8.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

L 116/1

Právny účinok podľa medzinárodného práva verejného majú iba originálne texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho platnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK OSN o statuse TRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke:

http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29fdocstts.html

Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 10 – Jednotné ustanovenia o typovom schvaľovaní vozidiel z hľadiska elektromagnetickej kompatibility

Revízia 3

Obsahuje celý platný text vrátane:

série zmien 03 – dátum nadobudnutia platnosti: 11. júl 2008

OBSAH

PREDPIS

1.	Rozsah pôsobnosti

Definície

3.	Žiadosť o typové schválenie

4.	Typové schválenie

Označenia

6.	Špecifikácie

7.	Zmena alebo rozšírenie typového schválenia vozidla po pridaní alebo nahradení elektrickej/elektronickej podzostavy (ESA)

8.	Zhoda výroby

9.	Sankcie v prípade nezhody výroby

10.	Definitívne zastavenie výroby

11.	Zmena alebo rozšírenie typového schválenia vozidla alebo ESA

12.	Prechodné ustanovenia

13.	Názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy správnych orgánov

PRÍLOHY

Príloha 1 –

Príklady schvaľovacích značiek

Príloha 2A –

Vzor informačného dokumentu pre typové schválenie vozidla z hľadiska elektromagnetickej kompatibility

Príloha 2B –

Vzor informačného dokumentu pre typové schválenie elektrickej/elektronickej podzostavy z hľadiska elektromagnetickej kompatibility

Príloha 3A –

Vzor oznamovacieho formulára pre typové schválenie vozidla

Príloha 3B –

Vzor oznamovacieho formulára pre typové schválenie elektrickej/elektronickej podzostavy

Príloha 3C –

Potvrdenie vzhľadom na bod 3.2.9

Príloha 4 –

Metóda merania širokopásmových elektromagnetických emisií z vozidiel

Príloha 5 –

Metóda merania úzkopásmových elektromagnetických emisií z vozidiel

Príloha 6 –

Metóda skúšania odolnosti vozidiel voči elektromagnetickému žiareniu

Príloha 7 –

Metóda merania vyžarovaných širokopásmových elektromagnetických emisií z elektrických/elektronických podzostáv

Príloha 8 –

Metóda merania vyžarovaných úzkopásmových elektromagnetických emisií z elektrických/elektronických podzostáv

Príloha 9 –

Metóda(-y) skúšania odolnosti elektrických/elektronických podzostáv voči elektromagnetickému žiareniu

Príloha 10 –

Metóda(-y) skúšania odolnosti elektrických/elektronických podzostáv voči rušeniu prenášanému vedením a rušenia vysielaného elektrickými/elektronickými podzostavami

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI

Tento predpis sa vzťahuje na:

1.1.	vozidlá kategórie L, M, N a O (1) z hľadiska elektromagnetickej kompatibility;

1.2.

komponenty a samostatné technické jednotky určené na montáž do týchto vozidiel, s obmedzením uvedeným v bode 3.2.1 z hľadiska elektromagnetickej kompatibility.

Vzťahuje sa na:

a)	požiadavky týkajúce sa odolnosti funkcií, ktoré súvisia s priamym ovládaním vozidla, s ochranou vodiča, pasažierov a iných účastníkov cestnej premávky a s rušeniami, ktoré by mohli zmiasť vodiča alebo iných účastníkov cestnej premávky, voči vyžarovaným rušeniam a rušeniam prenášaným vedením;

požiadavky týkajúce sa potláčania neželaných vyžarovaných a vedením prenášaných emisií z hľadiska ochrany zamýšľaného používania elektrických alebo elektronických zariadení vo vlastnom vozidle, okolitých vozidlách alebo v blízkom okolí a potláčania rušenia príslušenstva, ktoré sa môže dodatočne namontovať do vozidla.

2. DEFINÍCIE

Na účely tohto predpisu:

2.1.	„Elektromagnetická kompatibilita“ je schopnosť vozidla, komponentu(-ov) alebo samostatnej(-ých) technickej(-ých) jednotky(-iek) uspokojivo fungovať vo svojom elektromagnetickom prostredí bez vyvolávania neprijateľných elektromagnetických rušení vo vzťahu k čomukoľvek v tomto prostredí.

2.2.

„Elektromagnetické rušenie“ je akýkoľvek elektromagnetický jav, ktorý môže zhoršiť funkcie vozidla, komponentu(-ov), samostatnej(-ých) technickej(-ých) jednotky(-iek) alebo iného zariadenia, jednotky zariadenia alebo systému, ktorý je prevádzkovaný v blízkosti vozidla. Elektromagnetickým rušením môže byť elektromagnetický šum, neželaný signál alebo zmena v samotnom prostredí šírenia.

2.3.

„Elektromagnetická odolnosť“ je schopnosť vozidla, komponentu(-ov) alebo samostatnej(-ých) technickej(-ých) jednotky(-iek) fungovať bez zhoršenia funkcií v prítomnosti (špecifikovaných) elektromagnetických rušení, medzi ktoré patria želané rádiofrekvenčné signály z rádiových vysielačov alebo vyžarované emisie priemyselných, vedeckých a lekárskych (ISM) prístrojov vo vnútri povoleného pásma, vo vnútri alebo mimo vozidla.

2.4.	„Elektromagnetické prostredie“ je komplex elektromagnetických javov existujúcich v danom mieste.

2.5.	„Širokopásmové emisie“ sú emisie v šírke pásma, ktorá je väčšia ako šírka príslušného meracieho prístroja alebo prijímača (CISPR 25, druhé vydanie).

2.6.	„Úzkopásmové emisie“ sú emisie v šírke pásma, ktorá je menšia ako šírka príslušného meracieho prístroja alebo prijímača (CISPR 25, druhé vydanie).

2.7.	„Elektrický/elektronický systém“ je (sú) elektrické a/alebo elektronické zariadenie(-a) alebo skupina(-y) zariadení spolu s pridruženými elektrickými prípojkami, ktoré tvorí(-ia) súčasť vozidla, ale nie je (sú) určené na typové schvaľovanie oddelene od vozidla.

2.8.

„Elektrická/elektronická podzostava“ (ESA) je elektrické a/alebo elektronické zariadenie alebo skupina(-y) zariadení, ktoré má (majú) tvoriť súčasť vozidla, spolu s pridruženými elektrickými prípojkami a vedením, ktoré plnia jednu alebo viaceré špecializované funkcie. ESA môže byť typovo schválená na žiadosť výrobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu buď ako „komponent“, alebo ako „samostatná technická jednotka (STU)“.

2.9.

„Typ vozidla“ vo vzťahu k elektromagnetickej kompatibilite zahŕňa všetky vozidlá, ktoré sa podstatne nelíšia v takých znakoch, ako sú:

2.9.1.

celkové rozmery a tvar motorového priestoru;

2.9.2.

celkové usporiadanie elektrických a/alebo elektronických komponentov a celkové usporiadanie vedenia;

2.9.3.

základný materiál, z ktorého je zhotovená karoséria, prípadne plášť vozidla (napr. oceľ, hliník alebo sklenené vlákna). Prítomnosť panelov z odlišného materiálu nemení typ vozidla za predpokladu, že sa nezmení základný materiál karosérie. Takéto zmeny sa však musia oznámiť.

2.10.

„Typ ESA“ vo vzťahu k elektromagnetickej kompatibilite znamená, že ESA sa nelíšia v takých podstatných znakoch, ako sú:

2.10.1.

funkcia, ktorú ESA plní;

2.10.2.

celkové usporiadanie prípadných elektrických a/alebo elektronických komponentov.

2.11.

„Káblový zväzok vozidla“ znamená napäťové káble, káble zbernicového systému (napr. CAN), signálne káble alebo káble aktívnej antény, ktoré inštaluje výrobca vozidla.

2.12.

„Funkcie súvisiace s odolnosťou“ sú:

Funkcie, ktoré majú vplyv na priame ovládanie vozidla:

i)	zhoršením alebo zmenou: napr. motora, prevodovky, bŕzd, zavesenia, aktívneho riadenia, zariadení obmedzujúcich rýchlosť;

ii)	pôsobením na polohu vodiča: napr. zmenou polohy sedadla alebo volantu;

iii)	vplyvom na viditeľnosť vodiča: napr. stretávacie svetlo, stierače čelného skla.

Funkcie súvisiace s ochranou vodiča, pasažierov a iných účastníkov cestnej premávky:

i)	napr. systémy airbagov a bezpečnostných zadržiavacích zariadení.

Funkcie, ktoré pri rušení mätú vodiča alebo iných účastníkov cestnej premávky:

optické rušenia: nesprávna funkcia napr. ukazovateľov smeru, brzdových svietidiel, doplnkových obrysových svietidiel, zadného obrysového svietidla, svetelných pásov núdzového systému, chybné informácie z výstražných indikátorov, svietidiel alebo displejov súvisiacich s funkciami v bode a) alebo b), ktoré by mohli byť pozorované v priamom výhľade vodiča;

ii)	akustické poruchy: nesprávna funkcia napr. alarmov proti krádežiam, klaksónu.

Funkcie súvisiace s funkčnosťou dátových zberníc vozidla:

i)	zablokovaním prenosu dát v systémoch dátových zberníc vozidla, ktoré sa používajú na prenos dát potrebných na zabezpečenie správneho fungovania iných funkcií súvisiacich s odolnosťou.

e)	Funkcie, ktoré majú pri rušení vplyv na predpísané dáta vozidla: napr. tachograf, počítadlo kilometrov.

3. ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE

3.1. Typové schválenie vozidla

3.1.1. Žiadosť o typové schválenie vozidla vzhľadom na elektromagnetickú kompatibilitu predkladá výrobca vozidla.

3.1.2. Vzor informačného dokumentu je uvedený v prílohe 2A.

3.1.3. Výrobca vozidla zostaví zoznam opisujúci všetky relevantné kombinácie elektrických/elektronických systémov vozidla alebo ESA, tvarov karosérie, variantov materiálu karosérie, celkové usporiadanie káblových zväzkov, variantov motora, verzií ľavostranného a pravostranného riadenia a verzií rázvoru náprav. Príslušné elektrické/elektronické systémy vozidla alebo ESA sú tie, ktoré môžu emitovať významné širokopásmové alebo úzkopásmové žiarenie alebo tie, ktoré majú vplyv na funkcie vozidla súvisiace s odolnosťou (pozri bod 2.12).

3.1.4. Po vzájomnej dohode medzi výrobcom vozidla a príslušným orgánom sa na účely schválenia z uvedeného zoznamu vyberie reprezentatívny typ vozidla. Výber vozidla vychádza z elektrických/elektronických systémov ponúkaných výrobcom. Ak sa po vzájomnej dohode medzi výrobcom a príslušným orgánom dospeje k záveru, že rôzne elektrické/elektronické systémy na vozidle majú pravdepodobne vážny vplyv na elektromagnetickú kompatibilitu vozidla v porovnaní s prvým reprezentatívnym vozidlom, z tohto zoznamu sa vyberie jedno alebo viac vozidiel.

3.1.5. Výber vozidla(-iel) v súlade s uvedeným bodom 3.1.4 je obmedzený na kombinácie elektrických/elektronických systémov vozidla určené pre skutočnú výrobu.

3.1.6. Výrobca môže žiadosť doplniť protokolom zo skúšok, ktoré boli vykonané. Akékoľvek takéto poskytnuté údaje môže schvaľovací orgán použiť na účely vyhotovenia oznamovacieho formulára pre typové schválenie.

3.1.7. Ak technická služba zodpovedná za vykonávanie schvaľovacích skúšok vykonáva skúšku sama, na typové schválenie sa predkladá reprezentatívny typ vozidla podľa bodu 3.1.4.

3.1.8. V prípade vozidiel kategórie M, N, a O musí výrobca poskytnúť vyhlásenie o frekvenčných pásmach, úrovniach výkonu, polohách antén a opatreniach na inštaláciu rádiofrekvenčných vysielačov (RF vysielačov), aj keď vozidlo nie je v čase typového schválenia vybavené vysielačom RF. Malo by sa to vzťahovať na všetky mobilné rádiové služby, ktoré sa bežne používajú vo vozidlách. Tieto informácie sa musia po typovom schválení sprístupniť verejnosti.

Výrobca vozidla musí predložiť dôkaz, že výkon vozidla nie je nepriaznivo ovplyvnený takouto inštaláciou vysielača.

3.2. Typové schválenie ESA

3.2.1. Uplatniteľnosť tohto predpisu na ESA:

3.2.2. Žiadosť o typové schválenie ESA vzhľadom na elektromagnetickú kompatibilitu predkladá výrobca vozidla alebo výrobca ESA.

3.2.3. Vzor informačného dokumentu je uvedený v prílohe 2B.

3.2.4. Výrobca môže žiadosť doplniť protokolom zo skúšok, ktoré boli vykonané. Akékoľvek takéto poskytnuté údaje môže schvaľovací orgán použiť na účely vyhotovenia oznamovacieho formulára pre typové schválenie.

3.2.5. Ak technická služba zodpovedná za vykonávanie schvaľovacích skúšok vykonáva skúšku sama, na typové schválenie sa predkladá vzorka reprezentatívneho typu systému ESA, v prípade potreby po rokovaní s výrobcom napríklad o možných variantoch usporiadania, počte komponentov, počte snímačov. Ak to technická služba považuje za potrebné, odoberie sa ďalšia vzorka.

3.2.6. Vzorka(-ky) musí(-ia) byť čitateľne a nezmazateľne označená(-é) obchodným názvom alebo značkou výrobcu a označením typu.

3.2.7. V prípade potreby by sa mali vyznačiť akékoľvek obmedzenia použitia. Takéto obmedzenia by mali byť uvedené v prílohách 2B a/alebo 3B.

3.2.8. ESA, ktoré sú uvedené na trh ako náhradné diely, nemusia byť typovo schválené, ak sú bežne označené ako náhradné diely identifikačným číslom a ak sú zhodné a od rovnakého výrobcu ako zodpovedajúci diel pôvodného vybavenia výrobcu (OEM) pre vozidlo, ktoré už bolo typovo schválené.

3.2.9. Komponenty predávané ako zariadenia na dodatočnú výbavu a určené na inštaláciu v motorových vozidlách nepotrebujú typové schválenie ak nesúvisia s funkciami týkajúcimi sa odolnosti (pozri bod 2.12). V takomto prípade musí výrobca vydať vyhlásenie, že ESA spĺňa požiadavky tohto predpisu a najmä limity stanovené v bodoch 6.5, 6.6, 6.8 a 6.9.

Počas prechodného obdobia, ktoré sa končí 4. novembra 2008, musí osoba alebo právny subjekt zodpovedný za uvedenie takéhoto výrobku na trh predložiť všetky príslušné informácie a/alebo vzorku technickej službe, ktorá určí, či zariadenie súvisí s odolnosťou, alebo nie. Výsledok kontroly musí byť k dispozícii do troch týždňov a nesmie vyžadovať dodatočné skúšanie. Technická služba v tej istej lehote vydá dokument podľa vzoru uvedeného v prílohe 3C. V prípade pochybností a keď technická služba odmietne vydať potvrdenie podľa prílohy 3C, výrobca musí požiadať o typové schválenie svojho výrobku.

4. TYPOVÉ SCHVÁLENIE

4.1. Postupy typového schválenia

4.1.1. Typové schválenie vozidla

Podľa uváženia výrobcu vozidla sa môžu použiť nasledujúce alternatívne postupy typového schválenia vozidla.

4.1.1.1. Typové schválenie inštalácie vozidla

Inštalácia vozidla môže byť typovo schválená priamo podľa ustanovení uvedených v bode 6 tohto predpisu. Ak výrobca vozidla zvolí tento postup, nepožadujú sa žiadne osobitné skúšky elektrických/elektronických systémov alebo ESA.

4.1.1.2. Typové schválenie vozidla skúšaním jednotlivých ESA

Výrobca vozidla môže získať schválenie vozidla tým, že preukáže schvaľovaciemu orgánu, že všetky príslušné (pozri bod 3.1.3 tohto predpisu) elektrické/elektronické systémy alebo ESA boli schválené podľa tohto predpisu a boli inštalované v súlade so všetkými k nemu pripojenými podmienkami.

4.1.1.3. Výrobca môže získať schválenie podľa tohto predpisu, ak vozidlo nemá žiadne zariadenie typu, ktorý podlieha skúškam týkajúcim sa odolnosti alebo vyžarovania. Takéto schválenia si nevyžadujú skúšanie.

4.1.2. Typové schválenie ESA

Typové schválenie môže byť udelené ESA určenej na montáž do akéhokoľvek typu vozidla (schválenie komponentu) alebo do určitého typu alebo typov vozidla požadovaných výrobcom ESA (schválenie samostatnej technickej jednotky).

4.1.3. ESA, ktoré sú zámernými RF vysielačmi a ktoré nezískali schválenie v spojení s výrobcom vozidla, sa musia predkladať s vhodnými inštalačnými pokynmi.

4.2. Udelenie typového schválenia

4.2.1. Vozidlo

4.2.1.1. Typové schválenie sa udeľuje, keď reprezentatívny typ vozidla spĺňa požiadavky bodu 6 tohto predpisu.

4.2.1.2. Vzor oznamovacieho formulára pre typové schválenie je uvedený v prílohe 3A.

4.2.2. ESA

4.2.2.1. Typové schválenie sa udeľuje, keď reprezentatívny(-e) systém(-y) ESA spĺňa(-jú) požiadavky bodu 6 tohto predpisu.

4.2.2.2. Vzor oznamovacieho formulára pre typové schválenie je uvedený v prílohe 3B.

4.2.3. Na vypracovanie oznamovacích formulárov uvedených v bode 4.2.1.2 alebo 4.2.2.2 môže príslušný orgán zmluvnej strany udeľujúci schválenie použiť protokol vypracovaný alebo schválený uznávaným laboratóriom alebo v súlade s ustanoveniami tohto predpisu.

4.3. Udelenie alebo zamietnutie schválenia typu vozidla alebo ESA podľa tohto predpisu sa stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, oznamuje prostredníctvom formulára, ktorého vzor je uvedený v prílohe 3A alebo 3B tohto predpisu, ku ktorému žiadateľ prikladá fotografie a/alebo diagramy alebo výkresy vo vhodnej mierke vo formáte maximálne A4 (210 × 297 mm) alebo poskladané na tento formát.

5. OZNAČENIA

5.1. Každému schválenému typu vozidla alebo ESA sa prideľuje schvaľovacie číslo. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 03) označujú sériu posledných závažných technických zmien začlenených do predpisu v čase vydania typového schválenia. Tá istá zmluvná strana nesmie to isté schvaľovacie číslo prideliť inému typu vozidla alebo ESA.

5.2. Umiestnenie označení

5.2.1. Vozidlo

Každé vozidlo zhodné s typom schváleným podľa tohto predpisu sa označuje schvaľovacou značkou opísanou v bode 5.3.

5.2.2. Podzostava

Každá ESA zhodná s typom schváleným podľa tohto predpisu sa označuje schvaľovacou značkou opísanou v bode 5.3.

V prípade elektrických/elektronických systémov zabudovaných do vozidiel, ktoré sú schválené ako celky, sa nevyžaduje žiadne označenie.

5.3. Na každom vozidle zhodnom s typom schváleným podľa tohto predpisu musí byť na viditeľnom a ľahko prístupnom mieste stanovenom v oznamovacom formulári pripevnená medzinárodná schvaľovacia značka. Táto značka pozostáva z:

5.3.1. písmena „E“ v kruhu, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil schválenie (2).

5.3.2. čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, pomlčka a schvaľovacie číslo vpravo od kruhu uvedeného v bode 5.3.1.

5.4. Príklad schvaľovacej značky je uvedený v prílohe 1 k tomuto predpisu.

5.5. Označenia ESA v súlade s uvedeným bodom 5.3 nemusia byť viditeľné, keď je ESA inštalovaná vo vozidle.

6. ŠPECIFIKÁCIE

6.1. Všeobecné špecifikácie

6.1.1. Vozidlo a jeho elektrický(-é)/elektronický(-é) systém(-y) alebo ESA musia byť navrhnuté, skonštruované a vybavené tak, aby pri bežných podmienkach používania vyhovovali požiadavkám tohto predpisu.

6.1.1.1. Vozidlo sa skúša z hľadiska vyžarovaných emisií a z hľadiska odolnosti voči vyžarovaným rušeniam. Na typové schválenie vozidla sa nevyžadujú skúšky na emisie prenášané vedením alebo na odolnosť voči rušeniam prenášaným vedením.

6.1.1.2. ESA sa skúša(-jú) z hľadiska vyžarovaných a vedením prenášaných emisií a z hľadiska odolnosti voči vyžarovaným a vedením prenášaným rušeniam.

6.1.2. Technická služba musí pred skúšaním v spolupráci s výrobcom vypracovať plán skúšok, ktorý obsahuje aspoň spôsob vykonávania, stimulovanú funkciu resp. funkcie, monitorovanú funkciu resp. funkcie, kritériá pre prijatie a zamietnutie a určené emisie.

6.2. Špecifikácie týkajúce sa širokopásmového elektromagnetického žiarenia vozidiel

6.2.1. Metóda merania

Elektromagnetické žiarenie generované vozidlom, ktoré reprezentuje typ, sa meria použitím metód stanovených v prílohe 4. Metódu merania stanovuje výrobca vozidla pod dohode s technickou službou.

6.2.2. Širokopásmové referenčné limity pre schválenie vozidla

6.2.2.1. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 4 so vzdialenosťou vozidla od antény 10,0 ± 0,2 m, limity sú 32 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz a 32 až 43 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz. Tento limit sa logaritmicky zvyšuje pri frekvenciách nad 75 MHz, ako sa uvádza v doplnku 2. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz limit zostáva konštantný na úrovni 43 dB μV/m.

6.2.2.2. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 4 so vzdialenosťou vozidla od antény 3,0 ± 0,05 m, limity sú 42 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz a 42 až 53 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz. Tento limit sa logaritmicky zvyšuje pri frekvenciách nad 75 MHz, ako sa uvádza v doplnku 3. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz limit zostáva konštantný na úrovni 53 dB μV/m.

6.2.2.3. Na vozidle, ktoré reprezentuje typ, musia byť namerané hodnoty vyjadrené v dB μV/m nižšie ako limity pre schválenie.

6.3. Špecifikácie týkajúce sa úzkopásmového elektromagnetického žiarenia vozidiel

6.3.1. Metóda merania

Elektromagnetické žiarenie generované vozidlom, ktoré reprezentuje typ, sa meria použitím metód stanovených v prílohe 5. Výrobca vozidla ich stanovuje po dohode s technickou službou.

6.3.2. Úzkopásmové referenčné limity pre schválenie vozidla

6.3.2.1. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 5 so vzdialenosťou vozidla od antény 10,0 ± 0,2 m, limity sú 22 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz a 22 až 33 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz. Tento limit sa logaritmicky zvyšuje pri frekvenciách nad 75 MHz, ako sa uvádza v doplnku 4. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz limit zostáva konštantný na úrovni 33 dB μV/m.

6.3.2.2. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 5 so vzdialenosťou vozidla od antény 3,0 ± 0,05 m, limit je 32 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz a 32 až 43 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz. Tento limit sa logaritmicky zvyšuje pri frekvenciách nad 75 MHz, ako sa uvádza v doplnku 5. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz limit zostáva konštantný na úrovni 43 dB μV/m.

6.3.2.3. Na vozidle, ktoré reprezentuje typ, musia byť namerané hodnoty vyjadrené v dB μV/m nižšie ako limity pre schválenie.

6.3.2.4. Ak bez ohľadu na limity stanovené v bodoch 6.3.2.1, 6.3.2.2 a 6.3.2.3 tejto prílohy počas prvého kroku opísaného v bode 1.3 prílohy 5 intenzita signálu nameraná v rádiovej vysielacej anténe vozidla je menšia ako 20 dB μV vo frekvenčnom pásme 76 až 108 MHz, nameraných priemerným detektorom, vozidlo sa považuje za vozidlo spĺňajúce limity pre úzkopásmové žiarenie a ďalšie skúšanie sa nevyžaduje.

6.4. Špecifikácie týkajúce sa odolnosti vozidiel voči elektromagnetickému žiareniu

6.4.1. Metóda skúšania

Odolnosť voči elektromagnetickému žiareniu vozidla, ktoré reprezentuje typ, sa skúša metódou opísanou v prílohe 6.

6.4.2. Referenčné limity odolnosti pre schválenie vozidla

6.4.2.1. Ak sa skúšky vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 6, intenzita poľa musí byť 30 V/m rms (stredná kvadratická hodnota) vo viac ako 90 % frekvenčného pásma 20 až 2 000 MHz a minimálne 25 V/m rms v celom frekvenčnom pásme 20 až 2 000 MHz.

6.4.2.2. Vozidlo, ktoré reprezentuje typ, sa považuje za vozidlo spĺňajúce požiadavky na odolnosť, ak počas skúšok vykonaných v súlade s prílohou 6 nedôjde k zhoršeniu výkonu „funkcií súvisiacich s odolnosťou“.

6.5. Špecifikácie týkajúce sa širokopásmového elektromagnetického rušenia generovaného ESA

6.5.1. Metóda merania

Elektromagnetické žiarenie generované ESA, ktorá reprezentuje svoj typ, sa meria metódou opísanou v prílohe 7.

6.5.2. Referenčné širokopásmové limity pre schválenie ESA

6.5.2.1. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 7, limity sú 62 až 52 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz, pričom tento limit sa pri frekvenciách vyšších ako 30 MHz logaritmicky znižuje, a 52 až 63 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz, pričom tento limit sa pri frekvenciách nad 75 MHz logaritmicky zvyšuje, ako sa uvádza v doplnku 6. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz limit zostáva konštantný na úrovni 63 dB μV/m.

6.5.2.2. Na ESA, ktorá reprezentuje svoj typ, musia byť namerané hodnoty vyjadrené v dB μV/m nižšie ako limity pre schválenie.

6.6. Špecifikácie týkajúce sa úzkopásmového elektromagnetického rušenia generovaného ESA

6.6.1. Metóda merania

Elektromagnetické žiarenie generované ESA, ktorá reprezentuje svoj typ, sa meria metódou opísanou v prílohe 8.

6.6.2. Úzkopásmové referenčné limity pre schválenie ESA

6.6.2.1. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 8, limity sú 52 až 42 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz, pričom tento limit sa pri frekvenciách vyšších ako 30 MHz logaritmicky znižuje, a 42 až 53 dB μV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz, pričom tento limit sa pri frekvenciách nad 75 MHz logaritmicky zvyšuje, ako sa uvádza v doplnku 7. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz limit zostáva konštantný na úrovni 53 dB μV/m.

6.6.2.2. Na ESA, ktorá reprezentuje svoj typ, musia byť namerané hodnoty vyjadrené v dB μV/m nižšie ako limity pre schválenie.

6.7. Špecifikácie týkajúce sa odolnosti ESA voči elektromagnetickému žiareniu

6.7.1. Metóda(-y) skúšania

Odolnosť ESA, ktorá reprezentuje typ, voči elektromagnetickému žiareniu sa skúša jednou z metód opísaných v prílohe 9.

6.7.2. Referenčné limity odolnosti pre schválenie ESA

6.7.2.1. Ak sa skúšky vykonávajú metódou stanovenou v prílohe 9, referenčné úrovne odolnosti sú 60 V/m pre skúšobnú metódu so 150 mm páskovým vedením, 15 V/m pre skúšobnú metódu s 800 mm páskovým vedením, 75 V/m pre skúšobnú metódu s TEM bunkou, 60 mA pre skúšobnú metódu s objemovou injektážou prúdu (BCI) a 30 V/m pre skúšobnú metódu s voľným poľom vo viac ako 90 % frekvenčného pásma 20 až 2 000 MHz, a minimálne 50 V/m pre skúšobnú metódu so 150 mm páskovým vedením, 12,5 V/m pre skúšobnú metódu s 800 mm páskovým vedením, 62,5 V/m pre skúšobnú metódu s TEM bunkou, 50 mA pre skúšobnú metódu s objemovou injektážou prúdu (BCI) a 25 V/m pre skúšobnú metódu s voľným poľom v celom frekvenčnom pásme 20 až 2 000 MHz.

6.7.2.2. ESA, ktorá reprezentuje svoj typ, sa považuje za podzostavu spĺňajúcu požiadavky na odolnosť, ak počas skúšok vykonaných v súlade s prílohou 9 nedôjde k zhoršeniu výkonu „funkcií súvisiacich s odolnosťou“.

6.8. Špecifikácie týkajúce sa odolnosti voči prechodovým rušeniam prenášaným vedením pozdĺž napájacích vedení

6.8.1. Metóda skúšania

Odolnosť ESA, ktorá reprezentuje svoj typ, sa skúša metódou(-ami) podľa ISO 7637-2, druhé vydanie 2004, ako je opísané v prílohe 10, so skúšobnými úrovňami uvedenými v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Odolnosť ESA

Počet skúšobných impulzov	Úroveň skúšania odolnosti	Funkčný stav systémov:
Počet skúšobných impulzov	Úroveň skúšania odolnosti	Súvislosť s funkciami odolnosti	Bez súvislosti s funkciami odolnosti
1	III	C	D
2a	III	B	D
2b	III	C	D
3a/3b	III	A	D
4	III	B (pre ESA, ktorá musí byť funkčná počas fáz štartovania motora) C (pre ostatné ESA)	D

6.9. Špecifikácie týkajúce sa rušenia prenášaného vedením

6.9.1. Metóda skúšania

Vyžarované rušenie ESA, ktorá reprezentuje svoj typ, sa skúša metódou(-ami) podľa ISO 7637-2, druhé vydanie 2004, ako je opísané v prílohe 10, pre úrovne uvedené v tabuľke 2.

Tabuľka 2

Maximálna povolená amplitúda impulzu

	Maximálna povolená amplitúda impulzu pre
Polarita amplitúdy impulzu	vozidlá s 12 V systémami	vozidlá s 24 V systémami
Kladná	+75	+ 150
Záporná	– 100	– 450

6.10. Výnimky

6.10.1. Ak vozidlo alebo elektrický/elektronický systém alebo ESA neobsahujú elektronický oscilátor s prevádzkovou frekvenciou vyššou ako 9 kHz, považujú sa za spĺňajúce bod 6.3.2 alebo 6.6.2 a prílohy 5 a 8.

6.10.2. Vozidlá, ktoré nemajú elektrické/elektronické systémy s „funkciami súvisiacimi s odolnosťou“, netreba skúšať na odolnosť voči vyžarovanému rušeniu a považujú sa za vozidlá spĺňajúce bod 6.4 a prílohu 6 tohto predpisu.

6.10.3. ESA, ktoré nemajú funkcie súvisiace s odolnosťou, netreba skúšať na odolnosť voči vyžarovaným rušeniam a považujú sa za podzostavy spĺňajúce bod 6.7 a prílohu 9 tohto predpisu.

6.10.4. Elektrostatický výboj

V prípade vozidiel s pneumatikami možno karosériu/podvozok považovať za elektricky izolovanú konštrukciu. Významné elektrostatické sily súvisiace s vonkajším prostredím vozidla nastanú len v okamihu, keď osoba vstupuje do vozidla alebo vystupuje z vozidla. Keďže vozidlo v týchto okamihoch stojí, žiadna schvaľovacia skúška na elektrostatický výboj sa nepovažuje za nutnú.

6.10.5. Emisie prenášané vedením

ESA, ktoré sa nespínajú, neobsahujú žiadne spínače alebo indukčné zaťaženie, sa nemusia skúšať na rušenie prenášané vedením a považujú sa za ESA spĺňajúce bod 6.9.

6.10.6. Strata funkčnosti prijímačov počas skúšky odolnosti, keď je skúšobný signál v pásme prijímača (vyhradené RF pásmo) špecifikovanom pre konkrétnu rádiovú službu/produkt v harmonizovanej medzinárodnej norme elektromagnetickej kompatibility (EMC), nevedie nutne k nesplneniu kritérií.

6.10.7. RF vysielače sa skúšajú vo vysielacom režime. Požadované emisie (napr. z RF vysielacích systémov) v požadovanom pásme a emisie mimo pásma sa neberú do úvahy na účel tohto predpisu. Rušivé emisie podliehajú tomuto predpisu.

6.10.7.1. „Požadovaná šírka pásma“: pre danú triedu emisií predstavuje šírku frekvenčného pásma, ktorá je práve dostatočná na zabezpečenie prenosu informácií v miere a v kvalite vyžadovanej za určených podmienok [článok 1, č. 1 152 rádiokomunikačných predpisov Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU)].

6.10.7.2. „Emisie mimo pásma“: emisie na frekvencii alebo frekvenciách bezprostredne mimo požadovaného pásma, ktoré sú výsledkom procesu modulácie, ale okrem rušivých emisií (článok 1, č. 1 144 rádiokomunikačných predpisov Medzinárodnej telekomunikačnej únie).

6.10.7.3. „Rušivé emisie“: v každom modulačnom procese existujú ďalšie neželané signály. Sú zhrnuté pod súhrnným označením „rušivé emisie“. Rušivé emisie sú emisie na frekvencii alebo frekvenciách, ktoré sú mimo požadovanej šírky pásma a ktorých úroveň možno znížiť bez vplyvu na príslušný prenos informácií. Rušivé emisie zahŕňajú harmonické emisie, parazitické emisie, produkty krížovej modulácie a produkty frekvenčnej konverzie, ale neobsahujú emisie mimo pásma (článok 1, č. 1 145 rádiokomunikačných predpisov Medzinárodnej telekomunikačnej únie).

7. ZMENA ALEBO ROZŠÍRENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA VOZIDLA PO PRIDANÍ ALEBO NAHRADENÍ ESA

7.1. Keď výrobca vozidla získal typové schválenie na inštaláciu vozidla a chce vybaviť vozidlo dodatočným alebo náhradným elektrickým/elektronickým systémom alebo ESA, ktoré už získali schválenie podľa tohto predpisu a ktoré sú inštalované v súlade s akýmikoľvek súvisiacimi podmienkami, môže byť schválenie vozidla rozšírené bez ďalších skúšok. Dodatočný alebo náhradný elektrický/elektronický systém alebo ESA sa na účely zhody výroby považujú za časť vozidla.

7.2. Keď dodatočná(-é) alebo náhradná(-é) časť(-ti) nezískala(-i) schválenie podľa tohto predpisu a ak sa skúšanie považuje za nevyhnutné, celé vozidlo sa považuje za vyhovujúce ak možno preukázať, že nová(-é) alebo upravená(-é) časť(-ti) spĺňa(-jú) príslušné požiadavky bodu 6, alebo ak v rámci komparatívnej skúšky možno preukázať, že nie je pravdepodobné, aby nová časť nepriaznivo ovplyvnila zhodu typu vozidla.

7.3. Keď výrobca vozidla doplní schválené vozidlo o štandardné vnútorné alebo komerčné zariadenie, iné ako je mobilné komunikačné zariadenie, ktoré je v súlade s inými predpismi a je namontované podľa odporúčaní výrobcu vozidla alebo zariadenia, alebo keď sa toto zariadenie vymení alebo odstráni, nemá to vplyv na platnosť schválenia vozidla. Uvedené nebráni výrobcom vozidla, aby namontovali komunikačné zariadenie v súlade s príslušnými montážnymi pokynmi vypracovanými výrobcom vozidla a/alebo výrobcami tohto komunikačného zariadenia. Výrobca vozidla poskytne dôkaz (ak o to požiada skúšobný orgán) o tom, že výkon vozidla nie je nepriaznivo ovplyvnený týmito vysielačmi. Môže to byť vyhlásenie, že úroveň výkonu a inštalácia sú také, že úrovne odolnosti podľa tohto predpisu predstavujú dostatočnú ochranu pri samotnom prenose, t. j. vylučujú prenos v súvislosti so skúškami špecifikovanými v bode 6. Tento predpis neoprávňuje používať komunikačný vysielač, keď sa na takéto zariadenie alebo jeho používanie vzťahujú iné požiadavky.

8. ZHODA VÝROBY

Zhoda výrobných postupov musí byť v súlade s postupmi stanovenými v dohode, dodatku 2 (E/ECE/324-E/ECE/TRANS/505/Rev.2), a s týmito požiadavkami:

8.1.	Vozidlá alebo komponenty alebo ESA, schválené podľa tohto predpisu musia byť vyrobené tak, aby zodpovedali typu schválenému na základe splnenia požiadaviek stanovených v bode 6.

8.2.	Zhoda výroby vozidla, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky sa kontroluje na základe údajov uvedených vo formulári(-och) oznámenia pre typové schválenie uvedenom(-ých) v prílohe 3A a/alebo 3B tohto predpisu.

8.3.	Ak príslušný orgán nie je spokojný s kontrolným postupom výrobcu, uplatňujú sa ďalej uvedené body 8.3.1 a 8.3.2.

8.3.1. Ak sa overuje zhoda vozidla, komponentu alebo ESA vybraných zo série, výroba sa považuje za výrobu spĺňajúcu požiadavky tohto predpisu z hľadiska širokopásmového elektromagnetického rušenia a úzkopásmového elektromagnetického rušenia, ak namerané úrovne nie sú vyššie o viac ako 2 dB (25 %) ako referenčné limity predpísané v bodoch 6.2.2.1, 6.2.2.2, 6.3.2.1 a 6.3.2.2 (podľa potreby).

8.3.2. Ak sa overuje zhoda vozidla, komponentu alebo ESA vybraných zo série, výroba sa považuje za výrobu spĺňajúcu požiadavky tohto predpisu z hľadiska odolnosti voči elektromagnetickému žiareniu, ak vozidlo, komponent alebo ESA nevykazujú žiadne zhoršenie vzhľadom na priame ovládanie vozidla, ktoré by mohol vodič alebo iný účastník cestnej premávky spozorovať, keď je vozidlo v stave definovanom v prílohe 6 bode 4 a je vystavené intenzite poľa vyjadrenej vo V/m až do 80 % referenčných limitov predpísaných vyššie v bode 6.4.2.1.

8.3.3. Ak sa overuje zhoda komponentu alebo samostatnej technickej jednotky (STU) vybraných zo série, výroba sa považuje za výrobu spĺňajúcu požiadavky tohto predpisu z hľadiska odolnosti voči rušeniu a emisiám prenášaným vedením, ak komponent alebo STU nevykazujú žiadne zhoršenie výkonu „funkcií súvisiacich s odolnosťou“ až do úrovní stanovených v bode 6.8.1 a neprekračujú úrovne stanovené v bode 6.9.1.

9. SANKCIE ZA NEZHODU VÝROBY

9.1. Schválenie udelené vzhľadom na typ vozidla, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky podľa tohto predpisu môže byť odňaté, ak nie sú splnené požiadavky uvedené v bode 6 alebo ak vybraté vozidlá neprešli úspešne skúškami uvedenými v bode 6.

9.2. Ak zmluvná strana dohody, ktorá uplatňuje tento predpis, odníme typové schválenie, ktoré predtým udelila, bezodkladne o tom informuje ostatné zmluvné strany uplatňujúce tento predpis prostredníctvom formulára oznámenia, ktorý zodpovedá vzoru uvedenému v prílohách 3A a 3B k tomuto predpisu.

10. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY

Ak držiteľ schválenia definitívne zastaví výrobu typu vozidla alebo ESA schválených v súlade s týmto predpisom, informuje o tom orgán, ktorý schválenie udelil. Po prijatí príslušného oznámenia tento orgán o tom informuje ostatné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára oznámenia, ktorý zodpovedá vzoru uvedenému v prílohách 3A a 3B k tomuto predpisu.

11. ZMENA A ROZŠÍRENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA VOZIDLA ALEBO ESA

11.1. Každá zmena typu vozidla alebo ESA sa oznamuje správnemu orgánu, ktorý schválenie typu vozidla udelil. Tento orgán potom môže:

11.1.1.

usúdiť, že nie je pravdepodobné, aby vykonané zmeny mali citeľné nepriaznivé účinky, a že vozidlo alebo ESA v každom prípade stále spĺňajú požiadavky, alebo

11.1.2.

vyžadovať ďalší skúšobný protokol od technickej služby zodpovednej za vykonávanie skúšok.

11.2. Potvrdenie alebo zamietnutie typového schválenia s uvedením zmien sa oznamuje postupom uvedeným v bode 4 zmluvným stranám dohody uplatňujúcim tento predpis.

11.3. Príslušný orgán vydávajúci rozšírenie typového schválenia prideľuje takémuto rozšíreniu poradové číslo a informuje o tom ostatné strany dohody z roku 1958 uplatňujúce tento predpis, pomocou formulára oznámenia, ktorý zodpovedá vzorom uvedeným v prílohách 3A a 3B k tomuto predpisu.

12. PRECHODNÉ USTANOVENIA

12.1. Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 03 žiadna zo zmluvných strán uplatňujúcich tento predpis nesmie odmietnuť udeliť typové schválenie EHK podľa tohto predpisu v znení série zmien 03.

12.2. Po uplynutí 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia platnosti tohto predpisu v znení série zmien 03 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis udeľujú typové schválenie len ak typ vozidla, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktorý sa má schváliť, spĺňa požiadavky tohto predpisu v znení série zmien 03.

12.3. Zmluvné strany uplatňujúce tento predpis nesmú odmietnuť udeliť rozšírenie typového schválenia podľa predchádzajúcich sérií zmien tohto predpisu.

12.4. Po uplynutí 48 mesiacov od dátumu nadobudnutia platnosti tohto predpisu v znení série zmien 03 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť prvú vnútroštátnu registráciu (prvé uvedenie do prevádzky) vozidla, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktoré nespĺňajú požiadavky série zmien 03 tohto predpisu.

13. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SLUŽIEB ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONÁVANIE SCHVAĽOVACÍCH SKÚŠOK A NÁZVY A ADRESY SPRÁVNYCH ORGÁNOV

Strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, oznamujú sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy správnych orgánov, ktoré udeľujú typové schválenie a ktorým sa zasielajú formuláre osvedčení o udelení alebo rozšírení, alebo zamietnutí alebo odňatí schválenia vydané v iných krajinách.

(1) Podľa definície v prílohe 7 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3) (dokument TRANS/WP.29/Rev.1/Amend.2 naposledy zmenený a doplnený zmenou č. 4).

(2) 1 pre Nemecko, 2 pre Francúzsko, 3 pre Taliansko, 4 pre Holandsko, 5 pre Švédsko, 6 pre Belgicko, 7 pre Maďarsko, 8 pre Českú republiku, 9 pre Španielsko, 10 pre Srbsko, 11 pre Spojené kráľovstvo, 12 pre Rakúsko, 13 pre Luxembursko, 14 pre Švajčiarsko, 15 (voľné), 16 pre Nórsko, 17 pre Fínsko, 18 pre Dánsko, 19 pre Rumunsko, 20 pre Poľsko, 21 pre Portugalsko, 22 pre Ruskú federáciu, 23 pre Grécko, 24 pre Írsko, 25 pre Chorvátsko, 26 pre Slovinsko, 27 pre Slovensko, 28 pre Bielorusko, 29 pre Estónsko, 30 (voľné), 31 pre Bosnu a Hercegovinu, 32 pre Lotyšsko, 33 (voľné), 34 pre Bulharsko, 35 (voľné), 36 pre Litvu, 37 pre Turecko, 38 (voľné), 39 pre Azerbajdžan, 40 pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, 41 (voľné), 42 pre Európske spoločenstvo (typové schválenie udeľujú členské štáty, ktoré používajú svoje príslušné symboly EHK), 43 pre Japonsko, 44 (voľné), 45 pre Austráliu, 46 pre Ukrajinu, 47 pre Juhoafrickú republiku, 48 pre Nový Zéland, 49 pre Cyprus, 50 pre Maltu, 51 pre Kórejskú republiku, 52 pre Malajziu, 53 pre Thajsko, 54 a 55 (voľné), 56 pre Čiernu Horu, 57 (voľné) a 58 pre Tunisko. Ďalším štátom sa pridelia nasledujúce čísla postupne v poradí, v ktorom budú ratifikovať alebo pristúpia k dohode o prijatí jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, zariadenia a časti, ktoré sa môžu montovať a/alebo používať na kolesových vozidlách a o podmienkach pre vzájomné uznávanie typových schválení, udelených na základe týchto predpisov; takto pridelené čísla oznamuje generálny tajomník Organizácie Spojených národov zmluvným stranám dohody.

Doplnok 1

Zoznam noriem, na ktoré sa odkazuje v tomto predpise

1.	CISPR 12 „Vozidlá, motorové člny a zariadenia poháňané zážihovým motorom. Charakteristika rádiového rušenia – Limity a metódy merania“, 5. vydanie, 2001.

2.	CISPR 16-1-4 „Špecifikácie prístrojov a metód na meranie rádiového rušenia a odolnosti – Časť 1: Prístroje na meranie rádiového rušenia a odolnosti“, vydanie 1. 1. 2004.

3.	CISPR 25 „Limity a metódy merania charakteristík rádiového rušenia na ochranu prijímačov používaných vo vozidlách“, 2. vydanie, 2002.

4.	ISO 7637-1 „Cestné vozidlá – Elektrické rušenie z vedenia a väzieb – Časť 1: Definície a všeobecné aspekty“, 2. vydanie, 2002.

5.	ISO 7637-2 „Cestné vozidlá – Elektrické rušenie z vedenia a väzieb – Časť 2: Prechodové elektrické vedenie pozdĺž napájacieho vedenia len na vozidlách s menovitým napájacím napätím 12 V alebo 24 V“, 2. vydanie, 2004.

6.	ISO-EN 17025 „Všeobecné požiadavky na spôsobilosť skúšobných a kalibračných laboratórií“, 1. vydanie, 1999.

ISO 11451 „Cestné vozidlá – Elektrické rušenie vyžarovanou úzkopásmovou elektromagnetickou energiou – Metódy skúšania vozidiel“:

Časť 1:

Všeobecné ustanovenia a definície (ISO 11451-1, 3. vydanie, 2005);

Časť 2:

Zdroj žiarenia mimo vozidla (ISO 11451-2, tretie vydanie, 2005);

Časť 4:

Objemová injektáž prúdu (BCI) (ISO 11451-4, 1. vydanie, 1995).

ISO 11452 „Cestné vozidlá – Elektrické rušenie vyžarovanou úzkopásmovou elektromagnetickou energiou – Metódy skúšania komponentov“:

Časť 1:

Všeobecné ustanovenia a definície (ISO 11452-1, 3. vydanie, 2005);

Časť 2:

Komora s absorpčnými stenami (ISO 11452-2, 2. vydanie, 2004);

Časť 3:

Bunka s priečnym elektromagnetickým vlnením (TEM) (ISO 11452-3, 3. vydanie, 2001);

Časť 4:

Objemová injektáž prúdu (BCI) (ISO 11452-4, tretie vydanie, 2005);

Časť 5:

Páskové vedenie (ISO 11452-5, 2. vydanie, 2002).

9.	Rádiokomunikačné predpisy Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU), vydanie 2001.

Doplnok 2

Širokopásmové referenčné limity vozidla

Vzdialenosť anténa – vozidlo: 10 m

Limit E (dBμV/m) pri frekvencii F (MHz)
30 – 75 MHz	75 – 400 MHz	400 – 1 000 MHz
E = 32	E = 32 + 15,13 log (F/75)	E = 43

Limit emisií vyžarovaných vozidlom

Širokopásmový referenčný limit pre typové schválenie – 10 m

Kvázišpičkový detektor – šírka pásma 120 kHz

Doplnok 3

Širokopásmové referenčné limity vozidla

Vzdialenosť anténa – vozidlo: 3 m

Limit E (dBμV/m) pri frekvencii F (MHz)
30 – 75 MHz	75 – 400 MHz	400 – 1 000 MHz
E = 42	E = 42 + 15,13 log (F/75)	E = 53

Limit emisií vyžarovaných vozidlom

Širokopásmový referenčný limit pre typové schválenie – 3 m

Kvázišpičkový detektor – šírka pásma 120 kHz

Doplnok 4

Úzkopásmové referenčné limity vozidla

Vzdialenosť anténa – vozidlo: 10 m

Limit E (dBμV/m) pri frekvencii F (MHz)
30 – 75 MHz	75 – 400 MHz	400 – 1 000 MHz
E = 22	E = 22 + 15,13 log (F/75)	E = 33

Limit emisií vyžarovaných vozidlom

Úzkopásmový referenčný limit pre typové schválenie – 10 m

Detektor priemernej hodnoty – šírka pásma 120 kHz

Doplnok 5

Úzkopásmové referenčné limity vozidla

Vzdialenosť anténa – vozidlo: 3 m

Limit E (dBμV/m) pri frekvencii F (MHz)
30 – 75 MHz	75 – 400 MHz	400 – 1 000 MHz
E = 32	E = 32 + 15,13 log (F/75)	E = 43

Limit emisií vyžarovaných vozidlom

Úzkopásmový referenčný limit pre typové schválenie – 3 m

Detektor priemernej hodnoty – šírka pásma 120 kHz

Doplnok 6

Elektrická/elektronická podzostava

Širokopásmové referenčné limity

Limit E (dBμV/m) pri frekvencii F (MHz)
30 – 75 MHz	75 – 400 MHz	400 – 1 000 MHz
E = 62 – 25,13 log (F/30)	E = 52 + 15,13 log (F/75)	E = 63

Limit emisií vyžarovaných ESA

Širokopásmový referenčný limit pre typové schválenie – 1 m

Kvázišpičkový detektor – šírka pásma 120 kHz

Doplnok 7

Elektrická/elektronická podzostava

Úzkopásmové referenčné limity

Limit E (dBμV/m) pri frekvencii F (MHz)
30 – 75 MHz	75 – 400 MHz	400 – 1 000 MHz
E = 52 – 25,13 log (F/30)	E = 42 + 15,13 log (F/75)	E = 53

Limit emisií vyžarovaných ESA

Úzkopásmový referenčný limit pre typové schválenie – 1 m

Detektor priemernej hodnoty – šírka pásma 120 kHz

PRÍLOHA 1

PRÍKLADY SCHVAĽOVACÍCH ZNAČIEK

Vzor A

(pozri bod 5.2 tohto predpisu)

Vzor B

(pozri bod 5.2 tohto predpisu)

(1) Druhé číslo je uvedené iba ako príklad.

PRÍLOHA 2A

INFORMAČNÝ DOKUMENT

Pre typové schválenie vozidla z hľadiska elektromagnetickej kompatibility

Nasledujúce informácie je potrebné predložiť v trojitom vyhotovení spolu s obsahom.

Všetky výkresy je potrebné predložiť vo vhodnej mierke a dostatočne podrobné vo formáte A4, alebo poskladané na formát A4.

Prípadné fotografie musia byť dostatočne podrobné.

Ak majú systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky elektronické riadenie, je potrebné poskytnúť informácie o jeho vlastnostiach.

VŠEOBECNÉ

1.	Značka (obchodný názov výrobcu): …

Typ: …

3.	Kategória vozidla: …

4.	Názov a adresa výrobcu: … Meno a adresa prípadného splnomocneného zástupcu: …

5.	Adresa(-y) montážneho(-ych) závodu(-ov): …

VŠEOBECNÉ KONŠTRUKČNÉ CHARAKTERISTIKY VOZIDLA

6.	Fotografia(-e) a/alebo výkres(-y) reprezentatívneho vozidla: …

7.	Umiestnenie a usporiadanie motora: …

POHONNÁ JEDNOTKA

8.	Výrobca: …

9.	Kód motora výrobcu vyznačený na motore: …

10.	Spaľovací motor: …

11.	Pracovný princíp: zážihový/vznetový, štvortaktný/dvojtaktný (1)

12.	Počet a usporiadanie valcov: …

13.	Prívod paliva: …

14.	Vstrekovanie paliva (len vznetový motor): áno/nie (1)

15.	Elektronická riadiaca jednotka: …

16.	Značka(-y): …

17.	Opis systému: …

18.	Vstrekovanie paliva (len vznetový motor): áno/nie (1)

19.	Elektrický systém: …

20.	Menovité napätie: … V, kladné/záporné uzemnenie (1)

21.	Generátor:

22.

Typ: …

23.	Zapaľovanie: …

24.	Značka(-y): …

25.	Typ(-y): …

26.	Pracovný princíp: …

27.	Palivový systém na LPG: áno/nie (1)

28.	Elektronická riadiaca jednotka motora poháňaného LPG: …

29.	Značka(-y): …

30.	Typ(-y): …

31.	Palivový systém na NG: áno/nie (1)

32.	Elektronická riadiaca jednotka motora poháňaného NG:

33.	Značka(-y): …

34.	Typ(-y): …

35.	Elektrický motor: …

36.	Typ (vinutie, budenie): …

37.	Menovité napätie: … Plynom poháňané motory (v prípade systémov usporiadaných rôznym spôsobom je potrebné poskytnúť rovnocenné informácie)

38.	Elektronická riadiaca jednotka (ECU):

39.	Značka(-y): …

40.	Typ(-y): …

PREVOD

41.	Druh (mechanický, hydraulický, elektrický, atď.): …

42.	Stručný opis elektrických/elektronických komponentov (ak sú): …

ZAVESENIE

43.	Stručný opis elektrických/elektronických komponentov (ak sú): …

RIADENIE

44.	Stručný opis elektrických/elektronických komponentov (ak sú): …

BRZDY

45.	Protiblokovací brzdový systém: áno/nie/nepovinné (1)

46.	V prípade vozidiel s protiblokovacím systémom opis fungovania systému (vrátane akýchkoľvek elektronických komponentov), elektrická bloková schéma, plán hydraulického alebo pneumatického obvodu: …

KAROSÉRIA

47.	Typ karosérie: …

48.	Použité materiály a spôsob konštrukcie: …

49.	Čelné sklo a ostatné okná:

50.	Stručný opis elektrických/elektronických komponentov mechanizmu otvárania okna (ak sú): …

51.	Spätné zrkadlá (uviesť pre každé zrkadlo): …

52.	Stručný opis elektronických dielov nastavovacieho systému (ak sú): …

53.	Bezpečnostné pásy a/alebo iné zadržiavacie systémy: …

54.	Stručný opis elektrických/elektronických komponentov (ak sú): …

55.	Rádiové odrušenie: …

56.	Opis a výkresy/fotografie tvarov a materiálov častí karosérie, ktoré tvoria motorový priestor a časť priestoru pre cestujúcich najbližšie k nemu: …

57.	Výkresy alebo fotografie polohy kovových komponentov umiestnených v motorovom priestore (napr. vykurovacie zariadenie, rezervné koleso, vzduchový filter, mechanizmus riadenia atď.): …

58.	Tabuľka a výkres odrušovacieho zariadenia: …

59.	Údaje o menovitých hodnotách jednosmerného odporu a v prípade odporových káblov zapaľovania o ich menovitom odpore na 1 m: …

ZARIADENIA NA OSVETLENIE A SVETELNÚ SIGNALIZÁCIU

60.	Stručný opis elektrických/elektronických komponentov iných ako svietidlá (ak sú): …

RÔZNE

61.	Prostriedky ochrany proti neoprávnenému použitiu vozidla:

62.	Stručný opis elektrických/elektronických komponentov (ak sú): …

63.

Tabuľka týkajúca sa inštalácie a použitia prípadných RF (rádiofrekvenčných) vysielačov vo vozidle(-ách) (pozri bod 3.1.8 tohto predpisu):

frekvenčné pásma [Hz]

maximálny výstupný výkon [W]

poloha antény vo vozidle,

špecifické podmienky pre inštaláciu a/alebo použitie

64.	Vozidlo vybavené 24 GHz radarovým zariadením krátkeho dosahu: áno/nie/nepovinné (1).

Žiadateľ o typové schválenie musí v prípade potreby poskytnúť:

Doplnok 1:

Zoznam [spolu so značkou(-ami) a typom (typmi)] všetkých elektrických a/alebo elektronických komponentov (pozri body 2.9 a 2.10 tohto predpisu), ktoré neboli predtým uvedené.

Doplnok 2:

Schémy alebo výkresy všeobecného usporiadania elektrických a/alebo elektronických komponentov (ktorých sa týka tento predpis) a všeobecného usporiadania káblového zväzku.

Doplnok 3:

Opis vozidla vybraného ako reprezentatívny typ:

Variant karosérie: …

Ľavostranné alebo pravostranné riadenie: …

Rázvor: …

Doplnok 4:

Príslušný(-é) skúšobný(-é) protokol(-y) dodaný(-é) výrobcom zo skúšobného laboratória akreditovaného podľa ISO 17025 a uznaného schvaľovacím orgánom na účely vypracovania osvedčenia o typovom schválení.

(1) Nehodiace sa prečiarknuť.

PRÍLOHA 2B

INFORMAČNÝ DOKUMENT

pre typové schválenie elektrickej/elektronickej podzostavy z hľadiska elektromagnetickej kompatibility

Nasledujúce informácie je potrebné predložiť v trojitom vyhotovení spolu s obsahom. Všetky výkresy je potrebné predložiť vo vhodnej mierke a dostatočne podrobné vo formáte A4, alebo poskladané na formát A4. Prípadné fotografie musia byť dostatočne podrobné.

Ak majú systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky elektronické riadenie, je potrebné poskytnúť informácie o jeho vlastnostiach.

1.	Značka (obchodný názov výrobcu): …

Typ: …

3.	Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené na vozidle/komponente/samostatnej technickej jednotke: (1)

3.1.	Umiestnenie tohto označenia: …

4.	Názov a adresa výrobcu: … Meno a adresa prípadného splnomocneného zástupcu: … …

5.	V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek miesto a spôsob pripevnenia schvaľovacej značky: … …

6.	Adresa(-y) montážneho(-ych) závodu(-ov): …

7.	Táto ESA bola schválená ako komponent/STU (2)

8.	Obmedzenia pri používaní a podmienky montáže: …

9.	Menovité napätie elektrického systému: …V, kladné/záporné uzemnenie (2)

Doplnok 1:

Opis ESA vybranej ako reprezentatívny typ (elektronická bloková schéma a zoznam hlavných komponentov, z ktorých sa ESA skladá (napr.: značka a typ mikroprocesora, kryštál, atď.).

Doplnok 2:

Príslušný(-é) skúšobný(-é) protokol(-y) dodanýé) výrobcom zo skúšobného laboratória akreditovaného podľa ISO 17025 a uznaného schvaľovacím orgánom na účely vypracovania osvedčenia o typovom schválení.

(1) Ak prostriedky identifikácie typu obsahujú znaky, ktoré nie sú relevantné pre opis typov komponentov alebo samostatných technických jednotiek, na ktoré sa vzťahuje tento informačný dokument, tieto znaky sú v dokumentácii zastúpené symbolom „?“ (napr. ABC??123??).

(2) Nehodiace sa prečiarknuť.

PRÍLOHA 3A

OZNÁMENIE

(Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm))

PRÍLOHA 3B

OZNÁMENIE

(Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm))

PRÍLOHA 3C

POTVRDENIE VZHĽADOM NA BOD 3.2.9

[maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)]

Žiadateľ: …

Všeobecný opis výrobku: …

Informácie predložené žiadateľom: …

Táto ESA môže byť použitá na ľubovoľnom type vozidla s nasledujúcimi obmedzeniami: …

Podmienky inštalácie (ak sú): …

Potvrdzujeme, že opísaný výrobok nesúvisí s odolnosťou podľa predpisu č. 10. Nevyžaduje sa skúšanie na odolnosť stanovené v tomto predpise.

Technická služba zodpovedná za posúdenie: …

Miesto: …

Dátum: …

Podpis: …

PRÍLOHA 4

Metóda merania širokopásmových elektromagnetických emisií z vozidiel

1. VŠEOBECNÉ

1.1. Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa vzťahuje len na vozidlá.

1.2. Skúšobná metóda

Táto skúška je určená na meranie širokopásmových emisií generovaných elektrickými alebo elektronickými systémami montovanými vo vozidle (napr. systémy zapaľovania alebo elektrické motory).

Ak nie je v tejto prílohe stanovené inak, skúška sa vykoná podľa CISPR 12 (zmena 1, 5. vydanie, 2005).

2. STAV VOZIDLA POČAS SKÚŠOK

2.1. Motor

Motor musí byť v prevádzke podľa CISPR 12 (zmena 1, 5. vydanie, 2005), bod 5.3.2.

2.2. Ostatné systémy vozidla

Všetky zariadenia schopné generovať širokopásmové emisie, ktoré môže vodič alebo cestujúci permanentne zapínať, musia byť v prevádzke pri maximálnom zaťažení, napr. motory stieračov alebo ventilátory. Klaksón a motory elektrických okien atď. sú vylúčené, pretože sa nepoužívajú nepretržite.

3. MIESTO MERANIA

3.1. Ako alternatíva k požiadavkám CISPR 12 (zmena 1, 5. vydanie, 2005) pre vozidlá kategórie L môže byť skúšobným povrchom každé miesto, ktoré spĺňa podmienky zobrazené na obrázku 1 v doplnku k tejto prílohe. V tomto prípade musí byť meracie zariadenie umiestnené mimo časti zobrazenej na obrázkoch 1 a 2 doplnku 1 k tejto prílohe.

3.2. Uzavretý skúšobný priestor sa môže použiť, ak existuje korelácia medzi výsledkami získanými v uzavretom skúšobnom priestore a výsledkami získanými pri meraní v otvorenom priestore. Uzavretý skúšobný priestor nemusí spĺňať rozmerové požiadavky na skúšobné miesto v otvorenom priestore, s výnimkou vzdialenosti od antény k vozidlu a výšky antény.

4. SKÚŠOBNÉ POŽIADAVKY

4.1. Limity platia v celom frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz pre merania vykonávané v čiastočne absorpčných komorách alebo na skúšobných miestach v otvorenom priestore.

4.2. Merania možno vykonať buď s kvázišpičkovými detektormi alebo so špičkovými detektormi. Limity uvedené v bodoch 6.2 a 6.5 tohto predpisu platia pre kvázišpičkové detektory. Ak sa používajú špičkové detektory použije sa korekčný faktor 20 dB, ako je stanovené v CISPR 12 (zmena 1, 5. vydanie, 2005).

4.3. Merania

Technická služba vykonáva skúšku v intervaloch stanovených v norme CISPR 12 (zmena 1, 5. vydanie, 2005) vo frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz.

Alternatívne, ak výrobca poskytne údaje z merania za celé frekvenčné pásmo, ktoré pochádzajú zo skúšobného laboratória akreditovaného podľa príslušných častí ISO 17025 (1. vydanie, 1999) a uznaného schvaľovacím orgánom, technická služba môže rozdeliť frekvenčné pásmo na 14 frekvenčných pásiem 30 – 34, 34 – 45, 45 – 60, 60 – 80, 80 – 100, 100 – 130, 130 – 170, 170 – 225, 225 – 300, 300 – 400, 400 – 525, 525 – 700, 700 – 850, 850 – 1 000 MHz a vykonať skúšky v 14 frekvenciách, ktoré poskytujú v každom pásme najvyššie úrovne emisií, aby sa potvrdilo, že vozidlo spĺňa požiadavky tejto prílohy.

V prípade, že počas skúšky sa prekročí limit, overí sa, že to je spôsobené vozidlom a nie žiarením pozadia.

4.4. Namerané údaje

Maximálna hodnota nameraných údajov týkajúcich sa limitu (horizontálna a vertikálna polarizácia a umiestnenie antény na ľavej a pravej strane vozidla) v každom zo 14 frekvenčných pásiem sa považuje za charakteristickú hodnotu merania vo frekvencii, v ktorej sa robili merania.

Doplnok

Obrázok 1

Horizontálna čistá skúšobná plocha bez elektromagnetických odrazov

Vymedzenie plochy definovanej elipsou

Obrázok 2

Poloha antény vzhľadom na vozidlo

PRÍLOHA 5

Metóda merania úzkopásmových elektromagnetických emisií z vozidiel

1. VŠEOBECNÉ

1.1. Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa vzťahuje len na vozidlá.

1.2. Skúšobná metóda

Táto skúška je určená na meranie úzkopásmových elektromagnetických emisií, ktoré môžu byť vyžarované zo systémov na báze mikroprocesorov alebo iného úzkopásmového zdroja.

Ak nie je stanovené inak v tejto prílohe, skúška sa vykoná podľa CISPR 12 (zmena 1, 5. vydanie, 2005) alebo CISPR 25 (2. vydanie, 2002).

1.3. Ako prvý krok sa merajú úrovne emisií v pásme frekvenčnej modulácie (FM) (76 až 108 MHz) na anténe vozidlového rádioprijímača s priemerným detektorom. Vozidlo sa považuje za spĺňajúce požiadavky tejto prílohy z hľadiska uvedeného frekvenčného pásma a úplná skúška sa nemusí vykonať, ak sa neprekročí úroveň stanovená v bode 6.3.2.4 tohto predpisu.

1.4. Ako alternatíva sa pre vozidlá kategórie L môže miesto merania zvoliť podľa prílohy 4, bodov 3.1 a 3.2.

2. STAV VOZIDLA POČAS SKÚŠOK

2.1. Spínač zapaľovania musí byť zapnutý. Motor nesmie byť v prevádzke.

2.2. Všetky elektronické systémy vozidla musia byť v normálnom prevádzkovom režime a vozidlo musí stáť.

2.3. Všetky zariadenia, ktoré môže vodič alebo cestujúci permanentne zapínať, s vnútornými oscilátormi > 9 kHz alebo opakovanými signálmi, musia byť v normálnej prevádzke.

3. SKÚŠOBNÉ POŽIADAVKY

3.1. Limity platia v celom frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz pre merania vykonávané v čiastočne absorpčných komorách alebo na skúšobných miestach v otvorenom priestore.

3.2. Merania sa vykonávajú s priemerným detektorom.

3.3. Merania

Technická služba vykonáva skúšku v intervaloch stanovených v norme CISPR 12 (zmena 1, 5. vydanie, 2005) vo frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz.

V prípade, že počas skúšky sa prekročí limit, overí sa, že to je spôsobené vozidlom a nie žiarením pozadia vrátane širokopásmového žiarenia z ktorejkoľvek ESA.

3.4. Namerané údaje

PRÍLOHA 6

Metóda skúšania odolnosti vozidiel voči elektromagnetickému žiareniu

1. VŠEOBECNÉ

1.1. Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa vzťahuje len na vozidlá.

1.2. Skúšobná metóda

Táto skúška je určená na preukázanie odolnosti elektronických systémov vozidla. Vozidlo sa vystaví elektromagnetickým poliam tak ako je opísané v tejto prílohe. Vozidlo sa počas skúšok monitoruje.

Ak nie je stanovené inak v tejto prílohe, skúška sa vykoná podľa normy ISO 11451-2, 3. vydanie, 2005.

1.3. Alternatívne skúšobné metódy

Skúšku možno alternatívne vykonať na skúšobnom stanovišti v otvorenom priestore pre všetky vozidlá. Skúšobné zariadenie musí spĺňať (vnútroštátne) právne požiadavky týkajúce sa emisie elektromagnetických polí.

Ak je vozidlo dlhšie ako 12 m a/alebo širšie ako 2,60 m a/alebo vyššie ako 4,00 m, môže sa použiť metóda objemovej injektáže prúdu (BCI) podľa ISO 11451-4 (1. vydanie, 1995) vo frekvenčnom pásme 20 až 2 000 MHz s úrovňami stanovenými v bode 6.7.2.1 tohto predpisu.

2. STAV VOZIDLA POČAS SKÚŠOK

2.1. Vozidlo musí byť nezaťažené okrem nutného skúšobného zariadenia.

2.1.1. Motor normálne točí hnacie kolesá pri stálej rýchlosti 50 km/h, ak vzhľadom na vozidlo nie je žiadny technický dôvod na stanovenie odlišnej podmienky. V prípade vozidiel kategórie L1 a L2 je stálou rýchlosťou rýchlosť 25 km/h. Vozidlo musí byť na primerane zaťaženom dynamometri alebo alternatívne položené na izolovaných podperných stojanoch s minimálnou svetlou výškou nad zemou, ak dynamometer nie je k dispozícii. V prípade potreby sa hnacie hriadele, pásy alebo reťaze môžu odpojiť (napr. nákladné automobily, dvojkolesové a trojkolesové vozidlá).

2.1.2. Základné podmienky vozidla

V tomto bode sú stanovené minimálne skúšobné podmienky (pokiaľ sú uplatniteľné) a kritériá nesplnenia skúšky odolnosti vozidiel. Ostatné systémy vozidiel, ktoré môžu mať vplyv na funkcie súvisiace s odolnosťou, sa skúšajú spôsobom, ktorý sa dohodne medzi výrobcom a technickou službou.

Podmienky skúšky vozidla pre „cyklus 50 km/h“	Kritériá nesplnenia skúšky
Rýchlosť vozidla 50 km/h (prípadne 25 km/h pre vozidlá L1 a L2) ± 20 % (vozidlo poháňajúce bubny). Ak je vozidlo vybavené automatickým systémom udržiavania rýchlosti jazdy, musí byť zapnutý.	Zmena rýchlosti vyššia ako ± 10 % nominálnej rýchlosti. V prípade automatickej prevodovky: zmena prevodového pomeru spôsobí zmenu rýchlosti vyššiu ako ± 10 % nominálnej rýchlosti.
Stretávacie svetlá zapnuté (manuálny režim).	Osvetlenie vypnuté.
Maximálna rýchlosť (manuálny režim) zapnutého stierača čelného skla.	Úplné zastavenie stierača čelného skla.
Ukazovateľ smeru jazdy na strane vodiča zapnutý.	Zmena frekvencie (nižšia ako 0,75 Hz alebo vyššia ako 2,25 Hz). Zmena pracovného cyklu (nižší ako 25 % alebo vyšší ako 75 %).
Nastaviteľné zavesenie v normálnej polohe.	Neočakávaná výrazná zmena.
Sedadlo vodiča a volant v strednej polohe.	Neočakávaná zmena vyššia ako 10 % celkového rozsahu.
Alarm nenastavený.	Neočakávaná aktivácia alarmu.
Klaksón vypnutý.	Neočakávaná aktivácia klaksónu.
Airbag a bezpečnostné zadržiavacie systémy v prevádzke so zablokovaným airbagom cestujúceho, ak táto funkcia existuje.	Neočakávaná aktivácia.
Automatické dvere zatvorené.	Neočakávané otvorenie.
Páka nastaviteľnej ručnej brzdy v normálnej polohe.	Neočakávaná aktivácia.

Podmienky skúšania vozidla pre „brzdný cyklus“

Kritériá nesplnenia skúšky

Majú sa stanoviť v pláne skúšky pre brzdný cyklus. Musí zahŕňať používanie brzdového pedálu (pokiaľ neexistujú technické dôvody, aby sa to nerobilo), ale nie nevyhnutne činnosť protiblokovacieho brzdového systému.

Brzdové svetlá sa vypnú počas cyklu.

Brzdové výstražné svetlo zapnuté so stratou funkcie.

Neočakávaná aktivácia.

2.1.3. Všetky zariadenia, ktoré môže vodič alebo pasažier nepretržite zapínať, musia byť v normálnej prevádzke.

2.1.4. Všetky ostatné systémy, ktoré majú vplyv na ovládanie vozidla vodičom, musia byť zapnuté ako pri normálnej prevádzke vozidla.

2.2. Ak má vozidlo elektrické/elektronické systémy tvoriace neoddeliteľnú časť priameho ovládania vozidla, ktoré nebudú v činnosti za podmienok stanovených v bode 4.1, je povolené, aby výrobca poskytol technickej službe protokol alebo dodatočný dôkaz, že elektrický/elektronický systém vozidla spĺňa požiadavky tohto predpisu. Takýto dôkaz sa uchováva v dokumentácii o typovom schválení.

2.3. Počas monitorovania vozidla sa používajú jedine zariadenia, ktoré nespôsobujú rušenie. Monitoruje sa exteriér vozidla a priestor pre cestujúcich, aby sa zistilo, či sú splnené požiadavky tejto prílohy (napr. použitím videokamery/videokamier, mikrofónu, atď.).

3. REFERENČNÝ BOD

3.1. Na účely tejto prílohy je referenčným bodom bod, v ktorom sa určí intenzita poľa a je definovaný takto:

3.2.	Pre vozidlá kategórií M, N a O podľa ISO 11451-2, tretie vydanie, 2005.

3.3.

Pre vozidlá kategórie L:

3.3.1.

aspoň 2 m horizontálne od fázového stredu antény alebo aspoň 1 m vertikálne od vyžarujúcich prvkov systému prenosového vedenia (TLS);

3.3.2.

na osi vozidla (rovina pozdĺžnej symetrie);

3.3.3.

vo výške 1,0 ± 0,05 m nad rovinou, na ktorej spočíva vozidlo alebo 2,0 ± 0,05 m, ak minimálna výška strechy ktoréhokoľvek vozidla v modelovom rade presahuje 3,0 m;

3.3.4.

buď 1,0 ± 0,2 m za vertikálnou osou predného kolesa vozidla (bod C na obrázku 1 doplnku 1 k tejto prílohe) v prípade trojkolesových vozidiel;

alebo 0,2 ± 0,2 m za vertikálnou osou predného kolesa vozidla (bod D na obrázku 2 doplnku 1 k tejto prílohe) v prípade dvojkolesových vozidiel.

3.3.5.

V prípade ožiarenia zadnej časti vozidla sa referenčný bod stanoví podľa bodov 3.3.1 až 3.3.4. Vozidlo sa potom postaví čelom od antény a umiestni sa tak, akoby sa otočilo horizontálne o 180o okolo svojho stredu, takže vzdialenosť medzi anténou a najbližšou vonkajšou časťou karosérie vozidla zostáva rovnaká. Uvedené je znázornené na obrázku 3 doplnku 1 k tejto prílohe.

4. SKÚŠOBNÉ POŽIADAVKY

4.1. Frekvenčné pásmo, čas zotrvania, polarizácia

Vozidlo sa vystaví elektromagnetickému žiareniu vo frekvenčných pásmach 20 až 2 000 MHz pri vertikálnej polarizácii.

Modulácia skúšobného signálu musí byť:

a)	AM (amplitúdová modulácia), pri modulácii 1 kHz a 80 % hĺbke modulácie vo frekvenčnom pásme 20 až 800 MHz; a

b)	PM (fázová modulácia), čas t na 577 μs, perióda 4 600 μs vo frekvenčnom pásme 800 – 2 000 MHz,

ak sa nedohodne inak medzi technickou službou a výrobcom vozidla.

Veľkosť frekvenčného kroku a čas zotrvania sa zvolia podľa ISO 11451-1, 3. vydanie, 2005.

4.1.1. Technická služba vykoná skúšku pri intervaloch špecifikovaných v ISO 11451-1, 3. vydanie, 2005, v celom frekvenčnom pásme 20 až 2 000 MHz.

Alternatívne, ak výrobca poskytne údaje z merania v celom frekvenčnom pásme, ktoré pochádzajú zo skúšobného laboratória akreditovaného podľa príslušných častí ISO 17025 (1. vydanie, 1999) a uznaného schvaľovacím orgánom, technická služba môže zvoliť menší počet ustálených frekvencií v pásme, napr. 27, 45, 65, 90, 120, 150, 190, 230, 280, 380, 450, 600, 750, 900, 1 300, a 1 800 MHz, aby sa potvrdilo, že vozidlo spĺňa požiadavky tejto prílohy.

Ak vozidlo neprejde skúškou stanovenou v tejto prílohe, treba overiť, či k nesplneniu došlo za príslušných skúšobných podmienok, a nie v dôsledku generovania nekontrolovaných polí.

5. GENEROVANIE POŽADOVANEJ INTENZITY POĽA

5.1. Skúšobná metodika

5.1.1. Na vytvorenie podmienok skúšobného poľa sa použije „substitučná metóda“ podľa ISO 11451-1, 3. vydanie, 2005.

5.1.2. Kalibrácia

Pre systémy prenosového vedenia (TLS) sa použije jedna sonda poľa v referenčnom bode zariadenia.

Pre antény sa použijú štyri sondy poľa v referenčnej čiare zariadenia.

5.1.3. Fáza skúšania

Vozidlo musí byť umiestnené tak, aby os vozidla ležala na referenčnom bode alebo čiare zariadenia. Vozidlo musí obvykle stáť čelom k pevnej anténe. Ak sú však elektronické riadiace jednotky a súvisiaci káblový zväzok umiestnené predovšetkým v zadnej časti vozidla, skúška by sa mala zvyčajne vykonať s vozidlom stojacim tak, že čelo smeruje od antény. V prípade dlhých vozidiel (t. j. okrem vozidiel kategórie L, M1 a N1), ktoré majú elektronické riadiace jednotky a súvisiace káblové zväzky predovšetkým smerom k stredu vozidla, sa môže referenčný bod určiť na povrchu vozidla buď z pravej alebo z ľavej strany. Tento referenčný bod je v strede dĺžky vozidla alebo v jednom bode po strane vozidla vybranom výrobcom po dohode s príslušným orgánom po posúdení rozloženia elektronických systémov a usporiadania káblových zväzkov.

Takéto skúšanie sa môže vykonať len vtedy, keď to umožňuje fyzická konštrukcia skúšobnej komory. Umiestnenie antény sa musí zaznamenať v skúšobnom protokole.

Doplnok

Obrázok 1

Obrázok 2

Obrázok 3

Prvá etapa:

Určiť referenčný bod

Druhá etapa:

Otočiť vozidlo

PRÍLOHA 7

Metóda merania vyžarovaných širokopásmových elektromagnetických emisií z elektrických/elektronických podzostáv

1. VŠEOBECNÉ

1.1. Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa môže použiť na ESA, ktoré sa môžu dodatočne namontovať do vozidiel, ktoré sú v súlade s prílohou 4.

1.2. Skúšobná metóda

Táto skúška je určená na meranie širokopásmových elektromagnetických emisií z ESA (napr. systémy zapaľovania, elektrické motory, atď.).

Ak nie je v tejto prílohe stanovené inak, skúška sa vykoná podľa CISPR 25 (2. vydanie, 2002).

2. STAV ESA POČAS SKÚŠOK

2.1. ESA musia byť počas skúšky v normálnom prevádzkovom režime, najlepšie pri maximálnom zaťažení.

3. SKÚŠOBNÝ POSTUP

3.1. Skúška sa vykoná podľa CISPR 25 (2. vydanie, 2002), bod 6.4 – metóda ALSE.

3.2. Alternatívne miesto merania

Ako alternatíva k tienenej komore s absorpčnými stenami (ALSE) sa môže použiť skúšobné miesto vo voľnom priestranstve (OATS), ktoré spĺňa požiadavky CISPR 16-1 (2. vydanie, 2002) (pozri doplnok tejto prílohy).

3.3. Okolie

Aby bol vylúčený vonkajší hluk alebo signál dostatočne veľký na to, aby výraznejšie ovplyvnil merania, merania sa uskutočnia pred hlavnou skúškou alebo po hlavnej skúške. Pri tomto meraní vonkajší hluk alebo signál musí byť aspoň 6 dB pod limitmi rušenia uvedenými v bode 6.5.2.1 tohto predpisu, okrem zámerného prenosu úzkopásmových signálov okolia.

4. SKÚŠOBNÉ POŽIADAVKY

4.1. Limity platia v celom frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz pre merania vykonávané v čiastočne absorpčných komorách alebo na skúšobných miestach v otvorenom priestore.

4.2. Merania možno vykonať buď s kvázišpičkovými detektormi alebo so špičkovými detektormi. Limity uvedené v bodoch 6.2 a 6.5 tohto predpisu platia pre kvázišpičkové detektory. Ak sa používajú špičkové detektory, použije sa korekčný faktor 20 dB, ako je stanovené v CISPR 12 (5. vydanie, 2001).

4.3. Merania

Technická služba vykoná skúšku v intervaloch stanovených v norme CISPR 25 (2. vydanie, 2002) vo frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz.

Alternatívne, ak výrobca poskytne údaje z merania za celé frekvenčné pásmo, ktoré pochádzajú zo skúšobného laboratória akreditovaného podľa príslušných častí ISO 17025 (1. vydanie, 1999) a uznaného schvaľovacím orgánom, technická služba môže rozdeliť frekvenčné pásmo na 13 frekvenčných pásiem 30 – 50, 50 – 75, 75 – 100, 100 – 130, 130 – 165, 165 – 200, 200 – 250, 250 – 320, 320 – 400, 400 – 520, 520 – 660, 660 – 820, 820 – 1 000 MHz a vykonať skúšky pri 13 frekvenciách, ktoré poskytujú v každom pásme najvyššie úrovne emisií, aby sa potvrdilo, že ESA spĺňa požiadavky tejto prílohy.

V prípade, že počas skúšky sa prekročí limit, overí sa, že je to spôsobené ESA, a nie žiarením pozadia.

4.4. Namerané údaje

Maximálna hodnota z nameraných údajov týkajúcich sa limitu (horizontálna a vertikálna polarizácia) v každom z 13 frekvenčných pásiem sa považuje za charakteristickú hodnotu merania vo frekvencii, v ktorej sa robili merania.

Doplnok

Obrázok 1

Skúšobné miesto vo voľnom priestranstve: hranica skúšobnej oblasti pre elektrickú/elektronickú podzostavu

Rovná čistá plocha bez povrchov odrážajúcich elektromagnetické žiarenie

PRÍLOHA 8

Metóda merania vyžarovaných úzkopásmových elektromagnetických emisií z elektrických/elektronických podzostáv

1. VŠEOBECNÉ

1.1. Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa môže použiť na ESA, ktoré sa môžu dodatočne namontovať do vozidiel, ktoré sú v súlade s prílohu 4.

1.2. Skúšobná metóda

Táto skúška je určená na meranie úzkopásmových elektromagnetických emisií, ktoré sú vyžarované napríklad z mikroprocesorového systému.

Ak nie je v tejto prílohe stanovené inak, skúška sa vykoná podľa CISPR 25 (2. vydanie, 2002).

2. STAV ESA POČAS SKÚŠOK

ESA musia byť počas skúšky v normálnom prevádzkovom režime.

3. SKÚŠOBNÝ POSTUP

3.1. Skúška sa vykoná podľa CISPR 25 (2. vydanie, 2002) bod 6.4 – metóda ALSE.

3.2. Alternatívne miesto merania

3.3. Okolie

Aby bol vylúčený vonkajší hluk alebo signál dostatočne veľký na to, aby významnejšie ovplyvnil merania, merania sa uskutočnia pred hlavnou skúškou alebo po hlavnej skúške. Pri tomto meraní vonkajší hluk alebo signál musí byť aspoň 6 dB pod limitmi rušenia uvedenými v bode 6.5.2.1 tohto predpisu, okrem zámerného prenosu úzkopásmových signálov.

4. SKÚŠOBNÉ POŽIADAVKY

4.1. Limity platia v celom frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz pre merania vykonávané v čiastočne absorpčných komorách alebo na skúšobných miestach v otvorenom priestore.

4.2. Merania sa vykonávajú s priemerným detektorom.

4.3. Merania

Technická služba vykoná skúšku v intervaloch stanovených v norme CISPR 12 (5. vydanie, 2001) vo frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz.

Alternatívne, ak výrobca poskytne údaje z merania za celé frekvenčné pásmo, ktoré pochádzajú zo skúšobného laboratória akreditovaného podľa príslušných častí ISO 17025 (1. vydanie, 1999) a uznaného schvaľovacím orgánom, technická služba môže rozdeliť frekvenčné pásmo na 13 frekvenčných pásiem 30 – 50, 50 – 75, 75 – 100, 100 – 130, 130 – 165, 165 – 200, 200 – 250, 250 – 320, 320 – 400, 400 – 520, 520 – 660, 660 – 820, 820 – 1 000 MHz a vykonať skúšky pri 13 frekvenciách, ktoré poskytujú v každom pásme najvyššie úrovne emisií, aby sa potvrdilo, že ESA spĺňa požiadavky tejto prílohy. V prípade, že počas skúšky sa prekročí limit, overí sa, že je to spôsobené ESA, a nie žiarením pozadia vrátane širokopásmového žiarenia z ESA.

4.4. Namerané údaje

PRÍLOHA 9

Metóda(y) skúšania odolnosti elektrických/elektronických podzostáv voči elektromagnetickému žiareniu

1. VŠEOBECNÉ

1.1. Skúšobná(-é) metóda(-y) opísaná(-é) v tejto prílohe sa vzťahuje(-ú) na ESA.

1.2. Skúšobné metódy

1.2.1. ESA môžu spĺňať požiadavky akejkoľvek kombinácie nasledujúcich skúšobných metód podľa úvahy výrobcu, ak to vedie k úplnému pokrytiu frekvenčného pásma stanoveného v bode 3.1 tejto prílohy:

a)	skúška v absorpčnej komore podľa ISO 11452-2, 2. vydanie, 2004;

b)	skúška s TEM bunkou podľa ISO 11452-3, 3. vydanie, 2001;

c)	skúška objemovou injektážou prúdu podľa ISO 11452-4, 3. vydanie, 2005;

d)	skúška páskovým vedením podľa ISO 11452-5, 2. vydanie, 2002;

e)	skúška s 800 mm páskovým vedením podľa bodu 5 tejto prílohy.

(Frekvenčný rozsah a všeobecné skúšobné podmienky sú založené na ISO 11452-1, 3. vydanie, 2005).

2. STAV ESA POČAS SKÚŠOK

2.1. Skúšobné podmienky musia zodpovedať ISO 11452-1, 3. vydanie, 2005.

2.2. Skúšaná ESA musí byť zapnutá a musí byť stimulovaná, aby bola v normálnom prevádzkovom stave. Musí byť usporiadaná tak, ako je stanovené v tejto prílohe, pokiaľ to konkrétne skúšobné metódy nevyžadujú inak.

2.3. Počas kalibračnej fázy nesmú byť na mieste žiadne vonkajšie zariadenia potrebné na prevádzku ESA počas skúšky. Žiadne vonkajšie zariadenia nesmú byť počas kalibrácie bližšie než 1 m od referenčného bodu.

2.4. Aby sa zabezpečili reprodukovateľné výsledky merania pri opakovaní skúšok a meraní, zariadenia generujúce skúšobný signál a ich usporiadanie musia mať rovnakú špecifikáciu, aká sa použila počas príslušnej kalibračnej fázy.

2.5. Ak sa skúšaná ESA skladá z viac ako jednej jednotky, prepojovacími káblami by pokiaľ možno mali byť káblové zväzky určené na použitie vo vozidle. Ak takéto káblové zväzky nie sú k dispozícii, vzdialenosť medzi elektronickou riadiacou jednotkou a AN musí byť taká, ako stanovuje norma. Všetky káble v káblovom zväzku musia byť ukončené tak, aby sa čo najviac približovali skutočnosti a pokiaľ možno so skutočnými záťažami a výkonnými spínacími prvkami.

3. VŠEOBECNÉ SKÚŠOBNÉ POŽIADAVKY

3.1. Frekvenčný rozsah, časy zotrvania

Merania sa uskutočnia vo frekvenčnom pásme 20 až 2 000 MHz s frekvenčnými krokmi podľa ISO 11452-1, 3. vydanie, 2005.

Modulácia skúšobného signálu musí byť:

a)	AM (amplitúdová modulácia), pri modulácii 1 kHz a 80 % hĺbke modulácie vo frekvenčnom pásme 20 – 800 MHz;

b)	PM (fázová modulácia), čas t na 577 μs, perióda 4 600 μs vo frekvenčnom pásme 800 – 2 000 MHz,

ak sa nedohodne inak medzi technickou službou a výrobcom ESA.

Veľkosť frekvenčného kroku a čas zotrvania sa zvolia podľa ISO 11452-1, 3. vydanie, 2005.

3.2. Technická služba vykoná skúšku pri intervaloch špecifikovaných v ISO 11452-1, 3. vydanie, 2005, v celom frekvenčnom pásme 20 až 2 000 MHz.

3.3. Ak ESA neprejde skúškami stanovenými v tejto prílohe, treba overiť, či k nesplneniu došlo za príslušných skúšobných podmienok, a nie v dôsledku generovania nekontrolovaných polí.

4. OSOBITNÉ SKÚŠOBNÉ POŽIADAVKY

4.1. Skúška v absorpčnej komore

4.1.1. Skúšobná metóda

Táto skúšobná metóda umožňuje skúšanie elektrických/elektronických systémov vozidiel vystavením ESA elektromagnetickému žiareniu generovanému anténou.

4.1.2. Skúšobná metodika

Na vytvorenie podmienok skúšobného poľa sa použije „substitučná metóda“ podľa ISO 11452-2, 2. vydanie, 2004.

Skúška sa vykoná s vertikálnou polarizáciou.

4.2. Skúšanie s TEM bunkou (pozri doplnok 2 k tejto prílohe)

4.2.1. Skúšobná metóda

TEM bunka (priečne elektromagnetické vlnenie) generuje homogénne polia medzi vnútorným vodičom (priehradkou) a puzdrom (uzemnením).

4.2.2. Skúšobná metodika

Skúška sa vykoná podľa ISO 11452-3, 3. vydanie, 2001.

V závislosti od skúšanej ESA vyberie technická služba metódu maximálnej väzby poľa k ESA alebo ku káblovému zväzku vnútri bunky TEM.

4.3. Skúšanie objemovou injektážou prúdu

4.3.1. Skúšobná metóda

Ide o metódu vykonávania skúšok odolnosti pomocou indukcie prúdov priamo do káblového zväzku s použitím sondy na injektáž prúdu.

4.3.2. Skúšobná metodika

Skúška sa vykoná podľa ISO 11452-4, 3. vydanie, 2005, na skúšobnom zariadení. Alternatívne sa ESA môže skúšať vtedy, keď je inštalovaná vo vozidle podľa ISO 11451-4 (1. vydanie, 1995) s týmito charakteristikami:

a)	injekčná sonda sa umiestni vo vzdialenosti 150 mm od skúšanej ESA;

b)	na výpočet injektovaných prúdov z výstupného výkonu sa použije referenčná metóda;

c)	frekvenčný rozsah tejto metódy je obmedzený špecifikáciou injekčnej sondy.

4.4. Skúšanie páskovým vedením

4.4.1. Skúšobná metóda

Táto skúšobná metóda spočíva vo vystavení káblového zväzku spájajúceho komponenty v ESA stanoveným intenzitám poľa.

4.4.2. Skúšobná metodika

Skúška sa vykoná podľa ISO 11452-5, 2. vydanie, 2002.

4.5. Skúšanie s 800 mm páskovým vedením

4.5.1. Skúšobná metóda

Páskové vedenie sa skladá z dvoch rovnobežných kovových platní vzdialených od seba 800 mm. Skúšané zariadenie sa umiestni do stredu medzi platne a vystaví sa elektromagnetickému poľu (pozri doplnok 1 k tejto prílohe).

Touto metódou možno skúšať kompletné elektronické systémy vrátane snímačov a spínacích prvkov, ako aj ovládačov a káblovej siete. Je vhodná pre prístroje, ktorých najväčší rozmer je menší ako tretina vzdialenosti medzi platňami.

4.5.2. Skúšobná metodika

4.5.2.1. Umiestnenie páskového vedenia

Páskové vedenie sa umiestni v tienenej miestnosti (na zabránenie vonkajších emisií) a 2 m od stien a akéhokoľvek kovového krytu, aby sa zabránilo elektromagnetickým odrazom. Na tlmenie týchto odrazov sa môže použiť RF absorpčný materiál. Páskové vedenie sa umiestni na nevodivých podperách aspoň 0,4 m nad podlahou.

4.5.2.2. Kalibrácia páskového vedenia

Sonda na meranie poľa sa umiestni v strednej tretine pozdĺžneho, vertikálneho a priečneho rozmeru priestoru medzi rovnobežnými platňami, bez skúšaného systému.

Pripojené meracie zariadenie sa umiestni mimo monitorovacej miestnosti. Pri každej požadovanej skúšobnej frekvencii je páskového vedenie napájané na takej úrovni, aby sa v anténe vytvorila požadovaná intenzita poľa. Táto úroveň výstupného výkonu, alebo iný parameter priamo spojený s výstupným výkonom vyžadovaným na definovanie poľa, sa použije na schvaľovacie skúšky, pokiaľ v zariadeniach alebo vybavení nenastanú zmeny, ktoré si vyžiadajú opakovanie tohto postupu.

4.5.2.3. Inštalácia skúšanej ESA

Hlavná riadiaca jednotka sa umiestni v strednej tretine pozdĺžneho, vertikálneho a priečneho rozmeru priestoru medzi rovnobežnými platňami. Musí stáť na stojane vyrobenom z nevodivého materiálu.

4.5.2.4. Hlavný káblový zväzok a káble snímačov/spínacích prvkov

Hlavný káblový zväzok a akékoľvek káble snímačov/spínacích prvkov musia viesť vertikálne z riadiacej jednotky do hornej uzemňovacej dosky (pomáha to maximalizovať väzbu s elektromagnetickým poľom). Potom musia káble viesť pozdĺž spodnej strany dosky do jedného z jej voľných rohov, kde sa slučkou stočia a vedú po povrchu uzemňovacej dosky, až po spoje s napájaním páskového vedenia. Káble potom smerujú do pridružených zariadení, ktoré sú umiestnené v oblasti mimo vplyvu elektromagnetického poľa, napr. na podlahe tienenej miestnosti 1 m od páskového vedenia v pozdĺžnom smere.

Doplnok 1

Obrázok 1

Skúšanie s 800 mm páskovým vedením

Obrázok 2

Rozmery 800 mm páskového vedenia

Doplnok 2

Rozmery typickej TEM bunky

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené rozmery na skonštruovanie bunky s určenými hornými frekvenčnými limitmi:

Horná frekvencia

(MHz)

Tvarový koeficient bunky

W:b

Tvarový koeficient bunky

L/W

Vzdialenosť medzi platňami

b (cm)

Vnútorný vodič

S (cm)

200

1,69

0,66

200

1,00

PRÍLOHA 10

Metóda(-y) skúšania odolnosti elektrických/elektronických podzostáv voči rušeniu prenášanému vedením a rušenia vysielaného elektrickými/elektronickými podzostavami

1. VŠEOBECNÉ

Táto skúšobná metóda zabezpečuje odolnosť ESA voči elektromagnetickému rušeniu prenášanému napájacím vedením vozidla a obmedzuje vedením prenášané rušenie z ESA do napájacieho vedenia vozidla.

2. ODOLNOSŤ VOČI RUŠENIU PRENÁŠANÉMU NAPÁJACÍMI VEDENIAMI

Do napájacích vedení, ako aj do ostatných prípojok ESA, ktoré môžu byť prevádzkovo spojené s napájacími vedeniami, sa použijú skúšobné impulzy 1, 2a, 2b, 3a, 3b a 4 podľa medzinárodnej normy ISO 7637-2:2004.

3. RUŠENIE PRENÁŠANÉ NAPÁJACÍMI VEDENIAMI

Meranie podľa medzinárodnej normy ISO 7637-2:2004 na napájacích vedeniach, ako aj na ostatných spojeniach ESA, ktoré môžu byť prevádzkovo spojené s napájacími vedeniami.

		ISSN 1725-5147 doi:10.3000/17255147.L_2010.116.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 116

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 53 8. mája 2010

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI
	*	Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 10 – Jednotné ustanovenia o typovom schvaľovaní vozidiel z hľadiska elektromagnetickej kompatibility	1