ISSN 1725-5147

doi:10.3000/17255147.L_2011.163.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 163

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 54
23. júna 2011


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

MEDZINÁRODNÉ DOHODY

 

*

Rozhodnutie Rady 2011/361/SZBP z 20. decembra 2010 o podpise a uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Srbskou republikou, ktorou sa zakladá rámec pre účasť Srbskej republiky na operáciách krízového riadenia Európskej únie

1

Dohoda medzi Európskou úniou a Srbskou republikou, ktorou sa zakladá rámec pre účasť Srbskej republiky na operáciách krízového riadenia Európskej únie

2

 

 

NARIADENIA

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 602/2011 z 20. júna 2011 o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry

8

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 603/2011 z 20. júna 2011 o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry

10

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 604/2011 z 20. júna 2011 o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry

12

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 605/2011 z 20. júna 2011, ktorým sa ustanovuje zákaz loviť tresku vo vodách NAFO 3M plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Nemecka

14

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 606/2011 z 20. júna 2011, ktorým sa ustanovuje zákaz loviť sebastesy vo vodách NAFO 3NL plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Nemecka

16

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 607/2011 z 22. júna 2011, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

18

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 608/2011 z 22. júna 2011, ktorým sa stanovuje, do akej miery možno prijať žiadosti o dovozné povolenia predložené v júni 2011 na niektoré mliečne výrobky v rámci určitých colných kvót otvorených nariadením (ES) č. 2535/2001

20

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 609/2011 z 22. júna 2011, ktorým sa ruší pozastavenie podávania žiadostí o dovozné povolenia na výrobky z cukru v rámci určitých colných kvót

22

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 610/2011 z 22. júna 2011 o prideľovaní dovozných práv pre žiadosti podané na obdobie od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 v rámci colnej kvóty otvorenej nariadením (ES) č. 431/2008 pre mrazené hovädzie mäso

23

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

2011/362/Euratom

 

*

Rozhodnutie Rady zo 17. júna 2011 o predĺžení štatútu spoločného podniku Hochtemperatur-Kernkraftwerk GmbH (HKG)

24

 

 

2011/363/EÚ

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Rady z 20. júna 2011, ktorým sa Rumunsku povoľuje uplatňovať osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 193 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

26

 

 

2011/364/EÚ

 

*

Rozhodnutie Komisie z 15. septembra 2010 o štátnej pomoci C 26/09 (ex N 289/09), ktorú Lotyšsko zamýšľa poskytnúť na reštrukturalizáciu podniku AS Parex banka [oznámené pod číslom K(2010) 6202]  ( 1 )

28

 

 

2011/365/EÚ

 

*

Rozhodnutie Komisie zo 17. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/197/ES, pokiaľ ide o obnovenie povolenia na uvádzanie na trh existujúceho krmiva vyrobeného z geneticky modifikovanej kukurice línie 1507 (DAS-Ø15Ø7-1) v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 [oznámené pod číslom K(2011) 4159]  ( 1 )

52

 

 

2011/366/EÚ

 

*

Rozhodnutie Komisie zo 17. júna 2011, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × MON 88017 (MON-89Ø34-3xMON-88Ø17-3), sú z nej zložené alebo vyrobené [oznámené pod číslom K(2011) 4164]  ( 1 )

55

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

MEDZINÁRODNÉ DOHODY

23.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/1


ROZHODNUTIE RADY 2011/361/SZBP

z 20. decembra 2010

o podpise a uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Srbskou republikou, ktorou sa zakladá rámec pre účasť Srbskej republiky na operáciách krízového riadenia Európskej únie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 37,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 218 ods. 5 a 6,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „VP“),

keďže:

(1)

Podmienky týkajúce sa účasti tretích štátov na operáciách krízového riadenia EÚ by mali byť ustanovené v dohode, ktorou sa zakladá rámec pre takúto prípadnú budúcu účasť, a nemali by sa definovať jednotlivo pre každú dotknutú operáciu.

(2)

Po tom, ako Rada 26. apríla 2010 prijala rozhodnutie o poverení na začatie rokovania, VP dojednala dohodu medzi Európskou úniou a Srbskou republikou, ktorou sa zakladá rámec pre účasť Srbskej republiky na operáciách krízového riadenia Európskej únie (ďalej len „dohoda“).

(3)

Táto dohoda by sa mala schváliť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje Dohoda medzi Európskou úniou a Srbskou republikou, ktorou sa zakladá rámec pre účasť Srbskej republiky na operáciách krízového riadenia Európskej únie.

Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) na podpis dohody s cieľom zaviazať Úniu.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 20. decembra 2010

Za Radu

predsedníčka

J. SCHAUVLIEGE


PREKLAD

DOHODA

medzi Európskou úniou a Srbskou republikou, ktorou sa zakladá rámec pre účasť Srbskej republiky na operáciách krízového riadenia Európskej únie

EURÓPSKA ÚNIA (EÚ)

na jednej strane a

SRBSKÁ REPUBLIKA

na strane druhej,

ďalej len „zmluvné strany“,

keďže:

(1)

Európska únia (EÚ) sa môže rozhodnúť uskutočniť činnosti v oblasti krízového riadenia.

(2)

Európska únia rozhodne, či sa k účasti na operácii krízového riadenia EÚ prizvú tretie štáty. Srbská republika môže prijať pozvanie Európskej únie a ponúknuť svoj príspevok. V takom prípade Európska únia rozhodne o prijatí navrhovaného príspevku Srbskej republiky.

(3)

Podmienky týkajúce sa účasti Srbskej republiky na operáciách krízového riadenia EÚ by mali byť ustanovené v dohode, ktorou sa zakladá rámec pre prípadnú budúcu spoluprácu, a nemali by sa vymedzovať jednotlivo pre každú príslušnú operáciu.

(4)

Takáto dohoda by sa nemala dotýkať autonómie Európskej únie v rozhodovaní a ani skutočnosti, že Srbská republika sa rozhodne pre účasť na operácii krízového riadenia EÚ prípad od prípadu.

(5)

Takáto dohoda by sa mala týkať výhradne budúcich operácií krízového riadenia EÚ a nemala sa dotýkať akýchkoľvek existujúcich dohôd, ktoré upravujú účasť Srbskej republiky na operáciách krízového riadenia EÚ, ktoré už prebiehajú,

SA DOHODLI TAKTO:

ODDIEL I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Rozhodnutia týkajúce sa účasti

1.   Po rozhodnutí Európskej únie prizvať Srbskú republiku k účasti na operácii krízového riadenia EÚ a po tom, čo sa Srbská republika rozhodne zúčastniť, Srbská republika poskytne informácie o svojom navrhovanom príspevku Európskej únii.

2.   Posúdenie príspevku Srbskej republiky Európskou úniou sa uskutoční po porade so Srbskou republikou.

3.   Európska únia čo najskôr informuje Srbskú republiku o prvom odhade výšky možného príspevku na spoločné náklady operácie s cieľom pomôcť Srbskej republike pri formulovaní svojej ponuky.

4.   Európska únia oznámi listom Srbskej republike výsledok posúdenia s cieľom zabezpečiť účasť Srbskej republiky v súlade s ustanoveniami tejto dohody.

Článok 2

Rámec

1.   Srbská republika sa pripája k rozhodnutiu Rady, ktorým Rada Európskej únie rozhodne, že EÚ bude viesť operáciu krízového riadenia, a ku každému ďalšiemu rozhodnutiu, ktorým Rada Európskej únie rozhodne o rozšírení operácie krízového riadenia EÚ v súlade s ustanoveniami tejto dohody a akýchkoľvek požadovaných vykonávacích dojednaní.

2.   Príspevok Srbskej republiky na operáciu krízového riadenia EÚ sa nedotýka autonómie rozhodovania Európskej únie.

Článok 3

Postavenie personálu a ozbrojených síl

1.   Postavenie personálu vyslaného Srbskou republikou v rámci operácie civilného krízového riadenia EÚ a/alebo ozbrojených síl Srbskej republiky, ktorý sa podieľa na operácii vojenského krízového riadenia EÚ, sa upravuje v dohode o postavení ozbrojených síl/misie uzavretej medzi Európskou úniou a štátom/štátmi, v ktorom/ktorých sa táto operácia vedie.

2.   Postavenie personálu vyslaného na veliteľstvo alebo do veliteľských štruktúr umiestnených mimo územia štátu/štátov, na území ktorého/ktorých prebieha operácia krízového riadenia EÚ, sa riadi dojednaniami medzi veliteľstvom a príslušnými veliteľskými štruktúrami a Srbskou republikou.

3.   Bez toho, aby bola dotknutá dohoda o postavení ozbrojených síl/misie uvedená v odseku 1, Srbská republika uplatňuje súdnu právomoc nad svojím personálom, ktorý sa zúčastňuje na operácii krízového riadenia EÚ.

4.   Srbská republika je zodpovedná za prejednanie každého nároku súvisiaceho s účasťou na operácii krízového riadenia EÚ, ktorú uplatní jej personál, alebo ktorý sa ho týka. Srbská republika je zodpovedná za začatie konania, najmä súdneho alebo disciplinárneho, voči komukoľvek zo svojho personálu v súlade so svojimi zákonmi a inými právnymi predpismi.

5.   Srbská republika sa zaväzuje vypracovať vyhlásenie o vzdaní sa nárokov na úhradu voči ktorémukoľvek štátu, ktorý sa zúčastňuje na operácii krízového riadenia EÚ, na ktorej sa zúčastňuje Srbská republika, a zaväzuje sa tak urobiť pri podpisovaní tejto dohody.

6.   Európska únia sa zaväzuje zabezpečiť, aby jej členské štáty vypracovali vyhlásenie o vzdaní sa nárokov v súvislosti s akoukoľvek budúcou účasťou Srbskej republiky na operácii krízového riadenia EÚ, a zaväzuje sa tak urobiť pri podpisovaní tejto dohody.

Článok 4

Utajované skutočnosti

1.   Srbská republika prijíma primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby utajované skutočnosti EÚ boli chránené v súlade s bezpečnostnými nariadeniami Rady EÚ, ktoré sú obsiahnuté v rozhodnutí Rady 2001/264/ES z 19. marca 2001 prijímajúcom bezpečnostné nariadenia Rady (1), a v súlade s ďalšími usmerneniami vydanými príslušnými orgánmi vrátane veliteľa operácie EÚ, pokiaľ ide o operáciu vojenského krízového riadenia EÚ, alebo veliteľom misie EÚ, pokiaľ ide o operáciu civilného krízového riadenia EÚ.

2.   Ak EÚ a Srbská republika uzavreli dohodu o bezpečnostných postupoch pri výmene utajovaných skutočností, ustanovenia takejto dohody sa uplatňujú v kontexte operácie krízového riadenia EÚ.

ODDIEL II

USTANOVENIA O ÚČASTI NA OPERÁCIÁCH CIVILNÉHO KRÍZOVÉHO RIADENIA

Článok 5

Personál vyslaný v rámci operácie civilného krízového riadenia EÚ

1.   Srbská republika zabezpečuje, aby jej personál vyslaný v rámci operácie civilného krízového riadenia EÚ vykonával svoju misiu v súlade s:

a)

rozhodnutím Rady a následnými zmenami a doplneniami uvedenými v článku 2 ods. 1;

b)

operačným plánom;

c)

vykonávacími opatreniami.

2.   Srbská republika včas oboznamuje veliteľa misie operácie civilného krízového riadenia EÚ a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s každou zmenou týkajúcou sa jej príspevku na operáciu civilného krízového riadenia EÚ.

3.   Personál vyslaný v rámci operácie civilného krízového riadenia EÚ sa podrobí lekárskej prehliadke, očkovaniu a má od príslušného orgánu Srbskej republiky lekárske potvrdenie, že je schopný vykonávať svoje služobné povinnosti. Personál vyslaný v rámci operácie civilného krízového riadenia EÚ predloží kópiu uvedeného potvrdenia.

Článok 6

Velenie

1.   Personál, ktorý vysiela Srbská republika, vykonáva svoje služobné povinnosti a správa sa tak, že má na zreteli výhradne záujmy operácie civilného krízového riadenia EÚ.

2.   Celý personál zostáva v plnom rozsahu pod velením svojich vnútroštátnych orgánov.

3.   Vnútroštátne orgány odovzdajú operatívnu kontrolu Európskej únii.

4.   Veliteľ misie preberá zodpovednosť za operáciu civilného krízového riadenia EÚ a vykonáva velenie a riadenie misie na mieste pôsobenia.

5.   Veliteľ misie velí operácii civilného krízového riadenia EÚ a zabezpečuje jej každodenné riadenie.

6.   Srbská republika má rovnaké práva a povinnosti týkajúce sa každodenného riadenia operácie ako členské štáty Európskej únie, ktoré sa zúčastňujú na operácii, v súlade s právnymi nástrojmi uvedenými v článku 2 ods. 1.

7.   Veliteľ misie operácie civilného krízového riadenia EÚ zodpovedá za disciplinárnu kontrolu personálu operácie civilného krízového riadenia EÚ. V prípade potreby začne dotknutý vnútroštátny orgán disciplinárne konanie.

8.   Srbská republika ustanoví styčný bod národného kontingentu (NPC), aby zastupoval jej národný kontingent v rámci operácie. NPC sa zodpovedá veliteľovi misie operácie civilného krízového riadenia EÚ v národných záležitostiach a je zodpovedný za každodennú disciplínu kontingentu.

9.   Rozhodnutie ukončiť operáciu prijíma Európska únia po porade so Srbskou republikou, ak táto ku dňu ukončenia operácie stále prispieva na operáciu civilného krízového riadenia EÚ.

Článok 7

Finančné aspekty

1.   Srbská republika znáša všetky náklady spojené so svojou účasťou na operácii okrem prevádzkových nákladov, ako sa ustanovuje v prevádzkovom rozpočte operácie. Tento postup sa nedotýka článku 8.

2.   V prípade smrti, úrazu, straty alebo škody spôsobenej fyzickým alebo právnickým osobám pochádzajúcim zo štátu/štátov, na území ktorého/ktorých sa operácia vedie, Srbská republika po určení svojej zodpovednosti zaplatí náhradu škody za podmienok ustanovených v platnej dohode o postavení misie, ktorá je uvedená v článku 3 ods. 1.

Článok 8

Príspevok do prevádzkového rozpočtu

1.   Srbská republika prispieva na financovanie rozpočtu operácie civilného krízového riadenia EÚ.

2.   Finančný príspevok Srbskej republiky do prevádzkového rozpočtu sa vypočíta na základe jedného z uvedených vzorcov, a to podľa toho, ktorého výsledkom je nižšia suma:

a)

podiel referenčnej sumy, ktorý je úmerný pomeru HND Srbskej republiky k celkovej sume HND všetkých štátov prispievajúcich do prevádzkového rozpočtu operácie, alebo

b)

podiel referenčnej sumy na prevádzkovom rozpočte, ktorý je úmerný pomeru počtu personálu Srbskej republiky zúčastňujúceho sa na operácii k celkovému počtu personálu všetkých štátov zúčastňujúcich sa operácie.

3.   Bez ohľadu na uvedené odseky 1 a 2 Srbská republika neprispieva na financovanie diét vyplácaných personálu členských štátov Európskej únie.

4.   Bez ohľadu na odsek 1 Európska únia oslobodzuje v zásade Srbskú republiku od finančných príspevkov na určitú operáciu civilného krízového riadenia EÚ, keď:

a)

Európska únia rozhodne, že Srbská republika poskytuje značný príspevok, ktorý je pre túto operáciu podstatný, alebo

b)

Srbská republika má taký HND na osobu, ktorý nepresahuje HND žiadneho iného členského štátu Európskej únie.

5.   Veliteľ misie operácie civilného krízového riadenia EÚ a príslušné administratívne služby Srbskej republiky podpíšu dohodu o platbe príspevkov Srbskej republiky do prevádzkového rozpočtu operácie civilného krízového riadenia EÚ. Táto dohoda zahŕňa okrem iného ustanovenia o:

a)

príslušnej sume;

b)

spôsobe platby finančného príspevku;

c)

postupe pri audite.

ODDIEL III

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA ÚČASTI NA OPERÁCIÁCH VOJENSKÉHO KRÍZOVÉHO RIADENIA

Článok 9

Účasť na operácii vojenského krízového riadenia EÚ

1.   Srbská republika zabezpečuje, aby jej ozbrojené sily a personál, ktorí sa zúčastňujú na operácii vojenského krízového riadenia EÚ, vykonávali svoju misiu v súlade s:

a)

rozhodnutím Rady a následnými zmenami a doplneniami uvedenými v článku 2 ods. 1;

b)

operačným plánom;

c)

vykonávacími opatreniami.

2.   Personál, ktorý vysiela Srbská republika, vykonáva svoje služobné povinnosti a správa sa tak, že má na zreteli výhradne záujmy operácie vojenského krízového riadenia EÚ.

3.   Srbská republika včas oboznamuje veliteľa operácie EÚ s každou zmenou týkajúcou sa svojej účasti na operácii.

Článok 10

Velenie

1.   Všetci príslušníci ozbrojených síl a personál, ktorí sa zúčastňujú na vojenskej operácii krízového riadenia EÚ, zostávajú v plnom rozsahu pod velením svojich vnútroštátnych orgánov.

2.   Vnútroštátne orgány odovzdajú operatívne a taktické velenie a/alebo kontrolu svojich ozbrojených síl a personálu veliteľovi operácie EÚ, ktorý má právo delegovať svoje právomoci.

3.   Srbská republika má rovnaké práva a povinnosti týkajúce sa každodenného riadenia operácie ako zúčastnené členské štáty Európskej únie.

4.   Veliteľ operácie EÚ môže po porade so Srbskou republikou kedykoľvek požiadať, aby Srbská republika zrušila svoj príspevok.

5.   Srbská republika vymenuje vysokého vojenského zástupcu (SMR), ktorý má za úlohu zastupovať srbský kontingent na operácii vojenského krízového riadenia EÚ. SMR sa radí s veliteľom ozbrojených síl EÚ vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa operácie a zodpovedá za každodennú disciplínu srbského kontingentu.

Článok 11

Finančné aspekty

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 12, Srbská republika znáša všetky náklady spojené so svojou účasťou na operácii, pokiaľ tieto náklady nepodliehajú spoločnému financovaniu, ako je ustanovené v právnych nástrojoch uvedených v článku 2 ods. 1, ako aj v rozhodnutí Rady 2008/975/SZBP z 18. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje mechanizmus správy financovania spoločných nákladov na operácie Európskej únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami (Athena) (2).

2.   V prípade smrti, úrazu, straty alebo škody spôsobenej fyzickej alebo právnickej osobe pochádzajúcej zo štátu/štátov, na území ktorého/ktorých sa operácia vedie, Srbská republika po určení jej zodpovednosti zaplatí náhradu škody za podmienok ustanovených v platnej dohode o postavení ozbrojených síl, ktorá je uvedená v článku 3 ods. 1.

Článok 12

Príspevok na spoločné náklady

1.   Srbská republika prispieva na financovanie spoločných nákladov operácie vojenského krízového riadenia EÚ.

2.   Finančný príspevok Srbskej republiky na spoločné náklady sa vypočíta na základe jedného z uvedených vzorcov, a to podľa toho, ktorého výsledkom je nižšia suma:

a)

podiel na spoločných nákladoch, ktorý je úmerný pomeru HND Srbskej republiky k celkovej sume HND všetkých štátov prispievajúcich na spoločné náklady operácie, alebo

b)

podiel na spoločných nákladoch, ktorý je úmerný pomeru počtu personálu Srbskej republiky zúčastňujúceho sa na operácii k celkovému počtu personálu všetkých štátov zúčastňujúcich sa na operácii.

Ak sa použije vzorec podľa odseku 2 písm. b) a ak Srbská republika vysiela personál iba na veliteľstvo operácie alebo ozbrojených síl, použije sa pomer jej personálu k celkovému počtu personálu príslušného veliteľstva. V ostatných prípadoch ide o pomer celého personálu, ktorý vyslala Srbská republika, k celkovému počtu personálu operácie.

3.   Bez ohľadu na odsek 1 Európska únia oslobodzuje v zásade Srbskú republiku od finančných príspevkov na spoločné náklady určitej operácie vojenského krízového riadenia EÚ, keď:

a)

Európska únia rozhodne, že Srbská republika poskytuje značný príspevok na prostriedky a/alebo kapacity, ktoré sú pre túto operáciu podstatné, alebo

b)

Srbská republika má taký HND na osobu, ktorý nepresahuje HND žiadneho iného členského štátu Európskej únie.

4.   Správca ustanovený v rozhodnutí 2008/975/SZBP a príslušné orgány Srbskej republiky uzatvoria dohodu. Táto dohoda okrem iného zahŕňa ustanovenia o:

a)

príslušnej sume;

b)

spôsobe platby finančného príspevku;

c)

postupe pri audite.

ODDIEL IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 13

Vykonávacie opatrenia

Bez toho, aby bol dotknutý článok 8 ods. 5 a článok 12 ods. 4, vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a príslušné orgány Srbskej republiky dohodnú všetky potrebné technické a správne opatrenia súvisiace s vykonávaním tejto dohody.

Článok 14

Neplnenie záväzkov

Ak si jedna zo zmluvných strán neplní svoje povinnosti ustanovené v tejto dohode, druhá zmluvná strana má právo túto dohodu ukončiť výpoveďou s jednomesačnou lehotou.

Článok 15

Urovnávanie sporov

Spory týkajúce sa výkladu alebo uplatňovania tejto dohody sa medzi zmluvnými stranami riešia diplomatickou cestou.

Článok 16

Nadobudnutie platnosti

1.   Táto dohoda nadobúda platnosť prvým dňom prvého mesiaca po tom, ako sa zmluvné strany navzájom informovali, že ukončili vnútorné postupy potrebné na tento účel.

2.   Táto dohoda sa predbežne vykonáva odo dňa jej podpisu.

3.   Táto dohoda podlieha pravidelnému preskúmaniu.

4.   Túto dohodu možno zmeniť a doplniť na základe vzájomnej písomnej dohody medzi zmluvnými stranami.

5.   Túto dohodu môže ktorákoľvek zmluvná strana vypovedať písomným oznámením o vypovedaní, ktoré odovzdá druhej zmluvnej strane. Takáto výpoveď je účinná šesť mesiacov po doručení oznámenia druhej zmluvnej strane.

V Belehrade ôsmeho júna dvetisícjedenásť v dvoch vyhotoveniach, každé v anglickom jazyku.

Za Európsku úniu

Za Srbskú republiku


(1)  Ú. v. ES L 101, 11.4.2001, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 96.

ZNENIE VYHLÁSENÍ

Znenie pre členské štáty EÚ:

„Členské štáty EÚ, uplatňujúce rozhodnutie Rady EÚ o operácii krízového riadenia EÚ, na ktorej sa zúčastňuje Srbská republika, sa budú usilovať do tej miery, do akej to ich vnútroštátne právne systémy dovoľujú, vzdať sa podľa možností nárokov na náhradu voči Srbskej republike v prípade úrazu alebo úmrtia personálu alebo škody na majetku alebo straty na majetku vo svojom vlastníctve, ktorý sa používa pri operácii krízového riadenia EÚ, ak takýto úraz, úmrtie, škodu alebo stratu:

zapríčinil personál Srbskej republiky pri výkone svojich služobných povinností súvisiacich s operáciou krízového riadenia EÚ okrem prípadov hrubej nedbalosti alebo úmyselného zneužitia úradnej moci alebo

vznikli používaním majetku vo vlastníctve Srbskej republiky za podmienky, že majetok sa používal v súvislosti s operáciou, s výnimkou prípadov hrubej nedbalosti alebo úmyselného zneužitia úradnej moci personálom operácie krízového riadenia EÚ z Srbskej republiky, ktorý tento majetok používa.“

Znenie pre Srbskú republiku:

„Srbská republika, uplatňujúca rozhodnutie Rady EÚ o operácii krízového riadenia EÚ, sa bude usilovať, pokiaľ to jej vnútroštátny právny systém dovoľuje, vzdať sa podľa možností nárokov voči každému štátu zúčastňujúcemu sa na operácii krízového riadenia EÚ v prípade úrazu alebo úmrtia personálu alebo škody na majetku alebo straty majetku vo svojom vlastníctve, ktorý sa používa pri operácii krízového riadenia EÚ, ak takýto úraz, úmrtie, škodu alebo stratu:

zapríčinil personál pri výkone svojich služobných povinností súvisiacich s operáciou krízového riadenia EÚ okrem prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného zneužitia úradnej moci alebo

vznikli používaním majetku vo vlastníctve štátov zúčastňujúcich sa na operácii krízového riadenia za podmienky, že majetok bol používaný v súvislosti s operáciou, s výnimkou prípadov hrubej nedbalosti alebo úmyselného zneužitia úradnej moci personálom operácie krízového riadenia EÚ, ktorý tento majetok používa.“


NARIADENIA

23.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/8


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 602/2011

z 20. júna 2011

o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 1 písm. a),

keďže:

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa ustanovili všeobecné pravidlá výkladu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá, alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je ustanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení, ktorú vydali colné orgány členských štátov v súvislosti so zatriedením tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry, ale ktorá nie je v súlade s týmto nariadením, mohol na túto informáciu aj naďalej odvolávať počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (2).

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe sa zatriedi v rámci kombinovanej nomenklatúry podľa číselného znaku KN uvedeného v stĺpci 2 tejto tabuľky.

Článok 2

Na záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydané colnými orgánmi členských štátov, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, je možné odvolávať sa aj naďalej počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia (EHS) č. 2913/92.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 20. júna 2011

Za Komisiu v mene predsedu

Algirdas ŠEMETA

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.


PRÍLOHA

Opis tovaru

Zatriedenie

(číselný znak KN)

Odôvodnenie

(1)

(2)

(3)

Výrobok pozostávajúci zo skrutky (svorníka) s podložkou, roztiahnuteľným kotviacim puzdrom a maticou, všetky časti sú vyrobené z nehrdzavejúcej ocele.

Skrutka (svorník) má šesťhrannú hlavu, je 55 mm dlhá, má závity po celej dĺžke a pevnosť v ťahu 490 MPa.

Kotviace puzdro je 42 mm dlhé a má vonkajší priemer v neroztiahnutom stave 10 mm. Nemá závity.

Výrobok sa používa na pripevnenie predmetov k tvrdým materiálom, ako napríklad k betónovým múrom, pričom sa do vyvŕtanej diery vloží kotviace puzdro s maticou, do ktorého sa potom vloží a upevní skrutka (svorník). Pri upevňovaní skrutky (svorníka) sa matica priťahuje k hlave skrutky (svorníka), v dôsledku čoho sa kotviace puzdro rozťahuje, čím sa predmet pevne pripevňuje k tvrdému materiálu.

7318 19 00

Zatriedenie je určené všeobecnými pravidlami 1 a 6 pre interpretáciu kombinovanej nomenklatúry a znením číselných znakov KN 7318 a 7318 19 00.

Výrobok nie je tovarom zloženým z rôznych materiálov alebo skladajúci sa z rôznych komponentov v zmysle všeobecného pravidla pre interpretáciu 3 písm. b), pretože jednotlivé komponenty spolu tvoria jeden výrobok, rozpínaciu skrutku (svorník). Zatriedenie podľa komponentu, ktorý výrobku dáva jeho podstatný charakter, je preto vylúčené.

Zatriedenie do podpoložky 7318 15 ako skrutka (svorník), tiež s maticami a podložkami je vylúčené, pretože kotviace puzdro je iný výrobok než matica alebo podložka.

Výrobok sa vzhľadom na svoju charakteristiku preto zatrieďuje pod číselný znak 7318 19 00 ako ostatné výrobky so závitmi.


23.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/10


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 603/2011

z 20. júna 2011

o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 1 písm. a),

keďže:

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa ustanovili všeobecné pravidlá výkladu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá, alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je ustanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení, ktorú vydali colné orgány členských štátov v súvislosti so zatriedením tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry, ale ktorá nie je v súlade s týmto nariadením, mohol na túto informáciu aj naďalej odvolávať počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (2).

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe sa zatriedi v rámci kombinovanej nomenklatúry podľa číselného znaku KN uvedeného v stĺpci 2 tejto tabuľky.

Článok 2

Na záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydané colnými orgánmi členských štátov, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, je možné odvolávať sa aj naďalej počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia (EHS) č. 2913/92.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 20. júna 2011

Za Komisiu v mene predsedu

Algirdas ŠEMETA

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.


PRÍLOHA

Opis tovaru

Zatriedenie

(číselný znak KN)

Odôvodnenie

(1)

(2)

(3)

Výrobok špecificky určený na namontovanie do signalizačného zariadenia určitého modelu motorového vozidla.

Výrobok v tvare dvoch navzájom prepojených zostáv tlačených obvodov, pričom každá obsahuje pasívne komponenty (kondenzátory a rezistory) a aktívne komponenty (diódy, diódy vyžarujúce svetlo (LED), tranzistory a integrované obvody). Jedna zostava je vybavená rozhraním na pripojenie k svetelnej sústave motorového vozidla.

Diódy LED zabezpečujú signalizačný účinok.

 (1) Pozri obrázok.

8512 90 90

Zatriedenie je určené všeobecnými pravidlami 1 a 6 pre interpretáciu kombinovanej nomenklatúry, poznámkou 2(b) k XVI triede a znením číselných znakov KN 8512, 8512 90 a 8512 90 90.

Keďže výrobok pozostáva zo zostáv tlačených obvodov (pozri vysvetlivky KN k podpoložke 8443 99 10 zahŕňajúcej elektronické zostavy), nespĺňa podmienky platné pre polovodičové zariadenia a elektronické integrované obvody (pozri poznámku 8 ku kapitole 85). Preto je zatriedenie do položiek 8541 a 8542 vylúčené.

Keďže výrobok nie je kompletný, ale je špecificky určený na používanie s inými komponentmi, ako sú šošovky, v signalizačnom zariadení motorového vozidla, zatriedenie pod číselný znak KN 8512 20 00 je vylúčené.

Výrobok sa preto zatrieďuje ako časť a súčasť elektrického osvetlenia alebo signalizačného zariadenia druhu používaného v motorových vozidlách, pod číselný znak KN 8512 90 90.

Image


(1)  Obrázok slúži len na informačné účely.


23.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/12


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 604/2011

z 20. júna 2011

o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 1 písm. a),

keďže:

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa ustanovili všeobecné pravidlá výkladu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá, alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je ustanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné ustanoviť, aby sa držiteľ záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení, ktorú vydali colné orgány členských štátov v súvislosti so zatriedením tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry, ale ktorá nie je v súlade s týmto nariadením, mohol na túto informáciu aj naďalej odvolávať počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (2).

(5)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe sa zatriedi v rámci kombinovanej nomenklatúry podľa číselného znaku KN uvedeného v stĺpci 2 tejto tabuľky.

Článok 2

Na záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydané colnými orgánmi členských štátov, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, je možné odvolávať sa aj naďalej počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia (EHS) č. 2913/92.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 20. júna 2011

Za Komisiu v mene predsedu

Algirdas ŠEMETA

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.


PRÍLOHA

Opis tovaru

Zatriedenie

(číselný znak KN)

Odôvodnenie

(1)

(2)

(3)

1.

Valcová nádoba vyrobená z ocele s dĺžkou približne 30 cm a priemerom približne 3 cm (tzv. „zariadenie na nafúknutie airbagu“ („airbag inflator“)).

Zariadenie pozostáva z elektrických kontaktných kolíkov, zapaľovača, komory s pyrotechnickým iniciátorom, komory so zmesou plynov, filtrov a otvoru na uvoľnenie plynu.

Zmes plynov tvorí oxid dusný, argón a hélium.

Keď elektrický signál snímacieho systému motorového vozidla aktivuje zapaľovač, spustí sa proces, počas ktorého začne horenie pyrotechnického iniciátora, v dôsledku čoho sa plyny zohrejú a vytvoria vysoký tlak. Následne sú plyny vytlačené cez otvor a naplnia airbag.

Zariadenie je určené na zabudovanie do systému bezpečnostného airbagu motorového vozidla.

8708 95 99

Zatriedenie je určené všeobecnými pravidlami 1 a 6 pre interpretáciu kombinovanej nomenklatúry, poznámkou 3 k XVII. triede a znením číselných znakov KN 8708, 8708 95 a 8708 95 99.

Funkciou tohto zariadenia je naplniť vankúš airbagu plynmi a nie vytvoriť pyrotechnické efekty v zmysle kapitoly 36. Preto je zatriedenie do položky 3604 vylúčené.

„Plynové generátory na generátorový plyn“ sú tovarom , ktoré vyrábajú palivový plyn z koksu, antracitu alebo iného uhlíkového materiálu. Na proces výroby plynu, ktorý je výsledkom rýchlych chemických reakcií (výbuchov) pyrotechnických materiálov, sa položka 8405 nevzťahuje. Preto je zatriedenie „zariadenia na nafúknutie airbagu“ („airbag inflator“) do položky 8405 vylúčené. (Pozri aj vysvetlivky k harmonizovanému systému k položke 8405 (A), (B))

Keďže zariadenie je časťou a súčasťou bezpečnostného airbagu s nafukovacím systémom (pozri aj vysvetlivky k harmonizovanému systému k položke 8708 (O)), zatriedi sa preto pod číselný znak KN 8708 95 99.

2.

Valcová nádoba vyrobená z ocele s dĺžkou približne 21 cm a priemerom približne 5 cm (tzv. “zariadenie na nafúknutie airbagu“ („airbag inflator“)).

Zariadenie pozostáva z elektrických kontaktných kolíkov, zapaľovača, komory s pyrotechnickým iniciátorom, expanznej komory, filtrov a otvoru na uvoľnenie plynu.

Keď elektrický signál snímacieho systému motorového vozidla aktivuje zapaľovač, spustí sa proces, počas ktorého začne horenie pyrotechnického iniciátora, v dôsledku čoho je expanzná komora naplnená plynmi, ktoré vytvoria vysoký tlak. Následne sú plyny vytlačené cez otvor a naplnia airbag.

Zariadenie je určené na zabudovanie do systému bezpečnostného airbagu motorového vozidla.

8708 95 99

Zatriedenie je určené všeobecnými pravidlami 1 a 6 pre interpretáciu kombinovanej nomenklatúry, poznámkou 3 k XVII. triede a znením číselných znakov KN 8708, 8708 95 a 8708 95 99.

Funkciou tohto zariadenia je naplniť vankúš airbagu plynmi a nie vytvoriť pyrotechnické efekty v zmysle kapitoly 36. Preto je zatriedenie do položky 3604 vylúčené.

„Plynové generátory na generátorový plyn“ sú tovarom, ktoré vyrábajú palivový plyn z koksu, antracitu alebo iného uhlíkového materiálu. Na proces výroby plynu, ktorý je výsledkom rýchlych chemických reakcií (výbuchov) pyrotechnických materiálov, sa položka 8405 nevzťahuje. Preto je zatriedenie „zariadenia na nafúknutie airbagu“ („airbag inflator“) do položky 8405 vylúčené. (Pozri aj vysvetlivky k harmonizovanému systému k položke 8405 (A), (B))

Keďže zariadenie je časťou a súčasťou bezpečnostného airbagu s nafukovacím systémom (pozri aj vysvetlivky k harmonizovanému systému k položke 8708 (O)), zatriedi sa preto pod číselný znak KN 8708 95 99.


23.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/14


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 605/2011

z 20. júna 2011,

ktorým sa ustanovuje zákaz loviť tresku vo vodách NAFO 3M plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Nemecka

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (1), a najmä na jeho článok 36 ods. 2,

keďže:

(1)

V nariadení Rady (EÚ) č. 57/2011 z 18. januára 2011, ktorým sa na rok 2011 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách EÚ a pre plavidlá EÚ v určitých vodách nepatriacich EÚ (2), sa ustanovujú kvóty na rok 2011.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa lovom zo zásoby uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu alebo plavidlami zaregistrovanými v členskom štáte uvedenom v tejto prílohe vyčerpala kvóta stanovená na rok 2011.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať rybolov v tejto zásobe,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vyčerpanie kvóty

Rybolovná kvóta pridelená členskému štátu uvedenému v prílohe k tomuto nariadeniu na lov zo zásoby uvedenej v prílohe na rok 2011 sa považuje za vyčerpanú odo dňa uvedeného v tejto prílohe.

Článok 2

Zákazy

Rybolov v zásobe uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu alebo plavidlami zaregistrovanými v členskom štáte uvedenom v danej prílohe sa zakazuje odo dňa uvedeného v tejto prílohe. Po uvedenom dni sa zakazuje najmä ponechávať na palube, premiestňovať, prekladať alebo vykladať ryby z tejto zásoby ulovené uvedenými plavidlami.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 20. júna 2011

Za Komisiu v mene predsedu

Lowri EVANS

generálna riaditeľka pre námorné záležitosti a rybné hospodárstvo


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 24, 27.1.2011, s. 1.


PRÍLOHA

Č.

16/T&Q

Členský štát

Nemecko

Zásoba

COD/N3M.

Druh

treska (Gadus morhua)

Zóna

NAFO 3M

Dátum

24.5.2011


23.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/16


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 606/2011

z 20. júna 2011,

ktorým sa ustanovuje zákaz loviť sebastesy vo vodách NAFO 3NL plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Nemecka

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (1), a najmä na jeho článok 36 ods. 2,

keďže:

(1)

V nariadení Rady (EÚ) č. 57/2011 z 18. januára 2011, ktorým sa na rok 2011 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách EÚ a pre plavidlá EÚ v určitých vodách nepatriacich EÚ (2), sa ustanovujú kvóty na rok 2011.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa lovom zo zásoby uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu alebo plavidlami zaregistrovanými v členskom štáte uvedenom v danej prílohe vyčerpala kvóta stanovená na rok 2011.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať rybolov v tejto zásobe,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vyčerpanie kvóty

Rybolovná kvóta pridelená členskému štátu uvedenému v prílohe k tomuto nariadeniu na lov zo zásoby uvedenej v tejto prílohe na rok 2011 sa považuje za vyčerpanú odo dňa uvedeného v tejto prílohe.

Článok 2

Zákazy

Rybolov v zásobe uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu alebo plavidlami zaregistrovanými v členskom štáte uvedenom v tejto prílohe sa zakazuje odo dňa uvedeného v tejto prílohe. Po uvedenom dni sa zakazuje najmä ponechávať na palube, premiestňovať, prekladať alebo vykladať ryby z uvedenej zásoby ulovené uvedenými plavidlami.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 20. júna 2011

Za Komisiu v mene predsedu

Lowri EVANS

generálna riaditeľka pre námorné záležitosti a rybné hospodárstvo


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 24, 27.1.2011, s. 1.


PRÍLOHA

Č.

17/T&Q

Členský štát

Nemecko

Zásoba

RED/N3LN.

Druh

sebastes (Sebastes spp.)

Zóna

NAFO 3LN

Dátum

24.5.2011


23.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/18


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 607/2011

z 22. júna 2011,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 23. júna 2011.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. júna 2011

Za Komisiu v mene predsedu

José Manuel SILVA RODRÍGUEZ

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

MA

57,8

MK

54,8

TR

55,0

ZZ

55,9

0707 00 05

TR

95,0

ZZ

95,0

0709 90 70

TR

117,7

ZZ

117,7

0805 50 10

AR

75,4

BR

40,6

TR

65,0

UY

65,6

ZA

85,9

ZZ

66,5

0808 10 80

AR

123,2

BR

76,1

CL

90,5

CN

95,4

NZ

142,3

UY

58,7

ZA

93,4

ZZ

97,1

0809 10 00

TR

283,9

ZZ

283,9

0809 20 95

TR

366,8

XS

382,4

ZZ

374,6


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


23.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/20


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 608/2011

z 22. júna 2011,

ktorým sa stanovuje, do akej miery možno prijať žiadosti o dovozné povolenia predložené v júni 2011 na niektoré mliečne výrobky v rámci určitých colných kvót otvorených nariadením (ES) č. 2535/2001

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1301/2006 z 31. augusta 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá pre správu dovozných colných kvót pre poľnohospodárske produkty spravovaných prostredníctvom systému dovozných licencií (2), a najmä na jeho článok 7 ods. 2,

keďže:

Žiadosti o dovozné povolenia podané v období od 1. do 10. júna 2011 pre určité colné kvóty uvedené v prílohe I k nariadeniu Komisie (ES) č. 2535/2001 zo 14. decembra 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 o dohodách týkajúcich sa dovozu mlieka a mliečnych výrobkov a otvorenia colných kvót (3), sa vzťahujú na väčšie množstvá, ako sú dostupné množstvá. Malo by sa teda určiť, do akej miery sa môžu dovozné povolenia vydávať stanovením koeficientu pridelenia, ktorý sa má uplatňovať na požadované množstvá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Žiadostiam o dovozné povolenia na výrobky patriace pod colné kvóty uvedené v častiach I.A, I.F, I.H, I.I a I.J prílohy I k nariadeniu (ES) č. 2535/2001, podaným v období od 1. do 10. júna 2011, sa vyhovie vydaním dovozných povolení na požadované množstvá upravené koeficientmi pridelenia stanovenými v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 23. júna 2011.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. júna 2011

Za Komisiu v mene predsedu

José Manuel SILVA RODRÍGUEZ

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 238, 1.9.2006, s. 13.

(3)  Ú. v. ES L 341, 22.12.2001, s. 29.


PRÍLOHA

I.A

Číslo colnej kvóty

Koeficient pridelenia

09.4590

09.4599

09.4591

09.4592

09.4593

09.4594

09.4595

10,484082 %

09.4596

100 %

„—“: Komisii nebola predložená žiadna žiadosť o povolenie.

I.F

Výrobky s pôvodom vo Švajčiarsku

Číslo colnej kvóty

Koeficient pridelenia

09.4155

48,007681 %

I.H

Výrobky s pôvodom v Nórsku

Číslo colnej kvóty

Koeficient pridelenia

09.4179

100 %

I.I

Výrobky s pôvodom na Islande

Číslo colnej kvóty

Koeficient pridelenia

09.4205

100 %

09.4206

100 %

I.J

Výrobky s pôvodom v Moldavskej republike

Číslo colnej kvóty

Koeficient pridelenia

09.4210

„—“: Komisii nebola predložená žiadna žiadosť o povolenie.


23.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/22


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 609/2011

z 22. júna 2011,

ktorým sa ruší pozastavenie podávania žiadostí o dovozné povolenia na výrobky z cukru v rámci určitých colných kvót

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 891/2009 z 25. septembra 2009, ktorým sa otvárajú colné kvóty a zabezpečuje ich správa v odvetví cukru (2), a najmä na jeho článok 5 ods. 2,

keďže:

(1)

Podávanie žiadostí o dovozné povolenia na poradové číslo 09.4318 sa pozastavilo od 20. januára 2011 v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 42/2011 z 19. januára 2011, ktorým sa pozastavuje podávanie žiadostí o dovozné povolenia na výrobky z cukru v rámci určitých colných kvót (3), v súlade s nariadením (ES) č. 891/2009.

(2)

Na základe oznámení o nevyužitých a/alebo čiastočne použitých povoleniach sa množstvá opäť stali disponibilnými pod uvedeným referenčným číslom. Pozastavenie podávania žiadostí by sa preto malo zrušiť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Pozastavenie ustanovené v nariadení (EÚ) č. 42/2011 o podávaní žiadostí o dovozné povolenia pre referenčné číslo 09.4318 sa ruší od 20. januára 2011.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. júna 2011

Za Komisiu v mene predsedu

José Manuel SILVA RODRÍGUEZ

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 254, 26.9.2009, s. 82.

(3)  Ú. v. EÚ L 15, 20.1.2011, s. 10.


23.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/23


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 610/2011

z 22. júna 2011

o prideľovaní dovozných práv pre žiadosti podané na obdobie od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 v rámci colnej kvóty otvorenej nariadením (ES) č. 431/2008 pre mrazené hovädzie mäso

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1301/2006 z 31. augusta 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá pre správu dovozných colných kvót pre poľnohospodárske produkty spravovaných prostredníctvom systému dovozných licencií (2), a najmä na jeho článok 7 ods. 2,

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 431/2008 z 19. mája 2008, ktorým sa otvára a ustanovuje správa dovozných colných kvót pre mrazené hovädzie mäso, na ktoré sa vzťahuje kód KN 0202, a pre výrobky, na ktoré sa vzťahuje kód KN 0206 29 91 (3), sa otvorila colná kvóta na dovoz výrobkov v odvetví hovädzieho mäsa.

(2)

Žiadosti o dovozné práva podané na obdobie od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 prevyšujú množstvá, ktoré sú k dispozícii. Z uvedeného dôvodu by sa malo určiť, stanovením koeficientu pridelenia, ktorý sa má uplatňovať na požadované množstvá, do akej miery sa môžu prideliť dovozné práva,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Na žiadosti o dovozné práva, na ktoré sa vzťahuje kvóta s poradovým číslom 09.4003, podané na obdobie od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 podľa nariadenia (ES) č. 431/2008 sa uplatňuje koeficient pridelenia vo výške 28,953811 %.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 23. júna 2011.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. júna 2011

Za Komisiu v mene predsedu

José Manuel SILVA RODRÍGUEZ

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 238, 1.9.2006, s. 13.

(3)  Ú. v. EÚ L 130, 20.5.2008, s. 3.


ROZHODNUTIA

23.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/24


ROZHODNUTIE RADY

zo 17. júna 2011

o predĺžení štatútu spoločného podniku Hochtemperatur-Kernkraftwerk GmbH (HKG)

(2011/362/Euratom)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 49,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Rozhodnutím 74/295/Euratom (1) Rada zriadila Hochtemperatur-Kernkraftwerk GmbH (HKG) ako spoločný podnik na obdobie 25 rokov od 1. januára 1974.

(2)

Cieľom HKG bolo vybudovať, zariadiť a prevádzkovať jadrovú elektráreň s kapacitou približne 300 MWe v Uetrope (okres Unna) v Spolkovej republike Nemecko.

(3)

Po prevádzkovaní v rokoch 1987 až 1988 bola nakoniec jadrová elektráreň 1. septembra 1989 v dôsledku technických a ekonomických ťažkostí odstavená.

(4)

Od 1. septembra 1989 bolo cieľom HKG vykonávať program vyraďovania jadrovej elektrárne z prevádzky až po fázu bezpečného uzavretia a potom vykonávať program dozoru nad uzavretými jadrovými zariadeniami.

(5)

Vo svojom rozhodnutí 92/547/Euratom zo 16. novembra 1992, ktorým sa predlžuje štatút Kernkraftwerk Lingen GmbH ako spoločného podniku (2), Rada uznala, že v Spoločenstve neexistuje nijaká alternatíva týchto programov, že ich vykonávanie je dôležité a že poskytujú užitočné skúsenosti jadrovému priemyslu a pre budúci rozvoj jadrovej energie v Spoločenstve.

(6)

So zámerom dosiahnuť tento cieľ HKG požiadal o predĺženie svojho štatútu spoločného podniku s účinnosťou od 1. januára 1999.

(7)

Rozhodnutím 2002/355/Euratom (3) Rada predĺžila štatút HKG ako spoločného podniku do 31. decembra 2009, aby umožnila HKG dokončiť programy vyraďovania a dozoru najmä zmiernením finančného zaťaženia.

(8)

Obdobie predĺženia zodpovedá trvaniu dohody uzavretej medzi Spolkovou republikou Nemecko, spolkovou krajinou Severné Porýnie-Vestfálsko, HKG a jeho členmi o financovaní činností HKG.

(9)

Listom z 26. apríla 2010 HKG požiadal o nové predĺženie štatútu spoločného podniku o ďalších 25 rokov na účely dosiahnutia jeho cieľov.

(10)

Predĺženie štatútu spoločného podniku by malo HKG umožniť dokončenie programov vyraďovania a dozoru najmä zmiernením finančného zaťaženia.

(11)

Dohoda uzavretá medzi Spolkovou republikou Nemecko, spolkovou krajinou Severné Porýnie-Vestfálsko, HKG a jeho členmi o financovaní činností HKG platí len na obdobie do 31. decembra 2017.

(12)

Štatút spoločného podniku HKG by sa mal preto predĺžiť na rovnaké obdobie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Štatút spoločného podniku v zmysle Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu udelený Hochtemperatur-Kernkraftwerk GmbH (HKG) sa predlžuje o osem rokov s účinnosťou od 1. januára 2010.

2.   Cieľom HKG je vykonávať program vyraďovania jadrovej elektrárne umiestnenej v Uentrope (okres Unna) v Spolkovej republike Nemecko až po fázu bezpečného uzavretia a potom vykonávať program dozoru nad uzavretými jadrovými zariadeniami.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom a HKG.

V Luxemburgu 17. júna 2011

Za Radu

predseda

CZOMBA S.


(1)  Ú. v. ES L 165, 20.6.1974, s. 7.

(2)  Ú. v. ES L 352, 2.12.1992, s. 9.

(3)  Ú. v. ES L 123, 9.5.2002, s. 53.


23.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/26


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE RADY

z 20. júna 2011,

ktorým sa Rumunsku povoľuje uplatňovať osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 193 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

(2011/363/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1), a najmä na jej článok 395 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Listami, ktoré Komisia zaevidovala 4. novembra 2009, 2. júla 2010, 26. júla 2010 a 20. decembra 2010, Rumunsko požiadalo o povolenie na obdobie dvoch rokov určiť za platcu dane z pridanej hodnoty (DPH) odchylne od článku 193 smernice 2006/112/ES daňovníka, ktorý je príjemcom dodávok určitých obilnín a olejnín. Uviedlo, že nebude žiadať o predĺženie tohto povolenia.

(2)

Komisia žiadosť predloženú Rumunskom postúpila ostatným členským štátom listom z 15. marca 2011. Listom z 22. marca 2011 Komisia oznámila Rumunsku, že má všetky informácie, ktoré považuje za potrebné na posúdenie žiadosti.

(3)

Rumunsko zistilo daňové podvody pri obchodovaní s určitými nespracovanými poľnohospodárskymi produktmi, obilninami a olejninami. Niektoré hospodárske subjekty skutočne neodvádzajú DPH do štátnej pokladnice po dodávke svojich produktov, najmä ak tieto produkty nadobudli bez zaplatenia dane na vstupe. Ich zákazníci však majú stále právo na odpočet DPH, pokiaľ dostali platnú faktúru.

(4)

Určenie daňovníka, ktorý je príjemcom dodaného tovaru za platcu DPH namiesto dodávateľa, by predstavovalo dočasné naliehavé opatrenie, ktorým by sa ukončil tento typ podvodu. Uplatňovanie takéhoto osobitného opatrenia počas obdobia dvoch rokov by malo poskytnúť Rumunsku čas potrebný na to, aby zaviedlo v poľnohospodárskom odvetví konečné opatrenia zlučiteľné so smernicou 2006/112/ES, ktorými by sa predchádzalo a zabraňovalo tomuto typu podvodu.

(5)

Aby sa predišlo presunu podvodu z fázy spracovania tovaru na potravinárske alebo priemyselné výrobky alebo na iné výrobky, Rumunsko by malo zároveň zaviesť v prípade príslušných daňovníkov vhodné opatrenia týkajúce sa daňových priznaní a daňových kontrol a informovať o nich Komisiu.

(6)

Aby sa toto osobitné opatrenie uplatňovalo výlučne v prípade nespracovaných poľnohospodárskych produktov a predišlo sa tomu, aby príslušní daňovníci znášali neprimeranú administratívnu záťaž alebo riziká týkajúce sa ich právnej istoty, na označovanie tovaru, ktorého sa toto osobitné opatrenie týka, by sa mala používať kombinovaná nomenklatúra ustanovená nariadením Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (2).

(7)

Toto osobitné opatrenie je odôvodnené a primerané sledovaným cieľom. Je totiž obmedzené v čase a týka sa len určitého presne určeného tovaru, ktorý v danom stave nie je zvyčajne určený konečným spotrebiteľom a bol predmetom daňových podvodov, ktoré viedli k významným výpadkom príjmov plynúcich z DPH. Vzhľadom na objem uvedených daňových strát by sa malo dané opatrenie prijať čo možno najskôr.

(8)

Týmto osobitným opatrením sa nezmení celková výška príjmov plynúcich z DPH, ktorú Rumunsko vyberie vo fáze konečnej spotreby, a nebude mať negatívny vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z DPH,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Odchylne od článku 193 smernice 2006/112/ES sa Rumunsku povoľuje, aby určilo za platcu DPH daňovníkov, ktorí sú príjemcami dodávky tovaru uvedeného v kombinovanej nomenklatúre ustanovenej nariadením (EHS) č. 2658/87:

Číselný znak KN

Produkt

1001 10 00

Tvrdá pšenica

1001 90 10

Špalda na siatie

ex 1001 90 91

Obyčajná pšenica a súraž na siatie

ex 1001 90 99

Ostatná špalda a tvrdá pšenica, neurčená na siatie

1002 00 00

Raž

1003 00

Jačmeň

1005

Kukurica

1201 00

Sójové bôby, tiež drvené

1205

Semená repky alebo semená repky olejnej, tiež drvené

1206 00

Semená slnečnicové, tiež drvené

1212 91

Cukrová repa

Článok 2

Povolenie ustanovené v článku 1 je podmienené tým, že Rumunsko zavedie pre daňovníkov, ktorí dodávajú tovar, na ktorý sa vzťahuje toto povolenie, povinnosti v oblasti daňových priznaní a vhodné a účinné kontrolné opatrenia.

Rumunsko o zavedení povinností a opatrení uvedených v prvom odseku informuje Komisiu.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho oznámenia.

Uplatňuje sa od 1. júna 2011 do 31. mája 2013.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené Rumunsku.

V Luxemburgu 20. júna 2011

Za Radu

predseda

MATOLCSY Gy.


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1.


23.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/28


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 15. septembra 2010

o štátnej pomoci C 26/09 (ex N 289/09), ktorú Lotyšsko zamýšľa poskytnúť na reštrukturalizáciu podniku AS Parex banka

[oznámené pod číslom K(2010) 6202]

(Iba anglické znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2011/364/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1),

keďže:

1.   POSTUP

(1)

Dňa 10. novembra 2008 Lotyšsko notifikovalo Komisii balík opatrení v prospech AS Parex banka (ďalej len „Parex“) určených na podporu stability finančného systému, ktorý bol schválený 24. novembra 2008 (2) (ďalej len „prvé rozhodnutie o záchrane“), ktorý sa zakladá na záväzku Lotyšska predložiť do šiestich mesiacov plán reštrukturalizácie pre Parex. 26. januára 2009 Lotyšsko informovalo Komisiu o niekoľkých zmenách opatrení štátnej podpory pre Parex. Tieto zmeny boli schválené 11. februára 2009 (3) (ďalej len „druhé rozhodnutie o záchrane“). 29. marca 2009 Lotyšsko oznámilo Komisii potrebu ďalších zmien rekapitalizačného opatrenia. Tieto zmeny boli schválené rozhodnutím Komisie 11. mája 2009 (4) (ďalej len „tretie rozhodnutie o záchrane“).

(2)

Dňa 11. mája 2009 Lotyšsko notifikovalo plán reštrukturalizácie pre Parex. 5. júna 2009 bola lotyšským orgánom zaslaná žiadosť o informácie. 15. júna 2009 sa uskutočnilo stretnutie medzi lotyšskými orgánmi a Komisiou. Lotyšsko čiastočne odpovedalo na túto žiadosť o informácie listom zo 7. júla 2009.

(3)

Listom z 29. júla 2009 Komisia informovala Lotyšsko, že sa rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (5) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) v súvislosti s opatreniami pomoci na reštrukturalizáciu.

(4)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie zo 6. októbra 2009 a zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili svoje pripomienky k navrhovaným opatreniam pomoci na reštrukturalizáciu do jedného mesiaca odo dňa uverejnenia. Komisii neboli doručené žiadne pripomienky od zainteresovaných strán. Po uplynutí stanovenej lehoty však Komisia dostala listy z 15. júna a 13. júla 2010 od bývalých väčšinových akcionárov banky Parex (Valerijs Kargins a Viktors Krasovickis) (ďalej len „bývalí väčšinoví akcionári“). Okrem toho Komisia dostala listy od poslancov lotyšského parlamentu z 22. júna a 1. júla 2010.

(5)

Listom z 12. augusta 2009 lotyšské orgány požiadali o predĺženie lehoty na predloženie dodatočných informácií, ktorá bola stanovená v rozhodnutí o začatí konania, do 15. októbra 2009. 4. septembra 2009 predložili ako odpoveď na rozhodnutie o začatí konania revidovaný plán reštrukturalizácie banky Parex spolu s ďalšími informáciami. Revidovaný plán reštrukturalizácie bol ďalej aktualizovaný 22. septembra 2009 a boli poskytnuté ďalšie informácie. 11. a 17. septembra 2009 sa uskutočnilo stretnutie medzi lotyšskými orgánmi a Komisiou.

(6)

Okrem toho Lotyšsko poskytlo ďalšie informácie a objasnenia 11. septembra, 6. a 26. októbra, 9. a 23. decembra 2009, 19. februára a 2. marca 2010.

(7)

Dňa 12. a 26. októbra 2009 Lotyšsko poskytlo informácie o možnej zmene stratégie reštrukturalizácie banky Parex. 22. marca 2010 sa uskutočnilo stretnutie medzi Komisiou a lotyšskými orgánmi. Listom z 31. marca 2010 Lotyšsko predložilo nové znenie reštrukturalizačného plánu banky Parex z 31. marca 2010, ktoré bolo neskôr doplnené o vyjadrenia zo 14. mája, 9., 12., 17. a 21. júna 2010.

(8)

Komisia požiadala 10. mája 2010 o ďalšie informácie. Lotyšsko odpovedalo listom zo 7. júla 2010. Spolu s týmto listom Lotyšsko predložilo aj aktualizovanú verziu plánu reštrukturalizácie z 31. marca 2010. Plán reštrukturalizácie bol následne zmenený a doplnený 18. a 27. augusta 2010 (ďalej len „konečný plán reštrukturalizácie“).

(9)

Listami z 2., 18. a 27. augusta a z 2. septembra 2010 Lotyšsko poskytlo dodatočné vysvetlenie o záväzkoch, ktoré majú byť prijaté. 3. septembra 2010 bol Komisii doručený konečný zoznam záväzkov.

(10)

2. septembra 2010 lotyšské orgány informovali Komisiu, že výnimočne akceptujú prijatie tohto rozhodnutia v anglickom jazyku.

2.   OPIS POMOCI

2.1.   PRÍJEMCA A JEHO ŤAŽKOSTI

(11)

Banka Parex bola s celkovými aktívami vo výške 3,4 miliardy LVL (4,9 miliardy EUR) k 31. decembru 2008 druhou najväčšou bankou v Lotyšsku. Na konci roka 2007 pred vypuknutím krízy mala najväčší podiel (18 %) na trhu krajiny s vkladmi a tretí najväčší podiel (12 %) na jej trhu s úvermi (6). Preto mala podľa lotyšských orgánov systémový význam pre finančný systém.

(12)

Parex ponúkala priamo alebo prostredníctvom špecializovaných dcérskych spoločností širokú škálu bankových produktov vrátane úverov, služieb spojených s platobnými kartami, lízingu, správy aktív a obchodovania s cennými papiermi. Okrem bankových operácií v Lotyšsku riadila Parex bankovú dcérsku spoločnosť v Litve a vo Švajčiarsku (AP Anlage & Privatbank AG) a pobočky v Estónsku, Švédsku a Nemecku, správcu aktív pre celé Pobaltsko a viacero lízingových spoločností pôsobiacich v Spoločenstve nezávislých štátov (ďalej len „SNŠ“).

(13)

Parex bola založená v roku 1992 a väčšinovými vlastníkmi boli dve osoby, ktoré vlastnili pred intervenciou štátu 84,83 % kapitálu banky. V dôsledku problémov, ktorým Parex čelila, bola čiastočne znárodnená prostredníctvom akvizície celého vlastníctva bývalých majoritných akcionárov za symbolickú celkovú kúpnu cenu 2 LVL (približne 3 EUR) (7). V apríli 2009 Európska banka pre obnovu a rozvoj (ďalej len „EBOR“) uzatvorila zmluvu o kúpe akcií, podľa ktorej získala 25 % podiel na akciovom kapitáli banky Parex plus jednu akciu (8).

(14)

Hoci Parex bola z historického hľadiska ziskovou inštitúciou so silnou bankovou koncesiou v Lotyšsku, vedenie banky zvolilo neprimeranú obchodnú stratégiu a uskutočnilo niekoľko vysokorizikových rozhodnutí v situácii, keď čelilo silnej konkurencii sofistikovanejších dcérskych spoločností zahraničných bánk. Parex sa najmä v rastúcej miere angažovala na trhoch SNŠ, pričom sa nadmieru spoliehala na veľké, krátkodobé vklady nerezidentov. Finančná kríza tvrdo zasiahla rozvíjajúce sa trhy vrátane krajín SNŠ a šírili sa zvesti spochybňujúce schopnosť banky refinancovať svoje združené úvery splatné vo februári 2009. Kombinácia týchto udalostí viedla k strate dôvery vkladateľov najmä medzi klientmi-nerezidentmi vedúcej k masovému výberu vkladov z banky. Útok na banku vyvrcholil denným odlevom až do výšky 100 miliónov EUR a nezastavilo ho ani čiastočné znárodnenie banky. Výsledkom bol pokles vkladov o 36 % v porovnaní s koncom roka 2007, čo spôsobilo závažnú krízu likvidity. V snahe zabrániť ďalšiemu odlevu vkladov lotyšský regulátor (komisia pre financie a kapitálové trhy) obmedzil výbery.

(15)

V roku 2008 predstavovala konsolidovaná strata 131 miliónov LVL (185 miliónov EUR) v porovnaní so ziskom 40 miliónov LVL (58 miliónov EUR) v roku 2007. Ku koncu roka 2008 bol celkový vlastný kapitál akcionárov vo výške 77 miliónov LVL o 65 % nižší než v predchádzajúcom roku predovšetkým pre zvýšenie rezerv na straty z úverov a straty z portfólia cenných papierov. Ukazovateľ kapitálovej primeranosti (capital adequacy ratio, ďalej len „CAR“,) banky Parex predstavoval pre samotnú banku len 4,1 % a 3,1 % na úrovni skupiny (9). Preto Parex už nebola ďalej schopná plniť regulačné požiadavky solventnosti.

2.2.   SCHVÁLENÉ ZÁCHRANNÉ OPATRENIA

(16)

Parex žiadala o štátnu pomoc začiatkom novembra 2008. Po jej znárodnení sa Lotyšsko rozhodlo vykonať záchranné opatrenia na predbežné stabilizovanie banky. Európska komisia celkove schválila ako dočasnú pomoc na záchranu: i) nástroj likvidity až do 1,5 miliardy LVL; ii) štátne záruky pre existujúce združené úvery vo výške 775 miliónov EUR a nové úvery vydané na refinancovanie združeného úveru vo výške 275 miliónov EUR a iii) rekapitalizačné opatrenia umožňujúce banke dosiahnuť CAR vo výške 11 % počas fázy záchrany (10).

2.3.   PLÁNY REŠTRUKTURALIZÁCIE

2.3.1.   PÔVODNÝ PLÁN REŠTRUKTURALIZÁCIE

(17)

Dňa 11. mája 2009 Lotyšsko predložilo plán reštrukturalizácie pre Parex ako pokračovanie prvých rekapitalizačných opatrení (ďalej len „pôvodný plán reštrukturalizácie“), ktorého obsah bol podrobne opísaný v oddiele 2.4 rozhodnutia o začatí konania.

(18)

Plán obsahoval predbežnú analýzu podnikania banky Parex, predpokladané opatrenia pomoci na reštrukturalizáciu, budúcu obchodnú stratégiu a opatrenia na obnovenie životaschopnosti.

(19)

Plán pokrýval obdobie rokov 2009 až 2013. Bankové služby pre firemných klientov, individuálnych klientov a správa majetku (11) sa považovali za budúce hlavné segmenty banky. V pláne sa predpokladalo zavedenie novej stratégie banky, ktorej cieľom bolo stať sa vedúcou bankou v celom Pobaltsku. Všetky „nepobaltské“ aktivity sa považovali za vedľajšie. V pláne sa však vylučoval ich možný predaj v krátko- až strednodobom časovom horizonte.

(20)

Zamýšľaná obchodná stratégia obsahovala atraktívne sadzby a agresívnu marketingovú stratégiu na podporu rastu banky Parex a opätovné získanie stratenej vkladovej základne. V pláne sa predpokladalo, že Parex bude aj po reštrukturalizačnom období naďalej závislá od štátnych opatrení na zabezpečenie likvidity.

2.3.2.   REVIDOVANÝ PLÁN REŠTRUKTURALIZÁCIE

(21)

Dňa 4. septembra 2009 Lotyšsko predložilo revidovaný plán reštrukturalizácie, ktorý bol následne zmenený a doplnený 22. septembra 2009. Tento plán bol zameraný na riešenie pochybností, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí o začatí konania.

(22)

Revidovaná stratégia pre Parex sa tiež zakladala na vybudovaní silnej prítomnosti v Pobaltí v segmentoch obchodnej činnosti: firmy, individuálni klienti a správa majetku. V revidovanom pláne sa predpokladalo, že Parex bude schopná splatiť všetky štátne opatrenia na zabezpečenie likvidity do konca obdobia reštrukturalizácie.

(23)

Na rozdiel od pôvodného plánu reštrukturalizácie však revidovaný plán obsahoval zníženie v súvahe banky Parex prostredníctvom zacielenia na hlavné segmenty. Konkrétne sa plánoval pokles úverovej činnosti banky Parex.

(24)

Okrem toho sa v pláne naznačila možnosť odčlenenia vedľajších činnosti. Keď Lotyšsko neskôr schválilo túto strategickú zmenu, bolo potrebné vypracovať novú zodpovedajúcu verziu plánu reštrukturalizácie.

2.3.3.   KONEČNÝ PLÁN REŠTRUKTURALIZÁCIE

(25)

Podľa konečného plánu reštrukturalizácie je hlavným strategickým cieľom návrat banky do súkromného sektora prostredníctvom jej predaja strategickému investorovi, čím sa umožní zrušenie štátnych finančných opatrení a zároveň zaručí dlhodobá životaschopnosť banky. Lotyšsko už získalo EBOR ako silného renomovaného externého investora s dostatočnými finančnými zdrojmi a dlhodobým záväzkom (pozri odôvodnenie 13).

(26)

V konečnom pláne reštrukturalizácie sa predpokladá rozdelenie aktív banky Parex do novozaloženej banky s názvom AS Citadele banka (ďalej len „Citadele“), takzvanej dobrej banky, ktorá sa bude orientovať na tradičné bankové operácie, a do takzvanej zlej banky (Parex), […] (12).

(27)

Na obnovu dlhodobej životaschopnosti bude základná banka oddelená od vedľajších a nevýkonných aktív. Navrhovaná reštrukturalizácia vychádza zo scenára oddelenia dobrých aktív („good-out“) založeného na zriadení banky s pružnou kapitálovou základňou pod lotyšským regulačným dohľadom a s orientáciou na Pobaltsko. Všetky hlavné aktíva a niektoré vedľajšie aktíva (najmä výkonné úvery v SNŠ) sú prevedené z banky Parex do novozaloženej banky. Zostávajúce vedľajšie a nevýkonné aktíva (úvery, cenné papiere a nehnuteľnosti prevzaté späť do vlastníctva) budú naďalej v banke Parex […].

(28)

V tabuľke 1 je znázornená štruktúra banky Citadele a banky Parex po rozdelení.

Tabuľka 1

Štruktúra akcionárov po rozdelení

Image

(29)

Lotyšsko už podniklo prvé kroky na realizáciu scenára „good-out“. Nová banka Citadele bola zaregistrovaná 30. júna 2010 a väčšina aktív bola prevedená 1. augusta 2010 (13). V zásade by sa malo úplné prevádzkové odčlenenie banky Citadele a banky Parex ukončiť do 12 mesiacov po prevode.

(30)

V dôsledku toho sa z banky Parex do banky Citadele prevedú tieto aktíva a pasíva:

pobaltské výkonné úvery ([300 – 800] miliónov LVL),

výkonné úvery SNŠ ([50 – 350] miliónov LVL),

pobočky vo Švédsku a v Nemecku,

vklady spojené s činnosťou v oblasti správy majetku.

(31)

V banke Parex zostanú tieto aktíva a pasíva:

pobaltské nevýkonné úvery ([200 – 800] miliónov LVL) (14),

úvery akcionárom odkázaného majetku ([…] miliónov LVL),

lízingové dcérske spoločnosti SNŠ,

nevýkonné úvery SNŠ ([50 – 350] miliónov LVL).

(32)

V tabuľke 2 sú uvedené aktíva prevedené do banky Citadele a tie, ktoré zostali v banke Parex, rovnako ako zníženie súvahy na úroveň v období pred krízou, ako sa odhadovalo v konečnom pláne reštrukturalizácie, ktorý bol zmenený 27. augusta 2010:

Tabuľka 2

Rozdelenie aktív medzi banku Citadele a banku Parex

(v tisícoch LVL)

 

Parex – 2008

Parex – 2009

Parex – 31. 7. 2010 (15)

Citadele

Parex po rozdelení (16)

Aktíva

Hotovosť a vklady v centrálnych bankách

79 154

136 769

131 693

119 783

30 876

Splatné zostatky od úverových inštitúcií

228 752

189 321

227 741

245 069

5 583

Úvery

1 744 871

1 429 466

1 355 831

748 457

627 471

Cenné papiere

941 293

405 800

356 439

224 735

130 936

Investície v dcérskych spoločnostiach

51 442

72 725

81 691

5 530

51 962

Iné aktíva

323 797

220 097

75 584

45 604

52 747

Aktíva spolu

3 369 309

2 484 501

2 228 978

1 389 179

899 576

Pasíva a vlastný kapitál

Banka Lotyšska

587 183

140 449

Úverové inštitúcie

129 584

50 865

27 295

41 571

51 703

Združené

544 673

381 271

163 402

163 402

Štátna pokladnica

676 398

622 048

692 454

131 000

458 454

Vklady od klientov

1 225 488

911 318

1 006 202

928 686

75 314

Eurobond

88 712

87 489

113 136

109 244

Podriadené (odkázané)

52 848

52 857

52 863

52 878

Podriadené (štát)

37 338

37 338

50 270

Podriadené (EBOR)

12 932

12 932

Ostatné pasíva

35 556

31 458

34 754

30 280

21 522

Pasíva spolu

3 340 442

2 328 025

2 140 376

1 291 051

823 274

Vlastný kapitál

28 867

156 476

88 602

98 127  (17)

76 302

Spolu

3 369 309

2 484 501

2 228 978

1 389 179

899 576

Pomer rozdelenia vrátane prevodu investícií v litovskej dcérskej spoločnosti, v AP Anlage & Privatbank AG a vkladov v nemeckej pobočke (18)

 

 

 

64 %

36 %

Z hľadiska banky Parex – 2008

 

 

 

44 %

 

(33)

Stratégia banky Citadele na zaručenie dlhodobej životaschopnosti je založená na budovaní silnej prítomnosti v Pobaltí, najmä v Lotyšsku vo všetkých troch hlavných segmentoch obchodnej činnosti: firmy, individuálni klienti a správa majetku (19). Správa majetku však zostane v hlavných obchodných činnostiach banky Citadele, len ak sa banka predá do […]. Pokiaľ sa tento predaj neuskutoční, oblasť správy majetku sa predá samostatne k rovnakému dátumu.

(34)

Citadele nebude podnikať v oblasti úverov SNŠ, a preto sa portfólio výkonných úverov nepovažuje za hlavnú činnosť. V tomto segmente sa nebudú realizovať žiadne nové úvery a existujúce portfólio bude predané do […].

(35)

Prítomnosť banky Parex v Litve a Estónsku bola značne obmedzenejšia než v Lotyšsku. Citadele tiež plánuje zachovať v budúcnosti obmedzenú prítomnosť na týchto trhoch.

(36)

Pokiaľ ide o dve pobočky prijímajúce vklady vo Švédsku a v Nemecku, ktoré boli prevedené do banky Citadele, Lotyšsko vysvetlilo, že v dôsledku hromadného odlevu vkladov z banky došlo k vyčerpaniu značného podielu finančných prostriedkov banky v Pobaltí. V súčasnom makroekonomickom kontexte Lotyšska je ťažké prilákať externé financovanie. Celkové vklady rezidentov v pobaltských štátoch sú výrazne nižšie než ich úverové portfólio, pričom hlavní konkurenti banky Parex dostávajú finančné prostriedky od svojich materských spoločností so sídlom v iných krajinách (hlavne vo Švédsku). Preto si Citadele musí ponechať určitú finančnú základňu v zahraničí (vo Švédsku a v Nemecku).

(37)

Citadele má v úmysle riešiť problémy, ktoré prinútili banku Parex uchádzať sa o štátnu pomoc, a obnoviť dlhodobú životaschopnosť prostredníctvom týchto kľúčových opatrení.

(38)

Zmena štýlu riadenia, ako aj správy a riadenia spoločnosti: Pred znárodnením boli rozhodovacie procesy banky Parex centralizované u hlavných vlastníkov. Citadele bude dodržiavať posilnené vedenie spoločnosti, ktoré bolo prijaté nedávno. Zavedie súbor postupov správnej rady a dozornej rady s cieľom zaistiť vysoké normy správy a riadenia spoločnosti. K hlavným zásadám správy a riadenia spoločnosti v banke Citadele patrí striktné oddelenie vlastníctva a riadenia, zabezpečenie práv akcionárov, zverejňovanie a transparentnosť, záväzky a štruktúra rady, presadzovanie etického a zodpovedného rozhodovania.

(39)

Posilnené riadenie rizika: Vedenie banky Parex prehodnotilo a posilnilo riadenie rizika a kontroly v rámci banky na podnikovej, ako aj prevádzkovej úrovni vo všetkých hlavných kategóriách rizík (trhové, úverové a prevádzkové riziká). V banke Citadele sa podstatne upravia najmä kontroly úverových rizík s cieľom zmeniť predchádzajúci prístup banky Parex, a to z poskytovania úverov so zábezpekami s inherentne neistým ocenením na posúdenie schopnosti dlžníka splácať dlh na základe peňažného toku. Riadenie rizika je základným prvkom riadiaceho procesu banky Citadele. Riadenie rizika kontroluje v banke Citadele nezávislý útvar. Okrem toho sa dozorná rada banky Citadele podieľa na dohľade nad riadením rizika a spomedzi svojich radov zvolila jedného člena, ktorý bude zodpovedný za dohľad nad riadením rizika, interný audit a zabezpečovanie súladu. Pre dozornú radu sa pripravujú mesačné hlásenia o rizikách, ktoré obsahujú aktuálne informácie o úverových rizikách a zabezpečovaní súladu v banke.

(40)

Menšia súvaha zameraná na hlavné segmenty: Hlavná obchodná činnosť banky Citadele bude v Pobaltsku a vedenie sa bude zameriavať na obnovenie ziskovosti banky Citadele v tomto regióne. Vedľajšie portfólio výkonných úverov SNŠ bude prevedené do banky Citadele, predá sa do […]. Opätovné zameranie na hlavné činnosti a výrazné zníženie veľkosti jej aktívnej súvahy zabezpečí udržateľnú ziskovosť banky Citadele.

(41)

Stabilizácia likviditnej pozície: Stratégiou banky Citadele je rozvíjať udržateľný, nízkorizikový model financovania znižovaním odkázanosti na veľkoobchodné financovanie, predĺžením profilu splatnosti a diverzifikáciou zdrojov financovania prostredníctvom zvyšovania podielu dlhodobejších vkladov klientov vo financujúcej základni banky Citadele. Vklady v banke Citadele nepodliehajú obmedzeniam výberov, ktoré uložil lotyšský regulátor.

(42)

Návrat k ziskovosti v hlavnom segmente do roku 2011: Citadele plánuje znížiť administratívne náklady a personálne výdavky, ako aj iné administratívne náklady. Administratívne náklady banky Parex už klesli v roku 2009 o 39 % alebo 32 mil. LVL. Očakáva sa, že pomer nákladov k výnosom banky Citadele sa ďalej zníži a v roku 2014 bude predstavovať [35 – 55] %. Pokles sa dosiahne prostredníctvom […] škrtov v personálnych výdavkoch, ako aj prehodnotením rôznych procesov v banke Citadele. Na to, aby Citadele znížila svoje prevádzkové náklady a stala sa finančne stabilná, bude pokračovať v krokoch, ktoré už Parex začala podnikať na prestavbu štruktúry nákladov pomocou optimalizácie siete pobočiek, […] a ďalších opatrení na úsporu nákladov. Znižovanie nákladov doplnia rôzne iniciatívy na zvyšovanie príjmu a zameranie na riadenie kvality aktív s cieľom zlepšiť návratnosť vlastného kapitálu (return on equity, ďalej len „ROE“,).

(43)

Podľa prognóz v konečnom pláne reštrukturalizácie očakáva Citadele v základnom scenári návrat k ziskovosti už v roku 2011 a stále zlepšovanie svojich výsledkov do roku 2015. V roku 2014 Citadele dosiahne ROE [18 – 28] %. V tabuľke 3 sa uvádzajú hlavné ukazovatele finančnej výkonnosti banky Citadele na roky 2010 - 2014. Účinok reštrukturalizačných opatrení vykonaných vedením banky je viditeľný v kľúčových ukazovateľoch v roku 2014, kde predstavuje pomer nákladov k výnosom [35 do 55] % a ROE [18 – 28] %. V roku 2015 sa dosiahne pevnejšia štruktúra kapitálu pri miere vlastného kapitálu k celkovým aktívam [8 - 14] %.

Tabuľka 3

Hlavné ukazovatele finančnej výkonnosti banky Citadele v základnom scenári na roky 2010 – 2014

 

Aug. – dec. 2010

2011

2012

2013

2014

Analýza nákladov

Prevádzkové náklady/celkový príjem

[…] %

[…] %

[…] %

[…] %

[35 – 55] %

Znehodnotenia/čisté pôžičky

[…] %

[…] %

[…] %

[…] %

[1 – 3] %

Ziskovosť

Čistý zisk (strata) v mil. LVL

[strata]

[zisk]

[zisk]

[zisk]

[zisk]

ROE

[–] %

[…] %

[…] %

[…] %

[18 – 28] %

Súvaha

Celkové aktíva (v mil. LVL)

[…]

[…]

[…]

[…]

[1,400 – 1,650]

Vklady/celkové aktíva

[…] %

[…] %

[…] %

[…] %

[…] %

Úvery/vklady klientov

[…] %

[…] %

[…] %

[…] %

[50 – 80] %

Vlastný kapitál/celkové aktíva

[…] %

[…] %

[…] %

[…] %

[9 – 13] %

CAR

[10 – 14] %

[11 – 15] %

[12 – 16] %

[14 – 19] %

[16 – 20] %

(44)

Podľa najhoršieho scenára sa očakáva návrat banky Citadele k ziskovosti v roku 2013 a zlepšenie jej výsledkov ďalej v roku 2014. V roku 2014 by mala banka dosiahnuť ROE [> 0] % (20). Tento plán ukazuje, že podľa najhoršieho scenára zostávajú ukazovatele kapitálovej primeranosti (CAR) pre Citadele a celú konsolidovanú skupinu výrazne nad minimálnymi regulačnými požiadavkami. V tabuľke 4 sa uvádzajú hlavné ukazovatele finančnej výkonnosti banky Citadele na roky 2010 – 2014 v prípade najhoršieho scenára.

Tabuľka 4

Hlavné ukazovatele finančnej výkonnosti banky Citadele v najhoršom scenári na roky 2010 – 2014

 

Aug. – dec. 2010

2011

2012

2013

2014

Analýza nákladov

Prevádzkové náklady/celkový príjem

[…] %

[…] %

[…] %

[…] %

[45 – 60] %

Ziskovosť

Čistý zisk (strata) v mil. LVL

[strata]

[strata]

[strata]

[zisk]

[zisk]

ROE

 

 

[…] %

[> 0] %

Súvaha

Úvery/vklady klientov

[…] %

[…] %

[…] %

[…] %

[40 – 60] %

CAR

[> 8] %

[> 8] %

[> 8] %

[> 8] %

[> 8] %

(45)

Podľa výsledkov záťažových testov, ktoré v prípade banky Citadele (pozri tabuľku 5) vykonala lotyšská centrálna banka, nie je pri kapitálovej primeranosti [> 8 %] potrebný žiadny dodatočný kapitál na splnenie minimálnych kapitálových požiadaviek do konca roka 2015.

Tabuľka 5

Výsledky záťažových testov v prípade banky Citadele

Nová banka

Základný scenár

Ďalšie potrebné rezervy v mil. LVL

Ďalší potrebný kapitál v mil. LVL

CAR, %

2010

[…]

[…]

[…]

2011

[…]

[…]

[…]

2012

[…]

[…]

[…]

2013

[…]

[…]

[…]

2014

[…]

[…]

[…]

(46)

Po rozdelení bude banka Parex (vrátane jej dcérskych spoločností) v […]. Predá a zlikviduje všetky svoje aktíva v priebehu rokov 2010 – 2017. Hlavnou úlohou banky Parex bude znovu získať maximálnu sumu z prostriedkov, ktoré jej boli pridelené počas jej existencie. Na účely prognózy sa predpokladá, že to bude osem rokov. Parex sa tak vyhne nutnosti hromadného predaja portfólia alebo realizácie zábezpeky v časovej tiesni. Zameria sa na vyriešenie nevýkonných úverov spolu s prv znovuzískaným nehnuteľným majetkom. Hlavnou aktivitou banky Parex je preto zvládnutie postupov znovuzískania majetku a potom správa a čo najrýchlejší odpredaj aktív organizovaným spôsobom za primeraných podmienok.

(47)

Po rozdelení sa ani banka Parex, ani jej dcérske spoločnosti nezapoja do nových hospodárskych činností, pokiaľ si to nevyžaduje ich primárna úloha riadiť prevedené aktíva a predať ich. Parex najmä ukončí poskytovanie nových úverov. Môže však oddeliť niektoré aktíva do samostatných dcérskych spoločností na účely správy (predaja).

(48)

Pokiaľ ide o financovanie lízingových spoločností SNŠ, Parex sa pokúsi tieto podniky predať. Ako sa už uviedlo, neposkytujú sa žiadne nové úvery vrátane lízingu, a ak sa nenájdu žiadni kupci, očakáva sa, že existujúce lízingové portfólia budú úplne zlikvidované do […]. Významný podiel lízingových portfólií tvoria […].

(49)

Očakáva sa, že tieto kroky spoločne prinesú prílev likvidity do banky Parex, čo jej umožní začať vracať štátne vklady. Podľa finančných predpovedí však štát nezíska späť kapitál investovaný do banky.

(50)

Plán reštrukturalizácie predpokladá, že Parex bude plniť kapitálové požiadavky len do […].

(51)

Banka Parex bola vystavená nepretržitému hromadnému výberu vkladov. Výsledkom je, že vkladová základňa je v súčasnosti výrazne nižšia ako pred krízou. Došlo tiež k významnému obmedzeniu úverových aktivít v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov. Lotyšské orgány sa zaviazali určiť hornú hranicu úverových a vkladových činností banky Citadele v relevantných geografických segmentoch (pozri bod 2.5). Obmedzeným poskytovaním úverov a prijímaním vkladov za už zníženej prítomnosti na trhu sa vylúči vyšší nárast než [9 – 13] % ročne.

(52)

Plán reštrukturalizácie predpokladá zníženie obchodných činností banky Citadele v porovnaní s bankou Parex pred krízou. Toto zníženie sa čiastočne dosiahne predajom niektorých aktív (výkonné úvery SNŠ a činnosť v oblasti správy aktív, ak sa predajú oddelene od banky Citadele). Okrem toho sa Lotyšsko zaviazalo na privatizáciu banky Citadele do 31. decembra 2014.

(53)

V dôsledku znárodnenia došlo k zrušeniu bývalých väčšinových akcionárov banky Parex (pozri odôvodnenie 13). Vzhľadom na následnú rekapitalizáciu banky Parex zo strany štátu a EBOR-u, došlo k oslabeniu menšinových akcionárov (z predchádzajúcich 15,2 % na 3,7 % k 7. júlu 2010).

2.4.   OPATRENIA REŠTRUKTURALIZAČNEJ POMOCI

(54)

Konečný plán reštrukturalizácie naznačuje, že existujúca pomoc na záchranu bude predĺžená aj na obdobie po reštrukturalizácii a rozdelení medzi novovytvorenú banku Citadele a banku Parex. K poskytnutej štátnej pomoci je naplánovaná určitá dodatočná štátna pomoc.

(55)

Plánovaná podpora likvidity vo forme štátnych vkladov do banky Citadele, ako aj banky Parex neprekročí sumu 1,5 miliardy LVL, ktorá bola schválená ako maximálna pomoc na záchranu v podobe podpory likvidity banky Parex pred rozdelením (21). Podľa základného scenára a najhoršieho scenára by mali byť štátne vklady do banky Citadele splatené do roku 2012. Podľa najlepšieho scenára by mali byť štátne vklady úplne splatené do roku 2011. Štátne vklady do banky Parex zostanú podľa základného i najhoršieho scenára na konci obdobia reštrukturalizácie nesplatené. Neuhradené sumy sa pohybujú od [0 – 100] mil. LVL (základný scenár) do [100 – 200] mil. LVL (najhorší scenár). Splatenie môže nastať v prípade predaja príjemcov podpory alebo ich aktív skôr. Nesplatené zostatky podľa rôznych scenárov sú uvedené v tabuľke 6.

Tabuľka 6

Štátne opatrenia na zabezpečenie likvidity (nesplatené zostatky ku koncu roka)

Banka Citadele

(v miliónoch LVL)

 

1. 8. 10

31. 12. 10

31. 12. 11

31. 12. 12

31. 12. 13

31. 12. 14

Základný scenár

131

143

36

0

Najlepší scenár

131

143

Najhorší scenár

131

143

36

0


Banka Parex

(v miliónoch LVL)

 

1. 8. 10

31. 12. 10

31. 12. 11

31. 12. 12

31. 12. 13

31. 12. 14

31. 12. 15

31. 12. 16

31. 12. 17

Základný scenár

[400 – 550]

[400 – 550]

[400 – 550]

[250 – 400]

[250 – 400]

[150 – 400]

[150 – 400]

[100 – 250]

[0 – 100]

Najlepší scenár

[400 – 550]

[400 – 550]

[400 – 550]

[250 – 400]

[250 – 400]

[150 – 400]

[150 – 400]

[100 – 250]

0

Najhorší scenár

[400 – 550]

[400 – 550]

[400 – 550]

[250 – 400]

[250 – 400]

[150 – 400]

[150 – 400]

[100 – 250]

[100 – 200]

(56)

Odmena za likviditu bola určená v druhom rozhodnutí o záchrane na základe odporúčania Európskej centrálnej banky z 20. októbra 2008 k štátnym zárukám za bankový dlh. Podľa plánu reštrukturalizácie bude oceňovanie banky Citadele, ako aj banky Parex určené ako finančné náklady štátu (22) a pridaný poplatok 50 bázických bodov. Okrem toho bude pre Citadele zavedená motivačná odmena – od apríla 2011 sa bude poplatok každý štvrťrok zvyšovať až o 15 bázických bodov ako stimul pre banku, aby sa sama refinancovala na trhoch.

(57)

Predpokladané náklady na štátnu podporu likvidity v porovnaní s vkladmi klientov v banke Citadele sú uvedené v tabuľke 7.

Tabuľka 7

Náklady na štátne vklady v banke Citadele v porovnaní s nákladmi na vklady klientov

(%)

 

2010o

2011o

2012o

2013o

Náklady na podporu likvidity

9,6

5,4

6,5

7,9

Náklady na vklady klientov

[…]

[…]

[…]

[…]

(58)

Po rozdelení zostanú súčasné záruky pre združených veriteľov banky Parex, ako bolo schválené v prvom a druhom rozhodnutí o záchrane, spolu so združenými úvermi v banke Parex. Plán reštrukturalizácie ráta s tým, že budú ukončené k 31. decembru 2011 bez toho, aby vláda musela splniť svoje záruky.

(59)

V marci 2010 podpísala banka Parex dohodu s Európskou investičnou bankou (ďalej len „EIB“), ktorá zabezpečí úverový rámec v sume do 100 miliónov EUR na financovanie malých a stredných podnikov. Úverový rámec bude prevedený do banky Citadele. EIB požaduje štátne záruky za toto financovanie dovtedy, kým banka Citadele bude pod investičným stupňom hodnotenia.

(60)

Citadele môže tiež potrebovať ďalšie štátne záruky alebo likviditu až do výšky 88 mil. LVL (126 mil. EUR) v súvislosti s nesplatenými eurobondmi, ktoré sa skončia v máji 2011.

(61)

Štátne záruky sú oceňované tak, ako sa schválilo v druhom rozhodnutí o záchrane (23). Pokiaľ ide o oceňovanie prípadných dodatočných štátnych záruk zahrnutých do plánu reštrukturalizácie, tie sa budú porovnávať voči existujúcim štátnym zárukám (1,048 %) plus zvýšený pridaný poplatok 12,5 bázického bodu, ktorý bude zavedený a bude sa zvyšovať o 12,5 bázického bodu na konci každého štvrťroka.

(62)

Plán reštrukturalizácie predpokladá, že vlastný kapitál (kapitál Tier 1) už poskytnutý banke Parex počas obdobia záchrany zostane v banke Parex.

(63)

Podľa plánu reštrukturalizácie sa od štátu nebude požadovať žiadny dodatočný kapitál s výnimkou:

a)

kapitalizácie 103 miliónov LVL formou konverzie štátnych vkladov na vlastný kapitál v banke Citadele v čase rozdelenia. Odmeňovanie tohto kapitálu by sa malo dosiahnuť predajom banky Citadele, ktorý sa Lotyšsko zaviazalo vykonať do konca roka 2014, a

b)

kapitalizácie formou konverzie niektorých štátnych vkladov a úrokov z týchto vkladov v banke Parex v rokoch 2010 – 2013 až do sumy maximálne 210,7 mil. LVL podľa základného scenára a 218,7 mil. LVL podľa najhoršieho scenára. Predpokladá sa, že Parex bude do 31. decembra 2013 platiť […] % ročný úrok zo štátnych vkladov kapitalizovaných po rozdelení. Od roku 2014 budú kapitalizované štátne vklady zaúčtované do výkazu ziskov a strát so sadzbou vo výške […] %.

(64)

Príslušné sumy kapitálu Tier 1, ktoré štát poskytne banke Parex podľa rôznych scenárov, sú uvedené v tabuľkách 8 a 9.

Tabuľka 8

Predpokladaná kapitalizácia štátnych vkladov v banke Parex

(v miliónoch LVL)

 

31. 7. 10

31. 12. 10

31. 12. 11

31. 12. 12

31. 12. 13

31. 12. 14

31. 12. 15

31. 12. 16

31. 12. 17

Základný scenár

[10 – 30]

[30 – 60]

[0 – 20]

Najlepší scenár

[10 – 30]

[30 – 60]

[0 – 20]

Najhorší scenár

[10 – 30]

[30 – 60]

[0 – 20]

Tabuľka 9

Odložené/kapitalizované úroky štátnej pokladnice v banke Parex

(v miliónoch LVL)

 

31. 7. 10

31. 12. 10

31. 12. 11

31. 12. 12

31. 12. 13

31. 12. 14

31. 12. 15

31. 12. 16

31. 12. 17

Základný scenár

[0 – 10]

[20 – 40]

[20 – 40]

[20 – 40]

Najlepší scenár

[0 – 10]

[20 – 40]

[20 – 40]

[20 – 40]

Najhorší scenár

[0 – 10]

[20 – 40]

[20 – 40]

[20 – 40]

(65)

Lotyšsko sa zaviazalo, že maximálna celková suma kapitálu poskytnutá banke Parex nesmie prekročiť 218,7 mil. LVL a že po skončení […] sa banke Parex neposkytne priamo či nepriamo ďalší kapitál v akejkoľvek podobe.

(66)

Predpokladané splácanie istiny štátnych vkladov a úrokov banky Parex je uvedené v tabuľke 10.

Tabuľka 10

Predpokladané splácanie istiny štátnych vkladov a úrokov banky Parex

(v miliónoch LVL)

 

Základný scenár

Najhorší scenár

Splatenie istiny štátneho vkladu

[…]

[…]

Splatenie úrokov štátneho vkladu

[…]

[…]

Spolu

[…]

[…]

(67)

Pomoc na záchranu v podobe podriadeného úveru (kapitál Tier 2) bude prevedená do banky Citadele. Odmena bola určená v druhom a treťom rozhodnutí o záchrane (24) na základe odporúčania Európskej centrálnej banky z 20. novembra 2008 o oceňovaní rekapitalizačných nástrojov. K decembru 2009 predstavovala pevná úroková sadzba podriadeného úveru […] %, po februári 2010 sa zvýšila na […] %.

(68)

Pri rozdelení alebo po ňom štát neposkytol ani neposkytne banke Parex žiadny kapitál Tier 2.

(69)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 27 – 32, niektoré aktíva sa z banky Parex prevedú do banky Citadele, ktorá bude pokračovať v niektorých činnostiach banky Parex, kým vedľajšie aktíva a nevýkonné aktíva zostanú v banke Parex. Pokiaľ ide o hodnotu aktív, ktoré zostanú v banke Parex, konzervatívne hodnotenie podľa najhoršieho scenára by dospelo k stratám štátu v sume [200 – 400] mil. LVL a podľa základného scenára v sume [50 – 300] mil. LVL. Straty by zodpovedali približne [20 – 50] % účtovnej hodnoty aktív (814 mil. LVL) podľa najhoršieho scenára a približne […] % podľa základného scenára. Ak sa zohľadnia údaje rezerv, tak zníženie nominálnej hodnoty aktív bude ešte väčšie.

(70)

Príslušné odhady nesplatených záväzkov a stratený štátny vlastný kapitál po likvidácií aktív v banke Parex sú uvedené v tabuľke 11.

Tabuľka 11

Nesplatené záväzky a strata štátneho vlastného kapitálu po likvidácii majetku v banke Parex

(v miliónoch LVL)

Základný scenár

Nesplatený štátny vklad

[0 – 100]

Rekapitalizácia zo strany štátu

[…]

Spolu

[50 – 300]

Najhorší scenár

Nesplatený štátny vklad

[100 – 200]

Rekapitalizácia zo strany štátu

[…]

Spolu

[200 – 400]

2.5.   ZÁVÄZKY LOTYŠSKA

(71)

Na to, aby Komisia mohla určiť, či je pomoc na reštrukturalizáciu banky Citadele a banky Parex zlučiteľná s vnútorným trhom, poskytlo Lotyšsko 3. septembra 2010 dokument s názvom Záväzky voči Európskej komisii, ktorý podpísalo Lotyšsko, Citadele a Parex, obsahujúci záväzky, ktorých cieľom je zaručenie úplnej realizácie plánu reštrukturalizácie a obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže ako výsledku pomoci pri reštrukturalizácii (ďalej len „záväzky“). Hlavné záväzky sú opísané ďalej v texte.

2.5.1.   ZÁVÄZKY TÝKAJÚCE SA BANKY CITADELE

(72)

Záväzok odpredať úvery SNŠ. Citadele odpredá alebo zabezpečí odpredaj úverov SNŠ do […] kupcovi a za predajných podmienok schválených Komisiou. Na uskutočnenie odpredaja nájde Citadele kupca a uzavrie konečnú záväznú kúpno-predajnú zmluvu o predaji úverov SNŠ najneskôr do […]. Ak banka Citadele neuzavrie takúto dohodu do tohto termínu, poskytne správcovi odpredaja výhradný mandát na predaj úverov SNŠ do […].

(73)

Záväzok odpredať činnosť v oblasti správy majetku. Činnosť v oblasti správy majetku sa odpredá ako fungujúci podnik do […] kupcovi a za predajných podmienok schválených Komisiou. Na tento účel musí najneskôr do […]:

a)

Lotyšsko nájsť kupca a uzavrieť konečnú záväznú kúpno-predajnú dohodu o predaji 100 % svojej účasti v banke Citadele vrátane činnosti v oblasti správy majetku alebo

b)

banka Citadele nájsť kupca a uzavrieť konečnú záväznú kúpno-predajnú dohodu o predaji činnosti v oblasti správy majetku oddelene od zvyšku banky Citadele.

Ak do […] nedôjde k odpredaju činnosti v oblasti správy majetku spolu s bankou Citadele alebo samostatne, Citadele poskytne správcovi odpredaja výhradný mandát na odpredaj tejto činnosti oddelene od zvyšku banky Citadele do […].

(74)

Zachovanie životaschopnosti, predajnosti a konkurencieschopnosti. Až do ukončenia predaja činnosti v oblasti správy majetku si banka Citadele zachová ekonomickú životaschopnosť, predajnosť a konkurencieschopnosť činnosti v oblasti správy majetku v súlade s dobrou obchodnou praxou a zredukuje na minimum každé potenciálne riziko straty konkurenčného potenciálu.

(75)

Povinnosť odčlenenej spoločnosti. Až do ukončenia predaja činnosti v oblasti správy majetku Citadele zachová odčlenenie tejto činnosti od obchodných činností, ktoré si ponecháva, a zabezpečí, že kľúčoví pracovníci v oblasti správy majetku sa nezúčastňujú na žiadnej zachovanej obchodnej činnosti a naopak. Citadele vymenuje správcu odčlenenej spoločnosti, ktorý zodpovedá za dohľad nad riadením činnosti v oblasti správy majetku pod dohľadom dozorného správcu. Správca odčlenenej spoločnosti riadi správu majetku nezávisle a v najlepšom záujme podniku s cieľom zabezpečiť jeho ďalšiu ekonomickú životaschopnosť, predajnosť, konkurencieschopnosť a nezávislosť od obchodných činností, ktoré si banka Citadele ponechala.

(76)

Záväzok predať banku Citadele. Lotyšsko predá alebo zabezpečí predaj banky Citadele do 31. decembra 2015 kupcovi a za predajných podmienok predaja, ktoré schváli Komisia. Na uskutočnenie predaja Lotyšsko nájde kupca a uzavrie konečnú záväznú kúpno-predajnú zmluvu o predaji banky Citadele najneskôr do 31. decembra 2014. Na vykonanie tohto záväzku musí Lotyšsko predať všetky akcie držané priamo alebo nepriamo (vrátane prostredníctvom verejnoprávnych podnikov) v banke Citadele. Ak Lotyšsko neuzavrie takúto dohodu do 31. decembra 2014, poskytne správcovi odpredaja výhradný mandát na predaj banky Citadele do 31. decembra 2015.

(77)

Horná hranica nových úverov a vkladov v pobaltských krajinách. Citadele a jej pridružené podniky obmedzia v Lotyšsku, Litve a Estónsku:

a)

nové úverovanie v hrubom vyjadrení z hľadiska objemu a podielu na trhu s úvermi v celkovom úverovom portfóliu pre Citadele a AB „Citadele“ banka (25) a

b)

zostatky vkladov z hľadiska objemu a podielu na trhu

na maximálne povolené sumy uvedené v tabuľkách 12 – 17.

Lotyšský trh

Tabuľka 12

Horné hranice úverovania v Lotyšsku

 

2010

2011

2012

2013

2014

2015

Hrubé nové úvery v hlavných segmentoch (v mil. LVL)

[28 – 40]

[115 – 165]

[120 – 175]

[130 – 190]

[145 – 210]

[160 – 230]

Podiel na trhu hlavných úverov (bez úverov SNŠ) z hľadiska podielu úverového portfólia na celkových úveroch v Lotyšsku (v %)

[< 5] %

[< 6] %

[< 6] %

[< 6] %

[< 7] %

[< 7] %

Hrubé nové úvery v oblasti správy súkromného kapitálu (26) (v mil. LVL)

[0 – 4]

[9 – 13]

[9,5 – 14]

[10 – 15]

[11 – 17]

[12,5 – 18]


Tabuľka 13

Horné hranice zostatkov vkladov v Lotyšsku

 

2010

2011

2012

2013

2014

2015

Zostatok vkladov v hlavných segmentoch (bez vkladov v oblasti správy súkromného kapitálu) (v mil. LVL)

[550 – 790]

[600 – 860]

[660 – 950]

[720 – 1 045]

[795 – 1 150]

[875 – 1 260]

Trhový podiel vkladov v hlavných segmentoch (v %)

[< 7] %

[< 8] %

[< 8] %

[< 8] %

[< 8] %

[< 8] %

Zostatok vkladov v oblasti správy súkromného kapitálu (v mil. LVL)

[340 – 490]

[405 – 585]

[375 – 540]

[410 – 590]

[440 – 630]

[475 – 685]

Trhový podiel vkladov v oblasti správy súkromného kapitálu (v %)

[< 5] %

[< 5] %

[< 5] %

[< 5] %

[< 5] %

[< 5] %

Litovský trh

Tabuľka 14

Horné hranice úverovania v Litve

 

2010

2011

2012

2013

2014

2015

Hrubé nové úvery (v mil. LVL)

[19 – 27]

[36,5 – 53]

[40 – 58]

[44 – 63]

[48 – 70]

[53 – 76]

Podiel na trhu, pokiaľ ide o podiel úverového portfólia k celkovým úverom v Litve (v %)

[< 2,5] %

[< 2,5] %

[< 2,5] %

[< 3] %

[< 3] %

[< 3] %


Tabuľka 15

Horné hranice celkových zostatkov vkladov v Litve

 

2010

2011

2012

2013

2014

2015

Celkový zostatok vkladov (v mil. LVL)

[115 – 170]

[130 – 185]

[140 – 205]

[155 – 225]

[170 – 245]

[190 – 270]

Podiel na trhu (v %)

[< 3] %

[< 3] %

[< 3] %

[< 4] %

[< 4] %

[< 4] %

Estónsky trh

Tabuľka 16

Horné hranice úverovania v Estónsku

 

2010

2011

2012

2013

2014

2015

Hrubé nové úvery (v mil. LVL)

[3,2 – 4,6]

[7 – 10]

[7,6 – 11]

[8 – 12]

[9 – 13]

[10 – 14]

Podiel na trhu, pokiaľ ide o podiel úverového portfólia k celkovým úverom v Estónsku (v %)

[< 1,5] %

[< 1,5] %

[< 1,5] %

[< 1,5] %

[< 1,5] %

[< 1,5] %


Tabuľka 17

Horné hranice celkových zostatkov vkladov v Estónsku

 

2010

2011

2012

2013

2014

2015

Celkový zostatok vkladov

[85 – 125]

[95 – 135]

[105 – 150]

[115 – 165]

[125 – 180]

[135 – 195]

Podiel na trhu (v %)

[< 1] %

[< 1,5] %

[< 2,5] %

[< 2,5] %

[< 2,5] %

[< 2,5] %

(78)

Horné hranice vkladov pre nemecké a švédske pobočky. Citadele obmedzí svoje zostatky vkladov v nemeckých a švédskych pobočkách z hľadiska objemu a príslušných podielov na trhu na maximálne povolené sumy uvedené v tabuľkách 18 a 19.

Tabuľka 18

Horné hranice celkových zostatkov vkladov pre nemeckú pobočku

 

2010

2011

2012

2013

2014

2015

Celkový zostatok vkladov (v mil. LVL)

[47 – 69]

[50 – 75]

[60 – 85]

[65 – 90]

[70 – 100]

[80 – 110]

Podiel na trhu (v %)

[< 0,5] %

[< 0,5] %

[< 0,5] %

[< 0,5] %

[< 0,5] %

[< 0,5] %

Tabuľka 19

Horné hranice celkových zostatkov vkladov pre švédsku pobočku

 

2010

2011

2012

2013

2014

2015

Celkový zostatok vkladov (v mil. LVL)

[35 – 50]

[40 – 55]

[40 – 60]

[45 – 70]

[50 – 75]

[55 – 80]

Podiel na trhu (v %)

[< 0,5] %

[< 0,5] %

[< 0,5] %

[< 0,5] %

[< 0,5] %

[< 0,5] %

(79)

Žiadne zvýšenie počtu pobočiek. Citadele nezvýši celkový počet pobočiek. To však nebráni tomu, aby Citadele neprerozdelila niektoré zo svojich pobočiek.

(80)

Záväzky uvedené v odôvodneniach 77 – 79 platia do úplného splatenia štátnej pomoci vo forme opatrení na zabezpečenie likvidity, ktoré Lotyšsko banke Citadele poskytlo, ako aj do ukončenia predaja banky Citadele prinajmenšom do […]. Ak sa činnosť v oblasti správy majetku predáva oddelene od zvyšku banky Citadele, po uzavretí samostatného predaja tejto činnosti prestávajú platiť obmedzenia týkajúce sa úverov a vkladov v oblasti správy súkromného kapitálu (súčasť obchodnej činnosti v oblasti správy majetku) uvedené v odôvodnení 77.

(81)

Odmeňovanie v súvislosti s opatrením na odbremenenie od znehodnotených aktív. Citadele odmení Lotyšsko za odbremenenie od znehodnotených aktív do sumy odhadovaných strát Lotyšska podľa najhoršieho scenára, čo je súčet opatrení na zabezpečenie likvidity poskytnutých Lotyšskom, o ktoré môže prísť na konci realizácie aktív ([100 – 200] mil. LVL), a odhadovaného celého kapitálu poskytnutého banke Parex odo dňa prevodu ([…] mil. LVL). Odmena má formu nákladov vo výkaze ziskov a strát, t. j. pred určením ročného čistého príjmu. Táto odmena sa má vyplácať každý rok, v ktorom ukazovateľ kapitálovej primeranosti banky Citadele na individuálnej úrovni nie je nižší ako 12 % a ukazovateľ kapitálovej primeranosti na úrovni skupiny nie je nižší ako 8 %, dovtedy, kým relevantná suma nespôsobuje vykazovanie strát banky Citadele v relevantnom roku. Tento záväzok platí až do uzavretia predaja banky Citadele.

(82)

Zákaz akvizície. Citadele sa zdrží akvizícií finančných i nefinančných inštitúcií až do úplného splatenia pomoci na reštrukturalizáciu vo forme opatrení na zabezpečenie likvidity poskytnutých Lotyšskom banke Citadele a do uzavretia predaja banky Citadele.

(83)

Žiadne nové úvery SNŠ. Až do uzavretia predaja úverov SNŠ neposkytne Citadele žiadne nové úvery klientom z krajín SNŠ a klientom, ktorých koneční príjemcovia pochádzajú z krajín SNŠ. Citadele a jej pridružené podniky budú smieť vyplácať finančné prostriedky len vtedy, keď bola oficiálna zmluva o úvere podpísaná pred dňom prevodu. Citadele ukončí poskytovanie ďalších záloh na existujúce úvery s výnimkou situácie, kde to je nevyhnutné na zachovanie alebo zvýšenie pravdepodobnosti splatenia nesplatených úverov banke Citadele alebo jej dcérskym podnikom. Okrem toho sa takéto zálohy obmedzia maximálne na 2 % úverového portfólia predchádzajúceho roka.

2.5.2.   ZÁVÄZKY TÝKAJÚCE SA BANKY PAREX

(84)

Žiadne nové aktivity. Parex a jej pridružené podniky sa nebudú podieľať na žiadnych nových činnostiach, ktoré nie sú potrebné na jej primárnu úlohu správy aktív a ich následného predaja.

(85)

Parex a jej pridružené podniky prestanú:

a)

poskytovať akékoľvek nové úvery firemným či súkromným zákazníkom vrátane lízingových úverov. Parex a jej pridružené podniky budú smieť vyplácať finančné prostriedky len vtedy, keď bola oficiálna zmluva o úvere podpísaná pred dňom prevodu alebo pokiaľ neexistujú žiadne nové finančné prostriedky a úver je poskytnutý na reštrukturalizáciu dlhu spojeného s aktívami na reštrukturalizáciu. Parex bude schopná vydávať nové úvery svojim pridruženým podnikom s cieľom spravovať znovunadobudnuté zábezpeky;

b)

poskytovať ďalšie zálohy na existujúce úvery s výnimkou situácií, kde to je potrebné na zachovanie alebo zvýšenie pravdepodobnosti splatenia nesplatených úverov banky Parex alebo jej pridruženým podnikom, a tam, kde je potrebná ďalšia záloha na financovanie opráv a zlepšení, ktoré sú nevyhnutné na štrukturálnu integritu zabezpečeného majetku. Okrem toho sa takéto zálohy obmedzia maximálne na 5 % úverového portfólia predchádzajúceho roka;

c)

preberať akékoľvek nové vklady od verejnosti.

(86)

Parex a jej pridružené podniky postupne ukončia alebo odpredajú všetky lízingové aktivity do […].

(87)

Maximálna celková suma kapitálu poskytnutého priamo alebo nepriamo banke Parex Lotyšskom v akejkoľvek podobe neprekročí sumu 218,7 mil. LVL. Lotyšsko po […] neposkytne banke Parex priamo ani nepriamo ďalší kapitál v akejkoľvek podobe.

2.5.3.   OSTATNÉ ZÁVÄZKY

(88)

Zákaz dividend a kupónov. Citadele, Parex a ich pridružené podniky nezaplatia investorom žiadne dividendy ani kupóny z existujúcich kapitálových nástrojov (vrátane prioritných akcií, B akcií, vyšších a nižších nástrojov Tier 2) ani neuplatnia akékoľvek práva na výzvu v tej istej súvislosti, ak neexistuje právna povinnosť tak spraviť. Tento záväzok sa však nevzťahuje na kapitál, ktorý drží Lotyšsko priamo alebo nepriamo, a kapitál, ktorý držia Citadele a Parex vo svojich pridružených podnikoch.

(89)

Žiadny odkaz na štátnu pomoc v inzercii. Citadele a Parex nevyužijú poskytovanie štátnej pomoci, štátne vlastníctvo ani prípadné konkurenčné výhody plynúce akýmkoľvek spôsobom z tejto pomoci alebo vlastníctva na účely inzercie.

(90)

Záväzky uvedené v odôvodneniach 88 a 89 platia pre banku Citadele do úplného splatenia štátnej pomoci vo forme opatrení na zabezpečenie likvidity poskytnutých banke Citadele Lotyšskom a do ukončenia predaja banky Citadele.

(91)

Oddelenie banky Citadele od banky Parex. Citadele bude od Parex úplne prevádzkovo oddelená najneskôr do 1. augusta 2011 s výnimkou niektorých IT činností, ako aj riadenia a správy úverov SNŠ. Posledne uvedená služba sa odmeňuje trhovo orientovaným honorárom.

(92)

Správcovia. Na vykonávanie funkcií uvedených v časti F záväzkov bude vymenovaný dozorný správca.

(93)

Ak Lotyšsko alebo banka Citadele, podľa toho, o ktorý prípad ide, neuzavrela záväznú kúpno-predajnú zmluvu, vymenuje sa jeden mesiac pred uplynutím lehôt uvedených v odôvodneniach 72, 73 a 76 správca na odpredaj, ktorý bude plniť funkcie uvedené v časti F záväzkov.

(94)

Správcovia sú nezávislí od banky Citadele, banky Parex a Lotyšska, majú potrebnú kvalifikáciu na výkon svojho mandátu a nemajú a ani nebudú vystavení konfliktu záujmov.

(95)

Komisia bude mať právomoc schváliť alebo zamietnuť navrhovaných správcov a schváliť navrhovaný mandát podliehajúci zmenám a doplneniam, ktoré považuje za potrebné, aby mohli správcovia plniť svoje povinnosti.

(96)

Správca(-ovia) prevezme(-ú) svoje povinnosti, aby zaručil(-i) dodržiavanie záväzkov. Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť správcu, Lotyšska, banky Citadele alebo banky Parex vydávať akékoľvek príkazy alebo pokyny správcovi, aby zaručila dodržiavanie podmienok a povinností uvedených v tomto rozhodnutí a v záväzkoch.

3.   DÔVODY NA ZAČATIE KONANIA VO VECI FORMÁLNEHO ZISŤOVANIA

(97)

Komisia začala v tomto prípade konanie vo veci formálneho zisťovania v súvislosti s pôvodným plánom reštrukturalizácie predloženým 11. mája 2009, pretože mala okrem iného pochybnosti, či pôvodný plán reštrukturalizácie bol dostatočný na zabezpečenie obnovy dlhodobej životaschopnosti banky bez pokračujúcej štátnej pomoci.

(98)

Konkrétne nebolo jasné, ako a kedy by banka Parex obnovila dodržiavanie príslušných regulačných požiadaviek. V pôvodnom pláne tiež neboli primerane riešené rizikové faktory (vrátane expozície voči dlžníkom, ktorí nie sú v OECD) určené v správe o povinnej starostlivosti predloženej s plánom reštrukturalizácie. Okrem toho sa javilo, že pôvodný plán vychádza z pomerne optimistických predpokladov budúcich prevádzkových podmienok. Komisia mala pochybnosti o tom, ako bude banka schopná zvládnuť zrušenie obmedzení na výber vkladov. Bez ohľadu na obmedzenia likvidity sa zdalo, že pôvodný plán je postavený na expanzívnej obchodnej stratégii pre všetky segmenty úverovej činnosti a nezabezpečuje upustenie od rizikovejších činností, ako napríklad úvery osobám s vysokou čistou hodnotou v krajinách SNŠ, alebo ich významné zníženie. Pokiaľ ide o predpokladanú expanziu objemu vkladov a nárast aktivít na získavanie vkladov, existovali pochybnosti, či je tento plán realistický a nákladovo efektívny. Okrem toho lotyšské orgány neposkytli v tejto fáze výsledky záťažových testov. V rozhodnutí o začatí konania Komisia preto vyzvala lotyšské orgány, aby prehodnotili celkovú navrhovanú obchodnú stratégiu banky Parex.

(99)

Tento plán predpokladal rozšírenie obchodnej stratégie, ktorá sa javila ako vychádzajúca najmä z agresívnej cenovej a marketingovej politiky na znovuzískanie strateného podielu na trhu s využitím konkurenčnej výhody banky v dôsledku štátnej podpory. Neobsahovala však primerané opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže.

(100)

Pokiaľ ide o otázku rozdelenia bremena/vlastného príspevku, pôvodný plán neuvádzal jasné informácie o celkovej sume požadovanej štátnej podpory a vlastného príspevku banky Parex. Komisia mala pochybnosti, či je pôvodný plán zameraný tak, aby obmedzil pomoc na minimum. Pri všetkých scenároch, dokonca aj na konci obdobia reštrukturalizácie, banka bola naďalej závislá od štátnych nástrojov na zabezpečenie likvidity alebo štátnych záruk. V tejto súvislosti Komisia tiež potrebovala zistiť, do akej miery možno znížiť potreby financovania banky Parex väčším zameraním na hlavné aktivity a ďalším znížením celkovej veľkosti banky.

4.   PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(101)

Od zainteresovaných strán neboli prijaté k rozhodnutiu o začatí konania v stanovenej lehote žiadne pripomienky.

5.   PRIPOMIENKY LOTYŠSKA

(102)

V odpovedi na rozhodnutie o začatí konania lotyšské orgány predložili revidovaný plán reštrukturalizácie zo 4. septembra 2009 zameraný na riešenie mnohých pochybností, na ktoré Komisia upozornila, zmenou stratégie reštrukturalizácie banky Parex. Obsah plánu je opísaný v oddiele 3.2. Po konečnom rozhodnutí o rozdelení banky Parex bol však plán nahradený konečným plánom reštrukturalizácie predloženým 7. júla 2010.

6.   INÉ PRIPOMIENKY

(103)

Po uplynutí stanovenej lehoty boli Komisii doručené listy z 15. júna a 13. júla 2010 od bývalých väčšinových akcionárov banky Parex. Ďalej boli Komisii doručené listy aj od poslancov lotyšského parlamentu z 22. júna a 1. júla 2010. Hlavná otázka uvedená v listoch z 15. júna a 13. júla 2010 sa týkala voľby medzi scenármi na reštrukturalizáciu banky, a síce oddelením dobrých aktív („good-out“) alebo zlých aktív („bad-out“). Listy z 22. júna a 1. júla sa sústreďovali na dôsledky, ktoré môže mať zvolená stratégia pre banku Parex, a prebiehajúce legislatívne iniciatívy vzhľadom na lotyšský právny systém.

(104)

Komisia poznamenáva, že tam, kde je to vhodné, vo svojom posúdení konečného plánu reštrukturalizácie zohľadnila otázky uvedené v týchto listoch do tej miery, v akej boli relevantné a v akej mala v danej veci právomoc.

7.   POSÚDENIE POMOCI

7.1.   EXISTENCIA POMOCI

(105)

Komisia musí vyhodnotiť, či dané opatrenia predstavujú štátnu pomoc. V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa ustanovuje, že pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(106)

Komisia pripomína, že vzhľadom na záchranné opatrenia v podobe záruky, podpory likvidity a rekapitalizácie poskytnuté banke Parex, ktoré sa zachovajú po rozdelení banky Parex počas fázy reštrukturalizácie, sa už v prvom záchrannom rozhodnutí (27) zistilo, že tieto opatrenia predstavujú štátnu pomoc. Komisia nemá žiadny dôvod zmeniť svoje predchádzajúce posúdenie v tomto smere. Keďže tieto opatrenia prospievajú významnej časti hospodárskej činnosti pôvodne vykonávanej bankou Parex, v ktorej pokračuje banka Citadele, takisto predstavujú štátnu pomoc v prospech banky Citadele.

(107)

Pokiaľ ide o opatrenia pomoci opísané v odôvodneniach 63 a 69, Lotyšsko ich implementuje na reštrukturalizáciu banky Parex, ktorá bola a naďalej čiastočne zostáva zapojená do cezhraničných a medzinárodných aktivít. Aj banka Citadele, ktorá preberá hospodárske činnosti banky Parex, pôsobí a bude pôsobiť na trhoch otvorených medzinárodnej konkurencii. Preto by akákoľvek výhoda zo štátnych zdrojov ovplyvnila hospodársku súťaž v bankovom sektore a mala by dosah na obchod vnútri Únie. Okrem toho uvedené opatrenia sú selektívne, pretože prinášajú výhody len banke Citadele a banke Parex, a sú financované zo štátnych prostriedkov. V súčasnej situácii finančnej krízy a vzhľadom na finančné ťažkosti banky Parex by investor konajúci v súlade s trhovým hospodárstvom neposkytol za porovnateľných podmienok takéto opatrenia.

(108)

Okrem toho, pokiaľ ide o kapitalizačné opatrenie, dospelo sa k záveru, že investor konajúci v súlade s trhovým hospodárstvom očakáva návratnosť zodpovedajúcu vnímanému riziku za danú investíciu. Toto platí najmä pre banku Citadele, ktorá nie je v súčasnosti hodnotená a vznikla v rámci reštrukturalizácie z banky v ťažkostiach.

(109)

Usúdilo sa, že prevod aktív z banky Parex do banky Citadele realizovaný podľa scenára „good-out“ (pozri odôvodnenie 69) je opatrenie na odbremenenie od znehodnotených aktív, pretože novovzniknutá banka (Citadele banka) nemá bremeno potenciálnych strát z vedľajších a nevýkonných aktív, ktoré sa ponechali v banke Parex. Táto úľava zasa umožňuje banke Citadele zabrániť následnému vyčerpaniu jej kapitálu. Preto uvedené opatrenie zvýhodňuje banku Citadele.

(110)

Opatrenie na odbremenenie od znehodnotených aktív je financované zo štátnych zdrojov, pretože podľa konečného plánu reštrukturalizácie bude Lotyšsko do […] poskytovať banke Parex kapitál až do sumy 218,7 mil. LVL, ktorá spolu s nesplatenými vkladmi v sume [100 – 200] LVL potenciálne zostane nesplatená na konci prognózovaného […] obdobia (pozri tabuľku 11).

(111)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa usudzuje, že ďalšia rekapitalizácia vo forme kapitálovej injekcie do banky Citadele vo výške 103 mil. LVL v čase rozdelenia a konverzia štátnych vkladov a úrokov z týchto vkladov v banke Parex po rozdelení a neskôr (pozri odôvodnenie 63) a opatrenie na odbremenenie od znehodnotených aktív (pozri odôvodnenie 69) tiež predstavujú štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

7.2.   ZLUČITEĽNOSŤ POMOCI

7.2.1.   PRÁVNY ZÁKLAD POSUDZOVANIA ZLUČITEĽNOSTI

(112)

Podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ môže Komisia považovať pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak sa zameriava na „nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“. Ako sa už uviedlo v rozhodnutí o začatí konania, Komisia sa domnieva, že vzhľadom na systémovú relevantnosť banky Parex možno v tomto prípade uplatniť článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a že notifikované opatrenia pomoci by sa mali posudzovať na tomto základe.

(113)

Na základe troch oznámení (28) prijatých v kontexte súčasnej finančnej krízy, ktoré boli platné v čase prijatia rozhodnutia, v rozhodnutí o začatí konania sa prípad predbežne posudzoval v súlade so zásadami usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (29) so zohľadnením konkrétnych aspektov krízy na finančných trhoch.

(114)

Hoci rozhodnutie o začatí konania odkazovalo na usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, Komisia vysvetlila v odôvodnení 49 oznámenia o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci (ďalej „oznámenie o reštrukturalizácii“) (30), že celá pomoc týkajúca sa finančných inštitúcií notifikovaná Komisii do 31. decembra 2010 sa bude hodnotiť ako pomoc bankám na reštrukturalizáciu podľa oznámenia o reštrukturalizácii namiesto usmernení o štátnej pomoci pre záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach.

(115)

Pokiaľ ide o opatrenie na odbremenenie od znehodnotených aktív, mali by sa tiež posudzovať na základe oznámenia o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva (31) (ďalej len „oznámenie o znehodnotených aktívach“).

(116)

V rámci prvého rozhodnutia o záchrane sa už zistilo (a neskôr potvrdilo okrem iného v rozhodnutí o začatí konania), že banka Parex je inštitúciou v ťažkostiach, a preto je potrebná hĺbková reštrukturalizácia banky.

7.2.2.   SÚLAD OPATRENÍ S OZNÁMENÍM O ZNEHODNOTENÝCH AKTÍVACH

(117)

Ako sa už uviedlo v odôvodneniach 109, 108 a 111, transakcie týkajúce sa prevodu aktív z banky Parex do banky Citadele možno považovať za opatrenie na odbremenenie od znehodnotených aktív. Štát prevezme významnú časť strát z vedľajších a nevýkonných aktív.

(118)

Osobitné podmienky platné pre opatrenia na odbremenenie od znehodnotených aktív sú ustanovené v oznámení o znehodnotených aktívach. Podľa oddielu 5.2 tohto oznámenia opatrenie na odbremenenie od znehodnotených aktív má zaručiť transparentnosť ex ante a primerané rozdelenie bremena, po ktorom nasleduje správne oceňovanie oprávnených aktív a správna odmena štátu, aby opatrenie na odbremenenie od znehodnotených aktív zaručovalo zodpovednosť akcionárov a neprimerane nenarúšalo hospodársku súťaž.

(119)

Celkovo možno povedať, že tam, kde sa tento prípad odchyľuje od podobných transakcií (32), robí tak pozitívnym spôsobom, keďže Lotyšsko nebude pokrývať všetky straty zo znehodnoteného portfólia. Namiesto toho je pokrytie zaručené len do maximálnej sumy v miere potrebnej na to, aby kapitál banky Parex spĺňal požiadavky do […]. V scenároch rozdelenia aktív, kde sa zvolila metóda „good-out“, čo je tento prípad, bremeno strát z vedľajších a nevýkonných aktív tiež čiastočne znášajú bývalí majoritní akcionári a menšinoví akcionári odkázaného majetku. Táto metóda sa z hľadiska štátnej pomoci vníma pozitívne, keďže do istej miery obmedzuje nutnosť plnohodnotného ocenenia rozsahu znehodnotenia.

(120)

Podľa oznámenia o znehodnotených aktívach by sa mala posudzovať primeranosť ceny prevodu a odmeny. V tomto prípade je jasné, že účtovná hodnota aktív zostávajúcich v banke Parex je vyššia než ich trhová hodnota, a preto predstavuje štátnu pomoc v prospech banky Citadele, ako sa už uviedlo v odôvodneniach 109 – 111.

(121)

Podľa bodov 23 a 41 oznámenia o znehodnotených aktívach cena prevodu v opatreniach nákupu aktív má vychádzať z ich základnej dlhodobej ekonomickej hodnoty. V scenári „good-out“ by preto dobrá banka mala v zásade kryť rozdiel medzi prevodnou hodnotou a reálnou ekonomickou hodnotou. Ak to nie je možné uskutočniť bez technickej platobnej neschopnosti, bude potrebné získať tento rozdiel napríklad prostredníctvom mechanizmov odňatia.

(122)

V danom prípade, a ako sa už uviedlo v odôvodnení 69, konzervatívny prístup vychádzajúci z najhoršieho scenára by priniesol štátu straty [100 – 400] mil. LVL; podľa základného scenára by straty pre štát predstavovali […] mil. LVL. Vzhľadom na to, že väčšina úverov je zabezpečená, tieto ocenenia dlhodobej ekonomickej hodnoty aktív vo finančných prognózach sa nejavia priveľmi optimistické. Ak by banka Citadele dokázala úplne pokryť tieto straty, opatrenie by bolo ekvivalentom prevodu majetku za skutočnú ekonomickú hodnotu.

(123)

Okrem toho podľa oddielu 5.2 oznámenia o znehodnotených aktívach sa Komisia domnieva, že banka Citadele by mala platiť primeranú odmenu za kapitálové odbremenenie dosiahnuté opatreniami pre znehodnotené aktíva.

(124)

Požiadavka odmeny (vrátane mechanizmu odňatia tam, kde to platí) má dvojaký cieľ: zaručenie rozdelenia bremena a zaručenie rovnakých podmienok (t. j. minimalizácia narúšania hospodárskej súťaže).

(125)

Na základe odhadovaných účinkov odbremenenia od znehodnotených aktív a predpokladaného čistého príjmu (pozri tabuľky 3 a 4) je Komisia toho názoru, že Citadele nebude môcť zaplatiť požadovanú odmenu (vrátane plného odňatia) za odbremenenie od znehodnotených aktív počas obnovy životaschopnosti. Plánovaný čistý príjem by však mal umožniť zaplatiť aspoň časť tejto odmeny po návrate k ziskovosti a dosiahnutí primeranosti kapitálovej základne.

(126)

Komisia preto víta záväzok Lotyšska, podľa ktorého Citadele musí odmeniť štát za odbremenenie od znehodnotených aktív až do výšky odhadovaných strát podľa najhoršieho scenára, čo predstavuje súčet vkladov štátu, ktoré sa stratia na konci realizácie aktív ([100 – 200] mil. LVL), a opatrení štátu na rekapitalizáciu ([…] mil. LVL). Táto odmena bude mať formu výdavku vo výkaze zisku a strát, t. j. pred určením ročného čistého výsledku, a má sa vyplácať každý rok, v ktorom ukazovateľ kapitálovej primeranosti banky Citadele nie je nižší ako 12 %, až do sumy, ktorá neprinúti banku Citadele vykazovať v relevantnom roku straty. Tento záväzok platí až do uzavretia predaja banky Citadele (pozri odôvodnenie 81). Celkovo sa Komisia domnieva, že tento mechanizmus zabezpečuje v najvyššej možnej miere príspevok od banky Citadele na náklady vyplývajúce z […].

(127)

Keďže však odmena a odňatie nemusia dosiahnuť úroveň predpokladanú v oznámení o znehodnotených aktívach, je potrebná ďalekosiahla reštrukturalizácia vyžadovaná podľa bodu 41 oznámenia o znehodnotených aktívach. Táto reštrukturalizácia musí obsahovať najmä výrazné obmedzenie veľkosti banky v problémoch na kompenzovanie skutočnosti, že banka Citadele neznáša straty a neplatí primeranú odmenu v plnej výške.

(128)

Na to, aby bolo možné dospieť k záveru, či reštrukturalizácia je dostatočná, je potrebné posudzovať ju vo vzťahu k cieľom odmeny a odňatia, teda k rozdeleniu bremena a k zmierneniu narúšania hospodárskej súťaže. Predovšetkým je potrebné zistiť, či sa dosiahlo dostatočné rozdelenie bremena inými prostriedkami a či narúšanie hospodárskej súťaže je obmedzené overovaním postavenia na trhu a veľkosťou banky Citadele. Toto posúdenie bude musieť zohľadniť iné opatrenia pomoci, z ktorých mali banky Parex a Citadele výhody, a odráža sa v časti tohto rozhodnutia, ktoré analyzuje súlad opatrení pomoci s oznámením o reštrukturalizácii (pozri odôvodnenia 144 a nasledujúce).

(129)

Po rozdelení bude banka Parex oddelená a organizačne nezávislá od banky Citadele podľa požiadavky oddielu 5.6 oznámenia o znehodnotených aktívach.

(130)

Na záver sa Komisia domnieva, že predmetná vec je v súlade s oznámením o znehodnotených aktívach.

7.2.3.   ZLUČITEĽNOSŤ PODĽA OZNÁMENIA O REŠTRUKTURALIZÁCII

(131)

Oznámenie o reštrukturalizácii ustanovuje pravidlá štátnej pomoci platné pre reštrukturalizáciu finančných inštitúcií v podmienkach súčasnej krízy. Na účely zlučiteľnosti s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ reštrukturalizácia finančnej inštitúcie v kontexte súčasnej finančnej krízy musí:

i)

viesť k obnoveniu dlhodobej životaschopnosti banky;

ii)

obsahovať dostatočný vlastný príspevok príjemcu (rozdelenie bremena);

iii)

obsahovať dostatočné opatrenia obmedzujúce narúšanie hospodárskej súťaže.

(132)

V oddiele 2 oznámenia o reštrukturalizácii sa uvádza, že členský štát by mal predložiť ucelený, komplexný a podrobný plán reštrukturalizácie. Plán by mal preukázať, akým spôsobom dokáže banka bez štátnej pomoci čo najskôr obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť. V pláne majú byť tiež uvedené príčiny ťažkostí banky a vlastné nedostatky banky a informácia, ako navrhované reštrukturalizačné opatrenia napravia základné problémy banky.

(133)

V súlade s požiadavkami ustanovenými v bode 11 oznámenia o reštrukturalizácii konečný plán reštrukturalizácie predložený Lotyšskom je ucelený, komplexný a podrobný. Poskytuje podrobné informácie o obchodnom modeli, základné predpoklady a výsledné finančné prognózy. V súlade s bodom 10 tohto oznámenia plán tiež identifikuje príčiny ťažkostí, ktorým banka Parex čelila, najmä voľbu neprimeranej obchodnej stratégie zo strany vedenia a niektoré vysokorizikové rozhodnutia vedenia (pozri oddiel 2.1 a odôvodnenia 38 – 42 tohto rozhodnutia). Reštrukturalizačné aktivity uvedené v konečnom pláne primerane riešia nedostatky banky. Týmto spôsobom konečný plán reštrukturalizácie rozptyľuje obavy týkajúce sa pôvodne oznámeného plánu reštrukturalizácie, ktoré boli uvedené v rozhodnutí o začatí konania.

(134)

Konkrétnejšie, pokiaľ ide o zameranie obchodného modelu, čo bola jedna z hlavných obáv uvedených v rozhodnutí o začatí konania, banka Citadele preorientuje podľa konečného plánu reštrukturalizácie svoje zameranie na tradičné bankové obchodné činnosti v Pobaltsku. Podľa toho sa Citadele sústredí na svoje hlavné činnosti, pričom sa stiahne z tých oblastí, ktoré zhoršili jej finančné ťažkosti. Pozitívne sa najmä vníma to, že všetky lízingy SNŠ (vrátane dcérskych spoločností) a nevýkonné úvery SNŠ zostávajú v banke Parex. Pokiaľ ide o výkonné úvery SNŠ, hoci boli prenesené do banky Citadele, Lotyšsko sa zaviazalo, že budú odpredané a v žiadnom prípade nevzniknú nové úvery (pozri odôvodnenia 72 a 83). Ďalej sa odpredá činnosť v oblasti správy majetku buď samostatne od banky Citadele do […] alebo spolu s bankou Citadele, ak sa nájde investor pre celú banku do tohto termínu (pozri odôvodnenie 73 tohto rozhodnutia).

(135)

Okrem toho, ako Komisia uviedla v rozhodnutí o začatí konania, bude vznikajúca banka Citadele oveľa menšia než banka Parex pred krízou. Táto znížená veľkosť je najmä dôsledkom vykonaného rozdelenia a odpredaja. Agresívna expanzia na trhoch s úvermi a trhoch s vkladmi predpokladaná v pôvodnom pláne reštrukturalizácie bola v konečnom pláne reštrukturalizácie konzervatívne revidovaná smerom nadol a podľa záväzku Lotyšska bude mať určenú hornú hranicu (pozri odôvodnenia 77 a 78 tohto rozhodnutia).

(136)

Kladne sa hodnotia zmeny v štýle riadenia (hlavní akcionári a členovia predstavenstva už boli vymenení), správa a riadenie spoločnosti Citadele a posilnené riadenie rizík a kontroly v rámci banky. Banka Parex už znížila administratívne náklady o 39 %. Očakávaný pomer nákladov k výnosom banky Citadele sa zníži na [35 – 55] % v roku 2014 predovšetkým vďaka optimalizácii pobočkovej siete a personálnych nákladov.

(137)

Podľa požiadaviek ustanovených v bodoch 12 až 15 oznámenia o reštrukturalizácii by mal konečný plán reštrukturalizácie tiež preukázať, ako banka bez stálej štátnej pomoci čo najskôr obnoví svoju dlhodobú životaschopnosť. Banka by mala byť najmä schopná vytvoriť primeraný výnos z vlastného kapitálu, pričom pokryje celkové náklady svojich obvyklých činností a splní príslušné regulačné požiadavky.

(138)

Podrobný plán reštrukturalizácie poskytuje po prvé finančné údaje a prognózy na obdobie 2006 – 2015, pričom informuje o výnosoch, nákladoch, znehodnoteniach, ziskoch a kapitálovej pozícii banky. Komisia sa domnieva, že poskytnuté prognózy základného príkladu vychádzajú z primeraných východiskových makroekonomických predpokladov (sú menej optimistické než predpoklady v Jarnej ekonomickej prognóze Európskej komisie 2010).

(139)

Citadele očakáva, že v roku 2011 bude opäť dosahovať zisk a že počas obdobia reštrukturalizácie bude ustavične zlepšovať svoje ročné výsledky. V roku 2014 sa plánuje, že ROE dosiahne úroveň [18 - 28] %, čo sa javí ako dostatočná úroveň odmeny pri zvyčajných trhových podmienkach v Lotyšsku. Bolo by to porovnateľné s historickým ROE 28 % v roku 2006 a 20 % v roku 2007. Ukazovatele kapitálovej primeranosti banky Citadele a skupiny zostávajú výrazne nad minimálnymi regulačnými požiadavkami. Vzhľadom na stabilný obchodný model banky a výsledky činnosti banky Parex v minulosti, pokiaľ ide o jej hlavné operácie, sa Komisia na základe poskytnutých informácií domnieva, že predložená prognóza je uskutočniteľná.

(140)

Po druhé je Komisia vzhľadom na záťažové testy vykonané centrálnou bankou (pozri odôvodnenie 45) toho názoru, že Citadele dokáže vydržať záťažový scenár bez nutnosti ďalšej pomoci. Záťažový scenár ukazuje, že banka spĺňa svoje regulačné kapitálové požiadavky. Okrem toho analýza citlivosti používaná v záťažových testoch ukazuje, že výrazná zmena ekonomického prostredia by nemala ohroziť životaschopnosť banky.

(141)

Po tretie sa obmedzenia týkajúce výberov vkladov nebudú vzťahovať na banku Citadele a všetky ostatné regulačné požiadavky sa budú dodržiavať. Pokiaľ ide o obmedzenia výberu vkladov, veľká časť hlavných vkladateľov súhlasila s ponechaním vkladov v banke na určité obdobie po zrušení obmedzení. Tieto vklady boli fakticky prevedené do banky Citadele (ako sa uvádza v tabuľke 2). Komisia okrem toho víta navrhovaný nízkorizikový model financovania, ktorý sa vo väčšej miere opiera o dlhodobejšie financovanie, čím rieši už existujúci rozdiel v dobe splatnosti medzi pasívami a aktívami.

(142)

Napokon sa v pláne ustanovuje, že Citadele dokonca aj podľa najhoršieho scenára splatí opatrenia štátu na zabezpečenie likvidity do 31. decembra 2012. Predpokladané splatenie reaguje na obavy uvedené v odôvodnení 80 rozhodnutia o začatí konania, že banka bude po období reštrukturalizácie naďalej odkázaná na likviditu štátu. Komisia ďalej konštatuje, že kapitál štátu v sume 103 miliónov LVL umiestnený v banke Citadele ku dňu rozdelenia bude „umorený“ v súlade so záväzkom Lotyšska predať banku Citadele do 31. decembra 2014 (pozri odôvodnenie 76).

(143)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že nový obchodný model banky Citadele je dlhodobo životaschopný a udržateľný. Preto reštrukturalizovaná banka dokáže samostatne konkurovať na trhu v súlade s príslušnými regulačnými požiadavkami a jej životaschopnosť nebude ohrozená ani vo výrazne sa meniacom prostredí. V dôsledku toho Komisia zastáva názor, že plán reštrukturalizácie banky Parex spĺňa požiadavky oznámenia o reštrukturalizácii, pokiaľ ide o obnovu dlhodobej životaschopnosti.

(144)

V oddiele 3 oznámenia o reštrukturalizácii sa ustanovuje, že banky a zainteresované strany by sa mali na reštrukturalizácii podieľať v najväčšej možnej miere, aby sa pomoc obmedzila na nevyhnutné minimum a aby sa obmedzilo narúšanie hospodárskej súťaže a morálny hazard. Táto požiadavka znamená, že banky používajú vlastné zdroje na financovanie reštrukturalizácie napríklad predajom aktív, zatiaľ čo zainteresované strany by mali absorbovať straty banky tam, kde to je možné. Pomoc na reštrukturalizáciu je podľa bodu 23 oznámenia o reštrukturalizácii obmedzená na tie náklady, ktoré sú nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti.

(145)

Konečný plán reštrukturalizácie na rozdiel od pôvodného plánu predloženého 11. mája 2009 má presné zameranie a upúšťa od expanzívnej stratégie, ktorá sa pôvodne plánovala pre banku Parex. Tento adresný prístup prispel k obmedzeniu potrebnej podpory. V tejto súvislosti sú navrhnuté odpredaje a zúženie súvahy banky Citadele, ako aj uvedenie banky Parex do […] vnímané pozitívne. Výnosy z realizácie aktív budú najmä financovať časť nákladov na reštrukturalizáciu a obmedzia požadovanú pomoc. Komisia zdôrazňuje, že lotyšské orgány poskytli podrobný časový harmonogram plánovaných odpredajov a zaviazali sa na vymenovanie dozorného správcu, ako aj správcu pre odpredaj, aby sa zaručilo dodržiavanie záväzkov. Okrem toho v súvislosti s príspevkom na náklady na reštrukturalizáciu prostredníctvom vlastných zdrojov vytvorených bankou Komisia konštatuje, že banka realizuje ďalekosiahle opatrenia na znižovanie nákladov.

(146)

Usúdilo sa, že opatrenia, ktoré už boli vykonané, a opatrenia, na ktoré sa Lotyšsko zaviazalo, zaručujú, aby sa využívali vlastné zdroje a aby vlastníci súkromného kapitálu primerane prispievali na reštrukturalizáciu.

(147)

Rozdelenie bremena bývalých väčšinových akcionárov možno preukázať tým, že Lotyšsko prevzalo ich celé podiely v banke Parex za symbolickú cenu 2 LVL. Tieto sa vymazali, a preto ich možno považovať za znášanie dôsledkov zlyhania banky Parex. Okrem odstránenia bývalých väčšinových akcionárov došlo k podstatnému oslabeniu podielu menšinových akcionárov v dôsledku rekapitalizácie banky zo strany štátu a EBOR-u. Ich vlastníctvo bolo oslabené z predchádzajúcej úrovne 15,2 % na súčasných 3,7 % a po rozdelení zostane v banke Parex ([…]). Tieto opatrenia slúžia ako cenná výstraha pred morálnym hazardom.

(148)

Okrem toho podriadené úvery akcionárov odkázaného majetku budú podriadenými pasívami v banke Parex. Likvidácia aktív banky Parex podľa základného scenára nepredpokladá získanie dostatočných výnosov na pokrytie iných než prioritných záväzkov v banke. Keďže podriadené úvery sú splatné v období rokov 2015 – 2018 a štát podporí iba kapitál banky Parex […], zatiaľ čo zároveň dostáva primeranú odmenu za vklady štátu, držitelia podriadeného dlhu budú pravdepodobne znášať straty z kapitálu, ktorý investovali […].

(149)

Morálny hazard je primerane riešený vlastným príspevkom bývalých držiteľov kapitálu v banke. V dôsledku toho plán reštrukturalizácie banky Parex zabezpečuje dostatočné rozdelenie bremena a vlastný príspevok na reštrukturalizáciu. Konečný plán reštrukturalizácie teda spĺňa oddiel 3 oznámenia o reštrukturalizácii.

(150)

V oddiele 4 oznámenia o reštrukturalizácii sa vyžaduje, aby reštrukturalizačný plán zahŕňal opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže a na zabezpečenie konkurencieschopného bankového sektora. Okrem toho majú tieto opatrenia zabezpečiť, aby sa štátna pomoc nepoužila na financovanie protisúťažného správania.

(151)

Komisia sa domnieva, že balík opatrení obsiahnutý v konečnom pláne reštrukturalizácie predstavuje výrazné zlepšenie oproti pôvodnému plánu reštrukturalizácie, čo rieši pochybnosti v tejto veci uvedené v rozhodnutí o začatí konania. Vzhľadom na významné odpredaje a trhové obmedzenia, ako aj zúženie banky (pozri tabuľku 20) sa Komisia domnieva, že plán predstavuje primeraný balík opatrení, ktoré prispejú k zachovaniu rovnakých podmienok a súťažne orientovaných trhov. Pôvodná stratégia notifikovaného plánu, o ktorom boli v rozhodnutí o začatí konania vyslovené značné pochybnosti a ktorý vychádzal z rozširovania obchodnej činnosti, sa zmenila a konečný plán reštrukturalizácie je založený na výraznom znížení veľkosti banky z hľadiska celkovej bilančnej sumy a podielu na jej hlavných trhoch.

Tabuľka 20

Zúženie a znižovanie prítomnosti banky Citadele na hlavných trhoch

Aktíva banky Citadele v porovnaní s bankou Parex pred krízou

Citadele na konci obdobia reštrukturalizácie,

rok 2014

(vrátane pravidelného rastu)

Zníženie podielu na hlavných trhoch s úvermi na konci reštrukturalizácie

(vrátane pravidelného rastu)

Zníženie podielu na trhu s vkladmi (hlavná činnosť a správa majetku) na konci reštrukturalizácie (vrátane pravidelného rastu)

Po rozdelení 44 %

(celkové aktíva znížené o 1,9 mld. EUR);

ak sa berie do úvahy odpredaj úverov SNŠ (rok […]): [35 – 50] %

(celkové aktíva znížené o [1,6 – 2,3] mld. EUR)

[40 - 55] % (znížené o [1,9 – 2,3] mld. EUR)

Podiel na trhu 11,7 % pred krízou oproti [< 7] % v roku 2014 (obmedzené): prítomnosť na trhu znížená o [50 – 60] %

Podiel na trhu pred krízou 20 % (33) oproti [< 13] % (znižovaný na [< 10] % do roku 2015): prítomnosť na trhu znížená o [55 – 65] %

(152)

Reštrukturalizácia banky zahŕňa podstatné zníženie prítomnosti banky na kľúčových segmentoch trhu. Citadele ako dôsledok realizácie reštrukturalizačných opatrení zníži najskôr svoje celkové aktíva približne o 60 % a svoju prítomnosť na všetkých hlavných trhoch o viac ako 50 % v porovnaní s bankou Parex pred krízou. Znížená prítomnosť banky na trhu, ako aj plánované odpredaje uvoľnia príslušné segmenty trhu konkurentom. Ako sa už uviedlo v oddiele 2.5, banka Citadele bude odpredaná Lotyšskom najneskôr do 31. decembra 2014 alebo správcom odpredaja do 31. decembra 2015 a činnosť v oblasti správy majetku bude odpredaná do [....] (či už v rámci banky Citadele, alebo samostatne), čím potenciálne poškodení konkurenti dostanú možnosť predkladať ponuky na tieto časti obchodnej činnosti. Predaj možno považovať za opatrenie na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže (34).

(153)

Opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže sa považujú za primerané aj vzhľadom na pomerne obmedzenú absolútnu veľkosť banky počas reštrukturalizácie (približne 2,2 mld. EUR). Po reštrukturalizácii budú zachované len jej hlavné činnosti. Najdôležitejšou z nich bude prítomnosť banky Citadele v Lotyšsku, ktorého trh je už pomerne koncentrovaný a dominuje na ňom niekoľko zahraničných bánk (35). Obmedzený trhový podiel banky Citadele približne [4 – 7] % úverov a [7 – 10] % vkladov (pozri odôvodnenie 77) možno považovať za primerané zmiernenie možného narúšania hospodárskej súťaže v porovnaní s jej 12 % podielom na trhu s úvermi a približne 20 % pri vkladoch pred krízou.

(154)

Prítomnosť banky na iných geografických trhov je obmedzená a aby sa ďalej obmedzovalo potenciálne narúšanie hospodárskej súťaže, bude mať určenú hornú hranicu tak, aby neprekročila [< 4] % podielu na trhu s úvermi a vkladmi v Litve, [< 1,5] % na estónskom trhu s úvermi a [< 2,5] % na estónskom trhu s vkladmi, [< 0,5] % na švédskom a nemeckom trhu s vkladmi (pozri odôvodnenia 77 a 78). Horné hranice umožňujú na týchto trhoch obmedzený rast vzhľadom na potrebu banky diverzifikovať svoje zdroje financovania. V súčasnom makroekonomickom kontexte Lotyšska je ťažké získať externé financovanie. Vklady lotyšských rezidentov sú významne nižšie než celkové úverové portfólio v tomto členskom štáte. Hlavní konkurenti banky dostávajú finančné prostriedky od svojich materských spoločností so sídlom v zahraničí. Preto sa uznáva, že banka Citadele, aby diverzifikovala svoje zdroje financovania, si potrebuje ponechať určitú základňu financovania v zahraničí (po jednej pobočke vo Švédsku a v Nemecku). Vzhľadom na malú prítomnosť banky na týchto trhoch a nutnosť diverzifikovaného financovania pre životaschopnosť banky sa Komisia domnieva, že dohodnuté horné hranice pre tieto trhy sú primerané.

(155)

Komisia takisto víta zákaz inzercie štátnej pomoci, čím sa predíde tomu, aby banka Citadele využila podporu na protisúťažné správanie na trhu, ako aj zákaz akvizície, ktorý okrem toho zabezpečuje, že štátna pomoc nebude použitá na prevzatie konkurentov. Citadele ďalej nezvýši celkový počet svojich pobočiek.

(156)

Po rozdelení budú banka Parex a jej dcérske spoločnosti efektívne […] počas trvania svojej životnosti, ktorá sa predpokladá na osem rokov. Toto obdobie sa považuje za primerané na ukončenie postupov znovuzískania aktív a odstránenia aktív, čím sa zabráni hromadnému predaju.

(157)

I keď si banka Parex ponechá svoje bankové licencie, ani ona, ani jej dcérske spoločnosti nebudú smieť vykonávať akékoľvek iné nové činnosti než tie, ktoré sú potrebné na riadenie a odpredaj prideleného majetku. Parex najmä ukončí akýkoľvek vznik nových úverov a prijímanie vkladov od verejnosti (pozri odôvodnenia 84 a 85). Ďalej bude utlmovať alebo predávať svoje lízingové činnosti do […].

(158)

Lotyšsko sa zaviazalo prísne obmedziť dodatočný kapitál v čase ([…]) a rozsahu (až do 218,7 mil. LVL) (pozri odôvodnenie 87).

(159)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že pomoc pre banku Parex (po rozdelení) je obmedzená na minimum potrebné na […], a teda nedôjde k neoprávnenému narúšaniu hospodárskej súťaže.

(160)

V súlade s tým sú rozsah a povaha opatrení, ktoré boli navrhnuté pre banku Citadele a banku Parex, najmä významné zúženie a zníženie prítomnosti na trhu v kombinácii s predajom v primeranej lehote, dostatočné a primerané na zabránenie neoprávnenému narúšaniu hospodárskej súťaže. Okrem toho hĺbka reštrukturalizácie v kombinácii s predajom banky Citadele by stačila na kompenzáciu akéhokoľvek narúšania hospodárskej súťaže, ktoré by mohlo vyplynúť z potenciálne neprimeranej odmeny či odňatia.

(161)

V bode 46 oznámenia o reštrukturalizácii sa ustanovuje požiadavka, že na overenie riadneho vykonávania plánu reštrukturalizácie sú potrebné pravidelné podrobné správy členských štátov. V súlade s tým sa lotyšské orgány zaviazali, že budú Komisii takéto správy o bankách Citadele a Parex poskytovať každých šesť mesiacov odo dňa tohto rozhodnutia.

(162)

Lotyšsko sa zaviazalo vymenovať dozorného správcu, ktorý bude monitorovať dodržiavanie záväzkov a poskytovať Komisii správy.

(163)

Komisia konštatuje, že plán reštrukturalizácie banky Parex uvedený v oddiele 2 tohto rozhodnutia je zlučiteľný s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a spĺňa požiadavky oznámenia o reštrukturalizácii z hľadiska životaschopnosti, rozdelenia bremena a opatrení na zmiernenie narúšania hospodárskej súťaže.

(164)

Lotyšsko výnimočne súhlasilo s prijatím tohto rozhodnutia v anglickom jazyku,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Vzhľadom na plán reštrukturalizácie a záväzky prijaté Lotyšskou republikou sa pomoc na reštrukturalizáciu, ktorú Lotyšsko poskytuje pre AS Parex banka a AS Citadele banka, považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Lotyšskej republike.

V Bruseli 15. septembra 2010

Za Komisiu

Joaquín ALMUNIA

podpredseda


(1)  Ú. v. EÚ C 239, 6.10.2009, s. 11.

(2)  Rozhodnutie Komisie z 24. novembra 2008 vo veci NN 68/08, Public support measures to JSC Parex Banka (Ú. v. EÚ C 147, 27.6.2009, s. 1).

(3)  Rozhodnutie Komisie z 11. februára 2009 vo veci NN 3/09, Amendments to the Public support measures to JSC Parex Banka (Ú. v. EÚ C 147, 27.6.2009, s. 2).

(4)  Rozhodnutie Komisie z 11. mája 2009 vo veci N 189/09, Amendments to the Public support measures to JSC Parex Banka (Ú. v. EÚ C 176, 29.7.2009, s. 3).

(5)  Rozhodnutie Komisie z 29. júla 2009 vo veci C 26/09 (ex N 289/09) – Pomoc na reštrukturalizáciu pre JSC Parex Banka (Ú. v. EÚ C 239, 6.10.2009, s. 11).

(6)  Podľa Asociácie lotyšských komerčných bánk (hodnotenie na základe údajov za rok 2009) najlepšie banky v Lotyšsku z hľadiska podielu na trhu sú: 1. Swedbank 23,0 %; 2. SEB banka 13,7 %; 3. Parex banka (žiadne údaje); 4. lotyšská pobočka Nordea Bank Finland 10,7 %; 5. DnB NORD Banka 8,7 %; 6. Lotyšská hypotečná a pozemková banka 4,8 %; 7. Rietumu Banka 4,6 %; 8. Aizkraukles banka 4,5 %; 9. UniCredit Bank 3,7 %; 10. Latvijas Krājbanka 2,4 %. (Podľa Lotyšskej bankovej asociácie nepredložila banka Parex žiadne údaje. Jej zaradenie vychádza z údajov za rok 2009.)

(7)  Lotyšsko po rekapitalizácii schválenej ako pomoc na záchranu ďalej zvýšilo svoju účasť v banke Parex približne na 95 %.

(8)  K 28. februáru 2010 Lotyšsko vlastnilo prostredníctvom privatizačnej agentúry 76,63 % zaplateného kapitálu so 71,74 % hlasovacích práv.

(9)  Úroveň skupiny znamená pre banku Parex firemnú skupinu pozostávajúcu z materskej spoločnosti Parex a jej dcérskych spoločností.

(10)  Pozri prvé, druhé a tretie rozhodnutie o záchrane.

(11)  V rozhodnutí o začatí konania, podobne ako v niektorých vyjadreniach lotyšských orgánov, sa „činnosť v oblasti správy majetku“ (wealth management business) označuje ako „správa súkromného kapitálu“ (private capital management – PCM) (pozri aj poznámku pod čiarou č. 14).

(12)  Časti tohto textu sa vynechali kvôli zachovaniu dôverných informácií; označené sú tromi bodkami v hranatých zátvorkách alebo sa na účel poskytnutia približných údajov, ktoré nie sú dôverné, uvádza rozsah.

(13)  Investícia v Litve bola napokon 1. augusta 2010 prevedená, pričom investícia v spoločnosti AP Anlage & Privatbank AG a vklady v nemeckej pobočke majú byť prevedené z banky Parex do banky Citadele do 31. decembra 2010.

(14)  Okrem úveru vo výške […] miliónov LVL pre SIA Rigas Pirma Garaza, dcérsku spoločnosť banky Parex (majiteľ budovy ústredia banky Parex).

(15)  Ako sa ustanovuje v pláne reštrukturalizácie z 31. marca, ktorý bol zmenený 7. júla 2010.

(16)  Uvádzané údaje o banke Citadele a banke Parex po rozdelení vyplývajú z vyjadrenia lotyšských orgánov z 18. augusta 2010 a nezahŕňajú prevod investícií v Litve, AP Anlage & Privatbank AG a vklady v nemeckej pobočke z banky Parex do banky Citadele.

Rozdiel medzi celkovou bilančnou hodnotou banky Parex pred rozdelením a po ňom sa vysvetľuje čiastočným znížením účtovnej hodnoty odloženého daňového aktíva, ako aj nižšími povinnými rezervami, ktoré sú potrebné na kapitalizáciu vkladu štátnej pokladnice.

(17)  Ako sa uvádza vo vyjadrení z 27. augusta 2010, vlastný kapitál banky Citadele sa znížil o 4,9 mil. LVL z emitovaného akciového kapitálu 103 miliónov LVL v dôsledku prevodu negatívnej rezervy na precenenie pre finančné aktíva pripravené na predaj.

(18)  Pozri aj poznámku 2 tejto tabuľky a poznámku pod čiarou č. 12.

(19)  Oblasť správy majetku pozostáva zo segmentu správy súkromného kapitálu v banke Citadele, dcérskych spoločností zabezpečujúcich správu aktív a spoločnosti AP Anlage & Privatbank AG v Švajčiarsku.

(20)  Dôvodom relatívne vysokého ROE podľa najhoršieho scenára je skutočnosť, že kapitálová základňa je v prípade najhoršieho scenára nižšia kvôli stratám, ktoré znížili kapitálovú základňu v predchádzajúcich rokoch.

(21)  Pozri prvé a druhé rozhodnutie o záchrane.

(22)  Finančné náklady štátu na vklady v EUR sa stanovia ako súčet krátkodobej pohyblivej základnej úrokovej sadzby, ktorá zodpovedá príslušnej sadzbe EURIBOR/EUR mid-SWAP, a pevné rozpätie je vyrátané ako priemerné vážené úverové riziko rozložené na referenčnú sadzbu EURIBOR/mid-swap za výpožičky štátnej pokladnice za predchádzajúci kalendárny polrok, čo predstavuje skutočné náklady financovania ústrednými vládnymi orgánmi; pre vklady v LVL sa stanoví ako výnos posledných emitovaných domácich štátnych pokladničných poukážok alebo dlhopisov. V každom prípade pevné rozpätie by nemalo byť nižšie ako pri posledných štátnych výpožičkách banky: dlhové emisie resp. združené úvery realizované bankou na peňažných a kapitálových trhoch (v súčasnosti 3,5 % na základe počiatočného rozloženia na 2-ročnú sadzbu EUR mid-SWAP pre zmenky vydávané bankou).

(23)  Pozri druhé rozhodnutie o záchrane, odôvodnenie 15.

(24)  Pozri druhé rozhodnutie o záchrane (odôvodnenie 38) a tretie rozhodnutie o záchrane (odôvodnenie 13).

(25)  Litovská dcérska spoločnosť banky Citadele.

(26)  Pozri poznámku pod čiarou č. 14.

(27)  V znení druhého rozhodnutia o záchrane a tretieho rozhodnutia o záchrane.

(28)  Pozri oznámenie Komisie Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou (Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 8); oznámenie Komisie Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2009, s. 2) a oznámenie Komisie o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva (Ú. v. EÚ C 72, 26.3.2009, s. 1).

(29)  Ú. v. EÚ C 244, 1.10.2004, s. 2.

(30)  Ú. v. EÚ C 195, 19.8.2009, s. 9.

(31)  Ú. v. EÚ C 72, 26.3.2009, s. 1.

(32)  Pozri napríklad rozhodnutie Komisie z 28. októbra 2009 o štátnej pomoci C 14/08 (ex NN 1/08), ktorú poskytlo Spojené kráľovstvo spoločnosti Northern Rock (Ú. v. EÚ L 112, 5.5.2010, s. 38).

(33)  K 30. aprílu 2008.

(34)  Pozri rozhodnutie Komisie z 21. októbra 2008 vo veci C 10/08, IKB (Ú. v. EÚ L 278, 23.10.2009, s. 32, odôvodnenie 113), rozhodnutie Komisie z 3. decembra 2008 vo veci NN 42/08, NN 46/08 a NN/53/A/08, Fortis Banque & Fortis Banque Luxembursko, odôvodnenie 95, rozhodnutie Komisie z 9. júla 2009 vo veci N 344/09 a N 380/09, Kaupthing Luxembursko, odôvodnenie 79, rozhodnutie Komisie z 25. januára 2010 vo veci NN 19/09, Dunfermline, odôvodnenia 126 a 130, a rozhodnutie Komisie z 28. októbra 2009 o štátnej pomoci C 14/08 (ex NN 1/08), ktorú poskytlo Spojené kráľovstvo spoločnosti Northern Rock, (Ú. v. EÚ L 112, 5.5.2010, odôvodnenie 162).

(35)  Iba na Swedbank a SEB pripadá 36 % trhu. Spolu s bankami Nordea a DnB Nord predstavujú 56 % bankových aktív a 63 % úverov. Len trh s vkladmi s týmito štyrmi bankami, ktoré predstavujú 37 %, sa zdá byť menej koncentrovaný. Pozri aj poznámku pod čiarou č. 6.


23.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/52


ROZHODNUTIE KOMISIE

zo 17. júna 2011,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/197/ES, pokiaľ ide o obnovenie povolenia na uvádzanie na trh existujúceho krmiva vyrobeného z geneticky modifikovanej kukurice línie 1507 (DAS-Ø15Ø7-1) v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003

[oznámené pod číslom K(2011) 4159]

(Iba anglické, francúzske a holandské znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2011/365/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

keďže:

(1)

Rozhodnutie Komisie 2006/197/ES z 3. marca 2006, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh potraviny obsahujúce geneticky modifikovanú kukuricu línie 1507 (DAS-Ø15Ø7-1), z nej pozostávajúce alebo vyrobené, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (2), sa nevzťahuje na uvádzanie krmiva vyrobeného z kukurice línie 1507 (DAS-Ø15Ø7-1) (ďalej len „kukurica línie 1507“) na trh.

(2)

Krmivo vyrobené z kukurice línie 1507 bolo uvedené na trh pred dátumom uplatňovania nariadenia (ES) č. 1829/2003 a oznámené v súlade s článkom 20 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia.

(3)

Dňa 12. apríla 2007 spoločnosť Pioneer Overseas Corporation v mene spoločnosti Pioneer Hi-bred International a spoločnosť Dow AgroSciences v mene spoločnosti Mycogen Seeds v súlade s článkom 23 nariadenia (ES) č. 1829/2003 spoločne predložili Komisii žiadosť o obnovenie povolenia na ďalšie uvádzanie existujúceho krmiva vyrobeného z kukurice línie 1507 na trh.

(4)

Dňa 11. júna 2009 vydal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Authority – EFSA) priaznivé stanovisko v súlade s článkom 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 a dospel k záveru, že nové informácie poskytnuté v žiadosti, ako aj preskúmanie vedeckej literatúry, ktorá bola uverejnená po vydaní predchádzajúcich vedeckých stanovísk vedeckej skupiny EFSA pre GMO ku kukurici 1507 (3), si nevyžadujú zmeny predchádzajúcich vedeckých stanovísk ku kukurici 1507. EFSA okrem toho potvrdil to, čo uviedol vo svojich predchádzajúcich záveroch, a síce že nie je pravdepodobné, že by kukurica 1507 mala v rámci navrhovaných použití nepriaznivý vplyv na zdravie ľudí a zdravie zvierat alebo na životné prostredie. K uvedeným použitiam patrí aj použitie krmiva vyrobeného z kukurice línie 1507 (4).

(5)

EFSA vo svojom stanovisku zvážil všetky špecifické otázky a pripomienky, ktoré členské štáty vzniesli v rámci konzultácie s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi podľa článku 18 ods. 4 uvedeného nariadenia.

(6)

Listom z 21. januára 2010 žiadateľ potvrdil, že si je vedomý skutočnosti, že obnovenie povolenia pre existujúce krmivo vyrobené z kukurice línie 1507 rozšírením rozsahu pôsobnosti rozhodnutia 2006/197/ES tak, aby zahŕňalo takýto produkt, by znamenalo, že táto kategória produktov bude podliehať právnym ustanoveniam uvedeného rozhodnutia.

(7)

Na základe stanoviska EFSA sa zdá, že okrem požiadaviek stanovených v článku 25 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1829/2003 nie sú pre krmivo vyrobené z kukurice línie 1507 potrebné žiadne osobitné požiadavky týkajúce sa označovania.

(8)

Na základe stanoviska EFSA nie je opodstatnené uloženie špecifických podmienok alebo obmedzení vzťahujúcich sa na uvádzanie príslušného krmiva na trh a/alebo špecifických podmienok alebo obmedzení vzťahujúcich sa na jeho používanie a zaobchádzanie s ním vrátane požiadaviek monitorovania po jeho uvedení na trh podľa článku 18 ods. 5 písm. e) nariadenia (ES) č. 1829/2003.

(9)

V záujme transparentnosti sa so žiadateľom konzultovalo o opatreniach stanovených v tomto rozhodnutí.

(10)

Po zohľadnení uvedených okolností by sa povolenie uvádzať existujúce krmivo vyrobené z kukurice línie 1507 na trh malo obnoviť.

(11)

Keďže je bežnou praxou povoľovať uvádzanie potravín a krmív na trh v tom istom rozhodnutí, malo by sa obnovenie povolenia na uvádzanie krmiva vyrobeného z kukurice línie 1507 na trh zahrnúť do rozhodnutia 2006/197/ES. Rozhodnutie 2006/197/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(12)

Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat nevydal stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom, a preto Komisia predložila Rade návrh týkajúci sa týchto opatrení. Keďže Rada na svojom zasadnutí 17. marca 2011 nebola schopná rozhodnúť kvalifikovanou väčšinou ani za návrh, ani proti nemu a uviedla, že jej konanie je v tejto veci ukončené, musí tieto opatrenia prijať Komisia,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Zmeny a doplnenia

Rozhodnutie 2006/197/ES sa mení a dopĺňa takto:

1.

Názov sa nahrádza takto:

2.

Články 1, 2 a 3 rozhodnutia 2006/197/ES sa nahrádzajú takto:

„Článok 1

Produkty

Toto rozhodnutie sa vzťahuje na potraviny a zložky potravín obsahujúce geneticky modifikovanú kukuricu (Zea mays L.) línie 1507, z nej pozostávajúce alebo vyrobené, a na krmivo vyrobené z takejto kukurice (produkty).

Geneticky modifikovanej kukurici (Zea mays L.) línie 1507, ďalej špecifikovanej v prílohe k tomuto rozhodnutiu, sa v súlade s nariadením (ES) č. 65/2004 prideľuje jednoznačný identifikátor DAS-Ø15Ø7-1.

Článok 2

Uvádzanie na trh

Uvádzanie produktov na trh podľa podmienok uvedených v tomto rozhodnutí a jeho prílohe sa povoľuje na účely článku 4 ods. 2 a článku 16 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1829/2003.

Článok 3

Označovanie

Na účely osobitných požiadaviek týkajúcich sa označovania stanovených v článku 13 ods. 1 a článku 25 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1829/2003 je ‚názov organizmu‘‚kukurica‘.“

3.

Príloha sa mení a dopĺňa takto:

a)

Oddiel b) sa nahrádza takto:

„b)

Označenie a špecifikácia produktov:

i)

potraviny a zložky potravín, ktoré obsahujú kukuricu DAS-Ø15Ø7-1, sú z nej zložené alebo vyrobené;

ii)

krmivo vyrobené z kukurice DAS-Ø15Ø7-1.

Geneticky modifikovaná kukurica DAS-Ø15Ø7-1 opísaná v žiadosti je rezistentná voči európskej forme vijačky kukuričnej (Ostrinia nubilalis) a určitým iným škodcom radu motýľov a je tolerantná k herbicídu na báze glufozinátu amónneho. Geneticky modifikovaná kukurica DAS-Ø15Ø7-1 obsahuje tieto sekvencie DNA v dvoch kazetách:

—   Kazeta 1: Syntetická verzia oddeleného génu cry1F z Bacillus thuringiensis subsp. aizawai zabezpečujúca rezistenciu voči európskej forme vijačky kukuričnej (Ostrinia nubilalis) a niektorým ďalším škodcom radu motýľov na základe pôsobenia promótera na báze ubikvitínu ubiZM1(2) zo Zea mays L. a terminátora ORF25PolyA z Agrobacterium tumefaciens pTi15955.

—   Kazeta 2: Syntetická verzia génu pat odvodeného od Streptomyces viridochromogenes, kmeň Tü494, zabezpečujúca toleranciu voči herbicídu na báze glufozinátu amónneho na základe pôsobenia promótera 35S a terminačnej sekvencie mozaikového vírusu karfiolu.“

b)

Oddiel c) sa nahrádza takto:

„c)   Označovanie:

 

Žiadne osobitné požiadavky okrem požiadaviek stanovených v článku 13 ods. 1 a článku 25 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1829/2003.

 

Na účely článku 13 ods. 1 a článku 25 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1829/2003 je ‚názov organizmu‘‚kukurica‘.“

Článok 2

Adresáti

Toto rozhodnutie je určené týmto adresátom:

a)

spoločnosti Pioneer Overseas Corporation, Avenue des Arts 44, 1040 Brusel, Belgicko, a

b)

spoločnosti Dow AgroSciences Europe, European Development Centre, 3 Milton Park, Abingdon, Oxon OX14 4RN, Spojené kráľovstvo.

V Bruseli 17. júna 2011

Za Komisiu

John DALLI

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 70, 9.3.2006, s. 82.

(3)  Stanoviská EFSA uverejnené:

24. septembra 2004 vo veci uvádzania kukurice 1507 na trh na účely dovozu a spracovania:

http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question = EFSA-Q-2004-011

19. januára 2005 vo veci uvádzania kukurice 1507 na trh na účely dovozu, kŕmneho a priemyselného spracovania a pestovania:

http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question = EFSA-Q-2004-072

19. januára 2005 vo veci uvádzania kukurice 1507 na trh na účely potravinárskeho použitia:

http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question = EFSA-Q-2004-087

(4)  http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question = EFSA-Q-2007-144


23.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/55


ROZHODNUTIE KOMISIE

zo 17. júna 2011,

ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × MON 88017 (MON-89Ø34-3xMON-88Ø17-3), sú z nej zložené alebo vyrobené

[oznámené pod číslom K(2011) 4164]

(Iba holandské a francúzske znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2011/366/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

keďže:

(1)

Dňa 6. februára 2007 predložila spoločnosť Monsanto Europe S.A. v súlade s článkom 5 a článkom 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 príslušnému orgánu Holandska žiadosť o umiestnenie potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú kukuricu MON 89034 × MON 88017, sú z nej zložené alebo vyrobené, na trh (ďalej len „žiadosť“).

(2)

Žiadosť sa vzťahuje aj na uvádzanie na trh iných produktov, ako sú potraviny a krmivá, ktoré obsahujú kukuricu MON 89034 × MON 88017 alebo sú z nej zložené, na účely rovnakého používania ako akákoľvek iná kukurica, s výnimkou kultivácie. Žiadosť preto v súlade s článkom 5 ods. 5 a článkom 17 ods. 5 nariadenia (ES) č.1829/2003 zahŕňa údaje a informácie požadované v prílohách III a IV k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (2), ako aj informácie a závery o posúdení rizika vykonaného v súlade so zásadami stanovenými v prílohe II k smernici 2001/18/ES. Zahŕňa takisto plán monitorovania účinkov na životné prostredie podľa prílohy VII k smernici 2001/18/ES.

(3)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) vydal 30. marca 2010 priaznivé stanovisko v súlade s článkom 6 a článkom 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003. Úrad usúdil, že kukurica MON 89034 × MON 88017 je rovnako bezpečná ako kukurica, ktorá nebola geneticky modifikovaná, pokiaľ ide o možné účinky na zdravie ľudí a zvierat alebo na životné prostredie. Preto dospel k záveru, že je nepravdepodobné, že by uvádzanie na trh produktov, ktoré obsahujú kukuricu MON 89034 × MON 88017, sú z nej zložené alebo vyrobené, ako sa opisuje v žiadosti („produkty“), malo v rámci plánovaného určeného používania nepriaznivé účinky na zdravie ľudí, zvierat alebo na životné prostredie (3). Úrad EFSA vo svojom stanovisku zvážil všetky osobitné otázky a pripomienky, ktoré členské štáty vzniesli v rámci konzultácie s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi podľa článku 6 ods. 4 a článku 18 ods. 4 uvedeného nariadenia.

(4)

EFSA vo svojom stanovisku takisto dospel k záveru, že žiadateľom predložený plán monitorovania životného prostredia, ktorého súčasťou je všeobecný plán dohľadu, je v súlade s plánovaným použitím uvedených produktov.

(5)

Vzhľadom na tieto skutočnosti by sa malo udeliť povolenie, pokiaľ ide o tieto produkty.

(6)

Podľa nariadenia Komisie (ES) č. 65/2004 zo 14. januára 2004, ktoré zavádza systém vypracovania a prideľovania jednoznačných identifikátorov pre geneticky modifikované organizmy (4), by sa mal každému GMO prideliť jedinečný identifikátor.

(7)

Podľa stanoviska EFSA sa zdá, že pre potraviny, zložky potravín a krmivo, ktoré obsahujú kukuricu MON 89034 × MON 88017, sú z nej zložené alebo vyrobené, sú potrebné len požiadavky špecifického označovania ustanovené v článku 13 ods. 1 a v článku 25 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1829/2003. Aby sa však zabezpečilo, že uvedené produkty sa budú používať v rámci rozsahu povolenia stanoveného týmto rozhodnutím, malo by byť na označení krmiva, ktoré obsahuje GMO alebo je z nich zložené, a iných produktov, ako sú potraviny a krmivo, ktoré obsahujú GMO alebo sú z nich zložené, v prípade ktorých sa žiada povolenie, jasne uvedené, že sa predmetné produkty nesmú používať na kultiváciu.

(8)

V článku 4 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003 z 22. septembra 2003 o sledovateľnosti a označovaní geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/18/ES (5) sa stanovujú požiadavky na označovanie produktov, ktoré obsahujú GMO alebo sú z nich zložené. Požiadavky na vysledovateľnosť výrobkov, ktoré obsahujú GMO alebo sú z nich zložené, sú stanovené v článku 4 ods. 1 a 5 a pre potraviny a krmivo vyrobené z GMO sú stanovené v článku 5 uvedeného nariadenia.

(9)

Držiteľ povolenia by mal predkladať výročné správy o vykonávaní a výsledkoch činností stanovených v pláne monitorovania účinkov na životné prostredie. Uvedené výsledky by sa mali predkladať v súlade s rozhodnutím Komisie 2009/770/ES z 13. októbra 2009, ktorým sa zavádzajú štandardné formuláre na oznamovanie výsledkov monitorovania zámerného uvoľnenia geneticky modifikovaných organizmov ako výrobkov alebo zložiek výrobkov do životného prostredia na účel ich umiestňovania na trhu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES (6). Stanovisko EFSA neoprávňuje na ukladanie špecifických podmienok alebo obmedzení vzťahujúcich sa na uvádzanie potravín a krmiva na trh a/alebo špecifických podmienok alebo obmedzení vzťahujúcich sa na ich používanie a zaobchádzanie s nimi vrátane požiadaviek monitorovania ich používania po uvedení na trh alebo osobitných podmienok ochrany špecifických ekosystémov/životného prostredia a/alebo zemepisných oblastí podľa článku 6 ods. 5 písm. e) a článku 18 ods. 5 písm. e) nariadenia (ES) č. 1829/2003.

(10)

Všetky relevantné informácie o povolení týchto produktov by sa v súlade s nariadením (ES) č. 1829/2003 mali zapísať do registra Spoločenstva pre geneticky modifikované potraviny a krmivá.

(11)

Toto rozhodnutie sa oznámi prostredníctvom Strediska pre výmenu informácií o biologickej bezpečnosti (Biosafety Clearing House) stranám Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite podľa článku 9 ods. 1 a článku 15 ods. 2 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1946/2003 z 15. júla 2003 o cezhraničnom pohybe geneticky modifikovaných organizmov (7).

(12)

So žiadateľom sa konzultovalo o opatreniach stanovených v tomto rozhodnutí.

(13)

Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat nevydal stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom a Komisia preto predložila Rade návrh týkajúci sa týchto opatrení. Keďže Rada na svojom zasadnutí 17. marca 2011 nebola schopná rozhodnúť kvalifikovanou väčšinou ani za návrh, ani proti nemu a uviedla, že jej konanie je v tejto veci ukončené, musí tieto opatrenia prijať Komisia,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Geneticky modifikovaný organizmus a jedinečný identifikátor

Geneticky modifikovanej kukurici (Zea mays L.) MON 89034 × MON 88017 vymedzenej v písmene b) prílohy k tomuto rozhodnutiu sa v súlade s nariadením (ES) č. 65/2004 prideľuje jednoznačný identifikátor MON-89Ø34-3xMON-88Ø17-3.

Článok 2

Povolenie

Na účely článku 4 ods. 2 a článku 16 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1829/2003 sa v súlade s podmienkami vymedzenými v tomto rozhodnutí povoľujú tieto produkty:

a)

potraviny a zložky potravín, ktoré obsahujú kukuricu MON-89Ø34-3xMON-88Ø17-3, sú z nej zložené alebo vyrobené;

b)

krmivo, ktoré obsahuje kukuricu MON-89Ø34-3xMON-88Ø17-3, je z nej zložené alebo vyrobené;

c)

produkty iné ako potraviny a krmivo, ktoré obsahujú kukuricu MON-89Ø34-3xMON-88Ø17-3 alebo sú z nej zložené a sú určené na rovnaké použitie ako akákoľvek iná kukurica, s výnimkou kultivácie.

Článok 3

Označovanie

1.   Na účely požiadaviek na označovanie stanovených v článku 13 ods. 1 a v článku 25 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1829/2003 a v článku 4 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1830/2003 „názov organizmu“ je „kukurica“.

2.   Na označení produktov a v dokumentoch sprevádzajúcich tieto produkty obsahujúce kukuricu MON-89Ø34-3xMON-88Ø17-3 alebo z nej zložené, ktoré sú uvedené v článku 2 písm. b) a c), sa uvádza „neurčené na kultiváciu“.

Článok 4

Monitorovanie účinkov na životné prostredie

1.   Držiteľ povolenia zabezpečí zavedenie a vykonávanie plánu monitorovania účinkov na životné prostredie podľa písmena h) prílohy.

2.   Držiteľ povolenia predkladá Komisii výročné správy o vykonávaní a výsledkoch činností stanovených v tomto pláne monitorovania v súlade s rozhodnutím 2009/770/ES.

Článok 5

Register Spoločenstva

Informácie uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu sa v súlade s článkom 28 nariadenia (ES) č. 1829/2003 zapíšu do Registra Spoločenstva pre geneticky modifikované potraviny a krmivá.

Článok 6

Držiteľ povolenia

Držiteľ povolenia je spoločnosť Monsanto Europe S.A., Belgicko, zastupujúca spoločnosť Monsanto Company, Spojené štáty americké.

Článok 7

Platnosť

Toto rozhodnutie sa uplatňuje počas obdobia 10 rokov od dátumu jeho oznámenia.

Článok 8

Adresát

Toto rozhodnutie je určené spoločnosti Monsanto Europe S.A., Avenue de Tervuren 270-272, 1150 Brusel, BELGICKO.

V Bruseli 17. júna 2011

Za Komisiu

John DALLI

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1.

(3)  http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question = EFSA-Q-2007-056

(4)  Ú. v. EÚ L 10, 16.1.2004, s. 5.

(5)  Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 24.

(6)  Ú. v. EÚ L 275, 21.10.2009, s. 9.

(7)  Ú. v. EÚ L 287, 5.11.2003, s. 1.


PRÍLOHA

a)   Žiadateľ a držiteľ povolenia

Názov

:

Monsanto Europe S.A.

Adresa

:

Avenue de Tervuren 270-272, 1150 Brusel, BELGICKO

V mene spoločnosti Monsanto Company, 800 N. Lindbergh Boulevard, St. Louis, Missouri 63167, SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ.

b)   Určenie a špecifikácia produktov

1.

Potraviny a zložky potravín, ktoré obsahujú kukuricu MON-89Ø34-3xMON-88Ø17-3, sú z nej zložené alebo vyrobené.

2.

Krmivo, ktoré obsahuje kukuricu MON-89Ø34-3xMON-88Ø17-3, je z nej zložené alebo vyrobené.

3.

Produkty iné ako potraviny a krmivo, ktoré obsahujú kukuricu MON-89Ø34-3xMON-88Ø17-3 alebo sú z nej zložené a sú určené na rovnaké použitie ako akákoľvek iná kukurica, s výnimkou kultivácie.

Geneticky modifikovaná kukurica MON-89Ø34-3xMON-88Ø17-3, opísaná v žiadosti, sa získava krížením kukurice obsahujúcej MON-89Ø34-3 a MON-88Ø17-3 a vyjadruje proteíny Cry1A.105 a Cry2Ab2, ktoré jej poskytujú ochranu proti určitým škodcom z radu Lepidoptera, proteín Cry3Bb1, ktorý jej poskytuje ochranu proti niektorým škodcom z radu Coleoptera, a proteín CP4 EPSPS, ktorý jej dáva schopnosť tolerancie voči glyfosátovému herbicídu.

c)   Označovanie

1.

Na účely osobitných požiadaviek týkajúcich sa označovania, ktoré sú stanovené v článku 13 ods. 1 a v článku 25 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1829/2003 a v článku 4 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1830/2003, „názov organizmu“ je „kukurica“;

2.

Na označení produktov obsahujúcich kukuricu MON-89Ø34-3xMON-88Ø17-3 alebo z nej zložených a v dokumentoch sprevádzajúcich tieto produkty, uvedené v článku 2 písm. b) a c) tohto rozhodnutia, je uvedené „neurčené na kultiváciu“.

d)   Metóda detekcie:

špecifické metódy kvantitatívnej PCR v reálnom čase špecifické pre jednotlivé prípady pre geneticky modifikovanú kukuricu MON-89Ø34-3 a kukuricu MON-88Ø17-3 schválené v prípade kukurice MON-89Ø34-3xMON-88Ø17-3,

schválená pre osivá referenčným laboratóriom Európskej únie zriadeným v zmysle nariadenia (ES) č. 1829/2003 a uverejnená na internetovej stránke http://gmo-crl.jrc.ec.europa.eu/statusofdoss.htm,

referenčný materiál: AOCS 0406-A a AOCS 0906-E (v prípade MON-89Ø34-3) a AOCS 0406-A a AOCS 0406-D (v prípade MON-88Ø17-3) dostupný prostredníctvom spoločnosti American Oil Chemists Society (AOCS) na internetovej stránke http://www.aocs.org/tech/crm

e)   Jedinečný identifikátor

MON-89Ø34-3xMON-88Ø17-3

f)   Informácie požadované podľa prílohy II ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite

Stredisko pre výmenu informácií o biologickej bezpečnosti (Biosafety Clearing House) (Biosafety Clearing-House), záznam ID: pozri [vyplní sa po oznámení].

g)   Podmienky alebo obmedzenia týkajúce sa uvádzania týchto produktov na trh, ich používania alebo zaobchádzania s nimi

Nevyžadujú sa.

h)   Plán monitorovania

Plán monitorovania vplyvov na životné prostredie podľa prílohy VII k smernici 2001/18/ES.

[Odkaz: plán uverejnený na internete]

i)   Požiadavky týkajúce sa monitorovania používania potravín určených na ľudskú spotrebu po ich uvedení na trh

Nevyžadujú sa.

Poznámka: Je možné, že odkazy na príslušné dokumenty bude potrebné priebežne upravovať. Tieto úpravy sa verejnosti sprístupnia formou aktualizácie Registra Spoločenstva pre geneticky modifikované potraviny a krmivá.