I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

9.10.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 265/9

SMERNICA RADY 2009/119/ES

zo 14. septembra 2009,

ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 100,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov (3),

keďže:

(1)	Dodávky ropy a ropných výrobkov do Spoločenstva stále zohrávajú veľmi dôležitú úlohu najmä pre odvetvie dopravy a chemický priemysel.

(2)	Čoraz väčšia koncentrácia výroby, postupné znižovanie ropných rezerv a zvyšovanie svetovej spotreby ropných výrobkov sa podieľajú na zvýšenom riziku ťažkostí so zásobovaním.

(3)

Európska rada vo svojom akčnom pláne (2007 – 2009) s názvom Energetická politika pre Európu vyzdvihla potrebu zvýšiť bezpečnosť dodávok pre Európsku úniu (EÚ) ako celok a pre každý členský štát, a to okrem iného prostredníctvom preskúmania mechanizmov Únie na udržiavanie zásob ropy s osobitným zameraním sa na dostupnosť v prípade krízy.

(4)	Uvedený cieľ si okrem iného vyžaduje väčšie zblíženie systému Spoločenstva a systému ustanoveného Medzinárodnou energetickou agentúrou (ďalej len „MEA“).

(5)

Podľa smernice Rady 2006/67/ES z 24. júla 2006, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (4), sa zásoby počítajú na základe priemernej dennej domácej spotreby v predchádzajúcom kalendárnom roku. Povinnosti udržiavať zásoby podľa Dohody o Medzinárodnom energetickom programe z 18. novembra 1974 (ďalej len „dohoda MEA“) sa však počítajú na základe čistého dovozu ropy a ropných výrobkov. Z tohto dôvodu a vzhľadom na ďalšie rozdiely v metodike je potrebné zosúladiť spôsob počítania povinností udržiavať zásoby a núdzových zásob Spoločenstva s metodikami výpočtu podľa dohody MEA bez ohľadu na skutočnosť, že metódy výpočtu podľa MEA sa pre technologické vylepšenia posledných desaťročí možno musia prehodnotiť a že štáty, ktoré nie sú účastníckymi krajinami MEA a ktoré sú úplne závislé od dovozov, môžu potrebovať na prispôsobenie svojich povinností udržiavať zásoby dlhšie obdobie. Ďalšie zmeny a doplnenia metód a postupov výpočtu objemu zásob sa môžu ukázať ako potrebné a užitočné na ďalšie zvýšenie súladu s postupmi MEA vrátane zmien, ktorými sa pre niektoré členské štáty zníži miera odpočítania, ktorá sa uplatňuje pri výpočte zásob a je stanovená na 10 %, ktoré by umožňovali rozdielny prístup k zásobám ťažkého benzínu alebo ktoré by umožňovali započítanie zásob v tankeroch, ktoré sa nachádzajú vo výsostných vodách členského štátu.

(6)

Domáca ťažba ropy môže sama osebe prispievať k bezpečnosti dodávok, čím by sa mohlo zdôvodniť, aby členské štáty ťažiace ropu mohli udržiavať menšie zásoby ako ostatné členské štáty. Takáto výnimka by však nemala viesť k zmene povinností udržiavať zásoby, ktoré by boli podstatne odlišné od povinností udržiavať zásoby, ktoré vyplývajú zo smernice 2006/67/ES. Z toho vyplýva, že povinnosť niektorých členských štátov súvisiaca s udržiavaním zásob by sa mala stanoviť na základe domácej spotreby ropy, a nie na základe dovozu.

(7)

Závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Bruseli 8. a 9. marca 2007 naznačujú, že je čoraz nevyhnutnejšie a naliehavejšie, aby sa zaviedla integrovaná politika Spoločenstva v oblasti energetiky, ktorá by bola kombináciou opatrení na európskej úrovni a na úrovni členských štátov. Preto je nesmierne dôležité zabezpečiť väčšie zblíženie štandardov, ktoré sa zabezpečujú mechanizmami udržiavania zásob používanými v jednotlivých členských štátoch.

(8)

Dostupnosť ropných zásob a zaistenie dodávok energie sú hlavné prvky verejnej bezpečnosti členských štátov a Spoločenstva. Existencia ústredných subjektov správy zásob (ÚSSZ) v Spoločenstve pomáha priblížiť sa k týmto cieľom. S cieľom umožniť dotknutým členským štátom optimálne využitie vnútroštátneho práva na vymedzenie pojmov pre ich ÚSSZ pri znížení finančného zaťaženia na strane koncových spotrebiteľov ako výsledok takých činností udržiavania zásob stačí zákaz využívania zásob na komerčné účely s umožnením toho, že ropné zásoby môže kdekoľvek v Spoločenstve udržiavať ktorýkoľvek ÚSSZ zriadený na tento účel.

(9)

So zreteľom na ciele právnych predpisov Spoločenstva o ropných zásobách a prípadné bezpečnostné obavy niektorých členských štátov a vzhľadom na želanie sprísniť mechanizmy solidarity medzi členskými štátmi a zvýšiť ich transparentnosť je potrebné maximálne sústrediť činnosť ÚSSZ na ich vnútroštátne územia.

(10)

Ropné zásoby by sa mali dať udržiavať kdekoľvek v Spoločenstve pod podmienkou, že sa náležite prihliada na ich fyzickú prístupnosť. Hospodárske subjekty, ktoré majú povinnosti udržiavať zásoby, by preto mali mať možnosť oslobodiť sa od svojich povinností tak, že ich postúpia iným hospodárskym subjektom alebo ktorémukoľvek z ÚSSZ. Okrem toho, ak sa tieto povinnosti môžu postúpiť slobodne zvolenému ÚSSZ na území Spoločenstva za odplatu, ktorá by bola limitovaná výškou nákladov vynaložených na poskytované služby, znížilo by sa riziko diskriminačných postupov na vnútroštátnej úrovni. Právo hospodárskeho subjektu na postúpenie by nemalo znamenať, že ktorýkoľvek aktér musí toto postúpenie prijať, pokiaľ sa v tejto smernici neustanovuje inak. Ak sa členské štáty rozhodnú obmedziť postúpenie práv hospodárskeho subjektu, mali by zabezpečiť, že hospodárske subjekty majú zaručené právo postúpiť určitú minimálnu percentuálnu sadzbu ich povinnosti; takéto členské štáty by preto mali zabezpečiť, že ich ÚSSZ akceptuje postúpenie povinnosti udržiavania zásob vo vzťahu k objemu potrebnému na zaručenie tejto minimálnej percentuálnej sadzby.

(11)

Členské štáty by mali zabezpečiť úplnú dostupnosť všetkých zásob udržiavaných na základe právnych predpisov Spoločenstva. Na zaručenie takejto dostupnosti nesmie byť nijako zúžené ani obmedzené vlastnícke právo k týmto zásobám, aby sa nebránilo ich použitiu v prípade narušenia dodávok ropy. Do úvahy by sa nemali brať ropné výrobky podnikov vystavených veľkému riziku exekučných konaní na ich majetok. V prípade, že sa povinnosť udržiavať zásoby ukladá hospodárskym subjektom, začatie konkurzného konania alebo vyrovnacieho konania by sa mohlo považovať za dôkaz existencie takejto rizikovej situácie.

(12)

Aby sa členským štátom umožnilo rýchlo reagovať v obzvlášť naliehavých prípadoch alebo počas kríz na miestnej úrovni, mohlo by byť vhodné umožniť im v prípade takýchto situácií využitie časti zásob. Takéto naliehavé prípady alebo krízy na miestnej úrovni by nezahŕňali situácie spôsobené vývojom cien ropy alebo ropných výrobkov, mohli by však zahŕňať narušenia dodávok zemného plynu, keď je potrebné zmeniť palivo, t. j. použiť ropu alebo ropné výrobky ako palivo pri výrobe energie.

(13)

Vzhľadom na potreby súvisiace s vykonávaním núdzových stratégií, podnietenie zblíženia štandardov zabezpečených vnútroštátnymi mechanizmami udržiavania zásob a zabezpečenie lepšieho prehľadu o objemoch zásob členské štáty a Spoločenstvo by mali mať nástroje posilnenej kontroly týchto zásob. Zásoby, ktoré sa držia na základe bilaterálnych dohôd alebo zmluvných práv na nákup určitých objemov zásob („tickets“), ktoré spĺňajú povinnosti stanovené v tejto smernici, by mali predstavovať užitočné nástroje, ktoré sú v súlade s cieľom väčšieho zblíženia.

(14)	Vlastníctvo členských štátov alebo ÚSSZ zriadených rôznymi vnútroštátnymi orgánmi, pokiaľ ide o významnú časť zásob, by malo umožniť zvýšiť úroveň kontroly a transparentnosti, a to minimálne v prípade tejto časti zásob.

(15)

V záujme zvýšenia bezpečnosti zásobovania v Spoločenstve by tzv. osobitné zásoby nakúpené členskými štátmi alebo ústrednými ÚSSZ a vytvorené na základe rozhodnutí členských štátov mali v prípade krízy zodpovedať skutočným potrebám. Okrem toho by mali mať osobitný právny štatút, ktorý v prípade krízy zabezpečí ich úplnú dostupnosť. Dotknuté členské štáty by preto mali prijať náležité opatrenia na bezvýhradnú ochranu predmetných zásob pred akýmikoľvek exekučnými opatreniami.

(16)	V tomto štádiu by jednotlivé dotknuté členské štáty mali nezávisle a dobrovoľne stanoviť objemy zásob, ktorých vlastníkmi by mali byť ÚSSZ alebo členské štáty.

(17)

Vzhľadom na potrebu zvýšiť úroveň kontroly a transparentnosti by núdzové zásoby, ktoré nie sú osobitnými zásobami, mali podliehať prísnejším požiadavkám na monitorovanie a v istých prípadoch by sa mala členským štátom uložiť oznamovacia povinnosť o opatreniach, ktorými sa spravuje dostupnosť núdzových zásob, a o zmenách predpisov týkajúcich sa ich udržiavania.

(18)

S cieľom umožniť vykonanie potrebných činností, ktoré sa napríklad vyžadujú na účely obmeny zásob, zabezpečenie súladu so zmenenou produktovou špecifikáciou alebo začatie nového výberového konania na udržiavanie zásob, by sa mohli povoliť pohyby stavu osobitných zásob spôsobené operáciami nahradenia jednotlivých zásob.

(19)	V prípade, že sa núdzové a osobitné zásoby zmiešajú s inými zásobami, ktoré skladujú hospodárske subjekty, mal by sa klásť dôraz na transparentnosť objemov núdzových zásob.

(20)

Zdá sa, že periodicita podávania výkazov o zásobách a termín na ich predkladanie v zmysle ustanovení smernice 2006/67/ES nie sú v súlade s rozličnými systémami udržiavania zásob ropy zriadenými v iných častiach sveta. V uznesení o makroekonomických dôsledkoch zvyšovania cien energie Európsky parlament prejavil podporu častejšiemu podávaniu informácií.

(21)

S cieľom zabrániť zdvojovaniu informácií, ktoré majú členské štáty podávať o rôznych kategóriách výrobkov, by ako referencia pre jednotlivé kategórie ropných výrobkov uvedených v tejto smernici malo slúžiť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (5).

(22)

S cieľom posilniť bezpečnosť dodávok, poskytovať trhom kompletnejšie informácie, ubezpečovať spotrebiteľov o stave ropných zásob a optimalizovať spôsob prenosu informácií by sa malo prijať ustanovenie, ktorým sa umožní prijímanie neskorších zmien a doplnení alebo spresnení pravidiel prípravy a predkladania štatistických výkazov.

(23)	S prihliadnutím na rovnaké ciele by sa mali do pripravovaných a predkladaných štatistických výkazov zahrnúť aj iné ako núdzové a osobitné zásoby, pričom tieto výkazy by sa mali predkladať mesačne.

(24)

Vo výkazoch predkladaných Komisii sa môžu vyskytnúť nezrovnalosti a chyby, a preto by zamestnanci Komisie alebo osoby poverené Komisiou mali mať možnosť posúdiť núdzovú pripravenosť a stav zásob členských štátov. Na zabezpečenie toho, aby sa tieto posudzovania mohli naozaj vykonávať v súlade s vnútroštátnymi postupmi, by sa mali využívať vnútroštátne režimy členských štátov.

(25)	Prijaté alebo zozbierané údaje by mali podliehať komplexnému elektronickému a štatistickému spracovaniu. To si vyžaduje integrované nástroje a postupy. Komisia by preto mala mať možnosť prijať všetky opatrenia vhodné na tento účel, a najmä vyvíjať nové počítačové systémy.

(26)

Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov členskými štátmi sa upravuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (6) a ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov Komisiou sa upravuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (7). Tieto akty predovšetkým vyžadujú, aby spracúvanie osobných údajov bolo odôvodnené zákonným účelom, a ustanovujú, aby sa osobné údaje, ktoré boli zozbierané náhodne, ihneď zničili.

(27)	Do ropných výrobkov sa často primiešavajú biopalivá a isté aditíva. Ak sa zmiešajú alebo sa majú zmiešať s takýmito výrobkami, malo by byť možné zahrnúť ich do výpočtu povinnosti udržiavať zásoby a do výpočtu udržiavaných zásob.

(28)

Dotknutým členským štátom by sa malo umožniť plnenie všetkých povinností, ktoré im môžu vyplynúť z rozhodnutia o uvoľnení zásob prijatého podľa dohody MEA alebo podľa vykonávacích opatrení k tejto dohode. Kľúčovým faktorom účinnej reakcie na ťažkosti s dodávkami je riadne a včasné plnenie rozhodnutí MEA. Aby sa takáto reakcia dala zabezpečiť, členské štáty by mali uvoľňovať časť svojich núdzových zásob v rozsahu uvedenom v príslušnom rozhodnutí MEA. Komisia by mala s MEA úzko spolupracovať a prijímať opatrenia na úrovni Spoločenstva na základe metodiky MEA. Komisia by najmä mala byť v pozícii, ktorá jej umožní odporučiť, aby všetky členské štáty uvoľnili zásoby, a tým podporili rozhodnutie MEA, ktorým sa jej účastnícke krajiny vyzývajú na uvoľnenie zásob, prípadne uľahčili jeho vykonávanie. Je žiaduce, aby členské štáty na takéto odporúčania Komisie reagovali kladne, a to v záujme silnej solidarity a súdržnosti v celom Spoločenstve, medzi členskými štátmi, ktoré sú účastníckymi krajinami MEA, a členskými štátmi, ktoré nimi nie sú, v rámci reakcie na narušenie dodávok.

(29)

Účelom smernice Rady 73/238/EHS z 24. júla 1973 o opatreniach na zmiernenie následkov ťažkostí pri zásobovaní ropou a ropnými produktmi (8) je predovšetkým kompenzovať alebo aspoň zmierniť škodlivé následky akýchkoľvek ťažkostí, aj dočasných, ktoré spôsobia citeľné zníženie dodávok ropy alebo ropných výrobkov, vrátane vážneho narušenia hospodárskej činnosti Spoločenstva, ktoré by sa mohlo takýmto znížením spôsobiť. Táto smernica by mala zahŕňať podobné opatrenia.

(30)

Cieľom smernice 73/238/EHS je okrem toho zriadiť poradný orgán na uľahčenie koordinácie praktických opatrení v tejto oblasti prijatých alebo navrhnutých členskými štátmi. Takýto orgán by sa mal ustanoviť v tejto smernici. Naďalej je nutné, aby každý členský štát vypracoval plán, ktorý by sa mohol použiť v prípade ťažkostí s dodávkami ropy a ropných výrobkov. Každý členský štát by mal taktiež ustanoviť organizačné opatrenia, ktoré sa prijmú v prípade krízy.

(31)	Vzhľadom na to, že touto smernicou sa zavádza viacero nových mechanizmov, jej vykonávanie a fungovanie by sa malo preskúmať.

(32)

Táto smernica nahrádza alebo zahŕňa všetky aspekty upravené v rozhodnutí Rady 68/416/EHS z 20. decembra 1968 o uzatváraní a vykonávaní osobitných dohôd medzi vládami v súvislosti s povinnosťou členských štátov udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (9). Toto rozhodnutie preto nemá viac žiadny účel.

(33)

Keďže cieľ tejto smernice, a to udržiavanie vysokej úrovne bezpečnosti dodávok ropy v Spoločenstve prostredníctvom spoľahlivých a transparentných mechanizmov založených na solidarite medzi členskými štátmi za súčasného dodržiavania pravidiel vnútorného trhu a hospodárskej súťaže, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(34)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijímať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (10).

(35)	V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva sa členské štáty vyzývajú, aby vo vlastnom záujme a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami.

(36)	Smernice 73/238/EHS a 2006/67/ES a rozhodnutie 68/416/EHS by sa preto mali zrušiť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Cieľ

Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá, ktorých cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti dodávok ropy v Spoločenstve prostredníctvom spoľahlivých a transparentných mechanizmov založených na solidarite medzi členskými štátmi, udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov a zaviesť postupy potrebné na riešenie stavu ropnej núdze.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)	„referenčný rok“ je kalendárny rok, na ktorý sa vzťahujú údaje o spotrebe alebo čistom dovoze, ktoré sa používajú pri výpočtoch objemu zásob, ktorý sa má udržiavať, alebo skutočného objemu zásob v určenom čase;

b)	„aditíva“ sú neuhľovodíkové zlúčeniny, ktoré sa pridávajú alebo primiešavajú do výrobku s cieľom upraviť jeho vlastnosti;

„biopalivo“ je kvapalná alebo plynná pohonná látka používaná na dopravné účely, ktorá sa vyrába z biomasy, pričom „biomasa“ je biologicky rozložiteľná zložka výrobkov, odpadu a zvyškov pochádzajúcich z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a živočíšnych látok), lesného hospodárstva a príbuzných odvetví, ako aj biologicky rozložiteľná zložka priemyselného a komunálneho odpadu;

„domáca spotreba“ je celkové množstvo dodané v rámci krajiny na energetické a neenergetické použitie, vypočítané podľa prílohy II; toto celkové množstvo zahŕňa dodávky pre sektor transformácie palív a dodávky pre priemysel, dopravu, domácnosti a iné odvetvia na „konečnú“ spotrebu; patrí doň aj vlastná spotreba energetického sektora (s výnimkou paliva pre rafinérie);

e)	„účinné medzinárodné rozhodnutie o uvoľnení zásob“ je každé platné rozhodnutie Riadiacej rady Medzinárodnej energetickej agentúry zabezpečiť dostupnosť ropy alebo ropných výrobkov na trhu uvoľnením zásob jeho členov a/alebo inými opatreniami;

f)	„ústredný subjekt správy zásob“ (ÚSSZ) je organizácia alebo útvar, na ktorý možno preniesť právomoci konať s cieľom obstarávať, udržiavať alebo predávať zásoby ropy vrátane núdzových a osobitných zásob;

g)	„vážne narušenie dodávok“ je veľký a náhly pokles dodávok ropy alebo ropných výrobkov do Spoločenstva alebo členského štátu bez ohľadu na to, či je jeho dôsledkom účinné medzinárodné rozhodnutie o uvoľnení zásob;

h)	„medzinárodné námorné zásobníky“ má význam ako v oddiele 2.1 prílohy A k nariadeniu (ES) č. 1099/2008;

i)	„ropné zásoby“ sú zásoby energetických výrobkov uvedených v oddiele 3.1 prvom odseku prílohy C k nariadeniu (ES) č. 1099/2008;

j)	„núdzové zásoby“ sú ropné zásoby, ktoré musí udržiavať každý členský štát podľa článku 3;

k)	„obchodné zásoby“ sú ropné zásoby skladované hospodárskymi subjektmi, ktorých udržiavanie sa na základe tejto smernice nevyžaduje;

l)	„osobitné zásoby“ sú ropné zásoby, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 9.

m)	„fyzická prístupnosť“ je mechanizmus lokalizácie a prepravy zásob s cieľom zabezpečiť ich uvoľnenie alebo skutočné dodanie konečným spotrebiteľom a na trhy v lehote a za podmienok, ktoré napomáhajú zmiernenie zásobovacích problémov.

Vymedzenia pojmov uvedené v tomto článku sa môžu spresniť alebo zmeniť a doplniť v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2.

Článok 3

Núdzové zásoby – výpočet objemu povinných zásob

1. Členské štáty prijmú vhodné zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ktorými sa do 31. decembra 2012 zabezpečí, aby celkové ropné zásoby udržiavané v Spoločenstve na ich potrebu vždy zodpovedali minimálne 90 dňom priemerného denného čistého dovozu alebo 61 dňom priemernej dennej domácej spotreby, podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je vyššia.

2. Priemerný denný čistý dovoz, na ktorý sa prihliada, sa počíta na základe ropného ekvivalentu dovozu v predchádzajúcom kalendárnom roku, ktorý sa určuje podľa metódy a postupov uvedených v prílohe I.

Priemerná denná domáca spotreba, na ktorú sa prihliada, sa počíta na základe ropného ekvivalentu domácej spotreby v predchádzajúcom kalendárnom roku, ktorá sa určuje a počíta podľa metódy a postupov uvedených v prílohe II.

3. Bez ohľadu na odsek 2 sa však, čo sa týka obdobia od 1. januára do 31. marca každého kalendárneho roku, denné priemery čistého dovozu a domácej spotreby uvedené v odseku 2 určujú na základe množstiev dovezených a spotrebovaných v predposlednom kalendárnom roku pred príslušným kalendárnym rokom.

4. Metódy a postupy výpočtu povinností udržiavať zásoby, ako sa uvádzajú v tomto článku, sa môžu zmeniť a doplniť v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2.

Článok 4

Výpočet objemu zásob

1. Objemy udržiavaných zásob sa počítajú pomocou metód uvedených v prílohe III. Pri výpočte objemov zásob pre každú udržiavanú kategóriu podľa článku 9 sa tieto metódy uplatňujú len na výrobky patriace do danej kategórie.

2. Objemy udržiavaných zásob k určitému dátumu sa počítajú na základe údajov za referenčný rok určený v súlade s pravidlami stanovenými v článku 3.

3. Do výpočtu núdzových zásob členského štátu a osobitných zásob členského štátu sa môžu súčasne zahrnúť všetky ropné zásoby, ak spĺňajú všetky podmienky ustanovené v tejto smernici pre obidva typy týchto zásob.

4. Metódy a postupy výpočtu objemov zásob uvedené v odsekoch 1 a 2 sa môžu zmeniť a doplniť v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2. Môže sa najmä ukázať, že v záujme zabezpečenia väčšieho súladu s postupmi MEA je potrebné a užitočné tieto metódy a postupy vrátane uplatňovania odpočítania stanoveného v prílohe III zmeniť a doplniť.

Článok 5

Dostupnosť zásob

1. Na účely tejto smernice členské štáty zabezpečujú nepretržitú dostupnosť a fyzickú prístupnosť núdzových a osobitných zásob. V súvislosti s týmito zásobami ustanovia pravidlá na identifikáciu, evidenciu a kontrolu, tak aby sa dali kedykoľvek overiť. Táto požiadavka sa tiež uplatňuje aj na núdzové a osobitné zásoby, ktoré sú zmiešané s inými skladovanými zásobami hospodárskych subjektov.

Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na predchádzanie všetkým prekážkam a ťažkostiam, ktoré by mohli brániť dostupnosti núdzových a osobitných zásob. Každý členský štát môže obmedziť alebo podmieniť ďalšími požiadavkami možnosť udržiavať svoje núdzové a osobitné zásoby mimo svojho územia.

2. V prípade, že je potrebné implementovať núdzové postupy ustanovené v článku 21, členské štáty zakážu každé opatrenie, ktoré členskému štátu bráni v preprave, použití alebo uvoľnení núdzových alebo osobitných zásob udržiavaných na ich území v mene iného členského štátu, alebo nijaké takéto opatrenie neprijmú.

Článok 6

Evidencia núdzových zásob – výročná správa

1. Každý členský štát vedie neustále aktualizovanú a podrobnú evidenciu všetkých núdzových zásob udržiavaných pre jeho potreby, ktoré nie sú osobitnými zásobami. Táto evidencia obsahuje najmä informácie na presné určenie skladiska, rafinérie alebo skladovacieho zariadenia, kde sa dané zásoby nachádzajú, ako aj príslušné množstvá, vlastníka zásob a ich druh odkazom na kategórie uvedené v oddiele 3.1 prvom odseku prílohy C k nariadeniu (ES) č. 1099/2008.

2. Do 25. februára každého roka každý členský štát zašle Komisii zhrnutie evidencie zásob uvedenej v odseku 1, v ktorom sa uvedú aspoň množstvá a druh núdzových zásob zahrnutých v evidencii k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho roku.

3. Členské štáty tiež zasielajú Komisii do 15 dní od jej žiadosti aj kompletnú kópiu evidencie; v tejto kópii sa môžu vypustiť citlivé údaje týkajúce sa miesta, kde sa zásoby nachádzajú. Takéto žiadosti sa môžu požadovať najneskôr päť rokov po dátume, na ktorý sa požadované údaje vzťahujú, pričom sa tieto žiadosti nemôžu týkať údajov zo žiadneho obdobia pred 1. januárom 2013.

Článok 7

Ústredné subjekty správy zásob

1. Členské štáty môžu zriadiť ÚSSZ.

Žiadny členský štát nesmie zriadiť viac než jeden ÚSSZ alebo iný podobný orgán. Členský štát môže zriadiť ÚSSZ kdekoľvek v Spoločenstve.

Ak členský štát ÚSSZ zriadi, tento subjekt má formu orgánu alebo útvaru, ktorého cieľom nie je tvorba zisku, ktorý koná vo všeobecnom záujme a ktorý sa nepovažuje za hospodársky subjekt v zmysle tejto smernice.

2. Hlavným cieľom ÚSSZ je obstarávanie, udržiavanie a predaj ropných zásob na účely plnenia požiadaviek tejto smernice a na účely dodržiavania medzinárodných dohôd, ktoré sa týkajú udržiavania ropných zásob. Je jediným orgánom alebo útvarom, na ktorý možno preniesť právomoc obstarávať alebo predávať osobitné zásoby.

3. ÚSSZ alebo členské štáty môžu na stanovené obdobie postúpiť úlohy týkajúce sa správy núdzových zásob a s výnimkou predaja a nadobudnutia aj osobitných zásob iba na:

iný členský štát, na ktorého území sa tieto zásoby nachádzajú, alebo na ÚSSZ zriadený týmto členským štátom. Takto postúpené úlohy sa nesmú postúpiť ďalej na iné členské štáty ani na nimi zriadené ÚSSZ. Členské štáty, ktoré zriadili ÚSSZ, ako aj každý členský štát, na ktorého území sa zásoby budú udržiavať, má právo podmieniť toto postúpenie svojím povolením;

hospodárske subjekty. Takto postúpené úlohy sa nesmú postúpiť ďalej. Ak sa postúpenie alebo zmena či predĺženie tohto postúpenia týkajú úloh súvisiacich so správou núdzových a osobitných zásob udržiavaných v inom členskom štáte, toto postúpenie musí vopred povoliť členský štát, pre ktorý sa tieto zásoby udržiavajú, a všetky členské štáty, na ktorých území sa budú udržiavať.

4. Každý členský štát, ktorý má ÚSSZ, od neho vyžaduje, aby na účely článku 8 ods. 1 a 2 uverejňoval:

a)	priebežne úplné informácie podľa jednotlivých kategórií výrobkov o objemoch zásob, ktorých udržiavanie môže zabezpečovať pre hospodárske subjekty alebo prípadne pre ÚSSZ, ktoré o to majú záujem;

minimálne sedem mesiacov vopred podmienky, za akých je ochotný poskytovať služby týkajúce sa udržiavania zásob pre hospodárske subjekty. Podmienky, za akých sa služby môžu poskytovať, vrátane podmienok týkajúcich sa ich harmonogramu, môžu stanoviť aj príslušné vnútroštátne orgány alebo sa môžu stanoviť na základe súťažného konania, ktorého cieľom je vybrať najlepšiu ponuku predloženú hospodárskymi subjektmi alebo prípadne ÚSSZ, ktoré majú o poskytovanie takýchto služieb záujem.

ÚSSZ prijímajú takéto postúpenia za objektívnych, transparentných a nediskriminačných podmienok. Platby hospodárskych subjektov za služby ÚSSZ nesmú byť vyššie, ako sú úplné náklady na poskytnuté služby, a nemožno ich vyžadovať pred vytvorením zásob. ÚSSZ môže prijatie postúpenia podmieniť poskytnutím záruky alebo inej formy zabezpečenia hospodárskym subjektom.

Článok 8

Hospodárske subjekty

1. Každý členský štát zabezpečí, aby každý hospodársky subjekt, ktorému tento členský štát uloží povinnosti udržiavať zásoby, aby si tým splnil svoje povinnosti vyplývajúce z článku 3, mal právo postúpiť aspoň časť týchto povinností podľa vlastného výberu iba na:

a)	ÚSSZ členského štátu, pre ktorý sa takéto zásoby udržiavajú;

b)	jeden alebo viacero ÚSSZ, ktoré vopred vyhlásili, že sú ochotné udržiavať takéto zásoby, pod podmienkou, že toto postúpenie bolo vopred povolené členským štátom, pre ktorý sa tieto zásoby udržiavajú, ako aj všetkými členskými štátmi, na ktorých územiach sa budú zásoby udržiavať;

iné hospodárske subjekty, ktoré majú nadbytok zásob alebo ktoré majú k dispozícii kapacity udržiavať zásoby mimo územia členského štátu, pre ktorý sa zásoby v Spoločenstve udržiavajú, pod podmienkou, že toto postúpenie bolo vopred povolené členským štátom, pre ktorý sa tieto zásoby udržiavajú, ako aj všetkými členskými štátmi, na ktorých území sa budú zásoby udržiavať, a/alebo

iné hospodárske subjekty, ktoré majú nadbytok zásob alebo ktoré majú k dispozícii kapacity udržiavať zásoby na území členského štátu, pre ktorý sa zásoby udržiavajú, pod podmienkou, že toto postúpenie sa vopred tomuto členskému štátu oznámilo. Členské štáty môžu takéto postúpenia obmedziť alebo podmieniť.

Povinnosti postúpené v súlade s písmenami c) a d) sa nesmú postúpiť ďalej. Každá zmena alebo predĺženie postúpenia uvedeného v písmenách b) a c) nadobúda účinnosť, len ak ju vopred povolili všetky členské štáty, ktoré postúpenie povolili. Každá zmena alebo predĺženie postúpenia uvedeného v písmene d) sa považuje za nové postúpenie.

2. Každý členský štát môže postúpené práva hospodárskych subjektov, ktorým ukladá alebo uložil povinnosti udržiavať zásoby, obmedziť.

Ak však takéto obmedzenia limitujú práva hospodárskeho subjektu na postúpenie na objemy, ktoré zodpovedajú menej ako 10 % povinnosti udržiavať zásoby, ktorá mu bola uložená, členský štát zabezpečí zriadenie ÚSSZ, ktorý musí prijať postúpenia vo vzťahu k objemu potrebnému na zaručenie práva hospodárskeho subjektu postúpiť aspoň 10 % povinnosti udržiavať zásoby, ktorá mu bola uložená.

Minimálna percentuálna sadzba uvedená v tomto odseku sa zvýši z 10 % na 30 % do 31. decembra 2017.

3. Členský štát môže bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 uložiť hospodárskemu subjektu povinnosť postúpiť aspoň časť svojej povinnosti udržiavať zásoby na ÚSSZ členského štátu.

4. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na informovanie hospodárskych subjektov o spôsoboch, ktoré sa majú použiť na výpočet povinností udržiavať zásoby, ktoré sú na ne uložené, najneskôr 200 dní pred začiatkom obdobia, na ktoré sa daná povinnosť vzťahuje. Hospodárske subjekty uplatňujú svoje právo na postúpenie povinností udržiavať zásoby na ÚSSZ najneskôr 170 dní pred začiatkom obdobia, na ktoré sa daná povinnosť vzťahuje.

Ak sú hospodárske subjekty informované o povinnosti udržiavať zásoby menej ako 200 dní pred začiatkom obdobia, na ktoré sa povinnosť udržiavať zásoby vzťahuje, majú možnosť uplatniť svoje právo na postúpenie tejto povinnosti kedykoľvek.

Článok 9

Osobitné zásoby

1. Každý členský štát sa môže zaviazať, že v súlade s podmienkami uvedenými v tomto článku bude udržiavať minimálny objem ropných zásob, vypočítaný ako počet dní spotreby.

Osobitné zásoby musí vlastniť členský štát alebo ním zriadený USSZ a musia sa udržiavať na území Spoločenstva.

2. Osobitné zásoby môže tvoriť len jedna alebo viacero kategórií nasledujúcich výrobkov, ktoré sú vymedzené v oddiele 4 prílohy B k nariadeniu (ES) č. 1099/2008:

—

etán,

—	skvapalnený ropný plyn (LPG),

—	automobilový benzín,

—	letecký benzín,

—	dýzové palivo benzínového typu (na báze ťažkého benzínu alebo JP4),

—	letecký petrolej,

—	ostatný petrolej,

—	plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej),

—	ťažký vykurovací olej (s nízkym aj vysokým obsahom síry),

—	lakový benzín a SBP,

—	lubrikanty (mazivá),

—

bitúmen,

—	parafínové vosky,

—	ropný koks.

3. Ropné výrobky, ktoré tvoria osobitné zásoby, každý členský štát označuje podľa kategórií uvedených v odseku 2. Členské štáty zabezpečia, že na referenčný rok určený v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 3 a pri výrobkoch zahrnutých v použitých kategóriách ropný ekvivalent množstva spotrebovaného v členskom štáte predstavuje najmenej 75 % domácej spotreby, ktorá sa vypočíta metódou uvedenou v prílohe II.

Pri každej kategórii, ktorú si členský štát zvolí, osobitné zásoby, ktoré sa tento členský štát zaviaže udržiavať, zodpovedajú danému počtu dní priemernej dennej spotreby meranej na základe ich ropného ekvivalentu počas referenčného roku určeného v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 3.

Ropné ekvivalenty uvedené v prvom a druhom pododseku sa vypočítajú vynásobením sumy agregátu „zistené hrubé domáce dodávky“ koeficientom 1,2, ako je vymedzené v oddiele 3.2.1 prílohy C k nariadeniu (ES) č. 1099/2008 pre výrobky zahrnuté do používaných alebo príslušných kategórií. Medzinárodné námorné zásobníky sa nezahŕňajú do výpočtu.

4. Každý členský štát, ktorý sa rozhodol udržiavať osobitné zásoby, zašle Komisii oznámenie, ktoré sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie, v ktorom uvedie objem takýchto zásob, ktorý sa zaviazal udržiavať, a obdobie trvania tohto záväzku, ktoré je minimálne jeden rok. Oznámený minimálny objem sa na všetky kategórie osobitných zásob, ktoré členský štát používa, uplatňuje rovnako.

Členský štát zabezpečí, aby sa takéto zásoby udržiavali počas celej dĺžky oznámeného obdobia, pričom nie je dotknuté právo členského štátu dočasne zásoby znížiť, ale len z dôvodu operácií nahradenia jednotlivých zásob.

Zoznam kategórií používaných členskými štátmi je platný minimálne jeden rok, pričom sa môže zmeniť a doplniť s účinnosťou vždy len od prvého dňa kalendárneho mesiaca.

5. Každý členský štát, ktorý sa nezaviazal na úplné obdobie daného kalendárneho roku udržiavať osobitné zásoby minimálne na 30 dní, zabezpečí, aby sa minimálne jedna tretina jeho povinnosti udržiavať zásoby udržiavala vo forme výrobkov zložených v súlade s odsekmi 2 a 3.

Členský štát, pre ktorý sa udržiavajú osobitné zásoby na menej ako 30 dní, vypracúva výročnú správu, v ktorej analyzuje opatrenia prijaté vnútroštátnymi orgánmi na zabezpečenie a overenie dostupnosti a fyzickej prístupnosti jeho núdzových zásob v zmysle článku 5, a v tej istej správe zdokumentuje mechanizmy na umožnenie kontroly členskými štátmi týkajúcej sa používania týchto zásob v prípade narušení dodávok ropy. Táto správa sa zasiela Komisii do konca prvého mesiaca kalendárneho roku, na ktorý sa vzťahuje.

Článok 10

Správa osobitných zásob

1. Každý členský štát vedie neustále aktualizovanú a podrobnú evidenciu všetkých osobitných zásob, ktoré sa udržiavajú na jeho území. Táto evidencia obsahuje najmä všetky informácie potrebné na presné stanovenie miesta, kde sa predmetné zásoby nachádzajú.

Členské štáty taktiež zasielajú Komisii do 15 dní od jej žiadosti kópiu tejto evidencie. Z tejto kópie sa môžu vypustiť citlivé údaje týkajúce sa miesta, kde sa zásoby nachádzajú. Takéto žiadosti sa môžu predložiť najneskôr do piatich rokov po dátume, na ktorý sa požadované údaje vzťahujú.

2. V prípade, že sú osobitné zásoby zmiešané s inými ropnými zásobami, členské štáty alebo ich ÚSSZ prijmú nevyhnutné opatrenia, aby zamedzili akémukoľvek premiestňovaniu týchto zmiešaných výrobkov v rozsahu, v akom tvoria osobitné zásoby, bez predchádzajúceho písomného povolenia vlastníka osobitných zásob a orgánov členského štátu, na ktorého území sa zásoby nachádzajú, alebo ÚSSZ, ktorý tento členský štát zriadil.

3. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby sa na všetky osobitné zásoby udržiavané na ich území alebo prevážané na ich území bez ohľadu na to, či tieto zásoby samy vlastnia, alebo či ich vlastnia iné členské štáty, vzťahovala bezvýhradná imunita pred exekúciou.

Článok 11

Vplyv postúpení

Postúpenia podľa článkov 7 a 8 nemajú žiadny vplyv na povinnosti uložené každému členskému štátu podľa tejto smernice.

Článok 12

Štatistické výkazy o zásobách uvedených v článku 3

1. Každý členský štát zostavuje štatistické výkazy o objemoch zásob, ktoré má udržiavať podľa článku 3, a predkladá ich Komisii v súlade s pravidlami stanovenými v prílohe IV.

2. Pravidlá zostavovania výkazov uvedených v odseku 1, ich rozsah, obsah a periodicita, ako aj lehoty ich predkladania sa môžu zmeniť a doplniť v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2. Pravidlá predkladania týchto výkazov Komisii sa tiež môžu upraviť v súlade s regulačným postupom podľa článku 23 ods. 2.

3. Členské štáty nemôžu do svojich štatistických výkazov o núdzových zásobách zahrnúť množstvá surovej ropy alebo ropných výrobkov, ktoré sú predmetom zaistenia alebo exekučného konania. To isté sa týka zásob, ktoré vlastnia podniky, ktoré sú v konkurze alebo vo vyrovnacom konaní.

Článok 13

Štatistické výkazy o osobitných zásobách

1. Každý dotknutý členský štát zostavuje pre každú kategóriu výrobkov a Komisii predkladá štatistický výkaz, v ktorom sa uvádzajú osobitné zásoby existujúce k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca, množstvá a počet dní priemernej spotreby v referenčnom kalendárnom roku, ktorý tieto zásoby predstavujú. V prípade, že sa niektoré z týchto osobitných zásob udržiavajú mimo územia členského štátu, členský štát poskytne informácie o zásobách udržiavaných v rôznych dotknutých členských štátoch a ÚSSZ alebo prostredníctvom nich. Okrem toho špecificky uvedie, či všetky tieto zásoby vlastní, alebo či je vlastníkom všetkých týchto zásob alebo ich časti jeho ÚSSZ.

2. Každý dotknutý členský štát zostavuje a Komisii predkladá aj výkaz o osobitných zásobách, ktoré sa nachádzajú na jeho území a ktoré vlastnia iné členské štáty alebo ÚSSZ, pričom v ňom uvádza stav zásob podľa jednotlivých kategórií výrobkov podľa článku 9 ods. 4 k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca. V tomto výkaze členský štát v každom jednotlivom prípade uvádza aj dotknutý členský štát alebo ÚSSZ a príslušné množstvá.

3. Štatistické výkazy uvedené v odsekoch 1 a 2 sa predkladajú v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, na ktorý sa vzťahujú.

4. Kópie štatistických výkazov sa bezodkladne zasielajú aj Komisii na jej požiadanie. Takéto žiadosti sa môžu predložiť najneskôr do piatich rokov po dátume, na ktorý sa požadované údaje vzťahujú.

5. Rozsah, obsah a periodicita štatistických výkazov, ako aj lehoty ich predkladania sa môžu zmeniť a doplniť v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2. Pravidlá predkladania týchto výkazov Komisii sa tiež môžu upraviť v súlade s regulačným postupom podľa článku 23 ods. 2.

Článok 14

Výkazy o obchodných zásobách

1. Členské štáty zasielajú Komisii mesačný štatistický výkaz o objemoch obchodných zásob udržiavaných na ich území. V tejto súvislosti zabezpečujú ochranu citlivých údajov a neuvádzajú mená vlastníkov dotknutých zásob.

2. Komisia uverejňuje mesačný štatistický výkaz obchodných zásob v Spoločenstve na základe výkazov, ktoré jej odovzdajú členské štáty, na agregovaných úrovniach.

3. Pravidlá a periodicita predkladania a uverejňovania štatistických výkazov sa môžu zmeniť a doplniť v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2.

Článok 15

Spracúvanie údajov

Komisia je zodpovedná za rozvoj, hosťovanie, správu a údržbu prostriedkov informačných technológií potrebných na prijímanie, ukladanie a akékoľvek spracúvanie údajov poskytnutých v štatistických výkazoch a všetkých iných informácií poskytnutých členskými štátmi alebo zozbieraných Komisiou podľa tejto smernice, ako aj všetkých údajov o ropných zásobách zozbieraných podľa nariadenia (ES) č. 1099/2008 a potrebných na zostavenie výkazov požadovaných v tejto smernici.

Článok 16

Biopalivá a aditíva

1. Biopalivá a aditíva sa zahŕňajú do výpočtu povinností udržiavať zásoby podľa článkov 3 a 9, len pokiaľ sa primiešali do dotknutých ropných výrobkov.

2. Biopalivá a aditíva sa tiež zahŕňajú do výpočtu objemov zásob, ktoré sa skutočne udržiavajú, pokiaľ sa:

a)	primiešali do dotknutých ropných výrobkov alebo

b)	udržiavajú na území dotknutého členského štátu, a za predpokladu, že daný členský štát prijal predpisy, ktorými zabezpečuje, že sa zmiešajú s ropnými výrobkami udržiavanými na základe povinnosti udržiavať zásoby ustanovenej v tejto smernici a že sú určené na použitie v doprave.

3. Pravidlá na zahrnutie biopalív a aditív do výpočtu povinností udržiavať zásoby a objemov zásob uvedené v odseku 1 a 2 sa môžu zmeniť a doplniť v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2.

Článok 17

Koordinačná skupina pre ropu a ropné výrobky

1. Týmto sa zriaďuje koordinačná skupina pre ropu a ropné výrobky (ďalej len „koordinačná skupina“). Koordinačná skupina je poradná skupina, ktorá pomáha pri analýze situácie v Spoločenstve, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok ropy a ropných výrobkov, a uľahčuje koordináciu a vykonávanie opatrení v tejto oblasti.

2. Koordinačná skupina sa skladá zo zástupcov členských štátov. Predsedá jej Komisia. Na práci koordinačnej skupiny sa na pozvanie Komisie môžu zúčastňovať orgány zástupcov dotknutého odvetvia.

Článok 18

Posúdenia núdzovej pripravenosti a stavu zásob

1. Komisia môže v koordinácii s členskými štátmi vykonávať posúdenia na overenie ich núdzovej pripravenosti, a ak to Komisia považuje za vhodné, súvisiacich zásob. Pri príprave takýchto posúdení Komisia prihliada na prácu, ktorú vykonali iné inštitúcie a medzinárodné organizácie, a konzultuje s koordinačnou skupinou.

2. Koordinačná skupina sa môže dohodnúť, že na posúdeniach sa zúčastnia poverené osoby a zástupcovia iných členských štátov. Určení vnútroštátni úradníci posudzovaného členského štátu môžu sprevádzať osoby, ktoré posúdenie vykonávajú. Dotknutý členský štát, ktorý neposkytol Komisii citlivé údaje o umiestnení zásob v zmysle článkov 6 a 9, dá tieto informácie k dispozícii zamestnancom Komisie alebo povereným osobám do jedného týždňa po oznámení posúdenia uvedeného v odseku 1.

3. Členské štáty zabezpečia, aby ich orgány a tí, ktorí sú zodpovední za udržiavanie a správu núdzových a osobitných zásob, súhlasili s inšpekciami a poskytli pomoc osobám, ktoré Komisia poverila vykonaním týchto posúdení. Členské štáty najmä zabezpečia, aby týmto osobám bolo udelené právo nahliadnuť do všetkých dokumentov a do evidencií, ktoré so zásobami súvisia, a aby mali právo prístupu do všetkých lokalít, v ktorých sa zásoby udržiavajú, a ku všetkým súvisiacim dokumentom.

4. Výsledok posúdení vykonávaných podľa tohto článku sa oznámi posudzovanému členskému štátu a môže sa postúpiť koordinačnej skupine.

5. Členské štáty a Komisia zabezpečia, aby úradníci, poverené osoby a iné osoby pracujúce pod dohľadom Komisie, ako aj členovia koordinačnej skupiny nesmeli vyzradiť žiadne informácie zozbierané alebo vymenené na základe tohto článku, ktoré sú vzhľadom na svoj charakter predmetom služobného tajomstva, ako je napríklad totožnosť vlastníkov zásob.

6. Medzi ciele posúdení uvedených v odseku 1 nepatrí spracúvanie osobných údajov. Žiadne osobné údaje, ktoré sa pri týchto posúdeniach zistia alebo odhalia, sa nesmú zhromažďovať ani sa na ne neprihliada a v prípade ich náhodného zozbierania sa ihneď zničia.

7. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že sa všetky údaje, záznamy, výkazy a dokumenty týkajúce sa núdzových zásob a osobitných zásob uchovávajú počas obdobia najmenej piatich rokov.

Článok 19

Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní údajov

Táto smernica sa nedotýka úrovne ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov podľa ustanovení práva Spoločenstva a vnútroštátneho práva ani ich v ničom neovplyvňuje, a predovšetkým sa ňou nijako nemenia povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov, ako ich ukladá smernica 95/46/ES, ani záväzky, ktoré majú inštitúcie a orgány Spoločenstva podľa nariadenia (ES) č. 45/2001, keď pri výkone svojich úloh spracúvajú osobné údaje.

Článok 20

Núdzové postupy

1. Členské štáty zavedú postupy a prijmú potrebné opatrenia, aby umožnili svojim príslušným orgánom v prípade vážneho narušenia dodávok rýchlo, účinne a transparentne čiastočne alebo úplne uvoľniť núdzové a osobitné zásoby a úmerne očakávanému výpadku uložiť všeobecné alebo konkrétne obmedzenia spotreby, okrem iného aj prostredníctvom prednostného prideľovania ropných výrobkov istým kategóriám spotrebiteľov.

2. Členské štáty majú neustále pripravené pohotovostné plány, ktoré sa vykonajú v prípade vážneho narušenia dodávok, a ustanovia organizačné opatrenia, ktoré sa prijmú, aby sa umožnilo uskutočnenie týchto plánov. Členské štáty o svojich pohotovostných plánoch a súvisiacich organizačných opatreniach na požiadanie informujú Komisiu.

3. V prípade účinného medzinárodného rozhodnutia o uvoľnení zásob, ktoré sa dotýka jedného alebo viacerých členských štátov:

dotknuté členské štáty môžu na splnenie svojich medzinárodných záväzkov podľa tohto rozhodnutia použiť núdzové a osobitné zásoby. V tomto prípade členský štát ihneď informuje Komisiu, aby mohla zvolať zasadnutie koordinačnej skupiny alebo elektronicky konzultovať s jej členmi s cieľom posúdiť najmä dôsledky takéhoto uvoľnenia zásob;

b)	Komisia by mala odporučiť členským štátom, aby čiastočne alebo úplne uvoľnili svoje núdzové a osobitné zásoby alebo aby prijali iné opatrenia s rovnakým účinkom, ktoré považujú za vhodné. Komisia môže konať len po konzultácii s koordinačnou skupinou.

4. Ak nastanú ťažkosti s dodávkami ropy alebo ropných výrobkov do Spoločenstva alebo členského štátu, ale neexistuje účinné medzinárodné rozhodnutie o uvoľnení zásob, Komisia o tom podľa potreby informuje MEA a podľa vhodnosti s ňou koordinuje svoje kroky a na žiadosť členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy čo najskôr usporiada konzultáciu s koordinačnou skupinou. Keď si konzultáciu s koordinačnou skupinou vyžiada členský štát, zabezpečí sa najneskôr do štyroch dní od žiadosti, pokiaľ členský štát nesúhlasí s neskorším termínom. Komisia na základe výsledkov preskúmania situácie koordinačnou skupinou určí, či vážne narušenie dodávok nastalo.

Ak sa dospeje k záveru, že vážne narušenie dodávok nastalo, Komisia povolí uvoľnenie časti núdzových a osobitných zásob alebo všetkých týchto zásob, ktoré na tento účel navrhli dotknuté členské štáty.

5. Členské štáty môžu uvoľniť núdzové a osobitné zásoby a znížiť ich tak pod povinný minimálny objem stanovený v tejto smernici v objeme, ktorý je okamžite nevyhnutný na prvotnú reakciu v obzvlášť naliehavých prípadoch alebo s cieľom čeliť miestnym krízam. V prípade takéhoto uvoľnenia členské štáty ihneď informujú Komisiu o uvoľnenom objeme. Komisia postúpi túto informáciu členom koordinačnej skupiny.

6. Ak sa uplatňujú odseky 3, 4 alebo 5, členské štáty môžu dočasne udržiavať nižší objem zásob, ako je stanovený v tejto smernici. V takomto prípade Komisia na základe výsledkov konzultácie s koordinačnou skupinou a prípadne v koordinácii s MEA, a najmä so zreteľom na situáciu na medzinárodných trhoch s ropou a ropnými výrobkami určí rozumnú lehotu, v ktorej členské štáty musia obnoviť svoje zásoby na povinný minimálny objem.

7. Rozhodnutia prijaté Komisiou podľa tohto článku sa nedotýkajú žiadnych ďalších medzinárodných záväzkov dotknutých členských štátov.

Článok 21

Sankcie

Členské štáty stanovia systém sankcií za porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Uvedené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty tieto ustanovenia oznámia Komisii do 31. decembra 2012 a bezodkladne jej oznamujú akékoľvek následné zmeny a doplnenia, ktoré sa na ne vzťahujú.

Článok 22

Preskúmanie

Komisia preskúma fungovanie a vykonávanie tejto smernice do 31. decembra 2015.

Článok 23

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Článok 24

Zrušenie

Smernice 73/238/EHS a 2006/67/ES a rozhodnutie 68/416/EHS sa zrušujú s účinnosťou od 31. decembra 2012.

Odkazy na zrušené smernice a zrušené rozhodnutie sa považujú za odkazy na túto smernicu.

Článok 25

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2012.

Odchylne od prvého pododseku členské štáty, ktoré nie sú účastníckymi krajinami MEA k 31. decembru 2012 a ktorých celá domáca spotreba ropných výrobkov sa zabezpečuje dovozmi, uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 3 ods. 1 tejto smernice najneskôr do 31. decembra 2014. Pokým takéto členské štáty neuvedú uvedené opatrenia do účinnosti, udržiavajú zásoby ropy zodpovedajúce 81 dňom priemerného denného čistého dovozu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 26

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 27

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 14. septembra 2009

Za Radu

predsedníčka

C. MALMSTRÖM

(1) Stanovisko z 22. apríla 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Stanovisko z 13. mája 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3) Ú. v. EÚ C 128, 6.6.2009, s. 42.

(4) Ú. v. EÚ L 217, 8.8.2006, s. 8.

(5) Ú. v. EÚ L 304, 14.11.2008, s. 1.

(6) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(7) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(8) Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 1.

(9) Ú. v. ES L 308, 23.12.1968, s. 19.

(10) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

PRÍLOHA I

METÓDA VÝPOČTU ROPNÉHO EKVIVALENTU DOVOZU ROPNÝCH VÝROBKOV

Ropný ekvivalent dovozu ropných výrobkov, uvedený v článku 3, sa musí vypočítať podľa tejto metódy:

Ropný ekvivalent dovozu ropných výrobkov sa vypočíta ako súčet čistých dovozov ropy, NGL, rafinérskych medziproduktov a ostatných uhľovodíkov v zmysle vymedzení v oddiele 4 prílohy B k nariadeniu (ES) č. 1099/2008, ktorý sa upraví o prípadné zmeny stavu zásob a od ktorého sa odpočítajú 4 % predstavujúce výťažok ťažkého benzínu (alebo ak priemerné percento výťažku ťažkého benzínu na vnútroštátnom území presiahne 7 %, zníži sa o skutočnú čistú spotrebu ťažkého benzínu alebo o priemerné percento výťažku ťažkého benzínu), ku ktorému sa pripočíta súčet čistých dovozov všetkých ostatných ropných výrobkov okrem ťažkého benzínu, ktorý sa takisto upraví podľa zmien stavu zásob a vynásobí sa koeficientom 1,065.

Medzinárodné námorné zásobníky sa nezahŕňajú do výpočtu.

PRÍLOHA II

METÓDA VÝPOČTU ROPNÉHO EKVIVALENTU DOMÁCEJ SPOTREBY

Na účely článku 3 sa ropný ekvivalent domácej spotreby musí vypočítať podľa tejto metódy:

Domáca spotreba uvedená vyššie predstavuje súčet agregátu „zistené hrubé domáce dodávky“, ako je vymedzený v oddiele 3.2.1 prílohy C k nariadeniu (ES) č. 1099/2008, do ktorého sa zahŕňajú len tieto výrobky: automobilový benzín, letecký benzín, dýzové palivo benzínového typu (na báze ťažkého benzínu alebo JP4), letecký petrolej, ostatný petrolej, plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej) a ťažký vykurovací olej (s nízkym aj vysokým obsahom síry), ako sú vymedzené v oddiele 4 prílohy B k nariadeniu (ES) č. 1099/2008.

Medzinárodné námorné zásobníky sa nezahŕňajú do výpočtu.

Ropný ekvivalent domácej spotreby sa vypočíta vynásobením koeficientom 1,2.

PRÍLOHA III

METÓDY VÝPOČTU OBJEMU UDRŽIAVANÝCH ZÁSOB

Na výpočet objemu zásob sa musia používať tieto metódy:

Bez toho, aby bol dotknutý prípad uvedený v článku 4 ods. 3, žiadne množstvo sa nemôže počítať do zásob dva razy.

Od zásob ropy sa odpočítajú 4 %, ktoré zodpovedajú priemernému percentu výťažku ťažkého benzínu.

Zásoby ťažkého benzínu a ropných výrobkov pre medzinárodné námorné zásobníky sa nezahŕňajú do výpočtu.

Ostatné ropné výrobky sa zahrnú do výpočtu zásob podľa jednej z nasledujúcich dvoch metód. Členské štáty sú povinné používať zvolenú metódu počas celého príslušného kalendárneho roku.

Členské štáty môžu:

a)	zahrnúť všetky ostatné zásoby ropných výrobkov stanovených v oddiele 3.1 prvom odseku prílohy C k nariadeniu (ES) č. 1099/2008 a prepočítať ich na ropný ekvivalent tak, že množstvá vynásobia koeficientom 1,065, alebo

zahrnúť zásoby iba týchto výrobkov: automobilový benzín, letecký benzín, dýzové palivo benzínového typu (na báze ťažkého benzínu alebo JP4), letecký petrolej, ostatný petrolej, plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej) a ťažký vykurovací olej (s nízkym aj vysokým obsahom síry) a prepočítať ich na ropný ekvivalent vynásobením množstiev koeficientom 1,2.

Do výpočtu zásob možno zahrnúť množstvá udržiavané na týchto miestach:

—	rafinérske nádrže,

—	zberné terminály,

—	potrubné kanály,

—	nákladné člny,

—	pobrežné tankery,

—	tankery v prístavoch,

—	vnútrozemské zásobníky lodí,

—	dno nádrží,

—	v podobe prevádzkových zásob,

—	u hlavných spotrebiteľov na základe povinnosti vyplývajúcej zo zákona alebo inej povinnosti pod kontrolou orgánov štátnej správy.

Tieto množstvá sa s výnimkou tých, ktoré sa udržiavajú v rafinérskych nádržiach, potrubných kanáloch alebo zberných termináloch, však nemôžu zahrnúť pri výpočte objemu osobitných zásob, pokiaľ sa tieto zásoby počítajú oddelene od núdzových zásob.

Do výpočtu sa nikdy nesmie zahrnúť:

a)	ropa, ktorá ešte nebola vyťažená;

ropa udržiavaná na týchto miestach:

—

ropovody,

—	železničné cisterny,

—	zásobníky námorných plavidiel,

—	čerpacie stanice a maloobchod,

—	ostatní spotrebitelia,

—	tankery na mori,

—	vojenské zásoby.

Pri výpočte svojich zásob členské štáty musia znížiť množstvá zásob vypočítaných uvedenými spôsobmi o 10 %. Toto zníženie sa uplatňuje na všetky množstvá zahrnuté do určitého výpočtu.

Odpočítanie 10 % sa však neuplatňuje pri výpočte objemu osobitných zásob ani pri výpočte objemu jednotlivých kategórií osobitných zásob, pokiaľ sa tieto osobitné zásoby alebo kategórie evidujú oddelene od núdzových zásob, a to najmä, aby sa overilo dodržanie minimálneho objemu zásob ustanoveného v článku 9.

PRÍLOHA IV

Pravidlá prípravy štatistických výkazov o zásobách, ktoré sa udržiavajú na základe článku 3, a ich predkladania Komisii

Každý členský štát musí každý mesiac zostaviť a predložiť Komisii konečný štatistický výkaz o objeme zásob, ktoré skutočne udržiava k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, vypočítanom buď na základe počtu dní čistého dovozu ropy, alebo na základe počtu dní domácej spotreby ropy v súlade s článkom 3. Vo výkaze sa uvádzajú presné dôvody, prečo sa výpočet zakladá na počte dní dovozu alebo naopak, na počte dní spotreby, a musí sa v ňom uviesť, ktorá z metód výpočtu podľa prílohy III sa použila.

Ak sa niektoré zásoby zahrnuté do výpočtu objemu udržiavaných zásob podľa článku 3 udržiavajú mimo vnútroštátneho územia, v každom výkaze sa uvedú informácie o zásobách udržiavaných jednotlivými členskými štátmi a dotknutými ÚSSZ k poslednému dňu obdobia, na ktoré sa výkaz vzťahuje. Vo výkaze musí každý členský štát v každom prípade uviesť, či sa zásoby udržiavajú na základe žiadosti o postúpenie od jedného alebo viacerých hospodárskych subjektov, alebo či sa udržiavajú na základe jeho žiadosti alebo žiadosti jeho ÚSSZ.

Členský štát, na ktorého vnútroštátnom území sa udržiavajú zásoby v mene iného členského štátu alebo iných ÚSSZ, musí zostaviť a Komisii predložiť výkaz o zásobách podľa jednotlivých kategórií výrobkov k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca. V tomto výkaze musí členský štát v každom prípade taktiež uviesť najmä názov dotknutého členského štátu alebo ÚSSZ a udržiavané množstvá.

Štatistické výkazy uvedené v tejto prílohe sa musia Komisii predložiť do 55 dní po skončení mesiaca, na ktorý sa vzťahujú. Tieto isté výkazy sa musia taktiež predložiť do dvoch mesiacov po tom, ako o to Komisia požiada. Takáto žiadosť sa môže predložiť najneskôr päť rokov po dátume, na ktorý sa údaje vzťahujú.

II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

9.10.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 265/24

ROZHODNUTIE RADY

z 8. novembra 2005

o podpise a predbežnom vykonávaní Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Azerbajdžanskou republikou o určitých aspektoch leteckých dopravných služieb

(2009/741/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2 v spojení s článkom 300 ods. 2 prvým pododsekom prvou vetou,

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

(1)	Dňa 5. júna 2003 Rada poverila Komisiu, aby začala rokovania s tretími krajinami o nahradení určitých ustanovení v existujúcich dvojstranných dohodách dohodou so Spoločenstvom.

(2)

Komisia prerokovala v mene Spoločenstva dohodu s Azerbajdžanskou republikou o určitých aspektoch leteckých dopravných služieb v súlade s mechanizmami a smernicami v prílohe k rozhodnutiu Rady, ktorým bola Komisia poverená začať rokovania s tretími krajinami o nahradení určitých ustanovení v existujúcich dvojstranných dohodách dohodou Spoločenstva.

(3)	S výhradou jej možného uzavretia k neskoršiemu dátumu by sa dohoda, ktorú Komisia prerokovala, mala podpísať a predbežne vykonávať,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Týmto sa v mene Spoločenstva schvaľuje podpis Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Azerbajdžanskou republikou o určitých aspektoch leteckých dopravných služieb s výhradou rozhodnutia Rady o uzavretí uvedenej dohody.

Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) na podpis dohody v mene Spoločenstva s výhradou jej uzavretia k neskoršiemu dátumu.

Článok 3

Kým dohoda nenadobudne platnosť, vykonáva sa predbežne od prvého dňa prvého mesiaca, ktorý nasleduje po dni, keď si strany vzájomne oznámili ukončenie postupov potrebných na tento účel.

Článok 4

Týmto sa predseda Rady poveruje vydať oznámenie podľa článku 8 ods. 2 dohody.

V Bruseli 8. novembra 2005

Za Radu

predseda

G. BROWN

DOHODA

medzi Európskym spoločenstvom a vládou Azerbajdžanskej republiky o určitých aspektoch leteckých dopravných služieb

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO

na jednej strane a

VLÁDA AZERBAJDŽANSKEJ REPUBLIKY

na strane druhej

(ďalej len „zmluvné strany“),

KONŠTATUJÚC, že medzi niektorými členskými štátmi Európskeho spoločenstva a Azerbajdžanskou republikou boli uzavreté dvojstranné dohody o leteckých dopravných službách, ktoré obsahujú ustanovenia v rozpore s právom Spoločenstva,

KONŠTATUJÚC, že Európske spoločenstvo má výlučnú právomoc v niekoľkých aspektoch, ktoré môžu byť zahrnuté v dvojstranných dohodách o leteckých dopravných službách medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva a tretími krajinami,

KONŠTATUJÚC, že podľa práva Európskeho spoločenstva leteckí dopravcovia Spoločenstva usadení v členskom štáte majú právo na nediskriminačný prístup k letovým trasám medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva a tretími krajinami,

SO ZRETEĽOM na dohody medzi Európskym spoločenstvom a niektorými tretími krajinami, ktoré štátnym príslušníkom týchto tretích krajín umožňujú nadobudnúť vlastnícke práva u leteckých dopravcov, ktorí majú licenciu v súlade s právom Európskeho spoločenstva,

UZNÁVAJÚC, že ustanovenia dvojstranných dohôd o leteckých dopravných službách medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva a Azerbajdžanskou republikou, ktoré sú v rozpore s právom Európskeho spoločenstva, sa s ním musia úplne zosúladiť, aby sa vytvoril spoľahlivý právny základ pre letecké dopravné služby medzi Európskym spoločenstvom a Azerbajdžanskou republikou a zachovala kontinuita týchto leteckých dopravných služieb,

KONŠTATUJÚC, že ustanovenia dvojstranných dohôd o leteckých dopravných službách medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva a Azerbajdžanskou republikou, ktoré nie sú v rozpore s právom Európskeho spoločenstva, sa nemusia zmeniť a doplniť ani nahradiť,

KONŠTATUJÚC, že zámerom Európskeho spoločenstva v rámci týchto rokovaní nie je zvýšiť celkový objem leteckej dopravy medzi Európskym spoločenstvom a Azerbajdžanskou republikou ani ovplyvniť rovnováhu medzi leteckými dopravcami Spoločenstva a leteckými dopravcami Azerbajdžanskej republiky, ani prerokovať zmeny a doplnenia ustanovení existujúcich dvojstranných dohôd o leteckých dopravných službách, ktoré sa týkajú dopravných práv,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Všeobecné ustanovenia

1. Na účely tejto dohody „členské štáty“ sú členské štáty Európskeho spoločenstva.

2. Odkazy vo všetkých dohodách uvedených v prílohe I na štátnych príslušníkov členského štátu, ktorý je stranou takejto dohody, sa považujú za odkazy na štátnych príslušníkov členských štátov Európskeho spoločenstva.

3. Odkazy vo všetkých dohodách uvedených v prílohe I na leteckých dopravcov alebo letecké spoločnosti členského štátu, ktorý je stranou takejto dohody, sa považujú za odkazy na leteckých dopravcov alebo letecké spoločnosti, ktoré určí tento členský štát.

Článok 2

Určenie členským štátom

1. Ustanovenia v odsekoch 2 a 3 tohto článku nahrádzajú zodpovedajúce ustanovenia v článkoch uvedených v prílohe II písm. a) a b), ktoré sa týkajú určenia leteckého dopravcu dotknutým členským štátom, jeho oprávnení a povolení udelených Azerbajdžanskou republikou a zamietnutia, zrušenia, pozastavenia alebo obmedzenia oprávnení alebo povolení tohto leteckého dopravcu.

2. Po prijatí určenia leteckého dopravcu členským štátom Azerbajdžanská republika udelí príslušné oprávnenia a povolenia s minimálnym procesným oneskorením za predpokladu, že:

i)	letecký dopravca je podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva usadený na území určujúceho členského štátu a vlastní platnú licenciu na vykonávanie leteckej dopravy v súlade s právom Európskeho spoločenstva;

ii)	členský štát zodpovedný za vydanie osvedčenia prevádzkovateľa leteckej dopravy vykonáva a udržuje účinnú regulačnú kontrolu nad leteckým dopravcom a v určení je zreteľne uvedený letecký úrad a

iii)

letecký dopravca je a ostane v priamom vlastníctve alebo prostredníctvom väčšinového vlastníckeho podielu členských štátov a/alebo štátnych príslušníkov členských štátov a/alebo iných štátov uvedených v prílohe III a/alebo štátnych príslušníkov týchto iných štátov a je pod sústavnou účinnou kontrolou týchto štátov a/alebo týchto štátnych príslušníkov.

3. Azerbajdžanská republika môže zamietnuť, zrušiť, pozastaviť alebo obmedziť oprávnenia alebo povolenia leteckého dopravcu určeného členským štátom, ak:

i)	letecký dopravca nie je podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva usadený na území určujúceho členského štátu ani nevlastní platnú licenciu na vykonávanie leteckej dopravy v súlade s právom Európskeho spoločenstva;

ii)	členský štát zodpovedný za vydanie jeho osvedčenia prevádzkovateľa leteckej dopravy nevykonáva ani neudržuje účinnú regulačnú kontrolu nad leteckým dopravcom alebo v určení nie je zreteľne uvedený letecký úrad, alebo

iii)	letecký dopravca nie je v priamom vlastníctve ani prostredníctvom väčšinového podielu, ani pod účinnou kontrolou členských štátov a/alebo štátnych príslušníkov členských štátov a/alebo iných štátov uvedených v prílohe III a/alebo štátnych príslušníkov týchto iných štátov.

Pri výkone svojho práva podľa tohto odseku Azerbajdžanská republika nesmie diskriminovať leteckých dopravcov Spoločenstva na základe ich štátnej príslušnosti.

Článok 3

Práva súvisiace s regulačnou kontrolou

1. Ustanovenia v odseku 2 tohto článku dopĺňajú články uvedené v prílohe II písm. c).

2. V prípade, že členský štát určil leteckého dopravcu, nad ktorým vykonáva a udržiava regulačnú kontrolu iný členský štát, práva Azerbajdžanskej republiky sa podľa bezpečnostných ustanovení dohody medzi členským štátom, ktorý tohto leteckého dopravcu určil, a Azerbajdžanskou republikou vzťahujú rovnako na prijímanie, uplatňovanie alebo udržiavanie bezpečnostných noriem týmto iným členským štátom, ako aj na prevádzkové oprávnenie tohto leteckého dopravcu.

Článok 4

Zdaňovanie leteckých pohonných látok

1. Ustanovenia v odseku 2 tohto článku dopĺňajú zodpovedajúce ustanovenia v článkoch uvedených v prílohe II písm. d).

2. Bez ohľadu na akékoľvek iné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s týmto ustanovením, žiadne ustanovenie dohôd uvedených v prílohe II písm. d) nebráni členskému štátu uložiť na nediskriminačnom základe dane, odvody, clá ani iné poplatky za pohonné látky dodávané na jeho územie na použitie v lietadle určeného leteckého dopravcu Azerbajdžanskej republiky, ktorý prevádzkuje lety medzi miestom na území tohto členského štátu a iným miestom na území uvedeného členského štátu alebo na území iného členského štátu.

3. Bez ohľadu na akékoľvek iné ustanovenia, ktoré ustanovujú inak, žiadne ustanovenie dohôd uvedených v prílohe II písm. d) nebráni Azerbajdžanskej republike uložiť na nediskriminačnom základe dane, odvody, clá ani iné poplatky za pohonné látky dodávané na jej územie na použitie v lietadle určeného leteckého dopravcu členského štátu, ktorý prevádzkuje lety medzi miestom na území Azerbajdžanskej republiky a iným miestom na jej území.

Článok 5

Tarify za prepravu v rámci Európskeho spoločenstva

1. Ustanovenia odseku 2 tohto článku dopĺňajú články uvedené v prílohe II písm. e).

2. Tarify účtované leteckým(-ými) dopravcom(-ami) určeným(-ými) Azerbajdžanskou republikou podľa dohody uvedenej v prílohe I, ktorá obsahuje ustanovenie uvedené v prílohe II písm. e), za celú prepravu uskutočnenú v rámci Európskeho spoločenstva podliehajú právu Európskeho spoločenstva.

Článok 6

Prílohy k dohode

Prílohy k tejto dohode tvoria jej neoddeliteľnú súčasť.

Článok 7

Revízia alebo zmena a doplnenie

Zmluvné strany môžu túto dohodu kedykoľvek po vzájomnej dohode revidovať alebo zmeniť a doplniť.

Článok 8

Nadobudnutie platnosti a predbežné vykonávanie

1. Táto dohoda nadobúda platnosť dňom, keď si zmluvné strany vzájomne písomne oznámia, že boli ukončené ich príslušné vnútorné postupy potrebné na to, aby dohoda nadobudla platnosť.

2. Bez ohľadu na odsek 1 sa strany dohodli na predbežnom vykonávaní dohody od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje po dni, keď si zmluvné strany vzájomne oznámili ukončenie postupov potrebných na tento účel.

3. Dohody a iné dojednania medzi členskými štátmi a Azerbajdžanskou republikou, ktoré ku dňu podpísania tejto dohody ešte nenadobudli platnosť a predbežne sa nevykonávajú, sú uvedené v prílohe I písm. b). Táto dohoda sa vzťahuje na všetky takéto dohody a dojednania od ich nadobudnutia platnosti alebo predbežného vykonávania.

Článok 9

Ukončenie platnosti

1. V prípade, že sa ukončí platnosť niektorej z dohôd uvedených v prílohe I, zároveň sa skončí platnosť všetkých ustanovení tejto dohody, ktoré sa týkajú príslušnej dohody uvedenej v prílohe I.

2. V prípade, že sa ukončí platnosť všetkých dohôd uvedených v prílohe I, zároveň sa skončí platnosť tejto dohody.

NA DÔKAZ TOHO podpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali túto dohodu.

V Štrasburgu siedmeho júla dvetisícdeväť v dvoch vyhotoveniach v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom, talianskom a azerbajdžanskom jazyku.

За Европейската общност

Por la Comunidad Europea

Za Evropské společenství

For Det Europæiske Fællesskab

Für die Europäische Gemeinschaft

Euroopa Ühenduse nimel

Για την Ευρωπαϊκή Κοινότητα

For the European Community

Pour la Communauté européenne

Per la Comunità europea

Eiropas Kopienas vārdā

Europos bendrijos vardu

Az Európai Közösség részéről

Għall-Komunitá Ewropea

Voor de Europese Gemeenschap

W imieniu Wspólnoty Europejskiej

Pela Comunidade Europeia

Pentru Comunitatea Europeană

Za Európske spoločenstvo

Za Evropsko skupnost

Euroopan yhteisön puolesta

För Europeiska gemenskapen

За правителството на Република Азербайджан

Por el Gobierno de la República de Azerbaiyán

Za vládu Ázerbájdžánskou republiky

For Republikken Aserbajdsjans regering

Für die Regierung der Republik Aserbaidschan

Aserbaidžaani Vabariigi valitsuse nimel

Για την Κυβέρνηση της Δημοκρατίας του Αζερμπαϊτζάν

For the Government of the Republic of Azerbaijan

Pour le gouvernement de la République d'Azerbaïdjan

Per il governo della Repubblica dell'Azerbaigian

Azerbaidžānas Republikas valdības vārdā

Azerbaidžano Vyriausybės Respublikos vardu

Az Azerbajdzsáni Köztársaság Kormánya részéről

Għall-Gvern tar-Repubblika tal-Ażerbajġan

Voor de regering van de Republiek Azerbeidzjan

W imieniu Rządu Republiki Azerbejdżańskiej

Pelo Governo da República do Azerbaijão

Pentru Guvernul Republicii Azerbaidjan

Za vládu Azerbajdžanskej republiky

Za vlado Azerbajdžanske republike

Azerbaidžanin tasavallan hallituksen puolesta

För Republiken Azerbajdzjans regering

PRÍLOHA I

Zoznam dohôd uvedených v článku 1 tejto dohody

Dohody o leteckých dopravných službách medzi vládou Azerbajdžanskej republiky a členskými štátmi Európskeho spoločenstva, ktoré ku dňu podpisu tejto dohody boli uzavreté, podpísané a/alebo sa predbežne vykonávajú:

—	Dohoda o leteckých dopravných službách medzi vládou Rakúska a vládou Azerbajdžanskej republiky, podpísaná vo Viedni 4. júla 2000, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Azerbajdžanom a Rakúskom“,

—	Dohoda o leteckých dopravných službách medzi vládou Belgického kráľovstva a vládou Azerbajdžanskej republiky, podpísaná v Baku 13. apríla 1998, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Azerbajdžanom a Belgickom“,

—	Dohoda o leteckých dopravných službách medzi ich príslušnými územiami a za ich hranicami medzi vládou Bulharskej republiky a vládou Azerbajdžanskej republiky, podpísaná v Sofii 29. júna 1995, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Azerbajdžanom a Bulharskom“,

—	Dohoda o leteckých dopravných službách medzi vládou Dánskeho kráľovstva a vládou Azerbajdžanskej republiky, parafovaná v Kodani 27. apríla 2000, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Azerbajdžanom a Dánskom“. Naposledy pozmenená výmenou listov z 1. marca 2004 a 17. decembra 2004,

—

Dohoda o leteckej doprave medzi vládou Spolkovej republiky Nemecko a vládou Azerbajdžanskej republiky, podpísaná v Baku 28. júla 1995, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Azerbajdžanom a Nemeckom“.

Naposledy pozmenená Protokolom, ktorým sa opravuje a dopĺňa Dohoda o leteckej doprave medzi vládou Spolkovej republiky Nemecko a vládou Azerbajdžanskej republiky z 28. júla 1995, podpísaným v Baku 29. júna 1998,

—	Dohoda o leteckých dopravných službách medzi vládou Francúzskej republiky a vládou Azerbajdžanskej republiky, podpísaná v Paríži 19. júna 1997, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Azerbajdžanom a Francúzskom“,

—	Dohoda o leteckých dopravných službách medzi vládou Helénskej republiky a vládou Azerbajdžanskej republiky, parafovaná 6. júna 1995 v Aténach, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Azerbajdžanom a Gréckom“,

—	Dohoda o leteckých dopravných službách medzi vládou Talianskej republiky a vládou Azerbajdžanskej republiky, podpísaná v Ríme 25. septembra 1997, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Azerbajdžanom a Talianskom“,

—	Dohoda o leteckých dopravných službách medzi vládou Azerbajdžanskej republiky a vládou Luxemburského veľkovojvodstva, parafovaná v Baku 3. júla 2001, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Azerbajdžanom a Luxemburskom“,

—	Dohoda o leteckých dopravných službách medzi Holandským kráľovstvom a Azerbajdžanskou republikou, podpísaná v Baku 11. júla 1996, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Azerbajdžanom a Holandskom“,

—	Dohoda o civilnej leteckej doprave medzi vládou Poľskej republiky a vládou Azerbajdžanskej republiky, podpísaná vo Varšave 26. augusta 1997, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Azerbajdžanom a Poľskom“,

—	Dohoda o leteckých dopravných službách medzi vládou Rumunska a vládou Azerbajdžanskej republiky, podpísaná v Baku 27. marca 1996, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Azerbajdžanom a Rumunskom“,

—	Dohoda o leteckých dopravných službách medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Azerbajdžanskej republiky, parafovaná v Baku 27. októbra 2000, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Azerbajdžanom a Slovenskou republikou“,

—	Dohoda o leteckých dopravných službách medzi Španielskym kráľovstvom a Azerbajdžanskou republikou, parafovaná v Madride 18. novembra 2004, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Azerbajdžanom a Španielskom“,

—	Dohoda o leteckých dopravných službách medzi vládou Švédskeho kráľovstva a vládou Azerbajdžanskej republiky, parafovaná v Kodani 27. apríla 2000, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Azerbajdžanom a Švédskom“. Naposledy pozmenená výmenou listov z 1. marca 2004 a 17. decembra 2004,

—

Dohoda o leteckých dopravných službách medzi vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a vládou Azerbajdžanskej republiky, podpísaná v Londýne 23. februára 1994, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Azerbajdžanom a Spojeným kráľovstvom“.

Zmenená a doplnená výmenou nót v Baku z 20. júna a 23. decembra 1996.

Naposledy pozmenená memorandom o porozumení podpísaným v Baku 3. a 4. júla 2000.

Dohody o leteckých dopravných službách a iné dojednania parafované alebo podpísané medzi Azerbajdžanskou republikou a členskými štátmi Európskeho spoločenstva, ktoré ku dňu podpisu tejto dohody ešte nenadobudli platnosť a predbežne sa nevykonávajú:

—	Dohoda o leteckej doprave medzi vládou Českej republiky a vládou Azerbajdžanskej republiky, parafovaná v Prahe 3. decembra 1998, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Azerbajdžanom a Českou republikou“,

—	Dohoda o leteckých dopravných službách medzi vládou Azerbajdžanskej republiky a vládou Estónskej republiky, parafovaná v Talline 8. novembra 2002, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Azerbajdžanom a Estónskom“,

—	Dohoda o leteckých dopravných službách medzi vládou Fínskej republiky a vládou Azerbajdžanskej republiky, parafovaná v Baku 29. septembra 2000, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Azerbajdžanom a Fínskom“.

PRÍLOHA II

Zoznam článkov v dohodách uvedených v prílohe I, na ktoré odkazujú články 2 až 5 tejto dohody

Určenie členským štátom:

—	článok 3 ods. 5 dohody medzi Azerbajdžanom a Rakúskom,

—	článok 3 ods. 5 dohody medzi Azerbajdžanom a Bulharskom,

—	článok 3 ods. 4 dohody medzi Azerbajdžanom a Českou republikou,

—	článok 3 ods. 4 dohody medzi Azerbajdžanom a Dánskom,

—	článok 3 ods. 4 dohody medzi Azerbajdžanom a Estónskom,

—	článok 3 ods. 4 dohody medzi Azerbajdžanom a Nemeckom,

—	článok 3 ods. 4 dohody medzi Azerbajdžanom a Gréckom,

—	článok 4 ods. 3 dohody medzi Azerbajdžanom a Francúzskom,

—	článok 4 ods. 4 dohody medzi Azerbajdžanom a Talianskom,

—	článok 3 ods. 4 dohody medzi Azerbajdžanom a Luxemburskom,

—	článok 3 ods. 4 dohody medzi Azerbajdžanom a Holandskom,

—	článok 3 ods. 4 dohody medzi Azerbajdžanom a Poľskom,

—	článok 3 ods. 4 dohody medzi Azerbajdžanom a Rumunskom,

—	článok 4 ods. 4 dohody medzi Azerbajdžanom a Slovenskou republikou,

—	článok 3 ods. 4 dohody medzi Azerbajdžanom a Švédskom,

—	článok 4 ods. 4 dohody medzi Azerbajdžanom a Spojeným kráľovstvom.

Zamietnutie, zrušenie, pozastavenie alebo obmedzenie oprávnení alebo povolení:

—	článok 4 ods. 1 písm. a) dohody medzi Azerbajdžanom a Rakúskom,

—	článok 5 ods. 1 písm. d) dohody medzi Azerbajdžanom a Belgickom,

—	článok 4 ods. 1 písm. a) dohody medzi Azerbajdžanom a Bulharskom,

—	článok 4 ods. 1 písm. b) dohody medzi Azerbajdžanom a Českou republikou,

—	článok 4 ods. 1 písm. a) dohody medzi Azerbajdžanom a Dánskom,

—	článok 4 ods. 1 písm. a) dohody medzi Azerbajdžanom a Estónskom,

—	článok 4 ods. 1 písm. b) dohody medzi Azerbajdžanom a Gréckom,

—	článok 5 ods. 1 dohody medzi Azerbajdžanom a Francúzskom,

—	článok 5 ods. 1 písm. a) dohody medzi Azerbajdžanom a Fínskom,

—	článok 5 ods. 1 písm. a) dohody medzi Azerbajdžanom a Talianskom,

—	článok 4 ods. 1 písm. a) dohody medzi Azerbajdžanom a Luxemburskom,

—	článok 4 ods. 1 písm. c) dohody medzi Azerbajdžanom a Holandskom,

—	článok 4 ods. 1 písm. a) dohody medzi Azerbajdžanom a Poľskom,

—	článok 4 ods. 1 písm. a) dohody medzi Azerbajdžanom a Rumunskom,

—	článok 5 ods. 1 písm. a) dohody medzi Azerbajdžanom a Slovenskou republikou,

—	článok 4 ods. 1 písm. a) dohody medzi Azerbajdžanom a Švédskom,

—	článok 5 ods. 1 písm. a) dohody medzi Azerbajdžanom a Spojeným kráľovstvom.

Regulačná kontrola:

—	článok 6 dohody medzi Azerbajdžanom a Rakúskom,

—	článok 7 dohody medzi Azerbajdžanom a Belgickom,

—	článok 7 dohody medzi Azerbajdžanom a Českou republikou,

—	článok 14 dohody medzi Azerbajdžanom a Dánskom,

—	článok 15 dohody medzi Azerbajdžanom a Estónskom,

—	článok 11a dohody medzi Azerbajdžanom a Nemeckom,

—	článok 6 dohody medzi Azerbajdžanom a Gréckom,

—	článok 8 dohody medzi Azerbajdžanom a Francúzskom,

—	článok 13 dohody medzi Azerbajdžanom a Fínskom,

—	článok 10 dohody medzi Azerbajdžanom a Talianskom,

—	článok 6 dohody medzi Azerbajdžanom a Luxemburskom,

—	článok 13 dohody medzi Azerbajdžanom a Holandskom,

—	článok 10 dohody medzi Azerbajdžanom a Slovenskou republikou,

—	článok 14 dohody medzi Azerbajdžanom a Švédskom.

Zdanenie leteckých pohonných látok:

—	článok 7 dohody medzi Azerbajdžanom a Rakúskom,

—	článok 10 dohody medzi Azerbajdžanom a Belgickom,

—	článok 7 dohody medzi Azerbajdžanom a Bulharskom,

—	článok 8 dohody medzi Azerbajdžanom a Českou republikou,

—	článok 6 dohody medzi Azerbajdžanom a Dánskom,

—	článok 7 dohody medzi Azerbajdžanom a Estónskom,

—	článok 6 dohody medzi Azerbajdžanom a Nemeckom,

—	článok 9 dohody medzi Azerbajdžanom a Gréckom,

—	článok 11 dohody medzi Azerbajdžanom a Francúzskom,

—	článok 6 dohody medzi Azerbajdžanom a Fínskom,

—	článok 6 dohody medzi Azerbajdžanom a Talianskom,

—	článok 8 dohody medzi Azerbajdžanom a Luxemburskom,

—	článok 9 dohody medzi Azerbajdžanom a Holandskom,

—	článok 6 dohody medzi Azerbajdžanom a Poľskom,

—	článok 9 dohody medzi Azerbajdžanom a Rumunskom,

—	článok 5 dohody medzi Azerbajdžanom a Španielskom,

—	článok 9 dohody medzi Azerbajdžanom a Slovenskou republikou,

—	článok 6 dohody medzi Azerbajdžanom a Švédskom,

—	článok 8 dohody medzi Azerbajdžanom a Spojeným kráľovstvom.

Tarify za prepravu v rámci Európskeho spoločenstva:

—	článok 11 dohody medzi Azerbajdžanom a Rakúskom,

—	článok 13 dohody medzi Azerbajdžanom a Belgickom,

—	článok 9 dohody medzi Azerbajdžanom a Bulharskom,

—	článok 12 dohody medzi Azerbajdžanom a Českou republikou,

—	článok 10 dohody medzi Azerbajdžanom a Dánskom,

—	článok 13 dohody medzi Azerbajdžanom a Estónskom,

—	článok 10 dohody medzi Azerbajdžanom a Nemeckom,

—	článok 12 dohody medzi Azerbajdžanom a Gréckom,

—	článok 17 dohody medzi Azerbajdžanom a Francúzskom,

—	článok 10 dohody medzi Azerbajdžanom a Fínskom,

—	článok 8 dohody medzi Azerbajdžanom a Talianskom,

—	článok 10 dohody medzi Azerbajdžanom a Luxemburskom,

—	článok 5 dohody medzi Azerbajdžanom a Holandskom,

—	článok 10 dohody medzi Azerbajdžanom a Poľskom,

—	článok 8 dohody medzi Azerbajdžanom a Rumunskom,

—	článok 8 dohody medzi Azerbajdžanom a Slovenskou republikou,

—	článok 10 dohody medzi Azerbajdžanom a Švédskom,

—	článok 7 dohody medzi Azerbajdžanom a Spojeným kráľovstvom.

PRÍLOHA III

Zoznam iných štátov uvedených v článku 2 tejto dohody

a)	Islandská republika (podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore);

b)	Lichtenštajnské kniežatstvo (podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore);

c)	Nórske kráľovstvo (podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore);

d)	Švajčiarska konfederácia (podľa Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave).

		ISSN 1725-5147 doi:10.3000/17255147.L_2009.265.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 265

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 52 9. októbra 2009

Obsah		I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		NARIADENIA
		Nariadenie Komisie (ES) č. 940/2009 z 8. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	1
		Nariadenie Komisie (ES) č. 941/2009 z 8. októbra 2009, ktorým sa menia a dopĺňajú reprezentatívne ceny a výška dodatočných dovozných ciel na niektoré produkty v sektore cukru stanovené nariadením (ES) č. 877/2009 na hospodársky rok 2009/2010	3
		Nariadenie Komisie (ES) č. 942/2009 z 8. októbra 2009, ktorým sa stanovuje maximálna výška vývoznej náhrady na maslo v rámci stálej verejnej súťaže ustanovenej nariadením (ES) č. 619/2008	5
		Nariadenie Komisie (ES) č. 943/2009 z 8. októbra 2009, ktorým sa stanovuje maximálna výška vývoznej náhrady na sušené odstredené mlieko v rámci stálej verejnej súťaže ustanovenej nariadením (ES) č. 619/2008	7
		Nariadenie Komisie (ES) č. 944/2009 z 8. októbra 2009, ktorým sa stanovuje maximálna nákupná cena sušeného odstredeného mlieka pre 3. jednotlivú výzvu na predloženie ponuky v rámci verejnej súťaže vyhlásenej podľa nariadenia (ES) č. 733/2009	8
		SMERNICE
	*	Smernica Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov	9

	II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné
	ROZHODNUTIA
	Rada
	2009/741/ES
*	Rozhodnutie Rady z 8. novembra 2005 o podpise a predbežnom vykonávaní Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Azerbajdžanskou republikou o určitých aspektoch leteckých dopravných služieb	24
	Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a vládou Azerbajdžanskej republiky o určitých aspektoch leteckých dopravných služieb	25
	2009/742/ES
*	Rozhodnutie Rady pre spoluprácu EÚ – Južná Afrika č. 1/2009 zo 16. septembra 2009 v súvislosti so zmenou a doplnením prílohy IV a prílohy VI k Dohode o obchode, rozvoji a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej, pokiaľ ide o niektoré poľnohospodárske výrobky	34
	2009/743/ES
*	Rozhodnutie Rady z 24. septembra 2009, ktorým sa vymenúva jedna talianska náhradníčka Výboru regiónov	38
	2009/744/ES
*	Rozhodnutie Rady z 24. septembra 2009, ktorým sa vymenúva írska členka Výboru regiónov	39
	2009/745/ES
*	Rozhodnutie Rady z 24. septembra 2009, ktorým sa vymenúvajú štyria českí členovia a siedmi českí náhradníci Výboru regiónov	40

	III Akty prijaté podľa Zmluvy o EÚ
	AKTY PRIJATÉ PODĽA HLAVY VI ZMLUVY O EÚ
*	Vyhlásenie Holandska podľa článku 28 rámcového rozhodnutia	41

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	MK	28,3
	TR	71,2
	ZZ	49,8
0707 00 05	TR	114,4
0707 00 05	ZZ	114,4
0709 90 70	TR	111,0
0709 90 70	ZZ	111,0
0805 50 10	AR	96,4
	CL	81,0
	TR	79,4
	ZA	101,1
	ZZ	89,5
0806 10 10	BR	188,8
	TR	108,5
	US	186,7
	ZZ	161,3
0808 10 80	BR	63,1
	CL	86,6
	NZ	79,1
	US	80,3
	ZA	72,6
	ZZ	76,3
0808 20 50	CN	41,0
	TR	102,8
	ZA	77,8
	ZZ	73,9

		Korigendá
	*	Korigendum k nariadeniu Rady (ES) č. 680/2009 z 27. júla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 197, 29.7.2009)	42

(EUR)
Číselný znak KN	Výška reprezentatívnej ceny na 100 kg netto daného produktu	Výška dodatočného cla na 100 kg netto daného produktu
1701 11 10 (1)	36,84	0,23
1701 11 90 (1)	36,84	3,85
1701 12 10 (1)	36,84	0,10
1701 12 90 (1)	36,84	3,56
1701 91 00 (2)	40,52	5,31
1701 99 10 (2)	40,52	2,18
1701 99 90 (2)	40,52	2,18
1702 90 95 (3)	0,41	0,27

(EUR/100 kg)
Výrobok	Kód nomenklatúry pre vývoznú náhradu	Maximálna výška vývoznej náhrady na vývoz do miesta určenia uvedeného v článku 2 nariadenia (ES) č. 619/2008
Maslo	ex ex 0405 10 19 9700	70,00
Maslový olej	ex ex 0405 90 10 9000	84,50

KN code 2007	Notes/tariff quota/reductions
„0406 40 10 (Roquefort)
0406 90 18 (Vacherin Mont d’Or)
0406 40 50 (Gorgonzola)
0406 90 32 (Feta)
0406 90 61 (Grana Padano, Parmigiano Reggiano)
ex 0406 90 63 (Fiore Sardo)
ex 0406 90 75 (Asiago, Montasio, Ragusano)
ex 0406 90 76 (Fontina)
ex 0406 90 79 (Esrom, Saint-Nectaire, Taleggio)
ex 0406 90 81 (Cantal)
0406 90 85 (Kefalograviera, Kasseri)“

HS code 2007	Notes/tariff quota/reductions
„0406 10 10 (4)	Global cheese and curd 5 000 t; 50 %; agf 3 %
0406 10 20 (4)	Global cheese and curd 5 000 t; 50 %; agf 3 %
0406 20 10 (4)	Global cheese and curd 5 000 t; 50 %; agf 3 %
0406 20 90 (4)	Global cheese and curd 5 000 t; 50 %; agf 3 %
0406 30 00 (4)	Global cheese and curd 5 000 t; 0 %; agf 3 %
0406 40 10 (4)	Global cheese and curd 5 000 t; 50 %; agf 3 %
0406 40 90 (4)	Global cheese and curd 5 000 t; 50 %; agf 3 %
0406 90 10 (4)	Global cheese and curd 5 000 t; 50 %; agf 3 %
0406 90 25 (4)	Global cheese and curd 5 000 t; 50 %; agf 3 %
0406 90 35 (4)	Global cheese and curd 5 000 t; 50 %; agf 3 %
0406 90 99 (4)	Global cheese and curd 5 000 t; 50 %; agf 3 %
0406 90 12 (4)	Global cheese and curd 5 000 t; 0 %; agf 3 %
0406 90 22 (4)	Global cheese and curd 5 000 t; 0 %; agf 3 %