31.3.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 84/1

---

NARIADENIE RADY (ES) č. 260/2009

z 26. februára 2009

o spoločných pravidlách na dovozy

(kodifikované znenie)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä jej článok 133,

so zreteľom na nástroje zavádzajúce spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov a nástroje týkajúce sa spracovaných poľnohospodárskych výrobkov, prijaté podľa článku 308 zmluvy, a najmä ustanovenia o týchto nástrojoch, ktoré umožňujú výnimku zo všeobecného princípu, podľa ktorého všetky množstvové obmedzenia alebo opatrenia s rovnakým účinkom môžu byť nahradené výhradne opatreniami stanovenými v tých istých nástrojoch,

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

(1)	Nariadenie Rady (ES) č. 3285/94 z 22. decembra 1994 o spoločných pravidlách na dovozy a o zrušení nariadenia (ES) č. 518/94 (1) bolo opakovane (2) podstatným spôsobom zmenené a doplnené. V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo uvedené nariadenie kodifikovať.

(2)	Spoločná obchodná politika by mala byť založená na jednotných princípoch.

(3)	Spoločenstvo uzavrelo Dohodu o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“). Príloha 1A k dohode zahŕňa okrem iného aj Všeobecnú dohodu o clách a obchode (GATT 1994) a dohodu o ochranných opatreniach.

(4)

Dohoda o ochranných opatreniach reaguje na potrebu vyjasniť a posilniť sústavu právnych predpisov GATT 1994, a najmä predpisov článku XIX. Dohoda požaduje odstránenie ochranných opatrení, ktoré sú mimo týchto pravidiel, ako sú dobrovoľné vývozné obmedzenia, marketingové dohovory a akékoľvek iné podobné dovozné alebo vývozné úpravy.

(5)

Dohoda o ochranných opatreniach taktiež pokrýva výrobky uhlia a ocele. Spoločné pravidlá pre dovozy, najmä v súvislosti s ochrannými opatreniami, sa preto vzťahujú na tieto výrobky bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek možné opatrenia pri uplatňovaní dohody osobitne sa týkajúcej výrobkov uhlia a ocele.

(6)

Textilné výrobky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 517/94 zo 7. marca 1994 o spoločných predpisoch pre dovoz textilných výrobkov z určitých tretích krajín, na ktoré sa nevzťahujú bilaterálne dohody, protokoly a iné dojednania alebo iné osobitné dovozné predpisy Spoločenstva (3), podliehajú špeciálnemu zaobchádzaniu na úrovni Spoločenstva a medzinárodnej úrovni. Tieto by preto mali byť úplne vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(7)	Komisia by mala byť členskými štátmi informovaná o akýchkoľvek nebezpečenstvách spôsobených dovoznými trendmi, ktoré by si mohli vyžadovať dohľad Spoločenstva alebo použitie ochranných opatrení.

(8)	V takýchto prípadoch by mala Komisia preskúmať dovozné podmienky, dovozné trendy, rôzne aspekty hospodárskej a obchodnej situácie, a ak je to primerané, aj opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať.

(9)

Ak sa uplatňuje predchádzajúci dohľad Spoločenstva, prepustenie dotknutých výrobkov do voľného obehu by malo podliehať predloženiu dokumentu dohľadu, spĺňajúceho jednotné kritériá. Tento doklad by mal byť na základe jednoduchej žiadosti dovozcu vydaný orgánmi členských štátov v rámci určitého obdobia bez toho, aby tým dovozca získal právo dovážať. Dokument dohľadu by preto mal byť platný iba v období, počas ktorého zostávajú dovozné pravidlá nezmenené.

(10)	Členské štáty a Komisia by si mali v čo najväčšom rozsahu vymieňať informácie získané z dohľadu Spoločenstva.

(11)	Komisii a Rade prináleží právo prijímať ochranné opatrenia vyžadované záujmami Spoločenstva. Tieto záujmy by sa mali považovať za spoločné a mali by hlavne zahŕňať záujmy výrobcov, užívateľov a spotrebiteľov Spoločenstva.

(12)

Zavedenie ochranných opatrení voči členskej krajine WTO môže byť zvažované, iba ak sa daný výrobok dováža do Spoločenstva v takých zvýšených množstvách a za takých podmienok, že spôsobuje alebo hrozí spôsobiť vážnu ujmu výrobcom obdobných alebo priamo konkurenčných výrobkov Spoločenstva, ak medzinárodné záväzky neumožňujú výnimku z tohto pravidla.

(13)	Bolo by potrebné definovať pojmy „vážna ujma“, „hrozba vážnej ujmy“ a „výrobcovia Spoločenstva“ a zaviesť presné kritériá určovania ujmy.

(14)	Uplatneniu akéhokoľvek ochranného opatrenia by malo predchádzať prešetrenie, s výhradou toho, že Komisia môže v naliehavých prípadoch uplatniť dočasné opatrenia.

(15)	Sú potrebné podrobné ustanovenia o začatí prešetrovania, požadovaných kontrolách a inšpekciách, prístupe vyvážajúcich krajín a zainteresovaných strán k zhromaždeným informáciám, vypočutí dotknutých strán a príležitostiach pre tieto strany na predloženie svojich stanovísk.

(16)	Ustanovenia o prešetrovaní zavedených týmto nariadením sa nedotýkajú pravidiel Spoločenstva alebo vnútroštátnych pravidlá, týkajúcich sa služobného tajomstva.

(17)	Je taktiež nevyhnutné stanoviť lehoty pre iniciovanie konaní a pre určenie toho, či sú opatrenia primerané, alebo nie, s ohľadom na rýchle zabezpečenie takéhoto určenia tak, aby sa zvýšila právna istota dotknutých hospodárskych subjektov.

(18)	V prípadoch, keď majú ochranné opatrenia formu kvóty, táto by mala byť v zásade stanovená na úrovni nie nižšej, ako je priemerná úroveň dovozov za reprezentatívne časové obdobie najmenej troch rokov.

(19)

V prípadoch, keď je kvóta rozdeľovaná medzi dodávateľské krajiny, môže byť kvóta každej krajiny stanovená dohodou medzi krajinami samotnými alebo na základe úrovne dovozov za reprezentatívne obdobie. Predsa by malo byť možné odchýliť sa od týchto pravidiel, keď ide o vážnu ujmu a neprimeraný nárast dovozov za predpokladu, že sa budú konať konzultácie v rámci výboru WTO pre ochranné opatrenia.

(20)	Malo by sa stanoviť maximálne trvanie ochranných opatrení a stanoviť špecifické ustanovenia ohľadom predĺženia, postupnej liberalizácie a prehodnotení takýchto opatrení.

(21)	Je potrebné určiť okolnosti, za ktorých výrobky, pochádzajúce z rozvojovej krajiny, ktorá je členom WTO, majú byť vyňaté spod ochranných opatrení.

(22)

Opatrenia dohľadu alebo ochranné opatrenia obmedzené na jeden alebo viacero regiónov Spoločenstva sa môžu niekedy ukázať vhodnejšie ako opatrenia uplatňované na celé Spoločenstvo. Avšak takéto opatrenia by mali byť povolené iba výnimočne a tam, kde k nim neexistuje žiadna alternatíva. Je nevyhnutné zabezpečiť, že takéto opatrenia sú dočasné a spôsobia iba minimálne narušenie fungovania vnútorného trhu.

(23)

V záujme jednoty pravidiel pre dovozy by mali byť formality vybavované dovozcom zjednodušené a identické bez ohľadu na miesto, kde colné konanie prebieha. Je preto žiaduce ustanoviť, že akékoľvek formality by mali byť vybavované s použitím tlačív zodpovedajúcich vzorom uvedeným v prílohe k nariadeniu.

(24)	Dokumenty dohľadu vydané v spojitosti s opatreniami dohľadu Spoločenstva majú platiť v celom Spoločenstve bez ohľadu na členský štát vydania,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné zásady

Článok 1

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na dovozy výrobkov pôvodom z tretích krajín, s výnimkou:

a)	textilných výrobkov, ktoré podliehajú konkrétnym dovozným pravidlám podľa nariadenia (ES) č. 517/94;

b)	textilných výrobkov pôvodom z určitých tretích krajín uvedených v nariadení Rady (ES) č. 519/94 zo 7. marca 1994 o spoločných pravidlách pre dovozy z určitých tretích krajín (4).

2.   Výrobky uvedené v odseku 1 sa voľne dovážajú do Spoločenstva a nepodliehajú žiadnym množstvovým obmedzeniam, bez toho, aby boli dotknuté opatrenia, ktoré môžu byť prijaté podľa kapitoly V.

KAPITOLA II

Informačný a konzultačný postup Spoločenstva

Článok 2

Členské štáty informujú Komisiu, ak by si dovozné trendy vyžadovali opatrenia dohľadu alebo ochranné opatrenia. Táto informácia musí obsahovať dostupné dôkazy na základe kritérií stanovených v článku 10. Komisia túto informáciu bezodkladne odovzdá všetkým členským štátom.

Článok 3

1.   Konzultácie sa môžu uskutočniť buď na žiadosť členského štátu, alebo z podnetu Komisie.

2.   Uskutočnia sa do ôsmich pracovných dní po tom, čo Komisia obdržala informáciu stanovenú v článku 2, a v každom prípade ešte pred zavedením akéhokoľvek opatrenia dohľadu alebo ochranného opatrenia Spoločenstva.

Článok 4

1.   Konzultácie sa uskutočnia v rámci Poradného výboru (ďalej iba „výbor“), zloženého zo zástupcov každého členského štátu a zo zástupcu Komisie vo funkcii predsedu.

2.   Výbor sa schádza, ak ho zvolá jeho predseda. Predseda bez zbytočného odkladu poskytne všetky relevantné informácie členským štátom.

3.   Konzultácie sa týkajú najmä:

a)	náležitostí a podmienok dovozu, dovozných trendov a rôznych aspektov hospodárskej a obchodnej situácie;

b)	prípadných opatrení, ktoré sa majú prijať.

4.   V prípade potreby môžu mať konzultácie písomnú formu. Komisia v takomto prípade informuje členské štáty, ktoré môžu vyjadriť svoje stanovisko alebo požiadať o ústne konzultácie v lehote od piatich do ôsmich pracovných dní, podľa rozhodnutia Komisie.

KAPITOLA III

Postupy Spoločenstva na prešetrovanie

Článok 5

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 8, prešetrovanie Spoločenstva sa vykoná pred uplatnením akéhokoľvek ochranného opatrenia.

2.   Na základe faktorov uvedených v článku 10 sa prešetrovanie zameria na určenie toho, či dovozy daného výrobku spôsobujú alebo hrozia spôsobiť vážnu ujmu dotknutým výrobcom Spoločenstva.

3.   Uplatnia sa nasledujúce definície:

a)	„vážna ujma“ znamená závažné celkové poškodenie pozície výrobcov Spoločenstva;

b)	„hrozba vážnej ujmy“ znamená vážnu ujmu, ktorá je zreteľne bezprostredne hroziaca;

c)

„výrobcovia Spoločenstva“ znamená výrobcov ako celok, obdobných alebo priamo konkurenčných výrobkov, ktorí pôsobia na území Spoločenstva, alebo výrobcov, ktorých spoločná výroba obdobných alebo priamo konkurenčných výrobkov predstavuje väčšiu časť celkovej výroby týchto výrobkov v rámci Spoločenstva.

Článok 6

1.   Ak je po konzultáciách uvedených v článkoch 3 a 4 Komisii zrejmé, že existujú dostatočné dôkazy na odôvodnenie iniciovania prešetrovania, Komisia iniciuje prešetrovanie do jedného mesiaca od obdržania informácie od členského štátu a uverejní oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto oznámenie:

a)	obsahuje súhrn obdržaných informácií a požaduje, aby sa všetky ďalšie relevantné informácie oznámili Komisii;

b)	uvedie lehotu, v priebehu ktorej zainteresované strany môžu písomne vyjadriť svoje stanoviská a predložiť informácie, ak sa majú takéto stanoviská a informácie zohľadniť pri prešetrovaní;

c)	uvedie lehotu, v priebehu ktorej môžu zainteresované strany požiadať o ústne vypočutie Komisiou v súlade s odsekom 4.

Komisia začne proces preskúmania, konajúc v spolupráci s členskými štátmi.

2.   Komisia vyhľadáva všetky informácie, ktoré považuje za potrebné, a tam, kde to považuje za vhodné, sa po porade s výborom snaží overiť tieto informácie u dovozcov, obchodníkov, sprostredkovateľov, výrobcov, obchodných združení a organizácií.

Komisii pri tejto úlohe pomáha personál členského štátu, na ktorého území sú tieto kontroly vykonávané, za predpokladu, že si to členský štát želá.

3.   Členské štáty poskytnú Komisii na jej žiadosť a podľa postupov ňou stanovených informácie, ktoré majú k dispozícii o vývoji na trhu sledovaného výrobku.

4.   Zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v súlade s odsekom 1 prvým pododsekom, ako aj zástupcovia vyvážajúcej krajiny môžu na základe písomnej žiadosti preskúmať všetky informácie sprístupnené Komisii v rámci prešetrovania, odlišné od interných dokumentov pripravených orgánmi Spoločenstva alebo jeho členskými štátmi za predpokladu, že informácie sú dôležité pre prezentáciu ich faktov, nie sú dôverné v zmysle článku 9 a Komisia ich použije pri prešetrovaní.

Zainteresované strany, ktoré sa prihlásili, môžu Komisii oznámiť svoje názory k daným informáciám. Tieto názory môžu byť brané do úvahy, ak sú podporené dostatočnými dôkazmi.

5.   Komisia môže vypočuť zainteresované strany. Tieto strany musia byť vypočuté, ak o to písomne požiadali v lehote stanovenej v oznámení v Úradnom vestníku Európskej únie, s preukázaním, že je skutočne pravdepodobné, že budú ovplyvnené výsledkom prešetrovania a že pre ich ústne vypočutie existujú zvláštne dôvody.

6.   Ak nie sú informácie poskytnuté v lehote stanovenej týmto nariadením alebo Komisiou podľa tohto nariadenia, alebo je prešetrovaniu podstatne bránené, zistenia môžu byť vyvodené z už dostupných faktov. Ak Komisia zistí, že zainteresovaná strana alebo tretia strana jej poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, nebude na ne brať ohľad a využije iba dostupné fakty.

7.   Ak sa po konzultáciách uvedených v článkoch 3 a 4 Komisia domnieva, že neexistujú dostatočné dôkazy odôvodňujúce prešetrovanie, informuje o svojom rozhodnutí členské štáty do jedného mesiaca od obdržania informácií od členských štátov.

Článok 7

1.   Komisia na konci prešetrovania predloží výboru správu o výsledkoch.

2.   Ak do deviatich mesiacov od iniciovania prešetrovania Komisia usúdi, že nie sú potrebné žiadne opatrenia dohľadu Spoločenstva alebo ochranné opatrenia, prešetrovanie sa skončí do jedného mesiaca, pričom tento krok bude najprv konzultovaný s výborom.

Rozhodnutie o ukončení prešetrovania s uvedením hlavných záverov prešetrovania a zhrnutia dôvodov, ktoré k nemu viedli, sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.   Ak Komisia usúdi, že dohľad Spoločenstva alebo ochranné opatrenia sú potrebné, prijme potrebné rozhodnutia v súlade s kapitolami IV a V, a to nie neskôr ako do deviatich mesiacov od iniciovania prešetrovania. Za výnimočných okolností môže byť táto lehota predĺžená maximálne o dva mesiace; Komisia potom uverejní oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie uvádzajúce dobu trvania predĺženia a zhrnutie dôvodov predĺženia.

Článok 8

1.   Ustanovenia tejto kapitoly nebránia použitiu kedykoľvek opatrení dohľadu v súlade s článkami 11 až 15 alebo dočasných ochranných opatrení v súlade s článkami 16, 17 a 18.

Dočasné ochranné opatrenia sa uplatnia:

a)	za kritických okolností, ak by omeškanie spôsobilo škodu, ktorú by bolo ťažké napraviť, v dôsledku čoho je nevyhnutné okamžité konanie;

b)	keď predbežné určenie poskytuje jasné dôkazy, že narastajúce dovozy spôsobili alebo hrozia spôsobiť vážnu ujmu.

Trvanie takýchto opatrení nesmie prekročiť 200 dní.

2.   Dočasné ochranné opatrenia nadobúdajú formu zvýšenia existujúcej úrovne ciel, či už je táto nulová, alebo vyššia, ak takýto krok vážnej ujme pravdepodobne zabráni alebo ju napraví.

3.   Komisia neodkladne podnikne akékoľvek prešetrenia, ktoré sú ešte nevyhnutné.

4.   Ak by boli dočasné ochranné opatrenia zrušené, pretože nejestvuje žiadna vážna ujma alebo jej hrozba, clá vybrané ako výsledok dočasných opatrení budú automaticky a čo najskôr vrátené. Použije sa postup stanovený v článku 235 a nasledujúcich článkoch nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (5).

Článok 9

1.   Informácie obdržané podľa tohto nariadenia sa použijú len na účel, na ktorý boli vyžiadané.

2.   Ani Rada, ani Komisia, ani členské štáty, ani úradníci žiadneho z uvedených nezverejnia žiadne informácie dôverného charakteru získané pri uplatňovaní tohto nariadenia, ani akékoľvek informácie poskytnuté na dôvernom základe bez osobitného povolenia od poskytovateľa takých informácií.

3.   Každá žiadosť o zachovanie dôvernosti musí uviesť dôvody, prečo sú informácie dôverné.

Ak sa však ukáže, že žiadosť o zachovanie dôvernosti je neodôvodnená, a ak poskytovateľ informácií nechce zverejniť ani povoliť zverejnenie informácie vo forme všeobecnej alebo súhrnnej správy, na predmetnú informáciu sa neprihliadne.

4.   Informácia sa v každom prípade považuje za dôvernú, ak by jej zverejnenie malo pravdepodobne výrazný nepriaznivý dosah na poskytovateľa alebo zdroj takých informácií.

5.   Odseky 1 až 4 nebránia zmienke orgánov Spoločenstva o všeobecných informáciách a najmä dôvodoch, na ktorých sa zakladajú rozhodnutia prijaté podľa tohto nariadenia. Tieto orgány však zohľadnia oprávnené záujmy dotknutých právnických a fyzických osôb, aby sa zabránilo vyzradeniu ich obchodných tajomstiev.

Článok 10

1.   Hodnotenie dovozného trendu, podmienok, za ktorých sa uskutočňuje, a vážnej ujmy alebo hrozby vážnej ujmy výrobcom Spoločenstva, vyplývajúcej z takých dovozov, zahŕňa najmä nasledujúce faktory:

a)	objemy dovozov najmä tam, kde došlo k významnému nárastu, buď v absolútnom meradle, alebo vo vzťahu k výrobe alebo spotrebe v Spoločenstve;

b)	ceny dovozov, najmä ak došlo k značnému zníženiu cien v porovnaní s cenou obdobného výrobku v Spoločenstve;

c)

následný dosah na výrobcov Spoločenstva, ako ukazujú trendy určitých hospodárskych faktorov, ako sú: — výroba, — využitie kapacít, — zásoby, — predaj, — podiel na trhu, — ceny (t. j. zníženie cien alebo zabránenie nárastu cien, ku ktorému by normálne došlo), — zisky, — kapitálová návratnosť, — peňažný tok, — zamestnanosť;

d)	faktory iné ako dovozné trendy, ktoré by mohli spôsobiť ujmu príslušným výrobcom Spoločenstva.

2.   Ak údajne existuje hrozba vážnej ujmy, Komisia tiež zhodnotí, či je možné jasne predvídať, že sa daná situácia vyvinie do skutočnej ujmy.

V tomto ohľade je možné brať do úvahy faktory ako:

a)	miera nárastu vývozov do Spoločenstva;

b)	vývozná kapacita v krajine pôvodu alebo vývozu, už existujúce alebo predpokladané v budúcnosti, a pravdepodobnosť, že kapacita bude využitá na vývozy do Spoločenstva.

KAPITOLA IV

Dohľad

Článok 11

1.   Ak trend dovozov vo vzťahu k výrobku s pôvodom v tretej krajine, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, hrozí spôsobiť ujmu výrobcom Spoločenstva a ak si to vyžadujú záujmy Spoločenstva, dovoz takéhoto výrobku môže podľa okolností podliehať:

a)	spätnému dohľadu Spoločenstva vykonávanému podľa ustanovení určených rozhodnutím uvedeným v odseku 2;

b)	predchádzajúcemu dohľadu Spoločenstva vykonávanému v súlade s článkom 12.

2.   Rozhodnutie o uložení dohľadu prijme Komisia podľa postupu stanoveného v článku 16 ods. 6 druhom pododseku a článku 16 ods. 7.

3.   Opatrenia dohľadu majú obmedzenú dobu platnosti. Pokiaľ nie je stanovené inak, prestanú platiť na konci druhého šesťmesačného obdobia nasledujúceho po šiestich mesiacoch, počas ktorých boli opatrenia zavedené.

Článok 12

1.   Výrobky podliehajúce predchádzajúcemu dohľadu Spoločenstva môžu byť prepustené do voľného obehu iba po predložení dokumentu dohľadu. Takýto dokument vydáva bezplatne príslušný orgán, ktorý určia členské štáty, pre akékoľvek požadované množstvo a do maximálne piatich pracovných dní odo dňa obdržania žiadosti príslušným vnútroštátnym orgánom od dovozcu Spoločenstva, bez ohľadu na miesto jeho podnikania v Spoločenstve. Pokiaľ sa nepreukáže inak, vychádza sa z toho, že príslušný vnútroštátny orgán obdržal túto žiadosť najneskôr tri pracovné dni po podaní.

2.   Dokument dohľadu sa vyhotoví na tlačive, ktoré zodpovedá vzoru v prílohe I.

Ak rozhodnutie o uložení dohľadu neustanovuje inak, žiadosť dovozcu o dokumenty dohľadu obsahuje iba tieto údaje:

a)	plné meno a adresa žiadateľa (vrátane telefónneho a faxového čísla a identifikačného čísla žiadateľa u príslušného vnútroštátneho orgánu), ako aj daňové identifikačné číslo platcu DPH, ak je žiadateľ povinný platiť DPH;

b)	v prípade potreby plné meno a adresa deklaranta alebo ktoréhokoľvek zástupcu, ktorý je menovaný žiadateľom (vrátane telefónnych a faxových čísel);

c)	opis tovaru s uvedením: — jeho obchodného mena, — jeho kódu kombinovanej nomenklatúry, — jeho miesta pôvodu a miesta odoslania;

d)	deklarované množstvo v kilogramoch a v prípade potreby v iných jednotkách (páry, kusy atď.);

e)	hodnota tovaru vrátane výdavkov, poistenia a dopravy na hranici Spoločenstva v eurách;

f)	nasledujúce vyhlásenie, s dátumom a podpisom žiadateľa, s menom žiadateľa napísaným paličkovým písmom: „Ja, podpísaný, potvrdzujem, že informácie poskytnuté v tejto žiadosti sú pravdivé a poskytnuté v dobrej viere a že som usadený v Spoločenstve.“

3.   Dokument dohľadu je platný na celom území Spoločenstva, bez ohľadu na to, ktorý členský štát ho vydal.

4.   Zistenie, že jednotková cena, za ktorú sa transakcia vykonáva, presahuje cenu uvedenú v dokumente dohľadu o menej ako 5 %, alebo že celková hodnota alebo množstvo výrobkov pre dovoz presahuje hodnotu alebo množstvo uvedené v dokumente dohľadu o menej ako 5 %, nebráni prepusteniu daného výrobku do voľného obehu. Komisia po vypočutí stanovísk vyjadrených vo výbore a s ohľadom na povahu výrobkov a iné osobitné vlastnosti príslušnej transakcie môže určiť iné percento, ktoré by však za bežných okolností nemalo presiahnuť 10 %.

5.   Dokumenty dohľadu môžu byť použité len počas platnosti úprav o liberalizácii dovozov vo vzťahu k dotknutým transakciám. Uvedené dokumenty dohľadu nesmú byť v žiadnom prípade použité po uplynutí doby, ktorá bude určená v tom istom čase a tým istým postupom ako uloženie dohľadu a ktorá bude brať do úvahy povahu výrobkov a iné osobitné vlastnosti transakcie.

6.   Ak to vyžaduje rozhodnutie prijaté podľa článku 11, pôvod výrobkov pod dohľadom Spoločenstva musí byť preukázaný osvedčením o pôvode. Tento odsek sa nedotýka iných ustanovení týkajúcich sa predloženia akéhokoľvek takéhoto osvedčenia.

7.   Ak výrobok podliehajúci predchádzajúcemu dohľadu Spoločenstva podlieha regionálnym ochranným opatreniam v členskom štáte, dovozné povolenie udelené týmto členským štátom môže nahradiť dokument dohľadu.

8.   Tlačivá dokumentu dohľadu a výťahy z nich sa vypĺňajú dvojmo, jeden exemplár, ktorý je označený ako „kópia pre držiteľa“, má číslo 1 a vydá sa žiadateľovi a druhý exemplár, ktorý je označený ako „kópia pre príslušný orgán“, má číslo 2 a ponechá sa orgánu, ktorý dokument vyhotovuje. Na administratívne účely môže príslušný orgán k tlačivu 2 pripojiť dodatočné kópie.

9.   Tlačivá musia byť vytlačené na bielom bezdrevnom písacom papieri s hmotnosťou 55 až 65 gramov na štvorcový meter. Tlačivá majú formát 210 × 297 mm; odstup riadkov je 4,24 mm (jedna šestina palca); úprava tlačiva sa musí presne dodržať. Predná i zadná strana exempláru č. 1, ktorý predstavuje samotný dokument dohľadu, majú popritom vytlačený žltý gilošovaný vzor na pozadí, ktorý zviditeľní akékoľvek falšovanie mechanickými alebo chemickými prostriedkami.

10.   Členské štáty sú zodpovedné za vytlačenie tlačív. Tlačivá môžu takisto vytlačiť tlačiarne, ktoré sú ustanovené členským štátom, v ktorom sú usadené. V takom prípade musí každé tlačivo obsahovať odkaz na toto ustanovenie členským štátom. Na každom tlačive sa musí uviesť názov a adresa tlačiarne alebo značka, podľa ktorej je možné zistiť totožnosť tlačiarne.

Článok 13

Ak dovoz výrobku nebol určený ako podliehajúci predchádzajúcemu dohľadu Spoločenstva počas lehoty 8 pracovných dní nasledujúcich po dni ukončenia konzultácií uvedených v článkoch 3 a 4, Komisia môže v súlade s článkom 18 zaviesť dohľad obmedzený na dovoz na jeden alebo viac regiónov Spoločenstva.

Článok 14

1.   Výrobky podliehajúce regionálnemu dohľadu môžu byť prepustené do voľného obehu v regióne, ktorého sa to týka, iba po predložení dokumentu dohľadu. Takýto dokument vydáva bezplatne príslušný orgán, ktorý určia dotknuté členské štáty, pre akékoľvek požadované množstvo a do maximálne piatich pracovných dní odo dňa obdržania žiadosti príslušným vnútroštátnym orgánom od dovozcu Spoločenstva, bez ohľadu na miesto jeho podnikania v Spoločenstve. Pokiaľ sa nepreukáže inak, vychádza sa z toho, príslušný vnútroštátny orgán obdržal túto žiadosť najneskôr tri pracovné dni po jej podaní. Dokumenty dohľadu sa môžu použiť iba na dobu, počas ktorej zostávajú účinné príslušné úpravy o liberalizácii dovozov s prihliadnutím na transakcie, ktorých sa to týka.

2.   Použije sa článok 12 ods. 2.

Článok 15

1.   V prípade dohľadu Spoločenstva alebo regionálneho dohľadu oznámia členské štáty Komisii počas prvých desiatich dní každého mesiaca:

a)	v prípade predchádzajúceho dohľadu podrobnosti o finančných čiastkach (vypočítané na základe ceny zahŕňajúcej výdavky, poistenie a dopravu) a množstvách tovaru, v súvislosti s ktorými boli dokumenty dohľadu vystavené alebo potvrdené počas predchádzajúceho obdobia;

b)	v každom prípade podrobnosti o dovozoch počas obdobia predchádzajúceho obdobiu uvedenému pod písmenom a).

Informácie poskytnuté členskými štátmi budú rozčlenené podľa výrobku a krajiny.

Súčasne je možné určiť aj odlišné ustanovenia v tom istom čase a tým istým postupom ako úpravy o dohľade.

2.   Ak si to povaha výrobkov alebo osobitné okolnosti vyžadujú, Komisia môže na žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu zmeniť a doplniť časový rozvrh na predkladanie týchto informácií.

3.   Komisia o tom informuje členské štáty.

KAPITOLA V

Ochranné opatrenia

Článok 16

1.   Ak je výrobok dovážaný do Spoločenstva v takých zvýšených množstvách alebo za takých náležitostí alebo podmienok, ktoré by spôsobili, alebo by hrozilo, že spôsobia vážnu ujmu výrobcom Spoločenstva, ktorí vyrábajú obdobné alebo priamo konkurenčné výrobky, Komisia s cieľom chrániť záujmy Spoločenstva, konajúc na žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu, môže:

a)	obmedziť dobu platnosti dokumentov dohľadu v zmysle článku 12, ktoré majú byť potvrdené po nadobudnutí platnosti tohto opatrenia;

b)	zmeniť pravidlá dovozu pre daný výrobok podmienením jeho prepustenia do voľného obehu vydaním dovozného povolenia, ktorého udelenie bude upravené takými ustanoveniami a závislé na takých obmedzeniach, ako určí Komisia.

Opatrenia uvedené pod písmenami a) a b) nadobúdajú účinnosť okamžite.

2.   Pokiaľ ide o členov WTO, opatrenia uvedené v odseku 1 sa prijmú iba vtedy, ak sú splnené dve podmienky uvedené v prvom pododseku tohto odseku.

3.   Pri stanovovaní kvóty sa bude do úvahy brať najmä:

a)	potreba čo najväčšieho udržania tradičných obchodných tokov;

b)	objem tovarov vyvážaných podľa zmlúv uzavretých za bežných podmienok pred nadobudnutím platnosti ochranného opatrenia v zmysle tejto kapitoly, keď boli tieto zmluvy Komisii oznámené zo strany dotknutého členského štátu;

c)	potreba vyhnúť sa ohrozeniu dosiahnutia cieľa sledovaného zavedením kvóty.

Žiadna kvóta nebude stanovená nižšie, než je priemer dovozov za reprezentatívne obdobie posledných troch rokov, pre ktoré je dostupná štatistika, pokiaľ nie je na zabránenie vážnej ujme alebo na jej nápravu nutná iná úroveň.

4.   V prípadoch, keď je kvóta rozdeľovaná medzi dodávateľské krajiny, môže byť rozdelenie odsúhlasené tými z nich, ktoré majú podstatný podiel na dodávkach príslušného výrobku na dovozoch do Spoločenstva.

Ak by sa tak nestalo, kvóta bude rozdelená medzi dodávateľské krajiny v pomere k ich podielom na dovozoch dotknutého výrobku do Spoločenstva počas predchádzajúceho reprezentatívneho obdobia, pričom sa budú primerane brať do úvahy špecifické faktory, ktoré mohli alebo môžu ovplyvňovať obchod s daným výrobkom.

Za predpokladu, že nie je odhliadnuté od jej povinnosti zabezpečiť, aby boli konzultácie vedené v rámci Výboru WTO pre ochranné opatrenia, môže Komisia aj tak upustiť od tejto metódy rozdelenia v prípade vážnej ujmy, ak sa dovozy pochádzajúce z jednej alebo viacerých dodávateľských krajín zvýšili o neprimerané percento vo vzťahu k celkovému nárastu dovozov dotknutého výrobku za predchádzajúce reprezentatívne obdobie.

5.   Opatrenia uvedené v tomto článku sa vzťahujú na každý výrobok, ktorý je prepustený do voľného obehu po dátume nadobudnutia ich platnosti. V súlade s článkom 18 môžu byť tieto opatrenia obmedzené na jeden alebo viacero regiónov Spoločenstva.

Takéto opatrenia však nesmú zabrániť prepusteniu do voľného obehu tých výrobkov, ktoré sú na ceste do Spoločenstva za predpokladu, že miesto určenia takýchto výrobkov sa nemôže zmeniť a že tie výrobky, ktoré podľa článkov 11 a 12 môžu byť prepustené do voľného obehu iba po vydaní dokumentu dohľadu, sú v skutočnosti takýmto dokladom sprevádzané.

6.   Ak členský štát požiadal o intervenciu Komisie, rozhodne Komisia najneskôr do piatich pracovných dní po obdržaní takej žiadosti.

Každé rozhodnutie Komisie prijaté podľa tohto článku musí byť oznámené Rade a členským štátom. Ktorýkoľvek členský štát môže do jedného mesiaca odo dňa oznámenia predložiť toto rozhodnutie Rade.

7.   Ak členský štát predloží Rade rozhodnutie prijaté Komisiou, môže ho Rada kvalifikovanou väčšinou potvrdiť, zmeniť a doplniť alebo zrušiť.

Ak Rada do troch mesiacov odo dňa predloženia rozhodnutia neprijme žiadne rozhodnutie, opatrenie prijaté Komisiou sa považuje za zrušené.

Článok 17

Ak to záujmy Spoločenstva vyžadujú, Rada môže kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie, pripravený v súlade s podmienkami kapitoly III, prijať primerané opatrenia, aby zabránila dovážaniu výrobku do Spoločenstva v takých zvýšených množstvách a/alebo za takých podmienok, že to spôsobuje alebo hrozí spôsobiť vážnu ujmu výrobcom obdobných alebo priamo konkurenčných výrobkov v Spoločenstve.

Použije sa článok 16 ods. 2 až 5.

Článok 18

Ak sa najmä na základe faktorov uvedených v článku 10 zistí, že podmienky stanovené pre prijatie opatrení podľa článkov 11 a 16 sú splnené v jednom alebo viacerých regiónoch Spoločenstva, Komisia po zhodnotení alternatívnych riešení môže výnimočne povoliť uplatnenie opatrení dohľadu alebo ochranných opatrení v rozsahu obmedzenom na dotknutý(-é) región(-y), ak sa domnieva, že takéto opatrenia uplatňované na tejto úrovni sú primeranejšie ako opatrenia uplatňované v celom Spoločenstve.

Tieto opatrenia musia byť dočasné a musia čo možno najmenej obmedzovať fungovanie vnútorného trhu.

Tieto opatrenia sa prijmú v súlade s ustanoveniami určenými v článkoch 11 a 16.

Článok 19

Žiadne ochranné opatrenie sa nesmie vzťahovať na výrobok pochádzajúci z rozvojovej krajiny – člena WTO, pokiaľ podiel krajiny na dovozoch dotknutého výrobku do Spoločenstva nepresiahne 3 % za predpokladu, že členovia WTO z rozvojových krajín s menej ako 3 % dovozným podielom spoločne nemajú viac než 9 % podiel na celkových dovozoch dotknutého výrobku do Spoločenstva.

Článok 20

1.   Trvanie ochranných opatrení musí byť obmedzené na obdobie nevyhnutné na zabránenie vážnej ujme alebo na jej nápravu a tak, aby uľahčovalo prispôsobenie sa zo strany výrobcov Spoločenstva. Obdobie nesmie presiahnuť štyri roky, vrátane trvania akýchkoľvek dočasných opatrení.

2.   Takéto prvotné obdobie môže byť predĺžené, s výnimkou prípadov opatrení uvedených v článku 16 ods. 4 treťom pododseku, za predpokladu, že sa preukáže, že:

a)	ochranné opatrenie je aj naďalej nevyhnutné na zabránenie vážnej ujme alebo na jej nápravu;

b)	je tu dôkaz prispôsobovania sa výrobcov Spoločenstva.

3.   Predĺženie sa prijme v súlade s podmienkami kapitoly III a s použitím rovnakých postupov ako pri prvotných opatreniach. Opatrenie takto predĺžené nebude viac obmedzujúce ako bolo ku koncu prvotného obdobia.

4.   Ak trvanie opatrenia presiahne jeden rok, musí byť toto opatrenie postupne a v pravidelných intervaloch počas uplatňovania liberalizované, a to vrátane doby predĺženia.

5.   Celková doba uplatňovania ochranného opatrenia, vrátane obdobia uplatňovania akýchkoľvek dočasných opatrení, prvotnej doby uplatňovania a akéhokoľvek prerušenia, nesmie presiahnuť osem rokov.

Článok 21

1.   Pokiaľ je v platnosti akýkoľvek dohľad alebo ochranné opatrenie uplatňované v súlade s kapitolami IV a V, konajú sa v rámci výboru konzultácie buď na žiadosť členského štátu, alebo z vlastného podnetu Komisie. Ak trvanie ochranného opatrenia presiahne tri roky, Komisia iniciuje takéto konzultácie najneskôr uprostred obdobia uplatňovania tohto opatrenia. Účelom takýchto konzultácií je:

a)	zhodnotenie účinkov takéhoto opatrenia;

b)	určiť, či a ako je primerané zrýchliť tempo liberalizácie;

c)	uistiť sa, či je uplatňovanie príslušného opatrenia naďalej nevyhnutné.

2.   Ak sa Komisia, ako výsledok konzultácií podľa odseku 1, domnieva, že opatrenie dohľadu alebo ochranné opatrenie uvedené v článkoch 11, 13, 16, 17 a 18 by malo byť zrušené, zmenené alebo doplnené, postupuje takto:

a)	ak bolo dané opatrenie prijaté Radou, Komisia jej navrhne zrušenie, zmenu alebo doplnenie opatrenia. Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou;

b)	vo všetkých ostatných prípadoch Komisia zmení, doplní alebo zruší opatrenie dohľadu Spoločenstva alebo ochranné opatrenia Spoločenstva.

Ak sa rozhodnutie týka opatrenia regionálneho dohľadu, uplatňuje sa od šiesteho dňa nasledujúceho po dni jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 22

1.   Ak už dovozy výrobku podliehali ochrannému opatreniu, nebude sa na tento výrobok, pokiaľ neuplynula doba rovnajúca sa trvaniu predchádzajúceho opatrenia, vzťahovať žiadne ďalšie takéto opatrenie. Táto doba nesmie byť kratšia ako dva roky.

2.   Ochranné opatrenie v trvaní 180 dní alebo menej je možné, bez ohľadu na odsek 1, pre výrobok opätovne uložiť, ak:

a)	uplynul aspoň jeden rok od dátumu zavedenia ochranného opatrenia na dovoz príslušného výrobku a

b)	takéto ochranné opatrenie sa nevzťahovalo na ten istý výrobok viac ako dvakrát za päťročné obdobie bezprostredne predchádzajúce dátumu zavedenia opatrenia.

KAPITOLA VI

Záverečné ustanovenia

Článok 23

Ak si to záujmy Spoločenstva vyžadujú, môže Rada kvalifikovanou väčšinou prijať na návrh Komisie primerané opatrenia tak, aby mohli byť vykonané a naplnené práva a povinnosti Spoločenstva alebo všetkých jeho členských štátov na medzinárodnej úrovni, najmä však práva a povinnosti vzťahujúce sa na obchod s komoditami.

Článok 24

1.   Toto nariadenie nebráni splneniu záväzkov, vyplývajúcich z osobitných pravidiel obsiahnutých v dohodách uzavretých medzi Spoločenstvom a tretími krajinami.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia Spoločenstva, toto nariadenie nebráni členským štátom prijať alebo uplatňovať:

a)

zákazy, množstvové obmedzenia alebo opatrenia dohľadu z dôvodov verejnej morálky, verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti; ochrany zdravia a života ľudí, zvierat alebo rastlín, ochrany národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva;

b)	osobitné formality týkajúce sa devíz;

c)	formality zavedené podľa medzinárodných dohôd v súlade so zmluvou.

Členské štáty informujú Komisiu o opatreniach alebo formalitách, ktoré zamýšľajú prijať alebo zmeniť a doplniť v súlade s prvým pododsekom.

V extrémne naliehavom prípade bude Komisia informovaná o predmetných vnútroštátnych opatreniach alebo formalitách bezodkladne po ich prijatí.

Článok 25

1.   Toto nariadenie sa nedotýka uplatňovania aktov, ktoré zavádzajú spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov alebo správnych predpisov Spoločenstva, alebo vnútroštátnych správnych predpisov odvodených z týchto aktov, alebo osobitných uplatňovaných pre tovary pochádzajúce zo spracovania poľnohospodárskych produktov. Použije sa ako doplnok týchto aktov.

2.   Avšak v prípade výrobkov, na ktoré sa vzťahujú akty uvedené v odseku 1, sa články 11 až 15 a 22 nepoužijú na výrobky, v súvislosti s ktorými pravidlá Spoločenstva pre obchod s tretími krajinami vyžadujú predloženie licencie alebo iného dovozného dokladu.

Články 16, 18 a 21 až 24 sa nepoužijú na tie výrobky, vo vzťahu ku ktorým tieto pravidlá ustanovujú uplatnenie množstvových dovozných obmedzení.

Článok 26

Nariadenie (ES) č. 3285/94 v znení aktov uvedených v prílohe II sa ruší.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

Článok 27

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. ES L 349, 31.12.1994, s. 53.

(2)  Pozri prílohu II.

(3)  Ú. v. ES L 67, 10.3.1994, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 67, 10.3.1994, s. 89.

(5)  Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.

---

---

---

---

31.3.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 84/18

---

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 261/2009

z 30. marca 2009,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 138 ods. 1,

keďže:

V súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní sa nariadením (ES) č. 1580/2007 ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanoví paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XV k uvedenému nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 138 nariadenia (ES) č. 1580/2007 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 31. marca 2009.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 350, 31.12.2007, s. 1.

---

---

31.3.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 84/20

---

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 262/2009

z 30. marca 2009,

ktorým sa ustanovujú požiadavky na koordinované prideľovanie a využívanie výzvových kódov pre mód S v jednotnom európskom vzdušnom priestore

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 z 10. marca 2004 o interoperabilite siete manažmentu letovej prevádzky v Európe (nariadenie o interoperabilite) (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 5,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec pre vytvorenie jednotného európskeho vzdušného priestoru (ďalej len rámcové nariadenie) (2), a najmä na jeho článok 8 ods. 2,

keďže:

(1)

Mód S (Select) je kooperatívna technika dozoru pre riadenie letovej prevádzky. Umožňuje selektívnu komunikáciu s lietadlom a získavanie letových údajov, prostredníctvom čoho je možné vytvoriť nové funkcie manažmentu letovej prevádzky. Koncepcia systémov podporujúcich komunikáciu s jednotlivými lietadlami prostredníctvom módu S (ďalej len „výzvové systémy módu S“) si vyžaduje používanie výzvových kódov módu S na zisťovanie a dohľad nad lietadlom vybaveným transpondérom pre mód S.

(2)

Na zaistenie bezpečnosti systému dozoru nad letovou prevádzkou je nevyhnutné, aby sa oblasti pokrytia radarom dvoch výzvových systémov módu S, v ktorých sa používa ten istý výzvový kód, neprekrývali, s výnimkou prípadov, keď sú zhromaždené v skupine, alebo ak sa používajú iné príslušné opatrenia zmiernenia prevádzky.

(3)	S cieľom podporiť zavádzanie rastúceho počtu výzvových systémov módu S a vyriešiť problémy spojené s nedostatkom výzvových kódov na komunikáciu s lietadlom je potrebné efektívne koordinovať prideľovanie a využívanie týchto výzvových kódov.

(4)	V súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia (ES) č. 549/2004 bol Eurocontrol poverený vypracovať požiadavky na pridelenie a využívanie výzvových kódov módu S (ďalej len „výzvové kódy“). Toto nariadenie sa zakladá na výslednej správe o poverení z 2. januára 2008.

(5)

Pôvodne sa z technických príčin určili a používali ako výzvové kódy iba výzvové identifikačné kódy (ďalej len „kódy II“) od 0 do 15. Z dôvodu očakávaného počtu výzvových systémov módu S sa potom urobili opatrenia, ktorými sa umožní používanie dodatočných identifikačných kódov dozoru (ďalej len „kódy SI“) od 1 do 63.

(6)

Obyčajne si používanie kódov SI vyžaduje, aby boli na tento účel vybavené všetky ciele módu S v pokrytí výzvových systémov módu S. Eurocontrol však vytvoril pre prevádzku kódov II a kódov SI špecifikácie, ktorými by sa umožnilo používanie kódov SI výzvovými systémami módu S aj v prostredí, kde by neboli všetky ciele módu S vybavené na používanie kódov SI. Od prevádzkovateľov módu S by sa preto malo požadovať, aby zohľadnili túto prevádzku kódov II a SI.

(7)

Na základe právomoci Eurocontrol-u sa zriadila centralizovaná služba prideľovania výzvových kódov, ktorú poskytuje systém prideľovania výzvových kódov. Od členských štátov by sa malo požadovať, aby prijali potrebné opatrenia a zabezpečili, že systém prideľovania výzvových kódov dodá informácie dokazujúce konzistentnosť kľúčových prvkov prideľovania výzvových kódov. Tieto kľúčové prvky je potrebné jasne identifikovať.

(8)	Na zaistenie riadneho zavádzania kľúčových prvkov v rámci prideľovania výzvových kódov by sa mali vymedziť spoločné postupy. Tieto spoločné postupy by mali zohľadňovať príslušné ustanovenia Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ďalej len „ICAO“).

(9)	Prevádzkovatelia módu S a poskytovatelia letových prevádzkových služieb by mali prijať príslušné opatrenia na zistenie a zmiernenie vplyvu možných konfliktov medzi výzvovými kódmi.

(10)	Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na vojenské operácie a výcvik uvedené v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 549/2004.

(11)

Obmedzený počet výzvových kódov je vyhradený na výlučné použitie a riadenie zo strany vojenských subjektov vrátane medzivládnych organizácií, najmä Organizácie Severoatlantickej zmluvy. Výzvové systémy módu S, ktoré využívajú tieto kódy, preto nemusia podliehať koordinovanému procesu prideľovania. Od členských štátov by sa však malo vyžadovať, aby prijali potrebné opatrenia a zaistili, že používanie týchto výzvových kódov nebude mať škodlivý vplyv na bezpečnosť všeobecnej letovej prevádzky.

(12)	Organizácia ICAO vyhradila výzvový kód 0 na prevádzku bez prideleného kódu. Výzvové systémy módu S, ktoré využívajú výzvový kód 0 v súlade s normami a odporúčanými postupmi ICAO nemusia podliehať procesu koordinovaného prideľovania.

(13)

Kód II 14 je vyhradený na spoločné používanie testovacími systémami. Detekciu cieľov módu S nie je možné zaručiť, ak súčasne funguje niekoľko testovacích systémov. Prevádzkovatelia testovacích systémov módu S, ktorí musia vykonať dočasné skúšky vyžadujúce si bezkonfliktnú situáciu by preto mali zabezpečiť riadnu dvojstrannú koordináciu s ďalšími prevádzkovateľmi testovacieho systému módu S.

(14)

Centralizovaná služba prideľovania výzvových kódov by mala členským štátom a prevádzkovateľom módu S sprístupniť plán prideľovania výzvových kódov a zabezpečiť jeho požadovanú aktualizáciu, čím by sa zaistilo bezpečné a účinné využitie výzvových kódov. Tento plán prideľovania by mali schváliť členské štáty, na ktoré sa vzťahuje jeho obsah.

(15)	Mal by sa vymedziť mechanizmus riešenia situácií, keď nie je možné včas získať schválenie plánu prideľovania výzvových kódov.

(16)

S cieľom udržať alebo zvýšiť súčasné úrovne bezpečnosti letovej prevádzky by členské štáty mali zabezpečiť, aby príslušné strany uskutočnili posúdenie bezpečnosti vrátane identifikácie nebezpečenstva, posúdenia rizika a postupov ich zmiernenia. Harmonizované zavádzanie týchto procesov do systémov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, si vyžaduje, aby sa určili osobitné bezpečnostné požiadavky pre všetky požiadavky interoperability a výkonnosti prevádzky.

(17)	V súlade s článkom 3 ods. 3 písm. d) nariadenia (ES) č. 552/2004 by sa vo vykonávacích pravidlách pre interoperabilitu mali popisovať osobitné postupy posudzovania zhody, ktoré sa použijú na posúdenie zhody alebo vhodnosti na používanie základných zložiek, ako aj overovanie systémov.

(18)

Úroveň zrelosti trhu pre komponenty, na ktoré sa uplatňuje toto nariadenie, je taká, že ich zhoda alebo vhodnosť na používanie môžu byť uspokojivo vyhodnotené na základe vnútornej kontroly výroby, ktorá využíva procesy založené na module A rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS (3).

(19)	Opatrenia uvedené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre jednotný európsky vzdušný priestor,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa ustanovujú požiadavky na koordinované prideľovanie a používanie výzvových kódov módu S (ďalej len „výzvové kódy“) na účely bezpečnej a účinnej realizácie dozoru nad letovou prevádzkou a civilnej a vojenskej koordinácie.

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje na výzvové systémy módu S a súvisiace systémy dozoru, ich základné zložky a súvisiace postupy v rámci podpory koordinovaného prideľovania alebo využívania oprávnených výzvových kódov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov v článku 2 nariadenia (ES) č. 549/2004.

Uplatňujú sa aj tieto vymedzenia pojmov:

1.	„výzvový systém módu S“ znamená systém zložený z antény a elektroniky, ktorý podporuje komunikáciu s príslušnými lietadlami prostredníctvom výberu módu, ktorý sa označuje ako mód S;

2.	„výzvový kód“ znamená buď výzvový identifikačný kód alebo identifikačný kód dozoru, ktorý sa používa na viacmiestne blokovanie a prípadne na komunikačné protokoly;

3.	„výzvový identifikačný kód“ (ďalej len „kód II“) znamená výzvový kód módu S s hodnotou v rozsahu od 0 do 15, ktorý sa môže použiť na viacmiestne blokovanie ako aj na komunikačné protokoly;

4.	„identifikačný kód dozoru“ (ďalej len „kód SI“) znamená výzvový kód módu S s hodnotou v rozsahu od 1 do 63, ktorý sa môže použiť na protokoly viacmiestneho blokovania, ale nemôže sa použiť s viacmiestnymi komunikačnými protokolmi;

5.	„viacmiestne blokovanie“ znamená protokol, ktorý umožňuje určenie polohy a zablokovanie cieľov prostredníctvom viacerých výzvových systémov módu S, ktoré majú prekrývajúce sa pokrytie;

6.	„viacmiestne komunikačné protokoly“ znamenajú protokoly používané v oblastiach s prekrývajúcim sa pokrytím výzvových systémov módu S na účely koordinácie riadenia komunikácií realizovaných v rámci viac ako jednej transakcie;

7.	„cieľ módu S“ znamená platformu vybavenú transpondérom módu S;

8.	„blokovanie“ znamená protokol, ktorý umožňuje blokovanie všetkých odpovedí na hromadnú výzvu módu S prichádzajúcich z cieľov módu S, ktorých poloha už bola určená;

9.

„prevádzkovateľ módu S“ znamená osobu, organizáciu alebo podnik, ktoré prevádzkujú alebo poskytujú prevádzku výzvového systému módu S vrátane: a) poskytovateľov letových navigačných služieb; b) výrobcov výzvových systémov módu S; c) prevádzkovateľov letísk; d) výskumných ústavov; e) ostatných subjektov oprávnených prevádzkovať výzvový systém módu S;

10.	„pridelenie výzvového kódu“ znamená vymedzenie hodnôt pre aspoň všetky kľúčové prvky pridelenia výzvového kódu, ako sú uvedené v prílohe II časti B;

11.

„systém prideľovania výzvového kódu“ znamená systém v rámci siete riadenia letovej prevádzky v Európe a súvisiace postupy, prostredníctvom ktorého členské štáty poskytujú prevádzkovateľom módu S centralizované služby prideľovania výzvových kódov (ďalej len „služba prideľovania výzvových kódov“), zaoberajúce sa spracovaním žiadostí o výzvové kódy a distribúciou návrhu plánu pridelenia výzvových kódov;

12.	„žiadosť o výzvový kód“ znamená žiadosť prevádzkovateľa módu S o pridelenie výzvového kódu;

13.	„návrh plánu pridelenia výzvových kódov“ znamená návrh úplného súboru pridelenia výzvových kódov, ktorý predkladá členským štátom na schválenie služba prideľovania výzvových kódov;

14.	„plán pridelenia výzvových kódov“ znamená najnovší schválený súbor pridelenia výzvových kódov;

15.

„oprávnený výzvový systém módu S“ znamená výzvový systém módu S, ktorý spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok: a) výzvový systém sa aspoň sčasti opiera o hromadné výzvy módu S (all call interrogations) a odpovede na účely určenia polohy cieľov módu S, alebo b) výzvový systém natrvalo alebo dočasne zablokuje hromadné výzvy módu S v prípade cieľov módu S s určenou polohou, a to v časti alebo celej oblasti svojho pokrytia, alebo c) výzvový systém používa viacmiestne komunikačné protokoly pre aplikácie dátového spojenia;

16.	„oprávnený výzvový kód“ znamená každý kód spomedzi kódov II a kódov SI s výnimkou: a) kódu II 0; b) výzvového kódu (výzvových kódov) vyhradeného (-ných) pre riadenie a prideľovanie vojenskými subjektmi vrátane medzivládnych organizácií, najmä Organizácie Severoatlantickej zmluvy;

17.	„hromadné výzvy módu S“ znamenajú správy, ktoré spravidla používa výzvový systém módu S na určenie polohy cieľov módu S, ktoré vstupujú do ich oblasti pokrytia;

18.	„operačný výzvový kód“ znamená každý oprávnený výzvový kód s výnimkou kódu II 14;

19.

„príslušný členský štát“ znamená: a) v prípade poskytovateľa letových navigačných služieb členský štát, ktorý tomuto poskytovateľovi vydal osvedčenie v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 2096/2005 (4); b) v ostatných prípadoch členský štát, v ktorého oblasti zodpovednosti prevádzkovateľ módu S prevádzkuje alebo má v úmysle prevádzkovať oprávnený výzvový systém módu S;

20.	„konflikt výzvových kódov“ znamená nekoordinované prekrytie pokrytia dvoch alebo viacerých výzvových systémov módu S, ktoré sú prevádzkované s tým istým výzvovým kódom, čo môže vyústiť do situácie, že minimálne jeden výzvový systém módu S nedetekuje lietadlo;

21.

„monitoring konfliktu výzvových kódov“ znamená zavedenie technických alebo procedurálnych prostriedkov zo strany prevádzkovateľa módu S na účely identifikácie vplyvov konfliktov výzvových kódov s ďalšími výzvovými systémami módu S na údaje z dozoru poskytnuté jeho vlastnými výzvovými systémami módu S;

22.	„postup zavádzania“ znamená časovo viazaný postup zavádzania prideľovania výzvových kódov, ktorý musia prevádzkovatelia módu S dodržiavať, aby zabránili dočasným konfliktom výzvových kódov;

23.	„zodpovedajúci kód II“ znamená kód II, ktorý je vo všetkých hromadných výzvach módu S obsahujúcich kód SI dekódovaný transpondérom módu S, ktorý nepodporuje kódy SI, a ktorý tento transpondér použije na zakódovanie odpovede na hromadnú výzvu;

24.	„mapa blokovania“ je konfiguračný súbor výzvového systému módu S, v ktorom sa určuje kde a ako sa vykoná blokovanie cieľov módu S.

Článok 3

Výkonnostné požiadavky a požiadavky na interoperabilitu

Prevádzkovatelia módu S zabezpečia, aby elektronické prvky radarov ich výzvových systémov módu S, ktoré používajú operačný výzvový kód:

1.	podporovali používanie kódov SI a kódov II v súlade s ustanoveniami Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo podľa bodu 1. prílohy I;

2.	podporovali prevádzku kódov II a kódov SI v súlade s požiadavkami podľa prílohy III.

Článok 4

Súvisiace postupy pre prevádzkovateľov módu S

1.   Prevádzkovatelia módu S prevádzkujú oprávnené výzvové systémy módu S s použitím oprávneného výzvového kódu iba vtedy, ak im bol na tieto účely príslušným členským štátom pridelený výzvový kód.

2.   Prevádzkovatelia módu S, ktorí prevádzkujú alebo majú v úmysle prevádzkovať oprávnený výzvový systém módu S, pre ktorý nebol pridelený žiadny výzvový kód, predložia príslušnému členskému štátu žiadosť o výzvový kód v súlade s požiadavkami podľa časti A prílohy II.

3.   Prevádzkovatelia módu S dodržiavajú kľúčové prvky pridelených výzvových kódov uvedených v časti B prílohy II.

4.   Prevádzkovatelia módu S informujú príslušný členský štát aspoň každých 6 mesiacov o zmene plánovania inštalácie alebo prevádzkového stavu oprávnených výzvových systémov módu S vzhľadom na kľúčové prvky pridelených výzvových kódov uvedené v časti B prílohy II.

5.   Prevádzkovatelia módu S zabezpečia, aby každý ich výzvový systém módu S používal výlučne svoj pridelený výzvový kód.

Článok 5

Súvisiace postupy pre členské štáty

1.   Členské štáty overia platnosť žiadostí prevádzkovateľov módu S o výzvové kódy predtým, ako ich prostredníctvom systému pridelenia výzvových kódov dajú k dispozícii na koordináciu. Kontrola platnosti zahŕňa kľúčové položky uvedené v časti A prílohy II.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia a zaistia, že systém prideľovania výzvových kódov:

a)	skontroluje, či žiadosti o výzvové kódy sú v súlade s dohovormi týkajúcimi sa formátu a údajov;

b)	skontroluje, či žiadosti o výzvové kódy sú úplné, presné a podané včas;

c)

v lehote maximálne 6 mesiacov od podania žiadosti: i) uskutoční simulácie aktualizácie plánu prideľovania výzvových kódov na základe nevybavených žiadostí; ii) pripraví navrhovanú aktualizáciu plánu prideľovania výzvových kódov na schválenie dotknutých členských štátov; iii) zaistí, aby navrhovaná aktualizácia plánu prideľovania výzvových kódov v čo najväčšom možnom rozsahu spĺňala prevádzkové požiadavky žiadostí o výzvové kódy, ako je opísané v kľúčových položkách g), h) a i) podľa časti A prílohy II; iv) okamžite po schválení aktualizuje plán prideľovania výzvových kódov a oznámi ho členským štátom bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne postupy týkajúce sa oznamovania informácií o výzvových systémoch módu S, ktoré prevádzkuje vojenský sektor.

3.   Zmeny plánu prideľovania výzvových kódov podliehajú schváleniu všetkých členských štátov dotknutých aktualizáciou tohto plánu.

4.   Ak v prípade zmien uvedených v odseku 3 tohto článku nedôjde k dohode, príslušné členské štáty predložia túto vec Komisii na spracovanie. Komisia koná v súlade s postupom uvedeným v článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 549/2004.

5.   Členské štáty uvedené v odseku 3 zaistia, aby ich schválenia plánov prideľovania výzvových kódov oznámili ostatným členským štátom prostredníctvom systému prideľovania výzvových kódov.

6.   Členské štáty uvedené v odseku 3 zaistia, aby zmeny v prideľovaní výzvových kódov vyplývajúce z aktualizácie plánu prideľovania výzvových kódov oznámili príslušným prevádzkovateľom módu S nachádzajúcim sa v rámci ich kompetencií do 14 kalendárnych dní od získania aktualizovaného plánu prideľovania.

7.   Členské štáty prostredníctvom systému prideľovania výzvových kódov sprístupnia ostatným členským štátom aspoň každých 6 mesiacov aktualizovaný záznam o pridelení a využívaní výzvového kódu zo strany oprávnených prevádzkovateľov módu S v rámci ich oblasti zodpovednosti.

8.   Ak existuje prekrytie medzi pokrytím výzvového systému módu S nachádzajúceho sa v rámci oblasti zodpovednosti členského štátu a pokrytím výzvového systému módu S nachádzajúceho sa v rámci oblasti zodpovednosti tretej krajiny príslušný členský štát:

a)	zaistí, aby tretia krajina dostala informácie o bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa prideľovania a využívania výzvových kódov;

b)	prijme potrebné opatrenia na koordináciu využívania výzvových kódov s treťou krajinou.

Článok 6

Súvisiace postupy pre poskytovateľov letových prevádzkových služieb

Poskytovatelia letových prevádzkových služieb nepoužívajú údaje z výzvových systémov módu S v rámci zodpovednosti tretej krajiny, ak nedošlo ku koordinácii pri prideľovaní výzvových kódov.

Článok 7

Požiadavky v prípade nepredvídaných udalostí

1.   Poskytovatelia letových prevádzkových služieb posúdia možný vplyv konfliktov výzvových kódov na služby letovej prevádzky a zodpovedajúcu potenciálnu stratu údajov dozoru nad cieľmi módu S z dotknutých výzvových systémov módu S, pričom zohľadnia ich prevádzkové požiadavky a dostupnú redundanciu.

2.   S výnimkou prípadov, keď z posúdenia vyplýva, že potenciálna strata údajov dozoru nad cieľmi módu S nie je z hľadiska bezpečnosti významná, prevádzkovatelia módu S:

a)	zavedú monitorovacie prostriedky na zistenie konfliktov výzvových kódov spôsobených inými výzvovými systémami módu S, ktoré majú vplyv na oprávnené výzvové systémy módu S, ktoré prevádzkujú s operačným výzvovým kódom;

b)	zaistia, aby zavedené monitorovacie prostriedky odhalili konflikt výzvových kódov v čase a v rámci pokrytia, ktoré spĺňa ich bezpečnostné požiadavky;

c)	primeraným spôsobom identifikujú a zavedú havarijný režim prevádzky s cieľom zmierniť možné nebezpečenstvo konfliktu výzvových kódov zistené v posúdení podľa odseku 1, pokiaľ ide o prevádzkové kódy;

d)	zaistia, aby zavedený havarijný režim prevádzky nespôsobil konflikt výzvových kódov s ďalšími výzvovými systémami módu S uvedenými v pláne prideľovania výzvových kódov.

3.   Prevádzkovatelia módu S informujú príslušný členský štát o každom identifikovanom konflikte výzvových kódov, ktorý sa týka nimi prevádzkovaného oprávneného výzvového systému módu S s operačným výzvovým kódom a prostredníctvom systému prideľovania výzvových kódov sprístupnia príslušné informácie ostatným prevádzkovateľom módu S.

Článok 8

Koordinácia medzi civilnými a vojenskými službami

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zaistili, že vojenské jednotky prevádzkujúce oprávnené výzvové systémy módu S s ktorýmkoľvek iným výzvovým kódom, ako je kód II 0 a s ostatnými kódmi vyhradenými na vojenské riadenie, spĺňajú požiadavky článkov 3 až 7 a článku 12.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že vojenské jednotky prevádzkujúce oprávnené výzvové systémy módu S s ktorýmkoľvek iným výzvovým kódom, ako je kód II 0 a s ostatnými kódmi vyhradenými na vojenské riadenie, monitorujú používanie týchto výzvových kódov s cieľom zabrániť nekoordinovanému používaniu oprávnených výzvových kódov.

3.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zaistili, že prideľovanie a používanie výzvových kódov zo strany vojenských jednotiek nebude mať škodlivý vplyv na bezpečnosť všeobecnej letovej prevádzky.

Článok 9

Bezpečnostné požiadavky

1.   Prevádzkovatelia módu S zabezpečia, aby potenciálne nebezpečenstvo konfliktu výzvových kódov, ktoré ovplyvňujú ich výzvové systémy módu S, bolo riadne posúdené a zmiernené.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zaistili, že všetkým zmenám týkajúcim sa existujúcich systémov a súvisiacich postupov uvedených v článku 1 ods. 2 alebo zavedeniu takýchto nových systémov predchádzalo posúdenie bezpečnosti vrátane identifikácie nebezpečenstva, posúdenia a zmierňovania rizika, vykonané dotknutými stranami.

3.   Na účely posúdenia bezpečnosti uvedeného v odseku 2 sa ako minimálne bezpečnostné požiadavky zohľadňujú aj požiadavky uvedené v článkoch 4 až 8 a v článku 12.

Článok 10

Posudzovanie zhody

Pred vydaním vyhlásenia Európskeho spoločenstva o zhode alebo vhodnosti používania uvedeného v článku 5 nariadenia (ES) č. 552/2004 výrobcovia prvkov systémov uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia alebo ich oprávnení zástupcovia usadení v Spoločenstve posúdia zhodu alebo vhodnosť používania týchto prvkov v súlade s požiadavkami uvedenými v časti A prílohy IV k tomuto nariadeniu.

Článok 11

Overovanie systémov

1.   Poskytovatelia leteckých navigačných služieb, ktorí môžu preukázať alebo preukázali, že spĺňajú podmienky ustanovené v prílohe V, vykonajú overenie systémov uvedených v článku 1 ods. 2 v súlade s požiadavkami stanovenými v časti A prílohy VI.

2.   Poskytovatelia leteckých navigačných služieb, ktorí nemôžu preukázať, že spĺňajú podmienky stanovené v prílohe IV, prostredníctvom čiastkovej zmluvy poveria notifikovaný orgán overením systémov uvedených v článku 1 ods. 2. Toto overenie sa vykoná v súlade s požiadavkami uvedenými v časti B prílohy VI.

Článok 12

Dodatočné požiadavky

1.   Prevádzkovatelia módu S zabezpečia, aby ich personál zodpovedný za zavádzanie pridelenia výzvových kódov bol riadne informovaný o príslušných ustanoveniach tohto nariadenia a náležite odborne pripravený na svoje pracovné funkcie.

2.   Prevádzkovatelia módu S:

a)	vypracujú a udržiavajú prevádzkovú príručku pre mód S vrátane potrebných inštrukcií a informácií, aby umožnili svojim zamestnancom zodpovedným za zavádzanie pridelení výzvových kódov uplatňovať ustanovenia tohto nariadenia;

b)	zabezpečia, aby boli príručky uvedené v písmene a) dostupné a aktualizované a aby ich aktualizácia a distribúcia podliehala náležitému riadeniu kvality a usporiadania dokumentácie;

c)	zabezpečia, aby pracovné metódy a prevádzkové postupy potrebné na zavedenie pridelení výzvových kódov boli v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedenými v tomto nariadení.

3.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že personál poskytujúci služby pridelenia výzvových kódov bude riadne informovaný o príslušných ustanoveniach tohto nariadenia a náležite odborne pripravený na svoje pracovné funkcie.

4.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia a zaistia, že centralizovaná služba prideľovania výzvových kódov:

a)	vypracuje a aktualizuje prevádzkové príručky obsahujúce potrebné pokyny a informácie, ktoré umožnia jej personálu uplatňovať ustanovenia tohto nariadenia;

b)	zaistí, že príručky uvedené v písmene a) sú dostupné a aktualizované a že ich aktualizácia a distribúcia podlieha náležitému riadeniu kvality a usporiadania dokumentácie;

c)	zaistí, že pracovné metódy a prevádzkové postupy sú v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedenými v tomto nariadení.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 3 sa uplatňuje od 1. januára 2011.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 26.

(2)  Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82.

(4)  Ú. v. EÚ L 335, 21.12.2005, s. 13.

---

---

---

---

---

---

---

31.3.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 84/33

---

ROZHODNUTIE RADY

z 21. mája 2008

o podpísaní a predbežnom vykonávaní Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou o určitých aspektoch leteckých služieb

(2009/302/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2 v spojení s jej článkom 300 ods. 2 prvým pododsekom prvou vetou,

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

(1)	Rada 5. júna 2003 poverila Komisiu na začatie rokovaní s tretími krajinami o nahradení určitých ustanovení v platných dvojstranných dohodách dohodou so Spoločenstvom.

(2)

Komisia v mene Spoločenstva dojednala s Pakistanom dohodu o určitých aspektoch leteckých služieb v súlade s postupmi a usmerneniami uvedenými v prílohe k rozhodnutiu Rady z 5. júna 2003, ktorým sa Komisia poveruje otvorením rokovaní s tretími krajinami o nahradení určitých ustanovení v existujúcich bilaterálnych dohodách dohodou Spoločenstva.

(3)	S výhradou jej možného uzavretia k neskoršiemu dátumu by sa dohoda dojednaná Komisiou mala podpísať a predbežne vykonávať,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Týmto sa v mene Spoločenstva schvaľuje podpísanie Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou o určitých aspektoch leteckých služieb, s výhradou rozhodnutia Rady o uzavretí uvedenej dohody.

Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) podpísať dohodu v mene Spoločenstva.

Článok 3

Do nadobudnutia jej platnosti sa dohoda vykonáva predbežne od prvého dňa prvého mesiaca nasledujúceho po dni, keď si strany navzájom oznámia ukončenie postupov potrebných na tento účel.

Článok 4

Týmto sa predseda Rady poveruje vydať oznámenie podľa článku 8 ods. 2 dohody.

---

---

31.3.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 84/43

---

ROZHODNUTIE ZÁSTUPCOV VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

z 25. marca 2009,

ktorým sa vymenúvajú dvaja sudcovia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev

(2009/303/ES, Euratom)

ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 223,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 139,

keďže:

(1)	V súlade s ustanoveniami zmlúv by sa mala každé tri roky uskutočniť čiastočná obmena sudcov a generálnych advokátov Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.

(2)	Na obdobie od 7. októbra 2009 do 6. októbra 2015 sa malo vymenovať trinásť sudcov a štyria generálni advokáti.

(3)	Dňa 25. februára 2009 konferencia zástupcov vlád členských štátov vymenovala na uvedené obdobie jedenásť sudcov a štyroch generálnych advokátov Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.

(4)	Vlády členských štátov by mali na dokončenie čiastočnej obmeny sudcov Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vymenovať ďalších dvoch sudcov, ktorých terajšie funkčné obdobie uplynie 6. októbra 2009,

ROZHODLI TAKTO:

Článok 1

Pán Marko ILEŠIČ a pani Camelia TOADER sa týmto vymenúvajú za sudcov Súdneho dvora Európskych spoločenstiev na obdobie od 7. októbra 2009 do 6. októbra 2015.

Článok 2

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

31.3.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 84/44

---

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 30. marca 2009,

ktorým sa vymenúva dvanásť členov Európskeho poradného výboru pre štatistiku

(Text s významom pre EHP)

(2009/304/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 234/2008/ES z 11. marca 2008, ktorým sa zriaďuje Európsky poradný výbor pre štatistiku, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 91/116/EHS (1), a najmä na jeho článok 4 ods. 1 písm. a),

po porade s Radou,

po porade s Európskym parlamentom,

keďže:

(1)	Európsky poradný výbor pre štatistiku sa skladá z 24 členov.

(2)	Podľa článku 4 ods. 1 rozhodnutia č. 234/2008/ES Komisia po porade s Európskym parlamentom a Radou vymenúva dvanásť členov.

(3)	Členské štáty poskytli Komisii zoznam kandidátov s príslušnou kvalifikáciou v oblasti štatistiky.

(4)	Pri vymenúvaní týchto dvanástich členov sa Komisia snaží zabezpečiť, aby rovnako zastupovali užívateľov, respondentov a ďalšie subjekty zainteresované v oblasti štatistiky Spoločenstva (vrátane vedeckej komunity, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti),

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Za členov Európskeho poradného výboru pre štatistiku sa týmto na obdobie piatich rokov vymenúvajú osoby uvedené v prílohe.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 73, 15.3.2008, s. 13.

---

---