I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

16.5.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 122/6

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/23/ES

z 23. apríla 2009

o váhach s neautomatickou činnosťou

(kodifikované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)	Smernica Rady 90/384/EHS z 20. júna 1990 o zosúladení predpisov členských krajín, týkajúcich sa váh s neautomatickou činnosťou (3) bola podstatným spôsobom zmenená a doplnená (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mala táto smernica kodifikovať.

(2)	Členské štáty zodpovedajú za ochranu verejnosti pred nesprávnymi výsledkami váženia pomocou váh s neautomatickou činnosťou v určitých kategóriách použitia.

(3)

V každom členskom štáte platia záväzné predpisy pre váhy s neautomatickou činnosťou, ktoré špecifikujú metrologické a technické požiadavky, ako aj kontrolné postupy pred a po uvedení týchto váh do prevádzky. Aj keď tieto záväzné predpisy nemusia nevyhnutne viesť k rozdielnej úrovni ochrany v rámci členských štátov, ich nezrovnalosť však môže byť prekážkou obchodu vo vnútri Spoločenstva.

(4)

Táto smernica by mala definovať iba záväzné a základné požiadavky týkajúce sa metrologických charakteristík a funkčnosti váh s neautomatickou činnosťou. Na uľahčenie posúdenia zhody so základnými požiadavkami je nevyhnutná harmonizácia noriem na európskej úrovni, najmä čo sa týka metrologických, konštrukčných a výrobných charakteristík, aby váhy, ktoré vyhovujú týmto harmonizovaným normám bolo možné považovať za váhy spĺňajúce základné požiadavky. Tieto normy harmonizované na európskej úrovni navrhujú súkromné organizácie a musia zostať nezáväznými textami. Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) a Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (Cenelec) a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI) sú uznávané ako orgány príslušné na prijímanie harmonizovaných noriem v súlade so všeobecnými pokynmi (5) pre spoluprácu medzi Komisiou a Európskym združením voľného obchodu (EZVO) a uvedenými tromi orgánmi, podpísanými 28. marca 2003.

(5)

Bola prijatá skupina smerníc zameraných na odstránenie technických prekážok obchodu založených na zásadách, ktoré boli stanovené v rezolúcii Rady zo 7. mája 1985 o novom prístupe v oblasti technickej harmonizácie a normalizácie (6); každá z týchto smerníc ustanovuje umiestnenie označenia zhody „CE“. Komisia vo svojom oznámení z 15. júna 1989 (7) o globálnom prístupe v oblasti certifikácie a skúšobníctva navrhla vytvorenie spoločnej právnej úpravy označenia zhody „CE“ s jednotnou grafikou. Rada vo svojej rezolúcii z 21. decembra 1989 o globálnom prístupe v oblasti posúdenia zhody (8) prijala ako hlavnú zásadu prijatie takého koherentného prístupu, ako je použitie označenia zhody „CE“. Dva základné prvky nového prístupu, ktoré by sa mali uplatňovať, predstavujú základné požiadavky a postupy posudzovania zhody.

(6)

Posudzovanie zhody s príslušnými metrologickými a technickými predpismi je nevyhnutné na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľov a tretích strán. Existujúce postupy posudzovania zhody sa v jednotlivých členských štátoch líšia. V záujme predísť viacnásobnému posudzovaniu zhody, čo predstavuje prekážku voľnému pohybu váh, je v rámci členských štátov potrebné prijať opatrenia na vzájomné uznávanie postupov posudzovania zhody. Na uľahčenie tohto vzájomného uznávania posudzovania zhody musí Spoločenstvo vypracovať postupy vrátane kritérií na určenie orgánov zodpovedných za plnenie úloh týkajúcich sa postupov posudzovania zhody.

(7)	Je preto potrebné zabezpečiť, aby tieto orgány poskytovali vysokú úroveň kvality v rámci celého Spoločenstva.

(8)	Označenie váh s neautomatickou činnosťou označením zhody „CE“ alebo štítkom s písmenom „M“ by malo znamenať, že spĺňajú požiadavky tejto smernice a nie je preto potrebné opakovať posudzovanie zhody.

(9)	Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe VII, časť B.

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA 1

ROZSAH PÔSOBNOSTI, UVEDENIE NA TRH A VOĽNÝ POHYB

Článok 1

1. Táto smernica sa vzťahuje na všetky váhy s neautomatickou činnosťou.

2. Na účely tejto smernice sa rozlišujú tieto kategórie použitia váh s neautomatickou činnosťou:

i)	váženie v obchodných vzťahoch;

ii)	váženie na výpočet poplatkov, taríf, cla, daní, zvýhodnení, pokút, odmien, odškodnenia alebo podobných typov platieb;

iii)	váženie na účely uplatňovania zákonov alebo nariadení; alebo na účely posudkov súdnych znalcov;

iv)	váženie pacientov v zdravotníctve na účely monitorovania, diagnostikovania a liečby;

v)	váženie pri príprave liekov na predpis v lekárňach a pri analýzach v lekárskych alebo farmaceutických laboratóriách;

vi)	určovanie ceny podľa hmotnosti pri priamom predaji verejnosti a pri príprave spotrebiteľsky balených výrobkov;

b)	všetky iné použitia, ktoré nie sú uvedené v písmene a).

Článok 2

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„váha“ je meracím prístrojom slúžiacim na určenie hmotnosti telesa využitím účinku gravitácie na toto teleso. Váha môže taktiež slúžiť na určenie iných, z hmotnosti odvodených veličín, množstiev, parametrov alebo charakteristík;

2.	„váha s neautomatickou činnosťou“ alebo „váha“ je váha, ktorá pri vážení vyžaduje zásah operátora;

„harmonizovaná norma“ je technická požiadavka (európska norma alebo harmonizovaný dokument) prijatá buď Európskym výborom pre normalizáciu (CEN), Európskym výborom pre normalizáciu v elektrotechnike (Cenelec) alebo Európskym inštitútom pre telekomunikačné normy (ETSI) alebo dvomi alebo všetkými tromi z uvedených orgánov z poverenia Komisie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (9) a so všeobecnými pokynmi pre spoluprácu medzi Komisiou, Európskym združením voľného obchodu (EZVO) a týmito tromi orgánmi, podpísanými 28. marca 2003.

Článok 3

1. Členské štáty prijmú všetky opatrenia na to, aby zabezpečili, že na trh budú uvedené iba váhy, ktoré vyhovujú požiadavkám tejto smernice.

2. Členské štáty prijmú všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby váhy neboli uvedené do prevádzky na použitie podľa článku 1 ods. 2 písm. a), pokiaľ nespĺňajú požiadavky tejto smernice a nemajú náležite umiestnené označenie zhody „CE“, ako je to stanovené v článku 11.

Článok 4

Váhy používané na účely vymenované v článku 1 ods. 2 písm. a) musia spĺňať základné požiadavky uvedené v prílohe I.

V prípade, ak je súčasťou váh zariadenie, alebo sú váhy spojené so zariadením, ktoré sa nepoužíva na účely vymenované v článku 1 ods. 2 písm. a), potom sa na takéto zariadenie základné požiadavky nevzťahujú.

Článok 5

1. Členské štáty nesmú brániť uvedeniu váh, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice, na trh.

2. Členské štáty nesmú brániť uvedeniu váh, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice, do prevádzky na použitie podľa článku 1 ods. 2 písm. a).

Článok 6

1. Členské štáty predpokladajú zhodu so základnými požiadavkami uvedenými v prílohe I pri váhach, ktoré sú v zhode s požiadavkami vnútroštátnych technických noriem, ktorými sa vykonávajú harmonizované normy a ktoré spĺňajú tieto požiadavky.

2. Komisia zverejňuje odkazy na harmonizované normy podľa odseku 1 v Úradnom vestníku Európskej únie.

Členské štáty zverejňujú odkazy na vnútroštátne normy podľa odseku 1.

Článok 7

Ak členský štát alebo Komisia dospeje k názoru, že harmonizované normy uvedené v článku 6 ods. 1 nezodpovedajú plne základným požiadavkám určeným v prílohe I, predloží Komisia alebo dotknutý členský štát s príslušným odôvodnením celú záležitosť stálemu výboru, ustanovenému v zmysle článku 5 smernice 98/34/ES (ďalej len „výbor“).

Výbor sa k tomu vyjadrí čo najskôr.

Na základe názoru výboru bude Komisia informovať členské štáty, či je potrebné tieto normy vyňať z uverejnenia podľa článku 6 ods. 2.

Článok 8

1. Ak členský štát usúdi, že váhy s označením zhody „CE“ podľa prílohy II, body 2, 3 a 4 nespĺňajú požiadavky tejto smernice, hoci boli správne nainštalované a používané na účely, na ktoré boli určené, podnikne všetky vhodné opatrenia na stiahnutie týchto váh z trhu, alebo zakáže, prípadne obmedzí ich uvádzanie do prevádzky, a/alebo ich uvádzanie na trh.

Členský štát bezodkladne informuje Komisiu o všetkých takýchto opatreniach, pričom uvedie dôvody svojho rozhodnutia, a to najmä, či príčinou nezhody je:

a)	nesplnenie základných požiadaviek uvedených v prílohe I, v prípade, že váhy nie sú v zhode s harmonizovanými normami podľa článku 6 ods. 1;

b)	nesprávne uplatnenie harmonizovaných noriem podľa článku 6 ods. 1;

c)	nedostatky v samotných harmonizovaných normách podľa článku 6 ods. 1.

2. Komisia konzultuje dotknuté strany čo najskôr.

Bezprostredne po týchto konzultáciách Komisia informuje členský štát, ktorý podal podnet, o ich výsledku. Ak Komisia zistí oprávnenosť takéhoto opatrenia, informuje o tom ihneď ostatné členské štáty.

Ak rozhodnutie súvisí s nedostatkami v normách, Komisia v lehote dvoch mesiacov predloží po konzultáciách s dotknutými stranami záležitosť výboru, ak členský štát, ktorý prijal opatrenia, chce na nich zotrvať, a následne začne postup podľa článku 7.

3. Ak sú nevyhovujúce váhy označené označením zhody „CE“, príslušný členský štát podnikne náležité opatrenia proti tomu, kto toto označenie umiestnil, a bude o tom informovať Komisiu a ostatné členské štáty.

4. Komisia zabezpečí, aby boli členské štáty priebežne informované o vývoji a výsledkoch tohto postupu.

KAPITOLA 2

POSUDZOVANIE ZHODY

Článok 9

1. Zhodu váh so základnými požiadavkami stanovenými v prílohe I možno podľa výberu žiadateľa potvrdiť jedným z nasledujúcich postupov:

ES skúška typu podľa prílohy II bodu 1, po ktorej nasleduje buď ES vyhlásenie o zhode s typom (zabezpečenie kvality výroby) podľa prílohy II bodu 2, alebo ES overenie podľa prílohy II bodu 3.

ES skúška typu nie je povinná pre váhy, ktoré nepoužívajú elektronické zariadenia a ktorých vážiace zariadenie nemá pružinu na vyvažovanie;

b)	ES overenie jednotlivej váhy podľa prílohy II bodu 4.

2. Dokumentácia a korešpondencia týkajúca sa postupov podľa odseku 1 musia byť predložené v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa uvedené postupy vykonajú alebo v jazyku akceptovanom orgánom notifikovaným v súlade s článkom 10 ods. 1.

3. Ak váhy podliehajú aj iným smerniciam, ktoré zahŕňajú ďalšie aspekty, a ktoré tiež ustanovujú umiestňovanie označenia zhody „CE“, označenie zhody „CE“ u týchto váh znamená aj predpoklad zhody s ustanoveniami týchto iných smerníc.

Ak má však v prechodnom období výrobca možnosť vybrať si smernicu, ktorej postupy bude uplatňovať, potom musí v označení zhody „CE“ uviesť zhodu iba s tou smernicou, ktorej postupy uplatnil. V takomto prípade sa v sprievodných dokladoch, správach alebo inštrukciách požadovaných smernicami k váham musí uviesť odkaz na uverejnenie uplatnených smerníc v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 10

1. Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom orgány, ktoré určili na vykonávanie posudzovania zhody podľa článku 9, ako aj rozsah ich poverenia a identifikačné kódy, ktoré im predtým udelila Komisia.

Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie zoznam notifikovaných orgánov s ich identifikačnými kódmi a rozsah ich notifikácie. Komisia zabezpečí aktualizáciu tohto zoznamu.

2. Pri určovaní orgánov musia členské štáty uplatňovať minimálne kritériá stanovené v prílohe V. Orgány vyhovujúce kritériám stanoveným v príslušných harmonizovaných normách sa považujú za orgány zodpovedajúce kritériám uvedeným v tejto prílohe.

3. Členský štát, ktorý poveril orgán, zruší toto poverenie, ak orgán nespĺňa kritériá na poverenie podľa odseku 2. ihneď o tom informuje ostatné členské štáty a Komisiu a zruší notifikáciu.

KAPITOLA 3

OZNAČENIE ZHODY „CE“ A NÁPISY

Článok 11

1. Na váhy, pri ktorých bola ES zhoda preukázaná, sa umiestni označenie zhody „CE“ a požadované ďalšie údaje podľa prílohy IV bod 1 tak, aby boli zreteľne viditeľné, ľahko čitateľné a neodstrániteľné.

2. Na všetkých ostatných váhach musia byť nápisy podľa prílohy IV bod 2 umiestnené tak, aby boli zreteľne viditeľné, ľahko čitateľné a neodstrániteľné.

3. Na váhy je zakázané umiestňovať značky, ktoré by mohli uviesť do omylu tretiu stranu s ohľadom na význam alebo tvar označenia zhody „CE“. Každé ďalšie označenie sa môže umiestniť na váhy za predpokladu, že sa tým nezníži viditeľnosť a čitateľnosť označenia zhody „CE“.

Článok 12

Bez toho, aby bol dotknutý článok 8:

ak členský štát zistí, že označenie zhody „CE“ bolo umiestnené neoprávnene, výrobca alebo jeho splnomocnenec, ustanovený v rámci Spoločenstva, je povinný zabezpečiť, aby váhy zodpovedali ustanoveniam týkajúcim sa označenia zhody „CE“ a napraviť ich porušenie za podmienok, aké uloží tento členský štát;

b)	ak takýto nesúlad pokračuje, členský štát musí urobiť všetky zodpovedajúce opatrenia, aby obmedzil alebo zabránil uvedeniu takýchto váh na trh, alebo aby zabezpečil ich stiahnutie z trhu v súlade s postupmi stanovenými v článku 8.

Článok 13

Ak váha používaná na niektorý z účelov vymenovaných v článku 1 ods. 2 písm. a) obsahuje alebo je pripojená na zariadenia, na ktoré sa nevzťahuje posudzovanie zhody podľa článku 9, všetky tieto zariadenia musia byť označené značkou obmedzeného používania, podľa definície prílohy IV bod 3. Táto značka musí byť na zariadení umiestnená tak, aby bola zreteľne viditeľná a neodstrániteľná.

KAPITOLA 4

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 14

Členské štáty podniknú všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby váhy s označením zhody „CE“ potvrdzujúcim zhodu s požiadavkami tejto smernice zostali i naďalej v zhode s týmito požiadavkami.

Článok 15

Každé rozhodnutie v zmysle tejto smernice, ktoré má za následok obmedzenie uvádzania váh do prevádzky, musí byť podložené presnými dôvodmi.

Takéto rozhodnutie sa musí bezodkladne oznámiť dotknutej strane, ktorá musí byť zároveň informovaná o nápravných opatreniach, ktoré možno uplatniť podľa zákonov platných v danom členskom štáte, a o lehotách, dokedy je možné tieto nápravné opatrenia uplatniť.

Článok 16

Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 17

Smernica 90/384/EHS, zmenená a doplnená smernicou uvedenou v prílohe VII, časť A, sa zrušuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe VII, časť B.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VIII.

Článok 18

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 19

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 23. apríla 2009

Za Európsky parlament

predseda

H.-G. PÖTTERING

Za Radu

predseda

P. NEČAS

(1) Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 33.

(2) Stanovisko Európskeho parlamentu z 11. decembra 2007 (Ú. v. EÚ C 323 E, 18.12.2008, s. 57) a rozhodnutie Rady z 23. marca 2009.

(3) Ú. v. ES L 189, 20.7.1990, s. 1.

(4) Pozri prílohu VII, časť A.

(5) Ú. v. EÚ C 91, 16.4.2003, s. 7.

(6) Ú. v. ES C 136, 4.6.1985, s. 1.

(7) Ú. v. ES C 267, 19.10.1989, s. 3.

(8) Ú. v. ES C 10, 16.1.1990, s. 1.

(9) Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37.

PRÍLOHA I

ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY

Použitá terminológia je terminológiou Medzinárodnej organizácie pre legálnu metrológiu.

Predbežné ustanovenia

Ak váhy obsahujú alebo je k nim pripojených viac ako jedno indikačné alebo tlačiarenské zariadenie používané na účely uvedené v článku 1 ods. 2 písm. a), potom sa na takéto zariadenia, ktoré reprodukujú výsledky váženia a nemôžu ovplyvniť správnu funkciu váh, nevzťahujú základné požiadavky za predpokladu, že výsledky váženia sú vytlačené alebo zaznamenané správne a neodstrániteľne tou časťou váh, ktorá spĺňa základné požiadavky, a sú dostupné obom stranám zúčastneným na meraní. V prípade váh používaných pri priamom predaji verejnosti však ukazovateľ a tlačiareň musia spĺňať základné požiadavky rovnako pre predavača aj zákazníka.

METROLOGICKÉ POŽIADAVKY

1. Jednotky hmotnosti

Jednotkami hmotnosti sú zákonné jednotky v zmysle smernice Rady 80/181/EHS z 20. decembra 1979 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa meracích jednotiek (1).

V súlade s touto podmienkou je povolené používanie nasledujúcich jednotiek:

—	jednotky SI: kilogram, mikrogram, miligram, gram, tona,

—	britské jednotky: trójska unca na váženie drahých kovov,

—	ostatné jednotky okrem jednotiek SI: metrický karát na váženie drahých kameňov.

Pre váhy, ktoré používajú horeuvedenú britskú jednotku hmotnosti, sa relevantné základné požiadavky uvedené ďalej prevedú na túto britskú jednotku jednoduchou interpoláciou.

2. Triedy presnosti

2.1. Váhy sú zaradené a definované v nasledujúcich triedach presnosti:

jemné

presné

III

bežné

IIII

hrubé

Špecifikácia týchto tried je uvedená v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Triedy presnosti

Trieda	Overovací dielik (e)		Dolná medza váživosti (Min)	Počet overovacích dielikov FOR-L_2009122SK.01001101.notes.0001.xml.jpg
Trieda	Overovací dielik (e)		minimálna hodnota	minimálna hodnota	maximálna hodnota
I	0,001	g ≤ e	100 e	50 000	—
II	0,001	g ≤ e ≤ 0,05 g	20 e	100	100 000
II	0,1	g ≤ e	50 e	5 000	100 000
III	0,1	g ≤ e ≤ 2 g	20 e	100	10 000
III	5	g ≤ e	20 e	500	10 000
IIII	5	g ≤ e	10 e	100	1 000

Váhy zaradené v triedach II a III, ktoré slúžia na určenie prepravnej tarify, majú dolnú medzu váživosti zníženú na 5 e.

2.2. Dieliky stupnice

2.2.1.

Skutočný dielik stupnice (d) a overovací dielik (e) musia byť v tvare:

1 × 10k, 2 × 10k alebo 5 × 10k jednotiek hmotnosti,

kde k je celé číslo alebo nula.

2.2.2.

Pre všetky váhy s výnimkou váh s pomocnými indikačnými zariadeniami platí:

d = e.

2.2.3.

Pre váhy s pomocnými indikačnými zariadeniami platia nasledujúce podmienky:

e = 1 × 10k g

d < e ≤ 10 d

s výnimkou váh triedy presnosti I s d < 10–4 g, pre ktoré platí e = 10–3 g.

3. Klasifikácia

3.1. Váhy s jedným rozsahom váživosti

Váhy vybavené pomocným indikačným zariadením musia spĺňať požiadavky triedy presnosti I alebo II. Pri týchto váhach sa pre obe triedy presnosti zistí minimálna hodnota dolnej medze váživosti z tabuľky 1, ak sa v treťom stĺpci tabuľky nahradí overovací dielik (e) skutočným dielikom stupnice (d).

Ak je d < 10–4 g, horná hranica váživosti váh triedy presnosti I môže byť nižšia ako 50 000 e.

3.2. Váhy s viacerými rozsahmi váživosti

Viac rozsahov váživosti je povolených za predpokladu, že sú na váhach zreteľne vyznačené. Každý jednotlivý rozsah váživosti je klasifikovaný podľa bodu 3.1. Ak rozsahy váživosti patria do rôznych tried presnosti, potom váhy musia spĺňať najprísnejšiu z požiadaviek platných pre triedy presnosti, do ktorých rozsahy váživosti patria.

3.3. Váhy s deleným rozsahom váživosti

3.3.1.

Váhy s jedným rozsahom váživosti môžu mať niekoľko čiastkových rozsahov váživosti (váhy s deleným rozsahom váživosti).

Váhy s deleným rozsahom váživosti nesmú byť vybavené pomocným indikačným zariadením.

3.3.2.

Každý čiastkový rozsah váživosti „i“ váh je definovaný:

—	overovacím dielikom ei,

pričom e(i + 1) > ei

—	hornou medzou váživosti Maxi,

pričom Maxr = Max

—	dolnou medzou váživosti Mini,

pričom Mini = Max(i – 1)

a Min1 = Min

kde:

i	=	1, 2, … r,
i	=	číslo čiastkového rozsahu váživosti,
r	=	celkový počet čiastkových rozsahov váživosti.

Všetky medze váživosti sú medzami váživosti netto zaťaženia, bez ohľadu na hodnotu použitej tary.

3.3.3.

Čiastkové rozsahy váživosti sa klasifikujú podľa tabuľky 2. Všetky čiastkové rozsahy váživosti musia spĺňať požiadavky tej istej triedy presnosti, ktorá je triedou presnosti váh.

Tabuľka 2

Váhy s deleným vážiacim rozsahom

i	=	1, 2, … r,
i	=	číslo čiastkového rozsahu váživosti,
r	=	celkový počet čiastkových rozsahov váživosti,

Trieda presnosti	Overovací dielik (e)		Dolná medza váživosti (Min)	Počet overovacích dielikov
Trieda presnosti	Overovací dielik (e)		minimálna hodnota	minimálna hodnota (2) FOR-L_2009122SK.01001101.notes.0002.xml.jpg	maximálna hodnota FOR-L_2009122SK.01001101.notes.0003.xml.jpg
I	0,001	g ≤ei	100 e1	50 000	—
II	0,001	g ≤ ei ≤ 0,05 g	20 e1	5 000	100 000
II	0,1	g ≤ ei	50 e1	5 000	100 000
III	0,1	g ≤ ei	20 e1	500	10 000
IIII	5	g ≤ ei	10 e1	50	1 000

4. Presnosť

4.1. Pri postupoch ustanovených v článku 9 chyba indikácie nesmie byť väčšia ako najväčšia dovolená chyba indikácie podľa tabuľky 3. V prípade digitálnej indikácie sa chyba indikácie opravuje na chybu zaokrúhlenia.

Najväčšie dovolené chyby sa vzťahujú na netto hodnoty a hodnoty tary pre všetky možné zaťaženia, s výnimkou hodnôt vopred nastavenej tary.

Tabuľka 3

Najväčšie dovolené chyby

Zaťaženie				Najväčšia dovolená chyba
Trieda I	Trieda II	Trieda III	Trieda IIII	Najväčšia dovolená chyba
0 ≤ m ≤ 50 000 e	0 ≤ m ≤ 5 000 e	0 ≤ m ≤ 500 e	0 ≤ m ≤ 50 e	±0,5 e
50 000 e < m ≤ 200 000 e	5 000 e < m ≤ 20 000 e	500 e < m ≤ 2 000 e	50 e < m ≤ 200 e	±1,0 e
200 000 e < m	20 000 e < m ≤ 100 000 e	2 000 e < m ≤ 10 000 e	200 e < m ≤ 1 000 e	±1,5 e

4.2. Najväčšie dovolené chyby v prevádzke sú dvojnásobkom najväčších dovolených chýb uvedených v bode 4.1.

5. Výsledky váženia danou váhou musia byť opakovateľné a musia byť reprodukovateľné pri použití iných indikačných zariadení a pri použití iných metód váženia.

Pri zmenách miesta pôsobenia zaťaženia na nosiči zaťaženia musia byť výsledky váženia dostatočne stále.

6. Váhy musia reagovať aj na malé zmeny zaťaženia.

7. Ovplyvňujúce veličiny a čas

7.1. Váhy triedy presnosti II, III a IIII, ktoré možno používať v naklonenej polohe, musia byť dostatočne stále pri uhle sklonu, ktorý prichádza do úvahy pri bežnej prevádzke.

7.2. Váhy musia spĺňať metrologické požiadavky v rozsahu pracovných teplôt udanom výrobcom. Najmenšia hodnota týchto rozsahov je:

—	5 °C pri váhach triedy presnosti I,

—	15 °C pri váhach triedy presnosti II,

—	30 °C pri váhach triedy presnosti III alebo IIII.

Ak výrobca neudá rozsah pracovných teplôt, platí rozsah od –10 °C do + 40 °C.

7.3. Váhy napájané z elektrickej siete musia spĺňať metrologické požiadavky za podmienok bežného kolísania napätia.

Váhy napájané z batérie musia indikovať pokles napätia pod minimálnu požadovanú hodnotu a za týchto podmienok musia byť naďalej správne funkčné alebo sa musia automaticky vypnúť z činnosti.

7.4. Elektronické váhy s výnimkou váh triedy presnosti I a II pri hodnote e nižšej ako 1 g musia spĺňať metrologické požiadavky v podmienkach vysokej relatívnej vlhkosti pri hornej hranici svojho rozsahu pracovných teplôt.

7.5. Vplyv dlhodobého zaťaženia váh triedy presnosti II, III a IIII na indikáciu zaťaženia alebo na indikáciu nuly bezprostredne po odstránení záťaže musí byť zanedbateľný.

7.6. Váhy musia byť za iných podmienok naďalej správne funkčné alebo sa musia automaticky vypnúť z činnosti.

Návrh a konštrukcia

8. Všeobecné požiadavky

8.1. Váhy musia byť navrhnuté a skonštruované tak, aby si, ak sú používané v prostredí, pre ktoré sú určené, pri správnom používaní a inštalácii uchovali svoje metrologické vlastnosti. Hodnota hmotnosti musí byť indikovaná.

8.2. Ak sú elektronické váhy vystavené rušivým vplyvom, nesmú sa pri ich činnosti prejaviť významné poruchy, alebo tieto sa musia automaticky zistiť a indikovať.

Pri automatickom zistení významnej poruchy elektronické váhy musia na ňu upozorniť vizuálnym alebo zvukovým signálom, a to po celý čas, kým ju užívateľ neodstráni alebo porucha nezanikne.

8.3. Požiadavky uvedené v bodoch 8.1. a 8.2. musia byť splnené počas celého predpokladaného bežného používania váh.

Digitálne elektronické zariadenia musia zabezpečovať primeranú kontrolu správneho priebehu váženia, správnej činnosti indikačného zariadenia a akéhokoľvek uchovávania a prenosu údajov.

Pri automatickom zistení významnej chyby trvanlivosti elektronické váhy musia na ňu upozorniť vizuálnym alebo zvukovým signálom, a to po celý čas, kým ju užívateľ neodstráni alebo chyba nezanikne.

8.4. Ak je k elektronickým váham pomocou vhodného rozhrania pripojené vonkajšie zariadenie, nesmie negatívne ovplyvňovať metrologické vlastnosti váh.

8.5. Váhy nesmú mať také vlastnosti, ktoré by umožňovali ich podvodné používanie, pričom možnosti ich neúmyselného chybného použitia musia byť minimálne. Súčasti prístroja, ktoré užívateľ nesmie demontovať alebo ich nastavovať, musia byť proti takýmto zásahom zabezpečené.

8.6. Váhy musia byť navrhnuté tak, aby umožňovali bezproblémový výkon kontroly ustanovenej touto smernicou.

9. Indikácia výsledkov váženia a ďalších údajov súvisiacich s vážením

Indikácia výsledkov váženia a ďalších údajov súvisiacich s vážením musí byť presná, jednoznačná a nezavádzajúca a indikačné zariadenie musí umožňovať za bežných podmienok používania bezproblémové odčítanie.

Názvy a symboly jednotiek uvedených v bode 1 tejto prílohy musia byť v zhode s ustanoveniami smernice 80/181/EHS, pričom symbol metrického karátu je „ct“.

Indikácia nad hornú medzu váživosti (Max) zvýšenú o hodnotu 9 e nesmie byť možná.

Pomocné indikačné zariadenie môže indikovať údaje iba smerom vpravo od desatinnej čiarky. Rozšírené indikačné zariadenie sa môže používať len dočasne a pri jeho činnosti sa nepovoľuje tlač výsledkov.

Môžu sa udávať aj sekundárne indikácie za predpokladu, že nebude možné si ich pomýliť s prvotnými indikáciami.

10. Tlač výsledkov váženia a ďalších údajov súvisiacich s vážením

Tlačené údaje musia byť správne, vhodne identifikovateľné a jednoznačné. Tlač musí byť zreteľná, čitateľná, nezmazateľná a trvalá.

11. Vyrovnanie váh do vodorovnej polohy

Ak je to potrebné, váhy musia byť vybavené zariadením na ich vyrovnanie do vodorovnej polohy a indikátorom polohy dostatočne citlivým na to, aby inštaláciu bolo možné vykonať správne.

12. Vynulovanie

Váhy môžu byť vybavené vynulovacím zariadením. Vynulovanie pomocou tohto zariadenia musí byť presné a nesmie spôsobiť nesprávne výsledky váženia.

13. Tarovacie zariadenia a zariadenia na nastavenie tary vopred

Váhy možno vybaviť jedným alebo viacerými tarovacími zariadeniami a zariadením na nastavenie tary vopred. Činnosť tarovacích zariadení musí zabezpečiť presné vynulovanie a správne meranie netto hodnoty hmotnosti. Činnosť zariadenia na nastavenie tary vopred musí zabezpečiť správne stanovenie vypočítanej netto hodnoty.

14. Váhy používané pri priamom predaji verejnosti, s hornou medzou váživosti do 100 kg: dodatočné požiadavky

Váhy používané pri priamom predaji verejnosti musia ukazovať všetky dôležité informácie o priebehu váženia a v prípade váh s indikáciou ceny musia zákazníkovi zreteľne ukazovať výpočet ceny predávaného výrobku.

Ak je predajná cena indikovaná, musí byť indikovaná presne.

Váhy vypočítavajúce cenu musia základné údaje ukazovať dostatočne dlho, aby ich zákazník mohol správne prečítať.

Váhy vypočítavajúce cenu môžu vykonávať aj iné funkcie okrem váženia po jednotlivých druhoch tovaru a výpočtu ceny len za predpokladu, že všetky indikácie týkajúce sa jednotlivých úkonov sú vytlačené zreteľne a jednoznačne na lístku vydávanom zákazníkovi a sú vhodne usporiadané.

Váhy nesmú mať žiadne vlastnosti, ktoré by priamo alebo nepriamo viedli k indikáciám, ktorých interpretácia je sťažená alebo nejednoznačná.

Váhy musia chrániť zákazníka pred nesprávnymi predajnými transakciami spôsobenými ich nesprávnou funkciou.

Pomocné indikačné a rozšírené indikačné zariadenia nie sú prípustné.

Doplnkové zariadenia sú povolené len v prípade, ak neumožnia podvodné použitie váh.

Váhy podobné bežne používaným váham pri priamom predaji verejnosti, ktoré však nespĺňajú požiadavky tohto bodu, musia mať v blízkosti ukazovateľa neodstrániteľný nápis „Zákaz priameho predaja verejnosti“.

15. Váhy tlačiace cenovky

Váhy tlačiace cenovky musia spĺňať požiadavky na váhy s indikáciou ceny používané pri priamom predaji verejnosti, ak sa tieto požiadavky na príslušné váhy vzťahujú. Tlač cenovky pod dolnú medzu váživosti nesmie byť možná.

(1) Ú. v. ES L 39, 15.2.1980, s. 40.

(2) V prípade i = r, platí príslušný stĺpec tabuľky 1, pričom e je nahradené er.

PRÍLOHA II

POSTUPY POSUDZOVANIA ZHODY

1. ES skúška typu

1.1. ES skúška typu je postup, pri ktorom notifikovaný orgán preveruje a potvrdzuje, že váhy reprezentujúce zamýšľanú výrobu spĺňajú požiadavky tejto smernice.

1.2. Žiadosť o ES skúšku typu podáva výrobca alebo jeho splnomocnenec ustanovený v rámci Spoločenstva jedinému notifikovanému orgánu.

Žiadosť musí obsahovať:

—	meno a adresu výrobcu, ak žiadosť podáva splnomocnenec, tak aj jeho meno a adresu,

—	písomné vyhlásenie, že žiadosť nebola podaná žiadnemu inému notifikovanému orgánu,

—	technickú dokumentáciu podľa prílohy III.

Žiadateľ predloží notifikovanému orgánu váhy, ktoré reprezentujú zamýšľanú výrobu (ďalej len „vzorka“).

1.3. Notifikovaný orgán je povinný:

1.3.1.

preštudovať technickú dokumentáciu a overiť, že vzorka bola vyrobená podľa nej;

1.3.2.

dohodnúť so žiadateľom miesto, kde budú skúšky a/alebo testy vykonané;

1.3.3.

vykonať alebo nechať vykonať príslušné skúšky a/alebo testy na zistenie, či riešenie navrhnuté výrobcom spĺňa základné požiadavky tam, kde neboli uplatnené harmonizované normy uvedené v článku 6 ods. 1;

1.3.4.

vykonať alebo nechať vykonať skúšky a/alebo testy s cieľom preveriť, či tam, kde sa výrobca rozhodol uplatniť príslušné normy, sú tieto normy uplatnené účinne, čím je zaručené splnenie základných požiadaviek.

1.4. Ak vzorka vyhovuje podmienkam tejto smernice, vydá notifikovaný orgán žiadateľovi ES certifikát o schválení typu. Certifikát musí obsahovať závery skúšok, prípadne podmienky jeho platnosti, údaje potrebné na identifikáciu certifikovaných váh, a pokiaľ je to dôležité, opis ich činnosti. K ES certifikátu o schválení typu musí byť doložená všetka dôležitá technická dokumentácia, ako sú výkresy a schémy.

Platnosť certifikátu je 10 rokov od dátumu jeho vystavenia a môže byť opakovane predĺžená vždy o ďalších 10 rokov.

V prípade, že v konštrukcii váh dôjde k podstatným zmenám, napríklad v dôsledku použitia novej technológie, je možné platnosť certifikátu obmedziť na 2 roky a predĺžená môže byť o 3 roky.

1.5. Všetky notifikované orgány sú povinné pravidelne poskytovať členským štátom zoznam:

—	prijatých žiadostí o ES skúšku typu,

—	vydaných ES certifikátov o schválení typu,

—	zamietnutých žiadostí o ES certifikát typu,

—	dodatkov a zmien/opráv už vydaných dokumentov.

Okrem toho sú všetky notifikované orgány povinné bez zbytočného odkladu informovať členské štáty o zrušení platnosti vydaných ES certifikátov o schválení typu.

Každý členský štát je povinný túto informáciu odovzdať svojim notifikovaným orgánom.

1.6. Ostatné notifikované orgány môžu dostať kópie certifikátov vrátane príloh.

1.7. Žiadateľ je povinný informovať notifikovaný orgán, ktorý ES certifikát o schválení typu vydal, o všetkých úpravách certifikovaného typu.

Úpravy certifikovaného typu, ktoré by mohli ovplyvniť zhodu so základnými požiadavkami tejto smernice alebo s predpísanými podmienkami používania váh, schvaľuje notifikovaný orgán, ktorý vydal ES certifikát o schválení typu. Toto dodatočné schválenie je vyjadrené v dodatku k pôvodnému ES certifikátu o schválení typu.

2. ES vyhlásenie o zhode s typom (zabezpečenie kvality výroby)

2.1. ES vyhlásenie o zhode s typom (zabezpečenie kvality výroby) je postup, pri ktorom výrobca plniaci si povinnosti podľa odseku 2.2. vyhlasuje, že tam, kde je to aplikovateľné, sú príslušné váhy v zhode s certifikovaným typom, ako je tento opísaný v ES certifikáte o schválení typu, a spĺňajú požiadavky tejto smernice.

Výrobca alebo jeho splnomocnenec, ustanovený v rámci Spoločenstva, umiestňuje označenie zhody „CE“ na každú váhu spolu s ďalšími značkami a nápismi podľa prílohy IV, a vyhotoví písomné vyhlásenie o zhode.

Za označením zhody „CE“ sa umiestňuje identifikačný kód notifikovaného orgánu zodpovedného za dohľad ES, ako je uvedené v bode 2.4.

2.2. Výrobca musí mať zavedený náležitý systém kvality podľa bodu 2.3. a podlieha dohľadu ES podľa bodu 2.4.

2.3 Systém kvality

2.3.1.

Výrobca je povinný podať žiadosť notifikovanému orgánu o schválenie systému kvality.

Žiadosť musí obsahovať:

—	záväzok plniť povinnosti vyplývajúce zo schváleného systému kvality,

—	záväzok udržiavať schválený systém kvality, aby bola zaručená jeho trvalá primeranosť a účinnosť.

Výrobca poskytne notifikovanému orgánu všetky príslušné informácie, najmä však dokumentáciu systému kvality a technickú dokumentáciu váh.

2.3.2.

Systém kvality musí zabezpečovať zhodu váh s typom opísaným v ES certifikáte o schválení typu a s požiadavkou alebo požiadavkami tejto smernice.

Všetky prvky, požiadavky a opatrenia prijaté výrobcom musia byť systematicky a riadne zdokumentované formou písaných pravidiel, postupov a pokynov. Táto dokumentácia systému kvality musí zabezpečiť správne chápanie programov kvality, plánov, príručiek a záznamov.

Dokumentácia systému kvality musí obsahovať najmä primeraný opis:

—	cieľov kvality a organizačnej štruktúry, zodpovednosti a právomocí manažmentu v súvislosti so zabezpečovaním kvality,

—	výrobných postupov, spôsobov kontroly a zabezpečenia kvality a systematických opatrení, ktoré sa budú používať,

—	preskúmaní a skúšok, ktoré sa budú vykonávať pred, v priebehu a po ukončení výrobného procesu, ako aj ich časového harmonogramu,

—	prostriedkov monitorovania dosiahnutia požadovanej kvality výrobku a efektívneho chodu systému kvality.

2.3.3.

Notifikovaný orgán preverí a vyhodnotí systém kvality, aby zistil, či spĺňa požiadavky uvedené v bode 2.3.2. Predpokladá zhodu s týmito požiadavkami v súvislosti so systémom kvality, ktorý je zavedený na základe príslušnej harmonizovanej normy.

O svojom rozhodnutí informuje výrobcu a ostatné notifikované orgány. Správa pre výrobcu musí obsahovať závery preskúmania a v prípade odmietnutia zdôvodnenie takéhoto rozhodnutia.

2.3.4.

Výrobca alebo jeho splnomocnenec musí notifikovaný orgán, ktorý schválil systém kvality, informovať o každej aktualizácii spôsobu zabezpečovania systému kvality, ktorá vyplýva zo zmien súvisiacich napr. s novými technológiami a novými koncepciami kvality.

2.3.5.

Každý notifikovaný orgán, ktorý odoberie schválenie systému kvality, o tom musí informovať ostatné notifikované orgány.

2.4. ES dohľad

2.4.1.

Účelom ES dohľadu je zistiť, či výrobca náležite plní záväzky vyplývajúce zo schváleného systému kvality.

2.4.2.

Výrobca umožní notifikovanému orgánu na účely previerky prístup do priestorov, kde prebieha výroba, kontrola, skúšky a skladovanie váh a poskytne mu všetky potrebné informácie, najmä:

—	dokumentáciu systému kvality,

—	projektovú dokumentáciu,

—	záznamy o kvalite, napr. správy z previerok, skúšobné a kalibračné protokoly, záznamy o kvalifikácii príslušného personálu, a pod.

Notifikovaný orgán je povinný pravidelne vykonávať previerky s cieľom zabezpečiť, aby výrobca dodržiaval a uplatňoval systém kvality; o previerke odovzdá výrobcovi správu.

Okrem toho notifikovaný orgán vykonáva aj neplánované návštevy u výrobcu. Počas návštevy môže vykonať úplnú alebo čiastočnú previerku. O návšteve, prípadne o previerke, odovzdá výrobcovi správu.

2.4.3.

Notifikovaný orgán sa musí presvedčiť, že výrobca schválený systém kvality dodržiava a uplatňuje.

3. ES overenie

3.1. ES overenie je postup, ktorým výrobca alebo jeho splnomocnenec, ustanovený v rámci Spoločenstva, zabezpečuje a vyhlasuje, že váhy, ktoré prešli kontrolou podľa bodu 3.3, sú, ak je to aplikovateľné, v zhode s typom opísaným v ES certifikáte o schválení typu a spĺňajú požiadavky tejto smernice.

3.2. Výrobca musí prijať všetky potrebné opatrenia, aby výrobný proces zabezpečoval, kde je to aplikovateľné, zhodu váh s typom opísaným v ES certifikáte o schválení typu a s požiadavkami tejto smernice. Výrobca alebo jeho splnomocnenec, ustanovený v rámci Spoločenstva, umiestňuje označenie zhody „CE“ na každú váhu a vydá vyhlásenie o zhode.

3.3. Notifikovaný orgán musí vykonávať zodpovedajúce preskúmania a skúšky, aby preveril, či sú váhy v súlade s požiadavkami tejto smernice, prostredníctvom preskúmania a skúšok každej váhy podľa bodu 3.5.

3.4. V prípade prístrojov, ktoré nepodliehajú ES skúške typu, dokumenty týkajúce sa konštrukcie prístrojov, ako je stanovené v prílohe III, musia byť dostupné pre notifikovaný orgán, pokiaľ tento o to požiada.

3.5. Overovanie preskúmaním a skúšaním každej váhy.

3.5.1.

Každá váha sa individuálne preskúma a skúša, ako je stanovené v príslušných harmonizovaných normách uvedených v článku 6 ods. 1, alebo sa vykonajú ekvivalentné testy, aby sa tam, kde je to vhodné, overil jej súlad s typom, ako je opísaný v osvedčení o ES skúške typu, a s požiadavkami tejto smernice.

3.5.2.

Notifikovaný orgán umiestňuje alebo dá umiestniť svoj identifikačný kód na každú váhu, ktorá vyhovela daným požiadavkám, a na základe vykonaných skúšok vydá písomné osvedčenie o zhode.

3.5.3.

Výrobca alebo jeho splnomocnenec predloží na požiadanie osvedčenie o zhode vydané notifikovaným orgánom.

4. ES overenie jednotlivej váhy

4.1. ES overenie jednotlivej váhy je postup, ktorým výrobca alebo jeho splnomocnenec, ustanovený v rámci Spoločenstva, zabezpečuje a vyhlasuje, že daný prístroj, všeobecne skonštruovaný na špecifické uplatnenie, pre ktorý bolo vydané osvedčenie uvedené v bode 4.2, vyhovuje požiadavkám tejto smernice. Výrobca alebo jeho splnomocnenec umiestňuje označenie zhody „CE“ na váhu a vydá písomné vyhlásenie o zhode.

4.2. Notifikovaný orgán musí preskúmať váhu a uskutočniť zodpovedajúce skúšky, ako je ustanovené v príslušných harmonizovaných normách uvedených v článku 6 ods. 1, alebo ekvivalentné skúšky, aby sa zabezpečilo, že vyhovuje príslušným požiadavkám tejto smernice.

Notifikovaný orgán umiestni alebo dá umiestniť svoj identifikačný kód na každú váhu, ktorá je v zhode s danými požiadavkami, a na základe vykonaných skúšok vydá písomné osvedčenie o zhode.

4.3. Cieľom technickej dokumentácie týkajúcej sa návrhu váh podľa prílohy III je umožniť posúdenie zhody váh s požiadavkami tejto smernice a správne porozumenie koncepcie, výroby a prevádzky. Táto dokumentácia musí byť dostupná pre notifikovaný orgán.

4.4. Výrobca alebo jeho splnomocnenec predloží na požiadanie osvedčenie o zhode vydané notifikovaným orgánom.

5. Spoločné ustanovenia

5.1. ES vyhlásenie o zhode s typom (zabezpečenie kvality výroby), ES overenie a ES overenie jednotlivej váhy môžu byť vykonané v závode výrobcu, alebo kdekoľvek inde, pokiaľ si preprava na miesto používania nevyžaduje demontáž váh, ak uvedenie váh do prevádzky na mieste ich požívania si nevyžaduje ich montáž alebo iné technické inštalačné práce, pri ktorých je predpoklad, že by mohli ovplyvniť funkčnosť váh, a ak sa zohľadní gravitačné zrýchlenie na mieste ich uvedenia do prevádzky, alebo ak funkčnosť váh nie je ovplyvnená zmenami gravitačného zrýchlenia. Vo všetkých ostatných prípadoch sa skúšky vykonávajú na mieste, kde sú váhy používané.

5.2. Ak sú váhy citlivé na zmeny gravitačného zrýchlenia, môžu byť postupy opísané v bode 5.1. vykonané v dvoch etapách, pričom v druhej etape sa vykonajú všetky preskúmania a skúšky, ktorých výsledok závisí od gravitačného zrýchlenia, a v prvej etape všetky ostatné preskúmania a skúšky. Druhá etapa sa vykoná na mieste, kde sa budú váhy používať. Ak má členský štát na svojom území stanovené gravitačné zóny, potom sa výraz „na mieste, kde sa budú váhy používať“ chápe v zmysle „v gravitačnej zóne, v ktorej sa budú váhy používať“.

5.2.1. Ak sa výrobca rozhodne pre realizáciu jedného z postupov uvedených v bode 5.1 v dvoch etapách, a v prípade, že tieto dve etapy budú realizovať rôzne notifikované orgány, označia sa váhy, ktoré boli odskúšané v prvej etape, identifikačným kódom notifikovaného orgánu, ktorý skúšky vykonal v prvej etape.

5.2.2. Orgán, ktorý vykonal skúšky v prvej etape, vystaví pre každú váhu písomné osvedčenie obsahujúce údaje potrebné na identifikáciu váh a špecifikáciu skúšok, ktoré boli vykonané.

Orgán, ktorý bude vykonávať druhú etapu skúšok, vykoná tie preskúmania a skúšky, ktoré neboli vykonané v prvej etape.

Výrobca alebo jeho splnomocnenec predloží na požiadanie osvedčenie o zhode vydané notifikovaným orgánom.

5.2.3. Výrobca, ktorý sa rozhodol pre ES vyhlásenie o zhode s typom (zabezpečenie kvality výroby) v prvej etape, môže použiť ten istý postup v druhej etape alebo sa môže rozhodnúť v druhej etape pokračovať v ES overovaní.

5.2.4. Označenie zhody „CE“ sa umiestni na váhy po skončení druhej etapy spolu s identifikačným kódom notifikovaného orgánu zapojeného do druhej etapy.

PRÍLOHA III

TECHNICKÁ DOKUMENTÁCIA

Technická dokumentácia musí objasňovať návrh, výrobu a činnosť váh a umožniť posúdenie, či tieto spĺňajú požiadavky tejto smernice.

V miere potrebnej na posúdenie technická dokumentácia musí obsahovať najmä:

—	všeobecný opis typu váh,

—	konštrukčné návrhy a výrobné výkresy, ako aj schémy jednotlivých častí, montážnych podskupín, obvodov atď.,

—	opis a vysvetlivky potrebné pre porozumenie vyššie uvedenej dokumentácii vrátane činnosti váh,

—	zoznam harmonizovaných noriem uvedených v článku 6 ods. 1, ak boli úplne alebo čiastočne použité, a opisy riešení, ktoré boli prijaté na splnenie základných požiadaviek tam, kde neboli použité tieto harmonizované normy,

—	výsledky realizovaných projektových výpočtov a skúšok,

—	protokoly o skúškach,

—	ES certifikáty o schválení typu a výsledky skúšok iných váh, ktoré obsahujú súčasti zhodné so súčasťami použitými v návrhu.

PRÍLOHA IV

OZNAČENIE ZHODY „CE“ A NÁPISY

1. Váhy podliehajúce posudzovaniu zhody ES

1.1.

Na váhach má byť umiestnené:

—	označenie zhody „CE“ pozostávajúce zo symbolu „CE“, ako je opísaný v prílohe VI,

—	identifikačný kód notifikovaného orgánu/ov, ktorý/é vykonal/i ES dohľad alebo ES overenie.

Vyššie uvedené značky a nápisy sa umiestnia na váhu spoločne, pričom ich usporiadanie je jasné a prehľadné;

b)	zelená nálepka v tvare štvorca s rozmermi najmenej 12,5 mm × 12,5 mm, na ktorej je veľké písmeno M vytlačené čiernou farbou;

nasledujúce nápisy:

—	číslo ES certifikátu o schválení typu, ak existuje,

—	značka alebo meno výrobcu,

—	trieda presnosti, umiestnená do oválu alebo medzi dve vodorovné čiary spojené dvoma polkruhmi,

—	horná medza váživosti v tvare Max …,

—	dolná medza váživosti v tvare Min …,

—	hodnota overovacieho intervalu v tvare e = …,

—	posledné dvojčíslo označujúce rok, v ktorom bolo označenie zhody „CE“ umiestnené na váhy,

a tam, kde je to aplikovateľné:

—	výrobné číslo,

—	identifikačná značka každej časti pri váhach pozostávajúcich z oddelených, ale prepojených častí,

—	dielik stupnice, ak sa líši od hodnoty e, a to v tvare: d = …,

—	maximálny rozsah pripočítavacieho tarovníka, a to v tvare: T = + …,

—	maximálny rozsah odpočítavacieho tarovníka, ak sa líši od Max, a to v tvare: T = - …,

—	interval tary, ak sa líši od d, a to v tvare: dT = …,

—	maximálne dovolené zaťaženie, ak sa líši od Max, v tvare: Lim …,

—	špeciálne limity pracovných teplôt, a to v tvare: … °C/… °C,

—	pomer medzi nosičom zaťaženia a zaťažením, prevodový pomer váh.

1.2.	Váhy musia byť vyhotovené tak, aby na ne bolo možné umiestniť označenie zhody „CE“ a/alebo nápisy. Značky alebo nápisy nesmú byť odstrániteľné bez poškodenia, a značky a nápisy musia byť viditeľné v bežnej prevádzkovej polohe.

1.3.	Ak je použitý štítok s údajmi, musí ho byť možné zaplombovať s výnimkou prípadu, keď ho nemožno odstrániť bez poškodenia. Ak možno štítok zaplombovať, musí byť možné umiestniť naň kontrolnú značku.

1.4.	Nápisy Max, Min, e a d musia byť tiež umiestnené v blízkosti ukazovateľa s výsledkami, ak tam už neboli umiestnené.

1.5.	Každé zariadenie na meranie zaťaženia, ktoré je alebo môže byť pripojené na jeden alebo viacero nosičov zaťaženia, musí byť vybavené nápismi, týkajúcimi sa týchto nosičov zaťaženia.

2. Ostatné váhy

Ostatné váhy sa označujú:

—	značkou alebo menom výrobcu,

—	hornou medzou váživosti v tvare: Max ….

Tieto váhy nesmú mať nálepky uvedené v bode 1.1. písm. b).

3. Značka obmedzeného používania špecifikovaná v článku 13

Táto značka pozostáva z veľkého písmena „M“, vytlačeného čiernou farbou na červenom podklade v tvare štvorca o rozmeroch aspoň 25 mm × 25 mm s dvoma pretínajúcimi sa diagonálami tvoriacimi kríž.

PRÍLOHA V

Minimálne kritériá, ktoré musia členské štáty uplatňovať pri určovaní orgánov, ktoré majú vykonávať činnosť v súvislosti s postupmi uvedenými v článku 9

1.	Orgány musia disponovať potrebným personálom, prostriedkami a vybavením.

2.	Pracovníci orgánov musia byť technicky spôsobilí a profesijne bezúhonní.

3.	Pokiaľ ide o vykonávanie skúšok, vypracovávanie správ, vystavovanie certifikátov a dohľad, tak ako to vyžaduje táto smernica, orgány musia pracovať nezávisle na akýchkoľvek kruhoch, skupinách alebo osobách majúcich priamy alebo nepriamy záujem na funkčnosti váh s neautomatickou činnosťou.

4.	Pracovníci orgánov musia zachovávať mlčanlivosť.

5.	Orgány musia uzavrieť poistenie zodpovednosti za škodu, pokiaľ ich zodpovednosť za škodu nie je krytá štátom podľa príslušného vnútroštátneho právneho predpisu.

Splnenie podmienok uvedených v bodoch 1 a 2 musia členské štáty pravidelne overovať.

PRÍLOHA VI

OZNAČENIE ZHODY „CE“

—	Označenie zhody „CE“ pozostáva z iniciálok „CE“ v takejto forme:

—	Ak sa označenie zhody „CE“ zmenší alebo zväčší, musia sa rešpektovať proporcie dané vo vyššie uvedenom nákrese.

—	Rôzne komponenty označenia zhody „CE“ musia mať v princípe rovnaký vertikálny rozmer, ktorý nesmie byť menší ako 5 mm.

PRÍLOHA VII

ČASŤ A

Zrušená smernica s neskoršou zmenou a doplnením

(v zmysle článku 17)

Smernica Rady 90/384/EHS

(Ú. v. ES L 189, 20.7.1990, s. 1)

Smernica Rady 93/68/EHS

(Ú. v. ES L 220, 30.8.1993, s. 1)

Iba článok 1, bod 7 a článok 8

ČASŤ B

Lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie

(v zmysle článku 17)

smernica	lehota na transpozíciu	dátum uplatňovania
90/384/EHS	30. jún 1992	1. január 1993 (1)
93/68/EHS	30. jún 1994	1. január 1995 (2)

(1) V súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 90/384/EHS môžu členské štáty v priebehu desiatich rokov od dátumu uplatňovania zákonov, právnych predpisov a správnych opatrení prijatých na transpozíciu tejto smernice do vnútroštátneho práva povoľovať uvádzanie na trh a/alebo uvádzanie do používania váh, ktoré vyhoveli predpisom platným pred 1. januárom 1993.

(2) V súlade s článkom 14 ods. 2 smernice 93/68/EHS: „Do 1. januára 1997 si členské štáty môžu dovoliť uvádzať na trh a uvádzať do prevádzky výrobky, ktoré sú v súlade s dohodami o označovaní platnými pred 1. januárom 1995.“

PRÍLOHA VIII

TABUĽKA ZHODY

smernica 90/384/EHS	táto smernica
Odôvodnenie 5, posledná veta	Článok 2, bod 3
Článok 1, odsek 1, prvý pododsek	Článok 2, bod 1
Článok 1, odsek 1, druhý pododsek	Článok 2, bod 2
Článok 1, odsek 1, tretí pododsek	Článok 1 ods. 1
Článok 1, odsek 2, úvodná veta	Článok 1 ods. 2, úvodná veta
Článok 1, odsek 2, písm. a), bod 1)	Článok 1 ods. 2 písm. a) bod (i)
Článok 1, odsek 2, písm. a), bod 2)	Článok 1 ods. 2 písm. a) bod (ii)
Článok 1, odsek 2, písm. a), bod 3)	Článok 1 ods. 2 písm. a) bod (iii)
Článok 1, odsek 2, písm. a), bod 4)	Článok 1 ods. 2 písm. a) bod (iv)
Článok 1, odsek 2, písm. a), bod 5)	Článok 1 ods. 2 písm. a) bod (v)
Článok 1, odsek 2, písm. a), bod 6)	Článok 1 ods. 2 písm. a) bod (vi)
Článok 1, odsek 2, písm. b)	Článok 1 ods. 2 písm. b)
Článok 2	Článok 3
Článok 3	Článok 4
Článok 4	Článok 5
Článok 5	Článok 6
Článok 6, prvý odsek, prvá veta	Článok 7, prvý odsek
Článok 6, prvý odsek, druhá veta	Článok 7, druhý odsek
Článok 6, druhý odsek	Článok 7, tretí odsek
Článok 7	Článok 8
Článok 8, odseky 1 a 2	Článok 9, odseky 1 a 2
Článok 8, odsek 3, písm. a)	Článok 9, odsek 3, prvý pododsek
Článok 8, odsek 3, písm. b)	Článok 9, odsek 3, druhý pododsek
Článok 9	Článok 10
Článok 10	Článok 11
Článok 11	Článok 12
Článok 12	Článok 13
Článok 13	Článok 14
Článok 14, prvá veta	Článok 15, prvý odsek
Článok 14, druhá veta	Článok 15, druhý odsek
Článok 15, odseky 1 až 3	—
Článok 15, odsek 4	Článok 16
Článok 15, odsek 5	—
—	Článok 17
—	Článok 18
Článok 16	Článok 19
Prílohy I až VI	Prílohy I až VI
—	Príloha VII
—	Príloha VIII

16.5.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 122/28

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/38/ES

zo 6. mája 2009

o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi

(prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 137,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Smernica Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi (3) sa má podstatným spôsobom zmeniť a doplniť. V záujme prehľadnosti by sa mala uvedená smernica prepracovať.

(2)	V súlade s článkom 15 smernice 94/45/ES preskúmala Komisia po porade s členskými štátmi a sociálnymi partnermi na európskej úrovni fungovanie uvedenej smernice a posúdila najmä, či sú minimálne počty pracovníkov primerané, aby v prípade potreby navrhla vhodné zmeny.

(3)	Komisia po porade s členskými štátmi a sociálnymi partnermi na európskej úrovni predložila 4. apríla 2000 Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní smernice 94/45/ES.

(4)	Komisia sa v súlade s článkom 138 ods. 2 zmluvy poradila so sociálnymi partnermi na úrovni Spoločenstva o možnom zameraní opatrenia Spoločenstva v tejto oblasti.

(5)	Komisia po tejto porade dospela k záveru, že je vhodné prijať opatrenie Spoločenstva, a opätovne sa poradila so sociálnymi partnermi na úrovni Spoločenstva o obsahu plánovaného návrhu, v súlade s článkom 138 ods. 3 zmluvy.

(6)	Po tejto druhej fáze porád sociálni partneri Komisiu neinformovali o svojom spoločnom želaní začať proces, ktorý by mohol viesť k uzavretiu dohody, ako sa ustanovuje v článku 138 ods. 4 zmluvy.

(7)

Je potrebné modernizovať právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa nadnárodného informovania zamestnancov a porady s nimi s cieľom zabezpečiť efektívnosť práv týkajúcich sa nadnárodného informovania zamestnancov a porady s nimi, zvýšiť podiel zriadených európskych zamestnaneckých rád a zároveň umožniť pokračujúce fungovanie platných dohôd, vyriešiť problémy zistené pri uplatňovaní smernice 94/45/ES v praxi, odstrániť právnu neistotu vyplývajúcu z niektorých jej ustanovení alebo z absencie určitých ustanovení a zabezpečiť lepšie prepojenie medzi jednotlivými právnymi nástrojmi Spoločenstva v oblasti informovania zamestnancov a porady s nimi.

(8)	V súlade s článkom 136 zmluvy je jedným z konkrétnych cieľov Spoločenstva a členských štátov podporiť dialóg medzi sociálnymi partnermi.

(9)

Táto smernica je súčasťou rámca Spoločenstva zameraného na podporu a doplnenie opatrení prijatých členskými štátmi v oblasti informovania zamestnancov a porady s nimi. Pomocou tohto rámca by sa mala minimalizovať záťaž pre podniky alebo závody a zároveň by sa pomocou neho malo zabezpečiť účinné uplatňovanie priznaných práv.

(10)

Fungovanie vnútorného trhu zahŕňa proces koncentrácie podnikov, cezhraničné zlúčenia, akvizície, spoločné podniky a v dôsledku toho vznik nadnárodných podnikov a skupín podnikov. V záujme harmonického rozvoja ekonomických činností musia podniky a skupiny podnikov pôsobiace v dvoch alebo viacerých členských štátoch informovať zástupcov tých svojich zamestnancov, ktorých sa ich rozhodnutia týkajú, a uskutočňovať s nimi porady.

(11)

Postupy informovania zamestnancov a porady s nimi, ako ich ustanovujú právne predpisy alebo prax členských štátov, často nie sú prispôsobené nadnárodnej štruktúre subjektu, ktorý schvaľuje rozhodnutia dotýkajúce sa týchto zamestnancov. To môže viesť k nerovnakému zaobchádzaniu so zamestnancami, ktorých sa týkajú rozhodnutia, v rámci tohto istého podniku alebo skupiny podnikov.

(12)

Musia sa prijať primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť riadne informovanie zamestnancov podnikov s významom na úrovni Spoločenstva alebo skupín podnikov s významom na úrovni Spoločenstva a porady s nimi v prípade, že rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú, sa prijímajú v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sú zamestnaní.

(13)	Aby sa zaručilo riadne informovanie zamestnancov podnikov alebo skupín podnikov pôsobiacich v dvoch alebo viacerých členských štátoch a porady s nimi, je potrebné zriadiť európske zamestnanecké rady alebo vytvoriť iné vhodné postupy na nadnárodné informovanie zamestnancov a porady s nimi.

(14)

Postupy pre informovanie zamestnancov a porady s nimi musia byť definované a vykonávané tak, aby sa zabezpečila ich účinnosť vo vzťahu k ustanoveniam tejto smernice. Na tento účel je vhodné, aby informovanie európskej zamestnaneckej rady a porady s ňou umožnili tejto rade poskytnúť podniku stanovisko včas a bez toho, aby sa spochybnila jeho schopnosť prispôsobiť sa. Jedine dialóg na úrovni, na ktorej sa prijímajú usmernenia, a efektívna účasť zástupcov zamestnancov umožňujú predvídať a riadiť zmeny.

(15)

Zamestnancom a ich zástupcom sa musí zaručiť informovanie a porada s nimi na príslušnej úrovni vedenia a zástupcov, v závislosti od predmetu diskusie. Na tento účel sa právomoc a rozsah pôsobnosti európskej zamestnaneckej rady musia líšiť od právomoci a rozsahu pôsobnosti vnútroštátnych zastupiteľských orgánov a musia byť obmedzené na riešenie nadnárodných otázok.

(16)

Nadnárodná povaha určitej otázky by sa mala určiť na základe rozsahu jej potenciálnych účinkov, ako aj na základe úrovne vedenia a zastúpenia, ktorú zahŕňa. Na tento účel sa za otázky nadnárodnej povahy považujú otázky týkajúce sa podniku ako celku alebo skupiny podnikov ako celku alebo najmenej dvoch členských štátov. Patria medzi ne otázky, ktoré sú bez ohľadu na počet zainteresovaných členských štátov významné pre európsku pracovnú silu, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti ich potenciálnych účinkov, alebo ak sa týkajú prevodu činností medzi členskými štátmi.

(17)	Je potrebné vymedziť pojem „riadiaci podnik“ vzťahujúci sa výlučne len na túto smernicu, a to bez toho, aby boli dotknuté vymedzenia pojmov „skupina“ a „kontrola“, ktoré sa vyskytujú v iných aktoch.

(18)

Mechanizmy informovania alebo porady so zamestnancami v podnikoch alebo skupinách podnikov pôsobiacich v dvoch alebo viacerých členských štátoch musia zahŕňať všetky závody alebo prípadne všetky podniky skupiny nachádzajúce sa v členských štátoch bez ohľadu na to, či podnik alebo riadiaci podnik skupiny má ústredné vedenie na území alebo mimo územia členských štátov.

(19)

V súlade so zásadou autonómie strán je na zástupcoch zamestnancov a vedení podniku alebo riadiaceho podniku skupiny, aby dohodou určili charakter, zloženie, funkciu, spôsob fungovania, postupy a finančné zdroje európskych zamestnaneckých rád alebo iných postupov informovania a porady tak, aby zodpovedali ich vlastným osobitým podmienkam.

(20)	V súlade so zásadou subsidiarity je na členských štátoch, aby určili, kto sú zástupcovia zamestnancov, a najmä aby zabezpečili, ak to pokladajú za vhodné, vyvážené zastúpenie rôznych kategórií zamestnancov.

(21)

Je potrebné objasniť pojmy informovanie zamestnancov a porada s nimi v súlade s definíciami v najnovších smerniciach týkajúcich sa tejto problematiky a s definíciami, ktoré sa uplatňujú v národných rámcoch, s cieľom posilniť účinnosť dialógu na nadnárodnej úrovni, umožniť vhodné prepojenie dialógov na vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni a zabezpečiť právnu istotu potrebnú na uplatňovanie tejto smernice.

(22)	Pojem „informovanie“ musí zohľadňovať cieľ umožniť zástupcom zamestnancov uskutočniť zodpovedajúce preskúmanie, pri ktorom sa predpokladá, že informovanie sa uskutoční vo vhodnom čase, vhodným spôsobom a s primeraným obsahom bez toho, aby sa spomalil rozhodovací proces v podnikoch.

(23)	Pojem „porada“ musí zohľadňovať cieľ umožniť vyjadriť stanovisko, ktoré sa využije v rozhodovacom procese, čo predpokladá, že porada sa uskutoční vo vhodnom čase, vhodným spôsobom a s primeraným obsahom.

(24)

Ustanovenia týkajúce sa informovania a porady, uvedené v tejto smernici, musí v prípade podniku alebo riadiaceho podniku skupiny, ktorý má ústredné vedenie mimo územia členských štátov, vykonávať jeho zástupca, ktorý bude v prípade potreby určený v jednom z členských štátov, alebo ak takýto zástupca neexistuje, ten závod alebo ovládaný podnik, ktorý zamestnáva najväčší počet zamestnancov v členských štátoch.

(25)

Zodpovednosť podnikov alebo skupín podnikov pri sprostredkúvaní informácií potrebných na začatie vyjednávania sa musí podrobne opísať tak, aby mohli zamestnanci určiť, či podnik alebo skupina podnikov, v ktorom(-ej) pracujú, je podnikom alebo skupinou podnikov s významom na úrovni Spoločenstva, a nadviazať kontakty potrebné na sformulovanie žiadosti o začatie vyjednávania.

(26)	Osobitný vyjednávací orgán musí vyváženým spôsobom zastupovať zamestnancov z rôznych členských štátov. Zástupcovia zamestnancov musia mať možnosť spolupracovať pri vymedzení ich stanovísk vo vzťahu k vyjednávaniu s ústredným vedením.

(27)

Je potrebné uznať úlohu, ktorú môžu zohrávať uznané odborové organizácie pri vyjednávaní alebo opätovnom vyjednávaní zakladajúcich dohôd európskych zamestnaneckých rád, ako podpora pre zástupcov zamestnancov, ktorí o túto podporu požiadajú. Príslušné odborové organizácie a organizácie zamestnávateľov uznávané ako európski sociálni partneri sú informované o začatí vyjednávania, aby mohli monitorovať zriaďovanie nových európskych zamestnaneckých rád a presadzovať najlepšie postupy. Uznávané príslušné európske odborové organizácie a organizácie zamestnávateľov sú tie organizácie sociálnych partnerov, s ktorými konzultuje Komisia podľa článku 138 zmluvy. Zoznam týchto organizácií aktualizuje a uverejňuje Komisia.

(28)	Dohody, ktoré upravujú zriaďovanie a fungovanie európskych zamestnaneckých rád, musia obsahovať postupy týkajúce sa ich zmeny, ukončenia alebo ich opätovného dojednania, ak je to potrebné, najmä v prípadoch, keď dochádza k zmene rozsahu alebo štruktúry podniku alebo skupiny podnikov.

(29)

V týchto dohodách sa musia stanoviť podmienky prepojenia informovania zamestnancov a porady s nimi na vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni, ktoré budú prispôsobené osobitným podmienkam v podniku alebo skupine podnikov. Tieto podmienky je potrebné vymedziť tak, aby rešpektovali právomoci a príslušné oblasti pôsobnosti zastupiteľských orgánov zamestnancov, najmä pokiaľ ide o predvídanie zmeny a o jej riadenie.

(30)	V týchto dohodách sa v prípade potreby musí ustanovovať zriadenie a fungovanie užšieho výboru s cieľom umožniť koordináciu a väčšiu efektívnosť pravidelnej činnosti európskej zamestnaneckej rady, ako aj informovanie a poradu v čo najkratšom čase v prípade, keď nastanú výnimočné okolnosti.

(31)	Zástupcovia zamestnancov sa môžu rozhodnúť, že nebudú usilovať o zriadenie európskej zamestnaneckej rady, alebo zúčastnené strany sa môžu rozhodnúť pre iné postupy nadnárodného informovania zamestnancov a porady s nimi.

(32)	Je potrebné zabezpečiť isté doplnkové požiadavky pre prípad, že sa tak rozhodnú zúčastnené strany, alebo v prípade, že ústredné vedenie odmietne dať podnet na vyjednávanie, alebo toto vyjednávanie nepovedie k uzavretiu dohody.

(33)	Na účely riadneho vykonávania ich zastupiteľskej funkcie a zabezpečenia toho, aby bola európska zamestnanecká rada užitočná, zástupcovia zamestnancov musia podávať zamestnancom, ktorých zastupujú, správy a musia mať prístup k odbornej príprave, ktorú potrebujú.

(34)

Malo by sa zabezpečiť, aby zástupcovia zamestnancov konajúci v rámci tejto smernice pri výkone svojich funkcií požívali rovnakú ochranu a záruky, aké požívajú zástupcovia zamestnancov na základe právnych predpisov a/alebo praxe štátu, v ktorom sú zamestnaní. Nesmú byť akokoľvek diskriminovaní z dôvodu zákonného vykonávania svojich činností a musia požívať primeranú ochranu, pokiaľ ide o prepustenie a iné sankcie.

(35)	Členské štáty musia prijať primerané opatrenia pre prípad, že nebudú splnené povinnosti ustanovené v tejto smernici.

(36)	V súlade s všeobecnými zásadami práva Spoločenstva správne alebo súdne konanie, ako aj sankcie, ktoré sú účinné, odradzujúce a primerané závažnosti porušenia povinnosti, by sa mali uplatňovať v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z tejto smernice.

(37)

Z dôvodu účinnosti, konzistencie a právnej istoty je potrebné prepojiť smernice a úrovne informovania zamestnancov a porady s nimi, ktoré boli stanovené právom a/alebo postupmi Spoločenstva alebo vnútroštátnym právom a/alebo postupmi. Musí sa uprednostniť vyjednávanie o týchto postupoch prepojenia informácií v každom podniku alebo skupine podnikov. V prípade, že sa v tejto veci neuzavrie dohoda, a ak sa predpokladajú rozhodnutia, ktoré by mohli mať za následok významné zmeny v organizácii práce alebo v zmluvných vzťahoch, postup sa musí uskutočňovať súčasne na vnútroštátnej aj európskej úrovni, pričom sa dodržia právomoci a príslušné oblasti pôsobnosti orgánov zastupujúcich zamestnancov. Stanoviská vyjadrené európskou zamestnaneckou radou by sa nemali dotýkať právomoci ústredného vedenia uskutočňovať potrebné porady v súlade s harmonogramom, ktorý stanovujú vnútroštátne právne predpisy a/alebo postupy. Vnútroštátne právne predpisy a/alebo postupy sa musia v prípade potreby prispôsobiť tomu, aby mohla byť európska zamestnanecká rada v prípade potreby informovaná v predstihu alebo súčasne s vnútroštátnymi orgánmi zastupujúcimi zamestnancov, nesmú však znižovať všeobecnú úroveň ochrany zamestnancov.

(38)

Touto smernicou by nemali byť dotknuté postupy informovania zamestnancov a porady s nimi uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (4), a osobitné postupy uvedené v článku 2 smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (5) a článok 7 smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (6).

(39)

Osobitné zaobchádzanie by sa malo dohodnúť pre tie podniky s významom na úrovni Spoločenstva a skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva, v ktorých k 22. septembru 1996 existovala dohoda vzťahujúca sa na všetkých zamestnancov, ktorá zabezpečuje nadnárodné informovanie zamestnancov a poradu s nimi.

(40)

Ak dôjde k podstatným zmenám v štruktúre podniku alebo skupiny podnikov, napríklad v dôsledku zlúčenia, akvizície alebo rozdelenia, existujúca európska zamestnanecká rada alebo existujúce európske zamestnanecké rady musia byť tomu prispôsobené. Toto prispôsobenie sa musí uskutočniť prioritne podľa ustanovení platnej dohody, pokiaľ tieto ustanovenia umožňujú potrebné prispôsobenie. Ak sa tak nestane a je predložená žiadosť, v ktorej sa stanovuje potreba takéhoto postupu, začne sa vyjednávanie o novej dohode, na ktorom sa musia zúčastniť členovia existujúcej európskej zamestnaneckej rady alebo existujúcich európskych zamestnaneckých rád. Na účely umožnenia informovania zamestnancov a porady s nimi počas obdobia zmeny štruktúry, ktoré je často rozhodujúce, musí mať existujúca európska zamestnanecká rada alebo existujúce európske zamestnanecké rady možnosť pokračovať v práci, prípadne prispôsobiť svoj spôsob práce, pokiaľ nedôjde k uzavretiu novej dohody. Pri podpisovaní novej dohody sa musia rozpustiť predtým zriadené rady a ukončiť dohody, ktorými sa zriaďujú, bez ohľadu na ich ustanovenia týkajúce sa ich platnosti alebo ukončenia.

(41)

Pokiaľ sa neuplatní toto ustanovenie o prispôsobení, malo by sa umožniť pokračujúce uplatňovanie platných dohôd, aby sa predišlo povinnému opätovnému dojednávaniu týchto dohôd, pokiaľ by to nebolo potrebné. Malo by sa zabezpečiť, že pokiaľ dohody uzavreté pred 22. septembrom 1996 podľa článku 13 ods. 1 smernice 94/45/ES alebo podľa článku 3 ods. 1 smernice 97/74/ES (7) zostávajú v platnosti, povinnosti vyplývajúce z tejto smernice sa na ne nevzťahujú. Táto smernica okrem toho nestanovuje všeobecnú povinnosť opätovne dojednávať dohody uzavreté podľa článku 6 smernice 94/45/ES v období medzi 22. septembrom 1996 a 5. júnom 2011.

(42)

Bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť strán rozhodnúť sa inak, európska zamestnanecká rada zriadená bez toho, že by existovala dohoda medzi zúčastnenými stranami, musí byť – aby sa naplnil účel tejto smernice – informovaná a musia sa s ňou uskutočniť porady o činnostiach podniku alebo skupiny podnikov, aby mohla posúdiť možný vplyv na záujmy zamestnancov v najmenej dvoch rôznych členských štátoch. Podnik alebo riadiaci podnik musí na tento účel vymenovaným zástupcom zamestnancov oznámiť všeobecné informácie týkajúce sa záujmov zamestnancov a informácie týkajúce sa konkrétnejšie tých aspektov činností podniku alebo skupiny podnikov, ktoré ovplyvňujú záujmy zamestnancov. V závere stretnutia musí byť európska zamestnanecká rada schopná prijať stanovisko.

(43)	Určité rozhodnutia, ktoré majú výrazný vplyv na záujmy zamestnancov, musia byť čo najskôr predmetom informovania vymenovaných zástupcov zamestnancov a porady s nimi.

(44)

Musí sa vyjasniť obsah doplnkových požiadaviek, ktoré sa uplatňujú v prípade, že neexistuje dohoda, a na ktoré sa odkazuje počas vyjednávania, a musí sa prispôsobiť vývoju potrieb a praxe v oblasti nadnárodného informovania zamestnancov a porady s nimi. Malo by sa rozlišovať medzi témami, ktoré musia byť predmetom informovania, a témami, kde sa musia takisto uskutočniť porady s európskou zamestnaneckou radou, čím sa umožňuje prijatie zdôvodnenej odpovede na vyjadrené stanovisko. Aby užší výbor mohol vykonávať potrebnú koordinačnú úlohu a účinne riešiť výnimočné okolnosti, môže mať tento výbor najviac päť členov a musí mať možnosť pravidelne rokovať.

(45)

Keďže cieľ tejto smernice, a to posilniť právo zamestnancov na informovanie a porady s nimi v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(46)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava najmä zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Cieľom tejto smernice je najmä zabezpečiť plné dodržiavanie práv pracujúcich alebo ich zástupcov na primeraných úrovniach na zaručené informácie a konzultácie v primeranom čase v prípadoch a za podmienok ustanovených právom Spoločenstva a vnútroštátnym právom a postupmi (článok 27 Charty základných práv Európskej únie).

(47)	Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(48)	V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (8) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili svoje vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(49)	Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc stanovených v prílohe II časti B,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

ČASŤ I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Cieľ

1. Účelom tejto smernice je posilnenie práva zamestnancov na informovanie a poradu s nimi v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva.

2. Na tento účel sa v každom podniku s významom na úrovni Spoločenstva a v každej skupine podnikov s významom na úrovni Spoločenstva zriadi, ak sa o to požiada spôsobom ustanoveným v článku 5 ods. 1, európska zamestnanecká rada alebo sa zavedie postup informovania zamestnancov a porady s nimi s cieľom informovať zamestnancov a uskutočňovať s nimi porady. Podmienky informovania zamestnancov a porady s nimi sa vymedzujú a vykonávajú takým spôsobom, aby sa zaručila ich účinnosť a aby umožňovali podniku alebo skupine podnikov účinné rozhodovanie.

3. Informovanie zamestnancov a porada s nimi musí prebiehať na príslušnej úrovni vedenia a zástupcov, v závislosti od predmetu diskusie. Na tento účel sa právomoc európskej zamestnaneckej rady a rozsah postupov informovania zamestnancov a porady s nimi v rámci pôsobnosti tejto smernice obmedzujú na nadnárodné otázky.

4. Za nadnárodné otázky sa považujú otázky týkajúce podniku s významom na úrovni Spoločenstva ako celku alebo skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva ako celku, alebo najmenej dvoch podnikov alebo závodov podniku alebo skupiny nachádzajúcich sa v dvoch rôznych členských štátoch.

5. Bez ohľadu na odsek 2 v prípadoch, keď skupina podnikov s významom na úrovni Spoločenstva v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) zahŕňa jeden alebo niekoľko podnikov či skupín podnikov, ktoré sú podnikmi alebo skupinami podnikov s významom na úrovni Spoločenstva v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) alebo c), európska zamestnanecká rada sa zriadi na úrovni skupiny, pokiaľ dohody uvedené v článku 6 nestanovujú inak.

6. Ak dohody uvedené v článku 6 nezabezpečujú širší rozsah, právomoci a príslušnosť európskej zamestnaneckej rady a rozsah postupov informovania a porady vytvorených na dosiahnutie účelu uvedeného v odseku 1 sa v prípade podniku s významom na úrovni Spoločenstva vzťahujú na všetky závody nachádzajúce sa v členských štátoch, a v prípade skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na všetky podniky skupiny nachádzajúce sa v členských štátoch.

7. Členské štáty môžu ustanoviť, že táto smernica sa nevzťahuje na posádky obchodných lodí.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1. Na účely tejto smernice:

a)	„podnik s významom na úrovni Spoločenstva“ je akýkoľvek podnik, ktorý má najmenej 1 000 zamestnancov v členských štátoch a najmenej 150 zamestnancov v každom z najmenej dvoch členských štátov;

b)	„skupina podnikov“ je riadiaci podnik a ním ovládané podniky;

„skupina podnikov s významom na úrovni Spoločenstva“ je skupina podnikov s týmito charakteristikami:

—	najmenej 1 000 zamestnancov v členských štátoch,

—	najmenej dva podniky skupiny v rôznych členských štátoch a

—	najmenej jeden podnik skupiny s najmenej 150 zamestnancami v jednom členskom štáte a najmenej jeden ďalší podnik skupiny s najmenej 150 zamestnancami v inom členskom štáte;

d)	„zástupcovia zamestnancov“ sú zástupcovia zamestnancov, ako je ustanovené vo vnútroštátnom práve a/alebo postupoch;

e)	„ústredné vedenie“ je ústredné vedenie podniku s významom na úrovni Spoločenstva alebo riadiaceho podniku v prípade skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva;

„informovanie“ je prenos údajov zamestnávateľom zástupcom zamestnancov, aby sa mohli oboznámiť s príslušnou problematikou a prehodnotiť ju; informovanie prebehne v takom čase, takým spôsobom a s takým obsahom, ktorý umožní zástupcom zamestnancov uskutočniť podrobné posúdenie možných dôsledkov a v prípade potreby prípravu porady s príslušným orgánom predmetného podniku s významom na úrovni Spoločenstva alebo skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva;

„porada“ je zabezpečenie dialógu a výmeny názorov medzi zástupcami zamestnancov a ústredným vedením alebo s akoukoľvek inou primeranejšou úrovňou vedenia v takom čase, takým spôsobom a s takým obsahom, ktorý zástupcom zamestnancov umožňuje vyjadriť v primeranej lehote stanovisko na základe poskytnutých informácií k navrhovaným opatreniam, ktorých sa porada týka, bez toho, aby boli dotknuté povinnosti vedenia, a ktoré je možné zohľadniť v rámci podniku s významom na úrovni Spoločenstva alebo skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva;

h)	„európska zamestnanecká rada“ je rada zriadená v súlade s článkom 1 ods. 2 alebo s ustanoveniami prílohy I s cieľom informovať zamestnancov a uskutočňovať s nimi porady;

i)	„osobitný vyjednávací orgán“ je orgán zriadený v súlade s článkom 5 ods. 2 na vyjednávanie s ústredným vedením o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo zavedení postupu informovania zamestnancov a porady s nimi v súlade s článkom 1 ods. 2.

2. Na účely tejto smernice sa ustanovené minimálne počty zamestnancov zakladajú na priemernom počte zamestnancov vrátane zamestnancov na čiastočný úväzok, zamestnaných počas predchádzajúcich dvoch rokov, vypočítanom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo postupmi.

Článok 3

Vymedzenie pojmu „riadiaci podnik“

1. Na účely tejto smernice je „riadiaci podnik“ podnik, ktorý môže vykonávať dominantný vplyv na iný podnik („ovládaný podnik“) napríklad z dôvodu vlastníctva, finančnej účasti alebo pravidiel jeho ovládania.

2. Bez toho, aby bola dotknutá možnosť dokázať opak, schopnosť vykonávať dominantný vplyv sa predpokladá vtedy, ak podnik vo vzťahu k inému podniku priamo alebo nepriamo:

a)	vlastní väčšinu upísaného základného imania daného podniku;

b)	kontroluje väčšinu hlasov spojených so základným imaním daného podniku alebo

c)	môže vymenovať viac ako polovicu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu daného podniku.

3. Na účely odseku 2 zahŕňajú práva riadiaceho podniku, pokiaľ ide o hlasovanie a vymenovanie, práva každého iného ovládaného podniku a práva každej osoby alebo orgánu konajúcich vo svojom mene, ale v záujme riadiaceho podniku alebo ktoréhokoľvek iného ovládaného podniku.

4. Bez ohľadu na odseky 1 a 2 sa podnik nepovažuje za riadiaci podnik vo vzťahu k inému podniku, v ktorom má účasť, ak je spoločnosťou uvedenou v článku 3 ods. 5 písm. a) alebo c) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (9).

5. Vykonávanie dominantného vplyvu sa nepredpokladá výlučne z dôvodu, že úradná osoba vykonáva svoje funkcie podľa práva členského štátu upravujúceho likvidáciu, ukončenie činnosti, platobnú neschopnosť, zastavenie platieb, vyrovnanie alebo podobný postup.

6. Uplatniteľným právom na určenie toho, či podnik je riadiacim podnikom, je právo členského štátu, ktorým sa tento podnik riadi.

Ak právo, ktorým sa tento podnik riadi, nie je právom žiadneho členského štátu, uplatniteľným právom je právo členského štátu, na ktorého území sa nachádza zástupca podniku, alebo ak takýto zástupca neexistuje, ústredné vedenie skupiny podniku, ktorý zamestnáva najväčší počet zamestnancov.

7. Ak v prípade konfliktu práva pri uplatňovaní odseku 2 spĺňajú jedno alebo viac kritérií ustanovených v uvedenom odseku dva alebo niekoľko podnikov zo skupiny, za riadiaci podnik sa považuje ten podnik, ktorý spĺňa kritérium uvedené v písmene c) uvedeného odseku bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť dokázať, že iný podnik je schopný vykonávať dominantný vplyv.

ČASŤ II

ZRIADENIE EURÓPSKEJ ZAMESTNANECKEJ RADY ALEBO ZAVEDENIE POSTUPU INFORMOVANIA ZAMESTNANCOV A PORADY S NIMI

Článok 4

Zodpovednosť za zriadenie európskej zamestnaneckej radyalebo zavedenie postupu informovania zamestnancov a porady s nimi

1. Za vytvorenie podmienok a prostriedkov potrebných na zriadenie európskej zamestnaneckej rady alebo zavedenie postupu na informovanie a poradu, ako je stanovené v článku 1 ods. 2, je v podniku s významom na úrovni Spoločenstva a skupine podnikov s významom na úrovni Spoločenstva zodpovedné ústredné vedenie.

2. Ak sa ústredné vedenie nenachádza v žiadnom členskom štáte, zodpovednosť uvedenú v odseku 1 preberá zástupca ústredného vedenia v členskom štáte, ktorý sa ustanoví v prípade potreby.

Ak takýto zástupca neexistuje, zodpovednosť uvedenú v odseku 1 preberá vedenie závodu alebo podniku skupiny zamestnávajúceho najväčší počet zamestnancov v ktoromkoľvek členskom štáte.

3. Na účely tejto smernice sa za ústredné vedenie považuje zástupca alebo zástupcovia, alebo ak takíto zástupcovia neexistujú, vedenie uvedené v odseku 2 druhom pododseku.

4. Vedenie každého podniku patriaceho do skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva a ústredné vedenie alebo predpokladané ústredné vedenie v zmysle odseku 2 druhého pododseku podniku s významom na úrovni Spoločenstva alebo skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva je zodpovedné za získanie a prenos informácií potrebných na začatie vyjednávania uvedeného v článku 5, najmä informácií týkajúcich sa štruktúry podniku alebo skupiny podnikov a jeho/ich zamestnancov, stranám dotknutým uplatňovaním tejto smernice. Táto povinnosť sa vzťahuje najmä na informácie týkajúce sa počtu zamestnancov uvedeného v článku 2 ods. 1 písm. a) a c).

Článok 5

Osobitný vyjednávací orgán

1. Aby sa dosiahol cieľ stanovený v článku 1 ods. 1, ústredné vedenie z vlastného podnetu alebo na písomnú žiadosť najmenej 100 zamestnancov, alebo ich zástupcov najmenej v dvoch podnikoch alebo závodoch v najmenej dvoch rôznych členských štátoch začne vyjednávanie o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo zavedení postupu informovania a porady.

2. Na tento účel sa zriadi osobitný vyjednávací orgán v súlade s týmito usmerneniami:

členské štáty určia metódu, aká sa bude používať pri voľbe alebo vymenovaní členov osobitného vyjednávacieho orgánu, ktorí sa majú zvoliť alebo vymenovať na ich území;

Členské štáty zabezpečia, aby zamestnanci podnikov a/alebo závodov, v ktorých bez ich vlastného zavinenia nie sú zástupcovia zamestnancov, mali právo voliť alebo vymenovať členov osobitného vyjednávacieho orgánu.

Druhý pododsek sa nedotýka vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo postupov stanovujúcich minimálne hranice na zriadenie orgánov zastupujúcich zamestnancov;

členovia osobitného vyjednávacieho orgánu sa volia alebo vymenúvajú úmerne k počtu zamestnancov zamestnaných v každom členskom štáte podnikom s významom na úrovni Spoločenstva alebo skupinou podnikov s významom na úrovni Spoločenstva, pričom každému členskému štátu sa priradí jedno miesto na podiel zamestnancov zamestnaných v tomto členskom štáte, ktorý predstavuje 10 % zamestnancov celkovo zamestnaných vo všetkých členských štátoch alebo určitý zlomok tohto podielu;

c)	ústredné vedenie a miestne vedenie, ako aj príslušné európske organizácie zamestnancov a zamestnávateľov, musia byť informované o zložení osobitného vyjednávacieho orgánu a o začatí vyjednávania.

3. Osobitný vyjednávací orgán má za úlohu v písomnej dohode s ústredným vedením určiť rozsah, zloženie, funkcie a funkčné obdobie európskej(-ych) zamestnaneckej(-ých) rady (rád) alebo spôsoby vykonávania postupu informovania zamestnancov a porady s nimi.

4. S cieľom uzavrieť dohodu v súlade s článkom 6 zvolá ústredné vedenie stretnutie s osobitným vyjednávacím orgánom. Informuje o ňom zodpovedajúcim spôsobom miestne vedenie.

Pred a po každom stretnutí s ústredným vedením je osobitný vyjednávací orgán oprávnený zasadať bez toho, aby boli prítomní zástupcovia ústredného vedenia, pričom využíva akékoľvek potrebné komunikačné nástroje.

Na účely vyjednávania môže osobitný vyjednávací orgán požiadať o pomoc odborníkov podľa svojho výberu, medzi ktorých môžu patriť zástupcovia príslušných uznávaných odborových organizácií na úrovni Spoločenstva. Na požiadanie osobitného vyjednávacieho orgánu sa títo odborníci a títo zástupcovia odborov môžu ako poradcovia zúčastňovať na stretnutiach v rámci vyjednávania.

5. Osobitný vyjednávací orgán môže najmenej dvojtretinovou väčšinou hlasov rozhodnúť, že nezačne vyjednávať podľa odseku 4 alebo že ukončí už začaté vyjednávanie.

Takýmto rozhodnutím sa zastaví postup smerujúci k uzavretiu dohody uvedenej v článku 6. Ak bolo prijaté takéto rozhodnutie, ustanovenia uvedené v prílohe I sa neuplatňujú.

Ak zúčastnené strany nestanovia kratšiu lehotu, nová žiadosť o zvolanie osobitného vyjednávacieho orgánu sa môže predložiť najskôr dva roky od prijatia vyššie uvedeného rozhodnutia.

6. Všetky výdavky súvisiace s vyjednávaním uvedeným v odseku 3 a 4 hradí ústredné vedenie tak, aby osobitný vyjednávací orgán mohol primerane plniť svoju úlohu.

V súlade s touto zásadou môžu členské štáty ustanoviť rozpočtové pravidlá týkajúce sa činnosti osobitného vyjednávacieho orgánu. Môžu predovšetkým obmedziť finančné prostriedky na úhradu nákladov len na jedného odborníka.

Článok 6

Obsah dohody

1. Ústredné vedenie a osobitný vyjednávací orgán musia vyjednávať v duchu spolupráce s cieľom dosiahnuť dohodu o podrobných spôsoboch uskutočňovania informovania zamestnancov a porady s nimi, ustanovených v článku 1 ods. 1.

2. Bez toho, aby bola dotknutá autonómia zúčastnených strán, dohoda uvedená v odseku 1 medzi ústredným vedením a osobitným vyjednávacím orgánom, uzatvorená písomne, určí:

a)	podniky skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva alebo závody podniku s významom na úrovni Spoločenstva, na ktoré sa dohoda vzťahuje;

b)	zloženie európskej zamestnaneckej rady, počet členov, rozdelenie miest, ktoré zohľadňuje, pokiaľ je to možné, potrebu vyváženého zastúpenia zamestnancov podľa ich aktivít, kategórií a pohlavia, a funkčné obdobie;

funkcie a postup informovania európskej zamestnaneckej rady a porady s ňou, ako aj podmienky prepojenia medzi informovaním európskej zamestnaneckej rady a porady s ňou a informovaním vnútroštátnych orgánov zastupujúcich zamestnancov a porady s nimi v súlade so zásadami stanovenými v článku 1 ods. 3;

d)	miesto konania, frekvenciu a trvanie zasadaní európskej zamestnaneckej rady;

e)	ak je to potrebné, zloženie, postup vymenovania, funkcie a rokovací poriadok užšieho výboru zriadeného v rámci európskej zamestnaneckej rady;

f)	finančné a materiálne zdroje, ktoré sa majú prideliť európskej zamestnaneckej rade;

dátum nadobudnutia účinnosti dohody a dobu jej platnosti, podmienky, za ktorých možno dohodu zmeniť a doplniť alebo ju ukončiť, ako aj prípady, v ktorých by sa dohoda mala opätovne dojednať, a postup jej opätovného dojednávania vrátane, v prípade potreby, ak sa zmení štruktúra podniku s významom na úrovni Spoločenstva alebo skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva.

3. Ústredné vedenie a osobitný vyjednávací orgán sa môžu písomne dohodnúť, že namiesto európskej zamestnaneckej rady zavedú jeden alebo viac postupov informovania a porady.

Táto dohoda musí ustanoviť spôsob, akým zástupcovia zamestnancov uplatnia právo stretávať sa, aby prediskutovali informácie, ktoré im boli oznámené.

Tieto informácie sa musia týkať predovšetkým nadnárodných otázok, ktoré významne ovplyvňujú záujmy pracovníkov.

4. Pokiaľ nie je stanovené inak, dohody uvedené v odsekoch 2 a 3 nepodliehajú doplnkovým požiadavkám uvedeným v prílohe I.

5. Na účely uzavretia dohôd uvedených v odsekoch 2 a 3 rozhoduje osobitný vyjednávací orgán väčšinou hlasov svojich členov.

Článok 7

Doplnkové požiadavky

1. Na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 1 ods. 1 sa doplnkové požiadavky ustanovené právnymi predpismi členského štátu, v ktorom sa nachádza ústredné vedenie, uplatnia:

—	ak tak rozhodne ústredné vedenie a osobitný vyjednávací orgán,

—	ak ústredné vedenie odmietne začať vyjednávanie do šiestich mesiacov od podania žiadosti uvedenej v článku 5 ods. 1, alebo

—	ak po uplynutí troch rokov odo dňa podania tejto žiadosti nie sú schopní uzavrieť dohodu podľa článku 6 a osobitný vyjednávací orgán neprijal rozhodnutie uvedené v článku 5 ods. 5.

2. Doplnkové požiadavky uvedené v odseku 1, prijaté v právnych predpisoch členských štátov, musia byť v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe I.

ČASŤ III

RÔZNE USTANOVENIA

Článok 8

Dôverné informácie

1. Členské štáty ustanovia, že členovia osobitných vyjednávacích orgánov alebo európskych zamestnaneckých rád a odborníci, ktorí im pomáhajú, nie sú oprávnení poskytovať informácie, ktoré im boli výslovne poskytnuté ako dôverné.

To isté platí pre zástupcov zamestnancov v rámci postupu informovania a porady.

Táto povinnosť sa uplatňuje aj naďalej bez ohľadu na to, kde sa osoby uvedené v prvom a druhom pododseku práve nachádzajú, a dokonca aj po uplynutí ich funkčného obdobia.

2. Každý členský štát v osobitných prípadoch a za podmienok a obmedzení vymedzených vnútroštátnymi právnymi predpismi ustanoví, že ústredné vedenie nachádzajúce sa na jeho území nemá povinnosť poskytovať informácie, ktorých povaha je taká, že podľa objektívnych kritérií by to vážne ohrozilo fungovanie daných podnikov alebo by to bolo na ich ujmu.

Členský štát môže takúto úľavu podmieniť predchádzajúcim správnym alebo súdnym povolením.

3. Každý členský štát môže pre ústredné vedenie podnikov na jeho území ustanoviť konkrétne opatrenia, ktoré priamo a zásadne sledujú cieľ ideologického usmernenia, pokiaľ ide o informovanie a vyjadrovanie stanovísk pod podmienkou, že ku dňu prijatia tejto smernice takéto konkrétne opatrenia vo vnútroštátnych právnych predpisoch už existujú.

Článok 9

Fungovanie európskej zamestnaneckej rady a postupu informovania zamestnancova porady s nimi

Ústredné vedenie a európska zamestnanecká rada pracujú v duchu spolupráce s náležitým ohľadom na svoje vzájomné práva a povinnosti.

To isté sa vzťahuje na spoluprácu medzi ústredným vedením a zástupcami zamestnancov v rámci postupu informovania zamestnancov a porady s nimi.

Článok 10

Úloha a ochrana zástupcov zamestnancov

1. Bez toho, aby bola v tejto súvislosti dotknutá právomoc iných orgánov alebo organizácií, členovia európskej zamestnaneckej rady majú k dispozícii prostriedky potrebné na uplatňovanie práv vyplývajúcich z tejto smernice na kolektívne zastupovanie záujmov zamestnancov podniku s významom na úrovni Spoločenstva alebo skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 8, členovia európskej zamestnaneckej rady informujú zástupcov zamestnancov závodov alebo podnikov skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva, alebo ak takíto zástupcovia neexistujú, všetkých zamestnancov o obsahu a výsledku postupu informovania a porady, uskutočneného v súlade s touto smernicou.

3. Členovia osobitných vyjednávacích orgánov, členovia európskych zamestnaneckých rád a zástupcovia zamestnancov, ktorí vykonávajú svoje funkcie v rámci postupu uvedeného v článku 6 ods. 3, požívajú pri vykonávaní svojej funkcie ochranu a záruky podobné tým, aké sa poskytujú zástupcom zamestnancov podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo postupov v ich krajine zamestnania.

Toto sa vzťahuje predovšetkým na účasť na stretnutiach osobitných vyjednávacích orgánov alebo európskych zamestnaneckých rád alebo na akýchkoľvek iných stretnutiach v rámci dohody uvedenej v článku 6 ods. 3 a na výplatu miezd členom, ktorí sú zamestnancami podniku s významom na úrovni Spoločenstva alebo skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva, za dobu ich neprítomnosti potrebnú na plnenie ich úloh.

4. Členom osobitného vyjednávacieho orgánu a európskej zamestnaneckej rady sa poskytuje odborná príprava bez toho, aby to malo vplyv na ich mzdu, a to v takej miere, aká je potrebná na vykonávanie ich zastupujúcej funkcie v medzinárodnom prostredí.

Článok 11

Súlad s touto smernicou

1. Každý členský štát zabezpečí, aby vedenie závodov podniku s významom na úrovni Spoločenstva a vedenie podnikov, ktoré sú súčasťou skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva, ktoré sa nachádzajú na jeho území, a zástupcovia ich zamestnancov alebo, podľa okolností, zamestnanci dodržiavali povinnosti ustanovené v tejto smernici bez ohľadu na to, či sa ústredné vedenie nachádza na jeho území, alebo nie.

2. Členské štáty prijmú primerané opatrenia pre prípad nedodržania tejto smernice. Zabezpečia najmä, aby boli k dispozícii vhodné správne alebo súdne postupy umožňujúce presadzovať povinnosti vyplývajúce z tejto smernice.

3. Pri uplatňovaní článku 8 členské štáty ustanovia postupy na podávanie opravných prostriedkov v správnom alebo súdnom konaní, ktoré môžu iniciovať zástupcovia zamestnancov v prípade, ak ústredné vedenie vyžaduje dôvernosť informácií alebo neposkytne informácie v súlade s uvedeným článkom.

Tieto postupy môžu zahŕňať aj postupy určené na ochranu dôvernosti predmetných informácií.

Článok 12

Vzťah s inými predpismi na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni

1. Informovanie európskej zamestnaneckej rady a porada s ňou musia byť prepojené s informovaním vnútroštátnych orgánov zastupujúcich zamestnancov a poradou s nimi pri náležitom zohľadnení právomocí a oblastí pôsobnosti každého z nich a zásad uvedených v článku 1 ods. 3.

2. Podmienky prepojenia medzi informovaním európskej zamestnaneckej rady a porady s ňou a informovaním vnútroštátnych orgánov zastupujúcich zamestnancov a porady s nimi sú stanovené v dohode uvedenej v článku 6. Touto dohodou nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy a/alebo postupy o informovaní zamestnancov a porade s nimi.

3. Pokiaľ v dohode neboli vymedzené žiadne takéto podmienky, členské štáty zabezpečia, že postupy informovania a porady sa vykonávajú v európskej zamestnaneckej rade, ako aj vo vnútroštátnych orgánoch zastupujúcich zamestnancov v prípadoch, keď sa predpokladá prijatie rozhodnutí, ktoré pravdepodobne povedú k podstatným zmenám v organizácii práce alebo v pracovných vzťahoch.

4. Táto smernica sa nedotýka postupov informovania a porady uvedených v smernici 2002/14/ES ani osobitných postupov uvedených v článku 2 smernice 98/59/ES a článku 7 smernice 2001/23/ES.

5. Vykonávanie tejto smernice nie je dostatočným dôvodom na krok späť vo vzťahu k situácii, ktorá existuje v každom členskom štáte, a vo vzťahu k všeobecnej úrovni ochrany pracovníkov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje.

Článok 13

Prispôsobenie

Ak sa podstatne zmení štruktúra podniku s významom na úrovni Spoločenstva alebo skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva a ak neexistujú ustanovenia predpokladané v platných dohodách, alebo v prípade, že existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch alebo viacerých platných dohôd, ústredné vedenie z vlastného podnetu alebo na písomnú žiadosť najmenej 100 zamestnancov alebo ich zástupcov v najmenej dvoch podnikoch alebo závodoch v najmenej dvoch rôznych členských štátoch začne vyjednávanie uvedené v článku 5.

Najmenej traja členovia existujúcej európskej zamestnaneckej rady alebo každej z existujúcich európskych zamestnaneckých rád sú členmi osobitného vyjednávacieho orgánu spolu s členmi zvolenými alebo vymenovanými podľa článku 5 ods. 2.

Počas tohto vyjednávania existujúca európska zamestnanecká rada alebo existujúce európske zamestnanecké rady naďalej fungujú v súlade s postupmi prispôsobenými na základe dohody medzi členmi európskej zamestnaneckej rady, resp. európskych zamestnaneckých rád, a ústredným vedením.

Článok 14

Platné dohody

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 13, povinnosti vyplývajúce z tejto smernice sa nevzťahujú na podniky s významom na úrovni Spoločenstva alebo skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva, v ktorých:

bola uzatvorená dohoda či dohody vzťahujúce sa na všetkých zamestnancov, ktoré zabezpečujú nadnárodné informovanie zamestnancov a poradu s nimi, podľa článku 13 ods. 1 smernice 94/45/ES alebo článku 3 ods. 1 smernice 97/74/ES, alebo v ktorých boli takéto dohody prispôsobené zmenám v štruktúre podniku alebo skupiny podnikov,

alebo

b)	bola dohoda uzatvorená podľa článku 6 smernice 94/45/ES podpísaná alebo revidovaná v čase medzi 5. júnom 2009 a 5. júnom 2011.

Vnútroštátne právo platné v čase podpísania alebo revízie dohody sa uplatňuje aj naďalej na podniky alebo skupiny podnikov uvedené v prvom pododseku písm. b).

2. Po uplynutí platnosti dohôd uvedených v odseku 1 môžu ich zmluvné strany spoločne rozhodnúť o ich obnovení alebo revidovaní. Ak k tomu nedôjde, uplatnia sa ustanovenia tejto smernice.

Článok 15

Správa

Najneskôr do 5. júna 2016 Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o vykonávaní tejto smernice, a ak je to potrebné, i vhodné návrhy.

Článok 16

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 1 ods. 2, 3 a 4, článkom 2 ods. 1 písm. f) a g), článkom 3 ods. 4, článkom 4 ods. 4, článkom 5 ods. 2 písm. b) a c), článkom 5 ods. 4, článkom 6 ods. 2 písm. b), c), e) a g) a článkami 10, 12, 13 a 14, ako aj prílohou I bodom 1 písm. a), c) a d) a bodmi 2 a 3 najneskôr do 5. júna 2011 alebo zabezpečia, aby sociálni partneri k tomuto dátumu zaviedli dohodou požadované opatrenia, pričom členské štáty sú povinné prijať všetky potrebné opatrenia, aby mohli kedykoľvek zaručiť výsledky uložené touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú vyhlásenie, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a vyhlásení upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 17

Zrušovacie ustanovenie

Smernica 94/45/ES, zmenená a doplnená smernicami uvedenými v prílohe II časti A, sa zrušuje s účinnosťou od 6. júna 2011 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v prílohe II časti B do vnútroštátneho práva.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

Článok 18

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 ods. 1, 5, 6 a 7, článok 2 ods. 1 písm. a) až e), h) a i), článok 2 ods. 2, článok 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6 a 7, článok 4 ods. 1, 2 a 3, článok 5 ods. 1, 3, 5 a 6, článok 5 ods. 2 písm. a), článok 6 ods. 1, článok 6 ods. 2 písm. a), d) a f), článok 6 ods. 3, 4 a 5, články 7, 8, 9 a 11 a príloha I bod 1 písm. b), e) a f) a body 4, 5 a 6 sa uplatňujú od 6. júna 2011.

Článok 19

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 6. mája 2009

Za Európsky parlament

predseda

H.-G. PÖTTERING

Za Radu

predseda

J. KOHOUT

(1) Stanovisko zo 4. decembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Stanovisko Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 17. decembra 2008.

(3) Ú. v. ES L 254, 30.9.1994, s. 64.

(4) Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29.

(5) Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 16.

(6) Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 16.

(7) Smernica Rady 97/74/ES z 15. decembra 1997, ktorá na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska rozširuje smernicu 94/45/ES o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva pre účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi (Ú. v. ES L 10, 16.1.1998, s. 22).

(8) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(9) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

PRÍLOHA I

DOPLNKOVÉ POŽIADAVKY

(v zmysle článku 7)

Aby sa dosiahol cieľ stanovený v článku 1 ods. 1 a v prípadoch ustanovených v článku 7 ods. 1, zriaďovanie, zloženie a právomoci európskej zamestnaneckej rady sa riadia týmito pravidlami:

Právomoc európskej zamestnaneckej rady sa určí v súlade s článkom 1 ods. 3

Informovanie európskej zamestnaneckej rady sa týka najmä štruktúry, hospodárskej a finančnej situácie, pravdepodobného vývoja a výroby a odbytu podniku s významom na úrovni Spoločenstva alebo skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva. Informovanie európskej zamestnaneckej rady a porada s ňou sa týka najmä situácie a pravdepodobného trendu v oblasti zamestnanosti, investícií a podstatných zmien týkajúcich sa organizácie, zavádzania nových pracovných metód alebo výrobných postupov, presunov výroby, zlúčení podnikov, obmedzovania činnosti alebo zatvárania podnikov, závodov alebo ich významných častí, ako aj kolektívneho prepúšťania.

Porada sa uskutočňuje tak, aby sa zástupcom zamestnancov umožňovalo stretávať sa s ústredným vedením a získať zdôvodnenú odpoveď na každé stanovisko, ktoré eventuálne vyjadria.

Európska zamestnanecká rada je zložená zo zamestnancov podniku s významom na úrovni Spoločenstva alebo skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva, zvolených alebo vymenovaných spomedzi nich zástupcami zamestnancov, alebo ak títo neexistujú, všetkými zamestnancami.

Voľba alebo vymenovanie členov európskej zamestnaneckej rady sa vykonáva v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo postupmi.

Členovia európskej zamestnaneckej rady sa volia alebo vymenúvajú úmerne k počtu zamestnancov zamestnaných podnikom s významom na úrovni Spoločenstva alebo skupinou podnikov s významom na úrovni Spoločenstva v každom členskom štáte, pričom každému členskému štátu sa priradí jedno miesto na podiel zamestnancov zamestnaných v tomto členskom štáte, ktorý predstavuje 10 % zamestnancov celkovo zamestnaných vo všetkých členských štátoch alebo určitý zlomok tohto podielu.

d)	Európska zamestnanecká rada s cieľom zabezpečiť koordináciu svojich činností zvolí spomedzi svojich členov užší výbor, ktorý má najviac päť členov a ktorý musí mať podmienky na to, aby mohol svoju činnosť vykonávať pravidelne. Užší výbor prijme svoj rokovací poriadok.

e)	O zložení európskej zamestnaneckej rady je informované ústredné vedenie a ktorýkoľvek iný primeranejší stupeň vedenia.

Štyri roky po svojom zriadení európska zamestnanecká rada posúdi, či začne vyjednávanie o uzavretí dohody uvedenej v článku 6, alebo či bude pokračovať v uplatňovaní doplnkových požiadaviek prijatých v súlade s touto prílohou.

Články 6 a 7 platia primerane v prípade, ak sa prijalo rozhodnutie dojednať dohodu v súlade s článkom 6; v tomto prípade osobitný vyjednávací orgán nahradí európska zamestnanecká rada.

Európska zamestnanecká rada má právo raz do roka sa stretnúť s ústredným vedením, aby na základe správy vypracovanej ústredným vedením bola informovaná a aby sa s ňou uskutočnila porada o podnikateľských výsledkoch a vyhliadkach podniku s významom na úrovni Spoločenstva alebo skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva. Zodpovedajúcim spôsobom je informované aj miestne vedenie.

Ak sa vyskytnú výnimočné okolnosti alebo rozhodnutia, ktoré v značnom rozsahu ovplyvňujú záujmy zamestnancov, najmä v prípade premiestnenia výroby, zatvorenia závodov alebo podnikov alebo kolektívneho prepúšťania, užší výbor, alebo ak takýto výbor neexistuje, európska zamestnanecká rada má právo byť informovaná. Má právo stretnúť sa na vlastnú žiadosť s ústredným vedením alebo s iným primeranejším stupňom vedenia podniku s významom na úrovni Spoločenstva alebo skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva, ktoré má svoje vlastné rozhodovacie právomoci, aby bola informovaná a aby sa s ňou uskutočnila porada.

Tí členovia európskej zamestnaneckej rady, ktorí boli zvolení alebo vymenovaní závodmi a/alebo podnikmi, ktorých sa priamo týkajú predmetné okolnosti alebo rozhodnutia, majú tiež právo zúčastniť sa prípadného stretnutia s užším výborom.

Toto stretnutie na účely informovania a porady sa uskutoční čo najskôr na základe správy vypracovanej ústredným vedením alebo iným primeranejším stupňom vedenia podniku s významom na úrovni Spoločenstva alebo skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva s tým, že v závere stretnutia alebo v primeranom čase sa bude môcť predložiť stanovisko.

Toto stretnutie nemá vplyv na výhradné právomoci ústredného vedenia.

Postupy informovania a porady, ktoré sú stanovené pre vyššie uvedené okolnosti, sa uskutočňujú bez toho, aby bol dotknutý článok 1 ods. 2 a článok 8.

Členské štáty môžu ustanoviť pravidlá na vedenie stretnutí na informovanie a poradu.

Pred každým stretnutím s ústredným vedením má európska zamestnanecká rada alebo užší výbor, v prípade potreby rozšírený v súlade s bodom 3 druhým pododsekom, právo zísť sa bez toho, aby bolo prítomné príslušné vedenie.

5.	Európskej zamestnaneckej rade alebo užšiemu výboru môžu pomáhať odborníci podľa ich výberu, pokiaľ je to potrebné na plnenie ich úloh.

Prevádzkové náklady európskej zamestnaneckej rady hradí ústredné vedenie.

Príslušné ústredné vedenie poskytuje členom európskej zamestnaneckej rady také finančné a materiálne zdroje, ktoré im umožnia primeraným spôsobom plniť ich povinnosti.

Ak sa nedohodne inak, ústredné vedenie hradí predovšetkým náklady na organizáciu stretnutí, zabezpečenie tlmočníckych služieb, náklady na ubytovanie a cestovné výdavky členov európskej zamestnaneckej rady a jej užšieho výboru.

V súlade s týmito zásadami môžu členské štáty ustanoviť rozpočtové pravidlá týkajúce sa činnosti európskej zamestnaneckej rady. Môžu predovšetkým obmedziť finančné prostriedky na úhradu nákladov len na jedného odborníka.

PRÍLOHA II

ČASŤ A

Zrušená smernica v znení neskorších zmien a doplnení

(v zmysle článku 17)

Smernica Rady 94/45/ES	(Ú. v. ES L 254, 30.9.1994, s. 64)
Smernica Rady 97/74/ES	(Ú. v. ES L 10, 16.1.1998, s. 22)
Smernica Rady 2006/109/ES	(Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 416)

ČASŤ B

Lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva

(v zmysle článku 17)

Smernica	Lehota na transpozíciu
94/45/ES	22.9.1996
97/74/ES	15.12.1999
2006/109/ES	1.1.2007

PRÍLOHA III

Tabuľka zhody

Smernica 94/45/ES	Táto smernica
článok 1 ods. 1	článok 1 ods. 1
článok 1 ods. 2	článok 1 ods. 2 prvá veta
—	článok 1 ods. 2 druhá veta
—	článok 1 ods. 3 a 4
článok 1 ods. 3	článok 1 ods. 5
článok 1 ods. 4	článok 1 ods. 6
článok 1 ods. 5	článok 1 ods. 7
článok 2 ods. 1 písm. a) až e)	článok 2 ods. 1 písm. a) až e)
—	článok 2 ods. 1 písm. f)
článok 2 ods. 1 písm. f)	článok 2 ods. 1 písm. g)
článok 2 ods. 1 písm. g) a h)	článok 2 ods. 1 písm. h) a i)
článok 2 ods. 2	článok 2 ods. 2
článok 3	článok 3
článok 4 ods. 1, 2 a 3	článok 4 ods. 1, 2 a 3
článok 11 ods. 2	článok 4 ods. 4
článok 5 ods. 1 a článok 5 ods. 2 písm. a)	článok 5 ods. 1 a článok 5 ods. 2 písm. a)
článok 5 ods. 2 písm. b) a c)	článok 5 ods. 2 písm. b)
článok 5 ods. 2 písm. d)	článok 5 ods. 2 písm. c)
článok 5 ods. 3	článok 5 ods. 3
článok 5 ods. 4 prvý pododsek	článok 5 ods. 4 prvý pododsek
—	článok 5 ods. 4 druhý pododsek
článok 5 ods. 4 druhý pododsek	článok 5 ods. 4 tretí pododsek
článok 5 ods. 5 a 6	článok 5 ods. 5 a 6
článok 6 ods. 1 a článok 6 ods. 2 písm. a)	článok 6 ods. 1 a článok 6 ods. 2 písm. a)
článok 6 ods. 2 písm. b)	článok 6 ods. 2 písm. b)
článok 6 ods. 2 písm. c)	článok 6 ods. 2 písm. c)
článok 6 ods. 2 písm. d)	článok 6 ods. 2 písm. d)
—	článok 6 ods. 2 písm. e)
článok 6 ods. 2 písm. e)	článok 6 ods. 2 písm. f)
článok 6 ods. 2 písm. f)	článok 6 ods. 2 písm. g)
článok 6 ods. 3, 4 a 5	článok 6 ods. 3, 4 a 5
článok 7	článok 7
článok 8	článok 8
článok 9	článok 9
—	článok 10 ods. 1 a 2
článok 10	článok 10 ods. 3
—	článok 10 ods. 4
článok 11 ods. 1	článok 11 ods. 1
článok 11 ods. 2	článok 4 ods. 4
článok 11 ods. 3	článok 11 ods. 2
článok 11 ods. 4	článok 11 ods. 3
článok 12 ods. 1 a 2	—
—	článok 12 ods. 1 až 5
—	článok 13
článok 13 ods. 1	článok 14 ods. 1
článok 13 ods. 2	článok 14 ods. 2
—	článok 15
článok 14	článok 16
—	článok 17
—	článok 18
článok 16	článok 19
príloha	príloha i
bod 1 úvodné slová	bod 1 úvodné slová
bod 1 písm. a) (čiastočne) a bod 2 druhý odsek (čiastočne)	bod 1 písm. a) (čiastočne)
bod 1 písm. b)	bod 1 písm. b)
bod 1 písm. c) (čiastočne) a bod 1 písm. d)	bod 1 písm. c)
bod 1 písm. c) (čiastočne)	bod 1 písm. d)
bod 1 písm. e)	bod 1 písm. e)
bod 1 písm. f)	bod 1 písm. f)
bod 2 prvý odsek	bod 2
bod 3	bod 3
bod 4	bod 4
bod 5	—
bod 6	bod 5
bod 7	bod 6
—	prílohy ii a iii

II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

16.5.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 122/47

ODPORÚČANIE KOMISIE

z 12. mája 2009

o vykonávaní zásad ochrany súkromia a údajov v aplikáciách podporovaných rádiofrekvenčnou identifikáciou

[oznámené pod číslom K(2009) 3200]

(2009/387/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 211,

po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

keďže:

(1)	Rádiofrekvenčná identifikácia (RFID) znamená nový vývoj v informačnej spoločnosti, v ktorej sa zariadenia vybavené mikroelektronikou, ktorá dokáže spracovať údaje automaticky, budú čoraz viac stávať neoddeliteľnou súčasťou každodenného života.

(2)

RFID sa postupne stáva bežnejšia, a teda súčasťou života jednotlivcov v rôznych oblastiach, medzi ktoré patrí logistika (1), zdravotná starostlivosť, verejná doprava, maloobchod, najmä pre zlepšenú bezpečnosť výrobkov a rýchlejšie spätné prevzatie výrobkov, zábava, práca, správa cestného mýta, správa batožiny a cestovné doklady.

(3)

Technológia RFID má potenciál stať sa novým motorom rastu a zamestnanosti, a tým výrazne prispieva k lisabonskej stratégii, pretože je z hospodárskeho hľadiska veľkým prísľubom, keďže môže priniesť nové podnikateľské príležitosti, znížiť náklady a zvýšiť účinnosť najmä v boji proti falšovaniu a v správe elektronického odpadu, nebezpečných materiálov a v recyklovaní výrobkov na konci ich životnosti.

(4)	Technológia RFID umožňuje spracovať údaje vrátane osobných údajov na krátke vzdialenosti bez fyzického kontaktu alebo viditeľnej interakcie medzi čítačkou alebo zapisovačkou a štítkom, takže táto interakcia sa môže uskutočniť bez toho, aby o tom vedel dotknutý jednotlivec.

(5)

Aplikácie RFID majú potenciál spracovať údaje týkajúce sa identifikovaných alebo identifikovateľných fyzických osôb, pričom fyzická osoba sa identifikuje priamo alebo nepriamo. Dokážu spracovať osobné údaje uchované na štítku, napríklad meno osoby, dátum narodenia alebo adresu, alebo biometrické údaje alebo údaje spájajúce číslo osobitnej položky RFID s osobnými údajmi uloženými niekde inde v systéme. Okrem toho existuje možnosť použitia tejto technológie na monitorovanie jednotlivcov prostredníctvom toho, že vlastnia jednu alebo viac položiek, ktoré obsahujú číslo položky RFID.

(6)

V dôsledku toho, že RFID má potenciál byť všadeprítomná a súčasne prakticky neviditeľná, je pri jej zavedení potrebné venovať osobitnú pozornosť otázkam ochrany súkromia a údajov. V dôsledku toho by sa vlastnosti bezpečnosti súkromia a informácií mali zabudovať do aplikácií RFID pred ich širokým využívaním (zásada „bezpečnosti a prihliadania na ochranu súkromia už od návrhu“).

(7)	RFID dokáže so sebou priniesť mnohé hospodárske a spoločenské výhody iba vtedy, ak sa zavedú účinné opatrenia na zabezpečenie ochrany osobných údajov, súkromia a súvisiacich etických zásad, ktoré tvoria základ diskusie o uznaní RFID verejnosťou.

(8)	Členské štáty a zainteresované strany by najmä v tejto počiatočnej fáze realizácie RFID mali vyvinúť ďalšie úsilie na zabezpečenie, aby sa aplikácie RFID monitorovali a aby sa dodržiavali práva a slobody jednotlivcov.

(9)

Komisia vo svojom oznámení z 15. marca 2007 s názvom Rádiofrekvenčná identifikácia (RFID) v Európe: kroky k politickému rámcu (2) oznámila, že prostredníctvom jedného alebo viacerých odporúčaní Komisie sa poskytne objasnenie a usmernenie týkajúce sa aspektov ochrany údajov a súkromia v aplikáciách RFID.

(10)

Práva a povinnosti týkajúce sa ochrany osobných údajov a voľného pohybu takýchto údajov, ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (3) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (4), sa v plnej miere vzťahujú na používanie aplikácií RFID, ktoré spracúvajú osobné údaje.

(11)	Zásady ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (5) by sa mali uplatňovať pri vývoji aplikácií RFID.

(12)

V stanovisku európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (6) sa poskytuje usmernenie k spôsobu, ako zaobchádzať s výrobkami, ktoré obsahujú štítky, ktoré sa poskytujú jednotlivcom, a vyzýva, aby sa v posúdeniach vplyvu na súkromie a bezpečnosť údajov určili a vypracovali „najlepšie dostupné metódy“ na zabezpečenie súkromia a bezpečnosti systémov RFID.

(13)

Prevádzkovatelia aplikácií RFID by mali prijať všetky primerané opatrenia zabezpečujúce, aby sa údaje netýkali identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby prostredníctvom akýchkoľvek prostriedkov, v prípade ktorých je pravdepodobné, že ich použije buď prevádzkovateľ aplikácie RFID, alebo akákoľvek iná osoba, pokiaľ sa takéto údaje nespracujú v súlade s platnými zásadami a právnymi predpismi o ochrane údajov.

(14)

V oznámení Komisie z 2. mája 2007 o „podpore ochrany údajov prostredníctvom technológií na zvyšovanie ochrany súkromia (PET)“ (7) sú ustanovené jasné opatrenia na dosiahnutie cieľa, ktorým je minimalizovať spracovanie osobných údajov a používanie anonymných alebo pseudonymných údajov vždy, keď je to možné prostredníctvom vývoja PET a ich používania správcom údajov a jednotlivcami.

(15)

V oznámení Komisie z 31. mája 2006 s názvom Stratégia pre bezpečnú informačnú spoločnosť – Dialóg, partnerstvo a aktívne pôsobenie (8) sa potvrdzuje, že rôznorodosť, otvorenosť, interoperabilita, využiteľnosť a hospodárska súťaž sú kľúčovými hnacími silami pre bezpečnú informačnú spoločnosť, vyzdvihuje úloha členských štátov a verejnej správy v zlepšovaní informovanosti a v podpore dobrých bezpečnostných predpisov a vyzývajú sa zainteresované strany zo súkromného sektora, aby sa chopili iniciatívy a vypracovali cenovo dostupné systémy osvedčovania bezpečnosti výrobkov, procesov a služieb, ktoré spĺňajú osobitné potreby EÚ, najmä pokiaľ ide o ochranu súkromia.

(16)	Uznesenie Rady z 22. marca 2007 (9) o stratégii pre bezpečnú informačnú spoločnosť v Európe vyzýva členské štáty, aby venovali náležitú pozornosť potrebe predchádzať novým a bojovať proti už existujúcim bezpečnostným hrozbám pre elektronické komunikačné siete.

(17)

Rámec vypracovaný na úrovni Spoločenstva na vykonávanie posúdení vplyvu na ochranu súkromia a údajov zabezpečí, aby sa ustanovenia tohto odporúčania dodržiavali jednotne vo všetkých členských štátoch. Vypracovanie takéhoto rámca by malo byť založené na existujúcich postupoch a skúsenostiach získaných v členských štátoch, v tretích krajinách a v práci, ktorú vykonáva Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA – European Network and Information Security Agency) (10).

(18)

Komisia zabezpečí vypracovanie usmernení na úrovni Spoločenstva o riadení bezpečnosti informácií pre aplikácie RFID, pričom bude vychádzať z existujúcich postupov a skúseností získaných v členských štátoch a tretích krajinách. Členské štáty by mali prispieť k uvedenému procesu a podporiť účasť súkromných subjektov a verejných orgánov.

(19)	Posúdenie vplyvov na ochranu súkromia a údajov vykonané prevádzkovateľom pred realizáciou aplikácie RFID poskytne informácie, ktoré sú potrebné na prijatie primeraných ochranných opatrení. Takéto opatrenia sa budú musieť monitorovať a skúmať počas celej životnosti aplikácie RFID.

(20)	V maloobchodnom sektore by posúdenie vplyvov výrobkov obsahujúcich štítky, ktoré sa predávajú spotrebiteľom, na ochranu súkromia a údajov malo poskytnúť potrebné informácie umožňujúce určiť, či existuje pravdepodobná hrozba pre súkromie alebo ochranu osobných údajov.

(21)

Používanie medzinárodných noriem, napríklad noriem, ktoré vypracovala Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO – International Organisation for Standardisation), kódexov správania a najlepších postupov, ktoré sú v súlade s regulačným rámcom EÚ, môže pomôcť pri riadení opatrení v oblasti bezpečnosti informácií a súkromia počas celého obchodného procesu využívajúceho technológiu RFID.

(22)

Aplikácie RFID s dosahom na širokú verejnosť, napríklad elektronické cestovné lístky vo verejnej doprave, si vyžadujú primerané ochranné opatrenia. Aplikácie RFID, ktoré majú vplyv na jednotlivcov v dôsledku spracovania napríklad biometrických identifikačných údajov alebo údajov týkajúcich sa zdravotného stavu sú osobitne dôležité, pokiaľ ide o bezpečnosť informácií a súkromie, a preto si vyžadujú osobitnú pozornosť.

(23)	Spoločnosť ako celok musí byť informovaná o povinnostiach a právach, ktoré sa uplatňujú v súvislosti s používaním aplikácií RFID. Strany, ktoré zavádzajú túto technológiu, sú preto zodpovedné za poskytnutie informácií o používaní týchto aplikácií verejnosti.

(24)

Zvyšovanie informovanosti medzi verejnosťou a malými a strednými podnikmi (MSP) o vlastnostiach a schopnostiach RFID pomôže tomu, aby táto technológia mohla splniť svoj hospodársky prísľub, pričom súčasne zmierni riziko, že sa RFID bude používať na úkor verejného záujmu, čím sa posilní jej prijateľnosť.

(25)

Komisia prispeje k vykonávaniu tohto odporúčania priamo a nepriamo podporou dialógu a spolupráce medzi zainteresovanými stranami, najmä prostredníctvom rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP – Competitiveness and Innovation framework Programme) ustanoveného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES (11) a siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu (7. RP) ustanoveného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES (12).

(26)	Výskum a vývoj nízkonákladových technológií na zvýšenie ochrany súkromia a technológií na zaručenie bezpečnosti informácií je nevyhnutný na úrovni Spoločenstva, aby sa podporilo širšie zavedenie týchto technológií za prijateľných podmienok.

(27)	Toto odporúčanie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Cieľom tohto odporúčania je predovšetkým zabezpečiť najmä úplné rešpektovanie súkromného a rodinného života a ochranu osobných údajov,

TÝMTO ODPORÚČA:

Rozsah pôsobnosti

1.	Toto odporúčanie poskytuje členským štátom usmernenie k navrhovaniu a prevádzke aplikácií RFID zákonným, etickým a spoločensky a politicky prijateľným spôsobom, tak aby sa zároveň rešpektovalo právo na súkromie a zabezpečila ochrana osobných údajov.

2.	Toto odporúčanie poskytuje usmernenie k opatreniam, ktoré sa majú prijať pri zavádzaní aplikácií RFID, aby sa podľa možnosti zabezpečilo dodržiavanie vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonávajú smernice 95/46/ES, 1999/5/ES a 2002/58/ES, keď sa takéto aplikácie zavedú.

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto odporúčania by sa mali uplatňovať vymedzenia pojmov uvedené v smernici 95/46/ES. Mali by sa uplatňovať aj tieto vymedzenia pojmov:

„rádiofrekvenčná identifikácia“ (RFID) znamená používanie elektromagnetických radiačných vĺn alebo väzby reaktívneho poľa v rádiofrekvenčnej časti spektra na prenesenie na štítok alebo zo štítka prostredníctvom rôznych modulačných a kódovacích systémov s cieľom špecificky prečítať identitu rádiofrekvenčného štítka alebo iné údaje uložené na ňom;

b)	„štítok RFID“ alebo „štítok“ znamená buď zariadenie RFID, ktoré dokáže vytvoriť rádiový signál, alebo zariadenie RFID, ktoré znovu spája, spätne rozptyľuje alebo odráža (v závislosti od druhu zariadenia) a moduluje nosný signál získaný z čítačky alebo zapisovačky;

c)	„čítačka alebo zapisovačka RFID“ alebo „čítačka“ znamená pevné alebo mobilné zariadenie na zachytávanie a identifikáciu údajov používajúce rádiofrekvenčnú elektromagnetickú vlnu alebo väzbu reaktívneho poľa na stimulovanie a uskutočnenie modulovanej dátovej odpovede zo štítka alebo skupiny štítkov;

d)	„aplikácia RFID“ alebo „aplikácia“ znamená aplikáciu, ktorá spracúva údaje prostredníctvom používania štítkov a čítačiek a ktorú podporuje záložný systém a sieťová komunikačná infraštruktúra;

e)	„prevádzkovateľ aplikácie RFID“ alebo „prevádzkovateľ“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, verejný orgán, agentúru alebo akýkoľvek iný orgán, ktorý sám alebo spoločne s ostatnými určuje účely a prostriedky prevádzkovania aplikácie vrátane správcov osobných údajov používajúcich aplikáciu RFID;

f)	„bezpečnosť informácií“ znamená zachovanie dôvernosti, celistvosti a dostupnosti informácií;

g)	„monitorovanie“ znamená akúkoľvek činnosť vykonávanú na účely zistenia, sledovania, kopírovania alebo zaznamenania miesta, pohybu, činností alebo stavu jednotlivca.

Posúdenia vplyvu na ochranu súkromia a údajov

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby priemyselné odvetvie v spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti vytvorilo rámec na posudzovanie vplyvu na ochranu súkromia a údajov. Tento rámec by sa mal predložiť na schválenie Pracovnej skupine pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 do 12 mesiacov od uverejnenia tohto odporúčania v Úradnom vestníku Európskej únie.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia bez ohľadu na svoje ďalšie povinnosti podľa smernice 95/46/ES:

a)	posúdili dôsledky realizácie aplikácie pre ochranu osobných údajov a súkromia vrátane posúdenia, či by sa aplikácia mohla používať na monitorovanie jednotlivca. Úroveň podrobnosti posúdenia by mala byť primeraná rizikám pre súkromie, ktoré sú pravdepodobne spojené s aplikáciou;

b)	prijali primerané technické a organizačné opatrenia zabezpečujúce ochranu osobných údajov a súkromia;

c)	určili osobu alebo skupinu osôb zodpovednú(-ých) za preskúmanie posúdení a nepretržitú primeranosť technických a organizačných opatrení zabezpečujúcich ochranu osobných údajov a súkromia;

d)	sprístupnili posúdenie príslušnému orgánu aspoň šesť týždňov pred zavedením aplikácie;

e)	po sprístupnení rámca na posudzovanie vplyvov na ochranu súkromia a údajov, ako je ustanovené v bode 4, vykonali uvedené ustanovenia v súlade s rámcom.

Bezpečnosť informácií

Členské štáty by mali podporiť Komisiu pri určovaní tých aplikácií, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť informácií s dôsledkami pre širokú verejnosť. V prípade takýchto aplikácií by členské štáty mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti vytvorili nové systémy alebo uplatňovali existujúce systémy, napríklad vydávanie osvedčení alebo samohodnotenie prevádzkovateľa, s cieľom preukázať, že je zavedená primeraná úroveň bezpečnosti informácií a ochrana súkromia vo vzťahu k posúdeným rizikám.

Informácie o používaní RFID a transparentnosť jeho používania

Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti správcu údajov v súlade so smernicami 95/46/ES a 2002/58/ES, by členské štáty mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia pre každú zo svojich aplikácií vypracovali a uverejnili stručné, presné a zrozumiteľné informačné zásady. Tieto zásady by mali obsahovať aspoň:

a)	totožnosť a adresu prevádzkovateľov;

b)	účel aplikácie;

c)	ktoré údaje má aplikácia spracúvať, najmä ak sa budú spracúvať osobné údaje, a či sa bude monitorovať miesto štítkov;

d)	zhrnutie posúdenia vplyvu na ochranu súkromia a údajov;

e)	pravdepodobné riziká pre súkromie, ak existujú, týkajúce sa používania štítkov v aplikácii, a opatrenia, ktoré môžu prijať jednotlivci na zmiernenie týchto rizík.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia prijali opatrenia na informovanie jednotlivcov o prítomnosti čítačiek na základe spoločnej európskej značky vytvorenej európskymi organizáciami pre normalizáciu s podporou príslušných zainteresovaných strán. Táto značka by mala obsahovať totožnosť prevádzkovateľa a kontaktné miesto, na ktorom môžu jednotlivci získať informácie o aplikácii.

Aplikácie RFID používané v maloobchodnom sektore

9.	Na základe spoločnej európskej značky vytvorenej európskymi organizáciami pre normalizáciu s podporou príslušných zainteresovaných strán by prevádzkovatelia mali informovať jednotlivcov o prítomnosti štítkov, ktoré sú umiestnené na výrobkoch alebo sú zakomponované do výrobkov.

10.

Pri posudzovaní vplyvov na ochranu súkromia a údajov, ako je uvedené v bodoch 4 a 5, by prevádzkovateľ aplikácie mal osobitne určiť, či štítky umiestnené na výrobkoch alebo zakomponované do výrobkov, ktoré sa predávajú spotrebiteľom prostredníctvom maloobchodníkov, ktorí nie sú prevádzkovateľmi uvedenej aplikácie, predstavujú pravdepodobnú hrozbu pre súkromie alebo ochranu osobných údajov.

11.

Maloobchodníci by mali na mieste predaja deaktivovať alebo odstrániť štítky používané v ich aplikácii, pokiaľ spotrebitelia po tom, ako boli informovaní o zásadách uvedených v bode 7, nedajú svoj súhlas so zachovaním funkčnosti štítkov. Deaktivácia štítkov by sa mala chápať ako akýkoľvek proces, ktorý zastaví interakcie štítka s jeho prostredím, ktoré si nevyžadujú aktívne zapojenie spotrebiteľa. Maloobchodník by mal deaktivovať alebo odstrániť štítky pre spotrebiteľa okamžite a bezplatne. Spotrebitelia by mali byť schopní overiť, či skutočne došlo k deaktivácii alebo odstráneniu.

12.

Bod 11 by sa nemal uplatňovať, ak sa pri posúdení vplyvu na ochranu súkromia a údajov dospelo k záveru, že štítky, ktoré sa používajú v maloobchodnej aplikácii a ktoré zostanú funkčné po mieste predaja, nepredstavujú pravdepodobnú hrozbu pre súkromie alebo ochranu osobných údajov. Maloobchodníci by však mali bezplatne sprístupniť jednoduché prostriedky na okamžitú alebo neskoršiu deaktiváciu alebo odstránenie týchto štítkov.

13.	Deaktivácia alebo odstránenie štítkov by nemalo znamenať žiadne zníženie alebo skončenie zákonných povinností maloobchodníka alebo výrobcu voči spotrebiteľovi.

14.	Body 11 a 12 by sa mali vzťahovať iba na maloobchodníkov, ktorí sú prevádzkovateľmi.

Opatrenia na zvýšenie informovanosti

15.

Členské štáty by v spolupráci s priemyselným odvetvím, Komisiou a ďalšími zainteresovanými stranami mali prijať primerané opatrenia na informovanie verejných orgánov a spoločností, najmä MSP, a na zvýšenie ich informovanosti o potenciálnych prínosoch a rizikách spojených s používaním technológie RFID. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aspektom bezpečnosti informácií a súkromia.

16.

Členské štáty by v spolupráci s priemyselným odvetvím, združeniami občianskej spoločnosti, Komisiou a ďalšími zainteresovanými stranami mali určiť a poskytnúť príklady správnych postupov pri realizácii aplikácií RFID s cieľom informovať širokú verejnosť a zvyšovať jej informovanosť. Mali by prijať aj primerané opatrenia, napríklad rozsiahle pilotné projekty, na zvýšenie informovanosti verejnosti o technológii RFID, jej prínosoch, rizikách a dôsledkoch používania, ktoré by boli podmienkou na širšie zavedenie tejto technológie.

Výskum a vývoj

17.	Členské štáty by mali spolupracovať s priemyselným odvetvím, príslušnými zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti a Komisiou s cieľom stimulovať a podporiť zavedenie zásady „bezpečnosti a ochrany súkromia od návrhu“ už v počiatočnom štádiu vývoja aplikácií RFID.

Následný postup

18.	Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby upozornili všetky zainteresované strany, ktoré sú zapojené do návrhu a prevádzky aplikácií RFID v rámci Spoločenstva, na toto odporúčanie.

19.	Členské štáty by mali najneskôr do 24 mesiacov od uverejnenia tohto odporúčania v Úradnom vestníku Európskej únie informovať Komisiu o opatrení prijatom ako reakcia na toto odporúčanie.

20.	Do troch rokov od uverejnenia tohto odporúčania v Úradnom vestníku Európskej únie Komisia predloží správu o vykonávaní tohto odporúčania, jeho účinnosti a vplyve na prevádzkovateľov a spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o opatrenia odporúčané v bodoch 9 až 14.

Adresáti

21.	Toto odporúčanie je určené členským štátom.

V Bruseli 12. mája 2009

Za Komisiu

Viviane REDING

členka Komisie

(1) KOM(2007) 607 v konečnom znení.

(2) KOM(2007) 96 v konečnom znení.

(3) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(4) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.

(5) Ú. v. ES L 91, 7.4.1999, s. 10.

(6) Ú. v. EÚ C 101, 23.4.2008, s. 1.

(7) KOM(2007) 228 v konečnom znení.

(8) KOM(2006) 251 v konečnom znení.

(9) Ú. v. EÚ C 68, 24.3.2007, s. 1.

(10) Článok 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 460/2004 (Ú. v. EÚ L 77, 13.3.2004, s. 1).

(11) Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15.

(12) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.

		ISSN 1725-5147 doi:10.3000/17255147.L_2009.122.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 122

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 52 16. mája 2009

Obsah		I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		NARIADENIA
		Nariadenie Komisie (ES) č. 404/2009 z 15. mája 2009, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	1
		Nariadenie Komisie (ES) č. 405/2009 z 15. mája 2009, ktorým sa stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 16. mája 2009	3
		SMERNICE
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/23/ES z 23. apríla 2009 o váhach s neautomatickou činnosťou (kodifikované znenie) ( 1 )	6
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi (prepracované znenie) ( 1 )	28

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	JO	73,9
	MA	48,9
	MK	80,5
	TN	115,0
	TR	101,0
	ZZ	83,9
0707 00 05	JO	155,5
	MA	32,7
	TR	148,4
	ZZ	112,2
0709 90 70	JO	216,7
	TR	120,2
	ZZ	168,5
0805 10 20	EG	42,4
	IL	55,0
	MA	48,3
	TN	49,2
	TR	99,9
	US	49,3
	ZZ	57,4
0805 50 10	AR	50,9
	TR	47,7
	ZA	59,1
	ZZ	52,6
0808 10 80	AR	81,8
	BR	75,3
	CL	76,2
	CN	97,7
	MK	42,0
	NZ	104,1
	US	128,1
	UY	71,7
	ZA	85,7
	ZZ	84,7

Kód KN	Opis tovaru	Dovozné clo (1) (EUR/t)
1001 10 00	PŠENICA tvrdá vysokej kvality	0,00
	strednej kvality	0,00
	nízkej kvality	0,00
1001 90 91	PŠENICA mäkká, na siatie	0,00
ex 1001 90 99	PŠENICA mäkká vysokej kvality, iná ako na siatie	0,00
1002 00 00	RAŽ	40,83
1005 10 90	KUKURICA na siatie, iná ako hybrid	12,13
1005 90 00	KUKURICA, iná ako na siatie (2)	12,13
1007 00 90	CIROK zrná, iné ako hybrid na siatie	40,83

	II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné
	ROZHODNUTIA
	Komisia
	2009/386/ES
*	Rozhodnutie Komisie z 15. mája 2009 o vymenovaní troch členov poradnej skupiny pre posudzovanie noriem vytvorenej rozhodnutím Komisie 2006/505/ES o zriadení poradnej skupiny pre posudzovanie noriem na účely poskytovania poradenstva Komisii týkajúceho sa objektívnosti a neutrality stanovísk Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG)	45
	ODPORÚČANIA
	Komisia
	2009/387/ES
*	Odporúčanie Komisie z 12. mája 2009 o vykonávaní zásad ochrany súkromia a údajov v aplikáciách podporovaných rádiofrekvenčnou identifikáciou [oznámené pod číslom K(2009) 3200]	47