1.

V roku 1994 Dozorný úrad EZVO (‚dozorný úrad‘) prijal usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia. V roku 2001 dozorný úrad prijal nové usmernenia (Ú. v. ES L 21, 24.1.2002, s. 32, dodatok EHP č. 6), ktorých platnosť bola pôvodne do konca roku 2007, avšak bola predĺžená do prijatia nových usmernení.

2.

Ciele environmentálnej politiky by sa mali zohľadňovať pri posudzovaní súladu štátnej pomoci v oblasti životného prostredia, najmä z hľadiska podpory udržateľného rozvoja, ako sa v tejto súvislosti uvádza v článkoch 73 – 75 a v deviatom odôvodnení preambuly k Dohode o EHP. Politika hospodárskej súťaže a environmentálna politika si navzájom neprotirečia, ale je potrebné, aby požiadavky ochrany životného prostredia boli súčasťou definície a uplatňovania politiky hospodárskej súťaže, najmä pokiaľ ide o podporu udržateľného rozvoja.

3.

Európska komisia prijala nové usmernenia Európskeho spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia. Usmernenia Spoločenstva predstavujú nástroj, ktorým sa vykonávajú: i) závery jarného zasadnutia Európskej rady v roku 2007, ktoré vyzývali na uskutočňovanie krokov na rozvoj udržateľnej integrovanej energetickej politiky pre Európu, a ii) akčný plán pre energetiku, ktorý je časťou energetickej politiky pre Európu.

Európska rada okrem iného uviedla: ‚Vzhľadom na to, že výroba a spotreba energie sú hlavnými zdrojmi emisií skleníkových plynov, je na realizáciu tohto cieľa potrebný integrovaný prístup k politike v oblasti klímy a energetiky. Pri tejto integrácii by sa mali obe zložky navzájom podporovať. So zreteľom na uvedené a pri plnom rešpektovaní štruktúry energetických zdrojov, ktorú si členské štáty zvolili, ako aj ich nezávislosti pri základných zdrojoch energie bude energetická politika pre Európu (EPE) v duchu solidarity medzi členskými štátmi plniť tieto tri ciele:

Európska rada tiež podporila komplexný akčný plán pre energetiku na obdobie rokov 2007 – 2009 a vyzvala Komisiu, aby predložila okrem iného návrh na preskúmanie usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia.

4.

Štáty EZVO zaviedli mnohé opatrenia na zlepšenie ochrany životného prostredia. Zapájajú sa do európskeho systému obchodovania s emisiami spravovaného Spoločenstvom a okrem iného prijali pevné nezávislé záväzky na dosiahnutie určitého zníženia emisií skleníkových plynov v súlade s Kjótskym protokolom, ktoré sa má dosiahnuť do roku 2012. Navyše v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy prebiehajú rokovania, ktorých cieľom je stanoviť ďalšie ciele podľa Kjótskeho protokolu.

5.

Opatrenia štátnej pomoci môžu niekedy predstavovať účinný nástroj na dosiahnutie cieľov spoločného záujmu, čím dochádza k náprave zlyhaní trhu a zlepšovaniu fungovania trhov a konkurencieschopnosti. V Akčnom pláne štátnej pomoci – Menšia a lepšie zacielená štátna pomoc: orientačný plán reformy štátnej pomoci na roky 2005 – 2009 (2) sa vysvetľuje, že štátna pomoc môže prispievať k cieľu ochrany životného prostredia, čo môže poskytovať príležitosti pre inováciu, vytvárať nové trhy a prostredníctvom účinného využívania zdrojov a nových investičných príležitostí zvyšovať konkurencieschopnosť. Keďže usmernenia Spoločenstva na ochranu životného prostredia vychádzajú z Akčného plánu štátnej pomoci, zohľadní tieto skutočnosti aj dozorný úrad pri posudzovaní zlučiteľnosti štátnej pomoci s uplatňovaním Dohody o EHP.

Politickým základom súčasných usmernení je aj rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (3) (ďalej len ‚šiesty environmentálny akčný program‘), začlenené do Dohody o EHP na základe článku 3 bodu 7 písm. d) protokolu 31, ktoré ustanovuje prioritné oblasti pre opatrenia na ochranu životného prostredia (4).

6.

Hlavným cieľom kontroly štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia je zabezpečiť, aby opatrenia štátnej pomoci viedli k zvýšeniu ochrany životného prostredia v porovnaní so stavom bez štátnej pomoci, aby pozitívne účinky pomoci prevažovali nad jej negatívnymi účinkami súvisiacimi s narušením hospodárskej súťaže a aby sa zohľadňovala zásada ‚znečisťovateľ platí‘, ktorá vyplýva z článku 73 Dohody o EHP.

7.

Hospodárske činnosti môžu poškodzovať životné prostredie v neposlednom rade znečisťovaním. Ak nedochádza k štátnym zásahom, v niektorých prípadoch sa môžu podniky vyhnúť tomu, aby niesli všetky náklady na poškodenie životného prostredia vyplývajúce z ich činnosti. V dôsledku toho trh nie je schopný efektívnym spôsobom rozdeliť zdroje, pretože (negatívne) vonkajšie účinky výroby nezohľadňuje výrobca, ale znáša ich spoločnosť ako celok.

8.

Podľa zásady ‚znečisťovateľ platí‘ možno tieto negatívne externality riešiť tak, že sa zabezpečí, aby znečisťovateľ platil za ním spôsobené znečistenie, čím dôjde k úplnej internalizácii nákladov na životné prostredie znečisťovateľom. Tým by sa malo zabezpečiť, aby vlastné náklady (vynaložené podnikom) odrážali skutočné náklady na hospodársku činnosť pre spoločnosť. Úplná implementácia zásady ‚znečisťovateľ platí‘ by takto viedla k náprave zlyhania trhu. Zásadu ‚znečisťovateľ platí‘ možno implementovať buď stanovením záväzných noriem v oblasti životného prostredia, alebo trhovými nástrojmi (5). Niektoré z trhových nástrojov môžu zahŕňať poskytnutie štátnej pomoci všetkým alebo len niektorým podnikom, ktoré týmto nástrojom podliehajú.

9.

Napriek tomu, že v súčasnosti existujú hranice pri uplatňovaní zásady ‚znečisťovateľ platí‘, tento nedostatok právnej úpravy by nemal brániť štátom EZVO v tom, aby kládli požiadavky na ochranu životného prostredia, ktoré sú prísnejšie ako požiadavky Spoločenstva (6), a v tom, aby v čo najväčšej miere znižovali negatívne externality.

10.

S cieľom zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia majú štáty EZVO možnosť využívať štátnu pomoc na vytváranie stimulov na individuálnej úrovni (na úrovni podniku), aby sa tak dosiahla vyššia úroveň ochrany životného prostredia, než sa požaduje normami Spoločenstva, alebo aby sa zvýšila úroveň ochrany životného prostredia v prípade, že príslušné normy Spoločenstva neexistujú. Štáty tiež môžu zaviesť vnútroštátne normy alebo environmentálne dane na vyššej úrovni, než akú vyžadujú právne predpisy Spoločenstva, alebo v prípade, že normy Spoločenstva neexistujú, môžu využiť environmentálne dane s cieľom jednostranne implementovať zásadu ‚znečisťovateľ platí‘.

Podľa usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia môže byť pomoc poskytnutá podnikom, ktoré uplatňujú normy prísnejšie ako normy Spoločenstva, vyhlásená za určitých podmienok za zlučiteľnú so spoločným trhom. Podobne sa môže pomoc vo forme zníženia alebo oslobodenia od harmonizovaných daní Spoločenstva za určitých podmienok považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom. Niektoré právne predpisy, ktorými sa zavádzajú takéto normy Spoločenstva, nemusia byť začlenené do Dohody o EHP. Právne predpisy Spoločenstva o harmonizácii daní navyše nespadajú do pôsobnosti Dohody o EHP. Bez ohľadu na to bude dozorný úrad s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie ustanovení o štátnej pomoci a rovnaké podmienky hospodárskej súťaže na celom území Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pri posudzovaní zlučiteľnosti štátnej pomoci v oblasti životného prostredia s uplatňovaním Dohody o EHP uplatňovať vo všeobecnosti rovnaké referenčné kritériá, ako sú uvedené v usmerneniach Spoločenstva, pričom bude zohľadňovať osobitnú právnu situáciu štátov EZVO. Z tohto vyplýva, že súčasné usmernenia odkazujú na príslušné normy Spoločenstva a opatrenia Spoločenstva týkajúce sa harmonizácie daní, ak sa také opatrenia prijali. Dozorný úrad zdôrazňuje, že tieto odkazy na právne predpisy Spoločenstva neznamenajú, že štáty EZVO sú povinné dodržiavať právne predpisy Spoločenstva, pokiaľ tieto predpisy neboli implementované v rámci Dohody o EHP (7). Tieto odkazy iba slúžia ako základ posudzovania zlučiteľnosti opatrení štátnej pomoci s uplatňovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 dohody.

11.

Dozorný úrad sa domnieva, že usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia je potrebné zrevidovať, aby spĺňali podobné ciele ako ciele stanovené v Akčnom pláne štátnej pomoci, najmä aby zabezpečili cielenejšiu pomoc, lepšiu hospodársku analýzu a účinnejšie postupy. Dozorný úrad ďalej považuje za potrebné zohľadniť vývoj environmentálnej politiky a environmentálnych technológií a upraviť pravidlá na základe skúseností.

12.

Dozorný úrad bude uplatňovať tieto usmernenia pri posudzovaní environmentálnej pomoci, čím zvýši právnu istotu a transparentnosť svojho rozhodovania. Štátna pomoc na ochranu životného prostredia bude predovšetkým oprávnená na základe článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Tieto usmernenia nahrádzajú usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia, ktoré nadobudli účinnosť v roku 2001 (8).

13.

Usmernenia stanovujú pravidlá pre dva druhy posúdenia: štandardné posúdenie opatrení týkajúcich sa pomoci, ktorá neprekračuje určitú prahovú hodnotu, alebo pomoci poskytnutej zariadeniam, ktorých výrobná kapacita neprekračuje určitú prahovú hodnotu (kapitola 3), a podrobné posúdenie opatrení týkajúcich sa pomoci, ktorá presahuje tento prah, alebo pomoci poskytnutej zariadeniam, ktorých výrobná kapacita presahuje túto prahovú hodnotu, ako aj opatrení týkajúcich sa štátnej pomoci poskytnutej novým prevádzkam na výrobu obnoviteľnej energie, pri ktorých výška pomoci vychádza z výpočtu ušetrených vonkajších nákladov (kapitola 5).

14.

Tieto usmernenia budú platiť pre všetky opatrenia notifikované dozornému úradu [či už preto, lebo opatrenie nespadá do pôsobnosti nariadenia o skupinových výnimkách (‚BER‘), alebo BER ukladá povinnosť notifikovať pomoc individuálne, alebo preto, že daný štát EZVO sa rozhodne notifikovať pomoc, ktorá môže byť v zásade výnimkou podľa BER], ako aj pri posudzovaní všetkých druhov nenotifikovanej pomoci po prijatí týchto usmernení.

15.

V Akčnom pláne štátnej pomoci uvedenom v predchádzajúcom texte Komisia oznámila, že bude ‚tam, kde je to potrebné, posilňovať svoj ekonomický prístup k analýze štátnej pomoci‘.

16.

Pri posudzovaní, či sa opatrenie pomoci môže považovať za zlučiteľné s uplatňovaním Dohody o EHP, vyvažuje dozorný úrad pozitívny účinok pomoci na dosiahnutie cieľa v spoločnom záujme oproti jej potenciálne negatívnym vedľajším účinkom, ako napríklad narušenie obchodu a hospodárskej súťaže. Akčný plán štátnej pomoci, ktorý vychádza zo súčasnej praxe, tento proces vyvažovania sformalizoval prostredníctvom takzvaného testu vyváženosti (9). Tento test funguje v troch krokoch: prvé dva kroky sa zameriavajú na pozitívne účinky štátnej pomoci a tretí sa zaoberá negatívnymi účinkami a výsledným vyvážením pozitívneho a negatívneho vplyvu. Test vyváženosti je štruktúrovaný takto:

17.

Tento test vyváženosti sa použije pri navrhovaní pravidiel štátnej pomoci, ako aj pri posudzovaní vecí.

18.

V deviatom odôvodnení preambuly k Dohode o EHP sa uvádza odhodlanie štátov EZVO zachovávať, ochraňovať a zdokonaľovať životné prostredie a to, že trvalo udržateľný rozvoj je jedným z ich cieľov. Presadzovanie ochrany životného prostredia je teda dôležitým cieľom spoločného záujmu. V článku 73 ods. 2 Dohody o EHP sa navyše spomína potreba začlenenia ochrany životného prostredia do iných politík štátov EZVO a uvádza sa, že environmentálna politika bude vychádzať zo zásady prevencie, nápravy škôd pri zdroji (10) a že ‚znečisťovateľ platí‘.

19.

Tieto usmernenia stanovujú podmienky schvaľovania poskytovania štátnej pomoci na riešenie tých zlyhaní trhu, ktoré spôsobujú to, že úroveň ochrany životného prostredia nie je optimálna.

20.

Najbežnejšie zlyhanie trhu v oblasti ochrany životného prostredia je spojené s negatívnymi externalitami. Podniky, ktoré konajú vo vlastnom záujme, nie sú pri rozhodovaní o konkrétnej výrobnej technológii alebo o rozsahu výroby stimulované, aby zohľadňovali negatívne externality vyplývajúce z výroby. Výrobné náklady znášané podnikmi sú, inými slovami, nižšie ako tie, ktoré znáša spoločnosť. Podniky tak nie sú stimulované, aby znižovali mieru svojho znečisťovania alebo prijímali individuálne opatrenia na ochranu životného prostredia.

21.

Vlády, ktoré musia riešiť tieto zlyhania trhu majú tendenciu využívať právne predpisy na to, aby zabezpečili prijatie zodpovednosti za negatívne externality vyplývajúce z výroby. Podniky spôsobujúce znečistenie musia v dôsledku zavádzania noriem, daní, hospodárskych nástrojov a inej právnej úpravy platiť spoločnosti škody spôsobené znečistením v súlade so zásadou ‚znečisťovateľ platí‘. Internalizácia týchto negatívnych externalít následne zvyšuje vlastné náklady podnikov, a tým negatívne ovplyvňuje ich príjmy. Keďže miera tvorby znečistenia je medzi odvetviami a podnikmi nerovnomerná, náklady na prijímanie právnej úpravy priaznivej pre životné prostredie sú rozdielne, a to nielen medzi jednotlivými podnikmi, ale aj medzi štátmi z EHP. Štáty z EHP môžu okrem toho rôzne vnímať potrebu stanovovať vysoké ciele v oblasti životného prostredia.

22.

Vzhľadom na chýbajúce normy Spoločenstva a trhové nástroje, ktoré by plne odrážali zásadu ‚znečisťovateľ platí‘ (zlyhanie právnych predpisov), štáty EZVO sa môžu jednostranne rozhodnúť pre uplatňovanie vyššej úrovne ochrany životného prostredia. Pre podniky pôsobiace na ich území sa však tým môžu vytvoriť dodatočné náklady. Štáty EZVO preto môžu okrem právnej úpravy využiť štátnu pomoc ako pozitívny stimul na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany životného prostredia. Môžu tak uskutočniť dvoma spôsobmi:

23.

Pri zabezpečovaní adekvátnejšej ochrany životného prostredia zohrávajú dôležitú úlohu zásahy vlády. Medzi najdôležitejšie nástroje na dosiahnutie cieľov v oblasti ochrany životného prostredia patrí právna úprava a trhovo orientované nástroje. Dôležitú úlohu môžu hrať aj nástroje založené na princípe dobrovoľnosti, ako napríklad dobrovoľné ekologické nálepky a šírenie technológií šetrných k životnému prostrediu. Aj keď nájdenie optimálnej kombinácie politických nástrojov môže byť zložité, existencia zlyhaní trhu alebo politických cieľov automaticky neodôvodňuje použitie štátnej pomoci.

24.

Podľa zásady ‚znečisťovateľ platí‘ by všetky náklady na znečistenie vrátane nepriamych nákladov, ktoré znáša spoločnosť, mal platiť znečisťovateľ. Z tohto dôvodu môžu byť právne predpisy v oblasti životného prostredia vhodným nástrojom na zvýšenie zaťaženia znečisťovateľa. Rešpektovanie zásady ‚znečisťovateľ platí‘ teoreticky zabezpečuje nápravu zlyhania trhu spojeného s negatívnymi externalitami. Preto ak by sa zásada ‚znečisťovateľ platí‘ plne uplatňovala, na zabezpečenie trhovo účinného výsledku by nebol potrebný žiadny ďalší zásah vlády. Hlavným pravidlom zostáva zásada ‚znečisťovateľ platí‘ a štátna pomoc je v skutočnosti druhou najlepšou možnosťou. Použitie štátnej pomoci v kontexte zásady ‚znečisťovateľ platí‘ by oslobodilo znečisťovateľa od povinnosti platiť náklady na znečistenie, ktoré spôsobil. Preto v takýchto prípadoch nemusí byť štátna pomoc vhodným nástrojom.

25.

Hlavne v dôsledku nedostatočnej implementácie zásady ‚znečisťovateľ platí‘ sa však súčasná úroveň ochrany životného prostredia často považuje za neuspokojivú z týchto dôvodov:

26.

V súvislosti s neuspokojivou úrovňou ochrany životného prostredia môže štátna pomoc, aj keď nerieši všetky uvedené problémy, poskytnúť podnikom pozitívne stimuly na realizáciu činností alebo investícií, ktoré nie sú povinné a na ktoré by sa inak podniky orientované na zisk nepodujali. Okrem toho môže byť štátna pomoc vhodným nástrojom, ktorý umožní štátom EZVO prijať vnútroštátne právne predpisy v oblasti ochrany životného prostredia, ktoré sú prísnejšie ako normy Spoločenstva, tým, že zmierni zaťaženie podnikov, na ktoré majú tieto právne predpisy najväčší vplyv, a tým sa umožní prijatie daných právnych predpisov.

27.

Štátna pomoc na ochranu životného prostredia musí viesť k zmene správania príjemcu pomoci tak, aby bola úroveň ochrany životného prostredia vyššia než bez pomoci. Investície, ktoré zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia, však môžu zároveň znamenať vyššie príjmy (12) a/alebo nižšie náklady (13), a tak byť ekonomicky atraktívne samy osebe. Preto je potrebné overiť, či by sa daná investícia neuskutočnila aj bez štátnej pomoci.

28.

Cieľom je ubezpečiť sa, že podniky by sa bez poskytnutia pomoci do rovnakej činnosti kvôli jej výhodám nezapájali. Stimulačný účinok sa určuje analýzou protichodných situácií, ktorá porovnáva mieru plánovanej činnosti s poskytnutou pomocou a bez pomoci. Správne stanovenie scenára protichodných situácií je kľúčom na určenie, či štátna pomoc má, alebo nemá stimulačný účinok. Toto je zásadne dôležité aj pre výpočet mimoriadnych investičných alebo výrobných nákladov vynaložených na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany životného prostredia.

29.

Potreba investície môže vyplývať aj zo záväzných noriem Spoločenstva. Keďže podnik by musel splniť tieto normy v každom prípade, štátnu pomoc na splnenie záväzných noriem Spoločenstva, ktoré už nadobudli účinnosť, nemožno odôvodniť.

30.

Pomoc sa považuje za proporcionálnu len vtedy, ak by sa rovnaký výsledok nemohol dosiahnuť s menšou pomocou. Proporcionalita môže ďalej závisieť aj od stupňa selektívnosti opatrenia.

31.

Výška pomoci musí byť predovšetkým obmedzená na minimum potrebné na dosiahnutie zamýšľanej úrovne ochrany životného prostredia. Oprávnené náklady na investičnú pomoc preto vychádzajú z pojmu mimoriadnych (čistých) nákladov potrebných na splnenie cieľov v oblasti ochrany životného prostredia. Podľa tohto konceptu je na určenie výšky pomoci, ktorá sa môže poskytnúť, v zásade potrebné od dodatočných investičných nákladov odpočítať všetky ekonomické výhody, ktoré podniku vznikli.

32.

Všetky ekonomické výhody, ktoré podnik získa z dodatočnej investície, je však ťažké zohľadniť v plnej miere. Napríklad podľa metodiky výpočtu oprávnených nákladov uvedenej v bodoch 80 až 84 sa prevádzkové výhody po uplynutí určitého začiatočného obdobia po vykonaní investície nezohľadňujú. Podobne sa v tejto súvislosti nezohľadňujú určité druhy výhod, ktoré nie sú vždy ľahko merateľné, ako napr. ‚zelený imidž‘ posilnený investíciami v oblasti ochrany životného prostredia. V dôsledku toho je dozorný úrad presvedčený, že na to, aby bola pomoc proporcionálna, musí byť výška pomoci zvyčajne nižšia ako oprávnené investičné náklady (pozri prílohu). Výška pomoci môže dosiahnuť 100 % oprávnených investičných nákladov iba v tých prípadoch, v ktorých sa investičná pomoc poskytne na základe výlučne konkurenčného postupu predkladania ponúk vychádzajúceho z jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií a ktorý účinne zabezpečí, že výška pomoci bude iba taká, aby pokryla minimálne požiadavky nevyhnutné na dosiahnutie prínosu v oblasti ochrany životného prostredia. Za týchto okolností možno predpokladať, že jednotlivé ponuky odzrkadľujú všetky možné výhody, ktoré môžu plynúť z dodatočných investícií.

33.

Okrem toho v prípade niektorých opatrení nemožno vypočítať výšku pomoci na základe mimoriadnych nákladov; je to prípad pomoci formou oslobodenia od environmentálnej dane alebo jej zníženia a pomoci formou systémov obchodovania s povoleniami. V týchto prípadoch sa proporcionalita musí zabezpečiť prostredníctvom podmienok a kritérií na poskytovanie oslobodení a znížení daní, ktoré zabezpečia, že príjemca nedostáva neprimerané výhody a že selektívnosť opatrenia je obmedzená na prísne minimum.

34.

Náklady na zabezpečenie ochrany životného prostredia sú pri porovnaní objemu ich činnosti často pomerne vyššie pre malé a stredné podniky. Schopnosť malých a stredných podnikov znášať tieto náklady je často obmedzená nedostatkami kapitálového trhu. Z tohto dôvodu a s cieľom znížiť riziko závažných narušení hospodárskej súťaže môže byť, ak je príjemcom malý alebo stredný podnik, pre takéto podniky pri niektorých druhoch pomoci odôvodnený bonus.

35.

Štáty EZVO sa navyše vyzývajú, aby pri dosahovaní prínosov pre životné prostredie zabezpečili efektívnosť nákladov napríklad tým, že zvolia opatrenia, pri ktorých dôjde k značným úsporám vonkajších nákladov v porovnaní s výškou pomoci. Keďže však neexistuje žiadne priame spojenie medzi ušetrenými vonkajšími nákladmi a nákladmi podniku, ušetrené vonkajšie náklady sa môžu použiť ako základ stanovenia výšky štátnej pomoci iba vo výnimočných prípadoch. Výška pomoci musí byť zvyčajne viazaná priamo na náklady podniku, aby sa tak zabezpečil adekvátny stimul pre podnik na zmenu jeho správania.

36.

Ak sú opatrenia štátnej pomoci v oblasti životného prostredia dobre zacielené tak, aby predstavovali len protiváhu skutočných mimoriadnych nákladov spojených s vyššou úrovňou ochrany životného prostredia, je riziko, že pomoc neprimerane naruší hospodársku súťaž, za normálnych okolností skôr malé. Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité, aby boli opatrenia štátnej pomoci dobre zacielené. V prípadoch, v ktorých nie je pomoc na dosiahnutie určených cieľov nevyhnutná alebo proporcionálna, dochádza k narušeniu hospodárskej súťaže. Môže to byť najmä v prípade, ak pomoc vedie:

37.

V niektorých prípadoch je účelom opatrenia zásah do fungovania trhu s cieľom uprednostniť niektoré výroby šetrnejšie k životnému prostrediu na úkor iných, ktoré znečisťujú životné prostredie viac, a tým zabezpečiť všeobecný prínos pre životné prostredie. V dôsledku týchto opatrení budú môcť príslušní výrobcovia výrobkov šetrnejších k životnému prostrediu zlepšiť svoje trhové postavenie v porovnaní s konkurentmi, ktorí ponúkajú výrobky s menším prínosom pre životné prostredie. V takýchto prípadoch dozorný úrad zohľadní pri posudzovaní negatívneho vplyvu opatrenia na trhové postavenie, a teda na zisky podnikov, ktoré pomoc nedostali, celkový účinok opatrenia na životné prostredie. Čím je očakávaný účinok daného opatrenia na životné prostredie nižší, tým je dôležitejšie preveriť jeho účinok na trhové podiely a zisky konkurenčných výrobkov.

38.

Bez toho, aby boli dotknuté články 4 až 7 časti II protokolu 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora (ďalej len ‚Dohoda o dozore a súde‘), právne domnienky uplatňované Dozorným úradom EZVO sa líšia podľa typu notifikovanej štátnej pomoci.

39.

V kapitole 3 týchto usmernení dozorný úrad určil niekoľko opatrení, v súvislosti s ktorými sa a priori domnieva, že štátna pomoc bude riešiť zlyhanie trhu, ktoré zabraňuje ochrane životného prostredia alebo zlepšovaniu úrovne ochrany životného prostredia. Dozorný úrad stanovuje aj skupinu podmienok a parametrov, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby štátna pomoc mala skutočne stimulačný účinok, bola proporcionálna a aby jej negatívny dosah na hospodársku súťaž a obchod bol obmedzený. Kapitola 3 teda obsahuje charakteristiky činnosti, na ktorú sa pomoc poskytne, intenzity pomoci a podmienok zlučiteľnosti.

40.

Pre pomoc prekračujúcu určité prahy, ako aj v určitých osobitných situáciách je však potrebné dodatočné preskúmanie z dôvodu vyššieho rizika narušenia hospodárskej súťaže a obchodu. Dodatočné preskúmanie vo všeobecnosti pozostáva z ďalšej a podrobnejšej faktickej analýzy opatrenia v súlade s kapitolou 5. Tieto opatrenia budú vyhlásené za zlučiteľné, ak je výsledkom testu vyváženosti podľa kapitoly 5 celkové pozitívne hodnotenie. V súvislosti s touto analýzou sa bude predpokladať, že na začiatku nie sú splnené žiadne kritériá zlučiteľnosti. Oslobodenia od environmentálnych daní a zníženia týchto daní sa budú posudzovať iba podľa oddielu 4 (14).

41.

Na základe tohto podrobného posúdenia môže dozorný úrad pomoc schváliť, vyhlásiť ju za nezlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP alebo prijať podmienečné rozhodnutie o zlučiteľnosti.

42.

Dozorný úrad určil niekoľko opatrení, pri ktorých môže byť štátna pomoc za osobitných podmienok zlučiteľná s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

43.

Tento druh pomoci poskytuje individuálne stimuly podnikom na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany životného prostredia. Podnik zvyčajne nie je stimulovaný, aby prekračoval záväzné normy, ak sú s tým spojené náklady, ktoré sú vyššie ako prospech plynúci podniku. V takýchto prípadoch možno štátnu pomoc poskytnúť podnikom ako stimul na zlepšenie ochrany životného prostredia. V súlade s cieľom Spoločenstva podporovať ekologickú inováciu možno akceptovať priaznivejšie zaobchádzanie s projektmi v oblasti ekologickej inovácie, ktoré riešia dvojnásobné zlyhanie trhu vyplývajúce jednak z vyššieho rizika inovácie a jednak z environmentálneho aspektu projektu. Cieľom pomoci na ekologickú inováciu je teda urýchliť prienik ekologických inovácií na trh.

44.

Doprava sa výrazným spôsobom podieľa na celkových emisiách skleníkových plynov (približne 30 %), ako aj na miestnom znečistení prachom, čiastočkami, oxidmi dusíka (NOx) a síry (SOx). Z tohto dôvodu je dôležité v rámci boja proti globálnej zmene klímy, ako aj v záujme zníženia miestneho znečistenia, najmä v mestách, podporovať čisté spôsoby dopravy. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité podporovať nákup dopravných prostriedkov, ktoré menej znečisťujú životné prostredie (vrátane takýchto plavidiel).

45.

Tieto usmernenia nepovoľujú pomoc podnikom na dodržiavanie už platných noriem Spoločenstva, lebo takáto pomoc by neviedla k vyššej úrovni ochrany životného prostredia. Štátna pomoc však môže zabezpečiť výrazne rýchlejšiu implementáciu novoprijatých noriem Spoločenstva, ktoré ešte nenadobudli účinnosť, a tým prispieť k zníženiu znečistenia rýchlejšie ako bez pomoci. V takýchto situáciách môže teda štátna pomoc ponúkať podnikom individuálne stimuly na vyváženie účinkov negatívnych externalít, ktoré súvisia so znečistením.

46.

Pomoc podnikom na investičné štúdie zamerané na dosiahnutie úrovne ochrany životného prostredia, ktorá je prísnejšia, ako je úroveň zabezpečená normami Spoločenstva, alebo na zvyšovanie úrovne ochrany životného prostredia v prípade, že normy Spoločenstva neexistujú, ako aj na štúdie o úspore energie a výrobe obnoviteľnej energie rieši zlyhanie trhu, ktoré súvisí s asymetriou informácií. Podniky často podceňujú možnosti a výhody spojené s úsporou energie a obnoviteľnou energiou, čo vedie k nedostatočným investíciám.

47.

Tento druh pomoci rieši zlyhanie trhu, ktoré súvisí s negatívnymi externalitami, a to vytváraním individuálnych stimulov na dosiahnutie cieľov pre úspory energie v oblasti životného prostredia a na zníženie emisií skleníkových plynov. Štátna pomoc môže byť vhodná tam, kde nie sú podľa platných noriem Spoločenstva povinné investície prinášajúce úsporu energie, a tam, kde investície nie sú ziskové, t. j. kde sú náklady na úsporu energie vyššie ako s tým súvisiaci vlastný hospodársky prospech. V prípade malých a stredných podnikov môže byť potrebná väčšia podpora, keďže tu treba zohľadniť skutočnosť, že tieto podniky často podceňujú dlhodobé výhody spojené s úsporou energie, čo ich vedie k nedostatočným investíciám do opatrení na úsporu energie.

48.

Tento druh pomoci rieši zlyhanie trhu, ktoré súvisí s negatívnymi externalitami, a to vytváraním individuálnych stimulov na zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkovej výrobe energie. Očakáva sa, že rastúce využívanie obnoviteľných zdrojov energie zohrá významnú úlohu pri plnení cieľov znižovania emisií skleníkových plynov. Štátna pomoc môže byť odôvodnená, ak sú náklady na výrobu obnoviteľnej energie vyššie ako náklady na výrobu zo zdrojov, ktoré menej šetria životné prostredie, a ak neexistuje záväzná norma Spoločenstva týkajúca sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov pre jednotlivé podniky. Vysoké náklady na výrobu niektorých druhov obnoviteľnej energie neumožňujú podnikom uplatňovať na trhu konkurenčné ceny, čo je pre obnoviteľnú energiu prekážkou vstupu na trh. V dôsledku technologického vývoja v oblasti obnoviteľnej energie a postupného zvyšovania internalizácie environmentálnych externalít [vyplývajúcich napríklad zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (15), právnych predpisov týkajúcich sa kvality ovzdušia a systému obchodovania s emisiami] rozdiel v nákladoch zaznamenáva v posledných rokoch klesajúci trend, čím sa potreba pomoci znižuje.

49.

Podpora biopalív (16) by mala navyše udržateľným spôsobom prispievať k zabezpečeniu dodávok, ako aj politike klimatickej zmeny. Štátna pomoc môže byť preto vhodným nástrojom na využívanie obnoviteľných zdrojov energie len tam, kde je prínos pre životné prostredie a udržateľnosť zrejmý. Biopalivá, ktoré nespĺňajú kritérium udržateľnosti stanovené v článku 15 návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (17), sa preto nebudú nepovažovať za oprávnené na poskytnutie štátnej pomoci. Pri vytváraní svojich systémov podpory môžu štáty EZVO podporiť využívanie biopalív, ktoré poskytuje dodatočné výhody – vrátane výhody diverzifikácie, ktorú ponúkajú biopalivá vyrobené z odpadu, zvyškov, celulózového a lignocelulózového materiálu – tým, že primerane zohľadnia rôzne náklady na výrobu energie z tradičných biopalív na jednej strane a z biopalív, ktoré prinášajú dodatočné výhody, na strane druhej.

50.

Pokiaľ ide o hydroelektrárenské zariadenia, je potrebné poznamenať, že ich vplyv na životné prostredie môže byť dvojaký. V súvislosti so znižovaním emisií skleníkových plynov sú určite potenciálom, a preto môžu v celkovej štruktúre energetických zdrojov (energetický mix) zohrávať dôležitú úlohu. Na druhej strane môžu mať takéto zariadenia aj negatívny vplyv napr. na vodné systémy a biodiverzitu (18).

51.

Tieto druhy pomoci riešia zlyhanie trhu, ktoré súvisí s negatívnymi externalitami, a to vytváraním individuálnych stimulov na plnenie cieľov úspory energie v oblasti životného prostredia. Kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie (kogenerácia) je najefektívnejším spôsobom výroby elektriny a tepla súčasne. Keď sa elektrina a teplo vyrábajú spolu, menej sa plytvá energiou. Význam kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie pre energetickú stratégiu EÚ bol podčiarknutý prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS (19). Možno sa tiež odvolať na kapitolu o kogenerácii v Akčnom pláne Európskej komisie pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu (20). Tento dokument poukazuje aj na potenciál, ktorý má odpadové teplo pochádzajúce napr. z priemyslu alebo z komunálnych služieb na praktické použitie napr. pri diaľkovom vykurovaní. Diaľkové vykurovanie môže byť energeticky účinnejšie ako individuálne vykurovanie a môže zabezpečiť výrazné zlepšenie kvality ovzdušia v mestách. Preto ak sa diaľkové vykurovanie ukáže pri výrobe a pri rozvode tepla ako menej znečisťujúce a energeticky efektívnejšie, hoci je drahšie ako individuálne vykurovanie, možno štátnu pomoc poskytnúť s cieľom stimulovať dosiahnutie cieľov v oblasti ochrany životného prostredia. Podobne ako v prípade obnoviteľných energií však možno očakávať, že postupná internalizácia environmentálnych externalít v nákladoch na iné technológie zníži potrebu pomoci, pretože bude viesť k postupnému zlučovaniu týchto nákladov s nákladmi na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie a na diaľkové vykurovanie.

52.

Cieľom tohto typu pomoci je poskytnúť individuálne stimuly na dosiahnutie cieľov v oblasti životného prostredia, ktoré súvisia s odpadovým hospodárstvom (21). Šiesty environmentálny akčný program (22) označuje prevenciu odpadu a odpadové hospodárstvo za jednu zo štyroch najvyšších priorít. Jeho prvotným cieľom je oddeliť produkciu odpadu od hospodárskej činnosti, tak aby rast EÚ neviedol k čoraz väčšiemu množstvu odpadu. V tejto súvislosti sa môže štátna pomoc poskytnúť tomu, kto produkuje odpad (podľa oddielu 3.1.1), ako aj podnikom, ktoré hospodária s odpadom alebo recyklujú odpad iných podnikov (podľa oddielu 3.1.9). Musia však byť zabezpečené pozitívne účinky na životné prostredie, nesmie sa obchádzať zásada ‚znečisťovateľ platí‘ a nemalo by sa narúšať bežné fungovanie trhov s druhotnými materiálmi.

53.

Tento typ pomoci je určený na vytvorenie individuálneho stimulu na vyváženie účinkov negatívnych externalít tam, kde nemožno zistiť znečisťovateľa a prinútiť ho zaplatiť za nápravu škody na životnom prostredí, ktorú spôsobil. Štátna pomoc môže byť v týchto prípadoch odôvodnená, ak sú náklady na rekultiváciu vyššie ako výsledné zvýšenie hodnoty miesta.

54.

Cieľom tohto typu investičnej pomoci je vytvárať individuálne stimuly na znižovanie negatívnych externalít premiestnením podnikov, ktoré spôsobujú najväčšie znečistenie, do oblastí, kde má toto znečistenie menej škodlivé účinky, čím sa znížia vonkajšie náklady. V súlade so zásadou predbežnej opatrnosti tieto usmernenia zavádzajú možnosť poskytnúť pomoc na premiestnenie vysokorizikových zariadení v súlade so smernicou Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (23) (ďalej len ‚smernica Seveso II‘) (24). Havárie v minulosti ukázali, že umiestnenie zariadenia, na ktorého sa vzťahuje smernica Seveso II, je mimoriadne dôležité z hľadiska prevencie havárií, ako aj zníženia dôsledkov havárií na ľudí a životné prostredie. Preto ak dochádza k premiestneniu podniku z dôvodov ochrany životného prostredia, štátna pomoc môže byť odôvodnená. Aby sa zabezpečilo, že sa pomoc neposkytuje na premiestnenie z iných dôvodov, je potrebné správne alebo súdne rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci alebo dohoda medzi príslušným orgánom verejnej moci a podnikom o premiestnení podniku. Oprávnené náklady musia zohľadniť všetky výhody, ktoré firma môže premiestnením získať.

55.

Systémy obchodovania s povoleniami môžu zahŕňať štátnu pomoc v rôznych formách, napríklad keď sa povolenia a kvóty poskytujú štátmi EZVO za nižšiu cenu ako trhovú, a toto konanie možno pričítať štátu EZVO. Tento druh pomoci možno použiť na riešenie negatívnych externalít tým, že sa umožní zavádzanie trhových nástrojov orientovaných na ciele v oblasti ochrany životného prostredia. Ak je celková výška povolení poskytnutých členským štátom nižšia ako celkové očakávané potreby podnikov, celkový účinok na úroveň ochrany životného prostredia bude pozitívny. Ak poskytnuté kvóty na úrovni jednotlivých podnikov nepokrývajú celkové očakávané potreby podniku, musí podnik buď znížiť svoje znečistenie, a tým prispieť k zlepšeniu úrovne ochrany životného prostredia, alebo si zakúpiť dodatočné kvóty na trhu, a teda zaplatiť odškodnenie za svoje znečistenie. Aby sa obmedzilo narušeniu hospodárskej súťaže, nie je možné odôvodniť prideľovanie povolení nad rámec potrieb a je potrebné prijať pravidlá na zabránenie neodôvodnených prekážok vstupu na trh.

56.

Základom posudzovania situácií, ktoré nastanú počas obdobia obchodovania, ktoré sa končí 31. decembra 2012, dozorným úradom budú kritériá uvedené v bode 55. Pokiaľ ide o situácie, ktoré nastanú v období obchodovania po tomto dátume, dozorný úrad bude posudzovať opatrenia podľa toho, či sú nevyhnutné a zároveň proporcionálne.

57.

Zníženia environmentálnych daní a oslobodenia od týchto daní, ktoré sa týkajú určitých odvetví alebo kategórií podnikov, môžu uľahčiť zavedenie vyšších daní pre iné podniky, čo povedie k celkovému zlepšeniu internalizácie nákladov a vytvoreniu ďalších stimulov na zlepšenie ochrany životného prostredia. Tento druh pomoci môže byť potrebný na nepriame riešenie negatívnych externalít tým, že uľahčí zavádzanie alebo udržania relatívne vysokých vnútroštátnych environmentálnych daní. Aby bola pomoc zlučiteľná, musí sa preukázať, že oslobodenia alebo zníženia sú nevyhnutné pre všetky navrhované kategórie príjemcov a že sú primerané, pokiaľ ide o ich výšku. Predpokladá sa, že ide o prípady, v ktorých príjemcovia platia aspoň minimálnu výšku dane Spoločenstva stanovenú v smernici, ak taká existuje (25). V opačnom prípade bude nevyhnutnosť závisieť od rozsahu vplyvov vnútroštátnych daní na výrobné náklady, ako aj od možnosti presunu daní na spotrebiteľov a zníženia ziskových marží. Proporcionalita bude závisieť od rozsahu, do akého môžu príjemcovia ďalej znižovať svoju spotrebu alebo emisie, platiť časť vnútroštátnych daní alebo vstúpiť do environmentálnych dohôd na znižovanie znečisťovania (26).

58.

Tieto usmernenia sa vzťahujú na štátnu pomoc na ochranu životného prostredia. V súlade s ostatnými politikami EHP sa budú tiež vzťahovať na štátnu pomoc a ostatné ustanovenia Dohody o EHP a právne predpisy prijaté v súlade s Dohodou o EHP. Tieto usmernenia sa budú tiež odvolávať na právne predpisy, ktoré nie sú začlenené do Dohody o EHP (27).

59.

Tieto usmernenia sa týkajú pomoci (28) na podporu ochrany životného prostredia vo všetkých odvetviach, ktoré sa riadia Dohodou o EHP. Týkajú sa tiež odvetví, ktoré podliehajú osobitným pravidlám EHP o štátnej pomoci (oceliarstvo, lodiarstvo, motorové vozidlá, syntetické vlákna, doprava a uhlie), pokiaľ nie je v týchto osobitných pravidlách uvedené inak.

60.

Tieto usmernenia sa nevzťahujú na projektovanie a výrobu výrobkov, strojov ani dopravných prostriedkov šetrných k životnému prostrediu s cieľom dosiahnuť ich prevádzku s menším objemom prírodných zdrojov, ani na opatrenia prijímané v rámci závodov alebo iných výrobných jednotiek s cieľom zlepšiť bezpečnosť alebo hygienu.

61.

Obchod s poľnohospodárskymi výrobkami, výrobkami rybolovu a inými morskými výrobkami nepatrí do značnej miery do pôsobnosti Dohody o EHP (29). Keďže dozorný úrad nemá právomoc preskúmavať opatrenia pomoci na ochranu životného prostredia, ktoré nespadajú do pôsobnosti Dohody o EHP, tieto opatrenia nebudú pokryté týmito usmerneniami.

62.

Tieto usmernenia sa netýkajú financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré súvisia s infraštruktúrou leteckej, cestnej, železničnej, vnútrozemskej vodnej a námornej dopravy vrátane akéhokoľvek projektu spoločného záujmu uvedeného v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1692/96/ES z 23. júla 1996 o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (30).

63.

Štátna pomoc na výskum, vývoj a inováciu v oblasti životného prostredia sa riadi pravidlami stanovenými v usmerneniach dozorného úradu pre štátnu pomoc na výskum a vývoj a inováciu (31). Avšak prienik ekologických inovácií na trh (získanie ekologicky inovačného aktíva) sa upravuje v týchto usmerneniach.

64.

Charakter pomoci na environmentálne vzdelávacie činnosti si nevyžaduje iné pravidlá ako tie, ktoré sa všeobecne uplatňujú na pomoc na vzdelávacie činnosti, a preto bude dozorný úrad takúto pomoc skúmať v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 68/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc vzdelávaniu (32).

65.

Významnú pomoc malým a stredným podnikom v napredovaní v oblasti ochrany životného prostredia poskytujú konzultačné služby. Tieto služby možno predovšetkým využiť pri uskutočňovaní ekologických auditov alebo pri posudzovaní toho, aké ekonomické výhody prináša podniku investícia šetrná k životnému prostrediu, a teda pri stimulovaní týchto podnikov, aby uskutočňovali investície podporujúce ochranu životného prostredia. Pomoc pre malé a stredné podniky na poradenské/konzultačné služby v oblasti životného prostredia možno poskytnúť podľa nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (33).

66.

Tieto usmernenia sa neuplatňujú na uviaznuté náklady podľa definície uvedenej v usmerneniach v oblasti štátnej pomoci o metodike zameranej na analýzu štátnej pomoci v súvislosti s uviaznutými nákladmi (34).

67.

V rozsahu, v akom sa nepoužijú ustanovenia súvisiace s úsporou energie uvedené v oddiele 3.1.5, nepoužijú sa tieto usmernenia na štátnu pomoc na investície do infraštruktúry týkajúcej sa diaľkového vykurovania, ktorá sa bude posudzovať podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

68.

V niektorých štátoch EZVO môžu podniky podliehať environmentálnym daniam a zároveň sa zúčastňovať na systéme obchodovania s povoleniami. Dozorný úrad v týchto situáciách nemá zatiaľ dostatočné skúsenosti s posudzovaním zlučiteľnosti znižovania environmentálnych daní. Preto je pre dozorný úrad príliš skoro, aby v tomto smere poskytol všeobecné usmernenia. Namiesto toho sa posúdenie takýchto prípadov, pokiaľ predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, uskutoční na základe článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

69.

Napokon niektoré z prostriedkov, ktorými štáty EZVO zamýšľajú podporiť elektrárne na fosílne palivo alebo iné priemyselné zariadenia vybavené zariadeniami na zachytávanie, dopravu a skladovanie CO2 alebo jednotlivé prvky tohto reťazca na zachytávanie a skladovanie uhlíka, by mohli predstavovať štátnu pomoc, ale vzhľadom na nedostatok skúseností je príliš skoro stanoviť usmernenia na povoľovanie tejto pomoci. Je potrebné zohľadniť strategický význam tejto technológie pre EHP z hľadiska energetickej bezpečnosti a znižovania emisií skleníkových plynov. Takisto možno poukázať na dlhodobý cieľ Spoločenstva obmedziť zmenu klímy na 2 °C nad úroveň v predindustriálnom období a na pomoc Komisie určenú na výstavbu ukážkových zariadení v priemyselnom meradle do roku 2015 (35) za predpokladu, že sú bezpečné pre životné prostredie a prispievajú k jeho ochrane. Na základe tohto dozorný úrad zaujme vo všeobecnosti pozitívny postoj k štátnej pomoci na tieto projekty. Projekty možno posudzovať podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP alebo môžu byť oprávnené ako významné projekty spoločného európskeho záujmu podľa podmienok stanovených v článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP a v bode 147 týchto usmernení.

70.

Na účel týchto usmernení platia tieto vymedzenia pojmov:

71.

Štátna pomoc na ochranu životného prostredia je zlučiteľná s uplatňovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, ak na základe testu vyváženosti vedie pomoc k zvýšeniu činností na ochranu životného prostredia bez toho, aby došlo k nepriaznivému vplyvu na obchodné podmienky v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom. V tejto súvislosti by schémy pomoci mali podliehať primeraným časovým lehotám bez toho, aby bola dotknutá možnosť štátu EZVO opätovne notifikovať opatrenie po uplynutí lehoty stanovenej v rozhodnutí dozorného úradu. Štáty EZVO môžu podporiť notifikácie opatrení pomoci dôsledným vyhodnocovaním podobných opatrení pomoci z minulosti, ktoré preukazujú stimulačný účinok pomoci.

72.

Opatrenia uvedené v bodoch 73 až 146 sa môžu považovať za zlučiteľné podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

73.

Investičná pomoc, ktorá podnikom umožňuje ísť nad rámec noriem Spoločenstva alebo zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia, ak normy Spoločenstva neexistujú, sa bude považovať za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP za predpokladu, že sú splnené podmienky uvedené v bodoch 74 až 84 a v oddiele 3.2.

74.

Investícia, na ktorú sa pomoc poskytuje, musí spĺňať jednu z týchto dvoch podmienok:

75.

Pomoc nemožno poskytnúť, ak zlepšenia pomáhajú podnikom plniť normy Spoločenstva, ktoré sú už schválené a ešte nenadobudli účinnosť (46).

76.

Intenzita pomoci nesmie prekročiť 50 % oprávnených investičných nákladov vymedzených v bodoch 80 až 84.

77.

V prípadoch, keď sa investičná pomoc poskytne na základe výlučne konkurenčného postupu predkladania ponúk vychádzajúceho z jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií, ktorý účinne zabezpečí, že výška pomoci bude iba taká, aby pokryla minimálne požiadavky nevyhnutné na dosiahnutie prínosu v oblasti ochrany životného prostredia, môže intenzita pomoci dosiahnuť až 100 % oprávnených investičných nákladov vymedzených v bodoch 80 až 84. Tento postup predkladania ponúk musí byť nediskriminačný a zabezpečiť účasť dostatočného počtu podnikov. Rozpočet súvisiaci s postupom predkladania ponúk musí byť navyše záväzne obmedzený v tom zmysle, že nie všetkým účastníkom sa môže poskytnúť pomoc. Pomoc sa musí napokon poskytnúť na základe pôvodnej ponuky predloženej uchádzačom, čím sa vylúčia ďalšie dojednávania.

78.

Ak sa investícia týka získania ekologicky inovačného aktíva alebo začatia ekologicky inovačného projektu, intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 10 percentuálnych bodov za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

79.

Ak sa poskytuje investičná pomoc podnikom, ktoré uplatňujú prísnejšie normy ako normy Spoločenstva alebo zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia v prípade, že normy Spoločenstva neexistujú, intenzita pomoci sa môže pre stredné podniky zvýšiť o 10 percentuálnych bodov a pre malé podniky o 20 percentuálnych bodov, ako sa uvádza v tabuľke.

80.

Oprávnené náklady nesmú presiahnuť mimoriadne investičné náklady potrebné na dosiahnutie úrovne ochrany životného prostredia, ktorá je vyššia ako úroveň vyžadovaná normami Spoločenstva, a budú sa vypočítavať v dvoch krokoch. Po prvé náklady na investíciu priamo spojené s ochranou životného prostredia budú, ak je to možné, určené porovnaním s protichodnou situáciou. Po druhé odpočítajú sa prevádzkové výhody a pripočítajú sa prevádzkové náklady.

81.

Určenia časti investície, ktorá priamo súvisí s ochranou životného prostredia:

82.

Určenie prevádzkových výhod/nákladov: pokiaľ v tejto kapitole nie je uvedené inak, oprávnené náklady sa musia vypočítať čisté bez akýchkoľvek prevádzkových výhod a prevádzkových nákladov, ktoré súvisia s mimoriadnou investíciou na ochranu životného prostredia a ktoré vznikli v prvých piatich rokoch existencie danej investície. To znamená, že takéto prevádzkové výhody sa musia odpočítať a takéto prevádzkové náklady sa môžu pripočítať k mimoriadnym investičným nákladom.

83.

Oprávnené investície môžu mať formu investície do hmotného majetku a/alebo do nehmotného majetku.

84.

V prípade investícií zameraných na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany životného prostredia, ako sa vyžaduje normami Spoločenstva, by sa protichodná situácia mala zvoliť takto:

85.

Všeobecné pravidlá uvedené v bodoch 73 až 84 sa vzťahujú na pomoc podnikom, ktoré uplatňujú prísnejšie normy ako normy Spoločenstva alebo zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia v prípade, že normy Spoločenstva v odvetví dopravy neexistujú. Na rozdiel od ustanovenia v bode 75 pomoc na obstaranie nových dopravných prostriedkov pre cestnú, železničnú, vnútrozemskú vodnú a námornú dopravu, ktoré sú v súlade s prijatými normami Spoločenstva, je dovolená vtedy, ak k obstaraniu dopravných prostriedkov dôjde predtým, ako tieto normy nadobudnú účinnosť, a pokiaľ nové normy Spoločenstva po tom, čo sa stanú záväznými, nemajú na prv zakúpené dopravné prostriedky spätný účinok.

86.

V prípadoch dodatočných úprav s cieľom ochrany životného prostredia v odvetví dopravy sú oprávnenými nákladmi celkové mimoriadne čisté náklady na tieto úpravy (určené v súlade s metodikou výpočtu oprávnených nákladov podľa bodov 80 až 84), ak sa existujúce dopravné prostriedky prispôsobujú environmentálnym normám, ktoré v čase, keď tieto dopravné prostriedky boli uvedené do prevádzky, neboli účinné, alebo ak tieto dopravné prostriedky nepodliehajú žiadnym normám v oblasti životného prostredia.

87.

Pomoc na účely plnenia nových noriem Spoločenstva, ktorými sa zvyšuje úroveň ochrany životného prostredia a ktoré ešte nenadobudli účinnosť, sa po prijatí noriem Spoločenstva bude považovať za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP vtedy, ak sa investícia uskutočňuje a ukončí najmenej rok pred nadobudnutím účinnosti normy.

88.

Maximálna intenzita pomoci je 25 % pre malé podniky, 20 % pre stredné podniky a 15 % pre veľké podniky, ak sa realizácia a ukončenie uskutoční viac ako tri roky pred záväzným dátumom transpozície alebo dátumom nadobudnutia účinnosti noriem. Intenzita pomoci je 20 % pre malé podniky, 15 % pre stredné podniky a 10 % pre veľké podniky, ak sa realizácia a ukončenie uskutoční jeden až tri roky pred záväzným dátumom transpozície alebo dátumom nadobudnutia účinnosti noriem.

89.

Oprávnené náklady nesmú prekročiť dodatočné investičné náklady potrebné na dosiahnutie úrovne ochrany životného prostredia, ktorá sa vyžaduje normou Spoločenstva, v porovnaní s existujúcou úrovňou ochrany životného prostredia vyžadovanou predtým, ako táto norma nadobudla účinnosť.

90.

Oprávnené náklady sa musia vypočítať čisté bez akýchkoľvek prevádzkových výhod a prevádzkových nákladov, ktoré súvisia s mimoriadnou investíciou a ktoré vznikli v prvých piatich rokoch existencie danej investície, ako je stanovené v bodoch 81, 82 a 83.

91.

Pomoc podnikom na štúdie, ktoré priamo súvisia s investíciami na splnenie noriem v súlade s podmienkami stanovenými v oddiele 3.1.1, na dosiahnutie úspor energie v súlade s podmienkami stanovenými v oddiele 3.1.5 alebo na výrobu obnoviteľnej energie v súlade s podmienkami stanovenými v oddiele 3.1.6, sa bude považovať za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP v prípade, že sú splnené podmienky uvedené v tejto kapitole. Toto bude platiť aj v prípadoch, ak sa v dôsledku zistení prípravnej štúdie daná investícia neuskutoční.

92.

Intenzita pomoci nesmie prekročiť 50 % nákladov štúdie.

93.

Ak sa štúdia uskutoční v prospech MSP, intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke.

94.

Investičná a/alebo prevádzková pomoc, ktorá umožňuje podnikom dosiahnuť úspory energie, sa bude považovať za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, ak sú splnené tieto podmienky:

95.

Intenzita pomoci nesmie prekročiť 60 % oprávnených investičných nákladov.

96.

Ak sa investičná pomoc na úsporu energie poskytuje MSP, intenzitu pomoci možno zvýšiť o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky, ako sa uvádza v tabuľke.

97.

V prípadoch, keď sa investičná pomoc poskytne na základe výlučne konkurenčného postupu predkladania ponúk vychádzajúceho z jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií, ktorý účinne zabezpečí, že výška pomoci bude iba taká, aby pokryla minimálne požiadavky nevyhnutné na dosiahnutie maximálnej úspory energie, môže intenzita pomoci dosiahnuť až 100 % oprávnených investičných nákladov vymedzených v bode 98. Tento postup predkladania ponúk musí byť nediskriminačný a musí zabezpečiť účasť dostatočného počtu podnikov. Rozpočet súvisiaci s postupom predkladania ponúk musí byť navyše záväzne obmedzený v tom zmysle, že nie všetkým účastníkom sa môže poskytnúť pomoc. Pomoc sa musí napokon poskytnúť na základe pôvodnej ponuky predloženej uchádzačom, čím sa vylúčia ďalšie dojednávania.

98.

Oprávnené náklady nesmú presiahnuť mimoriadne investičné náklady potrebné na dosiahnutie úspor energie nad úroveň, ktorú vyžadujú normy Spoločenstva.

Výpočet mimoriadnych nákladov musí rešpektovať tieto pravidlá:

99.

Prevádzková pomoc na úsporu energie sa poskytne len vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

100.

V prípade pomoci, ktorá sa postupne znižuje, intenzita pomoci nesmie v prvom roku prekročiť 100 % mimoriadnych nákladov, ale do konca piateho roku musí lineárne klesnúť na nulu. V prípade pomoci, ktorá neklesá postupne, intenzita pomoci nesmie prekročiť 50 % mimoriadnych nákladov.

101.

Environmentálna investičná a prevádzková pomoc na podporu energie z obnoviteľných zdrojov sa bude považovať za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, ak spĺňa podmienky stanovené v bodoch 102 až 111. Štátna pomoc môže byť odôvodnená, ak pre jednotlivé podniky neexistuje záväzná norma Spoločenstva týkajúca sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Pomoc na investície a/alebo prevádzková pomoc na výrobu biopalív je povolená, iba ak ide o udržateľné biopalivá.

102.

Intenzita pomoci nesmie prekročiť 60 % oprávnených investičných nákladov.

103.

Ak sa investičná pomoc na obnoviteľné zdroje energie poskytuje MSP, intenzitu pomoci možno zvýšiť o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky, ako sa uvádza v tabuľke.

104.

V prípadoch, keď sa investičná pomoc poskytne na základe výlučne konkurenčného postupu predkladania ponúk vychádzajúceho z jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií, ktorý účinne zabezpečí, že výška pomoci bude iba taká, aby pokryla minimálne požiadavky nevyhnutné na dosiahnutie maximálnej obnoviteľnej energie, môže intenzita pomoci dosiahnuť až 100 % oprávnených investičných nákladov vymedzených v bodoch 105 a 106. Tento postup predkladania ponúk musí byť nediskriminačný a musí zabezpečiť účasť dostatočného počtu podnikov. Rozpočet súvisiaci s postupom predkladania ponúk musí byť navyše záväzne obmedzený v tom zmysle, že nie všetkým účastníkom sa môže poskytnúť pomoc. Pomoc sa musí napokon poskytnúť na základe pôvodnej ponuky predloženej uchádzačom, čím sa vylúčia ďalšie dojednávania.

105.

Oprávnené investičné náklady na obnoviteľnú energiu nesmú prekročiť mimoriadne investičné náklady, ktoré znáša príjemca, v porovnaní s konvenčnou elektrárňou alebo konvenčným systémom vykurovania rovnakej kapacity z hľadiska efektívnej výroby energie.

106.

Oprávnené náklady sa musia vypočítať čisté bez akýchkoľvek prevádzkových výhod a prevádzkových nákladov, ktoré súvisia s mimoriadnou investíciou na obnoviteľné zdroje energie a ktoré vzniknú v prvých piatich rokoch existencie tejto investície, ako je stanovené v bodoch 81, 82 a 83.

107.

Prevádzková pomoc na výrobu obnoviteľnej energie môže byť odôvodnená v prípade, ak ide o pokrytie rozdielu medzi nákladmi na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie a trhovou cenou danej formy energie. Toto platí pre výrobu obnoviteľnej energie určenej na ďalší predaj na trhu, ako aj pre energiu na vlastnú spotrebu podniku.

108.

Štáty EZVO môžu poskytnúť pomoc na obnoviteľné zdroje energie týmito spôsobmi:

109.

Možnosť 1

110.

Možnosť 2

111.

Možnosť 3

Okrem toho môžu štáty EZVO poskytnúť prevádzkovú pomoc v súlade s ustanoveniami uvedenými v bode 100.

112.

Environmentálna investičná a prevádzková pomoc na kogeneráciu sa bude považovať za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, ak kogeneračná jednotka spĺňa definíciu vysokoefektívnej kogenerácie stanovenej v bode 70 ods. 11 a ak v súvislosti s investičnou pomocou:

113.

V prípade prevádzkovej pomoci musí existujúca kogeneračná jednotka zodpovedať definícii vysokoefektívnej kogenerácie stanovenej v bode 70 ods. 11, ako aj požiadavke na celkové úspory primárnej energie v porovnaní s oddelenou výrobou, ako je vymedzené v smernici 2004/8/ES (51) a v rozhodnutí 2007/74/ES.

114.

Intenzita pomoci nesmie prekročiť 60 % oprávnených investičných nákladov.

115.

Ak sa investičná pomoc na kogeneráciu poskytuje MSP, intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky, ako sa uvádza v tabuľke.

116.

V prípadoch, keď sa investičná pomoc poskytne na základe výlučne konkurenčného postupu predkladania ponúk vychádzajúceho z jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií, ktorý účinne zabezpečí, že výška pomoci bude iba taká, aby pokryla minimálne požiadavky nevyhnutné na dosiahnutie maximálnej úspory energie, môže intenzita pomoci dosiahnuť až 100 % oprávnených investičných nákladov vymedzených v bodoch 117 a 118. Tento postup predkladania ponúk musí byť nediskriminačný a musí zabezpečiť účasť dostatočného počtu podnikov. Rozpočet súvisiaci s postupom predkladania ponúk musí byť navyše záväzne obmedzený v tom zmysle, že nie všetkým účastníkom sa môže poskytnúť pomoc. Pomoc sa musí napokon poskytnúť na základe pôvodnej ponuky predloženej uchádzačom, čím sa vylúčia ďalšie dojednávania.

117.

Oprávnené náklady nesmú prekročiť mimoriadne investičné náklady potrebné na uskutočnenie vysokoefektívneho zariadenia na kogeneráciu v porovnaní s referenčnou investíciou.

118.

Oprávnené náklady sa musia vypočítať čisté bez akýchkoľvek prevádzkových výhod a prevádzkových nákladov, ktoré súvisia s mimoriadnou investíciou a ktoré vzniknú v prvých piatich rokoch existencie tejto investície, ako je stanovené v bodoch 81 až 83.

119.

Prevádzková pomoc na vysokoefektívnu kogeneráciu sa môže poskytnúť v súlade s pravidlami pre prevádzkovú pomoc na obnoviteľnú energiu, ktoré sú stanovené v oddiele 3.1.6.2:

120.

Environmentálna investičná pomoc pre energeticky efektívne zariadenia diaľkového vykurovania (52) sa bude považovať za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, ak vedie k úspore primárnej energie a ak prijímajúce zariadenie diaľkového vykurovania spĺňa definíciu energeticky efektívneho diaľkového vykurovania uvedenú v bode 70 ods. 13 a ak:

121.

Intenzita pomoci na zariadenia diaľkového vykurovania nesmie prekročiť 50 % oprávnených investičných nákladov. Ak je pomoc určená len na výrobnú časť zariadenia diaľkového vykurovania, budú sa na energeticky efektívne zariadenia diaľkového vykurovania, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie alebo kogeneráciu, vzťahovať pravidlá stanovené v oddieloch 3.1.6 a 3.1.7.

122.

Ak sa investičná pomoc na energeticky efektívne diaľkové vykurovanie poskytne MSP, intenzitu pomoci možno zvýšiť o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky, ako sa uvádza v tabuľke.

123.

V prípadoch, keď sa investičná pomoc poskytne na základe výlučne konkurenčného postupu predkladania ponúk vychádzajúceho z jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií, ktorý účinne zabezpečí, že výška pomoci bude iba taká, aby pokryla minimálne požiadavky nevyhnutné na dosiahnutie maximálnej úspory energie, môže intenzita pomoci dosiahnuť až 100 % oprávnených investičných nákladov vymedzených v bodoch 117 a 118. Tento postup predkladania ponúk musí byť nediskriminačný a musí zabezpečiť účasť dostatočného počtu podnikov. Rozpočet súvisiaci s postupom predkladania ponúk musí byť navyše záväzne obmedzený v tom zmysle, že nie všetkým účastníkom sa môže poskytnúť pomoc. Pomoc sa musí napokon poskytnúť na základe pôvodnej ponuky predloženej uchádzačom, čím sa vylúčia ďalšie dojednávania.

124.

Oprávnené náklady nesmú prekročiť mimoriadne investičné náklady potrebné na uskutočnenie investície vedúcej k energeticky efektívnemu diaľkovému vykurovaniu v porovnaní s referenčnou investíciou.

125.

Oprávnené náklady sa musia vypočítať čisté bez akýchkoľvek prevádzkových výhod a prevádzkových nákladov, ktoré súvisia s mimoriadnou investíciou a ktoré vzniknú v prvých piatich rokoch existencie tejto investície, ako je stanovené v bodoch 81 až 83.

126.

Environmentálna investičná pomoc na hospodárenie s odpadom iných podnikov vrátane činností zameraných na opätovné využitie, recykláciu a zhodnotenie sa považuje za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, ak je toto hospodárstvo v súlade s hierarchickou klasifikáciou zásad odpadového hospodárstva (53) a s podmienkami uvedenými v bode 127.

127.

Investičná pomoc na odpadové hospodárstvo sa poskytne len vtedy, ak je splnená každá z týchto podmienok:

128.

Intenzita pomoci nesmie prekročiť 50 % oprávnených investičných nákladov.

129.

Ak sa investičná pomoc na odpadové hospodárstvo poskytne MSP, intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky, ako sa uvádza v tabuľke.

130.

Oprávnené náklady nesmú prekročiť mimoriadne investičné náklady potrebné na uskutočnenie investície vedúcej k odpadovému hospodárstvu, ktoré znáša príjemca, v porovnaní s referenčnou investíciou, t. j. s konvenčnou výrobou bez odpadového hospodárstva rovnakej kapacity. Náklady na takúto referenčnú investíciu sa musia odpočítať od oprávnených nákladov.

131.

Oprávnené náklady sa musia vypočítať čisté bez akýchkoľvek prevádzkových výhod a prevádzkových nákladov, ktoré súvisia s mimoriadnou investíciou do odpadového hospodárstva a ktoré vzniknú v prvých piatich rokoch existencie tejto investície (55), ako je stanovené v bodoch 81 až 83.

132.

Investičná pomoc pre podniky, ktoré naprávajú škodu na životnom prostredí rekultiváciou kontaminovaných miest sa bude považovať za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP (56), ak vedie k zlepšeniu ochrany životného prostredia. Daná škoda na životnom prostredí znamená poškodenie kvality pôdy, povrchovej vody alebo podzemnej vody.

Ak je znečisťovateľ jednoznačne identifikovaný, táto osoba musí financovať rekultiváciu v súlade so zásadou ‚znečisťovateľ platí‘ a nemôže sa jej poskytnúť žiadna štátna pomoc. V tejto súvislosti je ‚znečisťovateľ‘ osoba zodpovedná podľa právnych predpisov platných v jednotlivých štátoch EZVO bez toho, aby bola dotknutá možnosť prijímania pravidiel Spoločenstva v tejto oblasti.

Ak znečisťovateľ nebol zistený alebo ho nemožno prinútiť, aby znášal náklady znečistenia, pomoc sa môže poskytnúť osobe, ktorá je zodpovedná za vykonanie prác.

133.

Pomoc na rekultiváciu kontaminovaných miest môže dosiahnuť až 100 % oprávnených nákladov.

Celková výška pomoci nesmie za žiadnych okolností prekročiť skutočné výdavky, ktoré vznikli podniku.

134.

Oprávnené náklady sa rovnajú nákladom na rekultivačné práce mínus zvýšená hodnota pozemku. Všetky výdavky, ktoré vzniknú podniku pri rekultivácii svojho miesta bez ohľadu na to, či tieto výdavky môže vo svojej súvahe vykazovať ako stále aktívum, sa v prípade rekultivácie kontaminovaných miest považujú za oprávnenú investíciu.

135.

Investičná pomoc na premiestnenie podnikov na nové miesta z dôvodov ochrany životného prostredia sa bude považovať za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, ak spĺňa tieto podmienky:

136.

Príjemcom môže byť:

137.

Intenzita pomoci nesmie prekročiť 50 % oprávnených investičných nákladov. Intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky, ako sa uvádza v tabuľke.

138.

Na určenie výšky oprávnených nákladov v prípade pomoci na premiestnenie Dozorný úrad EZVO zohľadňuje najmä:

139.

Systémy obchodovania s povoleniami môžu zahŕňať štátnu pomoc v rôznych formách, napríklad keď sa povolenia a kvóty poskytujú za nižšiu cenu ako trhovú, a toto konanie možno pričítať štátu EZVO.

140.

Štátna pomoc vyplývajúca zo systémov obchodovania s povoleniami môže byť vyhlásená za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, ak sú splnené podmienky uvedené v písmenách a) až d) tohto bodu a v bode 141. Odchylne od uvedeného sa bod 141 neuplatňuje na obdobie obchodovania, ktoré sa končí 31. decembra 2012, pre systémy obchodovania s povoleniami podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (59) (ďalej len ‚európsky systém obchodovania s emisnými kvótami‘):

141.

Dozorný úrad posúdi nevyhnutnosť a proporcionalitu štátnej pomoci v rámci systému obchodovania s povoleniami podľa týchto kritérií:

142.

Štátna pomoc musí mať stimulujúci účinok. Výsledkom štátnej pomoci na ochranu životného prostredia musí byť taká zmena správania príjemcu pomoci, ktorá zvýši úroveň ochrany životného prostredia.

143.

Dozorný úrad sa domnieva, že pomoc nemá stimulačný účinok na príjemcu vo všetkých prípadoch, v ktorých príjemca začal vykonávať projekt skôr, ako podal žiadosť o pomoc vnútroštátnym orgánom.

144.

Ak sa projekt, na ktorý bola pomoc poskytnutá, nezačal pred podaním žiadosti o pomoc, predpokladá sa, že pre všetky kategórie pomoci poskytnutej malým a stredným podnikom je požiadavka stimulačného účinku automaticky splnená, okrem prípadov, v ktorých sa musí pomoc posúdiť v súlade s podrobným posúdením v kapitole 5.

145.

Pri všetkých ostatných projektoch, na ktoré bola pomoc poskytnutá, dozorný úrad vyžaduje, aby štát EZVO, ktorý pomoc notifikoval, preukázal stimulačný účinok.

146.

Na preukázanie stimulačného účinku musí daný štát EZVO dokázať, že bez pomoci, t. j. v protichodnej situácii, by sa alternatíva šetrnejšia k životnému prostrediu nezachovala. Na tento účel daný štát EZVO poskytne informácie, ktoré preukážu, že:

147.

Pomoc na podporu realizácie dôležitých projektov v spoločnom európskom záujme, ktoré sú environmentálnou prioritou, možno považovať za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP podľa článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP, ak sú splnené tieto podmienky:

148.

Na to, aby dozorný úrad mohol takéto projekty riadne posúdiť, je potrebné preukázať spoločný európsky záujem prakticky: treba napríklad preukázať, že projekt umožňuje výrazný pokrok k dosiahnutiu konkrétnych environmentálnych cieľov EHP alebo Spoločenstva.

149.

Dozorný úrad bude posudzovať notifikované projekty priaznivejšie, ak zahŕňajú výrazný vlastný príspevok príjemcu na projekt. Rovnako bude priaznivejšie posudzovať notifikované projekty zahŕňajúce podniky z väčšieho počtu štátov EZVO.

150.

Ak sa pomoc považuje za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP v súlade s článkom 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP, dozorný úrad môže povoliť pomoc vo vyšších sadzbách, než sú inak stanovené v týchto usmerneniach.

151.

Pomoc vo forme znížení environmentálnych daní alebo oslobodení od týchto daní sa bude považovať za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, ak táto pomoc prispieva aspoň nepriamo k zlepšeniu úrovne ochrany životného prostredia a ak zníženia dane a oslobodenia od dane nesťažujú dosiahnutie všeobecného sledovaného cieľa.

152.

Aby boli zníženia alebo oslobodenia od daní, ktoré zodpovedajú daniam harmonizovaným v rámci Spoločenstva, a to najmä daniam harmonizovaným smernicou 2003/96/ES, schválené v súlade s článkom 61 Dohody o EHP, musia byť tieto zníženia alebo oslobodenia od daní zlučiteľné s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva a byť v súlade s obmedzeniami a podmienkami stanovenými v týchto predpisoch (60).

153.

Pomoc vo forme znížení alebo oslobodení od daní, ktoré zodpovedajú environmentálnym daniam harmonizovaným v rámci Spoločenstva, sa považuje za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP na obdobie 10 rokov, ak prijímatelia pomoci platia aspoň výšku daní, ktorá zodpovedá minimálnej výške daní Spoločenstva ustanovenej v príslušnej smernici (61).

154.

Pomoc vo forme zníženia alebo oslobodenia od iných environmentálnych daní, ako sú uvedené v bode 153 (62), sa považuje za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP na obdobie 10 rokov, ak sú splnené podmienky stanovené v bodoch 155 až 159.

155.

Pri analýze daňových systémov, ktoré obsahujú prvky štátnej pomoci vo forme znížení alebo oslobodení od takýchto daní, bude dozorný úrad analyzovať najmä nevyhnutnosť a proporcionalitu pomoci a jej účinky na úroveň dotknutých hospodárskych odvetví.

156.

Na tento účel sa dozorný úrad bude opierať o informácie poskytnuté štátmi EZVO. Informácie by na jednej strane mali obsahovať údaje o príslušnom odvetví (príp. odvetviach) alebo kategóriách príjemcov, na ktorých sa vzťahujú oslobodenia/zníženia, a na strane druhej údaje o situácii hlavných príjemcov v každom dotknutom odvetví a o tom, ako môže zdaňovanie ovplyvniť ochranu životného prostredia. Oslobodené odvetvia by mali byť náležite opísané a mal by byť poskytnutý zoznam najväčších príjemcov v každom odvetví (posudzovať by sa mal najmä obrat, trhový podiel a výška daňového základu). Pre každé odvetvie by mali byť poskytnuté informácie o najvýkonnejších technológiách v rámci EHP týkajúcich sa znižovania environmentálnych škôd, ktoré je predmetom dane.

157.

Pomoc vo forme znižovaní alebo oslobodení od environmentálnych daní musí byť ďalej nevyhnutná a proporcionálna.

158.

Dozorný úrad bude považovať pomoc za nevyhnutnú, ak budú súčasne splnené tieto podmienky:

159.

Dozorný úrad bude považovať pomoc za proporcionálnu, ak bude splnená jedna z týchto podmienok:

160.

Aby mohol dozorný úrad vykonať podrobnejšie posúdenie všetkých väčších súm pomoci poskytnutých podľa povolených schém a rozhodnúť, či je takáto pomoc zlučiteľná s uplatňovaním Dohody o EHP, štáty EZVO notifikujú túto pomoc predtým, ako sa jednotlivá investičná alebo prevádzková pomoc poskytne podľa povolenej schémy alebo individuálne, ak pomoc spĺňa tieto podmienky (67):

a)   pri opatreniach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o skupinových výnimkách: všetky prípady oznámené dozornému úradu na základe individuálnej oznamovacej povinnosti, ako to ustanovuje nariadenie o skupinových výnimkách;

b)   pri individuálnych opatreniach, ktorých sa týkajú tieto usmernenia (68): všetky tieto prípady:

i)   investičná pomoc: ak je pomoc vyššia ako 7,5 milióna EUR pre jeden podnik (aj keď len ako súčasť schválenej schémy pomoci);

ii)   prevádzková pomoc na úsporu energie: ak výška pomoci presiahne 5 miliónov EUR pre jeden podnik na päť rokov;

iii)   prevádzková pomoc na výrobu obnoviteľnej elektriny a/alebo kombinovanú výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov: ak sa pomoc poskytuje na zariadenia vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov v prevádzkach s výslednou kapacitou výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov viac ako 125 MW;

iv)   prevádzková pomoc na výrobu biopaliva: ak sa pomoc poskytuje na zariadenia na výrobu biopaliva v prevádzkach s výslednou produkciou viac ako 150 000 t ročne;

v)   prevádzková pomoc na kogeneráciu: ak sa pomoc poskytuje na zariadenie na kogeneráciu s výslednou kapacitou kogenerácie elektriny viac ako 200 MW. Pomoc na výrobu tepla kogeneráciou sa v súvislosti s notifikáciou bude posudzovať na základe kapacity elektriny.

161.

Štáty EZVO môžu poskytnúť prevádzkovú pomoc na nové zariadenia na výrobu obnoviteľnej energie na základe výpočtu ušetrených vonkajších nákladov. Ak sa táto metóda použije na určenie výšky pomoci, opatrenie sa musí notifikovať a byť predmetom podrobného posúdenia bez ohľadu na prahové hodnoty v bode 160 písm. b) bode iii). Ušetrené vonkajšie náklady predstavujú peňažné vyčíslenie dodatočnej socioenvironmentálnej škody, ktorú by spoločnosť utrpela, ak by rovnaké množstvo energie vyrobil výrobný závod fungujúci na základe konvenčných foriem energie. Tieto náklady sa vypočítavajú na základe rozdielu medzi vonkajšími nákladmi, ktoré vyprodukujú a nezaplatia výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov, na jednej strane a vonkajšími nákladmi, ktoré vyprodukujú a nezaplatia výrobcovia energie z neobnoviteľných zdrojov, na strane druhej. Na tieto výpočty musia štáty EZVO použiť medzinárodne uznávanú metódu výpočtu, ktorú schválil dozorný úrad. Táto metóda musí okrem iného zabezpečiť odôvodnenú a kvantifikovanú komparatívnu analýzu nákladov spolu s posúdením vonkajších nákladov konkurenčných výrobcov energie a preukázať, že pomoc skutočne kompenzuje vonkajšie náklady, ktoré sa takto ušetrili.

162.

Podniky musia v každom prípade sumu pomoci poskytnutú výrobcom nad rámec výšky pomoci vyplývajúcej z možnosti 1 uvedenej v bode 109 na prevádzkovú pomoc na obnoviteľné zdroje energie znova investovať do obnoviteľných zdrojov energie v súlade s oddielom 3.1.6.1.

163.

Ak štáty EZVO zabezpečia úplnú spoluprácu a včas poskytnú primerané informácie, dozorný úrad urobí všetko pre to, aby sa zisťovanie vykonalo načas. Štáty EZVO sa vyzývajú, aby predložili všetky prvky, ktoré považujú za užitočné na posúdenie prípadu. Štáty EZVO sa môžu opierať predovšetkým o posúdenie predchádzajúcich schém alebo opatrení štátnej pomoci, posudzovania vplyvu vypracované grantovým úradom a ďalšie štúdie súvisiace s ochranou životného prostredia.

164.

Podrobné posúdenie je proporcionálne posúdenie, ktoré závisí od potenciálu veci narušiť hospodársku súťaž. Skutočnosť, že sa uskutočňuje podrobné posúdenie, teda nevyhnutne neznamená, že je potrebné začať konanie vo veci formálneho zisťovania, hoci k tomu v prípade určitých opatrení dôjsť môže.

165.

Podrobné posúdenie sa uskutoční na základe pozitívnych a negatívnych prvkov vymedzených v oddieloch 5.2.1 a 5.2.2, ktoré sa použijú popri kritériách uvedených v kapitole 3. Uvedené intenzity pomoci sa v žiadnom prípade nesmú prekročiť. Ak sú pre daný typ alebo formu pomoci významné konkrétne pozitívne a negatívne prvky, uskutoční sa navyše podrobné posúdenie na ich základe.

166.

Skutočnosť, že pomoc podnecuje podniky na ochranu životného prostredia, ktorú by inak neuskutočňovali, predstavuje hlavný pozitívny prvok, ktorý sa zohľadňuje pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci.

167.

Dozorný úrad nebude vo všeobecnosti zisťovať, či existujú negatívne externality súvisiace s určitými typmi činnosti alebo s používaním určitých tovarov, ktoré škodlivo vplývajú na životné prostredie. Dozorný úrad však overí, či sa štátna pomoc zameriava na toto zlyhanie trhu a či v závažnej miere ovplyvňuje ochranu životného prostredia. V tejto súvislosti bude dozorný úrad venovať pozornosť najmä očakávanému príspevku opatrenia k ochrane životného prostredia (v merateľných veličinách) a úrovni ochrany životného prostredia, ktorá sa sleduje, v porovnaní so súčasnými normami Spoločenstva a/alebo normami v iných štátoch EZVO.

168.

Dozorný úrad preskúma aj aspekty, ktoré môžu odôvodniť pomoc na prispôsobenie sa vnútroštátnym normám, ktoré sú prísnejšie ako normy Spoločenstva. Dozorný úrad zohľadní najmä charakter, druh a umiestnenie hlavných konkurentov príjemcu pomoci, náklady na implementáciu vnútroštátnych noriem (alebo systémov obchodovania s povoleniami), ktoré by príjemcovi pomoci vznikli, ak by sa pomoc neposkytla, a komparatívne náklady hlavných konkurentov príjemcu pomoci vyplývajúce z implementácie týchto noriem.

169.

V tejto súvislosti sa zohľadní, či je štátna pomoc vhodným nástrojom na dosiahnutie cieľa ochrany životného prostredia, keďže iné, menej narúšajúce nástroje môžu dosiahnuť rovnaké výsledky, a štátna pomoc môže porušovať zásadu ‚znečisťovateľ platí‘.

170.

Pri analýze zlučiteľnosti dozorný úrad zohľadní najmä všetky posúdenia vplyvu navrhovaného opatrenia, ktoré štát EZVO uskutočnil, vrátane úvah o využití iných politických možností ako štátnej pomoci a zohľadní skutočnosti preukazujúce, že zásada ‚znečisťovateľ platí‘ sa zachová.

171.

Ak sa štátna pomoc poskytuje na environmentálny účel, musí mať vždy stimulačný účinok, t. j. jej výsledkom musí byť zmena správania príjemcu, ktorá vedie k zvýšeniu úrovne ochrany životného prostredia. Pomoc nemožno považovať za nevyhnutnú len preto, že sa zvyšuje úroveň ochrany životného prostredia. Výhody nových investícií alebo výrobných metód zvyčajne nespočívajú iba v ich vplyvoch na životné prostredie.

172.

Okrem výpočtu mimoriadnych nákladov uvedeného v kapitole 0 dozorný úrad vo svojej analýze zohľadní tieto prvky:

a)   protichodnú situáciu: dôkaz musí byť predložený o konkrétnom opatrení (príp. opatreniach), ktoré by bez pomoci podnik neprijal, napr. nová investícia, výrobný proces šetrnejší k životnému prostrediu a/alebo nový výrobok šetrnejší k životnému prostrediu;

b)   očakávané vplyvy na životné prostredie vyplývajúce zo zmeny správania: musí byť prítomný aspoň jeden z týchto prvkov:

i)   zvýšenie úrovne ochrany životného prostredia: zníženie osobitného druhu znečistenia, ku ktorému by bez pomoci nedošlo;

ii)   urýchlenie implementácie budúcich noriem: znižovanie znečistenia sa v dôsledku pomoci začne skôr;

c)   výrobné výhody: ak existujú ďalšie výhody súvisiace s investíciou v zmysle zvýšenia kapacity, produktivity, zníženia nákladov alebo kvality, je stimulačný účinok zvyčajne nižší. Ide najmä o situáciu, keď sú počas existencie investície výhody také významné, že mimoriadne environmentálne náklady sa môžu kompenzovať aj bez pomoci;

d)   trhové podmienky: na niektorých trhoch môže najmä kvôli imidžu výrobku a označovaniu výrobných metód existovať konkurenčný tlak na udržiavanie vysokej úrovne ochrany životného prostredia. Ak možno preukázať, že ochrana životného prostredia dosiahnutá na základe pomoci ide nad rámec bežného trhového správania, je pravdepodobnejšie, že pomoc má stimulačný účinok;

e)   možné budúce záväzné normy: ak na úrovni Spoločenstva prebiehajú rokovania o zavedení nových alebo prísnejších záväzných noriem, ktoré by dané opatrenie sledovalo, je stimulačný účinok pomoci obvykle nižší;

f)   miera rizika: ak existuje osobitné riziko, že investícia bude menej produktívna, ako sa očakávalo, stimulačný účinok pomoci je obvykle vyšší;

g)   miera ziskovosti: ak je miera ziskovosti uskutočňovanej činnosti negatívna v časovom horizonte, v rámci ktorého sa investícia úplne odpíše alebo sa prevádzková pomoc má uplatňovať, bude mať pomoc s prihliadnutím na všetky výhody a riziká uvedené v tomto bode zvyčajne stimulačný účinok.

173.

Ak sa podnik prispôsobuje prísnejšej vnútroštátnej norme, ako je norma Spoločenstva, alebo ak normy Spoločenstva neexistujú, dozorný úrad overí, že príjemca pomoci by bol výrazne postihnutý v podobe zvýšených nákladov a nebol by schopný znášať náklady spojené s okamžitou implementáciou vnútroštátnych noriem.

174.

Štáty EZVO by mali preukázať, že pomoc je nevyhnutná, jej výška nepresahuje nevyhnutné minimum a že výberový postup je proporcionálny. Dozorný úrad vo svojej analýze posudzuje tieto prvky:

a)   presný výpočet oprávnených nákladov: dôkaz, že oprávnené náklady skutočne zahŕňajú iba mimoriadne náklady nevyhnutné na dosiahnutie úrovne ochrany životného prostredia;

b)   výberový postup: výberový postup by mal byť nediskriminačný, transparentný a otvorený bez zbytočného vylúčenia podnikov, ktoré môžu súťažiť s projektmi, ktoré riešia rovnaký environmentálny cieľ. Výberový postup by mal viesť k výberu príjemcov, ktorí môžu dosiahnuť environmentálny cieľ s využitím najnižšej výšky pomoci alebo najúčinnejšie z hľadiska nákladov;

c)   pomoc obmedzená na minimum: dôkaz, že výška pomoci neprekračuje očakávanú stratu zisku, vrátane bežnej návratnosti v časovom období, v ktorom bude investícia úplne odpísaná.

175.

Pri posudzovaní negatívnych účinkov opatrenia pomoci sa dozorný úrad pri analýze narušení hospodárskej súťaže zameria na predvídateľný vplyv environmentálnej pomoci na hospodársku súťaž medzi podnikmi na dotknutých trhoch s výrobkami (69).

176.

Ak je pomoc proporcionálna, čiže ak výpočet mimoriadnych investičných alebo prevádzkových nákladov zohľadňuje všetky výhody pre podnik, negatívny vplyv pomoci bude pravdepodobne malý. Ako však už bolo uvedené v oddiele 0, aj v prípade, keď je pomoc pre konkrétny podnik nevyhnutná a proporcionálna na zvýšenie ochrany životného prostredia, výsledkom takejto pomoci môže byť správanie príjemcu, ktoré narúša hospodársku súťaž. Podnik, ktorý sa snaží o zisk, obvykle zvýši úroveň ochrany životného prostredia nad rámec povinných požiadaviek len vtedy, keď sa domnieva, že pre podnik získa aspoň okrajovo nejakú výhodu.

177.

Dozorný úrad najprv posúdi pravdepodobnosť, že príjemca bude v dôsledku pomoci schopný zvýšiť alebo udržať predaj. Dozorný úrad zváži najmä tieto prvky:

a)   zníženie alebo kompenzácia jednotkových výrobných nákladov: ak nové zariadenie (70) bude viesť k zníženiu nákladov na jednotku výroby v porovnaní so situáciou bez pomoci alebo ak pomoc nahradí časť prevádzkových nákladov, je pravdepodobnejšie, že príjemca zvýši svoj predaj. Čím vyššia je cenová elasticita výrobku, tým väčšie je narušenie hospodárskej súťaže;

b)   výrobný proces šetrnejší k životnému prostrediu: ak príjemca zavedie výrobný proces, ktorý je šetrnejší k životnému prostrediu, a ak je bežné prostredníctvom označenia alebo imidžu upozorniť spotrebiteľa na úroveň ochrany životného prostredia, je pravdepodobné, že príjemca môže zvýšiť svoj predaj. Čím vyššie sú preferencie spotrebiteľa voči environmentálnym vlastnostiam výrobku, tým väčšie je narušenie trhu;

c)   nový výrobok: ak príjemca získa nový alebo kvalitnejší výrobok, je pravdepodobné, že zvýši svoj predaj a možno získa výhodu ‚prvého ťahu‘. Čím vyššie sú preferencie spotrebiteľa voči environmentálnym vlastnostiam výrobku, tým väčšie je narušenie trhu.

178.

Štátna pomoc na ochranu životného prostredia sa môže strategicky využiť na podporu inovatívnych technológií šetrných k životnému prostrediu s cieľom poskytnúť domácim výrobcom výhodu ‚prvého ťahu‘. V dôsledku toho môže pomoc narušiť dynamické stimuly, vytlačiť investície do konkrétnej technológie v iných štátoch EZVO a viesť ku koncentrácii tejto technológie v jednom štáte EHP. Tento účinok je tým vyšší, čím viac konkurentov znižuje svoje inovatívne úsilie v porovnaní s protichodnou situáciou bez pomoci.

179.

Dozorný úrad vo svojej analýze posudzuje tieto prvky:

a)   výška pomoci: čím je pomoc vyššia, tým je pravdepodobnejšie, že časť pomoci sa môže využiť na narušenie hospodárskej súťaže. K tomuto dochádza najmä v prípade, ak je objem pomoci vysoký v porovnaní s objemom hlavnej činnosti príjemcu;

b)   frekvencia pomoci: ak podnik dostáva pomoc opakovane, je pravdepodobnejšie, že pomoc naruší dynamické stimuly;

c)   trvanie pomoci: narušenie hospodárskej súťaže je pravdepodobnejšie, ak sa prevádzková pomoc poskytne na dlhšie obdobie;

d)   postupné znižovanie pomoci: ak sa prevádzková pomoc časom znižuje, podnik bude stimulovaný zlepšovať efektívnosť, čím sa narušenie dynamických stimulov časom zníži;

e)   pripravenosť plniť budúce normy: ak pomoc umožní danému podniku plniť nové normy Spoločenstva, ktorých prijatie sa očakáva v blízkej budúcnosti, investícia, na ktorú sa pomoc poskytuje, znižuje náklady na investície, ktoré by podnik musel v každom prípade urobiť;

f)   úroveň noriem stanovených právnymi predpismi v porovnaní s environmentálnymi cieľmi: čím je úroveň záväzných požiadaviek nižšia, tým je vyššie riziko, že pomoc nad rámec záväzných požiadaviek nie je potrebná a vytláča investície alebo sa použije spôsobom, ktorý narúša dynamické stimuly;

g)   riziko krížového dotovania: riziko krížového dotovania je vyššie, ak podnik vyrába široký sortiment výrobkov alebo vyrába rovnaký výrobok konvenčným a environmentálne šetrným postupom;

h)   technologická neutralita: riziko narušenia dynamických stimulov je vyššie, ak sa opatrenie zameriava len na jednu technológiu;

i)   konkurenčná inovácia: ak zahraniční konkurenti vyvinú konkurenčné technológie (konkurencia inovácie), je pravdepodobnejšie, že pomoc naruší dynamické stimuly.

180.

Štátna pomoc na ochranu životného prostredia môže byť odôvodnená ako mechanizmus prechodu na úplné rozdelenie negatívnych environmentálnych externalít. Nemala by sa používať na poskytovanie zbytočnej podpory podnikom, ktoré z dôvodu svojej nízkej efektívnosti nie sú schopné prispôsobiť sa normám a technológiám šetrnejším k životnému prostrediu. Dozorný úrad vo svojej analýze posudzuje tieto prvky:

a)   typ príjemcu: ak má príjemca relatívne nízku produktivitu a nachádza sa v zlej finančnej situácii, je pravdepodobnejšie, že pomoc prispeje k umelému udržaniu podniku na trhu;

b)   nadmerná kapacita v odvetví, na ktoré sa pomoc zameriava: v odvetviach s nadmernou kapacitou existuje vyššie riziko, že investičná pomoc udrží nadmernú kapacitu a zachová neefektívne trhové štruktúry;

c)   obvyklé správanie v odvetví, na ktoré sa pomoc zameriava: ak rovnakú úroveň ochrany životného prostredia dosiahli iné podniky v odvetví bez pomoci, je pravdepodobnejšie, že pomoc poslúži na udržanie neefektívnych trhových štruktúr. Čím nepresvedčivejší je teda dôkaz o tom, že príjemca rešpektuje zásadu ‚znečisťovateľ platí‘, a čím vyšší je podiel externých environmentálnych nákladov internalizovaných konkurentmi príjemcu, tým výraznejšie je narušenie hospodárskej súťaže;

d)   relatívna dôležitosť pomoci: čím väčšie je zníženie/kompenzácia variabilných výrobných nákladov, tým väčšie je narušenie hospodárskej súťaže;

e)   výberový postup: ak sa výberový postup uskutočňuje nediskriminačným, transparentným a otvoreným spôsobom, je menej pravdepodobné, že pomoc prispeje k umelému udržaniu podniku na trhu. Čím je rozdelenie dotácii rozsiahlejšie (v zmysle pokrytia na relevantnom trhu) a väčšmi konkurenčné (v zmysle aukcií/verejného obstarávania), tým je narušenie hospodárskej súťaže nižšie;

f)   selektívnosť: ak sa opatrenie, na základe ktorého sa pomoc poskytla, týka relatívne vysokého počtu potenciálnych príjemcov, ak sa týka všetkých podnikov na príslušnom trhu a ak nevylučuje podniky, ktoré by mohli riešiť rovnaký environmentálny cieľ, je menej pravdepodobné, že pomoc udrží na trhu neefektívne firmy.

181.

Pomoc na ochranu životného prostredia poskytnutá príjemcovi sa môže použiť na posilnenie alebo udržanie jeho trhovej sily na danom trhu výrobkov. Pred poskytnutím pomoci dozorný úrad posúdi trhovú silu daného príjemcu a zmenu trhovej sily, ktorú možno očakávať v dôsledku pomoci. Pomoc na ochranu životného prostredia poskytnutú príjemcovi s významnou trhovou silou môže tento príjemca využiť na posilnenie alebo udržanie svojej trhovej sily ďalším odlíšením svojich výrobkov alebo vylúčením súperov. Je nepravdepodobné, aby dozorný úrad zistil riziko narušenia hospodárskej súťaže súvisiace s trhovou silou na trhoch, kde má každý príjemca pomoci trhový podiel nižší ako 25 % a na trhoch, kde je Herfindahlov-Hirschmanov index trhovej koncentrácie nižší ako 2 000.

182.

Dozorný úrad vo svojej analýze posudzuje tieto prvky:

a)   trhová sila príjemcu pomoci a štruktúra trhu: ak má príjemca už dominantné postavenie na trhu, ktorý je ovplyvnený (71), opatrenie pomoci môže jeho dominantné postavenie posilniť ďalším oslabením prekážok hospodárskej súťaže, ktoré môžu konkurenti klásť na podnik príjemcu;

b)   vstup nových účastníkov na trh: ak sa pomoc dotýka trhov s výrobkami alebo technológiami, ktoré konkurujú výrobkom, v ktorých má príjemca pomoci rozhodujúce postavenie a trhovú silu, pomoc sa môže strategicky využiť na zabránenie vstupu nových účastníkov. Ak teda pomoc nie je dostupná potenciálnym novým účastníkom vstupujúcim na trh, je riziko, že pomoc naruší hospodársku súťaž, vyššie;

c)   diferenciácia výrobkov a cenová diskriminácia: pomoc môže mať negatívny účinok spočívajúci v uľahčení diferenciácie výrobkov a cenovej diskriminácie uplatňovanej príjemcom pomoci v neprospech spotrebiteľov;

d)   kúpna sila: ak na trhu existujú silní kupujúci, je menej pravdepodobné, že príjemca pomoci s trhovou silou môže voči silným kupujúcim zvýšiť ceny. Čím vyššia je kúpna sila, tým menej je pravdepodobné, že pomoc poškodí spotrebiteľov.

183.

Štátna pomoc na ochranu životného prostredia môže na niektorých územiach priniesť výhody v podobe priaznivejších výrobných podmienok, ktoré vyplývajú najmä z porovnateľne nižších výrobných nákladov v dôsledku pomoci alebo z vyšších výrobných noriem dosiahnutých prostredníctvom pomoci. Výsledkom môže byť sťahovanie spoločností na územia, ktoré sú predmetom pomoci, alebo presmerovanie obchodných tokov do oblasti, ktorá je predmetom pomoci.

184.

V dôsledku pomoci sa teda zisky presunú do štátu EZVO na trh výrobkov, ktorého sa pomoc týka, ako aj na trhy vstupov.

185.

Vo svojej analýze dozorný úrad posúdi, či existuje dôkaz, že príjemca uvažoval o inom umiestnení svojej investície, a v tomto prípade je pravdepodobnejšie, že pomoc značne naruší hospodársku súťaž.

186.

Na základe týchto pozitívnych a negatívnych prvkov dozorný úrad vyváži účinky opatrenia a určí, či výsledné narušenie hospodárskej súťaže nepriaznivo ovplyvňuje obchodné podmienky v takej miere, ktorá je rozpore so spoločným záujmom. V ideálnom prípade by pozitívne a negatívne účinky mali byť vyjadrené rovnakými referenčnými hodnotami (napríklad ušetrené externé náklady voči stratám na zisku konkurenta vyjadrené v peňažných jednotkách).

187.

Vo všeobecnosti platí, že čím vyššie sú environmentálne výhody a čím jasnejšie je stanovené, že výška pomoci je obmedzená na nevyhnutné minimum, tým je pravdepodobnejšie, že hodnotenie bude pozitívne. Na druhej strane, čím viac skutočností naznačuje, že pomoc podstatne naruší hospodársku súťaž, tým je pozitívne hodnotenie menej pravdepodobné. Ak sú očakávané pozitívne účinky rozsiahle a je pravdepodobné, že narušenie hospodárskej súťaže bude výrazné, hodnotenie bude závisieť od rozsahu, v akom pozitívne účinky prevažujú nad negatívnymi účinkami.

188.

Dozorný úrad sa môže rozhodnúť, že nevznesie námietky voči notifikovanému opatreniu pomoci bez toho, aby začal konanie vo veci formálneho zisťovania, alebo sa môže na základe konania vo veci formálneho zisťovania stanoveného v článku 6 časti 1 protokolu 3 Dohody o dozore a súde rozhodnúť o ukončení konania podľa článku 7 tohto protokolu. Ak dozorný úrad prijme podmienené rozhodnutie v zmysle článku 7 ods. 4 tohto protokolu, môže napríklad zvážiť uloženie nasledujúcich podmienok, ktoré musia znížiť výsledné narušenie alebo ovplyvnenie obchodu a musia byť proporcionálne:

189.

Stropy pomoci stanovené podľa týchto usmernení sa uplatňujú bez ohľadu na to, či sa podpora pre dotovaný projekt financuje úplne zo štátnych prostriedkov, alebo ju čiastočne financuje Spoločenstvo.

190.

Pomoc schválenú podľa týchto usmernení nemožno kombinovať s inou štátnou pomocou v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP ani s inými formami financovania Spoločenstvom, ak je výsledkom tejto kombinácie vyššia intenzita pomoci, než je ustanovená v týchto usmerneniach. Ak je však výdavok oprávnený na pomoc na ochranu životného prostredia celý alebo sčasti oprávnený na pomoc na iné účely, spoločná časť podlieha najpriaznivejšiemu stropu pomoci podľa platných pravidiel.

191.

Pomoc na ochranu životného prostredia sa nesmie, čo sa týka rovnakých oprávnených nákladov, kumulovať s pomocou de minimis, ak je výsledkom takejto kumulácie intenzita pomoci vyššia, ako je intenzita stanovená v týchto usmerneniach.

192.

Podľa protokolu 3 k Dohode o dozore a súde a rozhodnutia dozorného úradu č. 195/04/COL zo 14. júla 2004 o vykonávacích ustanoveniach uvedených v článku 27 časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde sú štáty EZVO povinné predkladať dozornému úradu výročné správy.

193.

Pokiaľ ide o veľké podniky, okrem požiadaviek stanovených v týchto usmerneniach musia výročné správy o opatreniach environmentálnej pomoci obsahovať pre každú schválenú schému aj tieto informácie:

194.

V prípade zníženia dane alebo oslobodenia od dane stačí, ak štát EZVO predloží znenie právnych predpisov a/alebo iných právnych aktov, ktoré pomoc zakotvujú, podrobne uvedie kategórie podnikov, ktoré majú prospech zo zníženia dane alebo oslobodenia od dane, a odvetvia hospodárstva najviac ovplyvnené týmto znížením dane alebo oslobodením od dane.

195.

Výročné správy sa uverejňujú na internetovej stránke dozorného úradu.

196.

Dozorný úrad je toho názoru, že na zlepšenie transparentnosti štátnej pomoci v EHP sú potrebné ďalšie opatrenia. Je potrebné zabezpečiť najmä to, aby štáty EZVO, hospodárske subjekty, zainteresované strany a samotný dozorný úrad mali jednoduchý prístup k úplnému zneniu všetkých platných schém environmentálnej pomoci.

197.

Toto sa dá ľahko dosiahnuť vytvorením prepojených internetových stránok. Z tohto dôvodu bude dozorný úrad pri skúmaní schém environmentálnej pomoci od príslušných štátov EZVO systematicky vyžadovať, aby uverejňovali úplné konečné znenia všetkých schém pomoci na internete a oznámili dozornému úradu internetovú adresu tohto uverejnenia. Schéma sa nesmie uskutočniť predtým, ako je informácia zverejnená na internete.

198.

Štáty EZVO musia zabezpečiť, aby o poskytovaní pomoci na všetky environmentálne opatrenia boli vedené podrobné záznamy. Tieto záznamy, ktoré musia obsahovať všetky informácie potrebné na určenie, či sa dodržali oprávnené náklady a maximálne povolená intenzita pomoci, sa musia uchovávať 10 rokov od dátumu poskytnutia pomoci a na požiadanie predložiť dozornému úradu.

199.

Dozorný úrad požiada štáty EZVO o poskytnutie týchto informácií, aby mohol po štyroch rokoch po uverejnení usmernení vykonať ich hodnotenie (72).

200.

Dozorný úrad týmto navrhuje štátom EZVO na základe článku 1 ods. 1 časti 1 protokolu 3 k Dohode o dozore a súde tieto vhodné opatrenia pre ich súčasné schémy environmentálnej pomoci:

Štáty EZVO by mali podľa potreby zmeniť a doplniť uvedené schémy tak, aby ich zosúladili s týmito usmerneniami, a to do 18 mesiacov po ich prijatí, pričom platia tieto výnimky:

201.

Štáty EZVO sa vyzývajú, aby dali svoj výslovný bezpodmienečný súhlas s týmito navrhovanými opatreniami do jedného mesiaca od doručenia týchto opatrení. Ak dozorný úrad odpoveď nedostane, bude predpokladať, že daný štát EZVO s navrhovanými opatreniami nesúhlasí.

202.

Tieto usmernenia sa budú uplatňovať odo dňa ich prijatia a nahradia usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z 23. mája 2001 (73).

203.

Tieto usmernenia sa budú uplatňovať do 31. decembra 2014. Po konzultácii so štátmi EZVO ich dozorný úrad pred týmto dátumom môže zmeniť a doplniť na základe dôležitých dôvodov politiky hospodárskej súťaže alebo environmentálnej politiky alebo aby zohľadnil iné oblasti politiky alebo medzinárodné záväzky. Takéto zmeny a doplnenia môžu byť potrebné najmä vzhľadom na budúce medzinárodné dohody v oblasti zmeny klímy a budúce európske právne predpisy týkajúce sa zmeny klímy. Dozorný úrad vezme do úvahy plánované hodnotenie (o štyri roky) usmernení Komisiou, ktoré bude vychádzať z faktických informácií a výsledkov rozsiahlych konzultácií, najmä na základe údajov poskytnutých štátmi z EHP.

204.

Na všetky notifikované opatrenia pomoci, o ktorých má dozorný úrad prijať rozhodnutie po prijatí týchto usmernení, použije dozorný úrad tieto usmernenia, a to aj vtedy, ak boli projekty notifikované pred uverejnením usmernení. Toto sa týka aj individuálnej pomoci poskytnutej podľa schválených schém pomoci a notifikovanej dozornému úradu na základe povinnosti individuálne notifikovať takúto pomoc.

205.

V súlade s usmerneniami o štátnej pomoci o pravidlách uplatniteľných na posúdenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci dozorný úrad v prípadoch nenotifikovanej pomoci uplatní: