ISSN 1725-5147

doi:10.3000/17255147.L_2009.300.slo

Úradný vestník

Európskej únie

L 300

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 52
14. novembra 2009


Obsah

 

I   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch)

1

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1070/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 549/2004, (ES) č. 550/2004, (ES) č. 551/2004 a (ES) č. 552/2004 s cieľom zlepšiť výkonnosť a udržateľnosť európskeho systému leteckej dopravy ( 1 )

34

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES ( 1 )

51

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh ( 1 )

72

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 561/2006 ( 1 )

88

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

NARIADENIA

14.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 300/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1069/2009

z 21. októbra 2009,

ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä jej článok 152 ods. 4 písm. b),

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Vedľajšie živočíšne produkty neurčené na ľudskú spotrebu sú potenciálnym zdrojom rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat. Predchádzajúce krízy spojené s výskytom slintačky a krívačky, šírením prenosných spongiformných encefalopatií, akou je bovinná spongiformná encefalopatia (BSE) a výskyt dioxínov v krmivách poukázali na dôsledky nesprávneho používania určitých vedľajších živočíšnych produktov pre verejné zdravie a zdravie zvierat, na bezpečnosť potravinového a krmivového reťazca a dôveru spotrebiteľa. Okrem toho takéto krízy svojím vplyvom na sociálno-ekonomickú situáciu poľnohospodárov a dotknuté priemyselné odvetvia a na dôveru spotrebiteľa, pokiaľ ide o bezpečnosť produktov živočíšneho pôvodu, môžu mať takisto širší negatívny vplyv na celú spoločnosť. Výskyt chorôb by mohol takisto negatívne vplývať na životné prostredie, nielen v dôsledku problémov s odstraňovaním, ale aj v súvislosti s biodiverzitou.

(2)

Vedľajšie živočíšne produkty vznikajú hlavne pri zabíjaní zvierat na ľudskú spotrebu, pri výrobe produktov živočíšneho pôvodu, napríklad mliečnych výrobkov, a pri odstraňovaní uhynutých zvierat a v priebehu opatrení na kontrolu chorôb. Bez ohľadu na ich pôvod predstavujú potenciálne riziko pre verejné zdravie, zdravie zvierat, a životné prostredie. Toto riziko je potrebné primerane kontrolovať, a to buď bezpečným odstránením takýchto produktov alebo ich použitím na rôzne účely za predpokladu, že sa uplatňujú prísne podmienky na minimalizovanie zdravotných rizík.

(3)

Odstránenie všetkých vedľajších živočíšnych produktov nie je reálnou možnosťou, keďže by viedlo k neúnosným nákladom a rizikám pre životné prostredie. Práve naopak, v záujme všetkých občanov je, aby sa široký okruh vedľajších živočíšnych produktov bezpečne využíval udržateľným spôsobom na rôzne účely za predpokladu, že sa minimalizujú zdravotné riziká. Široký okruh vedľajších živočíšnych produktov sa skutočne bežne využíva v dôležitých výrobných odvetviach, akými sú farmaceutický, krmivársky a kožiarsky priemysel.

(4)

Novými technológiami sa možné použitie vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov rozšírilo na mnohé výrobné odvetvia, najmä na výrobu energie. Používaním takýchto nových technológií však môžu vznikať zdravotné riziká, ktoré je potrebné takisto minimalizovať.

(5)

Hygienické predpisy Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na zber, prepravu, nakladanie, ošetrenie, transformáciu, spracovanie, skladovanie, uvádzanie na trh, distribúciu, používanie alebo odstraňovanie vedľajších živočíšnych produktov by mali byť ustanovené v ucelenom a komplexnom rámci.

(6)

Takéto všeobecné pravidlá by mali byť primerané rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat, ktoré vedľajšie živočíšne produkty predstavujú, keď s nimi prevádzkovatelia prichádzajú do styku v jednotlivých fázach reťazca od zberu po ich použitie alebo odstránenie. V predpisoch by sa takisto mali zohľadniť riziká, ktoré pri týchto činnostiach vznikajú pre životné prostredie. Do rámca Spoločenstva by sa mali zahrnúť hygienické predpisy na uvádzanie vedľajších živočíšnych produktov na trh, ako aj obchodovanie s nimi vo vnútri Spoločenstva a ich prípadný dovoz.

(7)

V nariadení (ES) č. 1774/2002 (3) Európsky parlament a Rada ustanovili hygienické predpisy Spoločenstva týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov neurčených na ľudskú spotrebu. Týmto nariadením sa na základe vedeckých stanovísk a ako opatrenie v rámci Bielej knihy Komisie z 12. januára 2000 o bezpečnosti potravín zaviedol súbor predpisov zameraných na ochranu bezpečnosti potravinového a krmivového reťazca, čím sa pridalo k právnym predpisom Spoločenstva o potravinách a krmivách. Uvedenými pravidlami sa v Spoločenstve významne zvýšila úroveň ochrany pred rizikami spojenými s vedľajšími živočíšnymi produktmi.

(8)

Nariadením (ES) č. 1774/2002 sa zaviedla klasifikácia vedľajších živočíšnych produktov do troch kategórií podľa stupňa rizika. Od prevádzkovateľov sa vyžaduje, aby od seba oddeľovali vedľajšie živočíšne produkty rôznych kategórií, ak majú záujem využiť vedľajšie živočíšne produkty, ktoré nepredstavujú významné riziko pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat, najmä ak takéto produkty pochádzajú z materiálu vhodného na ľudskú spotrebu. Týmto nariadením sa takisto zaviedla zásada, že hospodárske zvieratá by sa nemali kŕmiť vysoko rizikovým materiálom a že materiálom pochádzajúcim zo zvierat by sa nemali kŕmiť druhy, z ktorých pochádzajú. Podľa tohto nariadenia sa do krmivového reťazca môže uviesť len materiál zo zvierat, ktoré boli podrobené veterinárnej prehliadke. Okrem toho sa v ňom stanovujú predpisy pre spracovateľské normy, ktorými sa zabezpečuje zníženie rizika.

(9)

Podľa článku 35 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1774/2002 má Komisia predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade o opatreniach, ktoré členské štáty prijali na dosiahnutie súladu s uvedeným nariadením. Správa má byť podľa potreby doplnená legislatívnymi návrhmi. Správa bola predložená 21. októbra 2005 a zdôraznila skutočnosť, že zásady nariadenia (ES) č. 1774/2002 by sa mali zachovať. Okrem toho poukázala na oblasti, v ktorých sa zmeny a doplnenia pokladali za potrebné, najmä – ozrejmiť uplatniteľnosť predpisov na hotové produkty, vzťah medzi ostatnými právnymi predpismi Spoločenstva a klasifikácia určitého materiálu. Zistenia v rámci sérií zisťovacích misií, ktoré Potravinový a veterinárny úrad komisie (FVO) uskutočnil v členských štátoch v rokoch 2004 a 2005, uvedené závery podporujú. Podľa FVO sú zlepšenia potrebné v súvislosti s vysledovateľnosťou toku vedľajších živočíšnych produktov a účinnosťou a harmonizáciu úradných kontrol.

(10)

Vedecký riadiaci výbor, ktorý bol v roku 2002 nahradený Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA), prijal niekoľko stanovísk týkajúcich sa vedľajších živočíšnych produktov. Tieto stanoviská poukazujú na potrebu zachovať základné zásady nariadenia (ES) č. 1774/2002, najmä na skutočnosť, že vedľajšie živočíšne produkty pochádzajúce zo zvierat, pri ktorých sa zdravotnou prehliadkou preukázalo, že nie sú vhodné na ľudskú spotrebu, by sa nemali uvádzať do krmivového reťazca. Tieto vedľajšie živočíšne produkty sa však môžu zhodnotiť a použiť na výrobu technických alebo priemyselných produktov, ak splnia osobitné zdravotné podmienky.

(11)

V záveroch predsedníctva Rady k správe Komisie z 21. októbra 2005, ktoré boli prijaté v decembri 2005, a počas následných konzultácií uskutočnených Komisiou sa zdôraznilo, že pravidlá ustanovené v nariadení (ES) č. 1774/2002 by sa mali vylepšiť. Mali by jasne ustanoviť hlavné ciele predpisov o vedľajších živočíšnych produktoch, a to kontrola rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat a ochrana bezpečnosti potravinového a krmivového reťazca. Ustanovenia tohto nariadenia by mali umožniť dosiahnutie uvedených cieľov.

(12)

Predpisy o vedľajších živočíšnych produktoch ustanovené v tomto nariadení by sa mali uplatňovať na produkty, ktoré sa podľa právnych predpisov Spoločenstva nesmú použiť na ľudskú spotrebu, a najmä v prípadoch, keď nie sú v súlade s právnymi predpismi v oblasti hygieny potravín alebo keď sa nesmú uvádzať na trh ako potraviny vzhľadom na to, že nie sú bezpečné, a to buď preto, že sú škodlivé pre zdravie alebo sú nevhodné na ľudskú spotrebu (vedľajšie živočíšne produkty „zo zákona“). Uvedené pravidlá by sa však mali vzťahovať aj na produkty živočíšneho pôvodu, ktoré sú v súlade s pravidlami týkajúcimi sa možného použitia na ľudskú spotrebu alebo ktoré sú surovinami na výrobu produktov na ľudskú spotrebu, aj keď sú prípadne určené na iné účely (vedľajšie živočíšne produkty „na základe výberu“).

(13)

Okrem toho, s cieľom predchádzať rizikám pochádzajúcim z voľne žijúcej zveri, predpisy ustanovené v tomto nariadení by sa mali vzťahovať na telá alebo časti tiel zvierat s podozrením z nakazenia prenosnou chorobou. Ich zahrnutie do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by však nemalo mať za následok povinnosť zberu a odstraňovania tiel voľne žijúcej zveri, ktorá uhynula alebo bola ulovená vo svojom prirodzenom životnom prostredí. Ak sa dodržiavajú osvedčené poľovnícke postupy, vnútornosti a ostatné časti tiel voľne žijúcej zveri sa môžu bezpečne odstrániť na mieste. Tieto postupy znižovania rizika sa v členských štátoch už v praxi uplatňujú a v niektorých prípadoch sa zakladajú na kultúrnych tradíciách alebo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa reguluje poľovníctvo. V právnych predpisoch Spoločenstva, najmä v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa stanovujú osobitné hygienické pravidlá týkajúce sa potravín živočíšneho pôvodu (4), sa ustanovujú pravidlá nakladania s mäsom a vedľajšími živočíšnymi produktmi z voľne žijúcej zveri. Týmito pravidlami sa rovnako ukladá školeným osobám, napríklad poľovníkom zodpovednosť za predchádzanie riziku. Vzhľadom na prípadné riziká pre potravinový reťazec by sa na vedľajšie živočíšne produkty z usmrtenej voľne žijúcej zveri malo toto nariadenie vzťahovať len do tej miery, do akej sa právne predpisy v oblasti hygieny potravín uplatňujú na uvádzanie takejto zveriny na trh a týka sa činností uskutočňovaných v prevádzkarňach na nakladanie so zverinou. Okrem toho by sa toto nariadenie malo vzťahovať na vedľajšie živočíšne produkty určené na výrobu loveckých trofejí s cieľom predchádzať rizikám pre zdravie zvierat vyplývajúcim z týchto vedľajších produktov.

(14)

Predpisy ustanovené v tomto nariadení by sa mali uplatňovať na vedľajšie živočíšne produkty pochádzajúce z vodných živočíchov okrem materiálu z rybárskych lodí, ktoré sú prevádzkované v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva v oblasti hygieny potravín. Mali by sa však prijať opatrenia primerané riziku, čo sa týka nakladania s materiálom pochádzajúcim z pitvania rýb na rybárskych lodiach s príznakmi choroby a jeho odstránenia. Tieto opatrenia určené na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať na základe posúdenia rizika, ktoré vykoná príslušná vedecká inštitúcia so zreteľom na dostupné dôkazy o efektívnosti niektorých opatrení určených na boj proti šíreniu chorôb prenosných na ľudí, najmä šíreniu niektorých parazitov.

(15)

Vzhľadom na obmedzené riziká materiálov používaných ako surové krmivo pre spoločenské zvieratá na farme alebo dodávaných prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov konečným užívateľom, by sa na niektoré činnosti súvisiace s takýmto surovým krmivom pre spoločenské zvieratá nemali vzťahovať pravidlá ustanovené v tomto nariadení.

(16)

Je vhodné, aby sa v tomto nariadení spresnilo, ktoré zvieratá sa majú klasifikovať ako spoločenské zvieratá tak, aby sa vedľajšie produkty pochádzajúce z takýchto zvierat nepoužívali do krmív pre hospodárske zvieratá. Klasifikovať ako spoločenské zvieratá by sa mali najmä zvieratá chované na iné ako hospodárske účely, napríklad chované ako spoločník človeka.

(17)

V záujme konzistentnosti právnych predpisov Spoločenstva by sa v tomto nariadení mali používať niektoré pojmy vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongioformných encefalopatií (5), a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade (6). Malo by sa ozrejmiť odkazovanie na smernicu Rady 86/609/EHS z 24. novembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov využívaných na experimentálne a ostatné vedecké účely (7).

(18)

V záujme konzistentnosti právnych predpisov Spoločenstva by sa v tomto nariadení malo používať vymedzenie pojmov pre vodné živočíchy a produkty z nich ustanovené v smernici Rady 2006/88/ES z 24. októbra 2006 o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov (8). Súčasne by sa na vodné bezstavovce, na ktoré sa toto vymedzenie pojmov nevzťahuje a ktoré nepredstavujú riziko prenosu choroby, mali vzťahovať rovnaké požiadavky ako na vodné živočíchy.

(19)

V smernici Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (9) sa stanovujú podmienky na udelenie povolenia na skládku. V tomto nariadení by sa malo ustanoviť odstránenie vedľajších živočíšnych produktov na skládkach, ktorým bolo takéto povolenie vydané.

(20)

Primárna zodpovednosť za uskutočňovanie činností v súlade s týmto nariadením by mala spočívať predovšetkým na prevádzkovateľoch. Z hľadiska verejného záujmu, pokiaľ ide o predchádzanie rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat, je žiaduce, aby sa zaviedol taký systém zberu a odstraňovania, ktorým sa zabezpečí bezpečné používanie alebo bezpečné odstraňovanie vedľajších živočíšnych produktov, ktoré sa nesmú použiť alebo sa nepoužívajú z ekonomických dôvodov. Rozsah systému zberu a odstraňovania by mal v každom členskom štáte zodpovedať skutočnému množstvu vznikajúcich vedľajších živočíšnych produktov. Z preventívnych dôvodov by mal takisto zodpovedať potrebám rozšírených kapacít odstraňovania v prípade rozsiahleho výskytu nákazlivých chorôb alebo dočasných technických nedostatkov existujúceho zariadenia na odstraňovanie. Za predpokladu, že požiadavky tohto nariadenia sú splnené, mala by sa povoliť spolupráca členských štátov navzájom a spolupráca s tretími krajinami.

(21)

Je dôležité určiť počiatočný bod v životnom cykle vedľajšieho živočíšneho produktu, od ktorého by sa mali uplatňovať požiadavky tohto nariadenia. Keď sa z produktu stane vedľajší živočíšny produkt, nemal by sa dostať späť do potravinového reťazca. Na nakladanie s niektorými surovinami, ako napríklad s kožami spracúvanými v prevádzkarňach alebo závodoch, ktoré sú začlenené zároveň do potravinového reťazca aj do reťazca s vedľajšími živočíšnymi produktmi, sa vzťahujú osobitné okolnosti. V týchto prípadoch by sa mali prijať potrebné opatrenia na oddelenie, aby sa zmiernili prípadné riziká pre potravinový reťazec v dôsledku krížovej kontaminácie. Pre ostatné prevádzkarne by sa mali v závislosti od rizika určiť podmienky na predchádzanie krížovej kontaminácii, najmä prostredníctvom oddelenia reťazca s vedľajšími živočíšnymi produktmi a potravinového reťazca.

(22)

V záujme právnej istoty a riadnej kontroly prípadných rizík by sa mal stanoviť koncový bod výrobného reťazca pre produkty, ktoré už nemajú priamy dosah na bezpečnosť krmivového reťazca. Pre niektoré produkty, ktoré sú regulované právnymi predpismi Spoločenstva, by sa mal tento koncový bod stanoviť na stupni výroby. Produkty, ktoré dosiahli tento koncový bod, by mali byť vyňaté z kontrol v rámci tohto nariadenia. Pre produkty, ktoré prekročili koncový bod, by sa malo najmä umožniť, aby sa mohli uvádzať na trh bez obmedzení tohto nariadenia a aby mohli s nimi nakladať a aby ich mohli prepravovať prevádzkovatelia, ktorí neboli schválení ani registrovaní v súlade s týmto nariadením.

(23)

Malo by byť však možné zmeniť tento koncový bod, najmä ak sa objaví nové riziko. V nariadení (ES) č. 1774/2002 sa niektoré produkty, a to najmä guáno, niektoré kože ošetrené osobitnými spôsobmi, ako napríklad činením, a niektoré lovecké trofeje, vynímajú z požiadaviek uvedeného nariadenia. Za príslušných podmienok by sa podobné výnimky mohli umožniť pre produkty, ako napríklad oleochemické produkty a konečné produkty pri výrobe bionafty, a to vo vykonávacích opatreniach, ktoré sa majú prijať v súvislosti s týmto nariadením.

(24)

S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia a zdravia zvierat by členské štáty mali naďalej prijímať potrebné opatrenia na predchádzanie dodávkam vedľajších živočíšnych produktov z uzavretých oblastí alebo prevádzkarní najmä v prípade výskytu choroby uvedenej v smernici Rady 92/119/EHS zo 17. decembra 1992, ktorou sa zavádzajú všeobecné opatrenia Spoločenstva na kontrolu určitých chorôb zvierat a osobitné opatrenia týkajúce sa vezikulárnej choroby ošípaných (10).

(25)

Činnosti s vedľajšími živočíšnymi produktmi, ktoré môžu predstavovať vysoký stupeň rizika pre verejné zdravie a zdravie zvierat, by sa mali uskutočňovať výlučne v prevádzkarňach alebo závodoch, ktoré boli príslušným orgánom na takéto činnosti vopred schválené. Uvedená podmienka by sa mala uplatňovať najmä na spracovateľské prevádzkárne alebo závody a iné prevádzkarne alebo závody, v ktorých sa nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi s priamym dosahom na bezpečnosť krmivového reťazca alebo v ktorých sa tieto produkty skladujú. Pokiaľ sa predíde krížovej kontaminácii, malo by sa povoliť nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi viac ako jednej kategórie v rámci tej istej prevádzkarne alebo závodu. Takisto by mala byť povolená úprava uvedených podmienok v prípade, že objem materiálu na odstránenie a spracovanie vzrastie v dôsledku rozsiahleho výskytu choroby, pokiaľ sa zabezpečí, že takéto dočasné použitie za upravených podmienok nepovedie k šíreniu rizík nákazy.

(26)

Takéto schvaľovanie by však nemalo byť potrebné v prípade prevádzkarní alebo závodov, v ktorých sa nakladá s určitými bezpečnými materiálmi alebo sa spracúvajú určité bezpečné materiály, akými sú produkty spracované do takej miery, že už nepredstavujú riziko pre verejné zdravie a zdravie zvierat. Takéto prevádzkarne alebo závody by mali byť registrované, aby sa umožnila úradná kontrola toku materiálu a zabezpečila sa ich vysledovateľnosť. Uvedená povinnosť registrácie by sa mala uplatňovať aj na prevádzkovateľov, ktorí prepravujú vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty, s výnimkou prevádzkovateľov, ktorí už nepodliehajú žiadnej kontrole vzhľadom na to, že bol určený koncový bod v reťazci.

(27)

Prevádzkarne alebo závody by mali byť schválené po tom, ako predložia príslušnému orgánu informácie a po kontrole na mieste, z ktorej vyplynie, že sú splnené požiadavky tohto nariadenia na infraštruktúru a vybavenie prevádzkarne alebo závodu tak, že sa primerane zvládnu všetky riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat súvisiace s činnosťou prevádzky. Malo by byť možné udeliť podmienečné schválenie, aby sa prevádzkovateľom umožnilo napraviť nedostatky predtým, ako bude prevádzkarni alebo závodu udelené úplné schválenie.

(28)

Prevádzkarne alebo závody, ktoré už boli schválené v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva v oblasti hygieny potravín, by už nemali podliehať schváleniu alebo registrácii podľa tohto nariadenia, keďže pri schvaľovaní alebo registrácii podľa uvedených právnych predpisov Spoločenstva sa už ciele tohto nariadenia zohľadnili. Prevádzkarne alebo zariadenia, ktoré boli schválené alebo registrované v súlade s právnymi predpismi v oblasti hygieny potravín, by však mali mať povinnosť splniť podmienky tohto nariadenia a mala by sa vykonať úradná kontrola na účely overenia súladu s požiadavkami tohto nariadenia.

(29)

vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty by sa na základe posúdenia rizík mali zatriediť do troch kategórií odrážajúcich stupeň rizika, ktoré predstavujú pre verejné zdravie a zdravie zvierat. Zatiaľ čo vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty predstavujúce vysoké riziko by sa mali používať len na účely mimo krmivového reťazca, ich používanie s nižšou mierou rizika by za bezpečných podmienok malo byť povolené.

(30)

Vedecký alebo technologický pokrok môže viesť k vyvinutiu postupov na vylúčenie alebo zníženie rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat. V záujme zohľadnenia takéhoto pokroku by mali byť možné úpravy v zoznamoch vedľajších živočíšnych produktov uvedených v tomto nariadení. V súlade so všeobecnými zásadami právnych predpisov Spoločenstva zameranými na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany verejného zdravia a zdravia zvierat by každej takejto zmene malo predchádzať posúdenie rizika, ktoré v závislosti od posudzovaného vedľajšieho živočíšneho produktu uskutoční vhodná vedecká inštitúcia, ako napríklad EFSA, Európska agentúra pre lieky alebo Vedecký výbor pre spotrebné výrobky. Malo by však byť jasné, že pokiaľ sa vedľajšie živočíšne produkty viacerých kategórií zmiešajú, so zmesou sa má nakladať podľa noriem stanovených pre zložku zmesi patriacej do kategórie s najvyšším rizikom.

(31)

Vzhľadom na vysoké riziko pre verejné zdravie by sa najmä vedľajšie živočíšne produkty predstavujúce riziko prenosnej spongiformnej encefalopatie (PSE) nemali používať na kŕmenie. Toto obmedzenie by sa malo uplatňovať aj na voľne žijúce zvieratá, ktoré by mohli nákazlivú chorobu prenášať. Toto obmedzenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté pravidlá týkajúce sa skrmovania vedľajších živočíšnych produktov ustanovené v nariadení (ES) č. 999/2001.

(32)

Vedľajšie živočíšne produkty zo zvierat používaných na pokusy v zmysle smernice 86/609/EHS by sa z používania v krmive mali rovnako vylúčiť, pretože predstavujú potenciálne riziká vyplývajúce z týchto vedľajších živočíšnych produktov. Členské štáty však môžu umožniť používanie vedľajších živočíšnych produktov zo zvierat, ktoré boli použité na pokusy testovania nových krmivových doplnkových látok v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat (11).

(33)

Používanie niektorých látok a produktov je nezákonné podľa nariadenia Rady (EHS) č. 2377/90 z 26. júna 1990, ktorým sa stanovuje postup Spoločenstva na určenie maximálnych limitov rezíduí veterinárnych liečiv v potravinách živočíšneho pôvodu (12) a podľa smernice Rady 96/22/ES z 29. apríla 1996 o zákaze používania určitých látok s hormonálnym alebo tyreostatickým účinkom a beta-agonistov pri chove dobytka (13). Okrem toho smernicou Rady 96/23/ES z 29. apríla 1996 o opatreniach na monitorovanie určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a živočíšnych produktoch (14) sa ustanovujú ďalšie pravidlá monitorovania určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a produktoch živočíšneho pôvodu. Smernicou Rady 96/23/ES sa takisto stanovujú pravidlá, ktoré sa uplatňujú, pokiaľ prítomnosť rezíduí povolených látok alebo kontaminantov prekračuje určité povolené limity. V záujme zaručenia konzistentnosti právnych predpisov Spoločenstva by sa produkty živočíšneho pôvodu, v ktorých sa zistia látky v nesúlade s nariadením (EHS) č. 2377/90 a smernicami 96/22/ES a 96/23/ES, mali klasifikovať ako materiál kategórie 1 alebo kategórie 2 podľa rizika, ktoré predstavujú pre potravinový a krmivový reťazec.

(34)

Hnoj a obsah tráviaceho traktu by nebolo potrebné odstraňovať, pokiaľ sa ich správnym ošetrením zabezpečí, že sa pri ich pridávaní do pôdy nebudú prenášať choroby. Vedľajšie živočíšne produkty zo zvierat, ktoré uhynú na farme a zvierat usmrtených z dôvodu tlmenia chorôb by sa nemali používať v krmivovom reťazci. Toto obmedzenie by sa takisto malo vzťahovať na dovezené vedľajšie živočíšne produkty povoľované na vstupe do Spoločenstva, pokiaľ na základe kontroly na hraničnej stanici Spoločenstva nie sú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, a na produkty, ktoré na základe kontrol uskutočnených vo vnútri Spoločenstva nespĺňajú požiadavky Spoločenstva. Nedodržanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (15) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 z 13. júla 2009 o uvádzaní krmív na trh a ich používaní (16) by nemalo byť dôvodom na vylúčenie produktov predložených na hraničnú inšpekciu z krmivového reťazca.

(35)

Od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1774/2002 sa automatickou klasifikáciou niektorých produktov ako materiálu kategórie 2 výrazne obmedzuje ich možné použitie, čo nie je primerané rizikám, ktoré predstavujú. V dôsledku tohto by sa uvedené vedľajšie živočíšne produkty mali klasifikovať ako materiál kategórie 3, aby sa umožnilo ich použitie na určité kŕmne účely. Pokiaľ ide o všetky ostatné vedľajšie živočíšne produkty, ktoré nie sú uvedené v jednej z troch kategórií, z preventívnych dôvodov by sa mala zachovať ich automatická klasifikácia ako materiálu kategórie 2, a to najmä s cieľom posilniť zásadu všeobecného vylúčenia takéhoto materiálu z krmivového reťazca hospodárskych zvierat, iných ako kožušinových zvierat.

(36)

Ďalšie právne predpisy, ktoré nadobudli účinnosť po prijatí nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (17), a to nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (18), nariadenie (ES) č. 853/2004 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 z 12. januára 2005, ktorým sa stanovujú požiadavky na hygienu krmív (19), a pre ktoré je nariadenie (ES) č. 1774/2002 doplnkovým predpisom, kladú hlavnú zodpovednosť, pokiaľ ide o súlad s právnymi predpismi Spoločenstva zameranými na ochranu verejného zdravia a zdravie zvierat, na prevádzkovateľov potravinárskych podnikov. Podľa uvedených právnych predpisov pripadá hlavná zodpovednosť za zabezpečovanie súladu s týmto nariadením prevádzkovateľom, ktorí uskutočňujú činnosti, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje. Pokiaľ ide o túto povinnosť, mali by sa ďalej objasniť a špecifikovať prostriedky na zabezpečenie vysledovateľnosti, akými sú oddelený zber a pohyb vedľajších živočíšnych produktov. Zavedené systémy zabezpečovania vysledovateľnosti produktov výhradne v obehu na národnej úrovni inými spôsobmi by malo pokračovať, ak poskytnú zodpovedajúce informácie. Malo by sa urobiť všetko pre to, aby sa podporovalo využívanie elektronických a iných prostriedkov dokumentácie, ktoré nezahŕňajú papierové záznamy, za podmienky, že zaručujú úplnú vysledovateľnosť.

(37)

Na zabezpečenie splnenia požiadaviek tohto nariadenia v rámci prevádzkarne alebo závodu je potrebný systém vlastných kontrol. Počas úradných kontrol by príslušné orgány mali zohľadňovať vykonávanie vlastných kontrol. V niektorých prevádzkarňach alebo závodoch by sa mali vlastné kontroly vykonávať pomocou systému založeného na zásadách analýzy rizík a kritických kontrolných bodov (HACCP). Zásady HACCP by mali vychádzať zo skúseností s ich uplatňovaním v rámci právnych predpisov Spoločenstva o hygiene potravín a krmív. V tomto ohľade by mohli národné usmernenia o správnej praxi slúžiť ako užitočný nástroj na uľahčovanie praktického vykonávania zásad HACCP a iných aspektov tohto nariadenia.

(38)

Vedľajšie živočíšne produkty by sa mali používať len pokiaľ sa riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat minimalizujú počas ich spracovania a uvádzania odvodených produktov vyrobených na základe vedľajších živočíšnych produktov na trh. Pokiaľ toto nie je možné, vedľajšie živočíšne produkty by sa mali odstrániť za bezpečných podmienok. Dostupné možnosti použitia vedľajších živočíšnych produktov rôznych kategórií v súlade s ostatnými právnymi predpismi Spoločenstva by sa mali objasniť. Vo všeobecnosti by mali byť pre nižšie rizikové kategórie dostupné aj možnosti vyššej rizikovej kategórie, okrem prípadov, keď sa uplatňujú osobitné okolnosti vzhľadom na riziko súvisiace s niektorým vedľajšími živočíšnymi produktmi.

(39)

Odstraňovanie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov by sa malo uskutočňovať v súlade s právnymi predpismi o životnom prostredí vzťahujúcimi sa na skládkovanie a spaľovanie odpadu. V záujme zabezpečenia konzistentnosti by sa spaľovanie malo uskutočňovať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov (20). Spoluspaľovanie odpadu, či už ako operácia zhodnotenia alebo likvidácie odpadu, je podriadené podobným podmienkam týkajúcim sa povoľovania a uskutočňovania spaľovania odpadu najmä vo vzťahu k limitným hodnotám emisií, odpadovým vodám a rezíduám, požiadavkám na kontroly, monitorovanie a meranie. V dôsledku toho by sa malo povoliť priame spoluspaľovanie všetkých troch kategórií materiálov bez prvotného spracovania. Okrem toho by sa mali zaviesť osobitné ustanovenia týkajúce sa schvaľovania nízkokapacitných a vysokokapacitných spaľovacích zariadení.

(40)

Používanie vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov ako paliva v procese spaľovania na energetické účely by sa malo povoliť a nemalo by sa považovať za operáciu likvidácie odpadu. Avšak takéto použitie by sa malo uskutočňovať za podmienok, ktorými sa zabezpečuje ochrana verejného zdravia a zdravia zvierat ako aj za dodržania príslušných noriem o životnom prostredí.

(41)

V tomto nariadení by mala byť uvedená možnosť ustanoviť parametre spracovateľských metód vedľajších živočíšnych produktov, pokiaľ ide o čas, teplotu a tlak, najmä v prípade metód, ktoré sa podľa nariadenia (ES) č. 1774/2002 v súčasnosti uvádzajú ako metódy 2 až 7.

(42)

Schránky mäkkýšov alebo kôrovcov, z ktorých bolo odstránené mäkké tkanivo alebo svalovina, by sa mali z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vylúčiť. Vzhľadom na rôzne postupy existujúce v Spoločenstve týkajúce sa odstraňovania takýchto mäkkých tkanív alebo svaloviny zo schránok, použitie schránok, z ktorých nebolo v plnom rozsahu odstránené mäkké tkanivo alebo svalovina, by sa malo povoliť za predpokladu, že takéto použitie nepovedie k riziku pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat. Národné príručky správnej praxe by mali napomôcť šírenie poznatkov týkajúcich sa správnych podmienok, za ktorých by takéto použitie bolo možné.

(43)

Príslušný orgán by mal mať vzhľadom na obmedzené riziko pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat pochádzajúce z takýchto produktov možnosť povoliť prípravu biodynamických prípravkov a pridávanie do pôdy takýchto prípravkov pochádzajúcich z materiálov kategórie 2 a 3 v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických výrobkov (21).

(44)

V súčasnosti vyvíjané nové technológie ponúkajú výhodné spôsoby výroby energie na základe vedľajších živočíšnych produktov alebo spôsoby bezpečného odstraňovania takýchto produktov. Bezpečné odstraňovanie sa môže uskutočňovať kombináciou metód bezpečného oddelenia vedľajších živočíšnych produktov na mieste so zavedenými metódami odstraňovania, ako aj kombináciou schválených parametrov spracovania s novými normami po ich kladnom posúdení. S cieľom zohľadniť súvisiaci vedecký a technologický pokrok by sa takéto technológie mali v rámci Spoločenstva povoliť ako alternatívne spôsoby odstraňovania alebo spôsoby použitia vedľajších živočíšnych produktov. Povoleniu technologického postupu vyvinutého jednotlivcom by mala predchádzať žiadosť skontrolovaná príslušným orgánom a predložená na posúdenie EFSA s cieľom vyhodnotiť potenciál na zníženie rizika v procese činností a zabezpečiť zachovanie práv jednotlivcov vrátane dôvernosti obchodných informácií. S cieľom poskytovať žiadateľom poradenstvo by sa mal prijať štandardizovaný formát žiadosti. Keďže tento dokument slúži iba na oznamovanie, mal by sa schváliť v súlade s konzultačným postupom za spolupráce s EFSA.

(45)

Je vhodné objasniť požiadavky vzťahujúce sa na uvádzanie na trh vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov určených na kŕmne účely a organických hnojív a zúrodňovacích látok, aby sa zabezpečila ochrana potravinového a krmivového reťazca. Na kŕmenie hospodárskych zvierat okrem kožušinových zvierat by sa mal používať výlučne materiál kategórie 3. Hnojivá vyrobené na základe vedľajších živočíšnych produktov môžu mať vplyv na bezpečnosť potravinového a krmivového reťazca. Pokiaľ boli vyrobené z mäsokostnej múčky pochádzajúcej z materiálu kategórie 2 alebo zo spracovaných živočíšnych bielkovín, mala by sa do nich pridať zložka, ako napríklad anorganická alebo nestráviteľná látka, aby sa predišlo ich priamemu použitiu na kŕmne účely. Takéto zamiešanie by sa nemalo požadovať, ak skladba alebo obal produktov, najmä produktov určených na používanie konečným spotrebiteľom, zabraňuje zneužitiu produktu na kŕmne účely. Pri určovaní zložiek by sa mali zohľadniť rôzne okolnosti týkajúce sa klímy a pôdy, ako aj cieľa používania konkrétnych hnojív.

(46)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1523/2007 z 11. decembra 2007, ktorým sa zakazuje uvádzanie kožušiny mačiek a psov a výrobkov obsahujúcich takúto kožušinu na trh, ako aj ich dovoz do Spoločenstva a vývoz z neho (22) sa ustanovuje všeobecný zákaz uvádzania na trh, dovozu a vývozu kožušiny mačiek a psov a výrobkov obsahujúcich takúto kožušinu. Tento zákaz by však nemal mať vplyv na povinnosť odstrániť vedľajšie živočíšne produkty zo psov a mačiek vrátane kožušiny, ktorá je uložená v tomto nariadení.

(47)

Podpora vedy a výskumu a umelecké činnosti si môžu vyžadovať používanie vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov všetkých kategórií a niekedy v množstvách, ktoré nedosahujú meradlo obchodných výmen. V záujme uľahčenia dovozu a použitia takýchto vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov by príslušný orgán mal mať možnosť stanoviť podmienky takýchto operácií na základe konkrétnych prípadov. Pokiaľ budú potrebné opatrenia na úrovni Spoločenstva, mali by sa ustanoviť harmonizované pravidlá.

(48)

Nariadenie (ES) č. 1774/2002 obsahuje podrobné ustanovenia, ktoré na základe výnimky umožňujú kŕmenie zoo zvierat materiálmi kategórie 2 a 3. V tomto nariadení by sa mali stanoviť podobné ustanovenia a malo by sa umožniť skrmovanie určitých materiálov kategórie 1 a doplniť o možnosť ustanoviť podrobné pravidlá na kontrolu každého možného rizika pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat.

(49)

Nariadenie (ES) č. 1774/2002 umožňuje v záujme podporovania biodiverzity kŕmenie ohrozených alebo chránených druhov vtákov živiacich sa uhynutými telami a iných druhov, ktoré žijú vo svojom prirodzenom prostredí, materiálom kategórie 1. S cieľom poskytnúť primeraný nástroj na zachovanie takýchto druhov by kŕmenie malo byť naďalej podľa tohto nariadenia povolené v súlade s podmienkami stanovenými na predchádzanie šírenia chorôb. Súčasne by sa mali vo vykonávacích postupoch stanoviť zdravotné podmienky, ktoré umožnia využívať materiál kategórie 1 na kŕmne účely extenzívnym spásaním a na kŕmenie iných mäsožravých zvierat, napríklad medveďov a vlkov. Je dôležité, aby takéto zdravotné podmienky zohľadňovali prirodzené kŕmne zvyky príslušných druhov, ako aj ciele Spoločenstva v oblasti podpory biodiverzity tak, ako sa uvádzajú v oznámení Komisie z 22. mája 2006 s názvom Zastavenie poklesu biodiverzity do roku 2010 — a v nasledujúcich rokoch.

(50)

Zakopávanie a spaľovanie vedľajších živočíšnych produktov najmä uhynutých zvierat môže byť odôvodnené v osobitných situáciách najmä vo vzdialených oblastiach alebo v prípadoch kontroly chorôb, ktoré si vyžadujú núdzové odstránenie usmrtených zvierat ako opatrenie na tlmenie výskytu závažnej prenosnej choroby. Malo by sa umožniť najmä odstránenie na mieste za osobitných podmienok, pretože limitujúcim faktorom, pokiaľ ide o kontrolu choroby, by mohli inak byť aj dostupné kapacity kafilérií a spaľovní v rámci regiónu alebo členského štátu.

(51)

Súčasná výnimka týkajúca sa zakopávania alebo spaľovania vedľajších živočíšnych produktov by sa mala rozšíriť na oblasti, do ktorých prístup je prakticky nemožný alebo v ktorých hrozia zdravotné a bezpečnostné riziká personálu, ktorý uskutočňuje zber. Skúsenosti získané v súvislosti s uplatňovaním nariadenia (ES) č. 1774/2002 a s prírodnými pohromami, ako sú napríklad lesné požiare a záplavy v niektorých členských štátoch, ukázali, že za takých mimoriadnych okolností môže byť odstraňovanie zakopaním alebo spálením na mieste odôvodnené, aby sa zabezpečilo bezodkladné odstránenie zvierat, a tým sa predišlo šíreniu rizík nákazy. Celková rozloha vzdialených oblastí v členskom štáte by mala byť obmedzená na základe skúseností získaných s uplatňovaním nariadenia (ES) č. 999/2001, aby sa zabezpečilo splnenie všeobecnej podmienky, ktorou je zavedenie náležitého systému likvidácie zodpovedajúceho predpisom ustanoveným v tomto nariadení.

(52)

Niektorým prevádzkarňam alebo závodom, v ktorých sa nakladá len s obmedzenými množstvami vedľajších živočíšnych produktov, ktoré nepredstavujú riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat, by sa malo povoliť odstraňovanie takýchto vedľajších produktov pod úradným dohľadom iným spôsobom než odstránením podľa tohto nariadenia. Kritériá pre takéto výnimočné okolnosti by sa mali stanoviť na úrovni Spoločenstva, aby sa zabezpečilo ich jednotné uplatňovanie založené na aktuálnej situácii v niektorých sektoroch a možnostiach iných systémov likvidácie v niektorých členských štátoch.

(53)

Mali by sa ustanoviť možné opatrenia, ktoré príslušný orgán môže prijať na vykonávanie úradných kontrol, s cieľom zaručiť právnu istotu najmä vo vzťahu k dočasnému alebo trvalému zákazu činnosti alebo uloženiu podmienok zameraných na zabezpečenie riadneho vykonávania tohto nariadenia. Tieto úradné kontroly by sa mali vykonávať v rámci viacročných plánov kontroly v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overovanie súladu s právnymi predpismi v oblasti potravín a krmív a s pravidlami vzťahujúcimi sa na zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat (23).

(54)

S cieľom zabezpečiť, aby členské štáty mohli kontrolovať množstvo materiálu dovážaného na ich územie na účely odstraňovania príslušný orgán by mal príjem takého materiálu na svoje územie povoľovať.

(55)

Na zabezpečenie kontroly možných rizík sa môže nariadiť tlaková sterilizácia a doplnkové podmienky na prepravu. V záujme zabezpečenia vysledovateľnosti a spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov kontrolujúcich zásielky vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov by sa mal používať systém Traces zavedený rozhodnutím Komisie 2004/292/ES (24) na poskytovanie informácií o odosielaní materiálov kategórie 1 a kategórie 2, mäsokostnej múčky alebo živočíšneho tuku odvodených z materiálov kategórie 1 a kategórie 2 a spracovanej živočíšnej bielkoviny odvodenej z materiálu kategórie 3. Pre materiály, ktoré sa zvyčajne zasielajú v malých dávkach na výskumné, umelecké alebo diagnostické účely, by sa mali ustanoviť osobitné podmienky v záujme uľahčenia pohybu takýchto materiálov v rámci Spoločenstva. Za osobitných okolností by sa mali umožniť dvojstranné dohody uľahčujúce kontrolu materiálov presúvaných medzi členskými štátmi so spoločnými hranicami.

(56)

V záujme uľahčenia prepravy zásielok cez tretie krajiny susediace s viac než jedným členským štátom by sa mal zaviesť osobitný režim zasielania zásielok z územia jedného členského štátu do iného členského štátu cez územie tretej krajiny najmä s cieľom zabezpečiť, aby sa zásielky vracajúce sa na územie Spoločenstva podrobili veterinárnym kontrolám v súlade so smernicou Rady 89/662/EHS z 11. decembra 1989 o veterinárnych kontrolách v obchode vnútri Spoločenstva s cieľom dobudovania vnútorného trhu (25).

(57)

V záujme konzistentnosti právnych predpisov Spoločenstva je potrebné objasniť vzťah medzi predpismi ustanovenými v tomto nariadení a právnymi predpismi Spoločenstva o odpadoch. Mala by sa predovšetkým zabezpečiť konzistentnosť so zákazom vývozu odpadov ustanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (26). V záujme predchádzania potenciálnym škodlivým vplyvom na životné prostredie by sa mal zakázať vývoz vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov určených na spálenie alebo zakopanie. Takisto by sa malo zabrániť tomu, aby sa vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty vyvážali s cieľom použiť ich vo výrobniach bioplynu alebo kompostu v tretích krajinách, ktoré nie sú členmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), aby sa predišlo možným nepriaznivým vplyvom na životné prostredie a rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat. Pokiaľ sa uplatňujú ustanovenia odchylné od zákazu vývozu, Komisia má povinnosť v plnej miere dodržiavať vo svojich rozhodnutiach Bazilejský dohovor o riadení pohybu nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní v podobe, ako bol uzavretý v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 93/98/EHS (27), a zmeny a doplnenia k tomuto dohovoru ustanovené v rozhodnutí III/1 konferencie zmluvných strán v podobe schválenej v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 97/640/ES (28) a vykonávanej nariadením (ES) č. 1013/2006.

(58)

Ďalej by sa malo zabezpečiť, že vedľajšie živočíšne produkty zmiešané s nebezpečným odpadom uvedeným v rozhodnutí Komisie 2000/532/ES z 3. mája 2000 nahradzujúcim rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch (29) alebo ním kontaminované sa dovážajú, vyvážajú a zasielajú medzi členskými štátmi výlučne v súlade s nariadením (ES) č. 1013/2006. Takisto je potrebné stanoviť predpisy na zasielanie takéhoto materiálu v rámci členského štátu.

(59)

Komisia by mala mať možnosť vykonávať kontroly v členských štátoch. Kontroly Spoločenstva v tretích krajinách by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (ES) č. 882/2004.

(60)

Dovoz vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov do Spoločenstva a tranzit takéhoto materiálu by sa mal uskutočňovať v súlade s predpismi, ktoré sú aspoň také prísne ako predpisy uplatniteľné vo vnútri Spoločenstva. Prípadne sa môže uznať, že predpisy tretích krajín uplatniteľné na vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty sú rovnocenné s predpismi ustanovenými v právnych predpisoch Spoločenstva. Vzhľadom na potenciálne riziká, ktoré predstavujú, by sa na produkty určené na použitie mimo krmivového reťazca mal vzťahovať súbor zjednodušených dovozných predpisov.

(61)

Právne predpisy Spoločenstva o výrobe odvodených produktov určených na použitie ako kozmetické výrobky, lieky alebo zdravotné pomôcky poskytujú komplexný rámec na uvádzanie takýchto produktov na trh: smernica Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov (30), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (31), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o veterinárnych liekoch (32), smernica Rady 90/385/EHS z 20. júna 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o aktívnych implantovateľných zdravotníckych pomôckach (33), smernica Rady 93/42/EHS zo 14. júna 1993 o zdravotníckych pomôckach (34) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/79/ES z 27. októbra 1998 o diagnostických zdravotných pomôckach in vitro (35) („osobitné smernice“). V osobitných smerniciach o kozmetických výrobkoch a zdravotných pomôckach sa však neustanovuje ochrana pred rizikami pre zdravie zvierat. V takýchto prípadoch by sa na uvedené riziká malo uplatňovať toto nariadenie a malo by byť možné odvolať sa na ochranné opatrenia v súlade s nariadením (ES) č. 178/2002.

(62)

Na vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty, ktoré sa dodávajú ako materiál alebo zložky na výrobu takýchto odvodených produktov, by sa mali vzťahovať požiadavky osobitných smerníc do takej miery, do akej sú v nich ustanovené pravidlá na kontrolu rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat. Týmito osobitnými smernicami sa už upravujú suroviny živočíšneho pôvodu, ktoré sa môžu použiť na výrobu príslušných odvodených produktov, a ukladajú sa určité podmienky na zabezpečenie ochrany verejného zdravia a zdravia zvierat. Najmä smernicou 76/768/EHS sa zakazuje používanie materiálov kategórie 1 a kategórie 2 ako zložky kozmetických výrobkov a výrobcom sa ukladá povinnosť uplatňovať správnu výrobnú prax. Smernicou Komisie 2003/32/ES (36) sa zavádzajú podrobné špecifikácie zdravotných pomôcok vyrábaných s použitím tkanív živočíšneho pôvodu.

(63)

Pokiaľ sa však uvedené podmienky neustanovili v osobitných smerniciach, alebo sa nevzťahujú na určité riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat, malo by sa uplatňovať toto nariadenie a malo by byť možné odvolať sa na bezpečnostné opatrenia v súlade s nariadením (ES) č. 178/2002.

(64)

Niektoré odvodené produkty sa neuvádzajú do krmivového reťazca a nepridávajú sa do pôdy, na ktorej sa pasú hospodárske zvieratá alebo slúžia na produkciu rastlinných krmív. Takéto vedľajšie produkty zahŕňajú produkty na technické použitie, akými sú ošetrené surové kože pre kožiarstvo, spracovaná vlna pre textilný priemysel, produkty z kostí na výrobu gleja a spracovaný materiál na výrobu krmív pre spoločenské zvieratá. Prevádzkovateľom by sa takisto malo povoliť uvádzať takéto produkty na trh za predpokladu, že sú buď zo suroviny, ktorá si nevyžaduje ošetrenie, alebo sa ošetrením alebo cieľovým použitím ošetreného materiálu zabezpečuje primeraná kontrola rizík.

(65)

Vo viacerých členských štátoch sa zistili prípady určitého porušenia predpisov ustanovených v nariadení (ES) č. 1774/2002. V dôsledku toho sú popri dôslednom presadzovaní uvedených pravidiel potrebné trestné a iné sankcie voči prevádzkovateľom, ktorí uvedené pravidlá porušujú. Preto je potrebné, aby členské štáty ustanovili predpisy o sankciách uplatniteľných na porušenia tohto nariadenia.

(66)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanovenie predpisov v oblasti verejného zdravia a zdravia zvierat vzťahujúcich sa na vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty, s cieľom predchádzať rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat vyplývajúcim z týchto produktov a minimalizovať ich, a najmä chrániť bezpečnosť potravinového a krmivového reťazca, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality uvedenou v tomto článku nepresahuje toto nariadenie rozsah potrebný na dosiahnutie tohto cieľa.

(67)

S cieľom posilniť právnu istotu a v súlade so všeobecným cieľom Komisie zjednodušiť právne predpisy Spoločenstva mal by sa týmto nariadením ustanoviť ucelený rámec predpisov, pričom sa zohľadňujú predpisy ustanovené v nariadení (ES) č. 1774/2002 ako aj získané skúsenosti a dosiahnutý pokrok od nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia. Nariadenie (ES) č. 1774/2002 by sa preto malo zrušiť a nahradiť týmto nariadením.

(68)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (37).

(69)

S cieľom zaručiť konzistentnosť a jednoznačnosť právnych predpisov Spoločenstva by sa v osobitnom vykonávacom akte mali ustanoviť technické predpisy týkajúce sa špecifických operácií s použitím vedľajších živočíšnych produktov, ktoré sú v súčasnosti stanovené v prílohách k nariadeniu (ES) č. 1774/2002, ako aj vo vykonávacích opatreniach prijatých Komisiou na základe uvedeného nariadenia (38). V súlade s rozhodnutím Komisie 2004/613/ES zo 6. augusta 2004, týkajúcim sa zriadenia poradnej skupiny pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a rastlín (39), by sa mali uskutočňovať konzultácie so spotrebiteľmi a sociálno-ekonomickými kruhmi o otázkach spojených s týmto nariadením a mali by sa o nich informovať.

(70)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prijatie predpisov týkajúcich sa modifikácie koncového bodu výrobného reťazca niektorých odvodených produktov a stanovenia takéhoto koncového bodu pre niektoré iné odvodené produkty, pravidiel s ohľadom na vážne prenosné choroby v prítomnosti ktorých by sa zasielanie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov nemalo umožniť a/alebo vo vzťahu k podmienkam umožňujúcim takéto zasielanie; opatrení na zmenu kategorizácie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, opatrení týkajúcich sa obmedzení používania a odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, opatrení, ktorými sa ustanovujú podmienky uplatňovania niektorých výnimiek vzťahujúcich sa na používanie, sústreďovanie a odstraňovanie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, ako aj opatrení, ktorými sa schvaľuje alebo zamieta osobitná alternatívna metóda používania a odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov.

(71)

Okrem toho by Komisia mala byť splnomocnená na prijatie konkrétnejších pravidiel týkajúcich sa zberu a prepravy vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, infraštruktúry, vybavenia a hygienických požiadaviek na prevádzkarne a závody, v ktorých sa nakladá s vedľajšími živočíšnymi produktmi a odvodenými produktmi, podmienok a technických požiadaviek na nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi a odvodenými produktmi vrátane dokladov, ktoré treba predložiť na účely validácie takéhoto ošetrenia, podmienok na uvádzanie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov na trh, požiadaviek súvisiacich s bezpečným získavaním, ošetrením a konečným používaním, podmienok na dovoz, tranzit a vývoz vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, podrobných podmienok vykonávania úradných kontrol vrátane pravidiel týkajúcich sa referenčných metód mikrobiologických analýz, ako aj podmienok kontroly zasielania niektorých vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov medzi členskými štátmi. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(72)

Z dôvodu efektívnosti by sa na prijatie opatrení stanovujúcich podmienky na zasielanie vedľajších živočíšnych produktov z uzavretých chovov, závodov alebo zón mali obvyklé lehoty pre regulačný postup s kontrolou skrátiť. Z dôvodu naliehavosti je na prijatie opatrení, ktorými sa pre niektoré produkty modifikuje koncový bod vo výrobnom reťazci, potrebné uplatniť postup pre naliehavé prípady ustanovený v článku 5a ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Spoločné ustanovenia

Oddiel 1

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovujú predpisy vzťahujúce sa na verejné zdravie a zdravie zvierat pre vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty s cieľom predchádzať rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat pochádzajúcim z týchto produktov a minimalizovať ich, a najmä chrániť bezpečnosť potravinového a krmivového reťazca.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na:

a)

vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty, ktoré podľa právnych predpisov Spoločenstva nie sú určené na ľudskú spotrebu, a

b)

na tieto produkty, ktoré sú na základe nezvratného rozhodnutia prevádzkovateľa určené na iné účely, než na ľudskú spotrebu:

i)

produkty živočíšneho pôvodu, ktoré môžu byť podľa právnych predpisov Spoločenstva určené na ľudskú spotrebu;

ii)

suroviny na výrobu produktov živočíšneho pôvodu.

2.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na tieto vedľajšie živočíšne produkty:

a)

celé telá alebo časti voľne žijúcich zvierat okrem voľne žijúcej zveri, pri ktorých nie je podozrenie z nákazy alebo postihnutia chorobou prenosnou na ľudí alebo zvieratá s výnimkou vodných živočíchov dopravených na breh na komerčné účely;

b)

celé telá alebo časti voľne žijúcej zveri, ktoré nie sú po zabití sústredené v súlade s osvedčenými poľovníckymi postupmi bez toho, aby bolo narušené nariadenie (ES) č. 853/2004;

c)

vedľajšie živočíšne produkty z voľne žijúcej zveri a z mäsa voľne žijúcej zveri uvedené v článku 1 ods. 3 písm. e) nariadenia (ES) č. 853/2004;

d)

oocyty, embryá a spermy určené na chovné účely;

e)

surové mlieko, mledzivo a výrobky z nich, ktoré sa získavajú, skladujú, odstraňujú alebo používajú na farme pôvodu;

f)

schránky mäkkýšov, z ktorých bolo odstránené mäkké tkanivo a svalovina;

g)

kuchynský odpad, ak

i)

nepochádza z dopravných prostriedkov používaných v medzinárodnej doprave;

ii)

nie je určený na kŕmne účely;

iii)

je určený na spracovanie tlakovou sterilizáciou alebo spracovanie metódami určenými v článku 15 ods. 1 písm. b) prvý pododsek či na transformáciu na bioplyn alebo kompostovanie;

h)

bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Spoločenstva o životnom prostredí, materiál z lodí spĺňajúcich požiadavky nariadení (ES) č. 852/2004 a (ES) č. 853/2004, ktorý vznikol počas rybolovu a je odstránený do mora, okrem materiálu pochádzajúceho z pitvania rýb na týchto lodiach, ktorý vykazuje príznaky choroby vrátane parazitov, ktoré sú prenosné na ľudí;

i)

surové krmivo pre spoločenské zvieratá pochádzajúce z maloobchodných predajní, v ktorých sa rozrábanie a skladovanie vykonáva výlučne s cieľom zásobovania spotrebiteľa priamo na mieste;

j)

surové krmivo pre spoločenské zvieratá zo zvierat zabitých na farme pôvodu na súkromnú domácu spotrebu a

k)

exkrementy a moč iné ako hnoj a nemineralizované guáno.

3.   Týmto nariadením nie sú dotknuté veterinárne právne predpisy Spoločenstva, ktorých cieľom je kontrola a tlmenie chorôb zvierat.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto pojmy:

1.

„vedľajšie živočíšne produkty“ sú celé telá zvierat alebo ich časti, produkty živočíšneho pôvodu alebo iné produkty získané zo zvierat, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu vrátane oocytov, embryí a spermy;

2.

„odvodené produkty“ sú produkty získané prostredníctvom jednorazového alebo opakovaného ošetrenia, transformácie alebo jednotlivých krokov spracovania vedľajších živočíšnych produktov;

3.

„produkty živočíšneho pôvodu“ sú produkty živočíšneho pôvodu podľa vymedzenia v bode 8.1 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 853/2004;

4.

„jatočné telá“ sú jatočné telá v zmysle bodu 1.9 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 853/2004;

5.

„zviera“ je akýkoľvek bezstavovec alebo stavovec;

6.

„hospodárske zviera“ je:

a)

akékoľvek zviera, ktoré je držané, vykrmované alebo chované človekom a využívané na produkciu potravín, vlny, kožušín, peria, koží a kožiek alebo akéhokoľvek iného produktu získaného zo zvierat alebo na iné hospodárske účely;

b)

zviera z čeľade koňovitých;

7.

„voľne žijúce zviera“ je akékoľvek zviera, ktoré nie je držané ľuďmi;

8.

„spoločenské zviera“ je akékoľvek zviera patriace k druhom, ktoré sú zvyčajne živené a držané človekom na iné než chovné účely a nie sú konzumované;

9.

„vodné živočíchy“ sú živočíchy v zmysle článku 3 ods. 1 písm. e) smernice 2006/88/ES;

10.

„príslušný orgán“ je ústredný orgán členského štátu s právomocou zabezpečovať súlad s požiadavkami tohto nariadenia alebo akýkoľvek iný orgán, na ktorý sa táto právomoc preniesla, v prípade potreby zahŕňa aj zodpovedajúci orgán tretej krajiny;

11.

„prevádzkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má vedľajší živočíšny produkt alebo odvodený produkt reálne pod svojou kontrolou, vrátane prepravcov, obchodníkov a užívateľov;

12.

„užívateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty na špeciálne kŕmne účely, na výskum alebo na iné osobitné účely;

13.

„prevádzkareň“ alebo „závod“ je každé miesto, na ktorom sa vykonáva akákoľvek činnosť zahŕňajúca nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi alebo odvodenými produktmi, okrem rybárskej lode;

14.

„uvedenie na trh“ je každá činnosť, ktorej cieľom je predať vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty tretej strane v Spoločenstve, alebo akákoľvek iná odplatná alebo bezodplatná forma dodávky takejto tretej strane alebo skladovanie s cieľom dodávky tejto tretej strane;

15.

„tranzit“ je premiestňovanie cez územie Spoločenstva z územia jednej tretej krajiny na územie inej tretej krajiny inak, než po mori alebo vzduchom;

16.

„vývoz“ je premiestňovanie zo Spoločenstva do tretej krajiny;

17.

„prenosné spongiformné encefalopatie (PSE)“ sú všetky prenosné spongiformné encefalopatie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 999/2001;

18.

„špecifikovaný rizikový materiál“ je špecifikovaný rizikový materiál v zmysle článku 3 ods. 1 písm. g) nariadenia (ES) č. 999/2001;

19.

„tlaková sterilizácia“ je spracovanie vedľajších živočíšnych produktov, po ich zmenšení na veľkosť častí nepresahujúcu 50 mm, s teplotou v strede hmoty vyššou než 133 °C najmenej počas 20 minút bez prerušenia pri absolútnom tlaku najmenej 3 bary;

20.

„hnoj“ je každý exkrement a/alebo moč hospodárskych zvierat okrem chovaných rýb so stelivom alebo bez neho;

21.

„povolená skládka“ je skládka, pre ktorú bolo vydané povolenie v súlade so smernicou 1999/31/ES;

22.

„organické hnojivo“ a „zúrodňujúca látka“ sú materiály živočíšneho pôvodu používané na udržanie alebo zlepšenie výživy rastlín a fyzických a chemických vlastností a biologickej aktivity pôdy buď samostatne, alebo spolu, môžu zahŕňať hnoj, nemineralizované guáno, obsah tráviaceho traktu, kompost a zvyšky trávenia;

23.

„vzdialená oblasť“ je oblasť, v ktorej je živočíšna populácia taká malá a prevádzkarne alebo závody na odstraňovanie natoľko vzdialené, že opatrenia potrebné na zber a prepravu vedľajších živočíšnych produktov by boli neprimerane nákladné v porovnaní s odstraňovaním na mieste;

24.

„potraviny“ sú potraviny v zmysle článku 2 nariadenia (ES) č. 178/2002;

25.

„krmivá“ sú krmivá v zmysle článku 3 ods. 4 nariadenia (ES) č. 178/2002;

26.

„kal z odstrediviek alebo separátorov“ je materiál, ktorý je vedľajším produktom čistenia surového mlieka a separácie odstredeného mlieka a smotany zo surového mlieka;

27.

„odpad“ je odpad v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2008/98/ES.

Oddiel 2

Povinnosti

Článok 4

Počiatočný bod výrobného reťazca a povinnosti

1.   Ihneď potom, ako prevádzkovatelia vyrobia vedľajší živočíšny produkt alebo odvodený produkt, ktorý spadá do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenie, označia ho a zabezpečia, aby sa s ním nakladalo v súlade s týmto nariadením (počiatočný bod).

2.   Prevádzkovatelia zabezpečia, aby vo všetkých fázach zberu, prepravy, nakladania, ošetrenia, transformácie, spracovania, skladovania, uvádzania na trh, distribúcie, používania a odstraňovania v podnikoch pod ich kontrolou vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty spĺňali požiadavky tohto nariadenia, ktoré sa týkajú ich činností.

3.   Členské štáty monitorujú a overujú dodržiavanie príslušných požiadaviek tohto nariadenia prevádzkovateľmi v celom reťazci vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov podľa odseku 2. Na tento účel používajú systém úradných kontrol v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva.

4.   Členské štáty na svojom území vytvoria primeraný systém, ktorým sa zabezpečí, aby sa vedľajšie živočíšne produkty:

a)

zbierali, označovali a prepravovali bez zbytočného odkladu a

b)

ošetrovali, používali alebo odstraňovali v súlade s týmto nariadením.

5.   Členské štáty si môžu povinnosti vyplývajúce z odseku 4 plniť v spolupráci s inými členskými štátmi alebo tretími krajinami.

Článok 5

Koncový bod výrobného reťazca

1.   Odvodené produkty uvedené v článku 33, ktoré dosiahli štádium výroby regulované právnymi predpismi Spoločenstva, na ktoré sa odkazuje v tomto článku, sa považujú za produkty, ktoré dosiahli koncový bod výrobného reťazca, za ktorým už nepodliehajú požiadavkám tohto nariadenia.

Tieto odvodené produkty sa tak môžu uvádzať na trh bez obmedzení vyplývajúcich z tohto nariadenia a nie sú predmetom úradných kontrol v súlade s týmto nariadením.

Koncový bod výrobného reťazca sa môže zmeniť:

a)

pri produktoch uvedených v článku 33 písm. a) až d) v prípade rizík pre zdravie zvierat;

b)

pri produktoch uvedených v článku 33 písm. e) a f) v prípade rizík pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 6.

2.   Pre odvodené produkty uvedené v článkoch 35 a 36, ktoré už nepredstavujú žiadne významné riziko pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat, sa môže stanoviť koncový bod výrobného reťazca, za ktorým už nepodliehajú požiadavkám tohto nariadenia.

Tieto odvodené produkty sa tak môžu uvádzať na trh bez obmedzení vyplývajúcich z tohto nariadenia a nie sú predmetom úradných kontrol v súlade s týmto nariadením.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 5.

3.   V prípade rizík pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat sa články 53 a 54 nariadenia (ES) č. 178/2002 týkajúce sa núdzových opatrení primerane uplatňujú na odvodené produkty uvedené v článkoch 33 a 36 tohto nariadenia.

Oddiel 3

Veterinárne obmedzenia

Článok 6

Všeobecné veterinárne obmedzenia

1.   Vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty z vnímavých druhov sa nesmú odosielať z chovov, prevádzkarní, závodov alebo zón, ktoré podliehajú obmedzeniam:

a)

podľa veterinárnych právnych predpisov Spoločenstva alebo

b)

v dôsledku výskytu vážnej prenosnej choroby:

i)

uvedenej v prílohe I k smernici 92/119/EHS alebo

ii)

stanovenej v súlade s druhým pododsekom.

Opatrenia uvedené v písmene b) bod ii) prvého pododseku zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 4.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje, pokiaľ sa vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty odosielajú v súlade s podmienkami zameranými na to, aby sa predchádzalo šíreniu chorôb prenosných na ľudí alebo zvieratá.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 5.

Oddiel 4

Kategorizácia

Článok 7

Kategorizácia vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov

1.   Vedľajšie živočíšne produkty sa v súlade s článkami 8, 9 a 10 rozdelia do osobitných kategórií, ktoré odrážajú úroveň rizika pre verejné zdravie a zdravie zvierat vznikajúceho pri uvedených vedľajších živočíšnych produktoch.

2.   Pokiaľ sa v tomto nariadení alebo podľa opatrení prijatých Komisiou na vykonávanie tohto nariadenia, ktoré môžu špecifikovať podmienky, za ktorých odvodené produkty nepodliehajú týmto pravidlám, nestanovuje inak, na odvodené produkty sa vzťahujú predpisy pre osobitnú kategóriu vedľajších živočíšnych produktov, z ktorej pochádzajú.

3.   Pokiaľ ide o hodnotenie úrovne rizika môžu sa články 8, 9 a 10 zmeniť a doplniť s cieľom zohľadniť vedecký pokrok, pokiaľ sa takýto pokrok môže preukázať na základe hodnotenia rizika uskutočneného vhodnou vedeckou inštitúciou. Žiaden z vedľajších živočíšnych produktov uvedených v týchto článkoch sa však z uvedených zoznamov nesmie vyňať, môže sa meniť len kategorizácia a dopĺňať produkty.

4.   Opatrenia uvedené v odsekoch 2 a 3 zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 4.

Článok 8

Materiál kategórie 1

Materiál kategórie 1 zahŕňa tieto vedľajšie živočíšne produkty:

a)

celé telá a všetky časti tiel, vrátane koží a kožiek, týchto zvierat:

i)

zvieratá podozrivé z nákazy PSE v súlade s nariadením (ES) č. 999/2001, alebo v prípade ktorých bol úradne potvrdený výskyt PSE;

ii)

zvieratá usmrtené v rámci opatrení na tlmenie PSE;

iii)

zvieratá okrem hospodárskych a voľne žijúcich zvierat, najmä vrátane spoločenských zvierat, zoo zvierat a cirkusových zvierat;

iv)

zvieratá používané na pokusy v zmysle článku 2 ods. d) smernice 86/609/EHS bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1831/2003;

v)

voľne žijúce zvieratá, ak sú podozrivé z nakazenia chorobami prenosnými na ľudí alebo zvieratá;

b)

nasledovný materiál:

i)

špecifikovaný rizikový materiál;

ii)

celé telá alebo časti mŕtvych zvierat obsahujúce špecifikovaný rizikový materiál v čase odstraňovania;

c)

vedľajšie živočíšne produkty zo zvierat, ktoré boli podrobené nezákonnému ošetreniu v zmysle článku 1 ods. 2 písm. d) smernice 96/22/ES alebo článku 2 písm. b) smernice 96/23/ES;

d)

vedľajšie živočíšne produkty obsahujúce rezíduá iných látok a kontaminantov zo životného prostredia uvedených v skupine B ods. 3 prílohy I k smernici 96/23/ES, ak takéto rezíduá prekračujú povolené limity ustanovené v právnych predpisoch Spoločenstva alebo, ak tieto chýbajú, vo vnútroštátnych právnych predpisoch;

e)

vedľajšie živočíšne produkty zbierané počas ošetrenia odpadových vôd požadovaného vykonávacími pravidlami podľa článku 27 písm. c) prvý odsek:

i)

z prevádzkarní alebo závodov spracúvajúcich materiál kategórie 1 alebo

ii)

z iných prevádzkarní alebo závodov, v ktorých sa odstraňuje špecifikovaný rizikový materiál;

f)

kuchynský odpad z dopravných prostriedkov používaných v medzinárodnej preprave;

g)

zmesi materiálu kategórie 1, buď s materiálom kategórie 2, alebo materiálom kategórie 3 alebo materiálom oboch kategórií.

Článok 9

Materiál kategórie 2

Materiál kategórie 2 zahŕňa tieto vedľajšie živočíšne produkty:

a)

hnoj, nemineralizované guáno a obsah tráviaceho traktu;

b)

vedľajšie živočíšne produkty zbierané počas ošetrenia odpadových vôd požadovaného vykonávacími pravidlami podľa článku 27 písm. c) prvý odsek:

i)

z prevádzkarní alebo závodov spracúvajúcich materiál kategórie 2 alebo

ii)

z bitúnkov iných ako tie, na ktoré sa vzťahuje článok 8 písm. e);

c)

vedľajšie živočíšne produkty s obsahom rezíduí povolených látok alebo kontaminantov prekračujúcich povolené limity v zmysle článku 15 ods. 3 smernice 96/23/ES;

d)

produkty živočíšneho pôvodu vyhlásené za nevhodné na ľudskú spotrebu v dôsledku možnej prítomnosti cudzorodých častíc v týchto produktoch;

e)

produkty živočíšneho pôvodu iné, než materiál kategórie 1, ktoré sú:

i)

dovezené alebo uvedené z tretej krajiny a nespĺňajú veterinárne požiadavky Spoločenstva na dovoz alebo uvedenie do Spoločenstva, ak sa v právnych predpisoch Spoločenstva nepovoľuje ich dovoz alebo uvedenie podmienené osobitnými obmedzeniami alebo ich vrátením do tretej krajiny, alebo

ii)

odoslané do iného členského štátu a nespĺňajú požiadavky ustanovené alebo povolené v právnych predpisoch Spoločenstva, ak sa nevrátia s povolením príslušného orgánu členského štátu pôvodu;

f)

zvieratá alebo časti zvierat okrem zvierat uvedených v článku 8 alebo článku 10:

i)

ktoré uhynú inak než zabitím na bitúnku alebo usmrtením pre ľudskú spotrebu vrátane zvierat usmrtených na účely kontroly chorôb;

ii)

plodov;

iii)

oocytov, embryí a spermy, ktoré nie sú určené na chovné účely, a

iv)

hydiny uhynutej v škrupine;

g)

zmesi materiálu kategórie 2 s materiálom kategórie 3;

h)

vedľajšie živočíšne produkty okrem materiálu kategórie 1 alebo materiálu kategórie 3.

Článok 10

Materiál kategórie 3

Materiál kategórie 3 zahŕňa tieto vedľajšie živočíšne produkty:

a)

jatočné telá a časti tiel zabitých zvierat alebo, v prípade zveri, telá alebo časti usmrtenej zveri, ktoré sú podľa právnych predpisov Spoločenstva vhodné na ľudskú spotrebu, ale nie sú určené na ľudskú spotrebu z komerčných dôvodov;

b)

jatočné telá a nižšie uvedené časti pochádzajúce buď zo zvierat zabitých na bitúnku, ktoré v nadväznosti na kontrolu pred zabitím boli uznané za vhodné na zabitie na ľudskú spotrebu, alebo telá a nižšie uvedené časti zveri usmrtenej na ľudskú spotrebu v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva:

i)

jatočné telá alebo časti tiel zvierat, ktoré sú podľa právnych predpisov Spoločenstva odmietnuté ako nevhodné na ľudskú spotrebu, ale pri ktorých sa nepreukázali žiadne príznaky choroby prenosnej na ľudí alebo zvieratá;

ii)

hydinové hlavy;

iii)

kože a kožky vrátane odrezkov a štiepenky z nich, rohy a končatiny vrátane článkov prstov a zápästných i záprstných kostičiek, priehlavkovej a metatarzálnej kosti:

zvierat okrem prežúvavcov vyžadujúcich si testovanie na PSE a

prežúvavcov, ktoré boli testované s negatívnym výsledkom v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 999/2001;

iv)

štetiny ošípaných;

v)

perie;

c)

vedľajšie živočíšne produkty z hydiny a zajacovitých zvierat zabitých na farme podľa článku 1 ods. 3 písm. d) nariadenia (ES) č. 853/2004, ktoré nejavili žiadne príznaky choroby prenosnej na ľudí alebo zvieratá;

d)

krv zvierat, u ktorých sa neprejavili žiadne príznaky choroby prenosnej prostredníctvom krvi na ľudí alebo zvieratá a ktorá bola získaná z týchto zvierat zabitých na bitúnku potom, ako v nadväznosti na kontrolu pred zabitím boli uznané za vhodné na zabitie na ľudskú spotrebu v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva:

i)

zo zvierat okrem prežúvavcov vyžadujúcich si testovanie na PSE a

ii)

z prežúvavcov, ktoré boli testované s negatívnym výsledkom v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 999/2001;

e)

vedľajšie živočíšne produkty z výroby produktov určených na ľudskú spotrebu vrátane kostí zbavených tuku, oškvarkov a kalu z odstrediviek alebo separátorov zo spracovania mlieka;

f)

produkty živočíšneho pôvodu alebo potraviny obsahujúce produkty živočíšneho pôvodu, ktoré už nie sú určené na ľudskú spotrebu z komerčných dôvodov alebo v dôsledku výrobných alebo baliacich nedostatkov alebo iných nedostatkov, ktoré nepredstavujú žiadne riziko pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat;

g)

krmivo pre spoločenské zvieratá a krmivo živočíšneho pôvodu alebo krmivo obsahujúce vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty, ktoré už nie sú určené na kŕmenie z komerčných dôvodov alebo v dôsledku výrobných alebo baliacich nedostatkov alebo iných nedostatkov, ktoré nepredstavujú žiadne riziko pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat;

h)

krv, placenta, vlna, perie, srsť, rohy, odrezky z paznechtov pochádzajúce zo živých zvierat, ktoré neprejavili žiadne príznaky choroby prenosnej prostredníctvom týchto produktov na ľudí alebo zvieratá;

i)

vodné živočíchy a časti takýchto živočíchov okrem morských cicavcov, ktoré neprejavili žiadne príznaky choroby prenosnej na ľudí alebo zvieratá;

j)

vedľajšie živočíšne produkty z vodných živočíchov pochádzajúce z prevádzkarní alebo zo zariadení vyrábajúcich produkty na ľudskú spotrebu;

k)

tieto materiály pochádzajúce zo zvierat, ktoré neprejavili žiadne príznaky choroby prenosnej prostredníctvom týchto materiálov na ľudí alebo zvieratá:

i)

schránky mäkkýšov s mäkkým tkanivom alebo svalovinou;

ii)

tieto prvky pochádzajúce zo suchozemských živočíchov:

vedľajšie produkty z liahní,

vajcia,

vedľajšie produkty z vajec vrátane vaječných škrupín;

iii)

jednodňová hydina usmrtená z komerčných dôvodov;

l)

vodné a suchozemské bezstavovce okrem druhov patogénnych pre ľudí a zvieratá;

m)

zvieratá a ich časti patriace do zoologických radov Rodentia a Lagomorpha s výnimkou materiálu kategórie 1 podľa článku 8 písm. a) bodu iii), iv) a v) a materiálu kategórie 2 podľa článku 9 písm. a) až g);

n)

kože a kožky, kopytá, perie, vlna, rohy, srsť a kožušina pochádzajúce z mŕtvych zvierat, ktoré neprejavili žiadne príznaky choroby prenosnej týmito produktmi na ľudí alebo zvieratá, okrem tých, ktoré sú uvedené v písm. b) tohto článku;

o)

tukové tkanivo zo zvierat, ktoré nevykazovali žiadne príznaky choroby prenosnej prostredníctvom tohto materiálu na ľudí alebo zvieratá a ktoré boli zabité na bitúnku a v nadväznosti na kontrolu pred zabitím boli uznané za vhodné na zabitie na ľudskú spotrebu v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva;

p)

kuchynský odpad okrem odpadu uvedeného v článku 8 písm. f).

KAPITOLA II

Odstraňovanie a používanie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov

Oddiel 1

Obmedzenia použitia

Článok 11

Obmedzenia použitia

1.   Tieto spôsoby použitia vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov sú zakázané:

a)

kŕmenie suchozemských zvierat určitého druhu okrem kožušinových zvierat spracovanou živočíšnou bielkovinou pochádzajúcou z tiel alebo častí tiel zvierat toho istého druhu;

b)

kŕmenie hospodárskych zvierat okrem kožušinových zvierat kuchynským odpadom alebo krmivom obsahujúcim kuchynský odpad alebo pochádzajúcim z neho;

c)

kŕmenie hospodárskych zvierat rastlinnými krmivami buď priamo spásaním alebo kŕmením rastlinnými krmivami pochádzajúcimi z pôdy, na ktorej sa použili organické hnojivá alebo zúrodňovacie látky iné než hnoj, s výnimkou prípadov, ak toto kŕmenie rastlinnými krmivami alebo spásanie nasleduje po uplynutí čakacej lehoty, ktorá zabezpečí náležitú kontrolu rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat a ktorá trvá najmenej 21 dní, a

d)

kŕmenie rýb z hospodárskych chovov spracovanou živočíšnou bielkovinou pochádzajúcou z tiel alebo častí tiel rýb z hospodárskych chovov toho istého druhu.

2.   Môžu sa stanoviť opatrenia súvisiace s týmito činnosťami:

a)

previerky a kontroly uskutočňované s cieľom zabezpečiť uplatňovanie zákazov z odseku 1 vrátane detekčných metód a testov používaných na overenie prítomnosti materiálov pochádzajúcich z určitých druhov a hraničných hodnôt bezvýznamných obsahov spracovaných živočíšnych bielkovín uvedených v odseku 1 písm. a) a d), ktoré sú spôsobené náhodnou a technicky nevyhnutnou kontamináciou;

b)

podmienky kŕmenia kožušinových zvierat spracovanou živočíšnou bielkovinou pochádzajúcou z tiel alebo častí tiel zvierat toho istého druhu a

c)

podmienky kŕmenia hospodárskych zvierat rastlinnými krmivami pochádzajúcimi z pôdy, na ktorej sa použili organické hnojivá alebo zúrodňovacie látky, najmä zmena čakacej lehoty uvedenej v odseku 1 písm. c).

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 4.

Oddiel 2

Odstraňovanie a použitie

Článok 12

Odstraňovanie a použitie materiálu kategórie 1

Materiál kategórie 1:

a)

sa odstráni ako odpad spaľovaním:

i)

priamo bez prvotného spracovania alebo

ii)

po spracovaní, resp. pokiaľ to vyžaduje príslušný orgán po spracovaní tlakovou sterilizáciou, a po trvalom označení výsledného materiálu;

b)

sa zhodnotí alebo odstráni spoluspaľovaním v prípade, že materiál kategórie 1 je odpadom:

i)

priamo bez prvotného spracovania alebo

ii)

po spracovaní, resp. pokiaľ to vyžaduje príslušný orgán po spracovaní tlakovou sterilizáciou, a po trvalom označení výsledného materiálu;

c)

sa v prípade materiálu kategórie 1 okrem materiálu uvedeného v článku 8 písm. a) bod i) a ii) odstráni spracovaním tlakovou sterilizáciou, trvalým označením výsledného materiálu a zakopaním na povolenej skládke;

d)

sa v prípade materiálu kategórie 1 uvedeného v článku 8 písm. f) odstráni zakopaním na povolenej skládke;

e)

sa použije ako palivo s prvotným spracovaním alebo bez neho alebo

f)

sa použije na výrobu odvodených produktov uvedených v článkoch 33, 34 a 36 a uvádza na trh v súlade s týmito článkami.

Článok 13

Odstraňovanie a použitie materiálu kategórie 2

Materiál kategórie 2:

a)

sa odstráni ako odpad spaľovaním:

i)

priamo bez prvotného spracovania alebo

ii)

po spracovaní, resp. pokiaľ to vyžaduje príslušný orgán po spracovaní tlakovou sterilizáciou, a po trvalom označení výsledného materiálu;

b)

sa zhodnotí alebo odstráni spoluspaľovaním v prípade, že materiál kategórie 2 je odpadom:

i)

priamo bez prvotného spracovania alebo

ii)

po spracovaní, resp. pokiaľ to vyžaduje príslušný orgán po spracovaní tlakovou sterilizáciou, a po trvalom označení výsledného materiálu;

c)

sa odstráni na povolenej skládke po spracovaní tlakovou sterilizáciou a po trvalom označení výsledného materiálu;

d)

sa použije na výrobu organických hnojív alebo zúrodňovacích látok, ktoré sa uvádzajú na trh v súlade s článkom 32 po prípadnom spracovaní tlakovou sterilizáciou a trvalom označení výsledného materiálu;

e)

sa kompostuje alebo transformuje na bioplyn:

i)

po spracovaní tlakovou sterilizáciou a trvalom označení výsledného materiálu alebo

ii)

po prvotnom spracovaní alebo bez neho v prípade hnoja, tráviaceho traktu a jeho obsahu, mlieka, mliečnych výrobkov, mledziva, vajec a vaječných produktov, v súvislosti s ktorými príslušný orgán nepredpokladá, že by predstavovali riziko šírenia akejkoľvek vážnej prenosnej choroby;

f)

sa pridá do pôdy bez spracovania v prípade hnoja, obsahu tráviaceho traktu oddeleného od tráviaceho traktu, mlieka, mliečnych výrobkov a mledziva, v súvislosti s ktorými príslušný orgán nepredpokladá, že by predstavovali riziko šírenia akejkoľvek vážnej prenosnej choroby;

g)

sa v prípade materiálu pochádzajúceho z vodných živočíchov silážuje, kompostuje alebo transformuje na bioplyn;

h)

sa použije ako palivo s prvotným spracovaním alebo bez neho alebo

i)

sa použije na výrobu odvodených produktov uvedených v článkoch 33, 34 a 36 a uvádza na trh v súlade s týmito článkami.

Článok 14

Odstraňovanie a použitie materiálu kategórie 3

Materiál kategórie 3:

a)

sa odstráni ako odpad spaľovaním po prvotnom spracovaní alebo bez neho;

b)

sa zhodnotí alebo odstráni spoluspaľovaním po prvotnom spracovaní alebo bez neho v prípade, že materiál kategórie 3 je odpadom;

c)

sa odstráni na povolenej skládke po spracovaní;

d)

sa spracuje s výnimkou materiálu kategórie 3, ktorý sa rozkladom alebo znehodnotením zmenil tak, že predstavuje neprijateľné riziko pre verejné zdravie a zdravie zvierat prostredníctvom tohto produktu, a použije sa:

i)

na výrobu krmiva pre hospodárske zvieratá okrem kožušinových zvierat, ktoré sa uvádza na trh v súlade s článkom 31 s výnimkou materiálu uvedeného v článku 10 písm. n), o) a p);

ii)

na výrobu krmiva pre kožušinové zvieratá, ktoré sa uvádza na trh v súlade s článkom 36;

iii)

na výrobu krmiva pre spoločenské zvieratá, ktoré sa uvádza na trh v súlade s článkom 35, alebo

iv)

na výrobu organických hnojív alebo zúrodňovacích látok, ktoré sa uvádzajú na trh v súlade s článkom 32;

e)

sa použije na výrobu surového krmiva pre spoločenské zvieratá, ktoré sa uvádza na trh v súlade s článkom 35;

f)

sa kompostuje alebo transformuje na bioplyn;

g)

sa v prípade materiálu pochádzajúceho z vodných živočíchov silážuje, kompostuje alebo transformuje na bioplyn;

h)

sa v prípade schránok mäkkýšov okrem schránok uvedených v článku 2 ods. 2 písm. f) a vaječných škrupín použije za podmienok určených príslušným orgánom, ktorými sa predchádza rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat;

i)

sa použije ako palivo s prvotným spracovaním alebo bez neho;

j)

sa použije na výrobu odvodených produktov uvedených v článkoch 33, 34 a 36 a uvádza na trh v súlade s týmito článkami;

k)

sa v prípade kuchynského odpadu uvedeného v článku 10 písm. p) spracuje tlakovou sterilizáciou alebo spracovateľskými metódami uvedenými v článku 15 ods. 1 prvý pododsek písm. b), alebo sa kompostuje či transformuje na bioplyn alebo

l)

sa pridá do pôdy bez spracovania v prípade surového mlieka, mledziva a produktov z nich odvodených, v súvislosti s ktorými príslušný orgán nepredpokladá, že by predstavovali riziko akejkoľvek choroby prenosnej prostredníctvom týchto produktov na ľudí alebo zvieratá.

Článok 15

Vykonávacie opatrenia

1.   Opatrenia na vykonávanie tohto oddielu sa môžu ustanoviť, pokiaľ ide o:

a)

osobitné podmienky pre manipuláciu na lodi a odstraňovanie materiálu získaného z pitvania rýb na jej palube, ktoré vykazujú príznaky choroby vrátane parazitov, ktoré sú prenosné na ľudí;

b)

spracovateľské metódy pre vedľajšie živočíšne produkty okrem tlakovej sterilizácie, najmä pokiaľ ide o parametre, ktoré sa pri týchto spracovateľských metódach majú uplatňovať, najmä čas, teplota, tlak a rozmery častíc;

c)

parametre transformácie vedľajších živočíšnych produktov vrátane kuchynského odpadu na bioplyn alebo kompost;

d)

podmienky spaľovania a spoluspaľovania vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov;

e)

podmienky spaľovania vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov;

f)

podmienky vzniku vedľajších živočíšnych produktov a zaobchádzania s nimi podľa článku 10 písm. c);

g)

silážovanie materiálu pochádzajúceho z vodných živočíchov;

h)

trvalé označovanie vedľajších živočíšnych produktov;

i)

pridávanie do pôdy určitých vedľajších živočíšnych produktov, organických hnojív a zúrodňovacích látok;

j)

používanie určitých vedľajších živočíšnych produktov na kŕmenie hospodárskych zvierat a

k)

úroveň rizika pre verejné zdravie a zdravie zvierat, pokiaľ ide o určitý materiál, ktorý sa pokladá za neprijateľný v zmysle článku 14 písm. d).

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 4.

2.   Až do prijatia pravidiel uvedených v:

a)

odseku 1 prvom pododseku písmenách c), f) a g) môžu členské štáty prijať alebo zachovať vnútroštátne predpisy pre:

i)

vznik vedľajších živočíšnych produktov a zaobchádzanie s nimi podľa článku 10 písm. c);

ii)

transformáciu vedľajších živočíšnych produktov uvedených v článku 10 písm. p) a

iii)

silážovanie materiálu pochádzajúceho z vodných živočíchov;

b)

odseku 1 prvom pododseku písmene a) sa môžu tam uvedené vedľajšie živočíšne produkty odstrániť do mora; tým nie sú dotknuté právne predpisy Spoločenstva pre životné prostredie.

Oddiel 3

Výnimky

Článok 16

Výnimky

Odchylne od článkov 12, 13 a 14 sa vedľajšie živočíšne produkty môžu:

a)

v prípade vedľajších živočíšnych produktov uvedených v článku 15 ods. 1 prvý pododsek písm. a) odstraňovať a nakladať s nimi v súlade s osobitnými podmienkami ustanovenými podľa uvedeného písmena;

b)

používať na výskumné a iné osobitné účely v súlade s článkom 17;

c)

v prípade vedľajších živočíšnych produktov uvedených v článku 18 používať na osobitné kŕmne účely v súlade s uvedeným článkom;

d)

v prípade vedľajších živočíšnych produktov uvedených v článku 19 odstraňovať v súlade s uvedeným článkom;

e)

odstraňovať alebo používať v súlade s alternatívnymi metódami, ktoré boli schválené v súlade s článkom 20, v závislosti od parametrov, ktoré môžu zahŕňať tlakovú sterilizáciu alebo iné požiadavky tohto nariadenia alebo jeho vykonávacích opatrení;

f)

v prípade materiálov kategórie 2 a kategórie 3 a s povolením príslušného orgánu používať na prípravu biodynamických prípravkov a ich pridávanie do pôdy v zmysle článku 12 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 834/2007;

g)

v prípade materiálu kategórie 3 a s povolením príslušného orgánu používať na kŕmenie spoločenských zvierat;

h)

odstraňovať v chove s povolením príslušného orgánu v prípade vedľajších živočíšnych produktov okrem materiálu kategórie 1, ktoré vznikli pri chirurgických zákrokoch na živých zvieratách alebo počas narodenia zvierat v uvedenom chove.

Článok 17

Výskum a iné osobitné účely

1.   Odchylne od článkov 12, 13 a 14 môže príslušný orgán povoliť použitie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov v rámci výstav, umeleckých činností a na diagnostické, vzdelávacie alebo výskumné účely za podmienok, ktorými sa zabezpečuje primeraná kontrola rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat.

Takéto podmienky zahŕňajú:

a)

zákaz akéhokoľvek ďalšieho použitia vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov na iné účely a

b)

povinnosť bezpečne odstrániť vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty alebo ich v prípade potreby opätovne odoslať na miesto pôvodu.

2.   V prípade rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat a najmä v prípade nových rizík, ktoré si vyžadujú prijatie opatrení na celom území Spoločenstva, sa môžu ustanoviť harmonizované podmienky dovozu a používania vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov uvedené v odseku 1. Takéto podmienky môžu zahŕňať požiadavky vzťahujúce sa na skladovanie, balenie, identifikáciu, prepravu a odstránenie.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, jeho doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 4.

Článok 18

Osobitné kŕmne účely

1.   Odchylne od článkov 13 a 14 môže príslušný orgán povoliť za podmienok, ktorými sa zabezpečuje primeraná kontrola rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat, zber a použitie materiálu kategórie 2, ak pochádza zo zvierat, ktoré neboli utratené alebo neuhynuli v dôsledku choroby alebo podozrenia z choroby prenosnej na ľudí alebo zvieratá, a materiálu kategórie 3 na kŕmenie:

a)

zoo zvierat;

b)

cirkusových zvierat;

c)

plazov a dravých vtákov, okrem zoo zvierat alebo cirkusových zvierat;

d)

kožušinových zvierat;

e)

voľne žijúcich zvierat;

f)

psov z uznaných chovateľských staníc alebo svoriek psov;

g)

psov a mačiek v útulkoch;

h)

červov a lariev slúžiacich ako návnada pri rybolove.

2.   Odchylne od článku 12 a v súlade s podmienkami ustanovenými podľa odseku 3 tohto článku môže príslušný orgán povoliť:

a)

kŕmenie zoo zvierat materiálom kategórie 1 uvedeným v článku 8 písm. b) bode ii) a materiálom získaným zo zoo zvierat a

b)

kŕmenie ohrozených alebo chránených druhov vtákov živiacich sa mŕtvymi telami a iných živočíšnych druhov, ktoré žijú v prirodzenom prostredí, materiálom kategórie 1 uvedeným v článku 8 písm. b) bode ii) v záujme podporovania biodiverzity.

3.   Opatrenia na vykonávanie tohto článku sa môžu ustanoviť, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých:

a)

sa môže povoliť zber a používanie uvedené v odseku 1, pokiaľ ide o pohyb, skladovanie a používanie materiálu kategórie 2 a kategórie 3 na kŕmenie, vrátane prípadov nových rizík, a

b)

sa v určitých prípadoch odchylne od povinnosti ustanovenej v článku 21 ods. 1 kŕmenie materiálom kategórie 1 v zmysle odseku 2 tohto článku môže povoliť, vrátane:

i)

ohrozených alebo chránených druhov vtákov živiacich sa mŕtvymi telami a iných živočíšnych druhov v určitých členských štátoch, ktoré sa takýmto materiálom môžu kŕmiť;

ii)

opatrení na predchádzanie rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 4.

Článok 19

Zber, preprava a odstraňovanie

1.   Odchylne od článkov 12, 13, 14 a 21 môže príslušný orgán povoliť odstránenie:

a)

zakopaním mŕtvych spoločenských zvierat a zvierat z čeľade koňovitých;

b)

spálením alebo zakopaním na mieste alebo inými prostriedkami pod úradným dohľadom, ktorým sa predíde prenosu rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat, materiálu kategórie 1 uvedeného v článku 8 písm. a) bod v) a písm. b) bod ii), materiálov kategórie 2 a kategórie 3 na vzdialenom mieste;

c)

materiálu kategórie 1 uvedeného v článku 8 písm. b) bod ii), materiálov kategórie 2 a kategórie 3 spálením alebo zakopaním na mieste alebo inými prostriedkami pod úradným dohľadom, ktorými sa predíde prenosu rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat v oblastiach, prístup do ktorých je prakticky nemožný, alebo by bol možný len za okolností, za ktorých je v súvislosti s geografickou alebo klimatickou situáciou alebo prírodnou katastrofou ohrozené zdravie alebo bezpečnosť osôb vykonávajúcich zber, alebo v oblastiach, prístup do ktorých by si vyžadoval vynaloženie neprimeraných nákladov na zber;

d)

inými prostriedkami ako spálením alebo zakopaním na mieste v prípade materiálov kategórie 2 a kategórie 3, ktoré nepredstavujú riziko pre verejné zdravie a zdravie zvierat, ak množstvo materiálu neprekročí príslušný týždenný objem, ktorý sa stanoví v súlade s povahou vykonávaných činností a druhov, z ktorých príslušné vedľajšie živočíšne produkty pochádzajú;

e)

vedľajších živočíšnych produktov okrem materiálu kategórie 1 uvedeného v článku 8 písm. a) bod i) spálením alebo zakopaním na mieste v prípade výskytu povinne hlásenej choroby, ak by sa prepravou do najbližšieho zariadenia na spracovanie alebo odstránenie vedľajších živočíšnych produktov zvýšilo nebezpečenstvo šírenia zdravotných rizík alebo by sa v prípade výskytu nákazy veľkého rozsahu prekročili kapacity na odstránenie v takýchto závodoch, a

f)

spálením alebo zakopaním na mieste včiel a včelárskych vedľajších produktov za podmienok, ktorými sa predíde prenosu rizika pre verejné zdravie a zdravie zvierat.

2.   Populácia zvierat určitých druhov vo vzdialených oblastiach uvedených v odseku 1 písm. b) nesmie prekročiť maximálne percento populácií zvierat tohto druhu v príslušnom členskom štáte.

3.   Členské štáty poskytujú Komisii informácie týkajúce sa:

a)

oblastí, ktoré zaraďujú medzi vzdialené oblasti na účely uplatňovania odseku 1 písm. b) a dôvodov takéhoto zaradenia a aktuálnych informácií týkajúcich sa každej zmeny takéhoto zaradenia, a

b)

vydávania povolení ustanovených v odseku 1 písm. c) a d) vzťahujúcich sa na materiál kategórie 1 a kategórie 2.

4.   Opatrenia na vykonávanie tohto článku sa ustanovia v súvislosti s:

a)

podmienkami zameranými na zabezpečenie kontroly rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat v prípade spálenia a zakopania na mieste;

b)

maximálnym percentom populácií zvierat v zmysle odseku 2;

c)

objemom vedľajších živočíšnych produktov v súvislosti s charakterom činností a druhov pôvodu v zmysle odseku 1 písm. d) a

d)

zoznamom chorôb uvedeným v odseku 1 písm. e).

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 4.

Oddiel 4

Alternatívne metódy

Článok 20

Autorizácia alternatívnych metód

1.   Postup autorizácie určitej alternatívnej metódy použitia alebo odstránenia vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov môže vychádzať z podnetu Komisie alebo zo žiadosti členského štátu alebo zainteresovanej strany, ktorá môže zastupovať viacero zainteresovaných strán.

2.   Zainteresované strany zasielajú žiadosti príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom majú záujem používať alternatívnu metódu.

V lehote dvoch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti príslušný orgán posúdi, či je žiadosť v súlade so štandardnou formou žiadosti uvedenej v odseku 10.

3.   Príslušný orgán postupuje žiadosti členských štátov a zainteresovaných strán spoločne so správou o ich hodnotení Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) a informuje o tom Komisiu.

4.   Ak Komisia začne postup autorizácie, pošle EFSA správu o svojom hodnotení.

5.   Do šiestich mesiacov od doručenia úplnej prihlášky EFSA vyhodnotí, či sa navrhovanou metódou zabezpečí, že riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat:

a)

sú kontrolované spôsobom, ktorým sa predíde ich šíreniu pred odstránením v súlade s týmto nariadením alebo jeho vykonávacími predpismi, alebo

b)

sú znížené na mieru, ktorá pre príslušnú kategóriu vedľajších živočíšnych produktov prinajmenšom zodpovedá spracovateľským metódam ustanoveným podľa článku 15 ods. 1 prvý pododsek písm. b).

EFSA k predloženej žiadosti vydá stanovisko.

6.   V riadne odôvodnených prípadoch, ak EFSA požaduje od žiadateľov doplňujúce informácie, sa lehota uvedená v odseku 5 môže predĺžiť.

Po porade s Komisiou alebo žiadateľom EFSA rozhodne o lehote, v ktorej sa poskytnú tieto informácie, a informuje Komisiu a podľa potreby žiadateľa o potrebnej dodatočnej lehote.

7.   Pokiaľ má žiadateľ v úmysle predložiť doplňujúce informácie z vlastného podnetu, zasiela ich priamo EFSA.

V takomto prípade sa lehota ustanovená v odseku 5 o dodatočnú lehotu nepredlžuje.

8.   EFSA postupuje svoje stanovisko Komisii, žiadateľovi a príslušnému orgánu dotknutého členského štátu.

9.   Do troch mesiacov od doručenia stanoviska EFSA a so zohľadnením tohto stanoviska Komisia informuje žiadateľa o navrhovanom opatrení, ktoré sa má prijať v súlade s odsekom 11.

10.   Forma štandardného formulára na alternatívne metódy sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 52 ods. 2.

11.   Po doručení stanoviska EFSA sa prijme:

a)

buď opatrenie, ktorým sa povoľuje alternatívna metóda použitia alebo odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov, alebo

b)

opatrenie, ktorým sa zamieta povolenie takejto alternatívnej metódy.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 4

HLAVA II

POVINNOSTI PREVÁDZKOVATEĽOV

KAPITOLA I

Všeobecné povinnosti

Oddiel 1

Zber, preprava a vysledovateľnosť

Článok 21

Zber a identifikácia kategórie a preprava

1.   Prevádzkovatelia zbierajú, identifikujú a prepravujú vedľajšie živočíšne produkty bez zbytočného odkladu za podmienok, ktorými sa predchádza rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat.

2.   Prevádzkovatelia zabezpečujú, že k vedľajším živočíšnym produktom a odvodeným produktom je pri preprave priložený obchodný doklad, alebo pokiaľ sa na základe tohto nariadenia alebo opatrením prijatým podľa odseku 6 vyžaduje, veterinárne osvedčenie.

Príslušný orgán môže odchylne od prvého odseku povoliť prepravu hnoja bez obchodného dokladu alebo veterinárneho osvedčenia medzi dvoma miestami nachádzajúcimi sa na tej istej farme alebo medzi farmami a používateľmi hnoja v tom istom členskom štáte.

3.   Obchodné doklady a veterinárne osvedčenia priložené počas prepravy k vedľajším živočíšnym produktom alebo odvodeným produktom obsahujú aspoň informácie o pôvode, určení a množstve takýchto produktov a opis takýchto vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov a ich označenie, pokiaľ sa takéto označenie v tomto nariadení vyžaduje.

Čo sa však týka vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov prepravovaných na území členského štátu, môže príslušný orgán daného členského štátu schváliť prenos informácií z prvého pododseku prostredníctvom alternatívneho systému.

4.   Prevádzkovatelia zbierajú, prepravujú a odstraňujú kuchynský odpad kategórie 3 v súlade s vnútroštátnymi opatreniami, ktoré sa predpokladajú v článku 13 smernice 2008/98/ES.

5.   V súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 52 ods. 3 sa prijmú tieto opatrenia:

a)

vzory obchodných dokladov, ktoré je potrebné priložiť počas prepravy k vedľajším živočíšnym produktom, a

b)

vzory veterinárnych osvedčení a podmienky, ktoré upravujú spôsob, akým sa musia prikladať počas prepravy k vedľajším živočíšnym produktom a odvodeným produktom.

6.   Opatrenia na vykonávanie tohto článku sa môžu ustanoviť, pokiaľ ide o:

a)

prípady, pri ktorých sa vyžaduje veterinárne osvedčenie so zreteľom na úroveň rizika pre verejné zdravie a zdravie zvierat pochádzajúceho z určitých odvodených produktov;

b)

prípady, pri ktorých sa odchylne od prvého pododseku odseku 2 a so zreteľom na nízku úroveň rizika pre verejné zdravie a zdravie zvierat pochádzajúceho z určitých vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov môže uskutočniť preprava bez dokladov alebo osvedčení uvedených v spomenutom odseku;

c)

požiadavky na identifikáciu vrátane označovania a na oddeľovanie rôznych kategórií vedľajších živočíšnych produktov počas prepravy a

d)

podmienky na predchádzanie rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat vznikajúcim pri zbere a preprave vedľajších živočíšnych produktov vrátane podmienok na bezpečnú prepravu týchto produktov, pokiaľ ide o obaly, vozidlá a obalový materiál.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 4.

Článok 22

Vysledovateľnosť

1.   Prevádzkovatelia zasielajúci, prepravujúci alebo prijímajúci vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty uchovávajú záznamy o zásielkach a príslušné obchodné doklady a veterinárne osvedčenia.

Prvý odsek sa však neuplatňuje, pokiaľ bolo vydané povolenie na prepravu vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov bez obchodných dokladov alebo veterinárnych osvedčení v súlade s druhým pododsekom článku 21 ods. 2 alebo v súlade s vykonávacími opatreniami prijatými podľa článku 21 ods. 6 písm. b).

2.   Prevádzkovatelia uvedení v odseku 1 používajú systémy a postupy na určovanie:

a)

ostatných prevádzkovateľov, ktorým sa ich vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty dodali, a

b)

prevádzkovateľov, od ktorých im bola doručená dodávka.

Tieto informácie sa na požiadanie sprístupnia príslušným orgánom.

3.   Opatrenia na vykonávanie tohto článku sa môžu prijať v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 52 ods. 3, najmä pokiaľ ide o:

a)

informácie, ktoré sa majú poskytnúť príslušným orgánom;

b)

časovú lehotu, počas ktorej je potrebné tieto informácie uchovať.

Oddiel 2

Registrácia a schvaľovanie

Článok 23

Registrácia prevádzkovateľov, prevádzkarní alebo závodov

1.   S cieľom registrácie prevádzkovatelia:

a)

pred začatím činnosti oznámia príslušnému orgánu všetky prevádzkarne alebo závody, ktoré riadia a vykonávajú činnosť v akomkoľvek štádiu výroby, transportu, nakladania, spracovania, skladovania, uvádzania na trh, distribúcie, používania alebo odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov;

b)

predložia príslušnému orgánu informácie o:

i)

kategórii vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov, ktoré podliehajú ich kontrole;

ii)

charaktere vykonávaných činností, pri ktorých sú vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty vstupnou surovinou.

2.   Prevádzkovatelia poskytnú príslušnému orgánu aktuálne informácie o všetkých prevádzkarňach alebo závodoch uvedených v odseku 1 písm. a) a oznámia akúkoľvek významnú zmenu činnosti a akékoľvek uzatvorenie fungujúcej prevádzkarne alebo závodu.

3.   Podrobné pravidlá týkajúce sa registrácie podľa odseku 1 sa môžu prijať v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 52 ods. 3.

4.   Odchylne od odseku 1 sa nevyžaduje žiadne oznámenie s cieľom registrácie na činnosti, v súvislosti s ktorými už boli prevádzkarne vyrábajúce vedľajšie živočíšne produkty schválené alebo registrované v súlade s nariadením (ES) č. 852/2004 alebo nariadením (ES) č. 853/2004, na činnosti, v súvislosti s ktorými už boli prevádzkarne alebo závody schválené v súlade s článkom 24 tohto nariadenia.

Rovnaká výnimka sa uplatňuje na činnosti zahŕňajúce výrobu vedľajších živočíšnych produktov na mieste, ktorá sa uskutočňuje na farmách alebo v iných priestoroch, kde sú držané alebo chované zvieratá, prípadne kde sa im poskytuje starostlivosť.

Článok 24

Schválenie prevádzkarní alebo závodov

1.   Prevádzkovatelia zabezpečia, aby prevádzkarne alebo závody, ktoré riadia, boli schválené príslušným orgánom, ak takéto prevádzkarne alebo závody plánujú vykonávať jednu alebo viacero z týchto činností:

a)

spracovanie vedľajších živočíšnych produktov tlakovou sterilizáciou, spracovateľskými metódami uvedenými v článku 15 ods. 1 prvý pododsek písm. b) alebo alternatívnymi metódami schválenými v súlade s článkom 20;

b)

odstraňovanie vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov ako odpadu spálením, okrem prevádzkarní alebo závodov, ktoré majú povolenie na prevádzku v súlade so smernicou 2000/76/ES;

c)

odstraňovanie alebo zhodnocovanie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, ak sú odpadom, spoluspálením, okrem prevádzkarní alebo závodov, ktoré majú povolenie na prevádzku v súlade so smernicou 2000/76/ES;

d)

používanie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov ako paliva;

e)

výroba krmiva pre spoločenské zvieratá;

f)

výroba organických hnojív a zúrodňovacích látok;

g)

transformácia vedľajších živočíšnych produktov a/alebo odvodených produktov na bioplyn alebo kompost;

h)

nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi po ich zbere, činnosťami, ako napríklad triedenie, rezanie, chladenie, mrazenie, solenie, odstraňovanie koží a kožiek alebo špecifikovaného rizikového materiálu;

i)

skladovanie vedľajších živočíšnych produktov;

j)

skladovanie odvodených produktov určených na:

i)

odstránenie zakopaním alebo spálením alebo určených na zhodnotenie alebo odstránenie spoluspálením;

ii)

použitie ako palivo;

iii)

použitie ako krmivo, okrem prevádzkarní alebo závodov schválených alebo registrovaných v súlade s nariadením (ES) č. 183/2005;

iv)

použitie ako organické hnojivá alebo zúrodňovacie látky, okrem skladovania na miestach priameho použitia.

2.   V povolení uvedenom v odseku 1 sa uvádza, či sa schválenie prevádzkarne alebo závodu vzťahuje na činnosti s vedľajšími živočíšnymi produktmi a/alebo odvodenými produktmi:

a)

osobitnej skupiny uvedenej v článku 8, 9 alebo 10 alebo

b)

viac ako jednej skupiny uvedenej v článkoch 8, 9 alebo 10, pričom sa uvádza, či sa takéto činnosti uskutočňujú:

i)

trvalo za podmienok dôsledného oddeľovania, ktorým sa predchádza akýmkoľvek rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat, alebo

ii)

dočasne za podmienok, ktorými sa predchádza kontaminácii, ako reakcia na nedostatok kapacít, pokiaľ ide o takého produkty, v dôsledku:

výskytu nákazy veľkého rozsahu alebo

iných mimoriadnych a nepredvídateľných okolností.

Článok 25

Všeobecné hygienické požiadavky

1.   Prevádzkovatelia zabezpečia, aby prevádzkarne alebo závody, ktoré riadia a ktoré vykonávajú činnosti uvedené v článku 24 ods. 1 písm. a) a h):

a)

boli vybudované tak, aby sa umožnilo ich účinné čistenie a dezinfekcia a v prípade potreby musí konštrukčné riešenie podláh umožňovať ľahké odvádzanie tekutín;

b)

boli vybavené primeranými zariadeniami na osobnú hygienu, ako napríklad toaletami, prezliekarňami a umývadlami pre zamestnancov;

c)

mali vhodné mechanizmy na ochranu proti škodcom, napr. hmyzu, hlodavcom a vtákom;

d)

udržiavali zariadenie a vybavenie v dobrom stave a zabezpečili, aby sa meracie prístroje pravidelne kalibrovali, a

e)

mali vhodné mechanizmy na čistenie a dezinfekciu nádob a vozidiel na mieste, s cieľom zabrániť riziku kontaminácie.

2.   Všetky osoby pracujúce v prevádzkarni alebo závode uvedenom v odseku 1 nosia vhodný, čistý a v prípade potreby ochranný odev.

Ak je to v konkrétnej prevádzkarni alebo závode potrebné:

a)

osoby pracujúce v nečistých priestoroch nesmú vstupovať do čistých priestorov bez toho, aby si vopred nevymenili pracovný odev a obuv alebo bez ich dezinfekcie;

b)

vybavenie a prístroje sa nesmú prenášať z nečistých priestorov do čistých bez toho, aby sa predtým nevyčistili a nevydezinfikovali, a

c)

prevádzkovateľ zavedie postup týkajúci sa pohybu osôb s cieľom monitorovať tento pohyb a popísať správne používanie zariadení na čistenie nôh a kolies.

3.   V prevádzkarňach alebo závodoch, ktoré vykonávajú činnosti uvedené v článku 24 ods. 1 písm. a):

a)

sa nakladá s vedľajšími živočíšnymi produktmi tak, aby sa predišlo riziku kontaminácie;

b)

sa spracúvajú vedľajšie živočíšne produkty čo najskôr. Po spracovaní sa nakladá s odvodenými produktmi tak, aby sa predišlo riziku kontaminácie a rovnako sa aj skladujú;

c)

sa v prípade potreby počas spracovania vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov každá časť vedľajšieho živočíšneho produktu a odvodeného produktu ošetruje na danú teplotu počas daného času a predchádza sa riziku opakovanej kontaminácie;

d)

prevádzkovatelia pravidelne kontrolujú uplatňované parametre, najmä teplotu, tlak, čas, rozmery častíc, v prípade potreby pomocou automatických zariadení;

e)

sa pre všetky priestory prevádzkarne alebo závody prijmú a dokumentujú procesy čistenia.

Článok 26

Nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi v potravinárskych podnikoch

1.   Ošetrenie, spracovanie alebo skladovanie vedľajších živočíšnych produktov v prevádzkarňach alebo zariadeniach schválených alebo registrovaných v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 853/2004 alebo v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 852/2004 sa uskutočňuje za podmienok, ktorými sa predchádza krížovej kontaminácii a, ak je to potrebné, vo vyhradenej časti prevádzkarne alebo zariadenia.

2.   Suroviny na výrobu želatíny a kolagénu, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu, sa môžu skladovať, ošetrovať alebo spracúvať v prevádzkarňach osobitne schválených v súlade s nariadením (ES) č. 853/2004, prílohou III, oddielom XIV, kapitolou I, bodom 5 a oddielom XV, kapitolou I bodom 5 za podmienky, že sa predchádza riziku prenosu chorôb izoláciou takýchto surovín od surovín určených na výrobu produktov živočíšneho pôvodu.

3.   Odseky 1 a 2 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté iné osobitné požiadavky veterinárnych právnych predpisov Spoločenstva.

Článok 27

Vykonávacie opatrenia

Opatrenia na vykonávanie tohto oddielu a oddielu 1 tejto kapitoly sa ustanovia v súvislosti s:

a)

požiadavkami na infraštruktúru a vybavenie vzťahujúcimi sa na prevádzkarne alebo závody;

b)

hygienickými požiadavkami uplatniteľnými na všetky druhy nakladania s vedľajšími živočíšnymi produktmi a odvodenými produktmi vrátane opatrení, ktorými sa menia hygienické požiadavky pre prevádzkarne alebo závody uvedené v článku 25 ods. 1;

c)

podmienkami a technickými požiadavkami na nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi alebo odvodenými produktmi, na ich ošetrenie, transformáciu, spracovanie a skladovanie a s podmienkami ošetrenia odpadovej vody;

d)

dokladmi, ktoré musí prevádzkovateľ predložiť na účely validácie ošetrenia, transformácie a spracovania vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov, o ich schopnosti predchádzať riziku pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat;

e)

podmienkami na nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi alebo odvodenými produktmi viac ako jednej kategórie podľa článkov 8, 9 alebo 10 v tej istej prevádzkarni alebo v tom istom závode:

i)

pokiaľ sa takéto činnosti uskutočňujú oddelene;

ii)

pokiaľ sa takéto činnosti uskutočňujú dočasne za určitých okolností;

f)

podmienkami predchádzania krížovej kontaminácii pri skladovaní, ošetrovaní alebo spracúvaní vedľajších živočíšnych produktov vo vyhradenej časti prevádzkarne alebo závodu podľa článku 26;

g)

štandardnými transformačnými parametrami pre výrobne bioplynu a kompostu;

h)

požiadavkami vzťahujúcimi sa na spaľovanie alebo spoluspaľovanie vo vysokokapacitných a v nízkokapacitných závodoch uvedených v článku 24 ods. 1 písm. b) a c) a

i)

požiadavkami vzťahujúcimi sa na spaľovanie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov podľa článku 24 ods. 1 písm. d).

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 4.

Oddiel 3

Vlastné kontroly a analýza nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov

Článok 28

Vlastné kontroly

Prevádzkovatelia zavedú, uskutočňujú a udržiavajú vo svojich prevádzkarňach a závodoch vlastné kontroly s cieľom monitorovať súlad s týmto nariadením. Zabezpečia, aby prevádzkareň alebo závod neopustili žiadne vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty, o ktorých sa predpokladá alebo sa zistilo, že nie sú v súlade s týmto nariadením, okrem prípadov, keď sú určené na odstránenie.

Článok 29

Analýza nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov

1.   Prevádzkovatelia, ktorí vykonávajú niektorú z týchto činností, zavedú, uskutočňujú a udržiavajú trvalý písomný postup alebo postupy založené na zásadách analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov (HACCP):

a)

spracovanie vedľajších živočíšnych produktov;

b)

transformácia vedľajších živočíšnych produktov na bioplyn a kompost;

c)

nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi alebo odvodenými produktmi viac než jednej kategórie a ich skladovanie v tej istej prevádzkarni alebo závode;

d)

výroba krmiva pre spoločenské zvieratá.

2.   Prevádzkovatelia uvedení v odseku 1 predovšetkým:

a)

identifikujú všetky nebezpečenstvá, ktorým sa musí zabrániť, ktoré sa musia vylúčiť alebo znížiť na prijateľnú úroveň;

b)

zisťujú kritické kontrolné body na stupni alebo stupňoch, kde je kontrola nevyhnutná na prevenciu či vylúčenie nebezpečenstva alebo jeho zníženie na prijateľnú úroveň;

c)

stanovia v kritických kontrolných bodoch kritické limity oddeľujúce prijateľnosť od neprijateľnosti na prevenciu, vylúčenie alebo zníženie zistených nebezpečenstiev;

d)

stanovujú a vykonávajú účinné postupy monitorovania v kritických kontrolných bodoch;

e)

stanovia nápravné opatrenie v prípade, že monitorovanie preukáže, že kritický kontrolný bod nie je pod kontrolou;

f)

stanovia postupy na overenie toho, či sú opatrenia uvedené v písmenách a) až e) úplné a fungujú účinne, pričom sa overovacie postupy vykonávajú pravidelne;

g)

stanovia dokumenty a záznamy úmerné charakteru a veľkosti podnikov na preukázanie účinného vykonávania opatrení ustanovených v písmenách a) až f).

3.   V prípade vykonania akejkoľvek zmeny v produkte, postupe alebo v akejkoľvek fáze výroby, spracovania, skladovania alebo distribúcie preskúmajú prevádzkovatelia svoje postupy a vykonajú potrebné zmeny.

4.   Opatrenia potrebné na uľahčenie vykonávania tohto článku sa môžu prijať v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 52 ods. 3.

Článok 30

Národné príručky správnej praxe

1.   V prípade potreby príslušné orgány podnecujú tvorbu, šírenie a dobrovoľné používanie národných príručiek správnej praxe, najmä pre uplatňovanie zásad HACCP uvedených v článku 29. Prevádzkovatelia môžu tieto príručky využívať na základe dobrovoľnosti.

2.   Príslušný orgán posúdi národné príručky, aby sa zabezpečilo, že:

a)

boli vypracované na základe konzultácie so zástupcami strán, ktorých záujmy by mohli byť značne dotknuté, a že boli distribuované odvetviami prevádzkovateľov, a

b)

že ich obsah je účelný v odvetviach, ktorých sa týkajú.

KAPITOLA II

Uvádzanie na trh

Oddiel 1

Vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty na kŕmenie hospodárskych zvierat okrem kožušinových zvierat

Článok 31

Uvádzanie na trh

1.   Vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty určené na kŕmenie hospodárskych zvierat okrem kožušinových zvierat sa môžu uvádzať na trh pod podmienkou, že:

a)

sú materiálom kategórie 3 alebo z neho pochádzajú okrem materiálu uvedeného v článku 10 písm. n), o) a p);

b)

boli zbierané alebo spracované, v závislosti od prípadu, v súlade s podmienkami tlakovej sterilizácie alebo inými podmienkami, ktorými sa umožňuje predchádzať rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 15 každým opatrením, ktoré bolo ustanovené v súlade s odsekom 2 tohto článku, a

c)

pochádzajú zo schválených alebo registrovaných prevádzkarní alebo závodov v závislosti od príslušných vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov.

2.   Opatrenia na vykonávanie tohto článku sa môžu ustanoviť v súvislosti s podmienkami verejného zdravia a zdravia zvierat pre zber, spracovanie a ošetrenie vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov uvedených v odseku 1.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 4.

Oddiel 2

Organické hnojivá a zúrodňovacie látky

Článok 32

Uvádzanie na trh a používanie

1.   Organické hnojivá a zúrodňovacie látky sa môžu uvádzať na trh a používať za predpokladu, že:

a)

pochádzajú z materiálu kategórie 2 alebo kategórie 3;

b)

boli vyrobené v súlade s podmienkami tlakovej sterilizácie alebo inými podmienkami, ktorými sa umožňuje predchádzať rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat v súlade s požiadavkami podľa článku 15 a každým opatrením, ktoré bolo ustanovené v súlade s odsekom 3 tohto článku;

c)

pochádzajú zo schválených alebo registrovaných prevádzkarní alebo závodov, v závislosti od prípadu, a

d)

v prípade mäsokostnej múčky pochádzajúcej z materiálu kategórie 2 a spracovaných živočíšnych bielkovín určených na použitie ako organické hnojivá alebo zúrodňovacie látky alebo na použitie v takýchto látkach boli zmiešané so zložkou, ktorá znemožní následné použitie zmesi na kŕmne účely, a označené, ak je to potrebné podľa opatrení schválených podľa odseku 3.

Okrem toho zvyšky trávenia z transformácie na bioplyn alebo kompost môžu byť uvedené na trh a používané ako organické hnojivá alebo zúrodňovacie látky.

Členské štáty môžu prijať alebo ponechať v platnosti vnútroštátne predpisy, ktorými sa ukladajú ďalšie podmienky alebo obmedzenia používania organických hnojív a zúrodňovacích látok za predpokladu, že sú takéto predpisy odôvodnené z dôvodu ochrany verejného zdravia a zdravia zvierat.

2.   Odchylne od odseku 1 písm. d) sa miešanie nepožaduje v prípade materiálov, ktorých použitie na kŕmne účely je vylúčené z dôvodu ich zloženia alebo obalu.

3.   Opatrenia na vykonávanie tohto článku sa môžu ustanoviť, pokiaľ ide o:

a)

podmienky verejného zdravia a zdravia zvierat pre výrobu a používanie organických hnojív a zúrodňovacích látok;

b)

prvky alebo látky označovania organických hnojív a zúrodňovacích látok;

c)

zložky, ktoré sa majú zmiešavať s organickými hnojivami alebo zúrodňovacími látkami;

d)

doplnkové podmienky, akými sú postupy, ktoré sa majú používať na označovanie, a minimálne množstvá, ktoré sa majú pri príprave zmesí dodržiavať, aby sa vylúčilo použitie takýchto organických hnojív alebo zúrodňovacích látok na kŕmne účely, a

e)

prípady, keď zloženie alebo obal umožňujú, aby boli materiály vylúčené z požiadavky miešania.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 4.

Oddiel 3

Odvodené produkty upravené niektorými inými právnymi predpismi Spoločenstva

Článok 33

Uvádzanie na trh

Prevádzkovatelia môžu uvádzať na trh tieto odvodené produkty:

a)

kozmetické produkty v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 76/768/EHS;

b)

aktívne implantovateľné zdravotnícke pomôcky podľa článku 1 ods. 2 písm. c) smernice 90/385/EHS;

c)

zdravotnícke pomôcky v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 93/42/EHS;

d)

diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro v zmysle článku 1 ods. 2 písm. b) smernice 98/79/ES;

e)

veterinárne lieky v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 2001/82/ES;

f)

lieky v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 2001/83/ES.

Článok 34

Výroba

1.   Dovoz, zber a pohyb vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov určených do prevádzkarní alebo závodov na výrobu odvodených produktov uvedených v článku 33 a výroba týchto odvodených produktov sa uskutočňuje v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva uvedenými v uvedenom článku.

Nepoužitý materiál z takýchto prevádzkarní alebo závodov sa odstraňuje v súlade s uvedenými právnymi predpismi.

2.   Toto nariadenie sa však uplatňuje, pokiaľ v právnych predpisoch Spoločenstva uvedených v článku 33 nie sú ustanovené podmienky na kontrolu potenciálnych rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat v súlade s cieľmi tohto nariadenia.

Oddiel 4

Ostatné odvodené produkty

Článok 35

Uvádzanie krmiva pre spoločenské zvieratá na trh

Prevádzkovatelia môžu uvádzať krmivo pre spoločenské zvieratá na trh za podmienky, že:

a)

produkty sú odvodené:

i)

z materiálu kategórie 3 okrem materiálu uvedeného v článku 10 písm. n), o) a p);

ii)

z materiálu kategórie 1 uvedeného v článku 8 písm. c) za podmienok ustanovených podľa článku 40 prvý odsek písm. a) v prípade dovezeného krmiva pre spoločenské zvieratá alebo krmiva pre spoločenské zvieratá vyrobeného z dovezených materiálov, alebo

iii)

z materiálu uvedeného v článku 10 písm. a) a písm. b) bode i) a ii) v prípade surového krmiva pre spoločenské zvieratá a

b)

zabezpečia kontrolu rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat bezpečným ošetrením v súlade s článkom 38, ak bezpečné získavanie v súlade s článkom 37 nie je dostatočnou kontrolou.

Článok 36

Uvádzanie iných odvodených produktov na trh

Prevádzkovatelia môžu uviesť na trh odvodené produkty iné, ako produkty uvedené v článkoch 31, 32, 33 a 35, za predpokladu, že:

a)

tieto produkty:

i)

nie sú určené na použitie na kŕmenie hospodárskych zvierat alebo na pridávanie do pôdy, z ktorej sa získava krmivo, alebo

ii)

nie sú určené na kŕmenie kožušinových zvierat a

b)

zabezpečujú kontrolu rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat prostredníctvom:

i)

bezpečného získavania materiálov v súlade s článkom 37;

ii)

bezpečného spracúvania v súlade s článkom 38, ak sa bezpečným získavaním materiálov nezaručuje dostatočná kontrola, alebo

iii)

overovania, či sa produkty využívajú výlučne na bezpečné cieľové použitie v súlade s článkom 39, ak sa bezpečným spracúvaním nezaručuje dostatočná kontrola.

Článok 37

Bezpečné získavanie materiálov

1.   Bezpečné získavanie materiálov zahŕňa používanie materiálov:

a)

ktoré nepredstavujú žiadne neprijateľné riziko pre verejné zdravie a zdravie zvierat;

b)

ktoré boli zbierané a prepravené z miesta zberu do výrobnej prevádzkarne alebo závodu za podmienok, ktorými sa vylučujú riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat, alebo

c)

ktoré boli dovezené do Spoločenstva a prepravené z miesta prvého vstupu do výrobnej prevádzkarne alebo závodu za podmienok, ktorými sa vylučujú riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat.

2.   Na účely bezpečného získavania materiálov prevádzkovateľ predloží doklady súvisiace s požiadavkami odseku 1 vrátane, ak je to potrebné, dôkazu o spoľahlivosti opatrení biologickej bezpečnosti, aby sa vylúčili riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat pochádzajúce zo vstupného materiálu.

Takéto doklady sa na požiadanie sprístupnia príslušnému orgánu.

V prípade uvedenom v odseku 1 písm. c) sa k zásielkam prikladá veterinárne osvedčenie zodpovedajúce vzoru prijatému v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 52 ods. 3.

Článok 38

Bezpečné spracovanie

Bezpečné spracovanie zahŕňa uplatnenie takého výrobného procesu v súvislosti s materiálom, ktorým sa na prijateľnú úroveň znižujú riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat pochádzajúce z použitého materiálu alebo z ostatných látok pochádzajúcich z výrobného procesu.

Najmä prostredníctvom testovania konečného produktu sa zabezpečí, že odvodený produkt nepredstavuje žiadne neprijateľné riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat.

Článok 39

Bezpečné cieľové použitie

Bezpečné cieľové použitie zahŕňa použitie odvodeného produktu:

a)

za podmienok, ktoré nepredstavujú žiadne neprijateľné riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat, alebo

b)

ktorý môže predstavovať riziko pre verejné zdravie a zdravie zvierat na osobitné účely za predpokladu, že je takéto použitie odôvodnené cieľmi stanovenými v právnych predpisoch Spoločenstva, najmä na účely ochrany verejného zdravia a zdravia zvierat.

Článok 40

Vykonávacie opatrenia

Opatrenia na vykonávanie tohto oddielu sa môžu ustanoviť, pokiaľ ide o:

a)

podmienky uvádzania na trh dovezeného krmiva pre spoločenské zvieratá alebo krmiva pre spoločenské zvieratá vyrobeného z dovezených materiálov kategórie 1 uvedených v článku 8 písm. c);

b)

podmienky na bezpečné získavanie a prepravu materiálov, ktoré sa majú použiť za podmienok vylučujúcich riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat;

c)

doklady uvedené v článku 37 ods. 2 prvom pododseku;

d)

parametre výrobného procesu v zmysle článku 38 prvého pododseku, najmä so zreteľom na fyzikálne a chemické spracovanie použitého materiálu;

e)

požiadavky vzťahujúce sa na testovanie konečného produktu a

f)

podmienky na bezpečné použitie odvodených produktov, ktoré predstavujú riziko pre verejné zdravie a zdravie zvierat.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 4.

KAPITOLA III

Dovoz, tranzit a vývoz

Článok 41

Dovoz a tranzit

1.   Vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty sa dovážajú do Spoločenstva alebo ním tranzitujú v súlade:

a)

s príslušnými požiadavkami tohto nariadenia a jeho vykonávacími opatreniami pre konkrétny vedľajší živočíšny produkt alebo odvodený produkt, ktoré sú aspoň natoľko prísne ako požiadavky vzťahujúce sa na výrobu takýchto vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov a obchodovanie s nimi v rámci Spoločenstva;

b)

s podmienkami, ktoré sú uznané aspoň za rovnocenné s podmienkami vzťahujúcimi sa na výrobu a uvádzanie takýchto vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov na trh podľa právnych predpisov Spoločenstva, alebo

c)

s podmienkami stanovenými v článkoch 33, 35 a 36 v prípade vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov uvedených v týchto článkoch.

Opatrenia uvedené v písmene b) prvého pododseku zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 4.

2.   Odchylne od odseku 1 sa dovoz a tranzit:

a)

špecifikovaného rizikového materiálu uskutočňuje výlučne v súlade s nariadením (ES) č. 999/2001;

b)

vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, ktoré boli zmiešané s ktorýmkoľvek z odpadov označených v rozhodnutí 2000/532/ES ako rizikový alebo ním kontaminované, uskutočňuje výlučne v súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 1013/2006;

c)

materiálu kategórie 1, materiálu kategórie 2 a produktov z nich, ktoré nie sú určené na výrobu odvodených produktov uvedených v článkoch 33, 35 a 36, uskutočňuje výlučne za predpokladu, že sa pravidlá ich dovozu prijali v súlade s článkom 42 ods. 2 písm. a);

d)

vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov určených na účely uvedené v článku 17 ods. 1 uskutočňuje v súlade s vnútroštátnymi opatreniami na zabezpečenie kontroly rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat, pokým sa neprijmú harmonizované podmienky uvedené v článku 17 ods. 2.

3.   V prípade dovozu a tranzitu materiálu kategórie 3 a z neho odvodených produktov sa prijmú príslušné požiadavky uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a).

V týchto požiadavkách sa môže uvádzať, že:

a)

zásielky musia pochádzať z tretej krajiny alebo časti tretej krajiny uvedenej na zozname v súlade s odsekom 4;

b)

zásielky musia pochádzať z prevádzkarní alebo zo závodov schválených alebo registrovaných príslušným orgánom tretej krajiny pôvodu a týmto orgánom na tento účel uvedených na zozname a

c)

k zásielkam musia byť na mieste vstupu na územie Spoločenstva, na ktorom sa vykonávajú veterinárne kontroly, priložené doklady, akými sú obchodný doklad alebo veterinárne osvedčenie a v prípade potreby vyhlásenie, ktoré zodpovedá vzoru stanovenému podľa článku 42 ods. 2 prvý pododsek písm. d).

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 4.

Kým sa neprijmú požiadavky uvedené v písmenách a) a c) druhého pododseku, členské štáty tieto požiadavky ustanovia vo svojich vnútroštátnych opatreniach.

4.   Zoznam tretích krajín alebo častí tretích krajín, z ktorých vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty sa môžu do Spoločenstva dovážať alebo ním tranzitovať, sa vypracuje v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 52 ods. 3, najmä s prihliadnutím na:

a)

právne predpisy tretej krajiny;

b)

organizáciu príslušného orgánu a jeho kontrolných služieb v tretej krajine, právomoci týchto služieb, dozor, ktorému podliehajú, a ich oprávnenie účinne monitorovať uplatňovanie vlastných právnych predpisov;

c)

aktuálne zdravotné podmienky uplatňované pri produkcii, výrobe, skladovaní a zasielaní výrobkov živočíšneho pôvodu a nakladaní s nimi určených pre Spoločenstvo;

d)

záruky, ktoré tretia krajina môže poskytnúť, pokiaľ ide o splnenie platných zdravotných podmienok;

e)

skúsenosti s predajom výrobku z tretej krajiny a výsledky vykonaných dovozných kontrol;

f)

výsledok všetkých inšpekcií Spoločenstva v tretej krajine;

g)

zdravotný stav hospodárskych zvierat, ostatných domácich zvierat a voľne žijúcej zveri v tretej krajine, so zohľadnením najmä exotických chorôb zvierat a všetkých aspektov všeobecnej zdravotnej situácie v krajine, ktoré by mohli predstavovať riziko pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat v Spoločenstve;

h)

pravidelnosť a rýchlosť, s akou tretia krajina poskytuje informácie o existencii infekčných chorôb zvierat na svojom území, najmä chorôb uvedených v Kódexe zdravia suchozemských zvierat a Kódexe zdravia vodných živočíchov Svetovej organizácie pre zdravie zvierat;

i)

predpisy o prevencii a kontrole infekčných chorôb zvierat platné v tretej krajine, a ich vykonávanie vrátane predpisov pre dovoz z iných tretích krajín.

Zoznamy prevádzkarní alebo závodov uvedených v odseku 3 druhom pododseku písm. b) sa aktualizujú a oznamujú Komisii a členským štátom a sprístupňujú verejnosti.

Článok 42

Vykonávacie opatrenia

1.   Opatrenia na vykonávanie článku 41, ktoré môžu vylúčiť vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty vyrábané v niektorých prevádzkarňach alebo závodoch z dovozu alebo prepravy s cieľom chrániť verejné zdravie alebo zdravie zvierat, sa prijmú v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 52 ods. 3.

2.   Ostatné opatrenia na vykonávanie článku 41 sa ustanovia v súvislosti s:

a)

podmienkami na dovoz a tranzit materiálu kategórie 1 a kategórie 2 a produktov z nich;

b)

obmedzeniami týkajúcimi sa verejného zdravia alebo zdravia zvierat vzťahujúcimi sa na dovezený materiál kategórie 3 alebo produkty z nich, ktoré môžu byť stanovené s odvolaním sa na zoznamy Spoločenstva uvádzajúce tretie krajiny alebo časti tretích krajín vypracované v súlade s článkom 41 ods. 4 alebo na iné účely týkajúce sa verejného zdravia alebo zdravia zvierat;

c)

podmienkami na výrobu vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov v prevádzkarňach alebo v závodoch v tretích krajinách; takéto podmienky môžu zahŕňať postupy kontrol takýchto prevádzkarní alebo závodov dotknutým príslušným orgánom a môžu oslobodiť niektoré druhy prevádzkarní alebo závodov nakladajúcich s vedľajšími živočíšnymi produktmi alebo odvodenými produktmi od schvaľovania alebo registrácie v zmysle článku 41 ods. 3 druhý pododsek písm. b), a

d)

vzormi veterinárnych osvedčení, obchodných dokladov a vyhlásení, ktoré sa prikladajú k zásielkam a vymedzujú sa v nich podmienky, za ktorých sa môže konštatovať, že príslušné vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty boli zbierané alebo vyrobené v súlade s požiadavkami tohto nariadenia.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 4.

Článok 43

Vývoz

1.   Vývoz vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov určených na spálenie alebo zakopanie sa zakazuje.

2.   Vývoz vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov do tretích krajín, ktoré nie sú členmi OECD, na použitie vo výrobniach bioplynu alebo kompostu sa zakazuje.

3.   Materiál kategórie 1, materiál kategórie 2 a produkty z nich sa vyvážajú výlučne na účely iné, ako účely uvedené v odsekoch 1 a 2 za predpokladu, že boli prijaté predpisy na ich vývoz.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 4.

4.   Článok 12 nariadenia (ES) č. 178/2002 týkajúci sa potravín a krmív vyvážaných zo Spoločenstva sa primerane uplatňuje na vývoz materiálu kategórie 3 alebo produktov z nich v súlade s týmto nariadením.

5.   Odchylne od odsekov 3 a 4 sa vývoz:

a)

špecifikovaného rizikového materiálu uskutočňuje výlučne v súlade s nariadením (ES) č. 999/2001;

b)

vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, ktoré boli zmiešané s ktorýmkoľvek z odpadov označených v rozhodnutí 2000/532/ES ako rizikový alebo ním kontaminované, uskutočňuje výlučne v súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 1013/2006.

HLAVA III

ÚRADNÉ KONTROLY A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Úradné kontroly

Článok 44

Postup schvaľovania

1.   Príslušný orgán schváli prevádzkarne alebo závody len vtedy, ak kontrola na mieste pred začiatkom akejkoľvek činnosti preukázala, že spĺňajú príslušné požiadavky ustanovené v súlade s článkom 27.

2.   Príslušný orgán môže udeliť podmienečné schválenie, ak sa na základe kontroly na mieste preukáže, že prevádzkareň alebo závod spĺňa všetky požiadavky na infraštruktúru a vybavenie, s cieľom zabezpečiť uplatňovanie prevádzkových postupov v súlade s týmto nariadením. Orgán vydá úplné schválenie, iba ak sa na základe dodatočnej kontroly na mieste vykonanej do troch mesiacov od vydania podmienečného schválenia preukáže, že prevádzkareň alebo závod spĺňa ostatné požiadavky uvedené v odseku 1. Pokiaľ sa dosiahol jasný pokrok, ale prevádzkareň alebo závod ešte stále nespĺňa všetky tieto požiadavky, príslušný orgán môže podmienečné schválenie predĺžiť. Podmienené schválenie však nepresiahne celkové obdobie šiestich mesiacov.

3.   Prevádzkovatelia musia najmä zabezpečiť, aby prevádzkareň alebo závod zastavili prevádzku, ak im príslušný orgán zrušil schválenie alebo v prípade podmienečného schválenia nepredĺžil jeho platnosť alebo nevydal úplné schválenie.

Článok 45

Úradné kontroly

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 5, príslušný orgán pravidelne vykonáva úradné kontroly a dohľad nad nakladaním s vedľajšími živočíšnymi produktmi a odvodenými produktmi, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

2.   Na úradné kontroly vykonávané na overovanie súladu s týmto nariadením sa primerane uplatňujú články 41 a 42 nariadenia (ES) č. 882/2004.

3.   Počas úradných kontrol môže príslušný orgán vziať do úvahy dodržiavanie príručiek správnej praxe.

4.   Môžu sa stanoviť podrobné zásady na vykonanie tohto článku vrátane predpisov týkajúcich sa referenčných metód pre mikrobiologické analýzy.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 4.

Článok 46

Pozastavenie, odobratie a zákaz činností

1.   Ak sa úradnými kontrolami alebo dohľadom, ktoré vykonal príslušný orgán, preukáže, že nie je splnená jedna alebo viacero požiadaviek tohto nariadenia, príslušný orgán prijme primerané opatrenia.

Príslušný orgán podľa povahy a závažnosti nedostatkov a prípadného rizika pre verejné zdravie a zdravie zvierat najmä:

a)

pozastaví platnosť schválení prevádzkarní alebo závodov schválených podľa tohto nariadenia, ak:

i)

sa podmienky schválenia alebo prevádzkovania prevádzkarne alebo závodu prestali plniť;

ii)

od prevádzkovateľa možno očakávať, že v primeranej lehote nedostatky odstráni, a

iii)

potenciálne riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat si nevyžadujú opatrenia podľa písm. b);

b)

odoberie schválenia prevádzkarní a závodov schválených podľa tohto nariadenia, ak:

i)

sa podmienky schválenia alebo prevádzkovania prevádzkarne alebo závodu prestali plniť a

ii)

od prevádzkovateľa nemožno očakávať, že v primeranej lehote nedostatky odstráni:

z dôvodov týkajúcich sa infraštruktúry prevádzkarne alebo závodu,

z dôvodov týkajúcich sa osobných schopností prevádzkovateľa alebo jemu podriadeného personálu alebo

vzhľadom na vážne riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat, ktoré si pred žiadosťou prevádzkovateľa o opätovné schválenie vyžadujú významné úpravy v súvislosti s prevádzkovaním prevádzkarne alebo závodu;

c)

uloží konkrétne povinnosti prevádzkarňam a závodom s cieľom napraviť existujúce nedostatky.

2.   Príslušný orgán môže podľa povahy a závažnosti nedostatkov a prípadného rizika pre verejné zdravie a zdravie zvierat dočasne alebo trvalo zakázať prevádzkovateľom uvedeným v článku 23 ods. 1 a 3 a článku 24 ods. 1 uskutočňovanie operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, po doručení informácií s uvedením:

a)

skutočnosti, že nie sú splnené požiadavky právnych predpisov Spoločenstva, a

b)

potenciálnych rizík pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat vyplývajúce z takýchto činností.

Článok 47

Zoznamy

1.   Každý členský štát zostaví zoznam prevádzkarní, zariadení a prevádzkovateľov schválených alebo registrovaných v súlade s týmto nariadením nachádzajúcich sa na jeho území.

Členský štát pridelí každej schválenej alebo registrovanej prevádzkarni, závodu alebo prevádzkovateľovi úradné číslo, ktorým sa identifikuje prevádzkareň, závod alebo prevádzkovateľ so zreteľom na charakter jeho činností.

Členské štáty prípadne uvedú úradné číslo, ktoré bolo pridelené prevádzkarni, závodu alebo prevádzkovateľovi podľa iných právnych predpisov Spoločenstva.

Členské štáty sprístupnia zoznamy schválených alebo registrovaných prevádzkarní, závodov a prevádzkovateľov Komisii a iným členským štátom.

Členské štáty aktualizujú zoznamy schválených alebo registrovaných prevádzkarní, závodov a prevádzkovateľov a sprístupňujú ich iným členským štátom a verejnosti.

2.   Pravidlá vykonávania tohto článku môžu byť ustanovené v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 52 ods. 3, najmä pokiaľ ide o:

a)

formu zoznamov uvedených v odseku 1, a

b)

postup sprístupňovania zoznamov uvedených v odseku 1.

Článok 48

Kontroly v súvislosti so zasielaním do iných členských štátov

1.   Pokiaľ má prevádzkovateľ záujem zaslať materiál kategórie 1, materiál kategórie 2 a mäsokostnú múčku alebo živočíšny tuk z materiálov kategórie 1 a kategórie 2 do iného členského štátu, informuje príslušný orgán členského štátu pôvodu a príslušný orgán členského štátu určenia.

Na základe žiadosti prevádzkovateľa členský štát určenia v určenej časovej lehote rozhodne:

a)

odmietnuť prijatie zásielky;

b)

prijať zásielku nepodmienečne alebo

c)

podriadiť prijatie zásielky týmto podmienkam:

i)

ak sa v prípade odvodených produktov nevykonala tlaková sterilizácia, musí sa vykonať, alebo

ii)

vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty musia spĺňať všetky podmienky na zaslanie zásielky odôvodnené v záujme ochrany verejného zdravia a zdravia zvierat, aby sa zabezpečilo, že sa s týmito vedľajšími živočíšnymi produktmi a odvodenými produktmi nakladá v súlade s týmto nariadením.

2.   Formuláre žiadostí prevádzkovateľov uvedených v odseku 1 sa môžu prijať v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 52 ods. 3.

3.   Príslušný orgán členského štátu pôvodu informuje prostredníctvom systému Traces príslušný orgán členského štátu miesta určenia o zaslaní každej zásielky do členského štátu určenia v súlade s rozhodnutím 2004/292/ES, pričom uvedie:

a)

vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty uvedené v odseku 1;

b)

spracovanú živočíšnu bielkovinu z materiálu kategórie 3.

Pokiaľ je príslušný orgán členského štátu miesta určenia informovaný o zásielke, informuje prostredníctvom systému Traces príslušný orgán členského štátu pôvodu o doručení každej zásielky.

4.   Materiály kategórie 1 a kategórie 2, mäsokostná múčka a živočíšny tuk uvedené v odseku 1 sa prepravujú priamo do prevádzkarne alebo do závodu miesta určenia, ktoré musí byť registrované alebo schválené podľa článkov 23, 24 a 44, alebo v prípade hnoja na farmu určenia.

5.   Pokiaľ sa vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty zasielajú do iného členského štátu cez územie tretej krajiny, prepravujú sa v zásielkach, ktoré boli zapečatené v členskom štáte pôvodu a je k nim priložené veterinárne osvedčenie.

V súlade s článkom 6 smernice 89/662/EHS sa zapečatené zásielky vracajú na územie Spoločenstva výlučne cez hraničnú inšpekčnú stanicu.

6.   Odchylne od odsekov 1 až 5 sa zasielajú vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty uvedené v týchto odsekoch, ktoré boli zmiešané alebo kontaminované odpadom označeným v rozhodnutí 2000/532/ES ako rizikový, do iných členských štátov len pokiaľ sú splnené požiadavky nariadenia (ES) č. 1013/2006.

7.   Opatrenia na vykonávanie tohto článku sa môžu prijať, pokiaľ ide o:

a)

konkrétnu lehotu na rozhodnutie príslušného orgánu podľa odseku 1;

b)

doplňujúce podmienky na zasielanie vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov uvedených v odseku 4;

c)

vzory veterinárnych osvedčení, ktoré sa majú prikladať k zásielkam odoslaným v súlade s odsekom 5, a

d)

podmienky, za ktorých sa môžu vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty, používané na výstavy, umelecké činnosti, diagnostické, vzdelávacie alebo výskumné účely, zasielať do iných členských štátov, odchylne od odsekov 1 až 5 tohto článku.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 4.

8.   Opatrenia na vykonávanie tohto článku môžu určovať podmienky, na základe ktorých môžu príslušné orgány odchylne od odsekov 1 a 4 umožniť:

a)

zasielanie hnoja prepravovaného medzi dvoma miestami nachádzajúcimi sa na tej istej farme alebo medzi farmami nachádzajúcimi sa v hraničných oblastiach susedných členských štátov;

b)

zasielanie iných vedľajších živočíšnych produktov prepravovaných medzi prevádzkarňami alebo závodmi nachádzajúcimi sa v hraničných oblastiach susedných členských štátov a

c)

prepravu mŕtvych spoločenských zvierat na spálenie do prevádzkarne alebo závodu nachádzajúcich sa v hraničných oblastiach susedných členských štátov.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 4.

Článok 49

Kontroly Spoločenstva v členských štátoch

1.   Experti Komisie môžu vykonávať kontroly na mieste v spolupráci s príslušnými orgánmi členských štátov, ak budú potrebné na jednotné uplatňovanie tohto nariadenia.

Členský štát, na území ktorého sa kontroly vykonávajú, poskytne expertom všetku pomoc potrebnú na výkon ich povinností.

Komisia informuje príslušný orgán o výsledkoch vykonaných kontrol.

2.   Opatrenia na vykonávanie tohto článku sa môžu prijať v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 52 ods. 3, pokiaľ ide o postup pri spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

Článok 50

Uplatňovanie nariadenia (ES) č. 882/2004 na účely určitých kontrol

1.   Článok 46 nariadenia (ES) č. 882/2004 sa primerane uplatňuje na kontroly Spoločenstva v tretích krajinách vykonávané na overovanie súladu s týmto nariadením.

2.   Článok 50 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 882/2004 sa primerane uplatňuje na postupné zavádzanie požiadaviek článku 41 ods. 3 tohto nariadenia.

3.   Článok 52 nariadenia (ES) č. 882/2004 sa primerane uplatňuje na kontroly tretích krajín v členských štátoch v súvislosti s operáciami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

KAPITOLA II

Záverečné ustanovenia

Článok 51

Vnútroštátne ustanovenia

Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblastiach svojich právomocí a ktoré sa priamo týkajú riadneho vykonávania tohto nariadenia.

Článok 52

Výbor

1.   Komisii pomáha Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat ustanovený článkom 58 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

4.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

5.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a ods. 5 písm. b) a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Lehoty ustanovené v článku 5a ods. 3 písm. c) a ods. 4 písm. b) a e) rozhodnutia 1999/468/ES sú dva mesiace, jeden mesiac a dva mesiace v uvedenom poradí.

6.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1, 2, 4 a 6 a článok 7 nariadenia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 53

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách uplatňovaných v prípade porušenia tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonávania týchto pravidiel. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do 4. júna 2011 a bezodkladne jej oznámia prípadné následné zmeny a doplnenia, ktoré sa ich budú týkať.

Článok 54

Zrušujúce ustanovenie

Nariadenie (ES) č. 1774/2002 sa zrušuje s účinnosťou od 4. marca 2011.

Odkazy na nariadenie (ES) č. 1774/2002 sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.

Článok 55

Prechodné opatrenie

Prevádzkarne, závody a používatelia schválení alebo registrovaní v súlade s nariadením (ES) č. 1774/2002 pred 4. marcom 2011 sa pokladajú za schválených alebo registrovaných v súlade s týmto nariadením.

Článok 56

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 4. marca 2011.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 21. októbra 2009

Za Európsky parlament

Predseda

J. BUZEK

Za Radu

Predseda

C. MALMSTRÖM


(1)  Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 133.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 7. septembra 2009.

(3)  Ú. v. ES L 273, 10.10.2002, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55.

(5)  Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3.

(7)  Ú. v. ES L 358, 18.12.1986, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 328, 24.11.2006, s. 14.

(9)  Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1.

(10)  Ú. v. ES L 62, 15.3.1993, s. 69.

(11)  Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 29.

(12)  Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 1.

(13)  Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 3.

(14)  Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 10.

(15)  Ú. v. ES L 109, 6.5.2000, s. 29.

(16)  Ú. v. EÚ L 229, 1.9.2009, s. 1.

(17)  Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.

(18)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1.

(19)  Ú. v. EÚ L 35, 8.2.2005, s. 1.

(20)  Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 91.

(21)  Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1.

(22)  Ú. v. EÚ L 343, 27.12.2007, s. 1.

(23)  Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1.

(24)  Ú. v. EÚ L 94, 31.3.2004, s. 63.

(25)  Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 13.

(26)  Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1.

(27)  Ú. v. ES L 39, 16.2.1993, s. 1.

(28)  Ú. v. ES L 272, 4.10.1997, s. 45.

(29)  Ú. v. ES L 226, 6.9.2000, s. 3.

(30)  Ú. v. ES L 262, 27.9.1976, s. 169.

(31)  Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67.

(32)  Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1.

(33)  Ú. v. ES L 189, 20.7.1990, s. 17.

(34)  Ú. v. ES L 169, 12.7.1993, s. 1.

(35)  Ú. v. ES L 331, 7.12.1998, s. 1.

(36)  Ú. v. EÚ L 105, 26.4.2003, s. 18.

(37)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(38)  Nariadenie (ES) č. 811/2003 vo vzťahu k zákazu vnútrodruhovej recirkulácie rýb, zakopávaniu a spaľovaniu vedľajších živočíšnych produktov (Ú. v. EÚ L 117, 13.5.2003, s. 14), rozhodnutie 2003/322/ES o kŕmení niektorých vtákov živiacich sa uhynutými telami určitými materiálmi kategórie 1 (Ú. v. EÚ L 117, 13.5.2003, s. 32), rozhodnutie 2003/324/ES o výnimke zo zákazu vnútrodruhovej recirkulácie kožušinových (Ú. v. EÚ L 117, 13.5.2003, s. 37), nariadenie (ES) č. 92/2005 o spôsoboch likvidácie alebo použitia živočíšnych vedľajších produktov (Ú. v. EÚ L 19, 21.1.2005, s. 27) nariadenie (ES) č. 181/2006 o organických hnojivách a zúrodňovacích látkach okrem hnoja (Ú. v. EÚ L 29, 2.2.2006, s. 31), nariadenie (ES) č. 1192/2006 o zoznamoch schválených závodov (Ú. v. EÚ L 215, 5.8.2006, s. 10), nariadenie č. 2007/2006 o dovoze a tranzite niektorých polotovarov z materiálu kategórie 3 (Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 98).

(39)  Ú. v. EÚ L 275, 25.8.2004, s. 17.


PRÍLOHA

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (ES) č. 1774/2002

Toto nariadenie

článok 1

články 1a 2

článok 2

článok 3

článok 3 ods. 1

článok 4 ods. 1 a 2

článok 3 ods. 2

článok 41 ods. 3 štvrtý pododsek

článok 3 ods. 3

článok 4 ods. 3, 4 a 5

článok 4 ods. 1

článok 8

článok 4 ods. 2

články 12, 15 a 16

článok 4 ods. 3

článok 24 písm. h), i) a j)

článok 4 ods. 4

článok 41 ods. 2 písm. c), článok 43 ods. 3 a ods. 5 písm. a)

článok 5 ods. 1

článok 9

článok 5 ods. 2

články 13, 15 a 16

článok 5 ods. 3

článok 24 písm. h), i) a j)

článok 5 ods. 4

článok 41 ods. 2 písm. c) a článok 43 ods. 3

článok 6 ods. 1

článok 10

článok 6 ods. 2

články 14, 15 a 16

článok 6 ods. 3

článok 24 písm. h), i) a j)

článok 7

článok 21

článok 8

článok 48

článok 9

článok 22

články 10 až 15, 17 a 18

články 23, 24, 27 a 44

článok 16

článok 6

článok 19

článok 31

článok 20 ods. 1

články 35 a 36

článok 20 ods. 2

článok 32

článok 20 ods. 3

článok 36

článok 21

článok 22

článok 11

článok 23

články 17 a 18

článok 24

článok 19

článok 25

články 28 a 29

článok 26

články 45, 46 a 47

článok 27

článok 49

článok 28

článok 35 písm. a) bod ii) a článok 41 ods.1

článok 29

články 41 a 42

článok 30

článok 41 ods. 1 písm. b)

článok 31

článok 50 ods. 1

článok 32

článok 33

článok 52

článok 34

článok 35

článok 15 ods. 2 a článok 51

článok 36

článok 37

článok 54

článok 38

článok 56


14.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 300/34


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1070/2009

z 21. októbra 2009,

ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 549/2004, (ES) č. 550/2004, (ES) č. 551/2004 a (ES) č. 552/2004 s cieľom zlepšiť výkonnosť a udržateľnosť európskeho systému leteckej dopravy

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Vykonávanie spoločnej dopravnej politiky si vyžaduje výkonný systém leteckej dopravy, ktorý umožňuje bezpečnú, pravidelnú a udržateľnú prevádzku služieb leteckej dopravy, optimalizuje kapacitu a uľahčuje voľný pohyb tovaru, osôb a služieb.

(2)

Prijatím prvého balíka právnych predpisov o jednotnom európskom nebi Európskym parlamentom a Radou, a to nariadenia (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie) (4), nariadenia (ES) č. 550/2004 z 10. marca 2004 o poskytovaní letových navigačných služieb v jednotnom európskom nebi (nariadenie o poskytovaní služieb) (5), nariadenia (ES) č. 551/2004 z 10. marca 2004 o organizácii a využívaní vzdušného priestoru v jednotnom európskom nebi (nariadenie o vzdušnom priestore) (6) a nariadenia (ES) č. 552/2004 z 10. marca 2004 o interoperabilite siete manažmentu letovej prevádzky v Európe (nariadenie o interoperabilite) (7), sa položil pevný právny základ pre plynulý, interoperabilný a bezpečný systém riadenia letovej prevádzky (ATM – Air Traffic Management).

(3)

Odpoveďou na dôrazné požiadavky odvetvia, členských štátov a ďalších zainteresovaných strán týkajúcich sa zjednodušenia a zvýšenia účinnosti regulačného rámca leteckej dopravy v Európe bolo vytvorenie skupiny na vysokej úrovni pre budúci európsky regulačný rámec pre oblasť letectva (ďalej len „skupina na vysokej úrovni“) v novembri 2006. Skupina na vysokej úrovni zložená zo zástupcov väčšiny zainteresovaných strán predložila v júli 2007 správu obsahujúcu súbor odporúčaní, ktoré majú viesť k zlepšeniu výkonnosti a riadenia európskeho systému leteckej dopravy. Skupina na vysokej úrovni odporučila, aby sa životnému prostrediu prikladala rovnaká dôležitosť ako bezpečnosti a efektívnosti systému leteckej dopravy, a trvala na tom, aby zástupcovia odvetvia a regulačných orgánov spolupracovali na tom, aby sa zabezpečilo, že ATM prispeje čo najväčšou mierou k udržateľnosti.

(4)

Rada na svojom zasadnutí 7. apríla 2008 vyzvala Komisiu, aby v súlade s odporúčaniami skupiny na vysokej úrovni vypracovala celkový systémový prístup podľa koncepcie „gate-to-gate“ (od vzletu až po pristátie) s cieľom zvýšiť bezpečnosť, zlepšiť ATM a zvýšiť nákladovú efektívnosť.

(5)

Aby sa dokončilo vytvorenie jednotného európskeho neba, je potrebné prijať dodatočné opatrenia na úrovni Spoločenstva, obzvlášť na zlepšenie výkonnosti európskeho systému leteckej dopravy v kľúčových oblastiach, ako sú životné prostredie, kapacita a nákladová efektívnosť, a to všetko s ohľadom na prvoradé ciele bezpečnosti. Právne predpisy o jednotnom európskom nebi je tiež potrebné prispôsobiť technickému pokroku.

(6)

Nariadenie Rady (ES) č. 219/2007 z 27. februára 2007 o založení spoločného podniku na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR) (8) vyžaduje vytvorenie a vykonávanie základného plánu ATM. Vykonávanie základného plánu ATM si vyžaduje regulačné opatrenia na podporu vývoja, zavedenia a financovania nových konceptov a technológií. Výsledkom by mal byť systém skladajúci sa z plne harmonizovaných a interoperabilných zložiek, ktoré zaručujú vysokú výkonnosť činností leteckej dopravy v Európe. Harmonogram vykonávania jednotného európskeho neba by mal zohľadňovať časový rámec stanovený pre vývojovú a realizačnú fázu programu SESAR ako súčasti jednotného európskeho neba. Oba procesy by sa mali úzko koordinovať.

(7)

Koncepcia spoločných projektov zameraných na pomoc používateľom vzdušného priestoru a/alebo poskytovateľom letových navigačných služieb v záujme zlepšovania spoločnej infraštruktúry letovej navigácie, poskytovania letových navigačných služieb a využívania vzdušného priestoru, najmä projektov, ktoré by mohli byť potrebné na vykonávanie základného plánu ATM, by nemala ohroziť už skôr jestvujúce projekty, o ktorých rozhodol jeden alebo viaceré členské štáty s podobnými cieľmi. Ustanovenia o financovaní realizácie spoločných projektov by nemali stanovovať spôsob, akým sa tieto spoločné projekty zostavia. Komisia môže navrhnúť, aby sa na podporu spoločných projektov, najmä urýchlenie realizácie programu SESAR, mohli v rámci viacročného finančného rámca použiť finančné zdroje ako prostriedky určené na transeurópske siete alebo na financovanie Európskej investičnej banky. Bez toho, aby bol dotknutý prístup k uvedeným zdrojom, členské štáty by mali mať možnosť slobodne rozhodnúť, ako sa majú použiť príjmy z obchodovania s emisnými kvótami v sektore leteckej dopravy formou aukcie v rámci schémy obchodovania s emisiami, a v tejto súvislosti zvážiť, či by sa časť takýchto príjmov nemohla využiť na financovanie spoločných projektov na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru.

(8)

Najmä v prípade realizácie spoločných projektov by sa malo dbať na to, aby sa zabezpečilo, že používatelia vzdušného priestoru nebudú platiť dvojité poplatky, a to aj prostredníctvom uplatnenia komplexného a transparentného účtovníctva. Spoločné projekty by sa mali realizovať v prospech všetkých zainteresovaných strán a mali by zaručovať rovnaké zaobchádzanie s nimi.

(9)

Aby sa zaistil konzistentný a dôkladný dohľad nad poskytovaním služieb v celej Európe, národné dozorné orgány by mali mať zaručenú dostatočnú nezávislosť a zdroje. Táto nezávislosť by uvedeným orgánom nemala brániť v tom, aby vykonávali svoje úlohy v administratívnom rámci.

(10)

Národné dozorné orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri vykonávaní jednotného európskeho neba, a preto by Komisia mala uľahčovať ich vzájomnú spoluprácu s cieľom umožniť výmenu najlepších postupov a rozvoj spoločného prístupu, a to aj prostredníctvom posilnenej spolupráce na regionálnej úrovni. Táto spolupráca by sa mala uskutočňovať na pravidelnom základe.

(11)

Sociálni partneri by mali byť lepšie informovaní a všetky opatrenia, ktoré majú podstatné sociálne dôsledky, by sa s nimi mali prekonzultovať. Na úrovni Spoločenstva by sa malo konzultovať aj s výborom pre medziodvetvový dialóg zriadeným podľa rozhodnutia Komisie 98/500/ES (9).

(12)

Na dosiahnutie lepšej výkonnosti ATM a letových navigačných služieb (ANS – Air Navigation Services) je potrebné vytvoriť rámec, ktorý bude definovať, vykonávať a presadzovať záväzné výkonnostné ciele v kľúčových oblastiach výkonnosti v súlade so zásadami Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO – International Civil Aviation Organization). Nevyhnutnou súčasťou tohto rámca by mal byť vhodný mechanizmus na podávanie hlásení, ako aj preskúmanie, vyhodnocovanie a rozširovanie údajov o výkonnosti ATM a ANS spolu s patričným stimulačným systémom, ktorý by podporoval dosahovanie cieľov.

(13)

Národné dozorné orgány by mali byť dostatočne pružné na to, aby pri príprave svojich národných alebo regionálnych plánov zohľadňovali konkrétne okolnosti na národnej alebo regionálnej úrovni. Členské štáty by pri schvaľovaní alebo prijímaní národných plánov mali mať právo na vykonanie vhodných úprav.

(14)

Komisia a členské štáty by sa pri stanovovaní poplatkov za poskytovanie letových navigačných služieb mali usilovať o využívanie spoločných prognóz. V prípadoch, keď sa prevádzka významne líši od prognóz, by sa mala umožniť určitá pružnosť, a to najmä prostredníctvom vhodných varovných mechanizmov.

(15)

Členské štáty by pri určovaní nákladov na národnej úrovni alebo na úrovni funkčného bloku vzdušného priestoru, ktoré sa majú rozdeliť medzi používateľov vzdušného priestoru, mali zohľadňovať výkonnostné ciele.

(16)

Členské štáty by mali v súvislosti s cezhraničným poskytovaním služieb zabezpečiť, aby nijaký vnútroštátny právny systém nebránil poverovaniu poskytovateľa letových prevádzkových služieb z dôvodu, že má sídlo v inom členskom štáte alebo ho vlastnia štátni príslušníci daného členského štátu.

(17)

Národné dozorné orgány by mali prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti vrátane možnosti vydávania jednotlivého osvedčenia pre každý typ letovej navigačnej služby, pričom by mali brať ohľad na potrebu nákladovej efektívnosti a súladu nákladov a predchádzať duplicite.

(18)

Funkčné bloky vzdušného priestoru sú kľúčovým predpokladom podpory spolupráce medzi poskytovateľmi letových navigačných služieb s cieľom zlepšovať výkonnosť a vytvárať synergický efekt. Členské štáty by mali vytvoriť funkčné bloky vzdušného priestoru v primeranom časovom rámci. Príslušné členské štáty by na tento účel a na optimalizáciu rozhrania funkčných blokov vzdušného priestoru v rámci jednotného európskeho neba mali spolupracovať medzi sebou a v prípade potreby aj s tretími krajinami.

(19)

Keď členské štáty stanovujú funkčné bloky vzdušného priestoru, ostatné členské štáty, Komisia a iné zainteresované strany majú možnosť predložiť svoje pripomienky s cieľom uľahčenia výmeny názorov. Uvedené pripomienky by pre príslušný členský štát (príslušné členské štáty) mali mať len poradný charakter.

(20)

Ak nastanú ťažkosti pri rokovaniach pokiaľ ide o stanovenie funkčných blokov vzdušného priestoru, Komisia môže vymenovať koordinátora pre funkčné bloky vzdušného priestoru (ďalej len „koordinátor“). Úlohou koordinátora by malo byť poskytovanie pomoci pri prekonávaní týchto ťažkostí bez toho, aby zasahoval do otázok súvisiacich so suverenitou príslušného členského štátu (príslušných členských štátov), prípadne suverenitou tretích krajín patriacich do rovnakého funkčného bloku vzdušného priestoru. Náklady na činnosť koordinátora by nemali mať nijaký vplyv na štátne rozpočty členských štátov.

(21)

Správy komisie Eurocontrolu na hodnotenie výkonnosti (Eurocontrol Performance Review Commission) a záverečná správa skupiny na vysokej úrovni potvrdzujú, že sieť tratí a štruktúra vzdušného priestoru sa nemôžu vytvárať izolovane, pretože každý jednotlivý členský štát je integrálnym prvkom európskej siete riadenia letovej prevádzky (EATMN – European Air Traffic Management Network) v rámci Spoločenstva, ako aj mimo neho. Preto by sa mal pre všeobecnú letovú prevádzku postupne vytvoriť integrovanejší prevádzkový vzdušný priestor.

(22)

Komisia by v súvislosti s vytváraním funkčných blokov vzdušného priestoru a zavádzaním systému výkonnosti mala určiť a vziať do úvahy stanovenie nevyhnutných podmienok Spoločenstva na vytvorenie Jednotnej európskej letovej informačnej oblasti (SEFIR – Single European Flight Information Region), ktoré budú požadovať členské štáty v rámci ICAO v súlade s platnými postupmi organizácie a právami, povinnosťami a záväzkami členských štátov vyplývajúcimi z Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, podpísanom 7. decembra 1944 v Chicagu (ďalej len „Chicagsky dohovor“). Táto oblasť zahrňujúca vzdušný priestor, za ktorý sú zodpovedné členské štáty, by mala uľahčiť spoločné plánovanie a integrovanú prevádzku s cieľom prekonať regionálne problémy. SEFIR by mala byť dostatočne pružná na to, aby sa mohli zohľadňovať konkrétne potreby, napríklad hustota prevádzky a požadovaná úroveň zložitosti.

(23)

Používatelia vzdušného priestoru čelia nerovným podmienkam prístupu do vzdušného priestoru Spoločenstva a slobody pohybu v ňom. Je to spôsobené chýbajúcimi harmonizovanými pravidlami Spoločenstva týkajúcimi sa vzdušného priestoru, najmä chýbajúcou harmonizovanou klasifikáciou vzdušného priestoru. Komisia by preto mala takéto pravidlá harmonizovať na základe noriem ICAO.

(24)

EATMN by mala byť navrhnutá a vykonávaná s cieľom dosiahnutia bezpečnosti, udržateľnosti životného prostredia, rozširovania kapacít a zvyšovania efektívnosti nákladov celej siete leteckej dopravy. Ako zdôraznila komisia Eurocontrolu na hodnotenie výkonnosti vo svojej správe s názvom Posúdenie iniciatív smerujúcich k vytvoreniu funkčných blokov vzdušného priestoru a ich prínosu k zlepšovaniu výkonnosti z 31. októbra 2008, malo by sa to zabezpečiť cestou koordinovaného riadenia siete leteckej dopravy na úrovni Spoločenstva.

(25)

V súlade s vyhlásením členských štátov o vojenských otázkach súvisiacich s jednotným európskym nebom priloženým k nariadeniu (ES) č. 549/2004 by mala civilno-vojenská spolupráca a koordinácia zohrávať podstatnú úlohu pri zavedení jednotného európskeho neba v záujme smerovania k posilneniu pružného využívania vzdušného priestoru na dosiahnutie cieľov jednotného európskeho neba, pričom sa riadne zohľadní efektívnosť vojenských misií.

(26)

Je dôležité dosiahnuť spoločnú, harmonizovanú štruktúru vzdušného priestoru vo vzťahu k tratiam, aby bola súčasná a budúca organizácia vzdušného priestoru založená na spoločných zásadách, aby bolo zabezpečené progresívne vykonávanie základného plánu ATM, aby sa optimalizovalo využívanie obmedzených zdrojov a predchádzalo zbytočným nákladom na vybavenosť a aby bol vzdušný priestor navrhnutý a riadený v súlade s harmonizovanými pravidlami. Na tento účel by mala byť Komisia zodpovedná za prijatie potrebných pravidiel a vykonanie rozhodnutí s právne záväzným účinkom.

(27)

Zoznam funkcií pre riadenie a riešenie siete by sa mal zmeniť a doplniť, aby sa doň mohli zahrnúť ďalšie funkcie siete definované v rámci základného plánu ATM. To by malo umožniť Komisii optimálne využívanie odborných znalostí Eurocontrolu.

(28)

Skupina na vysokej úrovni odporučila vybudovať nové alebo zdokonalené funkcie na existujúcich základoch a posilniť úlohu Eurocontrolu a zároveň priznať Spoločenstvu funkciu jediného regulátora a rešpektovať zásadu oddelenia regulácie od poskytovania služieb. Komisia by preto mala poveriť zreformovaný Eurocontrol, ktorý disponuje novými platnými riadiacimi mechanizmami, vykonávaním úloh týkajúcich sa rôznych funkcií, ktoré nezahŕňajú prijatie záväzných opatrení všeobecnej pôsobnosti alebo vykonávanie rozhodovacej politickej právomoci. Eurocontrol by mal vykonávať tieto úlohy nestranne, transparentne a nákladovo efektívne s plným zapojením používateľov vzdušného priestoru a poskytovateľov letových navigačných služieb.

(29)

Mali by sa zaviesť primerané opatrenia na zlepšenie účinnosti riadenia toku letovej prevádzky s cieľom pomôcť existujúcim prevádzkovým stanovištiam vrátane Centrálneho strediska usporiadania toku Eurocontrol zabezpečiť účinné letové operácie. Oznámenie Komisie o akčnom pláne pre kapacitu, účinnosť a bezpečnosť letísk v Európe zdôrazňuje navyše potrebu prevádzkovej konzistentnosti medzi letovými plánmi a letiskovými časovými intervalmi. Orgán dohľadu Spoločenstva nad kapacitou letísk by mohol navyše pomôcť tým, že členským štátom poskytne objektívne informácie s cieľom uviesť do súladu kapacitu letísk s kapacitou ATM bez toho, aby tým boli dotknuté ich právomoci v tejto oblasti.

(30)

Poskytovanie moderných, úplných, vysokokvalitných a včasných leteckých informácií má významný vplyv na bezpečnosť a na uľahčenie prístupu do vzdušného priestoru Spoločenstva a zvyšuje v ňom slobodu pohybu. Spoločenstvo by malo zohľadniť základný plán ATM a prevziať iniciatívu pri modernizácii tohto odvetvia v spolupráci s Eurocontrolom a zabezpečiť, aby mali používatelia k týmto údajom prístup prostredníctvom jedného verejného prístupového bodu, ktorý bude poskytovať overené a integrované informácie modernou a pre používateľa optimálnou formou.

(31)

Pokiaľ ide o elektronický portál pre meteorologické informácie, Komisia by mala vziať do úvahy rozličné druhy informácií vrátane prípadných informácií od poverených poskytovateľov služieb.

(32)

Aby sa predišlo zbytočnému administratívnemu zaťaženiu a prekrývajúcim sa postupom overovania, osvedčenia vydávané v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (10) by mali byť akceptované na účely tohto nariadenia, keď sa vzťahujú na komponenty alebo systémy.

(33)

Osvedčenie vystavené v súlade s nariadením (ES) č. 216/2008 a použité na preukázanie alternatívnych spôsobov plnenia základných požiadaviek nariadenia (ES) č. 552/2004 by malo byť doplnené technickými podkladmi, tak ako sa požaduje na účely osvedčovania Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva (EASA – European Aviation Safety Agency).

(34)

Niektoré požiadavky nariadenia (ES) č. 552/2004 by sa nemali uplatňovať na systémy uvedené do prevádzky pred 20. októbrom 2005. Národné dozorné orgány a poskytovatelia letových navigačných služieb by mali mať možnosť slobodne na vnútroštátnej úrovni odsúhlasiť postupy a dokumentáciu požadovanú na preukázanie zhody systémov ATM v prevádzke pred 20. októbrom 2005 so základnými požiadavkami nariadenia (ES) č. 552/2004. Vykonávacie predpisy a špecifikácie Spoločenstva prijaté po schválení tohto nariadenia by mali tento aspekt zohľadňovať a nemalo by to viesť k retroaktívnej požiadavke na listinné dôkazy.

(35)

Skupina na vysokej úrovni vo svojej záverečnej správe odporučila Komisii, aby program SESAR špecificky upravoval vymedzenie interoperabilných postupov a systémov a výmeny informácií v rámci Európy a zvyškom sveta. To by malo takisto zahŕňať vytváranie príslušných noriem a identifikáciu nových vykonávacích predpisov alebo špecifikácií Spoločenstva v rámci jednotného európskeho neba.

(36)

Pri prijímaní vykonávacích predpisov vrátane noriem stanovených Eurocontrolom by Komisia mala zabezpečiť, aby boli v opatreniach zahrnuté všetky nevyhnutné zlepšenia pôvodných noriem a aby plne zohľadňovali potrebu zamedziť dvojitej regulácii.

(37)

Plnenie cieľov v oblasti rozširovania bezpečnostných noriem v leteckej doprave a zároveň zlepšovanie celkového fungovania ATM a ANS vo všeobecnej letovej prevádzke si vyžaduje zohľadnenie aj ľudského faktora. Členské štáty by mali preto zvážiť zavedenie zásad „kultúry spravodlivosti (just-culture)“.

(38)

S ohľadom na navrhované rozšírenie právomocí EASA o bezpečnosť v riadení letovej prevádzky by sa mal zabezpečiť súlad medzi nariadeniami (ES) č. 549/2004, (ES) č. 550/2004, (ES) č. 551/2004, (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008.

(39)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (11). Uvedené opatrenia by sa mali prijať v primeranom časovom rámci, aby sa dodržali termíny stanovené v tomto nariadení a v nariadeniach (ES) č. 549/2004, (ES) č. 550/2004, (ES) č. 551/2004, (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008.

(40)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na aktualizáciu opatrení v dôsledku technického alebo prevádzkového vývoja, ako aj na stanovenie základných kritérií a postupov na vykonávanie určitých funkcií manažmentu siete. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(41)

Ak sa z vážnych naliehavých dôvodov nemôžu dodržať obvyklé lehoty pre regulačný postup s kontrolou, Komisia by mala mať možnosť uplatniť postup pre naliehavé prípady stanovený v článku 5a ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES.

(42)

Ministerským vyhlásením o letisku Gibraltár, ktoré vzišlo z prvého stretnutia ministrov fóra pre dialóg o Gibraltári, ktoré sa konalo 18. septembra 2006 v Córdobe (ďalej len „ministerské vyhlásenie“), sa nahradí spoločné vyhlásenie o letisku Gibraltár z 2. decembra 1987 z Londýna, pričom splnenie všetkých požiadaviek uvedeného vyhlásenia sa bude považovať za splnenie požiadaviek vyhlásenia z roku 1987.

(43)

Toto nariadenie sa v rámci ministerského vyhlásenia a na jeho základe v plnom rozsahu uplatňuje na letisko Gibraltár. Bez toho, aby tým bolo ministerské vyhlásenie dotknuté, jeho uplatnenie na letisko Gibraltár a všetky opatrenia súvisiace s jeho uplatňovaním musia byť v plnom súlade s uvedeným vyhlásením a s opatreniami, ktoré sú v ňom uvedené.

(44)

Nariadenia (ES) č. 549/2004, (ES) č. 550/2004, (ES) č. 551/2004 a (ES) č. 552/2004 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 549/2004 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Cieľ a rozsah pôsobnosti

1.   Cieľom iniciatívy jednotného európskeho neba je posilniť súčasné bezpečnostné normy v letovej prevádzke, prispieť k udržateľnému rozvoju systému leteckej dopravy a zlepšiť celkovú výkonnosť systému riadenia letovej prevádzky (ATM – Air Traffic Management) a letových navigačných služieb (ANS – Air Navigation Services) pre všeobecnú letovú prevádzku v Európe s cieľom splniť požiadavky všetkých používateľov vzdušného priestoru. Toto jednotné európske nebo zahŕňa súvislú celoeurópsku sieť tratí, systémy riadenia siete a systémy riadenia letovej prevádzky, ktoré sú založené len na bezpečnosti, účinnosti a technických aspektoch v prospech všetkých používateľov vzdušného priestoru. Na tento cieľ stanovuje toto nariadenie harmonizovaný regulačný rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba.

2.   Uplatňovanie tohto nariadenia a opatrení uvedených v článku 3 nemá vplyv na suverenitu členských štátov nad ich vzdušným priestorom a na požiadavky členských štátov, ktoré sa týkajú verejného poriadku, verejnej bezpečnostnej ochrany a záležitostí obrany, ako je stanovené v článku 13. Toto nariadenie a opatrenia uvedené v článku 3 sa nevzťahujú na vojenské operácie a výcvik.

3.   Uplatňovaním tohto nariadenia a opatrení uvedených v článku 3 nie sú dotknuté práva a povinnosti členských štátov podľa Chicagskeho dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944 (ďalej len ‚Chicagsky dohovor‘). V tomto kontexte je ďalším cieľom tohto nariadenia v oblastiach svojej pôsobnosti pomáhať členským štátom pri plnení ich záväzkov vyplývajúcich z Chicagskeho dohovoru tým, že sa vytvorí základ pre spoločný výklad a jednotné vykonávanie jeho ustanovení a zabezpečí sa, aby sa tieto ustanovenia náležite zohľadnili v tomto nariadení a v jeho vykonávacích predpisoch.

4.   Rozumie sa, že uplatňovaním tohto nariadenia na letisko Gibraltár nie je dotknuté príslušné právne postavenie Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska vzhľadom na spor týkajúci sa suverenity nad územím, v ktorom sa letisko nachádza.“

2.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

a)

bod 8 sa nahrádza takto:

„8.

‚používatelia vzdušného priestoru‘ sú prevádzkovatelia lietadiel prevádzkovaných vo všeobecnej letovej prevádzke;“

b)

bod 10 sa nahrádza takto:

„10.

‚riadenie letovej prevádzky (ATM – Air Traffic Management)‘ je zoskupenie vzdušných a pozemných funkcií (letové prevádzkové služby, riadenie vzdušného priestoru a riadenie toku letovej prevádzky) požadovaných na zaručenie bezpečného a efektívneho pohybu lietadla počas všetkých fáz prevádzky;“

c)

vkladá sa tento bod:

„13a.

‚základný plán ATM‘ je plán schválený rozhodnutím Rady 2009/320/ES (12) v súlade s článkom 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 219/2007 z 27. februára 2007 o založení spoločného podniku na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR) (13);

d)

bod 15 sa nahrádza takto:

„15.

‚osvedčenie‘ je dokument vydaný národným dozorným orgánom v akejkoľvek forme zodpovedajúcej vnútroštátnemu právu, ktorý potvrdzuje, že poskytovateľ letovej navigačnej služby spĺňa požiadavky na poskytovanie špecifickej služby;“

e)

bod 21 sa vypúšťa;

f)

bod 22 sa nahrádza takto:

„22.

‚pružné využívanie vzdušného priestoru‘ je koncepcia riadenia vzdušného priestoru uplatňovaná v oblasti Európskej konferencie civilného letectva na základe Príručky riadenia vzdušného priestoru na uplatňovanie koncepcie pružného využívania vzdušného priestoru (Airspace Management Handbook for the application of the Concept of the Flexible Use of Airspace) vydanej Eurocontrolom;“

g)

vkladajú sa tieto body:

„23a.

‚letová informačná služba‘ je služba poskytovaná na odovzdávanie rád a informácií užitočných na bezpečné a efektívne vykonanie letov;

23b.

‚pohotovostná služba‘ je služba poskytovaná na informovanie príslušných organizácií o lietadle, v prípade ktorého treba použiť pátracie a záchranné prostriedky a ktoré podľa potreby zabezpečuje pomoc takýmto organizáciám;“

h)

bod 25 sa nahrádza takto:

„25.

‚funkčný blok vzdušného priestoru‘ je blok vzdušného priestoru založený na prevádzkových požiadavkách a vytvorený bez ohľadu na štátne hranice, kde je poskytovanie letových navigačných služieb a príslušných funkcií určené na základe výkonnosti a optimalizované s cieľom zaviesť v každom funkčnom bloku vzdušného priestoru posilnenú spoluprácu medzi poskytovateľmi letových navigačných služieb alebo v prípade potreby zriadiť integrovaného poskytovateľa;“

i)

bod 37 sa vypúšťa;

j)

dopĺňa sa tento bod:

„41.

‚cezhraničné služby‘ znamenajú každú situáciu, keď letové navigačné služby v jednom členskom štáte poskytuje poskytovateľ služieb osvedčený v inom členskom štáte.“

3.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Národné dozorné orgány

1.   Členské štáty spoločne alebo jednotlivo buď vymenujú, alebo ustanovia orgán alebo orgány ako svoj národný dozorný orgán, ktorý prevezme úlohy pridelené takémuto orgánu podľa tohto nariadenia a podľa opatrení uvedených v článku 3.

2.   Národné dozorné orgány sú nezávislé od poskytovateľov letových navigačných služieb. Táto nezávislosť sa dosiahne primeraným oddelením národných dozorných orgánov a týchto poskytovateľov, ktoré sa vykoná aspoň na funkčnej úrovni.

3.   Národné dozorné orgány vykonávajú svoje právomoci nestranne, nezávisle a transparentne. To sa dosiahne uplatňovaním náležitých riadiacich a kontrolných mechanizmov, a to i v rámci správy členského štátu. Nesmie to však brániť národným dozorným orgánom v plnení ich úloh v rámci pravidiel pre organizáciu vnútroštátnych orgánov civilného letectva či akýchkoľvek iných verejných orgánov.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby národné dozorné orgány mali potrebné zdroje a schopnosti na účinné a včasné plnenie úloh, ktoré sú im pridelené na základe tohto nariadenia.

5.   Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy národných dozorných orgánov, ako aj zmeny týchto údajov a opatrenia prijaté na zabezpečenie zhody s odsekmi 2, 3 a 4.“

4.

V článku 5 sa odsek 4 nahrádza takto a vkladá sa nový odsek 5:

„4.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

5.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1, 2, 4 a 6 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.“

5.

Články 6 až 11 sa nahrádzajú takto:

„Článok 6

Odvetvový konzultačný orgán

Bez toho, aby bola dotknutá úloha výboru a Eurocontrolu, Komisia ustanoví ‚odvetvový konzultačný orgán‘, do ktorého patria poskytovatelia letových navigačných služieb, združenia používateľov vzdušného priestoru, prevádzkovatelia letísk, výrobný priemysel a zastupiteľské orgány odborného personálu. Úlohou tohto orgánu je iba radiť Komisii pri vytváraní jednotného európskeho neba.

Článok 7

Vzťahy s európskymi tretími krajinami

Spoločenstvo a jeho členské štáty sa zamerajú na rozšírenie jednotného európskeho neba na štáty, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a budú toto rozšírenie podporovať. Na tento účel sa budú snažiť buď v rámci dohôd uzavretých so susednými tretími krajinami alebo v rámci dohôd týkajúcich sa funkčných blokov vzdušného priestoru o to, aby sa na tieto krajiny rozšírilo uplatňovanie tohto nariadenia a opatrení uvedených v článku 3.

Článok 8

Vykonávacie predpisy

1.   Na vypracovanie vykonávacích predpisov môže Komisia udeliť Eurocontrolu alebo v prípade potreby inej inštitúcii právomoci, v ktorých stanoví úlohy s časovým plánom ich realizácie, pričom zohľadní príslušné konečné termíny stanovené v tomto nariadení. Komisia koná v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 2.

2.   Keď Komisia zamýšľa udeliť právomoci v súlade s odsekom 1, snaží sa čo najlepšie využiť platné dojednania na zapojenie a konzultáciu všetkých zainteresovaných strán, ak tieto dojednania zodpovedajú praktikám Komisie týkajúcim sa transparentnosti a konzultačných postupov a nie sú v rozpore s jej inštitucionálnymi záväzkami.

Článok 9

Sankcie

Sankcie, ktoré členské štáty uložia za porušenie tohto nariadenia a opatrení uvedených v článku 3, najmä používateľmi vzdušného priestoru a poskytovateľmi služieb, musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Článok 10

Konzultácia so zúčastnenými stranami

1.   Členské štáty zriadia v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi konzultačný mechanizmus na vhodné zapojenie zúčastnených strán vrátane zastupiteľských orgánov odborného personálu do vykonávania jednotného európskeho neba.

2.   Komisia zriadi konzultačný mechanizmus na úrovni Spoločenstva. Do konzultácie zapojí špecifický výbor pre medziodvetvový dialóg zriadený na základe rozhodnutia 98/500/ES.

3.   Konzultácie so zúčastnenými stranami sa týkajú najmä rozvoja a zavádzania nových koncepcií a technológií v EATMN.

K zúčastneným stranám môžu patriť:

poskytovatelia letových navigačných služieb,

prevádzkovatelia letísk,

príslušný používatelia vzdušného priestoru alebo príslušné skupiny zastupujúce používateľov vzdušného priestoru,

vojenské orgány,

výrobný priemysel a

zastupiteľské orgány odborného personálu.

Článok 11

Systém výkonnosti

1.   Na zlepšenie výkonnosti letových navigačných služieb a sieťových funkcií v rámci jednotného európskeho neba sa stanoví systém výkonnosti letových navigačných služieb a sieťových funkcií. Systém zahŕňa:

a)

ciele pre celé Spoločenstvo v kľúčových oblastiach výkonnosti vrátane bezpečnosti, životného prostredia, kapacity a nákladovej efektívnosti;

b)

národné plány alebo plány funkčných blokov vzdušného priestoru vrátane výkonnostných cieľov, ktorými sa zabezpečí súlad s výkonnostnými cieľmi pre celé Spoločenstvo, a

c)

pravidelné preskúmanie, monitorovanie a porovnávanie výkonnosti letových navigačných služieb a funkcií siete.

2.   Komisia môže v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 určiť Eurocontrol alebo iný nezávislý a kompetentný orgán, aby konal ako ‚orgán na preskúmanie výkonnosti‘. Úlohou orgánu na preskúmanie výkonnosti bude pomáhať Komisii v koordinácii s národnými dozornými orgánmi a na požiadanie aj národným dozorným orgánom pri vykonávaní systému výkonnosti uvedeného v odseku 1. Komisia zabezpečí, aby orgán na preskúmanie výkonnosti konal pri vykonávaní úloh, ktoré mu Komisia zverila, nezávisle.

3.

a)

Komisia prijme výkonnostné ciele pre sieť riadenia letovej prevádzky pre celé Spoločenstvo v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 po tom, čo zohľadní relevantné pripomienky národných dozorných orgánov na národnej úrovni alebo na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru.

b)

Národné plány alebo plány funkčných blokov vzdušného priestoru uvedené v odseku 1 písm. b) vypracujú národné dozorné orgány a prijme ich členský štát/členské štáty. Súčasťou týchto plánov budú záväzné národné ciele alebo ciele na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru a vhodný systém stimulov, tak ako ho prijme členský štát/členské štáty. Plány sa vypracujú na základe konzultácií s poskytovateľmi letových navigačných služieb, zástupcami používateľov vzdušného priestoru a v prípade potreby prevádzkovateľmi letísk a koordinátormi letísk.

c)

Súlad národných výkonnostných cieľov a výkonnostných cieľov pre funkčné bloky vzdušného priestoru s cieľmi platnými pre celé Spoločenstvo posúdi Komisia na základe kritérií posudzovania uvedených v odseku 6 písm. d).

V prípade, že Komisia zistí, že jeden alebo viacero národných výkonnostných cieľov alebo výkonnostných cieľov pre funkčné bloky vzdušného priestoru nespĺňa kritériá posudzovania, môže v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 2 rozhodnúť, že vydá odporúčanie, aby príslušné národné dozorné orgány navrhli revidovaný výkonnostný cieľ/ciele. Príslušný členský štát alebo štáty prijmú revidované výkonnostné ciele a vhodné opatrenia, ktoré včas oznámia Komisii.

Ak Komisia zistí, že revidované výkonnostné ciele a vhodné opatrenia nie sú adekvátne, môže v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rozhodnúť, aby dotknuté členské štáty prijali nápravné opatrenia.

Inak môže Komisia na základe príslušných podporných dôkazov rozhodnúť, že zreviduje výkonnostné ciele pre celé Spoločenstvo v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3.

d)

Referenčné obdobie pre systém výkonnosti trvá minimálne tri a maximálne päť rokov. V prípade, že sa tieto národné ciele alebo ciele pre funkčné bloky vzdušného priestoru nepodarí splniť, členské štáty a/alebo národné dozorné orgány uplatnia počas tohto obdobia nápravné opatrenia, ktoré určili. Prvé referenčné obdobie sú prvé tri roky po prijatí vykonávacích predpisov uvedených v odseku 6.

e)

Komisia pravidelne hodnotí plnenie výkonnostných cieľov a výsledky predkladá Výboru pre jednotné nebo.

4.   Na systém výkonnosti uvedený v odseku 1 sa uplatňujú tieto postupy:

a)

zber, validácia, preskúmanie, hodnotenie a rozširovanie príslušných údajov týkajúcich sa výkonnosti letových navigačných služieb a sieťových funkcií od všetkých príslušných strán vrátane poskytovateľov letových navigačných služieb, používateľov vzdušného priestoru, prevádzkovateľov letísk, národných dozorných orgánov, členských štátov a Eurocontrolu;

b)

výber príslušných kľúčových oblastí výkonnosti na základe dokumentu ICAO č. 9854 Prevádzková koncepcia celosvetového riadenia letovej prevádzky (Global Air Traffic Management Operational Concept), ktoré sú v súlade s kľúčovými oblasťami stanovenými vo výkonnostnom rámci základného plánu ATM vrátane bezpečnosti, životného prostredia, kapacity a nákladovej efektívnosti, ktoré sa v prípade potreby upravia tak, aby zohľadňovali osobitné potreby jednotného európskeho neba a príslušné ciele pre tieto oblasti, ako aj vymedzenie ohraničeného súboru kľúčových ukazovateľov výkonnosti na meranie výkonnosti;

c)

stanovenie výkonnostných cieľov na úrovni celého Spoločenstva, ktoré sa vymedzia po zohľadnení informácií zistených na národnej úrovni alebo na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru;

d)

hodnotenie národných výkonnostných cieľov alebo výkonnostných cieľov pre funkčné bloky vzdušného priestoru na základe národných plánov alebo plánov funkčných blokov vzdušného priestoru a

e)

monitorovanie národných plánov výkonnosti alebo plánov výkonnosti funkčných blokov vzdušného priestoru vrátane príslušných mechanizmov varovania.

Komisia môže doplniť zoznam postupov uvedený v tomto odseku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 5 ods. 4.

5.   Vytvorenie systémov výkonnosti zohľadňuje skutočnosť, že traťové služby, terminálové služby a sieťové funkcie sú rôzne a že by sa podľa toho malo s nimi nakladať v prípade potreby aj na účely hodnotenia výkonnosti.

6.   Na účely podrobného vymedzenia fungovania systému výkonnosti prijme Komisia najneskôr do 4. decembra 2011 a v primeranom časovom rámci so zreteľom na dodržanie lehôt stanovených v tomto nariadení vykonávacie pravidlá v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3. Tieto vykonávacie predpisy zahŕňajú:

a)

obsah a harmonogram postupov uvedených v odseku 4;

b)

referenčné obdobie a intervaly posudzovania plnenia výkonnostných cieľov a stanovovania nových cieľov;

c)

kritériá na vytvorenie národných plánov výkonnosti alebo plánov výkonnosti funkčných blokov vzdušného priestoru zo strany národných dozorných orgánov, ktoré obsahujú národné výkonnostné ciele alebo výkonnostné ciele pre funkčné bloky vzdušného priestoru a systém stimulov. Plány výkonnosti:

i)

vychádzajú z obchodných plánov poskytovateľov letových navigačných služieb;

ii)

sa zaoberajú všetkými nákladovými položkami na národnej úrovni alebo na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru;

iii)

zahŕňajú záväzné výkonnostné ciele, ktoré sú v súlade s výkonnostnými cieľmi pre celé Spoločenstvo;

d)

kritériá na posúdenie skutočnosti, či sú národné ciele alebo ciele pre funkčné bloky vzdušného priestoru v súlade s výkonnostnými cieľmi pre celé Spoločenstvo počas referenčného obdobia a na podporu mechanizmov varovania;

e)

všeobecné zásady na vytváranie systému stimulov členskými štátmi;

f)

zásady uplatňovania prechodného mechanizmu potrebného na prispôsobenie sa fungovaniu systému výkonnosti, ktorý neprekročí 12 mesiacov od prijatia vykonávacích predpisov.“

6.

Článok 12 sa mení a dopĺňa takto:

a)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Komisia pravidelne preskúma uplatňovanie tohto nariadenia a opatrení uvedených v článku 3 a podá prvú správu Európskemu parlamentu a Rade do 4. júna 2011 a potom na konci každého referenčného obdobia uvedeného v článku 11 ods. 3 písm. d). Ak je to odôvodnené, na tento účel môže Komisia požadovať od členských štátov informácie doplňujúce k informáciám obsiahnutým v správach, ktoré predložili podľa odseku 1 tohto článku.“;

b)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Vzhľadom na pôvodné ciele a budúce potreby správy obsahujú hodnotenie výsledkov dosiahnutých opatreniami prijatými podľa tohto nariadenia vrátane vhodných informácií o vývoji v sektore týkajúcich sa najmä ekonomických, sociálnych a environmentálnych aspektov, aspektov zamestnanosti a technológie, ako aj informácií o kvalite služby.“

7.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 13a

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva

Komisia a členské štáty pri vykonávaní tohto nariadenia a nariadení (ES) č. 550/2004, (ES) č. 551/2004, (ES) č. 552/2004 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (14) v súlade so svojimi úlohami stanovenými v tomto nariadení podľa potreby koordinujú svoju činnosť s Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva s cieľom zaručiť, aby sa riadne zohľadnili všetky aspekty bezpečnosti.

Článok 2

Nariadenie (ES) č. 550/2004 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Články 2 až 4 sa nahrádzajú takto:

„Článok 2

Úlohy národných dozorných orgánov

1.   Národné dozorné orgány uvedené v článku 4 rámcového nariadenia zabezpečia náležitý dozor nad uplatňovaním tohto nariadenia, najmä z hľadiska bezpečnej a efektívnej prevádzky poskytovateľov letových navigačných služieb, ktorí poskytujú služby vzťahujúce sa na vzdušný priestor, za ktorý je zodpovedný členský štát, ktorý menoval alebo ustanovil príslušný orgán.

2.   Na tento účel každý národný dozorný orgán organizuje náležité kontroly a preskúmavanie s cieľom overiť súlad s požiadavkami tohto nariadenia vrátane požiadaviek na ľudské zdroje pri poskytovaní letových navigačných služieb. Príslušný poskytovateľ letových navigačných služieb uľahčí túto prácu.

3.   V prípade funkčných blokov vzdušného priestoru, ktoré presahujú vzdušný priestor, za ktorý je zodpovedný viac ako jeden členský štát, príslušné členské štáty uzavrú dohodu o dozore uvedenom v tomto článku vzhľadom na poskytovateľov letových navigačných služieb poskytujúcich služby v týchto blokoch.

4.   Národné dozorné orgány úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť primeraný dozor nad poskytovateľmi letových navigačných služieb, ktorí sú držiteľmi platného osvedčenia jedného členského štátu a ktorí poskytujú aj služby týkajúce sa vzdušného priestoru, za ktorý je zodpovedný iný členský štát. Táto spolupráca zahŕňa pravidlá postupu v prípadoch nesplnenia platných spoločných požiadaviek ustanovených v článku 6 alebo podmienok ustanovených v prílohe II.

5.   V prípade cezhraničného poskytovania letových navigačných služieb zahŕňajú tieto pravidlá dohodu o vzájomnom uznávaní dozorných úloh stanovených v odsekoch 1 a 2 a výsledkov týchto úloh. Takéto vzájomné uznávanie sa uplatňuje aj pri pravidlách vzájomného uznávania vytvorených pre postup osvedčovania poskytovateľov služieb národnými dozornými orgánmi.

6.   Ak to umožňuje vnútroštátne právo a so zreteľom na regionálnu spoluprácu, môžu národné dozorné orgány uzatvárať aj dohody o rozdelení zodpovednosti pri dozorných úlohách.

Článok 3

Oprávnené subjekty

1.   Národné dozorné orgány môžu rozhodnúť o tom, že poveria oprávnené subjekty, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v prílohe I, úplným alebo čiastočným vykonaním kontrol a preskúmavania uvedených v článku 2 ods. 2.

2.   Takéto poverenie udelené národným dozorným orgánom je platné v rámci Spoločenstva na obdobie troch rokov, ktoré sa môže opätovne predĺžiť. Národné dozorné orgány môžu dať oprávneným subjektom so sídlom v Spoločenstve pokyn na vykonanie týchto kontrol a preskúmavania.

Článok 4

Požiadavky na bezpečnosť

Komisia prijme v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rámcového nariadenia vykonávacie predpisy, ktoré zahŕňajú príslušné ustanovenia regulačných požiadaviek Eurocontrolu na bezpečnosť (ESARR) a následné zmeny a doplnenia týchto požiadaviek v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, v prípade potreby s príslušnými úpravami.“

2.

Článok 5 sa vypúšťa.

3.

V článku 7 sa odseky 6 a 7 nahrádzajú takto:

„6.   Bez toho, aby boli dotknuté články 8 a 9, vydanie osvedčení otvára poskytovateľom letových navigačných služieb možnosť ponúkať svoje služby členským štátom, iným poskytovateľom leteckých navigačných služieb, používateľom vzdušného priestoru a letiskám v Spoločenstve.

7.   Národné dozorné orgány monitorujú plnenie spoločných požiadaviek a podmienok priložených k osvedčeniam. Podrobnosti takéhoto monitorovania sú zahrnuté do výročných správ, ktoré členské štáty predkladajú podľa článku 12 ods. 1 rámcového nariadenia. Ak národný dozorný orgán zistí, že držiteľ osvedčenia už naďalej nespĺňa tieto požiadavky alebo podmienky, prijme vhodné opatrenia, pričom zabezpečí kontinuitu služieb pod podmienkou, že nie je ohrozená bezpečnosť. Takéto opatrenia môžu zahŕňať odobratie osvedčenia.“

4.

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Poverenie poskytovateľov letových prevádzkových služieb

1.   Členské štáty zabezpečia poskytovanie letových prevádzkových služieb výlučne v rámci špecifických blokov vzdušného priestoru vzťahujúcich sa na vzdušný priestor, za ktorý sú zodpovedné. Na tento účel členské štáty poveria poskytovateľa letových prevádzkových služieb, ktorý je držiteľom platného osvedčenia v Spoločenstve.

2.   Na účely poskytovania cezhraničných služieb členské štáty zabezpečia, aby plneniu tohto článku a článku 10 odsek 3 nebránili ich vnútroštátne právne systémy, ktoré požadujú, aby poskytovatelia letových prevádzkových služieb poskytujúci služby vo vzdušnom priestore, za ktoré je zodpovedný daný členský štát:

a)

boli vo vlastníctve priamo alebo formou väčšinového podielu členského štátu alebo jeho štátnych príslušníkov;

b)

mali hlavné miesto prevádzky alebo registrované sídlo na území daného členského štátu, alebo

c)

využívali výlučne zariadenia v danom členskom štáte.

3.   Členské štáty stanovia práva a povinnosti, ktoré musia poverení poskytovatelia letových prevádzkových služieb spĺňať. Povinnosti môžu zahŕňať podmienky včasného dodávania príslušných informácií umožňujúcich identifikáciu všetkých pohybov lietadiel vo vzdušnom priestore, za ktorý sú zodpovedné.

4.   Členské štáty majú možnosť vybrať si podľa uváženia poskytovateľa letových prevádzkových služieb za podmienky, že tento spĺňa požiadavky a podmienky uvedené v článkoch 6 a 7.

5.   Vo vzťahu k funkčným blokom vzdušného priestoru stanoveným v súlade s článkom 9a, ktoré zasahujú do vzdušného priestoru, za ktorý sú zodpovedné viaceré členské štáty, príslušné členské štáty spoločne poveria v súlade s odsekom 1 tohto článku jedného alebo niekoľkých poskytovateľov letových prevádzkových služieb najmenej jeden mesiac pred realizáciou bloku vzdušného priestoru.

6.   Členské štáty okamžite informujú Komisiu a ostatné členské štáty o akomkoľvek rozhodnutí prijatom v rámci tohto článku, ktoré sa týka poverenia poskytovateľov letových prevádzkových služieb v špecifických blokoch vzdušného priestoru vo vzťahu k vzdušnému priestoru, za ktorý sú zodpovedné.“

5.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 9a

Funkčné bloky vzdušného priestoru

1.   Členské štáty prijmú do 4. decembra 2012 všetky potrebné opatrenia, aby zaistili vykonanie funkčných blokov vzdušného priestoru s cieľom dosiahnuť požadovanú kapacitu a efektívnosť siete riadenia letovej prevádzky v rámci jednotného európskeho neba, udržiavať vysokú úroveň bezpečnosti a prispievať tak k celkovej výkonnosti systému leteckej dopravy a znižovaniu environmentálneho vplyvu. Členské štáty, a to najmä členské štáty vytvárajúce susediace funkčné bloky vzdušného priestoru, vzájomne spolupracujú v najväčšom možnom rozsahu, aby zabezpečili súlad s týmto ustanovením. Spolupráca môže v prípade potreby zahŕňať aj tretie krajiny, ktoré sa podieľajú na vytváraní funkčných blokov vzdušného priestoru.

2.   Funkčné bloky vzdušného priestoru predovšetkým:

a)

sú podporované bezpečnostnou dokumentáciou;

b)

umožňujú optimálne využívanie vzdušného priestoru pri zohľadnení tokov letovej prevádzky;

c)

zabezpečujú súlad s európskou sieťou tratí zriadenou v súlade s článkom 6 nariadenia o vzdušnom priestore;

d)

sú odôvodnené svojou celkovou pridanou hodnotou vrátane optimálneho využívania technických a ľudských zdrojov na základe analýzy nákladov a výnosov;

e)

zabezpečujú plynulý a pružný prenos zodpovednosti za riadenie letovej prevádzky medzi stanovišťami letových prevádzkových služieb;

f)

zabezpečujú zlučiteľnosť medzi rôznymi usporiadaniami vzdušného priestoru pričom optimalizujú, okrem iného, súčasné letové informačné oblasti;

g)

spĺňajú podmienky, ktoré vyplývajú z regionálnych dohôd uzavretých v rámci ICAO;

h)

dodržiavajú regionálne dohody existujúce ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, najmä dohody, ktoré sa týkajú európskych tretích krajín, a

i)

uľahčujú dosahovanie súladu s výkonnostnými cieľmi Spoločenstva.

3.   Funkčný blok vzdušného priestoru sa vytvára len na základe vzájomnej dohody medzi všetkými členskými štátmi a prípadnými tretími krajinami, ktoré sú zodpovedné za ktorúkoľvek časť vzdušného priestoru zahrnutého do funkčného bloku vzdušného priestoru. Predtým než príslušné členské štáty oznámia Komisii vytvorenie funkčného bloku vzdušného priestoru, poskytnú Komisii, iným členským štátom a ďalším zainteresovaným stranám adekvátne informácie s cieľom dať im príležitosť predložiť svoje pripomienky.

4.   V prípade, keď sa funkčný blok vzdušného priestoru vzťahuje na vzdušný priestor, za ktorý sú úplne alebo čiastočne zodpovedné dva alebo viaceré členské štáty, dohoda, ktorou je funkčný blok vzdušného priestoru zriadený, obsahuje nevyhnutné ustanovenia týkajúce sa spôsobu, akým sa blok môže meniť a spôsobu, akým môže členský štát vystúpiť z bloku, vrátane prechodných ustanovení.

5.   Ak vzniknú problémy medzi dvoma alebo viacerými členským štátmi týkajúce sa cezhraničného funkčného bloku vzdušného priestoru, za ktorý sú zodpovedné, príslušné členské štáty môžu spoločne predniesť záležitosť Výboru pre jednotné nebo, ktorý k nej zaujme stanovisko. Stanovisko je určené príslušným členským štátom. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, členské štáty toto stanovisko zohľadnia pri hľadaní riešenia.

6.   Komisia po prijatí oznámení členských štátov o dohodách a vyhláseniach uvedených v odsekoch 3 a 4 posúdi, ako každý funkčný blok vzdušného priestoru plní požiadavky stanovené v odseku 2 a výsledky predloží na prediskutovanie Výboru pre jednotné nebo. Ak Komisia zistí, že jeden alebo viacero funkčných blokov vzdušného priestoru nespĺňa požiadavky, nadviaže dialóg s príslušnými členskými štátmi s cieľom dosiahnuť dohodu o opatreniach potrebných na nápravu situácie.

7.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 6, sa dohody a vyhlásenia uvedené v odsekoch 3 a 4 oznamujú Komisii na účely uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. V tomto uverejnení sa určí dátum nadobudnutia účinnosti príslušného rozhodnutia.

8.   V súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 2 rámcového nariadenia sa do 4. decembra 2010 vypracuje poradný materiál týkajúci sa vytvárania a zmien funkčných blokov vzdušného priestoru.

9.   Komisia do 4. decembra 2011 a v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rámcového nariadenia prijme vykonávacie predpisy týkajúce sa informácií, ktoré má príslušný členský štát alebo členské štáty poskytnúť pred vytvorením a zmenou funkčného bloku vzdušného priestoru v súlade s odsekom 3 tohto článku.

Článok 9b

Koordinátor systému funkčných blokov vzdušného priestoru

1.   S cieľom uľahčiť vytváranie funkčných blokov vzdušného priestoru môže Komisia vymenovať fyzickú osobu za koordinátora systému funkčných blokov vzdušného priestoru (ďalej len ‚koordinátor‘). Komisia koná v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rámcového nariadenia.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 9a ods. 5, koordinátor na žiadosť všetkých dotknutých členských štátov a prípadných tretích krajín podieľajúcich sa na vytvorení spoločného funkčného bloku vzdušného priestoru pomáha pri prekonávaní ťažkostí v procese rokovaní s cieľom urýchliť vytváranie funkčných blokov vzdušného priestoru. Koordinátor koná na základe poverenia všetkých dotknutých členských štátov a prípadných tretích krajín podieľajúcich sa na vytvorení spoločného funkčného bloku vzdušného priestoru.

3.   Koordinátor koná nestranne, najmä s ohľadom na členské štáty, tretie krajiny, Komisiu a zainteresované strany.

4.   Koordinátor neposkytne žiadne informácie získané pri vykonávaní svojej funkcie okrem prípadov, keď ho k tomu splnomocnia dotknuté členské štáty a prípadné tretie krajiny.

5.   Koordinátor podáva každé tri mesiace po svojom vymenovaní správy Komisii, Výboru pre jednotné nebo a Európskemu parlamentu. Správa obsahuje súhrn rokovaní a ich výsledkov.

6.   Právomoci koordinátora sa skončia po podpísaní poslednej dohody o funkčnom bloku vzdušného priestoru, nie však neskôr ako 4. decembra 2012.“

6.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Vzťahy s vojenskými orgánmi

Členské štáty v súvislosti so spoločnou dopravnou politikou podniknú potrebné kroky na zabezpečenie uzavretia alebo obnovenia písomných zmlúv alebo rovnocenných právnych dohôd medzi príslušnými civilnými a vojenskými orgánmi, pokiaľ ide o správu špecifických blokov vzdušného priestoru.“

7.

V článku 12 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Pri poskytovaní balíka služieb poskytovatelia letových navigačných služieb vykazujú a zverejňujú náklady a príjmy vyplývajúce z letových navigačných služieb rozdelené v súlade s pravidlami spoplatnenia letových navigačných služieb uvedenými v článku 14 a v prípade potreby vedú konsolidované účty pre iné služby než letové navigačné služby, ako by to od nich bolo požadované, ak by príslušné služby poskytovali rôzne podniky.“

8.

Článok 14 sa nahrádza takto:

„Článok 14

Všeobecne

V súlade s požiadavkami článkov 15 a 16 pravidlá spoplatnenia letových navigačných služieb prispejú k dosiahnutiu väčšej transparentnosti z hľadiska stanovenia, ukladania a vynucovania poplatkov pre používateľov vzdušného priestoru a prispejú k nákladovej efektívnosti poskytovania letových navigačných služieb a k efektívnosti letov pri udržiavaní optimálnej úrovne bezpečnosti. Tieto pravidlá musia byť v súlade s článkom 15 Chicagskeho dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944 a systémom traťových poplatkov, ktorý používa Eurocontrol.“

9.

Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

Princípy

1.   Systém spoplatňovania je založený na účtovných nákladoch na letové navigačné služby vynaložených poskytovateľmi služieb v prospech používateľov vzdušného priestoru. Systém rozdelí tieto náklady medzi rôzne kategórie používateľov.

2.   Pri stanovení nákladovej základne poplatkov sa uplatňujú tieto princípy:

a)

náklady, ktoré majú byť rozdelené medzi používateľov vzdušného priestoru, sú stanovené ako náklady za poskytovanie letových navigačných služieb vrátane príslušných súm úrokov z kapitálových investícií a odpisov majetku, ako aj náklady na údržbu, prevádzku, riadenie a správu. Stanovené náklady sú náklady stanovené členským štátom na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru buď na začiatku referenčného obdobia na každý kalendárny rok referenčného obdobia podľa článku 11 rámcového nariadenia, alebo počas referenčného obdobia po príslušných úpravách, pri ktorých sa uplatňujú varovné mechanizmy stanovené v článku 11 rámcového nariadenia;

b)

náklady, ktoré sa majú v tejto súvislosti zohľadniť, zahŕňajú náklady stanovené na zariadenia a služby poskytované a vykonávané podľa Regionálneho navigačného plánu ICAO pre európsky región. Môžu zahŕňať aj náklady vynaložené národnými dozornými orgánmi a/alebo oprávnenými subjektmi, ako aj iné náklady vynaložené príslušným členským štátom a poskytovateľom služieb vo vzťahu k poskytovaniu letových navigačných služieb. Nezahŕňajú náklady na sankcie uložené členskými štátmi podľa článku 9 rámcového nariadenia, ani náklady na nápravné opatrenia uložené členskými štátmi podľa článku 11 rámcového nariadenia;

c)

s ohľadom na funkčné bloky vzdušného priestoru a v rámci plnenia svojich príslušných rámcových dohôd vyvinú členské štáty primerané úsilie s cieľom dohodnúť sa na spoločných zásadách politiky účtovania poplatkov;

d)

náklady na rôzne letové navigačné služby sa vykazujú oddelene podľa článku 12 ods. 3;

e)

medzi traťovými a terminálovými službami nie sú povolené krížové dotácie. Náklady týkajúce sa terminálových, ako aj traťových služieb sa pomerným spôsobom rozdelia medzi traťové a terminálové služby na základe transparentnej metodiky. Krížové dotácie sú povolené medzi rôznymi letovými navigačnými službami v ktorejkoľvek z týchto dvoch kategórií, len ak existujú objektívne dôvody a ak sú jednoznačne preukázané;

f)

je zaručená transparentnosť nákladovej základne poplatkov. Prijmú sa vykonávacie pravidlá poskytovania informácií zo strany poskytovateľov služieb, aby mohli byť overené prognózy, skutočné náklady a výnosy poskytovateľov. Národné dozorné orgány, poskytovatelia služieb, používatelia vzdušného priestoru, Komisia a Eurocontrol sa o nich pravidelne informujú.

3.   Členské štáty musia pri stanovovaní poplatkov podľa odseku 2 dodržiavať tieto princípy:

a)

poplatky sa nediskriminačným spôsobom stanovia za dostupnosť letových navigačných služieb. Pri ukladaní poplatkov rôznym používateľom vzdušného priestoru za použitie tej istej služby sa nesmie robiť žiadny rozdiel z hľadiska štátnej príslušnosti alebo kategórie používateľa;

b)

môže byť povolená výnimka pre určitých používateľov, najmä prevádzkovateľov ľahkých lietadiel a štátnych lietadiel za predpokladu, že náklady v prípade takejto výnimky nie sú prenášané na ostatných používateľov;

c)

poplatky sa stanovujú za kalendárny rok na základe stanovených nákladov alebo sa môžu stanoviť na základe podmienok stanovených členskými štátmi na účely určenia maximálnej výšky jednotkovej sadzby alebo príjmu za každý rok za obdobie nepresahujúce päť rokov;

d)

letové navigačné služby môžu vyprodukovať dostatočné výnosy, ktoré zabezpečia primeranú návratnosť aktív, čo prispeje k potrebnému zhodnoteniu kapitálu;

e)

poplatky odrážajú náklady letových navigačných služieb a zariadení dostupných používateľom vzdušného priestoru s ohľadom na relatívne produktívne kapacity rôznych uvažovaných typov lietadiel;

f)

poplatky podporujú bezpečné, efektívne, účinné a udržateľné poskytovanie letových navigačných služieb z hľadiska dosiahnutia vysokej úrovne bezpečnosti a efektívnosti nákladov a plnenia výkonnostných cieľov a stimulujú integrované poskytovanie služieb, pričom zároveň obmedzujú vplyvy letectva na životné prostredie. Na tento účel a vo vzťahu k vnútroštátnym plánom výkonnosti alebo plánom výkonnosti pre funkčné bloky vzdušného priestoru môžu národné dozorné orgány stanoviť mechanizmy vrátane stimulov pozostávajúcich z finančných výhod a nevýhod na motiváciu poskytovateľov letových navigačných služieb a/alebo používateľov vzdušného priestoru s cieľom podporiť kvalitnejšie poskytovanie letových navigačných služieb, napríklad zvýšením kapacity, znížením meškaní a podporou udržateľného rozvoja, pri súčasnom zachovaní optimálnej úrovne bezpečnosti.

4.   Komisia prijme k tomuto článku vykonávacie predpisy v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rámcového nariadenia.“

10.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 15a

Spoločné projekty

1.   Úspešnému vykonávaniu základného plánu ATM môžu pomôcť spoločné projekty. Takéto projekty podporia ciele tohto nariadenia, t. j. zlepšenie fungovania európskeho systému leteckej dopravy v kľúčových oblastiach, ako sú kapacita, letová a nákladová efektívnosť, ako aj trvalá udržateľnosť životného prostredia, v rámci prvoradých cieľov bezpečnosti.

2.   Komisia môže v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rámcového nariadenia vypracovať poradný materiál obsahujúci možné spôsoby, ktorými môžu takéto projekty podporiť vykonávanie základného plánu ATM. Takýto poradný materiál nemá vplyv na mechanizmy uvádzania takýchto projektov týkajúcich sa funkčných blokov vzdušného priestoru do praxe podľa dohody strán v týchto blokoch.

3.   Komisia sa môže v súlade s regulačným postupom uvedeným článku 5 ods. 3 rámcového nariadenia tiež rozhodnúť vytvoriť spoločné projekty pre funkcie súvisiace so sieťami, ktoré majú obzvlášť veľký význam pre zlepšenie celkového výkonu riadenia letovej prevádzky a letových navigačných služieb v Európe. Takéto spoločné projekty sa môžu považovať za oprávnené na finančnú podporu zo zdrojov Spoločenstva v rámci viacročného finančného rámca. S týmto cieľom a bez toho, aby tým bola dotknutá právomoc členských štátov rozhodovať o využití svojich finančných zdrojov, vypracuje Komisia nezávislú analýzu nákladov a výnosov a uskutoční príslušné konzultácie s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami v súlade s článkom 10 rámcového nariadenia, pričom preskúma všetky vhodné možnosti financovania ich realizácie. Oprávnené náklady realizácie spoločných projektov sa hradia v súlade so zásadami transparentnosti a nediskriminácie.“

11.

Články 16 až 18 sa nahrádzajú takto:

„Článok 16

Kontrola dodržiavania

1.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečuje priebežný prieskum dodržiavania princípov a pravidiel uvedených v článkoch 14 a 15. Komisia sa snaží o to, aby vytvorila potrebné mechanizmy na využívanie odborných znalostí Eurocontrolu a výsledky preskúmania oznámi členským štátom, Eurocontrolu a zástupcom používateľov vzdušného priestoru.

2.   Na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov, ktoré usúdia, že princípy a pravidlá uvedené v článkoch 14 a 15 neboli správne uplatnené, alebo zo svojej vlastnej iniciatívy Komisia vykoná vyšetrenie akéhokoľvek údajného nedodržiavania alebo neuplatňovania príslušných princípov a/alebo pravidiel. Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 18 ods. 1, Komisia výsledky vyšetrovania oznámi členským štátom, Eurocontrolu a zástupcom používateľov vzdušného priestoru. Do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti, po vypočutí príslušného členského štátu a po porade s Výborom pre jednotné nebo v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 2 rámcového nariadenia Komisia prijme rozhodnutie o uplatnení článkov 14 a 15 tohto nariadenia a o tom, či v príslušnom postupe môže pokračovať.

3.   Komisia adresuje svoje rozhodnutie členským štátom a informuje o ňom poskytovateľa služieb, ak sa ho to právne dotýka. Ktorýkoľvek členský štát môže Rade do jedného mesiaca postúpiť rozhodnutie Komisie. Rada môže kvalifikovanou väčšinou prijať do jedného mesiaca iné rozhodnutie.

Článok 17

Revízia príloh

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov príloh s cieľom zohľadniť technický alebo prevádzkový vývoj sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 5 ods. 4 rámcového nariadenia.

Z dôvodu naliehavosti môže Komisia použiť postup pre naliehavé prípady, ktorý sa uvádza v článku 5 ods. 5 rámcového nariadenia.

Článok 18

Dôvernosť

1.   Ani národné dozorné orgány konajúce v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi, ani Komisia nesmú prezradiť informácie dôverného charakteru, najmä informácie o poskytovateľoch letových navigačných služieb, ich obchodných vzťahoch alebo položkách nákladov.

2.   Odsekom 1 nie je dotknuté právo národných dozorných orgánov alebo Komisie na zverejnenie, ak je to nevyhnutné na účely plnenia ich povinností, a v takom prípade toto zverejnenie musí byť primerané a musí brať do úvahy legitímne záujmy poskytovateľov letových navigačných služieb, používateľov vzdušného priestoru, letísk alebo iných relevantných zainteresovaných strán pri ochrane ich obchodných tajomstiev.

3.   Informácie a údaje poskytnuté na základe pravidiel spoplatnenia uvedených v článku 14 sa zverejňujú.“

12.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 18a

Preskúmanie

Komisia najneskôr do 4. decembra 2012 predloží Európskemu parlamentu a Rade štúdiu, v ktorej posúdi právne, bezpečnostné, priemyselné, hospodárske a sociálne vplyvy uplatňovania trhových princípov na poskytovanie komunikačných, navigačných, prehľadových a leteckých informačných služieb, v porovnaní s platnými alebo alternatívnymi organizačnými zásadami a pri zohľadnení vývoja v oblasti funkčných blokov vzdušného priestoru a dostupných technológií.“

13.

Príloha I sa mení a dopĺňa takto:

a)

názov sa nahrádza takto:

„POŽIADAVKY NA OPRÁVNENÉ SUBJEKTY“;

b)

úvodná veta prílohy I sa nahrádza takto:

„Oprávnené subjekty musia:“.

Článok 3

Nariadenie (ES) č. 551/2004 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Článok 2 sa vypúšťa.

2.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Európska horná letová informačná oblasť (EUIR)

1.   Spoločenstvo a jeho členské štáty sa snažia o zriadenie a zo strany ICAO uznanie jediného EUIR. Na tento účel v záležitostiach, ktoré spadajú do právomoci Spoločenstva, predloží Komisia najneskôr do 4. decembra 2011 odporúčanie Rade v súlade s článkom 300 zmluvy.

2.   EUIR bude usporiadaná tak, aby zahŕňala vzdušný priestor, za ktorý sú zodpovedné členské štáty v súlade s článkom 1 ods. 3, a môže zahŕňať aj vzdušný priestor európskych tretích krajín.

3.   Zriadenie EUIR sa nedotýka zodpovednosti členských štátov za poverenie poskytovateľov letových prevádzkových služieb pre vzdušný priestor v ich právomoci v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia o poskytovaní služieb.

4.   Členské štáty si ponechajú svoju zodpovednosť voči ICAO v rámci geografických ohraničení horných letových informačných oblastí a letových informačných oblastí, ktoré im zverilo ICAO ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.“

3.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 3a

Elektronické letecké informácie

1.   Bez toho, aby bolo dotknuté zverejňovanie leteckých informácií členskými štátmi, a spôsobom konzistentným s týmto zverejňovaním Komisia v spolupráci s Eurocontrolom zabezpečí dostupnosť vysoko kvalitných elektronických leteckých informácií, ktoré sú prezentované harmonizovaným spôsobom a vyhovujú požiadavkám všetkých príslušných používateľov, pokiaľ ide o kvalitu údajov a včasnosť.

2.   Na účel odseku 1 Komisia:

a)

zabezpečuje rozvoj infraštruktúry leteckých informácií v rámci celého Spoločenstva formou portálu elektronických integrovaných informácií s neobmedzeným prístupom pre zainteresované strany. Uvedená infraštruktúra zjednotí prístup k požadovaným údajom a poskytovanie požadovaných údajov, ktoré zahŕňajú, ale neobmedzujú sa na letecké informácie, informácie ohlasovní letových prevádzkových služieb (ARO), meteorologické informácie a informácie o riadení toku prevádzky;

b)

podporí modernizáciu a harmonizáciu poskytovania leteckých informácií v najširšom zmysle v úzkej spolupráci s Eurocontrolom a ICAO.

3.   Komisia prijme k tomuto článku podrobné vykonávacie predpisy v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rámcového nariadenia.“

4.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Pravidlá lietania a klasifikácia vzdušného priestoru

Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rámcového nariadenia prijme vykonávacie predpisy s cieľom:

a)

prijať príslušné ustanovenia o pravidlách lietania založené na ICAO štandardoch a odporúčaných postupoch;

b)

harmonizovať uplatňovanie klasifikácie vzdušného priestoru ICAO s príslušnými úpravami s cieľom zabezpečiť plynulé poskytovanie bezpečných a efektívnych letových prevádzkových služieb v rámci jednotného európskeho neba.“

5.

Článok 5 sa vypúšťa.

6.

Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

Návrh riešenia a riadenie siete

1.   Funkcie siete riadenia letovej prevádzky (ATM) umožnia optimálne využívanie vzdušného priestoru a zabezpečia, aby používatelia vzdušného priestoru mohli prevádzkovať uprednostňované trajektórie, pričom sa zaistí maximálny prístup k vzdušnému priestoru a letovým navigačným službám. Tieto sieťové funkcie sú zamerané na podporu iniciatív na národnej úrovni a na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru a realizujú sa spôsobom, ktorý rešpektuje oddelenie regulačných a prevádzkových úloh.

2.   Aby sa dosiahli ciele uvedené v odseku 1 a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov vo vzťahu k národným tratiam a štruktúram vzdušného priestoru, Komisia zabezpečí vykonávanie týchto funkcií:

a)

plánovanie európskej siete tratí;

b)

koordináciu obmedzených zdrojov v rámci leteckých frekvenčných pásiem využívaných všeobecnou letovou prevádzkou, obzvlášť rádiových frekvencií, ako aj koordináciu kódov odpovedača radaru.

Funkcie uvedené v prvom pododseku nezahŕňajú prijatie záväzných opatrení všeobecnej pôsobnosti alebo vykonávanie rozhodovacej politickej právomoci. Zohľadňujú návrhy vypracované na národnej úrovni a na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru. Vykonávajú sa v koordinácii s vojenskými orgánmi v súlade s dohodnutými postupmi týkajúcimi sa pružného využívania vzdušného priestoru.

Komisia môže po konzultácii s Výborom pre jednotné nebo a v súlade s vykonávacími predpismi uvedenými v odseku 4 zveriť Eurocontrolu alebo inému nezávislému a kompetentnému orgánu úlohy potrebné na vykonávanie funkcií uvedených v prvom pododseku. Tieto úlohy sa vykonávajú nezávislým a nákladovo efektívnym spôsobom v mene členským štátov a zainteresovaných strán. Podliehajú vhodnej správe, ktorá uznáva oddelenú zodpovednosť za poskytovanie služieb a reguláciu, pričom sa zohľadňujú potreby celej siete ATM a plne sa zapájajú používatelia vzdušného priestoru a poskytovatelia letových navigačných služieb.

3.   Komisia môže pridať ďalšie funkcie do zoznamu funkcií uvedených v odseku 2 po riadnej konzultácii zainteresovaných strán z odvetvia. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 5 ods. 4 rámcového nariadenia.

4.   Podrobné predpisy na vykonávanie opatrení uvedených v tomto článku, s výnimkou opatrení uvedených v odsekoch 6 až 9, sa prijmú v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rámcového nariadenia. Uvedené vykonávacie predpisy sa týkajú najmä:

a)

koordinácie a harmonizácie procesov a postupov na zlepšenie efektívnosti správy leteckých frekvencií vrátane rozvoja zásad a kritérií;

b)

ústrednej funkcie koordinovať včasnú identifikáciu a riešenie potrieb frekvencií v pásmach pridelených európskej všeobecnej letovej prevádzke s cieľom podporiť plánovanie a prevádzku európskej siete leteckej dopravy;

c)

dodatočných funkcií siete stanovených v základnom pláne ATM;

d)

podrobných úprav kooperatívneho rozhodovania medzi členskými štátmi, poskytovateľmi leteckých navigačných služieb a funkcie riadenia siete pre úlohy uvedené v odseku 2;

e)

mechanizmov konzultácie príslušných zainteresovaných strán v procese rozhodovania na národnej i európskej úrovni a

f)

v rámci rádiového spektra prideleného všeobecnej letovej prevádzke Medzinárodnou telekomunikačnou úniou rozdelenia úloh a povinností medzi funkciu riadenia siete a národné orgány pre správu frekvencií, pričom sa zabezpečí, aby národné funkcie správy frekvencií naďalej plnili tie úlohy frekvencií, ktoré nemajú vplyv na sieť. V prípadoch, ktoré majú vplyv na sieť, spolupracujú národné orgány pre správu frekvencií s orgánmi zodpovednými za funkciu riadenia siete s cieľom optimalizovať využívanie frekvencií.

5.   Aspekty koncepcie vzdušného priestoru iné ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 2, sa riešia na národnej úrovni alebo na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru. V procese tvorby koncepcie sa zohľadnia požiadavky a zložitosť leteckej dopravy, vnútroštátne plány výkonnosti alebo plány výkonnosti funkčných blokov vzdušného priestoru, pričom jeho súčasťou je aj úplná konzultácia, a to podľa potreby s príslušnými používateľmi vzdušného priestoru alebo príslušnými skupinami zastupujúcimi používateľov vzdušného priestoru a vojenskými orgánmi.

6.   Členské štáty zveria Eurocontrolu alebo inému nezávislému a kompetentnému orgánu vykonávanie riadenia toku letovej prevádzky pod podmienkou, že bude podliehať príslušným opatreniam dohľadu.

7.   Vykonávacie predpisy pre riadenie toku letovej prevádzky vrátane príslušných opatrení dohľadu sa vypracujú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 2 rámcového nariadenia a prijmú sa v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rámcového nariadenia s cieľom optimalizovať dostupnú kapacitu pri využívaní vzdušného priestoru a zlepšovať procesy riadenia toku letovej prevádzky. Tieto pravidlá sú založené na transparentnosti a efektívnosti, pričom zaručujú, že kapacita sa poskytuje pružne a včas v súlade s odporúčaniami Regionálneho navigačného plánu ICAO pre európsky región.

8.   Vykonávacie predpisy pre riadenie toku letovej prevádzky podporujú operatívne rozhodnutia poskytovateľov letových navigačných služieb, prevádzkovateľov letísk a používateľov vzdušného priestoru a týkajú sa týchto oblastí:

a)

plánovanie letov;

b)

využívanie dostupnej kapacity vzdušného priestoru počas všetkých fáz letu vrátane prideľovania letiskových prevádzkových intervalov a

c)

používanie smerovania tratí pre všeobecnú letovú prevádzku, vrátane:

vytvorenia jednej publikácie pre organizáciu tratí a letovej prevádzky,

možností odklonenia všeobecnej letovej prevádzky od preťažených oblastí a

pravidiel prednosti týkajúcich sa prístupu všeobecnej letovej prevádzky k vzdušnému priestoru, a to najmä v obdobiach preťaženia a krízovej situácie.

9.   Komisia pri vypracúvaní a prijímaní vykonávacích predpisov podľa potreby a bez toho, aby to malo vplyv na bezpečnosť, zohľadní súlad letových plánov a letiskových prevádzkových intervalov a potrebnú koordináciu s priľahlými regiónmi.“

7.

Článok 9 sa vypúšťa.

Článok 4

Nariadenie (ES) č. 552/2004 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 6a

Alternatívny spôsob overenia zhody

Osvedčenie vydané v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (15), či už sa vzťahuje na komponenty alebo systémy, na účely článkov 5 a 6 tohto nariadenia sa považuje za vyhlásenie ES o zhode alebo vhodnosti na používanie, alebo za vyhlásenie ES o overení, ak obsahuje preukázanie zhody so základnými požiadavkami tohto nariadenia a príslušnými vykonávacími pravidlami pre interoperabilitu.

2.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Revízia príloh

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov príloh s cieľom zohľadniť technický alebo prevádzkový vývoj sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 5 ods. 4 rámcového nariadenia.“

3.

V článku 10 sa vkladá tento odsek:

„2a.   Na účely odseku 2 tohto článku môžu členské štáty vyhlásiť, že systémy a súčasti EATMN spĺňajú základné požiadavky a sú vyňaté z ustanovení článkov 5 a 6.“

4.

Príloha II sa mení a dopĺňa takto:

a)

V časti A v bode 2 sa prvý odsek nahrádza takto:

„EATMN, jej systémy a ich komponenty na koordinovanom základe podporujú nové dohodnuté a schválené koncepcie prevádzky, ktoré zvýšia kvalitu, udržateľnosť a účinnosť letových navigačných služieb, najmä z hľadiska bezpečnosti a kapacity.“

b)

Časť B sa mení a dopĺňa takto:

i)

v bode 3.1.2 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Systémy spracovania letových dát musia podporovať postupné zavádzanie vyspelých, dohodnutých a schválených koncepcií prevádzky pre všetky fázy letu, ako to konkrétne navrhuje základný plán ATM.“;

ii)

bod 3.2.2 sa nahrádza takto:

„3.2.2.

Podpora nových koncepcií prevádzky

Systémy spracovania prehľadových dát musia umožniť postupnú dostupnosť nových zdrojov prehľadových informácií tak, aby sa zvýšila celková kvalita služby, ako to konkrétne navrhuje základný plán ATM.“;

iii)

bod 4.2 sa nahrádza takto:

„4.2.

Podpora nových koncepcií prevádzky

Komunikačné systémy musia podporovať zavádzanie vyspelých, dohodnutých a schválených koncepcií prevádzky pre všetky fázy letu, ako to konkrétne navrhuje základný plán ATM.“

Článok 5

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6 ods. 2 a 6 nariadenia (ES) č. 551/2004 zmenený a doplnený týmto nariadením sa uplatňuje odo dňa uvedeného v príslušných vykonávacích predpisoch, nie však neskôr ako 4. decembra 2012.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 21. októbra 2009

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

Predseda

C. MALMSTRÖM


(1)  Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 50.

(2)  Ú. v. EÚ C 120, 28.5.2009, s. 52.

(3)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 7. septembra 2009.

(4)  Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 10.

(6)  Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 20.

(7)  Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 26.

(8)  Ú. v. EÚ L 64, 2.3.2007, s. 1.

(9)  Rozhodnutie Komisie 98/500/ES z 20. mája 1998 o zriadení Výborov pre medziodvetvový dialóg na podporu dialógu medzi sociálnymi partnermi na európskej úrovni (Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 27).

(10)  Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1.

(11)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(12)  Ú. v. EÚ L 95, 9.4.2009, s. 41.

(13)  Ú. v. EÚ L 64, 2.3.2007, s. 1.“;

(14)  * Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1.“

(15)  Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1.“


14.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 300/51


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1071/2009

z 21. októbra 2009,

ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 71 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (2),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Dobudovanie vnútorného trhu cestnej dopravy so spravodlivými podmienkami hospodárskej súťaže si vyžaduje jednotné uplatňovanie spoločných pravidiel v oblasti udeľovania povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej alebo osobnej cestnej dopravy (ďalej len „povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy“). Tieto spoločné pravidlá prispejú k dosiahnutiu vyššej úrovne odbornej kvalifikácie prevádzkovateľov cestnej dopravy, racionalizácii trhu a zlepšeniu kvality služby v záujme prevádzkovateľov cestnej dopravy, ich zákazníkov a celého hospodárstva, ako aj k väčšej bezpečnosti cestnej premávky. Uľahčia aj skutočné uplatnenie práva prevádzkovateľov cestnej dopravy usadiť sa.

(2)

Smernicou Rady 96/26/ES z 29. apríla 1996 o prístupe k povolaniu prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy a prevádzkovateľa cestnej osobnej dopravy a o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách s cieľom uľahčiť týmto prevádzkovateľom uplatňovanie slobody usadiť sa v oblasti vnútroštátnej a medzinárodnej dopravy (4) sa zaviedli minimálne podmienky udeľovania povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy a vzájomného uznávania dokladov požadovaných na tento účel. Skúsenosť, hodnotenie vplyvu a rozličné prieskumy však ukazujú, že táto smernica sa v členských štátoch uplatňuje nejednotne. Tieto odlišnosti majú viaceré negatívne dôsledky, najmä narušenie hospodárskej súťaže, netransparentnosť trhu a nejednotnosť v monitorovaní, ako aj riziko, že podniky zamestnávajúce zamestnancov s nízkou úrovňou odbornej kvalifikácie môžu zanedbávať alebo menej prísne dodržiavať pravidlá v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a sociálneho zabezpečenia, čo môže poškodiť obraz o tomto odvetví.

(3)

Tieto dôsledky sú tým škodlivejšie, že môžu narušiť riadne fungovanie vnútorného trhu cestnej dopravy, keďže trh medzinárodnej nákladnej dopravy niektorej kabotážnej prepravy je prístupný len podnikom v rámci Spoločenstva. Jediná podmienka, ktorá sa týmto podnikom ukladá, je, že musia mať licenciu Spoločenstva, ktorú môžu získať, ak spĺňajú podmienky udelenia povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy ustanovené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh nákladnej cestnej dopravy (5) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy (6).

(4)

Je preto potrebné modernizovať platné pravidlá udeľovania povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, aby sa zabezpečilo jednotnejšie a účinnejšie uplatňovanie týchto pravidiel. Keďže dodržiavanie týchto pravidiel predstavuje hlavnú podmienku prístupu na trh Spoločenstva a keďže v oblasti prístupu na trh sú uplatniteľnými nástrojmi Spoločenstva nariadenia, nariadenie sa ukazuje ako najvhodnejší nástroj na úpravu udeľovania povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy.

(5)

Členským štátom by malo byť umožnené upraviť podmienky, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy v najvzdialenejších regiónoch uvedených v článku 299 ods. 2 zmluvy, vzhľadom na osobitné črty a obmedzenia týchto regiónov. Podniky usadené v týchto regiónoch, ktoré spĺňajú podmienky výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy len v dôsledku vyššie uvedenej úpravy, by však nemali mať možnosť získať licenciu Spoločenstva. Úprava podmienok výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy pre podniky, ktorým by bolo udelené povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy a ktoré spĺňajú všetky všeobecné podmienky ustanovené v tomto nariadení, by nemala brániť vykonávaniu dopravy v najvzdialenejších regiónoch.

(6)

V záujme spravodlivej hospodárskej súťaže by sa spoločné pravidlá výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy mali uplatňovať v čo najväčšej miere na všetky podniky. Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia však nie je potrebné zahrnúť podniky, ktorých doprava má len veľmi slabý vplyv na dopravný trh.

(7)

Preverovať, či podnik stále spĺňa podmienky ustanovené týmto nariadením, by malo byť úlohou členského štátu usadenia, aby príslušné orgány tohto členského štátu mohli v prípade potreby rozhodnúť o pozastavení alebo odňatí povolení umožňujúcich tomuto podniku pôsobiť na trhu. Predpokladom riadneho dodržiavania a spoľahlivej kontroly podmienok udeľovania povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy je, aby podniky mali skutočné a stabilné miesto usadenia.

(8)

Fyzické osoby, ktoré sú bezúhonné a majú požadovanú odbornú spôsobilosť, by mali byť jasne identifikované a príslušné orgány by o nich mali byť informované. Tieto osoby (ďalej len „vedúci dopravy“) by mali mať bydlisko v členskom štáte a mali by nepretržite a skutočne riadiť dopravné činnosti podnikov cestnej dopravy. Je potrebné spresniť, za akých podmienok sa osoba pokladá za osobu, ktorá nepretržite a skutočne riadi dopravné činnosti podniku.

(9)

Vedúci dopravy sú bezúhonní, ak neboli odsúdení za závažné trestné činy alebo ak im nebola uložená sankcia za závažné porušenie najmä predpisov Spoločenstva v oblasti cestnej dopravy. Odsúdenie vedúceho dopravy alebo podniku cestnej dopravy alebo sankcia uložená vedúcemu dopravy alebo podniku cestnej dopravy za najzávažnejšie porušenia predpisov Spoločenstva by mali mať za následok stratu bezúhonnosti, pokiaľ príslušný orgán zabezpečil, že jeho konečnému rozhodnutiu predchádzalo riadne ukončené a zdokumentované vyšetrovanie, v rámci ktorého boli udelené základné procesné práva, a že sa rešpektovali zodpovedajúce práva na odvolanie.

(10)

Je nevyhnutné, aby podniky cestnej dopravy preukázali minimálnu finančnú spoľahlivosť na zabezpečenie ich riadneho uvedenia do prevádzky a správy podniku. Pre podniky môže byť jednoduchou a menej nákladnou metódou preukázanie finančnej spoľahlivosti takými prostriedkami, ako je banková záruka alebo poistenie zodpovednosti pri výkone povolania.

(11)

Vysokou úrovňou odbornej kvalifikácie by sa mala zvýšiť socioekonomická účinnosť odvetvia cestnej dopravy. Je preto potrebné, aby uchádzači o funkciu vedúceho dopravy disponovali kvalitnými odbornými znalosťami. Na zabezpečenie lepšej jednotnosti skúšok je v záujme podpory kvalitnej odbornej prípravy potrebné ustanoviť, aby členské štáty mohli poveriť skúšobné strediská a strediská odbornej prípravy podľa kritérií, ktoré im prináleží definovať. Vedúci dopravy by mali mať potrebné vedomosti na riadenie vnútroštátnej aj medzinárodnej dopravy. Zoznam predmetov, ktorých znalosť sa vyžaduje na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti, ako aj postupy organizovania skúšok sa môžu meniť v závislosti od technického pokroku, vzhľadom na čo by sa mala ustanoviť možnosť aktualizovať ich. Členské štáty by mali mať možnosť vyňať z preskúšania osoby, ktoré dokážu poskytnúť dôkaz o určitej nepretržitej praxi v oblasti riadenia dopravných činností.

(12)

Spravodlivá hospodárska súťaž a cestná doprava, v ktorej sa v plnej miere dodržiavajú pravidlá, si vyžadujú jednotnú úroveň monitorovania členskými štátmi. Vnútroštátne orgány zodpovedné za monitorovanie podnikov a platnosť ich povolení majú v tomto smere kľúčovú úlohu a je potrebné zabezpečiť, aby v prípade potreby prijali primerané opatrenia najmä tým, že v najzávažnejších prípadoch pozastavia alebo odnímu povolenia alebo vyhlásia vedúcich dopravy, ktorí opakovane konajú nedbanlivo alebo so zlým úmyslom, za nevyhovujúcich. Takémuto postupu musí predchádzať náležité zváženie opatrenia s ohľadom na zásadu proporcionality. Skôr než sa pristúpi k takýmto sankciám, podnik by mal byť vopred upozornený a mala by sa mu poskytnúť primeraná lehota na nápravu.

(13)

Lepšie organizovanou správnou spoluprácou medzi členskými štátmi by sa mala zlepšiť účinnosť monitorovania podnikov pôsobiacich vo viacerých členských štátoch a mali by sa znížiť administratívne náklady. Elektronické registre podnikov vzájomne prepojené na európskej úrovni, ktoré sú v súlade s predpismi Spoločenstva o ochrane osobných údajov, by zjednodušili túto spoluprácu a znížili náklady spojené s kontrolami tak podnikom, ako aj správnym orgánom. V niektorých členských štátoch už existujú vnútroštátne registre. Taktiež sa už vytvorila infraštruktúra na vzájomné prepojenie medzi členskými štátmi. Systematickejšie využívanie elektronických registrov by preto mohlo výrazne prispieť k zníženiu administratívnych nákladov na kontroly a k zlepšeniu ich účinnosti.

(14)

Niektoré údaje obsiahnuté vo vnútroštátnych elektronických registroch, týkajúce sa porušení a sankcií, majú osobný charakter. Členské štáty by preto mali prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (7), najmä pokiaľ ide o monitorovanie spracúvania osobných údajov orgánmi verejnej moci, právo dotknutých osôb na informácie, ich právo na prístup a právo na vznesenie námietky. Na účely tohto nariadenia by bolo potrebné zachovať takéto údaje aspoň počas dvoch rokov, aby sa predišlo tomu, že podniky, ktoré boli vyhlásené za nespôsobilé, sa usadia v iných členských štátoch.

(15)

V záujme zlepšenia transparentnosti a s cieľom umožniť zákazníkom dopravného podniku overiť, či tento podnik vlastní náležité povolenie, mali by sa verejne sprístupniť niektoré údaje obsiahnuté vo vnútroštátnom elektronickom registri, pokiaľ sa dodržiavajú príslušné ustanovenia o ochrane údajov.

(16)

Je nevyhnutné postupne vzájomne prepojiť vnútroštátne elektronické registre, aby sa umožnila rýchla a účinná výmena informácií medzi členskými štátmi a aby sa zabezpečilo, že prevádzkovatelia cestnej dopravy nebudú v pokušení páchať závažné porušenia alebo riskovať ich spáchanie v iných členských štátoch ako v členskom štáte, v ktorom sú usadení. Vzájomné prepojenie tohto druhu si vyžaduje spoločné definovanie presného formátu údajov, ktoré sa majú vymieňať, ako aj technických postupov výmeny týchto údajov.

(17)

Na zabezpečenie efektívnej výmeny informácií medzi členskými štátmi by sa mali určiť vnútroštátne kontaktné miesta a mali by sa špecifikovať určité spoločné postupy vzťahujúce sa aspoň na lehoty a charakter informácií, ktoré sa majú poskytovať.

(18)

Na uľahčenie uplatňovania slobody usadiť sa by sa mali vhodné doklady, ktoré vydal príslušný orgán v členskom štáte, v ktorom bol vedúci dopravy usadený, uznať za postačujúci dôkaz bezúhonnosti pre prístup k povolaniu prevádzkovateľa cestnej dopravy v členskom štáte, v ktorom je usadený, pokiaľ dotknuté osoby neboli vyhlásené za nespôsobilé na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy v iných členských štátoch.

(19)

S ohľadom na odbornú spôsobilosť na uľahčenie uplatňovania slobody usadiť sa členský štát usadenia by mal uznať jednotný vzor osvedčenia vydaný v súlade s týmto nariadením za postačujúci dôkaz.

(20)

Vyžaduje sa prísnejšie monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia na úrovni Spoločenstva. Predpokladom toho je, aby sa Komisii pravidelne predkladali správy vypracované podľa vnútroštátnych registrov a týkajúce sa bezúhonnosti, finančnej spoľahlivosti a odbornej spôsobilosti podnikov v odvetví cestnej dopravy.

(21)

Členské štáty by mali ustanoviť sankcie vzťahujúce sa na porušenie tohto nariadenia. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(22)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to modernizácia pravidiel, ktoré upravujú udeľovanie povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy s cieľom zabezpečiť jednotnejšie a účinnejšie uplatňovanie týchto pravidiel v členských štátoch, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno z dôvodu rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(23)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (8).

(24)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na vypracovanie zoznamu kategórií, druhov a úrovne závažnosti porušení, na základe ktorých prevádzkovatelia cestnej dopravy stratia bezúhonnosť, na úpravu príloh I, II a III k tomuto nariadeniu, ktoré sa týkajú vedomostí, ktoré je potrebné zohľadniť na účely uznania odbornej spôsobilosti členskými štátmi, a týkajú sa vzoru osvedčenia o odbornej spôsobilosti s ohľadom na technický pokrok a na vypracovanie zoznamu porušení, ktoré spolu s porušeniami uvedenými v prílohe IV k tomuto nariadeniu môžu mať za následok stratu bezúhonnosti. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(25)

Smernica 96/26/ES by sa mala zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa upravuje prístup k povolaniu prevádzkovateľa cestnej dopravy a jeho výkon.

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky podniky usadené v Spoločenstve, ktoré vykonávajú povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy. Vzťahuje sa aj na podniky, ktoré plánujú vykonávať povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy. Odkazy na podniky, ktoré vykonávajú povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy, sa v prípade potreby považujú za odkazy, ktoré zahŕňajú odkaz na podniky zamýšľajúce vykonávať toto povolanie.

3.   Pokiaľ ide o regióny uvedené v článku 299 ods. 2 zmluvy, dotknuté členské štáty môžu upraviť podmienky, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, pokiaľ dopravu v týchto regiónoch v plnej miere vykonávajú podniky, ktoré sú v nich usadené.

4.   Pokiaľ sa vo vnútroštátnom práve neustanovuje inak, toto nariadenie sa odchylne od odseku 2 nevzťahuje na:

a)

podniky vykonávajúce povolanie prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy len motorovými vozidlami alebo jazdnými súpravami, ktorých celková povolená hmotnosť nepresahuje 3,5 tony. Členské štáty však môžu znížiť tento limit pre všetky alebo niektoré druhy prepravy po ceste;

b)

podniky, ktoré poskytujú služby osobnej cestnej dopravy výlučne na neobchodné účely alebo ktorých hlavnou činnosťou nie je povolanie prevádzkovateľa osobnej cestnej dopravy;

c)

podniky vykonávajúce povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy len motorovými vozidlami a maximálnou povolenou rýchlosťou nepresahujúcou 40 km/h.

5.   Členské štáty môžu vyňať z pôsobnosti všetkých alebo niektorých ustanovení tohto nariadenia len tých prevádzkovateľov cestnej dopravy vykonávajúcich výlučne vnútroštátnu prepravu, ktorí majú len malý vplyv na dopravný trh vzhľadom na:

a)

charakter prepravovaného tovaru alebo

b)

krátke prepravné vzdialenosti.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

1.

„povolanie prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy“ je činnosť každého podniku, ktorý prepravuje tovar za poplatok alebo úhradu motorovými vozidlami alebo jazdnými súpravami;

2.

„povolanie prevádzkovateľa osobnej cestnej dopravy“ je činnosť každého podniku, ktorý vykonáva osobnú dopravu pre verejnosť alebo pre určité kategórie používateľov za úhradu prepravovanými osobami alebo organizátorom dopravy, a to motorovými vozidlami, ktoré sú vyrobené a vybavené tak, aby boli vhodné na prepravu viac než deviatich osôb vrátane vodiča, a ktoré sú určené na tento účel;

3.

„povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy“ je povolanie prevádzkovateľa osobnej cestnej dopravy alebo povolanie prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy;

4.

„podnik“ je fyzická osoba, právnická osoba, zisková alebo nezisková, akékoľvek ziskové alebo neziskové združenie alebo skupina osôb bez právnej subjektivity, alebo akákoľvek úradná inštitúcia, či už má vlastnú právnu subjektivitu, alebo závisí od orgánu, ktorý má takúto subjektivitu, ktorá vykonáva osobnú dopravu, alebo akákoľvek zisková fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva nákladnú dopravu na obchodné účely;

5.

„vedúci dopravy“ je fyzická osoba, ktorú zamestnáva podnik, alebo v prípade, že tento podnik je fyzická osoba, táto osoba alebo ak to ustanovenia umožňujú, iná fyzická osoba určená týmto podnikom na základe zmluvy, ktorá skutočne a sústavne riadi dopravné činnosti tohto podniku;

6.

„povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy“ je rozhodnutie v správnom konaní, ktorým sa podniku spĺňajúcemu podmienky ustanovené týmto nariadením povoľuje vykonávať povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy;

7.

„príslušný orgán“ je orgán v členskom štáte na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ktorý na účely udelenia povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy preveruje, či podnik spĺňa podmienky ustanovené v tomto nariadení, a ktorý je oprávnený udeliť, pozastaviť alebo odňať povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy;

8.

„členský štát usadenia“ je členský štát, v ktorom je podnik usadený bez ohľadu na to, či jeho vedúci dopravy pochádza z tejto alebo inej krajiny.

Článok 3

Požiadavky na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy

1.   Podniky, ktoré vykonávajú povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy, musia:

a)

mať skutočné a stabilné miesto usadenia v členskom štáte;

b)

byť bezúhonné;

c)

preukázať zodpovedajúcu finančnú spoľahlivosť a

d)

požadovanú odbornú spôsobilosť.

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť o uložení ďalších požiadaviek, ktoré musia byť primerané a nediskriminačné a ktoré musia podniky spĺňať, aby mohli vykonávať povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy.

Článok 4

Vedúci dopravy

1.   Podnik, ktorý vykonáva povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy, musí vymenovať aspoň jednu fyzickú osobu, vedúceho dopravy, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 3 ods. 1 písm. b) a d) a ktorá:

a)

skutočne a sústavne riadi dopravné činnosti podniku;

b)

je skutočne spojená s podnikom, napríklad ako zamestnanec, riaditeľ, vlastník alebo akcionár, alebo tým, že ho spravuje, alebo ak je podnik fyzická osoba, je touto osobou, a

c)

má bydlisko v Spoločenstve.

2.   Ak podnik nespĺňa požiadavku odbornej spôsobilosti ustanovenú v článku 3 ods. 1 písm. d), príslušný orgán mu môže povoliť výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy bez vedúceho dopravy určeného v súlade s odsekom 1 tohto článku pod podmienkou, že:

a)

podnik vymenuje fyzickú osobu s bydliskom v Spoločenstve, ktorá spĺňa požiadavky ustanovené v článku 3 ods. 1 písm. b) a d) a ktorá je na základe zmluvy oprávnená vykonávať v mene podniku úlohy ako vedúci dopravy;

b)

v zmluve zaväzujúcej podnik s osobou uvedenou v písmene a) sa spresňujú úlohy, ktoré má táto osoba skutočne a sústavne vykonávať, a určuje jeho zodpovednosť ako vedúceho dopravy. Úlohy, ktoré je potrebné spresniť, zahŕňajú najmä úlohy spojené s riadením údržby vozidiel, kontrolou dopravných zmlúv a dokladov, so základným účtovníctvom, prideľovaním nákladov alebo poskytovaných služieb vodičom a vozidlám a kontrolou postupov v oblasti bezpečnosti;

c)

osoba uvedená v písmene a) môže ako vedúci dopravy riadiť dopravné činnosti najviac štyroch rozličných podnikov vykonávané s vozidlovým parkom, v ktorom je spolu najviac 50 vozidiel. Členské štáty môžu rozhodnúť o znížení počtu podnikov a/alebo celkového počtu vozidiel vo vozidlovom parku, ktoré môže riadiť táto osoba, a

d)

vymenovaná osoba uvedená v písmene a) vykonáva zadané úlohy výlučne v záujme podniku a svoje záväzky vykonáva nezávisle od všetkých podnikov, ktoré sa na tento podnik obrátia so žiadosťou o vykonávanie prepravných činností.

3.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že vedúci dopravy vymenovaný v súlade s odsekom 1 nemôže byť dodatočne vymenovaný v súlade s odsekom 2 alebo môže byť takto vymenovaný iba v súvislosti s obmedzeným počtom podnikov alebo vozidlovým parkom menším, ako je uvedený v odseku 2 písm. c).

4.   Podnik oznámi príslušnému orgánu meno vymenovaného vedúceho alebo vedúcich dopravy.

KAPITOLA II

PODMIENKY SPLNENIA POŽIADAVIEK USTANOVENÝCH V ČLÁNKU 3

Článok 5

Podmienky týkajúce sa požiadavky usadenia

Na splnenie požiadavky ustanovenej v článku 3 ods. 1 písm. a) podnik v dotknutom členskom štáte musí:

a)

mať miesto usadenia nachádzajúce sa v tomto členskom štáte s priestormi, v ktorých vedie svoje hlavné doklady o podnikateľskej činnosti, najmä všetky svoje účtovné doklady, doklady o riadení zamestnancov, doklady s údajmi o čase jazdy a odpočinku a všetky ostatné doklady, ku ktorým musí mať prístup príslušný orgán, aby preveril plnenie podmienok ustanovených v tomto nariadení. Členské štáty môžu vyžadovať, aby podniky nachádzajúce sa na ich území mali vo svojich priestoroch k dispozícii kedykoľvek aj iné doklady;

b)

po tom, čo mu bolo udelené povolenie disponovať jedným alebo viacerými vozidlami, ktoré sú evidované alebo iným spôsobom uvedené do premávky v súlade s právnymi predpismi daného členského štátu, či už sú tieto vozidlá v úplnom vlastníctve, alebo nadobudnuté napríklad podľa zmluvy o prenájme alebo lízingovej zmluvy;

c)

skutočne a sústavne vykonávať s potrebným administratívnym vybavením svoju činnosť týkajúcu sa vozidiel uvedených v písmene b) a s náležitým technickým vybavením a príslušenstvom v prevádzkovom stredisku umiestnenom v tomto členskom štáte.

Článok 6

Podmienky týkajúce sa požiadavky bezúhonnosti

1.   S výhradou odseku 2 tohto článku členské štáty určia podmienky, ktoré majú podniky a vedúci dopravy spĺňať s cieľom vyhovieť požiadavke bezúhonnosti ustanovenej v článku 3 ods. 1 písm. b).

Pri určovaní, či podnik vyhovel tejto požiadavke, členské štáty posúdia konanie podniku, jeho vedúcich dopravy a všetkých ostatných príslušných osôb v súlade s rozhodnutím členského štátu. Všetky odkazy v tomto článku na rozsudok súdu, sankcie alebo porušenia podniku zahŕňajú rozsudky súdu, sankcie alebo porušenia samotného podniku, jeho vedúcich dopravy a všetkých ostatných príslušných osôb v súlade s rozhodnutím členského štátu.

Podmienky uvedené v prvom pododseku zahŕňajú aspoň to, že:

a)

neexistuje žiadny vážny dôvod na spochybnenie bezúhonnosti vedúceho dopravy alebo dopravného podniku, ako napríklad odsúdenie alebo sankcie za závažné porušenie platných vnútroštátnych predpisov v týchto oblastiach:

i)

obchodné právo;

ii)

konkurzné právo;

iii)

podmienky odmeňovania a zamestnávania v odvetví;

iv)

cestná premávka;

v)

zodpovednosť za výkon povolania;

vi)

nezákonné obchodovanie s ľuďmi alebo drogami a

b)

vedúci dopravy alebo dopravný podnik neboli v jednom ani vo viacerých členských štátoch odsúdení za závažný trestný čin ani sankcionovaní za závažné porušenie predpisov Spoločenstva najmä s ohľadom na:

i)

čas jazdy a odpočinku vodičov, pracovný čas a inštaláciu a používanie záznamových zariadení;

ii)

maximálnu hmotnosť a rozmery úžitkových vozidiel v medzinárodnej doprave;

iii)

základnú kvalifikáciu a ďalšiu odbornú prípravu vodičov;

iv)

technický stav úžitkových vozidiel vrátane povinných technických kontrol motorových vozidiel;

v)

prístup na trh medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy alebo prípadne prístup na trh osobnej dopravy;

vi)

bezpečnosť prepravy nebezpečných vecí po ceste;

vii)

inštaláciu a používanie obmedzovačov rýchlosti na niektorých kategóriách vozidiel;

viii)

vodičské preukazy;

ix)

udeľovanie povolenia na výkon povolania;

x)

prepravu zvierat.

2.   Na účely odseku 1 tretieho pododseku písm. b):

a)

Ak bol vedúci dopravy alebo dopravný podnik v jednom alebo vo viacerých členských štátoch odsúdený za závažný trestný čin alebo mu bola uložená sankcia za jeden z najzávažnejších porušení predpisov Spoločenstva stanovených v prílohe IV, príslušný orgán členského štátu usadenia príslušným spôsobom a včas začne a riadne uskutoční správne konanie a prípadne kontrolu v priestoroch dotknutého podniku.

Týmto postupom sa určí, či by vzhľadom na špecifické okolnosti strata bezúhonnosti nepredstavovala v tomto konkrétnom prípade neprimeranú tvrdosť. Všetky takéto zistenia musia byť riadne odôvodnené a opodstatnené.

Ak príslušný orgán zistí, že strata bezúhonnosti by predstavovala neprimeranú tvrdosť, môže vydať rozhodnutie, podľa ktorého zostáva bezúhonnosť nedotknutá. Dôvody sa v tom prípade zaznamenajú vo vnútroštátnom registri. Počet týchto rozhodnutí sa zapíše do správy uvedenej v článku 26 ods. 1.

Ak príslušný orgán nezistí, že strata bezúhonnosti by predstavovala neprimeranú tvrdosť, odsúdenie alebo sankcia povedú k strate bezúhonnosti;

b)

Komisia vytvorí zoznam kategórií, druhov a stupňov závažnosti závažných porušení predpisov Spoločenstva, ktoré spolu s tými, ktoré sú ustanovené v prílohe IV, môžu viesť k strate bezúhonnosti. Pri stanovovaní priorít pre kontroly podľa článku 12 ods. 1 členské štáty zohľadnia informácie o týchto porušeniach vrátane informácií, ktoré im doručia iné členské štáty.

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením, týkajúce sa tohto zoznamu, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 3.

Na tento účel Komisia:

i)

ustanoví kategórie a druhy porušení, ktoré sa vyskytujú najčastejšie;

ii)

definuje stupeň závažnosti porušení podľa ich potenciálu zapríčiniť riziko usmrtenia alebo vážnej ujmy na zdraví a

iii)

stanoví frekvenciu výskytu, po ktorej prekročení sa opakované porušenia považujú za závažnejšie, pričom sa berie do úvahy počet vodičov, ktorých vedúci dopravy využíva pri prepravných činnostiach, ktoré riadi.

3.   Požiadavka ustanovená v článku 3 ods. 1 písm. b) sa nesplní, kým nedôjde k zahladeniu alebo sa neprijme iné opatrenie s podobným účinkom podľa príslušných ustanovení vnútroštátneho práva.

Článok 7

Podmienky týkajúce sa požiadavky finančnej spoľahlivosti

1.   S cieľom splniť požiadavku ustanovenú v článku 3 ods. 1 písm. c) podnik musí byť neustále schopný plniť svoje finančné záväzky počas celého účtovného roku. Na tento účel musí podnik preukázať na základe ročnej účtovnej závierky, ktorú predtým potvrdil audítor alebo riadne akreditovaná osoba, že každý rok disponuje imaním a rezervami v hodnote aspoň 9 000 EUR, ak sa používa jedno vozidlo, a 5 000 EUR na každé ďalšie používané vozidlo.

Na účely tohto nariadenia sa kurz eura v menách členských štátov, ktoré sa nezúčastňujú na tretej etape hospodárskej a menovej únie, určí každý rok. Platné sú tie kurzy, ktoré sa stanovia v prvý pracovný deň mesiaca októbra a uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Platia od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roku.

Účtovné položky uvedené v prvom pododseku sa chápu ako položky definované v štvrtej smernici Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (9).

2.   Odchylne od odseku 1 príslušný orgán môže súhlasiť alebo vyžadovať, aby podnik preukázal svoju finančnú spoľahlivosť osvedčením, akým je banková záruka alebo poistenie vrátane poistenia zodpovednosti za výkon povolania, od jednej alebo viacerých bánk alebo iných finančných inštitúcií vrátane poisťovní, ktoré sa spoločne a nerozdielne zaručia za podnik vzhľadom na sumy určené v odseku 1 prvom pododseku.

3.   Ročná účtovná závierka uvedená v odseku 1 a záruka uvedená v odseku 2, ktoré sa majú skontrolovať, sa musia týkať hospodárskeho subjektu usadeného v členskom štáte, v ktorom sa požiadalo o povolenie, a nie prípadne iného subjektu usadeného v ktoromkoľvek inom členskom štáte.

Článok 8

Podmienky týkajúce sa požiadavky odbornej spôsobilosti

1.   S cieľom splniť požiadavku ustanovenú v článku 3 ods. 1 písm. d) má dotknutá osoba alebo osoby vedomosti zodpovedajúce úrovni ustanovenej v prílohe I časti 1 v predmetoch, ktoré sú tam vymenované. Tieto vedomosti sa preukážu prostredníctvom povinnej písomnej skúšky, ktorá sa môže doplniť o ústnu skúšku, ak o tom rozhodne členský štát. Tieto skúšky sa organizujú v súlade s prílohou I časťou II. Členské štáty môžu na tento účel rozhodnúť, že skúške predchádza povinná odborná príprava.

2.   Príslušné osoby absolvujú skúšku v členskom štáte, v ktorom majú obvyklé bydlisko, alebo v členskom štáte, v ktorom pracujú.

„Obvyklé bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva, to znamená aspoň 185 dní v každom kalendárnom roku, z dôvodu osobných väzieb, ktoré preukazujú spätosť tejto osoby s miestom, kde žije.

Za obvyklé bydlisko osoby, ktorej pracovné väzby sú na inom mieste než osobné väzby a ktorá striedavo býva na rôznych miestach v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, sa však považuje miesto jej osobných väzieb, pokiaľ sa tam pravidelne vracia. Táto posledná podmienka nemusí byť splnená, ak osoba žije v členskom štáte preto, aby vykonávala úlohu určitého trvania. Dochádzanie na univerzitu alebo do školy nemá za následok zmenu obvyklého bydliska.

3.   Organizovať a osvedčovať písomné a ústne skúšky uvedené v odseku 1 môžu len orgány alebo úrady, ktoré na tento účel riadne oprávnil členský štát podľa kritérií, ktoré určil. Členské štáty pravidelne preverujú, či sú podmienky, za akých tieto orgány alebo úrady organizujú skúšky, v súlade s prílohou I.

4.   Členské štáty môžu podľa kritérií, ktoré určia, riadne oprávniť úrady, aby poskytli uchádzačom vysokokvalitnú odbornú prípravu s cieľom účinne ich pripraviť na skúšku, ako aj priebežnú odbornú prípravu s cieľom aktualizovať vedomosti vedúcich dopravy, ak o to majú záujem. Tieto členské štáty pravidelne preverujú, či tieto orgány stále spĺňajú kritériá, na základe ktorých boli akreditované.

5.   Členské štáty môžu podporiť pravidelnú odbornú prípravu v oblastiach uvedených v prílohe I v časových intervaloch 10 rokov s cieľom zabezpečiť, aby vedúci dopravy boli oboznámení s vývojom v danom odvetví.

6.   Členské štáty môžu požadovať, aby osoby, ktoré sú držiteľmi osvedčenia o odbornej spôsobilosti, ktoré však v priebehu posledných piatich rokov neriadili podnik cestnej nákladnej dopravy ani podnik cestnej osobnej dopravy, absolvovali rekvalifikačný kurz s cieľom aktualizovať svoje vedomosti v oblasti súčasného vývoja právnych predpisov uvedených v prílohe I časti I.

7.   Členský štát môže držiteľov niektorých vysokoškolských kvalifikácií alebo kvalifikácií odborného vzdelávania, ktoré boli vydané v tom istom členskom štáte, osobitne určených na tento účel a vyžadujúcich vedomosti zo všetkých predmetov uvedených v prílohe I, oslobodiť od skúšky z predmetov, na ktoré sa vzťahujú tieto kvalifikácie. Oslobodenie sa týka len tých oddielov prílohy I časti I, v ktorých prípade sa kvalifikácia vzťahuje na všetky predmety uvedené pod názvom každého oddielu.

Členský štát môže oslobodiť držiteľov osvedčení o odbornej spôsobilosti, ktoré sú v tomto členskom štáte platné v oblasti vnútroštátnej dopravy, od konkrétnych častí skúšky.

8.   Osvedčenie vydané orgánom alebo úradom uvedeným v odseku 3 sa predkladá ako dôkaz odbornej spôsobilosti. Toto osvedčenie je neprenosné na inú osobu. Toto osvedčenie sa vystaví v súlade s bezpečnostnými prvkami a so vzorom osvedčenia uvedeným v prílohách I a III a je na ňom odtlačok pečiatky riadne oprávneného orgánu alebo úradu, ktorý ho vydal.

9.   Komisia prispôsobí prílohy I, II a III technickému pokroku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 3.

10.   Komisia podporuje výmenu skúseností a informácií medzi členskými štátmi alebo prostredníctvom orgánu, ktorý môže určiť, v oblasti odbornej prípravy, skúšok a udeľovania povolení a pomáha pri nej.

Článok 9

Oslobodenie od skúšky

Členské štáty môžu rozhodnúť oslobodiť od skúšky uvedenej v článku 8 ods. 1 osoby, ktoré môžu predložiť dôkaz o tom, že počas 10 rokov pred 4. decembrom 2009 sústavne riadili podnik cestnej nákladnej dopravy alebo podnik cestnej osobnej dopravy v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

KAPITOLA III

UDEĽOVANIE POVOLENIA A MONITOROVANIE

Článok 10

Príslušné orgány

1.   Každý členský určí jeden alebo viaceré príslušné orgány na zabezpečenie riadneho vykonávania tohto nariadenia. Tieto príslušné orgány sú oprávnené:

a)

posudzovať žiadosti predložené podnikmi;

b)

udeľovať povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, pozastavovať a odnímať tieto povolenia;

c)

vyhlásiť fyzickú osobu za nespôsobilú riadiť ako vedúci dopravy dopravné činnosti podniku;

d)

vykonávať požadované kontroly, aby sa preverilo, či podnik spĺňa požiadavky ustanovené v článku 3.

2.   Príslušné orgány uverejnia všetky podmienky ustanovené podľa tohto nariadenia, ďalšie vnútroštátne ustanovenia, postupy, ktoré majú dodržiavať uchádzači, ktorí prejavili záujem, ako aj príslušné vysvetlenia.

Článok 11

Posudzovanie a evidencia žiadostí

1.   Dopravnému podniku, ktorý spĺňa požiadavky ustanovené v článku 3, sa na základe žiadosti povoľuje vykonávať povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy. Príslušný orgán rozhodne, či podnik, ktorý predkladá žiadosť, spĺňa požiadavky ustanovené v uvedenom článku.

2.   Príslušný orgán zaznamená vo vnútroštátnom elektronickom registri uvedenom v článku 16 údaje súvisiace s podnikmi, ktorým udeľuje povolenie a ktoré sú uvedené v článku 16 ods. 2 prvom pododseku písm. a) až d).

3.   Lehota na posúdenie žiadosti o povolenie príslušným orgánom je čo najkratšia a nepresahuje tri mesiace odo dňa, keď sa príslušnému orgánu doručili všetky doklady potrebné na posúdenie žiadosti. Príslušný orgán môže túto lehotu predĺžiť o jeden mesiac v riadne odôvodnených prípadoch.

4.   Do 31. decembra 2012 príslušný orgán pri posudzovaní bezúhonnosti podniku v prípade akýchkoľvek pochybností preverí, či vymenovaní vedúci dopravy nie sú v čase podania žiadosti vyhlásení v jednom z členských štátov za nespôsobilých na riadenie dopravnej činnosti podniku podľa článku 14.

Od 1. januára 2013 príslušný orgán pri posudzovaní bezúhonnosti podniku overuje prostredníctvom prístupu k údajom uvedeným v článku 16 ods. 2 prvom pododseku písm. f) buď priamym bezpečným prístupom k príslušnej časti vnútroštátnych registrov, alebo na základe žiadosti, či vymenovaní vedúci dopravy nie sú v čase podania žiadosti vyhlásení v jednom z členských štátov za nespôsobilých na riadenie dopravných činností podniku podľa článku 14.

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, ktoré sa týkajú predĺženia lehôt uvedených v tomto odseku najviac o tri roky, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 3.

5.   Podniky, ktoré majú povolenie na vykonávanie povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, v rámci lehoty 28 dní alebo kratšej, ktorú určí členský štát usadenia, oznámia príslušnému orgánu, ktorý udelil povolenie, akékoľvek zmeny údajov uvedených v odseku 2.

Článok 12

Kontroly

1.   Príslušné orgány dohliadajú na to, aby podniky, ktorým udelili povolenie na vykonávanie povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, nepretržite spĺňali požiadavky ustanovené v článku 3. Na tento účel členské štáty vykonávajú cielené kontroly podnikov, ktoré sú klasifikované ako podniky so zvýšeným rizikom. Na tento účel členské štáty rozšíria systém hodnotenia rizikovosti, ktorý zaviedli podľa článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (10), aby sa pokryli všetky porušenia špecifikované v článku 6 tohto nariadenia.

2.   Členské štáty musia do 31. decembra 2014 vykonávať kontroly minimálne každých päť rokov, aby preverili, či podniky naďalej spĺňajú všetky požiadavky ustanovené v článku 3.

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, ktoré sa týkajú predĺženia lehoty uvedenej v prvom pododseku, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 3.

3.   Členský štát vykoná individuálne kontroly, aby preveril, či podnik naďalej spĺňa podmienky prístupu k povolaniu prevádzkovateľa cestnej dopravy, vždy keď o to požiada Komisia v riadne odôvodnených prípadoch. Členský štát informuje Komisiu o výsledkoch týchto kontrol a o opatreniach prijatých v prípade zistenia, že podnik už nespĺňa požiadavky ustanovené v tomto nariadení.

Článok 13

Postup pozastavenia a odňatia povolení

1.   Ak príslušný orgán zistí, že podniku hrozí, že už nebude spĺňať požiadavky ustanovené v článku 3, oznámi to tomuto podniku. Ak príslušný orgán zistí, že jedna alebo viac požiadaviek sa už viac neplní, môže podniku určiť jednu z nasledujúcich lehôt na nápravu tejto situácie:

a)

lehotu najviac šiestich mesiacov na prijatie náhradníka vedúceho dopravy, ak vedúci dopravy už nespĺňa požiadavky bezúhonnosti alebo odbornej spôsobilosti, ktorú možno predĺžiť o tri mesiace v prípade úmrtia alebo fyzickej nespôsobilosti vedúceho dopravy;

b)

lehotu najviac šiestich mesiacov, ak má podnik napraviť svoju situáciu preukázaním, že disponuje skutočným a stabilným miestom usadenia;

c)

lehotu najviac šiestich mesiacov, ak nie je splnená požiadavka finančnej spoľahlivosti, na preukázanie, že táto požiadavka sa bude opäť nepretržite spĺňať.

2.   Príslušný orgán môže vyžadovať od podniku, ktorého povolenie bolo pozastavené alebo odňaté, aby zabezpečil, že jeho vedúci dopravy zložia skúšky uvedené v článku 8 ods. 1, pred prijatím opatrenia na nápravu.

3.   Ak príslušný orgán zistí, že podnik už nespĺňa jednu alebo viaceré požiadavky ustanovené v článku 3, pozastaví alebo odníme povolenie na vykonávanie povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy v rámci lehôt uvedených v odseku 1 tohto článku.

Článok 14

Vyhlásenie o nespôsobilosti vedúceho dopravy

1.   Keď vedúci dopravy stratí bezúhonnosť v súlade s článkom 6, príslušný orgán vyhlási tohto vedúceho dopravy za nespôsobilého na riadenie dopravných činností podniku.

2.   Pokiaľ sa neprijme opatrenie na nápravu v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva, osvedčenie o odbornej spôsobilosti vedúceho dopravy vyhláseného za nespôsobilého uvedené v článku 8 ods. 8 nie je platné v žiadnom členskom štáte.

Článok 15

Rozhodnutia príslušných orgánov a odvolania

1.   V záporných rozhodnutiach, ktoré podľa tohto nariadenia prijmú príslušné orgány členských štátov, akým je zamietnutie žiadosti, pozastavenie alebo odňatie platného povolenia a vyhlásenie o nespôsobilosti vedúceho dopravy, sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladajú.

V týchto rozhodnutiach sa zohľadňujú dostupné informácie o porušeniach, ktorých sa dopustil tento podnik alebo vedúci dopravy a ktoré môžu poškodiť bezúhonnosť podniku, ako aj všetky ostatné informácie, ktorými disponuje príslušný orgán. Spresňujú sa v nich opatrenia na nápravu uplatniteľné v prípade pozastavenia platnosti povolenia alebo vyhlásenia o nespôsobilosti.

2.   Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby podniky a dotknuté osoby mali možnosť podať voči rozhodnutiam uvedeným v odseku 1 odvolanie aspoň na jednom nezávislom a nestrannom orgáne alebo súde.

KAPITOLA IV

ZJEDNODUŠENIE A ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA

Článok 16

Vnútroštátne elektronické registre

1.   Na účely vykonávania tohto nariadenia, a najmä jeho článkov 11 až 14 a článku 26, každý členský štát vedie vnútroštátny elektronický register podnikov cestnej dopravy, ktorým príslušný orgán určený týmto štátom udelil povolenie na vykonávanie povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy. Spracúvanie údajov v tomto registri sa uskutočňuje pod dohľadom orgánu verejnej moci, ktorý bol na tento účel určený. Príslušné údaje, ktoré obsahuje vnútroštátny elektronický register, sú prístupné všetkým príslušným orgánom daného členského štátu.

Do 31. decembra 2009 Komisia prijme rozhodnutie o minimálnych požiadavkách na údaje, ktoré sa musia vkladať do vnútroštátneho elektronického registra odo dňa jeho zriadenia, s cieľom uľahčiť vzájomné prepojenie týchto registrov v budúcnosti. Môže odporučiť, aby sa okrem údajov uvedených v odseku 2 uvádzali aj evidenčné čísla vozidiel.

2.   Vnútroštátne elektronické registre členského štátu obsahujú aspoň tieto údaje:

a)

názov a právnu formu podniku;

b)

adresu jeho miesta usadenia;

c)

mená vedúcich dopravy určených na splnenie podmienky bezúhonnosti a odbornej spôsobilosti alebo prípadne meno zákonného zástupcu;

d)

druh povolenia, počet vozidiel, na ktoré sa vzťahuje, a prípadne sériové číslo licencie Spoločenstva a overených kópií;

e)

počet, kategóriu a druh závažných porušení uvedených v článku 6 ods. 1 písm. b), ktoré boli za posledné dva roky dôvodom na odsúdenie alebo sankciu;

f)

meno každej osoby, ktorá bola vyhlásená za nespôsobilú na riadenie dopravných činností podniku, kým sa neobnoví jej bezúhonnosť podľa článku 6 ods. 3, a uplatniteľné opatrenia na nápravu.

Členské štáty sa na účely písmena e) môžu do 31. decembra 2015 rozhodnúť, že do vnútroštátneho elektronického registra zahrnú len najzávažnejšie porušenia uvedené v prílohe IV.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že údaje uvedené v prvom pododseku písm. e) a f) budú uchovávať v samostatných registroch. V takom prípade sa príslušné informácie poskytnú na požiadanie alebo k nim majú priamy prístup všetky príslušné orgány dotknutých členských štátov. V prípade žiadosti sa informácie poskytnú do 30 pracovných dní od doručenia žiadosti. Údaje uvedené v prvom pododseku písm. a) až d) sú verejne prístupné v súlade s príslušnými ustanoveniami o ochrane osobných údajov.

V každom prípade majú k údajom uvedeným v prvom pododseku písm. e) a f) prístup iné orgány ako príslušné orgány, len ak im boli riadne udelené právomoci, ktoré sa týkajú dohľadu a ukladania sankcií v odvetví cestnej dopravy, a ich úradníci sú viazaní prísahou alebo iným spôsobom úradne viazaní zachovávať tajomstvo.

3.   Údaje týkajúce sa podniku, ktorého povolenie bolo pozastavené alebo odňaté, zostávajú v registri dva roky po skončení platnosti pozastavenia alebo odňatia licencie a potom sa bezodkladne odstránia.

Údaje týkajúce sa každej osoby, ktorú vyhlásia za nespôsobilú na povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy, zostávajú vo vnútroštátnom elektronickom registri, kým sa neobnoví bezúhonnosť tejto osoby podľa článku 6 ods. 3 Ak sa vykoná opatrenie na nápravu alebo iné opatrenie s rovnocenným účinkom, údaje sa bezodkladne odstránia.

Údaje uvedené v prvom a druhom pododseku spresňujú podľa potreby dôvody, ktoré viedli k pozastaveniu alebo odňatiu povolení alebo k vyhláseniu o nespôsobilosti, a zodpovedajúce dĺžky trvania.

4.   Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa všetky údaje vo vnútroštátnom elektronickom registri aktualizovali a aby boli presné, najmä údaje uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. e) a f).

5.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby vnútroštátne elektronické registre boli prepojené a prístupné na celom území Spoločenstva prostredníctvom vnútroštátnych kontaktných miest definovaných v článku 18. Sprístupnenie prostredníctvom vnútroštátnych kontaktných miest a prepojenie sa uskutoční do 31. decembra 2012, tak aby príslušný orgán ktoréhokoľvek členského štátu mohol nahliadnuť do vnútroštátneho elektronického registra ktoréhokoľvek členského štátu.

6.   Komisia v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 a prvýkrát pred 31. decembrom 2010 prijme spoločné pravidlá týkajúce sa vykonávania odseku 5, ako je formát vymieňaných údajov, technické postupy na elektronické nahliadanie do vnútroštátnych elektronických registrov iných členských štátov a podpora interoperability týchto registrov s inými príslušnými databázami. Tieto spoločné pravidlá určia, ktorý orgán je zodpovedný za prístup k údajom a ich ďalšie používanie a aktualizáciu po prístupe, a na tento účel sa uvedú pravidlá o zapisovaní a monitorovaní údajov.

7.   Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, ktoré sa týkajú predĺženia lehôt uvedených v odsekoch 1 a 5, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 3.

Článok 17

Ochrana osobných údajov

Pokiaľ ide o uplatňovanie smernice 95/46/ES, členské štáty zabezpečia najmä to, aby:

a)

všetky osoby boli informované o zaznamenávaní údajov, ktoré sa ich týkajú, alebo o plánovanom odovzdaní týchto údajov tretím stranám. V poskytnutých informáciách sa uvádza totožnosť orgánu zodpovedného za spracúvanie údajov, druh spracovaných údajov a dôvody;

b)

všetky osoby mali právo na prístup k údajom, ktoré sa ich týkajú, v rámci orgánu zodpovedného za spracúvanie týchto údajov. Toto právo sa vykonáva bez obmedzenia, v prijateľných intervaloch a bez neprimeraného zdržania či neprimeraných nákladov pre žiadateľa;

c)

všetky osoby, ktorých údaje sú neúplné alebo nepresné, mali právo na opravu, vymazanie alebo zablokovanie týchto údajov;

d)

všetky osoby mali právo vzniesť námietku zo závažných zákonných dôvodov voči spracúvaniu údajov, ktoré sa ich týkajú. V prípade odôvodnenej námietky sa tieto údaje už nesmú spracúvať;

e)

podniky v danom prípade dodržiavali príslušné ustanovenia o ochrane osobných údajov.

Článok 18

Administratívna spolupráca medzi členskými štátmi

1.   Členské štáty určia vnútroštátne kontaktné miesto zodpovedné za výmenu informácií s ostatnými členskými štátmi, pokiaľ ide o uplatňovanie tohto nariadenia. Členské štáty odovzdajú Komisii názov a adresu svojho vnútroštátneho kontaktného miesta do 4. decembra 2011. Komisia zostaví zoznam všetkých vnútroštátnych kontaktných miest a odovzdá ich členským štátom.

2.   Členské štáty, ktoré si vymieňajú informácie v rámci tohto nariadenia, používajú vnútroštátne kontaktné miesta určené podľa odseku 1.

3.   Členské štáty, ktoré si vymieňajú informácie o porušeniach uvedených v článku 6 ods. 2 alebo o vedúcich dopravy vyhlásených za nespôsobilých, dodržiavajú postup a lehoty uvedené v článku 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1072/2009 alebo prípadne v článku 23 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1073/2009. Členský štát, ktorému sa doručí oznámenie o závažnom porušení, ktoré viedlo k odsúdeniu alebo sankcii v inom členskom štáte, zaznamená toto porušenie do svojho vnútroštátneho elektronického registra.

KAPITOLA V

VZÁJOMNÉ UZNÁVANIE OSVEDČENÍ A INÝCH DOKLADOV

Článok 19

Osvedčenia o bezúhonnosti a rovnocenné doklady

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 11 ods. 4, členský štát usadenia akceptuje ako postačujúci dôkaz o bezúhonnosti na udelenie povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy výpis z registra trestov alebo pokiaľ takýto výpis nie je, rovnocenný doklad vydaný príslušným súdnym alebo správnym orgánom členského štátu, v ktorom mal vedúci dopravy alebo ktorákoľvek iná príslušná osoba bydlisko.

2.   Ak členský štát ukladá svojim štátnym príslušníkom určité podmienky súvisiace s bezúhonnosťou, ktorých splnenie nemožno preukázať dokladom uvedeným v odseku 1, tento členský štát akceptuje ako postačujúci dôkaz od štátnych príslušníkov ostatných členských štátov osvedčenie vydané príslušným súdnym alebo správnym orgánom členského štátu, v ktorom mal vedúci dopravy alebo ktorákoľvek iná príslušná osoba bydlisko, ktorým sa potvrdzuje, že tieto podmienky sú splnené. Toto osvedčenie sa týka presných skutočností, ktoré sa berú do úvahy v členskom štáte usadenia.

3.   Ak doklad uvedený v odseku 1 alebo osvedčenie uvedené v odseku 2 nevydá členský štát, v ktorom mal vedúci dopravy alebo ktorákoľvek iná príslušná osoba naposledy bydlisko, tento doklad alebo osvedčenie sa môže nahradiť prísažným alebo čestným vyhlásením vedúceho dopravy alebo ktorejkoľvek inej príslušnej osoby pred príslušným súdnym alebo správnym orgánom alebo prípadne pred notárom v členskom štáte, v ktorom mal vedúci dopravy alebo ktorákoľvek iná príslušná osoba bydlisko. Tento orgán alebo notár vydá osvedčenie, ktorým potvrdí toto prísažné vyhlásenie alebo čestné vyhlásenie.

4.   Doklad uvedený v odseku 1 a osvedčenie uvedené v odseku 2 sa neakceptujú, ak sa predložia po viac ako troch mesiacoch od dátumu ich vystavenia. Táto podmienka sa vzťahuje aj na vyhlásenia podľa odseku 3.

Článok 20

Osvedčenie týkajúce sa finančnej spoľahlivosti

Ak členský štát ukladá svojim štátnym príslušníkom ďalšie podmienky súvisiace s finančnou spoľahlivosťou, ktoré nie sú ustanovené v článku 7, tento členský štát akceptuje ako postačujúci dôkaz pre príslušníkov iných členských štátov osvedčenie vydané príslušným orgánom členského štátu alebo členských štátov, v ktorých mal vedúci dopravy alebo ktorákoľvek iná príslušná osoba bydlisko, ktorým sa potvrdzuje, že tieto podmienky sú splnené. Toto osvedčenie sa týka presných informácií, ktoré sa berú do úvahy v novom členskom štáte usadenia.

Článok 21

Osvedčenia o odbornej spôsobilosti

1.   Členské štáty uznávajú ako postačujúci dôkaz odbornej spôsobilosti osvedčenia zhodné so vzorom osvedčenia uvedeným v prílohe III, ktoré vydal orgán alebo úrad riadne oprávnený na tento účel.

2.   Osvedčenie vydané pred 4. decembrom 2011 ako dôkaz odbornej spôsobilosti podľa ustanovení platných k tomuto dátumu sa pokladajú za rovnocenné s osvedčením zhodným so vzorom osvedčenia uvedeným v prílohe III a uznávajú sa ako dôkaz odbornej spôsobilosti vo všetkých členských štátoch. Členské štáty môžu od držiteľov osvedčení o odbornej spôsobilosti, ktoré je platné len pre vnútroštátnu dopravu, požadovať, aby zložili skúšku alebo časti skúšky uvedené v článku 8 ods. 1.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 22

Sankcie

1.   Členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia Komisii tieto opatrenia najneskôr do 4. decembra 2011 a bezodkladne jej oznámia každú následnú zmenu a doplnenie, ktoré majú na ne vplyv. Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky tieto opatrenia uplatňovali bez diskriminácie na základe štátnej príslušnosti alebo miesta usadenia podniku.

2.   Sankcie uvedené v odseku 1 zahŕňajú najmä pozastavenie povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, odňatie tohto povolenia a vyhlásenie o nespôsobilosti vedúceho dopravy.

Článok 23

Prechodné ustanovenia

Podniky, ktoré mali pred 4. decembrom 2009 povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, sa prispôsobia ustanoveniam tohto nariadenia do 4. decembra 2011.

Článok 24

Vzájomná pomoc

Príslušné orgány členských štátov úzko spolupracujú a vzájomne si poskytujú pomoc na účely uplatňovania tohto nariadenia. Vymieňajú si informácie o odsúdeniach a sankciách za všetky závažné porušenia a iné špecifické informácie, ktoré môžu mať vplyv na výkon povolania prevádzkovateľov cestnej dopravy, pričom dodržiavajú ustanovenia vzťahujúce sa na ochranu osobných údajov.

Článok 25

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 18 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (11).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 26

Predkladanie správ

1.   Členské štáty vypracujú každé dva roky správu o činnosti príslušných orgánov a predložia ju Komisii. Táto správa obsahuje:

a)

prehľad o odvetví, pokiaľ ide o bezúhonnosť, finančnú spoľahlivosť a odbornú spôsobilosť;

b)

počet udelených povolení za každý rok a podľa druhu, počet pozastavených povolení, odňatých povolení, počet vyhlásení o nespôsobilosti a dôvody, na ktorých sa zakladajú;

c)

počet osvedčení o odbornej spôsobilosti vydaných každý rok;

d)

hlavné štatistiky o vnútroštátnych elektronických registroch a ich využívaní príslušnými orgánmi a

e)

prehľad o výmenách informácií s ostatnými členskými štátmi podľa článku 18 ods. 2, ktorý zahŕňa najmä ročný počet zistených porušení oznámených iným členským štátom a doručené odpovede a ročný počet žiadostí a doručených odpovedí podľa článku 18 ods. 3.

2.   Na základe správ uvedených v odseku 1 Komisia predloží každé dva roky správu Európskemu parlamentu a Rade o výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy. Táto správa obsahuje najmä hodnotenie fungovania výmeny informácií medzi členskými štátmi a preskúmanie fungovania prvkov uvedených vo vnútroštátnych elektronických registroch. Táto správa sa uverejňuje v rovnakom čase ako správa uvedená v článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (12).

Článok 27

Zoznam príslušných orgánov

Každý členský štát odovzdá do 4. decembra 2011 Komisii zoznam príslušných orgánov, ktoré určil na udeľovanie povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a zoznam oprávnených orgánov alebo úradov zodpovedných za organizáciu skúšok uvedených v článku 8 ods. 1 a vydávanie osvedčení. Komisia uverejní konsolidovaný zoznam týchto orgánov a úradov z celého Spoločenstva v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 28

Oznámenie vnútroštátnych opatrení

Členské štáty oznámia Komisii znenie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tohto nariadenia, najneskôr do 30 dní od dátumu ich prijatia a prvýkrát do 4. decembra 2011.

Článok 29

Zrušenie

Smernica 96/26/ES sa týmto zrušuje.

Článok 30

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 4. decembra 2011.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 21. októbra 2009

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

Predseda

C. MALMSTRÖM


(1)  Ú. v. EÚ C 151, 17.6.2008, s. 16.

(2)  Ú. v. EÚ C 14, 19.1.2008, s. 1.

(3)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 21. mája 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 9. januára 2009 (Ú. v. EÚ C 62 E, 17.3.2009, s. 1), pozícia Európskeho parlamentu z 23. apríla 2009 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 24. septembra 2009.

(4)  Ú. v. ES L 124, 23.5.1996, s. 1.

(5)  Pozri stranu 72 tohto úradného vestníka.

(6)  Pozri stranu 88 tohto úradného vestníka.

(7)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(8)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(9)  Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.

(10)  Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 35.

(11)  Ú. v. ES L 370, 31.12.1985, s. 8.

(12)  Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 1.


PRÍLOHA I

I.   ZOZNAM PREDMETOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 8

Vedomosti, ktoré členské štáty zohľadnia s cieľom úradne uznať odbornú spôsobilosť, sa musia vzťahovať aspoň na nižšie uvedené predmety jednotlivo pre cestnú nákladnú dopravu a cestnú osobnú dopravu. Pokiaľ ide o tieto predmety, uchádzači o povolanie prevádzkovateľa cestnej nákladnej a cestnej osobnej dopravy musia mať úroveň vedomostí a praktických spôsobilostí potrebných na riadenie dopravného podniku.

Minimálna úroveň vedomostí uvedená nižšie nesmie byť nižšia ako úroveň trojúrovňovej štruktúry odbornej prípravy stanovenej v prílohe k rozhodnutiu Rady 85/368/EHS (1), konkrétne úroveň vedomostí nadobudnutá počas povinnej školskej dochádzky, doplnená odborným vzdelávaním a dodatočnou technickou odbornou prípravou alebo stredoškolskou alebo inou technickou odbornou prípravou.

A.   Občianske právo

Uchádzač musí, pokiaľ ide o nákladnú a osobnú cestnú dopravu, najmä:

1.

poznať hlavné typy zmlúv používaných v cestnej doprave, ako aj práva a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú;

2.

byť schopný uzavrieť platnú prepravnú zmluvu, najmä pokiaľ ide o prepravné podmienky;

pokiaľ ide o cestnú nákladnú dopravu:

3.

vedieť posúdiť reklamáciu od svojho príkazcu, pokiaľ ide o náhradu za stratu alebo poškodenie tovaru počas prepravy alebo za jeho oneskorenú dodávku, a chápať, ako táto reklamácia ovplyvňuje jeho zmluvnú zodpovednosť;

4.

poznať pravidlá a povinnosti vyplývajúce z Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej nákladnej cestnej doprave (CMR);

pokiaľ ide o osobnú cestnú dopravu:

5.

vedieť posúdiť reklamáciu od svojho príkazcu, pokiaľ ide o náhradu za zranenie cestujúcich alebo poškodenie ich batožiny spôsobené nehodou počas prepravy alebo pokiaľ ide o náhradu za oneskorenie, a chápať, ako táto reklamácia ovplyvňuje jeho zmluvnú zodpovednosť.

B.   Obchodné právo

Uchádzač musí, pokiaľ ide o nákladnú a osobnú cestnú dopravu, najmä:

1.

poznať podmienky a náležitosti stanovené na chod obchodov, všeobecné povinnosti vzťahujúce sa na prevádzkovateľov dopravy (registrácia, evidencia atď.) a dôsledky bankrotu;

2.

mať primerané vedomosti o rôznych typoch obchodných spoločností a pravidlách upravujúcich ich zakladanie a chod.

C.   Sociálne právo

Uchádzač musí, pokiaľ ide o nákladnú a osobnú cestnú dopravu, poznať najmä:

1.

úlohu a funkciu rôznych sociálnych inštitúcií pôsobiacich v odvetví cestnej dopravy (odbory, podnikové rady, dielenskí dôverníci, inšpektori práce atď.);

2.

záväzky zamestnávateľov v oblasti sociálneho zabezpečenia;

3.

pravidlá vzťahujúce sa na pracovné zmluvy pre rôzne kategórie pracovníkov zamestnávaných podnikmi cestnej dopravy (forma zmlúv, povinnosti zmluvných strán, pracovné podmienky a pracovný čas, platená dovolenka, odmeňovanie, porušenie zmluvy atď.);

4.

pravidlá uplatniteľné v čase jazdy, čase odpočinku a pracovného času, najmä ustanovenia nariadenia (EHS) č. 3821/85, nariadenia (ES) č. 561/2006, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES (2) a smernice 2006/22/ES a praktické opatrenia na uplatňovanie týchto ustanovení a

5.

pravidlá uplatniteľné v oblasti základnej kvalifikácie a ďalšieho pravidelného výcviku vodičov, najmä pravidlá vyplývajúce zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES (3).

D.   Daňové právo

Uchádzač musí, pokiaľ ide o nákladnú a osobnú cestnú dopravu, poznať najmä pravidlá:

1.

daň z pridanej hodnoty (DPH) na prepravné služby;

2.

daň z motorových vozidiel;

3.

dane za určité nákladné cestné vozidlá, mýto a poplatky za používanie infraštruktúry;

4.

daň z príjmu.

E.   Obchodné a finančné riadenie podniku

Uchádzač musí, pokiaľ ide o nákladnú a osobnú cestnú dopravu, najmä:

1.

poznať právne predpisy a prax týkajúcu sa používania šekov, zmeniek, dlžobných úpisov, kreditných kariet a iných prostriedkov alebo spôsobov platby;

2.

poznať rôzne formy úverov (bankový úver, dokumentárny akreditív, záručné vklady, hypotéky, lízing, prenájom, predaj dlžobných úpisov atď.) a poplatky a záväzky, ktoré z nich vyplývajú;

3.

vedieť, čo je to súvaha, ako sa zostavuje a ako sa interpretuje;

4.

byť schopný čítať a interpretovať výkaz ziskov a strát;

5.

byť schopný posúdiť ziskovosť a finančnú situáciu podniku najmä na základe finančných ukazovateľov;

6.

byť schopný pripraviť rozpočet;

7.

poznať kalkulačné položky podniku (stále náklady, premenlivé náklady, prevádzkový kapitál, odpisy atď.) a byť schopný vypočítať náklady na vozidlo, na kilometer, na cestu alebo na tonu;

8.

byť schopný zostaviť organizačnú štruktúru, pokiaľ ide o pracovníkov podniku ako celok, a zorganizovať plány práce atď.;

9.

poznať zásady marketingu, reklamy a styku s verejnosťou vrátane propagácie predaja dopravných služieb a prípravy spisov zákazníkov atď.;

10.

poznať rôzne druhy poistení týkajúcich sa cestnej dopravy (poistenie zodpovednosti, úrazové/životné poistenie, neživotné poistenie a poistenie batožiny) a záruky a záväzky, ktoré z nich vyplývajú;

11.

poznať aplikácie elektronického prenosu údajov v cestnej doprave;

pokiaľ ide o nákladnú cestnú dopravu:

12.

byť schopný uplatňovať pravidlá upravujúce fakturovanie služieb nákladnej cestnej dopravy a poznať význam a dôsledky Incoterms;

13.

poznať rôzne kategórie dopravných zariadení, ich úlohu, funkcie a prípadne ich stav;

pokiaľ ide o osobnú cestnú dopravu:

14.

byť schopný uplatňovať pravidlá upravujúce cestovné a tvorbu cien vo verejnej a súkromnej osobnej doprave;

15.

byť schopný uplatňovať pravidlá upravujúce fakturovanie služieb osobnej cestnej dopravy.

F.   Prístup na trh

Uchádzač musí, pokiaľ ide o nákladnú a osobnú cestnú dopravu, poznať najmä:

1.

predpisy upravujúce podnikanie v cestnej doprave vykonávanej za poplatok alebo úhradu, prenájom a subdodávku priemyselných vozidiel, a najmä pravidlá upravujúce oficiálnu organizáciu podnikania, udeľovanie povolenia na jeho výkon, povolenia na uskutočňovanie cestnej dopravy v rámci Spoločenstva a mimo Spoločenstva, kontroly a sankcie;

2.

pravidlá zakladania podniku cestnej dopravy;

3.

rôzne doklady potrebné na prevádzkovanie služieb cestnej dopravy a zavedenie kontrolných postupov s cieľom zabezpečiť, aby sa schválené doklady týkajúce sa každej prepravnej operácie, najmä doklady týkajúce sa vozidla, vodiča, tovaru a batožiny, nachádzali tak vo vozidle, ako aj v priestoroch podniku;

pokiaľ ide o nákladnú cestnú dopravu:

4.

pravidlá organizácie trhu služieb cestnej nákladnej dopravy, ako aj manipulácie s nákladom a logistiky;

5.

formálne požiadavky na hraniciach, úlohu a dosah T dokumentov a TIR karnetov, ako aj povinnosti a zodpovednosť vyplývajúce z ich používania;

pokiaľ ide o osobnú cestnú dopravu:

6.

pravidlá organizácie trhu osobnej cestnej dopravy;

7.

pravidlá zavádzania služieb osobnej cestnej dopravy a vypracovania plánov dopravy.

G.   Technické normy a technické aspekty prevádzky

Uchádzač musí, pokiaľ ide o nákladnú a osobnú cestnú dopravu, najmä:

1.

poznať pravidlá týkajúce sa hmotnosti a rozmerov vozidiel v členských štátoch a postupy, ktorými sa treba riadiť v prípade nadmerných nákladov, ktoré predstavujú výnimku z týchto pravidiel;

2.

byť schopný vybrať v závislosti od potrieb podniku vozidlá a ich diely (podvozok, motor, prevodový systém, brzdový systém atď.);

3.

poznať formálne požiadavky týkajúce sa typového schválenia, evidencie a technickej kontroly týchto vozidiel;

4.

vedieť, aké opatrenia sa musia prijať na zníženie hluku a na boj proti znečisteniu ovzdušia emisiami z motorových vozidiel;

5.

byť schopný zostaviť plány pravidelnej údržby vozidiel a ich vybavenia;

pokiaľ ide o nákladnú cestnú dopravu:

6.

poznať rôzne typy zariadení na manipuláciu s nákladom a jeho nakladanie (zadné sklopné dosky, kontajnery, palety atď.) a byť schopný zavádzať postupy a vydávať pokyny týkajúce sa nakládky a vykládky tovaru (rozloženie zaťaženia, stohovanie, ukladanie, zabezpečenie a zaklinovanie atď.);

7.

poznať rôzne techniky kombinovanej dopravy (piggy-back, ro-ro);

8.

byť schopný zaviesť postupy na dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa prepravy nebezpečných vecí a odpadov, najmä pravidiel vyplývajúcich zo smernice 2008/68/ES (4) a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (5);

9.

byť schopný zaviesť postupy dodržiavania pravidiel týkajúcich sa prepravy potravín podliehajúcich skaze, najmä pravidiel vyplývajúcich z Dohody o medzinárodnej preprave potravín podliehajúcich skaze a o osobitnom vybavení, ktoré sa má používať na takúto prepravu (ATP);

10.

byť schopný zaviesť postupy dodržiavania pravidiel týkajúcich sa prepravy živých zvierat.

H.   Bezpečnosť na cestách

Uchádzač musí, pokiaľ ide o nákladnú a osobnú cestnú dopravu, najmä:

1.

vedieť, aké kvalifikácie sa vyžadujú od vodičov (vodičský preukaz, lekárske potvrdenia, potvrdenia o dobrom zdravotnom stave atď.);

2.

byť schopný prijať potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby vodiči dodržiavali dopravné predpisy, zákazy a obmedzenia premávky platné v rôznych členských štátoch (obmedzenia rýchlosti, prednosti, obmedzenia zastavenia a státia, používanie svetiel, dopravné značenie atď.);

3.

byť schopný zostaviť pokyny pre vodičov na kontrolu plnenia bezpečnostných požiadaviek, pokiaľ ide o stav vozidiel, ich vybavenie a náklad a pokiaľ ide o preventívne opatrenia, ktoré je potrebné prijať;

4.

byť schopný stanoviť postupy, ktorými sa treba riadiť v prípade nehody, a zaviesť vhodné postupy na prevenciu opakovaného výskytu nehôd alebo závažných dopravných priestupkov;

5.

byť schopný zaviesť postupy na správne zabezpečenie tovaru a poznať príslušné techniky;

pokiaľ ide o osobnú cestnú dopravu:

6.

mať základné vedomosti o usporiadaní cestnej siete členských štátov.

II.   ORGANIZÁCIA SKÚŠKY

1.

Členské štáty zorganizujú povinnú písomnú skúšku, ktorú môže doplniť nepovinná ústna skúška, s cieľom preukázať, či uchádzači o povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy dosiahli požadovanú úroveň vedomostí v predmetoch uvedených v časti I, osobitne ich schopnosť používať nástroje a techniky týkajúce sa týchto predmetov a plniť zodpovedajúce realizačné a koordinačné úlohy.

a)

Povinná písomná skúška bude pozostávať z dvoch testov, a to:

i)

písomné otázky pozostávajúce z otázok s viacerými možnosťami (každá so štyrmi možnými odpoveďami), z otázok vyžadujúcich si priamu odpoveď alebo z kombinácie oboch systémov;

ii)

písomné práce/prípadové štúdie.

Každý test bude minimálne trvať dve hodiny.

b)

V prípade, že sa zorganizuje ústna skúška, členské štáty môžu podmieniť účasť na tejto skúške úspešným vykonaním písomnej skúšky.

2.

Pokiaľ členské štáty organizujú aj ústnu skúšku, musia stanoviť pre každý z týchto troch testov váhu bodov, a to najmenej 25 % a najviac 40 % z celkového počtu bodov, ktoré sa majú udeliť.

Pokiaľ členské štáty organizujú iba písomnú skúšku, musia stanoviť pre každý test váhu bodov, a to najmenej 40 % a najviac 60 % z celkového počtu bodov, ktoré sa majú udeliť.

3.

Pokiaľ ide o všetky testy, žiadatelia musia dosiahnuť v priemere aspoň 60 % z celkového počtu prideľovaných bodov, pričom v každom danom teste musia dosiahnuť aspoň 50 % z celkového možného počtu bodov. Členský štát môže len pri jednom teste znížiť percentuálnu hodnotu z 50 % na 40 %.


(1)  Rozhodnutie Rady 85/368/EHS zo 16. júla 1985 o porovnateľnosti kvalifikácií v odbornom vzdelávaní medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 199, 31.7.1985, s. 56).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 35).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy (Ú. v. EÚ L 226, 10.9.2003, s. 4).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1).


PRÍLOHA II

Bezpečnostné prvky a vzor osvedčenia o odbornej spôsobilosti

Osvedčenie musí obsahovať aspoň dva z týchto bezpečnostných prvkov:

hologram,

osobitné vlákna v papieri viditeľné pod UV svetlom,

aspoň jeden riadok mikrotlače (tlač, ktorú vidieť len pod lupou a ktorá sa nedá reprodukovať kopírovacími strojmi),

hmatateľné znaky, symboly alebo vzory,

dvojité číslovanie: sériové číslo a číslo vydania,

ochranné vzorkované pozadie s jemnými gilošovanými vzormi a írisovou tlačou.


PRÍLOHA III

Vzor osvedčenia o odbornej spôsobilosti

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO

(Papier tmavobéžovej farby Pantone – formát DIN A 4, papier z buničiny, 100 g/m2 alebo viac)

[Text v úradnom(-ých) jazyku(-och) alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu vydávajúceho osvedčenie]

Rozlišovací symbol dotknutého členského štátu (1)

Názov oprávneného orgánu alebo úradu (2)

OSVEDČENIE O ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI V OBLASTI CESTNEJ NÁKLADNEJ/OSOBNEJ DOPRAVY (3)

Č. …

Orgán/úrad …

týmto osvedčuje, že (4)

narodený(-á) ….v …

zložil(-a) testy skúšky (rok: …, dátum skúšky: …) (5) potrebné na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti v oblasti cestnej nákladnej/osobnej (3) dopravy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy (6).

Toto osvedčenie je postačujúcim dôkazom odbornej spôsobilosti uvedenej v článku 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009.

Vydané v … dňa … (7).


(1)  Rozlišovacie znaky symboly členských štátov: (B) Belgicko, (BG) Bulharsko, (CZ) Česká republika, (DK) Dánsko, (D) Nemecko, (EST) Estónsko, (IRL) Írsko, (GR) Grécko, (E) Španielsko, (F) Francúzsko, (IRL) Írsko, (I) Taliansko, (CY) Cyprus, (LV) Lotyšsko, (LT) Litva, (L) Luxembursko, (H) Maďarsko, (M) Malta, (NL) Holandsko, (A) Rakúsko, (PL) Poľsko, (P) Portugalsko, (RO) Rumunsko, (SLO) Slovinsko, (SK) Slovensko, (FIN) Fínsko, (S) Švédsko, (UK) Spojené kráľovstvo.

(2)  Úrad alebo orgán, ktorý každý členský štát Európskeho spoločenstva vopred určil na vydávanie tohto osvedčenia.

(3)  Nehodiace sa vypustiť.

(4)  Priezvisko a meno; miesto a dátum narodenia.

(5)  Identifikácia skúšky.

(6)  Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 51

(7)  Odtlačok pečiatky a podpis oprávneného orgánu alebo úradu vydávajúceho osvedčenie.


PRÍLOHA IV

Najzávažnejšie porušenia na účely článku 6 ods. 2 písm. a)

1.

a)

Prekročenie maximálneho šesťdňového alebo štrnásťdňového času jazdy o 25 % alebo viac.

b)

Prekročenie maximálneho denného času jazdy počas denného pracovného času o 50 % alebo viac bez prestávky alebo bez neprerušeného odpočinku počas najmenej 4,5 hodiny.

2.

Nenamontovaný tachograf a/ani obmedzovač rýchlosti alebo použitie podvodného zariadenia, ktoré dokáže zmeniť záznamy zapisovacieho vybavenia a/alebo obmedzovača rýchlosti, alebo sfalšovanie hárku so záznamami alebo údajov získaných z tachografu a/alebo karty vodiča.

3.

Riadenie vozidla bez platného osvedčenia o technickej kontrole, ak sa tento doklad vyžaduje podľa práva Spoločenstva, a/alebo veľmi závažné nedostatky okrem iného na úrovni brzdového systému, spojov v riadení, kolies/pneumatík, perovania alebo podvozku, ktoré by predstavovali také bezprostredné ohrozenie bezpečnosti cestnej premávky, ktoré vedie k rozhodnutiu o znehybnení vozidla.

4.

Preprava nebezpečných vecí, ktorá je zakázaná, alebo preprava takých vecí v zakázaných alebo neschválených prepravných prostriedkoch alebo bez ich označenia ako nebezpečné veci na vozidle, v dôsledku čoho sú ohrozené životy alebo životné prostredie do takej miery, že to vedie k rozhodnutiu o znehybnení vozidla.

5.

Preprava cestujúcich alebo tovaru bez držby platného vodičského preukazu alebo uskutočnená podnikom, ktorý nie je držiteľom platnej licencie Spoločenstva.

6.

Vodič, ktorý používa falšovaný vodičský preukaz, ktorého nie je držiteľom alebo ktorý získal na základe falošných vyhlásení a/alebo pozmenených dokladov.

7.

Preprava tovaru, pri ktorej celková povolená hmotnosť presiahla 20 % alebo viac pri vozidlách s celkovou povolenou hmotnosťou väčšou ako 12 ton a 25 % alebo viac pri vozidlách s celkovou povolenou hmotnosťou menšou ako 12 ton.


14.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 300/72


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1072/2009

z 21. októbra 2009

o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh

(prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 71,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

V nariadení Rady (EHS) č. 881/92 z 26. marca 1992 o prístupe na trh v preprave tovarov cestnou dopravou v rámci Spoločenstva na územie alebo z územia členského štátu alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých členských štátov (3), v nariadení Rady (EHS) č. 3118/93 z 25. októbra 1993, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých sú dopravcovia, ktorí nemajú bydlisko/sídlo v určitom členskom štáte, oprávnení vykonávať vnútroštátnu nákladnú cestnú dopravu v tomto štáte (4), a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/94/ES z 12. decembra 2006 o vytvorení spoločných pravidiel pre určité typy cestnej prepravy tovarov (5) sa má vykonať niekoľko podstatných zmien. Z dôvodu prehľadnosti a zjednodušenia je vhodné uvedené právne akty prepracovať a vložiť do jedného nariadenia.

(2)

Vytvorenie spoločnej dopravnej politiky znamená okrem iného ustanovenie spoločných pravidiel platných pre prístup na trh v oblasti medzinárodnej prepravy tovaru po ceste v Spoločenstve, ako aj ustanovenie podmienok, za ktorých môžu dopravcovia, ktorí nie sú usadení v danom členskom štáte, vykonávať vnútroštátnu prepravu v tomto členskom štáte. Tieto pravidlá musia byť stanovené takým spôsobom, ktorý prispeje k plynulému fungovaniu vnútorného trhu v oblasti dopravy.

(3)

Na zabezpečenie jednotného rámca medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy v Spoločenstve by sa toto nariadenie malo uplatňovať na každú medzinárodnú prepravu na území Spoločenstva. Na prepravu z členských štátov do tretích krajín sa naďalej do veľkej miery uplatňujú dvojstranné dohody medzi členskými štátmi a týmito tretími krajinami. Toto nariadenie by sa preto nemalo uplatňovať na tú časť cesty na území členského štátu nakládky alebo vykládky, pokiaľ neboli uzavreté potrebné dohody medzi Spoločenstvom a príslušnými tretími krajinami. Malo by sa však uplatňovať na územie tranzitného členského štátu.

(4)

Vytvorenie spoločnej dopravnej politiky predpokladá odstránenie všetkých obmedzení voči osobe, ktorá poskytuje dopravné služby, na základe jej štátnej príslušnosti alebo skutočnosti, že nie je usadená v členskom štáte, v ktorom sa tieto služby majú poskytovať.

(5)

S cieľom dosiahnuť vyššie uvedené hladkým a pružným spôsobom by sa mal ustanoviť prechodný kabotážny režim, a to pokým nebude ukončená harmonizácia trhu nákladnej cestnej dopravy.

(6)

Postupné dokončenie jednotného európskeho trhu by malo viesť k odstraňovaniu obmedzení prístupu na domáce trhy členských štátov. Pritom by sa však mala zohľadňovať účinnosť kontrol a vývoj pracovných podmienok v tejto profesii, ako aj harmonizácia predpisov v oblastiach, ako je presadzovanie a poplatky za používanie ciest, ako aj právnych predpisov v sociálnej oblasti a v oblasti bezpečnosti. Komisia by mala pozorne monitorovať situáciu na trhu, ako aj uvedenú harmonizáciu a podľa potreby ďalšie otváranie domácich trhov cestnej dopravy vrátane kabotáže.

(7)

Podľa smernice 2006/94/ES určité druhy prepravy sú vyňaté z povolenia Spoločenstva a všetkých iných povolení na prepravu. V rámci usporiadania trhu ustanoveného týmto nariadením by sa mal zachovať systém týchto výnimiek z licencií Spoločenstva a z akýchkoľvek iných prepravných povolení pre niektoré druhy prepravy vzhľadom na ich osobitnú povahu.

(8)

Podľa smernice 2006/94/ES bola preprava tovaru naloženými vozidlami s maximálnou hmotnosťou od 3,5 tony do 6 ton vyňatá z požiadavky na licenciu Spoločenstva. Pravidlá Spoločenstva v oblasti nákladnej cestnej dopravy sa však vo všeobecnosti uplatňujú na naložené vozidlá s najväčšou hmotnosťou 3,5 tony a viac. Ustanovenia tohto nariadenia by sa preto mali zosúladiť so všeobecným rozsahom pôsobnosti pravidiel Spoločenstva v oblasti cestnej dopravy a mala by sa z nich poskytnúť výnimka len na naložené vozidlá s najväčšou hmotnosťou do 3,5 tony.

(9)

Medzinárodná preprava tovaru by mala byť podmienená držbou licencie Spoločenstva. Od dopravcov by sa malo vyžadovať, aby sa v každom ich vozidle nachádzala overená kópia licencie Spoločenstva s cieľom umožniť kontrolným orgánom jednoduchšie vykonávanie kontrol, najmä orgánom členského štátu, v ktorom nie je dopravca usadený. Na tento účel je nevyhnutné ustanoviť podrobnejšie špecifikácie, pokiaľ ide o štruktúru a ďalšie prvky licencie Spoločenstva a overených kópií.

(10)

Cestné kontroly by sa mali vykonávať bez priamej či nepriamej diskriminácie z dôvodov štátnej príslušnosti prevádzkovateľa cestnej dopravy či krajiny, kde je usadený prevádzkovateľ cestnej dopravy alebo kde je registrované vozidlo.

(11)

Mali by sa ustanoviť podmienky vydávania a odnímania licencií Spoločenstva, ako aj druhy prepravy, pre ktoré platia, ich doba platnosti a podrobné pravidlá ich používania.

(12)

Ustanoviť by sa malo aj osvedčenie vodiča, aby sa členským štátom umožnilo účinne kontrolovať, či sú vodiči z tretích krajín zákonne zamestnaní alebo či sú zákonne k dispozícii dopravcovi zodpovednému za danú dopravnú činnosť.

(13)

Dopravcovia, ktorí sú držiteľmi licencií Spoločenstva uvedených v tomto nariadení, a dopravcovia, ktorí majú oprávnenie vykonávať určité kategórie medzinárodnej nákladnej dopravy, by mali mať povolené dočasne v súlade s týmto nariadením uskutočňovať vnútroštátnu prepravu v rámci daného členského štátu bez toho, aby v ňom museli mať sídlo alebo byť inak usadení. Na výkon takejto kabotážnej prepravy by sa mali vzťahovať právne predpisy Spoločenstva, ako napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (6), a vnútroštátne právo platné v určených oblastiach v hostiteľskom členskom štáte.

(14)

Mali by sa prijať ustanovenia, ktoré by umožnili prijať opatrenia v prípade závažného narušenia dotknutých dopravných trhov. Na tento účel je potrebné, aby sa zaviedol vhodný rozhodovací postup a aby sa zbierali potrebné štatistické údaje.

(15)

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia zmluvy o práve usadiť sa, kabotážna preprava predstavuje poskytovanie služieb dopravcami v členskom štáte, v ktorom nie sú usadení, a nemala by byť zakázaná, ak sa neuskutočňuje ako stála alebo neprerušená činnosť v uvedenom členskom štáte. Frekvencia kabotážnej prepravy a lehota, v rámci ktorej sa môže vykonávať, by sa mali presnejšie definovať s cieľom podporiť presadzovanie tejto požiadavky. V minulosti sa takáto vnútroštátna preprava povoľovala dočasne. V praxi bolo ťažké určiť, ktoré služby sú povolené. Preto sú potrebné jasné a jednoducho presaditeľné pravidlá.

(16)

Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia vzťahujúce sa na dovoz a odvoz tovaru po ceste ako súčasti cesty v rámci kombinovanej dopravy, ako je ustanovené v smernici Rady 92/106/EHS zo 7. decembra 1992 o vytváraní spoločných pravidiel pre niektoré druhy kombinovanej dopravy medzi členskými štátmi (7). Národné cestné trasy vnútri hostiteľského členského štátu, ktoré nie sú súčasťou kombinovanej dopravy podľa smernice 92/106/EHS, spadajú do definície kabotážnej prepravy a podľa toho by mali spĺňať požiadavky tohto nariadenia.

(17)

Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (8) sa uplatňujú na dopravné podniky, ktoré vykonávajú kabotážnu prepravu.

(18)

S cieľom uskutočňovať účinné kontroly kabotážnej prepravy by kontrolné orgány hostiteľského členského štátu mali mať prístup aspoň k údajom z nákladových listov alebo zo záznamového zariadenia podľa nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (9).

(19)

Členské štáty by si navzájom mali poskytnúť pomoc s cieľom riadneho uplatňovania tohto nariadenia.

(20)

Administratívne formality by sa mali čo najviac znížiť bez toho, aby sa zrušili kontroly a sankcie, ktorými sa zaručuje správne uplatňovanie a účinné presadzovanie tohto nariadenia. Na tento účel by sa mali sprehľadniť a posilniť existujúce pravidlá odňatia licencie Spoločenstva. Súčasné pravidlá by sa mali prispôsobiť tak, aby umožňovali účinné ukladanie sankcií za závažné porušenia, ku ktorým došlo v hostiteľskom členskom štáte. Sankcie by mali byť nediskriminačné a primerané závažnosti porušenia. Malo by byť možné podať odvolanie vo vzťahu ku každej uloženej sankcii.

(21)

Členské štáty by mali zaznamenávať do svojich vnútroštátnych elektronických registrov podnikov cestnej dopravy všetky závažné porušenia, ktorých sa dopravcovia dopustili a ktoré viedli k uloženiu sankcie.

(22)

S cieľom uľahčiť a posilniť výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi by si členské štáty mali vymieňať príslušné informácie prostredníctvom vnútroštátnych kontaktných miest zriadených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy (10).

(23)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (11).

(24)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prispôsobenie príloh I, II a III k tomuto nariadeniu technickému pokroku. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(25)

Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na vykonávanie tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

(26)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie jednotného rámca medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy v Spoločenstve, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na medzinárodnú prepravu tovaru po ceste vykonávanú v prenájme alebo za úhradu na území Spoločenstva.

2.   V prípade, že ide o prepravu z členského štátu do tretej krajiny a naopak, toto nariadenie sa uplatňuje na tú časť cesty, ktorá sa uskutočnila na území ktoréhokoľvek tranzitného členského štátu. Neuplatňuje sa na tú časť cesty na území členského štátu, v ktorom sa uskutočňuje nakládka alebo vykládka, pokiaľ nebola uzavretá potrebná dohoda medzi Spoločenstvom a dotknutou treťou krajinou.

3.   Do uzatvorenia dohôd uvedených v odseku 2 toto nariadenie nemá vplyv na:

a)

ustanovenia týkajúce sa prepravy z niektorého členského štátu do tretej krajiny a naopak, ustanovené v dvojstranných dohodách uzavretých členskými štátmi s uvedenými tretími krajinami;

b)

ustanovenia týkajúce sa prepravy z niektorého členského štátu do tretej krajiny a naopak, ustanovené v dvojstranných dohodách uzavretých členskými štátmi, ktoré už buď v rámci dvojstranných oprávnení, alebo v rámci liberalizačných dojednaní umožňujú nakládku a vykládku v členskom štáte dopravcom, ktorí nie sú usadení v uvedenom členskom štáte.

4.   Toto nariadenie sa uplatňuje na vnútroštátnu prepravu tovaru po ceste, ktorú dočasne vykonáva dopravca, ktorý nie je usadený v danom členskom štáte, ako sa ustanovuje v kapitole III.

5.   Nasledujúce druhy prepravy a jazdy prázdnych vozidiel, ktoré súvisia s touto prepravou, si nevyžadujú licenciu Spoločenstva a sú oslobodené od akéhokoľvek povolenia na prepravu:

a)

preprava pošty ako univerzálna služba;

b)

preprava poškodených alebo pokazených vozidiel;

c)

preprava tovaru v motorových vozidlách, ktorých celková povolená hmotnosť vrátane prívesného vozidla nepresahuje 3,5 tony;

d)

preprava tovaru v motorových vozidlách, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

i)

prevážaný tovar je vo vlastníctve podniku alebo ho podnik predal, kúpil, prenajal, prenajíma, vyrába, získal, spracoval alebo opravil;

ii)

účelom cesty je preprava tovaru z alebo do podniku, či už v rámci, alebo mimo podniku, na jeho potreby;

iii)

motorové vozidlo použité na takúto prepravu riadi člen personálu, ktorý je v podniku zamestnaný alebo ktorý je podniku k dispozícii na základe zmluvného záväzku;

iv)

vozidlo, ktoré tovar prepravuje, je vo vlastníctve podniku, podnik ho zakúpil na splátky alebo prenajal. Ak je vozidlo prenajaté, musí spĺňať podmienky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/1/ES z 18. januára 2006 o používaní vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru (12) a

v)

takáto preprava je iba vedľajšou činnosťou v rámci celkových činností podniku;

e)

preprava liečiv, lekárskych prístrojov, vybavenia a iných tovarov potrebných pre lekársku starostlivosť v prípade naliehavej pomoci, najmä pri prírodných katastrofách.

Prvý pododsek písm. d) bod iv) sa neuplatňuje na použitie náhradných vozidiel počas krátkodobých výpadkov bežne používaných vozidiel.

6.   Ustanoveniami odseku 5 nie sú dotknuté podmienky, za akých ktorýkoľvek členský štát oprávňuje svojich štátnych príslušníkov na vykonávanie činností uvedených v danom odseku.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

1.

„vozidlo“ je motorové vozidlo evidované v členskom štáte alebo súprava vozidiel, z ktorej je aspoň jedno motorové vozidlo evidované v členskom štáte a ktoré sa používa výhradne na prepravu tovaru;

2.

„medzinárodná preprava“ je:

a)

jazda uskutočnená naloženým vozidlom z miesta odchodu do cieľového miesta, pričom tieto miesta sú v dvoch rôznych členských štátoch a nezáleží na tom, či sa uskutočnil, alebo neuskutočnil tranzit cez územie jedného alebo viacerých členských štátov alebo tretích krajín;

b)

jazda uskutočnená naloženým vozidlom z členského štátu do tretej krajiny alebo naopak, pričom nezáleží na tom, či sa uskutočnil, alebo neuskutočnil tranzit cez územie jedného alebo viacerých členských štátov alebo tretích krajín;

c)

jazda uskutočnená naloženým vozidlom medzi tretími krajinami s tranzitom cez územie jedného alebo viacerých členských štátov alebo

d)

jazda prázdneho vozidla spojená s prepravou uvedenou v písmenách a), b) a c);

3.

„hostiteľský členský štát“ je členský štát, v ktorom dopravca vykonáva prepravu, a nie je členský štát, v ktorom je dopravca usadený;

4.

„dopravca, ktorý nie je usadený v danom členskom štáte“ je podnik nákladnej cestnej dopravy, ktorý vykonáva prepravu v hostiteľskom členskom štáte;

5.

„vodič“ je každá osoba, ktorá riadi vozidlo, a to aj krátkodobo, alebo ktorá sa prepravuje vo vozidle v rámci svojich povinností, aby mohla v prípade potreby vozidlo riadiť;

6.

„kabotážna preprava“ je vnútroštátna preprava v prenájme alebo za úhradu, ktorá sa vykonáva dočasne v hostiteľskom členskom štáte v súlade s týmto nariadením;

7.

„závažné porušenie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti cestnej dopravy“ je porušenie, ktoré môže viesť k strate bezúhonnosti v súlade s článkom 6 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 1071/2009 a/alebo k dočasnému alebo trvalému odňatiu licencie Spoločenstva.

KAPITOLA II

MEDZINÁRODNÁ PREPRAVA

Článok 3

Všeobecná zásada

Medzinárodná preprava sa vykonáva na základe držby licencie Spoločenstva, a ak je vodič štátnym príslušníkom tretej krajiny, v spojení s osvedčením vodiča.

Článok 4

Licencia Spoločenstva

1.   Licenciu Spoločenstva vydáva členský štát v súlade s týmto nariadením každému dopravcovi, ktorý prepravuje tovar v prenájme alebo za úhradu a ktorý:

a)

je usadený v uvedenom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva a vnútroštátnymi právnymi predpismi uvedeného členského štátu a

b)

je v členskom štáte, kde je usadený, oprávnený vykonávať medzinárodnú prepravu tovaru po ceste v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva a vnútroštátnymi právnymi predpismi tohto členského štátu týkajúcimi sa prístupu k povolaniu prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy.

2.   Licenciu Spoločenstva vydáva príslušný orgán členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, na obdobie najviac desiatich rokov, ktoré možno obnoviť.

Licencie Spoločenstva a overené kópie vydané pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia zostávajú platné až do dňa uplynutia ich platnosti.

Komisia prispôsobí dobu platnosti licencie Spoločenstva technickému pokroku, najmä vnútroštátne elektronické registre podnikov cestnej dopravy, ako sa ustanovuje v článku 16 nariadenia (ES) č. 1071/2009. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 2.

3.   Členský štát, v ktorom je dopravca usadený, vydá držiteľovi originál licencie Spoločenstva, ktorý bude u dopravcu, a overené kópie, ktorých počet je zhodný s počtom vozidiel, ktoré držiteľ licencie Spoločenstva používa, bez ohľadu na to, či uvedené vozidlá vlastní, alebo ich má napríklad z dôvodu prenájmu s právom kúpy, prenájmu alebo lízingovej zmluvy.

4.   Licencia Spoločenstva a overené kópie musia zodpovedať vzoru uvedenému v prílohe II, v ktorom sú taktiež uvedené podmienky upravujúce jej použitie. Obsahujú najmenej dva bezpečnostné prvky uvedené v prílohe I.

Komisia prispôsobí prílohy I a II technickému pokroku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 2.

5.   Na licencii Spoločenstva a ich overených kópiách musí byť odtlačok pečiatky vydávajúceho orgánu, ako aj podpis a sériové číslo. Sériové čísla licencie Spoločenstva a overených kópií sa zaznamenajú do vnútroštátneho elektronického registra podnikov cestnej dopravy ako súčasť údajov o dopravcovi.

6.   Licencia Spoločenstva sa vydáva na meno dopravcu a je neprenosná na inú osobu. Overená kópia licencie Spoločenstva sa musí nachádzať v každom vozidle dopravcu a na požiadanie predložiť oprávnenej osobe, ktorá vykonáva kontrolu.

V prípade súpravy vozidiel musí byť overená kópia v motorovom vozidle. Licencia platí pre vozidlovú súpravu, aj keď príves alebo náves nie je evidovaný ani nemá oprávnenie používať cesty na meno držiteľa licencie alebo ak je evidovaný alebo má oprávnenie používať cesty v inom štáte.

Článok 5

Osvedčenie vodiča

1.   Osvedčenie vodiča vydáva členský štát v súlade s týmto nariadením každému dopravcovi, ktorý:

a)

je držiteľom licencie Spoločenstva a

b)

v uvedenom členskom štáte zákonne zamestnáva vodiča, ktorý nie je štátnym príslušníkom členského štátu ani osobou s dlhodobým pobytom v zmysle smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (13), alebo právoplatne využíva služby vodiča, ktorý nie je štátnym príslušníkom členského štátu ani osobou s dlhodobým pobytom v zmysle uvedenej smernice a ktorý je k dispozícii tomuto dopravcovi v súlade s podmienkami zamestnávania a odbornej prípravy stanovenými v tom istom členskom štáte:

i)

zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami a prípadne

ii)

kolektívnymi zmluvami v súlade s pravidlami platnými v uvedenom členskom štáte.

2.   Osvedčenie vodiča vydávajú príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, na žiadosť držiteľa licencie Spoločenstva každému vodičovi, ktorý nie je štátnym príslušníkom členského štátu ani osobou s dlhodobým pobytom v zmysle smernice 2003/109/ES a ktorého tento dopravca zákonne zamestnáva, alebo každému vodičovi, ktorý nie je štátnym príslušníkom členského štátu ani osobou s dlhodobým pobytom v zmysle uvedenej smernice a ktorý je k dispozícii tomuto dopravcovi. Každé osvedčenie vodiča potvrdzuje, že v ňom menovaný vodič je zamestnaný v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 1.

3.   Osvedčenie vodiča musí zodpovedať vzoru uvedenému v prílohe III. Musí obsahovať najmenej dva bezpečnostné prvky uvedené v prílohe I.

4.   Komisia prispôsobí prílohu III technickému pokroku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 2.

5.   Na osvedčení vodiča musí byť odtlačok pečiatky vydávajúceho orgánu, ako aj podpis a sériové číslo. Sériové číslo osvedčenia vodiča sa môže zaznamenať vo vnútroštátnom elektronickom registri podnikov cestnej dopravy ako súčasť údajov o dopravcovi, ktorý ho poskytuje vodičovi uvedenému v osvedčení.

6.   Osvedčenie vodiča patrí dopravcovi, ktorý ho dáva k dispozícii v ňom uvedenému vodičovi, keď vodič riadi vozidlo, ktorému bola udelená licencia Spoločenstva vydaná tomuto dopravcovi. Overená kópia osvedčenia vodiča, ktoré vydali príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, sa uchováva v prevádzkových priestoroch dopravcu. Osvedčenie vodiča sa predloží na žiadosť oprávnenej osoby, ktorá vykonáva kontrolu.

7.   Osvedčenie vodiča sa vydáva na obdobie určené vydávajúcim členským štátom, maximálne však na päť rokov. Osvedčenia vodiča vydané pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia zostávajú platné až do dňa uplynutia ich platnosti.

Osvedčenie vodiča je platné len vtedy, keď sú splnené podmienky, za ktorých bolo vydané. Členské štáty prijmú primerané opatrenia, aby zabezpečili, že ak sa tieto podmienky už neplnia, dopravca bezodkladne vráti osvedčenie orgánom, ktoré ho vydali.

Článok 6

Overovanie podmienok

1.   Keď sa predloží žiadosť o vydanie alebo obnovenie licencie Spoločenstva v súlade s článkom 4 ods. 2, príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, preskúmajú, či spĺňa podmienky ustanovené v článku 4 ods. 1.

2.   Príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, pravidelne preskúmajú, a to prostredníctvom kontrol vykonávaných každý rok a pokrývajúcich aspoň 20 % platných osvedčení vodiča vydaných v uvedenom štáte, či sa dodržiavajú podmienky uvedené v článku 5 ods. 1, za ktorých sa osvedčenie vodiča vydalo.

Článok 7

Zamietnutie žiadosti o vydanie licencie Spoločenstva a osvedčenia vodiča a ich odňatie

1.   Ak nie sú splnené podmienky ustanovené v článku 4 ods. 1 alebo článku 5 ods. 1, príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, zamietnu žiadosť o vydanie alebo obnovenie licencie Spoločenstva alebo žiadosť o vydanie osvedčenia vodiča, a to odôvodneným rozhodnutím.

2.   Príslušné orgány odnímu licenciu Spoločenstva alebo osvedčenie vodiča, ak držiteľ:

a)

nespĺňa podmienky ustanovené v článku 4 ods. 1 alebo uvedené v článku 5 ods. 1 alebo

b)

poskytol nesprávne informácie vzhľadom na žiadosť o vydanie licencie Spoločenstva alebo osvedčenia vodiča.

KAPITOLA III

KABOTÁŽ

Článok 8

Všeobecná zásada

1.   Každý dopravca vykonávajúci prepravu v prenájme alebo za úhradu, ktorý je držiteľom licencie Spoločenstva a ktorého vodič, ak je štátnym príslušníkom tretieho štátu, je držiteľom osvedčenia vodiča, je za podmienok ustanovených v tejto kapitole oprávnený vykonávať kabotážnu prepravu.

2.   Dopravcovia uvedení v odseku 1 môžu po dodaní tovaru prepravovaného v rámci medzinárodnej prepravy z iného členského štátu alebo z tretej krajiny do hostiteľského členského štátu uskutočniť s tým istým vozidlom alebo v prípade jazdnej súpravy s motorovým vozidlom toho istého vozidla najviac tri následné kabotážne prepravy. Posledná vykládka počas kabotážnej prepravy pred opustením hostiteľského členského štátu sa musí uskutočniť do siedmich dní od poslednej vykládky v hostiteľskom členskom štáte počas dovozu v rámci medzinárodnej prepravy.

Dopravcovia môžu v lehote uvedenej v prvom pododseku uskutočniť niektoré alebo všetky kabotážne prepravy povolené podľa prvého pododseku v ktoromkoľvek členskom štáte za predpokladu, že sa obmedzia na jednu kabotáž v každom členskom štáte počas troch dní, ktoré nasledujú po vstupe prázdneho vozidla na územie predmetného členského štátu.

3.   Služby vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy, ktoré vykonáva v hostiteľskom členskom štáte dopravca, ktorý v ňom nie je usadený, sa považujú za služby v súlade s týmto nariadením len vtedy, ak dopravca môže poskytnúť jasný dôkaz o dovoze v rámci medzinárodnej prepravy a o každej následnej kabotážnej preprave.

Dôkaz uvedený v prvom pododseku musí obsahovať minimálne tieto podrobné údaje pre každú činnosť:

a)

meno, adresu a podpis odosielateľa;

b)

meno, adresu a podpis dopravcu;

c)

meno a adresu príjemcu a po dodaní tovaru aj jeho podpis a dátum dodania;

d)

miesto a dátum prevzatia tovaru a určené miesto dodania;

e)

bežný opis druhu tovaru a spôsobu balenia a v prípade nebezpečného tovaru jeho všeobecne uznaný opis, ako aj počet balení a ich osobitné označenie a čísla;

f)

brutto hmotnosť tovaru alebo jeho inak vyjadrené množstvo;

g)

evidenčné čísla motorového vozidla a prívesu.

4.   Na dôkaz toho, že sa splnili podmienky stanovené v tomto článku, sa nepožadujú dodatočné dokumenty.

5.   Každý dopravca oprávnený vykonávať v členskom štáte, kde je usadený, v súlade s právnymi predpismi členského štátu nákladnú cestnú dopravu v prenájme alebo za úhradu podľa článku 1 ods. 5 písm. a), b) a c) je oprávnený za podmienok stanovených v tejto kapitole vykonávať kabotážnu prepravu toho istého druhu alebo kabotážnu prepravu vozidlami tej istej kategórie.

6.   Povolenie vykonávať kabotážnu prepravu v rámci druhov prepravy uvedených v článku 1 ods. 5 písm. d) a e) nie je obmedzené.

Článok 9

Pravidlá platné pre kabotážnu prepravu

1.   Vykonávanie kabotážnej prepravy podlieha, ak nie je inak uvedené v právnych predpisoch Spoločenstva, zákonom, iným právnym predpisom a správnym opatreniam platným v hostiteľskom členskom štáte s ohľadom na:

a)

podmienky, ktorými sa riadia prepravné zmluvy;

b)

hmotnosti a rozmery vozidiel;

c)

požiadavky týkajúce sa prepravy určitých kategórií tovaru, najmä nebezpečného tovaru, potravinového tovaru rýchlo podliehajúceho skaze a živých zvierat;

d)

čas jazdy a čas odpočinku;

e)

daň z pridanej hodnoty (DPH) na prepravné služby.

Hmotnosť a rozmery uvedené v prvom pododseku písm. b) môžu, kde je to vhodné, presahovať hmotnosti a rozmery uplatniteľné v členskom štáte, v ktorom je dopravca usadený, za žiadnych okolností však nesmú presahovať hraničné hodnoty, ktoré stanovil hostiteľský členský štát pre vnútroštátnu dopravu, alebo technické charakteristiky uvedené v dokladoch podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 96/53/ES z 25. júla 1996, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave (14).

2.   Zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia uvedené v odseku 1 uplatňujú členské štáty na dopravcov, ktorí nie sú usadení v danom členskom štáte, za tých istých podmienok, aké sa ukladajú dopravcom usadeným v hostiteľskom členskom štáte, s cieľom zabrániť akejkoľvek diskriminácii z dôvodu štátnej príslušnosti alebo miesta usadenia.

Článok 10

Ochranné opatrenia

1.   V prípade závažného narušenia vnútroštátneho dopravného trhu v danej geografickej oblasti alebo jeho zhoršenia v dôsledku kabotážnej prepravy sa ktorýkoľvek členský štát môže s touto záležitosťou obrátiť na Komisiu na účely prijatia ochranných opatrení a poskytne Komisii nevyhnutné informácie a oboznámi ju s opatreniami, ktoré zamýšľa vykonať, pokiaľ ide o dopravcov, ktorí sú usadení v tomto členskom štáte.

2.   Na účely odseku 1:

„závažné narušenie vnútroštátneho dopravného trhu v danej geografickej oblasti“ je existencia problémov špecifických pre tento trh, ktorá znamená, že na tomto trhu existuje vážny a potenciálne trvalý nadbytok ponuky nad dopytom, čo predstavuje ohrozenie finančnej stability a existencie značného počtu dopravcov,

„geografická oblasť“ je oblasť zahŕňajúca celé územie členského štátu alebo jeho časť alebo oblasť rozšírená na celé územie iných členských štátov alebo ich častí.

3.   Komisia preskúma situáciu na základe príslušných údajov a po porade s výborom uvedeným v článku 15 ods. 1 a do jedného mesiaca od doručenia žiadosti členského štátu rozhodne o tom, či sú, alebo nie sú potrebné ochranné opatrenia, a ak sú potrebné, prijme ich.

Takéto opatrenia môžu zahŕňať dočasné vylúčenie dotknutej oblasti z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

Opatrenia prijaté v súlade s týmto článkom zostanú v platnosti na obdobie nepresahujúce šesť mesiacov, ktoré možno obnoviť raz v rámci tých istých obmedzení platnosti.

Komisia bezodkladne oznámi členským štátom a Rade každé rozhodnutie prijaté podľa tohto odseku.

4.   Ak sa Komisia rozhodne prijať ochranné opatrenia týkajúce sa jedného alebo viacerých členských štátov, od príslušných orgánov týchto členských štátov sa bude vyžadovať, aby prijali opatrenia ekvivalentného rozsahu, pokiaľ ide o dopravcov, ktorí majú sídlo v tomto členskom štáte, o ktorých informujú Komisiu. Tieto opatrenia sa uplatňujú najneskôr od toho istého dátumu, od ktorého sa Komisia rozhodla prijať ochranné opatrenia.

5.   Každý členský štát môže predložiť Rade rozhodnutie Komisie v zmysle odseku 3 do 30 dní od jeho oznámenia. Rada môže kvalifikovanou väčšinou do 30 dní od tejto žiadosti, alebo v prípade žiadostí podaných niekoľkými členskými štátmi od prvej žiadosti, prijať rozdielne rozhodnutie.

Na rozhodnutie Rady sa vzťahujú obmedzenia platnosti stanovené v odseku 3 treťom pododseku. Od príslušných orgánov dotknutých členských štátov sa vyžaduje, aby prijali opatrenia ekvivalentného rozsahu, pokiaľ ide o dopravcov, ktorí majú sídlo v takomto členskom štáte, a aby o týchto opatreniach informovali Komisiu. Ak Rada neprijme žiadne rozhodnutie v lehote uvedenej v prvom pododseku, rozhodnutie Komisie sa stane konečným.

6.   Ak Komisia považuje za potrebné predĺžiť platnosť opatrení uvedených v odseku 3, predloží návrh Rade, ktorá rozhodne kvalifikovanou väčšinou.

KAPITOLA IV

VZÁJOMNÁ POMOC A SANKCIE

Článok 11

Vzájomná pomoc

Členské štáty si navzájom pomáhajú pri zabezpečovaní uplatňovania a monitorovania tohto nariadenia. Informácie si vymieňajú prostredníctvom vnútroštátnych kontaktných miest ustanovených podľa článku 18 nariadenia (ES) č. 1071/2009.

Článok 12

Ukladanie sankcií za porušenia v členskom štáte, v ktorom je dopravca usadený

1.   V prípade závažného porušenia právnych predpisov Spoločenstva v oblasti cestnej dopravy, spáchaného alebo zisteného v ktoromkoľvek členskom štáte, príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca, ktorý sa dopustil porušenia, usadený, s cieľom riešiť túto záležitosť prijmú náležité opatrenia, medziiným aj varovanie, ak to vnútroštátne právne predpisy umožňujú, ktoré môžu okrem iného viesť k uloženiu týchto správnych sankcií:

a)

dočasné alebo trvalé odňatie niektorých alebo všetkých overených kópií licencie Spoločenstva;

b)

dočasné alebo trvalé odňatie licencie Spoločenstva.

Tieto sankcie sa môžu uložiť po prijatí konečného rozhodnutia vo veci a zohľadňujú závažnosť porušenia, ktorého sa dopustil držiteľ licencie Spoločenstva, a celkový počet overených kópií uvedenej licencie, ktorých je držiteľom a ktoré sa týkajú medzinárodnej prepravy.

2.   V prípade závažného porušenia týkajúceho sa každého zneužitia osvedčení vodiča príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca, ktorý sa dopustil porušenia, usadený, uložia primerané sankcie, ako je:

a)

zastavenie vydávania osvedčení vodiča;

b)

odňatie osvedčení vodiča;

c)

podmienenie vydania osvedčení vodiča splnením dodatočných podmienok, aby sa zabránilo zneužitiu;

d)

dočasné alebo trvalé odňatie niektorých alebo všetkých overených kópií licencie Spoločenstva;

e)

dočasné alebo trvalé odňatie licencie Spoločenstva.

Tieto sankcie sa môžu stanoviť po prijatí konečného rozhodnutia vo veci a zohľadňujú závažnosť porušenia, ktorého sa dopustil držiteľ licencie Spoločenstva.

3.   Príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, oznámia čo najskôr príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa porušenia zistili, najneskôr však do šiestich týždňov od konečného rozhodnutia vo veci, či bola uložená niektorá zo sankcií uvedených v odsekoch 1 a 2, a spresní ktorá.

Ak takéto sankcie neboli uložené, príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, uvedú dôvody.

4.   Príslušné orgány zabezpečia, aby sankcie uložené dotknutému dopravcovi boli ako celok primerané porušeniu alebo porušeniam, za ktoré sa tieto sankcie ukladajú, pričom berú do úvahy akúkoľvek sankciu uloženú za rovnaké porušenie v členskom štáte, kde sa porušenie zistilo.

5.   Príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, môžu tiež podľa vnútroštátneho práva začať konanie voči dopravcovi pred príslušným vnútroštátnym súdom alebo tribunálom. O rozhodnutiach prijatých na tento účel informujú príslušný orgán hostiteľského členského štátu.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby dopravcovia mali právo odvolať sa voči akejkoľvek správnej sankcii, ktorá im bola uložená podľa tohto článku.

Článok 13

Ukladanie sankcií za porušenia v hostiteľskom členskom štáte

1.   Ak sa príslušné orgány členského štátu dozvedia, že došlo k závažnému porušeniu tohto nariadenia alebo právnych predpisov Spoločenstva v oblasti cestnej dopravy dopravcom, ktorý nie je v danom členskom štáte usadený, členský štát, na ktorého území k tomuto porušeniu došlo, poskytne príslušným orgánom členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, čo najskôr, no najneskôr do šiestich týždňov od konečného rozhodnutia vo veci, tieto informácie:

a)

opis porušenia, dátum a čas, keď k porušeniu došlo;

b)

kategóriu, druh a závažnosť porušenia a

c)

uložené a vykonané sankcie.

Príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu požiadať príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, o uloženie správnych sankcií v súlade s článkom 12.

2.   Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek trestné stíhanie, príslušné orgány hostiteľského členského štátu sú oprávnené uložiť sankcie dopravcovi, ktorý nie je usadený v danom členskom štáte a ktorý porušil toto nariadenie alebo vnútroštátne právne predpisy v oblasti cestnej dopravy alebo právne predpisy Spoločenstva v oblasti cestnej dopravy na jeho území počas kabotážnej prepravy. Orgány uložia sankcie na nediskriminačnom základe. K týmto sankciám patrí okrem iného varovanie alebo v prípade závažného porušenia dočasný zákaz kabotážnej prepravy na území hostiteľského členského štátu, kde došlo k porušeniu.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby dopravcovia mali právo odvolať sa voči akejkoľvek správnej sankcii, ktorá im bola uložená podľa tohto článku.

Článok 14

Záznamy vo vnútroštátnom elektronickom registri

Členské štáty zabezpečia, aby závažné porušenie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti cestnej dopravy, ktorého sa dopustili dopravcovia usadení na ich území a ktorého dôsledkom bolo uloženie sankcie zo strany niektorého členského štátu, ako aj dočasné alebo trvalé odňatie licencie Spoločenstva alebo overenej kópie, boli zaznamenané vo vnútroštátnom elektronickom registri podnikov cestnej dopravy. Záznamy v registri, ktoré sa týkajú dočasného alebo trvalého odňatia licencie Spoločenstva, sa v prípade dočasného odňatia uchovajú v databáze dva roky odo dňa skončenia obdobia odňatia a v prípade trvalého odňatia odo dňa odňatia.

KAPITOLA V

VYKONÁVANIE

Článok 15

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 18 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 16

Sankcie

Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do 4. decembra 2011 a bezodkladne oznámia akékoľvek následné zmeny a doplnenia, ktoré sa vzťahujú na uvedené ustanovenia.

Členské štáty zabezpečia, aby sa takéto opatrenia prijali bez diskriminácie na základe štátnej príslušnosti alebo miesta, kde je dopravca usadený.

Článok 17

Predkladanie správ

1.   Členské štáty raz za dva roky informujú Komisiu o počte dopravcov, ktorí sú držiteľmi licencie Spoločenstva k 31. decembru predošlého roku, a o počte overených kópií vydaných s ohľadom na vozidlá, ktoré sú k uvedenému dňu v prevádzke.

2.   Členské štáty taktiež informujú Komisiu o počte osvedčení vodiča vydaných v predchádzajúcom kalendárnom roku, ako aj o počte osvedčení vodiča v obehu k 31. decembru toho istého roku.

3.   Do konca roka 2013 Komisia vypracuje správu o stave trhu cestnej dopravy Spoločenstva. Správa bude obsahovať analýzu situácie na trhu vrátane zhodnotenia účinnosti kontrol, analýzu vývoja podmienok zamestnávania v povolaní, ako aj zhodnotenie toho, či harmonizácia pravidiel v oblastiach, ako napríklad presadzovanie, poplatky za používanie ciest a právne predpisy v sociálnej oblasti a v oblasti bezpečnosti, pokročili do takej miery, že možno uvažovať o ďalšom otvorení domácich trhov cestnej dopravy vrátane kabotáže.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 18

Zrušenia

Nariadenia (EHS) č. 881/92 a (EHS) č. 3118/93 a smernica 2006/94/ES sa týmto zrušujú.

Odkazy na zrušené nariadenia a smernicu sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody ustanovenou v prílohe IV.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 4. decembra 2011 s výnimkou článkov 8 a 9, ktoré sa uplatňujú od 14. mája 2010.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 21. októbra 2009

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predseda

C. MALMSTRÖM


(1)  Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 31.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 21. mája 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 9. januára 2009 (Ú. v. EÚ C 62 E, 17.3.2009, s. 46), pozícia Európskeho parlamentu z 23. apríla 2009 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 24. septembra 2009.

(3)  Ú. v. ES L 95, 9.4.1992, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 279, 12.11.1993, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 374, 27.12.2006, s. 5.

(6)  Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 368, 17.12.1992, s. 38.

(8)  Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.

(9)  Ú. v. ES L 370, 31.12.1985, s. 8.

(10)  Pozri stranu 51 tohto úradného vestníka.

(11)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(12)  Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 82.

(13)  Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44.

(14)  Ú. v. ES L 235, 17.9.1996, s. 59.


PRÍLOHA I

Bezpečnostné prvky licencie Spoločenstva a osvedčenia vodiča

Licencia Spoločenstva a osvedčenie vodiča musia mať najmenej dva z týchto bezpečnostných prvkov:

hologram,

špeciálne vlákna v papieri, ktoré sú viditeľné v ultrafialovom svetle,

najmenej jeden riadok mikrotlačou (tlač viditeľná len pomocou lupy, z ktorej sa nedá urobiť fotokópia),

hmatateľné znaky, symboly alebo vzory,

dvojité číslovanie: sériové číslo licencie Spoločenstva, jej overenej kópie alebo osvedčenia vodiča, ako aj v každom prípade číslo vydania,

ochranná podtlač s gilošovaným vzorom a írisovou tlačou.


PRÍLOHA II

Vzor licencie Spoločenstva

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO

a)

(Svetlomodrá farba Pantone – formát DIN A 4, papier z buničiny, 100 g/m2 alebo viac)

(Prvá strana licencie)

[Text v úradnom(-ých) jazyku(-och) členského štátu vydávajúceho licenciu]

Image

b)

(Druhá strana licencie)

[Text v úradnom(-ých) jazyku(-och) členského štátu vydávajúceho licenciu]

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Táto licencia sa vydáva na základe nariadenia (ES) č. 1072/2009.

Táto licencia oprávňuje držiteľa pôsobiť v medzinárodnej preprave tovaru po ceste v prenájme alebo za úhradu a použiť akúkoľvek trasu na cesty alebo časti ciest vykonaných v prenájme alebo za úhradu v rámci územia Spoločenstva, a ak je to vhodné, za týchto podmienok:

ak sa miesto odchodu a cieľové miesto nachádzajú v dvoch rôznych členských štátoch, pričom nezáleží na tom, či sa uskutočnil, alebo neuskutočnil tranzit cez územie jedného alebo viacerých členských štátov alebo tretích krajín,

z členského štátu do tretej krajiny alebo naopak, pričom nezáleží na tom, či sa uskutočnil, alebo neuskutočnil tranzit cez územie jedného alebo viacerých členských štátov alebo tretích krajín,

medzi tretími krajinami s tranzitom cez územie jedného alebo viacerých členských štátov

a jazdy prázdneho vozidla spojené s takouto prepravou.

V prípade, že ide o prepravu z členského štátu do tretej krajiny a naopak, táto licencia platí pre tú časť cesty, ktorá vedie cez územie Spoločenstva. V členskom štáte nakládky alebo vykládky platí iba po uzavretí potrebnej dohody medzi Spoločenstvom a príslušnou treťou krajinou v súlade s nariadením (ES) č. 1072/2009.

Táto licencia sa vystaví na meno držiteľa a nie je prenosná.

Licenciu môže odňať príslušný orgán členského štátu, ktorý ju vydal, a to ak držiteľ:

nesplnil všetky podmienky používania licencie,

poskytol nesprávne informácie vzhľadom na údaje potrebné na vydanie licencie Spoločenstva alebo jej obnovenie.

Originál licencie sa musí uchovávať v podniku nákladnej dopravy.

Overené kópie licencie sa musia uchovávať vo vozidle (1). V prípade vozidlovej súpravy musia byť v motorovom vozidle. Licencia platí pre vozidlovú súpravu, aj keď príves alebo náves nie je evidovaný ani nemá oprávnenie používať cesty na meno držiteľa licencie alebo ak je evidovaný alebo oprávnený používať cesty v inom štáte.

Licencia sa musí predložiť na požiadanie oprávnenej osobe, ktorá vykonáva kontrolu.

Na území každého členského štátu musí držiteľ dodržiavať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia platné v tomto štáte, najmä pokiaľ ide o dopravu a prepravu.


(1)  „Vozidlo“ je motorové vozidlo evidované v členskom štáte alebo súprava vozidiel, z ktorej je aspoň jedno motorové vozidlo evidované v členskom štáte, ktoré sa používajú výhradne na prepravu tovaru.


PRÍLOHA III

Vzor osvedčenia vodiča

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO

a)

(Ružová farba Pantone – formát DIN A 4, papier z buničiny, 100 g/m2 alebo viac)

(Prvá strana osvedčenia)

[Text v úradnom(-ých) jazyku(-och) členského štátu vydávajúceho osvedčenie]

Image

b)

(Druhá strana osvedčenia)

[Text v úradnom(-ých) jazyku(-och) členského štátu vydávajúceho osvedčenie]

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Toto osvedčenie sa vydáva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009.

Potvrdzuje, že v ňom menovaný vodič je zamestnaný v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami a prípadne kolektívnymi zmluvami, v súlade s pravidlami platnými v členskom štáte uvedenom v osvedčení, týkajúcimi sa podmienok zamestnávania a odbornej prípravy vodičov platných v uvedenom členskom štáte, na vykonávanie cestnej dopravy v uvedenom štáte.

Osvedčenie vodiča patrí dopravcovi, ktorý ho dáva k dispozícii v ňom uvedenému vodičovi, keď tento vodič riadi vozidlo (1), ktorému bola udelená licencia Spoločenstva. Osvedčenie vodiča je neprenosné. Osvedčenie vodiča je platné len vtedy, keď sú splnené podmienky, za ktorých bolo vydané. Členské štáty prijmú primerané opatrenia, aby zabezpečili, že ak sa tieto podmienky už neplnia, dopravca bezodkladne vráti osvedčenie orgánom, ktoré ho vydali.

Príslušný orgán členského štátu, ktorý osvedčenie vydal, môže toto osvedčenie odobrať, najmä ak držiteľ:

nesplnil všetky podmienky stanovené na jeho používanie,

poskytol nesprávne informácie vzhľadom na údaje potrebné na vydanie alebo obnovenie osvedčenia.

Overenú kópiu osvedčenia musí uchovávať dopravný podnik.

Originál osvedčenia sa musí nachádzať vo vozidle a vodič ho musí predložiť vždy, keď to požaduje oprávnená osoba, ktorá vykonáva kontrolu.


(1)  „Vozidlo“ je motorové vozidlo evidované v členskom štáte alebo súprava vozidiel, z ktorej je aspoň jedno motorové vozidlo evidované v členskom štáte, ktoré sa používajú výhradne na prepravu tovaru.


PRÍLOHA IV

Tabuľka zhody

Nariadenie (EHS) č. 881/92

Nariadenie (EHS) č. 3118/93

Smernica 2006/94/ES

Toto nariadenie

článok 1 ods. 1

 

 

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 2

 

 

článok 1 ods. 2

článok 1 ods. 3

 

 

článok 1 ods. 3

príloha II

 

článok 1 ods. 1 a 2, príloha I, článok 2

článok 1 ods. 5

 

 

článok 2

článok 1 ods. 6

článok 2

 

 

článok 2

článok 3 ods. 1

 

 

článok 3

článok 3 ods. 2

 

 

článok 4 ods. 1

článok 3 ods. 3

 

 

článok 5 ods. 1

článok 4

 

 

 

článok 5 ods. 1

 

 

článok 4 ods. 2

článok 5 ods. 2

 

 

článok 4 ods. 3

článok 5 ods. 3

 

 

článok 4 ods. 4

 

 

 

článok 4 ods. 5

článok 5 ods. 4, príloha I

 

 

článok 4 ods. 6

článok 5 ods. 5

 

 

článok 4 ods. 2

článok 6 ods. 1

 

 

článok 5 ods. 2

článok 6 ods. 2

 

 

článok 5 ods. 2

článok 6 ods. 3

 

 

článok 5 ods. 3

článok 6 ods. 4

 

 

článok 5 ods. 6

článok 6 ods. 5

 

 

článok 5 ods. 7

článok 7

 

 

článok 6

článok 8 ods. 1

 

 

článok 7 ods. 1

článok 8 ods. 2

 

 

článok 7 ods. 2

článok 8 ods. 3

 

 

článok 12 ods. 1

článok 8 ods. 4

 

 

článok 12 ods. 2

článok 9 ods. 1 a 2

 

 

článok 12 ods. 6

 

článok 1 ods. 1

 

článok 8 ods. 1

 

článok 1 ods. 2

 

článok 8 ods. 5

 

článok 1 ods. 3 a 4

 

článok 8 ods. 6

 

článok 2

 

 

 

článok 3

 

 

 

článok 4

 

 

 

článok 5

 

 

 

článok 6 ods. 1

 

článok 9 ods. 1

 

článok 6 ods. 2

 

 

 

článok 6 ods. 3

 

článok 9 ods. 2

 

článok 6 ods. 4

 

 

 

článok 7

 

článok 10

článok 10

 

 

článok 17 ods. 1

článok 11 ods. 1

článok 8 ods. 1

 

článok 11

článok 11 ods. 2

 

 

článok 13 ods. 1

článok 11 ods. 3

 

 

článok 12 ods. 4

článok 11a

 

 

 

 

článok 8 ods. 2 a 3

 

článok 13 ods. 2

 

článok 8 ods. 4 prvý a tretí pododsek

 

 

 

článok 8 ods. 4 druhý pododsek

 

článok 12 ods. 4

 

článok 8 ods. 4 štvrtý a piaty pododsek

 

článok 12 ods. 5

 

článok 9

 

článok 13 ods. 3

článok 12

 

 

článok 18

článok 13

 

 

 

článok 14

článok 10

 

 

 

článok 11

 

 

článok 15

článok 12

článok 4

článok 19

 

 

článok 3

 

 

 

článok 5

 

 

 

príloha II, III

 

príloha I

 

 

príloha II

príloha III

 

 

príloha III

 

príloha I

 

 

 

príloha II

 

 

 

príloha III

 

 

 

príloha IV

 

 


14.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 300/88


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1073/2009

z 21. októbra 2009

o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 561/2006

(prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 71,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

V nariadení Rady (EHS) č. 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi (3) a v nariadení Rady (ES) č. 12/98 z 11. decembra 1997, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých môžu dopravcovia, ktorí nemajú bydlisko/sídlo v určitom členskom štáte, vykonávať vnútroštátnu cestnú osobnú dopravu v členskom štáte (4), sa má vykonať niekoľko podstatných zmien. Z dôvodu prehľadnosti a zjednodušenia je vhodné uvedené nariadenia prepracovať a vložiť do jedného nariadenia.

(2)

Ustanovenie spoločnej dopravnej politiky znamená okrem iného ustanovenie spoločných pravidiel platných pre medzinárodnú prepravu osôb po ceste, ako aj podmienok, za ktorých môžu dopravcovia, ktorí nie sú usadení v danom členskom štáte, vykonávať vnútroštátnu prepravu v tomto členskom štáte.

(3)

Na zabezpečenie jednotného rámca pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi v Spoločenstve by sa toto nariadenie malo uplatňovať na každú medzinárodnú prepravu na území Spoločenstva. Na prepravu z členských štátov do tretích krajín sa naďalej do veľkej miery uplatňujú dvojstranné dohody medzi členskými štátmi a týmito tretími krajinami. Toto nariadenie by sa preto nemalo uplatňovať na tú časť cesty, ktorá sa uskutočnila v členskom štáte, kde nastupovali alebo vystupovali cestujúci, pokiaľ neboli uzavreté potrebné dohody medzi Spoločenstvom a príslušnými tretími krajinami. Malo by sa však uplatňovať na území tranzitného členského štátu.

(4)

Sloboda poskytovania služieb je základnou zásadou spoločnej dopravnej politiky a vyžaduje, aby dopravcovia zo všetkých členských štátov mali zabezpečený prístup na medzinárodné dopravné trhy bez diskriminácie na základe štátnej príslušnosti alebo miesta usadenia.

(5)

Medzinárodná preprava osôb autokarmi a autobusmi by mala byť podmienená držbou licencie Spoločenstva. Od dopravcov by sa malo vyžadovať, aby sa v každom ich vozidle nachádzala overená kópia licencie Spoločenstva s cieľom umožniť kontrolným orgánom jednoduchšie vykonávanie kontrol, najmä orgánom členského štátu, v ktorom nie je dopravca usadený. Mali by sa stanoviť podmienky vydávania a odoberania licencií Spoločenstva, ich doby platnosti a podrobné pravidlá ich používania. Je tiež potrebné ustanoviť podrobné špecifikácie, pokiaľ ide o štruktúru a ďalšie prvky licencie Spoločenstva a jej overených kópií.

(6)

Cestné kontroly by sa mali vykonávať bez priamej či nepriamej diskriminácie z dôvodov štátnej príslušnosti prevádzkovateľa cestnej dopravy či krajiny, kde je usadený prevádzkovateľ cestnej dopravy alebo kde je registrované vozidlo.

(7)

Mali by sa ustanoviť flexibilné opatrenia týkajúce sa podmienok pre osobitnú pravidelnú dopravu a určitú príležitostnú dopravu, aby sa uspokojili požiadavky trhu.

(8)

Popri zachovaní systému povolení pre pravidelnú dopravu by sa mali zmeniť a doplniť niektoré pravidlá, najmä pokiaľ ide o povoľovacie konania.

(9)

Povolenie na pravidelnú dopravu by sa teda malo udeliť na základe povoľovacieho konania, pokiaľ nie sú jasne špecifikované dôvody zamietnutia týkajúce sa žiadateľa. Dôvody zamietnutia, ktoré súvisia s príslušným trhom, by mali spočívať buď v tom, že vykonávanie dopravy, o ktorú sa žiada, by závažne ovplyvnilo životaschopnosť porovnateľnej dopravy prevádzkovanej na základe jednej alebo viacerých zmlúv vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme na priamo dotknutých úsekoch, alebo že hlavným účelom dopravy nie je preprava cestujúcich medzi zastávkami v rôznych členských štátoch.

(10)

Dopravcovia, ktorí nie sú usadení v danom členskom štáte, by mali mať možnosť vykonávať vnútroštátnu osobnú cestnú dopravu, ale mali by sa zohľadniť špecifické charakteristiky každého druhu týchto služieb. Na výkon takejto kabotážnej prepravy by sa mali vzťahovať právne predpisy Spoločenstva, ako napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (5), a vnútroštátne právo platné v určených oblastiach v hostiteľskom členskom štáte.

(11)

Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (6) sa uplatňujú na dopravné podniky, ktoré vykonávajú kabotážnu prepravu.

(12)

Pokiaľ ide o pravidelnú dopravu, len pravidelná doprava vykonávaná ako časť pravidelnej medzinárodnej prepravy okrem mestskej a prímestskej dopravy by sa mala otvoriť pre dopravcov, ktorí nie sú usadení v danom členskom štáte, za dodržania určitých podmienok, najmä vzhľadom na platný právny poriadok hostiteľského členského štátu.

(13)

Členské štáty by si navzájom mali poskytnúť pomoc s cieľom riadneho uplatňovania tohto nariadenia.

(14)

Administratívne formálne požiadavky by sa mali čo najviac znížiť bez toho, aby sa zrušili kontroly a sankcie, ktorými sa zaručuje správne uplatňovanie a účinné presadzovanie tohto nariadenia. Na tento účel by sa mali sprehľadniť a posilniť existujúce pravidlá odňatia licencie Spoločenstva. Súčasné pravidlá by sa mali prispôsobiť s cieľom umožniť účinné ukladanie sankcií za závažné porušenia, ku ktorým došlo v hostiteľskom členskom štáte. Sankcie by mali byť nediskriminačné a primerané závažnosti porušení. Malo by byť možné podať odvolanie vo vzťahu ku každej uloženej sankcii.

(15)

Členské štáty by mali zaznamenávať do svojich vnútroštátnych elektronických registrov podnikov cestnej dopravy všetky závažné porušenia, ktorých sa dopustili dopravcovia a ktoré viedli k uloženiu sankcie.

(16)

S cieľom uľahčiť a posilniť výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi by si členské štáty mali vymieňať príslušné informácie prostredníctvom vnútroštátnych kontaktných miest zriadených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy (7).

(17)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (8).

(18)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na stanovenie vzoru niektorých dokumentov, ktoré sa majú používať pri uplatňovaní tohto nariadenia, a prispôsobiť prílohy I a II k tomuto nariadeniu technickému pokroku. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(19)

Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na vykonávanie tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

(20)

S cieľom podporiť cestovný ruch a používanie dopravných prostriedkov šetrnejších voči životnému prostrediu by sa malo nariadenie (ES) č. 561/2006 zmeniť a doplniť tak, aby vodiči, ktorí pôsobia v rámci jednotlivej príležitostnej dopravy v rámci medzinárodnej prepravy osôb, mohli odložiť vykonanie týždenného času odpočinku až o 12 po sebe idúcich 24-hodinových časov v prípade, že sa zúčastňujú na činnostiach v oblasti prepravy osôb, ktoré za normálnych okolností nezahŕňajú nepretržité a dlhé riadenie. Toto odloženie by sa malo povoliť iba za veľmi prísnych podmienok, ktoré zaisťujú bezpečnosť na cestách a zohľadňujú pracovné podmienky vodičov, okrem iného aj povinnosť dodržiavať týždenný čas odpočinku tesne pred službou a po službe. Komisia by mala podrobne monitorovať využívanie tejto výnimky. Komisia prijme príslušné opatrenia v prípade, že sa podstatne zmení konkrétna situácia, na základe ktorej sa udelila výnimka, a výnimka tak má za následok zhoršenie bezpečnosti na cestách.

(21)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie jednotného rámca pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi v Spoločenstve, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi na území Spoločenstva, vykonávanú v prenájme alebo za odplatu, alebo na vlastnú potrebu dopravcami usadenými v členskom štáte v súlade s jeho právnymi predpismi, pričom sa používajú vozidlá, ktoré sú v tomto členskom štáte zaevidované a ktoré sú vhodné a sú určené z hľadiska ich konštrukcie a vybavenia na prepravu viac ako deviatich osôb vrátane vodiča a na pohyb takýchto vozidiel bez cestujúcich v súvislosti s takouto prepravou.

Výmena vozidla alebo prerušenie prepravy, ktoré umožňujú, aby sa časť cesty uskutočnila inými dopravnými prostriedkami, neovplyvní uplatňovanie tohto nariadenia.

2.   V prípade, že ide o prepravu z členského štátu do tretej krajiny a naopak, sa toto nariadenie uplatňuje na tú časť cesty, ktorá sa uskutočnila na území ktoréhokoľvek tranzitného členského štátu. Nevzťahuje sa na časť cesty na území členského štátu, v ktorom cestujúci nastupujú alebo vystupujú, pokiaľ nebola uzavretá potrebná dohoda medzi Spoločenstvom a dotknutou treťou krajinou.

3.   Do uzavretia dohôd uvedených v odseku 2 nie sú týmto nariadením dotknuté ustanovenia týkajúce sa prepravy z členského štátu do tretej krajiny a naopak, obsiahnuté v dvojstranných dohodách medzi členskými štátmi a takýmito tretími krajinami.

4.   Toto nariadenie sa uplatňuje na vnútroštátnu osobnú cestnú dopravu v prenájme alebo za úhradu, ktorú dočasne vykonáva dopravca, ktorý nie je usadený v danom členskom štáte, ako sa ustanovuje v kapitole V.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„medzinárodná preprava“ je:

a)

jazda uskutočnená vozidlom z miesta odchodu do cieľového miesta, pričom tieto miesta sú v dvoch rôznych členských štátoch a nezáleží na tom, či sa uskutočnil, alebo neuskutočnil tranzit cez územie jedného alebo viacerých členských štátov, alebo tretích krajín;

b)

jazda uskutočnená vozidlom z miesta odchodu do cieľového miesta, pričom tieto miesta sú v rovnakom členskom štáte, s nastupovaním a vystupovaním cestujúcich v inom členskom štáte alebo tretej krajine;

c)

jazda uskutočnená vozidlom z členského štátu do tretej krajiny alebo naopak, pričom nezáleží na tom, či sa tranzit uskutočnil cez územie jedného alebo viacerých členských štátov, alebo tretích krajín, alebo

d)

jazda uskutočnená vozidlom medzi tretími krajinami s tranzitom cez územie jedného alebo viacerých členských štátov;

2.

„pravidelná doprava“ je doprava, ktorou sa zabezpečuje preprava cestujúcich v presne určených v intervaloch po presne určených trasách, pričom cestujúci nastupujú a vystupujú na vopred určených zastávkach;

3.

„osobitná pravidelná doprava“ je pravidelná doprava bez ohľadu na to, kto ju organizuje, ktorou sa zabezpečuje preprava osobitných kategórií cestujúcich s vylúčením ostatných cestujúcich;

4.

„príležitostná doprava“ je doprava, ktorá nespadá pod definíciu pravidelnej dopravy, vrátane osobitnej pravidelnej dopravy, ktorej hlavnou vlastnosťou je, že prepravuje skupinu cestujúcich vytvorenú z podnetu zákazníka alebo samotného dopravcu;

5.

„doprava na vlastnú potrebu“ je doprava, ktorú uskutočňuje na nekomerčné a neziskové účely fyzická osoba alebo právnická osoba, pričom platí, že

dopravná činnosť je len vedľajšia činnosť tejto fyzickej osoby alebo právnickej osoby a

používané vozidlá sú vlastníctvom tejto fyzickej osoby alebo právnickej osoby, alebo ich táto osoba nadobudla na splátky, alebo sú predmetom dlhodobej lízingovej zmluvy a riadia ich členovia personálu tejto fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo samotná fyzická osoba, alebo personál, ktorý je v podniku zamestnaný alebo ktorý je podniku k dispozícii na základe zmluvného záväzku;

6.

„hostiteľský členský štát“ je členský štát, v ktorom dopravca vykonáva prepravu, a nie je členský štát, v ktorom je dopravca usadený;

7.

„kabotážna preprava“ je buď:

vnútroštátna osobná cestná doprava v prenájme alebo za úhradu, ktorú dočasne vykonáva dopravca v hostiteľskom členskom štáte, alebo

nastúpenie a vstúpenie cestujúcich v rámci toho istého členského štátu počas medzinárodnej pravidelnej dopravy v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia za predpokladu, že to nie je hlavným účelom tejto dopravy;

8.

„závažné porušenie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti cestnej dopravy“ je porušenie, ktoré môže viesť k strate bezúhonnosti v súlade s článkom 6 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 1071/2009 a/alebo k dočasnému alebo trvalému odňatiu licencie Spoločenstva.

Článok 3

Sloboda poskytovania služieb

1.   Akýkoľvek dopravca v prenájme alebo za úhradu uvedený v článku 1 môže v súlade s týmto nariadením vykonávať pravidelnú dopravu vrátane osobitnej pravidelnej dopravy a príležitostnej dopravy autokarmi a autobusmi bez diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti alebo miesta usadenia, ak:

a)

je v členskom štáte, v ktorom je usadený, oprávnený vykonávať prepravu autokarom a autobusom v rámci pravidelnej dopravy vrátane osobitnej pravidelnej dopravy alebo príležitostnej dopravy v súlade s podmienkami prístupu na trh ustanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch;

b)

spĺňa podmienky ustanovené v pravidlách Spoločenstva o prístupe k povolaniu prevádzkovateľa osobnej cestnej dopravy vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave a

c)

spĺňa právne požiadavky s ohľadom na normy pre vodičov a vozidlá, ako sa ustanovuje najmä v smernici Rady 92/6/EHS z 10. februára 1992 o montáži a používaní zariadení obmedzujúcich rýchlosť pre určité kategórie motorových vozidiel v Spoločenstve (9), v smernici Rady 96/53/ES z 25. júla 1996, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave (10), a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy (11).

2.   Akýkoľvek dopravca na vlastnú potrebu uvedený v článku 1 môže vykonávať dopravu v zmysle článku 5 ods. 5 bez diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti alebo miesta usadenia, ak je:

a)

v členskom štáte, v ktorom je usadený, oprávnený vykonávať dopravu autokarom a autobusom v súlade s podmienkami prístupu na trh stanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi;

b)

spĺňa právne požiadavky s ohľadom na normy pre vodičov a vozidlá, ako sa ustanovuje najmä v smerniciach 92/6/EHS, 96/53/ES a 2003/59/ES.

KAPITOLA II

LICENCIA SPOLOČENSTVA A PRÍSTUP NA TRH

Článok 4

Licencia Spoločenstva

1.   Medzinárodná preprava osôb autokarom a autobusom sa vykonáva na základe držby licencie Spoločenstva vydanej príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom je dopravca usadený.

2.   Príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, vydajú držiteľovi licencie Spoločenstva originál licencie, ktorý si ponechá dopravca, a jej overené kópie v počte zhodnom s počtom vozidiel, ktoré držiteľ licencie Spoločenstva používa v medzinárodnej preprave osôb buď z dôvodu ich výlučného vlastníctva, alebo z iného dôvodu, a to najmä na základe zmluvy o kúpe na splátky, zmluvy o nájme alebo lízingovej zmluvy.

Licencia Spoločenstva a jej overené kópie zodpovedajú vzoru uvedenému v prílohe II. Obsahujú aspoň dva z bezpečnostných prvkov uvedených v prílohe I.

Komisia prispôsobí prílohy I a II technickému pokroku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 26 ods. 2.

Na licencii Spoločenstva a jej overených kópiách musí byť odtlačok pečiatky vydávajúceho orgánu, ako aj podpis a sériové číslo. Sériové čísla licencie Spoločenstva a jej overených kópií sa zaznamenajú do vnútroštátneho elektronického registra podnikov cestnej dopravy v zmysle článku 16 nariadenia (ES) č. 1071/2009 ako súčasť údajov o dopravcovi.

3.   Licencia Spoločenstva sa vydáva na meno dopravcu a je neprenosná na inú osobu. Overená kópia licencie Spoločenstva sa musí nachádzať v každom vozidle dopravcu a na požiadanie sa predloží oprávnenej osobe, ktorá vykonáva kontrolu.

4.   Licencia Spoločenstva sa vydáva na obdobie najviac desiatich rokov, ktoré možno obnoviť.

Licencie Spoločenstva a overené kópie vydané pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia zostávajú platné až do dňa uplynutia ich platnosti.

5.   Keď sa predloží žiadosť o vydanie alebo obnovenie licencie Spoločenstva v súlade s odsekom 4 tohto článku, príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, overia, či spĺňa podmienky ustanovené v článku 3 ods. 1.

6.   Ak nie sú splnené podmienky uvedené v článku 3 ods. 1, príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, odmietnu vydať alebo obnoviť licenciu Spoločenstva, alebo ju odoberú, a to odôvodneným rozhodnutím.

7.   Členské štáty zaručia právo žiadateľa alebo držiteľa licencie Spoločenstva na opravný prostriedok proti rozhodnutiu príslušných orgánov členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, o odmietnutí žiadosti o vydanie licencie alebo o odňatie licencie.

8.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že licencia Spoločenstva platí aj pre vnútroštátnu dopravu.

Článok 5

Prístup na trh

1.   Pravidelná doprava je prístupná pre každého a v prípade potreby sa vyžaduje rezervácia.

Vykonávanie pravidelnej dopravy podlieha povoleniu v súlade s ustanoveniami kapitoly III.

Pravidelná doprava z členského štátu do tretej krajiny a naopak podlieha povoleniu v súlade s dvojstrannou dohodou medzi členským štátom a treťou krajinou, prípadne aj členským štátom tranzitu, pokiaľ nebola uzavretá potrebná dohoda medzi Spoločenstvom a dotknutou treťou krajinou.

Podstata pravidelnej dopravy nesmie byť ovplyvnená akýmkoľvek prispôsobením sa podmienkam prevádzkovania dopravy.

Organizovanie súbežnej alebo dočasnej prepravy, ktorá sa poskytuje rovnakej cieľovej skupine rovnako ako existujúca pravidelná doprava, nezastavovanie na niektorých zastávkach a zastavovanie na ďalších zastávkach v súčasnej pravidelnej doprave sa riadi rovnakými pravidlami, aké sa uplatňujú na existujúcu pravidelnú dopravu.

2.   Osobitná pravidelná doprava zahŕňa:

a)

prepravu pracovníkov z domu do práce a späť;

b)

prepravu žiakov a študentov do vzdelávacích zariadení a z nich.

Skutočnosť, že osobitná doprava sa môže meniť podľa potrieb užívateľov, neovplyvní jej zatriedenie ako pravidelná doprava.

Osobitná pravidelná doprava nepodlieha povoleniu v súlade s kapitolou III, ak sa vykonáva na základe zmluvy uzavretej medzi organizátorom a dopravcom.

3.   Príležitostná doprava nepodlieha povoleniu v súlade s kapitolou III.

Organizovanie súbežnej alebo dočasnej prepravy, porovnateľnej s existujúcou pravidelnou dopravou, ktorá slúži tej istej skupine cestujúcich ako pravidelná doprava, však podlieha povoleniu v súlade s postupom ustanoveným v kapitole III.

Príležitostná doprava neprestáva byť príležitostnou dopravou len na základe toho, že sa uskutočňuje v určitých intervaloch.

Príležitostnú dopravu môže poskytovať skupina dopravcov konajúcich v mene rovnakej zmluvnej strany a cestujúci môžu po trase využiť spoj iného dopravcu tej istej skupiny na území členského štátu.

Komisia ustanoví konanie na oznámenie mien/obchodných názvov týchto dopravcov a prípojov na trase príslušným orgánom dotknutých členských štátov. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 26 ods. 2.

4.   Jazdy vozidlami bez cestujúcich v súvislosti s dopravou uvedenou v odseku 2 treťom pododseku a v odseku 3 prvom pododseku nepodliehajú povoleniu.

5.   Doprava na vlastnú potrebu je vyňatá z akéhokoľvek systému povoľovania, ale podlieha systému osvedčení.

Osvedčenia vydáva príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa vozidlo eviduje, a platia počas celej cesty vrátane tranzitu.

Komisia stanoví vzor osvedčení. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 26 ods. 2.

KAPITOLA III

PRAVIDELNÁ DOPRAVA PODLIEHAJÚCA POVOLENIU

Článok 6

Povolenie

1.   Povolenia sa vydávajú na meno dopravcu a sú neprenosné na iné osoby. Dopravca, ktorému bolo udelené povolenie, však môže so súhlasom príslušného orgánu členského štátu, na ktorého území sa nachádza miesto odchodu (ďalej len „povoľujúci orgán“), vykonávať dopravu prostredníctvom subdodávateľa. V tomto prípade sa v povolení vyznačí meno subdodávateľa a jeho úloha. Subdodávateľ musí spĺňať podmienky ustanovené v článku 3 ods. 1 Na účely tohto odseku miesto odchodu je „jedna z konečných staníc prepravy“.

V prípade podnikov združených na účely vykonávania pravidelnej dopravy sa povolenie vydá na meno všetkých podnikov a musí uvádzať mená všetkých dopravcov. Dostane ho podnik, ktorý riadi dopravu, a ostatné podniky dostanú kópie.

2.   Doba platnosti povolenia nesmie presiahnuť päť rokov. Na požiadanie žiadateľa alebo po vzájomnej dohode príslušných úradov členských štátov, na ktorých území nastupujú alebo vystupujú cestujúci, sa môže doba platnosti povolenia skrátiť.

3.   V povoleniach sa uvádzajú tieto údaje:

a)

druh dopravy;

b)

dopravná trasa najmä s uvedením miesta odchodu a cieľového miesta;

c)

doba platnosti povolenia;

d)

zastávky a cestovný poriadok.

4.   Komisia určí formát povolenia. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 26 ods. 2.

5.   Povolenia oprávňujú ich držiteľov na vykonávanie pravidelnej dopravy na území všetkých členských štátov, cez ktoré prechádza ich trasa.

6.   Prevádzkovateľ pravidelnej dopravy môže použiť dodatočné vozidlá na zvládnutie dočasných a výnimočných situácií. Takéto dodatočné vozidlá sa môžu používať len za rovnakých podmienok, ako sú podmienky stanovené v povolení uvedenom v odseku 3.

V tomto prípade dopravca zabezpečí, že sa vo vozidle nachádzajú tieto dokumenty:

a)

kópia povolenia na vykonávanie pravidelnej dopravy;

b)

kópia zmluvy medzi prevádzkovateľom pravidelnej dopravy a podnikom poskytujúcim dodatočné vozidlá alebo rovnocenný dokument;

c)

overená kópia licencie Spoločenstva vydaná prevádzkovateľovi, ktorý poskytuje dodatočné vozidlá pre dopravu.

Článok 7

Predkladanie žiadostí o povolenie

1.   Žiadosti o povolenie na