I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

20.5.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 124/21

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/39/ES

zo 6. mája 2009

o potravinách na osobitné výživové účely

(prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Smernica Rady 89/398/EHS z 3. mája 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú potravín na určité nutričné využitie (3), bola opakovane podstatným spôsobom zmenená a doplnená (4). Pri príležitosti ďalších zmien a doplnení je z dôvodu prehľadnosti vhodné túto smernicu prepracovať.

(2)	Rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa potravín na osobitné výživové účely bránia ich voľnému pohybu, môžu vytvárať nerovné podmienky pre súťaž, a tým majú priamy dosah na fungovanie vnútorného trhu.

(3)	Aproximácia vnútroštátnych právnych predpisov predpokladá návrh spoločnej definície, stanovenie opatrení umožňujúcich ochranu spotrebiteľa pred nepravdivým uvádzaním vlastností výrobkov a prijatie pravidiel, ktorým je potrebné vyhovieť pri označovaní spomenutých výrobkov.

(4)

Výrobky, ktorých sa táto smernica týka, sú potraviny, ktorých zloženie a príprava sa musí špeciálne navrhnúť, aby vyhoveli osobitným výživovým požiadavkám osôb, ktorým sú predovšetkým určené. Preto môže byť nutné stanoviť výnimky zo všeobecných alebo špecifických ustanovení uplatniteľných na potraviny s cieľom dosiahnutia špecifického výživového cieľa.

(5)	Aj keď potraviny na osobitné výživové účely, ktoré sú predmetom špecifických ustanovení, môžu byť účinne sledované na základe všeobecných pravidiel monitorovania všetkých druhov potravín, nie je to vždy tak v prípade tých potravín, kde takéto špecifické ustanovenia neexistujú.

(6)

V druhom prípade bežné prostriedky dostupné kontrolným orgánom by možno v určitých prípadoch neumožnili skontrolovať, či potravina skutočne má osobitné výživové vlastnosti, ktoré sa jej pripisujú. Je preto nevyhnutné tam, kde si to situácia vyžaduje, ustanoviť, aby osoba zodpovedná za umiestnenie týchto potravín na trh asistovala kontrolnému orgánu pri vykonávaní jeho činností.

(7)	Špecifické ustanovenia uplatňované na určité skupiny potravín by mali byť ustanovené osobitnými smernicami.

(8)

Mal by sa stanoviť postup, ktorý umožní dočasné umiestnenie potravín, ktoré sú výsledkom technologických inovácií, na trh, aby sa z výsledkov priemyselného výskumu odvodil zodpovedajúci úžitok ešte predtým, ako sa príslušná osobitná smernica zmení a doplní. Z dôvodu ochrany zdravia spotrebiteľa sa však povolenie na umiestnenie na trh môže udeliť iba po porade s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín.

(9)

Keďže nie je jasné, či existuje zodpovedajúce zdôvodnenie pre špecifické ustanovenia, ktoré sa majú prijať pre skupinu potravín, ktoré sú určené osobám postihnutým poruchami metabolizmu sacharidov (diabetes), Komisia by byť mala oprávnená prijať alebo navrhnúť príslušné ustanovenia v ďalšej fáze, po porade s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín.

(10)	Stále ešte možno na úrovni Spoločenstva harmonizovať pravidlá týkajúce sa iných skupín potravín na osobitné výživové účely v záujme ochrany spotrebiteľa a voľného pohybu týchto potravín.

(11)	Vypracovanie osobitných smerníc vykonávajúcich základné zásady pravidiel Spoločenstva a zmien a doplnení k nim sú vykonávacími opatreniami technického charakteru. Ich prijatím by mala byť poverená Komisia, aby sa zjednodušil a urýchlil postup.

(12)	Opatrenia nevyhnutné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

(13)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prijatie niektorých osobitných smerníc, zoznamu látok s osobitnými výživovými účelmi a iných látok, ktoré sú určené na pridávanie do potravín na osobitné výživové účely, súčasne s kritériami na ich čistotu, a kde je to vhodné, podmienkami, za ktorých by sa mali používať, ustanovení umožňujúcich označiť na potravinách určených na bežnú spotrebu, že sú vhodné na osobitné výživové účely, špecifických ustanovení pre potraviny pre osoby, ktoré sú postihnuté poruchami metabolizmu sacharidov (diabetes), pravidiel používania termínov týkajúcich sa zníženia alebo neprítomnosti množstva sodíka alebo soli alebo neprítomnosti gluténu, ktoré sa môžu používať na opísanie výrobkov, ako aj podmienok, za ktorých sa možno pri označovaní, prezentácii a reklame odvolávať na diétu alebo kategóriu osôb. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(14)

Ak sa zo závažných naliehavých dôvodov nemôžu dodržať obvyklé lehoty na regulačný postup s kontrolou, Komisia by mala mať možnosť uplatniť postup pre naliehavé prípady ustanovený v článku 5a ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES na prijatie zmien a doplnení zoznamu látok s osobitnými výživovými účelmi a iných látok, ktoré sú určené na pridávanie do potravín na osobitné výživové účely, súčasne s platnými kritériami na ich čistotu, a kde je to vhodné, podmienkami, za ktorých by sa mali používať, ako aj na prijatie zmien a doplnení k tejto smernici alebo k osobitným smerniciam, ak sa preukáže, že potravina na osobitný výživový účel ohrozuje zdravie ľudí, aj keď vyhovuje príslušnej osobitnej smernici.

(15)	Zmeny a doplnenia tejto smernice sa týkajú len postupov výboru. Nevyžadujú transpozíciu členskými štátmi.

(16)	Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc uvedených v prílohe II časti B,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

1. Táto smernica sa týka potravín na osobitné výživové účely.

2. Potraviny na osobitné výživové účely sú potraviny, ktoré sú pre svoje špeciálne zloženie alebo výrobný proces jednoznačne rozoznateľné od potravín na bežnú spotrebu, ktoré sú vhodné na uvádzané výživové účely a ktoré sa umiestňujú na trh takým spôsobom, ktorý túto vhodnosť naznačuje.

3. Osobitný výživový účel musí spĺňať osobitné výživové požiadavky:

a)	určitých kategórií osôb, ktorých tráviace procesy alebo metabolizmus sú narušené, alebo

b)	určitých kategórií osôb, ktoré sú v špeciálnom fyziologickom stave a ktoré sú preto schopné získať zvláštny úžitok z kontrolovaného požívania určitých zložiek v potravinách, alebo

c)	zdravých dojčiat alebo malých detí.

Článok 2

1. Výrobky, na ktoré sa vzťahuje článok 1 ods. 3 písm. a) a b), možno charakterizovať ako „dietetické“ alebo „diétne“.

2. Pri označovaní, prezentácii a reklame potravín na bežnú spotrebu platí nasledujúci zákaz:

a)	na označenie týchto potravín použiť prídavné meno „dietetický“ alebo „diétny“ jednotlivo alebo v spojení s inými slovami;

b)	použiť akékoľvek iné označenie alebo akúkoľvek prezentáciu, ktorá by budila dojem, že ide o jeden z výrobkov uvedených v článku 1.

V súlade s ustanoveniami, ktoré má prijať Komisia, však bude možné potraviny určené na bežnú spotrebu, ktoré sú vhodné na osobitné výživové účely, ako také označiť.

Takéto ustanovenia môžu stanoviť opatrenia, ako túto vhodnosť označiť.

Opatrenia uvedené v druhom pododseku, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 3.

Článok 3

1. Podstata alebo zloženie výrobkov uvedených v článku 1 musia byť také, aby výrobky boli vhodné na osobitný výživový účel.

2. Výrobky uvedené v článku 1 musia takisto vyhovovať akýmkoľvek záväzným ustanoveniam, ktoré sa vzťahujú na potraviny na bežnú spotrebu, s výnimkou zmien vykonaných pre zaistenie ich súladu s definíciami uvedenými v článku 1.

Článok 4

1. Špecifické ustanovenia týkajúce sa skupín potravín na osobitné výživové účely uvedené v prílohe I sa stanovia osobitnými smernicami.

Takéto osobitné smernice môžu zahŕňať najmä:

a)	základné požiadavky na podstatu alebo zloženie výrobkov;

b)	ustanovenia týkajúce sa kvality surovín;

c)	hygienické požiadavky;

d)	povolené zmeny v zmysle článku 3 ods. 2;

e)	zoznam prídavných látok;

f)	ustanovenia týkajúce sa označovania, prezentácie a reklamy;

g)	postupy odberu vzoriek a metódy analýzy nevyhnutné na preverenie súladu s požiadavkami osobitných smerníc.

Tieto osobitné smernice sa prijmú:

—	v prípade písmena e) v súlade s postupom ustanoveným v článku 95 zmluvy,

—	v prípade ostatných písmen Komisiou. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 3.

Ustanovenia, pri ktorých sa predpokladá, že majú vplyv na zdravie verejnosti, sa prijmú po porade s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín.

2. S cieľom umožniť rýchle umiestnenie potravín na osobitné výživové účely, ktoré sú výsledkom vedeckého a technologického pokroku, na trh, môže Komisia po porade s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín povoliť dvojročné obdobie na umiestnenie potravín, ktoré z hľadiska zloženia nedosiahli súlad s pravidlami stanovenými osobitnými smernicami pre skupiny potravín na osobitné výživové účely uvedené v prílohe I, na trh. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 3.

V prípade potreby môže Komisia do povolenia doplniť rozhodnutie s vyznačením požiadaviek na označenie vzťahujúcich sa na zmenu v zložení.

3. Komisia prijme zoznam látok s osobitnými výživovými účelmi, ako vitamíny, minerálne soli, aminokyseliny a iné látky, ktoré sú určené na pridávanie do potravín na osobitné výživové účely, súčasne s kritériami na ich čistotu, a kde je to vhodné, podmienkami, za ktorých by sa mali používať.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 3.

Komisia môže zo závažných naliehavých dôvodov uplatniť postup pre naliehavé prípady uvedený v článku 15 ods. 4.

Článok 5

Komisia prijme pravidlá používania termínov týkajúcich sa zníženia alebo neprítomnosti množstva sodíka alebo soli (chloridu sodného, jedlej soli) alebo neprítomnosti gluténu, ktoré sa môžu používať na opísanie výrobkov, na ktoré sa vzťahuje článok 1.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 3.

Článok 6

Komisia po porade s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín pred 8. júlom 2002 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o potrebe špecifických ustanovení pre potraviny pre osoby, ktoré sú postihnuté poruchami metabolizmu sacharidov (diabetes).

Komisia na základe záverov z tejto správy buď:

a)	prikročí k príprave príslušných špecifických ustanovení, alebo

b)	predloží v súlade s postupom ustanoveným v článku 95 zmluvy príslušné návrhy na zmeny a doplnenia tejto smernice.

Opatrenia uvedené v písmene a), zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 3.

Článok 7

Komisia môže prijať podmienky, za ktorých sa možno pri označovaní, prezentácii a reklame odvolávať na diétu alebo kategóriu osôb, ktorým je výrobok uvedený v článku 1 určený.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 3.

Článok 8

1. Označovanie a použité spôsoby označovania, prezentácie a reklamy výrobkov uvedených v článku 1 nesmú týmto výrobkom prisudzovať schopnosť prevencie, liečby alebo vyliečenia ľudských chorôb alebo poukazovať na to, že majú takéto vlastnosti.

Výnimky z prvého pododseku sa môžu stanoviť vo výnimočných a jasne vymedzených prípadoch. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 3. Výnimky môžu trvať, kým tento postup nie je ukončený.

2. Odsek 1 nebráni šíreniu akýchkoľvek užitočných informácií alebo odporúčaní určených výlučne osobám kvalifikovaným v odbore medicína, výživa alebo farmácia.

Článok 9

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (6) sa uplatňuje na výrobky uvedené v článku 1 tejto smernice za podmienok uvedených v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku.

2. Názov, pod ktorým sa výrobok predáva, musí sprevádzať vyznačenie jeho osobitných výživových vlastností. Ak však ide o výrobky, na ktoré sa vzťahuje článok 1 ods. 3 písm. c), tento odkaz musí byť nahradený odkazom na účel, na ktorý sú určené.

3. Označovanie výrobkov, pre ktoré v súlade s článkom 4 nebola prijatá žiadna osobitná smernica, musí takisto obsahovať:

a)	konkrétne zložky kvalitatívneho a kvantitatívneho zloženia alebo špeciálny výrobný proces, ktoré dodávajú výrobku jeho osobitné výživové charakteristiky;

b)	využiteľnú energetickú hodnotu vyjadrenú v kilojouloch a kilokalóriách a množstvo sacharidov, bielkovín a tuku v 100 g alebo 100 ml výrobku, ako je umiestnený na trh, a tam, kde je to vhodné, na špecifikované množstvo výrobku, tak ako sa odporúča na konzumáciu.

Ak je však energetická hodnota nižšia ako 50 kJ (12 kcal) na 100 g alebo 100 ml výrobku, ako je umiestnený na trh, tieto podrobnosti môžu byť nahradené buď slovami „energetická hodnota menej ako 50 kJ (12 kcal) na 100 g“ alebo slovami „energetická hodnota menej ako 50 kJ (12 kcal) na 100 ml“.

4. Konkrétne požiadavky na označovanie výrobkov, pre ktoré bola prijatá osobitná smernica, budú stanovené v tej smernici.

Článok 10

1. Výrobky uvedené v článku 1 možno umiestniť na maloobchodný trh len v predbalenej forme a obal musí úplne pokrývať výrobky.

2. Členské štáty môžu stanoviť výnimky z odseku 1 tohto článku na účely maloobchodu za predpokladu, že výrobok je v čase umiestnenia na trh označený údajmi stanovenými v článku 9.

Článok 11

1. Na umožnenie účinného úradného sledovania potravín na osobitné výživové účely, ktoré nepatria do žiadnej zo skupín uvedených v prílohe I, sa uplatnia tieto osobitné ustanovenia:

a)	ak je vyššie uvedený výrobok umiestnený na trh prvýkrát, výrobca, alebo ak sa výrobok vyrába v treťom štáte, dovozca to oznámi príslušnému orgánu členského štátu, kde sa výrobok umiestňuje na trh, doručením vzorky etikety použitej na tomto výrobku;

b)	ak je ten istý výrobok následne umiestnený na trh v inom členskom štáte, výrobca, alebo tam, kde je to vhodné, dovozca poskytne tie isté informácie príslušnému orgánu tohto členského štátu súčasne s označením adresáta prvého oznámenia;

tam, kde je to nutné, príslušný orgán je splnomocnený vyžiadať si u výrobcu, alebo tam, kde je to vhodné, u dovozcu, aby dodal vedeckú prácu a údaje o tom, že výrobok vyhovuje článku 1 ods. 2 a 3, spolu s informáciou uvedenou v článku 9 ods. 3 písm. a). Ak je táto práca obsiahnutá už v hotovej dostupnej publikácii, postačí úplný odkaz na túto publikáciu.

2. Členské štáty oznámia Komisii totožnosť príslušných orgánov v zmysle odseku 1 a akékoľvek ďalšie užitočné informácie o ňom.

Komisia uverejní tieto informácie v Úradnom vestníku Európskej únie.

3. Podrobné pravidlá na vykonanie odseku 2 tohto článku sa môžu prijať v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 15 ods. 2.

4. Každé tri roky a prvýkrát pred 8. júlom 2002 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto článku.

Článok 12

1. Členské štáty nesmú z dôvodov týkajúcich sa zloženia, výrobných osobitostí, prezentácie alebo označovania zakazovať ani obmedzovať predaj výrobkov uvedených v článku 1, ktoré sú v súlade s touto smernicou a tam, kde je to vhodné, smernicami prijatými na vykonávanie tejto smernice.

2. Odsek 1 neovplyvní vnútroštátne ustanovenia, ktoré sú platné pri neexistencii smerníc prijatých na vykonávanie tejto smernice.

Článok 13

1. Ak má členský štát podrobné dôvody na stanovenie, že potravina na osobitné výživové účely, ktorá nepatrí do jednej zo skupín uvedených v prílohe I, nie je v súlade s článkom 1 ods. 2 a 3 alebo ohrozuje zdravie ľudí, i keď je voľne v predaji v jednom alebo viacerých členských štátoch, tento členský štát môže dočasne zakázať alebo obmedziť predaj tohto výrobku na svojom území. Okamžite o tom informuje Komisiu a ostatné členské štáty a uvedie dôvody svojho rozhodnutia.

2. Komisia preskúma čo najskôr dôvody uvedené dotknutým členským štátom, poradí sa s členskými štátmi v rámci výboru uvedeného v článku 15 ods. 1 a potom vydá okamžite svoje stanovisko a prijme vhodné opatrenia.

3. Ak sa Komisia domnieva, že vnútroštátne opatrenie sa musí zrušiť alebo pozmeniť, prijme vhodné opatrenia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 15 ods. 2.

Článok 14

1. Ak má členský štát na základe novej informácie alebo prehodnotenia existujúcich informácií vykonaného odvtedy, čo bola prijatá jedna z osobitných smerníc, podrobné dôvody na preukázanie, že potravina na osobitný výživový účel ohrozuje zdravie ľudí, aj keď vyhovuje príslušnej osobitnej smernici, tento členský štát môže dočasne zakázať alebo obmedziť uplatňovanie dotknutých ustanovení na svojom území. Okamžite o tom informuje ostatné členské štáty a Komisiu a uvedie dôvody svojho rozhodnutia.

2. Komisia preskúma čo najskôr dôvody uvedené dotknutým členským štátom, poradí sa s členskými krajinami v rámci výboru uvedeného v článku 15 ods. 1 a potom vydá okamžite svoje stanovisko a prijme vhodné opatrenia.

3. Ak sa Komisia domnieva, že sú potrebné zmeny a doplnenia tejto smernice alebo osobitných smerníc, aby sa odstránili ťažkosti uvedené v odseku 1 a zaistila sa ochrana zdravia ľudí, prijme tieto zmeny a doplnenia.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 3. Komisia môže zo závažných naliehavých dôvodov uplatniť postup pre naliehavé prípady uvedený v článku 15 ods. 4.

Členský štát, ktorý prijal ochranné opatrenia, ich môže v tomto prípade ponechať, kým sa neprijmú zmeny a doplnenia.

Článok 15

1. Komisii pomáha Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat zriadený článkom 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (7).

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

4. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1, 2, 4 a 6 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 16

Smernica 89/398/EHS zmenená a doplnená aktmi uvedenými v prílohe II časti A sa zrušuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc uvedených v prílohe II časti B.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody v prílohe III.

Článok 17

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 18

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 6. mája 2009

Za Európsky parlament

predseda

H.-G. PÖTTERING

Za Radu

predseda

J. KOHOUT

(1) Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 44.

(2) Stanovisko Európskeho parlamentu z 23. septembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 30. marca 2009.

(3) Ú. v. ES L 186, 30.6.1989, s. 27.

(4) Pozri prílohu II časť A.

(5) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(6) Ú. v. ES L 109, 6.5.2000, s. 29.

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).

PRÍLOHA I

Skupiny potravín na osobitné výživové účely, pre ktoré sa ustanovia špecifické ustanovenia v osobitných smerniciach (1):

1.	potraviny na počiatočnú výživu dojčiat a potraviny na následnú výživu dojčiat;

2.	následné výživové prípravky na báze obilia pre dojčatá a malé deti a ostatné potraviny na výživu dojčiat a malých detí;

3.	potraviny určené na používanie pri diétach so zníženou energetickou hodnotou určených na reguláciu telesnej hmotnosti;

4.	diétne potraviny na osobitné medicínske účely;

5.	potraviny určené na splnenie nárokov na výživu pri intenzívnej svalovej námahe, najmä pre športovcov.

B.	Skupiny potravín určených na osobitné výživové účely, pre ktoré sa ustanovia špecifické ustanovenia v osobitnej smernici (1) v závislosti od výsledku postupu uvedeného v článku 6: Potraviny pre osoby postihnuté poruchami metabolizmu sacharidov (diabetes).

(1) To znamená, že výrobky, ktoré sú už na trhu v čase prijatia osobitnej smernice, nebudú ňou dotknuté.

PRÍLOHA II

ČASŤ A

Zrušená smernica so zoznamom neskorších zmien a doplnení

(v zmysle článku 16)

Smernica Rady 89/398/EHS (Ú. v. ES L 186, 30.6.1989, s. 27).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/84/ES (Ú. v. ES L 48, 19.2.1997, s. 20).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/41/ES (Ú. v. ES L 172, 8.7.1999, s. 38).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).	Iba bod 15 prílohy III.

ČASŤ B

Lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie

(v zmysle článku 16)

Smernica	Lehota na transpozíciu	Povolenie obchodovania s výrobkami vyhovujúcimi tejto smernici	Zákaz obchodovania s výrobkami nevyhovujúcimi tejto smernici
89/398/EHS	—	16. máj 1990 (1)	16. máj 1991 (1)
96/84/ES	30. september 1997	—	—
1999/41/ES	8. júl 2000	8. júl 2000 (2)	8. január 2001 (2)

(1) V súlade s článkom 15 smernice 89/398/EHS:

„1. Členské štáty musia zmeniť a doplniť svoje zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia takým spôsobom, aby:

—	bol povolený obchod s výrobkami vyhovujúcimi tejto smernici najneskôr do 16. mája 1990,

—	bol zakázaný obchod s výrobkami nevyhovujúcimi tejto smernici s účinnosťou od 16. mája 1991.

Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. Odsek 1 nemá vplyv na tie vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa pre neexistenciu smerníc uvedených v článku 4 uplatňujú pre určité skupiny potravín na osobitné výživové účely.“

(2) V súlade s článkom 2 smernice 1999/41/ES:

„Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré sú potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, do 8. júla 2000. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Tieto opatrenia sa uplatnia tak, aby:

—	povolili predaj výrobkov, ktoré vyhovujú tejto smernici, do 8. júla 2000,

—	zakázali predaj výrobkov, ktoré nevyhovujú tejto smernici, do 8. januára 2001.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.“

PRÍLOHA III

TABUĽKA ZHODY

Smernica 89/398/EHS	Táto smernica
článok 1 ods. 1	článok 1 ods. 1
článok 1 ods. 2 písm. a)	článok 1 ods. 2
článok 1 ods. 2 písm. b)	článok 1 ods. 3
článok 1 ods. 2 písm. b) body i), ii) a iii)	článok 1 ods. 3 písm. a), b) a c)
článok 2 ods. 1	článok 2 ods. 1
článok 2 ods. 2	článok 2 ods. 2 prvý pododsek
článok 2 ods. 3	článok 2 ods. 2 druhý a tretí pododsek
—	článok 2 ods. 2 štvrtý pododsek
článok 3	článok 3
článok 4 ods. 1	článok 4 ods. 1
článok 4 ods. 1a	článok 4 ods. 2
článok 4 ods. 2	článok 4 ods. 3
článok 4a	článok 5
článok 4b	článok 6
článok 5	článok 7
článok 6	článok 8
článok 7	článok 9
článok 8	článok 10
článok 9 úvodné slová	článok 11 ods. 1 úvodné slová
článok 9 body 1, 2 a 3	článok 11 ods. 1 písm. a), b) a c)
článok 9 bod 4 prvá a druhá veta	článok 11 ods. 2
článok 9 bod 4 tretia veta	článok 11 ods. 3
článok 9 bod 5	článok 11 ods. 4
článok 10	článok 12
článok 11	článok 13
článok 12	článok 14
článok 13 ods. 1 a 2	článok 15 ods. 1 a 2
článok 13 ods. 3	—
—	článok 15 ods. 3 a 4
články 14 a 15	—
—	články 16 a 17
článok 16	článok 18
príloha I	príloha I
príloha II	—
—	prílohy II a III

20.5.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 124/30

SMERNICA RADY 2009/13/ES

zo 16. februára 2009,

ktorou sa vykonáva Dohoda uzavretá Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/63/ES

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 139 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

(1)	Vedenie a zamestnanci (ďalej len „sociálni partneri“) môžu v súlade s článkom 139 ods. 2 zmluvy spoločne požadovať, aby sa dohody uzavreté nimi na úrovni Spoločenstva vykonali rozhodnutím Rady na návrh Komisie.

(2)

Medzinárodná organizácia práce prijala 23. februára 2006 Dohovor o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 v snahe vytvoriť jednotný a súdržný nástroj spájajúci podľa možnosti všetky aktualizované normy existujúcich medzinárodných dohovorov a odporúčaní v oblasti pracovných noriem v námornej doprave, ako aj základné zásady nachádzajúce sa v iných medzinárodných dohovoroch o pracovných normách.

(3)	Komisia konzultovala so sociálnymi partnermi v súlade s článkom 138 ods. 2 zmluvy vhodnosť rozvoja súčasného acquis Spoločenstva jeho úpravou, konsolidáciou alebo doplnením vzhľadom na Dohovor o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006.

(4)	Združenie vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF) 29. septembra 2006 informovali Komisiu o svojom želaní začať rokovania v súlade s článkom 138 ods. 4 zmluvy.

(5)

Uvedené organizácie, ktoré si želajú prispieť k tvorbe rovnakých podmienok v globálnom meradle v námornom odvetví, uzavreli 19. mája 2008 Dohodu o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 (ďalej len „dohoda“). Táto dohoda a jej príloha obsahujú spoločnú žiadosť Komisii, aby sa podľa článku 139 ods. 2 zmluvy vykonali rozhodnutím Rady na návrh Komisie.

(6)	Dohoda sa vzťahuje na námorníkov na palube lodí registrovaných v členskom štáte a/alebo plaviacich sa pod vlajkou členského štátu.

(7)	Dohodou sa mení a dopĺňa Európska dohoda o organizácii pracovného času námorníkov uzavretá v Bruseli 30. septembra 1998 Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Odborovou federáciou pracovníkov dopravy v Európskej únii (FST).

(8)	Na účely článku 249 zmluvy je vhodným nástrojom na vykonanie dohody smernica.

(9)	Dohoda nadobudne platnosť súčasne s Dohovorom o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 a sociálni partneri si želajú, aby vnútroštátne opatrenia, ktorými sa táto smernica vykonáva, nadobudli účinnosť najskôr v deň nadobudnutia platnosti uvedeného dohovoru.

(10)

Pokiaľ ide o pojmy použité v dohode, ktoré v nej nie sú osobitne vymedzené, táto smernica podobne ako iné smernice týkajúce sa sociálnej oblasti, v ktorých sa používajú analogické pojmy, ponecháva členským štátom voľnosť pri vymedzení uvedených pojmov v súlade s vnútroštátnym právom a praxou za predpokladu, že tieto vymedzenia pojmov sú v súlade s obsahom dohody.

(11)	Komisia vypracovala návrh smernice v súlade so svojím oznámením z 20. mája 1998 o prispôsobovaní a podpore sociálneho dialógu na úrovni Spoločenstva so zreteľom na reprezentatívne postavenie zmluvných strán a zákonnosť každej doložky dohody.

(12)	Členské štáty môžu na základe spoločnej žiadosti poveriť vykonaním tejto smernice sociálnych partnerov za predpokladu, že členské štáty podniknú všetky potrebné opatrenia, aby mohli kedykoľvek zaručiť výsledky uložené touto smernicou.

(13)	Ustanovenia tejto smernice by sa mali uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek existujúce ustanovenia Spoločenstva, ktoré sú konkrétnejšie a/alebo poskytujú vyššiu úroveň ochrany pre námorníkov, najmä tie, ktoré sú zahrnuté v právnych predpisoch Spoločenstva.

(14)	Mal by sa zabezpečiť súlad so všeobecnou zásadou zodpovednosti zamestnávateľa ustanovenou v smernici 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (1), a najmä v jej článku 5 ods. 1 a 3.

(15)	Táto smernica by sa nemala použiť na odôvodnenie zníženia všeobecnej úrovne ochrany pracovníkov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje dohoda pripojená k tejto smernici.

(16)	V tejto smernici a v dohode sa ustanovujú minimálne normy. Členské štáty a/alebo sociálni partneri by mali mať možnosť i naďalej uplatňovať alebo zaviesť priaznivejšie ustanovenia.

(17)	Komisia informovala Európsky parlament a Európsky hospodársky a sociálny výbor v súlade s jej oznámením zo 14. decembra 1993, ktoré sa týkalo uplatňovania dohody o sociálnej politike zaslaním znenia jej návrhu smernice obsahujúcej znenie dohody.

(18)

Tento nástroj je v súlade so základnými právami a zásadami ustanovenými v Charte základných práv Európskej únie, a najmä s jej článkom 31, v ktorom sa ustanovuje, že každý pracovník má právo na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť, na stanovenie najvyššej prípustnej dĺžky pracovného času, denný a týždenný odpočinok, ako aj na každoročnú platenú dovolenku.

(19)

Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jej rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(20)	V súlade s bodom 34 Medzinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (2) sa členské štáty vyzývajú, aby vo vlastnom záujme a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami.

(21)

Smernica 1999/63/ES z 21. júna 1999, ktorá sa týka Dohody o organizácii pracovného času námorníkov, uzavretej Združením majiteľov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Odborovou federáciou pracovníkov dopravy v Európskej únii (FST) (3), ktorá obsahuje Európsku dohodu o organizácii pracovného času námorníkov vo svojej prílohe, by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(22)	Vykonaním dohody sa prispeje k dosiahnutiu cieľov podľa článku 136 zmluvy,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Touto smernicou sa vykonáva Dohoda o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 uzavretá 19. mája 2008 medzi organizáciami zastupujúcimi sociálnych partnerov v odvetví námornej dopravy (Združenie vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva, ECSA a Európska federácia pracovníkov v doprave, ETF), nachádzajúca sa v prílohe.

Článok 2

Príloha k smernici Rady 1999/63/ES sa mení a dopĺňa takto:

Do doložky 1 sa dopĺňa tento bod 3:

„3.

V prípade pochybností, či sa na účely tejto dohody majú niektoré kategórie osôb považovať za námorníkov, sa touto otázkou zaoberá príslušný orgán v každom členskom štáte po porade s organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov, ktorých sa táto otázka týka. V tejto súvislosti je potrebné vziať na vedomie uznesenie 94. (námorného) zasadnutia generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce, ktorá sa týka informácií o zamestnaneckých skupinách.“;

v doložke 2 sa písmená c) a d) nahrádzajú takto:

„c)	pojem ‚námorník‘ znamená každú osobu, ktorá je zamestnaná, prijatá alebo pracuje v akomkoľvek pracovnom zaradení na palube lode, na ktorú sa vzťahuje táto dohoda;

pojem ‚vlastník lode‘ znamená vlastníka lode alebo inú organizáciu alebo osobu, napríklad manažéra, agenta alebo nájomcu lode, ktorý prebral zodpovednosť za prevádzkovanie lode od vlastníka a ktorý pri preberaní tejto zodpovednosti súhlasil s prevzatím povinností a zodpovednosti vzťahujúcich sa na vlastníkov v súlade s touto dohodou bez ohľadu na to, či akákoľvek iná organizácia alebo osoby plnia niektoré z týchto povinností v mene vlastníka lode.“;

doložka 6 sa nahrádza takto:

„1.	Námorník, ktorý má menej než 18 rokov, nesmie pracovať v noci. Na účely tejto doložky sa ‚noc‘ vymedzuje v súlade s vnútroštátnym právom a praxou. Musí zahŕňať obdobie najmenej deväť hodín, ktoré sa začína najneskôr o polnoci a končí najskôr o piatej ráno.

Výnimku z prísneho dodržiavania obmedzenia nočnej práce môže udeliť príslušný orgán, ak:

a)	by bol narušený účinný výcvik príslušných námorníkov v súlade s ustanovenými programami a časovými harmonogramami, alebo

osobitný charakter povinnosti alebo uznaného výcvikového programu si vyžaduje, aby námorníci, na ktorých sa výnimka vzťahuje, vykonávali povinnosti v noci, a orgán po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov vyhlási, že práca nebude mať škodlivý vplyv na ich zdravie alebo dobré životné podmienky.

Zamestnávanie, prijímanie alebo práca námorníkov mladších ako 18 rokov sa zakazuje, ak je pravdepodobné, že práca ohrozí ich zdravie alebo bezpečnosť. Typy takejto práce určia vnútroštátne zákony, iné právne predpisy alebo príslušný orgán po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí alebo námorníkov v súlade s príslušnými medzinárodnými normami.“;

doložka 13 sa nahrádza takto:

„1.	Námorníci nesmú pracovať na lodi, pokiaľ nezískajú osvedčenie, že sú zdravotne spôsobilí vykonávať svoje povinnosti.

2.	Výnimky sa môžu udeliť len v súlade s touto dohodou.

3.	Príslušný orgán vyžaduje, aby mali námorníci pred nástupom do práce platné lekárske osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti na výkon povinností, ktoré budú vykonávať na mori.

S cieľom zabezpečiť, aby lekárske osvedčenia naozaj odrážali zdravotný stav námorníka z hľadiska povinností, ktoré bude vykonávať, príslušný orgán po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov a s prihliadnutím na platné medzinárodné usmernenia predpíše charakter lekárskeho vyšetrenia a osvedčenia.

Táto dohoda nemá vplyv na Medzinárodný dohovor o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (STCW) z roku 1978 v znení neskorších zmien a doplnení. Na účely bodov 1 a 2 tejto doložky príslušný orgán akceptuje lekárske osvedčenie vydané v súlade s požiadavkami STCW. V prípade námorníkov, na ktorých sa nevzťahuje STCW, sa lekárske osvedčenie spĺňajúce podstatu týchto požiadaviek takisto akceptuje.

Lekárske osvedčenie vydáva riadne kvalifikovaný všeobecný lekár alebo v prípade osvedčenia týkajúceho sa iba zraku osoba uznaná príslušným orgánom za kvalifikovanú na vydávanie takéhoto osvedčenia. Lekári musia byť pri vypracúvaní lekárskych posudkov pri lekárskych vyšetreniach profesionálne úplne nezávislí.

7.	Námorníci, ktorí nezískajú osvedčenie alebo majú obmedzenú spôsobilosť na výkon práce, najmä pokiaľ ide o čas, oblasť práce alebo obchodnú oblasť, dostanú príležitosť absolvovať ďalšie vyšetrenie u iného nezávislého lekára alebo nezávislého lekárskeho rozhodovacieho orgánu.

V každom lekárskom osvedčení sa konkrétne uvádza, že:

a)	sluch a zrak príslušného námorníka a farebné videnie v prípade, že námorník je zamestnaný na pozícii, kde spôsobilosť na vykonávanú prácu ovplyvňuje chybné farebné videnie, sú uspokojivé a

b)	príslušný námorník netrpí zdravotným stavom, ktorý by sa v službe na mori pravdepodobne zhoršil alebo ktorý by mal za následok nespôsobilosť námorníka na takúto službu alebo by ohrozil zdravie iných osôb na palube.

Pokiaľ sa z dôvodu osobitných povinností, ktoré má príslušný námorník vykonávať, alebo sa podľa STCW nevyžaduje kratšie obdobie:

a)	lekárske osvedčenie je platné maximálne dva roky, pokiaľ námorník nemá menej ako 18 rokov; v takom prípade je maximálne obdobie platnosti jeden rok;

b)	osvedčenie o farebnom videní je platné maximálne šesť rokov.

10.

V naliehavých prípadoch môže príslušný orgán povoliť námorníkovi pracovať bez platného lekárskeho osvedčenia po najbližší prístav zastavenia, kde môže námorník získať lekárske osvedčenie u kvalifikovaného lekára za predpokladu, že:

a)	obdobie takéhoto povolenia nepresahuje tri mesiace a

b)	príslušný námorník je držiteľom lekárskeho osvedčenia, ktorého platnosť nedávno uplynula.

11.	Ak obdobie platnosti osvedčenia uplynie počas plavby, osvedčenie naďalej platí až po najbližší prístav zastavenia, kde môže námorník získať lekárske osvedčenie u kvalifikovaného lekára za predpokladu, že obdobie nepresahuje tri mesiace.

12.	Lekárske osvedčenia pre námorníkov pracujúcich na lodiach bežne využívaných na medzinárodné plavby musia byť poskytnuté minimálne v angličtine.

13.	Spôsob hodnotenia zdravotného stavu a údaje, ktoré musí lekárske osvedčenie obsahovať, sa stanovia po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov.

14.	Všetci námorníci sa musia podrobiť pravidelnému hodnoteniu zdravotného stavu. Námorníci strážnej služby so zdravotnými problémami, ktoré podľa potvrdenia lekára vyplývajú zo služby v noci, sa podľa možnosti presunú na vhodnú dennú prácu.

15.	Hodnotenie zdravotného stavu uvedené v bodoch 13 a 14 je bezplatné a podlieha lekárskemu tajomstvu. Takéto hodnotenie zdravotného stavu sa môže vykonávať v rámci vnútroštátneho zdravotného systému.“;

doložka 16 sa nahrádza takto:

„Každý námorník má nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok. Dovolenka za kalendárny rok s nárokom na zaplatenie sa vypočíta na základe minimálne 2,5 kalendárnych dní za mesiac zamestnania a pomernú časť za nedokončené mesiace. Namiesto minimálnej doby platenej dovolenky za kalendárny rok sa nemôže vyplatiť peňažná náhrada, s výnimkou prípadov skončenia pracovného pomeru.“

Článok 3

1. Členské štáty môžu naďalej uplatňovať alebo zaviesť priaznivejšie ustanovenia, než aké sú ustanovené v tejto smernici.

2. Vykonanie tejto smernice nesmie byť za žiadnych okolností dostatočným dôvodom na opodstatnenie zníženia všeobecnej úrovne ochrany pracovníkov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Toto nemá vplyv na práva členských štátov a/alebo sociálnych partnerov, aby so zreteľom na meniace sa okolnosti stanovili odlišné legislatívne, regulačné alebo zmluvné opatrenia v porovnaní s opatreniami platnými v čase prijatia tejto smernice, a to vždy za predpokladu, že budú splnené minimálne požiadavky ustanovené v tejto smernici.

3. Uplatňovanie a/alebo výklad tejto smernice nemá vplyv na akékoľvek ustanovenie Spoločenstva alebo vnútroštátne ustanovenie, zvyklosť alebo prax stanovujúce priaznivejšie podmienky pre príslušných námorníkov.

4. Ustanovenie normy A4.2 ods. 5 písm. b) nemá vplyv na zásadu zodpovednosti zamestnávateľa ustanovenú v článku 5 smernice 89/391/EHS.

Článok 4

Členské štáty určia, aké sankcie sú uplatniteľné v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Článok 5

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou alebo zabezpečia, aby sociálni partneri zaviedli potrebné opatrenia dohodou, najneskôr 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

2. Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.

3. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 6

Uplatnenie zásady podstatnej rovnocennosti uvedenej v preambule dohody nemá vplyv na povinnosti členských štátov vyplývajúce z tejto smernice.

Článok 7

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006.

Článok 8

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 16. februára 2009

Za Radu

predseda

O. LIŠKA

(1) Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(3) Ú. v. ES L 167, 2.7.1999, s. 33.

PRÍLOHA

DOHODA

uzavretá Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006

ZMLUVNÉ STRANY

keďže v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 (ďalej len „dohovor“) sa vyžaduje, aby každý členský štát zabezpečil, že sa v ustanoveniach jeho zákonov a iných právnych predpisov dodržiavajú v súvislosti s dohovorom základné práva na slobodu združovania, účinné uznanie práva kolektívne vyjednávať, odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce, účinné zrušenie detskej práce a odstránenie diskriminácie v zamestnaní a v povolaní;

keďže v dohovore sa ustanovuje, že každý námorník má právo na bezpečné a spoľahlivé pracovisko, ktoré spĺňa bezpečnostné normy, na spravodlivé podmienky zamestnania, na dôstojné pracovné a životné podmienky a na ochranu zdravia, zdravotnú starostlivosť, na opatrenia zabezpečujúce dobré životné podmienky a na ostatné formy sociálnej ochrany;

keďže v dohovore sa vyžaduje, aby členské štáty v rámci svojej jurisdikcie zabezpečili, že zamestnanie a sociálne práva námorníkov ustanovené v predchádzajúcom odseku tejto preambuly sa v plnom rozsahu vykonajú v súlade s požiadavkami dohovoru. Ak nie je v dohovore ustanovené inak, toto vykonanie sa môže dosiahnuť pomocou vnútroštátnych zákonov alebo iných právnych predpisov, uplatniteľných dohôd o kolektívnom vyjednávaní alebo pomocou iných opatrení alebo v praxi;

keďže zmluvné strany chcú upriamiť osobitnú pozornosť na „Vysvetlivku k predpisom a kódexu Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave“, v ktorej sa ustanovuje forma a štruktúra dohovoru;

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „zmluva“), najmä na jej články 137, 138 a 139;

keďže v článku 139 ods. 2 zmluvy sa ustanovuje, že dohody uzavreté na európskej úrovni môžu byť na základe spoločnej žiadosti zmluvných strán a na návrh Komisie vykonané rozhodnutím Rady;

keďže zmluvné strany týmto takúto žiadosť predkladajú;

keďže vlastný nástroj na vykonanie dohody je smernica v zmysle článku 249 zmluvy, ktorá je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Článok VI dohovoru umožňuje členom MOP vykonať opatrenia, pokiaľ sa presvedčili, že tieto opatrenia sú v podstate rovnocenné normám dohovoru, čím sa sleduje dosiahnutie všeobecného cieľa a účelu dohovoru v plnom rozsahu a nadobudnutie platnosti uvedených ustanovení dohovoru; vykonanie dohody prostredníctvom smernice a zásada „podstatnej rovnocennosti“ v dohovore tak majú za cieľ umožniť členským štátom vykonať práva a zásady spôsobom ustanoveným v článku VI ods. 3 a 4 dohovoru;

SA DOHODLI TAKTO:

VYMEDZENIE POJMOV A ROZSAH PÔSOBNOSTI

Na účely tejto dohody, a ak nie je v osobitných ustanoveniach uvedené inak, sa pod pojmom:

a)	príslušný orgán rozumie minister, ministerstvo alebo iný orgán vymenovaný členským štátom, ktorý má právomoc vydávať a presadzovať právne predpisy, príkazy alebo iné pokyny, ktoré majú silu zákona vzhľadom na predmet príslušného ustanovenia;

hrubá priestornosť lode rozumie hrubá priestornosť vypočítaná v súlade s predpismi o vymeriavaní priestornosti uvedenými v prílohe I k Medzinárodnému dohovoru o vymeriavaní priestornosti lodí z roku 1969, alebo v prípadnom následnom dohovore; v prípade lodí, na ktoré sa vzťahuje predbežný program týkajúci sa vymeriavania priestornosti lodí, ktorý prijala Medzinárodná námorná organizácia, hrubá priestornosť lode je priestornosť zaradená do stĺpca POZNÁMKY v Medzinárodnom osvedčení o priestornosti (1969);

c)	námorník rozumie každá osoba, ktorá je zamestnaná, prijatá alebo pracuje v akomkoľvek pracovnom zaradení na palube lode, na ktorú sa vzťahuje táto dohoda;

d)	pracovná zmluva námorníka rozumie pracovná zmluva, ako aj články dohody;

e)	loď rozumie loď s výnimkou lode, ktorá sa plaví výlučne vo vnútrozemských vodách alebo vo vodách v blízkosti vnútrozemských vôd, v chránených vodách alebo v oblastiach, kde sa uplatňujú prístavné predpisy;

vlastník lode rozumie vlastník lode alebo iná organizácia alebo osoba, napríklad manažér, agent alebo nájomca lode, ktorý prebral zodpovednosť za prevádzkovanie lode od vlastníka a ktorý pri preberaní tejto zodpovednosti súhlasil s prevzatím povinností a zodpovednosti vzťahujúcich sa na vlastníkov lodí v súlade s touto dohodou bez ohľadu na to, či akákoľvek iná organizácia alebo osoby plnia niektoré z týchto povinností v mene vlastníka lode.

2.	Ak nie je výslovne ustanovené inak, táto dohoda sa vzťahuje na všetkých námorníkov.

Ak nie je výslovne ustanovené inak, táto dohoda sa vzťahuje na všetky lode vo verejnom alebo súkromnom vlastníctve, bežne zapojené do obchodných aktivít, s výnimkou lodí zapojených do rybárstva alebo podobných aktivít, a tradičných lodí, ako napríklad arabských plavidiel zvaných dhou a džunky. Táto dohoda sa nevzťahuje na vojnové lode a pomocné námorné plavidlá.

5.	V prípade pochybností, či sa táto dohoda uplatňuje na loď alebo osobitnú kategóriu lodí, sa touto otázkou zaoberá príslušný orgán v každom členskom štáte po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov.

PREDPISY A NORMY

HLAVA 1

MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA PRÁCU NÁMORNÍKOV NA LODI

Predpis 1.1 – Minimálny vek

1.	Žiadna osoba, ktorá nedosahuje minimálny vek, nemôže byť zamestnaná ani prijatá na loď a ani na nej pracovať.

2.	Vyšší minimálny vek sa vyžaduje za okolností ustanovených v tejto dohode.

Norma A1.1 – Minimálny vek

Minimálny vek je upravený v smernici Rady 1999/63/ES z 21. júna 1999 (ktorá sa má zmeniť a doplniť), ktorá sa týka Dohody o organizácii pracovného času námorníkov (zmeny a doplnenia sa vykonajú v súlade s prílohou A k tejto dohode).

Predpis 1.2 – Lekárske osvedčenie

Lekárske osvedčenia sú upravené v smernici Rady 1999/63/ES z 21. júna 1999 (ktorá sa má zmeniť a doplniť), ktorá sa týka Dohody o organizácii pracovného času námorníkov (zmeny a doplnenia sa vykonajú v súlade s prílohou A k tejto dohode).

Predpis 1.3 – Výcvik a kvalifikácia

1.	Námorníci nesmú pracovať na lodi, pokiaľ neabsolvovali výcvik alebo nezískali osvedčenie o spôsobilosti alebo inú kvalifikáciu na výkon práce.

2.	Námorníkom sa nepovoľuje pracovať na námornej lodi, pokiaľ úspešne neabsolvovali výcvik v oblasti osobnej bezpečnosti na palube lode.

3.	Výcvik a osvedčenie v súlade s povinnými nástrojmi prijatými Medzinárodnou námornou organizáciou sa posúdia vzhľadom na to, či spĺňajú požiadavky odsekovjvbb 1 a 2 tohto predpisu.

HLAVA 2

PODMIENKY ZAMESTNANIA

Predpis 2.1 – Pracovné zmluvy námorníkov

1.	Podmienky zamestnania námorníka sú ustanovené alebo sa na ne odvoláva v zrozumiteľnej písomnej právne vymožiteľnej zmluve a sú v súlade s normami ustanovenými v tejto dohode.

2.	Pracovnú zmluvu námorníka uzavrie námorník za podmienok, ktorými sa zabezpečí, aby námorník mal možnosť preskúmať podmienky zmluvy, vyžiadať si k nim poradenstvo a slobodne ich pred podpisom akceptovať.

3.	V rozsahu, ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom a právnou praxou členského štátu, pracovné zmluvy námorníkov môžu obsahovať akékoľvek platné dohody o kolektívnom vyjednávaní.

Norma A2.1 – Pracovné zmluvy námorníkov

Každý členský štát prijme zákony alebo iné právne predpisy, v ktorých sa vyžaduje, aby lode, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, spĺňali tieto požiadavky:

námorníci pracujúci na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, musia mať pracovnú zmluvu námorníka podpísanú námorníkom a vlastníkom lode alebo zástupcom vlastníka lode (alebo v prípade, že námorníci nie sú zamestnancami, dôkaz o zmluvných alebo podobných opatreniach), v ktorej sú zabezpečené dôstojné pracovné a životné podmienky na palube lode podľa tejto dohody;

b)	námorníkom sa pri podpise pracovnej zmluvy námorníka poskytne možnosť pred podpisom si ju preštudovať a vyžiadať si k nej poradenstvo, ako aj ďalšie podmienky potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že uzavreli zmluvu slobodne s dostatočným porozumením svojich práv a povinností;

c)	príslušný vlastník lode a námorník si každý ponechajú podpísaný originál pracovnej zmluvy námorníka;

prijmú sa opatrenia na zabezpečenie toho, že sa námorník na palube lode jednoduchým spôsobom dostane k informáciám o podmienkach zamestnania, vrátane informácií o kapitánovi lode, a že sú takéto informácie dostupné k nahliadnutiu úradníkom príslušného orgánu, vrátane úradníkov v prístavoch zastavenia, a

e)	námorníci dostanú dokument obsahujúci záznam o ich zamestnaní na palube lode.

Ak celú pracovnú zmluvu námorníka alebo jej časť tvorí dohoda o kolektívnom vyjednávaní, kópia uvedenej dohody je k dispozícii na palube. Ak pracovná zmluva námorníka a akákoľvek dohoda o kolektívnom vyjednávaní nie sú v angličtine, v angličtine sú k dispozícii tieto dokumenty (s výnimkou lodí na vnútroštátnych plavbách):

a)	kópia štandardného formulára zmluvy a

b)	časti dohody o kolektívnom vyjednávaní, ktoré podliehajú štátnej prístavnej inšpekcii.

3.	Dokument uvedený v odseku 1 písm. e) tejto normy neobsahuje žiadne vyjadrenie týkajúce sa kvality námorníckej práce alebo mzdy. Formu dokumentu, osobitné údaje, ktoré sa majú zaznamenať, a spôsob, akým sa majú tieto osobitné údaje vložiť do dokumentu, upravuje vnútroštátne právo.

Každý členský štát prijme zákony a iné právne predpisy upravujúce náležitosti, ktoré majú obsahovať všetky pracovné zmluvy námorníkov, na ktoré sa vzťahuje vnútroštátne právo. Pracovné zmluvy námorníkov v každom prípade obsahujú tieto osobitné údaje:

a)	celé meno námorníka, dátum narodenia alebo vek a miesto narodenia;

b)	meno a adresu vlastníka lode;

c)	miesto a dátum uzavretia pracovnej zmluvy námorníka;

d)	pracovné zaradenie námorníka;

e)	výšku mzdy námorníka, prípadne vzorec na jej výpočet;

f)	počet dní platenej dovolenky za kalendárny rok, prípadne vzorec na jej výpočet;

ukončenie zmluvy a podmienky jej ukončenia, vrátane týchto údajov:

i)	ak bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú, podmienky, za akých má každá strana právo ukončiť ju, ako aj požadovanú výpovednú lehotu, ktorá nesmie byť pre vlastníka lode kratšia ako pre námorníka;

ii)	ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú, presný dátum jej uplynutia, a

iii)	ak bola zmluva uzavretá na cestu, cieľový prístav a čas, ktorý musí uplynúť po príchode pred tým, ako by mal byť námorník prepustený;

h)	dávky zdravotného a sociálneho zabezpečenia, ktoré musí vlastník lode poskytnúť námorníkovi;

i)	nárok námorníka na repatriáciu;

j)	prípadne odvolanie sa na dohodu o kolektívnom vyjednávaní a

k)	akékoľvek ďalšie údaje, ktoré sa môžu podľa vnútroštátneho práva vyžadovať.

Každý členský štát prijme zákony a iné právne predpisy, ktorými sa ustanoví minimálna výpovedná lehota pre námorníka a vlastníka lode v prípade predčasného ukončenia pracovnej zmluvy námorníka. Trvanie takejto lehoty sa určí po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov, ale nemá byť kratšia ako sedem dní.

Výpovedná lehota kratšia ako minimálna výpovedná lehota sa môže povoliť za okolností uznaných podľa vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov alebo uplatniteľných dohôd o kolektívnom vyjednávaní s uvedením dôvodu ukončenia pracovnej zmluvy s kratšou výpovednou lehotou alebo bez nej. Pri určovaní týchto okolností každý členský štát zabezpečí, aby sa zohľadnila potreba námorníka ukončiť bez sankcie pracovnú zmluvu v kratšej výpovednej lehote alebo bez nej z dôvodov hodných osobitného zreteľa alebo z iných naliehavých dôvodov.

Predpis 2.3 – Pracovný čas a čas odpočinku

Pracovný čas a čas odpočinku námorníkov upravuje smernica Rady 1999/63/ES z 21. júna 1999 (ktorá sa má zmeniť a doplniť), ktorá sa týka Dohody o organizácii pracovného času námorníkov (zmeny a doplnenia sa vykonajú v súlade s prílohou A k tejto dohode).

Predpis 2.4 – Nárok na dovolenku

Každý členský štát vyžaduje, aby námorníci zamestnaní na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, dostali za primeraných podmienok platenú dovolenku za kalendárny rok v súlade s touto dohodou a smernicou Rady 1999/63/ES z 21. júna 1999 (ktorá sa má zmeniť a doplniť), ktorá sa týka Dohody o organizácii pracovného času námorníkov (zmeny a doplnenia sa vykonajú v súlade s prílohou A k tejto dohode).

2.	Námorníci dostanú dovolenku na pevnine na zotavenie s prihliadnutím na prevádzkové požiadavky vyplývajúce z ich pozície.

Predpis 2.5 – Repatriácia

1.	Námorníci majú právo na repatriáciu bez vynaloženia vlastných nákladov.

2.	Každý členský štát vyžaduje, aby lode, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, poskytli námorníkom finančné zabezpečenie na ich riadnu repatriáciu.

Norma A2.5 – Repatriácia

Každý členský štát zabezpečí, aby mali námorníci na námorných lodiach plaviacich sa pod jeho vlajkou nárok na repatriáciu za týchto okolností:

a)	ak pracovná zmluva námorníka uplynie, kým sú v zahraničí;

keď sa pracovná zmluva námorníka ukončila zo strany:

i)	vlastníka lode alebo

ii)	námorníka z opodstatnených dôvodov, ako aj

c)	keď námorníci už nie sú schopní plniť si povinnosti vyplývajúce z ich pracovnej zmluvy alebo ak sa od nich nedá očakávať, že ich splnia za osobitných okolností.

Každý členský štát zabezpečí zaradenie príslušných ustanovení do svojich zákonov a iných právnych predpisov alebo iných opatrení alebo do dohôd o kolektívnom vyjednávaní, v ktorých sa ustanovia:

a)	okolnosti, za ktorých majú námorníci nárok na repatriáciu v súlade s odsekom 1 písm. b) a c) tejto normy;

b)	maximálne trvanie období služby na palube, po uplynutí ktorých má námorník nárok na repatriáciu – takéto obdobia trvajú menej ako 12 mesiacov a

c)	presné nároky dohodnuté s vlastníkom lode v súvislosti s repatriáciou vrátane tých nárokov, ktoré súvisia s miestom repatriácie, spôsobom dopravy, výdavkovými položkami, ktoré sa majú uhradiť, a iné opatrenia, ktoré majú vlastníci lodí prijať.

Každý členský štát zakáže vlastníkom lode vyžadovať, aby námorníci uskutočňovali zálohové platby týkajúce sa výdavkov na repatriáciu na začiatku zamestnania a takisto aby námorníkom stŕhali náklady na repatriáciu zo mzdy alebo iných nárokov s výnimkou prípadov, keď sa zistí, že námorník podľa vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov alebo iných opatrení alebo uplatniteľných dohôd o kolektívnom vyjednávaní závažným spôsobom nesplnil povinnosti vyplývajúce z jeho pracovnej zmluvy.

4.	Vnútroštátne zákony alebo iné právne predpisy nemajú vplyv na akékoľvek právo vlastníka lode na spätné získanie nákladov na repatriáciu podľa zmluvných opatrení tretej strany.

Ak vlastník lode nezabezpečí opatrenia v súvislosti s repatriáciou námorníkov, ktorí majú nárok na repatriáciu, alebo takéto opatrenia nedodržiava:

príslušný orgán členského štátu, pod vlajkou ktorého sa loď plaví, zariadi repatriáciu príslušných námorníkov; ak tak neurobí, štát, z ktorého budú námorníci repatriovaní, alebo štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, môže zariadiť ich repatriáciu a spätne získať náklady od členského štátu, pod vlajkou ktorého sa loď plaví;

b)	náklady vzniknuté pri repatriácii námorníkov vymáha od vlastníka lode členský štát, pod vlajkou ktorého sa loď plaví;

c)	náklady na repatriáciu nebudú v žiadnom prípade účtované námorníkom, s výnimkou ustanovení v odseku 3 tejto normy.

S prihliadnutím na uplatniteľné medzinárodné nástroje vrátane Medzinárodného dohovoru o zadržaní lodí z roku 1999 členský štát, ktorý zaplatil náklady na repatriáciu, môže zadržať loď príslušného vlastníka lode alebo požiadať o jej zadržanie, pokiaľ nebude uskutočnená náhrada v súlade s odsekom 5 tejto normy.

7.	Každý členský štát uľahčí repatriáciu námorníkov slúžiacich na lodiach, ktoré plávajú do jeho prístavov alebo križujú jeho teritoriálne alebo vnútrozemské vody, ako aj ich výmenu na palube.

8.	Členský štát najmä neodoprie žiadnemu námorníkovi právo na repatriáciu z dôvodu finančnej situácie vlastníka lode alebo jeho neschopnosti alebo neochote vymeniť námorníka.

9.	Každý členský štát vyžaduje, aby sa na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, nachádzala kópia uplatniteľných vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa repatriácie v príslušnom jazyku a aby sa sprístupnila námorníkom.

Predpis 2.6 – Náhrada škody pre námorníkov v prípade straty alebo stroskotania lode

Námorníci majú nárok na primeranú náhradu škody v prípade úrazu, straty alebo nezamestnanosti vyplývajúcich zo straty alebo stroskotania lode.

Norma A2.6 – Náhrada škody pre námorníkov v prípade straty alebo stroskotania lode

1.	Každý členský štát vypracuje pravidlá, ktorými sa zabezpečí, že v každom prípade straty alebo stroskotania akejkoľvek lode vlastník lode zaplatí každému námorníkovi na palube odškodné za nezamestnanosť vyplývajúcu zo straty alebo stroskotania lode.

2.	Pravidlá uvedené v odseku 1 tejto normy nemajú vplyv na akékoľvek ďalšie práva námorníka podľa vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu v súvislosti so stratami alebo úrazmi vyplývajúcimi zo straty alebo stroskotania lode.

Predpis 2.7 – Počet pracovníkov

Ustanovenia týkajúce sa dostatočného, bezpečného a účelného počtu pracovníkov lodí sú ustanovené v smernici Rady 1999/63/ES z 21. júna 1999 (ktorá sa má zmeniť a doplniť), ktorá sa týka Európskej dohody o organizácii pracovného času námorníkov (zmeny a doplnenia sa vykonajú v súlade s prílohou A k tejto dohode).

Predpis 2.8 – Príležitosti na kariérny rast a rozvoj zručností v námorníckom zamestnaní

Každý členský štát musí mať vnútroštátne politiky na podporu zamestnanosti v námornom odvetví a na podnecovanie kariérneho rastu a rozvoja zručností, ako aj na tvorbu väčšieho počtu pracovných príležitostí pre námorníkov s bydliskom na jeho území.

Norma A2.8 – Príležitosti na kariérny rast a rozvoj zručností v námorníckom zamestnaní

1.	Každý členský štát má vnútroštátne politiky na podporu kariérneho rastu, rozvoja zručností a pracovných príležitostí pre námorníkov s cieľom zabezpečiť pre námorné odvetvie stálu a kvalifikovanú pracovnú silu.

2.	Cieľom politík uvedených v odseku 1 tejto normy je pomôcť námorníkom posilňovať ich spôsobilosti, kvalifikáciu a pracovné príležitosti.

Každý členský štát po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov ustanoví jasné ciele v súvislosti s poradenstvom pri výbere povolania, vzdelávaním a výcvikom námorníkov, ktorých povinnosti na palube lode súvisia predovšetkým s bezpečnou prevádzkou a navigáciou lode, vrátane priebežného výcviku.

HLAVA 3

UBYTOVANIE, ZARIADENIA PRE VOĽNÝ ČAS, STRAVA A ZÁSOBOVANIE

Norma A3.1 – Ubytovanie a zariadenia pre voľný čas

1.	Lode pravidelne obchodujúce v prístavoch zamorených komármi sa vybavia príslušnými pomôckami tak, ako to vyžaduje príslušný orgán.

2.	Na palube sú všetkým námorníkom k dispozícii príslušné zariadenia, vybavenie a služby pre voľný čas námorníkov, prispôsobené osobitným potrebám námorníkov, ktorí musia žiť a pracovať na lodiach, s prihliadnutím na ustanovenia o bezpečnosti a ochrane zdravia a o predchádzaní úrazom.

3.	Príslušný orgán vyžaduje vykonávanie pravidelných kontrol na palube lodí kapitánom alebo v jeho mene s cieľom zabezpečiť, aby bolo ubytovanie námorníkov čisté, dôstojne obývateľné a udržiavané v dobrom stave. Výsledky každej takejto kontroly sa zaznamenajú a sprístupnia na posúdenie.

V prípade lodí, kde je potrebné bez diskriminácie vziať na vedomie záujmy námorníkov s odlišnými a osobitnými náboženskými a sociálnymi praktikami, príslušný orgán môže po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov povoliť spravodlivo uplatňované obmeny tejto normy pod podmienkou, že takéto obmeny nebudú mať za následok menej prijateľné zariadenia ako tie, ktoré by vyplývali z uplatňovania tejto normy.

Predpis 3.2 – Strava a zásobovanie

1.	Každý členský štát zabezpečí, aby lode, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, mali na palube a podávali stravu a pitnú vodu primeranej kvality, výživnej hodnoty a v množstve, ktoré primerane pokrýva potreby lode s prihliadnutím na rôzne kultúrne a náboženské kontexty.

2.	Námorníkom na palube lode sa počas obdobia služby poskytuje strava zdarma.

3.	Námorníci zamestnaní ako lodní kuchári so zodpovednosťou za prípravu stravy musia byť vyškolení a kvalifikovaní na túto pozíciu na palube lode.

Norma A3.2 – Strava a zásobovanie

Každý členský štát prijme zákony, iné právne predpisy alebo iné opatrenia, ktorými sa zabezpečia minimálne normy na kvantitu a kvalitu stravy a pitnej vody a stravovacie normy, ktoré sa vzťahujú na jedlá podávané námorníkom na lodiach plaviacich sa pod jeho vlajkou, a uskutoční vzdelávacie aktivity na podporu informovanosti o normách uvedených v tomto odseku a o ich vykonávaní.

Každý členský štát zabezpečí, aby lode, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, spĺňali tieto minimálne normy:

a)	zásoby stravy a pitnej vody musia byť so zreteľom na počet námorníkov na palube, ich náboženské požiadavky a kultúrne praktiky v súvislosti so stravou a so zreteľom na trvanie a charakter plavby vyhovujúce z hľadiska kvantity, výživnej hodnoty, kvality a pestrosti;

b)	organizácia a vybavenie stravovacieho zariadenia umožnia poskytovať námorníkom vhodné, pestré a výživné jedlá pripravované a podávané v hygienických podmienkach a

c)	stravovací personál musí byť riadne vyškolený alebo poučený v súvislosti so svojimi pozíciami.

3.	Vlastníci lode zabezpečia, aby námorníci, ktorí sú prijatí ako lodní kuchári, boli vyškolení, kvalifikovaní a spôsobilí na túto pozíciu v súlade s požiadavkami ustanovenými v zákonoch a iných právnych predpisoch príslušného členského štátu.

4.	Požiadavky v odseku 3 tejto normy zahŕňajú absolvovanie výcviku schváleného a uznaného príslušným orgánom, ktorý zahŕňa praktické kuchárstvo, potravinovú a osobnú hygienu, skladovanie potravín, kontrolu zásob, environmentálnu ochranu, ako aj zdravie a bezpečnosť v súvislosti so zásobovaním.

Na lodiach, kde je predpísaný počet pracovníkov menej ako desať a príslušný orgán nemôže vzhľadom na veľkosť posádky alebo obchodnú činnosť vyžadovať na palube lode plne kvalifikovaného kuchára, každý, kto v kuchyni pripravuje stravu, musí byť vyškolený alebo poučený v oblasti potravinovej a osobnej hygieny, ako aj manipulácie s potravinami a ich skladovania na palube lode.

Za mimoriadne naliehavých okolností môže príslušný orgán udeliť výnimku, ktorou sa povoľuje kuchárovi s neúplnou kvalifikáciou pôsobiť na konkrétnej lodi na konkrétne vymedzené obdobie až po najbližší vyhovujúci prístav zastavenia alebo na obdobie nepresahujúce jeden mesiac za predpokladu, že osoba, ktorej sa udelila výnimka, je vyškolená alebo poučená v oblasti potravinovej a osobnej hygieny, ako aj manipulácie s potravinami a ich skladovania na palube lode.

Príslušný orgán vyžaduje pravidelné zdokumentované kontroly na palube lodí vykonané kapitánom alebo v jeho mene, pokiaľ ide o:

a)	dodávky stravy a pitnej vody;

b)	všetky priestory a zariadenia používané na skladovanie a manipuláciu s potravinami a pitnou vodou a

c)	kuchyňu a iné zariadenia na prípravu a podávanie jedál.

8.	Žiadny námorník mladší ako 18 rokov nemôže byť zamestnaný alebo prijatý na pozíciu lodného kuchára, ani na takejto pozícii pracovať.

HLAVA 4

OCHRANA ZDRAVIA, ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ A DOBRÉ ŽIVOTNÉ PODMIENKY

Predpis 4.1 – Zdravotná starostlivosť na palube lode a na pobreží

1.	Každý členský štát zabezpečí, aby sa na všetkých námorníkov pracujúcich na palube lodí, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, vzťahovali primerané opatrenia na ochranu ich zdravia a aby mali prístup k rýchlej a primeranej zdravotnej starostlivosti.

2.	Každý členský štát zabezpečí, aby námorníci na palube lodí na jeho území, ktorí potrebujú okamžitú zdravotnú starostlivosť, mali prístup k zdravotníckym zariadeniam nachádzajúcim sa na pobreží členského štátu.

3.	Požiadavky na ochranu zdravia na palube a na zdravotnú starostlivosť zahŕňajú normy týkajúce sa opatrení zameraných na zabezpečenie ochrany zdravia a zdravotnej starostlivosti pre námorníkov, ktorá je v čo najväčšej miere porovnateľná s tou, ktorá je všeobecne dostupná pracovníkom na pobreží.

Norma A4.1 – Zdravotná starostlivosť na palube lode a na pobreží

Každý členský štát zabezpečí prijatie opatrení na ochranu zdravia a poskytovanie zdravotnej starostlivosti vrátane nevyhnutnej stomatologickej starostlivosti pre námorníkov pracujúcich na palube lode, ktorá sa plaví pod jeho vlajkou, ktoré:

a)	zabezpečujú, aby sa na námorníkov vzťahovali všetky všeobecné ustanovenia o ochrane zdravia pri práci a o zdravotnej starostlivosti, ktorá je relevantná vzhľadom na ich povinnosti, ako aj osobitné ustanovenia špecifické pre prácu na palube lode;

zabezpečujú, aby sa pre námorníkov poskytla ochrana zdravia a zdravotná starostlivosť, ktoré sú v čo najväčšej miere porovnateľné s ochranou zdravia a zdravotnou starostlivosťou všeobecne dostupnou pracovníkom na pobreží, vrátane rýchleho prístupu k potrebným liekom, zdravotným pomôckam a liečebným a diagnostickým zariadeniam, ako aj k zdravotným informáciám a expertíze;

c)	poskytnú námorníkom právo bezodkladne navštíviť kvalifikovaného lekára alebo zubného lekára v prístavoch zastavenia, ak je to prakticky možné;

d)	neobmedzujú sa len na liečbu chorých alebo zranených námorníkov, ale zahŕňajú aj opatrenia preventívneho charakteru, napríklad programy na podporu zdravia a vzdelávania v oblasti zdravia.

2.	Príslušný orgán schváli formulár štandardnej lekárskej správy, ktorý budú používať kapitáni lodí a príslušný pobrežný a palubný zdravotnícky personál. Vyplnený formulár a jeho obsah sú dôverné a použijú sa len na uľahčenie liečby námorníkov.

3.	Každý členský štát prijme zákony a iné právne predpisy, v ktorých sa ustanovia požiadavky týkajúce sa nemocničného a zdravotníckeho zariadenia a vybavenia na palube, ako aj výcviku na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou.

Vo vnútroštátnych zákonoch alebo iných právnych predpisoch sa ustanovia tieto minimálne požiadavky:

všetky lode musia mať na palube lekárničku, zdravotnícke vybavenie a lekárskeho sprievodcu, špecifiká ktorých predpisuje a pravidelne kontroluje príslušný orgán; vo vnútroštátnych požiadavkách sa zohľadní typ lode, počet osôb na palube a charakter, miesto určenia, trvanie plavieb a príslušné vnútroštátne a medzinárodné odporúčané zdravotné normy;

lode prevážajúce 100 alebo viac osôb a bežne využívané na medzinárodné plavby trvajúce viac ako 72 hodín majú na palube kvalifikovaného lekára, ktorý je zodpovedný za poskytovanie zdravotnej starostlivosti; vo vnútroštátnych zákonoch alebo iných právnych predpisoch sa takisto konkretizuje, od ktorých ďalších lodí sa vyžaduje, aby mali na palube lekára, s prihliadnutím okrem iného na také faktory, akými sú trvanie, charakter a podmienky plavby a počet námorníkov na palube;

v prípade lodí, na palube ktorých sa nenachádza lekár, sa vyžaduje, aby mali na palube aspoň jedného námorníka povereného zdravotnou starostlivosťou a správou liekov v rámci jeho riadnych povinností alebo najmenej jedného námorníka spôsobilého poskytnúť zdravotnícku prvú pomoc; osoby zodpovedné za zdravotnú starostlivosť na palube, ktoré nie sú lekármi, majú uspokojivo ukončený výcvik v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktorý spĺňa podmienky Medzinárodného dohovoru o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov z roku 1978 v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „STCW“); námorníci určení na poskytovanie zdravotníckej prvej pomoci majú uspokojivo ukončený výcvik v oblasti zdravotníckej prvej pomoci, ktorý spĺňa požiadavky STCW; vo vnútroštátnych zákonoch alebo iných právnych predpisoch sa konkretizuje úroveň schváleného požadovaného výcviku s prihliadnutím okrem iného na také faktory, akými sú trvanie, charakter a podmienky plavby a počet námorníkov na palube, a

príslušný orgán zabezpečí vopred dohodnutým systémom, aby zdravotné poradenstvo prostredníctvom rádiovej alebo satelitnej komunikácie lodiam na mori vrátane poradenstva odborníkov bolo dostupné 24 hodín denne; zdravotné poradenstvo vrátane prenosu zdravotných správ rádiovou alebo satelitnou komunikáciou medzi loďou a osobami na pobreží, ktoré poskytujú poradenstvo, je dostupné zdarma všetkým lodiam bez ohľadu na vlajku, pod ktorou sa plavia.

Predpis 4.2 – Zodpovednosť vlastníkov lodí

Každý členský štát zabezpečí, aby sa na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, zaviedli opatrenia s cieľom poskytnúť námorníkom zamestnaným na lodiach právo na materiálnu pomoc a podporu zo strany vlastníka lode vzhľadom na finančné dôsledky choroby, úrazu alebo smrti počas služby podľa pracovnej zmluvy námorníka alebo vyplývajúce z ich zamestnania podľa takejto zmluvy.

2.	Toto nariadenie nemá vplyv na žiadne iné zákonné prostriedky nápravy, ktoré môže námorník požadovať.

Norma A4.2 – Zodpovednosť vlastníkov lodí

Každý členský štát prijme zákony a iné právne predpisy, v ktorých sa vyžaduje, aby vlastníci lodí, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, niesli zodpovednosť za ochranu zdravia a zdravotnú starostlivosť pre všetkých námorníkov pracujúcich na palube takýchto lodí v súlade s týmito minimálnymi normami:

vlastníci lodí sú zodpovední za znášanie nákladov za námorníkov pracujúcich na ich lodiach v súvislosti s chorobu a úrazom námorníkov, ktoré sa stanú medzi dátumom začiatku plnenia povinností a dátumom, ktorý sa považuje za dátum riadnej repatriácie, alebo ktoré vyplývajú z ich zamestnania medzi týmito dátumami;

b)	vlastníci lodí poskytnú finančné zabezpečenie s cieľom zaistiť náhradu škody v prípade smrti alebo dlhodobej pracovnej neschopnosti námorníkov v dôsledku pracovného úrazu, choroby z povolania alebo pracovného rizika podľa vnútroštátneho práva, pracovnej zmluvy námorníka alebo kolektívnej dohody;

vlastníci lodí sú zodpovední za uhradenie výdavkov na zdravotnú starostlivosť vrátane liečby, za poskytnutie potrebných liekov a terapeutických prístrojov a ubytovanie a stravovanie mimo domova, pokiaľ sa chorý alebo zranený námorník nevylieči alebo pokiaľ sa choroba alebo neschopnosť nevyhlási za chorobu alebo neschopnosť trvalého charakteru, a

d)	vlastníci lodí sú zodpovední za uhradenie pohrebných nákladov v prípade smrti, ktorá nastane na palube alebo na pobreží počas výkonu práce.

2.	Vo vnútroštátnych zákonoch alebo iných právnych predpisoch sa môže obmedziť zodpovednosť vlastníka lode za uhradenie výdavkov na zdravotnú starostlivosť, ubytovanie a stravovanie na obdobie najmenej 16 týždňov odo dňa úrazu alebo začiatku choroby.

Keď choroba alebo úraz vedú k pracovnej neschopnosti, vlastník lode je zodpovedný za:

a)	vyplatenie plnej mzdy za obdobie, počas ktorého chorí alebo zranení námorníci zostávajú na palube, alebo pokým nie sú námorníci repatriovaní v súlade s touto dohodou, a

vyplatenie celej mzdy alebo jej časti podľa vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov alebo kolektívnych dohôd od momentu, keď sú námorníci repatriovaní alebo vylodení, do ich uzdravenia, alebo ak k tomu príde skôr, do času, keď získajú nárok na peňažné dávky podľa právnych predpisov príslušného členského štátu.

4.	Vo vnútroštátnych zákonoch alebo iných právnych predpisoch sa môže obmedziť zodpovednosť vlastníka lode za vyplatenie celej mzdy alebo jej časti, pokiaľ ide o námorníka, ktorý sa už nenachádza na palube, na obdobie najmenej 16 týždňov odo dňa úrazu alebo začiatku choroby.

Vo vnútroštátnych zákonoch alebo iných právnych predpisoch sa môže vlastník lode oslobodiť od zodpovednosti, pokiaľ ide o:

a)	úraz, ktorý sa stal mimo služby na lodi;

b)	úraz alebo chorobu v dôsledku úmyselného porušenia disciplíny chorého, zraneného alebo zosnulého námorníka a

c)	chorobu alebo invaliditu úmyselne zamlčanú pri uzatváraní zmluvy.

6.	Vnútroštátnymi zákonmi alebo inými právnymi predpismi môže byť vlastník lode oslobodený od zodpovednosti za úhradu výdavkov na zdravotnú starostlivosť, stravovanie a ubytovanie, ako aj pohrebných výdavkov v miere, v akej túto zodpovednosť prevezmú verejné orgány.

7.	Vlastníci lodí alebo ich zástupcovia prijmú opatrenia na ochranu majetku, ktorý na palube zanechali chorí, zranení alebo zosnulí námorníci, a na jeho vrátenie týmto námorníkom alebo ich príbuzným.

Predpis 4.3 – Ochrana zdravia, bezpečnosť a predchádzanie úrazom

1.	Každý členský štát zabezpečí, aby sa námorníkom na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, zaistila ochrana zdravia pri práci a život, práca a výcvik na palube lode v bezpečných a hygienických podmienkach.

Každý členský štát vypracuje a uverejní vnútroštátne usmernenia na riadenie bezpečnosti a zdravia pri práci na palube lodí, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, po porade s organizáciami zastupujúcimi vlastníkov lodí a námorníkov a s prihliadnutím na platné kódexy, usmernenia a normy, ktoré odporúčajú medzinárodné organizácie, vnútroštátne administratívy a organizácie námorného priemyslu.

3.	Každý členský štát prijme zákony, iné právne predpisy a iné opatrenia upravujúce záležitosti uvedené v tejto dohode s prihliadnutím na príslušné medzinárodné nástroje a ustanoví normy na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a predchádzanie úrazom na lodiach, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou.

Norma A4.3 – Ochrana zdravia, bezpečnosť a predchádzanie úrazom

Zákony, iné právne predpisy a iné opatrenia prijaté v súlade s predpisom 4.3 ods. 3 zahŕňajú tieto prvky:

a)	prijatie a efektívne vykonávanie, ako aj presadzovanie politík a programov v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci na lodiach, ktoré sa plavia pod vlajkou členského štátu, vrátane hodnotenia rizík, ako aj výcviku a pokynov pre námorníkov;

programy na palube lode zamerané na predchádzanie pracovným úrazom a zraneniam a chorobám z povolania a na nepretržité zlepšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zahŕňajúce zástupcov námorníkov a všetky ostatné osoby zúčastnené na vykonávaní s prihliadnutím na preventívne opatrenia vrátane kontroly inžinierskej a projekčnej činnosti, náhrady procesov a postupov pre kolektívne a individuálne úlohy a použitie osobného ochranného vybavenia, a

c)	požiadavky na inšpekciu, podávanie správ a nápravu nebezpečných podmienok a na vyšetrovanie a podávanie správ v súvislosti s pracovnými úrazmi na palube lode.

V ustanoveniach uvedených v odseku 1 tejto normy:

sa prihliadne na príslušné medzinárodné nástroje zaoberajúce sa bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci vo všeobecnosti, ako aj osobitnými rizikami, a riešia sa všetky záležitosti týkajúce sa predchádzania pracovným úrazom, zraneniam a chorobám, ktoré sa môžu vzťahovať na prácu námorníkov, a osobitne tie, ktoré sú špecifické pre zamestnanie na mori;

b)	uvádzajú sa povinnosti kapitána alebo osoby určenej kapitánom alebo oboch týchto osôb spojené s prevzatím osobitnej zodpovednosti za vykonávanie a dodržiavanie politiky a programu v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci na lodi a

c)	ustanovia sa oprávnenia námorníkov na lodi vymenovaných alebo zvolených ako zástupcov v oblasti bezpečnosti s cieľom zúčastňovať sa na stretnutiach bezpečnostného výboru na lodi; takýto výbor sa ustanoví na palube lode, na ktorej sa nachádza päť alebo viac námorníkov.

Zákony, iné právne predpisy a iné opatrenia uvedené v predpise 4.3 ods. 3 sa pravidelne preskúmajú v spolupráci so zástupcami organizácií vlastníkov lodí a námorníkov a podľa potreby sa revidujú s prihliadnutím na zmeny v technológii a výskume s cieľom uľahčiť nepretržité zlepšovanie politík a programov v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci a poskytnúť bezpečné pracovné prostredie pre námorníkov na lodiach, ktoré sa plavia pod vlajkou členského štátu.

4.	Súlad s požiadavkami platných medzinárodných nástrojov o prijateľnej úrovni vystavenia rizikám na pracovisku na palube lodí a o vypracúvaní a vykonávaní politík a programov v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci na lodiach sa považuje za splnenie požiadaviek tejto dohody.

Príslušný orgán zabezpečí, že:

a)	o pracovných úrazoch, zraneniach a chorobách z povolania sa vhodnou formou podá správa;

b)	vypracujú sa, analyzujú a uverejnia komplexné štatistiky takýchto úrazov a chorôb a prípadne bude na ne nadväzovať výskum o všeobecných trendoch a o zistených rizikách a

c)	vyšetria sa pracovné úrazy.

6.	Podávanie správ o záležitostiach týkajúcich sa bezpečnosti a zdravia pri práci a o ich vyšetrovaní sa vykonáva takým spôsobom, aby bola zaistená ochrana osobných údajov námorníkov.

7.	Príslušný orgán pri prijímaní opatrení spolupracuje s organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov s cieľom upriamiť pozornosť všetkých námorníkov na informácie týkajúce sa osobitných rizík na palube lodí, napríklad vyvesovaním úradných oznamov obsahujúcich príslušné pokyny.

8.	Príslušný orgán vyžaduje od vlastníkov lodí vykonávajúcich hodnotenia rizík v súvislosti s riadením bezpečnosti a zdravia pri práci, aby podávali príslušné štatistické informácie z ich lodí a zo všeobecnej štatistiky poskytnutej príslušným orgánom.

Predpis 4.4 – Prístup k spoločenským zariadeniam na pobreží

Každý členský štát zabezpečí ľahkú dostupnosť k spoločenským zariadeniam na pobreží tam, kde existujú. Členský štát takisto podporuje rozvoj spoločenských zariadení v určených prístavoch s cieľom poskytnúť námorníkom na lodiach, ktorí sú v jeho prístavoch, prístup k primeraným spoločenským zariadeniam a službám.

Norma A4.4 – Prístup k spoločenským zariadeniam na pobreží

Každý členský štát vyžaduje, aby existujúce spoločenské zariadenia, ktoré existujú na jeho území, boli dostupné na využívanie pre všetkých námorníkov bez ohľadu na štátnu príslušnosť, rasu, farbu pleti, pohlavie, náboženstvo, politické zmýšľanie alebo sociálny pôvod a bez ohľadu na štát, pod vlajkou ktorého sa plaví loď, na ktorej sú zamestnaní, prijatí alebo na nej pracujú.

2.	Každý členský štát podporuje rozvoj spoločenských zariadení vo vhodných prístavoch krajiny a po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov určí, ktoré prístavy sa považujú za vhodné.

3.	Každý členský štát podporuje vznik spoločenských rád, ktoré pravidelne skúmajú spoločenské zariadenia a služby s cieľom zabezpečiť, že zodpovedajú zmenám v potrebách námorníkov v dôsledku technického, prevádzkového a iného vývoja v odvetví námornej dopravy.

HLAVA 5

SÚLAD A PRESADZOVANIE

Predpis 5.1.5 – Postupy prejednávania sťažností na palube

1.	Každý členský štát vyžaduje, aby lode, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, mali na palube zavedené postupy na spravodlivé, účinné a rýchle riešenie sťažností námorníkov v súvislosti s porušením požiadaviek dohovoru (vrátane práv námorníkov).

2.	Každý členský štát zakazuje akýkoľvek neoprávnený postih námorníka za podanie sťažnosti a stanoví zaň sankcie.

3.	Ustanovenia v tomto nariadení nemajú vplyv na právo námorníka žiadať nápravu akýmikoľvek zákonnými prostriedkami, ktoré námorník považuje za vhodné.

Norma A5.1.5 – Postupy prejednávania sťažností na palube

Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek širší rozsah pôsobnosti, ktorý môže byť ustanovený vo vnútroštátnych zákonoch, iných právnych predpisoch alebo v kolektívnych dohodách, môžu námorníci využívať postupy na palube na podávanie sťažností týkajúcich sa akejkoľvek záležitosti, ktorá sa považuje za porušenie požiadaviek dohovoru (vrátane práv námorníkov).

Každý členský štát zabezpečí, že v záujme splnenia požiadaviek v predpise 5.1.5 do svojich zákonov alebo iných právnych predpisov zavedie primerané postupy prejednávania sťažností na palube. Takýmito postupmi by sa malo usilovať o riešenie sťažností na najnižšej možnej úrovni. Vo všetkých prípadoch majú však námorníci právo na podávanie sťažností priamo kapitánovi, a ak to považujú za potrebné, príslušnému externému orgánu.

Postupy prejednávania sťažností na palube zahŕňajú právo námorníka byť sprevádzaný alebo zastupovaný počas konania vo veci sťažnosti, ako aj právo na ochranu pred neoprávneným postihom námorníkov z dôvodu podania sťažností. Pojem „neoprávnený postih“ sa vzťahuje na akékoľvek nepriaznivé opatrenie prijaté akoukoľvek osobou proti námorníkovi za podanie sťažnosti, ktoré nie je výslovne šikanujúce alebo zlomyseľné.

Okrem kópie pracovnej zmluvy námorníka sa všetkým námorníkom poskytne kópia postupov prejednávania sťažností na palube, ktoré sa uplatňujú na lodi. Tieto informácie zahŕňajú kontaktné údaje o príslušnom orgáne v štáte, pod vlajkou ktorého sa loď plaví, a ak sa líši, v krajine pobytu námorníkov, a meno osoby alebo osôb na palube lode, ktoré môžu námorníkom dôverne poskytnúť nestranné poradenstvo týkajúce sa ich sťažnosti a inak im pomáhajú pri dodržiavaní postupov prejednávania sťažností, ktoré sú im k dispozícii na palube lode.

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

V nadväznosti na všetky zmeny a doplnenia ustanovení Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006, a ak to vyžaduje ktorákoľvek zo strán tejto dohody, vykoná sa preskúmanie uplatňovania tejto dohody.

Sociálni partneri uzatvárajú túto dohodu pod podmienkou, že nenadobudne platnosť pred dátumom nadobudnutia platnosti Dohovoru MOP o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006, ktorý nastane 12 mesiacov po dátume, keď budú na Medzinárodnom úrade práce zaregistrované ratifikácie najmenej 30 členských štátov s celkovým podielom na svetovej hrubej priestornosti lodí vo výške 33 percent.

Členské štáty a/alebo sociálni partneri môžu naďalej uplatňovať alebo zaviesť ustanovenia, ktoré sú pre námorníkov priaznivejšie než ustanovenia stanovené v tejto dohode.

Táto dohoda nemá vplyv na žiadne prísnejšie a/alebo konkrétnejšie existujúce právne predpisy Spoločenstva.

Táto dohoda nemá vplyv na žiadny zákon, zvyklosť alebo dohodu, ktorou sa príslušným námorníkom poskytujú priaznivejšie podmienky. Napríklad pojmy tejto dohody nemajú vplyv na smernicu Rady 1989/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, na smernicu Rady 92/29/EHS o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na zvýšenú lekársku starostlivosť na palubách plavidiel a na smernicu Rady 1999/63/ES, ktorá sa týka Dohody o organizácii pracovného času námorníkov (ktorá sa má zmeniť a doplniť v súlade s prílohou A k tejto dohode).

Vykonávanie tejto dohody nesmie byť dôvodom na zníženie všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej námorníkom v oblasti dohody.

EURÓPSKA FEDERÁCIA PRACOVNÍKOV V DOPRAVE (ETF)

ZDRUŽENIE VLASTNÍKOV LODÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA (ECSA)

PREDSEDA VÝBORU PRE DIALÓG V ODVETVÍ NÁMORNEJ DOPRAVY

V BRUSELI 19. MÁJA 2008

PRÍLOHA A

ZMENY A DOPLNENIA DOHODY O ORGANIZÁCII PRACOVNÉHO ČASU NÁMORNÍKOV UZAVRETEJ 30. SEPTEMBRA 1998

Vo svojich diskusiách vedúcich k uzavretiu Dohody o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 sociálni partneri dodatočne preskúmali Dohodu o organizácii pracovného času námorníkov uzavretú 30. septembra 1998 s cieľom overiť, či je v súlade so zodpovedajúcimi ustanoveniami dohovoru, a dohodnúť sa na akýchkoľvek potrebných zmenách a doplneniach.

V dôsledku toho sa sociálni partneri dohodli na týchto zmenách a doplneniach Dohody o organizácii pracovného času námorníkov:

1. Doložka 1

Vkladá sa nový odsek 3:

„3.

2. Doložka 2 písm. c)

Doložka 2 písm. c) sa nahrádza takto:

„c)	pojem námorník znamená každú osobu, ktorá je zamestnaná, prijatá alebo pracuje v akomkoľvek pracovnom zaradení na palube lode alebo pracuje na palube lode, na ktorú sa vzťahuje táto dohoda;“

3. Doložka 2 písm. d)

Doložka 2 písm. d) sa nahrádza takto:

„d)

pojem vlastník lode znamená vlastníka lode alebo inú organizáciu alebo osobu, napríklad manažéra, agenta alebo nájomcu lode, ktorý prebral zodpovednosť za prevádzkovanie lode od vlastníka a ktorý pri preberaní tejto zodpovednosti súhlasil s prevzatím povinností a zodpovednosti vzťahujúcich sa na vlastníkov v súlade s touto dohodou bez ohľadu na to, či akákoľvek iná organizácia alebo osoby plnia niektoré z týchto povinností v mene vlastníka lode.“

4. Doložka 6

Doložka 6 sa nahrádza takto:

„1.	Námorník, ktorý má menej než 18 rokov, nesmie pracovať v noci. Na účely tejto doložky sa ‚noc‘ vymedzuje v súlade s vnútroštátnym právom a praxou. Musí zahŕňať obdobie najmenej deväť hodín, ktoré sa začína najneskôr o polnoci a končí najskôr o piatej ráno.

Výnimku z prísneho dodržiavania obmedzenia nočnej práce môže udeliť príslušný orgán, keď:

a)	by bol narušený účinný výcvik príslušných námorníkov v súlade s ustanovenými programami a časovými harmonogramami, alebo

si osobitný charakter povinnosti alebo uznaného výcvikového programu vyžaduje, aby námorníci, na ktorých sa výnimka vzťahuje, vykonávali povinnosti v noci, a orgán po porade s príslušnými organizáciami vlastníkov lodí a námorníkov vyhlási, že práca nebude mať škodlivý vplyv na ich zdravie alebo dobré životné podmienky.

5. Doložka 13

Doložka 13 ods. 1 prvá veta sa nahrádza takto:

„1.	Námorníci nesmú pracovať na lodi, pokiaľ nezískajú osvedčenie, že sú zdravotne spôsobilí vykonávať svoje povinnosti.

2.	Výnimky sa môžu udeliť len v súlade s touto dohodou.

3.	Príslušný orgán vyžaduje, aby mali námorníci pred nástupom do práce platné lekárske osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti na výkon povinností, ktoré budú vykonávať na mori.

Táto dohoda nemá vplyv na Medzinárodný dohovor o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (STCW) z roku 1978 v znení neskorších zmien a doplnení. Na účely odsekov 1 a 2 tejto doložky príslušný orgán akceptuje lekárske osvedčenie vydané v súlade s požiadavkami STCW. V prípade námorníkov, na ktorých sa nevzťahuje STCW, sa lekárske osvedčenie spĺňajúce podstatu týchto požiadaviek takisto akceptuje.

7.	Námorníci, ktorí nezískajú osvedčenie alebo majú obmedzenú spôsobilosť na výkon práce, najmä pokiaľ ide o čas, oblasť práce alebo obchodnú oblasť, dostanú príležitosť absolvovať ďalšie vyšetrenie u iného nezávislého lekára alebo nezávislého lekárskeho rozhodovacieho orgánu.

V každom lekárskom osvedčení sa konkrétne uvádza, že:

a)	sluch a zrak príslušného námorníka a farebné videnie v prípade, že námorník je zamestnaný na pozícii, kde spôsobilosť na vykonávanú prácu ovplyvňuje chybné farebné videnie, sú uspokojivé a

b)	príslušný námorník netrpí zdravotným stavom, ktorý by sa v službe na mori pravdepodobne zhoršil alebo ktorý by mal za následok nespôsobilosť námorníka na takúto službu alebo by ohrozil zdravie iných osôb na palube.

Pokiaľ sa z dôvodu osobitných povinností, ktoré má príslušný námorník vykonávať, alebo sa podľa STCW nevyžaduje kratšie obdobie:

a)	lekárske osvedčenie je platné maximálne dva roky, pokiaľ námorník nemá menej ako 18 rokov; v takom prípade je maximálne obdobie platnosti jeden rok;

b)	osvedčenie o farebnom videní je platné maximálne šesť rokov.

10.

a)	obdobie takéhoto povolenia nepresahuje tri mesiace a

b)	príslušný námorník je držiteľom lekárskeho osvedčenia, ktorého platnosť nedávno uplynula.

11.	Ak obdobie platnosti osvedčenia uplynie počas plavby, osvedčenie naďalej platí až po najbližší prístav zastavenia, kde môže námorník získať lekárske osvedčenie u kvalifikovaného lekára za predpokladu, že obdobie nepresahuje tri mesiace.

12.	Lekárske osvedčenia pre námorníkov pracujúcich na lodiach bežne využívaných na medzinárodné plavby musia byť poskytnuté minimálne v angličtine.“

Nasledujúce vety v doložke 13 ods. 1 a 2 sa stávajú odsekmi 13 až 15.

6. Doložka 16:

Prvá veta sa nahrádza takto:

II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

20.5.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 124/51

ROZHODNUTIE RADY

z 27. novembra 2008

o uzavretí Protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb so zreteľom na účasť Bulharskej republiky a Rumunska ako zmluvných strán na základe ich pristúpenia k Európskej únii v mene Európskeho spoločenstva a jeho členských štátov

(2009/392/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 310 v spojení s článkom 300 ods. 2 prvým pododsekom druhou vetou a článkom 300 ods. 3 druhým pododsekom,

so zreteľom na akt o pristúpení, ktorý je prílohou zmluvy o pristúpení, a najmä na jeho článok 6 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)

Na základe splnomocnenia udeleného Komisii 5. mája 2006 boli ukončené rokovania so Švajčiarskou konfederáciou o Protokole k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb so zreteľom na účasť Bulharskej republiky a Rumunska ako zmluvných strán na základe ich pristúpenia k Európskej únii.

(2)	V súlade s rozhodnutím Rady z 26. mája 2008 a s tým, že k jeho konečnému uzavretiu dôjde neskôr, tento protokol bol podpísaný v mene Európskeho spoločenstva a jeho členských štátov 27. mája 2008.

(3)	Protokol by sa mal uzavrieť,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Protokol k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb so zreteľom na účasť Bulharskej republiky a Rumunska ako zmluvných strán na základe ich pristúpenia k Európskej únii sa týmto schvaľuje v mene Európskeho spoločenstva a jeho členských štátov.

Text protokolu je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Predseda Rady vykoná v mene Spoločenstva a jeho členských štátov oznámenie o schválení v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 6 protokolu.

Článok 3

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 27. novembra 2008

Za Radu

predseda

L. CHATEL

PROTOKOL

k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb s ohľadom na účasť Bulharskej republiky a Rumunska ako zmluvných strán na základe ich pristúpenia k Európskej únii

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO,

zastúpené Radou Európskej únie, a

BELGICKÉ KRÁĽOVSTVO,

BULHARSKÁ REPUBLIKA,

ČESKÁ REPUBLIKA,

DÁNSKE KRÁĽOVSTVO,

SPOLKOVÁ REPUBLIKA NEMECKO,

ESTÓNSKA REPUBLIKA,

ÍRSKO,

HELÉNSKA REPUBLIKA,

ŠPANIELSKE KRÁĽOVSTVO,

FRANCÚZSKA REPUBLIKA,

TALIANSKA REPUBLIKA,

CYPERSKÁ REPUBLIKA,

LOTYŠSKÁ REPUBLIKA,

LITOVSKÁ REPUBLIKA,

LUXEMBURSKÉ VEĽKOVOJVODSTVO,

MAĎARSKÁ REPUBLIKA,

MALTA,

HOLANDSKÉ KRÁĽOVSTVO,

RAKÚSKA REPUBLIKA,

POĽSKÁ REPUBLIKA,

PORTUGALSKÁ REPUBLIKA,

RUMUNSKO,

SLOVINSKÁ REPUBLIKA,

SLOVENSKÁ REPUBLIKA,

FÍNSKA REPUBLIKA,

ŠVÉDSKE KRÁĽOVSTVO,

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA,

ďalej len „členské štáty“, takisto zastúpené Radou Európskej únie,

na jednej strane a

ŠVAJČIARSKA KONFEDERÁCIA, ďalej len „Švajčiarsko“,

na strane druhej,

ďalej len „zmluvné strany“,

SO ZRETEĽOM na Dohodu z 21. júna 1999 medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb (ďalej len „dohoda“), ktorá nadobudla platnosť 1. júna 2002,

SO ZRETEĽOM na Protokol z 26. októbra 2004 k Dohode z 21. júna 1999 medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb s ohľadom na účasť Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky ako zmluvných strán na základe ich pristúpenia k Európskej únii (ďalej len „protokol z roku 2004“), ktorý nadobudol platnosť 1. apríla 2006,

SO ZRETEĽOM na pristúpenie Bulharskej republiky a Rumunska (ďalej len „nové členské štáty“) k Európskej únii 1. januára 2007,

KEĎŽE nové členské štáty sa majú stať zmluvnými stranami dohody,

BERÚC DO ÚVAHY, že akt o pristúpení udeľuje Rade Európskej únie právomoc uzavrieť v mene členských štátov Európskej únie protokol o pristúpení nových členských štátov k dohode,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

1. Nové členské štáty sa týmto stávajú zmluvnými stranami dohody.

2. Ustanovenia dohody sú od nadobudnutia platnosti tohto protokolu záväzné pre nové členské štáty rovnako ako pre súčasné zmluvné strany dohody, a to na základe podmienok stanovených v tomto protokole.

Článok 2

Hlavná časť dohody a jej príloha I sa upravujú takto:

Zoznam zmluvných strán dohody sa nahrádza takto:

„EURÓPSKE SPOLOČENSTVO,

BELGICKÉ KRÁĽOVSTVO,

BULHARSKÁ REPUBLIKA,

ČESKÁ REPUBLIKA,

DÁNSKE KRÁĽOVSTVO,

SPOLKOVÁ REPUBLIKA NEMECKO,

ESTÓNSKA REPUBLIKA,

ÍRSKO,

HELÉNSKA REPUBLIKA

ŠPANIELSKE KRÁĽOVSTVO,

FRANCÚZSKA REPUBLIKA,

TALIANSKA REPUBLIKA,

CYPERSKÁ REPUBLIKA,

LOTYŠSKÁ REPUBLIKA,

LITOVSKÁ REPUBLIKA,

LUXEMBURSKÉ VEĽKOVOJVODSTVO,

MAĎARSKÁ REPUBLIKA,

MALTA,

HOLANDSKÉ KRÁĽOVSTVO,

RAKÚSKA REPUBLIKA,

POĽSKÁ REPUBLIKA,

PORTUGALSKÁ REPUBLIKA,

RUMUNSKO,

SLOVINSKÁ REPUBLIKA,

SLOVENSKÁ REPUBLIKA,

FÍNSKA REPUBLIKA,

ŠVÉDSKE KRÁĽOVSTVO,

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA,

na jednej strane a

ŠVAJČIARSKA KONFEDERÁCIA

na strane druhej,“.

Článok 10 dohody sa mení a dopĺňa takto:

za odsek 1a sa vkladá tento odsek:

„1b. Švajčiarsko môže do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti protokolu k tejto dohode zohľadňujúceho účasť Bulharskej republiky a Rumunska ako zmluvných strán zachovať kvantitatívne limity, pokiaľ ide o prístup pracovníkov zamestnaných vo Švajčiarsku, a pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi Bulharskej republiky a Rumunska, a to pre tieto dve kategórie pobytu: pobyt na obdobie viac ako štyroch mesiacov a menej ako jedného roka a pobyt na obdobie jedného roka a viac. Kvantitatívne obmedzenie sa nevzťahuje na pobyt kratší ako štyri mesiace.

Pred skončením uvedeného prechodného obdobia spoločný výbor preskúma funkčnosť prechodného obdobia uplatňovaného voči štátnym príslušníkom nových členských štátov na základe správy vypracovanej Švajčiarskom. Po skončení preskúmania, najneskôr do konca uvedeného obdobia, Švajčiarsko oznámi spoločnému výboru, či bude pokračovať v uplatňovaní kvantitatívnych limitov pre pracovníkov zamestnaných vo Švajčiarsku. Švajčiarsko môže naďalej uplatňovať takéto opatrenia počas obdobia až piatich rokov od nadobudnutia platnosti uvedeného protokolu. Ak sa nepodá takéto oznámenie, prechodné obdobie sa skončí na konci dvojročného obdobia uvedeného v prvom pododseku.

Na konci prechodného obdobia uvedeného v tomto odseku sa všetky kvantitatívne limity uplatňované na občanov Bulharskej republiky a Rumunska zrušia. Tieto členské štáty sú oprávnené zaviesť rovnaké kvantitatívne limity pre štátnych príslušníkov Švajčiarska na rovnaké obdobie.“;

za odsek 2a sa vkladá tento odsek:

„2b. Švajčiarsko, Bulharská republika a Rumunsko môžu ponechať počas obdobia až dvoch rokov od nadobudnutia platnosti protokolu k tejto dohode zohľadňujúceho účasť Bulharskej republiky a Rumunska ako zmluvných strán pre pracovníkov jednej z týchto zmluvných strán zamestnaných na ich území kontroly uprednostňovania pracovníkov integrovaných do riadneho pracovného trhu a mzdových a pracovných podmienok vzťahujúcich sa na štátnych príslušníkov dotknutej druhej zmluvnej strany. Rovnako sa môžu ponechať kontroly osôb poskytujúcich služby podľa článku 5 ods. 1 tejto dohody v týchto štyroch sektoroch: záhradnícke služby, stavebníctvo vrátane príbuzných odvetví, bezpečnostné služby, priemyselné čistenie (príslušné kódy NACE (1) kódy 01.41, 45.1 až 4, 74.60 a 74.70). Počas prechodných období uvedených v odsekoch 1b, 2b, 3b a 4c Švajčiarsko uprednostní pri prístupe na jeho trh práce pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi nových členských štátov, pred pracovníkmi, ktorí sú štátnymi príslušníkmi štátov, ktoré nie sú členmi EÚ ani EZVO. Kontroly týkajúce sa uprednostňovania pracovníkov integrovaných do riadneho trhu práce sa neuplatňujú na poskytovateľov služieb, ktoré sú liberalizované osobitnou dohodou medzi zmluvnými stranami týkajúcou sa služieb (vrátane Dohody o určitých aspektoch vládneho obstarávania, ak zahŕňa poskytovanie služieb). Počas rovnakého obdobia sa môžu ponechať kvalifikačné požiadavky pre povolenia na pobyt kratší ako štyri mesiace (2) a pre osoby poskytujúce služby podľa článku 5 ods. 1 dohody v štyroch uvedených sektoroch.

Do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti protokolu k tejto dohode zohľadňujúceho účasť Bulharskej republiky a Rumunska ako zmluvných strán spoločný výbor preskúma funkčnosť prechodných opatrení uvedených v tomto odseku na základe správy vypracovanej každou zo zmluvných strán, ktoré ich uplatňujú. Po skončení preskúmania, najneskôr však do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti uvedeného protokolu, zmluvná strana, ktorá vykonávala prechodné opatrenia uvedené v tomto odseku a oznámila spoločnému výboru svoj úmysel pokračovať v uplatňovaní týchto prechodných opatrení, ich môže naďalej uplatňovať počas obdobia až piatich rokov od nadobudnutia platnosti uvedeného protokolu. Ak zmluvná strana nepodá takéto oznámenie, prechodné obdobie sa skončí na konci dvojročného obdobia uvedeného v prvom pododseku.

Na konci prechodného obdobia vymedzeného v tomto odseku sa rušia všetky obmedzenia uvedené v tomto odseku.“;

za odsek 3a sa vkladá tento odsek:

„3b. Po nadobudnutí platnosti protokolu k tejto dohode zohľadňujúceho účasť Bulharskej republiky a Rumunska ako zmluvných strán a do skončenia obdobia podľa odseku 1b si Švajčiarsko vyhradzuje na ročnom základe (pro rata temporis) a v rámci jeho celkových kvót pre tretie krajiny minimálny počet nových povolení na pobyt (3) pre pracovníkov zamestnaných vo Švajčiarsku a pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi týchto nových členských štátov, podľa tohto plánu:

Časové obdobie	Počet povolení na obdobie jedného roka alebo viac ako jedného roka	Počet povolení na obdobie dlhšie ako štyri mesiace a kratšie ako jeden rok
Do konca prvého roka	362	3 620
Do konca druhého roka	523	4 987
Do konca tretieho roka	684	6 355
Do konca štvrtého roka	885	7 722
Do konca piateho roka	1 046	9 090

za odsek 4b sa vkladá tento odsek:

„4c. Na konci obdobia uvedeného v odseku 1b a v tomto odseku a až do desiatich rokov od nadobudnutia platnosti protokolu k tejto dohode zohľadňujúceho účasť Bulharskej republiky a Rumunska ako zmluvných strán sa na štátnych príslušníkov týchto nových členských štátov vzťahujú ustanovenia článku 10 ods. 4 tejto dohody.

V prípade závažného narušenia trhu práce alebo hrozby takéhoto narušenia Švajčiarsko a ktorýkoľvek z nových členských štátov, ktorý vykonával prechodné opatrenia, oznámi tieto okolnosti spoločnému výboru pred koncom päťročného prechodného obdobia určeného v odseku 2b pododseku 2. V takom prípade môže oznamujúca krajina voči pracovníkom zamestnaným na jej území naďalej uplatňovať opatrenia uvedené v odsekoch 1b, 2b a 3b počas obdobia až siedmich rokov od nadobudnutia platnosti uvedeného protokolu. V takom prípade sa ročný počet povolení na pobyt podľa odseku 1b určuje takto:

Časové obdobie	Počet povolení na obdobie jedného roka alebo viac ako jedného roka	Počet povolení na obdobie dlhšie ako štyri mesiace a kratšie ako jeden rok
Do konca šiesteho roka	1 126	10 457
Do konca siedmeho roka	1 207	11 664“

za odsek 5a sa vkladá tento odsek:

„5b. Prechodné ustanovenia odsekov 1b, 2b, 3b a 4c, a najmä ustanovenia odseku 2b týkajúce sa uprednostňovania pracovníkov integrovaných na riadnom pracovnom trhu a kontroly pracovných a mzdových podmienok sa neuplatňujú na zamestnané a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú v čase nadobudnutia platnosti protokolu k tejto dohode zohľadňujúceho účasť Bulharskej republiky a Rumunska ako zmluvných strán oprávnené vykonávať hospodársku činnosť na území zmluvných strán. Takéto osoby môžu využívať najmä právo pracovnej a geografickej mobility.

Držitelia povolení na pobyt platných menej ako jeden rok majú nárok na predĺženie týchto povolení; vo vzťahu k nim nemožno uplatniť vyčerpanie kvantitatívnych limitov. Držitelia povolení na pobyt platných na jeden rok alebo viac sú automaticky oprávnení na predĺženie svojich povolení. Takéto zamestnané a samostatne zárobkovo činné osoby majú preto právo na voľný pohyb, ktoré patrí usadeným osobám v zmysle základných ustanovení tejto dohody, a najmä jej článku 7, a to od nadobudnutia platnosti uvedeného protokolu.“

3.	V článku 27 ods. 2 prílohy I k dohode sa odkaz na „článok 10 ods. 2, 2a, 4a a 4b“ nahrádza odkazom na „článok 10 ods. 2, 2a, 2b, 4a, 4b a 4c“.

Článok 3

Odchylne od článku 25 prílohy I k dohode sa uplatňujú prechodné obdobia uvedené v prílohe I k tomuto protokolu.

Článok 4

1. Príloha II k dohode sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou 2 k tomuto protokolu.

2. Príloha III k dohode sa upravuje rozhodnutím spoločného výboru zriadeného článkom 14 dohody.

Článok 5

1. Prílohy 1 a 2 k tomuto protokolu tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť.

2. Tento protokol spolu s protokolom z roku 2004 tvorí neoddeliteľnú súčasť dohody.

Článok 6

1. Tento protokol ratifikuje alebo schvaľuje Rada Európskej únie v mene členských štátov a Európskeho spoločenstva a Švajčiarsko, a to v súlade s ich vlastnými postupmi.

2. Rada Európskej únie a Švajčiarsko sa navzájom informujú o ukončení týchto postupov.

Článok 7

Tento protokol nadobúda platnosť prvým dňom prvého mesiaca nasledujúceho po dátume oznámenia posledného schválenia.

Článok 8

Tento protokol zostáva v platnosti počas rovnakého obdobia a za rovnakých podmienok ako dohoda.

Článok 9

1. Tento protokol, ako aj vyhlásenia pripojené k nemu sú vypracované v dvoch vyhotoveniach v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom každé znenie je rovnako autentické.

2. Znenia dohody v bulharskom a rumunskom jazyku vrátane všetkých príloh, protokolov a záverečného aktu sú rovnako autentické. Autentické znenia dohody v nových jazykoch schvaľuje spoločný výbor zriadený článkom 14 dohody.

Съставено в Брюксел, на двадесет и седми май две хиляди и осма година.

Hecho en Bruselas, el veintisiete de mayo de dos mil ocho.

V Bruselu dne dvacátého sedmého května dva tisíce osm.

Udfærdiget i Bruxelles den syvogtyvende maj to tusind og otte.

Geschehen zu Brüssel am siebenundzwanzigsten Mai zweitausendacht.

Kahe tuhande kaheksanda aasta maikuu kahekümne seitsmendal päeval Brüsselis.

Έγινε στις Βρυξέλλες, στις είκοσι εφτά Μαΐου δύο χιλιάδες οκτώ.

Done at Brussels on the twenty-seventh day of May in the year two thousand and eight.

Fait à Bruxelles, le vingt-sept mai deux mille huit.

Fatto a Bruxelles, addì ventisette maggio duemilaotto.

Briselē, divtūkstoš astotā gada divdesmit septītajā maijā.

Priimta du tūkstančiai aštuntų metų gegužės dvidešimt septintą dieną Briuselyje.

Kelt Brüsszelben, a kétezer-nyolcadik év május havának huszonhetedik napján.

Magħmul fi Brussell, fis-sebgħa u għoxrin jum ta' Mejju tas-sena elfejn u tmienja.

Gedaan te Brussel, de zevenentwintigste mei tweeduizend acht.

Sporządzono w Brukseli, dnia dwudziestego siódmego maja roku dwa tysiące ósmego.

Feito em Bruxelas, em vinte e sete de Maio de dois mil e oito.

Întocmit la Bruxelles, douăzeci și șapte mai două mii opt.

V Bruseli dňa dvadsiateho siedmeho mája dvetisícosem.

V Bruslju, dne sedemindvajsetega maja leta dva tisoč osem.

Tehty Brysselissä kahdentenakymmenentenäseitsemäntenä päivänä toukokuuta vuonna kaksituhattakahdeksan.

Som skedde i Bryssel den tjugosjunde maj tjugohundraåtta.

За държавите-членки

Por los Estados miembros

Za členské státy

For medlemsstaterne

Für die Mitgliedstaaten

Liikmesriikide nimel

Για τα κράτη μέλη

For the Member States

Pour les États membres

Per gli Stati membri

Dalībvalstu vārdā

Valstybių narių vardu

A tagállamok részéről

Għall-Istati Membri

Voor de lidstaten

W imieniu państw członkowskich

Pelos Estados-Membros

Pentru statele membre

Za členské štáty

Za države članice

Jäsenvaltioiden puolesta

På medlemsstaternas vägnar

За Европейската общност

Por la Comunidad Europea

Za Evropské společenství

For Det Europæiske Fællesskab

Für die Europäische Gemeinschaft

Euroopa Ühenduse nimel

Για την Ευρωπαϊκή Κοινότητα

For the European Community

Pour la Communauté européenne

Per la Comunità europea

Eiropas Kopienas vārdā

Europos bendrijos vardu

Az Európai Közösség részéről

Għall-Komunità Ewropea

Voor de Europese Gemeenschap

W imieniu Wspólnoty Europejskiej

Pela Comunidade Europeia

Pentru Comunitatea Europeană

Za Európske spoločenstvo

Za Evropsko skupnost

Euroopan yhteisön puolesta

För Europeiska gemenskapen

Für die Schweizerische Eidgenossenschaft

Pour la Confédération suisse

Per la Confederazione svizzera

(1) NACE: nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 293, 24.10.1990, s. 1). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(2) Pracovníci môžu požiadať o povolenia na krátkodobý pobyt v rámci kvót uvedených v pododseku 3b, a to aj na obdobie kratšie ako štyri mesiace.

(3) Tieto povolenia sa budú vydávať nad rámec kvót uvedených v článku 10 dohody, ktoré sú vyhradené pre zamestnané a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členských štátov v čase podpísania dohody (21. júna 1999) a členských štátov, ktoré sa stali zmluvnými stranami tejto dohody protokolom z roku 2004. Tieto povolenia sú takisto nad rámec povolení vydávaných na základe existujúcich bilaterálnych dohôd o výmene stážistov.“;

PRÍLOHA 1

Prechodné opatrenia týkajúce sa kúpy pozemkov a druhého bydliska

1. Bulharská republika

Bulharská republika si môže ponechať v platnosti päť rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tohto protokolu obmedzenia stanovené v jej právnych predpisoch platných v čase podpisu tohto protokolu, týkajúce sa nadobúdania vlastníctva pozemkov na účely druhého bydliska švajčiarskymi štátnymi príslušníkmi, ktorí nemajú bydlisko v Bulharsku, a právnickými osobami zriadenými v súlade s právnymi predpismi Švajčiarska.

Švajčiarski štátni príslušníci, ktorí majú legálny pobyt v Bulharsku, nepodliehajú ustanoveniam predchádzajúceho pododseku ani pravidlám a postupom, ktoré sa líšia od pravidiel a postupov, ktorým podliehajú štátni príslušníci Bulharska.

Bulharská republika si môže ponechať v platnosti sedem rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tohto protokolu obmedzenia stanovené v jej právnych predpisoch platných v čase podpisu tohto protokolu, týkajúce sa nadobúdania poľnohospodárskej pôdy, lesov a lesnej pôdy švajčiarskymi štátnymi príslušníkmi a právnickými osobami zriadenými v súlade s právnymi predpismi Švajčiarska. Pokiaľ ide o nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy, lesov a lesnej pôdy, so švajčiarskym štátnym príslušníkom sa nesmie v žiadnom prípade zaobchádzať nepriaznivejšie ako v čase podpisu tohto protokolu ani sa naňho nesmie vzťahovať viac obmedzení ako na štátneho príslušníka tretej krajiny.

Samostatne hospodáriaci roľníci, ktorí sú švajčiarskymi štátnymi príslušníkmi a ktorí sa chcú usadiť a mať bydlisko v Bulharskej republike, nepodliehajú ustanoveniam predchádzajúceho pododseku ani postupom, ktoré sa líšia od postupov, ktorým podliehajú štátni príslušníci Bulharskej republiky.

Tieto prechodné opatrenia sa preskúmajú v celom svojom rozsahu v treťom roku od nadobudnutia platnosti tohto protokolu. Spoločný výbor môže rozhodnúť o skrátení alebo ukončení prechodného obdobia uvedeného v prvom pododseku.

2. Rumunsko

Rumunsko si môže ponechať v platnosti päť rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tohto protokolu obmedzenia stanovené v jeho právnych predpisoch platných v čase podpisu tohto protokolu, týkajúce sa nadobúdania vlastníctva pozemkov na účely druhého bydliska švajčiarskymi štátnymi príslušníkmi, ktorí nemajú bydlisko v Rumunsku, a spoločnosťami, ktoré boli zriadené v súlade s právnymi predpismi Švajčiarska a ktoré nemajú sídlo ani pobočku alebo zastupujúcu agentúru na území Rumunska.

Švajčiarski štátni príslušníci, ktorí majú legálny pobyt v Rumunsku, nepodliehajú ustanoveniam predchádzajúceho pododseku ani pravidlám a postupom, ktoré sa líšia od pravidiel a postupov, ktorým podliehajú štátni príslušníci Rumunska.

Rumunsko si môže ponechať v platnosti sedem rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tohto protokolu obmedzenia stanovené v jeho právnych predpisoch platných v čase podpisu tohto protokolu, týkajúce sa nadobúdania poľnohospodárskej pôdy, lesov a lesnej pôdy švajčiarskymi štátnymi príslušníkmi a spoločnosťami zriadenými v súlade s právnymi predpismi Švajčiarska, ktoré nemajú sídlo ani nie sú registrované v Rumunsku. Pokiaľ ide o nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy, lesov a lesnej pôdy, so švajčiarskym štátnym príslušníkom sa nesmie v žiadnom prípade zaobchádzať nepriaznivejšie ako v čase podpisu tohto protokolu ani sa naňho nesmie vzťahovať viac obmedzení ako na štátneho príslušníka tretej krajiny.

Samostatne hospodáriaci roľníci, ktorí sú švajčiarskymi štátnymi príslušníkmi a ktorí sa chcú usadiť a mať bydlisko v Rumunsku, nepodliehajú ustanoveniam predchádzajúceho pododseku ani postupom, ktoré sa líšia od postupov, ktorým podliehajú štátni príslušníci Rumunska.

PRÍLOHA 2

Príloha II k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb sa týmto mení a dopĺňa takto:

Pod záhlavím Na účely tejto dohody sa nariadenie upravuje takto: sa bod 1 oddielu A prílohy II k dohode mení a dopĺňa takto:

v písmene i) časti A prílohy III sa za poslednú položku „Slovensko – Švajčiarsko“ vkladá tento text:

„Bulharsko – Švajčiarsko

žiadne

Rumunsko – Švajčiarsko

žiadna dohoda.“;

v písmene j) časti B prílohy III sa za poslednú položku „Slovensko – Švajčiarsko“ vkladá tento text:

„Bulharsko – Švajčiarsko

žiadne

Rumunsko – Švajčiarsko

žiadna dohoda.“

Pod názov Oddiel A: Akty, na ktoré sa odkazuje sa za bod 1 „nariadenie (EHS) č. 1408/71“ po „304 R 631: nariadenie (ES) č. 631/2004…“ vkladá tento text:

„Oddiel 2 (Sloboda pohybu osôb – Sociálne zabezpečenie) nariadenia Rady (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006, ktorým sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité nariadenia a rozhodnutia v oblasti voľného pohybu tovaru, slobody pohybu osôb, práva obchodných spoločností, politiky hospodárskej súťaže, poľnohospodárstva (vrátane veterinárnych a fytosanitárnych právnych predpisov), dopravnej politiky, daní, štatistiky, energetiky, životného prostredia, spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, colnej únie, vonkajších vzťahov, spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a inštitúcií, pokiaľ sa jeho ustanovenia týkajú aktov Spoločenstva uvedených v prílohe II k tejto dohode.“

Pod názov Oddiel A: Akty, na ktoré sa odkazuje sa za bod 2 „nariadenie (EHS) č. 574/72“ po „304 R 631: nariadenie (ES) č. 631/2004…“ vkladá tento text:

Pod názov Oddiel B: Akty, ktoré musia zmluvné strany príslušne zohľadniť sa za body „4.18. 383 D 0117: rozhodnutie č. 117…“, „4.27. 388 D 64: rozhodnutie č. 136…“, „4.37. 393 D 825: rozhodnutie č. 150…“ po „12003 TN 02/02 A: Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky…“ a za bod „4.77: rozhodnutie č. 192…“ vkladá tento text:

5.	Pre pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Bulharskej republiky a Rumunska, sa pravidlá uvedené v odseku 1 oddielu Poistenie v nezamestnanosti protokolu k prílohe II uplatňujú až do konca siedmeho roku od nadobudnutia platnosti tohto protokolu.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE O ÚPRAVE PRÍLOHY III K DOHODE

Zmluvné strany vyhlasujú, že v záujme zabezpečenia bezproblémového vykonávania dohody sa jej príloha III upraví čo najskôr, aby zahŕňala okrem iného smernicu 2005/36/ES zmenenú a doplnenú smernicou 2006/100/ES a nové švajčiarske položky.

VYHLÁSENIE ŠVAJČIARSKA O AUTONÓMNYCH OPATRENIACH KU DŇU PODPISU

Švajčiarsko poskytne občanom nových členských štátov predbežný prístup na svoj trh práce na základe svojich vnútroštátnych právnych predpisov pred nadobudnutím platnosti prechodných dojednaní uvedených v tomto protokole. Na tento účel Švajčiarsko otvorí ku dňu podpisu tohto protokolu osobitné kvóty pre krátkodobé, ako aj dlhodobé pracovné povolenia v prospech občanov nových členských štátov podľa článku 10 ods. 1 dohody. Kvóty budú predstavovať 282 dlhodobých povolení a 1 006 krátkodobých povolení ročne. Okrem toho bude každoročne 2 011 pracovníkom s krátkodobým povolením povolený pobyt kratší ako 4 mesiace.

20.5.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 124/67

ODPORÚČANIE KOMISIE

zo 7. mája 2009

o regulačnom zaobchádzaní s prepojovacími poplatkami v pevných a mobilných telefónnych sieťach v EÚ

(2009/396/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (ďalej len „rámcová smernica“) (1), a najmä na jej článok 19 ods. 1,

po konzultácii s Výborom pre komunikácie,

keďže:

(1)

Podľa článku 8 ods. 3 smernice 2002/21/ES národné regulačné orgány (ďalej len „NRO“) prispievajú k rozvoju vnútorného trhu okrem iného tým, že vzájomnou spoluprácou a spoluprácou s Komisiou transparentným spôsobom zabezpečujú rozvoj jednotných regulačných postupov. Počas hodnotenia viac ako 850 návrhov opatrení oznámených podľa článku 7 smernice 2002/21/ES sa však ukázalo, že ešte existujú nejednotnosti pri regulácii prepojovacích poplatkov hlasových volaní.

(2)

Hoci vo väčšine členských štátov sa spravidla zabezpečuje určitá forma nákladovej orientácie, v členských štátoch prevažujú rozdiely medzi opatreniami cenovej kontroly. Okrem značnej odlišnosti zvolených nástrojov oceňovania existujú aj rôzne postupy pri používaní týchto nástrojov. Týmto sa prehlbuje rozptyl medzi veľkoobchodnými prepojovacími poplatkami uplatňovanými v Európskej únii, ktorý sa dá len čiastočne vysvetliť národnými osobitosťami. Skupina európskych regulačných orgánov (ďalej len „ERG“) zriadená rozhodnutím Komisie 2002/627/ES (2) to uznáva vo svojej spoločnej pozícii k symetrii prepojovacích poplatkov za volania v pevných telefónnych sieťach a k symetrii prepojovacích poplatkov za volania v mobilných telefónnych sieťach. NRO taktiež v mnohých prípadoch povolili vyššie prepojovacie poplatky pre menších prevádzkovateľov mobilných sietí na základe toho, že títo prevádzkovatelia sú na trhu noví a nemajú možnosť uplatňovať výhody z rozsahu a/alebo že sa na nich vzťahujú odlišné podmienky v oblasti nákladov. Napriek tomu, že sa táto asymetria pomaly znižuje, existuje v rámci vnútroštátnych hraníc aj v cezhraničnom meradle. ERG vo svojej spoločnej pozícii uznali, že prepojovacie poplatky by normálne mali byť symetrické a asymetria musí byť primerane zdôvodnená.

(3)

Významné odlišnosti v regulačnom zaobchádzaní s prepojovacími poplatkami v pevných a mobilných telefónnych sieťach vytvárajú základné narušenia hospodárskej súťaže. Trhy s prepojovaním reprezentujú situáciu obojsmerného prístupu, keď sa predpokladá, že obom prepojeným prevádzkovateľom prinesie toto usporiadanie výhody, ale keďže títo prevádzkovatelia sú zároveň voči sebe v konkurenčnom postavení, pokiaľ ide o účastníkov, prepojovacie poplatky môžu mať významné strategické a konkurenčné dôsledky. Ak sa prepojovacie poplatky stanovia nad úrovňou efektívne vynaložených nákladov, vytvára to výrazné presuny medzi pevnými a mobilnými trhmi a zákazníkmi. Navyše na trhoch, kde majú prevádzkovatelia asymetrické trhové podiely, to môže vyústiť do výrazných platieb väčším konkurentom menšími. Absolútna úroveň prepojovacích poplatkov v mobilných sieťach je okrem toho v mnohých členských štátoch vysoká v porovnaní s poplatkami, ktoré sa uplatňujú v mnohých krajinách mimo Európskej únie, a zvyčajne aj v porovnaní s prepojovacími poplatkami v pevných telefónnych sieťach, a preto sa naďalej premieta do vysokých, aj keď pomaly klesajúcich cien pre koncových užívateľov. Vysoké prepojovacie poplatky zvyčajne vedú k vysokým maloobchodným cenám za zostavenie volania a zodpovedajúcim nižším poplatkom za používanie, čím sa zníži spokojnosť užívateľov.

(4)

Nedostatočné zosúladenie pri uplatňovaní zásad nákladového účtovania na trhoch s telefónnym prenosom v súčasnosti poukazuje na potrebu spoločného prístupu, ktorým sa zabezpečí väčšia právna istota a správna motivácia pre potenciálnych investorov a zníži sa regulačné zaťaženie existujúcich prevádzkovateľov, ktorí v súčasnosti pôsobia v niekoľkých členských štátoch. Cieľ jednotnej regulácie na trhoch s telefónnym prenosom je jasný, uznávajú ho NRO a Komisia ho niekoľkokrát vyjadrila v kontexte hodnotenia návrhov opatrení podľa článku 7 smernice 2002/21/ES.

(5)

Niektoré ustanovenia regulačného rámca pre elektronické komunikačné siete a služby si vyžadujú uplatňovanie nevyhnutných a primeraných mechanizmov účtovania nákladov a záväzkov cenovej kontroly, najmä články 9, 11 a 13 v spojení s odôvodnením 20 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) (3).

(6)

Odporúčanie Komisie 2005/698/ES z 19. septembra 2005 o oddelenom účtovníctve a systémoch nákladového účtovníctva podľa regulačného rámca pre elektronické komunikácie (4) vytvorilo rámec na jednotné uplatňovanie osobitných ustanovení o nákladovom účtovníctve a oddelenom účtovníctve s cieľom zlepšiť transparentnosť regulačných systémov účtovníctva, metodiku, audit a postupy výkazníctva v prospech všetkých zainteresovaných strán.

(7)

Veľkoobchodné prepojovanie hlasových volaní je služba potrebná na prepojenie volaní na volané stanice (pri pevných telefónnych sieťach) alebo užívateľov (pri mobilných telefónnych sieťach). Systém spoplatňovania v EÚ vychádza zo zásady „platí sieť volajúcej strany“, čo znamená, že prepojovací poplatok stanovuje volaná sieť a platí ho volajúca sieť. Volanej strane sa táto služba neúčtuje a celkove nemá motiváciu reagovať na cenu za prepojenie, ktorú stanovuje prevádzkovateľ jeho telefónnej siete. V týchto súvislostiach hlavnú obavu regulačných orgánov predstavujú príliš vysoké ceny. Vysoké ceny za prepojovanie sa nakoniec vynahradia prostredníctvom vyšších poplatkov za volania pre koncových užívateľov. So zreteľom na obojsmerne prístupovú povahu trhov s prepojovaním volania medzi ďalšie potenciálne problémy hospodárskej súťaže patrí krížové subvencovanie medzi prevádzkovateľmi. Tieto možné problémy v oblasti hospodárskej súťaže sú bežné na trhoch s telefónnym prenosom v pevných aj mobilných telefónnych sieťach. Vzhľadom na schopnosť a motiváciu prevádzkovateľov prepojovania zvyšovať ceny výrazne nad náklady sa za najvhodnejší zásah zameraný na riešenie tejto obavy zo strednodobého hľadiska považuje nákladová orientácia. V odôvodnení 20 smernice 2002/19/ES sa poznamenáva, že metóda návratnosti nákladov by mala zodpovedať konkrétnym okolnostiam. Vzhľadom na špecifickú charakteristiku trhov s prepojovaním volaní a s tým súvisiace obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže a distribúcie Komisia už dlho uznáva, že stanovenie spoločného prístupu založeného na norme efektívnej úrovne nákladov a uplatňovaní symetrických prepojovacích poplatkov by podporilo efektívnosť a udržateľnú konkurenciu a maximalizovalo prínosy pre spotrebiteľa z hľadiska cien a ponuky služieb.

(8)

Podľa článku 8 ods. 1 smernice 2002/21/ES členské štáty zabezpečia, aby NRO pri uskutočňovaní regulačných úloh uvedených v tejto smernici a v osobitných smerniciach, najmä tých, ktoré sú určené na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže, čo najviac zohľadnili potrebu, aby boli regulácie z technologického hľadiska neutrálne. V článku 8 ods. 2 smernice 2002/21/ES sa ďalej vyžaduje, aby NRO podporovali hospodársku súťaž okrem iného tým, že zabezpečia, aby všetci užívatelia mohli maximálne využívať možnosť výberu, ceny a kvality služby a aby nedochádzalo k narúšaniu ani obmedzovaniu hospodárskej súťaže. V snahe dosiahnuť tieto ciele a konzistentné uplatňovanie v členských štátoch regulované prepojovacie poplatky by sa mali čo najskôr znížiť na náklady efektívneho prevádzkovateľa.

(9)

V konkurenčnom prostredí by prevádzkovatelia súťažili na základe súčasných nákladov a neboli by odškodnení za náklady spôsobené nedostatočnou výkonnosťou. Údaje o historických nákladoch sa preto musia upraviť na údaje o súčasných nákladoch, aby vyjadrovali náklady efektívneho prevádzkovateľa, ktorý využíva modernú technológiu.

(10)

Prevádzkovatelia, ktorí sú odškodňovaní za skutočné náklady na prepojovanie, sú málo motivovaní, aby zvyšovali efektívnosť. Uplatňovanie vzostupného modelu je v súlade s koncepciou rozvoja siete pre efektívneho prevádzkovateľa, kým hospodársko-technický model efektívnej siete je zostavený na základe súčasných nákladov. Vyjadruje skôr potrebné množstvo zariadení ako množstvo zariadení, ktoré sú v skutočnosti k dispozícii, a vôbec nezohľadňuje náklady spojené so sociálnymi programami v oblasti zdravotnej starostlivosti a dôchodkov.

(11)

Vzhľadom na fakt, že vzostupný model sa zakladá z väčšej časti na odvodených údajoch, napríklad náklady na sieť sa vypočítavajú s využitím informácií predajcov zariadení, regulačné orgány by mohli chcieť zosúladiť výsledky vzostupného modelu s výsledkami zostupného modelu, aby dosiahli čo najrobustnejšie výsledky a vyhli sa rozdielom v prevádzkových nákladoch, kapitálových nákladoch a rozdeľovaní nákladov medzi hypotetickým a skutočným prevádzkovateľom. S cieľom zistiť a zlepšiť možné nedostatky vzostupného modelu, ako je informačná asymetria, NRO môžu porovnať výsledky z modelového prístupu zdola nahor s výsledkami zodpovedajúceho zostupného modelu, pri ktorom sa použijú skontrolované údaje.

(12)

Nákladový model by mal byť založený na efektívnych technologických voľbách dostupných v časovom rámci, o ktorom sa pri modeli uvažuje, do takej miery, aby sa dali určiť. Vzostupný model, ktorý sa dnes tvorí, by teda v zásade mohol predpokladať, že ústrednou sieťou pre pevné telefónne siete bude sieť novej generácie (Next-Generation-Network, ďalej len „NGN“). Vzostupný model pre mobilné telefónne siete by bol založený na kombinácii 2G a 3G, ktorá by sa používala v prístupovej časti siete a vyjadrovala by očakávanú situáciu, pričom by sa dalo predpokladať, že základná časť bude založená na NGN.

(13)

S prihliadnutím na osobitnú charakteristiku trhov s prepojovaním volaní by sa náklady na služby telefónneho prenosu mali vypočítať na základe prezieravých dlhodobých prírastkových nákladov (ďalej len „LRIC“). Pri modeli LRIC sa všetky náklady stávajú variabilnými, a keďže sa predpokladá, že všetky aktíva sa z dlhodobého hľadiska nahradia, stanovovanie poplatkov na základe LRIC umožňuje efektívne nahrádzať náklady. Modely LRIC zahŕňajú len tie náklady, ktoré vznikli zabezpečením vymedzeného prírastku. Prístup prírastkových nákladov, pri ktorom sa priradia iba efektívne vynaložené náklady, ktoré by nevznikli, keby sa služba zahrnutá v prírastku viac neposkytovala (t. j. náklady, ktorým možno predísť), podporuje efektívnu výrobu i spotrebu a na minimum obmedzuje možné narušenie hospodárskej súťaže. Čím väčšmi sa prepojovacie poplatky vzďaľujú od prírastkových nákladov, tým k väčšiemu narušeniu hospodárskej súťaže dochádza medzi pevnými a mobilnými trhmi a/alebo medzi prevádzkovateľmi s asymetrickými trhovými podielmi a prevádzkovými tokmi. Je teda odôvodnené uplatňovať čistý prístup LRIC, pri ktorom je významným prírastkom veľkoobchodná služba prepojovania volaní a ktorý zahŕňa len náklady, ktorým možno predísť. Prístup LRIC by tiež umožnil náhradu všetkých fixných a variabilných nákladov (keďže sa predpokladá, že fixné náklady sa v dlhodobom horizonte zmenia na variabilné), ktoré sú pri poskytovaní veľkoobchodnej služby prepájania volaní prírastkové, a uľahčila by sa ním efektívna návratnosť nákladov.

(14)

Náklady, ktorým možno predísť, predstavuje rozdiel medzi zistenými celkovými dlhodobými nákladmi prevádzkovateľa, ktorý poskytuje kompletné služby, a zistenými celkovými dlhodobými nákladmi prevádzkovateľa, ktorý poskytuje kompletné služby okrem veľkoobchodnej služby prepojovania volaní poskytovanej tretím stranám (t. j. samostatné náklady prevádzkovateľa, ktorý neposkytuje služby prepojovania volaní tretím stranám). Aby sa zabezpečilo primerané priradenie nákladov, musia sa odlíšiť náklady, ktoré súvisia s prevádzkou, t. j. všetky fixné i variabilné náklady, ktoré rastú so zvyšujúcou sa úrovňou prevádzky, a tie náklady, ktoré nesúvisia s prevádzkou, t. j. všetky náklady, ktoré so zvyšujúcou sa úrovňou prevádzky nerastú. Pri zisťovaní nákladov, ktorým možno predísť a ktoré sú relevantné pre veľkoobchodné prepojovanie volaní, by sa nemali brať do úvahy náklady, ktoré nesúvisia s prevádzkou. Potom môže byť vhodné najprv priradiť náklady, ktoré súvisia s prevádzkou, k iným službám (napr. zostavenie volania, SMS, MMS, širokopásmová sieť, prenajaté okruhy atď.), pričom konečnou službou, ktorá sa berie do úvahy, bude veľkoobchodné prepojovanie volaní. Náklady priradené k službe veľkoobchodného prepojovania volaní by sa teda rovnali iba dodatočným nákladom na poskytnutie tejto služby. V dôsledku toho by nákladové účtovníctvo veľkoobchodných služieb prepojovania volaní na trhoch pevných a mobilných telefónnych sietí na základe prístupu LRIC umožňovalo nahrádzať iba náklady, ktoré by nevznikli, keby sa tretím stranám prestala poskytovať služba veľkoobchodného prepojovania volaní.

(15)

Je očividné, že prepojovanie volaní je služba, ktorá je prospešná pre volajúcu aj volanú stranu (keby to pre príjemcu nebolo prospešné, neprijal by volanie), čo na druhej strane naznačuje, že na tvorbe nákladov sa podieľajú obidve strany. Používanie zásad pôvodu nákladov na stanovenie cien na základe nákladov by naznačovalo, že náklady by mal znášať ten, kto ich vytvorí. Ak sa uznáva dvojstranná povaha trhov s prepojovaním volaní, kde náklady vytvárajú dve strany, prostredníctvom regulovaných veľkoobchodných prepojovacích poplatkov sa nemusia nahrádzať všetky súvisiace náklady. Na účely tohto odporúčania sa všetky náklady na veľkoobchodné služby prepojovania volaní, ktorým možno predísť, dajú nahrádzať prostredníctvom veľkoobchodných poplatkov, čiže všetky náklady, ktoré sa zvyšujú v závislosti od nárastu veľkoobchodnej prevádzky prepojovania volaní.

(16)

Pri stanovovaní prepojovacích poplatkov by každá odchýlka od jedinej efektívnej úrovne nákladov mala vychádzať z objektívnych rozdielov vo výške nákladov, ktoré prevádzkovatelia nemôžu ovplyvniť. Pri pevných telefónnych sieťach sa nezistili žiadne takéto objektívne rozdiely vo výške nákladov, ktoré prevádzkovateľ nemôže ovplyvniť. Pri mobilných sieťach sa za vonkajší faktor môže považovať nerovnomerné pridelenie spektra, ktoré má za následok rozdielne jednotkové náklady medzi prevádzkovateľmi mobilných sietí. Rozdielne náklady na základe vonkajšieho vplyvu môžu vzniknúť, aj keď sa spektrum neprideľovalo pomocou mechanizmov vyplývajúcich z trhových podmienok, ale na základe procesu postupného udeľovania licencií. V prípadoch, keď sa spektrum prideľuje pomocou mechanizmov vyplývajúcich z trhových podmienok, ako je aukcia, alebo tam, kde existuje druhotný trh, sú nákladové rozdiely spôsobené frekvenciou navodené skôr znútra a je pravdepodobné, že sa výrazne znížia alebo vylúčia.

(17)

Noví účastníci na trhoch s mobilnými službami môžu byť vystavení na isté prechodné obdobie aj vyšším jednotkovým cenám, kým dosiahnu minimálny efektívny rozsah. V takých situáciách im NRO po rozhodnutí, že na maloobchodnom trhu existujú prekážky vstupu na trh a rozvoja, môžu povoliť na prechodné obdobie najviac štyroch rokov po vstupe na trh kompenzáciu vyšších prírastkových nákladov v porovnaní s nákladmi modelového prevádzkovateľa. Vychádzajúc zo spoločnej pozície ERG je rozumné predstaviť si časový rámec štyroch rokov pre vyradenie asymetrií založený na odhade, že pri mobilnom trhu možno očakávať, že dosiahne trhový podiel medzi 15 % a 20 %, a tým sa priblíži k úrovni minimálneho efektívneho rozsahu, v horizonte troch až štyroch rokov po vstupe na trh. Toto je rozdielne oproti situácii nových účastníkov na trhoch s pevnými linkami, ktorí majú príležitosť dosiahnuť nízke jednotkové náklady tým, že svoje siete sústredia na trasy s vysokou hustotou v konkrétnych geografických oblastiach, a/alebo tým, že si prenajmú relevantné sieťové vstupy od príslušných telekomunikačných subjektov.

(18)

Uprednostňuje sa odpisová metóda, ktorá vyjadruje ekonomickú hodnotu majetku. Ak však nemožno vytvoriť rozsiahly model ekonomického odpisovania, možné sú aj iné prístupy vrátane rovnomerného odpisovania, anuít a upravených anuít. Kritériom výberu medzi rôznymi prístupmi je skutočnosť, ako presne sa dokážu priblížiť k miere ekonomického odpisovania. Ak teda nemožno vytvoriť rozsiahly model hospodárneho odpisovania, mal by sa samostatne posúdiť odpisový profil každej veľkej položky majetku vo vzostupnom modeli a vybrať by sa mal ten odpisový model, pri ktorom sa dosiahol odpisový profil podobný ekonomickému odpisovaniu.

(19)	Vo vzťahu k efektívnemu rozsahu sa na trhoch pevných a mobilných sietí uplatňujú rôzne úvahy. Minimálny efektívny rozsah sa môže v oblasti pevných sietí a mobilných sietí dosiahnuť na rôznych úrovniach, pretože závisí od rôznych regulačných a obchodných podmienok, ktoré sa vzťahujú na každú z nich.

(20)	NRO by pri regulácii veľkoobchodných prepojovacích poplatkov prevádzkovateľom nemali brániť v prechode na alternatívne podmienky pri výmene prepojovacej prevádzky v budúcnosti ani ho spomaľovať, pokiaľ sú tieto podmienky v súlade s konkurenčným trhom.

(21)

Prechodné obdobie do 31. decembra 2012 by sa malo považovať za dostatočné dlhé na to, aby NRO mohli zaviesť nákladový model a aby prevádzkovatelia podľa neho prispôsobili svoje podnikateľské plány a zároveň na druhej strane uznali naliehavú potrebu zabezpečiť užívateľom maximálny prospech z efektívnych prepojovacích poplatkov vyplývajúcich z nákladov.

(22)

NRO s obmedzenými zdrojmi môžu výnimočne potrebovať na prípravu odporúčaného nákladového modelu dodatočné prechodné obdobie. Ak za takýchto okolností NRO môžu preukázať, že nejaká metodika (napr. referenčné porovnávanie), iná ako vzostupný model LRIC vychádzajúci zo súčasných nákladov, dosahuje výsledky, ktoré sú v súlade s týmto odporúčaním, sú efektívne a sú v súlade s výsledkami na konkurenčnom trhu, môžu uvažovať o stanovení prechodných cien na základe alternatívneho prístupu do 1. júla 2014. Ak by pre NRO s obmedzenými zdrojmi bolo objektívne neprimerané uplatňovať po tomto termíne nákladovú metodiku, tieto NRO môžu uplatňovať alternatívnu metodiku ďalej, až do termínu preskúmania tohto odporúčania, s výnimkou prípadu, ak by orgán vytvorený pre spoluprácu NRO s Komisiou, vrátane s ním spojených pracovných skupín, poskytol dostatočnú praktickú podporu a usmernenia, ktoré by umožnili prekonať túto obmedzenosť zdrojov, a najmä náklady na implementovanie odporúčanej metodiky. Nijaký podobný výsledok vyplývajúci z alternatívnych metodík by nemal prekročiť priemerné prepojovacie poplatky, ktoré stanovili NRO uplatňujúce odporúčanú nákladovú metodiku.

(23)	Toto odporúčanie bolo predmetom verejných konzultácií,

TÝMTO ODPORÚČA:

Pri ukladaní cenovej kontroly a povinností nákladového účtovníctva v súlade s článkom 13 smernice 2002/19/ES pre prevádzkovateľov, ktorých národné regulačné orgány (ďalej len „NRO“) na základe analýzy trhu vykonanej v súlade s článkom 16 smernice 2002/21/ES určia ako tých, ktorí majú významný podiel na trhu s veľkoobchodným prepojovaním hlasových volaní v jednotlivých verejných telefónnych sieťach (ďalej len „trhy pevných a mobilných sietí“), NRO by mali stanoviť prepojovacie poplatky vychádzajúce z nákladov efektívneho prevádzkovateľa. Z toho vyplýva, že by zároveň boli symetrické. NRO by pritom mali postupovať takto:

2.	Odporúča sa, aby sa efektívne náklady hodnotili podľa súčasných nákladov a aby sa pritom používal modelový prístup zdola nahor využívajúci ako relevantnú nákladovú metodiku dlhodobé prírastkové náklady (ďalej len „LRIC“).

3.	S cieľom overiť a zlepšiť spoľahlivosť výsledkov NRO môžu porovnávať výsledky z modelového prístupu zdola nahor s výsledkami z modelu zhora nadol, pri ktorom sa použijú skontrolované údaje, a môžu urobiť príslušné úpravy.

Nákladový model by mal vychádzať z efektívnych technológií dostupných v časovom rámci, o ktorom sa pri modeli uvažuje. Preto by základná časť pevných aj mobilných telefónnych sietí mohla byť v zásade založená na sieti novej generácie (ďalej len „NGN“). Prístupová časť mobilných telefónnych sietí by mala byť taktiež založená na kombinácii telefónie 2G a 3G.

Jednotlivé nákladové kategórie, ktoré sa uvádzajú, by sa mali vymedziť takto:

a)	„prírastkové náklady“ sú také náklady, ktorým možno predísť, ak sa špecifická služba zahrnutá v prírastku prestane poskytovať (známe sú aj ako náklady, ktorým možno predísť);

b)	„náklady súvisiace s prevádzkou“ sú všetky fixné a variabilné náklady, ktoré narastajú so zvyšujúcimi sa úrovňami prevádzky.

Relevantný prírastok v rámci modelu LRIC by sa mal vymedziť ako veľkoobchodná služba prepojovania hlasových volaní poskytovaná tretím stranám. To znamená, že pri hodnotení prírastkových nákladov by NRO mali stanoviť rozdiel medzi celkovými dlhodobými nákladmi prevádzkovateľa poskytujúceho kompletné služby a celkovými dlhodobými nákladmi tohto prevádzkovateľa, ak neposkytuje tretím stranám veľkoobchodnú službu prepojovania volaní. Je potrebné odlíšiť náklady, ktoré súvisia s prevádzkou, a náklady, ktoré nesúvisia s prevádzkou, pričom náklady, ktoré nesúvisia s prevádzkou, sa na účely výpočtu veľkoobchodných prepojovacích poplatkov neberú do úvahy. Odporúčaný prístup pri zisťovaní relevantných prírastkových nákladov spočíva v tom, že náklady, ktoré súvisia s prevádzkou, sa najprv pripíšu k iným službám, než je veľkoobchodná služba prepojovania hlasových volaní, a potom sa k veľkoobchodnej službe prepojovania hlasových volaní priradia len zostatkové náklady. To znamená, že k regulovaným veľkoobchodným službám prepojovania hlasových volaní by sa mali priradiť iba tie náklady, ktorým by bolo možné predísť, ak by sa tretím stranám prestala poskytovať veľkoobchodná služba prepojovania hlasových volaní. Zásady výpočtu prírastku zahŕňajúceho veľkoobchodnú službu prepojovania hlasových volaní v pevných a mobilných telefónnych sieťach sú ďalej rozpracované v prílohe.

7.	Pri odpisovaní majetku je odporúčaným prístupom, vždy keď je to možné, ekonomické odpisovanie.

8.	Pri rozhodovaní o vhodnom efektívnom rozsahu modelového prevádzkovateľa by NRO mali zohľadniť zásady vymedzenia vhodného efektívneho rozsahu pri pevných a mobilných prepojovacích sieťach, ako sú stanovené v prílohe.

Akékoľvek stanovenie efektívnej úrovne nákladov, ktoré sa odlišuje od stanovených zásad, by malo byť zdôvodnené objektívnymi rozdielmi vo výške nákladov, ktoré príslušní prevádzkovatelia nemôžu ovplyvniť. Takéto objektívne rozdiely vo výške nákladov sa môžu vyskytnúť na trhoch mobilných sietí v dôsledku nerovnomerného pridelenia spektra. Pokiaľ sa do nákladového modelu zahrnie dodatočné spektrum získané na poskytovanie veľkoobchodného prepojovania volaní, NRO by mali pravidelne preskúmavať všetky objektívne rozdiely vo výške nákladov, pričom by okrem iného mali zohľadňovať, či sa z výhľadového hľadiska dá počítať s dostupnosťou dodatočného spektra, ktoré sa bude prideľovať na trhovom základe, čím by sa mohli odstrániť všetky rozdiely vo výške nákladov vyplývajúce zo súčasného pridelenia, alebo či sa táto relatívna nákladová nevýhoda časom zníži, keď sa zvýši objem nových subjektov na trhu.

10.

V prípade, ak nový mobilný subjekt na trhu, ktorého prevádzka nedosahuje minimálny efektívny rozsah, preukázateľne dosahuje vyššie jednotkové prírastkové náklady než modelový prevádzkovateľ, po rozhodnutí, že na maloobchodnom trhu existujú prekážky vstupu na trh a rozvoja, NRO môžu povoliť, aby sa takéto vyššie náklady kompenzovali počas prechodného obdobia prostredníctvom prepojovacích poplatkov. Takéto obdobie by nemalo trvať dlhšie než štyri roky po vstupe na trh.

11.

Týmto odporúčaním nie sú dotknuté predchádzajúce regulačné rozhodnutia, ktoré NRO prijali v súvislosti s problematikou, ktorá sa v ňom uvádza. Bez ohľadu na to by NRO mali zabezpečiť implementovanie prepojovacích poplatkov na nákladovo efektívnej a symetrickej úrovni do 31. decembra 2012 podľa všetkých objektívnych rozdielov vo výške nákladov, ktoré sa zistili v súlade s bodmi 9 a 10.

12.

Za výnimočných okolností, ak NRO nie sú schopné najmä pre obmedzenosť zdrojov načas dokončiť odporúčaný nákladový model a ak sú schopné preukázať, že iná metodika ako vzostupný model LRIC vychádzajúci zo súčasných nákladov dosahuje výsledky, ktoré sú v súlade s týmto odporúčaním, sú efektívne a v súlade s výsledkami na konkurenčnom trhu, môžu uvažovať o stanovení prechodných cien na základe alternatívneho prístupu do 1. júla 2014. Ak by pre NRO s obmedzenými zdrojmi bolo objektívne neprimerané uplatňovať po tomto termíne nákladovú metodiku, tieto NRO môžu uplatňovať alternatívnu metodiku ďalej, až do termínu preskúmania tohto odporúčania, s výnimkou prípadu, ak by orgán vytvorený pre spoluprácu NRO s Komisiou, vrátane s ním spojených pracovných skupín, poskytol dostatočnú praktickú podporu a usmernenia, ktoré by umožnili prekonať túto obmedzenosť zdrojov, a najmä náklady na implementovanie odporúčanej metodiky. Nijaký podobný výsledok vyplývajúci z alternatívnych metodík by nemal prekročiť priemerné prepojovacie poplatky, ktoré stanovili NRO uplatňujúce odporúčanú nákladovú metodiku.

13.	Toto odporúčanie sa preskúma najneskôr tri roky po nadobudnutí platnosti.

14.	Toto odporúčanie je určené členským štátom.

V Bruseli 7. mája 2009

Za Komisiu

Viviane REDING

členka Komisie

(1) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33.

(2) Ú. v. ES L 200, 30.7.2002, s. 38.

(3) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 7.

(4) Ú. v. EÚ L 266, 11.10.2005, s. 64.

PRÍLOHA

Zásady výpočtu veľkoobchodných prepojovacích poplatkov v pevných telefónnych sieťach

Relevantné prírastkové náklady (t. j. náklady, ktorým možno predísť) na veľkoobchodnú službu prepojovania volaní predstavujú rozdiel medzi celkovými dlhodobými nákladmi prevádzkovateľa, ktorý poskytuje kompletné služby, a celkovými nákladmi prevádzkovateľa, ktorý neposkytuje veľkoobchodnú službu prepojovania volaní tretím stranám.

V snahe zabezpečiť primerané priradenie týchto nákladov musia sa odlíšiť náklady, ktoré súvisia s prevádzkou, a náklady, ktoré nesúvisia s prevádzkou. Náklady, ktoré nesúvisia s prevádzkou, sa na účely výpočtu veľkoobchodných prepojovacích poplatkov neberú do úvahy. Z nákladov, ktoré súvisia s prevádzkou, by sa mali k relevantnému prírastku prepojenia priradiť iba tie náklady, ktorým by sa dalo predísť, keby sa neposkytovala veľkoobchodná služba prepojovania volaní. Tieto náklady, ktorým možno predísť, sa môžu vypočítať tak, že náklady, ktoré súvisia s prevádzkou, sa najprv priradia k iným službám, než je veľkoobchodná služba prepojovania hlasových volaní (napr. zostavenie volania, dátové služby, IPTV atď.), a potom sa k veľkoobchodnej službe prepojovania hlasových volaní priradia len zostatkové náklady.

Štandardný vymedzujúci bod medzi nákladmi súvisiacimi s prevádzkou a nákladmi nesúvisiacimi s prevádzkou sa typicky nachádza tam, kde sa vyskytne prvý bod koncentrácie prevádzky. Pri sieti PSTN sa zaň bežne považuje vzostupná strana linkovej karty v (diaľkovom) koncentrátore. Širokopásmový ekvivalent NGN je linková karta v DSLAM/MSAN (1). Keď je DSLAM/MSAN umiestnený vo verejnom telefónnom automate, potom sa musí zvážiť, či je pôvodná slučka medzi automatom a ústredňou/hlavným rozvádzačom (MDF) spoločne využívaným médiom a môže sa považovať za súčasť nákladovej kategórie reagujúcej na prevádzku. V takom prípade sa bude vymedzujúci bod medzi súvisiacim a nesúvisiacim s prevádzkou nachádzať vo verejnom telefónnom automate. Ak sa prenajatá kapacita priradí k službe prepojovania hlasových volaní bez ohľadu na použitú technológiu, potom vymedzujúci bod zostáva na úrovni (diaľkového) koncentrátora.

Podľa uvedeného prístupu príklady nákladov, ktoré by boli zahrnuté do prírastku služby prepojovania volaní, by zahŕňali dodatočnú kapacitu siete, ktorá je potrebná na prenos dodatočnej veľkoobchodnej prevádzky (napr. dodatočná infraštruktúra siete, pokiaľ ju vyvolá potreba zvýšiť kapacitu na účely prenosu dodatočnej veľkoobchodnej prevádzky), ako aj dodatočné náklady na spektrum a veľkoobchodné komerčné náklady, ktoré priamo súvisia s poskytovaním veľkoobchodnej služby prepojovania volaní tretím stranám.

Na to, aby NRO mohli stanoviť efektívny rozsah prevádzkovateľa na účely nákladového modelu, mali by zohľadniť, že pri pevných telefónnych sieťach majú prevádzkovatelia možnosť vybudovať si v konkrétnych geografických oblastiach vlastné siete a zamerať sa na trasy s vysokou hustotou a/alebo prenajať si relevantné sieťové vstupy od príslušných telekomunikačných subjektov. Pri vymedzení jednotného efektívneho rozsahu pre modelového prevádzkovateľa by teda NRO mali zohľadniť potrebu podporovať efektívny vstup na trh a pritom uznať, že za určitých podmienok menší prevádzkovatelia v menších geografických oblastiach môžu dosiahnuť nízke jednotkové náklady. Okrem toho menší prevádzkovatelia, ktorí nemôžu dosiahnuť výhody z rozsahu, aké majú najväčší prevádzkovatelia v rozľahlých geografických oblastiach, skôr nakupujú veľkoobchodné vstupy, ako by sami poskytovali prepojovacie služby.

Zásady výpočtu veľkoobchodných prepojovacích poplatkov v mobilných telefónnych sieťach

V snahe zabezpečiť primerané priradenie týchto nákladov musia sa odlíšiť náklady, ktoré súvisia s prevádzkou, a náklady, ktoré nesúvisia s prevádzkou. Náklady, ktoré nesúvisia s prevádzkou, sa na účely výpočtu veľkoobchodných prepojovacích poplatkov neberú do úvahy. Z nákladov, ktoré súvisia s prevádzkou, by sa mali k relevantnému prírastku prepojenia priradiť iba tie náklady, ktorým by sa dalo predísť, keby sa neposkytovala veľkoobchodná služba prepojovania volaní. Tieto náklady, ktorým možno predísť, sa môžu vypočítať tak, že náklady, ktoré súvisia s prevádzkou, sa najprv priradia k iným službám, než je veľkoobchodná služba prepojovania hlasových volaní (napr. zostavenie volania, SMS, MMS atď.), a potom sa k veľkoobchodnej službe prepojovania hlasových volaní priradia len zostatkové náklady.

Náklady na mikrotelefón a SIM kartu nesúvisia s prevádzkou a mali by sa vylúčiť zo všetkých modelov na stanovenie nákladov pre veľkoobchodné služby prepojovania volaní.

Pokrytie sa dá najlepšie opísať ako schopnosť alebo možnosť uskutočniť jednotlivé volanie z akéhokoľvek bodu v sieti a v určitom čase a kapacita predstavuje náklady na dodatočnú sieť, ktorá je potrebná na prenos zvýšenej úrovne prevádzky. Potreba zabezpečiť pre užívateľov takéto pokrytie si vyžiada náklady nesúvisiace s prevádzkou, ktoré by sa nemali priradiť k prírastku zahŕňajúcemu veľkoobchodné prepojovanie volaní. Investície do rozvinutých trhov mobilných sietí vyvoláva skôr zvyšovanie kapacity a vývoj nových služieb, a to by sa malo odraziť v nákladovom modeli. Z prírastkových nákladov na veľkoobchodné služby prepojovania volaní by sa teda mali vylúčiť náklady na pokrytie, ale mali by sa do nich zahrnúť náklady na dodatočnú kapacitu, pokiaľ si ich vyžiadalo poskytovanie veľkoobchodných služieb prepojovania volaní.

Náklady na využívanie spektra (povolenie na udržanie a používanie frekvencií spektra), ktoré vzniknú pri poskytovaní maloobchodných služieb užívateľom siete, spočiatku súvisia s počtom užívateľov, a teda nesúvisia s prevádzkou a nemali by sa započítavať ako súčasť prírastku zahŕňajúceho veľkoobchodné služby prepojovania volaní. Náklady na získanie dodatočného spektra na zvýšenie kapacity (nad minimum potrebné na poskytovanie maloobchodných služieb užívateľom) na účely rozšírenia prevádzky vyplývajúceho z poskytovania veľkoobchodnej služby prepojovania volaní by sa podľa možnosti mali zahrnúť na základe výhľadových alternatívnych nákladov.

Podľa uvedeného prístupu by príklady nákladov, ktoré by sa započítali do prírastku zahŕňajúceho veľkoobchodné služby prepojovania, obsahovali dodatočnú kapacitu siete, ktorá je potrebná na prenos dodatočnej veľkoobchodnej prevádzky (napr. dodatočná infraštruktúra siete, pokiaľ ju vyvolá potreba zvýšiť kapacitu na účely prenosu dodatočnej veľkoobchodnej prevádzky). Medzi takéto náklady súvisiace s prevádzkou by mohli patriť dodatočné mobilné prepínacie centrá (MSC) alebo chrbticové infraštruktúry priamo potrebné na prevádzku prepojovania pre tretie strany. Navyše, ak sa isté sieťové prvky, ako sú bunkové systémy alebo základňové vysielacie stanice (BTS), spoločne využívajú na účely poskytovania služieb zostavovania a prepojovania volania, tieto sieťové prvky sa zaradia do nákladového modelu prepojovania do tej miery, do akej sú potrebné pre dodatočnú kapacitu vyžadovanú na prevádzku prepojovania tretími stranami. Okrem toho by sa zobrali do úvahy náklady na dodatočné spektrum a veľkoobchodné komerčné náklady, ktoré priamo súvisia s poskytovaním veľkoobchodnej služby prepojovania volaní tretím stranám. To znamená, že náklady na pokrytie, nevyhnutné režijné náklady na podnikanie a maloobchodné komerčné náklady sa nezahŕňajú.

Pri určovaní minimálneho efektívneho rozsahu na účely nákladového modelu a zohľadňovaní podielov na trhu v niekoľkých členských štátoch EÚ sa odporúča stanoviť rozsah vo výške 20 % podielu na trhu. Dá sa očakávať, že prevádzkovatelia mobilnej siete sa po vstupe na trh budú snažiť dosiahnuť maximálnu efektívnosť a príjmy, aby boli schopní získať minimálny podiel na trhu, ktorý sa rovná 20 %. Ak NRO môže dokázať, že z podmienok na trhu na území členských štátov vyplýva iný minimálny efektívny rozsah, mohol by sa odchýliť od odporúčaného prístupu.

(1) Multiplexor digitálneho účastníckeho systému/prístupový uzol viacnásobných služieb.

20.5.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 124/75

Korigendum k nariadeniu Rady (ES) č. 43/2009 zo 16 januára 2009, ktorým sa na rok 2009 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie výlovu

( Úradný vestník Európskej únie L 22 z 26. januára 2009 )

Na stranách 32 až 35 v prílohe I:

a)	sa vymazáva tento zápis „Germo alalunga ALB tuniak dlhoplutvý“.

namiesto	:	„Lampanyctus achirus“
má byť	:	„Nannobrachium achirus“;

namiesto	:	„Pseudochaenichthus georgianus“
má byť	:	„Pseudochaenichthys georgianus“;

namiesto

„molva okatá

SLI

Molva macrophthalmus“

má byť

„molva okatá

SLI

Molva macrophthalma“.

2.	Na stranách 32 až 35 v prílohe I a na strane 118 v druhej tabuľke:

namiesto:

„Tetrapturus alba“

má byť:

„Tetrapturus albidus“.

3.	Na stranách 32 až 35 v prílohe I a na strane 96 v prvej a druhej tabuľke:

namiesto:

„Trisopterus esmarki“

má byť:

„Trisopterus esmarkii“.

4.	Na strane 41 v príloha IA v záhlaví druhej tabuľky: Druh: sleď atlantický Zóna: Vedľajšie úlovky v zóne IIIa:

namiesto:

„(HER/03A-BC.)“

má byť:

„(HER/03A-BC)“.

5.	Na strane 41 v prílohe IA v záhlaví tretej tabuľky: Druh: sleď atlantický. Zóna: Vedľajšie úlovky v zóne IV, VIId a vo vodách ES zóny IIa:

namiesto:

„(HER/2A47DX.)“

má byť:

„(HER/2A47DX)“.

6.	Na strane 42 v prílohe IA v záhlaví prvej tabuľky: Druh: sleď atlantický Zóna: VIId; IVc:

namiesto:

„(HER/4CXB7D.)“

má byť:

„(HER/4CXB7D)“.

7.	Na strane 43 v prílohe IA v záhlaví tretej tabuľky: Druh: sleď atlantický. Zóna: VIIa:

namiesto:

„(HER/07A/MM.)“

má byť:

„(HER/07A/MM)“.

8.	Na strane 65 v prílohe IA sa prvá tabuľka: Druh: treska belasá. Zóna: VIIIc, IX a X; vody ES zóny CECAF 34.1.1 nahrádza takto:

namiesto:

„Druh

treska belasá

Micromesistius poutassou

Zóna

VIIIc, IX a X; vody ES zóny CECAF 34.1.1

(WHB/8C3411)

Španielsko

12 124

Analytický TAC

Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96.

Uplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96.

Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96.

Portugalsko

3 031

15 155 (1) (2)

TAC

590 000

má byť:

„Druh

treska belasá

Micromesistius poutassou

Zóna

VIIIc, IX a X; vody ES zóny CECAF 34.1.1

(WHB/8C3411)

Španielsko

12 124

Analytický TAC

Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96.

Uplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96.

Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96.

Portugalsko

3 031

15 155 (3) (4)

TAC

590 000

9.	Na strane 67 v prílohe IA sa druhá tabuľka: Druh: molva veľká. Zóna: Vody ES zóny IVnahrádza takto:

namiesto:

„Druh

molva veľká

Molva molva

Zóna

Vody ES zóny IV

(LIN/04.)

Belgicko

Analytický TAC

Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96.

Uplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96.

Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96.“

Dánsko

286

Nemecko

177

Francúzsko

159

Holandsko

Švédsko

Spojené kráľovstvo

2 196

2 856

má byť:

„Druh

molva veľká

Molva molva

Zóna

Vody ES zóny IV

(LIN/04.)

Belgicko

Analytický TAC

Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96.

Uplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96.

Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96.“

Dánsko

286

Nemecko

177

Francúzsko

159

Holandsko

Švédsko

Spojené kráľovstvo

2 196

2 854

10.	Na strane 67 v prílohe IA sa tretia tabuľka: Druh: molva veľká. Zóna: Vody ES a medzinárodné vody zóny V nahrádza takto:

namiesto:

„Druh

molva veľká

Molva molva

Zóna

Vody ES a medzinárodné vody zóny V

(LIN/05.)

Belgicko

Analytický TAC

Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96.

Uplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96.

Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96.“

Dánsko

Nemecko

Francúzsko

Spojené kráľovstvo

má byť:

„Druh

molva veľká

Molva molva

Zóna

Vody ES a medzinárodné vody zóny V

(LIN/05.)

Belgicko

Analytický TAC

Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96.

Uplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96.

Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96.“

Dánsko

Nemecko

Francúzsko

Spojené kráľovstvo

11.	Na strane 68 v prílohe IA v prvej tabuľke: Druh: molva veľká. Zóna: Vody ES a medzinárodné vody zón VI, VII, VIII, IX, X, VII a:

namiesto:

„Druh

molva veľká

Molva molva

Zóna

Vody ES a medzinárodné vody zón VI, VII, VIII, IX, X, VII a XIV

(LIN/6X14.)

Belgicko

Analytický TAC

Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96.

Uplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96.

Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96.“

Dánsko

Nemecko

147

Španielsko

2 969

Francúzsko

3 166

Írsko

793

Portugalsko

Spojené kráľovstvo

3 645

10 776

Nórsko

5 638 (1) (2)

Faerské ostrovy

250 (3) (4)

TAC

16 664

má byť:

„Druh

molva veľká

Molva molva

Zóna

Vody ES a medzinárodné vody zón VI, VII, VIII, IX, X, VII a XIV

(LIN/6X14.)

Belgicko

Analytický TAC

Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96.

Uplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96.

Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96.“

Dánsko

Nemecko

147

Španielsko

2 969

Francúzsko

3 166

Írsko

793

Portugalsko

Spojené kráľovstvo

3 645

10 774

Nórsko

5 638 (1) (2)

Faerské ostrovy

250 (3) (4)

TAC

16 662

12.	Na strane 81v prílohe IA v prvej tabuľke: Druh: rajotvaré. Zóna: Vody ES zón VIa-b a VIIa-c, e-k:

namiesto:

„Druh

rajotvaré

Rajidae

Zóna

Vody ES zón VIa-b a VIIa-c, e-k

(SRX/67AKXD)

Belgicko

1 422 (1) (2)

Preventívny TAC

Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96.

Článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje.

Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96.“

Estónsko

8 (1) (2)

Francúzsko

6 383 (1) (2)

Nemecko

19 (1) (2)

Írsko

2 055 (1) (2)

Litva

Holandsko

6 (1) (2)

Portugalsko

35 (1) (2)

Španielsko

1 718 (1) (2)

Spojené kráľovstvo

4 070 (1) (2)

15 748 (1) (2)

TAC

15 748 (2)

má byť:

„Druh

rajotvaré

Rajidae

Zóna

Vody ES zón VIa-b a VIIa-c, e-k

(SRX/67AKXD)

Belgicko

1 422 (1) (2)

Preventívny TAC

Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96.

Článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje.

Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96.“

Estónsko

8 (1) (2)

Francúzsko

6 383 (1) (2)

Nemecko

19 (1) (2)

Írsko

2 055 (1) (2)

Litva

Holandsko

6 (1) (2)

Portugalsko

35 (1) (2)

Španielsko

1 718 (1) (2)

Spojené kráľovstvo

4 070 (1) (2)

15 749 (1) (2)

TAC

15 749 (2)

13.	Na strane 81 v prílohe IA v druhej tabuľke: Druh: rajotvaré. Zóna: Vody ES VIId:

namiesto:

„Druh

rajotvaré

Rajidae

Zóna

Vody ES VIId

(SRX/07D)

Belgicko

94 (1) (2)

Preventívny TAC

Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96.

Článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje.

Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96.“

Francúzsko

789 (1) (2)

Holandsko

5 (1) (2)

Spojené kráľovstvo

157 (1) (2)

1 044 (1) (2)

TAC

1 044 (2)

má byť:

„Druh

rajotvaré

Rajidae

Zóna

Vody ES VIId

(SRX/07D)

Belgicko

94 (1) (2)

Preventívny TAC

Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96.

Článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje.

Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96.“

Francúzsko

789 (1) (2)

Holandsko

5 (1) (2)

Spojené kráľovstvo

157 (1) (2)

1 045 (1) (2)

TAC

1 045 (2)

14.	Na strane 82 v prílohe IA v prvej tabuľke: Druh: rajotvaré. Zóna: Vody ES VIII a IX:

namiesto:

„Druh

rajotvaré

Rajidae

Zóna

Vody ES VIII a IX

(SRX/8910-C)

Belgicko

13 (5) (2)

Preventívny TAC

Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96.

Článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje.

Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96.

Francúzsko

2 435 (5) (2)

Portugalsko

1 974 (5) (2)

Španielsko

1 986 (5) (2)

Spojené kráľovstvo

14 (5) (2)

6 423 (5) (2)

TAC

6 423 (2)

má byť:

„Druh

rajotvaré

Rajidae

Zóna

Vody ES VIII a IX

(SRX/8910-C)

Belgicko

13 (6) (2)

Preventívny TAC

Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96.

Článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje.

Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96.

Francúzsko

2 435 (6) (2)

Portugalsko

1 974 (6) (2)

Španielsko

1 986 (6) (2)

Spojené kráľovstvo

14 (6) (2)

6 422 (6) (2)

TAC

6 422 (2)

15.	Na strane 86 v prílohe IA v prvej tabuľke: Druh: makrela atlantická. Zóna: VIIIc, IX a X; vody ES zóny CECAF 34.1.1:

for:

„Druh

makrela atlantická

Scomber scombrus

Zóna

VIIIc, IX a X; vody ES zóny CECAF 34.1.1

(MAC/8C3411)

Španielsko

29 529 (7)

Analytický TAC

Článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje.

Článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje.

Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96.

Francúzsko

196 (7)

Portugalsko

6 104 (7)

35 829 (7)

TAC

35 829

má byť:

„Druh

makrela atlantická

Scomber scombrus

Zóna

VIIIc, IX a X; vody ES zóny CECAF 34.1.1

(MAC/8C3411)

Španielsko

29 529 (8)

Analytický TAC

Článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje.

Článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje.

Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96.

Francúzsko

196 (8)

Portugalsko

6 104 (8)

35 829 (8)

TAC

35 829

16.	Na strane 91 v prílohe IA v druhej tabuľke: Druh: šprota severná. Zóna: VIId a VIIe:

namiesto:

„Druh

šprota severná

Sprattus sprattus

Zóna

VIId a VIIe

(SPR/7DE.)

Belgicko

Preventívny TAC.

Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96.

Článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje.

Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96.“

Dánsko

1 997

Nemecko

Francúzsko

430

Holandsko

430

Spojené kráľovstvo

3 226

6 144

TAC

6 144

má byť:

„Druh

šprota severná

Sprattus sprattus

Zóna

VIId and VIIe

(SPR/7DE.)

Belgicko

Preventívny TAC.

Uplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96.

Článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje.

Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96.“

Dánsko

1 997

Nemecko

Francúzsko

430

Holandsko

430

Spojené kráľovstvo

3 226

6 145

TAC

6 145

17.	Na strane 101 v prílohe IB v prvej tabuľke: Druh: treska škvrnitá. Zóna: I a IIb:

namiesto:

„Druh

treska škvrnitá

Gadus morhua

Zóna

I a IIb

(COD/1/2B.)

Nemecko

3 476

Článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje.

Článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje.

Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96.“

Španielsko

8 984

Francúzsko

1 483

Poľsko

1 628

Portugalsko

1 897

Spojené kráľovstvo

2 226

Všetky členské štáty

100 (1)

19 793 (2)

TAC

525 000

má byť:

„Druh

treska škvrnitá

Gadus morhua

Zóna

I a IIb

(COD/1/2B.)

Nemecko

3 476

Článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje.

Článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje.

Uplatňuje sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 847/96.“

Španielsko

8 984

Francúzsko

1 483

Poľsko

1 628

Portugalsko

1 897

Spojené kráľovstvo

2 226

Všetky členské štáty

100 (1)

19 794 (2)

TAC

525 000

18.	Na strane 120 v prílohe IE v piatej tabuľke: Druh: pancierovka antarktická. Zóna: FAO 58.4.2 Antarktída:

namiesto:

„Divízia 58.4.2 západ	1 448 000
Divízia 58.4.2 východne od 55° v. d.	1 080 000

má byť:

„Divízia 58.4.2 západ

(KRI/*F-42W)

1 448 000

Divízia 58.4.2 východne od 55° v. d.

(KRI/*F-42E)

1 080 000

19.

Na strane 125 v prílohe IIA v bode 4 (Regulovaný výstroj) všeobecných ustanovení;

na stranách 129 a 130 v dodatku 1 k prílohe IIA v tabuľkách a

na strane 131 v dodatku 2 k príloha IIA v tabuľke III (Formát údajov):

namiesto	:	„GN1“
má byť	:	„GN“;

namiesto	:	„GT1“
má byť	:	„GT“;

namiesto	:	„LL1“
má byť	:	„LL“;

20.	Na strane 163 v prílohe III časti D: Východná časť Tichého oceánu v bode 21.1:

namiesto:

„21.1.

Lov tuniaka žltoplutvého (Thunnus albacares), tuniaka okatého (Thunnus obesus) a tuniaka pruhovaného (Katsuwonus pelamis) plavidlami s vakovými sieťami sa od 1. augusta do 28. septembra 2009 alebo od 10. novembra 2009 do 31. decembra 2010 zakazuje v oblasti vymedzenej týmito hranicami:“

read:

„21.1.

Lov tuniaka žltoplutvého (Thunnus albacares), tuniaka okatého (Thunnus obesus) a tuniaka pruhovaného (Katsuwonus pelamis) plavidlami s vakovými sieťami sa od 1. augusta do 28. septembra 2009 alebo od 10. novembra 2009 do 8. januára 2010 zakazuje v oblasti vymedzenej týmito hranicami:“.

(1) Z toho do 68 % možno loviť v nórskej výhradnej hospodárskej zóne alebo v oblasti rybolovu v okolí ostrova Jan Mayen (WHB/*NZJM2).

(2) Z toho do 27 % možno loviť vo faerských vodách (WHB/*05B-F).“

(3) Z toho do 68 % možno loviť v nórskej výhradnej hospodárskej zóne alebo v oblasti rybolovu v okolí ostrova Jan Mayen (WHB/*NZJM2).

(4) Z toho do 27 % možno loviť vo faerských vodách (WHB/*5B-F.).“

(5) Úlovky druhov Leucoraja naevus (RJN/8910-C), Raja clavata (RJC/8910-C) sa nahlasujú samostatne.“

(6) Úlovky druhov Leucoraja naevus (RJN/89-C.), Raja clavata (RJC/89-C.) sa nahlasujú samostatne.“

(7) Množstvá podliehajúce výmenám s ostatnými členskými štátmi možno loviť v zónach ICES VIIIa, VIIIb VIIId (MAC/*8ABD). Množstvá poskytnuté Španielskom, Portugalskom alebo Francúzskom na účely výmeny, ktoré sa ulovia v zónach VIIIa, VIIIb a VIIId, však nepresiahnu 25 % kvót poskytujúceho členského štátu.“

(8) Množstvá podliehajúce výmenám s ostatnými členskými štátmi možno loviť v zónach ICES VIIIa, VIIIb VIIId (MAC/*8ABD.). Množstvá poskytnuté Španielskom, Portugalskom alebo Francúzskom na účely výmeny, ktoré sa ulovia v zónach VIIIa, VIIIb a VIIId, však nepresiahnu 25 % kvót poskytujúceho členského štátu.“

(9) Tento TAC sa vzťahuje na obdobie od 1 decembra 2008 do 30 novembra 2009.“

(10) Tento TAC sa vzťahuje na obdobie od 1 decembra 2008 do 30 novembra 2009.“

		ISSN 1725-5147 doi:10.3000/17255147.L_2009.124.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 124

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 52 20. mája 2009

Obsah		I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		NARIADENIA
		Nariadenie Komisie (ES) č. 410/2009 z 19. mája 2009, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	1
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 411/2009 z 18. mája 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie (ES) č. 798/2008, ktorým sa ustanovuje zoznam tretích krajín, území, oblastí alebo jednotiek, z ktorých možno do Spoločenstva dovážať alebo cez jeho územie prevážať hydinu a výrobky z hydiny, a podmienky veterinárneho osvedčovania ( 1 )	3
		SMERNICE
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/39/ES zo 6. mája 2009 o potravinách na osobitné výživové účely (prepracované znenie) ( 1 )	21
	*	Smernica Rady 2009/13/ES zo 16. februára 2009, ktorou sa vykonáva Dohoda uzavretá Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/63/ES	30

	II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné
	ROZHODNUTIA
	Rada
	2009/392/ES
*	Rozhodnutie Rady z 27. novembra 2008 o uzavretí Protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb so zreteľom na účasť Bulharskej republiky a Rumunska ako zmluvných strán na základe ich pristúpenia k Európskej únii v mene Európskeho spoločenstva a jeho členských štátov	51
	Protokol k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb s ohľadom na účasť Bulharskej republiky a Rumunska ako zmluvných strán na základe ich pristúpenia k Európskej únii	53
	2009/393/ES
*	Rozhodnutie Rady z 18. mája 2009, ktorým sa ustanovuje pozícia, ktorá sa má v mene Spoločenstva prijať v rámci Medzinárodnej rady pre obilniny v súvislosti s predĺžením platnosti Dohovoru o obchodovaní s obilninami z roku 1995	63
	2009/394/ES
*	Rozhodnutie Rady z 18. mája 2009 ktorým sa ustanovuje pozícia, ktorá sa má v mene Spoločenstva prijať v rámci Medzinárodnej rady pre cukor v súvislosti s predĺžením platnosti Medzinárodnej dohody o cukre z roku 1992	64
	Komisia
	2009/395/ES
*	Rozhodnutie Komisie zo 14. mája 2009, ktoré sa týka uvedenia biocídnych výrobkov obsahujúcich temefos na trh na základné použitie na francúzskych zámorských departementoch [oznámené pod číslom K(2009) 3744]	65
	ODPORÚČANIA
	Komisia
	2009/396/ES
*	Odporúčanie Komisie zo 7. mája 2009 o regulačnom zaobchádzaní s prepojovacími poplatkami v pevných a mobilných telefónnych sieťach v EÚ	67

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	JO	73,9
	MA	42,7
	MK	72,5
	TN	101,3
	TR	88,0
	ZZ	75,7
0707 00 05	EG	127,4
	MA	32,7
	TR	136,7
	ZZ	98,9
0709 90 70	TR	122,7
0709 90 70	ZZ	122,7
0805 10 20	EG	41,7
	IL	57,6
	MA	42,7
	TN	49,2
	TR	107,8
	US	49,3
	ZA	56,7
	ZZ	57,9
0805 50 10	AR	67,3
	TR	48,0
	ZA	53,8
	ZZ	56,4
0808 10 80	AR	98,0
	BR	73,4
	CL	82,5
	CN	90,9
	MK	42,0
	NZ	99,4
	US	124,4
	UY	71,7
	ZA	83,2
	ZZ	85,1

		Korigendá
	*	Korigendum k nariadeniu Rady (ES) č. 43/2009 zo 16 januára 2009, ktorým sa na rok 2009 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie výlovu (Ú. v. EÚ L 22, 26.1.2009)	75