ISSN 1725-5147

doi:10.3000/17255147.L_2009.228.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 228

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 52
1. septembra 2009


Obsah

 

I   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

 

NARIADENIA

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 791/2009 z 31. augusta 2009, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

1

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 792/2009 z 31. augusta 2009, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá poskytovania informácií a predkladania dokumentov členskými štátmi Komisii v rámci spoločnej organizácie trhov, režimu priamych platieb, podpory poľnohospodárskych výrobkov a režimov uplatniteľných na najvzdialenejšie regióny a menšie ostrovy v Egejskom mori

3

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 793/2009 z 31. augusta 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 595/2004, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1788/2003, ktorým sa stanovujú poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

7

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2009 z 31. augusta 2009, ktorým sa menia a dopĺňajú reprezentatívne ceny a výška dodatočných dovozných ciel na niektoré produkty v sektore cukru stanovené nariadením (ES) č. 945/2008 na hospodársky rok 2008/2009

12

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 795/2009 z 31. augusta 2009, ktorým sa stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 1. septembra 2009

14

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Komisie 2009/115/ES z 31. augusta 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS s cieľom zaradiť metomyl ako účinnú látku ( 1 )

17

 

 

II   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

Komisia

 

 

2009/626/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 25. februára 2009 o schéme pomoci C 2/08 (ex N 572/07), o zmene režimu dane z tonáže v námornej doprave, ktorú plánuje zaviesť Írsko [oznámené pod číslom K(2009) 688]  ( 1 )

20

 

 

USMERNENIA

 

 

Európska centrálna banka

 

 

2009/627/ES

 

*

Usmernenie Európskej centrálnej banky z 31. júla 2009 o štatistike financií verejnej správy (prepracované znenie) (ECB/2009/20)

25

 

 

DOHODY

 

 

Rada

 

*

Informácia o nadobudnutí platnosti Dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Kórejskej republiky o spolupráci, ktorá sa týka činností narúšajúcich hospodársku súťaž

46

 

 

Korigendá

 

*

Korigendum k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89 (Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008)

47

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

NARIADENIA

1.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/1


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 791/2009

z 31. augusta 2009,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 138 ods. 1,

keďže:

V súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní sa nariadením (ES) č. 1580/2007 ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanoví paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XV k uvedenému nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 138 nariadenia (ES) č. 1580/2007 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. septembra 2009.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 31. augusta 2009

Za Komisiu

Jean-Luc DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 350, 31.12.2007, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

MK

40,3

XS

37,6

ZZ

39,0

0707 00 05

MK

33,2

TR

96,4

ZZ

64,8

0709 90 70

TR

106,5

ZZ

106,5

0805 50 10

AR

104,8

BR

122,7

UY

119,3

ZA

108,5

ZZ

113,8

0806 10 10

EG

155,8

TR

106,4

ZZ

131,1

0808 10 80

AR

114,0

BR

61,1

CL

80,6

CN

67,1

NZ

83,9

ZA

83,3

ZZ

81,7

0808 20 50

AR

145,7

TR

122,4

ZA

88,8

ZZ

119,0

0809 30

TR

133,9

ZZ

133,9

0809 40 05

IL

93,9

ZZ

93,9


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


1.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/3


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 792/2009

z 31. augusta 2009,

ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá poskytovania informácií a predkladania dokumentov členskými štátmi Komisii v rámci spoločnej organizácie trhov, režimu priamych platieb, podpory poľnohospodárskych výrobkov a režimov uplatniteľných na najvzdialenejšie regióny a menšie ostrovy v Egejskom mori

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 247/2006 z 30. januára 2006 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie (1), a najmä na jeho článok 25,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1405/2006 z 18. septembra 2006, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia pre poľnohospodárstvo v prospech menších ostrovov v Egejskom mori a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 (2), a najmä na jeho článok 14,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (3), a najmä na jeho článok 192 ods. 2 v spojení s jeho článkom 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 3/2008 zo 17. decembra 2007 o informačných a propagačných akciách na podporu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách (4), a najmä na jeho článok 15,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (5), a najmä na jeho článok 142 písm. q),

keďže:

(1)

V dôsledku všeobecného využívania nových informačných a komunikačných technológií Komisiou a v členských štátoch – predovšetkým príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za uplatňovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) – sú dokumenty Komisie a členských štátov čoraz častejšie v elektronickej alebo digitalizovanej podobe.

(2)

V rámci vlastných pracovných postupov a vzťahov s orgánmi zúčastňujúcimi sa na realizácii SPP Komisia zintenzívnila svoje úsilie zamerané na vývoj informačných systémov umožňujúcich elektronické organizovanie dokumentov a postupov. Paralelne s tým členské štáty vytvorili na vnútroštátnej úrovni informačné systémy na splnenie požiadaviek spoločného riadenia SPP.

(3)

V tejto súvislosti a vzhľadom na potrebu zabezpečiť jednotné a zosúladené riadenie SPP všetkými zúčastnenými stranami by sa mal vytvoriť právny rámec a mali by sa stanoviť spoločné pravidlá pre informačné systémy na účel poskytovania informácií a predkladania dokumentov v rámci SPP členskými štátmi a orgánmi, ktoré na to určili, Komisii.

(4)

Aby sa tieto ciele dali účinne dosiahnuť, mal by sa stanoviť rozsah pôsobnosti tohto právneho rámca z hľadiska právnych predpisov, ako aj príslušných aktérov.

(5)

Pokiaľ ide o právne predpisy, v nariadeniach (ES) č. 247/2006, (ES) č. 1405/2006, (ES) č. 1234/2007, (ES) č. 3/2008 a (ES) č. 73/2009 a ich vykonávacích ustanoveniach (ďalej len „nariadenia o SPP“) sa ustanovuje široké spektrum povinností členských štátov v oblasti poskytovania informácií a predkladania dokumentov Komisii, ktoré sú potrebné na uplatňovanie týchto nariadení. Preto by sa mali zohľadňovať v súlade s ich osobitnými prvkami.

(6)

Pokiaľ ide o zúčastnených aktérov, práva a povinnosti Komisie, ako aj členských štátov a ich príslušných orgánov stanovené v nariadeniach o SPP si vyžadujú presné určenie osôb a orgánov zodpovedných za výkon činností a za prijaté opatrenia.

(7)

V nariadeniach o SPP sa vo všeobecnosti ustanovuje, že informácie by sa mali poskytovať elektronicky alebo prostredníctvom informačných systémov, nešpecifikujú sa však nevyhnutne zásady, ktoré sa uplatňujú. Preto je v záujme zabezpečenia konzistentnosti, správneho riadenia a zjednodušenia postupov pre užívateľov a orgány zodpovedné za systémy žiaduce, aby sa stanovili spoločné zásady uplatniteľné na všetky zriadené informačné systémy.

(8)

Malo by byť možné, aby sa dokumentom a súvisiacim metadátam, ktoré sa majú uznať ako spôsobilé na účely Komisie a členských štátov, zaručila v priebehu obdobia, keď ich treba uchovávať, ich autentickosť, integrita a čitateľnosť.

(9)

Na zaručenie toho by orgány alebo osoby oprávnené zasielať informácie mali byť vždy presne stanovené v štruktúre informačných systémov na základe právomocí, ktoré im boli udelené. Proces určovania musí byť vecou príslušných orgánov uvedených v každom z nariadení o SPP. Stanovenie podmienok určovania oprávnených osôb a ustanovenie centrálneho kontaktného orgánu na určovanie by sa však v záujme správneho riadenia malo nechať v právomoci členských štátov a Komisie. Okrem toho by sa mali stanoviť podmienky udeľovania prístupových práv do informačných systémov vytvorených Komisiou.

(10)

Vzhľadom na širokú škálu povinností v oblasti poskytovania informácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa informačné systémy budú poskytovať príslušným orgánom členských štátov postupne. Povinnosť poskytovať informácie prostredníctvom týchto systémov by mala platiť, keď príslušné ustanovenia nariadení o SPP budú obsahovať ustanovenia o uplatňovaní tohto nariadenia.

(11)

S dokumentmi sa musí zaobchádzať v súlade s pravidlami ochrany osobných údajov. S týmto cieľom by sa mali uplatňovať pravidlá stanovené v právnych predpisoch Spoločenstva, a to v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (6), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (7), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (8) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (9).

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výrobu pre priame platby a Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

V tomto nariadení sa ustanovujú pravidlá poskytovania informácií a predkladania dokumentov (ďalej len „predkladanie dokumentov“) prostredníctvom informačných systémov v rámci oznamovacej povinnosti členských štátov voči Komisii v súlade s:

nariadením (ES) č. 247/2006 a jeho vykonávacími predpismi,

nariadením (ES) č. 1405/2006 a jeho vykonávacími predpismi,

nariadením (ES) č. 1234/2007 a jeho vykonávacími predpismi,

nariadením (ES) č. 3/2008 a jeho vykonávacími predpismi,

nariadením (ES) č. 73/2009 a jeho vykonávacími predpismi.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

a)

„oznamovacia povinnosť“ znamená povinnosť členských štátov predložiť dokumenty Komisii v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva uvedenými v článku 1;

b)

„príslušné orgány“ znamenajú orgány, ktoré určili členské štáty za zodpovedné za plnenie oznamovacej povinnosti;

c)

„orgán zodpovedný za informačné systémy“ znamená orgán, útvar alebo osobu, ktorá je v rámci Komisie zodpovedná za overovanie a využívanie systému a ktorá je takto v systéme označená;

d)

„metadáta“ znamenajú údaje opisujúce súvislosť, obsah a štruktúru dokumentov a ich organizáciu v priebehu času.

KAPITOLA II

INFORMAČNÉ SYSTÉMY KOMISIE, PRÍSTUPOVÉ PRÁVA A AUTENTICKOSŤ DOKUMENTOV

Článok 3

Informačné systémy Komisie

Aby sa splnila oznamovacia povinnosť, dokumenty sa v súlade s týmto nariadením predkladajú Komisii prostredníctvom informačných systémov, ktoré majú k dispozícii príslušné orgány (ďalej len „informačné systémy“), od dátumu, keď zodpovedajúca oznamovacia povinnosť vyžaduje povinnosť používať tieto systémy.

Článok 4

Prístupové práva a centrálny kontaktný orgán

1.   Za udeľovanie prístupových práv a overovanie totožnosti osôb, ktorým bol povolený prístup k informačným systémom (ďalej len „užívatelia“), zodpovedajú príslušné orgány členských štátov.

2.   Pokiaľ ide o prístup k systémom, každý členský štát:

a)

určí centrálny kontaktný orgán zodpovedný za:

i)

overovanie udelených prístupových práv ku každému systému aktualizovaných príslušnými orgánmi a certifikovanej totožnosti užívateľov, ktorým bol povolený prístup k týmto systémom;

ii)

oznamovanie príslušných orgánov a užívateľov, ktorí majú prístup k systémom, Komisii;

b)

oznámi Komisii identitu a kontaktné údaje kontaktného orgánu, ktorý určil.

Po overení prístupových práv ich orgán zodpovedný za informačné systémy aktivuje.

Článok 5

Vypracovanie a predkladanie dokumentov

1.   Dokumenty sa vytvárajú a predkladajú v súlade s postupmi stanovenými v rámci informačných systémov s použitím modelov a metód, ktoré majú užívatelia k dispozícii prostredníctvom týchto informačných systémov, pod dohľadom príslušného orgánu členského štátu a v súlade s prístupovými právami, ktoré im udelili predmetné orgány. Tieto modely a metódy sa po informovaní užívateľov daného systému zmenia a doplnia a sprístupnia.

2.   V prípadoch zásahu vyššej moci alebo mimoriadnych okolností, a najmä v prípade poruchy informačného systému alebo výpadku trvalého spojenia, môže členský štát predložiť Komisii dokumenty vytlačené na papieri alebo prostredníctvom iných vhodných elektronických prostriedkov. Takéto predloženie dokumentov vytlačených na papieri alebo prostredníctvom iných elektronických prostriedkov si vyžaduje odôvodnené oznámenie v dostatočnom časovom predstihu pred termínom predloženia dokumentov.

Článok 6

Autentickosť dokumentov

Autentickosť predložených dokumentov alebo dokumentov, ktoré sú vo vlastníctve, prostredníctvom informačného systému v súlade s týmto nariadením sa uznáva, ak osoba, ktorá dokument zaslala, je riadne identifikovaná a ak bol dokument vypracovaný a predložený v súlade s týmto nariadením.

KAPITOLA III

INTEGRITA A ČITATEĽNOSŤ V PRIEBEHU ČASU A OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV

Článok 7

Integrita a čitateľnosť v priebehu času

Informačné systémy chránia integritu predložených dokumentov a dokumentov, ktoré sú vo vlastníctve.

Poskytujú najmä tieto záruky:

a)

umožňujú jednoznačné identifikovanie užívateľa a zahŕňajú účinné opatrenia na kontrolu prístupových práv s cieľom chrániť pred protiprávnym, zlovoľným alebo nepovoleným prístupom, vymazaním, zmenou alebo presunom dokumentov, súborov, metadát a fáz postupu;

b)

sú vybavené fyzickými systémami ochrany pred vniknutiami a environmentálnymi vplyvmi a softvérovou ochranou pred kybernetickými útokmi;

c)

rôznymi prostriedkami zabraňujú nepovoleným zmenám a zahŕňajú mechanizmy integrity na kontrolu toho, či sa dokument v priebehu času zmenil;

d)

uchovávajú auditovú stopu týkajúcu sa každej podstatnej fázy postupu;

e)

v súlade s písmenom b) uchovávajú uložené údaje v prostredí, ktoré je bezpečné tak z fyzického, ako aj softvérového hľadiska;

f)

vykonávajú spoľahlivú konverziu formátu a migráciu s cieľom zaručiť, aby boli dokumenty čitateľné a prístupné v priebehu celého požadovaného obdobia uchovávania;

g)

majú dostatočne podrobnú a aktuálnu prevádzkovú a technickú dokumentáciu týkajúcu sa fungovania a vlastností systému, pričom táto dokumentácia pre príslušné organizačné subjekty je stále dostupná pre prevádzkové a/alebo technické špecifikácie.

Článok 8

Ochrana osobných údajov

Ustanovenia tohto nariadenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté nariadenia (ES) č. 45/2001 a (ES) č. 1049/2001, smernice 95/46/ES a 2002/58/ES a ustanovenia prijaté v súlade s nimi.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIE

Článok 9

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 31. augusta 2009

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 42, 14.2.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 265, 26.9.2006, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2008, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16.

(6)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(7)  Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.

(8)  Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(9)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.


1.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/7


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 793/2009

z 31. augusta 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 595/2004, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1788/2003, ktorým sa stanovujú poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1), a najmä na jeho články 85 a 192 v spojení s jeho článkom 4,

keďže:

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 595/2004 z 30. marca 2004, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1788/2003, ktorým sa stanovujú poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (2), zmenenom a doplnenom nariadením (ES) č. 258/2009 (3), sa ustanovuje povinnosť členských štátov podávať každoročne správy o rozsahu využívania kvót, o rozdeľovaní nevyužitej kvóty výrobcom, a ak je to relevantné, o výbere poplatkov od výrobcov na účely podpory dohľadu Komisie nad vykonávaním systému kvót, a najmä v súvislosti so správami, ktoré má Komisia podávať Európskemu parlamentu a Rade pred koncom rokov 2010 a 2012.

(2)

Nariadením Rady (ES) č. 1788/2003 (4), ktorého pravidlá sa prevzali do nariadenia (ES) č. 1234/2007, sa zmenila úloha členských štátov a Komisie, pokiaľ ide o poplatok za nadbytočné množstvo, a v dôsledku toho Komisia nemá úplný prehľad o záležitostiach v súvislosti s výberom poplatkov. Keďže tento druh informácií je nevyhnutný na vypracovanie celkového hodnotenia tejto schémy a jej vykonávania, je vhodné, aby členské štáty poskytli príslušné informácie za každé obdobie od roku 2003/2004.

(3)

S cieľom zabezpečiť jednotný spôsob podávania príslušných informácií členskými štátmi je nevyhnutné vypracovať vzor, ktorým by sa poskytla podrobná špecifikácia požadovaných údajov.

(4)

Nariadenie (ES) č. 595/2004 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 595/2004 sa mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 27 sa odsek 4 nahrádza týmito odsekmi 4, 5 a 6:

„4.   Každý rok pred 1. októbrom členské štáty zasielajú Komisii správu o využití kvóty a výbere poplatkov za dvanásťmesačné obdobie končiace sa 31. marcom toho istého kalendárneho roku. Členské štáty zašlú Komisii aktualizáciu správy pred 1. decembrom s cieľom zahrnúť relevantné novozískané informácie.

5.   Správa uvedená v odseku 4 zahŕňa informácie o opätovnom pridelení nevyužitých kvót vrátane toho, koľkým výrobcov sa pridelili a na akom základe. Členské štáty do správy zahŕňajú aspoň informácie uvedené v časti 1 prílohy IIa. V prípade správy, ktorá sa má zaslať pred 1. októbrom 2009, má správa obsahovať príslušné informácie za dvanásťmesačné obdobia rokov 2008/2009, ako aj 2007/2008.

6.   V správe uvedenej v odseku 4 sa uvádza suma poplatkov za nadbytočné množstvo zaplatená do príslušného dňa kompetentnému orgánu, počet výrobcov, ktorí do príslušného dňa prispeli k platbe poplatku za nadbytočné množstvo, suma a počet prípadov, v ktorých je poplatok za nadbytočné množstvo ešte splatný, ako aj suma a počet prípadov, v ktorých sa poplatok za nadbytočné množstvo považuje za poplatok, ktorý nemožno vybrať v dôsledku bankrotu alebo definitívnej platobnej neschopnosti výrobcov. Členské štáty zasielajú príslušné informácie vo formáte ustanovenom v časti 2 prílohy IIa. Do správy, ktorá sa má zaslať pred 1. októbrom 2009, sa zahŕňajú podrobnosti o výbere poplatkov za každé dvanásťmesačné obdobie od roku 2003/2004 alebo v prípade členských štátov, ktoré uvedené nariadenie prvýkrát vykonávali po roku 2003/2004, podrobnosti za každé dvanásťmesačné obdobie od roku vykonávania. V každej ďalšej správe sa aktualizuje stav výberu každého poplatku za nadbytočné množstvo, ktorý sa predtým uvádzal ako neuhradený.“

2.

Za prílohu II sa vkladá príloha IIa, ktorej znenie sa uvádza v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 31. augusta 2009

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 94, 31.3.2004, s. 22.

(3)  Ú. v. EÚ L 81, 27.3.2009, s. 19.

(4)  Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 123.


PRÍLOHA

„PRÍLOHA IIa

Správa uvedená v článku 27 ods. 4

ČASŤ 1

Informácie za dvanásťmesačné obdobie končiace sa 31. marcom 20… vrátane dodávok a priameho predaja

1.

Počet výrobcov, ktorí prekročili svoju dostupnú kvótu pred jej opätovným pridelením v súlade s článkom 79 nariadenia (ES) č. 1234/2007.

2.

Suma prekročených dodávok a priameho predaja výrobcami zahrnutými do bodu 1 (v kilogramoch) pred opätovným pridelením kvóty v súlade s článkom 79 nariadenia (ES) č. 1234/2007.

3.

Počet výrobcov, ktorí využili menšie množstvo, ako im umožňovala ich dostupná kvóta.

4.

Suma kvóty nevyužitej výrobcami zahrnutými do bodu 3 (v kilogramoch).

5.

Celkový počet výrobcov, od ktorých sa vyžadovalo prispieť k platbe poplatku za nadbytočné množstvo po opätovnom pridelení nevyužitej kvóty v súlade s článkom 79 nariadenia (ES) č. 1234/2007.

ČASŤ 2

A.   ZAHRŇTE DODÁVKY + PRIAMY PREDAJ

Obdobie

Celkový počet výrobcov, od ktorých sa vyžadovalo prispieť k platbe poplatku

Počet výrobcov, ktorí celý poplatok zaplatili kompetentnému orgánu

Počet výrobcov, ktorí ešte nezaplatili celý poplatok kompetentnému orgánu

Počet výrobcov zahrnutých v stĺpci (d), v ktorých prípade sa splatný poplatok vymáha v správnom konaní

Počet výrobcov zahrnutých v stĺpci (d), v ktorých prípade sa splatný poplatok vymáha v súdnom konaní

Počet výrobcov zahrnutých v stĺpci (d), v ktorých prípade je vyrubený poplatok napadnutý v súdnom konaní

Počet výrobcov zahrnutých v stĺpci (d), v ktorých prípade sa poplatok považuje za poplatok, ktorý nemožno vybrať

Iné

(doplňte poznámku)

(a)

(b)

(c)

(d)

(e)

(f)

(g)

(h)

(i)

2003/2004

 

 

 

 

 

 

 

 

2004/2005

 

 

 

 

 

 

 

 

2005/2006

 

 

 

 

 

 

 

 

2006/2007

 

 

 

 

 

 

 

 

2007/2008

 

 

 

 

 

 

 

 

2008/2009

 

 

 

 

 

 

 

 

2009/2010

 

 

 

 

 

 

 

 

2010/2011

 

 

 

 

 

 

 

 

2011/2012

 

 

 

 

 

 

 

 

2012/2013

 

 

 

 

 

 

 

 

2013/2014

 

 

 

 

 

 

 

 

2014/2015

 

 

 

 

 

 

 

 

Poznámka: Stĺpce (e) až (i) sú medzisúčtom stĺpca (d).


B.   ZAHRŇTE DODÁVKY + PRIAMY PREDAJ

Obdobie

Celková suma poplatku splatného za obdobie

Suma poplatku zaplateného kompetentnému orgánu

Suma poplatku ešte nezaplateného kompetentnému orgánu

Suma poplatku zahrnutého v stĺpci (d), ktorý sa vymáha v správnom konaní

Suma poplatku zahrnutého v stĺpci (d), ktorý sa vymáha v súdnom konaní

Suma poplatku zahrnutého v stĺpci (d), ktorý je napadnutý v súdnom konaní

Suma poplatku zahrnutého v stĺpci (d), ktorý sa považuje za poplatok, ktorý nemožno vybrať

Iné

(doplňte poznámku)

(a)

(b)

(c)

(d)

(e)

(f)

(g)

(h)

(i)

2003/2004

 

 

 

 

 

 

 

 

2004/2005

 

 

 

 

 

 

 

 

2005/2006

 

 

 

 

 

 

 

 

2006/2007

 

 

 

 

 

 

 

 

2007/2008

 

 

 

 

 

 

 

 

2008/2009

 

 

 

 

 

 

 

 

2009/2010

 

 

 

 

 

 

 

 

2010/2011

 

 

 

 

 

 

 

 

2011/2012

 

 

 

 

 

 

 

 

2012/2013

 

 

 

 

 

 

 

 

2013/2014

 

 

 

 

 

 

 

 

2014/2015

 

 

 

 

 

 

 

 

Poznámka: Stĺpce (e) až (i) sú medzisúčtom stĺpca (d).“


1.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/12


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 794/2009

z 31. augusta 2009,

ktorým sa menia a dopĺňajú reprezentatívne ceny a výška dodatočných dovozných ciel na niektoré produkty v sektore cukru stanovené nariadením (ES) č. 945/2008 na hospodársky rok 2008/2009

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 951/2006 z 30. júna 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 318/2006 pokiaľ ide o obchodovanie s tretími krajinami v sektore cukru (2), a najmä na jeho článok 36 ods. 2 druhý pododsek druhú vetu,

keďže:

(1)

Výška reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho a surového cukru a určitých sirupov na hospodársky rok 2008/2009 sa stanovila v nariadení Komisie (ES) č. 945/2008 (3). Tieto ceny a clá sa naposledy zmenili a doplnili nariadením Komisie (ES) č. 750/2009 (4).

(2)

Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene a doplneniu uvedených súm v súlade s pravidlami a podrobnými podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 951/2006,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Reprezentatívne ceny a dodatočné clá uplatniteľné na dovoz produktov uvedených v článku 36 nariadenia (ES) č. 951/2006, stanovené nariadením (ES) č. 945/2008 na hospodársky rok 2008/2009, sa menia a dopĺňajú a uvádzajú sa v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. septembra 2009.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 31. augusta 2009

Za Komisiu

Jean-Luc DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 178, 1.7.2006, s. 24.

(3)  Ú. v. EÚ L 258, 26.9.2008, s. 56.

(4)  Ú. v. EÚ L 213, 18.8.2009, s. 3.


PRÍLOHA

Zmenené a doplnené reprezentatívne ceny a dodatočné dovozné clá na biely cukor, surový cukor a produkty patriace pod číselný znak kód KN 1702 90 95 uplatniteľné od 1. septembra 2009

(EUR)

Číselný znak KN

Výška reprezentatívnej ceny na 100 kg netto daného produktu

Výška dodatočného cla na 100 kg netto daného produktu

1701 11 10 (1)

38,76

0,00

1701 11 90 (1)

38,76

3,28

1701 12 10 (1)

38,76

0,00

1701 12 90 (1)

38,76

2,98

1701 91 00 (2)

38,65

5,91

1701 99 10 (2)

38,65

2,74

1701 99 90 (2)

38,65

2,74

1702 90 95 (3)

0,39

0,29


(1)  Stanovené pre štandardnú kvalitu definovanú v bode III prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 1234/2007.

(2)  Stanovené pre štandardnú kvalitu definovanú v bode II prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 1234/2007.

(3)  Stanovené na 1 % obsahu sacharózy.


1.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/14


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 795/2009

z 31. augusta 2009,

ktorým sa stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 1. septembra 2009

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1249/96 z 28. júna 1996 o pravidlách na uplatňovanie (dovozné clá pre sektor obilnín) nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 (2), a najmä na jeho článok 2 ods. 1,

keďže:

(1)

V článku 136 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa ustanovuje, že dovozné clo na produkty patriace pod číselné znaky KN 1001 10 00, 1001 90 91, ex 1001 90 99 (vysokokvalitná pšenica obyčajná), 1002, ex 1005 okrem hybridných osív a ex 1007, okrem hybridov na siatie, je rovnaké ako intervenčná cena platná pre takéto výrobky pri dovoze zvýšená o 55 % a znížená o dovoznú cenu cif uplatniteľnú na príslušnú zásielku. Toto clo však nesmie prekročiť colnú sadzbu uvedenú v Spoločnom colnom sadzobníku.

(2)

V článku 136 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa ustanovuje, že na účely výpočtu dovozného cla uvedeného v odseku 1 daného článku sa pre predmetné produkty pravidelne stanovujú reprezentatívne dovozné ceny cif.

(3)

V súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1249/96 sa na výpočet dovozného cla na produkty patriace pod číselné znaky KN 1001 10 00, 1001 90 91, ex 1001 90 99 (vysokokvalitná pšenica obyčajná), 1002 00, 1005 10 90, 1005 90 00 a 1007 00 90 použije reprezentatívna dovozná cena cif, ktorá sa denne stanovuje podľa metódy ustanovenej v článku 4 uvedeného nariadenia.

(4)

Na obdobie od 1. septembra 2009 by sa mali stanoviť dovozné clá, ktoré sa budú uplatňovať, až kým nezačnú platiť novo stanovené clá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Od 1. septembra 2009 sú dovozné clá v sektore obilnín uvedené v článku 136 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu na základe podkladov uvedených v prílohe II.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. septembra 2009.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 31. augusta 2009

Za Komisiu

Jean-Luc DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 161, 29.6.1996, s. 125.


PRÍLOHA I

Dovozné clá na produkty uvedené v článku 136 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 uplatniteľné od 1. septembra 2009

Kód KN

Opis tovaru

Dovozné clo (1)

(EUR/t)

1001 10 00

PŠENICA tvrdá vysokej kvality

0,00

strednej kvality

0,00

nízkej kvality

16,03

1001 90 91

PŠENICA mäkká, na siatie

0,00

ex 1001 90 99

PŠENICA mäkká vysokej kvality, iná ako na siatie

0,00

1002 00 00

RAŽ

84,38

1005 10 90

KUKURICA na siatie, iná ako hybrid

36,77

1005 90 00

KUKURICA, iná ako na siatie (2)

36,77

1007 00 90

CIROK zrná, iné ako hybrid na siatie

89,37


(1)  V prípade tovaru prichádzajúceho do Spoločenstva cez Atlantický oceán alebo cez Suezský kanál môže dovozca podľa článku 2 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1249/96 využiť zníženie cla o:

3 EUR/t, ak sa prístav vykládky nachádza v Stredozemnom mori,

2 EUR/t, ak sa prístav vykládky nachádza v Dánsku, Estónsku, Fínsku, Írsku, Litve, Lotyšsku, Poľsku, Spojenom kráľovstve, Švédsku alebo na atlantickom pobreží Pyrenejského polostrova.

(2)  Dovozca môže využiť paušálnu zľavu 24 EUR/t, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 2 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1249/96.


PRÍLOHA II

Podklady výpočtu ciel stanovených v prílohe I

17.8.2009-28.8.2009

1.

Priemery za referenčné obdobie uvedené v článku 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1249/96:

(EUR/t)

 

Pšenica mäkká (1)

Kukurica

Pšenica tvrdá, vysoká kvalita

Pšenica tvrdá, stredná kvalita (2)

Pšenica tvrdá, nízka kvalita (3)

Jačmeň

Burza

Minnéapolis

Chicago

Kvotácia

152,52

88,59

Cena FOB USA

153,48

143,48

123,48

55,13

Prémia – Záliv

19,12

Prémia – Veľké jazerá

6,18

2.

Priemery za referenčné obdobie uvedené v článku 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1249/96:

Náklady za prepravu: Mexický záliv–Rotterdam:

17,54 EUR/t

Náklady za prepravu: Veľké jazerá–Rotterdam:

17,52 EUR/t


(1)  Pozitívna prémia 14 EUR/t zahrnutá [článok 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1249/96].

(2)  Negatívna prémia 10 EUR/t [článok 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1249/96].

(3)  Negatívna prémia 30 EUR/t [článok 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1249/96].


SMERNICE

1.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/17


SMERNICA KOMISIE 2009/115/ES

z 31. augusta 2009,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS s cieľom zaradiť metomyl ako účinnú látku

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (1), a najmä na jej článok 6 ods. 1,

keďže:

(1)

V nariadeniach Komisie (ES) č. 451/2000 (2) a (ES) č. 703/2001 (3) sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania druhej etapy programu činnosti uvedeného v článku 8 ods. 2 smernice 91/414/EHS a ustanovuje sa zoznam účinných látok, ktoré sa majú posúdiť s cieľom ich možného zaradenia do prílohy I k smernici 91/414/EHS. Tento zoznam obsahoval metomyl. V rozhodnutí Komisie 2007/628/ES (4) sa rozhodlo nezaradiť metomyl do prílohy I k smernici 91/414/EHS.

(2)

Podľa článku 6 ods. 2 smernice 91/414/EHS predložil pôvodný oznamovateľ novú žiadosť o uplatnenie skráteného konania ustanoveného v článkoch 14 až 19 nariadenia Komisie (ES) č. 33/2008 zo 17. januára 2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie smernice Rady 91/414/EHS, pokiaľ ide o riadne a skrátené konanie pre hodnotenie účinných látok, ktoré boli súčasťou pracovného programu uvedeného v článku 8 ods. 2 uvedenej smernice, ale neboli zaradené do prílohy I k uvedenej smernici (5).

(3)

Žiadosť bola predložená Spojenému kráľovstvu, ktoré bolo v nariadení (ES) č. 451/2000 určené za spravodajský členský štát. Lehota na skrátené konanie sa dodržala. Špecifikácia účinnej látky a odporúčané spôsoby použitia sú rovnaké ako tie, ktoré boli predmetom rozhodnutia 2007/628/ES. Uvedená žiadosť je tiež v súlade so zostávajúcimi hmotnoprávnymi a procesnými požiadavkami článku 15 smernice (ES) č. 33/2008.

(4)

Spojené kráľovstvo zhodnotilo nové informácie a údaje, ktoré predložil oznamovateľ, a 15. mája 2008 pripravilo dodatočnú správu.

(5)

Dodatočná správa bola partnersky preskúmaná členskými štátmi a EFSA a predložená Komisii 19. decembra 2008 vo forme vedeckej správy EFSA týkajúcej sa metomylu (6). Členské štáty a Komisia v rámci Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat preskúmali túto správu a finalizovali ju 12. júna 2009 vo forme revíznej správy Komisie o metomyle.

(6)

Spravodajský členský štát pri novom preskúmaní a EFSA v novom závere sa zamerali na problémy, ktoré viedli k nezaradeniu látky. Uvedené obavy sa týkali neprijateľnej úrovne vystavenia operátora, nejednoznačného charakteru posúdenia vystavenia pracovníkov a okolostojacich osôb a vysokého rizika pre vtáky, cicavce, vodné živočíchy, včely a iné necieľové článkonožce.

(7)

Oznamovateľ predložil v novej dokumentácii nové údaje a informácie a vykonalo sa nové posúdenie, ako sa uvádza v dodatočnej správe a vo vedeckej správe EFSA týkajúcej sa metomylu. Následne sa preukázalo, že sa môžu dosiahnuť prijateľné úrovne vystavenia operátora, ak okrem ochranného výstroja, ktorý je uvedený v pôvodnej dokumentácii, operátor používa dodatočný ochranný výstroj. Pokiaľ ide o riziká pre pracovníkov a okolostojace osoby, vyjasnilo sa, že zo spôsobov použitia, ktoré sú odporúčané v opätovne predloženej dokumentácii, nevyplývajú žiadne neprijateľné riziká. Riziko pre vtáky, cicavce, vodné organizmy, včely a necieľové článkonožce sa napokon môže považovať za prijateľné, ak sa použije najnižšia odporúčaná aplikačná dávka a vykonajú sa vhodné opatrenia manažmentu rizika.

(8)

Vďaka dodatočným údajom a informáciám, ktoré poskytol oznamovateľ, boli teda vylúčené špecifické problémy, ktoré viedli k nezaradeniu látky. Nevznikli žiadne iné otvorené vedecké otázky.

(9)

Z rôznych vykonaných preskúmaní vyplýva, že možno očakávať, že prípravky na ochranu rastlín, ktoré obsahujú metomyl, vo všeobecnosti spĺňajú požiadavky ustanovené v článku 5 ods. 1 písm. a) a b) smernice 91/414/EHS, najmä pokiaľ ide o spôsoby použitia, ktoré boli preskúmané a podrobne opísané v revíznej správe Komisie. Je preto vhodné zaradiť metomyl do prílohy I, aby sa vo všetkých členských štátoch zabezpečilo udeľovanie povolení pre prípravky na ochranu rastlín, ktoré obsahujú túto účinnú látku, v súlade s ustanoveniami tejto smernice.

(10)

Aby sa však vylúčilo akékoľvek riziko úmyselnej alebo neúmyselnej otravy, je vhodné vyžadovať, aby sa do prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich metomyl pridali repelenty a/alebo dávidlá a aby sa schválilo ich výlučné používanie profesionálmi.

(11)

Preto je vhodné smernicu 91/414/EHS zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(12)

Opatrenia ustanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Príloha I k smernici 91/414/EHS sa mení a dopĺňa tak, ako je stanovené v prílohe k tejto smernici.

Článok 2

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. januára 2010. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze určia členské štáty.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť 1. septembra 2009.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 31. augusta 2009

Za Komisiu

Androulla VASSILIOU

členka Komisie


(1)  Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 55, 29.2.2000, s. 25.

(3)  Ú. v. ES L 98, 7.4.2001, s. 6.

(4)  Ú. v. EÚ L 255, 29.9.2007, s. 40.

(5)  Ú. v. EÚ L 15, 18.1.2008, s. 5.

(6)  Vedecká správa EFSA (2008) 222 – Záver partnerského preskúmania účinnej látky metomyl z hľadiska posúdenia rizika pesticídov (opätovne vydaná 19. decembra 2008).


PRÍLOHA

Na koniec tabuľky v prílohe I k smernici 91/414/EHS sa dopĺňa táto položka:

Číslo

Bežný názov, identifikačné čísla

Názov IUPAC

Čistota (1)

Účinnosť od

Zaradenie platí do

Osobitné ustanovenia

 

„metomyl

CAS č.: 16752-77-50

CIPAC č.: 264

S-metyl-(EZ)-N-[(metylkarbamoyl)oxy]tioacetimidát

≥ 980 g/kg

1. septembra 2009

31. augusta 2019

ČASŤ A

Povoliť sa môže iba používanie látky ako insekticídu na zelenine, pričom dávky nepresiahnu 0,25 kg účinnej látky na hektár pri jednom použití, a za jedno vegetačné obdobie sa môže látka použiť najviac dvakrát.

Povolenia sa vydávajú len profesionálnym používateľom.

ČASŤ B

Na implementáciu jednotných zásad prílohy VI sa zohľadnia závery revíznej správy týkajúcej sa metomylu, finalizovanej Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat 12. júna 2009, a najmä jej dodatky I a II.

V rámci tohto celkového posúdenia členské štáty venujú osobitnú pozornosť:

bezpečnosti operátora: v podmienkach používania musí byť predpísané používanie primeraného osobného ochranného výstroja. Osobitná pozornosť sa venuje vystaveniu operátorov, ktorí nosia na chrbte prístroje, alebo používajú iný ručný aplikačný výstroj;

ochrane vtákov;

ochrane vodných organizmov: podmienky udelenia povolenia v prípade potreby zahŕňajú opatrenia na zníženie rizika, ako sú ochranné zóny, zníženie odtoku vody a trysky obmedzujúce rozprašovanie;

ochrane necieľových článkonožcov, najmä včiel: uplatnia sa opatrenia na zníženie rizika, aby sa predišlo akémukoľvek kontaktu so včelami.

Členské štáty zabezpečia, že zmesi založené na metomyle obsahujú účinný repelent a/alebo dávidlo.

V prípade potreby podmienky povolenia zahŕňajú ďalšie opatrenia na zníženie rizika.“


(1)  Ďalšie podrobnosti o identite a špecifikácii účinnej látky sú uvedené v revíznej správe.


II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

ROZHODNUTIA

Komisia

1.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/20


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 25. februára 2009

o schéme pomoci C 2/08 (ex N 572/07), o zmene režimu dane z tonáže v námornej doprave, ktorú plánuje zaviesť Írsko

[oznámené pod číslom K(2009) 688]

(Iba anglické znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2009/626/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili svoje pripomienky v súlade s uvedeným článkom (1),

keďže:

1.   POSTUP

(1)

Prostredníctvom listov v elektronickej podobe z 3. októbra 2007 a z 19. novembra 2007 írske orgány oznámili Komisii zmenu existujúceho režimu dane z tonáže N 504/02, ktorý pôvodne schválila Komisia 11. decembra 2002 (2).

(2)

Listom zo 16. januára 2008 (3) Komisia informovala Írsko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vo veci zmeny danej schémy pomoci.

(3)

Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (4)14. mája 2008. Írsko predložilo svoje pripomienky 29. februára 2008. Komisia nedostala od zainteresovaných strán žiadne pripomienky.

2.   PODROBNÝ OPIS OPATRENIA

2.1.   Hlavné ustanovenia režimu dane z tonáže z roku 2002

(4)

Írsky režim dane z tonáže z roku 2002 je „... daňový režim vzťahujúci sa na prepravné spoločnosti podnikajúce v oblasti námornej dopravy. Oprávnené spoločnosti si môžu zvoliť možnosť zdanenia svojich prepravných činností na základe čistej tonáže ich flotily namiesto zdanenia na základe skutočných ziskov. Oprávnené spoločnosti si musia vybrať režim do troch rokov od dňa nadobudnutia účinnosti príslušných právnych predpisov. Spoločnosti, ktoré si vyberú daň z tonáže, musia podliehať tomuto režimu počas 10 rokov (obdobie dane z tonáže).

Ak sú viaceré írske oprávnené spoločnosti členmi tej istej skupiny spoločností, všetky si musia zvoliť režim dane z tonáže. Iné obchodné činnosti ako tie, ktoré podliehajú dani z tonáže, by boli zdanené na základe normálnych ustanovení dane z príjmu právnických osôb.

Podľa […] režimu dane z tonáže je výška dane pre oprávnené námorné spoločnosti stanovená na základe čistej tonáže ich oprávnenej flotily. Pre každé plavidlo podliehajúce dani z tonáže sa zdaniteľný príjem súvisiaci s oprávnenými činnosťami stanoví ako paušálna suma v závislosti od jeho čistej tonáže, a to za každých 100 ton netto (NT) a za každé začaté časové obdobie 24 hodín bez ohľadu na to, či je plavidlo prevádzkyschopné, alebo nie, takto:

do 1 000 netto ton vrátane

1,00 EUR na 100 NT

od 1 001 do 10 000 netto ton

0,75 EUR na 100 NT

od 10 001 do 25 000 netto ton

0,50 EUR na 100 NT

viac ako 25 000 netto ton

0,25 EUR na 100 NT.

Štandardná írska daň z príjmu právnických osôb 12,5 % sa potom uplatňuje na zisky stanovené týmto spôsobom.“ (5)

2.2.   Obmedzenie „časového prenájmu“ v rámci režimu dane z tonáže z roku 2002

(5)

Jednou z „... podmienok na to, aby boli spoločnosti oprávnené na režim dane z tonáže [z roku 2002], je, aby podiel oprávnených lodí vo vlastníctve samotnej spoločnosti, vypočítaný na základe ich tonáže, nebol nižší ako 25 % tonáže všetkých oprávnených lodí, ktoré spoločnosť prevádzkuje. Na to, aby spoločnosť vstúpila do režimu dane z tonáže a mohla v ňom zotrvať, sa od nej vlastne vyžaduje, aby nemala vo svojej ‚prenajatej‘ flotile [tiež časový prenájom] viac ako 75 % čistej tonáže oprávnených lodí, ktoré prevádzkuje. V prípade skupiny spoločností je táto hranica 75 % celkovej čistej tonáže všetkých oprávnených lodí prevádzkovaných všetkými členmi skupiny, ktorí sú oprávnenými spoločnosťami. Pojem ‚prenajať si loď‘ znamená prenajať si ju s posádkou poskytnutou prenajímateľom na rozdiel od pojmu ‚prenájom samotnej lode‘, pri ktorom si prenajímateľ musí zabezpečiť posádku sám.“ (6)

2.3.   Oznámené zmeny

2.3.1.   Odstránenie časového prenájmu

(6)

Írske úrady majú v súčasnosti v úmysle zrušiť obmedzenie časového prenájmu. Podľa ich oznámenia by teda spoločnosť alebo skupiny spoločností mohli využívať režim dane z tonáže bez toho, aby vlastnili čo i len jedinú loď. Podľa írskych úradov sa zrušenie tohto obmedzenia vyžaduje z viacerých dôvodov, aby:

a)

boli prijaté lodné spoločnosti so sídlom v Írsku, ktoré spĺňajú všetky ostatné aktuálne kvalifikačné kritériá, avšak pre nadmernú činnosť časového prenájmu nie sú oprávnené na daň z tonáže;

b)

sa spoločnostiam, ktoré využívajú írsky režim dane z tonáže (ďalej len „spoločnosti s írskou daňou z tonáže“), ktoré vykonávajú činnosti podliehajúce dani z tonáže, umožnilo, aby mohli využiť podmienky na trhu, na ktorom by za iných okolností porušili podmienky pre daň z tonáže;

c)

sa dosiahla rovnosť s režimami ostatných členských štátov so zreteľom na podmienky spojené s časovo prenajatou flotilou;

d)

sa viac rozšírila činnosť pobrežného riadenia lodí;

e)

sa zabránilo presunu obchodných činností zo spoločností s daňou z tonáže na spoločnosti bez dane z tonáže a nakoniec na prevádzkovateľov lodí z tretích krajín alebo tomu, aby boli vylúčené z írskeho režimu dane z tonáže z dôvodu prekročenia limitov.

2.3.2.   Trvanie

(7)

Oznámená zmena právnych predpisov týkajúcich sa dane z tonáže sa bude uplatňovať až po schválení Komisiou, ale s účinnosťou od januára 2006, keď sa zmena objavila vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

(8)

Zmenou sa nenarúša trvanie režimu dane z tonáže. Trvanie súčasného režimu dane z tonáže je obmedzené na 10 rokov a uplynie 31. decembra 2012. Oprávnené spoločnosti budú mať vo všeobecnosti len 36 mesiacov na to, aby splnili podmienky na vstup do režimu dane z tonáže tým, že sa stanú oprávnenými spoločnosťami, to znamená spoločnosťami zdaniteľnými podľa írskej dane z príjmu právnických osôb, prevádzkujúcimi „oprávnené lode“ a vykonávajúcimi strategické a obchodné riadenie oprávnených lodí v Írsku.

2.3.3.   Príjemcovia pomoci

(9)

Zmena sa bude vzťahovať na všetky spoločnosti, ktoré v súčasnosti využívajú režim dane z tonáže, a na tie oprávnené spoločnosti alebo skupiny spoločností:

a)

na ktoré sa vzťahuje írska daň z príjmu právnických osôb;

b)

ktorých zisky plynú z oprávnených lodí vykonávajúcich oprávnené činnosti a ktoré sa rozhodnú pre režim dane z tonáže a

c)

ktoré vykonávajú strategické a obchodné riadenie oprávnených lodí z územia Írska.

2.3.4.   Rozpočet

(10)

Írske úrady odhadujú, že vzhľadom na minulé zlepšenie na trhu budú náklady na zrušenie časového prenájmu platného od 1. januára 2006 za prvý rok v tejto oblasti 5,88 milióna EUR. Keďže zisky klesajú na bežnejšie trhové úrovne, predpokladá sa, že zo strednodobého hľadiska (2007 – 2009) náklady poklesnú približne na 1,38 milióna EUR.

2.4.   Dôvody na začatie konania vo veci formálneho zisťovania

(11)

Vo svojom rozhodnutí začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES Komisia vyjadrila svoje pochybnosti o tom, že zmeny oznámené írskymi úradmi by mohli byť v rozpore so zásadami ustanovenými v Usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci pre námornú dopravu (7) (ďalej len „usmernenia“). Komisia vyjadrila predovšetkým svoje pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť jednostranného zrušenia maximálneho počtu časovo prenajatých lodí, ktoré sú v rámci režimu dane z tonáže povolené, Írskom. Komisia poznamenala, že úplne zrušenie takýchto časových prenájmov môže viesť k daňovej konkurencii medzi viac alebo menej atraktívnymi režimami dane z tonáže v Spoločenstve. Vzhľadom na potvrdenie v usmerneniach, že je potrebné zohľadniť takúto daňovú konkurenciu (8), môžu byť zmeny, ktoré navrhujú írske úrady na úplné odstránenie časového prenájmu, v rozpore so „spoločným záujmom“ vyjadreným v článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, na ktorom sa schválenie daní z tonáže zakladá.

(12)

Komisia okrem toho vyjadrila pochybnosti, aj pokiaľ ide o potenciálnu spätnú platnosť tohto plánovaného opatrenia. To by sa mohlo stať, ak sa pomoc vyplývajúca z oznámenej zmeny udelí s účinkom od 1. januára 2006.

2.5.   Pripomienky z Írska

(13)

V liste z 29. februára 2008 Írsko uviedlo tieto body:

a)

trhové podmienky, na základe ktorých chce Írsko odstrániť obmedzenie časového prenájmu lodí, neovplyvňujú len írskych majiteľov lodí, ale aj majiteľov lodí v Spoločenstve a v tretích krajinách. Od roku 2002 prudko vzrástol predovšetkým celkový dopyt po hlavných komoditách;

b)

časový prenájom poskytuje dodatočnú flexibilitu pre majiteľov lodí, ktorí chcú uzavrieť zmluvy o hlavných komoditách s firmami vyvážajúcimi a dovážajúcimi tieto hlavné komodity;

c)

v iných členských štátoch (napríklad v Dánsku) bol podobný vývoj.

3.   POSÚDENIE

3.1.   Existencia pomoci

(14)

Pokiaľ ide o existenciu pomoci, Komisia sa nazdáva, že oznámená zmena nenaruší postavenie írskeho režimu dane z tonáže ako štátnej pomoci, tak ako to bolo schválené v roku 2002 rozhodnutím N 504/02 (9).

(15)

Dokonca aj po zrušení obmedzenia časového prenájmu írske úrady budú naďalej poskytovať výhodu prostredníctvom štátnych zdrojov, a teda uprednostňovať niektoré podniky, pretože toto opatrenie je špecifické pre odvetvie námornej dopravy. Takáto výhoda by mohla narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, pretože takéto prepravné činnosti sa vykonávajú predovšetkým na medzinárodnej úrovni. Z týchto dôvodov sa oznámenou zmenou írskeho režimu dane z tonáže z roku 2002 nenarúša v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy jeho postavenie ako štátnej pomoci.

3.2.   Právny základ posúdenia pomoci

(16)

Právnym základom posúdenia zlučiteľnosti oznámeného opatrenia sú usmernenia.

3.3.   Zlučiteľnosť opatrenia

(17)

V usmerneniach sa ustanovuje, že „... cieľom štátnej pomoci v rámci spoločnej politiky námornej dopravy je podporovať hospodársku súťaž flotíl Spoločenstva na celkovom trhu lodnej prepravy. Režim daňových úľav by teda mal spravidla vyžadovať spojenie s vlajkou Spoločenstva. Vo výnimočných prípadoch sa však môže schváliť pomoc, ak sa vzťahuje na celú flotilu prevádzkovanú majiteľom lode, ktorý má sídlo na území členského štátu, kde podlieha dani z príjmu právnických osôb, za predpokladu, že sa preukáže, že strategické a obchodné riadenie všetkých príslušných lodí sa vykonáva na danom území a že touto činnosťou sa významne prispieva k hospodárskej činnosti a zamestnanosti v Spoločenstve.“ (10)

(18)

V usmerneniach sa neuvádza žiadne obmedzenie na začlenenie časovo prenajatých lodí do režimu dane z tonáže. V minulých rozhodnutiach Komisia povolila režimy vzťahujúce sa na spoločnosti, v ktorých je pomer medzi tonážou vlastných lodí (alebo prenájom samotnej lode bez posádky) a tonážou časovo prenajatých lodí alebo lodí prenajatých na plavbu až do 3:1 (11), 4:1 (12) alebo 10:1 (13).

(19)

Týmto pomerom sa malo zabrániť, aby sa podniky s daňou z tonáže prípadne nestali čistými sprostredkovateľmi v námornej doprave bez akejkoľvek zodpovednosti za riadenie posádky a technické riadenie lodí, ktoré prevádzkujú. Keby spoločnosti s daňou z tonáže prevádzkovali len časovo prenajaté lode alebo lode prenajaté na plavbu, stratili by svoje know-how, pokiaľ ide o riadenie posádky a technické riadenie plavidiel, čo je v protiklade s jedným zo štyroch cieľov, ktoré sú stanovené v oddiele 2.2. prvom pododseku štvrtej zarážke usmernení, konkrétne „udržiavanie a zlepšovanie námorného know-how“.

(20)

Zároveň je vhodné povedať, že týmto pomerom sa dosiahol iný cieľ usmernení. Pre vnútroštátne úrady sa zjednodušila kontrola toho, či sa výkon pobrežných činností spojených s loďami, na ktoré sa vzťahuje daň z tonáže, udržiava v rámci Spoločenstva/EHP. Je dokonca možné, že majitelia lodí s daňou z tonáže v prípade, že vlastnia lode alebo že si prenajímajú len lode, riadia posádku sami. Ak tieto dve činnosti vykonávajú sami, je pre daňové úrady jednoduchšie skontrolovať, či sú činnosti na pobreží spojené s týmito loďami lokalizované na území Spoločenstva/EHP. V tomto prípade je cieľom prispieť ku „konsolidácii námorného združenia zriadeného v členských štátoch“ v súlade s oddielom 2.2. prvým pododsekom treťou zarážkou usmernení.

(21)

Úplné zrušenie tohto obmedzenia by však umožnilo podnikom, ktoré využívajú časovo prenajaté lode alebo lode prenajaté na plavbu, využívať režim dane z tonáže. V tejto súvislosti sa Komisia nazdáva, že oznámená zmena nie je v súlade s cieľmi uvedenými v odôvodneniach 19 a 20. Komisia zastáva názor, že minimálny pomer 10 : 1 medzi časovo prenajatými a vlastnými loďami by sa mal zachovať.

(22)

Komisia si myslí, že ak sa nesplnia vyššie uvedené ciele, časovo prenajaté lode by mali prispieť k ďalšiemu cieľu z usmernení, konkrétne k podpore vyvesovania vlajok alebo k zmene vlajok v registroch členských štátov v súlade s oddielom 2.2. prvým pododsekom druhou zarážkou usmernení. Ak sa teda riadenie posádky a technické riadenie lodí aj nevykonáva na území Spoločenstva/EHP, Komisia by mohla akceptovať, že sa chráni spoločný záujem, ak príslušné lode majú vyvesenú vlajku Spoločenstva/EHP.

(23)

V dôsledku toho sa Komisia nazdáva, že uvedené ciele sa splnia, ak sa dodržia tieto podmienky:

a)

časovo prenajatá loď je zaregistrovaná v námornom registri Spoločenstva alebo EHP alebo

b)

riadenie prevádzky a technické riadenie sa vykonávajú na území Spoločenstva alebo EHP.

(24)

Ak sú splnené tieto podmienky, dosiahnu sa vyššie uvedené ciele usmernení.

(25)

V súlade s nedávnou judikatúrou (14) možno s účinnosťou od 1. januára 2007 (dátum oznámenia) povoliť oznámenú zmenu, aby sa zabránilo jej uplatňovaniu s retroaktívnym účinkom,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Oznámená zmena režimu dane z tonáže N 504/02, ktorý pôvodne schválila Komisia 11. decembra 2002, je v súlade so spoločným trhom, pokiaľ podlieha podmienkam ustanoveným v článku 2.

Môže sa uplatňovať s účinnosťou od 1. januára 2007.

Článok 2

Minimálny pomer medzi časovo prenajatými loďami a vlastnými loďami prevádzkovanými každou spoločnosťou s daňou z tonáže musí byť 10:1.

Každá z týchto časovo prenajatých lodí prevádzkovaná danou spoločnosťou s daňou z tonáže musí spĺňať aspoň jednu z týchto podmienok:

a)

časovo prenajatá loď je zaregistrovaná v námornom registri Spoločenstva alebo EHP;

b)

riadenie prevádzky a technické riadenie časovo prenajatej lode sa vykonávajú na území Spoločenstva alebo EHP.

Článok 3

Írsko bude do dvoch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia informovať Komisiu o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené Írsku.

V Bruseli 25. februára 2009

Za Komisiu

Antonio TAJANI

podpredseda


(1)  Ú. v. EÚ C 117, 14.5.2008, s. 32.

(2)  Rozhodnutie K(2002) 4371 v konečnom znení.

(3)  SG(2008)D/200091.

(4)  Ú. v. EÚ C 117, 14.5.2008, s. 32.

(5)  Rozhodnutie K(2002) 4371 v konečnom znení, body 3 až 6.

(6)  Rozhodnutie K(2002) 4371 v konečnom znení, bod 26.

(7)  Ú. v. EÚ C 13, 17.1.2004, s. 3.

(8)  Usmernenia, bod 3.1. Daňový prístup k spoločnostiam vlastniacim lode.

(9)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2 v tomto rozhodnutí.

(10)  Usmernenia, bod 3.1 siedmy pododsek.

(11)  Pozri napríklad rozhodnutie Komisie C 20/03 dostupné na tejto internetovej adrese: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2003:145:0004:0047:FR:PDF, rozhodnutie Komisie N 572/02 dostupné v úradnom jazyku na tejto internetovej adrese: http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/transports-2002/n572-02.pdf

(12)  Rozhodnutie Komisie z 12. marca 2002 (štátna pomoc N 563/01) dostupné v úradnom jazyku na tejto internetovej adrese: http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/transports-2001/n563-01.pdf

(13)  Pozri rozhodnutie Komisie C 58/08, zatiaľ neuverejnené.

(14)  Pozri rozsudok z 18. decembra 2008 vo veci C-384/07, Wienstrom GmbH/Bundesminister für Wirtschaft und Arbeit, zatiaľ nezverejnený, a najmä bod 26: „Pokiaľ bol návrh pomoci riadne oznámený Komisii a nebol vykonaný pred týmto rozhodnutím, môže byť vykonaný od vydania tohto rozhodnutia prípadne aj za predchádzajúce obdobia, na ktoré sa vzťahuje opatrenie, ktoré bolo vyhlásené za zlučiteľné so spoločným trhom.“


USMERNENIA

Európska centrálna banka

1.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/25


USMERNENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 31. júla 2009

o štatistike financií verejnej správy

(prepracované znenie)

(ECB/2009/20)

(2009/627/ES)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“), a najmä na jeho články 5.1. a 5.2., 12.1. a 14.3.,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (1),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v Spoločenstve (2),

keďže:

(1)

Usmernenie ECB/2005/5 zo 17. februára 2005 o požiadavkách Európskej centrálnej banky na štatistické vykazovanie a o postupoch pri výmene štatistických informácií v rámci Európskeho systému centrálnych bánk v oblasti štatistiky štátnych financií (3) bolo niekoľkokrát zmenené a doplnené. Keďže v súčasnosti sú potrebné ďalšie zmeny a doplnenia tohto usmernenia, v záujme jasnosti a prehľadnosti je potrebné ho prepracovať.

(2)

Na účely plnenia si svojich úloh Európsky systém centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“) potrebuje ucelenú, t. j. zahŕňajúcu všetky transakcie vrátane tých, v ktorých verejná správa koná ako zástupca inštitúcií Európskej únie, a spoľahlivú štatistiku financií verejnej správy (government finance statistics, ďalej len „GFS“) pre ekonomické a menové analýzy.

(3)

Postupy stanovené v tomto usmernení nezasahujú do úloh a právomocí na úrovni členských štátov a Spoločenstva.

(4)

Je potrebné vytvoriť účinné postupy na výmenu GFS v rámci ESCB s cieľom zabezpečiť, aby ESCB mal včasnú GFS, ktorá zodpovedá jeho potrebám, a aby bol medzi ňou a prognózami o tých istých premenných vypracovanými národnými centrálnymi bankami súlad bez ohľadu na to, či štatistiku zostavujú národné centrálne banky alebo príslušné vnútroštátne orgány.

(5)

Časť informácií potrebných na splnenie štatistických požiadaviek ESCB v oblasti GFS nezostavujú národné centrálne banky, ale iné príslušné vnútroštátne orgány. Preto si vykonávanie niektorých úloh na základe tohto usmernenia vyžaduje spoluprácu medzi ESCB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Článok 4 nariadenia Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (4) ukladá členským štátom povinnosť pripraviť sa v oblasti štatistiky a plne spolupracovať s ESCB pri zabezpečovaní plnenia povinností, ktoré vyplývajú z článku 5 štatútu ESCB.

(6)

Štatistické zdroje podľa nariadenia Rady (ES) č. 479/2009 a Európskeho systému národných a regionálnych účtov [ďalej len „ESA 95“ (5)] nestačia potrebám ESCB týkajúcim sa rozsahu a včasnosti štatistiky dlhu verejnej správy a štatistiky úpravy schodku k dlhu, ako aj štatistiky transakcií medzi rozpočtami členských štátov a rozpočtom EÚ. Preto je potrebné ďalšie zostavovanie štatistiky príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

(7)

Je potrebné ustanoviť postup účinného prijímania technických zmien a doplnení príloh k tomuto usmerneniu za predpokladu, že tieto zmeny a doplnenia nebudú meniť základný koncepčný rámec ani nebudú mať vplyv na záťaž spojenú s vykazovaním,

PRIJALA TOTO USMERNENIE:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto usmernenia:

1.

„zúčastnený členský štát“ znamená členský štát, ktorý prijal euro;

2.

„nezúčastnený členský štát“ znamená členský štát, ktorý neprijal euro.

Článok 2

Povinnosti národných centrálnych bánk v oblasti štatistického vykazovania

1.   Národné centrálne banky sú každoročne povinné vykazovať GFS do Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“), ako je uvedené v prílohe I. Údaje musia byť v súlade s princípmi a pojmami vymedzenými nariadením (ES) č. 479/2009 a ESA 95, ako je podrobnejšie uvedené v prílohe II.

2.   Úplný súbor údajov obsahuje všetky kategórie označené v prílohe I ako hlavné alebo vedľajšie v štatistike príjmov a výdavkov, v štatistike úpravy schodku k dlhu a v štatistike dlhu. Čiastkové súbory údajov obsahujú prinajmenšom hlavné kategórie štatistiky príjmov a výdavkov, štatistiky úpravy schodku k dlhu alebo štatistiky dlhu.

3.   Národné centrálne banky uskutočňujú vykazovanie v súlade s metodickými pojmami vymedzenými v oddiele 1 prílohy II k tomuto usmerneniu pre sektory a podsektory a metodickými pojmami vymedzenými v oddiele 2 uvedenej prílohy k tomuto usmerneniu pre nasledujúce:

a)

„štatistika príjmov a výdavkov“, ktorá obsahuje štatistiku uvedenú v tabuľkách 1 A, 1 B a 1 C prílohy I;

b)

„štatistika úpravy schodku k dlhu“, ktorá obsahuje štatistiku uvedenú v tabuľkách 2 A a 2 B prílohy I;

c)

„štatistika dlhu“, ktorá obsahuje štatistiku uvedenú v tabuľkách 3 A a 3 B prílohy I.

4.   Údaje zahŕňajú obdobie od roku 1995 do roku, ktorého sa prenos týka (rok t – 1).

5.   S údajmi o schodku/prebytku, dlhu, príjmoch, výdavkoch a nominálnom hrubom domácom produkte (ďalej len „HDP“) sa uvádzajú dôvody revízie, ak rozsah zmeny schodku/prebytku spôsobenej revíziou predstavuje najmenej 0,3 % HDP, alebo zmena dlhu, príjmov, výdavkov alebo nominálneho HDP spôsobená revíziou predstavuje najmenej 0,5 % HDP.

Článok 3

Povinnosti ECB v oblasti štatistického vykazovania

1.   Na základe údajov poskytnutých národnými centrálnymi bankami ECB vedie „databázu GFS“, ktorá obsahuje agregáty za eurozónu a EÚ. ECB poskytuje databázu GFS národným centrálnym bankám.

2.   Národné centrálne banky označujú svoje štatistické informácie tak, aby bolo zrejmé, komu ich možno poskytnúť. Pri poskytovaní databázy GFS berie ECB toto označenie do úvahy.

Článok 4

Včasnosť

1.   Národné centrálne banky vykazujú úplné súbory údajov dvakrát ročne, pred 15. aprílom a pred 15. októbrom.

2.   Národné centrálne banky vykazujú z vlastnej iniciatívy čiastkové súbory údajov medzi dvoma dátumami vykazovania uvedenými v odseku 1, ak sa vyskytnú nové informácie. Pri vykazovaní čiastkových súborov údajov zahŕňajúcich len hlavné kategórie môžu národné centrálne banky poskytnúť aj odhady týkajúce sa vedľajších kategórií.

3.   ECB poskytuje národným centrálnym bankám databázu GFS najmenej raz mesačne, a to najneskôr nasledujúci pracovný deň ECB po dni, keď skompletizuje údaje na zverejnenie.

Článok 5

Spolupráca s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi

1.   Národné centrálne banky sa snažia nadviazať s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vhodnú formu spolupráce, ak sú zdrojmi časti údajov alebo všetkých údajov uvedených v článku 2 príslušné vnútroštátne orgány, iné ako národné centrálne banky, aby zabezpečili stálu štruktúru prenosu údajov s cieľom splniť normy a požiadavky ESCB, pokiaľ sa už rovnaký výsledok nedosiahol prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov.

2.   Ak národná centrálna banka (ďalej len „NCB“) nie je v rámci tejto spolupráce schopná splniť požiadavky ustanovené v článkoch 2 a 4 z dôvodu, že príslušný vnútroštátny orgán jej neposkytne potrebné informácie, ECB a NCB prerokujú s týmto orgánom, ako možno zabezpečiť dostupnosť týchto informácií.

Článok 6

Štandardy prenosu a kódovania

Národné centrálne banky a ECB používajú na prenos a kódovanie údajov uvedených v článkoch 2 a 3 štandardy uvedené v prílohe III. Táto požiadavka nebráni tomu, aby sa použili iné spôsoby prenosu štatistických informácií do ECB ako dohodnuté núdzové riešenie.

Článok 7

Kvalita

1.   ECB a národné centrálne banky monitorujú a podporujú kvalitu údajov, ktoré sa vykazujú do ECB.

2.   Výkonná rada ECB každoročne podáva Rade guvernérov ECB správu o kvalite ročnej GFS.

3.   Správa obsahuje aspoň pokrytie údajov, mieru ich súladu s príslušnými vymedzeniami pojmov a rozsah revízií.

Článok 8

Zjednodušený postup zmien a doplnení

Výkonná rada ECB so zreteľom na stanovisko štatistického výboru má právo vykonať technické zmeny a doplnenia príloh k tomuto usmerneniu za predpokladu, že tieto zmeny a doplnenia nebudú meniť základný koncepčný rámec ani nebudú mať vplyv na záťaž spojenú s vykazovaním.

Článok 9

Nadobudnutie účinnosti a zrušenie usmernenia ECB/2005/5

1.   Toto usmernenie nadobúda účinnosť druhým dňom po jeho prijatí.

2.   Usmernenie ECB/2005/5 sa týmto zrušuje.

3.   Odkazy na usmernenie ECB/2005/5 sa považujú za odkazy na toto usmernenie.

Článok 10

Adresáti

Toto usmernenie sa vzťahuje na všetky centrálne banky Eurosystému.

Vo Frankfurte nad Mohanom 31. júla 2009

Za Radu guvernérov ECB

prezident ECB

Jean-Claude TRICHET


(1)  Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 310, 30.11.1996, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 109, 29.4.2005, s. 81.

(4)  Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8.

(5)  Uvedené v prílohe A k nariadeniu (ES) č. 2223/96.


PRÍLOHA I

POŽIADAVKY NA VYKAZOVANIE ÚDAJOV

Hlavné kategórie sú vyznačené tučným písmom, zatiaľ čo ostatné kategórie sú vedľajšími kategóriami. Kategórie sa vzťahujú na sektor verejnej správy, ak nie je uvedené inak. „Dlh, z toho s pohyblivou úrokovou sadzbou“ znamená dlh pri tých finančných nástrojoch, ktorých kupónové platby nie sú vopred stanoveným percentom z istiny, ale závisia od inej úrokovej sadzby alebo miery výnosu alebo iného ukazovateľa.

Štatistika príjmov a výdavkov

Tabuľka 1 A

Kategória

Číslo a lineárny vzťah

Schodok (–) alebo prebytok (+)

1 = 2 – 5

Celkové príjmy

2 = 3 + 4

Celkové bežné príjmy

3 = 11

Celkové kapitálové príjmy

4 = 33

Celkové výdavky

5 = 6 + 7

Celkové bežné výdavky

6 = 23

Celkové kapitálové výdavky

7 = 35

Primárny schodok (–) alebo prebytok (+)

8 = 9 + 10

Schodok (–) alebo prebytok (+)

9 = 1

Platené úroky

10 = 28

Celkové bežné príjmy

11 = 12 + 15 + 17 + 20 + 22

Priame dane

12

z toho platené inštitúciami/spoločnosťami

13

z toho platené domácnosťami

14

Nepriame dane

15

z toho daň z pridanej hodnoty (DPH)

16

Sociálne príspevky

17

z toho skutočné sociálne príspevky zamestnávateľov

18

z toho sociálne príspevky zamestnancov

19

Ostatné bežné príjmy

20

z toho prijaté úroky

21

Tržby

22

Celkové bežné výdavky

23 = 24 + 28 + 29 + 31

Bežné transfery

24 = 25 + 26 + 27

Sociálne dávky

25

Platené dotácie

26

Ostatné platené bežné transfery

27

Platené úroky

28

Kompenzácie zamestnancom

29

z toho mzdy a platy

30

Medzispotreba

31

Hrubé úspory

32 = 11 – 23

Celkové kapitálové príjmy

33

z toho kapitálové dane

34

Celkové kapitálové výdavky

35 = 36 + 37 + 38

Investície

36

Ostatné čisté nadobudnutia nefinančných aktív

37

Platené kapitálové transfery

38

Schodok (–) alebo prebytok (+)

39 = 1 = 40 + 41 + 42 + 43

Schodok (–) alebo prebytok (+) ústrednej štátnej správy

40

Schodok (–) alebo prebytok (+) regionálnej štátnej správy

41

Schodok (–) alebo prebytok (+) miestnej správy

42

Schodok (–) alebo prebytok (+) fondov sociálneho zabezpečenia

43

Doplňujúce položky

Skutočné sociálne príspevky

44

Sociálne dávky, iné ako sociálne transfery v naturáliách

45


Tabuľka 1 B

Kategória

Číslo a lineárny vzťah

Platby členského štátu do rozpočtu Európskej únie

1 = 2 + 4 + 5 + 7

Nepriame dane prijaté do rozpočtu EÚ

2

z toho DPH prijatá do rozpočtu EÚ

3

Bežná medzinárodná spolupráca platená verejnou správou do rozpočtu EÚ

4

Rôzne bežné transfery platené verejnou správou do rozpočtu EÚ

5

z toho štvrtý vlastný zdroj EÚ

6

Kapitálové transfery platené verejnou správou do rozpočtu EÚ

7

Výdavky EÚ v členskom štáte

8 = 9 + 10 + 11 + 12 + 13

Dotácie platené z rozpočtu EÚ

9

Bežné transfery platené z rozpočtu EÚ verejnej správe

10

Bežné transfery platené z rozpočtu EÚ iným inštitucionálnym jednotkám ako verejná správa

11

Kapitálové transfery platené z rozpočtu EÚ verejnej správe

12

Kapitálové transfery platené z rozpočtu EÚ iným inštitucionálnym jednotkám ako verejná správa

13

Čistý príjem z rozpočtu EÚ (čistý príjemca +, čistý platiteľ –)

14 = 8 – 1

Doplňujúca položka

Náklady na získanie vlastných zdrojov

15


Tabuľka 1 C

Kategória

Číslo a lineárny vzťah

Výdavky na konečnú spotrebu

1 = 2 + 3 = 4 + 5 + 6 + 7 + 8 + 9 – 10

Výdavky na individuálnu spotrebu

2

Výdavky na kolektívnu spotrebu

3

Kompenzácie zamestnancom

4 = [1A0.29] (1)

Medzispotreba

5 = [1A0.31]

Sociálne transfery v naturáliách poskytnuté trhovými výrobcami

6

Spotreba fixného kapitálu

7

Platené dane z produkcie mínus prijaté dotácie

8

Čistý prevádzkový prebytok

9

Tržby

10 = [1A0.22]

Doplňujúca položka

Výdavky na konečnú spotrebu v cenách za predchádzajúci rok

11

Schodok (–) alebo prebytok (+)

12 = [1A.1]

Platené úroky

13 = [1A.10]

Úroky vrátane vyrovnaní zo swapov a forwardov

14

Schodok (–) alebo prebytok (+) podľa postupu pri nadmernom schodku

15 = 12 + 13 – 14

Výnosy z univerzálnych mobilných telekomunikačných systémov

16

Dlh

17 = [tabuľka 3A.1]

Hrubý domáci produkt (HDP) v bežných cenách

18

HDP v cenách za predchádzajúci rok

19

Investície verejnej správy v cenách za predchádzajúci rok

20

Štatistika úpravy schodku k dlhu

Tabuľka 2 A

Kategória

Číslo a lineárny vzťah

Schodok (–) alebo prebytok (+)

1 = [1A.1]

Úprava medzi finančnými a nefinančnými účtami

2 = 1 – 3

Čisté transakcie s finančnými aktívami a pasívami

3 = 4 – 15

Transakcie s finančnými aktívami (konsolidované)

4 = 5 + 6 + 7 + 8 + 9 + 13

Transakcie s obeživom a vkladmi

5

Transakcie s cennými papiermi okrem akcií – krátkodobé a dlhodobé cenné papiere

6

Transakcie s finančnými derivátmi

7

Transakcie s úvermi

8

Transakcie s akciami a ostatnými majetkovými účasťami

9

Privatizácie

10

Investície do majetkových účastí

11

Ostatné

12

Transakcie s inými finančnými aktívami

13

z toho časovo rozlíšené, ale nezaplatené dane a sociálne príspevky

14

Transakcie s pasívami (konsolidované)

15 = 16 + 17 + 18 + 19 + 20 + 22

Transakcie s obeživom a vkladmi

16

Transakcie s cennými papiermi okrem akcií – krátkodobé cenné papiere

17

Transakcie s cennými papiermi okrem akcií – dlhodobé cenné papiere

18

Transakcie s finančnými derivátmi

19

Transakcie s úvermi

20

z toho úvery z centrálnej banky

21

Transakcie s inými pasívami

22

Transakcie s dlhovými nástrojmi (konsolidované)

= požiadavky verejnej správy na výpožičky

23 = 16 + 17 + 18 + 20

23 = 25 + 26 + 27

23 = 2 – 1 + 4 – 19 – 22

Transakcie s dlhodobými dlhovými nástrojmi

24

Transakcie s dlhovými nástrojmi denominovanými v národnej mene

25

Transakcie s dlhovými nástrojmi denominovanými v cudzej mene zúčastneného členského štátu (2)

26

Transakcie s dlhovými nástrojmi denominovanými v cudzej mene nezúčastneného členského štátu

27

Ostatné toky

28 = 29 + 32

Vplyv oceňovania na dlh

29 = 30 + 31

Zisky a straty z držby cudzej meny

30

Ostatné vplyvy oceňovania – nominálna hodnota

31

Ostatné zmeny vo výške dlhu

32

Zmena v dlhu

33 = 23 + 28

33 = 2 – 1 + 4 – 19 – 22 + 28


Tabuľka 2 B

Kategória

Číslo a lineárny vzťah

Transakcie s dlhovými nástrojmi – nekonsolidované

1 = 2 + 3 + 4 + 5 + 6

Transakcie s obeživom a vkladmi (pasíva) – nekonsolidované

2

Transakcie s krátkodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidované

3

Transakcie s dlhodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidované

4

Transakcie s úvermi z centrálnej banky

5

Transakcie s inými úvermi (pasíva) – nekonsolidované

6

Konsolidačné transakcie

7 = 8 + 9 + 10 + 11

Konsolidačné transakcie – obeživo a vklady

8 = 2 – [2A.16]

Konsolidačné transakcie – krátkodobé cenné papiere

9 = 3 – [2A.17]

Konsolidačné transakcie – dlhodobé cenné papiere

10 = 4 – [2A.18]

Konsolidačné transakcie – úvery

11 = 6 – ([2A.20] – [2A.21])

Štatistika dlhu

Tabuľka 3 A

Kategória

Číslo a lineárny vzťah

Dlh

1 = 2 + 3 + 4 + 5 + 6

= 7 + 12 = 13 + 14 + 15

= 16 + 17 = 19 + 20 + 22

= 24 + 25 + 26 + 27

Dlh – obeživo a vklady (pasíva)

2

Dlh – krátkodobé cenné papiere (pasíva)

3

Dlh – dlhodobé cenné papiere (pasíva)

4

Dlh – úvery z centrálnej banky (pasíva)

5

Dlh – ostatné úvery (pasíva)

6

Dlh voči rezidentom členského štátu

7 = 8 + 9 + 10 + 11

Dlh voči centrálnej banke

8

Dlh voči ostatným peňažným finančným inštitúciám

9

Dlh voči iným finančným inštitúciám

10

Dlh voči iným rezidentom členského štátu

11

Dlh voči nerezidentom členského štátu

12

Dlh denominovaný v národnej mene

13

Dlh denominovaný v cudzej mene zúčastneného členského štátu

14

Dlh denominovaný v cudzej mene nezúčastneného členského štátu

15

Krátkodobý dlh

16

Dlhodobý dlh

17

z toho s pohyblivou úrokovou sadzbou

18

Dlh so zostatkovou splatnosťou do jedného roku

19

Dlh so zostatkovou splatnosťou od jedného do piatich rokov

20

z toho s pohyblivou úrokovou sadzbou

21

Dlh so zostatkovou splatnosťou nad päť rokov

22

z toho s pohyblivou úrokovou sadzbou

23

Dlh pripadajúci na ústrednú štátnu správu

24 = [3B.7] – [3B.15]

Dlh pripadajúci na regionálnu štátnu správu

25 = [3B.9] – [3B.16]

Dlh pripadajúci na miestnu správu

26 = [3B.11] – [3B.17]

Dlh pripadajúci na fondy sociálneho zabezpečenia

27= [3B.13] – [3B.18]

Doplňujúce položky

Priemerná zostatková splatnosť dlhu

28

Dlh – dlhopisy s nulovým kupónom

29


Tabuľka 3 B

Kategória

Číslo a lineárny vzťah

Dlh (nekonsolidovaný)

1 = 7 + 9 + 11 + 13

Konsolidačné prvky

2 = 3 + 4 + 5 + 6 = 8 + 10 + 12 + 14

= 15 + 16 + 17 + 18

Konsolidačné prvky – obeživo a vklady

3

Konsolidačné prvky – krátkodobé cenné papiere

4

Konsolidačné prvky – dlhodobé cenné papiere

5

Konsolidačné prvky – úvery

6

Dlh pochádzajúci od ústrednej štátnej správy

7

z toho voči iným podsektorom verejnej správy

8

Dlh pochádzajúci od regionálnej štátnej správy

9

z toho voči iným podsektorom verejnej správy

10

Dlh pochádzajúci od miestnej správy

11

z toho voči iným podsektorom verejnej správy

12

Dlh pochádzajúci z fondov sociálneho zabezpečenia

13

z toho voči iným podsektorom verejnej správy

14

Doplňujúce položky

Dlh v držbe ústrednej štátnej správy vytvorený inštitucionálnymi jednotkami v iných podsektoroch verejnej správy

15

Dlh v držbe regionálnej štátnej správy vytvorený inštitucionálnymi jednotkami v iných podsektoroch verejnej správy

16

Dlh v držbe miestnej správy vytvorený inštitucionálnymi jednotkami v iných podsektoroch verejnej správy

17

Dlh v držbe fondov sociálneho zabezpečenia vytvorený inštitucionálnymi jednotkami v iných podsektoroch verejnej správy

18


(1)  [x.y] odkazuje na číslo kategórie y tabuľky x.

(2)  Vykazuje sa za roky pred tým, ako sa členský štát stal zúčastneným členským štátom.


PRÍLOHA II

METODICKÉ VYMEDZENIE POJMOV

1.   Vymedzenie sektorov a podsektorov

Sektory a podsektory v ESA 95

 

 

Verejné

Národné súkromné

Pod zahraničnou kontrolou

Národné hospodárstvo

S.1

 

 

 

Nefinančné spoločnosti

S.11

S.11001

S.11002

S.11003

Finančné inštitúcie

S.12

 

 

 

Centrálna banka

S.121

 

 

 

Ostatné peňažné finančné inštitúcie

S.122

S.12201

S.12202

S.12203

Ostatní finanční sprostredkovatelia s výnimkou poisťovní a penzijných fondov

S.123

S.12301

S.12302

S.12303

Finančné pomocné inštitúcie

S.124

S.12401

S.12402

S.12403

Poisťovne a penzijné fondy

S.125

S.12501

S.12502

S.12503

Verejná správa

S.13

 

 

 

Ústredná štátna správa

S.1311

 

 

 

Regionálna štátna správa

S.1312

 

 

 

Miestna správa

S.1313

 

 

 

Fondy sociálneho zabezpečenia

S.1314

 

 

 

Domácnosti

S.14

 

 

 

Neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam

S.15

 

 

 

Zvyšok sveta

S.2

 

 

 

S.21

 

 

 

Členské štáty EÚ

S.211

 

 

 

Inštitúcie EÚ

S.212

 

 

 

Tretie krajiny a medzinárodné organizácie

S.22

 

 

 

2.   Vymedzenie kategórií  (1)

Tabuľka 1 A:

1.

Schodok (–) alebo prebytok (+) [1A.1] sa rovná čistému požičiavaniu (+)/čistému vypožičiavaniu (–) (B.9) sektora S.13.

2.

Celkové príjmy [1A.2] sa rovnajú celkovým bežným príjmom [1A.3] plus celkové kapitálové príjmy [1A.4].

3.

Celkové bežné príjmy [1A.3] sa rovnajú celkovým bežným príjmom [1A.11].

4.

Celkové kapitálové príjmy [1A.4] sa rovnajú celkovým kapitálovým príjmom [1A.33].

5.

Celkové výdavky [1A.5] sa rovnajú celkovým bežným výdavkom [1A.6] plus celkové kapitálové výdavky [1A.7].

6.

Celkové bežné výdavky [1A.6] sa rovnajú celkovým bežným výdavkom [1A.23].

7.

Celkové kapitálové výdavky [1A.7] sa rovnajú celkovým kapitálovým výdavkov [1A.35].

8.

Primárny schodok (–) alebo prebytok (+) [1A.8] sa rovná schodku (–) alebo prebytku (+) [1A.9] plus platené úroky [1A.10].

9.

Schodok (–) alebo prebytok (+) [1A.9] sa rovná schodku (–) alebo prebytku (+) [1A.1].

10.

Platené úroky platené [1A.10] sa rovnajú plateným úrokom [1A.28].

11.

Celkové bežné príjmy [1A.11] sa rovnajú priamym daniam [1A.12] plus nepriame dane [1A.15] plus sociálne príspevky [1A.17] plus ostatné bežné príjmy [1A.20] plus predaje [1A.22].

12.

Priame dane [1A.12] sa rovnajú bežným daniam z príjmu a z bohatstva atď. (D.5), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13.

13.

Priame dane, z toho platené inštitúciami/spoločnosťami [1A.13], sa rovnajú bežným daniam z príjmu a z bohatstva atď. (D.5), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13 a použitiami sektorov S.11 a S.12.

14.

Priame dane, z toho platené domácnosťami [1A.14], sa rovnajú bežným daniam z príjmu a z bohatstva atď. (D.5), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13 a použitím sektora S.14.

15.

Nepriame dane [1A.15] sa rovnajú daniam z výroby a z dovozov (D.2), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13.

16.

Nepriame dane, z toho daň z pridanej hodnoty (DPH) [1A.16], sa rovnajú daniam z pridanej hodnoty (D.211), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13.

17.

Sociálne príspevky [1A.17] sa rovnajú sociálnym príspevkom (D.61), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13.

18.

Sociálne príspevky, z toho skutočné sociálne príspevky zamestnávateľov [1A.18], sa rovnajú skutočným sociálnym príspevkom zamestnávateľov (D.6111), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13.

19.

Sociálne príspevky, z toho skutočné sociálne príspevky zamestnancov [1A.19], sa rovnajú skutočným sociálnym príspevkom zamestnancov (D.6112), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13.

20.

Ostatné bežné príjmy [1A.20] sa rovnajú príjmom z majetku (D.4) plus pohľadávky neživotného poistenia (D.72) plus bežná medzinárodná spolupráca (D.74) plus rôzne bežné transfery (D.75), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13, okrem úrokov ako zdrojov sektora S.13 (D.41), ktoré sú tiež použitiami sektora S.13, plus príjmy z ostatných dotácií do výroby (D.39), ktoré sú požitiami sektora S.13.

21.

Ostatné bežné príjmy, z toho prijaté úroky [1A.21], sa rovnajú úrokom (D.41), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13 a použitiami všetkých sektorov okrem sektora S.13.

22.

Tržby [1A.22] sa rovnajú trhovému výstupu (P.11) plus výstup na vlastné konečné použitie (P.12) plus platby za iný netrhový výstup (P.131), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13.

23.

Celkové bežné výdavky [1A.23] sa rovnajú bežným transferom [1A.24] plus platené úroky [1A.28] plus kompenzácie zamestnancom [1A.29] plus medzispotreba [1A.31].

24.

Bežné transfery [1A.24] sa rovnajú sociálnym platbám [1A.25] plus platené dotácie [1A.26] plus ostatné platené bežné transfery [1A.27].

25.

Sociálne platby [1A.25] sa rovnajú iným sociálnym dávkam ako sociálne transfery v naturáliách (D.62) plus sociálne transfery v naturáliách, ktoré sa týkajú výdavkov na tovar dodaný domácnostiam cez trhových výrobcov (D.6311 + D.63121 + D.63131), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13, plus rôzne bežné transfery (D.75), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13 a zdrojmi sektora S.15.

26.

Platené dotácie [1A.26] sa rovnajú dotáciám (D.3), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13.

27.

Ostatné platené bežné transfery [1A.27] sa rovnajú bežným daniam z príjmu, z bohatstva atď. (D.5) plus ostatné dane z výroby (D.29) plus príjem z majetku (D.4) okrem úrokov (D.41) plus čisté platby neživotného poistenia (D.71) plus bežná medzinárodná spolupráca (D.74), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13, plus rôzne bežné transfery (D.75), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13, a zdroje všetkých sektorov okrem sektora S.15.

28.

Platené úroky [1A.28] sa rovnajú úrokom (D.41), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13 a zdrojmi všetkých sektorov okrem sektora S.13.

29.

Kompenzácie zamestnancom [1A.29] sa rovnajú kompenzáciám zamestnancov (D.1), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13.

30.

Kompenzácie zamestnancom, z toho mzdy a platy [1A.30], sa rovnajú mzdám a platom (D.11), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13.

31.

Medzispotreba [1A.31] sa rovná medzispotrebe (P.2) zaznamenanej medzi použitiami sektora S.13.

32.

Hrubé úspory [1A.32] sa rovnajú celkovým bežným príjmom [1A.11] mínus celkové bežné výdavky [1A.23].

33.

Celkové kapitálové príjmy [1A.33] sa rovnajú prijatým kapitálovým transferom (D.9), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a ktoré sú zaznamenané ako platené kapitálové transfery vo všetkých sektoroch okrem sektora S.13.

34.

Celkové kapitálové príjmy, z toho kapitálové dane [1A.34], sa rovnajú kapitálovým daniam (D.91), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13.

35.

Celkové kapitálové výdavky [1A.35] sa rovnajú investíciám [1A.36] plus ostatné čisté nadobudnutia nefinančných aktív [1A.37] plus platené kapitálové transfery [1A.38].

36.

Investície [1A.36] sa rovnajú tvorbe hrubého fixného kapitálu (P.51), ktorý je zaznamenaný medzi zmenami v aktívach sektora S.13.

37.

Ostatné čisté nadobudnutia nefinančných aktív [1A.37] sa rovnajú zmenám v zásobách (P.52) plus čisté nadobudnutie cenností (P.53) plus čisté nadobudnutie nefinančných nevýrobných aktív (K.2), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13.

38.

Platené kapitálové transfery [1A.38] sa rovnajú plateným kapitálovým transferom (D.9), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a ktoré sú zaznamenané ako prijaté kapitálové transfery vo všetkých sektoroch okrem sektora S.13.

39.

Schodok (–) alebo prebytok (+) [1A.39] sa rovná schodku (–) alebo prebytku (+) [1A.1], ktorý sa rovná schodku (–) alebo prebytku (+) ústrednej štátnej správy [1A.40] plus schodok (–) alebo prebytok (+) regionálnej štátnej správy [1A.41] plus schodok (–) alebo prebytok (+) miestnej správy [1A.42] plus schodok (–) alebo prebytok (+) fondov sociálneho zabezpečenia [1A.43].

40.

Schodok (–) alebo prebytok (+) ústrednej štátnej správy [1A.40] sa rovná čistému požičiavaniu (+)/čistému vypožičiavaniu (–) (B.9) podsektora S.1311.

41.

Schodok (–) alebo prebytok (+) regionálnej štátnej správy [1A.41] sa rovná čistému požičiavaniu (+)/čistému vypožičiavaniu (–) (B.9) podsektora S.1312.

42.

Schodok (–) alebo prebytok (+) miestnej správy [1A.42] sa rovná čistému požičiavaniu (+)/čistému vypožičiavaniu (–) (B.9) podsektora S.1313.

43.

Schodok (–) alebo prebytok (+) fondov sociálneho zabezpečenia [1A.43] sa rovná čistému požičiavaniu (+)/čistému vypožičiavaniu (–) (B.9) podsektora S.1314.

44.

Skutočné sociálne príspevky [1A.44] sa rovnajú skutočným sociálnym príspevkom (D.611), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13.

45.

Sociálne dávky, iné ako sociálne transfery v naturáliách [1A.45], sa rovnajú iným sociálnym dávkam ako sociálnym transferom v naturáliách (D.62), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13.

Tabuľka 1 B:

1.

Platby členského štátu do rozpočtu EÚ [1B.1] sa rovnajú nepriamym daniam prijatým do rozpočtu EÚ plus bežná medzinárodná spolupráca (D.74) platená verejnou správou do rozpočtu EÚ [1B.4] plus rôzne bežné transfery (D.75) platené verejnou správou do rozpočtu EÚ [1B.5] plus kapitálové transfery (D.9) platené verejnou správou do rozpočtu EÚ [1B.7].

2.

Nepriame dane prijaté do rozpočtu EÚ [1B.2] sa rovnajú daniam z výroby a z dovozov (D.2), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi podsektora S.212.

3.

Nepriame dane prijaté do rozpočtu EÚ, z toho DPH prijatá do rozpočtu EÚ [1B.3], sa rovnajú daniam typu DPH (D.211), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi podsektora S.212.

4.

Bežná medzinárodná spolupráca platená verejnou správou do rozpočtu EÚ [1B.4] sa rovná bežnej medzinárodnej spolupráci (D.74), ktorá je zaznamenaná medzi zdrojmi podsektora S.212 a použitiami sektora S.13.

5.

Rôzne bežné transfery platené verejnou správou do rozpočtu EÚ [1B.5] sa rovnajú rôznym bežným transferom (D.75), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi podsektora S.212 a použitiami sektora S.13.

6.

Rôzne bežné transfery platené verejnou správou do rozpočtu EÚ, z toho štvrtý vlastný zdroj [1B.6], sa rovnajú štvrtému vlastnému zdroju založenému na hrubom národnom produkte (ďalej len „HNP“) (ESA 95, odsek 4.138), ktoré sú zaznamenané ako rôzne bežné transfery (D.75) medzi zdrojmi podsektora S.212 a použitiami sektora S.13.

7.

Kapitálové transfery platené verejnou správou do rozpočtu EÚ [1B.7] sa rovnajú plateným kapitálovým transferom (D.9), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a ktoré sú zaznamenané ako prijaté kapitálové transfery v podsektore S.212.

8.

Výdavky EÚ v členskom štáte [1B.8] sa rovnajú dotáciám (D.3) plateným z rozpočtu EÚ [1B.9] plus ostatné bežné transfery (D.7) platené z rozpočtu EÚ verejnej správe [1B.10] plus ostatné bežné transfery (D.7) platené z rozpočtu EÚ iným inštitucionálnym jednotkám ako verejná správa [1B.11] plus kapitálové transfery (D.9) platené z rozpočtu EÚ verejnej správe [1B.12] plus kapitálové transfery (D.9) platené z rozpočtu EÚ iným inštitucionálnym jednotkám ako verejná správa [1B.13].

9.

Dotácie platené z rozpočtu EÚ [1B.9] sa rovnajú dotáciám (D.3), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi podsektora S.212.

10.

Bežné transfery platené z rozpočtu EÚ verejnej správe [1B.10] sa rovnajú bežnej medzinárodnej spolupráci (D.74) plus rôzne bežné transfery (D.75), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13 a použitiami podsektora S.212.

11.

Bežné transfery platené z rozpočtu EÚ iným inštitucionálnym jednotkám ako verejná správa [1B.11] sa rovnajú rôznym bežným transferom (D.75), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami podsektora S.212 a zdrojmi všetkých sektorov okrem sektora S.13.

12.

Kapitálové transfery platené z rozpočtu EÚ verejnej správe [1B.12] sa rovnajú prijatým kapitálovým transferom (D.9), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a medzi zmenami v aktívach podsektora S.212.

13.

Kapitálové transfery platené z rozpočtu EÚ iným inštitucionálnym jednotkám ako verejná správa [1B.13] sa rovnajú plateným kapitálovým transferom (D.9), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach podsektora S.212 a medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13.

14.

Čistý príjem z rozpočtu EÚ [1B.14] sa rovná čistému príjmu verejnej správy z rozpočtu EÚ plus čistý príjem iných inštitucionálnych jednotiek ako verejná správa z rozpočtu EÚ.

15.

Náklady na získanie vlastných zdrojov [1B.15] sú tou časťou trhového výstupu (P.11) zaznamenaného medzi zdrojmi sektora S.13, ktoré sú nákladmi na získanie vlastných zdrojov platenými rozpočtom EÚ.

Tabuľka 1C:

1.

Výdavky na konečnú spotrebu [1C.1] sa rovnajú výdavkom na konečnú spotrebu (P.3) zaznamenaným medzi použitiami sektora S.13.

2.

Výdavky na individuálnu spotrebu [1C.2] sa rovnajú výdavkom na individuálnu spotrebu (P.31) zaznamenaným medzi použitiami sektora S.13.

3.

Výdavky na kolektívnu spotrebu [1C.3] sa rovnajú výdavkom na kolektívnu spotrebu (P.32) zaznamenaným medzi použitiami sektora S.13.

4.

Kompenzácie zamestnancom [1C.4] sa rovnajú [1A.29].

5.

Medzispotreba [1C.5] sa rovná [1A.31].

6.

Sociálne transfery v naturáliách dodávané trhovými výrobcami [1C.6] sa rovnajú sociálnym transferom v naturáliách, ktoré sa týkajú výdavkov na tovar dodaný domácnostiam cez trhových výrobcov (D.6311 + D.63121 + D.63131), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13.

7.

Spotreba fixného kapitálu [1C.7] sa rovná spotrebe fixného kapitálu (K.1), ktorá je zaznamenaná medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13.

8.

Platené dane z produkcie mínus prijaté dotácie [1C.8] sa rovnajú platbám ostatných daní z výroby (D.29), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13, mínus príjmy z ostatných dotácií do výroby (D.39), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13.

9.

Čistý prevádzkový prebytok [1C.9] sa rovná prevádzkovému prebytku očistenému (B.2n) od sektora S.13.

10.

Tržby [1C.10] sa rovnajú [1A.22].

11.

Výdavky na konečnú spotrebu v cenách za predchádzajúci rok [1C.11] sa rovnajú reťazenému objemu výdavkov na konečnú spotrebu (P.3), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13 v cenách za predchádzajúci rok.

12.

Schodok (–) alebo prebytok (+) [1C.12] sa rovná schodku (–) alebo prebytku (+) [1A.1].

13.

Platené úroky [1C.13] sa rovnajú plateným úrokom [1A.10].

14.

Úroky vrátane vyrovnaní zo swapov a forwardov [1C.14] sa rovnajú úrokom z postupu pri nadmernom schodku (ďalej len „EDP“) (EDP D.41), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13 a zdrojmi všetkých sektorov okrem sektora S.13.

15.

EDP schodok (–) alebo prebytok (+) [1C.15] sa rovná čistému požičiavaniu (+)/čistému vypožičiavaniu (–) (EDP B.9) sektora S.13.

16.

Výnosy z univerzálnych mobilných telekomunikačných systémov [1C.16] sa rovnajú výnosom pochádzajúcim z predaja licencií pre tretiu generáciu mobilných telefónov, ktoré sú zaznamenané ako nakladanie s nefinančnými aktívami podľa rozhodnutia Eurostatu o prideľovaní licencií na mobilné telefóny.

17.

Dlh [1C.17] sa rovná dlhu vymedzenému v nariadení (ES) č. 479/2009.

18.

Hrubý domáci produkt (HDP) v bežných cenách [1C.18] sa rovná HDP (B.1 * g) v trhových cenách.

19.

HDP v cenách za predchádzajúci rok [1C.19] sa rovná reťazenému objemu HDP (B.1 * g) v cenách za predchádzajúci rok.

20.

Investície verejnej správy v cenách za predchádzajúci rok [1C.20] sa rovnajú reťazenému objemu tvorby hrubého fixného kapitálu (P.51), ktorý sa eviduje medzi zmenami v aktívach sektora S.13 v stálych cenách.

Tabuľka 2 A:

1.

Schodok (–) alebo prebytok (+) [2A.1] sa rovná [1A.1].

2.

Úprava medzi finančnými a nefinančnými účtami [2A.2] sa rovná schodku (–) alebo prebytku (+) [2A.1] mínus čisté transakcie s finančnými aktívami a pasívami [2A.3].

3.

Čisté transakcie s finančnými aktívami a pasívami [2A.3] sa rovnajú transakciám s čistým nadobudnutím finančných aktív [2A.4] mínus čistý vznik transakcií s pasívami [2A.15].

4.

Transakcie s finančnými aktívami (konsolidované) [2A.4] sa rovnajú transakciám s obeživom a vkladmi (F.2) [2A.5] plus transakcie s cennými papiermi okrem akcií (F.33) [2A.6] plus transakcie s finančnými derivátmi (F.34) [2A.7] plus transakcie s úvermi (F.4) [2A.8] plus transakcie s akciami a ostatnými majetkovými účasťami (F.5) [2A.9] plus transakcie s inými finančnými aktívami [2A.13], ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13.

5.

Transakcie s obeživom a vkladmi (aktíva) [2A.5] sa rovnajú čistému nadobudnutiu hotovosti a vkladov (F.2), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13.

6.

Transakcie s cennými papiermi okrem akcií – krátkodobé a dlhodobé cenné papiere (aktíva) [2A.6] sa rovnajú čistému nadobudnutiu cenných papierov okrem akcií s výnimkou finančných derivátov (F 33), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13.

7.

Transakcie s finančnými derivátmi (aktíva) [2A.7] sa rovnajú čistým platbám týkajúcim sa finančných derivátov (F.34), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13.

8.

Transakcie s úvermi (aktíva) [2A.8] sa rovnajú novým úverom (F.4) poskytnutým verejnou správou, bez splátok zaplatených verejnej správe, ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13.

9.

Transakcie s akciami a ostatnými majetkovými účasťami (aktíva) [2A.9] sa rovnajú čistému nadobudnutiu akcií a ostatných majetkových účastí (F.5), ktoré je zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13.

10.

Privatizácie (čisté) [2A.10] sa rovnajú transakciám s aktívami a ostatnými majetkovými účasťami (F.5), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote sektorov S.11 alebo S.12, ktoré sa uskutočňujú v procese vzdávania sa alebo získavania kontroly (ESA 95, odsek 2.26) (2) dlžníka sektorom S.13. Takéto transakcie môže uskutočniť sektor S.13 priamo s dlžníkom alebo s iným veriteľom.

11.

Investície do majetkových účastí (čisté) [2A.11] sa rovnajú transakciám s akciami a ostatnými majetkovými účasťami (F.5), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote sektorov S.11 alebo S.12, ktoré sa neuskutočňujú v procese vzdávania sa alebo získavania kontroly dlžníka sektorom S.13 a uskutočňuje ich sektor S.13 priamo s dlžníkom.

12.

Ostatné [2A.12] sa rovnajú transakciám s akciami a ostatnými majetkovými účasťami (F.5), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote sektorov S.11, S.12 alebo S.14, ktoré sa neuskutočňujú v procese vzdávania sa alebo získavania kontroly dlžníka sektorom S.13 a neuskutočňuje ich sektor S.13 priamo s dlžníkom, ale s iným veriteľom.

13.

Transakcie s inými finančnými aktívami [2A.13] sa rovnajú čistému nadobudnutiu menového zlata a zvláštnych práv čerpania (F.1), ktoré je zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 plus čisté nadobudnutie technických rezerv poistenia (F.6) plus ostatné pohľadávky (F.7), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13.

14.

Transakcie s inými finančnými aktívami, z toho časovo rozlíšené, ale nezaplatené dane a sociálne príspevky [2A.14], sa rovnajú tej časti ostatných pohľadávok (F.7 aktíva), ktorá sa týka daní a sociálnych príspevkov, ktoré sú zaznamenané v D.2, D.5, D.6 a D.91 bez skutočne vybratých daní, ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13.

15.

Transakcie s pasívami (konsolidované) [2A.15] sa rovnajú transakciám s obeživom a vkladmi (F.2) [2A.16] plus transakcie s krátkodobými cennými papiermi okrem akcií s výnimkou finančných derivátov (F.331) [2A.17] plus transakcie s dlhodobými cennými papiermi okrem akcií s výnimkou finančných derivátov (F.332) [2A.18] plus transakcie s finančnými derivátmi (F.34) [2A.19] plus transakcie s úvermi (F.4) [2A.20] plus transakcie s inými pasívami [2A.22], ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13.

16.

Transakcie s obeživom a vkladmi (pasíva) [2A.16] sa rovnajú čistému nadobudnutiu hotovosti a vkladov (F.2), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13.

17.

Transakcie s cennými papiermi okrem akcií – krátkodobé cenné papiere (pasíva) [2A.17] sa rovnajú čistému nadobudnutiu krátkodobých cenných papierov okrem akcií s výnimkou finančných derivátov (F.331), ktorých pôvodná splatnosť je jeden rok alebo menej, ktoré je zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13.

18.

Transakcie s cennými papiermi okrem akcií – dlhodobé cenné papiere (pasíva) [2A.18] sa rovnajú čistému nadobudnutiu dlhodobých cenných papierov okrem akcií s výnimkou finančných derivátov (F.332), ktorých pôvodná splatnosť je viac ako jeden rok, ktoré je zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13.

19.

Transakcie s finančnými derivátmi (pasíva) [2A.19] sa rovnajú čistým príjmom vo vzťahu k finančným derivátom (F.34), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13.

20.

Transakcie s úvermi (pasíva) [2A.20] sa rovnajú novým prijatým úverom (F.4) bez zaplatených splátok z existujúcich úverov, ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13.

21.

Transakcie s úvermi, z toho úvery z centrálnej banky [2A.21], sa rovnajú transakciám s úvermi (F.4), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach podsektora S.121.

22.

Transakcie s ostatnými pasívami [2A.22] sa rovnajú čistému vzniku pasív v technických rezervách poistenia (F.6) plus ostatné záväzky (F.7), ktoré je zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13.

23.

Transakcie s dlhovými nástrojmi (konsolidované) [2A.23] sa rovnajú čistému vzniku pasív pri obežive a vkladoch (F.2) [2A.16] plus cenné papiere okrem akcií s výnimkou derivátov [2A.17 a 2A.18] (F.33) plus úvery (F.4) [2A.20]. Tiež sú denominované požiadavky verejnej správy na výpožičky (GGBR).

24.

Transakcie s dlhodobými dlhovými nástrojmi [2A.24] sa rovnajú čistému vzniku pasív pri dlhových nástrojoch [2A.23], ktorých pôvodná splatnosť je viac ako jeden rok.

25.

Transakcie s dlhovými nástrojmi denominovanými v národnej mene [2A.25] sa rovnajú čistému vzniku pasív pri dlhových nástrojoch [2A.23] denominovaných v zákonnom platidle členského štátu.

26.

Transakcie s dlhovými nástrojmi denominovanými v cudzej mene zúčastneného členského štátu [2A.26] sa rovnajú čistému vzniku pasív pri dlhových nástrojoch [2A.23] denominovaných v ECU plus dlhové nástroje denominované v eurách predtým, ako sa členský štát stal zúčastneným členským štátom, plus dlhové nástroje denominované v zákonnom platidle zúčastneného členského štátu predtým, ako sa stal zúčastneným členským štátom. Vylúčená je národná mena [2A.25].

27.

Transakcie s dlhovými nástrojmi denominovanými v cudzej mene nezúčastneného členského štátu [2A.27] sa rovnajú čistému vzniku pasív pri dlhových nástrojoch [2A.23], ktoré nie sú zahrnuté v [2A.25] alebo v [2A.26].

28.

Ostatné toky [2A.28] sa rovnajú vplyvu oceňovania na dlh [2A.29] plus ostatné zmeny vo výške dlhu [2A.32].

29.

Vplyv oceňovania na dlh [2A.29] sa rovná ziskom a stratám z držby cudzej meny [2A.30] plus ostatné vplyvy oceňovania – nominálna hodnota [2A.31].

30.

Zisky a straty z držby cudzej meny [2A.30] sa rovnajú nominálnym ziskom/stratám z držby (K.11) dlhu [3A.1], ktorý mení hodnotu pri prevedení na národnú menu vzhľadom na zmeny vo výmenných kurzoch.

31.

Ostatné vplyvy oceňovania – nominálna hodnota [2A.31] sa rovnajú zmene v dlhu [2A.33] mínus transakcie s dlhovými nástrojmi (konsolidované) [2A.23] mínus zisky a straty z držby cudzej meny [2A.30] mínus ostatné zmeny vo výške dlhu [2A.32].

32.

Ostatné zmeny vo výške dlhu [2A.32] sa rovnajú iným zmenám vo výške (K.7, K.8, K.10 a K.12) pasív klasifikovaných ako obeživo a vklady (AF.2), cenné papiere okrem akcií s výnimkou finančných derivátov (AF.33) alebo úvery (AF.4), ktoré nie sú aktívami sektora S.13.

33.

Zmena v dlhu [2A.33] sa rovná dlhu [3A.1] v roku t mínus dlh [3A.1] v roku t – 1.

Tabuľka 2 B:

1.

Transakcie s dlhovými nástrojmi – nekonsolidované [2B.1] sa rovnajú transakciám s obeživom a vkladmi (pasíva) = nekonsolidované [2B.2] plus transakcie s krátkodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidované [2B.3] plus transakcie s dlhodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidované [2B.4] plus transakcie s úvermi z centrálnej banky [2B.5] plus iné transakcie s inými úvermi (pasíva) – nekonsolidované [2B.6].

2.

Transakcie s obeživom a vkladmi (pasíva) – nekonsolidované [2B.2] sa rovnajú transakciám s obeživom a vkladmi (F.2), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13.

3.

Transakcie s krátkodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidované [2B.3] sa rovnajú transakciám s cennými papiermi okrem akcií s výnimkou finančných derivátov (F.33), ktorých pôvodná splatnosť je jeden rok a menej, ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13.

4.

Transakcie s dlhodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidované [2B.4] sa rovnajú transakciám s cennými papiermi okrem akcií s výnimkou finančných derivátov (F.33), ktorých pôvodná splatnosť je viac ako jeden rok, ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13.

5.

Transakcie s úvermi z centrálnej banky [2B.5] sa rovnajú transakciám s úvermi (F.4), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach podsektora S.121.

6.

Transakcie s inými úvermi (pasíva) – nekonsolidované [2B.6] sa rovnajú transakciám s úvermi (F.4), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach vo všetkých sektoroch okrem podsektora S.121.

7.

Konsolidačné transakcie [2B.7] sa rovnajú transakciám s dlhovými nástrojmi – nekonsolidovaným [2B.1] mínus transakcie s dlhovými nástrojmi (konsolidované) [2A.23].

8.

Konsolidačné transakcie – obeživo a vklady [2B.8] sa rovnajú transakciám s obeživom a vkladmi (pasíva) – nekonsolidovaným [2B.2] mínus konsolidované transakcie s obeživom a vkladmi (pasíva) [2A.16].

9.

Konsolidačné transakcie – krátkodobé cenné papiere [2B.9] sa rovnajú transakciám s krátkodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidovaným [2B.3] mínus konsolidované transakcie s cennými papiermi okrem akcií – krátkodobé cenné papiere (pasíva) [2A.17].

10.

Konsolidačné transakcie – dlhodobé cenné papiere [2B.10] sa rovnajú transakciám s dlhodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidovaným [2B.4] mínus konsolidované transakcie s cennými papiermi okrem akcií – dlhodobé cenné papiere (pasíva) [2A.18].

11.

Konsolidačné transakcie – úvery [2B.11] sa rovnajú transakciám s inými úvermi (pasíva) – nekonsolidovaným [2B.6] mínus (konsolidované transakcie s úvermi (pasíva) [2A.20] mínus konsolidované transakcie s úvermi, z toho úvery z centrálnej banky [2A.21]).

Tabuľka 3 A:

1.

Dlh [3A.1] sa rovná dlhu [1C.17].

2.

Dlh – obeživo a vklady (pasíva) [3A.2] sa rovná časti dlhu [3A.1] vo finančnom nástroji obeživo a vklady (AF.2).

3.

Dlh – krátkodobé cenné papiere (pasíva) [3A.3] sa rovná časti dlhu [3A.1] vo finančnom nástroji cenné papiere okrem akcií, s výnimkou finančných derivátov (AF.33), ktorých pôvodná splatnosť je jeden rok alebo menej.

4.

Dlh – dlhodobé cenné papiere (pasíva) [3A.4] sa rovná časti dlhu [3A.1] vo finančnom nástroji cenné papiere okrem akcií, s výnimkou finančných derivátov (AF.33), ktorých pôvodná splatnosť je viac ako jeden rok.

5.

Dlh – úvery z centrálnej banky (pasíva) [3A.5] sa rovná tej časti dlhu [3A.1] vo finančnom nástroji úvery (AF.4), ktorá je aktívom podsektora S.121.

6.

Dlh – ostatné úvery (pasíva) [3A.6] sa rovná tej časti dlhu [3A.1] vo finančnom nástroji úvery (AF.4), ktorá nie je aktívom podsektora S.121.

7.

Dlh voči rezidentom členského štátu [3A.7] sa rovná dlhu voči centrálnej banke [3A.8] plus dlh voči ostatným peňažným finančným inštitúciám [3A.9] plus dlh voči iným finančným inštitúciám [3A.10] plus dlh voči iným rezidentom členského štátu [3A.11].

8.

Dlh voči centrálnej banke [3A.8] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá je aktívom podsektora S.121.

9.

Dlh voči ostatným peňažným finančným inštitúciám [3A.9] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá je aktívom podsektora S.122.

10.

Dlh voči iným finančným inštitúciám [3A.10] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá je aktívom podsektorov S.123, S.124 alebo S.125.

11.

Dlh voči iným rezidentom členského štátu [3A.11] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá je aktívom sektorov S.11, S.14 alebo S.15.

12.

Dlh voči nerezidentom členského štátu [3A.12] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá je aktívom sektora S.2.

13.

Dlh denominovaný v národnej mene [3A.13] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá je denominovaná v zákonnom platidle členského štátu.

14.

Dlh denominovaný v cudzej mene zúčastneného členského štátu [3A.14] sa rovná – predtým ako sa členský štát stal zúčastneným členským štátom – tej časti dlhu [3A.1], ktorá je denominovaná v zákonnom platidle jedného zo zúčastnených členských štátov (okrem národnej meny [3A.13]) plus dlh denominovaný v ECU alebo eurách.

15.

Dlh denominovaný v cudzej mene nezúčastneného členského štátu [3A.15] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá nie je zahrnutá v [3A.13] alebo [3A.14].

16.

Krátkodobý dlh [3A.16] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorej pôvodná splatnosť je jeden rok alebo menej.

17.

Dlhodobý dlh [3A.17] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorej pôvodná splatnosť je viac ako jeden rok.

18.

Dlhodobý dlh, z toho s pohyblivou úrokovou sadzbou [3A.18], sa rovná tej časti dlhodobého dlhu [3A.17], ktorej úroková sadzba je pohyblivá.

19.

Dlh so zostatkovou splatnosťou do jedného roku [3A.19] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorej zostatková splatnosť je jeden rok alebo menej.

20.

Dlh so zostatkovou splatnosťou od jedného do piatich rokov [3A.20] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorej zostatková splatnosť je jeden až päť rokov.

21.

Dlh so zostatkovou splatnosťou od jedného do piatich rokov, z toho pohyblivá úroková sadzba [3A.21], sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorej zostatková splatnosť je jeden až päť rokov [3A.20] a úroková sadzba je pohyblivá.

22.

Dlh so zostatkovou splatnosťou viac ako päť rokov [3A.22] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorej zostatková splatnosť je viac ako päť rokov.

23.

Dlh so zostatkovou splatnosťou viac ako päť rokov, z toho s pohyblivou úrokovou sadzbou [3A.23], sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorej zostatková splatnosť je viac ako päť rokov [3A.22] a ktorej úroková sadzba je pohyblivá.

24.

Dlh pripadajúci na ústrednú štátnu správu [3A.24] sa rovná pasívam podsektora S.1311, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1311, mínus aktíva podsektora S.1311, ktoré sú pasívami sektora S.13 okrem podsektora S.1311 [3B.15].

25.

Dlh pripadajúci na regionálnu štátnu správu [3A.25] sa rovná pasívam podsektora S.1312, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1312, mínus aktíva podsektora S.1312, ktoré sú pasívami sektora S.13 okrem podsektora S.1312 [3B.16].

26.

Dlh pripadajúci na miestnu správu [3A.26] sa rovná pasívam podsektora S.1313, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1313, mínus aktíva podsektora S.1313, ktoré sú pasívami sektora S.13 okrem podsektora S.1313 [3B.17].

27.

Dlh pripadajúci na fondy sociálneho zabezpečenia [3A.27] sa rovná pasívam podsektora S.1314, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1314, mínus aktíva podsektora S.1314, ktoré sú pasívami sektora S.13 okrem podsektora S.1314 [3B.18].

28.

Priemerná zostatková splatnosť dlhu [3A.28] sa rovná priemernej zostatkovej splatnosti váženej podľa nezaplatených súm a je vyjadrená v rokoch.

29.

Dlh – dlhopisy s nulovým kupónom [3A.29] sa rovná tej časti dlhu [3A.1] vo forme dlhopisov s nulovým kupónom, t. j. dlhopisov bez kupónových platieb, ktorých výnos je založený na rozdiele medzi splatnou cenou a emisnou cenou.

Tabuľka 3 B:

1.

Dlh – nekonsolidovaný [3B.1] sa rovná pasívam sektora S.13 vrátane tých, ktoré sú aktívami sektora S.13, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

2.

Konsolidačné prvky [3B.2] sa rovnajú pasívam sektora S.13, ktoré sú zároveň aktívami sektora S.13, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

3.

Konsolidačné prvky – obeživo a vklady [3B.3] sa rovnajú časti konsolidačných prvkov [3B.2] vo finančnom nástroji obeživo a vklady (F.2).

4.

Konsolidačné prvky – krátkodobé cenné papiere [3B.4] sa rovnajú tej časti konsolidačných prvkov [3B.2] vo finančnom nástroji cenné papiere okrem akcií, s výnimkou finančných derivátov (F.33), ktorých pôvodná splatnosť je jeden rok alebo menej.

5.

Konsolidačné prvky – dlhodobé cenné papiere [3B.5] sa rovnajú tej časti konsolidačných prvkov [3B.2] vo finančnom nástroji cenné papiere okrem akcií, s výnimkou finančných derivátov (F.33), ktorých pôvodná splatnosť je viac ako jeden rok.

6.

Konsolidačné prvky – úvery [3B.6] sa rovnajú časti konsolidačných prvkov [3B.2] vo finančnom nástroji úvery (F.4).

7.

Dlh pochádzajúci od ústrednej štátnej správy [3B.7] sa rovná pasívam podsektora S.1311, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1311, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

8.

Dlh pochádzajúci od ústrednej štátnej správy, z toho voči iným podsektorom verejnej správy [3B.8], sa rovná pasívam podsektora S.1311, ktoré sú aktívami podsektorov S.1312, S.1313 alebo S.1314, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

9.

Dlh pochádzajúci od regionálnej štátnej správy [3B.9] sa rovná pasívam podsektora S.1312, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1312, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

10.

Dlh pochádzajúci od regionálnej štátnej správy, z toho voči iným podsektorom verejnej správy [3B.10], sa rovná pasívam podsektora S.1312, ktoré sú aktívami podsektorov S.1311, S.1313 alebo S.1314, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

11.

Dlh pochádzajúci od miestnej správy [3B.11] sa rovná pasívam podsektora S.1313, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1313, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

12.

Dlh pochádzajúci od miestnej správy, z toho voči iným podsektorom verejnej správy [3B.12], sa rovná pasívam podsektora S.1313, ktoré sú aktívami podsektorov S.1311, S.1312 alebo S.1314, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

13.

Dlh pochádzajúci z fondov sociálneho zabezpečenia [3B.13] sa rovná pasívam podsektora S.1314, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1314, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

14.

Dlh pochádzajúci z fondov sociálneho zabezpečenia, z toho voči iným podsektorom verejnej správy [3B.14], sa rovná pasívam podsektora S.1314, ktoré sú aktívami podsektorov S.1311, S.1312 alebo S.1313, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

15.

Dlh v držbe ústrednej štátnej správy vytvorený inštitucionálnymi jednotkami v iných podsektoroch verejnej správy [3B.15] sa rovná pasívam podsektorov S.1312, S.1313 alebo S.1314, ktoré sú aktívami podsektora S.1311, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

16.

Dlh v držbe regionálnej štátnej správy vytvorený inštitucionálnymi jednotkami v iných podsektoroch verejnej správy [3B.16] sa rovná pasívam podsektorov S.1311, S.1313 alebo S.1314, ktoré sú aktívami podsektora S.1312, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

17.

Dlh v držbe miestnej správy vytvorený inštitucionálnymi jednotkami v iných podsektoroch verejnej správy [3B.17] sa rovná pasívam podsektorov S.1311, S.1312 alebo S.1314, ktoré sú aktívami podsektora S.1313, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

18.

Dlh v držbe fondov sociálneho zabezpečenia vytvorený inštitucionálnymi jednotkami v iných podsektoroch verejnej správy [3B.18] sa rovná pasívam podsektorov S.1311, S.1312 alebo S.1313, ktoré sú aktívami podsektora S.1314, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].


(1)  [x.y] odkazuje na číslo kategórie y tabuľky x.

(2)  Vedie k reklasifikácii dlžníka z podsektora S.11001 alebo S.12x01 do podsektora S.11002/3 alebo S.12x02/3 alebo naopak.


PRÍLOHA III

ŠTANDARDY PRENOSU A KÓDOVANIA

Na elektronický prenos štatistických informácií uvedených v článkoch 2 a 3 národné centrálne banky a ECB používajú zariadenie EXDI. Dátové súbory budú kódové vo formáte správy SDMX-EDI (GESMES/TS). Každý časový rad sa uvedie s použitím skupiny kľúčov ECB_GST1, ktoré sú uvedené ďalej.

Skupina kľúčov ECB_GST1

Číslo

Názov

Opis

Zoznam kódov

1

Periodicita

Periodicita vykazovaných časových radov

CL_FREQ

2

Referenčná oblasť

Alfanumerický dvojmiestny kód ISO vykazujúcej krajiny alebo agregátu

CL_AREA_EE

3

Ukazovateľ úpravy

Tento rozmer udáva, či sa na časový rad uplatnil akýkoľvek druh úpravy, napríklad očistenie od sezónnych vplyvov a/alebo pracovných dní

CL_ADJUSTMENT

4

Použitie alebo veriteľ/sektor aktív

Sektor, pre ktorý je daná kategória použitím/zmenou v aktívach

CL_SECTOR_ESA

5

Položka

Kategória časových radov

CL_GOVNT_ITEM_ESA

6

Zdroj alebo dlžník/sektor pasív

Sektor, pre ktorý je daná kategória zdrojom/zmenou v pasívach a čistej hodnote

CL_SECTOR_ESA

7

Oceňovanie

Použitá metóda oceňovania

CL_GOVNT_VALUATION

8

Spravodajská jednotka

Inštitucionálna jednotka vykazovanej kategórie a iné charakteristiky

CL_GOVNT_ST_SUFFIX


DOHODY

Rada

1.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/46


Informácia o nadobudnutí platnosti Dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Kórejskej republiky o spolupráci, ktorá sa týka činností narúšajúcich hospodársku súťaž

Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a vládou Kórejskej republiky o spolupráci, ktorá sa týka činností narúšajúcich hospodársku súťaž, nadobudla platnosť 1. júla 2009, keďže v tento deň sa ukončili postupy stanovené v článku 11 ods. 1 tejto dohody.


Korigendá

1.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/47


Korigendum k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89

( Úradný vestník Európskej únie L 39 z 13. februára 2008 )

Na strane 43 v prílohe II bode 41 písm. a):

namiesto:

„a)

Vaječný likér alebo advocaat, avocat alebo advokat je dochucovaná alebo nedochucovaná liehovina, ktorá sa vyrába z liehu poľnohospodárskeho pôvodu, destilátu a/alebo liehoviny a ktorej zložky sú kvalitný vaječný žĺtok, vaječný bielok a cukor alebo med; možno do nej pridávať vonné látky a chuťové látky. Minimálny obsah cukru alebo medu je …“

má byť:

„a)

Vaječný likér alebo advocaat, avocat alebo advokat je dochucovaná alebo nedochucovaná liehovina, ktorá sa vyrába z liehu poľnohospodárskeho pôvodu, destilátu a/alebo liehoviny a ktorej zložky sú kvalitný vaječný žĺtok, vaječný bielok a cukor alebo med. Minimálny obsah cukru alebo medu je …“.