9.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/1

(1)

Komisia nariadením (EÚ) č. 138/2011 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých výrobkov z riedkych sieťovín zo sklenených vláken s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“).

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 6. apríla 2010 podali spoločnosti Saint-Gobain Vertex s. r. o., Tolnatex Fonalfeldolgozó és Műszakiszövetgyártó, „Valmieras stikla šķiedra“ AS a Vitrulan Technical Textiles GmbH (ďalej len „navrhovatelia“), ktoré predstavujú podstatnú časť – v tomto prípade viac ako 25 % – celkovej výroby určitých riedkych sieťovín zo sklenených vláken v Únii.

(3)

Ako sa ustanovuje v odôvodnení 13 dočasného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2006 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(4)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasných antidumpingových opatrení (ďalej len „dočasné zverejnenie“), niekoľko zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k predbežným zisteniam. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia.

(5)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Popri overovaní uvedenom v odôvodnení 11 dočasného nariadenia sa vykonalo ďalšie overovanie v priestoroch týchto spoločností:

(6)

Všetky strany boli informované o podstatných skutočnostiach a okolnostiach, na základe ktorých sa malo odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz určitých riedkych sieťovín zo sklenených vláken s pôvodom v ČĽR a konečný výber súm zaistených dočasným clom („konečné zverejnenie“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v ktorej mohli podať vyjadrenie ku konečnému zverejneniu.

(7)

Ústne a písomné pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa posúdili a v prípade vhodnosti aj zohľadnili.

(8)

Príslušným výrobkom, ako sa uvádza v odôvodnení 14 dočasného nariadenia, sú riedke sieťoviny zo sklenených vláken s veľkosťou oka väčšou ako 1,8 mm na dĺžku i na šírku a s hmotnosťou väčšou ako 35g/m2 s pôvodom v ČĽR (ďalej len „príslušný výrobok“), ktoré sú v súčasnosti zaradené pod číselné znaky KN ex 7019 40 00, ex 7019 51 00, ex 7019 59 00, ex 7019 90 91 a ex 7019 90 99.

(9)

Ďalšia analýza vykonaná po uložení dočasných opatrení preukázala, že príslušný výrobok nie je možné zaradiť pod tri z piatich číselných znakov KN uvedených v odôvodnení 8. Preto by sa z opisu príslušného výrobku mali vypustiť číselné znaky KN ex 7019 90 91, ex 7019 90 99 a ex 7019 40 00.

(10)

Treba tiež pripomenúť, že v súlade s vysvetlením v odôvodnení 16 dočasného nariadenia jeden čínsky vyvážajúci výrobca požiadal o spresnenie, či definícia výrobku zahŕňa aj kotúče zo sklenených vláken. Výrobné odvetvie Únie vyjadrilo názor, že kotúče zo sklenených vláken sú nadväzujúcim výrobkom, ktorý má iné vlastnosti ako príslušný výrobok. Rozhodlo sa však, že konečný záver k tejto otázke sa prijme až po získaní ďalších informácií od zainteresovaných strán.

(11)

Po dočasnom zverejnení zistení výrobné odvetvie Únie a Federácia európskych výrobcov brúsnych prostriedkov (FEPA, Federation of European Producers of Abrasives), zastupujúca používateľov kotúčov zo sklenených vláken, predložili dôkazy o tom, že na spracovanie riedkej sieťoviny zo sklenených vláken na kotúče zo sklenených vláken je vo výrobnom procese potrebné urobiť viaceré kroky. Kotúč sa aj svojím fyzickým tvarom líši od príslušného výrobku, ktorý sa zvyčajne dodáva v rolkách (úzkych alebo širokých), a je zväčša určený na iné konečné použitie (spevnenie brúsnych kotúčov). Čínsky vyvážajúci výrobca s touto argumentáciou súhlasil.

(12)

Ďalej sa konštatuje, že kotúče zo sklenených vláken nevyrábal ani nepredával žiadny z vyvážajúcich výrobcov v ČĽR ani v Únii zaradených do vzorky.

(13)

Jeden výrobca kotúčov zo sklenených vláken v Únii, ktorý sa prihlásil po uložení dočasných opatrení, tvrdil, že kotúče zo sklenených vláken by sa z definície výrobku nemali vylúčiť. Tvrdil, že kotúče zo sklenených vláken nie sú nadväzujúcim výrobkom a že v štádiu povrchovej úpravy riedkej sieťoviny by sa mala urobiť zreteľná deliaca čiara medzi príslušným výrobkom a nadväzujúcim výrobkom. Podľa tejto spoločnosti existuje rozdiel medzi povrchovou úpravou roliek riedkej sieťoviny používanej v stavebníctve a povrchovou úpravou roliek riedkej sieťoviny, ktoré sa následne použijú na výrobu kotúčov zo sklenených vláken. V tomto druhom prípade sú rolky potiahnuté fenolovou živicou. Inými slovami, chemické vlastnosti roliek riedkej sieťoviny určenej na výrobu kotúčov zo sklenených vláken sú údajne zhodné s chemickými vlastnosťami kotúčov zo sklenených vláken. Podľa spoločnosti sa takéto typy roliek riedkej sieťoviny nedajú použiť ako spevňovací materiál v stavebníctve, čo je hlavné použitie príslušného výrobku. Spoločnosť teda tvrdila, že keby sa kotúče zo sklenených vláken vypustili z definície výrobku, mali by sa z neho vypustiť aj rolky riedkej sieťoviny potiahnuté fenolovou živicou.

(14)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 13, spoločnosť sa prihlásila až po uložení dočasných opatrení, a teda na podporu svojich tvrdení neposkytla overiteľné údaje. Keďže pri prešetrovaní sa nezistili žiadne údaje o rozdielnych typoch materiálu na povrchovú úpravu, z údajov získaných pri vyšetrovaní nebolo tvrdenie spoločnosti možné vyhodnotiť. Okrem toho, bez ohľadu na povrchovú úpravu, rozdielne typy roliek riedkej sieťoviny majú rovnaké základné fyzikálne vlastnosti, a preto by sa rolky riedkej sieťoviny potiahnuté fenolovou živicou nemali vylúčiť. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(15)

Na základe údajov získaných počas prešetrovania a dôkazov predložených vyvážajúcim výrobcom uvedeným v odôvodnení 10, výrobným odvetvím Únie a organizáciou FEPA v pripomienkach k dočasnému zverejneniu, týmto sa akceptuje žiadosť o vylúčenie kotúčov zo sklenených vláken z definície výrobkov. Dospelo sa teda k záveru, že kotúče zo sklenených vláken ako nadväzujúci výrobok nemajú rovnaké fyzikálne vlastnosti a majú iné použitie ako riedka sieťovina, a preto by sa mali vylúčiť z definície príslušného výrobku podľa dočasného nariadenia. Kotúče zo sklenených vláken sa preto s konečnou platnosťou vylučujú z konania.

(16)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa podobného výrobku, týmto sa potvrdzuje odôvodnenie 17 dočasného nariadenia.

(17)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 18 až 32 dočasného nariadenia, pôvodne sa navrhlo udeliť dvom spoločnostiam THZ, avšak po prešetrení doručených tvrdení týkajúcich sa štatútu THZ príslušných spoločností, ktoré sa ukázali byť pravdivé, došlo v ďalšom štádiu konania k rozhodnutiu tento návrh zrušiť.

(18)

Po tom, ako bol jeden z vyvážajúcich výrobcov, na ktorého sa uplatnil článok 18 základného nariadenia, informovaný o úmysle Komisie neudeliť mu THZ, zopakoval už predtým predložené tvrdenia. Opätovne tvrdil, že Komisii bola doručená stará verzia stanov spoločnosti a zmluvy o založení spoločného podnikania, ktorá nikdy nenadobudla platnosť, a preto nemala žiadny vplyv na zistenia týkajúce sa hodnotenia spoločnosti na účely THZ.

(19)

Ako sa ustanovuje v odôvodnení 28 dočasného nariadenia, tieto tvrdenia neodstránili pochybnosti o pravosti pôvodných dokumentov a informácií poskytnutých vyvážajúcim výrobcom v predloženom formulári žiadosti o THZ.

(20)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že uplatňovanie článku 18 ods. 1 základného nariadenia je v tomto prípade neprimerané, Komisia uplatňuje ustanovenia tohto článku od prípadu k prípadu v závislosti od povahy každého prípadu. V tomto konaní sa uplatňovanie tohto článku považuje za primerané, ako sa uvádzalo už v odôvodneniach 26, 27 a 31 dočasného nariadenia, pretože predloženie sfalšovaných dokumentov vrhá pochybnosť na všetky dokumenty, ktoré spoločnosť poskytla.

(21)

Druhý vyvážajúci výrobca, ktorému bolo zamietnuté THZ, ale namiesto toho mu bolo udelené individuálne zaobchádzanie (IZ), spochybnil dôvody, pre ktoré Komisia zrušila svoje rozhodnutie. Podľa jeho názoru neexistovali žiadne nové presvedčivé dôkazy, ktoré by významne spochybnili pôvodné zistenia a odôvodnili zrušenie pôvodného rozhodnutia o udelení THZ. Tvrdil, že nepresnosti a neúplné údaje zistené v jeho finančných výkazoch, ktoré však audítor neoznámil, nemali podstatný vplyv na spoľahlivosť týchto účtovných záznamov.

(22)

Ako sa uvádza v odôvodnení 30 dočasného nariadenia, tieto argumenty nestačili na odstránenie pochybností o správnosti a úplnosti číselných údajov predložených vo finančných výkazoch.

(23)

Spoločnosť sa takisto nazdáva, že výsledok prešetrovania, ako aj jej individuálna sadzba cla je nespravodlivá a neprimeraná, pretože spoločnosť počas konania spolupracovala, pričom jej bola uložená najvyššia sadzba cla rovnako ako nespolupracujúcim spoločnostiam a spoločnosti, na ktorú sa uplatňuje článok 18 základného nariadenia. V tejto súvislosti sa konštatuje, že sadzba cla uloženého tejto spoločnosti bola stanovená na základe zvyčajnej metodiky používanej v prípade spoločností, ktorým bolo priznané IZ.

(24)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa THZ, odôvodnenia 18 až 32 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(25)

Ako sa uvádza v odôvodnení 37 dočasného nariadenia, skupina prepojených spoločností nezaradených do vzorky požiadala o individuálne preskúmanie v súlade s článkom 17 ods. 3 základného nariadenia a vyplnila formulár žiadosti o THZ v stanovenej lehote.

(26)

Ako sa uvádza v odôvodnení 5, pri overovacej návšteve v priestoroch skupiny prepojených podnikov sa zistilo, že spoločnosti nesplnili kritériá 1, 2 a 3 článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(27)

Pokiaľ ide o kritérium 1, ani jedna z dvoch prepojených spoločností neposkytla dostatočné dôkazy o vklade akcionárov do základného imania spoločnosti. Akcionári prevzali spoločnosti, ktoré pôvodne vznikli na základe financií štátu bez toho, aby sami urobili akýkoľvek vklad. Okrem toho, v rozpore s požiadavkami uvedenými v stanovách, sa neuskutočnili žiadne schôdze akcionárov a neboli predložené žiadne zápisnice z týchto schôdzí, čo vyvolalo pochybnosti o tom, či akcionári robili obchodné rozhodnutia bez zásahu štátu. Na základe týchto skutočností sa usudzuje, že spoločnosti neboli schopné preukázať, že svoje obchodné rozhodnutia robia bez významného zásahu štátu.

(28)

Pokiaľ ide o kritérium 2, prešetrovaním sa zistilo, že účtovné záznamy dvoch prepojených spoločností neboli preverené v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi, pretože obsahovali rad účtovných nedostatkov a chýb, ako boli napr. chyby v zaúčtovaných/zaplatených daniach, opakujúce sa chyby v účte splatných dividend, chýbajúca amortizácia, ktoré sa neuvádzali v audítorských správach.

(29)

Pokiaľ ide o kritérium 3, jedna prepojená spoločnosť nepredložila dohodu o práve na užívanie pôdy, v jej účtovných záznamoch sa nenašlo príslušné zaúčtovanie a nebolo predložené potvrdenie o platbe. Druhá spoločnosť od svojej prepojenej spoločnosti získala právo na bezplatné užívanie pôdy, ktoré nie je zaúčtované v jej záznamoch, a teda sa neodpisuje.

(30)

Vzhľadom na túto skutočnosť bol predložený návrh na zamietnutie žiadosti o udelenie THZ skupine spoločností, ktoré požiadali o individuálne preskúmanie.

(31)

Komisia oficiálne oznámila výsledky zistení o THZ skupine príslušných prepojených spoločností v ČĽR aj navrhovateľom. Takisto dostali príležitosť predložiť písomné stanoviská a požiadať o vypočutie, ak existovali osobitné dôvody, pre ktoré mali byť vypočuté. Po zverejnení zistení o THZ neboli doručené žiadne pripomienky.

(32)

Predbežne sa konštatovalo, že jedna zo spoločností zaradených do vzorky vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorým bolo zamietnuté THZ, spĺňala všetky požiadavky na IZ.

(33)

Okrem toho, ako sa ustanovuje v odôvodnení 35 dočasného nariadenia, vyvážajúci výrobca, ktorému bolo zrušené THZ, spĺňal podmienky článku 9 ods. 5 základného nariadenia na to, aby mu namiesto toho bolo udelené IZ.

(34)

Výrobné odvetvie Únie spochybnilo rozhodnutie udeliť IZ spoločnosti, ktorej bolo zrušené rozhodnutie o udelení THZ, tvrdiac, že neúplné účtovné záznamy a nezrovnalosti navodzujú pochybnosti o súbore údajov spoločnosti ako celku. Zistilo sa však, že nezrovnalosti zistené v účtoch nemali žiadny vplyv na spoľahlivosť vývozných cien spoločnosti. Tvrdenie výrobného odvetvia Únie sa preto zamietlo.

(35)

Vzhľadom na túto skutočnosť sa preto potvrdzuje pôvodný záver, že dvaja z troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky spĺňali všetky požiadavky na udelenie IZ. Odôvodnenia 33 až 36 dočasného nariadenia týkajúce sa IZ sa týmto potvrdzujú.

(36)

Okrem toho, dve prepojené spoločnosti zo skupiny, ktorá požiadala o individuálne preskúmanie, požiadali aj o IZ, ak by sa prešetrovaním zistilo, že nespĺňajú podmienky na udelenie THZ. Zistilo sa, že podmienky na udelenie IZ podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia splnili.

(37)

Výrobné odvetvie Únie spochybnilo aj rozhodnutie udeliť IZ skupine dvoch prepojených spoločností s tvrdením, že údaje spoločností nie sú dostatočné na udelenie IZ, keďže sa dokázala ich nespoľahlivosť na hodnotenie týkajúce sa THZ. Tvrdenie výrobného odvetvia Únie bolo zamietnuté, keďže sa zistilo, že nezrovnalosti v súvislosti s hodnotením týkajúcim sa THZ nemajú žiadny vplyv na splnenie podmienok pre udelenie individuálnej colnej sadzby a preto bolo možné udeliť IZ.

(38)

Neboli doručené žiadne pripomienky týkajúce sa výberu analogickej krajiny. Preto sa potvrdzuje, že Kanada je vhodná a primeraná analogická krajina v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia. Týmto sa potvrdzujú odôvodnenia 39 až 45 dočasného nariadenia.

(39)

Je potrebné pripomenúť, že sa považovalo za vhodnejšie vytvoriť normálnu hodnotu s cieľom zohľadniť rozdiely v kvalite medzi podobným výrobkom vyrábaným a predávaným v Kanade a príslušným výrobkom z ČĽR. Normálna hodnota sa preto vytvorila na základe výrobných nákladov kanadského výrobcu s pripočítaním primeranej sumy za predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA“) a za zisk na domácom trhu.

(40)

Spoločnosti, ktorým bolo udelené IZ, namietali proti výpočtu vytvorenej normálnej hodnoty a jedna z nich spochybnila najmä to, či bola vytvorená pre každý druh výrobku. Potvrdilo sa, že normálna hodnota bola vytvorená pre každý druh výrobku na základe údajov získaných od jediného výrobcu príslušného výrobku v analogickej krajine. Vzhľadom na potrebu dôvernosti údajov bola normálna hodnota zverejnená vo forme cenových rozpätí.

(41)

Tri strany tvrdili, že zverejnená normálna hodnota neumožňovala primerané pochopenie okolností a úvah, na základe ktorých bolo stanovené dumpingové rozpätie. Všetky spoločnosti požiadali o podrobnejšie informácie o spôsobe stanovenia normálnej hodnoty vrátane sumy jednotlivých úprav normálnej hodnoty s cieľom zohľadniť rozdiely v kvalite. S ohľadom na povinnosť zachovávať dôvernosť údajov sa však usúdilo, že spoločnostiam boli poskytnuté všetky informácie, ktoré sa mohli zverejniť.

(42)

Preto bolo toto tvrdenie zamietnuté. Odôvodnenia 46 až 49 dočasného nariadenia týkajúce sa stanovenia normálnej hodnoty sa týmto potvrdzujú.

(43)

Jedna zo spoločností, ktorým bolo udelené IZ v dočasnom štádiu, požiadala o vysvetlenie výpočtu nákladov na balenie, pretože podľa jej názoru zverejnené údaje o balení nevykazovali konzistentnú koreláciu s objemom ani s hodnotou transakcií. Keďže táto spoločnosť vo vyplnenom dotazníku o antidumpingu neuplatnila náklady na balenie, tieto náklady sa vypočítali na základe informácií získaných od zvyšných dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(44)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa stanovenia vývoznej ceny, odôvodnenie 50 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(45)

Po zverejnení konečných zistení skupina prepojených spoločností, ktorej sa má udeliť IZ, tvrdila, že suma, ktorá sa odpočítala od vývoznej ceny, nemala obsahovať provízie. Tvrdenie bolo prijaté a vývozná cena bola zodpovedajúcim spôsobom upravená, z čoho vyplynula zmena dumpingového rozpätia skupiny spoločností.

(46)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny na základe cien zo závodu, odôvodnenia 51 a 52 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(47)

Jeden dovozca príslušného výrobku v Únii uvítal uloženie dočasných opatrení, pretože sa tak umožní vrátiť dovoznú cenu na nepoškodzujúcu úroveň. Napriek tomu vyslovil názor, že väčší ako 10-percentný rozdiel medzi jednotlivými uloženými clami by mohol narušiť trh. Preto požiadal o prepracovanie opatrení takým spôsobom, aby spoločnosť, ktorej bolo udelené IZ podliehajúce nižšej individuálnej colnej sadzbe, z toho nemala výhody. Dovozca tvrdil, že sa zvýšilo riziko obchádzania zo strany vyvážajúceho výrobcu s nižšou individuálnou colnou sadzbou. Keďže však svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi ďalšími informáciami alebo dôkazmi, nebralo sa to do úvahy.

(48)

Na základe toho sú konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(49)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa dumpingových rozpätí, odôvodnenia 53 až 57 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(50)

Na základe toho sa s konečnou platnosťou stanovuje celoštátna úroveň dumpingu vo výške 62,9 % ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, a odôvodnenie 58 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(51)

Upresňuje sa, že výraz „výrobné odvetvie Únie“ v odôvodnení 59 dočasného nariadenia sa vzťahuje na všetkých výrobcov z Únie. Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa výroby v Únii, odôvodnenie 60 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(52)

Ako je vysvetlené v odôvodnení z opisu príslušného výrobku by sa mali vypustiť číselné znaky KN ex 7019 90 91, ex 7019 90 99 a ex 7019 40 00. Vypustenie týchto číselných znakov nemalo vplyv na výsledky, pokiaľ ide o spotrebu v Únii vrátane dovozu, ku ktorým sa dospelo na základe číselných údajov uvedených v podnete doplnených o overené číselné údaje, ktoré pochádzali od spolupracujúcich spoločností a z Eurostatu.

(53)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, odôvodnenia 61 až 63 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(54)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa objemu, ceny a podielu na trhu dumpingových dovozov z príslušnej krajiny, zistenia uvedené v odôvodneniach 64 až 66 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(55)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa cenového podhodnotenia, týmto sa potvrdzuje metodika na stanovenie cenového podhodnotenia, vrátane úpravy zohľadňujúcej kvalitu, opísaná v odôvodneniach 67 a 68 dočasného nariadenia. Avšak po individuálnom preskúmaní, ktoré sa povolilo po uložení dočasných opatrení jednej skupine vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, porovnanie cien podobných typov výrobkov sa prehodnotilo. Týmto prehodnotením sa potvrdilo, že dumpingový dovoz z ČĽR počas OP podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie o 30 – 35 %.

(56)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa situácie výrobného odvetvia Únie, odôvodnenia 69 až 84 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(57)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záveru o ujme, odôvodnenia 85 až 87 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(58)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa dumpingového dovozu, odôvodnenia 89 až 91 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(59)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vplyvu iných faktorov, odôvodnenia 92 až 96 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(60)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa príčinných súvislostí, odôvodnenia 97 až 99 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(61)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu výrobného odvetvia Únie, odôvodnenia 101 až 103 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(62)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu dovozcov, dospelo sa k záveru, že uloženie konečných opatrení na dovoz príslušného výrobku by nebolo v rozpore so záujmami dovozcov.

(63)

Treba pripomenúť, že v dočasnom štádiu prešetrovania sa nezaznamenala spolupráca zo strany užívateľov alebo organizácií spotrebiteľov. Po uverejnení dočasného nariadenia predložilo svoje pripomienky jedno združenie používateľov. Tieto pripomienky sa však týkali len potenciálneho negatívneho vplyvu uloženia opatrení na kotúče zo sklenených vláken v prípade, že by neboli vylúčené z definície výrobku. Ako sa uvádza v odôvodnení 15, usudzuje sa, že kotúče zo sklenených vláken by mali byť vylúčené z definície výrobku. Uloženie konečných antidumpingových opatrení preto nebude mať negatívny vplyv na používateľov kotúčov zo sklenených vláken.

(64)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa záujmu používateľov a spotrebiteľov, dospelo sa k záveru, že uloženie konečných opatrení na dovoz príslušného výrobku nebude v rozpore s ich záujmami.

(65)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, ktoré by bránili uloženiu konečného antidumpingového cla na dovoz riedkych sieťovín zo sklenených vláken s pôvodom v ČĽR.

(66)

V nadväznosti na dočasné zverejnenie jeden čínsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že neobsahovalo dostatočne podrobné údaje o výpočte rozpätia ujmy, keďže neboli zverejnené údaje o objemoch, hodnotách a cenách výrobného odvetvia Únie za každý druh výrobku. Spoločnosť tvrdila, že vzhľadom na skutočnosť, že vzorku tvorili štyria výrobcovia z Únie, takúto informáciu nemožno považovať za dôvernú. Treba však poznamenať, že niektoré typy výrobkov predával počas OP len veľmi malý počet výrobcov z Únie. Preto sa považovalo za obozretné nezverejňovať ceny, objemy a hodnoty týchto transakcií. Okrem toho, zverejnenie podrobných číselných údajov o každom jednotlivom druhu výrobku sa nepovažuje za potrebné na to, aby strany mohli dostatočne pochopiť metodiku a výsledok výpočtu.

(67)

Ten istý čínsky vyvážajúci výrobca spochybnil cieľový zisk použitý pri výpočte rozpätia ujmy, a najmä skutočnosť, že cieľový zisk bol rovnaký ako vážený priemerný zisk výrobného odvetvia Únie počas OP. Spochybnil aj to, že na stanovenie cieľového zisku sa použili údaje od výrobcov z Únie zaradených do vzorky, a nie údaje za výrobné odvetvie Únie ako celok. A napokon spochybnil použitú výšku cieľového zisku v porovnaní s výškou použitou v inom nedávnom prešetrovaní, ktoré sa týkalo úzko prepojeného sektoru produktov.

(68)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 112 dočasného nariadenia, cieľový zisk odzrkadľuje priemerný zisk, ktorý výrobné odvetvie Únie dosiahlo v rokoch 2006 – 2007, zatiaľ čo vážený priemerný zisk počas OP sa vypočítal na základe údajov o štyroch spoločnostiach zaradených do vzorky. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 79 dočasného nariadenia, v tomto zisku sa nezohľadnili mimoriadne náklady na reštrukturalizáciu, ktoré udávajú niektorí z výrobcov zaradených do vzorky. Skutočnosť, že tieto dva číselné údaje o zisku sú rovnaké, je preto čisto náhodná.

(69)

V súvislosti s otázkou, aké údaje sa majú použiť na stanovenie cieľového zisku, treba poznamenať, že v prípade výberu vzorky je výška zisku jedným z mikroukazovateľov analýzy ujmy. Z tohto dôvodu sa číselný údaj stanovený pre vzorku považuje za reprezentatívny pre výrobné odvetvie Únie ako celok. Pri prešetrovaní v prípade výberu vzorky sa cieľový zisk použitý na výpočet rozpätia ujmy vždy zakladá na údajoch získaných od spoločností zaradených do vzorky.

(70)

A napokon, pokiaľ ide o odkaz na cieľový zisk v inom antidumpingovom prešetrovaní, treba zdôrazniť, že údaje a závery každého prešetrovania sa zakladajú na údajoch získaných od spolupracujúcich spoločností v každom jednotlivom prešetrovaní, ktoré sa týkajú konkrétneho opisu výrobku a časového obdobia. Preto nie je možné urobiť priame prepojenie medzi zisteniami z týchto dvoch oddelených prešetrovaní a dvoch odlišných OP.

(71)

V súvislosti s úrovňou odstránenia ujmy sa po oprave úradníckej chyby pri výpočte dočasného rozpätia ujmy pre jedného vyvážajúceho výrobcu toto rozpätie upravilo smerom nahor. Táto skutočnosť však nemá vplyv na úroveň antidumpingového cla tejto spoločnosti, pretože clo je založené na dumpingovom rozpätí.

(72)

Treba tiež poznamenať, že keďže ďalšej skupine čínskych vyvážajúcich výrobcov bolo udelené IZ, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 32, vypočítalo sa pre nich individuálne rozpätie ujmy.

(73)

Vzhľadom na revízie uvedené v odôvodnení 71 sa zrevidovalo aj vážené priemerné rozpätie ujmy pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky a zvyšné rozpätie ujmy pre nespolupracujúcich výrobcov.

(74)

Na tomto základe sú konečné rozpätia ujmy vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(75)

Na základe uvedených skutočností sa usudzuje, že v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia na dovoz príslušného výrobku na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, čo je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla. Všetky colné sadzby by sa teda mali stanoviť na úrovni zistených dumpingových rozpätí.

(76)

Navrhujú sa tieto antidumpingové clá:

(77)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení zo súčasného prešetrovania. Zohľadňujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto sadzby ciel (na rozdiel od cla pre celú krajinu vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda konkrétnymi uvedenými právnymi subjektmi. Na dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú osobitne uvedené v normatívnych ustanoveniach tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétnymi uvedenými subjektmi, sa nemôžu využiť tieto sadzby a platí pre ne sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

(78)

Každú žiadosť o uplatňovanie sadzby individuálneho antidumpingového cla pre spoločnosť (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) treba bezodkladne predložiť Komisii (3) spolu so všetkými náležitými informáciami, najmä pokiaľ ide o všetky zmeny v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz, napr. v súvislosti so zmenou názvu alebo so zmenou výrobných alebo predajných subjektov. V prípade potreby sa potom nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní aktualizáciou zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne colné sadzby.

(79)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo odporučiť uloženie konečných antidumpingových ciel. Po konečnom zverejnení im bola tiež poskytnutá lehota, počas ktorej mohli vzniesť pripomienky. Pripomienky predložené stranami sa posúdili a zistenia sa v prípade potreby zodpovedajúcim spôsobom upravili.

(80)

Skupina dvoch prepojených spoločností, ktorá žiadala o individuálne preskúmanie a ktorej bolo udelené IZ, vyjadrila svoj úmysel ponúknuť záväzok. Skupina však ponuku záväzku v lehote stanovenej v článku 8 ods. 2 základného nariadenia nezaslala a preto nemohla byť zohľadnená.

(81)

S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými novými vývozcami a spolupracujúcimi spoločnosťami nezaradenými do vzorky, uvedenými v prílohe k tomuto nariadeniu, malo by sa prijať ustanovenie, podľa ktorého by sa vážené priemerné clo uložené spolupracujúcim spoločnostiam nezaradeným do vzorky uplatňovalo na všetkých nových vývozcov, ktorí by inak mali právo na preskúmanie podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia, keďže tento článok sa neuplatňuje v prípade, že sa uskutočnil výber vzorky.

(82)

Vzhľadom na rozsah zistených dumpingových rozpätí a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa považuje za potrebné, aby sa sumy získané prostredníctvom dočasného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené na základe dočasného nariadenia, s konečnou platnosťou vyberali v rozsahu uložených konečných ciel. Keďže kotúče zo sklenených vláken sú teraz vylúčené z definície výrobku (pozri odôvodnenie 15), sumy predbežne zaistené v súvislosti s dovozom kotúčov zo sklenených vláken by sa mali uvoľniť. Ak je konečné clo nižšie ako dočasné clo, dočasne zaistené sumy nad rámec konečnej sadzby antidumpingového cla sa uvoľnia,

—

do Únie nevyvážal výrobok opísaný v článku 1 ods. 1 počas obdobia prešetrovania (od 1. apríla 2009 do 30. marca 2010),

—

nie je vo vzťahu so žiadnym vývozcom ani výrobcom v Čínskej ľudovej republike, ktorí podliehajú opatreniam uloženým týmto nariadením,

—

v skutočnosti vyvážal do Únie príslušný výrobok po období prešetrovania, na ktorom sa opatrenia zakladajú, alebo vstúpil do neodvolateľného zmluvného záväzku vyvážať značné množstvo do Únie,

9.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/11

(1)

Komisia nariadením (EÚ) č. 118/2011 z 10. februára 2011 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých mechanizmov krúžkových viazačov s pôvodom v Thajsku.

(2)

Toto konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý podala 6. apríla 2010 spoločnosť Ring Alliance Ringbuchtechnik GmbH (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 50 %, celkovej výroby určitých mechanizmov krúžkových viazačov (ďalej len „MKV“) v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a z neho vyplývajúcej značnej ujme, ktoré sa považovali za dostatočne opodstatnené na začatie konania.

(3)

Treba pripomenúť, že ako sa uvádza v odôvodnení 7 dočasného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov podstatných pre posúdenie ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2006 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „obdobie prešetrovania ujmy“).

(4)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasných antidumpingových opatrení (ďalej len „dočasné zverejnenie“), niekoľko zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k predbežným zisteniam. Strany, ktoré o to požiadali, najmä dvaja dovozcovia a thajský výrobca, dostali možnosť byť vypočuté.

(5)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnými súvislosťami a záujmom Únie. Okrem overovania uvedeného v odôvodnení 6 dočasného nariadenia sa vykonalo ďalšie overovanie v priestoroch spoločnosti Rima Benelux Holding BV, ktorá ako jediný z používateľov spolupracovala pri prešetrovaní tým, že vyplnila dotazník pre používateľov.

(6)

Všetky strany boli informované o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť uloženie končeného antidumpingového cla na dovoz určitých mechanizmov krúžkových viazačov s pôvodom v Thajsku a konečný výber súm zabezpečených z dočasného cla. Takisto sa im poskytla lehota, v rámci ktorej sa mohli po tomto zverejnení vyjadriť.

(7)

Ústne a písomné pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa posúdili a v prípade vhodnosti aj zohľadnili.

(8)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa príslušného výrobku a podobného výrobku, odôvodnenia 8 až 11 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(9)

Treba pripomenúť, že, ako sa uvádza v odôvodnení 14 dočasného nariadenia, pri prešetrovaní spolupracoval iba jeden thajský vyvážajúci výrobca a jeho vývoz do Únie počas OP predstavoval celý thajský vývoz do Únie. Tento vyvážajúci výrobca a jeden spolupracujúci neprepojený dovozca tvrdili, že nezávislý externý expert, ktorý pomáhal Komisii počas návštevy u vyvážajúceho výrobcu, urobil vo svojej správe niekoľko chýb vo výpočte. Jednou z úloh experta bolo preskúmať proces niklovania a množstvo surovín spotrebovaných vyvážajúcim výrobcom v rôznych fázach výroby. Ako sa uvádza v odôvodnení 15 dočasného nariadenia, prešetrovaním sa preukázalo, že vyvážajúci výrobca poskytol neúplné a nesprávne informácie, pokiaľ ide o významné zložky jeho výrobných nákladov a ďalšie suroviny. Tvrdenia vyvážajúceho výrobcu a dovozcu týkajúce sa chýb vo výpočte v správe experta Komisia preskúmala, pričom sa dospelo k záveru, že neboli podložené. Preto sa zistenia uvedené v odôvodnení 15 dočasného nariadenia potvrdzujú.

(10)

Vyvážajúci výrobca a dovozca spochybnili aj predbežné zistenia uvedené v odôvodneniach 19 až 20 dočasného nariadenia. Tvrdili najmä, že metodika, ktorá bola použitá na dočasné stanovenie normálnej hodnoty iných druhov, ako sú tie, pre ktoré bola určená osobitná normálna hodnota, bola nadhodnotená, pretože bola nesprávne založená na aritmetickom priemere normálnych hodnôt. Komisia toto tvrdenie prijala, upravila metodiku a prepracovala výpočet normálnych hodnôt iných druhov, pričom vzala do úvahy sortiment výrobkov thajského výrobcu, ktorý presnejšie odráža jeho situáciu.

(11)

Vyvážajúci výrobca ďalej tvrdil, že miera predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (PVA) vo výške 16 % a ziskové rozpätie vo výške 8 % boli príliš vysoké. Vyvážajúci výrobca tvrdil, že miera PVA nákladov by nemala presahovať 12,59 %, čo odzrkadľuje jeho vlastné predajné, všeobecné a administratívne náklady s výnimkou nákladov na vnútrozemskú dopravu.

(12)

Treba pripomenúť, že ako sa uvádza v odôvodneniach 15 až 17 dočasného nariadenia, vyvážajúci výrobca nespolupracoval pri prešetrovaní a následne neposkytol údaje o svojich celkových PVA nákladoch. Za týchto okolností a vzhľadom na skutočnosť, že neboli poskytnuté ďalšie informácie o celkových PVA nákladoch spoločnosti, bolo prijaté rozhodnutie, že sa bude naďalej vychádzať z informácií uvedených v podnete. Okrem toho sa, vzhľadom na dostupné informácie, ak bolo možné tieto informácie overiť, miera PVA nákladov vo výške 16 % považovala za opodstatnenú. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(13)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že úroveň zisku vo výške 8 % použitá pri dočasnom výpočte bola príliš vysoká a namiesto nej sa mala použiť úroveň zisku vo výške 5 %. Argumentoval, že, po prvé úroveň zisku vo výške 5 % sa používa ako cieľový zisk pri analýze ujmy a po druhé úroveň zisku vo výške 5 % by bola v súlade s predchádzajúcimi prešetrovaniami toho istého výrobku. V prípade prvého tvrdenia Komisia poznamenala, že stanovenie cieľového zisku pre výrobné odvetvie Únie a úroveň zisku použitá na stanovenie normálnej hodnoty nie sú založené na rovnakej logike, a preto nemusia byť rovnaké. V prípade druhého tvrdenia Komisia súhlasila, že existujú určité dôvody na použitie rovnakej úrovne zisku ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa rovnakého výrobku, a rozhodla sa prijať toto tvrdenie a zodpovedajúcim spôsobom zmeniť úroveň zisku použitú pri výpočte normálnych hodnôt.

(14)

V nadväznosti na zverejnenie konečných zistení výrobné odvetvie Únie a vyvážajúci výrobca predložili niekoľko pripomienok. Výrobné odvetvie Únie nesúhlasilo s úpravou ziskového rozpätia, pričom tvrdilo, že úroveň zisku vo výške 5 % by nepostačovala na pokrytie požiadaviek na ziskovosť troch prepojených spoločností, ktoré boli zapojené do výroby a predaja príslušného výrobku, neposkytlo však žiadne ďalšie podstatné tvrdenia. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(15)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že náklady na odpisovanie, budovy a poistenie použité pri výpočte normálnej hodnoty jedného druhu sa nezhodovali s nákladmi použitými pri iných druhoch, pričom pre všetky druhy by sa mal uplatňovať rovnaký údaj. Komisia toto tvrdenie overila a skutočne našla chybu vo výpočte. Avšak na rozdiel od tvrdenia vyvážajúceho výrobcu sa chyba našla vo výpočte normálnej hodnoty iných druhov. Normálna hodnota iných druhov bola zodpovedajúcim spôsobom upravená.

(16)

Vyvážajúci výrobca tiež tvrdil, že normálne hodnoty iných druhov, ako sú tie, pre ktoré bola stanovená osobitná normálna hodnota, v úplnej miere nezohľadňujú skutočný sortiment výrobkov vyvážajúceho výrobcu. V tejto súvislosti vyvážajúci výrobca zopakoval svoje tvrdenie, že pre iné druhy by sa mal použiť zistený vážený priemer normálnych hodnôt, aby sa zohľadnil skutočný sortiment výrobkov vyvážajúceho výrobcu. Ako sa uvádza v odôvodnení 10, Komisia súhlasila s úpravou výpočtu normálnych hodnôt iných druhov s cieľom zohľadniť skutočný sortiment výrobkov thajského výrobcu a hodnota malých, stredných a veľkých MKV sa vypočítala bez ohľadu na skutočný objem predaja každého druhu. Komisia však pre nedostatok opodstatnených dôvodov zamietla tvrdenie, že by sa mal zohľadniť aj váhový faktor založený na predaji vývozcu do Únie.

(17)

Okrem toho vyvážajúci výrobca tvrdil, že spôsob výpočtu normálnej hodnoty na základe dĺžky mechanizmov krúžkových viazačov, ktorý použila Komisia, bol nepresný a neúplný, a navrhol nový spôsob výpočtu priemeru, ktorý by presnejšie zohľadňoval rôzne dĺžky mechanizmov. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 16, Komisia vypočítala normálnu hodnotu pre iné druhy, ako sú tie, pre ktoré bola stanovená osobitná normálna hodnota, a vypočítala normálne hodnoty odzrkadľujúce malé, stredné a veľké MKV. Zistilo sa, že výpočet výrobcu je nesprávny a orientovaný na výsledky. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(18)

Okrem uvedených zmien a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, sa obsah odôvodnení 15 až 20 dočasného nariadenia týkajúcich sa stanovenia normálnej hodnoty týmto s konečnou platnosťou potvrdzuje.

(19)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že mena použitá na výpočet prepravných nákladov v rámci výpočtu dumpingu nebola správna. Komisia toto tvrdenie akceptovala.

(20)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, obsah odôvodnení 21 až 24 dočasného nariadenia týkajúcich sa stanovenia vývozných cien a porovnania vývozných cien s príslušnou normálnou hodnotou, sa týmto s konečnou platnosťou potvrdzuje.

(21)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že výpočet dumpingového rozpätia nezohľadňoval osobitnú normálnu hodnotu dvoch druhov. Toto tvrdenie sa prijalo a výpočet sa zodpovedajúcim spôsobom upravil.

(22)

Vzhľadom na uvedené zmeny vo výpočte normálnej hodnoty a v porovnaní a po oprave chyby vo výpočte uvedenej vývoznej ceny, výška dumpingu s konečnou platnosťou vyjadrená ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, je stanovená takto:

(23)

Keďže spolupracujúci vyvážajúci výrobca predstavoval celý thajský vývoz príslušného výrobku do Únie, usúdilo sa, že zostatkové dumpingové rozpätie by sa malo stanoviť na úrovni dumpingového rozpätia zisteného v prípade tohto spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, t. j. 16,3 %.

(24)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobného odvetvia Únie, zistenia uvedené v odôvodneniach 28 až 32 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(25)

Thajský výrobca a niekoľko dovozcov spochybnili vývoj spotreby Únie stanovený v dočasnom nariadení. Predovšetkým tvrdili, že spotreba sa znížila vo väčšej miere, ako bolo predbežne stanovené (približne o 30 %). Požiadali tiež o objasnenie metodiky, podľa ktorej Komisia postupovala pri stanovovaní spotreby, pretože MKV sú zahrnuté v položke colného sadzobníka zahŕňajúcej ďalšie výrobky.

(26)

Treba poznamenať, že aj keď tieto zainteresované strany spochybnili zistenia týkajúce sa spotreby, neposkytli žiadne podporné dôkazy ani údaje, ktoré by podložili ich tvrdenia. Neupozornili ani na akékoľvek metodické chyby.

(27)

Pokiaľ ide o metodiku, treba pripomenúť, že ako sa uvádza v odôvodnení 33 dočasného nariadenia, spotreba bola stanovená na základe overených údajov o predaji poskytnutých vo vyplnenom dotazníku spolupracujúcich strán (dvaja výrobcovia z Únie a uvedený thajský vývozca v období od roku 2008 do OP) a na základe údajov Eurostatu týkajúcich sa zvyšnej časti dovozu. Vzhľadom na to, že na MKV z iných zdrojov sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, dovoz (zo všetkých zdrojov) je v databáze colného sadzobníka (TARIC) evidovaný na základe číselných znakov podpoložiek, ktoré sú do značnej miery špecifické pre prešetrovaný výrobok. Tieto podpoložky sa použili s cieľom zabezpečiť, aby sa zohľadňoval iba dovoz príslušného výrobku, napriek menšej aktualizácii vo vymedzení výrobku v tomto prešetrovaní.

(28)

Navyše, vzhľadom na to, že údaje Eurostatu sú vyjadrené v kilogramoch, pričom spotreba je vypočítaná v kusoch, jeden dovozca požiadal o objasnenie metodiky použitej na prepočet kilogramov na kusy. Preto treba objasniť, že sa použil koeficient prepočtu 50 gramov/kus, ktorý je v súlade s predchádzajúcimi prešetrovaniami a ktorý sa považoval za primeraný v porovnaní s informáciami poskytnutými thajským vyvážajúcim výrobcom. Treba tiež dodať, že keby Komisia použila presnú priemernú hmotnosť jedného kusu na základe informácií, ktoré poskytol thajský vyvážajúci výrobca, dovoz z Thajska by počas celého obdobia prešetrovania ujmy vykázal prudší nárast, pokiaľ ide o absolútny objem (o 25 % v porovnaní s 19 % stanovenými v dočasnom nariadení) a podiel na trhu (od 11,8 % až 15,5 % v porovnaní s 12,0 % až 15,0 % stanovenými v dočasnom nariadení).

(29)

Jeden dovozca tiež tvrdil, že thajský dovoz sa počas obdobia prešetrovania ujmy v skutočnosti znížil o 40 %, tento údaj sa však zakladal na hodnote dovozu (a nie na objeme) za celý číselný znak colného sadzobníka, a teda zahŕňal aj iné výrobky, než sú prešetrované výrobky. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť.

(30)

Na základe uvedených skutočností sa týmto potvrdzujú zistenia uvedené v odôvodneniach 33 až 40 dočasného nariadenia týkajúce sa spotreby Únie (ktorá sa od roku 2008 do OP znížila o viac ako 15 %) a dovozu z Thajska.

(31)

Jeden dovozca tvrdil, že analýza ujmy bola skreslená, pretože zlá finančná situácia výrobného odvetvia Únie by sa mala chápať v spojení so situáciou jednej z jeho prepojených spoločností, ktorá údajne dosahuje zisk v obchodovaní s MKV. V tejto súvislosti treba poznamenať, že analýza ujmy by sa mala zamerať iba na predaj príslušného výrobku vyrobeného v Únii zo strany výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Keďže ako sa uvádza v odôvodnení 69 dočasného nariadenia, dotknutá prepojená spoločnosť nie je výrobcom v Únii a obchoduje najmä s výrobkami, ktoré nemajú pôvod v Únii, nemala by sa brať do úvahy na účely analýzy ujmy.

(32)

Bez toho, aby boli dotknuté uvedené pripomienky, však treba zdôrazniť, že dovozca neposkytol žiadne informácie, ktoré by dokazovali, že uvedená prepojená spoločnosť bola v dobrej finančnej situácii. Práve naopak, údaje získané počas prešetrovania ukazujú, že objem predaja MKV v tejto spoločnosti sa počas obdobia prešetrovania tiež výrazne znížil.

(33)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa analýzy ujmy, odôvodnenia 41 až 57 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú, pričom sa vyvodzuje záver, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(34)

Aj keď niektoré zainteresované strany spochybnili predbežné zistenia týkajúce sa vplyvu iných faktorov (pozri ďalej v texte), žiadna z nich nespochybnila predbežný záver, že dumpingový dovoz z Thajska spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie. Odôvodnenia 58 až 64 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(35)

Niektoré zainteresované strany spochybnili predbežné zistenia týkajúce sa vplyvu iných faktorov a tvrdili, že hlavnou príčinou ujmy je striedavo pokles dopytu, hospodárska súťaž medzi výrobcami Únie, dovoz z Indie a ujma spôsobená vlastným zavinením.

(36)

Pokiaľ ide o pokles dopytu, uvádza sa odkaz na odôvodnenia 25 až 30, ktoré potvrdzujú vývoj spotreby stanovený v dočasnom nariadení. Tvrdenia, že vplyv poklesu dopytu bol podhodnotený, by sa preto mali zamietnuť. Napriek tomu treba pripomenúť, že v odôvodnení 67 dočasného nariadenia sa dospelo k záveru, že pokles spotreby skutočne mohol prispieť k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, aj keď tento vplyv bol do značnej miery posilnený vplyvom dumpingového dovozu. Vplyv poklesu spotreby však nebol taký, aby narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingom a zistenou ujmou.

(37)

Thajský vývozca ďalej tvrdil, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola tiež spôsobená hospodárskou súťažou medzi výrobcami v Únii. Dôvodom je najmä to, že strata podielu na trhu výrobného odvetvia Únie sa zhoduje so zvýšením podielu na trhu iného výrobcu v Únii.

(38)

V tejto súvislosti je pravda, aj keď výpočty, ktoré predložil thajský vývozca, nie sú celkom správne, že celkový podiel na trhu druhého výrobcu sa počas obdobia prešetrovania ujmy tiež zvýšil. Treba však pripomenúť, že ako sa uvádza v odôvodnení 30 dočasného nariadenia, uvedený výrobca dováža značné množstvo MKV z Thajska. Zaujímavé je, že v roku, v ktorom sa tomuto výrobcovi podarilo zvýšiť predaj výrobkov vyrobených v Únii a podiel na trhu, sa značne zvýšil aj jeho predaj MKV z Thajska. V skutočnosti sa dokonca stal významným dovozcom thajských MKV, pretože v tom roku skúpil veľkú časť z thajského vývozu. Preto aj keď sa druhému výrobcovi v Únii podarilo prevziať určitý podiel na trhu od výrobného odvetvia Únie, je ťažké nevyvodiť z toho záver, že tejto spoločnosti sa to podarilo, pretože využívala aj dumpingový dovoz MKV z Thajska. Treba pripomenúť, že tento výrobca bol vylúčený z vymedzenia výrobného odvetvia Únie pre významný objem dovozných činností v porovnaní s vlastnou výrobou.

(39)

Zainteresované strany ďalej zopakovali tvrdenie, ktoré sa uvádza už v odôvodnení 69 dočasného nariadenia, že aj indický dovoz spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie. Toto tvrdenie sa zakladalo na skutočnosti, že India má približne 50 % podiel na trhu Únie, teda trikrát väčší ako Thajsko, a že príslušné priemerné ceny sa od roku 2009 do OP znížili o 3 %, pričom boli o 24 % nižšie ako ceny Únie. Takisto sa zdôraznilo, že výrazný podiel indického dovozu skupovala spoločnosť prepojená s výrobným odvetvím Únie.

(40)

V tejto súvislosti však neboli predložené žiadne ďalšie tvrdenia a týmto tvrdeniam sa už venovala pozornosť v dočasnom nariadení. Ak by aj absolútna úroveň indického dovozu bola skutočne celkovo vyššia ako absolútna úroveň thajského dovozu, v dočasnom nariadení sa ukázalo, že tieto dovozy sa vyvíjali odlišne: kým thajský dovoz sa počas obdobia prešetrovania celkovo zvýšil, tak v absolútnom, ako aj v relatívnom vyjadrení, indický dovoz sa znížil (takmer o 10 %) a mierne sa znížil aj jeho podiel na trhu. Okrem toho indická priemerná cenová úroveň bola vyššia ako thajská dovozná cena. Okrem toho, aj keď spoločnosť prepojená s výrobným odvetvím Únie dováža MKV z Indie, prešetrovaním sa zistilo, že úroveň tohto dovozu sa rokmi výrazne znížila, ako sa uvádza v odôvodnení 32.

(41)

Napokon niekoľko zainteresovaných strán tiež tvrdilo, že navrhovateľ stratil svojich zákazníkov, pretože sa stal aktívnym na sekundárnom trhu prostredníctvom svojej materskej spoločnosti Ring International Holding (RIH), a že predaj MKV prepojeným spoločnostiam by sa mal dôkladne posúdiť, pretože sa neuskutočnil za bežných obchodných podmienok. Tieto tvrdenia sa však zamietli, pretože neboli odôvodnené a prešetrovaním sa ukázalo, že predaj prepojeným spoločnostiam bol zanedbateľný v porovnaní s celkovým predajom.

(42)

Na základe uvedených skutočností sa týmto potvrdzujú predbežné závery uvedené v odôvodneniach 65 až 76 dočasného nariadenia. Ak na situáciu výrobného odvetvia Únie mali vplyv aj iné faktory, ako je dovoz, na základe analýzy, pri ktorej sa riadne odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu, sa dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z Thajska spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(43)

Dvaja z piatich dovozcov, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní, reagovali na zverejnenie predbežných zistení a predložili písomné pripomienky. Jeden z týchto dovozcov požiadal o vypočutie, ako aj ďalší dovozca. Komisia sa tiež rozhodla vykonať návštevu v priestoroch jediného používateľa, ktorý spolupracoval na prešetrovaní.

(44)

V súvislosti s odôvodneniami 79 až 90 dočasného nariadenia týkajúcimi sa opisu trhu a v súvislosti s oddielom, ktorý sa týka záujmu výrobného odvetvia Únie, neboli predložené žiadne pripomienky.

(45)

Predovšetkým treba pripomenúť, že v dočasnom nariadení sa dospelo k záveru, že uloženie opatrení by mohlo mať závažný negatívny vplyv iba na situáciu jedného dovozcu, ktorý tiež vyrába MKV v Únii. Tento dovozca nereagoval na uloženie dočasných opatrení.

(46)

Jeden ďalší dovozca, ktorý tiež požiadal o vypočutie v prítomnosti úradníka pre vypočutie, spochybnil hlavne výpočet dumpingového rozpätia, analýzu ujmy a výpočet spotreby Únie. Nepredložil však žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa analýzy záujmu Únie.

(47)

Tretí dovozca, ktorý predstavuje 20 % celkového thajského dovozu, požiadal o vypočutie, počas ktorého sa vysvetlilo, že na rozdiel od už predložených informácií neprestal vykonávať všetky svoje činnosti v oblasti MKV, ako sa uvádza v odôvodnení 92 dočasného nariadenia, ale presunul ich na iné pracovisko. Počas vypočúvania dovozca vysvetlil, že obchodovanie s MKV je len doplnkové k jeho základnej podnikateľskej činnosti, ktorá sa týka iných výrobkov a nevylúčil, že bude dovážať MKV z Thajska aj v prípade uloženia opatrení. Vzhľadom na režijné náklady jeho veľkej distribučnej siete to však bude závisieť od úrovne antidumpingového cla a od možnosti zvýšiť cenu pre zákazníkov. Tohto dovozcu by eventuálne nepostihli závažné negatívne následky z dôvodu ukončenia obchodovania s MKV vzhľadom na malý význam tejto činnosti v porovnaní s celkovou podnikateľskou činnosťou.

(48)

Ako sa uviedlo v odôvodnení 5, dotazník, ktorý vyplnil jediný spolupracujúci používateľ, bol overený počas návštevy v priestoroch používateľa po uložení dočasných opatrení. Tento používateľ nakupuje z rôznych zdrojov vrátane Únie, Indie a Thajska. Dovážal tiež z Číny, ale od uloženia antidumpingových opatrení svoj zdroj dodávok zmenil.

(49)

Thajský dovoz predstavoval u používateľa približne 10 % celkových nákupov MKV a spoločnosť sa od uloženia dočasných opatrení rozhodla nedovážať thajské výrobky. Aj keď opatrenia zatiaľ podľa všetkého významne neovplyvnili jej hospodársku situáciu, spoločnosť predsa len odsúdila obmedzenie svojich zdrojov dodávok a najmä skutočnosť, že sa teraz nemôže spoliehať na vždy krátkodobé dodanie MKV.

(50)

Zainteresované strany zopakovali tvrdenie, ktorému sa už venovala pozornosť v dočasnom nariadení, že uloženie opatrení by viedlo k obmedzeniu zdrojov dodávok na trh Únie. Preto treba opätovne konštatovať, že prešetrovaním sa skutočne ukázalo, že trh Únie je charakterizovaný obmedzeným počtom hráčov: jeden výrobca je v Indii, jeden v Thajsku, dvaja výrobcovia sú v Únii a niekoľko výrobcov je v Číne. Účelom antidumpingových opatrení je obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž na trhu Únie a nie brániť dovozu. Toto môže skutočne viesť k zníženiu úrovne dovozu, pričom opatrenia kompenzujú poškodzujúci charakter tohto dovozu, pokiaľ ide o obchodovanie. Toto však samo osebe nie je dostatočným dôvodom na spochybnenie uloženia opatrení proti dumpingovému dovozu. Možno dokonca tvrdiť, že spravodlivá hospodárska súťaž by sa mala na trhu Únie zaručiť s cieľom zachovať existenciu všetkých zdrojov dodávok z dlhodobého hľadiska.

(51)

Očakáva sa, že pri úrovni konečného cla, ktoré je nižšie ako dočasné clo, bude vstup thajského dovozu na trh Únie naďalej možný, pričom prešetrovaním sa ukázalo, že existujú aj iné zdroje dodávok, i keď v obmedzenom počte.

(52)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 77 až 110 sa týmto potvrdzujú. Dospelo sa k záveru, že na základe dostupných informácií týkajúcich sa záujmu Únie celkovo neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu konečných opatrení na dovoz MKV s pôvodom v Thajsku.

(53)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa úrovne odstránenia ujmy, odôvodnenia 111 až 114 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(54)

Pokiaľ ide o výšku cla potrebného na odstránenie účinkov škodlivého dumpingu, konštatovalo sa, že antidumpingové clo by sa malo znížiť na 6 %, keďže indický dovoz údajne nie je dumpingový a jeho cena je o 6 % vyššia ako cena thajského dovozu. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že účelom antidumpingových ciel nie je zosúladiť ceny s cenami iných zdrojov, ale odstrániť narušujúce účinky poškodzujúceho dumpingu.

(55)

Vzhľadom na závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinných súvislostí a záujmu Únie a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa malo uložiť konečné antidumpingové clo, a to na úrovni najnižších zistených rozpätí dumpingu a ujmy, v súlade s pravidlom nižšieho cla. V takomto prípade sa má colná sadzba zodpovedajúcim spôsobom stanoviť na úrovni zisteného dumpingu. Colná sadzba sa vypočítala na 16,3 %, keďže od dočasnej fázy výrazne klesla.

(56)

Na základe uvedeného je sadzba konečného antidumpingového cla v prípade spolupracujúceho vývozcu 16,3 %.

(57)

Vzhľadom na výšku zisteného dumpingového rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenú výrobnému odvetviu Únie sa považuje za potrebné, aby sa sumy zabezpečené dočasným antidumpingovým clom, ktoré bolo uložené dočasným nariadením, s konečnou platnosťou vybrali v rozsahu uloženého konečného cla podľa tohto nariadenia. Vzhľadom na to, že konečné clo je nižšie ako dočasné clo, mali by sa uvoľniť sumy zabezpečené nad rámec konečnej sadzby antidumpingového cla,

9.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/18

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 704/2008 z 15. júla 2008 o uzavretí Protokolu, ktorým sa stanovujú možnosti rybolovu a finančný príspevok podľa Dohody o spolupráci v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Mauritánskou islamskou republikou na obdobie od 1. augusta 2008 do 31. júla 2012 (2) sa obmedzili možnosti rybolovu v kategórii 9 (plavidlá s navíjacími vlečnými sieťami s mraziarenskými zariadeniami na rybolov pelagických druhov) na referenčnú tonáž 250 000 ton.

(2)

Vzhľadom na skutočnosť, že na základe článku 2 ods. 3 tohto vyššie uvedeného nariadenia, bola na obdobie od 1. augusta 2010 do 31. júla 2011 pridelená dodatočná kvóta vo výške 50 000 ton, sa celková referenčná tonáž zvýšila na 300 000 ton.

(3)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, úlovky zaznamenané v tejto kategórii rybolovu plavidlami, ktoré sa plavia pod vlajkou uvedených členských štátov alebo sú v nich zaregistrované, už kvótu pridelenú na vyššie uvedené obdobie vyčerpali.

(4)

Je preto nevyhnutné zakázať rybolovné činnosti v tejto kategórii rybolovu,

9.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/19

(1)

Žiadosť Talianska o zápis názvu „Parmigiano Reggiano“ do registra bola na základe článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Belgicko, Dánsko a Združenie dovozcov syra so sídlom v Bazileji (Švajčiarsko) vzniesli v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 510/2006 proti tomuto zápisu námietku. Námietky Belgicka a Dánska boli na základe článku 7 ods. 3 prvého pododseku písm. a) a c) uvedeného nariadenia uznané za prípustné. Námietka Združenia dovozcov syra bola vyhlásená za neprípustnú, pretože bola odoslaná po stanovenej lehote.

(3)

Listom z 30. októbra 2009 Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby pristúpili k príslušným vzájomným konzultáciám.

(4)

Námietka Dánska sa týkala nedostatočného zdôvodnenia povinnosti krájať, strúhať a následne baliť syr s označením „Parmigiano Reggiano“ vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Na základe vysvetlení, ktoré Taliansko podalo v rámci uvedených konzultácií, Dánsko svoju námietku stiahlo.

(5)

Námietka Belgicka sa takisto týkala nedostatočného zdôvodnenia povinnosti krájať, strúhať a následne baliť syr s označením „Parmigiano Reggiano“ vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

(6)

Keďže Belgicko a Taliansko nedospeli v stanovenej lehote šiestich mesiacov k dohode, Komisia musí prijať rozhodnutie v súlade s postupom uvedeným v článku 7 ods. 5 treťom pododseku a v článku 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006.

(7)

V bode 3.6 jednotného dokumentu Taliansko zdôrazňuje, že „táto požiadavka vyplýva z toho, že na strúhanom alebo porciovanom syre sa identifikačné značky syra ‚Parmigiano Reggiano‘, ktoré sa nachádzajú na celom bochníku, buď nenachádzajú, alebo nie sú viditeľné, a preto je nutné zaručiť pôvod baleného výrobku. Požiadavka vyplýva aj z potreby zaistiť, aby balenie porcií prebehlo čo najskôr po porciovaní a to s využitím metód, ktoré umožnia vyhnúť sa riziku dehydratácie, oxidácie a s tým spojenej straty pôvodných organoleptických vlastností syra ‚Parmigiano Reggiano‘. Delením bochníka syr predovšetkým stráca prirodzenú ochranu v podobe kôrky, ktorá vďaka silnej dehydratácii dokonale izoluje syr od okolitého prostredia.“

(8)

Podľa názoru Komisie sa príslušné talianske orgány týmto odôvodnením, ktorým sa má zaručiť pôvod príslušného výrobku, zaistiť jeho optimálna kontrola a ktorým sa majú zachovať jeho fyzické a organoleptické vlastnosti, nedopustili žiadneho zjavne nesprávneho posúdenia.

(9)

Belgicko sa navyše v rámci svojej námietky odvolalo na ustanovenie článku 7 ods. 3 písm. c) nariadenia (ES) č. 510/2006. Podľa uvedeného článku sú prípustné tie námietky „[…] [ktoré] dokazujú, že zápis navrhovaného názvu do registra by ohrozil […] existenciu výrobkov, ktoré boli v súlade s právom na trhu najmenej počas piatich rokov pred dátumom uverejnenia podľa článku 6 ods. 2“.

(10)

Belgicko neposkytlo žiadne konkrétne údaje týkajúce sa možného negatívneho vplyvu na belgické podniky po vstupe úprav špecifikácie do platnosti.

(11)

Je však všeobecne známe, že podniky zapojené do krájania a/alebo balenia syra s označením „Parmigiano Reggiano“ skutočne existujú aj mimo vymedzenej zemepisnej oblasti. Ustanovenie článku 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 510/2006 v tomto ohľade povoľuje stanovenie až päťročného prechodného obdobia v prípade, ak by vznesená námietka bola vyhlásená za prípustnú z dôvodu, že zápis navrhovaného názvu by ohrozil existenciu výrobkov, ktoré boli v súlade s právom na trhu najmenej počas piatich rokov pred dátumom uverejnenia podľa článku 6 ods. 2 uvedeného nariadenia. Najmä vzhľadom na trvajúce zmluvné záväzky a na nutnosť postupného prispôsobenia trhu v dôsledku úprav špecifikácie označenia „Parmigiano Reggiano“ sa v danom prípade zdá vhodné stanoviť pre hospodárske subjekty, ktoré nemajú sídlo v zemepisnej oblasti vymedzenej v špecifikácii označenia „Parmigiano Reggiano“, ročné prechodné obdobie, ak v súlade s právom krájali a balili syr „Parmigiano Reggiano“ mimo uvedenej vymedzenej zemepisnej oblasti najmenej počas piatich rokov pred 16. aprílom 2009. Dĺžka tohto prechodného obdobia sa zhoduje s dĺžkou obdobia, ktorú Taliansko stanovilo pre hospodárske subjekty vykonávajúce činnosti krájania a balenia na jeho území, avšak za hranicami vymedzenej zemepisnej oblasti.

(12)

Na základe uvedených skutočností by sa tieto zmeny a doplnenia mali schváliť a malo by sa zaviesť ročné prechodné obdobie.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre chránené zemepisné označenia a chránené označenia pôvodu,

9.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/21

9.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/23

(1)

Spoločnosť National Starch Food Innovation požiadala 23. augusta 2005 príslušné orgány Spojeného kráľovstva o uvedenie fosfátovaného diškrobfosfátu (fosfátovaného kukuričného škrobu) na trh ako novej zložky potravín.

(2)

Príslušný orgán Veľkej Británie na posudzovanie potravín vydal 27. apríla 2009 prvotnú hodnotiacu správu. V uvedenej správe dospel k záveru, že fosfátovaný diškrobfosfát je prijateľný ako nová zložka potravín.

(3)

Komisia postúpila všetkým členským štátom prvotnú hodnotiacu správu 4. mája 2009.

(4)

V rámci 60-dňovej lehoty stanovenej v článku 6 ods. 4 nariadenia (ES) č. 258/97 boli v súlade s uvedeným ustanovením vznesené odôvodnené námietky proti uvedeniu výrobku na trh.

(5)

Preto sa 10. februára 2010 uskutočnili konzultácie s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA).

(6)

Dňa 10. septembra 2010 EFSA vo vedeckom stanovisku k bezpečnosti fosfátovaného diškrobfosfátu ako novej zložky potravín (Scientific opinion on the safety of phosphated distarch phosphate as a novel food ingredient) (2) dospel k záveru, že fosfátovaný diškrobfosfát je bezpečný pri dodržaní navrhovaných podmienok použitia a príjmu.

(7)

Na základe vedeckého posúdenia sa zistilo, že fosfátovaný kukuričný škrob spĺňa kritériá stanovené v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 258/97.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

9.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/26