18.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/1

(1)

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (4), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) (5), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) (6), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica o univerzálnej službe) (7) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (8) (spoločne ďalej len „rámcová smernica a špecifické smernice“) je vytvoriť vnútorný trh elektronických komunikácií v rámci Spoločenstva a zároveň prostredníctvom rozvinutej hospodárskej súťaže zabezpečiť vysokú úroveň investícií, inovácií a ochrany spotrebiteľa.

(2)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 717/2007 z 27. júna 2007 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Spoločenstva (9) dopĺňa a, pokiaľ ide o roaming v rámci Spoločenstva, podporuje predpisy stanovené v regulačnom rámci EÚ pre elektronické komunikácie.

(3)

Potreba, aby sa regulačný rámec Európskej únie jednotne uplatňoval vo všetkých členských štátoch, je nevyhnutná pre úspešný rozvoj vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb. V regulačnom rámci Európskej únie sa stanovujú ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, a poskytuje sa rámec pre činnosť národných regulačných orgánov, pričom sa im ponecháva flexibilita v určitých oblastiach, aby sa pravidlá mohli uplatňovať na základe vnútroštátnych podmienok.

(4)

Vzhľadom na potrebu zabezpečiť vývoj jednotných regulačných postupov a jednotné uplatňovanie regulačného rámca Európskej únie, Komisia zriadila podľa rozhodnutia Komisie 2002/627/ES z 29. júla 2002, ktorým sa zriaďuje Európska skupina regulátorov pre elektronické komunikačné siete a služby (10), Európsku skupinu regulátorov (European Regulators Group - ERG), ktorej úlohou je poskytovať Komisii poradenstvo a pomoc pri rozvoji vnútorného trhu a na všeobecnejšej úrovni fungovať ako medzičlánok medzi národnými regulačnými orgánmi a Komisiou.

(5)

ERG má pozitívny prínos pre vytvorenie jednotného regulačného postupu prostredníctvom uľahčenia spolupráce medzi národnými regulačnými orgánmi, ako aj medzi národnými regulačnými orgánmi a Komisiou. V krátkom čase po začatí uplatňovania tohto prístupu na dosiahnutie väčšej jednotnosti medzi jednotlivými národnými regulačnými orgánmi prostredníctvom výmeny informácií a vedomostí z praktických skúseností, sa preukázala jeho úspešnosť. Na ďalší rozvoj vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb bude potrebné, aby pokračovala a aby sa zintenzívnila spolupráca a koordinácia medzi národnými regulačnými orgánmi.

(6)

Z uvedeného vyplýva potreba posilnenia ERG a jej uznania v regulačnom rámci Európskej únie ako Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (Body of European Regulators for Electronic Communications - BEREC). BEREC by nemal byť agentúrou Spoločenstva a ani by nemal mať právnu subjektivitu. BEREC by mal nahradiť ERG a fungovať ako výhradné fórum pre spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi a medzi národnými regulačnými orgánmi a Komisiou pri vykonávaní ich povinností vyplývajúcich z regulačného rámca. BEREC by mal poskytovať odborné znalosti a budovať dôveryhodnosť svojou nezávislosťou, kvalitou poskytovaného poradenstva a šírených informácií, transparentnosťou svojich postupov a pracovných metód a dôslednosťou pri vykonávaní svojich úloh.

(7)

BEREC by mal prostredníctvom zhromažďovania odborných znalostí pomáhať národným regulačným orgánom bez toho, aby nahrádzal ich súčasné funkcie, či vytváral duplicitu už vykonávanej práce, a pomáhať Komisii pri plnení jej povinností.

(8)

BEREC by mal pokračovať v práci ERG, v rozvíjaní spolupráce medzi národnými regulačnými orgánmi, ako aj medzi národnými regulačnými orgánmi a Komisiou, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie regulačného rámca Európskej únie pre elektronické komunikačné siete a služby vo všetkých členských štátoch, a tým sa prispelo k rozvoju vnútorného trhu.

(9)

BEREC by mal taktiež slúžiť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii ako diskusný, rokovací a poradenský orgán v oblasti elektronických komunikácií. Podľa toho by BEREC mal Európskemu parlamentu, Rade a Komisii na ich žiadosť alebo z vlastného podnetu poskytovať poradenstvo.

(10)

BEREC by mal plniť svoje úlohy v spolupráci s existujúcimi skupinami a výbormi, ako napríklad s Komunikačným výborom zriadeným podľa smernice 2002/21/ES (rámcová smernica), Výborom pre rádiové frekvenčné spektrum zriadeným podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre) (11), Skupinou pre politiku rádiového frekvenčného spektra zriadenou podľa rozhodnutia Komisie 2002/622/ES z 26. júla 2002, ktorým sa zriaďuje Skupina pre politiku rádiového frekvenčného spektra (12), a kontaktným výborom zriadeným podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. júna 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (13), a to bez toho, aby bola dotknutá úloha uvedených skupín a výborov.

(11)

Na zabezpečenie administratívnych a odborných podporných služieb pre BEREC by mal byť jeho úrad zriadený ako orgán Spoločenstva s právnou subjektivitou a mal by vykonávať úlohy, ktorými bude poverený na základe tohto nariadenia. S cieľom poskytovania efektívnej podpory by mal mať úrad právnu, správnu a finančnú samostatnosť. Úrad by mal pozostávať z riadiaceho výboru a administratívneho riaditeľa.

(12)

Organizačné štruktúry BEREC-u a jeho úradu by nemali byť veľmi rozsiahle a mali by zodpovedať úlohám, ktoré majú vykonávať.

(13)

Úrad by mal byť orgánom Spoločenstva v zmysle článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (14) (nariadenie o rozpočtových pravidlách). Na úrad by sa mala vzťahovať Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (15) (MID zo 17. mája 2006), a najmä jej bod 47.

(14)

Keďže ciele navrhovaného opatrenia, a to ďalší rozvoj jednotných regulačných postupov zintenzívnením spolupráce a koordinácie medzi jednotlivými národnými regulačnými orgánmi, ako aj medzi národnými regulačnými orgánmi a Komisiou nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale v dôsledku celoeurópskej pôsobnosti tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

a)

vytvára a rozširuje medzi národnými regulačnými orgánmi najlepšie regulačné postupy, ako napríklad spoločné prístupy, metodiky alebo usmernenia týkajúce sa vykonávania regulačného rámca Európskej únie;

b)

na požiadanie poskytuje národným regulačným orgánom pomoc pri regulačných otázkach;

c)

vydáva stanoviská k návrhom rozhodnutí, odporúčaní a usmernení Komisie uvedených v tomto nariadení, rámcovej smernici a špecifických smerniciach;

d)

na základe odôvodnenej žiadosti Komisie alebo z vlastného podnetu vydáva správy alebo poskytuje poradenstvo a na základe odôvodnenej žiadosti alebo z vlastného podnetu poskytuje Európskemu parlamentu a Rade stanoviská v súvislosti s akýmikoľvek záležitosťami týkajúcimi sa elektronických komunikácií, ktoré sú v jeho právomoci;

e)

na žiadosť pomáha Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a národným regulačným orgánom vo vzťahoch, diskusiách a výmenách s tretími stranami a pomáha Komisii a národným regulačným orgánom pri šírení najlepších regulačných postupov tretím stranám.

a)

vydávať stanoviská k návrhom opatrení národných regulačných orgánov, ktoré sa týkajú vymedzenia trhu, určenia podnikov s významným vplyvom na trhu a ukladania nápravných opatrení v súlade s článkami 7 a 7a smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) a spolupracovať s národnými regulačnými orgánmi v súlade s článkami 7 a 7a smernice 2002/21/ES (rámcová smernica);

b)

vydávať stanoviská k návrhom odporúčaní a/alebo usmernení o forme, obsahu a úrovni podrobností, ktoré sa majú uviesť v oznámeniach v súlade s článkom 7b smernice 2002/21/ES (rámcová smernica);

c)

poskytovať poradenstvo k návrhom odporúčaní týkajúcich sa relevantných trhov výrobkov a služieb v súlade s článkom 15 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica);

d)

vydávať stanoviská k návrhom rozhodnutí o identifikácii nadnárodných trhov v súlade s článkom 15 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica);

e)

na žiadosť poskytovať pomoc národným regulačným orgánom v súvislosti s analýzou relevantného trhu v súlade s článkom 16 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica);

f)

vydávať stanoviská k návrhom rozhodnutí a odporúčaní o harmonizácii v súlade s článkom 19 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica);

g)

poskytovať poradenstvo a vydávať stanoviská k cezhraničným sporom v súlade s článkom 21 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica);

h)

vydávať stanoviská k návrhom rozhodnutí o povolení alebo zamietnutí prijatia výnimočných opatrení zo strany národných regulačných orgánov v súlade s článkom 8 smernice 2002/19/ES (prístupová smernica);

i)

poskytovať poradenstvo k návrhom opatrení, ktoré sa týkajú účinného prístupu k číslu pre tiesňové volania 112 v súlade s článkom 26 smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe);

j)

poskytovať poradenstvo k návrhom opatrení, ktoré sa týkajú účinného uplatňovania číselného rozsahu začínajúceho číslom 116, najmä čísla horúcej linky 116000 pre nezvestné deti v súlade s článkom 27a smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe);

k)

pomáhať Komisii s aktualizáciou prílohy II smernice 2002/19/ES (prístupová smernica) v súlade s článkom 9 uvedenej smernice;

l)

na požiadanie poskytovať pomoc národným regulačným orgánom v otázkach týkajúcich sa podvodov alebo zneužívania číslovacích zdrojov v Spoločenstve, predovšetkým pri cezhraničných službách;

m)

vydávať stanoviská s cieľom zabezpečiť vypracovanie spoločných pravidiel a požiadaviek pre poskytovateľov cezhraničných obchodných služieb;

n)

sledovať odvetvie elektronických komunikácií a podávať o ňom správy a uverejňovať výročnú správu o vývoji v tomto odvetví.

a)

jednomyseľne, ak sa všetky členské štáty alebo národné regulačné orgány rozhodli poskytnúť príspevok;

b)

jednoduchou väčšinou, ak sa niektoré členské štáty alebo národné regulačné orgány jednomyseľne rozhodli poskytnúť príspevok.

—

poskytuje BEREC-u odborné a administratívne podporné služby,

—

zhromažďuje informácie od národných regulačných orgánov a vymieňa a rozširuje informácie, ktoré sa týkajú poslania a úloh stanovených v článku 2 písm. a) a článku 3,

—

rozširuje medzi národnými regulačnými orgánmi najlepšie regulačné postupy v súlade s článkom 2 písm. a),

—

pomáha predsedovi s prípravou práce rady regulačných orgánov,

—

na žiadosť rady regulačných orgánov vytvára odborné pracovné skupiny a poskytuje podporu na zabezpečenie hladkého fungovania uvedených skupín.

a)

riadiaceho výboru;

b)

administratívneho riaditeľa.

a)

dotácia zo Spoločenstva stanovená v rámci príslušných okruhov všeobecného rozpočtu Európskej únie (oddiel Komisia) podľa rozhodnutia rozpočtového orgánu a v súlade s bodom 47 MID zo 17. mája 2006;

b)

finančné príspevky členských štátov alebo ich národných regulačných orgánov poskytnuté dobrovoľne v súlade s článkom 5 ods. 2. Tieto príspevky sa použijú na financovanie špecifických položiek prevádzkových výdavkov podľa dohody, ktorá sa uzatvorí medzi úradom a členskými štátmi alebo ich národnými regulačnými orgánmi v súlade s článkom 19. ods. 1 písm. b) nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (17). Každý členský štát zabezpečí, aby národné regulačné orgány disponovali dostatočnými finančnými zdrojmi, ktoré sú potrebné na účasť na činnosti úradu. Pred zostavením predbežného návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie predloží úrad rozpočtovému orgánu primeranú, včasnú a podrobnú dokumentáciu o pripísaných príjmoch podľa tohto článku.

18.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/11

(1)

Fungovanie piatich smerníc, ktoré predstavujú existujúci regulačný rámec pre elektronické komunikačné siete a služby [smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) (5), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) (6), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (7), smernica 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) (8) a smernica 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (9) (ďalej len „rámcová smernica a špecifické smernice“)], podlieha pravidelnému preskúmaniu Komisiou, a to s cieľom predovšetkým určiť potrebu zmeny so zreteľom na vývoj technológií a trhu.

(2)

V tejto súvislosti Komisia predložila 29. júna 2006 vo svojom oznámení Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov svoje zistenia o preskúmaní regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby.

(3)

Reforma regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby vrátane posilnenia ustanovení v prospech koncových užívateľov so zdravotným postihnutím predstavuje kľúčový krok k dosiahnutiu jednotného európskeho informačného priestoru a zároveň aj široko prístupnej informačnej spoločnosti. Tieto ciele sú zahrnuté do strategického rámca pre rozvoj informačnej spoločnosti opísaného v oznámení Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 1. júna 2005 pod názvom i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť.

(4)

Základnou požiadavkou univerzálnej služby je na požiadanie poskytnúť užívateľom spojenie s verejnou telekomunikačnou sieťou v pevnom mieste a za prijateľnú cenu. Požiadavkou je zabezpečiť miestne, vnútroštátne a medzinárodné volania, telefaxovú komunikáciu a dátové služby, ktorých zabezpečenie môžu členské štáty obmedziť na hlavné miesto/bydlisko koncového užívateľa. Nemali by existovať žiadne prekážky z hľadiska technických prostriedkov, ktorými sa spojenie, či už drôtové, alebo bezdrôtové, zabezpečuje, ani žiadne prekážky z hľadiska toho, či podnik poskytuje všetky povinnosti vyplývajúce z univerzálnej služby, alebo len ich časť.

(5)

Pripojenie k verejnej komunikačnej sieti na pevnom mieste by malo umožniť podporu dátovej komunikácie s prenosovou rýchlosťou dostatočnou na prístup k takým online službám, ako sú služby poskytované cez verejný internet. Rýchlosť prístupu k internetu, akú má daný užívateľ, môže závisieť od niekoľkých faktorov vrátane schopnosti poskytovateľov týkajúcej sa pripojenia na internet, ako aj daného použitia, na ktoré sa pripojenie využíva. Rýchlosť prenosu, ktorá môže byť podporovaná pripojením k verejnej komunikačnej sieti, závisí od možností koncového zariadenia účastníka a od spojenia. Z tohto dôvodu nie je primerané stanoviť konkrétne dáta alebo prenosovú rýchlosť na úrovni Spoločenstva. Je potrebná pružnosť, ktorá členským štátom umožní v prípade potreby prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby dátové pripojenie umožňovalo takú podporu uspokojivej rýchlosti prenosu dát, ktorá je dostatočná na to, aby umožnila funkčný prístup k internetu, vymedzený členským štátom pri zohľadnení osobitných podmienok národného trhu, napríklad prevládajúcu šírku prenosového pásma používanú väčšinou účastníkov v danom členskom štáte a technickú uskutočniteľnosť, za predpokladu, že cieľom týchto opatrení je minimalizácia narušenia hospodárskej súťaže. Ak pri riadnom zohľadnení nákladov a príjmov, ako aj nehmotných výhod vyplývajúcich z poskytovania daných služieb takéto opatrenia vyústia do nespravodlivej záťaže určeného podniku, môže sa zahrnúť do ktorejkoľvek kalkulácie čistých nákladov univerzálnych povinností. Môže sa tiež realizovať alternatívne financovanie základnej sieťovej infraštruktúry, ktoré zahŕňa finančné prostriedky Spoločenstva alebo vnútroštátne opatrenia v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva.

(6)

Tým nie je dotknutá potreba Komisie uskutočniť preskúmanie povinností univerzálnej služby, ktoré môžu zahŕňať financovanie takýchto povinností v súlade s článkom 15 smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) a v prípade potreby predložiť návrhy reformy so zámerom splniť ciele verejného záujmu.

(7)

V záujme jasnosti a jednoduchosti sa táto smernica zaoberá len zmenami a doplneniami smerníc 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) a 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách).

(8)

Bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (10), a predovšetkým požiadavky súvisiace so zdravotným postihnutím, ustanovené v jej článku 3 ods. 3 písm. f), by sa určité aspekty koncových zariadení vrátane zariadenia priestorov pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím, či už tieto osobitné potreby vyplývajú z ich zdravotného postihnutia, alebo súvisia s ich vekom, mali zaradiť do rámca smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe), aby sa uľahčil prístup k sieti a využívanie služieb. Medzi takéto zariadenia v súčasnosti patria koncové zariadenia určené len na príjem rádiového a televízneho signálu, ako aj špeciálne koncové zariadenia pre koncových užívateľov s poruchami sluchu.

(9)

Členské štáty by mali zaviesť opatrenia na podporu vytvorenia trhu pre široko dostupné produkty a služby s prvkami pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím. To možno okrem iného dosiahnuť odvolaním sa na európske normy, zavedením požiadavky v oblasti prístupnosti elektronických technológií (eAccessibility) v rámci verejného obstarávania a poskytovania služieb v súvislosti s výzvami na predkladanie ponúk a vykonávaním právnych predpisov týkajúcich sa dodržiavania práv koncových užívateľov so zdravotným postihnutím.

(10)

Ak sa podnik, ktorý je určený na poskytovanie univerzálnej služby, ako je vymedzené v článku 4 smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe), rozhodne vzhľadom na jeho povinnosť poskytovať univerzálnu službu predať všetky svoje aktíva lokálnej siete na území štátu alebo ich podstatnú časť samostatnej právnickej osobe s inou vlastníckou štruktúrou, vnútroštátny regulačný orgán by mal posúdiť účinok zamýšľanej transakcie s cieľom zabezpečiť kontinuitu povinnosti univerzálnej služby vo všetkých častiach územia štátu. Na tento účel by mal podnik pred uskutočnením predaja informovať regulačný orgán, ktorý stanovil povinnosti univerzálnej služby. Posúdenie vnútroštátneho regulačného orgánu by nemalo mať vplyv na zavŕšenie transakcie.

(11)

Technologický rozvoj viedol k podstatnému zníženiu počtu verejných telefónov na mince a karty. S cieľom zabezpečiť technologickú neutrálnosť a nepretržitý prístup verejnosti k hlasovej telefónii by národné regulačné orgány mali mať možnosť ukladať podnikom povinnosti zabezpečiť na tento účel nielen verejné telefóny na mince a karty na uspokojenie primeraných potrieb koncových užívateľov, ale podľa potreby aj alternatívne verejné telefónne prístupové miesta.

(12)

Mal by sa zaručiť rovnocenný prístup k službám pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím, a to na takej úrovni, na akej je dostupný pre ostatných koncových užívateľov. Na tento účel by mal byť prístup funkčne rovnocenný, tak aby koncoví užívatelia so zdravotným postihnutím mohli využívať rovnaké služby ako iní koncoví užívatelia, ale iným spôsobom.

(13)

Vymedzenia pojmov je potrebné upraviť tak, aby zodpovedali zásade neutrality technológie a aby držali krok s vývojom technológií. Predovšetkým by sa mali podmienky poskytovania služieb oddeliť od skutočných definičných prvkov verejne dostupnej telefónnej služby, t. j. elektronickej komunikačnej služby dostupnej pre verejnosť na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie vnútroštátnych alebo vnútroštátnych a medzinárodných volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného alebo medzinárodného telefónneho číslovacieho plánu, bez ohľadu na to, či sa uvedená služba zakladá na technológii prepájania okruhov alebo balíkov. Z povahy takejto služby vyplýva, že je obojsmerná, čiže umožňuje komunikovať obom stranám. Služba, ktorá tieto podmienky nespĺňa, ako napríklad niektorá z aplikácií s postupným výberom možností na webovej lokalite zákazníckej služby, nie je verejne dostupnou telefónnou službou. Verejne dostupné telefónne služby obsahujú aj komunikačné prostriedky, ktoré sú určené konkrétne užívateľom so zdravotným postihnutím, ktorí používajú textovú konverznú službu (text relay service) alebo službu multimediálnej konverzácie (total conversation service).

(14)

Je potrebné spresniť, že nepriame poskytovanie služby by mohlo zahŕňať situácie, v ktorých vytvorenie volania prebieha prostredníctvom voľby alebo predvoľby operátora alebo v ktorých poskytovateľ služby opätovne predáva alebo preznačuje verejne dostupné telefónne služby, ktoré poskytuje iný podnik.

(15)

V dôsledku vývoja technológií a trhu siete čoraz viac prechádzajú na technológiu „internetového protokolu“ (IP) a spotrebitelia majú čoraz viac možností voľby medzi rozličnými konkurenčnými poskytovateľmi hlasových služieb. Členské štáty by preto mali byť schopné oddeliť povinnosti univerzálnej služby týkajúce sa poskytovania prepojenia s verejnou komunikačnou sieťou na pevnom mieste od poskytovania verejne dostupnej telefónnej služby. Takéto oddelenie by nemalo ovplyvniť rozsah povinností univerzálnej služby vymedzený a preskúmaný na úrovni Spoločenstva.

(16)

V súlade so zásadou subsidiarity je preto na členských štátoch, aby na základe objektívnych kritérií rozhodli, ktoré podniky sa určia za poskytovateľov univerzálnej služby, pričom sa v prípade potreby do úvahy zoberie schopnosť a ochota podnikov akceptovať všetky alebo určité povinnosti univerzálnej služby. Toto nevylučuje, aby do uvedeného procesu určenia členské štáty zaradili osobitné podmienky z hľadiska efektívnosti, akou je okrem iného zoskupovanie geografických oblastí alebo komponentov alebo stanovenie minimálnych lehôt na určenie.

(17)

Národné regulačné orgány by mali byť schopné monitorovať vývoj a úroveň maloobchodných taríf pri službách, ktoré patria do rozsahu povinností v rámci univerzálnej služby, a to aj vtedy, keď členský štát zatiaľ neurčil podnik, ktorý má univerzálnu službu poskytovať. V takomto prípade by sa malo monitorovanie vykonávať tak, aby nepredstavovalo nadmerné administratívne zaťaženie ani pre národné regulačné orgány, ani pre podniky, ktoré takéto služby poskytujú.

(18)

Nadbytočné povinnosti určené na uľahčenie prechodu z regulačného rámca z roku 1998 na regulačný rámec z roku 2002 by sa mali vypustiť spolu s ďalšími ustanoveniami, ktoré sa prekrývajú s ustanoveniami smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) alebo sú duplicitné.

(19)

Požiadavka zabezpečiť minimálny súbor prenajatých okruhov na maloobchodnej úrovni, ktorá bola potrebná na zaistenie nepretržitého uplatňovania ustanovení regulačného rámca z roku 1998 v oblasti prenajatých okruhov, ktoré neboli dostatočne konkurencieschopné už v čase, keď nadobudol účinnosť regulačný rámec z roku 2002, už nie je potrebná a mala by sa zrušiť.

(20)

Ďalšie stanovovanie povinností v oblasti voľby a predvoľby prevádzkovateľa priamo právnymi predpismi Spoločenstva by mohlo prekážať technologickému pokroku. Tieto nápravné opatrenia by mali určovať skôr národné regulačné orgány na základe analýzy trhu v súlade s postupmi uvedenými v smernici 2002/21/ES (rámcová smernica) a prostredníctvom povinností uvedených v článku 12 smernice 2002/19/ES (prístupová smernica).

(21)

Ustanovenia o zmluvách by sa mali uplatňovať nielen na spotrebiteľov, ale aj na iných koncových užívateľov, a to najmä mikropodniky a malé a stredné podniky (MSP), ktoré môžu uprednostňovať zmluvy prispôsobené potrebám spotrebiteľa. Aby sa vyhlo nepotrebnému administratívnemu zaťaženiu poskytovateľov a problémom v súvislosti s definíciou MSP, ustanovenia o zmluvách by sa na týchto iných koncových užívateľov nemali uplatňovať automaticky, ale iba v prípade, že si to želajú. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na to, aby MSP boli o tejto možnosti informované.

(22)

V dôsledku technického pokroku sa v budúcnosti môžu okrem bežných foriem identifikácie podľa čísla používať aj iné druhy identifikátorov.

(23)

Poskytovatelia elektronických komunikačných služieb, ktorí umožňujú volanie, by mali zabezpečiť, aby ich zákazníci boli primerane informovaní o tom, či sa poskytuje prístup k službám tiesňového volania, a o všetkých obmedzeniach služieb (ako napríklad obmedzenie pri poskytovaní informácií o polohe volajúceho alebo pri presmerovaní tiesňových volaní). Takíto poskytovatelia by mali zákazníkom tiež poskytnúť jasné a transparentné informácie v rámci prvej zmluvy so zákazníkom a v prípade akejkoľvek zmeny v ustanovení o prístupe, a to napríklad v zákazníckych informáciách vo vyúčtovaní. Medzi tieto informácie by mali patriť všetky obmedzenia v súvislosti s pokrytím územia na základe plánovaných technických prevádzkových parametrov služby a dostupnej infraštruktúry. Ak sa služba neposkytuje prostredníctvom telefónnej siete s prepájaním, medzi uvedené informácie by mala patriť aj úroveň spoľahlivosti prístupu a informácií o polohe volajúceho v porovnaní so službou, ktorá sa poskytuje prostredníctvom telefónnej siete s prepájaním, pričom sa do úvahy zoberú súčasné technologické normy a štandardy kvality, ako aj všetky parametre kvality služieb vymedzené podľa smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe).

(24)

Pokiaľ ide o koncové zariadenia, v zákazníckej zmluve by sa mali vymedziť všetky obmedzenia, ktoré poskytovateľ zaviedol na používanie týchto zariadení zákazníkom, napríklad prostredníctvom zakódovania mobilných prístrojov na využívanie len určitých typov kariet SIM, ak sa tieto obmedzenia nezakazujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch, a všetky poplatky splatné pri skončení zmluvy bez ohľadu na to, či sa tak stalo pred alebo po uplynutí dohodnutej viazanosti, vrátane všetkých nákladov na ponechanie si zariadení.

(25)

Bez toho, aby sa zaviedla akákoľvek povinnosť poskytovateľa prijať opatrenia nad rámec požiadaviek vyplývajúcich z práva Spoločenstva, v účastníckej zmluve sa vymedzia aj prípadné kroky, ktoré môže poskytovateľ podniknúť v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity alebo v prípade takýchto ohrození a porúch.

(26)

Na účely riešenia otázok verejného záujmu v súvislosti s využívaním komunikačných služieb a na podporu ochrany práv a slobôd iných osôb by príslušné vnútroštátne orgány mali byť schopné vytvárať a šíriť s pomocou poskytovateľov informácie vo verejnom záujme týkajúce sa používania takýchto služieb. Mohli by sem patriť informácie vo verejnom záujme týkajúce sa porušovania autorských práv, iného neoprávneného používania a šírenia škodlivého obsahu, ako aj poradenstvo a prostriedky ochrany proti rizikám vo vzťahu k osobnej bezpečnosti, ktoré môžu za určitých okolností vzniknúť napríklad z odhalenia osobných informácií, údajov týkajúcich sa súkromia alebo osobných údajov, a dostupnosť ľahko ovládateľných a konfigurovateľných softvérov alebo softvérových možností umožňujúcich ochranu detí alebo zraniteľných osôb. Uvedené informácie by sa mohli koordinovať prostredníctvom postupu spolupráce ustanoveného v článku 33 ods. 3 smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe). Tieto informácie vo verejnom záujme by sa mali v prípade potreby aktualizovať a mali by sa prezentovať v ľahko zrozumiteľnom tlačenom a elektronickom formáte, ktorý určia jednotlivé členské štáty, na webových stránkach vnútroštátnych orgánov verejnej moci. Národné regulačné orgány by mali mať možnosť uložiť poskytovateľom povinnosť šíriť tieto štandardizované informácie medzi všetkých svojich zákazníkov spôsobom, ktorý tieto orgány považujú za vhodný. Ak to členské štáty požadujú, tieto informácie by sa mali zahrnúť aj do zmlúv. Šírenie takýchto informácií by však nemalo predstavovať pre podniky nadmernú záťaž. Členské štáty by mali požadovať, aby sa takéto šírenie uskutočňovalo prostriedkami, ktoré podniky bežne používajú pri komunikácii s účastníkmi v bežnom obchodnom styku.

(27)

Právo účastníkov odstúpiť od zmluvy bez sankcií sa týka zmien zmluvných podmienok, ktoré zavedú prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí a/alebo služieb.

(28)

Koncoví užívatelia by mali mať možnosť rozhodnúť, aký obsah by chceli posielať a dostávať a ktoré služby, aplikácie, hardvér a softvér by chceli na tieto účely používať bez toho, aby bola dotknutá potreba chrániť integritu a bezpečnosť sietí a služieb. Konkurencieschopný trh poskytne užívateľom veľký výber, pokiaľ ide o obsah, aplikácie a služby. Národné regulačné orgány by mali podporovať možnosti užívateľov dostať sa k informáciám, šíriť ich a prevádzkovať aplikácie a služby podľa ich výberu, ako je ustanovené v článku 8 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). Vzhľadom na rastúci význam elektronických komunikácií pre spotrebiteľov a pre podniky by prevádzkovateľ služby a/alebo siete mal v každom prípade plne informovať užívateľov o všetkých obmedzeniach súvisiacich s využívaním elektronických komunikačných služieb. Takéto informácie by mali na základe voľby poskytovateľa špecifikovať daný typ obsahu, aplikácie alebo služby, individuálne aplikácie alebo služby, alebo oboje. V závislosti od použitej technológie a typu obmedzení môžu takéto obmedzenia vyžadovať súhlas užívateľa v súlade so smernicou 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách).

(29)

Smernica 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) nenariaďuje ani nezakazuje podmienky uložené poskytovateľmi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, obmedzujúce prístup koncových užívateľov k službám a aplikáciám a/alebo ich využívanie, ale ustanovuje povinnosť poskytovať informácie o týchto podmienkach. Členské štáty, ktoré chcú vykonávať opatrenia týkajúce sa prístupu koncových užívateľov k službám a aplikáciám a/alebo ich využívania, musia dodržiavať základné práva občanov, a to aj v súvislosti s právom na súkromie a právom na spravodlivý proces, pričom každé takéto opatrenie by malo plne zohľadňovať politické ciele definované na úrovni Spoločenstva, napríklad podporu rozvoja informačnej spoločnosti v rámci Spoločenstva.

(30)

Smernica 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) nevyžaduje od poskytovateľov, aby sledovali informácie, ktoré ich sieťami prechádzajú, ani iniciovali súdne konania voči zákazníkom z dôvodu takýchto informácií, ani neberie poskytovateľov na zodpovednosť za takéto informácie. Zodpovednosť za represívne konanie alebo trestné stíhanie je záležitosť vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré zabezpečujú dodržiavanie základných práv a slobôd vrátane práva na spravodlivý proces.

(31)

Pri absencii príslušných predpisov v práve Spoločenstva sa obsah, aplikácie a služby považujú za zákonné alebo škodlivé podľa vnútroštátneho hmotného a procesného práva. Rozhodnutie, či sú obsah, aplikácie alebo služby zákonné, alebo škodlivé, je úlohou príslušných orgánov členských štátov, a nie poskytovateľov elektronických komunikačných sietí alebo služieb, a to v súlade s riadnym postupom. Rámcovou smernicou ani špecifickými smernicami nie je dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (11) , ktorá okrem iného obsahuje pravidlo „mere conduit“ („púheho kanála“) pre sprostredkujúcich poskytovateľov služieb, ktoré je v nej vymedzené.

(32)

Hlavným prvkom pre spotrebiteľov na konkurenčných trhoch s viacerými poskytovateľmi ponúkajúcimi služby je dostupnosť transparentných, aktuálnych a porovnateľných informácií o ponukách a službách. Koncoví užívatelia a spotrebitelia elektronických komunikačných služieb by mali mať možnosť jednoduchým spôsobom porovnávať ceny rozličných služieb ponúkaných na trhu na základe informácií zverejňovaných v ľahko dostupnej podobe. Aby mohli jednoducho porovnávať ceny, národné regulačné orgány by mali mať právomoc požadovať od podnikov, ktoré poskytujú elektronické komunikačné siete a/alebo služby, väčšiu transparentnosť v súvislosti s informáciami (vrátane sadzieb, modelov spotreby a iných relevantných štatistických informácií) a zabezpečiť, aby tretie strany mali právo bezplatne využívať takéto informácie. Národné regulačné orgány by mali mať tiež možnosť sprístupniť usmernenia o cenách, a to najmä ak ich trh neposkytol bezplatne alebo za primeranú cenu. Podniky by nemali mať nárok na odmenu za také využívanie informácií, ktoré už boli zverejnené, a teda sú verejne známe. Okrem toho by koncoví užívatelia a spotrebitelia mali byť primerane informovaní o cene alebo o druhu ponúkanej služby ešte predtým, ako túto službu kúpia, predovšetkým v prípade, keď sa čísla služieb volania na účet volaného spoplatnia ďalšími poplatkami. Národné regulačné orgány by mali mať možnosť vyžadovať, aby sa takéto informácie poskytovali všeobecne a pri určitých kategóriách služieb, ktoré určia, okamžite pred spojením volania, pokiaľ nie je vo vnútroštátnom práve ustanovené inak. Pri určovaní kategórií volaní, ktoré si vyžadujú informáciu o cene pred spojením, by národné regulačné orgány mali riadne zohľadniť charakter služby, cenové podmienky, ktoré sa na ňu vzťahujú, a či ju ponúka poskytovateľ, ktorý nie je poskytovateľom elektronických komunikačných služieb. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2000/31/ES (smernica o elektronickom obchode), podniky by v prípade, ak to členské štáty vyžadujú, mali účastníkom poskytnúť informácie vo verejnom záujme vytvorené príslušnými orgánmi verejnej moci, a to okrem iného o najčastejších porušeniach predpisov a ich právnych následkoch.

(33)

Zákazníci by mali byť informovaní o svojich právach v súvislosti s používaním ich osobných údajov v účastníckych zoznamoch, a najmä s účelom alebo účelmi takýchto zoznamov, ako aj so svojím bezodplatným právom nebyť zaradený do účastníckeho zoznamu, ako sa ustanovuje v smernici 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách). Zákazníci by mali byť tiež informovaní o systémoch, ktoré umožňujú zaradenie informácií do databázy zoznamu, ale nesprístupnia takúto informáciu užívateľom služieb zoznamu.

(34)

Konkurenčný trh by mal zabezpečiť, aby sa koncovým užívateľom poskytovali služby v takej kvalite, akú požadujú, ale vo výnimočných prípadoch môže byť potrebné zabezpečiť, aby verejné komunikačné siete dosahovali minimálnu úroveň kvality a nedochádzalo k zhoršeniu služby, blokovaniu prístupu a spomaleniu prevádzky v sieťach. Na zabezpečenie kvality služieb môžu operátori využívať postupy zamerané na meranie a riadenie prevádzky sieťového pripojenia s cieľom predchádzať tomu, aby sa naplnila alebo presiahla jeho kapacita, čo by mohlo viesť k preťaženiu siete a jej slabému výkonu. Tieto postupy by mali podliehať kontrole národnými regulačnými orgánmi, ktoré konajú v súlade s ustanoveniami rámcovej smernice a špecifických smerníc s cieľom zabezpečiť, aby neobmedzovali hospodársku súťaž, najmä tým, že sa zaoberajú diskriminačným správaním. Národné regulačné orgány môžu vo vhodných prípadoch uložiť podnikom poskytujúcim verejné komunikačné siete požiadavky na minimálnu kvalitu služieb a tak zabezpečiť, aby sa služby a aplikácie závislé od sietí poskytovali na minimálnej úrovni kvality, ktorú preskúma Komisia. Národné regulačné orgány by mali mať právo prikročiť k riešeniu zhoršovania služieb, čo zahŕňa aj obmedzenie alebo spomalenie prevádzky na úkor spotrebiteľov. Keďže však nekonzistentné nápravné opatrenia môžu v značnej miere narušiť fungovanie vnútorného trhu, Komisia by mala posúdiť všetky požiadavky, ktoré majú národné regulačné orgány v úmysle stanoviť na účely možného regulačného zásahu v rámci Spoločenstva, a v prípade potreby vydať pripomienky alebo odporúčania s cieľom dosiahnuť konzistentné uplatňovanie.

(35)

V budúcich sieťach IP, kde sa môže poskytovanie služby oddeliť od poskytovania siete, by členské štáty mali určiť prijatie najvhodnejších opatrení, aby sa zaistila dostupnosť verejne dostupných telefónnych služieb poskytovaných prostredníctvom verejných komunikačných sietí a neprerušovaný prístup k službám tiesňového volania v prípade katastrofického výpadku siete alebo v prípade zásahu vyššej moci, pričom sa zohľadnia priority rôzneho typu účastníkov a technické obmedzenia.

(36)

S cieľom zabezpečiť, aby koncoví užívatelia so zdravotným postihnutím mali prospech z hospodárskej súťaže a možnosti voľby poskytovateľov služieb, ktorú má väčšina ostatných koncových užívateľov, príslušné národné orgány by mali podľa potreby a na základe vnútroštátnych podmienok vymedziť požiadavky na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú splniť podniky poskytujúce verejne dostupné elektronické komunikačné služby. Medzi takéto požiadavky môže patriť najmä povinnosť podnikov zabezpečiť, aby užívatelia so zdravotným postihnutím mohli využívať ich služby za rovnakých podmienok, a to aj cenových a sadzobných, aké sa ponúkajú ostatným koncovým užívateľom, bez ohľadu na dodatočné náklady, ktoré im takto vznikajú. Ďalšie požiadavky sa môžu týkať veľkoobchodných dohôd medzi podnikmi.

(37)

Podporné služby operátora zahŕňajú širokú škálu služieb pre koncových užívateľov. Poskytovanie týchto služieb by sa malo ponechať na obchodné rokovania medzi poskytovateľmi verejných komunikačných sietí a podporných služieb operátora, tak ako je to aj v prípade akýchkoľvek iných pomocných služieb pre spotrebiteľov, a preto nie je potrebné naďalej nariaďovať ich poskytovanie. Z toho dôvodu by sa mala príslušná povinnosť zrušiť.

(38)

Telefónne informačné služby by sa mali poskytovať, a často sa aj poskytujú, na základe podmienok konkurenčného trhu podľa článku 5 smernice Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb (12). V opatreniach na veľkoobchodnej úrovni zabezpečujúcich zahrnutie údajov o koncových užívateľoch (pevných aj mobilných) do databáz by sa mali rešpektovať záruky ochrany osobných údajov vrátane článku 12 smernice 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách). Malo by sa zaviesť nákladovo orientované poskytovanie takýchto údajov poskytovateľom služieb, pričom členské štáty by mohli rozhodnúť o zavedení centralizovaného mechanizmu poskytovania komplexných úhrnných informácií poskytovateľom informačných služieb o účastníckych číslach a poskytovanie prístupu k sieti za primeraných a transparentných podmienok, aby sa zabezpečil úplný prospech užívateľov z hospodárskej súťaže, pričom konečným cieľom bude umožniť odstránenie regulácie maloobchodu s týmito službami a poskytovanie informačných služieb o účastníckych číslach za primeraných a transparentných podmienok.

(39)

Koncoví užívatelia by mali mať možnosť volať na služby tiesňového volania a mať k nim prístup pomocou akejkoľvek telefónnej služby, ktorá umožňuje vytváranie volania prostredníctvom čísla alebo čísel z národného telefónneho číslovacieho plánu. Členské štáty, ktoré popri čísle 112 používajú aj národné čísla tiesňového volania, môžu uložiť podnikom na prístup k týmto tiesňovým číslam podobné povinnosti. Subjekty zabezpečujúce službu tiesňového volania by mali byť schopné spracovať a prijímať volania na číslo 112 aspoň tak rýchlo a účinne ako v prípade volaní na národné čísla tiesňového volania. Je dôležité zvýšiť informovanosť o čísle 112, aby sa zlepšila úroveň ochrany a bezpečnosti občanov cestujúcich v Európskej únii. V tejto súvislosti by občania mali byť plne informovaní najmä prostredníctvom informácií na zastávkach medzinárodných autobusových liniek, železničných staniciach, v prístavoch alebo na letiskách a v telefónnych zoznamoch, telefónnych búdkach, účastníckych informačných materiáloch a vyúčtovaní o tom, že keď cestujú v ktoromkoľvek členskom štáte, číslo 112 sa môže používať ako jednotné číslo tiesňového volania v celom Spoločenstve. Hoci sú za takéto informovanie primárne zodpovedné členské štáty, Komisia by mala pokračovať v podpore a v dopĺňaní iniciatív členských štátov týkajúcich sa ďalšieho zvyšovania povedomia o čísle 112, ako aj v pravidelnom hodnotení tohto povedomia medzi verejnosťou. Mala by sa posilniť aj povinnosť poskytovať informácie o polohe volajúceho, aby sa zlepšila ochrana občanov. Konkrétne by podniky mali sprístupniť informácie o polohe volajúceho službám tiesňového volania, a to okamžite po tom, ako volanie dosiahne uvedenú službu, a nezávisle od použitej technológie. V reakcii na vývoj technológií vrátane technológií vedúcich k čoraz presnejšiemu určeniu polohy volajúceho by Komisia mala mať právo prijímať technické vykonávacie opatrenia s cieľom zabezpečiť účinný prístup k službám pod číslom 112 v Spoločenstve v prospech občanov. Tieto opatrenia by nemali mať vplyv na organizáciu tiesňových služieb členských štátov.

(40)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby podniky poskytujúce koncovým užívateľom elektronické komunikačné služby na vytváranie vnútroštátnych volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného telefónneho číslovacieho plánu poskytovali spoľahlivý a presný prístup k tiesňovým službám a zohľadňovali pritom vnútroštátne špecifikácie a kritériá. Podniky, ktoré sú nezávislé od siete, pravdepodobne nemajú kontrolu nad sieťou a nemohli by zabezpečiť presmerovanie tiesňových volaní prostredníctvom svojej služby s rovnakou spoľahlivosťou ako tradiční poskytovatelia integrovaných telefónnych služieb, keďže vzhľadom na skutočnosť, že nemajú pod kontrolou problémy súvisiace s infraštruktúrou, nemôžu zaručiť dostupnosť predmetnej služby. Pre podniky, ktoré sú nezávislé od siete, nemusí byť vždy technicky uskutočniteľné poskytnúť informácie o polohe volajúceho. Hneď ako sa zavedú medzinárodne uznávané normy, ktorými sa zabezpečí presné a spoľahlivé smerovanie a spojenie so službami tiesňového volania, by podniky, ktoré sú nezávislé od siete, mali spĺňať povinnosti týkajúce sa informácií o polohe volajúceho na úrovni porovnateľnej s inými podnikmi.

(41)

Členské štáty by mali prijať konkrétne opatrenia, aby sa zabezpečilo, že služby tiesňového volania vrátane čísla 112 budú rovnako dostupné pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím, predovšetkým pre nepočujúcich užívateľov, pre užívateľov s poruchami sluchu, s poruchami reči a pre nepočujúcich a nevidomých užívateľov. Mohlo by to zahŕňať poskytnutie špeciálnych koncových zariadení užívateľom s poruchami sluchu, textové konverzné služby alebo iné osobitné vybavenie určené na daný účel.

(42)

Vytvorenie medzinárodného kódu 3883 [Európsky telefónny číslovací priestor – European Telephony Numbering Space (ETNS)] v súčasnosti sťažuje nedostatočná informovanosť, nadmerné byrokratické procesné požiadavky a v dôsledku toho nedostatočný záujem. V záujme podporenia rozvoja ETNS by členské štáty, ktorým Medzinárodná telekomunikačná únia pridelila medzinárodný kód 3883, mali podľa príkladu realizácie domény najvyššej úrovne „.eu“ delegovať zodpovednosť za jeho správu, prideľovanie čísel a propagovanie na existujúcu samostatnú organizáciu, ktorú Komisia označila na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového postupu. Táto organizácia by mala mať za úlohu aj vypracovanie návrhov pre aplikácie verejných služieb využívajúce ETNS na spoločné európske služby, napríklad spoločné číslo na hlásenie krádeží mobilných terminálov.

(43)

Vzhľadom na špecifické aspekty súvisiace s ohlasovaním prípadov nezvestných detí a vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je takáto služba všeobecne dostupná, by členské štáty mali nielen rezervovať číslo, ale aj vyvinúť maximálne úsilie a zabezpečiť, aby sa služba umožňujúca ohlasovanie prípadov nezvestných detí na ich území skutočne bezodkladne poskytovala na čísle 116000. Na tento účel by členské štáty v prípade potreby mali okrem iného zorganizovať postupy verejného obstarávanie s cieľom vyzvať zainteresované strany, aby poskytovali uvedenú službu.

(44)

Hlasové volania ostávajú najrozšírenejšou a najspoľahlivejšou formou prístupu k službám tiesňového volania. Iné prostriedky kontaktu, ako napríklad textové správy, môžu byť menej spoľahlivé a nemusia vyvolávať pocit naliehavosti. Ak to však členské štáty považujú za potrebné, môžu podporovať vývoj a zavádzanie iných prostriedkov na prístup k službám tiesňového volania, ktorými sa zaistí prístup, ktorý je rovnocenný hlasovým volaniam.

(45)

Rozhodnutím 2007/116/ES z 15. februára 2007 o rezervovaní národného číselného rozsahu začínajúceho sa 116 pre harmonizované čísla pre harmonizované služby sociálneho významu (13) Komisia požiadala členské štáty, aby vyhradili čísla v číselnom rozsahu začínajúcom sa číslom 116 na určité služby sociálneho významu. Príslušné ustanovenia uvedeného rozhodnutia by sa mali premietnuť do smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe), aby sa pevnejšie začlenili do regulačného rámca elektronických komunikačných sietí a služieb a aby sa tiež uľahčil prístup koncovým užívateľom so zdravotným postihnutím.

(46)

Pri jednotnom trhu sa predpokladá, že koncoví užívatelia majú možnosť prístupu k všetkým telefónnym číslam uvedeným v národných telefónnych číslovacích plánoch iných členských štátov a k všetkým službám prostredníctvom negeografických čísel v rámci Spoločenstva, medzi ktoré okrem iných patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb za zvýšenú úhradu. Koncoví užívatelia by mali mať možnosť prístupu aj k číslam z Európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a k univerzálnym medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného [Universal International Freephone Numbers (UIFN)]. Cezhraničnému prístupu k zdrojom číslovania a k súvisiacim službám by sa nemalo brániť s výnimkou objektívne odôvodnených prípadov, napríklad keď je to potrebné pre boj proti podvodom a zneužívaniu (napr. v súvislosti s určitými službami so zvýšenou tarifou), keď je číslo definované ako číslo len s vnútroštátnou pôsobnosťou (t. j. skrátený národný kód), alebo pokiaľ je to technicky alebo ekonomicky neuskutočniteľné. Užívatelia by mali byť vopred úplne a jasne informovaní o všetkých poplatkoch účtovaných za služby volania na účet volaného, napríklad o poplatkoch za medzinárodné volanie na čísla prístupné prostredníctvom štandardných medzinárodných predvolieb.

(47)

S cieľom využiť v plnej miere výhody súťažného prostredia by spotrebitelia mali mať možnosť informovanej voľby a zmeniť si poskytovateľov služieb, ak je to v ich záujme. Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby tak mohli robiť bez toho, aby im v tom bránili právne, technické alebo praktické prekážky vrátane zmluvných podmienok, postupov, poplatkov atď. To však nebráni uloženiu primeraných minimálnych zmluvných lehôt v zmluvách so spotrebiteľmi. Prenositeľnosť čísel je kľúčový faktor, ktorý uľahčuje voľbu spotrebiteľom a účinnú súťaž na konkurenčných trhoch elektronických komunikácií, a mala by sa vykonať s minimálnym oneskorením, aby číslo bolo funkčne aktivované do jedného pracovného dňa a užívateľ nebol bez služby dlhšie ako jeden pracovný deň. Príslušné vnútroštátne orgány môžu na prenášanie čísel predpísať celkový postup, v ktorom zohľadnia vnútroštátne ustanovenia o zmluvných záväzkoch a technologický vývoj. Skúsenosti z niektorých členských štátov ukazujú, že existuje riziko zmeny na iného poskytovateľa bez súhlasu spotrebiteľa. Aj keď by sa týmito prípadmi mali predovšetkým zaoberať orgány činné v trestnom konaní, členské štáty by mali mať možnosť prijať také minimálne zodpovedajúce opatrenia týkajúce sa postupu prenosu čísla, ktoré sú potrebné na minimalizáciu takéhoto rizika a na zaručenie ochrany spotrebiteľa počas procesu zmeny poskytovateľa vrátane primeraných sankcií bez toho, aby sa tento postup stal pre spotrebiteľov menej príťažlivý.

(48)

Zákonné povinnosti prenosu sa môžu uplatňovať na určené rádiové a televízne vysielacie kanály a doplnkové služby dodávané určenými poskytovateľmi mediálnych služieb. Členské štáty by mali vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku uviesť jasné odôvodnenie „povinného prenosu“, aby sa zaistilo, že tieto povinnosti sa transparentne, úmerne a náležite vymedzia. V tejto súvislosti by sa pravidlá „povinného prenosu“ mali vypracovať tak, aby sa dostatočne motivovali efektívne investície do infraštruktúry. Pravidlá „povinného prenosu“ by sa mali pravidelne preskúmať, aby zodpovedali aktuálnemu vývoju technológií a trhu a aby sa zabezpečilo, že budú naďalej úmerné cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť. Medzi doplnkové služby patria (nie výlučne) služby zamerané na zlepšenie prístupu koncovým užívateľom so zdravotným postihnutím, napríklad videotextová služba, titulková služba, zvukový opis a posunková reč.

(49)

S cieľom odstrániť existujúce nedostatky v oblasti konzultácií so spotrebiteľmi a riadne sa venovať záujmom občanov by členské štáty mali zaviesť primeraný konzultačný mechanizmus. Takýto mechanizmus by mohol mať formu subjektu, ktorý nezávisle od národného regulačného orgánu, ako aj od poskytovateľov služieb, vykonáva výskum problémov týkajúcich sa spotrebiteľov, ako napríklad správania spotrebiteľov a mechanizmov zmeny dodávateľa, a ktorý by fungoval transparentne a prispieval by k existujúcim mechanizmom konzultácií so zúčastnenými stranami. Okrem toho by sa mohol vytvoriť mechanizmus na účely umožnenia primeranej spolupráce v otázkach týkajúcich sa podpory zákonného obsahu. Žiadne postupy spolupráce odsúhlasené na základe takéhoto mechanizmu by však nemali umožniť systematický dozor nad používaním internetu.

(50)

Povinnosti univerzálnej služby uložené podniku, ktorý je poskytovateľom univerzálnej služby, by sa mali oznámiť Komisii.

(51)

Smernica 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) zabezpečuje harmonizáciu ustanovení členských štátov požadovaných na zabezpečenie primeranej úrovne ochrany základných práv a slobôd, najmä práva na súkromie a práva na dôvernosť, z hľadiska spracúvania osobných údajov v odvetví elektronických komunikácií a zabezpečenia voľného pohybu takýchto údajov a elektronického komunikačného zariadenia a služieb v Spoločenstve. Ak sa opatrenia zamerané na zabezpečenie toho, aby koncové zariadenie bolo zostrojené spôsobom zabezpečujúcim ochranu osobných údajov a súkromia, prijímajú podľa smernice 1999/5/ES alebo rozhodnutia Rady 87/95/EHS z 22. decembra 1986 o normalizácii v oblasti informačnej technológie a telekomunikácií (14), mali by rešpektovať zásadu technologickej neutrality.

(52)

Vývoj súvisiaci s využívaním IP adries by sa mal ostro sledovať s prihliadnutím na už vykonanú prácu okrem iného pracovnou skupinou na ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov ustanovenou podľa článku 29 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (15), ako aj na základe takých návrhov, ak je to vhodné.

(53)

Spracovanie prevádzkových dát v rozsahu nevyhnutne potrebnom na účely zaistenia sieťovej a informačnej bezpečnosti, t. j. schopnosti siete alebo informačného systému odolávať na danej úrovni dôvernosti náhodným udalostiam alebo nezákonným či zlomyseľným činnostiam, ktoré ohrozujú dostupnosť, pravosť, integritu a dôvernosť uchovávaných alebo prenášaných údajov a bezpečnosť súvisiacich služieb ponúkaných, alebo prístupných prostredníctvom týchto sietí a systémov poskytovateľmi bezpečnostných technológií a služieb pri výkone funkcie kontrolórov údajov, podlieha článku 7 písm. f) smernice 95/46/ES. Mohla by sem napríklad patriť prevencia pred neoprávneným prístupom k elektronickým komunikačným sieťam a distribúciou škodlivého kódu a zastavenie útokov „odmietnutia služby“ a poškodzovaním počítačových systémov a systémov elektronickej komunikácie.

(54)

Liberalizácia trhov elektronických komunikačných sietí a služieb a rýchly vývoj technológií spoločne prispeli k rozmachu hospodárskej súťaže a k hospodárskemu rastu a výsledkom je bohatá rozmanitosť služieb pre koncových užívateľov, ktoré sú dostupné prostredníctvom verejných elektronických komunikačných sietí. Je potrebné zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom a užívateľom poskytovala rovnaká úroveň ochrany súkromia a osobných údajov, bez ohľadu na technológiu použitú pri poskytovaní konkrétnej služby.

(55)

V súlade s cieľmi regulačného rámca pre siete elektronických komunikácií a služby a so zásadami proporcionality a subsidiarity a na účely právnej istoty a efektívnosti pre európske podniky i národné regulačné orgány sa smernica 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) zameriava na verejné elektronické komunikačné siete a služby a neuplatňuje sa na uzavreté skupiny užívateľov a podnikové siete.

(56)

Pokrok v technológiách umožňuje vyvíjať nové aplikácie na základe zariadení určených na zhromažďovanie a identifikáciu údajov, pričom tými zariadeniami môžu byť bezkontaktné zariadenia využívajúce rádiové frekvencie. Napríklad zariadenia na identifikáciu rádiovou frekvenciou [Radio Frequency Identification Devices (RFID)] využívajú rádiové frekvencie na zachytenie údajov z jedinečne označených štítkov; údaje sa potom môžu preniesť cez existujúce komunikačné siete. Široké využívanie takýchto technológií môže priniesť značné hospodárske a spoločenské výhody a môže byť výrazným prínosom pre vnútorný trh, ak ich využívanie bude prijateľné pre občanov. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zabezpečiť ochranu základných práv jednotlivcov vrátane ich práva na súkromie a ochranu údajov. Keď sú takéto zariadenia pripojené na verejne dostupné elektronické komunikačné siete alebo keď využívajú elektronické komunikačné služby ako základnú infraštruktúru, mali by sa uplatňovať príslušné ustanovenia smernice 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) vrátane ustanovení o bezpečnosti, prevádzke a lokalizačných dátach, ako aj ustanovení o dôvernosti.

(57)

Poskytovateľ verejne dostupnej elektronickej komunikačnej služby by mal uskutočniť vhodné technické a organizačné opatrenia na zaistenie bezpečnosti svojich služieb. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 95/46/ES, by sa prostredníctvom takýchto opatrení mala zabezpečiť možnosť prístupu k osobným údajom len pre oprávnený personál na zákonom schválené účely a ochrana uchovávaných alebo prenášaných osobných údajov, ako aj siete a služieb. Okrem toho by sa na účely identifikácie zraniteľných miest v systéme vo vzťahu k spracovaniu osobných údajov mala vypracovať bezpečnostná politika a malo by sa pravidelne vykonávať monitorovanie a preventívne a nápravné opatrenia.

(58)

Príslušné vnútroštátne orgány by mali podporovať záujmy občanov okrem iného aj prispievaním k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany osobných údajov a súkromia. V tejto súvislosti by príslušné vnútroštátne orgány mali mať k dispozícii prostriedky potrebné na plnenie svojich povinností vrátane prístupu k obsiahlym a spoľahlivým údajom o skutočných prípadoch narušenia bezpečnosti, ktoré viedli k ohrozeniu osobných údajov jednotlivcov. Mali by monitorovať prijaté opatrenia a oboznamovať poskytovateľov verejne dostupných elektronických komunikačných služieb s osvedčenými postupmi. Poskytovatelia by preto mali viesť zoznam prípadov porušení ochrany osobných údajov s cieľom umožniť príslušným vnútroštátnym orgánom ďalšiu analýzu a hodnotenie.

(59)

Právo Spoločenstva ukladá kontrolórom údajov povinnosti týkajúce sa spracúvania osobných údajov vrátane povinnosti vykonávať primerané technické a organizačné ochranné opatrenia, napr. na zabránenie strate údajov. Požiadavky na oznamovanie prípadov porušenia ochrany údajov uvedené v smernici 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) poskytujú štruktúru na informovanie príslušných orgánov a zainteresovaných jednotlivcov o prípadoch, keď napriek všetkému došlo k ohrozeniu osobných údajov. Tieto oznamovacie požiadavky sa obmedzujú na prípady narušenia bezpečnosti, ku ktorým došlo v sektore elektronických komunikácií. Oznamovanie prípadov narušenia bezpečnosti však odzrkadľuje všeobecný záujem občanov o informácie týkajúce sa bezpečnostného zlyhania, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k strate alebo inému ohrozeniu ich osobných údajov, a dostupných alebo odporúčaných preventívnych opatrení, ktoré môžu prijať v záujme minimalizácie prípadnej ekonomickej straty alebo spoločenskej ujmy ako možného následku prípadov takéhoto zlyhania. Tento záujem občanov o informácie sa zjavne neobmedzuje na sektor elektronických komunikácií, a preto by malo byť prioritou zaviesť na úrovni Spoločenstva jednoznačné požiadavky na povinné oznamovanie uplatniteľné na všetky odvetvia. Pred revíziou všetkých príslušných právnych predpisov Spoločenstva, ktorú Komisia vykoná v tejto súvislosti, by Komisia po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov mala bezodkladne prijať primerané kroky ako podnet na uplatňovanie v celom Spoločenstve zásad obsiahnutých v pravidlách na oznamovanie prípadov porušenia ochrany údajov, uvedených v smernici 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), na ďalšie odvetvia bez ohľadu na odvetvie alebo druh predmetných údajov.

(60)

Príslušné vnútroštátne orgány by mali monitorovať prijaté opatrenia a oboznamovať poskytovateľov verejne dostupných elektronických komunikačných služieb s najlepšími postupmi.

(61)

Ak sa porušenie ochrany osobných údajov nerieši primeraným spôsobom a včas, môže to viesť k značným hospodárskym stratám a spoločenskej škode užívateľa alebo príslušného jednotlivca vrátane podvodu s osobnými údajmi. Preto by poskytovateľ verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, hneď ako sa dozvie o takomto narušení, mal toto narušenie oznámiť príslušnému vnútroštátnemu orgánu. Účastníci alebo jednotlivci, ktorých údaje alebo súkromie by tieto prípady narušenia mohli nepriaznivo ovplyvniť, by sa o nich mali bezodkladne informovať, aby mohli prijať potrebné bezpečnostné opatrenia. Narušenie by sa malo považovať za čin s nepriaznivým vplyvom na osobné údaje a súkromie účastníka alebo jednotlivca, zahŕňajúci napríklad krádež totožnosti alebo podvod, fyzickú ujmu, závažné poníženie alebo poškodenie dobrého mena v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných komunikačných služieb v Spoločenstve. Oznámenie by malo obsahovať informácie o opatreniach, ktoré prijal poskytovateľ služby s cieľom riešiť dané narušenie bezpečnosti, ako aj odporúčania pre príslušných užívateľov alebo jednotlivcov.

(62)

Pri vykonávaní opatrení, ktorými sa transponuje smernica 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), by orgány a súdy členských štátov mali nielen vykladať svoje vnútroštátne právo spôsobom, ktorý je v súlade s danou smernicou, ale aj zabezpečiť, aby sa nespoliehali na taký jej výklad, ktorý by bol v rozpore so základnými právami alebo všeobecnými zásadami práva Spoločenstva, ako napríklad so zásadou proporcionality.

(63)

Malo by sa ustanoviť, že sa prijmú technické vykonávacie opatrenia týkajúce sa okolností, formátu a postupov uplatniteľných na informačné a oznamovacie požiadavky na dosiahnutie primeranej úrovne ochrany súkromia a bezpečnosti osobných údajov prenášaných alebo spracúvaných v súvislosti s využívaním elektronických komunikačných sietí na vnútornom trhu.

(64)

Pri stanovení podrobných predpisov týkajúcich sa formy a postupov, ktoré sa vzťahujú na oznámenie prípadov porušenia ochrany osobných údajov, by sa mala venovať náležitá pozornosť okolnostiam tohto narušenia vrátane toho, či osobné údaje boli chránené vhodnými technickými ochrannými opatreniami, ktoré účinne obmedzujú pravdepodobnosť podvodu s osobnými údajmi alebo iných foriem zneužívania. Okrem toho by sa v takýchto pravidlách a postupoch mali zohľadňovať oprávnené záujmy orgánov presadzovania práva v prípadoch, keď by predčasné zverejnenie informácií mohlo zbytočne prekážať vyšetrovaniu okolností prípadu narušenia.

(65)

Softvér, ktorý tajne monitoruje činnosť užívateľa a/alebo zhoršuje fungovanie koncových zariadení užívateľa v prospech tretej strany („spyware“), predstavuje vážne ohrozenie súkromia užívateľov, rovnako ako ho môžu predstavovať vírusy. Treba zabezpečiť vysokú a rovnocennú úroveň ochrany súkromnej sféry užívateľov bez ohľadu na to, či sa nechcené spyware alebo vírusy nevedome stiahnu cez elektronické komunikačné siete alebo sa dodajú a nainštalujú skryto v softvéri distribuovanom na iných externých médiách archivácie dát, napr. na CD, CD-ROM-och alebo USB kľúčoch. Členské štáty by mali informovať koncových užívateľov o dostupných bezpečnostných opatreniach a nabádať ich, aby prijali potrebné opatrenia na ochranu svojich koncových zariadení proti vírusom a spyware.

(66)

Tretie strany môžu mať záujem o uloženie informácií na zariadení užívateľa alebo o získanie prístupu k dosiaľ uloženým informáciám z množstva príčin siahajúcich od legitímnych dôvodov (napr. niektoré druhy cookies) až po dôvody zahŕňajúce nedovolený prienik do súkromnej sféry (napr. spyware alebo vírusy). Je preto nesmierne dôležité, aby užívatelia mali pri činnostiach, ktoré by mohli vyústiť do takéhoto ukladania alebo získania informácií, jasné a zrozumiteľné informácie. Metódy poskytovania informácií a ponuka práva na odmietnutie by sa mali vykonať spôsobom, ktorý je pre užívateľa najvhodnejší. Výnimka z povinnosti poskytnúť informácie a ponúknuť právo na odmietnutie by sa mala obmedziť na situácie, keď sú technické ukladanie a prístup výslovne potrebné na legitímny účel, ktorým je umožnenie využitia konkrétnej služby, ktorú účastník alebo užívateľ jasne vyžaduje. Ak je to technicky možné a účinné, užívateľ môže v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice 95/46/ES vyjadriť súhlas so spracovaním údajov použitím príslušného nastavenia prehliadača alebo inej aplikácie. Vymáhanie týchto požiadaviek by mali zefektívniť rozšírené právomoci udelené príslušným vnútroštátnym orgánom.

(67)

Záruky poskytované účastníkom proti preniknutiu do ich súkromia nevyžiadanými správami na účely priamej reklamy prostredníctvom elektronickej pošty by mali byť uplatniteľné aj na SMS, MMS a podobné aplikácie.

(68)

Poskytovatelia elektronických komunikačných služieb investujú značné prostriedky na boj proti nevyžiadaným správam („spamom“) s reklamným zámerom. V porovnaní s koncovými užívateľmi sú v lepšom postavení, pretože majú znalosti a zdroje potrebné na odhaľovanie a zisťovanie totožnosti spamerov. Poskytovatelia e-mailových služieb a poskytovatelia iných služieb by teda mali mať možnosť začať súdne konanie voči spamerom a takýmto spôsobom chrániť záujmy svojich zákazníkov ako súčasť svojich vlastných legitímnych obchodných záujmov.

(69)

Potreba zabezpečiť primeranú úroveň ochrany súkromia a osobných údajov prenášaných a spracúvaných v spojení s využívaním elektronických komunikačných sietí v Spoločenstve vyžaduje účinné vykonávacie právomoci a právomoci na presadzovanie práva, aby sa pri dodržiavaní predpisov zabezpečila primeraná motivácia. Príslušné vnútroštátne orgány a prípadne iné príslušné vnútroštátne subjekty by mali mať dostatočné právomoci a zdroje na účinné vyšetrovanie prípadov nedodržiavania predpisov, a to vrátane právomoci získavať všetky relevantné informácie, ktoré by mohli potrebovať, rozhodovať o sťažnostiach a ukladať sankcie v prípadoch nedodržiavania predpisov.

(70)

Vykonávanie a presadzovanie ustanovení tejto smernice si často vyžaduje spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi dvoch alebo viacerých členských štátov, napríklad pri boji proti cezhraničnému spamu a spyware. S cieľom zabezpečiť v takýchto prípadoch hladkú a rýchlu spoluprácu by príslušné vnútroštátne orgány mali definovať postupy, ktoré Komisia preskúma, týkajúce sa napríklad množstva a formátu informácií, ktoré si orgány vymieňajú, alebo termínov, ktoré treba dodržať. Takéto postupy umožnia aj harmonizáciu vyplývajúcich povinností aktérov na trhu, čím sa prispeje k vytvoreniu rovnakých podmienok v rámci Spoločenstva.

(71)

V súlade s existujúcimi mechanizmami Spoločenstva pre cezhraničné mechanizmy presadzovania práva, ktoré sa stanovujú v nariadení (ES) č. 2006/2004 (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (16), by sa mala posilniť cezhraničná spolupráca a presadzovanie práva, a to zmenou a doplnením uvedeného nariadenia.

(72)

Opatrenia potrebné na vykonávanie smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) a smernice 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (17).

(73)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prijatie vykonávacích opatrení týkajúcich sa efektívneho prístupu k službám čísla 112, ako aj na prispôsobenie príloh technickému pokroku alebo zmenám v dopyte na trhu. Tiež by mala byť splnomocnená na prijatie vykonávacích opatrení týkajúcich sa požiadaviek na informácie a oznámenia a bezpečnosť spracúvania. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a sú zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) a smernice 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) ich doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES. Vzhľadom na to, že uplatnenie regulačného postupu s kontrolou v rámci bežných lehôt by v niektorých výnimočných prípadoch mohlo zabrániť včasnému prijatiu vykonávacích opatrení, Európsky parlament, Rada a Komisia by mali urýchlene konať, aby zabezpečili, že tieto opatrenia sa prijmú včas.

(74)

Pri určovaní vykonávacích opatrení týkajúcich sa bezpečnosti spracúvania by Komisia mala zapojiť všetky relevantné európske orgány a organizácie [Európsku agentúru pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA)], európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a pracovnú skupinu na ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov zriadenú podľa článku 29 smernice 95/46/ES, ako aj všetky ostatné príslušné zainteresované strany, najmä s cieľom získať informácie o najlepších dostupných technických a ekonomických metódach, ktoré budú vhodné na zlepšenie vykonávania smernice 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách).

(75)

Smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) a 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(76)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (18) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky zhody, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi smernicami 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) a 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) a opatreniami na ich transpozíciu,

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   V rámci smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) sa táto smernica vzťahuje na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb koncovým užívateľom. Cieľom je zaručiť dostupnosť kvalitných verejne dostupných služieb v celom Spoločenstve prostredníctvom účinnej hospodárskej súťaže a výberu a zaoberať sa okolnosťami, za ktorých sa potreby koncových užívateľov na trhu dostatočne neuspokojujú. Táto smernica obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa týkajú určitých aspektov koncových zariadení, vrátane ustanovení, ktorých účelom je uľahčiť prístup užívateľom so zdravotným postihnutím.

2.   Táto smernica zakladá práva koncových užívateľov a zodpovedajúce povinnosti podnikov poskytujúcich verejne dostupné elektronické komunikačné siete a služby. So zreteľom na zabezpečenie poskytovania univerzálnej služby v prostredí otvorených a konkurenčných trhov táto smernica vymedzuje minimálny súbor služieb špecifikovanej kvality, ku ktorým majú všetci koncoví užívatelia prístup za prijateľné ceny, na základe špecifických vnútroštátnych podmienok, bez deformácie hospodárskej súťaže. Táto smernica stanovuje aj povinnosti z hľadiska poskytovania určitých povinných služieb.

3.   Táto smernica nenariaďuje ani nezakazuje podmienky uložené poskytovateľmi verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, obmedzujúce prístup koncových užívateľov k službám a aplikáciám a/alebo ich využívanie, ak je to povolené v rámci vnútroštátneho práva a v súlade s právom Spoločenstva, ale ustanovuje povinnosť poskytovať informácie o týchto podmienkach. Vnútroštátne opatrenia týkajúce sa prístupu koncových používateľov k službám a aplikáciám a/alebo ich využívania prostredníctvom elektronických komunikačných sietí musia rešpektovať základné práva a slobody občanov, a to aj v súvislosti s právom na súkromie a právom na spravodlivý proces, ako je vymedzené v článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4.   Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa práv koncových užívateľov sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté pravidlá Spoločenstva o ochrane spotrebiteľa, najmä smernice 93/13/EHS a 97/7/ES, a vnútroštátne pravidlá, ktoré sú v súlade s právom Spoločenstva.“

2.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Zabezpečenie prístupu na pevnom mieste a poskytovanie telefónnych služieb

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetkým odôvodneným žiadostiam o pripojenie na pevnom mieste k verejnej komunikačnej sieti vyhovel aspoň jeden podnik.

2.   Poskytované pripojenie umožňuje podporu hlasovej, telefaxovej a dátovej komunikácie s rýchlosťou prenosu dát, ktorá je dostatočná na to, aby umožnila funkčný prístup k internetu, berúc do úvahy prevládajúce technológie používané väčšinou účastníkov a technickú uskutočniteľnosť.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby všetkým odôvodneným žiadostiam o poskytnutie telefónnej služby, ktorá je verejne dostupná v rámci sieťového pripojenia uvedeného v odseku 1 a ktorá umožňuje vytváranie a prijímanie vnútroštátnych a medzinárodných volaní, vyhovel aspoň jeden podnik.“

4.

V článku 5 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Pokiaľ nie je v článku 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (19) ustanovené inak, telefónne zoznamy uvedené v odseku 1 obsahujú všetkých účastníkov verejne dostupných telefónnych služieb.

5.

Názov článku 6 a článok 6 ods. 1 sa nahrádzajú takto:

„Verejné telefóny na mince a karty a iné verejné telefónne prístupové miesta

1.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli ukladať podnikom povinnosti, ktorými zabezpečia, že sa verejné telefóny na mince a karty alebo iné verejné telefónne prístupové miesta budú poskytovať s cieľom splnenia odôvodnených potrieb koncových užívateľov z hľadiska geografického pokrytia, počtu telefónov alebo iných prístupových miest, dostupnosti koncovým užívateľom so zdravotným postihnutím a kvality služieb.“

6.

Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Opatrenia pre užívateľov so zdravotným postihnutím

1.   Ak sa v kapitole IV nevymedzili požiadavky, ktorými sa dosahuje rovnaký účinok, členské štáty prijmú špecifické opatrenia, aby užívateľom so zdravotným postihnutím zabezpečili rovnocenný prístup k službám a rovnocennú prijateľnosť služieb uvedených v článku 4 ods. 3 a v článku 5, aké majú ostatní koncoví užívatelia. Členské štáty môžu národným regulačným orgánom uložiť povinnosť posúdiť všeobecnú potrebu a osobitné požiadavky na takéto špecifické opatrenia pre užívateľov so zdravotným postihnutím vrátane ich rozsahu a konkrétnej formy.

2.   Členské štáty môžu na základe vnútroštátnych podmienok prijať špecifické opatrenia, aby zabezpečili, že koncoví užívatelia so zdravotným postihnutím budú môcť tiež využívať výhody výberu podnikov a poskytovateľov služieb dostupných väčšine koncových užívateľov.

3.   Prijatím opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2 členské štáty podporia zosúladenie príslušných noriem a špecifikácií zverejnených v súlade s článkami 17 a 18 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).“

7.

V článku 8 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Ak má podnik určený v súlade s odsekom 1 v úmysle predať všetky svoje aktíva lokálnej siete alebo ich podstatnú časť samostatnej právnickej osobe s inou vlastníckou štruktúrou, je povinný v predstihu a včas o tom informovať národný regulačný orgán, aby tomuto orgánu umožnil posúdiť účinok zamýšľanej transakcie na poskytovanie prístupu na pevnom mieste a na poskytovanie telefónnych služieb podľa článku 4. Národný regulačný orgán môže uložiť, zmeniť a doplniť alebo zrušiť špecifické povinnosti v súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 2002/20/ES (smernica o povolení).“

8.

V článku 9 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   Národné regulačné orgány monitorujú vývoj a úroveň maloobchodných taríf služieb uvedených v článkoch 4 až 7, ktoré spadajú pod povinnosti univerzálnej služby a buď ich poskytujú určené podniky, alebo v prípade, že v súvislosti s predmetnými službami nie sú určené žiadne podniky, sú dostupné na trhu, a to najmä vo vzťahu k vnútroštátnym spotrebiteľským cenám a príjmom.

2.   Členské štáty môžu na základe vnútroštátnych podmienok vyžadovať, aby určené podniky poskytovali spotrebiteľom tarifnú voľbu alebo tarifné balíky, ktoré sa líšia od taríf poskytovaných za bežných komerčných podmienok, a najmä aby zabezpečili, že spotrebiteľom s nízkym príjmom alebo s osobitnými sociálnymi potrebami sa nebude brániť v prístupe k sieti uvedenej v článku 4 ods. 1 alebo v používaní služieb uvedených v článku 4 ods. 3 a v článkoch 5, 6 a 7, ktoré patria do povinnosti univerzálnej služby a ktoré poskytujú určené podniky.“

9.

V článku 11 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Národné regulačné orgány majú možnosť stanoviť výkonnostné ciele pre podniky s povinnosťou univerzálnej služby. Národné regulačné orgány pritom zohľadňujú stanoviská zainteresovaných strán, najmä podľa článku 33.“

10.

Názov kapitoly III sa nahrádza takto:

11.

Článok 16 sa vypúšťa.

12.

Článok 17 sa mení a dopĺňa takto:

13.

Články 18 a19 sa vypúšťajú.

14.

Články 20 až 23 sa nahrádzajú takto:

„Článok 20

Zmluvy

1.   Členské štáty zabezpečia, aby spotrebitelia a ďalší koncoví užívatelia, ktorí si objednajú služby poskytujúce pripojenie k verejnej komunikačnej sieti a/alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby a ktorí si tak želajú, mali právo uzatvoriť zmluvu s jedným podnikom alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi takéto pripojenie a/alebo služby. V uvedenej zmluve sa v jasnej, úplnej a ľahko prístupnej forme uvedie aspoň:

Členské štáty môžu vyžadovať aj to, aby sa v zmluve uviedli všetky informácie, ktoré by mohli na tento účel poskytnúť príslušné orgány verejnej moci o používaní elektronických komunikačných sietí a služieb s cieľom zapojiť sa do nezákonnej činnosti alebo šíriť škodlivý obsah, ako aj o prostriedkoch ochrany proti rizikám z hľadiska osobnej bezpečnosti, súkromia a osobných údajov, ktoré sa uvádzajú v článku 21 ods. 4 a týkajú sa poskytovanej služby.

2.   Členské štáty zabezpečia účastníkom právo odstúpiť od zmluvy bez sankcií v prípade oznámenia úprav zmluvných podmienok, ktoré navrhol podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete a/alebo služby. Účastníci dostanú vopred primerané oznámenie minimálne mesiac pred takými zmenami a v rovnakom čase sú informovaní o svojich právach týkajúcich sa odstúpenia od takej zmluvy bez pokuty v prípade, že neakceptujú nové podmienky. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli stanoviť formát uvedených oznámení.

Článok 21

Transparentnosť a uverejňovanie informácií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli podnikom poskytujúcim verejné elektronické komunikačné siete a/alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby uložiť povinnosť uverejňovať transparentné, porovnateľné, primerané a aktuálne informácie o platných cenách a tarifách, o akýchkoľvek poplatkoch spojených s ukončením zmluvy a o štandardných podmienkach súvisiacich s prístupom k službám poskytovaným koncovým užívateľom a spotrebiteľom a s ich využívaním v súlade s prílohou II. Tieto informácie sa musia uverejniť v jasnej, zrozumiteľnej a ľahko dostupnej podobe. Národné regulačné orgány môžu stanoviť ďalšie požiadavky týkajúce sa spôsobu, akým sa predmetné informácie majú uverejňovať.

2.   Národné regulačné orgány podporia poskytovanie porovnateľných informácií, aby koncoví užívatelia a spotrebitelia mohli nezávisle posúdiť náklady alternatívnych modelov využívania, a to napríklad prostredníctvom interaktívnych návodov alebo podobných techník. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány v prípade, keď takéto prostriedky nie sú dostupné na trhu bezplatne ani za primeranú cenu, mohli samy priamo sprístupniť takéto návody alebo techniky alebo ich obstarať prostredníctvom tretích strán. Tretie strany majú právo využívať bez poplatku informácie zverejnené podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete a/alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby, a to na účely predaja alebo sprístupnenia takýchto interaktívnych návodov alebo podobných techník.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli uložiť podnikom poskytujúcim verejnú elektronickú komunikačnú sieť a/alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby povinnosť okrem iného:

Ak sa to považuje za potrebné, národné regulačné orgány môžu pred uložením akejkoľvek povinnosti podporiť samoregulačné alebo koregulačné opatrenia.

4.   Členské štáty môžu vyžadovať, aby podniky uvedené v odseku 3 podľa potreby bezplatne poskytovali informácie vo verejnom záujme existujúcim a novým účastníkom, a to rovnakými prostriedkami, ktoré tieto podniky bežne používajú pri svojej komunikácii s účastníkmi. V takom prípade takéto informácie poskytujú príslušné orgány verejnej moci v štandardizovanom formáte, pričom sa okrem iného týkajú:

Článok 22

Kvalita služby

1.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli po zohľadnení stanovísk dotknutých strán požadovať od podnikov poskytujúcich verejne dostupné elektronické komunikačné siete a/alebo služby uverejnenie porovnateľných, primeraných a aktuálnych informácií pre koncových užívateľov o kvalite svojich služieb a o opatreniach prijatých na zabezpečenie rovnakého prístupu koncovým užívateľom so zdravotným postihnutím. Tieto informácie sa na požiadanie dodajú národnému regulačnému orgánu pred ich uverejnením.

2.   Národné regulačné orgány môžu okrem iného špecifikovať merateľné parametre kvality služby a obsah, formu a spôsob uverejnenia informácií vrátane prípadných mechanizmov osvedčovania kvality, aby zabezpečili, že koncoví užívatelia vrátane koncových užívateľov so zdravotným postihnutím budú mať prístup ku komplexným, porovnateľným, spoľahlivým a užívateľsky zrozumiteľným informáciám. V prípade potreby sa môžu použiť parametre, definície a metódy merania uvedené v prílohe III.

3.   Aby nedochádzalo k zhoršovaniu služieb a obmedzovaniu alebo spomaľovaniu prevádzky v sieťach, členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli podniku alebo podnikom poskytujúcim verejné komunikačné siete stanoviť požiadavky na minimálnu kvalitu služby.

Národné regulačné orgány poskytnú Komisii v dostatočnom čase pred stanovením akýchkoľvek takýchto požiadaviek zhrnutie dôvodov pre zásah, predpokladané požiadavky a navrhovaný spôsob zásahu. Tie informácie sa poskytnú aj Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (Body of European Regulators for Electronic Communications – BEREC). Komisia môže po preskúmaní týchto informácií vyjadriť pripomienky alebo odporúčania, najmä s cieľom zabezpečiť, aby plánované odporúčania nemali nepriaznivý vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Pri rozhodovaní o požiadavkách vnútroštátne regulačné orgány zohľadnia pripomienky alebo odporúčania Komisie v najvyššej možnej miere.

Článok 23

Dostupnosť služieb

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie čo najväčšej dostupnosti verejne dostupných telefónnych služieb poskytovaných prostredníctvom verejných komunikačných sietí v prípade katastrofického výpadku siete alebo v prípade zásahu vyššej moci. Členské štáty zabezpečia, aby podniky poskytujúce verejne dostupné telefónne služby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie nepretržitého prístupu k tiesňovým službám.“

15.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 23a

Zabezpečenie rovnakého prístupu a výberu pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím

1.   Členské štáty umožnia príslušným vnútroštátnym orgánom, aby v prípade potreby stanovili požiadavky, ktoré majú splniť podniky poskytujúce verejne dostupné služby elektronickej komunikácie, na to, aby pre užívateľov so zdravotným postihnutím zabezpečili:

2.   Na to, aby členské štáty mohli prijímať a vykonávať konkrétne opatrenia pre užívateľov so zdravotným postihnutím, presadzujú dostupnosť koncových zariadení zabezpečujúcich potrebné služby a funkcie.“

16.

Článok 25 sa mení a dopĺňa takto:

17.

Články 26 a 27 sa nahrádzajú takto:

„Článok 26

Tiesňové služby a jednotné európske číslo tiesňového volania

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetci koncoví užívatelia služieb uvedených v odseku 2 vrátane užívateľov verejných mincových alebo kartových telefónov mohli bezplatne volať tiesňové služby s použitím jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112 a akéhokoľvek národného čísla tiesňového volania špecifikovaného členskými štátmi.

2.   Členské štáty po porade s národnými regulačnými orgánmi, zložkami služieb záchranného systému a poskytovateľmi zabezpečia, aby podniky poskytujúce koncovým užívateľom elektronické komunikačné služby na vytváranie vnútroštátnych volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného telefónneho číslovacieho plánu poskytovali prístup k tiesňovým službám.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa na volania na jednotné európske číslo tiesňového volania 112 primerane odpovedalo a aby sa s ním zaobchádzalo spôsobom, ktorý najlepšie vyhovuje národnej organizácii tiesňových systémov. Na takéto volania sa musí odpovedať a musia sa vybaviť aspoň tak rýchlo a účinne ako v prípade volaní na národné číslo tiesňového volania alebo čísla, ak sa používajú naďalej.

4.   Členské štáty zabezpečia užívateľom so zdravotným postihnutím rovnaký prístup k tiesňovým službám, aký majú ostatní koncoví užívatelia. Opatrenia prijaté na zabezpečenie prístupu zdravotne postihnutých koncových užívateľov k tiesňovým službám počas cestovania v iných členských štátoch vychádzajú v čo najvyššej možnej miere z európskych noriem alebo špecifikácií zverejnených v súlade s ustanoveniami článku 17 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica), pričom členským štátom nebránia v prijímaní ďalších požiadaviek s cieľom sledovať ciele stanovené v tomto článku.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby dotknuté podniky dali bezplatne k dispozícii orgánu spracúvajúcemu tiesňové volania informácie o tom, kde sa volajúci nachádza, hneď ako uvedený orgán dané volanie prijme. Týka sa to všetkých volaní na jednotné európske číslo tiesňového volania 112. Členské štáty môžu rozšíriť túto povinnosť na volania na národné čísla tiesňového volania. Príslušné regulačné orgány stanovia kritériá presnosti a spoľahlivosti poskytovaných informácií o polohe volajúceho.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby občania boli náležite informovaní o existencii a používaní jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112, a to najmä prostredníctvom iniciatív osobitne určených pre osoby cestujúce medzi členskými štátmi.

7.   S cieľom zabezpečiť účinný prístup k službám čísla 112 v členských štátoch Komisia môže po konzultácii s BEREC prijať technické vykonávacie opatrenia. Tieto technické vykonávacie opatrenia sa prijmú bez toho, aby bola dotknutá a ovplyvnená organizácia tiesňových služieb, ktorá zostáva vo výlučnej právomoci členských štátov.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 37 ods. 2.

Článok 27

Európske telefónne prístupové kódy

1.   Členské štáty zabezpečia, aby bol kód ‚00‘ štandardným medzinárodným prístupovým kódom. Môžu sa zriadiť alebo naďalej používať osobitné režimy pre cezhraničné spojenie medzi susednými miestami členských štátov. Koncoví užívatelia v príslušných miestach sú plne informovaní o takých režimoch.

2.   Právnická osoba vytvorená v rámci Spoločenstva a určená Komisiou má výhradnú zodpovednosť za správu, ako aj za prideľovanie čísel a propagáciu Európskeho telefónneho číslovacieho priestoru (ETNS). Komisia prijíma potrebné vykonávacie opatrenia.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby všetky podniky poskytujúce verejne dostupné telefónne služby umožňujúce medzinárodné volania vybavili všetky volania do ETNS a z neho za sadzby podobné sadzbám, ktoré účtujú za volania do iných členských štátov a z nich.“

18.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 27a

Harmonizované čísla harmonizovaných služieb sociálneho významu vrátane horúcej linky pre nezvestné deti

1.   Členské štáty podporia osobitné čísla v číselnom rozsahu začínajúcom sa číslom 116, určenom v rozhodnutí Komisie 2007/116/ES z 15. februára 2007 o rezervovaní národného číselného rozsahu začínajúceho sa ‚116‘ pre harmonizované čísla pre harmonizované služby sociálneho významu (20). Taktiež v rámci svojho územia podporujú poskytovanie služieb, na ktoré sú uvedené čísla rezervované.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby koncoví užívatelia so zdravotným postihnutím mali v čo najväčšej možnej miere prístup k službám poskytovaným v rámci číselného rozsahu začínajúceho sa číslom 116. Opatrenia prijaté na uľahčenie prístupu zdravotne postihnutých koncových užívateľov k takýmto službám počas cestovania v iných členských štátoch vychádzajú zo zabezpečenia zhody s príslušnými normami alebo špecifikáciami zverejnenými v súlade s ustanoveniami článku 17 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).

3.   Členské štáty zabezpečia, aby občania boli náležite informovaní o existencii a používaní služieb poskytovaných v rámci číselného rozsahu začínajúceho sa číslom 116, a to najmä prostredníctvom iniciatív osobitne určených osobám cestujúcim medzi členskými štátmi.

4.   Členské štáty spolu s opatreniami so všeobecným uplatnením na všetky čísla v číselnom rozsahu začínajúcom sa číslom 116, ktoré sa prijmú podľa odsekov 1, 2 a 3, vyvíjajú maximálne úsilie, aby občania mali prístup k službe horúcej linky na oznamovanie prípadov nezvestných detí. Táto horúca linka je dostupná na čísle 116000.

5.   S cieľom zabezpečiť účinné zavedenie liniek číselného rozsahu začínajúceho sa číslom 116 v členských štátoch, najmä čísla 116000 pre horúcu linku pre nezvestné deti, vrátane prístupu zdravotne postihnutých koncových užívateľov počas ciest do iných členských štátov, Komisia môže po konzultácii s BEREC prijať technické vykonávacie opatrenia. Tieto technické vykonávacie opatrenia sa však prijmú bez toho, aby bola dotknutá a ovplyvnená organizácia týchto služieb, ktorá zostáva vo výlučnej právomoci členských štátov.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 37 ods. 2.

19.

Článok 28 sa nahrádza takto:

„Článok 28

Prístup k číslam a službám

1.   Pokiaľ je to technicky a ekonomicky možné a s výnimkou prípadov, keď volaný účastník z komerčných dôvodov obmedzil prístup volajúcich, ktorí sídlia v špecifických geografických oblastiach, členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány podnikli všetky potrebné kroky, ktorými zaistia, aby koncoví užívatelia mohli mať:

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mohli od podnikov poskytujúcich verejné komunikačné siete a/alebo verejne dostupné služby elektronickej komunikácie vyžadovať v jednotlivých prípadoch zablokovanie prístupu k číslam alebo službám, ak je to opodstatnené z dôvodu podvodu alebo zneužitia, a taktiež vyžadovať, aby v takýchto prípadoch poskytovatelia elektronických komunikačných služieb zadržali výnosy z prepojovacích alebo iných služieb.“

20.

Článok 29 sa mení a dopĺňa takto:

21.

Článok 30 sa nahrádza takto:

„Článok 30

Uľahčenie zmeny poskytovateľa

1.   Členské štáty zabezpečia, aby si všetci účastníci s volacími číslami z národného telefónneho číslovacieho plánu, ktorí o to požiadajú, mohli v súlade s ustanoveniami prílohy I časti C ponechať svoje volacie čísla nezávisle od podniku, ktorý službu poskytuje.

2.   Národné regulačné orgány zabezpečia, aby tvorba cien medzi operátormi a/alebo poskytovateľmi služieb bola v súvislosti so zabezpečením prenositeľnosti čísel nákladovo orientovaná a aby prípadné priame poplatky účastníkov nepôsobili na účastníkov odrádzajúco pri zmene poskytovateľa služby.

3.   Národné regulačné orgány neukladajú maloobchodné tarify za prenositeľnosť čísla spôsobom, ktorý by mohol skresliť hospodársku súťaž, a to stanovením špecifických alebo spoločných maloobchodných taríf.

4.   Prenos čísel a ich následná aktivácia sa vykonajú v čo najkratšom čase. V každom prípade musí byť účastníkom, ktorí uzatvorili zmluvu o prenose čísla do nového podniku, číslo aktivované do jedného pracovného dňa.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, príslušné vnútroštátne orgány môžu stanoviť celkový postup prenosu čísel, v ktorom sa zohľadnia vnútroštátne ustanovenia o zmluvných záväzkoch, technická uskutočniteľnosť a potreba neprerušiť službu poskytovanú účastníkovi. Strata služby pri prenose čísla nesmie v žiadnom prípade trvať dlhšie ako jeden pracovný deň. Príslušné vnútroštátne orgány taktiež zohľadnia v prípade potreby opatrenia na zabezpečenie ochrany účastníkov počas procesu prepájania a zaistia, že účastníci nebudú prepojení na iného poskytovateľa proti ich vôli.

Členské štáty zabezpečia, aby sa stanovili primerané sankcie pre podniky vrátane povinnosti kompenzovať účastníkov v prípade oneskorenia pri prenose čísla alebo jeho zneužitia poskytovateľmi alebo v ich mene.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v zmluvách uzavretých medzi spotrebiteľmi a podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné služby neustanovovala povinnosť úvodnej viazanosti, ktorá presahuje 24 mesiacov. Takisto zabezpečia, aby podniky poskytli užívateľom možnosť uzavrieť zmluvu na maximálny čas 12 mesiacov.

6.   Bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek minimálna doba platnosti zmluvy, členské štáty zabezpečia, aby podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali od zmeny poskytovateľov služieb.“

22.

Článok 31 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty môžu v rámci svojej jurisdikcie uložiť podnikom, ktoré poskytujú elektronické komunikačné siete používané na šírenie rádiových alebo televíznych vysielacích kanálov pre verejnosť, primerané povinnosti ‚prenosu‘ týkajúce sa vysielania určených rádiových a televíznych vysielacích kanálov a doplnkových služieb (najmä dostupnosti služieb), umožňujúce primeraný prístup koncovým užívateľom so zdravotným postihnutím, a to v prípade, ak značný počet koncových užívateľov takýchto sietí ich používa ako hlavný prostriedok príjmu rádiových a televíznych vysielacích kanálov. Takéto povinnosti sa uložia len vtedy, keď je to potrebné na splnenie cieľov všeobecného záujmu, ktoré jasne vymedzí každý členský štát, pričom uvedené povinnosti musia byť primerané a transparentné.

Povinnosti uvedené v prvom pododseku členské štáty preskúmajú najneskôr do jedného roka od 25. mája 2011 s výnimkou prípadov, keď členské štáty vykonali takéto preskúmanie v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov.

Členské štáty pravidelne preskúmavajú povinnosti ‚prenosu‘.“

23.

Článok 33 sa mení a dopĺňa takto:

24.

Článok 34 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby na riešenie sporov medzi spotrebiteľmi a podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete a/alebo služby, ktoré vyplývajú z tejto smernice a ktoré sa týkajú zmluvných podmienok a/alebo plnenia zmlúv týkajúcich poskytovania takýchto sietí alebo služieb, boli k dispozícii nediskriminačné, transparentné, jednoduché a nenákladné mimosúdne postupy. Členské štáty prijmú opatrenia, aby zabezpečili, že takými postupmi sa môžu spravodlivo a bez zdržania urovnávať spory a prípadne sa môže zaviesť systém úhrad alebo odškodnenia. Tieto postupy umožnia nestranné riešenie sporov a spotrebiteľovi neodopierajú právnu ochranu ustanovenú vo vnútroštátnom práve. Členské štáty môžu rozšíriť tieto povinnosti tak, aby sa vzťahovali aj na spory, v ktorých sú zapojení aj iní koncoví užívatelia.“

25.

Článok 35 sa nahrádza takto:

„Článok 35

Prispôsobenie príloh

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice a potrebné na prispôsobenie príloh I, II, III a VI technickému rozvoju alebo zmenám dopytu na trhu prijme Komisia v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 37 ods. 2.“

26.

V článku 36 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Národné regulačné orgány oznámia Komisii povinnosti univerzálnej služby uložené podnikom určeným ako podniky s povinnosťami univerzálnej služby. Každá zmena ovplyvňujúca tieto povinnosti uložené podnikom alebo podniky, na ktoré majú vplyv ustanovenia tejto smernice, sa oznámi Komisii bez zbytočného odkladu.“

27.

Článok 37 sa nahrádza takto:

„Článok 37

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Komunikačný výbor zriadený podľa článku 22 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.“

28.

Prílohy I, II a III sa nahrádzajú textom uvedeným v prílohe I k tejto smernici a príloha VI sa nahrádza textom uvedeným v prílohe II k tejto smernici.

29.

Príloha VII sa vypúšťa.

1.

V článku 1 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Touto smernicou sa ustanovuje harmonizácia vnútroštátnych ustanovení požadovaných na zabezpečenie primeranej úrovne ochrany základných práv a slobôd, a najmä práva na súkromie a dôvernosť, z hľadiska spracúvania osobných údajov v elektronickom komunikačnom sektore a zabezpečenia voľného pohybu takých údajov a elektronických komunikačných zariadení a služieb v Spoločenstve.“

2.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Dotknuté služby

Táto smernica sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb vo verejných komunikačných sieťach v Spoločenstve vrátane verejných komunikačných sietí, ktoré podporujú zariadenia na zber údajov a identifikáciu.“

4.

Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

5.

V článku 5 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa ukladanie informácií alebo získavanie prístupu k informáciám, ktoré už boli uložené, v koncovom zariadení účastníka alebo užívateľa povolilo len pod podmienkou, že dotknutý účastník alebo užívateľ dal na to vopred súhlas na základe jasných a komplexných informácií v súlade so smernicou 95/46/ES, okrem iného aj o účeloch spracovania. To nebráni nijakému technickému uloženiu ani prístupu výhradne na účely výkonu prenosu správy prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete alebo ak je to nevyhnutne potrebné na to, aby poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti, ktoré si účastník alebo užívateľ výslovne vyžiadal, mohol tieto služby poskytnúť.“

6.

V článku 6 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Na účely marketingu elektronických komunikačných služieb alebo na poskytovanie služieb s pridanou hodnotou poskytovateľ verejne dostupnej elektronickej komunikačnej služby môže spracúvať údaje uvedené v odseku 1 v rozsahu a počas trvania potrebného na také služby alebo marketing, ak účastník alebo užívateľ, ktorého sa údaje týkajú, dá na to predtým svoj súhlas. Užívatelia alebo účastníci musia mať možnosť kedykoľvek odvolať svoj súhlas na spracovanie údajov.“

7.

Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Nevyžiadané správy

1.   Používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu (automatické volacie zariadenia), faxov alebo elektronickej pošty na účely priamej reklamy sa môže povoliť len s predchádzajúcim súhlasom účastníkov alebo užívateľov.

2.   Bez ohľadu na odsek 1, keď fyzická alebo právnická osoba získa od zákazníkov ich elektronické kontaktné údaje pre elektronickú poštu v súvislosti s predajom produktu alebo služby, a v súlade so smernicou 95/46/ES tá istá fyzická alebo právnická osoba môže použiť tieto elektronické kontaktné údaje na priamu reklamu vlastných podobných produktov alebo služieb za predpokladu, že zákazníkom bola jasne a jednoznačne poskytnutá možnosť bezplatne a jednoduchým spôsobom namietať voči takémuto použitiu elektronických kontaktných údajov v čase ich zberu a pri každej správe v prípade, že zákazník také použitie predtým neodmietol.

3.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nevyžiadané správy na účely priamej reklamy v iných prípadoch, než je uvedené v odsekoch 1 a 2, neboli povolené buď bez súhlasu dotknutých účastníkov alebo užívateľov, alebo aby neboli povolené v prípade účastníkov alebo užívateľov, ktorí si prijímanie takýchto správ neželajú, pričom vo vnútroštátnych právnych predpisoch sa zvolí jedna z týchto možností so zreteľom na to, že obe musia byť pre účastníka alebo užívateľa bezplatné.

4.   V každom prípade je zakázaná prax posielania elektronickej pošty na účely priamej reklamy, pri ktorej sa skrýva alebo zatajuje totožnosť odosielateľa, v mene ktorého sa správa odosiela, alebo ktorá je v rozpore s článkom 6 smernice 2000/31/ES, alebo pri ktorej chýba adresa, na ktorú môže príjemca poslať žiadosť o zastavenie takých správ, alebo ktorá príjemcov nabáda, aby navštívili internetové stránky, čo je v rozpore s uvedeným článkom.

5.   Odseky 1 a 3 sa vzťahujú na účastníkov, ktorí sú fyzickými osobami. Členské štáty tiež zabezpečia v rámci práva Spoločenstva a uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov, aby boli dostatočne chránené legitímne záujmy iných účastníkov, než sú fyzické osoby z hľadiska nevyžiadaných správ.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek správne opravné prostriedky, ktoré sa môžu ustanoviť okrem iného podľa článku 15a ods. 2, členské štáty zabezpečia, aby každá fyzická alebo právnická osoba, ktorú nepriaznivo ovplyvňuje porušovanie vnútroštátnych predpisov prijatých v súlade s týmto článkom a ktorá má preto oprávnený záujem na tom, aby sa takéto porušovanie ukončilo alebo zakázalo, vrátane poskytovateľa elektronických komunikačných služieb chrániaceho si svoje oprávnené obchodné záujmy, mohla začať súdne konanie proti takémuto porušovaniu. Členské štáty môžu ustanoviť aj osobitné pravidlá týkajúce sa sankcií, ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov elektronických komunikačných služieb, ktorí svojou nedbanlivosťou prispievajú k porušovaniu vnútroštátnych predpisov prijatých podľa tohto článku.“

8.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 14a

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Komunikačný výbor zriadený podľa článku 22 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1, 2, 4 a 6 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.“

9.

Do článku 15 sa vkladá tento odsek:

„1b.   Poskytovatelia stanovia vnútorné postupy na poskytovanie odpovedí na žiadosti o prístup k osobným údajom užívateľov na základe vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa odseku 1. Príslušnému vnútroštátnemu orgánu poskytnú na požiadanie informácie o týchto postupoch, počte prijatých žiadostí, právnych odôvodneniach, na ktoré sa žiadosti odvolávajú, a o odpovediach poskytovateľa.“

10.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 15a

Vykonávanie a presadzovanie práva

1.   Členské štáty ustanovia predpisy o sankciách, v prípade potreby vrátane trestných sankcií, za porušovanie vnútroštátnych predpisov prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili ich vykonávanie. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce a môžu sa uplatňovať tak, že sa budú vzťahovať na obdobie každého porušenia, a to aj v prípade, že porušenie bolo následne napravené. Členské štáty oznámia takéto predpisy Komisii najneskôr do 25. mája 2011 a bezodkladne jej oznamujú všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek súdne opravné prostriedky, ktoré by mohli byť k dispozícii, členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány a prípadne iné vnútroštátne orgány mali právomoc nariadiť ukončenie porušovania uvedeného v odseku 1.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány a prípadne iné vnútroštátne orgány mali potrebné vyšetrovacie právomoci a zdroje na monitorovanie a vynucovanie vnútroštátnych predpisov prijatých podľa tejto smernice vrátane právomoci získavať všetky relevantné informácie.

4.   Príslušné vnútroštátne regulačné orgány môžu prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť účinnú cezhraničnú spoluprácu pri vynucovaní vnútroštátnych právnych predpisov prijatých podľa tejto smernice a vytvoriť harmonizované podmienky na poskytovanie služieb zahŕňajúcich cezhraničné toky údajov.

Národné regulačné orgány poskytnú Komisii v dostatočnom čase pred prijatím akýchkoľvek takýchto opatrení zhrnutie dôvodov na zásah, predpokladané opatrenia a navrhovaný spôsob zásahu. Komisia môže po preskúmaní týchto informácií a po porade s ENISA a s pracovnou skupinou na ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov, zriadenou podľa článku 29 smernice 95/46/ES, vyjadriť pripomienky alebo odporúčania, najmä s cieľom zabezpečiť, aby plánované opatrenia nemali nepriaznivý vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Pri rozhodovaní o opatreniach národné regulačné orgány zohľadnia pripomienky alebo odporúčania Komisie v najvyššej možnej miere.“

„17.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách): článok 13 (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).“

18.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/37

(1)

Fungovanie piatich smerníc, ktoré tvoria súčasný regulačný rámec pre elektronické komunikačné siete a služby [smernica 2002/21/ES (rámcová smernica) (4), smernica 2002/19/ES (prístupová smernica) (5), smernica 2002/20/ES (smernica o povolení) (6), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica o univerzálnej službe) (7) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (8) (ďalej spolu len „rámcová smernica a špecifické smernice“)], podlieha pravidelnému preskúmavaniu Komisiou, ktorého cieľom je najmä určiť, či sú na základe technologického vývoja a vývoja na trhu potrebné ich úpravy.

(2)

V tejto súvislosti Komisia predložila svoje úvodné zistenia vo svojom oznámení z 29. júna 2006 o preskúmaní regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby. Na základe týchto úvodných zistení sa uskutočnila verejná konzultácia, počas ktorej sa zistilo, že najdôležitejším aspektom, ktorým je potrebné sa zaoberať, je pretrvávanie nedostatočného vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií. Zistilo sa najmä, že fragmentovaná regulácia a nezrovnalosti v činnostiach národných regulačných orgánov ohrozujú nielen konkurencieschopnosť tohto odvetvia, ale aj značné spotrebiteľské výhody vyplývajúce z cezhraničnej hospodárskej súťaže.

(3)

Preto by sa mala uskutočniť reforma regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby, aby sa dobudoval vnútorný trh v oblasti elektronických komunikácií tým, že sa posilní mechanizmus Spoločenstva na reguláciu operátorov s významným vplyvom na kľúčových trhoch. Tieto kroky dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad (9). Reforma zahŕňa aj vymedzenie účinnej a koordinovanej stratégie správy frekvenčného spektra s cieľom vytvoriť jednotný európsky informačný priestor a posilniť ustanovenia týkajúce sa užívateľov so zdravotným postihnutím, aby sa dosiahla inkluzívna informačná spoločnosť.

(4)

S vedomím, že internet je veľmi dôležitý pre vzdelávanie a praktické uplatňovanie slobody prejavu a práva na prístup k informáciám, by akékoľvek obmedzenie týchto základných práv malo byť v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Komisia by mala otvoriť širokú verejnú diskusiu o týchto otázkach.

(5)

Cieľom je postupne redukovať predpisy ex ante špecifické pre daný sektor počas toho, ako sa bude rozvíjať hospodárska súťaž na príslušných trhoch, pričom v konečnom dôsledku by sa elektronické komunikácie mali spravovať výhradne právom hospodárskej súťaže. Vzhľadom na to, že na trhoch v oblasti elektronických komunikácií sa v posledných rokoch zaznamenala vysoká dynamika hospodárskej súťaže, je dôležité, aby sa regulačné povinnosti ex ante ukladali, len ak neexistuje efektívna a udržateľná hospodárska súťaž.

(6)

Pri skúmaní fungovania rámcovej smernice a špecifických smerníc by Komisia mala zhodnotiť, či v kontexte vývoja na trhu a s ohľadom na hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľa je naďalej potrebné zachovávať ustanovenia o regulácii ex ante špecifickej pre tento sektor, stanovenej v článkoch 8 až 13a smernice 2002/19/ES (prístupová smernica) a v článku 17 smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe), alebo či by sa uvedené ustanovenia mali zmeniť a doplniť alebo zrušiť.

(7)

S cieľom zabezpečiť primeraný prístup prispôsobovaný rozličným podmienkam v oblasti hospodárskej súťaže národné regulačné orgány by mali byť schopné vymedzovať trhy na nižšej ako celoštátnej úrovni a zrušiť regulačné povinnosti na trhoch a/alebo v geografických oblastiach, kde existuje skutočná hospodárska súťaž v oblasti infraštruktúry.

(8)

V záujme dosiahnutia cieľov lisabonskej agendy je potrebné poskytnúť vhodné stimuly na investície do nových vysokorýchlostných sietí, ktoré budú podporovať inovácie internetových služieb s bohatým obsahom a posilnia medzinárodnú konkurencieschopnosť Európskej únie. Takéto siete majú obrovský potenciál priniesť výhody spotrebiteľom i podnikom v celej Európskej únii. Je preto veľmi dôležité podporovať trvalo udržateľné investície do rozvoja takýchto sietí a súčasne chrániť hospodársku súťaž a rozširovať možnosti výberu pre spotrebiteľov prostredníctvom regulačnej predvídateľnosti a konzistentnosti.

(9)

V oznámení z 20. marca 2006 s názvom Preklenutie širokopásmových rozdielov Komisia uznala, že z pohľadu územia existujú v Európskej únii rozdiely, pokiaľ ide o prístup k vysokorýchlostným širokopásmovým službám. Ľahší prístup k rádiovému frekvenčnému spektru uľahčí rozvoj vysokorýchlostných širokopásmových služieb vo vzdialených oblastiach. Napriek celkovému nárastu širokopásmového pripojenia obmedzujú prístup v rozličných regiónoch vysoké náklady v dôsledku nízkej hustoty obyvateľstva a odľahlosti. S cieľom zabezpečiť investovanie do nových technológií v regiónoch s menším rozvojom regulácia v oblasti elektronických komunikácií by mala byť v súlade s ostatnými politikami, ako napríklad politikou štátnej pomoci, kohéznou politikou alebo cieľmi širšie zameranej priemyselnej politiky.

(10)

Verejné investovanie do sietí by sa malo uskutočňovať v súlade so zásadou nediskriminácie. Podpora by sa preto mala poskytovať otvorenými, transparentnými a súťažnými postupmi.

(11)

V záujme toho, aby sa národným regulačným orgánom umožnilo splniť ciele stanovené v rámcovej smernici a špecifických smerniciach, najmä v súvislosti s interoperabilitou medzi koncovými bodmi, rozsah pôsobnosti rámcovej smernice by sa mal rozšíriť tak, aby sa vzťahovala na niektoré aspekty rádiových zariadení a telekomunikačných koncových zariadení, ako sú vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (10), ako aj na spotrebiteľské digitálne televízne zariadenia, aby sa uľahčil prístup užívateľom so zdravotným postihnutím.

(12)

Určité vymedzenia pojmov by sa mali objasniť alebo zmeniť, aby sa zohľadnil vývoj na trhu a technologický vývoj a aby sa odstránili nejednoznačnosti zistené pri vykonávaní regulačného rámca.

(13)

Mala by sa posilniť nezávislosť národných regulačných orgánov, aby sa zabezpečilo účinnejšie uplatňovanie regulačného rámca a zvýšila sa ich autorita a predvídateľnosť ich rozhodnutí. Na tento účel by vnútroštátne právo malo obsahovať výslovné ustanovenie, ktorým sa zabezpečí, aby bol národný regulačný orgán, ktorý je zodpovedný za reguláciu trhu ex ante alebo za riešenie sporov medzi podnikmi, pri plnení svojich úloh chránený pred zásahmi zvonka alebo politickým tlakom, ktoré by mohli ohroziť jeho nezávislosť pri posudzovaní vecí, ktoré sa mu predkladajú. Na tento účel by sa mali vopred ustanoviť pravidlá týkajúce sa dôvodov odvolania vedúceho národného regulačného orgánu, aby sa odstránili akékoľvek odôvodnené pochybnosti o neutralite takéhoto orgánu a o jeho neovplyvniteľnosti vonkajšími faktormi. Je dôležité, aby národné regulačné orgány zodpovedné za reguláciu trhu ex ante mali vlastný rozpočet, ktorý by im umožnil najmä prijať dostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov. Na zabezpečenie transparentnosti by sa tento rozpočet mal každoročne zverejňovať.

(14)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu pre subjekty na trhu by odvolacie orgány mali svoje povinnosti vykonávať účinne, a najmä odvolacie konania by nemali byť neprimerane zdĺhavé. Dočasné opatrenia, ktoré pozastavujú výkon rozhodnutia národného regulačného orgánu, by sa mali povoliť iba v naliehavých prípadoch s cieľom predísť vážnemu a nenapraviteľnému poškodeniu strany, ktorá o tieto opatrenia požiadala, a keď to vyžaduje vyváženosť záujmov.

(15)

Odvolacie orgány využívajú na uplatnenie predbežných opatrení na pozastavenie výkonu rozhodnutí národných regulačných orgánov širokú škálu najrôznejších postupov. V záujme jednotnejšieho prístupu by sa v súlade s judikatúrou Spoločenstva mali uplatňovať spoločné normy. Odvolacie orgány by mali tiež byť oprávnené žiadať dostupné informácie, ktoré uverejnil BEREC. Vzhľadom na význam odvolaní pre celkové fungovanie regulačného rámca by sa mal ustanoviť mechanizmus umožňujúci zhromažďovať informácie o odvolaniach a rozhodnutiach pozastaviť výkon rozhodnutí prijatých regulačnými orgánmi vo všetkých členských štátoch a odovzdávať tieto informácie Komisii.

(16)

V záujme toho, aby národné regulačné orgány plnili svoje regulačné úlohy účinne, by údaje, ktoré tieto orgány zhromažďujú, mali obsahovať účtovné údaje o maloobchodných trhoch, ktoré sú spojené s veľkoobchodnými trhmi, na ktorých má operátor významný vplyv, a ktoré preto regulujú národné regulačné orgány. Tieto údaje by mali zahŕňať aj údaje, ktoré národnému regulačnému orgánu umožnia posúdiť možný vplyv plánovaných modernizácií alebo zmien topológie siete na rozvoj hospodárskej súťaže alebo na veľkoobchodné produkty ponúkané ostatným stranám.

(17)

Vnútroštátna konzultácia ustanovená v článku 6 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) by sa mala uskutočniť pred konzultáciou na úrovni Spoločenstva ustanovenou v článkoch 7 a 7a uvedenej smernice, aby v konzultácii na úrovni Spoločenstva bolo možné zohľadniť stanoviská zainteresovaných strán. Zároveň by sa tým predišlo potrebe druhej konzultácie na úrovni Spoločenstva v prípade, že nastanú zmeny v plánovanom opatrení ako výsledok vnútroštátnej konzultácie.

(18)

Právo národných regulačných orgánov konať podľa vlastného uváženia je potrebné zladiť s rozvojom jednotného regulačného postupu a jednotným uplatňovaním regulačného rámca, aby bolo možné účinne prispievať k rozvoju a dobudovaniu vnútorného trhu. Národné regulačné orgány by preto mali podporovať aktivity Komisie a BEREC zamerané na vnútorný trh.

(19)

Mechanizmus Spoločenstva, ktorý umožňuje Komisii požadovať od národných regulačných orgánov, aby zrušili plánované opatrenia týkajúce sa definovania trhu a určenia operátorov, ktorí majú významný vplyv na trhu, významne prispel k jednotnému prístupu k určovaniu okolností, za ktorých možno uplatňovať reguláciu ex ante a za ktorých sa takáto regulácia na operátorov vzťahuje. Monitorovanie trhu Komisiou, a najmä skúsenosti s postupom podľa článku 7 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) ukazujú, že nejednotnosť národných regulačných orgánov pri uplatňovaní nápravných opatrení, a to i v prípade podobných podmienok na trhu, by mohla oslabiť vnútorný trh v oblasti elektronických komunikácií. Komisia sa preto môže podieľať na zabezpečovaní vyššej úrovne jednotnosti pri uplatňovaní nápravných opatrení prijatím stanovísk k návrhom opatrení predkladaným národnými regulačnými orgánmi. Aby sa využili odborné znalosti národných regulačných orgánov z analýz trhu, Komisia by sa mala pred prijatím rozhodnutia a/alebo stanoviska poradiť s BEREC.

(20)

Je dôležité, aby sa regulačný rámec vykonal včas. Ak Komisia prijme rozhodnutie, ktorým požaduje od národného regulačného orgánu, aby zrušil plánované opatrenie, národný regulačný orgán by mal predložiť Komisii revidované opatrenie. Na oznámenie revidovaného opatrenia Komisii podľa článku 7 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) by sa mala stanoviť lehota, aby účastníci trhu vedeli, ako dlho trvá preskúmanie trhu, a aby sa zvýšila právna istota.

(21)

Vzhľadom na krátke lehoty v rámci mechanizmu konzultácií na úrovni Spoločenstva by Komisia mala byť splnomocnená na prijímanie odporúčaní a/alebo usmernení s cieľom zjednodušiť postupy na výmenu informácií medzi Komisiou a národnými regulačnými orgánmi, napr. v prípadoch týkajúcich sa stabilných trhov alebo keď ide iba o malé zmeny už oznámených opatrení. Komisia by mala byť tiež splnomocnená na povoľovanie udeľovania výnimiek z oznamovacej povinnosti na účely racionalizácie postupov v niektorých prípadoch.

(22)

V súlade s cieľmi Charty základných práv Európskej únie a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím by regulačný rámec mal zabezpečiť, aby všetci užívatelia vrátane koncových užívateľov so zdravotným postihnutím, starších osôb a užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami mali jednoduchý prístup k veľmi kvalitným a cenovo dostupným službám. Vyhlásenie 22 pripojené k záverečnému aktu Amsterdamskej zmluvy ustanovuje, že pri vypracúvaní opatrení podľa článku 95 zmluvy inštitúcie Spoločenstva zohľadňujú potreby osôb so zdravotným postihnutím.

(23)

Konkurencieschopný trh poskytne užívateľom veľký výber, pokiaľ ide o obsah, aplikácie a služby. Národné regulačné orgány by mali podporovať možnosti užívateľov dostať sa k informáciám, šíriť ich a prevádzkovať aplikácie a služby.

(24)

Rádiové frekvencie by sa mali považovať za vzácny verejný zdroj, ktorý má vysokú verejnú i trhovú hodnotu. Je preto vo verejnom záujme, aby sa toto spektrum spravovalo z ekonomického, sociálneho a environmentálneho hľadiska čo najefektívnejšie a najúčinnejšie a aby sa pritom zohľadňovala dôležité úloha rádiového frekvenčného spektra pre elektronické komunikácie, ciele v kultúrnej rôznorodosti, plurality médií a sociálnej a územnej súdržnosti. Prekážky jeho efektívneho využívania by sa preto mali postupne odstraňovať.

(25)

Činnosti politiky v oblasti rádiového frekvenčného spektra v Spoločenstve by mali byť bez toho, aby sa dotkli opatrení prijatých na úrovni Spoločenstva alebo na vnútroštátnej úrovni, v súlade s právom Spoločenstva, aby slúžili cieľom všeobecného záujmu, najmä pokiaľ ide o reguláciu obsahu a audiovizuálnu a mediálnu politiku, a právom členských štátov na organizovanie a využívanie ich rádiového frekvenčného spektra na účely verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a obrany.

(26)

Zohľadňujúc odlišnú situáciu v rôznych členských štátoch, prechodom z analógového na digitálne terestriálne televízne vysielanie by sa vďaka vyššej prenosovej účinnosti digitálnej technológie uvoľnilo významné spektrum v Spoločenstve, tzv. digitálna dividenda.

(27)

Predtým ako sa podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre) (11) navrhne konkrétne harmonizačné opatrenie, Komisia by mala vykonať posúdenie vplyvu, v ktorom zhodnotí náklady na navrhované opatrenie a jeho výhody, ako sú napríklad úspory z rozsahu alebo interoperabilita služieb v prospech spotrebiteľov, vplyv na efektívnosť využívania frekvenčného spektra alebo dopyt po harmonizovanom používaní v rozdielnych častiach Európskej únie.

(28)

Hoci správa frekvenčného spektra zostáva v právomoci členských štátov, strategické plánovanie, koordinácia a prípadne harmonizácia na úrovni Spoločenstva môže pomôcť zabezpečiť, aby užívatelia frekvenčného spektra požívali úplné výhody vnútorného trhu a aby bolo možné účinne a globálne obhajovať záujmy Európskej únie. Na tieto ciele by sa mali podľa potreby vytvoriť legislatívne viacročné programy politiky rádiového frekvenčného spektra, ktoré stanovia politické orientácie a ciele strategického plánovania a harmonizácie využívania rádiového frekvenčného spektra v Spoločenstve. Tieto politické orientácie a ciele sa môžu týkať dostupnosti a účinného využívania rádiového frekvenčného spektra potrebného na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu, a kde je to vhodné, môžu sa týkať aj harmonizácie postupov poskytovania všeobecných povolení alebo individuálnych práv na používanie rádiových frekvencií, keď je potrebné prekonávať prekážky vnútorného trhu. Tieto politické orientácie a ciele by mali byť v súlade s touto smernicou a špecifickými smernicami.

(29)

Komisia vyjadrila zámer zmeniť a doplniť pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice rozhodnutie Komisie 2002/622/ES z 26. júla 2002, ktorým sa ustanovuje Skupina pre politiku rádiového frekvenčného spektra (12), aby vytvorila mechanizmus pre Európsky parlament a Radu, na základe ktorého by mohli od Skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra (Radio Spectrum Policy Group – RSPG) vyžadovať ústne a písomné stanoviská alebo správy o politike v oblasti frekvenčného spektra v súvislosti s elektronickou komunikáciou a na základe ktorého by RSPG poskytovala Komisii poradenstvo pri návrhu obsahu programov pre politiku rádiového frekvenčného spektra.

(30)

Ustanovenia tejto smernice, ktoré súvisia so správou frekvenčného spektra, by mali byť v súlade s prácou medzinárodných a regionálnych organizácií, ktoré pôsobia v oblasti správy rádiového frekvenčného spektra, ako je napríklad Medzinárodná telekomunikačná únia (International Telecommunications Union, ďalej len „ITU“) a Európska konferencia poštových a telekomunikačných administratív (ďalej len „CEPT“), aby sa zabezpečila účinná správa a harmonizácia využívania frekvenčného spektra v celom Spoločenstve a medzi členskými štátmi a ostatnými členmi ITU.

(31)

Správa rádiových frekvencií by sa mala vykonávať tak, aby sa predišlo škodlivému rušeniu. Základná koncepcia pojmu škodlivé rušenie by sa preto mala správne vymedziť, aby sa zabezpečilo obmedzenie regulačných zásahov na rozsah nevyhnutný na predchádzanie takémuto rušeniu.

(32)

Súčasný systém správy a distribúcie frekvenčného spektra je vo všeobecnosti založený na administratívnych rozhodnutiach, ktoré nie sú dostatočne pružné na to, aby reagovali na technologický a hospodársky vývoj, najmä na rýchly rozvoj bezdrôtovej technológie a rastúci dopyt po širokopásmovom pripojení. Nadmerná fragmentárnosť jednotlivých vnútroštátnych politík vedie k zvýšeným nákladom a strate trhových príležitostí pre užívateľov frekvenčného spektra a spomaľuje inovácie na úkor vnútorného trhu, spotrebiteľov a hospodárstva ako celku. Navyše sa podmienky prístupu k rádiovým frekvenciám a ich používania môžu líšiť v závislosti od druhu operátora, zatiaľ čo elektronické služby, ktoré títo operátori poskytujú, sa čoraz väčšmi prekrývajú, čo vytvára napätie medzi držiteľmi práv, nesúlad v nákladoch spojených s prístupom k frekvenčnému spektru a potenciálne deformácie vo fungovaní vnútorného trhu.

(33)

Štátne hranice sú pri určovaní optimálneho využívania rádiového frekvenčného spektra čoraz menej relevantné. Fragmentárnosť riadenia prístupu k právam na frekvenčné spektrum obmedzuje investície a inovácie a nedovoľuje operátorom a výrobcom zariadení dosahovať úspory z rozsahu, čo brzdí rozvoj vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb využívajúcich rádiové frekvenčné spektrum.

(34)

Pružnosť správy frekvenčného spektra a riadenia prístupu k frekvenčnému spektru by sa mala zvýšiť prostredníctvom povolení dodržiavajúcich neutralitu technológie a služieb, aby si užívatelia frekvenčného spektra mohli vyberať najlepšie technológie a služby, ktoré sa budú používať vo frekvenčných pásmach vyhlásených za dostupné pre elektronické komunikačné služby v príslušných vnútroštátnych plánoch na prideľovanie frekvencií v súlade s právom Spoločenstva (ďalej len „zásady neutrality technológií a služieb“). Administratívne určovanie technológií a služieb by sa malo uplatňovať, ak ide o ciele všeobecného záujmu, a malo by byť jasne odôvodnené a podrobované pravidelnému preskúmavaniu.

(35)

Obmedzenia zásady neutrality technológií by mali byť primerané a mali by byť odôvodnené potrebou predísť škodlivému rušeniu napríklad zavedením spektrálnych masiek a úrovní výkonu, zabezpečiť ochranu verejného zdravia tým, že sa obmedzí vystavenie verejnosti pôsobeniu elektromagnetických polí, zabezpečiť riadne fungovanie služieb prostredníctvom primeranej úrovne technickej kvality služby, pričom nie je nevyhnutné, aby sa vopred vylučovala možnosť využívať v jednom frekvenčnom pásme viac ako jednu službu, zabezpečiť správne spoločné používanie frekvenčného spektra, najmä v prípadoch, keď jeho používanie podlieha len všeobecným povoleniam, aby sa zabezpečilo efektívne využívanie frekvenčného spektra alebo aby sa splnil cieľ všeobecného záujmu v súlade s právom Spoločenstva.

(36)

Užívatelia frekvenčného spektra by tiež mali mať možnosť slobodne si vybrať služby, ktoré chcú prostredníctvom frekvenčného spektra ponúkať, s výhradou prechodných opatrení na zaobchádzanie s právami nadobudnutými v minulosti. Na druhej strane by sa mali umožniť opatrenia, ktoré vyžadujú poskytovanie konkrétnej služby na splnenie jasne vymedzených cieľov všeobecného záujmu, ako je ochrana života, potreba podporovať sociálnu, regionálnu a územnú súdržnosť, alebo povoliť neefektívne využívanie frekvenčného spektra, ak je to nevyhnutné a úmerné. Tieto ciele by mali zahŕňať aj podporu kultúrnej a jazykovej rôznorodosti a plurality médií, ako je to vymedzené členskými štátmi v súlade s právom Spoločenstva. S výnimkou prípadov, keď je to nevyhnutné na ochranu života alebo mimoriadne na plnenie iných cieľov vo všeobecnom záujme, ktoré vymedzia členské štáty v súlade s právom Spoločenstva, by výnimky nemali viesť k výlučnému používaniu určitých služieb, ale namiesto toho by sa mali uprednostniť do tej miery, ako je to možné, aby v tom istom pásme mohli koexistovať i ďalšie služby alebo technológie.

(37)

Vymedzenie rozsahu a povahy akýchkoľvek výnimiek týkajúcich sa podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a plurality médií patrí do právomoci členských štátov.

(38)

Pretože pridelenie frekvenčného spektra konkrétnym technológiám alebo službám je výnimkou zo zásady neutrality technológií a služieb a obmedzuje slobodu výberu poskytovanej služby alebo používanej technológie, každý návrh na také pridelenie by mal byť transparentný a mal by byť predmetom verejnej konzultácie.

(39)

V záujme pružnosti a efektívnosti národné regulačné orgány môžu povoliť, aby užívatelia frekvenčného spektra voľne prevádzali alebo prenajímali svoje práva na používanie tretím stranám. Týmto by sa umožnilo trhové ohodnotenie frekvenčného spektra. Vzhľadom na to, že národné regulačné orgány majú právomoc zabezpečovať účinné využívanie frekvenčného spektra, mali by prijímať opatrenia na to, aby sa obchodovaním nenarušila hospodárska súťaž, ak frekvenčné spektrum zostane nevyužité.

(40)

Zavedenie neutrality technológií a služieb a obchodovania do existujúcich práv na používanie frekvenčného spektra môže vyžadovať prechodné pravidlá vrátane opatrení na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže, keďže nový systém by mohol určitým užívateľom frekvenčného spektra umožniť, aby začali konkurovať tým užívateľom frekvenčného spektra, ktorí nadobudli svoje práva na frekvenčné spektrum na základe náročnejších podmienok. Naopak, ak boli práva udelené v rámci výnimky zo všeobecných pravidiel alebo podľa kritérií odlišných od objektívnych, transparentných, primeraných a nediskriminačných kritérií s cieľom splniť ciele všeobecného záujmu, situácia držiteľov takých práv by sa nemala zlepšiť na úkor ich nových konkurentov za hranicu toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov všeobecného záujmu.

(41)

S cieľom podporiť fungovanie vnútorného trhu a rozvoj cezhraničných služieb by Komisia mala byť splnomocnená na prijímanie technických vykonávacích opatrení v oblasti číslovania.

(42)

Povolenia vydávané podnikom, ktoré poskytujú elektronické komunikačné siete a služby, ktoré im umožňujú vstupovať na verejný alebo súkromný majetok, sú zásadnými faktormi budovania elektronických komunikačných sietí alebo nových sieťových prvkov. Zbytočná zložitosť a zdĺhavosť postupov udeľovania práva vstupu môžu preto predstavovať významné prekážky pre rozvoj hospodárskej súťaže. Preto by sa nadobúdanie práva vstupu malo pre oprávnené podniky zjednodušiť. Národné regulačné orgány by mali byť schopné koordinovať nadobúdanie práv vstupu a sprístupniť na svojich internetových stránkach príslušné informácie.

(43)

Je potrebné posilniť právomoci členských štátov voči držiteľom práva vstupu s cieľom zaistiť, aby zavedenie alebo rozšírenie novej siete bolo spravodlivé, efektívne a šetrné k životnému prostrediu a nezávislé od akejkoľvek povinnosti operátora s významným vplyvom na trhu poskytovať prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti. Lepšie spoločné používanie zariadení môže významne zlepšiť hospodársku súťaž a podnikom znížiť celkové finančné a environmentálne náklady na rozmiestnenie infraštruktúry elektronických komunikácií, najmä nových prístupových sietí. Národné regulačné orgány by mali mať právomoc požadovať, aby držitelia práv na inštaláciu zariadení na verejnom alebo súkromnom majetku, nad ním alebo pod ním po uplynutí primeranej lehoty na verejnú konzultáciu, počas ktorej by mali dostať všetky zainteresované strany príležitosť vyjadriť svoje stanovisko, takéto zariadenia alebo majetok používali spoločne (vrátane fyzického spoločného umiestnenia) s cieľom podporovať efektívne investície do infraštruktúry a inovácie. Takéto opatrenia spoločného používania alebo koordinácie môžu zahŕňať pravidlá na rozdelenie nákladov za spoločné používanie zariadenia alebo majetku a malo by sa nimi zabezpečiť, aby bolo riziko rozdelené medzi dotknuté podniky primeraným spôsobom. Národné regulačné orgány by mali mať najmä možnosť ukladať spoločné používanie sieťových prvkov a pridružených prostriedkov, ako napríklad káblovodov, rúr, stožiarov, vstupných šácht, rozvodných skríň, antén, veží a iného nosného zariadenia, budov alebo vstupov do nich, ako aj lepšiu koordináciu civilných prác. Príslušné orgány, najmä miestne orgány, by mali v spolupráci s národnými regulačnými orgánmi takisto vytvoriť vhodné postupy koordinácie pre verejné práce, ako aj iné relevantné verejné zariadenia alebo majetok, ktorých súčasťou môžu byť postupy, ktorými sa zabezpečí, aby zainteresované strany mali informácie týkajúce sa príslušných verejných zariadení alebo majetku, ako aj prebiehajúcich a plánovaných verejných prácach, aby sa im takéto práce včas oznamovali a aby sa spoločné používanie čo najviac uľahčilo.

(44)

Spoľahlivé a bezpečné oznamovanie informácií prostredníctvom elektronických komunikačných sietí je čoraz dôležitejšie pre celé hospodárstvo a spoločnosť vo všeobecnosti. Zložitosť systému, technická porucha alebo ľudská chyba, nehody alebo útoky – to všetko môže mať vplyv na fungovanie a dostupnosť fyzických infraštruktúr, ktorými sa poskytujú služby dôležité pre občanov Európskej únie vrátane služieb elektronickej verejnej správy. Národné regulačné orgány by preto mali zaistiť zachovanie integrity a bezpečnosti verejných komunikačných sietí. Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) (13) by mala prispievať k zvýšenej úrovni bezpečnosti elektronických komunikácií okrem iného poskytovaním odborných znalostí a poradenstva a podporovaním výmeny najlepšej praxe. Agentúra ENISA i národné regulačné orgány by mali mať prostriedky nevyhnutné na plnenie svojich povinností vrátane právomocí získavať informácie postačujúce na to, aby mohli posúdiť úroveň bezpečnosti sietí alebo služieb, ako aj úplné a spoľahlivé údaje o skutočných bezpečnostných incidentoch, ktoré mali významný vplyv na prevádzku sietí alebo služieb. Vzhľadom na to, že úspešné uplatňovanie adekvátnych bezpečnostných opatrení nie je jednorazová záležitosť, ale nepretržitý proces implementácie, preskúmavania a aktualizácie, poskytovatelia elektronických komunikačných sietí a služieb by mali mať povinnosť prijímať opatrenia na zaručenie ich integrity a bezpečnosti v súlade s posúdenými rizikami, pričom by mali prihliadať na najnovší stav takýchto opatrení.

(45)

Členské štáty by mali pred prijatím konkrétnych opatrení nechať primeranú lehotu na verejnú konzultáciu a tak zabezpečiť, aby podniky, ktoré poskytujú verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby, mohli prijať potrebné technické a organizačné opatrenia a dokázali náležite zvládať riziká pre bezpečnosť sietí a služieb alebo zabezpečiť integritu svojich sietí.

(46)

V prípadoch, keď je potrebné dohodnúť sa na spoločnom súbore bezpečnostných požiadaviek, by Komisia mala byť splnomocnená na prijímanie technických vykonávacích opatrení na dosiahnutie primeranej úrovne bezpečnosti elektronických komunikačných sietí a služieb na vnútornom trhu. Agentúra ENISA by mala prispieť k harmonizácii náležitých technických a organizačných bezpečnostných opatrení poskytovaním odborného poradenstva. Národné regulačné orgány by mali mať právomoc vydávať záväzné usmernenia týkajúce sa technických vykonávacích opatrení prijatých na základe smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). V záujme vykonávania svojich povinností by mali mať právomoc vyšetrovať prípady nedodržiavania povinností a ukladať sankcie.

(47)

Aby sa zabezpečilo, že sa nenaruší ani neobmedzí hospodárska súťaž na trhu s elektronickými komunikáciami, národné regulačné orgány by mali mať možnosť zaviesť nápravné opatrenia, aby zabránili silnému vplyvu trhovej sily z jedného trhu na druhý úzko prepojený trh. Malo by byť jasné, že podnik so silným vplyvom na prvom trhu môže byť označený za podnik so silným vplyvom na druhom trhu len vtedy, ak sú prepojenia medzi oboma trhmi také, že umožnia, aby sa trhová sila na prvom trhu prejavila pákovým efektom na druhom trhu, a ak druhý trh podlieha regulácii ex ante v súlade s kritériami vymedzenými v odporúčaní o relevantných trhoch výrobkov a služieb (14).

(48)

Aby sa účastníkom trhu dala istota, pokiaľ ide o podmienky regulácie, je potrebné stanoviť lehotu na preskúmavania trhu. Analýzu trhu je potrebné vykonávať pravidelne a v primeranom a vhodnom časovom rámci. Časový rámec by mal zohľadňovať, či sa v prípade konkrétneho trhu analýza už v minulosti vykonala a riadne oznámila. Ak národný regulačný orgán nevykoná analýzu trhu v rámci stanovenej lehoty, môže tým ohroziť vnútorný trh a bežné konania o porušení predpisov nemusia včas priniesť želaný účinok. Dotknutý národný regulačný orgán by alternatívne mal mať možnosť požiadať BEREC o pomoc pri dokončení analýzy trhu. Takáto pomoc by mohla mať napríklad podobu osobitnej pracovnej skupiny zloženej z predstaviteľov iných národných regulačných orgánov.

(49)

Z dôvodu vysokej miery technologických inovácií a veľmi dynamických trhov v oblasti elektronických komunikácií existuje potreba rýchlo, koordinovane a harmonizovane upravovať predpisy na úrovni Spoločenstva, pretože skúsenosti ukazujú, že odlišnosti medzi jednotlivými národnými regulačnými orgánmi pri vykonávaní regulačného rámca Európskej únie môžu vytvárať prekážky rozvoja vnútorného trhu.

(50)

Jednou z dôležitých úloh, ktorými je poverený BEREC, je prijať vo vhodných prípadoch stanoviská v súvislosti s cezhraničnými spormi. Národné regulačné orgány by preto mali v takých prípadoch zohľadniť všetky stanoviská BEREC.

(51)

Skúsenosti s vykonávaním regulačného rámca Európskej únie naznačujú, že súčasné ustanovenia splnomocňujúce národné regulačné orgány ukladať pokuty nevytvorili dostatočnú motiváciu na dodržiavanie regulačných požiadaviek. Adekvátne právomoci na presadzovanie práva môžu prispieť k včasnému vykonávaniu regulačného rámca Európskej únie, a teda podporiť právnu istotu, ktorá je dôležitou hnacou silou pre investície. Nedostatok účinných právomocí v prípade nedodržiavania povinností sa týka celého regulačného rámca. Zavedením nového ustanovenia do smernice 2002/21/ES (rámcová smernica), ktorým sa budú riešiť prípady porušenia povinností, ktoré vyplývajú z rámcovej smernice a špecifických smerníc, by sa preto malo zabezpečiť, že na presadzovanie práva a ukladanie sankcií sa v celom regulačnom rámci Európskej únie budú uplatňovať jednotné a koherentné zásady.

(52)

Súčasný regulačný rámec Európskej únie zahŕňa určité ustanovenia na uľahčenie prechodu od starého regulačného rámca z roku 1998 k novému rámcu z roku 2002. Tento prechod sa skončil vo všetkých členských štátoch a tieto opatrenia by sa mali zrušiť, pretože už sú zbytočné.

(53)

Účinné investície i hospodárska súťaž by sa mali podporovať spoločne, aby sa zvýšil hospodársky rast, objem inovácií a možnosti výberu pre spotrebiteľov.

(54)

Hospodársku súťaž možno najlepšie rozvíjať prostredníctvom hospodársky účinnej miery investovania do nových i existujúcich infraštruktúr doplneného reguláciou tam, kde je to potrebné na dosiahnutie účinnej hospodárskej súťaže v maloobchodných službách. Účinná úroveň hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre je rozsah rozšírenia infraštruktúry, pri ktorej môžu investori očakávať primeranú návratnosť založenú na primeraných očakávaniach v súvislosti s vývojom trhových podielov.

(55)

Pri ukladaní prístupových povinností novým a rozšíreným infraštruktúram by národné regulačné orgány mali zabezpečiť, aby prístupové podmienky zohľadňovali okolnosti predchádzajúce investičnému rozhodnutiu, berúc do úvahy okrem iného náklady na zavádzanie, očakávanú mieru rozšírenia nových produktov a služieb a očakávané úrovne maloobchodných cien. Okrem toho vnútroštátne regulačné orgány by mali byť schopné eventuálne stanoviť pevné prístupové podmienky na vhodné revízne obdobia, aby investori mali istotu pri plánovaní. Tieto podmienky môžu zahŕňať rozhodnutia o cenách v závislosti od množstva alebo od dĺžky zmluvy v súlade s právom Spoločenstva a za predpokladu, že nemajú diskriminačný účinok. Všetky uložené prístupové podmienky by mali rešpektovať nevyhnutnosť zachovávať účinnú hospodársku súťaž v službách pre spotrebiteľov a podniky.

(56)

Pri hodnotení primeranosti povinností a podmienok, ktoré sa majú uložiť, národné regulačné orgány zohľadnia rozdiely v konkurenčných podmienkach, ktoré existujú v rôznych oblastiach príslušného členského štátu.

(57)

Pri ukladaní opatrení na kontrolu cien by sa vnútroštátne regulačné orgány mali snažiť umožniť spravodlivý zisk pre investora v konkrétnom novom investičnom projekte. Môžu sa vyskytnúť predovšetkým riziká spojené s investičnými projektmi do nových prístupových sietí, ktoré zabezpečujú výrobky, pri ktorých v čase investovania dopyt nie je istý.

(58)

Každé rozhodnutie na základe článku 19 ods. 1 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) by sa malo prijímať v medziach regulačných zásad, prístupov a metodík. Aby sa zabránilo pochybnostiam, nemalo by predpisovať podrobnosti, ktoré bežne musia zohľadňovať vnútroštátne podmienky, a nemalo by zakazovať alternatívne prístupy, pri ktorých možno primerane očakávať podobný účinok. Toto rozhodnutie by malo byť proporcionálne a nemalo by mať vplyv na rozhodnutia prijaté vnútroštátnymi regulačnými orgánmi, ktoré netvoria prekážku vnútornému trhu.

(59)

V prílohe I k smernici 2002/21/ES (rámcová smernica) sa uvádza zoznam trhov, ktoré sa majú zahrnúť do odporúčania o relevantných trhoch produktov a služieb, ktoré si môžu vyžadovať reguláciu ex ante. Táto príloha by sa mala zrušiť, pretože už splnila svoj účel slúžiť ako podklad vypracovania úvodnej verzie odporúčania o relevantných trhoch výrobkov a služieb.

(60)

Pre nové subjekty na trhu nemusí byť z ekonomického hľadiska vhodné, aby v primeranom časovom období zduplikovali celú miestnu prístupovú sieť tradičného operátora alebo jej časť. Povinnosť operátorov s významným vplyvom na trhu poskytovať uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu alebo jeho úseku môže v tomto kontexte uľahčovať vstup subjektov na trh a zintenzívniť hospodársku súťaž na maloobchodných trhoch širokopásmového prístupu. Ak uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu alebo jeho úseku nie je technicky ani ekonomicky realizovateľný, možno uplatniť príslušné povinnosti týkajúce sa poskytovania nefyzického alebo virtuálneho prístupu k sieti s rovnocennou funkčnosťou.

(61)

Účelom funkčného oddelenia, na základe ktorého sa od vertikálne integrovaného operátora vyžaduje, aby zriadil prevádzkovo oddelené obchodné subjekty, je zabezpečiť poskytovanie úplne rovnocenných prístupových produktov všetkým operátorom (vrátane jeho vlastných oddelení), ktorí sú na nižšom stupni reťazca. Funkčným oddelením sa môže skvalitniť hospodárska súťaž na viacerých relevantných trhoch tým, že sa značne zníži motivácia diskriminovať a uľahčí sa overovanie a presadzovanie dodržiavania povinnosti nediskriminovať. Vo výnimočných prípadoch sa môže funkčné oddelenie využiť ako nápravné opatrenie, keď sa trvalo nedarí dosiahnuť účinnú nediskrimináciu na viacerých dotknutých trhoch a keď sú malé alebo žiadne vyhliadky, že v oblasti infraštruktúry dôjde k hospodárskej súťaži v primeranom časovom rámci po využití jedného alebo viacerých nápravných opatrení, ktoré sa predtým považovali za vhodné. Je však veľmi dôležité zabezpečiť, aby uloženie funkčného oddelenia naďalej motivovalo daný podnik na investovanie do svojej siete a neviedlo k možným nepriaznivým vplyvom na blahobyt spotrebiteľov. Uloženie funkčného oddelenia vyžaduje koordinovanú analýzu rôznych relevantných trhov súvisiacich s prístupovou sieťou v súlade s postupom analýzy trhu ustanoveným v článku 16 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). Pri vykonávaní analýzy trhu a navrhovaní podrobností takéhoto nápravného opatrenia by národné regulačné orgány mali venovať osobitnú pozornosť produktom, ktoré majú spravovať samostatné obchodné subjekty, s prihliadnutím na rozsah zavedenia siete a na stupeň technologického pokroku, ktorý by mohol ovplyvniť nahraditeľnosť pevných a bezdrôtových služieb. S cieľom vyhnúť sa narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu by návrhy na funkčné oddelenie mala vopred schvaľovať Komisia.

(62)

Vykonanie funkčného oddelenia by nemalo samostatným obchodným subjektom brániť v používaní náležitých koordinačných mechanizmov, aby sa zabezpečila ochrana práv materskej spoločnosti na dohľad nad hospodárením a riadením.

(63)

Plynulá integrácia vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb si vyžaduje lepšiu koordináciu pri uplatňovaní regulácie ex ante ustanovenej v regulačnom rámci Európskej únie pre elektronické komunikácie.

(64)

Ak sa vertikálne integrovaný podnik rozhodne previesť svoje aktíva tvoriace miestnu prístupovú sieť alebo ich podstatnú časť na samostatný právny subjekt, v ktorom nemá majetkovú účasť, alebo vytvoriť samostatný obchodný subjekt pre oblasť prístupových produktov, národný regulačný orgán by mal posúdiť vplyv plánovanej transakcie na všetky existujúce regulačné povinnosti uložené vertikálne integrovanému operátorovi s cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť všetkých nových opatrení so smernicou 2002/19/ES (prístupová smernica) a smernicou 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe). Dotknutý národný regulačný orgán by mal vykonať novú analýzu trhov, na ktorých pôsobí oddelený subjekt, a podľa toho ukladať, zachovávať, meniť alebo rušiť povinnosti. Na tento účel by národný regulačný orgán mal mať možnosť požadovať od podniku informácie.

(65)

Hoci je za určitých okolností vhodné, aby národný regulačný orgán ukladal povinnosti operátorom, ktorí nemajú významný vplyv na trhu, aby sa dosiahli ciele, ako je prepojiteľnosť medzi koncovými bodmi alebo interoperabilita služieb, je potrebné zabezpečiť, aby sa také povinnosti ukladali v súlade s regulačným rámcom Európskej únie, a najmä jeho oznamovacími postupmi.

(66)

Komisia by mala byť splnomocnená na prijímanie vykonávacích opatrení s cieľom prispôsobiť podmienky prístupu k službám digitálnej televízie a rádia uvedené v prílohe I vývoju na trhu a technologickému vývoju. Týka sa to aj minimálneho zoznamu položiek v prílohe II, ktoré sa musia zverejniť, aby sa splnili požiadavky kladené na transparentnosť.

(67)

Uľahčenie prístupu účastníkov trhu k zdrojom rádiových frekvencií prispeje k odstráneniu prekážok, ktoré bránia vstupu na trh. Navyše technologický pokrok znižuje riziko škodlivého rušenia v určitých frekvenčných pásmach, a tým znižuje potrebu individuálnych práv na používanie. Podmienky používania frekvenčného spektra na poskytovanie elektronických komunikačných služieb by preto mali byť za bežných podmienok stanovené vo všeobecných povoleniach, pokiaľ nie je s prihliadnutím na používanie frekvenčného spektra potrebné prideliť individuálne práva s cieľom zabezpečiť ochranu pred škodlivým rušením, technickú kvalitu služieb, účinné využívanie frekvenčného spektra alebo splnenie osobitného cieľa všeobecného záujmu. Rozhodnutia o potrebe individuálnych práv by sa mali prijímať transparentným a primeraným spôsobom.

(68)

Zavedenie požiadaviek na neutralitu služieb a technológií pri udeľovaní práv na používanie by spolu so zvýšenou možnosťou prevádzať práva medzi podnikmi malo viesť k väčšej slobode a väčšiemu počtu spôsobov poskytovania elektronických komunikačných služieb verejnosti, čím sa uľahčí aj dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu. Niektoré povinnosti vo všeobecnom záujme, ukladané vysielateľom na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb, si však môžu vyžadovať uplatnenie osobitných kritérií pri udeľovaní práv na používanie, ak sa javí, že sú zásadné na splnenie osobitného cieľa všeobecného záujmu vymedzeného členskými štátmi v súlade s právom Spoločenstva. Postupy spojené s úsilím o dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu by mali byť za všetkých okolností transparentné, objektívne, primerané a nediskriminačné.

(69)

Vzhľadom na to, že neobchodovateľnými individuálnymi právami na používanie sa obmedzuje slobodný prístup k rádiovým frekvenciám, ich platnosť by mala byť časovo obmedzená. Ak právo na používanie obsahuje ustanovenie o obnovení jeho platnosti, príslušné vnútroštátne orgány by mali najprv vykonať preskúmanie vrátane verejnej konzultácie, pričom zohľadnia vývoj trhu, pokrytia a technologický vývoj. Vzhľadom na vzácnosť frekvenčného spektra by sa individuálne práva udelené podnikom mali pravidelne preskúmavať. Pri vykonávaní takéhoto preskúmania by príslušné vnútroštátne orgány mali vyvážiť záujmy držiteľov práv s potrebou podporovať zavedenie obchodovania s frekvenčným spektrom, ako aj pružnejšie využívanie frekvenčného spektra prostredníctvom všeobecných povolení, ak je to možné.

(70)

Menšie zmeny práv a povinností sú také zmeny, ktoré sú najmä administratívnej povahy, nemenia podstatne charakter všeobecných povolení a jednotlivých vlastníckych práv, a teda nemôžu spôsobiť pomernú výhodu iným podnikom.

(71)

Príslušné vnútroštátne orgány by mali mať právomoc zabezpečovať účinné využívanie frekvenčného spektra a v prípade, že zdroje frekvenčného spektra ostanú nevyužité, podnikať kroky na zabránenie protikonkurenčnému hromadeniu, ktoré môže brániť novému vstupu na trh.

(72)

Národné regulačné orgány by mali mať možnosť podnikať účinné kroky na monitorovanie a zabezpečenie dodržiavania podmienok všeobecného povolenia alebo práv na používanie vrátane právomoci ukladať účinné peňažné alebo správne sankcie v prípade porušenia uvedených podmienok.

(73)

Podmienky, ktoré môžu byť pripojené k povoleniam, by mali zahŕňať osobitné podmienky upravujúce dostupnosť užívateľom so zdravotným postihnutím a potrebu verejných orgánov a pohotovostných služieb komunikovať medzi sebou navzájom a so širokou verejnosťou pred veľkými katastrofami, počas nich a po nich. S prihliadnutím na dôležitosť technických inovácií by členské štáty mali mať takisto možnosť vydávať povolenia používať frekvenčné spektrum na experimentálne účely pri dodržiavaní osobitných obmedzení a podmienok prísne odôvodnených experimentálnou povahou takýchto práv.

(74)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2887/2000 z 18. decembra 2000 o neviazanom prístupe k účastníckej prípojke (15) sa ukázalo ako účinné v úvodnej fáze otvárania trhu. Smernica 2002/21/ES (rámcová smernica) vyžaduje od Komisie, aby monitorovala prechod od regulačného rámca z roku 1998 k rámcu z roku 2002 a vo vhodnom čase predložila návrhy na zrušenie uvedeného nariadenia. Podľa rámca z roku 2002 sú národné regulačné orgány povinné analyzovať trh pre veľkoobchodný predaj uvoľneného prístupu k metalickým účastníckym vedeniam alebo k ich úsekom na účely poskytovania širokopásmových a hlasových služieb, ako sú vymedzené v odporúčaní o relevantných trhoch produktov a služieb. Keďže všetky členské štáty analyzovali tento trh najmenej raz a náležité povinnosti vyplývajúce z rámca z roku 2002 sa už uplatňujú, nariadenie (ES) č. 2887/2000 sa stalo zbytočným, a preto by sa malo zrušiť.

(75)

Opatrenia potrebné na vykonávanie smernice 2002/21/ES (rámcová smernica), smernice 2002/19/ES (prístupová smernica) a smernice 2002/20/ES (smernica o povolení) by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (16).

(76)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prijímanie odporúčaní a/alebo vykonávacích opatrení týkajúcich sa oznámení podľa článku 7 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica), harmonizácie v oblasti frekvenčného spektra a prideľovania čísel, ako aj vo veciach spojených s bezpečnosťou sietí a služieb, identifikácie relevantných trhov produktov a služieb, identifikácie nadnárodných trhov, vykonávania noriem a harmonizovaného uplatňovania ustanovení regulačného rámca. Tiež by mala byť splnomocnená na prijímanie vykonávacích opatrení na aktualizáciu príloh I a II k prístupovej smernici na základe vývoja na trhu a technologického vývoja. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky uvedených smerníc okrem iného ich doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES,

1.

Článok 1 sa mení a dopĺňa takto:

2.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

4.

Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

5.

V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete a služby poskytovali všetky informácie vrátane finančných informácií, ktoré národné regulačné orgány potrebujú na zabezpečenie súladu s ustanoveniami tejto smernice a špecifických smerníc alebo s rozhodnutiami prijatými podľa tejto smernice a špecifických smerníc. Národné regulačné orgány majú právomoc požadovať od takýchto podnikov, aby poskytovali najmä informácie o budúcom vývoji sietí alebo služieb, ktorý by mohol mať vplyv na veľkoobchodné služby, ktoré ponúkajú konkurentom. Od podnikov s významným vplyvom na veľkoobchodných trhoch sa môže tiež vyžadovať, aby odovzdávali účtovné údaje o maloobchodných trhoch, ktoré súvisia s danými veľkoobchodnými trhmi.

Podniky musia takéto informácie poskytovať na požiadanie a v súlade s časovým harmonogramom a s takou úrovňou podrobností, aké vyžaduje národný regulačný orgán. Informácie požadované národným regulačným orgánom musia byť primerané plneniu danej úlohy. Národný regulačný orgán uvedie dôvody svojej žiadosti o informácie a s informáciami zaobchádza podľa odseku 3.“

6.

Články 6 a 7 sa nahrádzajú takto:

„Článok 6

Mechanizmus konzultácií a transparentnosti

S výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 7 ods. 9, článok 20 alebo článok 21, členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že národné regulačné orgány majú v úmysle prijať opatrenia podľa tejto smernice alebo špecifických smerníc alebo ustanoviť obmedzenia v súlade s článkom 9 ods. 3 a 4, ktoré majú významný vplyv na relevantný trh, poskytli zainteresovaným stranám príležitosť predložiť k návrhu opatrení v primeranej lehote pripomienky.

Národné regulačné orgány uverejnia svoje vnútroštátne konzultačné postupy.

Členské štáty zabezpečia vytvorenie jediného informačného miesta, prostredníctvom ktorého možno získať prístup k všetkým prebiehajúcim konzultáciám.

Národný regulačný orgán zverejní výsledky konzultačného postupu s výnimkou dôverných informácií v súlade s právom Spoločenstva a vnútroštátnym právom o obchodnom tajomstve.

Článok 7

Konsolidácia vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií

1.   Pri vykonávaní svojich úloh podľa tejto smernice a špecifických smerníc národné regulačné orgány zohľadňujú ciele stanovené v článku 8 do takej miery, v akej sa týkajú fungovania vnútorného trhu.

2.   Národné regulačné orgány vzájomnou transparentnou spoluprácou a spoluprácou s Komisiou a BEREC prispievajú k rozvoju vnútorného trhu, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie ustanovení tejto smernice a špecifických smerníc vo všetkých členských štátoch. Na tento účel najmä spolupracujú s Komisiou a BEREC s cieľom určiť druhy nástrojov a nápravných opatrení, ktoré sú najvhodnejšie na riešenie konkrétnych druhov situácií na trhu.

3.   Ak odporúčania alebo usmernenia prijaté podľa článku 7b neustanovujú inak a ak národný regulačný orgán po skončení konzultácií uvedených v článku 6 zamýšľa prijať opatrenie:

súčasne v súlade s článkom 5 ods. 3 sprístupní Komisii, BEREC a národným regulačným orgánom v ostatných členských štátoch návrh opatrenia spolu s odôvodnením, z ktorého opatrenie vychádza, a oznámi to Komisii, BEREC a ostatným národným regulačným orgánom. Národné regulačné orgány, BEREC a Komisia môžu dotknutému národnému regulačnému orgánu predložiť pripomienky len do jedného mesiaca. Lehotu jedného mesiaca nemožno predĺžiť.

4.   Ak je zamýšľané opatrenie, na ktoré sa vzťahuje odsek 3, zamerané na:

a pokiaľ by malo vplyv na obchod medzi členskými štátmi a Komisia oznámila národnému regulačnému orgánu, že sa domnieva, že návrh opatrenia by vytvoril prekážku jednotného trhu, alebo že má vážne pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s právom Spoločenstva, a najmä s cieľmi uvedenými v článku 8, navrhované opatrenie sa nesmie prijať počas nasledujúcich dvoch mesiacov. Túto lehotu nemožno predĺžiť. Komisia v takomto prípade oznámi svoje výhrady ostatným národným regulačným orgánom.

5.   V lehote dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 Komisia môže:

Komisia pred prijatím rozhodnutia v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko BEREC. K tomuto rozhodnutiu priloží podrobnú a objektívnu analýzu, v ktorej uvedie dôvody, prečo by sa návrh opatrenia nemal prijať, a pripojí konkrétne návrhy na zmenu návrhu opatrenia.

6.   Ak Komisia prijme rozhodnutie v súlade s odsekom 5, ktorým národný regulačný orgán požiada, aby vzal späť návrh opatrenia, národný regulačný orgán návrh opatrenia zmení alebo vezme späť do šiestich mesiacov od prijatia rozhodnutia Komisie. V prípade zmeny návrhu opatrenia národný regulačný orgán uskutoční verejnú konzultáciu v súlade s postupmi uvedenými v článku 6 a znovu oznámi Komisii zmenený návrh opatrenia v súlade s ustanoveniami odseku 3.

7.   Dotknutý národný regulačný orgán v čo najväčšej miere zohľadní pripomienky ostatných národných regulačných orgánov, BEREC a Komisie a môže okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje odsek 4 a odsek 5 písm. a), prijať výsledný návrh opatrenia, pričom ho v takom prípade oznámi Komisii.

8.   Národný regulačný orgán oznámi Komisii a BEREC všetky prijaté konečné opatrenia, na ktoré sa vzťahuje článok 7 ods. 3 písm. a) a b).

9.   Za výnimočných okolností, keď sa národný regulačný orgán domnieva, že existuje naliehavá potreba konať s cieľom chrániť hospodársku súťaž a záujmy užívateľov, môže odchylne od postupu uvedeného v odsekoch 3 a 4 ihneď prijať primerané a predbežné opatrenia. Takéto opatrenia s úplným odôvodnením bezodkladne oznámi Komisii, ostatným národným regulačným orgánom a BEREC. Na rozhodnutie národného regulačného orgánu, ktorým sa takéto opatrenia zmenia na trvalé alebo ktorým sa predĺži ich platnosť, sa vzťahujú ustanovenia odsekov 3 a 4.“

7.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 7a

Postup jednotného uplatňovania nápravných opatrení

1.   Ak cieľom zamýšľaného opatrenia podľa článku 7 ods. 3 je uloženie, zmena a doplnenie alebo zrušenie povinnosti prevádzkovateľa pri uplatňovaní článku 16 v spojení s článkom 5 a článkami 9 až 13 smernice 2002/19/ES (prístupová smernica) a článku 17 smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe), Komisia môže v lehote jedného mesiaca stanovenej v článku 7 ods. 3 tejto smernice oznámiť príslušnému národnému regulačnému orgánu a BEREC dôvody, prečo sa domnieva, že navrhované opatrenie by tvorilo prekážku jednotného trhu, alebo prečo má vážne pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s právom Spoločenstva. V takomto prípade sa navrhované opatrenie nemôže prijať ďalšie tri mesiace od oznámenia Komisie.

Ak sa neuskutočnilo takéto oznámenie, príslušný národný regulačný orgán môže navrhované opatrenie prijať, pričom v najvyššej miere zohľadní všetky pripomienky Komisie, BEREC alebo ktoréhokoľvek iného národného regulačného orgánu.

2.   V rámci trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1 Komisia, BEREC a príslušný národný regulačný orgán úzko spolupracujú, aby našli najvhodnejšie a najúčinnejšie opatrenie v súvislosti s cieľmi stanovenými v článku 8, pričom náležite zohľadňujú názory účastníkov trhu a potrebu zabezpečiť rozvoj jednotného regulačného postupu.

3.   BEREC, ktorý koná v mene väčšiny svojich členov, vydá do šiestich týždňov od začiatku trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1 stanovisko k oznámeniu Komisie, ktoré sa uvádza v odseku 1, pričom naznačí, či sa domnieva, že navrhované opatrenie by sa malo zmeniť alebo stiahnuť, a podľa potreby predloží na tento účel aj konkrétne návrhy. Stanovisko sa musí zdôvodniť a zverejniť.

4.   Ak sa BEREC vo svojom stanovisku stotožní s vážnymi pochybnosťami Komisie, úzko spolupracuje s príslušným národným regulačným orgánom, aby našli najvhodnejšie a najúčinnejšie opatrenie. Pred skončením trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1 národný regulačný orgán môže:

5.   Keď sa BEREC nestotožňuje s vážnymi pochybnosťami Komisie alebo nevyjadrí svoje stanovisko, alebo keď národný regulačný orgán zmení alebo ponechá svoje navrhované opatrenie podľa odseku 4, Komisia môže do jedného mesiaca po skončení trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1 a pri čo najväčšom zohľadnení stanoviska BEREC, ak bolo vyjadrené:

6.   Príslušný národný regulačný orgán oznámi Komisii a BEREC konečné prijaté opatrenie do jedného mesiaca od vydania odporúčania Komisie podľa odseku 5 písm. a) alebo od stiahnutia jej výhrad podľa odseku 5 písm. b).

Túto lehotu možno predĺžiť, aby národný regulačný orgán mohol uskutočniť verejnú konzultáciu podľa článku 6.

7.   Keď sa národný regulačný orgán rozhodne nezmeniť alebo nestiahnuť navrhované opatrenie na základe odporúčania vydaného podľa odseku 5 písm. a), uvedie dôvody.

8.   Národný regulačný orgán môže v ktoromkoľvek štádiu navrhované opatrenie vziať späť.

Článok 7b

Vykonávacie ustanovenia

1.   Po verejnej konzultácii a konzultácii s národnými regulačnými orgánmi a zohľadňujúc v čo najväčšej miere stanovisko BEREC, Komisia môže v súvislosti s článkom 7 prijať odporúčania a/alebo usmernenia, ktorými sa vymedzí forma a obsah oznámení požadovaných podľa článku 7 ods. 3, ako aj úroveň podrobností, ktoré sa majú v týchto oznámeniach uviesť, okolnosti, za ktorých sa oznámenia nebudú požadovať, a počítanie lehôt.

2.   Opatrenia uvedené v odseku 1 sa prijmú v súlade s poradným postupom uvedeným v článku 22 ods. 2.“

8.

Článok 8 sa mení a dopĺňa takto:

9.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 8a

Strategické plánovanie a koordinácia politiky rádiového frekvenčného spektra

1.   Členské štáty spolupracujú navzájom a s Komisiou pri strategickom plánovaní, koordinácii a harmonizácii využívania rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve. Na tieto účely zohľadňujú okrem iného aspekty politík Európskej únie týkajúce sa hospodárstva, bezpečnosti, zdravia, verejného záujmu, slobody prejavu, kultúry, vedy, spoločnosti a techniky, ako aj rozličné záujmy skupín užívateľov rádiového frekvenčného spektra, aby sa optimalizovalo jeho využitie a aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu.

2.   Členské štáty vzájomnou spoluprácou a spoluprácou s Komisiou podporujú koordináciu prístupov v rámci politiky rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve a prípadné harmonizované podmienky týkajúce sa dostupnosti rádiového frekvenčného spektra a jeho efektívneho využívania na vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií.

3.   Komisia môže Európskemu parlamentu a Rade predkladať legislatívne návrhy na zriadenie viacročných programov politiky rádiového frekvenčného spektra, pričom v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko Skupiny politiky rádiového frekvenčného spektra (RSPG) ustanovenej rozhodnutím Komisie 2002/622/ES z 26. júla 2002 o zriadení Skupiny politiky rádiového frekvenčného spektra (19). Tieto programy určia politickú orientáciu a ciele strategického plánovania a harmonizácie využívania rádiového frekvenčného spektra v súlade s ustanoveniami tejto smernice a špecifických smerníc.

4.   Ak si to vyžaduje zabezpečenie účinnej koordinácie záujmov Európskeho spoločenstva v medzinárodných organizáciách príslušných v záležitostiach rádiového frekvenčného spektra, Komisia môže navrhnúť Európskemu parlamentu a Rade ciele spoločnej politiky, pričom čo najviac zohľadňuje stanovisko RSPG.

10.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Správa rádiových frekvencií pre elektronické komunikačné služby

1.   Členské štáty zabezpečia účinnú správu rádiových frekvencií pre elektronické komunikačné služby na svojom území v súlade s článkami 8 a 8a, pričom náležite zohľadňujú skutočnosť, že rádiové frekvencie sú verejným majetkom s významnou spoločenskou, kultúrnou a hospodárskou hodnotou. Zabezpečia, aby prideľovanie frekvenčného spektra pre elektronické komunikačné služby a vydávanie všeobecných povolení alebo individuálnych práv na používanie takýchto rádiových frekvencií príslušnými vnútroštátnymi orgánmi bolo založené na objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritériách.

Pri uplatňovaní tohto článku členské štáty rešpektujú príslušné medzinárodné dohody vrátane rádiokomunikačného poriadku ITU a môžu zohľadniť verejné záujmy.

2.   Členské štáty podporujú harmonizáciu používania rádiových frekvencií v celom Spoločenstve v súlade s potrebou zabezpečiť ich účinné a efektívne využívanie, a to aj v rámci úsilia o dosiahnutie výhod pre spotrebiteľov, ako sú napríklad úspory z rozsahu alebo interoperabilita služieb. Konajú pritom v súlade s článkom 8a a s rozhodnutím č. 676/2002/ES (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre).

3.   Pokiaľ nie je v druhom pododseku ustanovené inak, členské štáty zabezpečia, aby sa všetky druhy technológií používaných pre elektronické komunikačné služby mohli využívaťv rádiových frekvenčných pásmach vyhlásených za dostupné pre elektronické komunikačné služby v ich národných plánoch frekvenčného spektra v súlade s právom Spoločenstva.

Členské štáty však môžu pre niektoré druhy rádiových sietí alebo bezdrôtovej prístupovej technológie používané pre elektronické komunikačné služby ustanoviť primerané a nediskriminačné obmedzenia, ak je to potrebné s cieľom:

4.   Pokiaľ nie je v druhom pododseku ustanovené inak, členské štáty zabezpečia, aby sa všetky druhy elektronických komunikačných služieb mohli poskytovaťv rádiových frekvenčných pásmach vyhlásených za dostupné pre elektronické komunikačné služby v ich národných plánoch frekvenčného spektra v súlade s právom Spoločenstva. Členské štáty však môžu pre elektronické komunikačné služby, ktoré sa majú poskytovať, ustanoviť primerané a nediskriminačné obmedzenia vrátane prípadného plnenia požiadaviek rádiokomunikačného poriadku ITU.

Opatrenia, ktorými sa požaduje, aby sa elektronická komunikačná služba poskytovala v konkrétnom pásme dostupnom pre elektronické komunikačné služby, musia byť odôvodnené s cieľom zabezpečiť plnenie cieľa všeobecného záujmu vymedzeného členskými štátmi v súlade s právom Spoločenstva, ako napríklad:

Opatrenie, ktorým sa zakazuje poskytovať akúkoľvek inú elektronickú komunikačnú službu v konkrétnom pásme, sa môže zaviesť len v prípadoch odôvodnených potrebou chrániť služby zabezpečujúce ochranu života. Členské štáty môžu výnimočne aj rozšíriť takéto opatrenie s tým, aby sa plnili aj iné ciele všeobecného záujmu, ako ich vymedzia členské štáty v súlade s právom Spoločenstva.

5.   Nevyhnutnosť obmedzení uvedených v odsekoch 3 a 4 členské štáty pravidelne preskúmavajú a výsledky takýchto preskúmaní zverejňujú.

6.   Odseky 3 a 4 sa vzťahujú na frekvenčné spektrum pridelené elektronickým komunikačným službám, vydané všeobecné povolenia a individuálne práva na používanie rádiových frekvencií udelené po 25. máji 2011.

Na pridelené časti frekvenčného spektra, všeobecné povolenia a individuálne práva na používanie, ktoré existovali do 25. mája 2011, sa vzťahuje článok 9a.

7.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia špecifických smerníc, a zohľadňujúc relevantné vnútroštátne okolnosti, členské štáty môžu ustanoviť pravidlá s cieľom predchádzať nadmernému hromadeniu frekvenčného spektra najmä stanovením prísnych lehôt na účinné využívanie práv na používanie ich držiteľmi a uplatňovaním sankcií vrátane pokút alebo odňatia práv na používanie v prípade nedodržania takýchto lehôt. Tieto pravidlá sa musia tvoriť a uplatňovať primeraným, nediskriminačným a transparentným spôsobom.“

11.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 9a

Preskúmavanie obmedzení existujúcich práv

1.   Členské štáty môžu počas piatich rokov počnúc 25. májom 2011 povoliť, aby držitelia práv na používanie rádiových frekvencií, ktoré im boli udelené pred uvedeným dátumom a ktoré zostanú platné najmenej päť rokov po uvedenom dátume, predložili príslušnému vnútroštátnemu orgánu žiadosť o nové posúdenie obmedzení ich práv v súlade s článkom 9 ods. 3 a 4.

Príslušný vnútroštátny orgán pred prijatím svojho rozhodnutia oznámi držiteľovi práva, že obmedzenia znovu posúdil, pričom uvedie rozsah práva po novom posúdení a poskytne mu primeranú lehotu, aby mohol svoju žiadosť vziať späť.

Pokiaľ držiteľ práva svoju žiadosť vezme späť, zostane právo nezmenené až do skončenia jeho platnosti alebo do konca päťročného obdobia, podľa toho, čo nastane skôr.

2.   Po skončení päťročného obdobia uvedeného v odseku 1 členské štáty prijmú všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa na všetky zostávajúce všeobecné povolenia a individuálne práva na používanie a na časti frekvenčného spektra používané pre elektronické komunikačné služby, ktoré existovali k 25. máju 2011, vzťahoval článok 9 ods. 3 a 4.

3.   Pri uplatňovaní tohto článku členské štáty prijmú vhodné opatrenia na podporu spravodlivej hospodárskej súťaže.

4.   Opatrenia prijaté na základe tohto článku nepredstavujú udelenie nových práv na používanie, a preto nepodliehajú príslušným ustanoveniam článku 5 ods. 2 smernice 2002/20/ES (smernica o povolení).

Článok 9b

Prevod alebo prenájom individuálnych práv na používanie rádiových frekvencií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby podniky mohli v súlade s podmienkami spojenými s právami na využívanie rádiových frekvencií a v súlade s vnútroštátnymi postupmi previesť na iné podniky alebo prenajímať iným podnikom individuálne práva na využívanie rádiových frekvencií v pásmach, pre ktoré je to ustanovené vo vykonávacích opatreniach prijatých podľa článku 3.

Takisto v prípade iných pásem členské štáty môžu stanoviť, aby podniky prevádzali individuálne užívacie práva na rádiové frekvencie na iné podniky alebo im ich prenajímali v súlade s vnútroštátnymi postupmi.

Podmienky súvisiace s individuálnymi právami na používanie rádiových frekvencií zostávajú v platnosti aj po prevode alebo prenájme práv, pokiaľ príslušný vnútroštátny orgán neustanoví inak.

Členské štáty môžu tiež určiť, že ustanovenia tohto odseku sa neuplatňujú, keď podnik pôvodne získal individuálne užívacie právo na rádiové frekvencie bezplatne.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa zámer podniku previesť práva na používanie rádiových frekvencií, ako aj ich skutočný prevod oznámil v súlade s vnútroštátnymi postupmi príslušnému vnútroštátnemu orgánu zodpovednému za udeľovanie individuálnych práv na používanie a aby sa zverejnil. Ak je používanie rádiovej frekvencie harmonizované prostredníctvom uplatňovania rozhodnutia č. 676/2002/ES (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre) alebo iných opatrení Spoločenstva, každý takýto prevod musí byť v súlade s takýmto harmonizovaným používaním.

3.   Komisia môže prijať vhodné vykonávacie opatrenia s cieľom identifikovať pásma, v prípade ktorých si podniky môžu medzi sebou prevádzať alebo prenajímať práva na používanie rádiových frekvencií. Tieto opatrenia sa nevzťahujú na frekvencie, ktoré sa používajú na vysielanie.

Tieto technické vykonávacie opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 22 ods. 3.“

12.

Článok 10 sa mení a dopĺňa takto:

13.

Článok 11 sa mení a dopĺňa takto:

14.

Článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Spoločné umiestnenie a spoločné používanie sieťových prvkov a pridružených prostriedkov poskytovateľov elektronických komunikačných sietí

1.   Ak má podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete podľa vnútroštátnych právnych predpisov právo inštalovať zariadenia na verejnom alebo súkromnom majetku, nad ním alebo pod ním alebo ak môže využívať postup na vyvlastnenie alebo využívanie majetku, národné regulačné orgány môžu pri plnom zohľadnení zásady proporcionality uložiť spoločné používanie takýchto zariadení alebo majetku vrátane budov, vstupov do budov, elektroinštalácie budov, stožiarov, antén, veží a iných nosných zariadení, káblovodov, rúr, vstupných šácht a rozvodných skríň.

2.   Členské štáty môžu požadovať, aby držitelia práv uvedení v odseku 1 spoločne používali zariadenia alebo majetok (vrátane fyzického spoločného umiestnenia) alebo prijali opatrenia na uľahčenie koordinácie verejných prác s cieľom chrániť životné prostredie, verejné zdravie alebo verejnú bezpečnosť alebo s cieľom splniť ciele urbanistického a územného plánovania, ale až po uplynutí primeranej lehoty na verejnú konzultáciu, počas ktorej všetky zainteresované strany musia dostať príležitosť vyjadriť svoje stanovisko. Takéto prípravné opatrenia na spoločné používanie alebo koordináciu môžu zahŕňať pravidlá na rozdelenie nákladov na spoločné využívanie zariadenia alebo majetku.

3.   Členské štáty zabezpečia vnútroštátnym orgánom právomoc nariadiť po uplynutí primeranej lehoty na verejnú konzultáciu, počas ktorej musia dostať všetky zainteresované strany príležitosť vyjadriť svoje stanoviská, aby držitelia práv uvedení v odseku 1 a/alebo majiteľ elektroinštalácie spoločne využívali elektroinštaláciu vnútri budov alebo po prvý sústreďovací bod alebo rozvádzač, keď je umiestnený mimo budovy, ak je to odôvodnené skutočnosťou, že duplicita takejto infraštruktúry by bola hospodársky neefektívna alebo fyzicky neuskutočniteľná. Takéto režimy spoločného využívania alebo koordinácie môžu zahŕňať pravidlá rozdelenia nákladov za spoločné užívanie zariadenia alebo majetku podľa potreby prispôsobené riziku.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány mohli vyžadovať, aby podniky poskytovali na požiadanie príslušných orgánov informácie, ktoré takéto orgány spolu s národnými regulačnými orgánmi potrebujú na to, aby mohli vytvoriť podrobný inventár povahy, dostupnosti a geografickej polohy zariadení uvedených v odseku 1 a sprístupniť ho zainteresovaným stranám.

5.   Opatrenia prijaté národným regulačným orgánom v súlade s týmto článkom musia byť objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané. V náležitých prípadoch sa tieto opatrenia vykonávajú koordinovane s miestnymi orgánmi.“

15.

Vkladá sa táto kapitola:

„KAPITOLA IIIa

BEZPEČNOSŤ A INTEGRITA SIETÍ A SLUŽIEB

Článok 13a

Bezpečnosť a integrita

1.   Členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktoré poskytujú verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby, prijali primerané technické a organizačné opatrenia na primerané riadenie rizík spojených s bezpečnosťou sietí a služieb. S ohľadom na najnovší technologický vývoj musia takéto opatrenia zaistiť takú úroveň bezpečnosti, ktorá zodpovedá miere daného rizika. Opatrenia sa prijímajú najmä s cieľom predchádzať bezpečnostným incidentom a minimalizovať ich vplyv na užívateľov a vzájomne prepojené siete.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktoré poskytujú verejné komunikačné siete, podnikli všetky vhodné kroky na zabezpečenie integrity svojich sietí a aby tak zaručili kontinuitu dodávok služieb poskytovaných prostredníctvom týchto sietí.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktoré poskytujú verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby, informovali príslušný národný regulačný orgán o narušení bezpečnosti alebo strate integrity, ktoré malo významný vplyv na prevádzku sietí alebo služieb.

V prípade potreby dotknutý národný regulačný orgán informuje národné regulačné orgány v ostatných členských štátoch a Európsku agentúru pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA). Ak dotknutý národný regulačný orgán usúdi, že zverejnenie narušenia je vo verejnom záujme, môže o ňom informovať verejnosť alebo to uloží ako povinnosť podnikom.

Dotknutý národný regulačný orgán raz za rok predkladá Komisii a agentúre ENISA súhrnnú správu o prijatých oznámeniach a o krokoch, ktoré urobil v súlade s týmto odsekom.

4.   Komisia môže prijať primerané technické vykonávacie opatrenia na účely harmonizácie opatrení uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 vrátane opatrení, ktoré upravujú okolnosti, formát a postupy týkajúce sa požiadaviek na oznamovanie, pričom v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko agentúry ENISA. Takéto technické vykonávacie opatrenia budú v čo najväčšej miere vychádzať z európskych a medzinárodných noriem, pričom nesmú členským štátom brániť v prijímaní ďalších požiadaviek s cieľom sledovať ciele ustanovené v odsekoch 1 a 2.

Tieto vykonávacie opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 22 ods. 3.

Článok 13b

Vykonávanie a presadzovanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné národné regulačné orgány mali na účely vykonávania článku 13a právomoc vydávať záväzné usmernenia vrátane usmernení o lehotách na vykonanie pre podniky, ktoré poskytujú verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné národné regulačné orgány mali právomoc vyžadovať od podnikov, ktoré poskytujú verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby, aby:

3.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mali všetky právomoci potrebné na vyšetrenie prípadov nedodržiavania predpisov a ich dôsledkov na bezpečnosť a integritu sietí.

4.   Týmito ustanoveniami nie je dotknutý článok 3 tejto smernice.“

16.

V článku 14 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Ak má podnik významný vplyv na konkrétnom trhu (prvý trh), môže sa tiež označiť za podnik s významným vplyvom na blízkom príbuznom trhu (druhý trh), ak sú prepojenia medzi týmito dvoma trhmi také, že umožňujú prenesenie vplyvu z prvého trhu na druhý trh, a tým sa posilní vplyv podniku na trhu. Preto možno na druhom trhu uplatňovať nápravné opatrenia podľa článkov 9, 10, 11 a 13 smernice 2002/19/ES (prístupová smernica) zamerané na predchádzanie takémuto prenosu vplyvu, a ak takéto nápravné opatrenia nestačia, možno uložiť nápravné opatrenia podľa článku 17 smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe).“

17.

Článok 15 sa mení a dopĺňa takto:

18.

Článok 16 sa mení a dopĺňa takto:

19.

Článok 17 sa mení a dopĺňa takto:

20.

Článok 18 sa mení a dopĺňa takto:

21.

Článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

Harmonizačné postupy

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 tejto smernice a články 6 a 8 smernice 2002/20/ES (smernica o povolení), ak Komisia zistí, že odlišnosti vo vykonávaní regulačných úloh uvedených v tejto smernici a špecifických smerniciach jednotlivými národnými regulačnými orgánmi môžu tvoriť prekážky vnútornému trhu, môže vydať odporúčanie alebo rozhodnutie týkajúce sa harmonizovaného uplatňovania ustanovení tejto smernice a špecifických smerníc v snahe podporiť plnenie cieľov ustanovených v článku 8, pričom v čo najväčšej miere zohľadňuje stanovisko BEREC.

2.   Ak Komisia vydáva odporúčanie podľa odseku 1, koná v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 22 ods. 2.

Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány pri plnení svojich úloh takéto odporúčania v čo najväčšej miere zohľadňovali. Ak sa národný regulačný orgán rozhodne nepostupovať podľa odporúčania, informuje o tom Komisiu a zdôvodní svoje rozhodnutie.

3.   Rozhodnutia prijaté podľa odseku 1 môžu zahŕňať iba identifikáciu harmonizovaného alebo koordinovaného prístupu na účely riešenia týchto otázok:

4.   Rozhodnutie uvedené v odseku 1, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením, sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 22 ods. 3.

5.   BEREC môže na vlastný podnet poradiť Komisii, či by sa malo prijať opatrenie podľa odseku 1.“

22.

V článku 20 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Ak v súvislosti s existujúcimi povinnosťami vyplývajúcimi z tejto smernice alebo zo špecifických smerníc vznikne spor medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete alebo služby v niektorom členskom štáte alebo medzi takýmito podnikmi a inými podnikmi v členskom štáte, ktoré požívajú výhody vyplývajúce z povinností spojených s prístupom a/alebo prepojením podľa tejto smernice alebo špecifických smerníc, dotknutý národný regulačný orgán vydá na žiadosť ktorejkoľvek strany a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 2, záväzné rozhodnutie, ktorým vyrieši spor v čo najkratšom čase, najneskôr však do štyroch mesiacov, pokiaľ tomu nebránia výnimočné okolnosti. Dotknutý členský štát požiada všetky strany, aby s národným regulačným orgánom plne spolupracovali.“

23.

Článok 21 sa nahrádza takto:

„Článok 21

Riešenie cezhraničných sporov

1.   V prípade, že cezhraničný spor medzi stranami z rôznych členských štátov, ktorý vyplýva z uplatňovania tejto smernice alebo špecifických smerníc, patrí do právomoci národných regulačných orgánov z viacerých členských štátov, uplatňujú sa ustanovenia odsekov 2, 3 a 4.

2.   Ktorákoľvek strana môže predložiť spor dotknutým národným regulačným orgánom. Príslušné národné regulačné orgány koordinujú svoje úsilie a majú právo konzultovať BEREC, aby dosiahli konzistentné vyriešenie sporu v súlade s cieľmi stanovenými v článku 8.

Akékoľvek povinnosti, ktoré národné regulačné orgány uložia podnikom ako súčasť riešenia sporu, musia byť v súlade s touto smernicou a osobitnými smernicami.

Každý národný regulačný orgán, do ktorého právomoci patria takéto spory, môže požiadať BEREC, aby prijal stanovisko, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú v súlade s ustanoveniami rámcovej smernice a/alebo špecifických smerníc prijať na vyriešenie sporu.

Ak sa BEREC predložila takáto žiadosť, každý národný regulačný orgán s právomocou v akomkoľvek aspekte sporu počká pred podniknutím krokov na jeho vyriešenie na stanovisko BEREC. Týmto nie je dotknutá možnosť národných regulačných orgánov prijímať v prípade potreby neodkladné opatrenia.

Všetky povinnosti, ktoré podniku uloží národný regulačný orgán v rámci riešenia sporu, sa riadia ustanoveniami tejto smernice alebo špecifických smerníc a v čo najväčšej miere zohľadňujú stanovisko, ktoré prijal BEREC.

3.   Členské štáty môžu ustanoviť, že príslušné národné regulačné orgány môžu spoločne odmietnuť riešenie sporu, ak existujú iné mechanizmy vrátane mediácie, ktoré by lepšie prispeli k včasnému vyriešeniu sporu v súlade s ustanoveniami článku 8.

Bezodkladne o tom informujú príslušné strany. Ak sa spor do štyroch mesiacov nevyrieši a ak strana žiadajúca nápravu nepredložila spor súdu, národné regulačné orgány, ak o to niektorá zo strán požiada, koordinujú svoje úsilie s cieľom vyriešiť spor v súlade s ustanoveniami článku 8, pričom v čo najväčšej miere zohľadňujú akékoľvek stanoviská, ktoré prijal BEREC.

4.   Postup uvedený v odseku 2 nebráni žiadnej strane podať na súd návrh na začatie konania.“

24.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 21a

Sankcie

Členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách za porušenia vnútroštátnych predpisov prijatých na základe tejto smernice a špecifických smerníc a prijmú všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili ich vykonávanie. Ustanovené sankcie musia byť vhodné, účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do 25. mája 2011 a bezodkladne jej oznámia každú následnú zmenu, ktorá sa týka týchto ustanovení.“

25.

Článok 22 sa mení a dopĺňa takto:

26.

Článok 27 sa vypúšťa.

27.

Príloha I sa vypúšťa.

28.

Príloha II sa nahrádza takto:

1.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

2.

V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Operátori verejných komunikačných sietí majú právo, a ak ich o to požiadajú iné podniky, ktoré sú na to oprávnené podľa článku 4 smernice 2002/20/ES (smernica o povolení), povinnosť dohodnúť prepojenie na účely poskytovania verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, aby sa zabezpečilo poskytovanie a interoperabilita služieb v Spoločenstve. Operátori ponúkajú iným podnikom prístup a prepojenie za podmienok, ktoré sú v súlade s povinnosťami, ktoré uložil národný regulačný orgán podľa článkov 5 až 8.“

3.

Článok 5 sa mení a dopĺňa takto:

4.

V článku 6 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Na základe vývoja na trhu a technologického vývoja môže Komisia prijať vykonávacie opatrenia na zmenu prílohy I. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 14 ods. 3.“

5.

Článok 7 sa vypúšťa.

6.

Článok 8 sa mení a dopĺňa takto:

7.

Článok 9 sa mení a dopĺňa takto:

8.

Článok 12 sa mení a dopĺňa takto:

9.

V článku 13 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Národný regulačný orgán môže v súlade s ustanoveniami článku 8 uložiť povinnosti týkajúce sa návratnosti nákladov a kontroly cien vrátane povinností týkajúcich sa nákladovej orientácie cien a povinností týkajúcich sa systémov účtovania nákladov za poskytovanie špecifických typov prepojenia a/alebo prístupu v situáciách, keď analýza trhu ukazuje, že nedostatok efektívnej hospodárskej súťaže znamená, že dotknutý operátor by mohol na škodu koncových užívateľov držať ceny na neprimerane vysokej úrovni alebo by mohol uplatňovať stláčanie marže. S cieľom podporovať investície operátora vrátane investícií do sietí novej generácie národné regulačné orgány zohľadňujú investície uskutočnené operátorom a umožňujú mu primeranú mieru návratnosti adekvátneho vloženého kapitálu, berúc do úvahy všetky riziká špecifické pre konkrétny nový sieťový investičný projekt.“

10.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 13a

Funkčné oddelenie

1.   Ak národný regulačný orgán dospeje k záveru, že príslušné povinnosti uložené podľa článkov 9 až 13 nesplnili cieľ dosiahnuť efektívnu hospodársku súťaž a že v súvislosti s určitými trhmi produktov, ku ktorým je veľkoobchodný prístup, existujú vážne a pretrvávajúce problémy s hospodárskou súťažou a/alebo že príslušné trhy zlyhávajú, môže v súlade s ustanoveniami článku 8 ods. 3 druhým pododsekom ako výnimočné opatrenie uložiť vertikálne integrovaným podnikom povinnosť umiestniť činnosti spojené s veľkoobchodným poskytovaním relevantných prístupových produktov do nezávisle prevádzkovaného obchodného subjektu.

Takýto obchodný subjekt dodáva prístupové produkty a služby všetkým podnikom vrátane ostatných obchodných subjektov v rámci materskej spoločnosti na základe rovnakých lehôt a podmienok, a to aj pokiaľ ide o úrovne cien a služieb, a prostredníctvom tých istých systémov a procesov.

2.   Ak národný regulačný orgán zamýšľa uložiť povinnosť funkčného oddelenia, predloží Komisii návrh, ktorý obsahuje:

3.   Návrh opatrenia obsahuje tieto prvky:

4.   Po tom, ako Komisia v súlade s článkom 8 ods. 3 rozhodne o návrhu opatrenia, národný regulačný orgán vykoná v súlade s postupom ustanoveným v článku 16 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) koordinovanú analýzu rôznych trhov súvisiacich s prístupovou sieťou. Na základe svojho hodnotenia národný regulačný orgán uloží, zachová, zmení alebo zruší povinnosti v súlade s článkami 6 a 7 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).

5.   Na podnik, ktorému bolo uložené funkčné oddelenie, sa môže vzťahovať ktorákoľvek z povinností uvedených v článkoch 9 až 13 na ktoromkoľvek osobitnom trhu, vo vzťahu ku ktorému bol v súlade s článkom 16 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) označený ako podnik s významným vplyvom, alebo akákoľvek iná povinnosť, ktorú Komisia povolí podľa článku 8 ods. 3.

Článok 13b

Dobrovoľné oddelenie vertikálne integrovaným podnikom

1.   Ak podniky, ktoré boli v súlade s článkom 16 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) označené za podniky s významným vplyvom na jednom alebo viacerých relevantných trhoch, zamýšľajú previesť aktíva tvoriace ich miestnu prístupovú sieť alebo jej podstatnú časť na samostatný právny subjekt, v ktorom nemajú majetkovú účasť, alebo založiť samostatný obchodný subjekt, ktorý bude poskytovať všetkým maloobchodným poskytovateľom vrátane ich vlastných maloobchodných divízií úplne rovnocenné prístupové produkty, vopred a včas o tom informujú národný regulačný orgán, aby mohol posúdiť vplyv zamýšľanej transakcie.

Podniky tiež informujú národný regulačný orgán o všetkých zmenách tohto svojho zámeru, ako aj o konečnom výsledku procesu oddelenia.

2.   Národný regulačný orgán posúdi vplyv zamýšľanej transakcie na existujúce regulačné povinnosti podľa smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).

Na tento účel národný regulačný orgán vykoná v súlade s postupom ustanoveným v článku 16 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) koordinovanú analýzu rôznych trhov súvisiacich s prístupovou sieťou.

Na základe svojho posúdenia národný regulačný orgán uloží, zachová, zmení alebo zruší povinnosti v súlade s článkami 6 a 7 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).

3.   Na právne a/alebo prevádzkovo samostatný obchodný subjekt sa môže vzťahovať ktorákoľvek z povinností uvedených v článkoch 9 až 13 na ktoromkoľvek osobitnom trhu, vo vzťahu ku ktorému bol v súlade s článkom 16 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) označený ako podnik s významným vplyvom, alebo akákoľvek iná povinnosť, ktorú Komisia povolí podľa článku 8 ods. 3.“

11.

Článok 14 sa mení a dopĺňa takto:

12.

Príloha II sa mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 2 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmu:

‚všeobecné povolenie‘ je právny rámec ustanovený členským štátom, zaručujúci práva na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo služieb a ukladajúci osobitné odvetvové povinnosti, ktoré sa môžu vzťahovať na všetky alebo na osobitné druhy elektronických komunikačných sietí a služieb, v súlade s touto smernicou.“

2.

V článku 3 ods. 2 sa pridáva tento pododsek:

„Podniky poskytujúce cezhraničné elektronické komunikačné služby podnikom sídliacim vo viacerých členských štátoch podliehajú najviac jednému postupu oznamovania v príslušnom členskom štáte.“

3.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

Práva na používanie rádiových frekvencií a čísel

1.   Členské štáty uľahčujú používanie rádiových frekvencií na základe všeobecných povolení. Členské štáty môžu v prípade potreby udeľovať individuálne práva na používanie s cieľom:

2.   Ak je potrebné udeliť individuálne práva na používanie rádiových frekvencií a čísel, členské štáty udelia takéto práva na požiadanie akémukoľvek podniku na účely poskytovania sietí alebo služieb na základe všeobecného povolenia uvedeného v článku 3, pričom uplatnia ustanovenia článkov 6 a 7 a článku 11 ods. 1 písm. c) tejto smernice a akékoľvek iné predpisy zabezpečujúce efektívne využívanie týchto zdrojov v súlade so smernicou 2002/21/ES (rámcová smernica).

Bez toho, aby boli dotknuté osobitné kritériá a postupy prijaté členskými štátmi na účely udeľovania práv na používanie rádiových frekvencií poskytovateľom služieb obsahu rozhlasového alebo televízneho vysielania, aby sa zabezpečilo plnenie cieľov všeobecného záujmu v súlade s právom Spoločenstva, sa práva na používanie rádiových frekvencií a čísel udeľujú postupmi, ktoré sú otvorené, objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané a v prípade rádiových frekvencií v súlade s ustanoveniami článku 9 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). Výnimka z požiadavky na otvorené postupy sa môže uplatniť v prípadoch, keď je udelenie individuálnych práv na používanie rádiových frekvencií poskytovateľom služieb obsahu rozhlasového alebo televízneho vysielania potrebné na splnenie cieľa všeobecného záujmu vymedzeného členskými štátmi v súlade s právom Spoločenstva.

Pri poskytovaní práv na používanie členské štáty určia, či ich držiteľ môže preniesť a za akých podmienok. V prípade rádiových frekvencií sa musí zabezpečiť súlad takéhoto ustanovenia s článkami 9 a 9b smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).

Ak členský štát udelí práva na používanie na obmedzený čas, ich trvanie musí byť úmerné dotknutej službe vzhľadom na sledovaný cieľ a potrebné investície, pričom sa náležite zohľadní potreba poskytnúť primerané obdobie na amortizáciu investícií.

V prípade, že individuálne práva na používanie rádiových frekvencií sa udelili na desať alebo viac rokov a podniky nemôžu tieto práva prevádzať ani prenajímať podľa článku 9b smernice 2002/21/ES (rámcová smernica), príslušný vnútroštátny orgán zabezpečí, aby sa uplatnili a počas platnosti licencie dodržiavali kritériá na udeľovanie individuálnych práv na používanie, najmä na základe odôvodnenej žiadosti držiteľa práva. Ak sa prestanú uplatňovať tieto kritériá, individuálne právo na používanie sa zmení na všeobecné povolenie používať rádiové frekvencie za podmienky, že sa vopred oznámi, a po uplynutí primeraného obdobia alebo na právo, ktoré možno prevádzať alebo prenajímať medzi podnikmi v súlade s článkom 9b smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).

3.   Rozhodnutia o udelení práv na používanie sa prijímajú, oznamujú a zverejňujú čo najskôr po doručení úplnej žiadosti národnému regulačnému orgánu, a to do troch týždňov v prípade čísel, ktoré boli v rámci národného číslovacieho plánu pridelené na osobitné účely, a do šiestich týždňov v prípade rádiových frekvencií, ktoré boli v rámci národného plánu frekvenčného spektra pridelené na používanie elektronickými komunikačnými službami. Lehota šiestich týždňov sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek platné medzinárodné dohody vzťahujúce sa na používanie rádiových frekvencií alebo orbitálnych pozícií.

4.   Ak sa po konzultácii so zainteresovanými stranami podľa článku 6 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) rozhodlo, že práva na používanie čísel s výnimočnou ekonomickou hodnotou sa majú udeliť prostredníctvom súťažných alebo porovnávacích výberových konaní, členské štáty môžu predĺžiť maximálnu lehotu troch týždňov až o ďalšie tri týždne.

Pokiaľ ide o súťažné alebo porovnávacie výberové konania pre rádiové frekvencie, uplatňuje sa článok 7.

5.   Členské štáty neobmedzia počet práv na používanie, ktoré sa majú udeliť, okrem prípadov, kde je to potrebné na zabezpečenie efektívneho používania rádiových frekvencií v súlade s článkom 7.

6.   Príslušné vnútroštátne orgány zabezpečia účinné a efektívne používanie rádiových frekvencií v súlade s článkom 8 ods. 2 a článkom 9 ods. 2 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). Zabezpečia, aby sa akýmkoľvek prevodom alebo hromadením práv na používanie rádiových frekvencií nenarušila hospodárska súťaž. Členské štáty môžu na takéto účely prijať vhodné opatrenia, ako je nariadenie predaja alebo prenájmu práv na používanie rádiových frekvencií.“

4.

Článok 6 sa mení a dopĺňa takto:

5.

Článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

6.

Článok 10 sa mení a dopĺňa takto:

7.

Článok 11 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

8.

Článok 14 sa nahrádza takto:

„Článok 14

Zmena práv a povinností

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa práva, podmienky a postupy týkajúce sa všeobecných povolení a práv na používanie alebo práv na inštalovanie zariadení mohli meniť iba v objektívne odôvodnených prípadoch a primeraným spôsobom, prihliadajúc podľa vhodnosti na osobitné podmienky vzťahujúce sa na prevoditeľné práva na používanie rádiových frekvencií. Okrem prípadov, keď sú navrhované zmeny malé a boli dohodnuté s držiteľom práv alebo všeobecného povolenia, sa zámer urobiť takéto zmeny primeraným spôsobom oznámi a zainteresovaným stranám vrátane užívateľov a spotrebiteľov sa poskytne dostatočná lehota na vyjadrenie stanovísk k navrhovaným zmenám, ktorá nesmie byť okrem mimoriadnych okolností kratšia ako štyri týždne.

2.   Členské štáty nesmú obmedziť práva na inštalovanie zariadení alebo práva na používanie rádiových frekvencií ani odňať takéto práva pred uplynutím lehoty, na ktorú boli udelené, s výnimkou prípadov, keď je to odôvodnené a uplatniteľné v súlade s prílohou a príslušnými vnútroštátnymi predpismi týkajúcimi sa náhrady za odňatie práv.“

9.

V článku 15 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky relevantné informácie o právach, podmienkach, postupoch, poplatkoch, tarifách a rozhodnutiach týkajúcich sa všeobecných povolení, práv na používanie a práv na inštalovanie zariadení uverejňovali a neustále aktualizovali primeraným spôsobom, tak aby všetky zainteresované strany mali k takýmto informáciám ľahký prístup.“

10.

V článku 17 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 9a smernice 2002/21/ES (rámcová smernica), členské štáty uvedú všeobecné povolenia a individuálne práva na používanie, ktoré už existujú k 31. decembru 2009, do súladu s článkami 5, 6 a 7 tejto smernice a prílohou k tejto smernici, a to najneskôr do 19. decembru 2011.

2.   Ak má uplatňovanie odseku 1 za následok obmedzenie práv alebo rozšírenie už existujúcich všeobecných povolení a individuálnych práv na používanie, členské štáty môžu predĺžiť platnosť týchto povolení a práv najviac do 30. septembra 2012, a to za predpokladu, že tým nebudú dotknuté práva ostatných podnikov na základe práva Spoločenstva. Členské štáty oznámia takéto predĺženie vrátane jeho dôvodov Komisii.“

11.

Príloha sa mení a dopĺňa tak, ako je stanovené v prílohe k tejto smernici.