1.

So zreteľom na Zmluvu o ES, a najmä na jej články 138 a 139 (1);

2.

so zreteľom na článok 137 ods. 1 písm. c) a článok 141 Zmluvy o ES (2) a na zásadu rovnakého zaobchádzania (články 2, 3 a 13 Zmluvy o ES (3) a na nich založené sekundárne právne predpisy, najmä smernicu Rady 75/117/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (4), smernicu Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (5), smernicu Rady 96/97/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 86/378/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia (6), a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (7);

3.

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 a na jej články 23 a 33 týkajúce sa rovnosti mužov a žien a zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života;

4.

so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o Rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC;

5.

so zreteľom na cieľ Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť, ktorým je zvýšenie celkovej miery zamestnanosti na 70 %, zvýšenie miery zamestnanosti žien na 60 % a zvýšenie miery zamestnanosti starších pracovníkov na 50 %, na barcelonské ciele týkajúce sa poskytovania služieb zariadení starostlivosti o deti a na prínos politík k lepšiemu zosúladeniu pracovného, súkromného a rodinného života pri dosahovaní týchto cieľov;

6.

so zreteľom na akčný rámec pre rovnosť žien a mužov schválený európskymi sociálnymi partnermi 22. marca 2005, v ktorom je podpora rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom uvedená ako jedna z prioritných oblastí činnosti a v ktorom sa poukazuje na to, že v záujme dosahovania ďalšieho pokroku v oblasti zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života je nutné zaviesť vyvážený, integrovaný a koherentný súbor opatrení zahŕňajúcich opatrenia v oblasti dovolenky, organizácie práce a infraštruktúry starostlivosti o deti;

7.

keďže opatrenia zamerané na lepšie zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života sú súčasťou širšej politickej agendy zaoberajúcej sa potrebami zamestnávateľov a pracovníkov a zlepšujú prispôsobivosť a zamestnateľnosť v rámci prístupu flexiistoty;

8.

keďže politiky zamerané na rodinu by mali prispievať k docieleniu rovnosti žien a mužov a malo by sa na ne nahliadať v kontexte demografických zmien, následkov starnutia obyvateľstva, preklenovania rozdielov medzi generáciami, podpory účasti žien v pracovnom procese a rozdelenia povinností starostlivosti o rodinu medzi ženy a mužov;

9.

keďže Komisia viedla s európskymi sociálnymi partnermi v rokoch 2006 a 2007 prvú a druhú fázu konzultácií o zosúladení pracovného, súkromného a rodinného života a okrem iného riešila otázku aktualizácie regulačného rámca na úrovni Spoločenstva a podporila európskych sociálnych partnerov v tom, aby posúdili ustanovenia ich rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke v záujme jej revízie;

10.

keďže Rámcová dohoda európskych sociálnych partnerov z roku 1995 o rodičovskej dovolenke bola hybnou silou pozitívnych zmien, zabezpečila spoločný základ pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom v členských štátoch a zohrala významnú úlohu v oblasti pomoci pracujúcim rodičom dosiahnuť lepšie zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života; európski sociálni partneri sa však na základe spoločného hodnotenia domnievajú, že niektoré prvky tejto dohody je potrebné prispôsobiť alebo zrevidovať, aby bolo možné lepšie dosiahnuť jej ciele;

11.

keďže určité aspekty je potrebné prispôsobiť vzhľadom na narastajúcu rozmanitosť pracovnej sily a zmien v spoločnosti vrátane čoraz väčšej rozmanitosti usporiadania rodiny pri súčasnom dodržiavaní vnútroštátnych právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a/alebo zaužívanej praxe;

12.

keďže v mnohých členských štátoch neviedli opatrenia, ktoré mali mužov podnietiť k tomu, aby sa vo vyváženej miere podieľali na rodinných povinnostiach, k uspokojivým výsledkom; mali by sa preto prijať účinnejšie opatrenia na vyváženejšie rozdelenie zodpovednosti v rámci rodiny medzi mužmi a ženami;

13.

keďže v mnohých členských štátoch je zavedená široká škála politických opatrení a postupov týkajúcich sa režimu dovolenky, starostlivosti o deti a pružnej úpravy pracovného času, ktoré sú prispôsobené potrebám pracovníkov a zamestnávateľov a ktorých cieľom je podpora rodičov pri zosúlaďovaní ich pracovného, súkromného a rodinného života; tieto opatrenia a postupy by sa mali vziať do úvahy pri vykonávaní tejto dohody;

14.

keďže táto rámcová dohoda je jedným prvkom činnosti európskych sociálnych partnerov v oblasti zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života;

15.

keďže táto dohoda je rámcovou dohodou, ktorou sa stanovujú minimálne požiadavky a ustanovenia týkajúce sa rodičovskej dovolenky, odlišnej od materskej dovolenky, ako aj pracovné voľno z dôvodu vyššej moci, pričom stanovenie podmienok vzniku nároku na túto dovolenku a podrobné pravidlá jej uplatňovania sa ponecháva na členské štáty a sociálnych partnerov, aby sa tak prihliadlo na situáciu v jednotlivých členských štátoch;

16.

keďže právo na rodičovskú dovolenku podľa tejto dohody je individuálnym právom, ktoré je v zásade neprenosné, ale členské štáty môžu povoliť jeho prenosnosť. Zo skúseností vyplýva, že neprenosnosť tejto dovolenky môže pôsobiť ako pozitívny stimul na čerpanie dovolenky zo strany otcov, európski sociálni partneri sa preto dohodli na neprenosnosti časti tejto dovolenky;

17.

keďže je dôležité zohľadniť osobitné potreby rodičov detí so zdravotným postihnutím alebo rodičov dlhodobo chorých detí;

18.

keďže členské štáty by mali zabezpečiť, aby nároky na vecné dávky v rámci nemocenského poistenia zostali počas minimálneho obdobia rodičovskej dovolenky zachované;

19.

keďže členské štáty by pri vykonávaní tejto dohody mali tam, kde je to vhodné z hľadiska vnútroštátnych podmienok a s prihliadnutím na rozpočtovú situáciu, zvážiť aj zachovanie nároku na príslušné dávky sociálneho zabezpečenia počas minimálneho obdobia rodičovskej dovolenky, ako aj úlohu príjmov ako jedného z faktorov ovplyvňujúcich čerpanie rodičovskej dovolenky;

20.

keďže zo skúseností v členských štátoch vyplýva, že výška príjmov počas rodičovskej dovolenky je jedným z faktorov, ktorý má vplyv na jej čerpanie zo strany rodičov, najmä otcov;

21.

keďže dostupnosť pružnej úpravy pracovného času uľahčuje rodičom zosúladenie pracovných a rodičovských povinností a uľahčuje opätovné zapojenie do práce, najmä po návrate z rodičovskej dovolenky;

22.

keďže režim rodičovskej dovolenky má poskytnúť podporu pracujúcim rodičom v určitom období, aby si zachovali neprerušenú účasť na trhu práce; mala by sa preto venovať väčšia pozornosť tomu, aby rodičia zostali v priebehu tejto dovolenky v kontakte so zamestnávateľom alebo sa s ním dohodli na opatreniach zameraných na návrat do práce;

23.

keďže táto dohoda prihliada na potrebu zlepšovať podmienky sociálnej politiky, zvyšovať konkurencieschopnosť hospodárstva Európskej únie a predchádzať tomu, aby sa zavádzali administratívne, finančné a právne obmedzenia, ktoré by bránili vzniku a rozvoju malých a stredných podnikov;

24.

keďže sociálni partneri majú najlepšie predpoklady na to, aby našli riešenia, ktoré zodpovedajú potrebám zamestnávateľov a pracovníkov, a preto zohrávajú osobitnú úlohu pri vykonávaní, uplatňovaní, monitorovaní a hodnotení tejto dohody v širšom kontexte iných opatrení na zlepšenie zosúladenia pracovných a rodinných povinností a pri podpore rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami,

1.

Touto dohodou sa stanovujú minimálne požiadavky na uľahčenie zosúladenia rodičovských a pracovných povinností pracujúcich rodičov s prihliadnutím na čoraz väčšiu rozmanitosť usporiadania rodiny pri súčasnom dodržiavaní vnútroštátnych právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a/alebo zaužívanej praxe.

2.

Táto dohoda sa vzťahuje na všetkých pracovníkov a pracovníčky, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu vymedzenom zákonom, kolektívnymi zmluvami a/alebo zaužívanou praxou platnými v každom členskom štáte.

3.

Členské štáty a/alebo sociálni partneri z rozsahu pôsobnosti a uplatňovania tejto smernice nevylučujú pracovníkov, pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy len preto, že sa týkajú pracovníkov na čiastočný úväzok, pracovníkov so zmluvou na dobu určitú alebo osôb, ktoré uzavreli pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu s agentúrou dočasného zamestnávania.

1.

Táto dohoda poskytuje pracovníkom a pracovníčkam individuálne právo na rodičovskú dovolenku z dôvodov narodenia alebo adopcie dieťaťa, aby sa mohli o toto dieťa starať do dosiahnutia veku, ktorý stanovia členské štáty a/alebo sociálni partneri, najviac však do veku 8 rokov.

2.

Rodičovská dovolenka sa poskytuje v trvaní najmenej štyroch mesiacov a v záujme podpory rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami by mala byť v zásade neprenosná. Na podporu vyváženejšieho čerpania dovolenky zo strany oboch rodičov by najmenej jeden z uvedených štyroch mesiacov mal byť neprenosný. Pravidlá týkajúce sa tohto neprenosného obdobia sa stanovujú na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom právnych predpisov a/alebo kolektívnych zmlúv s prihliadnutím na existujúce ustanovenia o dovolenke v členských štátoch.

1.

Podmienky prístupu k rodičovskej dovolenke a podrobné pravidlá jej uplatňovania sa stanovujú zákonom a/alebo kolektívnou zmluvou v členských štátoch, pričom sa musia rešpektovať minimálne požiadavky uvedené v tejto dohode. Členské štáty a/alebo sociálni partneri môžu najmä:

2.

Členské štáty a/alebo sociálni partneri stanovujú lehoty, v rámci ktorých musí pracovník zamestnávateľa upovedomiť o svojom úmysle uplatniť svoje právo na rodičovskú dovolenku a uviesť dátum začiatku a ukončenia tejto dovolenky; členské štáty a/alebo sociálni partneri pri stanovení dĺžky týchto lehôt zohľadňujú záujmy pracovníkov a zamestnávateľov.

3.

Členské štáty a/alebo sociálni partneri sa vyzývajú, aby posúdili potrebu prispôsobenia podmienok vzniku nároku na rodičovskú dovolenku a pravidlá je uplatňovania potrebám rodičov detí s postihnutím alebo rodičov dlhodobo chorých detí.

1.

Členské štáty a/alebo sociálni partneri posúdia potrebu ďalších opatrení v záujme zohľadnenia osobitných potrieb adoptívnych rodičov.

1.

Po skončení rodičovskej dovolenky majú pracovníci právo vrátiť sa na to isté pracovné miesto, alebo ak to nie je možné, na rovnocenné alebo podobné pracovné miesto, ktoré je v súlade s ich pracovnou zmluvou alebo pracovnoprávnym vzťahom.

2.

Práva, ktoré pracovník mal alebo na ktoré sa mu tvoril nárok v čase začatia rodičovskej dovolenky, sa zachovávajú v existujúcom rozsahu až do konca rodičovskej dovolenky. Po skončení rodičovskej dovolenky tieto práva platia vrátane akýchkoľvek ich zmien vyplývajúcich z vnútroštátnych právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a/alebo zaužívanej praxe.

3.

Členské štáty a/alebo sociálni partneri vymedzia štatút pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu počas rodičovskej dovolenky.

4.

Aby sa pracovníkom umožnil výkon ich práva na rodičovskú dovolenku, členské štáty a/alebo sociálni partneri prijmú v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami a/alebo zaužívanou praxou potrebné opatrenia na ochranu pracovníkov pred znevýhodňovaním alebo prepustením z dôvodu podania žiadosti o rodičovskú dovolenku alebo čerpania rodičovskej dovolenky.

5.

Zvažovanie všetkých záležitostí týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia vo vzťahu k tejto dohode a rozhodovanie o nich prináleží členským štátom a/alebo sociálnym partnerom v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo kolektívnymi zmluvami, a to s prihliadnutím na dôležitosť zachovania nárokov na dávky sociálneho zabezpečenia v rámci rozličných systémov, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti.

Zvažovanie všetkých záležitostí týkajúcich sa príjmov vo vzťahu k tejto dohode a rozhodovanie o nich prináleží členským štátom a/alebo sociálnym partnerom v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami a/alebo zaužívanou praxou, a to s prihliadnutím na úlohu príjmov ako na jeden z faktorov, ktorý má vplyv na čerpanie rodičovskej dovolenky.

1.

V záujme podpory lepšieho zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života členské štáty a/alebo sociálni partneri prijímajú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby pracovníci mohli pri návrate z rodičovskej dovolenky požiadať o zmenu dĺžky alebo rozvrhnutia pracovného času na stanovené obdobie. Zamestnávatelia tieto žiadosti zvažujú a reagujú na ne s prihliadnutím na potreby zamestnávateľov ako aj pracovníkov.

Pravidlá v súvislosti s týmto odsekom sa stanovujú v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami a/alebo zaužívanou praxou.

2.

V záujme uľahčenia návratu do práce po rodičovskej dovolenke sa pracovníci a zamestnávatelia vyzývajú, aby v priebehu rodičovskej dovolenky zostali v kontakte a aby sa zúčastnené strany dohodli na vhodných opatreniach zameraných na opätovné zapojenie pracovníka do pracovného procesu s prihliadnutím na vnútroštátne právne predpisy, kolektívne zmluvy a/alebo zaužívanú prax.

1.

Členské štáty a/alebo sociálni partneri prijmú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, kolektívnymi zmluvami a/alebo zaužívanou praxou potrebné opatrenia na to, aby sa pracovníkom zaručilo právo na pracovné voľno z dôvodu vyššej moci v dôsledku naliehavých rodinných dôvodov v prípadoch choroby alebo úrazu, pri ktorých je bezprostredná prítomnosť pracovníka nevyhnutná.

2.

Členské štáty a/alebo sociálni partneri môžu upresniť podmienky vzniku uvedeného práva a podrobné pravidlá uplatňovania článku 7 ods. 1 a obmedziť tento nárok na určité časové obdobie za rok a/alebo za prípad.

1.

Členské štáty môžu uplatňovať alebo zaviesť priaznivejšie ustanovenia než tie, ktoré sú ustanovené v tejto dohode.

2.

Vykonávanie ustanovení tejto dohody nie je právoplatným dôvodom na zníženie všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej pracovníkom v oblasti patriacej do rozsahu pôsobnosti tejto dohody. Tým nie je dotknuté právo členských štátov a/alebo sociálnych partnerov vypracovať iné legislatívne, regulačné alebo zmluvné ustanovenia s prihliadnutím na meniace sa okolnosti (vrátane zavedenia neprenosnosti), pokiaľ sú dodržané minimálne požiadavky ustanovené v tejto dohode.

3.

Touto dohodou nie je dotknuté právo sociálnych partnerov uzatvárať na vhodnej úrovni, vrátane európskej, dohody, ktorými zmenia a/alebo doplnia ustanovenia tejto dohody tak, aby zohľadnili osobitné okolnosti.

4.

Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozhodnutím Rady do dvoch rokov od jeho prijatia alebo zabezpečia, aby do konca tohto obdobia potrebné opatrenia prijali sociálni partneri na základe dohody. V prípade potreby môžu členské štáty vzhľadom na osobitné ťažkosti alebo v prípade vykonávania prostredníctvom kolektívnej zmluvy predĺžiť obdobie potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím, najviac však o jeden rok.

5.

Pri predchádzaní a riešení sporov a sťažností týkajúcich sa uplatňovania tejto dohody sa postupuje v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami a/alebo zaužívanou praxou.

6.

Bez toho, aby boli dotknuté príslušné úlohy Komisie, vnútroštátnych súdov a Európskeho súdneho dvora, každú vec týkajúcu sa výkladu tejto dohody na európskej úrovni by v prvom stupni mala Komisia postúpiť zmluvným stranám, ktoré poskytnú svoje stanovisko.

7.

Zmluvné strany preskúmajú uplatňovanie tejto dohody po piatich rokoch odo dňa prijatia rozhodnutia Rady, ak o to požiada jedna zo strán tejto dohody.