ISSN 1725-5147

doi:10.3000/17255147.L_2009.121.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 121

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 52
15. mája 2009


Obsah

 

I   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Rady (ES) č. 371/2009 z 27. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (Euratom, ESUO, EHS) č. 549/69, ktorým sa stanovujú kategórie úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia článku 12, článku 13 druhého odseku a článku 14 protokolu o výsadách a imunitách spoločenstiev

1

 

 

II   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

Rada

 

 

2009/370/ES

 

*

Rozhodnutie Rady zo 6. apríla 2009 o pristúpení Európskeho spoločenstva k Dohovoru o medzinárodných zábezpekách na mobilné zariadenia a jeho Protokolu týkajúceho sa záležitostí špecifických pre letecké zariadenia, ktoré boli spoločne prijaté 16. novembra 2001 v Kapskom Meste

3

Dohovor o medzinárodných zábezpekách na mobilné zariadenia

8

Protokol k dohovoru o medzinárodných zábezpekách na mobilné zariadenia týkajúci sa záležitostí špecifických pre letecké zariadenia

25

 

 

III   Akty prijaté podľa Zmluvy o EÚ

 

 

AKTY PRIJATÉ PODĽA HLAVY VI ZMLUVY O EÚ

 

 

2009/371/SVV

 

*

Rozhodnutie Rady zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol)

37

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

NARIADENIA

15.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/1


NARIADENIE RADY (ES) č. 371/2009

z 27. novembra 2008,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (Euratom, ESUO, EHS) č. 549/69, ktorým sa stanovujú kategórie úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia článku 12, článku 13 druhého odseku a článku 14 protokolu o výsadách a imunitách spoločenstiev

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 291,

so zreteľom na Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev, a najmä na jeho článok 16,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora (2),

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov (3),

keďže:

(1)

Podľa článku 6 rozhodnutia Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) (4) sa zamestnanci Europolu môžu ako pomoc zúčastňovať na činnostiach spoločných vyšetrovacích tímov vytvorených na základe iniciatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, ak tieto tímy vyšetrujú trestné činy, ktoré spadajú do pôsobnosti Europolu. Vedúcim týchto spoločných vyšetrovacích tímov je zástupca príslušného vnútroštátneho orgánu, ktorý sa zúčastňuje na vyšetrovaní trestných činov z členského štátu, v ktorom tím pôsobí. Zamestnanci Europolu podliehajú počas zásahu spoločného vyšetrovacieho tímu, pokiaľ ide o trestné činy, ktoré spáchali alebo boli spáchané proti nim, vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré sa v členskom štáte, kde sa zásah koná, uplatňujú na osoby s porovnateľnými úlohami.

(2)

Keď sa protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor o Europole (5), zaviedla možnosť účasti úradníkov Europolu v spoločných vyšetrovacích tímoch, uvažovalo sa o tom, že úradníci Europolu by vzhľadom na špecifickosť ich účasti v spoločných vyšetrovacích tímoch pri vyšetrovaní trestných činov spadajúcich do pôsobnosti Europolu, nemali požívať imunitu vo veci súdneho konania, ak v týchto tímoch vykonávajú úradné úkony.

(3)

Výsady a imunity, ktoré Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev čisto v záujme spoločenstiev priznáva svojim úradníkom a zamestnancom, má výlučne funkčnú povahu v tom zmysle, že ich účelom je predísť akémukoľvek zasahovaniu do fungovania a nezávislosti spoločenstiev. Keďže rozhodnutie 2009/371/SVV nemení špecifickosť účasti zamestnancov Europolu v spoločných vyšetrovacích tímoch, jeho prijatie by nemalo rozširovať imunitu vo veci súdneho konania u zamestnancov Europolu, ktorí sa zúčastňujú na činnostiach týchto tímov. Nariadenie (Euratom, ESUO, EHS) č. 549/69 (6) by sa malo preto zmeniť a doplniť, aby sa v kontexte uvedeného rozhodnutia a výhradne na účely jeho uplatňovania objasnil rozsah imunity zamestnancov Europolu, ktorí boli vyslaní na pomoc spoločným vyšetrovacím tímom,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Do nariadenia (Euratom, ESUO, EHS) č. 549/69 sa vkladá tento článok:

„Článok 1a

Článok 12 písm. a) protokolu o výsadách a imunitách spoločenstiev sa nevzťahuje na zamestnancov Europolu, ktorí boli vyslaní na pomoc spoločným vyšetrovacím tímom v súvislosti s úradnými úkonmi, ktoré sú potrebné na splnenie úloh stanovených v článku 6 rozhodnutia Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) (7).

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2010.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. novembra 2008

Za Radu

predsedníčka

M. ALLIOT-MARIE


(1)  Stanovisko z 23. septembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Stanovisko z 11. júna 2008.

(3)  Stanovisko zo 17. júla 2008.

(4)  Pozri stranu 37 tohto úradného vestníka.

(5)  Ú. v. ES C 312, 16.12.2002, s. 1.

(6)  Ú. v. ES L 74, 27.3.1969, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37.“


II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

ROZHODNUTIA

Rada

15.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/3


ROZHODNUTIE RADY

zo 6. apríla 2009

o pristúpení Európskeho spoločenstva k Dohovoru o medzinárodných zábezpekách na mobilné zariadenia a jeho Protokolu týkajúceho sa záležitostí špecifických pre letecké zariadenia, ktoré boli spoločne prijaté 16. novembra 2001 v Kapskom Meste

(2009/370/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä na jej článok 61 písm. c) v spojení s článkom 300 ods. 2 prvým pododsekom a článkom 300 ods. 3 prvým pododsekom,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Spoločenstvo sa usiluje vytvoriť spoločný justičný priestor založený na zásade vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí.

(2)

Dohovor o medzinárodných zábezpekách na mobilné zariadenia (ďalej len „dohovor z Kapského mesta“ alebo „dohovor“) a jeho Protokol týkajúci sa záležitostí špecifických pre letecké zariadenia (ďalej len „letecký protokol “), ktoré boli spoločne prijaté 16. novembra 2001 v Kapskom Meste, predstavujú vo svojich oblastiach vhodnú úpravu na medzinárodnej úrovni. Je preto žiaduce, aby sa čo najskôr uplatňovali ustanovenia týchto dvoch dokumentov, ktoré sa týkajú záležitostí patriacich do výhradnej právomoci Spoločenstva.

(3)

Komisia rokovala v mene Spoločenstva o tých častiach dohovoru z Kapského Mesta a leteckého protokolu, ktoré patria do výhradnej právomoci Spoločenstva.

(4)

Organizácie regionálnej hospodárskej integrácie s právomocou nad určitými záležitosťami, ktoré upravuje dohovor z Kapského Mesta a letecký protokol, môžu pristúpiť k uvedenému dohovoru a uvedenému protokolu po nadobudnutí ich platnosti.

(5)

Niektorými zo záležitostí, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (2), nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (3) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (4), sa zaoberá aj dohovor z Kapského Mesta a letecký protokol.

(6)

Spoločenstvo má výhradnú právomoc v prípade niektorých záležitostí, na ktoré sa vzťahuje dohovor s Kapského Mesta a letecký protokol, zatiaľ čo členské štáty majú právomoc v prípade iných záležitostí, na ktoré sa vzťahujú tieto dva dokumenty.

(7)

Spoločenstvo by preto malo pristúpiť k dohovoru z Kapského Mesta a leteckému protokolu.

(8)

V článku 48 dohovoru z Kapského Mesta a článku XXVII leteckého protokolu sa stanovuje, že v čase pristúpenia vydá organizácia regionálnej hospodárskej integrácie vyhlásenie uvádzajúce tie záležitosti, ktoré upravuje uvedený dohovor a uvedený protokol a v prípade ktorých členské štáty preniesli právomoci na uvedenú organizáciu. Spoločenstvo by preto malo v čase pristúpenia k týmto dvom nástrojom vydať takéto vyhlásenie.

(9)

V článku 55 dohovoru z Kapského Mesta sa stanovuje, že zmluvný štát môže vyhlásiť, že nebude úplne alebo čiastočne uplatňovať ustanovenia článku 13 alebo článku 43, alebo oboch článkov. V čase pristúpenia k uvedenému dohovoru by Spoločenstvo malo vydať takéto vyhlásenie.

(10)

Články X, XI a XII leteckého protokolu sa uplatňujú iba vtedy, ak zmluvný štát vydal vyhlásenie v tomto zmysle podľa článku XXX uvedeného protokolu a na základe podmienok stanovených v uvedenom vyhlásení. V čase pristúpenia k leteckému protokolu by Spoločenstvo malo vyhlásiť, že nebude uplatňovať článok XII a že nevydá žiadne vyhlásenie podľa článku XXX ods. 2 a 3. Právomoc členských štátov týkajúca sa pravidiel hmotného práva, pokiaľ ide o platobnú neschopnosť, nebude dotknutá.

(11)

Uplatňovanie článku VIII leteckého protokolu o voľbe práva je takisto podmienené vyhlásením, ktoré môže vydať každý zmluvný štát podľa článku XXX ods. 1. V čase pristúpenia k leteckému protokolu by Spoločenstvo malo vyhlásiť, že nebude uplatňovať článok VIII.

(12)

Spojené kráľovstvo zostane viazané Rímskym dohovorom z roku 1980 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (5) dovtedy, kým nebude môcť byť viazané pravidlami nariadenia (ES) č. 593/2008. Predpokladá sa, že Spojené kráľovstvo, ak pristúpi k leteckému protokolu skôr než sa tak stane, vydá v čase pristúpenia vyhlásenie podľa článku XXX ods. 1, ktoré sa nedotkne uplatňovania pravidiel uvedeného nariadenia.

(13)

Spojené kráľovstvo a Írsko sa zúčastňujú na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(14)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

1.   Dohovor o medzinárodných zábezpekách na mobilné zariadenia (ďalej len „dohovor z Kapského mesta“ alebo „dohovor“) a jeho Protokol týkajúci sa záležitostí špecifických pre letecké zariadenia (ďalej len „letecký protokol “), ktoré boli spoločne prijaté 16. novembra 2001 v Kapskom Meste, sa týmto schvaľujú v mene Európskeho spoločenstva.

Text dohovoru z Kapského Mesta a text leteckého protokolu sú pripojené k tomuto rozhodnutiu.

2.   V tomto rozhodnutí sa pod pojmom „členský štát“ rozumejú všetky členské štáty okrem Dánska.

Článok 2

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) uložiť v mene Spoločenstva dokumenty uvedené v článku 47 ods. 4 dohovoru z Kapského Mesta a článku XXVI ods. 4 leteckého protokolu.

Článok 3

1.   Spoločenstvo vydá v čase pristúpenia k dohovoru z Kapského Mesta vyhlásenia stanovené v bode I v prílohách I a II.

2.   Spoločenstvo vydá v čase pristúpenia k leteckému protokolu vyhlásenia stanovené v bode II v prílohách I a II.

V Luxemburgu 6. apríla 2009

Za Radu

predseda

J. POSPÍŠIL


(1)  Stanovisko z 18. decembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

(3)  Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6.

(5)  Ú. v. ES L 266, 9.10.1980, s. 1.


PRÍLOHA I

Všeobecné vyhlásenia týkajúce sa právomoci Spoločenstva, ktoré má vydať Spoločenstvo v čase pristúpenia k Dohovoru o medzinárodných zábezpekách na mobilné zariadenia (ďalej len „dohovor z Kapského mesta“) a Protokolu týkajúcemu sa záležitostí špecifických pre letecké zariadenia (ďalej len „letecký protokol“), ktoré boli spoločne prijaté 16. novembra 2001 v Kapskom Meste

I.

Vyhlásenie podľa článku 48 ods. 2 týkajúce sa právomoci Európskeho spoločenstva nad záležitosťami, na ktoré sa vzťahuje Dohovor o medzinárodných zábezpekách na mobilné zariadenia („dohovor z Kapského Mesta“) a v prípade ktorých členské štáty preniesli svoje právomoci na Spoločenstvo

1.

V článku 48 dohovoru z Kapského Mesta sa stanovuje, že organizácie regionálnej hospodárskej integrácie, ktoré tvoria suverénne štáty a ktoré majú právomoc nad určitými záležitosťami upravovanými uvedeným dohovorom, môžu k nemu pristúpiť pod podmienkou, že vydajú vyhlásenie uvedené v článku 48 ods. 2. Spoločenstvo sa rozhodlo pristúpiť k dohovoru z Kapského Mesta a preto vydáva toto vyhlásenie.

2.

Súčasnými členmi Spoločenstva sú Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Česká republika, Dánske kráľovstvo, Nemecká spolková republika, Estónska republika, Írsko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarská republika, Maltská republika, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Poľská republika, Portugalská republika, Rumunsko, Slovinská republika, Slovenská republika, Fínska republika, Švédske kráľovstvo a tiež Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

3.

Toto vyhlásenie sa však nevzťahuje na Dánske kráľovstvo v súlade s článkami 1 a 2 protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva.

4.

Toto vyhlásenie sa neuplatňuje na územia členských štátov, na ktorých sa neuplatňuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, a nedotýka sa aktov ani pozícií, ktoré môžu prijať príslušné členské štáty v rámci dohovoru z Kapského Mesta v mene a v záujme týchto území.

5.

Členské štáty Európskeho spoločenstva preniesli na Spoločenstvo právomoc, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré sa dotýkajú nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (1), nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (2) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (3).

6.

V čase pristúpenia k dohovoru z Kapského Mesta Spoločenstvo nevydá žiadne z vyhlásení podľa článkov uvedených v článku 56 uvedeného dohovoru s výnimkou vyhlásenia týkajúceho sa článku 55. Členské štáty si ponechajú svoju právomoc týkajúcu sa pravidiel hmotného práva, pokiaľ ide o platobnú neschopnosť.

7.

Výkon právomoci, ktorú členské štáty preniesli na Spoločenstvo podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, podlieha svojou podstatou nepretržitému vývoju. V rámci uvedenej zmluvy môžu príslušné inštitúcie prijímať rozhodnutia, ktoré stanovujú rozsah právomoci Spoločenstva. Spoločenstvo si preto vyhradzuje právo vyhlásenie zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť, čo však nie je podmienkou pre vykonávanie jeho právomoci v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje dohovor z Kapského Mesta.

II.

Vyhlásenie podľa článku XXVII ods. 2 týkajúce sa právomoci Európskeho spoločenstva nad záležitosťami, na ktoré sa vzťahuje Protokol týkajúci sa záležitostí špecifických pre letecké zariadenia (ďalej len „letecký protokol“) a v prípade ktorých členské štáty preniesli svoju právomoc na Spoločenstvo

1.

V článku XXVII leteckého protokolu sa stanovuje, že organizácie regionálnej hospodárskej integrácie, ktoré tvoria suverénne štáty a ktoré majú právomoc nad určitými záležitosťami upravovanými uvedeným dohovorom, môžu k nemu pristúpiť pod podmienkou, že vydajú vyhlásenie uvedené v článku XXVII ods. 2. Spoločenstvo sa rozhodlo pristúpiť k leteckému protokolu a preto vydáva toto vyhlásenie.

2.

Súčasnými členmi Európskeho spoločenstva sú Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Česká republika, Dánske kráľovstvo, Nemecká spolková republika, Estónska republika, Írsko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarská republika, Maltská republika, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Poľská republika, Portugalská republika, Rumunsko, Slovinská republika, Slovenská republika, Fínska republika, Švédske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

3.

Toto vyhlásenie sa však nevzťahuje na Dánske kráľovstvo v súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva.

4.

Toto vyhlásenie sa neuplatňuje na územia členských štátov, na ktorých sa neuplatňuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, a nedotýka sa aktov ani pozícií, ktoré môžu prijať príslušné členské štáty v rámci leteckého protokolu v mene a v záujme týchto území.

5.

Členské štáty Európskeho spoločenstva preniesli na Spoločenstvo právomoc, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré sa dotýkajú nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (4), nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (5) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (6).

6.

V čase pristúpenia k leteckému protokolu Spoločenstvo nevydá vyhlásenie podľa článku XXX ods. 1 o uplatňovaní článku VIII, ani nevydá žiadne z vyhlásení podľa článku XXX ods. 2 a 3. Členské štáty si ponechajú svoju právomoc týkajúcu sa pravidiel hmotného práva, pokiaľ ide o platobnú neschopnosť.

7.

Výkon právomoci, ktorú členské štáty preniesli na Spoločenstvo podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, podlieha svojou podstatou nepretržitému vývoju. V rámci uvedenej zmluvy môžu príslušné inštitúcie prijímať rozhodnutia, ktoré stanovujú rozsah právomoci Spoločenstva. Spoločenstvo si preto vyhradzuje právo vyhlásenie zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť, čo však nie je podmienkou pre vykonávanie jeho právomoci v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje letecký protokol.


(1)  Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6.

(4)  Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

(5)  Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6.


PRÍLOHA II

Vyhlásenia, ktoré má vydať Európske spoločenstvo v čase pristúpenia k Dohovoru o medzinárodných zábezpekách na mobilné zariadenia (ďalej len „dohovor z Kapského mesta“) a Protokolu týkajúcemu sa záležitostí špecifických pre letecké zariadenia (ďalej len „letecký protokol “) týkajúce sa určitých ustanovení a opatrení uvedených v týchto dokumentoch

I.

Vyhlásenie Európskeho spoločenstva podľa článku 55 Dohovoru o medzinárodných zábezpekách na mobilné zariadenia (ďalej len „dohovor z Kapského mesta“)

Podľa článku 55 dohovoru z Kapského Mesta, ak má dlžník bydlisko na území členského štátu Spoločenstva, budú členské štáty, ktoré sú viazané nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (1), v prípade predbežných opatrení uplatňovať články 13 a 43 dohovoru z Kapského Mesta iba v súlade s článkom 31 nariadenia (ES) č. 44/2001 podľa výkladu Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v zmysle článku 24 Bruselského dohovoru z 27. septembra 1968 o právomoci a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (2).

II.

Vyhlásenie Európskeho spoločenstva podľa článku XXX Protokolu týkajúcemu sa záležitostí špecifických pre letecké zariadenia (ďalej len „letecký protokol “)

Vsúlade s článkom XXX ods. 5 leteckého protokolu sa článok XXI uvedeného protokolu nebude uplatňovať v rámci Spoločenstva; v tejto súvislosti sa bude uplatňovať nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (3) v prípade členských štátov, ktoré sú viazané uvedeným nariadením alebo akoukoľvek inou dohodou určenou na predĺženie jeho účinnosti.


(1)  Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 299, 31.12.1972, s. 32.

(3)  Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.


PREKLAD

DOHOVOR

o medzinárodných zábezpekách na mobilné zariadenia

ŠTÁTY, KTORÉ SÚ ZMLUVNÝMI STRANAMI TOHTO DOHOVORU,

VEDOMÉ SI potreby nadobúdať a používať mobilné zariadenia vysokej hodnoty alebo osobitného hospodárskeho významu a účinným spôsobom podporovať financovanie nadobúdania a používania takýchto zariadení,

UZNÁVAJÚC výhody financovania prostredníctvom aktív a prenájmu na tento účel a želajúc si podporovanie týchto typov transakcií stanovením jasných pravidiel, ktorými sa budú riadiť,

MAJÚC NA PAMÄTI potrebu zabezpečiť, aby sa zábezpeky na tieto zariadenia všeobecne uznávali a chránili,

ŽELAJÚC SI zabezpečenie rozsiahlych a vzájomných hospodárskych výhod pre všetky zainteresované strany,

V PRESVEDČENÍ, že takéto pravidlá musia odzrkadľovať zásady, ktoré sú základom financovania prostredníctvom aktív a prenájmu, a že musia podporovať nezávislosť zmluvných strán nevyhnutnú na tieto transakcie,

UVEDOMUJÚC SI potrebu ustanoviť právny rámec pre medzinárodné zábezpeky na takéto zariadenia a na tento účel vytvoriť medzinárodný registračný systém na ochranu zábezpek,

BERÚC DO ÚVAHY ciele a zásady sformulované v existujúcich dohovoroch týkajúcich sa takýchto zariadení,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach:

KAPITOLA I

OBLASŤ PÔSOBNOSTI A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Vymedzenie pojmov

V tomto dohovore, pokiaľ si to súvislosti nevyžadujú inak, sa nasledujúce pojmy používajú s týmto významom:

a)

„dohoda“ znamená záložnú zmluvu, dohodu o výhrade vlastníckeho práva alebo zmluvu o prenájme;

b)

„postúpenie“ znamená zmluvu, ktorou sa súvisiace práva prevedú na nadobúdateľa buď vo forme zálohu, alebo iným spôsobom, s prevodom alebo bez prevodu príslušnej medzinárodnej zábezpeky;

c)

„súvisiace práva“ znamenajú všetky nároky na platby alebo na iné plnenie zo strany dlžníka na základe dohody, ktoré sú zabezpečené predmetom alebo sa naň vzťahujú;

d)

„začatie konkurzného konania“ znamená čas, kedy sa podľa práva rozhodného pre konkurz považuje konkurzné konanie za začaté;

e)

„potenciálny kupujúci“ znamená kupujúceho podľa dohody o výhrade vlastníckeho práva;

f)

„potenciálny predávajúci“ znamená predávajúceho podľa dohody o výhrade vlastníckeho práva;

g)

„zmluva o predaji“ znamená zmluvu o predaji predmetu predávajúcim kupujúcemu, ktorá nie je dohodou vymedzenou v písmene a);

h)

„súd“ znamená všeobecný súd, správny súd alebo rozhodcovský súd zriadený zmluvným štátom;

i)

„veriteľ“ znamená stranu prijímajúcu záloh v prípade záložnej zmluvy, potenciálneho predávajúceho v prípade dohody o výhrade vlastníckeho práva alebo prenajímateľa v prípade zmluvy o prenájme;

j)

„dlžník“ znamená stranu poskytujúcu záloh v prípade záložnej zmluvy, potenciálneho kupujúceho v prípade dohody o výhrade vlastníckeho práva, nájomcu v prípade zmluvy o prenájme, alebo osobu, ktorej nárok na predmet je zaťažený mimozmluvným právom alebo zábezpekou podliehajúcimi registrácii;

k)

„správca konkurznej podstaty“ znamená osobu splnomocnenú viesť reorganizáciu alebo likvidáciu, vrátane osoby splnomocnenej dočasne; správcom konkurznej podstaty môže byť aj dlžník v držbe majetku, ak to povoľuje rozhodné právo pre konkurz;

l)

„konkurzné konanie“ znamená konkurzné, likvidačné alebo iné kolektívne súdne alebo správne konanie vrátane predbežného konania, v ktorom aktíva a záležitosti dlžníka podliehajú kontrole alebo dohľadu zo strany súdu na účely reorganizácie alebo likvidácie;

m)

„zainteresované strany“ znamenajú:

i)

dlžníka;

ii)

akúkoľvek osobu, ktorá na účely zabezpečenia dodržania akéhokoľvek záväzku v prospech veriteľa poskytne alebo vystaví ručenie, záruku vyplatiteľnú na požiadanie, záložný akreditív alebo akúkoľvek inú formu úverového poistenia;

iii)

ktorúkoľvek inú osobu, ktorá vlastní práva k predmetu alebo práva na predmet;

n)

„vnútorná transakcia“ znamená transakciu typu uvedeného v článku 2 ods. 2 písm. a) až c), pokiaľ sa ťažisko hlavných nárokov všetkých zmluvných strán takejto transakcie, ako aj príslušný predmet (špecifikovaný v protokole) nachádzajú v čase uzatvorenia zmluvy v tom istom zmluvnom štáte, a pokiaľ bola zábezpeka vytvorená touto transakciou registrovaná v národnom registri toho zmluvného štátu, ktorý urobil vyhlásenie podľa článku 50 ods. 1;

o)

„medzinárodná zábezpeka“ znamená zábezpeku v držbe veriteľa, na ktorú sa uplatňuje článok 2;

p)

„medzinárodný register“ znamená medzinárodné registračné zariadenie ustanovené na účely tohto dohovoru alebo protokolu;

q)

„zmluva o prenájme“ znamená zmluvu, na základe ktorej jedna osoba (prenajímateľ) udelí inej osobe (nájomcovi) právo držby predmetu alebo kontroly nad predmetom (s kúpnou opciou alebo bez nej) za nájomné alebo inú platbu;

r)

„vnútroštátna zábezpeka“ znamená zábezpeku na predmet, ktorá je v držbe veriteľa a ktorá bola vytvorená na základe vnútornej transakcie podliehajúcej vyhláseniu podľa článku 50 ods. 1;

s)

„mimozmluvné právo alebo zábezpeka“ znamená právo alebo zábezpeku priznané podľa práva zmluvného štátu, ktorý urobil vyhlásenie podľa článku 39 s cieľom zabezpečiť plnenie záväzkov vrátane záväzkov voči štátu, štátnemu subjektu alebo medzivládnej či súkromnej organizácii;

t)

„oznámenie o vnútroštátnej zábezpeke“ znamená oznámenie o vzniku vnútroštátnej zábezpeky, ktoré je registrované alebo má byť registrované v medzinárodnom registri;

u)

„predmet“ znamená predmet z kategórie, na ktorú sa vzťahuje článok 2;

v)

„už existujúce právo alebo zábezpeka“ znamená právo alebo zábezpeku akéhokoľvek druhu k predmetu alebo na predmet, ktoré boli vytvorené alebo ktoré vznikli pred dátumom nadobudnutia platnosti tohto dohovoru vymedzeným v článku 60 ods. 2 písm. a);

w)

„výťažky“ znamenajú peňažné alebo nepeňažné výnosy, ktoré vznikli v dôsledku úplnej alebo čiastočnej straty alebo fyzického zničenia predmetu alebo jeho celkového či čiastočného zabavenia, vyvlastnenia alebo zabratia;

x)

„potenciálne postúpenie“ znamená postúpenie, ktoré sa má uskutočniť v budúcnosti, v prípade výskytu stanovenej udalosti nezávisle od toho, či výskyt tejto udalosti je alebo nie je istý;

y)

„budúca medzinárodná zábezpeka“ znamená zábezpeku na predmet, ktorá má byť vytvorená alebo poskytnutá ako medzinárodná zábezpeka v budúcnosti, v prípade výskytu stanovenej udalosti (ktorá môže zahŕňať prípad získania zábezpeky na predmet dlžníkom) nezávisle od toho, či výskyt tejto udalosti je alebo nie je istý;

z)

„budúci predaj“ znamená predaj, ktorý sa má uskutočniť v budúcnosti, v prípade výskytu stanovenej udalosti nezávisle od toho, či výskyt tejto udalosti je alebo nie je istý;

aa)

„protokol“ znamená v súvislosti s ktoroukoľvek kategóriou predmetu a súvisiacich práv, na ktoré sa tento dohovor vzťahuje, protokol vzťahujúci sa na túto kategóriu predmetu a súvisiacich práv;

bb)

„registrovaný“ znamená zapísaný v medzinárodnom registri v súlade s kapitolou V;

cc)

„registrovaná zábezpeka“ znamená medzinárodnú zábezpeku, registrácii podliehajúce mimozmluvné právo alebo zábezpeku či vnútroštátnu zábezpeku špecifikovanú v oznámení o vnútroštátnej zábezpeke registrovanom v súlade s kapitolou V;

dd)

„mimozmluvné právo alebo zábezpeka podliehajúce registrácii“ znamená mimozmluvné právo alebo zábezpeku podliehajúce registrácii na základe vyhlásenia uloženého podľa článku 40;

ee)

„registrátor“ znamená vo vzťahu k protokolu osobu alebo orgán určený uvedeným protokolom alebo vymenovaný podľa článku 17 ods. 2 písm. b);

ff)

„registračný poriadok“ znamená registračný poriadok vypracovaný alebo schválený dozorným orgánom v súlade s protokolom;

gg)

„predaj“ znamená prevod vlastníctva predmetu podľa zmluvy o predaji;

hh)

„zabezpečený záväzok“ znamená záväzok zabezpečený záložným nárokom;

ii)

„záložná zmluva“ znamená zmluvu, ktorou strana poskytujúca záloh udelí alebo sa zaviaže udeliť strane prijímajúcej záloh právo (vrátane vlastníckeho nároku) na predmet, s cieľom zabezpečiť plnenie akéhokoľvek existujúceho alebo budúceho záväzku strany poskytujúcej záloh alebo tretej strany;

jj)

„záložný nárok“ znamená nárok vytvorený záložnou zmluvou;

kk)

„dozorný orgán“ znamená vo vzťahu k protokolu dozorný orgán uvedený v článku 17 ods. 1;

ll)

„dohoda o výhrade vlastníckeho práva“ znamená dohodu o predaji predmetu za podmienky, že sa vlastníctvo neprevedie dovtedy, kým nebude splnená podmienka alebo podmienky stanovené v dohode;

mm)

„neregistrovaná zábezpeka“ znamená zmluvnú zábezpeku alebo mimozmluvné právo či zábezpeku (okrem zábezpeky, na ktorú sa vzťahuje článok 39), ktoré neboli registrované, nezávisle od toho, či podliehajú alebo nepodliehajú registrácii podľa tohto dohovoru, a

nn)

„písomne“ znamená záznam informácií (vrátane informácií poskytnutých diaľkovým prenosom) v hmotnej alebo inej forme, ktorý možno reprodukovať v hmotnej forme pri ďalšej príležitosti a ktorý primeraným spôsobom udáva súhlas danej osoby so záznamom.

Článok 2

Medzinárodná zábezpeka

1.   Tento dohovor stanovuje vznik medzinárodnej zábezpeky a jej účinky na určité kategórie mobilných zariadení a súvisiacich práv.

2.   Na účely tohto dohovoru je medzinárodná zábezpeka na mobilné zariadenia zábezpekou ustanovenou podľa článku 7 na jednoznačne identifikovateľný predmet patriaci do kategórie predmetov uvedených v ods. 3 a vymenovaných v protokole:

a)

ktorú udelila strana poskytujúca záloh na základe záložnej zmluvy;

b)

ktorá bola prevedená na osobu, ktorá je potenciálnym predávajúcim na základe dohody o výhrade vlastníckeho práva, alebo

c)

ktorá bola prevedená na osobu, ktorá je prenajímateľom na základe zmluvy o prenájme. Zábezpeka patriaca do pôsobnosti písm. a) nepatrí zároveň do pôsobnosti písm. b) alebo c).

3.   Kategórie uvedené v predchádzajúcom odseku:

a)

draky lietadiel, letecké motory a helikoptéry;

b)

železničné koľajové vozidlá a

c)

kozmické zariadenia.

4.   Rozhodné právo určuje, či zábezpeka, na ktorú sa vzťahuje ods. 2, patrí do pôsobnosti písm. a), b) alebo c) uvedeného odseku.

5.   Medzinárodná zábezpeka na predmet sa vzťahuje aj na výťažky vyplývajúce z tohto predmetu.

Článok 3

Oblasť pôsobnosti

1.   Tento dohovor sa uplatňuje vtedy, keď sa v čase uzavretia dohody, ktorou sa vytvorí alebo poskytuje medzinárodná zábezpeka, dlžník nachádza v zmluvnom štáte.

2.   Skutočnosť, že veriteľ sa nachádza v inom ako zmluvnom štáte, nemá vplyv na uplatniteľnosť tohto dohovoru.

Článok 4

Kde sa dlžník nachádza

1.   Na účely článku 3 ods. 1 sa dlžník nachádza v zmluvnom štáte:

a)

podľa právnych predpisov ktorého bol zapísaný do obchodného registra alebo založený;

b)

v ktorom má sídlo zapísané v obchodnom registri alebo štatutárne sídlo;

c)

v ktorom má správne ústredie alebo

d)

v ktorom má miesto podnikania.

2.   Ak má dlžník viac ako jedno miesto podnikania, podľa odkazu v písm. d) predchádzajúceho odseku je dlžníkovým miestom podnikania jeho hlavné miesto podnikania, alebo, ak nemá žiadne miesto podnikania, miesto jeho obvyklého bydliska.

Článok 5

Výklad a rozhodné právo

1.   Pri výklade tohto dohovoru treba prihliadať na jeho účel uvedený v preambule, na jeho medzinárodný charakter a na potrebu podporovať jednotnosť a predvídateľnosť jeho uplatňovania.

2.   Otázky týkajúce sa záležitostí upravovaných týmto dohovorom, ktoré v ňom nie sú výslovne riešené, sa musia riešiť v súlade so všeobecnými zásadami, na ktorých je dohovor založený, a ak takéto zásady neexistujú, v súlade s rozhodným právom.

3.   Odkazy na rozhodné právo sú odkazmi na vnútroštátne predpisy rozhodného práva určeného podľa noriem medzinárodného práva súkromného.

4.   Ak je štát vytvorený z viacerých územných celkov, z ktorých každý má vlastné právne predpisy upravujúce vec, o ktorej sa má rozhodnúť, a ak nie je uvedený žiadny konkrétny územný celok, určí sa územný celok, ktorého predpisy sa majú uplatňovať, podľa právneho poriadku predmetného štátu. Ak takýto predpis neexistuje, uplatní sa právny poriadok toho územného celku, ktorý má s daným prípadom najužšiu väzbu.

Článok 6

Vzťah medzi dohovorom a protokolom

1.   Tento dohovor a protokol sa chápu a vykladajú spolu ako jeden samostatný dokument.

2.   V prípade akéhokoľvek rozporu medzi dohovorom a protokolom je určujúci protokol.

KAPITOLA II

VZNIK MEDZINÁRODNEJ ZÁBEZPEKY

Článok 7

Formálne požiadavky

Zábezpeka podľa tohto dohovoru vznikne ako medzinárodná zábezpeka vtedy, ak zmluva, ktorou sa zábezpeka vytvorí alebo poskytne:

a)

je v písomnej forme;

b)

týka sa predmetu, s ktorým má strana poskytujúca záloh, potenciálny predávajúci alebo prenajímateľ právo disponovať;

c)

umožňuje identifikáciu predmetu v súlade s protokolom a

d)

v prípade záložnej zmluvy umožňuje určenie zabezpečených záväzkov, ale bez potreby uviesť zabezpečenú sumu alebo maximálnu zabezpečenú sumu.

KAPITOLA III

PRÁVNE PROSTRIEDKY V PRÍPADE NEPLNENIA ZÁVÄZKOV

Článok 8

Právne prostriedky strany prijímajúcej záloh

1.   V prípade neplnenia záväzkov, ako je uvedené v článku 11, môže strana prijímajúca záloh, pokiaľ s tým strana poskytujúca záloh niekedy vyslovila súhlas, a s výhradou prípadného vyhlásenia, ktoré mohol urobiť zmluvný štát podľa článku 54, uplatniť ktorýkoľvek jeden alebo viac z týchto právnych prostriedkov:

a)

ujať sa držby ktoréhokoľvek predmetu, ktorý bol založený, alebo prevziať nad ním kontrolu;

b)

predať alebo prenajať ktorýkoľvek takýto predmet;

c)

inkasovať alebo prijať akýkoľvek príjem alebo zisk plynúci zo spravovania alebo používania ktoréhokoľvek takéhoto predmetu.

2.   Strana prijímajúca záloh môže prípadne požiadať o vydanie súdneho rozhodnutia povoľujúceho alebo nariaďujúceho ktorýkoľvek z úkonov uvedených v predchádzajúcom odseku.

3.   Každý právny prostriedok uvedený v ods. 1 písm. a), b) alebo c) alebo v článku 13 sa uplatňuje komerčne opodstatneným spôsobom. Opravný prostriedok sa považuje za uplatnený komerčne opodstatneným spôsobom vtedy, ak sa uplatňuje v súlade s ustanovením záložnej zmluvy, s výnimkou prípadov, keď je takéto ustanovenie zjavne neopodstatnené.

4.   Strana prijímajúca záloh, ktorá navrhuje predaj alebo prenájom predmetu podľa ods. 1, zašle dostatočne vopred oznámenie v písomnej forme o navrhovanom predaji alebo prenájme:

a)

zainteresovaným stranám uvedeným v článku 1 písm. m) bodoch i) a ii), a

b)

zainteresovaným stranám uvedeným v článku 1 písm. m) bode iii), ktoré dostatočne vopred pred predajom alebo prenájmom oznámili strane prijímajúcej záloh svoje práva.

5.   Každá suma, ktorú strana prijímajúca záloh zinkasovala alebo dostala v dôsledku uplatnenia ktoréhokoľvek právneho prostriedku uvedeného v ods. 1 alebo 2, sa použije na vyrovnanie sumy zabezpečených záväzkov.

6.   Ak sumy, ktoré strana prijímajúca záloh zinkasovala alebo dostala v dôsledku uplatnenia ktoréhokoľvek právneho prostriedku uvedeného v ods. 1 alebo 2, presiahnu sumu zabezpečenú záložným nárokom aj všetky primerané náklady, ktoré vznikli pri uplatňovaní niektorého takéhoto právneho prostriedku, a ak súd nenariadi niečo iné, potom strana prijímajúca záloh rozdelí tento prebytok medzi držiteľov ďalších zábezpek v poradí, v akom boli registrované, alebo o ktorých dostala strana prijímajúca záloh oznámenie, a zostatok vyplatí strane poskytujúcej záloh.

Článok 9

Prevod vlastníctva predmetu na uspokojenie záväzku; vyplatenie zálohu

1.   Kedykoľvek po nesplnení záväzku podľa článku 11 sa strana prijímajúca záloh a všetky zainteresované strany môžu dohodnúť, že sa vlastníctvo (alebo akákoľvek iná zábezpeka strany poskytujúcej záloh na predmet) akéhokoľvek predmetu, na ktorý sa vzťahuje záložný nárok, prevedie na stranu prijímajúcu záloh na uspokojenie zabezpečených záväzkov.

2.   Súd môže na žiadosť strany prijímajúcej záloh nariadiť, aby sa vlastníctvo (alebo akákoľvek iná zábezpeka strany poskytujúcej záloh na predmet) akéhokoľvek predmetu, na ktorý sa vzťahuje záložný nárok, previedlo na stranu prijímajúcu záloh na uspokojenie zabezpečených záväzkov.

3.   Súd vyhovie žiadosti podľa predchádzajúceho odseku len vtedy, ak suma zabezpečených záväzkov, ktoré majú byť takýmto prevodom uspokojené, je úmerná hodnote predmetu po zohľadnení všetkých platieb, ktoré má strana prijímajúca záloh realizovať v prospech ktorejkoľvek zo zainteresovaných strán.

4.   Kedykoľvek po nesplnení záväzku podľa článku 11, avšak pred predajom založeného predmetu alebo pred vydaním rozhodnutia podľa ods. 2 môže strana poskytujúca záloh alebo ktorákoľvek zainteresovaná strana vyrovnať záložný nárok zaplatením celej zabezpečenej sumy, s výhradou prenájmu poskytnutého stranou prijímajúcou záloh podľa článku 8 ods. 1 písm. b) alebo rozhodnutia podľa článku 8 ods. 2. Ak po takomto nesplnení záväzku realizuje úhradu celej zabezpečenej sumy iná zainteresovaná strana ako dlžník, na túto stranu prejdú práva strany prijímajúcej záloh.

5.   Vlastníctvo alebo akákoľvek iná zábezpeka strany poskytujúcej záloh prevedené pri predaji podľa článku 8 ods. 1 písm. b) alebo prevedené podľa ods. 1 alebo 2 tohto článku sú oslobodené od akejkoľvek inej zábezpeky, pred ktorou má záložný nárok strany prijímajúcej záloh prednosť podľa ustanovení článku 29.

Článok 10

Opravné prostriedky potenciálneho predávajúceho alebo prenajímateľa

V prípade neplnenia záväzku vyplývajúceho z dohody o výhrade vlastníckeho práva alebo zo zmluvy o prenájme podľa článku 11, potenciálny predávajúci alebo prípadne prenajímateľ môže:

a)

s výhradou akéhokoľvek vyhlásenia, ktoré mohol urobiť zmluvný štát podľa článku 54, ukončiť dohodu a ujať sa držby predmetu, na ktorý sa dohoda vzťahuje, alebo prevziať nad ním kontrolu, alebo

b)

požiadať súd o vydanie rozhodnutia povoľujúceho alebo nariaďujúceho ktorýkoľvek z týchto úkonov.

Článok 11

Význam nesplnenia záväzku

1.   Dlžník a veriteľ sa môžu kedykoľvek písomne dohodnúť na tom, aká udalosť predstavuje neplnenie záväzku, alebo iným spôsobom vedie k vzniku práv a opravných prostriedkov špecifikovaných v článkoch 8 až 10 a v článku 13.

2.   Ak sa dlžník a veriteľ na tom nedohodnú, „neplnenie záväzku“ na účely článkov 8 až 10 a článku 13 znamená neplnenie záväzku, ktoré v podstate pripraví veriteľa o to, čo je oprávnený očakávať na základe dohody.

Článok 12

Ďalšie opravné prostriedky

Všetky ďalšie opravné prostriedky prípustné podľa uplatniteľného práva, vrátane všetkých opravných prostriedkov, na ktorých sa dohodnú zmluvné strany, sa môžu uplatniť, ak nie sú v rozpore so záväznými ustanoveniami tejto kapitoly uvedenými v článku 15.

Článok 13

Predbežné opatrenia do vydania konečného rozhodnutia

1.   S výhradou vyhlásenia, ktoré môže zmluvný štát urobiť podľa článku 55, tento štát zabezpečí, aby veriteľ, ktorý predloží dôkaz o dlžníkovom neplnení záväzkov, mal možnosť do vynesenia konečného rozhodnutia o jeho nároku, v rozsahu, v akom s tým dlžník niekedy súhlasil, rýchlo získať od súdu predbežné opatrenia vo forme jedného alebo viacerých takýchto rozhodnutí, o ktoré veriteľ požiada:

a)

o zachovaní predmetu a jeho hodnoty;

b)

o držbe predmetu, kontrole nad predmetom alebo úschove predmetu;

c)

o imobilizácii predmetu a

d)

o prenájme alebo, s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahujú písmená a) až c), o správe predmetu a príjmu z neho vyplývajúceho.

2.   Pri vydávaní rozhodnutia podľa predchádzajúceho odseku môže súd uložiť podmienky, aké považuje za nevyhnutné na ochranu zainteresovaných strán v prípade, že veriteľ:

a)

pri výkone takéhoto predbežného opatrenia neplní niektorý zo svojich záväzkov voči dlžníkovi vyplývajúcich z tohto dohovoru alebo protokolu alebo

b)

pri konečnom rozhodovaní o nároku nepreukáže celý svoj nárok alebo jeho časť.

3.   Pred vydaním ktoréhokoľvek rozhodnutia podľa ods. 1 môže súd požiadať o podanie oznámenia o žiadosti ktorejkoľvek zo zainteresovaných strán.

4.   Žiadne ustanovenie tohto článku neovplyvňuje uplatňovanie článku 8 ods. 3, ani neobmedzuje uplatnenie iných foriem predbežného opatrenia, ako sú formy stanovené v ods. 1.

Článok 14

Procesné požiadavky

S výhradou článku 54 ods. 2 sa každý opravný prostriedok stanovený v tejto kapitole uplatní v súlade s postupom stanoveným právnymi predpismi miesta, kde sa má opravný prostriedok uplatňovať.

Článok 15

Odchýlka

Vo svojich vzájomných vzťahoch sa môžu ktorékoľvek dve zmluvné strany alebo viac zmluvných strán uvedených v tejto kapitole kedykoľvek, na základe písomnej dohody, odchýliť od ktoréhokoľvek z predchádzajúcich ustanovení tejto kapitoly alebo zmeniť jeho účinok, s výnimkou článku 8 ods. 3 až 6, článku 9 ods. 3 a 4, článku 13 ods. 2 a článku 14.

KAPITOLA IV

MEDZINÁRODNÝ REGISTRAČNÝ SYSTÉM

Článok 16

Medzinárodný register

1.   Zriaďuje sa medzinárodný register na účely registrácie:

a)

medzinárodných zábezpek, potenciálnych medzinárodných zábezpek a mimozmluvných práv a zábezpek podliehajúcich registrácii;

b)

postúpení a potenciálnych postúpení medzinárodných zábezpek;

c)

nadobudnutia medzinárodných zábezpek prostredníctvom zákonnej alebo zmluvnej subrogácie na základe uplatniteľného práva;

d)

oznámení o vnútroštátnych zábezpekách a

e)

podriadenia zábezpek uvedených v niektorom z predchádzajúcich písmen.

2.   Pre jednotlivé kategórie predmetov a súvisiacich práv sa môžu zriadiť odlišné medzinárodné registre.

3.   Na účely tejto kapitoly a kapitoly V sa pojem „registrácia“ v prípade potreby vzťahuje aj na zmenu, predĺženie alebo zrušenie registrácie.

Článok 17

Dozorný orgán a registrátor

1.   V súlade s protokolom sa ustanovuje dozorný orgán.

2.   Dozorný orgán:

a)

zriadi medzinárodný register alebo zabezpečí jeho zriadenie;

b)

pokiaľ v protokole nie je stanovené inak, vymenúva a odvoláva registrátora;

c)

zabezpečí, aby sa v prípade zmeny registrátora všetky práva potrebné na trvale efektívnu činnosť medzinárodného registra zverili novému registrátorovi alebo aby sa naňho mohli previesť;

d)

po konzultáciách so zmluvnými štátmi v súlade s protokolom vypracuje alebo schváli a zabezpečí vydanie registračného poriadku zameraného na prevádzku medzinárodného registra;

e)

stanoví správne postupy, prostredníctvom ktorých sa môžu dozornému orgánu podať sťažnosti na činnosť medzinárodného registra;

f)

vykonáva dohľad nad registrátorom a nad činnosťou medzinárodného registra;

g)

na žiadosť registrátora mu poskytuje usmernenia, ktoré dozorný orgán považuje za vhodné;

h)

stanoví a pravidelne preskúmava štruktúru poplatkov účtovaných za služby a iné prostriedky medzinárodného registra;

i)

vykonáva všetko, čo je potrebné na zabezpečenie existencie efektívneho elektronického registračného systému založeného na oznámeniach, aby sa splnili ciele tohto dohovoru a protokolu, a

j)

pravidelne podáva zmluvným štátom správy o plnení svojich povinností vyplývajúcich z tohto dohovoru a z protokolu.

3.   Dozorný orgán môže uzavrieť akúkoľvek dohodu potrebnú na vykonávanie svojich funkcií, vrátane akejkoľvek dohody uvedenej v článku 27 ods. 3.

4.   Dozorný orgán vlastní všetky vlastnícke práva na databázy a archívy medzinárodného registra.

5.   Registrátor zabezpečuje efektívnu činnosť medzinárodného registra a plní povinnosti, ktoré mu stanovuje tento dohovor, protokol a registračný poriadok.

KAPITOLA V

ĎALŠIE ZÁLEŽITOSTI TÝKAJÚCE SA REGISTRÁCIE

Článok 18

Registračné požiadavky

1.   V protokole a v registračnom poriadku sú stanovené požiadavky vrátane kritérií na identifikáciu predmetu:

a)

na výkon registrácie (ktorá zahŕňa zabezpečenie predchádzajúceho elektronického zaslania súhlasu každej osoby, ktorej súhlas sa požaduje na základe článku 20);

b)

na uskutočňovanie vyhľadávaní a vydávanie osvedčení o výsledku vyhľadávaní, a s ohľadom na to;

c)

na zabezpečenie dôvernosti iných informácií a dokumentov v medzinárodnom registri ako informácií a dokumentov týkajúcich sa registrácie.

2.   Registrátor nie je povinný skúmať, či bol súhlas s registráciou podľa článku 20 skutočne poskytnutý, ani či je platný.

3.   Ak sa zábezpeka registrovaná ako potenciálna medzinárodná zábezpeka stane medzinárodnou zábezpekou, nepožaduje sa žiadna ďalšia registrácia za podmienky, že registračné informácie postačujú na registráciu medzinárodnej zábezpeky.

4.   Registrátor zabezpečí, aby sa registrácie vložili do databázy medzinárodného registra a aby sa dali vyhľadať na základe chronologického poradia ich prijatia; v predmetom spise je zaznamenaný dátum a čas prijatia.

5.   Protokol môže stanoviť, že zmluvný štát môže určiť na svojom území subjekt alebo subjekty s funkciou kontaktného miesta alebo kontaktných miest, prostredníctvom ktorých sa informácie požadované pre registráciu zasielajú alebo môžu sa zasielať do medzinárodného registra. Zmluvný štát môže pri určovaní takéhoto subjektu alebo subjektov špecifikovať prípadné požiadavky, ktoré musia byť splnené pred zaslaním týchto informácií do medzinárodného registra.

Článok 19

Platnosť a čas registrácie

1.   Registrácia je platná len vtedy, ak sa realizuje v súlade s článkom 20.

2.   Ak je registrácia platná, dokončí sa vložením požadovaných informácií do databázy medzinárodného registra tak, aby sa v nej dali vyhľadávať.

3.   Registrácia sa dá na účely predchádzajúceho odseku vyhľadať, pokiaľ:

a)

medzinárodný register jej priradil poradové číslo spisu a

b)

registračné informácie, vrátane čísla spisu, sú uložené trvale a sú v medzinárodnom registri prístupné.

4.   Ak sa zábezpeka, ktorá bola pôvodne registrovaná ako potenciálna medzinárodná zábezpeka, stane medzinárodnou zábezpekou, táto medzinárodná zábezpeka sa považuje za registrovanú od okamihu registrácie potenciálnej medzinárodnej zábezpeky, ak registrácia bola stále platná bezprostredne pred vznikom medzinárodnej zábezpeky podľa článku 7.

5.   Predchádzajúci odsek sa primerane uplatňuje na registráciu potenciálneho postúpenia medzinárodnej zábezpeky.

6.   Registrácia sa dá vyhľadať v databáze medzinárodného registra podľa kritérií stanovených protokolom.

Článok 20

Súhlas s registráciou

1.   Medzinárodná zábezpeka, potenciálna medzinárodná zábezpeka alebo postúpenie či potenciálne postúpenie medzinárodnej zábezpeky sa môže registrovať a ktorákoľvek strana môže každú takúto registráciu zmeniť alebo predĺžiť pred uplynutím platnosti registrácie s písomným súhlasom druhej strany.

2.   Podriadenosť medzinárodnej zábezpeky inej medzinárodnej zábezpeke môže byť kedykoľvek zaregistrovaná stranou, ktorej zábezpeka je podriadená, alebo so súhlasom tejto strany.

3.   Registrácia môže byť zrušená stranou, v prospech ktorej sa realizovala, alebo s písomným súhlasom tejto strany.

4.   Nadobudnutie medzinárodnej zábezpeky zákonnou alebo zmluvnou subrogáciou môže zaregistrovať strana, ktorá zábezpeku prebrala.

5.   Mimozmluvné právo alebo zábezpeku podliehajúce registrácii môže zaregistrovať jeho držiteľ.

6.   Oznámenie o vnútroštátnej zábezpeke môže zaregistrovať držiteľ zábezpeky.

Článok 21

Trvanie registrácie

Registrácia medzinárodnej zábezpeky zostáva v platnosti do jej zrušenia alebo do uplynutia lehoty špecifikovanej pri registrácii.

Článok 22

Vyhľadávanie

1.   Ktorákoľvek osoba môže spôsobom predpísaným v protokole a v registračnom poriadku za pomoci elektronických prostriedkov vyhľadávať informácie o zábezpekách alebo o potenciálnych medzinárodných zábezpekách registrovaných v medzinárodnom registri alebo požiadať o ich vyhľadanie v tomto registri.

2.   Registrátor po prijatí príslušnej žiadosti spôsobom predpísaným v protokole a v registračnom poriadku vydá osvedčenie o výsledku vyhľadávania informácií o registrácii príslušného predmetu elektronickými prostriedkami, v ktorom:

a)

uvedie všetky registrované informácie týkajúce sa príslušného predmetu, spolu s vyhlásením o dátume a čase registrácie týchto informácií, alebo

b)

vyhlási, že v medzinárodnom registri sa nenachádzajú žiadne informácie týkajúce sa príslušného predmetu.

3.   V osvedčení o výsledku vyhľadávania vydanom podľa predchádzajúceho odseku sa uvedie, že veriteľ menovaný v registračných informáciách nadobudol alebo mieni nadobudnúť medzinárodnú zábezpeku na predmet, ale neuvedie sa v ňom, či registrovaná zábezpeka je medzinárodnou zábezpekou alebo potenciálnou medzinárodnou zábezpekou, aj keď sa to dá zistiť z príslušných registračných informácií.

Článok 23

Zoznam vyhlásení a vyhlásených mimozmluvných práv alebo zábezpek

Registrátor vedie zoznam vyhlásení, odvolaných vyhlásení a tých kategórií mimozmluvných práv alebo zábezpek, ktoré depozitár oznámil registrátorovi ako vyhlásené zmluvnými štátmi v súlade s článkami 39 a 40, s dátumom každého takéhoto vyhlásenia alebo odvolania vyhlásenia. Tento zoznam sa ukladá podľa názvu štátu, ktorý urobil vyhlásenie, a podľa názvu štátu v ňom možno vyhľadávať; v súlade s protokolom a s registračným poriadkom je prístupný každej osobe, ktorá o to požiada.

Článok 24

Dôkazná hodnota osvedčení

Doklad vo forme predpísanej registračným poriadkom, ktorý má slúžiť ako osvedčenie vydané medzinárodným registrom, má platnosť dôkazu prima facie:

a)

že bol vydaný ako taký a

b)

skutočností v ňom uvedených, vrátane dátumu a času registrácie.

Článok 25

Zrušenie registrácie

1.   Ak boli vyrovnané záväzky zabezpečené registrovaným záložným nárokom alebo záväzkami, na základe ktorých vzniklo registrované mimozmluvné právo alebo zábezpeka, alebo ak boli splnené podmienky prevodu právneho titulu na základe registrovanej dohody o výhrade vlastníckeho práva, držiteľ takejto zábezpeky bezodkladne zabezpečí zrušenie registrácie po doručení písomnej žiadosti dlžníka na jeho adresu uvedenú pri registrácii alebo po jej prijatí na tejto adrese.

2.   Ak bola zaregistrovaná potenciálna medzinárodná zábezpeka alebo potenciálne postúpenie medzinárodnej zábezpeky, možný veriteľ alebo možný postupník bez zbytočného odkladu zabezpečí zrušenie registrácie po doručení písomnej žiadosti možného dlžníka alebo postupiteľa na jeho adresu uvedenú pri registrácii, alebo po jej prijatí na tejto adrese, a to predtým, ako možný veriteľ alebo postupník poskytne protihodnotu alebo sa zaviaže poskytnúť protihodnotu.

3.   Ak boli záväzky zabezpečené vnútroštátnou zábezpekou špecifikovanou v registrovanom oznámení o vnútroštátnej zábezpeke vyrovnané, držiteľ takejto zábezpeky bez zbytočného odkladu zabezpečí zrušenie registrácie po doručení písomnej žiadosti dlžníka na jeho adresu uvedenú pri registrácii, alebo po jej prijatí na tejto adrese.

4.   Ak sa registrácia nemala realizovať alebo je nesprávna, strana, v prospech ktorej sa registrácia realizovala, bez zbytočného odkladu zabezpečí jej zrušenie alebo zmenu po doručení písomnej žiadosti dlžníka na adresu tejto strany uvedenú pri registrácii alebo po jej prijatí na tejto adrese.

Článok 26

Prístup k medzinárodným registračným službám

Žiadnej osobe sa neodoprie prístup k registračným a vyhľadávacím službám medzinárodného registra z akýchkoľvek iných dôvodov, než je nedodržanie postupov predpísaných v tejto kapitole.

KAPITOLA VI

PRIVILÉGIÁ A IMUNITY DOZORNÉHO ORGÁNU A REGISTRÁTORA

Článok 27

Právna subjektivita; imunita

1.   Dozorný orgán získa medzinárodnú právnu subjektivitu, ak ju ešte nemá.

2.   Dozorný orgán a jeho funkcionári a zamestnanci požívajú takú imunitu pri právnych sporoch alebo správnych konaniach, ako sa špecifikuje v protokole.

3.

a)

Dozorný orgán je oslobodený od daní a požíva ďalšie privilégiá, ktoré môžu byť poskytnuté na základe dohody s hostiteľským štátom.

b)

Na účely tohto odseku „hostiteľský štát“ znamená štát, v ktorom má sídlo dozorný orgán.

4.   Majetok, dokumenty, databázy a archívy medzinárodného registra sú nedotknuteľné a nepodliehajú zabaveniu ani inému súdnemu alebo správnemu konaniu.

5.   Na účely akéhokoľvek nároku uplatňovaného proti registrátorovi podľa článku 28 ods. 1 alebo podľa článku 44 má navrhovateľ právo na prístup k informáciám a dokumentom, ktoré sú potrebné nato, aby navrhovateľ mohol uplatniť svoj nárok.

6.   Dozorný orgán sa môže vzdať nedotknuteľnosti a imunity udelenej v ods. 4.

KAPITOLA VII

ZÁVÄZKY REGISTRÁTORA

Článok 28

Zodpovednosť a finančné záruky

1.   Registrátor je zodpovedný za náhradu škody, ktorú utrpela ktorákoľvek osoba buď priamo v dôsledku chyby alebo opomenutia registrátora a jeho funkcionárov a zamestnancov alebo v dôsledku nesprávneho fungovania systému medzinárodnej registrácie s výnimkou prípadov, keď bolo nesprávne fungovanie spôsobené udalosťou, ktorej sa nedalo vyhnúť ani zabrániť a ktorej nebolo možné predísť pomocou osvedčených postupov v súčasnosti používaných v oblasti zriaďovania a prevádzkovania elektronického registra, vrátane postupov zameraných na zálohovanie, zabezpečenie systému a vytváranie sietí.

2.   Registrátor nie je podľa predchádzajúceho odseku zodpovedný za faktickú nepresnosť registračných informácií, ktoré registrátor dostal alebo ktoré odoslal vo forme, v akej tieto informácie dostal, ani za konanie alebo okolnosti, za ktoré registrátor, jeho funkcionári a zamestnanci nenesú zodpovednosť a ktoré vznikli pred prijatím registračných informácií do medzinárodného registra.

3.   Náhrada podľa ods. 1 sa môže znížiť, ak osoba, ktorá utrpela škodu, sama spôsobila túto škodu alebo prispela k jej vzniku.

4.   Registrátor zabezpečí poistenie alebo finančnú záruku pokrývajúce zodpovednosť uvedenú v tomto článku v rozsahu určenom dozorným orgánom a v súlade s protokolom.

KAPITOLA VIII

ÚČINKY MEDZINÁRODNEJ ZÁBEZPEKY NA TRETIE STRANY

Článok 29

Poradie konkurujúcich si zábezpek

1.   Registrovaná zábezpeka má prednosť pred akoukoľvek inou následne zaregistrovanou zábezpekou a pred neregistrovanou zábezpekou.

2.   Prednosť prvej uvedenej zábezpeky sa podľa predchádzajúceho odseku uplatňuje:

a)

aj keď prvá uvedená zábezpeka bola získaná alebo registrovaná s vedomím o existencii ďalšej zábezpeky a

b)

aj vzhľadom na protihodnotu poskytnutú držiteľom prvej uvedenej zábezpeky s týmto vedomím.

3.   Kupujúci predmetu získava zábezpeku naň:

a)

s výhradou zábezpeky registrovanej v čase nadobudnutia uvedenej zábezpeky a

b)

bez neregistrovanej zábezpeky, a to aj vtedy, ak o takejto zábezpeke vedel.

4.   Potenciálny kupujúci alebo nájomca nadobúda zábezpeku alebo právo na uvedený predmet:

a)

s výhradou zábezpeky registrovanej pred registráciou medzinárodnej zábezpeky, ktorej držiteľom je jej potenciálny predávajúci alebo prenajímateľ, a

b)

bez zábezpeky, ktorá v tom čase nebola registrovaná, a to aj vtedy, ak o takejto zábezpeke vedel.

5.   Poradie konkurujúcich si zábezpek alebo práv podľa tohto článku sa môže meniť na základe dohody medzi držiteľmi týchto zábezpek, ale postupník podriadenej zábezpeky nie je viazaný dohodou o podriadenosti uvedenej zábezpeky, pokiaľ v čase postúpenia nebola podriadenosť podľa uvedenej dohody registrovaná.

6.   Každá prednosť priznaná na základe tohto článku zábezpeke na predmet sa uplatňuje aj na jeho výťažky.

7.   Tento dohovor:

a)

nemá vplyv na práva osoby na inú položku ako je predmet, ktorú mala táto osoba v držbe pred jej inštaláciou do predmetu, ak podľa uplatniteľného práva tieto práva existujú naďalej aj po jej inštalácii, a

b)

nebráni vzniku práv na inú položku ako je predmet, ktorá už bola nainštalovaná do predmetu, ak takéto práva vzniknú na základe uplatniteľného práva.

Článok 30

Účinky platobnej neschopnosti

1.   V prípade konkurzného konania proti dlžníkovi je medzinárodná zábezpeka platná, ak pred začatím konkurzného konania bola táto zábezpeka registrovaná v súlade s týmto dohovorom.

2.   Nič v tomto článku neznižuje účinnosť medzinárodnej zábezpeky v konkurzných konaniach, ak je táto zábezpeka platná podľa uplatniteľného práva.

3.   Nič v tomto článku nemá vplyv na:

a)

právne predpisy uplatniteľné v konkurznom konaní týkajúce sa neplatnosti transakcie uskutočnenej s cieľom dosiahnuť prednosť určitých nárokov alebo podviesť veriteľa alebo

b)

procesný poriadok týkajúci sa presadzovania práv na majetok, ktorý podlieha kontrole alebo dohľadu správcu konkurznej podstaty.

KAPITOLA IX

POSTÚPENIE SÚVISIACICH PRÁV A MEDZINÁRODNÝCH ZÁBEZPEK; PRÁVO NA SUBROGÁCIU

Článok 31

Účinky postúpenia

1.   Ak sa strany nedohodnú inak, postúpením súvisiacich práv vykonaným v súlade s článkom 32 sa na nadobúdateľa prevádza aj:

a)

príslušná medzinárodná zábezpeka a

b)

všetky zábezpeky a prednostné práva postupiteľa podľa tohto dohovoru.

2.   Nič v tomto dohovore nebráni čiastočnému postúpeniu súvisiacich práv postupiteľa. V prípade takéhoto čiastočného postúpenia sa postupiteľ a postupník môžu dohodnúť na svojich príslušných právach vo vzťahu k príslušnej medzinárodnej zábezpeke postúpenej na základe predchádzajúceho odseku, avšak nie spôsobom, ktorý by mal nepriaznivé dôsledky na dlžníka bez jeho súhlasu.

3.   S výhradou ods. 4 uplatniteľné právo určí prostriedky ochrany a práva na započítanie nárokov, ktoré má k dispozícii dlžník voči postupníkovi.

4.   Dlžník sa môže kedykoľvek písomne vzdať všetkých alebo ktoréhokoľvek prostriedku ochrany a práv na započítanie nárokov uvedených v predchádzajúcom odseku, s výnimkou prostriedkov ochrany v prípade podvodného konania zo strany postupníka.

5.   V prípade postúpenia prostredníctvom zálohu prechádzajú postúpené súvisiace práva opäť na postupiteľa, ak ešte existujú v okamihu, keď záväzky zabezpečené postúpením boli splnené.

Článok 32

Formálne požiadavky na postúpenie

1.   Príslušná medzinárodná zábezpeka sa postúpením prevedie iba vtedy, ak:

a)

postúpenie je v písomnej forme;

b)

umožňuje identifikáciu súvisiacich práv na základe zmluvy, z ktorej vyplývajú, a

c)

v prípade postúpenia prostredníctvom zálohu umožňuje určiť záväzky zabezpečené postúpením v súlade s protokolom, ale bez potreby stanoviť zabezpečenú sumu alebo maximálnu zabezpečenú sumu.

2.   Postúpenie medzinárodnej zábezpeky, ktorá vznikla alebo bola poskytnutá na základe záložnej zmluvy, nie je platné, pokiaľ nie sú postúpené aj niektoré alebo všetky príslušné súvisiace práva.

3.   Tento dohovor sa nevzťahuje na postúpenie súvisiacich práv, ktoré nie je platné pre prevod príslušnej medzinárodnej zábezpeky.

Článok 33

Povinnosti dlžníka voči nadobúdateľovi

1.   Ak boli v súlade s článkami 31 a 32 súvisiace práva a príslušná medzinárodná zábezpeka prevedené, dlžník je vo vzťahu k týmto právam a k tejto zábezpeke viazaný predmetným postúpením a je povinný realizovať platbu alebo poskytnúť postupníkovi iné plnenie, a to len vtedy, ak:

a)

dlžník bol písomne informovaný postupiteľom alebo na základe poverenia postupiteľa o predmetnom postúpení a

b)

v oznámení sú určené súvisiace práva.

2.   Bez ohľadu na akýkoľvek iný dôvod, na základe ktorého dlžníka zbavuje záväzku platba alebo iné plnenie, tento účel splní platba alebo iné plnenie iba vtedy, ak sa realizuje v súlade s predchádzajúcim odsekom.

3.   Nič v tomto článku nemá vplyv na poradie konkurujúcich si postúpení.

Článok 34

Práva pri neplnení záväzkov v prípade postúpenia prostredníctvom zálohu

V prípade, ak postupiteľ neplní záväzky vyplývajúce z postúpenia súvisiacich práv a príslušnej medzinárodnej zábezpeky realizovaného prostredníctvom zálohu, uplatňujú sa články 8 a 9, články 11 až 14 vo vzťahoch medzi postupiteľom a postupníkom (ak ide o súvisiace práva, tieto ustanovenia sa uplatňujú, iba pokiaľ sú uplatniteľné na nehmotný majetok), ako keby odkazy:

a)

na zabezpečený záväzok a na záložný nárok boli odkazmi na záväzok zabezpečený prostredníctvom postúpenia súvisiacich práv a príslušnej medzinárodnej zábezpeky a záložného nároku, ktorý týmto postúpením vznikol;

b)

na stranu prijímajúcu záloh alebo na veriteľa a na stranu poskytujúcu záloh alebo na dlžníka boli odkazmi na postupníka a postupiteľa;

c)

na držiteľa medzinárodnej zábezpeky boli odkazmi na postupníka a

d)

na predmet boli odkazmi na postúpené súvisiace práva a na príslušnú medzinárodnú zábezpeku.

Článok 35

Prednosť konkurujúcich si postúpení

1.   V prípade existencie konkurujúcich si postúpení súvisiacich práv, keď aspoň jedno z postúpení sa vzťahuje na príslušnú medzinárodnú zábezpeku a je registrované, uplatňujú sa ustanovenia článku 29, ako keby odkazy na registrovanú zábezpeku boli odkazmi na postúpenie súvisiacich práv a príslušnej registrovanej medzinárodnej zábezpeky a ako keby odkazy na registrovanú alebo neregistrovanú zábezpeku boli odkazmi na registrované alebo neregistrované postúpenie.

2.   Článok 30 sa uplatňuje na postúpenie súvisiacich práv, ako keby odkazy na medzinárodnú zábezpeku boli odkazmi na postúpenie súvisiacich práv a príslušnej medzinárodnej zábezpeky.

Článok 36

Prednosť postupníka súvisiacich práv

1.   Postupník súvisiacich práv a príslušnej medzinárodnej zábezpeky, ktorých postúpenie bolo registrované, má podľa článku 35 ods. 1 prednosť pred iným postupníkom súvisiacich práv len v prípade:

a)

ak sa v zmluve, na základe ktorej súvisiace práva vznikli, uvádza, že sú zabezpečené predmetom alebo spojené s predmetom, a

b)

ak sa súvisiace práva vzťahujú na predmet.

2.   Súvisiace práva sa na účely písm. b) predchádzajúceho odseku vzťahujú na predmet len vtedy, ak pozostávajú z práv na platbu alebo na plnenie týkajúcich sa:

a)

sumy zaplatenej ako záloha a použitej na nákup predmetu;

b)

sumy zaplatenej ako záloha a použitej na nákup iného predmetu, na ktorý mal postupiteľ inú medzinárodnú zábezpeku, ak postupiteľ previedol uvedenú zábezpeku na postupníka a predmetné postúpenie bolo registrované;

c)

ceny splatnej za predmet;

d)

nájomného splatného v súvislosti s predmetom alebo

e)

iných záväzkov vyplývajúcich z transakcie uvedenej v niektorom z predchádzajúcich písmen.

3.   Vo všetkých ostatných prípadoch prednosť konkurujúcich si postúpení súvisiacich práv určuje uplatniteľné právo.

Článok 37

Účinky platobnej neschopnosti postupiteľa

Ustanovenia článku 30 sa uplatňujú na konkurzné konania proti postupiteľovi, ako keby odkazy na dlžníka boli odkazmi na postupiteľa.

Článok 38

Subrogácia

1.   S výhradou ods. 2 nič v tomto dohovore nemá vplyv na nadobudnutie súvisiacich práv a príslušnej medzinárodnej zábezpeky prostredníctvom zákonnej alebo zmluvnej subrogácie na základe uplatniteľného práva.

2.   Prednosť medzi akoukoľvek zábezpekou uvedenou v predchádzajúcom odseku a konkurujúcou zábezpekou sa môže zmeniť písomnou dohodou uzavretou medzi držiteľmi príslušných zábezpek, ale postupník podriadenej zábezpeky nie je viazaný dohodou o podriadenosti uvedenej zábezpeky, ak pri postúpení nebola podriadenosť podľa uvedenej zmluvy registrovaná.

KAPITOLA X

PRÁVA ALEBO ZÁBEZPEKY, KTORÉ SÚ PREDMETOM VYHLÁSENÍZMLUVNÝCH ŠTÁTOV

Článok 39

Práva, ktoré majú prednosť bez registrácie

1.   Zmluvný štát môže kedykoľvek formou vyhlásenia uloženého v depozitári protokolu všeobecne alebo konkrétne vyhlásiť:

a)

kategórie mimozmluvných práv alebo zábezpek (s výnimkou práv alebo zábezpek, na ktoré sa vzťahuje článok 40), ktoré majú podľa práva uvedeného štátu prednosť pred zábezpekou na predmet, ktorá je ekvivalentná prednosti držiteľa registrovanej medzinárodnej zábezpeky, a ktoré majú prednosť pred registrovanou medzinárodnou zábezpekou nezávisle od toho, či je alebo nie je táto zábezpeka spojená s konkurzným konaním, a

b)

že nič v tomto dohovore nemá vplyv na právo štátu alebo štátneho subjektu, medzivládnej organizácie alebo iného súkromného poskytovateľa verejných služieb zadržať alebo ponechať si predmet na základe právnych predpisov tohto štátu na účely zaplatenia sumy dlžnej takémuto subjektu, organizácii alebo poskytovateľovi v priamej súvislosti s uvedenými službami vo vzťahu k tomuto predmetu alebo k inému predmetu.

2.   Vo vyhlásení podľa predchádzajúceho odseku môže byť uvedené, že sa vzťahuje na kategórie, ktoré budú vytvorené po uložení uvedeného vyhlásenia.

3.   Mimozmluvné právo alebo zábezpeka má prednosť pred medzinárodnou zábezpekou len vtedy, ak predmetné mimozmluvné právo alebo zábezpeka patrí do kategórie, na ktorú sa vzťahuje vyhlásenie uložené pred registrovaním medzinárodnej zábezpeky.

4.   Bez ohľadu na predchádzajúci odsek môže zmluvný štát pri ratifikácii, prijatí alebo schválení protokolu alebo pri pristúpení k nemu vyhlásiť, že právo alebo zábezpeka z kategórie, na ktorú sa vzťahuje vyhlásenie urobené podľa ods. 1 písm. a), má prednosť pred medzinárodnou zábezpekou registrovanou pred dátumom takejto ratifikácie, prijatia, schválenia alebo pristúpenia.

Článok 40

Mimozmluvné práva alebo zábezpeky podliehajúce registrácii

Zmluvný štát môže kedykoľvek vo vyhlásení uloženom u depozitára protokolu uviesť zoznam kategórií mimozmluvných práv alebo zábezpek, ktoré podliehajú registrácii podľa tohto dohovoru, vo vzťahu ku ktorejkoľvek kategórii predmetov, ako keby predmetné právo alebo zábezpeka boli medzinárodnou zábezpekou, a boli upravované v súlade s tým. Takéto vyhlásenie možno z času na čas zmeniť.

KAPITOLA XI

UPLATŇOVANIE DOHOVORU NA PREDAJE

Článok 41

Predaj a potenciálny predaj

Tento dohovor sa uplatňuje na predaj alebo na potenciálny predaj predmetu, ako je stanovené v protokole, s prípadnými zmenami, ktoré v ňom môžu byť urobené.

KAPITOLA XII

PRÁVOMOC

Článok 42

Voľba súdu

1.   S výhradou článkov 43 a 44 majú súdy zmluvných štátov, ktoré si účastníci transakcie zvolili, právomoc vo vzťahu ku ktorejkoľvek žalobe podanej na základe tohto dohovoru, a to bez ohľadu na to, či zvolený súd má alebo nemá nejakú väzbu na účastníkov alebo transakciu. Táto právomoc je výlučná, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak.

2.   Každá takáto dohoda sa uzavrie písomne alebo iným spôsobom v súlade s formálnymi náležitosťami požadovanými právnym poriadkom štátu zvoleného súdu.

Článok 43

Právomoc podľa článku 13

1.   Súdy zmluvného štátu, ktoré si účastníci zvolili, a súdy zmluvného štátu, na ktorého území sa nachádza príslušný predmet, majú právomoc nariadiť predbežné opatrenie podľa článku 13 ods. 1 písm. a), b), c) a článku 13 ods. 4 vo vzťahu k tomuto predmetu.

2.   Právomoc nariadiť predbežné opatrenie podľa článku 13 ods. 1 písm. d) alebo iné predbežné opatrenie na základe článku 13 ods. 4 môžu uplatňovať:

a)

buď súdy zvolené účastníkmi alebo

b)

súdy zmluvného štátu, na ktorého území sa nachádza dlžník, ak ide o predbežné opatrenie, ktoré je na základe podmienok stanovených v rozhodnutí, ktorým sa nariadilo, vykonateľné výlučne na území uvedeného zmluvného štátu.

3.   Súd má podľa predchádzajúcich odsekov právomoc aj vtedy, keď konečné rozhodnutie o nároku uvedené v článku 13 ods. 1 bude alebo môže byť vydané súdom iného zmluvného štátu alebo rozhodcovským orgánom.

Článok 44

Právomoc vydávať rozhodnutia proti registrátorovi

1.   Súdy v mieste, kde má registrátor ústredie, majú výlučnú právomoc priznávať náhradu škody alebo vydávať rozhodnutia proti registrátorovi.

2.   Ak osoba neodpovie na žiadosť podanú podľa článku 25, a ak uvedená osoba prestala existovať alebo sa nedá nájsť, takže jej nemožno vydať rozhodnutie požadujúce, aby zariadila zrušenie registrácie, súdy uvedené v predchádzajúcom odseku majú výlučnú právomoc vydať na žiadosť dlžníka alebo možného dlžníka rozhodnutie určené registrátorovi, v ktorom sa od neho požaduje, aby registráciu zrušil.

3.   Ak osoba nevyhovie rozhodnutiu súdu, ktorý má právomoc podľa tohto dohovoru, alebo, v prípade vnútroštátnej zábezpeky, rozhodnutiu príslušného súdu , v ktorom sa požaduje, aby uvedená osoba zariadila zmenu, doplnenie alebo zrušenie registrácie, súdy uvedené v ods. 1 môžu nariadiť registrátorovi, aby podnikol kroky na vykonanie uvedeného rozhodnutia.

4.   Ak predchádzajúce odseky nestanovujú inak, žiadny súd nemôže vydať rozhodnutia alebo vyniesť rozsudky či uznesenia proti registrátorovi alebo rozsudky či uznesenia, ktoré ho zaväzujú.

Článok 45

Právomoc v konkurzných konaniach

Ustanovenia tejto kapitoly nie sú uplatniteľné na konkurzné konania.

KAPITOLA XIII

VZŤAHY K INÝM DOHOVOROM

Článok 45a

Vzťah k Dohovoru Organizácie Spojených národov o postúpení pohľadávok v medzinárodnom obchode

Tento dohovor má prednosť pred Dohovorom Organizácie Spojených národov o postúpení pohľadávok v medzinárodnom obchode, ktorý bol otvorený na podpis v New Yorku 12. decembra 2001, a to v časti o postúpení pohľadávok, ktoré predstavujú súvisiace práva týkajúce sa medzinárodných zábezpek na letecké predmety, železničné koľajové vozidlá a vesmírne zariadenia.

Článok 46

Vzťah k Dohovoru UNIDROIT o medzinárodnom finančnom lízingu

Protokol môže určiť vzťah medzi týmto dohovorom a Dohovorom UNIDROIT o medzinárodnom finančnom lízingu podpísanom v Ottawe 28. mája 1988.

KAPITOLA XIV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 47

Podpis, ratifikácia, prijatie, schválenie alebo pristúpenie

1.   Tento dohovor je otvorený na podpis v Kapskom meste 16. novembra 2001 pre štáty, ktoré sa zúčastnili na Diplomatickej konferencii o prijatí dohovoru o mobilnom zariadení a protokolu o letectve, ktorá sa konala v Kapskom meste v dňoch 29. októbra až 16. novembra 2001. Počnúc 16. novembrom 2001 je dohovor otvorený na podpis pre všetky štáty v ústredí Medzinárodného inštitútu pre zjednotenie súkromného práva (UNIDROIT) v Ríme až do dňa, keď v súlade s článkom 49 nadobudne platnosť.

2.   Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu štátmi, ktoré ho podpísali.

3.   Ktorýkoľvek štát, ktorý tento dohovor nepodpíše, môže k nemu kedykoľvek pristúpiť.

4.   Ratifikácia, prijatie, schválenie alebo pristúpenie sa uskutoční uložením príslušnej oficiálnej listiny u depozitára.

Článok 48

Organizácie regionálnej hospodárskej integrácie

1.   Organizácia regionálnej hospodárskej integrácie, ktorú tvoria suverénne štáty a ktorá má právomoc nad určitými záležitosťami upravovanými týmto dohovorom, takisto môže podpísať, prijať alebo schváliť tento dohovor alebo k nemu pristúpiť. Organizácia regionálnej hospodárskej integrácie má v takom prípade práva a povinnosti zmluvného štátu v rozsahu svojej právomoci, ktorú uvedená organizácia má nad záležitosťami upravovanými týmto dohovorom. Keď má v súvislosti s týmto dohovorom počet zmluvných štátov rozhodujúci význam, organizácia regionálnej hospodárskej integrácie sa nepovažuje za ďalší zmluvný štát popri jej členských štátoch, ktoré sú zároveň zmluvnými štátmi dohovoru.

2.   Organizácia regionálnej hospodárskej integrácie vydá pri podpise, prijatí, schválení alebo pristúpení vyhlásenie, ktoré sa uloží u depozitára a v ktorom sa špecifikujú záležitosti upravované týmto dohovorom, vo vzťahu ku ktorým na ňu preniesli jej členské štáty právomoc. Organizácia regionálnej hospodárskej integrácie bezodkladne oznámi depozitárovi všetky zmeny v rozdelení právomoci, vrátane novo prenesených právomocí špecifikovaných vo vyhlásení vydanom podľa tohto odseku.

3.   Ak si to vyžadujú súvislosti, akýkoľvek odkaz na „zmluvný štát“ alebo na „zmluvné štáty“, prípadne na „štát, ktorý je zmluvnou stranou“ alebo na „štáty, ktoré sú zmluvnými stranami“ tohto dohovoru, sa rovnako uplatňuje na organizáciu regionálnej hospodárskej integrácie.

Článok 49

Nadobudnutie platnosti

1.   Tento dohovor nadobúda platnosť v prvý deň mesiaca po uplynutí troch mesiacov od dátumu uloženia tretej listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení, ale len vo vzťahu ku kategóriám predmetov, na ktoré sa vzťahuje protokol:

a)

od okamžiku nadobudnutia platnosti uvedeného protokolu;

b)

s výhradou podmienok uvedeného protokolu a

c)

medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru a uvedeného protokolu.

2.   Pre ostatné štáty tento dohovor nadobúda platnosť v prvý deň mesiaca po uplynutí troch mesiacov od dátumu uloženia ich listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení, ale len vo vzťahu ku kategóriám predmetov, na ktoré sa vzťahuje protokol, a s výhradou, vo vzťahu k uvedenému protokolu, požiadaviek stanovených v písm. a), b) a c) predchádzajúceho odseku.

Článok 50

Vnútorné transakcie

1.   Zmluvný štát môže pri ratifikácii, prijatí alebo schválení protokolu alebo pri pristúpení k nemu vyhlásiť, že tento dohovor sa neuplatňuje na transakcie so všetkými alebo niektorými druhmi predmetov, ktoré sú vnútornými transakciami uvedeného štátu.

2.   Bez ohľadu na predchádzajúci odsek sa na vnútorné transakcie uplatňujú ustanovenia článku 8 ods. 4, článku 9 ods. 1, článku 16, kapitoly V, článku 29 a všetky ustanovenia tohto dohovoru týkajúce sa registrovaných zábezpek.

3.   Ak bolo v medzinárodnom registri zaregistrované oznámenie o vnútroštátnej zábezpeke, na prednosť držiteľa tejto zábezpeky podľa článku 29 nemá vplyv skutočnosť, že takáto zábezpeka bola prevedená na inú osobu postúpením alebo subrogáciou podľa uplatniteľného práva.

Článok 51

Budúce protokoly

1.   Depozitár môže v spolupráci s príslušnými nevládnymi organizáciami, ktoré považuje za vhodné na tento účel, vytvárať pracovné skupiny s cieľom posúdiť možnosti rozšírenia uplatňovania tohto dohovoru prostredníctvom jedného alebo viacerých protokolov na predmety akejkoľvek kategórie vysokohodnotného mobilného zariadenia, s výnimkou kategórie uvedenej v článku 2 ods. 3, ktorých každý prvok má byť jednoznačne identifikovateľný, ako aj na súvisiace práva týkajúce sa týchto predmetov.

2.   Depozitár oznámi znenie každého predbežného návrhu protokolu týkajúceho sa kategórie predmetov, ktorý vypracovala takáto pracovná skupina, všetkým štátom, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, všetkým členským štátom depozitára, členským štátom Organizácie Spojených národov, ktoré nie sú členmi depozitára, a príslušným medzivládnym organizáciám, a vyzve tieto štáty a organizácie, aby sa podieľali na medzivládnych rokovaniach o dokončení navrhovaného protokolu na základe takéhoto predbežného návrhu protokolu.

3.   Depozitár ďalej oznámi znenie každého predbežného návrhu protokolu vypracovaného takouto pracovnou skupinou všetkým príslušným nevládnym organizáciám, ktoré považuje za vhodné na tento účel. Tieto nevládne organizácie budú okamžite vyzvané, aby depozitárovi predložili pripomienky k zneniu predbežného návrhu protokolu a aby sa ako pozorovatelia zúčastnili na príprave návrhu protokolu.

4.   Ak príslušné orgány depozitára rozhodnú o tom, že návrh protokolu je pripravený na prijatie, depozitár zvolá diplomatickú konferenciu na účel jeho prijatia.

5.   Keď sa takýto protokol prijme, tento dohovor sa s výhradou odseku 6 uplatní na kategóriu predmetov, na ktorú sa vzťahuje.

6.   Článok 45a tohto dohovoru sa na takýto protokol uplatňuje len vtedy, ak je to osobitne stanovené v uvedenom protokole.

Článok 52

Územné celky

1.   Ak má zmluvný štát územné celky, na ktorých sa uplatňujú rozličné právne poriadky v súvislosti so záležitosťami, ktorými sa zaoberá tento dohovor, môže pri ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení vyhlásiť, že pôsobnosť tohto dohovoru sa vzťahuje na všetky jeho územné celky alebo len na jeden či niekoľko územných celkov, a môže potom kedykoľvek zmeniť toto svoje vyhlásenie predložením iného vyhlásenia.

2.   V každom takomto vyhlásení sa výslovne uvedú územné celky, na ktoré sa tento dohovor vzťahuje.

3.   Ak zmluvný štát neurobil žiadne vyhlásenie podľa ods. 1, tento dohovor sa uplatňuje na všetky územné celky tohto štátu.

4.   Keď zmluvný štát rozširuje pôsobnosť tohto dohovoru na jeden alebo niekoľko svojich územných celkov, môže urobiť vyhlásenia povolené podľa tohto dohovoru vo vzťahu ku každému takémuto územnému celku, pričom vyhlásenia urobené vo vzťahu k jednému územnému celku sa môžu líšiť od vyhlásení urobených vo vzťahu k inému územnému celku.

5.   Ak sa prostredníctvom vyhlásenia podľa ods. 1 pôsobnosť tohto dohovoru rozšíri na jeden alebo viac územných celkov zmluvného štátu:

a)

potom platí, že dlžník sa nachádza v zmluvnom štáte len vtedy, ak je zapísaný v obchodnom registri alebo bol založený podľa právnych predpisov platných na územnom celku, na ktorý sa tento dohovor vzťahuje, alebo ak má sídlo zapísané v obchodnom registri alebo štatutárne sídlo, správne ústredie, miesto podnikania alebo miesto obvyklého bydliska na územnom celku, na ktorý sa tento dohovor vzťahuje;

b)

každý odkaz na umiestnenie predmetu v zmluvnom štáte je odkazom na miesto predmetu na územnom celku, na ktorý sa tento dohovor vzťahuje, a

c)

každý odkaz na správne orgány v uvedenom zmluvnom štáte sa považuje za odkaz na správne orgány s právomocou na územnom celku, na ktorý sa tento dohovor vzťahuje.

Článok 53

Určenie súdov

Zmluvný štát môže pri ratifikácii, prijatí alebo schválení protokolu alebo pri pristúpení k nemu vyhlásiť, ktorý „súd“ je príslušný alebo ktoré „súdy“ sú príslušné na účely článku 1 a kapitoly XII tohto dohovoru.

Článok 54

Vyhlásenia týkajúce sa opravných prostriedkov

1.   Zmluvný štát môže pri ratifikácii, prijatí alebo schválení protokolu alebo pri pristúpení k nemu vyhlásiť, že v období, keď sa založený predmet nachádza na jeho území alebo je kontrolovaný z jeho územia, strana prijímajúca záloh tento predmet na uvedenom území neprenajme.

2.   Zmluvný štát môže pri ratifikácii, prijatí alebo schválení protokolu alebo pri pristúpení k nemu vyhlásiť, či sa ktorýkoľvek opravný prostriedok, ktorý má veriteľ k dispozícii podľa ktoréhokoľvek ustanovenia tohto dohovoru a ktorý v ňom nie je výslovne uvedený ako opravný prostriedok vyžadujúci súdne podanie, môže alebo nemôže uplatňovať len s povolením súdu.

Článok 55

Vyhlásenia týkajúce sa predbežných opatrení do vydania konečného rozhodnutia

Zmluvný štát môže pri ratifikácii, prijatí alebo schválení protokolu alebo pri pristúpení k nemu vyhlásiť, že nebude, a to úplne alebo čiastočne, uplatňovať ustanovenia článku 13 alebo článku 43 alebo obidvoch týchto článkov. Vo vyhlásení sa stanovuje, za akých podmienok sa príslušný článok bude uplatňovať, a ak sa bude uplatňovať čiastočne alebo iným spôsobom, aké iné formy predbežných opatrení sa budú uplatňovať.

Článok 56

Výhrady a vyhlásenia

1.   Voči tomuto dohovoru sa nemôžu vzniesť žiadne výhrady, ale môžu sa urobiť vyhlásenia povolené článkami 39, 40, 50, 52, 53, 54, 55, 57, 58 a 60 v súlade s týmito ustanoveniami.

2.   Každé vyhlásenie alebo následné vyhlásenie alebo každé odvolanie vyhlásenia urobeného podľa tohto dohovoru sa písomnou formou oznámi depozitárovi.

Článok 57

Následné vyhlásenia

1.   Štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže kedykoľvek po dátume, kedy tento dohovor nadobudol preň platnosť, urobiť následné vyhlásenie s výnimkou vyhlásenia povoleného podľa článku 60, a to oznámením tejto skutočnosti depozitárovi.

2.   Každé takéto následné vyhlásenie nadobúda platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí šiestich mesiacov od dátumu prijatia oznámenia depozitárom. Ak je v predmetnom oznámení stanovená dlhšia lehota pre nadobudnutie platnosti tohto vyhlásenia, nadobudne platnosť po uplynutí tejto dlhšej lehoty od dátumu prijatia oznámenia depozitárom.

3.   Bez ohľadu na predchádzajúci odsek sa tento dohovor vo vzťahu ku všetkým právam a zábezpekám, ktoré vznikli pred dátumom nadobudnutia platnosti následného vyhlásenia, naďalej uplatňuje tak, ako keby nebolo urobené žiadne následné vyhlásenie.

Článok 58

Odvolanie vyhlásení

1.   Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru a ktorý urobil podľa tohto dohovoru iné vyhlásenie, ako je vyhlásenie povolené podľa článku 60, môže toto vyhlásenie kedykoľvek odvolať prostredníctvom oznámenia zaslaného depozitárovi. Takéto odvolanie nadobudne platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí šiestich mesiacov od dátumu prijatia oznámenia depozitárom.

2.   Bez ohľadu na predchádzajúci odsek sa tento dohovor vo vzťahu ku všetkým právam a zábezpekám, ktoré vznikli pred dátumom nadobudnutia platnosti odvolania, naďalej uplatňuje tak, ako keby vyhlásenie nebolo odvolané.

Článok 59

Vypovedanie dohovoru

1.   Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru, môže vypovedať tento dohovor prostredníctvom písomného oznámenia zaslaného depozitárovi.

2.   Akékoľvek takéto vypovedanie nadobúda platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvanástich mesiacov od dátumu, keď depozitár prijal oznámenie.

3.   Bez ohľadu na predchádzajúci odsek sa tento dohovor vo vzťahu ku všetkým právam a zábezpekám, ktoré vznikli pred dátumom nadobudnutia platnosti vypovedania, naďalej uplatňuje tak, ako keby nebol vypovedaný.

Článok 60

Prechodné ustanovenia

1.   Ak zmluvný štát nevyhlásil v ktoromkoľvek období niečo iné, tento dohovor sa neuplatňuje na už existujúce právo alebo zábezpeku, ktoré si zachovávajú prednosť, ktorú mali podľa uplatniteľného práva pred dátumom nadobudnutia platnosti tohto dohovoru.

2.   Na účely článku 1 písm. v) a na účely určenia prednosti podľa tohto dohovoru:

a)

„dátum nadobudnutia platnosti tohto dohovoru“ znamená vo vzťahu k dlžníkovi dátum, keď tento dohovor nadobudne platnosť, alebo dátum, keď sa štát, v ktorom sa nachádza dlžník, stane zmluvným štátom, v závislosti od toho, čo nastane neskôr, a

b)

dlžník sa nachádza v štáte, v ktorom má správne ústredie, alebo ak nemá správne stredisko, tam, kde má miesto podnikania, alebo ak má viac miest podnikania, tam, kde má hlavné miesto podnikania, alebo ak nemá žiadne miesto podnikania, tam, kde má obvyklé miesto bydliska.

3.   Zmluvný štát môže vo svojom vyhlásení podľa ods. 1 stanoviť dátum, ktorý nenastane skôr ako tri roky po dátume nadobudnutia platnosti uvedeného vyhlásenia, kedy sa dohovor a protokol stanú uplatniteľnými, na účely určenia priority vrátane ochrany akejkoľvek už existujúcej priority, na už existujúce práva alebo zábezpeky vyplývajúce z dohody uzavretej v období, keď sa dlžník nachádzal v štáte uvedenom v písmene b) predchádzajúceho odseku, avšak len v rozsahu a spôsobom stanoveným v jeho vyhlásení.

Článok 61

Hodnotiace konferencie, zmeny a doplnenia a súvisiace záležitosti

1.   Depozitár vypracuje pre štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, raz do roka alebo vtedy, keď si to vyžiadajú okolnosti, správu o spôsobe fungovania medzinárodného režimu stanoveného v tomto dohovore v praxi. Počas prípravy týchto správ depozitár zohľadní správy dozorného orgánu o činnosti medzinárodného registračného systému.

2.   Na žiadosť minimálne dvadsiatich piatich percent štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, depozitár po konzultácii s dozorným orgánom z času na čas zvolá hodnotiacu konferenciu na účel posúdenia:

a)

praktického plnenia tohto dohovoru a miery jeho účinnosti pri podporovaní financovania prostredníctvom aktív a prenájmu predmetov, na ktoré sa vzťahujú jeho podmienky;

b)

súdneho výkladu a uplatňovania podmienok tohto dohovoru a registračného poriadku;

c)

fungovania medzinárodného registračného systému, činnosti registrátora a dohľadu zo strany dozorného orgánu, s prihliadnutím na správy dozorného orgánu a

d)

vhodnosti akýchkoľvek zmien tohto dohovoru alebo úprav týkajúcich sa medzinárodného registra.

3.   S výhradou ods. 4 každú zmenu a doplnenie tohto dohovoru schvaľuje minimálne dvojtretinová väčšina štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru a účastníkmi konferencie uvedenej v predchádzajúcom odseku, a tieto zmeny a doplnenia potom nadobudnú platnosť pre štáty, ktoré ich ratifikovali, prijali alebo schválili, keď ich ratifikujú, prijmú alebo schvália tri štáty v súlade s ustanoveniami článku 49 týkajúcimi sa nadobudnutia platnosti tohto dohovoru.

4.   Ak sa má navrhovaná zmena alebo doplnenie tohto dohovoru uplatňovať na viac ako jednu kategóriu zariadení, takisto to schvaľuje najmenej dvojtretinová väčšina štátov, ktoré sú zmluvnými stranami každého protokolu a účastníkmi konferencie uvedenej v ods. 2.

Článok 62

Depozitár a jeho funkcie

1.   Listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení sú uložené v Medzinárodnom inštitúte pre zjednotenie súkromného práva (UNIDROIT), ktorý sa týmto ustanovuje za depozitára.

2.   Depozitár:

a)

informuje všetky zmluvné štáty o:

i)

každom novom podpise alebo uložení listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení, spolu s príslušným dátumom;

ii)

dátume nadobudnutia platnosti tohto dohovoru;

iii)

každom vyhlásení urobenom v súlade s týmto dohovorom, spolu s príslušným dátumom;

iv)

odvolaní alebo zmene a doplnení každého vyhlásenia, spolu s príslušným dátumom a

v)

oznámení o každom vypovedaní tohto dohovoru, spolu s príslušným dátumom a s dátumom nadobudnutia platnosti vypovedania;

b)

posiela overené kópie tohto dohovoru všetkým zmluvným štátom;

c)

poskytne dozornému orgánu a registrátorovi exemplár každej listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení, spolu s dátumom jej uloženia, exemplár každého vyhlásenia alebo odvolaného či zmeneného vyhlásenia a exemplár každého oznámenia o vypovedaní, spolu s dátumom oznámenia, aby boli uvedené informácie ľahko a plne dostupné, a

d)

vykonáva všetky ostatné obvyklé funkcie depozitárov.

NA DÔKAZ TOHO podpísaní riadne splnomocnení zástupcovia podpísali tento dohovor.

V Kapskom meste šestnásteho novembra dvetisícjeden, v jednom origináli v angličtine, arabčine, čínštine, francúzštine, ruštine a španielčine, pričom všetky tieto znenia sú rovnako autentické, a táto autentickosť sa potvrdí, keď spoločný sekretariát konferencie podliehajúci právomoci predsedu konferencie overí do deväťdesiatich dní od tu uvedeného dátumu vzájomnú zhodu týchto znení.


PROTOKOL

k dohovoru o medzinárodných zábezpekách na mobilné zariadenia týkajúci sa záležitostí špecifických pre letecké zariadenia

ŠTÁTY, KTORÉ SÚ ZMLUVNÝMI STRANAMI TOHTO PROTOKOLU,

POVAŽUJÚC za nevyhnutné implementovať Dohovor o medzinárodných zábezpekách na mobilné zariadenia (ďalej len „dohovor“) vo vzťahu k leteckým zariadeniam, vzhľadom na ciele stanovené v preambule dohovoru,

UVEDOMUJÚC SI potrebu prispôsobiť dohovor konkrétnym požiadavkám financovania leteckých zariadení a rozšíriť oblasť pôsobnosti dohovoru tak, aby zahŕňala aj zmluvy o predaji leteckých zariadení,

UVEDOMUJÚC SI zásady a ciele Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve podpísaného v Chicagu 7. decembra 1944,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach týkajúcich sa leteckých zariadení:

KAPITOLA I

OBLASŤ PÔSOBNOSTI A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok I

Vymedzenie pojmov

1.   V tomto protokole, pokiaľ si to súvislosti nevyžadujú inak, sa pojmy používajú s významom vymedzeným v dohovore.

2.   V tomto protokole sa používajú tieto pojmy s týmto významom:

a)

„lietadlo“ znamená lietadlo, ako bolo vymedzené na účely chicagského dohovoru; je ním buď drak lietadla s nainštalovaným leteckým motorom, alebo helikoptéra;

b)

„letecké motory“ znamenajú letecké motory (s výnimkou motorov používaných vo vojenských, colných alebo policajných službách) poháňané prúdovým, turbínovým alebo piestovým pohonom, pričom:

i)

v prípade leteckých motorov s prúdovým pohonom majú výkon aspoň 1 750 lb alebo ekvivalentný výkon a

ii)

v prípade leteckých motorov s turbínovým alebo piestovým pohonom majú vzletový menovitý výkon na hriadeli aspoň 550 HP alebo ekvivalentný výkon, spolu so všetkými modulmi a iným inštalovaným, zabudovaným alebo pripojeným príslušenstvom, súčasťami a zariadeniami a so všetkými príslušnými údajmi, príručkami a záznamami;

c)

„letecké predmety“ znamenajú draky lietadiel, letecké motory a helikoptéry;

d)

„register lietadiel“ znamená register vedený štátom alebo Registračným orgánom spoločnej značky na účely chicagského dohovoru;

e)

„draky lietadiel“ znamenajú draky lietadiel (s výnimkou drakov lietadiel používaných vo vojenských, colných a policajných službách), ktorým po inštalovaní vhodných leteckých motorov vydá príslušný letecký úrad typové osvedčenie pre prepravu:

i)

aspoň ôsmich (8) osôb vrátane posádky alebo

ii)

tovaru s hmotnosťou viac ako 2 750 kg, spolu so všetkým inštalovaným, zabudovaným alebo pripojeným príslušenstvom, súčasťami a zariadením (s výnimkou leteckých motorov) a so všetkými príslušnými údajmi, príručkami a záznamami;

f)

„oprávnená strana“ znamená stranu uvedenú v článku XIII ods. 3;

g)

„chicagský dohovor“ znamená Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve podpísaný v Chicagu 7. decembra 1944, v znení zmien a doplnení, a jeho prílohy;

h)

„Registračný orgán spoločnej značky“ znamená orgán, ktorý vedie register lietadiel v súlade s článkom 77 chicagského dohovoru implementovaného uznesením o štátnej príslušnosti a registrácii lietadiel prevádzkovaných medzinárodnými prevádzkovateľmi, ktoré prijala 14. decembra 1967 rada Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo;

i)

„výmaz lietadla z registra lietadiel“ znamená výmaz alebo odstránenie registrácie lietadla z registra lietadiel v súlade s chicagským dohovorom;

j)

„záručná zmluva“ znamená zmluvu uzavretú osobou v postavení ručiteľa;

k)

„ručiteľ“ znamená osobu, ktorá na účely zaručenia splnenia všetkých záväzkov v prospech veriteľa zabezpečených záložnou zmluvou alebo inou zmluvou poskytne alebo vystaví ručenie alebo záruku vyplatiteľnú na požiadanie alebo záložný akreditív alebo akúkoľvek inú formu poistenia úveru;

l)

„helikoptéry“ znamenajú letecké stroje ťažšie ako vzduch (s výnimkou leteckých strojov používaných vo vojenských, colných a policajných službách) udržiavané v lete predovšetkým pôsobením vzduchu na jeden alebo viac poháňaných rotorov umiestnených na v podstate vertikálnych osiach, ktorým vydal príslušný letecký úrad typové osvedčenie pre prepravu:

i)

aspoň piatich (5) osôb vrátane posádky alebo

ii)

tovaru s hmotnosťou viac ako 450 kg, spolu so všetkým nainštalovaným, zabudovaným alebo pripojeným príslušenstvom, súčasťami a zariadením (okrem rotorov) a so všetkými príslušnými údajmi, príručkami a záznamami;

m)

„udalosť súvisiaca s platobnou neschopnosťou“ znamená:

i)

začatie konkurzného konania alebo

ii)

vyhlásenie zámeru zastaviť platby alebo skutočné zastavenie platieb dlžníka, ak uplatňovaniu práva veriteľa začať konkurzné konanie proti dlžníkovi alebo uplatniť opravné prostriedky podľa dohovoru bránia alebo ho vylučujú právne predpisy alebo opatrenia štátu;

n)

„primárna právomoc v prípade platobnej neschopnosti“ znamená zmluvný štát, v ktorom sa nachádza ťažisko hlavných dlžníkových zábezpek a ktorý sa na tento účel považuje za miesto štatutárneho sídla dlžníka, alebo ak také sídlo neexistuje, miesto, kde je dlžník zapísaný v obchodnom registri alebo kde je založený, ak nie je dokázané niečo iné;

o)

„registračný orgán“ znamená vnútroštátny orgán alebo registračný orgán spoločnej značky, ktorý v súlade s chicagským dohovorom vedie register lietadiel v zmluvnom štáte a je zodpovedný za registráciu lietadla v registri lietadiel a za výmaz lietadla z registra lietadiel, a

p)

„štát registra“ znamená vo vzťahu k lietadlám štát, v ktorého národnom registri je lietadlo registrované, alebo štát, v ktorom sa nachádza sídlo registračného orgánu spoločnej značky, ktorý vedie register lietadiel.

Článok II

Uplatňovanie dohovoru na letecké predmety

1.   Dohovor sa uplatňuje na letecké predmety podľa podmienok uvedených v tomto protokole.

2.   Dohovor a tento protokol sa spoločne nazývajú Dohovor o medzinárodných zábezpekách na mobilné zariadenia uplatňovaný na letecké predmety.

Článok III

Uplatňovanie dohovoru na predaj

Tieto ustanovenia dohovoru sa uplatňujú tak, ako keby odkazy na dohodu, ktorou sa vytvorila alebo poskytla medzinárodná zábezpeka, boli odkazmi na zmluvu o predaji, a ako keby odkazy na medzinárodnú zábezpeku, potenciálnu medzinárodnú zábezpeku, dlžníka a veriteľa boli odkazmi na predaj, potenciálny predaj, predávajúceho, resp. kupujúceho:

článok 3 a článok 4,

článok 16 ods. 1 písm. a),

článok 19 ods. 4,

článok 20 ods. 1 (vo vzťahu k registrácii zmluvy o predaji alebo o potenciálnom predaji),

článok 25 ods. 2 (vo vzťahu k potenciálnemu predaju) a

článok 30.

Na zmluvy o predaji a potenciálnom predaji sa okrem toho uplatňujú všeobecné ustanovenia článku 1, článku 5, kapitol IV až VII, článku 29 (s výnimkou článku 29 ods. 3, ktorý je nahradený článkom XIV ods. 1 a 2), kapitoly X, kapitoly XII (s výnimkou článku 43), kapitoly XIII a kapitoly XIV (s výnimkou článku 60).

Článok IV

Oblasť pôsobnosti

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 1 dohovoru, sa dohovor uplatňuje aj na helikoptéru alebo na drak lietadla registrované v registri lietadiel zmluvného štátu, ktorý je štátom registra, a ak sa táto registrácia uskutočnila podľa dohody o registrácii lietadla, považuje sa za vykonanú v okamihu uzatvorenia dohody.

2.   Na účely definície pojmu „vnútorná transakcia“ v článku 1 dohovoru:

a)

drak lietadla sa nachádza v štáte registra lietadla, ktorého je súčasťou;

b)

letecký motor sa nachádza v štáte registra lietadla, v ktorom je inštalovaný, alebo, ak nie je inštalovaný v lietadle, v štáte, v ktorom sa fyzicky nachádza, a

c)

helikoptéra sa nachádza v štáte registra v čase konzultácií o dohode, ktorou sa vytvára alebo poskytuje zábezpeka.

3.   Strany môžu na základe písomnej dohody vylúčiť uplatňovanie článku XI a vo svojich vzájomných vzťahoch sa môžu odchýliť od ktorýchkoľvek ustanovení tohto protokolu s výnimkou článku IX ods. 2 až 4, a môžu zmeniť účinok týchto ustanovení.

Článok V

Formality, účinky a registrácia zmlúv o predaji

1.   Na účely tohto protokolu zmluvou o predaji je zmluva, ktorá:

a)

je vypracovaná v písomnej forme;

b)

týka sa leteckých predmetov, s ktorým má predávajúci právo disponovať, a

c)

umožňuje identifikáciu leteckého predmetu v súlade s týmto protokolom.

2.   Zmluvou o predaji sa v súlade s jej podmienkami prevádza zábezpeka na letecký predmet z predávajúceho na kupujúceho.

3.   Registrácia zmluvy o predaji má platnosť na dobu neurčitú. Registrácia potenciálneho predaja zostáva platnou dovtedy, kým nie je zrušená, alebo do uplynutia v nej prípadne stanoveného obdobia.

Článok VI

Zastupiteľské oprávnenia

Osoba môže uzavrieť dohodu alebo predaj a zaregistrovať medzinárodnú zábezpeku na letecký predmet alebo predaj tohto predmetu prostredníctvom zastúpenia, poručníctva alebo iného zastupiteľského oprávnenia. Uvedená osoba je v takom prípade oprávnená uplatňovať práva a zábezpeky na základe dohovoru.

Článok VII

Opis leteckých predmetov

Na identifikáciu predmetu na účely článku 7 písm. c) dohovoru a článku V ods. 1 písm. c) tohto protokolu je potrebný a dostatočný opis leteckého predmetu, ktorý obsahuje sériové číslo výrobcu, názov výrobcu a označenie modelu.

Článok VIII

Voľba práva

1.   Tento článok sa uplatňuje len vtedy, ak zmluvný štát urobil vyhlásenie podľa článku XXX ods. 1.

2.   Zmluvné strany dohody alebo zmluvy o predaji alebo príslušnej záručnej zmluvy alebo dohody o podriadenosti nárokov sa môžu dohodnúť na práve, ktorým sa budú úplne alebo čiastočne riadiť ich zmluvné práva a povinnosti.

3.   Pokiaľ nie je dohodnuté iné, odkaz v predchádzajúcom odseku na právo zvolené zmluvnými stranami je odkazom na vnútroštátne právo určeného štátu alebo, ak uvedený štát pozostáva z niekoľkých územných celkov, na vnútroštátne právo určeného územného celku.

KAPITOLA II

OPRAVNÉ PROSTRIEDKY V PRÍPADE NEPLNENIA ZÁVÄZKOV, PRIORITY A POSTÚPENIA

Článok IX

Zmena ustanovení o opravných prostriedkoch v prípade neplnenia záväzkov

1.   Okrem opravných prostriedkov uvedených v kapitole III dohovoru môže veriteľ do tej miery, v akej s tým dlžník kedykoľvek súhlasil, a za okolností špecifikovaných v uvedenej kapitole:

a)

zariadiť výmaz lietadla z registra lietadiel a

b)

zariadiť vývoz a fyzickú prepravu leteckého predmetu z územia, na ktorom sa nachádza.

2.   Veriteľ neuplatní opravné prostriedky špecifikované v predchádzajúcom odseku bez predchádzajúceho písomného súhlasu držiteľa ktorejkoľvek registrovanej zábezpeky, ktorá má prednosť pred zábezpekou veriteľa.

3.   Článok 8 ods. 3 sa na letecké predmety neuplatňuje. Každý opravný prostriedok stanovený dohovorom vo vzťahu k leteckému predmetu sa uplatní komerčne opodstatneným spôsobom. Opravný prostriedok sa považuje za uplatnený obchodne primeraným spôsobom vtedy, ak sa uplatňuje v súlade s ustanoveniami dohody s výnimkou prípadov, keď sú tieto ustanovenia zjavne neopodstatnené.

4.   Ak strana prijímajúca záloh zašle zainteresovaným stranám písomné oznámenie o potenciálnom predaji alebo prenájme desať alebo viac pracovných dní vopred, považuje sa to za splnenie požiadavky zaslania „oznámenia dostatočne vopred“ stanovenej v článku 8 ods. 4 dohovoru. Uvedené skutočnosti nebránia strane prijímajúcej záloh a strane poskytujúcej záloh ani ručiteľovi v tom, aby sa dohodli na dlhšej lehote zaslania uvedeného oznámenia.

5.   Registračný orgán v zmluvnom štáte vyhovie, s výhradou ktorýchkoľvek uplatniteľných bezpečnostných zákonov a právnych predpisov, žiadosti o výmaz lietadla z registra lietadiel a žiadosti o vývoz, ak:

a)

žiadosť riadne predložila oprávnená strana v súlade so zaevidovaným neodvolateľným povolením na výmaz lietadla z registra lietadiel a povolením na vývoz a ak

b)

oprávnená strana registračnému orgánu potvrdí, ak o to tento orgán požiada, že všetky nároky z registrovaných zábezpek, ktoré majú prednosť pred zábezpekami veriteľa, v ktorého prospech bolo predmetné oprávnenie vydané, boli uspokojené, alebo že držitelia týchto zábezpek súhlasili s výmazom lietadla z registra lietadiel a s vývozom.

6.   Strana prijímajúca záloh, ktorá navrhuje uskutočniť výmaz lietadla z registra lietadiel a vývoz lietadla podľa ods. 1 iným spôsobom ako na základe súdneho nariadenia, poskytne dostatočne vopred oznámenie v písomnej forme o navrhovanom výmaze lietadla z registra lietadiel a o vývoze lietadla:

a)

zainteresovaným stranám uvedeným v článku 1 písm. m) bod i) a ii) dohovoru a

b)

zainteresovaným stranám uvedeným v článku 1 písm. m) bod iii) dohovoru, ktoré predložili strane prijímajúcej záloh oznámenie o svojich právach dostatočne vopred pred výmazom lietadla z registra lietadiel a vývozom lietadla.

Článok X

Zmena ustanovení o predbežných opatreniach do vydania konečného rozhodnutia

1.   Tento článok sa uplatňuje len vtedy, keď zmluvný štát urobil vyhlásenie podľa článku XXX ods. 2 a v rozsahu stanovenom v tomto vyhlásení.

2.   Na účely článku 13 ods. 1 dohovoru, pojem „rýchlo“ v súvislosti so získaním predbežného opatrenia znamená v rámci takého počtu pracovných dní odo dňa podania žiadosti o predbežné opatrenie, aký je uvedený vo vyhlásení zmluvného štátu, v ktorom je žiadosť podaná.

3.   Článok 13 ods. 1 dohovoru sa uplatňuje s pridaním tohto textu hneď za písm. d):

„e)

ak sa dlžník a veriteľ kedykoľvek na tom konkrétne dohodnú, o predaji a použití výťažkov z toho plynúcich“, a článok 43 ods. 2 sa uplatňuje s vložením slov „a e)“ za slová „ článok 13 ods. 1 písm. d)“.

4.   Vlastníctvo alebo akákoľvek iná zábezpeka dlžníka prechádzajúce pri predaji podľa predchádzajúceho odseku sú oslobodené od akejkoľvek inej zábezpeky, pred ktorou má medzinárodná zábezpeka veriteľa prednosť podľa ustanovení článku 29 dohovoru.

5.   Veriteľ a dlžník alebo ktorákoľvek iná zainteresovaná strana sa môžu písomne dohodnúť na vylúčení uplatňovania článku 13 ods. 2 dohovoru.

6.   Pokiaľ ide o opravné prostriedky v článku IX ods. 1:

a)

registračný orgán alebo prípadne iné správne orgány v zmluvnom štáte ich poskytnú najneskôr päť pracovných dní po tom, keď veriteľ oznámi týmto orgánom vydanie predbežného opatrenia stanoveného v článku IX ods. 1, alebo v prípade, keď predbežné opatrenie vydá zahraničný súd, keď bolo uznané súdom uvedeného zmluvného štátu, a že veriteľ je v súlade s dohovorom oprávnený získať tieto opravné prostriedky, a

b)

príslušné orgány bez prieťahov spolupracujú s veriteľom a poskytujú mu pomoc pri uplatňovaní takýchto opravných prostriedkov v súlade s uplatniteľnými zákonmi a inými právnymi predpismi v oblasti leteckej bezpečnosti.

7.   Odseky 2 a 6 nemajú vplyv na žiadne uplatniteľné zákony a iné právne predpisy v oblasti leteckej bezpečnosti.

Článok XI

Opravné prostriedky v prípade platobnej neschopnosti

1.   Tento článok sa uplatňuje len vtedy, ak zmluvný štát, ktorý má primárnu súdnu právomoc v prípadoch platobnej neschopnosti, urobil vyhlásenie v súlade s článkom XXX ods. 3.

2.   Ak dôjde k udalosti súvisiacej s platobnou neschopnosťou, správca konkurznej podstaty alebo prípadne dlžník odovzdá, s výhradou ods. 7, držbu leteckého predmetu veriteľovi najneskôr do toho z uvedených termínov, ktorý nastane skôr:

a)

koniec čakacej doby a

b)

dátum, keď by bol veriteľ oprávnený ujať sa držby leteckého predmetu v prípade, ak by sa tento článok neuplatnil.

3.   Na účely tohto článku „čakacia doba“ predstavuje obdobie špecifikované vo vyhlásení zmluvného štátu, ktorý má primárnu súdnu právomoc v prípadoch platobnej neschopnosti.

4.   Odkazy v tomto článku na „správcu konkurznej podstaty “ sú odkazmi na takúto osobu v jej úradnom, a nie súkromnom postavení.

5.   Pokiaľ sa veriteľovi neposkytne príležitosť ujať sa držby podľa ods. 2 a dovtedy, kým sa mu táto príležitosť neposkytne:

a)

správca konkurznej podstaty alebo prípadne dlžník uschováva letecký predmet a udržiava ho aj jeho hodnotu v súlade s dohodou a

b)

veriteľ je oprávnený požiadať o akúkoľvek inú formu predbežného opatrenia dostupnú podľa uplatniteľného práva.

6.   Písm. a) predchádzajúceho odseku nevylučuje používanie leteckého predmetu podľa podmienok stanovených na uschovávanie leteckého predmetu a na udržiavanie tohto predmetu aj jeho hodnoty.

7.   Správca konkurznej podstaty alebo prípadne dlžník si môže zachovať držbu leteckého predmetu, ak v lehote stanovenej v ods. 2 napravil všetky prípady neplnenia záväzkov s výnimkou neplnenia v dôsledku začatia konkurzného konania a zaviazal sa plniť všetky budúce záväzky vyplývajúce z dohody. Ďalšia čakacia doba sa v prípade neplnenia takýchto budúcich záväzkov neposkytne.

8.   Pokiaľ ide o opravné prostriedky v článku IX ods. 1:

a)

registračný orgán alebo prípadne iné správne orgány v zmluvnom štáte ich poskytnú najneskôr päť pracovných dní po tom, keď veriteľ oznámi týmto orgánom, že v súlade s dohovorom je oprávnený získať tieto opravné prostriedky, a

b)

príslušné orgány bez prieťahov spolupracujú s veriteľom a poskytujú mu pomoc pri uplatňovaní takýchto opravných prostriedkov v súlade s uplatniteľnými zákonmi a inými právnymi predpismi v oblasti leteckej bezpečnosti.

9.   Uplatneniu žiadnych opravných prostriedkov povolených dohovorom alebo týmto protokolom sa nesmie zabrániť, ani sa ich uplatnenie nesmie odložiť na obdobie po dátume uvedenom v ods. 2.

10.   Žiadne záväzky dlžníka podľa dohody sa nesmú zmeniť bez súhlasu veriteľa.

11.   Nič v predchádzajúcom odseku sa nemá vykladať ako dotýkajúce sa právomoci správcu konkurznej podstaty dohodu ukončiť, ak má takúto právomoc podľa uplatniteľného práva.

12.   V konkurznom konaní nemajú žiadne práva alebo zábezpeky, s výnimkou mimozmluvných práv alebo zábezpek z kategórie, na ktorú sa vzťahuje vyhlásenie podľa článku 39 ods. 1 dohovoru, prednosť pred registrovanými zábezpekami.

13.   Dohovor v znení článku IX tohto protokolu sa uplatňuje na výkon všetkých opravných prostriedkov podľa tohto článku.

2.   Ak dôjde k udalosti súvisiacej s platobnou neschopnosťou, správca konkurznej podstaty alebo prípadne dlžník oznámi veriteľovi na jeho žiadosť v lehote stanovenej vo vyhlásení zmluvného štátu podľa článku XXX ods. 3, či:

a)

odstráni všetky prípady neplnenia záväzkov s výnimkou neplnenia v dôsledku začatia konkurzného konania a zaviaže sa plniť všetky budúce záväzky podľa dohody a dokumentov o príslušnej transakcii alebo ak

b)

poskytne veriteľovi príležitosť, aby sa ujal držby leteckého predmetu v súlade s uplatniteľným právom.

3.   Uplatniteľné právo uvedené v písmene b) predchádzajúceho odseku môže dať súdu možnosť, aby požadoval prijatie akéhokoľvek ďalšieho opatrenia alebo poskytnutia akejkoľvek ďalšej záruky.

4.   Veriteľ poskytne dôkaz o svojich nárokoch a doklad o registrácii jeho medzinárodnej zábezpeky.

5.   Ak správca konkurznej podstaty alebo prípadne dlžník nepošle oznámenie v súlade s ods. 2 alebo ak správca konkurznej podstaty alebo dlžník vyhlási, že poskytne veriteľovi príležitosť, aby sa ujal držby leteckého predmetu, ale ten tak neurobí, súd môže veriteľovi povoliť, aby sa ujal držby leteckého predmetu za takých podmienok, aké môže nariadiť súd, a môže požadovať prijatie akýchkoľvek ďalších opatrení alebo poskytnutie akejkoľvek ďalšej záruky.

6.   Letecký predmet sa nepredá dovtedy, kým súd nerozhodne o požiadavke a o medzinárodnej zábezpeke.

Článok XII

Pomoc v prípade platobnej neschopnosti

1.   Tento článok sa uplatňuje len vtedy, keď zmluvný štát urobil vyhlásenie podľa článku XXX ods. 1.

2.   Súdy zmluvného štátu, v ktorom sa letecký predmet nachádza, v súlade s právnymi predpismi zmluvného štátu pri výkone ustanovení článku XI spolupracujú v maximálne možnej miere so zahraničnými súdmi a so zahraničnými správcami konkurznej podstaty.

Článok XIII

Povolenie na výmaz lietadla z registra lietadiela na vývoz lietadla

1.   Tento článok sa uplatňuje len vtedy, keď zmluvný štát urobil vyhlásenie v súlade s článkom XXX ods. 1.

2.   Ak dlžník vydal neodvolateľné povolenie na výmaz lietadla z registra lietadiel a na vývoz lietadla, ktoré v podstate zodpovedá formuláru priloženému k tomuto protokolu, a predložil takéto povolenie registračnému orgánu na zápis, toto povolenie sa takto zaregistruje.

3.   Osoba, v ktorej prospech bolo povolenie vydané („oprávnená strana“), alebo jej splnomocnený zástupca je jedinou osobou oprávnenou uplatniť opravné prostriedky stanovené v článku IX ods. 1, a môže tak konať len v súlade s predmetným povolením a s uplatniteľnými zákonmi a právnymi predpismi v oblasti leteckej bezpečnosti. Dlžník nesmie takéto oprávnenie zrušiť bez písomného súhlasu oprávnenej strany. Registračný orgán na žiadosť oprávnenej strany odstráni povolenie z registra.

4.   Registračný orgán a ďalšie správne orgány v zmluvných štátoch bez prieťahov spolupracujú s oprávnenou stranou a poskytujú jej pomoc pri uplatňovaní opravných prostriedkov uvedených v článku IX.

Článok XIV

Zmena ustanovení o priorite

1.   Kupujúci, ktorý kupuje letecký predmet na základe registrovaného predaja získava zábezpeku na tento predmet bez akejkoľvek následne zaregistrovanej zábezpeky a bez akejkoľvek neregistrovanej zábezpeky, aj keď kupujúci v skutočnosti vedel o predmetnej neregistrovanej zábezpeke.

2.   Kupujúci leteckého predmetu nadobúda zábezpeku na tento predmet s výhradou zábezpeky registrovanej v čase nadobudnutia predmetu.

3.   Na vlastníctvo leteckého motora ani na iné právo či zábezpeku vo vzťahu k nemu nemá vplyv jeho inštalácia v lietadle alebo jeho odstránenie z lietadla.

4.   Článok 29 ods. 7 dohovoru sa uplatňuje na položku, inú ako predmet, inštalovanú do draka lietadla, do leteckého motora alebo helikoptéry.

Článok XV

Zmena ustanovení o postúpení

Článok 33 ods. 1 dohovoru sa uplatňuje tak, ako by bol za písm. b) pridaný tento text:

„a c) dlžník predložil písomný súhlas, a to nezávisle od toho, či súhlas bol alebo nebol udelený pred postúpením alebo či označuje alebo neoznačuje postupníka.“

Článok XVI

Ustanovenia o dlžníkovi

1.   Ak nedôjde k neplneniu záväzkov v zmysle článku 11 dohovoru, dlžník má právo na pokojnú držbu a na používanie predmetu v súlade s dohodou a vo vzťahu:

a)

k svojmu veriteľovi a držiteľovi akejkoľvek zábezpeky, ktorej je dlžník zbavený podľa článku 29 ods. 4 dohovoru, alebo vo funkcii kupujúceho, podľa článku XIV ods. 1 tohto protokolu, pokiaľ sa dlžník nedohodol inak a v rozsahu, v akom sa dlžník dohodol inak, a

b)

k držiteľovi akejkoľvek zábezpeky, vo vzťahu ku ktorej dlžníkove právo alebo zábezpeka sú podriadené podľa článku 29 ods. 4 dohovoru, alebo vo funkcii kupujúceho, podľa článku XIV ods. 2 tohto protokolu, ale len ak s tým tento držiteľ súhlasil.

2.   Nič v dohovore ani v tomto protokole nemá vplyv na zodpovednosť veriteľa za akékoľvek porušenie dohody podľa uplatniteľného práva, pokiaľ sa dohoda týka leteckého predmetu.

KAPITOLA III

USTANOVENIA O REGISTRI MEDZINÁRODNÝCH ZÁBEZPEK NA LETECKÉ PREDMETY

Článok XVII

Dozorný orgán a registrátor

1.   Dozorným orgánom je medzinárodný subjekt ustanovený uznesením prijatým Diplomatickou konferenciou o prijatí dohovoru o mobilnom zariadení a leteckého protokolu.

2.   Ak medzinárodný subjekt uvedený v predchádzajúcom odseku nie je schopný a ochotný konať ako dozorný orgán, zvolá sa konferencia signatárskych a zmluvných štátov, ktorá ustanoví iný dozorný orgán.

3.   Dozorný orgán a jeho funkcionári a zamestnanci požívajú imunitu pred právnym a administratívnym konaním stanovenú podľa predpisov, ktoré sa na nich vzťahujú ako na medzinárodné subjekty alebo na inom základe.

4.   Dozorný orgán môže spomedzi osôb s potrebnou kvalifikáciou a skúsenosťami, ktoré nominovali signatárske a zmluvné štáty, ustanoviť komisiu odborníkov a poveriť ju úlohou pomáhať dozornému orgánu pri vykonávaní jeho funkcií.

5.   Prvý registrátor spravuje medzinárodný register po dobu piatich rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tohto protokolu. Potom registrátora vymenuje alebo opätovne vymenuje v pravidelných päťročných intervaloch dozorný orgán.

Článok XVIII

Prvé pravidlá

Prvé pravidlá vypracuje dozorný orgán tak, aby nadobudli platnosť v deň, keď nadobudne platnosť tento protokol.

Článok XIX

Určené kontaktné miesta

1.   S výhradou ods. 2 môžu zmluvné štáty kedykoľvek určiť na svojom území subjekt alebo subjekty ako kontaktné miesto alebo kontaktné miesta, prostredníctvom ktorých sa zasielajú alebo môžu sa zasielať do medzinárodného registra informácie požadované pre registrácie, s výnimkou registrácie oznámenia o vnútroštátnej zábezpeke alebo o práve či zábezpeke podľa článku 40, v oboch prípadoch vznikajúcich podľa právnych predpisov iného štátu.

2.   Určenie kontaktného miesta realizované podľa predchádzajúceho odseku môže povoliť, ale nie vynucovať, používanie určeného kontaktného miesta alebo kontaktných miest pre zasielanie informácií požadovaných pre registrácie v súvislosti s leteckými motormi.

Článok XX

Dodatočné zmeny ustanovení o registri

1.   Na účely článku 19 ods. 6 dohovoru vyhľadávacím kritériom pre letecký predmet je názov jeho výrobcu, sériové číslo výrobcu a označenie jeho modelu, v prípade potreby doplnené na účel zabezpečenia jednoznačnej identifikácie. Takéto doplnkové informácie sa špecifikujú v pravidlách.

2.   Na účely článku 25 ods. 2 dohovoru a za okolností v ňom uvedených držiteľ registrovanej potenciálnej medzinárodnej zábezpeky alebo registrovaného potenciálneho postúpenia medzinárodnej zábezpeky alebo osoba, v prospech ktorej bol zaregistrovaný potenciálny predaj, prijme také opatrenia, ktoré sú v jeho právomoci, s cieľom zabezpečiť výmaz lietadla z registra lietadiel najneskôr do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti uvedenej v uvedenom odseku.

3.   Poplatky uvedené v článku 17 ods. 2 písm. h) dohovoru sa určia tak, aby uhradili primerané náklady na zriadenie, prevádzkovanie a riadenie medzinárodného registra a primerané náklady dozorného orgánu súvisiace s výkonom jeho funkcií, uplatňovaním jeho právomocí a plnením povinností stanovených v článku 17 ods. 2 dohovoru.

4.   Centralizované funkcie medzinárodného registra vykonáva a riadi registrátor dvadsaťštyri hodín denne. Jednotlivé kontaktné miesta fungujú aspoň počas pracovnej doby platnej na príslušnom území.

5.   Výška poistenia alebo finančnej záruky, ktoré sú uvedené v článku 28 ods. 4 dohovoru, sa stanoví pre každú udalosť tak, aby nebola menšia ako maximálna hodnota leteckého predmetu stanovená dozorným orgánom.

6.   Nič v dohovore nebráni registrátorovi zabezpečiť si poistenie alebo finančnú záruku na pokrytie udalostí, za ktoré registrátor podľa článku 28 dohovoru nenesie zodpovednosť.

KAPITOLA IV

SÚDNA PRÁVOMOC

Článok XXI

Zmena ustanovení o súdnej právomoci

Na účely článku 43 dohovoru a s výhradou článku 42 dohovoru má súd zmluvného štátu súdnu právomoc aj v prípade, keď je leteckým predmetom helikoptéra alebo drak lietadla, ktorý je súčasťou lietadla, ktorého štátom registra je predmetný štát.

Článok XXII

Vzdanie sa zvrchovanej imunity

1.   S výhradou odseku 2, vzdanie sa zvrchovanej imunity pred právomocou súdov uvedených v článku 42 alebo článku 43 dohovoru alebo v súvislosti s vymáhaním práv a zábezpek týkajúcich sa leteckého predmetu podľa dohovoru, je záväzné, a ak boli splnené ostatné podmienky tejto súdnej právomoci alebo vymáhania práv, je platné pre výkon súdnej právomoci a povolenie vymáhania práv, a to podľa konkrétnych okolností.

2.   Vzdanie sa zvrchovanej imunity podľa predchádzajúceho odseku musí byť v písomnej forme a musí obsahovať opis leteckého predmetu.

KAPITOLA V

VZŤAH K INÝM DOHOVOROM

Článok XXIII

Vzťah k Dohovoru o medzinárodnom uznávaní práv k lietadlám

Dohovor nahrádza pre zmluvný štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru o medzinárodnom uznávaní práv k lietadlám podpísaného v Ženeve 19. júna 1948, uvedený ženevský dohovor v častiach týkajúcich sa lietadiel, ako sú vymedzené v tomto protokole, a leteckých predmetov. V prípade práv alebo zábezpek, ktoré dohovor neupravuje alebo na ktoré sa nevzťahuje, však ženevský dohovor nenahrádza.

Článok XXIV

Vzťah k Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre predbežné zabavenie lietadla

1.   Dohovor nahrádza pre zmluvný štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre predbežné zabavenie lietadla podpísaného v Ríme 29. mája 1933, uvedený dohovor v častiach týkajúcich sa lietadiel, ako sú vymedzené v tomto protokole.

2.   Zmluvný štát, ktorý je zmluvnou stranou uvedeného dohovoru, môže pri ratifikácii, prijatí alebo schválení protokolu alebo pri pristúpení k nemu vyhlásiť, že tento článok nebude uplatňovať.

Článok XXV

Vzťah k Dohovoru UNIDROIT o medzinárodnom finančnom lízingu

Tento dohovor nahrádza Dohovor UNIDROIT o medzinárodnom finančnom lízingu podpísaný v Ottawe 28. mája 1988, v častiach týkajúcich sa leteckých predmetov.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok XXVI

Podpis, ratifikácia, prijatie, schválenie alebo pristúpenie

1.   Tento protokol je otvorený na podpis v Kapskom meste 16. novembra 2001 pre štáty, ktoré sa zúčastnili na Diplomatickej konferencii o prijatí dohovoru o mobilnom zariadení a leteckého protokolu, ktorá sa konala v Kapskom meste v dňoch 29. októbra až 16. novembra 2001. Po 16. novembri 2001 je tento protokol otvorený na podpis pre všetky štáty v ústredí Medzinárodného inštitútu pre zjednotenie súkromného práva (UNIDROIT) v Ríme dovtedy, kým nenadobudne platnosť v súlade s článkom XXVIII.

2.   Tento protokol podlieha ratifikácii, prijatiu a schváleniu štátmi, ktoré ho podpísali.

3.   Ktorýkoľvek štát, ktorý tento protokol nepodpíše, môže k nemu kedykoľvek pristúpiť.

4.   Ratifikácia, prijatie, schválenie alebo pristúpenie nadobúda platnosť uložením príslušnej oficiálnej listiny u depozitára.

5.   Štát sa nemôže stať zmluvnou stranou tohto protokolu, pokiaľ nie je alebo sa nestane aj zmluvnou stranou dohovoru.

Článok XXVII

Organizácie regionálnej hospodárskej integrácie

1.   Organizácia regionálnej hospodárskej integrácie, ktorú tvoria suverénne štáty a ktorá má právomoc nad určitými záležitosťami upravovanými týmto protokolom, takisto môže podpísať, prijať alebo schváliť tento protokol alebo k nemu pristúpiť. Organizácia regionálnej hospodárskej integrácie má v takom prípade práva a povinnosti zmluvného štátu v rozsahu svojej právomoci, ktorú uvedená organizácia má nad záležitosťami upravovanými týmto protokolom. Keď má v súvislosti s týmto protokolom počet zmluvných štátov rozhodujúci význam, organizácia regionálnej hospodárskej integrácie sa nepovažuje za ďalší zmluvný štát popri jeho členských štátoch, ktoré sú zmluvnými štátmi.

2.   Organizácia regionálnej hospodárskej integrácie vydá pri podpise, prijatí, schválení alebo pristúpení vyhlásenie, ktoré sa uloží u depozitára a v ktorom sa špecifikujú záležitosti upravované týmto protokolom, vo vzťahu ku ktorým na ňu preniesli právomoc členské štáty tejto organizácie. Organizácia regionálnej hospodárskej integrácie bezodkladne oznámi depozitárovi všetky zmeny v rozdelení právomoci, vrátane novo prenesených právomocí špecifikovaných vo vyhlásení vydanom podľa tohto odseku.

3.   Akýkoľvek odkaz na „zmluvný štát“ alebo na „zmluvné štáty“, prípadne na „štát, ktorý je zmluvnou stranou“ alebo na „štáty, ktoré sú zmluvnými stranami“ tohto protokolu sa rovnako uplatňuje na organizáciu regionálnej hospodárskej integrácie, ak si to vyžadujú súvislosti.

Článok XXVIII

Nadobudnutie platnosti

1.   Tento protokol nadobúda platnosť v prvý deň mesiaca po uplynutí troch mesiacov od dátumu uloženia ôsmej listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení, a to pre štáty, ktoré uložili takéto listiny.

2.   Pre ostatné štáty tento protokol nadobúda platnosť v prvý deň mesiaca po uplynutí troch mesiacov od dátumu uloženia ich listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení.

Článok XXIX

Územné celky

1.   Ak má zmluvný štát územné celky, na ktorých sa uplatňujú rozličné systémy práva v súvislosti so záležitosťami, ktorými sa zaoberá tento protokol, môže pri ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení vyhlásiť, že pôsobnosť tohto protokolu sa vzťahuje na všetky jeho územné celky alebo len na jeden či niekoľko územných celkov, a môže potom kedykoľvek zmeniť toto svoje vyhlásenie predložením iného vyhlásenia.

2.   V každom takomto vyhlásení sa výslovne uvedú územné celky, na ktoré sa tento protokol vzťahuje.

3.   Ak zmluvný štát neurobil žiadne vyhlásenie podľa ods. 1, tento protokol sa uplatňuje na všetky územné celky tohto štátu.

4.   Keď zmluvný štát rozširuje pôsobnosť tohto protokolu na jeden alebo niekoľko svojich územných celkov, môže urobiť vyhlásenia povolené podľa tohto protokolu vo vzťahu ku každému takémuto územnému celku, pričom vyhlásenia urobené vo vzťahu k jednému územnému celku sa môžu líšiť od vyhlásení urobených vo vzťahu k inému územnému celku.

5.   Ak sa prostredníctvom vyhlásenia podľa ods. 1 pôsobnosť tohto protokolu rozšíri na jeden alebo viac územných celkov zmluvného štátu:

a)

platí, že dlžník sa nachádza v zmluvnom štáte len vtedy, ak je zapísaný v obchodnom registri alebo bol založený podľa právnych predpisov platných na územnom celku, na ktorý sa dohovor a tento protokol vzťahuje, alebo ak má sídlo zapísané v obchodnom registri alebo štatutárne sídlo, správne ústredie, miesto podnikania alebo miesto obvyklého bydliska na územnom celku, na ktorý sa dohovor a tento protokol vzťahuje;

b)

každý odkaz na umiestnenie predmetu v zmluvnom štáte je odkazom na miesto predmetu na územnom celku, na ktorý sa dohovor a tento protokol vzťahuje, a

c)

každý odkaz na správne orgány v uvedenom zmluvnom štáte sa považuje za odkaz na správne orgány s právomocou na územnom celku, na ktorý sa dohovor a tento protokol vzťahuje, a všetky odkazy na národný register alebo na registračný orgán v uvedenom zmluvnom štáte sa považujú za odkazy na platný register lietadiel alebo na registračný orgán s právomocou na územnom celku alebo územných celkoch, na ktoré sa dohovor a tento protokol vzťahuje.

Článok XXX

Vyhlásenia k niektorým ustanoveniam

1.   Zmluvný štát môže pri ratifikácii, prijatí alebo schválení tohto protokolu alebo pri pristúpení k nemu vyhlásiť, že bude uplatňovať ktorýkoľvek jeden alebo viacero z článkov VIII, XII a XIII tohto protokolu.

2.   Zmluvný štát môže pri ratifikácii, prijatí alebo schválení tohto protokolu alebo pri pristúpení k nemu vyhlásiť, že bude úplne alebo čiastočne uplatňovať článok X tohto protokolu. Ak urobí takéto vyhlásenie vo vzťahu k článku X ods. 2, stanoví dobu požadovanú v uvedenom odseku.

3.   Zmluvný štát môže pri ratifikácii, prijatí alebo schválení tohto protokolu alebo pri pristúpení k nemu vyhlásiť, že bude v plnom rozsahu uplatňovať alternatívu A alebo v plnom rozsahu alternatívu B článku XI, a v takom prípade stanoví prípadné druhy konkurzného konania, pri ktorých bude uplatňovať alternatívu A, a prípadné druhy konkurzného konania, pri ktorých bude uplatňovať alternatívu B. Zmluvný štát, ktorý urobí vyhlásenie podľa tohto odseku, stanoví dobu požadovanú v článku XI.

4.   Súdy zmluvných štátov uplatnia článok XI v súlade s vyhlásením zmluvného štátu, ktorý má primárnu súdnu právomoc v prípadoch platobnej neschopnosti.

5.   Zmluvný štát môže pri ratifikácii, prijatí alebo schválení tohto protokolu alebo pri pristúpení k nemu vyhlásiť, že nebude úplne alebo čiastočne uplatňovať ustanovenia článku XXI. V tomto vyhlásení stanoví, za akých podmienok sa bude príslušný článok uplatňovať v prípade, že sa má uplatňovať čiastočne, alebo inak aké iné formy predbežného opatrenia sa budú uplatňovať.

Článok XXXI

Vyhlásenia podľa dohovoru

Vyhlásenia urobené podľa dohovoru, vrátane vyhlásení urobených podľa článkov 39, 40, 50, 53, 54, 55, 57, 58 a 60 dohovoru, sa považujú za vyhlásenia urobené aj podľa tohto protokolu, pokiaľ nie je uvedené inak.

Článok XXXII

Výhrady a vyhlásenia

1.   Voči tomuto protokolu sa nemôžu vzniesť žiadne výhrady, ale môžu sa urobiť vyhlásenia povolené článkami XXIV, XXIX, XXX, XXXI, XXXIII a XXXIV v súlade s týmito ustanoveniami.

2.   Každé vyhlásenie alebo následné vyhlásenie alebo odvolané vyhlásenie podľa tohto protokolu sa oznámi v písomnej forme depozitárovi.

Článok XXXIII

Následné vyhlásenia

1.   Štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže kedykoľvek po dátume, keď preň tento protokol nadobudne platnosť, urobiť následné vyhlásenie, s výnimkou vyhlásenia urobeného v súlade s článkom XXXI podľa článku 60 dohovoru, a to oznámením tejto skutočnosti depozitárovi.

2.   Každé takéto následné vyhlásenie nadobúda platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí šiestich mesiacov od dátumu prijatia oznámenia depozitárom.

Ak je v oznámení stanovené dlhšie obdobie na nadobudnutie platnosti uvedeného vyhlásenia, potom nadobudne platnosť po uplynutí tohto dlhšieho obdobia od dátumu prijatia oznámenia depozitárom.

3.   Bez ohľadu na predchádzajúci odsek sa tento protokol vo vzťahu ku všetkým právam a zábezpekám, ktoré vznikli pred dátumom nadobudnutia platnosti akéhokoľvek takéhoto následného vyhlásenia, ďalej uplatňuje tak, ako keby nebolo urobené žiadne následné vyhlásenie.

Článok XXXIV

Odvolanie vyhlásenia

1.   Ktorýkoľvek štát, ktorý je zmluvnou stranou a ktorý urobil vyhlásenie podľa tohto protokolu, s výnimkou vyhlásenia urobeného v súlade s článkom XXXI podľa článku 60 dohovoru, môže toto vyhlásenie kedykoľvek odvolať prostredníctvom oznámenia zaslaného depozitárovi. Takéto odvolanie nadobudne platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí šiestich mesiacov od dátumu prijatia oznámenia depozitárom.

2.   Bez ohľadu na predchádzajúci odsek sa tento protokol vo vzťahu ku všetkým právam a zábezpekám, ktoré vznikli pred dátumom nadobudnutia platnosti odvolania, naďalej uplatňuje tak, ako keby vyhlásenie nebolo odvolané.

Článok XXXV

Vypovedanie protokolu

1.   Ktorýkoľvek štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže vypovedať tento protokol prostredníctvom písomného oznámenia zaslaného depozitárovi.

2.   Každé takéto vypovedanie nadobúda platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvanástich mesiacov od dátumu prijatia oznámenia depozitárom.

3.   Bez ohľadu na predchádzajúci odsek sa tento protokol vo vzťahu ku všetkým právam a zábezpekám, ktoré vznikli pred dátumom nadobudnutia platnosti vypovedania, ďalej uplatňuje tak, ako keby nebol vypovedaný.

Článok XXXVI

Hodnotiace konferencie, zmeny a doplnenia a súvisiace záležitosti

1.   Depozitár po konzultácii s dozorným orgánom vypracuje pre štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, raz do roka alebo vtedy, keď si to vyžiadajú okolnosti, správu o spôsobe fungovania medzinárodného režimu stanoveného v tomto dohovore v znení zmien a doplnení v tomto protokole v praxi. Pri príprave týchto správ depozitár zohľadní správy dozorného orgánu o fungovaní systému medzinárodnej registrácie.

2.   Na žiadosť minimálne dvadsiatich piatich percent štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, depozitár po konzultácii s dozorným orgánom z času na čas zvolá hodnotiace konferencie na účel posúdenia:

a)

praktického pôsobenia dohovoru v znení tohto protokolu a jeho účinkov pri podporovaní financovania prostredníctvom aktív a prenájmu predmetov, na ktoré sa vzťahujú jeho podmienky;

b)

súdneho výkladu a uplatňovania podmienok tohto protokolu a pravidiel;

c)

fungovania systému medzinárodnej registrácie, činnosti registrátora a dohľadu, ktorý nad ním vykonáva dozorný orgán, s prihliadnutím na správy dozorného orgánu a;

d)

vhodnosti akýchkoľvek zmien tohto protokolu alebo úprav týkajúcich sa medzinárodného registra.

3.   Každú zmenu a doplnenie tohto protokolu schvaľuje najmenej dvojtretinová väčšina štátov, ktoré sú zmluvnými stranami a účastníkmi konferencie uvedenej v predchádzajúcom odseku, a pre štáty, ktoré ratifikovali, prijali alebo schválili takéto zmeny a doplnenia, nadobúdajú platnosť vtedy, keď ich osem štátov ratifikuje, prijme alebo schváli v súlade s ustanoveniami článku XXVIII o nadobudnutí platnosti protokolu.

Článok XXXVII

Depozitár a jeho funkcie

1.   Listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení sa uložia v Medzinárodnom inštitúte pre zjednotenie súkromného práva (UNIDROIT), ktorý sa týmto ustanovuje za depozitára.

2.   Depozitár:

a)

informuje všetky zmluvné štáty o:

i)

každom novom podpise alebo uložení listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení, spolu s príslušným dátumom;

ii)

dátume nadobudnutia platnosti tohto protokolu;

iii)

každom vyhlásení urobenom v súlade s týmto protokolom, spolu s príslušným dátumom;

iv)

odvolaní alebo zmene každého vyhlásenia, spolu s príslušným dátumom a

v)

oznámení o každom vypovedaní tohto protokolu spolu s príslušným dátumom a s dátumom jeho nadobudnutia platnosti;

b)

posiela overené kópie tohto protokolu všetkým zmluvným štátom;

c)

poskytuje dozornému orgánu a registrátorovi exemplár každej listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení, spolu s príslušným dátumom ich uloženia, exemplár každého vyhlásenia alebo odvolaného či zmeneného vyhlásenia a exemplár každého oznámenia o vypovedaní spolu s dátumom príslušného oznámenia, aby mohli byť uvedené informácie ľahko a plne dostupné, a

d)

vykonáva ďalšie funkcie, ktoré sú u depozitárov obvyklé.

NA DÔKAZ TOHO podpísaní riadne splnomocnení zástupcovia podpísali tento protokol.

V Kapskom meste šestnásteho novembra dvetisícjeden, v jednom origináli v angličtine, arabčine, čínštine, francúzštine, ruštine a španielčine, pričom všetky tieto znenia sú rovnako autentické, a táto autentickosť sa potvrdí, keď spoločný sekretariát konferencie podliehajúci právomoci predsedu konferencie overí do deväťdesiatich dní od tu uvedeného dátumu vzájomnú zhodu týchto znení.

PRÍLOHA

FORMULÁR ŽIADOSTI O NEODVOLATEĽNÉ POVOLENIE VÝMAZU Z REGISTRA LIETADIEL A O POVOLENIE VÝVOZU

Príloha uvedená v článku XIII

Image


III Akty prijaté podľa Zmluvy o EÚ

AKTY PRIJATÉ PODĽA HLAVY VI ZMLUVY O EÚ

15.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/37


ROZHODNUTIE RADY

zo 6. apríla 2009

o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol)

(2009/371/SVV)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 30 ods. 1 písm. b), článok 30 ods. 2 a článok 34 ods. 2 písm. c),

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Zriadenie Európskeho policajného úradu (Europol) bolo odsúhlasené v Zmluve o Európskej únii zo 7. februára 1992 a ustanovené v Dohovore o zriadení Európskeho policajného úradu (dohovor o Europole), ktorý sa zakladá na článku K.3 Zmluvy o Európskej únii (2).

(2)

Dohovor o Europole bol predmetom niekoľkých zmien a doplnení zakotvených v troch protokoloch, ktoré nadobudli účinnosť po zdĺhavom procese ratifikácie. Nahradením dohovoru rozhodnutím sa preto zjednoduší prípadné prijímanie ďalších zmien a doplnení.

(3)

Zjednodušenie a zlepšenie právneho rámca Europolu možno sčasti dosiahnuť zriadením Europolu ako subjektu Únie financovaného zo všeobecného rozpočtu Európskej únie z dôvodu príslušného uplatňovania všeobecných pravidiel a postupov.

(4)

Najnovšie právne nástroje zriaďujúce podobné subjekty Únie v oblastiach patriacich do pôsobnosti hlavy VI Zmluvy o Európskej únii [rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (3), a rozhodnutie Rady 2005/681/SVV z 20. septembra 2005 o zriadení Európskej policajnej akadémie (EPA) (4)] majú formu rozhodnutí Rady, pretože takéto rozhodnutia sa dajú jednoduchšie prispôsobiť meniacim sa okolnostiam a novým politickým prioritám.

(5)

Zriadenie Europolu ako subjektu Únie financovaného zo všeobecného rozpočtu Európskej únie posilní úlohu Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o kontrolu Europolu, prostredníctvom jeho účasti v procese prijímania uvedeného rozpočtu vrátane plánu pracovných miest a postupu udelenia absolutória.

(6)

Podriadenie Europolu všeobecným pravidlám a postupom uplatňovaným pri podobných subjektoch Únie prinesie administratívne zjednodušenie, ktoré Europolu umožní sústrediť väčší počet svojich zdrojov na plnenie jeho hlavných úloh.

(7)

Ďalšie zjednodušenie a zlepšenie fungovania Europolu možno dosiahnuť prijatím opatrení zameraných na rozšírenie možností Europolu pomáhať príslušným orgánom presadzovania práva členských štátov a podporovať ich, a to bez ustanovenia výkonných právomocí zamestnancom Europolu.

(8)

Jedným z takýchto zlepšení sa má zabezpečiť, aby Europol mohol pomáhať príslušným orgánom členských štátov v boji proti osobitným závažným formám trestnej činnosti bez obmedzenia, ktorým je nutnosť existencie konkrétnych skutočností o zapojení organizovanej zločineckej štruktúry.

(9)

Malo by sa podporovať zriaďovanie spoločných vyšetrovacích tímov a je dôležité, aby ich členmi mohli byť zamestnanci Europolu. S cieľom zabezpečiť, aby takáto účasť bola možná v každom členskom štáte, malo by sa zaručiť, aby zamestnanci Europolu nepožívali svoju imunitu počas vykonávania podpornej funkcie v spoločných vyšetrovacích tímoch. Toto bude možné po prijatí nariadenia na tento účel na základe článku 16 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev.

(10)

Aby sa predišlo zbytočným konaniam, národné jednotky Europolu by mali mať priamy prístup ku všetkým údajom nachádzajúcim sa v Informačnom systéme Europolu.

(11)

Aby Europol dosiahol svoje ciele, spracúva osobné údaje automatizovanými prostriedkami alebo v rámci štruktúrovaných manuálnych súborov. V súlade s tým by sa mali podniknúť potrebné kroky na zaručenie takej úrovne ochrany údajov, ktorá zodpovedá aspoň úrovni vyplývajúcej z uplatnenia zásad Dohovoru Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracúvaní osobných údajov, podpísaného 28. januára 1981 v Štrasburgu spolu s jeho následnými zmenami a doplneniami, hneď ako tieto zmeny a doplnenia nadobudnú platnosť v rámci členských štátov.

(12)

Rámcové rozhodnutie Rady o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach sa bude uplatňovať na prenos osobných údajov členskými štátmi Europolu. Uvedené rámcové rozhodnutie neovplyvní príslušný súbor ustanovení o ochrane údajov v tomto rozhodnutí, ktoré obsahuje osobitné ustanovenia o ochrane osobných údajov a podrobnejšie upravuje tieto otázky z dôvodu ich osobitného charakteru, ako aj funkcií a právomocí Europolu.

(13)

Je potrebné zriadiť funkciu úradníka pre ochranu údajov, ktorý by bol zodpovedný za nezávislé zabezpečenie zákonnosti spracúvania údajov a súladu s ustanoveniami uvedenými v tomto rozhodnutí, týkajúcimi sa spracúvania osobných údajov vrátane spracúvania osobných údajov zamestnancov Europolu, ktoré sú chránené podľa článku 24 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (5).

(14)

Mali by sa rozšíriť existujúce možnosti Europolu vytvárať a riadiť systémy na spracúvanie informácií zamerané na podporu pri vykonávaní jeho úloh. Takéto ďalšie systémy na spracúvanie informácií by sa mali vytvoriť a udržiavať v súlade so všeobecnými zásadami ochrany osobných údajov zakotvenými v Dohovore Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracúvaní osobných údajov z 28. januára 1981, ako aj v súlade so zásadami v odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy č. R (87) 15 zo 17. septembra 1987 prostredníctvom rozhodnutia správnej rady schváleného Radou.

(15)

Toto rozhodnutie umožňuje zohľadňovať zásadu prístupu verejnosti k úradným dokumentom.

(16)

Aby Europol plnil svoje úlohy, mal by spolupracovať s európskymi inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami vrátane Eurojustu, ktoré zabezpečujú primeranú úroveň ochrany údajov.

(17)

Europol by mal mať právomoc uzatvárať dohody a pracovné dohody s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie alebo Spoločenstva a tak zvyšovať vzájomnú účinnosť v boji proti tým závažným formám trestnej činnosti, ktoré spadajú do právomoci oboch strán, a zabraňovať duplicite činností.

(18)

Možnosti spolupráce Europolu s tretími štátmi a organizáciami by sa mali racionalizovať, aby sa tak zabezpečila konzistentnosť so všeobecnou politikou Únie v tejto oblasti, a mali by sa stanoviť nové ustanovenia o spôsobe, akým by sa takáto spolupráca mala uskutočňovať v budúcnosti.

(19)

Riadenie Europolu by sa malo zlepšiť prostredníctvom zjednodušených postupov a všeobecnejších opisov úloh správnej rady, ako aj zavedením spoločného pravidla, že všetky rozhodnutia by sa mali prijímať dvojtretinovou väčšinou.

(20)

Je potrebné prijať aj ustanovenia na zlepšenie kontroly Europolu Európskym parlamentom, aby sa zabezpečilo, že Europol zostane v plnej miere zodpovednou a transparentnou organizáciou, pričom je zároveň potrebné zabezpečiť rešpektovanie dôvernej povahy operatívnych informácií.

(21)

Justičná kontrola Europolu sa vykonáva v súlade s článkom 35 Zmluvy o Európskej únii.

(22)

Mali by sa ustanoviť starostlivo vypracované prechodné opatrenia, aby tak Europol mohol čo najlepšie pokračovať v plnení svojich úloh.

(23)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to zriadenie subjektu zodpovedného za spoluprácu v oblasti presadzovania práva na úrovni Únie, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, uvedenou v článku 2 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(24)

V tomto rozhodnutí sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú sa zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie,

ROZHODLA TAKTO:

KAPITOLA I

ZRIADENIE A ÚLOHY

Článok 1

Zriadenie

1.   Týmto rozhodnutím sa nahrádzajú ustanovenia Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu (dohovor o Europole), ktorý sa zakladá na článku K.3 Zmluvy o Európskej únii.

Europol má sídlo v Haagu v Holandsku.

2.   Europol, ako sa uvádza v tomto rozhodnutí, sa považuje za právneho nástupcu Europolu zriadeného dohovorom o Europole.

3.   Europol udržiava kontakt s jedinou národnou jednotkou v každom členskom štáte, ktorá sa zriadi alebo určí v súlade s článkom 8.

Článok 2

Právna spôsobilosť

1.   Europol má právnu subjektivitu.

2.   Europol má v každom členskom štáte najširšiu právnu spôsobilosť a spôsobilosť na právne úkony, akú majú právnické osoby podľa práva príslušného členského štátu. Europol môže najmä nadobúdať hnuteľný a nehnuteľný majetok a disponovať s ním a zúčastňovať sa na súdnych konaniach ako jedna zo strán.

3.   Europol je oprávnený uzavrieť s Holandským kráľovstvom dohodu o sídle.

Článok 3

Cieľ

Cieľom Europolu je poskytovať pomoc a podporu činnostiam vykonávaným príslušnými orgánmi členských štátov a ich vzájomná spolupráca pri predchádzaní organizovanej trestnej činnosti, terorizmu a iným závažným formám trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, a v boji proti takýmto činnostiam.

Na účely tohto rozhodnutia sú „príslušné orgány“ všetky orgány verejnej moci v členských štátoch, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za predchádzanie trestnej činnosti a za boj proti nej.

Článok 4

Pôsobnosť

1.   Rozsah pôsobnosti Europolu zahŕňa organizovanú trestnú činnosť, terorizmus a iné závažné formy trestnej činnosti, ktoré sú uvedené v zozname v prílohe I a ktoré sa týkajú dvoch alebo viacerých členských štátov takým spôsobom, že si vyžadujú spoločný prístup členských štátov v závislosti od rozsahu, závažnosti a následkov takejto trestnej činnosti.

2.   Rada na odporúčanie správnej rady stanovuje Europolu priority, pričom zohľadňuje predovšetkým strategické analýzy a odhad hrozieb vypracované Europolom.

3.   Do pôsobnosti Europolu patria takisto aj súvisiace trestné činy. Súvisiacimi trestnými činmi sú:

a)

trestné činy spáchané s cieľom získať prostriedky na páchanie trestných činov patriacich do pôsobnosti Europolu;

b)

trestné činy spáchané s cieľom uľahčiť alebo uskutočniť trestné činy patriace do pôsobnosti Europolu;

c)

trestné činy spáchané na zabezpečenie beztrestnosti trestných činov patriacich do pôsobnosti Europolu.

Článok 5

Úlohy

1.   Medzi hlavné úlohy Europolu patrí:

a)

zhromažďovať, uchovávať, spracúvať, analyzovať a vymieňať informácie a spravodajské informácie;

b)

bezodkladne oznámiť príslušným orgánom členských štátov prostredníctvom národnej jednotky uvedenej v článku 8 informácie, ktoré sa týchto štátov týkajú, a oznamovať akékoľvek zistené súvislosti medzi trestnými činmi;

c)

pomáhať pri vyšetrovaní v členských štátoch predovšetkým poskytnutím všetkých relevantných informácií národným jednotkám;

d)

požiadať príslušné orgány dotknutých členských štátov, aby v konkrétnych prípadoch začali, vykonali alebo koordinovali vyšetrovanie a navrhli zostavenie spoločného vyšetrovacieho tímu;

e)

poskytovať spravodajské informácie a analytickú podporu členským štátom v súvislosti s významnými medzinárodnými podujatiami;

f)

vypracúvať odhad hrozieb, strategické analýzy a všeobecné situačné správy týkajúce sa jeho cieľa vrátane odhadu hrozieb v súvislosti s organizovanou trestnou činnosťou.

2.   Úlohy uvedené v odseku 1 zahŕňajú poskytovanie podpory členským štátom pri plnení ich úloh, medzi ktoré patrí zhromažďovanie a analýza informácií z internetu, aby pomáhali pri odhaľovaní trestnej činnosti umožnenej alebo páchanej prostredníctvom internetu.

3.   Europol plní tieto doplnkové úlohy:

a)

rozvíja odborné znalosti o vyšetrovacích postupoch príslušných orgánov členských štátov a poskytuje poradenstvo pri vyšetrovaniach;

b)

poskytuje strategické spravodajské informácie s cieľom uľahčovať a podporovať účinné a efektívne využívanie zdrojov dostupných na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie pre operatívne činnosti a podporovať tieto činnosti.

4.   Okrem toho Europol môže v kontexte svojho cieľa podľa článku 3 a v súlade so svojimi personálnymi a rozpočtovými zdrojmi a v medziach určených správnou radou pomáhať členským štátom poskytovaním podpory, poradenstva a výskumu v týchto oblastiach:

a)

odborná príprava členov ich príslušných orgánov, v prípade potreby v spolupráci s Európskou policajnou akadémiou;

b)

organizácia a vybavenie týchto orgánov uľahčovaním poskytovania technickej pomoci medzi členskými štátmi;

c)

metódy predchádzania trestnej činnosti;

d)

technické a forenzné metódy a analýzy a vyšetrovacie postupy.

5.   Europol plní tiež úlohu ústredného úradu pre boj proti falšovaniu eura v súlade s rozhodnutím Rady 2005/511/SVV z 12. júla 2005 o ochrane eura proti falšovaniu ustanovením Europolu ako ústredného úradu na boj proti falšovaniu eura (6). Europol tiež môže podporovať koordináciu opatrení vykonávaných príslušnými orgánmi členských štátov alebo v rámci spoločných vyšetrovacích tímov, prípadne v spojení so subjektmi Únie a orgánmi tretích štátov na účely boja proti falšovaniu eura. Na žiadosť môže finančne podporiť vyšetrovanie falšovania eura.

Článok 6

Účasť v spoločných vyšetrovacích tímoch

1.   Zamestnanci Europolu sa môžu v podpornej funkcii zúčastňovať na práci spoločných vyšetrovacích tímov vrátane takýchto tímov vytvorených v súlade s článkom 1 rámcového rozhodnutia Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (7), v súlade s článkom 13 Dohovoru z 29. mája 2000 o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (8) alebo v súlade s článkom 24 Dohovoru z 18. decembra 1997 o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami (9), pokiaľ tieto tímy vyšetrujú trestné činy, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti Europolu podľa článku 4 tohto rozhodnutia.

Zamestnanci Europolu môžu v rozsahu stanovenom v právnych predpisoch členských štátov, v ktorých pôsobí vyšetrovací tím, a v súlade s dohodou uvedenou v odseku 2 pomáhať pri všetkých činnostiach a v súlade s odsekom 4 si vymieňať informácie so všetkými členmi spoločného vyšetrovacieho tímu. Nesmú sa však zúčastňovať na výkone žiadnych nápravných opatrení.

2.   Administratívna realizácia účasti zamestnancov Europolu v spoločných vyšetrovacích tímoch podlieha dohode medzi riaditeľom a príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré majú svojich zástupcov v spoločnom vyšetrovacom tíme, a to za účasti národných jednotiek. Pravidlá fungovania takýchto dohôd určuje správna rada.

3.   V pravidlách uvedených v odseku 2 sa spresní, za akých podmienok sa zamestnanci Europolu poskytujú na prácu v spoločných vyšetrovacích tímoch.

4.   V súlade s dohodou uvedenou v odseku 2 môžu zamestnanci Europolu udržiavať priamy kontakt s členmi spoločného vyšetrovacieho tímu a v súlade s týmto rozhodnutím poskytovať členom a dočasne vyslaným členom spoločného vyšetrovacieho tímu informácie z ktorejkoľvek zložky systému na spracúvanie informácií uvedeného v článku 10. V prípade takéhoto priameho kontaktu Europol zároveň informuje aj národné jednotky členských štátov zastúpených v tíme, ako aj tie členské štáty, ktoré poskytli informácie o uvedenom kontakte.

5.   Informácie, ktoré získal zamestnanec Europolu počas svojho pôsobenia v spoločnom vyšetrovacom tíme, sa môžu so súhlasom a na zodpovednosť členského štátu, ktorý ich poskytol, zahrnúť do ktorejkoľvek zložky systémov na spracúvanie informácií uvedených v článku 10 podľa podmienok ustanovených v tomto rozhodnutí.

6.   Počas realizácie operácií spoločného vyšetrovacieho tímu sa na zamestnancov Europolu, pokiaľ ide o trestné činy spáchané voči nim alebo nimi, uplatňuje vnútroštátne právo členského štátu, v ktorom pôsobia, platné pre osoby v podobnej funkcii.

Článok 7

Žiadosti Europolu o začatie vyšetrovania trestnej činnosti

1.   Členské štáty sa zaoberajú každou žiadosťou Europolu o začatie, vykonanie alebo koordináciu vyšetrovania v osobitných prípadoch a týmto žiadostiam venujú náležitú pozornosť. Členské štáty informujú Europol o tom, či začnú požadované vyšetrovanie.

2.   Europol vopred informuje Eurojust o tom, že žiada o začatie vyšetrovania trestnej činnosti.

3.   Ak sa príslušné orgány členských štátov rozhodnú nevyhovieť žiadosti Europolu, informujú Europol o svojom rozhodnutí a jeho dôvodoch, ibaže nemôžu uviesť dôvody, pretože:

a)

by sa tým poškodili základné národné bezpečnostné záujmy alebo

b)

by sa tým ohrozil úspech prebiehajúcich vyšetrovaní alebo bezpečnosť osôb.

4.   Odpovede na žiadosti Europolu o začatie, vykonanie alebo koordináciu vyšetrovania konkrétnych prípadov a informácie o výsledkoch vyšetrovania sa zasielajú Europolu prostredníctvom príslušných orgánov členských štátov v súlade s pravidlami ustanovenými v tomto rozhodnutí a s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 8

Národné jednotky

1.   Každý členský štát zriadi alebo určí národnú jednotku zodpovednú za plnenie úloh stanovených v tomto článku. V každom členskom štáte je jeden pracovník poverený vedením národnej jednotky.

2.   Národná jednotka je jediný styčný orgán medzi Europolom a príslušnými orgánmi členských štátov. Členské štáty však môžu povoliť priame kontakty medzi určenými príslušnými orgánmi a Europolom za predpokladu splnenia podmienok stanovených dotknutým členským štátom, čo zahŕňa požiadavku kontaktovať najprv národnú jednotku.

Europol zároveň poskytne národnej jednotke všetky informácie, ktoré si vymieňal počas priamych kontaktov s určenými príslušnými orgánmi. Vzťahy medzi národnou jednotkou a príslušnými orgánmi sa riadia vnútroštátnym právom, a to najmä príslušnými vnútroštátnymi ústavnými požiadavkami.

3.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby národné jednotky mohli plniť svoje úlohy, a predovšetkým mali prístup k príslušným vnútroštátnym údajom.

4.   Národné jednotky:

a)

z vlastnej iniciatívy poskytujú Europolu informácie a spravodajské informácie potrebné na plnenie jeho úloh;

b)

poskytujú Europolu na požiadanie informácie, spravodajské informácie a poradenstvo;

c)

aktualizujú informácie a spravodajské informácie;

d)

v súlade s vnútroštátnym právom vyhodnocujú pre príslušné orgány informácie a spravodajské informácie a poskytujú im takéto materiály;

e)

obracajú sa na Europol so žiadosťami o poradenstvo, informácie, spravodajské informácie a analýzy;

f)

poskytujú Europolu informácie určené na uchovávanie v jeho databázach;

g)

zabezpečujú súlad s právom pri každej výmene informácií medzi nimi a Europolom.

5.   Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť členských štátov, pokiaľ ide o dodržiavanie verejného poriadku a zabezpečenie vnútornej bezpečnosti, národná jednotka nie je povinná v akomkoľvek konkrétnom prípade poskytovať informácie alebo spravodajské informácie, ak:

a)

by poškodili základné záujmy národnej bezpečnosti;

b)

by to mohlo ohroziť úspech práve prebiehajúceho vyšetrovania alebo bezpečnosť jednotlivcov alebo

c)

by to viedlo k sprístupneniu informácií týkajúcich sa organizácií alebo osobitných spravodajských činností v oblasti štátnej bezpečnosti.

6.   Náklady národných jednotiek vynaložené na komunikáciu s Europolom hradia členské štáty a s výnimkou nákladov za pripojenie sa neúčtujú Europolu.

7.   Riaditelia národných jednotiek sa pravidelne stretávajú na vlastný podnet, na žiadosť správnej rady alebo na žiadosť riaditeľa Europolu, aby poskytovali Europolu pomoc v operatívnych otázkach, a to najmä s cieľom:

a)

posúdiť a pripraviť návrhy, ktoré zlepšia operatívnu efektívnosť Europolu a zvýšia angažovanosť členských štátov;

b)

vyhodnotiť správy a analýzy vypracované Europolom v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) a pripraviť opatrenia na pomoc pri vykonávaní ich zistení;

c)

poskytnúť podporu pri vytváraní spoločných vyšetrovacích tímov s účasťou Europolu v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. d) a článkom 6.

Článok 9

Styční dôstojníci

1.   Každá národná jednotka vyšle aspoň jedného styčného dôstojníka pre Europol. Pokiaľ nie je v osobitných ustanoveniach tohto rozhodnutia uvedené inak, na styčných dôstojníkov sa vzťahuje vnútroštátne právo vysielajúceho členského štátu.

2.   Styční dôstojníci zriadia pri Europole národné styčné úrady a podľa pokynov národných jednotiek budú zastupovať ich záujmy v rámci Europolu v súlade s vnútroštátnym právom vysielajúceho členského štátu a v súlade s ustanoveniami, ktoré sa uplatňujú na správu Europolu.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 8 ods. 4 a 5, styční dôstojníci:

a)

poskytujú Europolu informácie od vysielajúcej národnej jednotky;

b)

odovzdávajú vysielajúcej národnej jednotke informácie od Europolu;

c)

spolupracujú so zamestnancami Europolu formou poskytovania informácií a poradenstva a

d)

v súlade s vnútroštátnym právom pomáhajú v rámci svojej zodpovednosti pri výmene informácií zo svojich národných jednotiek so styčnými dôstojníkmi iných členských štátov; tieto dvojstranné výmeny môžu takisto zahŕňať aj informácie o trestných činoch, ktoré nepatria do pôsobnosti Europolu, pokiaľ to vnútroštátne právo umožňuje.

4.   Článok 35 sa podobne vzťahuje na činnosti styčných dôstojníkov.

5.   Práva a povinnosti styčných dôstojníkov vo vzťahu k Europolu určuje správna rada.

6.   Styční dôstojníci požívajú výsady a imunity potrebné na plnenie ich úloh v súlade s článkom 51 ods. 2.

7.   Europol zabezpečuje, aby boli styční dôstojníci v plnej miere informovaní o všetkých činnostiach a spolupracovali na nich do takej miery, v akej je to zlučiteľné s ich funkciou.

8.   Europol bezplatne poskytuje členským štátom priestory v budove Europolu potrebné na činnosť ich styčných dôstojníkov, ako aj primeranú podporu na vykonávanie činností ich styčných dôstojníkov. Všetky ďalšie náklady, ktoré vznikli v súvislosti s vyslaním styčných dôstojníkov, hradí vysielajúci členský štát vrátane nákladov na vybavenie styčných dôstojníkov, pokiaľ správna rada pri príprave rozpočtu Europolu v konkrétnych prípadoch neodporučí inak.

KAPITOLA II

SYSTÉMY NA SPRACÚVANIE INFORMÁCIÍ

Článok 10

Spracúvanie informácií

1.   Pokiaľ je to nevyhnutné na plnenie jeho cieľov, Europol spracúva informácie a spravodajské informácie vrátane osobných údajov v súlade s týmto rozhodnutím. Europol zriadi a udržiava Informačný systém Europolu uvedený v článku 11 a analytické pracovné súbory uvedené v článku 14. Europol môže tiež v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku zriaďovať a udržiavať aj iné systémy na spracúvanie osobných údajov.

2.   Správna rada na návrh riaditeľa, po zvážení možností, ktoré ponúkajú existujúce systémy Europolu na spracúvanie informácií, a po porade so spoločným dozorným orgánom rozhodne o zriadení nového systému na spracúvanie osobných údajov. Toto rozhodnutie správnej rady sa predkladá Rade na schválenie.

3.   Rozhodnutie správnej rady uvedené v odseku 2 obsahuje podmienky a obmedzenia, za ktorých môže Europol daný nový systém na spracúvanie osobných údajov zriadiť. Rozhodnutím správnej rady sa smie povoliť spracúvanie osobných údajov, ktoré sa týkajú kategórií osôb uvedených v článku 14 ods. 1, no nepovoľuje sa ním spracúvanie osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie alebo členstvo v odborových organizáciách, ani spracúvanie údajov týkajúcich sa zdravia alebo pohlavného života. Rozhodnutím správnej rady sa musí zabezpečiť riadne vykonávanie opatrení a zásad uvedených v článkoch 18, 19, 20, 27, 29 a 35. Rozhodnutie správnej rady musí najmä vymedziť účel nového systému, prístup k údajom a ich využívanie, ako aj lehoty ich uchovávania a vymazávania.

4.   Europol môže spracúvať údaje s cieľom zistiť, či sú relevantné pre jeho úlohy a či ich možno začleniť do Informačného systému Europolu uvedeného v článku 11, do analytických pracovných súborov uvedených v článku 14 alebo do iných systémov na spracúvanie osobných údajov zriadených v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku. Správna rada, konajúc na návrh riaditeľa a po porade so spoločným dozorným orgánom, určí podmienky spracúvania takýchto údajov, najmä pokiaľ ide o prístup k údajom a ich využívanie, ako aj lehoty ich uchovávania a vymazávania, ktoré nemôžu presiahnuť šesť mesiacov, pričom riadne zohľadní zásady uvedené v článku 27. Uvedené rozhodnutie správnej rady sa predkladá Rade na schválenie.

Článok 11

Informačný systém Europolu

1.   Europol spravuje Informačný systém Europolu.

2.   Europol zabezpečuje dodržiavanie ustanovení tohto rozhodnutia týkajúcich sa prevádzky Informačného systému Europolu. Je zodpovedný za riadne fungovanie technických a prevádzkových aspektov informačného systému a prijme všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie riadneho vykonávania opatrení uvedených v článkoch 20, 29, 31 a 35, týkajúcich sa Informačného systému Europolu.

3.   Za komunikáciu s Informačným systémom Europolu je zodpovedná národná jednotka každého členského štátu. Je zodpovedná najmä za bezpečnostné opatrenia uvedené v článku 35, týkajúce sa zariadení na spracúvanie údajov, ktoré sa používajú na území dotknutého členského štátu, za preskúmanie ustanovené v článku 20, a pokiaľ to vyžadujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia a postupy daného členského štátu, za riadne vykonávanie tohto rozhodnutia v iných ohľadoch.

Článok 12

Obsah Informačného systému Europolu

1.   Informačný systém Europolu možno používať iba na spracúvanie takých údajov, ktoré sú potrebné na plnenie úloh Europolu. Vkladajú sa údaje, ktoré sa vzťahujú na:

a)

osoby, ktoré sú v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu podozrivé zo spáchania trestného činu alebo z účasti na trestnom čine, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu, alebo osoby, ktoré boli za takýto trestný čin odsúdené;

b)

osoby, pri ktorých v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu existujú konkrétne skutočnosti alebo dôvodné podozrenie, na základe ktorého sa možno domnievať, že majú v úmysle spáchať trestné činy, ktoré patria do pôsobnosti Europolu.

2.   Údaje týkajúce sa osôb uvedených v odseku 1 môžu zahŕňať iba tieto náležitosti:

a)

priezvisko, rodné priezvisko, krstné meno a ľubovoľné prezývky a pseudonymy;

b)

dátum a miesto narodenia;

c)

štátnu príslušnosť;

d)

pohlavie;

e)

miesto bydliska, povolanie a miesto pobytu dotknutej osoby;

f)

čísla sociálneho poistenia, údaje z vodičských preukazov, dokladov totožnosti a pasu, a

g)

ak je to potrebné, aj iné charakteristiky, ktoré by mohli pomôcť pri určení totožnosti, vrátane akýchkoľvek zvláštnych objektívnych a nemenných fyzických znakov, ako sú daktyloskopické údaje a profil DNA (vytvorený z nekódujúcej časti DNA).

3.   Okrem údajov uvedených v odseku 2 sa môže Informačný systém Europolu využívať aj pri spracúvaní týchto údajov o osobách uvedených v odseku 1:

a)

údaje o trestných činoch, podozreniach zo spáchania trestných činov a údaje o tom kedy, kde a ako boli (údajne) spáchané;

b)

údaje o prostriedkoch, ktoré sa použili alebo môžu použiť na spáchanie trestných činov, vrátane informácií o právnických osobách;

c)

údaje o útvaroch, ktoré sa zaoberajú prípadom, a ich čísla spisov;

d)

údaje o podozreniach z účasti na zločinnom spolčení;

e)

rozsudky v súvislosti s trestnými činmi, ktoré patria do pôsobnosti Europolu;

f)

vkladateľ údajov.

Tieto údaje sa môžu vložiť do informačného systému aj vtedy, keď ešte neobsahujú údaje o konkrétnych osobách. Ak údaje do systému zadáva samotný Europol, uvádza okrem svojho čísla spisu aj zdroj informácií.

4.   Dodatočné informácie, ktoré má k dispozícii Europol alebo národné jednotky, týkajúce sa osôb uvedených v odseku 1, sa môžu na žiadosť poskytnúť ktorejkoľvek národnej jednotke alebo Europolu. Národné jednotky tak urobia v súlade s vnútroštátnym právom.

Ak sa dodatočné informácie týkajú jedného alebo viacerých súvisiacich trestných činov vymedzených v článku 4 ods. 3, údaje uchovávané v Informačnom systéme Europolu sa zodpovedajúcim spôsobom označia, aby sa národným jednotkám a Europolu umožnilo vymieňať si informácie o súvisiacich trestných činoch.

5.   Ak sa súdne konanie vedené voči dotknutej osobe s konečnou platnosťou zastaví alebo ak je takáto osoba s konečnou platnosťou zbavená obvinenia, údaje, ktoré súvisia s rozhodnutím o zastavení súdneho konania alebo s rozhodnutím o zbavení obvinenia, sa z informačného systému vymažú.

Článok 13

Používanie Informačného systému Europolu

1.   Právo vkladať údaje priamo do Informačného systému Europolu a vyhľadávať ich v ňom majú národné jednotky, styční dôstojníci, riaditeľ, zástupcovia riaditeľa a riadne splnomocnení zamestnanci Europolu. Europol môže údaje vyhľadávať, ak je to v konkrétnom prípade potrebné na plnenie jeho úloh. Prístup národných jednotiek a styčných dôstojníkov sa realizuje v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami a postupmi strany, ktorá vyžaduje prístup, s výhradou akýchkoľvek dodatočných ustanovení ustanovených v tomto rozhodnutí.

2.   Údaje môže meniť, opravovať alebo vymazávať len subjekt, ktorý tieto údaje do informačného systému vložil. Ak sa iný subjekt domnieva, že údaje, na ktoré odkazuje článok 12 ods. 2, sú nesprávne, alebo si želá ich doplniť, ihneď informuje subjekt, ktorý tieto údaje vložil. Vkladateľ údajov takéto informácie bezodkladne preskúma, a ak je to potrebné, ihneď takéto údaje zmení, doplní, opraví alebo vymaže.

3.   Ak systém obsahuje údaje, na ktoré odkazuje článok 12 ods. 3, týkajúce sa určitej osoby, dodatočné údaje podľa uvedeného ustanovenia môže vkladať ktorýkoľvek subjekt. Ak dôjde k zrejmému rozporu medzi vloženými údajmi, dotknuté subjekty sa po vzájomnej konzultácii dohodnú.

4.   Ak subjekt zamýšľa vymazať všetky údaje o určitej osobe, na ktoré odkazuje článok 12 ods. 2, ktoré do systému vložil, a údaje podľa článku 12 ods. 3 týkajúce sa rovnakej osoby, ktoré do systému vložili iné subjekty, právna zodpovednosť za ochranu údajov podľa článku 29 ods. 1, ako aj právo meniť, dopĺňať, opravovať a vymazávať takéto údaje podľa článku 12 ods. 2 prechádza na nasledujúci subjekt, ktorý vložil údaje o tejto osobe, na ktoré odkazuje článok 12 ods. 3. Subjekt, ktorý má v úmysle vymazať údaje, o tom informuje subjekt, na ktorý prechádza právna zodpovednosť za ochranu údajov.

5.   Zodpovednosť za prípustnosť vyhľadávania, vkladania alebo vykonávania zmien v rámci Informačného systému Europolu má subjekt, ktorý vyhľadáva, vkladá alebo mení údaje. Tento subjekt musí byť zistiteľný. Poskytovanie informácií medzi národnými jednotkami a príslušnými orgánmi členských štátov sa riadi vnútroštátnym právom.

6.   Okrem národných jednotiek a osôb uvedených v odseku 1 môžu v Informačnom systéme Europolu vyhľadávať aj príslušné orgány určené na tento účel členskými štátmi. Výsledkom takéhoto vyhľadávania však môže byť len informácia o tom, či sa požadované údaje v Informačnom systéme Europolu nachádzajú. Ďalšie informácie potom možno získať prostredníctvom národnej jednotky.

7.   Informácie týkajúce sa príslušných orgánov určených v súlade s odsekom 6, ako aj následné úpravy sa pošlú Generálnemu sekretariátu Rady, ktorý uverejní tieto informácie v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 14

Analytické pracovné súbory

1.   Europol môže v analytických pracovných súboroch uchovávať, upravovať a využívať údaje o trestných činoch, ktoré patria do jeho pôsobnosti, vrátane údajov o súvisiacich trestných činoch uvedených v článku 4 ods. 3, ak je to potrebné na výkon jeho úloh. Analytické pracovné súbory môžu obsahovať údaje o týchto kategóriách osôb:

a)

osôb, na ktoré odkazuje článok 12 ods. 1;

b)

osôb, ktoré môžu byť predvolané, aby svedčili v súvislosti s predmetnými trestnými činmi alebo v následnom trestnoprávnom konaní;

c)

osôb, ktoré sú obeťami jedného z predmetných trestných činov alebo osôb, pri ktorých určité skutočnosti umožňujú domnievať sa, že môžu byť obeťami takéhoto trestného činu;

d)

kontaktných osôb a spoločníkov a

e)

osôb, ktoré môžu poskytnúť informácie o predmetných trestných činoch.

Spracúvanie osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie alebo členstvo v odborových organizáciách a spracúvanie údajov týkajúcich sa zdravia alebo pohlavného života je dovolené iba vtedy, ak je to nevyhnutne potrebné na účely predmetného súboru a pokiaľ takéto údaje dopĺňajú iné osobné údaje, ktoré už boli do súboru vložené. Je zakázané zvoliť si v rozpore s uvedenými pravidlami týkajúcimi sa účelu určitú skupinu osôb iba na základe uvedených citlivých údajov.

Rada po konzultácii s Európskym parlamentom prijme kvalifikovanou väčšinou vykonávacie predpisy pre analytické pracovné súbory, ktoré vypracuje správna rada po tom, čo získa stanovisko spoločného dozorného orgánu, ktoré budú obsahovať dodatočné podrobnosti, najmä pokiaľ ide o kategórie osobných údajov, na ktoré odkazuje tento článok a ustanovenia týkajúce sa bezpečnosti dotknutých údajov a interného dozoru nad ich využívaním.

2.   Analytické pracovné súbory sa tvoria na účely analýzy definovanej ako zhromažďovanie, spracúvanie alebo využívanie údajov s cieľom pomôcť pri vyšetrovaní trestnej činnosti. Každý analytický projekt si vyžaduje zriadenie analytickej skupiny, v ktorej úzko spolupracujú:

a)

analytici a iní zamestnanci Europolu určení riaditeľom;

b)

styční dôstojníci a/alebo odborníci z členských štátov, ktorí poskytujú informácie alebo ktorých sa analýza týka v zmysle odseku 4.

Iba analytici sú oprávnení vkladať údaje do dotknutého súboru a upravovať ich. Všetci členovia analytickej skupiny môžu vyhľadávať údaje zo súboru.

3.   Národné jednotky na žiadosť Europolu alebo z vlastnej iniciatívy poskytujú Europolu s výhradou článku 8 ods. 5 všetky informácie, ktoré môže žiadať pre konkrétny analytický pracovný súbor. Členské štáty takéto údaje oznamujú, iba ak je ich spracúvanie na účely predchádzania trestným činom, ich analýzy alebo boja proti nim povolené ich vnútroštátnym právom. V závislosti od naliehavosti možno údaje z určených príslušných orgánov smerovať v súlade s článkom 8 ods. 2 priamo do analytických pracovných súborov.

4.   Ak má analýza všeobecný a strategický charakter, všetky členské štáty sú prostredníctvom styčných dôstojníkov a/alebo odborníkov v plnom rozsahu oboznamované s jej výsledkami, najmä prostredníctvom správ vypracovaných Europolom.

Ak sa analýza zaoberá špecifickými prípadmi, ktoré sa netýkajú všetkých členských štátov, a má priamy operatívny cieľ, podieľajú sa na nej zástupcovia:

a)

členských štátov, z ktorých pochádzajú informácie, na základe ktorých sa rozhodlo o otvorení analytického pracovného súboru, alebo členských štátov, ktorých sa informácie priamo týkajú, a členských štátov, ktoré boli analytickou skupinou neskôr vyzvané na účasť, pretože sa ich informácie takisto začali týkať;

b)

členských štátov, ktoré z indexu podľa článku 15 zistili, že je potrebné, aby boli informované, a ktoré preukážu potrebu byť informované za podmienok ustanovených v odseku 5 tohto článku.

5.   V dôsledku potreby byť informovaní si informácie vyžiadajú oprávnení styční dôstojníci. Každý členský štát vymenuje a poverí obmedzené množstvo takýchto styčných dôstojníkov.

Styčný dôstojník si vyžiada informácie podľa ustanovení uvedených v odseku 4 druhom pododseku písm. b) písomným odôvodnením schváleným orgánom, ktorému podlieha vo svojom členskom štáte, ktoré predloží všetkým účastníkom analýzy. Automaticky sa potom podieľa na prebiehajúcej analýze.

Ak analytická skupina vysloví námietku, jeho účasť sa odloží, kým sa nedokončí zmierovacie konanie, ktoré pozostáva z týchto troch etáp:

a)

účastníci analýzy sa usilujú dosiahnuť dohodu so styčným dôstojníkom, ktorý si na základe potreby byť informovaný vyžiadal informácie. Na tento účel majú k dispozícii najviac osem dní;

b)

ak nedôjde k dohode, do troch dní sa stretnú vedúci dotknutých národných jednotiek a riaditeľ, aby dosiahli dohodu;

c)

ak rozpor pretrváva, do ôsmich dní sa stretnú zástupcovia dotknutých strán v správnej rade. Ak dotknutý členský štát naďalej vyžaduje informácie, o jeho účasti sa rozhodne konsenzom.

6.   Členský štát, ktorý poskytuje údaje Europolu, sám rozhoduje o stupni citlivosti údajov a o zmenách tohto stupňa a je oprávnený určiť podmienky, za ktorý sa bude s údajmi narábať. O akomkoľvek šírení alebo operatívnom využití poskytnutých údajov rozhoduje členský štát, ktorý údaje Europolu poskytol. Ak nemožno určiť, ktorý členský štát údaje Europolu poskytol, rozhodujú o šírení alebo operatívnom využití týchto údajov účastníci analýzy. Členský štát alebo odborník, ktorý sa pripojí k prebiehajúcej analýze, nesmie bez predchádzajúceho súhlasu pôvodne dotknutých členských štátov údaje najmä šíriť ani využívať.

7.   Odchylne od odseku 6 v prípadoch, keď Europol po vložení údajov do analytického pracovného súboru zistí, že uvedené údaje sa týkajú osoby alebo predmetu, o ktorom sa do súboru už vložili údaje poskytnuté iným členským štátom alebo treťou stranou, v súlade s článkom 17 o tom bezodkladne informuje dotknutý členský štát alebo tretiu stranu.

8.   Europol môže prizvať odborníkov zo subjektov uvedených v článku 22 ods. 1 alebo článku 23 ods. 1, aby sa podieľali na činnosti analytickej skupiny, ak:

a)

existuje platná dohoda alebo pracovná dohoda uvedená v článku 22 ods. 2 a článku 23 ods. 2 medzi Europolom a dotknutým subjektom, ktorá obsahuje primerané ustanovenia o výmene informácií vrátane prenosu osobných údajov a o dôvernosti vymieňaných informácií;

b)

je účasť odborníkov zo subjektu v záujme členských štátov;

c)

je subjekt analytickou prácou priamo dotknutý a

d)

všetci účastníci súhlasia s tým, aby sa odborníci subjektu podieľali na činnosti analytickej skupiny.

Ak sa analytický projekt týka podvodu alebo akéhokoľvek iného protiprávneho konania, ktoré má vplyv na finančné záujmy Európskych spoločenstiev, Europol za podmienok ustanovených v prvom pododseku písm. b), c) a d) prizve odborníkov z Európskeho úradu pre boj proti podvodom, aby sa podieľali na činnosti analytickej skupiny.

Účasť odborníkov zo subjektu na činnosti analytickej skupiny sa upravuje dohodou medzi Europolom a daným subjektom. Pravidlá upravujúce takéto dohody určuje správna rada.

Podrobnosti dohôd uzavretých medzi Europolom a subjektmi sa predložia spoločnému dozornému orgánu, ktorý môže všetky pripomienky, ktoré považuje za nutné, adresovať správnej rade.

Článok 15

Index

1.   Europol vytvorí index údajov uchovávaných v analytických pracovných súboroch.

2.   Právo na prístup k indexu má riaditeľ, zástupcovia riaditeľa, riadne splnomocnení zamestnanci Europolu, styční dôstojníci a riadne splnomocnení členovia národných jednotiek. Index musí byť vytvorený tak, aby užívateľ z informácií, ktoré získava, vedel jednoznačne posúdiť, či analytický pracovný súbor obsahuje údaje, ktoré sú relevantné na realizáciu úloh, ktoré má užívateľ indexu splniť.

3.   Prístup k indexu sa zadefinuje tak, aby bolo možné zistiť, či sa daná informácia v analytickom pracovnom súbore nachádza, alebo nie, ale aby zároveň nebolo možné vytvoriť logické väzby a ďalšie závery, pokiaľ ide o obsah súboru.

4.   Správna rada po porade so spoločným dozorným orgánom stanoví podrobný postup na vytvorenie indexu vrátane podmienok prístupu k nemu.

Článok 16

Príkaz na otvorenie analytického pracovného súboru

1.   Pri každom analytickom pracovnom súbore riaditeľ v príkaze na jeho otvorenie uvedie:

a)

názov súboru;

b)

účel súboru;

c)

skupiny osôb, o ktorých sa uchovávajú údaje;

d)

povahu údajov, ktoré sa majú uchovávať, a osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie alebo členstvo v odborových organizáciách a údaje týkajúce sa zdravia alebo pohlavného života, ktoré sú nevyhnutne potrebné;

e)

všeobecný kontext, ktorý viedol k rozhodnutiu o otvorení súboru;

f)

členov analytickej skupiny v čase otvorenia súboru;

g)

podmienky, za ktorých sa osobné údaje uchovávané v súbore môžu poskytovať, akým príjemcom a podľa akého postupu;

h)

lehoty skúmania údajov a lehotu ich uchovávania;

i)

spôsob vypracovania protokolu o vykonaní kontroly.

2.   Riaditeľ ihneď informuje správnu radu a spoločný dozorný orgán o príkaze na otvorenie súboru alebo o akýchkoľvek následných zmenách údajov uvedených v odseku 1 a pošle im spis. Spoločný dozorný orgán môže poslať všetky pripomienky, ktoré považuje za potrebné, správnej rade. Riaditeľ môže požiadať spoločný dozorný orgán, aby tak urobil v určenej lehote.

3.   Analytické pracovné súbory sa uchovávajú najviac tri roky. Pred uplynutím uvedenej trojročnej lehoty Europol posúdi potrebu ďalšieho uchovania súboru. Ak je to bezpodmienečne potrebné na účely spisu, riaditeľ môže nariadiť uchovanie súboru na obdobie ďalších troch rokov. Riaditeľ ihneď informuje správnu radu a spoločný dozorný orgán o prvkoch súboru, ktoré odôvodňujú potrebu ďalšieho uchovania súboru. Spoločný dozorný orgán posiela všetky pripomienky, ktoré považuje za potrebné, správnej rade. Riaditeľ môže požiadať spoločný dozorný orgán, aby tak urobil v určenej lehote.

4.   Správna rada môže riaditeľovi kedykoľvek nariadiť, aby zmenil príkaz na otvorenie súboru alebo aby analytický pracovný súbor uzavrel. Správna rada rozhoduje o tom, kedy takáto zmena príkazu alebo uzavretie súboru nadobudnú účinnosť.

KAPITOLA III

SPOLOČNÉ USTANOVENIA O SPRACÚVANÍ INFORMÁCIÍ

Článok 17

Oznamovacia povinnosť

Bez toho, aby bol dotknutý článok 14 ods. 6 a 7, Europol bezodkladne oznamuje národným jednotkám, a ak o to požiadajú národné jednotky, aj ich styčným dôstojníkom všetky informácie týkajúce sa ich členského štátu a informuje ich o zistených prepojeniach medzi trestnými činmi, ktoré podľa článku 4 patria do pôsobnosti Europolu. Takisto možno poskytovať informácie a spravodajské informácie týkajúce sa inej závažnej trestnej činnosti, o ktorých sa Europol dozvie pri plnení svojich povinností.

Článok 18

Ustanovenia o kontrole pri vyhľadávaní údajov

Europol v spolupráci s členskými štátmi vytvorí vhodné kontrolné mechanizmy, ktoré umožnia overovanie zákonnosti vyhľadávania údajov z ktoréhokoľvek z jeho automatizovaných súborov údajov využívaných na spracúvanie osobných údajov, a na požiadanie poskytne členským štátom prístup k záznamom o činnosti. Takto zhromaždené údaje môže Europol a dozorné orgány uvedené v článkoch 33 a 34 využívať iba na účel takétoho overovania, pričom údaje sa po osemnástich mesiacoch vymažú, ak nie sú stále potrebné na účely prebiehajúcej kontroly. Správna rada po porade so spoločným dozorným orgánom určí podrobnosti týkajúce sa takéhoto kontrolného mechanizmu.

Článok 19

Pravidlá využívania údajov

1.   Osobné údaje získané z ktoréhokoľvek súboru Europolu na spracúvanie údajov alebo oznámené akýmkoľvek inými vhodnými prostriedkami prenášajú alebo využívajú iba príslušné orgány členských štátov, a to na účely predchádzania trestnej činnosti, ktorá patrí do pôsobnosti Europolu, a boja proti nej a na účely predchádzania iným závažným formám trestnej činnosti a boja proti nej. Europol využíva údaje iba na výkon svojich úloh.

2.   Ak v prípade určitých údajov poskytujúci členský štát, poskytujúci tretí štát alebo tretí orgán určí osobitné obmedzenia využívania, ktorým údaje podliehajú v danom členskom štáte, treťom štáte alebo treťom orgáne, takéto obmedzenia dodržiava aj užívateľ údajov okrem osobitných prípadov, keď vnútroštátne právo ustanovuje, že od obmedzení využívania údajov sú oslobodené justičné orgány, legislatívne orgány alebo akékoľvek iné nezávislé orgány zriadené zo zákona a poverené vykonávaním dozoru nad príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. V takýchto prípadoch sa údaje využijú iba po konzultácii s poskytujúcim členským štátom, ktorého záujmy a názory je potrebné v maximálne možnej miere zohľadniť.

3.   Využívanie údajov na iné účely alebo inými orgánmi než príslušnými vnútroštátnymi orgánmi možno len po konzultácii s členským štátom, ktorý údaje preniesol, pokiaľ to vnútroštátne právo takéhoto členského štátu dovoľuje.

Článok 20

Lehoty uchovávania a vymazávania údajov

1.   Europol uchováva údaje v súboroch údajov iba tak dlho, ako je to potrebné na plnenie jeho úloh. Nevyhnutnosť ich ďalšieho uchovávania sa preskúma najneskôr tri roky po ich vložení. Preskúmanie údajov uchovávaných v Informačnom systéme Europolu a ich vymazanie vykoná jednotka, ktorá údaje do systému vložila. Preskúmanie údajov uchovávaných v iných súboroch údajov Europolu a ich vymazanie vykoná Europol. Tri mesiace pred skončením lehoty na preskúmanie uchovávania údajov Europol automaticky informuje o tejto skutočnosti členské štáty.

2.   Subjekty uvedené v tretej a štvrtej vete odseku 1 môžu počas preskúmania rozhodnúť o tom, že údaje sa budú uchovávať do nasledujúceho preskúmania, ktoré sa uskutoční po období ďalších troch rokov, ak je ich uchovanie naďalej potrebné na plnenie úloh Europolu. Ak sa rozhodnutie o ďalšom uchovávaní údajov neprijme, údaje sa automaticky vymažú.

3.   Ak členský štát zo svojich vnútroštátnych súborov údajov vymaže údaje, ktoré poskytol Europolu a ktoré sa uchovávajú v iných súboroch údajov Europolu, informuje o tom Europol. V takýchto prípadoch Europol údaje vymaže okrem prípadov, keď má o údaje naďalej záujem, opierajúc sa o spravodajské informácie, ktoré sú komplexnejšie než tie, ktoré má k dispozícii poskytujúci členský štát. Europol informuje dotknutý členský štát o tom, že takéto údaje bude naďalej uchovávať.

4.   Takéto údaje sa nevymažú, ak by to poškodilo záujmy dotknutej osoby, ktorá si vyžaduje ochranu. V takýchto prípadoch sa údaje môžu využívať iba so súhlasom dotknutej osoby.

Článok 21

Prístup k údajom z iných informačných systémov

Ak má Europol podľa právnych nástrojov Únie, medzinárodných alebo vnútroštátnych právnych nástrojov nárok na automatizovaný prístup k údajom z iných informačných systémov vnútroštátnej alebo medzinárodnej povahy, môže vyhľadávať osobné údaje takýmito prostriedkami, ak je to nevyhnutné na plnenie jeho úloh. Prístup Europolu k takýmto údajom a ich využívanie sa riadi uplatniteľnými ustanoveniami právnych nástrojov Únie, medzinárodných alebo vnútroštátnych právnych nástrojov, ak ustanovujú prísnejšie pravidlá prístupu a využívania ako toto rozhodnutie.

KAPITOLA IV

VZŤAHY S PARTNERMI

Článok 22

Vzťahy s inými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie alebo Spoločenstva

1.   Ak je to dôležité pre vykonávanie jeho úloh, Europol môže nadviazať a udržiavať spoluprácu s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami zriadenými Zmluvou o Európskej únii a zmluvami o založení Európskych spoločenstiev alebo na ich základe, a to najmä s týmito inštitúciami, orgánmi a agentúrami:

a)

Eurojustom;

b)

Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (10);

c)

Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex) (11);

d)

Európskou policajnou akadémiou (EPA);

e)

Európskou centrálnou bankou;

f)

Európskym monitorovacím centrom pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) (12).

2.   Europol uzaviera so subjektmi uvedenými v odseku 1 dohody alebo pracovné dohody. Takéto dohody alebo pracovné dohody sa môžu týkať výmeny operatívnych, strategických alebo odborných informácií vrátane osobných údajov a utajovaných skutočností. Každá takáto dohoda alebo pracovná dohoda sa môže uzavrieť iba po schválení správnou radou, ktorá predtým získala, pokiaľ ide o výmenu osobných údajov, stanovisko spoločného dozorného orgánu.

3.   Pred nadobudnutím účinnosti dohody alebo pracovnej dohody uvedenej v odseku 2 môže Europol priamo od subjektov uvedených v odseku 1 prijímať a využívať informácie vrátane osobných údajov, pokiaľ je to potrebné na legitímne plnenie jeho úloh, a za podmienok ustanovených v článku 24 ods. 1 môže tieto informácie vrátane osobných údajov prenášať priamo takýmto subjektom, pokiaľ je to nevyhnutné na legitímne plnenie úloh prijímateľa.

4.   Prenos utajovaných skutočností Europolom subjektom uvedeným v odseku 1 je prípustný iba vtedy, ak medzi Europolom a prijímateľom existuje dohoda o ochrane utajovaných skutočností.

Článok 23

Vzťahy s tretími štátmi a organizáciami

1.   Pokiaľ je to potrebné na plnenie jeho úloh, Europol môže tiež nadviazať a udržiavať vzťahy v oblasti spolupráce s:

a)

tretími štátmi;

b)

organizáciami, ako sú napríklad:

i)

medzinárodné organizácie a im podriadené verejnoprávne subjekty;

ii)

iné verejnoprávne subjekty, ktoré boli zriadené dohodou alebo na základe dohody medzi dvoma alebo viacerými štátmi, a

iii)

Medzinárodná organizácia kriminálnej polície (Interpol).

2.   Europol uzaviera dohody so subjektmi uvedenými v odseku 1, ktoré sú zaradené do zoznamu uvedeného v článku 26 ods. 1 písm. a). Takéto dohody sa môžu týkať výmeny operatívnych, strategických alebo odborných informácií vrátane osobných údajov a utajovaných skutočností, ak sa tieto údaje preniesli prostredníctvom určeného kontaktného miesta určeného v dohode uvedenej v odseku 6 písm. b) tohto článku. Takéto dohody sa môžu uzavrieť iba po schválení Radou, ktorá sa predtým poradila so správnou radou, a pokiaľ ide o výmenu osobných údajov, po získaní stanoviska spoločného dozorného orgánu prostredníctvom správnej rady.

3.   Pred nadobudnutím účinnosti dohôd uvedených v odseku 2 môže Europol priamo prijímať a využívať informácie vrátane osobných údajov a utajovaných skutočností, pokiaľ je to potrebné na legitímne plnenie jeho úloh.

4.   Pred nadobudnutím účinnosti dohôd uvedených v odseku 2 môže Europol za podmienok ustanovených v článku 24 ods. 1 prenášať subjektom uvedeným v odseku 1 tohto článku informácie priamo okrem osobných údajov a utajovaných skutočností, pokiaľ je to potrebné na legitímne plnenie úloh prijímateľa.

5.   Za podmienok ustanovených v článku 24 ods. 1 môže Europol prenášať informácie okrem osobných údajov a utajovaných skutočností priamo subjektom uvedeným v odseku 1 tohto článku, ktoré nie sú v zozname uvedenom v článku 26 ods. 1 písm. a), pokiaľ je to v jednotlivých prípadoch nevyhnutné na účely predchádzania trestným činom, ktoré patria do pôsobnosti Europolu, alebo na účely boja proti nim.

6.   Europol môže za podmienok ustanovených v článku 24 ods. 1 prenášať subjektom uvedeným v odseku 1 tohto článku:

a)

osobné údaje a utajované skutočnosti, ak je to potrebné v jednotlivých prípadoch na účely predchádzania trestným činom, ktoré patria do pôsobnosti Europolu, alebo na účely boja proti nim, a

b)

osobné údaje, ak Europol uzavrel s dotknutým subjektom dohodu podľa odseku 2 tohto článku, ktorá umožňuje prenášať takéto údaje na základe posúdenia, či tento subjekt zabezpečuje dostatočnú úroveň ochrany údajov.

7.   Prenos utajovaných skutočností Europolom subjektom uvedeným v odseku 1 je prípustný iba vtedy, ak existuje medzi Europolom a prijímateľom dohoda o ochrane utajovaných skutočností.

8.   Odchylne od odsekov 6 a 7 a bez toho, aby bol dotknutý článok 24 ods. 1, Europol môže prenášať osobné údaje a utajované skutočnosti, ktorými disponuje, subjektom uvedeným v odseku 1 tohto článku, ak sa riaditeľ domnieva, že takýto prenos údajov je nevyhnutný na zabezpečenie dôležitých záujmov dotknutých členských štátov v rámci cieľov Europolu alebo v záujme zabránenia vzniku bezprostredného nebezpečenstva súvisiaceho s trestnou činnosťou alebo teroristickými útokmi. Riaditeľ vždy posúdi úroveň ochrany údajov, ktorá sa uplatňuje v prípade dotknutého subjektu, s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi ochranou uvedených údajov a týmito záujmami. Riaditeľ bezodkladne informuje správnu radu a spoločný dozorný orgán o svojom rozhodnutí a o základe posúdenia primeranosti úrovne ochrany údajov poskytovanej dotknutými subjektmi.

9.   Pred prenosom osobných údajov podľa odseku 8 riaditeľ posúdi, či je úroveň ochrany údajov poskytovaná dotknutými subjektmi primeraná, a zohľadní pritom všetky okolnosti, ktoré sú dôležité pri prenose osobných údajov, najmä:

a)

povahu údajov;

b)

účel, na ktorý sa majú údaje využiť;

c)

trvanie zamýšľaného spracúvania;

d)

všeobecné alebo osobitné ustanovenia o ochrane údajov, ktoré sa vzťahujú na subjekt;

e)

skutočnosti, či subjekt súhlasil s osobitnými podmienkami Europolu týkajúcimi sa údajov.

Článok 24

Prenos údajov

1.   Ak prenos dotknutých údajov Europolu uskutočnil členský štát, Europol uskutoční ich prenos subjektom uvedeným v článku 22 ods. 1 a v článku 23 ods. 1 iba so súhlasom tohto členského štátu. Dotknutý členský štát môže poskytnúť predbežný súhlas s prenosom pri splnení všeobecných alebo osobitných podmienok. Takýto súhlas sa môže kedykoľvek odvolať.

Ak prenos údajov neuskutočnil členský štát, Europol sa sám presvedčí, či ich prenos:

a)

nebráni riadnemu výkonu úloh patriacich do pôsobnosti členského štátu;

b)

neohrozuje bezpečnosť ani verejný poriadok členského štátu ani inak nepoškodzuje všeobecné blaho.

2.   Europol je zodpovedný za zákonnosť prenosu údajov. Vedie evidenciu o každom prenose údajov v súlade s týmto článkom a o dôvodoch ich prenosu. Prenos údajov sa uskutoční len pod podmienkou, že sa príjemca zaviaže, že údaje sa využijú iba na účel, na ktorý sa prenos uskutočnil.

Článok 25

Informácie od súkromných subjektov a osôb

1.   Na účely tohto rozhodnutia:

a)

„súkromné subjekty“ sú subjekty zriadené podľa práva členského štátu alebo tretieho štátu, najmä obchodné spoločnosti, obchodné združenia, neziskové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sa spravujú súkromným právom, na ktoré sa nevzťahuje článok 23 ods. 1;

b)

„súkromné osoby“ sú všetky fyzické osoby.

2.   Pokiaľ je to potrebné na legitímne plnenie jeho úloh, Europol môže spracúvať informácie vrátane osobných údajov od súkromných subjektov za podmienok stanovených v odseku 3.

3.   Europol môže osobné údaje od súkromných subjektov spracúvať za týchto podmienok:

a)

Europol môže spracúvať osobné údaje od súkromných subjektov zriadených podľa práva členského štátu, iba ak boli prenesené prostredníctvom národnej jednotky daného členského štátu v súlade s jeho vnútroštátnym právom. Europol nesmie na účely získavania informácií nadväzovať priamy kontakt so súkromnými subjektmi v členskom štáte.

b)

Osobné údaje od súkromných subjektov zriadených podľa práva tretieho štátu, s ktorým Europol podľa článku 23 uzavrel dohodu o spolupráci, ktorá umožňuje výmenu osobných údajov, sa môžu Europolu prenášať iba prostredníctvom kontaktného miesta daného štátu určeného v danej platnej dohode o spolupráci alebo v súlade s ňou.

c)

Europol môže spracúvať osobné údaje od súkromných subjektov zriadených podľa práva tretieho štátu, s ktorým Europol neuzavrel žiadnu dohodu o spolupráci, ktorá by umožňovala výmenu osobných údajov, iba ak:

i)

je súkromný subjekt uvedený v zozname uvedenom v článku 26 ods. 2 a

ii)

Europol a dotknutý súkromný subjekt uzavreli memorandum o porozumení o prenose informácií vrátane osobných údajov, ktoré potvrdzuje zákonnosť zhromažďovania a odovzdávania osobných údajov uvedeným súkromným subjektom a ktoré ustanovuje, že prenesené osobné údaje sa môžu využiť iba na legitímne plnenie úloh Europolu. Takéto memorandum o porozumení sa môže uzavierať iba po schválení správnou radou, ktorá predtým získala stanovisko spoločného dozorného orgánu.

Ak sú odovzdanými údajmi dotknuté záujmy členského štátu, Europol bezodkladne informuje národnú jednotku dotknutého členského štátu.

4.   Popri spracúvaní údajov od súkromných subjektov v súlade s odsekom 3 Europol môže v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia o ochrane údajov získavať a spracúvať údaje vrátane osobných údajov priamo z verejne prístupných zdrojov, ako sú napríklad údaje z médií, verejné údaje, a od podnikateľských subjektov, ktorých predmetom činnosti je prenos spravodajských informácií. Europol v súlade s článkom 17 postupuje všetky relevantné informácie národným jednotkám.

5.   Europol môže spracúvať informácie vrátane osobných údajov od súkromných osôb, ak ich získal prostredníctvom národnej jednotky v súlade s vnútroštátnym právom alebo prostredníctvom kontaktného miesta tretieho štátu, s ktorým Europol uzavrel dohodu o spolupráci podľa článku 23. Ak Europol získa informácie vrátane osobných údajov od súkromných osôb s bydliskom v treťom štáte, s ktorým Europol neuzavrel žiadnu dohodu o spolupráci, Europol ich môže zaslať iba dotknutému členskému štátu alebo tretiemu štátu, s ktorým uzavrel zmluvu o spolupráci podľa článku 23. Europol nesmie na účely získavania informácií nadväzovať priamy kontakt so súkromnými osobami.

6.   Osobné údaje prenesené alebo získané Europolom podľa odseku 3 písm. c) tohto článku sa môžu spracúvať iba na účely ich zaradenia do Informačného systému Europolu v zmysle článku 11 a do analytických pracovných súborov v zmysle článku 14 alebo do iných systémov spracúvania osobných údajov vytvorených v súlade s článkom 10 ods. 2 a 3, ak uvedené údaje súvisia s inými údajmi, ktoré sa už nachádzajú v jednom z uvedených systémov, alebo s predchádzajúcim vyhľadávaním národnej jednotky v jednom z uvedených systémov.

Zodpovednosť za údaje spracúvané Europolom, ktoré sa preniesli za podmienok ustanovených v odseku 3 písm. b) a c) a v odseku 4 tohto článku, a za informácie prenesené prostredníctvom kontaktného miesta tretieho štátu, s ktorým Europol uzavrel dohodu o spolupráci podľa článku 23, nesie Europol v súlade s článkom 29 ods. 1 písm. b).

7.   Dva roky po dni začatia uplatňovania tohto rozhodnutia riaditeľ predloží správnej rade podrobnú správu o uplatňovaní tohto článku. Správna rada môže na základe rady spoločného dozorného orgánu alebo na vlastný podnet prijať podľa článku 37 ods. 9 písm. b) opatrenia, ktoré pokladá za vhodné.

Článok 26

Vykonávacie predpisy pre vzťahy Europolu

1.   Rada po porade s Európskym parlamentom kvalifikovanou väčšinou:

a)

stanoví zoznam tretích štátov a organizácií uvedených v článku 23 ods. 1, s ktorými Europol uzavrie dohody. Zoznam vypracuje správna rada a podľa potreby sa tento zoznam preskúma, a

b)

prijme vykonávacie predpisy pre vzťahy Europolu so subjektmi uvedenými v článku 22 ods. 1 a článku 23 ods. 1 vrátane výmeny osobných údajov a utajovaných skutočností. Vykonávacie predpisy vypracuje správna rada, ktorá predtým získa stanovisko spoločného dozorného orgánu.

2.   Správna rada vypracuje a podľa potreby preskúma zoznam, ktorý stanoví súkromné subjekty, s ktorými môže Europol uzavrieť memorandá o porozumení podľa článku 25 ods. 3 písm. c) bodu ii), a po získaní stanoviska spoločného dozorného orgánu prijme vykonávacie predpisy, ktorými sa bude spravovať obsah a postup uzavierania týchto memoránd o porozumení.

KAPITOLA V

OCHRANA A BEZPEČNOSŤ ÚDAJOV

Článok 27

Štandard ochrany údajov

Bez toho, aby boli dotknuté konkrétne ustanovenia tohto rozhodnutia, Europol zohľadňuje zásady Dohovoru Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracúvaní osobných údajov z 28. januára 1981 a odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (87) 15 zo 17. septembra 1987. Europol dodržiava tieto zásady pri spracúvaní osobných údajov, okrem iného údajov, ktoré sa uchovávajú vo forme súborov údajov (či sa už spracovali automatizovaným spôsobom, alebo inak), najmä všetkých štruktúrovaných súborov osobných údajov, ktoré sú prístupné po splnení osobitných kritérií.

Článok 28

Úradník pre ochranu údajov

1.   Správna rada na návrh riaditeľa vymenuje úradníka pre ochranu údajov, ktorý musí byť zamestnancom. Pri výkone svojich úloh koná nezávisle.

2.   Úradník pre ochranu údajov najmä:

a)

nezávislým spôsobom zabezpečuje zákonnosť a dodržiavanie ustanovení tohto rozhodnutia týkajúcich sa osobných údajov vrátane spracúvania osobných údajov o zamestnancoch Europolu;

b)

zabezpečuje vyhotovenie písomného záznamu o prenose a prijatí osobných údajov v súlade s týmto rozhodnutím;

c)

zabezpečuje, aby boli dotknuté osoby na vlastnú žiadosť informované o svojich právach v súlade s týmto rozhodnutím;

d)

spolupracuje so zamestnancami Europolu zodpovednými za odbornú prípravu, poradenstvo a postupy týkajúce sa spracúvania údajov;

e)

spolupracuje so spoločným dozorným orgánom;

f)

pripravuje výročnú správu a zasiela ju správnej rade a spoločnému dozornému orgánu.

3.   Úradník pre ochranu údajov má pri plnení svojich úloh prístup k všetkým údajom spracúvaným Europolom a do všetkých priestorov Europolu.

4.   Ak úradník pre ochranu údajov usúdi, že došlo k porušeniu ustanovení tohto rozhodnutia týkajúcich sa spracúvania osobných údajov, informuje o tom riaditeľa, pričom ho požiada, aby porušenie vyriešil v rámci konkrétnej lehoty.

Ak riaditeľ toto porušenie v danej lehote nevyrieši, úradník pre ochranu údajov o tom informuje správnu radu a dohodne s ňou presný termín na odpoveď.

Ak toto porušenie v danej lehote nevyrieši ani správna rada, úradník pre ochranu údajov oznámi celú záležitosť spoločnému dozornému orgánu.

5.   Správna rada prijme ďalšie vykonávacie predpisy týkajúce sa úradníka pre ochranu údajov. Tieto vykonávacie predpisy sa týkajú najmä výberu a odvolania úradníka pre ochranu údajov, jeho úloh, služobných povinností, právomocí a záruk jeho nezávislosti.

Článok 29

Zodpovednosť v otázkach ochrany údajov

1.   Zodpovednosť za údaje spracúvané Europolom, najmä pokiaľ ide o zákonnosť zhromažďovania údajov, ich poskytovanie Europolu a ich vkladanie do systému, ako aj zodpovednosť za ich presnosť, aktuálnosť a overovanie lehôt na ich uchovávanie má:

a)

členský štát, ktorý údaje vložil alebo ich poskytol iným spôsobom;

b)

Europol, pokiaľ ide o údaje, ktoré mu poskytnú tretie strany, vrátane údajov, ktoré mu poskytnú súkromné osoby v súlade s článkom 25 ods. 3 písm. b) a c) a s článkom 25 ods. 4, ako aj údajov, ktoré sa mu oznámia prostredníctvom kontaktného miesta tretieho štátu, s ktorým Europol uzavrel dohodu o spolupráci podľa článku 23, alebo údaje, ktoré sú výsledkom analýz Europolu.

2.   Zodpovednosť za ochranu údajov, ktoré boli poskytnuté Europolu, ale zatiaľ neboli vložené do žiadneho z jeho súborov údajov, má naďalej strana, ktorá údaje poskytla. Europol však zodpovedá za zaručenie bezpečnosti údajov v súlade s článkom 35 ods. 2 tým, že pokiaľ sa tieto údaje nevložia do súboru údajov, môžu k nim mať prístup iba oprávnení zamestnanci Europolu – aby stanovili, či ich Europol môže spracúvať – alebo oprávnení úradníci strany, ktorá tieto údaje poskytla. Ak má Europol po posúdení dôvod domnievať sa, že poskytnuté údaje sú nepresné alebo neaktuálne, informuje o tom stranu, ktorá ich poskytla.

3.   Okrem toho a s výhradou ďalších ustanovení tohto rozhodnutia Europol zodpovedá za všetky údaje, ktoré spracúva.

4.   Ak má Europol dôkazy, že údaje vložené do niektorého z jeho systémov uvedených v kapitole II sú vecne nesprávne alebo sa uchovali nezákonným spôsobom, informuje o tom dotknutý členský štát alebo inú dotknutú stranu.

5.   Europol uchováva údaje takým spôsobom, aby bolo možné zistiť, ktorý členský štát alebo tretia strana tieto údaje poskytli alebo či sú tieto údaje výsledkom analýzy vykonanej Europolom.

Článok 30

Prístupové práva dotknutej osoby

1.   Každá osoba je v primeraných časových odstupoch oprávnená na získanie informácií o tom, či Europol spracúva informácie, ktoré sa jej týkajú, a na poskytnutie týchto údajov v zrozumiteľnej podobe alebo na kontrolu takýchto údajov, a to vždy za podmienok ustanovených v tomto článku.

2.   Každá osoba, ktorá si želá uplatniť svoje práva v súlade s týmto článkom, môže na tento účel podať v členskom štáte podľa vlastnej voľby príslušnému orgánu žiadosť, ktorej vybavenie si nevyžiada neprimerané náklady. Uvedený orgán bezodkladne a v každom prípade do mesiaca od prijatia žiadosti odovzdá žiadosť Europolu.

3.   Europol na žiadosť odpovie bezodkladne a v každom prípade do troch mesiacov od jej prijatia v súlade s týmto článkom.

4.   Pred rozhodnutím o odpovedi na žiadosť podľa odseku 1 sa Europol poradí s príslušnými orgánmi členských štátov. Rozhodnutie o prístupe k údajom je podmienené úzkou spoluprácou medzi Europolom a členskými štátmi, ktorých sa oznamovanie uvedených údajov priamo týka. V každom prípade členský štát, ktorý má námietky voči navrhovanej reakcii Europolu, musí uviesť Europolu dôvody námietky.

5.   Poskytnutie informácií ako odpovede na žiadosť podľa odseku 1 sa zamietne v prípade, že je potrebné na:

a)

umožnenie Europolu, aby si riadne plnil úlohy;

b)

ochranu bezpečnosti a verejného poriadku v členských štátoch alebo na predchádzanie trestnej činnosti;

c)

zabezpečenie toho, aby sa neohrozilo žiadne vnútroštátne vyšetrovanie;

d)

ochranu práv a slobôd tretích strán.

Pri posudzovaní uplatniteľnosti výnimiek sa do úvahy musia vziať záujmy dotknutej osoby.

6.   Ak sa poskytnutie údajov ako odpovede na žiadosť podľa odseku 1 zamietne, Europol oznámi dotknutej osobe, že vykonal kontroly, avšak bez toho, aby uviedol informácie, z ktorých by táto osoba mohla zistiť, či Europol spracúva jej osobné údaje.

7.   Každá osoba má právo v primeranom časovom odstupe požiadať spoločný dozorný orgán, aby preveril, či spôsob, akým Europol získal, uchoval, spracoval a využil jej osobné údaje, je v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia, ktoré sa týka spracúvania osobných údajov. Spoločný dozorný orgán oznámi dotknutej osobe, že vykonal kontrolu, bez toho, aby uviedol informácie, z ktorých by táto osoba mohla zistiť, či Europol spracúva jej osobné údaje.

Článok 31

Právo osoby na opravu a vymazanie údajov

1.   Každá osoba má právo požiadať Europol, aby opravil alebo vymazal nesprávne údaje, ktoré sa jej týkajú. Ak sa preukáže, či už na základe uplatnenia tohto práva, alebo inak, že údaje, ktoré Europol má a ktoré mu poskytli tretie strany alebo ktoré sú výsledkom jeho vlastných analýz, sú nesprávne alebo ich vloženie alebo uchovávanie je v rozpore s týmto rozhodnutím, Europol takéto údaje opraví alebo vymaže.

2.   Ak Europol získal priamo od členských štátov údaje, ktoré sú nesprávne alebo sa spracúvajú v rozpore s týmto rozhodnutím, dotknuté štáty sú povinné v spolupráci s Europolom tieto údaje opraviť alebo vymazať.

3.   Ak sa nesprávne údaje poskytli iným primeraným spôsobom alebo ak chyby v údajoch poskytnutých členskými štátmi spôsobil chybný prenos, alebo ak sa poskytli v rozpore s týmto rozhodnutím, alebo ich spôsobil Europol ukladaním, preberaním alebo uchovávaním, ktoré je nesprávne alebo v rozpore s týmto rozhodnutím, Europol v spolupráci s dotknutými členskými štátmi tieto údaje opraví alebo vymaže.

4.   V prípadoch uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 sa musia ihneď informovať členské štáty alebo tretie strany, ktoré sú príjemcami údajov. Členské štáty a tretie strany, ktoré sú príjemcami údajov, tieto údaje takisto opravia alebo vymažú. Ak nie je vymazanie možné, údaje sa zablokujú, aby sa zabránilo ich ďalšiemu spracúvaniu.

5.   Europol informuje dotknutú osobu, ktorá o to požiada, písomne a bezodkladne a v každom prípade do troch mesiacov o tom, že údaje, ktoré sa ho týkajú, boli opravené alebo vymazané.

Článok 32

Opravné prostriedky

1.   Vo svojej odpovedi na žiadosť o kontrolu, prístup k údajom alebo opravu a vymazanie údajov Europol informuje osobu, ktorá o to požiada, o tom, že v prípade, ak nie je spokojná s rozhodnutím, môže podať opravný prostriedok spoločnému dozornému orgánu. Takáto osoba môže oznámiť celú záležitosť spoločnému dozornému orgánu aj v prípade, že v lehotách ustanovených v článku 30 alebo 31 nedostala odpoveď na svoju žiadosť.

2.   Ak osoba, ktorá o to požiada, podá opravný prostriedok spoločnému dozornému orgánu, tento orgán jej opravný prostriedok preskúma.

3.   Ak sa opravný prostriedok vzťahuje na rozhodnutie uvedené v článku 30 alebo 31, spoločný dozorný orgán sa poradí s národnými dozornými orgánmi alebo s príslušným justičným orgánom členského štátu, ktorý je zdrojom údajov, alebo priamo s dotknutým členským štátom. Spoločný dozorný orgán prijme rozhodnutie, ktoré môže byť rozšírené na odmietnutie poskytnutia akýchkoľvek informácií, v úzkej spolupráci s národným dozorným orgánom alebo s príslušným justičným orgánom.

4.   Ak sa opravný prostriedok vzťahuje na prístup k údajom, ktoré do svojho informačného systému vložil Europol, alebo k údajom uchovávaným v analytických pracovných súboroch alebo v ktoromkoľvek inom systéme, ktorý vytvoril Europol na spracúvanie osobných údajov v súlade s článkom 10, spoločný dozorný orgán môže v prípade pretrvávajúcich námietok Europolu tieto námietky po jeho vypočutí a po vypočutí členského štátu alebo členských štátov uvedených v článku 30 ods. 4 odmietnuť, iba ak s tým súhlasia dve tretiny jeho členov. Ak sa pri hlasovaní nedosiahne požadovaná väčšina, spoločný dozorný orgán oznámi zamietnutie opravného prostriedku osobe, ktorá o to požiada, bez toho, aby uviedol informácie, ktoré by jej prezradili existenciu osobných údajov týkajúcich sa jej osoby.

5.   Ak sa opravný prostriedok týka kontroly údajov, ktoré do Informačného systému Europolu vložil členský štát, alebo údajov uchovávaných v analytických pracovných súboroch alebo v ktoromkoľvek inom systéme, ktorý vytvoril Europol na spracúvanie osobných údajov v súlade s článkom 10, spoločný dozorný orgán zabezpečí správne vykonanie potrebných kontrol v úzkej spolupráci s národným dozorným orgánom členského štátu, ktorý údaje vložil. Spoločný dozorný orgán oznámi osobe, ktorá o to požiada, že vykonal kontrolu, bez toho, aby uviedol informácie, ktoré by jej prezradili existenciu osobných údajov týkajúcich sa jej osoby.

6.   Ak sa opravný prostriedok týka kontroly údajov, ktoré do svojho informačného systému vložil Europol, alebo údajov uchovávaných v analytických pracovných súboroch alebo v ktoromkoľvek inom systéme, ktorý vytvoril Europol na spracúvanie osobných údajov v súlade s článkom 10, spoločný dozorný orgán sa uistí, že Europol potrebné kontroly vykonal. Spoločný dozorný orgán oznámi osobe, ktorá o to požiada, že vykonal kontrolu, bez toho, aby uviedol informácie, ktoré by jej prezradili existenciu osobných údajov týkajúcich sa jej osoby.

Článok 33

Národný dozorný orgán

1.   Každý členský štát určí národný dozorný orgán, ktorý v súlade s jeho vnútroštátnym právom nezávisle monitoruje oprávnenosť vkladania a vyhľadávania osobných údajov, ako aj poskytovania týchto údajov Europolu príslušnými členskými štátmi, a skúma, či takéto konanie nepoškodzuje práva dotknutých osôb. Na tento účel má národný dozorný orgán v priestoroch národnej jednotky alebo styčného dôstojníka prístup k údajom, ktoré členský štát vložil do Informačného systému Europolu alebo do ktoréhokoľvek iného systému vytvoreného Europolom na spracúvanie osobných údajov v súlade s článkom 10, a to v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi.

Na účely vykonávania dozoru majú národné dozorné orgány prístup do kancelárií a k dokumentom svojich styčných dôstojníkov v Europole.

Okrem toho národné dozorné orgány kontrolujú v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi činnosť národných jednotiek a činnosť styčných dôstojníkov, pokiaľ je takáto činnosť dôležitá na ochranu osobných údajov. Okrem toho informujú spoločný dozorný orgán o akejkoľvek svojej činnosti, ktorá sa týka Europolu.

2.   Každá osoba má právo požiadať národný dozorný orgán o to, aby zabezpečil, že údaje (v akejkoľvek podobe), ktoré sa jej týkajú, sa do databázy Europolu vložia alebo sa Europolu poskytnú zákonným spôsobom a že takýmto spôsobom do nich budú nahliadať aj dotknuté členské štáty.

Toto právo sa vykonáva v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu, v ktorom sa žiadosť podá.

Článok 34

Spoločný dozorný orgán

1.   Je potrebné zriadiť nezávislý spoločný dozorný orgán, ktorý v súlade s týmto rozhodnutím dozerá na činnosť Europolu s cieľom zabezpečiť, aby pri uchovávaní, spracúvaní a využívaní údajov, ktoré má Europol k dispozícii, nedochádzalo k porušovaniu práv jednotlivcov. Spoločný dozorný orgán okrem toho monitoruje oprávnenosť poskytovania údajov pochádzajúcich z Europolu. Spoločný dozorný orgán pozostáva najviac z dvoch členov alebo zástupcov – s prípadnou pomocou náhradníkov – každého nezávislého národného dozorného orgánu, ktorí majú potrebnú kvalifikáciu a príslušný členský štát ich vymenoval na obdobie piatich rokov. Každá delegácia má pri hlasovaní jeden hlas.

Spoločný dozorný orgán vyberie spomedzi svojich členov predsedu.

Členovia spoločného dozorného orgánu nesmú pri výkone svojich povinností prijímať pokyny od žiadneho iného orgánu.

2.   Europol pomáha spoločnému dozornému orgánu pri plnení jeho úloh. V rámci toho najmä:

a)

poskytuje spoločnému dozornému orgánu informácie, ktoré si vyžiada, a sprístupní mu všetky dokumenty a spisy, ako aj umožní prístup k údajom uchovávaným v jeho súboroch údajov;

b)

vždy umožní spoločnému dozornému orgánu voľný prístup do všetkých svojich priestorov;

c)

uplatňuje rozhodnutia spoločného dozorného orgánu o opravných prostriedkoch.

3.   Spoločný dozorný orgán má pôsobnosť v otázkach týkajúcich sa výkonu a výkladu, pokiaľ ide o činnosti Europolu súvisiace so spracúvaním a využívaním osobných údajov, v otázkach týkajúcich sa kontrol vykonaných nezávisle národnými dozornými orgánmi členských štátov alebo uplatňovania práva na prístup a v otázkach súvisiacich s vypracúvaním harmonizovaných návrhov spoločných riešení existujúcich problémov.

4.   Ak spoločný dozorný orgán zistí porušenie ustanovení tohto rozhodnutia, pokiaľ ide o uchovávanie, spracúvanie alebo využívanie osobných údajov, podá, ak to považuje za potrebné, sťažnosť riaditeľovi a požiada ho o odpoveď v stanovenej lehote. Riaditeľ informuje o celom postupe správnu radu. Ak nie je dozorný orgán spokojný s odpoveďou, ktorú dostal od riaditeľa, predloží záležitosť správnej rade.

5.   Spoločný dozorný orgán spolupracuje podľa potreby s inými dozornými orgánmi, aby splnil svoje úlohy a prispel k zlepšeniu konzistentnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel a postupov spracúvania údajov.

6.   Spoločný dozorný orgán pripravuje v pravidelných intervaloch správy o činnosti. Tieto správy predkladá Európskemu parlamentu a Rade. Správna rada má možnosť vyjadriť svoje pripomienky, ktoré sa pripoja k správam.

Spoločný dozorný orgán rozhodne, či zverejní, alebo nezverejní svoju správu o činnosti, a v prípade zverejnenia rozhodne aj o jeho spôsobe.

7.   Spoločný dozorný orgán prijíma svoj rokovací poriadok dvojtretinovou väčšinou svojich členov a predkladá ho na schválenie Rade. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou.

8.   Spoločný dozorný orgán zriadi interný výbor, v ktorom je každý členský štát zastúpený jedným členom, ktorý má hlasovacie právo. Úlohou výboru je preskúmavanie opravných prostriedkov uvedených v článku 32 všetkými primeranými prostriedkami. Ak o to zúčastnené strany požiadajú, výbor ich vypočuje; ak si to želajú, môžu si prizvať poradcov. Rozhodnutia prijaté v tejto súvislosti sú vo vzťahu k všetkým dotknutým stranám konečné.

9.   Spoločný dozorný orgán môže okrem výboru uvedeného v odseku 8 vytvoriť jeden alebo viac iných výborov.

10.   Spoločný dozorný orgán sa vyjadruje k tej časti rozpočtu Europolu, ktorá sa ho týka. Jeho stanovisko sa pripojí k návrhu príslušného rozpočtu.

11.   Spoločnému dozornému orgánu pomáha sekretariát, ktorého úlohy sa vymedzia v rokovacom poriadku.

Článok 35

Bezpečnosť údajov

1.   Europol prijme potrebné technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie vykonávania tohto rozhodnutia. Opatrenia sa považujú za potrebné iba vtedy, keď sú náklady na ne úmerné účelu, ktorý sa má dosiahnuť v oblasti ochrany.

2.   V súvislosti s automatizovaným spracúvaním údajov Europolom každý členský štát a Europol zavedú opatrenia na:

a)

zabránenie neoprávnenému prístupu k zariadeniam na spracúvanie údajov, ktoré sa používajú na spracúvanie osobných údajov (kontrola prístupu k zariadeniam);

b)

zabránenie neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, upravovaniu alebo vymazávaniu nosičov údajov (kontrola nosičov údajov);

c)

zabránenie neoprávnenému vkladaniu údajov, ako aj neoprávnenému prezeraniu, upravovaniu alebo vymazávaniu uchovávaných osobných údajov (kontrola uloženia);

d)

zabránenie používaniu automatizovaných systémov na spracúvanie údajov neoprávnenými osobami pomocou zariadenia na prenos údajov (kontrola užívateľov);

e)

zabezpečenie, aby osoby oprávnené na používanie automatizovaného systému na spracúvanie údajov mali prístup iba k tým údajom, na ktoré sa vzťahuje poskytnuté oprávnenie na prístup (kontrola prístupu k údajom);

f)

zabezpečenie, aby sa dalo overiť a zistiť, ktorým orgánom môžu byť alebo boli doručené osobné údaje zasielané prostredníctvom zariadenia na prenos údajov (kontrola prenosu údajov);

g)

zabezpečenie, aby sa dalo overiť a zistiť, ktoré osobné údaje boli vložené do automatizovaného systému na spracúvanie údajov, kedy a kým (kontrola vkladania údajov);

h)

zabránenie, aby pri prenose osobných údajov, ako aj pri preprave nosičov údajov nedochádzalo k ich čítaniu, kopírovaniu, úpravám alebo vymazaniu (kontrola prepravy);

i)

zabezpečenie, aby v prípade prerušenia bola možná okamžitá obnova inštalovaných systémov (obnova);

j)

zabezpečenie, aby funkcie systému pracovali bezchybne a aby sa výskyt chýb v jeho funkciách okamžite hlásil (spoľahlivosť) a aby sa uchovávané údaje nemohli zneužívať vyvolaním poruchy systému (integrita).

KAPITOLA VI

ORGANIZÁCIA

Článok 36

Orgány Europolu

Orgánmi Europolu sú:

a)

správna rada;

b)

riaditeľ.

Článok 37

Správna rada

1.   Správna rada sa skladá z jedného zástupcu každého členského štátu a jedného zástupcu Komisie. Každý člen správnej rady má jeden hlas. Každého člena správnej rady môže zastupovať náhradník; v prípade neprítomnosti riadneho člena má náhradník právo hlasovať.

2.   Predsedu a podpredsedu správnej rady vyberie zo svojich členov skupina troch členských štátov, ktoré spoločne pripravili 18-mesačný program Rady. Ich funkčné obdobie trvá 18 mesiacov, ktoré zodpovedajú trvaniu uvedeného programu Rady. Počas tohto obdobia predseda nekoná v správnej rade ako zástupca svojho členského štátu. Podpredseda zastupuje predsedu z úradnej moci v prípade, že predseda nemôže plniť svoje povinnosti.

3.   Predseda zodpovedá za efektívnu činnosť správnej rady pri plnení svojich úloh vymedzených v odseku 9, pričom zabezpečuje osobitný dôraz na strategické otázky a základné úlohy Europolu ustanovené v článku 5 ods. 1.

4.   Predsedovi pomáha sekretariát správnej rady. Sekretariát má najmä tieto úlohy:

a)

úzko a trvalo sa zapájať do organizovania, koordinácie a zabezpečenia ucelenosti práce správnej rady. Pod vedením predsedu a v rámci jeho zodpovednosti mu pomáha pri hľadaní riešení;

b)

poskytovať správnej rade administratívnu podporu potrebnú na výkon jej činnosti.

5.   Riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach správnej rady bez hlasovacieho práva.

6.   Členovia správnej rady alebo ich náhradníci a riaditeľ si môžu prizvať odborníkov.

7.   Správna rada sa stretáva najmenej dvakrát ročne.

8.   Pokiaľ sa v tomto rozhodnutí neustanovuje inak, správna rada prijíma rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou svojich členov.

9.   Správna rada:

a)

prijíma stratégiu Europolu, ktorá zahŕňa referenčné hodnoty na posudzovanie toho, či sa dosiahli stanovené ciele;

b)

dohliada na činnosť riaditeľa vrátane vykonávania rozhodnutí správnej rady;

c)

prijíma rozhodnutia alebo vykonávacie opatrenia v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia;

d)

na návrh riaditeľa a so súhlasom Komisie prijíma vykonávacie predpisy, ktoré sa uplatňujú na zamestnancov Europolu;

e)

po konzultácii s Komisiou prijíma rozpočtové pravidlá a vymenúva účtovníka v súlade s nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (13);

f)

vytvorí útvar vnútorného auditu a vymenuje jeho zamestnancov vykonávajúcich audit, ktorí musia byť zamestnancami Europolu. Správna rada prijíma ďalšie vykonávacie pravidlá týkajúce sa útvaru vnútorného auditu. Uvedené vykonávacie pravidlá by mali najmä obsahovať ustanovenia o výbere, odvolaní, úlohách, služobných povinnostiach, právomociach a zárukách nezávislosti útvaru. Útvar vnútorného auditu sa zodpovedá výlučne správnej rade a má prístup k všetkým dokumentom potrebným na výkon svojich povinností;

g)

prijíma zoznam najmenej troch uchádzačov o funkciu riaditeľa a zástupcov riaditeľa, ktorý predkladá Rade;

h)

je zodpovedná za vykonávanie iných úloh, ktoré jej pridelí Rada, najmä v súvislosti s vykonávaním tohto rozhodnutia;

i)

ustanovuje svoj rokovací poriadok vrátane ustanovení o nezávislosti sekretariátu.

10.   Správna rada každoročne prijíma:

a)

odhad návrhu príjmov a výdavkov, vrátane plánu pracovných miest, ktorý predkladá Komisii; a konečný rozpočet;

b)

pracovný program budúcich činností Europolu pri zohľadnení prevádzkových požiadaviek členských štátov a jeho vplyvu na rozpočet a počet zamestnancov Europolu, a to po predložení stanoviska Komisie;

c)

všeobecnú správu o činnosti Europolu za predchádzajúci rok vrátane dosiahnutých výsledkov, pokiaľ ide o priority stanovené Radou.

Uvedené dokumenty sa predkladajú Rade na schválenie. Rada ich postúpi Európskemu parlamentu na informačné účely.

11.   Do štyroch rokov odo dňa začatia uplatňovania tohto rozhodnutia a následne každé štyri roky dá správna rada vypracovať nezávislé externé hodnotenie vykonávania tohto rozhodnutia a činností vykonávaných Europolom.

Správna rada na tento účel vypracuje špecifické pravidlá.

Správa o hodnotení sa zašle Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

12.   Správna rada môže rozhodnúť o zriadení pracovných skupín. Pravidlá zriaďovania a činnosti takýchto pracovných skupín sa stanovia v jej rokovacom poriadku.

13.   Správna rada vykonáva svoje právomoci stanovené v článku 39 ods. 3 vo vzťahu k riaditeľovi bez toho, aby bol dotknutý článok 38 ods. 1 a 7.

Článok 38

Riaditeľ

1.   Na čele Europolu je riaditeľ, ktorého kvalifikovanou väčšinou vymenúva na štvorročné obdobie Rada zo zoznamu najmenej troch kandidátov, ktorý jej predloží správna rada. Rada, konajúc na základe návrhu správnej rady, ktorá vyhodnotila výkon riaditeľa, môže jeho funkčné obdobie predĺžiť raz na obdobie najviac štyroch rokov.

2.   Riaditeľovi pomáhajú traja zástupcovia vymenovaní na štvorročné obdobie, ktoré sa môže raz predĺžiť v súlade s postupom ustanoveným v odseku 1. Ich úlohy podrobnejšie určí riaditeľ.

3.   Správna rada vypracuje pravidlá výberu kandidátov na funkciu riaditeľa alebo zástupcu riaditeľa vrátane pravidiel predĺženia ich funkčného obdobia. Takéto pravidlá schvaľuje Rada, ktorá ich ešte pred nadobudnutím účinnosti prijme kvalifikovanou väčšinou.

4.   Riaditeľ je zodpovedný za:

a)

plnenie úloh pridelených Europolu;

b)

každodennú správu a riadenie;

c)

výkon právomocí ustanovených v článku 39 ods. 3 vo vzťahu k zamestnancom a zástupcom riaditeľa bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 a 7 tohto článku;

d)

prípravu a plnenie rozhodnutí správnej rady a odpovede na žiadosti správnej rady;

e)

pomoc predsedovi správnej rady pri príprave zasadnutí správnej rady;

f)

vypracovanie odhadu návrhu príjmov a výdavkov, vrátane návrhu plánu pracovných miest; a predbežného pracovného programu;

g)

vypracovanie správy uvedenej v článku 37 ods. 10 písm. c);

h)

plnenie rozpočtu Europolu;

i)

pravidelné informovanie správnej rady o plnení priorít určených Radou a o zahraničných vzťahoch Europolu;

j)

vytvorenie a vykonávanie – v spolupráci so správnou radou – účinného a efektívneho postupu monitorovania a hodnotenia týkajúceho sa fungovania Europolu z hľadiska dosahovania jeho cieľov. Riaditeľ pravidelne informuje správnu radu o výsledkoch uvedeného monitorovania;

k)

plnenie všetkých ostatných úloh, ktoré sa mu uložili na základe tohto rozhodnutia.

5.   Za plnenie svojich povinností riaditeľ zodpovedá správnej rade.

6.   Riaditeľ je štatutárny zástupca Europolu.

7.   Riaditeľ a jeho zástupcovia môžu byť odvolaní rozhodnutím Rady prijatým kvalifikovanou väčšinou po získaní stanoviska správnej rady. Správna rada vypracuje pravidlá, ktoré sa v takýchto prípadoch uplatňujú. Tieto pravidlá schvaľuje Rada, ktorá ich ešte pred nadobudnutím účinnosti prijme kvalifikovanou väčšinou.

Článok 39

Zamestnanci

1.   Riaditeľ, jeho zástupcovia a zamestnanci Europolu, ktorí sa stali zamestnancami Europolu po začatí uplatňovania tohto rozhodnutia, podliehajú pravidlám uvedeným v Služobnom poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev a v Podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“ a „podmienky zamestnávania“), ustanoveným v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (14), a pravidlám prijatým spoločne inštitúciami Európskych spoločenstiev na účely uplatňovania služobného poriadku a podmienok zamestnávania.

2.   Na účely vykonávania služobného poriadku a podmienok zamestnávania Europol sa považuje za agentúru v zmysle článku 1a ods. 2 služobného poriadku.

3.   Právomoci, ktoré má vymenúvací orgán na základe služobného poriadku a ktoré má orgán poverený uzatváraním zmlúv na základe podmienok zamestnávania, vykonáva Europol, pokiaľ ide o jeho zamestnancov a riaditeľa, v súlade s článkom 37 ods. 13 a článkom 38 ods. 4 písm. c) tohto rozhodnutia.

4.   Zamestnanci Europolu sú dočasnými zamestnancami a/alebo zmluvnými zamestnancami. V prípade, že riaditeľ má v úmysle uzavrieť zmluvy na dobu neurčitú, správna rada musí takýto postup každý rok odsúhlasiť. Správna rada rozhodne, ktoré dočasné pracovné miesta stanovené v pláne pracovných miest sa môžu obsadiť len zamestnancami prijatými z príslušných orgánov členských štátov. Zamestnanci na týchto pracovných miestach majú štatút dočasného zamestnanca podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania a smie sa s nimi uzavrieť len zmluva na dobu určitú obnoviteľná raz na dobu určitú.

5.   Členské štáty môžu do Europolu vyslať národných expertov. Na tento účel správna rada prijme potrebné vykonávacie opatrenia.

6.   Na spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa zamestnancov Europolu uplatňuje Europol zásady nariadenia (ES) č. 45/2001.

KAPITOLA VII

UTAJOVANÉ INFORMÁCIE

Článok 40

Utajované skutočnosti

1.   Europol a členské štáty prijímajú primerané opatrenia na ochranu informácií obsahujúcich utajované skutočnosti, ktoré Europol získava alebo ktoré si vymieňa na základe tohto rozhodnutia. Na tento účel Rada prijme kvalifikovanou väčšinou po konzultácii s Európskym parlamentom primerané pravidlá týkajúce sa utajovaných skutočností, pripravené správnou radou. Uvedené pravidlá zahŕňajú ustanovenia o prípadoch, v ktorých si Europol môže vymieňať informácie obsahujúce utajované skutočnosti s tretími stranami.

2.   Ak Europol zamýšľa poveriť určité osoby vykonávaním činností, pri ktorých sa môžu oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, členské štáty sa zaväzujú, že na žiadosť riaditeľa zabezpečia, aby bezpečnostné previerky ich štátnych príslušníkov prebiehali v súlade s ich vnútroštátnymi ustanoveniami, a že si na tento účel budú navzájom pomáhať. Orgán kompetentný podľa vnútroštátnych predpisov informuje Europol o výsledkoch bezpečnostných previerok. Tieto výsledky sú pre Europol záväzné.

3.   Každý členský štát a Europol môžu poveriť spracúvaním utajovaných skutočností v Europole iba také osoby, ktoré na to boli osobitne vyškolené a ktoré prešli bezpečnostnou previerkou. Správna rada prijme pravidlá preverovania zamestnancov Europolu. Riaditeľ pravidelne informuje správnu radu o bezpečnostných previerkach zamestnancov Europolu.

Článok 41

Povinnosť zachovania mlčanlivosti a dôvernosti

1.   Členovia správnej rady, riaditeľ, zástupcovia riaditeľa, zamestnanci Europolu a styční dôstojníci sa zdržia akejkoľvek činnosti a vyjadrenia, ktoré by mohli poškodiť Europol alebo jeho činnosti.

2.   Členovia správnej rady, riaditeľ, zástupcovia riaditeľa, zamestnanci Europolu a styční dôstojníci, ako aj všetky ostatné osoby viazané povinnosťou zachovania mlčanlivosti a dôvernosti nesmú prezrádzať neoprávneným osobám ani verejnosti žiadne skutočnosti alebo informácie, s ktorými sa oboznámia počas plnenia svojich povinností alebo pri výkone svojich úloh. Nevzťahuje sa to na skutočnosti a informácie, ktoré nemajú taký význam, aby sa u nich vyžadovalo zachovanie dôvernosti. Povinnosť zachovania mlčanlivosti a dôvernosti platí aj po skončení funkčného obdobia alebo zamestnania alebo po ukončení vykonávania príslušných úloh. Europol oboznámi príslušné osoby s povinnosťou uvedenou v prvej vete tohto odseku a poučí ich o právnych dôsledkoch jej porušenia. O takomto oboznámení sa vykoná písomný záznam.

3.   Členovia správnej rady, riaditeľ, zástupcovia riaditeľa, zamestnanci Europolu a styční dôstojníci, ako aj osoby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť uvedená v odseku 2, nesmú bez vedomia riaditeľa a v prípade riaditeľa bez vedomia správnej rady vypovedať, či už na súde, alebo mimo neho, alebo poskytovať akékoľvek vyhlásenia týkajúce sa skutočností alebo informácií, s ktorými sa oboznámili počas plnenia svojich povinností alebo počas vykonávania svojich úloh.

V závislosti od konkrétneho prípadu sa správna rada alebo riaditeľ obrátia na súd alebo iný príslušný orgán, aby mohli byť prijaté potrebné opatrenia v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré sa uplatňuje na tento orgán.

Cieľom týchto opatrení môže byť úprava postupov pre poskytnutie svedeckej výpovede do takej podoby, aby bolo zabezpečené zachovanie dôvernosti informácií, alebo v prípade, že to príslušné vnútroštátne právo umožňuje, odmietnutie poskytnutia príslušných údajov, ak je to dôležité pre ochranu záujmov Europolu alebo členského štátu.

Ak právne predpisy členského štátu ustanovujú právo odmietnuť poskytnúť dôkazy, osoby uvedené v odseku 2, ktoré boli požiadané poskytnúť dôkazy, na to potrebujú získať povolenie. Povolenie udelí riaditeľ alebo v prípade dôkazov, ktoré má poskytnúť riaditeľ, správna rada. Ak je o poskytnutie svedeckej výpovede požiadaný styčný dôstojník a táto výpoveď sa týka informácií, ktoré má od Europolu, takéto povolenie sa vydá iba so súhlasom členského štátu zodpovedného za príslušného styčného dôstojníka. Povinnosť vyžiadať si povolenie na poskytnutie svedeckej výpovede platí aj po skončení funkčného obdobia alebo zamestnania alebo po ukončení vykonávania príslušných úloh.

Ak okrem toho existuje možnosť, že sa svedecká výpoveď môže týkať aj informácií a poznatkov, ktoré členský štát poskytol Europolu alebo ktoré sa zjavne týkajú členského štátu, je pred udelením povolenia potrebné požiadať príslušný členský štát o vyjadrenie.

Povolenie na poskytnutie svedeckej výpovede možno zamietnuť, iba ak je to potrebné na ochranu prvoradých záujmov Europolu alebo členského štátu, alebo členských štátov, ktoré potrebujú ochranu.

4.   Každý členský štát posudzuje porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť a dôvernosť, ktorá je ustanovená v odsekoch 2 a 3, ako porušenie povinností vyplývajúcich z jeho vnútroštátnych právnych predpisov o služobných tajomstvách alebo ustanovení týkajúcich sa ochrany utajovaných materiálov.

Každý členský štát zabezpečí, aby sa takéto pravidlá a ustanovenia vzťahovali aj na jeho vlastných zamestnancov, ktorí pri výkone svojich pracovných povinností prichádzajú do kontaktu s Europolom.

KAPITOLA VIII

USTANOVENIA O ROZPOČTE

Článok 42

Rozpočet

1.   Bez toho, aby boli dotknuté iné druhy príjmov, tvorí príjmy Europolu odo dňa začatia uplatňovania tohto rozhodnutia príspevok Spoločenstva zo všeobecného rozpočtu Európskej únie (oddiel Komisia). Financovanie Europolu závisí od súhlasu Európskeho parlamentu a Rady (ďalej len „rozpočtový orgán“) v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (15).

2.   Výdavky Europolu zahŕňajú výdavky na svojich zamestnancov, administratívne, prevádzkové výdavky a výdavky na infraštruktúru.

3.   Riaditeľ vypracuje návrh odhadu príjmov a výdavkov Europolu na nasledujúci rozpočtový rok vrátane návrhu plánu pracovných miest a predloží ho správnej rade. Návrh plánu pracovných miest pozostáva z miest stáleho alebo dočasného charakteru, obsahuje zmienku o vyslaných národných expertoch a je v ňom uvedený počet, platová trieda a kategória zamestnancov, ktorých Europol zamestnáva v príslušnom rozpočtovom roku.

4.   Príjmy a výdavky sú v rovnováhe.

5.   Správna rada schváli návrh odhadu príjmov a výdavkov vrátane návrhu plánu pracovných miest, ku ktorému je pripojený predbežný pracovný program, a do 31. marca každého roku ich predloží Komisii. Ak má Komisia výhrady k navrhovanému odhadu, informuje o tom správnu radu do 30 dní od doručenia návrhu.

6.   Komisia zašle odhad rozpočtovému orgánu spolu s predbežným návrhom všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev.

7.   Na základe tohto odhadu Komisia zapíše do predbežného návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie, ktorý sa predkladá rozpočtovému orgánu v súlade s článkom 272 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, odhady, ktoré považuje za potrebné na financovanie plánu pracovných miest, a výšku príspevku z uvedeného rozpočtu.

8.   Pri schvaľovaní všeobecného rozpočtu Európskej únie rozpočtový orgán schváli prostriedky určené ako príspevok pre Europol a plán pracovných miest.

9.   Správna rada prijme rozpočet Europolu a plán pracovných miest. Tieto dokumenty sa stávajú záväznými po konečnom schválení všeobecného rozpočtu Európskej únie. Rozpočet aj plán sa v prípade potreby upravia prostredníctvom prijatia upraveného rozpočtu.

10.   Každá zmena rozpočtu vrátane plánu pracovných miest sa musí vykonať v súlade s postupom uvedeným v odsekoch 5 až 9.

11.   Správna rada čo najskôr oznámi rozpočtovému orgánu svoj zámer realizovať akýkoľvek projekt, ktorý by sa mohol v značnej miere dotknúť financovania rozpočtu, najmä všetky projekty týkajúce sa nehnuteľností, ako je prenájom alebo nákup budov. Informuje o tom Komisiu. Ak príslušný útvar rozpočtového orgánu oznámi svoj zámer vydať stanovisko, doručí ho správnej rade do šiestich týždňov odo dňa oznámenia projektu rozpočtovému orgánu.

Článok 43

Plnenie a kontrola rozpočtu

1.   Za plnenie rozpočtu Europolu zodpovedá riaditeľ.

2.   Najneskôr do 28. februára po skončení každého rozpočtového roku hlavný účtovník Europolu oznámi hlavnému účtovníkovi Komisie predbežnú účtovnú závierku spolu so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení za daný rozpočtový rok. Účtovník Komisie skonsoliduje predbežné účtovné závierky inštitúcií a decentralizovaných orgánov v súlade s článkom 128 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (16).

3.   Najneskôr do 31. marca po skončení každého rozpočtového roku hlavný účtovník Komisie postúpi predbežnú účtovnú závierku Europolu Dvoru audítorov spolu so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení za daný rozpočtový rok. Správa o rozpočtovom a finančnom hospodárení za daný rozpočtový rok sa zasiela aj Európskemu parlamentu a Rade.

4.   Po doručení pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke Europolu podľa článku 129 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 riaditeľ Europolu vypracuje návrh konečnej účtovnej závierky Europolu v rámci svojej pôsobnosti a predloží ho správnej rade, aby sa k nemu vyjadrila.

5.   Správna rada poskytne ku konečnej účtovnej závierke Europolu stanovisko.

6.   Najneskôr do 1. júla po skončení každého rozpočtového roku riaditeľ postúpi konečnú účtovnú závierku spolu so stanoviskom správnej rady Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

7.   Účtovná závierka sa zverejní.

8.   Riaditeľ zašle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky najneskôr do 30. septembra. Túto odpoveď zašle v kópii aj správnej rade.

9.   V súlade s článkom 146 ods. 3 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 riaditeľ predloží Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na hladké uplatnenie postupu udelenia absolutória za príslušný rozpočtový rok.

10.   Berúc do úvahy odporúčanie Rady, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, Európsky parlament udelí do 30. apríla roku n + 2 absolutórium riaditeľovi v súvislosti s plnením rozpočtu za rok n.

Článok 44

Rozpočtové pravidlá

Po konzultácii s Komisiou správna rada prijme rozpočtové pravidlá uplatniteľné na Europol. Nemali by sa odchyľovať od nariadenia (ES, Euratom) č. 2343/2002, pokiaľ sa to osobitne nevyžaduje na účely prevádzky Europolu. Pred prijatím pravidiel, ktoré sa odchyľujú od nariadenia (ES, Euratom) č. 2343/2002, je potrebné vyžiadať si súhlas Komisie. O všetkých takýchto výnimkách je potrebné informovať rozpočtový orgán.

KAPITOLA IX

RÔZNE USTANOVENIA

Článok 45

Pravidlá prístupu k dokumentom Europolu

Správna rada prijme pravidlá prístupu k dokumentom Europolu na základe návrhu riaditeľa a najneskôr do šiestich mesiacov po dni začatia uplatňovania tohto rozhodnutia pri zohľadnení zásad a obmedzení stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (17).

Článok 46

Utajované skutočnosti EÚ

Europol uplatňuje bezpečnostné zásady a minimálne normy stanovené v rozhodnutí Rady 2001/264/ES z 19. marca 2001 prijímajúcom bezpečnostné nariadenia Rady (18) týkajúce sa utajovaných skutočností EÚ.

Článok 47

Jazyky

1.   Na Europol sa vzťahuje nariadenie č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (19).

2.   O vnútornom jazykovom režime Europolu jednomyseľne rozhodne správna rada.

3.   Preklady potrebné pri práci Europolu zabezpečuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie (20).

Článok 48

Informovanie Európskeho parlamentu

Predsedníctvo Rady, predseda správnej rady a riaditeľ vystúpia v Európskom parlamente na jeho žiadosť s cieľom diskutovať o otázkach týkajúcich sa Europolu, pričom sa zohľadnia povinnosti zachovávania mlčanlivosti a dôvernosti.

Článok 49

Boj proti podvodom

Na Europol sa vzťahujú pravidlá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (21). Na základe návrhu riaditeľa správna rada najneskôr do šiestich mesiacov po dni začatia uplatňovania tohto rozhodnutia prijme potrebné vykonávacie opatrenia, ktoré môžu vyňať operatívne údaje z pôsobnosti vyšetrovaní OLAF-u.

Článok 50

Dohoda o sídle

Ustanovenia týkajúce sa umiestnenia Europolu v štáte, v ktorom má sídliť, a vybavenia, ktoré má tento štát Europolu poskytnúť, ako aj konkrétne predpisy uplatniteľné v tomto štáte na riaditeľa, členov správnej rady, zástupcov riaditeľa, zamestnancov Europolu a ich rodinných príslušníkov, sa stanovia v dohode o sídle medzi Europolom a Holandským kráľovstvom, ktorá sa uzavrie po jej schválení správnou radou.

Článok 51

Výsady a imunity

1.   Na riaditeľa, jeho zástupcov a zamestnancov Europolu sa uplatňuje Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev a osobitné nariadenie, ktoré sa prijme na základe článku 16 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev.

2.   Na Europol sa uplatňuje Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev.

3.   Holandské kráľovstvo a ostatné členské štáty sa dohodnú na tom, že styčným dôstojníkom vyslaným z iných členských štátov a ich rodinným príslušníkom priznajú tie výsady a imunity, ktoré sú potrebné na riadne plnenie úloh styčných dôstojníkov Europolu.

Článok 52

Zodpovednosť za neoprávnené alebo nesprávne spracúvanie údajov

1.   Každý členský štát je v súlade so svojím vnútroštátnym právom zodpovedný za všetky škody spôsobené osobe v dôsledku právnych alebo skutkových chýb v údajoch uchovávaných alebo spracúvaných Europolom. Poškodená strana podá žalobu o náhradu škody iba na ten členský štát, v ktorom došlo k spôsobeniu škody, pričom ju predloží súdu, pod ktorého právomoc príslušná záležitosť podľa vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu patrí. Členský štát nemôže tvrdiť, že chybné údaje mu poskytol iný členský štát alebo Europol s cieľom vyhnúť sa svojej zodpovednosti voči poškodenej strane, ktorá pre neho vyplýva z jeho vnútroštátnych právnych predpisov.

2.   V prípade, že právne alebo skutkové chyby v údajoch uvedené v odseku 1 vznikli v dôsledku chybného prenosu údajov alebo v dôsledku nesplnenia si povinností stanovených v tomto rozhodnutí jedným alebo viacerými členskými štátmi, alebo v dôsledku neoprávneného alebo nesprávneho uchovávania alebo spracúvania údajov Europolom, je Europol alebo dotknutý členský štát povinný na požiadanie nahradiť odškodnenie vyplatené v súlade s odsekom 1 okrem prípadov, keď členský štát, na ktorého území došlo k poškodeniu, využil údaje v rozpore s týmto rozhodnutím.

3.   Každý spor medzi členským štátom, ktorý zaplatil odškodnenie v súlade s odsekom 1, a Europolom alebo iným členským štátom týkajúci sa zásady alebo výšky náhrady sa predloží správnej rade, ktorá vo veci rozhodne dvojtretinovou väčšinou svojich členov.

Článok 53

Iná zodpovednosť

1.   Zmluvná zodpovednosť Europolu sa riadi právom uplatniteľným na dotknutú zmluvu.

2.   V prípade nezmluvnej zodpovednosti je Europol povinný nezávisle od zodpovednosti podľa článku 52 nahradiť všetky škody zavinené jeho orgánmi alebo jeho zamestnancami pri plnení ich povinností, pokiaľ im ich možno pripísať, bez ohľadu na odlišné postupy uplatňovania nárokov na náhradu škody vyplývajúce z rozdielov medzi právnymi predpismi členských štátov.

3.   Poškodená strana má právo žiadať, aby sa Europol voči nej zdržal akéhokoľvek konania alebo aby už začaté konanie zastavil.

4.   Vnútroštátne súdy členských štátov, do ktorých pôsobnosti patria spory súvisiace so zodpovednosťou Europolu podľa tohto článku, sa určia so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (22).

Článok 54

Zodpovednosť vzhľadom na účasť Europolu v spoločných vyšetrovacích tímoch

1.   Členský štát, na ktorého území došlo k spôsobeniu škody zamestnancami Europolu pôsobiacimi v tomto štáte v súlade s článkom 6, a to počas ich podpory pri uplatňovaní operatívnych opatrení, nahradí škodu za takých podmienok, aké sa uplatňujú pri škode spôsobenej jeho vlastnými úradníkmi.

2.   Ak dotknutý členský štát neschváli iný postup, Europol nahradí v plnej výške sumy, ktoré tento členský štát v súlade s odsekom 1 vyplatil poškodeným alebo osobám oprávneným na prijatie náhrady škody v mene poškodených. Každý spor medzi členským štátom a Europolom týkajúci sa zásady alebo výšky náhrady za vyplatené odškodné sa predloží správnej rade, ktorá spor urovná.

KAPITOLA X

PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 55

Všeobecné právne nástupníctvo

1.   Toto rozhodnutie nemá vplyv na právnu silu dohôd uzatvorených Europolom zriadeným na základe dohovoru o Europole pred dňom začatia uplatňovania tohto rozhodnutia.

2.   Ustanovenie uvedené v odseku 1 sa uplatňuje najmä pri dohode o sídle uzatvorenej na základe článku 37 dohovoru o Europole, ako aj pri dohodách medzi Holandským kráľovstvom a inými členskými štátmi uzatvorených na základe článku 41 ods. 2 dohovoru o Europole, pri medzinárodných dohodách a ich ustanoveniach o výmene informácií a pri zmluvách uzatvorených Europolom, zodpovednosti Europolu a majetku, ktorý Europol nadobudol, ako sa ustanovuje v dohovore o Europole.

Článok 56

Riaditeľ a zástupcovia riaditeľa

1.   Riaditeľ a jeho zástupcovia vymenovaní na základe článku 29 dohovoru o Europole vykonávajú počas svojho zostávajúceho funkčného obdobia naďalej svoje funkcie v zmysle článku 38 tohto rozhodnutia. Ak sa ich funkčné obdobie skončí do jedného roku po dni začatia uplatňovania tohto rozhodnutia, automaticky sa predĺži do jedného roku po dni začatia uplatňovania tohto rozhodnutia.

2.   Ak riaditeľ alebo jeden alebo viacerí zástupcovia riaditeľa odmietajú alebo nemôžu konať v súlade s odsekom 1, správna rada vymenuje dočasného riaditeľa alebo dočasného zástupcu/dočasných zástupcov riaditeľa na obdobie najviac 18 mesiacov, až kým sa neuskutoční vymenovanie v súlade s článkom 38 ods. 1 a 2.

Článok 57

Zamestnanci

1.   Odchylne od článku 39 všetky pracovné zmluvy uzavreté Europolom zriadeným na základe dohovoru o Europole, ktoré sú platné v deň začatia uplatňovania tohto rozhodnutia, sú platné do ich skončenia platnosti a nemožno ich obnoviť na základe služobného poriadku Europolu (23) po dni začatia uplatňovania tohto rozhodnutia.

2.   Všetkým zamestnancom s pracovnými zmluvami uvedenými v odseku 1 sa ponúkne možnosť uzavrieť zmluvy dočasného zamestnanca podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania pre tie mzdové kategórie, ktoré sú stanovené v pláne pracovných miest, alebo zmluvy zmluvného zamestnanca podľa článku 3a podmienok zamestnávania.

Orgán, ktorý je oprávnený uzavierať zmluvy na účel overenia si schopností, výkonu a integrity osoby, ktorá má byť prijatá do zamestnania, zorganizuje interné výberové konanie vyhradené pre zamestnancov, ktorí majú s Europolom uzavretú zmluvu platnú v deň začatia uplatňovania tohto rozhodnutia, pričom sa toto výberové konanie uskutoční po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia a do dvoch rokov odo dňa začatia uplatňovania tohto rozhodnutia.

V závislosti od typu a úrovne vykonávanej funkcie sa úspešnému kandidátovi ponúkne buď zmluva dočasného zamestnanca, alebo zmluva zmluvného zamestnanca na obdobie zodpovedajúce najmenej zostávajúcemu obdobiu uvedenému v zmluve uzavretej pred dňom začatia uplatňovania tohto rozhodnutia.

3.   Ak Europol uzavrel druhú zmluvu na dobu určitú pred dňom začatia uplatňovania tohto rozhodnutia a zamestnanec akceptoval zmluvu dočasného zamestnanca alebo zmluvu zmluvného zamestnanca podľa podmienok stanovených v odseku 2 treťom pododseku, každé nasledujúce obnovenie sa smie uzavrieť len na dobu neurčitú v súlade s článkom 39 ods. 4.

4.   Ak Europol uzavrel zmluvu na dobu neurčitú pred dňom začatia uplatňovania tohto rozhodnutia a zamestnanec akceptoval zmluvu dočasného zamestnanca alebo zmluvu zmluvného zamestnanca podľa podmienok stanovených v odseku 2 treťom pododseku, táto zmluva sa uzavrie na dobu neurčitú v súlade s článkom 8 prvým odsekom a článkom 85 ods. 1 podmienok zamestnávania.

5.   Služobný poriadok Europolu a iné príslušné nástroje sa naďalej uplatňujú na zamestnancov, ktorí nie sú zamestnaní v súlade s odsekom 2. Odchylne od kapitoly 5 služobného poriadku Europolu sa na zamestnancov Europolu uplatňuje percentuálny podiel ročnej mzdovej úpravy prijatej Radou v súlade s článkom 65 služobného poriadku.

Článok 58

Rozpočet

1.   Postup udelenia absolutória, pokiaľ ide o rozpočty schválené na základe článku 35 ods. 5 dohovoru o Europole, sa vykonáva v súlade s pravidlami stanovenými v článku 36 ods. 5 dohovoru o Europole a rozpočtovými pravidlami prijatými na základe článku 35 ods. 9 dohovoru o Europole.

2.   Pri vykonávaní postupu udelenia absolutória uvedeného v odseku 1 sa uplatňuje:

a)

na účely vykonania postupu udelenia absolutória, pokiaľ ide o účtovnú závierku za rok predchádzajúci dňu začatia uplatňovania tohto rozhodnutia, spoločný audítorský výbor naďalej pokračuje vo svojej činnosti v súlade s postupmi stanovenými na základe článku 36 dohovoru o Europole. Postup udelenia absolutória stanovený v dohovore o Europole sa uplatňuje v rozsahu požadovanom na tento účel;

b)

správna rada uvedená v článku 36 tohto rozhodnutia má právo rozhodovať o nahradení funkcií predtým vykonávaných finančným kontrolórom a finančným výborom na základe dohovoru o Europole.

3.   Všetky výdavky plynúce zo záväzkov Europolu v súlade s rozpočtovými pravidlami prijatými na základe článku 35 ods. 9 dohovoru o Europole pred dňom začatia uplatňovania tohto rozhodnutia, ktoré sa v tom čase ešte neuhradili, sa uhradia spôsobom uvedeným v odseku 4 tohto článku.

4.   Správna rada stanoví sumu na pokrytie výdavkov uvedených v odseku 3 do dvanástich mesiacov po dni začatia uplatňovania tohto rozhodnutia. Zodpovedajúca suma financovaná z akumulovaného prebytku v rozpočtoch schválených na základe článku 35 ods. 5 dohovoru o Europole sa prenesie do prvého rozpočtu stanoveného na základe tohto rozhodnutia ako pripísaný príjem na úhradu uvedených výdavkov.

Ak prebytky nestačia na pokrytie výdavkov uvedených v odseku 3, členské štáty poskytnú v súlade s postupmi stanovenými na základe dohovoru o Europole potrebné finančné prostriedky.

5.   Zostávajúce prebytky rozpočtov schválených na základe článku 35 ods. 5 dohovoru o Europole sa vyplatia späť členským štátom. Suma, ktorá má byť vyplatená každému členskému štátu, sa vypočíta na základe ročných príspevkov členských štátov do rozpočtov Europolu stanovených podľa článku 35 ods. 2 dohovoru o Europole.

Platba sa realizuje do troch mesiacov od stanovenia výšky sumy pokrývajúcej výdavky uvedené v odseku 3 a od ukončenia postupu udelenia absolutória, pokiaľ ide o rozpočty schválené na základe článku 35 ods. 5 dohovoru o Europole.

Článok 59

Opatrenia, ktoré sa majú pripraviť a prijať pred dňom začatia uplatňovania tohto rozhodnutia

1.   Správna rada zriadená na základe dohovoru o Europole, riaditeľ vymenovaný na základe tohto dohovoru a spoločný dozorný orgán zriadený na základe uvedeného dohovoru pripravia prijatie týchto nástrojov:

a)

pravidiel týkajúcich sa práv a povinností styčných dôstojníkov podľa článku 9 ods. 5;

b)

pravidiel uplatniteľných na analytické pracovné súbory uvedené v článku 14 ods. 1 treťom pododseku;

c)

pravidiel týkajúcich sa vzťahov Europolu, uvedených v článku 26 ods. 1 písm. b);

d)

vykonávacích pravidiel, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov Europolu podľa článku 37 ods. 9 písm. d);

e)

pravidiel na výber a odvolanie riaditeľa a zástupcov riaditeľa podľa článku 38 ods. 3 a 7;

f)

pravidiel o utajovaných skutočnostiach podľa článku 40 ods. 1;

g)

rozpočtových pravidiel podľa článku 44;

h)

každého iného nástroja potrebného na prípravu uplatňovania tohto rozhodnutia.

2.   Pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 písm. a), d), e), g) a h) je zloženie správnej rady také, ako sa ustanovuje v článku 37 ods. 1. Správna rada prijíma tieto opatrenia v súlade s postupom ustanoveným v odseku 1 písm. a), d), e) a g) tohto článku.

Rada prijíma opatrenia ustanovené v odseku 1 písm. b), c) a f) v súlade s postupom stanoveným v ustanoveniach uvedených v odseku 1 písm. b), c) a f).

Článok 60

Finančné opatrenia a rozhodnutia, ktoré je potrebné prijať pred dňom začatia uplatňovania tohto rozhodnutia

1.   Správna rada v zložení ustanovenom v článku 37 ods. 1 vykonáva všetky finančné opatrenia a prijíma všetky rozhodnutia potrebné na uplatňovania nového finančného rámca.

2.   Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odseku 1 sa vykonávajú v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 2343/2002 a okrem iného medzi ne patrí aj:

a)

príprava a prijímanie všetkých opatrení a rozhodnutí uvedených v článku 42 v súvislosti s prvým rozpočtovým rokom po dni začatia uplatňovania tohto rozhodnutia;

b)

vymenovanie účtovníka, ako sa ustanovuje v článku 37 ods. 9 písm. e), do 15. novembra roka pred prvým rozpočtovým rokom po dni začatia uplatňovania tohto rozhodnutia;

c)

vytvorenie útvaru vnútorného auditu, ako sa ustanovuje v článku 37 ods. 9 písm. f).

3.   Povolenie na operácie, ktoré pripadnú na prvý rozpočtový rok po dni začatia uplatňovania tohto rozhodnutia, vydáva riaditeľ vymenovaný podľa článku 29 dohovoru o Europole od 15. novembra roka pred prvým rozpočtovým rokom po dni začatia uplatňovania tohto rozhodnutia. Od tohto dňa má riaditeľ tiež právo podľa potreby delegovať funkciu povoľujúceho úradníka. Pri výkone funkcie povoľujúceho úradníka sa dodržiavajú požiadavky nariadenia (ES, Euratom) č. 2343/2002.

4.   Spätné overovanie operácií, ktoré pripadnú na prvý rozpočtový rok po dni začatia uplatňovania tohto rozhodnutia, vykonáva finančný kontrolór ustanovený v článku 27 ods. 3 dohovoru o Europole v období od 15. novembra do 31. decembra roka pred prvým rozpočtovým rokom po dni začatia uplatňovania tohto rozhodnutia. Finančný kontrolór túto funkciu vykonáva v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 2343/2002.

5.   Časť nákladov na prechod, ktoré Europolu vznikli na účely prípravy nového finančného rámca z roka pred prvým rozpočtovým rokom po dni začatia uplatňovania tohto rozhodnutia, sa financujú zo všeobecného rozpočtu Európskej únie. Financovanie týchto nákladov môže mať formu grantu Spoločenstva.

KAPITOLA XI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 61

Transpozícia

Členské štáty uvedú svoje vnútroštátne právne predpisy do súladu s týmto rozhodnutím do dňa začatia jeho uplatňovania.

Článok 62

Nahradenie

Toto rozhodnutie nahrádza dohovor o Europole a Protokol o výsadách a imunitách Europolu, členov jeho orgánov, zástupcov riaditeľa a zamestnancov Europolu odo dňa začatia uplatňovania tohto rozhodnutia.

Článok 63

Zrušenie

S účinnosťou odo dňa začatia uplatňovania tohto rozhodnutia sa zrušujú všetky opatrenia, ktorými sa vykonáva dohovor o Europole, pokiaľ sa v tomto rozhodnutí neustanovuje inak.

Článok 64

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Uplatňuje sa od 1. januára 2010 alebo odo dňa, keď sa začne uplatňovať nariadenie uvedené v článku 51 ods. 1, podľa toho, čo nastane neskôr.

Článok 57 ods. 2 druhý pododsek a články 59, 60 a 61 sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.

V Luxemburgu 6. apríla 2009.

Za Radu

predseda

J. POSPÍŠIL


(1)  Stanovisko zo 17. januára 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 1.

(3)  Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 256, 1.10.2005, s. 63.

(5)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 185, 16.7.2005, s. 35.

(7)  Ú. v. ES L 162, 20.6.2002, s. 1.

(8)  Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 3.

(9)  Ú. v. ES C 24, 23.1.1998, s. 2.

(10)  Rozhodnutie Komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom z 28. apríla 1999, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 20).

(11)  Nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1920/2006 z 12. decembra 2006 o Európskom monitorovacom centre pre drogy a drogovú závislosť (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 1).

(13)  Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72.

(14)  Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

(15)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(16)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(17)  Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(18)  Ú. v. ES L 101, 11.4.2001, s. 1.

(19)  Ú. v. 17, 6.10.1958, s. 385/58.

(20)  Nariadenie Rady (ES) č. 2965/94 z 28. novembra 1994 o zriadení Prekladateľského strediska pre orgány Európskej únie (Ú. v. ES L 314, 7.12.1994, s. 1).

(21)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

(22)  Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

(23)  Akt Rady z 3. decembra 1998, ktorým sa stanovuje Služobný poriadok uplatniteľný na zamestnancov Europolu (Ú. v. ES C 26, 30.1.1999, s. 23).


PRÍLOHA

Zoznam ďalších závažných foriem trestnej činnosti, s ktorými je Europol príslušný sa zaoberať v súlade s článkom 4 ods. 1:

nedovolené obchodovanie s omamnými látkami,

pranie špinavých peňazí,

trestná činnosť spojená s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi,

nedovolené prevádzačstvo migrantov,

obchodovanie s ľuďmi,

trestné činy súvisiace s motorovými vozidlami,

vražda, závažné ublíženie na zdraví,

nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,

únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,

rasizmus a xenofóbia,

organizovaná lúpež,

nedovolené obchodovanie s kultúrnymi predmetmi vrátane starožitností a umeleckých diel,

podvod a podvodné konanie,

vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,

falšovanie, pozmeňovanie výrobkov vrátane konaní porušujúcich práva duševného vlastníctva alebo ich distribúcia,

falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,

falšovanie a pozmeňovanie peňazí a platobných prostriedkov,

počítačová kriminalita,

korupcia,

nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,

nedovolené obchodovanie s ohrozenými živočíšnymi druhmi,

nedovolené obchodovanie s ohrozenými rastlinnými druhmi a odrodami,

trestné činy proti životnému prostrediu,

nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu.

Pokiaľ ide o formy trestných činov uvedených v článku 4 ods. 1, na účely tohto rozhodnutia:

a)

„trestná činnosť spojená s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi“ znamená trestné činy uvedené v článku 7 ods. 1 Dohovoru o fyzickej ochrane jadrových materiálov, podpísaného vo Viedni a New Yorku 3. marca 1980, a trestné činy súvisiace s jadrovými, resp. rádioaktívnymi materiálmi definovanými v článku 197 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a v smernici Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (1);

b)

„nedovolené prevádzačstvo migrantov“ znamená činnosti zamerané na vedomé uľahčovanie vstupu migrantov na územie členských štátov, získanie ubytovania alebo zamestnania na tomto území, ktoré je v rozpore s pravidlami a podmienkami uplatniteľnými v členských štátoch a ktoré sa vykonáva za finančnú výhodu;

c)

„obchodovanie s ľuďmi“ je nábor, preprava, presun, odovzdanie alebo prevzatie osôb použitím hrozby alebo násilia, alebo iných foriem nátlaku, únosu, podvodu, zneužitia postavenia alebo bezbrannosti, alebo poskytnutia alebo prijatia peňažného plnenia alebo výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, ktorá má kontrolu nad inou osobou, na účel jej vykorisťovania. Vykorisťovanie zahŕňa prinajmenšom využívanie prostitúcie iných osôb alebo iné formy sexuálneho vykorisťovania, výrobu, predaj alebo rozširovanie materiálu s detskou pornografiou, nútenú prácu alebo služby, otroctvo alebo praktiky podobné otroctvu, nevoľníctvo alebo odoberanie orgánov;

d)

„trestné činy súvisiace s motorovými vozidlami“ znamenajú odcudzenie alebo zneužitie motorových vozidiel, nákladných vozidiel, návesov, nákladov nákladných vozidiel a návesov, autobusov, motocyklov, obytných prívesov a poľnohospodárskych vozidiel, pracovných vozidiel a náhradných súčiastok do takýchto vozidiel, ako aj ich prechovávanie a zatajovanie;

e)

„nedovolené pranie peňazí“ znamená trestné činy uvedené v článku 6 ods. 1 až 3 Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti, podpísaného v Štrasburgu 8. novembra 1990;

f)

„nedovolené obchodovanie s omamnými látkami“ znamená trestné činy uvedené v článku 3 ods. 1 Dohovoru OSN z 20. decembra 1988 proti nedovolenému obchodovaniu s omamnými a psychotropnými látkami a v ustanoveniach, ktorými sa mení a dopĺňa alebo nahrádza uvedený dohovor.

Formy trestných činov uvedené v článku 4 a v tejto prílohe posúdia príslušné orgány členských štátov v súlade s právom členských štátov, ku ktorým patria.


(1)  Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1.