12.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/1

(1)

Zemný plyn (ďalej len „plyn“) je základnou zložkou dodávky energie v Európskej únii, tvorí štvrtinu dodávky primárnej energie a prispieva hlavne k výrobe elektrickej energie a tepla, je surovinou pre priemysel a palivom pre dopravu.

(2)

Spotreba plynu v Európe sa prudko zvýšila v priebehu posledných desiatich rokov. Znižovaním domácej výroby sa zvyšoval dovoz plynu ešte rýchlejšie, čím sa vytvorila veľká závislosť od dovozu a vznikla potreba riešiť otázky bezpečnosti dodávky plynu. Okrem toho predstavujú niektoré členské štáty z hľadiska dodávky plynu izolované trhy v dôsledku nedostatočných prepojení infraštruktúry so zvyškom Únie.

(3)

Vzhľadom na význam plynu v štruktúre energetických zdrojov Únie je cieľom tohto nariadenia ukázať odberateľom plynu, že sa podnikajú všetky kroky potrebné na zabezpečenie ich nepretržitej dodávky, najmä v prípade náročných klimatických podmienok a v prípade prerušenia. Uznáva sa, že tieto ciele by sa mali dosiahnuť prostredníctvom čo najúčinnejších opatrení, aby sa nenarušila relatívna konkurencieschopnosť tohto paliva v porovnaní s inými palivami.

(4)

Smernicou Rady 2004/67/ES (3) sa po prvýkrát vytvoril právny rámec na úrovni Spoločenstva na ochranu bezpečnosti dodávky plynu prispievajúci k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu s plynom v prípade prerušení dodávok. Na základe smernice sa zriadila Koordinačná skupina pre plyn, ktorá bola užitočnou pri výmene informácií medzi členskými štátmi, Komisiou, plynárenským priemyslom a odberateľmi a prijímaní ich spoločných opatrení. Európska sieť korešpondentov energetickej bezpečnosti, ktorú podporila Európska rada v decembri 2006, zvýšila kapacitu zberu informácií a poskytla včasné varovanie týkajúce sa potenciálneho ohrozenia bezpečnosti dodávky energie. Nové právne predpisy týkajúce sa vnútorného trhu s energiou, ktoré prijal Európsky parlament a Rada v júli 2009, sú dôležitým krokom k dokončeniu vnútorného trhu s energiou a majú jednoznačný cieľ zvýšiť bezpečnosť Únie v oblasti dodávky energie.

(5)

Na základe súčasných opatrení týkajúcich sa bezpečnosti dodávky plynu, ktoré boli prijaté na úrovni Únie, však majú členské štáty v súčasnosti ešte stále veľký priestor na vlastné rozhodovanie o opatreniach, ktoré chcú prijať. Ak je ohrozená bezpečnosť dodávky členského štátu, existuje evidentné riziko, že opatrenia prijaté jednostranne týmto členským štátom môžu ohroziť riadne fungovanie vnútorného trhu s plynom a dodávku plynu odberateľom. Nedávne skúsenosti ukázali, že takéto riziko naozaj existuje. Aby mohol vnútorný trh s plynom fungovať aj v prípade nedostatočnej dodávky, je potrebné zabezpečiť solidaritu a koordináciu v reakcii na krízy dodávky, či už ide o preventívne opatrenia, alebo o reakciu na konkrétne prerušenia dodávky.

(6)

V niektorých regiónoch Únie sa dodáva plyn s nízkou výhrevnosťou. Vzhľadom na jeho vlastnosti ho nemožno použiť v zariadeniach určených pre plyn s vysokou výhrevnosťou. Avšak plyn s vysokou výhrevnosťou môže byť použitý v zariadeniach určených pre plyn s nízkou výhrevnosťou pod podmienkou, že sa najskôr konvertuje na plyn s nízkou výhrevnosťou, napríklad pridaním dusíka. Špecifické vlastnosti plynu s nízkou výhrevnosťou by sa mali zohľadniť na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a zobrať do úvahy pri posúdení rizík, ako aj v preventívnych akčných plánoch a v núdzových plánoch na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

(7)

Diverzifikácia trás plynovodov a zdrojov dodávky do Únie je nevyhnutná na zvýšenie bezpečnosti zásobovania Únie ako celku, ako aj jej jednotlivých členských štátov. V budúcnosti bude bezpečnosť dodávky závisieť od vývoja palivového mixu, rozvoja ťažby v Únii a v tretích krajinách, ktoré zásobujú Úniu, investícií do zásobníkov a diverzifikácie trás plynovodov a zdrojov dodávky do Únie a mimo nej vrátane zariadení pre skvapalnený zemný plyn („LNG“). V tejto súvislosti by sa mala osobitná pozornosť venovať prioritným opatreniam v oblasti infraštruktúry stanoveným v oznámení Komisie z 13. novembra 2008 s názvom Druhý strategický prieskum energetickej politiky – Akčný plán EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť, napr. južnému plynárenskému koridoru (Nabucco a prepojenie Turecko – Grécko – Taliansko), diverzifikovaným a primeraným dodávkam LNG pre Európu, účinnému prepojeniu baltského regiónu, stredozemnému energetickému okruhu a primeraným severojužným prepojeniam v rámci strednej a juhovýchodnej Európy.

(8)

S cieľom zmierniť vplyv možných kríz spôsobených prerušením dodávok plynu by členské štáty mali podporiť diverzifikáciu zdrojov energie, ako aj prepravných trás a zdrojov dodávky plynu.

(9)

Vážne prerušenie dodávky plynu do Únie môže mať vplyv na všetky členské štáty, Úniu ako celok a zmluvné strany Zmluvy o založení Energetického spoločenstva (4) podpísanej v Aténach 25. októbra 2005. Môže tiež spôsobiť veľké hospodárske škody ekonomike v celej Únii. Prerušenie dodávky plynu môže mať rovnako tvrdý sociálny dosah, najmä na zraniteľné skupiny odberateľov.

(10)

Niektorí odberatelia vrátane, okrem iného, domácností a odberateľov, ktorí poskytujú významné sociálne služby, ako sú činnosti v oblasti zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o deti, vzdelávania a iné sociálne služby, ako aj služby potrebné na fungovanie členského štátu, sú osobitne zraniteľní a môžu si vyžadovať ochranu. Širšie vymedzenie týchto chránených odberateľov by nemalo byť v rozpore s európskymi mechanizmami solidarity.

(11)

Správa o realizácii európskej bezpečnostnej stratégie schválená Európskou radou v decembri 2008 upozorňuje na rastúcu závislosť od dovozu energie ako na vážne dodatočné riziko týkajúce sa bezpečnosti Únie v oblasti dodávky energie a zdôrazňuje energetickú bezpečnosť ako jednu z nových výziev bezpečnostnej politiky. Vnútorný trh s plynom je ústredným prvkom v rámci zvyšovania bezpečnosti dodávky energie v Únii a obmedzovania vystavenia jednotlivých členských štátov škodlivým vplyvom prerušení dodávky.

(12)

V záujme dobrého fungovania vnútorného trhu s plynom je nesmierne dôležité, aby opatrenia prijaté na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu neprimerane nenarúšali hospodársku súťaž ani účinné fungovanie vnútorného trhu s plynom.

(13)

Zlyhanie samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry, tzv. princíp N-1, je reálnym scenárom. Použitie zlyhania takejto infraštruktúry ako referenčnej hodnoty, ktorá určuje, čo by mali byť členské štáty schopné kompenzovať, je oprávneným východiskom pre analýzu bezpečnosti dodávky plynu každého členského štátu.

(14)

Aby sa prerušenia dodávok dali zvládnuť, je nevyhnutné, aby bola v členských štátoch a v celej Únii vybudovaná dostatočná a diverzifikovaná plynárenská infraštruktúra, a to najmä nová plynárenská infraštruktúra umožňujúca prepojenie súčasných izolovaných systémov, ktoré tvoria izolované trhy, s ich susednými členskými štátmi. Minimálne spoločné kritériá týkajúce sa bezpečnosti dodávky plynu by mali zabezpečiť rovnakú úroveň bezpečnosti dodávky plynu pre všetkých zohľadňujúc národné alebo regionálne špecifiká a vytvoriť významné stimuly na výstavbu potrebnej infraštruktúry a na zlepšenie úrovne pripravenosti v čase krízy. Opatrenia na strane spotreby, medzi ktoré patrí prechod na iný druh paliva, môžu zohrávať cennú úlohu pri zaisťovaní energetickej bezpečnosti v prípade, že ich možno prijať rýchlo, a môžu badateľne znižovať spotrebu v reakcii na prerušenie dodávky. Malo by sa viac podporovať účinné využívanie energie, najmä tam, kde sú potrebné opatrenia na strane spotreby. Mal by sa primerane zohľadniť environmentálny vplyv navrhovaných opatrení na strane spotreby a dodávky a mali by sa čo najviac uprednostniť opatrenia, ktoré majú na životné prostredie najmenší vplyv, a zároveň zohľadniť aspekty týkajúce sa bezpečnosti dodávky.

(15)

Mali by sa dôrazne podporovať investície do novej plynárenskej infraštruktúry, ktoré by sa mali realizovať až po primeranom hodnotení vplyvu na životné prostredie v súlade s príslušnými právnymi aktmi Únie. Táto nová infraštruktúra by mala zvýšiť bezpečnosť dodávky plynu a zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu s plynom. Investície by mali v zásade realizovať podniky a mali by sa zakladať na ekonomických stimuloch. Mala by sa primeraným spôsobom zohľadniť potreba podporiť začlenenie plynu z obnoviteľných zdrojov energie do infraštruktúry plynárenskej siete. Ak pôjde o investície do infraštruktúry s cezhraničným charakterom, Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „agentúra“), zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 (5), a Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ďalej len „ENTSO pre plyn“), zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn (6), by sa mali prizvať k intenzívnej spolupráci v oblastiach ich príslušných právomocí, aby sa lepšie zohľadnili cezhraničné aspekty. Treba pripomenúť, že v súlade s nariadením (ES) č. 713/2009 môže agentúra vydávať stanoviská alebo odporúčania k cezhraničným aspektom v oblasti svojich právomocí a činností. Agentúra a ENTSO pre plyn spolu s ostatnými účastníkmi trhu zohrávajú dôležitú úlohu pri vypracúvaní a realizácii 10-ročného plánu rozvoja siete v celej Únii, ktorého súčasťou bude okrem iného európsky výhľad primeranosti dodávky a ktorý by mal byť v súvislosti s cezhraničnými prepojeniami okrem iného založený na primeraných potrebách rozličných používateľov siete.

(16)

Zodpovedné orgány alebo členské štáty by mali zaručiť testovanie trhu s plynom ako jeden z potrebných krokov v rámci procesu vedúceho k dosiahnutiu súladu so štandardom infraštruktúry.

(17)

Pri vykonávaní úloh vymedzených v tomto nariadení by mali zodpovedné orgány v prípade potreby úzko spolupracovať s ostatnými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, najmä s národnými regulačnými orgánmi, bez toho, aby boli dotknuté ich právomoci podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (7).

(18)

V prípade potreby nových cezhraničných prepojení alebo predĺženia existujúcich prepojení by mali už v skorom štádiu úzko spolupracovať dotknuté členské štáty, zodpovedné orgány a národné regulačné orgány, pokiaľ nie sú zodpovednými orgánmi.

(19)

Aby sa pomohlo členským štátom financovať potrebné investície do výroby, infraštruktúry a opatrení v oblasti energetickej účinnosti na regionálnej a miestnej úrovni, sú k dispozícii rôzne finančné zdroje Únie, najmä pôžičky a záruky Európskej investičnej banky alebo financovanie z regionálnych, štrukturálnych alebo kohéznych fondov. Aj Európska investičná banka, ako aj externé nástroje Únie, akými sú nástroj európskeho susedstva a partnerstva, nástroj predvstupovej pomoci a nástroj financovania rozvojovej spolupráce, môžu financovať opatrenia v tretích krajinách na zvýšenie bezpečnosti dodávky energie.

(20)

Týmto nariadením by sa malo plynárenským podnikom a odberateľom umožniť, aby sa mohli pri zvládaní prerušení čo najdlhšie spoliehať na trhové mechanizmy. Malo by obsahovať aj núdzové mechanizmy, ktoré by sa mali použiť, keď samotný trh už nie je schopný adekvátne zvládať prerušenia dodávky plynu. Dokonca aj v stavoch núdze by sa mali na obmedzovanie vplyvu prerušenia dodávky uprednostniť trhové nástroje.

(21)

Po nadobudnutí účinnosti nových právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu s energiou prijatých v júli 2009 sa budú na odvetvie plynárenstva uplatňovať nové ustanovenia, pričom sa jasne rozdelia úlohy a povinnosti členských štátov, národných regulačných orgánov, prevádzkovateľov prepravných sietí a agentúry a zvýši sa transparentnosť trhu v prospech jeho účinného fungovania, bezpečnosti dodávky a ochrany odberateľov.

(22)

Dokončenie vnútorného trhu s plynom a účinná hospodárska súťaž v rámci tohto trhu poskytnú Únii najvyššiu úroveň bezpečnosti dodávky pre všetky členské štáty, pokiaľ bude vnútorný trh môcť plne fungovať v prípade prerušenia dodávky týkajúceho sa časti Únie bez ohľadu na príčinu prerušenia. Vyžaduje si to komplexný a účinný spoločný prístup k bezpečnosti dodávky, predovšetkým politiky transparentnosti, solidarity a nediskriminácie zlučiteľné s fungovaním vnútorného trhu, vyhýbajúce sa narušeniam trhu a oslabovaniu reakcií trhu na prerušenia.

(23)

Za bezpečnosť dodávky plynu spoločne zodpovedajú plynárenské podniky, členské štáty, konkrétne prostredníctvom svojich zodpovedných orgánov, a Komisia v príslušných oblastiach svojich činností a právomocí. V náležitých prípadoch by mali národné regulačné orgány, pokiaľ nie sú zodpovednými orgánmi, tiež prispievať k bezpečnosti dodávky plynu v oblastiach svojich činností a právomocí v súlade so smernicou 2009/73/ES. Okrem toho môžu aj odberatelia, ktorí využívajú plyn na výrobu elektrickej energie alebo na priemyselné účely, zohrávať dôležitú úlohu v otázke bezpečnosti dodávky plynu, a to vďaka svojej schopnosti reagovať na krízu prostredníctvom opatrení na strane spotreby, ako sú prerušiteľné zmluvy a prechod na iný druh paliva, pretože tieto opatrenia majú priamy vplyv na rovnováhu dodávky a spotreby.

(24)

Je preto veľmi dôležité presne vymedziť úlohy a povinnosti všetkých plynárenských podnikov a zodpovedných orgánov, aby sa zachoval účinne fungujúci vnútorný trh s plynom, najmä v prípadoch prerušení dodávok a krízových situácií. Tieto úlohy a povinnosti by sa mali stanoviť takým spôsobom, aby sa zabezpečilo dodržiavanie trojúrovňového prístupu, ktorý by najprv zahŕňal príslušné plynárenské podniky a priemysel, potom členské štáty na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni a nakoniec Úniu. V prípade krízy dodávky by sa účastníkom trhu mal poskytnúť dostatok príležitostí na to, aby na túto situáciu mohli reagovať trhovými opatreniami. Ak reakcie účastníkov trhu nie sú dostatočné, členské štáty by mali spolu so svojimi zodpovednými orgánmi prijať opatrenia na odstránenie alebo zmiernenie účinkov krízy dodávky. Iba v prípade, keď sú tieto opatrenia nedostatočné, by sa mali prijať opatrenia na regionálnej úrovni alebo na úrovni Únie s cieľom odstrániť alebo zmierniť účinky krízy dodávky. Pokiaľ je to možné, úsilie by sa malo zamerať na regionálne riešenia.

(25)

V duchu solidarity sa v čo najširšej miere vytvorí regionálna spolupráca, a to aj s verejnými orgánmi a plynárenskými podnikmi, na účely plnenia tohto nariadenia s cieľom optimalizovať prínosy, pokiaľ ide o koordináciu opatrení na zmiernenie zistených rizík a na vykonávanie čo najúčinnejších opatrení určených dotknutým stranám.

(26)

Mali by sa zaviesť dostatočne harmonizované štandardy bezpečnosti dodávky vzťahujúce sa aspoň na situáciu, ktorá nastala v januári 2009, zohľadňujúce rozdiel medzi členskými štátmi, povinnosť služieb vo verejnom záujme a opatrenia na ochranu spotrebiteľa uvedené v článku 3 smernice 2009/73/ES. Takéto štandardy bezpečnosti dodávky by mali byť stabilné, aby zabezpečovali potrebnú právnu istotu, mali by byť jasne vymedzené a nemali by neodôvodnene a neprimerane zaťažovať plynárenské podniky vrátane nových a malých podnikov, ani koncových odberateľov. Tieto štandardy by mali takisto zaručiť rovnaký prístup plynárenských podnikov Únie k vnútroštátnym odberateľom. Opatrenia potrebné na zaručenie plnenia štandardu dodávky môžu zahŕňať dodatočné kapacity zásobníkov a množstvá, akumuláciu, zmluvy o dodávkach, prerušiteľné zmluvy alebo akékoľvek iné opatrenia s podobnými účinkami, ako aj technické opatrenia potrebné na zaručenie technickej bezpečnosti dodávky plynu.

(27)

V záujme dobre fungujúceho trhu s plynom je nevyhnutné, aby plynárenské podniky vzhľadom na možné prerušenia dodávky, aké nastalo v januári 2009, investovali včas v potrebnom rozsahu do domácej výroby a infraštruktúr, akými sú prepojenia, predovšetkým tie, ktoré poskytujú prístup do plynárenskej siete Únie, zariadenia umožňujúce fyzické obojsmerné toky plynu v plynovodoch, ako aj zásobníky a zariadenia na splyňovanie skvapalneného zemného plynu. Pri zostavovaní predpovedí finančných potrieb v oblasti plynárenskej infraštruktúry vo vzťahu k nástrojom Únie by Komisia mala podľa potreby uprednostniť projekty infraštruktúry, ktoré podporujú integráciu vnútorného trhu s plynom a bezpečnosť dodávky plynu.

(28)

Prevádzkovateľom prepravných sietí by sa nemalo brániť v skúmaní situácie, v ktorej by investície umožňujúce fyzickú kapacitu na prepravu plynu v oboch smeroch (ďalej len „obojsmerná kapacita“) v cezhraničných prepojeniach s tretími krajinami mohli prispieť k zlepšeniu bezpečnosti dodávky, najmä v prípade tretích krajín, ktoré zabezpečujú prepravné toky medzi dvomi členskými štátmi.

(29)

Je dôležité, aby sa zachovala dodávka plynu, najmä pre domácnosti, ako aj pre obmedzený počet ďalších odberateľov, predovšetkým odberateľov poskytujúcich základné sociálne služby, ktorých môže vymedziť príslušný členský štát, v prípadoch, keď ich už trh nemôže zásobovať. Je nevyhnutné, aby boli opatrenia, ktoré treba prijať počas krízy, stanovené vopred a aby spĺňali bezpečnostné požiadavky vrátane prípadov, keď sú chránení odberatelia pripojení k tej istej distribučnej sieti ako ostatní odberatelia. Takéto opatrenia môžu zahŕňať uplatnenie pomerného obmedzenia úmerne k pôvodne vyhradenej kapacite v prípadoch, kde by sa kapacita prístupu k infraštruktúre obmedzila z technických príčin.

(30)

Zodpovedné orgány by sa mali spravidla riadiť svojimi núdzovými plánmi. Za náležite odôvodnených výnimočných okolností môžu podniknúť kroky, ktoré sa od týchto plánov odkláňajú.

(31)

Na plnenie záväzkov v oblasti bezpečnosti dodávky je k dispozícii veľký výber nástrojov. Tieto nástroje by sa mali použiť podľa potreby na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a na úrovni Únie na zabezpečenie dosiahnutia konzistentného a hospodárneho výsledku.

(32)

Aspekty bezpečnosti dodávky v rámci dlhodobého plánovania investícií do dostatočných cezhraničných kapacít a iných infraštruktúr, ktoré zabezpečia dlhodobú schopnosť siete zaručiť bezpečnosť dodávky a uspokojiť primeraný dopyt, sú uvedené v smernici 2009/73/ES. Plnenie štandardov bezpečnosti dodávky si môže vyžadovať prechodné obdobie, aby bolo možné vykonať potrebné investície. Desaťročný plán rozvoja siete v celej Únii, ktorý vypracoval ENTSO pre plyn pod dohľadom agentúry, je základným nástrojom na určenie požadovaných investícií potrebných na úrovni Únie, okrem iného na vykonávanie požiadaviek na infraštruktúru uvedených v tomto nariadení.

(33)

ENTSO pre plyn a agentúra by sa mali ako členovia Koordinačnej skupiny pre plyn plne zúčastňovať na spolupráci a konzultáciách na úrovni Únie v oblasti svojich právomocí.

(34)

Koordinačná skupina pre plyn je hlavný orgán, ktorý musí Komisia konzultovať v súvislosti s vypracovaním preventívnych akčných plánov a núdzových plánov. Treba pripomenúť, že ENTSO pre plyn a agentúra sú členmi Koordinačnej skupiny pre plyn a že budú v tejto súvislosti konzultovaní.

(35)

Na zabezpečenie najvyššej úrovne pripravenosti v prípade prerušenia dodávky by mali zodpovedné orgány po konzultácii s plynárenskými podnikmi vypracovať núdzové plány. Tieto plány by nemali byť vo vzájomnom rozpore na vnútroštátnej a regionálnej úrovni ani na úrovni Únie. Ich obsah by sa mal opierať o najlepšie postupy v rámci existujúcich plánov a mal by presne vymedziť úlohy a povinnosti všetkých dotknutých plynárenských podnikov a zodpovedných orgánov. Spoločné núdzové plány na regionálnej úrovni by sa mali vypracovať, keď je to možné a potrebné.

(36)

Na posilnenie solidarity medzi členskými štátmi v prípade stavu núdze v Únii, a najmä ako podporu členským štátom, ktoré sú vystavené menej výhodným zemepisným alebo geologickým podmienkam, by členské štáty mali navrhnúť opatrenia v rámci solidarity. Plynárenské podniky by mali vypracovať opatrenia, ako sú obchodné dohody, ktorých súčasťou môžu byť vyššie vývozy plynu alebo väčšie využitie zásobníkov. Je dôležité podporovať uzatvorenie dohôd medzi plynárenskými podnikmi. Súčasťou opatrení núdzového plánu by mali byť mechanizmy, ktoré by v prípade potreby zabezpečili čestnú a spravodlivú kompenzáciu plynárenských podnikov. Opatrenia v rámci solidarity môžu byť obzvlášť vhodné medzi členskými štátmi, ktorým Komisia odporúča prijatie spoločných preventívnych akčných plánov alebo núdzových plánov na regionálnej úrovni.

(37)

V súvislosti s týmto nariadením má Komisia zohrávať dôležitú úlohu v prípade stavu núdze, či už na úrovni Únie, alebo na regionálnej úrovni.

(38)

Aj európska solidarita by mala v prípade potreby nadobudnúť formu pomoci v oblasti civilnej ochrany, ktorú poskytujú Únia a jej členské štáty. Mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany zriadený na základe rozhodnutia Rady 2007/779/ES, Euratom (8) by mal uľahčovať a koordinovať takúto pomoc.

(39)

Zvrchovaných práv členských štátov vzťahujúcich sa na vlastné zdroje energie sa toto nariadenie netýka.

(40)

V smernici Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (9) sa ustanovuje proces zvyšovania bezpečnosti označených európskych kritických infraštruktúr vrátane určitých plynárenských infraštruktúr v Únii. Smernica 2008/114/ES spolu s týmto nariadením prispievajú k vytvoreniu komplexného prístupu k energetickej bezpečnosti Únie.

(41)

Núdzové plány by sa mali pravidelne aktualizovať a mali by byť uverejnené. Mali by podliehať vzájomnému pripomienkovaniu a testovaniu.

(42)

Koordinačná skupina pre plyn by mala byť poradcom Komisie s cieľom uľahčovať koordináciu opatrení v oblasti bezpečnosti dodávky v prípade stavu núdze v Únii. Mala by monitorovať aj adekvátnosť a primeranosť opatrení, ktoré sa majú prijať podľa tohto nariadenia.

(43)

Toto nariadenie sa zameriava na to, aby plynárenské podniky a zodpovedné orgány členských štátov mohli v prípade prerušenia dodávky zabezpečiť čo najdlhšie efektívne fungovanie vnútorného trhu s plynom, kým zodpovedné orgány neprijmú opatrenia na riešenie situácie, keď už trh nie je schopný zabezpečovať požadované dodávky plynu. Takéto mimoriadne opatrenia by mali byť v úplnom súlade s právom Únie a mali by sa oznamovať Komisii.

(44)

Keďže dodávky plynu z tretích krajín sú najdôležitejšie z hľadiska bezpečnosti dodávky plynu Únie, Komisia by mala koordinovať opatrenia voči tretím krajinám a spolupracovať s dodávateľskými a tranzitnými tretími krajinami na opatreniach na riešenie krízových situácií a na zabezpečenie stabilného toku plynu do Únie. Komisia by mala mať právo na rozmiestnenie osobitnej skupiny pre monitorovanie tokov plynu do Únie v krízových situáciách po porade so zúčastnenými tretími krajinami a v prípade, že kríza nastane v dôsledku problémov v tretej krajine, na prevzatie sprostredkovateľskej a napomáhajúcej úlohy.

(45)

Je dôležité, aby podmienky týkajúce sa dodávky z tretích krajín nenarúšali hospodársku súťaž a boli v súlade s pravidlami vnútorného trhu.

(46)

Ak sú k dispozícii spoľahlivé údaje o situácii mimo Únie ohrozujúcej bezpečnosť dodávky jedného alebo viacerých členských štátov, ktorá môže spustiť mechanizmus včasného varovania medzi Úniou a treťou krajinou, Komisia by mala bezodkladne informovať Koordinačnú skupinu pre plyn a Únia by mala urobiť primerané opatrenia v snahe zmierniť situáciu.

(47)

Rada dospela vo februári 2009 k záveru, že by sa mala zvýšiť transparentnosť a spoľahlivosť prostredníctvom zmysluplnej výmeny informácií medzi Komisiou a členskými štátmi, týkajúcich sa vzťahov s tretími krajinami v energetike vrátane dlhodobých dohôd v oblasti dodávky, pričom by zostali utajené citlivé obchodné informácie.

(48)

Hoci sa pravidlá ustanovené v Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, najmä pravidlá hospodárskej súťaže, vzťahujú na služby všeobecného hospodárskeho záujmu, pokiaľ uplatňovanie týchto pravidiel nebráni plneniu takýchto služieb, členské štáty majú veľký priestor na vlastné rozhodovanie o poskytovaní, zadávaní a organizovaní služieb vo verejnom záujme.

(49)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zaistenie bezpečnosti dodávky plynu v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu rozsahu alebo dôsledkov navrhovanej činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(50)

Smernica 2004/67/ES by sa mala zrušiť,

1.

„chránení odberatelia“ znamenajú všetkých zákazníkov, ktorí patria do kategórie domácností, pripojených k plynárenskej distribučnej sieti a v prípade, ak tak rozhodne príslušný členský štát, môžu okrem toho zahŕňať aj:

Členské štáty čo najskôr, najneskôr však do 3. decembra 2011 oznámia Komisii, či majú v úmysle začleniť do svojho vymedzenia pojmu chránený odberateľ písmeno a) a/alebo b);

2.

„zodpovedný orgán“ znamená orgán štátnej správy alebo národný regulačný orgán, ktorý určil každý členský štát ako zodpovedný za zabezpečenie vykonávania opatrení stanovených v tomto nariadení. Platí to bez toho, aby tým bola dotknutá schopnosť členských štátov umožniť zodpovednému orgánu delegovanie úloh stanovených v tomto nariadení na iné orgány. Takéto delegované úlohy by sa vykonávajú pod dohľadom zodpovedného orgánu a musia byť vymedzené v plánoch uvedených v článku 4.

a)

preventívny akčný plán obsahujúci opatrenia potrebné na odstránenie alebo znižovanie zistených rizík v súlade s posúdením rizika vykonaným podľa článku 9 a

b)

núdzový plán obsahujúci opatrenia, ktoré sa majú prijať na odstránenie alebo zníženie vplyvu prerušenia dodávky plynu v súlade s článkom 10.

a)

Komisia posúdi tieto plány v súlade s písmenom b). Na tento účel Komisia tieto plány konzultuje s Koordinačnou skupinou pre plyn a náležite zohľadní jej stanovisko. Komisia oboznámi Koordinačnú skupinu pre plyn so svojím hodnotením plánov a

b)

ak Komisia na základe týchto konzultácií:

a)

výsledky posúdenia rizika podľa článku 9;

b)

opatrenia, objemy, kapacity a časový rozvrh potrebný na splnenie štandardov infraštruktúry a dodávky, ako je stanovené v článkoch 6 a 8, v uplatniteľných prípadoch aj vrátane rozsahu, v akom môžu opatrenia na strane spotreby dostatočne a včas kompenzovať prerušenie dodávky, ako je uvedené v článku 6 ods. 2, určenie samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry spoločného záujmu v prípade uplatnenia článku 6 ods. 3 a každý zvýšený štandard dodávky podľa článku 8 ods. 2;

c)

povinnosti plynárenských podnikov a ostatných príslušných orgánov vrátane povinností v záujme bezpečnej prevádzky plynárenskej siete;

d)

ďalšie preventívne opatrenia, napríklad potrebu posilniť prepojenia medzi susediacimi členskými štátmi a možnosť diverzifikovať plynárenské trasy a zdroje dodávky, prípadne riešiť zistené riziká s cieľom čo najdlhšie zachovať dodávku plynu pre všetkých odberateľov;

e)

v uplatniteľných prípadoch mechanizmy, ktoré sa majú použiť na spoluprácu s inými členskými štátmi v rámci prípravy a vykonávania spoločných preventívnych akčných plánov a spoločných núdzových plánov, ako sa uvádza v článku 4 ods. 3;

f)

informácie o existujúcich a budúcich prepojeniach vrátane tých, ktoré zabezpečujú prístup do plynárenskej siete Únie, cezhraničných tokov, cezhraničného prístupu k zásobníkom a fyzickej kapacity pre prepravu plynu v oboch smeroch (ďalej len „obojsmerná kapacita“), najmä v stave núdze;

g)

informácie o všetkých záväzkoch týkajúcich sa služby vo verejnom záujme, ktoré súvisia s bezpečnosťou dodávky plynu.

a)

ak ide o prepojenia na zariadenia na výrobu plynu, na zariadenia LNG a na distribučné siete, alebo

b)

keď bola udelená výnimka v súlade s článkom 7.

a)

v prípade Luxemburska: pokiaľ má aspoň dve prepojenia s ďalšími členskými štátmi, najmenej dva rôzne dodávateľské zdroje a na svojom území nemá žiadne zásobníky plynu ani zariadenia LNG;

b)

v prípade Slovinska: pokiaľ má aspoň dve prepojenia s ďalšími členskými štátmi, najmenej dva rôzne dodávateľské zdroje a na svojom území nemá žiadne zásobníky plynu ani zariadenia LNG;

c)

v prípade Švédska: pokiaľ jeho územím neprechádza žiadna preprava do ďalších členských štátov, jeho ročná hrubá spotreba plynu predstavuje menej ako 2 Mtoe a menej ako 5 % celkovej spotreby primárnej energie z plynu.

a)

návrh obojsmernej kapacity týkajúci sa spätného smeru (ďalej len „kapacita spätného toku“) alebo

b)

žiadosť o vyňatie z povinnosti umožniť obojsmernú kapacitu.

a)

udelí výnimku, ak by kapacita spätného toku výrazne neposilnila bezpečnosť dodávky akéhokoľvek členského štátu či regiónu alebo ak by investičné náklady výrazne prevažovali nad prípadnými prínosmi pre bezpečnosť dodávky, alebo

b)

prijme návrh kapacity spätného toku, alebo

c)

požiada prevádzkovateľa prepravnej siete, aby zmenil svoj návrh.

a)

mimoriadne teploty počas sedemdňovej špičky, ktorá sa štatisticky vyskytuje raz za 20 rokov;

b)

aspoň 30-dňové obdobie výnimočne vysokej spotreby plynu, ktoré sa štatisticky vyskytuje raz za 20 rokov, a

c)

aspoň 30-dňové obdobie v prípade prerušenia samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry v bežných zimných podmienkach.

a)

je v súlade s článkom 3 ods. 6;

b)

nenarúša neprimerane hospodársku súťaž ani nebráni fungovaniu vnútorného trhu s plynom;

c)

nemá negatívny dosah na schopnosť akéhokoľvek iného členského štátu poskytovať dodávky chráneným odberateľom v súlade s týmto článkom v prípade stavu núdze na úrovni štátu, Únie alebo regiónu a

d)

spĺňa kritériá vymedzené v článku 11 ods. 5 v prípade stavu núdze na úrovni Únie alebo regiónu.

a)

použitia štandardov uvedených v článkoch 6 a 8, pričom sa uvedie výpočet vzorca N-1, použité predpoklady vrátane výpočtu vzorca N-1 na regionálnej úrovni, ako aj údaje potrebné na tento výpočet;

b)

zohľadnenia všetkých príslušných vnútroštátnych a regionálnych okolností, najmä veľkosti trhu, konfigurácie siete, skutočných tokov vrátane výstupného toku plynu z daného členského štátu, možnosti obojsmerných fyzických tokov vrátane potenciálnej potreby systematického posilňovania prepravnej siete, existencie ťažby a skladovania a úlohy plynu v energetickom mixe, najmä s ohľadom na diaľkové vykurovanie a výrobu elektrickej energie, a potreby prevádzky priemyslu a hľadísk týkajúcich sa bezpečnosti a kvality plynu;

c)

spustenia rôznych scenárov výnimočne vysokej spotreby plynu a prerušenia dodávok, napr. zlyhania hlavných prepravných infraštruktúr, zásobníkov alebo LNG terminálov a prerušenia dodávok od dodávateľov z tretích krajín, pričom sa zohľadní história, pravdepodobnosť, obdobie, frekvencia a trvanie ich výskytu a v náležitých prípadoch aj geopolitické riziká a posúdia sa možné dôsledky týchto scenárov;

d)

zistenia interakcie a korelácie rizík s inými členskými štátmi, a to aj pokiaľ ide okrem iného o prepojenia, cezhraničné dodávky, cezhraničný prístup k skladovacím zariadeniam a obojsmernú kapacitu;

e)

zohľadnenia maximálnej kapacity prepojenia všetkých hraničných vstupných a výstupných bodov.

a)

vychádzajú z úrovní krízovej situácie stanovených v odseku 3;

b)

vymedzujú úlohu a povinnosti plynárenských podnikov a priemyselných odberateľov plynu vrátane zainteresovaných výrobcov elektrickej energie, so zreteľom na rôznu mieru, do akej sú postihnuté v prípade prerušení dodávok, a ich súčinnosť so zodpovednými orgánmi a v prípade potreby s národnými regulačnými orgánmi na jednotlivých úrovniach krízovej situácie stanovených v odseku 3;

c)

vymedzujú úlohu a povinnosti zodpovedných orgánov a iných orgánov, ktorým boli pridelené úlohy uvedené v článku 2 ods. 2 na jednotlivých úrovniach krízovej situácie stanovených v odseku 3 tohto článku;

d)

zaručujú, aby sa plynárenským podnikom a priemyselným odberateľom plynu poskytol dostatok príležitostí reagovať na každej z úrovní krízovej situácie;

e)

v náležitých prípadoch identifikujú opatrenia a kroky, ktoré sa majú prijať na zmiernenie potenciálneho dosahu prerušenia dodávky plynu na diaľkové vykurovanie a dodávky elektrickej energie vyrábanej z plynu;

f)

stanovujú podrobné postupy a opatrenia pre každú úroveň krízovej situácie vrátane zodpovedajúcich režimov výmeny informácií;

g)

uvádzajú meno krízového manažéra alebo krízový štáb a určujú jeho úlohu;

h)

stanovujú, akým spôsobom môžu trhové opatrenia, najmä opatrenia uvedené v prílohe II, prispieť k zvládnutiu situácie na úrovni pohotovosti a k zmierneniu situácie na úrovni stavu núdze;

i)

stanovujú, akým spôsobom môžu prispieť plánované netrhové opatrenia, najmä opatrenia uvedené v prílohe III, alebo ako sa môžu uplatniť na úrovni stavu núdze, a posudzujú, do akej miery je nevyhnutné prijatie netrhových opatrení, aby sa krízová situácia dala zvládnuť, posudzujú ich dôsledky a stanovujú postupy ich realizácie, pričom berú do úvahy, že netrhové opatrenia sa používajú iba vtedy, ak trhové opatrenia samotné už nedokážu zabezpečovať dodávky, najmä chráneným odberateľom;

j)

opisujú mechanizmy používané na spoluprácu s ďalšími členskými štátmi v rámci jednotlivých úrovní krízovej situácie;

k)

podrobne stanovujú povinnosti plynárenských podnikov v oblasti podávania správ v prípade úrovní pohotovosti a stavu núdze;

l)

stanovujú zoznam vopred stanovených opatrení na sprístupnenie plynu v prípade stavu núdze vrátane obchodných dohôd medzi stranami zúčastňujúcimi sa na takýchto opatreniach a v náležitých prípadoch kompenzačných mechanizmov určených plynárenským podnikom, pričom sa zohľadní dôvernosť citlivých údajov. Takéto opatrenia môžu zahŕňať cezhraničné dohody medzi členskými štátmi a/alebo plynárenskými podnikmi.

a)

úroveň včasného varovania (včasné varovanie): v prípade, že existuje konkrétna, závažná a spoľahlivá informácia o tom, že by mohlo dôjsť k situácii, ktorá pravdepodobne výrazne zhorší stav dodávky a môže viesť k prechodu na úroveň pohotovosti alebo stavu núdze; úroveň včasného varovania môže byť spustená mechanizmom včasného varovania;

b)

úroveň pohotovosti (pohotovosť): v prípade, že dôjde k prerušeniu dodávky alebo k výnimočne vysokej spotrebe plynu, čo výrazne ohrozí stav dodávky, ale trh je ešte schopný riešiť toto prerušenie alebo túto spotrebu bez toho, aby bolo potrebné uplatniť netrhové opatrenia;

c)

úroveň núdze (stav núdze): v prípade, že dôjde k výnimočne vysokej spotrebe plynu, výraznému prerušeniu dodávky alebo inému zásadnému zhoršeniu situácie dodávky, a v prípade, že boli uplatnené všetky relevantné trhové opatrenia, avšak dodávky plynu nepostačujú na to, aby plnili zostávajúci dopyt po plyne, takže sa musia dodatočne zaviesť netrhové opatrenia, a to najmä s cieľom zachovať dodávky plynu chráneným odberateľom podľa článku 8.

a)

neboli zavedené žiadne opatrenia, ktoré kedykoľvek neprimerane obmedzujú tok plynu v rámci vnútorného trhu;

b)

neboli zavedené žiadne opatrenia, ktoré by mohli vážne ohroziť situáciu v oblasti dodávky plynu v inom členskom štáte, a

c)

bol zachovaný cezhraničný prístup k infraštruktúre v súlade s nariadením (ES) č. 715/2009, pokiaľ je to technicky a bezpečnostne možné v súlade s núdzovým plánom.

a)

zabezpečuje výmenu informácií;

b)

zabezpečuje konzistentnosť a efektívnosť činnosti na úrovni členských štátov a regionálnej úrovni vo vzťahu k úrovni Únie;

c)

koordinuje činnosti vzhľadom na tretie krajiny.

a)

neboli zavedené žiadne opatrenia, ktoré kedykoľvek neprimerane obmedzujú tok plynu v rámci vnútorného trhu, najmä tok plynu na postihnuté trhy;

b)

neboli zavedené žiadne opatrenia, ktoré by mohli vážne ohroziť situáciu v oblasti dodávky plynu v inom členskom štáte, a

c)

bol zachovaný cezhraničný prístup k infraštruktúre v súlade s nariadením (ES) č. 715/2009, pokiaľ je to technicky a bezpečnostne možné v súlade s núdzovým plánom.

a)

bezpečnosť dodávky plynu, kedykoľvek a obzvlášť v obdobiach stavu núdze;

b)

všetky informácie dôležité pre bezpečnosť dodávky plynu na úrovni jednotlivých členských štátov, regiónov a Únie;

c)

osvedčené postupy a prípadné usmernenia pre všetky dotknuté strany;

d)

úroveň bezpečnosti dodávky, referenčné hodnoty a metodiky vyhodnocovania;

e)

scenáre jednotlivých členských štátov, regiónov a Únie a testovanie úrovní pripravenosti;

f)

hodnotenie preventívnych akčných plánov a núdzových plánov a realizácia opatrení v nich stanovených;

g)

koordinácia opatrení na riešenie stavu núdze v rámci Únie, s tretími krajinami, ktoré sú zmluvnými stranami Zmluvy o založení Energetického spoločenstva a s ostatnými tretími krajinami;

h)

pomoc, ktorú potrebujú najviac postihnuté členské štáty.

a)

predpovede každodennej spotreby plynu a a dodávky plynu na tri nasledujúce dni;

b)

tok plynu za deň v miliónoch m3/deň na všetkých cezhraničných vstupných a výstupných bodoch, ako aj na všetkých miestach pripájajúcich zariadenie na výrobu plynu, zásobník alebo LNG terminál k sieti;

c)

obdobie vyjadrené v dňoch, počas ktorého sa očakáva, že môžu byť zabezpečené dodávky plynu chráneným odberateľom.

a)

informácií uvedených v odseku 2;

b)

informácií o plánovaných opatreniach, ktoré zodpovedný orgán prijme alebo už prijal na zmiernenie stavu núdze, a informácií o ich efektívnosti;

c)

žiadostí o prijatie dodatočných opatrení inými zodpovednými orgánmi;

d)

opatrení zrealizovaných na žiadosť iných zodpovedných orgánov.

a)

najneskôr do 3. decembra 2011 členské štáty oznámia Komisii existujúce medzivládne dohody uzavreté s tretími krajinami, ktoré majú vplyv na rozvoj plynárenských infraštruktúr a dodávok plynu. Keď uzatvárajú nové medzivládne dohody s tretími krajinami, ktoré majú takýto vplyv, členské štáty informujú Komisiu;

b)

v prípade existujúcich zmlúv najneskôr do 3. decembra 2011, ako aj v prípade nových zmlúv alebo zmien v existujúcich zmluvách plynárenské podniky oznámia dotknutým zodpovedným orgánom v súvislosti so zmluvami uzatvorenými na obdobie dlhšie ako jeden rok s dodávateľmi z tretích krajín tieto body zmlúv:

a)

vypracuje závery týkajúce sa možných nástrojov na zvýšenie bezpečnosti dodávky na úrovni Únie, zhodnotí realizovateľnosť vykonania posúdenia rizík a vypracovania preventívneho akčného plánu a núdzového plánu na úrovni Únie a podá správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tohto nariadenia vrátane, okrem iného, správy o pokroku dosiahnutom v oblasti prepojenosti trhov a

b)

podá Európskemu parlamentu a Rade správu o celkovej konzistentnosti preventívnych akčných plánov a núdzových plánov členských štátov a o tom, ako prispievajú k solidarite a pripravenosti z hľadiska Únie.

a)

12 mesiacov pre článok 2 druhý odsek bod 1, článok 3 ods. 2, článok 9 ods. 1 a článok 13 ods. 6 písm. a) a b);

b)

18 mesiacov pre článok 4 ods. 2 a článok 8 ods. 1;

c)

24 mesiacov pre článok 4 ods. 5;

d)

36 mesiacov pre článok 6 ods. 5;

e)

48 mesiacov pre článok 6 ods. 1

12.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/23

(1)

Lesy zabezpečujú rôzne prínosy z environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho hľadiska vrátane drevených a nedrevených lesných výrobkov a environmentálnych služieb nevyhnutných pre ľudstvo, ako sú zachovanie biodiverzity a funkcií ekosystému a ochrana klímy.

(2)

Z dôvodu narastajúceho dopytu po dreve a výrobkoch z dreva na celom svete v kombinácii s inštitucionálnymi a správnymi nedostatkami, ktoré sú príznačné pre odvetvie lesného hospodárstva vo viacerých krajinách produkujúcich drevo, vzbudzuje nezákonná ťažba dreva a súvisiaci obchod čoraz väčšie obavy.

(3)

Nezákonná ťažba dreva je všadeprítomným problémom a vzbudzuje veľké obavy v medzinárodnom meradle. Predstavuje značnú hrozbu pre lesy, pretože prispieva k procesu odlesňovania a degradácie lesa, ktorý je zdrojom približne 20 % celkových emisií CO2, ohrozuje biodiverzitu a udržateľné obhospodarovanie a rozvoj lesov vrátane podnikateľskej životaschopnosti hospodárskych subjektov konajúcich v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. Prispieva aj k dezertifikácii a erózii pôdy a môže vyvolávať extrémne prejavy počasia a záplavy. Okrem toho má aj sociálne, politické a hospodárske dôsledky, pričom často narúša pokrok v oblasti dobrého riadenia, ohrozuje živobytie miestnych komunít závislých od lesa a môže súvisieť s ozbrojenými konfliktmi. Riešenie problému nezákonnej ťažby dreva v kontexte tohto nariadenia by malo prispieť k úsiliu Únie zameranému na zmierňovanie účinkov zmeny klímy hospodárnym spôsobom a malo by dopĺňať činnosť a záväzky Únie v súvislosti s Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy.

(4)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (3), určilo za prioritu preskúmanie možnosti prijatia aktívnych opatrení na predchádzanie a potláčanie obchodu s nelegálne vyťaženým drevom, ako aj pokračovanie aktívnej účasti Únie a členských štátov pri vykonávaní celosvetových a regionálnych rezolúcií a dohôd o otázkach súvisiacich s lesmi.

(5)

V oznámení Komisie z 21. mája 2003 s názvom Vymáhateľnosť práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve (Forest Law Enforcement, Governance and Trade – FLEGT): návrh akčného plánu EÚ bol navrhnutý balík opatrení zameraných na podporu medzinárodného úsilia vyriešiť problém nezákonnej ťažby dreva a súvisiaceho obchodu v súvislosti s úsilím Únie dosiahnuť trvalo udržateľnú správu lesov.

(6)

Európsky parlament a Rada uvítali uvedené oznámenie a uznali potrebu prispievania Únie ku globálnemu úsiliu riešiť problém nezákonnej ťažby dreva.

(7)

V súlade s cieľom uvedeného oznámenia, najmä s cieľom zabezpečiť, aby do Únie vstupovali len výrobky z dreva, ktoré boli vyrobené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi produkujúcej krajiny, Únia rokovala o dobrovoľných partnerských dohodách (Voluntary Partnership Agreements – VPA; ďalej len „FLEGT VPA“) s krajinami produkujúcimi drevo (ďalej len „partnerské krajiny“), z ktorých pre zmluvné strany vyplýva právne záväzná povinnosť uplatňovať licenčný systém a regulovať obchod s drevom a výrobkami z dreva určenými v týchto FLEGT VPA.

(8)

Vzhľadom na veľký rozsah a naliehavosť problému je potrebné aktívne podporovať boj proti nezákonnej ťažbe dreva a súvisiacemu obchodu, doplniť a posilniť iniciatívu FLEGT VPA a zlepšiť synergie medzi politikami zameranými na zachovanie lesov a dosahovanie vysokej úrovne ochrany životného prostredia vrátane boja proti zmene klímy a strate biodiverzity.

(9)

Malo by sa oceniť úsilie vynaložené krajinami, ktoré uzatvorili FLEGT VPA s Úniou, ako aj zásady, ktoré sú v nich uvedené, a to najmä v súvislosti s vymedzením zákonne vyprodukovaného dreva, a štáty by sa mali naďalej podporovať pri uzatváraní FLEGT VPA. Treba zohľadniť aj to, že v rámci licenčného systému FLEGT sa do Únie vyváža len drevo vyťažené v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a výrobky získané z takéhoto dreva. Drevo obsiahnuté vo výrobkoch z dreva uvedených v prílohách II a III k nariadeniu Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva (4), ktoré pochádzajú z partnerských krajín uvedených v prílohe I k uvedenému nariadeniu, by sa preto malo považovať za zákonne vyťažené, ak takéto výrobky z dreva sú v súlade s uvedeným nariadením a so všetkými jeho vykonávacími ustanoveniami.

(10)

Takisto by sa mala zohľadniť skutočnosť, že v Dohovore o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora – CITES) sa od strán CITES požaduje, aby udelili vývozné povolenie CITES len v tom prípade, ak sa jedince druhov uvedených v CITES získali okrem iného v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vyvážajúcej krajiny. Drevo druhov uvedených v prílohách A, B alebo C k nariadeniu Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (5) by sa preto malo považovať za zákonne vyťažené, ak výrobky, v ktorých je takéto drevo obsiahnuté, sú v súlade s uvedeným nariadením a jeho vykonávacími ustanoveniami.

(11)

Vzhľadom na to, že by sa malo podnecovať používanie recyklovaného dreva a výrobkov z dreva a že zahrnutie týchto výrobkov do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by hospodárske subjekty neúmerne zaťažilo, použité drevo a výrobky z dreva, ktoré ukončili životný cyklus a boli by inak zlikvidované ako odpad, by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(12)

Ako jedno z prvých opatrení tohto nariadenia by sa malo zakázať prvé uvedenie nelegálne vyťaženého dreva alebo výrobkov, ktoré sú získané z takéhoto dreva, na vnútorný trh. Vzhľadom na komplexnosť nezákonnej ťažby dreva, pokiaľ ide o jej základné dôvody a vplyvy, by sa mali prijať osobitné opatrenia, ako sú napríklad opatrenia zacielené na správanie hospodárskych subjektov.

(13)

V súvislosti s akčným plánom FLEGT môžu Komisia a prípadne členské štáty podporovať a uskutočňovať štúdie a výskum o miere a povahe nezákonnej ťažby dreva v rôznych krajinách a zverejňovať takéto informácie, ako aj podporovať poskytovanie praktických usmernení prevádzkovateľom o uplatniteľných právnych predpisoch v krajinách produkujúcich drevo.

(14)

Pri absencii medzinárodne schválenej definície by sa pri vymedzovaní toho, čo predstavuje nelegálnu ťažbu dreva, malo vychádzať z právnych predpisov krajiny, v ktorej sa drevo vyťažilo, vrátane nariadení, ako aj z vykonávania príslušných medzinárodných dohovorov, ktorých je krajina zmluvnou stranou, v tejto krajine.

(15)

Mnohé výrobky z dreva prechádzajú viacerými procesmi predtým a potom, ako sa prvýkrát uvedú na vnútorný trh. Aby sa zabránilo zbytočnému administratívnemu zaťaženiu, iba hospodárske subjekty, ktoré drevo a výrobky z dreva uvádzajú na vnútorný trh prvýkrát, by mali podliehať systému náležitej starostlivosti, pričom obchodník v dodávateľskom reťazci by mal mať povinnosť poskytovať základné informácie o svojom dodávateľovi a odberateľovi, aby sa zaručila vysledovateľnosť dreva a výrobkov z dreva.

(16)

Na základe systematického prístupu by mali hospodárske subjekty, ktoré uvádzajú na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva prvýkrát, prijať príslušné kroky, aby sa zabezpečilo, že nelegálne vyťažené drevo a výrobky z takéhoto dreva, sa neuvedú na vnútorný trh. Na tento účel by hospodárske subjekty mali vynaložiť náležitú starostlivosť prostredníctvom systému opatrení a postupov, aby minimalizovali riziko, že na vnútorný trh uvedú nelegálne vyťažené drevo a výrobky z takéhoto dreva.

(17)

Systém náležitej starostlivosti obsahuje tri prvky, ktoré sú vlastné pre riadenie rizík: prístup k informáciám, hodnotenie rizika a zmierňovanie identifikovaného rizika. Systém náležitej starostlivosti by mal zabezpečovať prístup k informáciám o zdrojoch a dodávateľoch dreva a výrobkov z dreva, ktoré sa na vnútorný trh uvádzajú prvýkrát, vrátane relevantných informácií, napr. informácií o súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi, o krajine ťažby, druhoch drevín, množstve, prípadne o vnútroštátnom regióne a povolení na ťažbu. Hospodárske subjekty by na základe týchto informácií mali vykonať hodnotenie rizika. Ak identifikujú nejaké riziko, mali by ho zmierniť spôsobom primeraným tomuto riziku, a to s cieľom zabrániť uvedeniu nelegálne vyťaženého dreva a výrobkov získaných z takéhoto dreva na vnútorný trh.

(18)

V záujme zabránenia zbytočnému administratívnemu zaťaženiu by sa od hospodárskych subjektov, ktoré už využívajú systémy alebo postupy vyhovujúce požiadavkám tohto nariadenia, nemalo vyžadovať, aby vytvárali nové systémy.

(19)

S cieľom uznať osvedčené postupy v odvetví lesného hospodárstva sa pri postupe hodnotenia rizika môže využívať certifikácia alebo iné systémy overenia treťou stranou, ktoré sa vzťahujú na súlad s uplatniteľnými právnymi predpismi.

(20)

Drevospracujúci priemysel má veľký význam pre hospodárstvo Únie. Významnými aktérmi tohto odvetvia sú organizácie hospodárskych subjektov, pretože zastupujú jeho záujmy v širokom meradle a spolupracujú s rôznymi zainteresovanými stranami. Tieto organizácie majú aj odborné znalosti a kapacitu analyzovať príslušné právne predpisy a uľahčovať dodržiavanie súladu zo strany svojich členov, ale nemali by využívať túto schopnosť na dominovanie na trhu. Na uľahčenie vykonávania tohto nariadenia a v záujme rozvoja osvedčených postupov je vhodné uznať organizácie, ktoré vyvinuli systémy náležitej starostlivosti spĺňajúce požiadavky tohto nariadenia. Uznávanie a zrušenie uznania monitorovacích organizácií by sa malo uskutočňovať spravodlivým a transparentným spôsobom. Zoznam takýchto uznaných organizácií by sa mal uverejniť, aby sa tak hospodárskym subjektom umožnilo ich využívanie.

(21)

Príslušné orgány by mali v pravidelných intervaloch vykonávať kontroly, aby sa overilo, či monitorovacie organizácie skutočne plnia svoje povinnosti ustanovené v tomto nariadení. Príslušné orgány by sa navyše mali snažiť vykonávať kontroly, ak majú k dispozícii relevantné informácie vrátane opodstatnených obáv tretích strán.

(22)

Príslušné orgány by mali sledovať, či hospodárske subjekty účinne plnia povinnosti ustanovené v tomto nariadení. Na tento účel by príslušné orgány mali v súlade s plánom podľa potreby vykonávať úradné kontroly, ktoré môžu zahŕňať aj kontroly v priestoroch hospodárskych subjektov a audity v teréne, a mali by byť schopné vyžadovať od hospodárskych subjektov, aby v prípade potreby prijali nápravné opatrenia. Príslušné orgány by sa navyše mali snažiť vykonávať kontroly, ak majú k dispozícii relevantné informácie vrátane opodstatnených obáv tretích strán.

(23)

Príslušné orgány by mali viesť záznamy o kontrolách a príslušné informácie by sa mali sprístupniť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (6).

(24)

Vzhľadom na medzinárodný charakter nelegálnej ťažby dreva a súvisiaceho obchodu by príslušné orgány mali spolupracovať navzájom medzi sebou, so správnymi orgánmi tretích krajín a s Komisiou.

(25)

S cieľom uľahčiť schopnosť hospodárskych subjektov, ktoré uvádzajú drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, dodržiavať požiadavky tohto nariadenia, môžu členské štáty za prípadnej pomoci Komisie s prihliadnutím na situáciu malých a stredných podnikov poskytovať hospodárskym subjektom technickú a inú pomoc a uľahčovať výmenu informácií. Takáto pomoc by nemala zbaviť hospodárske subjekty povinnosti vykonávať náležitú starostlivosť.

(26)

Obchodníci a monitorovacie organizácie by sa mali zdržať opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľa tohto nariadenia.

(27)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby porušenie tohto nariadenia, či už hospodárskymi subjektmi, obchodníkmi alebo monitorovacími organizáciami, bolo sankcionované účinnými, primeranými a odradzujúcimi sankciami. Vnútroštátne pravidlá môžu ustanoviť, že po uplatnení efektívnych, primeraných a odrádzajúcich pokút za porušenia zákazu uvádzať na vnútorný trh nelegálne vyťažené drevo a výrobky, ktoré sú získané z takéhoto dreva, sa takéto drevo a výrobky z dreva nemusia nevyhnutne likvidovať, ale môžu sa namiesto toho použiť alebo uvoľniť na účely verejného záujmu.

(28)

Komisia by mala byť v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) splnomocnená na prijatie delegovaných aktov týkajúcich sa postupov na uznávanie monitorovacích organizácií a zrušenie takéhoto uznania, ďalších relevantných kritérií hodnotenia rizika, ktoré môžu byť potrebné na doplnenie kritérií ustanovených v tomto nariadení, a zoznamu druhov dreva a výrobkov z dreva, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na expertnej úrovni.

(29)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania by sa mali Komisii zveriť vykonávacie právomoci na prijatie podrobných pravidiel týkajúcich sa frekvencie a povahy kontrol monitorovacích organizácií vykonávaných príslušnými orgánmi a systémov náležitej starostlivosti, s výnimkou ďalších relevantných kritérií hodnotenia rizika. Podľa článku 291 ZFEÚ sa pravidlá a všeobecné zásady kontrolného mechanizmu, ktorým členské štáty uskutočňujú kontrolu nad vykonávaním vykonávacích právomocí Komisie, upravia vopred nariadením, ktoré sa prijme v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Až do prijatia tohto nového nariadenia sa naďalej uplatňuje rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7), s výnimkou regulačného postupu s kontrolou, ktorý sa neuplatňuje.

(30)

Hospodárske subjekty a príslušné orgány by mali mať dostatočné obdobie na to, aby sa pripravili na plnenie požiadaviek tohto nariadenia.

(31)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to boj proti nezákonnej ťažbe dreva a súvisiacemu obchodu, nie je možné dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

a)

„drevo a výrobky z dreva“ sú drevo a výrobky z dreva uvedené v prílohe s výnimkou výrobkov z dreva alebo častí takýchto výrobkov vyrobených z dreva alebo z výrobkov z dreva, ktorých životný cyklus sa ukončil a inak by sa s nimi nakladalo ako s odpadom tak, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade (8);

b)

„uvádzanie na trh“ je dodávanie dreva a výrobkov z dreva, akýmkoľvek spôsobom a bez ohľadu na techniku predaja, prvýkrát na vnútorný trh na účely distribúcie alebo použitia v rámci obchodnej činnosti, či už za poplatok alebo bezplatne. Zahŕňa tiež dodávanie pomocou prostriedkov komunikácie na diaľku, ako je vymedzená v smernici Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku (9). Dodávanie na vnútorný trh výrobkov, ktoré sú získané z dreva alebo z výrobkov z dreva, ktoré už boli uvedené na trh, sa nepovažuje za „uvedenie na trh“;

c)

„hospodársky subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá uvádza drevo alebo výrobky z dreva na trh;

d)

„obchodník“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci obchodnej činnosti na vnútornom trhu predáva alebo kupuje drevo alebo výrobky z dreva, ktoré už boli uvedené na vnútorný trh;

e)

„krajina ťažby“ je krajina alebo územie, kde sa drevo alebo drevo obsiahnuté vo výrobkoch z dreva vyťažilo;

f)

„legálne vyťažené“ znamená vyťažené v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi krajiny ťažby;

g)

„nelegálne vyťažené“ znamená vyťažené v rozpore s uplatniteľnými právnymi predpismi krajiny ťažby;

h)

„uplatniteľné právne predpisy“ sú právne predpisy platné v krajine ťažby, ktoré sa vzťahujú na tieto oblasti:

a)

hospodárske subjekty alebo obchodníkov, ktorí dodali drevo a výrobky z dreva, a

b)

prípadne obchodníkov, ktorým dodali drevo a výrobky z dreva.

a)

opatrenia a postupy zabezpečujúce prístup k informáciám o dodávke dreva alebo výrobkov z dreva, ktoré hospodársky subjekt uviedol na trh:

b)

postupy hodnotenia rizika, ktoré hospodárskemu subjektu umožňujú analyzovať a hodnotiť riziko uvedenia na trh nelegálne vyťaženého dreva alebo výrobkov získaných z takéhoto dreva.

V takýchto postupoch sa zohľadnia informácie uvedené v písmene a), ako aj relevantné kritériá hodnotenia rizika vrátane:

c)

s výnimkou prípadov, keď je riziko identifikované v rámci postupov hodnotenia rizika uvedených pod písmenom b) zanedbateľné, postupy na zmierňovanie rizika, ktoré pozostávajú zo súboru opatrení a postupov, ktoré sú vhodné a primerané na efektívne minimalizovanie takéhoto rizika, a ktoré môžu zahŕňať požiadavku na dodatočné informácie alebo dokumenty a/alebo požiadavku na overenie treťou stranou.

a)

udržiava a pravidelne vyhodnocuje systém náležitej starostlivosti, ako je uvedené v článku 6, a udeľuje hospodárskym subjektom právo používať ho;

b)

overuje, či daný hospodársky subjekt používa jej systém náležitej starostlivosti správne;

c)

prijíma primerané opatrenia, ak hospodársky subjekt nepoužíva jej systém náležitej starostlivosti správne, vrátane informovania príslušného orgánu v prípade významného alebo opakovaného nesprávneho používania systému zo strany hospodárskeho subjektu.

a)

má právnu subjektivitu a je usadená v Únii v súlade s právnymi predpismi;

b)

disponuje primeraným kvalifikovaným personálom a kapacitou na výkon funkcií uvedených v odseku 1 a

c)

zaručí, že pri výkone jej funkcií nedôjde z žiadnemu konfliktu záujmov.

a)

previerku systému náležitej starostlivosti vrátane hodnotenia rizika a postupov na zmierňovanie rizika;

b)

previerku dokumentácie a záznamov, ktoré preukazujú riadne fungovanie systému náležitej starostlivosti a s ním spojených postupov;

c)

kontroly na mieste vrátane auditov v teréne.

a)

konfiškáciu dreva a výrobkov z dreva;

b)

zákaz obchodovania s drevom a výrobkami z dreva.

a)

pokuty primerané environmentálnej škode, hodnote predmetného dreva alebo výrobkov z dreva a daňovým stratám a hospodárskym škodám spôsobeným porušením predpisov; výška takýchto pokút sa vypočíta tak, aby účinne pripravila zodpovedné subjekty o hospodárske prínosy, ktoré získali vážnym porušením predpisov a bez toho, aby boli dotknuté legitímne práva vykonávať povolanie, a pokuty za opakované závažné porušenia predpisov sa budú postupne zvyšovať;

b)

konfiškáciu predmetného dreva a výrobkov z dreva;

c)

bezodkladné pozastavenie povolenia obchodovať.

12.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/35

(1)

V Európe by sa mala zabezpečiť všeobecne vysoká úroveň bezpečnosti civilného letectva a všetko úsilie by sa malo vynaložiť v záujme zníženia počtu nehôd a incidentov s cieľom zabezpečiť dôveru občanov v leteckú dopravu.

(2)

Promptné vyšetrenie nehôd a incidentov v civilnom letectve zlepší leteckú bezpečnosť a pomôže zabrániť vzniku nehôd a incidentov.

(3)

Podávanie správ, analýza a rozširovanie zistení o incidentoch súvisiacich s bezpečnosťou sú zásadne dôležité pre zlepšenie bezpečnosti v letectve. Komisia by preto mala predložiť návrh na revíziu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES z 13. júna 2003 o hlásení udalostí v civilnom letectve (4) do 31. decembra 2011.

(4)

Jediným cieľom bezpečnostných vyšetrovaní by mala byť prevencia vzniku nehôd a incidentov v budúcnosti bez toho, aby sa určovali vinníci alebo zodpovednosť.

(5)

Mal by sa zohľadniť Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve podpísaný 7. decembra 1944 v Chicagu (ďalej len „Chicagský dohovor“), ktorým sa ustanovuje vykonávanie opatrení potrebných na zaistenie bezpečnej prevádzky lietadiel. Zohľadniť by sa mala najmä príloha 13 k Chicagskému dohovoru a jej neskoršie zmeny a doplnenia, ktorými sa stanovujú medzinárodné normy a odporúčané postupy vyšetrovania leteckých nehôd a incidentov, ako aj pojmy štát zápisu do registra, štát prevádzkovateľa, štát projektu, štát výroby a štát miesta udalosti, ktoré sa v ňom používajú.

(6)

Podľa medzinárodných noriem a odporúčaných postupov stanovených v prílohe 13 k Chicagskému dohovoru by za vyšetrovanie nehôd a vážnych incidentov mal byť zodpovedný štát, v ktorom dôjde k nehode alebo vážnemu incidentu, alebo štát zápisu do registra, ak miesto nehody alebo vážneho incidentu sa nedá s konečnou platnosťou určiť ako územie niektorého štátu. Štát môže poveriť úlohou vedenia vyšetrovania iný štát alebo požiadať o jeho pomoc. Bezpečnostné vyšetrovania v Únii by sa mali viesť podobne.

(7)

Skúsenosti získané z vykonávania smernice Rady 94/56/ES z 21. novembra 1994, ktorou sa stanovujú základné princípy, ktorými sa riadi vyšetrovanie nehôd a incidentov v civilnom letectve (5), by sa mali využiť na zlepšenie efektívnosti vyšetrovania a prevencie nehôd a incidentov v civilnom letectve v Únii.

(8)

Mali by sa zohľadniť zmeny inštitucionálneho a regulačného rámca, ktorými sa spravuje bezpečnosť civilného letectva v Únii a ktoré sa uskutočnili od prijatia smernice 94/56/ES, a najmä zriadenie Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (ďalej len „EASA“). Zohľadniť by sa mal aj aspekt Únie týkajúci sa bezpečnostných odporúčaní vzhľadom na to, že bezpečnosť letectva je na úrovni Únie čoraz viac regulovaná.

(9)

EASA vykonáva v mene členských štátov funkcie a úlohy štátu projektu, výroby a registrácie, pokiaľ ide o schválenie projektovania podľa Chicagského dohovoru a jeho príloh. Preto by mala byť vítaná účasť agentúry EASA v súlade s prílohou 13 k Chicagskému dohovoru na bezpečnostnom vyšetrovaní, aby tak v rámci svojich právomocí prispela k jeho efektívnosti a zabezpečila bezpečnosť projektovania lietadla bez toho, aby sa tým ovplyvnila nezávislosť vyšetrovania. Podobne by mali byť na bezpečnostné vyšetrovania prizvané aj vnútroštátne orgány civilného letectva.

(10)

Z dôvodu zodpovednosti v oblasti bezpečnosti by osoby určené agentúrou EASA a vnútroštátne orgány civilného letectva mali mať prístup k informáciám relevantným pre hodnotenie účinnosti bezpečnostných požiadaviek.

(11)

S cieľom zabezpečiť lepšiu prevenciu nehôd a incidentov v letectve by sa EASA mala podieľať v spolupráci s príslušnými orgánmi aj na výmene a analýze informácií v rámci systémov nahlasovania udalostí v súlade so smernicou 2003/42/ES, pričom je potrebné zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmov. Tieto informácie by mali byť chránené pred neoprávneným použitím alebo zverejnením.

(12)

Uznáva sa, že účasť EASA a príslušných orgánov členských štátov na výmene a analýze informácií, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/42/ES, by mohla mať pozitívny vplyv na bezpečnostné vyšetrovanie prostredníctvom online prístupu k relevantným informáciám týkajúcim sa bezpečnosti nachádzajúcim sa v centrálnom registri informácií o udalostiach v civilnom letectve.

(13)

Rozsah bezpečnostných vyšetrovaní by mal závisieť od poznatkov, ktoré sa môžu z takýchto vyšetrovaní získať v záujme zlepšenia bezpečnosti letectva, pričom sa obzvlášť zohľadňuje potreba nákladovo efektívneho použitia zdrojov na vyšetrovanie v Únii.

(14)

Bezpečnostné vyšetrovanie nehôd a incidentov by malo byť vedené nezávislým orgánom bezpečnostného vyšetrovania alebo pod jeho kontrolou, aby sa zabránilo konfliktu záujmov a prípadnému vonkajšiemu zásahu pri určovaní príčin udalostí, ktoré sú predmetom vyšetrovania.

(15)

Orgány bezpečnostného vyšetrovania majú dôležitú úlohu v procese bezpečnostného vyšetrovania. Ich práca má kľúčový význam pri stanovovaní príčin nehody alebo incidentu. Je preto nevyhnutné, aby mohli viesť vyšetrovania úplne nezávisle a aby mali k dispozícii finančné a ľudské zdroje potrebné na vedenie účinných a efektívnych vyšetrovaní.

(16)

Kapacita orgánov bezpečnostného vyšetrovania členských štátov by sa mala posilniť a zlepšenie spolupráce medzi nimi je nevyhnutné, aby sa zlepšila efektívnosť vyšetrovania a prevencia nehôd a incidentov v civilnom letectve v Únii.

(17)

V európskom kontexte by sa mala uznať a posilniť koordinačná úloha orgánov bezpečnostného vyšetrovania, aby sa v oblasti bezpečnosti letectva vytvorila pridaná hodnota, prostredníctvom rozvinutia už existujúcej spolupráce medzi týmito orgánmi a dostupnými vyšetrovacími zdrojmi členských štátov, ktoré by sa mali využívať čo najefektívnejšie. Toto uznanie a posilnenie by sa mohlo najlepšie dosiahnuť zriadením Európskej siete orgánov bezpečnostného vyšetrovania v civilnom letectve (ďalej len „sieť“), ktorá by mala mať jasne vymedzenú úlohu a povinnosti.

(18)

Sieť by mala realizovať svoje koordinačné činnosti transparentným a nezávislým spôsobom a Únia by ju mala aktívne podporovať.

(19)

Ciele tohto nariadenia je možné lepšie dosiahnuť spoluprácou s tretími krajinami, ktorým by sa mohlo umožniť podieľať sa na práci v rámci siete vo funkcii pozorovateľov.

(20)

Pretože je dôležité zaručiť jasné právomoci pri bezpečnostných vyšetrovaniach, členské štáty by mali v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na právomoci orgánov zodpovedných za súdne vyšetrovania, a v prípade potreby v úzkej spolupráci s týmito orgánmi zabezpečiť, aby orgány zodpovedné za bezpečnostné vyšetrovanie mohli plniť svoje úlohy v čo najlepších podmienkach v záujme bezpečnosti letectva. Orgány zodpovedné za bezpečnostné vyšetrovanie by preto mali mať okamžitý a neobmedzený prístup k miestu nehody a mali by sa im sprístupniť všetky prvky, ktoré sú potrebné na splnenie požiadaviek bezpečnostného vyšetrovania, bez toho aby sa ohrozili ciele súdneho vyšetrovania.

(21)

Efektívne bezpečnostné vyšetrovanie je možné iba vtedy, ak sa riadne zachovajú dôležité dôkazové materiály.

(22)

Systém bezpečnosti civilného letectva sa opiera o spätnú väzbu a ponaučenia získané z nehôd a incidentov, ktoré vyžadujú prísne uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa dôvernosti, aby tieto cenné zdroje informácií boli aj v budúcnosti k dispozícii. V tomto kontexte by sa citlivé bezpečnostné informácie mali náležite chrániť.

(23)

Z nehody vyplynú viaceré rozdielne a niekedy konfliktné verejné záujmy, ako je prevencia budúcich nehôd a riadny výkon spravodlivosti. Tieto záujmy prekračujú rámec individuálnych záujmov zainteresovaných strán a rámec konkrétnej udalosti. Na zaručenie všeobecného verejného záujmu je potrebná správna rovnováha medzi všetkými záujmami.

(24)

Systém civilného letectva by mal rovnako podporovať nerepresívne prostredie uľahčujúce spontánne nahlasovanie udalostí a tým napomáhať rozvoju zásady tzv. kultúry spravodlivosti.

(25)

Informácie, ktoré poskytne osoba v rámci bezpečnostného vyšetrovania, by sa nemali použiť proti tejto osobe, za plného rešpektovania ústavných princípov a vnútroštátneho práva.

(26)

Členské štáty by mali mať možnosť obmedziť prípady, v ktorých sa môže rozhodnúť o zverejnení informácií získaných počas bezpečnostného vyšetrovania bez toho, aby to ovplyvnilo bezproblémové fungovanie systému súdnictva.

(27)

Z hľadiska prevencie nehôd a incidentov je dôležité, aby sa príslušné informácie, najmä vrátane správ a bezpečnostných odporúčaní z vyšetrovaní poskytovali v čo najkratšom čase.

(28)

Bezpečnostné odporúčania vyplývajúce z vyšetrovania nehôd alebo vážnych incidentov alebo z iných zdrojov, napríklad bezpečnostné štúdie, by mal vždy posúdiť príslušný orgán a podľa okolností by sa malo na základe nich konať, aby sa zabezpečila vhodná prevencia nehôd a incidentov v civilnom letectve.

(29)

Mal by sa stimulovať pokrok vo výskume v oblasti určovania polohy v reálnom čase a prístup k informáciám z letových zapisovačov bez toho, aby museli byť fyzicky prítomné, s cieľom zlepšiť prostriedky dostupné vyšetrovateľom pri zisťovaní príčin nehody, pričom by sa zlepšila aj schopnosť predchádzať opakujúcim sa incidentom. Takýto vývoj by znamenal významný pokrok v oblasti bezpečnosti letectva.

(30)

Skúsenosti ukázali, že niekedy je náročné rýchlo získať spoľahlivé zoznamy osôb na palube lietadla a že je takisto dôležité stanoviť lehotu, v rámci ktorej je možné žiadať takýto zoznam od leteckej spoločnosti. Okrem toho by údaje v týchto zoznamoch mali byť chránené pred neoprávneným používaním alebo poskytnutím. Podobne sú potrebné informácie o nebezpečnom tovare na palube lietadla, ktoré sa stalo účastníkom nehody, aby sa tým minimalizovali riziká pre bezpečnostných vyšetrovateľov na mieste nehody.

(31)

Následne po leteckej nehode nie je ľahké rýchlo nájsť vhodnú kontaktnú osobu, ktorej by sa poskytli informácie o prítomnosti pasažiera na palube. Pasažieri by preto mali mať možnosť určiť takúto kontaktnú osobu.

(32)

Mala by sa riadne stanoviť pomoc obetiam leteckých nehôd a ich príbuzným.

(33)

Spôsob, akým riešia nehodu a jej dôsledky členské štáty a letecké spoločnosti, je veľmi dôležitý. Členské štáty by mali mať v tejto súvislosti vypracovaný núdzový plán stanovujúci najmä záchrannú službu na letisku a pomoc obetiam leteckých nehôd a ich príbuzným. Aj letecké spoločnosti by mali mať plán pomoci obetiam leteckých nehôd a ich príbuzným. Osobitnú pozornosť by bolo potrebné venovať podpore poskytovanej obetiam a ich príbuzným, ako aj ich združeniam a komunikácii s nimi.

(34)

Pri uplatňovaní tohto nariadenia by sa mali riadne dodržiavať pravidlá týkajúce sa prístupu k údajom, spracovania údajov a ochrany osôb ustanovené v príslušných právnych aktoch Únie.

(35)

Sankcie by mali umožniť sankcionovať každého, kto v rozpore s týmto nariadením zverejní informácie chránené týmto nariadením, kladie prekážky činnosti orgánu bezpečnostného vyšetrovania tým, že bráni vyšetrovateľom vo výkone ich úloh alebo odmieta poskytnúť užitočné záznamy, dôležité informácie a dokumenty, ukrýva ich, mení alebo ničí, alebo neinformuje príslušné orgány o nehode alebo vážnom incidente napriek tomu, že má o tejto skutočnosti informácie.

(36)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanovenie spoločných pravidiel v oblasti bezpečnostného vyšetrovania v civilnom letectve, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho celoeurópskeho rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(37)

Smernica 94/56/ES by sa preto mala zrušiť.

(38)

Ministerským vyhlásením o gibraltárskom letisku, ktoré vzišlo z prvého stretnutia ministrov fóra pre dialóg o Gibraltári, ktoré sa konalo 18. septembra 2006 v Córdobe, sa nahradí spoločné vyhlásenie o gibraltárskom letisku z 2. decembra 1987 z Londýna, pričom splnenie všetkých jeho požiadaviek sa bude považovať za splnenie požiadaviek vyhlásenia z roku 1987,

1.

„nehoda“ je udalosť spojená s prevádzkou lietadla, ku ktorej v prípade lietadla s posádkou príde od okamihu, keď akákoľvek osoba vstúpila na palubu lietadla s úmyslom realizovať let, do okamihu, keď všetky takéto osoby z lietadla vystúpili, alebo v prípade lietadla bez posádky od okamihu, keď je lietadlo pripravené na pohyb na účely realizácie letu, do okamihu, keď sa lietadlo zastaví na konci letu a vypne sa primárny pohonný systém, pričom počas tejto doby:

2.

„akreditovaný zástupca“ je osoba určená štátom na základe jej odbornej spôsobilosti na účely účasti na bezpečnostnom vyšetrovaní, ktoré vedie ďalší štát. Akreditovaný zástupca určený členským štátom pochádza z orgánu bezpečnostného vyšetrovania;

3.

„poradca“ je osoba vymenovaná štátom na základe jej osobnej spôsobilosti na účely pomoci akreditovanému zástupcovi pri bezpečnostnom vyšetrovaní;

4.

„príčiny“ znamenajú činnosti, opomenutia, udalosti, podmienky alebo ich kombináciu, ktoré viedli k nehode alebo incidentu; určenie príčin neznamená určenie viny ani určenie správnej, občianskoprávnej ani trestnoprávnej zodpovednosti;

5.

„smrteľné zranenie“ znamená zranenie, ktoré osoba utrpela pri nehode a ktorého výsledkom je jej smrť do 30-tich dní od dátumu nehody;

6.

„letový zapisovač“ znamená každý typ záznamového zariadenia namontovaného v lietadle s cieľom uľahčiť bezpečnostné vyšetrovania nehody/incidentu;

7.

„incident“ je iná udalosť než nehoda, ktorá je spojená s prevádzkou lietadla a ktorá ovplyvňuje alebo by mohla ovplyvniť bezpečnosť prevádzky;

8.

„medzinárodné normy a odporúčané postupy“ sú medzinárodné normy a odporúčané postupy pre vyšetrovanie leteckých nehôd a incidentov prijaté v súlade s článkom 37 Chicagského dohovoru;

9.

„poverený vyšetrovateľ“ znamená osobu, ktorej je na základe jej kvalifikácie zverená zodpovednosť za organizáciu, vedenie a riadenie bezpečnostného vyšetrovania;

10.

„prevádzkovateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje alebo ponúka prevádzku jedného alebo viacerých lietadiel;

11.

„zúčastnená osoba“ je vlastník, člen posádky, prevádzkovateľ lietadla, ktoré malo nehodu alebo vážny incident, každá osoba zapojená do údržby, navrhovania a výroby daného lietadla alebo do odbornej prípravy jeho posádky, každá osoba zapojená do poskytovania služby riadenia letovej prevádzky, letovej informačnej služby, letiskovej služby, ktorá tomuto lietadlu poskytla služby, zamestnanci vnútroštátneho orgánu civilného letectva alebo agentúry EASA;

12.

„predbežná správa“ je komunikácia použitá na rýchle rozšírenie údajov získaných počas raných štádií vyšetrovania;

13.

„príbuzní“ sú najbližšia rodina a/alebo najbližší príbuzní a/alebo iné osoby v úzkom zväzku s obeťou nehody, ako ich vymedzujú vnútroštátne právne predpisy obete;

14.

„bezpečnostné vyšetrovanie“ je proces vedený orgánom bezpečnostného vyšetrovania na účely prevencie nehôd alebo incidentov, ktorý zahŕňa zhromažďovanie a analýzu informácií, vyvodzovanie záverov vrátane stanovenia príčiny (príčin) a/alebo prispievajúcich faktorov a prípadne vypracovanie bezpečnostných odporúčaní;

15.

„bezpečnostné odporúčanie“ znamená návrh orgánu bezpečnostného vyšetrovania na základe informácií získaných z bezpečnostného vyšetrovania alebo iných zdrojov, ako sú napríklad bezpečnostné analýzy, ktorý sa predkladá so zámerom zabrániť nehodám a incidentom;

16.

„vážny incident“ znamená incident zahŕňajúci okolnosti naznačujúce, že existovala veľká pravdepodobnosť nehody spojenej s prevádzkou lietadla použitého s úmyslom lietať, ku ktorej v prípade lietadla s posádkou príde od okamihu, keď akákoľvek osoba vstúpila na palubu lietadla s úmyslom realizovať let, do okamihu, keď všetky takéto osoby z lietadla vystúpili, alebo v prípade lietadla bez posádky od okamihu, keď je lietadlo pripravené na pohyb na účely realizácie letu, do okamihu, keď sa lietadlo zastaví na konci letu a vypne sa primárny pohonný systém. Zoznam príkladov vážnych incidentov sa uvádza v prílohe;

17.

„vážne zranenie“ je zranenie, ktoré utrpí osoba pri nehode a ktoré zahŕňa jednu z nasledujúcich možností:

a)

ku ktorým došlo na území členských štátov, na ktoré sa vzťahujú zmluvy, v súlade s medzinárodnými záväzkami členských štátov;

b)

ktoré malo lietadlo zapísané do registra v členskom štáte alebo prevádzkované podnikom usadeným v členskom štáte a ku ktorým došlo mimo územia členských štátov, na ktoré sa vzťahujú zmluvy, keď toto vyšetrovanie nevedie iný štát;

c)

pri ktorých je členský štát podľa medzinárodných noriem a odporúčaných postupov oprávnený vymenovať akreditovaného zástupcu, aby sa zúčastnil na vyšetrovaní ako štát zápisu do registra, štát prevádzkovateľa, štát projektu, štát výroby alebo štát poskytujúci informácie, zariadenia alebo odborníkov na žiadosť štátu vedúceho vyšetrovanie;

d)

pri ktorých štát vedúci vyšetrovanie povolí členskému štátu, ktorý má na vyšetrovaní osobitný záujem z dôvodu smrteľných alebo vážnych zranení svojich občanov, vymenovať odborníka.

a)

vedúci orgánu bezpečnostného vyšetrovania a/alebo v prípade, že ide o multimodálny orgán, vedúci jeho oddelenia pre leteckú dopravu mal prax a spôsobilosti v oblasti bezpečnosti civilného letectva na plnenie svojich úloh v súlade s týmto nariadením a vnútroštátnym právom;

b)

vyšetrovateľom bolo priznané postavenie, ktoré im zaručuje potrebnú nezávislosť;

c)

orgán bezpečnostného vyšetrovania mal aspoň jedného vyšetrovateľa, ktorý bude k dispozícii a bude schopný vykonávať funkciu povereného vyšetrovateľa v prípade vážnej leteckej nehody;

d)

orgánu bezpečnostného vyšetrovania sa pridelil rozpočet, ktorý mu umožní plniť si úlohy;

e)

orgán bezpečnostného vyšetrovania disponoval buď priamo, alebo prostredníctvom spolupráce uvedenej v článku 6, alebo na základe dohôd s inými vnútroštátnymi orgánmi alebo subjektmi odborne spôsobilým personálom a primeranými zariadeniami vrátane kancelárskych priestorov a hangárov, v ktorých môže uchovávať a skúmať lietadlá, ich obsah a trosky.

a)

prípravu odporúčaní a poradenstvo inštitúciám Únie o všetkých aspektoch týkajúcich sa tvorby a zavádzania politík a pravidiel Únie v oblasti bezpečnostných vyšetrovaní a prevencie nehôd a incidentov;

b)

podporu spoločného využívania informácií, ktoré sú prínosné pre zlepšenie bezpečnosti letectva, a aktívnu podporu štruktúrovanej spolupráce medzi orgánmi bezpečnostného vyšetrovania, Komisiou, EASA a vnútroštátnymi orgánmi civilného letectva;

c)

koordináciu a organizáciu vzájomného odborného hodnotenia, príslušných vzdelávacích činností a programov rozvoja zručností pre vyšetrovateľov na základe potrieb;

d)

podporu najlepších postupov bezpečnostného vyšetrovania s cieľom vypracovať spoločnú metodiku Únie pre bezpečnostné vyšetrovanie a zostaviť súpis týchto postupov;

e)

posilňovanie kapacít orgánov bezpečnostného vyšetrovania, najmä prostredníctvom rozvoja a riadenia rámca umožňujúceho spoločné využívanie zdrojov;

f)

poskytnutie primeranej podpory orgánom bezpečnostného vyšetrovania, ktoré o to požiadajú, na účely uplatňovania článku 6, napríklad zoznamu vyšetrovateľov, zariadení a kapacít, ktoré sú k dispozícii v iných členských štátoch a ktoré by mohol využiť orgán, ktorý vedie vyšetrovanie;

g)

prístup k informáciám v databáze, na ktorú sa odkazuje v článku 18, a analýzu bezpečnostných odporúčaní, ktoré sú v nej uvedené, s cieľom určiť dôležité bezpečnostné odporúčania s významom pre celú Úniu.

a)

ako poradca povereného vyšetrovateľa na každom bezpečnostnom vyšetrovaní podľa článku 5 ods. 1 a 2, vedenom na území členského štátu alebo na mieste uvedenom v článku 5 ods. 2 pod dohľadom povereného vyšetrovateľa, v ktorom má poverený vyšetrovateľ rozhodovaciu právomoc;

b)

na každom bezpečnostnom vyšetrovaní vedenom v tretej krajine, v prípade ktorého sa orgán pre bezpečnostné vyšetrovanie vyzve, aby určil akreditovaného zástupcu v súlade s medzinárodnými normami a odporúčanými postupmi pre vyšetrovanie leteckých nehôd a incidentov, a to ako poradcovia určení na základe tohto nariadenia pomáhať akreditovaným zástupcom členských štátov pod dohľadom akreditovaného zástupcu.

a)

navštíviť miesto nehody a skúmať trosky;

b)

navrhovať témy otázok a získavať svedecké informácie;

c)

získať kópie všetkých príslušných dokumentov a príslušné faktické informácie;

d)

zúčastňovať sa na odpočte údajov z letových zapisovačov s výnimkou zapisovačov zvuku alebo obrazu v kabíne;

e)

zúčastňovať sa na vyšetrovacích činnostiach mimo miesta nehody, ako sú napr. preskúmanie, testovanie a simulácie komponentov, technické inštruktáže a porady o pokroku vo vyšetrovaní s výnimkou prípadov, keď tieto činnosti súvisia s určením príčin alebo formulovaním bezpečnostných odporúčaní.

a)

na okamžitý neobmedzený a nerušený prístup na miesto nehody alebo incidentu, ako aj k lietadlu, jeho obsahu alebo jeho troskám;

b)

zabezpečiť okamžité vypracovanie zoznamu dôkazov a organizované odstránenie trosiek alebo komponentov na účely skúmania alebo analýzy;

c)

na bezodkladný prístup k letovým zapisovačom, ich obsahu a všetkým iným relevantným záznamom a na kontrolu nad nimi;

d)

požadovať úplnú pitvu tiel smrteľne zranených osôb a prispievať k nej a mať bezodkladný prístup k výsledkom takéhoto preskúmania alebo k výsledkom testov vykonaných s odobratými vzorkami;

e)

požadovať lekárske vyšetrenie osôb zapojených do prevádzky lietadla alebo požadovať vykonanie testov na vzorkách odobratých z týchto osôb a na bezodkladný prístup k výsledkom takéhoto vyšetrenia alebo testov;

f)

predvolať a vyšetriť svedkov a vyžadovať od nich poskytnutie alebo predloženie informácií alebo dôkazov týkajúcich sa bezpečnostného vyšetrovania;

g)

na voľný prístup ku všetkým relevantným informáciám alebo záznamom, ktorých držiteľom je vlastník, držiteľ typového osvedčenia, organizácia zodpovedná za údržbu, organizácia odbornej prípravy, prevádzkovateľ alebo výrobca lietadla, orgány zodpovedné za civilné letectvo, agentúra EASA a poskytovatelia leteckých navigačných služieb alebo prevádzkovatelia letiska.

a)

prístup k miestu nehody;

b)

uchovávanie dôkazov a prístup k nim;

c)

počiatočné a pokračujúce brífingy o stave každého postupu;

d)

výmena informácií;

e)

primerané využívanie bezpečnostných informácií;

f)

riešenie konfliktov.

a)

všetky výpovede, ktoré od osôb získa orgán pre bezpečnostné vyšetrovanie počas bezpečnostného vyšetrovania;

b)

záznamy prezrádzajúce totožnosť osôb, ktoré poskytli dôkazy v rámci bezpečnostného vyšetrovania;

c)

informácie zhromaždené orgánom pre bezpečnostné vyšetrovanie, ktoré majú osobitne citlivú a osobnú povahu vrátane informácií týkajúcich sa zdravotného stavu jednotlivcov;

d)

materiály následne vypracované v priebehu vyšetrovania ako napr. poznámky, návrhy a stanoviská vypracované vyšetrovateľmi, ako aj názory vyjadrené pri analýze informácií vrátane informácií z letových zapisovačov;

e)

informácie a dôkazy poskytnuté vyšetrovateľmi z iného členského štátu alebo tretích krajín v súlade s medzinárodnými normami a odporúčanými postupmi v prípade, že to požaduje ich orgán pre bezpečnostné vyšetrovanie;

f)

pracovné verzie počiatočnej alebo záverečnej správy alebo predbežné vyhlásenia;

g)

hlasové a obrazové záznamy z kabíny a ich prepisy, ako aj hlasové záznamy zvnútra stanovíšť riadenia letovej prevádzky, zaisťujúc, že informácie, ktoré nesúvisia s bezpečnostným vyšetrovaním, najmä informácie týkajúce sa súkromného života, sa primerane chránia bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 3.

a)

celá komunikácia medzi osobami zúčastnenými na prevádzke lietadla;

b)

písomné alebo elektronické záznamy a prepisy záznamov zo stanovíšť riadenia letovej prevádzky vrátane správ a výsledkov na vnútorné účely;

c)

sprievodné listy na zaslanie bezpečnostných odporúčaní od orgánov pre bezpečnostné vyšetrovanie adresátovi, ak to požaduje orgán pre bezpečnostné vyšetrovanie, ktorý toto odporúčanie vydáva;

d)

hlásenia udalostí poskytnuté podľa smernice 2003/42/ES.

a)

orgánom pre bezpečnostné vyšetrovanie a orgánom civilného letectva dotknutých štátov a ICAO podľa medzinárodných noriem a odporúčaných postupov;

b)

adresátom bezpečnostných odporúčaní uvedených v správe;

c)

Komisii a agentúre EASA s výnimkou prípadov, keď je správa verejne dostupná elektronickými prostriedkami, pričom v takom prípade ich o tom orgán pre bezpečnostné vyšetrovanie len informuje.

a)

čo najskôr a najneskôr do dvoch hodín od oznámenia nehody lietadla validovaný zoznam všetkých osôb na palube lietadla založený na najlepších dostupných informáciách a

b)

okamžite po oznámení nehody tohto lietadla zoznam nebezpečného tovaru na palube lietadla.

a)

navštíviť miesto nehody;

b)

prístupu k príslušným faktickým informáciám, ktorých zverejnenie schválil orgán pre bezpečnostné vyšetrovanie poverený vyšetrovaním, ako aj k informáciám o pokroku vo vyšetrovaní;

c)

dostať kópiu záverečnej správy.

12.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/51

(1)

Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi štátmi CARIFORUM-u na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane (1) (ďalej len „dohoda“) bola podpísaná 15. októbra 2008 a predbežne sa vykonáva od 29. decembra 2008.

(2)

V článku 63 dohody je ustanovené, že rokovania o zozname záväzkov Bahamského spoločenstva v oblasti služieb a investícií budú ukončené najneskôr do šiestich mesiacov po podpise dohody.

(3)

Tieto rokovania boli úspešne ukončené 25. januára 2010.

(4)

Výsledky týchto rokovaní by sa mali uviesť v rozhodnutí Spoločnej rady CARIFORUM – EÚ, ktorá bola zriadená dohodou.

(5)

Únia by preto mala zaujať v Spoločnej rade CARIFORUM – EÚ pozíciu, ktorá je stanovená v návrhu rozhodnutia pripojeného k tomuto rozhodnutiu,