I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

3.10.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 260/5

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/104/ES

zo 16. septembra 2009

o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných prostriedkov pracovníkmi pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)

(kodifikované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 137 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Smernica Rady 89/655/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných prostriedkov pracovníkmi pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (3) bola opakovane (4) podstatným spôsobom zmenená a doplnená. V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mala táto smernica kodifikovať.

(2)

Táto smernica je samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (5). Ustanovenia smernice 89/391/EHS preto v plnom rozsahu platia pre oblasť používania pracovných prostriedkov pracovníkmi pri práci, zároveň rešpektujúc prísnejšie alebo osobitné ustanovenia tejto smernice.

(3)	Článok 137 ods. 2 zmluvy ustanovuje, že Rada môže prijať prostredníctvom smerníc minimálne požiadavky na podporu zlepšovania najmä pracovného prostredia, aby sa zaručila vyššia úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov.

(4)	V zmysle daného článku nesmú smernice ukladať žiadne správne, finančné a právne obmedzenia, ktoré by bránili zakladaniu a rozvoju malých a stredných podnikov.

(5)	Ustanovenia prijaté podľa článku 137 ods. 2 zmluvy nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť také prísnejšie opatrenia na ochranu pracovných podmienok, ktoré sú zlučiteľné so zmluvou.

(6)	Dodržiavanie minimálnych požiadaviek na zaistenie vyššej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri používaní pracovných prostriedkov je nevyhnutné pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov.

(7)	Zlepšenie bezpečnosti, hygieny a zdravia pri práci je cieľom, ktorý by nemal byť podriadený čisto hospodárskym ohľadom.

(8)	Práca vo výškach môže vystaviť pracovníkov osobitne vážnym rizikám ohrozenia ich zdravia a bezpečnosti, najmä riziku pádu z výšky a iným vážnym pracovným úrazom, ktoré tvoria veľkú časť všetkých úrazov, najmä smrteľných úrazov.

(9)	Táto smernica predstavuje praktický aspekt na vytváranie sociálnej dimenzie vnútorného trhu.

(10)

V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (6) sa od členských štátov vyžaduje, aby oznamovali Komisii akékoľvek návrhy technických predpisov pre stroje, prístroje a zariadenia.

(11)	Táto smernica je najvhodnejším prostriedkom na dosiahnutie hľadaných cieľov a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na tento účel.

(12)	Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe III, časť B,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1. Táto smernica, ktorá je druhou samostatnou smernicou v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS, ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných prostriedkov pracovníkmi pri práci podľa definície v článku 2.

2. Ustanovenia smernice 89/391/EHS sa uplatňujú v plnom rozsahu na celý predmet úpravy uvedený v odseku 1, rešpektujúc prísnejšie alebo osobitné ustanovenia tejto smernice.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice majú nasledujúce pojmy tento význam:

a) „pracovný prostriedok“: akýkoľvek stroj, prístroj, nástroj alebo zariadenie, ktoré sa používa pri práci;

b) „používanie pracovných prostriedkov“: každá činnosť týkajúca sa pracovného prostriedku ako zapínanie alebo vypínanie, používanie, preprava, oprava, prestavba, údržba a starostlivosť, vrátane čistenia;

c) „zóna nebezpečenstva“: akákoľvek oblasť vo vnútri alebo v okolí pracovného prostriedku, v ktorej je ohrozená bezpečnosť alebo zdravie pracovníka, ktorý sa v nej nachádza;

d) „ohrozený pracovník“: akýkoľvek pracovník, ktorý sa celkom alebo čiastočne nachádza v zóne nebezpečenstva;

e) „obsluha“: pracovník alebo pracovníci poverení používaním pracovných prostriedkov.

KAPITOLA II

POVINNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA

Článok 3

Všeobecné povinnosti

1. Zamestnávateľ vykoná potrebné opatrenia, aby pracovné prostriedky poskytnuté pracovníkom v podniku alebo v prevádzke boli pre príslušnú prácu vhodné, alebo aby sa účelne prispôsobili tak, že pri používaní bude zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov.

Pri výbere používaných pracovných prostriedkov zamestnávateľ prihliada na osobitné podmienky a druh práce, na nebezpečenstvá existujúce v podniku alebo v prevádzke, najmä na pracovisku, pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov alebo na akékoľvek nebezpečenstvá, ktoré dodatočne vyplývajú z používania daných pracovných prostriedkov.

2. Ak nie je možné v plnom rozsahu zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri používaní pracovných prostriedkov, zamestnávateľ vykoná vhodné opatrenia, aby čo najviac zmenšil nebezpečenstvá.

Článok 4

Pravidlá pre pracovné prostriedky

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 3, zamestnávateľ zaobstará alebo používa:

pracovné prostriedky, ktoré, ak boli pracovníkom po prvýkrát poskytnuté v podniku alebo prevádzke po 31. decembri 1992:

i)	vyhovujú ustanoveniam akejkoľvek príslušnej platnej smernice Spoločenstva;

ii)	vyhovujú minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe I, ak nie je použiteľná iná smernica Spoločenstva, alebo keď je iná smernica Spoločenstva použiteľná iba čiastočne;

b)	pracovné prostriedky, ktoré, ak boli pracovníkom poskytnuté v podniku alebo v prevádzke do 31. decembra 1992, vyhovujú maximálne štyri roky po tomto termíne minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe I;

rešpektujúc písm. a) bod i) a odchylne od písm. a) bod ii) a písm. b), špecifické pracovné prostriedky, ktoré podliehajú požiadavkám bodu 3 prílohy I, a ak boli pracovníkom poskytnuté v podniku alebo v prevádzke do 5. decembra 1998, vyhovujú maximálne štyri roky po tomto termíne minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe I.

2. Zamestnávateľ vykoná potrebné opatrenia, aby pracovné prostriedky počas celej doby používania prostredníctvom primeranej údržby boli na takej úrovni, ktorá vyhovuje odseku 1 písm. a) alebo b).

3. Po poradách sociálnych partnerov a s náležitým uplatnením vnútroštátnych právnych predpisov alebo praxe členské štáty stanovia postupy, ktorými je možné dosiahnuť úroveň bezpečnosti zodpovedajúcu cieľom uvedeným v prílohe II.

Článok 5

Kontrola pracovných prostriedkov

1. Zamestnávateľ zaistí, aby tam, kde bezpečnosť pracovných prostriedkov závisí od podmienok inštalácie, poverené osoby vykonali počiatočnú kontrolu (po nainštalovaní a pred prvým použitím) a kontrolu po nainštalovaní na novom mieste v zmysle vnútroštátneho práva alebo praxe, aby zabezpečil, že pracovné prostriedky boli správne nainštalované a správne fungujú.

2. Na účely zabezpečenia zachovania podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia a včasného odhalenia a nápravy zhoršeného stavu, zamestnávateľ zaistí, aby pracovné prostriedky vystavené podmienkam, ktoré zapríčiňujú zhoršovanie ich stavu, čím môžu spôsobiť nebezpečenstvo, podliehali:

a)	pravidelným kontrolám a ak je to vhodné, preskúšaniu oprávnenými osobami v zmysle vnútroštátneho práva alebo praxe;

b)	osobitným kontrolám oprávnenými osobami v zmysle vnútroštátneho práva alebo praxe vždy, keď sa vyskytujú výnimočné okolnosti, ako úpravy, nehody, prírodné javy alebo dlhšie prestávky vo využívaní zariadenia, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť pracovných prostriedkov.

3. Výsledky kontrol sa zaznamenávajú a uchovávajú pre potreby príslušných úradov. Musia sa uchovávať primerane dlhý čas.

Ak sa pracovné prostriedky používajú mimo podniku, sú vybavené príslušnými dokladmi o uskutočnení poslednej kontroly.

4. Členské štáty určia podmienky, na základe ktorých sa vykonávajú takéto kontroly.

Článok 6

Pracovné prostriedky s osobitným nebezpečenstvom

Ak je používanie pracovného prostriedku spojené s možným osobitným ohrozením bezpečnosti a zdravia pracovníkov, zamestnávateľ vykoná potrebné opatrenia, aby:

a)	pracovný prostriedok používali len ním poverené osoby;

b)	v prípade opravy, prestavby, údržby alebo starostlivosti vykonávali takúto prácu len na to oprávnení pracovníci.

Článok 7

Ergonomika a ochrana zdravia pri práci

Pri uplatňovaní minimálnych požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia berie zamestnávateľ v plnej miere do úvahy držanie tela a polohu pracovníkov pri používaní pracovných prostriedkov a ergonomické zásady.

Článok 8

Informovanie zamestnancov

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 10 smernice 89/391/EHS zamestnávateľ vykoná potrebné opatrenia, aby boli pracovníkom k dispozícii primerané informácie a ak je to vhodné návody na obsluhu pracovných prostriedkov používaných pri práci.

2. Informácie a návody na obsluhu obsahujú vo vzťahu k bezpečnosti a ochrane zdravia minimálne nasledujúce informácie:

a)	podmienky používania pracovných prostriedkov;

b)	predpokladané výnimočné situácie;

c)	ak je to vhodné, závery zo skúseností získaných pri používaní pracovných prostriedkov.

Pracovníci sa poučia o rizikách, ktoré sa vzťahujú na nich, na pracovné prostriedky v pracovnom priestore alebo na pracovnom mieste, ako aj na akékoľvek zmeny do takej miery, do akej ovplyvňujú pracovné prostriedky nachádzajúce sa v ich bezprostrednom pracovnom priestore alebo na pracovnom mieste, aj keď takéto pracovné prostriedky priamo nepoužívajú.

3. Informácie a návody na obsluhu musia byť pre pracovníkov, ktorých sa týkajú, zrozumiteľné.

Článok 9

Školenie pracovníkov

Bez toho, aby bol dotknutý článok 12 smernice 89/391/EHS, zamestnávateľ vykoná potrebné opatrenia, aby:

a)	pracovníci poverení používaním pracovných prostriedkov boli primerane vyškolení vo vzťahu k nebezpečenstvám, ktoré sú spojené s ich používaním;

b)	pracovníci uvedení v článku 6 písm. b) boli vhodne osobitne vyškolení.

Článok 10

Porady s pracovníkmi a účasť pracovníkov

Porady a účasť pracovníkov alebo ich zástupcov, pokiaľ ide o záležitosti obsiahnuté v tejto smernici, vrátane jej príloh, sa uskutočnia podľa článku 11 smernice 89/391/EHS.

KAPITOLA III

RÔZNE USTANOVENIA

Článok 11

Zmena a doplnenie príloh

1. Rada prijme dodatok k prílohe I o doplnkových minimálnych požiadavkách platných pre osobitné pracovné prostriedky uvedené v bode 3 prílohy I na základe postupu, ktorý je ustanovený v článku 137 ods. 2 zmluvy.

2. Na základe postupu, ktorý je upravený v článku 17 ods. 2 smernice 89/391/EHS, sa prijmú čisto technické úpravy príloh, ktoré sú výsledkom:

a)	prijatia smerníc o technickej harmonizácii a normalizácii pracovných prostriedkov, alebo

b)	technického pokroku, zmien v medzinárodných predpisoch, špecifikáciách alebo poznatkoch týkajúcich sa pracovných prostriedkov.

Článok 12

Záverečné ustanovenia

Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú alebo prijali v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 13

Smernica 89/655/EHS, zmenená a doplnená smernicami uvedenými v prílohe III, časť A, sa zrušuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe III, časť B.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV.

Článok 14

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 15

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 16. septembra 2009

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predsedníčka

C. MALMSTRÖM

(1) Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 144.

(2) Stanovisko Európskeho parlamentu z 8. júla 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 13. júla 2009.

(3) Ú. v. ES L 393, 30.12.1989, s. 13.

(4) Pozri prílohu III, časť A.

(5) Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1.

(6) Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37.

PRÍLOHA I

MINIMÁLNE POŽIADAVKY

[uvedené v článku 4 ods. 1 písm. a) bod ii) a písm. b)]

1. Všeobecná poznámka

Povinnosti ustanovené v tejto prílohe sa uplatňujú s ohľadom na túto smernicu a v prípadoch, keď existuje zodpovedajúce riziko pre predmetný pracovný prostriedok.

Nasledujúce minimálne požiadavky v takej miere, v akej sa týkajú používaných pracovných prostriedkov, nemusia vždy vyžadovať rovnaké opatrenia ako základné požiadavky týkajúce sa nových pracovných prostriedkov.

2. Všeobecné minimálne požiadavky, ktoré sa vzťahujú na pracovné prostriedky

2.1.

Ovládacie a kontrolné prvky pracovného prostriedku, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť, musia byť jasne viditeľné, identifikovateľné a primerane označené, ak je to potrebné.

Okrem prípadov, keď je to potrebné pre určité ovládacie a kontrolné prvky, kontrolné a ovládacie prvky musia byť umiestnené mimo nebezpečného priestoru tak, aby ich činnosť nemohla byť zdrojom ďalšieho ohrozenia. Nesmú zvyšovať akékoľvek nebezpečenstvo ani v dôsledku akejkoľvek neúmyselnej činnosti.

Ak je to potrebné, obsluha z hlavnej riadiacej pozície musí zabezpečiť, aby sa žiadna osoba nenachádzala v nebezpečnom priestore. Ak to nie je možné, musí bezpečnostný systém automaticky dať svetelný alebo zvukový výstražný signál, kedykoľvek je stroj pripravený naštartovať. Vystavený pracovník musí mať čas alebo možnosť rýchlo sa vyhnúť ohrozeniu pri štarte alebo zastavení pracovného prostriedku.

Riadiace systémy musia byť bezpečné a pri ich výbere sa musia zohľadniť poruchy, chyby a obmedzenia, ktoré možno očakávať v rámci plánovaných okolností používania.

2.2.

Pracovný prostriedok sa musí dať uviesť do chodu len premyslenou činnosťou na riadiacom prvku pre daný účel.

To isté sa bude týkať:

—	reštartovania po zastavení chodu z akéhokoľvek dôvodu,

—	riadenia významných zmien v pracovných podmienkach (napríklad rýchlosť, tlak atď.),

ak toto reštartovanie alebo zmena akokoľvek neohrozia vystavených pracovníkov.

Táto požiadavka sa netýka reštartovania alebo zmeny podmienok činnosti, ak sú tieto výsledkom normálneho pracovného cyklu automatického zariadenia.

2.3.

Všetky pracovné prostriedky musia byť vybavené ovládacím prvkom, ktorým budú úplne a bezpečne vypnuté.

Každé pracovisko musí byť vybavené ovládacím prvkom umožňujúcim zastavenie niektorých alebo všetkých pracovných prostriedkov podľa druhu ohrozenia tak, aby pracovné prostriedky boli bezpečné. Ovládacie prvky na zastavenie musia mať prednosť pred ovládacími prvkami na spúšťanie. Ak sa pracovný prostriedok alebo jeho nebezpečné časti zastavia, musí sa vypnúť prívod energie pohonu.

2.4.	V primeraných prípadoch a v závislosti od rizika, ktoré pracovný prostriedok predstavuje a od doby potrebnej na jeho zastavenie, pracovný prostriedok musí byť vybavený zariadením na núdzové zastavenie.

2.5.

Ak z pracovného prostriedku môžu vypadávať predmety alebo vyletovať materiál, musí byť vybavený primeraným bezpečnostným zariadením zodpovedajúcim riziku.

Pracovný prostriedok ohrozujúci emisiami plynov, pár, tekutín alebo prachom, musí byť vybavený vhodným odsávacím alebo ochranným zariadením pri zdroji ohrozenia.

2.6.	Ak je to potrebné pre bezpečnosť a zdravie pracovníkov, musia byť pracovný prostriedok a jeho časti spevnené výstužou alebo iným spôsobom.

2.7.	Ak hrozí deštrukcia pracovného prostriedku alebo jeho častí, čo pravdepodobne spôsobí významné ohrozenie bezpečnosti a zdravia pracovníkov, musia sa prijať vhodné ochranné opatrenia.

2.8.

Ak hrozí riziko mechanického kontaktu s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo ochranným zariadením zabraňujúcim prístup do nebezpečného priestoru, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa dostanú do nebezpečného priestoru.

Kryty a ochranné zariadenia:

—	musia mať pevnú konštrukciu,

—	nesmú byť zdrojom ďalšieho ohrozenia,

—	nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti,

—	musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od nebezpečného priestoru,

—	musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad personálu obsluhy na celý priestor, v ktorom je pracovný prostriedok používaný,

—	musia umožniť vykonanie činnosti potrebnej na upevnenie alebo výmenu častí a pri údržbe tak, aby sa obmedzil prístup len do priestoru, kde sa uvedená činnosť vykonáva, a ak je to možné, bez odstránenia krytu alebo ochranného zariadenia.

2.9.	Priestory a miesta na prácu s pracovným prostriedkom alebo jeho údržbu musia byť vhodne osvetlené podľa druhu vykonávanej činnosti.

2.10.

Časti pracovného prostriedku s vysokou alebo veľmi nízkou teplotou musia byť, ak je to potrebné, chránené tak, aby sa vyhlo ohrozeniu pracovníkov, ktorí sú blízko alebo prichádzajú s ním do kontaktu.

2.11.

Výstražné zariadenie pracovného prostriedku musí byť jednoznačné, jasne a ľahko pochopiteľné a zrozumiteľné.

2.12.

Pracovný prostriedok sa môže používať len na tie činnosti a za podmienok, na ktoré je určený.

2.13.

Musí byť možné vykonávať údržbárske práce vtedy, keď je pracovný prostriedok vypnutý. Ak to nie je možné, musia sa prijať primerané ochranné opatrenia na vykonávanie takýchto činnosti, alebo ich vykonávať mimo nebezpečného priestoru.

Ak má stroj predpísanú údržbu, jej termíny sa musia dodržiavať.

2.14.

Všetky pracovné prostriedky musia byť vybavené zreteľne označenými vypínacími zariadeniami na ich odpojenie od všetkých zdrojov energie.

Opätovné zapojenie nesmie ohrozovať príslušných pracovníkov.

2.15.

Pracovný prostriedok musí mať značky a výstražné označenie na zaistenie bezpečnosti pracovníkov.

2.16.

Pracovníci musia mať zaistený bezpečný prístup a bezpečnosť na všetkých miestach pri výrobe, úprave a údržbárskych prácach.

2.17.

Všetky pracovné prostriedky musia chrániť pracovníkov pred ohrozením ohňom, prehriatím alebo unikajúcim plynom, prachom, tekutinami, parami alebo inými látkami, ktoré sú vyrábané, používané alebo uskladnené v pracovnom prostriedku.

2.18.

Všetky pracovné prostriedky musia byť primerané na predchádzanie rizika výbuchu pracovných prostriedkov alebo látok vyrábaných, používaných alebo skladovaných v pracovných prostriedkoch.

2.19.

Všetky pracovné prostriedky musia byť primerané na ochranu vystavených pracovníkov pred priamym alebo nepriamym kontaktom s elektrinou.

3. Ďalšie minimálne požiadavky týkajúce sa špecifických typov pracovných prostriedkov

3.1. Minimálne požiadavky pre mobilné pracovné prostriedky s vlastným pohonom alebo bez neho

3.1.1. Pracovné prostriedky, na ktorých sa pri ich pohybe nachádzajú pracovníci, musia byť vybavené tak, aby sa počas ich pohybu zmenšilo ohrozenie pracovníkov.

Toto ohrozenie musí zahŕňať aj riziko spôsobené kontaktom s kolesami alebo s pásom vozidla alebo uviaznutím v nich.

3.1.2. Tam, kde by mimovoľné zablokovanie pohonnej jednotky medzi jednotkou mobilného pracovného prostriedku a jeho príslušenstvom alebo akýmkoľvek ťahaným kusom mohlo spôsobiť špecifické ohrozenie, príslušný pracovný prostriedok musí byť vybavený alebo prispôsobený tak, aby takéto blokovanie pohonnej jednotky nemohlo nastať.

Tam, kde sa takémuto zablokovaniu nedá vyhnúť, musia byť vykonané všetky možné opatrenia, ktoré zabránia nepriaznivým účinkom na pracovníkov.

3.1.3. Tam, kde sa hnacie hriadele prenášajúce energiu medzi mobilnými časťami pracovného prostriedku môžu znečistiť pôdou alebo poškodiť ťahaním po zemi, musí byť k dispozícii zariadenie na ich opravu.

3.1.4. Mobilný pracovný prostriedok, na ktorom sa pri jeho pohybe nachádzajú pracovníci, musí byť skonštruovaný tak, aby sa v reálnych podmienkach jeho používania obmedzilo riziko jeho prevrátenia:

—	buď pomocou ochrannej konštrukcie, ktorá zaručí, že pracovný prostriedok sa nenakloní viac než o štvrtinu otáčky, alebo

—	pomocou konštrukcie poskytujúcej dostatok voľného priestoru okolo týchto pracovníkov v prípade, keď nakláňanie bude väčšie než štvrť otáčky, alebo

—	pomocou iného zariadenia s rovnakým účinkom.

Tieto ochranné konštrukcie môžu tvoriť neoddeliteľnú súčasť príslušného pracovného prostriedku.

Tieto ochranné konštrukcie nie sú vyžadované vtedy, keď je pracovný prostriedok počas činnosti stabilizovaný, alebo keď použité konštrukčné riešenie vylučuje možnosť prevrátenia.

Tam, kde v prípade prevrátenia pracovného prostriedku hrozí nebezpečenstvo pritlačenia pracovníka časťami pracovného prostriedku k zemi, musí byť pre ostatných pracovníkov v pracovnom prostriedku nainštalovaný brzdiaci systém.

3.1.5. Vozík so zdvíhacou vidlicou, na ktorom sa nachádza jeden alebo viac pracovníkov, musí byť skonštruovaný alebo prispôsobený tak, aby sa obmedzilo nebezpečenstvo jeho prevrátenia, napríklad:

—	nainštalovaním kabínky pre vodiča, alebo

—	konštrukciou vozíka so zdvíhacou vidlicou, ktorá bráni jeho prevráteniu, alebo

—	konštrukciou, ktorá v prípade prevrátenia sa vozíka so zdvíhacou vidlicou zachová dostatok priestoru pre pracovníkov medzi zemou a príslušnými časťami vozíka, alebo

—	konštrukciou chrániacou pracovníkov na sedadlách pre obsluhu vozíka so zdvíhacou vidlicou tak, že pri prevrátení vozíka nebudú pritlačení časťami vozíka so zdvíhacou vidlicou.

3.1.6. Pracovný prostriedok s vlastným pohonom, ktorý pri pohybe môže ohroziť osoby, musí spĺňať nasledujúce podmienky:

a)	pracovný prostriedok musí byť zabezpečený zariadením, ktoré zabráni neoprávnenej osobe naštartovanie;

b)	musí mať vhodné konštrukčné prvky minimalizujúce následky kolízie v prípade, keď sa súčasne pohybuje viac koľajových vozidiel;

c)	musí obsahovať brzdiace a zastavovacie zariadenie. Ak to bezpečnostné obmedzenia vyžadujú, v prípade zlyhania hlavného brzdiaceho a zastavovacieho zariadenia musí mať núdzové vybavenie ovládané ľahko prístupnými prvkami alebo pracujúce automaticky;

d)	ak vodič z hľadiska požadovanej bezpečnosti nemá dostatočný výhľad, musia byť na zlepšenie jeho výhľadu namontované primerané pomocné prvky;

e)	pracovný prostriedok určený na prácu v noci alebo v tme musí byť vybavený osvetlením primeraným vykonávanej práci a musí poskytovať dostatočnú bezpečnosť pre pracovníkov;

f)	pracovný prostriedok s nebezpečenstvom vzniku požiaru priamo na ňom alebo na ťahanej alebo nesenej časti, pričom môžu byť ohrození pracovníci, musí byť vybavený vhodnými hasiacimi prístrojmi, ak na mieste, kde sa pracuje, takéto protipožiarne prostriedky nie sú k dispozícii;

g)	diaľkovo ovládaný pracovný prostriedok sa po opustení kontrolovaného priestoru musí automaticky zastaviť;

h)	diaľkovo ovládaný pracovný prostriedok, ktorý v bežných podmienkach môže naraziť alebo spôsobiť ohrozenie, musí disponovať zariadením, ktoré tomu zabráni, ak nie sú prítomné iné zariadenia na kontrolu tohto ohrozenia.

3.2. Minimálne požiadavky pre pracovný prostriedok určený na dvíhanie bremien

3.2.1. Ak pracovný prostriedok na dvíhanie bremien je nainštalovaný trvale, musí byť zabezpečená jeho pevnosť a stabilita pri používaní, pričom zvláštnu pozornosť je potrebné venovať bremenám, ktoré sa majú zdvíhať, a tlakom, ktoré budú pôsobiť na montážne alebo podporné body celej konštrukcie.

3.2.2. Na stroji na dvíhanie bremien musí byť jasne vyznačená prípustná nosnosť a tam, kde to je vhodné, musí byť aj tabuľka udávajúca prípustnú nosnosť pre každú konfiguráciu stroja.

Príslušenstvo zdvíhacieho zariadenia musí byť označené tak, aby bolo možné určiť charakteristiku podstatnú pre bezpečné používanie.

Pracovný prostriedok, ktoré nie je určený na dvíhanie osôb, ale ktorý sa by omylom mohol takto použiť, musí byť vhodne a jasne označený, aby sa tak nestalo.

3.2.3. Trvale nainštalovaný pracovný prostriedok musí byť postavený tak, aby sa znížilo riziko, že bremeno:

a)	udrie pracovníkov;

b)	sa nebezpečne rozkýva alebo vypadne; alebo

c)	sa neúmyselne uvoľní.

3.2.4. Pracovný prostriedok na dvíhanie alebo premiestňovanie pracovníkov musí mať také vlastnosti, aby sa:

a)	pomocou vhodných zariadení predišlo nebezpečenstvu pádu kabíny tam, kde sa takéto riziko vyskytne;

b)	zamedzilo nebezpečenstvu pádu používateľa pracovného prostriedku tam, kde sa takéto riziko vyskytne;

c)	zamedzilo nebezpečenstvu pritlačenia, uviaznutia alebo udretia používateľa, najmä v dôsledku neúmyselného kontaktu s objektmi;

d)	zaručilo, že osoby uviaznuté v kabíne v prípade nehody nebudú vystavené nebezpečenstvu a bude ich možné uvoľniť.

Ak sa ohrozeniu uvedenému pod písmenom a) z dôvodu rozdielu miesta a výšky nedá zabrániť bezpečnostnými opatreniami, je potrebné namontovať a každý pracovný deň skontrolovať závesné lano so zvýšeným bezpečnostným koeficientom.

PRÍLOHA II

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA POUŽÍVANIA PRACOVNÉHO PROSTRIEDKU

(uvedeného v článku 4 ods. 3)

Všeobecný komentár

Táto príloha sa uplatňuje s ohľadom na túto smernicu a v prípadoch, kde v súvislosti s príslušným pracovným prostriedkom existuje riziko.

1. Všeobecné ustanovenia pre všetky pracovné prostriedky

1.1.

Pracovný prostriedok musí byť nainštalovaný, umiestnený a používaný tak, aby sa zmenšilo ohrozenie používateľov tohto pracovného prostriedku a ďalších pracovníkov, napríklad tým, že sa ponechá dostatok miesta medzi pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku a pevnými alebo pohybujúcimi sa časťami v jeho okolí, a tým, že všetky používané alebo vyrábané druhy energie a látok sa dajú bezpečne privádzať alebo odvádzať.

1.2.	Pracovný prostriedok sa musí montovať alebo demontovať v bezpečných podmienkach, najmä s dodržaním všetkých inštrukcií výrobcu.

1.3.	Pracovný prostriedok, ktorý môže byť pri používaní zasiahnutý bleskom, musí byť vhodným spôsobom alebo zariadením chránený pred účinkom bleskov.

2. Ustanovenia týkajúce sa mobilných pracovných prostriedkov s vlastným pohonom alebo bez neho

2.1.	Pracovný prostriedok s vlastným pohonom bude ovládaný iba pracovníkmi, ktorí absolvovali primerané školenie zamerané na bezpečné riadenie takéhoto prostriedku.

2.2.	Ak sa pracovný prostriedok pohybuje po pracovnom priestore, je nutné vydať primerané dopravné predpisy a zabezpečiť ich dodržiavanie.

2.3.

Je nutné vykonať organizačné opatrenia, aby do pracovnej oblasti pracovného prostriedku s vlastným pohonom nevchádzali peší pracovníci.

Ak je možné príslušnú prácu vykonať len vtedy, keď sú prítomní aj peší pracovníci, musia sa vykonať vhodné opatrenia, aby nedošlo k ich zraneniu pracovným prostriedkom.

2.4.	Preprava pracovníkov na mobilnom pracovnom prostriedku sa môže uskutočniť len tam, kde je zaistená ich bezpečnosť. Ak sa práca musí vykonávať počas prepravy, je nutné primerane upraviť rýchlosť pohybu pracovného prostriedku.

2.5.	Mobilný pracovný prostriedok so spaľovacím motorom sa v pracovných priestoroch môže používať len vtedy, ak je zabezpečený prívod dostatočného množstva vzduchu, aby sa zaistila bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov.

3. Ustanovenia týkajúce sa používania pracovných prostriedkov na zdvíhanie bremien

3.1. Všeobecné zásady

3.1.1. Pracovný prostriedok, ktorý je mobilný alebo sa dá rozmontovať a ktorý má slúžiť na zdvíhanie bremien, sa musí používať tak, aby za všetkých predvídateľných podmienok bola pri používaní tohto pracovného prostriedku zabezpečená jeho stabilita, pričom sa musia brať do úvahy vlastnosti podkladu.

3.1.2. Pracovníci môžu byť zdvíhaní len pomocou takého pracovného prostriedku a jeho príslušenstva, ktoré je na to určené.

Rešpektujúc článok 5 smernice 89/391/EHS, na zdvíhanie osôb sa môže výnimočne použiť aj pracovný prostriedok, ktorý nie je osobitne skonštruovaný na tento účel, ak sa vykonajú primerané bezpečnostné opatrenia v súlade s vnútroštátnymi predpismi alebo praxou ustanovujúcou primeraný dohľad.

Pokiaľ sa na pracovnom prostriedku určenom na zdvíhanie bremien nachádzajú osoby, na riadiacom mieste musí byť stále prítomná obsluha. Osoby, ktoré sú zdvíhané, musia mať možnosť spoľahlivo komunikovať s obsluhou. V prípade nebezpečenstva musia byť k dispozícii spoľahlivé prostriedky na ich evakuáciu.

3.1.3. Musia sa prijať opatrenia, aby sa pracovníci nezdržiavali pod zavesenými bremenami, okrem prípadov, ak si to vyžaduje efektívnosť vykonávanej práce.

Bremená sa nesmú pohybovať nad nechránenými pracovnými priestormi, na ktorých sa zvyčajne nachádzajú pracovníci.

Ak sa pracovníci nachádzajú pod bremenami a prácu nemožno vykonať iným spôsobom, je nutné určiť príslušné postupy a zabezpečiť ich dodržiavanie.

3.1.4. Príslušenstvo zdvíhacích zariadení musí byť vybrané podľa druhu dvíhaných bremien, uchytávacích bodov, zdvíhacích lán a poveternostných podmienok, pričom je potrebné brať do úvahy spôsob a rozmiestnenie zavesenia. Príslušenstvo zdvíhacieho zariadenia musí byť zreteľne označené, aby používatelia boli informovaní o jeho charakteristike, ak sa po použití nerozoberá.

3.1.5. Zdvíhacie príslušenstvo musí byť uskladnené tak, aby sa zabezpečilo, že nebude poškodené alebo znehodnotené.

3.2. Pracovné prostriedky na zdvíhanie bremien bez sprevádzajúcej osoby

3.2.1. Ak sa dva alebo viac pracovných prostriedkov používa na zdvíhanie bremien bez sprevádzajúcej osoby, ktoré sú namontované alebo postavené v pracovnom priestore tak, že ich pracovné okruhy sa prekrývajú, musia sa vykonať vhodné opatrenia, aby nedochádzalo ku kolíziám medzi bremenami alebo časťami týchto pracovných prostriedkov.

3.2.2. Ak sa na zdvíhanie bremien bez sprevádzajúcej osoby používajú mobilné pracovné prostriedky, je potrebné vykonať opatrenia, aby nedochádzalo k nakloneniu, prevráteniu, alebo v prípade potreby, k posunutiu alebo pošmyknutiu prostriedkov. Na zabezpečenie dodržiavania opatrení sa musia vykonávať kontroly.

3.2.3. Ak obsluha pracovného prostriedku určeného na zdvíhanie bremien bez sprevádzajúcej osoby nemôže pozorovať celú dráhu vykonávanú bremenom priamo alebo pomocou osobitného vybavenia poskytujúceho potrebné informácie, musí s obsluhou komunikovať kompetentná osoba, ktorá ju usmerní. Musia sa vykonať organizačné opatrenia, aby sa predišlo kolíziám bremien, ktoré by mohli ohroziť pracovníkov.

3.2.4. Práca musí byť organizovaná tak, aby pracovník pri ručnom pripevňovaní alebo uvoľňovaní bremena mohol postupovať bezpečne, najmä prostredníctvom pracovníka, ktorý priamo alebo nepriamo riadi príslušný pracovný prostriedok.

3.2.5. Všetky zdvíhacie operácie musia byť starostlivo plánované, realizované a musí sa zabezpečiť vhodný dozor tak, aby bola zaistená bezpečnosť pracovníkov.

Najmä vtedy, ak sa bremeno musí súčasne zdvíhať pomocou dvoch alebo viacerých pracovných prostriedkov na zdvíhanie bremien bez sprevádzajúcej osoby, je nutné vypracovať a uplatňovať postup, ktorý zabezpečí dobrú koordináciu pracovníkov obsluhujúcich tieto pracovné prostriedky.

3.2.6. Ak pracovný prostriedok určený na zdvíhanie bremien bez sprevádzajúcej osoby nemôže udržať bremeno v dôsledku úplného alebo čiastočného výpadku energie, musia byť vykonané primerané opatrenia, aby nedošlo k následnému ohrozeniu pracovníkov.

Zavesené bremeno nesmie byť ponechané bez dozoru, ak prístup do nebezpečného priestoru nie je zamedzený a bremeno nie je bezpečne zavesené a zaistené.

3.2.7. Ak sa poveternostné podmienky zhoršia do tej miery, že bezpečné používanie príslušného pracovného prostriedku je ohrozené a že pracovníci sú vystavení nebezpečenstvu, práca pracovných prostriedkov určených na zdvíhanie bremien bez sprevádzajúcej osoby, ktoré pracujú na voľnom priestranstve, sa musí zastaviť. Je nutné vykonať primerané ochranné opatrenia, aby sa pracovný prostriedok neprevrátil a neohrozil pracovníkov.

4. Ustanovenia týkajúce sa používania pracovných prostriedkov poskytnutých na dočasné práce vo výškach

4.1. Všeobecné ustanovenia

4.1.1. Ak podľa článku 6 smernice 89/391/EHS a článku 3 tejto smernice sa dočasná práca vo výškach nemôže vykonávať bezpečne a vo vhodných ergonomických podmienkach z vhodnej plochy, musia sa vybrať pracovné prostriedky najvhodnejšie na zaistenie a zachovanie bezpečných pracovných podmienok. Kolektívne ochranné opatrenia musia mať prednosť pred opatreniami na osobnú ochranu. Rozmery pracovných prostriedkov musia byť primerané povahe práce, ktorá sa má vykonať a predvídateľnému zaťaženiu a musia umožňovať prechod bez nebezpečenstva.

Najvhodnejší prostriedok na vstup na dočasné pracovisko vo výške sa musí vybrať podľa frekvencie jeho používania, výšky, ktorá sa má dosiahnuť a doby používania. Zvolená možnosť musí umožňovať evakuáciu v prípade bezprostredného nebezpečenstva. Prechod v oboch smeroch medzi prístupovými prostriedkami a lešením, plošinami alebo lávkami nesmie viesť k vzniku žiadneho ďalšieho rizika pádu.

4.1.2. Rebríky sa môžu používať ako pracovné stanovištia pre prácu vo výškach len za okolností, v ktorých, vzhľadom na bod 4.1.1, nie je odôvodnené používanie iných, bezpečnejších pracovných prostriedkov kvôli nízkej miere rizika a krátkej dobe používania alebo existujúcich charakteristík miesta, ktoré zamestnávateľ nemôže zmeniť.

4.1.3. Prístup na lane a polohovacia technika sa môžu používať len za okolností, keď z posúdenia rizika vyplýva, že daná práca sa môže vykonať bezpečne a keď nie je odôvodnené používanie iného, bezpečnejšieho pracovného prostriedku.

Berúc do úvahy posúdenie rizika a v závislosti najmä od doby trvania práce a ergonomických obmedzení sa musí zabezpečiť sedadlo s primeraným príslušenstvom.

4.1.4. V závislosti od typu pracovného prostriedku vybraného na základe predchádzajúceho, musia sa stanoviť primerané opatrenia na minimalizovanie rizík pre pracovníkov používajúcich tieto prostriedky. Ak je to potrebné, musí sa zabezpečiť namontovanie bezpečnostných zariadení, aby sa predišlo pádom z výšok. Takéto bezpečnostné zariadenia musia byť primerane usporiadané a dostatočne pevné, aby zabránili alebo aby zastavili pád z výšky a, pokiaľ je to možné, aby vopred zabránili zraneniam pracovníkov. Kolektívne bezpečnostné zariadenia na predchádzanie pádom sa môžu prerušiť len v miestach prístupu k rebríkom alebo ku schodištiam.

4.1.5. Ak vykonanie špecifickej práce vyžaduje, aby sa dočasne odstránili kolektívne bezpečnostné zariadenia na predchádzanie pádom, musia sa prijať účinné kompenzačné bezpečnostné opatrenia. Práca sa nesmie vykonať, kým sa takéto opatrenia neprijmú. Keď sa daná úloha úplne alebo dočasne dokončí, kolektívne bezpečnostné zariadenia na predchádzanie pádom sa musia namontovať znovu.

4.1.6. Dočasná práca vo výškach sa môže vykonávať len vtedy, keď poveternostné podmienky neohrozujú bezpečnosť a zdravie pracovníkov.

4.2. Osobitné ustanovenia týkajúce sa používania rebríkov

4.2.1. Rebríky musia byť umiestnené tak, aby sa zabezpečila ich stabilita počas ich používania. Nohy prenosných rebríkov musia spočívať na stabilnom, pevnom, nepohyblivom podklade primeranej veľkosti tak, aby priečky rebríka boli vodorovné. Závesné rebríky sa musia priložiť bezpečným spôsobom a, s výnimkou lanových rebríkov, tak, aby sa nemohli posúvať alebo rozkolísať.

4.2.2. Musí sa zamedziť pošmyknutiu nôh prenosných rebríkov počas ich používania tým, že sa zaistia dolné alebo horné konce alebo blízko koncov postranníc akýmkoľvek protišmykovým prostriedkom alebo akýmkoľvek iným zabezpečením s rovnakým účinkom. Rebríky používané na prístup musia byť dosť dlhé na to, aby dostatočne vyčnievali nad prístupovú plošinu, pokiaľ sa neprijali iné opatrenia na zabezpečenie pevného zachytenia sa. Zložené rebríky a výsuvné rebríky sa musia používať tak, aby sa zabránilo pohybu jednotlivých častí. Mobilné rebríky sa musia zabezpečiť proti pohybu skôr, než na ne pracovník vstúpi.

4.2.3. Rebríky sa musia používať tak, aby pracovníci mohli kedykoľvek bezpečne stáť a bezpečne sa držať. Najmä, ak sa má na rukách vyniesť po rebríku náklad, nesmie sa zamedzovať bezpečnému pridržiavaniu sa rukami.

4.3. Osobitné ustanovenia týkajúce sa používania lešenia

4.3.1. Keď nie je k dispozícii záznam o výpočte/kalkulačný list pre vybrané lešenie alebo tento záznam/list neobsahuje uvažované štrukturálne úpravy, musia sa vykonať prepočty pevnosti a stability, pokiaľ nie je lešenie zmontované v zhode so všeobecne uznávanou štandardnou konfiguráciou.

4.3.2. V závislosti od zložitosti zvoleného lešenia, plán montáže, používania a demontáže musí pripraviť kompetentná osoba. Môže byť vo forme štandardného plánu doplneného o položky súvisiace so špeciálnymi podrobnosťami zmieneného lešenia.

4.3.3. Musí sa predchádzať šmýkaniu oporných častí lešenia buď tým, že sa pripevnia k nosnej ploche alebo sa zabezpečia protišmykovým prostriedkom alebo akýmkoľvek iným prostriedkom rovnakého účinku a zaťažená plocha musí mať dostatočnú nosnosť. Musí sa zabezpečiť stabilita lešenia. Vhodnými prostriedkami sa musí predchádzať náhodnému pohybu pojazdného lešenia počas práce vo výškach.

4.3.4. Rozmery, tvar a usporiadanie podlahy lešenia musia byť primerané povahe práce, ktorá sa má vykonať a prispôsobené nákladu, ktorý má byť vynesený a musia umožňovať bezpečnú prácu a prechod. Podlahy lešenia sa musia montovať tak, aby sa ich časti nemohli hýbať pri normálnom používaní. Nesmú byť žiadne nebezpečné medzery medzi časťami podlahy a zvislými kolektívnymi bezpečnostnými zariadeniami, aby sa zabránilo pádom.

4.3.5. Ak určité časti lešenia nie sú pripravené na používanie, napríklad počas montáže, demontáže alebo úprav, musia sa označiť všeobecnými výstražnými značkami v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami transponujúcimi smernicu Rady 92/58/EHS z 24. júna 1992 o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnostných a/alebo zdravotných označení pri práci (deviata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (1) a musia sa primerane fyzicky ohraničiť, aby sa zabránilo vstupu do nebezpečnej zóny.

4.3.6. Lešenie sa môže montovať, demontovať alebo podstatne upravovať len pod dohľadom kompetentnej osoby a môžu to robiť len pracovníci, ktorí museli predtým prejsť primeraným a presne stanoveným školením týkajúcim sa takýchto prác a so zreteľom na špecifické riziká podľa článku 9, a to najmä:

a)	pochopenie plánu na montáž, demontáž alebo úpravu daného lešenia;

b)	bezpečnosť počas montáže, demontáže alebo úpravy daného lešenia;

c)	opatrenia na predchádzanie riziku pádu ľudí alebo predmetov;

d)	bezpečnostné opatrenia v prípade zmeny poveternostných podmienok, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť daného lešenia;

e)	prípustné zaťaženie;

f)	všetky ostatné riziká, ktoré môže so sebou prinášať montáž, demontáž alebo úprava.

Dohliadajúca osoba a pracovníci, ktorých sa to týka, musia mať k dispozícii plán montáže a demontáže uvádzaný v bode 4.3.2, vrátane akýchkoľvek pokynov, ktoré môže obsahovať.

4.4. Osobitné ustanovenia týkajúce sa používania prístupu po lane a polohovacích techník

Používanie prístupu po lane a polohovacia technika musí vyhovovať týmto podmienkam:

a)	systém sa musí skladať najmenej z dvoch samostatne ukotvených lán, pričom jedno slúži na výstup, zostup a podporu (pracovné lano) a druhé ako zabezpečovací prostriedok (bezpečnostné lano);

b)	pracovníci musia dostať a používať vhodný bezpečnostný výstroj, prostredníctvom ktorého musia byť spojení s bezpečnostným lanom;

pracovné lano musí byť vybavené bezpečnostnými prostriedkami na výstup a zostup a musí mať samouzamykací systém, aby sa predišlo pádu užívateľa, ak by stratil kontrolu nad svojimi pohybmi. Bezpečnostné lano musí byť vybavené mobilným systémom na predchádzanie pádom, ktorý sa prispôsobuje pohybom pracovníka;

d)	nástroje a ostatné príslušenstvo nevyhnutné pre pracovníka musia byť pripevnené na bezpečnostný výstroj alebo sedadlo pracovníka alebo inými vhodnými prostriedkami;

e)	práca sa musí dôkladne naplánovať a treba na ňu náležite dohliadať, aby pracovník mohol byť okamžite zachránený v prípade mimoriadneho nebezpečenstva;

f)	v súlade s článkom 9 pracovníci, ktorých sa to týka, musia dostať primerané a osobitné školenie vzťahujúce sa na predpokladanú prácu, najmä na záchranné postupy.

Za výnimočných okolností, keď so zreteľom na posúdenie rizík používanie druhého lana by ešte viac ohrozilo bezpečnosť pri práci, môže sa povoliť používanie jedného lana za predpokladu, že sa prijali vhodné opatrenia na zaistenie bezpečnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, resp. praxou.

(1) Ú. v. ES L 245, 26.8.1992, s. 23.

PRÍLOHA III

ČASŤ A

Zrušená smernica so zoznamom neskorších zmien a doplnení

(v zmysle článku 13)

Smernica Rady 89/655/EHS (Ú. v. ES L 393, 30.12.1989, s. 13).
Smernica Rady 95/63/ES (Ú. v. ES L 335, 30.12.1995, s. 28).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/45/ES (Ú. v. ES L 195, 19.7.2001, s. 46).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES (Ú. v. EÚ L 165, 27.6.2007, s. 21).	Iba pokiaľ ide o odkaz na smernicu 89/655/EHS v článku 3 bode 3.

ČASŤ B

Lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva

(v zmysle článku 13)

Smernica	Lehota na transpozíciu
89/655/EHS	31. december 1992
95/63/ES	4. december 1998
2001/45/ES	19. júl 2004 (1)
2007/30/ES	31. december 2012

(1) Členské štáty majú právo, pokiaľ ide o vykonávanie bodu 4 prílohy II k smernici 89/655/EHS, využiť prechodné obdobie v dĺžke najviac dvoch rokov od 19. júla 2004, aby vzali do úvahy rôzne situácie, ktoré môžu vzniknúť pri praktickom vykonávaní smernice 2001/45/ES, najmä v malých a stredných podnikoch.

PRÍLOHA IV

Tabuľka zhody

Smernica 89/655/EHS	Táto smernica
článok 1	článok 1
článok 2	článok 2
článok 3	článok 3
článok 4	článok 4
článok 4a odsek 1	článok 5 odsek 1
článok 4a odsek 2, prvá a druhá zarážka	článok 5 odsek 2 písmená a) a b)
článok 4a odsek 3	článok 5 odsek 3
článok 4a odsek 4	článok 5 odsek 4
článok 5, prvá a druhá zarážka	článok 6 písmená a) a b)
článok 5a	článok 7
článok 6 odsek 1	článok 8 odsek 1
článok 6, odsek 2, prvý pododsek, prvá, druhá a tretia zarážka	článok 8 odsek 2, prvý pododsek, písmená a), b) a c)
článok 6 odsek 2, druhý pododsek	článok 8 odsek 2, druhý pododsek
článok 6 odsek 3	článok 8 odsek 3
článok 7, prvá zarážka	článok 9 písmeno a)
článok 7, druhá zarážka	článok 9 písmeno b)
článok 8	článok 10
článok 9 odsek 1	článok 11 odsek 1
článok 9 odsek 2, prvá a druhá zarážka	článok 11 odsek 2 písmená a) a b)
článok 10 odsek 1	—
článok 10 odsek 2	článok 12
—	článok 13
—	článok 14
článok 11	článok 15
príloha I	príloha I
príloha II	príloha II
—	príloha III
—	príloha IV

3.10.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 260/20

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 922/2009/ES

zo 16. septembra 2009

o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na prvý odsek jej článku 156,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

V súlade s článkom 154 zmluvy Spoločenstvo v snahe pomôcť dosiahnuť ciele uvedené v článkoch 14 a 158 zmluvy a umožniť občanom Európskej únie, hospodárskym subjektom a regionálnym a miestnym spoločenstvám, aby plne zužitkovali priestor bez vnútorných hraníc, by malo prispievať k zriadeniu a rozvoju transeurópskych sietí, prostredníctvom akcií na podporu vzájomného prepojenia, interoperability a prístupnosti týchto sietí.

(2)

Rada vo svojich záveroch z 1. decembra 2005 k oznámeniu Komisie s názvom „i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“ zdôraznila, že cielenejšie, účinnejšie a integrovanejšie politiky v oblasti informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) na európskej úrovni aj na vnútroštátnych úrovniach sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov hospodárskeho rastu a produktivity. Komisia bola vyzvaná, aby podnecovala efektívne využívanie IKT vo verejnoprospešných službách prostredníctvom výmeny skúseností a navrhla spoločné prístupy ku kľúčovým otázkam, ako sú interoperabilita a efektívne využívanie otvorených noriem.

(3)

Európsky parlament v uznesení zo 14. marca 2006 o Európskej informačnej spoločnosti pre rast a zamestnanosť (4) vyzval, aby sa kládol dôraz na otázky interoperability a osvedčených postupov pri elektronických službách v oblasti verejného sektora pre občanov a podniky s hlavným cieľom, ktorým je uľahčenie voľného a neobmedzeného pohybu, usadzovania sa a zamestnávania občanov v členských štátoch. Európsky parlament tiež naliehal na členské štáty, aby plnili iniciatívy i2010 a programy reforiem verejnej správy s cieľom zabezpečovať lepšie, efektívnejšie a prístupnejšie služby pre ich malé a stredné podniky a občanov.

(4)

V ministerskom vyhlásení prijatom v Manchestri 24. novembra 2005 sa ministri zodpovední za politiky v oblasti IKT okrem iného dohodli na vzájomnej spolupráci a spolupráci s Komisiou s cieľom účinnejšie spoločne využívať existujúce nástroje, spoločné špecifikácie, normy a riešenia a v prípade potreby podporiť spoločné navrhovanie riešení.

(5)

V ministerskom vyhlásení prijatom v Lisabone 19. septembra 2007 ministri vyzvali Komisiu, aby okrem iného uľahčila spoluprácu členských štátov a Komisie s cieľom definovať, rozvíjať, vykonávať a monitorovať cezhraničnú a medzirezortnú interoperabilitu, a uviedli, že v budúcich právnych predpisoch Spoločenstva by sa mal predovšetkým odhadnúť a posúdiť vplyv tejto legislatívy na infraštruktúru IKT a transformáciu služieb.

(6)

Vzhľadom na rýchly vývoj IKT existuje riziko, že členské štáty sa rozhodnú pre rozdielne alebo nekompatibilné riešenia a mohli by vzniknúť nové e-bariéry, ktoré by bránili správnemu fungovaniu vnútorného trhu a súvisiacej slobody pohybu. To by mohlo negatívne ovplyvniť otvorenosť a konkurencieschopnosť trhov a poskytovanie niektorých služieb všeobecného záujmu pre občanov a podniky, či už ekonomických alebo nie. Členské štáty a Komisia by mali zvýšiť úsilie s cieľom zabrániť rozštiepeniu trhu, dosiahnuť interoperabilitu a podporovať spoločne odsúhlasené riešenia IKT pri zabezpečení náležitej správy verejných vecí.

(7)

Občania a podniky by mali úžitok aj zo spoločných, opätovne použiteľných a interoperabilných riešení, ako aj interoperabilných administratívnych postupov pre procesy back-office, pretože tieto riešenia a procesy by podporovali účelné a účinné poskytovanie verejnoprospešných služieb občanom a podnikom cez hranice a medzi rezortmi.

(8)

Je potrebné stále sa usilovať o zabezpečenie cezhraničnej a medzirezortnej interoperability, výmenu skúseností, zavedenie a udržiavanie spoločne využívaných prístupov, špecifikácií, noriem a riešení, ako aj hodnotenie vplyvu právnych predpisov Spoločenstva na IKT s cieľom podporiť účinnú a efektívnu cezhraničnú vzájomnú súčinnosť, okrem iného pri vykonávaní týchto právnych predpisov súčasne so znižovaním administratívneho zaťaženia a nákladov.

(9)

S cieľom dosiahnuť tieto výzvy by sa malo takéto úsilie vynakladať prostredníctvom úzkej spolupráce, koordinácie a dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi v úzkej súčinnosti s rezortmi zodpovednými za vykonávanie politík Európskej únie a v prípade potreby s ostatnými zainteresovanými subjektmi, pričom sa náležite zohľadnia priority a jazyková rozmanitosť Európskej únie, ako aj rozvoj spoločných prístupov ku kľúčovým otázkam, ako sú interoperabilita a efektívne využívanie otvorených noriem.

(10)

V súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 2004/387/ES z 21. apríla 2004 o vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych e-government služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov (IDABC) (5), v ktorom sa požaduje, aby Komisia ustanovila mechanizmy na zabezpečenie finančnej a prevádzkovej udržateľnosti infraštruktúrnych služieb, by sa infraštruktúrne služby mali udržiavať a prevádzkovať udržateľným spôsobom. Takéto infraštruktúrne služby sa odsúhlasili s členskými štátmi počas vykonávania rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1719/1999/ES z 12. júla 1999 o skupine zásad, vrátane určenia projektov uskutočňovaných v spoločnom záujme, pre transeurópske siete pre elektronickú výmenu údajov medzi správami (IDA) (6) a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/1999/ES z 12. júla 1999, ktorým sa prijíma skupina činností a opatrení s cieľom zabezpečenia spolupráce medzi transeurópskymi sieťami pre elektronickú výmenu údajov medzi správami (IDA) a prístupu k týmto sieťam (7), ako aj počas vykonávania IDABC a iných príslušných programov.

(11)	Program IDABC sa ukončí 31. decembra 2009 a mal by naň nadviazať program Spoločenstva pre riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy (program ISA), ktorý bude čeliť uvedeným výzvam.

(12)

Program ISA by mal vychádzať zo skúseností získaných z programov IDA a IDABC. Takisto by sa mali zohľadniť závery vyplývajúce z hodnotenia programu IDABC, ktoré sa týkajú významu, účelnosti, účinnosti, užitočnosti a súdržnosti tohto programu; osobitná pozornosť by sa mala venovať potrebám, ktoré vyjadrili používatelia tohto programu. Preukázalo sa, že koordinovaný prístup môže prispieť k rýchlejšiemu dosiahnutiu výsledkov s vyššou kvalitou, ktoré spĺňajú administratívne požiadavky, prostredníctvom spoločne využívaných riešení zavedených a realizovaných v spolupráci s členskými štátmi. Tieto činnosti už významne prispeli a naďalej prispievajú k zabezpečeniu interoperability pri podpore elektronickej výmeny informácií medzi európskymi orgánmi verejnej správy a pozitívne zasahujú aj jednotný trh.

(13)	Pri ustanovení priorít programu ISA by sa mala náležite vziať do úvahy európska stratégia interoperability a európsky rámec interoperability, aby sa zabránilo rozštiepeniu a zabezpečil sa holistický prístup.

(14)

Riešenia zavedené alebo realizované v rámci programu ISA by sa mali riadiť dopytom a v čo najväčšom možnom rozsahu tvoriť súčasť súdržného ekosystému služieb, ktoré uľahčujú vzájomnú súčinnosť medzi európskymi orgánmi verejnej správy a zabezpečujú, uľahčujú alebo umožňujú cezhraničnú a medzirezortnú interoperabilitu.

(15)

Program ISA by mal zabezpečiť dostupnosť spoločných rámcov, spoločných služieb a všeobecných nástrojov na podporu cezhraničnej a medzirezortnej vzájomnej súčinnosti medzi európskymi orgánmi verejnej správy, ako aj podporu rezortov pri hodnotení vplyvu právnych predpisov Spoločenstva na IKT a pri plánovaní vykonávania príslušných riešení.

(16)	Spoločné rámce by mali okrem iného obsahovať spoločné špecifikácie, usmernenia a metodiky, ako aj spoločné stratégie. Takéto rámce by mali zodpovedať požiadavkám existujúcich právnych predpisov Spoločenstva.

(17)

Pri zabezpečovaní poskytovania a zlepšovania existujúcich spoločných služieb zavedených v rámci programov IDA a IDABC a iných podobných iniciatív by mal program ISA podporovať zavedenie, industrializáciu, poskytovanie a zlepšovanie nových spoločných služieb zodpovedajúcich novým potrebám a požiadavkám.

(18)	Vzhľadom na úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri zabezpečovaní efektívneho fungovania a interoperability európskych orgánov verejnej správy je dôležité, aby riešenia zohľadňovali potreby miestnych a regionálnych orgánov verejnej správy.

(19)

Pri zabezpečovaní zlepšenia existujúcich opätovne použiteľných všeobecných nástrojov zavedených v rámci programov IDA a IDABC a iných podobných iniciatív by mal program ISA podporovať zavedenie, poskytovanie a zlepšovanie nových opätovne použiteľných všeobecných nástrojov zodpovedajúcich novým potrebám alebo požiadavkám, vrátane tých, ktoré vyplynú z posúdenia vplyvu právnych predpisov Spoločenstva na IKT.

(20)

Pri zavedení, zlepšovaní alebo poskytovaní spoločných riešení by mal byť program ISA podľa potreby založený na výmene skúseností a riešení, alebo by ho táto výmena mala sprevádzať, ako aj na výmene a podporovaní osvedčených postupov. V tejto súvislosti by sa mal podporovať súlad s európskym rámcom interoperability a otvorenosť noriem a špecifikácií.

(21)	Riešenia zavedené alebo realizované v rámci programu ISA by sa mali zakladať na zásade technologickej neutrality a adaptability s cieľom zabezpečiť, aby si občania, podniky alebo orgány verejnej správy mohli slobodne vybrať technológiu, ktorú budú používať.

(22)	Pri všetkých činnostiach v rámci programu ISA by sa mali uplatňovať zásady bezpečnosti a ochrany súkromia a osobných údajov.

(23)	Hoci by sa malo podnecovať zapojenie všetkých členských štátov do akcií v rámci programu ISA, mali by byť možné aj akcie iniciované niekoľkými členskými štátmi. Členské štáty nezapojené do takýchto akcií by sa mali podnecovať, aby sa zapojili v neskoršom štádiu.

(24)

Program ISA by mal prispieť k vykonávaniu všetkých následných iniciatív i2010, pričom sa vezmú do úvahy ostatné programy Spoločenstva v oblasti IKT, najmä Program na podporu politiky IKT rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) ustanoveného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES (8), aby sa zabránilo dvojnásobnému vynakladaniu úsilia.

(25)

Interakcia so súkromným sektorom a inými subjektmi už preukázala svoju účinnosť a pridanú hodnotu. Malo by sa preto vyvíjať úsilie o synergiu s týmito zainteresovanými stranami, aby sa v prípade vhodnosti uprednostnili riešenia dostupné a udržateľné na trhu. V tejto súvislosti by sa malo pokračovať v existujúcej praxi organizovania konferencií, seminárov a ďalších stretnutí s cieľom komunikovať s týmito zainteresovanými stranami. Naďalej by sa malo podporovať aj využívanie elektronických platforiem. Rovnako by sa mali využívať akékoľvek ďalšie vhodné prostriedky na udržiavanie kontaktu so zainteresovanými stranami.

(26)	Program ISA by sa mal vykonávať v súlade s predpismi Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania.

(27)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (9).

(28)	Program ISA by sa mal pravidelne monitorovať a hodnotiť, aby sa mohol prepracovať.

(29)

Mala by sa podporiť medzinárodná spolupráca a program ISA by mal byť preto otvorený aj pre účasť krajín Európskeho hospodárskeho priestoru a kandidátskych krajín. Mala by sa podnecovať aj spolupráca s ostatnými tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami alebo subjektmi, najmä v rámci euro-stredomorského partnerstva a východného partnerstva a so susednými krajinami, najmä krajinami západného Balkánu a čiernomorského regiónu.

(30)

Ďalej by sa mali preskúmať možnosti využitia predvstupových finančných prostriedkov a spolufinancovania prostredníctvom štrukturálnych fondov a používateľov, ktoré by uľahčili účasť kandidátskych krajín na programe ISA, zameranú na využívanie spoločných rámcov a všeobecných nástrojov, ktoré boli vytvorené alebo zdokonalené v rámci programu ISA.

(31)

S cieľom zabezpečiť riadne hospodárenie s finančnými zdrojmi Spoločenstva a zabrániť zbytočnému množeniu vybavenia, opakovaniu prešetrovaní a rozdielnym prístupom, by malo byť možné používať riešenia zavedené alebo realizované v rámci programu ISA pri iniciatívach mimo Spoločenstva, pokiaľ tak nevznikajú náklady vo všeobecnom rozpočte Európskej únie a nie je ohrozený základný cieľ Spoločenstva v súvislosti s daným riešením.

(32)

Toto rozhodnutie stanovuje finančné krytie pre viacročný program, ktoré predstavuje pre rozpočtový orgán základný referenčný bod pri ročnom rozpočtovom postupe podľa bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (10). Toto krytie by malo pokrývať aj výdavky týkajúce sa prípravných, monitorovacích, kontrolných, audítorských a hodnotiacich opatrení, ktoré sa priamo požadujú pri riadení programu a dosahovaní jeho cieľov, najmä výdavky na štúdie, stretnutia expertov, informačné a publikačné opatrenia, výdavky spojené so systémami IKT a sieťami na výmenu a spracovanie informácií spolu so všetkými ostatnými výdavkami na technickú a administratívnu pomoc, ktoré môžu vzniknúť Komisii pri riadení programu.

(33)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to uľahčenie účinnej a efektívnej elektronickej cezhraničnej a medzirezortnej vzájomnej súčinnosti medzi európskymi orgánmi verejnej správy umožňujúcej poskytovanie elektronických verejnoprospešných služieb podporujúcich vykonávanie politík a činností Spoločenstva, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

ROZHODLI TAKTO:

Článok 1

Predmet úpravy a cieľ

1. Týmto rozhodnutím sa zavádza program pre riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy, vrátane miestnych a regionálnych orgánov verejnej správy a inštitúcií a orgánov Spoločenstva na obdobie rokov 2010 – 2015, ktorý poskytuje spoločne využívané riešenia, ktoré uľahčujú interoperabilitu (ďalej len „program ISA“).

2. Cieľom programu ISA je podpora spolupráce medzi európskymi orgánmi verejnej správy uľahčením účinnej a efektívnej elektronickej cezhraničnej a medzirezortnej vzájomnej súčinnosti medzi takýmito orgánmi verejnej správy vrátane orgánov vykonávajúcich verejné úlohy v ich mene, ktorá umožní poskytovanie elektronických verejnoprospešných služieb podporujúcich vykonávanie politík a činností Spoločenstva.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„interoperabilita“ znamená schopnosť nezlučiteľných a odlišných organizácií spoločne vykonávať činnosť smerom k vzájomne prospešným a odsúhlaseným spoločným cieľom, vrátane výmeny informácií a poznatkov medzi organizáciami prostredníctvom obchodných postupov, ktoré podporujú, výmenou informácií medzi ich príslušnými systémami IKT;

b)	„riešenia“ znamenajú spoločné rámce, spoločné služby a všeobecné nástroje;

c)	„spoločné rámce“ znamenajú stratégie, špecifikácie, metodiky, usmernenia a podobné prístupy a dokumenty;

d)	„spoločné služby“ znamenajú operačné aplikácie a infraštruktúry všeobecného charakteru, ktoré spĺňajú spoločné požiadavky používateľov vo všetkých politických oblastiach;

e)	„všeobecné nástroje“ znamenajú spoločne využívané referenčné platformy a spolupracujúce platformy, spoločné prvky a podobné moduly, ktoré spĺňajú spoločné požiadavky používateľov vo všetkých politických oblastiach;

f)	„akcie“ znamenajú štúdie, projekty a sprievodné opatrenia;

g)	„sprievodné opatrenia“ znamenajú strategické opatrenia a opatrenia na zvýšenie informovanosti, opatrenia na podporu riadenia programu ISA a opatrenia týkajúce sa výmeny skúseností a výmeny a presadzovania osvedčených postupov.

Článok 3

Činnosti

Program ISA podporuje a presadzuje:

a)	zavedenie a zlepšovanie spoločných rámcov na podporu cezhraničnej a medzirezortnej interoperability;

b)	posúdenie vplyvu navrhovaných alebo prijatých právnych predpisov Spoločenstva na IKT a plánovanie zavádzania systémov IKT na podporu vykonávania týchto právnych predpisov;

c)	poskytovanie a zlepšovanie existujúcich spoločných služieb a zavedenie, industrializáciu, poskytovanie a zlepšovanie nových spoločných služieb vrátane interoperability kľúčovej verejnej infraštruktúry (public key infrastructure, PKI);

d)	zlepšovanie existujúcich opätovne použiteľných všeobecných nástrojov a zavedenie, poskytovanie a zlepšovanie nových opätovne použiteľných všeobecných nástrojov.

Článok 4

Všeobecné zásady

Akcie, ktoré sa začnú alebo pokračujú na základe programu ISA, sa zakladajú na týchto zásadách:

a)	technologická neutralita a adaptabilita;

b)	otvorenosť;

c)	opätovná použiteľnosť;

d)	ochrana súkromia a osobných údajov a

e)	bezpečnosť.

Článok 5

Akcie

1. Spoločenstvo v spolupráci s členskými štátmi vykonáva akcie uvedené v priebežnom pracovnom programe ustanovenom podľa článku 9 v súlade s vykonávacími pravidlami ustanovenými v článku 8. Takéto akcie vykonáva Komisia.

2. Štúdia bude mať iba jednu fázu a ukončí sa záverečnou správou.

3. Projekt má v prípade potreby tri fázy:

a)	začiatočná fáza, ktorá vedie k vytvoreniu projektového zámeru;

b)	realizačná fáza, na konci ktorej sa vypracuje realizačná správa; a

c)	operačná fáza, ktorá sa začína, keď je riešenie pripravené na používanie.

Príslušné fázy projektu sa vymedzia, keď sa akcia zapracuje do priebežného pracovného programu.

4. Vykonávanie programu ISA podporia sprievodné opatrenia.

Článok 6

Projektový zámer a realizačná správa

1. Projektový zámer obsahuje opis týchto skutočností:

a)	rozsah, ciele a problémy alebo príležitosti vrátane očakávaných príjemcov a prínosov riešenia, ako aj kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov na meranie takýchto prínosov;

b)	prístup vrátane organizačných aspektov projektu, ako sú fázy, výstupy a míľniky a opatrenia na uľahčenie viacjazyčnej komunikácie;

c)	zainteresované subjekty a používatelia, ako aj súvisiaca riadiaca štruktúra;

d)	podrobné údaje o riešení vrátane jeho súladu s ostatnými riešeniami a vzájomného prepojenia s nimi, rozpis očakávaných nákladov, časový harmonogram a požiadavky, ako aj odhad celkových nákladov spojených s vlastníctvom vrátane ročných prevádzkových nákladov, ak existujú;

e)	základné prvky riešenia a

f)	obmedzenia vrátane požiadaviek na bezpečnosť a ochranu údajov.

2. Realizačná správa obsahuje opis týchto skutočností:

a)	rozsah, ciele a problémy alebo príležitosti merané v porovnaní s projektovým zámerom;

b)	efektívnosť projektu vrátane merania dosiahnutých výsledkov, vzniknutých nákladov, skutočného časového harmonogramu a požiadaviek v porovnaní s projektovým zámerom, očakávaná návratnosť investícií, ako aj celkové náklady spojené s vlastníctvom vrátane ročných prevádzkových nákladov;

c)	organizačné aspekty vrátane vhodnosti uplatnenej riadiacej štruktúry a prípadne odporúčania pre riadiacu štruktúru po realizácii;

d)	v prípade vhodnosti navrhovaný plán pre presun riešenia do operačnej fázy, ako aj ukazovatele služobnej úrovne a

e)	koneční používatelia a dostupné materiály technickej podpory.

Článok 7

Riešenia

1. Prostredníctvom štúdií sa zavádzajú a udržiavajú spoločné rámce.

Štúdie slúžia aj ako prostriedky na podporu posúdenia vplyvu navrhovaných alebo prijatých právnych predpisov Spoločenstva na IKT a na plánovanie zavádzania riešení na podporu vykonávania týchto právnych predpisov.

2. Ako základ pre nevyhnutné budúce legislatívne úpravy a s cieľom zabezpečiť interoperabilitu systémov IKT, ktoré používajú európske orgány verejnej správy, sa štúdie zverejnia a postúpia príslušným výborom Európskeho parlamentu.

3. Všeobecné nástroje sa zavádzajú a udržiavajú prostredníctvom projektov. Projekty sú aj prostriedkami na zavedenie, industrializáciu, poskytovanie a udržiavanie spoločných služieb.

Článok 8

Pravidlá vykonávania

1. Pri vykonávaní programu ISA sa riadne zohľadní európska stratégia interoperability a európsky rámec interoperability.

2. Podporuje sa zapojenie čo najväčšieho počtu členských štátov do štúdie alebo projektu. Ku štúdiám a projektom sa možno pripojiť v ktorejkoľvek fáze a členské štáty, ktoré do týchto štúdií a projektov nie sú zaangažované, sa nabádajú, aby sa do nich zapojili neskôr.

3. S cieľom zabezpečiť interoperabilitu medzi národnými systémami a systémami Spoločenstva sa spoločné rámce, spoločné služby a všeobecné nástroje vymedzia s ohľadom na existujúce európske normy alebo verejne dostupné alebo otvorené špecifikácie pre výmenu informácií a integráciu služieb.

4. Pri zavádzaní alebo zlepšovaní riešení sa v prípade potreby využívajú spoločné skúsenosti a výmena a presadzovanie osvedčených postupov, alebo sa z nich vychádza.

5. S cieľom zabrániť duplikácii a urýchliť zavedenie riešení sa v prípade potreby zohľadnia výsledky dosiahnuté v rámci iných príslušných iniciatív Spoločenstva a členských štátov.

S cieľom maximalizovať synergie a zabezpečiť doplnkový a kombinovaný vplyv sa akcie v prípade potreby koordinujú s ostatnými príslušnými iniciatívami Spoločenstva.

6. Spustenie akcií, vymedzenie fáz takýchto akcií a zavedenie projektových zámerov a realizačných správ vykonáva a monitoruje Komisia ako súčasť priebežného pracovného programu vypracovaného v súlade s článkom 9.

Článok 9

Priebežný pracovný program

1. Komisia zavedie priebežný pracovný program na vykonávanie akcií počas uplatňovania tohto rozhodnutia.

2. Komisia schváli priebežný pracovný program a aspoň raz ročne jeho zmeny a doplnenia.

3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 10 ods. 4, Komisia pri schvaľovaní priebežného pracovného programu a jeho zmien a doplnení uplatňuje riadiaci postup uvedený v článku 12 ods. 2.

4. Priebežný pracovný program v prípade potreby obsahuje pre každú akciu:

a)	opis rozsahu, cieľov, problémov alebo príležitostí, očakávaných príjemcov a prínosov, ako aj organizačného a technického prístupu;

b)	rozpis očakávaných nákladov a v prípade potreby míľniky, ktoré sa majú dosiahnuť.

5. Projekt sa môže začleniť do priebežného pracovného programu v ktorejkoľvek jeho fáze.

Článok 10

Rozpočtové ustanovenia

1. Peňažné prostriedky sa uvoľnia na základe dosiahnutia týchto konkrétnych míľnikov:

a)	pre začatie štúdie, sprievodného opatrenia alebo počiatočnej fázy projektu: začlenenie akcie do priebežného pracovného programu;

b)	pre začatie realizačnej fázy projektu: projektový zámer;

c)	pre začatie následnej operačnej fázy projektu: realizačná správa.

2. Míľniky, ktoré sa majú dosiahnuť počas realizačnej a operačnej fázy, sa stanovia v priebežnom pracovnom programe.

3. Ak sa projekt začlení do priebežného pracovného programu v jeho realizačnej alebo operačnej fáze, finančné prostriedky sa uvoľnia pri začlenení projektu do priebežného pracovného programu.

4. Zmeny a doplnenia priebežného pracovného programu týkajúce sa rozpočtových prostriedkov vo výške viac ako 400 000 EUR na akciu sa prijmú v súlade s riadiacim postupom uvedeným v článku 12 ods. 2.

5. Program ISA sa vykonáva v súlade s pravidlami Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania.

Článok 11

Finančný príspevok Spoločenstva

1. Zavedenie a zlepšovanie spoločných rámcov a všeobecných nástrojov sa financuje v plnom rozsahu z programu ISA. Používanie týchto rámcov a nástrojov financujú používatelia.

2. Zavedenie, industrializácia a zlepšovanie spoločných služieb sa financuje v plnom rozsahu z programu ISA. Poskytovanie takýchto služieb sa financuje plne z programu ISA v rozsahu, v ktorom ich používanie môže slúžiť záujmom Spoločenstva. V ostatných prípadoch využívanie týchto služieb, vrátane ich poskytovania na decentralizovanom základe, financujú používatelia.

3. Sprievodné opatrenia sa financujú v plnom rozsahu z programu ISA.

Článok 12

Výbor

1. Komisii pomáha Výbor pre riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy (ďalej len „výbor ISA“).

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

3. Lehota ustanovená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

Článok 13

Monitorovanie a hodnotenie

1. Komisia pravidelne monitoruje vykonávanie programu ISA. Preskúma synergie s doplnkovými programami Spoločenstva.

Komisia každoročne informuje výbor ISA o vykonávaní programu ISA.

2. Riešenia sa preskúmavajú každé dva roky.

3. Program ISA podlieha priebežnému hodnoteniu a záverečnému hodnoteniu, ktorých výsledky sa oznámia Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2012, resp. do 31. decembra 2015. V tejto súvislosti môže príslušný výbor Európskeho parlamentu vyzvať Komisiu, aby výsledky hodnotenia predstavila a odpovedala na otázky jeho členov.

Pri hodnoteniach sa preskúmajú záležitosti, ako je význam, efektívnosť, účinnosť, užitočnosť, udržateľnosť a súdržnosť akcií programu ISA a posúdi sa výkonnosť vzhľadom na cieľ programu ISA a priebežný pracovný program. Pri záverečnom hodnotení sa okrem toho preskúma rozsah, v akom program ISA dosiahol svoj cieľ.

Pri hodnoteniach sa preskúmajú aj prínosy, ktoré Spoločenstvo získalo prostredníctvom akcií, pre vývoj spoločných politík, určia sa oblasti pre potenciálne zlepšenie a preveria synergie s ostatnými iniciatívami Spoločenstva v oblasti cezhraničnej a medzirezortnej interoperability.

Článok 14

Interakcia so zainteresovanými stranami

Komisia združí príslušné zainteresované strany na účely výmeny názorov medzi nimi navzájom a s Komisiou o otázkach, na ktoré sa program ISA zameriava. Komisia preto organizuje konferencie, semináre a iné stretnutia. Komisia využije aj elektronické interaktívne platformy a môže tiež použiť akékoľvek ďalšie prostriedky interakcie, ktoré považuje za vhodné.

Článok 15

Medzinárodná spolupráca

1. Program ISA je otvorený pre účasť krajín Európskeho hospodárskeho priestoru a kandidátskych krajín v rámci ich príslušných dohôd so Spoločenstvom.

2. Podporuje sa spolupráca s ostatnými tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami alebo subjektmi, najmä v rámci euro-stredomorského partnerstva a východného partnerstva a so susednými krajinami, najmä krajinami západného Balkánu a čiernomorského regiónu. Súvisiace náklady sa nehradia z programu ISA.

3. Program ISA podporuje všade tam, kde je to vhodné, opätovné využívanie riešení tretími krajinami.

Článok 16

Iniciatívy mimo Spoločenstva

Bez toho, aby boli dotknuté ostatné politiky Spoločenstva, riešenia zavedené alebo realizované v rámci programu ISA sa môžu použiť pri iniciatívach mimo Spoločenstva, pokiaľ vo všeobecnom rozpočte Európskej únie nevzniknú mimoriadne náklady a ak nie je ohrozený základný cieľ Spoločenstva v súvislosti s daným riešením.

Článok 17

Finančné ustanovenia

1. Finančné krytie vykonávania činnosti Spoločenstva na základe tohto rozhodnutia na obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2015 je164 100 000 EUR, z ktorých 103 500 000 EUR je na obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013.

Na obdobie po 31. decembri 2013 sa suma považuje za potvrdenú, ak je pre túto fázu v súlade s finančným rámcom platným pre obdobie začínajúce sa v roku 2014.

2. Ročné rozpočtové prostriedky schváli rozpočtový orgán v rozmedzí limitu finančného rámca.

Článok 18

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2010 do 31. decembra 2015.

V Štrasburgu 16. septembra 2009

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predsedníčka

C. MALMSTRÖM

(1) Stanovisko z 25. februára 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Ú. v. EÚ C 200, 25.8.2009, s. 58.

(3) Stanovisko Európskeho parlamentu z 22. apríla 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 27. júla 2009.

(4) Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 133.

(5) Ú. v. EÚ L 144, 30.4.2004, s. 62, (rozhodnutie uverejnené v Ú. v. EÚ L 181, 18.5.2004, s. 25).

(6) Ú. v. ES L 203, 3.8.1999, s. 1.

(7) Ú. v. ES L 203, 3.8.1999, s. 9.

(8) Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15.

(9) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(10) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

3.10.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 260/31

USMERNENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

zo 17. septembra 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa usmernenie ECB/2007/2 o Transeurópskom automatizovanom expresnom systéme hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase (TARGET2)

(ECB/2009/21)

(2009/734/ES)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 105 ods. 2 prvú a štvrtú zarážku,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 3.1 a články 17, 18 a 22,

keďže:

(1)

Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) prijala usmernenie ECB/2007/2 z 26. apríla 2007 o Transeurópskom automatizovanom expresnom systéme hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase (TARGET2) (1) upravujúce TARGET2, ktorého základným znakom je jednotná technická platforma s názvom Jednotná spoločná platforma (ďalej len „SSP“).

(2)

Mali by sa vykonať zmeny a doplnenia usmernenia ECB/2007/2: a) so zreteľom na novú verziu SSP; b) aby sa vyjasnili osobitné princípy v oblasti dohľadu týkajúce sa umiestňovania infraštruktúr, ktoré sú subjekty poskytujúce služby v eurách povinné rešpektovať; c) aby sa zaviedla výnimka v súvislosti s dvojstrannými dohodami s pridruženými systémami, ktoré si otvárajú účty platobného modulu a ktoré nemôžu byť predmetom záložného práva alebo započítania pohľadávok; d) aby sa zohľadnili viaceré ďalšie technické a redakčné úpravy a upresnenia a e) aby sa odstránili ustanovenia týkajúce sa prechodu na systém TARGET2, ktoré sa už neuplatňujú,

PRIJALA TOTO USMERNENIE:

Článok 1

Usmernenie ECB/2007/2 sa mení a dopĺňa takto:

V článku 2 sa vymedzenie pojmu „pridružený systém“ nahrádza takto:

„—

‚pridruženým systémom (AS)‘ sa rozumie systém spravovaný subjektom usadeným v EHP, ktorý podlieha dohľadu príslušného orgánu a spĺňa požiadavky v oblasti dohľadu, ktoré sa týkajú umiestnenia infraštruktúr na poskytovanie služieb v eurách tak, ako sú tieto požiadavky priebežne menené a dopĺňané a uverejňované na internetových stránkach ECB (2) a v ktorom sa vymieňajú a/alebo klírujú platby a/alebo finančné nástroje, zatiaľ čo výsledné peňažné záväzky sa zúčtovávajú v TARGET2 v súlade s týmto usmernením a dvojstrannými dojednaniami medzi pridruženým systémom a príslušnou CB Eurosystému,.

V článku 8 sa dopĺňa odsek 4:

„4. Odlišne od odseku 3 musia byť dvojstranné dojednania s pridruženými systémami, ktoré používajú PI, ale zúčtovávajú len platby v prospech svojich klientov, v súlade s:

a)	prílohou II s výnimkou hlavy V, článku 36 a dodatkov VI a VII a

b)	článkom 18 prílohy IV.“

3.	Článok 13 sa vypúšťa.

Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

Prechodné a iné ustanovenia

1. Účty otvorené mimo PM zúčastnenou NCB pre úverové inštitúcie a pridružené systémy sa spravujú pravidlami takejto zúčastnenej NCB s výhradou ustanovení tohto usmernenia, ktoré sa vzťahujú na domáce účty, a iných rozhodnutí Rady guvernérov. Účty otvorené mimo PM zúčastnenou NCB pre iné subjekty ako úverové inštitúcie a pridružené systémy sa spravujú pravidlami takejto zúčastnenej NCB.

2. Každá CB Eurosystému môže počas svojho prechodného obdobia pokračovať v zúčtovaní platieb a iných transakcií na svojich domácich účtoch, vrátane týchto platieb:

a)	platieb medzi úverovými inštitúciami;

b)	platieb medzi úverovými inštitúciami a pridruženými systémami a

c)	platieb vo vzťahu k operáciám Eurosystému na voľnom trhu.

3. Uplynutím prechodného obdobia zanikne:

a)	registrácia adresovateľného držiteľa BIC centrálnou bankou Eurosystému v prípade subjektov uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) a b) prílohy II;

b)	nepriama účasť pri CB Eurosystému a

c)	zúčtovanie všetkých platieb uvedených v odseku 2 písm. a) až c) na domácich účtoch.“

5.	Prílohy II, III a IV k usmerneniu ECB/2007/2 sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou k tomuto usmerneniu.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

1. Toto usmernenie nadobúda účinnosť 22. septembra 2009.

2. Článok 1 ods. 1 tohto usmernenia, ako aj odsek 1 prvý pododsek písm. a), odsek 1 druhý pododsek a odsek 2 prílohy k tomuto usmerneniu sa uplatňujú od 23. októbra 2009.

3. Ostatné ustanovenia tohto usmernenia sa uplatňujú od 23. novembra 2009.

Článok 3

Adresáti a vykonávacie opatrenia

1. Toto usmernenie sa vzťahuje na všetky centrálne banky Eurosystému.

2. Národné centrálne banky členských štátov, ktoré prijali euro, zašlú ECB do 9. októbra 2009 opatrenia, pomocou ktorých zamýšľajú dosiahnuť súlad s týmto usmernením.

Vo Frankfurte nad Mohanom 17. septembra 2009

Za Radu guvernérov ECB

prezident ECB

Jean-Claude TRICHET

(1) Ú. v. EÚ L 237, 8.9.2007, s. 1.

(2) Súčasná politika Eurosystému v oblasti umiestnenia infraštruktúr je ustanovená v nasledujúcich dokumentoch, ktoré sú dostupné na internetových stránkach ECB na: www.ecb.europa.eu: a) ‚Policy statement on euro payment and settlement systems located outside the euro area‘ z 3. novembra 1998; b) ‚The Eurosystem’s policy line with regard to consolidation in central counterparty clearing‘ z 27. septembra 2001; c) ‚The Eurosystem policy principles on the location and operation of infrastructures settling in euro-denominated payment transactions‘ z 19. júla 2007 a d) ‚The Eurosystem policy principles on the location and operation of infrastructures settling euro-denominated payment transactions: specification of »legally and operationally located in the euro area« ‘ z 20. novembra 2008.“

PRÍLOHA

Príloha II k usmerneniu ECB/2007/2 sa mení a dopĺňa takto:

Článok 1 sa mení a dopĺňa takto:

Vymedzenie pojmu „pridružený systém“ sa nahrádza takto:

„—

‚pridruženým systémom (AS)‘ [ancillary system (AS)] sa rozumie systém spravovaný subjektom usadeným v Európskom hospodárskom priestore (ďalej len ‚EHP‘), ktorý podlieha dohľadu príslušného orgánu a spĺňa požiadavky v oblasti dohľadu, ktoré sa týkajú umiestnenia infraštruktúr na poskytovanie služieb v eurách tak, ako sú tieto požiadavky priebežne menené a dopĺňané a uverejňované na internetových stránkach ECB (1) a v ktorom sa vymieňajú a/alebo klírujú platby a/alebo finančné nástroje, zatiaľ čo výsledné peňažné záväzky sa zúčtovávajú v TARGET2 v súlade s týmto usmernením a dvojstrannými dojednaniami medzi pridruženým systémom a príslušnou CB,

Vymedzenie pojmu „technická nefunkčnosť TARGET2“ sa nahrádza takto:

„—

‚technickou nefunkčnosť‘ou ‚TARGET2‘ (technical malfunction of TARGET2) sa rozumejú akékoľvek ťažkosti, poruchy alebo zlyhania technickej infraštruktúry a/alebo počítačových systémov používaných TARGET2 – [vložiť odkaz na CB/ krajinu] alebo akákoľvek iná skutočnosť, ktorá znemožňuje vykonávať a dokončiť spracovanie platieb v TARGET2 – [vložiť odkaz na CB/krajinu] v ten istý deň.“

Článok 4 ods. 2 písm. d) sa nahrádza takto:

„d)	subjekty, ktoré spravujú pridružené systémy a ktoré konajú v tomto postavení, a“;

Článok 9 sa mení a dopĺňa takto:

a)	Odsek 2 sa nahrádza takto: „2. Pokiaľ účastník nepožaduje niečo iné, jeho bankové identifikačné kódy sa uverejňujú v adresári TARGET2.“

Dopĺňa sa tento odsek 5:

„5. Účastníci súhlasia s tým, aby mohli [vložiť názov CB] a ostatné CB zverejniť názvy a bankové identifikačné kódy účastníkov. Navyše možno zverejniť názvy a bankové identifikačné kódy nepriamych účastníkov registrovaných účastníkmi, pričom účastníci zabezpečia súhlas nepriamych účastníkov so zverejnením.“;

Článok 12 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1. [vložiť názov CB] otvorí a vedie pre každého účastníka najmenej jeden PM účet. Na žiadosť účastníka konajúceho ako zúčtovacia banka otvorí [vložiť názov CB] jeden alebo viac podúčtov v TARGET2 – [vložiť odkaz na CB/krajinu] s cieľom použiť ich na vyčlenenie likvidity.“

5.	Vkladá sa nasledujúci článok 14 ods. 3, ktorý znie: „3. Časovú pečiatku pre spracovanie platobných príkazov podľa toho, kedy dostane a prijme platobný príkaz, opatrí SSP.“

Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

Pravidlá pre stanovenie priority

1. Účastníci, ktorí zadávajú platobný príkaz, označia každý platobný príkaz ako jeden z nasledujúcich:

a)	bežný platobný príkaz (prioritná trieda 2);

b)	naliehavý platobný príkaz (prioritná trieda 1) alebo

c)	veľmi naliehavý platobný príkaz (prioritná trieda 0).

Ak nie je na platobnom príkaze označená priorita, považuje sa za bežný platobný príkaz.

2. Platobný príkaz môže byť za veľmi naliehavý označený len:

a)	centrálnymi bankami a

b)	účastníkmi, v prípade platieb do Medzinárodnej banky CLS a platieb z Medzinárodnej banky CLS a prevodov likvidity v súvislosti so zúčtovaním pridruženým systémom s použitím rozhrania pridruženého systému.

Všetky platobné pokyny, ktoré sú zadané do pridruženého systému prostredníctvom rozhrania pridruženého systému na zaúčtovanie na ťarchu PM účtu alebo na pripísanie v prospech PM účtu, sa považujú za veľmi naliehavé platobné príkazy.

3. Príkazy na prevod likvidity zadané prostredníctvom ICM sú naliehavými platobnými príkazmi.

4. V prípade naliehavých platobných príkazov a bežných platobných príkazov môže platca zmeniť prioritu prostredníctvom ICM s okamžitou účinnosťou. Prioritu veľmi naliehavej platby nie je možné zmeniť.“;

Článok 17 ods. 5 sa nahrádza takto:

„5. Po prijatí žiadosti o rezervovanie likvidity [vložiť názov CB] overí, či je výška likvidity na PM účte účastníka dostatočná na rezervovanie likvidity. V prípade, ak tomu tak nie je, rezervuje sa iba likvidita, ktorá je dostupná na PM účte. Zvyšok požadovaného rezervovania likvidity sa rezervuje, ak bude k dispozícii dodatočná likvidita.“;

Vkladá sa tento článok 17a, ktorý znie:

„Článok 17a

Trvalé pokyny na rezervovanie likvidity a vyčlenenie likvidity

1. Účastníci si môžu prostredníctvom ICM vopred stanoviť východiskovú sumu likvidity pre veľmi naliehavé platobné príkazy a naliehavé platobné príkazy. Takýto trvalý pokyn alebo jeho zmena sú účinné od nasledujúceho pracovného dňa.

2. Účastníci si môžu prostredníctvom ICM vopred stanoviť východiskovú sumu likvidity vyčlenenú pre zúčtovanie pridruženým systémom. Takýto trvalý pokyn alebo jeho zmena sú účinné od nasledujúceho pracovného dňa. Má sa za to, že účastníci dali pokyn [vložiť názov CB] na vyčlenenie likvidity v ich mene, ak to príslušný pridružený systém požaduje.“

Článok 21 sa nahrádza takto:

„Článok 21

Zúčtovanie a vrátenie platobných príkazov v čakacom rade

1. Platobné príkazy, ktoré nie sú zúčtované okamžite vo vstupnej dispozícii, sa zaradia do čakacích radov podľa priority, ktorá im bola priradená príslušným účastníkom, ako je uvedené v článku 15.

2. Na účely optimalizácie zúčtovania platobných príkazov v čakacom rade môže [vložiť názov CB] použiť optimalizačné postupy uvedené v dodatku I.

3. S výnimkou veľmi naliehavých platobných príkazov môže platca zmeniť pozíciu platobných príkazov v čakacom rade (t. j. zmeniť poradie) prostredníctvom ICM. Platobné príkazy môžu byť presunuté buď na začiatok, alebo na koniec príslušného čakacieho radu s okamžitou účinnosťou kedykoľvek v priebehu denného spracovávania, ako je uvedené v dodatku V.

4. Na žiadosť platcu môže [vložiť názov CB] alebo CB manažéra AL skupiny v prípade AL skupiny rozhodnúť o zmene pozície veľmi naliehavého platobného príkazu (s výnimkou veľmi naliehavých platobných príkazov súvisiacich so zúčtovacími postupmi č. 5 a č. 6) za predpokladu, že takáto zmena neovplyvní plynulé zúčtovanie pridruženými systémami v TARGET2, alebo iným spôsobom nevyvolá vznik systémového rizika

5. V prípade, ak je nedostatok likvidity, príkazy na prevod likvidity zadané v ICM sa okamžite vrátia. Ostatné platobné príkazy sa vrátia ako nezúčtované, ak nemôžu byť zúčtované do času uzávierky určenej pre príslušný typ správy, ako je uvedené v dodatku V.“;

10.	Článok 24 ods. 7 sa nahrádza takto: „7. Postup na získanie povolenia na používanie AL režimu, ktorý je ustanovený v článku 25 ods. 4 a 5, sa primerane uplatňuje aj na postup na získanie povolenia na používanie CAI režimu. Manažér CAI skupiny nezasiela riadiacej CB vyhotovenú dohodu o CAI režime.“

11.

V článku 37 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2. [vložiť názov CB] zmrazí zostatok na podúčte účastníka na základe oznámenia pridruženého systému (prostredníctvom správy ‚začiatok cyklu‘). [vložiť názov CB] potom zvýši alebo zníži zmrazený zostatok pripísaním platieb zo zúčtovania medzi systémami v prospech podúčtu alebo ich zaúčtovaním na jeho ťarchu alebo pripísaním prevedenej likvidity v prospech podúčtu, ak to prichádza do úvahy. Takéto zmrazenie sa ukončí na základe oznámenia pridruženého systému (prostredníctvom správy ‚koniec cyklu‘).

3. Potvrdením zmrazenia zostatku na podúčte účastníka [vložiť názov CB] ručí pridruženému systému vo forme platby až do výšky tohto konkrétneho zostatku. Potvrdením zvýšenia alebo zníženia zmrazeného zostatku po pripísaní platieb zo zúčtovania medzi systémami v prospech podúčtu alebo ich zaúčtovaní na jeho ťarchu alebo pripísaní prevedenej likvidity v prospech podúčtu, ak to prichádza do úvahy, sa zábezpeka automaticky zvýši alebo zníži o hodnotu platby. Bez toho, aby bolo dotknuté uvedené zvýšenie alebo zníženie zábezpeky, je zábezpeka neodvolateľná, nepodmienená a splatná na prvé požiadanie. Ak [vložiť názov CB] nie je CB pridruženého systému, má sa za to, že [vložiť názov CB] dostala príkaz vyplatiť vyššie uvedenú zábezpeku CB pridruženého systému.“

12.

Dodatok I sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 2 sa mení a dopĺňa takto:

Tabuľka v pododseku 1 sa nahrádza takto:

„Typ správy	Typ použitia	Opis
MT 103	Povinné	Klientská platba
MT 103+	Povinné	Klientská platba (automatické spracovanie)
MT 202	Povinné	Medzibanková platba
MT 202COV	Povinné	Krycie platby
MT 204	Voliteľné	Inkaso
MT 011	Voliteľné	Oznámenie o doručení
MT 012	Voliteľné	Oznámenie odosielateľovi
MT 019	Povinné	Oznámenie o zrušení
MT 900	Voliteľné	Potvrdenie o zaúčtovaní na ťarchu účtu
MT 910	Voliteľné	Potvrdenie o pripísaní v prospech účtu
MT 940/950	Voliteľné	Správa – výpis z účtu (klienta)“

ii)

Dopĺňa sa tento pododsek 5:

„(5)	Správy MT 202COV sa používajú na uskutočnenie krycích platieb, t. j. platieb uskutočnených korešpondenčnými bankami na vybavenie (krytie) správ o úhrade, ktoré sú zadané banke klienta inými, priamejšími spôsobmi. Údaje o klientovi obsiahnuté v MT 202COV nebudú zobrazené v ICM.“

Odsek 8 sa mení a dopĺňa takto:

Pododsek 4 písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)

režim ‚od užívateľa k aplikácii‘ (U2A)

U2A umožňuje priamu komunikáciu medzi účastníkom a ICM. Informácia sa zobrazuje v prehliadači spustenom na počítačovom systéme (SWIFT Alliance WebStation alebo iné rozhranie podľa požiadavky SWIFT). Pre umožnenie U2A prístupu musí IT infraštruktúra podporovať cookies a JavaScript. Ďalšie podrobnosti sú uvedené v užívateľskej príručke ICM.“

ii)

Pododsek 5 sa nahrádza takto:

„5.	Na umožnenie prístupu do ICM cez U2A musí mať každý účastník aspoň jednu SWIFT Alliance WebStation alebo iné rozhranie podľa požiadaviek SWIFT.“

13.

Dodatok II sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Podmienky pre ponuky na náhradu škody

a)	Platca môže požiadať o správny poplatok a náhradu úrokov, ak v dôsledku technickej nefunkčnosti TARGET2 platobný príkaz nebol zúčtovaný v pracovný deň, keď bol prijatý.

Príjemca platby môže požiadať o správny poplatok, ak z dôvodu technickej nefunkčnosti TARGET2 neobdržal platbu, ktorú očakával v určitý pracovný deň. Príjemca platby môže taktiež požiadať o náhradu úrokov, v prípade splnenia jednej alebo viacerých nasledujúcich podmienok:

i)	v prípade účastníkov, ktorí majú prístup k jednodňovému refinančnému obchodu: z dôvodu technickej nefunkčnosti TARGET2 príjemca platby využil jednodňový refinančný obchod, a/alebo

ii)	v prípade všetkých účastníkov: nebolo technicky možné využiť peňažný trh alebo také refinancovanie nebolo možné z iných objektívnych dôvodov.“

14.

Dodatok III sa mení a dopĺňa takto:

V podmienkach pre národné stanoviská pre účastníkov v TARGET2 mimo EHP sa odsek 3.6.a nahrádza takto:

„3.6.a. Postúpenie práv alebo vklad aktív na účely kolaterálu, záložné právo a/alebo repo obchod

Postúpenia na účely kolaterálu sú platné a vymáhateľné podľa práva (jurisdikcia). Osobitne vznik a výkon záložného práva alebo repo obchodu podľa [vložiť odkaz na príslušné dojednanie s CB] budú platné a vymáhateľné podľa práva (jurisdikcia).“

15.

Dodatok IV sa mení a dopĺňa takto:

V odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)	Všetky odkazy na konkrétne časy uvedené v tomto dodatku sú odkazmi na miestny čas v sídle ECB, t.j. stredoeurópsky čas [ďalej len ‚SEČ (2)]. “

16.

Dodatok V sa nahrádza nasledovne:

„Dodatok V

HARMONOGRAM PREVÁDZKY

1.	Pracovnými dňami TARGET2 sú všetky dni okrem soboty, nedele, Nového roku, Veľkého piatku a Veľkonočného pondelka (podľa kalendára platného v sídle ECB), 1. mája, prvého sviatku vianočného a druhého sviatku vianočného.

2.	Referenčným časom pre systém je miestny čas v sídle ECB, t.j. SEČ.

Bežný pracovný deň sa začína večer predchádzajúceho pracovného dňa a prevádzka má tento harmonogram:

Čas	Popis
6.45–7.00	Čas na prípravu dennej prevádzky (3)
7.00–18.00	Denné spracovanie
17.00	Ukončenie zúčtovania klientských platieb (t. j. platieb, pri ktorých príkazca a/alebo príjemca platby nie je priamym alebo nepriamym účastníkom, ako to možno v systéme identifikovať použitím správy MT 103 alebo MT 103+)
18.00	Ukončenie zúčtovania medzibankových platieb (t. j. iných platieb ako klientských platieb)
18.00–18.45 (4)	Záverečné postupy denného spracovania
18.15 (4)	Všeobecný čas ukončenia využitia automatických operácií (‚standing facilities‘)
(krátko po) 18.30 (5)	Údaje pre aktualizáciu účtovných systémov sú sprístupnené centrálnym bankám
18.45–19.30 (5)	Začiatočné postupy denného spracovania (nový pracovný deň)
19.00 (5)–19.30 (4)	Poskytnutie likvidity na PM účet
19.30 (5)	Správa ‚začiatok postupov‘ a zúčtovanie trvalých príkazov na prevod likvidity z PM účtov na podúčet alebo podúčty/zrkadlový účet (zúčtovanie súvisiace s pridruženým systémom)
19.30 (5)–22.00	Uskutočnenie dodatočných prevodov likvidity prostredníctvom ICM pred tým, ako pridružený systém pošle správu ‚začiatok cyklu‘; zúčtovacie obdobie nočnej prevádzky pridruženého systému (len pre zúčtovací postup č. 6 pridruženého systému)
22.00–1.00	Technická údržba
1.00–6.45	Zúčtovanie nočnej prevádzky pridruženého systému (len pre zúčtovací postup č. 6 pridruženého systému)

4.	Pre prevody likvidity je ICM k dispozícii od 19.30 hod. (6) do 18.00 hod. nasledujúceho dňa s výnimkou technickej údržby, ktorá prebieha od 22.00 hod. do 1.00 hod.

5.	Prevádzkové hodiny sa môžu zmeniť v prípade, ak sú v súlade s odsekom 5 dodatku IV prijaté opatrenia na obnovu prevádzky.

Príloha III k usmerneniu ECB/2007/2 sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 2 písm. e) sa nahrádza takto:

„e)	iným subjektom ako sú tie, ktoré sú uvedené v písmenách a) a b), ktoré spravujú pridružené systémy a ktoré konajú v tomto postavení za predpokladu, že dojednania pre poskytovanie vnútrodenného úveru takýmto subjektom sa predtým predložia Rade guvernérov a sú ňou schválené.“

Príloha IV k usmerneniu ECB/2007/2 sa mení a dopĺňa takto:

V odseku 11 sa piaty pododsek nahrádza takto:

„5.

Zúčtovacie banky a pridružené systémy majú prístup k informáciám prostredníctvom ICM. Dokončenie zúčtovania alebo jeho neuskutočnenie sa oznámi pridruženým systémom použitím zvolenej možnosti – samostatným alebo hromadným oznámením. Ak o to zúčtovacie banky požiadajú, úspešné zúčtovanie sa im oznámi prostredníctvom správy SWIFT MT 900 alebo MT 910.“

V odseku 14 sa siedmy pododsek písmeno c) nahrádza takto:

„c)	SWIFT príkazy, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom správy MT 202, a ktoré môžu byť zadané len počas priebehu zúčtovacieho postupu č. 6 a len počas denného spracovania. Takéto príkazy sa ihneď zúčtovávajú.“

V odseku 14 sa deviaty pododsek nahrádza takto:

„9.

V rámci zúčtovacieho postupu č. 6 sa v priebehu AS cyklu spracovania zmrazí vyčlenená likvidita na podúčtoch (začínajúc správou ‚začiatok cyklu‘ a končiac správou ‚koniec cyklu‘, ktoré zasiela AS) a následne sa uvoľní. Zmrazený zostatok možno počas cyklu spracovania zmeniť v dôsledku platieb zo zúčtovania medzi systémami alebo v prípade, ak zúčtovacia banka prevádza likviditu zo svojho PM účtu. ASCB oznámi AS zníženie alebo zvýšenie likvidity na podúčtoch v dôsledku platieb zo zúčtovania medzi systémami. ASCB informuje AS taktiež o zvýšení likvidity na podúčtoch v dôsledku prevodu likvidity zúčtovacou bankou, ak o to AS požiada.“

V odseku 14 sa dvanásty pododsek nahrádza takto:

„12.

Zúčtovanie medzi systémami, ktoré sa uskutočňuje medzi dvomi pridruženými systémami s rozhraním, možno iniciovať len zo strany AS (alebo v jeho mene zo strany jeho ASCB) účastníka, na ťarchu podúčtu, ktorého suma sa zaúčtováva. Platobný pokyn sa zúčtuje v sume uvedenej v platobnom pokyne na ťarchu podúčtu účastníka AS, ktorý iniciuje platobný pokyn, a pripísaním tejto sumy na podúčet účastníka druhého AS.

Dokončenie zúčtovania sa oznámi AS, ktorý inicioval platobný pokyn, ako aj druhému AS. Ak o to zúčtovacie banky požiadajú, úspešné zúčtovanie sa im oznámi prostredníctvom správy SWIFT MT 900 alebo MT 910.“

V odseku 14 sa trinásty pododsek nahrádza takto:

„13.

Zúčtovanie medzi systémami, ktoré sa uskutočňuje od AS používajúceho model s rozhraním do AS používajúceho integrovaný model, možno iniciovať zo strany AS, ktorý používa model s rozhraním (alebo v jeho mene zo strany zo strany jeho ASCB). Platobný pokyn sa zúčtuje v sume uvedenej v platobnom pokyne na ťarchu podúčtu účastníka AS, ktorý používa model s rozhraním, a pripísaním tejto sumy na zrkadlový účet, ktorý používa AS používajúci integrovaný model. Platobný pokyn nemožno iniciovať zo strany AS, ktorý používa integrovaný model, v prospech zrkadlového účtu, ktorého suma sa pripíše.

V odseku 14 sa sedemnásty pododsek nahrádza takto:

„17.

Zúčtovanie medzi systémami, ktoré sa uskutočňuje medzi dvomi pridruženými systémami používajúcimi integrovaný model, možno iniciovať len zo strany AS (alebo v jeho mene zo strany jeho ASCB), na ťarchu zrkadlového účtu, ktorého suma sa zaúčtováva. Platobný pokyn sa zúčtuje v sume uvedenej v platobnom pokyne na ťarchu zrkadlového účtu používaného AS, ktorý iniciuje platobný pokyn, a pripísaním tejto sumy na zrkadlový účet používaný druhým AS. Platobný pokyn nemožno iniciovať zo strany AS, v prospech zrkadlového účtu, ktorého suma sa pripíše.

V odseku 14 sa osemnásty pododsek nahrádza takto:

„18.

Zúčtovanie medzi systémami, ktoré sa uskutočňuje od AS používajúceho integrovaný model do AS používajúceho model s rozhraním, možno iniciovať zo strany AS, ktorý používa integrovaný model (alebo v jeho mene zo strany jeho ASCB). Platobný pokyn sa zúčtuje v sume uvedenej v platobnom pokyne na ťarchu zrkadlového účtu, ktorý používa AS používajúci integrovaný model, a jej pripísaním na podúčet účastníka druhého AS. Platobný pokyn nemožno iniciovať zo strany AS, ktorý používa model s rozhraním, v prospech podúčtu účastníka, ktorého suma sa pripíše.

V odseku 15 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„3.

Čas zúčtovania (‚do‘) umožňuje vymedziť ohraničené časové obdobie pre AS zúčtovanie s cieľom nebrániť zúčtovaniu alebo neodkladať zúčtovanie iných transakcií súvisiacich s AS alebo TARGET2 transakcií. Ak ktorýkoľvek platobný pokyn nie je zúčtovaný dovtedy, kým nastane čas ‚do‘, alebo v stanovenom čase zúčtovania, tieto platobné pokyny sa buď vrátia, alebo v prípade zúčtovacích postupov č. 4 a č. 5 možno spustiť mechanizmus garančného fondu. Čas zúčtovania ‚do‘ možno stanoviť pre zúčtovacie postupy č. 1 až č. 5.“

(1) Súčasná politika Eurosystému v oblasti umiestnenia infraštruktúr je ustanovená v nasledujúcich dokumentoch, ktoré sú dostupné na internetových stránkach ECB na: www.ecb.europa.eu: a) ‚Policy statement on euro payment and settlement systems located outside the euro area‘ z 3. novembra 1998; b) ‚The Eurosystem’s policy line with regard to consolidation in central counterparty clearing‘ z 27. septembra 2001; c) ‚The Eurosystem policy principles on the location and operation of infrastructures settling in euro-denominated payment transactions‘ z 19. júla 2007 a d) ‚The Eurosystem policy principles on the location and operation of infrastructures settling euro-denominated payment transactions: specification of »legally and operationally located in the euro area« ‘ z 20. novembra 2008.“.

(2) SEČ zohľadňuje aj zmenu na stredoeurópsky letný čas.“

(3) Dennou prevádzkou sa rozumie denné spracovanie a záverečné postupy denného spracovania.

(4) V posledný deň obdobia pre udržiavanie povinných minimálnych rezerv v Eurosystéme sa končí o 15 minút neskôr.

(5) V posledný deň obdobia pre udržiavanie povinných minimálnych rezerv v Eurosystéme sa začína o 15 minút neskôr.

(6) V posledný deň obdobia pre udržiavanie povinných minimálnych rezerv v Eurosystéme sa začína o 15 minút neskôr“.

		ISSN 1725-5147 doi:10.3000/17255147.L_2009.260.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 260

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 52 3. októbra 2009

Obsah		I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		NARIADENIA
		Nariadenie Komisie (ES) č. 920/2009 z 2. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	1
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 921/2009 z 1. októbra 2009, ktorým sa ustanovuje zákaz lovu mieňa lemovaného vo vodách ES a v medzinárodných vodách zón V, VI a VII plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Francúzska	3
		SMERNICE
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/104/ES zo 16. septembra 2009 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných prostriedkov pracovníkmi pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) ( 1 )	5
		ROZHODNUTIA PRIJATÉ SPOLOČNE EURÓPSKYM PARLAMENTOM A RADOU
	*	Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 922/2009/ES zo 16. septembra 2009 o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA) ( 1 )	20

	II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné
	ROZHODNUTIA
	Rada
	2009/731/ES, Euratom
*	Rozhodnutie Rady z 21. septembra 2009, ktorým sa vymenúva jeden grécky člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru	28
	2009/732/ES, Euratom
*	Rozhodnutie Rady z 21. septembra 2009, ktorým sa vymenúva jeden belgický člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru	29
	2009/733/ES, Euratom
*	Rozhodnutie Rady z 21. septembra 2009, ktorým sa vymenúva jeden rakúsky člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru	30
	USMERNENIA
	Európska centrálna banka
	2009/734/ES
*	Usmernenie Európskej centrálnej banky zo 17. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa usmernenie ECB/2007/2 o Transeurópskom automatizovanom expresnom systéme hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase (TARGET2) (ECB/2009/21)	31

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	MK	29,4
0702 00 00	ZZ	29,4
0707 00 05	TR	127,2
0707 00 05	ZZ	127,2
0709 90 70	TR	110,1
0709 90 70	ZZ	110,1
0805 50 10	AR	81,0
	CL	103,4
	TR	91,1
	UY	88,0
	ZA	72,9
	ZZ	87,3
0806 10 10	BR	235,1
	EG	159,5
	TR	100,6
	US	152,0
	ZZ	161,8
0808 10 80	CL	85,7
	NZ	67,8
	US	83,8
	ZA	71,0
	ZZ	77,1
0808 20 50	AR	82,8
	CN	33,7
	TR	95,7
	ZA	76,1
	ZZ	72,1

Č.	21/T&Q
Členský štát	Francúzsko
Zásoba	USK/567EI.
Druh	Mieň lemovaný (Brosme brosme)
Zóna	vody ES a medzinárodné vody zón V, VI a VII
Dátum	2.9.2009