29.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 227/1

29.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 227/3

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1266/2007 z 26. októbra 2007 o vykonávacích predpisoch pre smernicu Rady 2000/75/ES, pokiaľ ide o kontrolu, monitorovanie, pozorovanie a obmedzenie presunov určitých druhov zvierat náchylných na katarálnu horúčku – modrý jazyk (2), stanovuje pravidlá presunu takých zvierat zo zakázaných zón a do nich v súvislosti s katarálnou horúčkou oviec. Takisto sa v ňom ustanovujú podmienky pre výnimky zo zákazu opustenia zóny uplatniteľného na presuny náchylných zvierat, ich spermy, vajíčok a embryí, ustanoveného v smernici 2000/75/ES. K týmto podmienkam patrí ochrana takých zvierat pred napadnutím vektormi.

(2)

V záujme umožnenia väčšej pružnosti pri vypracúvaní programov monitorovania a pozorovania katarálnej horúčky oviec, ktoré sú zavedené v členských štátoch, a najmä pokiaľ ide o vymedzenie „oblastí s nižším rizikom“, možno navrhnúť stratégie, ktoré by boli alternatívou pozorovania pomocou kontrolných zvierat, ale ktoré poskytujú rovnakú úroveň záruk, pokiaľ ide o preukázanie neprítomnosti vírusu. Sérologické/virologické prieskumy môžu taktiež zahŕňať testovanie vzoriek, ktoré sa odoberajú na iné účely, napr. vzorky z bitúnkov alebo z nebaleného mlieka.

(3)

Zo skúseností vyplýva, že uplatňovanie požiadaviek ustanovených v nariadení (ES) č. 1266/2007, ktorých cieľom je zamedziť vystaveniu zvierat vektorom, môže byť náročné. Za určitých podmienok však možno v zariadeniach, ako napr. v strediskách umelého oplodnenia alebo karanténnych staniciach, zamedziť vystaveniu zvierat vektorom. Ochrana pred napadnutím vektormi by nemala závisieť len od používania insekticídov a/alebo repelentných prostriedkov, ale mala by tiež zahŕňať požiadavku, aby sa zvieratá držali vnútri zariadenia chráneného pred vektormi, kde sa uplatňujú ďalšie opatrenia, najmä kombinácia vhodných fyzických bariér a chemických ošetrení (insekticídmi a/alebo repelentnými prostriedkami), aby sa zamedzilo kontaktu medzi zvieratami a vektormi. Neprítomnosť vektorov možno overiť pomocou pascí na odchyt vektorov umiestnených v takýchto zariadeniach.

(4)

Vo vedeckom stanovisku pracovnej skupiny pre zdravotný stav a ochranu dobrých životných podmienok zvierat Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) s názvom Riziko prenosu katarálnej horúčky oviec pri tranzite zvierat, prijatom 11. septembra 2008 (3), sa uvádza, že presun zvierat počas sezónneho obdobia s nízkym rizikom prenosu, prináša aj bez vykonania doplnkových testov podstatne nižšie riziko ako presun v čase iných období, hoci sa pri ňom vykonáva sérologické testovanie alebo testovanie pomocou polymérovej reťazovej reakcie. Okrem toho, ak dĺžka trvania tranzitu, počas ktorého sú zvieratá vystavené napadnutiu vektormi, nepresahuje jeden deň, používanie insekticídov a/alebo repelentných prostriedkov ako opatrení na zmiernenie rizika sa považuje za dostatočne účinné na ochranu zvierat pred napadnutím vektormi.

(5)

Tranzit cez „oblasti s nižším rizikom“, v ktorých sa vykonáva očkovanie a v ktorých necirkuluje špecifický sérotyp, resp. sérotypy vírusu katarálnej horúčky oviec, nepredstavuje pre zvieratá riziko infekcie.

(6)

Preto je vhodné ustanoviť určité výnimky zo všeobecnej požiadavky ustanovenej v nariadení (ES) č. 1266/2007, že zvieratá a dopravné prostriedky musia byť pri každom tranzite ošetrené insekticídmi alebo repelentnými prostriedkami.

(7)

Nariadenie (ES) č. 1266/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

1.

V článku 7 ods. 2a sa úvodná veta nahrádza takto:

„2a.   Členské štáty môžu na základe výsledku hodnotenia rizika, v ktorom sa musia zohľadniť dostatočné epidemiologické údaje získané po vykonaní monitorovania v súlade s bodom 1.1.2.1 alebo bodom 1.1.2.2 prílohy I, vymedziť časť zóny ochrany ako zakázanú zónu, v ktorej sa vykonalo očkovanie a v ktorej necirkuluje špecifický sérotyp alebo špecifické sérotypy vírusu katarálnej horúčky oviec (ďalej len ‚oblasť s menším rizikom‘), za týchto podmienok:“

2.

V článku 9 sa odsek 1 písm. c) a odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

2.   Odsek 1 tohto článku sa neuplatňuje, ak ide o tranzit:

3.   Ak zvieratá spĺňajú aspoň jednu z podmienok stanovených v bodoch 5, 6 a 7 oddielu A prílohy III, neuplatňuje sa ošetrenie zvierat stanovené v odseku 1 písm. a) a b) a ochrana zvierat stanovená v odseku 1 písm. c).

4.   V prípade zvierat uvedených v odseku 1 tohto článku sa do zodpovedajúcich zdravotných osvedčení stanovených v smerniciach 64/432/EHS, 91/68/EHS a 92/65/EHS alebo uvedených v rozhodnutí 93/444/EHS dopĺňa toto doplňujúce znenie:

3.

Do článku 9a sa dopĺňa tento odsek 4:

„4.   V prípade zvierat uvedených v odseku 1 tohto článku sa do zodpovedajúcich zdravotných osvedčení stanovených v smerniciach 64/432/EHS, 91/68/EHS a 92/65/EHS alebo uvedených v rozhodnutí 93/444/EHS dopĺňa toto doplňujúce znenie:

4.

Prílohy I a III sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

29.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 227/7

(1)

V rozhodnutí Komisie 2004/211/ES zo 6. januára 2004, ktorým sa ustanovuje zoznam tretích krajín a častí ich územia, z ktorých členské štáty povoľujú dovoz živých zvierat koňovitých a ich spermy, oocytov a embryí (3), sa ustanovuje zoznam tretích krajín alebo ich častí, z ktorých členské štáty povoľujú dočasný vstup registrovaných koní, opätovný vstup registrovaných koní po dočasnom vývoze, dovoz zvierat koňovitých určených na zabitie, registrovaných zvierat koňovitých a zvierat koňovitých na chov a produkciu a dovoz spermy, vajíčok a embryií zvierat čeľade koňovitých.

(2)

V súlade s článkom 13 ods. 1 písm. c) smernice 90/426/EHS a s bodom 2 časti A kapitoly II prílohy D k smernici 92/65/EHS zvieratá koňovité a sperma, vajíčka a embryá zvierat čeľade koňovitých musia pochádzať z tretích krajín alebo častí ich území, ktoré boli minimálne počas obdobia šiestich mesiacov bez výskytu sopľavky.

(3)

Dňa 5. septembra 2008 Brazília oznámila Svetovej organizácii pre zdravie zvierat (OIE) potvrdenie prípadu sopľavky u koňa na predmestí São Paulo v štáte São Paulo. S cieľom umožniť pokračovanie dovozu zvierat koňovitých, ich spermy, vajíčok a embryí z častí územia Brazílie, ktoré sú bez výskytu choroby, Komisia prijala rozhodnutie 2008/804/ES (4), ktorým sa štát São Paulo vyňal zo zoznamu území Brazílie stanoveného v prílohe I k rozhodnutiu 2004/211/ES.

(4)

Vzhľadom na informácie a záruky, ktoré Brazília poskytla, a vzhľadom na to, že od zistenia prípadu sopľavky a likvidácie nakazeného zvieraťa uplynulo minimálne šesť mesiacov, štát São Paulo by sa mal znovu zapísať do zoznamu území Brazílie v prílohe I k rozhodnutiu 2004/211/ES s cieľom povoliť dovoz zvierat koňovitých a dovoz spermy, vajíčok a embryí zvierat čeľade koňovitých pochádzajúcich z tejto časti územia Brazílie. Záznam týkajúci sa Brazílie v prílohe I k rozhodnutiu 2004/211/ES by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Veterinárna inšpekčná misia, ktorá sa uskutočnila na Mauríciu, zaznamenala nedostatky, v dôsledku ktorých sa požaduje obmedziť dovoz zvierat koňovitých z uvedenej krajiny do Spoločenstva na registrované kone, ktoré spĺňajú veterinárne podmienky ustanovené v bode E prílohy II k rozhodnutiu Komisie 93/197/EHS z 5. februára 1993 o veterinárnych podmienkach a o veterinárnom osvedčení pre dovozy registrovaných zvierat koňovitých a zvierat koňovitých určených na chov a produkciu (5). Týmito podmienkami sa okrem iného požaduje úplné obdobie pobytu v trvaní troch mesiacov a izoláciu pred vývozom v schválenom izolačnom stredisku chránenom pred vektorovým hmyzom, aby sa zabránilo zavlečeniu choroby do Spoločenstva. Záznam týkajúci sa Maurícia v prílohe I k rozhodnutiu 2004/211/ES by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

1.

Záznam týkajúci sa Brazílie sa nahrádza takto:

2.

Záznam týkajúci sa Maurícia sa nahrádza týmto:

29.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 227/9

(1)

Dňa 20. decembra 2007 Komisia prijala oznámenie s názvom Európsky prístup k mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí (2), v ktorom sa zameriava na mediálnu gramotnosť v oblasti obchodnej komunikácie a zaoberá sa otázkami súvisiacimi s reklamou, na mediálnu gramotnosť v oblasti audiovizuálnych diel, ktorá sa čiastočne týka zvyšovania povedomia vo vzťahu k európskemu filmu a podpory tvorivosti, a mediálnej gramotnosti v oblasti komunikácie online, v rámci ktorej by sa občania napríklad dozvedeli viac o spôsobe fungovania internetových vyhľadávačov.

(2)

Európsky parlament vo svojej správe o mediálnej gramotnosti v digitálnom svete (3) vyzval Komisiu, aby svoju politiku rozšírila na propagáciu mediálnej gramotnosti, a to v spolupráci so všetkými európskymi inštitúciami a s miestnymi a regionálnymi orgánmi.

(3)

V záveroch Rady o mediálnej gramotnosti (4) prijatých na zasadnutí Rady pre vzdelávanie, mládež a kultúru 21. až 22. mája 2008 sa potvrdzuje strategický názor navrhnutý Európskou komisiou, že mediálna gramotnosť je dôležitý činiteľ slúžiaci aktívnemu občianstvu v dnešnej informačnej spoločnosti.

(4)

Výbor regiónov prijal v októbri 2008 (5) všeobecné stanovisko k tvorivému obsahu online a mediálnej gramotnosti.

(5)

V záveroch zasadnutia Rady v Lisabone (6) sa uvádza, že „obsahové odvetvia vytvárajú pridanú hodnotu tým, že využívajú kultúrnu rozmanitosť v Európe a organizujú ju prostredníctvom vytvárania sietí“. V Európskom programe pre kultúru, ktorý sa začal v roku 2007, sa stanovuje strategický rámec politiky na riešenie kľúčových úloh v oblasti kultúry, kým v záveroch zasadnutia Rady z mája 2009 týkajúcich sa kultúry ako katalyzátora tvorivosti a inovácie sa zdôrazňuje osobitný prínos kultúry k tvorivosti a inovácii a vyzýva sa na vytvorenie širšej koncepcie inovácie ako súčasti Lisabonskej stratégie po roku 2010. Je to takisto osobitne dôležité aj v rámci iniciatívy Európskej komisie s názvom i2010 s cieľom posilniť konkurencieschopnosť v odvetví IKT a vytvoriť jednotný európsky informačný priestor.

(6)

Vyšší stupeň mediálnej gramotnosti by výrazne pomohol uskutočniť ciele stanovené pre Európsku úniu na zasadnutí Európskej rady v Lisabone a v iniciatíve i2010, najmä pokiaľ ide o konkurencieschopnejšie znalostné hospodárstvo, pričom by prispel k inkluzívnejšej informačnej spoločnosti.

(7)

Z verejných konzultácií, ktoré sa konali na konci roka 2006, vyplynulo, že v Európe existujú odlišné praktické činnosti a nerovnomerné úrovne v oblasti mediálnej gramotnosti. Zároveň sa uznáva, že neexistujú dohodnuté kritériá ani normy na posudzovanie mediálnej gramotnosti, a že je naliehavo potrebný rozsiahly a dlhodobý výskum na stanovenie takýchto kritérií.

(8)

Ako sa uznáva v štúdii „Súčasné trendy a prístupy k mediálnej gramotnosti v Európe“, ktorá bola vypracovaná pre Komisiu v druhej polovici roka 2007, existuje niekoľko prekážok, ktoré bránia rozvoju v oblasti mediálnej gramotnosti na európskej úrovni. Medzi ne patrí najmä chýbajúca spoločná vízia, nedostatočná viditeľnosť vnútroštátnych, regionálnych a miestnych iniciatív v Európe, nedostatok európskych sietí a nedostatočná koordinácia medzi priamo zúčastnenými stranami.

(9)

Preto je veľmi dôležité mať schopnosť analyzovať, zdôrazňovať a šíriť osvedčené postupy v tejto oblasti v celej Európskej únii a vytvárať a podporovať európske siete medzi priamo zúčastnenými stranami.

(10)

Schopnosť európskych občanov v úlohe mediálnych spotrebiteľov uskutočňovať informovaný a diverzifikovaný výber by prispela ku konkurencieschopnosti európskeho audiovizuálneho priemyslu a priemyslu obsahu.

(11)

Mediálna gramotnosť súvisí so schopnosťou získavať prístup k médiám, chápať a kriticky vyhodnocovať rôzne stránky médií a mediálneho obsahu a komunikovať v rôznych kontextoch.

(12)

Rozptylom digitálneho tvorivého obsahu a nárastom počtu online a mobilných platforiem na šírenie obsahu sa pre mediálnu gramotnosť vytvárajú nové úlohy. V dnešnom svete je potrebné, aby občania rozvíjali analytické zručnosti, ktoré im umožnia lepšie intelektuálne a emocionálne pochopiť digitálne médiá.

(13)

Mediálna gramotnosť sa vzťahuje na všetky médiá. Cieľom mediálnej gramotnosti je zvýšiť informovanosť ľudí o mnohých formách mediálne sprostredkovaných správ, s ktorými sa vo svojom každodennom živote stretávajú. Mediálne sprostredkované správy sú programy, filmy, obrazy, texty, zvuky a webové lokality, ktoré sa prenášajú rôznymi formami komunikácie.

(14)

Mediálna gramotnosť zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní uvedomenia si európskeho audiovizuálneho dedičstva a kultúrnych identít, ako aj pri zvyšovaní objemu vedomostí o audiovizuálnom dedičstve a najnovších európskych kultúrnych dielach a záujmu o ne.

(15)

Mediálna gramotnosť je vecou začlenenia do dnešnej informačnej spoločnosti a občianstva v tejto spoločnosti. Ide o základnú zručnosť nielen mladých ľudí, ale aj dospelých a starších ľudí, rodičov, učiteľov a profesionálov z mediálnej oblasti. Vďaka internetovej a digitálnej technológii teraz môže väčší počet Európanov vytvárať a šíriť obraz, informácie a obsah. Mediálna gramotnosť sa v súčasnosti pokladá za jeden zo základných predpokladov aktívneho a plného občianstva a za prostriedok na predchádzanie rizikám a znižovanie rizík vylúčenia zo života spoločenstva.

(16)

Mediálne gramotná spoločnosť by zároveň bola podnetom a predpokladom pre pluralitu a nezávislosť médií. Vyjadrenie rôznych stanovísk a myšlienok v rôznych jazykoch, zastupovanie rozdielnych skupín v spoločnostiach a v rámci niekoľkých rôznych spoločností má priaznivý vplyv na hodnoty, akými sú rozmanitosť, tolerancia, transparentnosť, rovnosť a dialóg. Rozvoj mediálnej gramotnosti by sa preto mal vo všetkých segmentoch spoločnosti podporovať a mal by sa dôsledne sledovať pokrok v tejto oblasti.

(17)

Demokracia závisí od aktívnej účasti občanov na živote ich spoločenstva a mediálna gramotnosť by im poskytla zručnosti, ktoré potrebujú, aby pochopili každodenný tok informácií, ktoré sa šíria prostredníctvom nových komunikačných technológií.

(18)

Mediálnou gramotnosťou sa treba zaoberať rôznymi spôsobmi na rôznych úrovniach. Za spôsoby začlenenia mediálnej gramotnosti do školských osnov na všetkých úrovniach sú na prvom mieste zodpovedné členské štáty. Úloha, ktorú zohrávajú miestne orgány, je takisto veľmi dôležitá, pretože majú blízko k občanom a podporujú iniciatívy v odvetví neformálneho vzdelávania. Občianska spoločnosť by mala aktívne prispievať k propagovaniu mediálnej gramotnosti prostredníctvom prístupu zdola nahor.

(19)

K mediálnej gramotnosti by prispeli aj iniciatívy Komisie ako MEDIA 2007 [rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES z 15. novembra 2006 o vykonávaní programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007) (7)] a smernica o audiovizuálnych mediálnych službách (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (8), ktorých cieľom je posilniť konkurencieschopnosť európskeho audiovizuálneho priemyslu a priemyslu obsahu.

(20)

Komisia plánuje monitorovať úsilie v oblasti audiovizuálnej mediálnej gramotnosti a mediálnej gramotnosti v oblasti obchodnej komunikácie predpokladanej v 37. bode odôvodnenia smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, najmä v rámci kontaktného výboru pre audiovizuálne mediálne služby a v rámci povinnosti predkladať správy stanovenej v článku 26 smernice.

(21)

Komisia bude podporovať výskumné projekty o mediálnej gramotnosti v rámci existujúcich programov. Má v úmysle najmä vypracovať štúdiu o úrovni uvedomenia si rizík súvisiacich so šírením osobných údajov v prostredí online a štúdiu o spôsobe, ako zlepšiť využívanie vyhľadávačov.

(22)

Iniciatívy v oblasti mediálnej gramotnosti by mali obsahovať aj rozmer týkajúci sa uvedomenia si úlohy autorských práv.

(23)

Ako súčasť iniciatív týkajúcich sa mediálnej gramotnosti sa treba zaoberať spracovaním osobných údajov v informačných a komunikačných sieťach, najmä na účely poskytovania ponúk prispôsobených zákazníkom, a úloh, ktoré z toho vyplývajú v súvislosti s ochranou osobných údajov a rešpektovaním súkromia. Je zrejmé, že informačné a komunikačné siete otvárajú užívateľom nové možnosti; mohli by však takisto predstavovať pre jednotlivcov nové riziká, ako napríklad krádež identity, diskriminačné profilovanie alebo neprestajný dohľad. Komisia sa týmto obavami zaoberala a začlenila možné riešenia do svojho oznámenia o podpore ochrany údajov prostredníctvom technológií na zvýšenie ochrany súkromia (PETs – Privacy Enhancing Technologies) (9).

(24)

Iniciatívy týkajúce sa digitálnej mediálnej gramotnosti by mali zaistiť, že sa na nich budú úzko podieľať tradiční vydavatelia, pričom prichádzali do úvahy vysoko hodnotné skúsenosti vydavateľského odvetvia, pokiaľ ide o mediálnu gramotnosť vo svete offline, a to vzhľadom na čoraz rozsiahlejší prechod na výrobu a distribúciu digitálneho obsahu v tomto odvetví.

(25)

Komisia má ďalej v úmysle dosahovať konsenzus o podstatných stránkach mediálnej gramotnosti (definície, ciele) a podporovať analýzu a výmenu osvedčených postupov v oblasti mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí vrátane ekonomiky mediálneho odvetvia v Európe, a to najmä prostredníctvom usporadúvania stretnutí kontaktného výboru pre audiovizuálne a mediálne služby (10), propagovania a podpory podujatí v rámci programu MEDIA 2007 (11), spolupráce s ostatnými európskymi inštitúciami a medzinárodnými organizáciami, ako sú Rada Európy, UNESCO a Aliancia civilizácií OSN, a podpory verejno-súkromných partnerstiev týkajúcich sa mediálnej gramotnosti,

I.

Členské štáty v spolupráci s orgánmi zodpovednými za reguláciu audiovizuálnej a elektronickej komunikácie a prípadne spolu s dozornými orgánmi v oblasti ochrany údajov:

II.

Mediálne odvetvie posilňovalo svoj záväzok poskytovať potrebné nástroje na zlepšenie úrovne mediálnej gramotnosti týmito prostriedkami:

III.

Toto odporúčanie je určené členským štátom.