ISSN 1725-5147

doi:10.3000/17255147.L_2009.149.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 149

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 52
12. júna 2009


Obsah

 

I   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Rady (ES) č. 492/2009 z 25. mája 2009, ktorým sa zrušuje 14 obsoletných nariadení v oblasti spoločnej rybárskej politiky

1

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 493/2009 z 11. júna 2009, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

4

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 494/2009 z 3. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002, pokiaľ ide o Medzinárodný účtovný štandard (IAS) 27 ( 1 )

6

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 495/2009 z 3. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 3 ( 1 )

22

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 496/2009 z 11. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 872/2004 o ďalších reštriktívnych opatreniach voči Libérii

60

 

 

II   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

Rada

 

 

2009/447/ES

 

*

Rozhodnutie Rady z 25. mája 2009, ktorým sa zrušuje smernica 83/515/EHS a 11 obsoletných rozhodnutí v oblasti Spoločnej rybárskej politiky

62

 

 

2009/448/ES

 

*

Rozhodnutie Rady z 28. mája 2009, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 1999/70/ES o externých audítoroch národných centrálnych bánk, pokiaľ ide o externého audítora De Nederlandsche Bank

64

 

 

Komisia

 

 

2009/449/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 13. mája 2009 o výbere prevádzkovateľov celoeurópskych systémov poskytujúcich mobilné satelitné služby (MSS) [oznámené pod číslom K(2009) 3746]

65

 

 

2009/450/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 8. júna 2009 o podrobnom výklade činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES [oznámené pod číslom K(2009) 4293]  ( 1 )

69

 

 

2009/451/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 8. júna 2009 o úmysle Spojeného kráľovstva prijať nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti [oznámené pod číslom K(2009) 4427]

73

 

 

2009/452/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 11. júna 2009, ktorým sa ukončuje antisubvenčné konanie týkajúce sa dovozu sodíka s pôvodom v Spojených štátoch amerických

74

 

 

2009/453/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 11. júna 2009, ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu sodíka s pôvodom v Spojených štátoch amerických

76

 

 

2009/454/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 11. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2008/938/ES o zozname zvýhodnených krajín, ktoré sú oprávnené na osobitné stimulačné opatrenie pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných, ustanovenom v nariadení Rady (ES) č. 732/2008, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 [oznámené pod číslom K(2009) 4383]

78

 

 

DOHODY

 

 

Komisia

 

*

Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

80

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

NARIADENIA

12.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/1


NARIADENIE RADY (ES) č. 492/2009

z 25. mája 2009,

ktorým sa zrušuje 14 obsoletných nariadení v oblasti spoločnej rybárskej politiky

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 37,

so zreteľom na Akt o pristúpení z roku 1985, a najmä na jeho články 162, 163 ods. 3, 164 ods. 2, 165 ods. 8, 171, 349 ods. 5, 350, 351 ods. 5, 352 ods. 9 a 358,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (1), a najmä na jeho článok 20,

so zreteľom na Akt o pristúpení z roku 2003, a najmä na jeho článok 24 a prílohy VI, VIII, IX a XII,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)

Zlepšenie transparentnosti právnych predpisov Spoločenstva je podstatnou súčasťou stratégie lepšej tvorby práva, ktorú realizujú inštitúcie Spoločenstva. V tejto súvislosti je potrebné odstrániť z platných právnych predpisov akty, ktoré už nie sú skutočne účinné.

(2)

Tieto nariadenia, ktoré sa týkajú spoločnej politiky rybného hospodárstva, sa stali obsoletnými, aj keď stále formálne platia:

nariadenie Rady (EHS) č. 31/83 z 21. decembra 1982 o dočasnom spoločnom opatrení na reštrukturalizáciu pobrežného rybolovného priemyslu a akvakultúry (2); toto na riadenie stratilo účinnosť, pretože sa týkalo financovania investičných projektov zo strany Spoločenstva v roku 1982;

nariadenie Rady (EHS) č. 3117/85 zo 4. novembra 1985 ustanovujúce všeobecné pravidlá pre poskytovanie kompenzačných náhrad pre sardinky (3); toto na riadenie stratilo účinnosť, pretože bolo určené na uplatňovanie v prechodnom období po pristúpení Španielska k Európskym spoločenstvám;

nariadenie Rady (EHS) č. 3781/85 z 31. decembra 1985 ustanovujúce opatrenia, ktoré sa majú prijať vo vzťahu k tým prevádzkovateľom, ktorí nedodržiavajú určité ustanovenia týkajúce sa rybolovu, obsiahnuté v Akte o pristúpení Španielska a Portugalska (4); toto na riadenie stratilo účinnosť, pretože bolo určené na uplatňovanie v prechodnom období po pristúpení Španielska k Európskym spoločenstvám;

nariadenie Rady (EHS) č. 3252/87 z 19. októbra 1987 o koordinácii a podpore výskumu v sektore rybného hospodárstva (5); toto na riadenie stratilo účinnosť, pretože sa na túto vec vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 o vytvorení rámca Spoločenstva pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybného hospodárstva a pre podporu vedeckého poradenstva súvisiaceho so spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva (6);

nariadenie rady (EHS) č. 3571/90 zo 4. decembra 1990, ktorým sa zavádzajú rôzne opatrenia týkajúce sa realizácie spoločnej politiky rybného hospodárstva v bývalej Nemeckej demokratickej republike (7); toto na riadenie stratilo účinnosť, pretože bolo určené na uplatňovanie v prechodnom období po zjednotení Nemecka;

nariadenie Rady (EHS) č. 3499/91 z 28. novembra 1991 stanovujúce rámec Spoločenstva pre štúdie a pilotné projekty, ktoré sa týkajú ochrany a riadenia rybárskych zdrojov v Stredozemnom mori (8); toto na riadenie stratilo účinnosť, pretože sa na túto vec vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94 (9);

nariadenie Rady (ES) č. 1275/94 z 30. mája 1994 o prispôsobení dojednaní v kapitolách rybného hospodárstva v Akte o pristúpení Španielska a Portugalska (10); toto na riadenie stratilo účinnosť, pretože bolo určené na uplatňovanie v prechodnom období po pristúpení Španielska k Európskym spoločenstvám;

nariadenie Rady (ES) č. 1448/1999 z 24. júna 1999, ktorým sa zavádzajú prechodné opatrenia pre riadenie určitých rybárskych oblastí v Stredozemnom mori a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1626/94 (11); toto na riadenie stratilo účinnosť, pretože sa na túto vec vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006;

nariadenie Rady (ES) č. 300/2001 zo 14. februára 2001, ktorým sa ustanovujú opatrenia na uplatňovanie v roku 2001 na obnovu zásob tresky v Írskom mori (ICES divízia VIIa) (12); toto na riadenie stratilo účinnosť, pretože malo zostať v platnosti v období, ktoré sa už skončilo;

nariadenie Rady (ES) č. 2561/2001 zo 17. decembra 2001 zamerané na podporu konverzie rybárskych plavidiel a rybárov, ktorí boli do roku 1999 závislí na dohode o rybolove s Marokom (13); toto na riadenie stratilo účinnosť, pretože sa skončila realizácia vnútroštátnych plánov konverzie plavidiel, na ktorú sa vzťahovalo;

nariadenie Rady (ES) č. 2341/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa na rok 2003 stanovujú možnosti lovu a súvisiace podmienky pre určité zásoby rýb a skupiny zásob rýb, uplatniteľné vo vodách Spoločenstva, a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (14); toto na riadenie stratilo účinnosť, pretože jeho účelom bolo riadiť rybolovnú činnosť vykonávanú v roku 2003;

nariadenie Rady (ES) č. 2372/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa zavádzajú špecifické opatrenia na odškodnenie španielskeho rybárstva, lovu mäkkýšov a kôrovcov a akvakultúry postihnutých ropnými škvrnami z tankera Prestige (15); toto na riadenie stratilo účinnosť, pretože vnútroštátny program odškodnenia, na ktorý sa vzťahovalo, sa skončil;

nariadenie Rady (ES) č. 2287/2003 z 19. decembra 2003, ktorým sa na rok 2004 stanovujú príležitosti na rybolov a príslušné podmienky pre určité násadové ryby a skupiny násadových rýb, uplatniteľné vo vodách spoločenstva, a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (16); toto na riadenie stratilo účinnosť, pretože jeho účelom bolo riadiť rybolovnú činnosť vykonávanú v roku 2004;

nariadenie Rady (ES) č. 52/2006 z 22. decembra 2005, ktorým sa na rok 2006 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité zásoby rýb a skupiny zásob rýb uplatniteľné v Baltskom mori (17); toto na riadenie stratilo účinnosť, pretože jeho účelom bolo riadiť rybolovnú činnosť vykonávanú v roku 2006;

(3)

Z dôvodu právnej istoty a jasnosti by sa tieto obsoletné nariadenia mali zrušiť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenia, ktoré sa zrušujú

Nariadenia: (EHS) č. 31/83, (EHS) č. 3117/85, (EHS) č. 3781/85, (EHS) č. 3252/87, (EHS) č. 3571/90, (EHS) č. 3499/91, (ES) č. 1275/94, (ES) č. 1448/1999, (ES) č. 300/2001, (ES) č. 2561/2001, (ES) č. 2341/2002, (ES) č. 2372/2002, (ES) č. 2287/2003 a (ES) č. 52/2006 sa týmto zrušujú.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 25. mája 2009

Za Radu

predseda

J. ŠEBESTA


(1)  Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59.

(2)  Ú. v. ES L 5, 7.1.1983, s. 1.

(3)  Ú. v. ES L 297, 9.11.1985, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 363, 31.12.1985, s. 26.

(5)  Ú. v. ES L 314, 4.11.1987, s. 17.

(6)  Ú. v. EÚ L 60, 5.3.2008, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 353, 17.12.1990, s. 10.

(8)  Ú. v. ES L 331, 3.12.1991, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11.

(10)  Ú. v. ES L 140, 3.6.1994, s. 1.

(11)  Ú. v. ES L 167, 2.7.1999, s. 7.

(12)  Ú. v. ES L 44, 15.2.2001, s. 12.

(13)  Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 17.

(14)  Ú. v. ES L 356, 31.12.2002, s. 12.

(15)  Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 81.

(16)  Ú. v. EÚ L 344, 31.12.2003, s. 1.

(17)  Ú. v. EÚ L 16, 20.1.2006, s. 184.


12.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/4


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 493/2009

z 11. júna 2009,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 138 ods. 1,

keďže:

V súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní sa nariadením (ES) č. 1580/2007 ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanoví paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XV k uvedenému nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 138 nariadenia (ES) č. 1580/2007 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 12. júna 2009.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. júna 2009

Za Komisiu

Jean-Luc DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 350, 31.12.2007, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

MA

37,3

MK

35,9

TR

46,6

ZA

28,0

ZZ

37,0

0707 00 05

JO

162,3

MK

31,4

TR

113,6

ZZ

102,4

0709 90 70

TR

113,7

ZZ

113,7

0805 50 10

AR

58,4

TR

58,3

ZA

53,0

ZZ

56,6

0808 10 80

AR

78,3

BR

73,1

CL

92,4

CN

102,4

NA

101,9

NZ

106,7

US

118,7

ZA

77,1

ZZ

93,8

0809 10 00

TN

146,2

TR

186,4

ZZ

166,3

0809 20 95

TR

441,7

ZZ

441,7


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


12.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/6


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 494/2009

z 3. júna 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002, pokiaľ ide o Medzinárodný účtovný štandard (IAS) 27

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných štandardov (1), najmä na jeho článok 3 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1126/2008 (2) sa prijali určité medzinárodné štandardy a interpretácie, ktoré existovali k 15. októbru 2008.

(2)

Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) uverejnila 10. januára 2008 zmeny a doplnenia Medzinárodného štandardu finančného výkazníctva 27 Konsolidovaná a individuálna účtovná závierka (ďalej len „zmeny a doplnenia IAS 27“). V zmenách a doplneniach IAS 27 sa bližšie uvádza, za akých podmienok musí účtovná jednotka zostavovať konsolidované účtovné závierky, ako materské účtovné jednotky musia zaúčtovávať zmeny vo svojich vlastníckych podieloch v dcérskych spoločnostiach a ako sa musia straty dcérskej spoločnosti alokovať medzi kontrolný a nekontrolný podiel.

(3)

Konzultácia so skupinou expertov (TEG) Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) potvrdzuje, že zmeny a doplnenia IAS 27 spĺňajú technické kritériá na prijatie ustanovené v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002. V súlade s rozhodnutím Komisie 2006/505/ES zo 14. júla 2006 o zriadení poradnej skupiny pre posudzovanie noriem na účely poskytovania poradenstva Komisii týkajúceho sa objektívnosti a neutrality stanovísk Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) (3) poradná skupina pre posudzovanie noriem posúdila stanovisko EFRAG-u ku schváleniu a informovala Komisiu, že toto stanovisko je vyvážené a objektívne.

(4)

Následkom prijatia zmien a doplnení IAS 27 sú zmeny a doplnenia Medzinárodného štandardu finančného výkazníctva (IFRS) 1, IFRS 4, IFRS 5, IAS 1, IAS 7, IAS 14, IAS 21, IAS 28, IAS 31, IAS 32, IAS 33, IAS 39 a interpretácie 7 Stáleho výboru pre interpretáciu (SIC) s cieľom zaistiť konzistentnosť medzi medzinárodnými účtovnými štandardmi.

(5)

Nariadenie (ES) č. 1126/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Regulačného výboru pre účtovníctvo,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha k nariadeniu (ES) č. 1126/2008 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Medzinárodný účtovný štandard (IAS) 27 Konsolidovaná a individuálna účtovná závierka sa mení a dopĺňa, ako sa ustanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu.

2.

Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 1, IFRS 4, IFRS 5, IAS 1, IAS 7, IAS 14, IAS 21, IAS 28, IAS 31, IAS 32, IAS 33, IAS 39 a interpretácia 7 Stáleho výboru pre interpretáciu (SIC) sa menia a dopĺňajú v súlade so zmenami a doplneniami IAS 27, ako sa ustanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Každá spoločnosť uplatní zmeny a doplnenia IAS 27, ako sa ustanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu, najneskôr od dátumu začiatku svojho prvého finančného roka začínajúceho sa po 30. júni 2009.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 3. júna 2009

Za Komisiu

Charlie McCREEVY

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 199, 21.7.2006, s. 33.


PRÍLOHA

MEDZINÁRODNÉ ÚČTOVNÉ ŠTANDARDY

IAS 27

Konsolidovaná a individuálna účtovná závierka

Reprodukcia povolená v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Všetky existujúce práva vyhradené mimo EHP, s výnimkou práva reprodukovania na účely osobného použitia alebo iného riadneho nakladania. Ďalšie informácie je možné získať od IASB na adrese www.iasb.org

MEDZINÁRODNÝ ÚČTOVNÝ ŠTANDARD 27

Konsolidovaná a individuálna účtovná závierka

ROZSAH PÔSOBNOSTI

1

Tento štandard sa uplatňuje pri príprave a prezentácii konsolidovanej účtovnej závierky za skupinu účtovných jednotiek ovládaných materskou spoločnosťou.

2

Tento štandard sa nezaoberá metódami účtovania podnikových kombinácií a ich vplyvov na konsolidáciu, vrátane goodwillu, ktorý vzniká pri podnikových kombináciách (pozri IFRS 3 Podnikové kombinácie).

3

Tento štandard sa uplatňuje aj na účtovanie investícií do dcérskych spoločností, spoluovládaných účtovných jednotiek a pridružených podnikov, keď sa účtovná jednotka rozhodne, alebo je podľa miestnych právnych predpisov povinná, prezentovať individuálnu účtovnú závierku.

DEFINÍCIE

4

Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:

Konsolidovaná účtovná závierka je účtovná závierka skupiny prezentovaná ako účtovná závierka jedinej ekonomickej jednotky.

Ovládanie je právomoc riadiť finančnú a prevádzkovú politiku účtovnej jednotky s cieľom získať úžitky z jej činností.

Skupina je materská spoločnosť so všetkým svojimi dcérskymi spoločnosťami.

Nekontrolný podiel je vlastné imanie v dcérskej spoločnosti, ktoré nie je priamo alebo nepriamo priraditeľné materskej spoločnosti.

Materská spoločnosť je účtovná jednotka, ktorá má jednu alebo viac dcérskych spoločností.

Individuálna účtovná závierka je účtovná závierka prezentovaná materskou spoločnosťou, investorom v pridruženom podniku alebo spoločníkom v spoluovládanej účtovnej jednotke, v ktorej sa investície zaúčtujú skôr na základe priameho podielu na vlastnom imaní, ako na základe vykázaných výsledkov a čistých aktív spoločnosti, do ktorej sa investuje.

Dcérska spoločnosť je účtovná jednotka, vrátane účtovnej jednotky nezapísanej v obchodnom registri, ako je partnerstvo, ktorá je ovládaná inou účtovnou jednotkou (označovanou ako materská spoločnosť).

5

Materská alebo jej dcérska spoločnosť môže byť investorom s podielom v pridruženom podniku alebo spoločníkom v spoluovládanej účtovnej jednotke. V takýchto prípadoch sa konsolidovaná účtovná závierka zostavuje a prezentuje v súlade s týmto štandardom pripravuje tak, aby bola v súlade aj so štandardom IAS 28 Podiely v pridružených podnikoch a štandardom IAS 31 Podiely na spoločnom podnikaní.

6

Pre účtovnú jednotku opísanú v odseku 5 je individuálnou účtovnou závierkou tá závierka, ktorá bola zostavená a prezentovaná spolu s účtovnou závierkou podľa odseku 5. Individuálna účtovná závierka nemusí byť priložená alebo pripojená k tejto závierke.

7

Účtovná závierka účtovnej jednotky, ktorá nemá dcérsku spoločnosť, pridružený podnik alebo spoločnícky podiel v spoluovládanej účtovnej jednotke, nie je individuálnou účtovnou závierkou.

8

Materská spoločnosť, ktorá je vyňatá v súlade s odsekom 10 z prezentovania konsolidovanej účtovnej závierky, môže prezentovať individuálnu účtovnú závierku ako svoju jedinú účtovnú závierku.

PREZENTÁCIA KONSOLIDOVANEJ ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY

9

Materská spoločnosť, s výnimkou materskej spoločnosti opísanej v odseku 10, prezentuje konsolidovanú účtovnú závierku, v ktorej konsoliduje svoje investície do dcérskych spoločností, v súlade s týmto štandardom.

10

Materská spoločnosť nemusí prezentovať konsolidovanú účtovnú závierku vtedy a len vtedy, ak:

a)

materská spoločnosť je sama úplne vlastnenou dcérskou spoločnosťou alebo čiastočne vlastnenou dcérskou spoločnosťou inej účtovnej jednotky a jej ostatní vlastníci, vrátane tých, ktorí inak nie sú oprávnení hlasovať, boli informovaní, že materská spoločnosť neprezentuje konsolidovanú účtovnú závierku a nemajú proti tomu námietky,

b)

dlhové nástroje alebo nástroje vlastného imania materskej spoločnosti nie sú verejne obchodovateľné (na domácej alebo zahraničnej burze alebo na OTC trhu vrátane miestnych a regionálnych trhov),

c)

materská spoločnosť nepodala a ani práve nepodáva svoju účtovnú závierku komisii pre cenné papiere alebo inej regulačnej organizácii na účely vydania akéhokoľvek druhu nástrojov na verejnom trhu a

d)

materská spoločnosť najvyššej úrovne alebo akákoľvek materská spoločnosť na medzistupni danej materskej spoločnosti zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku na verejné použitie, ktorá je v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva.

11

Materská spoločnosť, ktorá sa v súlade s odsekom 10 rozhodne neprezentovať konsolidovanú účtovnú závierku a prezentuje iba individuálnu účtovnú závierku, koná v súlade s odsekmi 38 až 43.

ROZSAH PÔSOBNOSTI KONSOLIDOVANEJ ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY

12

Konsolidovaná účtovná závierka zahŕňa všetky dcérske spoločnosti materskej spoločnosti  (1).

13

Predpokladá sa, že ovládanie existuje, ak materská spoločnosť vlastní, priamo alebo nepriamo prostredníctvom dcérskych spoločností, viac ako polovicu hlasovacích práv účtovnej jednotky, pokiaľ sa vo výnimočných prípadoch jasne nepreukáže, že takéto vlastníctvo nie je ovládaním. Ovládanie existuje aj vtedy, keď materská spoločnosť vlastní polovicu alebo menej hlasovacích práv účtovnej jednotky, ak má: (2)

a)

právomoc nad viac ako polovicou hlasovacích práv na základe zmluvy s inými investormi,

b)

právomoc riadiť finančné a prevádzkové zámery účtovnej jednotky podľa stanov alebo dohody,

c)

právomoc vymenovať alebo odvolať väčšinu členov predstavenstva alebo ekvivalentného riadiaceho orgánu a účtovná jednotka je ovládaná týmto predstavenstvom alebo orgánom, alebo

d)

právomoc uplatniť väčšinu hlasov na zasadnutiach predstavenstva alebo ekvivalentného riadiaceho orgánu a účtovná jednotka je ovládaná týmto predstavenstvom alebo orgánom.

14

Účtovná jednotka môže vlastniť oprávnenie na akcie, kúpne opcie na akcie, dlhové nástroje, alebo nástroje vlastného imania, ktoré sú konvertibilné na kmeňové akcie, alebo iné podobné nástroje, ktoré majú potenciál, pokiaľ sú uplatnené alebo konvertované, dať účtovnej jednotke právomoc hlasovať, alebo obmedziť právomoc inej strany hlasovať o finančných a prevádzkových zámeroch inej účtovnej jednotky (potenciálne hlasovacie práva). Existencia a vplyv potenciálnych hlasovacích práv, ktoré sú aktuálne uplatniteľné alebo prevoditeľné, vrátane potenciálnych hlasovacích práv držaných inou účtovnou jednotkou, sa zvažuje pri posudzovaní toho, či účtovná jednotka má právomoc riadiť finančné a prevádzkové zámery inej účtovnej jednotky. Potenciálne hlasovacie práva nie sú aktuálne uplatniteľné alebo prevoditeľné, ak sa napríklad nemôžu uplatniť alebo previesť až do nejakého budúceho dátumu, alebo až do okamihu, keď nastane nejaká budúca udalosť.

15

Pri posudzovaní, či potenciálne hlasovacie práva prispievajú k ovládaniu, účtovná jednotka skúma všetky skutočnosti a okolnosti (vrátane podmienok uplatnenia potenciálnych hlasovacích práv a iných zmluvných dohôd posudzovaných individuálne alebo v kombinácii), ktoré majú vplyv na potenciálne hlasovacie práva, s výnimkou zámeru manažmentu a finančnej schopnosti uplatniť alebo previesť také práva.

16

Dcérska spoločnosť nie je vylúčená z konsolidácie len preto, že investor je organizáciou s rizikovým kapitálom, spoločným fondom, podielovým fondom, alebo podobnou účtovnou jednotkou.

17

Dcérska spoločnosť nie je vylúčená z konsolidácie preto, že jej podnikateľské aktivity sú odlišné od podnikateľských aktivít iných účtovných jednotiek v skupine. Relevantné informácie sa poskytnú konsolidovaním takýchto dcérskych spoločností a zverejnením dodatočných informácií v konsolidovanej účtovnej závierke o odlišných podnikateľských aktivitách dcérskych spoločností. Napríklad zverejnenia požadované štandardom IFRS 8 Prevádzkové segmenty pomáhajú vysvetliť význam odlišných podnikateľských aktivít v rámci danej skupiny.

POSTUPY KONSOLIDÁCIE

18

Pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky účtovná jednotka kombinuje účtovnú závierku materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností riadok po riadku spočítaním podobných položiek majetku, záväzkov, vlastného imania, výnosov a nákladov. Aby konsolidovaná účtovná závierka prezentovala finančné informácie o skupine ako finančné informácie o jedinej ekonomickej jednotke, treba uskutočniť tieto kroky:

a)

eliminovať účtovnú hodnotu investície materskej spoločnosti v každej dcérskej spoločnosti a podiel materskej spoločnosti na vlastnom imaní každej dcérskej spoločnosti (pozri štandard IFRS 3, v ktorom sa opisuje riešenie výsledného goodwillu),

b)

identifikovať nekontrolné podiely na zisku alebo strate konsolidovaných dcérskych spoločností za obdobie vykazovania a

c)

identifikovať nekontrolné podiely na čistých aktívach konsolidovaných dcérskych spoločností oddelene od vlastníckych podielov materskej spoločnosti na nich. Nekontrolné podiely na čistých aktívach pozostávajú z:

i)

hodnoty týchto nekontrolných podielov k dátumu pôvodnej kombinácie, vypočítanej v súlade s IFRS 3; a

ii)

z podielu nekontrolných podielov na zmenách vo vlastnom imaní od dátumu kombinácie.

19

Keď existujú potenciálne hlasovacie práva, podiely na zisku alebo strate a na zmenách vo vlastnom imaní alokované materskej spoločnosti a nekontrolným podielom sú určované na základe aktuálnych vlastníckych podielov a neodzrkadľujú možné uplatnenie alebo prevod potenciálnych hlasovacích práv.

20

Vnútroskupinové zostatky účtov, transakcie, výnosy a náklady sa eliminujú v plnom rozsahu.

21

Vnútroskupinové zostatky účtov a transakcie, vrátane výnosov, nákladov a dividend, sa eliminujú v plnom rozsahu. Zisky a straty, ktoré sú výsledkom vnútroskupinových transakcií a sú vykázané v majetku, ako sú zásoby a dlhodobý majetok, sa eliminujú v plnom rozsahu. Vnútroskupinové straty môžu naznačovať zníženie hodnoty, ktoré vyžaduje vykázanie v konsolidovanej účtovnej závierke. Štandard IAS 12 Dane z príjmov sa uplatňuje na dočasné rozdiely, ktoré vznikajú pri eliminácii ziskov a strát plynúcich z vnútroskupinových transakcií.

22

Účtovné závierky materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností použité pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky sa zostavujú k rovnakému dátumu. Ak je koniec obdobia vykazovania materskej spoločnosti odlišný od konca obdobia vykazovania dcérskej spoločnosti, dcérska spoločnosť zostaví na účely konsolidácie dodatočnú účtovnú závierku k rovnakému dátumu, ako je účtovná závierka materskej spoločnosti, pokiaľ to nie je nevykonateľné.

23

Keď je v súlade s odsekom 22 pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky použitá účtovná závierka dcérskej spoločnosti zostavená k inému dátumu, ako je dátum účtovnej závierky materskej spoločnosti, vykonajú sa úpravy účinkov podstatných transakcií alebo udalostí, ktoré nastanú medzi týmto dátumom a dátumom účtovnej závierky materskej spoločnosti. V každom prípade nesmie byť rozdiel medzi koncom obdobia vykazovania dcérskej spoločnosti a koncom obdobia vykazovania materskej spoločnosti dlhší ako tri mesiace. Dĺžka období vykazovania a akýkoľvek rozdiel medzi koncami období vykazovania musia byť v jednotlivých obdobiach rovnaké.

24

Pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky sa použijú rovnaké účtovné zásady na podobné transakcie a iné udalosti za podobných okolností.

25

Ak člen skupiny používa odlišnú účtovnú politiku od tej, ktorá je prijatá v konsolidovanej účtovnej závierke pre podobné transakcie a udalosti za podobných okolností, vykonajú sa pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky vhodné úpravy v jeho účtovnej závierke.

26

Výnosy a náklady dcérskej spoločnosti sú zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky od dátumu nadobudnutia v súlade s definíciou v štandarde IFRS 3. Výnosy a náklady dcérskej spoločnosti sa zakladajú na hodnotách majetku a záväzkov vykázaných v konsolidovanej účtovnej závierke materskej spoločnosti k dátumu nadobudnutia. Napríklad odpisy vykázané v konsolidovanom výkaze komplexného výsledku po dátume nadobudnutia sa zakladajú na reálnych hodnotách príslušného odpisovaného majetku vykázaného v konsolidovanej účtovnej závierke k dátumu nadobudnutia. Výnosy a náklady dcérskej spoločnosti sú zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky až do dátumu, keď materská spoločnosť prestane ovládať dcérsku spoločnosť.

27

Nekontrolné podiely sa prezentujú v konsolidovanom výkaze o finančnej situácii v rámci vlastného imania, oddelene od vlastného imania vlastníkov materskej spoločnosti.

28

Hospodársky výsledok a každá zložka ostatných súčastí komplexného výsledku sa priradia vlastníkom materskej spoločnosti a nekontrolným podielom. Celkový komplexný výsledok sa priradí vlastníkom materskej spoločnosti a nekontrolným podielom, i keď to má za následok mínusový zostatok nekontrolných podielov.

29

Ak dcérska spoločnosť má nesplatené kumulované prioritné akcie, ktoré sú klasifikované ako vlastné imanie a sú držané nekontrolnými podielmi, materská spoločnosť vypočítava svoj podiel na hospodárskom výsledku po úprave o dividendy z takýchto akcií bez ohľadu na to, či sa dividendy deklarovali alebo nie.

30

Zmeny vo vlastníckom podiele materskej spoločnosti v dcérskej spoločnosti, ktoré nemajú za následok stratu ovládania, sa účtujú ako transakcie vo vlastnom imaní (t. j. transakcie s vlastníkmi konajúcimi v rámci svojich právomocí ako vlastníci).

31

Za takýchto okolností sa účtovné hodnoty kontrolných a nekontrolných podielov upravia tak, aby odzrkadľovali zmeny v ich relatívnych podieloch v dcérskej spoločnosti. Akýkoľvek rozdiel medzi sumou, o ktorú sú nekontrolné podiely upravené a reálnou hodnotou zaplateného alebo prijatého plnenia, sa vykáže priamo vo vlastnom imaní a priradí sa vlastníkom materskej spoločnosti.

STRATA OVLÁDANIA

32

Materská spoločnosť môže stratiť ovládanie dcérskej spoločnosti so zmenou alebo bez zmeny v absolútnych alebo relatívnych úrovniach vlastníctva. To môže nastať napríklad vtedy, keď sa dcérska spoločnosť dostane pod kontrolu vlády, súdu, správneho alebo regulačného orgánu. Môže to byť aj výsledkom zmluvnej dohody.

33

Materská spoločnosť by mohla stratiť ovládanie dcérskej spoločnosti na základe dvoch alebo viacerých dohôd (transakcií). Niekedy však okolnosti naznačujú, že viacnásobné dohody by sa mali účtovať ako jediná transakcia. Pri určení toho, či účtovať dohody ako jedinú transakciu, materská spoločnosť posúdi každú z požiadaviek a podmienok dohôd a ich ekonomické účinky. Jedna alebo viacero z týchto okolností môže naznačovať, že materská spoločnosť by mala účtovať viacnásobné dohody ako jedinú transakciu:

a)

Dohody sú uzatvorené v rovnakom čase alebo v tesnom slede po sebe.

b)

Dohody tvoria jedinú transakciu navrhnutú tak, aby sa dosiahol celkový komerčný účinok.

c)

Uzatvorenie jednej dohody závisí od uzatvorenia najmenej jednej ďalšej dohody.

d)

Jedna dohoda sama osebe sa považuje za ekonomicky opodstatnenú len vtedy, keď sa posudzuje spoločne s inými dohodami, ale nie samostatne. Príkladom je, keď vyradenie akcií je ocenené cenou nižšou, ako je trhová cena, a je kompenzované následným vyradením akcií za cenu vyššiu, ako je trhová cena.

34

Ak materská spoločnosť stratí ovládanie dcérskej spoločnosti:

a)

ukončí vykazovanie majetku (vrátane akéhokoľvek goodwillu) a záväzkov dcérskej spoločnosti v ich účtovných hodnotách k dátumu straty ovládania,

b)

ukončí vykazovanie účtovnej hodnoty akýchkoľvek nekontrolných podielov v bývalej dcérskej spoločnosti k dátumu straty ovládania (vrátanie všetkých zložiek ostatných súčastí komplexného výsledku k nim priraditeľným),

c)

vykazuje:

i)

reálnu hodnotu prijatého plnenia, ak nejaké je, z transakcie, udalosti alebo okolností, ktoré viedli k strate ovládania; a

ii)

v prípade, že transakcia, ktorá má za následok stratu ovládania, zahŕňa rozdelenie akcií dcérskej spoločnosti vlastníkom konajúcim v rámci svojej právomoci ako vlastníci, toto rozdelenie;

d)

vykáže každú investíciu ponechanú v bývalej dcérskej spoločnosti v jej reálnej hodnote k dátumu straty ovládania,

e)

reklasifikuje do hospodárskeho výsledku alebo prevedie priamo do nerozdelených ziskov, ak sa to požaduje v súlade s inými IFRS, sumy identifikované v odseku 35, a

f)

vykáže akýkoľvek výsledný rozdiel ako zisk alebo stratu v hospodárskom výsledku priraditeľnom materskej spoločnosti.

35

Ak materská spoločnosť stratí ovládanie dcérskej spoločnosti, zaúčtuje všetky sumy vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku vo vzťahu k tejto dcérskej spoločnosti na rovnakom základe ako by sa požadovalo v prípade, keď materská spoločnosť priamo vyradí súvisiaci majetok alebo záväzky. Preto v prípade, keď by bol zisk alebo strata z vyradenia súvisiaceho majetku alebo záväzkov, predtým vykázaný v ostatných súčastiach komplexného výsledku, reklasifikovaný do hospodárskeho výsledku, reklasifikuje materská spoločnosť zisk alebo stratu z vlastného imania do hospodárskeho výsledku (ako reklasifikačná úprava) vtedy, keď stratí ovládanie dcérske spoločnosti. Napríklad v prípade, keď dcérska spoločnosť má finančné aktíva k dispozícii na predaj a materská spoločnosť stratí ovládanie dcérskej spoločnosti, materská spoločnosť reklasifikuje zisk alebo stratu súvisiace s týmito aktívami, predtým vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku, do hospodárskeho výsledku. Podobne v prípade, ak by sa prebytok z precenenia z vyradenia majetku, predtým vykázaný v ostatných súčastiach komplexného výsledku, previedol priamo do nerozdelených ziskov, materská spoločnosť prevedie prebytok z precenenia priamo do nerozdelených ziskov, keď stratí ovládanie dcérskej spoločnosti.

36

Pri strate ovládania dcérskej spoločnosti sa každá investícia ponechá v bývalej dcérskej spoločnosti a všetky sumy dlžné pôvodnou dcérskou spoločnosťou alebo dlžné bývalej dcérskej spoločnosti sa zaúčtujú v súlade s inými IFRS odo dňa straty ovládania.

37

Reálna hodnota každej investície ponechanej v bývalej dcérskej spoločnosti k dátumu straty ovládania sa považuje za reálnu hodnotu pri prvotnom vykázaní finančného aktíva v súlade so štandardom IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie alebo, ak je to vhodné, za obstarávaciu cenu pri prvotnom vykázaní investície v pridruženom podniku alebo v spoluovládanej účtovnej jednotke.

ÚČTOVANIE INVESTÍCIÍ DO DCÉRSKYCH SPOLOČNOSTÍ, SPOLUOVLÁDANÝCH ÚČTOVNÝCH JEDNOTIEK A PRIDRUŽENÝCH PODNIKOV V INDIVIDUÁLNEJ ÚČTOVNEJ ZÁVIERKE

38

Keď účtovná jednotka zostavuje individuálnu účtovnú závierku, investície do dcérskych podnikov, spoluovládaných účtovných jednotiek a pridružených podnikov účtuje:

a)

v obstarávacej cene alebo

b)

v súlade so štandardom IAS 39.

Účtovná jednotka uplatňuje rovnaké účtovanie pri každej kategórii investícií. Investície zaúčtované v obstarávacej cene sa zaúčtujú v súlade s IFRS 5 Dlhodobý majetok držaný na predaj a ukončené činnosti, keď sú klasifikované ako držané na predaj (alebo boli zaradené do skupiny na vyradenie, ktorá je klasifikovaná ako držaná na predaj) v súlade s IFRS 5. Oceňovanie investícií zaúčtovaných v súlade s IAS 39 nie je za týchto okolností zmenené.

38A

Účtovná jednotka vykazuje dividendu od dcérskej spoločnosti, spoluovládanej účtovnej jednotky alebo pridruženého podniku v hospodárskom výsledku vo svojej individuálnej účtovnej závierke, ak je ustanovené jej právo dostávať dividendu.

38B

Keď materská spoločnosť reorganizuje štruktúru svojej skupiny ustanovením novej účtovnej jednotky za svoju materskú spoločnosť spôsobom, ktorý spĺňa tieto kritéria:

a)

nová materská spoločnosť dosiahne ovládanie pôvodnej materskej spoločnosti vydaním nástrojov vlastného imania výmenou za nástroje vlastného imania pôvodnej materskej spoločnosti,

b)

majetok a záväzky novej skupiny a pôvodnej skupiny sú tie isté bezprostredne pred reorganizáciou a po nej a

c)

vlastníci pôvodnej materskej spoločnosti pred reorganizáciou majú tie isté absolútne a relatívne podiely na čistom majetku pôvodnej skupiny a novej skupiny bezprostredne pred reorganizáciou a po nej

a nová materská spoločnosť zaúčtuje svoju investíciu do pôvodnej materskej spoločnosti v súlade s odsekom 38 písm. a) vo svojej individuálnej účtovnej závierke, nová materská spoločnosť stanoví obstarávaciu cenu v účtovnej hodnote svojho podielu na položkách vlastného imania vykázaných v individuálnej účtovnej závierke pôvodnej materskej spoločnosti k dátumu reorganizácie.

38C

Podobne účtovná jednotka, ktorá nie je materskou spoločnosťou, by mohla založiť novú účtovnú jednotku ako svoju materskú spoločnosť spôsobom, ktorý vyhovuje kritériám uvedeným v odseku 38B. Požiadavky uvedené v odseku 38B sa rovnako uplatňujú na takéto reorganizácie. V takýchto prípadoch sú odkazy na „pôvodnú materskú spoločnosť“ a „pôvodnú skupinu“ odkazmi na „pôvodnú účtovnú jednotku“.

39

V tomto štandarde sa neurčuje, ktoré účtovné jednotky zostavujú individuálnu účtovnú závierku na verejné použitie. Odseky 38 a 40 až 43 platia, keď účtovná jednotka zostavuje individuálnu účtovnú závierku, ktorá je v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva. Účtovná jednotka zostavuje aj konsolidovanú účtovnú závierku na verejné použitie, ako sa to vyžaduje v odseku 9, pokiaľ sa neuplatňuje oslobodenie uvedené v odseku 10.

40

Investície do spoluovládaných účtovných jednotiek a pridružených podnikov, ktoré sa účtujú v súlade so štandardom IAS 39 v konsolidovanej účtovnej závierke, sa účtujú rovnako v individuálnej závierke investora.

ZVEREJŇOVANIE

41

V konsolidovanej účtovnej závierke sa vykonajú tieto zverejnenia:

a)

povaha vzťahu medzi materskou spoločnosťou a dcérskou spoločnosťou, keď materská spoločnosť nevlastní, priamo alebo nepriamo prostredníctvom dcérskych spoločností, viac ako polovicu hlasovacích práv,

b)

dôvody, prečo vlastníctvo, priame alebo nepriame prostredníctvom dcérskych spoločností, viac ako polovice hlasovacích alebo potenciálnych hlasovacích práv v spoločnosti, do ktorej sa investuje, nedáva základ vzniku ovládania,

c)

koniec obdobia vykazovania účtovnej závierky dcérskej spoločnosti, keď je takáto účtovná závierka použitá pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky a má dátum, alebo obdobie iné, ako má účtovná závierka materskej spoločnosti, spolu s dôvodom použitia iného dátumu alebo obdobia,

d)

povaha a rozsah všetkých významných obmedzení (napríklad vyplývajúcich z úverových zmlúv alebo regulačných požiadaviek) schopnosti dcérskych spoločností previesť prostriedky materskej spoločnosti vo forme peňažných dividend alebo splatenia úverov alebo záloh,

e)

tabuľka, ktorá znázorňuje účinky všetkých zmien vo vlastníckom podiele materskej spoločnosti v dcérskej spoločnosti, ktoré nemajú za následok stratu ovládania vlastného imania priraditeľného vlastníkom materskej spoločnosti a

f)

ak došlo k strate ovládania dcérskej spoločnosti, materská spoločnosť zverejní zisk alebo stratu, ak nejaké boli, vykázané v súlade s odsekom 34, a:

i)

podiel na uvedenom zisku alebo strate priraditeľný k vykázaniu každej investície ponechanej v bývalej dcérskej spoločnosti v jej reálnej hodnote k dátumu, kedy došlo k strate ovládania; a

ii)

riadkovú položku (riadkové položky) vo výkaze komplexného výsledku, v ktorom sú zisk alebo strata vykázané (ak nie sú prezentované oddelene vo výkaze komplexného výsledku).

42

Keď sa individuálna účtovná závierka zostaví pre materskú spoločnosť, ktorá sa v súlade s odsekom 10 rozhodne nezostavovať konsolidovanú účtovnú závierku, v tejto individuálnej účtovnej závierke sa zverejní:

a)

skutočnosť, že účtovná závierka je individuálna účtovná závierka; že bola použitá výnimka z konsolidácie; názov a krajina založenia alebo sídla účtovnej jednotky, ktorej konsolidovaná účtovná závierka zostavená v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva je k dispozícii na verejné použitie; a adresa, kde možno túto konsolidovanú účtovnú závierku získať,

b)

zoznam podstatných investícií do dcérskych spoločností, spoluovládaných účtovných jednotiek a pridružených podnikov vrátane názvu, krajiny založenia alebo sídla, vlastníckeho podielu, ak je odlišný, aj podielu držaných hlasovacích právomocí a

c)

opis metódy použitej na účtovanie investícií uvedených v písmene b).

43

Keď materská spoločnosť (iná ako materská spoločnosť, na ktorú sa vzťahuje odsek 42), spoločník s podielom v spoluovládanej účtovnej jednotke alebo investor s podielom v pridruženom podniku zostavujú individuálnu účtovnú závierku, v tejto individuálnej účtovnej závierke zverejnia:

a)

skutočnosť, že účtovná závierka je individuálna účtovná závierka a dôvod, prečo sa zostavuje, ak to nevyžadujú právne predpisy,

b)

zoznam významných investícií do dcérskych spoločností, spoluovládaných účtovných jednotiek a pridružených podnikov vrátane názvu, krajiny založenia alebo sídla, vlastníckeho podielu a, ak je odlišný, podielu držaných hlasovacích právomocí, a

c)

opis metódy použitej na účtovanie investícií uvedených v písmene b)

a identifikuje účtovnú závierku zostavenú v súlade s odsekom 9 tohto štandardu alebo podľa IAS 28 a IAS 31, na ktoré sa vzťahuje.

DÁTUM ÚČINNOSTI A PRECHODNÉ USTANOVENIA

44

Účtovná jednotka uplatní tento štandard na účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2005 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie sa odporúča. Ak účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na obdobie, ktoré sa začína pred 1. januárom 2005, zverejní túto skutočnosť.

45

Účtovná jednotka uplatní zmeny a doplnenia IAS 27, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008 v odsekoch 4, 18, 19, 26 až 37 a 41 písm. e) a f) pre účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Účtovná jednotka však neuplatní tieto zmeny a doplnenia na účtovné obdobia, ktoré sa začínajú pred 1. júlom 2009, pokiaľ súčasne neuplatňuje IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008). Ak účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny a doplnenia pred 1. júlom 2009, zverejní túto skutočnosť. Účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny a doplnenia retrospektívne s týmito výnimkami:

a)

zmena a doplnenie odseku 28 o priradení celkového komplexného výsledku vlastníkom materskej spoločnosti a nekontrolným podielom, i keď to má za následok mínusový zostatok nekontrolných podielov. Preto účtovná jednotka neupraví priradenie zisku alebo straty za obdobia vykazovania pred uplatnením zmeny a doplnenia;

b)

požiadavky v odsekoch 30 a 31 o účtovaní zmien vo vlastníckych podieloch v dcérskej spoločnosti po dosiahnutí ovládania. Preto sa požiadavky v odsekoch 30 a 31 neuplatňujú na zmeny, ktoré nastali predtým, ako účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny a doplnenia;

c)

požiadavky v odsekoch 34 až 37 týkajúce sa straty ovládania dcérskej spoločnosti. Účtovná jednotka neupraví účtovnú hodnotu investície v bývalej dcérskej spoločnosti, ak došlo k strate ovládania predtým, ako sa uplatnia tieto zmeny a doplnenia. Okrem toho účtovná jednotka neprepočítava zisk alebo stratu zo straty ovládania dcérskej spoločnosti, ku ktorým došlo predtým, ako sa zmeny a doplnenia uplatnili.

45A

Odsek 38 bol zmenený a doplnený Vylepšeniami IFRS vydanými v máji 2008. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu a doplnenie na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2009 alebo neskôr, prospektívne od dátumu, ku ktorému prvýkrát uplatnila IFRS 5. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu a doplnenie na skoršie obdobie, zverejní túto skutočnosť.

45B

Dokumentom Náklady na investície do dcérskej spoločnosti, spoluovládanej účtovnej jednotky alebo pridruženého podniku (zmeny a doplnenia IFRS 1 a IAS 27) vydaným v máji 2008 sa vypustila definícia nákladovej metódy z odseku 4 a pridal sa odsek 38A. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny a doplnenia prospektívne na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2009 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na skoršie obdobie, zverejní túto skutočnosť a súčasne uplatňuje súvisiace zmeny a doplnenia IAS 18, IAS 21 a IAS 36.

45C

Dokumentom Náklady na investície do dcérskej spoločnosti, spoluovládanej účtovnej jednotky alebo pridruženého podniku (zmeny a doplnenia k IFRS 1 a IAS 27) vydaným v máji 2008 sa pridali odseky 38B a 38C. Účtovná jednotka uplatňuje tieto odseky prospektívne na reorganizácie, ktoré nastanú v ročných obdobiach, ktoré sa začínajú 1. januára 2009 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Účtovná jednotka sa môže rozhodnúť uplatňovať odseky 38B a 38C retrospektívne na minulé reorganizácie v rámci rozsahu pôsobnosti týchto odsekov. Ak však účtovná jednotka prehodnotí akúkoľvek reorganizáciu tak, aby bola v súlade s odsekom 38B alebo 38C, prehodnotí všetky neskoršie reorganizácie v rámci rozsahu pôsobnosti týchto odsekov. Ak účtovná jednotka uplatňuje odsek 38B alebo 38C na skoršie obdobie, zverejní túto skutočnosť.

UKONČENIE PLATNOSTI IAS 27 (2003)

46

Týmto štandardom sa nahrádza štandard IAS 27 Konsolidovaná a individuálna účtovná závierka (v znení revízie z roku 2003).


(1)  Ak v čase akvizície dcérska spoločnosť spĺňa kritéria na to, aby bola klasifikovaná ako držaná na predaj v súlade s IFRS 5 Dlhodobý majetok držaný na predaj a ukončené činnosti, bude ďalej zaúčtovaná v súlade s tým štandardom.

(2)  Pozri aj SIC-12 Konsolidácia – subjekty špeciálneho určenia.

Dodatok

Zmeny a doplnenia iných IFRS

Zmeny a doplnenia v tejto prílohe sa uplatňujú na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní zmeny a doplnenia štandardu IAS 27 na skoršie obdobie, tieto zmeny a doplnenia sa uplatnia na toto skoršie obdobie. Vypustený text je v zmenených a doplnených odsekoch prečiarknutý a nový text je podčiarknutý.

A1

V ďalej uvedených medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva platných k 1. júlu 2009 sú v uvedených odsekoch odkazy na „menšinový podiel“ zmenené a doplnené na odkazy na „nekontrolný podiel“:

IFRS

odsek(y)

IFRS 1

B2 písm. c) bod (i), B2 písm. g) bod (i), B2 písm. k)

IFRS 4

34 písm. c)

IAS 1

54 písm. q), 83 písm. a) bod (i), 83 písm. b) bod (i)

IAS 7

20 písm. b)

IAS 14

16

IAS 21

41

IAS 32

AG29

IAS 33

A1

IFRS 1    Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva

A2

IFRS 1 sa mení a dopĺňa podľa opisu uvedeného ďalej.

Odsek 26 sa mení a dopĺňa takto:

„26

Tento štandard zakazuje retrospektívne uplatňovanie niektorých aspektov iných IFRS týkajúcich sa:

c)

odhadov (odseky 31 až 34),

d)

majetku klasifikovaného ako majetok držaný na predaj a ukončenie činnosti (odseky 34A a 34B) a

e)

niektorých aspektov účtovania nekontrolných podielov (odsek 34C).“

Za odsek 34B sa vkladajú tento nový nadpis a odsek 34C:

34C

Prvouplatňovateľ uplatní tieto požiadavky štandardu IAS 27 (v znení zmien a doplnení, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) prospektívne od dátumu prechodu na IFRS:

a)

požiadavka uvedená v odseku 28, že celkový komplexný výsledok je priradený vlastníkom materskej spoločnosti a nekontrolným podielom, i keď to má za následok mínusový zostatok nekontrolných podielov,

b)

požiadavky uvedené v odsekoch 30 a 31 o účtovaní zmien vo vlastníckom podiele materskej spoločnosti v dcérskej spoločnosti, ktoré nemajú za následok stratu ovládania, a

c)

požiadavky uvedené v odsekoch 37 až 37 na účtovanie straty ovládania dcérskej spoločnosti a súvisiace požiadavky odseku 8A IFRS 5. [Zmena zavedená každoročnými vylepšeniami]“

Ak sa však prvouplatňovateľ rozhodne uplatňovať IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) retrospektívne na minulé podnikové kombinácie, uplatní aj štandard IAS 27 (v znení zmien a doplnení, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) v súlade s odsekom B1 tohto IFRS.

Vkladá sa tento odsek 47J:

„47J

IAS 27 (v znení zmien a doplnení, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odseky 26 a 34C. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia na účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IAS 27 (zmenený a doplnený v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedené zmeny a doplnenia sa uplatnia na toto skoršie obdobie.“

IFRS 5    Dlhodobý majetok držaný na predaj a ukončenie činnosti

A3

IFRS 5 sa mení a dopĺňa podľa opisu uvedeného ďalej.

Odsek 33 sa mení a dopĺňa takto:

„33

Odsek 33 sa mení a dopĺňa takto:

a)

d)

sumu výnosov z pokračujúcich činností a z ukončených činností priraditeľnú vlastníkom materskej spoločnosti. Tieto zverejnenia sa môžu uvádzať buď v poznámkach, alebo vo výkaze komplexného výsledku.“

Pridáva sa tento odsek 44B:

„44B

IAS 27 (v znení zmien a doplnení, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) pridal odsek 34 písm. d). Účtovná jednotka uplatní túto zmenu a doplnenie na účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IAS 27 (zmenený a doplnený v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedená zmena a doplnenie sa uplatnia na toto skoršie obdobie. Zmena a doplnenie sa uplatnia retrospektívne.“

IAS 1    Prezentácia účtovnej závierky

A4

Odsek 106 štandardu IAS 1 (v znení revízie z roku 2007) sa mení a dopĺňa takto:

„106

Účtovná jednotka prezentuje výkaz zmien vlastného imania, pričom v tomto výkaze zobrazí:

a)

celkový komplexný výsledok za obdobie, pričom sa oddelene uvedú celkové sumy priraditeľné vlastníkom materskej spoločnosti a nekontrolným podielom,

b)

pri každej zložke vlastného imania vplyvy retrospektívneho uplatnenia alebo retrospektívnej zmeny vykazovania, ktoré boli vykázané v súlade so štandardom IAS 8, a

c)

[vypúšťa sa] a

d)

pri každej zložke vlastného imania porovnanie účtovnej hodnoty na začiatku a na konci obdobia, pričom sa oddelene zverejnenia zmeny vyplývajúce z:

i)

hospodárskeho výsledku;

ii)

každej položky v ostatných súčastiach komplexného výsledku; a

iii)

transakcií s vlastníkmi, ktorí konajú v rámci svojich právomocí ako vlastníci, pričom sa oddelene zobrazia plnenia vlastníkmi a rozdelenia vlastníkom a zmeny vo vlastníckych podieloch v dcérskych spoločnostiach, ktoré nemajú za následok stratu ovládania.“

Pridáva sa tento odsek 139A:

„139A

IAS 27 (v znení zmien a doplnení, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odsek 106. Účtovná jednotka uplatní túto zmenu a doplnenie na účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IAS 27 (zmenený a doplnený v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedená zmena a doplnenie sa uplatnia na toto skoršie obdobie. Zmena a doplnenie sa uplatnia retrospektívne.“

IAS 7    Výkaz o peňažných tokoch

A5

IAS 7 sa mení a dopĺňa podľa opisu uvedeného ďalej.

Nadpis nad odsekom 39 a odseky 39 až 42 sa menia a dopĺňajú takto:

39

Súhrnné peňažné toky vznikajúce z dosiahnutého alebo zo strateného ovládania dcérskych spoločností alebo iných podnikateľských jednotiek sa prezentujú oddelene a klasifikujú sa ako investičné činnosti.

40

Účtovná jednotka súhrnne zverejňuje, v súvislosti s dosiahnutím a stratou ovládania dcérskych spoločností alebo iných podnikateľských jednotiek počas obdobia, všetky tieto údaje:

a)

celkové zaplatené alebo prijaté plnenie,

b)

podiel z plnenia skladajúci sa z peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov,

c)

sumu peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov v dcérskych spoločnostiach alebo v iných podnikateľských jednotkách, ktorých ovládanie je dosiahnuté alebo stratené, a

d)

sumu majetku a záväzkov iných ako peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty v dcérskych spoločnostiach alebo v iných podnikateľských jednotkách, ktorých ovládanie je dosiahnuté alebo stratené, sumarizovanú za každú hlavnú kategóriu.

41

Oddelené prezentovanie peňažného toku, spôsobeného dosiahnutím alebo stratou ovládania dcérskych spoločností alebo iných podnikateľských jednotiek, ako samostatných položiek spolu so samostatným zverejňovaním súm nadobudnutého alebo vyradeného majetku a záväzkov pomáha odlíšiť tieto peňažné toky od peňažných tokov vznikajúcich z ostatných prevádzkových, investičných a finančných činností. Peňažné toky spôsobené stratou ovládania nie sú odpočítané od peňažných tokov z dosiahnutia ovládania.

42

Súhrnná suma peňažných prostriedkov, ktorá bola zaplatená alebo prijatá ako protiplnenie za dosiahnutie alebo stratu ovládania dcérskych spoločností alebo iných podnikateľských jednotiek, sa vykazuje vo výkaze o peňažných tokoch v čistej výške peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov nadobudnutých alebo vyradených ako súčasť takýchto transakcií, udalostí alebo zmien v okolnostiach.“

Pridávajú sa tieto odseky 42A a 42B:

„42A

Peňažné toky vznikajúce zo zmien vo vlastníckych podieloch v dcérskej spoločnosti, ktoré nemajú za následok stratu ovládania, sa vykazujú ako peňažné toky z finančných činností.

42B

Zmeny vo vlastníckych podieloch v dcérskej spoločnosti, ktoré nemajú za následok stratu ovládania, ako napríklad následný nákup alebo predaj nástrojov vlastného imania dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou, sa účtujú ako transakcie vo vlastnom imaní [pozri IAS 27 Konsolidovaná a individuálna účtovná závierka (v znení zmien a doplnení, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008)]. V súlade s tým sa výsledné peňažné toky vykazujú rovnakým spôsobom ako iné transakcie s vlastníkmi opísané v odseku 17. “

Pridáva sa tento odsek 54:

„54

IAS 27 (v znení zmien a doplnení, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odseky 39 až 42 a pridal odseky 42A a 42B. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia na účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IAS 27 (zmenený a doplnený v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedené zmeny a doplnenia sa uplatnia na toto skoršie obdobie. Tieto zmeny a doplnenia sa uplatnia retrospektívne.“

IAS 21    Vplyvy zmien kurzov cudzích mien

A6

IAS 21 sa mení a dopĺňa podľa opisu uvedeného ďalej.

Nadpis pred odsekom 48 mení a dopĺňa a pridávajú sa odseky 48A až 48D:

48

48A

Aj keď si účtovná jednotka ponecháva podiel v pôvodnej dcérskej spoločnosti, pridruženom podniku alebo spoluovládanej účtovnej jednotke, popri vyradení celého podielu účtovnej jednotky v zahraničnej prevádzke sa účtujú ako vyradenia tieto transakcie:

a)

strata ovládania dcérskej spoločnosti, ktorá zahŕňa zahraničnú prevádzku,

b)

strata významného vplyvu na pridružený podnik, ktorý zahŕňa zahraničnú prevádzku, a

c)

strata spoluovládania v spoluovládanej účtovnej jednotke, ktorá zahŕňa zahraničnú prevádzku.

48B

Pri vyradení dcérskej spoločnosti, ktorá zahŕňa zahraničnú prevádzku, sa kumulovaná suma kurzových rozdielov, ktorá sa vzťahuje na túto zahraničnú prevádzku a ktorá bola priradená nekontrolným podielom, prestane vykazovať, ale sa nereklasifikuje do hospodárskeho výsledku.

48C

Pri čiastočnom vyradení dcérskej spoločnosti, ktorá zahŕňa zahraničnú prevádzku, účtovná jednotka znova určí pomerný podiel kumulovanej sumy kurzových rozdielov, ktorá sa vykazuje v ostatných súčastiach komplexného výsledku, nekontrolným podielom v tejto zahraničnej prevádzke. Pri akomkoľvek inom čiastočnom vyradení zahraničnej prevádzky účtovná jednotka reklasifikuje do hospodárskeho výsledku len pomerný podiel kumulovanej sumy kurzových rozdielov, ktorá sa vykazuje v ostatných súčastiach komplexného výsledku.

48D

Čiastočné vyradenie podielu účtovnej jednotky v zahraničnej prevádzke predstavuje akékoľvek zníženie vlastníckeho podielu účtovnej jednotky v zahraničnej prevádzke, s výnimkou tých znížení v odseku 48A, ktoré sa zaúčtujú ako vyradenia.“

Pridáva sa tento odsek 60B:

„60B

IAS 27 (v znení zmien a doplnení, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) pridal odseky 48A až 48D. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia na účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IAS 27 (zmenený a doplnený v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedené zmeny a doplnenia sa uplatnia na toto skoršie obdobie.“

IAS 28    Podiely v pridružených podnikoch

A7

IAS 28 sa mení a dopĺňa podľa opisu uvedeného ďalej.

Odseky 18 a 19 sa menia a dopĺňajú takto:

„18

Investor prestane používať metódu vlastného imania odo dňa, kedy stratí významný vplyv nad pridruženým podnikom, a od tohto dňa účtuje investíciu v súlade so štandardom IAS 39, za predpokladu, že sa pridružený podnik nestane dcérskou spoločnosťou alebo spoločným podnikom podľa definície v IAS 31. Pri strate významného vplyvu investor ocení v reálnej hodnote akúkoľvek investíciu, ktorú si ponechá v bývalom pridruženom podniku. Investor vykáže v hospodárskom výsledku akýkoľvek rozdiel medzi:

a)

reálnou hodnotou akejkoľvek ponechanej investície a príjmami z vyradenia časti podielu v pridruženom podniku a

b)

účtovnou hodnotou investície k dátumu, kedy sa stratí významný vplyv.

19

Keď investícia prestane byť pridruženým podnikom a je zaúčtovaná v súlade so štandardom IAS 39, reálna hodnota investície ku dňu, kedy prestáva byť pridruženým podnikom, sa považuje za jej reálnu hodnotu pri prvotnom vykázaní finančného aktíva v súlade so štandardom IAS 39. “

Pridáva sa tento odsek 19A:

„19A

Investor, ktorý stratí významný vplyv na pridružený podnik, účtuje všetky sumy vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku vo vzťahu k tomuto pridruženému podniku na rovnakom základe ako by sa požadovalo, ak by pridružený podnik priamo vyradil súvisiaci majetok alebo záväzky. Preto ak by zisk alebo strata z vyradenia súvisiaceho majetku alebo záväzkov, predtým vykázané pridruženým podnikom v ostatných súčastiach komplexného výsledku, boli reklasifikované do hospodárskeho výsledku, reklasifikuje investor zisk alebo stratu z vlastného imania do hospodárskeho výsledku (ako reklasifikačná úprava) vtedy, keď stratí významný vplyv na pridružený podnik. Napríklad ak má pridružený podnik finančné aktíva k dispozícii na predaj a investor stratí významný vplyv na pridružený podnik, investor reklasifikuje zisk alebo stratu súvisiace s týmito aktívami, predtým vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku, do hospodárskeho výsledku. Ak je vlastnícky podiel investora v pridruženom podniku znížený, ale investícia je naďalej pridruženým podnikom, investor reklasifikuje do hospodárskeho výsledku len pomernú sumu zisku alebo straty predtým vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku.“

Pridáva sa tento odsek 41B:

„41B

IAS 27 (v znení zmien a doplnení, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odseky 18 a 19 a pridal odsek 19A. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia na účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IAS 27 (zmenený a doplnený v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedené zmeny a doplnenia sa uplatnia na toto skoršie obdobie.“

IAS 31    Podiely na spoločnom podnikaní

A8

IAS 31 sa mení a dopĺňa podľa opisu uvedeného ďalej.

Odsek 45 sa mení a dopĺňa takto:

„45

Keď investor prestane spoluovládať účtovnú jednotku, zaúčtuje od tohto dátumu akúkoľvek zostávajúcu investíciu v súlade s IAS 39 za predpokladu, že bývalá spoluovládaná účtovná jednotka sa nestane dcérskou spoločnosťou alebo pridruženým podnikom. Odo dňa, kedy sa spoluovládaná účtovná jednotka stane dcérskou spoločnosťou investora, investor zaúčtuje svoj podiel v súlade so štandardom IAS 27 a IFRS 3 Podnikové kombinácie (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008). Odo dňa, kedy sa spoluovládaná účtovná jednotka stane pridruženým podnikom investora, investor zaúčtuje svoj podiel v súlade so štandardom IAS 28. Pri strate možnosti spoluovládať investor ocení v reálnej hodnote akúkoľvek investíciu, ktorú si ponechá v bývalej spoluovládanej účtovnej jednotke. Investor vykáže v hospodárskom výsledku akýkoľvek rozdiel medzi:

a)

reálnou hodnotou akejkoľvek ponechanej investície a príjmami z vyradenia časti podielu v spoluovládanej účtovnej jednotke a

b)

účtovnou hodnotou investície k dátumu, kedy sa stratí spoluovládanie.“

Pridávajú sa tieto odseky 45A a 45B:

„45A

Keď investícia prestane byť spoluovládanou účtovnou jednotkou a zaúčtuje sa v súlade s IAS 39, reálna hodnota investície ku dňu, kedy prestáva byť spoluovládanou účtovnou jednotkou, sa považuje za jej reálnu hodnotu pri prvotnom vykázaní ako finančného aktíva v súlade so štandardom IAS 39.

45B

Investor, ktorý stratí spoluovládanie účtovnej jednotky, zaúčtuje všetky sumy vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku vo vzťahu k tejto jednotke na rovnakom základe ako by sa požadovalo, ak by spoluovládaná účtovná jednotka priamo vyradila súvisiaci majetok alebo záväzky. Preto ak by zisk alebo strata z vyradenia súvisiaceho majetku alebo záväzkov, predtým vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku, boli reklasifikované do hospodárskeho výsledku, reklasifikuje investor zisk alebo stratu z vlastného imania do hospodárskeho výsledku (ako reklasifikačná úprava) vtedy, keď tento investor stratí spoluovládanie účtovnej jednotky. Napríklad ak spoluovládaná jednotka má finančné aktíva k dispozícii na predaj a investor stratí spoluovládanie účtovnej jednotky, investor reklasifikuje zisk alebo stratu súvisiace s týmito aktívami, predtým vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku, do hospodárskeho výsledku. Ak je vlastnícky podiel investora v spoluovládanej účtovnej jednotke znížený, ale investícia je naďalej spoluovládanou účtovnou jednotkou, investor reklasifikuje do hospodárskeho výsledku len pomernú sumu zisku alebo straty predtým vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku.“

Pridáva sa tento odsek 58A:

„58A

IAS 27 (v znení zmien a doplnení, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odsek 45 a pridal odseky 45A a 45B. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia na účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IAS 27 (zmenený a doplnený v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedené zmeny a doplnenia sa uplatnia na toto skoršie obdobie.“

MÚŠ 39    Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie

A9

IAS 39 sa mení a dopĺňa podľa opisu uvedeného ďalej.

Znenie poslednej vety odseku 102 sa mení a dopĺňa takto:

„102

… Zisk alebo strata zo zabezpečovacieho nástroja týkajúce sa účinnej časti zabezpečenia, ktoré boli vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku, sa reklasifikujú z vlastného imania do hospodárskeho výsledku ako reklasifikačná úprava [pozri IAS 1 (revidovaný v roku 2007)] v súlade s odsekmi 48 až 49 štandardu IAS 21 o vyradení alebo čiastočnom vyradení zahraničnej prevádzky.“

Pridáva sa tento odsek 103E:

„103E

IAS 27 (v znení zmien a doplnení, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odseky 26 a 34C. Účtovná jednotka uplatní túto zmenu a doplnenie na účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IAS 27 (zmenený a doplnený v roku 2008) na skoršie obdobie, zmena a doplnenie sa uplatnia na toto skoršie obdobie.“

SIC-7    Zavedenie meny euro

A10

SIC -7 sa mení a dopĺňa podľa opisu uvedeného ďalej.

Do oddielu „Odkazy“ sa pridáva text „IAS 27 Konsolidovaná a individuálna účtovná závierka (v znení zmien a doplnení z roku 2008)“.

Odsek 4 sa mení a dopĺňa takto

„4

Uvedené znamená najmä:

a)

b)

kumulované kurzové rozdiely súvisiace s prepočtom účtovnej závierky prevádzok v zahraničí, vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku, sa akumulujú vo vlastnom imaní a reklasifikujú sa z vlastného imania do hospodárskeho výsledku iba pri vyradení alebo čiastočnom vyradení čistej investície do zahraničnej prevádzky, a …“

Pod nadpis „Dátum účinnosti“ sa po odseku, v ktorom sa uvádza dátum účinnosti zmien a doplnení štandardu IAS 1, pridáva tento nový odsek:

„IAS 27 (v znení zmien a doplnení z roku 2008, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odsek 4 písm. b). Účtovná jednotka uplatní túto zmenu a doplnenie na účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IAS 27 (zmenený a doplnený v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedená zmena a doplnenie sa uplatnia na toto skoršie obdobie.“


12.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/22


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 495/2009

z 3. júna 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 3

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1126/2008 (2) sa prijali určité medzinárodné štandardy a interpretácie, ktoré existovali k 15. októbru 2008.

(2)

Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) uverejnila 10. januára 2008 medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 3 (v revidovanom znení) Podnikové kombinácie (ďalej len „revidovaný IFRS 3“). V revidovanom IFRS 3 sa ustanovujú zásady a pravidlá týkajúce sa toho, ako nadobúdateľ v podnikovej kombinácii musí vykazovať a oceňovať vo svojich účtovných knihách rôzne prvky (ako napríklad identifikovateľný majetok, prevzaté záväzky, nekontrolné podiely a goodwill) súvisiace so spôsobom účtovania akvizičnej transakcie. Takisto určuje informácie, ktoré sa majú zverejniť, pokiaľ ide o takéto transakcie.

(3)

Konzultácia so skupinou odborných znalcov (TEG) Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) potvrdzuje, že zrevidovaný štandard IFRS 3 spĺňa technické kritériá na prijatie stanovené v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002. V súlade s rozhodnutím Komisie č. 2006/505/ES zo 14. júla 2006 o zriadení poradnej skupiny pre posudzovanie noriem na účely poskytovania poradenstva Komisii týkajúceho sa objektívnosti a neutrality stanovísk Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) (3) poradná skupina pre posudzovanie noriem posúdila stanovisko EFRAG-u ku schváleniu a informovala Komisiu, že toto stanovisko je vyvážené a objektívne.

(4)

Následkom prijatia zmien a doplnení IFRS 3 sú zmeny a doplnenia IFRS 1, IFRS 2, IFRS 7, medzinárodného účtovného štandardu (IAS)12, IAS 16, IAS 28, IAS 32, IAS 33, IAS 34, IAS 36, IAS 37, IAS38, IAS 39 a interpretácie 9 Výboru pre výklad medzinárodného finančného výkazníctva (IFRIC) s cieľom zaistiť konzistentnosť medzi medzinárodnými účtovnými štandardmi.

(5)

Nariadenie (ES) č. 1126/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Regulačného výboru pre účtovníctvo,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha k nariadeniu (ES) č. 1126/2008 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 3 Podnikové kombinácie sa nahrádza revidovaným IFRS 3, ako sa ustanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu;

2.

IFRS 1, IFRS 2, IFRS 7, medzinárodný účtovný štandard (IAS) 12, IAS 16, IAS 28, IAS 32, IAS 33, IAS 34, IAS 36, IAS 37, IAS 38, IAS 39 a interpretácia 9 Výboru pre výklad medzinárodného výkazníctva (IFRIC) sa menia a dopĺňajú v súlade so zmenami a doplneniami IFRS 3, ako sa ustanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Každá spoločnosť uplatňuje revidovaný IFRS 3, ako sa ustanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu, od dátumu začiatku svojho prvého finančného roka začínajúceho sa po 30. júni 2009.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 3. júna 2009

Za Komisiu

Charlie McCREEVY

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 199, 21.7.2006, s. 33.


PRÍLOHA

MEDZINÁRODNÉ ÚČTOVNÉ ŠTANDARDY

IFRS 3

Podnikové kombinácie

Reprodukcia je povolená v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Všetky existujúce práva vyhradené mimo EHP, s výnimkou práva reprodukovania na účely osobného použitia alebo iného riadneho nakladania. Ďalšie informácie je možné získať od IASB na adrese www.iasb.org

MEDZINÁRODNÝ ŠTANDARD FINANČNÉHO VÝKAZNÍCTVA 3

Podnikové kombinácie

CIEĽ

1.

Cieľ tohto IFRS je zlepšiť relevantnosť, spoľahlivosť a porovnateľnosť informácií, ktoré o podnikovej kombinácii a jej vplyvoch uvádza vykazujúca účtovná jednotka vo svojej účtovnej závierke. V tomto IFRS sa na dosiahnutie tohto cieľa ustanovujú zásady a požiadavky týkajúce sa toho, ako nadobúdateľ:

a)

vo svojej účtovnej závierke vykazuje a oceňuje identifikovateľný nadobúdaný majetok a každý nekontrolný podiel v nadobúdanom subjekte,

b)

vykazuje a oceňuje goodwill nadobudnutý v podnikovej kombinácii alebo zisk z výhodnej kúpy a

c)

určuje, ktoré informácie zverejní, aby umožnil používateľom svojej účtovnej závierky vyhodnotiť povahu a finančné vplyvy podnikovej kombinácie.

ROZSAH PÔSOBNOSTI

2.

Tento IFRS sa uplatňuje na transakciu alebo inú udalosť, ktorá zodpovedá definícii podnikovej kombinácie. Tento štandard IFRS sa nevzťahuje na:

a)

vytvorenie spoločného podniku,

b)

nadobudnutie aktíva alebo skupiny aktív, ktoré nepredstavujú podnik. V takýchto prípadoch nadobúdateľ identifikuje a vykazuje jednotlivé nadobudnuté identifikovateľné aktíva (vrátane tých aktív, ktoré zodpovedajú definícii a kritériám vykazovania nehmotného majetku v IAS 38 Nehmotný majetok), a prevzaté záväzky. Obstarávacia cena skupiny sa k dátumu nákupu alokuje k jednotlivým identifikovateľným aktívam a záväzkom na základe ich relatívnych reálnych hodnôt. Z takejto transakcie alebo udalosti nevzniká goodwill,

c)

kombináciu účtovných jednotiek alebo podnikov, ktoré sú spoluovládané (príslušný návod na uplatňovanie poskytujú odseky B1 až B4).

IDENTIFIKÁCIA PODNIKOVEJ KOMBINÁCIE

3.

Účtovná jednotka určí, či transakcia alebo iná udalosť je podnikovou kombináciou, a to tak, že uplatní definíciu uvedenú v tomto IFRS, ktorou sa požaduje, aby nadobudnuté aktíva a prevzaté záväzky predstavovali podnik. Ak nadobudnuté aktíva nepredstavujú podnik, vykazujúca účtovná jednotka zaúčtuje transakciu alebo inú udalosť ako nadobudnutie aktív. V odsekoch B5 až B12 sa poskytuje návod na identifikáciu podnikovej kombinácie a definícia podniku.

METÓDA AKVIZÍCIE

4.

Účtovná jednotka zaúčtuje každú podnikovú kombináciu pomocou metódy akvizície.

5.

Pri uplatňovaní metódy akvizície treba:

a)

identifikovať nadobúdateľa,

b)

určiť dátum nadobudnutia,

c)

vykazovanie a oceňovanie identifikovateľného nadobudnutého majetku, prevzatých záväzkov a akéhokoľvek nekontrolného podielu v nadobúdanom subjekte a

d)

vykázať a oceniť goodwill alebo zisk z výhodnej kúpy.

Identifikácia nadobúdateľa

6.

Pri každej podnikovej kombinácii musí byť jedna z kombinujúcich sa účtovných jednotiek identifikovaná ako nadobúdateľ.

7.

Návod uvedený v IAS 27 Konsolidovaná a individuálna účtovná závierka sa používa na identifikovanie nadobúdateľa (účtovnej jednotky, ktorá ovládne nadobúdaný subjekt). Ak došlo k podnikovej kombinácii, ale uplatnenie návodu uvedeného v IAS 27 jasne nenaznačuje, ktorá z kombinujúcich sa účtovných jednotiek je nadobúdateľom, pri tomto určovaní sa berú do úvahy faktory uvedené v odsekoch B14 až B18.

Určenie dátumu nadobudnutia

8.

Nadobúdateľ identifikuje dátum nadobudnutia, ktorý predstavuje dátum, ku ktorému ovládne nadobúdaný subjekt.

9.

Dátum, ku ktorému nadobúdateľ ovládne nadobúdaný subjekt, je spravidla dátum, ku ktorému nadobúdateľ zákonne prevedie plnenie, nadobudne aktíva a prevezme záväzky nadobúdaného subjektu – dátum uzavretia. Nadobúdateľ by však mohol dosiahnuť ovládanie ku skoršiemu alebo neskoršiemu dátumu ako je dátum uzavretia. Napríklad dátum nadobudnutia predchádza dátumu uzavretia, ak sa písomnou dohodou ustanovuje, že nadobúdateľ ovládne nadobúdaný subjekt k dátumu pred dátumom uzavretia. Nadobúdateľ pri identifikovaní dátumu nadobudnutia zohľadňuje všetky príslušné skutočnosti a okolnosti.

Vykazovanie a oceňovanie identifikovateľného nadobudnutého majetku, prevzatých záväzkov a akéhokoľvek nekontrolného podielu v nadobúdanom subjekte

Zásada vykazovania

10.

Nadobúdateľ vykáže k dátumu nadobudnutia oddelene od goodwillu identifikovateľný nadobúdaný majetok, prevzaté záväzky a každý nekontrolný podiel v nadobúdanom subjekte. Na vykazovanie identifikovateľného nadobudnutého majetku a prevzatých záväzkov sa vzťahujú podmienky vymedzené v odsekoch 11 a 12.

Podmienky vykazovania

11.

Na to, aby identifikovateľný nadobudnutý majetok a prevzaté záväzky mohli byť vykázané ako súčasť uplatnenia metódy akvizície, musia k dátumu nadobudnutia zodpovedať definíciám majetku a záväzkov v Koncepčnom rámci prípravy a prezentácie účtovnej závierky. Napríklad v prípade, keď nadobúdateľ očakáva vznik nákladov, ale nie ich povinný v budúcnosti vynaložiť v súvislosti s uskutočnením svojho plánu ukončiť činnosť nadobúdaného subjektu alebo ukončiť niektoré zamestnanecké pomery alebo premiestniť zamestnancov nadobúdaného subjektu, tieto náklady nie sú k dátumu nadobudnutia záväzkami. Nadobúdateľ preto tieto náklady nevykazuje ako súčasť uplatnenia metódy akvizície. Nadobúdateľ namiesto toho vykazuje tieto náklady vo svojej účtovnej závierke po kombinácii v súlade s inými IFRS.

12.

Okrem toho, aby identifikovateľný nadobudnutý majetok a prevzaté záväzky spĺňali kritériá na vykazovanie ako súčasť uplatnenia metódy akvizície, musia skôr predstavovať súčasť toho, čo si nadobúdateľ a nadobúdaný subjekt (alebo jeho bývalí vlastníci) vymenili v rámci transakcie podnikovej kombinácie, ako predstavovať výsledok osobitných transakcií. Nadobúdateľ uplatní návod uvedený v odsekoch 51 až 53, aby určil, ktorý identifikovateľný nadobudnutý majetok alebo ktoré prevzaté záväzky predstavujú pre nadobúdaný subjekt súčasť výmeny, a ktoré sú prípadne výsledkom oddelených transakcií, ktoré sa majú zaúčtovať v súlade s ich povahou a platnými IFRS.

13.

Výsledkom uplatnenia zásady a podmienok vykazovania nadobúdateľom môže byť vykázanie niektorých aktív a záväzkov, ktoré nadobúdaný subjekt predtým vo svojej účtovnej závierke nevykazoval ako aktíva a záväzky. Nadobúdateľ napríklad vykazuje nadobudnutý identifikovateľný nehmotný majetok, ako je obchodná značka, patent, alebo vzťahy so zákazníkmi, ktoré nadobúdaný subjekt vo svojej účtovnej závierke nevykazoval ako majetok a záväzky, pretože ich vytvoril interne a súvisiace náklady účtoval do výdavkov.

14.

V odsekoch B28 až B40 sa poskytuje návod na vykazovanie operatívnych lízingov a nehmotného majetku. V odsekoch 22 až 28 sa ustanovujú typy identifikovateľných aktív a záväzkov, medzi ktoré patria položky, pre ktoré IFRS poskytuje obmedzené výnimky zo zásady a z podmienok vykazovania.

Klasifikácia alebo určenie identifikovateľného nadobudnutého majetku a prevzatých záväzkov v rámci podnikovej kombinácie

15.

K dátumu nadobudnutia nadobúdateľ klasifikuje alebo určí identifikovateľný nadobudnutý majetok a prevzaté záväzky na účely následného uplatňovania iných IFRS. Nadobúdateľ uskutoční túto klasifikáciu alebo určenie na základe zmluvných podmienok, ekonomických podmienok, svojich prevádzkových a účtovných politík a ostatných príslušných podmienok podľa toho, ako existujú k dátumu nadobudnutia.

16.

IFRS ustanovujú v niektorých situáciách odlišné účtovanie v závislosti od toho, ako účtovná jednotka klasifikuje alebo určí konkrétny majetok alebo záväzok. Príklady klasifikácie alebo určenia účelu, ktoré uskutočňuje nadobúdateľ na základe príslušných podmienok podľa toho, ako existujú k dátumu nadobudnutia, zahŕňajú, ale neobmedzujú sa na, tieto skutočnosti:

a)

klasifikácia konkrétnych finančných aktív a záväzkov ako finančné aktívum alebo záväzok v reálnej hodnote prostredníctvom zisku alebo straty alebo ako finančné aktívum k dispozícii na predaj alebo držané do splatnosti, v súlade s IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie,

b)

označenie derivátového nástroja ako zabezpečovacieho nástroja v súlade s IAS 39 a

c)

posúdenie, či by mal byť vložený derivát oddelený od hostiteľskej zmluvy v súlade s IAS 39 (čo je záležitosťou „klasifikácie“, keďže IFRS používa tento pojem).

17.

V tomto IFRS sa poskytujú dve výnimky zo zásady v odseku 15:

a)

klasifikácia lízingovej zmluvy buď ako operatívny lízing alebo finančný lízing v súlade s IAS 17 Lízingy a

b)

klasifikácia zmluvy ako poistná zmluva v súlade s IFRS 4 Poistné zmluvy.

Nadobúdateľ klasifikuje tieto zmluvy na základe zmluvných podmienok a ostatných faktorov k začiatku trvania zmluvy (alebo, ak sa upravili zmluvné podmienky spôsobom, ktorým by sa zmenila klasifikácia zmluvy, k dátumu tejto úpravy, ktorým by mohol byť dátum nadobudnutia).

Zásada oceňovania

18.

Nadobúdateľ oceňuje identifikovateľný nadobudnutý majetok a prevzaté záväzky v reálnej hodnote k dátumu nadobudnutia.

19.

Pri každej podnikovej kombinácii nadobúdateľ ocení každý nekontrolný podiel v nadobúdanom subjekte reálnou hodnotou alebo pomerným podielom nekontrolného podielu v čistých identifikovateľných aktívach nadobúdaného subjektu.

20.

V odsekoch B41 až B45 sa poskytuje návod na určovanie reálnej hodnoty konkrétneho identifikovateľného majetku a nekontrolného podielu v nadobúdanom subjekte. V odsekoch 24 až 31 sa ustanovujú typy identifikovateľných aktív a záväzkov, v ktorých sú zahrnuté položky, pre ktoré sa v tomto IFRS poskytujú obmedzené výnimky zo zásady oceňovania.

Výnimky zo zásad vykazovania alebo oceňovania

21.

V tomto IFRS sa poskytujú obmedzené výnimky zo zásad vykazovania a oceňovania uvedených v tomto štandarde. V odsekoch 22 až 31 sa vymedzujú konkrétne položky, pre ktoré sa poskytujú výnimky, ako aj povaha týchto výnimiek. Nadobúdateľ zaúčtuje tieto položky na základe uplatnenia požiadaviek uvedených v odsekoch 22 až 31, čoho výsledkom môže byť to, že niektoré položky sa:

a)

vykazujú buď na základe uplatnenia dodatočných zásad vykazovania k tým, ktoré sú v odsekoch 11 a 12, alebo na základe uplatnenia požiadaviek iných IFRS, s výsledkami, ktoré sa líšia od uplatnenia zásad a podmienok vykazovania,

b)

oceňujú inou sumou, ako sú ich reálne hodnoty k dátumu nadobudnutia.

Výnimka zo zásady vykazovania

Podmienené záväzky

22.

V IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva sa podmienený záväzok definuje ako:

a)

alebo nevzniknutím jednej alebo viacerých neurčitých budúcich udalostí, ktoré nie sú úplne ovládané účtovnou jednotkou, b)

b)

súčasná povinnosť, ktorá vzniká z minulých udalostí, ale nevykazuje sa, pretože:

i)

nie je pravdepodobné, že na vysporiadanie záväzku bude potrebný úbytok zdrojov stelesňujúcich ekonomické úžitky; alebo

ii)

výšku záväzku nie je možné oceniť s dostatočnou spoľahlivosťou.

23.

Požiadavky uvedené v IAS 37 sa neuplatňujú na určenie toho, ktoré podmienené záväzky sa majú vykázať k dátumu nadobudnutia. Nadobúdateľ namiesto toho vykazuje k dátumu nadobudnutia podmienený záväzok prevzatý v podnikovej kombinácii, ak tento podmienený záväzok predstavuje súčasný záväzok, ktorý vzniká ako následok minulých udalostí a jeho reálnu hodnotu je možné spoľahlivo určiť. Nadobúdateľ preto na rozdiel od IAS 37 vykazuje k dátumu nadobudnutia podmienený záväzok, prevzatý v podnikovej kombinácii, aj keď nie je pravdepodobné, že na vysporiadanie záväzku bude potrebný úbytok zdrojov stelesňujúcich ekonomické úžitky. Odsek 56 obsahuje návod na následné účtovanie podmienených záväzkov.

Výnimky zo zásad vykazovania a zo zásad oceňovania

Dane z príjmov

24.

Nadobúdateľ vykazuje a oceňuje odloženú daňovú pohľadávku alebo záväzok, vznikajúci z nadobudnutého majetku a prevzatých záväzkov v podnikovej kombinácii, v súlade s IAS 12 Dane z príjmov.

25.

Nadobúdateľ zaúčtuje možné daňové vplyvy dočasných rozdielov a umorovania daňovej straty nadobúdaného subjektu, ktoré existujú k dátumu nadobudnutia alebo vznikajú ako výsledok nadobudnutia, v súlade s IAS 12.

Zamestnanecké požitky

26.

Nadobúdateľ vykazuje a oceňuje odloženú daňovú pohľadávku (alebo prípadný majetok) vzťahujúcu sa na zamestnanecké požitky nadobúdaného subjektu, v súlade s IAS 19 Zamestnanecké požitky.

Majetok z odškodnenia

27.

Predávajúci sa v rámci podnikovej kombinácie môže zmluvne zaviazať nahradiť nadobúdateľovi škodu vzniknutú v dôsledku podmienenej udalosti alebo neistoty v súvislosti s určitým majetkom alebo záväzkom alebo ich časťou. Predávajúci môže napríklad odškodniť nadobúdateľa v prípade strát nad stanovenú sumu, vznikajúcich z konkrétnej podmienenej udalosti; inými slovami, predávajúci sa zaručí, že záväzok nadobúdateľa neprevýši stanovenú sumu. Následkom toho získa nadobúdateľ majetok z odškodnenia. Nadobúdateľ vykáže majetok z odškodnenia ocenený na rovnakom základe ako odškodňovanú položku v rovnakom čase, ku ktorému vykáže odškodňovanú položku, s výhradou potreby vytvoriť opravnú položku na nevymožiteľné sumy. Ak teda odškodnenie súvisí s majetkom alebo záväzkom, ktoré sa vykazujú k dátumu nadobudnutia a oceňujú reálnou hodnotou k dátumu jeho nadobudnutia, nadobúdateľ vykáže k dátumu nadobudnutia majetok z odškodnenia ocenený reálnou hodnotou k dátumu jeho nadobudnutia. Vplyvy neistoty týkajúcej sa budúcich peňažných tokov vzhľadom na úvahy o vymožiteľnosti sú v prípade majetku z odškodnenia zahrnuté do ocenenia reálnou hodnotou a osobitná opravná položka k oceneniu nie je potrebná (príslušný návod na uplatňovanie poskytuje odsek B41).

28.

V niektorých prípadoch odškodnenie môže súvisieť s majetkom alebo záväzkom, ktoré sú výnimkami zo zásad vykazovania alebo oceňovania. Odškodnenie sa môže napríklad týkať podmieneného záväzku, ktorý sa k dátumu nadobudnutia nevykáže, pretože jeho reálnu hodnotu nemožno k tomuto dátumu spoľahlivo určiť. V alternatívnom prípade sa môže odškodnenie vzťahovať na majetok alebo záväzok, ktorý je napríklad výsledkom zamestnaneckého požitku, ktorý sa oceňuje na inom základe ako je reálna hodnota k dátumu nadobudnutia. Za týchto okolností sa majetok z odškodnenia vykazuje a oceňuje s použitím predpokladov konzistentných s tými, ktoré sa použili na ocenenie odškodňovanej položky, s výhradou posúdenia vymožiteľnosti majetku z odškodnenia vykonaného manažmentom a akýchkoľvek zmluvných obmedzení odškodňovanej sumy. Odsek 57 obsahuje návod na následné zaúčtovanie majetku z odškodnenia.

Výnimky zo zásady oceňovania

Znovunadobudnuté práva

29.

Nadobúdateľ oceňuje hodnotu znovunadobudnutého práva, vykázaného ako nehmotný majetok, na základe zostávajúcej doby vyplývajúcej z príslušnej zmluvy bez ohľadu na to, či by účastníci trhu pri určovaní jeho reálnej hodnoty zvažovali možné obnovenia zmlúv. Príslušný návod na uplatňovanie je v odsekoch B35 až B36.

Prísľuby platieb formou akcií

30.

Nadobúdateľ oceňuje záväzok alebo nástroj vlastného imania v súvislosti s nahradením prísľubov platieb formou akcií nadobúdaného subjektu prísľubmi platieb formou akcií nadobúdateľa v súlade s metódou IFRS 2 Platby na základe podielov. (V tomto IFRS sa výsledok tejto metódy označuje ako „trhové ocenenie“ prísľubu.)

Majetok držaný na predaj

31.

Nadobúdateľ oceňuje k dátumu nadobudnutia nadobudnutý dlhodobý majetok (alebo skupinu na vyradenie), ktorý je v súlade s IFRS 5 Dlhodobý majetok držaný na predaj a ukončenie činnosti klasifikovaný ako držaný na predaj, reálnou hodnotou zníženou o náklady na predaj v súlade s odsekmi 15 až 18 tohto IFRS.

Vykazovanie a oceňovanie goodwillu alebo zisku z výhodnej kúpy

32.

Nadobúdateľ vykazuje k dátumu nadobudnutia goodwill ocenený vo výške prebytku a) nad b), kde:

a)

je súhrn:

i)

prevedeného plnenia oceneného v súlade s IFRS, ktorý spravidla požaduje reálnu hodnotu k dátumu nadobudnutia (pozri odsek 37);

ii)

sumy každého nekontrolného podielu v nadobúdanom subjekte v súlade s týmto IFRS; a

iii)

reálnej hodnoty, ktorú mal k dátumu nadobudnutia predtým vlastnený podiel nadobúdateľa na vlastnom imaní nadobúdaného subjektu, a to v prípade podnikovej kombinácie realizovanej vo fázach (pozri odseky 41 a 42).

b)

rozdiel medzi hodnotami identifikovateľného majetku k dátumu nadobudnutia a prevzatých záväzkov ocenených v súlade s týmto IFRS.

33.

V podnikovej kombinácii, v rámci ktorej si nadobúdateľ a nadobúdaný subjekt (alebo jeho bývalí vlastníci) vymenia iba podiely na vlastnom imaní, môže byť reálna hodnota podielov na vlastnom imaní nadobúdaného subjektu k dátumu nadobudnutia oceniteľná spoľahlivejšie, ako reálna hodnota podielov na vlastnom imaní nadobúdateľa k dátumu nadobudnutia. V takom prípade nadobúdateľ stanoví hodnotu goodwillu s použitím reálnej hodnoty podielov na vlastnom imaní nadobúdaného subjektu k dátumu nadobudnutia namiesto reálnej hodnoty prevádzaných podielov na vlastnom imaní k dátumu nadobudnutia. Na stanovenie hodnoty goodwillu v podnikovej kombinácii, pri ktorej nedošlo k prevodu plnenia, nadobúdateľ použije reálnu hodnotu nadobúdateľovho podielu na vlastnom imaní nadobúdaného subjektu k dátumu nadobudnutia, určenú s použitím techniky oceňovania, namiesto reálnej hodnoty prevedeného plnenia k dátumu nadobudnutia [odsek 32 písm. a) bod i)]. Príslušný návod na uplatňovanie je v odsekoch B46 až B49.

Výhodné kúpy

34.

Nadobúdateľ príležitostne uskutoční výhodnú kúpu, ktorá predstavuje podnikovú kombináciu, v rámci ktorej suma podľa odseku 32 písm. b) presiahne súhrnnú hodnotu súm konkretizovaných v odseku 32 písm. a). Ak tento rozdiel zostáva po uplatnení požiadaviek paragrafu 36, nadobúdateľ vykáže k dátumu nadobudnutia výsledný zisk v hospodárskom výsledku. Zisk sa priradí nadobúdateľovi.

35.

Výhodná kúpa by mohla napríklad nastať pri podnikovej kombinácii, ktorá je núteným predajom, pri ktorom predávajúci koná pod nátlakom. Výnimky z vykazovania alebo oceňovania určitých položiek uvedených v odsekoch 22 až 31 však môžu mať za následok aj vykázanie zisku (alebo zmenu sumy vykázaného zisku) z výhodnej kúpy.

36.

Nadobúdateľ predtým, ako sa vykáže zisk z výhodnej kúpy, opätovne posúdi, či správne identifikoval všetky nadobudnuté aktíva a všetky prevzaté záväzky, a vykáže všetky dodatočné aktíva alebo záväzky, ktoré sa identifikovali pri tomto posúdení. Nadobúdateľ potom preverí postupy použité na ocenenie súm, ktorých vykázanie sa požaduje v tomto IFRS k dátumu nadobudnutia pri každej z týchto položiek:

a)

identifikovateľný nadobudnutý majetok a prevzaté záväzky,

b)

prípadný nekontrolný podiel v nadobúdanom subjekte,

c)

v prípade podnikovej kombinácie realizovanej vo fázach, predtým vlastnený podiel nadobúdateľa na vlastnom imaní nadobúdaného subjektu a

d)

prevedené plnenie.

Cieľom posúdenia je zaistiť, aby ocenenia zodpovedajúcim spôsobom odzrkadľovali zváženie všetkých dostupných informácií k dátumu nadobudnutia.

Prevedené plnenie

37.

Plnenie prevedené v rámci podnikovej kombinácie sa oceňuje reálnou hodnotou, ktorá sa vypočíta ako súčet reálnych hodnôt, ktoré majú k dátumu nadobudnutia majetok prevedený nadobúdateľom, záväzky, ktoré vznikli nadobúdateľovi voči bývalým vlastníkom nadobúdaného subjektu, a podiely na vlastnom imaní emitované nadobúdateľom. (Akákoľvek časť prísľubov nadobúdateľa na platby formou akcií, ktorá je vymenená za prísľuby, vlastnené zamestnancami nadobúdaného subjektu, ktoré sú zahrnuté do plnenia, ktorého prevod sa uskutočnil v rámci podnikovej kombinácie, sa však oceňuje skôr v súlade s odsekom 30, ako reálnou hodnotou.) Medzi príklady možných foriem plnenia patria peniaze, ostatné aktíva, podnik alebo dcérska spoločnosť nadobúdateľa, podmienené plnenie, kmeňové alebo prioritné nástroje vlastného imania, opcie, warranty a členské podiely v podielových združeniach.

38.

Prevedené plnenie môže zahŕňať majetok alebo záväzky nadobúdateľa, ktorých účtovné hodnoty sú odlišné od ich reálnych hodnôt k dátumu nadobudnutia (napríklad nepeňažný majetok alebo podnik nadobúdateľa). V takomto prípade nadobúdateľ opätovne ocení prevedený majetok alebo záväzky na ich reálne hodnoty k dátumu nadobudnutia a vykáže prípadné výsledné zisky alebo straty v hospodárskom výsledku. Niekedy však po podnikovej kombinácii prevedený majetok alebo záväzky zostávajú v kombinovanej účtovnej jednotke (napríklad z toho dôvodu, že majetok alebo záväzky sa previedli nadobúdanému subjektu namiesto jeho bývalým vlastníkom) a nadobúdateľ si tak ponecháva kontrolu nad nimi. V takej situácii nadobúdateľ ocení tento majetok a tieto záväzky v účtovných hodnotách, ktoré mali bezprostredne pred dátumom nadobudnutia, a tak pred podnikovou kombináciou ako aj po nej nevykazuje zisk alebo stratu z majetku alebo záväzkov, ktoré ovláda.

Podmienené plnenie

39.

Plnenie, ktoré nadobúdateľ prevedie výmenou za nadobúdaný subjekt, zahŕňa každý majetok alebo záväzok vyplývajúci z dohody o podmienenom plnení (pozri odsek 37). Nadobúdateľ vykáže reálnu hodnotu podmieneného plnenia k dátumu nadobudnutia ako súčasť plnenia prevedeného výmenou za nadobúdaný subjekt.

40.

Nadobúdateľ klasifikuje povinnosť uhradiť podmienené plnenie ako záväzok alebo ako vlastné imanie na základe definícií nástrojov vlastného imania a finančného záväzku v odseku 11 IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia, alebo na základe iných uplatniteľných IFRS. Nadobúdateľ klasifikuje právo na vrátenie predtým prevedeného plnenia ako majetok, ak sú splnené stanovené podmienky. Odsek 58 obsahuje návod na následné zaúčtovanie podmieneného plnenia.

Dodatočný návod na uplatňovanie metódy akvizície na konkrétne typy podnikových kombinácií

Podniková kombinácia realizovaná vo fázach

41.

Nadobúdateľ niekedy ovládne nadobúdaný subjekt, v ktorom pred dátumom nadobudnutia vlastnil podiel na vlastnom imaní. Napríklad k 31. decembru 20X1 účtovná jednotka A drží 35 % nekontrolný podiel na vlastnom imaní účtovnej jednotky B. K tomuto dátumu účtovná jednotka A odkúpi ešte 40 % podiel v účtovnej jednotke B, čo jej umožní ovládať účtovnú jednotku B. V tomto IFRS sa takáto transakcia nazýva podnikovou kombináciou realizovanou vo fázach, ktorá sa niekedy nazýva aj postupným nadobudnutím.

42.

V podnikovej kombinácii realizovanej vo fázach nadobúdateľ opätovne ocení svoje predtým držané podiely v nadobúdanom subjekte vo výške ich reálnej hodnoty k dátumu nadobudnutia a vykáže prípadný výsledný zisk alebo stratu v zisku alebo strate. Mohlo sa stať, že v predchádzajúcich obdobiach vykazovania nadobúdateľ vykázal zmeny hodnoty svojich podielov na vlastnom imaní nadobúdaného subjektu v ostatných súčastiach komplexného výsledku (napríklad preto, že investícia bola klasifikovaná ako investícia k dispozícii na predaj). V takom prípade sa suma, ktorá bola vykázaná v ostatných súčastiach komplexného výsledku, vykazuje na rovnakom základe ako by sa vykazovala, keby nadobúdateľ priamo vyradil predtým držaný podiel na vlastnom imaní.

Podniková kombinácia realizovaná bez prevodu plnenia

43.

Nadobúdateľ niekedy ovládne nadobúdaný subjekt bez toho, aby došlo k prevodu plnenia. Na tieto kombinácie sa uplatňuje účtovanie pomocou metódy akvizície. Medzi takéto okolnosti patria tieto:

a)

Nadobúdaný subjekt spätne odkúpi pre existujúceho investora (nadobúdateľa) dostatočný počet svojich vlastných akcií, s cieľom dosiahnuť ovládanie.

b)

Skončí sa platnosť práv menšinového veta, ktoré predtým znemožňovali nadobúdateľovi ovládať nadobúdaný subjekt, v ktorom nadobúdateľ držal väčšinové hlasovacie práva.

c)

Nadobúdateľ a nadobúdaný subjekt sa dohodnú na skombinovaní svojich podnikov len prostredníctvom zmluvy. Nadobúdateľ tak k dátumu nadobudnutia, alebo predtým, neprevedie výmenou za ovládanie nadobúdaného subjektu žiadne plnenie a nedrží podiely na vlastnom imaní nadobúdaného subjektu. Medzi príklady podnikových kombinácií realizovaných iba prostredníctvom zmluvy patrí spojenie dvoch podnikov v rámci dohody o zviazanosti alebo vytvorenie duálne kótovanej korporácie.

44.

V podnikovej kombinácii realizovanej len prostredníctvom zmluvy priradí nadobúdateľ vlastníkom nadobúdaného subjektu sumu čistých aktív nadobúdaného subjektu vykázaných v súlade s týmto IFRS. Inými slovami, podiely na vlastnom imaní nadobúdaného subjektu držané inými stranami ako je nadobúdateľ, predstavujú v účtovnej závierke nadobúdateľa po kombinácii nekontrolný podiel aj vtedy, keď všetky podiely na vlastnom imaní nadobúdaného subjektu sú priradené k nekontrolnému podielu.

Obdobie oceňovania

45.

Ak je prvotné účtovanie podnikovej kombinácie ku koncu obdobia vykazovania, v ktorom ku kombinácii došlo, neúplné, nadobúdateľ vo svojej účtovnej závierke vykáže predbežné sumy položiek, ktorých zaúčtovanie je neúplné. Počas obdobia oceňovania nadobúdateľ retrospektívne upraví predbežné sumy, vykázané k dátumu nadobudnutia, aby sa odzrkadlili nové informácie získané o skutočnostiach a okolnostiach, ktoré existovali k dátumu nadobudnutia a ktoré by v prípade, že by boli známe, ovplyvnili ocenenie súm vykázaných k tomuto dátumu. Počas obdobia oceňovania nadobúdateľ takisto retrospektívne vykáže dodatočný majetok a záväzky, ak sa získali nové informácie o skutočnostiach a okolnostiach, ktoré existovali k dátumu nadobudnutia a ktoré by v prípade, že by boli známe, mali za následok vykázanie tohto majetku a týchto záväzkov k tomuto dátumu. Obdobie oceňovania sa končí v okamihu, keď nadobúdateľ získa informácie, ktoré vyhľadával o skutočnostiach a okolnostiach existujúcich k dátumu nadobudnutia, alebo keď zistí, že viac informácií nie je možné získať. Obdobie oceňovania však nemôže presiahnuť jeden rok od dátumu nadobudnutia.

46.

Obdobie oceňovania je obdobie po dátume nadobudnutia, počas ktorého môže nadobúdateľ upraviť predbežné sumy vykázané v rámci podnikovej kombinácie. Obdobie oceňovania poskytuje nadobúdateľovi primeraný čas na získanie informácií potrebných na identifikáciu a ocenenie nasledujúcich položiek, a to k dátumu nadobudnutia v súlade s požiadavkami tohto IFRS:

a)

identifikovateľný nadobúdaný majetok, prevzaté záväzky a každý nekontrolný podiel v nadobúdanom subjekte,

b)

plnenie prevedené nadobúdanému subjektu (alebo iná suma použitá pri oceňovaní goodwillu),

c)

v prípade podnikovej kombinácie realizovanej vo fázach podiel na vlastnom imaní nadobúdaného subjektu predtým držaný nadobúdateľom a

d)

výsledný goodwill alebo zisk z výhodnej kúpy.

47.

Nadobúdateľ pri zisťovaní, či by z informácií získaných po dátume nadobudnutia mala vyplývať úprava predbežných vykázaných súm, alebo či tieto informácie vyplývajú z udalostí, ktoré nastali po dátume nadobudnutia, zohľadňuje všetky príslušné faktory. Medzi príslušné faktory patrí dátum získania dodatočných informácií a to, či môže nadobúdateľ identifikovať dôvod zmeny predbežných súm. Do informácií získaných krátko po dátume nadobudnutia sa s väčšou pravdepodobnosťou budú premietať skutočnosti, ktoré existovali k dátumu nadobudnutia, ako informácie získané o niekoľko mesiacov neskôr. Napríklad s výnimkou prípadov, keď je možné identifikovať ovplyvňujúcu udalosť, predaj majetku tretej osobe krátko po dátume nadobudnutia za sumu, ktorá sa významne líši od jeho reálnej hodnoty určenej k tomuto dátumu, pravdepodobne naznačuje chybu v predbežnej sume.

48.

Nadobúdateľ vykazuje zvýšenie (zníženie) predbežnej sumy vykázanej pre identifikovateľný majetok (záväzok) pomocou zníženia (zvýšenia) goodwillu. Nové informácie získané počas obdobia oceňovania by však niekedy mohli mať za následok vykázanie úpravy predbežnej sumy viac ako jedného aktíva alebo záväzku. Napríklad nadobúdateľ by mohol prevziať záväzok uhradiť škody týkajúce sa nehody v jednej z prevádzok nadobúdaného subjektu, ktorá je čiastočne alebo úplne pokrytá poistením zodpovednosti nadobúdaného subjektu. Ak nadobúdateľ získa počas obdobia oceňovania novú informáciu o reálnej hodnote tohto záväzku k dátumu nadobudnutia, úprava goodwillu vyplývajúca zo zmeny predbežnej sumy vykázanej pri záväzku by sa kompenzovala (úplne alebo čiastočne) pomocou príslušnej úpravy goodwillu vyplývajúcej zo zmeny predbežnej sumy vykázanej pri pohľadávke nároku voči poisťovateľovi.

49.

Počas obdobia oceňovania nadobúdateľ vykazuje úpravy predbežných súm, ako keby bolo k dátumu nadobudnutia zaúčtovanie podnikovej kombinácie úplné. Nadobúdateľ tak podľa potreby preskúma porovnateľné informácie za predchádzajúce obdobia, vykázané v účtovnej závierke, vrátane uskutočnenia všetkých zmien odpisovania, amortizácie alebo iných vplyvov na výnosy vykázaných pri dokončovaní prvotného účtovania.

50.

Po skončení obdobia oceňovania nadobúdateľ preskúma účtovanie podnikovej kombinácie iba s cieľom opraviť chybu v súlade s IAS 8 Účtovná politika, zmeny v účtovných odhadoch a chyby.

Určovanie toho, čo predstavuje súčasť transakcie podnikovej kombinácie

51.

Nadobúdateľ a nadobúdaný subjekt môžu mať pred začatím rokovaní o podnikovej kombinácii predchádzajúci vzťah alebo inú dohodu, alebo môžu počas rokovaní uzavrieť dohodu, ktorá je oddelená od podnikovej kombinácie. V každej z týchto situácií nadobúdateľ identifikuje všetky sumy, ktoré nie sú súčasťou toho, čo si nadobúdateľ a nadobúdaný subjekt (alebo jeho bývalí vlastníci) vymenili v podnikovej kombinácii, t. j. sumy, ktoré nepredstavujú súčasť výmeny za nadobúdaný subjekt. Nadobúdateľ vykazuje ako súčasť uplatnenia metódy akvizície iba plnenia, ktoré sa previedli za nadobúdaný subjekt, a nadobudnutý majetok a záväzky prevzaté výmenou za nadobúdaný subjekt. Samostatné transakcie sa zaúčtujú v súlade s príslušnými IFRS.

52.

Transakcia uzatvorená pred kombináciou nadobúdateľom alebo v mene nadobúdateľa, alebo skôr primárne v prospech nadobúdateľa alebo kombinovanej účtovnej jednotky, než primárne v prospech nadobúdaného subjektu (alebo jeho bývalých vlastníkov), je pravdepodobne samostatnou transakciou. Príklady samostatných transakcií, ktoré nemajú byť súčasťou uplatňovania metódy akvizície, sú tieto:

a)

transakcia, ktorej výsledkom je vysporiadanie predchádzajúceho vzťahu medzi nadobúdateľom a nadobúdaným subjektom,

b)

transakcia, ktorou sú zamestnanci alebo bývalí vlastníci nadobúdaného subjektu odmeňovaní za budúce služby, a

c)

transakcia, ktorou sa nadobúdanému subjektu alebo jeho bývalým vlastníkom vyplácajú úhrady nákladov nadobúdateľa súvisiacich s nadobudnutím.

Príslušný návod na uplatňovanie je v odsekoch B50 až B62.

Náklady súvisiace s nadobudnutím

53.

Náklady súvisiace s nadobudnutím sú náklady, ktoré vynaloží nadobúdateľ na uskutočnenie podnikovej kombinácie. Do týchto nákladov patria odmeny za sprostredkovanie; poradenstvo, právne, účtovné, oceňovacie a iné honoráre za odbornú prácu alebo konzultácie; všeobecné administratívne náklady vrátane nákladov na udržiavanie organizačnej zložky pre akvizície; a náklady na registráciu a emisiu dlhových a majetkových cenných papierov. Nadobúdateľ zaúčtuje náklady súvisiace s nadobudnutím ako výdavky v období, v ktorom sú vynaložené náklady a v ktorom sú prijaté služby, s jednou výnimkou. Náklady na emisiu dlhových alebo majetkových cenných papierov sa vykazujú v súlade s IAS 32 a IAS 39.

NÁSLEDNÉ OCEŇOVANIE A ÚČTOVANIE

54.

Nadobúdateľ vo všeobecnosti následne oceňuje a účtuje majetok nadobudnutý, záväzky prevzaté alebo vzniknuté a nástroje vlastného imania emitované v rámci podnikovej kombinácie v súlade s ostatnými uplatniteľnými IFRS na tieto položky, v závislosti od ich povahy. V tomto IFRS sa však poskytuje návod na následné oceňovanie a účtovanie ďalej uvedených nadobudnutých aktív, prevzatých alebo vzniknutých záväzkov a nástrojov vlastného imania, emitovaných v rámci podnikovej kombinácie:

a)

znovunadobudnuté práva,

b)

podmienené záväzky vykázané k dátumu nadobudnutia,

c)

majetok z odškodnenia a

d)

podmienené plnenie.

Príslušný návod na uplatňovanie je v odseku B63.

Znovunadobudnuté práva

55.

Znovunadobudnuté právo vykázané ako nehmotný majetok sa amortizuje počas zostatkového zmluvného obdobia zmluvy, ktorou bolo právo poskytnuté. Nadobúdateľ, ktorý následne predá znovunadobudnuté právo tretej strane, zahrnie účtovnú hodnotu nehmotného majetku do určovania zisku alebo straty z predaja.

Podmienené záväzky

56.

Po prvotnom vykázaní a predtým, ako je záväzok vysporiadaný, zrušený alebo uplynie jeho platnosť, nadobúdateľ ocení podmienený záväzok vykázaný v rámci podnikovej kombinácie v sume vyššej zo:

a)

sumy, ktorá by sa vykázala v súlade so štandardom IAS 37 a

b)

sumy prvotne vykázanej, zníženej prípadne o kumulatívnu amortizáciu vykázanú v súlade so štandardom IAS 18 Výnosy.

Táto požiadavka sa neuplatňuje na zmluvy zaúčtované v súlade so štandardom IAS 39.

Majetok z odškodnenia

57.

Ku koncu každého následného obdobia vykazovania ocení nadobúdateľ majetok z odškodnenia, ktorý bol vykázaný k dátumu nadobudnutia, na rovnakom základe ako majetok alebo záväzok, na ktorý sa vzťahuje odškodnenie, pričom zohľadní zmluvné obmedzenia jeho sumy a v prípade majetku z odškodnenia, ktorý nie je následne ocenený vo svojej reálnej hodnote, zohľadní vymožiteľnosť majetku z odškodnenia. Nadobúdateľ ukončí vykazovanie majetku z odškodnenia iba v prípade, keď majetok prevezme, predá, alebo iným spôsobom stratí naň právo.

Podmienené plnenie

58.

Niektoré zmeny reálnej hodnoty podmieneného plnenia, ktoré nadobúdateľ vykazuje po dátume nadobudnutia, môžu byť výsledkom dodatočných informácií o skutočnostiach a okolnostiach, ktoré existovali k dátumu nadobudnutia, ktoré nadobúdateľ získal po tomto dátume. Takéto zmeny sú v súlade odsekmi 45 až 49 úpravami vzťahujúcimi sa na obdobie oceňovania. Zmeny vyplývajúce z udalostí po dátume nadobudnutia, ako je splnenie cieľa ziskov, dosiahnutie stanovenej ceny akcie alebo dosiahnutie medzníka v projekte výskumu a vývoja, však nie sú úpravami vzťahujúcimi sa na obdobie oceňovania. Nadobúdateľ zaúčtuje zmeny reálnej hodnoty podmieneného plnenia, ktoré nie sú úpravami, vzťahujúce sa na obdobia oceňovania, takto:

a)

Podmienené plnenie klasifikované ako vlastné imanie sa opätovne neoceňuje a jeho následné vysporiadanie sa zaúčtuje v rámci vlastného imania.

b)

Podmienené plnenie klasifikované ako majetok alebo záväzok, ktoré:

i)

je finančným nástrojom a patrí do rozsahu pôsobnosti IAS 39, sa oceňuje reálnou hodnotou, s prípadným výsledným ziskom alebo stratou vykázanými buď v zisku alebo strate alebo v ostatných súčastiach komplexného výsledku, v súlade s týmto IFRS;

ii)

nepatrí do rozsahu pôsobnosti IAS 39, sa zaúčtuje v súlade s IAS 37 alebo prípadne inými IFRS.

ZVEREJŇOVANIE

59.

Nadobúdateľ zverejní informácie, ktoré umožnia používateľom jeho účtovnej závierky vyhodnotiť povahu a finančný vplyv podnikovej kombinácie realizovanej buď:

a)

počas bežného obdobia vykazovania, alebo

b)

po konci obdobia vykazovania, ale predtým, ako je účtovná závierka schválená na zverejnenie.

60.

Aby nadobúdateľ splnil cieľ uvedený v odseku 59, zverejní informácie konkretizované v odsekoch B64 až B66.

61.

Nadobúdateľ zverejní informácie, ktoré umožňujú používateľom jeho účtovnej závierky pochopiť finančné vplyvy úprav vykázaných v bežnom období vykazovania, ktoré sa týkajú podnikových kombinácií realizovaných v tomto období alebo v predchádzajúcich obdobiach vykazovania.

62.

Aby nadobúdateľ splnil cieľ uvedený v odseku 61, zverejní informácie konkretizované v odseku B67.

63.

Ak špecifické zverejnenia požadované týmto alebo inými IFRS nezodpovedajú cieľom ustanoveným v odsekoch 59 a 61, nadobúdateľ zverejní všetky dodatočné informácie potrebné na splnenie týchto cieľov.

DÁTUM ÚČINNOSTI A PRECHODNÉ USTANOVENIA

Dátum účinnosti

64.

Tento IFRS sa uplatňuje prospektívne na podnikové kombinácie, ktorých dátumom nadobudnutia je začiatok prvého ročného obdobia vykazovania, ktoré sa začína 1. júla 2009 alebo neskôr. Povoľuje sa skoršie uplatňovanie. Tento IFRS sa však uplatní iba k začiatku ročného obdobia vykazovania, ktoré sa začína 30. júna 2007 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní tento IFRS pred 1. júlom 2009, zverejní túto skutočnosť a súčasne uplatní IAS 27 (v znení zmien a doplnení, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008).

Prechodné ustanovenia

65.

Majetok a záväzky, ktoré vznikli na základe podnikových kombinácií, ktorých dátumy nadobudnutia predchádzali uplatneniu tohto IFRS, sa na základe uplatnenia tohto IFRS neupravujú.

66.

Účtovná jednotka, ako je podielové združenie, ktorá ešte neuplatnila IFRS 3 a mala jednu alebo viac podnikových kombinácií, ktoré sa zaúčtovali s použitím metódy kúpy, uplatňuje prechodné ustanovenia v odsekoch B68 a B69.

Dane z príjmov

67.

Na podnikové kombinácie, ktorých dátum nadobudnutia nastal predtým, ako sa uplatní tento IFRS, uplatní nadobúdateľ požiadavky odseku 68 IAS 12 v znení zmien a doplnení tohto IFRS prospektívne. To znamená, že nadobúdateľ neupraví účtovanie predchádzajúcich podnikových kombinácií o zmeny predtým vykázané vo vykázaných odložených daňových pohľadávkach. Od dátumu, kedy sa uplatní tento IFRS, však nadobúdateľ vykazuje zmeny vykázaných odložených daňových pohľadávok ako úpravu zisku alebo straty (alebo, ak to požaduje IAS 12, mimo zisku alebo straty).

UKONČENIE PLATNOSTI IFRS 3 (2004)

68.

Týmto IFRS sa nahrádza IFRS 3 Podnikové kombinácie (v znení vydanom v roku 2004).

Príloha A

Definované pojmy

Táto príloha je neoddeliteľnou súčasťou IFRS.

nadobúdaný subjekt

Podnik alebo podniky, ktorých ovládanie nadobúdateľ dosiahne v podnikovej kombinácii.

nadobúdateľ

Účtovná jednotka, ktorá dosiahne ovládanie nadobúdaného subjektu.

dátum nadobudnutia

Dátum, ku ktorému nadobúdateľ dosiahne ovládanie nadobúdaného subjektu.

podnik

Integrovaný súbor činností a aktív, ktorý je možné viesť a riadiť na účely poskytovania výnosov vo forme dividend, nižších nákladov alebo iných ekonomických úžitkov priamo investorom alebo ostatným vlastníkom, členom, alebo účastníkom.

podniková kombinácia

Transakcia alebo iná udalosť, v rámci ktorej nadobúdateľ dosiahne ovládanie jedného alebo viacerých podnikov. Transakcie, ktoré sa niekedy označujú ako „verné fúzie“ alebo „fúzie rovnocenných“, sú takisto podnikovými kombináciami, keďže tento pojem sa používa v tomto IFRS.

podmienené plnenie

Zvyčajne povinnosť nadobúdateľa previesť dodatočné aktíva alebo podiely na vlastnom imaní na bývalých vlastníkov nadobúdaného subjektu, predstavujúca súčasť výmeny za ovládanie nadobúdaného subjektu, ak nastanú stanovené budúce udalosti alebo sa splnia stanovené budúce podmienky. Podmienené plnenie však takisto môže dať nadobúdateľovi právo na výnos z predtým prevedeného plnenia, ak sa splnia stanovené podmienky.

ovládanie

Právomoc riadiť finančné a prevádzkové politiky účtovnej jednotky s cieľom získať úžitky z jej činností.

podiely na vlastnom imaní

Na účely tohto IFRS sa pojem podiely na vlastnom imaní všeobecne používa vo význame vlastníckych podielov v účtovných jednotkách vlastnených investormi a vlastníckych, členských alebo účastníckych podielov v podielových združeniach.

reálna hodnota

Suma, za ktorú by mohol byť majetok vymenený, alebo záväzok vysporiadaný, v nezávislej transakcii medzi dobre informovanými, dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami.

goodwill

Aktívum predstavujúce budúce ekonomické úžitky vyplývajúce z iných aktív nadobudnutých v podnikovej kombinácii, ktoré nie sú samostatne identifikované a osobitne vykázané.

identifikovateľný

Majetok je identifikovateľný, ak je buď:

a)

oddeliteľný, to znamená, že je možné ho oddeliť alebo rozdeliť od účtovnej jednotky a predať, previesť, poskytnúť na základe licencie, prenajať alebo vymeniť, a to buď samostatne, alebo spolu s príslušnou zmluvou, identifikovateľným majetkom alebo záväzkom, bez ohľadu na to, či tak účtovná jednotka plánuje urobiť, alebo

b)

vyplýva zo zmluvných alebo iných zákonných práv bez ohľadu na to, či sú tieto práva prevoditeľné alebo oddeliteľné od účtovnej jednotky alebo od iných práv alebo povinností.

nehmotný majetok

Identifikovateľný nepeňažný majetok bez fyzickej podstaty.

podielové združenie

Účtová jednotka, ktorá je iná, než účtovná jednotka vlastnená investorom, ktorá poskytuje dividendy, nižšie náklady alebo iné ekonomické úžitky priamo svojim vlastníkom, členom, alebo účastníkom. Napríklad vzájomná poisťovňa, úverové združenie a družstvá sú podielovými združeniami.

nekontrolný podiel

Vlastné imanie dcérskej spoločnosti, ktoré nie je priamo alebo nepriamo priraditeľné materskej spoločnosti.

vlastníci

Na účely tohto IFRS sa pojem vlastníci používa v tom zmysle, že zahŕňa vlastníkov podielov na vlastnom imaní účtovných jednotiek vlastnených investormi a vlastníkov, členov, alebo účastníkov podielových združení.

Príloha B

Návod na uplatňovanie

Táto príloha je neoddeliteľnou súčasťou IFRS.

PODNIKOVÉ KOMBINÁCIE SPOLUOVLÁDANÝCH ÚČTOVNÝCH JEDNOTIEK [UPLATŇOVANIE ODSEKU 2 PÍSM. C)]

B1

Tento IFRS sa nevzťahuje na podnikovú kombináciu spoluovládaných účtovných jednotiek alebo podnikov. Podniková kombinácia zahŕňajúca spoluovládané účtovné jednotky alebo podniky je podnikovou kombináciou, v rámci ktorej všetky kombinujúce sa účtovné jednotky alebo podniky ovláda tá istá strana alebo strany pred uskutočnením podnikovej kombinácie a po nej, a toto ovládanie nie je prechodné.

B2

Skupina jednotlivcov je považovaná za skupinu ovládajúcu podnik vtedy, ak títo jednotlivci majú v dôsledku zmluvných dohôd spoločnú právomoc riadiť jeho finančné a prevádzkové politiky tak, aby získali úžitky z činnosti tohto podniku. Preto podniková kombinácia nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto štandardu IFRS vtedy, ak tá istá skupina jednotlivcov má v dôsledku zmluvných dohôd spoločnú právomoc riadiť finančné a prevádzkové politiky každého z kombinujúcich sa podnikov tak, aby skupina získala úžitky z jeho činností, pričom táto rozhodujúca spoločná právomoc nie je dočasná.

B3

Podnik môže ovládať jednotlivec alebo skupina jednotlivcov, ktorí konajú na základe zmluvnej dohody, a takýto jednotlivec alebo skupina jednotlivcov nemusí podliehať požiadavkám na finančné vykazovanie uvedeným v rôznych štandardoch IFRS. Preto kombinujúce sa podniky nemusia byť zahrnuté ako súčasť tej istej konsolidovanej účtovnej závierky, aby sa podniková kombinácia považovala za kombináciu zahŕňajúcu spoluovládané účtovné jednotky.

B4

Rozsah nekontrolných podielov v každom z kombinujúcich sa podnikov pred podnikovou kombináciou a po nej nie je relevantný pri určení, či daná kombinácia zahŕňa spoluovládané účtovné jednotky. Podobne aj skutočnosť, že jedna z kombinujúcich sa účtovných jednotiek je dcérskou spoločnosťou, ktorá bola vyňatá z konsolidovanej účtovnej závierky, nie je dôležitá pri určení, či kombinácia zahŕňa spoluovládané účtovné jednotky.

IDENTIFIKOVANIE PODNIKOVEJ KOMBINÁCIE (UPLATŇOVANIE ODSEKU 3)

B5

V tomto IFRS sa podniková kombinácia definuje ako transakcia alebo iná udalosť, v rámci ktorej nadobúdateľ dosiahne ovládanie jedného alebo viacerých podnikov. Nadobúdateľ by mohol ovládnuť nadobúdaný subjekt rozličnými spôsobmi, napríklad:

a)

prevodom peňazí, peňažných ekvivalentov alebo iného majetku (vrátane čistých aktív, ktoré tvoria podnik),

b)

prostredníctvom vzniku záväzkov,

c)

emitovaním podielov na vlastnom imaní,

d)

poskytnutím viac ako jedného typu plnenia alebo

e)

bez prevodu plnenia, ako napríklad iba prostredníctvom zmluvy (pozri odsek 43).

B6

Podniková kombinácia môže byť štruktúrovaná rozličnými spôsobmi, na základe právnych, daňových alebo iných dôvodov, ktoré zahŕňajú, ale neobmedzujú sa na tieto skutočnosti:

a)

jeden alebo viac podnikov sa stane dcérskymi spoločnosťami nadobúdateľa alebo čisté aktíva jedného, alebo viacerých podnikov sa právne zlúčia do nadobúdateľa,

b)

jedna kombinujúca sa účtovná jednotka prevedie svoje čisté aktíva alebo jej vlastníci prevedú svoje podiely na vlastnom imaní na inú kombinujúcu sa účtovnú jednotku alebo na jej vlastníkov,

c)

všetky kombinujúce sa účtovné jednotky prevedú svoje čisté aktíva, alebo vlastníci týchto jednotiek prevedú svoje podiely na vlastnom imaní do novovytvorenej účtovnej jednotky (čo sa niekedy označuje ako „roll-up transakcia“ alebo „put-together transakcia“), alebo

d)

skupina bývalých vlastníkov jednej z kombinujúcich sa účtovných jednotiek ovládne kombinovanú účtovnú jednotku.

DEFINÍCIA PODNIKOVEJ KOMBINÁCIE (UPLATŇOVANIE ODSEKU 3)

B7

Podnik pozostáva zo vstupov a procesov uplatňovaných na tieto vstupy, ktoré majú schopnosť vytvárať výstupy. Aj keď podniky majú zvyčajne výstupy, výstupy sa nevyžadujú na to, aby integrovaný súbor spĺňal kritériá ako podnik. Tri prvky podniku sa definujú takto:

a)   Vstup: Každý ekonomický zdroj, ktorý vytvára, alebo má schopnosť vytvárať výstupy, keď sa naň uplatňuje jeden alebo viac procesov. Medzi príklady patria dlhodobý majetok (vrátane nehmotného majetku alebo práv na používanie dlhodobého majetku), duševné vlastníctvo, schopnosť získať prístup k potrebným materiálom alebo právam a zamestnanci.

b)   Proces: Každý systém, štandard, protokol, konvencia alebo pravidlo, ktoré po uplatňovaní na vstup alebo vstupy vytvárajú, alebo majú schopnosť vytvárať výstupy. Medzi príklady patria procesy strategického riadenia, prevádzkové procesy a procesy riadenia zdrojov. Tieto procesy sú spravidla zdokumentované, ale organizovaná pracovná sila, ktorá má potrebné zručnosti a skúsenosti, dodržiava pravidlá a konvencie, môže poskytovať potrebné procesy, ktoré sa môžu uplatňovať na vstupy a môžu vytvárať výstupy. (Účtovné, fakturačné, mzdové a ostatné administratívne systémy spravidla nepredstavujú procesy používané na vytváranie výstupov.)

c)   Výstup: Výsledok vstupov a procesov uplatňovaných na tieto vstupy, ktoré poskytujú alebo majú schopnosť poskytovať výnosy vo forme dividend, nižších nákladov alebo iných ekonomických úžitkov priamo investorom alebo ostatným vlastníkom, členom alebo účastníkom.

B8

Na to, aby sa integrovaný súbor činností a aktív mohol viesť a riadiť na vymedzené účely, sú potrebné dva základné prvky (vstupy a procesy uplatňované na tieto vstupy), ktoré sú alebo budú používané na vytváranie výstupov. Podnik však nemusí zahŕňať všetky vstupy alebo procesy, ktoré predávajúci používal pri prevádzkovaní tohto podniku, ak sú účastníci trhu schopní nadobudnúť podnik a pokračovať v produkovaní výstupov, napríklad tak, že integrujú tento podnik so svojimi vlastnými vstupmi a procesmi.

B9

Povaha prvkov podniku sa mení podľa odvetvia a podľa štruktúry prevádzok (aktivít) účtovnej jednotky. Dlhšie fungujúce podniky majú často rôzne typy vstupov, procesov a výstupov, zatiaľ čo nové podniky majú často málo vstupov a procesov a niekedy iba jediný výstup (produkt). Takmer všetky podniky majú aj záväzky, ale podnik nemusí mať záväzky.

B10

Integrovaný súbor činností a aktív vo fáze vývoja by nemusel mať výstupy. Ak nemá, nadobúdateľ by mal zvážiť ostatné faktory, aby určil, či je daný súbor podnikom. Tieto faktory zahŕňajú, ale neobmedzujú sa na to, či daný súbor:

a)

začal uskutočňovať hlavné plánované činnosti,

b)

má zamestnancov, duševné vlastníctvo a ostatné vstupy a procesy, ktoré by sa mohli uplatňovať na tieto vstupy,

c)

plní plán s cieľom produkovať výstupy a

d)

bude schopný získať prístup k zákazníkom, ktorí budú nakupovať tieto výstupy.

Na to, aby konkrétny integrovaný súbor činností a aktív vo fáze vývoja spĺňal kritériá podniku, nemusia byť prítomné všetky tieto faktory.

B11

Určenie, či je konkrétny súbor aktív a činností podnikom, by sa malo zakladať na tom, či daný integrovaný súbor dokáže viesť a riadiť ako podnik účastník trhu. Preto pri hodnotení, či je konkrétny súbor podnikom, nie je relevantné to, či predávajúci prevádzkoval daný súbor ako podnik alebo či nadobúdateľ plánuje prevádzkovať tento súbor ako podnik.

B12

V prípade, že chýbajú dôkazy o opaku, konkrétny súbor aktív a aktivít, ktorý obsahuje goodwill, sa považuje za podnik. Podnik však nemusí mať goodwill.

IDENTIFIKOVANIE NADOBÚDATEĽA (UPLATŇOVANIE ODSEKOV 6 A 7)

B13

Návod uvedený v IAS 27 Konsolidovaná a individuálna účtovná závierka sa používa na identifikovanie nadobúdateľa – účtovnej jednotky, ktorá ovládne nadobúdaný subjekt. Ak došlo k podnikovej kombinácii, ale uplatnenie návodu uvedeného v IAS 27 jasne nenaznačuje, ktorá z kombinujúcich sa účtovných jednotiek je nadobúdateľom, pri tomto určovaní sa berú do úvahy faktory uvedené v odsekoch B14 až B18.

B14

V podnikovej kombinácii realizovanej primárne prostredníctvom peňazí alebo iného majetku alebo vzniku záväzkov je nadobúdateľom zvyčajne účtovná jednotka, ktorá prevádza peniaze alebo iný majetok, alebo ktorej vznikajú záväzky.

B15

V podnikovej kombinácii realizovanej primárne prostredníctvom výmeny podielov na vlastnom imaní je nadobúdateľom zvyčajne účtovná jednotka, ktorá emituje svoje podiely na vlastnom imaní. V podnikových kombináciách, bežne nazývaných „spätné akvizície“, je však emitujúcou účtovnou jednotkou nadobúdaný subjekt. V odsekoch B19 až B27 sa poskytuje návod na zaúčtovanie spätných akvizícií. Pri identifikácii nadobúdateľa v podnikovej kombinácii realizovanej prostredníctvom výmeny podielov na vlastnom imaní sa zvažujú aj iné príslušné skutočnosti, medzi ktoré patria:

a)

relatívne hlasovacie práva v kombinovanej účtovnej jednotke po podnikovej kombinácii – nadobúdateľom je zvyčajne kombinujúca sa účtovná jednotka, ktorej vlastníci ako skupina získajú najväčšiu pomernú časť hlasovacích práv v kombinovanej účtovnej jednotke. Pri určovaní toho, ktorá skupina vlastníkov si ponecháva alebo získava najväčšiu pomernú časť hlasovacích práv, berie účtovná jednotka do úvahy existenciu všetkých nezvyčajných alebo osobitných dohôd o hlasovacích právach a opcií, warrantov alebo konvertibilných cenných papierov.

b)

Existencia veľkého menšinového podielu s hlasovacími právami na kombinovanej účtovnej jednotke, ak žiaden iný vlastník alebo organizovaná skupina vlastníkov nemá významný hlasovací podiel – nadobúdateľom je zvyčajne kombinujúca sa účtovná jednotka, ktorej jediný vlastník alebo organizovaná skupina vlastníkov vlastní najväčší menšinový podiel na hlasovacími právach v kombinovanej účtovnej jednotke.

c)

Zloženie riadiaceho orgánu kombinovanej účtovnej jednotky – nadobúdateľom je zvyčajne kombinujúca sa účtovná jednotka, ktorej vlastníci sú schopní zvoliť alebo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov riadiaceho orgánu kombinovanej účtovnej jednotky.

d)

Zloženie vyššieho manažmentu kombinovanej účtovnej jednotky – nadobúdateľom je zvyčajne kombinujúca sa účtovná jednotka, ktorej (bývalý) manažment prevláda v manažmente kombinovanej účtovnej jednotky.

e)

Podmienky výmeny podielov na vlastnom imaní – nadobúdateľom je zvyčajne kombinujúca sa účtovná jednotka, ktorá uhrádza prémiu nad predakvizičnou reálnou hodnotou podielov na vlastnom imaní inej kombinujúcej sa účtovnej jednotky alebo iných účtovných jednotiek.

B16

Nadobúdateľom je zvyčajne kombinujúca sa účtovná jednotka, ktorej relatívna veľkosť (meraná napríklad majetkom, výnosmi alebo ziskom) je významne väčšia ako veľkosť inej kombinujúcej sa účtovnej jednotky alebo jednotiek.

B17

V podnikovej kombinácii zahŕňajúcej viac ako dve účtovné jednotky nadobúdateľ okrem iného berie do úvahy, ktorá z kombinujúcich sa účtovných jednotiek dala podnet na kombináciu, ako aj relatívnu veľkosť kombinujúcich sa účtovných jednotiek.

B18

Nová účtovná jednotka vytvorená na účel uskutočnenia podnikovej kombinácie nemusí byť nevyhnutne nadobúdateľom. Ak je vytvorená nová účtovná jednotka, ktorá emituje nástroje vlastného imania na účel uskutočnenia podnikovej kombinácie, jedna z kombinujúcich sa účtovných jednotiek, ktorá existovala pred kombináciou, je na základe uplatnenia návodu uvedeného v odsekoch B13 až B17 identifikovaná ako nadobúdateľ. Naproti tomu nová účtovná jednotka, ktorá ako plnenie prevádza peniaze alebo iný majetok alebo jej vznikajú záväzky, môže byť nadobúdateľom.

SPÄTNÉ AKVIZÍCIE

B19

K spätnej akvizícii dochádza, ak na základe návodu uvedeného v odsekoch B13 až B18 na účtovné účely je ako nadobúdateľ identifikovaná účtovná jednotka, ktorá emituje cenné papiere (nadobúdateľ z právneho hľadiska). Aby sa transakcia považovala za spätnú akvizíciu, účtovná jednotka, ktorej podiely na vlastnom imaní sa nadobúdajú (subjekt, ktorý je z právneho hľadiska nadobúdaný), musí byť na účtovné účely nadobúdateľom. K spätnej akvizícii niekedy dochádza napríklad vtedy, keď sa súkromná účtovná jednotka chce stať verejne obchodovanou účtovnou jednotkou, ale nechce zaregistrovať svoje podiely na vlastnom imaní. Na dosiahnutie tohto cieľa táto súkromná účtovná jednotka dohodne nadobudnutie svojich podielov na vlastnom imaní verejne obchodovanou účtovnou jednotkou výmenou za podiely na vlastnom imaní verejne obchodovanej účtovnej jednotky. V tomto príklade je verejne obchodovaná účtovná jednotka nadobúdateľom z právneho hľadiska, pretože emitovala svoje podiely na vlastnom imaní a súkromná účtovná jednotka je nadobúdaným subjektom z právneho hľadiska, pretože boli nadobudnuté jej podiely na vlastnom imaní. Výsledkom uplatnenia návodu uvedeného v odsekoch B13 až B18 je však identifikovanie:

a)

verejne obchodovanej účtovnej jednotky ako nadobúdaného subjektu na účtovné účely (účtovný nadobúdaný subjekt) a

b)

súkromnej účtovnej jednotky ako nadobúdateľa na účtovné účely (účtovný nadobúdateľ).

Aby sa transakcia zaúčtovala ako spätná akvizícia, účtovný nadobúdaný subjekt musí zodpovedať definícii podniku a uplatňujú sa všetky zásady vykazovania a oceňovania v tomto IFRS vrátane požiadavky vykazovania goodwillu.

Oceňovanie prevedeného plnenia

B20

V rámci spätnej akvizície účtovný nadobúdateľ zvyčajne neemituje za nadobúdaný subjekt žiadne plnenie. Nadobúdaný subjekt zvyčajne namiesto toho emituje svoje podiely na vlastnom imaní vlastníkom účtovného nadobúdateľa. V súlade s tým je reálna hodnota, ktorú má k dátumu nadobudnutia plnenie, ktoré prevádza účtovný nadobúdateľ za svoj podiel v účtovnom nadobúdanom subjekte, založená na počte podielov na vlastnom imaní, ktoré by musela emitovať spoločnosť, ktorá je z právneho hľadiska dcérska, aby vlastníci právnej materskej spoločnosti dostali rovnaký percentuálny podiel na vlastnom imaní kombinovanej účtovnej jednotky, ako vyplýva zo spätnej akvizície. Reálna hodnota počtu podielov na vlastnom imaní vypočítaná týmto spôsobom sa môže použiť ako reálna hodnota plnenia prevedeného výmenou za nadobúdaný subjekt.

Príprava a prezentácia konsolidovanej účtovnej závierky

B21

Konsolidovaná účtovná závierka pripravená po spätnej akvizícii sa vydá v mene spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska materská (účtovný nadobúdaný subjekt), ale v poznámkach sa uvedie pokračovanie účtovnej závierky spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska dcérska (účtovný nadobúdateľ), s jednou úpravou, ktorou je spätná úprava základného imania účtovného nadobúdateľa tak, aby odzrkadľovalo základné imanie účtovného nadobúdaného subjektu. Táto úprava sa požaduje preto, aby odzrkadľovala základné imanie spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska materská (účtovný nadobúdaný subjekt). Porovnateľné informácie prezentované v tejto konsolidovanej účtovnej závierke sú takisto spätne upravené tak, aby odzrkadľovali základné imanie spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska materská (účtovný nadobúdaný subjekt).

B22

Pretože konsolidovaná účtovná závierka vyjadruje pokračovanie účtovnej závierky spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska dcérska, s výnimkou jej kapitálovej štruktúry, konsolidovaná účtovná závierka odzrkadľuje:

a)

majetok a záväzky spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska dcérska (účtovný nadobúdateľ), vykázané a ocenené v ich účtovných hodnotách pred kombináciou,

b)

majetok a záväzky spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska materská (účtovný nadobúdaný subjekt), vykázané a ocenené v súlade s týmto IFRS,

c)

nerozdelený zisk a iné zostatky účtov vlastného imania spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska dcérska (účtovný nadobúdateľ) pred podnikovou kombináciou,

d)

sumu vykázanú ako emitované podiely na vlastnom imaní v konsolidovanej účtovnej závierke, určenú pripočítaním emitovaných podielov na vlastnom imaní spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska dcérska (účtovný nadobúdateľ), ktoré sú tesne pred podnikovou kombináciou v obehu, k reálnej hodnote spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska materská (účtovný nadobúdaný subjekt), určenej v súlade s týmto IFRS. Štruktúra vlastného imania (t. j. počet a typ emitovaných podielov na vlastnom imaní) však odzrkadľuje štruktúru vlastného imania spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska materská (účtovný nadobúdaný subjekt) vrátane nástrojov vlastného imania, ktoré emitovala spoločnosť, ktorá je z právneho hľadiska materská, na účel uskutočnenia kombinácie. Na základe toho sa upraví vykazovanie štruktúry vlastného imania spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska dcérska (účtovný nadobúdateľ), s použitím výmenného pomeru stanoveného v dohode o nadobudnutí tak, aby odzrkadľovala počet akcií spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska materská (účtovný nadobúdaný subjekt), emitovaných v rámci spätnej akvizície,

e)

pomerný podiel nekontrolného podielu na účtovných hodnotách nerozdeleného zisku a iných podieloch na vlastnom imaní spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska dcérska (účtovný nadobúdateľ) pred kombináciou, ktorým sa zaoberajú odseky B23 a B24.

Nekontrolný podiel

B23

V rámci spätných akvizícií sa môže stať, že niektorí vlastníci subjektu, ktorý je z právneho hľadiska nadobúdaný (účtovný nadobúdateľ), nemusia vymeniť podiely na svojom vlastnom imaní za podiely na vlastnom imaní spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska materská (účtovný nadobúdaný subjekt). K týmto vlastníkom sa po spätnej akvizícii v konsolidovanej účtovnej závierke pristupuje ako k nekontrolnému podielu. Dôvodom je, že vlastníci nadobúdaného subjektu z právneho hľadiska, ktorí nevymieňajú podiel na svojom vlastnom imaní za podiely na vlastnom imaní nadobúdateľa z právneho hľadiska, majú podiel iba na výsledkoch a čistých aktívach nadobúdaného subjektu z právneho hľadiska, a nie na výsledkoch a čistých aktívach kombinovanej účtovnej jednotky. Naopak, napriek tomu, že subjekt, ktorý je z právneho hľadiska nadobúdateľom, je na účtovné účely nadobúdaným subjektom, vlastníci subjektu, ktorý je z právneho hľadiska nadobúdateľom, majú podiel na výsledkoch a čistých aktívach kombinovanej účtovnej jednotky.

B24

Tento majetok a záväzky subjektu, ktorý je z právneho hľadiska nadobúdaným, sa v konsolidovanej účtovnej závierke vykazujú a oceňujú v ich účtovných hodnotách pred kombináciou [pozri odsek B22 písm. a)]. Z tohto dôvodu sa do nekontrolného podielu v rámci spätnej akvizície premieta pomerný podiel nekontrolných podielov akcionárov na účtovných hodnotách čistých identifikovateľných aktív subjektu, ktorý je z právneho hľadiska nadobúdaným, pred kombináciou aj v prípade, že nekontrolné podiely v rámci ostatných akvizícií sa oceňujú v ich reálnych hodnotách k dátumu nadobudnutia.

Zisk na akciu

B25

Podľa ustanovenia odseku B22 písm. d) štruktúra vlastného imania v konsolidovanej účtovnej závierke pripravenej následne po spätnej akvizícii odzrkadľuje štruktúru vlastného imania subjektu, ktorý je z právneho hľadiska nadobúdateľ (účtovný nadobúdaný subjekt), vrátane podielov na vlastnom imaní, emitovaných subjektu, ktorý je z právneho hľadiska nadobúdateľ, s cieľom uskutočniť podnikovú kombináciu.

B26

Pri výpočte váženého priemerného počtu nesplatených kmeňových akcií v obehu (menovateľ vo výpočte zisku na akciu) počas obdobia, v ktorom dôjde ku spätnej akvizícii:

a)

počet kmeňových akcií v obehu od začiatku tohto obdobia do dátumu nadobudnutia sa vypočíta na základe váženého priemeru počtu kmeňových akcií subjektu, ktorý je z právneho hľadiska nadobúdaný (účtovný nadobúdateľ), ktoré sú v obehu počas obdobia, vynásobeného výmenným pomerom stanoveným v dohode o fúzii a

b)

počet kmeňových akcií v obehu od dátumu nadobudnutia do konca tohto obdobia predstavuje aktuálny počet kmeňových akcií subjektu, ktorý je z právneho hľadiska nadobúdateľ (účtovný nadobúdaný subjekt), nesplatených počas tohto obdobia.

B27

Základný zisk na akciu pred dátumom nadobudnutia zverejnený pre každé porovnateľné obdobie, ktorý sa prezentuje v konsolidovanej účtovnej závierke po spätnej akvizícii, sa vypočíta delením:

a)

zisku alebo straty subjektu, ktorý je z právneho hľadiska nadobúdaný, priraditeľným kmeňovým akcionárom v každom z týchto období,

b)

historickým váženým priemerom počtu kmeňových akcií subjektu, ktorý je z právneho hľadiska nadobúdaný, ktoré sú v obehu, vynásobeným výmenným pomerom stanoveným v dohode o nadobudnutí.

VYKAZOVANIE KONKRÉTNEHO NADOBÚDANÉHO MAJETKU A PREVZATÝCH ZÁVÄZKOV (UPLATŇOVANIE ODSEKOV 10 AŽ 13)

Operatívne lízingy

B28

Nadobúdateľ nevykáže aktíva ani záväzky súvisiace s operatívnym lízingom, v rámci ktorého je nadobúdaný subjekt nájomcom, s výnimkou prípadov, keď sa to vyžaduje odsekmi B29 a B30.

B29

Nadobúdateľ určí, či sú podmienky každého operatívneho lízingu, v rámci ktorého je nadobúdaný subjekt nájomcom, výhodné alebo nevýhodné. Nadobúdateľ vykáže nehmotný majetok, ak sú podmienky operatívneho lízingu vo vzťahu k trhovým podmienkam priaznivé, a záväzok, ak sú podmienky vo vzťahu k trhovým podmienkam nepriaznivé. V odseku B42 sa poskytuje návod na určovanie reálnej hodnoty, ktorú k dátumu nadobudnutia má majetok, ktorý je predmetom operatívneho lízingu, v rámci ktorého je nadobúdaný subjekt prenajímateľom.

B30

S operatívnym lízingom môže súvisieť identifikovateľné nehmotné aktívum, ktoré sa môže preukázať ochotou účastníkov trhu platiť cenu za lízing aj vtedy, keď je to na úrovni trhových podmienok. Napríklad lízing vstupných a výstupných priestorov na letisku alebo maloobchodnej plochy v prvotriednom obchodnom priestore by mohol zabezpečiť vstup na trh alebo budúce ekonomické úžitky, ktoré spĺňajú kritériá kladené na identifikovateľné nehmotné aktíva, ako je napríklad zákaznícky vzťah. V takej situácii nadobúdateľ vykáže súvisiace identifikovateľné nehmotné aktívum (aktíva) v súlade s odsekom B31.

Nehmotný majetok

B31

Nadobúdateľ vykáže identifikovateľný nehmotný majetok, nadobudnutý v podnikovej kombinácii, oddelene od goodwillu. Nehmotný majetok je identifikovateľný, ak spĺňa buď kritérium oddeliteľnosti alebo kritériu vzniku na základe zmluvy alebo zákona.

B32

Nehmotný majetok, ktorý spĺňa kritérium vzniku na základe zmluvy alebo zákona je identifikovateľný aj vtedy, keď sa majetok nedá presunúť alebo oddeliť od nadobúdaného subjektu alebo od iných práv a povinností. Napríklad:

a)

Nadobúdaný subjekt má v prenájme výrobnú prevádzku v rámci operatívneho lízingu, ktorého podmienky sú vo vzťahu k trhovým podmienkam priaznivé. Lízingové podmienky výslovne zakazujú prevod lízingu (buď prostredníctvom predaja alebo sublízingu). Suma predstavujúca priaznivý rozdiel lízingových podmienok v porovnaní s podmienkami aktuálnych trhových transakcií pre rovnaké alebo podobné položky je nehmotným aktívom, ktoré spĺňa kritérium vzniku na základe zmluvy alebo zákona pre vykazovanie oddelene od goodwillu, a to napriek tomu, že nadobúdateľ nemôže predať alebo inak previesť lízingovú zmluvu.

b)

Nadobúdaný subjekt vlastní a prevádzkuje jadrovú elektráreň. Licencia na prevádzkovanie elektrárne je nehmotným aktívom, ktoré spĺňa kritérium vzniku na základe zmluvy alebo zákona pre vykazovanie oddelene od goodwillu aj v prípade, že nadobúdateľ nemôže túto lízingovú zmluvu predať alebo inak previesť oddelene od nadobudnutej jadrovej elektrárne. Nadobúdateľ môže na účely finančného vykazovania vykazovať reálnu hodnotu prevádzkovej licencie a reálnu hodnotu tejto elektrárne ako jediné aktívum, ak majú tieto aktíva podobné doby použiteľnosti.

c)

Nadobúdaný subjekt vlastní patent na technológiu. Tento patent poskytol na základe licencie ostatným na ich výlučné použitie mimo domáceho trhu výmenou za prijímanie stanoveného percentuálneho podielu z budúcich zahraničných tržieb. Tak patent na technológiu, ako aj súvisiaca licenčná zmluva spĺňajú kritérium vzniku na základe zmluvy alebo zákona pre vykazovanie oddelene od goodwillu aj v prípade, že predaj alebo výmena patentu a súvisiacej licenčnej zmluvy oddelene od seba by neboli uskutočniteľné.

B33

Kritérium oddeliteľnosti znamená, že nadobudnuté nehmotné aktívum je možné oddeliť alebo rozdeliť od nadobúdaného subjektu a predať, previesť, poskytnúť na základe licencie, prenajať alebo vymeniť, a to buď samostatne, alebo spolu so súvisiacou zmluvou, identifikovateľným majetkom alebo záväzkom, bez ohľadu na to, či to účtovná jednotka plánuje urobiť. Nehmotný majetok, ktorý by bol nadobúdateľ schopný predať, poskytnúť na základe licencie alebo inak vymeniť za niečo iné, čo má určitú hodnotu, spĺňa kritérium oddeliteľnosti aj v prípade, že ho nadobúdateľ neplánuje predať, poskytnúť na základe licencie alebo inak vymeniť. Nadobudnuté nehmotné aktívum spĺňa kritérium oddeliteľnosti, ak je možné preukázať výmenné transakcie s týmto typom majetku alebo s majetkom podobného typu aj v prípade, že tieto transakcie nie sú časté, a bez ohľadu na to, či je do nich zapojený nadobúdateľ. Napríklad zoznamy zákazníkov a predplatiteľov sa často poskytujú na základe licencie a spĺňajú tak kritérium oddeliteľnosti. Aj v prípade, že nadobúdaný subjekt verí, že jeho zoznamy zákazníkov majú odlišné vlastnosti od ostatných zoznamov zákazníkov, skutočnosť, že zoznamy zákazníkov sa často poskytujú na základe licencie, vo všeobecnosti znamená, že nadobudnutý zoznam zákazníkov spĺňa kritérium oddeliteľnosti. Zoznam zákazníkov nadobudnutý v podnikovej kombinácii by však nesplnil kritérium oddeliteľnosti, ak by podmienky zachovania dôvernosti alebo iné dohody zakazovali účtovnej jednotke predať, prenajímať alebo inak vymieňať informácie o svojich zákazníkoch.

B34

Nehmotný majetok, ktorý nie je samostatne oddeliteľný od nadobúdaného subjektu alebo od kombinujúcej sa účtovnej jednotky spĺňa kritérium oddeliteľnosti, ak je oddeliteľný v kombinácii s príslušnou zmluvou, identifikovateľným majetkom alebo záväzkom. Napríklad:

a)

Účastníci trhu si vymieňajú záväzky z prijatých vkladov a súvisiaci nehmotný majetok zo vzťahov s vkladateľmi vo výmenných transakciách. Z tohto dôvodu by mal nadobúdateľ vykázať majetok zo zákazníckeho vzťahu oddelene od goodwillu.

b)

Nadobúdaný subjekt vlastní registrovanú ochrannú známku a zadokumentované, ale nepatentované odborné znalosti, ktoré používa na výrobu produktu s ochrannou známkou. Vlastník musí na to, aby previedol vlastníctvo ochrannej známky, previesť aj všetko ostatné potrebné na to, aby nový vlastník mohol produkovať výrobok alebo službu, ktoré sú nerozoznateľné od tých, ktoré produkoval bývalý vlastník. Keďže nepatentované odborné znalosti sa musia v prípade predaja príslušnej ochrannej známky oddeliť od nadobúdaného subjektu alebo od kombinovanej účtovnej jednotky a predať, spĺňajú kritérium oddeliteľnosti.

Znovunadobudnuté práva

B35

Nadobúdateľ môže v rámci podnikovej kombinácie znovunadobudnúť právo, ktoré predtým nadobúdanému subjektu poskytol na používanie jedného alebo viacerých vykazovaných alebo nevykazovaných aktív nadobúdateľa. Príklady takýchto práv zahŕňajú právo na používanie obchodného názvu v rámci franchisingovej zmluvy alebo právo používať nadobúdateľovu technológiu v rámci licenčnej zmluvy na technológiu. Znovunadobudnuté právo je identifikovateľným nehmotným majetkom, ktorý nadobúdateľ vykazuje oddelene od goodwillu. V odseku 29 sa poskytuje návod na oceňovanie znovunadobudnutého práva a v odseku 55 sa poskytuje návod na následné účtovanie znovunadobudnutého práva.

B36

Ak sú podmienky zmluvy, na základe ktorých vznikne znovunadobudnuté právo, priaznivé alebo nepriaznivé vo vzťahu k aktuálnym trhovým transakciám s rovnakými alebo podobnými položkami, nadobúdateľ vykáže zisk alebo stratu z vysporiadania. V odseku B52 sa poskytuje návod na určovanie tohto zisku alebo straty.

Zhromaždená pracovná sila a ostatné položky, ktoré nie sú identifikovateľné

B37

Nadobúdateľ započítava do hodnoty goodwillu hodnotu nadobudnutých nehmotného majetku, ktorý nie je k dátumu nadobudnutia identifikovateľný. Nadobúdateľ môže napríklad priradiť hodnotu k existencii zhromaždenej pracovnej sily, ktorá predstavuje existujúcu množinu zamestnancov, ktorá umožňuje nadobúdateľovi pokračovať po dátume nadobudnutia v prevádzkovaní nadobudnutého podniku. Zhromaždená pracovná sila nepredstavuje intelektuálny kapitál kvalifikovanej pracovnej sily, t. j. znalosti a skúsenosti (často špecializované), ktoré zamestnanci nadobúdaného subjektu vkladajú do svojej práce. Keďže zhromaždená pracovná sila nie je identifikovateľným majetkom, ktoré sa má vykazovať oddelene od goodwillu, akákoľvek hodnota, ktorá je k nej priraditeľná, sa započíta do goodwillu.

B38

Nadobúdateľ takisto započíta do goodwillu každú hodnotu priradenú k položkám, ktoré k dátumu nadobudnutia nespĺňajú kritériá kladené na majetok. Nadobúdateľ by napríklad mohol priradiť hodnotu k potenciálnym zmluvám, o ktorých k dátumu nadobudnutia nadobúdaný subjekt rokuje s prospektívnymi novými zákazníkmi. Keďže tieto potenciálne zmluvy samy osebe k dátumu nadobudnutia nepredstavujú majetok, nadobúdateľ ho nevykazuje oddelene od goodwillu. Nadobúdateľ by nemal následne reklasifikovať hodnotu týchto zmlúv z goodwillu podľa udalostí, ktoré sa vyskytnú po dátume nadobudnutia. Nadobúdateľ by však mal posúdiť skutočnosti a okolnosti sprevádzajúce udalosti, ktoré sa vyskytujú po nadobudnutí, aby určil, či k dátumu nadobudnutia existoval samostatne vykazovateľný majetok.

B39

Po prvotnom vykázaní účtuje nadobúdateľ nehmotný majetok nadobudnutý v podnikovej kombinácii v súlade s ustanoveniami IAS 38 Nehmotný majetok. Ako sa však uvádza v odseku 3 IAS 38, účtovanie niektorého nadobudnutého nehmotného majetku po prvotnom vykázaní predpisujú iné IFRS.

B40

Kritérium identifikovateľnosti určuje, či sa nehmotný majetok vykáže oddelene od goodwillu. Kritérium však neposkytuje návod na určovanie reálnej hodnoty nehmotného majetku ani neobmedzuje predpoklady použité pri určovaní reálnej hodnoty nehmotného majetku. Napríklad nadobúdateľ by mohol brať do úvahy predpoklady, ktoré by pri určovaní reálnej hodnoty zvažovali účastníci trhu, ako sú očakávania budúcich obnovení zmlúv. Nie je potrebné, aby obnovenia samy osebe spĺňali kritériá identifikovateľnosti. (Pozri však odsek 29, v ktorom sa ustanovuje výnimka zo zásady určovania reálnej hodnoty znovunadobudnutých práv vykázaných v podnikovej kombinácii.) V odsekoch 36 a 37 IAS 38 sa poskytuje návod na určovanie, či by mal byť nehmotný majetok spájaný na účte do jedného celku s iným nehmotným alebo hmotným majetkom.

URČOVANIE REÁLNEJ HODNOTY KONKRÉTNEHO IDENTIFIKOVATEĽNÉHO MAJETKU A NEKONTROLNÉHO PODIELU V NADOBÚDANOM SUBJEKTE (UPLATŇOVANIE ODSEKOV 18 A 19)

Majetok s neistými peňažnými tokmi (opravné položky)

B41

Nadobúdateľ nevykazuje k dátumu nadobudnutia osobitnú opravnú položku k oceneniu majetku nadobudnutého v podnikovej kombinácii, ktorý je ocenený vo svojej reálnej hodnote, ktorú mal k dátumu nadobudnutia, pretože vplyvy neistoty týkajúcej sa budúcich peňažných tokov sú zahrnuté do ocenenia reálnou hodnotou. Napríklad nadobúdateľ nevykazuje osobitnú opravnú položku k oceneniu zmluvných peňažných tokov, pri ktorých sa očakáva, že budú k tomuto dátumu nevymožiteľné, pretože v tomto IFRS sa požaduje, aby nadobúdateľ oceňoval nadobudnuté pohľadávky vrátane úverov v ich reálnych hodnotách k dátumu nadobudnutia.

Majetok, ktorý je predmetom operatívneho lízingu, v rámci ktorého je nadobúdaný subjekt prenajímateľom

B42

Pri určovaní reálnej hodnoty, ktorú má k dátumu nadobudnutia majetok, ako sú budova alebo patent, ktorý je predmetom operatívneho lízingu, v rámci ktorého je nadobúdaný subjekt prenajímateľom, berie nadobúdateľ do úvahy lízingové podmienky. Inými slovami, nadobúdateľ nevykazuje samostatný majetok alebo samostatný záväzok, ak sú podmienky operatívneho lízingu buď prijateľné alebo neprijateľné v porovnaní s trhovými podmienkami, ako sa požaduje v odseku B29 pre lízingy, v rámci ktorých je nadobúdaný subjekt prenajímateľom.

Majetok, ktorý nadobúdateľ plánuje nepoužívať alebo ho plánuje používať spôsobom, ktorý je odlišný od spôsobu, akým by ho používali iní účastníci trhu

B43

Nadobúdateľ môže zo súťažných alebo iných dôvodov plánovať nepoužívať nadobudnutý majetok, napríklad nehmotný majetok z výskumu a vývoja, alebo môže plánovať používať tento majetok spôsobom, ktorý je odlišný od spôsobu, akým by ho používali iní účastníci trhu. Nadobúdateľ však oceňuje majetok v reálnej hodnote určenej v súlade s jeho používaním ostatnými účastníkmi trhu.

Nekontrolný podiel v nadobúdanom subjekte

B44

V tomto IFRS sa nadobúdateľovi umožňuje oceňovať nekontrolný podiel v nadobúdanom subjekte v jeho reálnej hodnote k dátumu nadobudnutia. Niekedy bude nadobúdateľ schopný určiť reálnu hodnotu nekontrolného podielu k dátumu nadobudnutia na základe cien podielov na vlastnom imaní, ktoré nevlastní nadobúdateľ, na aktívnych trhoch. V iných situáciách však nebude k dispozícii cena podielov na vlastnom imaní na aktívnych trhoch. V takýchto situáciách by nadobúdateľ určil reálnu hodnotu nekontrolného podielu s použitím iných techník oceňovania.

B45

Reálne hodnoty podielov nadobúdateľa v nadobúdanom subjekte a nekontrolného podielu v prepočte na jednu akciu by sa mohli odlišovať. Hlavným rozdielom je pravdepodobne zahrnutie prémie za ovládanie v reálnej hodnote podielu nadobúdateľa v nadobúdanom subjekte, alebo naopak, zahrnutie diskontu za nedostatočné ovládanie (nazývaného aj menšinový diskont) v reálnej hodnote nekontrolného podielu na jednu akciu.

OCEŇOVANIE GOODWILLU ALEBO ZISKU Z VÝHODNEJ KÚPY

Určovanie reálnej hodnoty podielu nadobúdateľa v nadobúdanom subjekte k dátumu nadobudnutia s použitím techník oceňovania (uplatňovanie odseku 33)

B46

V podnikovej kombinácii uskutočnenej bez prevodu plnenia musí nadobúdateľ na účely ocenenia goodwillu alebo zisku z výhodnej kúpy nahradiť reálnu hodnotu svojich podielov v nadobúdanom subjekte k dátumu nadobudnutia za reálnu hodnotu prevedeného plnenia k dátumu nadobudnutia (pozri odseky 32 až 34). Nadobúdateľ by mal určiť reálnu hodnotu svojho podielu v nadobúdanom subjekte k dátumu nadobudnutia s použitím jednej alebo viacerých techník oceňovania, ktoré sú vhodné vzhľadom na okolnosti a pre ktoré sú dostupné dostatočné údaje. Nadobúdateľ by mal v prípade použitia viac ako jednej techniky oceňovania vyhodnotiť výsledky techník pomocou posúdenia relevantnosti a spoľahlivosti použitých vstupov a rozsahu dostupných údajov.

Osobitné úvahy pri uplatňovaní metódy akvizície na kombinácie podielových združení (uplatňovanie odseku 33)

B47

Ak sa kombinujú dve podielové združenia, reálnu hodnotu podielov na vlastnom imaní nadobúdaného subjektu alebo členských podielov v nadobúdanom subjekte (alebo reálna hodnota nadobúdaného subjektu) je možné určiť spoľahlivejšie ako reálnu hodnotu členských podielov prevedených nadobúdateľom. V takej situácii sa v odseku 33 požaduje, aby nadobúdateľ stanovil hodnotu goodwillu s použitím reálnej hodnoty podielov na vlastnom imaní nadobúdaného subjektu k dátumu nadobudnutia namiesto reálnej hodnoty podielov prevedených v rámci plnenia k dátumu nadobudnutia. Okrem toho nadobúdateľ v rámci podnikovej kombinácie podielových združení vykáže vo svojom výkaze o finančnej situácii čistý majetok nadobúdaného subjektu ako priame zvýšenie základného imania alebo vlastného imania, nie ako zvýšenie nerozdeleného zisku, ktoré je konzistentné so spôsobom, akým uplatňujú metódu akvizície ostatné typy účtovných jednotiek.

B48

Napriek tomu, že podielové združenia sú po mnohých stránkach podobné s ostatnými podnikmi, majú odlišné vlastnosti, ktoré vznikajú hlavne z toho dôvodu, že ich členmi sú tak zákazníci, ako aj vlastníci. Členovia podielových združení spravidla očakávajú získanie úžitkov zo svojho členstva, často v podobe znížených poplatkov účtovaných za tovary alebo služby, alebo v podobe subvenčných dividend. Pomerná časť subvenčných dividend pridelená každému členovi je často založená na množstve obchodov, ktoré s podielovým združením uskutočnil člen počas roka.

B49

Ocenenie podielového združenia reálnou hodnotou by malo zahŕňať predpoklady, ktoré by si vytvorili účastníci trhu o budúcich členských úžitkoch, ako aj všetky ostatné relevantné predpoklady, ktoré by si vytvorili účastníci trhu o podielovom združení. Napríklad na určenie reálnej hodnoty podielového združenia sa môže použiť model odhadovaných budúcich peňažných tokov. Peňažné toky používané ako vstupy modelu by mali byť založené na očakávaných peňažných tokoch podielového združenia, ktoré budú pravdepodobne odzrkadľovať zľavy predstavujúce členské úžitky, ako sú znížené poplatky účtované za tovary alebo služby.

URČOVANIE OBSAHU TRANSAKCIE PODNIKOVEJ KOMBINÁCIE (UPLATŇOVANIE ODSEKOV 51 A 52)

B50

Pri určovaní, či je transakcia súčasťou výmeny za nadobúdaný subjekt, alebo či ide o transakciu, ktorá nie je súčasťou podnikovej kombinácie, by mal nadobúdateľ zvažovať tieto faktory, ktoré nie sú vzájomne sa vylučujúce, ani jednotlivo rozhodujúce:

a)

Dôvody na transakciu – pochopením dôvodov, prečo strany kombinácie (nadobúdateľ a nadobúdaný subjekt a ich vlastníci, riaditelia a manažéri a ich zástupcovia) uzavreli určitú transakciu alebo dohodu, sa môže ozrejmiť to, či je transakcia súčasťou prevedeného plnenia a nadobudnutého majetku a prevzatých záväzkov. Ak je napríklad transakcia dohodnutá primárne v prospech nadobúdateľa alebo kombinovanej účtovnej jednotky a nie primárne v prospech nadobúdaného subjektu alebo jeho bývalých vlastníkov pred kombináciou, je menej pravdepodobné, že táto pomerná časť uhradenej ceny transakcie (a akýkoľvek súvisiaci alebo záväzky) je súčasťou výmeny za nadobúdaný subjekt. V súlade s tým by nadobúdateľ zaúčtoval túto pomernú časť oddelene od podnikovej kombinácie.

b)

Kto dal podnet na transakciu – aj pochopením toho, kto dal podnet na transakciu, sa môže ozrejmiť, či je súčasťou výmeny za nadobúdaný subjekt. Napríklad transakcia alebo iná udalosť, na ktorú dal podnet nadobúdateľ, môže byť uzatvorená s cieľom poskytovať budúce ekonomické úžitky nadobúdateľovi alebo kombinovanej účtovnej jednotke s malým alebo žiadnym úžitkom, ktorý získal nadobúdaný subjekt alebo jeho bývalí vlastníci pred kombináciou. Na druhej strane, ak dali podnet na transakciu alebo dohodu nadobúdaný subjekt alebo jeho bývalí vlastníci, je menej pravdepodobné, že transakcia je v prospech nadobúdateľa alebo kombinovanej účtovnej jednotky a je pravdepodobnejšie, že transakcia je súčasťou transakcie podnikovej kombinácie.

c)

Načasovanie transakcie – aj načasovanie transakcie môže ozrejmiť, či je súčasťou výmeny za nadobúdaný subjekt. Napríklad transakcia medzi nadobúdateľom a nadobúdaným subjektom, ktorá sa uskutoční pred rokovaniami o podmienkach podnikovej kombinácie, mohla byť uzavretá s tým úmyslom, aby podniková kombinácia poskytovala budúce ekonomické úžitky nadobúdateľovi alebo kombinujúcej sa účtovnej jednotke. V takom prípade nadobúdaný subjekt alebo jeho bývalí vlastníci pred kombináciou pravdepodobne získajú malý alebo žiadny úžitok, s výnimkou úžitkov, ktoré získajú ako súčasť kombinovanej účtovnej jednotky.

Účinné vysporiadanie predchádzajúceho vzťahu medzi nadobúdateľom a nadobúdaným subjektom v podnikovej kombinácii [uplatňovanie odseku 52 písm. a)]

B51

Nadobúdateľ a nadobúdaný subjekt môžu mať vzťah, ktorý existoval predtým, ako zamýšľali realizovať podnikovú kombináciu, v tomto texte nazývaný ako „predchádzajúci vzťah“. Predchádzajúci vzťah medzi nadobúdateľom a nadobúdaným subjektom môže byť zmluvný (napríklad predajca a zákazník alebo poskytovateľ licencie a užívateľ licencie) alebo nezmluvný (napríklad žalujúca a žalovaná strana).

B52

Ak podniková kombinácia účinne vysporiada predchádzajúci vzťah, nadobúdateľ vykáže zisk alebo stratu ocenené týmto spôsobom:

a)

v prípade predchádzajúceho nezmluvného vzťahu (ako je súdny spor), v reálnej hodnote,

b)

v prípade predchádzajúceho zmluvného vzťahu je to nižšia suma z týchto bodov i) a ii):

i)

suma, predstavujúca priaznivý rozdiel zmluvných podmienok z pohľadu nadobúdateľa, v porovnaní s podmienkami aktuálnych trhových transakcií pre rovnaké alebo podobné položky. (Nepriaznivá zmluva je zmluva, ktorá je nepriaznivá vzhľadom na aktuálne trhové podmienky. Nie je ňou nevyhnutne nevýhodná zmluva, v ktorej nevyhnutné náklady na splnenie povinností podľa zmluvy prevyšujú ekonomické úžitky, ktoré sa majú podľa očakávania prijať v súlade so zmluvou),

ii)

suma akejkoľvek stanovenej zmluvnej podmienky vysporiadania, dostupnej protistrane, pre ktorú je zmluva nepriaznivá.

Ak je suma bodu ii) nižšia suma bodu i), rozdiel sa zahrnie ako súčasť zaúčtovania podnikovej kombinácie.

Vykázaná suma zisku alebo straty môže čiastočne závisieť od toho, či nadobúdateľ predtým vykázal súvisiaci majetok alebo záväzok a vykázaný zisk alebo vykázaná strata by sa tak mohli líšiť od sumy vypočítanej na základe uplatňovania prv uvedených požiadaviek.

B53

Predchádzajúcim vzťahom môže byť zmluva, ktorú nadobúdateľ vykazuje ako znovunadobudnuté právo. Ak zmluva zahŕňa podmienky, ktoré sú priaznivé alebo nepriaznivé v porovnaní s oceňovaním aktuálnych trhových transakcií s rovnakými alebo podobnými položkami, nadobúdateľ vykáže zisk alebo stratu z účinného vysporiadania zmluvy, určený alebo určenú v súlade s odsekom B52, oddelene od podnikovej kombinácie.

Dohody o podmienených platbách zamestnancom alebo predávajúcim akcionárom (uplatňovanie odseku 52 písm. b)

B54

To, či sú dohody o podmienených platbách zamestnancom alebo predávajúcim akcionárom podmieneným plnením alebo sú osobitnými transakciami, závisí od povahy týchto dohôd. Pochopenie dôvodov, prečo dohoda o nadobudnutí zahŕňa ustanovenie o podmienených platbách, kto dal podnet na uzavretie dohody a kedy strany uzavreli zmluvu, môže pomôcť pri posudzovaní povahy dohody.

B55

Ak nie je jednoznačné, či dohoda o podmienených platbách zamestnancom alebo predávajúcim akcionárom je súčasťou výmeny za nadobúdaný subjekt, alebo či ide o transakciu, ktorá nie je súčasťou podnikovej kombinácie, nadobúdateľ by mal zvažovať tieto indikátory:

a)

Pokračujúci zamestnanecký pomer – podmienky pokračujúceho zamestnaneckého pomeru predávajúcich akcionárov, ktorí sa stávajú kľúčovými zamestnancami, by mohli predstavovať indikátor podstaty dohody o podmienenom plnení. Relevantné podmienky pokračujúceho zamestnaneckého pomeru môžu byť zahrnuté v zamestnaneckej zmluve, zmluve o nadobudnutí alebo v niektorých ďalších dokumentoch. Dohoda o podmienenom plnení, v rámci ktorej platby automaticky prepadnú v prípade ukončenia zamestnaneckého pomeru, predstavuje odmeňovanie za služby po kombinácii. Dohody, v rámci ktorých nie sú podmienené platby ovplyvnené ukončením zamestnaneckého pomeru, môžu naznačovať, že podmienené platby sú skôr dodatočným plnením, než odmeňovaním.

b)

Trvanie pokračujúceho zamestnaneckého pomeru – ak sa požadovaná doba zamestnaneckého pomeru zhoduje s dobou podmienených platieb alebo je dlhšia, táto skutočnosť môže naznačovať, že podmienené platby sú v podstate odmeňovaním.

c)

Úroveň odmeňovania – situácie, pri ktorých je odmeňovanie zamestnanca, iné ako podmienené platby, na primeranej úrovni v porovnaní s ostatnými kľúčovými zamestnancami kombinovanej účtovnej jednotky, môžu naznačovať, že podmienené platby sú skôr dodatočným plnením, než odmeňovaním.

d)

Prírastkové platby zamestnancom – ak predávajúci akcionári, ktorí sa nestanú zamestnancami, získajú nižšie podmienené platby v prepočte na jednu akciu ako získajú predávajúci akcionári, ktorí sa stanú zamestnancami kombinovanej účtovnej jednotky, táto skutočnosť môže naznačovať, že prírastková suma podmienených platieb predávajúcim akcionárom, ktorí sa stanú zamestnancami, je odmeňovaním.

e)

Počet vlastnených akcií – relatívny počet akcií vlastnených predávajúcimi akcionármi, ktorí zostávajú kľúčovými zamestnancami, by mohol byť indikátorom podstaty dohody o podmienených platbách. Napríklad skutočnosť, keď predávajúci akcionári, ktorí vlastnili reálne všetky akcie nadobúdaného subjektu, pokračujú ako kľúčoví zamestnanci, môže naznačovať, že dohoda je v podstate dohodou o podieloch v zisku zameranou na poskytovanie odmien za služby po kombinácii. Alternatívne skutočnosť, keď by predávajúci akcionári, ktorí pokračujú ako kľúčoví zamestnanci, vlastnili iba malý počet akcií nadobúdaného subjektu a všetci predávajúci akcionári by získali rovnakú sumu podmieneného plnenia v prepočte na jednu akciu, môže naznačovať, že podmienené platby predstavujú dodatočné plnenie. Do úvahy by sa mali zobrať aj vlastnícke podiely vlastnené stranami spriaznenými s akcionármi, ktorí pokračujú ako kľúčoví zamestnanci, ako sú rodinní príslušníci.

f)

Prepojenie s oceňovaním – ak je prvé plnenie, ktorého prevod sa uskutočnil k dátumu nadobudnutia, založené na spodnej hranici rozpätia ocenenia nadobúdaného subjektu a vzorec na výpočet podmienených platieb súvisí s týmto oceňovacím prístupom, táto skutočnosť môže naznačovať, že podmienené platby predstavujú dodatočné plnenie. Alternatívne skutočnosť, keď vzorec na výpočet podmienených platieb je konzistentný s predchádzajúcimi dohodami o podieloch v zisku, môže naznačovať, že podstatou dohody je poskytovať odmeňovanie.

g)

Vzorec na výpočet plnenia – vzorec použitý na výpočet podmienenej platby môže byť pomôckou pri posudzovaní podstaty dohody. Napríklad skutočnosť, keď sa podmienená platba stanovuje na základe viacerých ziskov, môže naznačovať, že povinnosť je podmieneným plnením v rámci podnikovej kombinácie a že úlohou vzorca je určiť alebo overiť reálnu hodnotu nadobúdaného subjektu. Na rozdiel od toho podmienená platba, ktorá je stanoveným percentuálny podielom zo ziskov, by mohla naznačovať, že povinnosť voči zamestnancom predstavuje dohodu o podieloch v zisku s cieľom odmeňovať zamestnancov za poskytnuté služby.

h)

Iné dohody a záležitosti – podmienky iných dohôd s predávajúcimi akcionármi (ako sú dohody o nesúťažení, vykonávateľské zmluvy, poradenské zmluvy a zmluvy o prenájme nehnuteľností) a prístup k podmieneným platbám z hľadiska daní z príjmov môžu naznačovať, že podmienené platby sú priraditeľné k niečomu inému ako k plneniu za nadobúdaný subjekt. Napríklad v súvislosti s nadobudnutím by nadobúdateľ mohol uzavrieť dohodu o lízingu nehnuteľnosti s významným predávajúcim akcionárom. Ak sú lízingové splátky uvedené v lízingovej zmluve stanovené výrazne pod trhovou úrovňou, niektoré alebo všetky podmienené platby prenajímateľovi (predávajúcemu akcionárovi) požadované osobitnou dohodou za podmienené platby by mohli byť v podstate platbami za používanie prenajímanej nehnuteľnosti, ktoré by mal nadobúdateľ vo svojej účtovnej závierke po kombinácii vykazovať samostatne. Ak sa na rozdiel od toho v lízingovej zmluve konkretizujú lízingové splátky za prenajímanú nehnuteľnosť, ktoré sú konzistentné s trhovými podmienkami, dohoda o podmienených platbách predávajúcemu akcionárovi môže predstavovať podmienené plnenie v rámci podnikovej kombinácie.

Prísľuby nadobúdateľa na platby formou akcií vymenené za prísľuby držané zamestnancami nadobúdaného subjektu [uplatňovanie odseku 52 písm. b)]

B56

Nadobúdateľ môže vymeniť svoje prísľuby platieb formou akcií (nahradzujúce prísľuby) za prísľuby vlastnené zamestnancami nadobúdaného subjektu. Výmeny opcií na akcie alebo iných prísľubov platieb formou akcií v spojení s podnikovou kombináciou sa účtujú ako úpravy platieb formou akcií v súlade s IFRS 2 Platby na základe podielov. Ak je nadobúdateľ povinný nahradiť prísľuby nadobúdaného subjektu, celá hodnota, alebo časť hodnoty trhového ocenenia prísľubov nadobúdateľa na výmenu, sa zahrnie do ocenenia plnenia, ktorého prevod sa uskutočnil v rámci podnikovej kombinácie. Nadobúdateľ je povinný nahradiť prísľuby nadobúdaného subjektu, ak nadobúdaný subjekt alebo jeho zamestnanci majú schopnosť vynútiť si náhradu. Na účely uplatnenia tejto požiadavky je nadobúdateľ napríklad povinný nahradiť prísľuby nadobúdaného subjektu, ak sa náhrada požaduje:

a)

podmienkami zmluvy o nadobudnutí,

b)

podmienkami prísľubov nadobúdaného subjektu alebo

c)

uplatniteľnými zákonmi alebo právnymi predpismi.

V niektorých situáciách môže platnosť prísľubov nadobúdaného subjektu uplynúť v dôsledku podnikovej kombinácie. Ak nadobúdateľ nahradí tieto prísľuby napriek tomu, že nie je povinný tak urobiť, celá hodnota trhového ocenenia nahradzujúcich prísľubov sa v účtovnej závierke po kombinácii vykáže ako náklady na odmeňovanie. Znamená to, že žiadna časť hodnoty trhového ocenenia týchto prísľubov sa nezahrnie do ocenenia plnenia, ktoré sa uskutočnilo v rámci podnikovej kombinácie.

B57

Na určenie pomernej časti prísľubu, ktorá je súčasťou prevedeného plnenia za nadobúdaný subjekt a pomernej časti, ktorá je odmenou za služby po kombinácii, oceňuje nadobúdateľ tak poskytnuté nahradzujúce prísľuby, ako aj prísľuby nadobúdaného subjektu k dátumu nadobudnutia v súlade s IFRS 2. Pomerná časť hodnoty trhového ocenenia nahradzujúceho prísľubu, ktorá je súčasťou prevedeného plnenia výmenou za nadobúdaný subjekt, sa rovná pomernej časti prísľubu nadobúdaného subjektu, ktorá je priraditeľná službe pred kombináciou.

B58

Pomerná časť nahradzujúceho prísľubu priraditeľná službe pred kombináciou je trhovým ocenením prísľubu nadobúdaného subjektu, vynásobeného pomerom pomernej časti obdobia nároku k väčšiemu z celkových období nároku alebo k pôvodnému obdobiu nároku vzťahujúceho sa na prísľub nadobúdaného subjektu. Obdobie nároku je obdobie, počas ktorého sa majú splniť všetky podmienky nároku. Podmienky obdobia nároku sú vymedzené v IFRS 2.

B59

Pomerná časť nenárokovateľného nahradzujúceho prísľubu priraditeľná k službe pred kombináciou a preto vykázaná ako náklady na odmeňovanie v účtovnej závierke po kombinácii sa rovná celkovej hodnote trhového ocenenia nahradzujúceho prísľubu, po odpočítaní sumy priradenej k službe pred kombináciou. Nadobúdateľ preto priradí každý prebytok trhového ocenenia nahradzujúceho prísľubu nad trhovým ocenením prísľubu nadobúdaného subjektu k službe po kombinácii a tento prebytok vykáže v účtovnej závierke po kombinácii ako náklady na odmeňovanie. Nadobúdateľ priradí pomernú časť nahradzujúceho prísľubu k službe po kombinácii, ak požaduje službu po kombinácii, bez ohľadu na to, či zamestnanci poskytli pred dátumom nadobudnutia celú službu požadovanú na vznik ich nároku na prísľuby nadobúdaného subjektu.

B60

Pomerná časť nenárokovateľného nahradzujúceho prísľubu priraditeľná k službe pred kombináciou, ako aj pomerná časť priraditeľná k službe po kombinácii, odzrkadľuje najlepší dostupný odhad počtu nahradzujúcich prísľubov, na ktoré sa očakáva vznik nároku. Napríklad v prípade, keď trhové ocenenie pomernej časti nahradzujúceho prísľubu, ktorú je možné priradiť k službe pred kombináciou, je 100 CU a nadobúdateľ očakáva, že iba na 95 percent prísľubov vznikne nárok, suma obsiahnutá v plnení, ktorého prevod sa uskutočnil v rámci podnikovej kombinácie je 95 CU. Zmeny odhadovaného počtu nahradzujúcich prísľubov, na ktorý sa očakáva vznik nároku, sú premietnuté do nákladov na odmeňovanie za obdobia, počas ktorých vzniknú zmeny alebo prepadnutia (nie ako úpravy plnenia, ktorého prevod sa uskutočnil v rámci podnikovej kombinácie). Podobne sa vplyvy iných udalostí, ako sú úpravy alebo konečný výsledok prísľubov s podmienkami vzťahujúcimi sa na výkonnosť so vznikom po dátume nadobudnutia, pri určovaní nákladov na odmeňovanie za obdobie, v ktorom vznikne udalosť, zaúčtujú v súlade s IFRS 2.

B61

Rovnaké požiadavky na určovanie pomerných častí nahradzujúceho prísľubu, ktorú je možné priradiť k službe pred kombináciou a službe po kombinácii, sa uplatňujú bez ohľadu na to, či je nahradzujúci prísľub klasifikovaný ako záväzok alebo ako nástroj vlastného imania v súlade s ustanoveniami IFRS 2. Všetky zmeny trhového ocenenia prísľubov klasifikovaných ako záväzky po dátume nadobudnutia a príslušné vplyvy dane z príjmov sa vykazujú v účtovnej závierke nadobúdateľa po nadobudnutí v období (obdobiach), v ktorom (ktorých) zmeny vzniknú.

B62

Vplyvy dane z príjmov vzťahujúce sa na nahradzujúce prísľuby platieb formou akcií sa vykazujú v súlade s ustanoveniami IAS 12 Dane z príjmov.

INÉ IFRS, V KTORÝCH SA POSKYTUJE NÁVOD NA NÁSLEDNÉ OCEŇOVANIE A ÚČTOVANIE (UPLATŇOVANIE ODSEKU 54)

B63

Medzi príklady iných IFRS, v ktorých sa poskytuje návod na následné oceňovanie a účtovanie nadobudnutého majetku a prevzatých alebo vzniknutých záväzkov v rámci podnikovej kombinácie, patria tieto:

a)

IAS 38 predpisuje účtovanie identifikovateľného nehmotného majetku nadobudnutého v podnikovej kombinácii. Nadobúdateľ oceňuje goodwill v sume vykázanej k dátumu nadobudnutia, zníženej o všetky akumulované straty zo zníženia hodnoty. V IAS 36 Zníženie hodnoty majetku sa predpisuje účtovanie strát zo zníženia hodnoty.

b)

V IFRS 4 Poistné zmluvy sa poskytuje návod na následné účtovanie poistnej zmluvy nadobudnutej v podnikovej kombinácii.

c)

V IAS 12 sa predpisuje následné účtovanie odložených daňových pohľadávok (vrátane nevykázaných odložených daňových pohľadávok) a záväzkov nadobudnutých v podnikovej kombinácii.

d)

V IFRS 2 sa poskytuje návod na následné oceňovanie a účtovanie pomernej časti nahradzujúcich prísľubov platieb formou akcií vydaných nadobúdateľom, ktorú je možné priradiť k budúcim službám zamestnancov.

e)

V IAS 27 (v znení zmien a doplnení, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) sa poskytuje návod na účtovanie zmien vlastníckych podielov materskej spoločnosti v dcérskej spoločnosti po dosiahnutí ovládania.

ZVEREJNENIA (UPLATŇOVANIE ODSEKOV 59 A 61)

B64

Na splnenie cieľa uvedeného v odseku 59 nadobúdateľ zverejní tieto informácie o každej podnikovej kombinácii, ku ktorej došlo v priebehu obdobia vykazovania:

a)

názov a opis nadobúdaného subjektu,

b)

dátum nadobudnutia,

c)

percentuálna časť nadobudnutých podielov s hlasovacím právom,

d)

primárne dôvody na podnikovú kombináciu a opis spôsobu, akým nadobúdateľ ovládol nadobúdaný subjekt.

e)

kvalitatívny opis faktorov, na základe ktorých sa vykázal goodwill, ako sú očakávané synergie z kombinácie činností nadobúdaného subjektu a nadobúdateľa, nehmotný majetok, ktorý nespĺňa kritériá na samostatné vykázanie, alebo iné faktory,

f)

reálnu hodnotu celkového prevedeného plnenia k dátumu nadobudnutia a reálnu hodnotu každej hlavnej triedy plnenia k dátumu nadobudnutia, ako napríklad:

i)

peniaze;

ii)

ostatný hmotný a nehmotný majetok vrátane podniku alebo dcérskej spoločnosti nadobúdateľa;

iii)

prevzaté záväzky, napríklad záväzky z podmienenej platby; a

iv)

podiely na vlastnom imaní nadobúdateľa vrátane počtu emitovaných alebo emitovateľných nástrojov alebo podielov a metóda určovania reálnej hodnoty týchto nástrojov alebo podielov;

g)

v prípade dohôd o plnení a majetku z odškodnenia:

i)

sumu vykázanú k dátumu nadobudnutia;

ii)

opis dohody a základ na určovanie výšky platby; a

iii)

odhad rozsahu výstupov (nediskontovaných), alebo v prípade, že sa rozsah nedá odhadnúť, túto skutočnosť a dôvody, prečo sa rozsah nedá odhadnúť. Ak maximálna výška platby nie je obmedzená, nadobúdateľ zverejní túto skutočnosť.

h)

V prípade nadobudnutých pohľadávok:

i)

reálnu hodnotu pohľadávok;

ii)

brutto sumy zmluvných pohľadávok; a

iii)

najlepší odhad zmluvných peňažných tokov, ktorých získanie sa neočakáva k dátumu nadobudnutia.

Zverejnenia sa poskytnú podľa každej hlavnej triedy pohľadávok, ako sú úvery, priame finančné lízingy a všetky ostatné triedy pohľadávok;

i)

sumy vykázané k dátumu nadobudnutia pre každú hlavnú triedu nadobudnutého majetku a prevzatých záväzkov,

j)

pre každý podmienený záväzok, vykázaný v súlade s odsekom 23, informácie požadované odsekom 85 IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva. V prípade, že nie je vykázaný podmienený záväzok z dôvodu, že jeho reálnu hodnotu nie je možné spoľahlivo oceniť, nadobúdateľ vykáže:

i)

informácie požadované odsekom 86 IAS 37; a

ii)

dôvody, prečo sa záväzok nedá spoľahlivo oceniť.

k)

celkovú sumu goodwillu, ktorý sa očakáva, že bude odpočítateľný na daňové účely,

l)

pre transakcie, ktoré sú vykázané samostatne od nadobudnutia majetku a prevzatia záväzkov v podnikovej kombinácii, v súlade s odsekom 51:

i)

opis každej transakcie;

ii)

spôsob, akým nadobúdateľ zaúčtoval každú transakciu;

iii)

sumy vykázané pre každú transakciu a riadkovú položku v účtovnej závierke, v ktorej je vykázaná každá suma; a

iv)

ak je transakcia účinným vysporiadaním predchádzajúceho vzťahu, metódu použitú na určenie sumy vysporiadania;

m)

zverejnenie samostatne vykázaných transakcií požadovaných v písmene l) zahŕňa sumu nákladov súvisiacich s nadobudnutím a samostatne zahŕňa sumu týchto nákladov vykázaných ako náklad a riadkovú položku alebo položky vo výkaze komplexného výsledku, v ktorom sú tieto sumy vykázané. Zverejní sa aj suma všetkých nákladov na emisiu, ktoré sa nevykázali ako náklad, a spôsob, akým boli vykázané,

n)

v prípade výhodnej kúpy (pozri odseky 34 až 36):

i)

sumu každého zisku vykázaného v súlade s odsekom 34 a riadkovú položku vo výkaze komplexného výsledku, v ktorej sa tento zisk vykázal; a

ii)

opis dôvodov, prečo bol výsledkom transakcie zisk;

o)

pre každú podnikovú transakciu, v rámci ktorej vlastní nadobúdateľ k dátumu nadobudnutia menej ako 100 percent podielov na vlastnom imaní v nadobúdanom subjekte:

i)

sumu nekontrolného podielu v nadobúdanom subjekte vykázaného k dátumu nadobudnutia a základ na ocenenie touto sumou; a

ii)

pre každý nekontrolný podiel v nadobúdanom subjekte ocenený reálnou hodnotou, techniky oceňovania a kľúčové vstupy modelu, použité pri určovaní tejto hodnoty.

p)

pre podnikovú kombináciu uskutočnenú vo fázach:

i)

reálnu hodnotu podielov na vlastnom imaní nadobúdateľa k dátumu nadobudnutia, držaných bezprostredne pred dátumom nadobudnutia; a

ii)

sumu všetkých ziskov a strát vykázaných v dôsledku opätovného ocenenia podielu na vlastnom imaní nadobúdaného subjektu, vlastneného nadobúdateľom pred podnikovou kombináciou, reálnou hodnotou (pozri odsek 42) a riadkovú položku vo výkaze komplexného výsledku, v rámci ktorej sú vykázané tento zisk alebo strata;

q)

tieto informácie:

i)

sumy výnosov a zisku alebo straty nadobúdaného subjektu od dátumu nadobudnutia zahrnuté v konsolidovanom výkaze komplexného výsledku za obdobie vykazovania; a

ii)

výnosy a zisk alebo stratu kombinovanej účtovnej jednotky za bežné obdobie vykazovania tak, ako keby dátum nadobudnutia všetkých podnikových kombinácií uskutočnených počas roka predstavoval začiatok ročného obdobia vykazovania.

Ak je zverejnenie akejkoľvek informácie požadovanej týmto odsekom nevykonateľné, nadobúdateľ zverejní túto skutočnosť a vysvetlí, prečo je zverejnenie nevykonateľné. V tomto IFRS sa používa pojem „nevykonateľný“ s rovnakým významom ako v IAS 8 Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby.

B65

Nadobúdateľ zverejní pre jednotlivo nevýznamné podnikové kombinácie uskutočnené počas obdobia vykazovania, ktoré sú spoločne významné, súhrnné informácie požadované odsekom B64 písm. e) až q).

B66

Ak je dátum nadobudnutia podnikovej kombinácie po konci obdobia vykazovania, ale pred schválením účtovnej závierky na zverejnenie, nadobúdateľ zverejní informácie požadované odsekom B64, s výnimkou prípadov, keď je prvotné účtovanie podnikovej kombinácie v čase schválenia účtovnej závierky na zverejnenie neúplné. V takej situácii nadobúdateľ opíše, ktoré zverejnenia by sa nemohli uskutočniť a dôvody, prečo sa nemôžu uskutočniť.

B67

Na splnenie cieľa uvedeného v odseku 61 nadobúdateľ zverejní tieto informácie o každej významnej podnikovej kombinácii alebo v súhrne o jednotlivo nevýznamných podnikových kombináciách, ktoré sú spoločne významné:

a)

ak je prvotné zaúčtovanie konkrétneho majetku, záväzkov, nekontrolných podielov alebo položiek plnenia v rámci podnikovej kombinácie neúplné (pozri odsek 45) a sumy vykázané v účtovnej závierke pre podnikovú kombináciu sú preto určené iba predbežne:

i)

dôvody, prečo je prvotné zaúčtovanie podnikovej kombinácie neúplné;

ii)

majetok, záväzky, podiely na vlastnom imaní alebo položky plnenia, v prípade ktorých je prvotné zaúčtovanie neúplné; a

iii)

povaha a suma všetkých úprav vzťahujúcich sa na obdobie oceňovania, vykázaných počas obdobia vykazovania v súlade s odsekom 49;

b)

pri každom období vykazovania po dátume nadobudnutia do dátumu, keď účtovná jednotka majetok z podmieneného plnenia prevezme, predá, alebo iným spôsobom stratí naň právo, alebo kým účtovná jednotka vysporiada záväzok z podmieneného plnenia alebo kým sa záväzok zruší alebo vysporiada:

i)

všetky zmeny vykazovaných súm vrátane všetkých rozdielov vzniknutých pri vysporiadaní;

ii)

všetky zmeny rozsahu výstupov (nediskontovaných) a dôvody týchto zmien; a

iii)

techniky oceňovania a kľúčové vstupy modelu použité na ocenenie podmieneného plnenia;

c)

pri podmienených záväzkoch vykázaných v rámci podnikovej kombinácie nadobúdateľ zverejní pri každej triede rezerv informácie požadované odsekmi 84 a 85 IAS 37;

d)

porovnanie účtovnej hodnoty goodwillu na začiatku a na konci obdobia vykazovania, samostatne zobrazujúc:

i)

brutto sumu a akumulované straty zo zníženia hodnoty na začiatku obdobia vykazovania;

ii)

dodatočný goodwill vykázaný počas obdobia vykazovania, s výnimkou goodwillu obsiahnutého v skupine na vyradenie, ktorá k dátumu nadobudnutia spĺňa kritériá na jej klasifikáciu ako držanej na predaj v súlade s IFRS 5 Dlhodobý majetok držaný na predaj a ukončené činnosti;

iii)

úpravy vyplývajúce z následného vykázania odložených daňových pohľadávok počas obdobia vykazovania v súlade s odsekom 67;

iv)

goodwill zahrnutý do skupiny na vyradenie klasifikovanej ako držanej na predaj v súlade s IFRS 5 a goodwill, ktorého vykazovanie sa počas obdobia vykazovania ukončilo bez toho, aby bol predtým zahrnutý do skupiny na vyradenie klasifikovanej ako držanej na predaj;

v)

straty zo zníženia hodnoty vykázané počas obdobia vykazovania v súlade so štandardom IAS 36. (IAS 36 požaduje vykazovanie informácií o spätne získateľnej sume a znížení hodnoty goodwillu navyše k tejto požiadavke.);

vi)

čisté kurzové rozdiely vzniknuté počas obdobia vykazovania v súlade so štandardom IAS 21 Vplyvy zmien kurzov cudzích mien;

vii)

všetky ostatné zmeny účtovnej hodnoty počas obdobia vykazovania;

viii)

brutto sumu a akumulované straty zo zníženia hodnoty ku koncu obdobia vykazovania;

e)

sumu a vysvetlenie zisku alebo straty vykázanej za bežné obdobie vykazovania, ktorá:

i)

sa týka identifikovateľného nadobudnutého majetku alebo prevzatých záväzkov v rámci podnikovej kombinácie, ktorá sa uskutočnila v bežnom alebo v predchádzajúcich obdobiach vykazovania; a

ii)

má takú veľkosť, povahu alebo vplyv, že zverejnenie je relevantné na porozumenie účtovných výkazov kombinovanej účtovnej jednotky.

PRECHODNÉ USTANOVENIA PRE PODNIKOVÉ KOMBINÁCIE ZAHŔŇAJÚCE IBA PODIELOVÉ ZDRUŽENIA ALEBO ZDRUŽENIA VÝLUČNE PROSTREDNÍCTVOM ZMLUVY (UPLATŇOVANIE ODSEKU 66)

B68

V odseku 64 sa ustanovuje, že tento IFRS sa uplatní prospektívne na podnikové kombinácie, ktorých dátumom nadobudnutia je začiatok prvého ročného obdobia vykazovania, pričom toto obdobie sa začína 1. júla 2009 alebo neskôr. Povoľuje sa skoršie uplatňovanie. Účtovná jednotka však uplatní tento IFRS iba na začiatku ročného obdobia vykazovania, ktoré sa začína 30. júna 2007 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní tento IFRS pred jeho dátumom účinnosti, zverejní túto skutočnosť a súčasne uplatní IAS 27 (v znení zmien a doplnení, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008).

B69

Požiadavka, aby sa tento IFRS uplatňoval prospektívne, má na podnikové kombinácie zahŕňajúce iba podielové združenia alebo združenia výlučne prostredníctvom zmluvy, ak sa dátum nadobudnutia tejto podnikovej kombinácie začína pred uplatňovaním tohto IFRS, tento vplyv:

a)

Klasifikácia – účtovná jednotka pokračuje v klasifikácii predchádzajúcej podnikovej kombinácie v súlade s predchádzajúcou účtovnou politikou účtovnej jednotky pre takéto kombinácie.

b)

Predtým vykázaný goodwill – na začiatku prvého ročného účtovného obdobia, v ktorom sa uplatní tento IFRS, účtovnou hodnotou goodwillu vzniknutého z predchádzajúcej podnikovej kombinácie je jeho účtovná hodnota k tomuto dátumu v súlade s predchádzajúcou účtovnou politikou účtovnej jednotky. Pri určovaní tejto sumy účtovná jednotka eliminuje účtovnú hodnotu prípadnej akumulovanej amortizácie tohto goodwillu a príslušné zníženie goodwillu. Žiadne iné úpravy účtovnej hodnoty goodwillu sa nevykonávajú.

c)

Goodwill, predtým vykázaný formou odpočítania od vlastného imania – predchádzajúca účtovná politika účtovnej jednotky môže mať za následok vykázanie goodwillu vzniknutého z predchádzajúcej podnikovej kombinácie formou odpočítania od vlastného imania. V takej situácii táto jednotka nevykáže tento goodwill ako majetok na začiatku prvého ročného účtovného obdobia, v ktorom sa uplatní tento IFRS. Navyše účtovná jednotka nevykáže v zisku alebo strate žiadnu časť tohto goodwillu, ak vyradí celý podnik, ktorého sa goodwill týka, alebo jeho časť, alebo ak dôjde k zníženiu hodnoty peňazotvornej jednotky, ktorej sa goodwill týka.

d)

Následné účtovanie goodwillu – od začiatku prvého ročného obdobia, v ktorom sa tento uplatní IFRS, účtovná jednotka ukončí amortizáciu goodwillu vzniknutého z predchádzajúcej podnikovej kombinácie a testuje goodwill na zníženie hodnoty v súlade s IAS 36.

e)

Predtým vykázaný negatívny goodwill – účtovná jednotka, ktorá účtovala predchádzajúcu podnikovú kombináciu uplatnením metódy kúpy, mohla vykázať výnosy budúcich období vzťahujúce sa na prebytok jeho podielu na čistej reálnej hodnote identifikovateľného majetku a záväzkov nadobúdaného subjektu nad náklad obstarávacou cenou podnikovej kombinácie (niekedy označovaný ako negatívny goodwill). V takomto prípade účtovná jednotka ukončí vykazovanie účtovnej hodnoty týchto výnosov budúcich období na začiatku prvého ročného obdobia, v ktorom sa po prvýkrát uplatní tento IFRS, s príslušnou úpravou počiatočného stavu nerozdeleného zisku k tomuto dátumu.

Príloha C

Zmeny a doplnenia iných IFRS

Zmeny a doplnenia v tejto prílohe sa uplatnia na ročné obdobia vykazovania, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní tento štandard v rámci skoršieho obdobia, tieto zmeny a doplnenia sa uplatnia na toto skoršie obdobie.

IFRS 1   PRVÉ UPLATNENIE MEDZINÁRODNÝCH ŠTANDARDOV FINANČNÉHO VÝKAZNÍCTVA

C1

IFRS 1 sa mení a dopĺňa podľa opisu uvedeného ďalej.

Odsek 14 sa mení a dopĺňa takto:

„14.

Niektoré výnimky uvedené v ďalšom texte sú odkazom na reálnu hodnotu. Pri určovaní reálnych hodnôt v súlade s týmto štandardom účtovná jednotka uplatní definíciu reálnej hodnoty uvedenú v prílohe A a v ktoromkoľvek konkrétnejšom návode v iných IFRS na určenie reálnych hodnôt pre majetok alebo záväzok, ktorého sa to týka. Do týchto reálnych hodnôt sa premietajú podmienky, ktoré existovali k dátumu, ku ktorému boli určené.“

Pridáva sa tento odsek 47I:

„47I

IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rad pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odseky 14, B1, B2 písm. f) a B2 písm. g). Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 3 (revidovaný v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedené zmeny a doplnenia sa takisto uplatňujú na toto skoršie obdobie.“

V prílohe B sa odseky B1, B2 písm. f) a B2 písm. g) menia a dopĺňajú takto:

„B1

Prvouplatňovateľ si môže zvoliť možnosť neuplatňovať IFRS 3 Podnikové kombinácie spätne na minulé podnikové kombinácie (podnikové kombinácie, ktoré sa uskutočnili pred dátumom prechodu na IFRS). Ak však prvouplatňovateľ zmení vykazovanie akejkoľvek podnikovej kombinácie tak, aby bola v súlade s IFRS 3, zmení sa vykazovanie všetkých neskorších podnikových kombinácií a súčasne sa uplatní IAS 27 (v znení zmien doplnení, ktoré urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) od toho istého dátumu. Ak si napríklad prvouplatňovateľ zvolí zmenu vykazovania podnikovej kombinácie, ku ktorej došlo 30. júna 20X6, zmení sa vykazovanie všetkých podnikových kombinácií, ku ktorým došlo medzi 30. júnom 20X6 a dátumom prechodu na IFRS, a takisto sa od 30. júna 20X6 uplatní IAS 27 (zmenený a doplnený v roku 2008).

B2f)

Ak majetok nadobudnutý alebo záväzok prevzatý v minulej podnikovej kombinácii nebol vykázaný podľa predchádzajúcich GAAP, jeho predpokladaná cena v otváracom výkaze o finančnej situácii podľa IFRS sa nepovažuje za nulovú. Namiesto toho ho nadobúdateľ vykáže a ocení vo svojom konsolidovanom výkaze o finančnej situácii na základe, ktorý by tieto IFRS požadovali vo výkaze o finančnej situácii nadobúdaného subjektu. Na ilustráciu: ak nadobúdateľ nekapitalizoval podľa predchádzajúcich GAAP finančný lízing nadobudnutý v rámci minulej podnikovej kombinácie, kapitalizuje tieto lízingy vo svojej konsolidovanej účtovnej závierke tak, ako by to požadoval IAS 17 Lízingy od nadobúdaného subjektu v jeho výkaze o finančnej situácii podľa IFRS. Podobne v prípade, keď nadobúdateľ nevykazoval podľa predchádzajúcich GAAP podmienený záväzok, ktorý stále existuje k dátumu prechodu na IFRS, nadobúdateľ vykáže tento podmienený záväzok k tomu dátumu, pokiaľ by IAS 37 nezakazoval jeho vykázanie v účtovnej závierke nadobúdaného subjektu. Naopak, …

B2g)

Účtovnou hodnotou goodwillu v otváracom výkaze o finančnej situácii podľa IFRS je jeho účtovná hodnota podľa predchádzajúcich GAAP k dátumu prechodu na IFRS po týchto dvoch úpravách:

i)

ii)

[vypúšťa sa]

iii)

Bez ohľadu na …“

IFRS 2   PLATBY NA ZÁKLADE PODIELOV

C2

IFRS 2 sa mení a dopĺňa podľa opisu uvedeného ďalej.

Odsek 5 sa mení a dopĺňa takto:

„5.

Ako sa uvádza v odseku 2, tento IFRS … Podobne aj zrušenie, výmena alebo iná úprava dohôd o platbách formou akcií z dôvodu podnikovej kombinácie alebo inej reštrukturalizácie vlastného imania sa zaúčtuje v súlade s týmto IFRS. IFRS 3 poskytuje návod na určenie, či nástroje vlastného imania emitované v rámci podnikovej kombinácie predstavujú súčasť prevedeného plnenia výmenou za ovládanie nadobúdaného subjektu (a teda patria do rozsahu pôsobnosti IFRS 3), alebo sú odplatou za pokračujúce služby, ktoré sa majú vykázať v období po podnikovej kombinácii (a teda patria do rozsahu pôsobnosti tohto IFRS).“

Pridáva sa tento odsek 61:

„61.

IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odsek 5 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu a doplnenie na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 3 (revidovaný v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedená zmena a doplnenie sa takisto uplatňuje na toto skoršie obdobie.“

IFRS 7   FINANČNÉ NÁSTROJE: ZVEREJŇOVANIE

C3

IFRS 7 sa mení a dopĺňa podľa opisu uvedeného ďalej.

Odsek 3 písm. c) sa vypúšťa.

Pridáva sa tento odsek 44B:

„44B

IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odsek 3 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu a doplnenie na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 3 (revidovaný v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedená zmena a doplnenie sa takisto uplatňuje na toto skoršie obdobie.“

IAS 12   DANE Z PRÍJMOV

C4

IAS 12 sa mení a dopĺňa podľa opisu uvedeného ďalej.

Tretí odsek v časti „Cieľ“ sa mení a dopĺňa takto:

Cieľ

Tento štandard … Podobne aj vykazovanie odložených daňových pohľadávok a záväzkov v rámci podnikovej kombinácie ovplyvňuje sumu goodwillu, ku vzniku ktorého dochádza v rámci podnikovej kombinácie, alebo sumu vykázaného zisku z výhodnej kúpy.“

Odseky 18, 19, 21 až 22 a 26 sa menia a dopĺňajú takto:

„18.

Dočasné rozdiely vznikajú aj vtedy, ak:

a)

identifikovateľný nadobudnutý majetok a prevzaté záväzky v podnikovej kombinácii sú vykázané v ich reálnych hodnotách v súlade s IFRS 3 Podnikové kombinácie, ale na daňové účely sa nevykonáva ekvivalentná úprava (pozri odsek 19),

b)

Podnikové kombinácie

19.

S obmedzenými výnimkami sa identifikovateľný nadobudnutý majetok a prevzaté záväzky v podnikovej kombinácii vykazujú vo svojich reálnych hodnotách k dátumu nadobudnutia. Dočasné rozdiely …

Goodwill

21.

Goodwill vznikajúci v rámci podnikovej kombinácie sa oceňuje ako prebytok sumy písmena a) nad sumou písmena b), uvedených ďalej:

a)

je súhrn:

i)

prevedeného plnenia oceneného v súlade s IFRS 3, ktorý spravidla požaduje reálnu hodnotu k dátumu nadobudnutia;

ii)

sumy každého nekontrolného podielu v nadobúdanom subjekte v súlade s IFRS 3; a

iii)

v podnikovej kombinácii uskutočnenej vo fázach, reálnej hodnoty k dátumu nadobudnutia nadobúdateľom predtým vlastneného podielu na vlastnom imaní nadobúdaného subjektu.

b)

rozdielu medzi hodnotami identifikovateľného majetku k dátumu nadobudnutia a prevzatých záväzkov ocenených v súlade s IFRS 3.

Mnohé daňové orgány …

21A

Následné zníženia odloženého daňového záväzku, ktorý sa nevykazuje, pretože vzniká z prvotného vykázania goodwillu, sa takisto považujú za vznikajúce z prvotného vykázania goodwillu, a preto sa v súlade s odsekom 15 písm. a) nevykazujú. Ak napríklad v rámci podnikovej kombinácie účtovná jednotka vykazuje goodwill vo výške 100 CU, ktorý má nulový daňový základ, odsekom 15 písm. a) sa tejto účtovnej jednotke zakazuje vykazovať vzniknutý odložený daňový záväzok. Ak následne táto účtovná jednotka vykáže stratu zo zníženie hodnoty uvedeného goodwillu vo výške 20 CU, suma zdaniteľného dočasného rozdielu súvisiaca s goodwillom sa zníži zo 100 CU na 80 CU a dôjde k zníženiu hodnoty nevykázaného odloženého daňového záväzku. Toto zníženie hodnoty nevykázaného odloženého daňového záväzku sa takisto považuje za súvisiace s prvotným vykázaním goodwillu, a preto sa jeho vykazovanie podľa odseku 15 písm. a) zakazuje.

21B

Odložené daňové záväzky pri zdaniteľných dočasných rozdieloch, ktoré sa týkajú goodwillu, sa však vykazujú za predpokladu, že k ich vzniku nedošlo v súvislosti s prvotným vykázaním goodwillu. Ak napríklad v rámci podnikovej kombinácie účtovná jednotka vykáže goodwill vo výške 100 CU, ktorý je odpočítateľnou položkou na daňové účely pri ročnej sadzbe 20 percent počínajúc rokom nadobudnutia, daňový základ goodwillu pri prvotnom vykázaní je 100 CU a ku koncu roku nadobudnutia predstavuje 80 CU. Ak účtovná hodnota goodwillu ku koncu roku, v ktorom došlo k nadobudnutiu, ostáva na nezmenenej úrovni 100 CU, vznikne ku koncu tohto roku zdaniteľný dočasný rozdiel v hodnote 20 CU. Pretože …

Prvotné vykázanie majetku alebo záväzku

22.

Dočasný rozdiel môže vzniknúť pri prvotnom vykázaní majetku alebo záväzku, ak napríklad časť alebo celá obstarávacia cena majetku nebude odpočítateľná na daňové účely. Spôsob účtovania takéhoto dočasného rozdielu závisí od povahy transakcie, ktorá viedla k prvotnému vykázaniu majetku alebo záväzku:

a)

v rámci podnikovej kombinácie účtovná jednotka vykazuje každý odložený daňový záväzok alebo pohľadávku a takéto vykazovanie ovplyvní sumu goodwillu alebo sumu zisku z výhodnej kúpy, ktorý vykazuje (pozri odsek 19),

b)

26.

Ďalej sú uvedené príklady odpočítateľných dočasných rozdielov, ktoré majú za následok vznik odložených daňových pohľadávok:

a)

c)

s obmedzenými výnimkami účtovná jednotka vykazuje identifikovateľný nadobudnutý majetok a prevzaté záväzky v podnikovej kombinácii v ich reálnych hodnotách k dátumu nadobudnutia. Ak je prevzatý záväzok vykázaný k dátumu nadobudnutia, ale súvisiace náklady sa pri určovaní zdaniteľného zisku odpočítajú až v neskorších obdobiach, vzniká odpočítateľný dočasný rozdiel, ktorého výsledkom je odložená daňová pohľadávka. Odložená daňová pohľadávka takisto vzniká, ak reálna hodnota nadobudnutého identifikovateľného majetku je nižšia ako jeho daňový základ. V oboch prípadoch výsledná odložená daňová pohľadávka ovplyvní goodwill (pozri odsek 66) a

d)

…“

Za odsekom 31 sa pridávajú tento nový nadpis a odsek 32A:

„32.

[Vypúšťa sa]

Goodwill

32A

Ak je účtovná hodnota goodwillu vznikajúceho v rámci podnikovej kombinácie nižšia ako jeho daňový základ, na základe tohto rozdielu vzniká odložená daňová pohľadávka. Odložená daňová pohľadávka vznikajúca z prvotného vykázania goodwillu sa vykáže ako súčasť zaúčtovania podnikovej kombinácie za predpokladu, že je pravdepodobné, že k dispozícii bude zdaniteľný zisk, voči ktorému by sa mohol použiť odpočítateľný dočasný rozdiel.“

Odseky 66 až 68 sa menia a dopĺňajú takto:

Odložená daň, ktorá vzniká ako následok podnikovej kombinácie

66.

Ako bolo vysvetlené v odsekoch 19 a 26 písm. c), v rámci podnikovej kombinácie môžu vznikať dočasné rozdiely. V súlade s IFRS 3 účtovná jednotka vykazuje všetky vzniknuté odložené daňové pohľadávky (za predpokladu, že spĺňajú kritériá na vykázanie uvedené v odseku 24), alebo odložené daňové záväzky ako identifikovateľný majetok a identifikovateľné záväzky k dátumu nadobudnutia. Následne tieto odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky ovplyvňujú sumu goodwillu alebo zisk z výhodnej kúpy, ktorý účtovná jednotka vykazuje. V súlade s odsekom 15 písm. a) však účtovná jednotka nevykazuje odložené daňové záväzky vznikajúce pri prvotnom vykázaní goodwillu.

67.

V dôsledku podnikovej kombinácie by sa mohla zmeniť pravdepodobnosť realizácie odloženej daňovej pohľadávky nadobúdateľa pred nadobudnutím. Nadobúdateľ môže považovať za pravdepodobné, že spätne získa svoju vlastnú odloženú daňovú pohľadávku, ktorá nebola vykázaná pred podnikovou kombináciou. Napríklad nadobúdateľ môže byť schopný uplatniť úžitok zo svojich nevyužitých daňových strát voči budúcemu zdaniteľnému zisku nadobúdaného subjektu. Alternatívne v dôsledku podnikovej kombinácie by už nemuselo byť pravdepodobné, že v prípade dosiahnutia budúceho zdaniteľného zisku bude možné spätne získať odloženú daňovú pohľadávku. V takýchto prípadoch nadobúdateľ vykáže zmenu odloženej daňovej pohľadávky v období podnikovej kombinácie, avšak nezahrnie ju ako súčasť účtovania podnikovej kombinácie. Preto ju nadobúdateľ neberie do úvahy pri ocenení goodwillu alebo zisku z výhodnej kúpy, ktorý vykazuje v rámci podnikovej kombinácie.

68.

Potenciálny úžitok z prevedenej daňovej straty nadobúdaného subjektu alebo iné odložené daňové pohľadávky by nemuseli spĺňať kritériá na samostatné vykázanie v čase prvotného zaúčtovania podnikovej kombinácie, ale mohli by sa uplatniť následne.

Účtovná jednotka vykáže nadobudnuté odložené daňové úžitky, ktoré uplatňuje po podnikovej kombinácii takto:

a)

Nadobudnuté odložené daňové úžitky vykázané v rámci obdobia oceňovania, ktoré sú výsledkom nových informácií o skutočnostiach alebo o okolnostiach, ktoré existovali k dátumu nadobudnutia, sa použijú na zníženie účtovnej hodnoty každého goodwillu súvisiaceho s týmto nadobudnutím. Ak je účtovná hodnota tohto goodwillu nulová, všetky zostávajúce odložené daňové úžitky sa vykážu v zisku alebo strate.

b)

Všetky ostatné nadobudnuté odložené daňové úžitky, ktoré sú uplatnené, sa vykážu v zisku alebo strate (alebo, ak to tento štandard požaduje, mimo zisku alebo straty).“

Príklad nasledujúci po odseku 68 sa vypúšťa.

Odsek 81 sa mení a dopĺňa takto:

81.

Oddelene sa takisto zverejňuje:

a)

h)

v súvislosti s ukončenými činnosťami daňový náklad vzťahujúci sa na:

i)

zisk alebo stratu z ukončenia; a

ii)

zisk alebo stratu z bežnej činnosti z ukončenej činnosti za obdobie, spolu s príslušnými sumami za každé predchádzajúce prezentované obdobie;

i)

suma účinkov na daň z príjmov, vyplývajúcich z dividend pre akcionárov účtovnej jednotky, ktoré boli navrhnuté alebo vyhlásené pred schválením účtovnej závierky na zverejnenie, ale nevykázali sa ako záväzok v účtovnej závierke,

j)

ak podniková kombinácia, v rámci ktorej je účtovná jednotka nadobúdateľom, spôsobí zmenu vo vykázanej hodnote svojej odloženej daňovej pohľadávky pred nadobudnutím (pozri odsek 67), suma tejto zmeny, a

k)

ak odložené daňové úžitky nadobudnuté v podnikovej kombinácii nie sú vykázané k dátumu nadobudnutia, ale sú vykázané po dátume nadobudnutia (pozri odsek 68), opis udalosti alebo zmeny okolností, ktoré spôsobili vykázanie odložených daňových úžitkov.

Pridávajú sa tieto odseky 93 až 95:

„93.

Na vykázanie odložených daňových pohľadávok nadobudnutých v podnikových kombináciách, sa uplatní odsek 68 prospektívne od dátumu účinnosti IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008).

94.

Preto účtovné jednotky neupravia účtovanie predchádzajúcich podnikových kombinácií, ak daňové úžitky nezodpovedajú kritériám na samostatné vykázanie k dátumu nadobudnutia a sú vykázané po dátume nadobudnutia, s výnimkou prípadov, keď sú úžitky vykázané v rámci obdobia oceňovania a sú výsledkom nových informácií o skutočnostiach alebo okolnostiach, ktoré existovali k dátumu nadobudnutia. Ostatné vykázané daňové úžitky sa vykážu v zisku alebo strate (alebo, ak to tento štandard požaduje, mimo zisku alebo straty).

95.

IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odseky 21 a 67 a pridal odseky 32A a 8 písm. j) a k). Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 3 (revidovaný v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedené zmeny a doplnenia sa takisto uplatňujú na toto skoršie obdobie.

IAS 16   NEHNUTEĽNOSTI, STROJE A ZARIADENIA

C5

V IAS 16 sa odsek 44 mení a dopĺňa takto:

„44.

Sumu, v ktorej bola pôvodne vykázaná položka nehnuteľností, strojov a zariadení, účtovná jednotka alokuje na jej významné časti a každú takúto časť odpisuje osobitne. Napríklad môže byť vhodné osobitne odpisovať drak lietadla a motory lietadla, či už sú vlastnené alebo sú predmetom finančného lízingu. Podobne v prípade, keď účtovná jednotka nadobudne nehnuteľnosti, stroje a zariadenia, ktoré sú predmetom operatívneho lízingu, v ktorom je účtovná jednotka prenajímateľom, môže byť vhodné samostatne odpisovať sumy vyjadrené v obstarávacej cene tejto položky, ktoré sú priraditeľné priaznivým alebo nepriaznivým lízingovým podmienkam vzhľadom na trhové podmienky.“

Pridáva sa tento odsek 81C:

81C

IFRS 3 Podnikové kombinácie (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odsek 44 Účtovná jednotka uplatní túto zmenu a doplnenie na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 3 (revidovaný v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedená zmena a doplnenie sa takisto uplatňuje na toto skoršie obdobie.“

IAS 28   PODIELY V PRIDRUŽENÝCH PODNIKOCH

C6

V IAS 28 sa odsek 23 mení a dopĺňa takto:

„23.

Investícia do pridruženého podniku sa účtuje podľa metódy vlastného imania od dátumu, od ktorého sa stáva pridruženým podnikom. Pri nadobudnutí investície sa každý rozdiel medzi obstarávacou cenou investície a podielom investora na čistej reálnej hodnote identifikovateľného majetku a záväzkov pridruženého podniku účtuje takto:

a)

goodwill týkajúci sa pridruženého podniku je zahrnutý v účtovnej hodnote investície. Amortizácia tohto goodwillu nie je povolená.

b)

Každý prebytok podielu investora na čistej reálnej hodnote identifikovateľného majetku a záväzkov pridruženého podniku nad obstarávacou cenou investície sa zahrnie ako výnos pri určovaní podielu investora na zisku alebo strate pridruženého podniku za obdobie, v ktorom je nadobudnutá investícia.

Primerane …“

IAS 32   FINANČNÉ NÁSTROJE: PREZENTÁCIA

C7

IAS 32 sa mení a dopĺňa podľa opisu uvedeného ďalej.

Odsek 4 písm. c) sa vypúšťa.

Pridáva sa tento odsek 97B:

97B

IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) vypustil odsek 4 písm. c). Účtovná jednotka uplatní túto zmenu a doplnenie na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 3 (revidovaný v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedená zmena a doplnenie sa takisto uplatňuje na toto skoršie obdobie.“

IAS 33   ZISK NA AKCIU

C8

V IAS 33 sa odsek 22 mení a dopĺňa takto:

„22.

Kmeňové akcie emitované ako súčasť plnenia prevedeného v podnikovej kombinácii sa zahŕňajú do váženého priemerného počtu akcií od dátumu nadobudnutia. Je to preto, že od tohto dátumu nadobúdateľ do svojho výkazu komplexného výsledku zahŕňa zisky a straty nadobúdaného subjektu.“

IAS 34   FINANČNÉ VYKAZOVANIE V PRIEBEHU ÚČTOVNÉHO ROKA

C9

IAS 34 sa mení a dopĺňa podľa opisu uvedeného ďalej.

Odsek 16 písm. i) sa mení a dopĺňa takto:

i)

vplyv zmien v štruktúre účtovnej jednotky počas časového intervalu v priebehu účtovného roka, vrátane podnikových kombinácií, dosiahnutia alebo straty ovládania dcérskych spoločností a dlhodobých investícií, reštrukturalizácií a ukončených činností. V prípade podnikových kombinácií účtovná jednotka zverejní informácie, ktoré požaduje IFRS 3 Podnikové kombinácie a

Pridáva sa tento odsek 48:

48.

IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odsek 16 písm. i). Účtovná jednotka uplatní túto zmenu a doplnenie na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 3 (revidovaný v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedená zmena a doplnenie sa takisto uplatňuje na toto skoršie obdobie.“

IAS 36   ZNÍŽENIE HODNOTY MAJETKU

C10

IAS 36 sa mení a dopĺňa podľa opisu uvedeného ďalej.

Z odseku 6 sa vypúšťa definícia zmluvného dátumu.

Odsek 65 sa mení a dopĺňa takto:

„65.

V odsekoch 66 až 108 a prílohe C sa ustanovujú požiadavky na identifikovanie peňazotvornej jednotky, do ktorej patrí majetok, a na stanovenie účtovnej hodnoty a vykázanie strát zo zníženia hodnoty peňazotvorných jednotiek a goodwillu.“

Odseky 81 a 85 sa menia a dopĺňajú takto:

„81.

Goodwill vykázaný v podnikovej kombinácii sú aktíva predstavujúce budúce ekonomické úžitky vyplývajúce z iných aktív nadobudnutých v podnikovej kombinácii, ktoré nie sú samostatne identifikované a osobitne vykázané. Goodwill nevytvára peňažné toky nezávisle od ostatných aktív alebo skupín aktív a často prispieva k peňažným tokom viacerých peňazotvorných jednotiek. Goodwill niekedy nemožno alokovať na inom, ako subjektívnom základe, k jednotlivým peňazotvorným jednotkám, ale len ku skupinám peňazotvorných jednotiek. Výsledkom je, že najnižšia úroveň v rámci účtovnej jednotky, pri ktorej sa sleduje goodwill na interné účely manažmentu, niekedy pozostáva z viacerých peňazotvorných jednotiek, s ktorými goodwill súvisí, ale nedá sa k nim alokovať. Odkazy v odsekoch 83 až 99 a v prílohe C na peňazotvornú jednotku, ku ktorej sa alokuje goodwill, by sa mali chápať aj ako odkazy na skupinu peňazotvorných jednotiek, ku ktorým sa alokuje goodwill.

85.

Ak je ku koncu obdobia, v ktorom sa uskutočnila kombinácia, možné v súlade s IFRS 3 Podnikové kombinácie určiť prvotné účtovanie podnikovej kombinácie len predbežne, nadobúdateľ:

a)

zaúčtuje kombináciu s použitím týchto predbežných hodnôt a

b)

vykáže všetky úpravy týchto predbežných hodnôt ako výsledok dokončenia prvotného účtovania v rámci obdobia oceňovania, ktoré nesmie presiahnuť dvanásť mesiacov od dátumu nadobudnutia.

Za takýchto okolností takisto nemusí byť možné dokončiť prvotnú alokáciu goodwillu, vykázaného v rámci kombinácie, pred koncom ročného obdobia, v ktorom došlo ku kombinácii. Účtovná jednotka v takomto prípade zverejní informácie požadované odsekom 133.“

Nadpis po odseku 90 a odseky 91 až 95 sa vypúšťajú.

Odsek 138 sa vypúšťa.

Odsek 139 sa mení a dopĺňa takto:

139.

Účtovná jednotka uplatní tento štandard:

a)

Pridáva sa tento odsek 140B:

140B

IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odseky 65, 81, 85 a 139; vypustil odseky 91 až 95 a 138 a vložil prílohu C. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 3 (revidovaný v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedené zmeny a doplnenia sa takisto uplatňujú na toto skoršie obdobie.“

Pridáva sa nová príloha (príloha C) podľa opisu uvedeného ďalej. Do nej sú včlenené požiadavky vypustených odsekov 91 až 95.

„Príloha C

Táto príloha je neoddeliteľnou súčasťou tohto štandardu.

Testovanie peňazotvorných jednotiek obsahujúcich goodwill a nekontrolné podiely na níženie hodnoty.

C1

V súlade s IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) nadobúdateľ oceňuje a vykazuje goodwill k dátumu nadobudnutia ako prebytok sumy podľa písmena a) nad sumou podľa písmena b), uvedených ďalej:

a)

je súhrn:

i)

prevedeného plnenia oceneného v súlade s IFRS 3, ktorý spravidla požaduje reálnu hodnotu k dátumu nadobudnutia;

ii)

sumy každého nekontrolného podielu v nadobúdanom subjekte v súlade s IFRS 3; a

iii)

v podnikovej kombinácii uskutočnenej vo fázach, reálnej hodnoty k dátumu nadobudnutia nadobúdateľom predtým vlastneného podielu na vlastnom imaní nadobúdaného subjektu.

b)

rozdielu medzi hodnotami identifikovateľného majetku k dátumu nadobudnutia a prevzatých záväzkov ocenených v súlade s IFRS 3.

Alokácia goodwillu

C2

V odseku 80 tohto štandardu sa požaduje, aby sa goodwill nadobudnutý v rámci podnikovej kombinácie alokoval ku všetkým peňazotvorným jednotkám nadobúdateľa, alebo ku skupinám peňazotvorných jednotiek, od ktorých sa očakáva úžitok plynúci zo synergií podnikovej kombinácie, bez ohľadu na to, či sa k týmto jednotkám alebo skupinám jednotiek priradil ostatný majetok alebo záväzky nadobúdaného subjektu. Je možné, že niektoré zo synergií, ktoré sú výsledkom podnikovej kombinácie, sa budú alokovať k peňazotvornej jednotke, na ktorej jednotka s nekontrolným podielom nemá podiel.

Testovanie na zníženie hodnoty

C3

Pri testovaní na zníženie hodnoty sa vyžaduje porovnanie spätne získateľnej sumy peňazotvornej jednotky s účtovnou hodnotou peňazotvornej jednotky.

C4

Ak účtovná jednotka oceňuje nekontrolné podiely ako svoj pomerný podiel na čistom identifikovateľnom majetku dcérskej spoločnosti k dátumu nadobudnutia, a nie v reálnej hodnote, goodwill priraditeľný k nekontrolným podielom je zahrnutý v spätne získateľnej sume súvisiacej peňazotvornej jednotky, ale nevykazuje sa v konsolidovanej účtovnej závierke materskej spoločnosti. V dôsledku toho účtovná jednotka zvýši účtovnú hodnotu goodwillu alokovaného k jednotke tak, aby zahŕňala goodwill priraditeľný k nekontrolnému podielu. Takáto upravená účtovná hodnota sa následne porovnáva so spätne získateľnou sumou jednotky na účely stanovenia toho, či je hodnota peňazotvornej jednotky znížená.

Alokovanie straty zo zníženia hodnoty

C5

V odseku 104 sa požaduje, aby sa akákoľvek identifikovaná strata zo zníženia hodnoty alokovala najskôr tak, že sa zníži účtovná hodnota goodwillu alokovaného k jednotke a potom sa alokovala k ostatným aktívam jednotky proporcionálne na základe účtovnej hodnoty každého aktíva v účtovnej jednotke.

C6

Ak je dcérska spoločnosť, alebo jej časť, obsahujúca nekontrolný podiel sama osebe peňazotvornou jednotkou, strata zo zníženia hodnoty sa alokuje medzi materskú spoločnosť a nekontrolujúci podiel na tom istom základe, na ktorom sa alokuje zisk alebo strata.

C7

Ak je dcérska spoločnosť alebo časť dcérskej spoločnosti obsahujúca nekontrolný podiel časťou väčšej peňazotvornej jednotky, straty zo zníženia hodnoty goodwillu sa alokujú k častiam peňazotvornej jednotky, ktoré majú nekontrolný podiel, a k častiam, ktoré ho nemajú. Straty zo zníženia hodnoty sa alokujú k častiam peňazotvornej jednotky na základe:

a)

pomerných účtovných hodnôt goodwillu, ktorý majú časti pred znížením hodnoty, do výšky, v akej sa zníženie hodnoty týka goodwillu v peňazotvornej jednotke, a

b)

pomerných účtovných hodnôt čistého identifikovateľného majetku častí pred znížením hodnoty, do výšky, v akej sa zníženie hodnoty týka identifikovateľného majetku v peňazotvornej jednotke. Každé takéto zníženie hodnoty sa alokuje k aktívam častí každej jednotky proporcionálne na základe účtovnej hodnoty každého aktíva v danej časti.

V tých častiach, ktoré majú nekontrolný podiel, sa strata zo zníženia hodnoty alokuje medzi materskú spoločnosť a nekontrolný podiel na rovnakom základe, na ktorom sa alokuje zisk alebo strata.

C8

Ak sa strata zo zníženia hodnoty priraditeľná nekontrolnému podielu týka goodwillu, ktorý nie je vykázaný v konsolidovanej účtovnej závierke materskej spoločnosti (pozri odsek C4), toto zníženie hodnoty sa nevykazuje ako strata zo zníženia hodnoty goodwillu. V takýchto prípadoch sa ako strata zo zníženia hodnoty goodwillu vykáže iba strata zo zníženia hodnoty vzťahujúca sa na goodwill, ktorý je alokovaný k materskej spoločnosti.

C9

V ilustratívnom príklade 7 sa znázorňuje testovanie na zníženie hodnoty neúplne vlastnenej peňazotvornej jednotky obsahujúcej goodwill.“

IAS 37   REZERVY, PODMIENENÉ ZÁVÄZKY A PODMIENENÉ AKTÍVA

C11

V IAS 37 sa odsek 5 mení a dopĺňa takto:

„5.

Keď sa iný štandard zaoberá osobitným typom rezervy, podmieneného záväzku alebo podmieneného aktíva, účtovná jednotka uplatní tento iný štandard namiesto tohto štandardu. Napríklad niektoré typy rezerv sú uvedené v štandardoch pre:

a)

zmluvy o zhotovení (pozri IAS 11 Zmluvy o zhotovení);

…“

IAS 38   NEHMOTNÝ MAJETOK

C12

IAS 38 sa mení a dopĺňa podľa opisu uvedeného ďalej.

Z odseku 8 sa vypúšťa definícia zmluvného dátumu.

Odseky 11, 12, 25 a 33 až 35 sa menia a dopĺňajú takto:

„11.

Podľa definície nehmotného majetku musí byť nehmotný majetok identifikovateľný, aby sa dal odlíšiť od goodwillu. Goodwill vykázaný v podnikovej kombinácii sú aktíva predstavujúce budúce ekonomické úžitky vyplývajúce z iných aktív nadobudnutých v podnikovej kombinácii, ktoré nie sú samostatne identifikované a osobitne vykázané. Budúce ekonomické úžitky môžu byť výsledkom synergie medzi identifikovateľným nadobudnutým majetkom, alebo môžu vyplynúť z majetku, ktorý jednotlivo nespĺňa podmienky na vykazovanie v účtovnej závierke.

12.

Majetok je identifikovateľný, ak je buď:

a)

oddeliteľný, to znamená, že je možné ho oddeliť alebo rozdeliť od účtovnej jednotky a predať, previesť, poskytnúť na základe licencie, prenajať alebo vymeniť, a to buď samostatne, alebo spolu s príslušnou zmluvou, identifikovateľným majetkom alebo záväzkom, bez ohľadu na to, či tak účtovná jednotka plánuje urobiť, alebo

b)

vyplýva zo zmluvných alebo iných zákonných práv bez ohľadu na to, či sú tieto práva prevoditeľné alebo oddeliteľné od účtovnej jednotky alebo od iných práv alebo povinností.

25.

Cena, ktorú účtovná jednotka zaplatí na účely samostatného nadobudnutia nehmotného majetku, zvyčajne odzrkadľuje očakávania týkajúce sa pravdepodobnosti, že do účtovnej jednotky budú plynúť očakávané budúce ekonomické úžitky, ktoré sú súčasťou majetku. Inými slovami, účtovná jednotka očakáva prítoky ekonomických úžitkov, aj keď existuje neistota o načasovaní alebo sume prítokov. Preto sa v prípade samostatne nadobudnutého nehmotného majetku považuje kritérium pravdepodobnosti vykázania, uvedené v odseku 21 písm. a), vždy za splnené.

33.

V prípade nadobudnutia nehmotného majetku v rámci podnikovej kombinácie v súlade s IFRS 3 Podnikové kombinácie je obstarávacou cenou daného nehmotného majetku jeho reálna hodnota ku dňu nadobudnutia. Reálna hodnota nehmotného majetku bude odzrkadľovať očakávania týkajúce sa pravdepodobnosti, že do účtovnej jednotky budú plynúť očakávané budúce ekonomické úžitky obsiahnuté v danom majetku. Inými slovami, účtovná jednotka očakáva prítoky ekonomických úžitkov, aj keď existuje neistota o načasovaní alebo sume prítokov. Preto sa v prípade nehmotného majetku nadobudnutého v podnikovej kombinácii považuje kritérium pravdepodobnosti vykázania, uvedené v odseku 21 písm. a), vždy za splnené. Ak je majetok nadobudnutý v podnikovej kombinácii oddeliteľný alebo vzniká v dôsledku zmluvných alebo iných zákonných práv, existujú dostatočné informácie na spoľahlivé určenie reálnej hodnoty majetku. Preto sa v prípade nehmotného majetku nadobudnutého v podnikovej kombinácii považuje kritérium spoľahlivého ocenenia, uvedené v odseku 21 písm. b), vždy za splnené.

34.

V súlade s týmto štandardom a IFRS 3 (v znení revízie, ktorý urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) nadobúdateľ ku dňu nadobudnutia vykáže nehmotný majetok nadobúdaného subjektu oddelene od goodwillu, bez ohľadu na to, či nadobúdateľ vykazoval tento majetok pred dátumom podnikovej kombinácie. Znamená to, že nadobúdateľ vykáže prebiehajúci výskumno-vývojový projekt nadobúdaného subjektu ako majetok oddelene od goodwillu, ak takýto projekt zodpovedá definícii nehmotného majetku. Prebiehajúci výskumno-vývojový projekt nadobúdaného subjektu zodpovedá definícii nehmotného majetku, ak:

a)

zodpovedá definícii majetku a

b)

je identifikovateľný, t. j. je oddeliteľný alebo vyplýva zo zmluvných alebo iných zákonných práv.

Určenie reálnej hodnoty nehmotného majetku nadobudnutého v podnikovej kombinácii

35.

Ak je nehmotný majetok nadobudnutý v podnikovej kombinácii oddeliteľný alebo vzniká v dôsledku zmluvných alebo iných zákonných práv, existujú dostatočné informácie na spoľahlivé určenie reálnej hodnoty tohto majetku. Ak pri odhadoch použitých pri vyčíslení reálnej hodnoty nehmotného majetku existuje mnoho možných výstupov, pričom každý má inú mieru pravdepodobnosti, táto neistota vstupuje do ocenenia reálnej hodnoty majetku.“

Odsek 38 sa vypúšťa.

Odsek 68 sa mení a dopĺňa takto:

68.

Výdavok na položku nehmotného majetku sa vykazuje ako náklad v čase jeho vzniku, s výnimkou prípadov, keď:

a)

je súčasťou obstarávacej ceny nehmotného majetku, ktorý spĺňa kritériá na vykazovanie (pozri odseky 18 až 67), alebo

b)

je položka nadobudnutá v rámci podnikovej kombinácie a nemožno ju vykázať ako nehmotný majetok. V takom prípade tvorí súčasť sumy vykázanej ako goodwill k dátumu nadobudnutia (pozri IFRS 3).“

Odsek 94 sa mení a dopĺňa takto:

94.

Doba použiteľnosti nehmotného majetku vyplývajúca zo zmluvných alebo iných zákonných práv nesmie presiahnuť dobu zmluvných alebo iných zákonných práv, môže však byť kratšia, a to v závislosti od obdobia, počas ktorého účtovná jednotka očakáva používanie majetku. V prípade poskytnutia zmluvných alebo iných zákonných práv iba na obmedzené obdobie, ktoré je možné predĺžiť, doba použiteľnosti nehmotného majetku zahŕňa dobu predĺženia (predĺžení) len vtedy, ak existuje dôkaz dokladujúci, že účtovná jednotka predĺženie zabezpečila bez toho, aby jej vznikli významné náklady. Doba použiteľnosti znovunadobudnutého práva vykázaného ako nehmotný majetok v podnikovej kombinácii predstavuje zostatkové zmluvné obdobie zmluvy, ktorou bolo právo poskytnuté a nezahŕňa dobu predĺžení.“

Pridáva sa tento odsek 115A:

„115A

Ak je v prípade znovunadobudnutého práva v podnikovej kombinácii toto právo následne znova vydané (predané) tretej strane, súvisiaca účtovná hodnota, ak existuje, sa použije pri určení zisku alebo straty z opätovného vydania.“

Odsek 129 sa vypúšťa.

Odsek 130 sa mení a dopĺňa takto:

130.

Účtovná jednotka uplatní tento štandard:

a)

Pridáva sa tento odsek 130C:

130C

IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) zmenil a doplnil odseky 12, 33 až 35, 68, 69, 94 a 130, vypustil odseky 38 a 129 a pridal odsek 115A. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia prospektívne na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Preto sa sumy nehmotného majetku a goodwillu vykázané v predchádzajúcich podnikových kombináciách neupravujú. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 3 (revidovaný v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedené zmeny a doplnenia sa takisto uplatňujú na toto skoršie obdobie.“

IAS 39   FINANČNÉ NÁSTROJE: VYKAZOVANIE A OCEŇOVANIE

C13

IAS 39 sa mení a dopĺňa podľa opisu uvedeného ďalej.

Odsek 2 písm. f) sa vypúšťa.

Pridáva sa tento odsek 103D:

103D

IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) vypustil odsek 2 písm. f). Účtovná jednotka uplatní túto zmenu a doplnenie na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní IFRS 3 (revidovaný v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedená zmena a doplnenie sa takisto uplatňuje na toto skoršie obdobie.“

IFRIC 9   PREHODNOCOVANIE VLOŽENÝCH DERIVÁTOV

C14

K odseku 5 IFRIC 9 sa uvedie táto poznámka pod čiarou:

„5.

Táto interpretácia sa nezaoberá nadobudnutím zmlúv s vloženými derivátmi v rámci podnikových kombinácií, ani ich možným opätovným prehodnotením k dátumu nadobudnutia. (1)


(1)  IFRS 3 (v znení revízie, ktorú urobila Rada pre medzinárodné účtovné štandardy v roku 2008) sa zaoberá nadobudnutím zmlúv s vloženými derivátmi v rámci podnikových kombinácií.“


12.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/60


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 496/2009

z 11. júna 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 872/2004 o ďalších reštriktívnych opatreniach voči Libérii

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 872/2004 o ďalších reštriktívnych opatreniach voči Libérii (1), najmä na jeho článok 11 písm. a),

keďže:

(1)

V prílohe I nariadenia (ES) č. 872/2004 sa uvádza zoznam fyzických a právnických osôb, orgánov a subjektov, na ktoré sa podľa tohto nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(2)

Sankčný výbor Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov rozhodol 12. mája 2009 o zmene a doplnení identifikačných informácií jednej osoby, na ktorú by sa malo uplatňovať zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov. Príloha I by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 872/2004 sa týmto mení a dopĺňa tak, ako je stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. júna 2009

Za Komisiu

Eneko LANDÁBURU

generálny riaditeľ pre vonkajšie vzťahy


(1)  Ú. v. EÚ L 162, 30.4.2004, s. 32.


PRÍLOHA

Príloha I k nariadeniu Rady (ES) č. 872/2004 sa mení a dopĺňa takto:

Záznam „Edwin M., Snowe jr. Štátna príslušnosť: Libéria. Číslo cestovného pasu: a) OR/0056672-01, b) D/005072, c) D-00172 (cestovný pas ECOWAS-DPL, platný od 7.8.2008 do 6.7.2010). Ďalšie informácie: výkonný riaditeľ spoločnosti Liberian Petroleum and Refining Corporation (LPRC). Dátum zaradenia do zoznamu uvedený v článku 6 písm. b): 10.9.2004.“ sa nahrádza takto:

„Edwin M., Snowe jr. Adresa: Elwa Road, Monrovia, Libéria. Dátum narodenia: 11.2.1970. Miesto narodenia: Mano River, Grand Cape Mount, Libéria. Štátna príslušnosť: Libéria. Číslo cestovného pasu: a) OR/0056672-01, b) D/005072, c) D005640 (diplomatický pas), d) D-00172 (cestovný pas ECOWAS-DPL, platný od 7.8.2008 do 6.7.2010). Ďalšie informácie: výkonný riaditeľ spoločnosti Liberian Petroleum and Refining Corporation (LPRC). Dátum zaradenia do zoznamu uvedený v článku 6 písm. b): 10.9.2004.“.


II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

ROZHODNUTIA

Rada

12.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/62


ROZHODNUTIE RADY

z 25. mája 2009,

ktorým sa zrušuje smernica 83/515/EHS a 11 obsoletných rozhodnutí v oblasti Spoločnej rybárskej politiky

(2009/447/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 37, článok 300 ods. 2 a prvý pododsek článku 300 ods. 3,

so zreteľom na Akt o pristúpení z roku 1985, a najmä na jeho článok 167 ods. 3 a článok 354 ods. 3,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)

Zlepšenie transparentnosti právnych predpisov Spoločenstva je podstatnou súčasťou stratégie lepšej tvorby práva, ktorú realizujú inštitúcie Spoločenstva. V tejto súvislosti je potrebné odstrániť z platných právnych predpisov akty, ktoré už nie sú skutočne účinné.

(2)

Táto smernica a rozhodnutia, ktoré sa týkajú Spoločnej rybárskej politiky sa stali obsoletnými, aj keď stále formálne platia:

smernica Rady 83/515/EHS zo 4. októbra 1983 o určitých opatreniach na úpravu kapacity odvetví rybného hospodárstva (1); táto smernica stratila účinnosť, pretože ustanovenia vzťahujúce sa na tento predmet úpravy sú teraz zahrnuté do nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 (2);

rozhodnutie Rady 89/631/EHS z 27. novembra 1989 o finančnom príspevku Spoločenstva na výdavky členských štátov na zabezpečenie súladu s režimom Spoločenstva na ochranu a riadenie zdrojov rybolovu (3); toto rozhodnutie stratilo účinnosť, pretože sa vzťahuje na oprávnené výdavky realizované členskými štátmi v období od 1. januára 1991 do 31. decembra 1995;

rozhodnutie Rady 94/117/ES z 21. februára 1994, ktorým sa ustanovujú minimálne požiadavky, pokiaľ ide o štruktúru a vybavenie, ktoré majú spĺňať niektoré malé prevádzky, zabezpečujúce distribúciu výrobkov rybolovu v Grécku (4); toto rozhodnutie stratilo účinnosť, pretože už neexistuje faktický stav, počas ktorého sa malo uplatňovať;

rozhodnutie Rady 94/317/ES z 2. júna 1994, ktorým sa Španielskemu kráľovstvu povoľuje predĺžiť do 7. marca 1995 platnosť dohody s Juhoafrickou republikou o vzájomných vzťahoch v oblasti rybolovu (5); toto rozhodnutie stratilo účinnosť, pretože sa malo uplatňovať v období, ktoré už skončilo;

rozhodnutie Rady 94/318/ES z 2. júna 1994, ktorým sa Portugalskej republike povoľuje predĺžiť do 7. marca 1995 platnosť dohody s Juhoafrickou republikou o vzájomných vzťahoch v oblasti rybolovu (6); toto rozhodnutie stratilo účinnosť, pretože sa malo uplatňovať v období, ktoré už skončilo;

rozhodnutie Rady 1999/386/ES zo 7. júna 1999 o dočasnom uplatňovaní Dohody o medzinárodnom programe na ochranu delfínov zo strany Európskeho hospodárskeho spoločenstva (7); toto nariadenie stratilo účinnosť, pretože sa vzťahuje na prechodné obdobie, ktoré už skončilo;

rozhodnutie Rady 2001/179/ES z 26. februára 2001, ktorým sa stanovujú podmienky pre finančnú podporu Guiney-Bissau v sektore rybolovu (8); toto rozhodnutie stratilo účinnosť, pretože sa malo uplatňovať v období, ktoré už skončilo;

rozhodnutie Rady 2001/382/ES zo 14. mája 2001 o finančnom príspevku Spoločenstva na niektoré výdavky spojené so zavádzaním niektorých riadiacich opatrení týkajúcich sa veľmi sťahovavých rýb (9); toto rozhodnutie stratilo účinnosť, pretože sa vzťahovalo na obdobie, ktoré už skončilo;

rozhodnutie Rady 2001/431/ES z 28. mája 2001 o finančnom príspevku Spoločenstva na niektoré výdavky, ktoré vznikli členským štátom pri implementácii kontrolných, inšpekčných a dozorných systémov, použiteľných pre spoločnú politiku rybného hospodárstva (10); toto rozhodnutie stratilo účinnosť, pretože sa vzťahovalo na oprávnené výdavky realizované členskými štátmi v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 a faktická situácia, na účely ktorej bolo prijaté, už skončila; okrem toho bolo prijaté nové rozhodnutie Rady 2004/465/ES na pokrytie výdavkov od roku 2004 (11);

rozhodnutie Rady 2004/662/ES z 24. septembra 2004, ktorým sa Španielskemu kráľovstvu povoľuje predĺžiť do 7 marca 2005 platnosť dohody s Juhoafrickou republikou o vzájomných vzťahoch v oblasti rybolovu (12); toto rozhodnutie stratilo účinnosť, pretože sa vzťahovalo na prechodné obdobie, ktoré už skončilo;

rozhodnutie Rady 2004/890/ES z 20. decembra 2004 o odstúpení od Dohovoru o rybolove a zachovaní živých zdrojov v Baltickom mori a Belte Európskym spoločenstvom (13); toto rozhodnutie stratilo účinnosť, pretože jeho stiahnutie Spoločenstvom bolo oznámené depozitárovi tohto dohovoru;

rozhodnutie Rady 2005/76/ES z 22. novembra 2004 o podpísaní v mene Európskeho spoločenstva a predbežnom uplatňovaní dohody formou výmeny listov o predĺžení doby platnosti protokolu, ktorý stanovuje príležitosti rybolovu a finančný príspevok podľa dohody uzatvorenej medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Komorskou federatívnou islamskou republikou o rybolove v komorských vodách, na obdobie od 28. februára 2004 do 31. decembra 2004 (14); toto rozhodnutie stratilo účinnosť, pretože sa malo uplatňovať v období, ktoré už skončilo.

(3)

Z dôvodu právnej istoty a jasnosti by sa táto zastaraná smernica a tieto zastarané rozhodnutia mali zrušiť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Smernica a rozhodnutia, ktoré sa zrušujú

Smernica 83/515/EHS a rozhodnutia 89/631/EHS, 94/117/ES, 94/317/ES, 94/318/ES, 1999/386/ES, 2001/179/ES, 2001/382/ES, 2001/431/ES, 2004/662/ES, 2004/890/ES a 2005/76/ES sa týmto zrušujú.

Článok 2

Adresáti

Toto rozhodnutie je adresované členským štátom.

V Bruseli 25. mája 2009

Za Radu

predseda

J. ŠEBESTA


(1)  Ú. v. ES L 290, 22.10.1983, s. 15.

(2)  Ú. v. EÚ L 223, 15.8.2006, s. 1.

(3)  Ú. v. ES L 364, 14.12.1989, s. 64.

(4)  Ú. v. ES L 54, 25.2.1994, s. 28.

(5)  Ú. v. ES L 142, 7.6.1994, s. 30.

(6)  Ú. v. ES L 142, 7.6.1994, s. 31.

(7)  Ú. v. ES L 147, 12.6.1999, s. 23.

(8)  Ú. v. ES L 66, 8.3.2001, s. 33.

(9)  Ú. v. ES L 137, 19.5.2001, s. 25.

(10)  Ú. v. ES L 154, 9.6.2001, s. 22.

(11)  Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 114.

(12)  Ú. v. EÚ L 302, 29.9.2004, s. 5.

(13)  Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004, s. 27.

(14)  Ú. v. EÚ L 29, 2.2.2005, s. 20.


12.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/64


ROZHODNUTIE RADY

z 28. mája 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 1999/70/ES o externých audítoroch národných centrálnych bánk, pokiaľ ide o externého audítora De Nederlandsche Bank

(2009/448/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Protokol o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky pripojený k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jeho článok 27 ods.1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej centrálnej banky ECB/2009/8 z 3. apríla 2009 Rade Európskej únie o externom audítorovi De Nederlandsche Bank (1),

keďže:

(1)

Účty Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk Eurosystému majú overiť nezávislí externí audítori odporúčaní Radou guvernérov ECB a schválení Radou Európskej únie.

(2)

Dňa 12. júla 2005 bol Josephus Andreas Nijhuis, registrovaný účtovník a predseda predstavenstva spoločnosti PricewaterhouseCoopers Accountants N.V., konajúci vo vlastnom mene, vymenovaný za externého audítora De Nederlandsche Bank od finančného roku 2005 na neurčitú dobu pod podmienkou každoročného potvrdenia.

(3)

Pán Nijhuis odstúpil z PricewaterhouseCoopers Accountants N.V. s účinnosťou od 1. októbra 2008 a z toho dôvodu je potrebné vymenovať nového audítora.

(4)

De Nederlandsche Bank vybrala za svojho externého audítora na finančné roky 2008 až 2011 spoločnosť PricewaterhouseCoopers Accountants N.V.

(5)

Rada guvernérov ECB odporučila, aby sa spoločnosť PricewaterhouseCoopers Accountants N.V. vymenovala za externého audítora De Nederlandsche Bank na finančné roky 2008 až 2011.

(6)

Je vhodné postupovať podľa odporúčania Rady guvernérov ECB a zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť rozhodnutie 1999/70/ES (2),

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Článok 1 ods. 8 rozhodnutia 1999/70/ES sa nahrádza takto:

„8.   Spoločnosť PricewaterhouseCoopers Accountants N.V. sa týmto schvaľuje za externého audítora De Nederlandsche Bank na finančné roky 2008 až 2011.“

Článok 2

Toto rozhodnutie sa oznámi ECB.

Článok 3

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 28. mája 2009

Za Radu

predseda

V. TOŠOVSKÝ


(1)  Ú. v. EÚ C 93, 22.4.2009, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 22, 29.1.1999, s. 69.


Komisia

12.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/65


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 13. mája 2009

o výbere prevádzkovateľov celoeurópskych systémov poskytujúcich mobilné satelitné služby (MSS)

[oznámené pod číslom K(2009) 3746]

(2009/449/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 626/2008/ES z 30. júna 2008 o výbere a povolení systémov zabezpečujúcich mobilné satelitné služby (MSS) (1), a najmä na jeho článok 5,

keďže:

(1)

Rozhodnutím č. 626/2008/ES sa v snahe uľahčiť rozvoj konkurenčného vnútorného trhu mobilných satelitných služieb (MSS) v celom Spoločenstve a zabezpečiť postupné pokrytie vo všetkých členských štátoch zriadil postup Spoločenstva na spoločný výber prevádzkovateľov mobilných satelitných systémov, ktoré v súlade s rozhodnutím Komisie 2007/98/ES (2) používajú frekvenčné pásmo 2 GHz zahŕňajúce rádiové frekvenčné spektrum od 1 980 MHz do 2 010 MHz na komunikáciu Zem – vesmír a od 2 170 MHz do 2 200 MHz na komunikáciu vesmír – Zem.

(2)

Komisia 7. augusta 2008 (3) uverejnila výzvu na predloženie prihlášok zo strany celoeurópskych systémov poskytujúcich mobilné satelitné služby (MSS) (2008/K 201/03). Termín, do ktorého bolo potrebné žiadosti predložiť, sa stanovil na 7. októbra 2008.

(3)

Do stanoveného termínu boli doručené prihlášky spoločností ICO Satellite Limited, Inmarsat Ventures Limited, Solaris Mobile Limited a TerreStar Europe Limited.

(4)

Dňa 24. októbra 2008 boli spoločnostiam ICO Satellite Limited, Inmarsat Ventures Limited a TerreStar Europe Limited zaslané žiadosti o poskytnutie dodatočných informácií týkajúcich sa splnenia kritérií na zaradenie do výberového konania. Všetci traja uchádzači odpovedali pred 7. novembrom 2008.

(5)

V rozhodnutí K(2008) 8123 z 11. decembra 2008 o podmienkach na zaradenie do výberového konania žiadostí, ktoré boli zaslané ako reakcia na výzvu na predloženie prihlášok zo strany celoeurópskych systémov poskytujúce mobilné satelitné služby (MSS) (2008/K 201/03), Komisia rozhodla, že kritériá na zaradenie do výberového konania spĺňajú štyri prihlášky, a to prihlášky, ktoré predložili spoločnosti ICO Satellite Limited, Inmarsat Ventures Limited, Solaris Mobile Limited a TerreStar Europe Limited. Uchádzači boli o rozhodnutí bezodkladne informovaní a zoznam uchádzačov spĺňajúcich kritériá na zaradenie do výberového konania bol uverejnený na internetovej stránke Komisie (4).

(6)

Spoločnosti ICO Satellite Limited, Inmarsat Ventures Limited a TerreStar Europe Limited do 80 pracovných dní od predloženia prihlášky (do 6. februára 2009) poskytli aj informácie o dokončení bezpečnostného preskúmania návrhu v súlade s prílohou k rozhodnutiu č. 626/2008/ES.

(7)

Spoločnosti TerreStar Europe Limited a ICO Satellite Limited okrem toho predložili dokumentáciu obsahujúcu aj dodatočné informácie k pôvodne predloženej žiadosti, a to informácie technického charakteru a informácie týkajúce sa prevádzky, po uplynutí termínu predkladania prihlášok a termínu predkladania informácií týkajúcich sa dokončenia bezpečnostného preskúmania návrhu, a preto nebolo možné ju zohľadniť.

(8)

Komisia by mala v rámci prvej fázy výberového konania v priebehu 40 pracovných dní od uverejnenia zoznamu vyhovujúcich uchádzačov posúdiť, či uchádzači preukázali, že ich mobilné satelitné systémy dosahujú požadovanú úroveň technického a komerčného rozvoja. Takéto hodnotenie by malo vydané na základe uspokojivého splnenia významných etáp jedna až päť uvedených v prílohe k rozhodnutiu č. 626/2008/ES. V prvej fáze výberového konania by sa mala zohľadniť dôveryhodnosť uchádzačov a realizovateľnosť navrhovaných mobilných satelitných systémov.

(9)

Pracovná skupina pre porovnávacie výberové konanie týkajúce sa celoeurópskych systémov, ktoré poskytujú mobilné satelitné služby (MSS), Komunikačného výboru bola zriadená s cieľom uľahčiť priebeh porovnávacieho výberového konania a najmä pomáhať Komisii pri príprave rozhodnutí súvisiacich s výberovým konaním.

(10)

Komisia pri analýze a posudzovaní žiadostí v prvej fáze výberového konania požiadala o konzultáciu a pomoc externých odborníkov vybraných prostredníctvom verejnej súťaže na základe ich odborných znalostí a vysokého stupňa nezávislosti a nestrannosti.

(11)

Po podrobnej analýze a starostlivom zvažovaní vypracovali odborníci konsolidovanú správu vrátane záverov týkajúcich sa ukončenia významných etáp a oboznámili Komisiu s jej obsahom.

(12)

Závery, ku ktorým dospeli externí odborníci počas prvej fázy hodnotenia, prediskutovali odborníci z členských štátov v rámci pracovnej skupiny pre porovnávacie výberové konanie týkajúce sa celoeurópskych systémov, ktoré poskytujú mobilné satelitné služby (MSS), Komunikačného výboru. Výsledky týchto diskusií predložili Komunikačnému výboru, ktorý o nich následne rokoval.

(13)

Komisia zohľadnila konsolidované znenie správy vypracovanej externými odborníkmi, ako aj stanovisko odborníkov z členských štátov vyjadrené v rámci pracovnej skupiny pre porovnávacie výberové konanie týkajúce sa celoeurópskych systémov, ktoré poskytujú mobilné satelitné služby (MSS), Komunikačného výboru, na účely vyhodnotenia prvej fázy výberového konania.

(14)

Z výsledkov posúdenia Komisie vyplýva, že spoločnosti Inmarsat Ventures Limited a Solaris Mobile Limited preukázali, že ich mobilné satelitné systémy dosahujú požadovanú úroveň technického a komerčného rozvoja, a mali by sa považovať za vyhovujúcich uchádzačov, zatiaľ čo spoločnosti ICO Satellite Limited a TerreStar Europe Limited nepreukázali požadovanú úroveň technického a komerčného svojich mobilných satelitných systémov a nemali by sa považovať za vyhovujúcich uchádzačov.

(15)

Významná etapa 1 sa nazýva „Predloženie žiadosti Medzinárodnej telekomunikačnej únii (ITU) o koordináciu“ a vyžaduje sa v nej, aby uchádzač predložil jasné dôkazy o tom, že administratíva zodpovedná za zaregistrovanie mobilného satelitného systému v ITU na poskytovanie komerčných MSS na území členských štátov postúpila príslušné informácie podľa prílohy 4 k Rádiokomunikačnému poriadku ITU. Všetky štyri prihlášky obsahovali z tohto hľadiska jasné dôkazy, na základe čoho Komisia dospela k názoru, že všetci štyria uchádzači túto etapu uspokojivo splnili.

(16)

Významná etapa 2 sa nazýva „Výroba satelitu“ a vyžaduje sa v nej, aby uchádzač predložil jasné dôkazy o záväznej dohode o výrobe satelitov potrebných na poskytovanie komerčnej MSS na územiach členských štátov. V dokumente sa uvedú významné výrobné etapy vedúce k dokončeniu výroby satelitov potrebných na poskytovanie komerčnej MSS. Dokument podpíše uchádzač a spoločnosť vyrábajúca satelity. Prihlášky, ktoré predložili spoločnosti Inmarsat Ventures Limited a Solaris Mobile Limited, obsahovali z tohto hľadiska jasné dôkazy, na základe čoho Komisia dospela k záveru, že títo uchádzači uvedenú etapu uspokojivo splnili.

(17)

Významná etapa 3 sa nazýva „Dohoda o vypustení satelitu“ a vyžaduje sa v nej, aby uchádzač predložil jasné dôkazy o záväznej dohode o vypustení minimálneho počtu satelitov potrebných na poskytovanie nepretržitej komerčnej MSS na územiach členských štátov. V dokumente sa uvedú dátumy vypustenia, služby súvisiace s vypustením a zmluvné podmienky týkajúce sa náhrady škody. Dokument podpíše prevádzkovateľ mobilného satelitného systému a spoločnosť, ktorá satelit vypúšťa. Všetky štyri prihlášky obsahovali z tohto hľadiska jasné dôkazy, na základe čoho Komisia dospela k záveru, že všetci štyria uchádzači túto etapu uspokojivo splnili.

(18)

Významná etapa 4 sa nazýva „Centrálne pozemské stanice“ a vyžaduje sa v nej, aby uchádzač predložil jasné dôkazy o záväznej dohode o výstavbe a inštalácii centrálnych pozemských staníc, ktoré sa budú používať na poskytovanie komerčných MSS na územiach členských štátov. Všetky štyri prihlášky obsahovali z tohto hľadiska jasné dôkazy, na základe čoho Komisia dospela k záveru, že všetci štyria uchádzači túto etapu uspokojivo splnili.

(19)

Významná etapa 5 sa nazýva „Dokončenie bezpečnostného preskúmania návrhu“. Pojem „bezpečnostné preskúmanie návrhu“ sa vymedzuje ako „etapa realizácie satelitu, v ktorej sa ukončí fáza návrhu a vývoja a začína sa fáza výroby“. V tejto významnej etape sa vyžaduje, aby uchádzač predložil jasné dôkazy o dokončení bezpečnostného preskúmania návrhu najneskôr do 80 pracovných dní po predložení prihlášky v súlade s významnými výrobnými etapami uvedenými v dohode o výrobe satelitu. Príslušný dokument podpíše spoločnosť vyrábajúca satelit a uvedie sa v ňom dátum dokončenia bezpečnostného preskúmania návrhu. Žiadosti spoločností ICO Satellite Limited, Inmarsat Ventures Limited a Solaris Mobile Limited obsahovali v tomto smere jasné dôkazy, na základe čoho Komisia dospela k záveru, že títo uchádzači etapu uspokojivo ukončili.

(20)

Pokiaľ ide o významnú etapu 2, […] (5). […] (5) na základe absencie zmluvných a aktualizovaných dokladov k výrobným etapám vedúcim k dokončeniu výroby satelitov potrebných na poskytovanie komerčných MSS dospela Komisia v súlade s článkom 5 ods. 1 rozhodnutia č. 626/2008/ES k záveru, že v spoločnosť ICO Satellite Limited túto etapu uspokojivo nesplnila.

(21)

[…] (5) Komisia na základe rozporu medzi informáciami uvedenými v prihláške a informáciami súvisiacimi s bezpečnostným preskúmaním návrhu, ktoré boli predložené neskôr, dospela v súlade s článkom 5 ods. 1 rozhodnutia č. 626/2008/ES k záveru, že spoločnosť TerreStar Europe Limited uspokojivo nesplnila etapu 5 v spojení s etapou 2.

(22)

Spoločnosť Inmarsat Ventures Limited vo svojej žiadosti požadovala spektrum 15 MHz na komunikáciu Zem – vesmír a 15 MHz na komunikáciu vesmír – Zem. Spoločnosť Solaris Mobile Limited vo svojej žiadosti požadovala spektrum 15 MHz na komunikáciu Zem – vesmír a 15 MHz na komunikáciu vesmír – Zem.

(23)

Keďže úhrnný dopyt po rádiovom frekvenčnom spektre požadovanom zo strany spoločností Inmarsat Ventures Limited a Solaris Mobile Limited nepresahuje dostupnú šírku rádiového spektra vymedzeného v článku 1 ods. 1 rozhodnutia č. 626/2008/ES, mali by byť v súlade s článkom 5 ods. 2 rozhodnutia č. 626/2008/ES vybraní obaja títo uchádzači.

(24)

V každom rozhodnutí o výbere uchádzačov prijatom na základe výsledkov prvej fázy výberového konania by sa mali v súlade s hlavou III rozhodnutia č. 626/2008/ES vymedziť príslušné frekvencie, ktoré bude každý vybraný uchádzač oprávnený používať v každom členskom štáte.

(25)

Frekvencie by sa mali vymedziť na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií. V súvislosti s tým by sa mala uplatňovať zásada efektívnej správy rádiových frekvencií zakotvená v článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (6). V súlade s touto zásadou by sa mali frekvencie dvakrát 30 MHz, ktoré sa majú používať, rozdeliť na dve susediace podpásma s rovnakou šírkou na komunikáciu Zem – vesmír (vzostupný smer), ako aj na komunikáciu vesmír – Zem (zostupný smer), aby sa umožnilo čo najúčinnejšie využitie podpásiem. Spodná dvojica podpásiem by mala obsahovať frekvencie 1 980 MHz – 1 995 MHz na komunikáciu Zem – vesmír (vzostupný smer) a 2 170 MHz – 2 185 MHz na komunikáciu vesmír – Zem (zostupný smer). Horná dvojica podpásiem by mala obsahovať frekvencie 1 995 MHz – 2 010 MHz na komunikáciu vo vzostupnom smere a 2 185 MHz – 2 200 MHz na komunikáciu v zostupnom smere. Komisia v súlade s požiadavkami v oddiele 4.4 výzvy na predloženie prihlášok 2008/C 201/03 zohľadnila informácie o frekvenciách, ktoré by vyhovujúci uchádzači uprednostnili, ako to uviedli vo svojich prihláškach […] (5).

(26)

Uchádzači, ktorí neplánujú používať uvedené frekvencie rádiového spektra, by o tejto skutočnosti mali písomne informovať Komisiu do 30 dní od uverejnenia zoznamu vybraných uchádzačov.

(27)

Podľa článku 7 rozhodnutia č. 626/2008/ES členské štáty zabezpečia, aby vybraní uchádzači v súlade s časovým rámcom a oblasťou poskytovania služieb, ku ktorým sa zaviazali, v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. c), v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Spoločenstva mali právo využívať konkrétnu rádiovú frekvenciu určenú v rozhodnutí Komisie prijatom podľa článku 5 ods. 2 alebo článku 6 ods. 3 a právo prevádzkovať mobilný satelitný systém. Vybraných uchádzačov o týchto právach zodpovedajúcim spôsobom informujú. V rozhodnutí č. 626/2008/ES sa takisto ustanovuje, že právo na využívanie špecifických rádiových frekvencií by sa malo poskytnúť vybraným uchádzačom čo najskôr po ich výbere, a to v súlade s článkom 5 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) (7).

(28)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Komunikačného výboru vydaným 2. apríla 2009,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Spoločnosti ICO Satellite Limited a TerreStar Europe Limited nie sú na základe výsledkov prvej fázy porovnávacieho výberového konania ustanoveného v hlave II rozhodnutia č. 626/2008/ES vyhovujúcimi uchádzačmi.

Článok 2

Spoločnosti Inmarsat Ventures Limited a Solaris Mobile Limited sú na základe výsledkov prvej fázy porovnávacieho výberového konania ustanoveného v hlave II rozhodnutia č. 626/2008/ES vyhovujúcimi uchádzačmi.

Keďže úhrnný dopyt po rádiovom frekvenčnom spektre požadovanom zo strany vyhovujúcich uchádzačov určených na základe výsledkov prvej fázy porovnávacieho výberového konania ustanoveného v hlave II rozhodnutia č. 626/2008/ES nepresahuje šírku dostupného rádiového frekvenčného spektra vymedzeného v článku 1 ods. 1 rozhodnutia č. 626/2008/ES, vybranými uchádzačmi sú spoločnosti Inmarsat Ventures Limited a Solaris Mobile Limited.

Článok 3

Frekvencie, ktoré bude každý z vybraných uchádzačov oprávnený používať v súlade s hlavou III rozhodnutia č. 626/2008/ES v každom členskom štáte, sú tieto:

a)

spoločnosť Inmarsat Ventures Limited: od 1 980 MHz do 1 995 MHz na komunikáciu Zem – vesmír a od 2 170 MHz do 2 185 MHz na komunikáciu vesmír – Zem a

b)

spoločnosť Solaris Mobile Limited: od 1 995 MHz do 2 010 MHz na komunikáciu Zem – vesmír a od 2 185 MHz do 2 200 MHz na komunikáciu vesmír – Zem.

Článok 4

Výber spoločností Inmarsat Ventures Limited a Solaris Mobile Limited a pridelenie príslušných frekvencií týmto vybraným uchádzačom, ustanovené v článkoch 2 a 3, sú podmienené tým, že príslušný vybraný uchádzač do 30 pracovných dní odo dňa, keď Komisia uverejní zoznam vybraných uchádzačov, písomne neoznámi, že pridelené rádiové frekvencie neplánuje používať.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené:

1.

členským štátom a

2.

a)

spoločnosti ICO Satellite Limited, 269 Argyll Avenue, Slough SL1 4HE, Spojené kráľovstvo;

b)

spoločnosti Inmarsat Ventures Limited, 99 City Road, London EC1Y 1AX, Spojené kráľovstvo;

c)

spoločnosti Solaris Mobile Limited, 30 Upper Pembroke Street, Dublin 2, Írska republika a;

d)

spoločnosti TerreStar Europe Limited, c/o TerreStar Global Ltd., 2nd Floor, 145–157 St John Street, London EC1V 4PY, Spojené kráľovstvo.

V Bruseli 13. mája 2009

Za Komisiu

Viviane REDING

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2008, s. 15.

(2)  Ú. v. EÚ L 43, 15.2.2007, s. 32.

(3)  Ú. v. EÚ C 201, 7.8.2008, s. 4.

(4)  http://ec.europa.eu/information_society/policy/ecomm/current/pan_european/index_en.htm

(5)  Časti tohto textu boli vypustené, aby sa zabezpečilo, že sa nezverejnia dôverné informácie. Tieto časti sa uvádzajú v hranatých zátvorkách a sú označené hviezdičkou.

(6)  Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33.

(7)  Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 21.


12.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/69


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 8. júna 2009

o podrobnom výklade činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES

[oznámené pod číslom K(2009) 4293]

(Text s významom pre EHP)

(2009/450/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (1), a najmä na jej článok 3b,

keďže:

(1)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES z 19. novembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva (2), sú uvedené činnosti leteckej dopravy v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve.

(2)

Vymedzenie činností leteckej dopravy, a najmä výnimky uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES sa prevažne opierajú o výnimky uvedené v nariadení Komisie (ES) č. 1794/2006 zo 6. decembra 2006, ktorým sa stanovuje spoločný systém spoplatňovania leteckých navigačných služieb (3), ktoré sú v súlade s výnimkami systému traťových poplatkov Eurocontrolu.

(3)

V dodatku 2 k prevádzkovému poriadku služieb leteckej navigácie – manažment letovej prevádzky, ktorý prijala Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) (4), sa opisuje modelový formulár letového plánu a návod na vyplnenie tohto formulára. Letový plán sa môže použiť na zisťovanie letov, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti systému Spoločenstva.

(4)

Výklad činností leteckej dopravy ustanovený v tomto rozhodnutí by sa mal uplatňovať v súlade s rozhodnutím Komisie 2007/589/ES z 18. júla 2007, ktorým sa zavádzajú usmernenia o monitorovaní a predkladaní správ o emisiách skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (5).

(5)

Výklad záväzkov služby vo verejnom záujme by sa mal uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (prepracované znenie) (6).

(6)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre klimatické zmeny uvedeného v článku 23 smernice 2003/87/ES,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Podrobný výklad činností leteckej dopravy uvedený v prílohe I k smernici 2003/87/ES sa ustanovuje v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 8. júna 2009

Za Komisiu

Stavros DIMAS

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.

(2)  Ú. v. EÚ L 8, 13.1.2009, s. 3.

(3)  Ú. v. EÚ L 341, 7.12.2006, s. 3.

(4)  PANS-ATM (prevádzkový poriadok služieb leteckej navigácie – manažment letovej prevádzky), dokument 4444.

(5)  Ú. v. EÚ L 229, 31.8.2007, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3.


PRÍLOHA

Usmernenia o podrobnom výklade činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES

1.   VYMEDZENIE LETECKÝCH ČINNOSTÍ

1.

Pojem „let“ znamená jeden letový sektor, t. j. let alebo sériu letov, ktorá sa začína a končí na parkovacom mieste lietadla.

2.

Pojem „letisko“ znamená určený priestor na pevnine alebo vode vrátane budov, zariadení a vybavenia, ktorý sa má používať úplne alebo čiastočne na prílet a odlet lietadiel, ako aj na ich pohyb po zemi.

3.

Ak prevádzkovateľ lietadla vykonáva činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES, spadá do rozsahu pôsobnosti systému Spoločenstva nezávisle od toho, či sa nachádza v zozname prevádzkovateľov lietadiel uverejnenom Komisiou podľa článku 18a ods. 3 smernice 2003/87/ES.

2.   VÝKLAD VÝNIMIEK

4.

V kategórii činností „letectvo“ sa v prílohe I k smernici 2003/87/ES uvádza, ktorý druh letov je oslobodený od systému Spoločenstva.

2.1.   Výnimka podľa písmena a)

5.

Táto výnimka sa interpretuje podľa výhradného účelu letu.

6.

Najbližšia rodina je výhradne manžel (manželka), partner považovaný za rovnocenného manželovi (manželke), deti a rodičia.

7.

Ministri vlády sú členovia vlády uvedení vo vnútroštátnom úradnom vestníku príslušnej krajiny. Členovia regionálnych alebo miestnych vlád krajiny nie sú podľa tohto písmena a) oprávnení na získanie výnimky.

8.

Úradná misia znamená misiu, v rámci ktorej príslušná osoba koná v úradnej funkcii.

9.

Táto výnimka sa nevzťahuje na lety na účely umiestnenia alebo prevozu lietadla.

10.

Lety, ktoré ústredný úrad traťových poplatkov Eurocontrolu označil ako „S“, pokiaľ ide o oslobodenie od traťových poplatkov (ďalej len „kód výnimky CRCO“), sa považujú za lety uskutočňované v rámci úradnej misie výhradne na účely prepravy vládnuceho monarchu a jeho najbližšej rodiny, hláv štátov, predsedov vlád a ministrov vlád, ak je to potvrdené príslušným indikátorom stavu v letovom pláne.

2.2.   Výnimky podľa písmena b)

2.2.1.   Vojenské lety

11.

Vojenské lety sú lety priamo súvisiace s výkonom vojenských činností.

12.

Táto výnimka sa nevzťahuje na vojenské lety, ktoré vykonáva lietadlo registrované ako civilné lietadlo. Podobne podľa písmena b) nie sú oslobodené ani civilné lety vykonávané vojenským lietadlom.

13.

Lety s kódom výnimky CRCO „M“ alebo „X“ sa považujú za oslobodené vojenské lety.

2.2.2.   Lety colných a policajných orgánov

14.

Lety colných a policajných orgánov vykonávané lietadlami registrovanými ako civilné lietadlá a vojenskými lietadlami sú oslobodené.

15.

Lety s kódom výnimky CRCO „P“ sa považujú za oslobodené lety colných a policajných orgánov.

2.3.   Výnimky podľa písmena c)

16.

V súvislosti s ďalej uvedenými kategóriami letov sa na lety na účely umiestnenia alebo prevozu lietadla a na lety prevážajúce výhradne zariadenie a personál priamo zapojený do poskytovania súvisiacich služieb vzťahuje výnimka. Ďalej sa v prípade týchto výnimiek nerozlišuje medzi letmi vykonávanými s použitím verejných a súkromných zdrojov.

2.3.1.   Pátracie a záchranné lety

17.

Lety týkajúce sa pátrania a záchrany sú lety poskytujúce pátracie a záchranné služby. Pátracími a záchrannými službami sa rozumie núdzové monitorovanie, komunikácia, koordinácia, ako aj pátracie a záchranné funkcie, poskytnutie prvej lekárskej pomoci alebo evakuácie s použitím verejných a súkromných zdrojov vrátane spolupracujúcich lietadiel, plavidiel a ďalších zariadení.

18.

Lety s kódom výnimky CRCO „R“ a lety s označením STS/SAR v kolónke 18 letového plánu sa považujú za oslobodené pátracie a záchranné lety.

2.3.2.   Protipožiarne lety

19.

Protipožiarne lety sú lety uskutočňované výhradne na účely poskytovania vzdušných protipožiarnych služieb, čo znamená používanie lietadiel a ďalších vzdušných zdrojov na boj proti lesným požiarom.

20.

Lety označené v kolónke 18 letového plánu ako STS/FFR sa považujú za oslobodené protipožiarne lety.

2.3.3.   Humanitárne lety

21.

Humanitárne lety sú lety prevádzkované výhradne na humanitárne účely, ktoré prevážajú záchranný personál a zásoby ako jedlo, šatstvo, prístrešky, lekárske a iné prostriedky počas trvania núdzového stavu a/alebo katastrofy alebo po ich skončení a/alebo sa používajú na evakuáciu osôb z miesta ohrozenia života alebo zdravia týmto núdzovým stavom a/alebo katastrofou na bezpečné miesto v tom istom štáte alebo v inom štáte ochotnom prichýliť tieto osoby.

22.

Lety s kódom výnimky CRCO „H“ a lety s označením STS/HUM v kolónke 18 letového plánu sa považujú za oslobodené humanitárne lety.

2.3.4.   Lety pohotovostnej zdravotníckej služby

23.

Lety pohotovostnej zdravotníckej služby sú lety, ktorých výhradným účelom je umožňovať pohotovostnú zdravotnú pomoc v prípadoch, keď je nevyhnutné poskytnúť okamžitý a rýchly prevoz, prostredníctvom prepravy zdravotníckeho personálu, zdravotníckeho materiálu vrátane zariadení, krvi, orgánov, liekov a chorých alebo zranených osôb a ostatných priamo zainteresovaných osôb.

24.

Lety označené v kolónke 18 letového plánu ako STS/MEDEVAC alebo STS/HOSP sa považujú za oslobodené lety pohotovostnej zdravotníckej služby.

2.4.   Výnimka podľa písmena f)

25.

Lety s kódom výnimky CRCO „T“ a lety s označením RMK/Training flight (RMK/Výcvikový let) v kolónke 18 letového plánu sa považujú za oslobodené podľa písmena f).

2.5.   Výnimky podľa písmena g)

26.

V súvislosti s ďalej uvedenými kategóriami letov sa na lety na účely umiestnenia alebo prevozu lietadla výnimka nevzťahuje.

2.5.1.   Lety uskutočňované výhradne na účely vedeckého výskumu

27.

V tejto kategórii sú oslobodené lety, ktorých jediný účel je vykonávať vedecký výskum. Aby bolo možné uplatniť výnimku, vedecký výskum sa musí čiastočne alebo úplne vykonávať počas letu. Samotná preprava vedcov alebo vedeckého vybavenia nestačí na to, aby bol let oslobodený.

2.5.2.   Lety uskutočňované výhradne na účely kontroly, testovania alebo osvedčenia lietadla alebo zariadení na palube alebo na zemi

28.

Lety s kódom výnimky CRCO „N“ a lety s označením STS/FLTCK v kolónke 18 letového plánu sa považujú za oslobodené podľa písmena g).

2.6.   Výnimka podľa písmena i) (lety ako záväzok služby vo verejnom záujme)

29.

Výnimka pre lety ako záväzok služby vo verejnom záujme (PSO) v rámci najvzdialenejších regiónov sa vykladá ako výnimka uplatňovaná na regióny uvedené v článku 299 ods. 2 Zmluvy o ES a týka sa výhradne letov PSO v rámci jedného najvzdialenejšieho regiónu a letov medzi dvoma najvzdialenejšími regiónmi.

2.7.   Výnimka podľa písmena j) (pravidlo de minimis)

30.

Všetci prevádzkovatelia komerčnej leteckej dopravy musia vlastniť osvedčenie leteckého dopravcu (AOC) v súlade s časťou I prílohy 6 k Chicagskemu dohovoru. Prevádzkovatelia bez tohto osvedčenia nie sú „prevádzkovateľmi komerčnej leteckej dopravy“.

31.

Pri uplatňovaní pravidla de minimis je komerčnosť prepojená s prevádzkovateľom a nie s príslušnými letmi. To znamená najmä, že lety poskytované komerčným prevádzkovateľom sa musia zohľadniť pri rozhodovaní o tom, či tento prevádzkovateľ dosahuje, alebo nedosahuje hranice na udelenie výnimiek, a to aj vtedy, ak sa tieto lety neposkytujú za odplatu.

32.

Pri rozhodovaní o tom, či prevádzkovateľ lietadla dosahuje, alebo nedosahuje hranice na udelenie výnimky v prípade pravidla de minimis, sa musia zohľadňovať iba lety, ktoré vychádzajú z letiska umiestneného na území členského štátu, na ktorý sa vzťahuje zmluva, alebo naň prichádzajú. Na tieto účely sa nezohľadňujú lety oslobodené podľa písmen a) až j).

33.

Lety uskutočňované komerčným leteckým prevádzkovateľom, ktorý prevádzkuje menej ako 243 letov za jedno obdobie počas troch po sebe nasledujúcich období v dĺžke štyroch mesiacov, sú oslobodené. Tieto štvormesačné obdobia sú od januára do apríla, od mája do augusta, od septembra do decembra. Podľa miestneho času odletu sa určuje, v rámci ktorého štvormesačného obdobia sa tento let zohľadňuje pri rozhodovaní o tom, či prevádzkovateľ lietadla dosahuje, alebo nedosahuje hranice na udelenie výnimky podľa pravidla de minimis.

34.

Komerčný prevádzkovateľ, ktorý prevádzkuje počas obdobia 243 letov alebo viac, je zahrnutý do systému Spoločenstva na celý kalendárny rok, v ktorom sa dosiahla alebo prekročila hranica 243 letov.

35.

Komerčný prevádzkovateľ, ktorý prevádzkuje lety s celkovými ročnými emisiami rovnajúcimi sa 10 000 ton za rok alebo vyššími, je zahrnutý do systému Spoločenstva na celý kalendárny rok, v ktorom sa dosiahla alebo prekročila hranica 10 000 ton.


12.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/73


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 8. júna 2009

o úmysle Spojeného kráľovstva prijať nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti

[oznámené pod číslom K(2009) 4427]

(2009/451/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 11a,

so zreteľom na list Spojeného kráľovstva z 15. januára 2009 adresovaný Rade a Komisii,

keďže:

(1)

Dňa 18. decembra 2008 Rada prijala nariadenie (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (1).

(2)

Podľa článku 1 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Spojené kráľovstvo nezúčastnilo na prijatí nariadenia Rady (ES) č. 4/2009.

(3)

V súlade s článkom 4 uvedeného protokolu Spojené kráľovstvo oznámilo Rade a Komisii listom z 15. januára 2009, doručeným Komisii 17. januára 2009, svoj úmysel prijať nariadenie Rady (ES) č. 4/2009.

(4)

Dňa 21. apríla 2009 Komisia predložila Rade svoje súhlasné stanovisko, pokiaľ ide o úmysel Spojeného kráľovstva prijať nariadenie (ES) č. 4/2009,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 4/2009 sa uplatňuje na Spojené kráľovstvo v súlade s článkom 2.

Článok 2

Nariadenie (ES) č. 4/2009 nadobúda v Spojenom kráľovstve účinnosť 1. júla 2009.

Článok 2 ods. 2, článok 47 ods. 3 a články 71, 72 a 73 nariadenia sa uplatňujú od 18. septembra 2010.

Ostatné ustanovenia tohto nariadenia sa uplatňujú od 18. júna 2011 pod podmienkou, že v Spoločenstve sa k tomuto dátumu uplatňuje Haagsky protokol z roku 2007 o rozhodnom práve týkajúcom sa vyživovacej povinnosti. Inak sa toto nariadenie uplatňuje odo dňa, od ktorého sa uvedený protokol začne uplatňovať v Spoločenstve.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 8. júna 2009

Za Komisiu

Jacques BARROT

podpredseda


(1)  Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009, s. 1.


12.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/74


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 11. júna 2009,

ktorým sa ukončuje antisubvenčné konanie týkajúce sa dovozu sodíka s pôvodom v Spojených štátoch amerických

(2009/452/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2026/97 zo 6. októbra 1997 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 14,

po porade s poradným výborom,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Začatie konania

(1)

Komisia 23. júla 2008 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) začala antisubvenčné konanie týkajúce sa dovozu voľne loženého sodíka s pôvodom v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“) do Spoločenstva, zvyčajne zaradeného pod kód KN ex 2805 11 00 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(2)

Toto konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 10. júna 2008 predložil jediný výrobca zo Spoločenstva spoločnosť Métaux Spéciaux (MSSA SAS) (ďalej len „navrhovateľ“).

(3)

Dňa 23. júla 2008 Komisia začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu rovnakého výrobku s pôvodom v USA (3). Prešetrovanie sa ukončilo rozhodnutím Komisie 2009/453/ES (4).

1.2.   Zúčastnené strany a overovacie návštevy

(4)

Pred začatím konania a v súlade s článkom 10 ods. 9 nariadenia (ES) č. 2026/97 Komisia oznámila zástupcom USA, že jej bol doručený riadne zdokumentovaný podnet, podľa ktorého subvencovanie dovozu voľne loženého sodíka s pôvodom v USA údajne spôsobovalo výrobnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu. Zástupcovia USA boli pozvaní na konzultácie s cieľom objasniť situáciu v súvislosti s obsahom podnetu a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. Zástupcovia USA prijali túto ponuku na konzultácie a 11. júla 2008 sa následne uskutočnili konzultácie. Počas konzultácií sa nepodarilo dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. Zohľadnili sa však pripomienky zástupcov USA, pokiaľ ide o tvrdenia uvedené v podnete týkajúce sa kompenzovateľnosti údajnej subvencie.

(5)

Komisia oficiálne informovala navrhovateľa, jediného známeho vývozcu/výrobcu v USA, dovozcov a používateľov, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka, a zástupcov USA o začatí konania. Zainteresované strany dostali príležitosť, aby sa písomne vyjadrili a požiadali o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(6)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka, a boli jej doručené odpovede od zástupcov USA, od jediného vyvážajúceho výrobcu v USA (ďalej len „spolupracujúci vyvážajúci výrobca“), od navrhovateľa a od troch používateľov v Spoločenstve.

(7)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie subvencovania, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva.

(8)

Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch tohto zástupcu USA:

New York Power Authority (NYPA), White Plains, New York.

(9)

Overovacie návštevy sa vykonali aj v priestoroch týchto spoločností:

 

výrobca zo Spoločenstva:

Métaux Spéciaux (MSSA SAS), Saint-Marcel, Francúzsko,

 

vyvážajúci výrobca v USA:

DuPont Reactive Metals (DuPont), Niagara Falls, New York a E. I. DuPont De Nemours and Company, Wilmington, Delaware,

 

používatelia zo Spoločenstva:

Rohm and Haas Europe Sàrl, Morges, Švajčiarsko,

Evonik Degussa GmbH, Frankfurt, Nemecko.

1.3.   Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(10)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa týkalo obdobia od 1. júla 2007 do 30. júna 2008 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2005 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2.   STIAHNUTIE PODNETU A UKONČENIE KONANIA

(11)

Navrhovateľ listom z 1. apríla 2009 určeným Komisii oficiálne stiahol svoj podnet. Stiahnutie podnetu odôvodnil zmenenými okolnosťami.

(12)

V súlade s článkom 14 ods. 1 základného nariadenia je možné ukončiť konanie, ak bol podnet stiahnutý a ak by takéto ukončenie nebolo v rozpore so záujmom Spoločenstva.

(13)

Komisia usúdila, že by sa súčasné konanie malo ukončiť, keďže prešetrovaním nevyšli najavo žiadne okolnosti, ktoré by poukázali na to, že takéto ukončenie by nebolo v záujme Spoločenstva. Zainteresované strany boli náležite informované a mali možnosť predložiť pripomienky. Neboli však predložené žiadne pripomienky, ktoré by naznačovali, že ukončenie tohto konania by bolo v rozpore so záujmom Spoločenstva.

(14)

Komisia preto dospela k záveru, že antisubvenčné konanie týkajúce sa dovozu voľne loženého sodíku s pôvodom v Spojených štátoch amerických do Spoločenstva by sa malo ukončiť bez uloženia vyrovnávacích opatrení,

ROZHODLA TAKTO:

Jediný článok

Týmto sa ukončuje antisubvenčné konanie týkajúce sa dovozu voľne loženého sodíka s pôvodom v Spojených štátoch amerických, zaradeného pod kód KN ex 2805 11 00.

V Bruseli 11. júna 2009

Za Komisiu

Catherine ASHTON

členka Komisie


(1)  Ú. v. ES L 288, 21.10.1997, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 186, 23.7.2008, s. 35.

(3)  Ú. v. EÚ C 186, 23.7.2008, s. 32.

(4)  Pozri stranu 76 tohto úradného vestníka.


12.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/76


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 11. júna 2009,

ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu sodíka s pôvodom v Spojených štátoch amerických

(2009/453/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (ďalej len „základné nariadenie“) (1), a najmä na jeho článok 9,

po porade s poradným výborom,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Začatie konania

(1)

Komisia 23. júla 2008 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) oznámila začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu voľne loženého sodíka s pôvodom v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“) do Spoločenstva, zvyčajne zaradeného pod kód KN ex 2805 11 00 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(2)

Toto konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 10. júna 2008 predložil jediný výrobca zo Spoločenstva spoločnosť Métaux Spéciaux (MSSA SAS) (ďalej len „navrhovateľ“).

(3)

Dňa 23. júla 2008 Komisia začala antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu rovnakého výrobku s pôvodom v USA (3). Toto prešetrovanie bolo ukončené rozhodnutím Komisie 2009/452/ES (4).

1.2.   Zúčastnené strany a overovacie návštevy

(4)

Komisia oficiálne informovala navrhovateľa, jediného známeho vývozcu/výrobcu v USA, dovozcov a používateľov, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka, a zástupcov USA o začatí konania. Zainteresované strany dostali príležitosť, aby sa písomne vyjadrili a požiadali o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(5)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých je známe, že konanie sa ich týka, a boli jej doručené odpovede od zástupcov USA, od jediného vyvážajúceho výrobcu v USA (ďalej len „spolupracujúci vyvážajúci výrobca“), od navrhovateľa a od troch používateľov v Spoločenstve.

(6)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva, a vykonala overenia v priestoroch týchto spoločností:

 

výrobca zo Spoločenstva:

Métaux Spéciaux (MSSA SAS), Saint-Marcel, Francúzsko,

 

vyvážajúci výrobca v USA:

E.I. DuPont De Nemours and Company, Wilmington, Delaware,

 

prepojený obchodník vo Švajčiarsku:

DuPont De Nemours International S.A., Ženeva,

 

používatelia zo Spoločenstva:

Rohm and Haas Europe Sàrl, Morges, Švajčiarsko,

Evonik Degussa GmbH, Frankfurt, Nemecko.

1.3.   Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(7)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. júla 2007 do 30. júna 2008 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2005 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2.   STIAHNUTIE PODNETU A UKONČENIE KONANIA

(8)

Navrhovateľ listom z 1. apríla 2009 určeným Komisii oficiálne stiahol svoj podnet. Stiahnutie podnetu zdôvodnil zmenenými okolnosťami.

(9)

V súlade s článkom 9 ods. 1 základného nariadenia je možné ukončiť konanie, ak bol podnet stiahnutý a ak by takéto ukončenie nebolo v rozpore so záujmom Spoločenstva.

(10)

Komisia usúdila, že súčasné konanie by sa malo ukončiť, keďže prešetrovaním nevyšli najavo žiadne okolnosti, ktoré by poukázali na to, že takéto ukončenie by nebolo v záujme Spoločenstva. Zainteresované strany boli náležite informované a mali možnosť predložiť pripomienky. Neboli však predložené žiadne pripomienky, ktoré by naznačovali, že ukončenie tohto konania by bolo v rozpore so záujmom Spoločenstva.

(11)

Komisia preto dospela k záveru, že antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu voľne loženého sodíka s pôvodom v USA do Spoločenstva by sa malo ukončiť bez uloženia antidumpingových opatrení,

ROZHODLA TAKTO:

Jediný článok

Týmto sa ukončuje antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu voľne loženého sodíka s pôvodom v Spojených štátoch amerických, zaradeného pod kód KN ex 2805 11 00.

V Bruseli 11. júna 2009

Za Komisiu

Catherine ASHTON

členka Komisie


(1)  Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 186, 23.7.2008, s. 32.

(3)  Ú. v. EÚ C 186, 23.7.2008, s. 35.

(4)  Pozri stranu 74 tohto úradného vestníka.


12.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/78


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 11. júna 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2008/938/ES o zozname zvýhodnených krajín, ktoré sú oprávnené na osobitné stimulačné opatrenie pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných, ustanovenom v nariadení Rady (ES) č. 732/2008, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011

[oznámené pod číslom K(2009) 4383]

(2009/454/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 z 22. júla 2008, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 552/97, (ES) č. 1933/2006 a nariadenia Komisie (ES) č. 1100/2006 a (ES) č. 964/2007 (1), a najmä na jeho článok 10 ods. 2,

keďže:

(1)

Nariadením (ES) č. 732/2008 sa ustanovuje udelenie osobitného stimulačného opatrenia pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných rozvojovým krajinám, ktoré spĺňajú požiadavky ustanovené v jeho článkoch 8 a 9.

(2)

V súlade s článkom 10 ods. 2 uvedeného nariadenia Komisia prijala rozhodnutie 2008/938/ES z 9. decembra 2008 o zozname zvýhodnených krajín, ktoré sú oprávnené na osobitné stimulačné opatrenie pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných, ustanovenom v nariadení Rady (ES) č. 732/2008, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 (2).

(3)

V súlade s týmto rozhodnutím bolo Venezuelskej bolívarovskej republike (ďalej len „Venezuele“) udelené osobitné stimulačné opatrenie pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných.

(4)

Teraz sa však ukázalo, že Venezuela neratifikovala Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii, ktorý je uvedený v bode 27 časti B prílohy III k nariadeniu (ES) č. 732/2008. Venezuela preto nesplnila všetky potrebné požiadavky podľa nariadenia (ES) č. 732/2008, aby jej mohlo byť udelené osobitné stimulačné opatrenie. Rozhodnutie 2008/938/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť, pričom by sa malo ustanoviť vhodné prechodné obdobie na jeho uplatňovanie. V súlade s článkom 214 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (3), akýkoľvek colný dlh, ktorý vznikol na základe rozhodnutia 2008/938/ES do dňa uplatňovania tohto rozhodnutia, preto nebude dotknutý.

(5)

Výbor pre všeobecné zvýhodnenia nevydal stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom. Preto 2. apríla 2009 Komisia predložila Rade návrh v súlade s článkom 5 ods. 4 rozhodnutia Rady 1999/468/ES (4), pričom má Rada konať do troch mesiacov.

(6)

Rada však 18. mája 2009 potvrdila, že kvalifikovaná väčšina sa nedosiahla v prospech návrhu rozhodnutia ani proti nemu a že Komisia môže postupovať v súlade s článkom 5 ods. 6 posledným pododsekom rozhodnutia 1999/468/ES, a preto by mala teraz prijať rozhodnutie.

(7)

Podľa článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 732/2008 sa má toto rozhodnutie oznámiť Venezuele,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V článku 1 rozhodnutia 2008/938/ES sa slová „(VE) Venezuela“ zrušujú.

Článok 2

Toto rozhodnutie sa uplatňuje od šesťdesiateho dňa po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Venezuelskej bolívarovskej republike.

V Bruseli 11. júna 2009

Za Komisiu

Catherine ASHTON

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 211, 6.8.2008, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 334, 12.12.2008, s. 90.

(3)  Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.


DOHODY

Komisia

12.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/80


Podľa článku 3 ods. 2 Dohody z 19. októbra 2005 medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (1) (ďalej len „dohoda“), uzavretej rozhodnutím Rady 2006/325/ES (2), pri každom prijatí zmien a doplnení nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (3) Dánsko oznámi Komisii svoje rozhodnutie, či implementuje, alebo nie obsah týchto zmien a doplnení.

Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 (4) o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti bolo prijaté 18. decembra 2008. Článok 68 nariadenia (ES) č. 4/2009 stanovuje, že v súlade s prechodnými ustanoveniami v článku 75 ods. 2 nariadenia (ES) č. 4/2009 nariadenie (ES) č. 4/2009 mení nariadenie (ES) č. 44/2001 a nahrádza ustanovenia uvedeného nariadenia, ktoré sa uplatňujú vo veciach vyživovacej povinnosti.

V súlade s článkom 3 ods. 2 dohody Dánsko oznámilo Komisii listom zo 14. januára 2009 svoje rozhodnutie implementovať obsah nariadenia (ES) č. 4/2009 v rozsahu, v ktorom toto nariadenie mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 44/2001. To znamená, že ustanovenia nariadenia (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti sa budú uplatňovať na vzťahy medzi Spoločenstvom a Dánskom s výnimkou ustanovení v kapitolách III a VII. Ustanovenia v článku 2 a kapitole IX nariadenia (ES) č. 4/2009 sa však uplatňujú iba v rozsahu týkajúcom sa právomoci, uznávania, vykonateľnosti a výkonu rozsudkov a prístupu k spravodlivosti.

V súlade s článkom 3 ods. 6 dohody oznámením Dánska vznikajú medzi Dánskom a Spoločenstvom vzájomné povinnosti. Nariadenie (ES) č. 4/2009 teda predstavuje zmenu a doplnenie dohody v takom rozsahu, v akom mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 44/2001, a považuje sa za jej prílohu.

V súvislosti s článkom 3 ods. 3 a 4 dohody sa implementácia uvedených ustanovení nariadenia (ES) č. 4/2009 v Dánsku môže uskutočniť správnou cestou podľa oddielu 9 dánskeho zákona č. 1563 z 20. decembra 2006 o nariadení Brusel I, a teda nie je potrebný súhlas Folketingu. Nevyhnutné správne opatrenia nadobudli účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 4/2009, teda 30. januára 2009.


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2005, s. 62.

(2)  Ú. v. EÚ L 120, 5.5.2006, s. 22.

(3)  Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009, s. 1.