ISSN 1725-5147

doi:10.3000/17255147.L_2010.232.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 232

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 53
2. septembra 2010


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 772/2010 z 1. septembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 555/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, pokiaľ ide o podporné programy, obchod s tretími krajinami, výrobný potenciál a kontroly vo vinárskom sektore

1

 

 

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 773/2010 z 1. septembra 2010, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

4

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

2010/475/EÚ

 

*

Rozhodnutie Komisie z 30. augusta 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/594/ES, ktorým sa stanovuje indikatívne pridelenie viazaných rozpočtových prostriedkov rozčlenených podľa členských štátov v rámci cieľa Konvergencia na obdobie rokov 2007 – 2013, pokiaľ ide o dodatočné rozpočtové prostriedky pre Českú republiku, Poľsko a Slovensko [oznámené pod číslom K(2010) 5817]

6

 

 

2010/476/EÚ

 

*

Rozhodnutie Komisie z 30. augusta 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/593/ES, ktorým sa stanovuje indikatívne pridelenie viazaných rozpočtových prostriedkov rozčlenených podľa členských štátov v rámci cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť na obdobie rokov 2007 – 2013, pokiaľ ide o Českú republiku a Slovensko [oznámené pod číslom K(2010) 5818]

11

 

 

2010/477/EÚ

 

*

Rozhodnutie Komisie z 1. septembra 2010 o kritériách a metodických normách určovania dobrého environmentálneho stavu morských vôd [oznámené pod číslom K(2010) 5956]  ( 1 )

14

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

2.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 232/1


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 772/2010

z 1. septembra 2010,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 555/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, pokiaľ ide o podporné programy, obchod s tretími krajinami, výrobný potenciál a kontroly vo vinárskom sektore

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1), a najmä na jeho článok 103za v spojení s článkom 4,

keďže:

(1)

V článku 4 ods. 1 písm. d) nariadenia Komisie (ES) č. 555/2008 z 27. júna 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, pokiaľ ide o podporné programy, obchod s tretími krajinami, výrobný potenciál a kontroly vo vinárskom sektore (2), sa ustanovuje, že podpora propagácie a šírenia informácií o trhoch tretích krajín netrvá dlhšie ako tri roky pre daného príjemcu v danej tretej krajine.

(2)

Vzhľadom na osobitosť propagačných a informačných akcií v tretích krajinách, ktoré si napríklad vyžadujú dlhšie administratívne formality na úrovni členských štátov a na úrovni tretích krajín, a na základe skúseností získaných pri vykonávaní týchto podporných akcií je nutné ustanoviť ich predĺženie o najviac dva roky.

(3)

V článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 555/2008 sa stanovuje, že členské štáty ustanovujú postup podávania žiadostí, ktorým sa ustanovia najmä podrobné pravidlá pre hodnotenie každej danej podporovanej akcie. Je takisto nutné uložiť členským štátom povinnosť stanoviť postup možného predĺženia podpory, ako aj predchádzajúce hodnotenia podporovaných akcií.

(4)

V článku 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 555/2008 sa opisuje finančné riadenie reštrukturalizácie a konverzie vinohradov bez toho, aby sa však ustanovili osobitné ustanovenia týkajúce sa kontroly operácií. Operácie reštrukturalizácie a konverzie vinohradov môžu v určitých prípadoch podliehať viacerým kontrolám na mieste bez toho, aby priniesli zlepšenie v oblasti administratívnych a finančných nákladov, ktoré zahŕňajú.

(5)

V článku 81 nariadenia (ES) č. 555/2008 sa uvádzajú ustanovenia týkajúce sa výlučne monitorovania výrobného potenciálu. Aj keď operácie reštrukturalizácie a konverzie vinohradov sú úzko spojené s operáciami týkajúcimi sa výrobného potenciálu, v súčasnosti sú vylúčené z uplatňovania tohto článku. V záujme zjednodušenia kontrolného systému je potrebné stanoviť pravidlá týkajúce sa overovania operácií reštrukturalizácie a konverzie vinohradov podobné súčasným pravidlám týkajúcim sa overovania operácií výrobného potenciálu.

(6)

S cieľom zjednodušiť overovanie operácií reštrukturalizácie a konverzie vinohradov by sa mali prijať ustanovenia umožňujúce okrem použitia grafických nástrojov aj používanie rovnocenných nástrojov, ktoré tiež umožňujú identifikáciu, meranie a lokalizáciu parcely.

(7)

Nariadenie (ES) č. 555/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 555/2008 sa mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 4 prvom odseku sa písmeno d) nahrádza takto:

„d)

podpora propagácie a šírenia informácií pre daného príjemcu v danej tretej krajine trvá najviac tri roky; v prípade potreby sa však môže raz predĺžiť najviac o dva roky;“.

2.

V článku 5 sa odsek 1 mení a dopĺňa takto:

a)

úvodná veta sa nahrádza takto:

„Členské štáty ustanovujú postup podávania žiadostí a postup pre možné predĺženie, ako je uvedené v článku 4 ods. 1 písm. d), ktorým sa ustanovia najmä podrobné pravidlá pre:“;

b)

písmeno e) sa nahrádza takto:

„e)

hodnotenia každej danej podporovanej akcie; v prípade predĺženia v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. d) musia byť výsledky podporovaných akcií okrem toho vyhodnotené pred predĺžením;“.

3.

V článku 9 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza týmto:

„Podpora sa vyplatí, až po uistení sa, že sa jednotlivá operácia alebo všetky operácie, ktoré sú predmetom žiadosti o podporu, v súlade s výberom členského štátu pre riadenie opatrenia, vykonali a na mieste skontrolovali v súlade s článkom 81 tohto nariadenia.“

4.

Článok 81 sa nahrádza takto:

„Článok 81

Kontrola týkajúca sa výrobného potenciálu a operácií reštrukturalizácie a konverzie vinohradov

1.   Na účely overenia súladu s ustanoveniami o výrobnom potenciáli uvedenými v časti II hlave I kapitole III oddiele IVa nariadenia (ES) č. 1234/2007 vrátane dočasného zákazu novej výsadby podľa článku 85g ods. 1 uvedeného nariadenia, ako aj s v ustanoveniami článku 103q uvedeného nariadenia týkajúcimi sa operácií reštrukturalizácie a konverzie vinohradov, členské štáty používajú vinohradnícky register.

2.   Pri udeľovaní práv na opätovnú výsadbu stanovených v článku 85i nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa plochy systematicky preveria pred vyklčovaním a po ňom. Parcely, na ktoré sa vzťahuje kontrola, sú parcely, pre ktoré sa má udeliť právo na opätovnú výsadbu.

Kontrola pred vyklčovaním zahŕňa aj overenie existencie príslušného vinohradu.

Táto kontrola sa vykonáva prostredníctvom kontroly na mieste. Ak však členský štát disponuje spoľahlivým aktualizovaným počítačovým vinohradníckym registrom, kontrola sa smie vykonať administratívne a povinnosť kontroly na mieste pred vyklčovaním možno obmedziť na 5 % žiadostí ročne s cieľom potvrdiť spoľahlivosť administratívneho systému kontroly. Ak by sa takýmito kontrolami na mieste zistili výrazné nezrovnalosti alebo nepresnosti v regióne alebo časti regiónu, príslušný orgán primerane zvýši počet kontrol na mieste počas príslušného roka a nasledujúceho roka.

3.   Plochy, pre ktoré sa poskytuje prémia za vyklčovanie, sa systematicky preverujú pred klčovaním a po ňom. Budú sa kontrolovať tie parcely, ktoré sú predmetom žiadosti o pomoc.

Kontrola pred klčovaním obsahuje aj overenie existencie príslušného vinohradu, vysadenej plochy určenej v súlade s článkom 75 a riadneho udržiavania danej plochy.

Táto kontrola sa vykonáva prostredníctvom kontroly na mieste. Ak však členský štát disponuje grafickým nástrojom alebo rovnocenným iným nástrojom, ktorý umožňuje meranie vysadenej plochy v súlade s článkom 75 v počítačovom vinohradníckom registri, a spoľahlivými aktualizovanými informáciami o riadnom udržiavaní parcely, kontrolu možno vykonať administratívne a povinnosť kontroly na mieste pred klčovaním možno obmedziť na 5 % žiadostí s cieľom potvrdiť spoľahlivosť administratívneho systému kontroly. Ak by sa takýmito kontrolami na mieste zistili výrazné nezrovnalosti alebo nepresnosti v regióne alebo časti regiónu, príslušný orgán primerane zvýši počet kontrol na mieste počas príslušného roka.

4.   Kontrola uskutočnenia klčovania sa vykonáva kontrolou na mieste. V prípade vyklčovania celej parcely vinohradu alebo v prípade, že sa rozlíšenie diaľkového snímania rovná alebo je vyššie ako 1 m2, overenie sa môže vykonať diaľkovým snímaním.

5.   V prípade plôch, pre ktoré sa poskytuje prémia za vyklčovanie, sa bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tretí pododsek a odsek 4, aspoň jedno z dvoch overení uvedených v odseku 3 prvom pododseku uskutoční prostredníctvom kontroly na mieste.

6.   Plochy, pre ktoré sa poskytuje pomoc na operácie reštrukturalizácie a konverzie vinohradov sa systematicky overujú pred a po vykonaní operácií. Budú sa kontrolovať tie parcely, pre ktoré bola podaná žiadosť o pomoc.

Kontrola pred operáciami zahŕňa aj overenie existencie príslušného vinohradu, vysadenej plochy stanovenej v súlade s článkom 75 a vylúčenie prípadu bežnej obnovy starých vinohradov, ako sa vymedzuje v článku 6.

Kontrola uvedená v druhom pododseku sa vykonáva prostredníctvom kontroly na mieste. Ak však členský štát disponuje grafickým nástrojom alebo rovnocenným iným nástrojom, ktorý umožňuje meranie vysadenej plochy v súlade s článkom 75 v počítačovom vinohradníckom registri, a spoľahlivými aktualizovanými informáciami o vysadených odrodách viniča, kontrolu možno vykonať administratívne a nasledovne možno povinnosť kontroly na mieste pred klčovaním obmedziť na 5 % žiadostí s cieľom potvrdiť spoľahlivosť administratívneho systému kontroly. Ak by sa takýmito kontrolami na mieste zistili výrazné nezrovnalosti alebo nepresnosti v regióne alebo časti regiónu, príslušný orgán primerane zvýši počet kontrol na mieste počas príslušného roka.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 1. septembra 2010

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 170, 30.6.2008, s. 1.


2.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 232/4


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 773/2010

z 1. septembra 2010,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 138 ods. 1,

keďže:

Nariadením (ES) č. 1580/2007 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanoví paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XV k uvedenému nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 138 nariadenia (ES) č. 1580/2007 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 2. septembra 2010.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 1. septembra 2010

Za Komisiu v mene predsedu

Jean-Luc DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 350, 31.12.2007, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

MK

41,0

ZZ

41,0

0707 00 05

TR

141,2

ZZ

141,2

0709 90 70

TR

126,2

ZZ

126,2

0805 50 10

AR

107,0

CL

159,0

TR

153,5

UY

75,6

ZA

133,6

ZZ

125,7

0806 10 10

BA

91,2

EG

131,2

IL

123,0

TR

112,7

ZA

147,0

ZZ

121,0

0808 10 80

AR

92,9

BR

69,6

CL

103,2

CN

65,6

NZ

89,6

US

95,6

ZA

88,5

ZZ

86,4

0808 20 50

AR

115,4

CL

96,6

CN

70,5

TR

133,1

ZA

100,4

ZZ

103,2

0809 30

TR

143,9

ZZ

143,9

0809 40 05

BA

53,2

IL

161,0

XS

52,3

ZZ

88,8


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


ROZHODNUTIA

2.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 232/6


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 30. augusta 2010,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/594/ES, ktorým sa stanovuje indikatívne pridelenie viazaných rozpočtových prostriedkov rozčlenených podľa členských štátov v rámci cieľa Konvergencia na obdobie rokov 2007 – 2013, pokiaľ ide o dodatočné rozpočtové prostriedky pre Českú republiku, Poľsko a Slovensko

[oznámené pod číslom K(2010) 5817]

(2010/475/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (1), a najmä na jeho článok 18 ods. 2,

keďže:

(1)

Rozhodnutím 2006/594/ES (2) zmeneným a doplneným rozhodnutím 2007/191/ES (3) Komisia stanovila indikatívne pridelenie viazaných rozpočtových prostriedkov rozčlenených podľa členských štátov v rámci cieľa Konvergencia na obdobie rokov 2007 až 2013.

(2)

V súlade s odsekom 10 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1083/2006 sa v roku 2010 stanovilo, že kumulovaný HDP na obdobie rokov 2007 až 2009 v Českej republike, Poľsku a na Slovensku sa v každom z týchto štátov odchýlil o viac ako ± 5 % od kumulovaného HDP odhadovaného podľa ods. 9 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1083/2006 vrátane následkov zmien výmenných kurzov. Sumy pridelené Českej republike, Poľsku a Slovensku na obdobie rokov 2011 až 2013 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť.

(3)

V súlade s bodmi 16 a 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení zo 17. mája 2006 (4) Komisia prijala 16. apríla 2010 oznámenie o technickej úprave finančného rámca pre rok 2011 v súlade s vývojom HND vrátane úpravy súm pridelených z fondov na podporu súdržnosti členským štátom, v ktorých došlo v období rokov 2007 – 2009 k rozdielu medzi odhadovanou a skutočnou výškou HDP (5), ktorým informovala, že je potrebná kladná úprava pre Českú republiku vo výške 237 045 801 EUR, Poľsko vo výške 632 392 153 EUR a Slovensko vo výške 137 711 534 EUR, ktorá sa má rozpočítať na rovnaké sumy na roky 2011, 2012 a 2013.

(4)

Aby bolo možné stanoviť sumy pridelené príslušným členským štátom, pri každom príslušnom štáte treba zohľadniť pomerné rozdelenie medzi cieľom Konvergencia a cieľom Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť v súčasnom programovom období 2007 – 2013 a potrebu čo najefektívnejšie využiť finančné prostriedky pridelené na projekty, ktoré sa v súčasnosti realizujú. Týmto rozhodnutím by sa preto mala prideliť iba tá časť celkovej kladnej úpravy, ktorá sa týka cieľa Konvergencia.

(5)

Z dôvodu efektívnosti je vhodné nahradiť sumy uvedené v riadku Spolu v tabuľke 2 v prílohe III k rozhodnutiu 2006/594/ES, pokiaľ ide o roky 2007 – 2010, pretože neodrážajú údaje týkajúce sa Bulharska.

(6)

Rozhodnutie 2006/594/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie 2006/594/ES sa mení a dopĺňa takto:

1.

príloha I sa nahrádza textom prílohy I k tomuto rozhodnutiu;

2.

príloha III sa nahrádza textom prílohy II k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 30. augusta 2010

Za Komisiu

Johannes HAHN

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.

(2)  Ú. v. EÚ L 243, 6.9.2006, s. 37.

(3)  Ú. v. EÚ L 87, 28.3.2007, s. 18.

(4)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(5)  KOM(2010) 160 v konečnom znení.


PRÍLOHA I

„PRÍLOHA I

Indikatívne pridelenie viazaných rozpočtových prostriedkov rozčlenených podľa členských štátov, ktoré sú určené regiónom oprávneným na financovanie zo štrukturálnych fondov v rámci cieľa Konvergencia na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013

(EUR)

Členský štát

TABUĽKA 1 –

suma rozpočtových prostriedkov (v cenách z roku 2004)

Oprávnené regióny v rámci cieľa Konvergencia

Dodatočné financovanie uvedené v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1083/2006 podľa bodu:

10

14

20

24

26

28

30

Bulgaria

3 863 601 178

 

 

 

 

 

 

 

Česká republika

15 111 066 754

197 709 105

 

 

 

 

 

 

Deutschland

10 360 473 669

 

 

 

 

 

 

166 582 500

Eesti

1 955 979 029

 

 

 

31 365 110

 

 

 

Elláda

8 358 352 296

 

 

 

 

 

 

 

España

17 283 774 067

 

 

 

 

1 396 500 000

 

 

France

2 403 498 342

 

 

427 408 905

 

 

 

 

Italia

17 993 716 405

 

 

 

 

 

825 930 000

 

Latvija

2 586 694 732

 

 

 

53 886 609

 

 

 

Lietuva

3 875 516 071

 

 

 

79 933 567

 

 

 

Magyarország

12 622 187 455

 

 

 

 

 

 

 

Malta

493 750 177

 

 

 

 

 

 

 

Polska

38 507 171 321

359 874 111

880 349 050

 

 

 

 

 

Portugal

15 143 387 819

 

 

58 206 001

 

 

 

 

România

11 115 420 983

 

 

 

 

 

 

 

Slovenija

2 401 302 729

 

 

 

 

 

 

 

Slovensko

6 214 921 468

110 544 803

 

 

 

 

 

 

United Kingdom

2 429 762 895

 

 

 

 

 

 

 

Spolu

172 720 577 390

668 128 019

880 349 050

485 614 906

165 185 286

1 396 500 000

825 930 000

166 582 500


(EUR)

Členský štát

TABUĽKA 2 –

ročný rozpis rozpočtových prostriedkov (v cenách z roku 2004)

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

Bulgaria

300 892 058

431 830 557

576 458 082

595 526 527

625 067 349

653 446 232

680 380 373

Česká republika

1 993 246 617

2 050 979 461

2 106 089 584

2 162 632 571

2 283 395 438

2 332 343 673

2 380 088 515

Deutschland

1 503 865 167

1 503 865 167

1 503 865 167

1 503 865 167

1 503 865 167

1 503 865 167

1 503 865 167

Eesti

229 977 253

245 929 572

262 982 602

281 212 290

300 982 256

322 136 118

344 124 048

Elláda

1 194 050 328

1 194 050 328

1 194 050 328

1 194 050 328

1 194 050 328

1 194 050 328

1 194 050 328

España

2 668 610 581

2 668 610 581

2 668 610 581

2 668 610 581

2 668 610 581

2 668 610 581

2 668 610 581

France

404 415 321

404 415 321

404 415 321

404 415 321

404 415 321

404 415 321

404 415 321

Italia

2 688 520 915

2 688 520 915

2 688 520 915

2 688 520 915

2 688 520 915

2 688 520 915

2 688 520 915

Latvija

308 012 292

330 054 158

353 328 505

376 808 997

400 322 218

424 084 983

447 970 188

Lietuva

528 903 377

525 252 930

525 724 448

549 071 072

581 530 171

606 085 051

638 882 589

Magyarország

1 838 275 243

1 749 371 409

1 634 208 005

1 659 921 561

1 847 533 517

1 913 391 641

1 979 486 079

Malta

81 152 175

73 854 132

68 610 286

61 225 559

61 225 559

68 610 286

79 072 180

Polska

5 686 360 306

5 705 409 032

5 720 681 799

5 535 346 918

5 679 612 617

5 699 319 089

5 720 664 721

Portugal

2 171 656 260

2 171 656 260

2 171 656 260

2 171 656 260

2 171 656 260

2 171 656 260

2 171 656 260

România

782 254 110

1 123 289 385

1 498 844 810

1 773 286 696

1 875 412 911

1 979 406 577

2 082 926 494

Slovenija

423 258 365

397 135 571

370 643 430

343 781 942

316 551 106

288 950 923

260 981 392

Slovensko

939 878 406

896 645 972

845 960 417

765 136 058

845 313 158

910 570 647

1 121 961 613

United Kingdom

347 108 985

347 108 985

347 108 985

347 108 985

347 108 985

347 108 985

347 108 985

Spolu

24 090 437 759

24 507 979 736

24 941 759 525

25 082 177 748

25 795 173 857

26 176 572 777

26 714 765 749“


PRÍLOHA II

„PRÍLOHA III

Indikatívne pridelenie viazaných rozpočtových prostriedkov rozčlenených podľa členských štátov, ktoré sú určené členským štátom oprávneným na financovanie z Kohézneho fondu v rámci cieľa Konvergencia na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013

(EUR)

Členský štát

TABUĽKA 1 –

suma rozpočtových prostriedkov (v cenách z roku 2004)

 

Dodatočné financovanie uvedené v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1083/2006 podľa bodu:

10

24

Bulgaria

2 009 650 238

 

 

Česká republika

7 809 984 551

 

 

Eesti

1 000 465 639

 

16 157 785

Elláda

3 280 399 675

 

 

Kýpros/Kibris

193 005 267

 

 

Latvija

1 331 962 318

 

27 759 767

Lietuva

1 987 693 262

 

41 177 899

Magyarország

7 570 173 505

 

 

Malta

251 648 410

 

 

Polska

19 512 850 811

179 937 056

 

Portugal

2 715 031 963

 

 

România

5 754 788 708

 

 

Slovenija

1 235 595 457

 

 

Slovensko

3 424 078 134

 

 

Spolu

58 077 327 938

179 937 056

85 095 451


(EUR)

Členský štát

TABUĽKA 2 –

ročný rozpis rozpočtových prostriedkov (v cenách z roku 2004)

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

Bulgaria

161 567 407

227 036 657

299 350 419

308 884 642

323 655 053

337 844 495

351 311 565

Česká republika

1 032 973 476

1 061 839 898

1 089 394 960

1 117 666 453

1 144 441 732

1 169 574 794

1 194 093 238

Eesti

118 267 391

126 243 551

134 770 066

143 884 910

153 769 893

164 346 824

175 340 789

Elláda

468 628 525

468 628 525

468 628 525

468 628 525

468 628 525

468 628 525

468 628 525

Kýpros/Kibris

52 598 692

42 866 160

33 133 627

23 401 096

13 668 564

13 668 564

13 668 564

Latvija

159 639 206

170 660 138

182 297 312

194 037 557

205 794 168

217 675 551

229 618 153

Lietuva

180 857 472

230 966 558

277 869 373

303 013 907

320 491 883

348 611 677

367 060 291

Magyarország

328 094 604

687 358 082

1 080 433 910

1 308 130 864

1 343 212 938

1 388 664 318

1 434 278 789

Malta

24 809 997

32 469 219

37 971 049

45 716 955

45 716 955

37 971 049

26 993 186

Polska

1 883 652 471

2 208 285 009

2 532 817 229

2 755 750 999

3 136 326 090

3 437 744 747

3 738 211 322

Portugal

387 861 709

387 861 709

387 861 709

387 861 709

387 861 709

387 861 709

387 861 709

România

419 281 086

589 798 724

777 576 436

914 797 379

965 860 486

1 017 857 319

1 069 617 278

Slovenija

86 225 407

115 705 905

145 555 750

175 774 942

206 363 481

237 321 369

268 648 603

Slovensko

197 125 902

317 519 267

452 740 053

630 951 164

664 262 430

668 505 352

492 973 966

Spolu

5 501 583 345

6 667 239 402

7 900 400 418

8 778 501 102

9 380 053 907

9 896 276 293

10 218 305 978“


2.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 232/11


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 30. augusta 2010,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/593/ES, ktorým sa stanovuje indikatívne pridelenie viazaných rozpočtových prostriedkov rozčlenených podľa členských štátov v rámci cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť na obdobie rokov 2007 – 2013, pokiaľ ide o Českú republiku a Slovensko

[oznámené pod číslom K(2010) 5818]

(2010/476/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (1), a najmä na jeho článok 18 ods. 2,

keďže:

(1)

Rozhodnutím 2006/593/ES (2) Komisia stanovila indikatívne pridelenie viazaných rozpočtových prostriedkov rozčlenených podľa členských štátov v rámci cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť na obdobie rokov 2007 – 2013.

(2)

V súlade s odsekom 10 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1083/2006 sa v roku 2010 stanovilo, že kumulovaný HDP na obdobie rokov 2007 až 2009 v Českej republike, Poľsku a na Slovensku sa v každom z týchto štátov odchýlil o viac ako ± 5 % od kumulovaného HDP odhadovaného podľa ods. 9 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1083/2006 vrátane následkov zmien výmenných kurzov. Sumy pridelené Českej republike a Slovensku na obdobie rokov 2011 až 2013 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť.

(3)

V súlade s bodmi 16 a 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení zo 17. mája 2006 (3) Komisia prijala 16. apríla 2010 oznámenie o technickej úprave finančného rámca na rok 2011 v súlade vývojom HND vrátane úpravy súm pridelených z fondov na podporu súdržnosti členským štátom, v ktorých došlo v období rokov 2007 – 2009 k rozdielu medzi odhadovanou a skutočnou výškou HDP (4), ktorým informovala, že je potrebná kladná úprava pre Českú republiku vo výške 237 045 801 EUR a Slovensko vo výške 137 711 534 EUR, ktorá sa má rozpočítať na rovnaké sumy na roky 2011, 2012 a 2013.

(4)

Aby bolo možné stanoviť sumy pridelené príslušným členským štátom, pri každom z príslušných štátov treba zohľadniť pomerné rozdelenie medzi cieľom Konvergencia a cieľom Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť v súčasnom programovom období 2007 – 2013 a potrebu čo najefektívnejšie využiť finančné prostriedky pridelené na projekty, ktoré sa v súčasnosti realizujú. Týmto rozhodnutím by sa preto mala prideliť iba tá časť celkovej kladnej úpravy, ktorá sa týka cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť.

(5)

Rozhodnutie 2006/593/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Príloha I k rozhodnutiu 2006/593/ES sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 30. augusta 2010

Za Komisiu

Johannes HAHN

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.

(2)  Ú. v. EÚ L 243, 6.9.2006, s. 32.

(3)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(4)  KOM(2010) 160 v konečnom znení.


PRÍLOHA

„PRÍLOHA I

Indikatívne pridelenie viazaných rozpočtových prostriedkov rozčlenených podľa členských štátov, ktoré sú určené regiónom oprávneným na financovanie zo štrukturálnych fondov v rámci cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013

(EUR)

TABUĽKA 1 –

suma rozpočtových prostriedkov (v cenách z roku 2004)

Členský štát

Oprávnené regióny v rámci cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť

Dodatočné financovanie uvedené v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1083/2006 podľa bodu:

10

16

20

23

25

26

28

29

Belgique/België

1 264 522 294

 

 

 

 

 

 

 

 

Česká republika

172 351 284

4 633 651

199 500 000

 

 

 

 

 

 

Danmark

452 135 320

 

 

 

 

 

 

 

 

Deutschland

8 273 934 718

 

 

 

 

74 812 500

 

 

 

España

2 925 887 307

 

 

 

 

 

199 500 000

 

 

France

9 000 763 163

 

 

 

 

 

 

 

99 750 000

Éire/Ireland

260 155 399

 

 

 

 

 

 

 

 

Italia

4 539 667 937

 

 

 

 

 

 

209 475 000

 

Luxembourg

44 796 164

 

 

 

 

 

 

 

 

Nederland

1 472 879 499

 

 

 

 

 

 

 

 

Österreich

761 883 269

 

 

 

 

149 625 000

 

 

 

Portugal

435 196 895

 

 

 

 

 

 

 

 

Slovensko

398 057 758

7 006 030

 

 

 

 

 

 

 

Suomi/Finland

778 631 938

 

 

153 552 511

 

 

 

 

 

Sverige

1 077 567 589

 

 

215 598 656

149 624 993

 

 

 

 

United Kingdom

5 335 717 800

 

 

 

 

 

 

 

 

Spolu

37 194 148 334

11 639 681

199 500 000

369 151 167

149 624 993

224 437 500

199 500 000

209 475 000

99 750 000


(EUR)

Členský štát

TABUĽKA 2 –

ročný rozpis rozpočtových prostriedkov (v cenách z roku 2004)

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

Belgique/België

180 646 042

180 646 042

180 646 042

180 646 042

180 646 042

180 646 042

180 646 042

Česká republika

53 121 612

53 121 612

53 121 612

53 121 612

54 696 847

54 665 961

54 635 679

Danmark

64 590 760

64 590 760

64 590 760

64 590 760

64 590 760

64 590 760

64 590 760

Deutschland

1 192 678 174

1 192 678 174

1 192 678 174

1 192 678 174

1 192 678 174

1 192 678 174

1 192 678 174

España

446 483 901

446 483 901

446 483 901

446 483 901

446 483 901

446 483 901

446 483 901

France

1 300 073 309

1 300 073 309

1 300 073 309

1 300 073 309

1 300 073 309

1 300 073 309

1 300 073 309

Éire/Ireland

37 165 057

37 165 057

37 165 057

37 165 057

37 165 057

37 165 057

37 165 057

Italia

678 448 991

678 448 991

678 448 991

678 448 991

678 448 991

678 448 991

678 448 991

Luxembourg

6 399 452

6 399 452

6 399 452

6 399 452

6 399 452

6 399 452

6 399 452

Nederland

210 411 357

210 411 357

210 411 357

210 411 357

210 411 357

210 411 357

210 411 357

Österreich

130 215 467

130 215 467

130 215 467

130 215 467

130 215 467

130 215 467

130 215 467

Portugal

62 170 985

62 170 985

62 170 985

62 170 985

62 170 985

62 170 985

62 170 985

Slovensko

59 287 258

57 274 995

54 915 823

51 153 834

55 518 251

58 543 272

68 370 355

Suomi/Finland

133 169 207

133 169 207

133 169 207

133 169 207

133 169 207

133 169 207

133 169 207

Sverige

206 113 034

206 113 034

206 113 034

206 113 034

206 113 034

206 113 034

206 113 034

United Kingdom

762 245 400

762 245 400

762 245 400

762 245 400

762 245 400

762 245 400

762 245 400

Spolu

5 523 220 006

5 521 207 743

5 518 848 571

5 515 086 582

5 521 026 234

5 524 020 369

5 533 817 170“


2.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 232/14


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 1. septembra 2010

o kritériách a metodických normách určovania dobrého environmentálneho stavu morských vôd

[oznámené pod číslom K(2010) 5956]

(Text s významom pre EHP)

(2010/477/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (1), a najmä na jej článok 9 ods. 3,

keďže:

(1)

Kritériá na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu sú základným predpokladom rozvoja koherentného prístupu v prípravných etapách morských stratégií vrátane určenia charakteristických vlastností dobrého environmentálneho stavu a vytýčenia komplexného súboru environmentálnych cieľov, ktoré treba v rámci požiadavky regionálnej spolupráce vypracovať koherentným a koordinovaným spôsobom.

(2)

Komisia uskutočnila konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami, vrátane regionálnych dohovorov o moriach, ktoré sa týkali predovšetkým vedeckého a technického posudzovania, ktoré pripravili pracovné skupiny ustanovené Spoločným výskumným centrom a Medzinárodnou radou pre výskum morí s cieľom vypracovať kritériá a metodické normy.

(3)

Jedným z hlavných zistení tejto vedeckej a technickej práce je, že existuje výrazná potreba rozvoja ďalších vedeckých poznatkov potrebných na ucelené a holistické posudzovanie dobrého environmentálneho stavu s cieľom podporiť prístup k riadeniu založený na ekosystémoch. Lepšie vedecké poznatky sa musia rozvíjať predovšetkým prostredníctvom oznámenia Európska stratégia pre morský a námorný výskum: ucelený rámec európskeho výskumného priestoru na podporu trvalo udržateľného využívania oceánov a morí (2), v rámci oznámenia Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (3) a v súlade s inými právnymi predpismi a politikami Únie. Okrem toho je vhodné v neskoršej fáze začleniť do procesu aj skúsenosti, ktoré sa získajú na vnútroštátnej a regionálnej úrovni pri realizácii prípravných etáp morských stratégií uvedených v článku 5 ods. 2 písm. a) smernice 2008/56/ES.

(4)

Je preto vhodné, aby Komisia zrevidovala toto rozhodnutie v rámci článku 25 ods. 3 smernice 2008/56/ES. Okrem kritérií revízie je potrebné pokračovať vo vypracúvaní metodologických noriem v úzkej spolupráci so zavádzaním monitorovacích programov. Táto revízia by sa mala uskutočniť podľa možnosti čo najskôr po ukončení posúdenia požadovaného v článku 12 smernice 2008/56/ES, aby bolo možné včas podporiť úspešnú aktualizáciu morských stratégií, ktorá sa má podľa článku 17 uvedenej smernice uskutočniť do roku 2018 ako ďalší príspevok k adaptabilnému riadeniu. Takýto postup je súlade so skutočnosťou, že určovanie dobrého environmentálneho stavu môže byť časom potrebné upraviť vzhľadom na dynamický charakter morských ekosystémov, ich prirodzenú premenlivosť a skutočnosť, že tlaky a vplyvy, ktoré na ne pôsobia, sa môžu meniť v závislosti od vývoja modelov ľudskej činnosti a dôsledkov zmeny klímy.

(5)

Kritériá dobrého environmentálneho stavu vyplývajú z existujúcich záväzkov a vývoja v súvislosti s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie, vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (4), ktorá sa uplatňuje na pobrežné vody, ako aj smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (5), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (6), a množstva nástrojov vyvinutých v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu, pričom tam, kde je to vhodné, sa zohľadňujú aj informácie a znalosti získané v rámci regionálnych dohovorov o moriach, ako aj postupy, ktoré sa v tomto rámci vypracovali. Keďže toto rozhodnutie prispieva k ďalšiemu vývoju konceptu dobrého environmentálneho stavu morských vôd, vo vzťahu k morským ekosystémom podporuje proces revízie stratégie biodiverzity Európskej únie po roku 2010 a Akčný plán pre biodiverzitu.

(6)

V smernici 2008/56/ES, ktorá predstavuje environmentálny pilier integrovanej námornej politiky, sa vyžaduje uplatňovanie ekosystémovej koncepcie riadenia ľudskej činnosti vo všetkých oblastiach, ktoré majú vplyv na morské prostredie. V zelenej knihe o reforme spoločnej rybárskej politiky (7) sa ustanovuje, že táto politika musí byť nastavená tak, aby poskytovala správne nástroje na podporu tejto ekosystémovej koncepcie.

(7)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 25 ods. 1 smernice 2008/56/ES,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Kritériá, ktoré majú členské štáty uplatňovať pri posudzovaní rozsahu, v akom bol dosiahnutý dobrý environmentálny stav, doplnené o odkazy na prípadné uplatniteľné metodické normy, sú uvedené v prílohe.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 1. septembra 2010

Za Komisiu

Janez POTOČNIK

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

(2)  KOM(2008) 534, v konečnom znení.

(3)  KOM(2010) 2020, v konečnom znení.

(4)  Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

(5)  Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

(6)  Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7.

(7)  KOM(2009) 163, v konečnom znení, s. 19.


PRÍLOHA

KRITÉRIÁ A METODICKÉ NORMY URČOVANIA DOBRÉHO ENVIRONMENTÁLNEHO STAVU

ČASŤ A

Všeobecné podmienky uplatňovania kritérií určovania dobrého environmentálneho stavu

1.

Kritériá na posudzovanie toho, do akej miery sa podarilo dosiahnuť dobrý environmentálny stav, sú uvedené a očíslované v časti B v súvislosti s každým zo všetkých jedenástich deskriptorov dobrého environmentálneho stavu, ktoré sú stanovené v prílohe I k smernici 2008/56/ES. K uvedeným kritériám je pripojený zoznam súvisiacich ukazovateľov, ktorými sa zaisťuje realizovateľnosť týchto kritérií a umožňuje ďalší pokrok. V časti B sú ku kritériám prípadne pripojené odkazy na uplatniteľné metodické normy. V niektorých prípadoch týchto kritérií a súvisiacich ukazovateľov je potrebný ďalší vývoj a dodatočné informácie. Tieto otázky sa budú riešiť v rámci revízie tohto rozhodnutia (1). V tejto časti sú uvedené všeobecné podmienky uplatňovania týchto kritérií a súvisiacich ukazovateľov.

2.

V prípade väčšiny kritérií sa pri posudzovaní a požadovaných metodológiách musia zohľadniť kritériá a prípadne vychádzať z týchto kritérií, ktoré sa uplatňujú v rámci existujúcich právnych predpisov Spoločenstva, najmä smernice 2000/60/ES, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES (2), smernice 92/43/EHS, smernice 2009/147/ES a iných príslušných právnych predpisov Únie [vrátane právnych predpisov spoločnej politiky rybolovu, napr. nariadenia Rady (ES) č. 199/2008 (3)], pričom sa zohľadnia aj správy pracovných skupín ustanovených Spoločným výskumným centrom a Medzinárodnou radou pre výskum morí (4), a pokiaľ je to relevantné, informácie a znalosti získané v rámci regionálnych dohovorov o moriach, ako aj postupy, ktoré sa v tomto rámci vypracovali.

3.

Dobrý environmentálny stav si vyžaduje, aby sa všetky ľudské činnosti vykonávali v súlade s podmienkou ochrany a zachovania morského prostredia a koncepciou udržateľného využívania morských produktov a služieb súčasnou aj budúcou generáciou podľa článku 1 smernice 2008/56/ES. Kritériá určovania dobrého environmentálneho stavu sa musia uplatňovať s prihliadnutím na potrebu cieleného posudzovania a monitorovania a uprednostňovania činností súvisiacich s významom vplyvov na morské systémy a ich ohrozenia a s ich komponentmi. Je však dôležité, aby sa pri posudzovaní brali do úvahy hlavné kumulatívne a synergické účinky vplyvov na morský ekosystém, ako sa uvádza v článku 8 ods. 1 písm. b) bode ii) smernice 2008/56/ES.

4.

V mnohých prípadoch, a najmä vzhľadom na vzťah medzi potrebami informácií a geografickým rozsahom príslušných morských vôd, môže byť vhodné uplatniť najprv niektoré vybrané kritériá a súvisiace ukazovatele na celkovú kontrolu environmentálneho stavu v širšom meradle a až potom určiť prípady a osobitné oblasti, kde je vzhľadom na význam vplyvov a hrozieb z hľadiska environmentálnych charakteristík a/alebo tlakov spôsobených ľudskou činnosťou potrebné podrobnejšie posudzovanie, v rámci ktorého sa vyberú všetky relevantné ukazovatele súvisiace s príslušnými kritériami.

5.

Časová a územná miera vplyvov sa výrazne líši v závislosti od typu tlaku a citlivosti postihnutých komponentov ekosystému. Vzhľadom na charakteristiky niektorých kritérií a ukazovateľov môže byť na pokrytie škály rôznych procesov potrebné uplatňovanie rozličných časových mierok. Keď treba posudzovanie začať realizovať v relatívne malom rozsahu na to, aby malo z ekologického hľadiska význam (napríklad v prípade lokálnych tlakov), mohlo by byť nutné zväčšiť rozsah posudzovania v širšej miere, napríklad na úrovni podoblastí, subregiónov a regiónov.

6.

Kombinované posúdenie rozsahu, rozloženia a intenzity tlakov a miera, zraniteľnosť a odolnosť rozličných zložiek ekosystému vrátane ich prípadného zmapovania umožňuje identifikáciu oblastí, v ktorých morské systémy boli alebo by mohli byť poškodené. Takisto predstavuje užitočný základ na posúdenie rozsahu skutočných alebo potenciálnych vplyvov na morské ekosystémy. Takéto posudzovanie, pri ktorom sa zohľadňujú aspekty založené na analýze rizík, takisto umožňuje vybrať najvhodnejšie ukazovatele súvisiace s kritériami posudzovania pokroku pri dosahovaní dobrého environmentálneho stavu. Ďalej uľahčuje vývoj osobitných nástrojov, vďaka ktorým sa môže na riadenie ľudských činností potrebných na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu uplatniť metóda založená na ekosystéme, a to prostredníctvom identifikácie zdrojov tlakov a vplyvov, vrátane ich kumulatívnych a synergických účinkov. Medzi takéto nástroje patria opatrenia územnej ochrany a opatrenia uvedené v zozname v prílohe VI k smernici 2008/56/ES, predovšetkým opatrenia priestorového a časového rozvrhnutia kontrol, napríklad námorné územné plánovanie.

7.

Environmentálne podmienky v moriach a ľudské činnosti, ktoré na ne vplývajú, sú mimoriadne rôznorodé. Rozdiely existujú predovšetkým medzi regiónmi, ale aj v rámci morských regiónov, subregiónov a podoblastí. Z tohto dôvodu môže byť na stanovenie uplatniteľnosti osobitných ukazovateľov súvisiacich s kritériami potrebné určiť, či sú ekologicky relevantné pre príslušnú posudzovanú situáciu.

8.

Členské štáty musia posúdiť všetky kritériá a súvisiace ukazovatele uvedené v tejto prílohe, aby mohli označiť tie z nich, ktoré sa majú použiť na určenie dobrého environmentálneho stavu. Ak sa členský štát na základe počiatočného posúdenia domnieva, že nie je vhodné uplatniť jedno alebo viac kritérií, musí predložiť Komisii odôvodnenie v rámci oznámenia podľa článku 9 ods. 2 smernice 2008/56/ES v prípade, že je to v súvislosti s konzistenciou a porovnaním medzi regiónmi a subregiónmi relevantné. V tejto súvislosti členské štát podliehajú povinnosti regionálnej spolupráce ustanovenej v článkoch 5 a 6 smernice 2008/56/ES a predovšetkým požiadavke zabezpečiť koherentnosť a koordinovanosť rozličných prvkov morských stratégií v príslušných morských regiónoch alebo subregiónoch.

9.

Je dôležité, aby sa pri uplatňovaní kritérií zohľadnili výsledky počiatočného posudzovania požadovaného podľa článku 8 a prílohy III k smernici 2008/56/ES a aby sa tieto činnosti neuskutočňovali izolovane. Počiatočné posúdenie je hlavným prostriedkom identifikácie základných vlastností a charakteristík, ako aj prevládajúcich tlakov a vplyvov na morské prostredie, s výhradou pravidelnej aktualizácie a monitorovacích programov. Toto prvé posúdenie sa musí ukončiť do dátumu stanoveného v článku 5 ods. 2 smernice 2008/56/ES na základe orientačných zoznamov prvkov uvedených v prílohe III k uvedenej smernici a s prihliadnutím na prípadné existujúce údaje. Treba venovať pozornosť skutočnosti, že niektoré kritériá a súvisiace ukazovatele sú počas tohto počiatočného obdobia ešte vo fáze vývoja.

10.

Pokrok pri dosahovaní dobrého environmentálneho stavu sa uskutočňuje v kontexte neustálych rozsiahlejších zmien morského prostredia. Zmena klímy už pôsobí na morské prostredie, okrem iného aj na procesy a funkcie ekosystémov. Členské štáty musia pri vypracúvaní svojich príslušných morských stratégií špecifikovať tam, kde je to vhodné, všetky dôkazy o dôsledkoch zmeny klímy. Súčasťou adaptabilného riadenia na základe ekosystémovej koncepcie je pravidelná aktualizácia určovania dobrého environmentálneho stavu.

ČASŤ B

Kritériá určovania dobrého environmentálneho stavu súvisiace s deskriptormi uvedenými v prílohe I k smernici 2008/56/ES

Deskriptor 1:   Zachovanie biologickej diverzity. Kvalita a výskyt biotopov a rozloženie a abundancia druhov zodpovedajú prevládajúcim fyzikálno-geografickým, geografickým a klimatickým podmienkam.

Posúdenie je potrebné vykonať na viacerých ekologických úrovniach: ekosystémy, biotopy (vrátane ich pridružených spoločenstiev v zmysle biotopov) a druhy, ktoré sa odrážajú v štruktúre tohto oddielu s ohľadom na bod 2 časti A. Pri niektorých aspektoch v rámci tohto deskriptora je potrebná dodatočná vedecká a technická podpora (5). Vzhľadom na široký záber tohto deskriptora je potrebné so zreteľom na prílohu III k smernici 2008/56/ES určiť prioritné vlastnosti biodiverzity na úrovni druhov, biotopov a ekosystémov. Umožní sa tým identifikácia tých vlastností biodiverzity a tých oblastí, kde dochádza k vplyvom a vzniku hrozieb, a umožní sa určiť spomedzi vybraných kritérií vhodné ukazovatele pre dotknuté oblasti a vlastnosti (6). Povinnosť regionálnej spolupráce uvedená v článkoch 5 a 6 smernice 2008/56/ES priamo súvisí s procesom výberu vlastností biodiverzity v rámci regiónov, subregiónov a podoblastí a okrem iného tam, kde je to vhodné, slúži na stanovenie referenčných podmienok podľa prílohy IV k smernici 2008/56/ES. Modelovanie pomocou platformy geografického informačného systému môže predstavovať užitočnú základňu pre mapovanie rozličných vlastností biodiverzity a ľudských činností a ich tlakov za predpokladu, že všetky prípadné chyby sa pri uplatňovaní výsledkov dôsledne posúdia a opíšu. Tento typ údajov je nevyhnutným predpokladom ekosystémového riadenia ľudských činností a vývoja súvisiacich územných nástrojov (7).

Úroveň druhov

Zohľadňujúc rozličné druhy a spoločenstvá (napríklad fytoplanktón a zooplanktón) uvedené v orientačnom zozname v tabuľke I prílohy III k smernici 2008/56/ES, je potrebné pre každý región, subregión alebo podoblasť navrhnúť súbor relevantných druhov a funkčných skupín, pričom sa zohľadní bod 2 časti A. Tri kritériá na posudzovanie všetkých druhov sú rozšírenie druhov, veľkosť populácie a stav populácie. Pokiaľ ide o posledné kritérium, existujú prípady, keď zahŕňa aj pojmy zdravia populácie a inter- a intra-špecifických vzťahov. Okrem toho je potrebné samostatne posúdiť poddruhy a populácie, u ktorých sa na základe počiatočného posudzovania alebo nových dostupných informácií zistili vplyvy alebo potenciálne ohrozenie stavu niektorých z nich. Posudzovanie druhov si vyžaduje aj integrované chápanie rozšírenia, veľkosti a podmienok ich biotopov v súlade s požiadavkami ustanovenými v smernici 92/43/EHS (8) a smernici 2009/147/ES s cieľom zaručiť, že existuje dostatočne veľký biotop na zachovanie jeho populácie, pričom sa zohľadňujú všetky hrozby poškodenia alebo straty takýchto biotopov. Pokiaľ ide o biodiverzitu na úrovni druhov, existujú tieto tri kritériá a súvisiace ukazovatele na posudzovanie pokroku v dosahovaní dobrého environmentálneho stavu:

1.1.   Rozšírenie druhov

Rozsah rozšírenia (1.1.1)

Prípadná schéma rozšírenia v rámci uvedeného rozsahu (1.1.2)

Oblasť pokrytá druhmi (pre sesilné/bentické druhy) (1.1.3)

1.2.   Veľkosť populácie

Abundancia a/alebo biomasa populácie, podľa toho, čo je vhodné (1.2.1)

1.3.   Stav populácie

Demografické charakteristiky populácie (napr. veľkosť tela alebo štruktúra vekovej triedy, pomer pohlaví, miera plodnosti, miera prežívania/úhynu) (1.3.1)

Genetická štruktúra populácie, tam, kde je to vhodné (1.3.2)

Úroveň biotopov

Na účely smernice 2008/56/ES pojem „biotop“ zahŕňa abiotické charakteristiky, ako aj súvisiace biologické spoločenstvo, pričom sa obidvoma prvkami zaoberá spoločne v zmysle pojmu biotop. Pre každý región, subregión alebo podoblasť sa musí navrhnúť súbor typov biotopov, pričom sa zohľadnia rozličné biotopy uvedené v orientačnom zozname v tabuľke 1 prílohy III a so zreteľom na nástroje uvedené v bode 2 časti A. Také nástroje sa ďalej vzťahujú na určité komplexy biotopov (čo znamená prípadné posudzovanie zloženia, rozsahu a relatívnych rozmerov biotopov v rámci takýchto komplexov) a funkčné biotopy (ako oblasti neresenia, reprodukcie a kŕmenia a migračné trasy). Dodatočné úsilie vynaložené pri uskutočňovaní koherentnej klasifikácie morských biotopov, doplnené o primerané mapovanie, je dôležité na posudzovanie na úrovni biotopov, pričom sa zohľadňujú zmeny v súvislosti so zmenami medzi pobrežím a hĺbkou (napr. pobrežné, šelfové a hlboké moria). Tromi kritériami posudzovania biotopov sú ich rozšírenie, rozsah a stav (v prípade stavu ide predovšetkým o stav typických druhov a spoločenstiev) spolu s príslušnými súvisiacimi ukazovateľmi. Posudzovanie stavu biotopov si vyžaduje integrované chápanie stavu súvisiacich spoločenstiev a druhov v súlade s požiadavkami ustanovenými v smernici 92/43/EHS (9) a smernici 2009/147/ES, prípadne vrátane primeraného posudzovania ich funkčných vlastností.

1.4.   Rozšírenie biotopov

Rozsah rozšírenia (1.4.1)

Schéma rozšírenia (1.4.2)

1.5.   Rozsah biotopu

Oblasť biotopu (1.5.1)

Objem biotopu tam, kde je to vhodné (1.5.2)

1.6.   Stav biotopu

Stav typických druhov a spoločenstiev (1.6.1)

Relatívna abundancia a/alebo biomasa, podľa toho, čo je vhodné (1.6.2)

Fyzikálne, hydrologické a chemické podmienky (1.6.3)

Úroveň ekosystémov

1.7.   Štruktúra ekosystému

Zloženie a relatívne rozmery komponentov ekosystému (biotopy a druhy) (1.7.1)

Okrem toho je pri posudzovaní procesov a funkcií ekosystémov na účely celkového určenia dobrého environmentálneho stavu, okrem iného aj so zreteľom na článok 1, článok 3 ods. 5 a článok 9 ods. 1 smernice 2008/56/ES, podstatné vzájomné pôsobenie štrukturálnych komponentov ekosystému. Na riešenie problematiky procesov a funkcií ekosystémov sú dôležité aj iné funkčné aspekty, ktorými sa zaoberajú iné deskriptory dobrého environmentálneho stavu (napríklad deskriptory 4 a 6), ako aj otázky prepojiteľnosti a odolnosti.

Deskriptor 2:   Nepôvodné druhy introdukované v dôsledku ľudskej činnosti na úrovniach, pri ktorých nepoškodzujú ekosystém.

Určenie a posúdenie dráh a vektorov šírenia nepôvodných druhov v dôsledku ľudskej činnosti je nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa dalo zabrániť tomu, aby takéto druhy introdukované v dôsledku ľudskej činnosti dosiahli úrovne, na ktorých by nepriaznivo vplývali na ekosystémy, a podmienkou zmiernenia akýchkoľvek vplyvov. Pri počiatočnom posudzovaní sa musí brať do úvahy skutočnosť, že niektoré introdukcie v dôsledku ľudskej činnosti sú už regulované na úrovni Únie (10) s cieľom posúdiť a minimalizovať ich možný vplyv na vodné ekosystémy a že niektoré nepôvodné druhy sa už dlho používajú v akvakultúre a sú predmetom osobitných povolení v rámci existujúcich právnych predpisov (11). Ešte stále máme len obmedzené znalosti o účinkoch nepôvodných druhov na životné prostredie. Na vypracovanie potenciálne užitočných ukazovateľov (12), predovšetkým o vplyvoch invazívnych nepôvodných druhov (napríklad indexov biologického znečistenia), ktoré sú hlavným problémom pri dosahovaní dobrého environmentálneho stavu, je potrebný ďalší vedecký a technický rozvoj. Prioritou v súvislosti s posudzovaním a monitorovaním (13) je charakterizovanie stavu, ktoré predstavuje nevyhnutnú podmienku posúdenia významu vplyvov, ale samo o sebe nerozhoduje o dosiahnutí dobrého environmentálneho stavu pre tento deskriptor.

2.1.   Charakterizovanie abundancie a stavu nepôvodných druhov, predovšetkým invazívnych druhov

Tendencie, čo sa týka abundancie, časového výskytu a priestorového rozšírenia voľne žijúcich nepôvodných druhov, najmä invazívnych nepôvodných druhov, predovšetkým v rizikových oblastiach, vo vzťahu k hlavným vektorom a dráham šírenia takýchto druhov (2.1.1)

2.2.   Environmentálny vplyv nepôvodných invazívnych druhov

Pomer medzi nepôvodnými invazívnymi druhmi a pôvodnými druhmi v niektorých dobre preštudovaných taxonomických skupinách (napr. ryby, makroriasy, mäkkýše), ktorý môže poskytnúť informácie o veľkosti zmien v zložení druhov (napr. až po úplné vytlačenie pôvodných druhov) (2.2.1)

Vplyvy nepôvodných invazívnych druhov na úrovni druhov, biotopov a ekosystémov, pokiaľ je to realizovateľné (2.2.2)

Deskriptor 3:   Populácie všetkých komerčne využívaných rýb a mäkkýšov sa nachádzajú v rámci bezpečných biologických limitov, pričom rozloženie populácie z hľadiska veku a veľkosti naznačuje zdravú zásobu.

Tento oddiel sa uplatňuje na všetky zásoby podliehajúce nariadeniu (ES) č. 199/2008 (v rámci rozsahu geografickej pôsobnosti smernice 2008/56/ES) a podobným záväzkom vyplývajúcim zo spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Jeho uplatňovanie na tieto a iné zásoby závisí od dostupných údajov [berúc do úvahy ustanovenia o zhromažďovaní údajov nariadenia (ES) č. 199/2008)], na základe ktorých sa určia ukazovatele, ktoré je najvhodnejšie použiť. Tri kritériá a súvisiace ukazovatele na posudzovanie pokroku v dosahovaní dobrého environmentálneho stavu sú v prípade tohto deskriptora tieto:

3.1.   Úroveň tlaku na rybolovnú činnosť

 

Primárny ukazovateľ. Primárnym ukazovateľom úrovne tlaku rybolovnej činnosti je:

Úhyn pri rybolove (F) (3.1.1)

Dosahovanie alebo zachovanie dobrého environmentálneho stavu si vyžaduje, aby sa hodnoty F rovnali alebo boli menšie ako FMSY, čo je úroveň schopná zabezpečiť maximálny udržateľný výnos (MSY). Znamená to, že v prípade kombinovaného rybného hospodárstva a tam, kde dochádza k významnému vzájomnému pôsobeniu ekosystémov, môže v dôsledku dlhodobých plánov riadenia dôjsť k ľahšiemu výlovu určitých zásob ako na úrovniach FMSY, aby nebol ovplyvnený výlov iných druhov na úrovni FMSY  (14).

Hodnota F sa odhaduje prostredníctvom vhodného analytického posudzovania založeného na analýze úlovkov (ktorý sa berie ako celý úlovok z danej zásoby, vrátane odhodených rýb a nezapočítaných úlovkov) podľa veku alebo dĺžky a na pomocných informáciách. Ak znalosti populačnej dynamiky zásoby neumožňujú uskutočniť simulácie, môže sa použiť vedecké posúdenie hodnôt F na základe krivky výnosov v závislosti od jej obnovy (yield-per-recruit curve – Y/R) v kombinácii s ďalšími informáciami o historických charakteristikách výkonu rybolovu alebo o populačnej dynamike podobných zásob.

 

Sekundárne ukazovatele (ak hodnoty výnosu pre F z analytických posudkov nie sú k dispozícii):

Pomer medzi úlovkom a indexom biomasy (ďalej len pomer úlovok/biomasa) (3.1.2)

Hodnota ukazovateľa, ktorý vyjadruje FMSY, sa musí určiť prostredníctvom vedeckého posudzovania na základe analýzy pozorovaných historických trendov ukazovateľa v kombinácii s ďalšími informáciami o historických charakteristikách výkonu rybolovu. Tam, kde sú k dispozícii výsledky posudzovania zásob na základe produkcie, môže sa za orientačnú referenčnú hodnotu považovať pomer úlovkov a biomasy zaisťujúci MSY.

Okrem pomeru úlovkov a biomasy sa môžu vytvoriť druhotné ukazovatele na základe akéhokoľvek iného vhodného primerane odôvodneného vyjadrenia, ako je úhyn rýb pri rybolove.

3.2.   Reprodukčná schopnosť zásoby

 

Primárny ukazovateľ. Primárnym ukazovateľom reprodukčnej schopnosti zásoby je:

Biomasa neresiacej sa zásoby (SSB)(3.2.1)

Odhaduje sa z vhodných analytických posudkov založených na analýze úlovkov podľa veku a dĺžky a na doplňujúcich informáciách.

Ak analytický posudok umožňuje odhad SSB, referenčnou hodnotu vyjadrujúcou plnú reprodukčnú schopnosť je SSBMSY, t. j. biomasa neresiacej sa zásoby, ktorá by dosiahla MSY pri úhyne rýb pri rybolove rovnajúcom sa FMSY. Akákoľvek zistená hodnota SSB, ktorá sa rovná SSBMSY alebo je väčšia ako SSBMSY, sa považuje za vyhovujúcu tomuto kritériu.

Je potrebné uskutočniť ďalší výskum, ktorý sa bude zaoberať skutočnosťou, že SSB zodpovedajúca MSY sa nemusí pri všetkých zásobách dosiahnuť naraz z dôvodu možného vzájomného pôsobenia medzi nimi.

Ak simulačné modely neumožňujú odhad spoľahlivej hodnoty SSBMSY, potom referenčnou hodnotou, ktorá sa použije na účely tohto kritériá, je SSBpa, čo je minimálna hodnota SSB, pre ktorú existuje vysoká pravdepodobnosť, že zásoba je schopná obnovy za prevládajúcich podmienok výlovu.

 

Sekundárne ukazovatele (ak hodnoty výnosu pre SSB z analytických posudkov nie sú k dispozícii):

Indexy biomasy (3.2.2)

Takéto indexy sa môžu použiť, ak je možné získať ich pre tú časť populácie, ktorá je pohlavne zrelá. V takýchto prípadoch sa musia tieto indexy použiť vtedy, keď je možné vedeckým posúdením a pomocou podrobnej analýzy historických trendov ukazovateľa v kombinácii s ďalšími informáciami o historických výkonnostných charakteristikách rybolovu určiť, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že zásoba bude schopná obnovy za prevládajúcich podmienok výlovu.

3.3.   Rozdelenie populácie podľa veku a veľkosti

 

Primárne ukazovatele. Pre zdravé zásoby je charakteristický vysoký podiel starých veľkých jedincov. Medzi ukazovatele založené na relatívnej abundancii veľkých rýb patrí:

Podiel rýb väčších, než je priemerná veľkosť rýb prvého pohlavného dozrievania (3.3.1)

Priemerná maximálna dĺžka všetkých druhov získaná výskumnými plavidlami vykonávajúcimi prieskum (3.3.2)

95 % percentil rozloženia rýb podľa dĺžky pozorovaný výskumnými plavidlami vykonávajúcimi prieskum (3.3.3)

 

Sekundárny ukazovateľ:

Veľkosť rýb prvého pohlavného dozrievania, ktorá môže vyjadrovať rozsah nežiaducich genetických účinkov výlovu (3.3.4)

Pri určovaní toho, či existuje vysoká pravdepodobnosť, že nebude poškodená prirodzená genetická rozmanitosť zásoby, sa požaduje odborný posudok pre dva súbory ukazovateľov (podiel starých rýb a veľkosť rýb pri prvom pohlavnom dozrievaní). Odborný posudok sa musí vypracovať na základe analýzy časových sérií dostupných pre ukazovateľ spolu so všetkými ostatnými informáciami o biológii druhov.

Deskriptor 4:   Všetky prvky morského potravinového reťazca do tej miery, do ktorej sú známe, sa vyskytujú v normálnej abundancii a diverzite a na úrovniach, kde je možné zaistiť dlhodobú abundanciu druhov a zachovanie ich plnej reprodukčnej kapacity.

Tento deskriptor sa týka takých významných funkčných aspektov, ako sú energetické toky a štruktúra potravinových reťazcov (veľkosť a abundancia). V tejto fáze sa požaduje dodatočná vedecká a technická podpora pre ďalší vývoj kritérií a potenciálne užitočných ukazovateľov na riešenie otázok vzťahov v rámci potravinového reťazca (15).

4.1.   Produktivita (produkcia na jednotku biomasy) kľúčových druhov a potravinových skupín

Na riešenie energetických tokov v potravinových reťazcoch sa musia vytvoriť vhodné ukazovatele, ktorými sa budú ďalej posudzovať vlastnosti hlavných procesov medzi predátormi a korisťou vyjadrujúce dlhodobú životaschopnosť komponentov potravinového reťazca, ktorého sú súčasťou, a to na základe skúseností získaných v niektorých subregiónoch pri výbere vhodných druhov (napr. cicavcov, vodného vtáctva).

Vlastnosti kľúčových druhov predátorov vyjadrené pomocou ich produkcie na jednotku biomasy (produktivity) (4.1.1)

4.2.   Podiel vybraných druhov na vrchole potravinových reťazcov

Na riešenie štruktúry potravinových reťazcov, veľkosti a abundancie komponentov je potrebné posúdiť podiel vybraných druhov na vrchole potravinových reťazcov. Ďalej sa musia vytvoriť ukazovatele na základe skúseností získaných v určitých subregiónoch. Pre veľké ryby sú k dispozícii údaje z monitorovacích prieskumov rýb.

Veľké ryby (podľa hmotnosti) (4.2.1)

4.3.   Abundancia/rozdelenie kľúčových potravinových skupín/druhov

Trendy, čo sa týka abundancie funkčne významných vybraných skupín/druhov (4.3.1)

Je potrebné zistiť zmeny v stave populácie, ktoré môžu potenciálne vplývať na štruktúru potravinového reťazca. Musia sa ďalej špecifikovať podrobné ukazovatele, pričom sa zohľadní ich význam pre potravinové reťazce, a to na základe vhodných skupín/druhov v regióne, subregióne alebo podoblasti, prípadne vrátane:

skupín s vysokou mierou obratu (napr. fytoplanktón, zooplanktón, medúzy, lastúrniky, krátko žijúce oceánske ryby), ktoré rýchlo reagujú na zmeny ekosystémov a sú užitočné ako ukazovatele skorého varovania,

skupín/druhov, ktoré sú cieľom ľudskej činnosti alebo ktoré sú ňou nepriamo ovplyvnené (predovšetkým vedľajšie úlovky a odpad),

skupín/druhov definujúcich biotopy,

skupín/druhov na vrchole potravinového reťazca,

anadrómnych a katadrómnych druhov migrujúcich na veľké vzdialenosti,

skupín/druhov, ktoré sú úzko spojené so špecifickými skupinami/druhmi na inej potravinovej úrovni.

Deskriptor 5:   Eutrofizácia z dôvodu ľudskej činnosti je minimalizovaná, najmä jej škodlivé účinky, ako straty z hľadiska biodiverzity, poškodzovanie ekosystému, šírenie škodlivých rias a nedostatok kyslíka vo vodách pri dne.

Posúdenie eutrofizácie v morských vodách musí zohľadniť posúdenie pobrežných a brakických vôd podľa smernice 2000/60/ES (príloha V, 1.2.3 a 1.2.4) a súvisiace usmernenia (16) tak, aby sa zaistila porovnateľnosť, berúc do úvahy aj informácie a znalosti získané v rámci regionálnych dohovorov o moriach, ako aj postupy, ktoré sa v tomto rámci vypracovali. Otázky súvisiace s rizikami sa môžu na základe kontrolného postupu ako súčasti počiatočného posudzovania brať do úvahy na účely účinného posúdenia eutrofizácie (17). Pri posudzovaní sa musia kombinovať informácie o obsahu živín a o množstve tých primárnych a sekundárnych účinkov, ktoré sú dôležité pre ekológiu (18), pričom sa berie do úvahy príslušný časový rozsah. Vzhľadom na to, že koncentrácia živín súvisí s prínosom živín z riek v oblasti výlovu, spolupráca s vnútrozemskými členskými štátmi prostredníctvom uznávaných štruktúr spolupráce v súlade s článkom 6 ods. 2 tretím pododsekom smernice 2008/56/ES je mimoriadne dôležitá.

5.1.   Obsah živín

Koncentrácia živín vo vodnom stĺpci (5.1.1)

Pomery živín (oxid kremičitý, dusík a fosfor) tam, kde je to vhodné (5.1.2)

5.2.   Priame účinky obohacovania živinami

Koncentrácia chlorofylu vo vodnom stĺpci (5.2.1)

Priehľadnosť vody súvisiaca so zvýšeným výskytom naplavených rias tam, kde je to vhodné (5.2.2)

Abundancia oportunistických makrorias (5.2.3)

Zmena druhov v zložení flóry, napr. pomer rozsievok a bičíkovcov, zmena z bentických na pelagické, ako aj kvitnutie škodlivých rastlín/šírenie toxických rias (napr. cyanobaktérie) spôsobené ľudskou činnosťou (5.2.4)

5.3.   Nepriame účinky obohacovania živinami

Abundancia stálych chalúh a morskej trávy (napr. fukoidov, morskej trávy a neptúnovej trávy) nepriaznivo ovplyvnených poklesom priehľadnosti vody (5.3.1)

Rozpustený kyslík, t. j. zmeny z dôvodu zvýšeného rozkladu organických látok a veľkosť príslušnej oblasti (5.3.2)

Deskriptor 6:   Integrita morského dna je na takej úrovni, kde je zaručené, že štruktúra a funkcie ekosystémov sú zaistené a predovšetkým bentické ekosystémy nie sú poškodené.

Cieľom je dosiahnuť, aby tlak ľudskej činnosti na morskom dne nebránil komponentom ekosystémov v zachovávaní ich prirodzenej rozmanitosti, produktivity a dynamických ekologických procesov so zreteľom na odolnosť ekosystémov. Systém posudzovania pre tento deskriptor môže byť mimoriadne náročný vzhľadom na rôznorodý charakter vlastností niektorých bentických ekosystémov a viacerých tlakov ľudskej činnosti. Posudzovanie a monitorovanie sa musí uskutočniť po počiatočnej kontrole vplyvov a ohrozenia vlastností biodiverzity a tlakov ľudskej činnosti a po začlenení jej výsledkov posúdenia menšieho aj väčšieho rozsahu pokrývajúcich prípadnú príslušnú podoblasť, subregión alebo región (19).

6.1.   Fyzické poškodenie vzhľadom na charakteristiky substrátov

Hlavným problémom z hľadiska riadenia je miera vplyvov ľudskej činnosti na substráty morského dna, ktoré tvoria štruktúru bentických biotopov. Spomedzi jednotlivých typov substrátov biogénne substráty, ktoré sú najcitlivejšie na fyzické poškodzovanie, zaisťujú rad funkcií podporujúcich bentické biotopy a spoločenstvá.

Typ, abundancia, biomasa a plošná rozloha príslušného biogénneho substrátu (6.1.1)

Rozloha morského dna výrazne ovplyvnená ľudskými činnosťami pre rozličné typy substrátov (6.1.2)

6.2.   Stav bentického spoločenstva

Charakteristické znaky bentického spoločenstva, napríklad zloženie druhov, veľkosť zloženia a funkčné vlastnosti predstavujú významný nástroj určovania potenciálu správneho fungovania ekosystému. Informácie o štruktúre a dynamike spoločenstiev sa získavajú podľa vhodnosti meraním rozmanitosti druhov, ich produktivity (abundancie alebo biomasy), tolerantných alebo citlivých taxónov a taxocénnej dominancie a veľkosti zloženia spoločenstva vyjadrenej pomerom malých a veľkých jedincov.

Prítomnosť mimoriadne citlivých a/alebo tolerantných druhov (6.2.1)

Multimetrické indexy na posudzovanie stavu a funkčnosti bentického spoločenstva, ako je rozmanitosť a bohatosť druhov, pomer oportunistických a citlivých druhov (6.2.2)

Podiel biomasy alebo počet jedincov v rámci makrobentosu s väčšou ako špecifikovanou dĺžkou/veľkosťou (6.2.3)

Parametre opisujúce vlastnosti (tvar, sklon a intercept) veľkostného spektra bentického spoločenstva (6.2.4)

Deskriptor 7:   Trvalá zmena hydrografických podmienok nemá škodlivý účinok na morské ekosystémy.

Trvalé zmeny hydrografických podmienok z dôvodu ľudských činností môžu pozostávať napríklad zo zmien v režime prílivu, transporte usadenín a čerstvej vody, pôsobení prúdov alebo vĺn, čo vedie k zmenám fyzikálnych a chemických vlastností uvedených v tabuľke 1 prílohy III k smernici 2008/56/ES. Takéto zmeny môžu byť mimoriadne významné vtedy, keď majú potenciálnu schopnosť vo väčšej miere vplývať na morské ekosystémy, pričom ich posúdením sa môže zabezpečiť skoré varovanie pred možnými účinkami na ekosystém. V smernici 2000/60/ES sa pre pobrežné vody stanovujú hydromorfologické ciele, ktorými sa musia zaoberať opatrenia v rámci plánov riadenia povodí riek. Pri posudzovaní vplyvu činností je potrebný samostatný prístup k jednotlivým prípadom. Také nástroje, ako je posudzovanie environmentálneho vplyvu, strategické environmentálne posudzovanie a námorné územné plánovanie, môžu prispievať k hodnoteniu a posudzovaniu rozsahu a kumulatívnych aspektov vplyvu takýchto činností. Je však dôležité zabezpečiť, aby všetky takéto nástroje poskytovali primerané prvky na posudzovanie potenciálnych vplyvov na morské prostredie vrátane cezhraničných aspektov.

7.1.   Územná charakteristika trvalých zmien

Plošná rozloha ovplyvnená trvalými zmenami (7.1.1)

7.2.   Vplyv trvalých hydrografických zmien

Územná rozloha biotopov ovplyvnených trvalými zmenami (7.2.1)

Zmeny biotopov, predovšetkým ich funkcií (napr. oblastí neresenia, plodenia a kŕmenia a migračných trás rýb, vtákov a cicavcov) z dôvodu zmenených hydrografických podmienok (7.2.2)

Deskriptor 8:   Koncentrácie znečisťujúcimi látkami sú na úrovniach, na ktorých nemajú znečisťujúce účinky.

Koncentrácia znečisťujúcich látok v morskom prostredí a ich účinky sa musia posudzovať, berúc do úvahy vplyvy a hrozby pre ekosystém (20). V teritoriálnych a/alebo pobrežných vodách sa musia zohľadňovať príslušné ustanovenia smernice 2000/60/ES, aby sa zabezpečila správna koordinácia vykonávania obidvoch právnych rámcov, pričom sa musia brať do úvahy aj informácie a znalosti získané v rámci regionálnych dohovorov o moriach, ako aj postupy, ktoré sa v tomto rámci vypracovali. V prípade, že je to relevantné pre morské prostredie, členské štáty musia posudzovať látky alebo skupiny látok, ktoré:

i)

prekračujú príslušné normy environmentálnej kvality stanovené podľa článku 2 ods. 35 smernice 2000/60/ES a podľa prílohy V k uvedenej smernici v pobrežných alebo teritoriálnych vodách susediacich s morským regiónom alebo subregiónom nezávisle od toho, či ide o vodu, usadeniny alebo biotu, a/alebo

ii)

sú uvedené ako prioritné látky v prílohe X k smernici 2000/60/ES a ďalej regulované smernicou 2008/105/ES, pričom sa tieto látky vypúšťajú do príslušného morského regiónu, subregiónu alebo podoblasti, a/alebo

iii)

sú znečisťujúcimi látkami a ich celkové uvoľňovanie (vrátane strát, vypúšťania alebo emisií) môže predstavovať výrazné riziko pre morské prostredie v dôsledku minulého a súčasného znečistenia v dotknutom morskom regióne, subregióne alebo podoblasti, vrátane dôsledkov akútneho znečistenia po haváriách, pri ktorých napríklad prišlo k úniku nebezpečných a škodlivých látok.

Pokrok pri dosahovaní dobrého environmentálneho stavu bude závisieť od toho, či sa znečistenie postupne odstráni, t. j. prítomnosť znečisťujúcich látok v morskom prostredí a ich biologické účinky sa udržia v rámci prijateľných limitov, čím sa zabezpečí, že nebudú existovať žiadne výrazné vplyvy ani riziká pre morské prostredie.

8.1.   Koncentrácia znečisťujúcich látok

Uvedená koncentrácia znečisťujúcich látok odmeraná v príslušnej matici (napríklad biota, usadeniny a voda) spôsobom, ktorým sa zaistí porovnateľnosť s posúdeniami podľa smernice 2000/60/ES) (8.1.1)

8.2.   Účinky znečisťujúcich látok

Úrovne účinkov znečistenia na príslušné komponenty ekosystému so zreteľom na vybrané biologické procesy a taxonomické skupiny, kde sa určil vzťah príčiny a účinku a musí sa monitorovať (8.2.1)

Výskyt, pôvod (v rámci možností), rozsah významných kritických prípadov znečistenia (napr. únik ropy alebo ropných produktov) a ich vplyv na biotu fyzicky postihnutú týmto znečistením (8.2.2)

Deskriptor 9:   Znečisťujúce látky v rybách a iných potravinách z morských živočíchov určených na ľudskú spotrebu neprekračujú úrovne stanovené v právnych predpisoch Spoločenstva alebo v iných príslušných normách.

Členské štáty musia v rozličných regiónoch a subregiónoch monitorovať v jedlom tkanive (svaly, pečeň, ikry, mäso, prípadne mäkké tkanivo) vylovených alebo zbieraných voľne žijúcich rýb, kôrovcov, mäkkýšov a ostnatokožcov a v chaluhách možnú prítomnosť látok, pre ktoré sú na európskej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni stanovené maximálne hodnoty, čo sa týka produktov určených na ľudskú spotrebu.

9.1.   Úrovne, počet a frekvencia znečisťujúcich látok

Skutočné úrovne znečisťujúcich látok, ktoré sa zistili, a počet znečisťujúcich látok, pri ktorých sa prekročili maximálne regulačné úrovne (9.1.1)

Frekvencia prekračovania regulačných úrovní (9.1.2)

Deskriptor 10:   Vlastnosti a množstvá odpadov mori nespôsobujú škody na pobrežnom a morskom prostredí.

V monitorovacích programoch sa musí zohľadňovať skutočnosť, že rozloženie odpadu je veľmi premenlivé. Je potrebné zistiť činnosť, s ktorou odpad súvisí, a v rámci možností aj jeho pôvodu. Ešte stále je potrebné vypracovať viacero ukazovateľov, predovšetkým tie, ktoré súvisia s biologickými vplyvmi a mikročasticami, ako aj rozšírenejšie posudzovanie ich potenciálnej toxicity (21).

10.1.   Charakteristiky odpadu v morskom a pobrežnom prostredí

Trendy týkajúce sa objemu odpadu vyplaveného na breh a/alebo uloženého v pobrežnom pásme vrátane analýzy jeho zloženia, územného rozloženia a prípadne aj zdroja (10.1.1)

Trendy týkajúce sa objemu odpadu vo vodnom stĺpci (vrátane plávajúceho na povrchu) a uloženého na morskom dne vrátane analýzy jeho zloženia, územného rozloženia a prípadne aj zdroja (10.1.2)

Trendy týkajúce sa objemu, rozloženia a prípadne zloženia mikročastíc (predovšetkým plastových mikročastíc) (10.1.3)

10.2.   Vplyv odpadu na morský život

Trendy týkajúce sa objemu a zloženia odpadu skonzumovaného morskými živočíchmi (napr. analýza obsahu žalúdka) (10.2.1)

Tento ukazovateľ sa musí ďalej rozpracovať na základe skúseností v niektorých subregiónoch (napr. v Severnom mori), aby sa mohol používať aj v iných regiónoch.

Deskriptor 11:   Prívod energie, vrátane podmorského hluku je na úrovniach, na ktorých nemá škodlivý účinok na morské prostredie.

Popri podmorskom hluku, ktorý sa zdôrazňuje v smernici 2008/56/ES, majú potenciálnu schopnosť vplývať na komponenty morských ekosystémov aj iné formy prívodu energie, napríklad tepelná energia, elektromagnetické polia a svetlo. Vyžaduje sa ďalší vedecký a technický rozvoj na podporu vypracovania kritérií súvisiacich s týmto deskriptorom (22) vrátane kritérií týkajúcich sa vplyvu prívodu energie na morský život, príslušných hlukových a frekvenčných úrovní (ktoré môže byť v prípade potreby nutné upraviť s výhradou požiadavky regionálnej spolupráce). V súčasnej etape boli hlavné smerovania v oblasti merania podmorského hluku označené za najvyššiu prioritu vo vzťahu k posudzovaniu a monitorovaniu (23), pričom podliehajú ďalšiemu vývoju, a to aj pokiaľ ide o mapovanie. Antropogénne zvuky môžu mať krátke trvanie (napr. impulzy zo seizmických prieskumov a zvuky z veterných fariem a plošín, ako aj výbuchy) alebo môžu byť dlhotrvajúce (napr. nepretržité zvuky z bagrovacích zariadení, lodí a energetických zariadení), pričom pôsobia na organizmy rozličnými spôsobmi. Väčšina komerčných činností vyvolávajúcich hluk vysokej intenzity, ktorý pôsobí na relatívne rozľahlé oblasti, sa vykonáva na základe regulovaných podmienok podliehajúcich povoleniu. Tým sa vytvára možnosť ustanovenia koordinovaných koherentných požiadaviek na meranie takýchto hlasných zvukových impulzov.

11.1.   Rozloženie hlasných zvukových impulzov nízkej a strednej frekvencie v čase a priestore

Podiel dní a ich rozloženie v rámci kalendárneho roku v oblastiach s určenou plochou a priestorovým rozložením, v ktorých zdroje antropogénnych zvukov prekračujú hodnoty, ktoré pravdepodobne môžu mať za následok výrazný vplyv na morské zvieratá, merané ako hladina vystavenia hluku (v dB re 1μPa2.s) alebo ako maximálna hladina akustického tlaku (v dB re 1μPamax) na meter, merané vo frekvenčnom pásme 10 Hz až 10 kHz (11.1.1)

11.2.   Nepretržitý nízkofrekvenčný zvuk

Trendy týkajúce sa hladín hluku okolitého prostredia v rámci pásma tretiny oktávy 63 a 125 Hz (centrálna frekvencia) (re 1μΡa RMS; priemerná hladina hluku v týchto pásmach oktávy počas roka) meraných pozorovacími stanicami a/alebo prípadne prostredníctvom modelov (11.2.1)


(1)  Pozri odôvodnenia 3 a 4.

(2)  Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84.

(3)  Ú. v. EÚ L 60, 5.3.2008, s. 1.

(4)  Pozri odôvodnenie 2.

(5)  Pozri odôvodnenia 3 a 4.

(6)  Pozri body 3 až 6 v časti A.

(7)  Pozri bod 6 v časti A.

(8)  Posudzovanie, monitorovanie a nahlasovanie stavu ochrany – Príprava správy za roky 2001 – 2007 podľa článku 17 smernice o biotopoch, 15. marec 2005, prijaté Výborom pre biotopy 20. apríla 2005.

(9)  Pozri poznámku pod čiarou č. 8.

(10)  Nariadenie Rady (ES) č. 708/2007 z 11. júna 2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre (Ú. v. EÚ L 168, 28.6.2007, s. 1).

(11)  Pozri prílohu IV k nariadeniu (ES) č. 708/2007.

(12)  Pozri odôvodnenia 3 a 4.

(13)  Pozri bod 9 v časti A.

(14)  Oznámenie Zavádzanie trvalej udržateľnosti do rybného hospodárstva EÚ pomocou maximálneho udržateľného výnosu, KOM(2006) 360, v konečnom znení.

(15)  Pozri odôvodnenia 3 a 4.

(16)  Usmernenie o posudzovaní eutrofizácie v kontexte európskej vodnej politiky, dokument č. 23. Európska komisia (2009). Pozri http://circa.europa.eu/Public/irc/env/wfd/library

(17)  Pozri body 3 až 6 v časti A.

(18)  Pozri bod 7 v časti A.

(19)  Pozri body 3 až 6 v časti A.

(20)  Pozri body 3 a 4 v časti A.

(21)  Pozri odôvodnenia 3 a 4.

(22)  Pozri odôvodnenia 3 a 4.

(23)  Pozri bod 9 v časti A.