ISSN 1725-5147

doi:10.3000/17255147.L_2010.135.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 135

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 53
2. júna 2010


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 477/2010/EÚ z 19. mája 2010, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 79/542/EHS, ktorým sa zavádza zoznam tretích krajín alebo ich častí a ktorým sa ustanovujú podmienky týkajúce sa zdravia zvierat a zdravotnej bezpečnosti a veterinárneho osvedčovania v súvislosti s dovozom určitých živých zvierat a ich čerstvého mäsa do Spoločenstva

1

 

 

II   Nelegislatívne akty

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 478/2010 z 1. júna 2010, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz vysokopevnostnej priadze z polyesterov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

3

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 479/2010 z 1. júna 2010, ktorým sa ustanovujú pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o oznámenia členských štátov Komisii v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

26

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 480/2010 z 1. júna 2010, ktorým sa schvaľujú väčšie zmeny špecifikácie názvu zapísaného do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Spressa delle Giudicarie (CHOP)]

36

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 481/2010 z 1. júna 2010, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC), pokiaľ ide o zoznam cieľových sekundárnych premenných týkajúcich sa medzigeneračného prenosu znevýhodnení na rok 2011 ( 1 )

38

 

 

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 482/2010 z 1. júna 2010, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

46

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

ROZHODNUTIA

2.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/1


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 477/2010/EÚ

z 19. mája 2010,

ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 79/542/EHS, ktorým sa zavádza zoznam tretích krajín alebo ich častí a ktorým sa ustanovujú podmienky týkajúce sa zdravia zvierat a zdravotnej bezpečnosti a veterinárneho osvedčovania v súvislosti s dovozom určitých živých zvierat a ich čerstvého mäsa do Spoločenstva

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2 a článok 168 ods. 4 písm. b),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

V smernici Rady 72/462/EHS z 12. decembra 1972 o problémoch zdravotných a veterinárnych kontrol pri dovoze hovädzieho dobytka, oviec, kôz a ošípaných, čerstvého mäsa alebo mäsových výrobkov z tretích krajín (3) sa stanovilo, že sa vypracuje zoznam krajín alebo ich častí, z ktorých majú členské štáty povoliť dovoz určitých živých zvierat a čerstvého mäsa pochádzajúceho z určitých zvierat.

(2)

Preto bolo prijaté rozhodnutie Rady 79/542/EHS z 21. decembra 1976, ktorým sa zavádza zoznam tretích krajín alebo ich častí a ktorým sa ustanovujú podmienky týkajúce sa zdravia zvierat a zdravotnej bezpečnosti a veterinárneho osvedčovania v súvislosti s dovozom určitých živých zvierat a ich čerstvého mäsa do Spoločenstva (4). Uvedeným rozhodnutím sa zavádzajú hygienické podmienky na dovoz živých zvierat okrem koňovitých a na dovoz čerstvého mäsa z takýchto zvierat vrátane koňovitých, ale s vylúčením mäsových prípravkov, do Únie. V prílohách I a II k uvedenému rozhodnutiu sú tiež uvedené zoznamy tretích krajín alebo ich častí, z ktorých môžu byť dovážané určité živé zvieratá alebo čerstvé mäso z nich do Únie, ako aj vzory veterinárnych osvedčení.

(3)

Odo dňa prijatia uvedeného rozhodnutia sa stanovilo niekoľko nových požiadaviek týkajúcich sa zdravia zvierat a verejného zdravia v iných právnych predpisoch Spoločenstva vrátane smernice Rady 2002/99/ES zo 16. decembra 2002 ustanovujúcej pravidlá pre zdravie zvierat, ktorými sa riadi produkcia, spracovanie, distribúcia a uvádzanie produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu na trh (5) a smernice Rady 2004/68/ES z 26. apríla 2004, ktorá ustanovuje pravidlá zdravia zvierat na dovoz a tranzit určitých živých kopytníkov do Spoločenstva a cez Spoločenstvo (6), ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (7), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (8), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (9), a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (10).

(4)

Uvedené právne predpisy Spoločenstva vytvárajú nový regulačný rámec v tejto oblasti a smernica 72/462/EHS bola tiež zrušená smernicou 2004/68/ES.

(5)

V článku 20 smernice 2004/68/ES sa stanovuje, že vykonávacie pravidlá stanovené v súlade s rozhodnutiami prijatými v súvislosti s dovozom živých zvierat, mäsa a mäsových produktov podľa smernice 72/462/EHS, okrem iného rozhodnutie 79/542/EHS, majú zostať účinné, až kým nebudú nahradené opatreniami prijatými v rámci nového regulačného rámca.

(6)

Okrem toho sa v článku 4 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/41/ES z 21. apríla 2004, ktorou sa zrušujú určité smernice týkajúce sa hygieny potravín a zdravotných podmienok výroby a uvádzania určitých produktov živočíšneho pôvodu určených pre ľudskú spotrebu na trh (11), stanovuje, že až do prijatia nevyhnutných ustanovení na základe nariadenia (ES) č. 852/2004, nariadenia (ES) č. 853/2004, nariadenia (ES) č. 854/2004 alebo smernice 2002/99/ES sa budú naďalej uplatňovať vykonávacie pravidlá prijaté na základe smernice 72/462/EHS.

(7)

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 206/2010 z 12. marca 2010, ktorým sa ustanovujú zoznamy tretích krajín, území alebo ich častí, z ktorých sa povoľuje vstup určitých zvierat a čerstvého mäsa do Európskej únie, a požiadavky na vydávanie veterinárnych osvedčení (12), obsahuje požiadavky udeľovania veterinárnych osvedčení a iné ustanovenia, ktoré zohľadňujú nový regulačný rámec a nahradzujú tie, ktoré boli stanovené v rozhodnutí 79/542/EHS. Dňom nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia sa preto rozhodnutie 79/542/EHS stane bezpredmetným a nebude sa ďalej uplatňovať.

(8)

V záujme jasnosti a transparentnosti právnych predpisov Únie by malo byť rozhodnutie 79/542/EHS explicitne zrušené s účinnosťou od uvedeného dátumu,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie 79/542/EHS sa zrušuje s účinnosťou od 9. apríla 2010.

Odkazy na zrušené rozhodnutie sa považujú za odkazy na nariadenie (EÚ) č. 206/2010.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Štrasburgu 19. mája 2010

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predseda

D. LÓPEZ GARRIDO


(1)  Stanovisko zo 16. decembra 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 25. marca 2010 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 26. apríla 2010.

(3)  Ú. v. ES L 302, 31.12.1972, s. 28.

(4)  Ú. v. ES L 146, 14.6.1979, s. 15.

(5)  Ú. v. ES L 18, 23.1.2003, s. 11.

(6)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 321.

(7)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55.

(9)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206.

(10)  Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 33.

(12)  Ú. v. EÚ L 73, 20.3.2010, s. 1.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

2.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/3


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 478/2010

z 1. júna 2010,

ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz vysokopevnostnej priadze z polyesterov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 7,

po porade s poradným výborom,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Začatie konania

(1)

Dňa 8. septembra 2009 Komisia oznámila prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) začatie antidumpingového konania, ktoré sa týka dovozu vysokopevnostnej priadze z polyesterov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“), Kórejskej republike (ďalej len „Kórea“) a na Taiwane (ďalej len „príslušné krajiny“) do Únie.

(2)

Konanie sa začalo na podnet, ktorý 27. júla 2009 predložilo Európske združenie pre umelé vlákna (European Man-made Fibres Association – CIRFS) (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov vysokopevnostnej priadze z polyesterov predstavujúcich podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 60 %, celkovej výroby vysokopevnostnej priadze z polyesterov v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkaz o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z toho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

1.2.   Strany, ktorých sa konanie týka

(3)

Komisia oficiálne o začatí konania oficiálne informovala navrhovateľa – výrobcov z Únie, ostatných známych výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, používateľov, ostatné strany, o ktorých sa vie, že sa ich to týka, a zástupcov ČĽR, Kórey a Taiwanu. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Navrhovateľ, ostatní výrobcovia z Únie, vyvážajúci výrobcovia v ČĽR, Kórei a na Taiwane, dovozcovia a používatelia predložili svoje stanoviská. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(5)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a Kórei a dovozcov sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade, že je potrebná, vybrať vzorku, požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a v Kórei a dovozcov z Únie, aby sa jej prihlásili a poskytli základné informácie o svojej činnosti súvisiacej s príslušným výrobkom za obdobie od 1. júla 2008 do 30. júna 2009, ako sa ustanovuje v oznámení o začatí konania.

(6)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 22 až 27, jedenásť vyvážajúcich výrobcov v ČĽR poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zahrnutím do vzorky. Pokiaľ ide o Kóreu, štyria vyvážajúci výrobcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zahrnutím do vzorky.

(7)

Na základe informácií získaných od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov Komisia vybrala vzorku troch vyvážajúcich výrobcov v ČĽR alebo skupín prepojených spoločností s najväčším objemom vývozu do Únie. Po porade so všetkými príslušnými vyvážajúcimi výrobcami, ako aj s ich združením a orgánmi ČĽR, sa dosiahla dohoda o výbere vzorky.

(8)

V prípade Kórey poskytli informácie požadované na výber vzorky iba štyria vyvážajúci výrobcovia. Vzhľadom na malý počet vyvážajúcich výrobcov, ktorí prejavili ochotu spolupracovať, sa rozhodlo, že výber vzorky nie je potrebný.

(9)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR predložiť v prípade záujmu žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), Komisia zaslala formuláre žiadosti vyvážajúcim výrobcom zahrnutým do vzorky v ČĽR a vyvážajúcim výrobcom, ktorí o tieto formuláre požiadali s úmyslom požiadať o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia.

(10)

Komisia oficiálne oznámila výsledky zistení v súvislosti s THZ príslušným vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, orgánom ČĽR a navrhovateľom. Takisto dostali príležitosť predložiť písomné stanoviská a požiadať o vypočutie, ak existovali osobitné dôvody, pre ktoré mali byť vypočuté.

(11)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia, ktorí neboli zahrnutí do vzorky, pretože nesplnili kritériá stanovené v článku 17 ods. 1 základného nariadenia, požadovali individuálne rozpätie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Usúdilo sa však, že individuálne preskúmanie príslušných vyvážajúcich výrobcov by viedlo k dodatočným návštevám na mieste a osobitnej analýze a predstavovalo by tak neprimerané zaťaženie a bránilo by včasnému ukončeniu prešetrovania. Predbežne sa preto dospelo k záveru, že žiadosti o individuálne preskúmanie týchto vyvážajúcich výrobcov nie je možné vyhovieť.

(12)

Komisia zaslala dotazníky všetkým zainteresovaným stranám a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania, čiže štyrom výrobcom z Únie, desiatim dovozcom a 68 používateľom.

(13)

Dotazníky vyplnili výrobcovia z Únie, ktorí podali podnet, a jeden ďalší výrobca z Únie, ktorý podporoval toto prešetrovanie, dvaja neprepojení dovozcovia a 33 používateľov.

(14)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

 

Výrobcovia z Únie:

Brilen SA, Barbastro, Španielsko,

Performance Fibers, Bascharage, Luxembursko a jeho prepojené spoločnosti Performance Fibers Longlaville, Longwy, Francúzsko; Performance Fibers GmbH, Bad Hersfeld, Nemecko; Performance Fibers, Bobingen, Nemecko; Performance Fibers, Guben, Nemecko,

Polyester High Performance, Wuppertal, Nemecko,

Sioen, Mouscron, Belgicko.

 

Dovozcovia z Únie:

Protex Advanced Textiles GmbH, Rosendahl, Nemecko.

 

Používatelia v Únii:

Autoliv Romania SA, Brašov, Rumunsko,

Guth & Wolf GmbH, Gütersloh, Nemecko,

Michelin, Clermont Ferrand, Francúzsko,

Mitas AS, Praha, Česká republika.

 

Vyvážajúci výrobcovia v ČĽR:

Zhejiang Guxiandao Industrial Fibre Co., Ltd, Shaoxing,

Zhejiang Hailide New Material Co., Ltd, Haining,

Zhejiang Unifull Industrial Fibre Co., Ltd, Huzhou.

 

Vyvážajúci výrobcovia v Kórei:

Hyosung Corporation, Soul,

Kolon Industries Inc, Soul,

KP Chemtech Corporation, Ulsan,

Samyang Corporation, Soul.

 

Vyvážajúci výrobcovia v Taiwane:

Far Eastern Textiles Co., Ltd, Taipei,

Shinkong Corporation, Taipei.

 

Prepojení dovozcovia z Únie:

Hyosung Luxembourg SA, Luxembursko.

 

Výrobcovia z analogickej krajiny:

Performance Fibers, Inc. a Performance Fibers Operations, Inc., Richmond, Spojené štáty americké.

1.3.   Obdobie prešetrovania

(15)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2008 do 30. júna 2009 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie trendov relevantných na posúdenie ujmy sa vzťahovalo na obdobie od januára 2005 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Príslušný výrobok

(16)

Príslušným výrobkom je vysokopevnostná priadza z polyesterov (iná ako šijacia niť) neurčená na maloobchodný predaj vrátane monofilu s dĺžkovou hmotnosťou menšou ako 67 decitexov, s pôvodom v ČĽR, Kórei a Taiwane (ďalej len „príslušný výrobok“ alebo „VPP“), zvyčajne zaradená pod kód KN 5402 20 00.

(17)

Príslušný výrobok má vynikajúce vlastnosti a viacero rôznych použití, ako napríklad výstuž pneumatík, všeobecné tkaniny, dopravné pásy, laná bezpečnostných pásov, siete a geosyntetické výrobky.

(18)

V priebehu prešetrovania niektoré strany namietli, že priadza používaná na výrobu pneumatík, tzv. vysokopružná priadza s nízkou zrážanlivosťou (High Modulus Low Shrinkage – HMLS), by mala byť vyňatá z rozsahu prešetrovania. Namietali, že HMLS má v porovnaní s ostatnými VPP odlišné vlastnosti a použitie.

(19)

Prešetrovaním sa však ukázalo, že hoci má priadza HMLS v porovnaní s ostatnými VPP určité odlišné vlastnosti, (napr. pokiaľ ide o pružnosť, zrážanlivosť, pevnosť v ťahu a odolnosť voči únave), všetky rôzne druhy príslušného výrobku majú rovnaké základné fyzické a chemické vlastnosti. Z tohto dôvodu sa považujú za jediný výrobok.

2.2.   Podobný výrobok

(20)

Zistilo sa, že výrobok vyvážaný z ČĽR, Kórey a Taiwanu do Únie a výrobok, ktorý vyrába a predáva na domácom trhu v Kórei a Taiwane, ako aj v ČĽR, čínsky vyvážajúci výrobca, ktorému bolo udelené THZ, a výrobok, ktorý vyrábajú a predávajú v Únii výrobcovia z Únie, majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké použitie. Z tohto dôvodu sa predbežne považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3.   VÝBER VZORKY

3.1.   Výber vzorky dovozcov

(21)

Vzhľadom na veľký počet dovozcov zistených z podnetu sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia. Po preskúmaní predložených informácií a vzhľadom na nízky počet dovozcov, ktorí prejavili ochotu spolupracovať, sa však rozhodlo, že výber vzorky nie je potrebný.

3.2.   Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v ČĽR

(22)

Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky na zistenie dumpingu v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia.

(23)

Aby Komisia mohla rozhodnúť, či bude výber vzorky potrebný, a ak áno, aby mohla vybrať vzorku, požiadala vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby sa prihlásili do 15 dní od dátumu začatia prešetrovania a poskytli základné informácie o svojich predajoch na vývoz a na domácom trhu, o svojich presných činnostiach vzhľadom na výrobu príslušného výrobku a názvy a činnosti všetkých svojich prepojených spoločností zúčastnených na výrobe a/alebo na predaji príslušného výrobku.

(24)

Pri výbere reprezentatívnej vzorky sa konzultovalo aj s orgánmi ČĽR a združením výrobcov, t. j. s Čínskou obchodnou komorou pre dovoz a vývoz textílií.

3.2.1.   Predbežný výber spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov

(25)

V lehote, ktorá sa stanovila v oznámení o začatí konania, sa spolu prihlásilo a poskytlo požadované informácie jedenásť vyvážajúcich výrobcov vrátane skupín prepojených spoločností v ČĽR. Všetci nahlásili vývoz príslušného výrobku do Únie počas OP a vyjadrili záujem o zahrnutie do vzorky. Týchto jedenásť vyvážajúcich výrobcov sa preto považovalo za spolupracujúcich na tomto prešetrovaní (ďalej len „spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia“).

(26)

Vyvážajúci výrobcovia, ktorí sa neprihlásili alebo neposkytli požadované informácie v stanovenej lehote, sa považovali za vyvážajúcich výrobcov nespolupracujúcich na prešetrovaní. Porovnanie údajov Eurostatu o dovoze s objemom vývozu príslušného výrobku do Únie nahláseným za OP spoločnosťami uvedenými v odôvodnení 25 naznačuje, že spolupráca čínskych vyvážajúcich výrobcov je na veľmi vysokej úrovni, ako sa uvádza v odôvodnení 73.

3.2.2.   Výber vzorky spolupracujúcich výrobcov v ČĽR

(27)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu vysokopevnostnej priadze z polyesterov do Únie, ktorý mohol byť primerane prešetrený v rámci stanovenej lehoty. Vybranú vzorku tvoria tri spoločnosti alebo skupiny prepojených spoločností, ktoré predstavujú viac ako 65 % celkového objemu vývozu príslušného výrobku do Únie. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa konzultovalo so všetkými príslušnými vyvážajúcimi výrobcami, ako aj s ich združením a orgánmi ČĽR a dohodol sa výber vzorky.

3.3.   Individuálne preskúmanie

(28)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia, ktorí neboli zahrnutí do vzorky, pretože nesplnili kritériá stanovené v článku 17 ods. 1 základného nariadenia, žiadali ustanoviť individuálne dumpingové rozpätie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia.

(29)

Ako sa uvádza v odôvodnení 27, vzorka bola obmedzená na primeraný počet spoločností, ktoré bolo možné prešetriť v stanovenom čase. Spoločnosti prešetrované s cieľom zisťovania dumpingu príslušných krajín sú uvedené v odôvodnení 14. Vzhľadom na počet overovacích návštev na mieste, ktoré treba vykonať v priestoroch týchto spoločností, čo by v prípade ČĽR zahŕňalo overovanie nárokov na THZ a vyplnených dotazníkov týkajúcich sa antidumpingu, sa usúdilo, že individuálne preskúmanie by predstavovalo neprimerané zaťaženie a zabránilo by včasnému ukončeniu prešetrovania.

(30)

Preto sa predbežne dospelo k záveru, že dvom žiadostiam o individuálne preskúmanie nie je možné vyhovieť.

4.   DUMPING

4.1.   Všeobecná metodika

(31)

Všeobecná metodika vymedzená ďalej v texte sa použila na všetkých vyvážajúcich výrobcov v Kórei, Taiwane, na vyvážajúceho výrobcu v ČĽR, ktorému bolo udelené THZ, a so zreteľom na pojem analogickej krajiny, aj na ostatných dvoch vyvážajúcich výrobcov v ČĽR zahrnutých do vzorky, ktorým nebolo udelené THZ. Preto prezentácia nálezov dumpingu za každú krajinu, ktorej sa týka toto prešetrovanie, opisuje iba to, čo je špecifické pre každú vyvážajúcu krajinu.

4.1.1.   Normálna hodnota

(32)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či domáci predaj podobného výrobku nezávislým zákazníkom realizovali jednotliví vyvážajúci výrobcovia reprezentatívne, t. j. či celkový objem tohto predaja bol rovnaký alebo vyšší ako 5 % celkového objemu zodpovedajúceho predaja na vývoz do Únie.

(33)

Komisia následne určila tie druhy výrobkov predávaných na domácom trhu spoločnosťami s celkovým reprezentatívnym predajom, ktoré sú zhodné alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie.

(34)

Pre každý druh výrobku, ktorý príslušní vyvážajúci výrobcovia predávali na domácom trhu a o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s druhom predávaným na vývoz do Únie, sa určilo, či je domáci predaj dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho druhu sa považoval za dostatočne reprezentatívny vtedy, keď objem tohto druhu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas OP predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu porovnateľného druhu výrobku predaného na vývoz do Únie.

(35)

Komisia ďalej zisťovala, či by bolo možné považovať predaj jednotlivých spoločností na domácom trhu za predaj realizovaný v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Zistilo sa to stanovením podielu ziskového predaja jednotlivých druhov výrobkov nezávislým zákazníkom na domácom trhu.

(36)

V prípade, že objem predaja určitého druhu výrobku za čistú predajnú cenu, ktorá sa rovná alebo je vyššia než vypočítané výrobné náklady, predstavoval viac než 80 % celkového objemu predaja daného druhu a ak sa vážená priemerná predajná cena rovnala alebo bola vyššia ako jednotkové náklady, normálna hodnota jednotlivých druhov výrobkov sa vypočítala ako vážený priemer všetkých predajných cien daného druhu výrobku na domácom trhu.

(37)

V prípade, že objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu výrobku alebo ak vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako jednotkové náklady, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej domácej ceny, ktorá sa vypočítala ako vážená priemerná cena len ziskového predaja daného druhu výrobku na domácom trhu.

(38)

V prípade, že všetky druhy výrobkov boli predané so stratou, usúdilo sa, že sa nepredávali v rámci bežného obchodovania.

(39)

Na predaj druhov výrobkov, ktorý sa neuskutočnil pri bežnom obchodovaní, ako aj na druhy výrobkov, ktoré sa nepredali v reprezentatívnych množstvách na domácom trhu, použila Komisia normálnu hodnotu vytvorenú v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(40)

Na vytvorenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia sa vynaložené predajné, všeobecné a administratívne (ďalej len „PVA“) náklady a vážený priemerný zisk zrealizovaný jednotlivými príslušnými spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami z domácich predajov podobného výrobku pri bežnom obchodovaní počas obdobia prešetrovania pripočítal k ich vlastným priemerným výrobným nákladom počas obdobia prešetrovania. V prípade potreby sa uvedené výrobné náklady a PVA náklady upravili pred použitím na skúmanie bežného obchodovania a vytvorenie normálnych hodnôt.

4.1.2.   Vývozná cena

(41)

Vo všetkých prípadoch, keď sa príslušný výrobok vyvážal nezávislým zákazníkom v Únii, sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(42)

V prípadoch, keď sa predaj realizoval cez prepojeného dovozcu, sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú sa dovezené výrobky po prvýkrát predali nezávislým zákazníkom. V takýchto prípadoch boli upravené všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a opätovným predajom, vrátane ciel a daní, ako aj primerané rozpätie PVA a ziskov. Použili sa vlastné PVA náklady prepojeného dovozcu a primerané rozpätie zisku sa stanovilo na základe rozpätia zisteného v prešetrovaní, ktorý dosiahol nezávislý dovozca príslušného výrobku.

4.1.3.   Porovnanie

(43)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu.

(44)

S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav primerane zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Primerané úpravy sa vykonali vo všetkých prípadoch, v ktorých sa považovali za odôvodnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

4.1.4.   Dumpingové rozpätie

(45)

Podľa článku 2 ods. 11 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie za každého vyvážajúceho výrobcu stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou.

4.2.   ČĽR

4.2.1.   Posúdenie THZ

(46)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých vyvážajúcich výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(47)

Stručne a iba na orientačné účely sú tieto kritériá zhrnuté takto:

1.

obchodné rozhodnutia sa prijímajú a náklady sa uskutočňujú v reakcii na trhové podmienky a bez výrazných zásahov štátu; náklady na hlavné vstupy v podstatnej miere odrážajú trhové hodnoty;

2.

podniky majú jeden jednoznačný súbor účtovných záznamov, ktoré sú predmetom nezávislého auditu v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi (ďalej len „IAS“) a uplatňujú sa na všetky účely;

3.

neexistujú žiadne závažné deformácie spôsobené bývalým netrhovým hospodárskym systémom;

4.

zákonmi o konkurze a majetkovými zákonmi sa garantuje právna istota a stabilita;

5.

prepočty výmenných kurzov sa uskutočňujú podľa trhovej sadzby.

(48)

Všetky spoločnosti zahrnuté do vzorky požiadali o THZ a vyplnili formulár žiadosti o THZ v stanovenej lehote. Komisia si vyžiadala a preverila informácie uvedené vo formulároch žiadosti a všetky ostatné informácie, ktoré považovala za potrebné, preverila v priestoroch uvedených spoločností.

(49)

Pri kontrole sa zistilo, že dvaja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR nesplnili požiadavky kritérií ustanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia na udelenie THZ.

(50)

Kritériá 1 až 3 nesplnil najmä jeden vyvážajúci výrobca zahrnutý do vzorky. Po prvé nemohol preukázať, že rozhodnutia prijíma v reakcii na trhové signály a bez výrazných zásahov štátu, pretože sa zistili obmedzenia jeho predajných činností, ako napríklad povinnosť predať určitý objem príslušného výrobku na domácom trhu. Po druhé nepreukázal, že jeho účtovné záznamy boli podrobené auditu v súlade s IAS. Prešetrovanie poukázalo na viaceré nezrovnalosti a nedostatky v účtoch žiadateľa a zistili sa určité porušenia zásad IAS. Napokon sa zistili aj deformácie prenesené zo systému netrhového hospodárstva vo forme nesprávnych hodnotení práv na využívanie pôdy.

(51)

Druhý vyvážajúci výrobca zahrnutý do vzorky nemohol preukázať splnenie kritérií 1 a 3. Nemohol preukázať, že rozhodnutia prijíma v reakcii na trhové signály a bez výrazných zásahov štátu, pretože sa zistili obmedzenia jeho predajných činností podobné obmedzeniam uvedeným v odôvodnení 50, a aj napriek existencii osvedčenia štátom sa zistilo, že časť jeho kapitálu nebola vložená. Zistili sa aj deformácie prenesené zo systému netrhového hospodárstva vo forme nesprávnych hodnotení práv na využívanie pôdy.

(52)

Jeden vyvážajúci výrobca zahrnutý do vzorky preukázal, že spĺňa všetky kritériá článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a mohlo sa mu udeliť THZ.

4.2.2.   Individuálne zaobchádzanie (IZ)

(53)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje tento článok, prípadne stanoví clo pre celú krajinu s výnimkou prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia a možno im udeliť IZ.

(54)

Len na pripomenutie stručne uvádzame tieto kritériá:

1.

v prípade úplného alebo čiastočného zahraničného vlastníctva podniku alebo spoločného podniku môžu voľne repatriovať kapitál a zisky;

2.

vývozné ceny, množstvá, podmienky a náležitosti predaja sú voľne určené;

3.

väčšinový podiel patrí súkromným osobám. Štátni úradníci, ktorí sú členmi správnej rady alebo zastávajú kľúčové riadiace funkcie, sú buď v menšine, alebo sa musí preukázať, že spoločnosť je napriek tomu dostatočne nezávislá od štátu;

4.

prepočty výmenných kurzov sa uskutočňujú podľa trhovej sadzby a

5.

ak sa jednotlivým vývozcom poskytujú rôzne sadzby cla, zasahovanie štátu nie je také, aby umožňovalo obchádzanie príslušných opatrení.

(55)

Vyvážajúci výrobcovia zahrnutí do vzorky, ktorí nesplnili kritériá na udelenie THZ, požiadali aj o IZ v prípade, že by im nebolo udelené THZ.

(56)

Na základe dostupných informácií sa predbežne zistilo, že nasledujúci dvaja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR, ktorí boli zahrnutí do vzorky, spĺňajú všetky požiadavky pre IZ ustanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia:

Zhejiang Guxiandao Industrial Fibre Co., Ltd,

Zhejiang Unifull Industrial Fibre Co., Ltd.

4.2.3.   Analogická krajina

(57)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa v transformujúcich hospodárstvach normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, musí stanoviť na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“).

(58)

V oznámení o začatí konania boli na účel stanovenia normálnej hodnoty v ČĽR navrhnuté ako vhodná analogická krajina Spojené štáty americké (USA). Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby k tomuto návrhu predložili svoje pripomienky.

(59)

Mnohé strany proti tomuto návrhu namietali a navrhli použiť Taiwan alebo Kóreu, pretože tieto krajiny považovali za vhodnejšie. Argumentovali takto:

a)

výrobné procesy a náklady v USA sa výrazne líšia od procesov a nákladov v ČĽR, lebo stroje používané v USA sú staré a zastarané, zatiaľ čo zariadenia používané väčšinou čínskych výrobcov sú moderné a založené na najnovšej technológii. Väčšina čínskych, taiwanských a kórejských vyvážajúcich výrobcov používa novú jednokrokovú výrobnú technológiu, vďaka ktorej sú efektívnejší ako ich americkí kolegovia;

b)

to, že sa taiwanskí a kórejskí vývozcovia údajne dopúšťali dumpingu, na účely výberu vhodnej analogickej krajiny nie je relevantné;

c)

navrhovatelia majú hospodársky prepojené spoločnosti v USA a nebolo by vhodné, aby normálna hodnota vyplývala z informácií, ktoré poskytli tieto prepojené spoločnosti;

d)

podmienky hospodárskej súťaže v USA sú odlišné od podmienok prevládajúcich v ČĽR. Trh USA je prakticky monopolom jedného výrobcu, zatiaľ čo Taiwan a Kórea majú veľký počet domácich výrobcov podobne ako v prípade ČĽR.

(60)

Komisia preskúmala uvedené pripomienky a usúdila, že sú vcelku oprávnené, pokiaľ ide o výber analogickej krajiny. Ďalej prešetrila, či možno Taiwan alebo Kóreu klasifikovať na účel stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR ako možnú tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom.

(61)

Prešetrovaním sa preukázalo najmä to, že Taiwan má vyšší stupeň porovnateľnosti konečných výrobkov s ČĽR. Poznamenalo sa, že vyvážajúci výrobcovia v Taiwane prostredníctvom prepojených výrobcov pôsobia aj v ČĽR a že v podstate v obidvoch krajinách fungujú za podobných podmienok.

(62)

Na základe toho sa usúdilo, že je vhodnejšie použiť Taiwan ako analogickú krajinu na stanovenie normálnej hodnoty pre ČĽR v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia.

(63)

Po vybratí Taiwanu za analogickú krajinu sa normálna hodnota vypočítala na základe údajov overených v priestoroch taiwanských vyvážajúcich výrobcov, ktorí plne spolupracovali pri prešetrovaní. Normálna hodnota vychádzala z ceny zaplatenej alebo splatnej za predaj uskutočnený na domácom trhu Taiwanu za porovnateľné druhy výrobkov, ak sa zistilo, že predaje boli zrealizované v reprezentatívnych množstvách a pri bežnom obchodovaní. To skutočne platilo v prípade mnohých vyvážaných druhov výrobkov.

4.2.4.   Normálna hodnota

4.2.4.1.   Vyvážajúci výrobca zahrnutý do vzorky, ktorému bolo udelené THZ

(64)

Zistilo sa, že väčšina domáceho predaja vyvážajúceho výrobcu zahrnutého do vzorky, ktorému bolo udelené THZ, sa uskutočnila v reprezentatívnych množstvách a v rámci bežného obchodovania. Normálna hodnota týchto druhov výrobkov vychádzala z cien, ktoré nezávislí zákazníci skutočne zaplatili alebo mali zaplatiť na domácom trhu ČĽR počas obdobia prešetrovania v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia.

(65)

Pre predaj druhov výrobkov, ktorý sa neuskutočnil v rámci bežného obchodovania, ako aj druhov výrobkov, ktoré sa nepredali v reprezentatívnych množstvách na domácom trhu, bolo treba vytvoriť normálnu hodnotu tak, ako sa ustanovuje v odôvodnení 40.

4.2.4.2.   Vyvážajúci výrobcovia zahrnutí do vzorky, ktorým nebolo udelené THZ

(66)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 57 až 63, normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, treba stanoviť na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty tretej krajine s trhovým hospodárstvom, v tomto prípade Taiwanu.

(67)

Pre ostatné druhy vyvážaných výrobkov, ktoré sa buď nepredali v rámci bežného obchodovania v Taiwane, alebo ich taiwanskí výrobcovia nepredali v reprezentatívnych množstvách na svojom domácom trhu, bolo treba normálnu hodnotu vytvoriť. Normálna hodnota sa vytvorila na základe uvedenom v odôvodnení 40.

4.2.5.   Vývozná cena

(68)

Všetky predaje príslušného výrobku, ktoré zrealizovali traja vyvážajúci výrobcovia zahrnutí do vzorky na trhu Únie, sa uskutočnili priamo nezávislým zákazníkom v Únii. V dôsledku toho sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien.

4.2.6.   Porovnanie

(69)

S cieľom zabezpečiť objektívne porovnanie normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa riadne, vo forme úprav, prihliadalo na rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na základe toho sa v príslušných a opodstatnených prípadoch u všetkých prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov zohľadnili úpravy rozdielov v prepravných nákladoch, nákladoch na námornú dopravu a poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady, náklady na balenie, úverové náklady, provízie, zľavy, rabaty a nepriame zdanenie.

4.2.7.   Dumpingové rozpätia

4.2.7.1.   V prípade vyvážajúcich výrobcov zahrnutých do vzorky

(70)

V prípade spoločností zahrnutých do vzorky sa vážená priemerná normálna hodnota každého druhu výrobku porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(71)

Na základe toho sú dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento franko ceny na hranici Únie pred preclením, takéto:

Spoločnosť

Dočasné dumpingové rozpätie

Zhejiang Guxiandao Industrial Fibre Co., Ltd

9,3 %

Zhejiang Hailide New Material Co., Ltd

0

Zhejiang Unifull Industrial Fibre Co., Ltd

7,7 %

4.2.7.2.   V prípade ostatných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov

(72)

Vážené priemerné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zahrnutí do vzorky, sa vypočítalo v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa stanovilo na základe rozpätí stanovených pre vyvážajúcich výrobcov vo vzorke bez ohľadu na rozpätie vyvážajúceho výrobcu s nulovým dumpingovým rozpätím. Na základe toho sa dumpingové rozpätie vypočítané pre spolupracujúce spoločnosti nezahrnuté do vzorky dočasne stanovilo na 8,9 %.

(73)

Pokiaľ ide o všetkých ostatných vývozcov v ČĽR, Komisia najskôr stanovila úroveň spolupráce. Vykonalo sa porovnanie medzi celkovým vyvážaným množstvom uvedeným vo vyplnených dotazníkoch na účely výberu vzorky, ktoré poskytli všetci vyvážajúci výrobcovia, a celkovým dovozom z ČĽR, ktorý sa odvodil zo štatistických údajov Eurostatu o dovoze. Zistené percento spolupráce bolo 100 %. Na základe toho sa úroveň spolupráce považovala za vysokú, a preto sa posúdila ako vhodná na stanovenie dumpingového rozpätia pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na najvyššom dumpingovom rozpätí stanovenom pre vyvážajúcich výrobcov zahrnutých do vzorky.

(74)

Na základe toho sa úroveň dumpingu pre celú krajinu dočasne stanovila na 9,3 %.

4.3.   Kórea

4.3.1.   Normálna hodnota

(75)

Zistilo sa, že väčšina domácich predajov druhov výrobkov predávaných na vývoz do Únie všetkými štyrmi prešetrovanými spoločnosťami sa uskutočnila v reprezentatívnych množstvách a pri bežnom obchodovaní. Normálna hodnota pre tieto druhy výrobku vychádzala z cien skutočne zaplatených alebo splatných počas obdobia prešetrovania nezávislými zákazníkmi na domácom trhu Kórey v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia.

(76)

Pre predaj druhov výrobkov neuskutočnený pri bežnom obchodovaní, ako aj druhov výrobkov, ktoré neboli predané v reprezentatívnom množstve na domácom trhu, sa stanovila normálna hodnota. Všetky štyri prešetrované spoločnosti mali domáce predaje určitých druhov výrobkov, ktoré sa neuskutočnili v reprezentatívnych množstvách alebo pri bežnom obchodovaní. V týchto prípadoch bola normálna hodnota vytvorená na základe uvedenom v odôvodnení 40.

4.3.2.   Vývozná cena

(77)

Časť vývozných predajov jedného vyvážajúceho výrobcu bola priamo určená prepojenému dovozcovi v Únii. V dôsledku toho sa vývozná cena určila v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia na základe cien, za ktoré boli tieto výrobky po prvýkrát predané nezávislému kupujúcemu a v súlade s metodikou opísanou v odôvodnení 42.

(78)

Ostatný vývoz príslušného výrobku uvedeného vyvážajúceho výrobcu a všetky vývozné predaje troch ďalších vyvážajúcich výrobcov sa uskutočnili priamo nezávislým zákazníkom v Únii. Pre tento predaj sa stanovila vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných.

4.3.3.   Porovnanie

(79)

S cieľom zabezpečiť objektívne porovnanie normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa riadne, vo forme úprav, zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na základe toho sa v príslušných a opodstatnených prípadoch u všetkých prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov zohľadnili úpravy rozdielov v prepravných nákladoch, nákladoch na námornú prepravu a poistenie, manipuláciu, naloženie a vedľajšie náklady, náklady na balenie, úverové náklady a provízie.

(80)

Všetky štyri prešetrované spoločnosti si nárokovali úpravu o colné znevýhodnenie podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia z toho dôvodu, že dovozné prirážky sa údajne započítali do znášaných nákladov, ak bol podobný výrobok určený na spotrebu vo vyvážajúcej krajine, ale sa refundovali alebo sa vôbec nemuseli zaplatiť v prípade, že sa takýto výrobok predával na vývoz do Únie.

(81)

Táto požiadavka sa považovala za nepodloženú, pretože ani jedna zo štyroch spoločností nepreukázala, že dovozné prirážky refundované týmto spoločnostiam súviseli s vývozom príslušného výrobku do Únie.

4.3.4.   Dumpingové rozpätia

(82)

Ako sa uvádza v článku 2 ods. 11 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota ustanovená pre jednotlivé druhy výrobkov sa pre každú spoločnosť porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou každého zodpovedajúceho druhu výrobku.

(83)

Na základe toho sa zistilo, že dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento dovoznej franko ceny na hranici Únie pred preclením, je u všetkých príslušných vyvážajúcich výrobcov v Kórei pod prahom de minimis 2 % v zmysle článku 9 ods. 3 základného nariadenia.

(84)

Treba poznamenať, že keď sa porovnajú údaje Eurostatu o dovoze, štyria kórejskí vyvážajúci výrobcovia predstavujú celý vývoz pochádzajúci z tejto krajiny. Takže sa predbežne dospelo k záveru, že prijatie antidumpingových opatrení vzhľadom na dovoz pochádzajúci z Kórey nie je opodstatnené.

(85)

Ak sa tieto závery potvrdia v ďalšom priebehu prešetrovania, konanie v súvislosti s Kóreou sa ukončí.

4.4.   Taiwan

4.4.1.   Normálna hodnota

(86)

Zistilo sa, že väčšina domácich predajov druhov výrobkov predávaných na vývoz do Únie dvoma prešetrovanými spoločnosťami sa uskutočnila v reprezentatívnych množstvách a pri bežnom obchodovaní. Normálna hodnota týchto výrobkov vychádzala z cien skutočne zaplatených alebo splatných počas obdobia prešetrovania nezávislými zákazníkmi na domácom trhu Taiwanu v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia.

(87)

Pre predaj druhov výrobkov, ktorý sa neuskutočnil v rámci bežného obchodovania, ako aj druhov výrobkov, ktoré sa nepredali v reprezentatívnom množstve na domácom trhu, sa stanovila normálna hodnota. Obidve prešetrované spoločnosti mali domáce predaje určitých druhov výrobkov, ktoré sa neuskutočnili v reprezentatívnom množstve alebo v rámci bežného obchodovania. V týchto prípadoch bola normálna hodnota vytvorená na základe uvedenom v odôvodnení 40.

4.4.2.   Vývozná cena

(88)

Všetky predaje príslušného výrobku zrealizovali títo dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia priamo nezávislým zákazníkom v Únii. Preto sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien.

4.4.3.   Porovnanie

(89)

S cieľom zabezpečiť objektívne porovnanie normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa riadne, vo forme úprav, prihliadalo na rozdiely ovplyvňujúce ceny a na porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na základe toho sa v primeraných a opodstatnených prípadoch zohľadnili u všetkých prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov úpravy rozdielov v prepravných nákladoch, nákladoch na námornú dopravu a poistenie, manipuláciu, naloženie a vedľajšie náklady, náklady na balenie, úverové náklady, provízie, zľavy a rabaty.

4.4.4.   Dumpingové rozpätia

(90)

Ako sa uvádza v článku 2 ods. 11 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota stanovená pre jednotlivé druhy výrobkov sa za každú spoločnosť porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou každého zodpovedajúceho druhu výrobkov.

(91)

Na základe toho boli dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento dovoznej franko ceny na hranici Únie pred preclením takéto:

Far Eastern Textiles Co., Ltd

3,9 %,

Shinkong Corporation

de minimis

(92)

Pokiaľ ide o dovoz z Taiwanu, treba poznamenať, že na základe porovnania údajov Eurostatu o dovoze predstavujú títo dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia celý vývoz pochádzajúci z tejto krajiny. V prípade Taiwanu bolo stanovené rozpätie dumpingu pre celú krajinu. Zistilo sa, že toto dumpingové rozpätie pre celú krajinu je pod prahom de minimis 2 % vymedzeným v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Na základe toho sa predbežne dospelo k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení vzhľadom na dovoz z Taiwanu nie je opodstatnené.

(93)

Ak sa tieto závery potvrdia v ďalšom priebehu prešetrovania, konanie v súvislosti s Taiwanom sa ukončí.

5.   VÝROBNÉ ODVETVIE ÚNIE

5.1.   Výroba v Únii

(94)

Na určenie celkovej výroby v Únii sa použili všetky dostupné informácie o výrobcoch v Únii vrátane informácií poskytnutých v podnete a údajov zhromaždených od výrobcov pred začiatkom prešetrovania a po ňom.

(95)

Na základe toho sa celková výroba v Únii počas OP odhadla približne na 121 000 ton. Toto množstvo zahŕňa výrobu všetkých výrobcov z Únie, ktorí sa prihlásili, a odhadovanú výrobu výrobcov, ktorí sa v konaní neprihlásili (ďalej len „neprihlásení výrobcovia“). Keďže neboli k dispozícii žiadne iné informácie, na stanovenie celkovej výroby a spotreby v Únii sa vo vzťahu k neprihláseným výrobcom použili údaje uvedené v podnete. Neprihlásení výrobcovia tvorili počas OP približne 22 % celkovej výroby v Únii. Žiadny zo známych výrobcov z Únie nezostal neutrálny ani nenamietal proti začatiu prešetrovania.

(96)

Objem výroby výrobcov z Únie, ktorí podporili podnet, tvoril v OP 94 000 ton, čiže predstavoval približne 78 % celkovej odhadovanej výroby Únie.

5.2.   Vymedzenie pojmu výrobného odvetvia Únie

(97)

Ako sa uvádza v odôvodnení 96, prešetrovaním sa ukázalo, že výrobcovia z Únie, ktorí podporili podnet a súhlasili so spoluprácou na prešetrovaní, predstavovali počas OP približne 78 % celkovej výroby Únie. Preto sa títo výrobcovia považujú za výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

6.   UJMA

6.1.   Spotreba v Únii

(98)

Spotreba sa stanovila na základe celkového dovozu podľa údajov Eurostatu, celkových predajov výrobného odvetvia Únie na trhu Únie vrátane odhadu predajov neprihlásených výrobcov.

(99)

Ako sa uvádza v odôvodnení 95, keďže neexistovali žiadne iné informácie vo vzťahu k neprihláseným výrobcom týkajúce sa ich výroby a predaja vysokopevnostnej priadze z polyesterov počas posudzovaného obdobia, namiesto nich sa použili údaje o týchto výrobcoch uvedené v podnete.

Tabuľka 1

Spotreba Únie

2005

2006

2007

2008

OP

Tony

221 277

233 969

265 826

241 258

205 912

Index

100

106

120

109

93

Zdroj: Eurostat, údaje uvedené v podnete a vyplnené dotazníky.

(100)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii znížila celkovo o 7 %. Zistilo sa, že spotreba sa v rokoch 2005 až 2007 najprv zvýšila o 20 %, a potom sa od roku 2007 do OP znížila o 22 %. Pokles spotreby v roku 2008 a OP bol výsledkom nižšieho dopytu, najmä v druhej polovici roka 2008, ktorý spôsobila hospodárska kríza.

6.2.   Dovoz z príslušných krajín do Únie

6.2.1.   Súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozu z príslušných krajín

(101)

Komisia skúmala, či by sa dovoz vysokopevnostnej priadze z polyesterov s pôvodom v ČĽR, Kórei a na Taiwane mal vyhodnotiť súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(102)

Pokiaľ ide o dovoz z Taiwanu a Kórey, ako sa už uviedlo, predbežne sa usúdilo, že počas OP sa neuskutočnil dovoz z Taiwanu a Kórey za dumpingové ceny.

(103)

Preto sa predbežne dospelo k záveru, že účinky dovozu z Kórey a Taiwanu by sa nemali kumulovať s dumpingovými dovozmi z ČĽR.

6.2.2.   Dumpingový dovoz z ČĽR

(104)

Treba poznamenať, že v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu v ČĽR zahrnutého do vzorky sa zistilo, že na svoje výrobky na trhu Únie neuplatňuje dumping. Preto by sa mal jeho vývoz vylúčiť z analýzy, ktorá sa zaoberá vývojom dumpingového dovozu z ČĽR na trh Únie.

(105)

V snahe zabrániť akejkoľvek možnosti zverejniť citlivé obchodné údaje týkajúce sa uvedeného výrobcu, sa však z dôvodu zachovania dôvernosti údajov považovalo za vhodné nevylúčiť údaje vývozcu, u ktorého sa nezistil dumping na trhu Únie, z prezentovaných verejne dostupných údajov, ako sú údaje Eurostatu.

(106)

Prvá tabuľka preto obsahuje celý dovoz vysokopevnostnej priadze z polyesterov s pôvodom v ČĽR, zatiaľ čo druhá tabuľka zobrazuje indexované údaje týkajúce sa dumpingového dovozu na trh Únie v posudzovanom období.

Tabuľka 2a

Celkový dovoz z ČĽR

2005

2006

2007

2008

OP

Objem (v tonách)

16 200

23 776

42 249

51 406

48 683

Index

100

147

261

317

301

Podiel na trhu

7,3 %

10,2 %

15,9 %

21,3 %

23,6 %

Index

100

139

217

291

323

Ceny (EUR/tona)

1 871

1 622

1 522

1 571

1 548

Index

100

87

81

84

83

Zdroj: Eurostat.

(107)

Objem celkového dovozu z ČĽR sa za posudzované obdobie trikrát dramaticky zvýšil, pričom v rovnakom čase sa priemerné dovozné ceny znížili o 17 %. V dôsledku toho sa výrazne zvýšil jeho podiel na trhu zo 7,3 % v roku 2005 na 23,6 % v OP. Prešetrovanie ukázalo, že aj v období od roku 2007 do OP, keď spotreba klesla o 22 %, sa objem dovozu z ČĽR zvýšil o 15 %, čo viedlo k zvýšeniu jeho podielu na trhu o 7,7 percentuálnych bodov.

6.2.2.1.   Objem, cena a podiel dumpingového dovozu na trhu

Tabuľka 2b

Dumpingový dovoz z ČĽR

2005

2006

2007

2008

OP

Dovoz (v tonách)

 

 

 

 

 

Index

100

240

582

728

714

Podiel na trhu

 

 

 

 

 

Index

100

227

485

667

768

Ceny (EUR/tona)

 

 

 

 

 

Index

100

67

61

63

61

Zdroj: Eurostat a vyplnené dotazníky.

(108)

Objem dumpingového dovozu z ČĽR sa za posudzované obdobie dramaticky zvýšil, čo viedlo k viac ako sedemnásobnému zvýšeniu jeho podielu na trhu. Prešetrovanie navyše ukázalo, že napriek zvýšeniu spotreby v období od roku 2007 do OP si dumpingový dovoz získali počas OP podstatný podiel na trhu.

(109)

Priemerné ceny dumpingového dovozu z ČĽR vykázali počas posudzovaného obdobia zníženie o 39 %, ktoré počas OP podhodnotilo ceny výrobného odvetvia, ako je vysvetlené v odôvodnení 112.

6.2.2.2.   Cenové podhodnotenie

(110)

Na účely analýzy cenového podhodnotenia sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny každého druhu výrobku výrobného odvetvia Únie pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie, upravené na úroveň zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami dovozu z ČĽR pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovené na základe franko cien s primeranými úpravami vzhľadom na existujúce colné práva a náklady po dovoze.

(111)

Spolupráca čínskych vývozcov bola vysoká a počas OP predstavovala 69 % celkového objemu vývozu z ČĽR do Únie. Keďže sa zistilo, že v prípade jedného čínskeho vyvážajúceho výrobcu nebol pri predaji jeho výrobkov na trhu Únie zistený dumping, na účel analýzy podhodnotenia cien sa jeho dovoz nezohľadnil.

(112)

Porovnanie ukázalo, že počas OP príslušný dumpingový výrobok s pôvodom v ČĽR, ktorý sa predával na trhu Únie, podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie o 24,2 %

6.3.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

6.3.1.   Predbežné poznámky

(113)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov týkajúcich sa posúdenia stavu výrobného odvetvia Únie od roku 2005 do konca OP.

6.3.2.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

Tabuľka 3

 

2005

2006

2007

2008

OP

Výroba (v tonách)

145 854

145 916

144 053

124 807

94 027

Index

100

100

99

86

64

Kapacita (v tonách)

159 813

159 785

159 101

154 783

143 784

Index

100

100

100

97

90

Využitie kapacity

91 %

91 %

91 %

81 %

65 %

Index

100

100

100

88

72

Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(114)

Ako vyplýva z tabuľky, v posudzovanom období sa výroba výrobného odvetvia Únie znížila o 36 %. Treba poznamenať, že aj keď sa spotreba Únie od roku 2005 do roku 2007 zvýšila o 20 %, výroba výrobného odvetvia Únie zostala počas tohto obdobia stabilná, pričom od roku 2007 do OP sa výrazne znížila v súlade s poklesom spotreby Únie.

(115)

Výrobné odvetvie Únie znížilo počas OP svoju výrobnú kapacitu približne na 144 000 ton. Vzhľadom na stagnujúci predaj a znižujúce sa objemy výroby sa však využitie dostupnej kapacity znížilo z 91 % v roku 2005 na 65 % v OP. Najväčšie zníženie sa zaznamenalo v období od roku 2007 do OP.

6.3.3.   Objem predaja a podiel na trhu

(116)

Údaje o predaji v tabuľke sa týkajú objemu predaného prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie.

Tabuľka 4

 

2005

2006

2007

2008

OP

Objem predaja (v tonách)

112 998

113 844

117 855

99 495

80 745

Index

100

101

104

88

71

Podiel na trhu

51,1 %

48,7 %

44,3 %

41,2 %

39,2 %

Index

100

95

87

81

77

Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(117)

Zatiaľ čo priemerná spotreba Únie v rokoch 2005 a 2007 vzrástla o 20 %, objem predaja príslušného výrobku výrobným odvetvím Únie nezávislým zákazníkom na trhu Únie sa zvýšil len o 4 %. To znamená, že výrobné odvetvie Únie nemohlo mať v tomto období prospech zo zvýšenej spotreby. Okrem toho sa v zvyšnej časti posudzovaného obdobia, keď sa spotreba Únie znížila o 22 %, ešte viac znížil objem predaja výrobného odvetvia – o 31 %. V dôsledku toho sa objemy predaja výrobného odvetvia Únie stále a výrazne znižovali a strata podielu na trhu bola počas posudzovaného obdobia vysoká – až 11,9 percentuálnych bodov.

6.3.4.   Priemerné jednotkové ceny výrobného odvetvia Únie

(118)

Priemerné predajné ceny zo závodu, za ktoré výrobné odvetvie Únie predáva neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, sa počas posudzovaného obdobia znížili o 9 %. K najväčšiemu zníženiu došlo od roku 2007 do OP, teda zároveň s náhlym nárastom dumpingového dovozu za nízke ceny z ČĽR. V dôsledku toho muselo výrobné odvetvie Únie, napriek zvýšeniu cien surovín, znížiť predajné ceny, najmä počas OP.

Tabuľka 5

 

2005

2006

2007

2008

OP

Priemerná cena (EUR/tona)

2 592

2 595

2 565

2 510

2 350

Index

100

100

99

97

91

Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(119)

V skutočnosti sa zistilo, že priemerné výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa od roku 2005 do OP zvýšili o 6 %. Spôsobilo to hlavne zvýšenie cien PET vločiek, ktoré sú hlavnou surovinou používanou na výrobu vysokopevnostnej priadze z polyesterov. Priemerná cena PET vločiek sa od roku 2005 do roku 2008 zvýšila o 12 % a potom klesla na úroveň rovnajúcu sa úrovni, ktorá prevládala v roku 2005. V rovnakom období však bolo výrobné odvetvie Únie nútené udržiavať svoje predajné ceny na nízkej úrovni, aby mohlo konkurovať dumpingovým dovozom za nízke ceny. V dôsledku toho boli predajné ceny výrobného odvetvia Únie počas OP výrazne nižšie ako jeho náklady.

6.3.5.   Zásoby

(120)

Zásoby predstavovali v OP približne 15 % objemu výroby. Výrobné odvetvie Únie znížilo počas posudzovaného obdobia úroveň svojich zásob o 9 %, najmä od roku 2007 do OP. Toto zníženie zásob však treba vidieť vo svetle nižšej úrovne činnosti vyplývajúce z útlmu výrobného odvetvia Únie.

Tabuľka 6

 

2005

2006

2007

2008

OP

Zásoby (v tonách)

15 004

16 828

17 402

16 844

13 727

Index

100

112

116

112

91

Zdroj: Vyplnené dotazníky.

6.3.6.   Zamestnanosť, mzdy a produktivita

Tabuľka 7

 

2005

2006

2007

2008

OP

Zamestnanosť – ekvivalent plného pracovného úväzku (FTE)

1 727

1 714

1 667

1 498

1 333

Index

100

99

96

87

77

Náklady práce (EUR/FTE)

41 089

41 996

42 083

48 499

43 538

Index

100

102

102

118

106

Produktivita (jednotka/FTE)

84,4

85,1

86,4

83,3

70,5

Index

100

101

102

99

84

Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(121)

V dôsledku útlmu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia podstatne znížil počet zamestnancov – o 23 %. Zníženie produktivity treba vidieť vo svetle všeobecnej povahy útlmu činností, zatiaľ čo zníženie počtu zamestnancov nasledovalo, iba s určitým oneskorením, po poklese výroby. Pokiaľ ide o náklady práce, za posudzované obdobie sa mierne zvýšili o 6 %.

6.3.7.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť zvýšiť kapitál

Tabuľka 8

 

2005

2006

2007

2008

OP

Ziskovosť

3,0 %

–0,7 %

–1,1 %

–11,5 %

–13,3 %

Index

100

–22

–37

– 378

– 438

Peňažný tok v tis. EUR

15 936

–1 407

824

–16 311

–14 597

Index

100

–9

5

– 120

– 141

Investície v tis. EUR

6 713

3 305

8 229

1 295

764

Index

100

49

123

19

11

Návratnosť investícií

12,6 %

–29,4 %

–15,7 %

– 103,3 %

– 130,6 %

Index

100

– 233

– 124

– 819

–1 036

Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(122)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa stanovila pomocou čistého zisku z predaja podobného výrobku pred zdanením vyjadreného ako percento obratu z tohto predaja. Za posudzované obdobie sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie dramaticky znížila zo zisku vo výške 3 % v roku 2005 na stratu v OP vo výške 13,3 %. Napriek tomu, že spotreba Únie vykazovala v rokoch 2005 až 2007 stúpajúci trend, výrobné odvetvie Únie nemohlo mať prospech z tohto priaznivého vývoja z dôvodu dumpingového dovozu za nízke ceny z ČĽR.

(123)

Vývoj peňažného toku, ktorý predstavuje schopnosť výrobného odvetvia samostatne financovať svoje činnosti, vo veľkej miere odráža vývoj ziskovosti. Peňažný tok sa následne počas posudzovaného obdobia podstatne znížil. To isté sa dá povedať o návratnosti investícií, ktorá vykazovala podobný negatívny vývoj zodpovedajúci negatívnym výsledkom dosiahnutým výrobným odvetvím Únie za posudzované obdobie.

(124)

Na základe uvedeného sa schopnosť výrobného odvetvia Únie investovať obmedzila, pretože peňažný tok sa počas posudzovaného obdobia výrazne zhoršil. V dôsledku toho poklesli investície počas posudzovaného obdobia o 89 %.

6.3.8.   Rast

(125)

Zatiaľ čo spotreba Únie sa v rokoch 2005 až 2007 zvýšila o 20 %, výrobnému odvetviu Únie sa podarilo zvýšiť objem predaja na trhu Únie iba o 4 %, čo mu zabránilo využiť výhodu expanzie v spotrebe Únie. Pri pohľade na vývoj za posudzované obdobie bol pokles objemu predaja výrobného odvetvia Únie o 29 % omnoho výraznejší ako pokles spotreby Únie o 7 %. V dôsledku toho sa počas rovnakého obdobia výrazne znížil aj podiel výrobného odvetvia Únie na trhu o 12 percentuálnych bodov.

6.3.9.   Rozsah skutočného dumpingového rozpätia

(126)

Dumpingové rozpätia pre ČĽR, uvedené v časti týkajúcej sa dumpingu, sú nad úrovňou de minimis. Vzhľadom na objem a ceny dumpingového dovozu nemožno vplyv skutočných dumpingových rozpätí považovať za zanedbateľný.

6.4.   Záver o ujme

(127)

Prešetrovanie ukázalo, že väčšina ukazovateľov ujmy, ako je výroba (– 36 %), využitie kapacity (– 28 %), objem predaja neprepojeným zákazníkom na trhu Únie (– 29 %), podiel na trhu (– 12 percentuálnych bodov) a produktivita (– 16 %) sa počas posudzovaného obdobia zhoršila. Vážne postihnuté boli navyše ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie, ako napríklad peňažný tok (– 241 %) a ziskovosť (– 16,3 percentuálnych bodov). To znamená, že najmä počas OP bola narušená aj schopnosť výrobného odvetvia Únie zvýšiť kapitál.

(128)

Zistilo sa, že k hlavným stratám došlo v období od roku 2008 do OP, keď napriek výraznému zníženiu spotreby Únie pretrval na trhu Únie veľký objem dumpingového dovozu z ČĽR, ktorý v OP podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie o viac ako 24 %.

(129)

Prešetrovanie ďalej ukázalo, že výrobné náklady výrobného odvetvia Únie dosiahli najvyššiu úroveň v roku 2008, hlavne v dôsledku prudkého zvýšenia cien hlavnej suroviny. Počas OP sa výrobnému odvetviu Únie podarilo udržať a kontrolovať svoje výrobné náklady racionalizáciou úsilia a v dôsledku zníženia cien PET, ku ktorým došlo hlavne v druhej polovici OP. Vzhľadom na výrazné podhodnotenie cien praktizované počas OP čínskymi vývozcami však výrobné odvetvie Únie nebolo v takej pozícii, aby mohlo zvýšiť svoje predajné ceny na úroveň, ktorá by pokrývala jeho náklady. To viedlo k výraznému zhoršeniu jeho finančnej situácie počas OP.

(130)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

7.   PRÍČINNÉ SÚVISLOSTI

7.1.   Úvod

(131)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia sa skúmalo, či dumpingový dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie do takej miery, aby bolo možné túto ujmu klasifikovať ako značnú. Preskúmali sa aj iné známe faktory než dumpingový dovoz, ktoré mohli v tom istom čase spôsobiť výrobnému odvetviu Únie ujmu, s cieľom zabezpečiť, aby sa možná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

7.2.   Vplyv dumpingového dovozu

(132)

Prešetrovaním sa ukázalo, že dumpingový dovoz z ČĽR sa za posudzované obdobie dramaticky zvýšil, čo zvýšilo jeho podiel na trhu Únie od roku 2005 do OP viac ako sedemkrát. Takisto sa zistilo, že v období od roku 2008 do OP, keď spotreba Únie klesla približne o 15 %, zostal objem dumpingového dovozu z ČĽR vysoký a dokonca sa zvýšil jeho podiel na trhu o 15 %.

(133)

Počas posudzovaného obdobia čelilo výrobné odvetvie Únie výraznému poklesu objemu predaja o 29 % a následne strate podielu na trhu z 51,1 % na 39,2 %, t. j. takmer o 12 percentuálnych bodov. V období od roku 2008 do OP klesol trhový podiel výrobného odvetvia Únie o dva percentuálne body, zatiaľ čo napriek klesajúcemu dopytu na trhu Únie vzrástol podiel dumpingového čínskeho dovozu.

(134)

Pokiaľ ide o ceny dumpingového dovozu, počas posudzovaného obdobia sa znížili o 39 % a podstatne podhodnotili ceny účtované výrobným odvetvím Únie na trhu Únie. Výrobné odvetvie Únie nemohlo následne zvýšiť svoje ceny tak, aby pokryli nárast cien surovín. V dôsledku toho sa ziskovosť predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie znížila, a to zo zisku 3 % v roku 2005 na stratu 13,3 % v OP, ako bolo vysvetlené v odôvodnení 122.

(135)

Prešetrovaním sa takisto ukázalo, že zvyšujúci sa objem dumpingového dovozu za nízke ceny z ČĽR mal celkovo negatívny vplyv na trh stlačením cien.

(136)

Preto sa usúdilo, že sústavný tlak dumpingového dovozu za nízke ceny z ČĽR na trh Únie neumožnil výrobnému odvetviu Únie prispôsobiť svoje predajné ceny zvýšeným nákladom na suroviny, najmä v roku 2008, keď ceny PET dosiahli vrchol. To vysvetľuje stratu podielu na trhu a stratu ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

(137)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predbežne dospelo k záveru, že náhly nárast dumpingového dovozu za nízke ceny z ČĽR pomerne nepriaznivo ovplyvnil hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

7.3.   Vplyv ostatných faktorov

7.3.1.   Vývoj dopytu na trhu Únie

(138)

Ako sa uvádza v odôvodnení 100, spotreba vysokopevnostnej priadze z polyesterov v Únii sa v rokoch 2005 až 2007 najprv zvýšila a potom v roku 2008 a OP poklesla. Počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie stratilo významnú časť svojho podielu na trhu. Aj keď nemožno vylúčiť, že tento negatívny vývoj spotreby v Únii od roku 2008 do OP mohol negatívne ovplyvniť situáciu výrobného odvetvia Únie, treba poznamenať, že čínskym vývozcom sa v rovnakom čase podarilo zvýšiť svoj podiel na trhu. Na základe toho sa usudzuje, že zhoršenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie nemožno vysvetľovať znížením dopytu, ale spôsobil ho hlavne náhly nárast dumpingového dovozu z ČĽR a podhodnotenie, ktoré praktizovali čínski vývozcovia.

7.3.2.   Ceny surovín

(139)

Ceny surovín, predovšetkým PET vločiek, sa od roku 2005 do roku 2008 výrazne zvýšili a potom v druhej polovici OP poklesli a na konci OP dosiahli úroveň rovnajúcu sa úrovni v roku 2005.

(140)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že výrobné náklady výrobného odvetvia Únie na výrobu vysokopevnostnej priadze z polyesterov vykazovali rovnaký trend ako vývoj cien surovín a počas posudzovaného obdobia sa celkovo zvýšili o 6 %. Na trhu, ktorý sa riadi účinnými obchodnými podmienkami, najmä bez poškodzujúceho dumpingu, však možno očakávať, že ceny sa pravidelne upravujú tak, aby odrážali vývoj rôznych zložiek výrobných nákladov. To sa v tomto prípade nestalo. Výrobné odvetvie Únie bolo vlastne prinútené udržiavať nízke ceny, aby mohlo konkurovať dumpingovému dovozu za nízke ceny z ČĽR, čo viedlo k výraznému poklesu jeho ziskovosti. Na základe uvedených skutočností sa predbežne dospelo k záveru, že podhodnotenie praktizované čínskymi vývozcami stlačilo ceny na trhu Únie a výrobnému odvetviu Únie zabránilo zvyšovať svoje predajné ceny tak, aby pokryli jeho náklady.

7.3.3.   Výroba pre vlastnú potrebu výrobného odvetvia Únie

(141)

Prešetrovaním sa preukázalo, že iba jeden výrobca z Únie, ktorý spolupracoval pri prešetrovaní, bol vertikálne integrovaný a výrobu pre vlastné potreby používal na ďalšie spracovanie výrobkov s pridanou hodnotou v nadväzujúcom odvetví. Prešetrovanie nepoukázalo na žiadny problém vo výrobe spojený s týmito nadväzujúcimi výrobkami. V skutočnosti zostala počas posudzovaného obdobia výroba pre vlastnú potrebu stabilná a predstavovala približne 7 % objemu výroby.

(142)

Na základe toho sa dospelo k záveru, že výroba pre vlastné potreby výrobného odvetvia Únie, najmä počas OP, neprispela k zhoršeniu jeho finančnej situácie.

7.3.4.   Výkonnosť vývozu výrobného odvetvia Únie

(143)

Hoci sa analýza ujmy a príčinných súvislostí sústredila na situáciu výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, ako ďalší možný činiteľ, ktorý môže vysvetliť zistenú ujmu, sa skúmala výkonnosť jeho vývozu. Analýza preukázala, že predaj na vývoz neprepojeným stranám, ktorý zrealizovalo výrobné odvetvie Únie, zostal počas posudzovaného obdobia pomerne skromný (asi 3 %). Zníženie objemu predaja na vývoz z približne 18 000 ton v roku 2005 na asi 7 000 ton počas OP možno vysvetliť poklesom výroby za to isté obdobie. Vývozná cena však bola vyššia ako cena, ktorú výrobné odvetvie Únie účtovalo svojim zákazníkom na trhu Únie. Dospelo sa preto k záveru, že znížením objemu vývozu nemožno vysvetliť výšku ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a najmä výrazný pokles ziskovosti počas OP.

7.3.5.   Dovoz z tretích krajín

(144)

Vývoj objemu dovozu a dovozných cien z iných tretích krajín od roku 2005 do OP bol takýto:

Tabuľka 9

Iné tretie krajiny

2005

2006

2007

2008

OP

Dovoz (v tonách)

29 940

30 350

29 035

21 590

16 478

Index

100

101

97

72

55

Podiel na trhu

13,5 %

13,0 %

10,9 %

8,9 %

8,0 %

Index

100

96

81

66

59

Cena (EUR/tona)

2 635

2 700

2 584

2 606

2 585

Index

100

102

98

99

98

Zdroj: Eurostat.

(145)

Hlavné iné tretie krajiny, ktoré vyvážajú vysokopevnostnú priadzu z polyesterov do Únie, sú Švajčiarsko, Bielorusko, Japonsko a Thajsko. Ako sa uvádza v tabuľke, objem kombinovaného objemu dovozu z týchto tretích krajín bol vo vzťahu k spotrebe Únie pomerne nízky a za posudzované obdobie sa znížil o 45 %. Priemerné dovozné ceny zostali počas OP stabilné a pomerne vysoké.

(146)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že dovoz z týchto tretích krajín neprispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

7.3.6.   Dovoz z Kórey a Taiwanu

(147)

Pokiaľ ide o dovoz z Taiwanu a Kórey, ako sa už uviedlo, predbežne sa vyhodnotilo, že taiwanský aj kórejský dovoz sa počas OP nerealizoval za dumpingové ceny. Tento dovoz je uvedený v tabuľkách 10 a 11.

Tabuľka 10

Celkový dovoz z Kórey

2005

2006

2007

2008

OP

Objem (v tonách)

17 542

20 701

27 521

24 908

24 580

Index

100

118

157

142

140

Podiel na trhu

7,9 %

8,8 %

10,4 %

10,3 %

11,9 %

Index

100

112

131

130

151

Ceny (EUR/tona)

2 105

1 958

1 912

1 911

1 780

Index

100

93

91

91

85

Zdroj: Eurostat.

(148)

Ako vidno z uvedenej tabuľky, objem dovozu z Kórey počas posudzovaného obdobia zväčša sledoval trend podobný trendu spotreby. Objem dovozu sa zvýšil zo 17 542 ton v roku 2005 na 24 580 ton v OP. To viedlo k zvýšeniu jej podielu na trhu zo 7,9 % v roku 2005 na 11,9 % v OP. Je však pozoruhodné, že objem dovozu sa od roku 2007 do konca OP podstatne znížil.

(149)

Pozoruhodné je aj to, že zatiaľ čo sa priemerné ceny dovozu z Kórey počas posudzovaného obdobia znížili o 15 %, zostali vyššie ako priemerné ceny dovozu z ČĽR v rovnakom období.

Tabuľka 11

Celkový dovoz z Taiwanu

2005

2006

2007

2008

OP

Objem (v tonách)

7 343

7 761

10 285

11 028

8 163

Index

100

106

140

150

111

Podiel na trhu

3,3 %

3,3 %

3,9 %

4,6 %

4,0 %

Index

100

100

117

138

119

Ceny (EUR/tona)

1 968

1 734

1 608

1 678

1 687

Index

100

88

82

85

86

Zdroj: Eurostat.

(150)

Pokiaľ ide o dovoz z Taiwanu, od roku 2005 sa zvýšil z 7 343 ton na 8 163 ton v OP, teda o 11 %. Zároveň sa mierne zvýšil jeho podiel na trhu z 3,3 % v roku 2005 na 4 % v OP. Objem taiwanského dovozu sa od roku 2007 do konca OP, podobne ako kórejský dovoz, podstatne znížil.

(151)

Priemerné ceny dovozu z Taiwanu klesli počas posudzovaného obdobia o 14 %, ale zostali podstatne vyššie ako ceny dovozu z ČĽR počas rovnakého obdobia.

(152)

Na základe uvedených skutočností nemožno vylúčiť, že dovoz z Kórey a Taiwanu mohol do istej miery prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Objem a dovozné ceny počas OP sa však nezdajú byť na takej úrovni, aby narušili príčinnú súvislosť ustanovenú medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

7.3.7.   Ostatní výrobcovia z Únie

(153)

Analýza údajov týkajúcich sa trhu Únie naznačuje, že ostatní výrobcovia z Únie nezískali v posudzovanom období podiel na trhu. Prešetrovaním sa nepreukázal žiadny konkrétny problém v súvislosti s hospodárskou súťažou medzi výrobcami v Únii ani žiadny deformačný účinok na obchodovanie, ktorým by sa mohla vysvetliť značná ujma zistená vo výrobnom odvetví Únie.

(154)

Na základe uvedených skutočností sa predbežne dospelo k záveru, že výrobcovia, ktorí nie sú zahrnutí do vymedzenia pojmu výrobného odvetvia Únie, neprispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

7.4.   Záver týkajúci sa príčinných súvislostí

(155)

Uvedená analýza preukázala, že za posudzované obdobie došlo k podstatnému zvýšeniu objemu a podielu na trhu dumpingového dovozu za nízke ceny pochádzajúceho z ČĽR. Okrem toho sa zistilo, že tento dovoz sa realizoval za dumpingové ceny, ktoré boli nižšie ako ceny účtované výrobným odvetvím Únie na trhu Únie za podobné druhy výrobkov.

(156)

Toto zvýšenie objemu dumpingového dovozu za nízke ceny z ČĽR a jeho podielu na trhu sa časovo zhodovalo s celkovým zvýšením dopytu v Únii v období rokov 2005 až 2007, ale aj s negatívnym vývojom trhového podielu výrobného odvetvia Únie v rovnakom období. Od roku 2007 do OP, keď sa dopyt na trhu Únie znížil, sa čínskym vývozcom navyše podarilo zvýšiť svoj podiel na trhu. V rovnakom čase bol zaznamenaný ďalší negatívny vývoj podielu na trhu výrobného odvetvia Únie a hlavných ukazovateľov jeho hospodárskej situácie. Náhly nárast dumpingového dovozu za nízke ceny z ČĽR v posudzovanom období, ktorý neustále podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie, viedol v skutočnosti k poklesu ziskovosti výrobného odvetvia Únie o viac ako 16 percentuálnych bodov, čo viedlo v OP k ťažkým stratám.

(157)

Skúmanie ostatných známych faktorov, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, ukázalo, že žiadny z nich nemohol mať na toto odvetvie taký vplyv, aby narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(158)

Na základe tejto analýzy, pri ktorej sa riadne odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu, sa predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z ČĽR spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

8.   ZÁUJEM ÚNIE

8.1.   Predbežné poznámky

(159)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek predbežnému záveru o poškodzujúcom dumpingu existujú presvedčivé dôvody, na základe ktorých by sa mohlo dospieť k záveru, že prijatie dočasných antidumpingových opatrení v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie. Analýza záujmu Únie bola založená na vyhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov príslušného výrobku.

8.2.   Výrobné odvetvie Únie

(160)

Výrobné odvetvie Únie tvoria štyria výrobcovia sídliaci v rôznych členských štátoch Únie, ktorí v súvislosti s príslušným výrobkom priamo zamestnávajú viac ako 1 300 ľudí.

(161)

Výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z ČĽR. Pripomína sa, že všetky ukazovatele ujmy vykazovali v posudzovanom období negatívny trend. Vážne postihnuté boli najmä ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie ako peňažný tok, návratnosť investícií a ziskovosť. Pokiaľ by sa neprijali opatrenia, hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie by sa s veľkou pravdepodobnosťou ďalej zhoršovala.

(162)

Očakáva sa, že uloženie dočasných antidumpingových ciel obnoví účinné obchodné podmienky na trhu Únie a výrobnému odvetviu Únie umožní upraviť ceny vysokopevnostnej priadze z polyesterov tak, aby odzrkadľovali náklady rôznych zložiek a trhové podmienky. Možno očakávať, že uloženie dočasných opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo získať späť aspoň časť podielu na trhu, ktorý stratilo v posudzovanom období, čo by malo ďalší priaznivý vplyv na jeho hospodársku situáciu a ziskovosť.

(163)

Preto sa dospelo k záveru, že uloženie dočasných antidumpingových opatrení na dovoz vysokopevnostnej priadze z polyesterov s pôvodom v ČĽR by bol v záujme výrobného odvetvia Únie.

8.3.   Dovozcovia

(164)

Dotazníky boli zaslané desiatim dovozcom v Únii. Na prešetrovaní spolupracovali iba dvaja dovozcovia, jeden so sídlom v Nemecku, ktorý predstavuje 15,4 %, a druhý v Španielsku, ktorý predstavuje 0,2 % celkového dovozu z ČĽR. Pokiaľ ide o prvého dovozcu, prešetrovaním sa ukázalo, že dovážal len z ČĽR a že skoro celý jeho obrat súvisel s príslušným výrobkom. V najhoršom prípade by antidumpingové clo viedlo k výraznému poklesu ziskovosti prvého dovozcu a táto spoločnosť by sa mohla dostať do straty. Usúdilo sa však, že vzhľadom na jej silnú pozíciu na trhu medzi niektorými veľkoodberateľmi by takýto nárast nákladov mohla aspoň sčasti preniesť na svojich zákazníkov. Okrem toho by sa mohla preorientovať na iné zdroje zásobovania, prinajmenšom v dlhodobom horizonte. Pokiaľ ide o druhého dovozcu, príslušný výrobok predstavoval iba obmedzený podiel jeho celkového podnikania (0 – 5 %) a akýkoľvek negatívny vplyv navrhovaných opatrení je teda pravdepodobne zanedbateľný.

(165)

Na základe dostupných informácií sa dospelo k záveru, že hoci uloženie dočasných antidumpingových opatrení by negatívne ovplyvnilo jedného z uvedených dovozcov, tento dovozca je v takej pozícii, že môže aspoň čiastočne preniesť zvýšenie nákladov na svojich zákazníkov a/alebo prejsť na iné zdroje zásobovania. Preto by uloženie predbežných opatrení nemalo mať celkovo výrazný negatívny vplyv na dovozcov.

8.4.   Používatelia

(166)

Používatelia vysokopevnostnej priadze z polyesterov prejavili v tomto prípade veľký záujem. Zo 68 kontaktovaných používateľov spolupracovalo na prešetrovaní 33. Títo spolupracujúci používatelia predstavovali 25 % celkového dovozu z ČĽR. Tieto spoločnosti sídlia po celej Únii a pôsobia v rôznych priemyselných odvetviach, ako napríklad v oblasti výroby pneumatík a automobilových aplikácií, výroby lán a priemyselných aplikácií.

(167)

Z dôvodu jasnosti a keďže uloženie predbežných opatrení by používateľov ovplyvnilo rôzne, v závislosti od sektora, v ktorom sú činní, vplyv opatrení na používateľov sa analyzoval tak, že používatelia boli zoradení do skupín, ako je opísané ďalej v texte.

(168)

Pokiaľ ide o používateľov v sektore výroby pneumatík, vyplnené dotazníky zaslali štyria výrobcovia pneumatík. Podľa údajov, ktoré poskytli títo výrobcovia pneumatík, podiel vysokopevnostnej priadze z polyesterov na výrobných nákladoch na pneumatiku bol relatívne obmedzený, v priemere nižší ako 1 %, a priemerný zisk vo vzťahu k odvetviu výroby pneumatík dosahoval približne 2 %. Zistilo sa, že ani jeden zo spolupracujúcich používateľov nedovážal príslušný výrobok z ČĽR. Ak by teda boli uložené antidumpingové clá, usúdilo sa, že títo používatelia by nemali byť ovplyvnení opatreniami uloženými na dovoz z ČĽR. Okrem toho, keby akíkoľvek používatelia v tomto sektore dovážali z ČĽR, existuje viacero alternatívnych zdrojov zásobovania.

(169)

Pokiaľ ide o automobilový sektor (hlavne o výrobu bezpečnostných pásov a airbagov), vrátilo sa šesť vyplnených dotazníkov od týchto používateľov. Týchto šesť spoločností predstavovalo v OP 5 % celkového dovozu vysokopevnostnej priadze z polyesterov z ČĽR. Celkovo sa zistilo, že výrobky, v ktorých sa používa vysokopevnostná priadza z polyesterov, predstavujú v priemere menej ako 4 % celkového obratu týchto spoločností a že priemerný zisk dosahovaný v tomto odvetví je okolo 3 %. Ďalej sa zistilo, že týchto šesť spoločností nakupuje vysokopevnostnú priadzu z polyesterov hlavne od výrobcov z Únie, pričom iba 11 % ich nákupov predstavoval dovoz z ČĽR. Preto nie je pravdepodobné, že uloženie predbežných opatrení na dovoz z ČĽR celkovo vážne ovplyvní automobilový sektor, keďže sa zistilo, že tieto spoločnosti sú ziskové a ČĽR nie je hlavným zdrojom zásobovania.

(170)

Pokiaľ ide o výrobcov lán, vrátili sa tri vyplnené dotazníky, ktoré predstavujú menej ako 1 % celkového dovozu z ČĽR v OP. Podiel podnikania využívajúceho vysokopevnostnú priadzu z polyesterov na ich celkovom podnikaní bol okolo 18 % a priemerné rozpätie zisku dosahovaného v tomto podnikaní bolo v OP okolo 8 %. Na základe toho sa odhadlo, že uloženie dočasných antidumpingových ciel na dovoz z ČĽR pravdepodobne iba mierne zníži rozpätie ich zisku. Prešetrovanie ukázalo aj to, že väčšina dovozu (66 %) počas OP bola z ČĽR, zatiaľ čo iba 20 % pochádzalo z Kórey. Ak by sa preto opatrenia uložili, nie je pravdepodobné, že tento sektor vážne ovplyvnia, pretože vplyv na rozpätie zisku je obmedzené a existujú aj iné zdroje zásobovania.

(171)

Určití výrobcovia lán namietali, že keďže sa vysokopevnostná priadza z polyesterov používa hlavne v rámci iných sektorov, napríklad v priemyselnom odvetví a automobilovom priemysle, uloženie antidumpingových opatrení by viedlo k nedostatočnej dostupnosti tých druhov vysokopevnostnej priadze z polyesterov, ktoré používajú výrobcovia lán, keďže výrobcovia z Únie by sa údajne zamerali v prvom rade na veľké trhy a ostatné sektory by zásobovali iba v prípade existencie voľnej kapacity. Treba však poznamenať, že sú k dispozícii aj iné zdroje zásobovania vrátane výrobného odvetvia Únie, Kórey a Taiwanu, ako aj tretích krajín, ktoré nepodliehajú opatreniam. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(172)

Pokiaľ ide o používateľov pôsobiacich v sektore priemyselných aplikácií, ako sú strešné krytiny, pásy, výstuže a priemyselné textílie, vrátilo sa spolu 19 vyplnených dotazníkov. Títo používatelia predstavovali počas OP 19 % celého dovozu z ČĽR. Na základe informácií dostupných pre tento sektor bol podiel podnikania využívajúceho vysokopevnostnú priadzu z polyesterov na celkovom podnikaní 64 % a priemerný zisk dosahovaný v rámci tohto podnikania 13 %. Vplyv antidumpingových ciel pravdepodobne iba mierne zníži priemerné rozpätie zisku dosahovaného v tomto sektore. Prešetrovaním sa takisto ukázalo, že títo používatelia nakupovali prevažne od výrobcov z Únie a z ČĽR. Uloženie opatrení na dovoz z ČĽR by preto nemalo mať výrazný negatívny vplyv na tento sektor vzhľadom na obmedzený vplyv na rozpätie zisku a existenciu iných zdrojov zásobovania.

(173)

Niektorí používatelia namietali, že uloženie antidumpingových opatrení ich negatívne ovplyvní dvoma spôsobmi. Tvrdili, že k dispozícii bude nielen nedostatok alternatívnych zdrojov, ale že aj príslušné krajiny preorientujú svoj vývoz z príslušného výrobku na výrobky na nadväzujúcom trhu.

(174)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že k dispozícii nebude dostatok alternatívnych zdrojov, v prvom rade sa poznamenáva, že proti dovozom z Kórey a Taiwanu nebudú uložené žiadne predbežné opatrenia. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 171, k dispozícii sú iné zdroje zásobovania z iných tretích krajín, ktoré nepodliehajú opatreniam. Po druhé, pokiaľ ide o zásobovanie výrobným odvetvím Únie, prešetrovanie poukázalo na určité nedostatky v zásobovaní určitých používateľov niektorými výrobcami Únie. Analýza však neposkytla žiadny dôkaz o tom, že by sa tieto nedostatky vyskytovali pravidelne. Na základe uvedených skutočností a najmä z dôvodu existencie iných dostupných zdrojov zásobovania sa toto tvrdenie zamietlo.

(175)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že výrobcovia vysokopevnostnej priadze z polyesterov v príslušných krajinách by svoj vývoz preorientovali na nadväzujúci trh, treba poznamenať, že predbežné opatrenia nebudú uložené na dovoz z Kórey a Taiwanu. Preto aj v prípade, že čínski vývozcovia presunú určitú časť svojho vývozu na nadväzujúci trh, usudzuje sa, že používatelia vysokopevnostnej priadze z polyesterov by mali zostať konkurencieschopní, pretože stále môžu získať vysokopevnostnú priadzu z polyesterov od iných dodávateľov, ktorí nepodliehajú opatreniam. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(176)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, aj keď opatrenia na dovoz z ČĽR pravdepodobne budú mať negatívny vplyv na niektorých používateľov, zdá sa, že vplyv na používateľov v rôznych priemyselných sektoroch bude vcelku obmedzený. Preto sa predbežne dospelo k záveru, že na základe dostupných informácií je veľmi pravdepodobné, že účinok antidumpingových opatrení proti dovozu vysokopevnostnej priadze z polyesterov z ČĽR nebude mať negatívny vplyv na používateľov príslušného výrobku.

8.5.   Záver o záujme Únie

(177)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že na základe dostupných informácií týkajúcich sa záujmu Únie vcelku neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu predbežných opatrení na dovoz vysokopevnostnej priadze z polyesterov s pôvodom z ČĽR.

9.   NEULOŽENIE CLA

(178)

Na základe uvedených zistení, že vážené priemerné dumpingové rozpätia pre dovoz z Kórey a Taiwanu stanovené pre celú krajinu sú de minimis, neukladajú sa žiadne dočasné antidumpingové opatrenia, pokiaľ ide o dovoz z týchto krajín.

10.   NÁVRH DOČASNÝCH ANTIDUMPINGOVÝCH OPATRENÍ

10.1.   Úroveň odstránenia ujmy

(179)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, mali by sa uložiť dočasné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí ďalšiu ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(180)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa vzali do úvahy zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(181)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali výrobnému odvetviu Únie umožniť pokrytie výrobných nákladov a dosiahnutie zisku pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie tohto typu v tomto sektore v primeranej miere získalo za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri neexistencii dumpingového dovozu, pri predaji podobného výrobku v Únii. Usúdilo sa, že zisk, ktorý možno dosiahnuť pri neexistencii dumpingového dovozu, by mal vychádzať z roku 2005, ktorý je jediným rokom, keď výrobné odvetvie Únie dosiahlo zisky a čínsky dovoz na trhu Únie bol menší. Preto sa usúdilo, že ziskové rozpätie na úrovni 3 % z obratu sa môže považovať za primerané minimum, ktoré by výrobné odvetvie Únie mohlo podľa predpokladu dosiahnuť pri neexistencii poškodzujúceho dumpingu.

(182)

Na základe toho sa vypočítala cena podobného výrobku, ktorá nespôsobí ujmu výrobnému odvetviu Únie. Nepoškodzujúca cena sa získala pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia vo výške 3 % k výrobným nákladom.

(183)

Na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny vyvážajúcich výrobcov v ČĽR zahrnutých vo vzorke s nepoškodzujúcou cenou druhov výrobkov predávaných výrobným odvetvím Únie na trhu Únie počas OP sa potom stanovilo potrebné zvýšenie cien jednotlivých druhov výrobkov. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol potom vyjadrený ako percento celkovej franko hodnoty dovozu porovnávaných druhov.

10.2.   Dočasné opatrenia

(184)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia na dovoz s pôvodom v ČĽR na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy podľa toho, čo je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(185)

Individuálne sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci súčasného prešetrovania. Odrážajú preto situáciu v týchto spoločnostiach zistenú počas uvedeného prešetrovania. Tieto sadzby ciel (na rozdiel od cla pre celú krajinu vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobených týmito spoločnosťami a teda konkrétnymi uvedenými právnymi subjektmi. Na dovoz výrobkov vyrobených akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú osobitne uvedené v normatívnych ustanoveniach tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétne uvedenými subjektmi, sa nemôžu využiť tieto sadzby a platí pre ne sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

(186)

Každú žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vytvorení nových výrobných či predajných subjektov) je potrebné bezodkladne predložiť Komisii (3) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a s predajom na vývoz, napríklad v spojení so zmenou názvu alebo zmenou týkajúcou sa výrobných alebo predajných subjektov. Nariadenie sa podľa potreby zmení a doplní aktualizovaním zoznamu spoločností využívajúcich individuálne colné sadzby.

(187)

S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie antidumpingového cla by sa úroveň zostatkového cla mala vzťahovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas OP nerealizovali žiadny vývoz do Únie.

(188)

Stanovené rozpätia dumpingu a ujmy sú takéto:

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie

Rozpätie ujmy

Zhejiang Guxiandao Industrial Fibre Co., Ltd

9,3 %

57,1 %

Zhejiang Uniful Industrial Fibre Co., Ltd

7,7 %

57,6 %

Zhejiang Hailide New Material Co., Ltd

0

neuv.

Spolupracujúce spoločnosti nezahrnuté do vzorky

8,9 %

57,3 %

Všetky ostatné spoločnosti

9,3 %

57,6 %

11.   ZVEREJNENIE

(189)

Všetky zainteresované strany budú informované o uvedených predbežných zisteniach a budú vyzvané, aby písomne oznámili svoje stanovisko a požiadali o vypočutie. Ich pripomienky sa budú analyzovať a v prípade, že budú opodstatnené, zohľadnia sa pred prijatím konečného rozhodnutia. Okrem toho treba uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia antidumpingových ciel na účely tohto nariadenia sú dočasné a na účely konečných zistení sa musia znova posúdiť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz vysokopevnostnej priadze z polyesterov (inej ako šijacia niť), neurčenej na maloobchodný predaj, vrátane monofilu s dĺžkovou hmotnosťou menšou ako 67 decitexov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, zvyčajne zaradenej pod kód KN 5402 20 00.

2.   Sadzba dočasného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Únie pred preclením je pre výrobky popísané v odseku 1 a vyrobené v spoločnostiach uvedených ďalej takáto:

Spoločnosť

Clo (%)

Doplnkový kód TARIC

Zhejiang Guxiandao Industrial Fibre Co., Ltd

9,3

A974

Zhejiang Unifull Industrial Fibre Co., Ltd

7,7

A975

Zhejiang Hailide New Material Co., Ltd

0

A976

Spoločnosti uvedené v prílohe

8,9

A977

Všetky ostatné spoločnosti

9,3

A999

3.   Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v Únii podlieha poskytnutiu zábezpeky, ktorá sa rovná výške dočasného cla.

4.   Ak nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 2

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 nariadenia (ES) č. 1225/2009, zainteresované strany môžu požiadať o zverejnenie základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa prijalo toto nariadenie, písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať Komisiu o vypočutie do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2.   Podľa článku 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1225/2009 môžu príslušné strany predložiť pripomienky týkajúce sa uplatňovania tohto nariadenia do jedného mesiaca od nadobudnutia jeho účinnosti.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť v deň nasledujúci po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 tohto nariadenia sa uplatňuje na obdobie šiestich mesiacov.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 1. júna 2010

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ C 213, 8.9.2009. s. 16.

(3)  European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate H, 1049 Brussels, Belgicko.


PRÍLOHA

ČÍNSKI SPOLUPRACUJÚCI VYVÁŽAJÚCI VÝROBCOVIA NEZAHRNUTÍ DO VZORKY

Doplnkový kód TARIC A977

Názov spoločnosti

Mesto

Hangzhou Huachun Chemical Fiber Co., Ltd

Hangzhou

Heilongjiang Longdi Co., Ltd

Harbin

Hyosung Chemical Fiber (Jiaxing) Co., Ltd

Jiaxing

Oriental Industies (Suzhou) Ltd

Suzhou

Shanghai Wenlong Chemical Fiber Co., Ltd

Shanghai

Shaoxing Haifu Chemistry Fibre Co., Ltd

Shaoxing

Sinopec Shanghai Petrochemical Company

Shanghai

Wuxi Taiji Industry Co., Ltd

Wuxi


2.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/26


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 479/2010

z 1. júna 2010,

ktorým sa ustanovujú pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o oznámenia členských štátov Komisii v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1), a najmä na jeho článok 192 ods. 2 v spojení s jeho článkom 4,

keďže:

(1)

V článku 192 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa stanovuje výmena akýchkoľvek informácií medzi členskými štátmi a Komisiou potrebných na uplatňovanie uvedeného nariadenia. Nariadenie Komisie (ES) č. 562/2005 (2), ktorým sa ustanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 (3), pokiaľ ide o výmeny oznamov medzi členskými štátmi a Komisiou v sektore mlieka a mliečnych výrobkov.

(2)

Keďže nariadenie (ES) č. 562/2005 už bolo zmenené a doplnené a ešte sú potrebné ďalšie zmeny a doplnenia, najmä pokiaľ ide o aktualizáciu odkazov na iné nariadenia, z dôvodu jasnosti je vhodné zrušiť nariadenie (ES) č. 562/2005 a nahradiť ho novým nariadením.

(3)

Vývozné náhrady a pomoc na odstredené mlieko spracované na kazeín možno poskytnúť iba na základe informácií o zmenách cien na vnútornom trhu a v medzinárodnom obchode.

(4)

Je nevyhnutné môcť porovnávať cenové výmery pre výrobky, najmä na účely výpočtu náhrad a výšky pomoci. Taktiež je nevyhnutné zvýšiť spoľahlivosť týchto cenových výmerov pomocou váženia údajov.

(5)

S cieľom zjednodušiť a znížiť administratívnu záťaž vnútroštátnych orgánov by sa mali týždenné oznámenia o cenách obmedziť na výrobky, pre ktoré sú tieto údaje potrebné na podrobné monitorovanie trhu s mliečnymi výrobkami. Mesačné oznámenia by sa mali poskytovať pre ostatné výrobky, pričom oznámenia pre výrobky, pre ktoré tieto údaje nemajú zásadný význam, by sa mali zrušiť.

(6)

Oznamovanie cien výrobkov, ktoré vyrábajú menej ako traja výrobcovia na jeden členský štát, by sa mali označiť za dôverné, používať by ich mala iba Komisia a nemali by sa oznamovať inde.

(7)

Informácie o dovoze výrobkov, pre ktoré sa požaduje dovozná licencia, majú pre lepší dohľad nad trhom s mliečnymi výrobkami zásadný význam. V súlade s článkom 2 nariadenia Komisie (ES) č. 2535/2001 zo 14. decembra 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 o dohodách týkajúcich sa dovozu mlieka a mliečnych výrobkov a otvorenia colných kvót (4), sa od 1. júla 2008 dovozné licencie požadujú iba na preferenčný dovoz.

(8)

V článku 11 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia Komisie (ES) č. 1301/2006 z 31. augusta 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá pre správu dovozných colných kvót pre poľnohospodárske produkty spravovaných prostredníctvom systému dovozných licencií (5), sa ustanovujú oznámenia Komisii o množstvách uvedených vo vydaných dovozných licenciách a množstvách uvedených v dovozných licenciách, ktoré sa v rámci dovozných colných kvót nevyužili alebo využili len čiastočne. Uvedené horizontálne ustanovenia sa vzťahujú na rovnaké údaje ako tie, ktoré sú momentálne stanovené článkom 7 ods. 1 a 6 nariadenia (ES) č. 562/2005. Povinnosť oznamovať tieto údaje by teda nemala byť zahrnutá do nového nariadenia.

(9)

V článku 1 ods. 2 písm. a) bode i) nariadenia Komisie (ES) č. 376/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky (6), sa ustanovujú prípady a výrobky, pre ktoré je potrebné predložiť dovoznú licenciu. V časti K prílohy II k uvedenému nariadeniu sa stanovuje zoznam mliečnych výrobkov, ktoré sa dovážajú podľa preferenčných podmienok, okrem colných kvót, a ktoré podliehajú predloženiu dovoznej licencie. Komisii by sa mali predložiť oznámenia o týchto výrobkoch.

(10)

V kapitole III hlavy 2 nariadenia (ES) č. 2535/2001 sa stanovujú určité dovozné kvóty, ktoré sa majú spravovať prostredníctvom osvedčení dohody o domácom monitorovaní (inward-monitoring arrangement – IMA 1), ktoré vydávajú orgány tretích krajín. Členské štáty informujú Komisiu o množstve výrobkov, pre ktoré boli vydané dovozné licencie na základe osvedčenia IMA 1. Skúsenosti ukázali, že takéto oznamy nie sú vždy postačujúce na to, aby umožnili dôkladné sledovanie takýchto dovozov v každej fáze. Malo by sa ustanoviť oznamovanie dodatočných informácií.

(11)

Presné a pravidelné sledovanie obchodných tokov na účely posúdenia účinkov finančných náhrad vyžaduje informácie o vývozoch výrobkov, pre ktoré sú náhrady stanovené, najmä o množstvách odsúhlasených v rámci výberových konaní.

(12)

Uplatňovanie Dohody o poľnohospodárstve uzatvorenej v rámci Uruguajského kola multilaterálnych obchodných rokovaní (ďalej len „dohoda o poľnohospodárstve“) schválenej rozhodnutím Rady 94/800/ES (7) si vyžaduje poskytovanie širokého rozsahu podrobnejších informácií o dovozoch a vývozoch, najmä pokiaľ ide o žiadosti o licencie a spôsob, akým sú tieto licencie využívané, aby sa zabezpečil súlad so záväzkami podľa dohody o poľnohospodárstve. V záujme maximálneho využitia týchto záväzkov sú potrebné rýchle informácie o trendoch vo vývoze.

(13)

V nariadení Komisie (ES) č. 1187/2009 z 27. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú osobitné podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o vývozné povolenia a vývozné náhrady na mlieko a mliečne výrobky (8), sa ustanovujú osobitné pravidlá na vývoz určitých mliečnych výrobkov do Kanady, Spojených štátov a Dominikánskej republiky. Malo by sa preto ustanoviť oznamovanie príslušných informácií.

(14)

V nariadení (ES) č. 1187/2009 sa zavádzajú osobitné dojednania vzhľadom na poskytovanie náhrad za zložky, ktoré sú súčasťou spracovaného syra vyrobeného v rámci aktívneho zošľachťovacieho styku a pochádzajú z krajín EÚ. Malo by sa ustanoviť oznamovanie príslušných údajov.

(15)

Viacročné skúsenosti, ktoré Komisia získala pri spracovaní údajov, ukázali, že frekvencia niektorých oznámení by sa mohla znížiť bez toho, aby došlo k strate zásadných údajov.

(16)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

OPATRENIA TÝKAJÚCE SA POSKYTOVANIA POMOCI NA ODSTREDENÉ MLIEKO A SUŠENÉ ODSTREDENÉ MLIEKO

Článok 1

1.   V prípade pomoci poskytnutej podľa článku 99 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 na odstredené mlieko a sušené odstredené mlieko, ktoré sa používa v krmivách, oznámia členské štáty Komisii najneskôr do 20. dňa každého mesiaca za predchádzajúci mesiac tieto informácie:

a)

množstvá odstredeného mlieka použitého pri výrobe kŕmnych zmesí, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o pomoc predložené počas príslušného mesiaca;

b)

množstvá denaturovaného sušeného odstredeného mlieka, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o pomoc predložené počas príslušného mesiaca;

c)

množstvá sušeného odstredeného mlieka použité pri výrobe kŕmnych zmesí, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o pomoc predložené počas príslušného mesiaca.

2.   V prípade pomoci poskytnutej podľa článku 100 nariadenia (ES) č. 1234/2007 na odstredené mlieko spracované na kazeín a kazeináty oznámia členské štáty Komisii najneskôr do 20. dňa každého mesiaca množstvá odstredeného mlieka, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o pomoc predložené počas predchádzajúceho mesiaca. Tieto množstvá sa rozpíšu podľa kvality vyrobeného kazeínu alebo kazeinátov.

KAPITOLA II

CENY

Článok 2

1.   Pokiaľ ide o ceny zo závodu uplatňované v predchádzajúcom týždni na výrobky uvedené v prílohe I.A, členské štáty oznámia Komisii najneskôr každú stredu do 12.00 hod. (bruselského času) tieto údaje:

a)

ceny jednotlivých výrobkov uvedených v bodoch 1 až 6, kde produkcia v členskom štáte predstavuje aspoň 1 % z produkcie EÚ;

b)

ceny syrov, ktoré predstavujú aspoň 4 % z celkovej produkcie syrov v členskom štáte.

Národná produkcia masla a produkcia masla v EÚ uvedená v bodoch 4 a 5 prílohy I.A, ktorá sa má zohľadniť na účely prvého pododseku písm. a), predstavuje celkovú produkciu oboch výrobkov uvedených v týchto bodoch.

2.   Pokiaľ ide o ceny zo závodu uplatňované v predchádzajúcom mesiaci na výrobky uvedené v prílohe I.B, členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 10. dňa každého mesiaca tieto údaje:

a)

ceny jednotlivých výrobkov, okrem syra, kde produkcia v členskom štáte predstavuje aspoň 2 % produkcie EÚ;

b)

ceny syrov, podľa druhu, okrem syrov uvedených v odseku 1 písm. b), ktoré predstavujú aspoň 8 % celkovej produkcie syrov v členskom štáte.

3.   Členské štáty oznámia Komisii čo najskôr, avšak najneskôr do konca mesiaca:

a)

ceny surového mlieka so skutočným obsahom tuku a bielkovín vyplatené výrobcom mlieka na ich území za dodávky v predchádzajúcom mesiaci;

b)

odhadovanú cenu za dodávky v prebiehajúcom mesiaci, ak je k dispozícii.

4.   Na účely tohto článku „cena zo závodu“ znamená cenu, za ktorú je výrobok kúpený od podniku bez daní (DPH) a ostatných nákladov (doprava, naloženie, manipulácia, skladovanie, palety, poistenie atď.). Cena sa vzťahuje na predaj, ktorý bol vyúčtovaný v referenčnom období.

Článok 3

1.   Ceny oznámené podľa článku 2 sa vyjadrujú ako vážený priemer v národnej mene za 100 kg.

2.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie reprezentatívnosti, presnosti a úplnosti ich oznamov o cenách. Na tieto účely predložia členské štáty Komisii do 15. augusta 2010 správu podľa vzoru uvedeného v prílohe II. Novú správu predložia zakaždým, keď je potrebné aktualizovať prvky z predchádzajúcej správy.

3.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že im príslušné hospodárske subjekty poskytnú požadované informácie v stanovených lehotách.

4.   Členské štáty predložia do 15. augusta 2010 Komisii tieto informácie, pričom použijú vzory uvedené v prílohách I.A a I.B:

a)

v prípade, že sa oznamovaná cena týka výrobku, ktorý vyrábajú menej ako traja výrobcovia v členskom štáte, v stĺpci „poznámky“ v prílohách I.A a I.B sa uvedie slovo „dôverné“. Tieto údaje sa považujú za dôverné a použijú sa iba na účely celkového výsledku;

b)

v prípade syrov reprezentatívnu jednotku balenia, pre ktorú sa cena oznamuje;

c)

v prípade výrobkov iných ako syrov, ak cena zodpovedá inej jednotke balenia výrobku ako jednotka, ktorá sa uvádza v stĺpci „reprezentatívna jednotka balenia“, uvedie sa skutočná jednotka balenia výrobku, pre ktorú sa oznamuje cena, v stĺpci „poznámky“ v prílohách I.A a I.B.

Členské štáty informujú Komisiu zakaždým, keď je potrebné aktualizovať jeden z prvkov uvedených v prvom pododseku písm. a), b) a c).

KAPITOLA III

OBCHOD

ODDIEL 1

Dovoz

Článok 4

Členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 10. dňa každého mesiaca za predchádzajúci mesiac množstvá mlieka a mliečnych výrobkov dovezených podľa preferenčných podmienok iných ako colných kvót tak, ako sa uvádza v časti K časti I prílohy II k nariadeniu (ES) č. 376/2008, pre ktoré boli vydané dovozné licencie, rozčlenené podľa číselných znakov KN a podľa krajiny pôvodu.

Oznámenia zahŕňajú aj nulové oznámenia.

Článok 5

Najneskôr do 31. marca oznámia členské štáty Komisii tieto údaje za predchádzajúci rok rozčlenené podľa číselných znakov KN týkajúce sa dovozných licencií vydaných na základe predloženia osvedčenia IMA 1 v súlade s hlavou 2 kapitolou III oddielom 1 nariadenia (ES) č. 2535/2001, pričom uvedú čísla osvedčení IMA 1:

a)

množstvá výrobkov, na ktoré sa vzťahuje príslušné osvedčenie, a dátum vydania dovozných licencií;

b)

množstvá výrobkov, v prípade ktorých bola uvoľnená zábezpeka.

Oznámenia zahŕňajú aj nulové oznámenia.

ODDIEL 2

Vývoz

Článok 6

1.   Členské štáty oznámia Komisii do 18.00 hod. každého pracovného dňa tieto informácie:

a)

množstvá rozčlenené podľa kódov nomenklatúry vývozných náhrad na mliečne výrobky a podľa kódov miesta určenia, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o licencie predložené v ten deň:

i)

tak, ako sa uvádzajú v článku 1 ods. 2 písm. b) bode ii) nariadenia (ES) č. 376/2008, okrem tých, ktoré sa uvádzajú v článkoch 15 a 29 nariadenia (ES) č. 1187/2009;

ii)

tak, ako sa uvádzajú v článku 15 nariadenia (ES) č. 1187/2009;

b)

v prípade potreby, že daného dňa sa nepodali žiadne žiadosti, okrem prípadov, keď nie je stanovená náhrada alebo je stanovená nulová sadzba náhrady na akýkoľvek výrobok uvedený v časti 9 prílohy I k nariadeniu Komisie (EHS) č. 3846/87 (9);

c)

množstvá rozčlenené podľa žiadostí, podľa kódov nomenklatúry vývozných náhrad na mliečne výrobky a podľa kódov miesta určenia, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o predbežné licencie predložené v ten deň tak, ako sa uvádzajú v článku 8 nariadenia (ES) č. 1187/2009, pričom uvedú:

i)

konečný termín predloženia ponúk výberového konania spolu s kópiou dokumentu, ktorým sa potvrdzuje vyhlásenie o výberovom konaní na požadované množstvá;

ii)

množstvo výrobkov, na ktoré sa vzťahuje vyhlásenie o výberovom konaní;

d)

množstvá rozčlenené podľa kódov nomenklatúry vývozných náhrad na mliečne výrobky a kódov miesta určenia, na ktoré boli v ten deň s konečnou platnosťou vydané alebo zamietnuté predbežné licencie tak, ako sa uvádza v článku 8 nariadenia (ES) č.1187/2009, dátum predbežnej licencie a množstvá, na ktoré sa vzťahuje;

e)

v prípade potreby zrevidované množstvo výrobkov, na ktoré sa vzťahuje vyhlásenie o výberovom konaní uvedené v písmene c) tohto odseku;

f)

množstvá rozčlenené podľa kódov nomenklatúry vývozných náhrad na mliečne výrobky, na ktoré sa vzťahujú licencie s náhradou vydané podľa článku 32 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1187/2009.

2.   Pokiaľ ide o oznámenie uvedené v odseku 1 písm. c) bode i), ak bolo predložených viac žiadostí v rovnakom výberovom konaní, stačí jedno oznámenie za každý členský štát.

Článok 7

1.   Členské štáty oznámia Komisii najneskôr do 16. dňa každého mesiaca za predchádzajúci mesiac tieto informácie:

a)

množstvá rozčlenené podľa kódov nomenklatúry vývozných náhrad na mliečne výrobky, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o licenciu zamietnuté podľa článku 10 ods. 2 druhého pododseku nariadenia (ES) č.1187/2009;

b)

nevyužité množstvá v rámci licencií, ktorých platnosť uplynula a boli vrátené v predchádzajúcom mesiaci a ktoré boli vydané od 1. júla bežného roka GATT, rozčlenené podľa kódov nomenklatúry vývozných náhrad na mliečne výrobky;

c)

množstvá mliečnych výrobkov, rozčlenené podľa číselných znakov KN a kódov krajiny pôvodu, na ktoré sa nevzťahuje žiadna zo situácií uvedených v článku 28 ods. 2 zmluvy a dovážajú sa s cieľom použiť ich pri výrobe výrobkov patriacich pod číselný znak KN 0406 30, v súlade s článkom 12 ods. 5 písm. c) nariadenia Komisie (ES) č. 612/2009 (10), a ktorým bolo udelené povolenie uvedené v článku 15 nariadenia (ES) č. 1187/2009;

d)

množstvá rozčlenené podľa číselných znakov KN, pre ktoré boli vydané licencie a nepožiadalo sa o náhradu podľa článku 18 nariadenia (ES) č. 1187/2009.

2.   Členské štáty oznámia Komisii do 31. decembra množstvá rozčlenené podľa číselných znakov KN, pre ktoré boli vydané licencie na nasledujúci kvótový rok, v súlade s článkom 25 nariadenia (ES) č. 1187/2009.

KAPITOLA IV

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 8

1.   Členské štáty predložia Komisii oznámenia podľa tohto nariadenia elektronicky prostredníctvom metód, ktoré im poskytne Komisia.

2.   Forma a obsah oznámení sa vymedzia na základe vzorov alebo metód, ktoré príslušným orgánom poskytne Komisia. Tieto vzory a metódy sa prispôsobia a aktualizujú po tom, ako bude informovaný výbor uvedený v článku 195 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 a prípadne príslušné orgány.

Článok 9

Komisia uchová údaje, informácie a dokumenty zaslané členskými štátmi k dispozícii pre členské štáty.

Článok 10

Nariadenie (ES) č. 562/2005 sa zrušuje.

Nariadenie (ES) č. 562/2005 sa však naďalej uplatňuje na posielanie údajov, informácií a dokumentov z obdobia pred uplatňovaním tohto nariadenia.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a vykladajú sa v súlade s tabuľkou zhody v prílohe III k tomuto nariadeniu.

Článok 11

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. augusta 2010.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 1. júna 2010

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 95, 14.4.2005, s. 11.

(3)  Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 48.

(4)  Ú. v. ES L 341, 22.12.2001, s. 29.

(5)  Ú. v. EÚ L 238, 1.9.2006, s. 13.

(6)  Ú. v. EÚ L 114, 26.4.2008, s. 3.

(7)  Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 318, 4.12.2009, s. 1.

(9)  Ú. v. ES L 366, 24.12.1987, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ L 186, 17.7.2009, s. 1.


PRÍLOHA I.A

TÝŽDENNÉ OZNÁMENIA

Článok 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) č 479/2010

EURÓPSKA KOMISIA – GR AGRI.C.4 – ODDELENIE ŽIVOČÍŠNYCH VÝROBKOV

 

Členský štát: …

 

Kontaktná osoba: …

 

Telefón: …

 

Fax: …

 

E-mail: …


Výrobok

Číselný znak KN

Reprezentatívna jednotka balenia

Poznámky

1.

Sušená srvátka

0404 10 02

25 kg

 

2.

Sušené odstredené mlieko v súlade s požiadavkami intervenčnej kvality

0402 10 19

25 kg

 

3.

Sušené plnotučné mlieko

0402 21 19

25 kg

 

4.

Maslo – nesolené

0405 10 19

25 kg

 

5.

Maslo – nesolené

0405 10 11

250 g

 

6.

Maslový olej

0405 90 10

200 kg

 

7.

Čedar, obsah tuku v sušine 45 až 50 %

0406 90 21

 (1)

 

8.

Gouda, obsah tuku v sušine 45 až 50 %

0406 90 78

 (1)

 

9.

Eidam, obsah tuku v sušine 40 až 45 %

0406 90 23

 (1)

 

10.

Ementál, obsah tuku v sušine 45 až 50 %

0406 90 13

 (1)

 


(1)  V prípade syrov sa oznámenie vzťahuje na najviac reprezentatívnu jednotku balenia.


PRÍLOHA I.B

MESAČNÉ OZNÁMENIA

Článok 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 479/2010

EURÓPSKA KOMISIA – GR AGRI.C.4 – ODDELENIE ŽIVOČÍŠNYCH VÝROBKOV

Členský štát: …

Kontaktná osoba: …

Telefón: …

Fax: …

E-mail: …


Výrobok

Číselný znak KN

Reprezentatívna jednotka balenia

Poznámky

1.

Sušené odstredené mlieko na krmivo

0402 10 19 ANIM

20 t

 

2.

Kazeín

3501 10

25 kg (vrecia)

 

3.

Syry:

 

 

 

 

 (1)

 

 

 (1)

 

 

 (1)

 

 

 (1)

 

 

 (1)

 


(1)  V prípade syrov sa oznámenie vzťahuje na najviac reprezentatívnu jednotku balenia.


PRÍLOHA II

Prvky, ktoré sa majú uviesť v správe predloženej Komisii  (1) v súlade s článkom 3, pokiaľ ide o cenu surového mlieka a mliečnych výrobkov

1.

Organizácia a štruktúra trhu:

Všeobecný prehľad štruktúry trhu v prípade dotknutého výrobku.

2.

Definícia výrobkov:

Zloženie (obsah tuku, obsah sušiny, obsah vody v beztukovej hmote), trieda akosti, vek alebo stupeň zrelosti, podmienky obchodnej prezentácie a balenia (napríklad voľne ložený, v 25 kg vreciach), iné charakteristiky.

3.

Miesto a postup zaznamenávania:

a)

orgán zodpovedný za cenové štatistiky (adresa, fax, e-mail);

b)

počet bodov zaznamenania a zemepisná oblasť alebo región, na ktorý sa vzťahujú ceny;

c)

metóda zisťovania (napríklad priame zisťovanie prvých kupujúcich). Ak sú ceny stanovené marketingovou radou, malo by sa uviesť, či sú založené na stanovisku alebo na skutočnosti. Pokiaľ sa použije sekundárny materiál, mal by sa uviesť zdroj (napríklad použitie marketingových správ);

d)

štatistické spracovanie cien vrátane prevodných faktorov používaných pri prevode hmotnosti výrobkov na reprezentatívnu hmotnosť podľa prílohy I.

4.

Produkcia:

Ročná (odhadovaná) produkcia v členskom štáte.

5.

Reprezentatívnosť:

Podiel zaznamenaného objemu (napríklad v % ročnej produkcie).

6.

Ostatné príslušné aspekty


(1)  Žiadosť sa odošle na túto adresu: Európska Komisia – GR AGRI.C.4 – Oddelenie živočíšnych výrobkov.


PRÍLOHA III

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (ES) č. 562/2005

Toto nariadenie

článok 1

článok 2

článok 3

článok 4

článok 5

článok 1

článok 6 ods. 1

článok 2 ods. 1

článok 2 ods. 2

článok 6 ods. 2

článok 2 ods. 3, článok 3 ods. 1

článok 6 ods. 3

článok 3 ods. 2

článok 6 ods. 4

článok 3 ods. 3

článok 6 ods. 5

článok 2 ods. 4

článok 3 ods. 4

článok 7 ods. 1

článok 7 ods. 2

článok 7 ods. 3

článok 7 ods. 4

článok 4

článok 7 ods. 5

článok 4

článok 7 ods. 6

článok 8

článok 5

článok 9 ods. 1

článok 6 ods. 1

článok 9 ods. 2

článok 6 ods. 2

článok 9 ods. 3

článok 10

článok 11 písm. a)

článok 7 ods. 1 písm. a)

článok 11 písm. b)

článok 7 ods. 1 písm. b)

článok 11 písm. c)

článok 11 písm. d)

článok 7 ods. 1 písm. c)

článok 11 písm. e)

článok 7 ods. 1 písm. d)

článok 11 písm. e)

článok 7 ods. 2

článok 12

článok 13

článok 14

článok 8

článok 15

článok 9

článok 16

článok 10

článok 17

článok 11

Príloha I

príloha II

príloha III

príloha IV

príloha V

príloha VI

príloha I.A a I.B

príloha VII

príloha VIII

príloha IX

príloha X

príloha XI

Príloha XII

Príloha II

Príloha XIII

Príloha III


2.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/36


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 480/2010

z 1. júna 2010,

ktorým sa schvaľujú väčšie zmeny špecifikácie názvu zapísaného do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Spressa delle Giudicarie (CHOP)]

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 4 prvý pododsek,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 9 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (ES) č. 510/2006 Komisia preskúmala žiadosť Talianska o schválenie zmien a doplnení špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Spressa delle Giudicarie“ zapísaného do registra podľa nariadenia Komisie (ES) č. 2400/96 (2), zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 2275/2003 (3).

(2)

Keďže príslušné zmeny a doplnenia nie sú menšieho rozsahu v zmysle článku 9 nariadenia (ES) č. 510/2006, Komisia uverejnila žiadosť o zmeny a doplnenia podľa článku 6 ods. 2 prvého pododseku uvedeného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie  (4). Vzhľadom na to, že Komisii nebola v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 oznámená žiadna námietka, tieto zmeny a doplnenia sa musia schváliť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny a doplnenia špecifikácie uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v súvislosti s názvom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu sa schvaľujú.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 1. júna 2010

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

(2)  Ú. v. ES L 327, 18.12.1996, s. 11.

(3)  Ú. v. EÚ L 336, 23.12.2003, s. 44.

(4)  Ú. v. EÚ C 238, 3.10.2009, s. 14.


PRÍLOHA

Poľnohospodárske výrobky určené na ľudskú spotrebu, uvedené v prílohe I k zmluve:

Trieda 1.3.   Syry

TALIANSKO

Spressa delle Giudicarie (CHOP)


2.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/38


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 481/2010

z 1. júna 2010,

ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC), pokiaľ ide o zoznam cieľových sekundárnych premenných týkajúcich sa medzigeneračného prenosu znevýhodnení na rok 2011

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003 zo 16. júna 2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) (1), a najmä na jeho článok 15 ods. 2 písm. f),

keďže:

(1)

Nariadením (ES) č. 1177/2003 sa stanovil spoločný rámec pre systematickú tvorbu štatistiky Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach, ktorá obsahuje porovnateľné a aktuálne prierezové a dlhodobé údaje o príjmoch a o úrovni a zložení chudoby a sociálneho vylúčenia na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Európskej únie.

(2)

Podľa článku 15 ods. 2 písm. f) nariadenia (ES) č. 1177/2003 sú potrebné vykonávacie opatrenia, pokiaľ ide o zoznam cieľových sekundárnych oblastí a premenných, ktoré sa majú každý rok zaradiť do prierezovej zložky EU-SILC. Mal by sa stanoviť zoznam cieľových sekundárnych premenných pre modul o medzigeneračnom prenose znevýhodnení na rok 2011. Mal by obsahovať aj kódy premenných a vymedzenia pojmov.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre Európsky štatistický systém,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zoznam cieľových sekundárnych premenných, kódy premenných a vymedzenia pojmov pre modul o medzigeneračnom prenose znevýhodnení na rok 2011, ktoré sa majú zaradiť do prierezovej zložky štatistiky Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC), je stanovený v prílohe.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom od jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 1. júna 2010

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 165, 3.7.2003, s. 1.


PRÍLOHA

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje nasledujúca jednotka, spôsob zberu údajov, referenčné obdobie a vymedzenia pojmov.

1.   Jednotka

Poskytnú sa informácie za všetkých súčasných členov domácnosti alebo prípadne za všetkých vybraných respondentov vo veku nad 24 rokov a menej ako 60 rokov.

2.   Spôsob zberu údajov

Vzhľadom na druh zbieraných informácií sú prípustné len osobné rozhovory alebo informácie získané z registrov. Výnimočne sú povolené rozhovory so zástupcami, ak je osoba dočasne neprítomná alebo neschopná podávať informácie.

3.   Referenčné obdobie

Referenčné obdobie je obdobie, keď mala opytovaná osoba asi 14 rokov.

4.   Vymedzenia pojmov

(1)   Otec: osoba, ktorú opytovaná osoba vo veku asi 14 rokov považovala za svojho otca. Vo všeobecnosti sa bude za otca považovať biologický otec, ale ak opytovaná osoba považovala v referenčnom období za otca niekoho iného, odpovede by mali odkazovať na túto osobu, aj keď biologický otec žije a je známy.

(2)   Matka: osoba, ktorú opytovaná osoba vo veku asi 14 rokov považovala za svoju matku. Vo všeobecnosti sa bude za matku považovať biologická matka, ale ak opytovaná osoba považovala v referenčnom období za matku niekoho iného, odpovede by mali odkazovať na túto osobu, aj keď biologická matka žije a je známa.

(3)   Domácnosť: vzťahuje sa na domácnosť, v ktorej respondent býval vo veku asi 14 rokov. Ak sa rodičia respondenta rozviedli a podieľali sa na spoločnej starostlivosti o dieťa (každý rodič 50 % času), mal by respondent uviesť svoju domácnosť buď na základe objektívnych kritérií s ohľadom na svoju hlavnú adresu vo veku asi 14 rokov (t. j. adresu v registri obyvateľov alebo v preukaze totožnosti/cestovnom pase respondenta), alebo na základe subjektívnych kritérií podľa toho, kde sa vo veku okolo 14 rokov cítil viac doma. Podrobné usmernenia nájdete v „Opise cieľových premenných: Prierezové a dlhodobé“ (EU-SILC 065 – opatrenie 2010) – Jednotky.

OBLASTI A ZOZNAM CIEĽOVÝCH PREMENNÝCH

 

Modul 2011

Medzigeneračný prenos znevýhodnení

Názov premennej

Kód

Cieľová premenná

Základné údaje

RB030

 

Osobná identifikácia

Id number

Osobné identifikačné číslo (OID)

PT005

 

Osobná medzigeneračná prierezová váha

0+(Formát 2,5)

Váha

Údaje o rodine

PT010

 

Prítomnosť rodičov

1

Žil s oboma rodičmi (alebo osobami považovanými za rodičov)

2

Žil len s otcom (alebo osobou považovanou za otca)

3

Žil len s matkou (alebo osobou považovanou za matku)

4

Žil v súkromnej domácnosti bez rodičov

5

Žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení

PT010_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)

PT020

 

Počet dospelých

 

Počet (dvojmiestne číslo) 0 - 99

PT020_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 4

Nie je relevantné (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)

PT030

 

Počet detí

 

Počet (dvojmiestne číslo) 0 - 99

PT030_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 4

Nie je relevantné (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)

PT040

 

Počet pracujúcich osôb v domácnosti

 

Počet (dvojmiestne číslo) 0 - 99

PT040_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 4

Nie je relevantné (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)

PT050

 

Rok narodenia otca

 

Rok (štvormiestne číslo)

– 1

Neviem

PT050_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 4

Nie je relevantné (otec neznámy)

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)

PT060

 

Krajina narodenia otca

1

Narodený v súčasnej krajine bydliska respondenta (krajina zisťovania)

2

Narodený v inej krajine EÚ-27

3

Narodený v inej európskej krajine

4

Narodený mimo Európy

– 1

Neviem

PT060_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 4

Nie je relevantné (otec neznámy)

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)

PT070

 

Štátna príslušnosť otca

1

Súčasná krajina bydliska respondenta (krajina zisťovania)

2

Iná krajina EÚ-27

3

Iná európska krajina

4

Mimo Európy

– 1

Neviem

PT070_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 4

Nie je relevantné (otec neznámy)

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)

PT080

 

Rok narodenia matky

 

Rok (štvormiestne číslo)

– 1

Neviem

PT080_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 4

Nie je relevantné (matka neznáma)

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)

PT090

 

Krajina narodenia matky

1

Narodená v súčasnej krajine bydliska respondenta (krajina zisťovania)

2

Narodená v inej krajine EÚ-27

3

Narodená v inej európskej krajine

4

Narodená mimo Európy

– 1

Neviem

PT090_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 4

Nie je relevantné (matka neznáma)

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)

PT100

 

Štátna príslušnosť matky

1

Súčasná krajina bydliska respondenta (krajina zisťovania)

2

Iná krajina EÚ-27

3

Iná európska krajina

4

Mimo Európy

– 1

Neviem

PT100_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 4

Nie je relevantné (matka neznáma)

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)

Údaje o vzdelaní

PT110

 

Najvyššia dosiahnutá úroveň vzdelania otca

0

Otec nevedel v žiadnom jazyku čítať ani písať

1

Nízka úroveň (predškolské, základné alebo nižšie stredoškolské vzdelanie)

2

Stredná úroveň (vyššie stredoškolské vzdelanie a pomaturitné neuniverzitné vzdelanie)

3

Vysoká úroveň (prvý stupeň univerzitného vzdelania a druhý stupeň univerzitného vzdelania)

– 1

Neviem

PT110_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 4

Nie je relevantné (otec neznámy)

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)

PT120

 

Najvyššia dosiahnutá úroveň vzdelania matky

0

Matka nevedela v žiadnom jazyku čítať ani písať

1

Nízka úroveň (predškolské, základné alebo nižšie stredoškolské vzdelanie)

2

Stredná úroveň (vyššie stredoškolské vzdelanie a pomaturitné neuniverzitné vzdelanie)

3

Vysoká úroveň (prvý stupeň univerzitného vzdelania a druhý stupeň univerzitného vzdelania)

– 1

Neviem

PT120_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 4

Nie je relevantné (matka neznáma)

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)

Údaje o zamestnaní

PT130

 

Postavenie v zamestnaní otca

1

Zamestnaný

2

Samostatne zárobkovo činný (vrátane vypomáhajúceho člena domácnosti v rodinnom podniku)

3

Nezamestnaný

4

Na dôchodku alebo predčasnom dôchodku, alebo ukončil samostatne zárobkovú činnosť

5

Vykonávanie prác v domácnosti alebo úloh súvisiacich so starostlivosťou

6

Iná neaktívna osoba

– 1

Neviem

PT130_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 3

Nie je relevantné (otec nežije)

– 4

Nie je relevantné (otec neznámy)

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)

PT140

 

Riadiaca pozícia otca

1

Riadiaci pracovník

2

Nie riadiaci pracovník

– 1

Neviem

PT140_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 2

Nie je relevantné (otec nepracuje)

– 3

Nie je relevantné (otec nežije)

– 4

Nie je relevantné (otec neznámy)

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)

PT150

 

Hlavné zamestnanie otca

 

Kód ISCO-08(KOM) (1-miestny)

– 1

Neviem

PT150_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 2

Nie je relevantné (otec nepracuje)

– 3

Nie je relevantné (otec nežije)

– 4

Nie je relevantné (otec neznámy)

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)

PT160

 

Postavenie v zamestnaní matky

1

Zamestnaná

2

Samostatne zárobkovo činná (vrátane vypomáhajúceho člena domácnosti v rodinnom podniku)

3

Nezamestnaná

4

Na dôchodku alebo predčasnom dôchodku, alebo ukončila samostatne zárobkovú činnosť

5

Vykonávanie prác v domácnosti alebo úloh súvisiacich so starostlivosťou

6

Iná neaktívna osoba

– 1

Neviem

PT160_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 3

Nie je relevantné (matka nežije)

– 4

Nie je relevantné (matka neznáma)

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)

PT170

 

Riadiaca pozícia matky

1

Riadiaci pracovník

2

Nie riadiaci pracovník

– 1

Neviem

PT170_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 2

Nie je relevantné (matka nepracuje)

– 3

Nie je relevantné (matka nežije)

– 4

Nie je relevantné (matka neznáma)

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)

PT180

 

Hlavné zamestnanie matky

 

Kód ISCO-08(KOM) (1-miestny)

– 1

Neviem

PT180_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 2

Nie je relevantné (matka nepracuje)

– 3

Nie je relevantné (matka nežije)

– 4

Nie je relevantné (matka neznáma)

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)

Údaje o majetkových pomeroch

PT190

 

Finančná situácia domácnosti

1

Veľmi zlá

2

Zlá

3

Dosť zlá

4

Dosť dobrá

5

Dobrá

6

Veľmi dobrá

– 1

Neviem

PT190_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 4

Nie je relevantné (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)

PT200

 

Možnosť vyjsť s peniazmi

1

Veľmi ťažké

2

Ťažké

3

Mierne ťažké

4

Dosť ľahké

5

Ľahké

6

Veľmi ľahké

– 1

Neviem

PT200_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 4

Nie je relevantné (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)

PT210

 

Držba

1

Vlastník

2

Nájomník

3

Ubytovanie bolo poskytnuté bezplatne

– 1

Neviem

PT210_F

1

Vyplnené

– 1

Chýba

– 4

Nie je relevantné (žil v kolektívnej domácnosti alebo v zariadení)

– 5

Nie „vybraný respondent“

– 6

Nie je v danom vekovom rozmedzí (25 až 59 rokov)


2.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/46


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 482/2010

z 1. júna 2010,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 138 ods. 1,

keďže:

Nariadením (ES) č. 1580/2007 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanoví paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XV k uvedenému nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 138 nariadenia (ES) č. 1580/2007 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 2. júna 2010.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 1. júna 2010

Za Komisiu v mene predsedu

Jean-Luc DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 350, 31.12.2007, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

MA

51,1

MK

50,2

TN

92,7

TR

64,5

ZZ

64,6

0707 00 05

AL

41,0

MA

46,5

MK

54,8

TR

120,0

ZZ

65,6

0709 90 70

TR

111,5

ZZ

111,5

0805 50 10

AR

95,7

BR

112,1

TR

93,4

ZA

105,5

ZZ

101,7

0808 10 80

AR

89,4

BR

78,5

CA

80,1

CL

87,2

CN

73,5

IL

49,0

MK

26,7

NZ

121,3

US

140,3

UY

81,7

ZA

86,9

ZZ

83,1

0809 20 95

TR

534,1

ZZ

534,1


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.