby predložil svoje pripomienky k záveru úradu. Okrem toho v súlade s článkom 21 ods. 1 nariadenia (ES) č. 33/2008 Komisia vyzvala žiadateľa, aby predložil pripomienky k návrhu revíznej správy. Žiadateľ predložil svoje pripomienky, ktoré boli dôkladne preskúmané.

(9)

Napriek argumentom, ktoré predložil žiadateľ, však nebolo možné vyvrátiť obavy uvedené v odôvodnení 7. Následne sa nepreukázalo, že je možné očakávať, že prípravky na ochranu rastlín obsahujúce asulam za navrhnutých podmienok používania vo všeobecnosti spĺňajú požiadavky ustanovené v článku 5 ods. 1 písm. a) a b) smernice 91/414/EHS.

(10)

V súlade s článkom 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1107/2009 by sa preto asulam nemal schváliť.

(11)

V prípade prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich asulam, v súvislosti s ktorými členské štáty v súlade s článkom 46 nariadenia (ES) č. 1107/2009 udeľujú akékoľvek obdobie odkladu, toto obdobie uplynie najneskôr 31. decembra 2012, ako sa stanovuje v článku 3 druhom odseku rozhodnutia 2008/934/ES.

(12)

Toto rozhodnutie nemá vplyv na predloženie ďalšej žiadosti týkajúcej sa asulamu podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(13)

V záujme jednoznačnosti by sa položka týkajúca sa asulamu mala vypustiť z prílohy k rozhodnutiu 2008/934/ES.

(14)

Preto je vhodné rozhodnutie 2008/934/ES zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(15)

Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat nevydal stanovisko. Považovalo sa za potrebné prijať vykonávací akt a predseda predložil návrh vykonávacieho aktu odvolaciemu výboru na ďalšie prerokovanie. Odvolací výbor nevydal stanovisko,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Neschválenie účinnej látky

Účinná látka asulam sa neschvaľuje.

Článok 2

Prechodné opatrenia

Členské štáty zabezpečia, aby sa povolenia pre prípravky na ochranu rastlín obsahujúce asulam odobrali do 31. decembra 2011.

Článok 3

Obdobie odkladu

Akékoľvek obdobie odkladu udelené členskými štátmi v súlade s článkom 46 nariadenia (ES) č. 1107/2009 musí byť čo najkratšie a uplynie najneskôr 31. decembra 2012.

Článok 4

Zmeny a doplnenia rozhodnutia 2008/934/ES

Z prílohy k rozhodnutiu 2008/934/ES sa vypúšťa položka pre „asulam“.

Článok 5

Nadobudnutie účinnosti a dátum uplatňovania

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. októbra 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 15, 18.1.2008, s. 5.

(4)  Ú. v. ES L 55, 29.2.2000, s. 25.

(5)  Ú. v. ES L 224, 21.8.2002, s. 23.

(6)  Ú. v. EÚ L 246, 21.9.2007, s. 19.

(7)  Ú. v. EÚ L 333, 11.12.2008, s. 11.

(8)  Európsky úrad pre bezpečnosť potravín; Záver z partnerského preskúmania účinnej látky asulam z hľadiska hodnotenia rizika pesticídov. Vestník EFSA (EFSA Journal) 2010;8(12):1822. [71 s]. doi:10.2903/j.efsa.2010.1822. K dispozícii na internetovej stránke: www.efsa.europa.eu/efsajournal.htm.


20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/25


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1046/2011

z 19. októbra 2011,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 20. októbra 2011.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. októbra 2011

Za Komisiu v mene predsedu

José Manuel SILVA RODRÍGUEZ

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

EC

31,1

MA

43,8

MK

53,3

ZA

35,6

ZZ

41,0

0707 00 05

TR

142,5

ZZ

142,5

0709 90 70

EC

33,4

TR

133,8

ZZ

83,6

0805 50 10

AR

54,2

CL

60,5

TR

65,3

UY

56,8

ZA

75,9

ZZ

62,5

0806 10 10

BR

217,2

CL

71,4

MK

110,6

TR

122,0

ZA

64,2

ZZ

117,1

0808 10 80

AR

61,9

BR

62,6

CA

105,4

CL

99,9

CN

58,0

NZ

119,3

US

82,9

ZA

94,8

ZZ

85,6

0808 20 50

AR

50,6

CN

63,2

TR

129,3

ZZ

81,0


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/27


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1047/2011

z 19. októbra 2011

o vydávaní dovozných povolení na cesnak v podobdobí od 1. decembra 2011 do 29. februára 2012

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1301/2006 z 31. augusta 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá pre správu dovozných colných kvót pre poľnohospodárske produkty spravovaných prostredníctvom systému dovozných licencií (2), a najmä na jeho článok 7 ods. 2,

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 341/2007 (3) sa otvára a ustanovuje správa colných kvót a zavádza systém dovozných povolení a osvedčení o pôvode vzťahujúcich sa na cesnak a niektoré ďalšie poľnohospodárske výrobky dovezené z tretích krajín.

(2)

Množstvá, na ktoré tradiční a noví dovozcovia podali počas prvých siedmich dní v októbri 2011 žiadosti o povolenia „A“ v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 341/2007, presahujú dostupné množstvá pre produkty pochádzajúce z Číny a zo všetkých tretích krajín okrem Číny a Argentíny.

(3)

V súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1301/2006 je preto nevyhnutné ustanoviť, do akej miery je možné vyhovieť žiadostiam o povolenia „A“ poslaným Komisii najneskôr do 14. októbra 2011 podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 341/2007.

(4)

S cieľom zabezpečiť dobré riadenie postupu vydávania dovozných povolení by malo toto nariadenie nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Žiadostiam o dovozné povolenia „A“ podaným v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 341/2007 počas prvých siedmich dní v októbri 2011 a poslaným Komisii najneskôr do 14. októbra 2011 sa vyhovuje do miery percentuálneho podielu požadovaných množstiev uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. októbra 2011

Za Komisiu v mene predsedu

José Manuel SILVA RODRÍGUEZ

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 238, 1.9.2006, s. 13.

(3)  Ú. v. EÚ L 90, 30.3.2007, s. 12.


PRÍLOHA

Pôvod

Poradové číslo

Koeficient pridelenia

Argentína

Tradiční dovozcovia

09.4104

84,959795 %

Noví dovozcovia

09.4099

1,064155 %

Čína

Tradiční dovozcovia

09.4105

43,180341 %

Noví dovozcovia

09.4100

0,381865 %

Ostatné tretie krajiny

Tradiční dovozcovia

09.4106

100 %

Noví dovozcovia

09.4102

1,910605 %


ROZHODNUTIA

20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/29


ROZHODNUTIE PREDSEDU EURÓPSKEJ KOMISIE

z 13. októbra 2011

o funkcii a pôsobnosti vyšetrovateľa v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže

(Text s významom pre EHP)

(2011/695/EÚ)

PREDSEDA EURÓPSKEJ KOMISIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore,

so zreteľom na rokovací poriadok Komisie (1), a najmä na jeho článok 22,

keďže:

(1)

V rámci systému presadzovania práva v oblasti hospodárskej súťaže, ktorý bol vytvorený v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“), Komisia vyšetruje prípady a rozhoduje o nich správnym rozhodnutím, ktoré podlieha súdnemu preskúmaniu Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“).

(2)

Komisia musí viesť konania vo veci hospodárskej súťaže spravodlivo, nestranne a objektívne a musí zabezpečiť dodržiavanie procesných práv dotknutých účastníkov tak, ako je ustanovené v nariadení Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže ustanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (2), v nariadení Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) (3), nariadení Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES (4), a v nariadení Komisie (ES) č. 802/2004 zo 7. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (5), ako aj v príslušnej judikatúre Súdneho dvora. Najmä právo dotknutých účastníkov na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho rozhodnutia, ktoré má na nich nepriaznivý vplyv, je jedným zo základných práv práva Európskej únie uznaných v Charte základných práv, a najmä v jej článku 41 (6).

(3)

V záujme zabezpečenia účinného výkonu procesných práv dotknutých účastníkov, iných zúčastnených strán v zmysle článku 11 písm. b) nariadenia (ES) č. 802/2004 (ďalej len „iné zúčastnené strany“), sťažovateľov v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 (ďalej len „sťažovatelia“) a osôb iných ako sú osoby uvedené v článkoch 5 a 11 nariadenia (ES) č. 773/2004 a tretích osôb v zmysle článku 11 nariadenia Komisie (ES) č. 802/2004 (ďalej len „tretie osoby“) zúčastnených na konaní vo veci hospodárskej súťaže, by mala byť zodpovednosť za zabezpečenie dodržiavania takýchto práv zverená nezávislej osobe s praxou vo veciach hospodárskej súťaže, ktorá má potrebnú integritu na to, aby prispela k objektívnosti, transparentnosti a účinnosti týchto konaní.

(4)

Komisia vytvorila na tento účel v roku 1982 funkciu vyšetrovateľa, revidovala ju v rozhodnutí Komisie 94/810/ESUO, ES z 12. decembra 1994 o pôsobnosti vyšetrovateľov v konaniach vo veci súťaže pred Komisiou (7) a v rozhodnutí Komisie 2001/462/ES, ESUO z 23. mája 2001 o pôsobnosti vyšetrovateľov v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže (8). Teraz je potrebné objasniť a ďalej posilniť úlohu vyšetrovateľa a upraviť pôsobnosť vyšetrovateľa, so zreteľom na vývoj ku ktorému došlo v právnych predpisoch Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

(5)

Funkcia vyšetrovateľa je všeobecne vnímaná ako dôležitý príspevok ku konaniam vo veci hospodárskej súťaže pred Komisiou vzhľadom na nezávislosť a odbornosť, ktorými vyšetrovatelia prispeli k týmto konaniam. V snahe zabezpečiť pokračujúcu nezávislosť vyšetrovateľa od generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž, by mal byť tento vyšetrovateľ pričlenený na administratívne účely k členovi Komisie s osobitnou zodpovednosťou za hospodársku súťaž.

(6)

Vyšetrovateľ by mal byť menovaný v súlade s pravidlami ustanovenými v služobnom poriadku úradníkov a v podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie. V súlade s týmito pravidlami možno tiež uvažovať o uchádzačoch, ktorí nie sú úradníkmi Európskej komisie. Mala by byť zaručená transparentnosť pri menovaní, ukončení menovania a preložení vyšetrovateľa.

(7)

Komisia môže vymenovať jedného vyšetrovateľa alebo viacerých vyšetrovateľov a mala by im zabezpečiť pomocný personál. Ak vyšetrovateľ zistí pri výkone svojej funkcie konflikt záujmov, mal by sa v takomto prípade vzdať konania. Ak vyšetrovateľ nie je schopný konať, mal by jeho úlohu prevziať iný vyšetrovateľ.

(8)

Vyšetrovateľ by mal fungovať ako nezávislý arbiter, ktorý sa snaží riešiť otázky týkajúce sa účinného výkonu procesných práv dotknutých účastníkov, iných zúčastnených strán, sťažovateľov a zainteresovaných tretích strán v prípade, že sa tieto ťažkosti nedokázali vyriešiť prostredníctvom predchádzajúcich kontaktov s útvarmi Komisie zodpovednými za vedenie konaní vo veci hospodárskej súťaži, ktoré musia rešpektovať tieto procesné práva.

(9)

Pôsobnosť vyšetrovateľa v konaniach vo veci hospodárskej súťaži by sa mala upraviť tak, aby bol zaistený účinný výkon procesných práv počas konania pred Komisiou podľa článku 101 a 102 zmluvy a nariadenia (ES) č. 139/2004, najmä práva na vypočutie.

(10)

S cieľom posilniť túto úlohu by vyšetrovateľovi mala byť prisúdená funkcia ochrany účinného výkonu procesných práv podnikov a združení podnikov v kontexte vyšetrovacích právomocí Komisie podľa kapitoly V nariadenia (ES) č. 1/2003, ako aj podľa článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004, ktoré stanovujú Komisii právomoci ukladať pokuty podnikom a združeniam podnikov. Vyšetrovateľovi by mali byť počas tejto fázy vyšetrovania pridelené aj osobitné funkcie v súvislosti so žiadosťami o povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť, právo nevypovedať vo svoj neprospech, lehoty na odpoveď na rozhodnutie o žiadosti o informácie podľa článku 18 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003, ako aj v súvislosti s právom podnikov alebo združení podnikov, ktoré sú predmetom vyšetrovacieho opatrenia Komisie podľa kapitoly V nariadenia (ES) č. 1/2003, na informovanie o ich procesnom postavení konkrétne, či sú predmetom vyšetrovania, a ak áno, o predmete a účele takéhoto vyšetrovania. Pri posudzovaní žiadostí v súvislosti s právom nevypovedať vo svoj neprospech môže vyšetrovateľ zvážiť, či podniky predkladajú zjavne neodôvodnené žiadosti o ochranu jednoducho ako taktiku zdržiavania.

(11)

Vyšetrovateľ by mal byť schopný zjednodušiť vyriešenie otázky, či sa na dokument vzťahuje povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť. Ak podnik alebo združenie podnikov predkladajúcich žiadosť súhlasí, vyšetrovateľ bude smieť s týmto cieľom preskúmať dotknutý dokument a poskytnúť primerané odporúčanie s odkazom na platnú judikatúru Súdneho dvora.

(12)

Vyšetrovateľ by mal byť zodpovedný za rozhodnutie, či tretia osoba preukazuje dostatočný záujem o vypočutie. Spotrebiteľské združenia, ktoré požiadajú o vypočutie, by sa mali všeobecne považovať za podniky s dostatočným záujmom, ak sa konanie týka výrobkov a služieb využívaných konečnými spotrebiteľmi, alebo výrobkov a služieb, ktoré predstavujú priamy vstup pre takéto výrobky a služby.

(13)

Vyšetrovateľ by mal rozhodnúť, či pripustiť k ústnemu vypočutiu sťažovateľov a zainteresované tretie osoby so zreteľom na ich možný prínos k objasneniu rozhodujúcich skutočností daného prípadu.

(14)

Právo dotknutých účastníkov na vypočutie pred prijatím konečného rozhodnutia, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje ich záujmy, je zaručené prostredníctvom ich práva na písomné odpovede na predbežné stanovisko Komisie, ako sa uvádza v oznámení námietok, a ich práva predniesť svoje argumenty pri ústnom vypočutí v prípade, že o to požiadali. Aby účastníci, ktorým bolo určené oznámenie námietok, účinne vykonávali tieto práva, majú právo na prístup k vyšetrovaciemu spisu Komisie.

(15)

S cieľom zabezpečiť účinný výkon práv na obhajobu účastníkov, ktorým bolo oznámenie námietok určené, vyšetrovateľ by mal byť povinný zabezpečiť, aby sa vyriešili spory o prístup k spisu alebo o ochrane obchodného tajomstva a iných dôverných informácií medzi týmito účastníkmi a generálnym riaditeľstvom Komisie pre hospodársku súťaž. Vo výnimočných prípadoch môže vyšetrovateľ pozastaviť plynutie lehoty, v ktorej by mal adresát oznámenia námietok odpovedať na toto oznámenie, až do vyriešenia sporu o prístup k spisu, ak by adresát nedokázal odpovedať v rámci poskytnutej lehoty a poskytnutie predĺženia by v danom čase nebolo primeraným riešením.

(16)

Aby sa zabezpečil účinný výkon procesných práv a súčasne rešpektovali oprávnené záujmy dôvernosti, mal by byť vyšetrovateľ v prípade potreby schopný nariadiť osobitné opatrenie pre prístup k spisu Komisie. Vyšetrovateľ by mal mať predovšetkým právomoc rozhodnúť o obmedzenom sprístupnení časti spisu účastníkovi žiadajúcemu o prístup, napríklad obmedzením počtu alebo kategórie osôb, ktoré majú prístup, a využitia informácií, ktoré sa sprístupňujú.

(17)

Vyšetrovateľ by mal byť zodpovedný za rozhodovanie o žiadostiach o predĺženie lehoty určenej na odpoveď na oznámenie námietok, doplňujúce oznámenie námietok alebo opis skutočnosti alebo o lehotách, v rámci ktorých iné zúčastnené strany, sťažovatelia alebo zainteresované tretie osoby môžu predložiť pripomienky v prípade nezhody medzi niektorou z týchto osôb a generálnym riaditeľstvom pre hospodársku súťaž.

(18)

Vyšetrovateľ by mal presadzovať účinnosť ústneho vypočutia okrem iného tým, že prijme všetky primerané prípravné opatrenia vrátane rozoslania predbežného zoznamu účastníkov a predbežného programu v dostatočnom predstihu pred vypočutím.

(19)

Ústne vypočutie umožňuje účastníkom, ktorým Komisia adresovala oznámenie námietok a iným zúčastneným stranám ďalej vykonávať svoje právo na vypočutie a rozvíjať svoje argumenty ústne pred Komisiou, ktorá by mala byť zastúpená svojím generálnym riaditeľstvom pre hospodársku súťaž, ako aj ďalšími útvarmi, ktoré prispievajú k ďalšej príprave rozhodnutia, ktoré má Komisia prijať. Malo by poskytnúť ďalšiu príležitosť, aby sa zabezpečilo, že všetky relevantné skutočnosti - priaznivé či nepriaznivé pre dotknutých účastníkov vrátane skutkových okolností súvisiacich so závažnosťou a dobou trvania údajného porušovania - sa v čo najväčšej možnej miere vyjasnili. Ústne vypočutie by malo účastníkom takisto umožniť predložiť svoje argumenty týkajúce sa záležitostí, ktoré môžu byť dôležité pre prípadné uloženie pokút.

(20)

Na zabezpečenie účinnosti ústnych vypočutí môže vyšetrovateľ povoliť účastníkom, ktorým bolo určené oznámenie námietok, sťažovateľom, iným zúčastneným stranám pozvaným na vypočutie, útvarom Komisie a orgánom členských štátov, klásť počas vypočutia otázky. Ústne vypočutie by nemalo byť verejné, aby sa zaručilo, že všetci účastníci sa môžu slobodne vyjadriť. Preto informácie zverejnené počas ústneho vypočutia by sa nemali použiť na iné účely než na súdne, resp. správne konania vo veci uplatňovania článkov 101 a 102 zmluvy. V odôvodnených prípadoch v súvislosti s ochranou obchodného tajomstva a iných dôverných informácií by mal mať vyšetrovateľ možnosť vypočuť osoby na neverejnom zasadnutí.

(21)

Účastníci konania, ktorí ponúknu záväzky podľa článku 9 nariadenia (ES) č. 1/2003, ako aj účastníci, ktorí sú zapojení do postupov urovnania v kartelových prípadoch podľa článku 10a nariadenia (ES) č. 773/2004, by mali mať možnosť obrátiť sa na vyšetrovateľa v súvislosti s účinným výkonom svojich procesných práv.

(22)

Vyšetrovateľ má podávať správu o dodržiavaní účinného výkonu procesných práv počas konaní vo veci hospodárskej súťaže. Okrem toho a nezávisle od svojej funkcie podávať správy, by mal mať vyšetrovateľ takisto možnosť vznášať pripomienky k ďalšiemu pokračovaniu a objektívnosti konania, a tým prispieť k záruke ukončenia konaní vo veci hospodárskej súťaže na základe dôkladného posúdenia všetkých relevantných skutočností.

(23)

Pri zverejňovaní informácií o fyzických osobách má vyšetrovateľ dbať najmä na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (9).

(24)

Rozhodnutie 2001/462/ES, ESUO by sa malo zrušiť,

ROZHODOL TAKTO:

KAPITOLA 1

ÚLOHA, MENOVANIE A POVINNOSTI VYŠETROVATEĽA

Článok 1

Vyšetrovateľ

1.   Pre konania vo veci hospodárskej súťaže je menovaný jeden alebo viac vyšetrovateľov, ktorých právomoci a povinnosti sú stanovené v tomto rozhodnutí.

2.   Vyšetrovateľ chráni účinný výkon procesných práv počas celého konania pred Komisiou vo veci hospodárskej súťaže na vykonávanie článkov 101 a 102 zmluvy a podľa nariadenia (ES) č. 139/2004 (ďalej len „konania vo veci hospodárskej súťaže“).

Článok 2

Menovanie, ukončenie menovania a zastupovanie

1.   Vyšetrovateľa menuje Komisia. Menovanie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Každé prerušenie menovania vyšetrovateľa, ukončenie menovania vyšetrovateľa alebo preloženie vyšetrovateľa podlieha odôvodnenému rozhodnutiu Komisie. Takéto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Vyšetrovateľ je na administratívne účely priradený k členovi Komisie s osobitnou zodpovednosťou za hospodársku súťaž (ďalej len „príslušný člen Komisie“).

3.   Ak vyšetrovateľ nie je schopný konať, jeho úlohu vykonáva iný vyšetrovateľ. Ak žiaden vyšetrovateľ nie je schopný konať, príslušný člen Komisie v prípade potreby po konzultácii s vyšetrovateľom určí iného spôsobilého úradníka Komisie, ktorý nie je zapojený do daného prípadu, aby vykonával povinnosti vyšetrovateľa.

4.   V prípade skutočného alebo možného konfliktu záujmov sa vyšetrovateľ zdrží konania v danom prípade. Uplatní sa odsek 3.

Článok 3

Spôsob činnosti

1.   Pri výkone svojej funkcie koná vyšetrovateľ nezávisle.

2.   Pri výkone svojej funkcie vyšetrovateľ zohľadňuje potrebu účinného uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže v súlade s platnými právnymi predpismi Únie a zásadami ustanovenými Súdnym dvorom.

3.   Pri výkone svojej funkcie má vyšetrovateľ prístup k akémukoľvek spisu súvisiacemu s konaním vo veci hospodárskej súťaže pred Komisiou podľa článkov 101 a 102 zmluvy a podľa nariadenia (ES) č. 139/2004.

4.   Riaditeľ zodpovedný za vyšetrovanie prípadu na generálnom riaditeľstve pre hospodársku súťaž (ďalej len „zodpovedný riaditeľ“) neustále informuje vyšetrovateľa o vývoji postupu.

5.   Vyšetrovateľ môže predložiť príslušnému členovi Komisie pripomienky k akejkoľvek záležitosti vyplývajúcej z akéhokoľvek konania Komisie vo veci hospodárskej súťaže.

6.   Ak vyšetrovateľ predloží príslušnému členovi Komisie odôvodnené odporúčania alebo prijme rozhodnutia, ako sa predpokladá v tomto rozhodnutí, poskytne vyšetrovateľ kópie týchto dokumentov zodpovednému riaditeľovi a právnemu servisu Komisie.

7.   V súvislosti s akoukoľvek záležitosťou týkajúcou sa účinného výkonu procesných práv dotknutých účastníkov, iných zúčastnených strán v zmysle článku 11 písm. b) nariadenia (ES) č. 802/2004 (ďalej len „iné zúčastnené strany“), sťažovateľov v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 (ďalej len „sťažovateľ“) a zainteresovaných tretích osôb v zmysle článku 5 tohto rozhodnutia zúčastnených na takomto konaní sa tieto osoby najprv obrátia na generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž. Ak nedôjde k vyriešeniu danej záležitosti, môže byť postúpená na nezávislé preskúmanie vyšetrovateľovi. Žiadosti týkajúce sa opatrení, na ktoré sa vzťahuje lehota, musia byť podané včas v rámci pôvodnej lehoty.

KAPITOLA 2

VYŠETROVANIE

Článok 4

Procesné práva vo fáze vyšetrovania

1.   Vyšetrovateľ chráni účinný výkon procesných práv, ktoré vznikajú v kontexte výkonu vyšetrovacích právomocí Komisie podľa kapitoly V nariadenia (ES) č. 1/2003 a v konaniach, ktoré môžu vyústiť do udelenia pokút podľa článku 14 nariadenia (ES) č. 139/2004.

2.   Vyšetrovateľ má na základe článku 3 ods. 7 najmä tieto funkcie:

a)

Podniky alebo združenia podnikov môžu vyšetrovateľa požiadať o preskúmanie žiadosti, aby sa na dokument požadovaný Komisiou pri výkone právomocí, ktoré jej boli udelené podľa článkov 18, 20 alebo 21 nariadenia (ES) č. 1/2003, pri vyšetrovaniach podľa článku 13 nariadenia (ES) č. 139/2004 alebo v kontexte vyšetrovacích opatrení v konaní, ktoré môže mať za následok udelenie pokuty podľa článku 14 nariadenia (ES) č. 139/2004, a ktorý nebol vydaný Komisii, vzťahovala povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť v zmysle judikatúry Súdneho dvora. Vyšetrovateľ môže preskúmať vec iba vtedy, ak podnik alebo združenie podnikov predkladajúce žiadosť súhlasí s tým, že si vyšetrovateľ prezrie informácie, na ktoré sa údajne vzťahuje povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť, ako aj súvisiace dokumenty, ktoré vyšetrovateľ považuje pre svoje preskúmanie za nevyhnutné. Bez toho, aby odhalil potenciálne chránený obsah informácií, oznámi vyšetrovateľ zodpovednému riaditeľovi a podniku alebo združeniu podnikov svoje predbežné stanovisko a môže prijať primerané kroky na podporu vzájomne prijateľného riešenia. Ak sa nedospeje k žiadnemu riešeniu, môže vyšetrovateľ bez toho, aby odhalil potenciálne chránený obsah dokumentu vypracovať odôvodnené odporúčanie pre príslušného člena Komisie. Účastník predkladajúci požiadavku dostane kópiu tohto odporúčania.

b)

Ak adresát žiadosti o informácie podľa článku 18 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 odmietne odpovedať na otázku v takejto žiadosti a odvolá sa pritom na právo nevypovedať vo svoj neprospech, ktoré je stanovené judikatúrou Súdneho dvora, môže vec v primeranom čase po prijatí žiadosti postúpiť vyšetrovateľovi. Vo vhodných prípadoch a so zreteľom na potrebu vyhnúť sa zbytočným prieťahom v konaní môže vyšetrovateľ poskytnúť odôvodnené odporúčanie týkajúce sa uplatniteľnosti práva nevypovedať vo svoj neprospech a informovať zodpovedného riaditeľa o vyvodených záveroch, ktoré je potrebné zohľadniť v prípade všetkých následných rozhodnutí prijatých podľa článku 18 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1/2003. Adresát žiadosti dostane kópiu odôvodneného odporúčania.

c)

Ak sa adresát žiadosti o informácie podľa článku 18 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1/2003 domnieva, že lehota určená na odpoveď je prikrátka, môže vec postúpiť vyšetrovateľovi včas pred uplynutím pôvodne určenej lehoty. Vyšetrovateľ s prihliadnutím na dĺžku a náročnosť žiadosti o informácie a požiadavky vyšetrovania rozhodne o tom, či sa lehota predĺži.

d)

Podniky a združenia podnikov, ktoré sú predmetom vyšetrovacieho opatrenia Komisie podľa kapitoly V nariadenia (ES) č. 1/2003 majú právo byť informované o svojom procesnom postavení, a to predovšetkým o tom, či sú predmetom vyšetrovania, a ak áno, o predmete a účele takéhoto vyšetrovania. Ak sa takýto podnik alebo združenie podnikov domnieva, že nebol riadne informovaný o svojom procesnom postavení generálnym riaditeľstvom pre hospodársku súťaž, môže vec postúpiť na vyriešenie vyšetrovateľovi. Vyšetrovateľ prijme rozhodnutie, že generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž bude informovať podnik alebo združenie podnikov, ktoré podali žiadosť, o ich procesnom postavení. Toto rozhodnutie sa oznámi podniku alebo združeniu podnikov, ktoré podali žiadosť.

KAPITOLA 3

ŽIADOSTI O VYPOČUTIE

Článok 5

Zainteresované tretie osoby

1.   Žiadosti o vypočutie od iných osôb, než ktoré sú uvedené v článkoch 5 a 11 nariadenia (ES) č. 773/2004 a tretích osôb v zmysle článku 11 nariadenia (ES) č. 802/2004 (ďalej len „tretie osoby“) musia byť v súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 773/2004 a článku 16 nariadenia (ES) č. 802/2004. Žiadosti sa predkladajú v písomnej forme a preukazujú záujem žiadateľa o výsledok konania.

2.   Vyšetrovateľ po konzultácii so zodpovedným riaditeľom rozhodne, či tretie osoby majú byť vypočuté. Pri posudzovaní, či tretia osoba preukazuje dostatočný záujem, vyšetrovateľ zohľadní, či a do akej miery je žiadateľ dostatočne ovplyvnený správaním, ktoré je predmetom konania vo veci hospodárskej súťaže alebo či žiadateľ spĺňa požiadavky stanovené v článku 18 ods. 4 nariadenia (ES) č. 139/2004.

3.   Ak sa vyšetrovateľ domnieva, že žiadateľ nepreukázal dostatočný záujem o vypočutie, upovedomí ho o tom písomne. Určí sa lehota, v ktorej žiadateľ môže vyjadriť svoje stanovisko písomne. Ak žiadateľ vyjadrí svoje názory písomne v lehote určenej vyšetrovateľom a písomné vyjadrenie nevedie k odlišnému posúdeniu, toto zistenie je uvedené v odôvodnenom rozhodnutí, ktoré je oznámené žiadateľovi. Ak žiadateľ nevyjadrí svoj názor v lehote určenej vyšetrovateľom, žiadosť sa považuje za stiahnutú.

4.   Vyšetrovateľ informuje účastníkov konania vo veci hospodárskej súťaže od začatia konania podľa článku 11 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1/2003 alebo článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 139/2004 o totožnosti zainteresovaných tretích osôb, ktoré majú byť vypočuté v prípade, že takéto zverejnenie nepredstavuje pre osobu alebo podnik značnú ujmu.

Článok 6

Právo na ústne vypočutie, účasť sťažovateľov a tretích osôb na vypočutí

1.   Na žiadosť účastníkov, ktorým Komisia adresovala oznámenie námietok, alebo iných zúčastnených strán v zmysle článku 11 písm. b) nariadenia (ES) č. 802/2004, uskutoční vyšetrovateľ ústne vypočutie, aby takíto účastníci mohli ďalej rozviesť svoje písomné vyjadrenia.

2.   Vyšetrovateľ môže v prípade potreby a po konzultácii so zodpovedným riaditeľom rozhodnúť, že poskytne sťažovateľom a zainteresovaným tretím osobám v zmysle článku 5 možnosť vyjadriť svoje názory na ústnom vypočutí účastníkov, ku ktorému bolo vydané oznámenie námietok, ak o to požiadali vo svojich písomných vyjadreniach. Vyšetrovateľ môže k účasti na ústnom vypočutí prizvať ako pozorovateľov aj zástupcov z orgánov pre hospodársku súťaž z tretích krajín v súlade s dohodami uzavretými medzi Úniou a tretími krajinami.

KAPITOLA 4

PRÍSTUP K SPISU, DÔVERNOSŤ A OBCHODNÉ TAJOMSTVÁ

Článok 7

Prístup k spisu a prístup k dokumentom a informáciám

1.   Ak účastník, ktorý využil svoje právo na prístupu k spisu, má dôvod domnievať sa, že Komisia vlastní dokumenty, ktoré mu neboli sprístupnené, a že tieto dokumenty sú nevyhnutné pre riadny výkon práva na vypočutie, môže vyšetrovateľovi predložiť odôvodnenú žiadosť o prístup k týmto dokumentom s výhradou článku 3 ods. 7.

2.   S výhradou článku 3 ods. 7 môžu iné zúčastnené strany, žiadatelia a zainteresované tretie osoby v zmysle článku 5 podať odôvodnenú žiadosť vyšetrovateľovi za týchto okolností:

a)

iné zúčastnené strany, ktoré majú dôvod domnievať sa, že neboli informované o námietkach určených oznamujúcim stranám v súlade s článkom 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 802/2004;

b)

sťažovateľ, ktorého Komisia informovala o svojom úmysle zamietnuť sťažnosť podľa článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 773/2004 a ktorý má dôvod domnievať sa, že Komisia vlastní dokumenty, ktoré mu neboli sprístupnené a že tieto dokumenty sú nevyhnutné pre riadny výkon jeho práv v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia (ES) č. 773/2004;

c)

sťažovateľ, ktorý sa domnieva, že nedostal kópiu znenia oznámenia námietok, ktoré nemá dôverný charakter, v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 773/2004 alebo že znenie oznámenia námietok, ktoré nemá dôverný charakter, nebolo vypracované tak, aby umožňovalo účinný výkon jeho práv s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje konanie o urovnaní;

d)

zainteresovaná tretia osoba v zmysle článku 5 tohto rozhodnutia, ktorá má dôvod domnievať sa, že nebola informovaná o povahe a predmete postupu v súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 773/2004 a článkom 16 ods. 1 nariadenia (ES) č. 802/2004. To isté platí pre sťažovateľa, ktorý má dôvod domnievať sa, že nebol informovaný o povahe a predmete postupu v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 773/2004, v prípade, na ktorý sa uplatňuje konanie o urovnaní.

3.   Vyšetrovateľ prijme odôvodnené rozhodnutie o žiadosti, ktorá mu bola adresovaná, podľa odsekov 1 alebo 2 a oznámi toto rozhodnutie osobe, ktorá podala žiadosť, a akýmkoľvek iným osobám dotknutým týmto postupom.

Článok 8

Obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie

1.   V prípade, že Komisia má v úmysle zverejniť informácie, ktoré môžu predstavovať obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie akéhokoľvek podniku alebo osoby, títo sú písomne informovaní o takomto úmysle a jeho dôvodoch generálnym riaditeľstvom pre hospodársku súťaž. Určí sa lehota, v ktorej daný podnik alebo osoba môžu predložiť akékoľvek písomné pripomienky.

2.   V prípade, že daný podnik alebo osoba nesúhlasí so zverejnením informácií, môže vec postúpiť vyšetrovateľovi. Ak sa vyšetrovateľ domnieva, že informácie môžu byť zverejnené, pretože nepredstavujú obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie alebo preto, že existuje prevládajúci záujem na ich zverejnení, uvedie sa toto zistenie v odôvodnenom rozhodnutí, ktoré sa oznámi dotknutému podniku alebo osobe. V rozhodnutí sa uvedie termín, po ktorom sa príslušné informácie zverejnia. Tento termín nesmie byť stanovený skôr ako jeden týždeň odo dňa oznámenia.

3.   Odseky 1 a 2 sa primerane uplatňujú na zverejnenie informácií formou uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

4.   V záujme vyváženia účinného výkonu práv účastníka na obhajobu s oprávnenými záujmami dôvernosti, môže vyšetrovateľ prípadne rozhodnúť, že časti spisu, ktoré sú nevyhnutné pre výkon práv účastníka na obhajobu, budú účastníkovi žiadajúcemu prístup sprístupnené obmedzeným spôsobom, podrobnosti ktorého určí vyšetrovateľ.

KAPITOLA 5

PREDĹŽENIE LEHÔT

Článok 9

Žiadosti o predĺženie lehôt

1.   Ak sa adresát oznámenia námietok domnieva, že lehota určená pre jeho odpoveď na oznámenie námietok, je prikrátka, môže sa usilovať o predĺženie tejto lehoty prostredníctvom odôvodnenej žiadosti adresovanej zodpovednému riaditeľovi. Takáto žiadosť musí byť podaná včas pred uplynutím pôvodnej lehoty v konaniach podľa článkov 101 and 102 zmluvy a najmenej päť pracovných dní pred uplynutím pôvodnej lehoty v konaniach podľa nariadenia (ES) č. 139/2004. Ak takejto požiadavke nie je vyhovené alebo adresát oznámenia námietok, ktorý podal žiadosť, nesúhlasí s dobou poskytnutého predĺženia, môže vec postúpiť na preskúmanie vyšetrovateľovi pred uplynutím pôvodnej lehoty. Po vypočutí zodpovedného riaditeľa rozhodne vyšetrovateľ o tom, či je adresátovi oznámenia námietok potrebné predĺžiť lehotu, aby sa umožnil výkon jeho práva na účinné vypočutie, pričom vezme do úvahy aj potrebu zabrániť zbytočným prieťahom v konaní. V konaniach podľa článkov 101 a 102 zmluvy zohľadní vyšetrovateľ okrem iného tieto prvky:

a)

rozsah a náročnosť spisu;

b)

či mal adresát oznámenia námietok, ktorý podal žiadosť, prístup k informáciám vopred;

c)

akékoľvek iné objektívne prekážky, s ktorými by sa mohol adresát oznámenia námietok, ktorý podal žiadosť, stretnúť pri poskytnutí svojich pripomienok.

Na účely hodnotenia podľa písmena a) prvého pododseku možno zohľadniť počet porušení, údajnú dobu trvania porušenia (porušení), rozsah a počet dokumentov, resp. rozsah a náročnosť odborných štúdií.

2.   Ak sa iné zúčastnené strany, sťažovateľ alebo zainteresovaná tretia osoba v zmysle článku 5 domnievajú, že lehota na oznámenie názorov je prikrátka, môžu sa usilovať o predĺženie tejto lehoty prostredníctvom odôvodnenej žiadosti adresovanej zodpovednému riaditeľovi, a to včas pred uplynutím pôvodnej lehoty. Ak sa takejto požiadavke nevyhovie alebo iná zúčastnená strana, sťažovateľ alebo dotknutá tretia osoba nesúhlasí s týmto rozhodnutím, môže vec postúpiť na preskúmanie vyšetrovateľovi. Po vypočutí zodpovedného riaditeľa vyšetrovateľ rozhodne, či sa lehota predĺži.

KAPITOLA 6

ÚSTNE VYPOČUTIE

Článok 10

Organizácia a funkcia

1.   Vyšetrovateľ organizuje a vedie vypočutia upravené v ustanoveniach vykonávajúcich články 101 a 102 zmluvy a v nariadení Rady (ES) č. 139/2004.

2.   Ústne vypočutie vedie vyšetrovateľ úplne nezávisle.

3.   Vyšetrovateľ zabezpečuje riadny výkon vypočutia a prispieva k objektívnosti samotného vypočutia a akéhokoľvek následne prijatého rozhodnutia.

4.   Vyšetrovateľ zabezpečí, aby ústne vypočutie poskytlo adresátom oznámenia námietok, iným zúčastneným stranám, ako aj sťažovateľom a zainteresovaným tretím osobám v zmysle článku 5, ktoré boli pripustené k ústnemu vypočutiu, dostatok príležitostí na rozvedenie svojich názorov na predbežné zistenia Komisie.

Článok 11

Príprava ústneho vypočutia

1.   Vyšetrovateľ je zodpovedný za prípravu ústneho vypočutia a na tento účel prijíma všetky primerané opatrenia. Aby zaručil riadnu prípravu ústneho vypočutia, môže vyšetrovateľ po konzultácii so zodpovedným riaditeľom v predstihu poskytnúť osobám pozvaným na vypočutie zoznam otázok, ku ktorým majú možnosť vyjadriť svoje pripomienky. Vyšetrovateľ môže takisto naznačiť osobám pozvaným na vypočutie ústredné oblasti diskusie, najmä so zreteľom na skutočnosti a otázky, ktoré chcú vzniesť adresáti oznámenia námietok, ktorí požiadali o ústne vypočutie.

2.   Na tento účel a v záujme prípravy na samotné vypočutie môže vyšetrovateľ po konzultácii so zodpovedným riaditeľom uskutočniť zasadnutie s osobami pozvanými na vypočutie a v prípade potreby s útvarmi Komisie.

3.   Vyšetrovateľ môže takisto vopred požiadať o písomné oznámenie hlavného obsahu zamýšľaných vyhlásení osôb pozvaných na vypočutie.

4.   Vyšetrovateľ môže určiť lehotu všetkým osobám pozvaným na ústne vypočutie na predloženie zoznamu účastníkov, ktorí sa zúčastnia v ich mene. Vyšetrovateľ sprístupní tento zoznam všetkým osobám prizvaným na ústne vypočutie v dostatočnom predstihu pred termínom vypočutia.

Článok 12

Načasovanie a uskutočnenie

1.   Vyšetrovateľ určí po konzultácii so zodpovedným riaditeľom dátum, dobu trvania a miesto vypočutia. Ak sa požaduje odklad, vyšetrovateľ rozhodne, či ho povolí, alebo nie.

2.   Vyšetrovateľ rozhodne, či počas vypočutia budú pripustené nové dokumenty a ktoré osoby majú byť v mene účastníka vypočuté.

3.   Vyšetrovateľ môže povoliť účastníkom, ktorým bolo určené oznámenie námietok, sťažovateľom, ostatným osobám pozvaným na vypočutie, útvarom Komisie a orgánom členských štátov, klásť počas vypočutia otázky. V prípade, že výnimočne zostane určitá otázka počas ústneho vypočutia úplne alebo čiastočne nezodpovedaná, môže vyšetrovateľ povoliť jej zodpovedanie prostredníctvom písomnej odpovede v stanovenej lehote. Takáto písomná odpoveď sa doručí všetkým účastníkom ústneho vypočutia, ak vyšetrovateľ v záujme ochrany práv na obhajobu adresáta oznámenia námietok, alebo obchodných tajomstiev, alebo iných dôverných informácií akejkoľvek osoby nerozhodne inak.

4.   Ak to vyžaduje potreba zaručiť právo na vypočutie, môže vyšetrovateľ po konzultácii so zodpovedným riaditeľom poskytnúť dotknutým stranám, sťažovateľom alebo zainteresovaným tretím osobám v zmysle článku 5 príležitosť predložiť po ústnom vypočutí ďalšie písomné pripomienky. Vyšetrovateľ určí dátum, dokedy možno takéto vyjadrenie predložiť. Komisia nie je povinná zohľadniť písomné pripomienky, ktoré jej boli doručené po tomto termíne.

Článok 13

Ochrana obchodných tajomstiev a dôvernosti pri ústnom vypočutí

Za bežných okolností je každá osoba vypočutá v prítomnosti všetkých ostatných osôb prizvaných na ústne vypočutie. Vyšetrovateľ však môže rozhodnúť, že osoby vypočuje samostatne na neverejnom zasadnutí vzhľadom na ich oprávnený záujem o ochranu ich obchodných tajomstiev a iných dôverných informácií.

KAPITOLA 7

PRIEBEŽNÁ SPRÁVA A PRÁVO VZNIESŤ PRIPOMIENKY

Článok 14

Priebežná správa a pripomienky

1.   Vyšetrovateľ predloží príslušnému členovi Komisie priebežnú správu o vypočutí a o svojich záveroch v súvislosti s dodržiavaním účinného výkonu procesných práv. Pripomienky v tejto správe sa týkajú procesných otázok vrátane:

a)

zverejnenia dokumentov a prístupu k spisu;

b)

lehôt na odpoveď na oznámenie námietok;

c)

dodržiavania práva na vypočutie;

d)

riadneho vedenia ústneho vypočutia.

Kópia správy sa poskytne generálnemu riaditeľovi pre hospodársku súťaž, zodpovednému riaditeľovi a ďalším príslušným útvarom Komisie.

2.   Okrem správy uvedenej v odseku 1 a nezávisle od nej môže vyšetrovateľ predložiť pripomienky k ďalšiemu pokroku a nestrannosti konania. Pritom sa vyšetrovateľ usiluje zabezpečiť najmä to, aby sa pri príprave návrhu rozhodnutia Komisie riadne zohľadnili všetky relevantné skutočnosti, priaznivé či nepriaznivé pre dotknutých účastníkov vrátane skutkových okolností súvisiacich so závažnosťou a dobou trvania akéhokoľvek porušovania. Tieto pripomienky sa môžu okrem iného týkať potreby ďalších informácie, stiahnutia niektorých námietok, formulácie ďalších námietok alebo návrhov na ďalšie vyšetrovacie opatrenia podľa kapitoly V nariadenia (ES) č. 1/2003.

Generálny riaditeľ pre hospodársku súťaž, zodpovedný riaditeľ a právny servis sú o týchto pripomienkach informovaní.

KAPITOLA 8

ZÁVÄZKY A UROVNANIA

Článok 15

Záväzky a urovnania

1.   Účastníci konania, ktorí ponúkajú záväzky s cieľom odstrániť obavy vyjadrené Komisiou v jej predbežnom posúdení podľa článku 9 nariadenia (ES) č. 1/2003 sa môžu obrátiť na vyšetrovateľa v záujme zabezpečenia účinného výkonu svojich procesných práv v ktorejkoľvek fáze postupu podľa článku 9.

2.   Účastníci konania v prípadoch kartelov, ktorí sa zúčastňujú diskusií o urovnaní podľa článku 10a nariadenia (ES) č. 773/2004, sa môžu obrátiť na vyšetrovateľa kedykoľvek počas konania o urovnaní, aby zaručili účinný výkon svojich procesných práv.

KAPITOLA 9

ZÁVEREČNÁ SPRÁVA

Článok 16

Obsah a odovzdanie pred prijatím rozhodnutia

1.   Vyšetrovateľ na základe návrhu rozhodnutia, ktoré má byť predložené poradnému výboru v danej veci, pripraví v písomnej podobe záverečnú správu o dodržiavaní účinného výkonu procesných práv počas celého konania, ako sa uvádza v článku 14 ods. 1. V tejto správe sa takisto posúdi, či sa návrh rozhodnutia zaoberá iba námietkami, v súvislosti s ktorými dostali účastníci príležitosť vyjadriť svoje názory.

2.   Záverečná správa sa predloží príslušnému členovi Komisie, generálnemu riaditeľovi pre hospodársku súťaž, zodpovednému riaditeľovi a ďalším príslušným útvarom Komisie. Oznámi sa príslušným úradom členských štátov a v súlade s ustanoveniami o spolupráci stanovenými v Protokole 23 a Protokole 24 Dohody o EHP aj Dozornému úradu EZVO.

Článok 17

Predloženie Komisii a uverejnenie

1.   Záverečná správa vyšetrovateľa sa predkladá Komisii spolu s predloženým návrhom rozhodnutia s cieľom zabezpečiť, že pri prijímaní rozhodnutí v individuálnom prípade je Komisia úplne informovaná o všetkých relevantných skutočnostiach týkajúcich sa priebehu postupu a že počas celého konania sa rešpektoval účinný výkon procesných práv.

2.   Vyšetrovateľ môže upraviť záverečnú správu na základe akejkoľvek zmeny a doplnenia návrhu rozhodnutia pred jeho prijatím Komisiou.

3.   Komisia oznámi adresátom rozhodnutia záverečnú správu vyšetrovateľa spolu s rozhodnutím. Záverečnú správu vyšetrovateľa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie spolu s rozhodnutím, pričom zohľadní oprávnené záujmy podnikov súvisiace s ochranou ich obchodného tajomstva.

KAPITOLA 10

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 18

Zrušujúce a prechodné ustanovenia

1.   Rozhodnutie 2001/462/ES, ESUO sa zrušuje.

2.   Procesné kroky, ktoré sa už realizovali podľa rozhodnutia 2001/462/ES, ESUO, zostávajú naďalej v platnosti. V súvislosti s vyšetrovacími opatreniami, ktoré sa prijali pred nadobudnutím účinnosti tohto rozhodnutia, môže vyšetrovateľ odmietnuť využiť svoje právomoci v súlade s článkom 4.

V prípade, že sa začatie konania podľa článku 11 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1/2003 alebo článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 139/2004 uskutočnilo pred nadobudnutím účinnosti tohto rozhodnutia, nevzťahuje sa na vyšetrovaciu fázu priebežná správa podľa článku 14 tohto rozhodnutia a záverečná správa podľa článku 16, pokiaľ vyšetrovateľ nerozhodne inak.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 13. októbra 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. ES L 308, 8.12.2000, s. 26.

(2)  Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 123, 27.4.2004, s. 18.

(5)  Ú. v. EÚ L 133, 30.4.2004, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ C 303, 14.12.2007, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 330, 21.12.1994, s. 67.

(8)  Ú. v. ES L 162, 19.6.2001, s. 21.

(9)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.


ODPORÚČANIA

20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/38


ODPORÚČANIE KOMISIE

z 18. októbra 2011

o vymedzení pojmu nanomateriál

(Text s významom pre EHP)

(2011/696/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292,

keďže:

(1)

V oznámení Komisie zo 7. júna 2005 Nanovedy a nanotechnológie: Akčný plán pre Európu 2005-2009 (1) sa vymedzuje rad jasných a navzájom prepojených opatrení na okamžitú realizáciu bezpečného, integrovaného a zodpovedného prístupu k nanovedám a nanotechnológiám.

(2)

Komisia v súlade so záväzkami, ku ktorým pristúpila v akčnom pláne, dôkladne preskúmala príslušné právne predpisy Únie s cieľom stanoviť uplatniteľnosť platných nariadení na potenciálne riziká v súvislosti s nanomateriálmi. Výsledky prieskumu sú uvedené v oznámení Komisie zo 17. júna 2008 Regulačné aspekty nanomateriálov (2). Komisia dospela k záveru, že pojem „nanomateriály“ nie je výslovne uvedený v právnych predpisoch Únie, ale že existujúce právne predpisy sa v zásade vzťahujú aj na potenciálne zdravotné, bezpečnostné a environmentálne riziká v súvislosti s nanomateriálmi.

(3)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 24. apríla 2009 o regulačných aspektoch nanomateriálov (3) okrem iného požadoval zavedenie komplexného vedecky podloženého vymedzenia pojmu nanomateriálov v právnych predpisoch Únie.

(4)

Vymedzenie pojmu v tomto odporúčaní by sa malo použiť ako podklad pri určení, či sa určitý materiál na účely tvorby právnych predpisov a politiky v Únii má považovať za nanomateriál. Vymedzenie pojmu „nanomateriál“ v právnych predpisoch Únie by sa malo opierať výlučne o veľkosť základných častíc materiálu bez ohľadu na nebezpečenstvo alebo riziko. Toto vymedzenie založené iba na veľkosti materiálu pokrýva prírodné, vedľajšie alebo priemyselne vyrábané materiály.

(5)

Vymedzenie pojmu „nanomateriál“ by sa malo opierať o dostupné vedecké poznatky.

(6)

V mnohých prípadoch je náročné merať veľkosť a veľkostné zloženie v nanomateriáloch a rôzne metódy merania nemusia poskytovať porovnateľné výsledky. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť výsledkov pri uplatňovaní vymedzenia pojmu na rôzne materiály a v priebehu času je potrebné vypracovať harmonizované metódy merania. Kým budú k dispozícii harmonizované metódy merania, mali by sa uplatňovať najlepšie dostupné alternatívne metódy.

(7)

V referenčnej správe Spoločného výskumného centra Európskej komisie Úvahy o vymedzení pojmu nanomateriálov na regulačné účely (4) sa navrhuje, aby sa vymedzenie pojmu nanomateriálov vzťahovalo na časticové nanomateriály, aby v právnych predpisoch Únie bolo široko uplatniteľné a aby bolo v súlade s ďalšími koncepciami existujúcimi na svete. Veľkosť by mala byť jedinou určujúcou vlastnosťou, ktorá si vyžaduje jasné určenie hraníc na nanoúrovni.

(8)

Komisia poverila Výbor pre vznikajúce a novo identifikované zdravotné riziká (SCENIHR – Scientific Committee on Emerging and Newly Identified Health Risks), aby zabezpečil vedecky podložené informácie o prvkoch, ktoré sa majú posúdiť pri vypracovaní vymedzenia pojmu „nanomateriál“ na regulačné účely. Predmetom verejných konzultácií v roku 2010 bolo stanovisko Vedecký základ pre vymedzenie pojmu „nanomateriál“. Vo svojom stanovisku z 8. decembra 2010 (5) SCENHIR dospel k záveru, že veľkosť je univerzálne uplatniteľná na nanomateriály a predstavuje najvhodnejšiu meranú veličinu. Vymedzený veľkostný rozsah by uľahčil jednotnú interpretáciu. Navrhovaná dolná hranica bola 1 nm. Horná hranica 100 nm sa bežne používa na základe všeobecného konsenzu, ale neexistuje žiadny vedecký dôkaz, ktorý by podporoval primeranosť tejto hodnoty. Použitie jedinej hornej hraničnej hodnoty by mohlo byť na klasifikáciu nanomateriálov príliš obmedzujúce a vhodnejším by bol diferencovaný prístup. Na regulačné účely by sa malo preskúmať aj zloženie materiálov podľa veľkosti a počtu častíc s použitím strednej veľkosti a štandardnej odchýlky veľkosti s cieľom spresniť vymedzenie pojmu. Veľkostné zloženie materiálu by sa malo vyjadrovať ako veľkostné zloženie na základe koncentrácie počtu (t. j. počtu objektov v rámci daného veľkostného rozsahu vydeleného počtom objektov spolu) a nie na základe hmotnostného podielu nanočastíc v nanomateriáli, keďže malý hmotnostný podiel môže obsahovať najväčší počet častíc. SCENIHR určil niektoré konkrétne prípady, pri ktorých sa uplatnenie vymedzenia pojmu dá uľahčiť tým, že sa merná plocha povrchu na jednotku objemu použije ako náhrada pri určení toho, či materiál spadá do vymedzeného veľkostného rozsahu na nanoúrovni.

(9)

Medzinárodná organizácia pre normalizáciu vymedzuje pojem nanomateriál ako „materiál, ktorý má akékoľvek vonkajšie rozmery, vnútornú štruktúru alebo povrchovú štruktúra na nanoúrovni“. Pojem „nanoúroveň“ sa vymedzuje ako veľkostný rozsah približne od 1 nm do 100 nm (6).

(10)

Zloženie materiálov podľa veľkosti a počtu častíc by malo zohľadňovať skutočnosť, že nanomateriály najčastejšie pozostávajú z mnohých častíc, ktoré sa nachádzajú v rôznych veľkostiach v konkrétnom zložení. Bez určenia zloženia materiálov podľa veľkosti a počtu častíc by bolo náročné stanoviť, či určitý materiál vyhovuje vymedzeniu pojmu, keď niektoré častice sú menšie ako 100 nm a iné nie. Tento prístup je v súlade so stanoviskom SCENIHR, podľa ktorého by sa časticové zloženie materiálu malo prezentovať ako zloženie na základe koncentrácie počtu. (t. j. počtu častíc).

(11)

Neexistuje žiadny jednoznačný vedecky podložený základ, podľa ktorého by sa navrhla konkrétna hodnota zloženia materiálu podľa veľkosti častíc, pri ktorej sa neočakáva, že materiály obsahujúce častice s veľkosťou v rozsahu od 1 nm do 100 nm budú vykazovať vlastnosti špecifické pre nanomateriály. Vedeckým odporúčaním bolo použiť štatistický prístup založený na štandardnej odchýlke s prahovou hodnotou 0,15 %. Vzhľadom na široký výskyt materiálov, na ktoré by sa táto prahová hodnota vzťahovala, ako aj na potrebu prispôsobiť rozsah pôsobnosti vymedzenia pojmu jeho použitiu v regulačnom kontexte, by táto prahová hodnota mala byť vyššia. Nanomateriál by mal podľa vymedzenia v tomto odporúčaní pozostávať najmenej z 50 % z častíc s veľkosťou od 1 nm do 100 nm. V súlade s odporúčaním SCENIHR dokonca aj malý počet častíc s veľkosťou v rozsahu od 1 nm do 100 nm môže v určitých prípadoch odôvodniť cielené posúdenie. Bolo by však zavádzajúce, ak by sa tieto materiály zaradili k nanomateriálom. Môžu však existovať špecifické legislatívne prípady, v rámci ktorých je z obáv o životné prostredie, zdravie, bezpečnosť alebo konkurencieschopnosť oprávnené uplatnenie prahovej hranice nižšej ako 50 %.

(12)

Zoskupené alebo agregované častice môžu vykazovať tie isté vlastnosti ako voľné častice. Okrem toho môžu počas životného cyklu nanomateriálu existovať prípady, keď sa častice uvoľnia zo zoskupení alebo agregátov. Vymedzenie pojmu v tomto odporúčaní by preto malo takisto zahŕňať častice v zoskupeniach alebo agregátoch v prípadoch, ak základné častice sú v rozsahu veľkosti od 1 nm do 100 nm.

(13)

V súčasnosti je možné merať mernú povrchovú plochu na jednotku objemu v prípade suchých pevných materiálov alebo práškov prostredníctvom metódy adsorpcie dusíka (metóda BET). V týchto prípadoch sa táto povrchová plocha môže použiť ako náhrada na určenie možného nanomateriálu. Nové vedecké informácie môžu rozšíriť možnosti budúceho použitia tejto a ďalších metód na iné typy materiálov. V prípade jednotlivých materiálov môže dôjsť k nezrovnalostiam medzi meraním mernej povrchovej plochy na jednotku objemu a zložením materiálu podľa počtu a veľkosti častíc. Preto by sa malo stanoviť, že výsledky zloženia materiálu podľa počtu a veľkosti častíc majú prednosť a že na preukazovanie, ak materiál nie je nanomateriálom, by nemalo byť možné použiť mernú povrchovú plochu na jednotku objemu.

(14)

Technológie a veda rýchlo napredujú. Toto vymedzenie pojmu vrátane opisných pojmov by preto malo byť do decembra 2014 predmetom preskúmania, aby sa zabezpečilo, že bude spĺňať potreby. V rámci prieskumu by sa najmä malo posúdiť, či by sa mala znížiť alebo zvýšiť prahová hodnota 50 % v prípade zloženia materiálu podľa veľkosti a počtu častíc a či sa majú zahrnúť aj materiály s vnútornou štruktúrou alebo povrchovou štruktúrou na nanoúrovni, ako sú komplexné nanomateriály s nanokomponentmi vrátane nano-pórovitých a nano-kompozitných materiálov, ktoré sa používajú v niektorých odvetviach.

(15)

Na uľahčenie uplatňovania vymedzenia pojmu v konkrétnom legislatívnom kontexte by sa mali vypracovať realizovateľné a spoľahlivé usmernenia a štandardizované metódy merania a získať vedomosti o typických koncentráciách nanočastíc v reprezentatívnych súboroch materiálov.

(16)

Vymedzenie pojmu stanovené v tomto odporúčaní by nemalo vopred určovať ani odrážať rozsah uplatňovania akejkoľvek súčasti právnych predpisov Únie alebo ustanovení, ktorými by sa mohli ustanoviť dodatočné požiadavky na tieto materiály vrátane požiadaviek týkajúcich sa riadenia rizík. V niektorých prípadoch môže byť nevyhnutné vylúčiť určité materiály z rozsahu pôsobnosti uplatňovania špecifických právnych predpisov alebo legislatívnych ustanovení napriek tomu, že sa na ne toto vymedzenie pojmu vzťahuje. Takisto môže byť nevyhnutné zahrnúť do rozsahu pôsobnosti uplatňovania špecifických právnych predpisov alebo legislatívnych ustanovení týkajúcich sa nanomateriálov aj ďalšie materiály, ako sú niektoré materiály, ktoré sú menšie ako 1 nm alebo väčšie ako 100 nm.

(17)

Vzhľadom na osobitné okolnosti vo farmaceutickom odvetví a špecializovaných systémov s nanoštruktúrami, ktoré sa už používajú, by sa vymedzením pojmu v tomto odporúčaní nemalo vopred určovať použitie pojmu „nano“ pri vymedzovaní určitých farmaceutík a lekárskych prístrojov,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE

1.

Členské štáty, agentúry Únie a hospodárske subjekty sa vyzývajú, aby pri prijímaní a vykonávaní právnych predpisov a politiky, ako aj výskumných programov týkajúcich sa produktov nanotechnológií používali toto vymedzenie pojmu „nanomateriál“.

2.

„Nanomateriál“ znamená prírodný, vedľajší alebo priemyselne vyrábaný materiál pozostávajúci z častíc v neviazanom stave alebo ako agregát alebo zoskupenie, v prípade ktorého sa najmenej 50 % častíc v zložení materiálu podľa veľkosti a počtu častíc nachádza vo veľkostnom rozsahu od 1 nm do 100 nm.

V určitých prípadoch a v odôvodnených prípadoch obáv o životné prostredie, zdravie, bezpečnosť alebo konkurencieschopnosť možno prahovú hodnotu zloženia materiálu podľa veľkosti a počtu častíc 50 % nahradiť prahovou hodnotou od 1 do 50 %.

3.

Odchylne od bodu 2 by sa fullerény, grafénové vločky a jednostenné uhlíkové nanorúrky, ktorých jeden alebo viac vonkajších rozmerov nedosahuje 1 nm, mali považovať za nanomateriály.

4.

Na účely bodu 2 sa pojmy „častica“, „zoskupenie“ a „agregát“ vymedzujú takto:

a)

„častica“ znamená miniatúrna časť hmoty s vymedzenými fyzickými hranicami;

b)

„zoskupenie“ znamená súbor slabo viazaných častíc alebo agregátov, v prípade ktorých je výsledná vonkajšia plocha povrchu podobná súčtu povrchových plôch jednotlivých zložiek;

c)

„agregát“ znamená častica pozostávajúca zo silne viazaných alebo zlúčených častíc.

5.

V prípade, ak je to technicky možné a vyžadujú si to konkrétne právne predpisy, súlad s vymedzením pojmov v bode 2 sa môže stanoviť na základe mernej povrchovej plochy na jednotku objemu. Materiál by sa mal považovať za spadajúci do vymedzenia pojmov v bode 2, ak merná povrchová plocha na jednotku objemu materiálu je väčšia ako 60 m2/cm3. Materiál, ktorý sa na základe svojho zloženia podľa počtu a veľkosti častíc považuje za nanomateriál, by sa však mal považovať za materiál vyhovujúci vymedzeniu pojmov v bode 2 aj v prípade, že merná povrchová plocha tohto materiálu je menšia ako 60 m2/cm3.

6.

Vymedzenie pojmov stanovené v bodoch 1 až 5 sa do decembra 2014 preskúma vzhľadom na skúsenosti a vedecký alebo technologický vývoj. Preskúmanie sa najmä sústredí na to, či sa má zvýšiť alebo znížiť prahová hranica zloženia materiálu podľa počtu a veľkosti častíc vo výške 50 %.

7.

Toto odporúčanie je určené členským štátom, agentúram Únie a hospodárskym subjektom.

V Bruseli 18. októbra 2011

Za Komisiu

Janez POTOČNIK

člen Komisie


(1)  KOM(2005) 243 v konečnom znení.

(2)  KOM(2008) 366 v konečnom znení.

(3)  P6_TA(2009) 0328.

(4)  EUR 24403 EN, jún 2010.

(5)  http://ec.europa.eu/health/scientific_committees/emerging/docs/scenihr_o_032.pdf.

(6)  http://cdb.iso.org.