2.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 57/1

ROZHODNUTIE RADY 2011/133/SZBP

z 21. februára 2011

o podpise a uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Čiernou Horou, ktorou sa zakladá rámec pre účasť Čiernej Hory na operáciách krízového riadenia Európskej únie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 37 a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 218 ods. 5 a 6,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „VP“),

keďže:

(1)	Podmienky týkajúce sa účasti tretích štátov na operáciách krízového riadenia EÚ by mali byť ustanovené v dohode, ktorou sa zakladá rámec pre takúto prípadnú budúcu účasť, a nemali by sa definovať jednotlivo pre každú dotknutú operáciu.

(2)	Po tom, ako Rada 26. apríla 2010 prijala rozhodnutie o poverení na začatie rokovania, VP dojednala dohodu medzi Európskou úniou a Čiernou Horou, ktorou sa zakladá rámec pre účasť Čiernej Hory na operáciách krízového riadenia Európskej únie (ďalej len „dohoda“).

(3)	Táto dohoda by sa mala schváliť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje Dohoda medzi Európskou úniou a Čiernou Horou, ktorou sa zakladá rámec pre účasť Čiernej Hory na operáciách krízového riadenia Európskej únie („dohoda“).

Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) na podpis dohody s cieľom zaviazať Úniu.

Článok 3

Do ukončenia postupov na jej uzavretie sa dohoda vykonáva predbežne od dátumu jej podpisu (1).

Článok 4

Predseda Rady v mene Únie urobí oznámenie podľa článku 16 ods. 1 dohody.

Článok 5

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 21. februára 2011

Za Radu

predsedníčka

C. ASHTON

(1) Dátum podpisu dohody uverejní Generálny sekretariát Rady v Úradnom vestníku Európskej únie.

PREKLAD

DOHODA

medzi Európskou úniou a Čiernou Horou, ktorou sa zakladá rámec pre účasť Čiernej Hory na operáciách krízového riadenia Európskej únie

EURÓPSKA ÚNIA

na jednej strane a

ČIERNA HORA

na strane druhej,

ďalej len „zmluvné strany“,

keďže:

Európska únia (EÚ) sa môže rozhodnúť uskutočniť činnosti v oblasti krízového riadenia,

EÚ rozhodne, či sa k účasti na operácii krízového riadenia EÚ prizvú tretie štáty,

podmienky týkajúce sa účasti Čiernej Hory na operáciách krízového riadenia EÚ by mali byť ustanovené v dohode, ktorou sa zakladá rámec pre prípadnú budúcu spoluprácu, a nemali by sa vymedzovať jednotlivo pre každú príslušnú operáciu,

takáto dohoda by sa nemala dotýkať autonómie EÚ v rozhodovaní a ani skutočnosti, že Čierna Hora sa rozhodne pre účasť na operáciách krízového riadenia EÚ prípad od prípadu,

takáto dohoda by sa mala týkať výhradne budúcich operácií krízového riadenia EÚ a nemala by sa dotýkať akýchkoľvek existujúcich dohôd, ktoré upravujú účasť Čiernej Hory na operáciách krízového riadenia EÚ, ktoré už prebiehajú,

SA DOHODLI TAKTO:

ODDIEL I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Rozhodnutia týkajúce sa účasti

1. Po rozhodnutí Európskej únie (EÚ) prizvať Čiernu Horu k účasti na operácii krízového riadenia EÚ a po tom, čo sa Čierna Hora rozhodne zúčastniť, Čierna Hora poskytne informácie o svojom navrhovanom príspevku EÚ.

2. Posúdenie príspevku Čiernej Hory EÚ sa uskutoční po porade s Čiernou Horou.

3. EÚ čo najskôr informuje Čiernu Horu o prvom odhade výšky možného príspevku na spoločné náklady operácie s cieľom pomôcť Čiernej Hore pri formulovaní svojej ponuky.

4. EÚ oznámi listom Čiernej Hore výsledok posúdenia s cieľom zabezpečiť účasť Čiernej Hory v súlade s ustanoveniami tejto dohody.

Článok 2

Rámec

1. Čierna Hora sa pripája k rozhodnutiu Rady, ktorým Rada EÚ rozhodne, že EÚ bude viesť operáciu krízového riadenia, a ku každému ďalšiemu rozhodnutiu, ktorým Rada EÚ rozhodne o rozšírení operácie krízového riadenia EÚ v súlade s ustanoveniami tejto dohody a akýchkoľvek požadovaných vykonávacích dojednaní.

2. Príspevok Čiernej Hory na operáciu krízového riadenia EÚ sa nedotýka autonómie rozhodovania EÚ.

Článok 3

Postavenie personálu a ozbrojených síl

1. Postavenie personálu vyslaného Čiernou Horou v rámci operácie civilného krízového riadenia EÚ a/alebo ozbrojených síl Čiernej Hory, ktorý sa podieľa na operácii vojenského krízového riadenia EÚ, sa upravuje v dohode o postavení misie/ozbrojených síl uzavretej medzi EÚ a štátom/štátmi, v ktorom/ktorých sa táto operácia vedie.

2. Postavenie personálu vyslaného na veliteľstvo alebo do veliteľských štruktúr umiestnených mimo územia štátu/štátov, na území ktorého/ktorých sa vedie operácia krízového riadenia EÚ, sa riadi dojednaniami medzi veliteľstvom a príslušnými veliteľskými štruktúrami a Čiernou Horou.

3. Bez toho, aby bola dotknutá dohoda o postavení ozbrojených síl/misie uvedená v odseku 1, Čierna Hora uplatňuje súdnu právomoc nad svojím personálom, ktorý sa zúčastňuje operácie krízového riadenia EÚ.

4. Čierna Hora je zodpovedná za prerokovanie každého nároku súvisiaceho s účasťou na operácii krízového riadenia EÚ, ktorú uplatní jej personál alebo ktorý sa ho týka. Čierna Hora je zodpovedná za začatie konania, najmä súdneho alebo disciplinárneho, voči komukoľvek zo svojho personálu v súlade so svojimi zákonmi a inými právnymi predpismi. Vzor takého vyhlásenia je pripojený k tejto dohode.

5. Zmluvné strany súhlasia s tým, že sa vzdajú akýchkoľvek vzájomných nárokov, ktoré nie sú zmluvnými nárokmi, za poškodenie, stratu alebo zničenie majetku, ktorý zmluvné strany vlastnia/požívajú, alebo za zranenia alebo smrť členov personálu každej zmluvnej strany, ktoré budú následkom plnenia ich služobných povinností v súvislosti s činnosťami vykonávanými podľa tejto dohody, s výnimkou prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného zneužitia.

6. Čierna Hora sa zaväzuje vypracovať vyhlásenie o vzdaní sa nárokov na úhradu voči ktorémukoľvek štátu, ktorý sa zúčastňuje operácie krízového riadenia EÚ, na ktorej sa zúčastňuje Čierna Hora, a zaväzuje sa tak urobiť pri podpisovaní tejto dohody.

7. EÚ sa zaväzuje zabezpečiť, aby jej členské štáty vypracovali vyhlásenie ohľadom vzdania sa nárokov v súvislosti s akoukoľvek budúcou účasťou Čiernej Hory na operácii krízového riadenia EÚ, a zaväzuje sa tak urobiť pri podpisovaní tejto dohody.

Článok 4

Utajované skutočnosti

V kontexte operácií krízového riadenia EÚ sa uplatňuje Dohoda medzi vládou Čiernej hory a EÚ o bezpečnosti utajovaných skutočností, ktorá sa uzavrela 13. septembra 2010 v Bruseli.

ODDIEL II

USTANOVENIA O ÚČASTI NA OPERÁCIÁCH CIVILNÉHO KRÍZOVÉHO RIADENIA

Článok 5

Personál vyslaný v rámci operácie civilného krízového riadenia EÚ

1 Čierna Hora zabezpečuje, aby jej personál vyslaný v rámci operácie civilného krízového riadenia EÚ vykonával svoju misiu v súlade s:

a)	rozhodnutím Rady a následnými zmenami a doplneniami uvedenými v článku 2 ods. 1;

b)	operačným plánom;

c)	vykonávacími opatreniami.

2. Čierna Hora včas oboznamuje veliteľa misie operácie civilného krízového riadenia EÚ (ďalej len „veliteľ misie“) a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „VP“) s každou zmenou týkajúcou sa jej príspevku na operáciu civilného krízového riadenia EÚ.

3. Personál vyslaný v rámci operácie civilného krízového riadenia EÚ sa podrobí lekárskej prehliadke, očkovaniu a má od príslušného orgánu Čiernej Hory lekárske potvrdenie, že je schopný vykonávať svoje služobné povinnosti. Personál vyslaný v rámci operácie civilného krízového riadenia EÚ predloží kópiu uvedeného potvrdenia.

Článok 6

Velenie

1. Personál, ktorý vysiela Čierna Hora, vykonáva svoje služobné povinnosti a správa sa tak, že má na zreteli výhradne záujmy operácie civilného krízového riadenia EÚ.

2. Celý personál zostáva v plnom rozsahu pod velením svojich vnútroštátnych orgánov.

3. Vnútroštátne orgány odovzdajú operatívnu kontrolu EÚ.

4. Veliteľ misie preberá zodpovednosť za operáciu civilného krízového riadenia EÚ a vykonáva velenie a riadenie misie na mieste pôsobenia.

5. Veliteľ misie velí operácii civilného krízového riadenia EÚ a zabezpečuje jej každodenné riadenie.

6. Čierna Hora má rovnaké práva a povinnosti ohľadne každodenného riadenia operácie ako členské štáty EÚ, ktoré sa zúčastňujú operácie, v súlade s právnymi nástrojmi uvedenými v článku 2 ods. 1.

7. Veliteľ misie zodpovedá za disciplinárnu kontrolu personálu operácie civilného krízového riadenia EÚ. V prípade potreby začne dotknutý vnútroštátny orgán disciplinárne konanie.

8. Čierna Hora ustanoví Styčný bod národného kontingentu (NPC), aby zastupoval jej národný kontingent v rámci operácie. NPC sa zodpovedá veliteľovi misie v národných záležitostiach a je zodpovedný za každodennú disciplínu kontingentu.

9. Rozhodnutie ukončiť operáciu prijíma EÚ po porade so Čiernou Horou, ak táto ku dňu ukončenia operácie stále prispieva na operáciu civilného krízového riadenia EÚ.

Článok 7

Finančné aspekty

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 8, Čierna Hora znáša všetky náklady spojené so svojou účasťou na operácii okrem prevádzkových nákladov, ako sa ustanovuje v prevádzkovom rozpočte operácie

2. V prípade smrti, úrazu, straty alebo škody spôsobenej fyzickým alebo právnickým osobám pochádzajúcim zo štátu/štátov, na území ktorého/ktorých sa operácia vedie, Čierna Hora po určení svojej zodpovednosti zaplatí náhradu škody za podmienok ustanovených v platnej dohode o postavení misie, ktorá je uvedená v článku 3 ods. 1.

Článok 8

Príspevok do prevádzkového rozpočtu

1. Čierna Hora prispieva na financovanie prevádzkového rozpočtu operácie civilného krízového riadenia EÚ.

2. Finančný príspevok Čiernej Hory do prevádzkového rozpočtu sa vypočíta na základe jedného z uvedených vzorcov, a to podľa toho, ktorého výsledkom je nižšia suma:

a)	podiel referenčnej sumy, ktorý je úmerný pomeru HND Čiernej Hory k celkovej sume HND všetkých štátov prispievajúcich do prevádzkového rozpočtu operácie, alebo

b)	podiel referenčnej sumy na prevádzkovom rozpočte, ktorý je úmerný pomeru počtu personálu Čiernej Hory zúčastňujúceho sa operácie k celkovému počtu personálu všetkých štátov zúčastňujúcich sa operácie.

3. Bez ohľadu na uvedené odseky 1 a 2 Čierna Hora neprispieva na financovanie diét vyplácaných personálu členských štátov EÚ.

4. Bez ohľadu na odsek 1 EÚ oslobodzuje v zásade Čiernu Horu od finančných príspevkov na určitú operáciu civilného krízového riadenia EÚ, keď:

a)	EÚ rozhodne, že Čierna Hora poskytuje značný príspevok, ktorý je pre túto operáciu podstatný, alebo

b)	Čierna Hora má taký HND na osobu, ktorý nepresahuje HND žiadneho iného členského štátu EÚ.

5. Veliteľ misie a príslušné administratívne služby Čiernej Hory podpíšu dohodu o platbe príspevkov Čiernej Hory do prevádzkového rozpočtu operácie civilného krízového riadenia EÚ. Táto dohoda zahŕňa okrem iného ustanovenia o:

a)	príslušnej sume;

b)	spôsobe platby finančného príspevku;

c)	postupe pri audite.

ODDIEL III

USTANOVENIA O ÚČASTI NA OPERÁCIÁCH VOJENSKÉHO KRÍZOVÉHO RIADENIA

Článok 9

Účasť na operácii vojenského krízového riadenia EÚ

1. Čierna Hora zabezpečuje, aby jej ozbrojené sily a personál, ktorí sa zúčastňujú na operácii vojenského krízového riadenia EÚ, vykonávali svoju misiu v súlade s:

a)	rozhodnutím Rady a následnými zmenami a doplneniami uvedenými v článku 2 ods. 1;

b)	operačným plánom;

c)	vykonávacími opatreniami.

2. Personál, ktorý vysiela Čierna Hora, vykonáva svoje služobné povinnosti a správa sa tak, že má na zreteli výhradne záujmy operácie vojenského krízového riadenia EÚ.

3. Čierna Hora včas oboznamuje veliteľa operácie EÚ s každou zmenou týkajúcou sa svojej účasti na operácii.

Článok 10

Velenie

1. Všetci príslušníci ozbrojených síl a personál, ktorí sa zúčastňujú vojenskej operácie krízového riadenia EÚ, zostávajú v plnom rozsahu pod velením svojich vnútroštátnych orgánov.

2. Vnútroštátne orgány odovzdajú operatívne a taktické velenie a/alebo kontrolu svojich ozbrojených síl a personálu veliteľovi operácie EÚ, ktorý má právo delegovať svoje právomoci.

3. Čierna Hora má rovnaké práva a povinnosti ohľadne každodenného riadenia operácie ako zúčastnené členské štáty EÚ.

4. Veliteľ operácie EÚ môže po porade s Čiernou Horou kedykoľvek požiadať, aby Čierna Hora zrušila svoj príspevok.

5. Čierna Hora vymenuje vysokého vojenského zástupcu (ďalej len „SMR“ – Senior Military Representative), ktorý má za úlohu zastupovať národný kontingent na operácii vojenského krízového riadenia EÚ. SMR sa radí s veliteľom ozbrojených síl EÚ vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa operácie a zodpovedá za každodennú disciplínu čiernohorského kontingentu.

Článok 11

Finančné aspekty

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 12, Čierna Hora znáša všetky náklady spojené so svojou účasťou na operácii, pokiaľ tieto náklady nepodliehajú spoločnému financovaniu, ako je ustanovené v právnych nástrojoch uvedených v článku 2 ods. 1, ako aj v rozhodnutí Rady 2008/975/SZBP z 18. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje mechanizmus správy financovania spoločných nákladov na operácie EÚ s vojenskými alebo obrannými dôsledkami (Athena) (1).

2. V prípade smrti, úrazu, straty alebo škody spôsobenej fyzickej alebo právnickej osobe pochádzajúcej zo štátu/štátov, na území ktorého/ktorých sa operácia vedie, Čierna Hora po určení jej zodpovednosti zaplatí náhradu škody za podmienok ustanovených v platnej dohode o postavení ozbrojených síl, ktorá je uvedená v článku 3 ods. 1.

Článok 12

Príspevok na spoločné náklady

1. Čierna Hora prispieva na financovanie spoločných nákladov operácie vojenského krízového riadenia EÚ.

2. Finančný príspevok Čiernej Hory na spoločné náklady sa vypočíta na základe jedného z uvedených vzorcov, a to podľa toho, ktorého výsledkom je nižšia suma:

a)	podiel na spoločných nákladoch, ktorý je úmerný pomeru HND Čiernej Hory k celkovej sume HND všetkých štátov prispievajúcich na spoločné náklady operácie, alebo

b)	podiel na spoločných nákladoch, ktorý je úmerný pomeru počtu personálu Čiernej Hory zúčastňujúceho sa operácie k celkovému počtu personálu všetkých štátov zúčastňujúcich sa operácie.

Ak sa použije vzorec podľa prvého pododseku písm. b) a keď Čierna Hora vysiela personál iba na veliteľstvo operácie alebo ozbrojených síl, použije sa pomer jej personálu k celkovému počtu personálu príslušného veliteľstva. V ostatných prípadoch ide o pomer celého personálu, ktorý vyslala Čierna Hora, k celkovému počtu personálu operácie.

3. Bez ohľadu na odsek 1 EÚ oslobodzuje v zásade Čiernu Horu od finančných príspevkov na spoločné náklady určitej operácie vojenského krízového riadenia EÚ, keď:

a)	EÚ rozhodne, že Čierna Hora poskytuje značný príspevok na prostriedky a/alebo kapacity, ktoré sú pre túto operáciu podstatné, alebo

b)	Čierna Hora má taký HND na osobu, ktorý nepresahuje HND žiadneho iného členského štátu EÚ.

Uzavrie sa dohoda medzi správcom ustanoveným v rozhodnutí 2008/975/SZBP a príslušnými správnymi orgánmi Čiernej Hory. Táto dohoda okrem iného zahŕňa ustanovenia o:

a)	príslušnej sume;

b)	spôsobe platby finančného príspevku;

c)	postupe pri audite.

ODDIEL IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 13

Vykonávacie opatrenia

Bez toho, aby bol dotknutý článok 8 ods. 5 a článok 12 ods. 4, VP a príslušné orgány Čiernej Hory dohodnú všetky potrebné technické a správne opatrenia súvisiace s vykonávaním tejto dohody.

Článok 14

Neplnenie záväzkov

Ak si jedna zo zmluvných strán neplní svoje povinnosti ustanovené v tejto dohode, druhá zmluvná strana má právo túto dohodu ukončiť zaslaním písomnej výpovede s jednomesačnou lehotou.

Článok 15

Urovnávanie sporov

Spory týkajúce sa výkladu alebo uplatňovania tejto dohody sa medzi zmluvnými stranami riešia diplomatickou cestou.

Článok 16

Nadobudnutie platnosti

1. Táto dohoda nadobúda platnosť prvým dňom prvého mesiaca po tom, ako sa zmluvné strany navzájom informovali, že ukončili vnútorné právne postupy potrebné na nadobudnutie jej platnosti.

2. Táto dohoda sa predbežne vykonáva odo dňa jej podpisu.

3. Táto dohoda podlieha pravidelnému preskúmaniu.

4. Túto dohodu možno zmeniť a doplniť na základe vzájomnej písomnej dohody medzi zmluvnými stranami.

5. Túto dohodu môže ktorákoľvek zmluvná strana vypovedať písomným oznámením o vypovedaní, ktoré odovzdá druhej zmluvnej strane. Takáto výpoveď je účinná šesť mesiacov po doručení oznámenia druhej zmluvnej strane.

V Bruseli dňa dvadsiateho druhého februára roku dvetisícjedenásť v dvoch vyhotoveniach, každé v anglickom jazyku.

Za Európsku úniu

Za Čiernu Horu

(1) Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 96.

ZNENIE VYHLÁSENÍ

ZNENIE PRE ČLENSKÉ ŠTÁTY EÚ:

„Členské štáty EÚ, uplatňujúce rozhodnutie Rady EÚ o operácii krízového riadenia EÚ, na ktorej sa zúčastňuje Čierna Hora, sa budú usilovať, do tej miery, do akej to ich vnútroštátne právne systémy dovoľujú, vzdať sa podľa možností nárokov na náhradu voči Čiernej Hore v prípade úrazu alebo úmrtia personálu alebo škody na majetku, alebo straty na majetku vo svojom vlastníctve, ktorý sa používa pri operácii krízového riadenia EÚ, ak takýto úraz, úmrtie, škoda alebo strata:

—	boli zapríčinené personálom Čiernej Hory pri výkone jeho služobných povinností súvisiacich s operáciou krízového riadenia EÚ, okrem prípadov hrubej nedbalosti alebo úmyselného zneužitia úradnej moci, alebo

—	vznikli používaním majetku vo vlastníctve Čiernej Hory za podmienky, že majetok sa používal v súvislosti s operáciou, s výnimkou prípadov hrubej nedbalosti alebo úmyselného zneužitia úradnej moci personálom operácie krízového riadenia EÚ z Čiernej Hory, ktorý tento majetok používa.“

ZNENIE PRE ČIERNU HORU:

„Čierna Hora, uplatňujúca rozhodnutie Rady EÚ o operácii krízového riadenia EÚ, sa bude usilovať, pokiaľ to jej vnútroštátny právny systém dovoľuje, vzdať sa podľa možností nárokov voči každému štátu zúčastňujúcemu sa operácie krízového riadenia EÚ v prípade úrazu alebo úmrtia personálu alebo škody na majetku, alebo straty majetku vo svojom vlastníctve, ktorý sa používa pri operácii krízového riadenia EÚ, ak takýto úraz, úmrtie, škoda alebo strata:

—	boli zapríčinené personálom pri výkone jeho služobných povinností súvisiacich s operáciou krízového riadenia EÚ okrem prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného zneužitia úradnej moci, alebo

—

vznikli používaním majetku vo vlastníctve štátov zúčastňujúcich sa operácie krízového riadenia za podmienky, že majetok bol používaný v súvislosti s operáciou, s výnimkou prípadov hrubej nedbalosti alebo úmyselného zneužitia úradnej moci personálom operácie krízového riadenia EÚ, ktorý tento majetok používa.“

2.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 57/10

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 202/2011

z 1. marca 2011,

ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (ES) č. 1005/2008, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu produkty rybolovu, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie (ES) č. 1010/2009, pokiaľ ide formuláre predbežných oznámení, referenčné hodnoty prístavných inšpekcií a systémy dokumentácie úlovku prijaté regionálnymi organizáciami pre riadenie rybného hospodárstva

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 1, článok 12 ods. 5, článok 13 ods. 1 a článok 52,

keďže:

(1)

Nariadenie (ES) č. 1005/2008 sa týka produktov rybolovu podľa vymedzenia v jeho článku 2. V prílohe I k uvedenému nariadeniu sú uvedené produkty vyňaté z vymedzenia pojmu produkty rybolovu. Zoznam vyňatých produktov sa môže každoročne revidovať a mal by sa zmeniť a doplniť na základe nových informácií získaných v rámci administratívnej spolupráce s tretími krajinami ustanovenej v článku 20 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1005/2008.

(2)

Produkty vyňaté z vymedzenia pojmu produkty rybolovu sa uvádzajú aj v prílohe XIII k nariadeniu Komisie (ES) č. 1010/2009 (2), v ktorom sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia (ES) č. 1005/2008. Aby sa zabránilo zbytočnej duplicite, vyňaté produkty by sa mali uvádzať len v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 1005/2008, a teda príloha XIII k nariadeniu (ES) č. 1010/2009 by sa mala vypustiť.

(3)

V hlave I nariadenia (ES) č. 1010/2009 sa uvádzajú ustanovenia o inšpekciách rybárskych plavidiel tretích krajín, ktoré treba vykonávať v prístavoch členských štátov. Tieto ustanovenia treba zladiť s Dohodou o opatreniach prístavných štátov zameraných na prevenciu a odrádzanie od nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu a na jeho odstránenie uzatvorenou v rámci Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Takéto zladenie znamená aj zahrnutie konkrétnych informácií vo formulári predbežných oznámení o príchode do prístavu a doplnenie špecifických kritérií k referenčným hodnotám určeným na inšpekcie prístavov.

(4)

V prílohe V k nariadeniu (ES) č. 1010/2009 sa uvádza zoznam systémov dokumentácie úlovkov prijatých regionálnymi organizáciami pre riadenie rybného hospodárstva a uznaných ako systémy vyhovujúce požiadavkám nariadenia (ES) č. 1005/2008. V uvedenej prílohe by mal figurovať aj program ICCAT na dokumentáciu úlovkov tuniaka modroplutvého ustanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 640/2010 (3).

(5)	Nariadenia (ES) č. 1005/2008 a (ES) č. 1010/2009 by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre rybolov a akvakultúru,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1005/2008

V nariadení (ES) č. 1005/2008 sa príloha I nahrádza prílohou I k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1010/2009

Nariadenie (ES) č. 1010/2009 sa mení a dopĺňa takto:

V článku 4 prvom odseku sa dopĺňa písmeno u):

„u)

rybárskemu plavidlu sa zamietlo vplávanie do prístavu alebo využitie prístavu v súlade s Dohodou o opatreniach prístavných štátov zameraných na prevenciu a odrádzanie od nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu a na jeho odstránenie uzatvorenou v rámci Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).“

2.	Prílohy IIA a IIB sa nahrádzajú znením prílohy II k tomuto nariadeniu.

V prílohe V časti I sa druhá zarážka nahrádza takto:

„—	Program ICCAT na dokumentáciu úlovkov tuniaka modroplutvého ustanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 640/2010 (4),

4.	Príloha XIII sa vypúšťa.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 1. marca 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009, s. 5.

(3) Ú. v. EÚ L 194, 24.7.2010, s. 1.

(4) Ú. v. EÚ L 194, 24.7.2010, s. 1.“

PRÍLOHA I

„PRÍLOHA I

Zoznam produktov vyňatých z vymedzenia pojmu ‚produkty rybolovu‘ stanoveného v článku 2 bode 8

ex kapitola 3 ex 1604 ex 1605	Produkty akvakultúry získané z plôdika alebo lariev
ex kapitola 3 ex 1604	Pečene, ikry a mliečie, jazyky, lícne časti, hlavy a plutvy
0301 10 (1)	Živé ozdobné ryby
ex 0301 91	Pstruhy (Salmo trutta, Oncorhynchus mykiss, Oncorhynchus clarki, Oncorhynchus aguabonita, Oncorhynchus gilae, Oncorhynchus apache a Oncorhynchus chrysogaster), živé, ulovené v sladkých vodách
ex 0301 92 00	Úhory (Anguilla spp.), živé, ulovené v sladkých vodách
0301 93 00	Kapry, živé
ex 0301 99 11	Lososy tichomorské (Oncorhynchus nerka, Oncorhynchus gorbuscha, Oncorhynchus keta, Oncorhynchus tschawytscha, Oncorhynchus kisutch, Oncorhynchus masou a Oncorhynchus rhodurus), losos atlantický (Salmo salar) a hlavátka obyčajná (Hucho hucho), živé, ulovené v sladkých vodách
0301 99 19	Ostatné sladkovodné ryby, živé
ex 0302 11	Pstruhy (Salmo trutta, Oncorhynchus mykiss, Oncorhynchus clarki, Oncorhynchus aguabonita, Oncorhynchus gilae, Oncorhynchus apache a Oncorhynchus chrysogaster), čerstvé alebo chladené, okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky 0304, ulovené v sladkých vodách
ex 0302 12 00	Lososy tichomorské (Oncorhynchus nerka, Oncorhynchus gorbuscha, Oncorhynchus keta, Oncorhynchus tschawytscha, Oncorhynchus kisutch, Oncorhynchus masou a Oncorhynchus rhodurus), losos atlantický (Salmo salar) a hlavátka obyčajná (Hucho hucho), čerstvé alebo chladené, okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky 0304, ulovené v sladkých vodách
ex 0302 19 00	Ostatné lososovité ryby, čerstvé alebo chladené, okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky 0304, ulovené v sladkých vodách
ex 0302 66 00	Úhory (Anguilla spp.), čerstvé alebo chladené, okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky 0304, ulovené v sladkých vodách
0302 69 11	Kapor, čerstvý alebo chladený, okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky 0304
0302 69 15	Tilapia (Oreochromis spp.), čerstvá alebo chladená, okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky 0304
0302 69 18	Ostatné sladkovodné ryby, čerstvé alebo chladené, okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky 0304
ex 0303 11 00	Losos nerka (červený losos) (Oncorhynchus nerka), mrazený, bez pečene, ikier a mliečia, okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky 0304, ulovený v sladkých vodách
ex 0303 19 00	Ostatné lososy tichomorské (Oncorhynchus gorbuscha, Oncorhynchus keta, Oncorhynchus tschawytscha, Oncorhynchus kisutch, Oncorhynchus masou a Oncorhynchus rhodurus), mrazené, bez pečene, ikier a mliečia, okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky 0304, ulovené v sladkých vodách
ex 0303 21	Pstruhy (Salmo trutta, Oncorhynchus mykiss, Oncorhynchus clarki, Oncorhynchus aguabonita, Oncorhynchus gilae, Oncorhynchus apache a Oncorhynchus chrysogaster), mrazené, bez pečene, ikier a mliečia, okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky 0304, ulovené v sladkých vodách
ex 0303 22 00	Losos atlantický (Salmo salar) a hlavátka obyčajná (Hucho hucho), mrazené, bez pečene, ikier a mliečia, okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky 0304, ulovené v sladkých vodách
ex 0303 29 00	Ostatné lososovité ryby, mrazené, bez pečene, ikier a mliečia, okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky 0304, ulovené v sladkých vodách
ex 0303 76 00	Úhory (Anguilla spp.), mrazené, okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky 0304, ulovené v sladkých vodách
0303 79 11	Kapor, mrazený, okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky 0304
0303 79 19	Ostatné sladkovodné ryby, mrazené, okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky 0304
0304 19 01	Rybie filé, čerstvé alebo chladené, z ostrieža nílskeho (Lates niloticus)
0304 19 03	Rybie filé, čerstvé alebo chladené, z pangasia (Pangasius spp.)
ex 0304 19 13	Rybie filé, čerstvé alebo chladené, z lososov tichomorských (Oncorhynchus nerka, Oncorhynchus gorbuscha, Oncorhynchus keta, Oncorhynchus tschawytscha, Oncorhynchus kisutch, Oncorhynchus masou a Oncorhynchus rhodurus), lososa atlantického (Salmo salar) a hlavátky obyčajnej (Hucho hucho), ulovených v sladkých vodách
ex 0304 19 15	Rybie filé, čerstvé alebo chladené, zo pstruhov druhu Oncorhynchus mykiss, s hmotnosťou každého kusa väčšou ako 400 g, ulovených v sladkých vodách
ex 0304 19 17	Rybie filé, čerstvé alebo chladené, zo pstruhov druhu Salmo trutta, Oncorhynchus mykiss (s hmotnosťou maximálne 400 g), Oncorhynchus clarki, Oncorhynchus aguabonita a Oncorhynchus gilae, ulovených v sladkých vodách
0304 19 18	Rybie filé, čerstvé alebo chladené, z ostatných sladkovodných rýb
0304 19 91	Ostatné rybie mäso (tiež mleté), čerstvé alebo chladené, zo sladkovodných rýb
0304 29 01	Mrazené filé z ostrieža nílskeho (Lates niloticus)
0304 29 03	Mrazené filé z pangasia (Pangasius spp.)
0304 29 05	Mrazené filé z tilapie (Oreochromis spp.)
ex 0304 29 13	Mrazené filé z lososov tichomorských (Oncorhynchus nerka, Oncorhynchus gorbuscha, Oncorhynchus keta, Oncorhynchus tschawytscha, Oncorhynchus kisutch, Oncorhynchus masou a Oncorhynchus rhodurus), lososa atlantického (Salmo salar) a hlavátky obyčajnej (Hucho hucho), ulovených v sladkých vodách
ex 0304 29 15	Mrazené filé zo pstruhov druhu Oncorhynchus mykiss, s hmotnosťou každého kusa väčšou ako 400 g, ulovených v sladkých vodách
ex 0304 29 17	Mrazené filé zo pstruhov druhu Salmo trutta, Oncorhynchus mykiss (s hmotnosťou maximálne 400 g), Oncorhynchus clarki, Oncorhynchus aguabonita a Oncorhynchus gilae, ulovených v sladkých vodách
0304 29 18	Mrazené filé z ostatných sladkovodných rýb
0304 99 21	Ostatné rybie mäso (tiež mleté), mrazené, zo sladkovodných rýb
0305 10 00	Prášky, múčky a pelety z rýb, vhodné na ľudskú konzumáciu
ex 0305 30 30	Rybie filé, solené alebo v slanom náleve, z lososov tichomorských (Oncorhynchus nerka, Oncorhynchus gorbuscha, Oncorhynchus keta, Oncorhynchus tschawytscha, Oncorhynchus kisutch, Oncorhynchus masou a Oncorhynchus rhodurus), lososa atlantického (Salmo salar) a hlavátky obyčajnej (Hucho hucho), ulovených v sladkých vodách
ex 0305 30 90	Rybie filé, sušené, solené alebo v slanom náleve, ale neúdené, z ostatných sladkovodných rýb
ex 0305 41 00	Lososy tichomorské (Oncorhynchus nerka, Oncorhynchus gorbuscha, Oncorhynchus keta, Oncorhynchus tschawytscha, Oncorhynchus kisutch, Oncorhynchus masou a Oncorhynchus rhodurus), losos atlantický (Salmo salar) a hlavátka obyčajná (Hucho hucho), údené, vrátane filé, ulovené v sladkých vodách
ex 0305 49 45	Pstruhy (Salmo trutta, Oncorhynchus mykiss, Oncorhynchus clarki, Oncorhynchus aguabonita, Oncorhynchus gilae, Oncorhynchus apache a Oncorhynchus chrysogaster), údené, vrátane filé, ulovené v sladkých vodách
ex 0305 49 50	Úhory (Anguilla spp.), údené, vrátane filé, ulovené v sladkých vodách
ex 0305 49 80	Ostatné sladkovodné ryby, údené, vrátane filé
ex 0305 59 80	Ostatné sladkovodné ryby, sušené, tiež solené, ale nie údené
ex 0305 69 50	Lososy tichomorské (Oncorhynchus nerka, Oncorhynchus gorbuscha, Oncorhynchus keta, Oncorhynchus tschawytscha, Oncorhynchus kisutch, Oncorhynchus masou a Oncorhynchus rhodurus), losos atlantický (Salmo salar) a hlavátka obyčajná (Hucho hucho), v slanom náleve alebo solené, ale nesušené ani neúdené, ulovené v sladkých vodách
ex 0305 69 80	Ostatné sladkovodné ryby, v slanom náleve alebo solené, ale nesušené ani neúdené
0306 19 10	Sladkovodné raky, mrazené
ex 0306 19 90	Prášky, múčky a pelety z kôrovcov, mrazené, vhodné na ľudskú konzumáciu
ex 0306 21 00	Langusty a ostatné morské raky (Palinurus spp., Panulirus spp., Jasus spp.)
ex 0306 22 10	Homáre (Homaru s spp.), ozdobné, živé
ex 0306 23 10	Krevety čeľade pandalidae, ozdobné, živé
ex 0306 23 31	Krevety rodu Crangon, ozdobné, živé
ex 0306 23 90	Ostatné krevety, ozdobné, živé
ex 0306 24	Kraby, ozdobné, živé
0306 29 10	Sladkovodné raky, živé, čerstvé, chladené, sušené, solené alebo v slanom náleve, v pancieroch, varené vo vode alebo v pare, tiež chladené, sušené, solené alebo v slanom náleve
ex 0306 29 30	Nórske homáre (Nephrops norvegicus), ozdobné, živé
ex 0306 29 90	Ostatné ozdobné kôrovce, živé
ex 0306 29 90	Prášky, múčky a pelety z kôrovcov, nemrazené, vhodné na ľudskú konzumáciu
0307 10	Ustrice, aj v lastúrach, živé, čerstvé, chladené, mrazené, sušené, solené alebo v slanom náleve
0307 21 00	Hrebenatky, vrátane hrebenatky kuchynskej, rodov Pecten, Chlamys a lebo Placopecten, živé, čerstvé alebo chladené
0307 29	Hrebenatky, vrátane hrebenatky kuchynskej, rodov Pecten, Chlamys a lebo Placopecten, iné ako živé, čerstvé alebo chladené
0307 31	Slávky (Mytilus spp., Perna spp.), živé, čerstvé alebo chladené
0307 39	Slávky (Mytilus spp., Perna spp.), iné ako živé, čerstvé alebo chladené
ex 0307 41	Sépie (Sepia officinalis, Rossia macrosoma, Sepiola spp.) a kalmáre (Ommastrephes spp., Loligo spp., Nototodarus spp., Sepioteuthis spp.), ozdobné
ex 0307 51	Chobotnice (Octopus spp.), ozdobné
0307 60 00	Slimáky, iné ako morské slimáky, živé, čerstvé, chladené, mrazené, sušené, solené alebo v slanom náleve
ex 0307 91 00	Ostatné vodné bezstavovce, iné ako kôrovce a mäkkýše špecifikované v podpoložkách 0307 10 10 až 0307 60 00 alebo zahrnuté v nich s výnimkou Illex spp., sépie druhu Sepia pharaonis a morských slimákov druhu Strombus, živé (iné ako ozdobné), čerstvé alebo chladené
0307 99 13	Morské škľabky – (zádenky) a ostatné druhy čeľade Veneridae, mrazené
0307 99 15	Medúzy (Rhopilema spp.), mrazené
ex 0307 99 18	Ostatné vodné bezstavovce, iné ako kôrovce a mäkkýše špecifikované v podpoložkách 0307 10 10 až 0307 60 00 a 0307 99 11 až 0307 99 15 alebo zahrnuté v nich s výnimkou sépie druhu Sepia pharaonis a morských slimákov druhu Strombus vrátane práškov, múčok a peliet z iných vodných bezstavovcov ako kôrovcov, vhodné na ľudskú konzumáciu, mrazené
ex 0307 99 90	Ostatné vodné bezstavovce, iné ako kôrovce a mäkkýše špecifikované v podpoložkách 0307 10 10 až 0307 60 00 alebo zahrnuté v nich s výnimkou Illex spp. a sépie druhu Sepia pharaonis a morských slimákov druhu Strombus vrátane práškov, múčok a peliet z iných vodných bezstavovcov ako kôrovcov, vhodné na ľudskú konzumáciu, sušené, solené alebo v slanom náleve
ex 1604 11 00	Lososy, ulovené v sladkých vodách, pripravené alebo konzervované, celé alebo v kusoch, ale nemleté
ex 1604 19 10	Lososovité, iné ako lososy, ulovené v sladkých vodách, pripravené alebo konzervované, celé alebo v kusoch, ale nemleté
ex 1604 20 10	Lososy, ulovené v sladkých vodách, inak upravené alebo konzervované (iné ako celé alebo v kusoch, ale nemleté)
ex 1604 20 30	Lososovité, iné ako lososy, ulovené v sladkých vodách, inak upravené alebo konzervované (iné ako celé alebo v kusoch, ale nemleté)
ex 1604 19 91	Filé zo sladkovodných rýb, surové, len obalené cestom alebo strúhankou, tiež predsmažené v oleji, mrazené
1604 30 90	Náhradky kaviáru
ex 1605 40 00	Sladkovodné raky, pripravené alebo konzervované
1605 90	Ostatné kôrovce, mäkkýše a ostatné vodné bezstavovce, pripravené alebo konzervované

(1) Číselné znaky KN podľa nariadenia Komisie (ES) č. 948/2009 (Ú. v. EÚ L 287, 31.10.2009).“

PRÍLOHA II

„

PRÍLOHA IIA

Formulár predbežného oznámenia pre rybárske plavidlá tretích krajín uvedený v článku 2 ods. 1

PRÍLOHA IIB

Formulár predbežného oznámenia pre rybárske plavidlá tretích krajín uvedený v článku 2 ods. 2

“

2.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 57/21

SMERNICA KOMISIE 2011/18/EÚ

z 1. marca 2011,

ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy II, V a VI k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES zo 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve (1), a najmä na jej článok 30 ods. 3,

keďže:

(1)	Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov smernice 2008/57/ES, týkajúce sa úpravy príloh II až IX k danej smernici, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 29 ods. 4 smernice 2008/57/ES.

(2)	Subsystém riadenie-zabezpečenie a návestenie pozostáva z traťových a palubných zariadení, ktoré by sa mali považovať za dva samostatné subsystémy. Príloha II k smernici 2008/57/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(3)	Zariadenia na meranie spotreby elektrickej energie sú fyzicky začlenené do železničných koľajových vozidiel. Príloha II k smernici 2008/57/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

V súlade s článkom 17 ods. 3 smernice 2008/57/ES by členské štáty mali vymenovať orgány zodpovedné za vykonávanie postupu overovania v prípade vnútroštátnych predpisov. Prílohy V a VI k smernici 2008/57/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť, aby konkretizovali, ktoré postupy majú tieto orgány vykonávať.

(5)

S prihliadnutím na bod 2 prílohy VI k smernici 2008/57/ES by v prípade využitia potvrdenia o čiastkovom overení (intermediate statements of verification, ďalej len „ISV“) mal notifikovaný orgán najprv vyhotoviť osvedčenie ES o potvrdení o čiastkovom overení a následne by mal žiadateľ vyhotoviť súvisiace vyhlásenie ES. Prílohy V a VI k smernici 2008/57/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)	Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 29 ods. 1 smernice 2008/57/ES,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Prílohy II, V a VI k smernici 2008/57/ES sa nahrádzajú prílohami I, II a III k tejto smernici.

Článok 2

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2011. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

2. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3. Povinnosti transpozície a vykonávania tejto smernice sa nevzťahujú na Cyperskú republiku a Maltskú republiku, kým na ich území nebudú vybudované železničné systémy.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 1. marca 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 191, 18.7.2008, s. 1.

PRÍLOHA I

„PRÍLOHA II

SUBSYSTÉMY

1. Zoznam subsystémov

Na účely tejto smernice sa systém tvoriaci systém železníc môže rozčleniť na tieto subsystémy:

štrukturálne oblasti:

—	infraštruktúra,

—

energia,

—	traťové riadenie-zabezpečenie a návestenie v prípade traťových zariadení,

—	riadenie-zabezpečenie a návestenie v prípade palubných zariadení,

—	železničné koľajové vozidlá;

funkčné oblasti:

—	prevádzka a riadenie dopravy,

—

údržba,

—	telematické aplikácie v osobnej a nákladnej doprave.

2. Opis subsystémov

Agentúra navrhne v čase vypracovania príslušného návrhu TSI pre každý subsystém alebo časť subsystému zoznam komponentov a aspektov týkajúcich sa interoperability. Bez toho, aby bol dotknutý výber aspektov alebo komponentov týkajúcich sa interoperability a poradia, v akom sa stanú predmetom TSI, subsystémy zahŕňajú tieto oblasti:

2.1. Infraštruktúra

Trať, výmeny, inžinierske stavby (mosty, tunely atď.), pridružená infraštruktúra stanice (nástupištia, prístupové zóny vrátane potrieb pre osoby so zníženou pohyblivosťou atď.), bezpečnostné a ochranné zariadenia.

2.2. Energia

Elektrifikačný systém vrátane nadzemného trolejového vedenia a traťové časti zariadení na meranie spotreby elektrickej energie.

2.3. Riadenie-zabezpečenie a návestenie v prípade traťových zariadení

Všetky traťové zariadenia potrebné na zaručenie bezpečnosti a riadenia pohybu vlakov schválených na premávanie po sieti.

2.4. Riadenie-zabezpečenie a návestenie v prípade palubných zariadení

Všetky palubné zariadenia potrebné na zaručenie bezpečnosti a riadenia pohybu vlakov schválených na premávanie po sieti.

2.5. Prevádzka a riadenie dopravy

Postupy a zariadenia umožňujúce koherentnú prevádzku rozličných štrukturálnych subsystémov tak počas bežnej, ako aj počas mimoriadnej prevádzky vrátane zloženia a riadenia vlakov, plánovania a riadenia dopravy.

Na vykonávanie cezhraničnej dopravy sa môže vyžadovať odborná kvalifikácia.

2.6. Telematické aplikácie

V súlade s prílohou I tento subsystém pozostáva z dvoch prvkov:

a)	aplikácií v osobnej doprave vrátane systémov, ktoré poskytujú cestujúcim informácie pred cestou a počas cesty, systémov rezervácie a platenia, manažmentu batožiny a manažmentu spojení medzi vlakmi a ostatnými druhmi dopravy;

aplikácií v nákladnej doprave vrátane informačných systémov (monitorovanie nákladu a vlakov v reálnom čase), systémov zoraďovania (zriaďovania a rozmiestňovania), systémov rezervácie, platenia a fakturácie, manažmentu spojení s ostatnými druhmi dopravy a vypracúvania elektronických sprievodných dokladov.

2.7. Železničné koľajové vozidlá

Štruktúra, systém riadenia a zabezpečenia pre všetky vlakové zariadenia, zariadenia zberačov prúdu, trakčné jednotky a jednotky na premenu energie, palubné zariadenia na meranie spotreby elektrickej energie, brzdové zariadenia, ťahadlové mechanizmy, pojazdné zariadenia (podvozky, nápravy atď.) a zavesenia, dvere, rozhrania človek/stroj (vodič, vlakový personál a cestujúci vrátane potrieb pre osoby so zníženou pohyblivosťou), pasívne alebo aktívne bezpečnostné zariadenia a potreby pre zdravie cestujúcich a vlakového personálu.

2.8. Údržba

Postupy, s nimi súvisiace zariadenia, logistické strediská pre údržbárske práce a rezervy, ktoré umožňujú vykonávať povinnú nápravnú a preventívnu údržbu s cieľom zabezpečiť interoperabilitu systému železníc a zaručiť požadovanú výkonnosť.“

PRÍLOHA II

„PRÍLOHA V

VYHLÁSENIE ES O OVERENÍ SUBSYSTÉMOV

1. Vyhlásenie ES o overení subsystémov

Vyhlásenie ES o overení a sprievodné dokumenty musia byť datované a podpísané.

Uvedené vyhlásenie musí vychádzať z informácií vyplývajúcich z postupu ES pri overovaní subsystémov v zmysle bodu 2 prílohy VI. Musí byť napísané v tom istom jazyku ako súbor technickej dokumentácie a musí obsahovať aspoň tieto položky:

—	odkazy na smernicu,

—	názov a adresu obstarávateľa alebo výrobcu alebo ich splnomocneného zástupcu so sídlom v Európskej únii (uveďte obchodný názov a úplnú adresu; v prípade splnomocneného zástupcu uveďte aj obchodný názov obstarávateľa alebo výrobcu),

—	stručný opis subsystému,

—	názov a adresu notifikovaného orgánu, ktorý vykonal overenie ES uvedené v článku 18,

—	odkazy na dokumenty, ktoré obsahuje súbor technickej dokumentácie,

—	všetky príslušné dočasné alebo konečné ustanovenia, ktoré majú subsystémy spĺňať, a v prípade potreby najmä prevádzkové obmedzenia alebo podmienky,

—	v prípade, že ide o dočasné vyhlásenie ES: obdobie jeho platnosti,

—	totožnosť signatára.

Ak sa v prílohe VI odkazuje na vyhlásenie ES o ISV, na toto vyhlásenie sa uplatňujú ustanovenia tohto oddielu.

2. Vyhlásenie o overení subsystémov v prípade vnútroštátnych predpisov

Ak sa v prílohe VI odkazuje na vyhlásenie o overení subsystémov v prípade vnútroštátnych predpisov, na dané vyhlásenie sa mutatis mutandis uplatňujú ustanovenia bodu 1.“

PRÍLOHA III

„PRÍLOHA VI

POSTUP OVEROVANIA SUBSYSTÉMOV

1. VŠEOBECNÉ ZÁSADY

V rámci postupu overovania subsystémov sa kontroluje a osvedčuje, že subsystém:

—	je navrhnutý, konštruovaný a inštalovaný takým spôsobom, aby vyhovoval základným požiadavkám, ktoré sa ho týkajú, a

—	môže sa povoliť jeho uvedenie do prevádzky.

2. POSTUP ES PRI OVEROVANÍ

2.1. Úvod

Overenie ES je postup, pri ktorom notifikovaný orgán kontroluje a potvrdzuje, že subsystém:

—	spĺňa ustanovenia príslušných TSI,

—	spĺňa ustanovenia iných predpisov vyplývajúcich zo zmluvy.

2.2. Časti subsystému a etapy

2.2.1. Potvrdenie o čiastkovom overení (ISV)

Ak sa to uvádza v TSI, alebo prípadne na žiadosť žiadateľa, sa subsystém môže rozdeliť na určité častí alebo sa v určitých etapách postupu overovania môže vykonať jeho kontrola.

Potvrdenie o čiastkovom overení (ISV) je postup, v rámci ktorého notifikovaný orgán kontroluje a osvedčuje určité časti subsystému alebo určité etapy postupu overovania.

Po každom ISV dôjde k vyhotoveniu osvedčenia ES o ISV notifikovaným orgánom podľa výberu žiadateľa, ktorý potom v prípade potreby vyhotoví vyhlásenie ES o ISV. Osvedčenie o ISV a vyhlásenie o ISV musia obsahovať odkaz na tie TSI, v ktorých prípade sa posudzovala zhoda.

2.2.2. Časti subsystému

Žiadateľ môže žiadať o ISV pre každú časť. Každú časť možno podrobiť kontrole v každej etape opísanej v bode 2.2.3.

2.2.3. Etapy postupu overovania

Subsystém alebo určité časti subsystému sa podrobia kontrole vo všetkých týchto etapách:

—	celkový projekt,

—	výrobný proces: výstavba najmä vrátane stavebných činností, výroby, montáže komponentov, konečného nastavenia,

—	záverečné odskúšanie.

Žiadateľ môže požiadať o ISV v etape projektovania (vrátane typových testov) a vo výrobnej etape.

2.3. Osvedčenie o overení

2.3.1. Notifikovaný orgán zodpovedný za overenie ES posúdi projekt, výrobný proces a záverečné odskúšanie subsystému a vyhotoví osvedčenie ES o overení určené pre žiadateľa, ktorý potom vyhotoví vyhlásenie ES o overení. Osvedčenie ES o overení musí obsahovať odkaz na tie TSI, v ktorých prípade sa posudzovala zhoda.

V prípade, že nedošlo k posúdeniu zhody subsystému vo všetkými relevantnými TSI (napríklad v prípade výnimiek, čiastkového uplatňovania TSI z dôvodu modernizácie alebo obnovy, prechodného obdobia v TSI alebo v špecifických prípadoch), osvedčenie ES musí obsahovať presný odkaz na TSI alebo ich časti, v ktorých prípade notifikovaný orgán počas postupu ES pri overovaní nepreskúmal zhodu.

2.3.2. V prípade, že boli vydané osvedčenia ES o ISV, notifikovaný orgán zodpovedný za overovanie ES subsystému vezme tieto osvedčenia do úvahy a pred vydaním osvedčenia ES o overení:

—	potvrdí, že osvedčenia ES o ISV náležite zodpovedajú relevantným požiadavkam TSI,

—	skontroluje všetky aspekty, na ktoré sa nevzťahujú osvedčenia ES o ISV a

—	skontroluje záverečné odskúšanie celého subsystému.

2.4. Súbor technickej dokumentácie

Súbor technickej dokumentácie, ktorý tvorí prílohu k vyhláseniu ES o overení, musí obsahovať:

—

technické vlastnosti konštrukčného riešenia – okrem iného celkové a podrobné výkresy súvisiace s realizáciou, elektrické a hydraulické schémy, schémy kontrolných okruhov, opis systémov spracúvania dát a automatických systémov, dokumentáciu týkajúcu sa prevádzky a údržby atď., ktorá je relevantná pre príslušný subsystém,

—	zoznam komponentov interoperability podľa článku 5 ods. 3 písm. d), ktoré sú začlenené do subsystému,

—

kópie vyhlásení ES o zhode alebo vhodnosti na použitie predpísané pre uvedené komponenty v súlade s článkom 13 tejto smernice, ku ktorým sú podľa potreby priložené zodpovedajúce podklady o výpočtoch a kópia záznamov o skúškach a preskúmaniach, ktoré vykonali notifikované orgány na základe spoločných technických špecifikácií,

—	osvedčenia ES o ISV, ak sú k dispozícii, a v tom prípade aj vyhlásenia ES o ISV, ktoré sú priložené k osvedčeniu ES o overení, vrátane výsledku overenia platnosti týchto osvedčení notifikovaným orgánom,

—

osvedčenie ES o overení spolu so zodpovedajúcimi podkladmi o výpočtoch, podpísané notifikovaným orgánom zodpovedným za overenie ES, v ktorom sa uvedie, že subsystém je v súlade s požiadavkami relevantných TSI, a v ktorom sa uvedú prípadné výhrady, ktoré sa zaznamenali počas výkonu činností a neboli odvolané. Osvedčenie ES o overení by tiež mali sprevádzať správy o kontrole a audite, ktoré vypracoval ten istý orgán v súvislosti s overením podľa bodov 2.5.3 a 2.5.4,

—	osvedčenia ES vydané v súlade s inými právnymi predpismi platnými na základe zmluvy,

—

v prípade, že sa požaduje bezpečná integrácia podľa nariadenia Komisie (ES) č. 352/2009 (1), žiadateľ v rámci súboru technickej dokumentácie predloží správu posudzovateľa o spoločných bezpečnostných metódach (Common Safety Methods – CSM) hodnotenia a posudzovania rizík v zmysle článku 6 ods. 3 smernice 2004/49/ES.

2.5. Monitorovanie

2.5.1. Cieľom monitorovania ES je zabezpečiť, aby sa počas výroby subsystému splnili povinnosti vyplývajúce zo súboru technickej dokumentácie.

2.5.2. Notifikovaný orgán zodpovedný za kontrolu výroby musí mať stály prístup na staveniská, do výrobných dielní, skladových priestorov a v prípade potreby do prefabrikačných alebo skúšobných zariadení a zo všeobecného hľadiska do všetkých objektov, ktoré uzná za potrebné navštíviť pri plnení svojich úloh. Žiadateľ musí poslať notifikovanému orgánu všetky dokumenty potrebné na tento účel, a najmä realizačné plány a technické záznamy týkajúce sa subsystému.

2.5.3. Notifikovaný orgán zodpovedný za kontrolu realizácie musí v pravidelných intervaloch vykonávať audity, aby potvrdil zhodu s relevantnými TSI. Záznamy o audite musí poskytnúť subjektom zodpovedným za realizáciu. Môže požadovať svoju účasť pri určitých etapách stavebných činností.

2.5.4. Notifikovaný orgán môže navyše vykonať neohlásenú návštevu pracoviska alebo výrobných dielní. Počas takejto návštevy môže vykonať úplný alebo čiastočný audit. Notifikovaný orgán musí subjektom zodpovedným za realizáciu poskytnúť protokol o kontrole a prípadne protokol o audite.

2.5.5. V záujme vydania vyhlásenia ES o vhodnosti na použitie uvedeného v bode 2 prílohy IV notifikovaný orgán, pokiaľ to tak príslušné TSI vyžadujú, bude môcť monitorovať subsystém, na ktorom je upevnený komponent interoperability, s cieľom posúdiť vhodnosť jeho použitia v uvedenom železničnom prostredí.

2.6. Predkladanie

Úplný súbor dokumentácie uvedený v bode 2.4 sa musí odovzdať žiadateľovi ako príloha k osvedčeniam ES o ISV (ak sú k dispozícii), ktoré vydal zodpovedný notifikovaný orgán, alebo ako príloha k osvedčeniu o overení, ktoré vydal notifikovaný orgán zodpovedný za overenie ES v prípade subsystému. Súbor dokumentácie sa musí pripojiť k vyhláseniu ES o overení, ktoré žiadateľ zašle príslušnému orgánu, ktorému prekladá žiadosť o povolenie na uvedenie do prevádzky.

Žiadateľ musí uchovávať kópiu súboru dokumentácie počas prevádzkovej životnosti subsystému. Súbor dokumentácie sa musí zaslať každému inému členskému štátu, ktorý o to požiada.

2.7. Zverejňovanie

Každý notifikovaný orgán musí pravidelne uverejňovať príslušné informácie o:

—	prijatých žiadostiach o overenie ES a ISV,

—	žiadosti o posúdenie zhody a/alebo vhodnosti na použitie komponentov interoperability,

—	vydaných alebo zamietnutých osvedčeniach ES o ISV,

—	vydaných alebo zamietnutých osvedčeniach ES o zhode a/alebo vhodnosti na použitie,

—	vydaných alebo zamietnutých osvedčeniach ES o overení.

2.8. Jazyk

Dokumentácia a korešpondencia o postupoch ES pri overovaní musí byť napísaná v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, alebo v jazyku akceptovanom žiadateľom.

3. POSTUP OVEROVANIA V PRÍPADE VNÚTROŠTÁTNYCH PREDPISOV

3.1. Úvod

Postup overovania v prípade vnútroštátnych predpisov je postup, pri ktorom orgán vymenovaný podľa článku 17 ods. 3 (ďalej len ‚vymenovaný orgán‘) kontroluje a osvedčuje, že subsystém spĺňa ustanovenia vnútroštátnych predpisov oznámených v súlade s článkom 17 ods. 3.

3.2. Osvedčenie o overení

Vymenovaný orgán zodpovedný za postup overovania v prípade vnútroštátnych predpisov vyhotoví pre žiadateľa osvedčenie o overení.

Osvedčenie obsahuje presné odkazy na vnútroštátne predpisy, ktorých zhodu preskúmal vymenovaný orgán v rámci postupu overovania, vrátane predpisov, ktoré sa týkajú častí, na ktoré sa vzťahuje výnimka z TSI, modernizácia alebo obnova.

V prípade vnútroštátnych predpisov, ktoré sa týkajú subsystémov, z ktorých sa skladá vozidlo, vymenovaný orgán rozčlení osvedčenie do dvoch častí, pričom prvá časť bude obsahovať odkaz na vnútroštátne predpisy, ktoré sa bezprostredne týkajú technickej zlučiteľnosti vozidla a príslušnej siete, kým druhá časť bude obsahovať odkazy na všetky ostatné vnútroštátne predpisy.

3.3. Súbor technickej dokumentácie

Súbor technickej dokumentácie, ktorý tvorí prílohu k osvedčeniu o overení v prípade vnútroštátnych predpisov, musí byť súčasťou súboru technickej dokumentácie uvedeného v bode 2.4 a obsahuje technické údaje relevantné z hľadiska posúdenia zhody subsystému s vnútroštátnymi predpismi.“

(1) Ú. v. EÚ L 108, 22.4.2009, s. 4.

2.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 57/29

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 24. marca 2010

o štátnej pomoci C 4/03 (ex NN 102/02), ktorú Taliansko poskytlo spoločnosti WAM SpA

[oznámené pod číslom K(2010) 1711 cor.]

(Iba talianske znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2011/134/EÚ)

KOMISIA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek (1),

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

so zreteľom na rozhodnutie, ktorým sa Komisia rozhodla začať konanie ustanovené v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s pomocou C 4/03 (ex NN 102/02) (2),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami a so zreteľom na ich pripomienky,

keďže:

I. POSTUP

(1)	Listom z 26. júla 1999 bola Komisii doručená sťažnosť proti spoločnosti WAM Engineering Ltd, v ktorej sa tvrdilo, že Taliansko poskytlo spoločnosti WAM SpA protiprávne verejné dotácie.

(2)

Listami z 5. augusta 1999 a 10. septembra 1999 boli talianskym orgánom doručené žiadosti o informácie. Sťažovateľ predložil doplňujúce informácie listom z 2. septembra 1999. Listom z 13. decembra 1999 Komisia oznámila sťažovateľovi odpoveď talianskych orgánov predloženú listom z 11. októbra 1999 a oznámila zámer konať vo veci formálneho zisťovania.

(3)	Zároveň sa uskutočnil prieskum schém národnej podpory priamych zahraničných investícií tretím krajinám, o ktorom sa predpokladalo, že povedie k oznámeniu Komisie o danej veci.

(4)	V nadväznosti na obnovené konanie sťažovateľa (dve pripomienky boli adresované Komisii listami z 31. marca 2000 a 11. októbra 2000) a vzhľadom na to, že Komisia oddialila prieskum priamych zahraničných investícií, Komisia požiadala listom z 18. decembra 2001 Taliansko o ďalšie informácie.

(5)	Na základe informácií poskytnutých listami z 20. februára 2002 a 27. marca 2002 boli talianskym orgánom položené ďalšie otázky listom z 12. apríla 2002.

(6)	Talianske orgány odpovedali listom z 21. mája 2002. Komisia listom z 5. júna 2002 informovala talianske orgány, že považuje predložené informácie za neúplné, a požiadala o poskytnutie chýbajúcich informácií a ďalšieho objasnenia v lehote 20 pracovných dní odo dňa prijatia listu.

(7)

Keďže Komisia napriek žiadosti talianskych orgánov o predĺženie predpísanej lehoty do 31. júla 2002 v liste z 25. júna 2002 nedostala žiadnu odpoveď, vydala 26. septembra 2002 príkaz na poskytnutie informácií podľa článku 10 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (3) (ďalej len „nariadenie č. 659/1999“). Prípad bol medzičasom prevedený do registra nenotifikovanej pomoci a bolo mu pridelené číslo NN 102/02.

(8)	Listami z 26. júna 2002 a 4. októbra 2002 bol sťažovateľ informovaný o ďalšom vývoji spisovej dokumentácie. Listom z 31. októbra 2002 požiadal o oznámenie výsledku príkazu na poskytnutie informácií.

(9)	Talianske orgány predložili požadované informácie listom zo 16. októbra 2002 a tieto informácie doplnili listom z 24. októbra 2002.

(10)	Listom z 24. januára 2003 Komisia informovala Taliansko, že pokiaľ ide o uvedenú pomoc (4), rozhodla sa začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, v súčasnosti v článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

(11)	Listom z 29. januára 2003 bol sťažovateľ informovaný o začatí konania.

(12)	Sťažovateľ, ktorý ešte nedostal uvedený list, zaslal listom z 10. februára 2003 Komisii upomienku.

(13)	V nadväznosti na oznámenie talianskym orgánom o začatí konania spoločnosť WAM SpA zaslala list priamo Komisii (list z 10. februára 2003).

(14)	Listom z 27. februára 2003 Taliansko požiadalo o predĺženie pätnásťdňovej lehoty na predloženie žiadosti o zachovanie dôvernosti údajov, ako je ustanovené v rozhodnutí Komisie, a to do 7. marca 2003.

(15)	Listom z 10. marca 2003 Taliansko požiadalo Komisiu, aby rozhodnutie neuverejnila vzhľadom na ochotu príjemcu pomoc vrátiť, čo bolo deklarované aj samotnou spoločnosťou WAM SpA v liste z 13. marca 2003, ktorý bol priamo predložený Komisii.

(16)	Listom z 18. marca 2003 Komisia poukázala na to, že aby sa predišlo uverejneniu, je potrebné konečné rozhodnutie, ktorým sa daný prípad uzatvorí a ktoré je podmienené predložením dôkazov, že dve tranže pomoci plus úroky vypočítané spôsobom prijateľným pre Komisiu boli skutočne vrátené.

(17)

Keďže suma, ktorú talianska vláda navrhla v liste z 13. mája 2003, bola výrazne nižšia ako prvý odhad ekvivalentu grantu pomoci vypočítaný Komisiou na základe skutočností dostupných v čase začatia konania, Komisia listom z 22. mája 2003 informovala Taliansko, že keďže navrhovaná suma, ktorá sa má vrátiť, nespĺňa jej kritériá, dôjde v krátkom čase k uverejneniu.

(18)	Listom z 13. júna 2003 sťažovateľ požiadal o informácie o uverejnení rozhodnutia. Komisia odpovedala listom z 18. júna 2003. Ďalšie oznámenie bolo zaslané sťažovateľovi v ten istý deň elektronickou poštou, v ktorom bol okamžite informovaný, že práve došlo k uverejneniu.

(19)	Listom z 1. júla 2003, ktorému predchádzal fax: z toho istého dňa, spoločnosť WAM SpA predložila žiadosť o sprístupnenie celého spisu. Komisia túto žiadosť zamietla listom zo 14. júla 2003.

(20)	Listom z 20. júna 2003 spoločnosť WAM SpA priamo odpovedala na oznámenie Komisie Taliansku, že pristúpila k uverejneniu rozhodnutia. Komisia odpovedala listom z 11. júla 2003.

(21)	Listom z 27. júna 2003 sťažovateľ vyjadril zámer požadovať od spoločnosti WAM SpA náhradu vzniknutých strát za predpokladu, že konečné rozhodnutie Komisie bude negatívne. Požiadal o informáciu týkajúcu sa postupu, ktorý sa má dodržať.

(22)	Spoločnosť Morton Machine Company Limited listom zo 4. júla 2003 oznámila, že bola predvolaná pred taliansky súd spoločnosťou WAM SpA, ktorá naopak žiadala náhradu, a požiadala Komisiu, či by nemohla dosiahnuť stiahnutie predvolania.

(23)	Komisia listom z 10. júla 2003 odpovedala na uvedené dva listy spoločnosti Morton Machine Company.

(24)	Listom zo 16. júla 2003 zainteresované tretie strany predložili pripomienky a požiadali o dôverné zaobchádzanie s nimi.

(25)

Dňa 23. júla 2003 sa uskutočnilo stretnutie medzi útvarmi Komisie a talianskymi orgánmi. Talianske orgány predložili pred stretnutím určité informácie listom z 22. júla 2003, ktorý bol zaevidovaný 25. júla 2003. Doplňujúce informácie boli zaslané Komisii listom z 8. augusta 2003 priamo od úradu predsedu vlády (odbor pre koordináciu politík Spoločenstva).

(26)	Listom z 21. augusta 2003 sa spoločnosť Morton Machine Company Limited informovala, či už sa prijalo konečné rozhodnutie, a požiadala o informovanie o jeho uverejnení. Komisia odpovedala listom z 28. augusta 2003.

(27)	Listom z 19. septembra 2003 Taliansko predložilo Komisii svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

(28)	Listom z 3. novembra 2003 Taliansko predložilo svoje pripomienky k pripomienkam tretích strán.

(29)	V nadväznosti na žiadosť o náhradu predloženú spoločnosťou WAM SpA 30. júla 2003 generálny sekretariát potvrdil zamietnutie žiadaného prístupu k dokumentom listom zo 16. septembra 2003.

(30)	Listom zo 14. januára 2004 Taliansko predložilo informácie chýbajúce v odpovedi z 19. septembra 2003.

(31)	Komisia prijala 19. mája 2004 rozhodnutie podľa článku 7 ods. 3 a ods. 5 nariadenia č. 659/1999 (5).

(32)

Spoločnosť WAM SpA a Taliansko sa proti rozhodnutiu Komisie z 19. mája 2004 odvolali na Súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa, ktorý sa rozhodol spojiť veci, vyniesol rozsudok 6. septembra 2006 a zmenil rozhodnutie Komisie z dôvodu, že v ňom nebol predložený dostatok dôkazov o tom, že pomoc by vzhľadom na okolnosti prípadu mohla ovplyvniť obchod a hospodársku súťaž na trhu EÚ (6).

(33)	Komisia sa odvolala proti rozsudku Súdu prvého stupňa. Súdny dvor 30. apríla 2009 zamietol odvolanie Komisie (7).

II. OPIS POMOCI

(34)

Spoločnosť WAM SpA je spoločnosť zriadená podľa talianskeho práva so sídlom v Cavezzo v Taliansku. Počas príslušného obdobia od roku 1995 do roku 2000 pôsobila na trhu výroby závitovkových dopravníkov a podávačov, zberačov prachu a ventilov pre priemyselné podniky a ich uvádzania na trh. Na tomto trhu pôsobí viacero výrobcov z EÚ. Najmä na trhu zberačov prachu mala spoločnosť WAM SpA viacero väčších konkurentov z EÚ s progresívnou technológiou a rozvinutou komerčnou štruktúrou (8).

(35)

Pokiaľ ide o prítomnosť spoločnosti WAM SpA na talianskom trhu, podiel spoločnosti na trhu závitovkových dopravníkov cementu bol 60 % v roku 1991, 50 % v roku 2000 a 55 % v roku 2003. Na trhu zberačov prachu bol podiel spoločnosti na trhu 40 % v roku 1991 a vzrástol na 50 % v roku 2000 a na 60 % v roku 2003 (9).

(36)

Od roku 1997 spoločnosť WAM SpA expandovala na ďalšie trhy EÚ, najmä na trh západného Nemecka a Francúzska. V roku 2000 predstavoval jej podiel na trhu závitovkových dopravníkov na cement 70 % vo Francúzsku a Nemecku a 60 % v Spojenom kráľovstve, zatiaľ čo v prípade kruhových zberačov prachu tieto číselné údaje predstavovali 50 % vo Francúzsku, 20 % v Nemecku a 10 % v Spojenom kráľovstve (10).

(37)

V roku 1994 bola zriadená japonská dcérska spoločnosť WAM Japan. Zameriavala sa na uvádzanie dvoch výrobkov na trh, ktoré sa vyrábali v Taliansku a ktorých dopravné náklady boli relatívne nízke: zberače prachu a ventily. V roku 1995 bola zriadená čínska dcérska spoločnosť, ktorá spočiatku pôsobila ako spoločný podnik s miestnym partnerom a od roku 1998 ako dcérska spoločnosť v úplnom vlastníctve spoločnosti WAM SpA (11).

(38)

Počas príslušného obdobia spoločnosť WAM SpA vlastnila aj 84 % akcií spoločnosti WAM Engineering Ltd, spoločnosti zriadenej podľa anglického práva so sídlom v Tewkesbury v Spojenom kráľovstve. Spoločnosť WAM Engineering Ltd pôsobila v trhovom segmente navrhovania, výroby a predaja priemyselných strojov na miešanie používaných najmä v potravinárskom, chemickom, farmaceutickom a environmentálnom priemysle.

(39)

Pokiaľ ide o cenovú politiku spoločnosti WAM Engineering Ltd v Spojenom kráľovstve, sťažovateľ tvrdil, že WAM bola vďaka finančnej podpore talianskej vlády vyplatenej v súlade so zákonom č. 394 z 29. júla 1981 (ďalej len „zákon č. 394/81“) schopná ponúkať rovnaké výrobky (priemyselné stroje na miešanie), aké on vyrábal a uvádzal na trh, približne za tretinu ceny, ktorá by podľa neho sotva pokryla suroviny potrebné na výrobu strojov.

(40)

Podľa sťažovateľa dostala spoločnosť WAM Engineering Ltd finančnú podporu na programy obchodného prieniku na trhy tretích krajín podľa zákona č. 394/81. Konkrétne zákonom č. 394/81 sa údajne poskytovala podpora talianskym spoločnostiam, ktoré chceli zriadiť dcérsku spoločnosť v zahraničí vo forme zastupiteľských kancelárií, odbytových pobočiek a skladov.

(41)

Talianske orgány potvrdili poskytnutie pomoci vo forme dotovaných úverov vo výške 2 281 450 000 ITL (približne 1,18 milióna EUR) spoločnosti WAM SpA v roku 1995 na projekty v Japonsku, Južnej Kórei a na Taiwane. Podľa talianskych orgánov príjemca dostal v skutočnosti dotovaný úver vo výške 1 358 505 421 ITL (približne 0,7 milióna EUR), keďže plánované projekty v Kórei a na Taiwane sa nerealizovali v dôsledku hospodárskej krízy v týchto krajinách.

(42)	Dotovaný úver sa vzťahoval na 85 % oprávnených výdavkov. Bonifikácia úrokov mohla dosiahnuť až 60 % referenčnej sadzby. Úver sa mal splatiť do piatich rokov na základe lineárneho odpisovala a v rovnakých polročných sumách s úrokom splatným zo zostatku. Predpokladala sa dvojročná lehota odkladu.

(43)

Dotovaná úroková sadzba konkrétneho úveru vo výške 4,4 % sa vypočítala so zreteľom na trhovú sadzbu vo výške 11 %. Z hľadiska uvedeného a na základe informácií dostupných v čase začatia konania sa zdalo, že intenzita pomoci sa rovná 16,38 % ekvivalentu hrubého grantu pomoci (GGE), čo by viedlo k pomoci vo výške 222,523 miliónov ITL (približne 115 000 EUR).

(44)

Oprávnené náklady tejto pomoci sa rozdelili na dve kategórie: náklady na trvalé stavby v zahraničí a náklady na podporu obchodu. Zohľadňovali sa tieto náklady vyjadrené v miliónoch ITL:

(v miliónoch ITL)
OPRÁVNENÉ NÁKLADY	POSKYTNUTÉ ÚVERY
TRVALÉ ŠTRUKTÚRY
Nájomné, poistné, príslušenstvo	122,56
Prevádzkové náklady (najmä pracovníci, vybavenie, zariadenie trvalých štruktúr)	556,94
Vzory	38,23
Poradenské služby	29,43
Medzisúčet 1	747,18
PODPORA OBCHODU
Skladovanie tovaru	456,28
Prieskumy trhu	40,95
Veľtrhy a výstavy	12,19
Reklama	94,39
Služobné cesty	7,52
Medzisúčet 2	611,33
Celkový súčet	1 358,51

(45)	Talianske orgány ďalej v liste z 21. mája 2002 v odpovedi na žiadosť Komisie o informácie uviedli, že spoločnosť WAM SpA dostala 9. novembra 2000 ďalší dotovaný úver vo výške 1 940 579 808 ITL (približne 1 milión EUR) v rámci tej istej schémy.

(46)	Komisia nebola v čase začatia konania informovaná o žiadnych ďalších podrobných údajoch týkajúcich sa tejto dodatočnej pomoci.

III. DÔVODY ZAČATIA KONANIA

(47)

Talianske orgány v liste z 21. mája 2002 tvrdili, že pomoc poskytnutá spoločnosti WAM SpA v roku 1995 podľa zákona č. 394/81 bola výrazne nižšia ako hranica pomoci de minimis a že počas toho istého trojročného obdobia nebola tomu istému príjemcovu poskytnutá žiadna ďalšia pomoc de minimis. Okrem toho zdôraznili, že pomoc nie je možné v žiadnom zmysle považovať za priamo súvisiacu s vyvezenými množstvami.

(48)

Komisia poukázala na to, že väčšina oprávnených nákladov zohľadnených pri konkrétnej pomoci poskytnutej spoločnosti WAM SpA v roku 1995 ako nájomné, poistné, príslušenstvo a prevádzkové náklady (najmä pracovníci, vybavenie a zariadenia) súvisiacich s trvalým miestom podnikania v zahraničí, by sa mohla považovať za pomoc na zriadenie a prevádzku distribučnej siete.

(49)	Podobne by sa náklady na poradenské služby týkajúce sa trvalých štruktúr v zahraničí, reklamu a služobné cesty mali podľa názoru Komisie klasifikovať ako bežné výdavky týkajúce sa vývozných činností.

(50)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania stanovila, že podľa posledného odseku oznámenia Komisie o určení platných pravidiel pre hodnotenie neoprávnenej štátnej pomoci (12), ak v čase rozhodnutia boli usmernenia nahradené rozhodnutím, zastáva názor, že sa majú uplatňovať pravidlá stanovené v nariadení, pokiaľ sú priaznivejšie ako pravidlá stanovené v usmerneniach. Komisia preto v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania poznamenala, že pokiaľ ide o pomoc de minimis, v zásade sa mali uplatňovať pravidlá nariadenia Komisie (ES) č. 69/2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES pri pomoci de minimis (13) [ďalej len „nariadenie (ES) č. 69/2001“].

(51)	Podľa článku 1 písm. a) však nariadenie (ES) č. 69/2001 neplatilo pri činnostiach súvisiacich s vývozom, t. j. pomoci priamo prepojenej s vyvezenými množstvami ako zriaďovanie a prevádzkovanie distribučnej siete, ani pri iných bežných výdavkoch spojených s vývozom.

(52)

Pokiaľ ide o dodržanie pravidiel de minimis pri uvedenej pomoci, je potrebné upozorniť na skutočnosť, že Komisia v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania uviedla, že v usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci pre MSP z roku 1992 (14) (ďalej len „usmernenia pre MSP z roku 1992“) sa výslovne nevylučuje pomoc na podporu vývozu, ale sa stanovila nižšia hranica pre pomoc de minimis vo výške 50 000 ECU.

(53)	Z hľadiska uvedeného Komisia vyjadrila v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania pochybnosti, či pomoc poskytnutú spoločnosti WAM SpA v roku 1995 v súlade so zákonom č. 394/81 možno považovať za spĺňajúcu príslušné pravidlá de minimis.

(54)	Komisia mala okrem toho z hľadiska predbežného preskúmania vážne pochybnosti, či by sa pomoc spoločnosti WAM SpA mohla vyhlásiť za zlučiteľnú so Zmluvou o ES (v súčasnosti ZFEÚ) na základe akéhokoľvek ustanovenia.

(55)

V čase začatia konania vo veci formálneho zisťovania Komisia nevlastnila žiadne informácie týkajúce sa akéhokoľvek konkrétneho aspektu (intenzita pomoci alebo oprávnené výdavky) pomoci pre „skupinu spoločnosti WAM“ (ako ju označujú talianske orgány) poskytnutej v roku 2000 opäť vo forme dotovaného úveru podľa zákona č. 394/81. Talianske orgány nepredložili o nej žiadne informácie.

(56)

Komisia preto v tejto fáze konania nebola schopná podrobne posúdiť túto konkrétnu pomoc. Keďže však slúžila na ten istý účel a bola poskytnutá na tom istom právnom základe ako pomoc poskytnutá v roku 1995, mala pochybnosti, či pomoc možno považovať za spĺňajúcu akékoľvek príslušné ustanovenia Zmluvy o ES (v súčasnosti ZFEÚ).

(57)

Talianske orgány v liste z 24. októbra 2002 tiež upozornili, že „spoločnosti WAM Engineering“ nebola nikdy priamo poskytnutá žiadna pomoc a že v talianskom obchodnom registri nebol takýto podnik zaregistrovaný. Komisia však na jednej strane poznamenala, že „spoločnosť WAM SpA“ vlastnila 84 % akcií spoločnosti WAM Engineering Ltd. Na druhej strane podotkla, že talianske orgány listom z 11. októbra 1999 oznámili, že spoločnosti WAM SpA bol v roku 1995 poskytnutý dotovaný úver podľa zákona č. 394/81, a listom z 21. mája 2002 dodali, že „skupine spoločnosti WAM“ bol 9. novembra 2000 poskytnutý ďalší dotovaný úver na základe tej istej schémy.

IV. PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(58)	Pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania boli doručené od zainteresovanej tretej strany, ktorá požiadala, aby nebola menovaná.

(59)	Vo svojich pripomienkach podporuje úsilie Komisie obnoviť rovnaké podmienky pre konkurentov v príslušnom sektore a sťažuje sa, že v dôsledku postavenia spoločnosti WAM SpA na trhu sa stráca technická odbornosť a pracovné miesta.

(60)

V liste z 3. novembra 2003 talianske orgány, ktoré boli o pripomienkach tretej strany informované listom Komisie z 25. septembra 2003, uviedli, že tieto pripomienky neprinášajú nič nové, keďže jednoducho potvrdili niektoré tvrdenia, ktoré v danej veci predniesol okrem iného aj sťažovateľ. Talianske orgány sú však toho názoru, že bolo dostatočné preukázané, že medzi tvrdeniami vyslovenými v uvedených pripomienkach a financovaním spoločnosti WAM SpA v súlade so zákonom č. 394/81 neexistuje žiadna spojitosť.

V. PRIPOMIENKY TALIANSKYCH ORGÁNOV

(61)

Pokiaľ ide o úver z roku 1995, talianske orgány poskytli dôkazy, že v čase, keď sa podala žiadosť o prvé opatrenie pomoci a keď bol poskytnutý úver, spoločnosť WAM SpA spĺňala definíciu stredného podniku uvedenú v bode 2.2 usmernení o MSP z roku 1992, čo dokazuje účtovná závierka spoločnosti za rok 1994, keďže mala 163 zamestnancov, ročný obrat 16,8 milióna EUR, bilančnú sumu 20,1 milióna EUR a vlastnili ju dva podniky, obidva zodpovedajúce definícii MSP. Samotné talianske orgány však súhlasili, že už od roku 1998 spoločnosť WAM SpA nebola malým a stredným podnikom a teda ani v čase poskytnutia druhej pomoci (2000).

(62)

K informáciám, ktoré Komisia už mala v čase začatia konania, nepribudla žiadna ďalšia nová podstatná skutočnosť týkajúca sa prvého opatrenia pomoci okrem skutočnosti, že úver bol sprístupnený príjemcovi vo viacerých splátkach, pri ktorých sa lehota na odklad mohla pohybovať od 2 rokov po nulu. V pôvodnej zmluve zrejme neexistovalo ustanovenie o preskúmaní úrokovej sadzby. Úplné splatenie tohto úveru bolo plánované v apríli 2004.

(63)

Pokiaľ ide o úver z roku 2000, talianske orgány v liste z 25. júla 2003 predložili vysvetlenie, že skutočná celková suma úveru bola 3 603 574 689 ITL (1 861 091,01 EUR), a nie 1 940 579 808 ITL (približne 1 milión EUR), ako sa predtým uvádzalo v liste z 21. mája 2002 a ako sa uvádzalo v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, keďže tento druhý číselný údaj sa týkal len časti úveru, ktorý už bola zaplatený v čase, keď sa tento list písal, a nie celej sumy poskytnutej pomoci.

(64)

V skutočnosti boli vyplatené ďalšie dve splátky. Posledná splátka vo výške 248 091,01 EUR bola vyplatená 22. januára 2003. Podmienky, za ktorých bol tento úver poskytnutý, sú rovnaké ako podmienky úveru z roku 1995, keďže obidva úvery sa poskytli podľa zákona č. 394/81. O poskytnutí celej sumy uvedeného úveru z roku 2000 sa rozhodlo 9. novembra 2000 a zmluva bola podpísaná 20. decembra 2000.

(65)

V nasledujúcom texte sa uvádza tabuľka oprávnených nákladov, ktoré sa brali do úvahy vo vzťahu k tejto pomoci, postúpená talianskou vládou v prílohe k listu z 22. júla 2003.

(v tisícoch EUR)
OPRÁVNENÉ NÁKLADY	POSKYTNUTÉ ÚVERY
TRVALÉ ŠTRUKTÚRY
Nájomné a vybavenie priestorov, vozidlá	331,27
Prevádzkové náklady (manažment, tovar a pracovníci)	973,50
Vzory	0,87
Vzdelávanie	25,24
Poradenstvo	30,29
Medzisúčet 1	1 361,17
PODPORA OBCHODU
Skladovanie tovaru	353,39
Veľtrhy a výstavy	6,37
Reklama	42,74
Služobné cesty	94,84
Cesty zákazníkov do Talianska	2,59
Medzisúčet 2	499,92
Celkový súčet	1 861,09

(66)	Z dokumentov pripojených k listu zo 14. januára 2004 je ďalej zrejmé, že uvedený program mali v Číne spoločne realizovať spoločnosť WAM SpA a spoločnosť WAM Bulk Handling Machinery Shangai Co Ltd – miestny podnik v úplnom vlastníctve spoločnosti WAM SpA.

(67)

Predpokladalo sa, že oprávnené náklady zahŕňajú nájomné za kancelárske, skladové a výstavné priestory a priestory na technickú pomoc (celková rozloha 7 500 m2), nákup, nájom alebo lízing 3 vozidiel a personálne náklady v materskej spoločnosti a v zahraničí (konkrétne 1 obchodný riaditeľ a 6 technikov).

(68)

Úroková sadzba uplatnená na konkrétny úver bola 2,32 %, t. j. 40 % z referenčnej sadzby 5,8 % platnej v čase poskytnutia úveru. Znovu sa zdá, že v zmluve nebola ustanovená žiadna zmena úrokovej sadzby počas tohto obdobia. Úver bol príjemcovi zaplatený vo viacerých splátkach, takže lehota na odklad sa pohybovala od 2 rokov po nulu.

(69)

Pokiaľ ide o splácanie, z údajov predložených talianskymi orgánmi vyplýva, že dvojročná lehota odkladu, počas ktorej sa platili úroky len z už vyplatených splátok úveru, uplynula 20. februára 2003. Dňa 20. augusta 2003 začalo päťročné obdobie splácania. Splácanie sa uskutočňovalo lineárne, v rovnakých polročných splátkach a s úrokom splatným zo zostatku. Podľa plánu sa preto splácanie malo ukončiť do 20. februára 2008.

(70)	Pokiaľ ide ďalej o úpravu úrokovej sadzby počas obdobia splácania, talianske orgány tvrdili, že v talianskom právnom rámci existujú všeobecné pravidlá umožňujúce takéto zníženia.

(71)	Talianske orgány v súvislosti s obidvomi úvermi ďalej tvrdili, že náklady na povinnú bankovú záruku, o ktorú sa požiadalo pred poskytnutím úverov, sa mali odpočítať zo sumy pomoci.

(72)

Pokiaľ ide o vývoz realizovaný spoločnosťou WAM SpA v rámci EÚ a mimo nej, poskytli sa tieto údaje:

ROK	VÝVOZ V RÁMCI EÚ	VÝVOZ MIMO EÚ	VÝVOZ SPOLU
1995	10 237 196	4 477 951	14 715 147
1996	9 338 640	5 592 122	14 930 762
1997	9 974 814	5 813 442	15 788 256
1998	10 780 161	5 346 514	16 126 675
1999	11 885 473	5 276 525	17 161 998

(73)	Talianske orgány informovali Komisiu, že uvedené číselné údaje za vývoz spolu predstavujú 52 % až 57,5 % celkového ročného obratu spoločnosti WAM SpA zaznamenaného v roku 1995 a 1999.

(74)

Talianske orgány síce uznávajú, že skúmané dva úvery nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 69/2001 ani nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 (15), zastávajú však názor, že stimuly pre podniky z EÚ určené na podporné programy, ktoré sa majú realizovať mimo EÚ, nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 3 Zmluvy o ES, v súčasnosti článku 107 ods. 3 ZFEÚ.

VI. POSÚDENIE POMOCI

(75)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa ustanovuje, že „pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými“.

(76)

Z článku 107 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, že na to, aby sa opatrenie klasifikovalo ako štátna pomoc, musia byť splnené štyri podmienky. Po prvé, musí byť prítomný zásah štátu prostredníctvom štátnych zdrojov. Po druhé, tento zásah musí prinášať príjemcovi selektívnu výhodu. Po tretie, musí mať schopnosť ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, a po štvrté, musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením.

(77)

Pojem „štátna pomoc“ zahŕňa každú priamo alebo nepriamo udelenú výhodu, ktorá je financovaná zo štátnych zdrojov a poskytnutá priamo štátom alebo sprostredkujúcim orgánom na základe udeleného poverenia. Z judikatúry Súdneho dvora veľmi zreteľne vyplýva, že neexistuje rozdiel medzi pomocou poskytnutou priamo štátom a pomocou poskytnutou verejnými alebo súkromnými osobami na príkaz štátu (16).

(78)	Skúmané opatrenia pomoci boli v prípade úveru z roku 1995 poskytnuté výborom zriadeným podľa článku 2 zákona č. 394/81 (17) a v prípade úveru z roku 2000 výborom Comitato Agevolazioni (18).

(79)

Spoločnosť Mediocredito Centrale SpA (19) uzatvorila zmluvu o financovaní z roku 1995 so spoločnosťou WAM SpA s cieľom realizovať rozhodnutie výboru zriadeného podľa článku 2 zákona č. 394/81. SIMESIT SpA (20) uzatvoril zmluvu o financovaní z roku 2000 so spoločnosťou WAM SpA s cieľom vykonať rozhodnutie výboru Comitato Agevolazioni.

(80)	V tomto prípade pomoc poskytli zo štátnych zdrojov subjekty, ktoré konali v mene štátu s cieľom podporovať hospodárske činnosti v súlade s usmerneniami stanovenými štátom, a možno ju preto v súlade s judikatúrou Súdneho dvora pripísať štátu (21).

(81)

Úvery za výhodných podmienok zlepšujú finančnú situáciu príjemcu pomoci a oslobodzujú ho od nákladov, ktoré by inak musel znášať, ak by mal zriadiť program obchodného prieniku na trh bez zásahu štátu. Skúmané opatrenia štátnej pomoci preto prinášajú selektívnu výhodu spoločnosti WAM SpA na úkor jej konkurentov z EÚ.

(82)	Keďže spoločnosť WAM SpA pôsobí na trhu výroby a distribúcie závitovkových dopravníkov a podávačov, zberačov prachu a ventilov pre priemyselné zariadenia, neexistuje pochybnosť, že spoločnosť WAM SpA vykonáva hospodársku činnosť na uvedenom trhu, ktorá spĺňa definíciu podniku podľa práva EÚ (22).

(83)	Na záver možno vyhlásiť, že pomoc poskytnutá spoločnosti WAM SpA priniesla podniku selektívnu výhodu.

(84)

Súdny dvor vo svojom rozhodnutí z 30. apríla 2009 zdôrazňuje (23), že „dokonca v prípadoch, kde je zrejmé z okolností, za ktorých došlo k poskytnutiu pomoci, že by pomoc mohla ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi a narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže, Komisia musí aspoň uviesť tieto okolnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia“. Súdny dvor však zastáva tiež názor, že Komisia nemusí dokázať, že pomoc má skutočný vplyv na obchod medzi členskými štátmi, ale len „preskúmať, či uvedená pomoc môže tento obchod ovplyvniť a narušiť hospodársku súťaž“ (24). Súdny dvor tiež rozhodol, že „Komisia nemusela vykonať hospodársku analýzu skutočnej situácie na relevantnom trhu či daného obchodu medzi členskými štátmi ani preukázať skutočný vplyv sporných opatrení pomoci“, aby dokázala, že sú splnené podmienky týkajúce sa vplyvu na obchod a hospodársku súťaž.

(85)

Spoločnosť WAM SpA pôsobí na trhoch EÚ a medzinárodných trhoch. Má pobočky v mnohých členských štátoch a predáva svoje výrobky na úrovni EÚ, ako aj mimo nej. Od roku 1995 do roku 1999 dve tretiny tržieb (10 miliónov EUR v absolútnych číslach) pochádzali z predaja na trhu EÚ a jedna tretina z predaja mimo EÚ. Na týchto trhoch spoločnosť WAM SpA skutočne alebo potenciálne súťaží s inými spoločnosťami EÚ, ktoré pôsobia aj medzinárodne. Ako sa už uviedlo (pozri odôvodnenie 34), existovali aspoň traja ďalší veľkí výrobcovia EÚ prachových filtrov z rôznych členských štátov, ktorí pôsobili medzinárodne a ktorí mohli potenciálne konkurovať spoločnosti WAM SpA pri vývoze prachových filtrov do Japonska alebo Číny (25). Tieto spoločnosti boli aspoň potenciálne konkurentmi spoločnosti WAM SpA, keďže v prípade, že by sa rozhodli vyvážať svoje výrobky do Japonska alebo Číny, boli by v horšom východiskovom postavení ako spoločnosť WAM SpA, ktorá dostala pomoc na obchodný prienik na tieto trhy.

(86)	Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 34 a 35, počas relevantného obdobia mala spoločnosť WAM SpA veľký podiel na vnútroštátnom trhu, ako aj na európskom trhu. Ako sa uvádza v odôvodnení 38, spoločnosť komerčne pôsobila aj prostredníctvom dcérskej spoločnosti v inom členskom štáte.

(87)

V dôsledku pomoci sa celkové postavenie spoločnosti WAM SpA na trhu posilnilo alebo sa potenciálne mohlo posilniť v porovnaní s podnikmi z iných členských štátov, ktoré sú nielen skutočnými, ale aj potenciálnymi konkurentmi spoločnosti WAM SpA. Podľa ustálenej judikatúry „pomoc, ktorej účelom je oslobodiť určitý podnik od nákladov, ktoré by inak musel znášať v rámci svojej priebežnej prevádzky alebo svojich bežných činností, … v zásade narušuje podmienky hospodárskej súťaže“ (26).

(88)	V tomto prípade toto zistenie podporujú ďalšie tri argumenty:

(89)

Po prvé, vývozné úvery poskytnuté spoločnosti WAM SpA mohli zmeniť bežnú konkurenčnú štruktúru trhu, čo by spoločnosti WAM SpA uľahčilo viac ako jej skutočným alebo potenciálnym konkurentom z EÚ vyvážať ich výrobky na zahraničné trhy, keďže títo konkurenti by museli financovať svoj program obchodného prieniku vývozu z vlastných finančných prostriedkov.

(90)

Po druhé, spoločnosť WAM SpA dostala pomoc na zriadenie programu obchodného prieniku na trh, a preto dosiahla určité úspory. Keďže spoločnosť WAM SpA investovala do obchodného prieniku na zahraničné trhy s cieľom vyvážať svoje výrobky, tieto úspory jej preto mohli umožniť vyvážať výrobky vyrobené v EÚ na trhy mimo EÚ za nižšiu cenu alebo s vyšším rozpätím zisku.

(91)

Po tretie, keďže peniaze sú zameniteľné, všetky zisky z tejto činnosti by sa mohli reinvestovať v rámci EÚ. Ďalšou možnosťou je, že spoločnosť WAM SpA bola po prijatí pomoci oslobodená od výdavkov na obchodný prienik na zahraničné trhy a bola schopná použiť ušetrené peniaze na posilnenie svojho postavenia na trhu EÚ na iné účely (27). Okrem toho sa zisk z tejto činnosti mohol po uskutočnení vývozu reinvestovať v rámci EÚ.

(92)	Vo všetkých týchto prípadov by pomoc mala priamy vplyv na trh EÚ a rušivý účinok vo vzťahu ku konkurentom spoločnosti WAM v EÚ.

(93)

Z ustálenej judikatúry je tiež zrejmé, že „keď pomoc poskytnutá členským štátom posilní v obchode v rámci EÚ postavenie jedného podniku v porovnaní s inými konkurenčnými podnikmi, musia sa tieto podniky považovať za ovplyvnené pomocou“ (28). Keďže pomoc, ktorú Taliansko poskytlo spoločnosti WAM SpA, posilnila jej postavenie v porovnaní s jej skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi z EÚ, ako sa už vysvetlilo, táto pomoc tiež ovplyvnila obchod v EÚ.

(94)

Pokiaľ ide o výšku pomoci, Súdny dvor rozhodol vo veci Philip Morris/Komisia (29) a Francúzsko/Komisia (30), že aj keď je výška prijatej pomoci relatívne nízka alebo podnik je malý, stále existuje možnosť, že obchod v rámci EÚ môže byť ovplyvnený. Podobne vo veci Vlaams Gewest/Komisia (31) Súd prvého stupňa uviedol, že „aj relatívne malá výška je schopná ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, ak v sektoroch, v ktorých podniky pôsobia, je silná hospodárska súťaž“. Súdny dvor ďalej uviedol vo veci Heiser (32), že neexistuje hranica alebo percentuálna výška, pod ktorou by sa mohlo dospieť k záveru, že obchod medzi členskými štátmi nie je ovplyvnený.

(95)

V uvedenej veci preto relatívne malá výška pomoci nie je v rozpore so zistením, že môže existovať vplyv na obchod v EÚ a na hospodársku súťaž. Hoci výška pomoci je dosť nízka, z dôvodu intenzívneho charakteru existujúcej ako aj potenciálnej hospodárskej súťaže v odvetví, v ktorom spoločnosť WAM SpA pôsobí, existuje veľké riziko, že hospodárska súťaž sa naruší a že obchod v EÚ bude ovplyvnený.

(96)	Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že pomoc, ktorú Taliansko poskytlo spoločnosti WAM SpA, by mohla s veľkou pravdepodobnosťou ovplyvniť obchod a narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

(97)	Na záver verejná podpora poskytnutá spoločnosti WAM SpA predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(98)	V súlade so zásadou tempus regis actum je potrebné na nenotifikovanú pomoc uplatniť procesnoprávne pravidlá platné v čase prijatia rozhodnutia, ak sa výslovne neustanoví inak (33).

(99)	Vzhľadom na to, že režimy výnimiek (vrátane pravidiel de minimis) oslobodzujú určité opatrenia pomoci od notifikačnej povinnosti a nahrádzajú centralizovaný systém kontroly štátnej pomoci decentralizovaným systémom kontroly štátnej pomoci, zastáva sa názor, že sú procesnej povahy.

(100)

Aj keby Komisia v uvedenom prípade vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vyjadrila pochybnosti, že by sa na pomoc mohla uplatniť výnimka na základe nariadení Komisie (ES) č. 69/2001 a 70/2001, musia sa použiť zodpovedajúce pravidlá platné v čase rozhodnutia, t. j. nariadenie (ES) č. 1998/2006 (34). Podobne sa nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (35) (ďalej len „nariadenie o skupinových výnimkách z roku 2008“) uplatňuje na individuálnu pomoc poskytnutú pred nadobudnutím jeho účinnosti, ak pomoc spĺňa podmienky ustanovené v tomto nariadení s výnimkou článku 9.

(101)

Talianske orgány vyhlásili v liste z 11. októbra 1999, že právny základ pomoci poskytnutej spoločnosti WAM SpA, a to zákon č. 394 z 29. júla 1981, bol notifikovaný Komisii a Svetovej obchodnej organizácii (WTO) podľa článku 25 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (WTO-GATT z roku 1994) (36).

(102)

Komisia poznamenáva, že talianske orgány sa týmto spôsobom pokúšajú klasifikovať notifikáciu ako oznámenie určitých veľmi stručných údajov týkajúcich sa schémy v tabuľke, ktorá bola zaslaná Komisii buď na účel postúpenia výboru WTO pre dotácie, alebo na účel výročnej správy o štátnej pomoci v Európskej únii aspoň od šiestej správy (1996). Komisia bola o existencii schémy informovaná aj v rámci svojho prieskumu vnútroštátnych schém podpory priamych zahraničných investícií mimo Európskej únie (externé PZI), ktoré existujú v členských štátoch.

(103)

Nie je však možné domnievať sa, že tieto druhy oznámení spĺňajú článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES, v súčasnosti článok 108 ods. 3 ZFEÚ, v ktorom sa ustanovuje, že „Komisia musí byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podať svoje pripomienky“.

(104)

Keďže uvedená schéma pomoci nebola predtým notifikovaná Komisii na posúdenie jej zlučiteľnosti s pravidlami štátnej pomoci, bola zavedená v rozpore s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES, v súčasnosti s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, a je preto neoprávnená. Keďže pomoc bola spoločnosti WAM SpA poskytnutá na základe tejto schémy a mimo rámca pomoci, na ktorú sa vzťahuje skupinová výnimka, musí sa tiež považovať za neoprávnenú.

(105)

Komisia musí overiť, či sa na pomoc poskytnutú spoločnosti WAM SpA môže vzťahovať výnimka na základe pravidiel týkajúcich sa pomoci de minimis.

(106)

Potom, ako sa dospelo k záveru, že skúmané opatrenia predstavujú štátnu pomoc, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ, sa táto pomoc musí podobne posúdiť z hľadiska zlučiteľnosti podľa príslušných pravidiel štátnej pomoci.

(107)

Talianska vláda predložila dôkazy, že v čase poskytnutia prvého úveru (1995) spoločnosť WAM SpA spĺňala požiadavky, aby sa mohla považovať za MSP v zmysle odporúčania Komisie 96/280/ES z 3. apríla 1996 týkajúceho sa vymedzenia malých a stredných podnikov (37). Presnejšie povedané, spoločnosť WAM SpA bola stredný podnik, keďže mala 163 zamestnancov, ročný obrat 16,8 milióna EUR a bilančnú sumu 20,1 milióna EUR. Bola kontrolovaná dvoma finančnými spoločnosťami, ktoré samotné predstavovali MSP v zmysle uvedeného odporúčania.

(108)

V uvedenom prípade Komisia vychádza pri svojej analýze zo skutočných výdavkov, ktoré sa brali do úvahy pri poskytnutí úveru (pozri tabuľku v odôvodnení 44).

(109)

So zreteľom na to, že cieľom úverovej zmluvy bolo dotovať program obchodného prieniku na trhy, a najmä dotovať vývozné podniky vykonávajúce programy obchodného prieniku na trhy mimo Európskej únie, uvedená pomoc sa musí klasifikovať ako pomoc na podporu vývozu, t. j. pomoc na činnosti orientované na vývoz v tom zmysle, že je priamo spojená so zriaďovaním a prevádzkou distribučnej siete alebo s inými bežnými výdavkami týkajúcimi sa vývoznej činnosti. Podobne, konečným cieľom programu obchodného prieniku na trh bolo predávať výrobky spoločnosti WAM SpA v Japonsku. To je ďalší dôvod, prečo nie je možné domnievať sa, že pomoc je spojená s priamymi zahraničnými investíciami (PZI).

(110)

V nariadení (ES) č. 1998/2006 sa pomoc na podporu vývozu vyníma z rozsahu jeho pôsobnosti. V článku 1 písm. d) sa v skutočnosti ustanovuje, že toto nariadenie sa netýka „pomoci na činnosti súvisiace s vývozom do tretích krajín alebo členských štátov, konkrétne pomoci priamo súvisiacej s vyvážanými množstvami, na zriadenie a prevádzkovanie distribučnej siete alebo inými bežnými výdavkami súvisiacimi s vývoznou činnosťou“.

(111)

V článku 5 nariadenia (ES) č. 1998/2006 sa však ustanovuje, že pomoc, ktorá nespĺňa podmienky ustanovené v článku 1, sa posúdi v súlade s príslušnými rámcami, usmerneniami, oznámeniami a upozorneniami.

(112)

Keďže pomoc bola poskytnutá v roku 1995, keď boli platné usmernenia o MSP z roku 1992, musia sa uplatňovať usmernenia o MSP z roku 1992 (38). V týchto usmerneniach sa pomoc na podporu vývozu výslovne nevylučuje z rozsahu ich pôsobnosti. Keďže však v tomto prípade časť pomoci prevyšuje povolenú hranicu de minimis (50 000 EUR), celá pomoc sa musí považovať za pomoc, na ktorú sa nevzťahuje výnimka de minimis, a preto sa musí považovať za štátnu pomoc (39).

(113)

Keď sa preukáže, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc, musí sa posúdiť, či ho možno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa pravidiel štátnej pomoci.

(114)

V článku 44 ods. 2 nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2008 sa ustanovuje, že pomoc poskytnutá pred nadobudnutím účinnosti daného nariadenia, ktorá nespĺňa podmienky ustanovené v ňom, ani podmienky ustanovené v nariadeniach (ES) č. 68/2001 (40), (ES) č. 70/2001, (ES) č. 2204/2002 (41) alebo (ES) č. 1628/2006 (42), sa musí posudzovať podľa rámcov, usmernení, oznámení a upozornení platných v čase, keď pomoc bola poskytnutá.

(115)

V uvedenom prípade nie je uplatniteľné všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách z roku 2008, keďže sa ním zavádza doplňujúci krok – overenie stimulačného vplyvu projektu alebo činnosti pred ich začatím – ktorý Taliansko nevykonalo. Preto na základe článku 8 ods. 6 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2008 sa nemôže na celé opatrenie pomoci vzťahovať výnimka podľa uvedeného nariadenia. Okrem toho na výdavky uvedené v tabuľke v odôvodnení 44 a vymenované v odôvodnení 118 sa nemôže vzťahovať skupinová výnimka ani na základe nariadení (ES) č. 68/2001, (ES) č. 70/2001, (ES) č. 2204/2002 alebo (ES) č. 1628/2006, keďže nie sú splnené podmienky ustanovené v uvedených nariadeniach.

(116)

Keďže žiadny z týchto nástrojov nepreukazuje zlučiteľnosť pomoci, pomoc sa musí posúdiť na základe usmernení pre MSP z roku 1992, keďže tieto obsahujú hmotnoprávne pravidlá platné v čase, keď pomoc bola poskytnutá v roku 1995 (43).

(117)

Časť pomoci možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe usmernení pre MSP z roku 1992. Konkrétne pomoc na poradenské služby (29,43 milióna ITL) a na prieskum trhu (40,95 milióna ITL) možno považovať za zlučiteľnú, keďže je v súlade s bodom 4.3 „pomoc na poradenskú pomoc, vzdelávanie a rozširovanie vedomostí“. Pokiaľ ide o pomoc na účasť na veľtrhoch a výstavách (12,19 milióna ITL), možno ju považovať za zlučiteľnú s usmerneniami pre MSP z roku 1992 na základe bodu 4.5 „pomoc na iné účely“, keďže ju možno posudzovať ako pomoc na iné prostriedky podpory MSP, akými je podnecovanie spolupráce. Zostávajúcu pomoc (pozri tabuľku v odôvodnení 44) nemožno považovať za zlučiteľnú, keďže nie je určená na podporu žiadnych produktívnych investícií ani inej prípustnej pomoci ustanovenej v usmerneniach pre MSP z roku 1992. Nešlo totiž o pomoc na všeobecné investície mimo vnútroštátnych podporovaných oblastí alebo v nich, pomoc na investície na ochranu životného prostredia a pomoc na výskum a vývoj.

(118)

Komisia preto zastáva názor, že väčšinu oprávnených nákladov na zriadenie trvalých štruktúr v zahraničí, ktoré brala talianska vláda do úvahy pri poskytnutí prvého dotovaného úveru spoločnosti WAM SpA v roku 1995, nemožno v žiadnom prípade považovať za produktívne investície, túto pomoc treba naopak považovať za prevádzkovú pomoc. Náklady, ktoré sa považujú za oprávnené: prenájom priestorov, poistenie a príslušenstvo (122,56 milióna ITL) a prevádzkové náklady, ako pracovníci, vybavenie a zariadenie priestorov (556,94 milióna ITL) sú náklady, ktoré by mala firma znášať sama; to isté sa vzťahuje na vzory a náhradné diely pre popredajné služby (38,23 milióna ITL). Podobne pokiaľ ide o oprávnené náklady na podporu rozvoja obchodu, náklady na skladovanie tovaru (456,28 milióna ITL) nespĺňajú podľa názoru Komisie usmernenia pre MSP z roku 1992, keďže sa nemôžu považovať za počiatočnú investíciu. To platí aj pre náklady na reklamu (94,39 milióna ITL) a služobné cesty (7,52 milióna ITL), ktoré takisto nespĺňajú usmernenia.

(119)

Na základe uvedeného posúdenia preto Komisia dospela k záveru, že:

a)	časť pomoci týkajúca sa pomoci na poradenské služby (29,43 milióna ITL) a prieskum trhu (40,95 milióna ITL), ako aj pomoc na účasť na veľtrhoch a výstavách (12,19 milióna ITL) predstavuje štátnu pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe usmernení pre MSP z roku 1992;

b)	časť pomoci neuvedená v písmene a) (pozri odôvodnenie 118) predstavuje štátnu pomoc, ktorá nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.

(120)

V čase, keď bola v roku 2000 poskytnutá druhá suma pomoci, spoločnosť WAM SpA bola, ako uznali samotné talianske orgány, veľkým podnikom. Okrem toho bola usadená v nepodporovanej oblasti.

(121)

Úver z roku 2000 možno tiež považovať za vývoznú pomoc pre spoločnosť WAM SpA, keďže mal rovnaký cieľ ako úver z roku 1995 a bol tiež určený na účel obchodného prieniku a vývozu na zahraničné trhy (konkrétne na čínsky trh). Je zjavné, že pomoc na technickú podporu, priestory a pracovníkov v zahraničí (1 obchodný riaditeľ, 1 generálny riaditeľ, 4 zamestnanci a 6 technikov) bola sotva určená na iný účel ako na komerčné činnosti. V dôsledku toho sa argumentácia dohodnutého úveru z roku 1995 môže použiť aj na úver z roku 2000.

(122)

Okrem toho rovnaké znenie, ktoré bolo použité na klasifikáciu prvého úveru spoločnosti WAM SpA ako stimulu na realizáciu programov obchodného prieniku na trhy, bolo použité aj v zmluve o poskytnutí pomoci v roku 2000. Treba tiež poznamenať, že konkrétny program mali spoločne realizovať spoločnosť WAM SpA a miestna firma, WAM Bulk Handling Machinery Shangai Co Ltd, dcérska spoločnosť v úplnom vlastníctve spoločnosti WAM SpA. To predstavuje dôkaz o pevnom etablovaní spoločnosti WAM SpA na príslušnom dotknutom trhu.

(123)

Keďže uvedená pomoc predstavuje pomoc na podporu vývozu, nariadenie (ES) č. 1998/2006, ktoré sa už uviedlo, sa neuplatňuje.

(124)

Musí sa preto posúdiť zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom. Komisia zastáva názor, že procesný predpis platný v čase prijatia rozhodnutia, všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách z roku 2008, sa v uvedenom prípade neuplatňuje. Týmto nariadením sa zavádza dodatočný krok – overenie stimulačného účinku projektu alebo činnosti pred ich začatím – ktorý Taliansko nevykonalo. Preto podľa článku 8 ods. 6 uvedeného nariadenia nie je možné udeliť výnimku na celé opatrenie pomoci na základe všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2008. V súlade s článkom 44 ods. 2 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2008 sa preto musí posúdiť zlučiteľnosť pomoci s nariadeniami (ES) č. 68/2001, (ES) č. 70/2001, (ES) č. 2204/2002 a (ES) č. 1628/2006.

(125)

Podľa názoru Komisie na výdavky na vzdelávanie špecifikované v liste z 22. júla 2003 (25 240 EUR z celkového úveru vo výške 1,8 milióna EUR v roku 2000) (ako sa uvádza v tabuľke v odôvodnení 65) možno udeliť výnimku na základe článku 4 nariadenia (ES) č. 68/2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc vzdelávaniu a sú preto zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 87 ods. 3 Zmluvy o ES, v súčasnosti článku 107 ods. 3 ZFEÚ, bez ohľadu na to, či sa posúdenie zakladá na článku 4 ods. 2 (špeciálne vzdelávanie) alebo článku 4 ods. 3 (všeobecné vzdelávanie).

(126)

Zostatok uvedenej pomoci sa však nemôže považovať za zlučiteľný na základe nariadení (ES) č. 70/2001, (ES) č. 2204/2002 alebo (ES) č. 1628/2006, ani na žiadnom inom právnom základe, keďže nepodporuje žiadny iný horizontálny cieľ Európskej únie v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ako sú výskum a vývoj, zamestnanosť, ochrana životného prostredia alebo záchrana a reštrukturalizácia, v zmysle príslušných usmernení, rámcov a nariadení.

(127)

Preto sa musí vyvodiť záver, že keďže vývozne orientované činnosti sú vyňaté z pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1998/2006 a nemôžu sa na žiadnom právnom základe považovať za zlučiteľné s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, pomoc poskytnutá prostredníctvom druhého úveru nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, okrem uvedenej zlučiteľnej časti pomoci na vzdelávanie.

(128)

Pokiaľ ide o úpravu úrokovej sadzby počas obdobia splácania úveru, talianske orgány tvrdili, že v talianskom právnom rámci existujú všeobecné pravidlá umožňujúce takéto zníženie. Vyhláška ministerstva z 31. marca 2000, ktorá predstavuje jediný právny základ predložený na tento účel, sa však vzťahuje len na iniciatívy financované na základe zákonov č. 394/81 a 304/1990, a je preto veľmi reštriktívna. Treba ďalej zdôrazniť, že neboli poskytnuté ďalšie dôkazy, že úroková sadzba týkajúca sa uvedenej pomoci bola upravená (44).

(129)

Pokiaľ ide o obidva úvery, talianske orgány tvrdia, že náklady na povinnú bankovú záruku, ktorá sa požadovala pred poskytnutím úverov, treba odpočítať od výšky pomoci. Komisia predovšetkým poznamenáva, že takúto záruku alebo jej ekvivalent by zvyčajne vyžiadala aj súkromná úverová inštitúciu poskytujúca úvery podľa zásady investora v trhovom hospodárstve. Po druhé, v špecifikáciách pripojených k zmluve sa ustanovuje, že duplicita pomoci pre ten istý program nie je povolená, okrem pomoci týkajúcej sa záruky, ktorá sa preto považuje sama o sebe za oprávnenú na pomoc.

VII. ZÁVEREČNÉ POZNÁMKY

(130)

Komisia poznamenáva, že výnimky ustanovené v článku 107 ods. 2 písm. a) až c) (45) ZFEÚ sa na uvedené úvery nevzťahujú, keďže nesledujú žiadny z cieľov uvedených v danom článku a ani talianska vláda to netvrdila.

(131)

Úvery neboli určené na podporu hospodárskeho rozvoja určitých oblastí ani na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu, a neboli ani určené na podporu kultúry alebo zachovanie kultúrneho dedičstva. Komisia preto dospela k záveru, že na skúmané úvery sa nevzťahuje článok 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ (46), článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ (47) ani článok 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ (48).

VIII. ZÁVER

(132)

Obidva úvery spoločnosti WAM SpA boli poskytnuté bez predchádzajúceho notifikovania Komisii. Úver z roku 1995 bol v skutočnosti poskytnutý 24. novembra 1995 a úver z roku 2000 bol poskytnutý 9. novembra 2000. Komisia preto rozhodla, že okrem zlučiteľnej časti pomoci, na ktorú sa vzťahuje skupinová výnimka, tieto úvery boli poskytnuté v rozpore s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES, v súčasnosti s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, a preto boli poskytnuté príjemcovi neoprávnene.

(133)

Pomoc, ktorú Taliansko poskytlo spoločnosti WAM SpA 24. novembra 1995 vo forme bonifikácie úrokov, predstavuje štátnu pomoc. Časť zodpovedajúca oprávneným nákladom na poradenské služby, účasť na veľtrhoch a výstavách i prieskum trhu predstavuje štátnu pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(134)

Pokiaľ ide o celkový ekvivalent grantu konkrétnej pomoci, zohľadnila sa skutočnosť, že úver bol príjemcovi sprístupnený v troch splátkach (24. apríla 1996, 23. júla 1997 a 24. apríla 1998) a že lehota na odklad sa preto pohybovala od 2 rokov po nulu. Zohľadnila sa aj úroková sadzba stanovená v úverovej zmluve (4,4 %), vo vzťahu k referenčnej sadzbe pravidelne určovanej Komisiou (49) a platnej v čase poskytnutia úveru (11,35 %). Prvok pomoci sa počíta ako rozdiel medzi úrokovou sadzbou stanovenou v zmluve a referenčnou sadzbou v čase poskytnutia úveru. Na základe tohto výpočtu ekvivalent grantu, diskontovaný k 24. aprílu 1996 (dátumu, keď bola spoločnosti WAM SpA vyplatená prvá splátka úveru), sa rovná 108 165,10 EUR.

(135)

Táto výška pomoci sa však musí upraviť o zlučiteľnú časť štátnej pomoci.

(136)

Keďže sa časť uvedeného úveru posúdila ako zlučiteľná, táto suma sa musí odpočítať od zložky štátnej pomoci v úvere z roku 1995 (108 165,10 EUR). Vzhľadom na to, že nie je možné určiť priamu spojitosť medzi danou splátkou úveru a určitými konkrétnymi výdavkami, na celkový ekvivalent grantu pomoci sa uplatnilo percento reprezentované zlučiteľnými položkami v celkovom úvere (82,57 milióna ITL z 1 358,51 milióna ITL, t. j. 6 %). Keďže 6 % zo 108 165,10 EUR je 6 489,906 EUR, táto suma sa považuje za zlučiteľnú časť pomoci.

(137)

Ekvivalent grantu časti štátnej pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom sa preto stanovuje na 101 675,194 EUR.

(138)

Pomoc poskytnutá spoločnosti WAM SpA v roku 2000 okrem zlučiteľnej časti na podporu činností vzdelávania vo výške 25 240 EUR v oprávnených výdavkoch nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.

(139)

V tomto prípade bol úver sprístupnený spoločnosti WAM SpA v piatich splátkach (12. februára 2001, 28. septembra 2001, 26. apríla 2002, 27. septembra 2002 a 22. januára 2003); lehota odkladu sa preto, tak ako pri prvom úvere, tiež pohybovala od 2 rokov po nulu. Pri výpočte ekvivalentu grantu Komisia podobne zohľadnila úrokovú sadzbu stanovenú v úverovej zmluve (2,32 %) vo vzťahu k referenčnej sadzbe pravidelne určovanej Komisiou a platnej v čase poskytnutia uvedeného úveru (5,70 %). Celkové splatenie vrátane istiny a úrokov sa malo uskutočniť do 20. februára 2008. Ekvivalent grantu prvku pomoci v celkovom úvere preto k 12. februáru 2001 (dátumu, ku ktorému bola spoločnosti WAM SpA sprístupnená prvá splátka konkrétneho úveru) predstavuje 176 329 EUR za predpokladu, že sa splácanie vykonávalo v súlade so splátkovým kalendárom.

(140)

Pokiaľ ide o zlučiteľnú časť úveru, percento zlučiteľnej časti úveru v pomere k celému úveru (1,35 %) sa musí odpočítať od ekvivalentu grantu pomoci. Preto za predpokladu, že sa splácanie vykonávalo v súlade so splátkovým kalendárom, sa ekvivalent grantu druhého úveru vypočítal vo výške 173 948,56 EUR (176 329 EUR – 2 380,44 EUR).

(141)

Dlhodobo používanou praxou Komisie v súlade s článkom 107 ZFEÚ je vyžadovať od príjemcu vrátenie pomoci, ktorá bola podľa uvedeného článku neoprávnene poskytnutá a nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, za predpokladu, že sa na takúto pomoc nevzťahujú pravidlá de minimis. Táto prax je potvrdená v článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999.

(142)

V súlade s článkom 14 ods. 2 nariadenia (ES) č. 659/1999 pomoc, ktorá sa má vrátiť podľa rozhodnutia o vrátení pomoci, zahŕňa úrok s príslušnou sadzbou stanovenou Komisiou. Úrok je splatný od dátumu, ku ktorému bola neoprávnená pomoc k dispozícii príjemcovi, do dátumu jej vrátenia, za obdobie, počas ktorého ju mal podnik k dispozícii.

(143)

Metóda uplatnenia úrokovej sadzby je uvedená v kapitole V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (50) [ďalej len „nariadenie (ES) č. 794/2004“] a v nariadení Komisie (ES) č. 271/2008 z 30. januára 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 794/2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (51) [ďalej len „nariadenie (ES) č. 271/2008“].

(144)

Komisia pripomína, že toto rozhodnutie nemá vplyv na zlučiteľnosť vnútroštátneho rámca reprezentovaného zákonom č. 394/81, ktorý predstavuje právny základ štátnej pomoci poskytnutej spoločnosti WAM SpA. V súlade s judikatúrou Súdu prvého stupňa (52) Komisia nepokladala v tomto prípade za potrebné začať konanie. Nevylúčila však možnosť, že tak vykoná neskôr,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pomoc poskytnutá spoločnosti WAM SpA podľa zákona č. 394/81 patrí do rozsahu pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

Keďže v rozpore s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES, v súčasnosti s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, táto pomoc nebola predtým notifikovaná Komisii, predstavuje neoprávnenú pomoc, s výnimkou časti pomoci, na ktorú sa vzťahuje skupinová výnimka.

Článok 2

1. Pomoc vo výške 108 165,10 EUR, ktorú Taliansko poskytlo spoločnosti WAM SpA 24. novembra 1995 vo forme bonifikácie úrokovej sadzby, predstavuje štátnu pomoc. Časť pomoci zodpovedajúca oprávneným nákladom na poradenské služby, účasť na veľtrhoch a výstavách a prieskum trhu, ktorá dosahuje 6 489,906 EUR, predstavuje štátnu pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom.

Taliansko prijme všetky potrebné opatrenia, aby príjemca pomoci spoločnosť WAM SpA vrátil nezlučiteľnú sumu pomoci vo výške 101 675,194 EUR.

2. Pomoc vo výške 176 329 EUR, ktorú Taliansko poskytlo spoločnosti WAM SpA 9. novembra 2000 vo forme bonifikácie úrokovej sadzby, predstavuje štátnu pomoc. Časť pomoci zodpovedajúca oprávneným nákladom na opatrenia na vzdelávanie vo výške 2 380,44 EUR predstavuje štátnu pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom.

Taliansko prijme všetky potrebné opatrenia, aby príjemca pomoci spoločnosť WAM SpA vrátil nezlučiteľnú sumu pomoci vo výške 173 948,56 EUR.

3. Úroky zo súm, ktoré sa majú vrátiť podľa tohto rozhodnutia, sa počítajú od dátumu, ku ktorému bola nezlučiteľná štátna pomoc poskytnutá príjemcovi spoločnosti WAM SpA do dátumu jej vrátenia.

4. Úroky sa vypočítajú na základe vzorca na výpočet zloženého úroku v súlade s kapitolou V nariadenia (ES) č. 794/2004 a v súlade s nariadením (ES) č. 271/2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 794/2004.

Článok 3

1. Vrátenie pomoci uvedenej v článku 2 sa musí uskutočniť bezodkladne a účinne.

2. Taliansko zabezpečí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do štyroch mesiacov od dátumu jeho oznámenia talianskym orgánom.

Článok 4

1. Do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia Taliansko predloží Komisii tieto informácie:

a)	celkovú výšku (istinu a úroky), ktorú má príjemca, spoločnosť WAM SpA, vrátiť;

b)	podrobný opis opatrení, ktoré už boli prijaté a/alebo sú plánované na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím;

c)	dokumenty, ktoré preukazujú, že príjemcovi, spoločnosti WAM SpA, bolo nariadené vrátiť pomoc.

2. Taliansko bude informovať Komisiu o pokroku dosiahnutom pri vnútroštátnych opatreniach prijatých na vykonanie tohto rozhodnutia do úplného vrátenia pomoci uvedenej v článku 2. Na požiadanie predloží Komisii informácie o opatreniach, ktoré sa plánujú a ktoré už boli prijaté na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Takisto poskytne podrobné informácie o sumách pomoci a úrokoch, ktoré už príjemca vrátil.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené Talianskej republike.

V Bruseli 24. marca 2010

Za Komisiu

Joaquín ALMUNIA

podpredseda

(1) S účinnosťou od 1. decembra 2009 sa články 87 a 88 Zmluvy o ES stali článkami 107 a 108 ZFEÚ, v uvedenom poradí; tieto dva súbory ustanovení sú v podstate totožné. Na účely tohto rozhodnutia by sa odkazy na články 107 a 108 ZFEÚ mali podľa potreby chápať ako odkazy na články 87 a 88 Zmluvy o ES, v uvedenom poradí, a odkaz na Súd prvého stupňa ako odkaz na Všeobecný súd.

(2) K(2003) 35 v konečnom znení (Ú. v. EÚ C 142, 18.6.2003, s. 2).

(3) Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.

(4) Porovnaj poznámku pod čiarou č. 2.

(5) Ú. v. EÚ L 63, 4.3.2006, s. 11.

(6) Spojené veci T-304/04 a T-316/04, Talianska republika a spoločnosť Wam SpA/Komisia, Zb. 2006, s. II-64.

(7) Rozsudok Súdneho dvora z 30. apríla 2009 vo veci C-494/06 P, Komisia/Talianska republika a spoločnosť Wam SpA, zatiaľ neuverejnený.

(8) Napríklad Dce a R-Master (Spojené kráľovstvo), Infa-Stauband Ats (Nemecko) a Fda (Francúzsko). Pozri: The Rise of A District Lead Firm: The Case of Wam (1968 – 2003), február 2009, Recent, Centre for Economic Research (katedra politickej ekonómie univerzity v Modene a Reggio Emilia).

(9) The Rise of A District Lead Firm: The Case of Wam (1968 – 2003), február 2009, Recent, Centre for Economic Research (katedra politickej ekonómie univerzity v Modene a Reggio Emilia).

(10) Porovnaj poznámku pod čiarou č. 9.

(11) Porovnaj poznámku pod čiarou č. 9.

(12) Ú. v. ES C 119, 22.5.2002, s. 22.

(13) Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 30.

(14) Ú. v. ES C 213, 19.8.1992, s. 2.

(15) Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 33.

(16) Pozri vec 78/76, Steinike & Weinlig/Nemecká spolková republika, Zb. 1977, s. 595, bod 21; vec 290/83, Komisia/Francúzsko, Zb. 1985, s. 439, bod 14; spojené veci 67/85, 68/85 a 70/85, Van der Kooy a iní/Komisia, Zb. 1988, s. 219, bod 35; a vec C-305/89, Taliansko/Komisia, Zb. 1991, s. I-1603, bod 13.

(17) Podľa článku 2 zákona č. 394/81 bol v spoločnosti Mediocredito Centrale zriadený fond na poskytovanie zvýhodnenej úrokovej sadzby vývozným podnikom na programy obchodného prenikania na zahraničné trhy. Tento fond riadi výbor, ktorý zabezpečuje, aby sa podpora poskytovala v súlade so zákonom. Tento výbor je vymenovaný nariadením ministra obchodu v spolupráci s ministrom financií a ministrom priemyslu, obchodu a živnostenského podnikania. Výbor zriadený ministrom zahraničného obchodu tvorí: a) minister obchodu, alebo na základe delegovania štátny tajomník, ktorý mu predsedá; b) riaditeľ z každého z nasledujúcich ministerstiev: ministerstvo financií, ministerstvo priemyslu, obchodu a živnostenského podnikania, ministerstvo obchodu alebo podobne kvalifikovaní zástupcovia vymenovaní príslušnými ministrami; c) generálny riaditeľ Mediocredito Centrale alebo v prípade jeho neprítomnosti ním určený zástupca; d) generálny riaditeľ Národného inštitútu pre zahraničný obchod (Istituto nazionale per il commercio estero) alebo v prípade jeho neprítomnosti ním určený zástupca.

(18) V článku 1 vyhlášky ministerstva z 19. januára 1999 sa ustanovuje zloženie výboru v zmysle legislatívneho nariadenia č. 143 z 31. marca 1998, a najmä článku 25 ods. 1, ktoré pozostáva z dvoch zástupcov ministerstva obchodu, jedného zástupcu ministerstva financií, rozpočtu a ekonomického plánovania, jedného zástupcu ministerstva zahraničných vecí, ministerstva priemyslu, obchodu a živnostenského podnikania, jedného zástupcu vymenovaného konferenciou prezidentov regiónov a autonómnych provincií a jedného zástupcu talianskej bankovej asociácie.

(19) V uvedenom období bol v spoločnosti Mediocredito Centrale zriadený fond v zmysle článku 2 zákona č. 394/81 vlastniaci štátne zdroje a spravovaný výborom zriadeným podľa článku 2 zákona č. 394/81. Listom z 27. decembra 1995 ministerstvo zahraničného obchodu požiadalo spoločnosť Mediocredito Centrale, aby uzatvorila zmluvu so spoločnosťou WAM SpA (do troch mesiacov) s cieľom vykonať rozhodnutie výboru zriadeného podľa článku 2 zákona č. 394/81 na jeho zasadnutí konanom 24. novembra 1995.

(20) Podľa legislatívneho nariadenia č. 143 z 31. marca 1998, a najmä jeho článku 25 ods. 1, bolo od 1. januára 1999 riadenie finančnej podpory na podporu obchodu v zahraničí podľa zákona č. 394/81 zverené spoločnosti SIMESIT SpA na. SIMESIT SpA je verejnoprávny subjekt, ktorý bol zriadený v roku 1990 (zákon č. 100 z 24. apríla 1990) talianskou vládou na podporu talianskych spoločností v tretích krajinách. Túto spoločnosť kontroluje talianska vláda, ktorá vlastní 76 % jej akcií a stanovuje usmernenia na výber investícií, ktoré SIMESIT SpA podporuje. Správna rada subjektu SIMESIT (consiglio d’amministrazione) ďalej pozostáva z deviatich členov, z ktorých päť vymenúva talianska vláda.

(21) Pozri vec C-482/99, Francúzska republika/Komisia (Stardust), Zb. 2002, s. I-4397, body 55 a 56.

(22) Pozri vec C-41/90, Höfner a Elser, Zb. 1991, s. I-01979, bod 21.

(23) Vec C-494/06 P, Komisia/Talianska republika a spoločnosť Wam SpA, zatiaľ neuverejnená, body 49 a nasl.

(24) Pozri aj vec C-372/97, Taliansko/Komisia, Zb. 2004, s. I-3679, bod 52 a vec C-66/02, Taliansko/Komisia, Zb. 2005, s. I-10901.

(25) The Rise of A District Lead Firm: The Case of Wam (1968 – 2003), február 2009, Recent, Centre for Economic Research (katedra politickej ekonómie univerzity v Modene a Reggio Emilia).

(26) Pozri vec T-459/93, Siemens/Komisia, Zb. 1995, s. II-1675, body 48 a 77, vec T-214/95, Vlaams Gewest/Komisia, Zb. 1998, s. II-717, bod 43 a vec T-217/02, TerLembeek/Komisia, Zb. 2006, s. II-4483, bod 177.

(27) Vo veci T-369/06 Holland Malt/Komisia (zatiaľ neuverejnené) Súd prvého stupňa rozhodol v bode 55 takto: „Z judikatúry jednoznačne vyplýva, že narušiť hospodársku súťaž môže ipso facto nielen zníženie nákladov na bežnú prevádzku alebo bežné činnosti zo štátnych zdrojov, ale aj dotácia, ktorá príjemcu zbaví úplne alebo sčasti investičných nákladov.“

(28) Pozri vec 730/79, Philip Morris Holland/Komisia, Zb. 1980, s. 2671, bod 11, vec C-53/00, Ferring, Zb. 2001, s. I-9067, bod 21 a vec C-372/97, Taliansko/Komisia, Zb. 2004, s. I-3679, bod 52.

(29) Pozri vec 730/79, Philip Morris/Komisia, Zb. 1980, s. 2671.

(30) Pozri vec 259/86, Francúzsko/Komisia, Zb. 1978, s. 4393.

(31) Pozri vec T-214/95, Vlaams Gewest/Komisia, Zb. 1998, s. II-717, bod 49.

(32) Pozri vec C-172/03, Heiser, Zb. 1998, s. I-1627, bod 32.

(33) Pozri spojené veci 212/80 a 217/80, Meridionale Industria Salumi a i., Zb. 1981, s. 2735; spojené veci CT Control Rotterdam a JCT Benelux/Komisia, Zb. 1981, s. I-3873 a vec C-61/98, De Haan Beheer, Zb. 2000, s. I-5003.

(34) Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 11.

(35) Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008, s. 3.

(36) Uruguajské kolo mnohostranných obchodných rokovaní (1986 – 1994) – príloha 1 – príloha 1A – Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (WTO – GATT z roku 1994) (Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s. 156 – 183).

(37) Ú. v. ES L 107, 30.4.1996, s. 4.

(38) Porovnaj poznámku pod čiarou č. 12.

(39) V súlade s ustálenou praxou Komisie. Pozri napríklad rozhodnutie Komisie 2003/643/ES z 13. mája 2003 o štátnej pomoci, ktorú Nemecko poskytlo v prospech Kahla Porzellan GmbH a Kahla/Thüringen Porzellan GmbH (Ú. v. EÚ L 227, 11.9.2003, s. 12).

(40) Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 20.

(41) Ú. v. ES L 337, 13.12.2002, s. 3.

(42) Ú. v. EÚ L 302, 1.11.2006, s. 29.

(43) Porovnaj poznámku pod čiarou č. 12.

(44) Takáto úprava by sa v každom prípade mohla vykonať len vo vzťahu k prvému dotovanému úveru poskytnutému spoločnosti WAM SpA, keďže sa vzťahoval na financovanie, ktoré už existovalo, keď nadobudol účinnosť, kým druhý úver ešte nebol poskytnutý spoločnosti WAM SpA.

(45) V článku 107 ods. 2 ZFEÚ sa ustanovuje, že nasledujúca pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom: a) pomoc sociálnej povahy poskytovaná jednotlivým spotrebiteľom za predpokladu, že sa poskytuje bez diskriminácie vo vzťahu k pôvodu výrobkov; b) pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami; c) pomoc poskytovaná hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko […].

(46) Konkrétne, „pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, ako aj na podporu regiónov uvedených v článku 349, pričom sa zohľadní ich štrukturálna, hospodárska a sociálna situácia“.

(47) Konkrétne, „pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“.

(48) Konkrétne, „pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ak takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v Únii v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom“.

(49) Pravidelne uverejňovanej v úradnom vestníku.

(50) Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1.

(51) Ú. v. EÚ L 82, 25.3.2008, s. 1.

(52) Pozri veci T-92/00 a T-103/00, Diputación Foral de Álava/Komisia (Ramondín), Zb. 2002, s. II-1385.

2.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 57/44

ODPORÚČANIE KOMISIE

z 1. marca 2011

o usmerneniach týkajúcich sa implementácie pravidiel ochrany údajov v systéme spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa (CPCS)

(2011/136/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292,

keďže:

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (1) (ďalej len „nariadenie CPC“) sa zameriava na posilnenie spolupráce v oblasti vynucovania právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa v rámci jednotného trhu, zriaďuje celoeurópsku sieť národných verejných vynucovacích orgánov (ďalej len „sieť CPC“) a stanovuje rámec a všeobecné podmienky, za ktorých budú vynucovacie orgány členských štátov spolupracovať na ochrane kolektívneho ekonomického záujmu spotrebiteľov.

(2)	Spolupráca medzi národnými vynucovacími orgánmi je nevyhnutná na to, aby mohol jednotný trh fungovať efektívne a aby v rámci siete CPC dokázal každý orgán požiadať ostatné orgány o pomoc pri vyšetrovaní možných porušení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa v EÚ.

(3)	Cieľom systému spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa (ďalej len „CPCS“) je umožniť verejným vynucovacím orgánom, aby si vymieňali informácie, ktoré sa vzťahujú na možné porušenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa v bezpečnom a chránenom prostredí.

(4)

Výmena informácií elektronickou cestou medzi členskými štátmi musí byť v súlade s pravidlami o ochrane osobných údajov stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (2) (ďalej len „smernica o ochrane údajov“) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (3) (ďalej len „nariadenie o ochrane údajov“).

(5)

Článok 8 Charty základných práv Európskej únie uznáva právo na ochranu údajov. CPCS by mal zabezpečiť jasnú definíciu rozdielnych povinností a zodpovedností, o ktoré sa členské štáty delia s Komisiou, z hľadiska pravidiel ochrany údajov, ako aj to, aby osoby pracujúce s údajmi dostávali informácie a ľahko dostupné mechanizmy na výkon svojich práv.

(6)	Je vhodné stanoviť usmernenia k implementácii pravidiel ochrany údajov v CPCS (ďalej len „usmernenia“), aby bolo možné zaručiť, že pri spracovaní údajov v rámci CPCS budú dodržané pravidlá ochrany údajov.

(7)

Úradníci zodpovední za vynucovacie opatrenia by sa mali obracať na svoje vnútroštátne dozorné orgány na ochranu údajov so žiadosťami o podporu a pomoc ako čo najlepšie implementovať usmernenia v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a v prípade potreby zabezpečiť, aby sa oznamovanie a postupy pred kontrolou, ktoré sa vzťahujú na operácie spracovávania údajov v rámci CPCS, vykonávali na vnútroštátnej úrovni.

(8)	Účasť na školeniach, ktoré bude organizovať Komisia, aby podporila implementáciu usmernení, by sa mala v každom prípade odporúčať.

(9)	Spätná väzba o implementácii usmernení by sa mala poskytnúť Komisii najneskôr dva roky po prijatí tohto odporúčania. Komisia by potom mala vykonať ďalšie hodnotenie úrovne ochrany údajov v CPCS a mala by zhodnotiť, či sú potrebné dodatočné nástroje vrátane regulačných opatrení.

(10)	Mali by sa podniknúť potrebné kroky na uľahčenie implementácie usmernení aktérmi a používateľmi CPCS. Vnútroštátne orgány na ochranu údajov a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by mali v úzkej spolupráci monitorovať trendy a implementáciu záruk na ochranu údajov v CPCS.

(11)

Usmernenia dopĺňajú rozhodnutie Komisie 2007/76/ES (4) a berú do úvahy odporúčania týkajúce sa spracovania osobných údajov, ktoré predložila pracovná skupina pre ochranu jednotlivcov zriadená článkom 29 (5) smernice o ochrane údajov, ako aj stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (European Data Protection Supervisor) (6) zriadeného článkom 41 nariadenia o ochrane údajov (ďalej len „EDPS“),

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

Členské štáty by mali dodržiavať usmernenia stanovené v prílohe.

V Bruseli 1. marca 2011

Za Komisiu

John DALLI

člen Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1.

(2) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(3) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(4) Ú. v. EÚ L 32, 6.2.2007, s. 192.

(5) Stanovisko 6/2007 k otázkam ochrany údajov v súvislosti so systémom spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa (CPCS) 01910/2007/EN – WP 130 – prijaté 21. septembra 2007.

(6) Stanovisko EDPS pod ref. č. 2010-0692.

PRÍLOHA

Usmernenia k implementácii pravidiel ochrany údajov v systéme spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa (CPCS)

1. ÚVOD

Spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu spotrebiteľa je nevyhnutná na to, aby mohol vnútorný trh správne fungovať, pretože nedostatok efektívneho vynucovania v cezhraničných prípadoch oslabuje dôveru spotrebiteľov k cezhraničným ponukám, a teda ich dôveru k vnútornému trhu, a zároveň narušuje konkurenciu.

CPCS je informačný nástroj zriadený nariadením CPC, ktorý poskytuje štruktúrovaný mechanizmus na výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu spotrebiteľa, ktoré sú súčasťou siete CPC. Umožňuje verejnému orgánu požiadať ostatné verejné orgány zo siete CPC o pomoc pri vyšetrovaní a riešení možných porušení právnych predpisov EÚ týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a pri vykonávaní vynucovacích činností na zastavenie nelegálnych obchodných postupov predávajúcich a dodávateľov, ktorí sa zameriavajú na spotrebiteľov žijúcich v iných krajinách EÚ. Žiadosti o informácie a kompletná komunikácia medzi príslušnými verejnými orgánmi vzťahujúca sa na uplatňovanie nariadenia CPC prebiehajú prostredníctvom CPCS.

Cieľom nariadenia CPC je posilniť vynucovanie právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa na vnútornom trhu ustanovením celoeurópskej siete vnútroštátnych vynucovacích orgánov, ako aj stanoviť rámec a všeobecné podmienky, za ktorých budú členské štáty navzájom spolupracovať. V nariadení CPC je stanovené, že k takýmto výmenám žiadostí o informácie a vzájomnú pomoc medzi vnútroštátnymi vynucovacími orgánmi má dochádzať prostredníctvom na to určenej databázy. CPCS vznikol, aby túto administratívnu spoluprácu a výmenu informácií zjednodušil a tým zabezpečil vynucovanie dodržiavania právnych predpisov EÚ týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa.

Rozsah spolupráce sa obmedzuje na porušenia právnych predpisov v rámci Spoločenstva v zmysle právnych aktov uvedených v prílohe k nariadeniu CPC, ktoré chráni kolektívne ekonomické záujmy spotrebiteľov.

2. ROZSAH A CIEĽ TÝCHTO USMERNENÍ

Tieto usmernenia sú zamerané na ústredný problém zabezpečenia rovnováhy medzi efektívnou a účinnou vynucovacou spoluprácou medzi príslušnými orgánmi členských štátov pri dodržaní základných práv na súkromie a ochranu osobných údajov.

Osobné údaje sú v smernici o ochrane údajov (1) vymedzené ako akákoľvek informácia, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby („údajového subjektu“); identifikovateľná osoba je osoba, ktorú možno identifikovať, priamo alebo nepriamo, najmä pomocou overenia identifikačného čísla alebo jedného alebo viacerých faktorov špecifických pre jeho fyzickú, fyziologickú, duševnú, hospodársku, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

Keďže vnútroštátni vynucovací úradníci (osoby vybavujúce daný prípad), ktorí sú používateľmi CPCS, nemusia byť vždy odborníkmi na ochranu údajov a nemusia vždy dostatočne poznať požiadavky ochrany údajov predpísané ich vlastnými právnymi predpismi na ochranu údajov, odporúča sa používateľom CPCS poskytnúť usmernenia, v ktorých je fungovanie CPCS vysvetlené z pohľadu praktickej ochrany údajov a v ktorých sú podrobne opísané bezpečnostné záruky, ktoré sú zabudované do systému, a možné riziká spojené s ich používaním.

Cieľom usmernení je ponúknuť odpoveď na najdôležitejšie otázky spojené s ochranou údajov v súvislosti s CPCS a poskytnúť jednoduché vysvetlenie, o ktoré sa môžu všetci používatelia CPCS oprieť. V žiadnom prípade však nie sú komplexnou analýzou možných prípadov ochrany údajov v CPCS.

V každom prípade sa odporúča kontaktovať orgány na ochranu údajov v členských štátoch a tým zaručiť, že tieto odporúčania sa doplnia o špecifické povinnosti stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch na ochranu údajov. Používatelia CPCS môžu tieto vnútroštátne orgány na ochranu údajov požiadať o ďalšiu pomoc a podporu na zabezpečenie toho, aby sa požiadavky ochrany údajov splnili. Zoznam týchto orgánov s kontaktnými údajmi a webovými stránkami nájdete na:

http://ec.europa.eu/justice_home/fsj/privacy/nationalcomm/#eu

Malo by byť jasné, že spracovanie osobných údajov by malo prebiehať v súlade so špecifickými zásadami a podmienkami stanovenými v smernici o ochrane údajov. Osoby, ktoré vybavujú daný prípad, majú v rámci nariadenia právo vymieňať si údaje, vrátane osobných údajov, prostredníctvom CPCS, ak je účelom spracovávania zastavenie porušovania právnych predpisov zákonov o spotrebiteľovi v EÚ, tak ako je to uvedené v prílohe k nariadeniu CPC. Pred spracovaním takýchto údajov je však treba dôkladne zhodnotiť, či boli dodržané pravidlá ochrany a či je spracovanie údajov nevyhnutné na dosiahnutie cieľov nariadenia CPC.

Na základe toho bude potrebné, aby osoby, ktoré vybavujú daný prípad a majú prístup k CPCS, vykonali pri každom prípade hodnotenie pred tým, ako začnú samotné osobné údaje spracovávať (2). Cieľom týchto usmernení je pomáhať s týmto hodnotením osobám, ktoré daný prípad vybavujú poskytnutím istých hlavných zásad ochrany údajov, ktoré sa musia vziať do úvahy.

Cieľom je tiež objasniť niektoré komplexné prvky štruktúry CPCS s ohľadom na spoločné operácie spracovávania a spoločnú kontrolu ustanovením úlohy Komisie a úlohy príslušných orgánov členských štátov ako „spolukontrolórov“ výmen údajov CPCS.

3. CPCS – INFORMAČNÝ NÁSTROJ PRE SPOLUPRÁCU V OBLASTI VYNUCOVANIA

CPCS je informačný nástroj vytvorený a spravovaný Komisiou v spolupráci s členskými štátmi. Cieľom CPCS je pomáhať členským štátom s praktickým vykonávaním právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa v EÚ. Používa ho sieť CPC, ktorá pozostáva z verejných orgánov určených členskými štátmi a krajinami EHP pre vzájomnú spoluprácu a výmenu informácií v rámci vynucovania právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa tak, ako je to uvedené v nariadení CPC.

Článok 10 nariadenia CPC uvádza:

„Komisia vedie elektronickú databázu, do ktorej ukladá a v ktorej spracováva informácie prijaté podľa článkov 7, 8 a 9. Iba príslušné orgány sprístupnia databázu na účely konzultácií …“

Článok 12 ods. 3 nariadenia CPC dodáva:

„Žiadosti o pomoc a všetky oznámenia informácií sa podávajú písomne na štandardnom tlačive a posielajú sa elektronicky prostredníctvom databázy zriadenej článkom 10.“

CPCS zjednodušuje spoluprácu a výmenu informácií obmedzenú len na porušovanie smerníc a nariadení v rámci Spoločenstva uvedených v prílohe k nariadeniu CPC, ktoré sa týkajú rôznych tém vrátane nespravodlivých obchodných postupov, predaja na diaľku, spotrebiteľských úverov, prepravy balíkov, neférových zmluvných podmienok, časovo vymedzeného využívania nehnuteľností, elektronického obchodu atď. CPCS sa nedá použiť na výmenu informácií v legislatívnych oblastiach, ktoré nie sú špecificky uvedené v tejto prílohe.

Príklady:

Obchodník so sídlom v Belgicku používa pri svojom jednaní so spotrebiteľmi z Francúzska nekalé praktiky, pričom porušuje smernicu o nekalých zmluvných podmienkach. Spotrebiteľský orgán vo Francúzsku môže využiť CPCS na podanie žiadosti spotrebiteľskému orgánu v Belgicku o vykonanie potrebných vynucovacích opatrení dostupných v Belgicku proti obchodníkovi, aby sa okamžite zastavilo porušovanie právnych predpisov v rámci Spoločenstva.

II.

Spotrebiteľský orgán v Dánsku dostane sťažnosti na to, že istá webová stránka používa podvodné a klamné obchodné postupy, ktoré poškodzujú spotrebiteľov. Táto webová stránka je zaregistrovaná vo Švédsku. Dánsky spotrebiteľský orgán potrebuje informácie v súvislosti s touto webovou stránkou. Preto môže použiť CPCS na podanie žiadosti o informácie švédskemu spotrebiteľskému orgánu, ktorý je povinný takéto informácie poskytnúť.

Členské štáty načítajú informácie a uložia ich do CPCS, prístup k nim budú mať tie členské štáty, ktorým boli tieto informácie určené, a vymazávať ich bude Komisia (3). CPCS sa využíva ako depozitár informácií a ako prostriedok výmeny informácií prostredníctvom efektívneho a bezpečného systému komunikácie.

Z pohľadu ochrany údajov predstavuje zriadenie takejto databázy vždy isté riziká porušenia základného práva na ochranu údajov: výmena väčšieho množstva údajov, ako je nevyhnutne potrebné na účely efektívnej spolupráce; zachovávanie údajov, ktoré sa mali vymazať, uchovávanie údajov, ktoré už nie sú presné alebo sú nesprávne, ako aj neschopnosť zabezpečiť, aby boli rešpektované práva „údajových subjektov“ a povinnosti kontrolórov údajov. Preto je potrebné predísť takýmto rizikám zabezpečením toho, aby boli používatelia CPCS dobre informovaní a vyškolení v pravidlách ochrany údajov a aby dokázali zabezpečiť zhodu s príslušnými právnymi predpismi na ochranu údajov.

4. PRÁVNY A DOZORNÝ RÁMEC OCHRANY ÚDAJOV

Európska únia má právny rámec na ochranu údajov zriadený od roku 1995: ide o smernicu o ochrane údajov (4), ktorou sa riadi spracovávanie osobných údajov členskými štátmi a nariadenie o ochrane údajov (5), ktorým sa riadi spracovávanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Európskej únie. Uplatňovanie príslušného právneho predpisu na ochranu údajov závisí v súčasnosti od toho, kto je aktérom a kto používateľom CPCS.

Zákony o spracovávaní, ku ktorým sa zaviazala Komisia a ktoré sa riadia nariadením o ochrane údajov, a zákony o spracovávaní, ku ktorým sa zaviazali osoby, ktoré vybavujú daný prípad v príslušných národných vynucovacích orgánoch, sa riadia vnútroštátnymi právnymi predpismi na transpozíciu smernice o ochrane údajov.

Komisia a určené príslušné orgány, ako spolukontrolóri, ktorí sú dvomi hlavnými aktérmi so špecifickými úlohami v CPCS, majú povinnosť oznamovať a zasielať svoje operácie spracovávania údajov na predbežnú kontrolu príslušnými dozornými orgánmi a zabezpečovať súlad s pravidlami ochrany údajov. Napriek tomu môžu byť vo vnútroštátnych právnych predpisoch na transpozíciu smernice o ochrane údajov uvedené výnimky tak z oznamovacej povinnosti, ako aj z predbežnej kontroly.

Harmonizácia právnych predpisov na ochranu údajov bola určená tak na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany údajov, ako aj na ochranu základných práv jednotlivcov, pričom umožnila voľný tok osobných údajov medzi členskými štátmi. Keďže vnútroštátne implementačné opatrenia môžu viesť k vzniku rôznych pravidiel, používateľom CPCS sa v snahe zabezpečenia súladu s pravidlami ochrany údajov odporúča prerokovať tieto usmernenia s ich vnútroštátnymi orgánmi na ochranu údajov, keďže pravidlá sa môžu líšiť napríklad v závislosti od informácií poskytovaných jednotlivcom alebo od povinnosti informovať orgány na ochranu údajov o istých operáciách spracovávania údajov.

Významnou funkciou právneho rámca EÚ na ochranu údajov je dozor zo strany nezávislých orgánov na spracovávanie údajov. Občania majú právo podávať sťažnosti adresované týmto orgánov a promptne riešiť svoje problémy s ochranou údajov mimosúdnou cestou. Na spracovávanie osobných údajov na vnútroštátnej úrovni dozerajú národné orgány na ochranu údajov a na spracovávanie osobných údajov v rámci európskych inštitúcií dozerá európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS) (6). Komisia preto podlieha dozoru európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a ostatní používatelia CPCS zasa dozoru vnútroštátnych orgánov na ochranu údajov.

5. KTO JE KTO V CPCS? – OTÁZKA SPOLOČNEJ KONTROLY

CPCS je jasným príkladom spoločných operácií spracovávania a spoločnej kontroly. Keďže v členských štátoch zhromažďujú, zaznamenávajú, šíria a vymieňajú si osobné údaje len príslušné orgány, uchovávanie a vymazávanie týchto údajov na ich serveroch je povinnosťou Komisie. Komisia nemá k týmto osobným údajom prístup, ale považuje sa za správcu a operátora systému.

V dôsledku toho sa dá rozdelenie rôznych úloh a zodpovedností medzi Komisiu a členské štáty zhrnúť takto:

—	Každý príslušný orgán je kontrolórom údajov s ohľadom na svoje vlastné činnosti spracovávania údajov.

—

Komisia nie je používateľom, ale operátorom systému, je zodpovedná najmä za údržbu a bezpečnosť štruktúry systému. Komisia však má prístup aj k upozorneniam, informáciám o spätnej väzbe a iným informáciám spojeným s prípadom (7). Účelom prístupu Komisie je monitorovať uplatňovanie nariadenia CPC, ako aj právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa uvedených v prílohe k nariadeniu CPC a získavať štatistické informácie vyplývajúce z výkonu týchto povinností. Komisia však nemá prístup k informáciám uvedeným v žiadostiach o vzájomnú pomoc a vynucovacie opatrenia, pretože tieto sú adresované len príslušným orgánom členských štátov, ktoré riešia konkrétny prípad. Napriek tomu má Komisia v zmysle nariadenia CPC možnosť pomáhať príslušným orgánom v určitých sporoch (8) a byť prizvaná k spoluúčasti na koordinovanom vyšetrovaní, do ktorého sú zapojené viac ako dva členské štáty (9).

—	Aktéri CPCS nesú spoločne zodpovednosť za ustanovenia týkajúce sa zákonnosti spracovávania a poskytovania informácií a majú spoločné práva na prístup, námietky a opravy.

—	Ako Komisia, tak aj príslušné orgány sú vo svojich úlohách kontrolórov individuálne zodpovedné za zabezpečenie toho, aby pravidlá vzťahujúce sa na ich operácie spracovávania údajov boli kompatibilné s pravidlami ochrany údajov.

6. AKTÉRI A POUŽÍVATELIA V CPCS

V rámci CPCS existujú rôzne profily prístupu: prístup k databáze je obmedzený a pridelený len menovanému úradníkovi príslušného orgánu (oprávnený používateľ), ktorý nie je prenosný. Žiadosti o prístup k CPCS sa môžu udeliť len úradníkom oznámeným Komisii zo strany príslušných orgánov členských štátov. Na vstup do systému sa požaduje prihlasovacie meno a heslo, ktoré získate u jednotného úradu pre spoluprácu.

Plný prístup ku kompletným informáciám vymieňaným v danom prípade, ktoré zahŕňajú všetky prílohy v prípadovom súbore CPCS, majú iba používatelia v dožadovaných a dožadujúcich orgánoch. Jednotné úrady pre spoluprácu môžu vidieť len kľúčové informácie o prípade, ktoré im umožňujú identifikovať príslušný orgán, ktorému sa musí zaslať žiadosť. Nemôžu vidieť dôverné dokumenty pripojené k žiadosti alebo upozorneniu.

V prípadoch vynucovania sú všeobecné informácie rozdelené medzi používateľov vo všetkých príslušných orgánoch, ktorým bolo oznámené, že zodpovedajú za porušované zákony. Toto sa vykonáva prostredníctvom oznámení. Tieto oznámenia by mali poskytovať širší opis prípadu a nemali by obsahovať osobné údaje. Môžu existovať aj výnimky ako napr. v prípade mena predávajúceho alebo dodávateľa (ak ide o fyzické osoby).

Komisia nemá prístup k informáciám a žiadostiam o vynucovanie ani k dôverným dokumentom, ale prijíma oznámenia a upozornenia.

7. ZÁSADY OCHRANY ÚDAJOV PLATNÉ PRE VÝMENU INFORMÁCIÍ

Spracovávanie osobných údajov používateľmi CPCS v členských štátoch sa môže vykonať len za podmienok a v súlade so zásadami, ktoré sú stanovené v smernici o ochrane údajov. Kontrolór údajov je zodpovedný za zabezpečenie dodržania zásad ochrany údajov pri ich spracovávaní v CPCS.

Treba tiež podotknúť, že na CPCS sa vzťahujú pravidlá utajovania a ochrany údajov. Pravidlá utajovania a profesionálneho tajomstva sa môžu vzťahovať na údaje vo všeobecnosti, pričom pravidlá ochrany údajov sa obmedzujú na osobné údaje.

Je dôležité mať na pamäti, že používatelia CPCS v členských štátoch sú zodpovední za mnohé ostatné operácie spracovávania a nemusia byť odborníkmi na ochranu údajov. Zhoda ochrany údajov v CPCS nemusí byť zbytočne komplikovaná ani predstavovať nadmernú administratívnu záťaž. Rovnako nemusí ísť o jediný vzor pre všetky systémy. Tieto usmernenia sú odporúčaniami pre spracovávanie osobných údajov a malo by sa pripomenúť, že nie všetky údaje vymieňané v rámci CPCS sú osobné údaje.

Pred každým načítaním informácií do CPCS musia vynucovací úradníci zvážiť, či sú osobné údaje, ktoré sa majú poslať, nevyhnutné na dosiahnutie cieľov efektívnej spolupráce, a zvážiť, komu osobné údaje pošlú. Vynucovací úradník sa musí sám seba spýtať, či príjemca striktne potrebuje prijímať tieto informácie na účely upozornenia alebo žiadosti o vzájomné dodržiavanie.

Nasledujúci zoznam základných zásad ochrany údajov je zameraný na pomoc vynucovacím úradníkom, ktorí majú prístup k CPCS, aby mohli od prípadu k prípadu posúdiť, či sú pravidlá ochrany údajov spojené so spracovávaním osobných údajov dodržiavané pri každom spracovávaní osobných údajov v rámci systému. Vynucovací úradníci by mali mať na pamäti, že výnimky a obmedzenia uplatňovania zásad ochrany údajov, ktoré sú uvedené nižšie, môžu existovať na národnej úrovni, a mali by kontaktovať svoje národné orgány pre ochranu údajov (10).

Ktoré zásady ochrany údajov je potrebné dodržiavať?

Všeobecné zásady ochrany údajov, ktoré je potrebné mať na pamäti pred začatím spracovávania akýchkoľvek osobných údajov, sú založené na smernici o ochrane údajov. Keďže táto smernica bola transponovaná do vnútroštátnych právnych predpisov, osoby, ktoré vybavujú daný prípad, by sa mali obrátiť na svoje vnútroštátne dozorné orgány na ochranu údajov, pokiaľ ide o uplatňovanie zásad uvedených nižšie, a mali by si overiť, či pri uplatňovaní týchto zásad existujú nejaké výnimky alebo obmedzenia.

Zásada transparentnosti

V zmysle smernice o ochrane údajov má „údajový subjekt“ právo byť informovaný o spracovaní svojich osobných údajov. Kontrolór musí poskytnúť svoje meno a adresu, účel spracovania, príjemcov údajov a všetky ďalšie informácie, ktoré si vyžaduje spravodlivé spracovanie údajov (11).

Údaje sa môžu spracovávať len v týchto prípadoch (12):

—	ak na to dal „údajový subjekt“ súhlas,

—	ak je spracovanie nevyhnutné pre naplnenie, príp. uzavretie zmluvného vzťahu,

—	ak je spracovanie nevyhnutné pre súlad s právnymi záväzkami,

—	ak je spracovanie nevyhnutné pre ochranu existenčných záujmov „údajového subjektu“,

—	ak je spracovanie nevyhnutné pre splnenie úlohy vykonávanej vo verejnom záujme alebo pri výkone úradnej moci pridelenej kontrolórovi alebo tretej strane, ktorej sa údaje zverejňujú,

—	spracovanie je nevyhnutné na účely uplatňovania zákonných záujmov kontrolórom alebo treťou stranou, príp. stranami, ktorým sa údaje zverejňujú.

Zásada zákonnosti a spravodlivosti

Osobné údaje sa nemôžu zhromažďovať ani spracovávať nespravodlivým alebo nezákonným spôsobom, ani by sa nemali používať na účely, ktoré sú v rozpore s účelmi stanovenými v nariadení CPC. Ak má byť spracovávanie zákonné, osoby, ktoré vybavujú daný prípad, sa musia zaručiť, že majú jasné dôvody opodstatňujúce takúto potrebu spracovávania údajov. Spracovávanie údajov sa musí vykonávať na špecifikované, explicitné a zákonné účely a údaje sa nesmú ďalej spracovávať spôsobmi, ktoré nie sú zlučiteľné s týmito účelmi (13). To je možné zaručiť len nariadením CPC.

Ak má byť spracovávanie spravodlivé, osoby pracujúce s údajmi musia byť informované o účeloch, na ktoré sa budú ich údaje spracovávať, ako aj o práve na prístup, úpravy a námietky.

Zásada proporcionality, presnosti a dĺžky uchovávania údajov

Informácie musia byť úmerné, adekvátne, relevantné a nie neprimerané vo vzťahu k účelom, na ktoré sa zhromažďujú a/alebo ďalej spracúvajú. Údaje musia byť presné a v prípade potreby aktualizované; musia sa vykonať všetky primerané kroky na to, aby sa zaručilo, že údaje, ktoré sú nepresné alebo neúplné, budú s ohľadom na účel ich získania alebo ich ďalšieho spracovania vymazané alebo opravené; osobné údaje musia byť uchovávané vo formáte, ktorý umožňuje identifikáciu „údajového subjektu“ v lehote, ktorá zodpovedá účelu ich získania alebo spracovania. V systéme musia existovať príslušné bezpečnostné záruky týkajúce sa uchovávania osobných údajov na dlhšie obdobie z historických (dejepisných), štatistických alebo vedeckých dôvodov.

Osoby vybavujúce daný prípad musia posúdiť, či informácie, ktoré spracovávajú, sú skutočne nevyhnutné na dosiahnutie želaného cieľa.

Zásada obmedzenia účelu

Osobné údaje sa musia zhromažďovať na špecifikované, explicitné a zákonné účely a nesmú sa ďalej spracovávať spôsobmi, ktoré nie sú zlučiteľné s týmito účelmi, a musia sa dať do pozornosti osobám pracujúcim s údajmi. Osoby, ktoré vybavujú dané prípady, by mali spracovávať osobné údaje len vtedy, keď na to existuje jasný účel, teda keď existuje právne opodstatnenie v rámci nariadenia CPC, ktoré opodstatňuje tento prevod.

Práva na prístup

„Údajové subjekty“ majú podľa smernice o ochrane údajov (14) právo byť informované o tom, že sa ich osobné údaje spracovávajú, o účeloch takéhoto spracovávania, o príjemcoch údajov a o tom, že majú špecifické práva, teda právo na informácie a opravy. „Údajový subjekt“ má právo na prístup ku všetkým údajom, ktoré sú v jeho prípade spracovávané. „Údajový subjekt“ má takisto právo požiadať o opravu, vymazanie alebo zablokovanie údajov, ktoré sú neúplné, nepresné alebo ktoré nie sú spracovávané v súlade s pravidlami ochrany údajov (15).

Citlivé údaje

Spracovávanie údajov odhaľujúcich rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenia, členstvo v odborových zväzoch, zdravie, sexuálny život, trestných činov a usvedčenia z trestných činov je zakázané. Smernica o ochrane údajov (16) však pripúšťa isté výnimky z tohto pravidla, keď sa môžu citlivé údaje spracovávať za určitých podmienok (17). Keďže sa niektorí používatelia CPCS môžu ocitnúť v pozícii, že spracovávajú citlivé údaje (18), odporúča sa im k týmto údajom pristupovať opatrne. Používateľom CPCS sa odporúča kontaktovať vnútroštátny orgán na ochranu údajov ohľadom toho, či sa vyskytujú odchýlky pri spracovávaní citlivých údajov.

Výnimky

V súvislosti s prevenciou, vyšetrovaním, odhaľovaním a stíhaním trestných činov umožňuje smernica o ochrane údajov niekoľko výnimiek. Osoby, ktoré vybavujú daný prípad, by mali pri posudzovaní toho, či sú takéto výnimky možné a v akom rozsahu (19), postupovať na základe vnútroštátnych právnych predpisov. Ak by sa takéto výnimky použili, odporúča sa, aby sa jasne uviedli vo vyhlásení o ochrane osobných údajov každého príslušného orgánu.

Uplatňovanie zásad ochrany údajov

Uplatňovanie uvedených zásad ochrany údajov vo fungovaní CPCS vedie k nasledujúcim odporúčaniam:

1.	Používanie CPCS by sa malo prísne obmedziť na účely stanovené v nariadení CPC. Článok 13 ods. 1 nariadenia CPC stanovuje, že oznámené informácie sa môžu použiť len na účel zabezpečenia zhody so zákonmi, ktoré chránia záujmy spotrebiteľov. Tieto zákony sú uvedené v prílohe k nariadeniu CPC.

Odporúča sa, aby vynucovací úradníci používali informácie získané zo žiadosti o vzájomnú pomoc alebo z upozornenia len na účely vzťahujúce sa na konkrétny prípad a v prísnom súlade s právnymi požiadavkami týkajúcimi sa ochrany údajov posúdili ešte vopred (ex ante) potrebu spracovania údajov v súvislosti s vyšetrovaniami, ktoré sa vedú v širšom verejnom záujme.

3.	Pri výmene údajov vynucovací úradníci od prípadu k prípadu posúdia, kto by mal byť príjemcom spracovávaných informácií.

4.	Používatelia CPCS by si mali dôkladne zvážiť otázky, ktoré kladú v žiadosti o vzájomnú pomoc, a nemali by žiadať viac údajov, než je potrebné. Nejde len o dodržiavanie zásad kvality údajov, ale aj o znižovanie administratívnej záťaže.

V smernici o ochrane údajov (20) sa požaduje, aby boli osobné údaje presné a aktuálne. Odporúča sa, aby snaha o zabezpečenie presnosti údajov uložených v CPCS vychádzala z príslušného orgánu, ktorý informácie poskytol. CPCS bol doplnený o rozbaľovacie (pop-up) správy, aby osobám, ktoré vybavujú daný prípad, pravidelne pripomínali, že majú skontrolovať, či sú osobné údaje presné a aktuálne.

Praktický spôsob, ako informovať „údajové subjekty“ o ich právach, je prostredníctvom vyhlásenia o ochrane osobných údajov na globálnej webovej stránke. Odporúča sa, aby každý príslušný orgán poskytol na svojej webovej stránke vyhlásenie o ochrane osobných údajov. Každé takéto vyhlásenie by malo spĺňať všetky požiadavky na informácie stanovené v smernici o ochrane údajov, zahŕňať odkaz na webovú stránku s vyhlásením o ochrane osobných údajov Komisie a malo by uvádzať ďalšie podrobnosti, vrátane kontaktných údajov príslušného orgánu, ako aj všetky národné obmedzenia práva na prístup k informáciám. Všetci zapojení kontrolóri údajov sú zodpovední za zabezpečenie zverejnenia oznámení o súkromí.

„Údajové subjekty“ môžu požiadať o prístup, opravu a vymazanie svojich osobných údajov z viac ako jedného zdroja. Hoci každý príslušný orgán zodpovedá ako kontrolór údajov za svoje vlastné operácie spracovávania údajov, mala by sa zvoliť koordinovaná odpoveď na žiadosti vzťahujúce sa na cezhraničné prípady. Odporúča sa, aby príslušné orgány v takýchto prípadoch informovali ostatné príslušné orgány o prijatí žiadosti.

Keď príslušný orgán uzná, že udelenie žiadosti by mohlo ovplyvniť postup vyšetrovania alebo vynucovania, ktorý vykonávajú ostatné príslušné orgány, tento príslušný orgán by si mal pred udelením žiadosti vyžiadať stanovisko ostatných príslušných orgánov.

„Údajový subjekt“ sa môže so svojou žiadosťou obrátiť aj na Komisiu. Komisia môže schváliť len žiadosť o také údaje, ku ktorým má prístup. Po prijatí žiadosti by sa mala Komisia obrátiť na príslušný orgán, ktorý informácie poskytol. Ak sa nevznesú žiadne námietky alebo ak príslušný orgán neodpovie v rozumnej lehote, Komisia môže rozhodnúť, či schváli, alebo neschváli žiadosť na základe nariadenia o ochrane údajov. Komisia by si mala vyžiadať aj stanovisko príslušných orgánov, ktorých vyšetrovacie a vynucovacie činnosti môžu byť v dôsledku udelenia žiadosti narušené. Komisia by mala zvážiť, či by zapracovanie ďalších technických funkcionalít do systému CPCS takéto výmeny uľahčilo.

Rozhodnutím o vykonávaní CPC 2007/76/ES sa v systéme CPCS zavádzajú dátové polia pre mená riaditeľov spoločností. Vynucovací úradníci potrebujú vykonať hodnotenie toho, či je zapojenie tohto typu osobných údajov potrebné na vyriešenie prípadu. V každom jednom prípade sa hodnotenie toho, či je potrebné zahrnúť meno riaditeľa spoločnosti do určených dátových polí, musí vykonať pred každým načítaním informácií do CPCS a pred odoslaním upozornenia alebo žiadosti o vzájomnú pomoc inému príslušnému orgánu.

Rozhodnutie o vykonávaní CPC 2007/76/ES si vyžaduje, aby príslušný orgán nahrávajúci informácie alebo žiadosti o vynucovacie opatrenie, príp. upozornenia uviedol, či sa budú informácie spracovávať ako dôverné. To je potrebné urobiť v každom jednom prípade. Podobne musí dožadovaný orgán pri poskytovaní informácií uviesť, či sa majú informácie spracovávať ako dôverné. CPCS obsahuje predvolené okienko, v ktorom používatelia CPCS výslovne udelia prístup k dokumentom zrušením kliknutia na pole dôvernosti.

8. CPCS A OCHRANA ÚDAJOV

Prostredie, v ktorom sú údaje dobre chránené

CPCS sa vyvíjal tak, aby boli dodržané požiadavky právnych predpisov na ochranu údajov:

—

CPCS využíva komunikačnú infraštruktúru s-TESTA, čo je skratka pre „zabezpečené transeurópske telematické služby pre administratívne orgány“. Tá ponúka európskym a vnútroštátnym administratívnym orgánom riadenú, spoľahlivú a zabezpečenú paneurópsku komunikačnú platformu. Sieť s-TESTA je založená na špecializovanej súkromnej infraštruktúre, ktorá je úplne nezávislá od internetu. Do koncepčného riešenia systému boli zapracované primerané bezpečnostné prvky, ktoré majú zabezpečiť najlepšiu možnú ochranu siete. Sieť podlieha bezpečnostnej akreditácii, aby v nej mohlo dochádzať k výmene dôverných informácií klasifikovaných ako „EU Restricted“.

—

Zaviedlo sa niekoľko technických funkcionalít: bezpečné a osobné heslá pre oznámených príslušných úradníkov z určených orgánov, používanie bezpečnej siete s-TESTA, rozbaľovacie (pop-up) správy, ktoré pripomínajú osobám, ktoré vybavujú daný prípad, že musia pri spracovávaní osobných údajov zvážiť pravidlá ochrany údajov, vytvorenie rôznych používateľských profilov, ktoré modulujú prístup k informáciám v závislosti od používateľovej úlohy (príslušný orgán, jednotný úrad pre spoluprácu alebo Komisia), možnosť obmedzenia prístupu k dokumentom zadefinovaním týchto dokumentov ako dôverných a správa na domovskej stránke CPCS odkazujúca na pravidlá ochrany údajov.

—

Vykonávacie pravidlá (21), ktoré pokrývajú kľúčové aspekty zabezpečenia zhody ochrany údajov: jasné pravidlá vymazávania (aké informácie, ako a kedy vymazávať údaje), zásady, ktoré uvádzajú typy prístupu k informáciám (neobmedzený prístup majú len priamo dotknuté príslušné orgány, ostatné majú prístup len k všeobecným informáciám).

—	Prevádzkové usmernenia (22), ktoré ďalej objasňujú, čo je potrebné zvážiť pri vypĺňaní rôznych dátových polí a integrácia týchto usmernení (23).

—

Výročné kontroly na zabezpečenie toho, aby príslušné orgány overili presnosť osobných údajov (označovanie – tagging je naplánované, ale ešte nebolo implementované), ako aj toho, aby sa prípady uzavierali a/alebo vymazávali tak, ako sa predpokladá v pravidlách, aby sa na prípady nezabúdalo. Komisia v spolupráci s členskými štátmi pravidelne organizuje systematické kontroly prípadov, ktoré sú otvorené oveľa dlhšie, ako je priemerná lehota na vyriešenie prípadu.

—	Automatické vymazávanie prípadov vzájomnej spolupráce 5 rokov po uzatvorení prípadu podľa požiadavky nariadenia CPC.

—	CPCS je vyvíjajúcim sa informačným nástrojom, ktorý má dobre chrániť údaje. Mnohé ochranné funkcie už boli zabudované do štruktúry systému, ktorá bola opísaná vyššie. Komisia chce pokračovať v rozvoji ďalších vylepšení, ktoré vyplynú z požiadaviek.

Dodatočné usmernenia

Ako dlho by sa mal prípad uchovávať a kedy by sa mal uzavrieť a vymazať?

Iba Komisia môže vymazávať informácie z CPCS (24) a robí to bežne na žiadosť príslušného orgánu. Pri podaní takejto žiadosti potrebuje príslušný orgán uviesť dôvod žiadosti o vymazanie. Jedinou výnimkou sú žiadosti o vynucovacie opatrenie. Tieto vymazáva Komisia automaticky po 5 rokoch od uzavretia prípadu dožadujúcim orgánom.

Boli stanovené pravidlá s určenými lehotami, aby sa zabezpečilo vymazávanie údajov, ktoré už nie sú potrebné, sú nepresné, ukážu sa ako neopodstatnené a/alebo boli uložené na maximálne prípustný čas uloženia.

Prečo je obdobie uchovávania údajov stanovené na 5 rokov?

Cieľom obdobia uchovávania je zjednodušiť spoluprácu medzi verejnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie zákonov, ktoré chránia záujmy spotrebiteľov v prípadoch porušenia právnych predpisov v rámci Spoločenstva, a prispieť k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu, kvalite a konzistentnosti vynucovania zákonov, ktoré chránia záujmy spotrebiteľov, monitorovaniu ochrany ekonomických záujmov spotrebiteľov a prispieť k zvýšeniu štandardu a konzistentnosti vynucovania. Kým sú údaje uchovávané, môžu si poverení vynucovací úradníci pracujúci pre príslušný orgán, ktorý pôvodne prípad riešil, prezerať danú zložku, aby tak našli prepojenia na možné opakované porušovanie, čo prispieva k lepšiemu a efektívnejšiemu vynucovaniu.

Aké informácie môžu byť uvedené v diskusnom fóre?

K CPCS je pripojené diskusné fórum – ide o nástroj určený na výmenu informácií k otázkam ako nové právomoci na vynucovanie a najlepšie osvedčené postupy. Diskusné fórum, hoci nie je vynucovacími úradníkmi často využívané, by vo všeobecnosti nemalo slúžiť na výmenu údajov spojených s prípadmi a nemalo by odkazovať na osobné údaje.

Aký typ údajov sa môže uviesť v krátkych zhrnutiach a pripojených dokumentoch?

V rozhodnutí o vykonávaní CPC 2007/76/ES sa predpokladá dátové pole nazvané „pripojené dokumenty“ v prípade upozornení a žiadostí o informácie a vynucovacie opatrenie. Krátke zhrnutia sú polia, kde by sa malo opísať porušovanie právnych predpisov. Odporúča sa, aby sa v krátkych zhrnutiach neuvádzali osobné informácie, pretože cieľom tohto dátového poľa je získať všeobecný opis porušovania právnych predpisov. Osobné údaje v pripojených dokumentoch, ktoré nie sú striktne potrebné, by sa mali vymazať alebo odstrániť.

Čo znamená výraz „odôvodnené podozrenie“, ak došlo k porušeniu právnych predpisov?

Odôvodnené podozrenie sa musí interpretovať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Odporúča sa však, aby sa podozrenie na porušovanie právnych predpisov uviedlo v CPCS len vtedy, ak existujú dôkazy potvrdzujúce prípad, keď došlo alebo pravdepodobne dôjde k porušeniu právnych predpisov.

A čo prenos údajov do tretích krajín?

Nariadenie CPC (25) ustanovuje, že informácie oznamované v rámci nariadenia CPC môže členský štát oznámiť aj orgánu tretej krajiny, s ktorou má bilaterálnu dohodu o pomoci za predpokladu, že získal súhlas príslušného orgánu, ktorý pôvodne poskytol informácie, a že boli splnené ustanovenia o ochrane údajov.

Odporúča sa, aby pri chýbajúcej medzinárodnej dohode Európskej únie o dojednaniach týkajúcich sa vzájomnej spolupráce s treťou krajinou (26) každá bilaterálna dohoda o pomoci s určitou treťou krajinou poskytovala adekvátne záruky na ochranu údajov a aby boli oznámené príslušným dozorným orgánom na ochranu údajov tak, aby mohla byť vykonaná predbežná kontrola, pokiaľ Komisia nezistila, že daná tretia krajina má zabezpečenú primeranú úroveň ochrany osobných údajov prenesených z Únie v zmysle článku 25 smernice o ochrane údajov.

(1) Článok 2 písm. a).

(2) Treba poznamenať, že zásady ochrany údajov sa vzťahujú tak na elektronicky uložené údaje, ako aj na údaje uložené v papierovej forme.

(3) Špecifické pravidlá o vymazávaní nájdete v rozhodnutí 2007/76/ES a v dokumente Sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa: prevádzkové usmernenia.

(4) Smernica 95/46/EHS.

(5) Nariadenie (ES) č. 45/2001.

(6) http://www.edps.europa.eu/EDPSWEB/edps/EDPS

(7) Články 8, 9 a 15 nariadenia CPC (ES) č. 2006/2004.

(8) Článok 8 ods. 5 nariadenia CPC (ES) č. 2006/2004.

(9) Článok 9 nariadenia CPC (ES) č. 2006/2004.

(10) Článok 11 ods. 2 a článok 13 smernice 95/46/ES.

(11) Články 10 a 11 smernice 95/46/EHS.

(12) Článok 7 smernice 95/46/EHS.

(13) Článok 6.1 písm. b) smernice 95/46/EHS.

(14) Článok 10, 11 a 12 smernice 95/46/EHS.

(15) Článok 12 smernice 95/46/EHS.

(16) Článok 8 ods. 2 smernice 95/46/EHS.

(17) Článok 8 smernice 95/46/EHS.

(18) Kapitola 4 prílohy k rozhodnutiu 2007/76/ES.

(19) Stanovisko 6/2007 k otázkam ochrany údajov v súvislosti so systémom spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa (CPCS) 01910/2007/EN – WP 130 – prijaté 21. septembra 2007, s. 24 – 26.

(20) Článok 6.1 písm. d) smernice 95/46/EHS.

(21) Rozhodnutie 2007/76/ES.

(22) Sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa: prevádzkové usmernenia – schválené Výborom CPC dňa 8. júna 2010.

(23) Obsah týchto usmerneniami bude súčasťou budúcich školení o CPCS.

(24) Článok 10 nariadenia CPC (ES) č. 2006/2004 a kapitola 2 prílohy k rozhodnutia o vykonávaní CPC 2007/76/ES.

(25) Článok 14 ods. 2 nariadenia CPC (ES) č. 2006/2004.

(26) Článok 18 nariadenia CPC (ES) č. 2006/2004.

2.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 57/54

Právny účinok podľa medzinárodného práva verejného majú iba originálne texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho platnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK OSN o statuseTRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke:

http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29fdocstts.html

Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 100 – Jednotné ustanovenia pre typové schvaľovanie vozidiel, pokiaľ ide o osobitné požiadavky na elektrickú hnaciu sústavu

Obsahuje celý platný text vrátane:

série zmien 01 – dátum nadobudnutia platnosti: 4. december 2010

OBSAH

PREDPIS

1.	Rozsah pôsobnosti

Definície

3.	Žiadosť o typové schválenie

4.	Typové schválenie

5.	Špecifikácie a skúšky

6.	Zmena a rozšírenie typového schválenia typu vozidla

7.	Zhoda výroby

8.	Sankcie v prípade nezhody výroby

9.	Definitívne zastavenie výroby

10.	Názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy správnych orgánov

11.	Prechodné ustanovenia

PRÍLOHY

Príloha 1

– Oznámenie

Príloha 2

– Usporiadanie schvaľovacích značiek

Príloha 3

– Ochrana pred priamym kontaktom s časťami pod napätím

Príloha 4

– Metóda merania izolačného odporu

Príloha 5

– Metóda potvrdenia fungovania palubného systému monitorovania izolačného odporu

Príloha 6

– Základné charakteristiky cestných vozidiel alebo systémov

Príloha 7

– Stanovenie vodíkových emisií počas postupov nabíjania trakčného akumulátora

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI

Nasledujúce predpisy sa vzťahujú na bezpečnostné požiadavky so zreteľom na elektrickú hnaciu sústavu cestných vozidiel kategórie M a N, s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou nad 25 km/h, vybavených jedným alebo viacerými trakčnými motormi na elektrickú energiu, ktoré nie sú permanentne pripojené k mriežke, ako aj vysokonapäťovými komponentmi a systémami, ktoré sú galvanicky pripojené k vysokonapäťovej zbernici elektrickej hnacej sústavy.

Tento predpis sa nevzťahuje na bezpečnostné požiadavky cestných vozidiel po nehodách.

2. DEFINÍCIE

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

2.1.	„Režim potenciálneho aktívneho pohonu“ je taký režim vozidla, pri ktorom v dôsledku tlaku, ktorý bol vyvinutý na akceleračný pedál (alebo aktivácie podobného ovládacieho prvku) alebo uvoľnenia brzdy dochádza, prostredníctvom elektrickej hnacej sústavy, k uvedeniu vozidla do pohybu.

2.2.	„Bariéra“ je časť chrániaca pred priamym kontaktom so živými časťami z každého smeru prístupu.

2.3.	„Vodivé spojenie“ je spojenie používajúce konektory na pripojenie vonkajšieho zdroja napájania, keď je dobíjateľný zásobník energie (RESS) nabitý.

2.4.	„Pripájacie zariadenie na nabíjanie dobíjateľného zásobníka energie (RESS)“ je elektrický obvod používaný na dobíjanie RESS z externého zdroja napájania vrátane vstupnej prípojky vozidla.

2.5.	„Priamy kontakt“ je kontakt osôb so živými časťami.

2.6.	„Elektrická kostra“ predstavuje sústavu pozostávajúcu z vodivých častí, ktoré sú navzájom elektricky prepojené a ktorých elektrický potenciál sa chápe ako referenčný.

2.7.	„Elektrický obvod“ znamená montážnu jednotku pozostávajúcu zo vzájomne prepojených živých častí, konštruovaných tak, že pri bežných prevádzkových podmienkach nimi prúdi elektrický prúd.

2.8.	„Systém konverzie elektrickej energie“ je systém, ktorý generuje a poskytuje elektrickú energiu pre elektrický pohon.

2.9.	„Elektrická hnacia sústava“ je elektrický obvod, ktorý pozostáva z trakčného motora resp. motorov a môže zahŕňať RESS, systém konverzie elektrickej energie, elektronické konvertory, pridružené zväzky vodičov a konektorov a pripájacie zariadenie na nabíjanie RESS.

2.10.

„Elektronický konvertor“ je zariadenie, ktoré umožňuje kontrolu a/alebo konverziu elektrickej energie na elektrický pohon.

2.11.

„Kryt“ je časť, ktorá kryje vnútorné jednotky a poskytuje ochranu pred priamym kontaktom z každého smeru prístupu.

2.12.

„Exponovaná vodivá časť“ je vodivá časť, ktorej sa možno dotknúť za podmienok ustanovení ochranného stupňa IPXXB a ktorou prúdi elektrický prúd pri zlyhaní izolácie.

2.13.

„Externý zdroj napájania“ je zdroj napájania jednosmerným alebo striedavým elektrickým prúdom mimo vozidla.

2.14.

„Vysokonapäťový“ je klasifikácia elektrického komponentu alebo obvodu, ak jeho pracovné napätie je > 60 V a ≤ 1 500 V DC alebo > 30 V a ≤ 1 000 V AC efektívnej hodnoty napätia (rms).

2.15.

„Vysokonapäťová zbernica“ je elektrický obvod vrátane pripájacieho zariadenia na nabíjanie RESS-u, ktorý je v prevádzke pod vysokým napätím.

2.16.

„Nepriamy kontakt“ je kontakt osôb s nechráneným vodivými časťami.

2.17.

„Živé časti“ sú všetky vodivé časti, ktoré sú určené na to, aby v bežnej prevádzke viedli elektrický prúd.

2.18.

„Batožinový priestor“ je priestor vo vozidle určený pre umiestnenie batožiny, ohraničený strechou, podlahou, bočnými stenami, ako aj bariérou a krytom slúžiacim na ochranu hnacej sústavy pred priamym kontaktom so živými časťami, ktorý je oddelený od priestoru pre cestujúcich prednou alebo zadnou prepážkou.

2.19.

„Palubný systém na monitorovanie izolačného odporu“ je zariadenie, ktoré monitoruje izolačný odpor medzi vysokonapäťovými zbernicami a elektrickou kostrou.

2.20.

„Trakčný akumulátor otvoreného typu“ je akumulátor s kvapalinou, ktorý si vyžaduje dopĺňanie vodou a generuje vodíkový plyn, ktorý sa uvoľňuje do atmosféry.

2.21.

„Priestor pre cestujúcich“ je priestor určený pre cestujúcich, ohraničený strechou, podlahou, bočnými stenami, dverami, sklenými oknami, prednou a zadnou prepážkou alebo zadnými dverami, ako aj bariérami a krytmi slúžiacimi na ochranu hnacej sústavy pred priamym kontaktom so živými časťami.

2.22.

„Stupeň ochrany“ je ochrana, ktorú zabezpečuje bariéra/kryt, pokiaľ ide o kontakt so živými časťami, ktorá sa stanovuje prostredníctvom skúšobnej sondy ako napr. skúšobným prstom (IPXXB) alebo skúšobným drôtom (IPXXD), ako je definované v prílohe 3.

2.23.

„Dobíjateľný zásobník energie (RESS)“ je dobíjateľný systém uskladnenia energie, ktorý poskytuje elektrickú energiu na elektrický pohon.

2.24.

„Servisný vypínač“ je zariadenie na deaktiváciu elektrického obvodu pri vykonávaní kontrol a servisu RESS-u, súboru palivových článkov atď.

2.25.

„Pevný izolátor“ je izolačná vrstva zväzku vodičov, ktorá pokrýva a chráni živé časti pred priamym kontaktom z akéhokoľvek smeru prístupu, vrstvy na izoláciu živých častí konektorov a lak a farba na účely izolácie.

2.26.

„Typ vozidla“ je vozidlo, ktoré sa nelíši v takých podstatných aspektoch, ako sú:

a)	Inštalácia elektrickej hnacej sústavy a galvanicky pripojenej vysokonapäťovej zbernice.

b)	Povaha a typ elektrickej hnacej sústavy a galvanicky pripojenej vysokonapäťovej zbernice.

2.27.

„Pracovné napätie“ je najvyššia efektívna hodnota napätia na elektrickom obvode uvádzaná výrobcom, ktorá sa môže vyskytovať medzi akýmikoľvek vodivými časťami, v podmienkach odizolovaného obvodu alebo za bežných prevádzkových podmienok. Ak je elektrický obvod rozdelený galvanickou izoláciou, pracovné napätie sa definuje pre každý oddelený obvod.

3. ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE

3.1. Žiadosť o typové schválenie typu vozidla vzhľadom na špecifické požiadavky na elektrickú hnaciu sústavu musí predložiť výrobca vozidla alebo jeho riadne splnomocnený zástupca.

3.2. K žiadosti je potrebné pripojiť aj nasledujúce dokumenty, v troch vyhotoveniach, a tieto údaje:

3.2.1.

Podrobný opis typu vozidla, pokiaľ ide o elektrickú hnaciu sústavu a galvanicky pripojenú vysokonapäťovú zbernicu.

3.3. Technickej službe zodpovednej za vykonávanie schvaľovacích skúšok sa predkladá vozidlo, ktoré reprezentuje typ vozidla, ktorý má byť schválený.

3.4. Pred udelením typového schválenia príslušný orgán overuje, či existujú dostatočné opatrenia na zabezpečenie účinných kontrol zhody výroby.

4. TYPOVÉ SCHVÁLENIE

4.1. V prípade, že vozidlo, ktoré bolo predložené na typové schválenie podľa tohto predpisu, spĺňa požiadavky uvedené v bode 5 a v prílohách 3, 4, 5 a 7 k tomuto predpisu, tomuto vozidlu sa udelí typové schválenie.

4.2. Každému schválenému typu sa prideľuje schvaľovacie číslo. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 01 pre predpis v jeho súčasnej podobe) označujú sériu zmien obsahujúcu posledné hlavné technické zmeny vykonané v predpise v čase vydania typového schválenia. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť to isté číslo inému typu vozidla.

4.3. Oznámenie o udelení, zamietnutí či rozšírení prípadne odňatí schválenia alebo o definitívnom zastavení výroby typu vozidla podľa tohto predpisu sa zasiela zmluvným stranám, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára, ktorého vzor je uvedený v prílohe 1 k tomuto predpisu.

4.4. Na každom vozidle, ktoré je zhodné s typom schváleným podľa tohto predpisu, je na viditeľnom a ľahko prístupnom mieste, špecifikovanom vo schvaľovacom formulári, pripevnená medzinárodná schvaľovacia značka, ktorá sa skladá:

4.4.1.

z písmena „E“ v kruhu, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo krajiny, ktorá typové schválenie udelila (1);

4.4.2.

z čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje „R“, pomlčka a schvaľovacie číslo vpravo od kruhu predpísaného v bode 4.4.1.

4.5. Ak sa vozidlo zhoduje s typom vozidla schváleným podľa jedného alebo viacerých predpisov pripojených k dohode v krajine, ktorá udelila schválenie podľa tohto predpisu, symbol predpísaný v bode 4.4.1 nie je potrebné zopakovať; v tomto prípade sa čísla predpisov, schvaľovacie čísla a doplnkové symboly všetkých predpisov, podľa ktorých bolo udelené schválenie v krajine, ktorá ho udelila podľa tohto predpisu, umiestnia vo zvislých stĺpcoch vpravo od symbolu predpísaného v bode 4.4.1.

4.6. Schvaľovacia značka musí byť jasne čitateľná a nezmazateľná.

4.7. Schvaľovacia značka sa umiestni do blízkosti štítka údajov o vozidle, ktorý pripevňuje výrobca, alebo priamo na tento štítok.

4.8. V prílohe 2 k tomuto predpisu sú uvedené príklady usporiadania schvaľovacej značky.

5. ŠPECIFIKÁCIE A SKÚŠKY

5.1. Ochrana pred zásahom elektrickým prúdom

Tieto požiadavky na bezpečnosť elektrických zariadení sa uplatňujú na vysokonapäťové zbernice za podmienok, keď nie sú pripojené k externému vysokonapäťovému prívodu elektrickej energie.

5.1.1. Ochrana pred priamym kontaktom

Ochrana pred priamym kontaktom so živými časťami musí byť v súlade s bodmi 5.1.1.1 a 5.1.1.2. Táto ochrana (pevný izolátor, bariéra, kryt atď.) sa nesmie dať otvárať, demontovať alebo odstrániť bez použitia príslušných nástrojov.

5.1.1.1. V priestore pre cestujúcich alebo batožinu musia byť všetky živé časti so stupňom ochrany IPXXD.

5.1.1.2. V prípade ostatných priestorov bude pre živé časti dostačujúci stupeň ochrany IPXXB.

5.1.1.3. Konektory

Konektory (vrátane vstupnej prípojky vozidla) majú spĺňať túto požiadavku, ak:

a)	sú v súlade s bodmi 5.1.1.1 a 5.1.1.2 pri oddelení bez použitia nástrojov alebo

b)	sú umiestnené pod podlahou a zabezpečené uzamykateľným mechanizmom, alebo

c)	sú zabezpečené uzamykateľným mechanizmom a ostatné komponenty sa odstránia použitím nástrojom s cieľom odpojiť konektor, alebo

d)	napätie na živých častiach sa rovná alebo je nižšie ako DC 60V alebo rovné, alebo nižšie ako AC 30V (rms) do 1 sekundy potom, ako je konektor odpojený.

5.1.1.4. Servisný vypínač

V prípade servisného vypínača, ktorý môže byť otvorený, demontovaný alebo odstránený bez použitia nástrojov, je prijateľné, ak bude splnený stupeň ochrany IPXXB za podmienok, keď je otvorený, demontovaný alebo odstránený bez použitia nástrojov.

5.1.1.5. Označenia

5.1.1.5.1. Symbol zobrazený v tabuľke 1 musí byť uvedený na RESS alebo v jeho blízkosti. Pozadie symbolu musí byť žlté, ohraničenie a symbol blesku čierne.

Obrázok 1

Označenie zariadenia pod vysokým napätím

5.1.1.5.2. Tento symbol musí byť tiež viditeľný na krytoch a bariérach, ktoré po odstránení odkryjú živé časti vysokonapäťových obvodov. Toto ustanovenie je v prípade každého konektora pre vysokonapäťové zbernice nepovinné. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na žiadnu z týchto situácií:

a)	keď bariéry ani kryty nemôžu byť fyzicky sprístupnené, otvorené ani odstránené, pokiaľ nie sú ostatné komponenty vozidla odstránené s použitím nástrojov;

b)	keď sú bariéry alebo kryty umiestnené pod podlahou vozidla.

5.1.1.5.3. Káble pre vysokonapäťové zbernice, ktoré nie sú umiestnené v krytoch, musia byť identifikované podľa vonkajšieho krytu oranžovej farby.

5.1.2. Ochrana pred nepriamym kontaktom

5.1.2.1. Na ochranu pred zásahom elektrickým prúdom, ktorý by mohol nastať pri nepriamom kontakte, odkryté vodivé časti ako vodivá bariéra alebo kryt musia byť bezpečne galvanicky pripojené k elektrickej kostre prostredníctvom elektrického vodiča alebo uzemňovacieho kábla zvarom alebo pripojením pomocou svorníka atď., takže nehrozí žiadne nebezpečenstvo.

5.1.2.2. Odpor medzi všetkými odkrytými vodivými časťami a elektrickou kostrou musí byť nižší ako 0,1 ohmu tam, kde má prúd hodnotu aspoň 0,2 ampéra.

Táto požiadavka je splnená, ak je galvanické spojenie vo forme zvaru.

5.1.2.3. V prípade motorových vozidiel, ktoré sú určené na to, aby boli pripojené na uzemnený externý zdroj napájania cez vodivé spojenie, musí byť k dispozícii zariadenie na uzemnenie galvanického spojenia elektrickej kostry.

Toto zariadenie by malo umožniť uzemnenie predtým, ako na vozidlo začne pôsobiť vonkajšie napätie, a udržať uzemnenie, až pokiaľ je vonkajšie napätie odstránené z vozidla.

Dodržanie tejto požiadavky sa môže preukázať buď použitím konektora špecifikovaného výrobcom auta, alebo prostredníctvom analýzy.

5.1.3. Izolačný odpor

5.1.3.1. Elektrická hnacia sústava pozostávajúca z oddelených zberníc jednosmerného a striedavého prúdu

Ak sú od seba vysokonapäťové zbernice striedavého a jednosmerného prúdu galvanicky izolované, izolačný odpor medzi vysokonapäťovou zbernicou a elektrickou kostrou musí mať minimálnu hodnotu pracovného napätia 100 Ω/volt v prípade zberníc jednosmerného prúdu a minimálnu hodnotu pracovného napätia 500 Ω/volt v prípade zberníc striedavého prúdu.

Meranie sa musí vykonať podľa metódy merania izolačného odporu uvedenej v prílohe 4.

5.1.3.2. Elektrická hnacia sústava pozostávajúca zo spojených zberníc jednosmerného a striedavého prúdu

Ak sú vysokonapäťové zbernice striedavého a jednosmerného prúdu galvanicky spojené, izolačný odpor medzi vysokonapäťovou zbernicou a elektrickou kostrou musí mať minimálnu hodnotu pracovného napätia 500 Ω/volt.

Ak sú však všetky vysokonapäťové zbernice striedavého chránené jedným z dvoch nasledujúcich opatrení, izolačný odpor medzi vysokonapäťovou zbernicou a elektrickou kostrou musí mať minimálnu hodnotu pracovného napätia 100 Ω/volt:

a)	dvojitá alebo viacnásobná vrstva pevných izolátorov, bariér alebo krytov, ktoré spĺňajú požiadavku uvedenú v bode 5.1.1 nezávisle napr. od zväzku vodičov;

b)	mechanicky pevná ochrana, ktorá má dostatočnú odolnosť počas prevádzkovej životnosti vozidla, ako napr. kryt motora, puzdrá pre elektronické konvertory alebo konektory.

Izolačný odpor medzi vysokonapäťovou zbernicou a elektrickou kostrou sa môže preukázať výpočtom, meraním alebo kombináciou obidvoch.

Meranie sa musí vykonať podľa metódy merania izolačného odporu uvedenej v prílohe 4.

5.1.3.3. Vozidlá s palivovými článkami

Ak sa nemôže udržať požiadavka minimálneho izolačného odporu, ochrana sa musí zabezpečiť prostredníctvom ktorejkoľvek z týchto možností:

a)	dvojitou alebo viacnásobnou vrstvou pevných izolátorov, bariér alebo krytov, ktoré spĺňajú požiadavku uvedenú v bode 5.1.1 nezávisle;

palubným systémom na monitorovanie izolačného odporu spolu s varovaním vodiča v prípade, že izolačný odpor klesne pod minimálnu požadovanú hodnotu. Izolačný odpor medzi vysokonapäťovou zbernicou pripájacieho zariadenia na nabíjanie RESS, ktorým neprúdi elektrický prúd okrem prípadu, keď sa nabíja RESS, a elektrickou kostrou nemusí byť monitorovaný. Funkcia palubného systému na monitorovanie izolačného odporu musí byť potvrdená podľa opisu prílohy 5.

5.1.3.4. Požiadavka izolačného odporu pre pripájacie zariadenie na nabíjanie RESS

V prípade vstupnej prípojky vozidla určenej na to, aby predstavovala vodivé spojenie k uzemnenému externému zdroju striedavého elektrického prúdu a elektrického obvodu, ktorý je galvanicky pripojený k vstupnej prípojke vozidla počas nabíjania RESS, izolačný odpor medzi vysokonapäťovou zbernicou a elektrickou kostrou musí byť minimálne 1 ΜΩ, keď je prípojka nabíjačky odpojená. Počas merania môže byť trakčný akumulátor odpojený.

5.2. Dobíjateľný zásobník energie (RESS)

5.2.1. Ochrana proti nadmernému prúdu

RESS sa nesmie prehriať.

Ak sa má RESS prehriať vďaka nadmernému prúdu, musí byť vybavený ochranným zariadením ako poistky, obvodové prerušovače alebo hlavné stýkače.

Táto požiadavka sa však nemusí uplatňovať v prípade, keď výrobca poskytne údaje, ktoré dokazujú, že aj bez ochranného zariadenia nehrozí prehriatie z nadmerného prúdu.

5.2.2. Kumulácia plynu

Miesto, kde má byť umiestnený trakčný akumulátor otvoreného typu, ktorý môže produkovať vodíkový plyn, musí byť vybavené ventilátorom alebo vetracím kanálom, aby sa zabránilo kumulácii vodíkového plynu.

5.3. Prevádzková bezpečnosť

Vodičovi musí byť aspoň krátkodobo signalizované, keď je vozidlo v režime potenciálneho aktívneho pohonu.

Avšak toto ustanovenie sa neuplatňuje za podmienok, keď je hnacia sila vozidla priamo alebo nepriamo zabezpečovaná spaľovacím motorom.

Keď vodič opúšťa vozidlo a to je ešte stále v režime potenciálneho aktívneho pohonu, musí byť vodič na túto skutočnosť upozornený prostredníctvom signálu (optického alebo zvukového).

V prípade, že palubný RESS môže používateľ externe nabiť, nesmie dôjsť k pohybu vozidla prostredníctvom jeho vlastného hnacieho systému, pokiaľ je konektor externého zdroja napájania fyzicky zapojený do vstupnej prípojky vozidla.

Táto požiadavka sa musí preukázať použitím konektora špecifikovaného výrobcom vozidla.

O aktuálnom stave ovládacieho prvku pre riadenie smeru jazdy musí byť vodič informovaný.

5.4. Stanovenie emisií vodíka

5.4.1. Táto skúška sa musí vykonať na všetkých vozidlách vybavených trakčnými akumulátormi otvoreného typu.

5.4.2. Táto skúška sa musí vykonať podľa metódy opísanej v prílohe 7 k tomuto predpisu. Musí sa použiť predpísaný odber vzoriek vodíka a ich analýza. Iné metódy analýzy sú povolené, ak je preukázané, že poskytujú ekvivalentné výsledky.

5.4.3. Počas postupu bežného nabíjania za podmienok daných v prílohe 7 musia byť emisie vodíka menšie než 125 g počas 5 hodín alebo menšie než 25 × t2 g po dobu t2 (v hodinách).

5.4.4. Počas nabíjania palubnou nabíjačkou pri poruche (podmienky dané v prílohe 7) musia byť emisie vodíka menšie než 42 g. Okrem toho musí palubná nabíjačka obmedzovať túto možnú poruchu na dobu 30 minút.

5.4.5. Všetky operácie súvisiace s nabíjaním akumulátora sú ovládané automaticky, vrátane skončenia nabíjania.

5.4.6. Do jednotlivých fáz nabíjania sa nesmie dať zasahovať manuálne.

5.4.7. Bežné operácie pripojenia resp. odpojenia od hlavného zdroja alebo prívodov energie nesmie ovplyvniť riadiaci systém fáz nabíjania.

5.4.8. Závažné poruchy nabíjania musia byť vodičovi sústavne signalizované. Za závažnú poruchu sa považuje porucha, ktorá môže viesť k znefunkčneniu palubnej nabíjačky počas nabíjania.

5.4.9. Výrobca musí v príručke používateľa uviesť zhodu vozidla s týmito požiadavkami.

5.4.10. Schválenie udelené typu vozidla z hľadiska emisií vodíka môže byť rozšírené na odlišné typy vozidiel z rovnakej skupiny vozidiel podľa definície skupiny uvedenej v prílohe 7 doplnku 2.

6. ZMENY A ROZŠÍRENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA TYPU VOZIDLA

6.1. Každá zmena typu vozidla musí byť oznámená správnemu orgánu, ktorý tomuto typu vozidla udelil typové schválenie. Orgán môže potom:

6.1.1.

dospieť k záveru, že je nepravdepodobné, že tieto zmeny môžu mať značný nepriaznivý účinok a že vozidlo v každom prípade naďalej spĺňa stanovené požiadavky, alebo

6.1.2.

požadovať ďalší skúšobný protokol od technickej služby zodpovednej za vykonávanie skúšok.

6.2. Potvrdenie alebo zamietnutie schválenia, ktoré špecifikuje zmenu, sa stranám dohody uplatňujúcim tento predpis oznamuje postupom uvedeným v bode 4.3.

6.3. Príslušný orgán, ktorý vydáva rozšírenie typového schválenia, prideľuje tomuto rozšíreniu poradové číslo a oznamuje ho ostatným stranám dohody z r. 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára podľa vzoru v prílohe 1 k tomuto predpisu.

7. ZHODA VÝROBY

7.1. Každé vozidlo schválené podľa tohto nariadenia bude vyrobené tak, aby zodpovedalo schválenému typu splnením požiadaviek uvedených v odseku 5.

7.2. S cieľom overiť, či sú splnené požiadavky bodu 7.1, sa vykonajú náležité kontroly výroby.

7.3. Držiteľ typového schválenia je povinný najmä:

7.3.1.

zabezpečiť existenciu postupov účinnej kontroly kvality vozidiel;

7.3.2.

zabezpečiť prístup k skúšobnému vybaveniu, ktoré je potrebné na kontrolu zhody každého schváleného typu;

7.3.3.

zabezpečiť, aby sa údaje o výsledkoch skúšky zaznamenávali a aby priložené dokumenty boli dostupné počas obdobia, ktoré sa určí po dohode so správnym orgánom;

7.3.4.

analyzovať výsledky každého typu skúšky s cieľom overiť a zabezpečiť zhodu vlastností vozidla, pričom vytvorí toleranciu pre prípustné odchýlky v priemyselnej výrobe;

7.3.5.

zabezpečiť vykonanie prinajmenšom tých skúšok pre všetky typy vozidiel, ktoré sú predpísané v bode 5 tohto predpisu;

7.3.6.

zabezpečiť, aby každý súbor vzoriek alebo skúšobných kusov, pri ktorom resp. ktorých bola zistená nezhoda s príslušným typom skúšky, bol podnetom na opakovaný odber vzoriek a skúšanie. V takomto prípade sa musia vykonať všetky potrebné kroky na obnovenie zhody príslušnej výroby.

7.4. Príslušný orgán, ktorý udelil typové schválenie, môže kedykoľvek overiť metódy kontroly zhody uplatňované v každom výrobnom závode.

7.4.1. Pri každej inšpekcii sa inšpektorovi predložia záznamy o skúškach a záznamy z výroby.

7.4.2. Inšpektor môže náhodne odobrať vzorky, ktoré budú skúšané v laboratóriu výrobcu. Minimálny počet takýchto vzoriek pritom môže byť stanovený na základe výsledkov kontrol uskutočnených samotným výrobcom.

7.4.3. Ak sa kvalitatívna úroveň ukazuje ako neuspokojivá alebo v prípade, že sa zdá potrebné preveriť platnosť skúšok, ktoré boli vykonané na základe bodu 7.4.2, vyberie inšpektor vzorky, ktoré sa zašlú technickej službe, ktorá vykonala schvaľovacie skúšky pre daný typ.

7.4.4. Príslušný orgán môže vykonať ktorúkoľvek skúšku predpísanú týmto predpisom.

7.4.5. Bežná frekvencia inšpekcií zo strany príslušného orgánu je raz do roka. Ak sa počas jednej z týchto inšpekcií zistia neuspokojivé výsledky, príslušný orgán v čo najkratšom čase zabezpečí realizáciu všetkých potrebných krokov na obnovenie zhody príslušnej výroby.

8. SANKCIE V PRÍPADE NEZHODY VÝROBY

8.1. Schválenie udelené typu vozidla podľa tohto predpisu môže byť odňaté, ak nie sú splnené požiadavky uvedené v bode 7 alebo ak vozidlo, prípadne jeho komponenty neabsolvujú úspešne skúšky stanovené v bode 7.3.5.

8.2. Ak niektorá zo zmluvných strán dohody uplatňujúcich tento predpis odníme schválenie, ktoré predtým udelila, bezodkladne o tom informuje ostatné strany dohody uplatňujúce tento predpis prostredníctvom formulára oznámenia, ktorého vzor je uvedený v prílohe 1 k tomuto predpisu.

9. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY

Ak držiteľ schválenia definitívne zastaví výrobu typu vozidla schváleného podľa tohto predpisu, informuje o tom orgán, ktorý typové schválenie udelil. Po prijatí príslušného oznámenia tento orgán informuje o tom ostatné zmluvné strany dohody z roku 1958 uplatňujúce tento predpis prostredníctvom formulára oznámenia, ktorého vzor je uvedený v prílohe 1 k tomuto predpisu.

10. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SLUŽIEB ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONÁVANIE SCHVAĽOVACÍCH SKÚŠOK A NÁZVY A ADRESY SPRÁVNYCH ORGÁNOV

Zmluvné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, oznámia sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy správnych úradov, ktoré udeľujú schválenia a ktorým sa majú zasielať osvedčenia o schválení alebo rozšírení, zamietnutí alebo odňatí schválenia alebo oznámenia o definitívnom zastavení výroby vydané v iných krajinách.

11. PRECHODNÉ USTANOVENIA

11.1. Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 01 nesmie žiadna zmluvná strana, ktorá uplatňuje tento predpis, odmietnuť udeliť typové schválenie podľa tohto predpisu v znení série zmien 01.

11.2. Po uplynutí 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti udelia zmluvné strany uplatňujúce tento predpis typové schválenia len vtedy, ak typ vozidla, ktoré má byť schválené, spĺňa požiadavky tohto predpisu zmeneného sériou zmien 01.

11.3. Zmluvné strany, ktoré uplatňujú tento predpis, nesmú odmietnuť udeliť rozšírenie typového schválenia v znení predchádzajúcich sérií zmien k tomuto predpisu.

11.4. Zmluvné strany, ktoré uplatňujú tento predpis, udeľujú počas obdobia 24 mesiacov, ktoré nasleduje po dátume nadobudnutia platnosti série zmien 01, aj naďalej schválenia pre typy vozidiel, ktoré spĺňajú požiadavky tohto predpisu v znení predchádzajúcich sérií zmien.

11.5. Napriek uvedeným prechodným ustanoveniam nie sú zmluvné strany, ktorých uplatňovanie tohto predpisu nadobúda platnosť po dátume nadobudnutia platnosti najnovšej série zmien, povinné uznávať schválenia, ktoré boli udelené v súlade s predchádzajúcimi sériami zmien k tomuto predpisu.

(1) 1 pre Nemecko, 2 pre Francúzsko, 3 pre Taliansko, 4 pre Holandsko, 5 pre Švédsko, 6 pre Belgicko, 7 pre Maďarsko, 8 pre Českú republiku, 9 pre Španielsko, 10 pre Srbsko, 11 pre Spojené kráľovstvo, 12 pre Rakúsko, 13 pre Luxembursko, 14 pre Švajčiarsko, 15 (voľné), 16 pre Nórsko, 17 pre Fínsko, 18 pre Dánsko, 19 pre Rumunsko, 20 pre Poľsko, 21 pre Portugalsko, 22 pre Ruskú federáciu, 23 pre Grécko, 24 pre Írsko, 25 pre Chorvátsko, 26 pre Slovinsko, 27 pre Slovensko, 28 pre Bielorusko, 29 pre Estónsko, 30 (voľné), 31 pre Bosnu a Hercegovinu, 32 pre Lotyšsko, 33 (voľné), 34 pre Bulharsko, 35 (voľné), 36 pre Litvu, 37 pre Turecko, 38 (voľné), 39 pre Azerbajdžan, 40 pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, 41 (voľné), 42 pre Európske spoločenstvo (typové schvaľovanie udeľujú jeho členské štáty, ktoré používajú svoje príslušné symboly EHK), 43 pre Japonsko, 44 (voľné), 45 pre Austráliu, 46 pre Ukrajinu, 47 pre Juhoafrickú republiku, 48 pre Nový Zéland, 49 pre Cyprus, 50 pre Maltu, 51 pre Kórejskú republiku, 52 pre Malajziu, 53 pre Thajsko, 54 a 55 (voľné), 56 pre Čiernu Horu, 57 (voľné) a 58 pre Tunisko. Nasledujúce čísla sa priradia ďalším krajinám v chronologickom poradí, v ktorom ratifikovali alebo pristúpili k Dohode o prijatí jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, zariadenia a časti, ktoré sa môžu montovať a/alebo používať na kolesových vozidlách, a o podmienkach pre vzájomné uznávanie schválení udelených na základe týchto predpisov a takto priradené čísla oznámi generálny tajomník Organizácie Spojených národov zmluvným stranám dohody.

PRÍLOHA 1

OZNÁMENIE

[maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)]

PRÍLOHA 2

USPORIADANIE SCHVAĽOVACÍCH ZNAČIEK

VZOR A

(pozri bod 4.4 tohto predpisu)

VZOR B

(pozri bod 4.5 tohto predpisu)

(1) Druhé číslo sa uvádza len ako príklad.

PRÍLOHA 3

OCHRANA PRED PRIAMYM KONTAKTOM S ČASŤAMI POD NAPÄTÍM

1. PRÍSTUPOVÉ SONDY

Prístupové sondy na overenie ochrany osôb pred prístupom k živým častiam sú uvedené v tabuľke 1.

2. SKÚŠOBNÉ PODMIENKY

Prístupová sonda je do každého otvoru v kryte vtláčaná silou špecifikovanou v tabuľke 1. Ak sa sonde podarí čiastočne alebo úplne vniknúť dovnútra, umiestni sa v každej možnej polohe. Zarážková plôška sondy však pritom v žiadnom prípade nesmie cez daný otvor preniknúť.

Vnútorné bariéry sa považujú za súčasť krytu.

Zdroj nízkeho napätia (nie menšieho ako 40 V a nie väčšieho ako 50 V) v sérii s vhodným svietidlom by sa mal, ak je to potrebné, zapojiť medzi sondu a živé časti vnútri krytu.

Podobná metóda využívajúca signalizačný obvod, by sa mala použiť aj pri skúškach na pohyblivých častiach zariadenia, ktoré je pod vysokým napätím.

Ak je to možné, interné pohyblivé časti sa môžu prevádzkovať pomaly.

3. PODMIENKY PRÍPUSTNOSTI

Prístupová sonda sa nesmie dotknúť živých častí.

Ak sa táto požiadavka overuje signalizačným obvodom medzi sondou a živými časťami, svietidlo sa nesmie rozsvietiť.

V prípade skúšky pre IPXXB sa na vnikanie do krytu používa kĺbový skúšobný prst, ktorý môže prenikať až do hĺbky 80 mm, pričom jeho zarážková plôška (priemer 50 mm × 20 mm) cez daný otvor prejsť nesmie. Skúška sa začína vo vystretej pozícii skúšobného prstu, postupne sa oba jeho kĺby ohýbajú, každý až do 90° uhla vzhľadom na os priľahlej úchopnej časti prsta, a prst sa umiestni do každej možnej polohy.

V prípade skúšok pre IPXXD, môže prístupová sonda do krytu preniknúť v celej svojej dĺžke, avšak jej zarážková plôška cez daný otvor prejsť nesmie.

Tabuľka 1

Prístupové sondy používané pri skúškach na ochranu osôb pred prístupom k nebezpečným častiam

Obrázok 1

Kĺbový skúšobný prst

Materiál: Kov, pokiaľ nie je uvedené inak.

Dĺžkové rozmery v milimetroch.

Tolerancie rozmerov sa uvádzajú bez špecifickej tolerancie:

a)	v prípade uhlov: 0/– 10°

b)	v prípade dĺžkových rozmerov: do 25 mm: 0/– 0,05 mm nad 25 mm: ± 0,2 mm.

Obidva kĺby musia umožňovať pohyb v spoločnej rovine a v rovnakom smere v uhloch až do 90° s toleranciou od 0 až + 10°.

PRÍLOHA 4

METÓDA MERANIA IZOLAČNÉHO ODPORU

1. VŠEOBECNE

Izolačný odpor pre každú vysokonapäťovú zbernicu vozidla sa meria alebo sa stanovuje výpočtom pomocou nameraných hodnôt z každej časti alebo komponentu vysokonapäťovej zbernice (ďalej len „delené meranie“).

2. METÓDA MERANIA

Meranie izolačného odporu sa vykonáva zvolením vhodnej metódy merania z metód uvedených v bodoch 2.1 až 2.2, v závislosti od elektrického náboja v živých častiach alebo izolačného odporu atď.

Rozsah elektrického obvodu, ktorý sa má merať, sa musí určiť vopred pomocou diagramov elektrického obvodu atď.

Okrem toho sa môže vykonať zmena potrebná na meranie izolačného odporu, ako napr. odstránenie krytu, aby sa dalo dostať k živým častiam, nákres meracích čiar, zmena v softvéri atď.

V prípadoch, v ktorých nie sú namerané hodnoty stále z dôvodu palubného systému na monitorovanie izolačného odporu atď., môže sa vykonať potrebná zmena merania, ako napr. zastavenie prevádzky príslušného zariadenia alebo jeho odstránenie. Navyše, ak je zariadenie odstránené, musí sa dokázať pomocou výkresov atď., že sa izolačný odpor medzi živými časťami a elektrickou kostrou nezmení.

Maximálna pozornosť sa musí venovať skratu, zásahu elektrickým prúdom atď., pričom na potvrdenie tohto môžu byť potrebné priame operácie vo vysokonapäťovom obvode.

2.1. Metóda merania, ktorá používa jednosmerné napätia zo zdrojov mimo vozidla

2.1.1. Merací prístroj

Použije sa skúšobný prístroj na meranie izolačného odporu schopný použiť jednosmerné napätie vyššie ako pracovné napätie vysokonapäťovej zbernice.

2.1.2. Metóda merania

Skúšobný prístroj na meranie odporu izolátora sa zapojí medzi živé časti a elektrickú kostru. Potom sa izolačný odpor zmeria použitím jednosmerného napätia pri hodnote aspoň polovice pracovného napätia vysokonapäťovej zbernice.

Ak má systém niekoľko rozsahov napätia (napr. z dôvodu zapojenia konvertora na zvýšenie napätia) v galvanicky pripojenom obvode a niektoré komponenty nevydržia pracovné napätie celého obvodu, izolačný odpor medzi týmito komponentmi a elektrickou kostrou sa môže odmerať samostatne použitím minimálne polovice hodnoty ich vlastného pracovného napätia, keď sú dané komponenty odpojené.

2.2. Metóda merania, ktorá používa RESS a zdroj jednosmerného napätia vozidla

2.2.1. Stav skúšania vozidla

Vysokonapäťovou zbernicou musí prúdiť elektrický prúd z vlastného RESS-u a/alebo z systému konverzie elektrickej energie vozidla a úroveň napätia RESS-u a/alebo systému konverzie elektrickej energie musí byť počas skúšky minimálne na úrovni menovitého prevádzkového napätia uvedeného výrobcom vozidla.

2.2.2. Merací prístroj

Voltmeter, použitý v tejto skúške, musí merať hodnoty jednosmerného prúdu a jeho vnútorný odpor musí byť minimálne 10 MΩ.

2.2.3. Metóda merania

2.2.3.1. Prvá fáza

Napätie sa meria podľa zobrazenia na obrázku 1 a napätie vysokonapäťovej zbernice (Vb) sa zaznamenáva. Vb musí byť rovné alebo väčšie ako menovité prevádzkové napätie RESS a/alebo systému konverzie elektrickej energie, ako uvádza výrobca vozidla.

Obrázok 1

Meranie Vb, V1, V2

2.2.3.2. Druhá fáza

Zmerajte a zaznamenajte napätie (V1) medzi zápornou polohou vysokonapäťovej zbernice a elektrickou kostrou (pozri obrázok 1).

2.2.3.3. Tretia fáza

Zmerajte a zaznamenajte napätie (V2) medzi kladnou stranou vysokonapäťovej zbernice a elektrickou kostrou (pozri obrázok 1).

2.2.3.4. Štvrtá fáza

Ak je hodnota V1 väčšia alebo sa rovná V2, vložte medzi zápornú stranu vysokonapäťovej zbernice a elektrickú kostru štandardný známy odpor (Ro). S nainštalovaným Ro zmerajte napätie (V1’) medzi zápornou stranou vysokonapäťovej zbernice a elektrickou kostrou (pozri obrázok 2).

Vypočítajte elektrický odpor (Ri) podľa tohto vzorca:

Ri = Ro * (Vb/V1’ – Vb/V1) alebo Ri = Ro * Vb * (1/V1’ – 1/V1)

Obrázok 2

Meranie V1’

Ak je hodnota V2 väčšia alebo rovná V1, vložte medzi kladnú stranu vysokonapäťovej zbernice a elektrickú kostru štandardný známy odpor (Ro). S nainštalovaným Ro, zmerajte napätie (V2’) medzi kladnou stranou vysokonapäťovej zbernice a elektrickou kostrou (pozri obrázok 3). Vypočítajte elektrický odpor (Ri) podľa zobrazeného vzorca. Vydeľte túto hodnotu elektrickej izolácie (v Ω) menovitým prevádzkovým napätím vysokonapäťovej zbernice (vo voltoch).

Vypočítajte elektrický odpor (Ri) podľa tohto vzorca:

Ri = Ro * (Vb/V2’ – Vb/V2) alebo Ri = Ro * Vb * (1/V2’ – 1/V2)

Obrázok 3

Meranie V2’

2.2.3.5. Piata fáza

Hodnota elektrickej izolácie Ri (v Ω) delená pracovným napätím vysokonapäťovej zbernice (vo voltoch) má za následok izolačný odpor (v Ω/V).

Poznámka 1:

Hodnota štandardného známeho odporu Ro (v Ω) by mala byť hodnotou minimálneho požadovaného izolačného odporu (v Ω/V) vynásobeného pracovným napätím vozidla plus/mínus 20 % (vo voltoch). Nevyžaduje sa, aby Ro bola presne táto hodnota, keďže rovnice platia pre každé Ro; avšak hodnota Ro v tomto rozsahu by mala poskytnúť dobré rozlíšenie na meranie napätia.

PRÍLOHA 5

METÓDA POTVRDENIA FUNGOVANIA PALUBNÉHO SYSTÉMU MONITOROVANIA IZOLAČNÉHO ODPORU

Funkcia palubného systému na monitorovanie izolačného odporu musí byť potvrdená touto metódou:

Vložte rezistor, ktorý nespôsobuje, že izolačný odpor medzi terminálom, ktorý je monitorovaný, a elektrickou kostrou neklesne pod minimálnou hodnotu požadovanú pre izolačný odpor. Varovanie sa aktivuje.

PRÍLOHA 6

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY CESTNÝCH VOZIDIEL ALEBO SYSTÉMOV

1. VŠEOBECNE

1.1.	Značka (obchodný názov výrobcu): …

1.2.

Typ: …

1.3.	Kategória vozidla: …

1.4.	Obchodný(-é) názov (názvy) (ak je/sú k dispozícii): …

1.5.	Názov a adresa výrobcu: …

1.6.	Názov a adresa prípadného zástupcu výrobcu: …

1.7.	Výkres a/alebo fotografia vozidla: …

2. ELEKTRICKÝ MOTOR (TRAKČNÝ MOTOR)

2.1.	Typ (vinutie, budenie): …

2.2.	Maximálny hodinový výkon (kW): …

3. AKUMULÁTOR (AK JE AKUMULÁTOROM RESS)

3.1.	Obchodný názov a značka akumulátora: …

3.2.	Označenie všetkých použitých typov elektrochemických článkov: …

3.3.	Menovité napätie (V): …

3.4.	Počet článkov akumulátora: …

3.5.	Pomer kombinácie plynu (v percentách): …

3.6.	Spôsob(-y) vetrania akumulátorového modulu/sústavy: …

3.7.	Typ prípadného chladiaceho systému: …

3.8.	Kapacita (Ah): …

4. PALIVOVÝ ČLÁNOK (AK JE K DISPOZÍCII)

4.1.	Obchodný názov a značka palivového článku: …

4.2.	Typy palivového článku: …

4.3.	Menovité napätie (V): …

4.4.	Počet článkov: …

4.5.	Typ prípadného chladiaceho systému: …

4.6.	Max. výkon (kW): …

5. POISTKA A/ALEBO PRERUŠOVAČ OBVODU

5.1.

Typ: …

5.2.	Schéma funkčného rozsahu: …

6. ZVÄZOK VÝKONOVÝCH ELEKTRICKÝCH VODIČOV

6.1.

Typ: …

7. OCHRANA PRED ZÁSAHOM ELEKTRICKÝM PRÚDOM

7.1.	Opis konceptu ochrany: …

8. DODATOČNÉ ÚDAJE

8.1.	Stručný opis inštalácie komponentov výkonového obvodu alebo výkresy/obrázky, ktoré ukazujú umiestnenie jednotlivých komponentov výkonového obvodu: …

8.2.	Schematické znázornenie všetkých elektrických funkčných blokov, ktoré sa nachádzajú vo výkonovom obvode: …

8.3.	Pracovné napätie (V): …

PRÍLOHA 7

STANOVENIE EMISIÍ VODÍKA POČAS POSTUPOV NABÍJANIA TRAKČNÉHO AKUMULÁTORA

1. ÚVOD

Táto príloha opisuje postup na stanovenie emisií vodíka počas postupov nabíjania trakčného akumulátora všetkých cestných vozidiel podľa bodu 5.4. tohto predpisu.

2. OPIS SKÚŠKY

Skúška na emisie vodíka (obrázok 7.1) sa vykonáva s cieľom stanoviť emisie vodíka počas postupov nabíjania trakčného akumulátora palubnou nabíjačkou. Skúška sa skladá z týchto krokov:

a)	príprava vozidla;

b)	vybitie trakčného akumulátora;

c)	stanovenie emisií vodíka pri normálnom nabíjaní;

d)	stanovenie emisií vodíka počas nabíjania pri poruche palubnej nabíjačky.

3. VOZIDLO

3.1. Vozidlo musí byť v dobrom mechanickom stave a musí mať najazdených 300 km počas 7 dní pred skúškou. Vozidlo musí byť v tom čase vybavené trakčným akumulátorom, ktorý je predmetom skúšky na emisie vodíka.

3.2. Ak sa akumulátor používa pri teplote vyššej než teplota okolia, musí operátor postupovať podľa postupu daného výrobcom s cieľom zachovať teplotu trakčného akumulátora v normálom prevádzkovom rozsahu.

Zástupca výrobcu musí byť schopný potvrdiť, že systém na kondicionovanie teploty trakčného akumulátora nie je poškodený ani nemá poruchu kapacity.

Obrázok 7.1

Stanovenie emisií vodíka počas postupov nabíjania trakčného akumulátora

4. SKÚŠOBNÉ VYBAVENIE NA SKÚŠKU NA EMISIE VODÍKA

4.1. Dynamometer podvozku

Dynamometer podvozku musí spĺňať požiadavky predpisu č. 83 v znení série zmien 05.

4.2. Kryt na meranie emisií vodíka

Kryt na meranie emisií vodíka musí tvoriť nepriedušná meracia komora schopná obsiahnuť vozidlo pri skúške. Vozidlo musí byť prístupné zo všetkých strán a komora, keď je tesne uzavretá, musí byť plynotesná podľa doplnku 1 k tejto prílohe. Vnútorný povrch komory musí byť nepriepustný a nesmie reagovať s vodíkom. Systém na riadenie teploty musí byť schopný meniť vnútornú teplotu v kryte podľa predpísanej teploty s priemernou odchýlkou ± 2 K počas trvania skúšky.

Na prispôsobenie objemových zmien v dôsledku emisií vodíka v kryte sa môže použiť skúšobné vybavenie s premenlivým objemom alebo iné skúšobné vybavenie. Skúšobné vybavenie s premenlivým objemom sa rozťahuje alebo sťahuje v závislosti od emisií vodíka v kryte. Dva možné spôsoby prispôsobenia sa zmenám vnútorného objemu sú posuvné panely alebo konštrukcia mechov, keď sa v kryte rozťahujú a sťahujú nepriedušné vaky podľa vnútorných zmien tlaku pri výmene vzduchu zvonku krytu. Všetky konštrukcie na prispôsobenie objemu musia zachovávať integritu krytu, ako je uvedené v doplnku 1 k tejto prílohe.

Všetky metódy prispôsobenia objemu musia zachovávať rozdiel medzi vnútorným tlakom v kryte a barometrickým tlakom maximálne ± 5 hPa.

Komora sa musí dať zablokovať pri stanovenom objeme. Kryt s premenlivým objemom musí byť schopný prispôsobiť sa zmenám zo svojho „menovitého objemu“ (pozri prílohu 7 doplnok 1 bod 2.1.1) s ohľadom na emisie vodíka počas skúšky.

4.3. Analytické systémy

4.3.1. Analyzátor vodíka

4.3.1.1.

Atmosféra v komore sa monitoruje pomocou analyzátora vodíka (elektrochemický detektor) alebo chromatografu so zisťovaním tepelnej vodivosti. Vzorka plynu sa musí odobrať zo stredu jednej bočnej steny alebo strechy komory a akýkoľvek obtok plynu sa musí vrátiť späť do komory, pokiaľ možno do bodu bezprostredne za zmiešavacím ventilátorom.

4.3.1.2.

Analyzátor vodíka musí mať dobu odozvy do 90 % konečného údaja, kratšiu než 10 sekúnd. Jeho stabilita musí byť v časovom úseku 15 minút merania pre všetky meracie rozsahy lepšia než 2 % celkového rozsahu stupnice pri nulovej hodnote a pri 80 % ± 20 % celkového rozsahu stupnice.

4.3.1.3.

Opakovateľnosť snímača vyjadrená ako jedna štandardná odchýlka musí byť lepšia než 1 % celkového rozsahu stupnice pri nulovej hodnote a pri 80 % ± 20 % celkového rozsahu stupnice.

4.3.1.4.

Meracie rozsahy analyzátora sa musia vybrať tak, aby poskytovali najlepšie riešenie postupov merania, kalibrácie a kontroly tesnosti.

4.3.2. Systém na záznam údajov analyzátora vodíka

Analyzátor vodíka musí byť vybavený zariadením na zaznamenávanie elektrického výstupného signálu aspoň raz za 1 minútu. Záznamový systém musí mať prevádzkové charakteristiky aspoň rovnocenné signálu, ktorý sa zaznamenáva, a musí zabezpečiť permanentný záznam výsledkov. Záznam musí jasne zobrazovať začiatok a koniec skúšky pri bežnom nabíjaní a pri nabíjaní pri poruche nabíjačky.

4.4. Zaznamenávanie teploty

4.4.1. Teplota v komore sa zaznamenáva v dvoch bodoch pomocou snímačov teploty, ktoré sú prepojené tak, aby ukazovali priemernú hodnotu. Meracie body sú vzdialené približne 0,1 m v kryte od vertikálnej osi každej bočnej steny vo výške 0,9 ± 0,2 m.

4.4.2. Teploty akumulátorových modulov sa zaznamenávajú pomocou snímačov.

4.4.3. Teploty sa počas celého merania emisií vodíka musia zaznamenávať aspoň raz za minútu.

4.4.4. Presnosť systému zaznamenávania teplôt musí byť v rozmedzí ± 1,0 K a teplota musí byť rozlíšiteľná na ± 0,1 K.

4.4.5. Systém zápisu alebo systém spracovania dát musí byť schopný rozlíšiť dobu na ± 15 sekúnd.

4.5. Zaznamenávanie tlaku

4.5.1. Rozdiel Δp medzi barometrickým tlakom v skúšobni a vnútorným tlakom v kryte sa musí počas meraní emisií vodíka zaznamenať aspoň raz za minútu.

4.5.2. Presnosť systému na zaznamenávanie tlaku musí byť v rozmedzí ± 2 hPa a tlak sa musí dať rozlíšiť s presnosťou ± 0,2 hPa.

4.5.3. Systém zápisu alebo systém spracovania dát musí byť schopný rozlíšiť dobu na ± 15 sekúnd.

4.6. Zaznamenávanie napätia a intenzity prúdu

4.6.1. Napätie palubnej nabíjačky a intenzita prúdu (akumulátora) sa musia počas meraní emisií vodíka zaznamenať aspoň raz za minútu.

4.6.2. Presnosť systému na zaznamenávanie napätia musí byť v rozmedzí ± 1 V a napätie sa musí dať rozlíšiť s presnosťou ± 0,1 V.

4.6.3. Presnosť systému na zaznamenávanie intenzity prúdu musí byť v rozmedzí ± 0,5 A a intenzita prúdu sa musí dať rozlíšiť s presnosťou ± 0,05 A.

4.6.4. Systém zápisu alebo systém spracovania dát musí byť schopný rozlíšiť dobu na ± 15 sekúnd.

4.7. Ventilátory

Aby sa vzduch mohol dôkladne premiešať, musí byť komora vybavená jedným alebo viacerými ventilátormi alebo dúchadlami s možným prietokom 0,1 až 0,5 m3 za sekundu. Počas merania v komore sa musí dať dosiahnuť homogénna teplota a koncentrácia vodíka. Vozidlo v komore nesmie byť vystavené priamemu prúdu vzduchu z ventilátorov ani dúchadiel.

4.8. Plyny

4.8.1. Na kalibráciu a činnosť musia byť k dispozícii tieto čisté plyny:

a)	čistý syntetický vzduch (čistota < 1 ppm ekvivalentu C1; < 1 ppm CO; < 400 ppm CO2; < 0,1 ppm NO); obsah kyslíka medzi 18 % a 21 % objemu,

b)	vodík (H2), minimálna čistota 99,5 %.

4.8.2. Kalibračné plyny a plyny na stanovenie rozsahu musia obsahovať zmes vodíka (H2) a čistého syntetického vzduchu. Skutočné koncentrácie kalibračného plynu musia byť v rozmedzí ± 2 % menovitých hodnôt. Pri použití zariadenia na riedenie plynov sa získané zriedené plyny musia určiť s presnosťou ± 2 % menovitej hodnoty. Koncentrácie uvedené v doplnku 1 sa môžu získať tiež pomocou zariadenia na riedenie plynov používajúceho ako riediaci plyn syntetický vzduch.

5. SKÚŠOBNÝ POSTUP

Skúška pozostáva z týchto piatich krokov:

a)	príprava vozidla;

b)	vybitie trakčného akumulátora;

c)	stanovenie emisií vodíka pri normálnom nabíjaní;

d)	vybitie trakčného akumulátora;

e)	stanovenie emisií vodíka počas nabíjania pri poruche palubnej nabíjačky.

Ak je nutné presúvať vozidlo medzi dvoma krokmi, musí sa odtlačiť do oblasti nasledujúcej skúšky.

5.1. Príprava vozidla

Musí sa skontrolovať starnutie trakčného akumulátora preukazujúce, že vozidlo má absolvovaných aspoň 300 km v čase 7 dní pred skúškou. Počas tohto obdobia musí byť vozidlo vybavené trakčným akumulátorom predloženým na skúšku na emisie vodíka. Ak sa uvedená požiadavka nedá preukázať, uplatní sa tento postup.

5.1.1. Vybíjanie a počiatočné nabitie akumulátora

Postup začína vybitím trakčného akumulátora vozidla jazdou na skúšobnej dráhe alebo dynamometri podvozku pri konštantnej rýchlosti 70 % ± 5 % maximálnej rýchlosti vozidla počas 30 minút.

Vybíjanie sa zastaví:

a)	ak vozidlo nie je schopné ísť rýchlosťou zodpovedajúcou 65 % maximálnej rýchlosti dosiahnutej počas 30 minút, alebo

b)	ak štandardné palubné prístroje signalizujú vodičovi, že má vozidlo zastaviť, alebo

c)	po odjazdení vzdialenosti 100 km.

5.1.2. Počiatočné nabitie akumulátora

Nabíjanie sa vykonáva:

a)	palubnou nabíjačkou;

b)	pri teplote okolia medzi 293 K a 303 K.

Pri tomto postupe nie sú povolené žiadne externé nabíjačky.

Kritérium pre ukončenie nabíjania trakčného akumulátora je automatické vypnutie palubnej nabíjačky.

Tento postup zahŕňa všetky typy špeciálnych nabíjaní, ktoré sa môžu spustiť automaticky alebo manuálne, ako napríklad nabíjania pri vyrovnávacom nabíjaní alebo nabíjania pri údržbe.

5.1.3. Postup z bodov 5.1.1 až 5.1.2 sa musí zopakovať dvakrát.

5.2. Vybitie akumulátora

Trakčný akumulátor sa vybíja pri jazde na skúšobnej dráhe alebo dynamometri podvozku pri konštantnej rýchlosti 70 % ± 5 % maximálnej rýchlosti vozidla počas 30 minút.

Vybitie sa skončí:

a)	ak štandardné palubné prístroje signalizujú vodičovi, že má vozidlo zastaviť, alebo

b)	ak je maximálna rýchlosť vozidla menšia než 20 km/h.

5.3. Kondicionovanie

Do 15 minút po skončení vybíjania opísaného v bode 5.2 sa vozidlo kondicionuje v priestore na to určenom. Vozidlo je zaparkované minimálne 12 hodín a maximálne 36 hodín, medzi koncom vybitia trakčného akumulátora a začiatkom skúšky na emisie vodíka počas normálneho nabíjania. Počas tohto obdobia sa musí vozidlo kondicionovať pri teplote 293 K ± 2 K.

5.4. Skúška na emisie vodíka pri normálnom nabíjaní

5.4.1. Pred ukončením kondicionovania sa musí meracia komora vyvetrať na niekoľko minút, kým sa nedosiahne stabilné prostredie vodíka. Zmiešavací ventilátor resp. ventilátory v komore sa v tomto času tiež uvedú do činnosti.

5.4.2. Bezprostredne pred skúškou sa musí vodíkový analyzátor vynulovať a musí sa nastaviť merací rozsah.

5.4.3. Na konci kondicionovania sa skúšobné vozidlo s vypnutým motorom, otvoreným vekom batožinového priestoru a oknami premiestni do meracej komory.

5.4.4. Vozidlo sa napojí na hlavný zdroj elektrickej energie. Akumulátor sa nabíja podľa postupu pre normálne nabíjanie uvedeného ďalej v bode 5.4.7.

5.4.5. Dvere krytu za zavrú a plynotesne utesnia do dvoch minút od elektrického zapojenia postupu pre normálne nabíjanie.

5.4.6. Na účely skúšky na emisie vodíka sa za začiatok normálneho nabíjania považuje okamih, keď je komora utesnená. Meria sa koncentrácia vodíka, teplota a barometrický tlak ako počiatočné hodnoty CH2i, Ti a Pi pre skúšku pri normálnom nabíjaní.

Tieto hodnoty sa použijú pre výpočet emisií vodíka (bod 6). Okolitá teplota krytu T nesmie byť menšia ako 291 K a väčšia ako 295 K počas normálneho nabíjania.

5.4.7. Postup normálneho nabíjania

Normálne nabíjanie sa vykonáva prostredníctvom palubnej nabíjačky a pozostáva z týchto krokov:

a)	nabíjanie pri konštantnom výkone počas časového úseku t1;

b)	preťaženie pri konštantnom výkone počas časového úseku t2. Intenzitu preťaženia udáva výrobca a zodpovedá intenzite použitej pri nabíjaní pri kompenzácii.

Kritérium na ukončenie nabíjania trakčného akumulátora je automatické ukončenie nabíjania palubnou nabíjačkou v čase nabíjania t1 + t2. Tento čas nabíjania sa obmedzí na t1 + 5 h aj v prípade jasného signálu zo štandardných prístrojov vodičovi, že akumulátor ešte nie je úplne nabitý.

5.4.8. Bezprostredne pred koncom skúšky sa musí vodíkový analyzátor vynulovať a musí sa nastaviť merací rozsah.

5.4.9. Odoberanie vzoriek sa skončí v čase t1 + t2 alebo t1 + 5 h po začiatku počiatočného odoberania vzoriek, ako je špecifikované v bode 5.4.6. Jednotlivé uplynuté časy sa zaznamenávajú. Meria sa koncentrácia vodíka, teplota a barometrický tlak ako koncové hodnoty CH2f, Tf a Pf pre skúšku pri normálnom nabíjaní, ktoré sa použijú na výpočet podľa bodu 6.

5.5. Skúška na emisie vodíka pri poruche palubnej nabíjačky

5.5.1. Najneskôr do 7 dní po ukončení predchádzajúcej skúšky sa začne postup vybitím trakčného akumulátora vozidla podľa bodu 5.2.

5.5.2. Zopakujú sa kroky postupu podľa bodu 5.3.

5.5.3. Pred ukončením kondicionovania sa musí meracia komora vyvetrať na niekoľko minút, kým sa nedosiahne stabilné prostredie vodíka. Zmiešavací ventilátor resp. ventilátory v komore sa v tomto času tiež uvedú do činnosti.

5.5.4. Bezprostredne pred skúškou sa musí vodíkový analyzátor vynulovať a musí sa nastaviť merací rozsah.

5.5.5. Na konci kondicionovania sa skúšobné vozidlo s vypnutým motorom, otvoreným vekom batožinového priestoru a oknami premiestni do meracej komory.

5.5.6. Vozidlo sa napojí na hlavný zdroj elektrickej energie. Akumulátor sa nabíja podľa postupu na nabíjanie pri poruche uvedenom v bode 5.5.9.

5.5.7. Dvere krytu sa zavrú a plynotesne utesnia do dvoch minút od elektrického zapojenia postupu na nabíjanie pri poruche.

5.5.8. Na účely skúšky na emisie vodíka sa za začiatok nabíjania pri poruche považuje okamžik, keď je komora utesnená. Meria sa koncentrácia vodíka, teplota a barometrický tlak ako počiatočné hodnoty CH2i, Ti a Pi pre skúšku pri nabíjaní pri poruche.

Tieto hodnoty sa použijú na výpočet emisií vodíka (bod 6.). Okolitá teplota krytu T nesmie byť menšia ako 291 K a väčšia ako 295 K počas nabíjania pri poruche.

5.5.9. Postup nabíjania pri poruche

Nabíjanie pri poruche sa vykonáva prostredníctvom palubnej nabíjačky a pozostáva z týchto krokov:

a)	nabíjanie pri konštantnom výkone počas časového úseku t‘1;

b)	nabíjanie pri maximálnom prúde počas 30 minút. Počas tejto fázy je palubná nabíjačka zablokovaná pri maximálnom prúde.

5.5.10. Bezprostredne pred koncom skúšky sa musí vodíkový analyzátor vynulovať a musí sa nastaviť merací rozsah.

5.5.11. Odoberanie vzoriek sa skončí v čase t‘1 + 30 minút po začiatku počiatočného odoberania vzoriek, ako je špecifikované v bode 5.5.8. Jednotlivé uplynuté časy sa zaznamenávajú. Meria sa koncentrácia vodíka, teplota a barometrický tlak ako koncové hodnoty CH2f, Tf a Pf pre skúšku nabíjania pri poruche, ktoré sa použijú pre výpočet podľa bodu 6.

6. VÝPOČET

Skúšky na emisie vodíka opísané v bode 5 umožňujú výpočet emisií vodíka z fáz normálneho nabíjania a nabíjania pri poruche. Emisie vodíka z každej z týchto fáz sa vypočítajú pomocou počiatočných a koncových koncentrácií vodíka, teplôt a tlakov v kryte, spolu s čistým objemom krytu.

Použije sa tento vzorec:

Formula

kde:

MH2	=	hmotnosť vodíka, v gramoch,
CH2	=	nameraná koncentrácia vodíka v kryte, v ppm na celkový objem,
V	=	čistý objem krytu v kubických metroch (m3) korigovaný na objem vozidla s otvoreným vekom batožinového priestoru a oknami. Ak nie je určený objem vozidla, odčíta sa objem 1,42 m3,
Vout	=	kompenzačný objem v m pri skúšobnej teplote a tlaku,
T	=	tlak v okolí komory, v K,
P	=	absolútny tlak v kryte, v kPa,
k	=	2,42,

i predstavuje počiatočnú hodnotu,

f predstavuje koncovú hodnotu.

6.1. Výsledky skúšky

Hmotnosti emisií vodíka pre vozidlo sú:

MN	=	hmotnosť emisií vodíka pri skúške pri normálom nabíjaní, v gramoch,
MD	=	hmotnosť emisií vodíka pri skúške pri poruche nabíjania, v gramoch.

Doplnok 1

KALIBRÁCIA ZARIADENÍ NA SKÚŠKY EMISIÍ VODÍKA

1. FREKVENCIA A METÓDY KALIBRÁCIE

Všetky prístroje musia byť kalibrované pred ich prvým použitím a potom tak často, ako je potrebné, v každom prípade však mesiac pred schvaľovacími skúškami. Metódy kalibrácie, ktoré sa majú použiť, sú opísané v tomto doplnku.

2. KALIBRÁCIA KRYTU

2.1. Počiatočné stanovenie vnútorného objemu krytu

2.1.1.

Pred prvým použitím sa vnútorný objem krytu stanoví takto: Dôkladne sa zmerajú vnútorné rozmery komory, so zreteľom na všetky nepravidelnosti, ako napríklad výstužné podpery. Z týchto meraní sa stanoví vnútorný objem komory.

Kryt musí byť v čase, keď je vonkajšia teplota 293 K, zablokovaný na pevnom objeme. Tento menovitý objem musí byť opakovateľný s odchýlkou ± 0,5 % od stanovenej hodnoty.

2.1.2.

Čistý vnútorný objem sa stanoví odčítaním 1,42 m3 od vnútorného objemu komory. Prípadne sa môže namiesto hodnoty 1,42 m3 použiť objem skúšobného vozidla s otvoreným vekom batožinového priestoru a oknami.

2.1.3.

Komora sa musí skontrolovať podľa bodu 2.3. Ak sa hmotnosť vodíka líši od zavedenej hmotnosti o viac než ± 2 %, vyžaduje sa korekcia.

2.2. Stanovenie emisií pozadia v komore

Táto operácia stanoví, či komora neobsahuje materiály, ktoré emitujú významné množstvá vodíka. Kontrola sa musí vykonať pri uvedení komory do prevádzky, po každej operácii v komore, ktorá môže ovplyvniť základné emisie, minimálne však raz za rok.

2.2.1.

Kryt s premenlivým objemom sa môže použiť v pevnom alebo premenlivom objeme podľa bodu 2.1.1. Teplota okolia musí byť počas časového úseku 4 hodín udržovaná na teplote 293 K ± 2 K.

2.2.2.

Kryt sa môže utesniť a ventilátory sa môžu uviesť do činnosť najviac na 12 hodín pred začiatkom 4-hodinového odoberania vzoriek emisií pozadia.

2.2.3.

Analyzátor sa musí (ak je to potrebné) kalibrovať, potom vynulovať a nastaviť merací rozsah.

2.2.4.

Komora sa preplachuje, kým sa nedosiahne stála hodnota vodíkov, a zapne sa zmiešavací ventilátor, ak už nie je v činnosti.

2.2.5.

Komora sa potom utesní a zmeria sa koncentrácia vodíka pozadia, teplota a barometrický tlak. Toto sú počiatočné hodnoty CH2i, Ti a Pi použité na výpočet emisií pozadia v kryte.

2.2.6.

Kryt sa 4 hodiny nechá v pokoji so zapnutým zmiešavacím ventilátorom.

2.2.7.

Po uplynutí tohto času sa použije ten istý analyzátor na meranie koncentrácie vodíka v komore. Odmeria sa aj teplota a barometrický tlak. Toto sú koncové hodnoty CH2f, Tf a Pf.

2.2.8.

Zmena hmotnosti vodíka v kryte sa musí prepočítať na čas skúšky podľa bodu 2.4 a nesmie prekročiť 0,5 g.

2.3. Kalibrácia a skúška zostatku vodíka v komore

Kalibrácia a skúška zostatku vodíka v komore overuje vypočítaný objem (podľa bodu 2.1.) a slúži tiež na meranie prípadných únikov. Meranie netesnosti komory sa musí vykonať pri uvedení komory do prevádzky, ako aj po každej činnosti v komore, ktorá môže ovplyvniť jej neporušenosť, minimálne raz za mesiac. Ak sa úspešne ukončilo šesť po sebe nasledujúcich mesačných kontrol komory týkajúcich sa zostatku vodíka bez nutnosti korekcie, netesnosť komory sa môže merať štvrťročne, až kým nie je potrebná korekcia.

2.3.1.

Kryt sa musí vyvetrať, kým sa nedosiahne stabilná koncentrácia vodíka. V prípade, že zmiešavací ventilátor nie je zapnutý, zapne sa. Analyzátor sa vynuluje, ak sa to vyžaduje, kalibruje sa a nastaví sa.

2.3.2.

Kryt sa zablokuje v polohe pre menovitý objem.

2.3.3.

Zapne sa systém na reguláciu vonkajšej teploty (ak už nie je zapnutý) a nastaví sa na počiatočnú teplotu 293 K.

2.3.4.

Keď sa teplota v kryte stabilizuje na hodnotu 293 K ± 2 K, kryt sa utesní a zmeria sa koncentrácia pozadia v kryte, teplota a barometrický tlak. Toto sú počiatočné hodnoty CH2i, Ti a Pi použité na kalibráciu krytu.

2.3.5.

Kryt sa potom musí odblokovať z menovitého objemu.

2.3.6.

Do krytu sa zavedie približne 100 g vodíka. Táto hmotnosť vodíka sa musí zmerať s presnosťou ± 2 % nameranej hodnoty.

2.3.7.

Obsah komory sa zmiešava po dobu 5 minút a potom sa odmeria koncentrácia vodíka, teplota a barometrický tlak. Toto sú koncové hodnoty CH2f, Tf a Pf na kalibráciu krytu a zároveň počiatočné hodnoty CH2i, Ti a Pi na kontrolu zostatku vodíka.

2.3.8.

Na základe meraní podľa bodov 2.3.4 a 2.3.7 a podľa vzorca 2.4 sa vypočíta hmotnosť vodíka v kryte. Táto musí byť v rozmedzí ± 2 % hmotnosti vodíka nameranej podľa bodu 2.3.6.

2.3.9.

Obsah komory sa musí nechať premiešať na čas minimálne 10 hodín. Po uplynutí tejto doby sa zmeria a zaznamená konečná koncentrácia, teplota a barometrický tlak. Toto sú koncové hodnoty CH2f, Tf a Pf na kontrolu zostatku vodíka.

2.3.10.

Potom sa podľa vzorca v bode 2.4 vypočíta hmotnosť vodíka z meraní uvedených v bodoch 2.3.7 a 2.3.9. Táto hmotnosť sa nesmie líšiť o viac než 5 % od hmotnosti vodíka danej v bode 2.3.8.

2.4. Výpočet

Výpočet čistej zmeny hmotnosti vodíka v kryte sa použije na určenie pozadia uhľovodíka v komore a miery úniku. Na výpočet zmeny hmotnosti sa použijú koncové hodnoty koncentrácie vodíka, teploty a barometrického tlaku podľa tohto vzorca.

Formula

kde:

MH2	=	hmotnosť vodíka, v gramoch,
CH2	=	nameraná koncentrácia vodíka v kryte, v ppm na celkový objem,
V	=	objem krytu v metroch kubických (m3) meraný podľa bodu 2.1.1,
Vout	=	kompenzačný objem v m3 pri skúšobnej teplote a tlaku,
T	=	tlak v okolí komory, v K,
P	=	absolútny tlak v kryte, v kPa,
k	=	2,42,

i predstavuje počiatočnú hodnotu,

f predstavuje koncovú hodnotu.

3. KALIBRÁCIA ANALYZÁTORA VODÍKA

Analyzátor by sa mal kalibrovať pomocou vodíka so vzduchom a čisteného syntetického vzduchu. Pozri bod 4.8.2 prílohy 7.

Každý z bežne používaných prevádzkových rozsahov je kalibrovaný týmto postupom:

3.1.	Kalibračná krivka sa vytvorí pomocou minimálne piatich kalibračných bodov rozmiestnených čo najrovnomernejšie v prevádzkovom rozsahu. Menovitá koncentrácia kalibračného plynu s najvyššími koncentráciami má byť aspoň 80 % celkového rozsahu stupnice.

3.2.	Metódou najmenších štvorcov sa vypočíta kalibračná krivka. Ak výsledný polynomický stupeň je vyšší ako 3, potom počet kalibračných bodov sa musí rovnať najmenej číslu polynomického stupňa plus 2.

3.3.	Kalibračná krivka sa nesmie líšiť o viac než 2 % od menovitej hodnoty každého kalibračného plynu.

3.4.

Pomocou koeficientov polynómu vypočítaných podľa bodu 3.2 sa zostaví tabuľka, v ktorej je uvedená závislosť hodnôt analyzátora a skutočných koncentrácií. Tabuľka nesmie mať kroky väčšie než 1 % celkového rozsahu stupnice. To sa vykoná pre každý kalibračný rozsah analyzátora.

Táto tabuľka musí obsahovať tiež ostatné relevantné údaje, ako sú:

a)	dátum kalibrácie;

b)	nastavovacia a nulová hodnota potenciometra (kde sa to uplatňuje);

c)	nominálna stupnica;

d)	referenčné údaje každého kalibračného plynu;

e)	skutočná a udaná hodnota každého použitého kalibračného plynu spolu s percentuálnymi rozdielmi;

f)	kalibračný tlak analyzátora.

3.5.	Alternatívne metódy (napr. počítače, elektronické prepínače rozsahu) sa môžu použiť, ak sa technickej službe preukáže, že tieto metódy majú zodpovedajúcu presnosť.

Dodatek 2

ZÁKLADNÉ VLASTNOSTI SKUPINY VOZIDIEL

1. Parametre definujúce skupinu vozidiel z hľadiska emisií vodíka

Skupina môže byť definovaná základnými parametrami spoločnými pre všetky vozidlá v rámci skupiny. V niektorých prípadoch môže byť medzi rôznymi parametrami interakcia. Tieto efekty sa musia tiež zohľadniť, aby sa zaistilo zaradenie vozidiel s podobnými vlastnosťami z hľadiskami emisií vodíka do jednej skupiny.

2. Na tieto účely sa za typy vozidiel patriace do jednej skupiny z hľadiska emisií vodíka považujú typy, ktoré majú zhodné tieto parametre.

Trakčný akumulátor:

a)	obchodný názov alebo značka akumulátora;

b)	označenie všetkých použitých typov elektrochemických spojení;

c)	počet článkov akumulátora;

d)	počet akumulátorových modulov;

e)	menovité napätie akumulátora (V);

f)	energia akumulátora (kWh);

g)	pomer kombinácie plynu (v percentách);

h)	typ, resp. typy vetrania pre akumulátorové moduly alebo sústavu akumulátorov;

i)	typ prípadného chladiaceho systému.

Palubná nabíjačka:

a)	značka a typ jednotlivých častí nabíjačky;

b)	výstupný menovitý výkon (kW);

c)	maximálne napätie nabíjania (V);

d)	maximálna intenzita nabíjania (A);

e)	značka a typ prípadnej riadiacej jednotky;

f)	schéma činnosti, ovládačov a zabezpečenia;

g)	vlastnosti periód nabíjania.

		ISSN 1725-5147 doi:10.3000/17255147.L_2011.057.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 57

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 54 2. marca 2011

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		MEDZINÁRODNÉ DOHODY
	*	Rozhodnutie Rady 2011/133/SZBP z 21. februára 2011 o podpise a uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Čiernou Horou, ktorou sa zakladá rámec pre účasť Čiernej Hory na operáciách krízového riadenia Európskej únie	1
		Dohoda medzi Európskou úniou a Čiernou Horou, ktorou sa zakladá rámec pre účasť Čiernej Hory na operáciách krízového riadenia Európskej únie	2
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 201/2011 z 1. marca 2011 o vzore vyhlásenia o zhode s povoleným typom železničného vozidla ( 1 )	8
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 202/2011 z 1. marca 2011, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (ES) č. 1005/2008, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu produkty rybolovu, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie (ES) č. 1010/2009, pokiaľ ide formuláre predbežných oznámení, referenčné hodnoty prístavných inšpekcií a systémy dokumentácie úlovku prijaté regionálnymi organizáciami pre riadenie rybného hospodárstva	10
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 203/2011 z 1. marca 2011, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	19
		SMERNICE
	*	Smernica Komisie 2011/18/EÚ z 1. marca 2011, ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy II, V a VI k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve ( 1 )	21
		ROZHODNUTIA
		2011/134/EÚ
	*	Rozhodnutie Komisie z 24. marca 2010 o štátnej pomoci C 4/03 (ex NN 102/02), ktorú Taliansko poskytlo spoločnosti WAM SpA [oznámené pod číslom K(2010) 1711 cor.] ( 1 )	29
		2011/135/EÚ
	*	Rozhodnutie Komisie z 1. marca 2011, ktorým sa predlžuje platnosť rozhodnutia 2009/251/ES, ktorým sa od členských štátov požaduje zabezpečiť, aby sa výrobky s obsahom biocídneho dimetylfumarátu neumiestňovali ani nesprístupňovali na trhu [oznámené pod číslom K(2011) 1174] ( 1 )	43
		ODPORÚČANIA
		2011/136/EÚ
	*	Odporúčanie Komisie z 1. marca 2011 o usmerneniach týkajúcich sa implementácie pravidiel ochrany údajov v systéme spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa (CPCS)	44
		AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI
	*	Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 100 – Jednotné ustanovenia pre typové schvaľovanie vozidiel, pokiaľ ide o osobitné požiadavky na elektrickú hnaciu sústavu	54

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	IL	122,2
	MA	46,8
	TN	113,1
	TR	95,7
	ZZ	94,5
0707 00 05	TR	159,9
0707 00 05	ZZ	159,9
0709 90 70	MA	31,5
	TR	100,8
	ZZ	66,2
0805 10 20	EG	56,9
	IL	78,2
	MA	55,1
	TN	41,5
	TR	67,9
	ZA	37,9
	ZZ	56,3
0805 50 10	MA	45,9
	TR	51,2
	ZZ	48,6
0808 10 80	BR	55,2
	CA	126,3
	CN	90,2
	MK	54,8
	US	148,5
	ZZ	95,0
0808 20 50	AR	91,1
	CL	188,1
	CN	52,4
	US	96,8
	ZA	109,6
	ZZ	107,6