31.7.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 200/1

(1)

Vnútorný trh pozostáva z územia bez vnútorných hraníc, v ktorom sa zabezpečuje voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Preto existuje komplexný systém Spoločenstva pre typové schvaľovanie motorových vozidiel zavedený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (rámcová smernica) (3).

(2)

Toto nariadenie je samostatným nariadením na účely postupu typového schvaľovania Spoločenstva stanoveného v smernici 2007/46/ES. Prílohy IV, VI, XI a XV k uvedenej smernici by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(3)

Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté jednostupňové a zmiešané postupy typového schvaľovania vozidiel ustanovené v článku 6 smernice 2007/46/ES.

(4)

Technické požiadavky na typové schvaľovanie motorových vozidiel so zreteľom na množstvo bezpečnostných a environmentálnych prvkov, boli harmonizované na úrovni Spoločenstva s cieľom predísť situácii, kedy by sa požiadavky v jednotlivých členských štátoch navzájom líšili, a s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti cestnej premávky a ochrany životného prostredia na území Spoločenstva.

(5)

Účelom tohto nariadenia je preto aj zvýšenie konkurencieschopnosti automobilového priemyslu Spoločenstva, pričom zároveň umožní členským štátom, aby vykonávali efektívny dohľad nad trhom, či sa dodržiavajú požiadavky týkajúce sa podrobného typového schvaľovania ustanovené v tomto nariadení, pokiaľ ide o uvádzanie dotknutých výrobkov na trh.

(6)

Je vhodné stanoviť požiadavky na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ako aj na environmentálne vlastnosti pneumatík, z dôvodu dostupnosti systémov monitorovania tlaku v pneumatikách, ktoré zvýšia bezpečnosť a zároveň zlepšia environmentálne vlastnosti pneumatík.

(7)

Na základe žiadosti Európskeho parlamentu sa do právnych predpisov Spoločenstva o motorových vozidlách zaviedol nový regulačný prístup. V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť iba základné ustanovenia týkajúce sa bezpečnosti vozidiel a CO2 a hlukových emisií z pneumatík, zatiaľ čo technické špecifikácie by sa mali ustanoviť vo vykonávacích opatreniach prijatých v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4).

(8)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená stanoviť špecifické postupy, skúšky a požiadavky na typové schvaľovanie motorových vozidiel, komponentov a samostatných technických jednotiek, presnejšie vymedziť vlastnosti, ktoré musí spĺňať pneumatika, aby bola definovaná ako „pneumatika na špeciálne použitie“, „špeciálna terénna pneumatika“, „zosilnená pneumatika“, „pneumatika určená pre nadmernú záťaž“, „pneumatika pre jazdu na snehu“, „rezervná pneumatika na dočasné použitie typu T“ alebo „trakčná pneumatika“, ustanoviť osobitné bezpečnostné požiadavky pre vozidlá určené na cestnú prepravu nebezpečného tovaru v členských štátoch alebo medzi nimi, vyňať určité vozidlá alebo triedy vozidiel v kategóriách M2, M3, N2 a N3 z povinnosti inštalovať zdokonalené systémy núdzového brzdenia a systémy výstrahy pred vybočením z jazdného pruhu, zmeniť limitné hodnoty valivého odporu a hluku valenia pre pneumatiky na základe zmien v skúšobných postupoch bez toho, aby došlo k znižovaniu ochrany životného prostredia, ustanoviť postup určovania hladiny hluku pneumatík, skrátiť lehotu na dopredaj pneumatík, ktoré nespĺňajú požiadavky ustanovené v tomto nariadení a v jeho vykonávacích opatreniach, a zmeniť a doplniť prílohu IV tak, aby zahŕňala predpisy Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN), ktoré sú záväzné podľa rozhodnutia Rady 97/836/ES z 27. novembra 1997 vzhľadom na pristúpenie Európskeho spoločenstva k Dohode Európskej hospodárskej Komisie Organizácie Spojených národov, ktorá sa týka prijatia jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, vybavenia a časti, ktoré môžu byť namontované a/alebo použité na kolesových vozidlách a podmienok pre vzájomné uznávanie udelených schválení na základe týchto predpisov (5). Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(9)

Okrem prebiehajúcej iniciatívy Komisie, ktorej cieľom je definovať systém klasifikácie ciest, by Komisia mala do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia predložiť návrh klasifikácie ciest v Európskej únii podľa toho, koľko hluku sa na nich vytvára, ktorým sa doplní monitorovanie hluku pri preprave prostredníctvom motorových vozidiel, s cieľom stanoviť vhodné priority a požiadavky na povrch vozoviek a určiť maximálne limitné hodnoty hluku v cestnej premávke.

(10)

Technický pokrok v oblasti systémov zdokonalenej bezpečnosti vozidla ponúka nové možnosti, čo sa týka zníženia počtu obetí dopravných nehôd. S cieľom znížiť v maximálnej miere počet obetí týchto nehôd, je potrebné zaviesť niektoré z príslušných nových technológií.

(11)

Povinné a dôsledné využívanie najmodernejších technológií výroby pneumatík a používanie pneumatík s nízkym valivým odporom je nevyhnutné na zníženie podielu emisií skleníkových plynov v cestnej premávke v rámci odvetvia dopravy, pričom zároveň sa majú podporovať inovácie, zamestnanosť a konkurencieschopnosť európskeho automobilového priemyslu.

(12)

Aby bolo možné zjednodušiť právne predpisy týkajúce sa typového schvaľovania tak, aby boli v súlade s odporúčaniami konečnej správy Skupiny na vysokej úrovni CARS 21, je vhodné zrušiť niekoľko smerníc bez toho, aby sa znížila úroveň ochrany účastníkov cestnej premávky. Požiadavky stanovené v tých smerniciach by sa mali preniesť do tohto nariadenia a tam, kde je to potrebné, nahradiť odkazmi na príslušné predpisy EHK OSN tak, ako boli začlenené do práva Spoločenstva v súlade s rozhodnutím 97/836/ES. Na zníženie administratívneho zaťaženia procesu typového schvaľovania je vhodné, aby sa výrobcom vozidiel umožnila získať typové schválenie na účely tohto nariadenia, v prípade potreby prostredníctvom získania schválenia v súlade s príslušným predpisom EHK OSN v zmysle prílohy IV tohto nariadenia.

(13)

Je vhodné stanoviť, aby boli vozidlá navrhnuté, skonštruované a zmontované tak, aby minimalizovali riziko zranenia pasažierov a ostatných účastníkov cestnej premávky. Na tento účel je potrebné, aby výrobcovia zabezpečili, aby vozidlá spĺňali príslušné požiadavky stanovené v tomto nariadení a v jeho vykonávacích opatreniach. Tieto ustanovenia by mali okrem iného obsahovať požiadavky týkajúce sa integrity konštrukcie, systémov slúžiacich na pomoc vodičovi pri ovládaní vozidla, systémov, ktoré zabezpečujú vodičovi viditeľnosť a poskytujú mu informácie o stave vozidla a okolia, svetelné systémy vozidla, systémy ochrany pasažierov vozidla, exteriér vozidla a príslušenstvo, hmotnosť vozidla a rozmery, pneumatiky vozidla a zdokonalené systémy vozidla a rôzne iné doplnky. Okrem toho je potrebné, aby boli vozidlá v súlade so špecifickými ustanoveniami týkajúcimi sa vozidiel a ich prípojných vozidiel prepravujúcich určitý tovar, alebo prípadne so špecifickými ustanoveniami týkajúcimi sa autobusov.

(14)

Pri zavedení harmonogramu nových špecifických požiadaviek na typové schvaľovanie vozidiel by sa mala vziať do úvahy technická realizovateľnosť týchto požiadaviek. Vo všeobecnosti by sa požiadavky mali zo začiatku uplatňovať iba na nové typy vozidiel. Pre existujúce typy vozidiel by sa mala poskytnúť dodatočná lehota na splnenie požiadaviek. Okrem toho povinná montáž systémov monitorovania tlaku v pneumatikách by sa spočiatku mala uplatňovať iba na osobné autá. Povinná montáž ostatných zdokonalených bezpečnostných prvkov by sa zo začiatku mala uplatňovať iba na ťažké nákladné vozidlá.

(15)

Komisia by mala pokračovať v hodnotení technickej a ekonomickej realizovateľnosti a trhovej zrelosti iných zdokonalených bezpečnostných prvkov a predložiť správu, ak je to vhodné vrátane návrhov na zmenu a doplnenie tohto nariadenia, do 1. decembra 2012, a potom každé tri roky.

(16)

Komisia by mala zhodnotiť uskutočniteľnosť rozšírenia povinnej montáže systémov monitorovania tlaku v pneumatikách, systémov výstrahy pred vybočením z jazdného pruhu a zdokonalených systémov núdzového brzdenia na ďalšie kategórie vozidiel a v prípade potreby navrhnúť zmenu a doplnenie tohto nariadenia.

(17)

Komisia by mala zhodnotiť uskutočniteľnosť sprísnenia požiadaviek na priľnavosť pneumatík na mokrom povrchu a v prípade potreby navrhnúť zmenu a doplnenie tohto nariadenia. Členské štáty by mali zaručiť efektívny dohľad nad trhom.

(18)

Plný potenciál zvyšovania bezpečnosti, znižovania emisií CO2 a zmenšovania hluku premávky možno dosiahnuť iba v kombinácii so systémom označovania zameraného na informovanie spotrebiteľov o vlastnostiach pneumatík.

(19)

Je vhodné implementovať opatrenia uvedené v oznámení Komisie zo 7. februára 2007 s názvom Výsledky preskúmania stratégie Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel, zamerané na zníženie emisií CO2 z pneumatík. Toto zníženie by sa malo dosiahnuť prostredníctvom kombinácie pneumatík s nízkou hodnotou valivého odporu a použitím systémov monitorovania tlaku v pneumatikách. Zároveň je vhodné stanoviť požiadavky na zníženie hluku pneumatiky pri kontakte s vozovkou a požiadavky na adhéziu na mokrom povrchu, aby sa zabezpečilo, že sa zachová úroveň bezpečnosti pneumatík. Príslušný harmonogram implementácie by mal odrážať stupeň náročnosti plnenia týchto požiadaviek. Najmä z dôvodu náročnosti splnenia požiadaviek na hluk valenia a vzhľadom na čas, ktorý výrobcovia v tomto odvetví priemyslu potrebujú, aby nahradili existujúce série pneumatík, je vhodné, s ohľadom na nové pneumatiky už existujúcich typov, poskytnúť dlhšiu lehotu na implementáciu požiadaviek týkajúcich sa hluku valenia.

(20)

Niektoré kategórie pneumatík vrátane pneumatík typu „profesionálna terénna pneumatika“, ktoré podliehajú rýchlostným obmedzeniam, a pneumatík určených iba pre vozidlá zaregistrované pred rokom 1990, sa pravdepodobne budú vyrábať len vo veľmi malých množstvách. Preto je vhodné, aby sa tieto kategórie pneumatík vyňali z uplatňovania niektorých požiadaviek stanovených v tomto nariadení a v jeho vykonávacích opatreniach, ak sú takéto požiadavky nezlučiteľné s ich použitím, alebo ak je dodatočné zaťaženie spôsobené týmito požiadavkami neúmerné.

(21)

Pokiaľ ide o protektorované pneumatiky, Komisia by mala vykonať riadne posúdenie tohto odvetvia so zapojením všetkých zúčastnených strán a zhodnotiť, či je potrebná úprava regulačného rámca.

(22)

Je vhodné ustanoviť tolerancie, pokiaľ ide o limitné hodnoty valivého odporu a hluku valenia pre niektoré osobitné kategórie pneumatík, aby sa zohľadnili ich dizajnové a výkonové charakteristiky Tieto tolerancie je vhodné stanoviť najmä pre pneumatiky, ktoré boli navrhnuté s cieľom zlepšiť trakciu a brzdný účinok za nepriaznivých snehových podmienok.

(23)

Pneumatiky na špeciálne použitie sa používajú na vozidlách vstupujúcich na miesta, kde sa vykonáva ťažba dreva alebo banské činnosti, a ich hlavným účelom je preto poskytovať v teréne lepšie vlastnosti ako pneumatiky určené len na použitie na vozovke. Na tento účel sú vyrobené z materiálov, vďaka ktorým sú odolnejšie voči poškodeniu než bežné pneumatiky, a majú blokový dezén. Keďže následkom oboch týchto nevyhnutných charakteristík je skutočnosť, že pneumatiky na špeciálne použitie spôsobujú viac hluku než bežné pneumatiky, malo by sa povoliť, aby mohli byť hlučnejšie než bežné pneumatiky.

(24)

Elektronické systémy riadenia stability, zdokonalené systémy núdzového brzdenia a systémy výstrahy pred vybočením z jazdného pruhu majú v sebe potenciál značne znížiť počet obetí dopravných nehôd. Komisia by preto mala v súlade s predpismi EHK OSN stanoviť požiadavky na takéto systémy pre tie kategórie vozidiel, pri ktorých je ich použitie vhodné a pre ktoré existujú dôkazy, že zvýšia celkovú úroveň bezpečnosti. Pred začatím vykonávania týchto požiadaviek by sa malo zabezpečiť dostatočné prípravné obdobie, aby sa mohli prijať vykonávacie opatrenia a potom aj vývoj a montáž týchto zložitých technológií do vozidiel.

(25)

S účinnosťou od roku 2011 pre nové typové schválenia a od roku 2014 pre nové vozidlá by implementačné lehoty pre povinné vybavovanie elektronickými systémami riadenia stability pre ťažké úžitkové vozidlá mali nasledovať dátumy ustanovené v tomto nariadení.

(26)

Do zavedenia elektronických systémov riadenia stability by mala Komisia prijať opatrenia a rozbehnúť kampane na poskytnutie informácií o ich efektívnosti a na podporu ich predaja. Okrem toho by mala Komisia monitorovať vývoj cien, aby sa zamedzilo neprimeranému zvyšovaniu cien nových vozidiel v dôsledku ich vybavovania technológiami na splnenie nových bezpečnostných noriem.

(27)

Budúce opatrenia navrhované na základe tohto nariadenia alebo postupy, ktoré sa majú využívať pri jeho uplatňovaní, by mali byť v súlade so zásadami stanovenými v oznámení Komisie zo 7. februára 2007 o konkurenčnom regulačnom rámci pre automobilový priemysel pre 21. storočie. Konkrétne, na účely lepšej právnej regulácie a zjednodušenia a s cieľom zabrániť neustálej aktualizácii existujúcich právnych predpisov Spoločenstva o otázkach technických špecifikácií, by sa v tomto nariadení mali uvádzať odkazy na existujúce medzinárodné normy a predpisy bez toho, aby sa opakovali v právnom rámci Spoločenstva.

(28)

Je dôležité, aby náhradné diely pre systémy, ktoré patria do rámca tohto nariadenia, podliehali rovnocenným bezpečnostným požiadavkám a schvaľovacím postupom. Preto je vhodné zabezpečiť schvaľovanie náhradných komponentov a samostatných technických jednotiek.

(29)

Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia a zabezpečiť ich vykonávanie. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(30)

Toto nariadenie súvisí s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 Európskeho parlamentu a Rady z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (6), a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 z 23. apríla 2009 ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel (7). Najmä opatrenia tohto nariadenia súvisiace so znižovaním emisií CO2 by mali byť podľa možnosti prepojené s dodatočnými opatreniami na dosiahnutie ďalšieho zníženia CO2 o 10 g na základe cieľa emisií CO2 na úrovni 130 g.

(31)

Komisia by mala vo vhodnom čase navrhnúť ako integrovanejší prístup ďalšie zmeny a doplnenia tohto nariadenia alebo predložiť iné návrhy v súlade s komplexným hodnotením vplyvu, ktoré sa zaoberá všetkými možnými dodatočnými opatreniami na dosiahnutie želaných cieľov v súvislosti s emisiami CO2 a vzťahuje sa na iné dostupné technológie na trhu vrátane technológií na zachovanie tlaku v pneumatikách, zlepšenia povrchu vozoviek a akýchkoľvek ďalších nových relevantných technológií, ako aj požiadaviek týkajúcich sa účinnosti klimatizácie, ktoré už majú alebo by mohli mať jednoznačný vplyv na valivý odpor pneumatík alebo ekonomizáciu používania paliva vo vozidlách a emisie CO2.

(32)

Pri riešení problému hluku v cestnej premávke by sa mal uplatňovať koherentný a komplexný prístup. Vzhľadom na to, že povrch vozoviek vo významnej miere prispieva k hluku v cestnej premávke, v súčasnosti prebieha revízia normy ISO 10844, ktorá by sa mala v tejto súvislosti posudzovať s prihliadnutím na cieľ ďalšej optimalizácie povrchu vozoviek. Členské štáty by mali v záujme zlepšenia kvality povrchu svojich vozoviek investovať viac v rámci existujúcich noriem ISO. Navyše by sa mala vypracovať komplexná politika emisií hluku týkajúca sa všetkých dopravných systémov, ktorá by sa okrem hluku v rámci cestnej premávky vzťahovala aj na hluk v oblasti leteckej a železničnej dopravy.

(33)

S účinnosťou od dátumov uplatňovania príslušných požiadaviek na nové vozidlá, nové komponenty a samostatné technické jednotky stanovených v tomto nariadení, by sa mali zrušiť tieto smernice:

(34)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to dosiahnutie vnútorného trhu prostredníctvom zavedenia spoločných technických požiadaviek týkajúcich bezpečnosti a environmentálnych vlastností motorových vozidiel a pneumatík, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a z hľadiska jeho rozsahu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

1.

typové schvaľovanie motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá so zreteľom na ich bezpečnosť,

2.

typové schvaľovanie motorových vozidiel, pokiaľ ide o systémy monitorovania tlaku v pneumatikách, ich bezpečnosť, palivovú účinnosť, emisie CO2, a pokiaľ ide o ukazovatele radenia prevodových stupňov, ich palivovú účinnosť a emisie CO2, a

3.

typové schvaľovanie novo vyrobených pneumatík so zreteľom na ich bezpečnosť, hodnoty valivého odporu a emisie hluku valenia.

1.

„elektronické riadenie stability“ je elektronická funkcia riadenia stability vozidla, ktorá zlepšuje dynamickú stabilitu vozidla;

2.

„vozidlo kategórie I M2 alebo M3“ je vozidlo kategórie M2 alebo M3 s kapacitou presahujúcou 22 cestujúcich okrem vodiča, konštruované s plochami pre stojacich cestujúcich, tak aby boli možné časté pohyby cestujúcich;

3.

„vozidlo kategórie A M2 alebo M3“ je vozidlo kategórie M2 alebo M3 s kapacitou presahujúcou 22 cestujúcich okrem vodiča, konštruované s plochami pre stojacich cestujúcich; a má sedadlá a miesta pre stojacich cestujúcich;

4.

„systém výstrahy pred vybočením z jazdného pruhu“ je systém, ktorý varuje vodiča pred neúmyselným vybočením z jazdného pruhu;

5.

„zdokonalený systém núdzového brzdenia“ je systém, ktorý môže automaticky rozpoznať núdzovú situáciu a uviesť do činnosti brzdový systém vozidla s cieľom spomaliť vozidlo a predísť kolízii alebo ju zmierniť;

6.

„index nosnosti“ je jedno alebo dve čísla, udávajúce zaťaženie, ktoré môže jedna pneumatika na jednoduchom alebo zdvojenom kolese zniesť pri rýchlosti zodpovedajúcej priradenej rýchlostnej kategórii a pri prevádzke, ktorá je v súlade s požiadavkami špecifikovanými výrobcom;

7.

„systém monitorovania tlaku v pneumatikách“ je systém namontovaný vo vozidle, schopný vyhodnotiť tlak v pneumatikách alebo zmenu tlaku v časovom intervale a preniesť príslušné informácie používateľovi počas prevádzky vozidla;

8.

„pneumatika na špeciálne použitie“ je pneumatika určená na použitie na vozovke i v teréne alebo v iných špeciálnych podmienkach;

9.

„špeciálna terénna pneumatika“ je podskupinou pneumatiky na špeciálne použitie používanej predovšetkým v teréne za nepriaznivých podmienok;

10.

„zosilnená pneumatika“ alebo „pneumatika na mimoriadne zaťaženie“ je konštrukcia pneumatiky triedy C1, ktorej kostra plášťa je určená na väčšie zaťaženie, než je zaťaženie príslušnej štandardnej pneumatiky;

11.

„pneumatika pre jazdu na snehu“ je pneumatika, ktorej vzor dezénu, zloženie alebo štruktúra dezénu sú navrhnuté v prvom rade tak, aby táto pneumatika mala v snehových podmienkach lepší výkon ako normálna pneumatika, pokiaľ ide schopnosť uviesť vozidlo do pohybu alebo ho udržať v pohybe;

12.

„rezervná pneumatika na dočasné použitie typu T“ je rezervná pneumatika na dočasné použitie navrhnutá na použitie pri hustiacom tlaku, ktorý je vyšší ako je stanovený pre štandardné alebo zosilnené pneumatiky;

13.

„trakčná pneumatika“ je pneumatika triedy C2 alebo C3 s označením M + S alebo M.S alebo M&S a určená na montáž na hnaciu nápravu alebo nápravy vozidla;

14.

„nechránený účastník cestnej premávky“ je chodec, cyklista alebo motocyklista;

15.

„ukazovateľ radenia prevodových stupňov“ alebo „GSI“ je viditeľný ukazovateľ, ktorý vodičovi odporúča preradiť rýchlosť;

16.

„manuálna prevodovka“ je prevodovka, ktorú je možné ovládať v takom režime, že radenie medzi všetkými alebo niektorými prevodovými stupňami je okamžitým dôsledkom činnosti vodiča, bez ohľadu na spôsob, akým sa to fyzicky vykoná; toto nezahŕňa systémy, v ktorých môže vodič len vopred určiť stratégiu radenia prevodových stupňov alebo obmedziť počet prevodových stupňov, a kde radenie prevodových stupňov sa spúšťa nezávisle od rozhodnutia vodiča podľa určitých vzoriek jazdy.

a)

celistvosti (neporušenosti) karosérie vozidla vrátane nárazových skúšok;

b)

systémov slúžiacich na pomoc vodičovi pri ovládaní vozidla vrátane systémov riadenia, brzdenia a elektronických systémov riadenia stability;

c)

systémov, ktoré zabezpečujú vodičovi viditeľnosť a poskytujú mu informácie o stave vozidla a okolia vrátane zasklenia, zrkadiel a informačných systémoch pre vodiča;

d)

svetelných systémov vozidla;

e)

ochrany osôb vo vozidle vrátane vnútorného vybavenia, opierok hlavy, bezpečnostných pásov, kotvových úchytiek „ISOFIX“ alebo zabudovaných detských zadržiavacích systémov a dverí vozidla;

f)

exteriéru vozidla a príslušenstva;

g)

elektromagnetickej kompatibility;

h)

zvukových výstražných zariadení;

i)

vykurovacích systémov;

j)

zariadení zabraňujúcim neoprávnenému použitiu vozidla;

k)

identifikačných systémov vozidla;

l)

hmotnosti a rozmerov;

m)

bezpečnosti elektrických prístrojov a zariadení;

n)

ukazovateľov radenia prevodových stupňov.

a)

pneumatiky s rýchlostnou kategóriou menšou než 80 km/h;

b)

pneumatiky, ktorých menovitý priemer ráfika nepresahuje 254 mm alebo je rovný alebo väčší než 635 mm;

c)

rezervné pneumatiky na dočasné použitie typu T;

d)

pneumatiky určené na montáž len na vozidlá registrované prvýkrát pred 1. októbrom 1990;

e)

pneumatiky vybavené dodatočnými zariadeniami na zlepšenie trakčných vlastností.

a)

vozidlá kategórií M2 a M3, okrem tých, ktoré majú viac ako tri nápravy, kĺbové autobusy a autokary, a autobusy triedy I alebo triedy A;

b)

vozidlá kategórií N2 a N3, okrem tých, ktoré majú viac ako tri nápravy, návesové ťahače s celkovou hmotnosťou vozidla od 3,5 do 7,5 tony, a vozidlá na špeciálne účely v zmysle prílohy II oddiel A body 5.7 a 5.8 smernice 2007/46/ES;

c)

vozidlá kategórií O3 a O4 vybavené pneumatickým zavesením, okrem tých, ktoré majú viac ako tri nápravy, prívesov na nadrozmerný náklad a prívesov s plochami pre stojacich cestujúcich.

a)

typové schválenie ES alebo vnútroštátne typové schválenie novým typom vozidiel kategórií špecifikovaných v uvedených článkoch a v ich vykonávacích opatreniach, pokiaľ tieto vozidlá nie sú v súlade s týmto nariadením a jeho vykonávacími opatreniami; a

b)

typové schválenie ES novému komponentu/samostatnej technickej jednotke súvisiacej s novými typmi komponentov alebo samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, pokiaľ tieto nové komponenty alebo samostatné technické jednotky nie sú v súlade s týmto nariadením a jeho vykonávacími opatreniami.

a)

nebudú považovať osvedčenia o zhode pre nové vozidlá z kategórií špecifikovaných v uvedených článkoch za platné na účely článku 26 smernice 2007/46/ES a zakážu registráciu, predaj a uvedenie takýchto vozidiel do prevádzky, pokiaľ tieto vozidlá nie sú v súlade s týmto nariadením a jeho vykonávacími opatreniami; a

b)

zakážu predaj a uvedenie do prevádzky nových komponentov alebo samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, pokiaľ tieto nové komponenty alebo samostatné technické jednotky nie sú v súlade s týmto nariadením a jeho vykonávacími opatreniami.

a)

nebudú považovať osvedčenia o zhode pre nové vozidlá kategórií M, N a O za platné na účely článku 26 smernice 2007/46/ESa zakážu registráciu, predaj a uvedenie takýchto vozidiel do prevádzky, pokiaľ tieto vozidlá nie sú v súlade s týmto nariadením a jeho vykonávacími opatreniami; a

b)

zakážu predaj a uvedenie do prevádzky nových pneumatík určených pre tieto vozidlá, pokiaľ tieto pneumatiky nie sú v súlade s týmto nariadením a jeho vykonávacími opatreniami.

a)

nebudú považovať z dôvodov súvisiacich s limitnými hodnotami valivého odporu pneumatík tried C1 a C2 stanovených v tabuľke 2 časti B prílohy II osvedčenia o zhode pre nové vozidlá kategórií M, N a O za platné na účely článku 26 smernice 2007/46/ES a zakážu registráciu, predaj a uvedenie takýchto vozidiel do prevádzky, pokiaľ tieto vozidlá nie sú v súlade s týmto nariadením a jeho vykonávacími opatreniami; a

b)

zakážu predaj a uvedenie do prevádzky nových pneumatík určených pre tieto vozidlá, pokiaľ tieto pneumatiky nie sú v súlade s limitnými hodnotami valivého odporu stanovenými v tabuľke 2 časti B prílohy II.

a)

nebudú považovať z dôvodov súvisiacich s limitnými hodnotami valivého odporu pneumatík triedy C3 stanovených v tabuľke 2 časti B prílohy II osvedčenia o zhode pre nové vozidlá kategórií M, N a O za platné na účely článku 26 smernice 2007/46/ES a zakážu registráciu, predaj a uvedenie takýchto vozidiel do prevádzky, pokiaľ tieto vozidlá nie sú v súlade s týmto nariadením a jeho vykonávacími opatreniami, a

b)

zakážu predaj a uvedenie do prevádzky nových pneumatík určených pre tieto vozidlá, pokiaľ tieto pneumatiky nie sú v súlade s limitnými hodnotami valivého odporu stanovenými v tabuľke 2 časti B prílohy II.

a)

odmietnuť udelenie typového schválenia ES alebo vnútroštátneho typového schválenia pre nový typ vozidla alebo nový typ komponentu/samostatnej technickej jednotky alebo zakázať registráciu, predaj alebo uvedenie nového vozidla do prevádzky, pokiaľ je príslušné vozidlo, komponent alebo samostatná technická jednotka v súlade s týmto nariadením a jeho vykonávacími opatreniami, alebo

b)

zakázať predaj alebo uvedenie nového komponentu alebo samostatnej technickej jednotky do prevádzky, pokiaľ je príslušné vozidlo, komponent alebo samostatná technická jednotka v súlade s týmto nariadením a jeho vykonávacími opatreniami.

a)

podrobné pravidlá týkajúce sa osobitných postupov, skúšok a technických požiadaviek na typové schvaľovanie motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a komponentov a samostatných technických jednotiek so zreteľom na ustanovenia článkov 5 až 12;

b)

podrobné pravidlá týkajúce sa osobitných bezpečnostných požiadaviek pre vozidlá určené na cestnú prepravu nebezpečného nákladu v členských štátoch alebo medzi nimi, zohľadňujúc predpis EHK OSN č. 105;

c)

presnejšie vymedzenie fyzikálnych vlastností a výkonnostných požiadaviek, ktoré musí pneumatika spĺňať, aby bola definovaná ako „pneumatika na špeciálne použitie“, „špeciálna terénna pneumatika“, „zosilnená pneumatika“, „pneumatika na mimoriadne zaťaženie“, „pneumatika pre jazdu na snehu“, „rezervná pneumatika na dočasné použitie typu T“ alebo „trakčná pneumatika“ v súlade s bodmi 8 až 13 druhého odseku článku 3;

d)

opatrenia na zmenu a doplnenie limitných hodnôt valivého odporu a hluku valenia ustanovených v prílohe II časti B a C v rozsahu potrebnom v dôsledku zmien v skúšobných postupoch a bez toho, aby došlo k zníženiu ochrany životného prostredia;

e)

podrobné predpisy týkajúce sa postupu merania hladiny hluku uvedené v bode 1 časti C prílohy II;

f)

opatrenia na zmenu a doplnenie prílohy IV, aby táto zahŕňala predpisy EHK OSN, ktoré sú záväzné podľa článku 4 ods. 4 rozhodnutia 97/836/ES.

a)

opatrenia na vylúčenie určitých vozidiel alebo triedy vozidiel kategórií M2, M3, N2 a N3 z povinnosti inštalovať zdokonalené systémy uvedené v článku 10, ak sa v nadväznosti na analýzu nákladov a prínosov a pri zohľadnení všetkých relevantných bezpečnostných aspektov preukáže, že inštalácia týchto systémov nie je primeraná pre dotknuté vozidlá alebo triedy vozidiel;

b)

do 31. decembra 2010 na základe analýzy nákladov a prínosov opatrenia na skrátenie obdobia ustanoveného v článku 13 ods. 11, ktoré je možné diferencovať podľa príslušnej triedy alebo kategórie dotknutých pneumatík.

a)

nepravdivé vyhlásenia počas postupu typového schválenia alebo postupu vedúceho k zrušeniu;

b)

falšovanie výsledkov skúšok na účely typového schválenia;

c)

neposkytnutie údajov alebo technických špecifikácií, ktoré by mohli viesť k zrušeniu alebo odobratiu typového schválenia.

31.7.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 200/25

(1)

Hlava IV tretej časti zmluvy predstavuje právny základ pre prijímanie právnych predpisov v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach.

(2)

Justičná spolupráca v občianskych veciach medzi členskými štátmi a tretími krajinami sa tradične riadi dohodami medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Tieto dohody, ktorých je veľké množstvo, často odrážajú osobitné väzby medzi členským štátom a treťou krajinou a ich účelom je poskytnúť primeraný právny rámec na naplnenie osobitných potrieb zainteresovaných strán.

(3)

Podľa článku 307 zmluvy sú členské štáty povinné prijať všetky opatrenia potrebné na odstránenie akýchkoľvek rozporov medzi acquis Spoločenstva a medzinárodnými dohodami uzavretými medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Toto môže zahŕňať potrebu opätovného prerokovania takýchto dohôd.

(4)

V záujme poskytnutia primeraného právneho rámca na naplnenie osobitných potrieb určitého členského štátu v jeho vzťahoch s treťou krajinou môže zároveň existovať zjavná potreba uzavrieť nové dohody s tretími krajinami, ktoré by sa týkali oblastí spravodlivosti v občianskych veciach patriacich do rozsahu pôsobnosti hlavy IV tretej časti zmluvy.

(5)

Súdny dvor Európskych spoločenstiev potvrdil vo svojom stanovisku 1/03 zo 7. februára 2006 v súvislosti s uzavretím nového Luganského dohovoru, že Spoločenstvo získalo výlučnú právomoc uzavrieť medzinárodnú dohodu, akou je Luganský dohovor, s tretími krajinami v otázkach, ktoré majú vplyv na pravidlá stanovené v nariadení Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (2) (Brusel I).

(6)

Je úlohou Spoločenstva, aby podľa článku 300 zmluvy uzavieralo dohody medzi Spoločenstvom a tretími krajinami v otázkach, ktoré patria do výlučnej právomoci Spoločenstva.

(7)

V článku 10 zmluvy sa vyžaduje, aby členské štáty uľahčili splnenie úloh Spoločenstva a aby sa zdržali akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov zmluvy. Táto povinnosť lojálnej spolupráce sa uplatňuje vo všeobecnosti a nezávisí od toho, či je právomoc Spoločenstva výlučná, alebo nie.

(8)

Pokiaľ ide o dohody s tretími krajinami o konkrétnych otázkach spravodlivosti v občianskych veciach, ktoré patria do výlučnej právomoci Spoločenstva, mal by sa vytvoriť zladený a transparentný postup na povoľovanie členskému štátu meniť a dopĺňať existujúcu dohodu alebo rokovať o novej dohode a uzavrieť ju, najmä keď samotné Spoločenstvo nenaznačilo úmysel uplatniť svoju vonkajšiu právomoc na uzavretie dohody existujúcim alebo zamýšľaným mandátom na rokovania. Týmto postupom by nemala byť dotknutá výlučná právomoc Spoločenstva a ustanovenia článkov 300 a 307 zmluvy. Malo by ísť o výnimočné opatrenie, ktorého rozsah a doba platnosti by mali byť obmedzené.

(9)

Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať, ak Spoločenstvo už s dotknutou treťou krajinou uzavrelo dohodu s rovnakým predmetom úpravy. Dve dohody by sa mali považovať za dohody, ktoré sa týkajú rovnakého predmetu úpravy, len vtedy a v takom rozsahu, pokiaľ upravujú v podstate rovnaké špecifické právne otázky. Ustanovenia, ktoré len vyhlasujú všeobecný zámer spolupracovať v takýchto otázkach, by sa nemali považovať za také, ktoré sa týkajú rovnakého predmetu úpravy.

(10)

Vo výnimočných prípadoch by sa toto nariadenie malo vzťahovať aj na niektoré regionálne dohody medzi niekoľkými členskými štátmi a niekoľkými tretími krajinami, napríklad dvoma alebo tromi, ktoré majú za cieľ riešiť lokálne situácie a ktoré nie sú otvorené na pristúpenie iným štátom.

(11)

Aby sa zabezpečilo, že dohoda zamýšľaná členským štátom nebude mať za následok neúčinnosť práva Spoločenstva a nenaruší riadne fungovanie systému vytvoreného týmto právom alebo že nenaruší politiku Spoločenstva v oblasti vonkajších vzťahov určenú Spoločenstvom, malo by sa od dotknutého členského štátu vyžadovať, aby svoje úmysly oznámil Komisii na účely získania povolenia na začatie formálnych rokovaní o dohode alebo na pokračovanie v takýchto rokovaniach, ako aj na uzavretie dohody. Takéto oznámenie by sa malo vykonať listom alebo elektronickými prostriedkami. Malo by obsahovať všetky relevantné informácie a dokumenty, ktoré umožnia Komisii posúdiť možný vplyv výsledku rokovaní na právo Spoločenstva.

(12)

Malo by sa zhodnotiť, či existuje dostatočný záujem Spoločenstva na uzavretí dvojstrannej dohody medzi Spoločenstvom a dotknutou treťou krajinou alebo prípadne na nahradení existujúcej dvojstrannej dohody medzi členským štátom a treťou krajinou dohodou Spoločenstva. Na tento účel by mali byť všetky členské štáty informované o každom oznámení doručenom Komisii týkajúcom sa dohody zamýšľanej členským štátom s cieľom umožniť im prejaviť záujem o pristúpenie k tejto iniciatíve oznamujúceho členského štátu. Ak z tejto výmeny informácií vyplynie dostatočný záujem Spoločenstva, Komisia by mala zvážiť navrhnutie mandátu na rokovania s cieľom uzavrieť dohodu medzi Spoločenstvom a dotknutou treťou krajinou.

(13)

Ak Komisia požiada členský štát o dodatočné informácie v súvislosti s posudzovaním, či sa má tomuto členskému štátu povoliť začatie rokovaní s treťou krajinou, takáto žiadosť by nemala mať vplyv na lehoty, v ktorých má Komisia vydať o žiadosti tohto členského štátu rozhodnutie s odôvodnením.

(14)

Pri povolení začať formálne rokovania by Komisia v prípade potreby mala mať možnosť navrhnúť usmernenia na rokovania alebo požiadať o začlenenie niektorých konkrétnych doložiek do zamýšľanej dohody. Komisia by mala byť počas jednotlivých štádií rokovaní plne informovaná pokiaľ ide o otázky, ktoré patria do pôsobnosti tohto nariadenia, a vo vzťahu k týmto otázkam by mala mať možnosť zúčastniť sa na rokovaniach ako pozorovateľ.

(15)

Členské štáty by pri oznámení svojho úmyslu začať rokovania s treťou krajinou mali mať povinnosť informovať Komisiu iba o prvkoch, ktoré sú relevantné na posúdenie Komisiou. Povolenie Komisie a akékoľvek prípadné usmernenia na rokovania alebo odmietnutie povolenia zo strany Komisie by sa mali týkať iba otázok, ktoré patria do pôsobnosti tohto nariadenia.

(16)

Všetky členské štáty by mali byť informované o každom oznámení Komisii týkajúcom sa zamýšľaných alebo dojednaných dohôd a o každom rozhodnutí Komisie podľa tohto nariadenia. Tieto informácie by však mali byť v úplnom súlade s prípadnými požiadavkami dôvernosti.

(17)

Európsky parlament, Rada a Komisia by mali zabezpečiť, že s akýmikoľvek informáciami označenými ako dôverné sa bude zaobchádzať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (3).

(18)

Ak má Komisia na základe svojho posúdenia v úmysle nepovoliť začatie formálnych rokovaní alebo uzavretie dojednanej dohody, mala by pred vydaním rozhodnutia s odôvodnením poskytnúť dotknutému členskému štátu stanovisko. V prípade nepovolenia uzavretia dojednanej dohody by sa toto stanovisko malo tiež predložiť Európskemu parlamentu a Rade.

(19)

S cieľom zabezpečiť, aby dojednaná dohoda nepredstavovala prekážku vykonávania vonkajšej politiky Spoločenstva v oblasti justičnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach, dohoda by mala umožňovať buď jej úplné, alebo čiastočné vypovedanie v prípade uzavretia neskoršej dohody medzi Spoločenstvom alebo Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a tou istou treťou krajinou na druhej strane s rovnakým predmetom úpravy, alebo priame nahradenie príslušných ustanovení dohody ustanoveniami takejto neskoršej dohody.

(20)

Mali by sa stanoviť prechodné ustanovenia, ktoré sa uplatnia v prípadoch, keď v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia členský štát už začal rokovať o dohode s treťou krajinou alebo rokovania ukončil, ale zatiaľ nevyjadril svoj súhlas, na základe ktorého by bol dohodou viazaný.

(21)

Aby sa zabezpečilo zhromaždenie dostatočných skúseností s uplatňovaním tohto nariadenia, Komisia by mala predložiť správu o jeho uplatňovaní najskôr osem rokov od prijatia tohto nariadenia. Vykonávajúc svoje právomoci, Komisia by v tejto správe mala potvrdiť dočasný charakter tohto nariadenia alebo preskúmať, či by sa toto nariadenie nemalo nahradiť novým nariadením, ktoré by malo rovnaký predmet úpravy alebo by zahŕňalo tiež špecifické otázky, ktoré patria do výlučnej právomoci Spoločenstva a ktoré sa riadia inými nástrojmi Spoločenstva, ktoré sú uvedené v odôvodnení 5.

(22)

Ak správa predložená Komisiou potvrdí dočasný charakter tohto nariadenia, členské štáty by mali mať aj po predložení tejto správy možnosť informovať Komisiu o prebiehajúcich alebo už oznámených rokovaniach s cieľom získať povolenie na začatie formálnych rokovaní.

(23)

V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 zmluvy toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie svojho cieľa.

(24)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili svoju vôľu podieľať sa na prijímaní a uplatňovaní tohto nariadenia.

(25)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nepodieľa na prijímaní tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

a)

dvojstrannú dohodu medzi členským štátom a treťou krajinou;

b)

regionálnu dohodu medzi obmedzeným počtom členských štátov a tretích krajín susediacich s týmito členskými štátmi, ktorá má za cieľ riešiť lokálne situácie a ktorá nie je otvorená na pristúpenie iným štátom.

a)

dotknutý členský štát poskytol informácie preukazujúce, že má osobitný záujem na uzavretí dohody z dôvodu existencie hospodárskych, geografických, kultúrnych, historických, sociálnych alebo politických väzieb medzi členským štátom a dotknutou treťou krajinou;

b)

na základe informácií poskytnutých členským štátom je zrejmé, že zamýšľaná dohoda nemá za následok neúčinnosť práva Spoločenstva a nenaruší riadne fungovanie systému vytvoreného týmto právom, a

c)

zamýšľaná dohoda neohrozí predmet a účel politiky Spoločenstva v oblasti vonkajších vzťahov určených Spoločenstvom.

a)

úplné alebo čiastočné vypovedanie dohody v prípade uzavretia neskoršej dohody s rovnakým predmetom úpravy medzi Spoločenstvom alebo Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a tou istou treťou krajinou na druhej strane alebo

b)

priame nahradenie príslušných ustanovení dohody ustanoveniami neskoršej dohody s rovnakým predmetom úpravy uzavretej medzi Spoločenstvom alebo Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a tou istou treťou krajinou na druhej strane.

Doložka uvedená v prvom pododseku písm. a) by mala znieť takto: „(Názov členského štátu/názvy členských štátov) úplne alebo čiastočne vypovie/vypovedia túto dohodu v prípade, ak Európske spoločenstvo alebo Európske spoločenstvo a jeho členské štáty uzavrú dohodu s (názov tretej krajiny alebo názvy tretích krajín) v rovnakých otázkach justičnej spolupráce v občianskych veciach, ako upravuje táto dohoda“.

Doložka uvedená v prvom pododseku písm. b) by mala znieť takto: „Táto dohoda alebo určité ustanovenia tejto dohody sa prestanú uplatňovať dňom nadobudnutia platnosti dohody medzi Európskym spoločenstvom alebo Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a (názov tretej krajiny/názvy tretích krajín) na druhej strane vo vzťahu k predmetu upravenému v neskoršej dohode“.

a)

spĺňa podmienku stanovenú v článku 4 ods. 2 písm. b);

b)

spĺňa podmienku stanovenú v článku 4 ods. 2 písm. c), pokiaľ v súvislosti s touto podmienkou existujú nové a výnimočné okolnosti, a

c)

spĺňa požiadavku podľa článku 5 ods. 2.

a)

potvrdí, že je vhodné, aby platnosť tohto nariadenia uplynula v deň určený podľa článku 14 ods. 1, alebo

b)

odporučí, aby bolo toto nariadenie od uvedeného dňa nahradené novým nariadením.

31.7.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 200/31

(1)

Európske hospodárstvo čelí následkom finančnej krízy prudkému poklesu. Na vyrovnanie sa s touto vážnou a bezprecedentnou situáciou je potrebné mimoriadne a okamžité úsilie. S cieľom obnoviť dôveru aktérov na trhu je potrebné bezodkladne dopracovať opatrenia ovplyvňujúce hospodárstvo.

(2)

Zároveň je jasné, že dlhodobá sila a udržateľnosť európskeho hospodárstva závisí od jeho preformovania do podoby schopnej čeliť požiadavkám energetickej bezpečnosti a potrebe znižovať emisie skleníkových plynov. Tento záver posilňujú zvyšujúce sa obavy o zabezpečenie spoľahlivých dodávok plynu.

(3)

Vzhľadom na tieto obavy Európska rada 11. a 12. decembra 2008 vo svojich záveroch schválila plán na oživenie európskeho hospodárstva (ďalej len „plán na oživenie“), predstavený Komisiou 26. novembra 2008, v ktorom sa vymedzuje, ako členské štáty a Európska únia môžu koordinovať svoje politiky a poskytnúť európskemu hospodárstvu nový stimul, pričom tento stimul bude zameraný na dlhodobé ciele Spoločenstva.

(4)

Dôležitou súčasťou plánu na oživenie je návrh na zvýšenie výdavkov Spoločenstva vo vymedzených strategických sektoroch, ktoré by vyriešili nedostatok dôvery medzi investormi a pomohli rozvíjať cestu k silnejšiemu hospodárstvu pre budúcnosť. Európska rada požiadala Komisiu, aby predložila zoznam osobitných projektov, pričom zohľadní primeranú geografickú rovnováhu, s cieľom posilniť investície do rozvoja, predovšetkým v oblasti projektov infraštruktúry.

(5)

Na zabezpečenie účinnosti plánu na oživenie je dôležité financovanie opatrení, ktoré urýchlene riešia hospodársku krízu, ako aj naliehavé energetické potreby Spoločenstva. Osobitný program ustanovený týmto nariadením by však žiadnym spôsobom nemal vytvárať precedens pre mieru spolufinancovania v oblasti investícií do infraštruktúry v budúcnosti.

(6)

Aby uvedené opatrenia mali hmatateľný a podstatný vplyv, mali by sa zameriavať na niekoľko osobitných sektorov, kde by akcia zreteľne prispela k cieľom bezpečnosti dodávok energie a k zníženiu emisií skleníkových plynov; existujú veľké dostatočne pripravené projekty schopné efektívne a účinne využiť veľké sumy finančnej pomoci a podnietiť významné sumy investícií z ostatných zdrojov vrátane investícií z Európskej investičnej banky a činnosť na európskej úrovni by predstavovala pridanú hodnotu. Uvedené kritériá spĺňajú oblasti infraštruktúry v plynárstve a elektroenergetike, veternej energie na mori a zachytávania a ukladania uhlíka. Voľba uvedených oblastí odzrkadľuje zvláštne podmienky plánu na oživenie a nemala by spochybňovať vysokú prioritu priznávanú energetickej účinnosti a podpore energií z obnoviteľných zdrojov, ktorými sa zaoberal plán na oživenie.

(7)

V prípade, ak by nebolo možné vyčleniť všetky prostriedky do konca roka 2010, Komisia deklarovala svoj zámer navrhnúť v prípade potreby pri predkladaní správy o vykonávaní tohto nariadenia opatrenia, ktoré umožnia financovanie projektov v súlade s plánom na oživenie, napríklad projektov v oblastiach energetickej účinnosti a energií z obnoviteľných zdrojov.

(8)

V prípade infraštruktúry v plynárstve a elektroenergetike vznikali v posledných rokoch niektoré problémy. Nedávne plynové krízy (v zime 2006 a 2009) a zvyšovanie cien ropy až do polovice roka 2008 ukázali zraniteľnosť Európy. Domáce zdroje energie – plyn a ropa – sa míňajú v takom rozsahu, že Európa je čoraz väčšmi závislá od dovozu energie. V tejto súvislosti hrá najdôležitejšiu úlohu energetická infraštruktúra.

(9)

Vykonávanie projektov v oblasti energetickej infraštruktúry však ovplyvňuje súčasná hospodárska a finančná kríza. Niektoré významné projekty, vrátane projektov v záujme Spoločenstva, môžu čeliť vážnym meškaniam vo vykonávaní pre nedostatok finančných prostriedkov. Preto je vhodné urýchlene vykonať opatrenia na podporu investícií do energetickej infraštruktúry. Keďže plánovanie a následné vykonanie takýchto projektov si vyžaduje veľa času, je dôležité, aby Spoločenstvo okamžite investovalo do tejto infraštruktúry a urýchlilo predovšetkým vývoj projektov, ktoré sú mimoriadne dôležité pre bezpečnosť dodávok energie v rámci Spoločenstva. Toto bude životne dôležité pre zaistenie bezpečnosti dodávok energie Spoločenstva za konkurenčné ceny, keď sa hospodárstvo spamätáva a zvyšuje sa globálny dopyt po energii.

(10)

Z projektov v oblasti energetickej infraštruktúry je potrebné vybrať tie, ktoré sú dôležité na fungovanie vnútorného trhu, bezpečnosť dodávok energie a ktoré prispievajú aj k oživeniu hospodárstva.

(11)

V prípadoch zachytávania a ukladania uhlíka, a najmä veternej energie na mori by toto nariadenie malo vychádzať z Európskeho strategického plánu energetických technológií, predloženého Komisiou 22. novembra 2007, v ktorom sa požaduje vytvorenie spoločného strategického plánu energetického výskumu a inovačného úsilia, ktorý by bol v súlade s cieľmi energetickej politiky EÚ, a požaduje sa tiež záväzok zriadiť šesť európskych priemyselných iniciatív. Európska rada vo svojich záveroch zo 16. októbra 2008 vyzvala Komisiu, aby významným spôsobom urýchlila vykonávanie Európskeho strategického plánu energetických technológií. Program iniciuje financovanie projektov na zachytávanie a ukladanie uhlíka a veternej energie na mori bez toho, aby bolo dotknuté budúce vytvorenie šiestich priemyselných iniciatív na energetické demonštračné projekty uvedené v Európskom strategickom pláne energetických technológií.

(12)

Ak má toto nariadenie dosiahnuť okamžitý vplyv na hospodársku krízu, je dôležité, aby obsahovalo zoznam projektov, ktoré môžu dostať okamžitú finančnú pomoc, ak budú spĺňať kritériá, ktoré zabezpečujú efektívnosť a účinnosť, a ak budú v medziach finančného krytia.

(13)

V prípade projektov v oblasti infraštruktúry v plynárstve a elektroenergetike by sa mal zostaviť zoznam podľa príspevku projektu k cieľom bezpečnosti a diverzifikácie dodávok vymedzeným v nedávnom Druhom strategickom prieskume energetiky z 13. novembra 2008 a schváleným Európskym parlamentom v jeho uznesení z 3. februára 2009 a Radou v jej záveroch z 19. februára 2009. Vyberať by sa mali také projekty, ktoré zohľadňujú priority uvedené v tomto prieskume, dosiahli primeraný stupeň vyzretosti a prispievajú k bezpečnosti a diverzifikácii zdrojov a dodávok energie, k optimalizácii kapacity siete a integrácii vnútorného trhu s energiou, najmä projekty, ktoré sa týkajú cezhraničných úsekov, k rozvoju siete na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti znížením izolácie najviac znevýhodnených regiónov alebo ostrovov Spoločenstva, k zapojeniu obnoviteľných zdrojov energie, k bezpečnosti, spoľahlivosti a interoperabilite prepojených sietí a k solidarite medzi členskými štátmi. Vykonávanie uvedených projektov si vyžiada záväzok národných, regionálnych a miestnych orgánov urýchliť administratívne postupy a schvaľovanie. Ak nedôjde k tomuto urýchleniu, mnohé projekty nedostanú podporu v stanovenom časovom rámci.

(14)

V prípade veternej energie na mori by mal zoznam obsahovať projekty, ktoré možno na základe informácií získaných od zainteresovaných strán v rámci európskej technologickej platformy pre veternú energiu, z priemyselných zdrojov a iných zdrojov považovať za schválené a pripravené na vykonávanie, za inovačné a zároveň vychádzajúce z osvedčených koncepcií, za schopné urýchlene reagovať na finančný stimul, za projekty s cezhraničným významom, za veľké a zároveň schopné preukázať efektívne šírenie výsledkov technologického pokroku z hľadiska cieľov a štruktúr schválených Európskym strategickým plánom energetických technológií. Finančná pomoc by mala smerovať k tým projektom, ktorých stav umožňuje výrazne pokročiť s vývojom projektu v rokoch 2009 a 2010.

(15)

V prípade zachytávania a ukladania uhlíka by mal byť zoznam zostavený hlavne na základe informácií získaných od zainteresovaných strán v rámci fóra pre fosílne palivá, technologickej platformy pre elektrárne využívajúce fosílne palivá s nulovými emisiami a z iných zdrojov. Finančná pomoc by mala smerovať k tým projektom, ktorých stav umožňuje výrazne pokročiť s vývojom projektu v rokoch 2009 a 2010. Pripravenosť by sa mala hodnotiť na základe existencie zrelej a uskutočniteľnej koncepcie priemyselného zariadenia vrátane jeho zložky na zachytávanie uhlíka, existencie vyzretej a uskutočniteľnej koncepcie prepravy a ukladania CO2 a jasného záväzku miestnych orgánov podporiť projekt. Projekty by mali tiež preukazovať spôsob efektívneho šírenia technologických noviniek a urýchlenia dosiahnutia cieľov vymedzených v Európskom strategickom pláne energetických technológií.

(16)

Z oprávnených návrhov bude potrebné urobiť výber. Takýto výber by mal okrem iného zaistiť v každom členskom štáte podporu najviac jednému návrhu v oblasti zachytávania a ukladania uhlíka s cieľom zabezpečiť prešetrenie širokej palety geologických podmienok ukladania a podporiť cieľ stimulovať oživenie hospodárstva v celej Európe.

(17)

Financovanie Spoločenstva by nemalo príliš narúšať hospodársku súťaž ani fungovanie vnútorného trhu s osobitným prihliadnutím na pravidlá prístupu tretích strán a možné výnimky týkajúce sa tohto prístupu. Akékoľvek financovanie okrem financovania Spoločenstvom by malo zohľadňovať predpisy o poskytovaní štátnej pomoci. Bez ohľadu na formu by sa finančná pomoc Spoločenstva mala poskytovať v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (3) (nariadenie o rozpočtových pravidlách) a nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (4), okrem prípadov, v ktorých sa ustanovenia tohto nariadenia výslovne odchyľujú od uvedených pravidiel.

(18)

Z dôvodu naliehavej potreby riešiť hospodársku krízu a naliehavé energetické potreby Spoločenstva toto nariadenie už obsahuje podrobné ustanovenia týkajúce sa dojednaní pre finančnú pomoc vrátane zoznamu oprávnených projektov. Okrem toho by sa vzhľadom na naliehavú potrebu stimulu mali do konca roka 2010 prijať všetky právne záväzky, na základe ktorých sa budú plniť rozpočtové záväzky prijaté v rokoch 2009 a 2010.

(19)

Pri vykonávaní akcií financovaných podľa tohto nariadenia by sa mali ochraňovať finančné záujmy Spoločenstva prostredníctvom uplatňovania opatrení na predchádzanie podvodom, korupcii a akejkoľvek inej protiprávnej činnosti formou účinných kontrol a vymáhania neoprávnene vyplatených súm a v prípade zistenia nezrovnalostí uplatňovaním účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (5), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (6), a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (7).

(20)

So zreteľom na charakter problematiky obsiahnutej v podprogramoch môžu Komisii pri výbere návrhov ponechaných na financovanie a pri určovaní výšky financovania poskytnutého v rámci každého čiastkového programu pomáhať rôzne výbory.

(21)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (8).

(22)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to pomôcť oživeniu hospodárstva v rámci Spoločenstva, čeliť potrebám energetickej bezpečnosti a znížiť emisie skleníkových plynov zvýšeným čerpaním finančných prostriedkov v definovaných strategických sektoroch, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a charakteru sektorov a vybraných projektov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(23)

Z dôvodu naliehavej potreby riešiť hospodársku krízu a naliehavé energetické potreby Spoločenstva by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení,

a)

infraštruktúry v plynárstve a elektroenergetike;

b)

veternej energie na mori a

c)

zachytávania a ukladania uhlíka.

a)

„zachytávanie a ukladanie uhlíka“ je zachytávanie oxidu uhličitého (CO2) z priemyselných zariadení, jeho preprava na úložisko a vtláčanie do vhodných podzemných geologických jednotiek na účely trvalého uloženia;

b)

„oprávnené náklady“ majú rovnaký význam ako v nariadení (ES, Euratom) č. 2342/2002;

c)

„infraštruktúra v plynárstve a elektroenergetike“ znamená:

d)

„súčasť projektu“ je každá činnosť, ktorá je finančne, technicky alebo časovo nezávislá a ktorá prispieva k dokončeniu projektu;

e)

„investičná fáza“ je fáza projektu, v priebehu ktorej sa uskutočňuje výstavba a dochádza k vzniku kapitálových nákladov;

f)

„veterná energia na mori“ je elektrická energia vyrobená veternými turbínami nachádzajúcimi sa na mori, či už blízko, alebo ďaleko od pobrežia;

g)

„fáza plánovania“ je fáza projektu, ktorá predchádza investičnú fázu, v priebehu ktorej sa pripravuje vykonávanie projektu vrátane prípadného posúdenia uskutočniteľnosti, prípravných a technických štúdií, získavania licencií a povolení a vynaloženia kapitálových nákladov.

a)

projekty infraštruktúry v plynárstve a elektroenergetike: 2 365 000 000 EUR;

b)

projekty v oblasti veternej energie na mori: 565 000 000 EUR;

c)

projekty v oblasti zachytávania a ukladania uhlíka: 1 050 000 000 EUR.

a)

zabezpečenie a diverzifikácia zdrojov, trás a dodávok energie;

b)

optimalizácia kapacity energetickej siete a integrácia vnútorného trhu s energiou, najmä pokiaľ ide o cezhraničné úseky;

c)

rozvoj siete na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti znížením izolácie najviac znevýhodnených regiónov alebo ostrovov Spoločenstva;

d)

prepojenie a integrácia obnoviteľných zdrojov energie a

e)

bezpečnosť, spoľahlivosť a interoperabilita vzájomne prepojených energetických sietí vrátane schopnosti použitia mnohosmerných tokov plynu, ak je to potrebné.

a)

jeden alebo niekoľko členských štátov, ktoré konajú spoločne;

b)

so súhlasom všetkých členských štátov, ktorých sa predmetný projekt priamo dotýka:

a)

primeranosť a technickú vhodnosť koncepcie;

b)

primeranosť finančného balíka určeného na celú investičnú fázu akcie.

a)

pripravenosť definovanú ako dosiahnutie investičného štádia a vynaloženie podstatných kapitálových výdavkov do konca roka 2010;

b)

rozsah, v akom neprístupnosť finančných prostriedkov odďaľuje vykonávanie akcie;

c)

rozsah, v akom bude pomoc EEPO stimulovať financovanie z verejných a súkromných zdrojov;

d)

sociálno-hospodárske vplyvy;

e)

environmentálne vplyvy;

f)

príspevok ku kontinuite a interoperabilite energetickej siete, ako aj k optimalizácii jej kapacity;

g)

príspevok k zvýšeniu kvality, bezpečnosti a spoľahlivosti poskytovaných služieb;

h)

príspevok k budovaniu dobre integrovaného trhu s energiami.

a)

primeranosť a technickú vhodnosť koncepcie;

b)

primeranosť finančného balíka určeného na celú investičnú fázu projektu.

a)

pripravenosť definovanú ako dosiahnutie investičného štádia a vynaloženie podstatných kapitálových výdavkov do konca roka 2010;

b)

rozsah, v akom neprístupnosť finančných prostriedkov odďaľuje vykonávanie akcie;

c)

rozsah, v akom projekt upraví alebo zvýši počet zariadení a infraštruktúry, ktorých výstavba už prebieha alebo sa nachádzajú ešte vo fáze plánovania;

d)

rozsah, v akom projekt zahŕňa výstavbu kompletných priemyselných zariadení a infraštruktúry a v akom zohľadňuje predovšetkým:

e)

inovačné prvky projektu a rozsah, v akom sa preukáže uplatnenie takýchto prvkov;

f)

vplyv projektu a jeho prínos k budovaniu siete Spoločenstva na využívanie veternej energie na mori vrátane jeho potenciálu využitia v iných oblastiach;

g)

záväzok prijímateľov pomoci šíriť výsledky projektu v oblasti technologického pokroku medzi ostatnými európskymi prevádzkovateľmi spôsobom, ktorý je v súlade s právom Spoločenstva, a najmä s cieľmi a štruktúrami uvedenými v Európskom strategickom pláne energetických technológií.

a)

projekty preukážu, že môžu zachytávať najmenej 80 % CO2 v priemyselných zariadeniach a prepravovať a bezpečne geologicky ukladať tento CO2 pod zemou;

b)

preukáže sa schopnosť zachytávať CO2 v zariadeniach na výrobu elektriny s elektrickým výkonom najmenej 250 MW alebo jeho ekvivalentom;

c)

promotéri projektu záväzne vyhlásia, že všeobecné vedomosti získané prostredníctvom demonštračných elektrární budú sprístupnené širokému priemyslu a Komisii s cieľom prispieť k Európskemu strategickému plánu energetických technológií.

a)

primeranosť a technickú vhodnosť koncepcie;

b)

pripravenosť definovanú ako dosiahnutie investičného štádia, čo zahŕňa aj prieskum a vývoj možností na ukladanie, a vynaloženie podstatných výdavkov, ktoré súvisia s investíciami, na projekt do konca roka 2010;

c)

primeranosť finančného balíka určeného na celú investičnú fázu projektu;

d)

uvedenie všetkých potrebných povolení na výstavbu a prevádzkovanie projektu na navrhnutých miestach a stratégiu zabezpečenia týchto povolení.

a)

rozsah, v akom neprístupnosť finančných prostriedkov odďaľuje vykonávanie akcie;

b)

zníženie požadovaného financovania na jednu tonu CO2 v priebehu prvých piatich rokov uskutočňovania projektu;

c)

komplexnosť projektu a úroveň inovácie celého zariadenia vrátane ďalších výskumných činností, ako aj záväzok prijímateľov pomoci šíriť výsledky projektu v oblasti technologického pokroku medzi ostatnými európskymi prevádzkovateľmi v súlade s právom Spoločenstva, a najmä s cieľmi a štruktúrami uvedenými v Európskom strategickom pláne energetických technológií;

d)

primeranosť a vhodnosť plánu riadenia aj vzhľadom na vedecké, prevádzkové a technické informácie a údaje, ktoré tento plán obsahuje, dokumentujúce pripravenosť navrhovanej koncepcie dosiahnuť funkčnosť projektu do 31. decembra 2015.

a)

pokiaľ ide o projekty infraštruktúry v plynárstve a elektroenergetike, výbor ustanovený článkom 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007 z 20. júna 2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí (9);

b)

pokiaľ ide o projekty v oblasti veternej energie na mori, výbor ustanovený článkom 8 rozhodnutia Rady 2006/971/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Spolupráca, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (10);

c)

pokiaľ ide o projekty v oblasti zachytávania a ukladania uhlíka, výbor ustanovený článkom 8 rozhodnutia 2006/971/ES.

31.7.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 200/46

(1)

Hlava IV tretej časti zmluvy poskytuje právny základ pre prijímanie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach.

(2)

Justičná spolupráca v občianskych veciach medzi členskými štátmi a tretími krajinami sa tradične spravuje dohodami medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Takéto dohody, ktorých je veľké množstvo, často odrážajú osobitné väzby medzi členským štátom a treťou krajinou a ich cieľom je poskytnúť primeraný právny rámec na naplnenie osobitných potrieb zainteresovaných strán.

(3)

Podľa článku 307 zmluvy sú členské štáty povinné prijať všetky opatrenia potrebné na odstránenie akýchkoľvek rozporov medzi acquis Spoločenstva a medzinárodnými dohodami uzavretými medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Toto môže zahŕňať potrebu opätovného prerokovania takýchto dohôd.

(4)

V záujme poskytnutia primeraného právneho rámca na naplnenie osobitných potrieb určitého členského štátu v jeho vzťahoch s treťou krajinou môže zároveň existovať zjavná potreba uzavrieť nové dohody s tretími krajinami, ktoré by sa týkali oblastí spravodlivosti v občianskych veciach patriacich do rozsahu pôsobnosti hlavy IV tretej časti zmluvy.

(5)

Súdny dvor Európskych spoločenstiev potvrdil vo svojom stanovisku 1/03 zo 7. februára 2006 v súvislosti s uzavretím nového Luganského dohovoru, že Spoločenstvo získalo výlučnú právomoc uzatvoriť medzinárodnú dohodu, akou je Luganský dohovor, s tretími krajinami v otázkach, ktoré majú vplyv na pravidlá stanovené v nariadení Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (2) („Brusel I“).

(6)

Je úlohou Spoločenstva, aby podľa článku 300 zmluvy uzavieralo dohody medzi Spoločenstvom a tretími krajinami v otázkach, ktoré patria do výlučnej právomoci Spoločenstva.

(7)

V článku 10 zmluvy sa vyžaduje, aby členské štáty uľahčili splnenie úloh Spoločenstva a aby sa zdržali akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov zmluvy. Táto povinnosť lojálnej spolupráce sa uplatňuje vo všeobecnosti a nezávisí od toho, či je právomoc Spoločenstva výlučná, alebo nie.

(8)

Pokiaľ ide o dohody s tretími krajinami o konkrétnych otázkach spravodlivosti v občianskych veciach, ktoré patria do výlučnej právomoci Spoločenstva, mal by sa vytvoriť zladený a transparentný postup na povoľovanie členskému štátu meniť a dopĺňať existujúcu dohodu alebo rokovať o novej dohode a uzavrieť ju, najmä keď samotné Spoločenstvo nenaznačilo úmysel uplatniť svoju vonkajšiu právomoc na uzavretie dohody existujúcim alebo zamýšľaným mandátom na rokovania. Týmto postupom by nemala byť dotknutá výlučná právomoc Spoločenstva a ustanovenia článkov 300 a 307 zmluvy. Malo by ísť o výnimočné opatrenie, ktorého rozsah a doba platnosti by mali byť obmedzené.

(9)

Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať, ak Spoločenstvo už s dotknutou treťou krajinou uzavrelo dohodu s rovnakým predmetom úpravy. Dve dohody by sa mali považovať za dohody, ktoré sa týkajú rovnakého predmetu úpravy, len vtedy a v takom rozsahu, pokiaľ upravujú v podstate rovnaké špecifické právne otázky. Ustanovenia, ktoré len vyhlasujú všeobecný zámer spolupracovať v takýchto otázkach, by sa nemali považovať za také, ktoré sa týkajú rovnakého predmetu úpravy.

(10)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na niektoré regionálne dohody uvedené v existujúcich právnych aktoch Spoločenstva.

(11)

Aby sa zabezpečilo, že dohoda zamýšľaná členským štátom nebude mať za následok neúčinnosť práva Spoločenstva a nenaruší riadne fungovanie systému vytvoreného týmto právom, alebo že nenaruší politiku Spoločenstva v oblasti vonkajších vzťahov určenú Spoločenstvom, malo by sa od dotknutého členského štátu vyžadovať, aby svoje úmysly oznámil Komisii na účely získania povolenia na začatie formálnych rokovaní o dohode alebo na pokračovanie v takýchto rokovaniach, ako aj na uzatvorenie dohody. Takéto oznámenie by sa malo vykonať listom alebo elektronickými prostriedkami. Malo by obsahovať všetky relevantné informácie a dokumenty, ktoré Komisii umožnia posúdiť možný vplyv výsledku rokovaní na právo Spoločenstva.

(12)

Malo by sa zhodnotiť, či existuje dostatočný záujem Spoločenstva na uzavretí dvojstrannej dohody medzi Spoločenstvom a dotknutou treťou krajinou alebo prípadne na nahradení existujúcej dvojstrannej dohody medzi členským štátom a treťou krajinou dohodou Spoločenstva. Na tento účel by mali byť všetky členské štáty informované o každom oznámení doručenom Komisii týkajúcom sa dohody zamýšľanej členským štátom s cieľom umožniť im prejaviť záujem o pristúpenie k takejto iniciatíve oznamujúceho členského štátu. Ak z takejto výmeny informácií vyplynie dostatočný záujem Spoločenstva, Komisia by mala zvážiť navrhnutie mandátu na rokovania s cieľom uzavrieť dohodu medzi Spoločenstvom a dotknutou treťou krajinou.

(13)

Ak Komisia požiada členský štát o dodatočné informácie v súvislosti s posudzovaním, či sa má tomuto členskému štátu povoliť začatie rokovaní s treťou krajinou, takáto žiadosť by nemala mať vplyv na lehoty, v ktorých má Komisia vydať o žiadosti tohto členského štátu rozhodnutie s odôvodnením.

(14)

Pri povolení začať formálne rokovania by Komisia v prípade potreby mala mať možnosť navrhnúť usmernenia na rokovania alebo požiadať o začlenenie niektorých konkrétnych doložiek do zamýšľanej dohody. Komisia by mala byť počas jednotlivých štádií rokovaní plne informovaná pokiaľ ide o otázky, ktoré patria do pôsobnosti tohto nariadenia, a vo vzťahu k týmto otázkam by mala mať možnosť zúčastniť sa na rokovaniach ako pozorovateľ.

(15)

Členské štáty by pri oznámení svojho úmyslu začať rokovania s treťou krajinou mali mať povinnosť informovať Komisiu iba o prvkoch, ktoré sú relevantné na posúdenie Komisiou. Povolenie Komisie a akékoľvek prípadné usmernenia na rokovania alebo odmietnutie povolenia zo strany Komisie by sa mali týkať iba otázok, ktoré patria do pôsobnosti tohto nariadenia.

(16)

Všetky členské štáty by mali byť informované o každom oznámení Komisii týkajúcom sa zamýšľaných alebo dojednaných dohôd a o každom rozhodnutí Komisie podľa tohto nariadenia. Tieto informácie by však mali byť v úplnom súlade s prípadnými požiadavkami dôvernosti.

(17)

Európsky parlament, Rada a Komisia by mali zabezpečiť, že s akýmikoľvek informáciami označenými ako dôverné sa bude zaobchádzať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (3).

(18)

Ak má Komisia na základe svojho posúdenia v úmysle nepovoliť začatie formálnych rokovaní alebo uzavretie dojednanej dohody, mala by Komisia pred vydaním rozhodnutia s odôvodnením predložiť dotknutému členskému štátu stanovisko. V prípade nepovolenia uzavretia dojednanej dohody by sa toto stanovisko malo tiež predložiť Európskemu parlamentu a Rade.

(19)

S cieľom zabezpečiť, aby dojednaná dohoda nepredstavovala prekážku vykonávania vonkajšej politiky Spoločenstva v oblasti justičnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach, dohoda by mala umožňovať buď jej úplné alebo čiastočné vypovedanie v prípade uzavretia neskoršej dohody medzi Spoločenstvom alebo Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a tou istou treťou krajinou na druhej strane s rovnakým predmetom úpravy, alebo priame nahradenie príslušných ustanovení dohody ustanoveniami takejto neskoršej dohody.

(20)

Mali by sa stanoviť prechodné ustanovenia, ktoré sa uplatnia v prípadoch, keď v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia členský štát už začal rokovať o dohode s treťou krajinou alebo rokovania ukončil, ale zatiaľ nevyjadril svoj súhlas, na základe ktorého by bol dohodou viazaný.

(21)

Aby sa zabezpečilo zhromaždenie dostatočných skúseností s uplatňovaním tohto nariadenia, Komisia by mala predložiť správu o jeho uplatňovaní najskôr osem rokov od prijatia tohto nariadenia. Vykonávajúc svoje právomoci, Komisia by v tejto správe mala potvrdiť dočasný charakter tohto nariadenia alebo preskúmať, či by sa toto nariadenie nemalo nahradiť novým nariadením, ktoré by malo rovnaký predmet úpravy alebo by zahŕňalo tiež iné otázky, ktoré patria do výlučnej právomoci Spoločenstva a sú upravené inými nástrojmi Spoločenstva.

(22)

Ak správa predložená Komisiou potvrdí dočasný charakter tohto nariadenia, členské štáty by mali mať aj po predložení správy možnosť informovať Komisiu o prebiehajúcich alebo už oznámených rokovaniach s cieľom získať povolenie na začatie formálnych rokovaní.

(23)

V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 zmluvy toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie svojho cieľa.

(24)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili svoju vôľu zúčastniť sa na prijímaní a uplatňovaní tohto nariadenia.

(25)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

a)

dvojstrannú dohodu medzi členským štátom a treťou krajinou;

b)

regionálne dohody uvedené v článku 59 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 2201/2003 bez toho, aby bol dotknutý článok 59 ods. 2 písm. c) a článok 59 ods. 3 uvedeného nariadenia, a v článku 69 ods. 3 nariadenia (ES) č. 4/2009.

a)

dotknutý členský štát poskytol informácie preukazujúce, že má osobitný záujem na uzavretí dohody z dôvodu existencie hospodárskych, geografických, kultúrnych, historických, sociálnych alebo politických väzieb medzi členským štátom a dotknutou treťou krajinou;

b)

na základe informácií poskytnutých členským štátom je zrejmé, že zamýšľaná dohoda nemá za následok neúčinnosť práva Spoločenstva a nenaruší riadne fungovanie systému vytvoreného týmto právom, a

c)

zamýšľaná dohoda neohrozí predmet a účel politiky Spoločenstva v oblasti vonkajších vzťahov určených Spoločenstvom.

a)

úplné alebo čiastočné vypovedanie dohody v prípade uzavretia neskoršej dohody s rovnakým predmetom úpravy medzi Spoločenstvom alebo Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a tou istou treťou krajinou na druhej strane alebo

b)

priame nahradenie príslušných ustanovení dohody ustanoveniami neskoršej dohody s rovnakým predmetom úpravy uzavretej medzi Spoločenstvom alebo Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej stranou a tou istou treťou krajinou na druhej strane.

a)

spĺňa podmienky stanovené v článku 4 ods. 2 písm. b);

b)

spĺňa podmienku stanovenú v článku 4 ods. 2 písm. c), pokiaľ v súvislosti s touto podmienkou existujú nové a výnimočné okolnosti, a

c)

spĺňa požiadavku podľa článku 5 ods. 2.

a)

potvrdí, že je vhodné, aby platnosť tohto nariadenia uplynula v deň určený podľa článku 14 ods. 1, alebo

b)

odporučí, aby bolo toto nariadenie od uvedeného dňa nahradené novým nariadením.

31.7.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 200/52

1.

Na strane 1 v názve:

2.

Na strane 9 v článku 18 druhom odseku prvej vete: