ISSN 1725-5147

doi:10.3000/17255147.L_2010.189.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 189
European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 53
22. júla 2010

Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie

1

 

 

II   Nelegislatívne akty

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Rady (Euratom) č. 647/2010 z 13. júla 2010 o finančnej pomoci Únie v súvislosti s vyradením blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku z prevádzky (program Kozloduj)

9

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

2010/405/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady z 12. júla 2010, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku

12

 

 

2010/406/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady z 12. júla 2010 o pridelení finančných prostriedkov uvoľnených z projektov v rámci deviateho a predchádzajúcich Európskych rozvojových fondov (ERF) na účely riešenia potrieb najzraniteľnejších skupín obyvateľstva v Sudáne

14

 

 

2010/407/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady z 13. júla 2010 o existencii nadmerného deficitu v Dánsku

15

 

 

2010/408/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady z 13. júla 2010 o existencii nadmerného deficitu vo Fínsku

17

 

 

2010/409/EÚ

 

*

Rozhodnutie Komisie z 19. júla 2010 o spoločných bezpečnostných cieľoch uvedených v článku 7 smernice 2004/49/ES [oznámené pod číslom K(2010) 4889]  ( 1 )

19

 

 

Korigendá

 

*

Korigendum k rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady č. 388/2010/EÚ zo 7. júla 2010 o poskytnutí makrofinančnej pomoci Ukrajine (Ú. v. EÚ L 179, 14.7.2010)

28

 

 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.

I Legislatívne akty

SMERNICE

22.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/1

SMERNICA RADY 2010/45/EÚ

z 13. júla 2010,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 113,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

V smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1) sa ustanovujú podmienky a pravidlá týkajúce sa dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) so zreteľom na faktúry s cieľom zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu. V súlade s článkom 237 uvedenej smernice Komisia predložila správu, v ktorej sa zaoberá niektorými problémami týkajúcimi sa elektronickej fakturácie v súvislosti s technologickým vývojom a v ktorej okrem toho uvádza niektoré ďalšie oblasti, v ktorých je potrebné zjednodušiť predpisy týkajúce sa DPH s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu.

(2)

Keďže vedené záznamy musia byť dostatočne podrobné na to, aby umožnili členským štátom kontrolovať tovar, ktorý sa dočasne premiestňuje z jedného členského štátu do druhého, je potrebné spresniť, že by mali obsahovať podrobné údaje o oceňovaní tovaru, ktorý sa dočasne premiestňuje medzi členskými štátmi. Premiestnenie tovaru na účely oceňovania do iného členského štátu by sa na účely DPH tiež nemalo považovať za dodanie tovaru.

(3)

Pravidlá týkajúce sa vzniku daňovej povinnosti pri dodaní tovaru v rámci Spoločenstva a pri nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva by sa mali spresniť s cieľom zabezpečiť jednotnosť informácií uvádzaných v súhrnných výkazoch a včasnosť výmeny informácií prostredníctvom týchto výkazov. Okrem toho je vhodné, aby sa dodávanie tovaru z jedného členského štátu do druhého, ktoré prebieha nepretržite počas obdobia dlhšieho ako jeden kalendárny mesiac, považovalo za ukončené na konci každého kalendárneho mesiaca.

(4)

S cieľom poskytnúť pomoc malým a stredným podnikom, ktoré majú problémy zaplatiť DPH príslušnému orgánu skôr, ako prijmú platbu od svojich odberateľov, by členské štáty mali mať možnosť povoliť účtovanie DPH prostredníctvom systému uplatňovania dane na základe platieb, ktorý na jednej strane umožní dodávateľovi alebo poskytovateľovi zaplatiť DPH príslušnému orgánu po prijatí platby za dodanie alebo poskytnutie a na druhej strane mu vytvorí právo na odpočítanie dane, keď zaplatí za dodanie alebo poskytnutie. Členské štáty by tak mohli zaviesť voliteľný systém uplatňovania dane na základe platieb, ktorý nebude mať negatívny vplyv na peňažné toky súvisiace s ich príjmami z DPH.

(5)

V záujme zabezpečenia právnej istoty pre podniky v súvislosti s ich povinnosťami fakturácie by sa mal jasne určiť členský štát, ktorého pravidlá fakturácie sa uplatnia.

(6)

V záujme zlepšenia fungovania vnútorného trhu je potrebné stanoviť harmonizovanú lehotu na vyhotovenie faktúry v súvislosti s určitými cezhraničnými dodaniami tovaru alebo poskytnutiami služieb.

(7)

Mali by sa zmeniť a doplniť určité požiadavky týkajúce sa údajov, ktoré sa majú uvádzať vo faktúrach s cieľom umožniť lepšiu kontrolu daní, zaviesť jednotnejšie zaobchádzanie s cezhraničnými a vnútroštátnymi dodaniami tovaru alebo poskytnutiami služieb a prispieť k rozšíreniu elektronickej fakturácie.

(8)

Keďže používanie elektronickej fakturácie môže pomôcť podnikom znížiť náklady a dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť, mali by sa prehodnotiť súčasné požiadavky na elektronickú fakturáciu v súvislosti s DPH, aby sa odstránilo existujúce zaťaženie a prekážky, ktoré bránia využívaniu elektronickej fakturácie. S papierovými a elektronickými faktúrami by sa malo zaobchádzať rovnako a administratívne zaťaženie v súvislosti s papierovými faktúrami by sa nemalo zvýšiť.

(9)

Zásada rovnakého zaobchádzania by sa mala uplatňovať aj v prípade právomocí správcov dane. Ich právomoci v súvislosti s kontrolou, ako aj práva a povinnosti zdaniteľných osôb by sa mali uplatňovať rovnako bez ohľadu na to, či sa zdaniteľná osoba rozhodne vyhotoviť papierovú alebo elektronickú faktúru.

(10)

Vo faktúrach sa musia uvádzať skutočné dodania tovaru alebo poskytnutia služieb a mala by sa preto zabezpečiť ich vierohodnosť, neporušenosť a čitateľnosť. Kontroly riadenia sa môžu použiť na vytvorenie spoľahlivých kontrolných záznamov priraďujúcich faktúry k príslušným dodaniam tovaru alebo poskytnutiam služieb, čím sa zabezpečí, že všetky faktúry, či už v papierovej alebo elektronickej podobe, budú spĺňať uvedené požiadavky.

(11)

Vierohodnosť a neporušenosť elektronických faktúr je možné zabezpečiť aj použitím niektorých existujúcich technológií, akými je napríklad elektronická výmena údajov (electronic data interchange – EDI) a zdokonalený elektronický podpis. Keďže ale existujú aj iné technológie, od zdaniteľných osôb by sa nemalo vyžadovať používanie žiadnej konkrétnej technológie na elektronickú fakturáciu.

(12)

Malo by sa objasniť, že v prípade, keď zdaniteľná osoba uchováva on-line faktúry, ktoré vyhotovila alebo prijala, na základe ktorých by mal príslušný orgán prístup k faktúram na účely kontroly, aby mal členský štát, v ktorom je daň splatná, k týmto faktúram prístup.

(13)

Keďže ciele tejto smernice týkajúce sa zjednodušenia, modernizácie a harmonizácie pravidiel fakturácie DPH, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(14)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (2) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Únie vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(15)

Smernica 2006/112/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny a doplnenia smernice 2006/112/ES

Smernica 2006/112/ES sa mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 17 ods. 2 sa písmeno f) nahrádza takto:

„f)

poskytnutie služby zdaniteľnej osobe, ktorej predmetom je oceňovanie tovaru alebo práca na uvedenom tovare fyzicky vykonaná na území členského štátu, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru končí, za predpokladu, že sa tovar po ocenení alebo spracovaní opätovne zašle tejto zdaniteľnej osobe do členského štátu, z ktorého sa pôvodne odoslal alebo prepravil;“.

2.

V článku 64 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Dodania tovaru, ktorý sa v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 138 odosiela alebo prepravuje do iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava uvedeného tovaru začala, a ktorý sa dodáva oslobodený od DPH alebo ktorý oslobodený od DPH premiestňuje do iného členského štátu zdaniteľná osoba na účely svojho podnikania, ktoré prebiehajú nepretržite počas obdobia dlhšieho ako jeden kalendárny mesiac, sa považujú za ukončené uplynutím každého kalendárneho mesiaca, až kým sa toto dodanie tovaru neukončí.

Poskytovania služieb, z ktorých daň platí príjemca služieb podľa článku 196, ktoré prebiehajú nepretržite počas obdobia dlhšieho ako jeden rok a pri ktorých počas tohto obdobia nevzniká nárok na vyúčtovanie alebo platby, sa považujú za uskutočnené uplynutím každého kalendárneho roka, až kým sa toto poskytovanie služieb neukončí.

Členské štáty môžu ustanoviť, že v určitých prípadoch s výnimkou prípadov uvedených v prvom a druhom pododseku sa dodania tovaru a poskytnutia služieb, ktoré prebiehajú nepretržite počas určitého obdobia, považujú za ukončené najmenej v intervaloch jedného roka.“

3.

V článku 66 sa prvý odsek písmeno c) a druhý odsek nahrádzajú takto:

„c)

ak sa faktúra nevyhotoví alebo ak sa vyhotoví neskoro, v stanovenej lehote ale najneskôr v deň uplynutia lehoty pre vyhotovenie faktúr stanovenej členskými štátmi podľa druhého odseku článku 222 alebo v prípade, že členský štát žiadnu takúto lehotu nestanovil, faktúra sa vyhotoví v stanovenej lehote po dni vzniku zdaniteľnej udalosti.

Výnimka ustanovená v prvom odseku sa však nevzťahuje na poskytovania služieb, v súvislosti s ktorými platí DPH odberateľ podľa článku 196, a na dodania alebo premiestnenia tovaru uvedené v článku 67.“

4.

Článok 67 sa nahrádza takto:

„Článok 67

V prípade, keď sa v súlade s podmienkami stanovenými v článku 138 tovar odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu ako je štát, v ktorom odoslanie alebo preprava tovaru začala, dodá oslobodený od DPH, alebo keď zdaniteľná osoba premiestni tovar oslobodený od DPH na účely svojho podnikania do iného členského štátu, daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry alebo, ak sa do uvedeného dátumu žiadna faktúra nevyhotovila, v deň uplynutia lehoty uvedenej v prvom odseku článku 222.

Článok 64 ods. 1, článok 64 ods. 2 tretí pododsek a článok 65 sa v súvislosti s dodaniami a premiestneniami tovaru uvedenými v prvom odseku neuplatňujú.“

5.

Článok 69 sa nahrádza takto:

„Článok 69

V prípade nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva vzniká daňová povinnosť dňom vyhotovenia faktúry alebo, ak sa do uvedeného dátumu žiadna faktúra nevyhotovila, v deň uplynutia lehoty uvedenej v prvom odseku článku 222.“

6.

V článku 91 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty akceptujú namiesto toho aj použitie posledného výmenného kurzu, ktorý Európska centrálna banka zverejní v čase vzniku daňovej povinnosti. Prepočet medzi menami inými ako euro sa vykoná použitím výmenného kurzu medzi každou z týchto mien a eurom. Členské štáty môžu vyžadovať od zdaniteľnej osoby, aby im oznámila, že túto možnosť využíva.

Pre určité transakcie uvedené v prvom pododseku alebo pre niektoré kategórie zdaniteľných osôb však členské štáty môžu použiť výmenný kurz stanovený v súlade s platnými ustanoveniami Spoločenstva o výpočte hodnoty na colné účely.“

7.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 167a

Členské štáty môžu v rámci voliteľnej úpravy ustanoviť, že právo zdaniteľnej osoby, ktorej daňová povinnosť vzniká výlučne podľa článku 66 písm. b), na odpočítanie dane sa odkladá, až kým sa DPH z dodaného tovaru alebo poskytnutých služieb nezaplatí jej dodávateľovi tovaru alebo poskytovateľovi služieb.

Členské štáty, ktoré uplatňujú voliteľnú úpravu uvedenú v prvom odseku, stanovia pre zdaniteľné osoby, ktoré túto úpravu používajú na ich území, limit založený na ročnom obrate zdaniteľnej osoby vypočítanom v súlade s článkom 288. Uvedený limit nesmie byť vyšší ako 500 000 EUR alebo ekvivalent tejto sumy v národnej mene. Členské štáty môžu zvýšiť tento limit až do výšky 2 000 000 EUR alebo ekvivalentu tejto sumy v národnej mene po konzultácii s Výborom pre DPH. Konzultácia s Výborom pre DPH sa však nevyžaduje od členských štátov, ktoré uplatnili limit vyšší ako 500 000 EUR alebo ekvivalent tejto sumy v národnej mene 31. decembra 2012.

Členské štáty informujú Výbor pre DPH o vnútroštátnych legislatívnych opatreniach, ktoré prijmú podľa prvého pododseku.“

8.

Článok 178 sa mení a dopĺňa takto:

a)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

na odpočítanie dane uvedené v článku 168 písm. a), týkajúce sa dodania tovaru alebo poskytnutia služieb, musí mať faktúru vyhotovenú v súlade s hlavou XI kapitolou 3 oddielmi 3 až 6;“

b)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

na odpočítanie dane uvedené v článku 168 písm. c), týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, musí uviesť v daňovom priznaní k DPH ustanovenom v článku 250 všetky údaje potrebné na vypočítanie výšky splatnej DPH z tovaru nadobudnutého v rámci Spoločenstva a mať faktúru vyhotovenú v súlade s hlavou XI kapitolou 3 oddielmi 3 až 5;“

9.

Článok 181 sa nahrádza takto:

„Článok 181

Členské štáty môžu oprávniť zdaniteľnú osobu, ktorá nemá faktúru vyhotovenú v súlade s hlavou XI kapitolou 3 oddielmi 3 až 5, aby vykonala odpočítanie dane uvedené v článku 168 písm. c) v súvislosti s nadobudnutiami tovaru v rámci Spoločenstva.“

10.

V článku 197 ods. 1 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)

faktúra vyhotovená zdaniteľnou osobou, ktorá nie je usadená v členskom štáte osoby, ktorej sa tovar dodáva, sa vyhotovuje v súlade s kapitolou 3 oddielmi 3 až 5.“

11.

Článok 217 sa nahrádza takto:

„Článok 217

Na účely tejto smernice ‚elektronická faktúra‘ je faktúra, ktorá obsahuje údaje požadované v tejto smernici a ktorá sa vyhotovila a prijala v akomkoľvek elektronickom formáte.“

12.

V hlave XI kapitole 3 oddiele 3 sa vkladá tento článok:

„Článok 219a

Bez toho, aby boli dotknuté články 244 až 248, sa uplatňuje toto:

1.

Fakturácia podlieha pravidlám uplatňovaným v členskom štáte, ktorý sa považuje za štát, v ktorom sa dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb uskutočnilo v súlade s ustanoveniami hlavy V.

2.

Odchylne od pravidla uvedeného v bode 1 podlieha fakturácia pravidlám uplatňovaným v členskom štáte, v ktorom má dodávateľ alebo poskytovateľ zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti alebo v ktorom má stálu prevádzkareň, z ktorej sa dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb uskutočňuje, alebo ak takéto sídlo ekonomickej činnosti alebo stála prevádzkareň neexistujú, v členskom štáte, v ktorom má dodávateľ alebo poskytovateľ trvalý pobyt alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, ak:

a)

dodávateľ alebo poskytovateľ nie je usadený v členskom štáte, ktorý sa považuje za štát, v ktorom sa dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb uskutočnilo v súlade s ustanoveniami hlavy V, alebo jeho prevádzkareň v danom členskom štáte nezasahuje do dodávania tovaru alebo poskytovania služieb v zmysle článku 192a, a ak osobou povinnou platiť DPH je osoba, ktorej sa tovar dodáva alebo služby poskytujú.

V prípade, že faktúru vyhotovuje odberateľ (vyhotovenie faktúry odberateľom), sa však uplatňuje bod 1;

b)

dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb sa v súlade s ustanoveniami hlavy V nepovažuje za uskutočnené v rámci Spoločenstva.“

13.

Článok 220 sa nahrádza takto:

„Článok 220

1.   Každá zdaniteľná osoba zabezpečuje, aby v nasledujúcich prípadoch vyhotovila faktúru ona sama alebo jej odberateľ, alebo aby faktúru v jej mene a na jej účet vyhotovila tretia strana:

1.

pri dodaniach tovaru alebo poskytnutiach služieb inej zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe;

2.

pri dodaniach tovaru uvedených v článku 33;

3.

pri dodaniach tovaru uskutočnených v súlade s podmienkami stanovenými v článku 138;

4.

pri zálohovej platbe prijatej pred uskutočnením jedného z dodaní tovaru uvedených v bodoch 1 a 2;

5.

pri zálohovej platbe prijatej od inej zdaniteľnej osoby alebo nezdaniteľnej právnickej osoby predtým, než sa poskytovanie služieb ukončilo.

2.   Odchylne od odseku 1 a bez toho, aby bol dotknutý článok 221 ods. 2, sa nevyžaduje vyhotovenie faktúry v súvislosti s poskytovaniami služieb oslobodenými od dane podľa článku 135 ods. 1 písm. a) až g).“

14.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 220a

1.   Členské štáty umožnia zdaniteľným osobám vyhotoviť zjednodušenú faktúru v každom z týchto prípadov:

a)

ak suma uvedená na faktúre nie je vyššia ako 100 EUR alebo ekvivalent tejto sumy v národnej mene;

b)

ak vyhotovená faktúra je dokumentom alebo oznámením, ktoré sa považuje za faktúru v zmysle článku 219.

2.   Členské štáty nepovolia zdaniteľným osobám zjednodušenú faktúru, ak je potrebné faktúry vyhotovovať podľa článku 220 ods. 1 body 2 a 3 alebo ak zdaniteľné dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb uskutočňuje zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v členskom štáte, v ktorom je DPH splatná, alebo ktorej prevádzkareň v danom členskom štáte nezasahuje do dodávania tovaru alebo poskytovania služieb v zmysle článku 192a, a osobou povinnou platiť DPH je osoba, ktorej sa tovar dodáva alebo služby poskytujú.“

15.

Články 221, 222, 223, 224 a 225 sa nahrádzajú takto:

„Článok 221

1.   Členské štáty môžu uložiť zdaniteľným osobám povinnosť vyhotoviť faktúru, ktorá bude obsahovať údaje požadované podľa článku 226 alebo článku 226b, pri iných dodaniach tovaru alebo iných poskytnutiach služieb, ako sú tie, ktoré sú uvedené v článku 220 ods. 1.

2.   Členské štáty môžu uložiť zdaniteľným osobám usadeným na ich území alebo so stálou prevádzkarňou na ich území, z ktorej sa dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb uskutočňuje, povinnosť vyhotoviť faktúru, ktorá bude obsahovať údaje požadované v článku 226 alebo v článku 226b, pri poskytnutiach služieb oslobodených od dane podľa článku 135 ods. 1 písm. a) až g), ktoré tieto zdaniteľné osoby uskutočnili na ich území alebo mimo Spoločenstva.

3.   Členské štáty môžu oslobodiť zdaniteľné osoby od povinnosti ustanovenej v článku 220 ods. 1 alebo článku 220a vyhotoviť faktúru, pokiaľ ide o dodania tovaru alebo poskytnutia služieb, ktoré uskutočnili na ich území a ktoré sú oslobodené od dane s možnosťou alebo bez možnosti odpočítania DPH zaplatenej na predchádzajúcom stupni v súlade s článkami 110 a 111, článkom 125 ods. 1, článkom 127, článkom 128 ods. 1, článkom 132, článkom 135 ods. 1 písm. h) až l), článkami 136, 371, 375, 376 a 377, článkom 378 ods. 2, článkom 379 ods. 2 a článkami 380 až 390b.

Článok 222

V prípade dodaní tovaru uskutočnených v súlade s podmienkami uvedenými v článku 138 alebo v prípade poskytnutí služieb, za ktoré je povinný platiť DPH odberateľ podľa článku 196, sa faktúra vyhotoví najneskôr v pätnásty deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zdaniteľná udalosť nastala.

V prípade iných dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb môžu členské štáty stanoviť pre zdaniteľné osoby lehoty na vyhotovenie faktúr.

Článok 223

Členské štáty umožnia zdaniteľným osobám vyhotoviť súhrnné faktúry, v ktorých sú uvedené viaceré samostatné dodania tovaru alebo poskytnutia služieb pod podmienkou, že daňová povinnosť v súvislosti s dodaniami tovaru alebo poskytnutiami služieb uvedenými na súhrnnej faktúre vzniká v tom istom kalendárnom mesiaci.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 222, môžu členské štáty povoliť, aby súhrnné faktúry zahŕňali dodania tovaru alebo poskytnutia služieb, v súvislosti s ktorými daňová povinnosť vznikla v období dlhšom ako jeden kalendárny mesiac.

Článok 224

Odberateľ môže vyhotoviť faktúry za tovar alebo služby, ktoré mu dodala alebo poskytla zdaniteľná osoba, ak medzi týmito dvomi stranami existuje predchádzajúca dohoda a ak existuje postup na uznanie každej faktúry zdaniteľnou osobou, ktorá dodáva tovar alebo poskytuje služby. Členský štát môže požadovať, aby sa tieto faktúry vyhotovili v mene a na účet zdaniteľnej osoby.

Článok 225

Členské štáty môžu stanoviť zdaniteľným osobám osobitné podmienky v prípadoch, keď sú tretia strana alebo odberateľ, ktorý vyhotovuje faktúry, usadení v krajine, s ktorou neexistuje žiadny právny nástroj týkajúci sa vzájomnej pomoci rozsahom podobnej pomoci ustanovenej v smernici 2010/24/EÚ (3) a nariadení (ES) č. 1798/2003 (4).

16.

Článok 226 sa mení a dopĺňa takto:

a)

vkladá sa tento bod:

„7a.

označenie ‚DPH sa uplatňuje na základe platieb‘, ak daňová povinnosť vzniká v čase prijatia platby v súlade s článkom 66 písm. b) a právo odpočítať daň vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná;“

b)

vkladá sa tento bod:

„10a.

označenie ‚vyhotovenie faktúry odberateľom‘, ak odberateľ, ktorý prijíma dodanie, vyhotovuje faktúru namiesto dodávateľa alebo poskytovateľa;“

c)

bod 11 sa nahrádza takto:

„11.

v prípade oslobodenia od dane odkaz na uplatniteľné ustanovenie tejto smernice alebo na zodpovedajúce vnútroštátne ustanovenie alebo iný odkaz, v ktorom sa uvádza, že dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb je oslobodené od dane;“

d)

vkladá sa tento bod:

„11a.

označenie ‚prenesenie daňovej povinnosti‘, ak je DPH povinný platiť odberateľ;“

e)

body 13 a 14 sa nahrádzajú takto:

„13.

označenie ‚úprava zdaňovania prirážky – cestovné kancelárie‘, ak sa uplatňuje úprava zdaňovania prirážky na cestovné kancelárie;

14.

ak sa uplatňuje jedna z osobitných úprav uplatniteľných na použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti, označenie ‚úprava zdaňovania prirážky – použitý tovar‘, ‚úprava zdaňovania prirážky – umelecké diela‘ alebo ‚úprava zdaňovania prirážky – zberateľské predmety a starožitnosti‘ v závislosti od príslušného tovaru.“

17.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 226a

Ak faktúru vyhotoví zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v členskom štáte, v ktorom je daň splatná, alebo ktorej prevádzkareň v danom členskom štáte nezasahuje do dodávania tovaru alebo poskytovania služieb v zmysle článku 192a, a ktorá dodáva tovar alebo poskytuje služby odberateľovi, ktorý je povinný platiť DPH, zdaniteľná osoba môže vynechať údaje uvedené v článku 226 bodoch 8, 9 a 10 a namiesto toho formou odkazu na množstvo alebo rozsah a povahu dodaného tovaru alebo poskytnutých služieb uviesť základ dane z tohto tovaru alebo týchto služieb.

Článok 226b

Pokiaľ ide o zjednodušené faktúry vyhotovené podľa článku 220a a článku 221 ods. 1 a 2, členské štáty vyžadujú, aby sa uvádzali aspoň tieto údaje:

a)

dátum vyhotovenia;

b)

identifikácia zdaniteľnej osoby, ktorá dodáva tovar resp. poskytuje služby;

c)

označenie druhu dodaného tovaru alebo poskytnutých služieb;

d)

výška DPH, ktorá sa má zaplatiť, alebo údaje potrebné na jej výpočet;

e)

ak vyhotovená faktúra je dokladom alebo oznámením, ktoré sa považuje za faktúru podľa článku 219, osobitný a jednoznačný odkaz na túto pôvodnú faktúru a konkrétne údaje, ktoré sa menia.

Členské štáty nesmú vyžadovať iné údaje na faktúrach, než sú údaje uvedené v článkoch 226, 227 a 230.“

18.

Článok 228 sa vypúšťa.

19.

Článok 230 sa nahrádza takto:

„Článok 230

Sumy uvedené na faktúre sa môžu uvádzať v akejkoľvek mene za predpokladu, že výška DPH, ktorá sa má zaplatiť alebo upraviť, je uvedená v národnej mene členského štátu, s tým, že sa využije prepočítací mechanizmus ustanovený v článku 91.“

20.

Článok 231 sa vypúšťa.

21.

Názov hlavy XI kapitoly 3 oddielu 5 sa nahrádza takto:

22.

Články 232 a 233 sa nahrádzajú takto:

„Článok 232

Použitie elektronickej faktúry podlieha súhlasu zo strany príjemcu.

Článok 233

1.   Vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry bez ohľadu na to, či má papierovú alebo elektronickú podobu, sa zabezpečuje od okamihu jej vyhotovenia do uplynutia obdobia určeného na uchovávanie faktúry.

Každá zdaniteľná osoba určí spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry. To je možné dosiahnuť akýmikoľvek kontrolami riadenia, ktorými by sa vytvoril spoľahlivý kontrolný záznam priraďujúci faktúru k príslušnému dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb.

‚Vierohodnosť pôvodu‘ znamená potvrdenie totožnosti dodávateľa, resp. poskytovateľa alebo vyhotoviteľa faktúry.

‚Neporušenosť obsahu‘ znamená, že obsah vyžadovaný podľa tejto smernice sa nepozmenil.

2.   Iným spôsobom zabezpečenia vierohodnosti pôvodu a neporušenosti obsahu elektronickej faktúry než prostredníctvom druhu kontroly riadenia uvedeného v odseku 1 druhom pododseku sú napríklad tieto technológie:

a)

zdokonalený elektronický podpis v zmysle článku 2 bodu 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy (5), ktorý vychádza z kvalifikovaného certifikátu a je vytvorený bezpečným zariadením na vytvorenie podpisu v zmysle článku 2 bodov 6 a 10 smernice 1999/93/ES;

b)

elektronická výmena údajov (EDI) tak, ako je vymedzená v článku 2 prílohy 1 k odporúčaniu Komisie 1994/820/ES z 19. októbra 1994 týkajúcemu sa právnych aspektov elektronickej výmeny dát (6), ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov.

23.

Článok 234 sa vypúšťa.

24.

Články 235, 236 a 237 sa nahrádzajú takto:

„Článok 235

Členské štáty môžu ustanoviť osobitné podmienky pre elektronické faktúry vyhotovené za tovary alebo služby dodané resp. poskytnuté na ich území z krajiny, s ktorou neexistuje žiadny právny nástroj týkajúci sa vzájomnej pomoci rozsahom podobnej pomoci ustanovenej v smernici 2010/24/EÚ a nariadení (ES) č. 1798/2003.

Článok 236

V prípade súborov obsahujúcich viacero elektronických faktúr, ktoré sú posielané alebo sprístupňované rovnakému príjemcovi, je možné údaje, ktoré sú spoločné pre jednotlivé faktúry, uviesť len raz, ak sú pre každú faktúru prístupné všetky informácie.

Článok 237

Komisia najneskôr do 31. decembra 2016 predloží Európskemu parlamentu a Rade súhrnnú hodnotiacu správu, ktorá bude vychádzať z nezávislej ekonomickej analýzy, o vplyve nových pravidiel fakturácie uplatniteľných od 1. januára 2013 a najmä o rozsahu, v akom reálne viedli k zníženiu administratívneho zaťaženia pre podniky, pričom táto správa bude doplnená podľa potreby o zodpovedajúci návrh na zmenu a doplnenie príslušných pravidiel.“

25.

Článok 238 sa mení a dopĺňa takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty po porade s Výborom pre DPH a v súlade s podmienkami, ktoré môžu určiť, môžu ustanoviť, že na faktúrach týkajúcich sa dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb sa v nasledujúcich prípadoch uvedú len údaje vyžadované podľa článku 226b:

a)

ak suma uvedená na faktúre je vyššia ako 100 EUR, ale nižšia ako 400 EUR, alebo ekvivalent týchto súm v národnej mene;

b)

ak obchodné praktiky alebo administratívna prax v dotknutej oblasti činnosti alebo technické podmienky, za ktorých sa tieto faktúry vyhotovujú, mimoriadne sťažujú dodržanie všetkých povinností uvedených v článku 226 alebo článku 230.“;

b)

odsek 2 sa vypúšťa;

c)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Zjednodušený postup ustanovený v odseku 1 sa neuplatňuje, ak sa vyžaduje, aby sa faktúry vyhotovovali podľa článku 220 ods. 1 bodov 2 a 3 alebo ak zdaniteľné dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb uskutočňuje zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v členskom štáte, v ktorom je DPH splatná, alebo ktorej prevádzkareň v danom členskom štáte nezasahuje do dodávania tovaru alebo poskytovania služieb v zmysle článku 192a, a osobou povinnou platiť DPH je osoba, ktorej sa dodáva tovar alebo poskytujú služby.“

26.

Článok 243 sa nahrádza takto:

„Článok 243

1.   Každá zdaniteľná osoba vedie zoznam tovaru, ktorý odoslala alebo prepravila alebo ktorý bol na jej účet odoslaný alebo prepravený na miesto určenia nachádzajúce sa mimo územia členského štátu začatia prepravy, ale v rámci Spoločenstva, na účely transakcií, ktoré pozostávajú z oceňovania uvedeného tovaru alebo prác na tomto tovare alebo z jeho dočasného použitia, uvedených v článku 17 ods. 2 písm. f), g) a h).

2.   Každá zdaniteľná osoba vedie dostatočne podrobné účtovníctvo umožňujúce identifikáciu tovaru, ktorý jej zaslala z iného členského štátu zdaniteľná osoba identifikovaná pre DPH v tomto inom členskom štáte alebo ktorý sa jej zaslal na účet tejto zdaniteľnej osoby a ktorý sa používa v rámci služieb, ktoré pozostávajú z oceňovania tohto tovaru alebo práce na ňom.“

27.

Článok 246 sa vypúšťa.

28.

V článku 247 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2.   S cieľom zabezpečiť splnenie požiadaviek ustanovených v článku 233 členský štát uvedený v odseku 1 môže vyžadovať, aby sa faktúry uchovávali v pôvodnej forme, v akej sa zaslali alebo sprístupnili, či už na papieri alebo elektronicky. Navyše v prípade faktúr uchovávaných elektronicky môže členský štát vyžadovať, aby sa elektronicky uchovávali aj údaje zaručujúce vierohodnosť pôvodu faktúr a neporušenosť ich obsahu, ako sa ustanovuje v článku 233.

3.   Členský štát uvedený v odseku 1 môže ustanoviť osobitné podmienky, ktorými zakáže alebo obmedzí uchovávanie faktúr v krajine, s ktorou neexistuje žiadny právny nástroj týkajúci sa vzájomnej pomoci rozsahom podobnej pomoci ustanovenej v smernici 2010/24/EÚ a nariadení (ES) č. 1798/2003, alebo právu uvedenému v článku 249, ktoré sa týka elektronického prístupu k faktúram, ich sťahovania a používania.“

29.

V hlave XI kapitole 4 oddiele 3 sa vkladá tento článok:

„Článok 248a

Na účely kontroly a pokiaľ ide o faktúry týkajúce sa dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb na ich území a faktúry prijaté zdaniteľnými osobami usadenými na ich území, členské štáty môžu v súvislosti s určitými zdaniteľnými osobami alebo v určitých prípadoch požadovať preklad do ich úradných jazykov. Členské štáty však nemusia stanoviť všeobecnú požiadavku, aby sa faktúry prekladali.“

30.

Článok 249 sa nahrádza takto:

„Článok 249

Ak zdaniteľná osoba uchováva faktúry, ktoré vyhotovuje alebo prijíma, elektronicky, čím zaručuje prístup on-line k predmetným údajom, príslušné orgány členského štátu, v ktorom je usadená, a v prípade, že DPH je splatná v inom členskom štáte, tak aj príslušné orgány tohto iného členského štátu, majú na účely kontroly právo na prístup k týmto faktúram, na ich sťahovanie a používanie.“

31.

V článku 272 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty nesmú oslobodiť zdaniteľné osoby uvedené v písmene b) prvého pododseku od povinností fakturácie ustanovených v kapitole 3 oddieloch 3 až 6 a v kapitole 4 oddiele 3.“

Článok 2

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2012. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2013.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 13. júla 2010

Za Radu

predseda

D. REYNDERS

(1)  Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(3)  Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 1).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 264, 15.10.2003, s. 1).“

(5)  Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12.

(6)  Ú. v. ES L 338, 28.12.1994, s. 98.“

II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

22.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/9

NARIADENIE RADY (EURATOM) č. 647/2010

z 13. júla 2010

o finančnej pomoci Únie v súvislosti s vyradením blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku z prevádzky (program Kozloduj)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 203,

so zreteľom na žiadosť Bulharska o ďalšie financovanie,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Počas prístupových rokovaní v roku 2005 Bulharsko súhlasilo s odstavením blokov 1 a 2 a blokov 3 a 4 jadrovej elektrárne Kozloduj do 31. decembra 2002, resp. do 31. decembra 2006, a s následným vyradením týchto blokov z prevádzky. Európska únia vyjadrila svoju ochotu poskytnúť ďalšiu finančnú pomoc až do roku 2009, a to ako predĺženie predvstupovej pomoci plánovanej v rámci programu Phare na podporu úsilia Bulharska pri vyraďovaní jadrovej elektrárne z prevádzky.

(2)

Vzhľadom na záväzok Bulharska odstaviť blok 3 a blok 4 jadrovej elektrárne Kozloduj sa článkom 30 Aktu o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska (ďalej len „akt o pristúpení z roku 2005“) zriadil program pomoci (ďalej len „program Kozloduj“) s rozpočtom 210 miliónov EUR na obdobie rokov 2007 až 2009. Tento program zahŕňa pomoc na pokrytie straty kapacity v dôsledku odstavenia jadrovej elektrárne Kozloduj.

(3)

Medzinárodné fondy na vyradenie jadrových zariadení z prevádzky, ktoré spravuje Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), existujú už niekoľko rokov. Únia je hlavným prispievateľom do týchto fondov.

(4)

Únia uznáva úsilie, ktoré Bulharsko vynaložilo, a značný pokrok, ktorý dosiahlo v prípravnom štádiu vyraďovania jadrovej elektrárne z prevádzky v rámci programu Kozloduj s využitím finančných prostriedkov Únie poskytnutých do roku 2009, ako aj potrebu ďalšej finančnej podpory po roku 2009, aby sa dosiahol ďalší pokrok v prácach na demontáži, a to v súlade s aktom o pristúpení z roku 2005 a pri uplatňovaní najprísnejších bezpečnostných noriem.

(5)

Okrem toho je dôležité využiť vlastné zdroje jadrovej elektrárne Kozloduj, keďže sa tým prispieva k dostupnosti potrebných odborných znalostí, rozširuje sa know-how a zručnosti a súčasne sa prostredníctvom pokračujúceho zamestnávania pracovníkov odstavenej jadrovej elektrárne zmierňuje sociálny a ekonomický vplyv jej predčasného odstavenia. Pokračujúca finančná podpora je preto dôležitá na zachovanie požadovanej úrovne bezpečnosti, ochrany zdravia a životného prostredia.

(6)

Únia uznáva aj potrebu finančnej podpory na dosiahnutie ďalšieho pokroku v súvislosti so zmierňujúcimi opatreniami v sektore energetiky, a to vzhľadom na rozsah straty kapacity v dôsledku odstavenia jadrových blokov a jej vplyv na bezpečnosť dodávok v regióne.

(7)

Únia uznáva potrebu zmierniť dosah vyšších škôd na životnom prostredí a zvýšených emisií spôsobených tým, že náhradná kapacita pochádza predovšetkým zo zvýšeného využívania uhoľných elektrární.

(8)

Preto by sa mala vyčleniť suma 300 miliónov EUR zo všeobecného rozpočtu Únie na financovanie vyradenia jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky na obdobie rokov 2010 až 2013.

(9)

Rozpočtové prostriedky zo všeobecného rozpočtu Únie vyčlenené na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky by nemali viesť k narušeniu hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o dodávateľov energie na trh s energiou v Únii. Tieto rozpočtové prostriedky by sa mali použiť aj na financovanie opatrení na zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie spotreby energie v súlade s acquis a pravidlami fungovania spoločného európskeho trhu s energiou.

(10)

Naďalej by mala byť k dispozícii finančná pomoc vo forme príspevku Únie do Medzinárodného fondu na podporu vyradenia jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky, ktorý spravuje EBOR.

(11)

Medzi úlohy EBOR patrí spravovanie verejných prostriedkov určených na programy na vyradenie tých blokov jadrovej elektrárne z prevádzky, na ktoré sa vzťahujú dohody o odstavení nadväzujúce na pristúpenie. EBOR monitoruje finančné hospodárenie v rámci týchto programov s cieľom, aby sa verejné prostriedky využívali optimálne. Okrem toho EBOR vykonáva rozpočtové úlohy, ktoré jej zverila Komisia v súlade s požiadavkami podľa nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (2) (nariadenie o rozpočtových pravidlách).

(12)

S cieľom zabezpečiť čo najvyššiu efektívnosť a minimalizovať prípadný vplyv na životné prostredie by sa pri vyraďovaní blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky mali využívať najlepšie dostupné technické odborné znalosti a malo by sa náležite prihliadať na povahu a technologické špecifikácie blokov, ktoré sa majú odstaviť.

(13)

Vyradenie jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky sa uskutoční v súlade s právnymi predpismi o životnom prostredí, najmä so smernicou Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (3).

(14)

Prostredníctvom hodnotiacich auditov a auditov výkonnosti programov financovaných v minulosti by sa malo zabezpečiť dodržiavanie zásad hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti vo vzťahu k prideleným prostriedkom.

(15)

Referenčná suma v zmysle bodu 38 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (4) by sa mala zahrnúť do tohto nariadenia počas celého trvania programu Kozloduj bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci rozpočtového orgánu ustanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie.

(16)

Na prijatie opatrení potrebných na vykonávanie tohto nariadenia by mal Komisii pomáhať výbor zriadený na základe nariadenia Rady (Euratom) č. 549/2007 (5),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Týmto nariadením sa zriaďuje program (ďalej len „program Kozloduj“), ktorým sa ustanovujú podrobné vykonávacie pravidlá pre poskytovanie finančného príspevku Únie určeného na pokračujúci proces vyraďovania blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku z prevádzky a na riešenie následkov ich skorého odstavenia, ktoré sa týkajú životného prostredia, hospodárstva a bezpečnosti dodávok v regióne.

Článok 2

Príspevok Únie na program Kozloduj sa poskytne na účely finančnej podpory pre:

—

opatrenia súvisiace s vyradením jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky,

—

opatrenia na skvalitnenie životného prostredia v súlade s acquis a na modernizáciu konvenčnej výrobnej kapacity, ktorou sa nahradí výrobná kapacita štyroch reaktorov jadrovej elektrárne Kozloduj,

—

pre ďalšie opatrenia, ktoré vyplývajú z rozhodnutia odstaviť túto elektráreň a vyradiť ju z prevádzky a ktoré prispievajú k nevyhnutnej reštrukturalizácii, skvalitneniu životného prostredia a modernizácii výrobného, prenosového a distribučného energetického sektora v Bulharsku, ako aj k zlepšeniu zabezpečenia dodávok energie a energetickej efektívnosti v Bulharsku.

Článok 3

1.   Referenčná suma na vykonávanie programu Kozloduj na obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013 je 300 miliónov EUR.

2.   Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci limitov finančného rámca.

3.   Výška rozpočtových prostriedkov vyčlenených na program Kozloduj sa môže preskúmať v priebehu obdobia od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013 tak, aby sa zohľadnil pokrok dosiahnutý pri plnení programu a aby sa zabezpečilo, že plánovanie a prideľovanie prostriedkov bude vychádzať zo skutočných platobných potrieb a absorpčnej kapacity.

Článok 4

Vzhľadom akt o pristúpení z roku 2005 príspevok na niektoré opatrenia môže dosahovať až 100 % celkových výdavkov. Bude potrebné vyvinúť maximálne úsilie s cieľom pokračovať v praxi spolufinancovania ustanovenej v rámci predvstupovej pomoci a v pomoci poskytnutej v období rokov 2007 až 2009 v prospech úsilia Bulharska pri vyraďovaní jadrovej elektrárne z prevádzky, ako aj s cieľom získať v prípade potreby spolufinancovanie z ďalších zdrojov.

Článok 5

1.   Finančná pomoc na opatrenia v rámci programu Kozloduj bude k dispozícii vo forme príspevku Únie do Medzinárodného fondu na podporu vyradenia jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky, ktorý spravuje EBOR, a to v súlade s článkom 53d nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.   Opatrenia v rámci programu Kozloduj sa prijímajú v súlade s článkom 8 ods. 2.

Článok 6

1.   Komisia si môže nechať vypracovať audit využívania pomoci, a to buď priamo svojimi zamestnancami, alebo prostredníctvom akéhokoľvek kvalifikovaného externého orgánu, ktorý si vyberie. Takéto audity sa môžu vykonávať počas obdobia platnosti dohody medzi Úniou a EBOR o poskytovaní finančných prostriedkov Únie Medzinárodnému fondu na podporu vyradenia jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky a počas piatich rokov od dátumu vyplatenia zostatku. Zistenia auditu môžu prípadne viesť k rozhodnutiu Komisie o vymáhaní.

2.   Zamestnanci Komisie a externí pracovníci poverení Komisiou majú v primeranom rozsahu právo vstupu najmä do priestorov príjemcu a právo prístupu ku všetkým informáciám vrátane informácií v elektronickej forme, ktoré sú potrebné na vykonávanie daných auditov. V rámci auditov sa skúma aj dosiahnutá fáza pri vydávaní povolení na vyradenie z prevádzky.

Dvor audítorov a Európsky parlament majú rovnaké práva ako Komisia, najmä pokiaľ ide o vstup, resp. prístup.

Okrem toho,na ochranu finančných záujmov Únie pred podvodmi a inými nezrovnalosťami je Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) oprávnený vykonávať v rámci programu Kozloduj kontroly a inšpekcie na mieste v súlade s nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (6).

3.   V prípade činností Únie financovaných v rámci tohto nariadenia je pojem „nezrovnalosť“ uvedený v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18.decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (7) akékoľvek porušenie ustanovenia práva Únie alebo akékoľvek porušenie zmluvného záväzku vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, ktoré má alebo môže mať nepriaznivý dosah na všeobecný rozpočet Únie alebo na rozpočty ňou spravované v dôsledku neoprávnenej výdavkovej položky alebo na rozpočty spravované v mene Únie alebo Spoločenstva inými medzinárodnými organizáciami.

4.   V dohodách medzi Úniou a EBOR o poskytovaní finančných prostriedkov Únie pre Medzinárodný fond na podporu vyradenia jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky sa ustanovia primerané opatrenia na ochranu finančných záujmov Únie pred podvodmi, korupciou a inými nezrovnalosťami a opatrenia, ktorými sa Komisii, OLAF-u a Dvoru audítorov umožní vykonávať kontroly na mieste.

Článok 7

Komisia zabezpečí vykonanie tohto nariadenia a bude pravidelne podávať správy Európskemu parlamentu a Rade. Vykoná preskúmanie, ako sa ustanovuje v článku 3 ods. 3.

Článok 8

1.   Komisii pomáha výbor zriadený na základe článku 8 ods. 1 nariadenia (Euratom) č. 549/2007.

2.   V prípade odkazu na tento odsek sa uplatňuje postup ustanovený v článku 8 ods. 2 nariadenia (Euratom) č. 549/2007.

Článok 9

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 13. júla 2010

Za Radu

predseda

D. REYNDERS

(1)  Stanovisko z 20. mája 2010 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(3)  Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40.

(4)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(5)  Nariadenie Rady (Euratom) č. 549/2007 zo 14. mája 2007 o vykonávaní protokolu č. 9 o bloku 1 a bloku 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 na Slovensku, ktorý je pripojený k Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 131, 23.5.2007, s. 1).

(6)  Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

(7)  Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

ROZHODNUTIA

22.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/12

ROZHODNUTIE RADY

z 12. júla 2010,

ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku

(2010/405/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 329 ods. 1,

so zreteľom na žiadosti Belgického kráľovstva, Bulharskej republiky, Spolkovej republiky Nemecko, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Talianskej republiky, Lotyšskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Maďarskej republiky, Malty, Rakúskej republiky, Portugalskej republiky, Rumunska a Slovinskej republiky,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)

Únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Pre postupné vytvorenie takéhoto priestoru má Únia prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, najmä ak sú potrebné pre riadne fungovanie vnútorného trhu.

(2)

Podľa článku 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie majú tieto opatrenia zahŕňať opatrenia na podporu zlučiteľnosti kolíznych noriem uplatniteľných v členských štátoch vrátane opatrení týkajúcich sa rodinného práva s cezhraničnými dôsledkami.

(3)

Komisia 17. júla 2006 predložila návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2201/2003, pokiaľ ide o súdnu právomoc, a ktorým sa zavádzajú pravidlá týkajúce sa rozhodného práva v manželských veciach (ďalej len „navrhované nariadenie“).

(4)

Rada na svojom zasadnutí 5. a 6. júna 2008 prijala politické usmernenia, v ktorých sa uvádza, že neexistuje jednomyseľnosť, pokiaľ ide o navrhované nariadenie, a že existujú neprekonateľné problémy, ktoré znemožňujú dosiahnuť jednomyseľnosť teraz i v dohľadnej budúcnosti. Konštatovala, že ciele navrhovaného nariadenia nie je možné dosiahnuť v rámci primeraného obdobia uplatnením príslušných ustanovení zmlúv.

(5)

Za týchto okolností Grécko, Španielsko, Taliansko, Luxembursko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko a Slovinsko zaslali listami z 28. júla 2008 Komisii žiadosť, v ktorej uvádzajú, že majú v úmysle nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v oblasti rozhodného práva v manželských veciach, a vyzvali Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila návrh Rade. Bulharsko zaslalo Komisii rovnakú žiadosť listom z 12. augusta 2008. Francúzsko sa pripojilo k žiadosti listom z 12. januára 2009, Nemecko listom z 15. apríla 2010, Belgicko listom z 22. apríla 2010, Lotyšsko listom zo 17. mája 2010, Malta listom z 31. mája 2010 a Portugalsko počas zasadnutia Rady 4. júna 2010. Grécko 3. marca 2010 vzalo svoju žiadosť späť. Celkovo o posilnenú spoluprácu požiadalo štrnásť členských štátov.

(6)

Posilnená spolupráca by mala stanoviť jednoznačný a komplexný právny rámec v oblasti rozvodu a rozluky v zúčastnených členských štátoch a zabezpečiť vhodné riešenia pre občanov z hľadiska právnej istoty, predvídateľnosti a flexibility a zabrániť „ponáhľaniu sa na súd“.

(7)

Podmienky ustanovené v článku 20 Zmluvy o Európskej únii a článkoch 326 a 329 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú splnené.

(8)

Oblasť posilnenej spolupráce, a rozhodné právo pre rozvod a rozluku, je uvedená v článku 81 ods. 2 písm. c) a článku 81 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako jedna z oblastí, na ktorú sa vzťahujú zmluvy.

(9)

Požiadavka poslednej možnosti v článku 20 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii je splnená tým, že Rada v júni 2008 konštatovala, že Únia ako celok nemôže dosiahnuť ciele navrhovaného nariadenia v primeranom čase.

(10)

Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku sa zameriava na rozvíjanie justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami na základe zásady vzájomného uznávania rozsudkov a na zabezpečenie zlučiteľnosti kolíznych noriem uplatniteľných v členských štátoch. Podporuje teda ciele Únie, chráni jej záujmy a posilňuje jej integračný proces, ako sa požaduje v článku 20 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii.

(11)

Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku je v súlade so zmluvami a právom Únie a nenarúša vnútorný trh ani hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Nepredstavuje prekážku ani diskrimináciu v obchode medzi členskými štátmi a nenarúša hospodársku súťaž medzi nimi.

(12)

Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku rešpektuje právomoci, práva a povinnosti tých členských štátov, ktoré sa jej nezúčastňujú. Spoločné kolízne normy v zúčastnených členských štátoch neovplyvňujú normy nezúčastnených členských štátov. Súdy nezúčastnených členských štátov naďalej uplatňujú na určenie rozhodného práva pre rozvod alebo rozluku svoje existujúce vnútroštátne kolízne normy.

(13)

Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku je najmä v súlade s právom Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach v tom, že táto posilnená spolupráca nemá vplyv na žiadne už existujúce acquis.

(14)

Toto rozhodnutie rešpektuje práva, zásady a slobody uznané v Charte základných práv Európskej únie, a najmä v jej článku 21.

(15)

Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku je kedykoľvek otvorená pre všetky členské štáty v súlade s článkom 328 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Belgickému kráľovstvu, Bulharskej republike, Spolkovej republike Nemecko, Španielskemu kráľovstvu, Francúzskej republike, Talianskej republike, Lotyšskej republike, Luxemburskému veľkovojvodstvu, Maďarskej republike, Malte, Rakúskej republike, Portugalskej republike, Rumunsku a Slovinskej republike sa týmto povoľuje nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku uplatnením príslušných ustanovení zmlúv.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 12. júla 2010

Za Radu

predsedníčka

S. LARUELLE

22.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/14

ROZHODNUTIE RADY

z 12. júla 2010

o pridelení finančných prostriedkov uvoľnených z projektov v rámci deviateho a predchádzajúcich Európskych rozvojových fondov (ERF) na účely riešenia potrieb najzraniteľnejších skupín obyvateľstva v Sudáne

(2010/406/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 217,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na vnútornú dohodu medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní pomoci Spoločenstva na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2008 – 2013 v súlade s dohodou o partnerstve AKT-ES a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje časť štyri Zmluvy o ES (1), a najmä na jej článok 1 ods. 4 a článok 6,

keďže:

(1)

Sudánska vláda sa rozhodla neratifikovať Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (2) a po prvýkrát zmenenú a doplnenú v Luxemburgu 25. júna 2005 (3), a tým stratila prístup k desiatemu Európskemu rozvojovému fondu (ERF) národného indikatívneho programu (NIP) s celkovým objemom prostriedkov 294,9 milliónov EUR, ktorý sa v súčasnosti ponecháva v desiatom ERF.

(2)

Súčasná politická situácia v Sudáne, ako aj humanitárna kríza v Darfúre, južnom Sudáne, východnom Sudáne a prechodových oblastiach si vyžaduje výraznú účasť Európskej únie vrátane poskytnutia nevyhnutnej pomoci sudánskemu obyvateľstvu. Nedostatok spôsobený nedostupnosťou desiateho ERF značne zníži schopnosť Únie pomôcť obyvateľstvu a prispieť k stabilizovaniu krajiny, čo by mohlo ovplyvniť širšie územie.

(3)

Na preklenutie tohto nedostatku financií, ktorý sa vyskytne, je vhodné použiť finančné prostriedky uvoľnené z deviateho ERF a predchádzajúcich ERF.

(4)

Finančné prostriedky by sa mali použiť na uspokojenie potrieb najzraniteľnejších skupín obyvateľstva v Sudáne, najmä v oblastiach postihnutých konfliktom vrátane Darfúru, južného Sudánu, východného Sudánu a prechodových oblastí. Budú pridelené na základe rozhodnutia o financovaní, ktoré má prijať Komisia. Takisto by sa malo zabezpečiť pokrytie nákladov na podporné opatrenia.

(5)

Tieto finančné prostriedky by mali byť spravované na základe centralizovaného a spoločného hospodárenia a na účely zjednodušenia podľa vykonávacích ustanovení pre desiaty ERF,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Finančné prostriedky vo výške 150 miliónov EUR, ktoré už nie sú viazané na projekty v rámci deviateho a predchádzajúcich ERF, sa prideľujú na účely reagovania na potreby najzraniteľnejších skupín obyvateľstva v Sudáne. Na podporné výdavky Komisie sú určené 2 % z tejto sumy.

2.   Tieto finančné prostriedky sa spravujú na základe centralizovaného a spoločného hospodárenia v súlade s pravidlami a postupmi platnými pre desiaty ERF.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho prijatí.

V Bruseli 12. júla 2010

Za Radu

predsedníčka

S. LARUELLE

(1)  Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 32.

(2)  Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

(3)  Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27.

22.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/15

ROZHODNUTIE RADY

z 13. júla 2010

o existencii nadmerného deficitu v Dánsku

(2010/407/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 126 ods. 6 v spojení s článkom 126 ods. 13,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na pripomienky Dánska,

keďže:

(1)

Podľa článku 126 ods. 1 zmluvy členské štáty majú predchádzať nadmernému deficitu verejných financií.

(2)

Pakt o stabilite a raste vychádza z cieľa zdravých verejných financií, ktoré sú prostriedkom na posilnenie podmienok na cenovú stabilitu a silný udržateľný rast smerujúci k vytváraniu pracovných miest.

(3)

V postupe pri nadmernom deficite podľa článku 126 zmluvy objasnenom v nariadení Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (1) (ktoré je súčasťou Paktu o stabilite a raste), sa ustanovuje povinnosť prijať rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu. V protokole o postupe pri nadmernom deficite pripojenom k zmluve sa ustanovujú ďalšie ustanovenia týkajúce sa vykonávania postupu pri nadmernom deficite. V nariadení Rady (ES) č. 479/2009 (2) sa ustanovujú podrobné pravidlá a definície na uplatňovanie ustanovení uvedeného protokolu.

(4)

Cieľom reformy Paktu o stabilite a raste z roku 2005 bolo posilniť jeho účinnosť a hospodárske základy, ako aj zabezpečiť udržateľnosť verejných financií z dlhodobého hľadiska. Malo sa ňou zaistiť, aby sa vo všetkých krokoch v rámci postupu pri nadmernom deficite v plnej miere zohľadňovala najmä hospodárska a rozpočtová situácia. V tomto zmysle Pakt o stabilite a raste vytvára rámec na podporu vládnych politík zameraných na rýchle obnovenie zdravej rozpočtovej pozície so zreteľom na hospodársku situáciu.

(5)

V článku 126 ods. 5 zmluvy sa od Komisie vyžaduje, aby predložila Rade stanovisko, ak sa Komisia domnieva, že v členskom štáte existuje alebo by mohol vzniknúť nadmerný deficit. Komisia s prihliadnutím na svoju správu podľa článku 126 ods. 3 a so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru v súlade s článkom 126 ods. 4 dospela k záveru, že v Dánsku existuje nadmerný deficit. Komisia preto 15. júna 2010 predložila Rade takéto stanovisko týkajúce sa Dánska (3).

(6)

V článku 126 ods. 6 zmluvy sa ustanovuje, že Rada by mala zvážiť všetky pripomienky, ktoré si príslušný členský štát želá vyjadriť predtým, ako Rada po celkovom posúdení rozhodne o tom, či existuje nadmerný deficit. V prípade Dánska toto celkové posúdenie viedlo k nasledujúcim záverom.

(7)

Podľa údajov, ktoré oznámili dánske orgány v apríli 2010, sa očakávalo, že deficit verejných financií Dánska v roku 2010 dosiahne 5,4 % HDP, čím prekročí referenčnú hodnotu 3 % HDP. Plánovaný deficit sa nepribližoval k referenčnej hodnote 3 % HDP, ale plánované prekročenie referenčnej hodnoty sa môže považovať za výnimočné v zmysle zmluvy a Paktu o stabilite a raste. Došlo k tomu najmä v dôsledku prudkého hospodárskeho poklesu v zmysle zmluvy a Paktu o stabilite a raste. Podľa predpovede útvarov Komisie z jari 2010 sa predpokladá, že reálny HDP v Dánsku po prudkom poklese o 4,9 % v roku 2009 dosiahne v roku 2010 úroveň 1,6 %. Deficit v roku 2010 je dôsledkom hospodárskeho poklesu, ako aj stimulačných opatrení, ktoré v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva prijali dánske orgány. Plánované prekročenie referenčnej hodnoty sa však nemôže považovať za dočasné. Podľa predpovede útvarov Komisie z jari 2010 sa očakáva, že za predpokladu nezmenenej politiky (4) by deficit v roku 2011 klesol na 4,9 % HDP. Kritérium pre deficit podľa ustanovení zmluvy nie je splnené.

(8)

Podľa údajov, ktoré oznámili dánske orgány v apríli 2010, zostáva hrubý verejný dlh v roku 2010 pod referenčnou hodnotou 60 % HDP a na úrovni 45,1 % HDP. Podľa predpovede útvarov Komisie z jari 2010 sa predpokladá, že pomer dlhu v roku 2010 bude 46 % HDP a v roku 2011 sa zvýši na 49,5 % HDP, zostane však pod úrovňou referenčnej hodnoty 60 % HDP. Kritérium dlhu podľa ustanovení zmluvy je splnené.

(9)

Podľa článku 2 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1467/97 môžu byť v krokoch vedúcich k rozhodnutiu Rady o existencii nadmerného deficitu podľa článku 126 ods. 6 zohľadnené „významné faktory“ len vtedy, ak je v plnom rozsahu splnená dvojitá podmienka, že deficit zostane na úrovni blízko referenčnej hodnoty a že jeho prekročenie nad referenčnú hodnotu je dočasné. V prípade Dánska táto dvojitá podmienka nie je splnená. Preto sa v jednotlivých krokoch vedúcich k tomuto rozhodnutiu významné faktory nezohľadňujú,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Z celkového posúdenia vyplýva, že v Dánsku existuje nadmerný deficit.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Dánskemu kráľovstvu.

V Bruseli 13. júla 2010

Za Radu

predseda

D. REYNDERS

(1)  Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6.

(2)  Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 1.

(3)  Všetky dokumenty týkajúce sa postupu pri nadmernom deficite pre Dánsko sa nachádzajú na nasledujúcej webovej stránke:http://ec.europa.eu/economy_finance/sgp/deficit/countries/index_en.htm

(4)  V predpovedi nezmenenej politiky sa zohľadňuje (čiastočné) ukončenie opatrení mimoriadnej povahy súvisiacich s krízou.

22.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/17

ROZHODNUTIE RADY

z 13. júla 2010

o existencii nadmerného deficitu vo Fínsku

(2010/408/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 126 ods. 6 v spojení s článkom 126 ods. 13 a článkom 136,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na pripomienky Fínska,

keďže:

(1)

Podľa článku 126 ods. 1 zmluvy členské štáty majú predchádzať nadmernému deficitu verejných financií.

(2)

Pakt o stabilite a raste vychádza z cieľa zdravých verejných financií, ktoré sú prostriedkom na posilnenie podmienok na cenovú stabilitu a silný udržateľný rast smerujúci k vytváraniu pracovných miest.

(3)

V postupe pri nadmernom deficite podľa článku 126 zmluvy objasnenom v nariadení Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (1) (ktoré je súčasťou Paktu o stabilite a raste), sa ustanovuje povinnosť prijať rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu. V protokole o postupe pri nadmernom deficite pripojenom k zmluve sa ustanovujú ďalšie ustanovenia týkajúce sa vykonávania postupu pri nadmernom deficite. V nariadení Rady (ES) č. 479/2009 (2) sa ustanovujú podrobné pravidlá a definície na uplatňovanie ustanovení uvedeného protokolu.

(4)

Cieľom reformy Paktu o stabilite a raste z roku 2005 bolo posilniť jeho účinnosť a hospodárske základy, ako aj zabezpečiť udržateľnosť verejných financií z dlhodobého hľadiska. Malo sa ňou zaistiť, aby sa vo všetkých krokoch v rámci postupu pri nadmernom deficite v plnej miere zohľadňovala najmä hospodárska a rozpočtová situácia. V tomto zmysle Pakt o stabilite a raste vytvára rámec na podporu vládnych politík zameraných na rýchle obnovenie zdravej rozpočtovej pozície so zreteľom na hospodársku situáciu.

(5)

V článku 126 ods. 5 zmluvy sa od Komisie vyžaduje, aby predložila Rade stanovisko, ak sa Komisia domnieva, že v členskom štáte existuje alebo by mohol vzniknúť nadmerný deficit. Vzhľadom na svoju správu podľa článku 126 ods. 3 a so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru podľa článku 126 ods. 4 Komisia dospela k záveru, že vo Fínsku existuje nadmerný deficit. Komisia preto 15. júna 2010 predložila Rade takéto stanovisko týkajúce sa Fínska (3).

(6)

V článku 126 ods. 6 zmluvy sa ustanovuje, že Rada by mala zvážiť všetky pripomienky, ktoré si príslušný členský štát želá vyjadriť predtým, ako Rada po celkovom posúdení rozhodne o tom, či existuje nadmerný deficit. V prípade Fínska toto celkové posúdenie viedlo k týmto záverom.

(7)

Podľa údajov, ktoré oznámili fínske orgány v apríli 2010, sa plánovalo, že deficit verejných financií vo Fínsku dosiahne v roku 2010 úroveň 4,1 % HDP, čím prekročí referenčnú hodnotu 3 % HDP. Aj keď z tretieho doplnkového rozpočtu, ktorý ministerstvo financií 14. mája 2010 predložilo parlamentu, vyplýva, že v roku 2010 by daňové príjmy mohli byť vyššie, než sa plánovalo, neprinieslo to oficiálnu zmenu cieľového deficitu. Plánovaný deficit sa nepribližuje k referenčnej hodnote 3 % HDP, ale plánované prekročenie referenčnej hodnoty sa môže považovať za výnimočné v zmysle zmluvy a Paktu o stabilite a raste. Deficit predovšetkým vyplynul z prudkého hospodárskeho poklesu v zmysle zmluvy a Paktu o stabilite a raste. Plánované prekročenie referenčnej hodnoty sa okrem toho môže považovať za dočasné. Podľa predpovede útvarov Komisie z jari 2010 deficit v roku 2011 podporovaný predpokladaným udržaním hospodárskeho oživenia klesne pod referenčnú hodnotu. Kritérium pre deficit podľa ustanovení zmluvy nie je splnené.

(8)

Podľa údajov, ktoré oznámili fínske orgány v apríli 2010, zostáva hrubý verejný dlh pod referenčnou hodnotou 60 % HDP, a to na úrovni 49,9 % HDP v roku 2010. Podľa predpovede útvarov Komisie z jari 2010 sa predpokladá, že pomer dlhu v roku 2010 bude 50,5 % HDP a v roku 2011 sa zvýši na 54,9 % HDP, zostane však pod úrovňou referenčnej hodnoty 60 % HDP. Kritérium dlhu podľa ustanovení zmluvy je splnené.

(9)

Podľa článku 2 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1467/97 môžu byť v krokoch vedúcich k rozhodnutiu Rady o existencii nadmerného deficitu podľa článku 126 ods. 6 zohľadnené „významné faktory“ len vtedy, ak je v plnom rozsahu splnená dvojitá podmienka, že deficit zostane na úrovni blízko referenčnej hodnoty a že jeho prekročenie nad referenčnú hodnotu je dočasné. V prípade Fínska táto dvojitá podmienka nie je splnená. Preto sa v jednotlivých krokoch vedúcich k tomuto rozhodnutiu významné faktory nezohľadňujú,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Z celkového posúdenia vyplýva, že vo Fínsku existuje nadmerný deficit.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Fínskej republike.

V Bruseli 13. júla 2010

Za Radu

predseda

D. REYNDERS

(1)  Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6.

(2)  Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 1.

(3)  Všetky dokumenty týkajúce sa postupu pri nadmernom deficite Fínska sa nachádzajú na tejto webovej stránke: http://ec.europa.eu/economy_finance/sgp/deficit/countries/index_en.htm

22.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/19

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 19. júla 2010

o spoločných bezpečnostných cieľoch uvedených v článku 7 smernice 2004/49/ES

[oznámené pod číslom K(2010) 4889]

(Text s významom pre EHP)

(2010/409/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc Spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernice 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (smernica o bezpečnosti železníc) (1), a najmä na jej článok 7,

so zreteľom na odporúčanie Európskej železničnej agentúry o prvom súbore spoločných bezpečnostných cieľov, ktoré bolo predložené Komisii 18. septembra 2009,

keďže:

(1)

Podľa smernice 2004/49/ES by sa mali postupne zaviesť spoločné bezpečnostné ciele (Common Safety Targets, ďalej len „CST“), aby bolo zaručené zachovanie vysokej úrovne bezpečnosti a, pokiaľ je to uskutočniteľné, prípadné zvýšenie bezpečnosti. Mali by poskytnúť nástroje na posudzovanie úrovne bezpečnosti, ako aj výkonnosti prevádzkovateľov na úrovni Únie a v členských štátoch.

(2)

V článku 3 písm. e) smernice 2004/49/ES sa CST vymedzujú ako minimálne úrovne bezpečnosti, vyjadrené formou kritérií prijateľnosti rizika, ktoré musia dosiahnuť rôzne časti železničného systému (ako je konvenčný železničný systém, vysokorýchlostný železničný systém, dlhé železničné tunely alebo trate používané výlučne pre nákladnú dopravu) a systém ako celok. V odôvodnení 7 rozhodnutia Komisie 2009/460/ES z 5. júna 2009 o prijatí spoločnej bezpečnostnej metódy na posúdenie dosahovania bezpečnostných cieľov podľa článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES (2) sa však uvádza, že pre nedostatok zosúladených a spoľahlivých údajov o bezpečnostnej úrovni častí železničných systémov, ktoré sú v prevádzke v rôznych členských štátoch, nie je reálne uskutočniteľné vypracovanie prvého súboru CST pre časti železničného systému (ako je konvenčný železničný systém, vysokorýchlostný železničný systém, dlhé železničné tunely alebo trate používané výlučne pre nákladnú dopravu).

(3)

V článku 7 ods. 3 smernice 2004/49/ES sa požaduje, aby bol prvý súbor CST založený na preskúmaní existujúcich cieľov a súčasnej bezpečnostnej úrovne železničných systémov v členských štátoch. Podľa metodiky ustanovenej rozhodnutím 2009/460/ES má byť prvý súbor CST založený na národných referenčných hodnotách (National Reference Values – NRV). Tieto hodnoty sa vypočítali pomocou série údajov na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 91/2003 zo 16. decembra 2002 o štatistike železničnej dopravy (3), a poskytol ich Eurostat 6. marca 2009 za obdobie rokov 2004 až 2007. V prípade každej kategórie železničného rizika maximálna prípustná úroveň rizika pre členský štát by mala byť: 1. hodnota NRV, ak je NRV rovná alebo nižšia ako zodpovedajúci CST, alebo 2. CST, ak je NRV vyššia ako zodpovedajúca hodnota CST, a to v súlade s oddielom 3 prílohy k rozhodnutiu 2009/460/ES.

(4)

Prvý súbor CST by sa mal považovať za prvý krok procesu. Týmto prvým súborom sa aplikuje harmonizovaný a transparentný rámec efektívneho monitoringu a zaistenia bezpečnostnej úrovne železníc v Európe.

(5)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru uvedeného v článku 27 ods. 1 smernice 2004/49/ES,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Predmet a vymedzenie pojmov

V rozhodnutí sa ustanovujú hodnoty prvého súboru spoločných bezpečnostných cieľov na základe národných referenčných hodnôt v súlade s článkom 7 ods. 3 smernice 2004/49/ES a v nadväznosti na metodiku ustanovenú rozhodnutím 2009/460/ES.

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú vymedzenia pojmov smernice 2004/49/ES, nariadenia (ES) č. 91/2003 a rozhodnutia 2009/460/ES.

Článok 2

Národné referenčné hodnoty

Národné referenčné hodnoty pre rôzne členské štáty a pre rôzne kategórie rizika sú ustanovené v oddieloch 1.1 až 1.6 kapitoly 1 prílohy.

Článok 3

Spoločné bezpečnostné ciele

Prvý súbor spoločných bezpečnostných cieľov pre rôzne kategórie rizika sa ustanovuje v kapitole 2 prílohy.

Článok 4

Adresáti

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 19. júla 2010

Za Komisiu

Siim KALLAS

podpredseda

(1)  Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 44.

(2)  Ú. v. EÚ L 150, 13.6.2009, s. 11.

(3)  Ú. v. ES L 14, 21.1.2003, s. 1.

PRÍLOHA

1.   Národné referenčné hodnoty (NRV)

1.1.   NRV pre riziko pre cestujúcich (NRV 1.1 a NRV 1.2)

Členský štát

NRV 1.1 (× 10– 9) (1)

NRV 1.2 (× 10– 9) (2)

Belgicko (BE)

53,60

0,456

Bulharsko (BG)

250,00

2,01

Česká republika (CZ)

40,60

0,688

Dánsko (DK)

7,55

0,0903

Nemecko (DE)

10,90

0,11

Estónsko (EE)

50,20

0,426

Írsko (IE)

6,22

0,0623

Grécko (EL)

54,00

0,485

Španielsko (ES)

40,90

0,391

Francúzsko (FR)

21,90

0,109

Taliansko (IT)

55,00

0,363

Lotyšsko (LV)

50,20

0,426

Litva (LT)

88,60

0,683

Luxembursko (LU)

28,80

0,225

Maďarsko (HU)

250,00

2,01

Holandsko (NL)

11,70

0,0941

Rakúsko (AT)

29,00

0,335

Poľsko (PL)

127,00

0,939

Portugalsko (PT)

33,90

0,267

Rumunsko (RO)

250,00

2,01

Slovinsko (SI)

11,80

0,175

Slovensko (SK)

17,70

0,275

Fínsko (FI)

26,80

0,248

Švédsko (SE)

5,70

0,0557

Spojené kráľovstvo (UK)

6,22

0,0623

FWSI sa pod () a () používajú podľa vymedzenia v článku 3 písm. d) rozhodnutia 2009/460/ES.

1.2.   NRV pre riziko pre zamestnancov (NRV 2)

Členský štát

NRV 2 (× 10– 9) (3)

Belgicko (BE)

21,10

Bulharsko (BG)

11,00

Česká republika (CZ)

17,40

Dánsko (DK)

9,10

Nemecko (DE)

13,30

Estónsko (EE)

17,00

Írsko (IE)

8,33

Grécko (EL)

77,90

Španielsko (ES)

8,33

Francúzsko (FR)

6,68

Taliansko (IT)

22,50

Lotyšsko (LV)

55,10

Litva (LT)

36,90

Luxembursko (LU)

13,70

Maďarsko (HU)

11,90

Holandsko (NL)

6,69

Rakúsko (AT)

25,40

Poľsko (PL)

18,60

Portugalsko (PT)

76,00

Rumunsko (RO)

11,00

Slovinsko (SI)

31,00

Slovensko (SK)

1,50

Fínsko (FI)

8,28

Švédsko (SE)

3,76

Spojené kráľovstvo (UK)

8,33

FWSI sa tu používa podľa vymedzenia v článku 3 písm. d) rozhodnutia 2009/460/ES.

1.3.   NRV pre riziko pre používateľov úrovňových priecestí (NRV 3.1 a NRV 3.2)

Členský štát

NRV 3,1 (× 10– 9) (4)

NRV 3.2 (5)

Belgicko (BE)

143,0

Neuvádza sa

Bulharsko (BG)

124,0

Neuvádza sa

Česká republika (CZ)

302,0

Neuvádza sa

Dánsko (DK)

55,9

Neuvádza sa

Nemecko (DE)

69,9

Neuvádza sa

Estónsko (EE)

168,0

Neuvádza sa

Írsko (IE)

31,4

Neuvádza sa

Grécko (EL)

743,0

Neuvádza sa

Španielsko (ES)

131,0

Neuvádza sa

Francúzsko (FR)

78,9

Neuvádza sa

Taliansko (IT)

50,7

Neuvádza sa

Lotyšsko (LV)

240,0

Neuvádza sa

Litva (LT)

530,0

Neuvádza sa

Luxembursko (LU)

97,3

Neuvádza sa

Maďarsko (HU)

244,0

Neuvádza sa

Holandsko (NL)

128,0

Neuvádza sa

Rakúsko (AT)

181,0

Neuvádza sa

Poľsko (PL)

264,0

Neuvádza sa

Portugalsko (PT)

508,0

Neuvádza sa

Rumunsko (RO)

124,0

Neuvádza sa

Slovinsko (SI)

365,0

Neuvádza sa

Slovensko (SK)

249,0

Neuvádza sa

Fínsko (FI)

151,0

Neuvádza sa

Švédsko (SE)

74,2

Neuvádza sa

Spojené kráľovstvo (UK)

23,0

Neuvádza sa

FWSI sa pod () a () používajú podľa vymedzenia v článku 3 písm. d) rozhodnutia 2009/460/ES.

1.4.   NRV pre riziko pre osoby klasifikované ako „ostatné“ (NRV 4)

Členský štát

NRV 4 (× 10– 9) (6)

Belgicko (BE)

1,90

Bulharsko (BG)

6,45

Česká republika (CZ)

5,28

Dánsko (DK)

10,30

Nemecko (DE)

4,41

Estónsko (EE)

18,50

Írsko (IE)

6,98

Grécko (EL)

6,45

Španielsko (ES)

4,93

Francúzsko (FR)

6,98

Taliansko (IT)

6,98

Lotyšsko (LV)

18,50

Litva (LT)

18,50

Luxembursko (LU)

4,43

Maďarsko (HU)

6,45

Holandsko (NL)

3,16

Rakúsko (AT)

14,20

Poľsko (PL)

18,50

Portugalsko (PT)

4,93

Rumunsko (RO)

6,45

Slovinsko (SI)

7,14

Slovensko (SK)

5,28

Fínsko (FI)

10,30

Švédsko (SE)

10,30

Spojené kráľovstvo (UK)

6,98

1.5.   NRV pre riziko pre neoprávnené osoby v železničných priestoroch (NRV 5)

Členský štát

NRV 5 (× 10–9) (7)

Belgicko (BE)

75,5

Bulharsko (BG)

190,0

Česká republika (CZ)

657,0

Dánsko (DK)

134,0

Nemecko (DE)

106,0

Estónsko (EE)

1 850,0

Írsko (IE)

94,7

Grécko (EL)

906,0

Španielsko (ES)

184,0

Francúzsko (FR)

69,7

Taliansko (IT)

122,0

Lotyšsko (LV)

1 520,0

Litva (LT)

2 030,0

Luxembursko (LU)

83,7

Maďarsko (HU)

534,0

Holandsko (NL)

28,2

Rakúsko (AT)

117,0

Poľsko (PL)

1 110,0

Portugalsko (PT)

948,0

Rumunsko (RO)

190,0

Slovinsko (SI)

273,0

Slovensko (SK)

477,0

Fínsko (FI)

294,0

Švédsko (SE)

98,1

Spojené kráľovstvo (UK)

94,7

1.6.   NRV pre riziko pre spoločnosť (NRV 6)

Členský štát

NRV 6 (× 10– 9) (8)

Belgicko (BE)

273,0

Bulharsko (BG)

364,0

Česká republika (CZ)

1 010,0

Dánsko (DK)

218,0

Nemecko (DE)

206,0

Estónsko (EE)

2 320,0

Írsko (IE)

131,0

Grécko (EL)

1 820,0

Španielsko (ES)

351,0

Francúzsko (FR)

179,0

Taliansko (IT)

235,0

Lotyšsko (LV)

1 850,0

Litva (LT)

2 510,0

Luxembursko (LU)

219,0

Maďarsko (HU)

1 000,0

Holandsko (NL)

166,0

Rakúsko (AT)

354,0

Poľsko (PL)

1 530,0

Portugalsko (PT)

1 510,0

Rumunsko (RO)

364,0

Slovinsko (SI)

697,0

Slovensko (SK)

740,0

Fínsko (FI)

461,0

Švédsko (SE)

188,0

Spojené kráľovstvo (UK)

131,0

Celkový počet FWSI sa vypočíta ako počet všetkých FWSI, s ktorými sa uvažuje pri výpočte všetkých ostatných hodnôt NRV.

2.   Hodnoty priradené prvému súboru CST

Kategória rizika

Hodnota CST (× 10– 9)

Merné jednotky

Riziko pre cestujúcich

CST 1.1

250,0

Počet FWSI cestujúcich za rok v dôsledku významných nehôd/počet vlakokilometrov v osobnej doprave za rok

CST 1.2

2,01

Počet FWSI cestujúcich za rok v dôsledku významných nehôd/počet osobokilometrov za rok

Riziko pre zamestnancov

CST 2

77,9

Počet FWSI zamestnancov za rok v dôsledku významných nehôd/Počet vlakokilometrov za rok

Riziko pre používateľov úrovňových priecestí

CST 3.1

743,0

Počet FWSI používateľov úrovňových križovatiek za rok v dôsledku významných nehôd/počet vlakokilometrov za rok

CST 3.2

Neuvádza sa (9)

Počet FWSI používateľov úrovňových križovatiek za rok v dôsledku významných nehôd/[(počet vlakokilometrov za rok * počet úrovňových priecestí)/kilometre trate]

Riziko pre „ostatných“

CST 4

18,5

Ročný počet FWSI osôb patriacich do kategórie „iné osoby“ v dôsledku významných nehôd/počet vlakokilometrov za rok

Riziko pre neoprávnené osoby v železničných priestoroch

CST 5

2 030,0

Počet FWSI neoprávnených osôb v železničných priestoroch za rok v dôsledku významných nehôd/počet vlakokilometrov za rok

Riziko pre celú spoločnosť

CST 6

2 510,0

Celkový počet FWSI za rok v dôsledku významných nehôd/počet vlakokilometrov za rok

(1)  NRV 1.1 vyjadrená ako: Počet smrteľných zranení a vážených ťažkých zranení cestujúcich (fatalities and weighted serious injuries – FWSI) za rok v dôsledku významných nehôd/počet vlakokilometrov v osobnej doprave za rok. Vlakokilometer v osobnej doprave sa tu používa ako jednotka dopravy týkajúca sa iba osobných vlakov.

(2)  NRV1.2 vyjadrená ako: Počet FWSI cestujúcich za rok v dôsledku významných nehôd/počet osobokilometrov za rok.

FWSI sa pod () a () používajú podľa vymedzenia v článku 3 písm. d) rozhodnutia 2009/460/ES.

(3)  NRV 2 vyjadrená ako: Počet FWSI zamestnancov za rok v dôsledku významných nehôd/Počet vlakokilometrov za rok.

FWSI sa tu používa podľa vymedzenia v článku 3 písm. d) rozhodnutia 2009/460/ES.

(4)  NRV 3.1 vyjadrená ako: Počet FWSI používateľov úrovňových priecestí za rok v dôsledku významných nehôd/počet vlakokilometrov za rok.

(5)  NRV 3.2 vyjadrená ako: Počet FWSI používateľov úrovňových priecestí za rok v dôsledku významných nehôd/[(počet vlakokilometrov za rok × počet úrovňových priecestí)/kilometre trate]. Údaje o počte úrovňových priecestí a kilometroch trate neboli v čase získavania údajov dostatočne spoľahlivé (väčšina členských štátov uviedla údaje na základe kilometrov trate namiesto vlakokilometrov).

FWSI sa pod () a () používajú podľa vymedzenia v článku 3 písm. d) rozhodnutia 2009/460/ES.

(6)  NRV 4 vyjadrená ako: Ročný počet FWSI osôb patriacich do kategórie „iné osoby“ v dôsledku významných nehôd/počet vlakokilometrov za rok. FWSI sa tu používa podľa vymedzenia v článku 3 písm. d) rozhodnutia 2009/460/ES.

(7)  NRV 5 vyjadrená ako: Počet FWSI neoprávnených osôb v železničných priestoroch za rok v dôsledku významných nehôd/počet vlakokilometrov za rok. FWSI sa tu používa podľa vymedzenia v článku 3 písm. d) rozhodnutia 2009/460/ES.

(8)  NRV 6 vyjadrená ako: Celkový počet FWSI za rok v dôsledku významných nehôd/počet vlakokilometrov za rok.

Celkový počet FWSI sa vypočíta ako počet všetkých FWSI, s ktorými sa uvažuje pri výpočte všetkých ostatných hodnôt NRV.

(9)  Údaje o počte úrovňových priecestí a kilometroch trate, ktoré sú potrebné na výpočet týchto CST, neboli v čase získavania údajov dostatočne spoľahlivé (napr. väčšina členských štátov uviedla údaje na základe kilometrov trate namiesto vlakokilometrov atď.).

Korigendá

22.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/28

Korigendum k rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady č. 388/2010/EÚ zo 7. júla 2010 o poskytnutí makrofinančnej pomoci Ukrajine

( Úradný vestník Európskej únie L 179 zo 14. júla 2010 )

Na obálke a na strane l v názve rozhodnutia:

namiesto:

„Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 388/2010/EÚ …“

má byť:

„Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 646/2010/EÚ …“.