ISSN 1725-5147

doi:10.3000/17255147.L_2010.166.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 166

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 53
1. júla 2010


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 573/2010 z 30. júna 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 185/2010, ktorým sa ustanovujú podrobné opatrenia na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany letectva ( 1 )

1

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 574/2010 z 30. júna 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 1 a IFRS 7 ( 1 )

6

 

 

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 575/2010 z 30. júna 2010, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

9

 

 

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 576/2010 z 30. júna 2010, ktorým sa stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 1. júla 2010

11

 

 

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 577/2010 z 30. júna 2010, ktorým sa menia a dopĺňajú reprezentatívne ceny a výška dodatočných dovozných ciel na niektoré produkty v sektore cukru stanovené nariadením (ES) č. 877/2009 na hospodársky rok 2009/10

14

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

2010/364/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady z 24. júna 2010 o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Radou ministrov Albánskej republiky o určitých aspektoch leteckých služieb

16

 

 

2010/365/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady z 29. júna 2010 o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku

17

 

 

2010/366/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady z 29. júna 2010, ktorým sa vymenúva rumunský člen Výboru regiónov

21

 

 

2010/367/EÚ

 

*

Rozhodnutie Komisie z 25. júna 2010 o implementácii programov zameraných na sledovanie vtáčej chrípky u hydiny a voľne žijúceho vtáctva v členských štátoch [oznámené pod číslom K(2010) 4190]  ( 1 )

22

 

 

2010/368/EÚ

 

*

Rozhodnutie Komisie z 30. júna 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/771/ES o harmonizácii rádiového frekvenčného spektra na využitie zariadeniami s krátkym dosahom [oznámené pod číslom K(2010) 4313]  ( 1 )

33

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

1.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 166/1


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 573/2010

z 30. júna 2010,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 185/2010, ktorým sa ustanovujú podrobné opatrenia na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany letectva

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 300/2008 z 11. marca 2008 o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva a o zrušení nariadenia (ES) č. 2320/2002 (1), a najmä na jeho článok 4 ods. 3,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 300/2008 by Komisia mala prijať podrobné opatrenia na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany letectva uvedených v článku 4 ods. 1 a všeobecných opatrení dopĺňajúcich spoločné základné normy uvedených v článku 4 ods. 2 uvedeného nariadenia.

(2)

V prípade, že tieto opatrenia obsahujú citlivé informácie o bezpečnostnej ochrane, mali by sa považovať za utajované skutočnosti EÚ v zmysle rozhodnutia Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (2), ako sa stanovuje v článku 18 písm. a) nariadenia (ES) č. 300/2008, a preto by sa nemali zverejniť. Tieto opatrenia by sa mali prijať osobitne prostredníctvom rozhodnutia určeného členským štátom.

(3)

Nariadenie (ES) č. 300/2008 sa uplatňuje v plnom rozsahu od dátumu stanoveného vo vykonávacích predpisoch prijatých v súlade s postupmi uvedenými v článku 4 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia, avšak najneskôr od 29. apríla 2010. Toto nariadenie by sa preto malo takisto uplatňovať od 29. apríla 2010 s cieľom zosúladiť uplatňovanie nariadenia (ES) č. 300/2008 a jeho vykonávacích aktov.

(4)

Nariadenia Komisie (ES) č. 1217/2003 zo 4. júla 2003 o ustanovení spoločných vymedzení národného programu kontroly kvality bezpečnostnej ochrany civilného letectva (3), (ES) č. 1486/2003 z 22. augusta 2003 ustanovujúce postupy na vykonávanie inšpekcií Komisie v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva (4), (ES) č. 1138/2004 z 21. júna 2004, ktorým sa stanovuje spoločná definícia citlivých častí vyhradených ochranných priestorov na letiskách (5), a (ES) č. 820/2008 z 8. augusta 2008 o ustanovení opatrení na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany civilného letectva (6), ktorými sa vykonávalo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2320/2002 zo 16. decembra 2002 o ustanovení spoločných pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva (7), by sa preto mali zrušiť.

(5)

Bez ohľadu na všeobecné pravidlo, že Komisia uverejní opatrenia, ktoré majú priamy vplyv na cestujúcich, sa v článku 18 nariadenia (ES) č. 300/2008 umožňuje, aby sa určité opatrenia obsahujúce citlivé informácie o bezpečnostnej ochrane utajili v súlade s rozhodnutím 2001/844/ES, ESUO, Euratom a aby sa nezverejnili. Tieto opatrenia by sa mali prijať osobitne prostredníctvom rozhodnutia určeného členským štátom. Časť rozhodnutia, ktorá obsahuje opatrenia a postupy s citlivými informáciami o bezpečnostnej ochrane, by sa nemala zverejniť a mala by sa sprístupniť iba prevádzkovateľom a subjektom s oprávneným záujmom. Do týchto opatrení patria najmä určité podrobné postupy a výnimky z nich týkajúce sa spôsobov, akými sa kontrolujú lietadlá, vozidlá, osoby, batožina, pošta a náklad pri vstupe do vyhradených bezpečnostných priestorov alebo v rámci vyhradených bezpečnostných priestorov, ako aj technické špecifikácie detekčného vybavenia.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre bezpečnostnú ochranu civilného letectva zriadeného článkom 19 ods. 1 nariadenia (ES) č. 300/2008,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Týmto nariadením sa ustanovujú podrobné opatrenia na vykonávanie spoločných základných noriem na zabezpečenie civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania, ktoré ohrozujú bezpečnosť civilného letectva, a všeobecné opatrenia dopĺňajúce spoločné základné normy.

Článok 2

Vykonávacie predpisy

1.   Opatrenia uvedené v článku 1 sú stanovené v prílohe.

2.   Toto nariadenie sa primeraným spôsobom zohľadňuje v národných programoch bezpečnostnej ochrany civilného letectva v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 300/2008.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a od tohto dňa sa aj uplatňuje.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. júna 2010

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 72.

(2)  Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 169, 8.7.2003, s. 44.

(4)  Ú. v. EÚ L 213, 23.8.2003, s. 3.

(5)  Ú. v. EÚ L 221, 22.6.2004, s. 6.

(6)  Ú. v. EÚ L 221, 19.8.2008, s. 8.

(7)  Ú. v. ES L 355, 30.12.2002, s. 1.


PRÍLOHA

Príloha k nariadeniu (EÚ) č. 185/2010 (1) sa mení a dopĺňa takto:

A.

V kapitole 4 sa v bode 4.1.1.2 dopĺňa písmeno c):

„c)

psy na detekciu výbušnín v kombinácii s písmenom a).“

B.

V kapitole 4 sa dopĺňa bod 4.1.1.9:

„4.1.1.9.

Psy na detekciu výbušnín sa môžu použiť iba ako doplnková metóda detekcie.“

C.

V kapitole 4 sa dopĺňa bod 4.1.2.3 písm. d):

„d)

psy na detekciu výbušnín v kombinácii s písmenom a).“

D.

V kapitole 5 sa v bode 5.1.1 dopĺňa písmeno e):

„e)

psy na detekciu výbušnín.“

E.

V kapitole 12 sa dopĺňa bod 9:

„12.9.   PSY NA DETEKCIU VÝBUŠNÍN

12.9.1.   Všeobecné zásady

12.9.1.1.

Pes na detekciu výbušnín (explosive detection dog – EDD) má byť schopný zistiť a označiť stanovené a vyššie jednotlivé množstvá výbušného materiálu.

12.9.1.2.

Detekcia sa vykonáva nezávisle od tvaru, polohy alebo orientácie výbušných materiálov.

12.9.1.3.

EDD má vydať poplachový signál v podobe pasívnej reakcie, ak odhalí výbušný materiál uvedený v dodatku 12-D k osobitnému rozhodnutiu Komisie.

12.9.1.4.

EDD a jeho psovoda možno využiť na detekciu, ak boli obaja schválení nezávisle aj v kombinácii ako skupina.

12.9.1.5.

EDD a jeho psovod podliehajú počiatočnému a opakovanému výcviku s cieľom zabezpečiť naučenie a zachovanie požadovaných schopností, prípadne nácvik nových.

12.9.1.6.

Na to, aby skupina EDD pozostávajúca z EDD a jeho psovoda/psovodov bola schválená, musí úspešne prejsť výcvikovým kurzom.

12.9.1.7.

Skupinu EDD schváli príslušný orgán, alebo sa schválenie vykoná v jeho mene, v súlade s dodatkom 12-E a 12-F k osobitnému rozhodnutiu Komisie.

12.9.1.8.

Po schválení príslušným orgánom sa môže skupina EDD využívať na vykonávanie bezpečnostnej detekčnej kontroly na mieste alebo pomocou metódy stopovej detekcie výbušnín zo vzorky pachu.

12.9.2.   Normy pre EDD

12.9.2.1.

Výkonnostné požiadavky pre EDD sú ustanovené v dodatku 12-D k osobitnému rozhodnutiu Komisie.

12.9.2.2.

Skupina EDD, ktorá sa využíva na vykonávanie bezpečnostnej detekčnej kontroly osôb, príručnej batožiny, predmetov, ktoré prepravujú iné osoby, ako sú cestujúci, vozidiel, lietadiel, palubných zásob, letiskových dodávok a vyhradených bezpečnostných priestorov na letisku, musí spĺňať detekčnú normu 1.

12.9.2.3.

Skupina EDD, ktorá sa využíva na vykonávanie bezpečnostnej detekčnej kontroly podanej batožiny, poštových zásielok leteckého dopravcu, materiálov leteckého dopravcu, nákladu a pošty, musí spĺňať detekčnú normu 2.

12.9.2.4.

Skupina EDD, ktorá je schválená na detekciu výbušných materiálov pomocou metódy stopovej detekcie výbušnín zo vzorky pachu, sa môže využívať iba na vykonávanie bezpečnostnej detekčnej kontroly nákladu, nie však na žiadne iné oblasti zahrnuté v norme 2.

12.9.2.5.

Skupina EDD, ktorá sa využíva na detekčnú kontrolu výbušných materiálov, sa vybaví vhodnými prostriedkami umožňujúcimi presnú identifikáciu EDD.

12.9.2.6.

Pri výkone detekčných úloh musí EDD vždy sprevádzať psovod, ktorý je oprávnený na prácu s EDD.

12.9.2.7.

EDD schválený na vykonávanie detekcie výbušnín na mieste má iba jedného psovoda. Jeden psovod môže byť schválený na vedenie maximálne dvoch EDD.

12.9.2.8.

EDD schváleného na vykonávanie bezpečnostnej kontroly pomocou metódy stopovej detekcie výbušnín zo vzorky pachu môžu viesť maximálne dvaja psovodi.

12.9.3.   Požiadavky na výcvik

Všeobecné povinnosti v rámci výcviku

12.9.3.1.

Výcvik skupiny EDD pozostáva z teoretickej a praktickej časti a z výcviku na pracovisku.

12.9.3.2.

Obsah výcvikových kurzov stanovuje alebo schvaľuje príslušný orgán.

12.9.3.3.

Výcvik riadi príslušný orgán alebo sa riadi v jeho mene, pričom sa využívajú kvalifikovaní inštruktori podľa bodu 11.5 prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 185/2010.

12.9.3.4.

Psy, ktoré sa majú vycvičiť na detekciu výbušnín, sa používajú iba na jediný účel.

12.9.3.5.

Počas výcviku sa používajú výcvikové pomôcky, ktoré predstavujú výbušný materiál.

12.9.3.6.

Všetky osoby, ktoré manipulujú s výcvikovými pomôckami, musia absolvovať školenie, aby sa predišlo kontaminácii.

Počiatočný výcvik skupín EDD

12.9.3.7.

Skupina EDD podlieha počiatočnému výcviku, ktorý je založený na kritériách stanovených v bode 12.9.3 osobitného rozhodnutia Komisie.

12.9.3.8.

Počiatočný výcvik skupiny EDD zahŕňa praktický výcvik v určenom pracovnom prostredí.

Opakovaný výcvik skupín EDD

12.9.3.9.

EDD a jeho psovod podliehajú požiadavkám opakovaného výcviku, a to individuálne aj v kombinácii ako skupina.

12.9.3.10.

Prostredníctvom opakovaného výcviku sa zachovávajú existujúce schopnosti požadované v počiatočnom výcviku a schopnosti získané v súlade s vývojom bezpečnostnej situácie.

12.9.3.11.

Opakovaný výcvik skupiny EDD sa vykoná minimálne raz za 6 týždňov. Minimálne trvanie opakovaného výcviku je 4 hodiny raz za 6 týždňov.

12.9.3.12.

Bod 11 sa neuplatňuje v prípade, že EDD podlieha výcviku na rozpoznanie všetkých materiálov uvedených v dodatku 12-D k osobitnému rozhodnutiu Komisie, a to minimálne raz týždenne.

Záznamy o výcviku skupín EDD

12.9.3.13.

Záznamy o počiatočnom a opakovanom výcviku EDD a jeho psovoda sa uchovávajú minimálne počas trvania pracovného pomeru a na žiadosť príslušného orgánu sa tomuto orgánu sprístupnia.

Operačný výcvik skupín EDD

12.9.3.14.

Ak EDD vykonáva detekčnú kontrolu, musí podliehať operačnému výcviku s cieľom zabezpečiť, že spĺňa výkonnostné požiadavky stanovené v dodatku 12-D k osobitnému rozhodnutiu Komisie.

12.9.3.15.

Operačný výcvik sa vykonáva nepretržite a náhodne počas obdobia nasadenia. Prostredníctvom schválených výcvikových pomôcok sa merajú detekčné schopnosti EDD.

12.9.4.   Schvaľovacie postupy

12.9.4.1.

Schvaľovací postup zabezpečí meranie týchto schopností:

a)

schopnosť EDD spĺňať výkonnostné požiadavky ustanovené v dodatku 12-D k osobitnému rozhodnutiu Komisie;

b)

schopnosť EDD pasívne reagovať na prítomnosť výbušných materiálov;

c)

schopnosť EDD a jeho psovoda (psovodov) účinne pracovať ako skupina a

d)

schopnosť psovoda správne viesť EDD, interpretovať a vhodne odpovedať na reakciu EDD na prítomnosť výbušného materiálu.

12.9.4.2.

Schvaľovací postup stimuluje každú oblasť výkonu práce, v ktorej skupina EDD pracuje.

12.9.4.3.

Skupina EDD musí mať úspešne ukončený výcvik v každej oblasti, v ktorej sa požaduje schválenie.

12.9.4.4.

Schvaľovací postup sa vykoná v súlade s dodatkami 12-E a 12-F k osobitnému rozhodnutiu Komisie.

12.9.4.5.

Platnosť každého obdobia schválenia neprekročí 12 mesiacov.

12.9.5.   Kontrola kvality

12.9.5.1.

Skupina EDD podlieha opatreniam kontroly kvality ustanovených v dodatku 12-G k osobitnému rozhodnutiu Komisie.

12.9.6.   Metodika detekčnej kontroly

Podrobné požiadavky sa nachádzajú v osobitnom rozhodnutí Komisie.“


(1)  Ú. v. EÚ L 55, 5.3.2010, s. 1.


1.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 166/6


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 574/2010

z 30. júna 2010,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 1 a IFRS 7

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1126/2008 (2) sa prijali určité medzinárodné štandardy a interpretácie, ktoré existovali k 15. októbru 2008.

(2)

Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) uverejnila 28. januára 2010 zmenu a doplnenie Medzinárodného štandardu finančného výkazníctva (IFRS) 1 Obmedzená výnimka zo zverejňovania porovnávacích informácií podľa IFRS 7 týkajúca sa prvouplatňovateľov, ďalej len „zmena a doplnenie IFRS 1“. S vedomím, že oslobodenie týkajúce sa prehodnotenia porovnávacích zverejnení v IFRS 7, pokiaľ ide o oceňovanie reálnou hodnotou a riziko ohrozujúce likviditu, ak sa tieto porovnávacie obdobia končia pred 31. decembrom 2009, nie je k dispozícii účtovným jednotkám, ktoré uplatňujú IFRS po prvýkrát, cieľom uvedenej zmeny a doplnenia IFRS 1 je ustanoviť voliteľné oslobodenie pre tieto účtovné jednotky.

(3)

Výsledok konzultácie so skupinou odborných znalcov (TEG) Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) potvrdzuje, že zmena a doplnenie IFRS 1 spĺňa technické kritériá na prijatie ustanovené v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002. V súlade s rozhodnutím Komisie 2006/505/ES zo 14. júla 2006 o zriadení poradnej skupiny pre posudzovanie noriem na účely poskytovania poradenstva Komisii týkajúceho sa objektívnosti a neutrality stanovísk Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) (3) poradná skupina pre posudzovanie noriem posúdila stanovisko EFRAG-u ku schváleniu a informovala Európsku komisiu, že toto stanovisko je vyvážené a objektívne.

(4)

Prijatie zmeny a doplnenia IFRS 1 si následne vyžaduje zmeny a doplnenia Medzinárodného štandardu finančného výkazníctva (IFRS) 7, aby sa zaistila konzistentnosť v rámci medzinárodných účtovných štandardov.

(5)

Nariadenie (ES) č. 1126/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Regulačného výboru pre účtovníctvo,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha k nariadeniu (ES) č. 1126/2008 sa mení a dopĺňa takto:

(1)

Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 1 sa mení a dopĺňa tak, ako sa ustanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu;

(2)

IFRS 7 sa mení a dopĺňa tak, ako sa ustanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Každá spoločnosť uplatňuje zmeny a doplnenia IFRS 1 a IFRS 7, ako sa ustanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu, najneskôr od dátumu začiatku svojho prvého finančného roka, ktorý sa začína po 30. júni 2010.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. júna 2010

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 199, 21.7.2006, s. 33.


PRÍLOHA

MEDZINÁRODNÉ ÚČTOVNÉ ŠTANDARDY

IFRS 1

Zmena a doplnenie IFRS 1 Obmedzená výnimka zo zverejňovania porovnávacích informácií podľa IFRS 7 týkajúca sa prvouplatňovateľov

IFRS 7

Zmena a doplnenie IFRS 7 Finančné nástroje: Zverejnenia

Reprodukcia povolená v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Všetky existujúce práva vyhradené mimo EHP, s výnimkou práva reprodukovania na účely osobného použitia alebo iného riadneho nakladania. Ďalšie informácie je možné získať od IASB na adrese www.iasb.org

OBMEDZENÁ VÝNIMKA ZO ZVEREJŇOVANIA POROVNÁVACÍCH INFORMÁCIÍ PODĽA IFRS 7 TÝKAJÚCA SA PRVOUPLATŇOVATEĽOV

(Zmena a doplnenie IFRS 1)

Zmena a doplnenie IFRS 1

Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva

Pridáva sa odsek 39C.

DÁTUM ÚČINNOSTI

39C

Prostredníctvom dokumentu Obmedzená výnimka zo zverejňovania porovnávacích informácií podľa IFRS 7 týkajúca sa prvouplatňovateľov (zmena a doplnenie IFRS 1) vydaného v januári 2010 sa pridal odsek E3. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu a doplnenie na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2010 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu a doplnenie na skoršie obdobie, zverejní túto skutočnosť.

Príloha E

Krátkodobé výnimky z IFRS

Pridáva sa názov, odsek E3 a poznámka pod čiarou.

Zverejnenia o finančných nástrojoch

E3

Prvouplatňovateľ môže uplatňovať prechodné ustanovenia uvedené v odseku 44G štandardu IFRS 7. (1)

Príloha

Zmena a doplnenie IFRS 7

Finančné nástroje: Zverejnenia

Odsek 44G sa mení a dopĺňa (nový text je podčiarknutý a vypustený text je prečiarknutý) a vkladá sa poznámka pod čiarou.

DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI A PRECHODNÉ USTANOVENIA

44G

V dokumente Zlepšenie zverejnení o finančných nástrojoch (zmeny a doplnenia IFRS 7) vydaného v marci 2009 sa zmenili a doplnili odseky 27, 39 a B11 a pridali sa odseky 27A, 27B a B11A až B11F. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny a doplnenia na ročné obdobia začínajúce sa 1. januára 2009 alebo neskôr. Účtovná jednotka nemusí zverejniť informácie požadované uvedenými zmenami a doplneniami pre:

a)

ročné obdobie alebo obdobie v priebehu účtovného roka, vrátane výkazu o finančnej situácii, prezentovanom v rámci ročného porovnávacieho obdobia, ktoré sa končí pred 31. decembrom 2009, alebo

b)

výkaz o finančnej situácii k začiatku najskoršieho porovnávacieho obdobia k niektorému dňu pred 31. decembrom 2009.

Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny a doplnenia na skoršie obdobie, zverejní túto skutočnosť. (2)


(1)  Odsek E3 bol pridaný v dôsledku dokumentu Obmedzená výnimka zo zverejňovania porovnávacích informácií podľa IFRS 7 týkajúca sa prvouplatňovateľov (zmena a doplnenie IFRS 1) vydaného v januári 2010. S cieľom vyhnúť sa možnému použitiu spätného hodnotenia a zaistiť, aby prvouplatňovatelia neboli v porovnaní so súčasnými zostavovateľmi IFRS v nevýhode, rada rozhodla, že prvouplatňovatelia by mali mať povolené použiť rovnaké prechodné ustanovenia, ako majú povolené existujúci zostavovatelia účtovných závierok vypracovaných v súlade s IFRS, ktoré sú zahrnuté do štandardu Zlepšenie zverejnení o finančných nástrojoch (zmeny a doplnenia IFRS 7).

(2)  Odsek 44G bol zmenený a doplnený v dôsledku dokumentu Obmedzená výnimka zo zverejňovania poskytovania porovnávacích informácií podľa IFRS 7 týkajúca sa prvouplatňovateľov (zmena a doplnenie IFRS 1) vydaného v januári 2010. Rada zmenila a doplnila odsek 44G s cieľom objasniť závery a plánované prechodné ustanovenia v prípade štandardu Zlepšenie zverejnení o finančných nástrojoch (zmeny a doplnenia IFRS 7).


1.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 166/9


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 575/2010

z 30. júna 2010,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 138 ods. 1,

keďže:

Nariadením (ES) č. 1580/2007 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanoví paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XV k uvedenému nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 138 nariadenia (ES) č. 1580/2007 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. júla 2010.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. júna 2010

Za Komisiu v mene predsedu

Jean-Luc DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 350, 31.12.2007, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

MA

44,4

MK

31,8

TR

53,0

ZZ

43,1

0707 00 05

MK

41,0

TR

118,9

ZZ

80,0

0709 90 70

TR

106,7

ZZ

106,7

0805 50 10

AR

85,3

TR

97,3

US

84,1

ZA

94,5

ZZ

90,3

0808 10 80

AR

107,5

BR

90,2

CA

118,4

CL

95,2

CN

60,1

NZ

112,2

US

102,5

ZA

100,8

ZZ

98,4

0809 10 00

TR

231,7

ZZ

231,7

0809 20 95

TR

303,6

ZZ

303,6

0809 30

AR

133,5

TR

155,8

ZZ

144,7

0809 40 05

AU

258,9

IL

210,4

US

319,2

ZZ

262,8


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


1.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 166/11


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 576/2010

z 30. júna 2010,

ktorým sa stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 1. júla 2010

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1249/96 z 28. júna 1996 o pravidlách na uplatňovanie (dovozné clá pre sektor obilnín) nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 (2), a najmä na jeho článok 2 ods. 1,

keďže:

(1)

V článku 136 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa ustanovuje, že dovozné clo na produkty patriace pod číselné znaky KN 1001 10 00, 1001 90 91, ex 1001 90 99 (vysokokvalitná pšenica obyčajná), 1002, ex 1005 okrem hybridných osív a ex 1007, okrem hybridov na siatie, je rovnaké ako intervenčná cena platná pre takéto výrobky pri dovoze zvýšená o 55 % a znížená o dovoznú cenu cif uplatniteľnú na príslušnú zásielku. Toto clo však nesmie prekročiť colnú sadzbu uvedenú v Spoločnom colnom sadzobníku.

(2)

V článku 136 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa ustanovuje, že na účely výpočtu dovozného cla uvedeného v odseku 1 daného článku sa pre predmetné produkty pravidelne stanovujú reprezentatívne dovozné ceny cif.

(3)

V súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1249/96 sa na výpočet dovozného cla na produkty patriace pod číselné znaky KN 1001 10 00, 1001 90 91, ex 1001 90 99 (vysokokvalitná pšenica obyčajná), 1002 00, 1005 10 90, 1005 90 00 a 1007 00 90 použije reprezentatívna dovozná cena cif, ktorá sa denne stanovuje podľa metódy ustanovenej v článku 4 uvedeného nariadenia.

(4)

Na obdobie od 1. júla 2010 by sa mali stanoviť dovozné clá, ktoré sa budú uplatňovať, až kým nezačnú platiť novo stanovené clá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Od 1. júla 2010 sú dovozné clá v sektore obilnín uvedené v článku 136 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu na základe podkladov uvedených v prílohe II.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. júla 2010.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. júna 2010

Za Komisiu v mene predsedu

Jean-Luc DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 161, 29.6.1996, s. 125.


PRÍLOHA I

Dovozné clá na produkty uvedené v článku 136 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 uplatniteľné od 1. júla 2010

Kód KN

Opis tovaru

Dovozné clo (1)

(EUR/t)

1001 10 00

PŠENICA tvrdá vysokej kvality

0,00

strednej kvality

0,00

nízkej kvality

0,00

1001 90 91

PŠENICA mäkká, na siatie

0,00

ex 1001 90 99

PŠENICA mäkká vysokej kvality, iná ako na siatie

0,00

1002 00 00

RAŽ

11,79

1005 10 90

KUKURICA na siatie, iná ako hybrid

5,34

1005 90 00

KUKURICA, iná ako na siatie (2)

5,34

1007 00 90

CIROK zrná, iné ako hybrid na siatie

11,79


(1)  V prípade tovaru prichádzajúceho do Spoločenstva cez Atlantický oceán alebo cez Suezský kanál môže dovozca podľa článku 2 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1249/96 využiť zníženie cla o:

3 EUR/t, ak sa prístav vykládky nachádza v Stredozemnom mori alebo Čiernom mori,

2 EUR/t, ak sa prístav vykládky nachádza v Dánsku, Estónsku, Fínsku, Írsku, Litve, Lotyšsku, Poľsku, Spojenom kráľovstve, Švédsku alebo na atlantickom pobreží Pyrenejského polostrova.

(2)  Dovozca môže využiť paušálnu zľavu 24 EUR/t, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 2 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1249/96.


PRÍLOHA II

Podklady výpočtu ciel stanovených v prílohe I

16.6.2010-29.6.2010

1.

Priemery za referenčné obdobie uvedené v článku 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1249/96:

(EUR/t)

 

Pšenica mäkká (1)

Kukurica

Pšenica tvrdá, vysoká kvalita

Pšenica tvrdá, stredná kvalita (2)

Pšenica tvrdá, nízka kvalita (3)

Jačmeň

Burza

Minneapolis

Chicago

Kvotácia

170,70

111,08

Cena FOB USA

139,88

129,88

109,88

86,97

Prémia – Záliv

14,26

Prémia – Veľké jazerá

40,50

2.

Priemery za referenčné obdobie uvedené v článku 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1249/96:

Náklady za prepravu: Mexický záliv – Rotterdam:

26,36 EUR/t

Náklady za prepravu: Veľké jazerá – Rotterdam:

58,26 EUR/t


(1)  Pozitívna prémia 14 EUR/t zahrnutá [článok 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1249/96].

(2)  Negatívna prémia 10 EUR/t [článok 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1249/96].

(3)  Negatívna prémia 30 EUR/t [článok 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1249/96].


1.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 166/14


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 577/2010

z 30. júna 2010,

ktorým sa menia a dopĺňajú reprezentatívne ceny a výška dodatočných dovozných ciel na niektoré produkty v sektore cukru stanovené nariadením (ES) č. 877/2009 na hospodársky rok 2009/10

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 951/2006 z 30. júna 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 318/2006 pokiaľ ide o obchodovanie s tretími krajinami v sektore cukru (2), a najmä na jeho článok 36 ods. 2 druhý pododsek druhú vetu,

keďže:

(1)

Výška reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho a surového cukru a určitých sirupov na hospodársky rok 2009/10 sa stanovila v nariadení Komisie (ES) č. 877/2009 (3). Tieto ceny a clá sa naposledy zmenili a doplnili nariadením Komisie (EÚ) č. 572/2010 (4).

(2)

Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene a doplneniu uvedených súm v súlade s pravidlami a podrobnými podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 951/2006,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Reprezentatívne ceny a dodatočné clá uplatniteľné na dovoz produktov uvedených v článku 36 nariadenia (ES) č. 951/2006, stanovené nariadením (ES) č. 877/2009 na hospodársky rok 2009/10, sa menia a dopĺňajú a uvádzajú sa v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. júla 2010.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. júna 2010

Za Komisiu v mene predsedu

Jean-Luc DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 178, 1.7.2006, s. 24.

(3)  Ú. v. EÚ L 253, 25.9.2009, s. 3.

(4)  Ú. v. EÚ L 163, 30.6.2010, s. 39.


PRÍLOHA

Zmenené a doplnené reprezentatívne ceny a dodatočné dovozné clá na biely cukor, surový cukor a produkty patriace pod číselný znak kód KN 1702 90 95 uplatniteľné od 1. júla 2010

(EUR)

Číselný znak KN

Výška reprezentatívnej ceny na 100 kg netto daného produktu

Výška dodatočného cla na 100 kg netto daného produktu

1701 11 10 (1)

41,21

0,00

1701 11 90 (1)

41,21

2,54

1701 12 10 (1)

41,21

0,00

1701 12 90 (1)

41,21

2,24

1701 91 00 (2)

42,49

4,72

1701 99 10 (2)

42,49

1,59

1701 99 90 (2)

42,49

1,59

1702 90 95 (3)

0,42

0,27


(1)  Stanovené pre štandardnú kvalitu definovanú v bode III prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 1234/2007.

(2)  Stanovené pre štandardnú kvalitu definovanú v bode II prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 1234/2007.

(3)  Stanovené na 1 % obsahu sacharózy.


ROZHODNUTIA

1.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 166/16


ROZHODNUTIE RADY

z 24. júna 2010

o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Radou ministrov Albánskej republiky o určitých aspektoch leteckých služieb

(2010/364/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2, v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a) a článkom 218 ods. 8 prvým pododsekom,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)

Rada 5. júna 2003 oprávnila Komisiu začať rokovania s tretími krajinami o nahradení určitých ustanovení v platných bilaterálnych dohodách dohodou Spoločenstva.

(2)

Komisia v mene Spoločenstva dojednala dohodu s Albánskou republikou o určitých aspektoch leteckých služieb (ďalej len „dohoda“) v súlade s mechanizmami a smernicami podľa prílohy k rozhodnutiu Rady, ktorým sa Komisia oprávňuje na začatie rokovaní s tretími krajinami o nahradení určitých ustanovení v platných bilaterálnych dohodách dohodou Spoločenstva.

(3)

Dohoda bola podpísaná v mene Spoločenstva 5. mája 2006 s výhradou jej možného neskoršieho uzavretia v súlade s rozhodnutím Rady 2006/716/ES (1).

(4)

V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 by mala Európska únia urobiť oznámenie Albánskej republike o tom, že Európska únia nahradila Európske spoločenstvo a stala sa jeho právnym nástupcom.

(5)

Dohoda by sa mala schváliť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie (2) schvaľuje Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Radou ministrov Albánskej republiky o určitých aspektoch leteckých služieb.

Článok 2

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu splnomocnenú urobiť oznámenie podľa článku 8 ods. 1 dohody a urobiť toto oznámenie:

„V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 Európska únia nahradila Európske spoločenstvo a stala sa jeho právnym nástupcom a od tohto dátumu vykonáva všetky práva a preberá všetky povinnosti Európskeho spoločenstva. Odkazy na ‚Európske spoločenstvo‘ alebo ‚Spoločenstvo‘ v texte dohody preto v prípade potreby znejú ako odkazy na ‚Európsku úniu‘.“

V Luxemburgu 24. júna 2010

Za Radu

predseda

J. BLANCO LÓPEZ


(1)  Ú. v. EÚ L 294, 25.10.2006, s. 51.

(2)  Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Radou ministrov Albánskej republiky o určitých aspektoch leteckých služieb je uverejnená v Ú. v. EÚ L 294, 25.10.2006, s. 52, spolu s rozhodnutím o podpise.


1.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 166/17


ROZHODNUTIE RADY

z 29. júna 2010

o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku

(2010/365/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Akt o pristúpení z roku 2005, a najmä na jeho článok 4 ods. 2,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Článok 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005 ustanovuje, že ustanovenia schengenského acquis sa okrem ustanovení uvedených v prílohe II k uvedenému aktu uplatňujú v Bulharsku a Rumunsku (ďalej len „príslušné členské štáty“) iba na základe rozhodnutia Rady prijatého na tento účel a po overení splnenia všetkých podmienok uplatňovania tohto acquis.

(2)

Rada overila, či príslušné členské štáty zabezpečujú uspokojivú úroveň ochrany údajov nasledujúcim spôsobom:

Príslušným členským štátom sa zaslal podrobný dotazník, ich odpovede sa zaznamenali a potom sa vykonali návštevy v týchto členských štátoch, ktorých účelom bolo vykonať overenie a zhodnotenie v súlade s platným schengenským hodnotiacim postupom, ako sa uvádza v rozhodnutí Výkonného výboru o zriadení Stáleho výboru pre hodnotenie a vykonávanie Schengenu [dokumente SCH/Com-ex (98) 26 def.] (2), v oblasti ochrany údajov.

(3)

Dňa 26. apríla 2010 Rada dospela k záveru, že príslušné členské štáty splnili podmienky v tejto oblasti. Je preto možné stanoviť dátum, od ktorého sa schengenské acquis týkajúce sa Schengenského informačného systému (SIS) môže uplatňovať v uvedených členských štátoch.

(4)

Nadobudnutie účinnosti tohto rozhodnutia by malo umožniť prenos reálnych údajov SIS do príslušných členských štátov. Konkrétne používanie týchto údajov by malo Rade umožniť prostredníctvom platného schengenského hodnotiaceho postupu, ako sa uvádza v dokumente SCH/Com-ex (98) 26, overiť správne uplatňovanie ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa SIS v príslušných členských štátoch. Po ukončení týchto hodnotení by Rada mala rozhodnúť o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach s týmito členskými štátmi.

(5)

Rada by mala prijať samostatné rozhodnutie, ktorým by sa stanovil dátum zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach. Mali by sa zaviesť určité obmedzenia na využívanie SIS do dátumu stanoveného v uvedenom rozhodnutí.

(6)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (3), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 písm. G rozhodnutia Rady 1999/437/ES (4) o určitých vykonávacích predpisoch k tejto dohode.

(7)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (5), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 písm. G rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/149/SVV (6) a článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (7),

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Ustanovenia schengenského acquis týkajúce sa SIS, uvedené v prílohe I, sa od 15. októbra 2010 vzťahujú na Bulharskú republiku a Rumunsko vo vzťahoch medzi týmito krajinami a v ich vzťahoch s Belgickým kráľovstvom, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou a Švédskym kráľovstvom, ako aj Islandskou republikou, Nórskym kráľovstvom a Švajčiarskou konfederáciou.

2.   Ustanovenia schengenského acquis týkajúce sa SIS, uvedené v prílohe II, sa od dátumu stanoveného v uvedených ustanoveniach vzťahujú na Bulharskú republiku a Rumunsko vo vzťahoch medzi týmito krajinami a v ich vzťahoch s Belgickým kráľovstvom, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou a Švédskym kráľovstvom, ako aj Islandskou republikou, Nórskym kráľovstvom a Švajčiarskou konfederáciou.

3.   Prenos reálnych údajov SIS do príslušných členských štátov sa môže vykonávať od 29. júna 2010.

Pokiaľ odsek 4 neustanovuje inak, príslušné členské štáty, podobne ako členské štáty, vo vzťahu ku ktorým sa už schengenské acquis zaviedlo, môžu zapisovať údaje do SIS a využívať údaje SIS od 15. októbra 2010.

4.   Do dátumu zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach s príslušnými členskými štátmi tieto členské štáty:

a)

nie sú povinné, pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, pre ktorých iný členský štát vytvoril zápis v SIS na účely odoprenia vstupu, odoprieť takýmto osobám vstup na svoje územie ani ich vypovedať;

b)

sa zdržia vkladania údajov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia článku 96 Dohovoru z 19. júna 1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (ďalej len „Schengenský dohovor“) (8).

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

Článok 3

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Luxemburgu 29. júna 2010

Za Radu

predsedníčka

E. ESPINOSA


(1)  Stanovisko zo 17. júna 2010 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 138.

(3)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(4)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

(5)  Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(6)  Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 50.

(7)  Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1.

(8)  Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.


PRÍLOHA I

Zoznam ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa SIS v zmysle článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005, ktoré sa majú vzťahovať na príslušné členské štáty

1.

Pokiaľ ide o ustanovenia Schengenského dohovoru:

článok 64 a články 92 až 119 Schengenského dohovoru.

2.

Ostatné ustanovenia týkajúce sa SIS:

a)

rozhodnutia Výkonného výboru zriadeného Schengenským dohovorom:

rozhodnutie Výkonného výboru z 15. decembra 1997 o zmene a doplnení finančného nariadenia o C. SIS [SCH/Com-ex (97) 35] (1);

b)

vyhlásenia výkonného výboru zriadeného Schengenským dohovorom:

i)

vyhlásenie výkonného výboru z 18. apríla 1996, ktoré vymedzuje pojem cudzinec [SCH/Com/Ex (96) decl. 5] (2);

ii)

vyhlásenie výkonného výboru z 28. apríla 1999 o štruktúre SIS [SCH/Com-ex (99) decl. 2 rev] (3);

c)

ostatné nástroje:

i)

rozhodnutie Rady 2000/265/ES z 27. marca 2000, ktorým sa stanovuje finančné nariadenie upravujúce rozpočtové hľadiská správy vykonávanej námestníkom generálneho tajomníka Rady pre zmluvy, ktoré uzaviera v zastúpení niektorých členských štátov a ktoré sa týkajú riadenia a fungovania komunikačnej infraštruktúry pre schengenské prostredie (Sisnet) (4);

ii)

príručka SIRENE (5);

iii)

nariadenie Rady (ES) č. 871/2004 z 29. apríla 2004 o zavedení niektorých nových funkcií pre Schengenský informačný systém vrátane boja proti terorizmu (6) a všetky nasledujúce rozhodnutia o dátume uplatňovania týchto funkcií;

iv)

rozhodnutie Rady 2005/211/SVV z 24. februára 2005 o zavedení niektorých nových funkcií pre Schengenský informačný systém vrátane boja proti terorizmu (7) a všetky nasledujúce rozhodnutia o dátume uplatňovania týchto funkcií;

v)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1160/2005 zo 6. júla 2005, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach, pokiaľ ide o prístup služieb členských štátov zodpovedných za vydávanie osvedčení o registrácii vozidiel k Schengenskému informačnému systému (8);

vi)

článok 5 ods. 4 písm. a) a ustanovenia hlavy II a príloh k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (9), týkajúce sa Schengenského informačného systému (SIS);

vii)

nariadenie Rady (ES) č. 1104/2008 z 24. októbra 2008 o prechode zo Schengenského informačného systému (SIS 1+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) (10);

viii)

rozhodnutie Rady 2008/839/SVV z 24. októbra 2008 o prechode zo Schengenského informačného systému (SIS 1+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) (11).


(1)  Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 444.

(2)  Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 458.

(3)  Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 459.

(4)  Ú. v. ES L 85, 6.4.2000, s. 12.

(5)  Časť príručky SIRENE bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 38, 17.2.2003, s. 1. Príručka bola zmenená a doplnená rozhodnutiami Komisie 2006/757/ES (Ú. v. EÚ L 317, 16.11.2006, s. 1) a 2006/758/ES (Ú. v. EÚ L 317, 16.11.2006, s. 41).

(6)  Ú. v. EÚ L 162, 30.4.2004, s. 29.

(7)  Ú. v. EÚ L 68, 15.3.2005, s. 44.

(8)  Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 18.

(9)  Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008, s. 43.


PRÍLOHA II

Zoznam ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa SIS v zmysle článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005, ktoré sa majú vzťahovať na príslušné členské štáty od dátumu stanoveného v týchto ustanoveniach

1.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006 z 20. decembra 2006, ktoré sa týka prístupu útvarov zodpovedných za vydávanie osvedčení o evidencii vozidiel v členských štátoch do Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) (1).

2.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 z 20. decembra 2006 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) (2).

3.

Rozhodnutie Rady 2007/533/SVV z 12. júna 2007 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) (3).


(1)  Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 4.

(3)  Ú. v. EÚ L 205, 7.8.2007, s. 63.


1.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 166/21


ROZHODNUTIE RADY

z 29. júna 2010,

ktorým sa vymenúva rumunský člen Výboru regiónov

(2010/366/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 305,

so zreteľom na návrh rumunskej vlády,

keďže:

(1)

Rada 22. decembra 2009 a 18. januára 2010 prijala rozhodnutie 2009/1014/EÚ a rozhodnutie 2010/29/EÚ, ktorými sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2010 do 25. januára 2015 (1).

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pána Cristiana ANGHELA sa uvoľnilo miesto člena Výboru regiónov,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Za člena Výboru regiónov sa na zvyšný čas funkčného obdobia, ktoré trvá do 25. januára 2015, vymenúva:

Dl Romeo STAVARACHE

Primarul municipiului Bacău, județul Bacău.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Luxemburgu 29. júna 2010

Za Radu

predsedníčka

E. ESPINOSA


(1)  Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2009, s. 22 a Ú. v. EÚ L 12, 19.1.2010, s. 11.


1.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 166/22


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 25. júna 2010

o implementácii programov zameraných na sledovanie vtáčej chrípky u hydiny a voľne žijúceho vtáctva v členských štátoch

[oznámené pod číslom K(2010) 4190]

(Text s významom pre EHP)

(2010/367/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúcu sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri Spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu (1), a najmä na jej článok 10 odsek 4,

so zreteľom na smernicu Rady 2005/94/ES z 20. decembra 2005 o opatreniach Spoločenstva na kontrolu vtáčej chrípky a o zrušení smernice 92/40/EHS (2), a najmä na jej článok 4 ods. 2,

keďže:

(1)

Vtáčia chrípka je nákazlivá vírusová choroba vtáctva vrátane hydiny. Nakazenie domácej hydiny vírusmi vtáčej chrípky spôsobujú dve hlavné formy tejto choroby, ktoré sa rozlišujú podľa svojej virulencie. Nízkopatogénna forma sa spravidla prejavuje iba miernymi príznakmi, kým vysokopatogénna forma spôsobuje u väčšiny druhov hydiny veľmi vysokú úmrtnosť. Uvedená choroba môže mať vážny dosah na ziskovosť chovu hydiny.

(2)

V smernici 2005/94/ES sa stanovujú opatrenia na kontrolu ohnísk vysokopatogénnej vtáčej chrípky (HPAI) a nízkopatogénnej vtáčej chrípky u hydiny a iného vtáctva žijúceho v zajatí, ktoré sú spôsobené vírusmi vtáčej chrípky podtypov H5 a H7 (LPAI), ako sa vymedzuje v uvedenej smernici. V smernici 2005/94/ES sa takisto stanovujú určité preventívne opatrenia týkajúce sa sledovania a včasného zisťovania vírusov vtáčej chrípky.

(3)

V smernici 2005/94/ES sa stanovuje, že členské štáty majú implementovať povinné programy sledovania. Zámerom týchto programov sledovania je identifikovať cirkuláciu vírusov LPAI u hydiny, najmä u druhov hydinového vtáctva žijúceho v blízkosti vôd, pred ich rozšírením v populácii hydiny, aby sa mohli prijať kontrolné opatrenia s cieľom prípadne predísť mutácii na vírus HPAI, čo by mohlo mať devastujúce následky.

(4)

V smernici 2005/94/ES sa takisto stanovuje, že sa u voľne žijúceho vtáctva majú vykonávať programy sledovania, aby sa na základe pravidelne aktualizovaného posúdenia rizika obohatili súčasné poznatky o nebezpečenstve, ktoré predstavuje voľne žijúce vtáctvo v súvislosti s akýmkoľvek vírusom chrípky vtáčieho pôvodu u vtákov.

(5)

Rozhodnutie Komisie 2007/268/ES z 13. apríla 2007 o implementácii programov zameraných na sledovanie vtáčej chrípky u hydiny a voľne žijúcich vtákov, ktoré sa majú uskutočniť v členských štátoch, a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2004/450/ES (3), bolo prijaté s cieľom stanoviť usmernenia na implementáciu takýchto programov sledovania.

(6)

Skúsenosti získané v členských štátoch pri vykonávaní programov sledovania a pokrok v oblasti vedeckých poznatkov a záverov výskumu od prijatia uvedeného rozhodnutia naznačujú, že u určitých druhov hydiny a kategórií produkcie hydiny je vyššie riziko nakazenia vírusmi vtáčej chrípky než u iných, aj po zohľadnení lokality chovu a iných rizikových faktorov.

(7)

Nebezpečenstvo zavlečenia vírusu HPAI podtypu H5N1 z juhovýchodnej Ázie do Európy jeho šírením smerom na západ v roku 2005 bolo podnetom na prijatie dodatočných opatrení na účely lepšej pripravenosti a včasného zistenia uvedeného typu vírusu u hydiny a voľne žijúceho vtáctva.

(8)

V rozhodnutí Komisie 2005/731/ES zo 17. októbra 2005, ktorým sa stanovujú dodatočné požiadavky na sledovanie vtáčej chrípky u voľne žijúcich vtákov (4), sa vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, že príslušným orgánom sú oznámené všetky prípady abnormálnej úmrtnosti alebo prepuknutia vážneho ochorenia, ku ktorým dochádza u voľne žijúceho vtáctva, a najmä u voľne žijúceho vtáctva žijúceho v blízkosti vôd. Odber vzoriek a laboratórne testovanie týkajúce sa vírusu vtáčej chrípky sa musia takisto vykonávať.

(9)

Je vhodné začleniť do tohto rozhodnutia požiadavky stanovené v rozhodnutí 2005/731/ES.

(10)

Od roku 2006 do roku 2009 sa odobrali vzorky viac než 350 000 voľne žijúcich vtákov a boli testované na vtáčiu chrípku. V priemere sa sledovanie v členských štátoch vykonávalo odberom 75 % vzoriek u živých vtákov a 25 % vzoriek u chorých alebo uhynutých vtákov.

(11)

Počas uvedeného štvorročného obdobia bol u viac než 1 000 vtákov, ktoré boli nájdené uhynuté alebo choré, výsledok testu na HPAI podtypu H5N1 pozitívny, kým u zdravých živých vtákov, ktorých vzorky boli odobrané, bol výsledok testu na uvedený vírus pozitívny iba v piatich prípadoch. Podtypy LPAI sa takmer výlučne izolovali zo vzoriek odobraných u živých vtákov.

(12)

V záveroch uvedených vo výročných správach o sledovaní vtáčej chrípky (5) v Únii, ktoré spracovalo referenčné laboratórium EÚ pre vtáčiu chrípku, vo vedeckých stanoviskách Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) (6), (7), (8) a v prácach nedávno zriadenej osobitnej skupiny pre sledovanie chorôb zvierat bolo zdôraznené, že by sa mali zaviesť určité zmeny súčasnej stratégie sledovania u hydiny a u voľne žijúceho vtáctva so zámerom ďalej podporiť prístup na základe rizika, ktorý sa považuje za najvhodnejšiu stratégiu sledovania na účely informovania príslušných orgánov, aby sa predchádzalo chorobám a vykonávala kontrola s cieľom chrániť chovy hydiny a iného v zajatí žijúceho vtáctva.

(13)

Sledovanie na základe rizika by malo dopĺňať systémy včasného zisťovania nákazy hydiny vtáčou chrípkou, ako sú systémy už stanovené v článku 2 rozhodnutia Komisie 2005/734/ES z 19. októbra 2005, ktorým sa ustanovujú opatrenia biologickej bezpečnosti na zníženie rizika prenosu vysoko patogénnej vtáčej chrípky spôsobovanej chrípkovým vírusom A podtypu H5N1 z voľne žijúcich vtákov na hydinu a iné vtáky chované v zajatí a ktorým sa zavádza systém včasného zisťovania v obzvlášť rizikových oblastiach (9) a v kapitole II bode 2 prílohy k rozhodnutiu Komisie 2006/437/ES zo 4. augusta 2006, ktorým sa schvaľuje diagnostická príručka pre vtáčiu chrípku podľa smernice Rady 2005/94/ES (10).

(14)

Usmernenia na sledovanie vtáčej chrípky u hydiny a voľne žijúceho vtáctva stanovené v rozhodnutí 2007/268/ES by sa preto vzhľadom na získané skúsenosti a vedecké poznatky mali preskúmať a nahradiť usmerneniami stanovenými v tomto rozhodnutí.

(15)

V záujme konzistentnosti právnych predpisov Únie by sa odber vzoriek a laboratórne testovanie mali vykonávať v súlade s postupmi stanovenými v rozhodnutí 2006/437/ES, ak nie je stanovené inak.

(16)

V záujme konzistentnosti právnych predpisov Únie by sa pri implementácii programov sledovania u voľne žijúceho vtáctva mali v plnom rozsahu zohľadniť požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (11), najmä pokiaľ ide o koncepciu sledovania a postupy odberu vzoriek, ktorých opis je uvedený v oddieloch 2 a 3 časti 1 prílohy II k tomuto rozhodnutiu.

(17)

Rozhodnutia 2005/731/ES a 2007/268/ES by sa mali zrušiť.

(18)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Členské štáty prijímajú nevyhnutné opatrenia, aby sa zaistilo, že príslušné orgány uzavrú s organizáciami pôsobiacimi v oblasti pozorovania a krúžkovania voľne žijúceho vtáctva, s poľovníckymi a inými relevantnými organizáciami vhodné dohody s cieľom zabezpečiť, aby sa od uvedených organizácii vyžadovalo bezodkladne oznamovať príslušným orgánom všetky prípady abnormálnej úmrtnosti alebo prepuknutia vážneho ochorenia, ku ktorým dochádza u voľne žijúceho vtáctva, a najmä u voľne žijúceho vtáctva žijúceho v blízkosti vôd.

Článok 2

1.   Členské štáty zaisťujú, aby ihneď po doručení každého oznámenia stanoveného v článku 1 príslušnému orgánu a vždy, keď sa nezistí žiaden jasný dôvod choroby iný ako vtáčia chrípka, príslušný orgán zabezpečil:

a)

aby sa odobrali príslušné vzorky uhynutých vtákov a podľa možností iných vtákov, ktoré s uhynutými vtákmi prišli do styku;

b)

aby sa uvedené vzorky museli podrobiť laboratórnym testom na zistenie vírusu vtáčej chrípky.

2.   Odber vzoriek a postupy pri testovaní sa vykonávajú v súlade s kapitolami II až VIII diagnostickej príručky pre vtáčiu chrípku schválenej rozhodnutím 2006/437/ES.

3.   Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu v prípade, že výsledky laboratórnych testov stanovených v odseku 1 písm. b) sú pozitívne, pričom sa preukáže vírus vysokopatogénnej vtáčej chrípky (HPAI).

Článok 3

Programy zamerané na sledovanie vtáčej chrípky u hydiny a voľne žijúceho vtáctva, ktoré majú členské štáty vykonávať podľa článku 4 ods. 1 smernice 2005/94/ES, sú v súlade s usmerneniami stanovenými v prílohách I a II k tomuto rozhodnutiu.

Článok 4

Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky stanovené v právnych predpisoch Únie, príslušný orgán zabezpečuje, aby sa o všetkých pozitívnych a negatívnych výsledkoch sérologických aj virologických vyšetrení týkajúcich sa vtáčej chrípky, ktoré boli získané v rámci programov zameraných na sledovanie u hydiny a voľne žijúceho vtáctva, podávali Komisii správy raz za šesť mesiacov. Predkladajú sa každý rok prostredníctvom online systému Komisie do 31. júla za predchádzajúcich šesť mesiacov (1. január až 30. jún) a do 31. januára za predchádzajúcich šesť mesiacov (1. júl až 31. december).

Článok 5

Rozhodnutia 2005/731/ES a 2007/268/ES sa zrušujú.

Článok 6

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 25. júna 2010

Za Komisiu

John DALLI

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29.

(2)  Ú. v. EÚ L 10, 14.1.2006, s. 16.

(3)  Ú. v. EÚ L 115, 3.5.2007, s. 3.

(4)  Ú. v. EÚ L 274, 20.10.2005, s. 93.

(5)  Internetová stránka Európskej komisie: http://ec.europa.eu/food/animal/diseases/controlmeasures/avian/eu_resp_surveillance_en.htm

(6)  The EFSA Journal (2005) 266, 1 – 21, Scientific Opinion on Animal health and welfare aspects of Avian Influenza (Vedecké stanovisko k vtáčej chrípke z hľadiska zdravia a dobrých životných podmienok zvierat).

(7)  The EFSA Journal (2008) 715, 1 – 161, Scientific Opinion on Animal health and welfare aspects of avian influenza and the risks of its introduction into the EU poultry holdings (Vedecké stanovisko k vtáčej chrípke z hľadiska zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a k rizikám jej zavlečenia do chovov hydiny v EÚ).

(8)  The EFSA Journal (2006) 357, 1 – 46, Opinion on Migratory birds and their possible role in the spread of highly pathogenic Avian Influenza (Stanovisko k sťahovavému vtáctvu a jeho prípadnej úlohe v šírení vysokopatogénnej vtáčej chrípky).

(9)  Ú. v. EÚ L 274, 20.10.2005, s. 105.

(10)  Ú. v. EÚ L 237, 31.8.2006, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7.


PRÍLOHA I

Usmernenia na implementáciu programov zameraných na sledovanie vtáčej chrípky u hydiny

1.   Ciele programov sledovania

Cieľom programov zameraných na sledovanie vtáčej chrípky u hydiny je informovať príslušný orgán o cirkulácii vírusu vtáčej chrípky na účely kontrolovania choroby v súlade so smernicou 2005/94/ES každoročným zisťovaním prostredníctvom aktívneho sledovania týkajúceho sa:

a)

nízkopatogénnej vtáčej chrípky (LPAI) podtypov H5 a H7 u kurovitých vtákov (t. j. kurčatá, morky, perličky, bažanti, jarabice a prepelice) a vtákov nadradu bežce, čím sa doplnia iné existujúce systémy včasného zisťovania;

b)

nízkopatogénnej vtáčej chrípky (LPAI) podtypov H5 a H7 a vysokopatogénnej vtáčej chrípky (HPAI) u domáceho hydinového vtáctva žijúceho v blízkosti vôd (t. j. kačice, husi a divé kačice na zazverenie).

2.   Koncepcia sledovania

Vykonáva sa odber vzoriek a sérologické testovanie chovov hydiny, aby sa zistila prítomnosť protilátok proti vtáčej chrípke, ako je to vymedzené v smernici 2005/94/ES.

Uvedeným aktívnym sledovaním sa dopĺňajú systémy včasného zisťovania, ktoré sú už v členských štátoch zavedené podľa ustanovení rozhodnutia 2005/734/ES a kapitoly II diagnostickej príručky pre vtáčiu chrípku schválenej rozhodnutím Komisie 2006/437/ES (ďalej len „diagnostická príručka“); najmä systémy implementované v chovoch hydiny, ktoré sa považujú za chovy s vyšším rizikom zavlečenia vtáčej chrípky.

Existujú dve hlavné medzinárodne uznávané metódy na sledovanie chorôb zvierat: a) sledovanie na základe rizika a b) sledovanie na základe odberu reprezentatívnych vzoriek.

2.1.   Sledovanie na základe rizika

Sledovanie na základe rizika je uprednostňovanou metódou na vykonávanie sledovania vtáčej chrípky cieleným spôsobom, ktorý je efektívny z hľadiska zdrojov.

Členské štáty, ktoré si zvolia túto metódu, špecifikujú relevantné rizikové cesty nakazenia kŕdľov hydiny a rámec odberu vzoriek pre chovy hydiny identifikované ako chovy s vyšším rizikom nakazenia vtáčou chrípkou.

Kritériá a rizikové faktory uvedené v oddiele 4.1 nie sú úplným zoznamom, ale naznačujú, ako treba zameriavať odber vzoriek a testovanie pri druhoch hydiny a kategóriách produkcie hydiny v odlišných chovných systémoch. V závislosti od individuálnej situácie zvierat v príslušnom členskom štáte im možno treba pripisovať rozdielnu váhu.

2.2.   Sledovanie na základe odberu reprezentatívnych vzoriek

Ak členský štát nie je v pozícii, aby mohol vykonať posúdenie rizikových ciest nakazenia kŕdľov hydiny na svojom území na základe dostatočných dôkazov, implementuje sledovanie na základe systému odberu reprezentatívnych vzoriek. Počet chovov hydiny, ktorých vzorky sa majú odobrať, musí zodpovedať počtom uvedeným v tabuľkách 1 a 2 v závislosti od druhov hydiny.

Odber vzoriek na sérologické testovanie na vtáčiu chrípku je rozmiestnený po celom území členského štátu, aby sa vzorky mohli pokladať za reprezentatívne vzorky za celý členský štát.

3.   Cieľové populácie

Do programu sledovania je zahrnutý odber vzoriek týchto druhov a kategórií produkcie hydiny:

a)

nosnice;

b)

nosnice chované vo voľnom výbehu;

c)

plemenné kurčatá;

d)

plemenné morky;

e)

plemenné kačice;

f)

plemenné husi;

g)

výkrmové morky;

h)

výkrmové kačice;

i)

výkrmové husi;

j)

chovaná pernatá zver (kurovitá) so zameraním na dospelé vtáctvo, ako sú plemenné vtáky;

k)

chovaná pernatá zver (vtáctvo žijúce v blízkosti vôd);

l)

vtáky nadradu bežce.

Za výnimočných okolností uvedených ďalej sa však môžu zahrnúť aj tieto kategórie hydiny:

m)

brojlery, ale iba: i) ak sú vo významných množstvách držané v produkcii s voľným výbehom a ii) ak sa považujú za brojlery predstavujúce vyššie riziko nakazenia vtáčou chrípkou;

n)

kŕdle chované na poľnohospodárskych dvoroch: vo všeobecnosti zohrávajú pri cirkulácii a šírení vírusu malú úlohu a odber ich vzoriek je náročný na zdroje; v niektorých členských štátoch však kŕdle chované na poľnohospodárskych dvoroch môžu predstavovať vyššie riziko vtáčej chrípky vzhľadom na to, že sú prítomné vo významných množstvách, blízko ku komerčným chovom hydiny, zapojené do miestneho/regionálneho obchodu, a na iné kritériá a rizikové faktory uvedené v oddiele 4.1, najmä pokiaľ ide o zloženie druhov.

Ak sa však poskytne dobre podložené odôvodnenie, pokiaľ ide o úroveň rizika v súvislosti s kategóriou produkcie hydiny (napríklad plemenné kurčatá držané v podmienkach vysokej biologickej bezpečnosti), môže sa upustiť od odberu vzoriek.

4.   Metóda sledovania na základe rizika

Výber metódy sledovania na základe rizika sa musí určiť posúdením na úrovni členského štátu, pri ktorom sa zvažujú najmenej tieto kritériá a rizikové faktory:

4.1.   Kritériá a rizikové faktory

4.1.1.   Kritériá a rizikové faktory zavlečenia vírusu do chovov hydiny z dôvodu priameho alebo nepriameho vystavenia voľne žijúcemu vtáctvu, najmä vtáctvu identifikovanému ako „cieľové druhy“

a)

Umiestnenie chovu hydiny v blízkosti mokrých oblastí, rybníkov, močiarov, jazier, riek alebo morského pobrežia, kde sa môže zhromažďovať voľne žijúce sťahovavé vtáctvo žijúce v blízkosti vôd.

b)

Umiestnenie chovu hydiny v oblastiach s vysokou hustotou voľne žijúceho sťahovavého vtáctva, najmä vtáctva, ktoré podľa charakterizácie patrí k „cieľovým druhom“ na účely zisťovania HPAI H5N1 a je uvedené v časti 2 prílohy II.

c)

Umiestnenie chovu hydiny v blízkosti miest odpočinku a rozmnožovania voľne žijúceho sťahovavého vtáctva žijúceho v blízkosti vôd, najmä ak sú tieto oblasti pohybmi sťahovavého vtáctva spojené s oblasťami, o ktorých je známe, že v nich u voľne žijúceho vtáctva alebo hydiny dochádza k výskytu HPAI H5N1.

d)

Chovy hydiny s produkciou vo voľnom výbehu alebo chovy hydiny, v ktorých hydina alebo iné v zajatí žijúce vtáctvo je držané vonku v akýchkoľvek priestoroch, kde sa v dostatočnej miere nedá predísť styku s voľne žijúcim vtáctvom.

e)

Nízka úroveň biologickej bezpečnosti v chove hydiny vrátane metódy skladovania krmiva a požívania povrchovej vody.

4.1.2.   Kritériá a rizikové faktory šírenia vírusu v rámci chovu hydiny a medzi chovmi hydiny, ako aj dôsledky (dosah) šírenia vtáčej chrípky z hydiny na hydinu a medzi chovmi hydiny

a)

Prítomnosť viac než jedného druhu hydiny v tom istom chove hydiny, najmä prítomnosť domácich kačíc a husí spolu s inými druhmi hydiny.

b)

Typ produkcie hydiny a druhy hydiny v chove, pri ktorých sa údajmi zo sledovania preukázala zvýšená miera zistenia nákazy vtáčou chrípkou v členskom štáte, ako sú napríklad chovy kačíc a hydina určená na zazverenie (najmä chované divé kačice).

c)

Umiestnenie chovu hydiny v oblastiach s vysokými hustotami chovov hydiny.

d)

Štruktúra obchodu vrátane dovozu a súvisiaca intenzita priamych aj nepriamych pohybov hydiny a iné faktory vrátane vozidiel, vybavenia a osôb.

e)

Prítomnosť kategórií dlho žijúcej hydiny a rôznych vekových skupín hydiny v chove (napríklad nosnice).

4.2.   Zameranie na rizikové populácie

Úroveň zamerania musí odrážať počet a miestne váženie rizikových faktorov prítomných v chove hydiny.

Príslušný orgán môže pri svojom posudzovaní zvažovať iné rizikové faktory vytvorením vlastnej koncepcie sledovania, čo musí byť v jeho programe sledovania riadne uvedené a odôvodnené.

4.3.   Zameranie na chovy hydiny, ktorých vzorky sa majú odobrať

Tabuľky 1 a 2 možno použiť ako základ na určenie počtu chovov hydiny, ktorých vzorky sa majú odobrať za rizikovú populáciu.

5.   Metóda odberu reprezentatívnych vzoriek

Ak sa vykonáva odber reprezentatívnych vzoriek uvedený v oddiele 2.2, počet chovov hydiny, ktorých vzorky sa majú odobrať, sa vypočítava na základe číselných údajov stanovených v tabuľke 1 a 2 podľa druhov hydiny prítomných v chove hydiny.

5.1.   Počet chovov hydiny, ktorých vzorky sa majú odobrať na sérologické testovanie na vtáčiu chrípku

5.1.1.   Počet chovov hydiny (okrem chovov kačíc, husí a divých kačíc), ktorých vzorky sa majú odobrať

Za každú kategóriu produkcie hydiny okrem kategórií kačíc, husí a divých kačíc sa počet chovov hydiny, ktorých vzorky sa majú odobrať, vymedzuje tak, aby sa zabezpečila identifikácia najmenej jedného nakazeného chovu hydiny, pričom prevalencia nakazených chovov hydiny je najmenej 5 % a interval spoľahlivosti 95 %.

Odber vzoriek sa vykonáva podľa tabuľky 1:

Tabuľka 1

Počet chovov hydiny (okrem chovov kačíc, husí a divých kačíc), ktorých vzorky sa majú odobrať v každej kategórii produkcie hydiny

Počet chovov za kategóriu produkcie hydiny v členskom štáte

Počet chovov hydiny, ktorých vzorky sa majú odobrať

do 34

Všetky

35 – 50

35

51 – 80

42

81 – 250

53

> 250

60

5.1.2.   Počet chovov kačíc, husí a divých kačíc, ktorých vzorky sa majú odobrať  (1)

Počet chovov kačíc, husí a divých kačíc, ktorých vzorky sa majú odobrať, sa vymedzuje tak, aby sa zabezpečila identifikácia najmenej jedného nakazeného chovu hydiny, pričom prevalencia nakazených chovov hydiny je najmenej 5 % a interval spoľahlivosti 99 %.

Odber vzoriek sa vykonáva podľa tabuľky 2:

Tabuľka 2

Počet chovov kačíc, husí a divých kačíc, ktorých vzorky sa majú odobrať

Počet chovov kačíc, husí a divých kačíc v členskom štáte

Počet chovov kačíc, husí a divých kačíc, ktorých vzorky sa majú odobrať

do 46

Všetky

47 – 60

47

61 – 100

59

101 – 350

80

> 350

90

5.2.   Počet vtákov hydiny, ktorých vzorky sa majú odobrať v chove hydiny

Číselné údaje uvedené v bodoch 5.2.1 a 5.2.2 sa uplatňujú na chovy hydiny, ktorých vzorky sa odoberajú tak na základe sledovania na základe rizika, ako aj na základe odberu reprezentatívnych vzoriek.

5.2.1.   Počet vtákov (okrem kačíc, husí a divých kačíc), ktorých vzorky sa majú odobrať v chove hydiny

Počet vtákov, ktorých vzorky sa majú odobrať v chove hydiny, sa vymedzuje tak, aby sa zabezpečila 95 % pravdepodobnosť identifikácie najmenej jedného vtáka, u ktorého sa testom na vtáčiu chrípku preukáže, že je séropozitívny, ak prevalencia séropozitívnych vtákov je ≥ 30 %.

Vzorky krvi na sérologické vyšetrenie sa odoberajú zo všetkých kategórií produkcie hydiny a druhov hydiny najmenej u 5 až 10 vtákov (okrem kačíc, husí a divých kačíc) za chov hydiny a z rôznych priestorov, ak sa v chove nachádza viac než jeden priestor.

V prípade viacerých priestorov sa vzorky odoberajú najmenej u piatich vtákov za priestor.

5.2.2.   Počet kačíc, husí a divých kačíc, ktorých vzorky sa majú odobrať v chove hydiny

Počet kačíc, husí a divých kačíc, ktorých vzorky sa majú odobrať v chove hydiny, sa vymedzuje tak, aby sa zabezpečila 95 % pravdepodobnosť identifikácie najmenej jedného vtáka, u ktorého sa testom na vtáčiu chrípku preukáže, že je séropozitívny, ak prevalencia séropozitívnych vtákov je ≥ 30 %.

Z každého vybraného chovu hydiny sa na sérologické testovanie odoberá dvadsať vzoriek krvi (2).

6.   Postupy odberu vzoriek na sérologické testovanie

Lehota na odber vzoriek v chove hydiny sa časovo zhoduje so sezónnou produkciou pri každej kategórii produkcie hydiny a odber vzoriek možno uskutočniť aj na bitúnku. Tento postup odberu vzoriek musí byť v súlade s prístupom zameraným na riziko podľa kritérií a rizikových faktorov uvedených v oddiele 4.1.

S cieľom dosiahnuť optimálnu efektívnosť a takisto predísť zbytočným vstupom osôb do chovov hydiny je odber vzoriek vždy, keď je to možné, spojený s odberom vzoriek na iné účely, napríklad v rámci kontroly mikroorganizmov SalmonellaMycoplasma. Takéto spájanie však musí byť v súlade s požiadavkami na sledovanie na základe rizika.

7.   Odber vzoriek na virologické testovanie

Odber vzoriek na virologické testovanie na vtáčiu chrípku sa nepoužíva ako alternatíva k sérologickému testovaniu a musí sa uskutočňovať výlučne v rámci vyšetrovaní v nadväznosti na pozitívne výsledky sérologického testovania na vtáčiu chrípku.

8.   Frekvencia a obdobie testovania

Odber vzoriek chovov hydiny sa vykonáva raz za rok. Na základe posúdenia rizika však členský štát môže rozhodnúť o častejšom vykonávaní odberu vzoriek a testovania. V programe sledovania sa musí podrobne uviesť odôvodnenie takéhoto konania.

Odber vzoriek sa vykonáva v súlade so schváleným programom sledovania od 1. januára do 31. decembra roka implementácie uvedeného programu.

9.   Laboratórne testovanie

Testovanie vzoriek sa vykonáva v národných referenčných laboratóriách členských štátov pre vtáčiu chrípku alebo v iných laboratóriách, ktoré príslušné orgány povolili a ktoré spadajú pod kontrolu národných referenčných laboratórií.

Laboratórne testy sa vykonávajú v súlade s diagnostickou príručkou, v ktorej sú stanovené postupy na potvrdenie a diferenciálnu diagnostiku vtáčej chrípky.

Ak si však členský štát želá použiť laboratórne testy, ktoré nie sú stanovené v diagnostickej príručke ani opísané v Príručke diagnostických testov a vakcín pre suchozemské zvieratá Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE), referenčné laboratórium EÚ musí najskôr uvedené testy pred ich použitím uznať na základe validovaných údajov za vhodné na uvedený účel.

Všetky pozitívne sérologické nálezy potvrdzuje národné referenčné laboratórium hemaglutinačne inhibičným testom, pričom sa použijú určené kmene dodané referenčným laboratóriom EÚ:

a)

pre podtyp H5:

i)

úvodné testovanie s použitím teal/England/7894/06 (H5N3);

ii)

testovanie všetkých pozitívnych nálezov s použitím chicken/Scotland/59(H5N1) s cieľom vylúčiť protilátky s krížovou reakciou k N3;

b)

pre podtyp H7:

i)

úvodné testovanie s použitím turkey/England/647/77 (H7N7);

ii)

testovanie všetkých pozitívnych nálezov s použitím African starling/983/79 (H7N1) s cieľom vylúčiť protilátky s krížovou reakciou k N7.

Na všetky pozitívne sérologické nálezy musia v chove hydiny nadviazať epidemiologické vyšetrenia a ďalší odber vzoriek na účely testovania virologickými metódami, aby sa určilo, či je v chove hydiny prítomná aktívna nákaza vírusom vtáčej chrípky. O záveroch všetkých týchto vyšetrovaní sa Komisii podáva správa.

Všetky izoláty vírusu vtáčej chrípky sa predkladajú referenčnému laboratóriu EÚ v súlade s právnymi predpismi Únie a právomocami a úlohami národných referenčných laboratórií stanovenými v prílohe VIII k smernici 2005/94/ES, pokiaľ sa neudelila výnimka podľa kapitoly V bodu 4 písm. d) diagnostickej príručky. Vírusy podtypov H5/H7 sa predkladajú referenčnému laboratóriu EÚ bezodkladne a podliehajú štandardným testom charakterizácie (sledovanie sekvencie nukleotidov/IVPI) v súlade s diagnostickou príručkou.

Používajú sa špecifické protokoly dodané referenčným laboratóriom EÚ na predkladanie vzoriek a diagnostického materiálu. Príslušné orgány zabezpečujú dobrú výmenu informácií medzi referenčným laboratóriom EÚ a národným referenčným laboratóriom.


(1)  Príčinou uplatňovania vyššej úrovne spoľahlivosti pri zisťovaní pozitívnych chovov kačíc a husí sú dôkazy, že zistenie nakazených chovov systémami pasívneho sledovania alebo včasného zisťovania je menej pravdepodobné pri kačiciach a husiach než pri kurovitej hydine.

(2)  Zvýšenie veľkosti vzorky v porovnaní s bodom 5.2.1. je nevyhnutné vzhľadom na nižšiu citlivosť diagnostického testu, keď sa používa u vtákov žijúcich v blízkosti vôd.


PRÍLOHA II

ČASŤ 1

Usmernenia na implementáciu programov zameraných na sledovanie vtáčej chrípky u voľne žijúceho vtáctva

1.   Ciele sledovania

Cieľom programu zameraného na sledovanie vtáčej chrípky u voľne žijúceho vtáctva je včasné zistenie HPAI podtypu H5N1 u voľne žijúceho vtáctva s cieľom chrániť hydinu v chovoch hydiny a zabezpečiť veterinárne aspekty týkajúce sa verejného zdravia.

2.   Koncepcia sledovania

a)

Sledovanie na základe rizika sa implementuje ako „pasívny“ systém sledovania prostredníctvom laboratórneho vyšetrovania hynúceho voľne žijúceho vtáctva alebo nájdených uhynutých vtákov a osobitne sa upriamuje na druhy vtáctva žijúceho v blízkosti vôd.

b)

Zameriava sa osobitne na voľne žijúce vtáctvo, najmä sťahovavé vtáctvo žijúce v blízkosti vôd, u ktorého sa preukázalo vyššie riziko nakazenia vírusom HPAI H5N1 a jeho prenosu, t. j. „cieľové druhy“.

c)

Zameriava sa na oblasti v blízkosti mora, jazier a vodných ciest, kde boli nájdené uhynuté vtáky, a najmä ak sa tieto oblasti nachádzajú v bezprostrednej blízkosti chovov hydiny, hlavne v oblastiach s vysokou hustotou chovov hydiny.

d)

Zaisťuje sa úzka spolupráca s epidemiológmi a ornitológmi, ako aj s príslušným orgánom pre ochranu prírody na účely prípravy programu sledovania, pomoci pri identifikácii druhov a optimalizácie odberu vzoriek v závislosti od vnútroštátnej situácie.

e)

Ak si to epidemiologická situácia týkajúca sa vírusu HPAI H5N1 vyžaduje, činnosti sledovania sú posilnené o zvyšovanie povedomia a aktívne vyhľadávanie a monitorovanie uhynutých alebo hynúcich voľne žijúcich vtákov, najmä tých, ktoré patria k cieľovým druhom. Podnetom by mohlo byť zistenie vírusu HPAI H5N1 u hydiny a/alebo voľne žijúcich vtákov v susedných členských štátoch a tretích krajinách alebo v krajinách spojených pohybom sťahovavého voľne žijúceho vtáctva, najmä cieľových druhov, s daným členským štátom. V takom prípade sa zohľadňujú špecifické typy sťahovania a druhy voľne žijúceho vtáctva, ktoré sa môžu v rôznych členských štátoch líšiť.

3.   Postupy odberu vzoriek

a)

Postupy odberu vzoriek sa vykonávajú v súlade s diagnostickou príručkou.

b)

Na molekulárnu detekciu (PCR) a/alebo izoláciu vírusu sa odoberajú kloakálne a tracheálne/orofaryngeálne stery a/alebo tkanivá z nájdených uhynutých alebo hynúcich voľne žijúcich vtákov.

c)

S osobitnou starostlivosťou sa musí realizovať skladovanie a preprava vzoriek v súlade s odsekmi 5 a 6 kapitoly IV diagnostickej príručky. Všetky izoláty vírusu vtáčej chrípky v prípadoch voľne žijúcich vtákov sa predkladajú referenčnému laboratóriu EÚ, pokiaľ sa neudelila výnimka podľa kapitoly V bodu 4 písm. d) diagnostickej príručky. Vírusy podtypov H5/H7 sa predkladajú referenčnému laboratóriu EÚ bezodkladne a podliehajú štandardným testom charakterizácie (sledovanie sekvencie nukleotidov/IVPI) v súlade s diagnostickou príručkou.

d)

Vzorky sa nesmú odoberať po 31. decembri roka implementácie programu sledovania.

4.   Laboratórne testovanie

Laboratórne testy sa vykonávajú v súlade s diagnostickou príručkou.

Testovanie vzoriek sa vykonáva v národných referenčných laboratóriách členských štátov alebo v iných laboratóriách, ktoré príslušné orgány povolili a ktoré spadajú pod kontrolu národných referenčných laboratórií.

Ak si však členský štát želá použiť laboratórne testy, ktoré nie sú stanovené v diagnostickej príručke ani opísané v Príručke diagnostických testov a vakcín pre suchozemské zvieratá Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE), referenčné laboratórium EÚ musí najskôr uvedené testy pred ich použitím uznať na základe validovaných údajov za vhodné na uvedený účel.

Po vykonaní úvodného skríningu použitím M génu PCR nasleduje rýchle testovanie pozitívnych nálezov H5, ktoré sa vykonáva v lehote najviac dvoch týždňov. V prípade pozitívneho nálezu H5 sa čo najskôr pristúpi k analýze miesta štiepenia, aby sa určilo, či ide, alebo nejde o vysokopatogénny (HPAI) alebo nízkopatogénny (LPAI) motív vtáčej chrípky. Ak sa potvrdí H5 HPAI, musí sa rýchlo urobiť ďalšia analýza na určenie typu N, aj keď sa tým môžu poskytnúť iba dôkazy na vylúčenie N1.

5.   Ďalší postup

Ak sa potvrdia pozitívne prípady HPAI H5 (N1) (1), uplatňujú sa kontrolné opatrenia stanovené v rozhodnutí Komisie 2006/563/ES z 11. augusta 2006 o určitých ochranných opatreniach v súvislosti s vysokopatogénnou vtáčou chrípkou podtypu H5N1 u voľne žijúceho vtáctva v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2006/115/ES (2).

V rámci epidemiologických vyšetrovaní je dôležité identifikovať oblasti spojené s týmito prípadmi, aby sa prípadne predvídali ďalšie vírusové preniknutia vtáčej chrípky, najmä v oblastiach dôležitých z hľadiska produkcie hydiny, ako sú napríklad oblasti s vysokou hustotou chovov hydiny.

ČASŤ 2

Zoznam druhov voľne žijúceho vtáctva, na ktoré sa odber vzoriek a testovanie týkajúce sa vtáčej chrípky majú zameriavať – „cieľové druhy“

Číslo

Vedecký názov

Bežný názov

1.

Accipiter gentilis

jastrab lesný

2.

Accipiter nisus

jastrab krahulec

3.

Anas acuta

kačica ostrochvostá

4.

Anas clypeata

kačica lyžičiarka

5.

Anas crecca

kačica chrapkavá

6.

Anas penelope

kačica hvízdavá

7.

Anas platyrhynchos

kačica divá

8.

Anas querquedula

kačica chrapľavá

9.

Anas strepera

kačica chripľavá

10.

Anser albifrons albifrons

hus bieločelá (európska)

11.

Anser anser

hus divá

12.

Anser brachyrhynchus

hus krátkozobá

13.

Anser erythropus

hus piskľavá (malá)

14.

Anser fabalis

hus siatinná

15.

Ardea cinerea

volavka popolavá

16.

Aythya ferina

chochlačka sivá

17.

Aythya fuligula

chochlačka vrkočatá

18.

Branta bernicla

bernikla tmavá

19.

Branta canadensis

bernikla bielobradá

20.

Branta leucopsis

bernikla bielolíca

21.

Branta ruficollis

bernikla červenokrká

22.

Bubo bubo

výr skalný

23.

Buteo buteo

myšiak hôrny (lesný)

24.

Buteo lagopus

myšiak severský

25.

Cairina moschata

pižmovka lesklá

26.

Ciconia ciconia

bocian biely

27.

Circus aeruginosus

kaňa močiarna

28.

Cygnus columbianus

labuť tundrová

29.

Cygnus cygnus

labuť spevavá

30.

Cygnus olor

labuť hrbozobá

31.

Falco peregrinus

sokol sťahovavý

32.

Falco tinnunculus

sokol myšiar

33.

Fulica atra

lyska čierna

34.

Larus canus

čajka sivá

35.

Larus ridibundus

čajka smejivá

36.

Limosa limosa

brehár čiernochvostý

37.

Marmaronetta angustirostris

kačica úzkozobá

38.

Mergus albellus

potápač biely

39.

Milvus migrans

haja tmavá

40.

Milvus milvus

haja červená

41.

Netta rufina

hrdzavka potápavá

42.

Phalacrocorax carbo

kormorán veľký

43.

Philomachus pugnax

pobrežník bojovný

44.

Pica pica

straka čiernozobá

45.

Pluvialis apricaria

kulík zlatý

46.

Podiceps cristatus

potápka chochlatá

47.

Podiceps nigricollis

potápka čiernokrká

48.

Porphyrio porphyrio

sultánka modrá

49.

Tachybaptus ruficollis

potápka hnedá

50.

Vanellus vanellus

cíbik chochlatý


(1)  Opatrenia na kontrolu choroby sa majú implementovať na základe potvrdenia HPAI H5 a podozrenia, že ide o N1.

(2)  Ú. v. EÚ L 222, 15.8.2006, s. 11.


1.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 166/33


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 30. júna 2010,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/771/ES o harmonizácii rádiového frekvenčného spektra na využitie zariadeniami s krátkym dosahom

[oznámené pod číslom K(2010) 4313]

(Text s významom pre EHP)

(2010/368/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre) (1), a najmä na jeho článok 4 ods. 3,

keďže:

(1)

Rozhodnutím Komisie 2006/771/ES (2) sa harmonizujú technické podmienky na využitie spektra širokou škálou zariadení s krátkym dosahom vrátane aplikácií, ako sú poplašné systémy, miestne komunikačné zariadenia, otvárače dverí a zdravotnícke implantáty. Zariadenia s krátkym dosahom sú väčšinou výrobky určené pre široké vrstvy obyvateľstva a/alebo prenosné výrobky, ktoré sa môžu bez problémov prenášať cez hranice a používať v zahraničí. Rozdielne podmienky prístupu k rádiovému spektru však bránia ich voľnému pohybu, zvyšujú výrobné náklady a predstavujú riziko škodlivých interferencií s inými rádiovými aplikáciami a službami.

(2)

V dôsledku rýchlych zmien technológií a potrieb spoločnosti sa však môžu objaviť nové aplikácie pre zariadenia s krátkym dosahom, ktoré si vyžadujú pravidelnú aktualizáciu podmienok harmonizácie frekvenčného spektra.

(3)

Podľa článku 4 ods. 2 rozhodnutia č. 676/2002/ES udelila Komisia 5. júla 2006 trvalý mandát Európskej konferencii poštových a telekomunikačných administratív (CEPT) na aktualizovanie prílohy k rozhodnutiu 2006/771/ES na základe vývoja technológií a trhu v oblasti zariadení s krátkym dosahom.

(4)

V rozhodnutiach Komisie 2008/432/ES (3) a 2009/381/ES (4) sa už zmenili a doplnili harmonizované technické podmienky pre zariadenia s krátkym dosahom uvedené v rozhodnutí 2006/771/ES, a to nahradením prílohy k uvedenému rozhodnutiu.

(5)

Konferencia CEPT vo svojej správe z novembra 2009 (5), ktorú predložila v rámci/na základe daného mandátu, odporúčala Komisii zmeniť a doplniť celý rad technických stránok v prílohe k rozhodnutiu 2006/771/ES.

(6)

Príloha k rozhodnutiu 2006/771/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

Zariadenia fungujúce v rámci podmienok stanovených v tomto rozhodnutí musia byť aj v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (6), aby sa efektívne využívalo frekvenčné spektrum a predchádzalo škodlivej interferencii, čo je možné dosiahnuť dodržiavaním harmonizovaných noriem alebo iných postupov posudzovania zhody.

(8)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rádiové frekvenčné spektrum,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Príloha k rozhodnutiu 2006/771/ES sa nahrádza textom v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 30. júna 2010

Za Komisiu

Neelie KROES

podpredsedníčka


(1)  Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 312, 11.11.2006, s. 66.

(3)  Ú. v. EÚ L 151, 11.6.2008, s. 49.

(4)  Ú. v. EÚ L 119, 14.5.2009, s. 32.

(5)  Správa konferencie CEPT č. 35, RSCOM 09-68.

(6)  Ú. v. ES L 91, 7.4.1999, s. 10.


PRÍLOHA

„PRÍLOHA

Harmonizované frekvenčné pásma a technické parametre pre zariadenia s krátkym dosahom

Typ zariadenia s krátkym dosahom

Frekvenčné pásmo (1)

Maximálny prenosový výkon/maximálna intenzita poľa/maximálna hustota výkonu (2)

Dodatočné parametre (usporiadanie kanálov a/alebo prístup ku kanálu a obsadenie kanálu (3)

Iné obmedzenia využívania (4)

Lehota na implementáciu

Nešpecifické zariadenia s krátkym dosahom (5)

6 765 – 6 795 kHz

42 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 metrov

 

 

1. októbra 2008

13,553 – 13,567 MHz

42 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 metrov

 

 

1. októbra 2008

26,957 – 27,283 MHz

efektívne vyžiarený výkon (ERP) 10 MW, čo zodpovedá 42 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 metrov

 

video aplikácie sú vylúčené

1. júna 2007

40,660 – 40,700 MHz

ERP 10 MW

 

video aplikácie sú vylúčené

1. júna 2007

Nešpecifické zariadenia s krátkym dosahom (pokračovanie)

433,050 – 434,040 (6) MHz

ERP 1 MW

a hustota výkonu – 13dBm/10 kHz pre moduláciu pásma nad 250 kHz

hlasové aplikácie sú povolené za použitia vyspelých techník na zníženie interferencie

audio a video aplikácie sú vylúčené

1. novembra 2010

ERP 10 MW

maximálny pracovný cyklus (7): 10 %

analógové audio aplikácie okrem hlasových sú vylúčené; analógové video aplikácie sú vylúčené

1. novembra 2010

434,040 – 434,790 (6) MHz

ERP 1 MW

a hustota výkonu – 13dBm/10 kHz pre moduláciu pásma nad 250 kHz

hlasové aplikácie sú povolené za použitia vyspelých techník na zníženie interferencie

audio a video aplikácie sú vylúčené

1. novembra 2010

ERP 10 MW

maximálny pracovný cyklus (7): 10 %

analógové audio aplikácie okrem hlasových sú vylúčené; analógové video aplikácie sú vylúčené

1. novembra 2010

maximálny pracovný cyklus (7): 100 % podlieha kanálovému odstupu až do 25 kHz;

hlasové aplikácie sú povolené za použitia vyspelých techník na zníženie interferencie

audio a video aplikácie sú vylúčené

1. novembra 2010

Nešpecifické zariadenia s krátkym dosahom (pokračovanie)

863,000 – 865,000 MHz

ERP 25 MW

na prístup k frekvenčnému spektru a na zníženie interferencie sa musia použiť techniky prinajmenšom rovnako účinné ako techniky opísané v harmonizovaných normách prijatých podľa smernice 1999/5/ES; alternatívne je možné použiť pracovný cyklus (7) 0,1 %

analógové audio aplikácie okrem hlasových sú vylúčené; analógové video aplikácie sú vylúčené

1. novembra 2010

865,000 – 868,000 MHz

ERP 25 MW

na prístup k frekvenčnému spektru a na zníženie interferencie sa musia použiť techniky prinajmenšom rovnako účinné ako techniky opísané v harmonizovaných normách prijatých podľa smernice 1999/5/ES; alternatívne je možné použiť pracovný cyklus (7) 1 %

analógové audio aplikácie okrem hlasových sú vylúčené. analógové video aplikácie sú vylúčené

1. novembra 2010

868,000 – 868,600 MHz

ERP 25 MW

na prístup k frekvenčnému spektru a na zníženie interferencie sa musia použiť techniky prinajmenšom rovnako účinné ako techniky opísané v harmonizovaných normách prijatých podľa smernice 1999/5/ES; alternatívne je možné použiť pracovný cyklus (7) 1 %

analógové video aplikácie sú vylúčené

1. novembra 2010

868,700 – 869,200 MHz

ERP 25 MW

na prístup k frekvenčnému spektru a na zníženie interferencie sa musia použiť techniky prinajmenšom rovnako účinné ako techniky opísané v harmonizovaných normách prijatých podľa smernice 1999/5/ES; alternatívne je možné použiť pracovný cyklus (7) 0,1 %

analógové video aplikácie sú vylúčené

1. novembra 2010

Nešpecifické zariadenia s krátkym dosahom (pokračovanie)

869,400 – 869,650 (6) MHz

ERP 500 MW

na prístup k frekvenčnému spektru a na zníženie interferencie sa musia použiť techniky prinajmenšom rovnako účinné ako techniky opísané v harmonizovaných normách prijatých podľa smernice 1999/5/ES; alternatívne je možné použiť pracovný cyklus (7) 10 %.

kanálový odstup musí byť 25 kHz, ale s výnimkou, že celé pásmo sa môže použiť ako jediný kanál na vysokorýchlostný prenos údajov

analógové video aplikácie sú vylúčené

1. novembra 2010

ERP 25 MW

na prístup k frekvenčnému spektru a na zníženie interferencie sa musia použiť techniky prinajmenšom rovnako účinné ako techniky opísané v harmonizovaných normách prijatých podľa smernice 1999/5/ES; alternatívne je možné použiť pracovný cyklus (7) 0,1 %

analógové audio aplikácie okrem hlasových sú vylúčené; analógové video aplikácie sú vylúčené

1. novembra 2010

869,700 – 870,000 (6) MHz

ERP 5 MW

hlasové aplikácie sú povolené za použitia vyspelých techník na zníženie interferencie

audio a video aplikácie sú vylúčené

1. júna 2007

ERP 25 MW

na prístup k frekvenčnému spektru a na zníženie interferencie sa musia použiť techniky prinajmenšom rovnako účinné ako techniky opísané v harmonizovaných normách prijatých podľa smernice 1999/5/ES; alternatívne je možné použiť pracovný cyklus (7) 1 %

analógové audio aplikácie okrem hlasových sú vylúčené; analógové video aplikácie sú vylúčené

1. novembra 2010

Nešpecifické zariadenia s krátkym dosahom (pokračovanie)

2 400 – 2 483,5 MHz

Ekvivalentný izotropný vyžiarený výkon (EIRP) 10 MW

 

 

1. júna 2007

5 725 – 5 875 MHz

EIRP 25 MW

 

 

1. júna 2007

24,150 – 24,250 GHz

EIRP 100 MW

 

 

1. októbra 2008

61,0 – 61,5 GHz

EIRP 100 MW

 

 

1. októbra 2008

Širokopásmové systémy prenosu údajov

2 400 – 2 483,5 MHz

EIRP 100 MW

a pokiaľ sa používa kolísavá frekvenčná modulácia, uplatňuje sa hustota EIRP 100 MW/100 kHz, pokiaľ sa používajú iné druhy modulácie, uplatňuje sa hustota EIRP 10 MW/MHz.

na prístup k frekvenčnému spektru a zníženie interferencie sa musia použiť techniky minimálne rovnako účinné ako techniky opísané v harmonizovaných normách prijatých podľa smernice 1999/5/ES

 

1. novembra 2009

57,0 – 66,0 GHz

EIRP 40 dBm

a hustota EIRP 13 dBm/MHz

na prístup k frekvenčnému spektru a zníženie interferencie sa musia použiť techniky minimálne rovnako účinné ako techniky opísané v harmonizovaných normách prijatých podľa smernice 1999/5/ES

pevné vonkajšie zariadenia sú vylúčené

1. novembra 2010

Poplašné systémy

868,600 – 868,700 MHz

ERP 10 MW

kanálový odstup: 25 kHz;

celé frekvenčné pásmo sa môže použiť ako jediný kanál na vysokorýchlostný prenos údajov;

maximálny pracovný cyklus (7): 1,0 %

 

1. októbra 2008

869,250 – 869,300 MHz

ERP 10 MW

kanálový odstup: 25 kHz;

maximálny pracovný cyklus (7): 0,1 %

 

1. júna 2007

869,300 – 869,400 MHz

ERP 10 MW

kanálový odstup: 25 kHz;

maximálny pracovný cyklus (7): 1,0 %

 

1. októbra 2008

869,650 – 869,700 MHz

ERP 25 MW

kanálový odstup: 25 kHz;

maximálny pracovný cyklus (7): 10 %

 

1. júna 2007

Zariadenia na privolanie pomoci (8)

869,200 – 869,250 MHz

ERP 10 MW

kanálový odstup: 25 kHz;

maximálny pracovný cyklus (7): 0,1 %

 

1. júna 2007

Indukčné aplikácie (9)

9,000 – 59,750 kHz

72 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 metrov

 

 

1. novembra 2010

59,750 – 60,250 kHz

42 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 metrov

 

 

1. júna 2007

60,250 – 70,000 kHz

69 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 metrov

 

 

1. júna 2007

70 – 119 kHz

42 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 metrov

 

 

1. júna 2007

119 – 127 kHz

66 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 metrov

 

 

1. júna 2007

127 – 140 kHz

42 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 metrov

 

 

1. októbra 2008

140 – 148,5 kHz

37,7 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 metrov

 

 

1. októbra 2008

148,5 – 5 000 kHz

V špecifických ďalej uvedených pásmach sa uplatňujú vyššie intenzity poľa a ďalšie obmedzenia využívania:

– 15 dBμA/m pri vzdialenosti 10 metrov v každej šírke pásma 10 kHz

navyše pre systémy fungujúce v pásmach nad 10 kHz je celková intenzita poľa – 5 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 m

 

 

1. októbra 2008

Indukčné aplikácie (pokračovanie)

400 – 600 kHz

– 8 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 metrov

 

tento súbor podmienok používania sa vzťahuje len na RFID (rádiofrekvenčnú identifikáciu) (10)

1. októbra 2008

3 155 – 3 400 kHz

13,5 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 metrov

 

 

1. októbra 2008

5 000 – 30 000 kHz

V špecifických ďalej uvedených pásmach sa uplatňujú vyššie intenzity poľa a ďalšie obmedzenia využívania:

– 20 dBμA/m pri vzdialenosti 10 metrov v každej šírke pásma 10 kHz;

navyše pre systémy fungujúce v pásmach nad 10 kHz je celková intenzita poľa – 5 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 m

 

 

1. októbra 2008

6 765 – 6 795 kHz

42 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 metrov

 

 

1. júna 2007

7 400 – 8 800 kHz

9 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 metrov

 

 

1. októbra 2008

10 200 – 11 000 kHz

9 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 metrov

 

 

1. októbra 2008

Indukčné aplikácie (pokračovanie)

13 553 – 13 567 kHz

42 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 metrov

 

 

1. júna 2007

60 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 metrov

 

tento súbor podmienok používania sa vzťahuje len na RFID (10) a EAS (11)

1. októbra 2008

26 957 – 27 283 kHz

42 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 metrov

 

 

1. októbra 2008

Aktívne zdravotnícke implantáty (12)

9 – 315 kHz

30 dBμA/m pri vzdialenosti 10 metrov

maximálny pracovný cyklus (7): 10 %

 

1. októbra 2008

30,0 – 37,5 MHz

ERP 1 MW

maximálny pracovný cyklus (7): 10 %

tento súbor podmienok používania sa vzťahuje len na zdravotnícke membránové implantáty s veľmi nízkym výkonom na meranie krvného tlaku

1. novembra 2010

402 – 405 MHz

ERP 25 μW

kanálový odstup: 25 kHz

jednotlivé vysielače môžu združovať susedné kanály na zvýšenie šírky pásma až do 300 Hz

na prístup k frekvenčnému spektru alebo na zníženie interferencie, a to vrátane pásiem nad 300 Hz, sa môžu použiť iné techniky za predpokladu, že budú prinajmenšom rovnako účinné ako techniky opísané v harmonizovaných normách prijatých podľa smernice 1999/5/ES, aby sa zabezpečila kompatibilná prevádzka o ostatnými používateľmi, a najmä s meteorologickými rádiosondami

 

1. novembra 2009

Aktívne zdravotnícke implantáty a periférne zariadenia (13)

401 – 402 MHz

ERP 25 μW

kanálový odstup: 25 kHz

jednotlivé vysielače môžu združovať susedné kanály na zvýšenie šírky pásma až do 100 Hz

na prístup k frekvenčnému spektru a na zmiernenie interferencie sa musia použiť techniky prinajmenšom rovnako účinné ako techniky opísané v harmonizovaných normách prijatých podľa smernice 1999/5/ES; alternatívne je možné použiť pracovný cyklus (7) 0,1 %

 

1. novembra 2010

405 – 406 MHz

ERP 25 μW

kanálový odstup: 25 kHz;

jednotlivé vysielače môžu združovať susedné kanály na zvýšenie šírky pásma až do 100 Hz

na prístup k frekvenčnému spektru a na zmiernenie interferencie sa musia použiť techniky prinajmenšom rovnako účinné ako techniky opísané v harmonizovaných normách prijatých podľa smernice 1999/5/ES; alternatívne je možné použiť pracovný cyklus (7) 0,1 %

 

1. novembra 2010

Zvieracie implantáty (14)

315 – 600 kHz

– 5 dBμA/m pri vzdialenosti 10 metrov

maximálny pracovný cyklus (7): 10 %

 

1. novembra 2010

12,5 – 20,0 MHz

– 7 dΒμΑ/m pri vzdialenosti 10 metrov v pásme 10 kHz

maximálny pracovný cyklus (7): 10 %

tento súbor podmienok používania sa vzťahuje len na vnútorné aplikácie

1. novembra 2010

FM vysielače s malým výkonom (15)

87,5 – 108,0 MHz

ERP 50 nW

kanálový odstup až do 200 kHz

 

1. novembra 2010

Bezdrôtové audio aplikácie (16)

863 – 865 MHz

ERP 10 MW

 

 

1. novembra 2010

Rádiodeterminačné aplikácie (17)

2 400 – 2 483,5 MHz

EIRP 25 MW

 

 

1. novembra 2009

17,1 – 17,3 GHz

EIRP 26 dBm

na prístup k frekvenčnému spektru a zníženie interferencie sa musia použiť techniky minimálne rovnako účinné ako techniky opísané v harmonizovaných normách prijatých podľa smernice 1999/5/ES

tento súbor podmienok používania sa vzťahuje iba na pozemné systémy

1. novembra 2009

Radar na sondovanie hladiny v nádržiach (18)

4,5 – 7,0 GHz

EIRP 24 dBm (19)

 

 

1. novembra 2009

8,5 – 10,6 GHz

EIRP 30 dBm (19)

 

 

1. novembra 2009

24,05 – 27,0 GHz

EIRP 43 dBm (19)

 

 

1. novembra 2009

57,0 – 64,0 GHz

EIRP 43 dBm (19)

 

 

1. novembra 2009

75,0 – 85,0 GHz

EIRP 43 dBm (19)

 

 

1. novembra 2009

Kontrola modelov (20)

26 990 – 27 000 kHz

ERP 100 MW

 

 

1. novembra 2009

27 040 – 27 050 kHz

ERP 100 MW

 

 

1. novembra 2009

27 090 – 27 100 kHz

ERP 100 MW

 

 

1. novembra 2009

27 140 – 27 150 kHz

ERP 100 MW

 

 

1. novembra 2009

27 190 – 27 200 kHz

ERP 100 MW

 

 

1. novembra 2009

Rádiofrekvenčná identifikácia (RFID)

2 446 – 2 454 MHz

EIRP 100 MW

 

 

1. novembra 2009

Telematika v cestnej doprave a dopravnej prevádzke

76,0 – 77,0 GHz

maximálna hodnota EIRP 55 dBm; priemerná hodnota EIRP 50 dBm a priemerná hodnota EIRP pre radary na sondovanie 23,5 dBm

 

tento súbor podmienok používania sa vzťahuje iba na pozemné vozidlá a infraštruktúrne systémy

1. novembra 2010


(1)  Členské štáty musia povoliť využívanie priľahlých frekvenčných pásiem uvedených v tejto tabuľke ako jedného frekvenčného pásma, pokiaľ sú splnené osobitné podmienky každého z týchto priľahlých pásiem.

(2)  Členské štáty musia povoliť využívanie frekvenčného spektra do výšky výkonu, intenzity poľa a hustoty výkonu uvedenej v tejto tabuľke. V súlade s článkom 3 ods. 3 rozhodnutia 2006/771/ES môžu zaviesť miernejšie podmienky, t. j. umožniť využívanie frekvenčného spektra s vyšším prenosovým výkonom, intenzitou poľa či hustotou výkonu.

(3)  Členské štáty môžu uplatniť iba tieto ‚dodatočné parametre (pravidlá týkajúce sa usporiadania kanálov, prístupu ku kanálu a obsadenia kanálu‘ a nesmú k nim pridať iné parametre alebo požiadavky na prístup k frekvenčnému spektru a na zníženie interferencie. Miernejšie podmienky v zmysle článku 3 ods. 3 rozhodnutia 2006/771/ES znamenajú, že členské štáty môžu úplne vypustiť ‚dodatočné parametre (pravidlá usporiadania kanálov a/alebo prístupu ku kanálu a obsadenia kanálu)‘ v danej kolónke alebo povoliť vyššie hodnoty.

(4)  Členské štáty môžu uplatniť iba tieto ‚iné obmedzenia využívania‘ a nesmú k nim pridať ďalšie obmedzenia využívania. Keďže v zmysle článku 3 ods. 3 rozhodnutia 2006/771/ES možno zaviesť miernejšie podmienky, členské štáty môžu vypustiť ktorékoľvek z týchto obmedzení alebo aj všetky.

(5)  Táto kategória sa môže použiť pri každom type aplikácie, ktorá spĺňa technické podmienky (zvyčajne sa používa telemetria, diaľkové ovládanie, poplašné systémy, prenos údajov vo všeobecnosti a iné podobné aplikácie).

(6)  tomto frekvenčnom pásme musia členské štáty umožniť všetky alternatívne súbory podmienok používania.

(7)  ‚Pracovný cyklus‘ znamená časový pomer jednohodinového intervalu, keď je zariadenie aktívne v prevádzke. Miernejšie podmienky v zmysle článku 3 odseku 3 rozhodnutia 2006/771/ES znamenajú, že členské štáty môžu povoliť pre ‚pracovný cyklus‘ vyššiu hodnotu.

(8)  Zariadenia na privolanie pomoci pomáhajú starším alebo zdravotne postihnutým ľuďom nachádzajúcim sa v tiesni.

(9)  Do tejto kategórie patria napríklad zariadenia pre imobilizéry automobilov, na identifikáciu zvierat, poplašné systémy, zariadenia na detekciu káblových vedení, odpadové hospodárstvo, identifikáciu osôb, bezdrôtové hlasové kanály, na kontrolu vstupu, snímače priblíženia, systémy proti krádeži vrátane rádiofrekvenčných indukčných systémov proti krádeži, prenos údajov do vreckových zariadení, automatickú identifikáciu tovaru, bezdrôtové riadiace systémy a automatický vyber mýta.

(10)  Táto kategória zahŕňa indukčné aplikácie používané pri rádiofrekvenčnej identifikácii (RFID).

(11)  Táto kategória zahŕňa indukčné aplikácie používané pri elektronickom sledovaní tovaru (EAS).

(12)  Do tejto kategórie patria rádiové časti aktívnych implantovateľných zdravotníckych pomôcok, ako sú vymedzené v smernici Rady 90/385/EHS z 20. júna 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o aktívnych implantovateľných zdravotníckych pomôckach (Ú. v. ES L 189, 20.7.1990, s. 17).

(13)  Táto kategória zahŕňa systémy vytvorené osobitne na nehlasovú digitálnu komunikáciu medzi aktívnymi zdravotníckymi implantátmi, ako sú vymedzené v poznámke pod čiarou č. 18, a/alebo zariadeniami umiestnenými v/na tele a ďalšími zariadeniami mimo ľudského tela používanými na prenos fyziologických informácií o jednotlivých pacientoch, pri ktorých čas nezohráva rozhodujúcu úlohu.

(14)  Táto kategória zahŕňa vysielacie zariadenia, ktoré sa umiestňujú do tiel zvierat na zisťovanie diagnózy a/alebo na terapeutickú liečbu.

(15)  Táto kategória zahŕňa aplikácie, ktorými sú prepojené osobné audio zariadenia, vrátane mobilných telefónov a automobilové systémy a systémy určené na domácu zábavu.

(16)  Aplikácie pre bezdrôtové audio systémy vrátane bezdrôtových mikrofónov, bezdrôtových reproduktorov, bezdrôtových slúchadiel, bezdrôtových slúchadiel na prenosné použitie, napríklad s prenosnými CD prehrávačmi, kazetovými magnetofónmi alebo rádiovými zariadeniami, ktoré nosia ľudia pri sebe; bezdrôtových slúchadiel na použitie vo vozidle, napríklad na použitie s rozhlasovým prijímačom alebo mobilným telefónom atď.; zariadenia do uší na odposluch a bezdrôtové mikrofóny používané na koncertoch alebo iných javiskových predstaveniach.

(17)  Táto kategória sa vzťahuje na aplikácie, ktoré sa používajú na určovanie polohy, rýchlosti a/alebo iných vlastností objektu alebo na získanie informácií súvisiacich s uvedenými parametrami.

(18)  Radar na sondovanie hladiny v nádržiach (TLPR) je osobitným druhom rádiodeterminačnej aplikácie, ktorý sa používa na meranie hladiny v nádržiach a ktorý sa zavádza do kovobetónových alebo oceľovo-betónových nádrží alebo podobných zariadení s porovnateľnými tlmiacimi vlastnosťami. Nádrž slúži na skladovanie látok.

(19)  Vnútri uzavretej nádrže sa uplatňuje maximálny výkon, ktorý zodpovedá spektrálnej hustote EIRP – 41,3 dBm/MHz mimo 500 litrovej skúšobnej nádrže.

(20)  Táto kategória sa vzťahuje na aplikácie používané na kontrolu pohybu modelov (predovšetkým zmenšených reprodukcií vozidiel) vo vzduchu, na zemi alebo nad alebo pod vodnou hladinou.“